Vec T-343/08 Arkema France proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Pritazujúca okolnost - Opakované porusovanie - Polahcujúca okolnost - Spolupráca pocas správneho konania - Významná pridaná hodnota" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah - Respektovanie práva na obhajobu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Právo na obhajobu - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Únie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Volná úvaha Komisie - Zohladnenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania - Zahrnutie - Nezavedenie premlcacej lehoty (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá sa pokuta - Zohladnenie predchádzajúcich porusení, ktorých sa dopustil ten istý podnik a ktoré uz Komisia sankcionovala, na úcely preukázania opakovaného porusovania zo strany podniku (Charta základných práv Európskej únie, clánok 50) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po inom rozhodnutí Komisie, ktoré sa týka toho istého podniku - Nové zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Moznost zvýsit úroven pokút na posilnenie ich odstrasujúceho úcinku (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Zásada rovnosti zaobchádzania (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci - Podmienky (Oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 1, a oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 stvrtá zarázka) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21, oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 stvrtá zarázka, a oznámenie Komisie 2008/C 167/01, bod 5) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Únie (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 1. Ak Komisia vo svojom oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací aj hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako je napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, plní si povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takto im poskytuje údaje potrebné na ich obranu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty. (pozri bod 54) 2. Co sa týka urcenia výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, právo podnikov dotknutých oznámením o výhradách na obhajobu je v konaní pred Komisiou zabezpecené moznostou predlozit pripomienky týkajúce sa dlzky trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusenia. Okrem toho majú podniky dodatocnú záruku, pokial ide o urcenie výsky pokuty, kedze Vseobecný súd rozhoduje v rámci neobmedzenej súdnej právomoci a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003. (pozri bod 55) 3. Pokial ide o pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania, samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti nepredstavujú pritazujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze ich musí posúdit rovnako aj v neskorsom rozhodnutí. Moznost podnikov vyjadrit sa v rámci inej veci o úmysle konstatovat voci nim opakované porusovanie vôbec neznamená, ze Komisia má povinnost týmto spôsobom postupovat v kazdom prípade ani ze z dôvodu neexistencie takejto moznosti dotknutý podnik nemohol v plnom rozsahu uplatnit svoje právo byt vypocutý. (pozri bod 56) 4. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. Pri výpocte pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od viacerých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. V tomto kontexte to znamená, ze podla zásady proporcionality musí Komisia pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. (pozri bod 63) 5. Komisia disponuje volnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné zostavit záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast volnej úvahy Komisie, ktorá pri takomto zistení nemôze byt viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Opakované porusovanie totiz predstavuje dôlezitý prvok, ktorý má Komisia posúdit, pretoze zámerom jeho zohladnenia je podnietit podniky, ktoré majú zjavne sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit dôkazy, ktoré by mohli svedcit o takomto sklone, vrátane casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami. Hoci ziadna premlcacia lehota nebráni tomu, aby Komisia konstatovala stav opakovaného porusovania, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia v súlade so zásadou proporcionality nemôze casovo neobmedzeným spôsobom zohladnit jedno alebo viaceré skorsie rozhodnutia, ktorými boli podniku ulozené sankcie. (pozri body 64 - 66, 68) 6. Zásada ne bis in idem je základnou zásadou práva Únie, ktorá v oblasti hospodárskej sútaze zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisútazné správanie, za ktoré mu uz bola ulozená sankcia, alebo vo vztahu ku ktorému uz bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok, urcené, ze zan nie je zodpovedný. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, jednoty porusovatela a jednoty chráneného právneho záujmu. Porusenie zásady ne bis in idem nepredstavuje to, ze Komisia v rozhodnutí, ktorým konstatuje úcast podniku na dohodách protisútazného charakteru a ulozí mu pokutu, zohladní viaceré skorsie porusenia, ktorých sa dopustil ten istý podnik a za ktoré Komisia ulozila sankcie, kedze zohladnenie uvedených skorsích porusení neznamená ich opätovné sankcionovanie, ale len preukázanie opakovaného porusovania zo strany dotknutého podniku s cielom urcit sumu pokuty, ktorou sa ukladá sankcia za nové porusenie. Okrem toho kumulatívne podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem uvedené vyssie nie sú splnené, pokial nie sú zhodné skutkové okolnosti. (pozri body 80 - 84) 7. Cielu spocívajúcemu v odstrasujúcom úcinku pokuty odporuje, aby Komisia zohladnila skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila prvé porusenie, s cielom vylúcit v neskorsom rozhodnutí zvýsenie základnej výsky pokuty na základe uvedeného porusenia. Takéto riesenie by totiz viedlo k situácii, ktorá by bola kontraproduktívna z hladiska ciela spocívajúceho v pokute s odstrasujúcim úcinkom, v ktorej by podniku, ktorý sa dopústa viacnásobného opakovaného porusovania, nebola postupne zvysovaná pokuta, ktorá mu je ulozená, v závislosti od poctu porusení, ktorých sa dopustil, ale naopak, v ktorej by mu postupne narastalo marginálne znizovanie pokuty, ktorá by mu mohla byt ulozená, v závislosti od narastajúceho poctu rozhodnutí, v ktorých sú mu ulozené sankcie. Navyse to, ze skorsie rozhodnutia, ktoré sankcionujú dotknutý podnik, sa týkajú tých istých skutkových okolností, o aké ide v napadnutom rozhodnutí, nemá nijaký vplyv, pokial sa Komisia opiera výlucne o iné skorsie rozhodnutia prijaté pred zaciatkom sankcionovaného porusenia s cielom preukázat v napadnutom rozhodnutí opakované porusovanie zo strany uvedeného podniku. (pozri body 88, 89) 8. Podla clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ES, a v tejto súvislosti zohladní závaznost a dlzku trvania porusenia. Tieto ustanovenia predstavujú relevantný právny základ zohladnenia opakovaného porusovania pri výpocte pokuty. Navyse usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výsky pokút, zabezpecujú právnu istotu podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút. Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Okrem toho skorsia rozhodovacia prax Komisie nevytvára právny rámec na urcenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti Komisia disponuje v oblasti stanovovania výsky pokút sirokou mierou volnej úvahy. Nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami a nie je povinná pouzit presné matematické vzorce. Táto siroká miera volnej úvahy jej umoznuje usmernovat správanie podnikov smerom k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto rámci skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti túto úroven zvýsit v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Naopak, efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla úroven pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. Zvýsenie urcitej úrovne pokuty uplatnené voci istému podniku sa teda môze odôvodnit dodatocnou potrebou odstrasujúceho úcinku voci nemu vzhladom na jeho sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, zatial co odlisné zvýsenie úrovne pokuty uplatnené voci inému podniku sa môze odôvodnit potrebou dosiahnut odstrasujúci úcinok pokuty, ktorá mu je ulozená, kedze vzhladom na jeho celkový obrat, ktorý je znacne vyssí v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, môze lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty. (pozri body 96, 98 - 101, 106) 9. Zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené. Samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi rozhodla o niekolkých zvýsených sadzbách základnej výsky pokuty ulozenej podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, neznamená, ze v rámci iného rozhodnutia nemôze túto sadzbu zvýsit v medziach, ktoré si stanovila v usmerneniach, s cielom podnietit dotknutý podnik, aby zmenil svoje protisútazné správanie. (pozri body 108, 109) 10. V prípadoch, ked institúcie Únie disponujú právomocou volnej úvahy s cielom plnit si funkcie, má respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Únie v správnych konaniach este zásadnejsiu dôlezitost. K týmto zárukám patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu. (pozri bod 111) 11. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viaceré skutocnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného oddeleniami tejto institúcie. V tejto súvislosti musí Komisia vykonat komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov. V rámci posudzovania spolupráce clenov kartelu mozno Komisii vytknút len zjavne nesprávne posúdenie, kedze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosom iných podnikov. Základom znízenia pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii. Hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty. Pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze bola do istej miery pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia sumy pokuty z dôvodu spolupráce. Napokon spolupráca podniku v rámci vysetrovania vôbec nezakladá nárok na znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. (pozri body 134 - 138) 12. V bode 29 stvrtej zarázke usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 sa Komisia zaviazala v rámci svojej volnej úvahy, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré je povinná zohladnit pri stanovovaní výsky pokút, priznat znízenie pokuty, ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce. Uplatnenie bodu 29 stvrtej zarázky usmernení vsak nesmie zbavit oznámenie o spolupráci potrebného úcinku. Bod 1 oznámenia o spolupráci totiz stanovuje, ze toto oznámenie "stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov ovplyvnujúcich Spolocenstvo". Zo znenia a struktúry tohto oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu dosiahnut znízenie pokuty na základe svojej spolupráce v zásade len vtedy, ak splnajú prísne podmienky stanovené v uvedenom oznámení. Na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o spolupráci, má Komisia podniku znízit pokutu na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, pre Komisiu objektívne uzitocná. Takáto uzitocnost musí byt konstatovaná vtedy, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozsudku opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie. (pozri body 168 - 170) 13. Nahradením oznámenia o neulození pokút alebo ich znízení v prípade kartelov z roku 1996 oznámením o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov z roku 2002, ktoré nestanovuje znízenie pokuty v prípade, ze k popieraniu skutkových okolností jednoducho nedoslo, Komisia jednoznacne vylúcila, ze by bolo mozné z tohto dôvodu znízit pokutu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo bodu 29 stvrtej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. Komisia má totiz povinnost znízit podniku pokutu len v prípade, ze podnik poskytne dôkazy znacnej pridanej hodnoty v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo informácie, bez ktorých by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ulozit ciastocne alebo v plnom rozsahu sankcie vo svojom konecnom rozhodnutí. Znízenie pokuty teda závisí od samotnej objektívnej uzitocnosti, ktorú Komisia zo spolupráce podniku získa. V kazdom prípade podla bodu 5 oznámenia o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípadoch kartelov Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, aby urcila prípady, ktoré sú vhodné na to, aby sa preskúmal záujem úcastníkov o vstup do konania o urovnaní, a len v prípade, ze dotknuté podniky splnajú podmienky uvedeného oznámenia, je im znízená pokuta o 10 %. Preto podla oznámenia o urovnaní len Komisii a nie podnikom prislúcha rozhodnút, ci vzhladom na okolnosti kazdého jednotlivého prípadu uplatnenie tohto postupu dovoluje ulahcit ulozenie sankcií za dotknuté porusenie a v tejto súvislosti znízit podniku, ktorý na to splna podmienky, pokutu o 10 %. Napokon, aj ked predpisy vnútrostátneho práva viacerých státov Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze stanovujú, ze nepopieranie skutkových okolností vytvára nárok na znízenie pokuty, uvedené predpisy, ktorými Komisia nie je viazaná, nie sú relevantným právnym rámcom na preskúmanie toho, ci Komisia porusila zásadu proporcionality, pretoze podniku vôbec neznízila pokutu na základe jeho spolupráce. (pozri body 189 - 192) 14. Pokial ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vykonávané súdmi Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Vseobecnému súdu priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku pokuty. V tejto súvislosti nie je namieste zmenit ani zvýsenie základnej sumy pokuty o 90 %, ktoré Komisia ulozila podniku z dôvodu jeho úcasti na dohodách protisútazného charakteru, vzhladom na silný sklon tohto podniku k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, ani výsku ulozenej pokuty vzhladom na to, ze spolupráca uvedeného podniku nebola takej povahy, aby Komisii dovolovala v plnom rozsahu alebo ciastocne ulozit sankcie v prípade kartelu. (pozri body 203 - 205) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 17. mája 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Pritazujúca okolnost - Opakované porusovanie - Polahcujúca okolnost - Spolupráca pocas správneho konania - Významná pridaná hodnota" Vo veci T-343/08, Arkema France, so sídlom v Colombes (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Winckler, S. Sorinas a H. Kanellopoulos, neskôr S. Sorinas, E. Jégou a M. Sabeva, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: X. Lewis, É. Gippini Fournier a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný), v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie vztahuje na Arkema France, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré boli tomuto podniku v uvedenom rozhodnutí ulozené, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008, týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia Európskych spolocenstiev ulozila viacerým podnikom, vrátane zalobcu Arkema France (predtým Atochem SA, neskôr Elf Atochem SA, napokon Atofina SA a Arkema SA) a spolocnosti Elf Aquitaine SA, ktorá bola do roku 2006 jeho materskou spolocnostou, sankcie z dôvodu ich úcasti na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v súvislosti s trhom s chlorecnanom sodným v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pokial ide o zalobcu a Elf Aquitaine, v období od 11. mája 1995 do 9. februára 2000 (odôvodnenia c. 12 az 15 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Chlorecnan sodný je silné oxidacné cinidlo, ktoré sa získava prostredníctvom elektrolýzy vodného roztoku chloridu sodného v elektrolytických clánkoch bez diafragmy. Chlorecnan sodný sa môze vyrábat bud v krystalickej forme, alebo vo forme zmesi. Pouzíva sa predovsetkým na výrobu oxidu chloricitého pouzívaného v drevospracujúcom priemysle na bielenie buniciny. Dalej sa vyuzíva, ale v podstatne mensej miere, pri cistení pitnej vody, bielení textilu, v herbicídoch a pri rafinácii uránu (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 3 Hlavnými konkurentmi na trhu s chlorecnanom sodným v rámci EHP v roku 1999 boli tieto podniky: EKA Chemicals AB (dalej len "EKA"), ktorého celé základné imanie bolo vo vlastníctve skupiny Akzo Nobel a na uvedenom trhu mal 49-percentný podiel; Finnish Chemicals Oy, ktorého celé základné imanie nepriamo vlastnila spolocnost Erikem Luxembourg SA (dalej len "ELSA") a na uvedenom trhu mal 30-percentný podiel; zalobca, ktorého 97,55-percentný podiel základného imania v rokoch 1992 az 2000 vlastnila Elf Aquitaine, ktorá mala na tomto trhu 9-percentný podiel; Aragonesas Industrias y Energia SAU (dalej len "Aragonesas"), ktorého celé základné imanie alebo jeho väcsinový podiel bolo v rokoch 1992 a 2000 priamo alebo nepriamo vo vlastníctve spolocnosti Uralita SA a na tomto trhu mal, podobne ako Solvay SA/NV, 5-percentný podiel, zatial co ostatní výrobcovia mali na tomto trhu spolocný 2-percentný podiel (odôvodnenia c. 13, 14, 25 az 30, 42 a 46 napadnutého rozhodnutia). 4 Dna 28. marca 2003 EKA poziadal Komisiu o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") v súvislosti s existenciou kartelu na trhu s chlorecnanom sodným (dalej len "kartel"). EKA túto ziadost podlozil listinnými dôkazmi a ústnym vyhlásením (odôvodnenia c. 54 a 55 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 30. septembra 2003 prijala Komisia rozhodnutie, ktorým v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 udelila EKA podmienecné oslobodenie od ulozenia pokuty (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia). 6 Komisia 10. septembra 2004 zaslala Finnish Chemicals, zalobcovi a Aragonesas ziadost o poskytnutie informácií v súlade s nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 56 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 18. októbra 2004 zalobca v rámci svojej odpovede na ziadost Komisie o poskytnutie informácií uvedenú v bode 6 vyssie podal ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie c. 57 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 29. októbra 2004 Finnish Chemicals predlozil Komisii ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 a poskytol jej ústne informácie týkajúce sa kartelu. Finnish Chemicals túto ziadost potvrdil listom z 2. novembra 2004 a zároven poskytol dodatocné listinné dôkazy súvisiace s úcastou na dotknutom porusení (odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia). 9 V období od 4. novembra 2004 do 11. apríla 2008 Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zaslala predovsetkým zalobcovi, podnikom Elf Aquitaine, Aragonesas, EKA a Finnish Chemicals ziadosti o poskytnutie informácií. Komisia sa zároven stretla s EKA a Finnish Chemicals (odôvodnenia c. 59 az 65 napadnutého rozhodnutia). 10 Listom z 11. júla 2007 Komisia informovala zalobcu o svojom úmysle zamietnut jeho ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie c. 563 napadnutého rozhodnutia). 11 Listom z toho istého dna Komisia informovala aj Finnish Chemicals o svojom úmysle znízit mu v súlade s oznámením o spolupráci z roku 2002 výsku ulozenej pokuty o 30 az 50 % (odôvodnenie c. 583 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 27. júla 2002 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo okrem iného urcené zalobcovi, podnikom EKA, Akzo Nobel NV, Finnish Chemicals, ELSA, Elf Aquitaine, Aragonesas a Uralita. Podniky nan odpovedali v stanovenej lehote (odôvodnenia c. 66 a 67 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 20. novembra 2007 predovsetkým zalobca a Elf Aquitaine vyuzili svoje právo byt vypocutý na ústnom vypocúvaní pred vysetrovatelom (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 14 Komisia 11. júla 2008 prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo dorucené zalobcovi nasledujúci den. 15 V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate uvádza, ze zalobca, EKA, Finnish Chemicals a Aragonesas uplatnovali stratégiu stabilizácie trhu s chlorecnanom sodným s cielom rozdelit si objemy predaja s týmto výrobkom, koordinovat cenovú politiku voci svojim zákazníkom a tým optimalizovat svoj zisk. Fungovanie kartelu spocívalo údajne v castých kontaktoch medzi konkurentmi v podobe dvojstranných alebo mnohostranných stretnutí alebo telefonických hovorov, pricom vsak nevychádzalo z vopred urcenej schémy. Podla Komisie k týmto kartelovým praktikám doslo v období od 21. septembra 1994, pokial ide o EKA a Finnish Chemicals, od 17. marca 1995, pokial ide o zalobcu, od 16. decembra 1996, pokial ide o Aragonesas, a od 13. februára 1997, pokial ide o ELSA. Uvedené praktiky pretrvávali az do 9. februára 2000, aspon pokial ide o zalobcu, EKA, Finnish Chemicals a Aragonesas (odôvodnenia c. 69 az 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Co sa týka osobitne protiprávneho správania zalobcu, Komisia uvádza, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze zalobca sa na daných protisútazných praktikách zúcastnil priamo. Komisia takisto uvádza, ze pocas celého trvania porusovania vlastnila Elf Aquitaine viac ako 97 % základného imania zalobcu. Preto sa Komisia domnieva, ze si odôvodnene mozno mysliet, ze zalobca musel konat v súlade s politikou, ktorú urcovala jeho materská spolocnost, a ze preto nemohol konat samostatne. Komisia dospela k záveru, ze sa mozno domnievat, ze Elf Aquitaine mala rozhodujúci vplyv na zalobcu, co potvrdzujú dodatocné dôkazy, ktoré taxatívne vymedzuje (odôvodnenia c. 384 a 386 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide o výpocet výsky pokuty ulozenej zalobcovi a Elf Aquitaine, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") (odôvodnenie c. 498 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia v prvom rade uvádza, ze na stanovenie základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi je potrebné zohladnit sumu, ktorá zodpovedá 19 % hodnoty predaja výrobkov dotknutých kartelom. Komisia sa na jednej strane domnieva, ze vzhladom na to, ze zalobca sa na porusovaní zúcastnoval pocas styroch rokov a ôsmich mesiacov, táto suma musí byt vynásobená piatimi, aby sa zohladnila dlzka trvania porusenia. Na druhej strane s cielom odradit podniky od vytvárania horizontálnych dohôd stanovujúcich ceny povazuje Komisia za potrebné ulozit dodatocnú sumu pokuty, ktorá zodpovedá 19 % hodnoty uvedeného predaja. Dospela preto k záveru, ze zalobcovi a Elf Aquitaine treba ulozit spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 22 700 000 eur (odôvodnenia c. 510 a 521 az 523 napadnutého rozhodnutia). 19 Okrem toho, pokial ide o úpravy základnej výsky pokuty, Komisia vzhladom na pritazujúce okolnosti uvádza, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz zalobcovi ulozila sankcie v troch rozhodnutiach, v ktorých mu bola pripísaná zodpovednost za kartelové praktiky. Podla Komisie ide o rozhodnutie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/30.907 - Výrobky na báze peroxidu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1, dalej len "rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu"), rozhodnutie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie o polypropyléne") a rozhodnutie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie o PVC"). Komisia na jednej strane v podstate konstatovala, ze opakované porusovanie zo strany zalobcu je dôvodom na to, aby sa mu zvýsila základná výska pokuty o 90 %. Na druhej strane Komisia v prospech zalobcu a Elf Aquitaine neuvádza ziadnu polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty. Osobitne sa Komisia domnieva, ze vzhladom na vsetky dané skutocnosti "ziadna výnimocná okolnost" nie je takej povahy, aby odôvodnovala znízenie pokuty ulozenej zalobcovi nad rámec pôsobnosti oznámenia z roku 2002 o spolupráci (odôvodnenia c. 525, 526, 538 a 544 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia v podstate dalej uvádza, ze s cielom ubezpecit sa, ze pokuty budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok, a vzhladom na skutocnost, ze obrat Elf Aquitaine je zvlást vysoký, pricom presahuje predaj tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, a napokon ze tento obrat vo velkej miere presahuje obrat ostatných dotknutých podnikov, je potrebné, aby sa základná výska pokuty ulozená Elf Aquitaine zvýsila o 70 % (odôvodnenia c. 545, 548 a 559 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia navyse konstatuje, ze pokuty, ktoré majú byt ulozené najmä zalobcovi a Elf Aquitaine, sú nizsie o 10 %, nez ich jednotlivý celkový obrat v roku 2007, a ze pokuty, ktoré im mozno ulozit pre uplatnením oznámenia o spolupráci z roku 2002, dosahujú, pokial ide o zalobcu, 43 130 000 eur, a pokial ide o Elf Aquitaine, 38 590 000 eur (odôvodnenia c. 551 a 552 napadnutého rozhodnutia). 22 Nakoniec Komisia konstatuje, ze zalobcovi nemozno vôbec znízit pokutu podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, pretoze informácie, ktoré jej poskytol, nemali nijakú znacnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Komisia naopak konstatovala, ze Finnish Chemicals jej v zmysle bodu 21 toho istého oznámenia poskytol dôkazy so znacnou pridanou hodnotou. Preto mu priznala znízenie pokuty, ktorá by mu bola inak udelená, o 50 % (odôvodnenia c. 580, 588 a 591 napadnutého rozhodnutia). 23 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú: "Clánok 1 Tieto podniky tým, ze sa v uvedenom casovom období zúcastnovali na celom rade dohôd a zosúladených postupov s cielom rozdelit si objemy predaja, stanovit ceny, vymienat si citlivé obchodné informácie týkajúce sa cien a objemov predaja a monitorovat uskutocnovanie protisútazných dohôd na trhu s chlorecnanom sodným na trhu v rámci EHP, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Zmluvy o EHP: a) [EKA] od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; b) Akzo Nobel... od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; c) Finnish Chemicals... od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; d) [ELSA] od 13. februára 1997 do 9. februára 2000; e) [zalobca] od 17. mája 1995 do 9. februára 2000; f) Elf Aquitaine... od 17. mája 1995 do 9. februára 2000; g) Aragonesas... od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000; h) Uralita... od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) EKA... a Akzo Nobel... spolocne a nerozdielne: 0 eur; b) Finnish Chemicals...: 10 150 000 eur, z coho spolocne a nerozdielne s [ELSA] (v likvidácii): 50 900 eur; c) [zalobca] a Elf Aquitaine... spolocne a nerozdielne: 22 700 000 eur; d) [zalobca]: 20 430 000 eur; e) Elf Aquitaine...: 15 890 000 eur; f) Aragonesas... a Uralita... spolocne a nerozdielne: 9 900 000 eur. ..." 24 V clánku 3 výroku napadnutého rozhodnutia Komisia nariaduje podnikom uvedeným v clánku 1 uvedeného rozhodnutia jednak, pokial tak este neurobili, ukoncit dotknuté porusovanie a jednak zdrzat sa opakovania akejkolvek cinnosti alebo konania opísaného v clánku 1 uvedeného rozhodnutia, ako aj akejkolvek cinnosti alebo konania, ktoré majú rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinky. 25 Clánok 4 výroku napadnutého rozhodnutia taxatívne vymedzuje adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorými sú podniky uvedené v clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. augusta 2008 zalobca podal túto zalobu. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Vseobecný súd takisto polozil Komisii niekolko otázok a poziadal ju, aby poskytla urcité dokumenty. Komisia odpovedala v stanovenej lehote, odmietla vsak poskytnút prepis ústne podanej ziadosti EKA o oslobodenie od pokút. 28 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 2. júna 2010. 29 Uznesením z 11. júna 2010, Arkema France/Komisia (T-343/08, neuverejnené v Zbierke), Vseobecný súd jednak nariadil Komisii, aby predlozila prepis ústne podanej ziadosti EKA o oslobodenie od pokút, a jednak povolil, aby bol tento dokument sprístupnený advokátom zalobcu na nahliadnutie u tajomníka Vseobecného súdu. Komisia daný dokument predlozila v stanovenej lehote a advokáti zalobcu don nahliadli u tajomníka Vseobecného súdu. Zalobca v stanovenej lehote naopak neodpovedal na písomnú otázku Vseobecného súdu, ci tento dokument zodpovedal tomu, ktorý mu bol sprístupnený v rámci správneho konania na Komisii. 30 Ústna cast konania sa skoncila 27. júla 2010. 31 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil na základe clánku 230 ES napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil na základe clánku 229 ES výsky pokút, ktoré mu boli napadnutým rozhodnutím ulozené, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav A - O hlavných návrhoch týkajúcich sa zrusenia napadnutého rozhodnutia 33 Zalobca na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho toto rozhodnutie týka, uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení spocívajúcom v pripísaní protiprávneho správania zalobcu spolocnosti Elf Aquitaine. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom vo zvýsení základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania. Tretí zalobný dôvod spocíva v nesprávnom konstatovaní Komisie, ze zalobcovi nemôze byt znízená pokuta podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení Komisie, ktorého sa dopustila tým, ze zalobcovi nepovolila nijaké znízenie pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. 1. O prípustnosti 34 Komisia poukazuje na dve prekázky konania zalozené na neprípustnosti jednak prvého zalobného návrhu zalobcu, jednak jeho prvého zalobného dôvodu. a) O prvej prekázke konania zalozenej na neprípustnosti prvého zalobného návrhu zalobcu 35 Komisia tvrdí, ze prvý zalobný návrh zalobcu je neprípustný. Podla Komisie ziadny z vyjadrených zalobných dôvodov uvedených v bode 33 vyssie nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 36 Hoci je pravda, ze zalobca vo svojich písomných vyjadreniach neuvádza ziadne tvrdenie, ktorým by namietal proti prvej prekázke konania, na ktorú poukázala Komisia, treba zdôraznit, ze zalobca v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní spresnil, ze svojím prvým zalobným návrhom sa domáha zrusenia clánku 2 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 37 Vseobecný súd konstatuje, ze svojím druhým a stvrtým zalobným dôvodom, uvedenými v bode 33 vyssie, zalobca v podstate namieta proti výske pokút, ktoré mu Komisia ulozila v clánku 2 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia. Tieto zalobné dôvody teda zalobca uviedol v súlade s clánkom 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na podporu svojho návrhu na ciastocné zrusenie uvedeného clánku. 38 Vzhladom na túto skutocnost treba uviest, ze prvý zalobný návrh zalobcu je v rozsahu, v akom sa týka výlucne zrusenia clánku 2 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia, prípustný. Prvú prekázku konania, na ktorú poukázala Komisia, treba preto zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej prekázke konania zalozenej na neprípustnosti prvého zalobného dôvodu zalobcu 39 Komisia tvrdí, ze prvý zalobný dôvod uvedený zalobcom, podla ktorého Komisia nesprávne pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil, spolocnosti Elf Aquitaine, je neprípustný, pretoze toto pripísanie zodpovednosti mu nespôsobuje ujmu. Komisia predovsetkým tvrdí, ze uvedené pripísanie zodpovednosti nemá nijaký vplyv na výsku pokút, ktoré zalobcovi ulozila. V odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní Komisia tvrdila, ze prípadné zrusenie uvedeného pripísania zodpovednosti Vseobecným súdom zalobcovi neprinesie prospech, lebo v takom prípade bude sám splácat pokutu stanovenú v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. Navyse tvrdenie zalobcu, podla ktorého mu bola na základe skutocnosti, ze Elf Aquitaine po rozhodnutí o polypropyléne opätovne zacala svoju cinnost na trhu s polypropylénom, ulozená pokuta v napadnutom rozhodnutí zvýsená z dôvodu opakovaného porusovania, je nedôvodné. 40 Zalobca vo svojich písomných vyjadreniach neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by namietal proti druhej prekázke konania, na ktorú poukázala Komisia. V odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní uviedol, ze pripísanie jeho protiprávneho správania spolocnosti Elf Aquitaine ovplyvnilo výsku pokuty, ktorá mu bola v napadnutom rozhodnutí ulozená z dôvodu opakovaného porusovania, pretoze Elf Aquitaine po rozhodnutí o polypropyléne opätovne zacala svoju cinnost na trhu s touto látkou. 41 V prejednávanej veci je potrebné v prvom rade uviest, ze podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takého právneho záujmu je, ze zrusenie tohto aktu môze prostredníctvom svojho výsledku priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 2000, Parlament/Richard, C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 33 a tam citovanú judikatúru; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 42 Vseobecný súd teda musí preskúmat, ci môze zalobcovi prvý zalobný dôvod, ktorý uviedol, priniest prospech v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 vyssie. 43 Po prvé, pokial ide o návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty stanovenej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, treba v prvom rade pripomenút, ze táto pokuta bola stanovená vo výske 22 700 000 eur a bola spolocne a nerozdielne ulozená zalobcovi a Elf Aquitaine. Dalej, ako vyplýva z odôvodnení c. 510 a 521 az 523 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah je zhrnutý v bode 18 vyssie, výska tejto pokuty bola stanovená v súlade s ustanoveniami usmernení a zodpovedá 19 % hodnoty predaja zalobcu vynásobenej piatimi z dôvodu dlzky trvania jeho úcasti na danom porusení a pripocítala sa k nej dodatocná suma vo výske 19 % hodnoty predaja zalobcu s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok. Vzhladom na to, ako tvrdí Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, a bez toho, aby proti tomu zalobca namietal, bola táto pokuta stanovená na základe jeho vlastných císelných údajov, pricom Komisia na úcely stanovenia jej výsky nemusela zohladnit císelné údaje Elf Aquitaine. 44 Preto, aj keby Vseobecný súd dospel ku konstatovaniu, ze Komisia Elf Aquitaine nesprávne pripísala zodpovednost za protiprávne správanie dotknutého podniku, takéto konstatovanie nebude mat dôsledky ani na samotnú zásadu ulozenia pokuty zalobcovi v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho úcasti na karteli, ani na výpocet uvedenej pokuty. Okrem toho Komisia v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní správne uviedla, ze takéto konstatovanie, hoci by viedlo Vseobecný súd k zruseniu pokút ulozených Elf Aquitaine v napadnutom rozhodnutí, by malo za následok, ze zalobca by sám splácal pokutu stanovenú v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. 45 Po druhé, pokial ide o pokutu stanovenú v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, treba v prvom rade uviest, ako vyplýva z odôvodnení c. 525 a 526 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah je zhrnutý v bode 19 vyssie, ze Komisia sa domnievala, ze v súlade s bodom 28 usmernení treba základnú výsku pokuty stanovenú na 22 700 000 eur, ktorá bola ulozená spolocne a nerozdielne zalobcovi a Elf Aquitaine, zvýsit z dôvodu opakovaného porusovania o 90 %. Navyse Komisia zalobcovi na základe rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutia o polypropyléne a rozhodnutia o PVC, ktoré mu boli urcené, ulozila pokutu vo výske 20 430 000 eur stanovenú v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia. 46 Preto, aj keby Vseobecný súd dospel ku konstatovaniu, ze Komisia Elf Aquitaine nesprávne pripísala zodpovednost za protiprávne správanie dotknutého podniku, takéto konstatovanie nebude mat vplyv ani na samotnú zásadu ulozenia pokuty vo výske 20 430 000 eur z dôvodu jeho úcasti na karteli, ani na výpocet výsky uvedenej pokuty. Táto suma totiz zodpovedá 90 % výsky pokuty 22 700 000 eur stanovenej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, ktorá bola vypocítaná výlucne na základe vlastných císelných údajov zalobcu, ako sa konstatovalo v bode 43 vyssie. 47 V tejto súvislosti treba tvrdenie zalobcu, ktoré uviedol v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní (pozri bod 40 vyssie), zamietnut ako neúcinné. Kedze zalobca, ako to vyplýva z clánku 1 rozhodnutia o polypropyléne, bol adresátom tohto rozhodnutia, o ktoré sa Komisia opierala najmä pri konstatovaní jeho opakovaného porusovania v napadnutom rozhodnutí, prípadné konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila Elf Aquitaine sankcie, by nemalo nijaký vplyv na samotnú zásadu ulozenia pokuty stanovenej v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia zalobcovi alebo na výpocet jej výsky. 48 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy mozno dospiet k záveru, ze prvý zalobný dôvod, ktorý uviedol zalobca, mu nemôze priniest prospech v zmysle judikatúry uz citovanej v bode 41 vyssie. 49 Preto je namieste uznat druhú prekázku konania, na ktorú poukázala Komisia, a zamietnut prvý zalobný dôvod zalobcu ako neprípustný. 2. O veci samej a) O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom vo zvýsení základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania 50 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia mu z dôvodu opakovaného porusovania nesprávne zvýsila základnú výsku ulozenej pokuty o 90 %. Tento zalobný dôvod je rozdelený na tri casti. O prvej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu a zásady proporcionality, pretoze v napadnutom rozhodnutí bolo na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnené rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu - Tvrdenia úcastníkov konania 51 V prvom rade zalobca tvrdí, ze Komisia porusila jeho právo na obhajobu, kedze na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu napriek tomu, ze ho v oznámení o výhradách neuviedla. Hoci zalobca nespochybnuje, ze v súlade s rozsudkom Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia (T-38/02, Zb. s. II-4407, dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna Danone", body 56 a 57), má Komisia moznost v konecnom rozhodnutí zohladnit pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní bez toho, aby to uviedla v oznámení o výhradách, napriek tomu sa domnieva, ze ak sa Komisia v uvedenom oznámení rozhodla spresnit rozhodnutia, ktorými boli zalobcovi ulozené sankcie a o ktoré sa na úcely konstatovania opakovaného porusovania opierala, v napadnutom rozhodnutí sa nemohla opierat o rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu. Kedze Komisia v poznámke pod ciarou 361 oznámenia o výhradách poukázala len na rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, uviedla zalobcu do omylu v súvislosti s rozsahom pritazujúcej okolnosti, pretoze v stádiu uvedeného oznámenia nemohol uviest svoje pripomienky k skutocnosti, ze medzi prijatím rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu a zaciatkom porusenia, v súvislosti s ktorým boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, uplynulo jedenást rokov. 52 V druhom rade Komisia údajne porusila zásadu proporcionality, ked v napadnutom rozhodnutí na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu. Podla zalobcu je cas, ktorý uplynul medzi prijatím rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu a zaciatkom porusenia, v súvislosti s ktorým boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, zjavne neprimeraný. Z rozhodovacej praxe Komisie a rozsudku Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331, dalej len "rozsudok Súdneho dvora Danone", bod 39), totiz vyplýva, ze obdobie presahujúce desat rokov, ktoré uplynuli medzi konstatovaním prvého porusenia a uskutocnením druhého porusenia, neumoznuje domnievat sa, ze podnik prejavuje sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze. Zohladnenie rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu v napadnutom rozhodnutí je o to neprimeranejsie, kedze sa vztahuje na skutocnosti spred viac nez tridsat rokov. Zalobca navyse tvrdí, ze medzi ukoncením porusenia, v súvislosti s ktorým boli v rozhodnutí o PVC ulozené sankcie, a prijatím tohto rozhodnutia uplynulo sedem rokov. 53 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 54 V prvom rade v súvislosti s výhradou zalobcu spocívajúcou v tom, ze jeho právo na obhajobu bolo porusené, kedze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak Komisia vo svojom oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací aj hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako je napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, plní si povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takto im poskytuje údaje potrebné na ich obranu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 50). 55 Dalej co sa týka urcenia výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu je v konaní pred Komisiou zabezpecené moznostou predlozit pripomienky týkajúce sa dlzky trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusenia. Okrem toho majú podniky dodatocnú záruku, pokial ide o urcenie výsky pokuty, kedze Vseobecný súd rozhoduje v rámci neobmedzenej súdnej právomoci a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 56 Pokial ide konkrétne o pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania, je potrebné zdôraznit, ze podla judikatúry samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti nepredstavujú pritazujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze ich musí posúdit rovnako aj v neskorsom rozhodnutí. Okrem toho moznost podnikov vyjadrit sa v rámci inej veci o úmysle konstatovat voci nim opakované porusovanie vôbec neznamená, ze Komisia má povinnost týmto spôsobom postupovat v kazdom prípade ani ze z dôvodu neexistencie takejto moznosti zalobca nemohol v plnom rozsahu uplatnit svoje právo byt vypocutý (pozri rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 57 V prejednávanej veci treba konstatovat, ako to Komisia uvádza vo svojich písomných vyjadreniach, ze v oznámení o výhradách uviedla, ze má v úmysle ulozit dotknutým podnikom pokuty (pozri bod 345 uvedeného oznámenia) a ze zohladní závaznost a dlzku trvania porusenia v zmysle usmernení (pozri bod 346 uvedeného oznámenia). Komisia navyse uviedla, ze zohladní prípadné polahcujúce okolnosti stanovené v bode 29 usmernení, ako aj prípadné pritazujúce okolnosti stanovené v bode 28 usmernení, ktoré výslovne poukazujú na opakované porusovanie (pozri bod 350 uvedeného oznámenia). Napokon Komisia poznamenala, ze v prípade niektorých dotknutých podnikov "uz bolo v súvislosti s podobným porusením prijaté rozhodnutie" (pozri bod 351 uvedeného oznámenia), co vo vztahu k zalobcovi spresnila odkazom na rozhodnutie o polypropyléne, ako aj rozhodnutie o PVC (pozri poznámku pod ciarou 361 uvedeného oznámenia). 58 Preto Komisia na základe skutocností, ktoré uviedla v oznámení o výhradách a ktoré sú prevzaté v bode 57 vyssie, neporusila právo zalobcu na obhajobu, ked v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 54 az 56 vyssie v napadnutom rozhodnutí zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní. 59 V tejto súvislosti treba tvrdenie zalobcu, podla ktorého bolo jeho právo na obhajobu porusené, pretoze Komisia ho jednak uviedla do omylu v súvislosti s rozsahom pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusovaní, ktorú prijala v napadnutom rozhodnutí, a jednak mu v stádiu odpovede na oznámenie o výhradách zabránila, aby sa vyjadril k jedenástrocnému obdobiu, ktoré uplynulo medzi rozhodnutím o výrobkoch na báze peroxidu a zaciatkom úcasti zalobcu na porusení, v súvislosti s ktorým boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, zamietnut ako nedôvodné. 60 Na jednej strane totiz, kedze Komisia v oznámení o výhradách výslovne vyjadrila svoj úmysel zohladnit pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní najmä vo vztahu k zalobcovi a vôbec v nom neuviedla, ze sa v tejto súvislosti opiera len o rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, na ktoré poukázala v poznámke pod ciarou 361 uvedeného oznámenia, zalobca nemohol vylúcit, ze Komisia túto pritazujúcu okolnost zohladní na základe skorsích rozhodnutí, akým je rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, ktoré v jeho prípade môzu potvrdit opakované porusovanie. 61 Na druhej strane, kedze Komisia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 vyssie nebola povinná v oznámení o výhradách uviest rozhodnutia, ktorými boli zalobcovi predtým ulozené sankcie za úcast na karteloch a o ktoré mala v napadnutom rozhodnutí v úmysle opierat sa pri konstatovaní opakovaného porusovania, v kazdom prípade samotné neuvedenie rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu v oznámení o výhradách mu ani nemohlo zabránit v plnom rozsahu uplatnit svoje právo byt riadne vypocutý, ani ho nemohlo uviest do omylu v súvislosti s rozsahom pritazujúcej okolnosti, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala. 62 Treba preto konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, jeho právo na obhajobu nebolo porusené. 63 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalobcu spocívajúcu v tvrdení, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, treba najprv pripomenút, ze podla judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií nesli nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. Pri výpocte pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od viacerých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. V tomto kontexte to znamená, ze podla zásady proporcionality musí Komisia pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 264). 64 Navyse Komisia disponuje volnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné zostavit záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (pozri rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 65 Okrem toho treba zdôraznit, ze zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast volnej úvahy Komisie a Komisia pri takomto zistení nemôze byt viazaná prípadnou premlcacou lehotou (rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 38, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 141). 66 Opakované porusovanie totiz predstavuje dôlezitý prvok, ktorý má Komisia posúdit, pretoze zámerom jeho zohladnenia je podnietit podniky, ktoré majú zjavne sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit dôkazy, ktoré by mohli svedcit o takomto sklone, napríklad vrátane casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami (rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 39, a rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 141). 67 Súdny dvor teda konstatoval, ze opakované porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podniku, ktoré oddeluje relatívne krátke casové rozpätie, konkrétne menej nez desat rokov, svedcí o tom, ze má sklon nevyvodzovat zo zistenia porusovania uvedených pravidiel voci sebe primerané dôsledky (rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 40). 68 Z judikatúry uvedenej v bodoch 63 az 67 vyssie teda vyplýva, ze hoci ziadna premlcacia lehota nebráni tomu, aby Komisia konstatovala stav opakovaného porusovania, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia v súlade so zásadou proporcionality nemôze casovo neobmedzeným spôsobom zohladnit jedno alebo viaceré skorsie rozhodnutia, ktorými boli podniku ulozené sankcie. 69 V prejednávanej veci treba jednak pripomenút, ze zalobca ani pocas správneho konania, ani pred Vseobecným súdom nespochybnil záver, ku ktorému Komisia dospela v clánku 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia, ze od 17. mája 1995 do 9. februára 2000 sa zúcastnoval na karteli. 70 Okrem toho zalobca nespochybnil ani dátumy jednotlivých rozhodnutí, v ktorých mu Komisia uz predtým ulozila sankcie z dôvodu jeho úcasti na karteloch, ani obdobia, pocas ktorých sa zúcastnoval na karteloch, ktoré uz Komisia predtým sankcionovala. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviest, ze Komisia v rozhodnutí o výrobkoch na báze peroxidu konstatovala, ze porusenie trvalo od roku 1961 do 13. decembra 1980 (clánok 1 uvedeného rozhodnutia). Dalej v rozhodnutí o polypropyléne Komisia konstatovala, ze porusenie trvalo od novembra 1977 do konca roka 1982 alebo zaciatku roka 1983 (clánok 1 prvá zarázka uvedeného rozhodnutia). Nakoniec v rozhodnutí o PVC Komisia konstatovala, ze k porusovaniu dochádzalo od augusta 1980 do mája 1984 (odôvodnenia c. 8 a 54 uvedeného rozhodnutia). 71 Zo zistení uvedených v bodoch 69 a 70 vyssie teda vyplýva, ze zalobca opakovanou úcastou na karteloch od roku 1961 do mája 1984, za ktorú mu boli ulozené sankcie najprv v roku 1984, neskôr v roku 1986 a nakoniec v roku 1994, porusoval pravidlá hospodárskej sútaze a ze aj napriek sérii týchto rozhodnutí svoje protiprávne správanie zopakoval úcastou na novom karteli od 17. mája 1995 do 9. februára 2000, za ktorú mu boli ulozené sankcie v napadnutom rozhodnutí. 72 Komisia teda pri konstatovaní opakovaného porusovania zalobcu z právneho hladiska správne zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, pretoze táto séria rozhodnutí, ktoré boli prijaté v krátkom casovom rozpätí, pricom posledné uvedené rozhodnutie bolo prijaté rok predtým, ako sa dopustil porusenia, v súvislosti s ktorým boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, svedcí o jeho sklone porusovat pravidlá hospodárskej sútaze. Komisia preto neporusila zásadu proporcionality, ked túto sériu rozhodnutí zohladnila v rámci posudzovania opakovaného porusovania zo strany zalobcu. 73 Pokial ide o tvrdenia zalobcu, podla ktorých po prvé z rozsudku Súdneho dvora Danone, uz citovaného v bode 52 vyssie (bod 40), vyplýva, ze Komisia nemohla na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnit rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, kedze medzi prijatím uvedeného rozhodnutia a zaciatkom porusenia, v súvislosti s ktorým boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, uplynul neprimeraný cas, konkrétne jedenást rokov, po druhé rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu sa vztahuje na skutocnosti spred viac nez tridsat rokov a po tretie uplynulo sedem rokov medzi skoncením porusenia, v súvislosti s ktorým boli v rozhodnutí o PVC ulozené sankcie, a prijatím tohto posledného uvedeného rozhodnutia, treba zamietnut ako neúcinné. Tieto tvrdenia totiz v kazdom prípade nespochybnujú záver uvedený v bode 72 vyssie. 74 Preto treba výhradu zalobcu spocívajúcu v tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v napadnutom rozhodnutí zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu na úcely konstatovania opakovaného porusovania, zamietnut ako nedôvodnú, a teda treba zamietnut aj prvú cast v celom rozsahu. O druhej casti zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, kedze Komisia na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC v rámci styroch iných rozhodnutí, v ktorých boli zalobcovi ulozené sankcie - Tvrdenia úcastníkov konania 75 V prvom rade zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem, na základe ktorej podla judikatúry odsúdenú osobu uz nemozno stíhat alebo jej ulozit sankcie za tie isté skutky. V prejednávanej veci mala Komisia konstatovat, ze rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC uz zohladnila v styroch rozhodnutiach, ktoré prijala od roku 2003 do roku 2006 a v ktorých ulozila zalobcovi sankcie (dalej len "styri rozhodnutia prijaté v rokoch 2003 az 2006"). Ide o rozhodnutie K(2003) 4570 v konecnom a opravenom znení K(2004) 4 z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.857- Organické peroxidy) (Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44, dalej len "rozhodnutie o organických peroxidoch"), rozhodnutie K(2004) 4876 z 19. januára 2005 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/37.773 - MCAA) (Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 12), rozhodnutie K(2006) 1766 z 3. mája 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/C.38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (Ú. v. EÚ L 353, s. 54, dalej len "rozhodnutie o peroxide vodíka") a rozhodnutie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) (Ú. v. EÚ L 322, 2006, s. 20, dalej len "rozhodnutie o metakrylátoch"). Zalobca sa v podstate domnieva, ze rozhodnutie, v ktorom Komisia na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila predchádzajúce porusenie, jej nedovoluje zohladnit to isté porusenie pri rozhodovaní o pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania v novom rozhodnutí. 76 Po druhé zalobca tvrdí, ze zvýsením základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania na základe tých istých skutkov v piatich odlisných veciach Komisia porusila zásadu proporcionality. Uvedené zvýsenie je totiz v súvislosti s odstrasujúcim úcinkom nepotrebné a neprimerané. 77 Na jednej strane by bolo zvýsenie základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania v napadnutom rozhodnutí platné len vtedy, ak by k dotknutým skutkom doslo po skutkoch, v ktorých prípade bolo rozhodnuté na základe styroch rozhodnutí prijatých v rokoch 2003 az 2006, a nie súbezne s nimi. Kedze porusenia, v súvislosti s ktorými boli v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006 ulozené sankcie, sa týkajú toho istého obdobia ako porusenia zistené v napadnutom rozhodnutí, ale neboli prijaté v case skutkov, v súvislosti s ktorými boli v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, zalobca nemohol prispôsobit svoje správanie na trhu s chlorecnanom sodným. 78 Na druhej strane by podla zalobcu zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania zodpovedajúce 50 % základnej výsky pokuty, podobne ako zvýsenie ulozené v styroch rozhodnutiach prijatých od roku 2003 do roku 2006, dostatocne splnilo ciel odstrasujúceho úcinku, ktorý sleduje napadnuté rozhodnutie. 79 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 80 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu ne bis in idem z dôvodu, ze jednak v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006, jednak v napadnutom rozhodnutí zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Spolocenstva, zakotvenou aj v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), v oblasti hospodárskej sútaze zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisútazné správanie, za ktoré mu uz bola ulozená sankcia, alebo vo vztahu ku ktorému uz bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok, urcené, ze zan nie je zodpovedný (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59; rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 184). 81 Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, jednoty porusovatela a jednoty chráneného právneho záujmu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338, a rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 185). 82 V prejednávanej veci treba jednak uviest, ze ked Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladní skorsie porusenia, neznamená to opätovné ulozenie sankcií v prípade uvedených porusení, ale len ulozenie sankcií zalobcovi v napadnutom rozhodnutí za jeho úcast na karteli s prihliadnutím na jeho opakované porusovanie. Skutocnost, ze Komisia tie isté porusenia zohladnila v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006, preto nepredstavuje porusenie zásady ne bis in idem. 83 Okrem toho treba v kazdom prípade uviest, ze kumulatívne podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem uvedené v bode 81 vyssie neboli splnené, pretoze neboli zhodné skutkové okolnosti. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia zalobcovi ukladá sankcie z dôvodu jeho úcasti na karteli, v súvislosti s ktorou predtým ani nezacala stíhanie, ani neprijala sankcie, co navyse zalobca ani netvrdí. 84 Komisia teda neporusila zásadu ne bis in idem, ked na úcely konstatovania opakovaného porusovania zo strany zalobcu v napadnutom rozhodnutí zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, hoci tieto prvé rozhodnutia uz zohladnila v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006. 85 Túto výhradu zalobcu treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 86 V druhom rade, kedze zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v napadnutom rozhodnutí uplatnila zvýsenie základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, treba v tejto súvislosti po prvé zamietnut ako nedôvodné jeho tvrdenie, podla ktorého bol zohladnením rozhodnutia o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutia o polypropyléne a rozhodnutia o PVC v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006 na úcely konstatovania opakovaného porusovania dosiahnutý ciel spocívajúci v odstrasujúcom úcinku. 87 Na jednej strane, kedze Komisia práve v rámci preskúmania závaznosti porusenia, v súvislosti s ktorým má úmysel ulozit sankcie, musí zohladnit skutocnost, ze podnik sa dopustil opakovaného porusovania (rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 26), skutocnost, ze Komisia uz v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006 zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, jej nebráni z právneho hladiska správne zohladnit tieto tri rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí, aby odstrasila zalobcu od opätovného protiprávneho správania v budúcnosti. 88 Na druhej strane treba uviest, ze cielu spocívajúcemu v odstrasujúcom úcinku odporuje, aby Komisia zohladnila skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila prvé porusenie, s cielom vylúcit v neskorsom rozhodnutí zvýsenie základnej výsky pokuty na základe uvedeného porusenia. Takéto riesenie by totiz viedlo k situácii, ktorá by bola kontraproduktívna z hladiska ciela spocívajúceho v pokute s odstrasujúcim úcinkom, v ktorej by podniku, ktorý sa dopústa viacnásobného opakovaného porusovania, nebola postupne zvysovaná pokuta, ktorá mu je ulozená, v závislosti od poctu porusení, ktorých sa dopustil, ale naopak, v ktorej by mu postupne narastalo marginálne znizovanie pokuty, ktorá by mu mohla byt ulozená, v závislosti od narastajúceho poctu rozhodnutí, v ktorých sú mu ulozené sankcie. 89 V druhom rade treba zamietnut ako neúcinné tvrdenie zalobcu, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v jeho prípade uplatnila nové zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, hoci styri rozhodnutia prijaté v rokoch 2003 az 2006 sa týkali tých istých skutkových okolností ako napadnuté rozhodnutie, a ze nemal ziadnu moznost prispôsobit svoje správanie na trhu s chlorecnanom sodným. Na prejednávanú vec totiz nemá nijaký vplyv, ze styri rozhodnutia prijaté v rokoch 2003 az 2006 sa týkajú tých istých skutkových okolností, o aké ide v napadnutom rozhodnutí, pretoze Komisia sa opiera výlucne o rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC, v prípade ktorých zalobca nespochybnuje, ze boli prijaté pred zaciatkom porusenia, v súvislosti s ktorým sú mu v napadnutom rozhodnutí ulozené sankcie, s cielom preukázat v napadnutom rozhodnutí opakované porusovanie zo strany zalobcu. 90 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy treba výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu proporcionality, ako je definovaná v bode 63 vyssie, zamietnut ako nedôvodnú, a v dôsledku toho aj druhú cast tohto zalobného dôvodu v celom rozsahu. O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných vzhladom na zvýsenie základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania o 90 % - Tvrdenia úcastníkov konania 91 Zalobca subsidiárne tvrdí, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska správne zvýsila základnú výsku pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia porusila zásady proporcionality, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných, ked stanovila 90-percentnú sadzbu uvedeného zvýsenia. 92 Zalobca v prvom rade tvrdí, ze v prejednávanej veci neexistuje nijaký dôvod na 90-percentné zvýsenie základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, kedze toto zvýsenie bolo v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006 stanovené na 50 %. Vseobecný súd by mal preto v prejednávanej veci uvedené zvýsenie znízit na 50 %. 93 Navyse sa zalobca domnieva, ze zvýsenie základnej výsky pokuty o 90 % z dôvodu opakovaného porusovania je neprimerané, pretoze v napadnutom rozhodnutí bolo Elf Aquitaine tiez ulozené zvýsenie základnej výsky pokuty o 70 % na úcely odstrasujúceho úcinku. 94 Nakoniec zalobca tvrdí, ze hoci pozná mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v oblasti stanovenia pokút, ako aj prísnost usmernení, porusenia, v súvislosti s ktorými boli v rozhodnutí o organických peroxidoch a rozhodnutí o metakrylátoch ulozené sankcie, sa týkajú toho istého obdobia ako porusenia, v súvislosti s ktorými boli ulozené sankcie v napadnutom rozhodnutí. Navyse uplatnenie usmernení, ktoré stanovujú závaznejsie pokuty v prípade opakovaného porusovania, vyplýva len z neprimerane dlhých dôb, v rámci ktorých Komisia vykonávala dokazovanie v tejto veci. Zalobca by pritom nemal znásat ujmy spôsobené nedostatkom nálezitej starostlivosti zo strany Komisie v rámci dokazovania v tejto veci. 95 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 96 Po prvé, pokial ide o výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu proporcionality, lebo zvýsenie základnej výsky pokuty o 90 % z dôvodu opakovaného porusovania je v prejednávanej veci neprimerané, treba v prvom rade pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ES, a v tejto súvislosti zohladní závaznost a dlzku trvania porusenia. 97 Okrem toho v bode 28 prvej zarázke usmernení je stanovené: "Komisia môze zvýsit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností, napríklad: - ak podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES]. Základná výska sa môze zvýsit az o 100 % za kazdé zistené porusenie..." 98 Dalej treba konstatovat, ze clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 predstavuje relevantný právny základ zohladnenia opakovaného porusovania pri výpocte pokuty (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 27 az 29). 99 Navyse usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výsky pokút, zabezpecujú právnu istotu podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 23). Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 100 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie nevytvára právny rámec na urcenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292). Komisia disponuje v oblasti stanovovania výsky pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P, Zb. s. I-8681, bod 123 a tam citovanú judikatúru). Táto siroká miera volnej úvahy jej umoznuje usmernovat správanie podnikov smerom k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216). V tomto prípade nie je povinná pouzit presné matematické vzorce (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 292). 101 Nakoniec skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti túto úroven zvýsit v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze. Naopak, efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla úroven pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 169, a rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 395). 102 V prejednávanej veci treba jednak v prvom rade konstatovat, ze stanovením 90-percentnej sadzby zvýsenia základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania v napadnutom rozhodnutí Komisia konala podla clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a v súlade s bodom 28 prvou zarázkou usmernení, co zalobca nespochybnuje. Navyse, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, a v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 100 a 101 vyssie, skutocnost, ze Komisia v jeho prípade v skorsích rozhodnutiach uplatnila zvýsenie základnej výsky pokuty o 50 %, v napadnutom rozhodnutí neobmedzuje jej mieru volnej úvahy, pokial ide o stanovenie sadzby zvýsenia základnej výsky pokuty. 103 Okrem toho treba uviest, ze zalobca neuviedol ziadne tvrdenie, ktoré by potvrdilo, ze vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci, ktoré svedcia o jeho sklone porusovat pravidlá hospodárskej sútaze, isla Komisia v prejednávanej veci nad rámec svojej volnej úvahy, ked zvýsila základnú výsku pokuty o 90 %. 104 Zalobcovi sa teda nepodarilo preukázat, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ako je definovaná v bode 63 vyssie, ked z dôvodu opakovaného porusovania zvýsila základnú výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, o 90 %. 105 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze zvýsenie základnej výsky pokuty o 90 % z dôvodu opakovaného porusovania je neprimerané, pretoze v prípade Elf Aquitaine bolo uplatnené 70-percentné zvýsenie základnej výsky pokuty na úcely odstrasujúceho úcinku, treba toto tvrdenie zamietnut ako neúcinné. 106 Treba v prvom rade uviest, ze vzhladom na to, ze je nepopieratelné, ze 70-percentné zvýsenie základnej výsky pokuty nebolo ulozené zalobcovi, ale len Elf Aquitaine, s ktorou ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz netvoril jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, uvedené zvýsenie nemozno zohladnit na úcely zistenia, ci je pokuta ulozená len zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania neprimeraná. Navyse tieto dve zvýsenia v kazdom prípade sledujú dva rozdielne ciele s odstrasujúcom úcinkom. Hoci je 90-percentné zvýsenie základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia odôvodnené dodatocnou potrebou odstrasujúceho úcinku voci zalobcovi vzhladom na jeho sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, 70-percentné zvýsenie základnej výsky pokuty ulozenej Elf Aquitaine v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia zodpovedá potrebe dosiahnut odstrasujúci úcinok voci tomuto podniku, kedze vzhladom na jeho celkový obrat, ktorý je znacne vyssí v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, môze lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty. 107 Preto treba výhradu zalobcu zalozenú na porusení zásady proporcionality zamietnut scasti ako nedôvodnú a scasti ako neúcinnú. 108 Po druhé, pokial ide o výhradu zalobcu spocívajúcu v tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, lebo Komisia mu mohla v napadnutom rozhodnutí ulozit len 50-percentnú sadzbu zvýsenia základnej výsky pokuty, ktorú mu ulozila v styroch rozhodnutiach prijatých v rokoch 2003 az 2006, treba pripomenút, ze podla judikatúry uvedená zásada vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 109 V prejednávanej veci je potrebné uviest, ze samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi rozhodla o niekolkých zvýsených sadzbách základnej výsky pokuty, so zretelom na judikatúru citovanú v bodoch 100 a 101 vyssie neznamená, ze vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci nemohla v napadnutom rozhodnutí túto sadzbu zvýsit v medziach, ktoré si stanovila v usmerneniach, s cielom podniet zalobcu, aby zmenil svoje protisútazné správanie. 110 Preto treba výhradu zalobkyne zalozenej na porusení zásady rovnosti z dôvodu uplatnenia 90-percentného zvýsenia základnej výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená z dôvodu opakovaného porusovania, zamietnut ako nedôvodnú. 111 Po tretie v súvislosti s výhradou zalobcu spocívajúcou v tom, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ked z dôvodu opakovaného porusovania rozhodla o 90-percentnom zvýsení základnej výsky pokuty, je potrebné pripomenút, ze v prípadoch, ked institúcie disponujú právomocou volnej úvahy s cielom plnit si funkcie, má respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach este zásadnejsiu dôlezitost. K týmto zárukám patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 99). 112 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 525 az 527 napadnutého rozhodnutia, Komisia, ktorá v súlade s judikatúrou citovanou v bode 100 vyssie nie je povinná pri stanovení pokút pouzit presné matematické vzorce, správne usúdila, ze bolo potrebné zvýsit sadzbu základnej výsky pokuty, pretoze "prvé pokuty [, ktoré boli ulozené zalobcovi,] neviedli k náprave jeho správania" (odôvodnenie c. 525 napadnutého rozhodnutia). Navyse zalobca neuvádza ani argument, ani dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenie spocívajúce v tom, ze Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala okolnosti predmetnej veci, ktoré by odôvodnovali skutocnost, ze mu Komisia ukladá 90-percentnú zvýsenú sadzbu základnej výsky pokuty vzhladom na jeho vázny sklon porusovat pravidlá hospodárskej sútaze. 113 Zalobca teda nepreukázal, ze Komisia v prejednávanej veci porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 114 V tejto súvislosti treba tvrdenie zalobcu spocívajúce v tom, ze by nemal znásat ujmy spôsobené nedostatkom nálezitej starostlivosti zo strany Komisie v rámci dokazovania v tejto veci, co ju údajne viedlo k uplatneniu usmernení na skutkové okolností v prejednávanej veci, ktoré v podstate vázne sankcionujú opakované porusovanie, zamietnut ako nedôvodné. Na jednej strane totiz zalobca neuviedol nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktorým by preukázal, ze Komisia v prejednávanej veci nevykonala dokazovanie v primeranej lehote. Na druhej strane, kedze úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby mohla Komisia v kazdom okamihu prispôsobit výsku pokút potrebám svojej politiky (pozri rozsudok Súdu prvého stupna Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 210 az 212 a tam citovanú judikatúru), nemozno jej vytýkat, ze sa na úcely stanovenia zvýsenej sadzby základnej výsky pokuty z dôvodu opakovaného porusovania opierala o usmernenia, v súvislosti s ktorými zalobca nespochybnuje, ze sú uplatnitelné na skutkové okolnosti v prejednávanej veci. 115 Preto treba zamietnut ako nedôvodnú tretiu výhradu zalobcu a druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. b) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nepriznaní znízenia pokuty zalobcovi podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 Tvrdenia úcastníkov konania 116 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, lebo mu podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 neznízila pokutu o 30 az 50 %. Po prvé bol zalobca druhým podnikom, ktorý podal 18. októbra 2004 Komisii ziadost podla uvedeného oznámenia. Po druhé prvky, ktoré poskytol Komisii, majú znacnú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktorými Komisia k uvedenému dnu disponovala. 117 V prvom rade zalobca tvrdí, ze stanovisko Komisie v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s doslovne chronologickým výkladom prijatým v jej rozhodnutí o peroxide vodíka. Komisia v nom aj napriek dost obmedzenej povahe poskytnutých informácií udelila znízenie pokuty o 40 % druhému podniku, ktorý podal ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 118 V druhom rade zalobca tvrdí, ze informácie, ktoré poskytol Komisii, jej umoznili potvrdit informácie, ktoré neboli uvedené v ziadosti o oslobodení EKA od ulozenia pokuty. Komisia sa teda v odôvodneniach c. 565 az 577 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, ze informácie, ktoré poskytol zalobca, nemali nijakú znacnú pridanú hodnotu, pretoze len umoznili potvrdit informácie, ktorými Komisia uz disponovala a ktoré jej boli poskytnuté jednak zo strany EKA v rámci jeho ziadosti o oslobodenie od ulozenia pokuty, jednak v odpovedi Finnish Chemicals na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 10. septembra 2004. 119 Po prvé zalobca tvrdí, ze Finnish Chemicals vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 10. septembra 2004 len odpovedal na otázky o jeho organizácii a potvrdil obsah schôdzí, ktoré taxatívne vymedzil EKA, ako aj mená úcastníkov týchto schôdzí. Finnish Chemicals pritom ani nespresnil predmet týchto schôdzí, ani nepotvrdil informácie, ktoré poskytol EKA, podla ktorých na trhu s chlorecnanom sodným existoval kartel. 120 Po druhé zalobca tvrdí, ze je prvým podnikom, ktorý potvrdil vyhlásenia EKA a najmä týchto pät informácií. V prvom rade údajne potvrdil, ze systém rozdelenia zákazníkov a objemu predaja bol zavedený v 90. rokoch a ze prestal existovat zaciatkom roka 2000. Dalej údajne potvrdil ústnu ziadost EKA o oslobodenie od ulozenia pokuty, podla ktorého existoval systém náhrad, ktorý v prípade kladného rozdielu medzi objemami pridelenými niektorému úcastníkovi na karteli a ním uskutocnenými predajmi dovoloval výrobcom zvýsit ich objem v nasledujúcom roku. Navyse spresnil, ze tri zvýsenia ceny boli výsledkom tohto úspechu. Okrem toho poskytol mnozstvo informácií týkajúcich sa sporu medzi clenmi kartelu a v súvislosti so zákazníkom MODO. Nakoniec uviedol, ze k ukonceniu kartelu doslo v roku 2000 v nadväznosti na prijatie programu o dodrziavaní práva hospodárskej sútaze. 121 Na jednej strane z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze informácie poskytnuté zalobcom umoznili Komisii potvrdit a doplnit dôkazy, ktoré poskytol EKA v súvislosti s povahou a dlzkou trvania kartelu, jeho spôsobom fungovania, ako aj jeho vplyvom na dotknutý trh, co Finnish Chemicals vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 10. septembra 2004 nepotvrdil. 122 Na druhej strane má jeho prínos údajne znacnú pridanú hodnotu, pretoze opísaním porusenia rovnakým spôsobom, ako to urobil EKA, umoznil potvrdit hlavné dôkazy o karteli a posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie. V rámci samostatného posudzovania má ziadost EKA o oslobodenie od ulozenia pokuty totiz len obmedzenú dôkaznú hodnotu, kedze ako EKA priznal vo svojej ústnej ziadosti o oslobodenie od ulozenia pokuty, informácie, ktoré poskytol, nemohli byt vzdy overené, a teda ich mohli spochybnit ostatní clenovia kartelu. Ako to Komisia konstatovala vo viacerých iných rozhodnutiach, jednoduché potvrdenie dôkazov, ktorými uz disponovala, je dôvodom na znízenie pokuty v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002. 123 Po tretie zalobca tvrdí, ze informácie, ktoré poskytol Komisii, poukazovali na viacero nových dôkazov, ktorými predtým nedisponovala a ktoré výrazne posilnili jej schopnost preukázat dotknuté skutkové okolnosti. V tejto súvislosti zalobca tiez tvrdí, ze Komisia nemôze zvýhodnovat niektoré dokumenty poskytnuté jedným podnikom v neprospech dokumentov, ktoré uz predtým poskytol iný podnik, a ze posudzovanie pridanej hodnoty informácií poskytnutých podnikom nemôze závisiet od výberu Komisie, ci ich bude skúmat, alebo ich skúmat nebude. 124 V prvom rade, ako to zalobca uviedol v bodoch 210 a 211 svojich pripomienok k odpovedi na oznámenie o výhradách, informoval Komisiu o existencii dokumentu, na ktorý bolo poukázané v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia, ktorého kópiu si neuchoval, ktorý v súvislosti s kazdým spolocným zákazníkom presne uvádza objemy predaja, ktoré bol kazdý výrobca chlorecnanu sodného v rámci dohody o rozdelení trhu oprávnený takýmto zákazníkom ponúkat. Existencia takého dokumentu preukazuje stupen organizácie kartelu. 125 V druhom rade vo svojich pripomienkach v odpovedi na oznámenie o výhradách bol zalobca údajne prvým podnikom, ktorý identifikoval zákazníkov na európskom kontinente, ktorí boli predmetom rozdelenia objemov predaja medzi výrobcami chlorecnanu sodného. Preto sa domnieva, ze táto informácia umoznila Komisii posúdit geografický rozsah kartelu a mohla tiez slúzit ako základ pre ziadosti o poskytnutie informácií s cielom zistit, ci naozaj doslo k zvýseniu cien. V tejto súvislosti spresnuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z deviatich zákazníkov, ktorých identifikoval zástupca zalobcu pán L., len dvoch z nich uz predtým identifikoval EKA. 126 Po stvrté zalobca predovsetkým tvrdí, ze samotné znenie napadnutého rozhodnutia preukazuje, ze Komisia vychádzala z viacerých informácií, ktoré jej poskytol, aby preukázal existenciu porusenia a potvrdil niektoré dôkazy pochádzajúce od iných zdrojov. Zalobca v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenia c. 76, 98, 207, 254, 273 a 284 napadnutého rozhodnutia, ako aj poznámky pod ciarou 116, 118, 142, 259, 305, 325 a 337 napadnutého rozhodnutia. 127 Nakoniec zalobca spresnuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, odôvodnenie c. 254 napadnutého rozhodnutia sa netýka schôdze, ktorá sa údajne uskutocnila na jar v roku 2000, ktorej existenciu nebolo mozné preukázat, ale schôdze, ktorá sa uskutocnila v roku 1999 s Finnish Chemicals, na ktorej tento podnik údajne vyhlásil, ze "je výhradným dodávatelom [zákazníka] MODO [v nadväznosti na] dohodu svojej materskej spolocnosti s MODO, ktorou doslo k ukonceniu dohody existujúcej medzi EKA, Finnish Chemicals a [ním samotným] v súvislosti s týmto zákazníkom". 128 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 129 Komisia vo svojom oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie výsky pokuty, ktorú by museli zaplatit. 130 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokút], môzu byt oprávnené [na] vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". 131 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 tohto oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusení, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý [hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré - neoficiálny preklad] uz má Komisia, a musí ukoncit svoju úcast na porusení, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz". 132 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri úrovne znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splna podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky majú nárok na znízenie pokuty maximálne o 20 %. 133 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21 [tohto oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 134 Podla judikatúry Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viaceré skutocnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného jej oddeleniami. V tejto súvislosti musí Komisia vykonat komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 81, a rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 219). 135 Navyse v rámci posudzovania spolupráce clenov kartelu mozno Komisii vytknút len zjavne nesprávne posúdenie, kedze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosom iných podnikov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 88). V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 297). 136 Okrem toho základom znízenia pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 399, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 220). 137 Navyse z judikatúry vyplýva, ze pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze bola do istej miery pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia sumy pokuty z dôvodu spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 301; Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 455, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 222). 138 Napokon spolupráca podniku v rámci vysetrovania vôbec nezakladá nárok na znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a Danone, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 451). 139 V prejednávanej veci je potrebné v prvom rade uviest, ze je na jednej strane nepopieratelné, ako vyplýva z odôvodnenia c. 561 napadnutého rozhodnutia, ze zalobca bol po EKA druhým podnikom, ktorý podal ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane, ako to uviedla Komisia v odôvodnení c. 565 napadnutého rozhodnutia, len informácie uvedené v bode 3 odpovede z 18. októbra 2004 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 10. septembra 2004 (dalej len "odpoved zalobcu") predstavujú informácie, ktoré idú nad rámec jednoduchej odpovede zalobcu na ziadost Komisie o poskytnutie informácií, ktorú mu zaslala v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003, co zalobca nespochybnuje. Informácie uvedené v bode 3 odpovede zalobcu, ktoré sa týkajú jeho stretnutia so svojím zamestnancom pánom L. 24. septembra 2004, totiz priamo súvisia so skutkovými okolnostami týkajúcimi sa dotknutého porusenia. 140 Styri výhrady uvedené na úcely zistenia, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze informácie, ktoré jej zalobca poskytol, nemali znacnú pridanú hodnotu a ze nie sú dôvodom na to, aby mu ulozenú výsku pokuty znízila o 30 az 50 %, teda treba preskúmat len vzhladom na informácie uvedené v bode 3 odpovede zalobcu. 141 Po prvé, co sa týka výhrady zalobcu spocívajúcej v tom, ze Komisia mu mala v napadnutom rozhodnutí znízit pokutu, ako to urobila v rozhodnutí o peroxide vodíka, napriek velmi obmedzeným informáciám, ktoré jej v tomto druhom rozhodnutí poskytla v súvislosti daným kartelom, treba ju zamietnut ako nedôvodnú. Okrem toho, ze Komisia musí nie so zretelom na svoju skorsiu rozhodovaciu prax, ale so zretelom na oznámenie o spolupráci z roku 2002 preskúmat, ci spolupráca poskytnutá zo strany podniku odôvodnuje znízenie pokuty, sa totiz na základe tvrdení zalobcu nedá preukázat, ze informácie, ktoré poskytol, majú za okolností v prejednávanej veci znacnú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktorými Komisia disponovala ku dnu jeho ziadosti na základe uvedeného oznámenia. 142 Po druhé, pokial ide o výhradu zalobcu spocívajúcu v tvrdení, ze bol prvým podnikom, ktorý vo svojej ústnej ziadosti o oslobodenie od ulozenia pokuty potvrdil informácie poskytnuté zo strany EKA, treba preskúmat pät dôkazných informácií, o ktorých zalobca tvrdí, ze pre Komisiu majú znacnú pridanú hodnotu. 143 V prvom rade, kedze zalobca informoval Komisiu, ze "[ku] koncu [roka] 1993 [bol] pre niektorých výrobcov chlorecnanu sodného zavedený systém rozdelenia zákazníkov a objemov", Komisia v odôvodnení c. 569 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "[zalobca] vo vseobecnosti potvrdil existenciu systému, ale neposkytol nijaký listinný dôkaz pochádzajúci z obdobia skutkových okolností, ktorý by pomohol posilnit schopnost preukázat dotknuté skutky". V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by táto informácia mohla mat znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze z ústnej ziadosti EKA o oslobodenie od ulozenia pokuty vyplýva, ze o uvedenom systéme uz Komisiu informoval tento podnik, totiz zalobca ani nepotvrdil túto informáciu listinnými dôkazmi, ani neposkytol dodatocné spresnenia, pokial ide o dátumy, miesta, spôsoby a rozsah tohto rozdelenia objemov a zákazníkov. Preto v súlade s judikatúrou citovanou v bode 137 vyssie za znacnú pridanú hodnotu nemozno povazovat len potvrdenie existencie rozdelenia objemov a zákazníkov zalobcom v jeho ústne podanom vyhlásení. 144 Dalej, co sa týka informácie poskytnutej zalobcom, podla ktorej medzi výrobcami existuje systém náhrad, ktorý im dovoluje zvýsit svoje objemy v nasledujúcom roku, treba pripomenút, ako bolo uvedené v bode 143 vyssie, ze Komisia v odôvodnení c. 569 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "pokial ide o mechanizmus rozdelenia trhov s chlorecnanom sodným, tieto informácie uz získala v rámci ústneho vyhlásenia EKA" a ze "[zalobca] vo vseobecnosti potvrdil existenciu systému, ale neposkytol nijaký listinný dôkaz pochádzajúci z obdobia skutkových okolností, ktorý by pomohol posilnit schopnost preukázat dotknuté skutky". V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by táto informácia mohla mat znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze z ústnej ziadosti EKA o oslobodenie od ulozenia pokuty vyplýva, ze o systéme náhrad zavedenom v niektorých clenských státoch uz Komisiu informoval tento podnik, totiz zalobca vo svojom ústnom vyhlásení ani neposkytol listinný dôkaz preukazujúci existenciu uvedeného systém, ani spresnenia, pokial ide o dátumy, miesta a spôsoby jeho realizácie. 145 Navyse, co sa týka skutocnosti, ze zalobca informoval Komisiu, ze k zvýseniu ceny doslo s úspechom trikrát, Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení c. 572 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "pokial ide o zvýsenie cien v rokoch 1993, 1994 a 1995, [pán L.] velmi vseobecne potvrdil informácie, ktoré uz poskytol EKA, pricom sám neposkytol dalsie spresnenia v súvislosti s dotknutým konaním". V tejto súvislosti mozno konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by táto informácia mohla mat znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze z ústnej ziadosti EKA o oslobodenie od ulozenia pokuty vyplýva, ze podrobné informácie týkajúce sa období, výsky a mechanizmu uvedeného zvýsenia cien uz Komisii poskytol tento podnik, totiz zalobca neposkytol ani dôkazy, ani dodatocné podrobnosti o údajoch, ktorými Komisia uz disponovala, aby podporil jej tvrdenia, takze Komisii neulahcil úlohu výrazným spôsobom v zmysle judikatúry citovanej v bode 137 vyssie. 146 Okrem toho, pokial ide o "mnozstvo informácií týkajúcich sa sporu medzi clenmi kartelu" v nadväznosti na rozhodnutie zákazníka MODO o ukoncení dodávok od zalobcu od polovice roka 1998 a o viaceré schôdze, ktoré nasledovali pocas roka 1999 a na jar v roku 2000, o ktorých zalobca informoval Komisiu, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 573 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "vyhlásenia [pána L.] potvrdili hlavné skutocnosti vyhlásení EKA a Finnish Chemicals, ale... nepoukázali na nové skutocnosti alebo dodatocné dôkazy, ktorými by sa výrazne posilnila schopnost Komisie preukázat dané skutkové okolnosti". V tejto súvislosti mozno konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze táto informácia má znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze v ústnej ziadosti o oslobodenie od ulozenia pokuty EKA informoval Komisiu o existencii sporu medzi clenmi kartelu v súvislosti so zákazníkom MODO, je totiz potrebné uviest, ze zalobca neposkytol ani dôkazy, ani spresnenia na podporu tvrdení Komisie, ktoré by jej umoznili preukázat skutkové okolnosti porusenia, ktoré musela, ako to výslovne vyplýva z odôvodnení c. 215 a 216 napadnutého rozhodnutia, preukázat na základe dokumentov, ktoré jej poskytol Finnish Chemicals. 147 Navyse, co sa týka informácie zalobcu, podla ktorej kartel zanikol v polovici roka 2000 v nadväznosti na prijatie programov dodrziavania práva hospodárskej sútaze, Komisia v odôvodnení c. 575 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "[pán L.] len potvrdil vyhlásenie EKA týkajúce sa úcinkov prijatia programov [dodrziavania práva hospodárskej sútaze] bez toho, aby v tejto súvislosti predlozil nové dôkazy". V tejto súvislosti mozno konstatovat, ze Komisia sa nedopustila ziadneho nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by táto informácia mala znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze táto jediná informácia je nepresná vo vztahu k presnému dátumu, ktorý Komisia prijala na úcely konstatovania skoncenia porusenia, teda 9. februára 2000 [pozri clánok 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia], totiz samotné ústne potvrdenie tejto informácie, ktorú mala Komisia uz k dispozícii, zo strany zalobcu výrazným spôsobom neulahcilo jej úlohu v zmysle judikatúry citovanej v bode 137 vyssie. 148 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba zamietnut výhradu zalobcu zalozenú na tvrdení, ze informácie, ktoré poskytol Komisii a ktoré potvrdzovali informácie, ktorými uz Komisia disponovala, mali znacnú pridanú hodnotu. 149 Po tretie, kedze zalobca tvrdí, ze niektoré informácie, ktoré poskytol Komisii, poukázali na nové skutocnosti, o ktorých Komisia predtým nevedela, a teda ktoré výrazným spôsobom posilnili jej schopnost preukázat dotknuté skutkové okolnosti, je potrebné preskúmat dva dôkazné údaje, na ktoré zalobca poukazuje na podporu tejto výhrady. 150 V prvom rade, pokial ide o skutocnost, ze zalobca Komisiu informoval o existencii zoznamu, ktorý si neponechal a ktorý údajne v súvislosti s kazdým spolocným zákazníkom clenov kartelu spresnoval objemy predaja, ktoré im dodávali, treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v tejto súvislosti nepriznala nijaké znízenie pokuty. Ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na to, ze jej zalobca uvedený zoznam neposkytol, jej totiz uvedená informácia neumoznila preukázat skutkové okolnosti zakladajúce dotknuté porusenie. 151 Dalej, co sa týka skutocnosti, ze zalobca bol prvým podnikom, ktorý identifikoval zákazníkov na európskom kontinente, ktorých sa týkalo rozdelenie objemov, co údajne Komisii pomohlo posúdit rozsah kartelu z geografického hladiska a mohlo slúzit ako základ pre jej ziadosti o poskytnutie informácií, treba konstatovat, ze Komisia sa k tomuto tvrdeniu v napadnutom rozhodnutí osobitne nevyjadrila, v odôvodnení c. 576 napadnutého rozhodnutia vsak predovsetkým uviedla, ze "kvalita a mnozstvo informácií poskytnutých zalobcom sa musí vo vseobecnosti povazovat za velmi obmedzené" a ze "hoci [zalobca] mohol vseobecným spôsobom potvrdit niektoré skutocnosti týkajúce sa fungovania kartelu, neurobil to spôsobom, ktorým mohol výrazne posilnit schopnost Komisie dokázat porusenie". V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Hoci menný zoznam podnikov, na ktoré sa kartel vztahoval, doplnal zoznam, ktorý Komisii poskytol EKA, nic to nemení na skutocnosti, ze z dôvodu neposkytnutia podrobností súvisiacich so zavedením, s dátumami a císelnými údajmi systému rozdelenia objemov, ktorý sa vztahoval na uvedené podniky, uvedená informácia pre Komisiu nepredstavovala znacnú pridanú hodnotu. Tento záver nemôze zmenit tvrdenie, ktoré zalobca uviedol na pojednávaní, podla ktorého si Komisia mohla doplnit informácie, ktoré jej poskytol, zaslaním ziadostí o poskytnutie informácií podnikom, ktoré boli súcastou kartelu. Vzhladom na to, ze samotný zalobca neposkytol tieto podrobné informácie, ktoré musel nevyhnutne poznat, lebo mal úcast na uvedenom systéme rozdelenia, totiz skutocnost, ze Komisia mohla potvrdit alebo doplnit tieto informácie na základe svojich vysetrovacích právomocí, nemení nic na závere, podla ktorého informácia poskytnutá zalobcom výrazným spôsobom neulahcila úlohu Komisie pri preukazovaní skutkových okolností zakladajúcich dotknuté porusenie. 152 Tretiu výhradu zalobcu, podla ktorej mali dôkazné informácie, ktoré poskytol Komisii a o ktorých Komisia predtým nevedela, znacnú pridanú hodnotu, treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 153 Po stvrté, pokial ide o výhradu zalobcu spocívajúcu v tom, ze samotné znenie napadnutého rozhodnutia dokazuje, ze Komisia sa opierala o viaceré dôkazné informácie, ktoré poskytol na preukázanie existencie porusenia a potvrdenie niektorých dôkazov pochádzajúcich od iných zdrojov, treba preskúmat, ci z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobca a ktoré sú uvedené v bode 126 vyssie, vyplýva, ze skutocne výrazným spôsobom posilnil schopnost Komisie preukázat skutkové okolnosti zakladajúce dané porusenie. 154 V prvom rade, pokial ide o odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacu poznámku pod ciarou 116, na ktorú odkazuje, Komisia v nich opisuje vseobecné fungovanie kartelu, ktoré charakterizovali najmä "casté stretnutia v podobe dvojstranných alebo mnohostranných schôdzí a telefonické spojenia, avsak bez postupovania podla osobitnej schémy". Komisia tu dodáva, ze "podla [zalobcu] zoznam spolocných zákazníkov a objemov predaja, ktoré im bol kazdý z výrobcov chlorecnanu sodného - clenov kartelu - oprávnený dodávat, bol zostavený úplne na zaciatku", "[zalobca] vsak uvedený zoznam Komisii nepredlozil". V tejto súvislosti treba teda konstatovat, ze z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 144 a 150 vyssie, táto informácia, v súvislosti s ktorou Komisia výslovne konstatovala, ze zalobca neposkytol nijaký vecný dôkaz, nemá znacnú pridanú hodnotu. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by táto informácia mohla mat takúto hodnotu. 155 Navyse, pokial ide o poznámku pod ciarou 118 napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, ze zalobca "potvrdil [ústne vyhlásenia EKA týkajúce sa] existencie mechanizmu rozdelenia trhu a systému náhrad, ktoré opísal EKA". V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci zalobca potvrdil existenciu protisútaznej praxe, táto jediná informácia sama osebe nepostacovala na to, aby Komisii umoznila dokázat skutkové okolnosti zakladajúce porusenie. Preto sa z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 144 vyssie, nemozno domnievat, ze by táto jediná informácia, o ktorej Komisia uz vedela, mala znacnú pridanú hodnotu. 156 Dalej, co sa týka odôvodnenia c. 98 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacej poznámky pod ciarou 142, Komisia tu najmä uvádza, ze "EKA takisto tvrdí, ze okolo roku 1995 bolo s Finnish Chemicals a [so zalobcom] rozhodnuté 'pristúpit k závaznému zvysovaniu cien, ku ktorému doslo`, pokial ide o Portugalsko vzhladom na oslabovanie escuda", ze "dôkazy, ktoré poskytol EKA, preukazujú, ze v roku 1995 tento podnik zvýsil ceny, ktoré uplatnoval voci svojim portugalským zákazníkom, o 31 a 44 % v porovnaní s cenami uplatnovanými v roku 1993", a ze "[zalobca] takisto konstatoval úspesné zvýsenie cien v roku 1995". Zo znenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze uvedené zvysovanie cien v roku 1995 bolo preukázané na základe ústnych informácií a dokumentov, ktoré poskytol EKA, co zalobca nespochybnuje. Hoci ústne podaná informácia zalobcu potvrdzuje tvrdenie EKA, nemozno ju povazovat za informáciu so znacnou pridanou hodnotou v zmysle judikatúry uvedenej v bode 137 vyssie, pretoze ju uz poskytol EKA a zalobca k uvedenému zvysovaniu cien neposkytol dodatocné podrobnosti. 157 Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacu poznámku pod ciarou 259, Komisia tu uvádza, ze "treba poznamenat, ze v rámci diskusií medzi Finnish Chemicals a [zalobcom] v súvislosti so [zákazníkom] MODO sa [pán L.] skontaktoval [s pánom B.] (zástupca Quadrimex, dovozcu výrobkov Finnish Chemicals vo Francúzsku), aby prediskutovali objemové straty, ktoré vznikli [zalobcovi]", a ze "v rámci týchto telefonických rozhovorov 2. a 5. októbra 1998 sa [pán L.] stazoval na skandinávsku agresivitu a pre [zalobcu] ziadal náhradu v objemoch". V tejto súvislosti z dokumentov citovaných v poznámke pod ciarou 257 napadnutého rozhodnutia a z bodu 4.3.1.20 uvedeného rozhodnutia s názvom "1998 - spor v súvislosti so zákazníkom MODO" vyplýva, ze na úcely preukázania presnej povahy uskutocnených kontaktov medzi konkurentmi v súvislosti s uskutocnovaním dodávok zákazníkovi MODO, dátumami týchto kontaktov a rozdelenými objemami Komisia v plnom rozsahu vychádzala z presných informácií, ktoré jej poskytol Finnish Chemicals. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by informácia, ktorú poskytol zalobca, mala v tejto súvislosti znacnú pridanú hodnotu. 158 Dalej, pokial ide o odôvodnenie c. 254 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacu poznámku pod ciarou 305, Komisia tvrdí, ze zalobca vyhlásil, ze "[pánovi L.] sa zdá, ze si spomína na jednu schôdzu medzi Finnish Chemicals a [zalobcom] uskutocnenú s cielom zistit, preco sa prestali dodrziavat pravidlá o rozdelení uplatnované na MODO", a ze "pocas tejto schôdze, o ktorej si [pán L.] myslí, ze sa uskutocnila v prvom stvrtroku 1999 vo Fínsku, Finnish Chemicals vyhlásil, ze [v nadväznosti] na dohodu jeho materskej spolocnosti s MODO sa stal výhradným dodávatelom [MODO], cím doslo k ukonceniu dohody existujúcej medzi EKA, Finnish Chemicals a [zalobcom] v súvislosti s týmto zákazníkom". V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia dodáva, ze "vzhladom na to, ze zmluva medzi MODO a Finnish Chemicals bolo uzavretá az v septembri 1999, sa Komisia domnieva, ze [pán L.] si zmýlil dátumy a miesta a ze v skutocnosti poukazuje na schôdzu z 9. novembra 1999 v Kodani". Okrem toho, ze ústne podaná informácia, ktorú poskytol zalobca, je na základe jeho vlastného priznania nielen nejasná ("[pánovi L.] sa zdá, ze si spomína"), ale aj nepresná, totiz treba v kazdom prípade konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, pricom uvedenú informáciu vôbec nepouzila na preukázanie dôkazu o skutkových okolnostiach zakladajúcich porusenie, ze tieto informácie sú nesprávne, co zalobca navyse nespochybnuje. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze táto informácia, ktorá sa nepotvrdila, mala znacnú pridanú hodnotu. 159 Navyse, pokial ide o poznámku pod ciarou 325 napadnutého rozhodnutia, je odkazom na odôvodnenie c. 273 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia najmä uvádza, ze zalobca "poukazuje na schôdzu medzi EKA, Finnish Chemicals a [ním samotným] 'na jar 2000`, o ktorej sa mozno domnievat, ze islo o schôdzu z 9. februára 2000 opísanú v odôvodnení c. 283 [napadnutého rozhodnutia]". V tomto poslednom odôvodnení Komisia spresnuje, ze pokial ide o schôdzu z 9. februára 2000, EKA tvrdila, ze "sa odmieta zúcastnit na kazdej novej diskusii s konkurentmi". V odôvodnení c. 284 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacej poznámke pod ciarou 337 Komisia uvádza, ze "zmeny, ku ktorým doslo na trhu s chlorecnanom sodným v roku 1999 v rámci Spolocenstva (osobitne v súvislosti so zmluvou o dodávke medzi Finnish Chemicals a MODO), viedli k ukonceniu kontaktov medzi výrobcami chlorecnanu sodného, a hoci este v januári a vo februári 2000 doslo k niekolkým telefonickým rozhovorom a stretnutiam..., úroven obvyklej spolupráce, ktorá zahrnala prevazne snahu spocívajúcu v rozdelení objemov predaja, sa neobnovila". V poznámke pod ciarou 337 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnuje, ze "EKA a [zalobca] odkazujú na svoje jednotlivé programy [dodrziavania práva hospodárskej sútaze] prijaté v rokoch 1999 a 2000", zatial co "Finnish Chemicals uvádza, ze kontakty s konkurentmi zanikli po tom, ako doslo k uzavretiu zmluvy so [zákazníkom] MODO". S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba uviest, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze informácie poskytnuté zalobcom nemali znacnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze informácia, ktorú zalobca poskytol, spocívajúca v tom, ze kartel ukoncil svoju cinnost po prijatí programov dodrziavania práva hospodárskej sútaze, nie je presná, pokial ide o správnost dátumu, ktorý Komisia prijala na úcely preukázania skoncenia porusenia, totiz Komisia mohla práve na základe spresnení, ktoré poskytol EKA, ako vyplýva z odôvodnenia c. 290 napadnutého rozhodnutia, preukázat, ze k skonceniu porusenia doslo uskutocnením schôdze profesijného zdruzenia CEFIC 9. februára 2000. 160 Stvrtú výhradu zalobcu, podla ktorej zo samotného textu napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze poskytol informáciu so znacnou pridanou hodnotou, treba preto zamietnut ako nedôvodnú, a teda aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. c) O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neznízení pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 161 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia sa z právneho a zo skutkového hladiska dopustila nesprávneho posúdenia, lebo mu neznízila pokutu nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat tri casti tohto zalobného dôvodu v poradí ciastocne odlisnom od poradia, v akom ho uviedol zalobca. O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila, ked konstatovala, ze spolupráca zalobcu neodôvodnuje znízenie pokuty na základe polahcujúcich okolností stanovených v usmerneniach - Tvrdenia úcastníkov konania 162 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, pretoze mu na základe polahcujúcich okolností nebolo priznané znízenie pokuty napriek skutocnosti, ze bod 29 stvrtá zarázka takéto znízenie stanovuje. Podla zalobcu totiz uvedený bod, v súvislosti s ktorým sa Komisia nemôze opierat o doslovný výklad obmedzujúci jeho pôsobnost na mimoriadne okolnosti, stanovuje, ze podniku, ktorý dostatocne nespolupracoval v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002, mozno znízit pokutu jednak, ak poskytol úcinnú spoluprácu, jednak, ak isla táto spolupráca nad rámec jeho právnej povinnosti spolupracovat. 163 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach c. 385 az 398 rozhodnutia z 20. októbra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Nespracovaný tabak - Taliansko) uplatnila bod 29 stvrtú zarázku usmernení s cielom znízit pokutu o 50 % z dôvodu polahcujúcich okolností podniku, ktorému bolo zrusené podmienecné oslobodenie od ulozenia pokuty udelené v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002. S prihliadnutím osobitne na toto rozhodnutie, ako aj na iné rozhodnutia Komisie je nepochopitelné, ze zalobcovi, ktorý nespochybnil skutkové okolnosti a pocas konania spolupracoval, nebola znízená pokuta na základe polahcujúcich okolností. 164 Po druhé zalobca tvrdí, ze úcinne spolupracoval s Komisiou. Zalobca nielenze od zaciatku vysetrovania priznal svoju úcast na porusení, ako to vyplýva najmä zo skutocnosti, ze bol druhým podnikom, ktorý spolupracoval s Komisiou, ale tiez poskytol mnozstvo podrobných dôkazov, ktoré umoznovali objasnit povahu a dlzku trvania kartelu, jeho úcastníkov a spôsoby fungovania, ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytol vo svojej odpovedi z 18. októbra 2004 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií. 165 Dalej zalobca poskytol spoluprácu, ktorá znacne presahovala tú, ktorá vyplýva z jeho právnych povinností spolupracovat. Od okamihu jeho ziadosti podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 bol v úzkej a neustálej spolupráci s Komisiou, ako to vyplýva z jeho odpovedí, ktoré poskytol na ziadost Komisie o poskytnutie informácií zo 16. februára 2007. Nielen ze sa vzdal svojho práva odopriet výpoved, ale sa tiez aktívne podielal na preukázaní existencie porusenia. 166 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 167 Zalobca v podstate tvrdí, ze vzhladom na spoluprácu, ktorú poskytol Komisii pocas správneho konania, sa Komisia z právneho a faktického hladiska dopustila nesprávneho posúdenia, ked mu podla bodu 29 stvrtej zarázky usmernení neznízila pokutu. 168 Treba v prvom rade uviest, ze v bode 29 stvrtej zarázke usmernení sa Komisia zaviazala v rámci svojej volnej úvahy, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré je povinná zohladnit pri stanovovaní výsky pokút, priznat znízenie pokuty, ak "dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia [o spolupráci] a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce". 169 Uplatnenie bodu 29 stvrtej zarázky usmernení vsak nesmie zbavit oznámenie o spolupráci z roku 2002 potrebného úcinku. Treba totiz konstatovat, ze bod 1 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze toto oznámenie "stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov ovplyvnujúcich Spolocenstvo". Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu dosiahnut znízenie pokuty na základe svojej spolupráce v zásade len vtedy, ak splnajú prísne podmienky stanovené v uvedenom oznámení. 170 Na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o spolupráci z roku 2002, má Komisia podniku znízit pokutu na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, pre Komisiu objektívne uzitocná. Takáto uzitocnost musí byt konstatovaná vtedy, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozsudku opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie. 171 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviest, ze zalobca neuviedol nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktorým by preukázal, ze bez jeho spolupráce by Komisia za porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie. Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze vzhladom na nepresnú, nesprávnu alebo nepotvrdenú povahu informácií poskytnutých zalobcom (pozri body 141 az 159 vyssie) neboli tieto informácie pre Komisiu uzitocné, pretoze sa opierala o dôkazy, ktoré získala okrem iného na preukázanie skutkových okolností zakladajúcich porusenie. 172 Zalobca teda nepreukázal, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia z právneho hladiska alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ked mu na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení neznízila pokutu. 173 Tvrdenia zalobcu v tejto súvislosti nezmenia tento záver. 174 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze mu mala byt znízená pokuta, lebo sa vzdal svojho základného práva nevypovedat, treba ho zamietnut ako nedôvodné. Okrem toho, ze zalobca si mohol vybrat, ci bude s Komisiou spolupracovat alebo popierat svoju úcast na dotknutom porusení, mala totiz Komisia povinnost znízit mu pokutu podla bodu 29 stvrtej zarázky usmernení len v prípade, ze boli v prejednávanej splnené okolnosti uvedené v bode 170 vyssie. 175 V druhom rade, pokial ide o to, ze zalobca tvrdí, ze Komisia v iných veciach rozhodla o znízení pokuty podnikom za ich spoluprácu podla bodu 29 stvrtej zarázky usmernení, treba toto tvrdenie zamietnut ako neúcinné. Kedze vzhladom na okolnosti kazdého jednotlivého prípadu treba skúmat, ci môze Komisia v prípade kartelu ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie bez spolupráce poskytnutej podnikom, toto tvrdenie nemá vplyv na záver uvedený v bode 172 vyssie, podla ktorého zalobca v prejednávanej veci nepreukázal, ze mu mala Komisia znízit pokutu nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. 176 Druhú cast stvrtého zalobného dôvodu treba preto zamietnut scasti ako nedôvodnú a scasti ako neúcinnú. O prvej casti zalozenej na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a proporcionality vzhladom na skutocnost, ze zalobca skutky nepopieral a spolupracoval - Tvrdenia úcastníkov konania 177 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásady riadnej správy vecí verejných a proporcionality. V tejto súvislosti sa domnieva, ze vzhladom na skutocnost, ze od zaciatku vysetrovania priznal svoju úcast na porusení a ze po tom, ako mu bolo dorucené oznámenie o výhradách, skutky nepopieral, mala mu byt znízená pokuta nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. 178 Po prvé sa zalobca domnieva, ze skutocnost, ze nepopieral skutkové okolnosti, odôvodnuje znízenie pokuty z troch dôvodov. V prvom rade to pre dotknutý podnik znamená, ze sa vzdal svojho základného práva nevypovedat a nepopierat vyhlásenia ostatných podnikov, ktoré poziadali o oslobodenie od pokút. Dalej isiel nad rámec právnej povinnosti spolupracovat s Komisiou. Nakoniec Komisii výrazne ulahcil prácu. 179 Po druhé zalobca tvrdí, ze uzitocnost vyplývajúca zo skutocnosti, ze skutky neboli popierané, bola uznaná judikatúrou. Na jednej strane Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia (T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 251), konstatoval, ze znízenie pokuty z dôvodu, ze skutky neboli popierané, a vzhladom na spoluprácu bolo odôvodnené, pretoze správanie dotknutého podniku dovolilo Komisii lahsie konstatovat existenciu porusenia. Zalobca v tejto súvislosti na pojednávaní uviedol aj rozsudky Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie (body 95 az 97), a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie (bod 221). Na druhej strane vyplýva dôlezitost priznania sa podniku ku skutkom implicitne aj z rozsudku Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaného v bode 100 vyssie (body 112, 418 a 457). 180 Po tretie zalobca uvádza, ze hodnotu nespochybnenia skutkov uznala Komisia aj vo svojej skorsej rozhodovacej praxi. Na jednej strane bola uzitocnost súvisiaca s priznaním sa k poruseniu potvrdená prijatím oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, body 32 a 33, dalej len "oznámenie o urovnaní"), ktoré stanovuje znízenie výsky pokuty, ktorú mozno ulozit podniku, o 10 % v prípade, ze prizná svoju úcast na karteli. Na druhej strane konanie vyplývajúce z oznámenia o urovnaní spadá do série rozhodovacej praxe Komisie, ktorá v súlade s bodom D ods. 2 oznámenia Komisie o neulození pokút alebo ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") spocíva v znízení výsky pokuty o 10 % v prípade, ze podnik "nespochybnuje vecnú stránku skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia" [neoficiálny preklad]. Okrem toho skutocnost, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 1996 nestanovuje ani nevylucuje znízenie pokuty v prípade, ze podnik nepopiera skutkové okolnosti, svojou povahou nemôze obmedzit rozsah vseobecných zásad práva Spolocenstva, ako sú zásady proporcionality a riadnej správy vecí verejných. 181 Po stvrté zalobca tvrdí, ze podla nemeckej a francúzskej právnej úpravy a právnej úpravy Spojeného královstva mozno znízit pokutu podniku, ktorý v podstate skutky bud nepopiera, alebo sa k nim prizná. 182 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 183 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ked mu neznízila pokutu nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, treba pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry uz citovanej v bode 111 vyssie, na základe zásady riadnej správy vecí verejných má príslusný správny orgán povinnost starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti v predmetnej veci. 184 V prejednávanej veci z odôvodnenia c. 544 napadnutého rozhodnutia jednak vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze "vzhladom na vsetky predmetné skutkové okolnosti nijaká mimoriadna okolnost súvisiaca tejto veci nie [je] takej povahy, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty [zalobcu] z dôvodu jeho úcinnej spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o [spolupráci] z roku 2002". Okrem toho Komisia v uvedenom odôvodnení tiez uviedla, ze "na rozdiel od oznámenia [o spolupráci z roku 1996] oznámenie z roku 2002 nestanovuje väcsie znízenie pokuty v prípade [nepopierania] skutkov a Komisia nevidí dôvod, aby v tejto veci znízila pokutu 'nad rámec` oznámenia [o spolupráci z roku 2002]". 185 Treba preto konstatovat, ze zalobca, ktorý neposkytol ziadne tvrdenie ani dôkaz o tom, ze Komisia nepreskúmala starostlivo a nestranne spoluprácu, ktorú poskytol pocas správneho konania, nepreukázal, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy veci verejných. 186 Túto výhradu treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 187 V druhom rade, pokial ide o výhradu spocívajúcu v tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked zalobcovi nijako neznízila pokutu z dôvodu, ze nepopieral skutkové okolnosti a pocas správneho konania spolupracoval s Komisiou, treba v prvom rade pripomenút, ako vyplýva z judikatúry uz citovanej v bode 63 vyssie, ze zásada proporcionality stanovuje, ze Komisia musí stanovit pokutu primerane ku skutocnostiam, ktoré zohladnila na posúdenie závaznosti porusenia, a ze v tejto súvislosti musí tieto skutocnosti uplatnit koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. 188 V prejednávanej veci treba uviest, ze zalobca nepreukázal, ze by Komisia prekrocila rámec svojej volnej úvahy, pokial ide o skutocnosti, ktoré treba zohladnit pri stanovení výsky pokuty, ked vylúcila, ze by zalobcu nepopieranie skutkových okolností a jeho spolupráca pocas správneho konania oprávnovali na znízenie pokuty. 189 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze zo skorsej rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze znízila pokuty podnikom, ktoré nepopierali skutkové okolnosti a spolupracovali s nou, treba ho zamietnut ako neúcinné. Na jednej strane, hoci je nepopieratelné, ze bod D ods. 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996, ktorý Komisia uplatnila v rámci rozhodnutí, v ktorých ulozila sankcie v prípade kartelov a na ktoré poukazuje zalobca, stanovoval znízenie výsky pokuty o 10 az 50 %, ak podnik po tom, ako mu bolo dorucené oznámenie o výhradách, "nespochyb[nil] vecnú stránku skutkových okolností, na ktorých Komisia zaklad[ala] svoje obvinenia", je potrebné konstatovat, ze uvedené oznámenie, ktoré bolo nahradené oznámením o spolupráci z roku 2002, sa neuplatnuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Na druhej strane na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, a ako uvádza Komisia, nahradením oznámenia o spolupráci z roku 1996 oznámením z roku 2002, ktoré nestanovuje znízenie pokuty v prípade, ze k popieraniu skutkových okolností jednoducho nedoslo, Komisia jednoznacne vylúcila, ze by bolo mozné z tohto dôvodu znízit pokutu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo bodu 29 stvrtej zarázky usmernení. Komisia má totiz povinnost znízit podniku pokutu len v prípade, ze podnik, ako bolo uvedené najmä v bode 131 vyssie, poskytne dôkazy znacnej pridanej hodnoty v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia, alebo, ako bolo konstatované v bode 170 vyssie, informácie, bez ktorých by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ulozit ciastocne alebo v plnom rozsahu sankcie vo svojom konecnom rozhodnutí. 190 Po druhé, treba zamietnut ako nedôvodné tvrdenie zalobcu, podla ktorého z judikatúry uz citovanej v bode 179 vyssie vyplýva, ze Komisia je povinná znízit pokutu podniku, ktorý umoznil lahsie konstatovat existenciu porusenia, najmä ak uvedený podnik výslovne vyhlásil, ze nespochybnuje skutkové okolnosti. Táto judikatúra totiz nespochybnuje konstatovanie uvedené v bode 175 vyssie, podla ktorého zalobca v prejednávanej veci nepreukázal, ze by Komisia v prípade, ak by nespolupracoval, nemohla konstatovat v plnom rozsahu alebo ciastocne dotknuté porusenie. Tvrdenia zalobcu spocívajúce v tom, ze znízenie pokuty z dôvodu, ze nespochybnil skutkové okolnosti, je odôvodnené, kedze zalobca isiel nad rámec svojej právnej povinnosti spolupracovat s Komisiou a ulahcil jej výrazne prácu, treba takisto zamietnut ako nedôvodné, pretoze, ako bolo uvedené v bode 170 vyssie, znízenie pokuty závisí od samotnej objektívnej uzitocnosti, ktorú Komisia zo spolupráce podniku získa. 191 Po tretie tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia vo svojom oznámení o urovnaní výslovne uznala, ze spolupráca podniku musí byt odmenená, treba zamietnut ako neúcinné. Na jednej strane sa totiz, ako správne tvrdí Komisia, co zalobca nespochybnuje, uvedené oznámenie, ktoré bolo prijaté mesiac po prijatí napadnutého rozhodnutia, na skutkové okolnosti v prejednávanej veci neuplatnuje. Na druhej strane treba v kazdom prípade uviest, ze podla bodu 5 uvedeného oznámenia Komisia disponuje "sirokou mierou volnej úvahy, aby urcila prípady, ktoré by mohli byt súcastou diskusi[e] o urovnaní", a len v prípade, ze dotknuté podniky splnajú podmienky uvedeného oznámenia, je im znízená pokuta o 10 %. Preto podla uvedeného oznámenia len Komisii a nie podnikom prislúcha rozhodnút, ci vzhladom na okolnosti kazdého jednotlivého prípadu uplatnenie tohto postupu dovoluje ulahcit ulozenie sankcií za dotknuté porusenie a v tejto súvislosti znízit podniku, ktorý na to splna podmienky, pokutu o 10 %. 192 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého v zmysle vnútrostátneho práva viacerých státov Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze vytvára nepopieranie skutkových okolností nárok na znízenie pokuty, treba ho zamietnut ako neúcinné, kedze uvedené predpisy, ktorými Komisia nie je viazaná, nie sú relevantným právnym rámcom na preskúmanie toho, ci Komisia porusila zásadu proporcionality, pretoze zalobcovi vôbec neznízila pokutu na základe jeho spolupráce. 193 S prihliadnutím na predchádzajúce konstatovania treba výhradu zalobkyne spocívajúcu v tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, zamietnut ako scasti neúcinnú a scasti nedôvodnú a v dôsledku toho zamietnut prvú cast v celom rozsahu. O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, ktoré vyplýva zo skutocnosti, ze s Aragonesas a so zalobcom sa protiprávne zaobchádzalo rovnakým spôsobom - Tvrdenia úcastníkov konania 194 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásady proporcionality, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných, pretoze s podnikom, ktorý sa prizná k poruseniu a spolupracuje s Komisiou, sa musí zaobchádzat odlisne ako s podnikom, ktorý toto porusenie popiera. 195 Zalobca v tejto súvislosti tvrdí, ze tak ako v prípade Aragonesas, ani jemu nebola znízená pokuta, hoci Aragonesas popieral skutkové okolnosti, ked vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedol, ze nemal úcast na dohodách tykajúcich sa celého spolocného trhu, ze dôkazy predlozené Komisiou boli na preukázanie existencie porusenia nedostatocné, pretoze boli poskytnuté v rámci ziadostí na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 podaných inými podnikmi, a ze ziaden dôkaz nepreukázal, ze opakovane spolupracoval s ostatnými clenmi kartelu. - Posúdenie Vseobecným súdom 196 Po prvé, pokial ide o výhrady zalobcu, podla ktorých Komisia porusila zásady riadnej správy vecí verejných a proporcionality, pretoze mu neznízila pokutu vzhladom na jeho spoluprácu nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, je potrebné konstatovat, ze v rámci tejto casti stvrtého zalobného dôvodu neuvádza nijaké tvrdenie na podporu svojich výhrad a ze tie sa zamienajú s výhradami, ktoré uviedol v rámci prvej casti toho istého zalobného dôvodu. Treba ich teda z dôvodov uvedených v bodoch 183 az 193 vyssie zamietnut ako nedôvodné. 197 Po druhé, pokial ide o výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze bola v inej situácii ako Aragonesas, ktorý v rámci správneho konania poprel skutkové okolnosti, treba pripomenút, ze uvedená zásada, ako vyplýva z judikatúry uz citovanej v bode 108 vyssie, vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, okrem prípadu, ak by takéto posudzovanie bolo objektívne odôvodnené. 198 V prejednávanej veci je nepopieratelné, ze Aragonesas pocas správneho konania spochybnil skutkové okolnosti (pozri odôvodnenia c. 341 az 346 napadnutého rozhodnutia), zatial co zalobca ich nespochybnil a spolupracoval s Komisiou (pozri odôvodnenie c. 340 napadnutého rozhodnutia), nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tieto dva podniky sa nachádzali v porovnatelných situáciách, kedze ani jeden z nich nesplna podmienky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002 a bode 29 stvrtej zarázke usmernení, ktoré odôvodnujú priznanie znízenia pokuty. Komisia teda z právneho hladiska správne zaobchádzala s oboma podnikmi rovnakým spôsobom. 199 Preto treba ako nedôvodnú zamietnut výhradu zalobcu, podla ktorej Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu, a teda aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu. 200 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvý zalobný návrh zamietnut ako nedôvodný. B - O návrhoch uvedených subsidiárne, ktoré sa týkajú zmeny výsky pokuty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 201 Na základe svojho druhého zalobného návrhu, ako aj písomných vyjadrení sa zalobca domáha, aby Vseobecný súd upravil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. V tomto rámci navrhuje najmä po prvé, aby Vseobecný súd znízil zvýsenú sadzbu základnej výsky z dôvodu opakovaného porusovania z 90 na 50 %, po druhé, aby mu znízil pokutu o 30 az 50 % vzhladom na jeho úzku spoluprácu pocas správneho konania a na skutocnost, ze nepopieral skutkové okolnosti. 202 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 203 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry, pokial ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vykonávané súdom Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Vseobecnému súdu priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku pokuty (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 204 Po prvé, pokial ide o návrh zmenit zvýsenie základnej sumy pokuty o 90 %, ktoré bolo ulozená zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania, Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na silný sklon zalobcu k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze nie je v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci namieste túto sadzbu zmenit. 205 Po druhé, pokial ide o návrh na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobcovi, lebo nespochybnil skutkové okolnosti a spolupracoval pocas správneho konania, Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na to, ze táto spolupráca nebola takej povahy, aby Komisii dovolovala v plnom rozsahu alebo ciastocne ulozit sankcie v prípade kartelu, nie je v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci namieste pokutu znízit. 206 Preto a vzhladom na neexistenciu iných dôkazov v prejednávanej veci, ktoré by mohli viest k zmene výsky pokuty ulozenej zalobcovi, sa jeho druhý zalobný návrh musí zamietnut ako nedôvodný. 207 Zaloba zalobcu sa teda musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 208 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je namieste zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Arkema France je povinný nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O hlavných návrhoch týkajúcich sa zrusenia napadnutého rozhodnutia 1. O prípustnosti a) O prvej prekázke konania zalozenej na neprípustnosti prvého zalobného návrhu zalobcu b) O druhej prekázke konania zalozenej na neprípustnosti prvého zalobného dôvodu zalobcu 2. O veci samej a) O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom vo zvýsení základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania O prvej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu a zásady proporcionality, pretoze v napadnutom rozhodnutí bolo na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnené rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, kedze Komisia na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila rozhodnutie o výrobkoch na báze peroxidu, rozhodnutie o polypropyléne a rozhodnutie o PVC v rámci styroch iných rozhodnutí, v ktorých boli zalobcovi ulozené sankcie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných vzhladom na zvýsenie základnej výsky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania o 90 % - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom b) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nepriznaní znízenia pokuty zalobcovi podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neznízení pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila, ked konstatovala, ze spolupráca zalobcu neodôvodnuje znízenie pokuty na základe polahcujúcich okolností stanovených v usmerneniach - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O prvej casti zalozenej na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a proporcionality vzhladom na skutocnost, ze zalobca skutky nepopieral a spolupracoval - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na porusení zásad proporcionality, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, ktoré vyplýva zo skutocnosti, ze s Aragonesas a so zalobcom sa protiprávne zaobchádzalo rovnakým spôsobom - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom B - O návrhoch uvedených subsidiárne, ktoré sa týkajú zmeny výsky pokuty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYKwY3f/L95414-6840TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYKwY3f/L95414-6840TMP.html#Footref*