ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 10. júla 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Výrobky z vlnitého obalu -- Pomoc na výstavbu papierne -- Usmernenia pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Prípustnost -- Zákonnost splnomocnenia udeleného právnickou osobou jej právnym zástupcom -- Prijatie rozhodnutia na konci fázy predbezného preskúmania -- Aktívna legitimácia -- Procesné práva dotknutých strán -- Závazné tazkosti oprávnujúce zacatie konania vo veci formálneho zistovania -- Uplatnenie volnej úvahy Komisiou -- Clánok 87 ods. 3 písm. a) ES -- Clánok 88 ods. 2 a 3 ES -- Clánok 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Clánok 44 ods. 5 a 6 rokovacieho poriadku" Vo veci T-304/08, Smurfit Kappa Group plc, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: T. Ottervanger a E. Henny, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Martenczuk a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Propapier PM 2 GmbH, predtým Propapier PM2 GmbH & Co. KG, so sídlom v Eisenhüttenstadte (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer a C. Herrmann, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 1107 z 2. apríla 2008 vyhlasujúceho národnú regionálnu pomoc, ktorú majú nemecké orgány v úmysle poskytnút Propapier PM2 na výstavbu papierenského závodu v Eisenhüttenstadte (oblast Brandenburska-Nordost) (státna pomoc N 582/2007 - Nemecko), za zlucitelnú so spolocným trhom, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia S. Frimodt Nielsen (spravodajca) a A. Popescu, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Smurfit Kappa Group plc, je medzinárodnou spolocnostou so sídlom v Írsku. Spolocnost vykonáva cinnosti v odvetví obalov, predovsetkým v Európe a Latinskej Amerike. Vyrába a predáva výrobky z vlnitého obalu (dalej len "výrobky CCM"), archy z vlnitej a plochej lepenky, skatule z vlnitej a plochej lepenky, grafické a speciálne lepenky. Spolocnost tiez vykonáva recykláciu papiera. 2 Listom z 8. októbra 2007 nemecké orgány oznámili Európskej komisii svoj zámer poskytnút spolocnosti Propapier PM2 GmbH & Co. KG investicnú dotáciu v hodnote 82509500 eur (alebo 72 154 700 eur v aktualizovanej hodnote) (dalej len "predmetná pomoc") na výstavbu papierne a generátorového agregátu v Eisenhüttenstadte, v oblasti severovýchodné Brandenbursko (Nemecko). Európska komisia zaregistrovala toto oznámenie pod císlom N 582/2007. 3 Papieren financovaná z predmetnej pomoci bola urcená na výrobu dvoch druhov výrobkov CCM, t. j. jednak plochej lepenky s plosnou hmotnostou do 150 g/m2 a jednak spirál vyrobených z recyklovaných vlákien. Výstavba zariadenia mala prebiehat od decembra 2007 do prvej polovice roka 2010. 4 Dna 9. novembra 2007 podala zalobkyna na Komisiu dôvernú staznost týkajúcu sa predmetnej pomoci. 5 Listom zo 7. decembra 2007 poziadala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o doplnujúce informácie. Nemecké orgány odpovedali na túto ziadost o informácie listom z 3. januára 2008. 6 Dna 25. januára 2008 sa za prítomnosti zástupcov vedlajsieho úcastníka konania uskutocnilo stretnutie medzi pracovníkmi Komisie a nemeckými orgánmi. 7 Dna 29. januára 2008 zaregistrovala Komisia dve oficiálne staznosti, ktoré boli následne zaslané na pripomienkovanie Spolkovej republike Nemecko. 8 Listom z 1. februára 2008 adresovala Komisia Spolkovej republike Nemecko novú ziadost o informácie. 9 Spolková republika Nemecko odpovedala na staznosti uvedené v bode 7 vyssie, ako aj na ziadost o informácie uvedenú v bode 8 vyssie listami zo 6. a 14. februára 2008. 10 Dna 20. februára 2008 bola na Komisiu podaná tretia oficiálna staznost. Kedze spocívala na tých istých tvrdeniach ako dve predchádzajúce staznosti, nebola zaslaná clenskému státu. 11 Bez toho, aby bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES, prijala Komisia 2. apríla 2008 rozhodnutie K(2008) 1107 vyhlasujúce predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 12 V napadnutom rozhodnutí Komisia predovsetkým konstatovala, ze predmetná pomoc nepresahuje strop stanovený v clánku 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 ([2]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13), ktorý znie takto: "Ak celková výska pomoci zo vsetkých zdrojov presiahne 75 % maximálnej výsky pomoci, ktorá by mohla byt na investíciu s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov EUR prijatá, uplatnujúc platný standardný strop pomoci pre velké podniky v rámci schválenej mapy regionálnej pomoci ku dnu, kedy má byt pomoc udelená a ak a) príjemca pomoci dosahuje na príslusnom trhu (príslusných trhoch) viac nez 25 %-nú úroven predaja dotknutého výrobku (dotknutých výrobkov) pred investíciou alebo úroven prevysujúcu 25 % dosiahne po investícii, alebo b) výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu zodpovedá viac nez 5 % trhu, pri pouzití údajov o zdanlivej spotrebe dotknutého výrobku, okrem prípadu, ked priemerná rocná miera rastu zjavnej spotreby za posledných pät rokov je vyssia nez priemerná rocná miera rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru, Komisia schváli regionálnu investicnú pomoc az po podrobnom overení skutocnosti v rámci postupu ustanoveného v clánku 88 ods. 2 Zmluvy, ze pomoc je potrebná pre stimulujúcemu úcinku pre investíciu a ze prínos opatrenia pomoci prevazuje vyplývajúce narusenie sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi." 13 V poznámke pod ciarou c. 63 patriacej k uz citovanému odseku je uvedené, ze pred nadobudnutím úcinnosti týchto usmernení, t. j. pred 1. januárom 2007, Komisia zvazovala vypracovanie dalsích usmernení týkajúcich sa kritérií, ktoré zohladní pocas posúdenia, ci bola pomoc nevyhnutná pre vznik stimulujúceho úcinku investície a ci prínos opatrenia pomoci prevazoval nad narusením hospodárskej sútaze a vplyvom na obchodovanie medzi clenskými státmi. 14 V odôvodneniach 119 a 120 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenia vyplývajúce zo stazností, ktoré jej boli predlozené a ktorých predmetom bola daná pomoc (pozri body 4, 7 a 10 vyssie), a uviedla, ze je viazaná usmerneniami, ktoré podla jej názoru vylucujú moznost zacat konanie vo veci formálneho zistovania v prípade, ked nebol presiahnutý strop stanovený v clánku 68 týchto usmernení. Podla Komisie respektovanie limitov podielov na trhu a zvysovania výrobných kapacít zabezpecuje v tejto súvislosti kazdému dotovanému projektu jednak, ze ocakávané narusenia sútaze neprevázia predpokladané prínosy, a jednak, ze pre regionálny rozvoj existuje dostatocná podpora. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobkyna návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 5. augusta 2008 podala zalobu, ktorou sa zacalo predmetné konanie. 16 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. decembra 2008 Propapier PM2 GmbH & Co. KG, ktorá sa pocas tohto konania stala spolocnostou Propapier PM 2 GmbH, poziadala o povolenie na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 21. apríla 2009 predseda tretej komory Súdu prvého stupna povolil tento vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 17 Dna 14. mája 2009 spochybnil vedlajsí úcastník konania úplnost postúpeného spisu písomnej casti konania, ktorý mu bol poskytnutý. Listom z kancelárie Súdu prvého stupna bol uistený, ze mu bol poskytnutý úplný spis písomnej casti konania, a preto netrval na svojej námietke. 18 Kedze zalobkyna poziadala, aby bolo s urcitými castami podania písomnej casti konania zaobchádzané ako s dôvernými, a teda aby neboli poskytnuté vedlajsiemu úcastníkovi konania, proti comu on namietal, predseda tretej komory Vseobecného súdu uznesením z 5. júla 2010 ciastocne vyhovel ziadostiam zalobkyne. Následne boli vedlajsiemu úcastníkovi konania poskytnuté doplnujúce informácie a tento mohol doplnit svoje vyjadrenie. 19 Vzhladom na skutocnost, ze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, pôvodne vymenovaný sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena prvej komory urcil predseda Vseobecného súdu podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu dalsieho sudcu na doplnenie komory. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 22 Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 23 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Vseobecný súd (prvá komora) o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 28. novembra 2011. 25 Vzhladom na dodrzanie povinností upravených v clánku 44 ods. 5 písm. a) rokovacieho poriadku upustila pocas pojednávania Komisia a vedlajsí úcastník konania od moznosti namietat prípustnost zaloby, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 26 Vseobecný súd poskytol na pojednávaní zalobkyni moznost predlozit v lehote troch týzdnov odo dna oznámenia zápisnice z pojednávania vsetky dôkazy, ktoré pokladá za dôlezité, na preukázanie zákonnosti splnomocnenia udeleného jej právnym zástupcom. 27 Dokumenty predlozené zalobkynou v lehote, ktorá jej bola urcená, boli zaslané Komisii a vedlajsiemu úcastníkovi konania na vyjadrenie. Po obdrzaní týchto vyjadrení ukoncil 25. januára 2012 Vseobecný súd ústnu cast konania. Právny stav O prípustnosti 28 Komisia a vedlajsí úcastník konania namietajú prípustnost zaloby vzhladom na poziadavky uvedené v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku. Komisia tiez namieta voci aktívnej legitimácii zalobkyne pri napadnutom rozhodnutí. O zákonnosti splnomocnenia udeleného zalobkynou jej právnym zástupcom 29 V zmysle clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku ak je navrhovatel právnickou osobou podla súkromného práva, musí k návrhu prilozit doklad o tom, ze splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou. Podla clánku 44 ods. 6 rokovacieho poriadku ak návrh nesplna uvedenú nálezitost, tajomník urcí navrhovatelovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predlozenie vyssie uvedených listín. Ak v urcenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu alebo predlozeniu pozadovaných listín, Vseobecný súd rozhodne, ci nesplnenie formálnych nálezitostí má za následok neprípustnost návrhu na konanie. 30 Z týchto ustanovení vyplýva, ze tajomník Vseobecného súdu je povinný vyzvat právnickú osobu podla súkromného práva na odstránenie vád návrhu v prípade, ak si táto nesplnila svoju povinnost predlozit dôkaz o zákonnosti splnomocnenia udeleného jej právnym zástupcom a ze iba v prípade, ak navrhovatel v lehote, ktorá mu bola urcená, neuposlúchne výzvu tajomníka, Vseobecný súd má právomoc vyhlásit jeho návrh za neprípustný. 31 Uvedený návrh bol podaný v mene zalobkyne 5. augusta 2008 T. Ottervangerom a E. Hennym, advokátmi advokátskej komory v Amsterdame (Holandsko). Zalobkyna k danej zalobe pripojila splnomocnenie, ktoré poveruje uvedených právnych zástupcov podat tento návrh. Toto splnomocnenie bolo vypracované M. O'Riordanom, ktorý konal v postavení generálneho tajomníka skupiny. 32 Podla clánku 44 ods. 6 rokovacieho poriadku urcí tajomník navrhovatelovi lehotu na predlozenie dôkazu, ze splnomocnitel bol oprávnený na udelenie splnomocnenia v mene spolocnosti. V takto urcenej lehote zalobkyna predlozila druhé splnomocnenie z 28. augusta 2008 vypracované G. McGannom konajúcim v postavení správcu, pricom vsak nadalej zastávala názor, ze generálny tajomník skupiny bol oprávnený v zmysle írskeho práva udelit právnym zástupcom splnomocnenie konat na úcet spolocnosti pred súdom. 33 Kedze vedlajsí úcastník konania a Komisia namietali tak voci právomoci G. O'Riordana, ako aj voci právomoci M. McGanna, zalobkyna pred ukoncením ústnej casti konania predlozila uznesenie prijaté 8. decembra 2011, prostredníctvom ktorého správna rada spolocnosti potvrdila, ze M. McGann, ako generálny riaditel a jeden zo správcov spolocnosti, bol oprávnený udelit druhé splnomocnenie. 34 Po prvé vedlajsí úcastník konania namieta v prípade nesplnenia povinnosti upravenej v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku voci moznosti odstránit vady návrhu konania. Toto tvrdenie môze byt len vylúcené, kedze moznost odstránit vady je stanovená v clánku 44 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý uvádza, ze tajomník urcí lehotu na odstránenie vád návrhu a ze ak v urcenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu, Vseobecný súd musí posúdit, ci táto okolnost má za následok neprípustnost návrhu (pozri bod 29 vyssie). 35 V danom prípade, tak ako je to uvedené v bode 32 vyssie, zalobkyna v lehote, ktorú jej urcil tajomník Vseobecného súdu, predlozila druhé splnomocnenie. Preto je po druhé potrebné preskúmat, ci druhé splnomocnenie splna poziadavky vyplývajúce z clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku. 36 V tejto súvislosti Komisia a vedlajsí úcastník konania uvádzajú, ze clánky 66 az 68 stanov, ktoré boli pripojené k uzneseniu odstranujúcemu vady návrhu a voci ktorým uz Komisia a vedlajsí úcastník konania nenamietajú, ze ide o stanovy zalobkyne, uvádzajú, ze rozhodnutie obrátit sa na súd a udelit v mene spolocnosti splnomocnenie právnym zástupcom vyplýva z kolektívnych právomocí správnej rady a táto ich môze postúpit jednému alebo viacerým správcom. Komisia a vedlajsí úcastník konania následne uvádzajú, ze zalobkyna porusila povinnost uvedenú v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku, ked nepreukázala existenciu uznesenia správnej rady, ktoré splnomocnilo T. Ottervangera a E. Hennyho na podanie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo uznesenia udelujúceho takúto právomoc M. McGannovi. 37 Hoci si Vseobecný súd nemôze byt istý, ci mal M. McGann právo udelit druhé splnomocnenie, kedze zalobkyna nepredlozila predchádzajúce uznesenie správnej rady spolocnosti, prostredníctvom ktorého bolo rozhodnuté o podaní uvedeného návrhu alebo o postúpení právomoci M. McGannovi na rozhodnutie o podaní na súd, je v kazdom prípade potrebné konstatovat, ze správna rada uznesením z 8. decembra 2011 potvrdila, ze M. McGann, generálny riaditel a správca spolocnosti, je v tejto súvislosti oprávnený (pozri bod 33 vyssie). 38 Hoci je tiez pravda, tak ako to uvádza vedlajsí úcastník konania, ze potvrdenie bolo predlozené po viac ako troch rokoch od podania tejto zaloby a ze je mozné, ze zlozenie správnej rady spolocnosti bolo odo dna vystavenia druhého splnomocnenia zmenené, neexistuje naopak ziadna pochybnost týkajúca sa úmyslu zalobkyne, ktorá je voci tretím osobám právne zaviazaná uzneseniami svojej správnej rady, pokracovat v uvedenom konaní. 39 Námietka neprípustnosti vznesená vedlajsím úcastníkom konania a Komisiou a zalozená na skutocnosti, ze zalobkyna nesplnila povinnosti vyplývajúce z clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku, tak musí byt zamietnutá (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, [3]193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, body 33 a 34). O aktívnej legitimácií zalobkyne 40 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, uvádza, ze hoci je zalobkyna dotknutou osobou, nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, ze nie je oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdení týkajúcich sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí. Vsetky tvrdenia uvedené v zalobe sa vsak snazia spochybnit dôvodnost posúdenia týkajúceho sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a neuvádzajú, ze boli porusené procesné práva, ktoré zalobkyna vyvodzuje z clánku 88 ods. 2 ES. 41 Navyse Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého dlzka správneho konania poukazuje na vázne problémy, ktoré mali nevyhnutne viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania upravenému v clánku 88 ods. 2 ES, sa nachádza prvýkrát az v replike a je z tohto dôvodu tiez neprípustné. Z toho vyplýva, ze ziadny zo zalobných dôvodov nie je prípustný. 42 Na úvod je potrebné uviest, ze napriek tomu, ze clánok 263 ZFEÚ vstúpil do platnosti v priebehu konania na tomto stupni, teda 1. decembra 2009, musí byt otázka prípustnosti návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia rozhodnutá len na základe clánku 230 stvrtého odseku ES (pozri v tomto zmysle uznesenia Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010, Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia, [4]T-532/08, Zb. s. II-3959, body 68 az 75, a Etimine a Etiproducts/Komisia, [5]T-539/08, Zb. s. II-4017, body 74 az 81), co úcastníci konania nespochybnili. 43 V súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 44 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963 Plaumann/Komisia, [6]25/62, Zb. s. 197, 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [7]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [8]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [9]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [10]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 36). 45 Kedze sa prejednávané odvolanie týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 46 Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia konstatovala bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na clánku 88 ods. 3 ES, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Únie. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 38 a tam citovanú judikatúru). 47 Podla clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([11]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sú predovsetkým akékolvek osoby, podnikatelia alebo zdruzenia podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurencné podniky príjemcu tejto pomoci. Podla judikatúry ide inými slovami o neurcitý okruh osôb (rozsudok Súdneho dvora z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [12]C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 63; pozrie tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, [13]323/82, Zb. s. 3809, bod 16). 48 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 44 vyssie. Je to tak najmä v prípade, ze zalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 49 Pokial ide o podmienku týkajúcu sa podstatného ovplyvnenia postavenia zalobkyne na dotknutom trhu, samotná okolnost, ze nejaký akt môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádza v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze stacit. Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcovi, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudku Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [14]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 32 a 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [15]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 47 a 48). 50 Nakoniec v súlade s ustálenou judikatúrou súdu Únie neprislúcha vykladat návrh spochybnujúci výlucne dôvodnost rozhodnutia o posúdení zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v tom zmysle, ze v skutocnosti má za ciel chránit procesné práva, ktoré zalobkyni vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, pokial táto výslovne neuviedla zalobný dôvod sledujúci tento ciel. V takom prípade by výklad zalobných dôvodov v skutocnosti viedol k prekvalifikovaniu predmetu zaloby (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 55; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 25). 51 Dôsledkom takéhoto obmedzenia právomoci vykladat zalobné dôvody návrhu nie je skutocnost, ze súd Únie nemôze preskúmat vecné tvrdenia predlozené zalobkynou na preverenie, ci sú schopné preukázat dôvodnost zalobného dôvodu, ktorý výslovne uvádza existenciu váznych tazkostí odôvodnujúcich zacatie konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 56). 52 Pokial sa totiz zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii v priebehu predbezného skúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý je potrebné predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [16]C-47/10 P, Zb. s. I-10707, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 53 Vzhladom na tieto zásady je potrebné skúmat procesnú situáciu zalobkyne. 54 V tejto súvislosti je na úvod potrebné spresnit, ze zalobkyna je dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, na com sa zhodli aj Komisia a vedlajsí úcastník konania. Zalobkyna totiz uvádza, bez toho aby jej Komisia, vedlajsí úcastník konania alebo písomnosti spisu odporovali, ze je priamym konkurentom vedlajsieho úcastníka konania. Úcastníci konania si naopak odporujú v otázke, ci je zalobkyna osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím a ci je z tohto dôvodu a nezávisle od zachovania svojich procesných práv oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdenia o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, ktoré sa nachádza v napadnutom rozhodnutí. 55 Hoci zalobkyna predlozila dostatok dôkazov o moznom vplyve predmetnej pomoci na jej situáciu v oblasti hospodárskej sútaze, napriek tomu nepreukázala, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 48 a 49 vyssie. 56 Po prvé zalobkyna vyuzila svoju úcast na správnom konaní na podanie dôvernej staznosti po oznámení o predmetnej pomoci. Úcast podniku na fáze predbezného preskúmania upraveného v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 vsak nepreukazuje, ci je podnik na základe svojho postavenia autora staznosti osobne dotknutý rozhodnutím prijatým po skoncení tohto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, 3F/Komisia, [17]C-319/07 P, Zb. s. I-5963, body 94 a 95). 57 Po druhé zalobkyna uvádza, ze trh výrobkov CCM je zjednotený a ze kazdá státna pomoc poskytnutá jednému výrobcovi má vplyv na vsetkých konkurentov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Z informácií poskytnutých v dôvernej staznosti zalobkynou vsak vyplýva, ze odvetvie výrobkov CCM v EHP zdruzuje okolo 130 spolocností. Tvrdenie zalobkyne tak zdôraznuje skutocnost, ze poskytnutá pomoc má vplyv na konkurencné vztahy medzi ekonomickými subjektmi, ale nepostacuje na preukázanie, ze konkurencné postavenie zalobkyne utrpí podstatnú ujmu pri odlísení od ostatných ekonomických subjektov. 58 Po tretie zalobkyna uvádza, ze predmetná pomoc umozní výstavbu najväcsej továrne na výrobky CCM v Európe a ze prevádzka tohto zariadenia bude mat nevyhnutne podstatný vplyv na hladinu cien. Toto tvrdenie, voci ktorému vedlajsí úcastník konania namieta rovnako ako voci tomu predchádzajúcemu, v kazdom prípade nepostacuje na preukázanie, ze zalobkyna je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím vzhladom na skutocnost, ze tvrdenie sa neopiera o ziadnu osobitost v postavení zalobkyne, ktorá by mohla preukázat, ze táto bude otvorením továrne ovplyvnená v rozsahu jej rozlísenia od vsetkých ostatných konkurentov vedlajsieho úcastníka konania. 59 Po stvrté zalobkyna uvádza, ze trh s výrobkami CCM je poznacený strukturálnou nerovnováhou, ktorá je charakteristická nadmernou výrobnou kapacitou a ze samotná zalobkyna bola prinútená zatvorit viaceré vlastné zariadenia. Zatvorenie zariadení sa vsak, tak ako to uviedol vedlajsí úcastník konania a Komisia, môze vysvetlit skutocnostou, ze zalobkyna prijala samostatné rozhodnutia riadenia ako prispôsobenie existujúcich zariadení technickému pokroku alebo racionalizáciu svojich výrobných systémov, pricom zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze nezavrela svoje zariadenia z dôvodu ich zastaranosti. V kazdom prípade, ak by sa aj predpokladalo, ze zalobkyna bola nútená znízit výrobnú kapacitu z dôvodu strukturálnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po výrobkoch CCM, daná skutocnost nebola zaprícinená zariadením dotovaným predmetnou pomocou a samotná sa nepodiela na rozlísení zalobkyne od ostatných konkurentov vedlajsieho úcastníka konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2009, Scheucher-Fleisch a i./Komisia, [18]T-375/04, Zb. s. II-4155, body 59 a 60). 60 Nakoniec po piate tvrdenie, podla ktorého zalobkyna vlastní sest prevádzok v okruhu 800 az 1000 km od zariadenia dotovaného predmetnou pomocou a stane sa tak hlavným priamym konkurentom vedlajsieho úcastníka konania, sa na prvý pohlad javí ako protikladné s druhým tvrdením, podla ktorého trh výrobkov CCM je plne konkurencieschopný a zjednotený, pricom kazdá pomoc poskytnutá jednému výrobcovi nevyhnutne ovplyvní hladinu cien vsetkých konkurentov v EHP. V kazdom prípade samotná skutocnost, ze zalobkyna vlastní sest prevádzok v blízkosti dotovaného zariadenia a ze predmetná pomoc umozní vedlajsiemu úcastníkovi konania zvýsit produkciu výrobkov CCM priblizne na milión ton rocne, ked na porovnanie produkcia zalobkyne v týchto siestich prevádzkach dosahuje rocný objem priblizne [dôverné] ( [19]1 ), neumoznuje dôjst k záveru, ze postavenie zalobkyne na trhu je podstatne ovplyvnené. Vedlajsí úcastník konania totiz bez toho, aby mu bolo odporované, uvádza, ze zalobkyna nie je jeho priamym konkurentom, ze on a zalobkyna majú odbytiská zamerané na zemepisne odlisné trhy a ze za predpokladu, ze by kritérium zemepisnej blízkosti zariadení bolo povazované za najrelevantnejsie, iní konkurenti ako zalobkyna vlastnia svoje zariadenia blizsie k tomu, ktoré má byt postavené v Eisenhüttenstadte. 61 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej postavenie na trhu utrpí vdaka predmetnej pomoci podstatnú ujmu. Za týchto podmienok je zalobkyna vo svojom postavení dotknutej osoby oprávnená iba na ochranu svojich procesných práv, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, a na napadnutie odmietnutia Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom nie je oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdení, na základe ktorých prisla Komisia k záveru, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Kedze Komisia a vedlajsí úcastník konania uvádzajú, ze ziadny zo zalobných dôvodov podaného návrhu sa netýka zachovania procesných práv dotknutej osoby, je potrebné skúmat ich povahu. 62 V zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 50 az 52 vyssie skutocnost, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej postavenie na trhu bude podstatne ovplyvnené predmetnou pomocou, nepredstavuje prekázku pri preukázaní, ze Komisia mala pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom odôvodnujúce zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, pricom zalobkyna predlozila tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti posúdenia Komisie, samozrejme s tým, ze najmenej jeden zo zalobných dôvodov návrhu bol zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorého sa dopustila Komisia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania najmä vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie získané pocas predbezného preskúmania nadalej vázne tazkosti pri posúdení posudzovaného opatrenia. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, táto povinnost vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES, tak ako ho vykladá judikatúra, ako aj z clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [20]T-289/03, Zb. s. II-81, bod 328). 63 Zalobkyna vsak na úvod uvádza, ze namieta voci skutocnosti, ze Komisia bola presvedcená o tom, ze môze prijat kladné rozhodnutie bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Predovsetkým sa domnieva, ze Komisia sa pri zamietnutí konkrétneho posúdenia predmetných vplyvov nemala odvolávat na strop, ktorý stanovila v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc. Táto rovnováha úcinkov vyvolaných sporným opatrením by si vyzadovala zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ktoré je upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Navyse zalobkyna uvádza, ze absencia zacatia konania vo veci formálneho zistovania jej zabránila vykonávat jej procesné práva. 64 V tejto súvislosti je prvý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorá bola v danom prípade ulozená Komisii, a tým na porusení clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 65 Najmenej jeden zo zalobných dôvodov návrhu sa tak výslovne týka zachovania procesných práv zalobkyne. Za týchto podmienok a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia a vedlajsí úcastník konania, tvrdenia zalobkyne napriek tomu, ze sa týkajú dôvodnosti posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, musia byt preskúmané v rozsahu, v akom môzu preukázat, ze Komisii sa nepodarilo prekonat vázne tazkosti, s ktorými bola konfrontovaná pocas fázy predbezného preskúmania (pozri bod 52 vyssie). Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti podaná Komisiou nemôze byt prijatá v celom rozsahu návrhu, ale ze prípustnost dôvodov uvedených zalobkynou, ako aj tvrdení uvedených v rámci týchto zalobných dôvodov, musí byt skúmaná samostatne od prípadu k prípadu. O veci samej 66 Prvý zalobný dôvod návrhu je zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorá bola v danom prípade ulozená Komisii, a tým na porusení clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. Hoci daný zalobný dôvod nebol formálne rozdelený na dve casti, obsahuje dve odlisné tvrdenia. Jednak zalobkyna v podstate vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie, ked z clánku 68 usmernení vyvodila, ze ak strop v nich uvedený nebol presiahnutý, musí prijat záver o zlucitelnosti predmetnej pomoci a nie je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Jednak zalobkyna uvádza viaceré tvrdenia preukazujúce, ze Komisia bola pri posúdení kritérií upravených v clánku 68 usmernení konfrontovaná s problémami, ktoré by ju oprávnovali zacat konanie vo veci formálneho zistovania. O prípustnosti prvého zalobného dôvodu 67 Komisia namieta voci prípustnosti prvého zalobného dôvodu vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna sa v nom odvoláva na tvrdenia, ktoré spochybnujú dôvodnost posúdení uvedených v napadnutom rozhodnutí. 68 Je vsak potrebné pripomenút, ze zalobkyna vo svojom postavení dotknutej osoby je oprávnená uviest, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Na tento úcel je zalobkyna tiez oprávnená predlozit na podporu tohto zalobného dôvodu tvrdenia, ktoré preukazujú, ze posúdenie informácií alebo dôkazov, ktorými Komisia disponovala v rámci fázy predbezného zistovania predmetnej pomoci, malo vyvolat pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 50). 69 Je vsak nutné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia prisúdila rozhodujúcu silu pri posúdení zlucitelnosti predmetnej pomoci skutocnosti, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení. 70 Z toho vyplýva, ze zalobkyna je oprávnená na ochranu svojich procesných práv namietat nesprávnost právneho posúdenia, ktorého sa podla jej názoru dopustila Komisia, ked prisla k záveru, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom na základe skutocnosti, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení, pricom je tiez oprávnená spochybnit posúdenie skutkového stavu, ktoré umoznilo Komisii nadobudnút istotu, ze v danom prípade tento strop nebol dosiahnutý. 71 Komisia naopak odôvodnene uvádza, ze tvrdenie, prvýkrát uvedené v replike a zalozené na dlzke fázy predbezného zistovania, prestavuje nový prvok a nemôze byt pripojené k tvrdeniu uvedenému v zalobe. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie nie je prípustné v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, v zmysle ktorého je uvádzanie nových zalobných dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 72 Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti, ktorú podala Komisia proti prvému zalobnému dôvodu, musí byt zamietnutá okrem tvrdenia zalozeného na dlzke fázy predbezného konania. O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 73 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pokial sa v rámci predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES nezbaví vsetkých pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. Podla jej názoru vsak zlucitelnost sporného opatrenia so spolocným trhom nie je zjavná a niektoré tazkosti pri posúdení mohli viest Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, ktoré prestavuje podrobnejsie preskúmanie a sirsie presetrenie informácií, ktoré sa ukázali ako nevyhnutné. 74 Komisia sa predovsetkým mohla dopustit nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodla jednak, ze okolnost, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení, jej bráni vykonat podrobnejsie preskúmanie zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, a jednak, ze je týmto nesprávnym výkladom daného ustanovenia viazaná. 75 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v zmysle clánku 88 ods. 3 ES Komisia uskutocní predbezné zistovanie státnej pomoci, ktorého cielom je umoznit jej, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. Konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 88 ods. 2 ES má za ciel chránit práva tretích dotknutých osôb a musí navyse Komisii umoznit dostatocne sa oboznámit so vsetkými údajmi týkajúcimi sa danej veci predtým, ako prijme rozhodnutie, a to najmä prijatím pripomienok od tretích dotknutých osôb a clenských státov. Napriek tomu, ze Komisia je viazaná rozhodnút o zacatí tohto konania, disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri vyhladávaní a prieskume okolností daného prípadu s cielom urcit, ci tieto okolnosti predstavujú vázne tazkosti. Komisia môze v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, viest rokovania s clenským státom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami, s cielom prekonat pocas predbezného konania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [21]T-388/03, Zb. s. II-199, bod 87 a tam citovanú judikatúru). 76 V zmysle ustálenej judikatúry konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, akonáhle má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 77 Zhodnotenie toho, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie tohto konania, prinálezí Komisii. Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 78 Po prvé clánok 88 ES ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na konci konania vo veci predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti. Toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania, dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny alebo politický dôvod (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 90 a tam citovanú judikatúru). 79 Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou (rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 91). 80 Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia mohla disponovat v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti sporných pomocí so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti vykonané Vseobecným súdom, týkajúce sa existencie váznych tazkostí, svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 81 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou v rámci konania vo veci predbezného zistovania je indíciou existencie váznych tazkostí (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 82 V prípade ak Komisia v súvislosti s výnimkou upravenou v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES posudzuje zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí vziat do úvahy záujmy Spolocenstva a nemôze sa zdrzat vykonania posúdenia vplyvu týchto opatrení na predmetný trh alebo trhy v celom EHP. V takomto prípade je Komisia nielen povinná preverit, ci sa dané opatrenia úcinne spolupodielajú na ekonomickom rozvoji predmetných regiónov, ale je tiez povinná posúdit vplyv tejto pomoci na obchodovanie medzi clenskými státmi a predovsetkým jej dôsledky pre dané odvetvie, ktoré môzu vzniknút na úrovni Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [22]C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 67). 83 Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva. Za týchto okolností sa súdne preskúmanie tohto posúdenia obmedzuje na overenie dodrziavania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj na preskúmanie hmotnej presnosti zistených skutkových okolností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavného nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 84 Komisia sa vsak prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, okrem prípadov, ked by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody oprávnujúce jej odklonenie sa od pravidiel (pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [23]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211, a Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 85 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 68 usmernení urcuje strop (25 %) pre podiel na trhu a pre trhové odvetvie, ktorého miera rastu nie je trvalo vyssia nez priemerná miera rastu hrubého domáceho produktu EHP, akým je aj odvetvie vlnitej lepenky, strop (5 %) zvýsenia výrobnej kapacity, pri ktorého presiahnutí je Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 86 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze z tohto ustanovenia vyplýva, ze je povinná povazovat predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania vzhladom na skutocnost, ze v danom prípade konstatovala, ze predmetný strop nebol presiahnutý. Je preto potrebné skúmat, ci tak ako to uvádza zalobkyna, Komisia sa týmto konaním dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ktorého povaha zabránila odstráneniu vsetkých pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. 87 Komisia zastávala názor, co potvrdila aj pocas pojednávania, ze bola v danom prípade povinná nezacat konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu, ze nebol presiahnutý strop stavený v clánku 68 usmernení. Z rovnakého dôvodu sa tiez domnievala, ze tvrdenia stazovatelky musia byt v kazdom prípade zamietnuté. 88 Hoci clánok 68 usmernení stanovuje pre Komisiu procesnú povinnost, uplatnovanú bez výnimky, zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, v prípade ak je presiahnutý strop a aj ked a priori zastáva názor, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, napriek tomu z clánku 68 nevyplýva, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania je vylúcené v prípade, ak strop presiahnutý nebol. Toto ustanovenie má totiz jediný dôsledok, ktorým je zaviazat Komisiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania v prípade presiahnutia stropu, jeho dôsledkom vsak nie je zabránit zacatiu konania, ak predmetný strop nebol presiahnutý. V takom prípade je pravda, ze Komisia má moznost nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale toto rozhodnutie nemôze odôvodnit tvrdením, ze bola povinná tak spravit v zmysle clánku 68 usmernení. 89 Komisia sa mýlila v posúdení rozsahu clánku 68 usmernení, ked prijala záver o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom len na základe nepresiahnutia stropu stanoveného v tomto clánku. 90 Okrem toho, tak ako to správne uvádza zalobkyna, v dôsledku tejto chyby Komisia v plnom rozsahu nevyuzila svoju volnú úvahu pri posúdení zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, pricom tak bola povinná urobit (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 14. júla 2011, Freistaat Sachsen/Komisia, T-357/02 RENV, Zb. s. II-5415, bod 45). 91 V tomto prípade je podla judikatúry (pozri body 82 a 83 vyssie) Komisia povinná pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci poskytnutej regiónu v problémoch uplatnovat sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, pri urcení, ci ocakávané prínosy pre regionálny rozvoj nebudú prevázené narusením hospodárskej sútaze a vplyvom dotovaného projektu na obchodovanie medzi clenskými státmi. 92 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia skutocne pri prijatí záveru o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom vykonala toto posúdenie. V odôvodnení 119 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia uviedla, ze bola povinná nevykonat podrobnejsiu analýzu týkajúcu sa otázky, ci prínosy opatrenia pomoci prevysujú narusenie hospodárskej sútaze, ktoré môze vzniknút v prípade, ak nebol presiahnutý strop stanovený v clánku 68 usmernení. Navyse v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia Komisia zastáva názor, ze samotné dodrzanie usmernení zabezpecuje prínos opatrenia pomoci pre regionálny rozvoj. 93 V tejto súvislosti podmienky preskúmané uplatnením usmernení, okrem dodrzania stropu týkajúceho sa podielu na trhu a zvýsenia výrobnej kapacity podla clánku 68, sa týkajú iba nasledujúcich skutocností: po prvé región, kde je umiestnený dotovaný projekt, je vhodný na poskytnutie státnej pomoci "na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou" [clánok 87 ods. 3 písm. a) ES]; po druhé dodrzanie stropu velkosti pomoci, ktorá závisí od stupna znevýhodnenia regiónu; po tretie a nakoniec dodrzanie urcitého poctu podmienok správania sa ako napríklad podanie ziadosti o dotáciu zo strany jej príjemcu pred zacatím prác, ako aj zaviazanie príjemcu prevádzkovat dotované zariadenie minimálne pocas piatich rokov. Je vsak nutné konstatovat, ze respektovanie týchto podmienok nestací na preukázanie, ze kazdé opatrenie s nimi v súlade bude mat pozitívny vplyv na regionálny rozvoj. 94 Komisii musí byt urcite priznaná siroká miera volnej úvahy, co sa týka presetrenia a preskúmania okolností v danom prípade, na urcenie, ci státna pomoc môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Napriek tomu sa Komisia v danom prípade obmedzila len na preskúmanie, ci nevýhody zaprícinené dotovaným projektom a spocívajúce v narusení hospodárskej sútaze zostávajú na obmedzenej úrovni, ale nie, ci prínosy pre regionálny rozvoj presahujú nevýhody akokolvek malé. 95 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia pred 1. januárom 2007 zamýslala prijat aj iné zásady, na doplnenie tých uvedených v usmerneniach, v ktorých by uviedla kritériá, ktoré by brala do úvahy pri posúdení otázky, ci skúmaná pomoc je nevyhnutná pre stimulujúci úcinok investície a ci prínos pomoci prevazuje narusenia hospodárskej sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi (pozri bod 13 vyssie). 96 Z toho vyplýva, ze zalobkyna odôvodnene tvrdí, ze samotné posúdenia vykonané v napadnutom rozhodnutí nemohli Komisii umoznit odstránit vsetky pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom v súvislosti s výnimkou upravenou v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Tak ako to bolo pripomenuté v bode 91 vyssie, uplatnenie tejto výnimky totiz predpokladá, ze prínosy predmetného opatrenia prevysujú nevýhody napriek tomu, ze tieto sú obmedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 67). 97 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nielenze mylne posúdila rozsah usmernení, ale aj opomenula vyuzit svoju volnú úvahu, ked bez vykonania posúdenia dôlezitosti dotovaného projektu na regionálny rozvoj prisla k záveru o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a o svojej povinnosti nezacat konanie vo veci formálneho zistovania jedine na základe skutocnosti, ze predmetná pomoc dodrzala usmernenia. Zalobkyna preto dôvodne tvrdí, ze Komisia tým, ze nezohladnila kritériá ulozené pri posúdení, neodstránila vsetky pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. 98 Následne bez toho, aby bolo potrebné posúdit prípustnost ostatných tvrdení návrhu alebo rozhodnút o ich dôvodnosti, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené. O trovách 99 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia a vedlajsí úcastník konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 1107 z 2. apríla 2008 vyhlasujúce národnú regionálnu pomoc, ktorú majú nemecké orgány v úmysle poskytnút Propapier PM2 na výstavbu papierenského závodu v Eisenhüttenstadte (oblast Brandenburska-Nordost) (Státna pomoc N 582/2007 - Nemecko), za zlucitelnú so spolocným trhom sa zrusuje. 2. Európska komisia a Propapier PM 2 GmbH sú povinné nahradit trovy konania. Azizi Frimodt Nielsen Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. júla 2012. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [25]1 ) Údaje sa povazujú za dôverné. [26]Úcastníci konania [27]Odôvodnenie [28]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-304/08, Smurfit Kappa Group plc, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: T. Ottervanger a E. Henny, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Martenczuk a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Propapier PM 2 GmbH, predtým Propapier PM2 GmbH & Co. KG, so sídlom v Eisenhüttenstadte (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer a C. Herrmann, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 1107 z 2. apríla 2008 vyhlasujúceho národnú regionálnu pomoc, ktorú majú nemecké orgány v úmysle poskytnút Propapier PM2 na výstavbu papierenského závodu v Eisenhüttenstadte (oblast Brandenburska-Nordost) (státna pomoc N 582/2007 - Nemecko), za zlucitelnú so spolocným trhom, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia S. Frimodt Nielsen (spravodajca) a A. Popescu, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna, Smurfit Kappa Group plc, je medzinárodnou spolocnostou so sídlom v Írsku. Spolocnost vykonáva cinnosti v odvetví obalov, predovsetkým v Európe a Latinskej Amerike. Vyrába a predáva výrobky z vlnitého obalu (dalej len "výrobky CCM"), archy z vlnitej a plochej lepenky, skatule z vlnitej a plochej lepenky, grafické a speciálne lepenky. Spolocnost tiez vykonáva recykláciu papiera. 2. Listom z 8. októbra 2007 nemecké orgány oznámili Európskej komisii svoj zámer poskytnút spolocnosti Propapier PM2 GmbH & Co. KG investicnú dotáciu v hodnote 82 509 500 eur (alebo 72 154 700 eur v aktualizovanej hodnote) (dalej len "predmetná pomoc") na výstavbu papierne a generátorového agregátu v Eisenhüttenstadte, v oblasti severovýchodné Brandenbursko (Nemecko). Európska komisia zaregistrovala toto oznámenie pod císlom N 582/2007. 3. Papieren financovaná z predmetnej pomoci bola urcená na výrobu dvoch druhov výrobkov CCM, t. j. jednak plochej lepenky s plosnou hmotnostou do 150 g/m˛ a jednak spirál vyrobených z recyklovaných vlákien. Výstavba zariadenia mala prebiehat od decembra 2007 do prvej polovice roka 2010. 4. Dna 9. novembra 2007 podala zalobkyna na Komisiu dôvernú staznost týkajúcu sa predmetnej pomoci. 5. Listom zo 7. decembra 2007 poziadala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o doplnujúce informácie. Nemecké orgány odpovedali na túto ziadost o informácie listom z 3. januára 2008. 6. Dna 25. januára 2008 sa za prítomnosti zástupcov vedlajsieho úcastníka konania uskutocnilo stretnutie medzi pracovníkmi Komisie a nemeckými orgánmi. 7. Dna 29. januára 2008 zaregistrovala Komisia dve oficiálne staznosti, ktoré boli následne zaslané na pripomienkovanie Spolkovej republike Nemecko. 8. Listom z 1. februára 2008 adresovala Komisia Spolkovej republike Nemecko novú ziadost o informácie. 9. Spolková republika Nemecko odpovedala na staznosti uvedené v bode 7 vyssie, ako aj na ziadost o informácie uvedenú v bode 8 vyssie listami zo 6. a 14. februára 2008. 10. Dna 20. februára 2008 bola na Komisiu podaná tretia oficiálna staznost. Kedze spocívala na tých istých tvrdeniach ako dve predchádzajúce staznosti, nebola zaslaná clenskému státu. 11. Bez toho, aby bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES, prijala Komisia 2. apríla 2008 rozhodnutie K(2008) 1107 vyhlasujúce predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 12. V napadnutom rozhodnutí Komisia predovsetkým konstatovala, ze predmetná pomoc nepresahuje strop stanovený v clánku 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 (Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13), ktorý znie takto: "Ak celková výska pomoci zo vsetkých zdrojov presiahne 75 % maximálnej výsky pomoci, ktorá by mohla byt na investíciu s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov EUR prijatá, uplatnujúc platný standardný strop pomoci pre velké podniky v rámci schválenej mapy regionálnej pomoci ku dnu, kedy má byt pomoc udelená a ak a) príjemca pomoci dosahuje na príslusnom trhu (príslusných trhoch) viac nez 25 %-nú úroven predaja dotknutého výrobku (dotknutých výrobkov) pred investíciou alebo úroven prevysujúcu 25 % dosiahne po investícii, alebo b) výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu zodpovedá viac nez 5 % trhu, pri pouzití údajov o zdanlivej spotrebe dotknutého výrobku, okrem prípadu, ked priemerná rocná miera rastu zjavnej spotreby za posledných pät rokov je vyssia nez priemerná rocná miera rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru, Komisia schváli regionálnu investicnú pomoc az po podrobnom overení skutocnosti v rámci postupu ustanoveného v clánku 88 ods. 2 Zmluvy, ze pomoc je potrebná pre stimulujúcemu úcinku pre investíciu a ze prínos opatrenia pomoci prevazuje vyplývajúce narusenie sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi." 13. V poznámke pod ciarou c. 63 patriacej k uz citovanému odseku je uvedené, ze pred nadobudnutím úcinnosti týchto usmernení, t. j. pred 1. januárom 2007, Komisia zvazovala vypracovanie dalsích usmernení týkajúcich sa kritérií, ktoré zohladní pocas posúdenia, ci bola pomoc nevyhnutná pre vznik stimulujúceho úcinku investície a ci prínos opatrenia pomoci prevazoval nad narusením hospodárskej sútaze a vplyvom na obchodovanie medzi clenskými státmi. 14. V odôvodneniach 119 a 120 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenia vyplývajúce zo stazností, ktoré jej boli predlozené a ktorých predmetom bola daná pomoc (pozri body 4, 7 a 10 vyssie), a uviedla, ze je viazaná usmerneniami, ktoré podla jej názoru vylucujú moznost zacat konanie vo veci formálneho zistovania v prípade, ked nebol presiahnutý strop stanovený v clánku 68 týchto usmernení. Podla Komisie respektovanie limitov podielov na trhu a zvysovania výrobných kapacít zabezpecuje v tejto súvi slosti kazdému dotovanému projektu jednak, ze ocakávané narusenia sútaze neprevázia predpokladané prínosy, a jednak, ze pre regionálny rozvoj existuje dostatocná podpora. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15. Zalobkyna návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 5. augusta 2008 podala zalobu, ktorou sa zacalo predmetné konanie. 16. Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. decembra 2008 Propapier PM2 GmbH & Co. KG, ktorá sa pocas tohto konania stala spolocnostou Propapier PM 2 GmbH, poziadala o povolenie na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 21. apríla 2009 predseda tretej komory Súdu prvého stupna povolil tento vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 17. Dna 14. mája 2009 spochybnil vedlajsí úcastník konania úplnost postúpeného spisu písomnej casti konania, ktorý mu bol poskytnutý. Listom z kancelárie Súdu prvého stupna bol uistený, ze mu bol poskytnutý úplný spis písomnej casti konania, a preto netrval na svojej námietke. 18. Kedze zalobkyna poziadala, aby bolo s urcitými castami podania písomnej casti konania zaobchádzané ako s dôvernými, a teda aby neboli poskytnuté vedlajsiemu úcastníkovi konania, proti comu on namietal, predseda tretej komory Vseobecného súdu uznesením z 5. júla 2010 ciastocne vyhovel ziadostiam zalobkyne. Následne boli vedlajsiemu úcastníkovi konania poskytnuté doplnujúce informácie a tento mohol doplnit svoje vyjadrenie. 19. Vzhladom na skutocnost, ze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, pôvodne vymenovaný sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena prvej komory urcil predseda Vseobecného súdu podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu dalsieho sudcu na doplnenie komory. 20. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 22. Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 23. Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Vseobecný súd (prvá komora) o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. 24. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 28. novembra 2011. 25. Vzhladom na dodrzanie povinností upravených v clánku 44 ods. 5 písm. a) rokovacieho poriadku upustila pocas pojednávania Komisia a vedlajsí úcastník konania od moznosti namietat prípustnost zaloby, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 26. Vseobecný súd poskytol na pojednávaní zalobkyni moznost predlozit v lehote troch týzdnov odo dna oznámenia zápisnice z pojednávania vsetky dôkazy, ktoré pokladá za dôlezité, na preukázanie zákonnosti splnomocnenia udeleného jej právnym zástupcom. 27. Dokumenty predlozené zalobkynou v lehote, ktorá jej bola urcená, boli zaslané Komisii a vedlajsiemu úcastníkovi konania na vyjadrenie. Po obdrzaní týchto vyjadrení ukoncil 25. januára 2012 Vseobecný súd ústnu cast konania. Právny stav O prípustnosti 28. Komisia a vedlajsí úcastník konania namietajú prípustnost zaloby vzhladom na poziadavky uvedené v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku. Komisia tiez namieta voci aktívnej legitimácii zalobkyne pri napadnutom rozhodnutí. O zákonnosti splnomocnenia udeleného zalobkynou jej právnym zástupcom 29. V zmysle clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku ak je navrhovatel právnickou osobou podla súkromného práva, musí k návrhu prilozit doklad o tom, ze splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou. Podla clánku 44 ods. 6 rokovacieho poriadku ak návrh nesplna uvedenú nálezitost, tajomník urcí navrhovatelovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predlozenie vyssie uvedených listín. Ak v urcenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu alebo predlozeniu pozadovaných listín, Vseobecný súd rozhodne, ci nesplnenie formálnych nálezitostí má za následok neprípustnost návrhu na konanie. 30. Z týchto ustanovení vyplýva, ze tajomník Vseobecného súdu je povinný vyzvat právnickú osobu podla súkromného práva na odstránenie vád návrhu v prípade, ak si táto nesplnila svoju povinnost predlozit dôkaz o zákonnosti splnomocnenia udeleného jej právnym zástupcom a ze iba v prípade, ak navrhovatel v lehote, ktorá mu bola urcená, neuposlúchne výzvu tajomníka, Vseobecný súd má právomoc vyhlásit jeho návrh za neprípustný. 31. Uvedený návrh bol podaný v mene zalobkyne 5. augusta 2008 T. Ottervangerom a E. Hennym, advokátmi advokátskej komory v Amsterdame (Holandsko). Zalobkyna k danej zalobe pripojila splnomocnenie, ktoré poveruje uvedených právnych zástupcov podat tento návrh. Toto splnomocnenie bolo vypracované M. O'Riordanom, ktorý konal v postavení generálneho tajomníka skupiny. 32. Podla clánku 44 ods. 6 rokovacieho poriadku urcí tajomník navrhovatelovi lehotu na predlozenie dôkazu, ze splnomocnitel bol oprávnený na udelenie splnomocnenia v mene spolocnosti. V takto urcenej lehote zalobkyna predlozila druhé splnomocnenie z 28. augusta 2008 vypracované G. McGannom konajúcim v postavení správcu, pricom vsak nadalej zastávala názor, ze generálny tajomník skupiny bol oprávnený v zmysle írskeho práva udelit právnym zástupcom splnomocnenie konat na úcet spolocnosti pred súdom. 33. Kedze vedlajsí úcastník konania a Komisia namietali tak voci právomoci G. O'Riordana, ako aj voci právomoci M. McGanna, zalobkyna pred ukoncením ústnej casti konania predlozila uznesenie prijaté 8. decembra 2011, prostredníctvom ktorého správna rada spolocnosti potvrdila, ze M. McGann, ako generálny riaditel a jeden zo správcov spolocnosti, bol oprávnený udelit druhé splnomocnenie. 34. Po prvé vedlajsí úcastník konania namieta v prípade nesplnenia povinnosti upravenej v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku voci moznosti odstránit vady návrhu konania. Toto tvrdenie môze byt len vylúcené, kedze moznost odstránit vady je stanovená v clánku 44 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý uvádza, ze tajomník urcí lehotu na odstránenie vád návrhu a ze ak v urcenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu, Vseobecný súd musí posúdit, ci táto okolnost má za následok neprípustnost návrhu (pozri bod 29 vyssie). 35. V danom prípade, tak ako je to uvedené v bode 32 vyssie, zalobkyna v lehote, ktorú jej urcil tajomník Vseobecného súdu, predlozila druhé splnomocnenie. Preto je po druhé potrebné preskúmat, ci druhé splnomocnenie splna poziadavky vyplývajúce z clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku. 36. V tejto súvislosti Komisia a vedlajsí úcastník konania uvádzajú, ze clánky 66 az 68 stanov, ktoré boli pripojené k uzneseniu odstranujúcemu vady návrhu a voci ktorým uz Komisia a vedlajsí úcastník konania nenamietajú, ze ide o stanovy zalobkyne, uvádzajú, ze rozhodnutie obrátit sa na súd a udelit v mene spolocnosti splnomocnenie právnym zástupcom vyplýva z kolektívnych právomocí správnej rady a táto ich môze postúpit jednému alebo viacerým správcom. Komisia a vedlajsí úcastník konania následne uvádzajú, ze zalobkyna porusila povinnost uvedenú v clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku, ked nepreukázala existenciu uznesenia správnej rady, ktoré splnomocnilo T. Ottervangera a E. Hennyho na podanie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo uznesenia udelujúceho takúto právomoc M. McGannovi. 37. Hoci si Vseobecný súd nemôze byt istý, ci mal M. McGann právo udelit druhé splnomocnenie, kedze zalobkyna nepredlozila predchádzajúce uznesenie správnej rady spolocnosti, prostredníctvom ktorého bolo rozhodnuté o podaní uvedeného návrhu alebo o postúpení právomoci M. McGannovi na rozhodnutie o podaní na súd, je v kazdom prípade potrebné konstatovat, ze správna rada uznesením z 8. decembra 2011 potvrdila, ze M. McGann, generálny riaditel a správca spolocnosti, je v tejto súvislosti oprávnený (pozri bod 33 vyssie). 38. Hoci je tiez pravda, tak ako to uvádza vedlajsí úcastník konania, ze potvrdenie bolo predlozené po viac ako troch rokoch od podania tejto zaloby a ze je mozné, ze zlozenie správnej rady spolocnosti bolo odo dna vystavenia druhého splnomocnenia zmenené, neexistuje naopak ziadna pochybnost týkajúca sa úmyslu zalobkyne, ktorá je voci tretím osobám právne zaviazaná uzneseniami svojej správnej rady, pokracovat v uvedenom konaní. 39. Námietka neprípustnosti vznesená vedlajsím úcastníkom konania a Komisiou a zalozená na skutocnosti, ze zalobkyna nesplnila povinnosti vyplývajúce z clánku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku, tak musí byt zamietnutá (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, body 33 a 34). O aktívnej legitimácií zalobkyne 40. Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, uvádza, ze hoci je zalobkyna dotknutou osobou, nie je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, ze nie je oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdení týkajúcich sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí. Vsetky tvrdenia uvedené v zalobe sa vsak snazia spochybnit dôvodnost posúdenia týkajúceho sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a neuvádzajú, ze boli porusené procesné práva, ktoré zalobkyna vyvodzuje z clánku 88 ods. 2 ES. 41. Navyse Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého dlzka správneho konania poukazuje na vázne problémy, ktoré mali nevyhnutne viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania upravenému v clánku 88 ods. 2 ES, sa nachádza prvýkrát az v replike a je z tohto dôvodu tiez neprípustné. Z toho vyplýva, ze ziadny zo zalobných dôvodov nie je prípustný. 42. Na úvod je potrebné uviest, ze napriek tomu, ze clánok 263 ZFEÚ vstúpil do platnosti v priebehu konania na tomto stupni, teda 1. decembra 2009, musí byt otázka prípustnosti návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia rozhodnutá len na základe clánku 230 stvrtého odseku ES (pozri v tomto zmysle uznesenia Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010, Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia, T-532/08, Zb. s. II-3959, body 68 az 75, a Etimine a Etiproducts/Komisia, T-539/08, Zb. s. II-4017, body 74 az 81), co úcastníci konania nespochybnili. 43. V súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 44. Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963 Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 36). 45. Kedze sa prejednávané odvolanie týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 46. Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia konstatovala bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES rozhodnutím zalozeným na clánku 88 ods. 3 ES, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Únie. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 38 a tam citovanú judikatúru). 47. Podla clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sú predovsetkým akékolvek osoby, podnikatelia alebo zdruzenia podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurencné podniky príjemcu tejto pomoci. Podla judikatúry ide inými slovami o neurcitý okruh osôb (rozsudok Súdneho dvora z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 63; pozrie tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16). 48. Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 44 vyssie. Je to tak najmä v prípade, ze zalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 49. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa podstatného ovplyvnenia postavenia zalobkyne na dotknutom trhu, samotná okolnost, ze nejaký akt môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádza v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze stacit. Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcovi, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudku Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 32 a 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 47 a 48). 50. Nakoniec v súlade s ustálenou judikatúrou súdu Únie neprislúcha vykladat návrh spochybnujúci výlucne dôvodnost rozhodnutia o posúdení zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom v tom zmysle, ze v skutocnosti má za ciel chránit procesné práva, ktoré zalobkyni vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, pokial táto výslovne neuviedla zalobný dôvod sledujúci tento ciel. V takom prípade by výklad zalobných dôvodov v skutocnosti viedol k prekvalifikovaniu predmetu zaloby (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 55; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 25). 51. Dôsledkom takéhoto obmedzenia právomoci vykladat zalobné dôvody návrhu nie je skutocnost, ze súd Únie nemôze preskúmat vecné tvrdenia predlozené zalobkynou na preverenie, ci sú schopné preukázat dôvodnost zalobného dôvodu, ktorý výslovne uvádza existenciu váznych tazkostí odôvodnujúcich zacatie konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 56). 52. Pokial sa totiz zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii v pr iebehu predbezného skúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý je potrebné predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., C-47/10 P, Zb. s. I-10707, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 53. Vzhladom na tieto zásady je potrebné skúmat procesnú situáciu zalobkyne. 54. V tejto súvislosti je na úvod potrebné spresnit, ze zalobkyna je dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, na com sa zhodli aj Komisia a vedlajsí úcastník konania. Zalobkyna totiz uvádza, bez toho aby jej Komisia, vedlajsí úcastník konania alebo písomnosti spisu odporovali, ze je priamym konkurentom vedlajsieho úcastníka konania. Úcastníci konania si naopak odporujú v otázke, ci je zalobkyna osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím a ci je z tohto dôvodu a nezávisle od zachovania svojich procesných práv oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdenia o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, ktoré sa nachádza v napadnutom rozhodnutí. 55. Hoci zalobkyna predlozila dostatok dôkazov o moznom vplyve predmetnej pomoci na jej situáciu v oblasti hospodárskej sútaze, napriek tomu nepreukázala, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 48 a 49 vyssie. 56. Po prvé zalobkyna vyuzila svoju úcast na správnom konaní na podanie dôvernej staznosti po oznámení o predmetnej pomoci. Úcast podniku na fáze predbezného preskúmania upraveného v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 vsak nepreukazuje, ci je podnik na základe svojho postavenia autora staznosti osobne dotknutý rozhodnutím prijatým po skoncení tohto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C-319/07 P, Zb. s. I-5963, body 94 a 95). 57. Po druhé zalobkyna uvádza, ze trh výrobkov CCM je zjednotený a ze kazdá státna pomoc poskytnutá jednému výrobcovi má vplyv na vsetkých konkurentov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Z informácií poskytnutých v dôvernej staznosti zalobkynou vsak vyplýva, ze odvetvie výrobkov CCM v EHP zdruzuje okolo 130 spolocností. Tvrdenie zalobkyne tak zdôraznuje skutocnost, ze poskytnutá pomoc má vplyv na konkurencné vztahy medzi ekonomickými subjektmi, ale nepostacuje na preukázanie, ze konkurencné postavenie zalobkyne utrpí podstatnú ujmu pri odlísení od ostatných ekonomických subjektov. 58. Po tretie zalobkyna uvádza, ze predmetná pomoc umozní výstavbu najväcsej továrne na výrobky CCM v Európe a ze prevádzka tohto zariadenia bude mat nevyhnutne podstatný vplyv na hladinu cien. Toto tvrdenie, voci ktorému vedlajsí úcastník konania namieta rovnako ako voci tomu predchádzajúcemu, v kazdom prípade nepostacuje na preukázanie, ze zalobkyna je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím vzhladom na skutocnost, ze tvrdenie sa neopiera o ziadnu osobitost v postavení zalobkyne, ktorá by mohla preukázat, ze táto bude otvorením továrne ovplyvnená v rozsahu jej rozlísenia od vsetkých ostatných konkurentov vedlajsieho úcastníka konania. 59. Po stvrté zalobkyna uvádza, ze trh s výrobkami CCM je poznacený strukturálnou nerovnováhou, ktorá je charakteristická nadmernou výrobnou kapacitou a ze samotná zalobkyna bola prinútená zatvorit viaceré vlastné zariadenia. Zatvorenie zariadení sa vsak, tak ako to uviedol vedlajsí úcastník konania a Komisia, môze vysvetlit skutocnostou, ze zalobkyna prijala samostatné rozhodnutia riadenia ako prispôsobenie existujúcich zariadení technickému pokroku alebo racionalizáciu svojich výrobných systémov, pricom zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze nezavrela svoje zariadenia z dôvodu ich zastaranosti. V kazdom prípade, ak by sa aj predpokladalo, ze zalobkyna bola nútená znízit výrobnú kapacitu z dôvodu strukturálnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po výrobkoch CCM, daná skutocnost nebola zaprícinená zariadením dotovaným predmetnou pomocou a samotná sa nepodiela na rozlísení zalobkyne od ostatných konkurentov vedlajsieho úcastníka konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2009, Scheucher-Fleisch a i./Komisia, T-375/04, Zb. s. II-4155, body 59 a 60). 60. Nakoniec po piate tvrdenie, podla ktorého zalobkyna vlastní sest prevádzok v okruhu 800 az 1 000 km od zariadenia dotovaného predmetnou pomocou a stane sa tak hlavným priamym konkurentom vedlajsieho úcastníka konania, sa na prvý pohlad javí ako protikladné s druhým tvrdením, podla ktorého trh výrobkov CCM je plne konkurencieschopný a zjednotený, pricom kazdá pomoc poskytnutá jednému výrobcovi nevyhnutne ovplyvní hladinu cien vsetkých konkurentov v EHP. V kazdom prípade samotná skutocnost, ze zalobkyna vlastní sest prevádzok v blízkosti dotovaného zariadenia a ze predmetná pomoc umozní vedlajsiemu úcastníkovi konania zvýsit produkciu výrobkov CCM priblizne na milión ton rocne, ked na porovnanie produkcia zalobkyne v týchto siestich prevádzkach dosahuje rocný objem priblizne [ dôverné ] (1), neumoznuje dôjst k záveru, ze postavenie zalobkyne na trhu je podstatne ovplyvnené. Vedlajsí úcastník konania totiz bez toho, aby mu bolo odporované, uvádza, ze zalobkyna nie je jeho priamym konkurentom, ze on a zalobkyna majú odbytiská zamerané na zemepisne odlisné trhy a ze za predpokladu, ze by kritérium zemepisnej blízkosti zariadení bolo povazované za najrelevantnejsie, iní konkurenti ako zalobkyna vlastnia svoje zariadenia blizsie k tomu, ktoré má byt postavené v Eisenhüttenstadte. 61. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej postavenie na trhu utrpí vdaka predmetnej pomoci podstatnú ujmu. Za týchto podmienok je zalobkyna vo svojom postavení dotknutej osoby oprávnená iba na ochranu svojich procesných práv, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, a na napadnutie odmietnutia Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom nie je oprávnená spochybnovat dôvodnost posúdení, na základe ktorých prisla Komisia k záveru, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Kedze Komisia a vedlajsí úcastník konania uvádzajú, ze ziadny zo zalobných dôvodov podaného návrhu sa netýka zachovania procesných práv dotknutej osoby, je potrebné skúmat ich povahu. 62. V zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 50 az 52 vyssie skutocnost, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej postavenie na trhu bude podstatne ovplyvnené predmetnou pomocou, nepredstavuje prekázku pri preukázaní, ze Komisia mala pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom odôvodnujúce zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, pricom zalobkyna predlozila tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti posúdenia Komisie, samozrejme s tým, ze najmenej jeden zo zalobných dôvodov návrhu bol zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorého sa dopustila Komisia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania najmä vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie získané pocas predbezného preskúmania nadalej vázne tazkosti pri posúdení posudzovaného opatrenia. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, táto povinnost vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES, tak ako ho vykladá judikatúra, ako aj z clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-81, bod 328). 63. Zalobkyna vsak na úvod uvádza, ze namieta voci skutocnosti, ze Komisia bola presvedcená o tom, ze môze prijat kladné rozhodnutie bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Predovsetkým sa domnieva, ze Komisia sa pri zamietnutí konkrétneho posúdenia predmetných vplyvov nemala odvolávat na strop, ktorý stanovila v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc. Táto rovnováha úcinkov vyvolaných sporným opatrením by si vyzadovala zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ktoré je upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Navyse zalobkyna uvádza, ze absencia zacatia konania vo veci formálneho zistovania jej zabránila vykonávat jej procesné práva. 64. V tejto súvislosti je prvý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorá bola v danom prípade ulozená Komisii, a tým na porusení clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 65. Najmenej jeden zo zalobných dôvodov návrhu sa tak výslovne týka zachovania procesných práv zalobkyne. Za týchto podmienok a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia a vedlajsí úcastník konania, tvrdenia zalobkyne napriek tomu, ze sa týkajú dôvodnosti posúdenia zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, musia byt preskúmané v rozsahu, v akom môzu preukázat, ze Komisii sa nepodarilo prekonat vázne tazkosti, s ktorými bola konfrontovaná pocas fázy predbezného preskúmania (pozri bod 52 vyssie). Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti podaná Komisiou nemôze byt prijatá v celom rozsahu návrhu, ale ze prípustnost dôvodov uvedených zalobkynou, ako aj tvrdení uvedených v rámci týchto zalobných dôvodov, musí byt skúmaná samostatne od prípadu k prípadu. O veci samej 66. Prvý zalobný dôvod návrhu je zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorá bola v danom prípade ulozená Komisii, a tým na porusení clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. Hoci daný zalobný dôvod nebol formálne rozdelený na dve casti, obsahuje dve odlisné tvrdenia. Jednak zalobkyna v podstate vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie, ked z clánku 68 usmernení vyvodila, ze ak strop v nich uvedený nebol presiahnutý, musí prijat záver o zlucitelnosti predmetnej pomoci a nie je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Jednak zalobkyna uvádza viaceré tvrdenia preukazujúce, ze Komisia bola pri posúdení kritérií upravených v clánku 68 usmernení konfrontovaná s problémami, ktoré by ju oprávnovali zacat konanie vo veci formálneho zistovania. O prípustnosti prvého zalobného dôvodu 67. Komisia namieta voci prípustnosti prvého zalobného dôvodu vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna sa v nom odvoláva na tvrdenia, ktoré spochybnujú dôvodnost posúdení uvedených v napadnutom rozhodnutí. 68. Je vsak potrebné pripomenút, ze zalobkyna vo svojom postavení dotknutej osoby je oprávnená uviest, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Na tento úcel je zalobkyna tiez oprávnená predlozit na podporu tohto zalobného dôvodu tvrdenia, ktoré preukazujú, ze posúdenie informácií alebo dôkazov, ktorými Komisia disponovala v rámci fázy predbezného zistovania predmetnej pomoci, malo vyvolat pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 50). 69. Je vsak nutné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia prisúdila rozhodujúcu silu pri posúdení zlucitelnosti predmetnej pomoci skutocnosti, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení. 70. Z toho vyplýva, ze zalobkyna je oprávnená na ochranu svojich procesných práv namietat nesprávnost právneho posúdenia, ktorého sa podla jej názoru dopustila Komisia, ked prisla k záveru, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom na základe skutocnosti, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení, pricom je tiez oprávnená spochybnit posúdenie skutkového stavu, ktoré umoznilo Komisii nadobudnút istotu, ze v danom prípade tento strop nebol dosiahnutý. 71. Komisia naopak odôvodnene uvádza, ze tvrdenie, prvýkrát uvedené v replike a zalozené na dlzke fázy predbezného zistovania, prestavuje nový prvok a nemôze byt pripojené k tvrdeniu uvedenému v zalobe. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie nie je prípustné v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, v zmysle ktorého je uvádzanie nových zalobných dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 72. Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti, ktorú podala Komisia proti prvému zalobnému dôvodu, musí byt zamietnutá okrem tvrdenia zalozeného na dlzke fázy predbezného konania. O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 73. V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pokial sa v rámci predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES nezbaví vsetkých pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. Podla jej názoru vsak zlucitelnost sporného opatrenia so spolocným trhom nie je zjavná a niektoré tazkosti pri posúdení mohli viest Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, ktoré prestavuje podrobnejsie preskúmanie a sirsie presetrenie informácií, ktoré sa ukázali ako nevyhnutné. 74. Komisia sa predovsetkým mohla dopustit nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodla jednak, ze okolnost, ze nebol presiahnutý strop upravený v clánku 68 usmernení, jej bráni vykonat podrobnejsie preskúmanie zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, a jednak, ze je týmto nesprávnym výkladom daného ustanovenia viazaná. 75. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v zmysle clánku 88 ods. 3 ES Komisia uskutocní predbezné zistovanie státnej pomoci, ktorého cielom je umoznit jej, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. Konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 88 ods. 2 ES má za ciel chránit práva tretích dotknutých osôb a musí navyse Komisii umoznit dostatocne sa oboznámit so vsetkými údajmi týkajúcimi sa danej veci predtým, ako prijme rozhodnutie, a to najmä prijatím pripomienok od tretích dotknutých osôb a clenských státov. Napriek tomu, ze Komisia je viazaná rozhodnút o zacatí tohto konania, disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri vyhladávaní a prieskume okolností daného prípadu s cielom urcit, ci tieto okolnosti predstavujú vázne tazkosti. Komisia môze v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, viest rokovania s clenským státom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami, s cielom prekonat pocas predbezného konania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T-388/03, Zb. s. II-199, bod 87 a tam citovanú judikatúru). 76. V zmysle ustálenej judikatúry konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, akonáhle má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 77. Zhodnotenie toho, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie tohto konania, prinálezí Komisii. Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 78. Po prvé clánok 88 ES ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na konci konania vo veci predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti. Toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania, dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny alebo politický dôvod (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 90 a tam citovanú judikatúru). 79. Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou (rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 91). 80. Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia mohla disponovat v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti sporných pomocí so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti vykonané Vseobecným súdom, týkajúce sa existencie váznych tazkostí, svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 81. Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou v rámci konania vo veci predbezného zistovania je indíciou existencie váznych tazkostí (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 82. V prípade ak Komisia v súvislosti s výnimkou upravenou v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES posudzuje zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí vziat do úvahy záujmy Spolocenstva a nemôze sa zdrzat vykonania posúdenia vplyvu týchto opatrení na predmetný trh alebo trhy v celom EHP. V takomto prípade je Komisia nielen povinná preverit, ci sa dané opatrenia úcinne spolupodielajú na ekonomickom rozvoji predmetných regiónov, ale je tiez povinná posúdit vplyv tejto pomoci na obchodovanie medzi clenskými státmi a predovsetkým jej dôsledky pre dané odvetvie, ktoré môzu vzniknút na úrovni Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 67). 83. Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva. Za týchto okolností sa súdne preskúmanie tohto posúdenia obmedzuje na overenie dodrziavania procesných noriem a odôvodnenia, ako aj na preskúmanie hmotnej presnosti zistených skutkových okolností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavného nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 84. Komisia sa vsak prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, okrem prípadov, ked by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody oprávnujúce jej odklonenie sa od pravidiel (pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211, a Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 85. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 68 usmernení urcuje strop (25 %) pre podiel na trhu a pre trhové odvetvie, ktorého miera rastu nie je trvalo vyssia nez priemerná miera rastu hrubého domáceho produktu EHP, akým je aj odvetvie vlnitej lepenky, strop (5 %) zvýsenia výrobnej kapacity, pri ktorého presiahnutí je Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 86. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze z tohto ustanovenia vyplýva, ze je povinná povazovat predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania vzhladom na skutocnost, ze v danom prípade konstatovala, ze predmetný strop nebol presiahnutý. Je preto potrebné skúmat, ci tak ako to uvádza zalobkyna, Komisia sa týmto konaním dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ktorého povaha zabránila odstráneniu vsetkých pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. 87. Komisia zastávala názor, co potvrdila aj pocas pojednávania, ze bola v danom prípade povinná nezacat konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu, ze nebol presiahnutý strop stavený v clánku 68 usmernení. Z rovnakého dôvodu sa tiez domnievala, ze tvrdenia stazovatelky musia byt v kazdom prípade zamietnuté. 88. Hoci clánok 68 usmernení stanovuje pre Komisiu procesnú povinnost, uplatnovanú bez výnimky, zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, v prípade ak je presiahnutý strop a aj ked a priori zastáva názor, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, napriek tomu z clánku 68 nevyplýva, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania je vylúcené v prípade, ak strop presiahnutý nebol. Toto ustanovenie má totiz jediný dôsledok, ktorým je zaviazat Komisiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania v prípade presiahnutia stropu, jeho dôsledkom vsak nie je zabránit zacatiu konania, ak predmetný strop nebol presiahnutý. V takom prípade je pravda, ze Komisia má moznost nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale toto rozhodnutie nemôze odôvodnit tvrdením, ze bola povinná tak spravit v zmysle clánku 68 usmernení. 89. Komisia sa mýlila v posúdení rozsahu clánku 68 usmernení, ked prijala záver o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom len na základe nepresiahnutia stropu stanoveného v tomto clánku. 90. Okrem toho, tak ako to správne uvádza zalobkyna, v dôsledku tejto chyby Komisia v plnom rozsahu nevyuzila svoju volnú úvahu pri posúdení zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, pricom tak bola povinná urobit (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 14. júla 2011, Freistaat Sachsen/Komisia, T-357/02 RENV, Zb. s. II-5415, bod 45). 91. V tomto prípade je podla judikatúry (pozri body 82 a 83 vyssie) Komisia povinná pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci poskytnutej regiónu v problémoch uplatnovat sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, pri urcení, ci ocakávané prínosy pre regionálny rozvoj nebudú prevázené narusením hospodárskej sútaze a vplyvom dotovaného projektu na obchodovanie medzi clenskými státmi. 92. Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia skutocne pri prijatí záveru o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom vykonala toto posúdenie. V odôvodnení 119 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia uviedla, ze bola povinná nevykonat podrobnejsiu analýzu týkajúcu sa otázky, ci prínosy opatrenia pomoci prevysujú narusenie hospodárskej sútaze, ktoré môze vzniknút v prípade, ak nebol presiahnutý strop stanovený v clánku 68 usmernení. Navyse v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia Komisia zastáva názor, ze samotné dodrzanie usmernení zabezpecuje prínos opatrenia pomoci pre regionálny rozvoj. 93. V tejto súvislosti podmienky preskúmané uplatnením usmernení, okrem dodrzania stropu týkajúceho sa podielu na trhu a zvýsenia výrobnej kapacity podla clánku 68, sa týkajú iba nasledujúcich skutocností: po prvé región, kde je umiestnený dotovaný projekt, je vhodný na poskytnutie státnej pomoci "na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou" [clánok 87 ods. 3 písm. a) ES]; po druhé dodrzanie stropu velkosti pomoci, ktorá závisí od stupna znevýhodnenia regiónu; po tretie a nakoniec dodrzanie urcitého poctu podmienok správania sa ako napríklad podanie ziadosti o dotáciu zo strany jej príjemcu pred zacatím prác, ako aj zaviazanie príjemcu prevádzkovat dotované zariadenie minimálne pocas piatich rokov. Je vsak nutné konstatovat, ze respektovanie týchto podmienok nestací na preukázanie, ze kazdé opatrenie s nimi v súlade bude mat pozitívny vplyv na regionálny rozvoj. 94. Komisii musí byt urcite priznaná siroká miera volnej úvahy, co sa týka presetrenia a preskúmania okolností v danom prípade, na urcenie, ci státna pomoc môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Napriek tomu sa Komisia v danom prípade obmedzila len na preskúmanie, ci nevýhody zaprícinené dotovaným projektom a spocívajúce v narusení hospodárskej sútaze zostávajú na obmedzenej úrovni, ale nie, ci prínosy pre regionálny rozvoj presahujú nevýhody akokolvek malé. 95. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia pred 1. januárom 2007 zamýslala prijat aj iné zásady, na doplnenie tých uvedených v usmerneniach, v ktorých by uviedla kritériá, ktoré by brala do úvahy pri posúdení otázky, ci skúmaná pomoc je nevyhnutná pre stimulujúci úcinok investície a ci prínos pomoci prevazuje narusenia hospodárskej sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi (pozri bod 13 vyssie). 96. Z toho vyplýva, ze zalobkyna odôvodnene tvrdí, ze samotné posúdenia vykonané v napadnutom rozhodnutí nemohli Komisii umoznit odstránit vsetky pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom v súvislosti s výnimkou upravenou v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Tak ako to bolo pripomenuté v bode 91 vyssie, uplatnenie tejto výnimky totiz predpokladá, ze prínosy predmetného opatrenia prevysujú nevýhody napriek tomu, ze tieto sú obmedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 67). 97. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nielenze mylne posúdila rozsah usmernení, ale aj opomenula vyuzit svoju volnú úvahu, ked bez vykonania posúdenia dôlezitosti dotovaného projektu na regionálny rozvoj prisla k záveru o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a o svojej povinnosti nezacat konanie vo veci formálneho zistovania jedine na základe skutocnosti, ze predmetná pomoc dodrzala usmernenia. Zalobkyna preto dôvodne tvrdí, ze Komisia tým, ze nezohladnila kritériá ulozené pri posúdení, neodstránila vsetky pochybnosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. 98. Následne bez toho, aby bolo potrebné posúdit prípustnost ostatných tvrdení návrhu alebo rozhodnút o ich dôvodnosti, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené. O trovách 99. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia a vedlajsí úcastník konania nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. (1) . (1) - Údaje sa povazujú za dôverné. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 1107 z 2. apríla 2008 vyhlasujúce národnú regionálnu pomoc, ktorú majú nemecké orgány v úmysle poskytnút Propapier PM2 na výstavbu papierenského závodu v Eisenhüttenstadte (oblast Brandenburska-Nordost) (Státna pomoc N 582/2007 - Nemecko), za zlucitelnú so spolocným trhom sa zrusuje. 2. Európska komisia a Propapier PM 2 GmbH sú povinné nahradit trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#t-ECR_62008TJ0304_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0193&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0532&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0539&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0083&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0323&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0047&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0319&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0375&locale=SK 19. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#t-ECR_62008TJ0304_SK_01-E0002 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0388&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0113&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#c-ECR_62008TJ0304_SK_01-E0001 25. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#c-ECR_62008TJ0304_SK_01-E0002 26. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#I1 27. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#MO 28. file:///tmp/lynxXXXXTdTIPh/L94378-5714TMP.html#DI