Vec T-299/08 Elf Aquitaine SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Pripísatelnost protiprávneho správania - Právo na obhajobu - Povinnost odôvodnenia - Zásada individualizácie trestov a sankcií - Zásada zákonnosti trestov - Prezumpcia neviny - Zásada riadnej správy vecí verejných - Zásada právnej istoty - Zneuzitie právomoci - Pokuty - Pritazujúca okolnost - Odstrasenie - Polahcujúca okolnost - Spolupráca pocas správneho konania - Významná pridaná hodnota" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah - Respektovanie práva na obhajobu - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 a clánok 27 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám - Nevyhnutnost dostatocného odôvodnenia osobitne vo vztahu k subjektu, ktorý má niest zodpovednost za porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 253 ES) 7. Akty institúcií - Prezumpcia platnosti - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa materskej spolocnosti pripisuje zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost (Clánok 249 ES) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 25 a 30) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18 a clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 20 a 21 a bod 23 písm. b)] 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Únie (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 1. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Komisia totiz nie je povinná potvrdit uvedenú domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu doplnujúcimi dôkazmi. Aj keby predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie spocívala v potvrdzovaní tejto domnienky doplnujúcimi dôkazmi, toto konstatovanie nemá vplyv na záver, podla ktorého je Komisia oprávnená predpokladat, ze materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, len na základe toho, ze vlastnila takmer celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. (pozri body 49 - 52, 59) 2. Dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, mal moznost v rámci správneho konania zacatého pred Komisiou úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy. Nariadenie c. 1/2003 v clánku 27 ods. 1 upravuje zaslanie oznámenia o výhradách dotknutým osobám, v ktorom musia byt jasne uvedené vsetky podstatné skutocnosti, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera, aby sa dotknuté osoby skutocne mohli oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, a úcinne uplatnit svoje právo na obhajobu pred prijatím konecného rozhodnutia Komisie. Toto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní. Táto zásada okrem iného vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté. V oznámení o výhradách musí byt najmä jednoznacne urcená právnická osoba, ktorej môzu byt ulozené pokuty, musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, na základe akého postavenia sa tejto osobe vytýkajú namietané skutocnosti. Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých podstatných skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. V dôsledku toho dotknutý podnik môze úplne uplatnit svoje právo na obhajobu az po zaslaní uvedeného oznámenia. Ked teda Komisia materskú spolocnost v oznámení o výhradách informuje, ze jej na základe domnienky o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu zamýsla pripísat protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, skutocnost, ze Komisia voci tejto spolocnosti nevykonala nijaké vysetrovacie opatrenie pred dorucením tohto oznámenia o výhradách, nie je v rozpore s právom tohto podniku na obhajobu. V tomto ohlade má uvedená spolocnost moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k správnosti a relevantnosti skutkových zistení a okolností uvedených Komisiou v jej oznámení o výhradách, a to tak vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách, ako aj pocas vypocutia pred vysetrovatelom. (pozri body 134 - 140) 3. Podla zásady individualizácie trestov a sankcií mozno fyzickú alebo právnickú osobu sankcionovat len za skutky, ktoré sa jej individuálne vytýkajú. Táto zásada je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze. Túto zásadu je vsak potrebné zosúladit s pojmom podnik v zmysle clánku 81 ES. Ked teda hospodársky subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti musí niest zodpovednost za toto porusenie. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale skutocnost, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Preto Komisia neporusí zásadu individualizácie trestov a sankcií, ked sankcionuje materskú spolocnost za porusenie, v prípade ktorého sa predpokladá, ze sa tohto porusenia dopustila sama, vzhladom na jej hospodárske a právne väzby s dcérskou spolocnostou, ktoré jej umoznovali urcovat správanie tejto spolocnosti na trhu. (pozri body 178 - 181) 4. Zásada zákonnosti trestov vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pritom Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré porusia okrem iného clánok 81 ES. V rozsahu, v akom boli materská spolocnost a jej dcérska spolocnost povazované za jeden podnik v zmysle uvedeného clánku, Komisia je oprávnená bez toho, aby porusila zásadu zákonnosti trestov, ulozit pokutu právnickým osobám, ktoré boli súcastou uvedeného podniku. (pozri body 187 - 189) 5. Zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené. V kontexte rozhodnutia Komisie, ktorým sa materskej spolocnosti ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze jej dcérskou spolocnostou, disponuje Komisia pri uplatnení domnienky rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti, ktorá vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci treba zodpovednost za porusenie pripísat materskej spolocnosti. Vzhladom na to, ze Komisia je oprávnená, avsak nie povinná pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, pokial sú splnené podmienky pripísania takejto zodpovednosti, samotná skutocnost, ze Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v inom prípade, neznamená, ze bola povinná vykonat v napadnutom rozhodnutí rovnaké posúdenie. Takéto pripísanie vsak podlieha preskúmaniu súdov Únie, ktorým prinálezí overit, ci sú podmienky pripísania tejto zodpovednosti splnené. (pozri body 196 - 198) 6. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatocne odôvodnené vo vztahu k materským spolocnostiam dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusenia, musí teda obsahovat podrobné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich pripísatelnost porusenia týmto spolocnostiam. (pozri body 216, 217) 7. Na rozhodnutia Komisie sa vztahuje prezumpcia platnosti a vyvolávajú právne úcinky, pokial neboli zrusené alebo vzaté spät. Okrem toho Komisia nie je povinná prerusit konanie zacaté proti spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, kým súd Únie nerozhodne o zalobe, ktorú tá istá spolocnost podala proti inému rozhodnutiu, ktorým bola sankcionovaná za iné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Nijaké právne ustanovenie totiz neukladá Komisii povinnost odlozit prijatie rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa rozdielnych skutkových okolností. (pozri bod 241) 8. V rámci právomoci Komisie ulozit podnikom pokuty za porusenie clánku 81 ES zodpovedá za porusenie v zásade fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie za prevádzkovanie podniku zodpovedala iná osoba. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe clánku 81 ES vsak na úcely ich uplatnovania a vykonávania musia byt adresované subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu. Ak teda Komisia prijme rozhodnutie na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku, ktoré môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené. Usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výsky pokút, zabezpecujú právnu istotu podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút. Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Pokial ide o dva podniky, a to materskú a dcérsku spolocnost, ktoré v období, ked doslo k poruseniu, tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, ale v tejto forme uz neexistovali ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým sa im ukladá pokuta, Komisia je oprávnená jednak ulozit v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokutu spolocne a nerozdielne týmto dvom podnikom, ktoré musia zodpovedat za predmetné porusenie, a jednak na základe bodu 30 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ulozit zvýsenie základnej sumy pokuty len materskej spolocnosti, kedze jej mimoriadne vysoký obrat v porovnaní s ostatnými sankcionovanými subjektmi v case prijatia rozhodnutia jej umoznuje lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty. V tomto ohlade skutocnost, ze pokuta ulozená z dôvodu odstrasenia len materskej spolocnosti je vypocítaná na základe základnej sumy pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne obom spolocnostiam a uz zahrna osobitné zvýsenie z dôvodu odstrasenia, nemôze byt nespravodlivá. Pokuta ulozená spolocne a nerozdielne obom spolocnostiam totiz zodpovedá základnej sume pokuty, ktorá zahrna dodatocné zvýsenie vypocítané na základe urcitej casti trzieb dcérskej spolocnosti v súlade s bodom 25 týchto usmernení, "aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". Naproti tomu pokuta ulozená len materskej spolocnosti a zahrnajúca výrazné zvýsenie základnej sumy pokuty má v súlade s bodom 30 uvedených usmernení "zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút" pre podniky, ktoré majú zvlást vysoký obrat okrem tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením. Preto dodatocná suma uplatnená podla bodu 25 uvedených usmernení na jednej strane a osobitné zvýsenie ulozené materskej spolocnosti podla bodu 30 týchto usmernení na druhej strane zodpovedajú dvom rozdielnym cielom odstrasenia, ktoré je Komisia oprávnená vziat do úvahy pri stanovení pokuty. (pozri body 250 - 253, 255, 256, 288, 289) 9. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viaceré skutocnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného jej oddeleniami. V tejto súvislosti musí Komisia vykonat komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov. V rámci posudzovania spolupráce clenov kartelu mozno Komisii vytknút len zjavne nesprávne posúdenie, kedze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosmi iných podnikov. Hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty. Základom znízenia pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii. Pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze bola do istej miery pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce. Navyse spolupráca podniku v rámci vysetrovania vôbec nezakladá nárok na znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. (pozri body 340 - 344) 10. Pokial ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vykonávané súdmi Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Vseobecnému súdu priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku pokuty. (pozri bod 379) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 17. mája 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s chlorecnanom sodným - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Pripísatelnost protiprávneho správania - Právo na obhajobu - Povinnost odôvodnenia - Zásada individualizácie trestov a sankcií - Zásada zákonnosti trestov - Prezumpcia neviny - Zásada riadnej správy vecí verejných - Zásada právnej istoty - Zneuzitie právomoci - Pokuty - Pritazujúca okolnost - Odstrasenie - Polahcujúca okolnost - Spolupráca pocas správneho konania - Významná pridaná hodnota" Vo veci T-299/08, Elf Aquitaine SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), v zastúpení: É. Morgan de Rivery a S. Thibault-Liger, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: X. Lewis, É. Gippini Fournier a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobkyni v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev sankcionovala okrem iných podnikov zalobkynu - spolocnost Elf Aquitaine SA -, ktorá bola az do roku 2006 materskou spolocnostou spolocnosti Arkema France (predtým Atochem SA, neskôr Elf Atochem SA a následne Atofina SA a Arkema SA), z dôvodu ich úcasti na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa trhu s chlorecnanom sodným v EHP za obdobie od 11. mája 1995 do 9. februára 2000, pokial ide o zalobkynu a spolocnost Arkema France (odôvodnenia c. 12 az 15 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Chlorecnan sodný je silné oxidacné cinidlo, ktoré sa získava prostredníctvom elektrolýzy vodného roztoku chloridu sodného v elektrolytických clánkoch bez diafragmy. Chlorecnan sodný sa môze vyrábat bud v krystalickej forme, alebo vo forme zmesi. Pouzíva sa predovsetkým na výrobu oxidu chloricitého pouzívaného v drevospracujúcom priemysle na bielenie buniciny. Dalej sa vyuzíva, ale v podstatne mensej miere, pri cistení pitnej vody, bielení textilu, v herbicídoch a pri rafinácii uránu (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 3 Hlavnými sútazitelmi na trhu s chlorecnanom sodným v EHP boli v roku 1999 tieto podniky: v prvom rade podiel spolocnosti EKA Chemicals AB (dalej len "EKA"), ktorej celé základné imanie vlastnila skupina Akzo Nobel, na uvedenom trhu predstavoval 49 %. Podiel spolocnosti Finnish Chemicals Oy, ktorej celé základné imanie nepriamo vlastnila Erikem Luxembourg SA (dalej len "ELSA"), na uvedenom trhu predstavoval 30 %. Podiel spolocnosti Arkema France, ktorej 97,55 % základného imania vlastnila od roku 1992 do roku 2000 zalobkyna, na tomto trhu predstavoval 9 %. Napokon podiel spolocnosti Aragonesas Industrias y Energia SAU (dalej len "Aragonesas"), ktorej celé alebo väcsinu základného imania priamo alebo nepriamo vlastnila od roku 1992 do roku 2000 Uralita SA, na tomto trhu, rovnako ako v prípade spolocnosti Solvay SA/NV, predstavoval 5 %, zatial co celkový podiel iných výrobcov na uvedenom trhu predstavoval 2 % (odôvodnenia c. 13, 14, 25 az 30, 42 a 46 napadnutého rozhodnutia). 4 Dna 28. marca 2003 EKA poziadala Komisiu o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") v súvislosti s existenciou kartelu na trhu s chlorecnanom sodným (dalej len "kartel"). EKA túto ziadost podlozila listinnými dôkazmi a ústnym vyhlásením (odôvodnenia c. 54 a 55 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 30. septembra 2003 prijala Komisia rozhodnutie, ktorým v súlade s bodom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznala spolocnosti EKA podmienecné oslobodenie od ulozenia pokuty (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia). 6 Komisia 10. septembra 2004 zaslala spolocnostiam Finnish Chemicals, Arkema France a Aragonesas ziadosti o informácie v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 56 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 18. októbra 2004 Arkema France v rámci svojej odpovede na ziadost Komisie o informácie uvedenú v bode 6 vyssie podala ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie c. 57 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 29. októbra 2004 Finnish Chemicals predlozila Komisii ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 a poskytla jej ústne informácie týkajúce sa kartelu. Finnish Chemicals túto ziadost potvrdila listom z 2. novembra 2004 a zároven predlozila listinné dôkazy týkajúce sa jej úcasti na predmetnom porusení (odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia). 9 Od 4. novembra 2004 Komisia zaslala ziadosti o informácie v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 okrem iného spolocnostiam Arkema France, Aragonesas, EKA a Finnish Chemicals. Komisia sa tiez stretla s týmito dvoma poslednými uvedenými podnikmi. Pokial ide o zalobkynu, Komisia jej zaslala ziadost o informácie po prvý raz 11. apríla 2008 (odôvodnenia c. 59 az 65 napadnutého rozhodnutia). 10 Listom z 11. júla 2007 Komisia informovala spolocnost Arkema France o tom, ze má v úmysle zamietnut jej ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie c. 563 napadnutého rozhodnutia). 11 Listom z toho istého dna Komisia tiez informovala spolocnost Finnish Chemicals o tom, ze má v úmysle priznat jej v súlade s oznámením o spolupráci z roku 2002 znízenie pokuty, ktorá jej mohla byt ulozená, o 30 az 50 % (odôvodnenie c. 583 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 27. júla 2002 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo urcené okrem zalobkyne spolocnostiam EKA, Akzo Nobel NV, Finnish Chemicals, ELSA, Arkema France, Aragonesas a Uralita. Tieto spolocnosti nan odpovedali v stanovenej lehote (odôvodnenia c. 66 a 67 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 20. novembra 2007 okrem iných podnikov Arkema France a zalobkyna vyuzili svoje právo byt vypocuté pred vysetrovatelom (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 11. júna 2008 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo oznámené zalobkyni 16. júna 2008. 15 V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate uvádza, ze Arkema France, EKA, Finnish Chemicals a Aragonesas uplatnovali stratégiu stabilizácie trhu s chlorecnanom sodným s cielom rozdelit si objemy predaja tohto výrobku, koordinovat cenovú politiku voci svojim zákazníkom a tým optimalizovat svoj zisk. Fungovanie kartelu spocívalo údajne v castých kontaktoch medzi konkurentmi v podobe dvojstranných alebo mnohostranných stretnutí a telefonických rozhovorov, pricom vsak nevychádzalo z vopred urcenej schémy. Podla Komisie k týmto kartelovým praktikám doslo od 21. septembra 1994, pokial ide o spolocnosti EKA a Finnish Chemicals, od 17. mája 1995, pokial ide o spolocnost Arkema France, od 16. decembra 1996, pokial ide o spolocnost Aragonesas, a od 13. februára 1997, pokial ide o spolocnost ELSA. Uvedené praktiky pretrvávali az do 9. februára 2000, aspon pokial ide o spolocnosti Arkema France, EKA, Finnish Chemicals a Aragonesas (odôvodnenia c. 69 az 71 napadnutého rozhodnutia). 16 Pokial ide konkrétne o protiprávne správanie spolocnosti Arkema France, Komisia uvádza, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze táto spolocnost sa na predmetných protisútazných praktikách zúcastnila priamo. Komisia tiez uvádza, ze pocas celého trvania porusovania vlastnila zalobkyna viac ako 97 % základného imania spolocnosti Arkema France. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, ze odôvodnene mozno vychádzat z toho, ze Arkema France musela konat v súlade s politikou, ktorú urcovala jej materská spolocnost, a teda ze nemohla konat samostatne. Komisia preto dospela k záveru, ze sa mozno domnievat, ze zalobkyna mala rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema France, co potvrdzujú doplnujúce dôkazy, ktoré Komisia vymenúva (odôvodnenia c. 384 a 386 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide o výpocet výsky pokuty ulozenej okrem iného spolocnosti Arkema France a zalobkyni, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") (odôvodnenie c. 498 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia v prvom rade uvádza, ze na stanovenie základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Arkema France je potrebné zohladnit sumu, ktorá zodpovedá 19 % hodnoty predaja výrobkov dotknutých predmetným kartelom. Komisia sa na jednej strane domnieva, ze vzhladom na to, ze Arkema France sa na porusovaní zúcastnovala aspon styri roky a osem mesiacov, táto suma musí byt vynásobená piatimi, aby sa zohladnila dlzka trvania porusenia. Na druhej strane s cielom odradit predmetné podniky a najmä spolocnost Arkema France od úcasti na horizontálnych dohodách o urcovaní cien povazuje Komisia za potrebné ulozit dodatocnú sumu pokuty, ktorá zodpovedá 19 % hodnoty uvedeného predaja. Dospela preto k záveru, ze spolocnosti Arkema France a zalobkyni treba ulozit spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 22 700 000 eur (odôvodnenia c. 510 a 521 az 523 napadnutého rozhodnutia). 19 Okrem toho, pokial ide o úpravy základnej výsky pokuty, Komisia vzhladom na pritazujúce okolnosti uvádza, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz spolocnosti Arkema France ulozila sankcie v troch rozhodnutiach, v ktorých jej bola pripísaná zodpovednost za predchádzajúce kartelové praktiky. Komisia na jednej strane v podstate konstatuje, ze opakované porusovanie zo strany spolocnosti Arkema France je dôvodom na to, aby sa jej zvýsila základná výska pokuty o 90 %. Na druhej strane Komisia v prospech spolocnosti Arkema France a zalobkyne neuvádza ziadnu polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty. Osobitne sa Komisia domnieva, ze vzhladom na vsetky predmetné skutocnosti "ziadna výnimocná okolnost" nie je takej povahy, aby odôvodnovala znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Arkema France nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia c. 525, 526, 538 a 544 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia dalej v podstate uvádza, ze s cielom ubezpecit sa, ze pokuty budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok, a vzhladom na skutocnost, ze obrat zalobkyne je zvlást vysoký, pricom presahuje predaj tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, a napokon ze tento obrat v absolútnom vyjadrení znacne presahuje obrat ostatných dotknutých podnikov, je potrebné, aby sa základná výska pokuty ulozená zalobkyni zvýsila o 70 % (odôvodnenia c. 545, 548 a 559 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia navyse konstatuje, ze pokuty, ktoré majú byt ulozené najmä spolocnosti Arkema France a zalobkyni, sú nizsie ako 10 % ich celkových obratov v roku 2007 a ze pokuty, ktoré im mozno ulozit pred uplatnením oznámenia o spolupráci z roku 2002, dosahujú, pokial ide o spolocnost Arkema France, 43 130 000 eur, a pokial ide o zalobkynu, 38 590 000 eur (odôvodnenia c. 551 a 552 napadnutého rozhodnutia). 22 Nakoniec Komisia konstatuje, ze spolocnosti Arkema France nemozno vôbec znízit pokutu podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze informácie, ktoré jej poskytla, vôbec nemali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Naproti tomu Komisia konstatovala, ze Finnish Chemicals jej v zmysle bodu 21 toho istého oznámenia poskytla dôkazy s významnou pridanou hodnotou. Preto jej priznala znízenie pokuty, ktorá by jej bola inak ulozená, o 50 % (odôvodnenia c. 580, 588 a 591 napadnutého rozhodnutia). 23 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú: "Clánok 1 Tieto podniky tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnovali na súbore dohôd a zosúladených postupov s cielom rozdelit si objemy predaja, stanovit ceny, vymienat si citlivé obchodné informácie týkajúce sa cien a objemov predaja a monitorovat uskutocnovanie protisútazných dohôd týkajúcich sa chlorecnanu sodného na trhu EHP, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP: a) [EKA] od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; b) Akzo Nobel... od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; c) Finnish Chemicals... od 21. septembra 1994 do 9. februára 2000; d) [ELSA] od 13. februára 1997 do 9. februára 2000; e) Arkema France... od 17. mája 1995 do 9. februára 2000; f) [zalobkyna] od 17. mája 1995 do 9. februára 2000; g) Aragonesas... od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000; h) Uralita... od 16. decembra 1996 do 9. februára 2000. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) EKA... a Akzo Nobel... spolocne a nerozdielne: 0 eur; b) Finnish Chemicals...: 10 150 000 eur, z toho spolocne a nerozdielne s [ELSA] (v likvidácii): 50 900 eur; c) Arkema France... a [zalobkyna] spolocne a nerozdielne: 22 700 000 eur; d) Arkema France...: 20 430 000 eur; e) [zalobkyna]: 15 890 000 eur; f) Aragonesas... a Uralita... spolocne a nerozdielne: 9 900 000 eur. ..." 24 V clánku 3 výroku napadnutého rozhodnutia Komisia nariaduje podnikom uvedeným v clánku 1 uvedeného rozhodnutia jednak, pokial tak este neurobili, ukoncit predmetné porusovanie a jednak zdrzat sa akejkolvek cinnosti alebo konania opísaného v clánku 1 uvedeného rozhodnutia, ako aj akejkolvek cinnosti alebo konania, ktoré majú rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinky. 25 Clánok 4 výroku napadnutého rozhodnutia vymedzuje adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorými sú podniky uvedené v clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 1. augusta 2008 podala zalobkyna návrh na zacatie tohto konania. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Vseobecný súd polozil zalobkyni a Komisii urcité otázky. Tiez poziadal Komisiu o predlozenie urcitých dokumentov. S výnimkou prepisu ústnej ziadosti spolocnosti EKA o oslobodenie od pokút, ktorý Komisia odmietla predlozit, úcastníci konania odpovedali na tieto ziadosti v stanovenej lehote. 28 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 2. júna 2010. 29 Uznesením z 11. júna 2010, Elf Aquitaine/Komisia (T-299/08, neuverejnené v Zbierke), Vseobecný súd jednak nariadil Komisii, aby predlozila prepis ústnej ziadosti spolocnosti EKA o oslobodenie od pokút, a jednak povolil, aby bol tento dokument sprístupnený advokátom zalobkyne na nahliadnutie v kancelárii Vseobecného súdu. Komisia tento dokument predlozila v stanovenej lehote a advokáti zalobkyne don nahliadli v kancelárii Vseobecného súdu. V reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyna uviedla, ze hoci nie je schopná potvrdit, ze tento dokument je totozný s dokumentom, ktorý jej bol sprístupnený v rámci správneho konania pred Komisiou, nemá nijaký dôvod pochybovat o tom, ze ide o ten istý dokument. 30 Ústna cast konania bola ukoncená 16. júla 2010. 31 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil na základe clánku 230 ES napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil na základe clánku 229 ES výsku pokút, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 písm. c) a e) napadnutého rozhodnutia, - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 1. O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 33 Zalobkyna na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týka, uvádza desat zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenie v rámci skupín spolocností. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení siestich základných zásad v dôsledku pripísania zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie zalobkyni. Tretí zalobný dôvod je zalozený na skreslení súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady právnej istoty. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na zneuzití právomoci. Ôsmy zalobný dôvod je zalozený na neopodstatnenosti ulozenia pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni osobne. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad a pravidiel, ktorými sa riadil výpocet pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni. Desiaty zalobný dôvod je zalozený na porusení ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenie v rámci skupín spolocností 34 Prvý zalobný dôvod zalobkyne, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila pravidlá upravujúce pripísanie zodpovednosti za porusenie v rámci skupín spolocností, sa delí na pät castí. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania 35 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze nie je povinná potvrdit konkrétnymi dôkazmi domnienku, podla ktorej v podstate materská spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, skutocne uplatnuje na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv (dalej len "domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu"). 36 Po prvé tak z rozsiahlej judikatúry, ako aj z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze Komisia je povinná potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu konkrétnymi dôkazmi, ktoré svedcia o tomto vplyve. Tieto dôkazy musia bud preukazovat, ze materská spolocnost sa podielala na porusení, alebo ze o nom vedela, alebo ze vnútorná organizácia skupiny jej umoznovala konkrétne zasahovat do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. Zalobkyna osobitne tvrdí, ze Komisia takmer styridsat rokov pred prijatím rozhodnutia K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/37.773 - MCAA) (Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 12, dalej len "rozhodnutie MCAA") vychádzala z konkrétnych dôkazov potvrdzujúcich domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Zalobkyna dalej uvádza, ze v odôvodnení c. 574 rozhodnutia z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C.39181 - Svieckové vosky) (Ú. v. EÚ C 295, 2009, s. 17, dalej len "rozhodnutie Svieckové vosky") Komisia uznala, ze do roku 2005 nepripisovala zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti bez predlozenia konkrétnych dôkazov potvrdzujúcich uvedenú domnienku. 37 Po druhé zalobkyna poznamenáva, ze v rozhodnutí z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) (Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44, dalej len "rozhodnutie Organické peroxidy") Komisia zalobkyni nepripísala zodpovednost za porusenie sankcionované v tomto rozhodnutí, kedze dospela k záveru, ze Arkema France vystupovala na trhu úplne samostatne. 38 Po tretie zalobkyna v podstate tvrdí, ze povinnost Komisie predlozit doplnujúce dôkazy potvrdzujúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v rámci uplatnovania clánku 81 ES potvrdzuje judikatúra týkajúca sa pripísania opatrenia prijatého verejným podnikom státu v oblasti pravidiel státnej pomoci. Zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C-482/99, Zb. s. I-4397), a na rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, SIC/Komisia (T-442/03, Zb. s. II-1161). Podla názoru zalobkyne v súlade s clánkom 295 ES so súkromným akcionárom skupiny spolocností na základe zásady rovnosti zaobchádzania nemozno zaobchádzat menej priaznivo ako s verejným akcionárom. 39 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Komisia nie je povinná potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu doplnujúcimi dôkazmi, ktoré preukazujú, ze materská spolocnost ovláda svoju dcérsku spolocnost, je v rozpore s rieseniami uplatnovanými vo väcsine clenských státov Únie, napríklad v Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Spojenom královstve, ako aj v Spojených státoch, ktorých vplyv na právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je nepopieratelný. Na jednej strane vo vsetkých týchto státoch vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze vyuzívajú súbor dôkazov na preukázanie nezávislosti správania dcérskej spolocnosti vo vztahu k jej materskej spolocnosti. Na druhej strane, hoci je pravda, ze Komisia nie je viazaná rieseniami uplatnovanými vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov, Komisia by ich mala brat do úvahy vzhladom na mechanizmy posilnenej spolupráce, ktorými sa riadia jej vztahy s uvedenými orgánmi v rámci európskej siete hospodárskej sútaze. 40 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 41 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze po tom, co Komisia v odôvodneniach c. 369 az 372 napadnutého rozhodnutia pripomenula judikatúru týkajúcu sa pripísatelnosti protiprávneho konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, v odôvodneniach c. 386 a 387 uvedeného rozhodnutia konstatovala: "(386) Pocas celého trvania porusenia [zalobkyna] vlastnila viac ako 97 % akcií [spolocnosti Arkema France]. Vzhladom na to, ze za týchto okolností je opodstatnené domnievat sa, ze dcérska spolocnost musí dodrziavat politiku urcovanú jej materskou spolocnostou (a teda nemôze konat samostatne) a ze materskej spolocnosti nic nebráni v urcovaní tejto politiky jej dcérskej spolocnosti, mozno predpokladat [ze zalobkyna] uplatnovala rozhodujúci vplyv na [spolocnost Arkema France]. Existujú navyse iné okolnosti, ktoré potvrdzujú domnienku, podla ktorej vplyv uplatnovaný [zalobkynou] bol skutocne rozhodujúci. V prvom rade vsetkých clenov správnej rady [spolocnosti Arkema France] menovala [zalobkyna]. Okrem toho od roku 1994 do roku 1999 bol pán [P.] clenom predstavenstva [spolocnosti Arkema France] a [zalobkyne] a zároven clenom správnej rady [spolocnosti Arkema France]. Rovnako to bolo v prípade pána [I.], ktorý bol od roku 1994 do roku 1998 clenom správnej rady [spolocnosti Arkema France] a od roku 1994 do roku 1997 clenom predstavenstva [zalobkyne]. Rovnako pán [W.] bol clenom správnej rady [spolocnosti Arkema France] od roku 1994 do roku 1999 a v roku 1999 bol vymenovaný za clena predstavenstva [zalobkyne]. Okrem toho viaceré dalsie osoby, ako napríklad pán [D.] (1994-2000) a pán [R.] (1994-1997), boli súcasne clenmi správnej rady [spolocnosti Arkema France] a správnej rady [zalobkyne]. Vzhladom na tieto personálne prepojenia riadiacich a kontrolných orgánov [spolocnosti Arkema France], ktorých clenov (pokial ide o riadiace orgány) menovala - a treba predpokladat, ze tiez mohla odvolat - [zalobkyna], je zrejmé, ze [zalobkyna] bola informovaná o vsetkých rozhodnutiach prijatých [spolocnostou Arkema France] a mohla ich kedykolvek ovplyvnit. Okrem toho neexistoval iný významný akcionár, ktorý by mohol uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. (387) Vzhladom na domnienku vyplývajúcu z podielu [zalobkyne] v [spolocnosti Arkema France] v case porusenia (viac ako 97 %) a na organizacné prepojenia sa Komisia domnieva, ze [zalobkyna] uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti [Arkema France]." 42 Okrem toho v odôvodneniach c. 396 az 415 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenia, ktoré Arkema France a zalobkyna uviedli vo svojich pripomienkach v nadväznosti na oznámenie o výhradách a ktorými sa usilovali spochybnit pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyni. 43 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedených v bodoch 41 a 42 vyssie teda vyplýva, ze Komisia pripísala zodpovednost za predmetné porusenie zalobkyni na základe domnienky, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní viac ako 97 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, má na túto dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv. Komisia tiez jednak konstatovala, ze táto domnienka je podporená doplnujúcimi dôkazmi, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí, a jednak ze tvrdenia, ktoré Arkema France a zalobkyna uviedli vo svojich pripomienkach v nadväznosti na oznámenie o výhradách, neumoznujú vyvrátit uvedenú domnienku. 44 Je teda potrebné skúmat, ci sa Komisia, ako tvrdí zalobkyna, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze zalobkyna vlastnila viac ako 97 % základného imania spolocnosti Arkema France, postacovala na pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyni. 45 Vo svojom rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54), Súdny dvor pripomenul, ze právo hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci ekonomickú cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107, a z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 46 Súdny dvor tiez uviedol, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 47 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 48 Porusenie práva hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Tiez je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 49 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 50 Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 45 a 46 vyssie. Skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, teda Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 51 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 52 Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 53 Hoci je pravda, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 28 a 29), uviedol okrem vlastníctva stopercentného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastupovanie oboch spolocností pocas správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor poukázal na tieto okolnosti len s cielom uviest vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie uvedenej domnienky podmienil predlozením doplnujúcich dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 54 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 55 Z judikatúry Súdu prvého stupna navyse vyplýva, ze ak materská spolocnost vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, mozno z toho opodstatnene vyvodit záver, ze uvedená dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle a ze v dôsledku toho tvorí so svojou materskou spolocnostou ten istý podnik v zmysle clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290 a tam citovanú judikatúru). 56 V prejednávanej veci je potrebné na jednej strane konstatovat, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 386 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna nepopiera, ze v relevantnom období vlastnila viac ako 97 % základného imania spolocnosti Arkema France a konkrétne ze vlastnila 97,55 % základného imania tejto spolocnosti, ako je uvedené v odôvodnení c. 13 napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane, hoci zalobkyna tvrdí, ze neexistencia iného akcionára spolocnosti Arkema France okrem nej nemôze potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 396 napadnutého rozhodnutia, ze prípad, ked materská spolocnost vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, mozno posudzovat rovnako ako prípad, ked materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, kedze v zásade "mensinoví akcionári v tomto prípade nemajú okrem svojho nároku na podiel na zisku dcérskej spolocnosti nijaké osobitné právo". 57 V dôsledku toho Komisia v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 45 az 55 vyssie v napadnutom rozhodnutí správne predpokladala, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema France na základe konstatovania, ze zalobkyna vlastnila takmer celé základné imanie tejto spolocnosti. 58 Ziadne z tvrdení zalobkyne nespochybnuje tento záver. 59 Po prvé, pokial ide o tvrdenia, podla ktorých na jednej strane tak z judikatúry, ako aj z rozhodovacej praxe Komisie pred prijatím rozhodnutia MCAA vyplýva, ze Komisia je povinná potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu konkrétnymi dôkazmi, je potrebné zamietnut ich ako nedôvodné. Ako totiz vyplýva bodov 45 az 55 vyssie, Súdny dvor v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovanom v bode 45 vyssie) v súlade s ustálenou judikatúrou pripomenul, ze Komisia nie je povinná potvrdit uvedenú domnienku doplnujúcimi dôkazmi. Okrem toho, aj keby - ako Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí Svieckové vosky - jej rozhodovacia prax pred prijatím rozhodnutia MCAA spocívala v potvrdzovaní domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu doplnujúcimi dôkazmi, toto konstatovanie nemá vplyv na záver uvedený v bode 57 vyssie, ze Komisia bola oprávnená v napadnutom rozhodnutí predpokladat, ze zalobkyna uplatnovala na spolocnost Arkema France rozhodujúci vplyv, len na základe toho, ze zalobkyna vlastnila takmer celé základné imanie tejto spolocnosti. 60 Po druhé je potrebné zamietnut ako nedôvodné tvrdenie, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísala zodpovednost za predmetné protiprávne konanie zalobkyni, hoci v rozhodnutí Organické peroxidy jej nepripísala zodpovednost týmto spôsobom. Na jednej strane vzhladom na to, ze ako vyplýva bodov 45 az 55 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí pripísala zodpovednost za predmetné porusenie zalobkyni na základe správneho výkladu pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, samotná skutocnost, ze Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým bola sankcionovaná Arkema France, nemôze v tomto smere spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane, kedze Komisia je oprávnená, avsak nie povinná pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331), samotná skutocnost, ze Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v rozhodnutí Organické peroxidy, neznamená, ze je povinná vykonat v neskorsom rozhodnutí rovnaké posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 990). 61 Po tretie, pokial zalobkyna v podstate tvrdí, ze rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie (body 50 az 52, 55 a 56), a rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie (body 94, 95, 98, 99, 101 az 105 a 107), potvrdzujú, ze Komisia je povinná predlozit doplnujúce dôkazy potvrdzujúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, z ktorej vychádza pri uplatnovaní clánku 81 ES, toto tvrdenie sa musí zamietnut ako irelevantné. Predmetné body, ktoré sa týkajú otázky, ci mozno opatrenie prijaté verejným podnikom pripísat státu, a teda ci takéto opatrenie mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, totiz jednak vôbec nesúvisia s podmienkami pripísania zodpovednosti za porusenie clánku 81 ES materskej spolocnosti a jednak nebránia existencii domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v súvislosti s porusením clánku 81 ES, ktorej zákonnost súdy Únie výslovne uznali, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 45 az 55 vyssie. 62 Po stvrté je potrebné zamietnut ako irelevantné tvrdenie, podla ktorého sa v podstate podla judikatúry vo viacerých clenských státoch Európskej únie a v Spojených státoch vyzaduje, aby uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost bolo potvrdené konkrétnymi dôkazmi. Okrem toho, ze judikatúra uvedených státov nie je pre Komisiu záväzná a nepredstavuje relevantný právny rámec, podla ktorého sa musí skúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia, neuznanie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu judikatúrou uvedených státov by aj za predpokladu, ze by bolo preukázané, v kazdom prípade neznamenalo nezákonnost tejto domnienky v práve Spolocenstva. 63 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa prvá cast musí zamietnut scasti ako nedôvodná a scasti ako neúcinná. O druhej casti zalozenej na porusení zásad právnej a hospodárskej samostatnosti spolocností - Tvrdenia úcastníkov konania 64 Zalobkyna tvrdí, ze ked domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nie je potvrdená - ako to bolo v prípade rozhodovacej praxe Komisie pred prijatím rozhodnutia MCAA - doplnujúcimi dôkazmi, ktoré potvrdzujú zasahovanie materskej spolocnosti do cinnosti jej dcérskej spolocnosti na trhu dotknutom porusením, takáto domnienka je nezlucitelná so zásadou samostatnosti právnickej osoby, kedze vedie k automatickej zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenia, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost. 65 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze iba v prípade nálezite odôvodnenej výnimky zo zásady hospodárskej samostatnosti právnickej osoby mozno uznat, ze materská spolocnost je podnikom v zmysle clánku 81 ES. V takom výnimocnom prípade by teda bolo mozné pripísat materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a ulozit jej povinnost zaplatit pokutu ulozenú uvedenej dcérskej spolocnosti spolocne a nerozdielne s nou, avsak nemozno jej ulozit povinnost zaplatit pokutu osobne. 66 Zalobkyna poznamenáva, ze právo spolocností v clenských státoch Únie zakotvuje zásadu právnej samostatnosti právnických osôb, a to aj v prípade dcérskych spolocností, ktorých celé základné imanie vlastní ich materská spolocnost. Táto zásada je dôsledkom znakov právnej subjektivity právnickej osoby a vyplýva z nej najmä úplná spôsobilost na právne úkony a samostatné vlastníctvo majetku kazdej spolocnosti, ktorá je v celom rozsahu zodpovedná za svoje vlastné konanie, vrátane dôsledkov svojej hospodárskej cinnosti na trhu. V tejto súvislosti zalobkyna uvádza, ze zásada hospodárskej samostatnosti dcérskej spolocnosti, ktorá vyplýva z právnej samostatnosti dcérskej spolocnosti, bola uznaná judikatúrou. Táto zásada tiez predstavuje základný prvok riadneho fungovania moderných ekonomík. V dôsledku toho sú zalobkyna a Arkema France ako samostatné právnické osoby právne a hospodársky samostatné. 67 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze zásada hospodárskej samostatnosti dcérskej spolocnosti je konkrétnym prejavom skutocnosti, ze dcérska spolocnost vyuzíva vsetky právne dôsledky svojej právnej subjektivity. Na jednej strane analýza práva väcsiny clenských státov Únie svedcí o tom, ze zásada samostatnosti právnickej osoby je súcastou právneho základu, na ktorom spocíva organizácia spolocností, a ako vyplýva z judikatúry jednotlivých clenských státov, od tejto zásady sa mozno odchýlit len za výnimocných okolností. Na druhej strane je Komisia pri uplatnovaní práva hospodárskej sútaze povinná zohladnit judikatúru súdov clenských státov Únie, kedze v opacnom prípade by ohrozila nevyhnutnú konvergenciu jednotlivých systémov práva hospodárskej sútaze v rámci európskej a medzinárodnej siete hospodárskej sútaze. 68 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 69 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze jej pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, porusila zásady právnej a hospodárskej samostatnosti spolocností. 70 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o pôsobnosti zásad právnej a hospodárskej samostatnosti spolocností alebo o existencii druhej z týchto zásad, stací konstatovat, ze tieto zásady v kazdom prípade nemôzu znamenat, ze spolocnost, ktorej celé alebo takmer celé základné imanie vlastní iná spolocnost, koná na trhu nevyhnutne samostatne iba preto, lebo má vlastnú právnu subjektivitu alebo vlastné hospodárske prostriedky. Takáto domnienka by totiz vôbec nezohladnovala mnohé praktické moznosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, formálne alebo neformálne ovplyvnovat správanie tejto spolocnosti. 71 Komisia teda neporusila údajné zásady právnej a hospodárskej samostatnosti, na ktoré sa zalobkyna v prejednávanej veci odvoláva. 72 Tvrdenia, ktoré zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, nemôzu uspiet. Na jednej strane, pokial ide o tvrdenia, podla ktorých domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu odporuje právu uplatnitelnému v niektorých clenských státoch Únie, je potrebné zamietnut ich ako nedôvodné z dôvodov uvedených v bode 62 vyssie, cize najmä preto, lebo právo uvedených státov nepredstavuje relevantný právny rámec, podla ktorého sa musí posudzovat zákonnost napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane, pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze jej pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, porusila právo spolocností uplatnitelné v clenských státoch Únie, a teda zásadu subsidiarity, je potrebné konstatovat, ze v prípade, ak hospodársky subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, je v súlade s clánkom 81 ods. 1 ES povinný niest zodpovednost za toto porusenie, ktoré je Komisia oprávnená sankcionovat na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 73 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut druhú cast ako nedôvodnú. O tretej casti zalozenej na pochybení týkajúcom sa skutocnosti, ze dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, nepotvrdzujú domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Tvrdenia úcastníkov konania 74 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze tri doplnujúce okolnosti uvedené v odôvodnení c. 386 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 41 vyssie) potvrdzujú domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. V tejto súvislosti zalobkyna v podstate tvrdí, ze jednak skutocnost, ze menovala clenov správnej rady svojej dcérskej spolocnosti, a jednak skutocnost, ze piati clenovia predstavenstva alebo správnej rady spolocnosti Arkema France boli clenmi jej predstavenstva alebo jej správnej rady, neumoznujú potvrdit uvedenú domnienku. 75 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 76 Podla judikatúry uvedenej v bodoch 52 az 55 vyssie Komisia nie je povinná potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ktorú je oprávnená uplatnit, doplnujúcimi dôkazmi, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ale naopak prinálezí zalobkyni, aby na vyvrátenie tejto domnienky predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost konala na trhu samostatne. 77 Preto aj za predpokladu, ze ako tvrdí zalobkyna, Komisia v odôvodnení c. 386 napadnutého rozhodnutia nesprávne vychádzala z dôkazov, ktoré neboli spôsobilé potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, takéto pochybenie by v kazdom prípade nemohlo spochybnit skutocnost, ze Komisia bola oprávnená predpokladat, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, len na základe toho, ze zalobkyna vlastnila takmer celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. 78 Preto sa tretia cast musí zamietnut ako neúcinná bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne, ktorými sa zalobkyna v podstate usiluje spochybnit relevantnost dôkazov, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala na úcely potvrdenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. O stvrtej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyna nepredlozila súbor dôkazov vyvracajúci domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Tvrdenia úcastníkov konania 79 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyna nepredlozila súbor zhodných dôkazov, ktorý by vyvracal domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a preukazoval jednak samostatnost konania spolocnosti Arkema France na trhu a jednak nezasahovanie zalobkyne do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. Zalobkyna uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, súbor dôkazov, ktorý predlozila, sa neobmedzuje na preukázanie skutocnosti, ze zalobkyna sa nepodielala na karteli alebo ze o nom nevedela. 80 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze súborom zhodných dôkazov preukázala samostatnost konania spolocnosti Arkema France na trhu. 81 Po prvé zalobkyna na úvod pripomína, ze ako poznamenala v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu (pozri bod 37 vyssie), Komisia v rozhodnutí Organické peroxidy uznala samostatnost konania spolocnosti Arkema France na trhu. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze ak sa Komisia vo svojom rozhodnutí z 3. mája 2006, Peroxid vodíka a perboritan (vec COMP/F/38.620) (Ú. v. EÚ L 353, s. 54, dalej len rozhodnutie "Peroxid vodíka"), vôbec neusilovala potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu akoukolvek konkrétnou okolnostou, bolo to preto, lebo vtedy sa domnievala, ze neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by umoznil potvrdit uvedenú domnienku. Napokon vzhladom na to, ze chlorecnan sodný patrí do skupiny výrobkov, ktorých sa týkalo rozhodnutie Organické peroxidy a rozhodnutie Peroxid vodíka, a vzhladom na to, ze v rámci skupiny Elf Aquitaine sa s ním zaobchádzalo rovnako ako s výrobkami, ktorých sa týkali tieto dve rozhodnutia, Komisia nemôze v prejednávanej veci oprávnene tvrdit, ze zalobkyna zasahovala do obchodnej stratégie spolocnosti Arkema France. 82 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Arkema France patrila do skupiny, ktorá sa vyznacovala decentralizovaným riadením svojich dcérskych spolocností, a ze v dôsledku toho zalobkyna pôsobila na cele skupiny len ako holdingová spolocnost, ktorá nevykonávala prevádzkovú cinnost, a nijako nezasahovala do prevádzkového riadenia svojich dcérskych spolocností. Z tohto dôvodu jej Komisia nemala pripísat zodpovednost za predmetné porusenie, rovnako ako z toho istého dôvodu nepripísala zodpovednost vo vztahu k jednej z materských spolocností sankcionovaných vo svojom rozhodnutí z 20. októbra 2004 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] (Prípad COMP/C.38.238, Surový tabak - Spanielsko) (Ú. v. EÚ L 102, 2007, s. 14, dalej len "rozhodnutie Surový tabak Spanielsko"). 83 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Arkema France vzdy urcovala svoju obchodnú stratégiu samostatne. 84 Na jednej strane na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v bode 324 oznámenia o výhradách, a ako Komisia uznala na vypocutí pred vysetrovatelom, zalobkyna nikdy neprijala ani neschválila plán cinnosti alebo rozpocet cinností spolocnosti Arkema France, ktoré osobitne súviseli s chlorecnanom sodným. Naopak Arkema France v relevantnom období disponovala vsetkými prostriedkami a organizacnými, právnymi a financnými zdrojmi nevyhnutnými na urcovanie obchodnej stratégie cinností súvisiacich s chlorecnanom sodným a na riadenie týchto cinností. 85 Na druhej strane zalobkyna uvádza viaceré tvrdenia, ktorými sa usiluje preukázat, ze Arkema France konala na trhu samostatne. V prvom rade Arkema France bola v celom rozsahu oprávnená uzatvárat zmluvy bez predchádzajúceho schválenia svojej materskej spolocnosti, co jej umoznovalo úplne samostatne riadit svoju obchodnú politiku. Arkema France navyse vzdy slobodne urcovala rozsah výrobkov alebo sluzieb, ktoré ponúkala na trhu s chlorecnanom sodným, kedze zalobkyna nikdy nedala svojej dcérskej spolocnosti nijaký pokyn alebo usmernenie týkajúce sa jej výroby, uplatnovaných cien a odbytísk pre jej výrobky. Okrem toho Arkema France mohla úplne slobodne a bez zásahu svojej materskej spolocnosti urcovat ciele predaja a svoje hrubé ziskové marze, kedze ani jeden zo zamestnancov zalobkyne nemohol zasahovat do takýchto rozhodnutí. Zalobkyna navyse nikdy nepôsobila na trhoch, na ktorých pôsobila jej dcérska spolocnost, ani na predchádzajúcich alebo nadväzujúcich trhoch. Napokon Arkema France konala na trhu s chlorecnanom sodným vo svojom mene na vlastný úcet, a nie ako splnomocnenec alebo obchodný zástupca zalobkyne. 86 Po stvrté podla zalobkyne bola Arkema France financne úplne samostatná. Takéto konstatovanie vyplýva z úvah uvedených v bodoch 81 az 85 vyssie, ako aj z velmi obmedzeného rozsahu jej cinnosti týkajúcej sa chlorecnanu sodného v rámci skupiny v spornom období. Zalobkyna dodáva, ze financná kontrola, ktorú vykonávala vo vztahu k spolocnosti Arkema France, bola velmi vseobecná, a preto sa nemohla vztahovat na cinnost týkajúcu sa chlorecnanu sodného. 87 Po piate zalobkyna tvrdí, ze Arkema France ju neinformovala o svojej cinnosti na trhu a ze Arkema France jej predkladala svoje úctovné záznamy iba v nevyhnutnom rozsahu povinností holdingovej spolocnosti z hladiska príslusných úctovných pravidiel a pravidiel financného dohladu. Tieto predkladané úctovné záznamy boli teda velmi vseobecné a netýkali sa obchodnej politiky spolocnosti Arkema France. 88 Po sieste zalobkyna poznamenáva, ze vzhladom na vsetky úvahy uvedené v bodoch 81 az 87 vyssie na jednej strane Komisia mala konstatovat, ze cinnost spolocnosti Arkema France nepodliehala pokynom jej materskej spolocnosti. Na druhej strane tak z judikatúry, ako aj z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze vsetky dôkazy, ktoré predlozila zalobkyna s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, sú relevantné na úcely preukázania samostatnosti jej dcérskej spolocnosti. Komisia tým, ze odmietla nepriame dôkazy, ktoré jej zalobkyna predlozila, fakticky znemoznila zalobkyni vyvrátit uvedenú domnienku týmto dôkazným prostriedkom. 89 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 370 napadnutého rozhodnutia nesprávne odmietla dôkaznú hodnotu jej neúcasti na porusení, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a jej nevedomosti o uvedenom porusení na úcely vylúcenia jej zodpovednosti, a to aj napriek tomu, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne uznala, ze zalobkyna sa na predmetnom porusení nikdy priamo alebo nepriamo nepodielala. Komisia a súdy Únie pritom povazujú úcast na porusení alebo vedomost o porusení za relevantný dôkaz v rámci pripísania zodpovednosti za toto porusenie materskej spolocnosti. 90 V tretom rade zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia v odôvodnení c. 403 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze skutocnost, ze zalobkyna nepôsobila na trhu s chlorecnanom sodným v EHP, ani na predchádzajúcom alebo nadväzujúcom trhu vo vztahu k tomto výrobku, nie je dôkazom o jej nezávislosti. Takéto stanovisko je nezlucitelné s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia (T-30/05, neuverejnený v Zbierke). 91 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 92 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze predlozila súbor dôkazov, ktorý preukazuje samostatnost konania spolocnosti Arkema France na trhu s chlorecnanom sodným a nezasahovanie zalobkyne do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. 93 Je potrebné pripomenút, ze na jednej strane, ako vyplýva z judikatúry uvedenej najmä v bodoch 52 az 55 vyssie, ked Komisia pripíse zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, prinálezí materskej spolocnosti, aby túto domnienku vyvrátila predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Na druhej strane na úcely preukázania samostatnosti svojej dcérskej spolocnosti na trhu, a teda na vyvrátenie uvedenej domnienky musí materská spolocnost predlozit vsetky okolnosti týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ktoré preukazujú, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost netvoria jeden hospodársky subjekt. 94 V prejednávanej veci je teda potrebné skúmat, ci Komisia správne konstatovala, ze okolnosti uvedené v súbore dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila, neumoznili preukázat samostatnost konania spolocnosti Arkema France na trhu a vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 95 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze stanovisko, ktoré Komisia zaujala v rozhodnutí Organické peroxidy a v rozhodnutí Peroxid vodíka, svedcí o tom, ze Arkema France konala na trhu samostatne, toto tvrdenie sa musí zamietnut ako nedôvodné. V prvom rade je potrebné poukázat na jednej strane na to, ze zalobkyna si nesprávne vykladá uvedené rozhodnutia, kedze Komisia vôbec nedospela k záveru, ze Arkema France konala samostatne, ci uz osobitne na trhu s chlorecnanom sodným, alebo vseobecne na ostatných trhoch s výrobkami, ktoré predávala. Ako totiz vyplýva najmä z clánku 1 rozhodnutia Organické peroxidy, Komisia sankcionovala iba spolocnost Arkema France (predtým Atofina) bez toho, aby rozhodla, ci je potrebné pripísat zodpovednost za toto porusenie zalobkyni. Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze v rozhodnutí Peroxid vodíka Komisia v podstate, najmä v odôvodnení c. 427 uvedeného rozhodnutia, dospela k záveru, ze zodpovednost za predmetné porusenie v tomto rozhodnutí sa má pripísat zalobkyni. Preto ani jedno z týchto rozhodnutí neumoznuje dospiet k záveru, ze Komisia za okolností podobných okolnostiam prejednávanej veci konstatovala, ze Arkema France konala na trhu samostatne. 96 Vzhladom na to, ze ako bolo uvedené v bode 60 vyssie, Komisia má moznost, ale nie povinnost pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, a vzhladom na to, ze v prejednávanej veci pripísala zodpovednost za predmetné porusenie zalobkyni na základe správneho výkladu clánku 81 ES, navyse prípadné konstatovanie, ze Komisia v predchádzajúcich veciach bud dospela k záveru, ze nie je potrebné pripísat zodpovednost týmto spôsobom, alebo potvrdila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu doplnujúcimi dôkazmi, v kazdom prípade neumoznuje dospiet v prejednávanej veci k záveru, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísala zodpovednost za predmetné porusenie zalobkyni. 97 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých samostatnost spolocnosti Arkema France potvrdzuje decentralizované riadenie skupiny Elf Aquitaine a skutocnost, ze zalobkyna bola len "holdingovou spolocnostou, ktorá nevykonávala prevádzkovú cinnost" a ktorá nezasahovala do prevádzkového riadenia svojich dcérskych spolocností, a preto jej Komisia nemala pripísat zodpovednost za porusenie, ako to navyse urobila vo vztahu k inej materskej spolocnosti v rozhodnutí Surový tabak Spanielsko, tiez je potrebné zamietnut ich ako nedôvodné. 98 V prvom rade je potrebné poukázat na jednej strane na to, ze tvrdenie, ze zalobkyna je "holdingovou spolocnostou, ktorá nevykonáva prevádzkovú cinnost," nie je podlozené nijakou konkrétnou skutocnostou, ktorá by mohla preukázat, ze zalobkyna vôbec neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Na druhej strane, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 60 vyssie, skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí Surový tabak Spanielsko nepripísala zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, v kazdom prípade nemôze spochybnit konstatovanie, ze podmienky takého pripísania zodpovednosti v napadnutom rozhodnutí boli splnené. 99 Okrem toho v kontexte skupiny spolocností je v kazdom prípade poslaním holdingovej spolocnosti zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a jej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. Preto nemozno vylúcit, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti najmä koordinovaním financných investícií v rámci skupiny Elf Aquitaine. Okrem toho vnútorné rozdelenie rôznych cinností zalobkyne, ktoré má znaky decentralizovaného riadenia, medzi rôzne divízie alebo oddelenia je obvyklým javom v rámci takých skupín spolocností, na cele akej je zalobkyna. Preto toto tvrdenie vôbec nevyvracia domnienku, ze zalobkyna a Arkema France tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 100 Po tretie, pokial zalobkyna jednak tvrdí, ze Arkema France vzdy urcovala svoju obchodnú stratégiu na trhu s chlorecnanom sodným samostatne, kedze zalobkyna nikdy neprijala ani neschválila plán cinnosti a rozpocet cinností spolocnosti Arkema France, ktoré osobitne súviseli s týmto výrobkom, a ze Arkema France mohla v podstate konat na trhu samostatne, a jednak ze Arkema France bola financne úplne samostatná, kedze kontrola, ktorú zalobkyna vykonávala vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, bola velmi vseobecná, tieto tvrdenia sa tiez musia zamietnut ako nedôvodné. 101 Okrem skutocnosti, ze tvrdenia zalobkyne nie sú podlozené nijakou konkrétnou okolnostou, je totiz potrebné v prvom rade poukázat na to, ze skutocnost, ze zalobkyna nikdy neprijala ani neschválila plán cinnosti a rozpocet cinností spolocnosti Arkema France, neumoznuje preukázat, ze ich nemohla zmenit, odmietnut ani kontrolovat ich uplatnovanie. 102 Okrem toho nemozno vylúcit, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti najmä tým, ze koordinovala financné investície v rámci skupiny Elf Aquitaine. 103 Napokon, ak zalobkyna kontrolovala najdôlezitejsie záväzky svojej dcérskej spolocnosti, ako navyse zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri stranu 71 tejto odpovede) a ako vyplýva z odôvodnenia c. 392 napadnutého rozhodnutia, táto skutocnost iba potvrdzuje záver Komisie, ze uvedená dcérska spolocnost nebola od zalobkyne nezávislá. 104 Po stvrté tvrdenie zalobkyne, ze Arkema France ju neinformovala o svojej cinnosti na trhu a predkladala jej len velmi vseobecné úctovné záznamy v súlade s francúzskym právom a svojimi stanovami, sa musí zamietnut ako nedôvodné. V tejto súvislosti okrem toho, ze je potrebné poukázat na to, ze toto tvrdenie nie je podlozené nijakou konkrétnou okolnostou, skutocnost, ze zalobkyna uznala, ako je uvedené v bode 103 vyssie, ze kontrolovala najdôlezitejsie záväzky svojej dcérskej spolocnosti, tomuto tvrdeniu odporuje. 105 Po piate, pokial zalobkyna tvrdí, ze sa na porusení nikdy nepodielala, ze o nom nevedela a ze nepôsobila na trhu s chlorecnanom sodným, ani na predchádzajúcom alebo nadväzujúcom trhu, pricom trh s chlorecnanom sodným mal pre nu mensí význam, je potrebné konstatovat, ze takéto okolnosti nie sú spôsobilé preukázat samostatnost spolocnosti Arkema France. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale skutocnost, ze tvoria jeden podnik (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 290). Okrem toho tiez nemozno vyvodit nijaký záver zo skutocnosti, ze zalobkyna a Arkema France pôsobili na odlisných trhoch alebo ze trh s chlorecnanom sodným mal pre zalobkynu mensí význam. Je totiz potrebné konstatovat, ze v takej skupine, na cele akej je zalobkyna, je rozdelenie úloh obvyklým javom, ktorý neumoznuje vyvrátit domnienku, ze zalobkyna a Arkema France tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Preto sa tieto tvrdenia musia zamietnut ako irelevantné. 106 Po sieste, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia jej fakticky odnala právo vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu tým, ze konstatovala, ze dôkazy, ktoré zalobkyna predlozila, neumoznujú preukázat samostatnost spolocnosti Arkema France, je potrebné zamietnut ho ako nedôvodné. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí nielenze nespochybnila právo zalobkyne predlozit dôkazy vyvracajúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ale ako vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 95 az 105 vyssie, az po preskúmaní súboru dôkazov, ktorý jej zalobkyna predlozila, Komisia dospela k správnemu záveru, ze okolnosti obsiahnuté v tomto súbore dôkazov neumoznujú vyvrátit uvedenú domnienku. 107 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia dospela k správnemu záveru, ze zalobkyna nepredlozila dôkazy vyvracajúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 108 Preto je potrebné zamietnut stvrtú cast prvého zalobného dôvodu scasti ako nedôvodnú a scasti ako neúcinnú. O piatej casti zalozenej na zmene domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátitelnú domnienku - Tvrdenia úcastníkov konania 109 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla súbor dôkazov, ktoré jej zalobkyna predlozila, zmenila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ktorá by mala byt vyvrátitelnou domnienkou, na nevyvrátitelnú domnienku. 110 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze zmena vyvrátitelnej domnienky na nevyvrátitelnú domnienku predstavuje porusenie zásady prezumpcie neviny. Po prvé táto zmena predstavuje probatio diabolica, cize dôkaz, ktorý nemozno spochybnit, a teda dôkaz, ktorý je z hladiska judikatúry neprípustný. Zalobkyna dalej na pojednávaní uviedla, ze takáto domnienka je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ktorá je zakotvená jednak v Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") v zmysle jeho výkladu, ktorý podal Európsky súd pre ludské práva vo svojom rozsudku Salabiaku v. Francúzsko zo 7. októbra 1988 (séria A c. 141-A, bod 28), a jednak v Charte základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Napokon v nadväznosti na otázky, ktoré jej Vseobecný súd polozil na pojednávaní, zalobkyna uviedla, ze sa domnieva, ze rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, je nezlucitelný s uvedenými ustanoveniami. 111 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia znemoznila vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ktorú stanovila v napadnutom rozhodnutí. 112 Po prvé z odôvodnení c. 396 a 412 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uznáva, ze vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je prakticky nemozné, kedze Komisia v týchto odôvodneniach okrem iného uvádza, ze "táto domnienka je takmer vo vsetkých prípadoch pravdivá". 113 Po druhé Komisia odmietla zohladnit dôkazy, ktoré zalobkyna predlozila s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, hoci v prípade, ak sa na ne odvoláva Komisia, takéto dôkazy Komisii umoznujú potvrdit uvedenú domnienku. 114 Po tretie z odôvodnenia c. 401 napadnutého rozhodnutia in fine vyplýva, ze Komisia sa nesprávne domnieva, ze je nevyhnutné vyvodit zodpovednost materskej spolocnosti za porusenie bez ohladu na to, ci zasahovala do cinnosti svojej dcérskej spolocnosti, ci jej umoznila konat slobodne a ci vedela o poruseniach, ktorých sa táto dcérska spolocnost dopustila. 115 Po stvrté Komisia nevyvodila zodpovedajúce dôsledky zo svojho nesprávneho výkladu - ktorý uznala pocas vypocutia pred vysetrovatelom - pripomienok, ktoré predlozila Arkema France 18. októbra 2004 v nadväznosti na ziadost o informácie, ktorú jej Komisia zaslala 10. septembra 2004, a v ktorých si pomýlila spolocnost Elf Atochem a zalobkynu. 116 Po piate Komisia sa v napadnutom rozhodnutí neopierala o konkrétne okolnosti preukazujúce uplatnovanie skutocného rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na obchodné riadenie spolocnosti Arkema France, ale len o nepodlozené tvrdenia, ktoré predstavujú dalsie domnienky a predpoklady, ktoré Komisia nikdy neoverila. 117 Po sieste z odmietnutia vsetkých súcastí súboru dôkazov, ktorý zalobkyna predlozila, treba vyvodit záver, ze Komisia vyzaduje negatívne listinné dôkazy o nezasahovaní materskej spolocnosti do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. 118 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 119 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla dôkazy, ktoré jej zalobkyna predlozila, zmenila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátitelnú domnienku. Takáto domnienka je vsak protiprávna z hladiska EDLP a Charty základných práv Európskej únie, ako aj z hladiska judikatúry súdov Európskej únie a Európskeho súdu pre ludské práva. 120 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze podla judikatúry citovanej v bode 52 vyssie sa od zalobkyne nevyzaduje, aby predlozila dôkaz o svojom nezasahovaní do riadenia svojej dcérskej spolocnosti, ale len aby predlozila dostatocné dôkazy na preukázanie toho, ze jej dcérska spolocnost konala na predmetnom trhu samostatne. 121 Skutocnost, ze ako vyplýva z preskúmania stvrtej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 95 az 106 vyssie), zalobkyna v prejednávanej veci nepredlozila dôkazy spôsobilé vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, neznamená, ze uvedenú domnienku nemozno v nijakom prípade vyvrátit. 122 Z tohto dôvodu je po prvé potrebné zamietnut ako irelevantné tvrdenie zalobkyne uvedené v bode 110 vyssie, podla ktorého je v podstate domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ktorú Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí a ktorej zákonnost Súdny dvor uznal v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie, v rozpore so zásadou prezumpcie neviny tak, ako bola jednak uznaná v Charte základných práv Európskej únie a v EDLP a ako ju jednak vylozil Európsky súd pre ludské práva a súdy Únie. Po druhé je potrebné zamietnut ako nedôvodné tvrdenia uvedené v bodoch 111 az 117 vyssie, podla ktorých v podstate Komisia nesprávne konstatovala, ze dôkazy, ktoré jej zalobkyna predlozila, preukazujú, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema France, kedze ako bolo uvedené v rámci preskúmania stvrtej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 95 az 106 vyssie), Komisia v napadnutom rozhodnutí pripísala zalobkyni zodpovednost za porusenie z dôvodu, ze ani jeden z dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila, neumoznoval dospiet v prejednávanej veci k záveru o samostatnosti konania spolocnosti Arkema France na trhu. 123 Preto je potrebné zamietnut piatu cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho prvý zalobný dôvod ako celok, a to scasti ako nedôvodné a scasti ako neúcinné. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení siestich základných zásad v dôsledku pripísania zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie zalobkyni 124 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze jej pripísala protiprávne konanie spolocnosti Arkema France. porusila sest základných zásad. Tento zalobný dôvod sa teda delí na sest castí. O prvej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania 125 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze pred dorucením oznámenia o výhradách a po jeho dorucení bolo porusené jej právo na obhajobu. 126 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze posúdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 406 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Komisia pred dorucením oznámenia o výhradách nebola povinná vykonat vo vztahu k zalobkyni nijaké osobitné opatrenia, spochybnuje judikatúra vyplývajúca z rozsudkov Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia (C-194/99 P, Zb. s. I-10921), a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (C-105/04 P, Zb. s. I-8725). Zalobkyna sa totiz domnieva, ze Komisia mala pred odoslaním oznámenia o výhradách vyuzit svoje vysetrovacie právomoci na úcely zhromazdenia dôkazov potvrdzujúcich domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v prípade zalobkyne a neuspokojit sa len s dôkazmi predlozenými spolocnostou Arkema France. Na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze takáto povinnost vyplýva aj z rozsudku Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia (T-99/04, Zb. s. II-1501), a z kódexu osvedcených postupov Komisie týkajúceho sa clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (dalej len "kódex osvedcených postupov"), ktorý bol v case konania pojednávania dostupný na internetovej stránke Komisie. 127 Vzhladom na to, ze neboli vykonané vysetrovacie opatrenia vo vztahu k zalobkyni, bolo zalobkyni odnaté jej právo vysvetlit pred prijatím oznámenia o výhradách spôsob fungovania skupiny Elf Aquitaine, svoje vztahy so spolocnostou Arkema France a svoju výlucne pasívnu úlohu pri riadení jej cinnosti týkajúcej sa chlorecnanu sodného. Zalobkyna tiez nemohla overit pravdivost informácií poskytnutých spolocnostou Arkema France, v súvislosti s ktorými táto spolocnost poziadala o dôverné zaobchádzanie, ako napríklad obrat zalobkyne, ktorý Arkema France poskytla Komisii v nadväznosti na ziadost o informácie. 128 Okrem toho, kedze vysetrovanie sa týkalo obdobia po odchode spolocnosti Arkema France zo skupiny Elf Aquitaine 18. mája 2006, Komisia nemohla získat úplné odpovede na otázky, ktoré polozila tejto spolocnosti. Zalobkyna preto stratila moznost jednak dosiahnut zmenu výhrad vznesených voci nej tým, ze by uz v stádiu vysetrovania preukázala, ze jej nemozno pripísat porusenie, ktorého sa dopustila Arkema France, a jednak zabránit ulozeniu dvoch samostatných pokút. Zalobkyna na pojednávaní dodala, ze vzhladom na to, ze oznámenie o výhradách jej bolo dorucené v case, ked Arkema France uz nebola súcastou skupiny Elf Aquitaine, a vzhladom na to, ze od zacatia vysetrovania uplynuli styri roky, zalobkyna uz nemala k dispozícii dôkazy, ktoré by jej umoznili úcinne sa bránit v case dorucenia uvedeného oznámenia. 129 Napokon vplyv na schopnost zalobkyne bránit sa bol este závaznejsí v dôsledku nekoherentnosti a rozpornosti stanoviska, ktoré Komisia zaujala v rozhodnutí MCAA, v rozhodnutí K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Prípad c. COMP/F/38.64 - Metakryláty) (Ú. v. EÚ L 322, 2006, s. 20, dalej len "rozhodnutie Metakryláty"), v rozhodnutí Peroxid vodíka a v napadnutom rozhodnutí. 130 Okrem toho zalobkyna na pojednávaní jednak poznamenala, ze Súdny dvor uznal trestnoprávny charakter pokút v oblasti hospodárskej sútaze vo svojich rozsudkoch z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C-199/92 P, Zb. s. I-4287), z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada (C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke), a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck (C-45/08, Zb. s. I-12073), a jednak uviedla, ze Charta základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla úcinnost 1. decembra 2009, sa priamo uplatnuje na spory, o ktorých rozhoduje Vseobecný súd. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu jej základných práv, kedze Komisia nesprávne konstatovala, ze "základné práva prinálezia podniku, a nie kazdej z právnických osôb posudzovaných samostatne". 131 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze z odôvodnení c. 402 az 406 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v rozpore s poziadavkami stanovenými judikatúrou dôkladne neskúmala vsetky súcasti súboru dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, kedze Komisia jednoducho odmietla tieto dôkazy neodôvodnenými tvrdeniami, predpokladmi a cisto teoretickými domnienkami, ktoré nezodpovedajú skutocnému fungovaniu skupiny Elf Aquitaine v relevantnom období. 132 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 133 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu jednak tým, ze pred dorucením oznámenia o výhradách vo vztahu k nej nevykonala nijaké vysetrovacie opatrenie, a jednak tým, ze po dorucení uvedeného oznámenia dôkladne nepreskúmala vsetky súcasti súboru dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 134 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 135 Rovnako ako nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktoré bolo zrusené a nahradené nariadením c. 1/2003, toto posledné uvedené nariadenie v clánku 27 ods. 1 upravuje zaslanie oznámenia o výhradách dotknutým osobám, v ktorom musia byt jasne uvedené vsetky podstatné skutocnosti, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 67), aby sa dotknuté osoby skutocne mohli oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, a úcinne uplatnit svoje právo na obhajobu pred prijatím konecného rozhodnutia Komisie. Toto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje dodrziavanie práva na obhajobu v kazdom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 35). 136 Táto zásada okrem iného vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté (pozri rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 137 V oznámení o výhradách musí byt najmä jednoznacne urcená právnická osoba, ktorej môzu byt ulozené pokuty, musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, na základe akého postavenia sa tejto osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, body 37 a 38). 138 Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých podstatných skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. V dôsledku toho dotknutý podnik môze úplne uplatnit svoje právo na obhajobu az po zaslaní uvedeného oznámenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 59 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 48). 139 Pokial ide o prvú výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze pred dorucením oznámenia o výhradách vo vztahu k nej nevykonala nijaké vysetrovacie opatrenie, je potrebné poukázat na to, ze hoci úcastníci konania Vseobecnému súdu nepredlozili uvedené oznámenie o výhradách, z pripomienok zalobkyne z 27. septembra 2007 predlozených v nadväznosti na uvedené oznámenie jednoznacne vyplýva, ze Komisia ju informovala o tom, ze jej zamýsla pripísat protiprávne správanie spolocnosti Arkema France na základe domnienky o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu. Zalobkyna teda vedela o výhrade vznesenej voci nej v uvedenom oznámení a mala moznost odpovedat na uvedené oznámenie a skutocne nan písomne odpovedala. Okrem toho zalobkyna nepopiera, ze mala moznost predlozit svoje pripomienky k uvedenému oznámeniu pocas vypocutia pred vysetrovatelom a ze ich skutocne predlozila. 140 Skutocnost, ze Komisia pred dorucením oznámenia o výhradách nevykonala voci zalobkyni nijaké vysetrovacie opatrenie, alebo ze ako zalobkyna navyse poznamenáva, Komisia jej v predchádzajúcich rozhodnutiach pripísala alebo nepripísala zodpovednost za iné porusenia, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost, nemôze spochybnit záver, ze Komisia bola oprávnená informovat ju o výhradách vznesených voci nej po prvý raz v uvedenom oznámení. Zalobkyna totiz mala moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k správnosti a relevantnosti skutkových zistení a okolností uvedených Komisiou v jej oznámení o výhradách, a to tak vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách, ako aj pocas vypocutia pred vysetrovatelom. 141 Komisia preto neporusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze pred dorucením oznámenia o výhradách nevykonala vo vztahu k nej nijaké vysetrovacie opatrenie. 142 Ostatné tvrdenia uvádzané zalobkynou nespochybnujú tento záver. 143 Po prvé, pokial ide o tvrdenie vznesené zalobkynou na pojednávaní, ze Komisia porusila jej základné práva tak, ako sú uznané judikatúrou Spolocenstva a Chartou základných práv Európskej únie, tým, ze nesprávne konstatovala, ze tieto základné práva prinálezia podniku, a nie kazdej z právnických osôb posudzovaných samostatne, je potrebné zamietnut ho ako nedôvodné. Okrem toho, ze z napadnutého rozhodnutia ani z písomných podaní Komisie nevyplýva, ze Komisia uviedla takéto konstatovanie, je potrebné uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 66 napadnutého rozhodnutia a z clánku 4 výroku uvedeného rozhodnutia, Komisia adresovala oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie zalobkyni a spolocnosti Arkema France samostatne, takze Komisia pocas správneho konania, ako aj po jeho skoncení dodrzala právo na obhajobu kazdej z týchto dvoch spolocností. 144 Po druhé tvrdenie, ze z judikatúry citovanej v bode 126 vyssie vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci nesprávne konstatovala, ze nie je povinná vykonat osobitné opatrenia vo vztahu k zalobkyni, treba tiez zamietnut ako nedôvodné. 145 V prvom rade v rozsudku Thyssen Stahl/Komisia, uz citovanom v bode 126 vyssie (bod 31), Súdny dvor rozhodol, ze je potrebné konstatovat, ze Komisia porusila právo na obhajobu podniku, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie mohlo správne konanie viest k odlisnému výsledku. Súdny dvor v uvedenom bode tiez konstatoval, ze podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, nie vtedy, ked dostatocne preukáze, ze rozhodnutie Komisie by malo odlisný obsah, ale ze pokial by nedoslo k pochybeniu, mohol by lepsie zabezpecit svoju obhajobu, napríklad v dôsledku toho, ze by mohol na svoju obhajobu vyuzit dokumenty, ktoré mu pocas správneho konania neboli sprístupnené. V prejednávanej veci je vsak potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze na základe toho, ze Komisia pred dorucením oznámenia vo vztahu k nej nevykonala nijaké vysetrovacie opatrenie, Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí dospiet k odlisnému výsledku. Zalobkyna totiz na rozdiel od toho, co tvrdí, mala prílezitost vyjadrit na základe oznámenia o výhradách svoje pripomienky týkajúce sa spôsobu fungovania skupiny Elf Aquitaine, svojich vztahov so spolocnostou Arkema France a svojej údajne výlucne pasívnej úlohy pri riadení jej cinnosti týkajúcej sa chlorecnanu sodného. 146 Okrem toho v rozsudku Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovanom v bode 126 vyssie (body 48 az 50 a 56), Súdny dvor okrem iného rozhodol, ze je potrebné zabránit tomu, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poruseniu práva na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania a aby táto dlzka mohla bránit zabezpeceniu dôkazov s cielom vyvrátit existenciu takých konaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. V prejednávanej veci je vsak potrebné poukázat na to, ze zalobkyna neuviedla nijakú konkrétnu okolnost, ktorá by preukazovala, ze dlzka fázy vysetrovania v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, bola neprimeraná a z tohto dôvodu jej zabránila v predlození dôkazov, ktoré by mohli vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 147 Napokon v rozsudku AC-Treuhand/Komisia, uz citovanom v bode 126 vyssie (bod 56), Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia je povinná informovat dotknutý podnik vo fáze prvého opatrenia prijatého vo vztahu k nemu, vrátane ziadostí o informácie, ktoré mu adresovala v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17, najmä o predmete a cieli vysetrovania. V bode 58 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna tiez pripomenul, ze z judikatúry vyplýva, ze iba v prípade, ak pochybenie Komisie bolo takej povahy, ze mohlo konkrétne ovplyvnit právo dotknutého podniku na obhajobu v správnom konaní, takéto pochybenie môze viest k zruseniu konecného rozhodnutia Komisie. V prejednávanej veci vsak okrem toho, ze z uvedeného rozsudku nemozno vyvodit záver, ze ako tvrdí zalobkyna, Komisia je povinná prijat vysetrovacie opatrenia vo vztahu k podniku pred zaslaním oznámenia o výhradách, ked sa domnieva, ze inak má informácie, ktoré odôvodnujú zaslanie takého oznámenia, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna neuviedla nijakú konkrétnu okolnost, ktorá by preukazovala, ze jej tým bola odnatá moznost predlozit dôkaz o tom, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema France. 148 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia porusila kódex osvedcených postupov tým, ze vo vztahu k zalobkyni neprijala nijaké vysetrovacie opatrenie, na jednej strane je potrebné konstatovat, ze uvedený kódex, ktorý sa podla bodu 5 tohto kódexu má uplatnovat len na prebiehajúce konania a na konania zacaté po jeho uverejnení Úradnom vestníku Európskej únie, bol prijatý po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto sa nevztahuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Na druhej strane je v kazdom prípade potrebné poukázat na to, ze bod 14 uvedeného kódexu s poukazom na rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie (bod 56), stanovuje, ze "pri postúpení prvého vysetrovacieho opatrenia (zvycajne ziadost o informácie alebo inspekciu) adresátom sú títo informovaní o tom, ze sú predmetom predbezného vysetrovania a o veci a úcele tohto vysetrovania [pri prijatí prvého vysetrovacieho opatrenia (zvycajne ziadost o informácie alebo inspekcia) vo vztahu k adresátom sú títo informovaní o tom, ze sa proti nim vedie predbezné vysetrovanie, a o predmete a úcele tohto vysetrovania - neoficiálny preklad]". Preto bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o právnom význame uvedeného kódexu, je potrebné v kazdom prípade konstatovat, ze z tohto kódexu nevyplýva pre Komisiu nijaká povinnost prijat vo vztahu k podnikom vysetrovacie opatrenia pred prijatím oznámenia o výhradách. 149 Preto je potrebné zamietnut prvú výhradu zalobkyne ako nedôvodnú. 150 Pokial ide o druhú výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila jej právo na obhajobu, kedze dôkladne nepreskúmala vsetky súcasti súboru dôkazov, ktorý zalobkyna predlozila s cielom vyvrátit domnienku uplatnovaniu rozhodujúceho vplyvu, je potrebné po prvé konstatovat, ze ako poznamenáva Komisia, zalobkyna neoznacila nijakú skutkovú alebo právnu okolnost uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ku ktorej sa nemohla vyjadrit v odpovedi na oznámenie o výhradách. Po druhé s poukazom na odôvodnenia c. 397 az 415 napadnutého rozhodnutia je potrebné konstatovat, ze Komisia odôvodneným a vycerpávajúcim spôsobom odpovedala na tvrdenia, ktoré Arkema France a zalobkyna uviedli vo svojich pripomienkach predlozených v nadväznosti na oznámenie o výhradách. V dôsledku toho Komisii nemozno vytýkat, ze v tomto smere porusila právo zalobkyne na obhajobu. 151 Preto sa druhá výhrada zalobkyne, ako aj prvá cast ako celok musia zamietnut ako nedôvodné. O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zbraní - Tvrdenia úcastníkov konania 152 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zbraní. Toto porusenie v prejednávanej veci vyplýva z toho, ze Komisia namiesto toho, aby uviedla konkrétne okolnosti, ktoré by umoznili objasnit skutkové okolnosti prejednávanej veci v inom svetle, vyplývajúce zo súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna, Komisia uviedla len dalsie predpoklady a domnienky, hoci zalobkyna v súlade s judikatúrou predlozila iné vierohodné vysvetlenie skutocností, ktoré sa odlisuje od vysvetlenia, z ktorého vychádzala Komisia. 153 Na pojednávaní zalobkyna dodala, ze skutocnost, ze Komisia nevykonala vo vztahu k nej vysetrovanie, mala za následok porusenie zásady rovnosti zbraní, kedze zalobkyna by si mohla "ponechat dôkazy" a "zabezpecit sa pred obvinením zo zasahovania do svojej dcérskej spolocnosti". 154 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 155 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zbraní, kedze vzhladom na to, ze zalobkyna predlozila súbor dôkazov, ktoré predstavovali vierohodné vysvetlenie skutocnosti, ze Arkema France vykonávala svoju cinnost samostatne, Komisia bola povinná uviest konkrétne okolnosti potvrdzujúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 156 Je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zbraní, rovnako ako najmä zásada kontradiktórnosti, je len logickým dôsledkom samotného pojmu spravodlivý proces (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 31; z 2. decembra 2009, Komisia/ Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 50, a zo 17. decembra 2009, M/EMEA, C-197/09 RX-II, I-12033, body 39 a 40). Vyplýva z nej najmä povinnost poskytnút kazdému úcastníkovi konania primeranú moznost uplatnit svoje tvrdenia za podmienok, ktoré ho znacne neznevýhodnujú vo vztahu k protistrane (pozri rozsudky ESLP, Dombo Beheer BV v. Holandsko z 27. októbra 1993, séria A c. 274, bod 33; Ernst a i. v. Belgicko z 15. júla 2003, bod 60, a Vezon v. Francúzsko z 18. apríla 2006, bod 31). 157 Na rozdiel od toho, co tvrdí, zalobkyna v prejednávanej veci nebola znacne znevýhodnená vo vztahu ku Komisii v dôsledku toho, ze Komisia voci nej uplatnila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalozenú na existencii kapitálového prepojenia so spolocnostou Arkema France. 158 Kedze ako bolo uvedené v bode 57 vyssie, Komisia jednak správne predpokladala uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na spolocnost Arkema France na základe toho, ze zalobkyna vlastnila takmer celé jej základné imanie, a jednak ako vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 139 a 140 vyssie, zalobkyna mohla vo svojich pripomienkach predlozených v nadväznosti na oznámenie o výhradách a pocas vypocutia pred vysetrovatelom uviest vsetky skutkové a právne okolnosti s cielom vyvrátit túto domnienku, totiz Komisia v prejednávanej veci neporusila zásadu rovnosti zbraní. 159 Tvrdenie zalobkyne uvedené na pojednávaní, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zbraní v tom, ze ak by sa proti zalobkyni zacalo vysetrovanie, mohla by si "ponechat dôkazy" o tom, ze Arkema France konala samostatne, a tým "sa zabezpecit pred obvinením zo zasahovania do svojej dcérskej spolocnosti", sa musí zamietnut ako nedôvodné. V prvom rade totiz treba pripomenút, ze zalobkyna, ktorá bola materskou spolocnostou spolocnosti Arkema France, ked jej Komisia 10. septembra 2004 adresovala ziadost o informácie, mohla uz od tohto dna zhromazdovat prípadné dôkazy o samostatnosti svojej dcérskej spolocnosti. Okrem toho tvrdenie zalobkyne v tomto smere nie je podlozené nijakou konkrétnou okolnostou, ktorá by preukazovala, ze dôkazy, ktoré by boli uzitocné pre jej obhajobu, sa stratili alebo ze napadnuté rozhodnutie by mohlo byt odlisné, ak by pred oznámením o výhradách bolo voci nej prijaté vysetrovacie opatrenie. Napokon uvedené tvrdenie v kazdom prípade nespochybnuje záver uvedený v bode 158 vyssie, ze zalobkyna mohla v rámci svojich pripomienok predlozených v nadväznosti na oznámenie o výhradách a pocas vypocutia pred vysetrovatelom uviest vsetky právne a skutkové okolnosti spôsobilé vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 160 Preto je potrebné zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O tretej casti zalozenej na porusení prezumpcie neviny - Tvrdenia úcastníkov konania 161 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila prezumpciu neviny, ktorá je základným právom zaruceným Zmluvou ES a clánkom 6 ods. 2 EDLP. 162 Po prvé zalobkyna poznamenáva, ze v odôvodneniach c. 409 az 411 napadnutého rozhodnutia ju Komisia sankcionovala za porusenie clánku 81 ES na základe domnienky, ktorá nebola podlozená nijakou konkrétnou okolnostou a v dôsledku ktorej Komisia nezohladnila opacné dôkazy, ktoré predlozila zalobkyna. Takéto formálne konstatovanie zodpovednosti spocíva len na náznakoch, ktoré Súd prvého stupna oznacil za neprípustné v rozsudku zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia (T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 106). 163 V prvom rade Komisia mala osobitne a samostatne preukázat jednak vinu spolocnosti Arkema France a jednak vinu zalobkyne. Vina zalobkyne v kazdom prípade nebola preukázaná, kedze jej zodpovednost bola konstatovaná jednak v rozpore s pravidlami upravujúcimi pripísanie zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti a jednak v rozpore s jej právom na obhajobu. 164 Napokon na pojednávaní zalobkyna poznamenala, ze nevykonanie vysetrovania vo vztahu k nej svedcí o zaujatosti Komisie. Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na tejto zaujatosti, "ktorá trvala vzhladom na konanie pred Komisiou, ktoré [je] v súcasnosti vzhladom na poziadavky Charty základných práv Európskej únie úplne neprijatelné", kedze konecné rozhodnutie prijíma institúcia, ktorá je súcasne "poverená vysetrovaním, stíhaním a vydaním rozhodnutia". 165 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v jej prípade automaticky uplatnila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ulozila jej nevyvrátitelnú domnienku zavinenia, ktorá predstavuje probatio diabolica a je neprípustná. Zalobkyna poznamenáva, ze podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva musí byt kazdá domnienka obmedzená v súlade s právom na obhajobu (pozri rozsudky ESLP, Salabiaku v. Francúzsko, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 28, a Janosevic v. Svédsko z 23. júla 2002, c. 34619/97, bod 101). Okrem toho podla judikatúry Spolocenstva by malo byt akékolvek systematické uplatnovanie domnienok zavinenia vylúcené a osoba, na ktorú sa vztahuje akákolvek domnienka, by mala mat moznost túto domnienku skutocne vyvrátit. 166 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 167 Zalobkyna v podstate namieta porusenie prezumpcie neviny vzhladom na to, ze Komisia ju sankcionovala za porusenie, ktorého sa dopustila Arkema France, jednak bez toho, aby potvrdila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, a bez toho, aby zohladnila súbor dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna a ktorý podla jej názoru mohol vyvrátit uvedenú domnienku, a jednak tým, ze porusila jej právo na obhajobu. 168 Podla judikatúry zásada prezumpcie neviny vyzaduje, aby akákolvek obvinená osoba bola povazovaná za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná. Tejto zásade teda odporuje akékolvek formálne konstatovanie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie, bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o veci samej (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 76). 169 V prejednávanej veci je nesporné, ze dcérska spolocnost zalobkyne priznala predmetné porusenie. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 57 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne predpokladala, ze zalobkyna bola zodpovedná za konanie svojej dcérskej spolocnosti, kedze vlastnila viac ako 97 % jej základného imania. Vzhladom na to, ze ako bolo uvedené v bode 107 vyssie, zalobkyna nevyvrátila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, Komisia jej správne pripísala zodpovednost za predmetné porusenie. 170 Okrem toho, ako bolo uvedené v rámci skúmania prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozeného na údajnom porusení práva zalobkyne na obhajobu (pozri body 139 a 140 vyssie), zalobkyna mala moznost úcinne vyjadrit pocas správneho konania svoje stanovisko k správnosti a relevantnosti skutkových zistení a okolností uvedených Komisiou v oznámení o výhradách, a to tak vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách, ako aj pocas vypocutia pred vysetrovatelom, takze jej boli poskytnuté vsetky záruky, ktoré sú nevyhnutnou súcastou výkonu práva na obhajobu v rámci riadne prebiehajúceho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie vo veci samej. 171 Napokon, ako bolo uvedené v rámci skúmania piatej casti prvého zalobného dôvodu (pozri bod 121 vyssie), skutocnost, ze zalobkyna v prejednávanej veci nepredlozila dôkazy spôsobilé vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, neznamená, ze uvedenú domnienku nemozno v nijakom prípade vyvrátit, a ze ako zalobkyna tiez poznamenáva, Komisia jej ulozila nevyvrátitelnú domnienku zavinenia, ktorá predstavuje probatio diabolica, alebo ze ju sankcionovala na len na základe "zaujatosti", ktorú zalobkyna nemala moznost vyvrátit. 172 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze predpokladala, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, neporusila prezumpciu neviny. 173 Okrem toho, pokial zalobkyna na pojednávaní v podstate uviedla, ze v prejednávanej veci doslo k poruseniu prezumpcie neviny tak, ako je uznaná v Charte základných práv Európskej únie, kedze Komisia je institúciou, ktorá je poverená "vysetrovaním, stíhaním a vydaním rozhodnutia", je potrebné konstatovat, ze ako Komisia uviedla vo svojich ústnych prednesoch, táto výhrada bola vznesená oneskorene, kedze bola uvedená po prvý raz az v stádiu pojednávania a nemozno ju povazovat za rozsírenie tohto zalobného dôvodu tak, ako bol uvedený v návrhu, podla ktorého domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, z ktorej Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, odporuje prezumpcii neviny. Túto výhradu je teda potrebné zamietnut ako neprípustnú v súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 174 Preto sa tretia cast druhého zalobného dôvodu musí zamietnut scasti ako nedôvodná a scasti ako neprípustná. O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov - Tvrdenia úcastníkov konania 175 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu osobnej zodpovednosti a zásadu individualizácie trestov, ktorá je dôsledkom tejto zásady, jednak tým, ze konstatovala existenciu a zodpovednost údajného podniku tvoreného nou a spolocnostou Arkema France, a jednak tým, ze zalobkyni ulozila povinnost zaplatit po prvé pokutu, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France, a po druhé pokutu, ktorá jej bola ulozená osobne, hoci vzhladom na neexistenciu konkrétnych okolností spôsobilých potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu Komisia mala uznat existenciu dvoch samostatných hospodárskych subjektov. Porusenie uvedených zásad potvrdzujú odôvodnenia c. 313 a 315 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na pojmy spolupáchatel a páchatel porusenia. Komisia teda nesprávne kvalifikovala zalobkynu ako spolupáchatela predmetného porusenia. 176 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 177 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze jej pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, porusila zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov. 178 Podla zásady individualizácie trestov a sankcií mozno fyzickú alebo právnickú osobu sankcionovat len za skutky, ktoré sa jej individuálne vytýkajú (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63), pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 118). 179 Ako vsak vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 45 az 50 vyssie, túto zásadu je potrebné zosúladit s pojmom podnik v zmysle clánku 81 ES. Ked teda hospodársky subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti musí niest zodpovednost za toto porusenie. 180 Ako vsak uz bolo uvedené v bode 105 vyssie, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale skutocnost, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 292). Preto bola zalobkyna osobne sankcionovaná za porusenie, v prípade ktorého sa predpokladá, ze sa tohto porusenia dopustila sama, vzhladom na jej hospodárske a právne väzby so spolocnostou Arkema France, ktoré jej umoznovali urcovat správanie tejto spolocnosti na trhu. 181 Z toho vyplýva, ze pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyni nie je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií. 182 V tejto súvislosti je potrebné zamietnut ako nedôvodné tvrdenie zalobkyne, ze z odôvodnení c. 313 a 315 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nesprávne povazovala zalobkynu za spolupáchatela alebo páchatela porusenia. Okrem toho, ze Komisia v uvedených odôvodneniach neuviedla takéto konstatovania vo vztahu k zalobkyni, totiz najmä z výkladu odôvodnení c. 367 az 375, 386, 387, 396 a 415 napadnutého rozhodnutia ako celku vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema France, a vzhladom na to, ze zalobkyna a Arkema France z tohto dôvodu tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, je potrebné vyvodit zodpovednost týchto spolocností tvoriacich podnik v zmysle clánku 81 ES, ktorý sa dopustil porusenia, za toto porusenie. 183 Preto je potrebné zamietnut stvrtú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O piatej casti zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestov - Tvrdenia úcastníkov konania 184 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze porusila zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov, porusila zásadu zákonnosti trestov. Zalobkyna tvrdí, ze bola sankcionovaná napriek neexistencii akéhokolvek zákonného ustanovenia, ktoré by sankcionovalo porusenie, ktoré nebolo preukázané vo vztahu k podniku. Po prvé clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 oprávnuje Komisiu sankcionovat iba podniky, "ktoré sa podielajú na porusení". Po druhé usmernenia stanovujú, ze sankcná právomoc Komisie by sa mala vykonávat len "v rámci limitov stanovených [nariadením c. 1/2003]". 185 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 186 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu zákonnosti trestov tým, ze ju sankcionovala napriek tomu, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a usmernenia nestanovujú takúto sankciu. 187 Podla judikatúry zásada zákonnosti trestov vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 39). 188 Je potrebné poukázat na to, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré porusia okrem iného clánok 81 ES. 189 V prejednávanej veci vzhladom na ustanovenia citované v bode 188 vyssie a vzhladom na to, ze bolo konstatované, ze zalobkyna a jej dcérska spolocnost Arkema France tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisia bola oprávnená bez toho, aby porusila zásadu zákonnosti trestov, v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 50 vyssie ulozit pokutu právnickým osobám, ktoré boli súcastou uvedeného podniku. 190 Preto je potrebné zamietnut piatu cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O siestej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania 191 Zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanej veci doslo k dvojakému poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, podla ktorej v zmysle judikatúry porovnatelné situácie nemozno posudzovat rozdielne. 192 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze v rozhodnutí Organické peroxidy zalobkyni nebola pripísaná zodpovednost za porusenie, na ktorom sa podielala Arkema France, hoci v case skutkových okolností posudzovaných v tomto rozhodnutí skupina Elf Aquitaine bola riadená rovnako ako v case skutkových okolností posudzovaných v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna v tejto súvislosti dodáva, ze Komisia tým tiez porusila zásadu právnej istoty. 193 Zalobkyna osobitne poukazuje na to, ze je potrebné zamietnut tvrdenia Komisie, ze skutocnost, ze Komisia predtým zalobkyni nepripísala zodpovednost za predmetné porusenie, jej nebránila v tom, aby zalobkyni pripísala takúto zodpovednost v napadnutom rozhodnutí, ze disponuje sirokou mierou volnej úvahy v oblasti pokút a ze nie je viazaná svojou vlastnou rozhodovacou praxou. Na jednej strane je nekoherentné, aby jej Komisia v totozných prípadoch mohla pripísat alebo nepripísat zodpovednost za porusenie. Na druhej strane takáto moznost nepatrí do diskrecnej právomoci, ktorá Komisii prinálezí na úcely zabezpecenia úcinného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, a je úplne arbitrárna a vylúcená z preskúmania súdov Únie. 194 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania s nou na jednej strane a so spolocnostami Akzo Nobel a ELSA na druhej strane. V tejto súvislosti zalobkyna poznamenáva, ze hoci Komisia v odôvodneniach c. 378 az 382 a 481 az 483 napadnutého rozhodnutia potvrdila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vo vztahu k spolocnostiam EKA a ELSA na základe súboru konkrétnych dôkazov, neuviedla konkrétne dôkazy, na základe ktorých zalobkyni pripísala porusenie, ktorého sa dopustila Arkema France. Pritom nic neodôvodnuje takýto rozdiel v zaobchádzaní. 195 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 196 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 197 Pokial ide o prvú výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila tak zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj zásadu právnej istoty, kedze v rozhodnutí Organické peroxidy jej nepripísala zodpovednost za predmetné porusenie, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. Po prvé totiz vzhladom na to, ze v období od prijatia rozhodnutia Organické peroxidy do prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia uz pripísala zalobkyni zodpovednost za porusenia konstatované v troch rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutí MCAA, v rozhodnutí Peroxid vodíka a v rozhodnutí Metakryláty, zalobkyna musela vediet o podmienkach pripísania tejto zodpovednosti. Po druhé treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 60 vyssie, vzhladom na to, ze Komisia je oprávnená, avsak nie povinná pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, a vzhladom na to, ze v prejednávanej veci boli splnené podmienky pripísania takejto zodpovednosti, samotná skutocnost, ze Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v rozhodnutí Organické peroxidy, neznamená, ze bola povinná vykonat v napadnutom rozhodnutí rovnaké posúdenie. 198 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, ze skutocnost, ze Komisia disponuje volnou úvahou, ktorá ju oprávnuje pripísat porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, je arbitrárna, sa musí zamietnut ako nedôvodné. Hoci totiz Komisia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 60 vyssie disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci treba zodpovednost za porusenie pripísat materskej spolocnosti, nic to nemení na skutocnosti, ze rozhodnutie o pripísaní tejto zodpovednosti podlieha - ako je to v prejednávanej veci - preskúmaniu súdov Únie, ktorým prinálezí overit, ci sú podmienky pripísania tejto zodpovednosti splnené. 199 Preto sa prvá výhrada zalobkyne musí zamietnut ako nedôvodná. 200 Pokial ide o druhú výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia v napadnutom rozhodnutí zaobchádzala so zalobkynou odlisne ako so spolocnostami Akzo Nobel a ELSA, kedze na rozdiel od týchto spolocností Komisia neuviedla konkrétne dôkazy, na základe ktorých zalobkyni pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. 201 Po prvé táto výhrada je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Rovnako ako Komisia uviedla doplnujúce dôkazy s cielom potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Akzo Nobel na jej dcérsku spolocnost EKA (odôvodnenie c. 378 napadnutého rozhodnutia) a spolocnosti ELSA na jej dcérsku spolocnost Finnish Chemicals (odôvodnenie c. 481 napadnutého rozhodnutia), Komisia totiz uviedla dôkazy na úcely potvrdenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na spolocnost Arkema France (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 202 Po druhé, aj keby Komisia v napadnutom rozhodnutí potvrdila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu len vo vztahu k spolocnosti Akzo Nobel a jej dcérskej spolocnosti EKA a vo vztahu k spolocnosti ELSA a jej dcérskej spolocnosti Finnish Chemicals, ale nie vo vztahu k zalobkyni a jej dcérskej spolocnosti, nemalo by to vplyv na zákonnost uvedeného rozhodnutia. Ako totiz vyplýva z posúdenia uvedeného v bode 77 vyssie, Komisia nebola povinná potvrdit uvedenú domnienku vzhladom na to, ze Elf Aquitaine vlastnila takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti. Preto aj za predpokladu, ze uvedené podniky by sa nachádzali v porovnatelnej situácii, skutocnost, ze Komisia sa rozhodla potvrdit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu len vo vztahu k niektorým z nich, by nemohla viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 203 Preto je potrebné zamietnut druhú výhradu zalobkyne, ako aj siestu cast ako celok ako nedôvodné. 204 Vzhladom na to, ze vsetkých sest castí druhého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut scasti ako nedôvodné, scasti ako neprípustné a scasti ako neúcinné, je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skreslení súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna Tvrdenia úcastníkov konania 205 Zalobkyna tvrdí, ze dôvody, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach c. 400 az 404 napadnutého rozhodnutia na úcely odmietnutia súcastí súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna, svedcia o tom, ze Komisia skreslila niektoré z týchto dôkazov tým, ze pouzila nepreukázané dedukcie, predpoklady a domnienky. Okrem toho tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 404 napadnutého rozhodnutia, ze skutkové okolnosti veci zodpovedajú takýmto domnienkam, podporuje skutocnost, ze Komisia skreslila uvedené dôkazy. 206 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 207 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze na podporu tohto zalobného dôvodu zalobkyna neuvádza nijakú konkrétnu okolnost, ktorá by podporovala jej tvrdenie, ze Komisia skreslila súbor dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna na úcely vyvrátenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Pokial dalej zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze súbor dôkazov, ktorý predlozila, nevyvrátil domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, je potrebné konstatovat, ze tento zalobný dôvod je preformulovaním stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, a preto ho treba zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 95 az 107 vyssie, v ktorých bolo rozhodnuté, ze súbor dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna, neumoznil vyvrátit uvedenú domnienku. 208 Preto je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 209 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje tri rozpory, ktoré spôsobujú jeho neplatnost. V reakcii na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní zalobkyna potvrdila, ze v tejto súvislosti namieta nedostatok odôvodnenia. Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti. O prvej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES - Tvrdenia úcastníkov konania 210 Zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o uplatnenie pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, je rozporné. 211 V prvom rade zalobkyna poznamenáva, ze hoci z odôvodnení c. 1 a 320 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze subjekty, ktorým bolo uvedené rozhodnutie urcené, sú sankcionované z dôvodu svojej úcasti na predmetnom porusení, Komisia v rozpore s tým v odôvodneniach c. 69, 384 a 385 tohto rozhodnutia súcasne uviedla, ze zalobkyna sa na predmetnom porusení nikdy nepodielala. 212 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa "rozsahu" podniku v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý Komisia uplatnila, je rozporné. 213 Po prvé Komisia v odôvodneniach c. 16 a 385 napadnutého rozhodnutia vymedzila spolocnost Arkema France ako jediný podnik zodpovedný za porusenie, zatial co v odôvodneniach c. 375 a 415 uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze je opodstatnené pripísat zalobkyni porusenie, ktorého sa dopustila Arkema France. 214 Po druhé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa výpoctu dvoch pokút, ktoré boli ulozené zalobkyni, obsahuje rozpory. Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia jej v napadnutom rozhodnutí ulozila osobnú pokutu, hoci sa nepodielala na porusení a nevedela o nom, a ze obidve pokuty, ktoré jej boli ulozené, boli vypocítané na základe osobitných parametrov spolocnosti Arkema France, ktoré zalobkyna nemohla nijako ovplyvnit. 215 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 216 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Hoek Loos/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 58). 217 Z judikatúry tiez vyplýva, ze ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26). Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatocne odôvodnené vo vztahu k materským spolocnostiam dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusenia, musí teda obsahovat podrobné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich pripísatelnost porusenia týmto spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 80). 218 V prejednávanej veci bez toho, aby bolo potrebné skúmat kazdé z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, treba konstatovat, ze z odôvodnení c. 386 a 387 napadnutého rozhodnutia uvedených v bodoch 41 a 42 vyssie jednoznacne vyplýva, ze Komisia sa rozhodla pripísat zalobkyni porusenie, ktorého sa dopustila Arkema France, a ulozit jej pokuty na základe konstatovania, ze zalobkyna a Arkema France predstavovali jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 219 Aj keby sa preukázali rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobkyna, nic to nemení na skutocnosti, ze odôvodnenie uvedené v tomto rozhodnutí jednak umoznilo zalobkyni oboznámit sa s dôvodmi konstatovania jej zodpovednosti a pokút, ktoré jej boli ulozené, co preukazuje skutocnost, ze zalobkyna najmä vo svojich prvých dvoch zalobných dôvodoch spochybnuje zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej Komisia pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, a v ôsmom a deviatom zalobnom dôvode napáda skutocnost, ze jej bola ulozená pokuta spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France a osobne, a jednak umoznilo Vseobecného súdu vykonat jeho posúdenie. 220 Okrem toho, pokial zalobkyna namieta rozpornost odôvodnenia, ktorá vyplýva z toho, ze pokuty, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 písm. c) a e) napadnutého rozhodnutia, boli vypocítané na základe "osobitných parametrov" spolocnosti Arkema France, toto tvrdenie sa musí zamietnut ako nedôvodné. V tejto súvislosti totiz treba poukázat na to, ze okrem skutocnosti, ze zalobkyna neuviedla, v com spocíva rozpornost tohto výpoctu pokút, ulozenie osobnej pokuty a skutocnost, ze táto pokuta je vypocítaná na základe osobitných parametrov spolocnosti Arkema France, priamo vyplývajú z uplatnenia usmernení, a preto si nevyzadujú nijaké osobitné odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí. Za týchto okolností je potrebné zamietnut prvú cast piateho zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O druhej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o vedomost zalobkyne o predmetnom porusení - Tvrdenia úcastníkov konania 221 Zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa jej prípadnej vedomosti o porusení, ktorého sa dopustila Arkema France, je rozporné. Komisia totiz v uvedenom rozhodnutí najprv uvádza, ze zalobkyna bola nevyhnutne informovaná o cinnosti spolocnosti Arkema France v dôsledku toho, ze medzi zamestnancami zalobkyne a spolocnosti Arkema France boli tie isté osoby, a následne v rozpore s tým v odôvodnení c. 401 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zalobkyna nemusela vediet o protisútaznom konaní svojej dcérskej spolocnosti. 222 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobkyne. - Posúdenie Vseobecným súdom 223 Pokial zalobkyna tvrdí, ze niektoré casti napadnutého rozhodnutia sú rozporné, pokial ide o jej vedomost o predmetnom porusení, je potrebné konstatovat, ze aj keby sa takéto rozpory preukázali, nemalo by to vplyv na skutocnost, ze vzhladom na to, ze Arkema France a zalobkyna tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, Komisia bola v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 45 az 55 vyssie oprávnená pripísat zalobkyni zodpovednost za predmetné porusenie bez ohladu na to, ci zalobkyna vedela o uvedenom porusení alebo ci sa na nom priamo podielala, co Komisia nebola povinná preukázat. Preto by prípadná rozpornost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere v kazdom prípade nemala vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 224 Preto sa druhá cast stvrtého zalobného dôvodu musí zamietnut ako neúcinná. O tretej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia, pokial ide o povahu kontroly, ktorú materská spolocnost uplatnuje vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, na úcely pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost - Tvrdenia úcastníkov konania 225 Zalobkyna namieta dvojakú rozpornost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 226 Po prvé zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia v odôvodnení c. 407 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze pripísanie zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti je podmienené preukázaním skutocnej kontroly materskej spolocnosti týkajúcej sa obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. Z preskúmania súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna, zo strany Komisie vyplývajúceho z odôvodnení c. 403 a 404 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia rozsírila rozsah tejto skutocnej kontroly zalobkyne nad rámec obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. 227 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenia c. 403 a 404 napadnutého rozhodnutia sú v rozpore s odôvodnením c. 413 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze v rozhodnutí Peroxid vodíka vychádzala len z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti. 228 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 229 Zalobkyna v rámci dvoch výhrad, ktoré uviedla, v podstate tvrdí, ze v odôvodnení napadnutého rozhodnutia existujú rozpory týkajúce sa povahy kontroly, ktorú musí materská spolocnost vykonávat vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, na to, aby jej Komisia mohla pripísat zodpovednost za porusenie. 230 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze aj keby sa rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preukázali, nemali by vplyv na konstatovanie, ze Komisia v tomto smere neporusila svoju povinnost odôvodnenia, kedze ako vyplýva z preskúmania stvrtej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 95 az 107 vyssie), zalobkyna mala moznost oboznámit sa dôvodmi, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, ze dôkazy, ktoré zalobkyna predlozila, neumoznili vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, a teda napadnút ich zákonnost, a jednak Vseobecný súd bol schopný vykonat svoje preskúmanie. 231 Preto je potrebné zamietnut tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu ako nedôvodnú a zamietnut stvrtý zalobný dôvod ako celok scasti ako nedôvodný a scasti ako neúcinný. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných Tvrdenia úcastníkov konania 232 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 233 Po prvé Komisia dôkladne a nestranne nepreskúmala vsetky relevantné skutkové okolnosti, a najmä informácie, ktoré jej poskytla zalobkyna vo svojich pripomienkach predlozených v nadväznosti na oznámenie o výhradách, ktoré jednoznacne a presne preukazovali hospodársku samostatnost spolocnosti Arkema France na trhu. Okrem toho Komisia nevykonala individuálne a konkrétne posúdenie situácie zalobkyne. 234 Po druhé na základe zásady riadnej správy vecí verejných je Komisia povinná uplatnovat na podniky pravidlá, ktoré uplatnuje sama na seba. V odôvodnení c. 358 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia pripomenula, ze je oprávnená preukázat porusenie na základe súboru nepriamych dôkazov, zatial co zalobkyni v prejednávanej veci takýto dôkazný prostriedok fakticky odoprela. Zalobkyna v tejto súvislosti odkazuje na stvrtú a piatu cast prvého zalobného dôvodu. 235 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v odôvodnení c. 314 napadnutého rozhodnutia, ako zalobkyna uviedla vo svojich pripomienkach predlozených v nadväznosti na oznámenie o výhradách, zásada riadnej správy vecí verejných vyzaduje, aby Komisia odlozila prijatie napadnutého rozhodnutia, kým Vseobecný súd nerozhodne o zalobách, ktoré zalobkyna podala proti rozhodnutiu MCAA, proti rozhodnutiu Peroxid vodíka a proti rozhodnutiu Metakryláty. Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze skutocnost, ze zalobca musí podat proti rozhodnutiu Komisie novú zalobu o neplatnost, môze byt v rozpore s poziadavkou hospodárnosti konania, ako rozhodol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 21. októbra 2004, Lenzig/Komisia (T-36/99, Zb. s. II-3597). 236 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 237 Podla ustálenej judikatúry v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú diskrecnou právomocou, aby boli schopné plnit svoje funkcie, má respektovanie záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spolocenstva v správnych konaniach este zásadnejsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie dôkladne a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 99). 238 V prejednávanej veci je potrebné preskúmat kazdú z troch výhrad zalobkyne, ktorými sa zalobkyna usiluje preukázat, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 239 Po prvé, pokial ide o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia dôkladne a nestranne nepreskúmala dôkazy, ktoré predlozila zalobkyna s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, a nepreskúmala jej konkrétnu situáciu, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. Okrem skutocnosti, ze zalobkyna neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie alebo dôkaz na podporu tejto výhrady, z odôvodnení c. 396 az 415 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia preskúmala a výslovne zamietla tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna s cielom vyvrátit uvedenú domnienku. 240 Po druhé, pokial ide o výhradu zalobkyne, podla ktorej v podstate Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných vzhladom na to, ze v prejednávanej veci fakticky odmietla ako dôkazný prostriedok súbor nepriamych dôkazov na vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, hoci Komisia pouzila takýto dôkazný prostriedok, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je totiz potrebné konstatovat, ze ako bolo uvedené v rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 95 az 107 vyssie), az po preskúmaní súcastí súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna, Komisia konstatovala, ze tento súbor dôkazov nie je spôsobilý vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Komisia teda v tejto súvislosti neporusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 241 Po tretie, pokial ide o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a hospodárnosti konania mala prerusit konanie zacaté proti nej v prejednávanej veci, kým Vseobecný súd nerozhodne o zalobách, ktoré zalobkyna podala proti rozhodnutiu MCAA, proti rozhodnutiu Peroxid vodíka a proti rozhodnutiu Metakryláty, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. V prvom rade je totiz potrebné konstatovat, ze okrem skutocnosti, ze na rozhodnutia Komisie sa vztahuje prezumpcia platnosti, pokial neboli zrusené alebo vzaté spät (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48), nijaké právne ustanovenie neukladá Komisii povinnost odlozit prijatie rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa rozdielnych skutkových okolností. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, navyse z rozsudku Lenzing/Komisia, uz citovaného v bode 235 vyssie (bod 56), nevyplýva, ze Komisia bola v prejednávanej veci z dôvodov hospodárnosti konania povinná odlozit prijatie napadnutého rozhodnutia, kým Vseobecný súd nerozhodne o zalobách, ktoré zalobkyna podala proti iným rozhodnutiam, ktorými bola sankcionovaná. V bode 56 uvedeného rozsudku totiz Súd prvého stupna v podstate konstatoval, ze ked doslo k zmene rozhodnutia, ktoré je predmetom zaloby, môzu byt úcastníci konania oprávnení upravit svoje zalobné návrhy z dôvodu tejto novej skutocnosti, kedze za takých okolností "by bolo v rozpore so správnym úradným postupom a poziadavkou hospodárnosti konania vyzadovat od zalobcu, aby podal novú zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna". 242 Preto je potrebné zamietnut tretiu výhradu zalobkyne a piaty zalobný dôvod ako celok ako nedôvodné. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania 243 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vázne ohrozuje právnu istotu, ktorú mohla zalobkyna legitímne ocakávat vzhladom na ustálenú judikatúru, ktorú uviedla v rámci prvého zalobného dôvodu. 244 Po prvé pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie zalobkyni v napadnutom rozhodnutí je zalozené na novom a tiez nezrozumitelnom kritériu, ktoré závisí od dobrej vôle Komisie, bez akéhokolvek konkrétneho dôkazu o prípadnom zasahovaní materskej spolocnosti do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. 245 Po druhé Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvý raz a bez akéhokolvek právneho základu ulozila zalobkyni za tie isté skutocnosti dve samostatné, ale kumulatívne pokuty, z ktorých jedna jej bola ulozená osobne. 246 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze ako uz uviedla v rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, vzhladom na to, ze jej prepojenia so spolocnostou Arkema France sú v prejednávanej veci a vo veci, v ktorej Komisia vydala rozhodnutie Organické peroxidy, totozné, je nepochopitelné, ze Komisia v týchto dvoch veciach zaujala úplne rozdielne stanoviská. 247 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 248 Pokial ide po prvé o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila zásadu právnej istoty, kedze sa rozhodla pripísat jej zodpovednost za predmetné porusenie podla "nového" a "nezrozumitelného" kritéria, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. Ako totiz bolo uvedené v bode 197 vyssie, Komisia na jednej strane pred prijatím napadnutého rozhodnutia pripísala zalobkyni zodpovednost za sankcionované porusenia v troch rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutí MCAA, v rozhodnutí Peroxid vodíka a v rozhodnutí Metakryláty. Preto zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze podmienky pripísania zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti jej neboli známe. Na druhej strane, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 45 az 55 vyssie, domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, na základe ktorej Komisia sankcionovala zalobkynu v napadnutom rozhodnutí, v kazdom prípade nie je "nová" ani "nezrozumitelná". 249 Pokial ide po druhé o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze jej po prvý raz a bez akéhokolvek právneho základu ulozila za tie isté skutocnosti dve samostatné, ale kumulatívne pokuty, z ktorých jedna jej bola ulozená osobne, je potrebné v prvom rade konstatovat, ze v súlade so sankciami stanovenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustia porusenia clánku 81 ES. Je nesporné, ze cielom sankcií stanovených v clánku 15 nariadenia c. 17 a v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potlácat protiprávne správanie a tiez zabránit jeho opakovaniu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 218 a tam citovanú judikatúru). 250 Podla judikatúry za porusenie zodpovedá v zásade fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie za prevádzkovanie podniku zodpovedala iná osoba (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78). 251 Rozhodnutia prijaté na základe clánku 81 ES vsak na úcely ich uplatnovania a vykonávania musia byt adresované subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 59, a PVC II, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 978). Ak teda Komisia prijme rozhodnutie na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku, ktoré môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11). 252 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výsky pokút, zabezpecujú právnu istotu podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, dalej len "rozsudok Súdneho dvora Danone", bod 23). Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôze odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 253 Podla bodov 9 az 11 usmernení sa výska pokút stanovuje v dvoch fázach. Komisia musí najprv podla bodov 12 az 26 uvedených usmernení stanovit základnú sumu pokuty, ktorá sa vypocíta na základe percentuálneho podielu na hodnote predaja predmetných podnikov vynásobeného dlzkou trvania úcasti na karteli, ku ktorému sa pripocíta suma zodpovedajúca percentuálnemu podielu na hodnote tohto predaja s cielom odstrasit ich od úcasti na karteloch. Komisia následne podla bodov 27 az 29 uvedených usmernení môze vziat do úvahy okolnosti, ktoré majú za následok znízenie alebo zvýsenie pokuty. Bod 28 uvedených usmernení v podstate najmä stanovuje, ze opakované porusenie mozno sankcionovat zvýsením základnej sumy pokuty o 100 % za kazdé totozné alebo podobné porusenie, ktoré bolo predtým konstatované. Okrem toho body 30 a 31 uvedených usmernení stanovujú za urcitých okolností dodatocnú sumu zvýsenia. Osobitne podla bodu 30 uvedených usmernení "Komisia bude venovat osobitnú pozornost zabezpeceniu odstrasujúceho úcinku pokút" a "na tento úcel môze zvýsit pokutu ulozenú podnikom, ktoré majú zvlást vysoký obrat mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením". V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna konstatoval, ze vzhladom na to, ze podnik, ktorý má ovela vyssí celkový obrat, ako je celkový obrat ostatných clenov kartelu, je schopný lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, Komisia je oprávnená zvýsit z tohto dôvodu uvedenú pokutu s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok tejto pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 241). 254 V prejednávanej veci je na jednej strane potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva bodov 18 az 23 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí v súlade s ustanoveniami usmernení, ktorých obsah je zhrnutý v bode 253 vyssie, ulozila po prvé spolocnosti Arkema France a zalobkyni spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 22 700 000 eur, ktorá zodpovedá základnej sume pokuty [pozri clánok 2 písm. c) uvedeného rozhodnutia], po druhé len spolocnosti Arkema France pokutu vo výske 20 430 000 eur, ktorá zodpovedá zvýseniu základnej sumy pokuty o 90 % z dôvodu opakovaného porusenia [pozri clánok 2 písm. d) uvedeného rozhodnutia], a po tretie len zalobkyni pokutu vo výske 15 890 000 eur [pozri clánok 2 písm. e) uvedeného rozhodnutia], ktorá zodpovedá zvýseniu základnej sumy pokuty o 70 % súvisiaceho s výskou jej obratu mimo predaja tovaru, ktorého sa porusenie týka. 255 Na druhej strane je potrebné zdôraznit, ze hoci zalobkyna a Arkema France tvorili v case predmetného porusenia jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, tento podnik ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz neexistoval, kedze ako bolo uvedené v bode 1 vyssie, Arkema France od roku 2006 uz nebola ovládaná zalobkynou. 256 Za týchto okolností bola Komisia v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 oprávnená jednak ulozit pokutu spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France, ktoré boli v období sporných skutocností dvoma spolocnostami tvoriacimi podnik v zmysle clánku 81 ES a museli zodpovedat za predmetné porusenie, a jednak s cielom zohladnit okolnost uvedenú v bode 255 vyssie ulozit zvýsenie základnej sumy pokuty na základe bodu 30 usmernení len zalobkyni, ktorej mimoriadne vysoký obrat v porovnaní s ostatnými sankcionovanými subjektmi v case prijatia napadnutého rozhodnutia umoznil lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, ako Komisia správne konstatovala v odôvodneniach c. 548 a 549 napadnutého rozhodnutia. 257 Preto Komisia tým, ze spolocnosti Arkema France a zalobkyni ulozila spolocne a nerozdielne pokutu, ktorú následne zvýsila o 70 % iba v prípade zalobkyne, konala v súlade s právomocou stanovit výsku pokút, ktorá jej prinálezí podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ktorú sa zaviazala uplatnovat v súlade s ustanoveniami usmernení. Výhrada zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze jej bez akéhokolvek právneho základu ulozila dve samostatné, ale kumulatívne pokuty, sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 258 Pokial ide po tretie o výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila zásadu právnej istoty z dôvodu "premenlivej argumentácie", ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí Peroxid vodíka, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. Okrem toho, ze Komisia v týchto dvoch rozhodnutiach pripísala zalobkyni zodpovednost za predmetné porusenia rovnakým spôsobom - na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu -, je totiz potrebné v kazdom prípade pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 60 vyssie, aj keby Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v predchádzajúcom rozhodnutí, vôbec jej to nebránilo pripísat zodpovednost týmto spôsobom v neskorsom rozhodnutí. 259 Preto sa siesty zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania 260 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze jej pripísala zodpovednost za predmetné porusenie a ulozila jej dve kumulatívne pokuty, zneuzila právomoc, ktorá jej prinálezí podla nariadenia c. 1/2003. Sankcie, ktoré boli ulozené zalobkyni, totiz nezodpovedajú svojmu legitímnemu cielu podla uvedeného nariadenia, kedze Komisia sa usilovala maximalizovat sankciu podniku odlisného od zalobkyne, konkrétne jej dcérskej spolocnosti, ktorá priznala svoju zodpovednost za predmetné porusenie. 261 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 262 Podla ustálenej judikatúry je rozhodnutie poznacené zneuzitím právomoci iba v prípade, ak z relevantných a zhodných objektívnych dôkazov vyplýva, ze bolo prijaté na dosiahnutie iných ako stanovených cielov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, T-133/95 a T-204/95, Zb. s. II-3645, bod 188 a tam citovanú judikatúru). 263 Po prvé, pokial zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila zneuzitia právomoci tým, ze jej pripísala zodpovednost za predmetné porusenie, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v rámci preskúmania piatich castí prvého zalobného dôvodu, Komisia bola oprávnená pripísat zodpovednost týmto spôsobom, kedze Arkema France a zalobkyna predstavovali jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 264 Po druhé, pokial zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila zneuzitia právomoci tým, ze jej v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia ulozila osobnú pokutu, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v rámci preskúmania druhej výhrady siesteho zalobného dôvodu (pozri body 249 az 257 vyssie), Komisia ulozila zvýsenie základnej sumy pokuty len zalobkyni podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a v súlade s bodom 30 usmernení. 265 Preto sa siedmy zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na neopodstatnenosti ulozenia osobnej pokuty zalobkyni Tvrdenia úcastníkov konania 266 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia, je z právneho hladiska neopodstatnená. 267 Zalobkyna sa v prvom rade domnieva, ze pokuta vo výske 15 890 000 eur, ktorá jej bola ulozená, nemá právny základ a porusuje viaceré ustanovenia a zásady práva Spolocenstva. 268 Po prvé ulozenie osobnej pokuty zalobkyni je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Na jednej strane vzhladom na neexistenciu hospodárskej jednoty so spolocnostou Arkema France osobná pokuta ulozená zalobkyni nemôze byt odôvodnená, kedze zalobkyna sa nepodielala na predmetnom porusení. Na druhej strane je protirecivé tvrdit, ze zalobkyna a Arkema France tvoria jeden a ten istý podnik, a osobne sankcionovat zalobkynu, co znamená uznat existenciu dvoch podnikov v rámci tej istej skupiny. Iba priama úcast na porusení má navyse za následok zodpovednost, ktorá si vyzaduje osobnú sankciu. Na pojednávaní zalobkyna tiez poznamenala, ze takáto pokuta vedie k dvojnásobnému ulozeniu sankcie za to isté porusenie, co odporuje Charte základných práv Európskej únie. 269 Po druhé ulozenie osobnej pokuty zalobkyni je v rozpore s bodom 30 usmernení, kedze v tomto bode je uvedená iba moznost zvýsit "pokutu ulozenú podnikom" a v prejednávanej veci je jediným "relevantným" podnikom v rámci skupiny Elf Aquitaine spolocnost Arkema France. 270 Po tretie zalobkyna sa domnieva, ze osobná pokuta, ktorá jej bola ulozená, vzhladom na neexistenciu akéhokolvek právneho základu porusuje prezumpciu neviny, zásady samostatnosti právnickej osoby, zákonnosti, osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov. Okrem toho sa Komisia v tejto súvislosti dopustila dalsieho porusenia zásady zákonnosti, kedze bod 30 usmernení nestanovuje parametre výpoctu "osobitného zvýsenia pokuty z hladiska odstrasujúcej povahy". Zvýsenie pokuty o 70 % ulozené zalobkyni teda nemá nijaký právny základ, co je v rozpore so zásadou zákonnosti, ktorá vyzaduje, aby bola sankcná norma formulovaná dostatocne presne. Na pojednávaní zalobkyna tiez poznamenala, ze uvedené usmernenia v kazdom prípade nemajú právnu silu právneho predpisu. 271 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v odôvodneniach c. 545 az 549 napadnutého rozhodnutia odôvodnila osobnú pokutu ulozenú spolocnosti Arkema France údajnou potrebnou zabezpecit odstrasujúci charakter "z dôvodu výsky celkového obratu podniku mimo predaja tovarov alebo sluzieb, ktorých sa porusenie týka", dvakrát porusila právo Spolocenstva. 272 Po prvé na jednej strane je nespravodlivé ulozit osobnú pokutu zalobkyni z dôvodu odstrasenia, hoci uvedená pokuta sa vypocítava na základe základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Arkema France, ktorá uz zahrna osobitné zvýsenie z dôvodu odstrasenia. Na druhej strane ulozenie osobnej pokuty zalobkyni je irelevantné, kedze podnik, ktorý bol podla Komisie tvorený spolocnostou Arkema France a zalobkynou, od roka 2006 uz neexistuje. Okrem toho, hoci odstrasenie je faktorom, ktorý Komisia môze zohladnit pri výpocte výsky pokuty, tento faktor nepredstavuje samotný právny základ pokuty. 273 Po druhé zalobkyna sa domnieva, ze Komisia jej nemohla ulozit osobnú pokutu len na základe jej celkového obratu a pri stanovení výsky pokuty mala zohladnit len nízky podiel obratu na trhu s príslusným výrobkom na celkovom obrate podniku. Zalobkyna v tejto súvislosti pripomína, ze podla judikatúry výska celkového obratu podniku predstavuje len priblizné a nedokonalé kritérium na stanovenie výsky pokuty. Vzhladom na to, ze zalobkyna nepôsobí na trhu s chlorecnanom sodným v EHP, jej hospodárska schopnost spôsobit ujmu hospodárskej sútazi je nulová. 274 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla odôvodnit potrebu pokuty, ktorá jej bola osobne ulozená, s poukazom na rozhodnutie Metakryláty, kedze uvedené rozhodnutie je predmetom konania o neplatnost vedeného na Vseobecnom súde. 275 V stvrtom rade zalobkyna tvrdí, ze je nespravodlivé, aby pokuta, ktorá jej bola osobne ulozená, bola vypocítaná na základe faktorov závaznosti, dlzky trvania a odstrasujúcich úcinkov uvedených v odôvodneniach c. 511 az 523 napadnutého rozhodnutia, ktorých parametre sa jej netýkajú, kedze nevedela o predmetnom porusení a nemohla ovplyvnit uvedené parametre. 276 V piatom rade Komisia pri výpocte pokuty, ktorá bola osobne ulozená zalobkyni, dostatocne nezohladnila styri faktory. Komisia mala po prvé vziat do úvahy skutocnost, ze úcast spolocnosti Arkema France na predmetnom porusení trvala kratsie ako úcast spolocností EKA a Finnish Chemicals. Komisia mala tiez zohladnit polahcujúcu okolnost uvedenú v odôvodnení c. 401 napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa jej prípadnej nedbanlivosti vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti. Okrem toho je potrebné zohladnit procesné pochybenia, ktoré predstavujú porusenia základných práv uvedených v jej druhom zalobnom dôvode. Komisia napokon mala vziat do úvahy spoluprácu, ktorú Arkema France poskytla v priebehu správneho konania. 277 V siestom rade ulozenie osobnej pokuty zalobkyni porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania z dvoch dôvodov. 278 Po prvé zalobkyna je jediná materská spolocnost spomedzi materských spolocností dotknutých napadnutým rozhodnutím, konkrétne spolocností Akzo Nobel, ELSA a Uralita, ktorej bola ulozená osobná pokuta z dôvodu odstrasujúceho úcinku, hoci táto pokuta je nespravodlivá v tom zmysle, ze je zalozená na dvojnásobnom zohladnení odstrasujúceho úcinku. 279 Po druhé zalobkyna poznamenáva, ze z odôvodnenia c. 524 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zaokrúhlila smerom nadol základnú sumu pokuty ulozenú spolocnosti Arkema France a zalobkyni len o 54 000 eur, zatial co základné sumy pokút ulozených spolocnostiam Finnish Chemicals a EKA boli zaokrúhlené smerom nadol o 660 000 eur a o 213 500 eur. Pokuta, ktorá bola osobne ulozená zalobkyni, bola pritom vypocítaná na základe tejto prvej základnej sumy. 280 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 281 Zalobkyna v podstate spochybnuje pokutu vo výske 15 890 000 eur, ktorú jej Komisia ulozila v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zalobkyna uvádza sest výhrad. 282 V rámci svojej prvej výhrady zalobkyna uvádza tri tvrdenia týkajúce sa neexistencie právneho základu, ktorý by umoznil Komisii ulozit jej osobnú pokutu. 283 Po prvé, pokial zalobkyna tvrdí, ze pokuta vo výske 15 890 000 eur, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia, vzhladom na neexistenciu hospodárskej jednoty so spolocnostou Arkema France nemá nijaký právny základ a porusuje clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a ze ulozenie tejto pokuty je v rozpore s bodom 30 usmernení, kedze v tomto bode je uvedená iba moznost zvýsit "pokutu ulozenú podnikom" a v prejednávanej veci je jediným "relevantným" podnikom v rámci skupiny Elf Aquitaine spolocnost Arkema France, je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je preformulovaním druhej výhrady siesteho a siedmeho zalobného dôvodu, ktoré je potrebné zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 249 az 257 a 264 vyssie. Komisia totiz zvýsila základnú sumu pokuty zalobkyne o 70 % v súlade so svojou právomocou stanovit výsku pokút, ktorá jej prinálezí podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ktorú sa zaviazala uplatnovat v súlade s ustanoveniami usmernení, vzhladom na skutocnost, ze jej mimoriadne vysoký obrat v case prijatia napadnutého rozhodnutia jej umoznil lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty. 284 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze ulozenie pokuty vo výske 15 890 000 eur vo vztahu k nej predstavuje porusenie prezumpcie neviny, zásady samostatnosti právnickej osoby, osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov, je potrebné poukázat na to, ze okrem toho, ze porusenia, ktoré zalobkyna namieta, nie sú podlozené nijakou konkrétnou argumentáciou, toto tvrdenie sa musí zamietnut z dôvodov uvedených v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 69 az 73 vyssie) a v rámci tretej (pozri body 167 az 174 vyssie), stvrtej (pozri body 177 az 183 vyssie) a piatej (pozri body 186 az 190 vyssie) casti druhého zalobného dôvodu. Vzhladom na to, ze Arkema France a zalobkyna predstavovali jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, totiz Komisia bola oprávnená ulozit zvýsenie základnej sumy pokuty iba zalobkyni z dôvodu jej mimoriadne vysokého obratu v case prijatia napadnutého rozhodnutia bez toho, aby porusila zásady samostatnosti právnickej osoby, prezumpcie neviny, osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov. 285 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze porusenie zásady zákonnosti v prejednávanej veci je este ocividnejsie vzhladom na to, ze bod 30 usmernení s dostatocnou mierou presnosti nestanovuje, ze za týchto okolností mozno zvýsit základnú sumu pokuty o 70 %, je potrebné pripomenút, ze usmernenia jednak nepredstavujú právny základ na stanovenie výsky pokuty, ale len spresnujú uplatnovanie clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 28), a jednak zatial co základná suma pokuty sa stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje na základe mnohých iných faktorov, v súvislosti s ktorými Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora Danone, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 25). Komisia teda bola oprávnená zvýsit základnú sumu pokuty zalobkyne o 70 % podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a v súlade s bodom 30 usmernení, ktoré sa Komisia zaviazala uplatnovat pri výkone svojej diskrecnej právomoci, vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna vdaka svojmu mimoriadne vysokému obratu mohla získat prostriedky na zaplatenie pokuty lahsie ako ostatné subjekty sankcionované v prejednávanej veci. 286 Komisia teda v prejednávanej veci postupovala bez toho, aby porusila zásadu zákonnosti. Preto je potrebné zamietnut prvú výhradu zalobkyne ako nedôvodnú. 287 Svojou druhou výhradou zalobkyna v podstate napáda výsku osobnej pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia. 288 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je v podstate "nespravodlivé" ulozit jej osobnú pokutu z dôvodu odstrasenia, hoci uvedená pokuta je vypocítaná na základe základnej sumy pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni a uz zahrna osobitné zvýsenie z dôvodu odstrasenia, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 523 napadnutého rozhodnutia, pokuta vo výske 22 700 000 eur ulozená spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France zodpovedá základnej sume pokuty, ktorá zahrna dodatocnú sumu vo výske 19 % hodnoty predaja spolocnosti Arkema France (pozri bod 18 vyssie), ktorú Komisia uplatnila v súlade s bodom 25 usmernení, "aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". Naproti tomu pokuta vo výske 15 890 000 eur ulozená len zalobkyni zodpovedá 70 % základnej sumy pokuty a v súlade s bodom 30 uvedených usmernení má "zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokút" pre podniky, ktoré majú zvlást vysoký obrat okrem tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením. 289 Preto je potrebné konstatovat, ze dodatocná suma vo výske 19 % hodnoty predaja spolocnosti Arkema France zohladnená pri výpocte základnej sumy pokuty v súlade s bodom 25 usmernení na jednej strane a osobitné zvýsenie ulozené zalobkyni podla bodu 30 uvedených usmernení na druhej strane zodpovedajú dvom rozdielnym cielom odstrasenia, ktoré bola Komisia oprávnená vziat do úvahy pri stanovení pokuty ulozenej zalobkyni. Tvrdenie zalobkyne v tejto súvislosti sa teda musí zamietnut ako nedôvodné. 290 Po druhé, pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala pri stanovení výsky osobnej pokuty, ktorá jej bola ulozená, zohladnit len nízky podiel obratu na trhu s príslusným výrobkom na celkovom obrate podniku, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. Ako totiz vyplýva z bodu 30 usmernení, Komisia je oprávnená ulozit dodatocnú sumu z dôvodu odstrasenia práve v prípade, ak je celkový obrat predmetného podniku "zvlást vysoký" v porovnaní s predajom tovarov dotknutých kartelom. 291 Preto je potrebné zamietnut druhú výhradu zalobkyne ako nedôvodnú. 292 V rámci svojej tretej výhrady zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla odôvodnit potrebu ulozit jej osobnú pokutu s poukazom na rozhodnutie Metakryláty, kedze uvedené rozhodnutie je v súcasnosti predmetom konania o neplatnost vedeného na Vseobecnom súde. V tejto súvislosti je po prvé potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 241 vyssie, predpokladá sa, ze rozhodnutia Komisie sú platné, pokial neboli zrusené alebo vzaté spät. Preto nijaké právne ustanovenie nebráni tomu, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí na podporu svojich úvah poukázala na rozhodnutie Metakryláty. Po druhé, aj keby rozhodnutie Metakryláty bolo zrusené súdmi Únie, v kazdom prípade by to nemalo vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze ako bolo uvedené v bodoch 256 a 257 vyssie, Komisia v prejednávanej veci ulozila zalobkyni osobnú pokutu podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a v súlade s bodom 30 usmernení. 293 Preto sa tretia výhrada zalobkyne musí zamietnut ako nedôvodná. 294 V rámci svojej stvrtej výhrady zalobkyna tvrdí, ze je nespravodlivé, aby jej osobná pokuta bola vypocítaná na základe faktorov závaznosti, dlzky trvania a odstrasujúcich úcinkov vztahujúcich sa na spolocnost Arkema France, ktorých parametre sa zalobkyne netýkajú, a to napriek tomu, ze zalobkyna nevedela o predmetnom porusení a nemohla ovplyvnit uvedené parametre. 295 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie alebo dôkaz s cielom spochybnit konstatovanie uvedené v bodoch 256 a 257 vyssie, ze Komisia ulozila zalobkyni osobnú pokutu podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a v súlade s bodom 30 usmernení. Okolnost, ci zalobkyna vedela alebo nevedela o predmetnom porusení, a skutocnost, ze osobná pokuta, ktorá jej bola ulozená, je zalozená na údajoch týkajúcich sa spolocnosti Arkema France, nemôze spochybnit tento záver. 296 Preto sa stvrtá výhrada musí zamietnut ako nedôvodná. 297 V rámci svojej piatej výhrady zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri výpocte osobnej pokuty, ktorá jej bola ulozená, nezohladnila styri faktory. Podla zalobkyne mala Komisia vziat do úvahy po prvé skutocnost, ze úcast spolocnosti Arkema France na predmetnom porusení trvala kratsie ako úcast spolocností EKA a Finnish Chemicals; po druhé polahcujúcu okolnost, ktorú Komisia uznala v odôvodnení c. 401 napadnutého rozhodnutia, zalozenú na prípadnej nedbanlivosti zalobkyne vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti; po tretie procesné pochybenia, ktoré predstavujú porusenia základných práv zalobkyne uvedených v druhom zalobnom dôvode, a po stvrté spoluprácu, ktorú Arkema France poskytla v priebehu správneho konania. 298 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 254 vyssie, pokuta vo výske 15 890 000 eur ulozená zalobkyni zodpovedá výlucne zvýseniu základnej sumy pokuty o 70 % v zmysle bode 30 usmernení. Aj keby sa vsak okolnosti uvedené v bode 297 vyssie preukázali, Komisia nebola na základe uvedeného bodu vôbec povinná vziat ich do úvahy pri stanovení takejto sadzby zvýsenia. 299 Preto je potrebné zamietnut piatu výhradu ako nedôvodnú. 300 V rámci svojej siestej výhrady zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze jej bola ulozená osobná pokuta, porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania z dvoch hladísk. 301 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, kedze zalobkyna je jediná materská spolocnost spomedzi ostatných materských spolocností dotknutých napadnutým rozhodnutím, konkrétne spolocností Akzo Nobel, ELSA a Uralita, ktorej bola ulozená osobná pokuta podla bodu 30 usmernení, hoci táto pokuta je nespravodlivá v tom zmysle, ze je zalozená na dvojnásobnom zohladnení odstrasujúceho úcinku. 302 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Advocaten voor de Wereld, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 303 V prejednávanej veci je vsak potrebné konstatovat, ze ako Komisia uviedla v odôvodneniach c. 548 a 549 napadnutého rozhodnutia, pricom zalobkyna toto konstatovanie nespochybnila, zalobkyna má velmi vysoký obrat v porovnaní s podnikmi, ktorým bola v napadnutom rozhodnutí ulozená pokuta, kedze jej obrat predstavuje 139 389 miliónov eur, zatial co obraty spolocností EKA, ELSA a Uralita predstavujú 550 miliónov eur, 509 000 eur a 1 095 miliónov eur. Preto sa zalobkyna z dôvodu jej obratu, ktorý je ovela vyssí ako obraty ostatných sankcionovaných podnikov, nenachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou týchto podnikov, v dôsledku coho bola Komisia oprávnená zaobchádzat s nou inak ako s uvedenými podnikmi. 304 V dôsledku toho Komisia tým, ze zvýsila pokuta ulozenú zalobkyni podla bodu 30 usmernení, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Preto sa prvé tvrdenie zalobkyne musí zamietnut ako nedôvodné. 305 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze z odôvodnenia c. 524 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zaokrúhlila pokutu, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France, smerom nadol len o 54 000 eur, zatial co pokuty ulozené spolocnostiam Finnish Chemicals a EKA boli zaokrúhlené smerom nadol o 666 000 eur a o 213 500 eur, je potrebné na úvod pripomenút, ze podla bodu 26 usmernení "Komisia pri stanovení základnej výsky pokuty pouzije zaokrúhlené údaje". 306 Ako dalej vyplýva z odpovede Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu a z interného dokumentu, ktorý Komisia predlozila v tejto súvislosti na úcely objasnenia metódy, ktorú pouzila pri zaokrúhlovaní pokút ulozených predmetným podnikom v napadnutom rozhodnutí smerom nadol, je potrebné po prvé konstatovat, ze Komisia znízila pokutu spolocností EKA a Akzo Nobel zo 116 243 541 eur na 116 000 000 eur, pokutu spolocnosti Finnish Chemicals zo 68 773 445 eur na 68 000 000 eur, pokutu spolocnosti ELSA zo 42 322 120 eur na 42 000 000 eur, pokutu spolocnosti Arkema France a zalobkyne z 22 754 400 eur na 22 700 000 eur a napokon pokutu spolocností Aragonesas a Uralita z 9 969 300 eur na 9 900 000 eur. Po druhé, ako Komisia v podstate uvádza v uvedenom dokumente, z týchto zaokrúhlení smerom nadol vyplýva, ze Komisia zaokrúhlila kazdú z predmetných pokút na najblizsí celý milión eur, pokial zaokrúhlenie smerom nadol nemalo za následok znízenie uvedenej pokuty o viac ako 2 %, a na najblizsích stotisíc eur v prípadoch, ked by zaokrúhlenie smerom nadol na najblizsí celý milión eur malo za následok znízenie uvedenej pokuty o viac ako 2 %. 307 Preto napriek tomu, ze spolocnostiam EKA a Akzo Nobel a spolocnostiam Finnish Chemicals a ELSA boli v dôsledku uplatnenia bodu 26 usmernení priznané znízenia pokuty, a to o 43 541 eur, o 773 445 eur a o 322 120 eur, ktoré sú v absolútnom vyjadrení vyssie ako znízenia pokuty priznané na jednej strane spolocnosti Arkema France a zalobkyni a na druhej strane spolocnostiam Aragonesas a Uralita, a to o 54 400 eur a o 69 300 eur, nic to nemení na skutocnosti, ze metóda, ktorú Komisia pouzila, bola uplatnená koherentne v prípade kazdého zo sankcionovaných podnikov a ze uvedená metóda je objektívne odôvodnená vzhladom na to, ze Komisia bola v súlade so svojou diskrecnou právomocou v rámci stanovenia pokút oprávnená konstatovat, ze zaokrúhlenie uvedených pokút smerom nadol by v kazdom prípade nemalo mat za následok znízenie pokuty o viac ako 2 %. 308 Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia pri zaokrúhlovaní pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France smerom nadol neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa ôsmy zalobný dôvod ako celok musí zamietnut ako nedôvodný. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad a pravidiel, ktorými sa spravoval výpocet pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni 309 Zalobkyna v podstate napáda výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. O prvej casti zalozenej na pochybeniach pri výpocte pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania 310 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia pri výpocte pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, nevzala do úvahy niektoré okolnosti. 311 Po prvé zalobkyna napáda výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, pricom odkazuje na styri tvrdenia, ktoré uviedla v rámci piatej výhrady ôsmeho zalobného dôvodu, v rámci ktorej napáda pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 297 vyssie). Zalobkyna teda tvrdí, ze Komisia mala po prvé vziat do úvahy skutocnost, ze úcast spolocnosti Arkema France na predmetnom porusení trvala kratsie ako úcast spolocností EKA a Finnish Chemicals. Po druhé Komisia mala zohladnit polahcujúcu okolnost, ktorú uviedla v odôvodnení c. 401 napadnutého rozhodnutia, týkajúcu sa prípadnej nedbanlivosti zalobkyne vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti. Po tretie Komisia mala zohladnit procesné pochybenia, ktoré predstavujú porusenia základných práv uvedených v druhom zalobnom dôvode. Po stvrté zalobkyna zastáva názor, ze Komisia mala vziat do úvahy spoluprácu, ktorú Arkema France poskytla v priebehu správneho konania. 312 Po druhé zalobkyna odkazuje na prvé tvrdenie, ktoré uviedla v rámci siestej výhrady ôsmeho zalobného dôvodu (pozri bod 278 vyssie), v rámci ktorého tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze iba zalobkyni ulozila osobnú pokutu, zatial co ostatným materským spolocnostiam bola v napadnutom rozhodnutí ulozená iba solidárna pokuta s ich dcérskymi spolocnostami. 313 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 314 Po prvé, pokial ide o styri tvrdenia, ktorými sa zalobkyna usiluje spochybnit výpocet pokuty ulozenej v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, po prvé je potrebné zamietnut ako nedôvodné jej tvrdenie, ze uvedená pokuta by sa mala znízit vzhladom na to, ze jej úcast na predmetnom porusení trvala kratsie ako úcast spolocností EKA a Finnish Chemicals. V tejto súvislosti je totiz potrebné konstatovat, ze ako výslovne vyplýva z odôvodnenia c. 522 napadnutého rozhodnutia, Komisia v súlade v bodom 24 usmernení zohladnila v prípade spolocnosti Arkema France a zalobkyne násobný faktor 5 zodpovedajúci jej úcasti na karteli v trvaní styroch rokov a ôsmich mesiacov, zatial co v prípade spolocnosti EKA a jej materskej spolocnosti a v prípade spolocnosti Finnish Chemicals a jej materskej spolocnosti pouzila násobný faktor 5,5 z dôvodu ich úcasti na predmetnom porusení v trvaní piatich rokov a styroch mesiacov. Preto sa tvrdenie zalobkyne v tejto súvislosti musí zamietnut ako nedôvodné. 315 Po druhé, pokial sa zalobkyna odvoláva na polahcujúcu okolnost, ktorú Komisia v jej prípade údajne uznala v odôvodnení c. 401 napadnutého rozhodnutia, vyplývajúcu z "prípadnej nedbanlivosti" zalobkyne vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti, na jednej strane je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom výklade uvedeného odôvodnenia. V uvedenom odôvodnení totiz Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, neuviedla, ze nedbanlivost zalobkyne týkajúca sa kontroly cinností jej dcérskej spolocnosti predstavuje polahcujúcu okolnost, ale naopak ze "nedostatocná obozretnost vedenia [spolocnosti Arkema France] a vedenia [zalobkyne] pri výkone ich úloh, ktorá sa prejavila v tom, ze statutárne a riadiace orgány obidvoch spolocností údajne nevedeli o cinnosti svojich zamestnancov, nemôze slúzit ako odôvodnenie zbavenia sa zodpovednosti za ich konanie". Na druhej strane zalobkyna v kazdom prípade neuviedla nijaké tvrdenie na podporu svojho tvrdenia, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze jej "prípadná nedbanlivost" pri dohlade nad jej dcérskou spolocnostou mohla odôvodnovat znízenie pokuty. Preto sa toto tvrdenie musí zamietnut ako nedôvodné. 316 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala zohladnit porusenia jej základných práv, ktoré uviedla vo svojom druhom zalobnom dôvode, a z tohto dôvodu jej mala priznat znízenie pokuty, ktorú jej ulozila spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v rámci skúmania uvedeného zalobného dôvodu (pozri bod 204 vyssie), Komisia sa nedopustila ziadneho z porusení, ktoré zalobkyna namieta. Preto sa toto tvrdenie musí tiez zamietnut ako nedôvodné. 317 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia mala zohladnit spoluprácu, ktorú Arkema France poskytla v priebehu správneho konania, je potrebné konstatovat, ze zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie, ktorým by spochybnila konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach c. 543 a 544 a 561 az 580 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých v podstate spolupráca, ktorú poskytla Arkema France, neodôvodnovala znízenie pokuty v rámci alebo mimo uplatnovania oznámenia o spolupráci z roku 2002. Preto je potrebné zamietnut toto tvrdenie ako nedôvodné. 318 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania vzhladom na to, ze iba zalobkyni bola spomedzi ostatných sankcionovaných materských spolocností ulozená osobná pokuta, je potrebné zamietnut ho ako nedôvodné. Je totiz potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu (pozri bod 254 vyssie), pokuta ulozená zalobkyni v clánku 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia zodpovedá zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France v clánku 2 písm. c) uvedeného rozhodnutia, o 70 % vzhladom na skutocnost, ze mimoriadne vysoký obrat zalobkyne v case prijatia napadnutého rozhodnutia v porovnaní s ostatnými sankcionovanými subjektmi jej umoznil lahsie získat prostriedky na zaplatenie uvedenej pokuty. Vzhladom na to, ze je nesporné, ze ostatné materské spolocnosti sankcionované v napadnutom rozhodnutí nemali obrat, ktorý by odôvodnoval takéto zvýsenie, je potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa nenachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou uvedených spolocností, na základe ktorej by s nimi Komisia mala zaobchádzat rovnako. 319 Preto je potrebné zamietnut prvú cast deviateho zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s pokutou ulozenou spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania 320 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze pokuta, ktorá bola ulozená spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France, je najvyssia spomedzi pokút ulozených podnikom sankcionovaným v napadnutom rozhodnutí. 321 Po prvé, ako zalobkyna navyse uviedla v rámci siestej výhrady svojho ôsmeho zalobného dôvodu (pozri bod 279 vyssie), základná suma pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France bola zaokrúhlená smerom nadol v ovela mensom rozsahu ako základné sumy pokút ulozených spolocnostiam Finnish Chemicals a EKA. 322 Po druhé pokuta ulozená spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni nedostatocne zohladnuje dva faktory podla usmernení. Po prvé Komisia nedostatocne zohladnila nízky obrat spolocnosti Arkema France na trhu EHP s chlorecnanom sodným v porovnaní s obratom spolocnosti EKA, ktorá bola oslobodená od pokuty, a spolocnosti Finnish Chemicals, ktorej bola ulozená pokuta, ktorá je styrikrát nizsia ako pokuta ulozená spolocnosti Arkema France. Po druhé Komisia nedostatocne zohladnila nízky trhový podiel spolocnosti Arkema France, ktorý na trhu s chlorecnanom sodným predstavuje 9 %, v porovnaní jednak s trhovým podielom spolocnosti EKA, ktorý je pätkrát vyssí, a jednak s trhovým podielom spolocnosti Finnish Chemicals, ktorý je trikrát vyssí. Zalobkyna v tejto súvislosti tiez poznamenáva, ze trhové podiely spolocnosti Arkema France a spolocností Aragonesas a Solvay sa lísia len o styri percentuálne body. 323 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France, nedostatocne zohladnuje nizsiu mieru úcasti spolocnosti Arkema France na predmetnom porusení v porovnaní s mierou úcasti spolocností EKA a Finnish Chemicals. 324 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 325 Pokial ide po prvé o výhradu zalobkyne, podla ktorej základná suma pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France bola zaokrúhlená smerom nadol v ovela mensom rozsahu ako základné sumy pokút ulozených spolocnostiam Finnish Chemicals a EKA, je potrebné konstatovat, ze táto výhrada sa úplne zhoduje so siestou výhradou ôsmeho zalobného dôvodu (pozri bod 279 vyssie). Je teda potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v bodoch 305 az 308 vyssie, v ktorých bolo v podstate uvedené, ze metóda zaokrúhlenia sumy uvedenej pokuty smerom nadol bola uplatnená koherentne v prípade kazdého z podnikov sankcionovaných v napadnutom rozhodnutí a ze uvedená metóda bola objektívne odôvodnená. 326 Pokial ide po druhé o výhradu zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze nedostatocne zohladnila jednak nízky obrat spolocnosti Arkema France na trhu EHP s chlorecnanom sodným v porovnaní so spolocnostami EKA a Finnish Chemicals a jednak nízky trhový podiel spolocnosti Arkema France na uvedenom trhu, je potrebné zamietnut ju ako nedôvodnú. 327 Na jednej strane je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie ani dôkaz s cielom preukázat, ze Komisia vzhladom na okolnosti, ktoré vzala do úvahy pri stanovení pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France, v napadnutom rozhodnutí uplatnila ustanovenia usmernení diskriminacným spôsobom. Na druhej strane, hoci existuje znacný rozdiel medzi výskou pokuty ulozenej spolocnosti Arkema France a zalobkyni a výskami pokút ulozených spolocne a nerozdielne spolocnostiam EKA a Akzo Nobel a spolocnostiam ELSA a Finnish Chemicals napriek tomu, ze Arkema France mala na trhu s chlorecnanom sodným v EHP nizsí trhový podiel ako EKA a Finnish Chemicals, je to odôvodnené tým, ze spolocnostiam EKA a Akzo Nobel bolo priznané úplné oslobodenie od pokuty a ze maximálna hranica vo výske 10 % obratu spolocnosti Finnish Chemicals, ktorej bolo priznané znízenie pokuty o 50 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, bola takmer o polovicu nizsia ako maximálna hranica v prípade zalobkyne (pozri tabulky uvedené v odôvodneniach c. 524 a 552 napadnutého rozhodnutia). 328 Pokial ide po tretie o výhradu zalobkyne, ze pokuta, ktorú jej Komisia ulozila spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema France, nedostatocne zohladnuje nizsiu mieru úcasti tejto spolocnosti na porusení v porovnaní s mierou úcasti spolocností EKA a Finnish Chemicals, je potrebné poukázat na to, ze okrem toho, ze zalobkyna vo svojich písomných podaniach neuviedla nijaké tvrdenie alebo dôkaz na podporu tejto výhrady, zalobkyna nenapáda dôvody, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 536 napadnutého rozhodnutia a na základe ktorých zamietla tvrdenia zalobkyne uvedené v tejto súvislosti, podla ktorých okrem iného "[zalobkyna] udrziavala casté kontakty so svojimi konkurentmi pocas celého trvania svojej úcasti na karteli", "uz tieto pociatocné kontakty preukazujú jej aktívnu úcast na [predmetných] protisútazných dohodách" alebo ze tvrdenie zalobkyne, ze "z dôvodu svojho obmedzeného podielu na trhu nemohla plnit funkciu sprostredkovatela medzi spolocnostami EKA a Finnish Chemicals, jednoznacne vyvracajú dôkazy uvedené [v napadnutom rozhodnutí]". 329 Preto je potrebné zamietnut tretiu výhradu, a teda aj deviaty zalobný dôvod ako celok ako nedôvodné. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002 330 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, kedze jej nepriznala znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. O prvej casti zalozenej na odmietnutí priznania znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania 331 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci z roku 2002 tým, ze neznízila pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France z dôvodu, ze dôkazy, ktoré táto spolocnost predlozila, boli nedostatocné. Zalobkyna sa v tejto súvislosti domnieva, ze vzhladom na to, ze Komisia je viazaná ustanoveniami uvedeného oznámenia, nebola oprávnená odmietnut akékolvek znízenie obidvoch pokút ulozených zalobkyni bez odôvodnenia alebo abstraktným a "kapricióznym" spôsobom. 332 Po prvé, ako vyplýva z odôvodnení c. 554, 561, 581 a 584 napadnutého rozhodnutia, je nesporné, ze Arkema France ako prvý podnik po spolocnosti EKA poskytla Komisii dôkazy o karteli. 333 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze ako vyplýva zo samotných odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od konstatovaní, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach c. 568 az 580 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa opierala o dôkazy predlozené spolocnostou Arkema France pri preukazovaní predmetného porusenia. Zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenia c. 38 a 46 a na poznámku pod ciarou c. 63, na odôvodnenie c. 76 a na poznámku pod ciarou c. 116, na odôvodnenie c. 94 a na poznámku pod ciarou c. 136, na odôvodnenie c. 98 a na poznámku pod ciarou c. 142, na odôvodnenia c. 243 a 251 a na poznámku pod ciarou c. 302, na odôvodnenia c. 254, 255, 259, 260, 273, 314, 344, 355, 589, 593 a 594 a na poznámky pod ciarou c. 118, 259, 293, 337, 540 a 542 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho sa zalobkyna domnieva, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 568, 569, 571 az 573, 575 a 576 napadnutého rozhodnutia, dôkazy predlozené spolocnostou Arkema France umoznili potvrdit viacero skutocností týkajúcich sa predmetného porusenia. Z odôvodnenia c. 344 napadnutého rozhodnutia in limine navyse vyplýva, ze Aragonesas konstatovala, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France mali významnú pridanú hodnotu. 334 Komisia s tvrdeniami zalobkyne nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 335 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 tým, ze nepriznala spolocnosti Arkema France znízenie pokuty vo výske 30 az 50 %, hoci táto spolocnost ako prvý podnik po spolocnosti EKA, ktorej bolo priznané oslobodenie od pokuty, poskytla Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou. 336 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokuty], môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená." 337 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 tohto oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 338 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splní podmienku uvedenú v bode 21 uvedeného oznámenia, má totiz nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky majú nárok na znízenie pokuty maximálne o 20 %. 339 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21 [tohto oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu," a ze "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia." 340 Podla judikatúry Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viaceré skutocnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného jej oddeleniami. V tejto súvislosti musí Komisia vykonat komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 81, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 219). 341 Okrem toho v rámci posudzovania spolupráce clenov kartelu mozno Komisii vytknút len zjavne nesprávne posúdenie, kedze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosmi iných podnikov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 340 vyssie, bod 88). V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 297). 342 Základom znízenia pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva hospodárskej sútaze je navyse domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 399, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 340 vyssie, bod 220). 343 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze bola do istej miery pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 301; z 25. októbra 2005, Skupina Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna Danone", bod 455, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 340 vyssie, bod 222). 344 Napokon spolupráca podniku v rámci vysetrovania vôbec nezakladá nárok na znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a Danone, uz citovaný v bode 343 vyssie, bod 451). 345 V prejednávanej veci je potrebné na úvod poukázat na to, ze je nesporné, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 561 napadnutého rozhodnutia, Arkema France podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 ako druhý podnik po spolocnosti EKA. Je teda potrebné skúmat, ci ako tvrdí zalobkyna, z jednotlivých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobkyna a ktoré sú uvedené v bode 333 vyssie, vyplýva, ze Arkema France poskytla Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 346 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalobkyne, podla ktorej jej v podstate malo byt priznané znízenie pokuty v súlade s oznámením o spolupráci z roku 2002 vzhladom na to, ze ako prvý podnik poskytla informácie uvedené v odôvodneniach c. 38, 46, 344, 355 a 589 napadnutého rozhodnutia a v súvisiacej poznámke pod ciarou c. 63, je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze takéto informácie nemali významnú pridanú hodnotu. 347 Po prvé, pokial ide o odôvodnenia c. 38 a 46 napadnutého rozhodnutia a o súvisiacu poznámku pod ciarou c. 63, je potrebné poukázat na to, ze ich predmetom sú informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France týkajúce sa jej výrobných kapacít, ako aj hodnoty predaja a trhových podielov podnikov pôsobiacich na trhu EHP s chlorecnanom sodným. Vzhladom na to, ze uvedené informácie v zmysle judikatúry citovanej v bode 344 vyssie neprekracujú rámec povinností, ktoré vyplývali spolocnosti Arkema France z clánku 18 nariadenia c. 1/2003, je potrebné konstatovat, ze nemajú významnú pridanú hodnotu. 348 Po druhé, pokial ide o odôvodnenie c. 344 napadnutého rozhodnutia, je potrebné poznamenat, ze Komisia v tomto odôvodnení poukázala na tvrdenie spolocnosti Aragonesas, ze "dôkazy predlozené Komisiou sa opierajú prevazne o ziadosti [podla oznámenia o spolupráci z roku 2002] podané spolocnostami EKA, Finnish Chemicals a [Arkema France]". V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze Komisia v uvedenom odôvodnení iba poukázala na tvrdenie spolocnosti Aragonesas, toto tvrdenie nemozno vykladat v tom zmysle, ze Komisia ním uznala, ze Arkema France jej poskytla informácie s významnou pridanou hodnotou, alebo ze preukazuje, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France nemajú významnú pridanú hodnotu. 349 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie c. 355 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom v podstate uviedla, ze "vyhlásenia, ktoré smerujú proti záujmom podniku, ktorý ich podal, treba v zásade povazovat za mimoriadne spolahlivé dôkazy". V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z takého vseobecného konstatovania Komisie nemozno vyvodit záver, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France v prejednávanej veci významne ulahcili Komisii jej úlohu tým, ze jej umoznili preukázat skutkové okolnosti porusenia, a ze z tohto dôvodu mali významnú pridanú hodnotu. 350 Po stvrté, pokial ide o odôvodnenie c. 589 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom poukázala na to, ze "na úcely posúdenia hodnoty dôkazov poskytnutých spolocnostou Finnish Chemicals je potrebné zdôraznit, ze v case, ked [Finnish Chemicals] kontaktovala Komisiu, [Komisia] uz mala k dispozícii dôkazy, ktoré jej predlozili EKA, Finnish Chemicals (vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 10. septembra 2004 v rozsahu, v akom [Finnish Chemicals] neprekrocila rámec uvedenej ziadosti) a [Arkema France]". V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze hoci znenie uvedeného odôvodnenia mozno vykladat v tom zmysle, ze Komisia konstatovala, ze Arkema France predlozila "dôkazy", takýto výklad nemozno v prejednávanej veci uznat vzhladom na kontext, v ktorom Komisia toto konstatovanie uviedla, a na iné konstatovania, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí. V prvom rade vzhladom na to, ze toto konstatovanie Komisie bolo uvedené v kontexte hodnotenia pridanej hodnoty informácií predlozených spolocnostou Finnish Chemicals, totiz toto konstatovanie má zdôraznit, ze Komisia je povinná skúmat, ci informácie poskytnuté spolocnostou Finnish Chemicals majú významnú pridanú hodnotu, vzhladom na informácie, ktoré sú uz dostupné v jej spise, ale nie ze Arkema France poskytla informácie s významnou pridanou hodnotou. Okrem toho uvedené konstatovanie nespochybnuje konstatovania, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach c. 561 az 580 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých je potrebné zamietnut vsetky tvrdenia zalobkyne a spolocnosti Arkema France uvedené v napadnutom rozhodnutí, v rámci ktorých zalobkyna a Arkema France tvrdili, ze Arkema France poskytla informácie s významnou pridanou hodnotou. Napokon konstatovanie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení c. 589 napadnutého rozhodnutia, v kazdom prípade nemôze preukázat, ze vzhladom na informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze uvedené informácie nemali významnú pridanú hodnotu. 351 Po druhé, pokial ide o odôvodnenia c. 76, 254, 255, 259 a 273 napadnutého rozhodnutia a súvisiace poznámky pod ciarou c. 116 a 337, na ktoré poukazuje zalobkyna, je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze nemali významnú pridanú hodnotu. 352 Po prvé, pokial ide o odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia a súvisiacu poznámku pod ciarou c. 116, Komisia v nich opisuje vseobecné fungovanie kartelu, ktoré sa vyznacovalo najmä "castými kontaktmi v podobe dvojstranných alebo mnohostranných stretnutí a telefonických rozhovorov, avsak bez dodrziavania osobitnej schémy." Komisia tiez uviedla, ze "podla [spolocnosti Arkema France] zoznam spolocných zákazníkov a objemov predaja, ktoré im bol kazdý z výrobcov chlorecnanu sodného, ktorí boli clenmi kartelu, oprávnený dodávat, bol zostavený na samotnom zaciatku kartelu" a ze "[Arkema France] vsak predmetný zoznam Komisii nepredlozila" V tejto súvislosti okrem toho, ze z ústnej ziadosti spolocnosti EKA o oslobodenie od pokuty vyplýva, ze táto spolocnost uz informovala Komisiu o povahe kontaktov, ktoré existovali medzi predmetnými podnikmi, táto informácia, ktorú Arkema France nepodlozila nijakým listinným dôkazom, nemala v zmysle judikatúry citovanej v bode 343 vyssie významnú pridanú hodnotu. 353 Po druhé, pokial ide o odôvodnenie c. 254 a poznámku pod ciarou c. 305 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nich uviedla, ze Arkema France vyhlásila, ze "[jej zástupcovi, pánovi L.] sa zdá, ze si spomína na jedno stretnutie medzi spolocnostou Finnish Chemicals a [spolocnostou Arkema France] uskutocnené s cielom zistit, preco sa prestali dodrziavat pravidlá o rozdelení uplatnované na [zákazníka] MODO", a ze "pocas tohto stretnutia, o ktorom si [pán L.] myslí, ze sa uskutocnilo v prvom stvrtroku 1999 vo Fínsku, Finnish Chemicals vyhlásila, ze v nadväznosti na dohodu svojej materskej spolocnosti so spolocnostou MODO sa stala výhradným dodávatelom [spolocnosti MODO], cím doslo k ukonceniu dohody existujúcej medzi spolocnostami EKA, Finnish Chemicals a [Arkema France] v súvislosti s týmto zákazníkom". V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia dodáva, ze "vzhladom na to, ze zmluva medzi spolocnostami MODO a Finnish Chemicals bola uzavretá az v septembri 1999, sa vsak Komisia domnieva, ze [pán L.] si zmýlil dátumy a miesta a ze v skutocnosti poukazuje na stretnutie z 9. novembra 1999 v Kodani." Preto okrem toho, ze ústna informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France je, ako táto spolocnost sama uznáva, neistá ("[pánovi L.] sa zdá, ze si spomína"), a tiez nepresná, je v kazdom prípade potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedla, ze táto informácia je nesprávna, co zalobkyna navyse nespochybnuje. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze táto informácia nemá významnú pridanú hodnotu. 354 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie c. 259 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom spomenula cestovné príkazy zástupcu spolocnosti Arkema France, pána L., ktoré sa vztahujú na obdobie od októbra do decembra 1999 a ktoré jej poskytla Arkema France. V tomto odôvodnení sa tiez uvádza, ze tieto dokumenty obsahujú záznam "15/12 EKA Roissy" a ze Arkema France z toho vyvodzuje, ze "tento záznam by sa mohol týkat stretnutia so zástupcami spolocnosti EKA na letisku Roissy-Charles-de-Gaulle v Parízi 15. decembra 1999". Je potrebné konstatovat, ze v tomto odôvodnení Komisia uviedla, ze EKA si na takéto stretnutie nespomína. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze táto informácia, o ktorej si Arkema France nie je istá a ktorá nebola potvrdená, nemá významnú pridanú hodnotu. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze skutocnost, ze Komisia vzhladom na neexistenciu dostatocných dôkazov na potvrdenie tejto informácie nezahrnula stretnutie, ktoré sa údajne konalo na letisku Roissy-Charles-de-Gaulle, do zoznamu stretnutí a telefonických rozhovorov týkajúcich sa kartelu (pozri prílohu 1 napadnutého rozhodnutia), potvrdzuje, ze táto informácia nemá významnú pridanú hodnotu. 355 Po stvrté, pokial ide o odôvodnenie c. 273 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom uviedla, ze Arkema France poukazuje na stretnutie spolocností EKA, Finnish Chemicals a Arkema France "na jar 2000". Je vsak potrebné poukázat na to, ze Komisia v uvedenom odôvodnení tiez konstatovala, ze EKA ani Finnish Chemicals nepotvrdili, ze toto stretnutie sa konalo. Okrem toho Komisia v tomto odôvodnení uviedla, ze na základe informácií poskytnutých spolocnostou EKA, uvedených v odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat ze v skutocnosti ide o stretnutie, ktoré sa konalo 9. februára 2000. Preto okrem toho, ze táto informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France je nepresná, Komisia uviedla, ze táto informácia nebola potvrdená inými skutocnostami, ktoré by umoznili Komisii preukázat ju, pricom zalobkyna toto konstatovanie Komisie nespochybnila. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze táto informácia nemá významnú pridanú hodnotu. 356 Po piate, pokial ide o poznámku pod ciarou c. 337 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze Komisia v nej spresnila obsah odôvodnenia c. 284 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia okrem iného uviedla, ze "hoci sa medzi konkurentmi v januári a vo februári 2000 uskutocnilo este niekolko telefonických rozhovorov a stretnutí..., [obvyklá] miera spolupráce, ktorá zahrnala predovsetkým úsilie o rozdelenie objemu predaja a stanovenie cien, nebola [v roku 2000] obnovená z dôvodu straty vzájomnej dôvery a zo vsetkých súvisiacich dôvodov, ktoré konkurenti uviedli vo svojich jednotlivých vyhláseniach." V poznámke pod ciarou c. 337 uvedeného rozhodnutia Komisia v súvislosti s dátumom ukoncenia kartelu uviedla, ze "EKA a [Arkema France] odkazujú na svoje programy [dodrziavania práva hospodárskej sútaze], ktoré boli zavedené v rokoch 1999 a 2000," a ze "Finnish Chemicals uvádza, ze kontakty s konkurentmi zanikli po uzatvorení zmluvy so [zákazníkom] MODO." V tejto súvislosti je tiez potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení c. 575 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zástupca spolocnosti Arkema France, pán L., "iba potvrdil vyhlásenie spolocnosti EKA týkajúce sa úcinku prijatia programov [dodrziavania práva hospodárskej sútaze] bez toho, aby v tejto súvislosti uviedol nové dôkazy." Okrem toho v odôvodnení c. 593 napadnutého rozhodnutia a v poznámke pod ciarou c. 540 Komisia poukázala na to, ze "v case, ked dostala odpoved na ziadost o informácie a ziadost o [spoluprácu] spolocnosti Finnish Chemicals, v jej spise uz boli uvedené informácie pochádzajúce z dvoch nezávislých zdrojov [EKA a Arkema France], z ktorých vyplývalo, ze protiprávne konanie sa skoncilo az na jar 2000." Napokon v odôvodnení c. 594 napadnutého rozhodnutia a v poznámke pod ciarou c. 542 Komisia uviedla, ze "z informácií predlozených [spolocnostou EKA] uz vyvodila," ze EKA sa na jar 2000 distancovala od kartelu. 357 Vzhladom na konstatovania Komisie v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia uvedené v bode 356 vyssie je potrebné konstatovat, ze informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France v tejto súvislosti nemala v case, ked bola poskytnutá Komisii, významnú pridanú hodnotu. Okrem toho, ze informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France, podla ktorej kartel ukoncil svoju cinnost po zavedení programov dodrziavania práva hospodárskej sútaze, nie je presná, pokial ide o správnost dátumu, z ktorého Komisia vychádzala na úcely preukázania skoncenia porusenia, cize 9. februára 2000 [clánok 1 písm. e), napadnutého rozhodnutia], totiz Komisia práve na základe spresnení, ktoré poskytla EKA, ako vyplýva z odôvodnenia c. 290 napadnutého rozhodnutia, bola schopná preukázat, ze k skonceniu porusenia doslo uskutocnením stretnutia obchodného zdruzenia CEFIC, ktoré sa konalo 9. februára 2000. 358 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie c. 94 a poznámku pod ciarou c. 196, odôvodnenie c. 98 a poznámku pod ciarou c. 142, odôvodnenie c. 243 a poznámku pod ciarou c. 293, odôvodnenie c. 251 a poznámku pod ciarou c. 302, odôvodnenie c. 260 a odôvodnenie c. 593 a poznámku pod ciarou c. 540, odôvodnenie c. 594 a poznámku pod ciarou c. 542, ako aj poznámky pod ciarou c. 118 a 259 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze sú v nich spomenuté bud informácie, ktoré Komisia podla napadnutého rozhodnutia uz mala dispozícii v case, ked Arkema France podala svoju ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo informácie, ktoré neboli dostatocne presné alebo podlozené na to, aby Komisii umoznili preukázat skutkové okolnosti porusenia, alebo napokon informácie, ktoré Komisia získala v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003. 359 Po prvé, pokial ide o odôvodnenie c. 94 a poznámku pod ciarou c. 136 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nich uviedla, ze "podla spolocnosti Finnish Chemicals sa 17. mája [1995] v hoteli SAS Royal v Kodani konalo stretnutie, na ktorom sa zúcastnili [EKA, Finnish Chemicals a Arkema France]." Komisia tu dalej uviedla, ze cestovné príkazy zástupcu spolocnosti Arkema France, pána D., potvrdili jeho úcast na tomto stretnutí. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné poukázat na to, ze z odôvodnení c. 95 a 96 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia preukázala existenciu tohto stretnutia na základe dôkazov predlozených spolocnostou Finnish Chemicals, co zalobkyna nespochybnuje. V odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia uviedla, ze zápisy, ktoré na stretnutí zo 17. mája 1995 zhotovil zástupca spolocnosti Finnish Chemicals, pán S., "preukazujú úcast [spolocnosti Arkema France] na karteli". Na druhej strane je v kazdom prípade potrebné poukázat na to, ze predlozenie samotných cestovných príkazov zástupcu spolocnosti Arkema France, ktoré umoznujú potvrdit jeho úcast na predmetnom stretnutí, predstavuje spoluprácu, ktorá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 344 vyssie neprekracuje rámec povinností, ktoré tejto spolocnosti vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze Arkema France nepredlozila v tejto súvislosti dôkazy s významnou pridanou hodnotou. 360 Po druhé, pokial ide o odôvodnenie c. 98 a poznámku pod ciarou c. 142 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nich okrem iného uviedla, ze "EKA takisto tvrdí, ze okolo roku 1995 sa so spolocnostami Finnish Chemicals a [Arkema France] rozhodli 'pristúpit k významnému zvýseniu cien, ktoré sa podarilo uskutocnit,` pokial ide o Portugalsko, vzhladom na oslabovanie escuda," a ze "dôkazy, ktoré poskytla EKA, preukazujú, ze v roku 1995 tento podnik zvýsil ceny, ktoré uplatnoval voci svojim portugalským zákazníkom, o 31 % a o 44 % v porovnaní s cenami uplatnovanými v roku 1993." Okrem toho Komisia uviedla, ze "[Arkema France] tiez potvrdila úspesné zvýsenie cien." Zo znenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze toto zvýsenie cien v roku 1995 bolo preukázané na základe ústnych informácií a dokumentov, ktoré poskytla EKA, co zalobkyna nespochybnuje. Preto napriek tomu, ze ústna informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France potvrdzuje informáciu spolocnosti EKA, je potrebné konstatovat, ze ako uviedla Komisia, túto informáciu podla judikatúry citovanej v bode 343 vyssie nemozno povazovat za informáciu s významnou pridanou hodnotou, kedze Arkema France neposkytla údaje o uvedenom zvýsení cien nad rámec údajov poskytnutých spolocnostou EKA. 361 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie c. 243 a poznámku pod ciarou c. 293 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nich poukázala na to, ze "EKA a [Arkema France] vo svojich vyhláseniach uviedli, ze vo februári alebo v marci 1999 sa konalo stretnutie ich zástupcov" a ze "[Arkema France] potvrdila, ze pán [W.] na tomto stretnutí zastupoval spolocnost EKA." V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení výslovne uvádza ústne informácie poskytnuté spolocnostou EKA. Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 245 napadnutého rozhodnutia tiez poukázala na to, ze "hoci nebolo mozné s úplnou istotou preukázat, ze stretnutie sa konalo, Komisia sa domnieva, ze je pravdepodobné, ze diskusie medzi konkurentmi pokracovali tak, ako ich opísala EKA." Okrem toho, ze Komisia sa dozvedela o uvedenom stretnutí a o jeho obsahu len na základe ústnych informácií poskytnutých spolocnostou EKA, sa teda Komisia domnieva, pricom zalobkyna túto domnienku nespochybnuje, ze táto informácia neumoznuje s istotou preukázat skutkové okolnosti porusenia. Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia nepochybila, ked rozhodla, ze informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France v tejto súvislosti nemá významnú pridanú hodnotu. 362 Po stvrté, pokial ide o odôvodnenie c. 251 napadnutého rozhodnutia a súvisiacu poznámku pod ciarou c. 302, Komisia v nich poukázala na to, ze "Finnish Chemicals informovala Komisiu o stretnutí, ktoré sa konalo 9. novembra 1999 v Kodani" za úcasti zástupcov spolocností Arkema France a Finnish Chemicals. Komisia tu tiez uviedla, ze Arkema France "potvrdila, ze toto stretnutie sa skutocne konalo [a ze] predlozila Komisii cestovné príkazy [svojho zástupcu, pána L.], ktoré preukazujú, ze toto stretnutie sa konalo 9. novembra 1999 v Kodani." V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane poukázat na to, ze predlozenie samotných cestovných príkazov zástupcu spolocnosti Arkema France, ktoré umoznujú potvrdit jeho úcast na predmetnom stretnutí, predstavuje spoluprácu, ktorá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 344 vyssie neprekracuje rámec povinností, ktoré tejto spolocnosti vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Na druhej strane Komisia v odôvodnení c. 252 napadnutého rozhodnutia doslovne reprodukuje presné informácie poskytnuté spolocnostou Finnish Chemicals, ktorých predmetom bol obsah diskusií, ktoré sa uskutocnili na tomto stretnutí, zatial co v odôvodnení c. 254 napadnutého rozhodnutia sú uvedené nepresné vyhlásenia spolocnosti Arkema France týkajúce sa tohto stretnutia. Napokon z uvedených odôvodnení vyplýva, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France v case ich poskytnutia neumoznili potvrdit skutocnosti uvedené v spise Komisie, ale ze práve informácie poskytnuté spolocnostou Finnish Chemicals umoznili Komisii preukázat tieto skutocnosti. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France v tejto súvislosti nemali významnú pridanú hodnotu. 363 Po piate, pokial ide o odôvodnenie c. 260 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom uviedla, ze "Finnish Chemicals [prostredníctvom svojho zástupcu, pána S.] vyhlásila, ze zástupcovia [spolocnosti Arkema France] a spolocnosti Finnish Chemicals sa opät stretli 21. decembra 1999... v Stokholme" a ze "toto stretnutie tiez potvrdzujú cestovné príkazy pána [L.] predlozené [spolocnostou Arkema France]." V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze okrem toho, ze ako vyplýva z uvedeného odôvodnenia, Komisia preukázala toto stretnutie len na základe informácií poskytnutých spolocnostou Finnish Chemicals, predlozenie samotných cestovných príkazov zástupcu spolocnosti Arkema France, ktoré umoznujú potvrdit jeho úcast na predmetnom stretnutí, predstavuje spoluprácu, ktorá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 344 vyssie neprekracuje rámec povinností, ktoré tejto spolocnosti vyplývali z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 364 Po sieste, pokial ide o poznámku pod ciarou c. 118 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nej uviedla, ze "[Arkema France] potvrdila existenciu mechanizmu rozdelenia trhu a systému náhrad, ktoré opísala EKA." V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze okrem toho, ze z tohto odôvodnenia vyplýva, ze Komisia sa na úcely preukázania skutkových okolností porusenia opierala o ústne vyhlásenia spolocnosti EKA, co zalobkyna nespochybnuje, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 343 vyssie, nemozno konstatovat, ze samotné ústne a nepresné potvrdenie tejto informácie má významnú pridanú hodnotu. 365 Po siedme, pokial ide o odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia a súvisiacu poznámku pod ciarou c. 259, Komisia v nich uviedla, ze "treba poznamenat, ze v rámci diskusií medzi spolocnostou Finnish Chemicals a [spolocnostou Arkema France] týkajúcich sa [zákazníka] MODO sa pán [L., zástupca spolocnosti Arkema France] telefonicky skontaktoval s pánom [B.] (zástupcom spolocnosti Quadrimex, dovozcom výrobkov spolocnosti Finnish Chemicals vo Francúzsku) s cielom prediskutovat objemové straty, ktoré vznikli [spolocnosti Arkema France]," a ze "v rámci týchto telefonických rozhovorov z 2. a 5. októbra 1998 sa [pán L.] stazoval na skandinávsku agresivitu a ziadal pre [spolocnost Arkema France] náhradu v objemoch." V tejto súvislosti z dokumentov citovaných v poznámke pod ciarou 257 napadnutého rozhodnutia a z bodu 4.3.1.20 s názvom "1998 - spor v súvislosti so zákazníkom MODO" v odôvodneniach c. 205 az 216 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze na úcely preukázania presnej povahy uskutocnených kontaktov medzi konkurentmi v súvislosti s uskutocnovaním dodávok zákazníkovi MODO, dátumov týchto kontaktov a rozdelených objemov Komisia v celom rozsahu vychádzala z presných informácií, ktoré jej poskytla Finnish Chemicals. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze informácia poskytnutá spolocnostou Arkema France v tejto súvislosti nemôze mat významnú pridanú hodnotu. 366 Po stvrté, pokial ide o odôvodnenia c. 568, 569, 571 az 573, 575 a 576 napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobkyna, je potrebné poznamenat, ze z uvedených odôvodnení vyplýva, ze Komisia mala k dispozícii tieto informácie "pochádzajúce z dvoch zdrojov" v case, ked jej ich Arkema France poskytla (odôvodnenie c. 568 napadnutého rozhodnutia), ze Arkema France "vo vseobecnosti potvrdila existenciu systému rozdelenia, ale nepredlozila nijaký písomný dôkaz pochádzajúci z obdobia, na ktoré sa vztahujú skutkové okolnosti, ktorý by posilnil schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti" (odôvodnenie c. 569 napadnutého rozhodnutia), ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France týkajúce sa kontaktov s jej konkurentmi boli "velmi vseobecné a neumoznili [Komisii] preukázat predmetné skutocnosti" (odôvodnenie c. 571 napadnutého rozhodnutia), ze informácie týkajúce sa zvýsení cien v rokoch 1993 az 1995 "velmi vseobecne" potvrdili informácie, ktoré Komisia uz mala k dispozícii (odôvodnenie c. 572 napadnutého rozhodnutia), ze informácie týkajúce sa dodávok zákazníkovi MODO boli "uz dostatocne potvrdené dokumentmi predlozenými spolocnostou EKA" (odôvodnenie c. 573 napadnutého rozhodnutia), ze Arkema France "len potvrdila vyhlásenie spolocnosti EKA týkajúce sa úcinku prijatia programov dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, avsak v tejto súvislosti nepredlozila nové dôkazy" (odôvodnenie c. 575 napadnutého rozhodnutia), ako aj konstatovanie Komisie, ze "hoci [Arkema France] velmi vseobecne potvrdila niektoré aspekty fungovania kartelu, nepotvrdila ich spôsobom, ktorý by mohol posilnit schopnost Komisie preukázat porusenie" (odôvodnenie c. 579 napadnutého rozhodnutia). Preto je potrebné konstatovat, ze ziadne z týchto odôvodnení nepreukazuje, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema France mali významnú pridanú hodnotu. 367 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked spolocnosti Arkema France nepriznala znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. Preto sa prvá cast desiateho zalobného dôvodu musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania 368 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnosti Arkema France na rozdiel od spolocnosti Finnish Chemicals nepriznala nijakú "zásluhu", pokial ide o informácie, ktoré jej Arkema France poskytla a v súvislosti s ktorými Komisia v odôvodneniach c. 568, 569, 571, 572, 573, 575 a 576 napadnutého rozhodnutia uznala, ze umoznili potvrdit skutkové okolnosti porusenia. Toto rozdielne zaobchádzanie malo za následok "navýsenie" pokút ulozených zalobkyni, ktorej malo byt spolu so spolocnostou Arkema France priznané znízenie pokuty o 30 az 50 % v porovnaní s pokutami ulozenými predmetným podnikom a osobitne spolocnosti Finnish Chemicals. 369 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. - Posúdenie Vseobecným súdom 370 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze spolocnosti Finnish Chemicals priznala znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ale nepriznala ho spolocnosti Arkema France. 371 Podla judikatúry uvedenej v bode 196 vyssie zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené. 372 Vzhladom na to, ze na jednej strane, ako bolo konstatované na základe preskúmania prvej casti desiateho zalobného dôvodu (pozri bod 367 vyssie), Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostou Arkema France nemajú významnú pridanú hodnotu, a na druhej strane zalobkyna v tejto súvislosti nespochybnuje konstatovanie Komisie, ze informácie poskytnuté spolocnostou Finnish Chemicals skutocne mali významnú pridanú hodnotu, je potrebné konstatovat, ze Arkema France a Finnish Chemicals sa nenachádzali v rovnakej situácii, pokial ide o priznanie znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 373 Je teda potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnosti Arkema France nepriznala znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 374 Preto je potrebné zamietnut druhú cast desiateho zalobného dôvodu a v dôsledku toho desiaty zalobný dôvod ako celok, ako aj prvý zalobný návrh zalobkyne ako nedôvodné. 2. O subsidiárnych návrhoch smerujúcich k úprave výsky pokút Tvrdenia úcastníkov konania 375 V rámci svojho jedenásteho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze v prípade, ak by Vseobecný súd nezrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, pokuty, ktoré jej boli ulozené, by sa mali zrusit alebo znízit. 376 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze by bolo nespravodlivé ulozit jej najvyssiu pokutu spomedzi pokút ulozených podnikom, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, hoci zodpovednost spolocnosti Arkema France za porusenie je ovela mensia ako zodpovednost spolocností EKA a Finnish Chemicals. Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dvoma hlavnými aktérmi kartelu boli EKA a Finnish Chemicals a ze najmä v reakcii na boj medzi týmto dvoma konkurentmi o rozdelenie severských trhov boli ostatní clenovia kartelu, vrátane spolocnosti Arkema France, nútení reagovat a chránit si svoje trhy vo svojich oblastiach. 377 Po druhé zalobkyna sa domnieva, ze Vseobecný súd musí v rámci svojej vseobecnej diskrecnej právomoci zohladnit jednak mensiu zodpovednost spolocnosti Arkema France za predmetné porusenie v porovnaní so zodpovednostou spolocností EKA a Finnish Chemicals a jednak faktory, ktoré zalobkyna uviedla v prvej a druhej výhrade ôsmeho zalobného dôvodu (pozri body 267 az 273 vyssie), v prvej a druhej casti deviateho zalobného dôvodu (pozri body 310 az 312 a 320 az 323 vyssie) a v desiatom zalobnom dôvode (pozri body 331 az 333 a 368 vyssie). 378 Komisia s argumentáciou zalobkyne nesúhlasí. Posúdenie Vseobecným súdom 379 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry, pokial ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vykonávané súdmi Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Vseobecnému súdu priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku pokuty (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 380 Pokial ide po prvé o návrh na úpravu výsky pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyni a spolocnosti Arkema France z dôvodu, ze nedostatocne zohladnuje mensiu úcast spolocnosti Arkema France v karteli v porovnaní so spolocnostami EKA a Finnish Chemicals, Vseobecný súd sa domnieva, ze nie je opodstatnené tomuto návrhu vyhoviet, kedze ako bolo uvedené v bode 328 vyssie, zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie alebo dôkaz, ktorý by preukazoval, ze Arkema France plnila v karteli menej významnú funkciu, ktorá by odôvodnovala priznanie znízenia pokuty z tohto dôvodu. 381 Pokial ide po druhé o návrh na úpravu pokút ulozených spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni a tiez osobne zalobkyni vzhladom na tvrdenia uvedené v prvej a druhej výhrade ôsmeho zalobného dôvodu, v prvej a druhej casti deviateho zalobného dôvodu a v desiatom zalobnom dôvode, Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody a vzhladom na to, ze zalobkyna v tejto súvislosti neuviedla iné tvrdenia, nic neodôvodnuje takéto znízenie. 382 Druhý zalobný návrh zalobkyne sa preto musí zamietnut a zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 383 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Elf Aquitaine SA je povinná nahradit trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pripísanie zodpovednosti za porusenie v rámci skupín spolocností O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásad právnej a hospodárskej samostatnosti spolocností - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na pochybení týkajúcom sa skutocnosti, ze dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, nepotvrdzujú domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyna nepredlozila súbor dôkazov vyvracajúci domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti zalozenej na zmene domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátitelnú domnienku - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení siestich základných zásad v dôsledku pripísania zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie zalobkyni O prvej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zbraní - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na porusení prezumpcie neviny - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O siestej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skreslení súboru dôkazov, ktorý predlozila zalobkyna Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia O prvej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie pojmu podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o vedomost zalobkyne o predmetnom porusení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia, pokial ide o povahu kontroly, ktorú materská spolocnost uplatnuje vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, na úcely pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na neopodstatnenosti ulozenia osobnej pokuty zalobkyni Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad a pravidiel, ktorými sa spravoval výpocet pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni O prvej casti zalozenej na pochybeniach pri výpocte pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s pokutou ulozenou spolocne a nerozdielne spolocnosti Arkema France a zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002 O prvej casti zalozenej na odmietnutí priznania znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom 2. O subsidiárnych návrhoch smerujúcich k úprave výsky pokút Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX57DBnQ/L95422-5590TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX57DBnQ/L95422-5590TMP.html#Footref*