ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 28. februára 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc poskytnutá rakúskymi orgánmi skupine Grazer Wechselseitige (GRAWE) v rámci privatizácie spolocnosti Bank Burgenland -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve -- Uplatnenie v situácii, ked stát koná ako predávajúci -- Urcenie trhovej ceny" V spojených veciach T-268/08 a T-281/08, Spolková krajina Burgenland (Rakúsko), v zastúpení: U. Soltész a C. Herbst, advokáti, zalobkyna vo veci T-268/08, Rakúska republika, v zastúpení: G. Hesse, C. Pesendorfer, E. Riedl, M. Fruhmann a J. Bauer, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-281/08, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Kreuschitz, N. Khan a K. Gross, neskôr V. Kreuschitz, N. Khan a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/719/ES z 30. apríla 2008 o státnej pomoci C 56/06 (ex NN 77/06) Rakúska na privatizáciu spolocnosti Bank Burgenland ([2]Ú. v. EÚ L 239, s. 32), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Hypo Bank Burgenland AG a Ausfallhaftung 1 Az do svojej privatizácie bola Hypo Bank Burgenland AG (dalej len "BB") regionálnou bankou majúcou formu akciovej spolocnosti podla rakúskeho práva so sídlom v Eisenstadte (Rakúsko). Jej cinnosti, ktoré pôvodne spocívali najmä v poskytovaní hypotekárnych úverov a vo vydávaní hypotekárnych a komunálnych zálozných listov, sa postupne rozsirovali na vsetky druhy bankových a financných sluzieb. V roku 2005 mala BB celkovú bilanciu vo výske 3,3 miliardy eur a vsetky jej akcie vlastnila spolková krajina Burgenland. 2 Podla § 4 Landes-Hypothekenbank Burgenland-Gesetz (rakúsky zákon o krajinských hypotekárnych bankách spolkovej krajiny Burgenland, LGBl c. 58/1991) v znení zákona LGBl c. 63/1998 spolková krajina Burgenland rucí ako rucitel podla § 1356 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch (rakúsky obciansky zákonník) v prípade platobnej neschopnosti BB za vsetky jej záväzky. Podla týchto ustanovení majú veritelia bánk priame nároky voci rucitelovi, ktorý je vsak povinný plnit svoj záväzok iba vtedy, ked hodnota majetku banky nestací na to, aby boli uspokojené pohladávky veritelov. 3 Tento rezim záruky splnenia urcený verejným úverovým institúciám (nazývaný Ausfallhaftung), a konkrétne ten, ktorý zriadila spolková krajina Burgenland v prospech BB a jej predchodcov, existuje prakticky v nezmenenej podobe uz od roku 1928. Netýkal sa ani konkrétneho obdobia, ani konkrétnych súm. Podla právneho rezimu záruk (Gewährträgerhaftung), ktorý nadobudol úcinnost 29. júna 1991, spolková krajina Burgenland dostávala províziu za poskytnutie tejto zákonnej záruky. Podla dohody uzatvorenej medzi Komisiou Európskych spolocenstiev a Rakúskou republikou, na základe ktorej bolo prijaté rozhodnutie Komisie K(2003) 1329 v konecnom znení z 30. apríla 2003 o pomoci E 8/02 [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. EÚ C 175, s. 8), mala byt Ausfallhaftung zrusená do 1. apríla 2007. Pokial ide o vsetky záväzky existujúce k 2. aprílu 2003, Ausfallhaftung v zásade ostávala platná az do ich splnenia. Pocas obdobia od 2. apríla 2003 do 1. apríla 2007 mohla Ausfallhaftung, pokial ide o nové záväzky, byt ponechaná pod podmienkou, ze k ich splneniu dôjde pred 30. septembrom 2017. Pomoci na restrukturalizáciu BB schválené Komisiou v roku 2004 4 V dôsledku podvodu spojeného s úverom poskytnutým HOWE Bau AG, ktorý bol konstatovaný pri overovaní rocnej uzávierky za rok 1999, sa BB ocitla vo váznych financných tazkostiach. Spolková krajina Burgenland preto uzatvorila 20. júna 2000 zárucnú dohodu na sumu 171 miliónov eur, zvýsenú o úrok vo výske 5 % na úcely pokrytia nevymáhatelných pohladávok vo vlastníctve BB, ktoré by inak spôsobili platobnú neschopnost BB. Okrem toho na úcely dodatocnej potreby tvorby opravných poloziek zistenej v rámci rozsiahlej kontroly bola uzatvorená 23. októbra 2000 rámcová dohoda s hlavným veritelom BB, t. j. Bank Austria Creditanstalt AG. Obsahom tejto dohody bolo to, ze Bank Austria Creditanstalt sa vzdáva splatenia pohladávok voci BB, dalej dohoda o rozdelení zisku v budúcnosti uzatvorená medzi týmito dvoma stranami a napokon záruka spolkovej krajiny Burgenland v sume 189 miliónov eur. 5 Listom z 18. júna 2002 a doplnujúcimi oznámeniami z 3. júla a 9. septembra 2002 Rakúska republika oznámila Komisii záruky poskytnuté spolkovou krajinou Burgenland a predlozila jej plán restrukturalizácie BB. 6 Listom z 26. júna 2003 Komisia oznámila rakúskym orgánom v súvislosti s opísanými opatreniami státnej pomoci svoje rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 7 Listom z 19. decembra 2003 rakúske orgány oznámili zámer zmenit v rámci privatizacného procesu BB oznámené opatrenia pomoci. 8 Listom z 21. januára 2004 Komisia oznámila Rakúskej republike svoje rozhodnutie rozsírit formálne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES na plánované zmeny pomoci na restrukturalizáciu BB. 9 Dna 7. mája 2004 Komisia prijala rozhodnutie 2005/691/ES o státnej pomoci c. C 44/03 (ex NN 158/01), ktorú chce Rakúsko udelit v prospech Bank Burgenland AG ([4]Ú. v. EÚ L 263, 2005, s. 8) (dalej len "rozhodnutie z roku 2004"). Komisia v podstate dospela k záveru, ze obe zárucné dohody spolkovej krajiny Burgenland v prospech BB predstavovali státnu pomoc, najmä preto, ze opatrenia boli prijaté za podmienok, ktoré by boli pre súkromného investora neprijatelné, a umelo posunuli BB voci konkurentom do výhodnej pozície. Okrem toho uvedené opatrenia a ich úcinky na súcasných a potenciálnych konkurentov z iných clenských státov skreslujú hospodársku sútaz a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi alebo tým hrozia. Komisia vsak dospela k záveru, ze sporné opatrenia restrukturalizácie boli zlucitelné so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES v spojení s usmerneniami spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([5]Ú. v. ES C 288, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322). Komisia v rámci skúmania dlhodobej zivotaschopnosti podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc, zdôraznila, ze jej posúdenie bolo zalozené na informáciách dodaných rakúskymi orgánmi, najmä pokial ide o kalendár realizácie plánovanej privatizácie BB. Sporné opatrenie prijaté v rámci privatizácie BB 10 Po dvoch neúspesných pokusoch v roku 2003 a v roku 2005 zacala spolková krajina Burgenland tretí pokus o privatizáciu BB, ktorej realizácia bola zverená investicnej banke HSBC Trinkaus & Burkhardt KGaA z Düsseldorfu (Nemecko) v spolupráci s HSBC plc z Londýna (Spojené královstvo) (dalej spolocne len "HSBC"). Tento postup zacal v októbri 2005 uverejnením oznámenia o vyhlásení verejnej sútaze v tlaci. 11 Spomedzi 14 uchádzacov, ktorí formálne prejavili svoj záujem predlozit ponuku, iba traja predlozili úplné indikatívne ponuky v stanovenej lehote, a to na sumy 65, 100 a 140 miliónov eur, a zúcastnili sa na druhej fáze verejnej sútaze, na konci ktorej sa mala predlozit záväzná ponuka najneskôr do 6. februára 2006. Záväzné ponuky predlozili dvaja uchádzaci, a to rakúska poistovna Grazer Wechselseitige Versicherung AG spolu s GW Beteiligungserwerbs- und -verwaltungs-GmbH (dalej len "GRAWE") a rakúsko-ukrajinské konzorcium zlozené z rakúskych podnikov SLAV AG a SLAV Finanzbeteiligung GmbH a ukrajinských akciových spolocností Ukrpodshipnik a Ilyich (dalej len "konzorcium"). Tieto ponuky sa potom individuálne skúmali a zmluvné rokovania skoncili 4. marca 2006. 12 Dna 5. marca 2006 sa spolková krajina Burgenland rozhodla predat BB spolocnosti GRAWE, hoci ponúkaná kúpna cena spolocnosti GRAWE (100,3 milióna eur) bola znacne pod ponúkanou cenou konzorcia (155 miliónov eur). Toto rozhodnutie sa opieralo o písomné odporúcanie od HSBC zo 4. marca 2006, ktoré bolo doplnené o ústne vysvetlenia pre clenov krajinskej vlády spolkovej krajiny Burgenland v den rozhodnutia. Odporúcanie HSBC v podstate uvádzalo, ze hoci vzhladom na ponúkanú kúpnu cenu by malo vyhrat konzorcium, odporúca sa, aby bola BB predaná GRAWE vzhladom na iné kritériá výberu, ktorými boli istota uhradenia kúpnej ceny, pokracovanie vo vedení spolocnosti BB tak, aby sa nemusela uplatnit Ausfallhaftung, zvýsenie kapitálu a bezpecnost transakcie. 13 Predaj BB, ktorý bol formálne schválený orgánmi spolkovej krajiny Burgenland 7. marca 2006, bol dokoncený 12. mája 2006. Este pred týmto dokoncením BB vydala v rámci Ausfallhaftung dlhopisy v sume 700 miliónov eur, z coho 350 miliónov upísala dcérska spolocnost GRAWE. Napokon sa z dôvodu privatizácie skoncilo prechodné obdobie uplatnovania Ausfallhaftung uvedené v bode 3 vyssie predcasne, a to dnom tohto dokoncenia predaja. Správne konanie 14 Dna 4. apríla 2006 bola Komisii dorucená staznost konzorcia, v ktorej sa uvádza, ze Rakúska republika pri privatizácii BB porusila pravidlá státnej pomoci. Stazovatel predovsetkým uvádzal, ze verejná sútaz, ktorá bola údajne nespravodlivá a netransparentná a voci nemu diskriminacná, neviedla k tomu, aby sa BB predala uchádzacovi s najvyssou ponukou (teda konzorciu), ale GRAWE. 15 Listami z 15. mája a 1. júna 2006 rakúske orgány odpovedali na ziadost Komisie o informácie z 12. apríla 2006. Potom bolo 27. júna 2006 zorganizované stretnutie medzi zástupcami Rakúskej republiky a Komisie a 17. júla 2006 Komisia zaslala druhú ziadost o informácie, na ktorú rakúske orgány odpovedali 18. septembra 2006. Konzorcium oznámilo doplnujúce informácie Komisii 21. apríla a 2. júna 2006. 16 Listom z 21. decembra 2006 v súvislosti s predajom BB spolocnosti GRAWE Komisia informovala rakúske orgány o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie8. februára 2007 ([6]Ú. v. EÚ C 28, s. 8). 17 Dna 1. marca 2007 Rakúska republika oznámila Komisii svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu o zacatí konania. Okrem toho Komisia dostala urcitý pocet pripomienok a informácií od tretích dotknutých osôb, medzi ktorými sa nachádzali aj GRAWE a konzorcium, ku ktorým sa potom vyjadrili rakúske orgány. Navyse sa konalo viacero stretnutí medzi zástupcami Rakúskej republiky a Komisie. Nakoniec rakúske orgány viackrát zaslali Komisii doplnujúce pripomienky a dokumenty. 18 Dna 30. apríla 2008 Komisia prijala rozhodnutie 2008/719/ES o státnej pomoci C 56/06 (ex NN 77/06) Rakúska na privatizáciu spolocnosti [BB] ([7]Ú. v. EÚ L 239, s. 32) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 19 V napadnutom rozhodnutí Komisia najmä pripomenula, ze na posúdenie opatrenia prijatého v rámci privatizácie vo vztahu k pravidlám o státnej pomoci sa opierala o viaceré zásady, ktoré stanovila v 23. správe o politike hospodárskej sútaze z roku 1993 (bod 402 a nasl.), ako aj vo svojej skorsej praxi. Podmienky pripomenuté v tejto správe na úcely posúdenia, ze nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, neboli v predmetnom prípade dodrzané. 20 Pokial ide o to, ci predaj BB spolocnosti GRAWE predstavuje státnu pomoc, Komisia najprv uvádza, ze zdroje spolkovej krajiny Burgenland (ktorá je jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska) sa musia povazovat za prostriedky "poskytované clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov". Komisia okrem toho konstatovala, ze spolocnost GRAWE pôsobí na medzinárodnej úrovni, takze prípadná výhoda poskytnutá na tarchu státnych financných prostriedkov by hospodársku sútaz v bankovom sektore obmedzovala a prejavila by sa na obchode vnútri Spolocenstva. Pokial ide o otázku, ci GRAWE mala selektívnu výhodu, Komisia zdôraznuje, ze je potrebné urcit, ci sa spolková krajina Burgenland správala ako ktorýkolvek iný predávajúci v trhovom hospodárstve ("private vendor test"). 21 Pokial ide o posledný uvedený aspekt, Komisia pripomína, ze spolkovej krajine Burgenland bola predlozená ponuka konzorcia, ktorej nominálna hodnota presahovala ponuku spolocnosti GRAWE o 54,7 milióna eur, a uvádza, ze predávajúci správajúci sa podla zásad trhového hospodárstva by sa mohol rozhodnút pre nizsiu ponuku v dvoch prípadoch. 22 Prvý prípad predstavuje situáciu, ked je jasné, ze predaj uchádzacovi s najvyssou ponukou nemozno vykonat, co si vyzaduje v predmetnom prípade preskúmat v prvom rade bezpecnost transakcie prostredníctvom ekonomickej sily konzorcia a v druhom rade pravdepodobnost, ze uvedené konzorcium napokon nezíska pozadované povolenie zo strany Finanzmarktaufsicht (rakúska agentúra dohladu nad financnými trhmi, dalej len "FMA"). Podla Komisie nielen ze nebol nijaký dôvod pochybovat o tom, ze kúpnu cenu 155 miliónov eur ponúkanú konzorciom bolo mozné financovat, ale ani nic nenaznacuje, ani nedokazuje, ze FMA by zakázala predaj BB konzorciu. 23 Druhým prípadom je to, ked je odôvodnené zohladnenie iných faktorov ako ceny, ale len za predpokladu, ze sa zohladnia iba tie faktory, ktoré by investor v trhovom hospodárstve bral na zretel, co podla Komisie vylucuje riziká, ktoré vyplývajú z povinnosti zaplatenia záruky, akou je Ausfallhaftung, ktorá sa musí povazovat za prípadne existujúcu státnu pomoc, pricom to bol jediný faktor, na ktorý sa odvolali rakúske orgány. Komisia v tejto súvislosti spresnuje, ze najmä z judikatúry vyplýva, ze ked sa posudzuje spôsob, ako by sa zachoval investor v trhovom hospodárstve, úloha státu ako predávajúceho spolocnosti a povinnosti, ktoré má ako nositel státnej moci, nesmú byt pomiesané. Ziadny investor v trhovom hospodárstve by neprevzal záruku, ktorá by nezodpovedala zásadám investora v trhovom hospodárstve, a rozhodnutie o zrusení Ausfallhaftung potvrdzuje, ze záruka nebola poskytnutá za trhových podmienok. 24 Vzhladom na vsetky tieto úvahy sa Komisia domnievala, ze príslusný rakúsky orgán sa nesprával ako predávajúci v trhovom hospodárstve. Ekonomická výhoda, ktorá sa poskytla spolocnosti GRAWE, zodpovedá minimálne rozdielu medzi ponukou konzorcia a skutocnou kúpnou cenou. 25 Komisia dodáva na úcely skúmania argumentov predlozených Rakúskou republikou, pokial ide o význam Ausfallhaftung, ze aj keby spolková krajina Burgenland mohla brat do úvahy túto záruku ako hodnotiace kritérium ponúk, nebola ponuka spolocnosti GRAWE najlepsou ponukou. 26 Nakoniec Komisia dospela k záveru, ze státna pomoc spocívajúca v predaji BB spolocnosti GRAWE nemôze byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. 27 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú Rakúsko poskytlo pri porusení clánku 88 ods. 3 [ES], a tým protiprávne, v prospech spolocnosti GRAWE je nezlucitelná so spolocným trhom. Pomoc zodpovedá rozdielu medzi oboma konecnými cenovými ponukami odovzdanými v rámci verejnej sútaze, ktoré je potrebné primerane upravit podla vysvetlených parametrov v odôvodneniach 167 az 174 tohto rozhodnutia. Clánok 2 1. Rakúsko pozaduje od príjemcu vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1. 2. Pozadovaná vrátená suma zahrna úroky, ktoré sa vypocítajú od casu, od ktorého mal príjemca poskytnutú pomoc k dispozícii, az do skutocného splatenia. 3. Úroky sa vypocítajú v zmysle nariadenia (ES) c. 794/2004 podla vzorca výpoctu zlozeného úroku. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedené v clánku 1 sa pozaduje okamzite a úcinne. 2. Rakúsko zabezpecí, ze toto rozhodnutie sa zrealizuje do styroch mesiacov po jeho uverejnení. Clánok 4 1. Rakúsko oznámi Komisii do dvoch mesiacov po uverejnení tohto rozhodnutia tieto informácie: a) celkovú sumu (pohladávka a úroky), ktorú je potrebné pozadovat od príjemcu a ktorú treba upravit v súlade s parametrami uvedenými v tomto rozhodnutí Komisie, ako aj presné vysvetlenie metódy výpoctu tejto sumy a ohodnotenie majetku nezávislým expertom; b) podrobný opis opatrení, ktoré sa vykonali, resp. sú plánované na splnenie tohto rozhodnutia; c) podklady, z ktorých vyplýva, ze príjemcovi bola dorucená výzva na vrátenie pomoci. 2. Rakúsko vyrozumie Komisiu o pokroku pri vykonaní svojich opatrení tohto rozhodnutia, az kým sa nezrealizuje vrátenie výsky pomoci uvedenej v clánku 1. Na poziadanie Komisie predlozí Rakúsko bezodkladne informácie o opatreniach, ktoré sa vykonali, resp. sú plánované na splnenie tohto rozhodnutia. Dalej Rakúsko oznámi podrobné údaje o výske pomoci a úrokoch, ktoré príjemca uz vrátil. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Rakúskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 11. a 15. júla 2008, ktoré boli zaregistrované ako veci T-268/08 a T-281/08, spolková krajina Burgenland a Rakúska republika podali tieto zaloby. 29 Uznesením z 20. apríla 2009 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania rozhodol v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna o spojení vecí T-268/08 a T-281/08 na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 30 Kedze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená. 31 Po správe sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 18. mája 2011. 33 Z dôvodu prekázky clena siestej komory pojednávat predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku doplnil komoru. 34 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 35 Listami z 23., 24. a 25. novembra 2011 Komisia a zalobkyne Vseobecnému súdu oznámili, ze sa vzdávajú práva byt opätovne vypocutý. 36 Predseda Vseobecného súdu preto rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 37 Vo veci T-268/08 spolková krajina Burgenland navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Vo veci T-281/08 Rakúska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Vo veciach T-268/08 a T-281/08 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zaloby ako nedôvodné, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 40 Na podporu svojich zalôb zalobkyne uvádzajú formálne devät zalobných dôvodov. 41 Zalobné dôvody sú zalozené: -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES pri stanovení trhovej ceny BB, kedze Komisia pozadovala neprávom, aby sa konala verejná sútaz s cielom spornej privatizácie, -- na porusení skorsej rozhodovacej praxe, pokial ide o uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, kedze Komisia odmietla zohladnit neistý výsledok a prípadné dlhé trvanie schvalovacieho konania na FMA v prípade predaja BB konzorciu, -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o to, ze spolková krajina Burgenland bola oprávnená zohladnit riziká spojené s Ausfallhaftung na úcely porovnania ponúk predlozených zo strany GRAWE a konzorcia, -- na nesprávnom uplatnení zásady súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike v rámci subsidiárneho skúmania financných rizík spojených s Ausfallhaftung, -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu porusenia pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno v rámci predmetnej verejnej sútaze, -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, kedze ponuka konzorcia nemohla slúzit na urcenie trhovej ceny BB, -- na nesprávnom posúdení vydania dalsích dlhopisov v rámci Ausfallhaftung, -- na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES pri urcovaní prvku pomoci z viacerých hladísk. 42 Vseobecný súd povazuje za vhodné skúmat najprv prvý, druhý, siesty a siedmy zalobný dôvod uvádzaný zalobkynami, co sú dôvody, ktoré sa vsetky viazu na vseobecný rámec skúmania spornej transakcie. 43 Pred samotným skúmaním argumentácie úcastníkov konania je potrebné urobit urcité úvodné poznámky k pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako aj k povahe a rozsahu súdneho preskúmania, ktoré má súd Európskej únie vykonat v predmetnom prípade. Úvodné pripomienky k pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako aj k povahe a rozsahu súdneho preskúmania 44 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 45 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze kvalifikácia státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah státu alebo o zásah zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jeho príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [8]C-280/00, Zb. s. I-7747, body 74 a 75, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [9]T-34/02, Zb. s. II-267, bod 110). 46 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze zalobcovia spochybnujú výlucne podmienku týkajúcu sa existencie hospodárskej výhody. Zdá sa totiz, ze dôvody uvádzané na podporu týchto zalôb chcú v podstate preukázat, ze Komisia neprávom dospela k záveru, ze existuje výhoda v prospech GRAWE, teda výhoda, ktorá zodpovedá rozdielu medzi ponukou predlozenou zo strany GRAWE a ponukou konzorcia. 47 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou dodanie tovarov alebo poskytnutie sluzieb za preferencných podmienok môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, [10]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 28 a 29; z 20. novembra 2003, GEMO, [11]C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 29; rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, [12]T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 44, a Vseobecného súdu z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia, [13]T-53/08, Zb. s. II-3187, bod 79). 48 Ked sa táto zásada uplatní na predaj veci verejným orgánom súkromnej osobe, dôsledkom tejto zásady je, ze treba najmä urcit, ci predajná cena tejto veci zodpovedá trhovej cene, teda ci zodpovedá cene, ktorú by mohol nadobúdatel dosiahnut za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Valmont/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 45 a tam citovanú judikatúru). Z tohto hladiska je potrebné, aby Komisia pouzila kritérium súkromného investora, ktorý podniká v trhovej ekonomike, aby sa zistilo, ci je cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, taká, akú by mohol stanovit súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [14]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 68, a zo 16. decembra 2010, Seydaland Vereinigte Agrarbetriebe, [15]C-239/09, Zb. s. I-13083, bod 34 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne uplatnenie uvedeného kritéria v zásade implikuje komplexné ekonomické posúdenie (rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný, bod 68). 49 Pokial ide o rozsah a povahu súdneho preskúmania, je po prvé potrebné pripomenút, ze pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [16]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [17]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). Súd Únie musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 65 a tam citovanú judikatúru). 50 Súdu Únie vsak neprinálezí, aby v rámci tohto preskúmania nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora Komisia/Scott, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 66 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, [18]T-196/04, Zb. s. II-3643, bod 41). 51 Po druhé je potrebné spresnit, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci je potrebné posúdit podla informácií, o ktorých mohla Komisia v case prijatia rozhodnutia vediet (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [19]234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, [20]C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31; rozsudok Súdu prvého stupna Valmont/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 38). Z toho najmä vyplýva, ze kedze pojem státnej pomoci zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v okamihu prijímania rozhodnutia Komisie, treba pri vykonávaní súdneho preskúmania vziat do úvahy práve tieto posúdenia vykonané k tomuto dátumu (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [21]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 144). O prvom, druhom, siestom a siedmom zalobnom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 52 Zalobkyne v prvom zalobnom dôvode tvrdia v podstate, ze Komisia neprávom dospela k záveru, odvolávajúc sa na 23. správu o politike hospodárskej sútaze, ze privatizácia verejného podniku sa musí vykonat formou otvorenej a transparentnej verejnej sútaze neviazanej na dalsie podmienky a ze trhová cena urcená len podla znaleckého posudku nie je platná. Neexistencia riadneho výberového konania na úcely privatizácie neznamená, ze ide o státnu pomoc, ale len to, ze je potrebné individuálne preverit, ci predmetný predaj neobsahuje prípadné prvky pomoci, pricom toto preverenie je mozné vykonat len na základe znaleckého posudku. Inak povedané, 23. správa o politike hospodárskej sútaze sa obmedzuje na zlahcenie dôkazného bremena, ze nejde o státnu pomoc, pokial ide o privatizácie vykonané v rámci verejnej sútaze. Aj keby sa uznal výklad uvedenej správy presadzovaný Komisiou, nic to nemení na tom, ze táto správa, ktorá obsahuje len opis cinností generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz a politické ciele povazované za prioritné pocas daného obdobia, nemá ziadnu právnu záväznost. 53 V predmetnom prípade bol zrealizovaný predaj BB spolocnosti GRAWE za trhovú cenu. To jasne vyplýva z nezávislých znaleckých posudkov, indikatívneho posúdenia BB vykonaného zo strany HSBC na zaciatku tretieho pokusu o privatizáciu a z ponúk uchádzacov v rámci druhého pokusu o privatizáciu (pozri odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). V predmetných posúdeniach vrátane toho, ktoré vykonalo konzorcium, sa uvádzalo, ze hodnota BB bola medzi 44,4 a 75 miliónov eur. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe Komisie, ako aj z jej oznámenia 97/C 209/03 o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi ([22]Ú. v. ES C 209, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 143), na ktoré sa odkazuje analogicky, takéto nezávislé posúdenia by sa mali povazovat za platné pri urcovaní hodnoty veci, ktorá je predmetom predaja. 54 Komisia, ktorá má povinnost zaobstarat si v rámci konania vo veci formálneho zistovania vsetky potrebné stanoviská, aby mala kompletné informácie o vsetkých údajoch v danej veci, tým, ze nevychádzala z nezávislých posúdení, ktoré jej boli navrhované (pozri odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia), ani si nevyziadala nový nezávislý znalecký posudok, nevykonala nálezité a nestranné preskúmanie dokumentov, ktoré jej boli k dispozícii na úcely urcenia práve toho, ci bola poskytnutá státna pomoc, a ak áno, v akej výske. 55 Nakoniec zalobkyne uvádzajú, ze povinnost pouzit postup verejného obstarávania, ako navrhovala Komisia, by bolo v rozpore s kritériom súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike. Zdôraznujú, ze v rámci predaja realizovaného súkromnými osobami sa nepouzíva formalistická verejná sútaz alebo prinajmensom sa pouzíva zriedkavo, pricom najcastejsie sa pouzíva forma rokovaní s vybratými uchádzacmi. Okrem toho Komisia v rozhodovacej praxi priznala státnym orgánom znacnú mieru volnej úvahy, pokial ide o organizovanie verejnej sútaze. V dôsledku toho neexistuje empirický dôkaz, ze by ponuky predlozené v rámci postupu verejného obstarávania predstavovali "lepsiu orientacnú hodnotu" (pozri odôvodnenie c. 112 napadnutého rozhodnutia) ako znalecký posudok. Okrem toho, kedze súkromné podniky nepouzívajú vo vseobecnosti verejné sútaze, povinnost vykonat postup verejného obstarávania vyzadovaná Komisiou by viedla k vzniku nerovného zaobchádzania v neprospech verejných podnikov, a to v rozpore s clánkami 295 ES a 86 ES. 56 V druhom zalobnom dôvode zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skorsou rozhodovacou praxou Komisie, a preto porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Az doteraz v prípadoch, ked sa nekonala ziadna verejná sútaz v rámci privatizacnej transakcie, alebo ked sa nekonala zákonným spôsobom, Komisii vzdy stacili znalecké posudky na urcenie trhovej ceny. Zdôraznujú okrem toho, ze podla nich Komisia konstatovala prítomnost prvku pomoci v rámci privatizacnej transakcie len raz, a to vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie 2008/717/ES z 27. februára 2008 o státnej pomoci C 46/07 (ex NN 59/07), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Automobile Craiova (bývalá Daewoo România) ([23]Ú. v. EÚ L 239, s. 12), vec, v ktorej Komisia na rozdiel od toho, ako to je v prejednávanom prípade, konstatovala trhovú hodnotu na základe hodnotenia privatizovaného podniku. 57 V siestom zalobnom dôvode zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia tým, ze vyzadovala od rakúskych orgánov, aby preukázali, ze konzorcium nesplnalo kritériá, aby sa mu mohla predat BB, najmä z hladiska bezpecnosti transakcie a ciela vyhnút sa uplatneniu Ausfallhaftung (pozri najmä odôvodnenia c. 129, 132, 133, 145 a 156 napadnutého rozhodnutia), zaprela dôkazné bremeno a informacné povinnosti prináleziace uchádzacom v rámci verejnej sútaze. Dôkaz totiz, ze uchádzac splna kritériá hodnotenia, musí predlozit sám uchádzac v priebehu verejnej sútaze a nie a posteriori Komisia. V predmetnom prípade konzorcium nepredlozilo v stanovených lehotách dôkazy o svojej solventnosti a refinancovaní BB, a to napriek tomu, ze bolo riadne v tejto súvislosti na túto povinnost upozornené. Dôkazy predlozené a posteriori by mali byt vyhlásené na neprípustné, inak hrozí vznik diskriminácie voci iným uchádzacom. Zalobkyne takisto uvádzajú, ze v prípade neexistencie takýchto dôkazov spolková krajina Burgenland mohla mat legitímne pochybnosti, pokial ide o solventnost konzorcia. 58 Napokon v rámci siedmeho zalobného dôvodu zalobkyne v podstate uvádzajú, ze kedze sa konstatovalo, ze vo verejnej sútazi sa vyskytli protiprávnosti, kedze bola zalozená na protiprávnych kritériách výberu ako zohladnenie Ausfallhaftung (pozri odôvodnenia c. 134 a nasl. a 141 a nasl. napadnutého rozhodnutia), ponuka konzorcia nemôze slúzit na urcenie trhovej ceny BB (pozri odôvodnenia c. 109 az 114 napadnutého rozhodnutia). Dalej z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze odmietla zohladnit výsledky protiprávneho postupu verejného obstarávania pri urcovaní toho, ci ide o státnu pomoc. V predmetnom prípade je nepopieratelné, ze vyssie riziko pre spolkovú krajinu Burgenland z hladiska mobilizácie Ausfallhaftung viedlo konzorcium k nadmernému zvýseniu jeho ponuky vo forme kompenzácie porovnatelnej s "prémiou za riziko". To, ze ponuka predlozená konzorciom je prehnaná, ba priam extrémna, sa potvrdilo konkrétne tým, aká suma bola uvedená v iných predlozených ponukách (pozri odôvodnenie c. 66 napadnutého rozhodnutia), ako aj v nezávislých posúdeniach (pozri odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia), co mala Komisia zohladnit. 59 Komisia spochybnuje vsetky výhrady, ktoré uviedli zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 60 Skúmanie prvého zalobného dôvodu si vyzaduje v podstate vyjadrit sa k dvom otázkam: prvou je urcit, ci Komisia naozaj vyzadovala tým, ze vychádzala z 23. správy o politike hospodárskej sútaze, aby sa trhová cena BB mohla urcit len na základe verejnej sútaze. Druhá otázka sa týka toho, ci Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vylúcit v predmetnom prípade pouzitie znaleckých posudkov predlozených v priebehu konania, v ktorom sa preskúmavalo sporné opatrenie a na ktoré sa odvolávali zalobkyne s cielom posúdenia uvedenej trhovej ceny. 61 Zo znenia napadnutého rozhodnutia ako celku vyplýva, ze zalobkyne neprávom tvrdia, ze Komisia "vychádza zo zásady, ze privatizácia sa musí vykonat formou otvorenej a transparentnej verejnej sútaze neviazanej na dalsie podmienky". Komisia totiz len vo svojom posúdení uviedla, ze "vychádza pri právnom posúdení pomoci v rámci privatizácie z viacerých základných zásad, ktoré boli opísané v 23. správe o politike hospodárskej sútazi..., ako aj z jej dalsej praxe". 62 Bod 403 23. správy o politike hospodárskej sútaze znie: "Pre väcsiu transparentnost je uzitocné pripomenút vseobecné zásady, ktoré Komisia uplatnuje na privatizácie a ktoré boli definované v priebehu rokov na základe skúmania individuálnych prípadov. Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 222 [ES] právo Spolocenstva nebráni v nicom rezimu vlastníctva podnikov. Pomoc ulahcujúca privatizáciu teda nevyhnutne ako taká nemá výnimku z vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, uvedenej v clánku 92 ods. 1. Ak sa privatizácia vykonáva predajom akcií na burze cenných papierov, platí vseobecne domnienka, ze tento predaj sa uskutocní za trhových podmienok a ze transakcia neobsahuje ziadny prvok pomoci. Môze sa stat, ze pred vydaním akcií sa odpustia alebo znízia dlhy bez toho, aby vznikla domnienka pomoci, ak je výtazok z emisie vyssí ako suma, o ktorú bol dlh znízený. Ak sa privatizácia vykonáva nie emisiou akcií na burze, ale predajom medzi dvoma navzájom nezávislými subjektmi (teda predajom celej alebo castí spolocnosti iným spolocnostiam), je nutné konstatovat nasledujúce podmienky na to, aby mohla platit bez dalsieho skúmania domnienka, ze transakcia neobsahuje ziadny prvok pomoci: -- je potrebné vykonat otvorenú a transparentnú verejnú sútaz neviazanú na dalsie podmienky bez toho, aby úcast na tejto verejnej sútazi bola podriadená vykonaniu iných aktov ako získanie iných aktív, ako sú tie, ktoré sú predmetom verejnej sútaze, alebo pokracovanie v urcitých aktivitách, -- spolocnost musí byt predaná subjektu, ktorý ponúkol najvyssiu cenu, -- uchádzaci o kúpu musia mat k dispozícii cas a potrebné informácie, aby mohli vykonat vhodné ohodnotenie aktív a mali tak základ pre formulovanie ponuky. Privatizácie vykonané emisiou akcií alebo verejnou sútazou za podmienok opísaných vyssie nemusia byt vopred oznámené Komisii na úcely preskúmania ich implikácií v oblasti státnej pomoci, ale clenské státy ich môzu oznámit, ak chcú zabezpecit dodatocnú právnu istotu formálneho schválenia. V iných prípadoch predaj medzi dvoma navzájom nezávislými subjektmi musí byt preskúmaný s cielom urcit jeho prípadné implikácie na oblast státnej pomoci, co znamená, ze musia byt oznámené. Platí to najmä v nasledujúcich prípadoch: -- predaj po rokovaní s jediným uchádzacom alebo viacerými vybranými uchádzacmi, -- predaj, ktorému predchádzalo odpustenie dlhov státom, inými verejnými podnikmi alebo ktoroukolvek inou verejnou organizáciou, -- predaj, ktorému predchádzala premena dlhov na základné imanie alebo na zvýsenie základného imania, -- predaj uskutocnený za podmienok, ktoré nie sú zvycajné pri porovnatelných transakciách medzi súkromnými osobami. V ziadnom prípade nie je prípustná diskriminácia zalozená na státnej príslusnosti uchádzacov o kúpu predmetných akcií alebo aktív. Akémukolvek predaju uzatvorenému za podmienok, ktoré nemozno povazovat za obvyklé obchodné podmienky, musí predchádzat posúdenie vykonané nezávislými konzultantmi. Privatizácie v citlivých odvetviach (syntetické vlákna, textil, automobilový priemysel atd.) musia vzdy byt predmetom predchádzajúceho oznámenia Komisii." 63 Ako samotné zalobkyne pripustili, cielom usmernení uvedených v tejto správe je len spresnit prípady, v ktorých platí domnienka, ze privatizacné opatrenia plánované clenskými státmi neobsahujú prvok pomoci, a ktoré preto netreba oznamovat, ibaze by sa vnútrostátne orgány chceli ubezpecit o právnej istote transakcie. 64 Rovnako z týchto usmernení nevyplýva, ze by Komisia vyzadovala vo vsetkých prípadoch, aby sa konala otvorená a transparentná verejná sútaz neviazaná na dalsie podmienky. Uvádzajú len, ze v prípade, ze sa realizuje takéto konanie, musí splnat urcitý pocet podmienok na to, aby mohlo platit, ze predmetná privatizácia splna ustanovenia práva Únie v oblasti státnej pomoci. 65 Uvedená správa takisto neuvádza ziadny prvok, ktorý by bol relevantný pre túto vec, pokial ide o prípadnú prípustnost znaleckých posudkov predlozených s cielom stanovenia trhovej ceny subjektu, ktorého privatizácia sa plánuje. V tejto súvislosti jedinou uvedenou informáciou, pokial ide o znalecké posudky, je, ze "akémukolvek predaju uzatvorenému za podmienok, ktoré nemozno povazovat za obvyklé obchodné podmienky, musí predchádzat posúdenie vykonané nezávislými konzultantmi". V predmetnom prípade vsak práve nejde o takúto situáciu, pretoze Komisia výslovne vylúcila v rámci verejnej sútaze konanej s cielom privatizácie BB, ze by islo o predaj za osobitných obchodných podmienok (pozri v tomto zmysle odôvodnenia c. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia). 66 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze sa vôbec nepotvrdil argument zalobkýn, podla ktorého Komisia dospela k záveru v rozpore so zásadou rovnosti medzi súkromnými prevádzkovatelmi a verejnými subjektmi, odvolávajúc sa na 23. správu o politike hospodárskej sútaze, ze iba verejná sútaz umozní urcit trhovú cenu v prípade predaja podniku s cielom jeho privatizácie. 67 Zo vsetkých týchto dôvodov nie je potrebné vyjadrit sa k právnemu dosahu 23. správy o politike hospodárskej sútaze, ktorá, ako uz bolo uvedené, mala za ciel len pripomenút clenským státom na úcely transparentnosti a objasnenia vseobecné usmernenia pouzívané Komisiou pri skúmaní opatrení prijatých v rámci privatizácií podnikov. 68 Pri prvom zalobnom dôvode teda zostáva urcit, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked odmietla zohladnit rôzne znalecké posudky, na ktoré sa odvolávali zalobkyne v predmetnom prípade na úcely urcenia trhovej ceny BB. 69 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze trhová cena podniku, ktorá je vo vseobecnosti závislá od ponuky a dopytu, zodpovedá najvyssej cene, ktorú je súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej sútaze ochotný za tento podnik zaplatit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [24]C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 80, ako aj judikatúru citovanú v bode 48 vyssie). 70 Ked chce verejný orgán predat podnik, ktorý mu patrí, a pouzije na to otvorenú a transparentnú verejnú sútaz neviazanú na dalsie podmienky, mozno sa domnievat, ze trhová cena zodpovedá najvyssej ponuke, a to za predpokladu, ze sa preukáze, po prvé, ze táto ponuka má charakter záväzku a je dôveryhodná, a po druhé, ze zohladnenie iných ekonomických faktorov ako cena nie je dôvodné, ako napríklad mimobilancné riziká existujúce medzi ponukami. Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze prvok pomoci mozno posúdit na základe trhovej ceny, ktorá je sama osebe závislá od konkrétne predlozených ponúk v rámci uvedenej verejnej sútaze. 71 Za týchto okolností nemozno vytýkat Komisii, ze nezohladnila nezávislé znalecké posudky uvedené v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia, ktoré potvrdzovali teóriu zastávanú zalobkynami, podla ktorej cena ponúkaná GRAWE za kúpu BB je v súlade s trhovou cenou. 72 Pouzitie takýchto znaleckých posudkov s cielom urcenia trhovej ceny BB má zmysel len v prípade, ze sa nekonala ziadna verejná sútaz s cielom predaja BB, alebo este v prípade, ze sa dospelo k záveru, ze verejná sútaz, ktorá sa konala, nebola otvorená, transparentná a neviazaná na dalsie podmienky. V tejto súvislosti je nepopieratelné, ze ponuky platne a úcinne predlozené v rámci verejnej sútaze realizovanej s cielom privatizácie daného podniku predstavujú v zásade lepsiu orientacnú hodnotu trhovej ceny uvedeného subjektu ako nezávislé znalecké posudky. Takéto znalecké posudky totiz nezávisle od zvolenej metódy a parametrov na ich vypracovanie spocívajú na perspektívnom skúmaní, a vedú teda k stanoveniu trhovej ceny predmetného podniku, ktorá je nizsia ako tá, ktorá vyplýva z konkrétne a platne predlozených ponúk v riadne usporiadanej verejnej sútazi. 73 Z tých istých dôvodov nemozno vytýkat Komisii, ze nepovazovala za potrebné nechat vypracovat stúdiu ex post zo strany nezávislého znalca, a takisto ani to, ze by si nesplnila povinnost nálezitého a nestranného preskúmania opatrení, o ktorých má rozhodnút. Ako jasne vyplýva z odôvodnení c. 112 a 113 napadnutého rozhodnutia, Komisia vychádzala z konstatovania, ze vzhladom na záväzné ponuky na kúpu BB sú nezávislé znalecké posudky bez ohladu na to, kto je ich autorom, aký je ich dátum alebo zvolená analytická metóda, ako také irelevantné na úcely urcenia, ci cena zaplatená zo strany GRAWE za prevzatie BB zodpovedala trhovej cene. Okrem toho zalobkyne nepreukázali, ze Komisia nezohladnila vsetky informácie a posúdenia, ktoré jej boli predlozené najmä zo strany rakúskych orgánov v priebehu správneho konania. 74 V dôsledku toho musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý. 75 V druhom zalobnom dôvode, ktorý je úzko spojený s prvým, zalobkyne chcú preukázat, ze napadnuté rozhodnutie sa odchýlilo od rozhodovacej praxe dovtedy sledovanej Komisiou, kedze to bolo prvýkrát, co Komisia vyzadovala od clenského státu, ktorý chce privatizovat podnik, ktorý mu patrí, aby zorganizoval otvorený a transparentný postup verejného obstarávania neviazaný na dalsie podmienky. 76 V tejto súvislosti Vseobecný súd pripomína, ze pojem státna pomoc má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií (pozri rozsudok Valmont/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). Kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci nemôze závisiet od subjektívneho posúdenia Komisie a musí byt urcené nezávisle od celej predchádzajúcej, hoci aj ustálenej, praxe tejto institúcie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [25]C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, body 52 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [26]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 177). 77 Za týchto okolností sa nemôzu zalobkyne odvolávat na skorsiu rozhodovaciu prax a tvrdit, ze doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. Komisia je povinná vykonat individualizovanú analýzu okolností vlastných pre kazdú vec a nie je viazaná skorsími rozhodnutiami. 78 V kazdom prípade zalobkyne, ktoré uviedli vseobecné tvrdenia a trvali na tom, ze az doteraz Komisia vzdy "schválila" privatizácie, neuviedli, v akom rozsahu okolnosti, ktoré viedli k rozhodnutiam, ktoré citujú, a právne úvahy, ktoré sú ich základom, sú porovnatelné s tými, o ktoré ide v tejto veci. Konkrétne sa nepreukázalo, ze jedno z týchto rozhodnutí sa týkalo situácie, ked podobne ako v tejto veci, bol vyvodený záver, ze trhová cena veci alebo subjektu, ktorý sa má predat, bola platne stanovená prostredníctvom otvorenej a transparentnej verejnej sútaze neviazanej na dalsie podmienky. 79 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze druhému zalobnému dôvodu v kazdom prípade nemozno vyhoviet. 80 Pokial ide o siesty zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila dôkazné bremeno a informacné povinnosti prináleziace uchádzacom v rámci verejnej sútaze usporiadanej s cielom privatizácie podniku, hned na úvod sa zdá, ze zalobkyne si vo svojej argumentácii zamenili informacné povinnosti, ktoré majú uchádzaci v rámci kazdej verejnej sútaze, a poziadavku nálezitého a nestranného preskúmania, ktoré má vykonat Komisia vzhladom na predpokladané opatrenia pomoci. 81 Pokial ide o informacné povinnosti, ktoré majú uchádzaci v rámci postupu verejného obstarávania, zalobkyne v podstate tvrdia, ze konzorcium malo predlozit dôkaz, ze bolo solventné, a ze FMA sa mala vyjadrit v prospech predaja BB konzorciu. 82 Ako vsak správne uviedla Komisia, konzorcium nebolo práve schopné predlozit najmensiu indíciu o kladnom alebo zápornom výsledku schvalovacieho konania pred FMA v prípade, keby sa spolková krajina Burgenland rozhodla vybrat si ponuku uvedeného konzorcia. Napokon, kedze suma ponuky na kúpu predlozená konzorciom bola zjavne vyssia ako suma ponúkaná GRAWE, a preto nebolo mozné vylúcit existenciu výhody v prospech GRAWE, mali práve príslusné orgány poskytnút vázne indície o tom, ze skúmanie zo strany FMA by viedlo k zákazu predaja BB konzorciu, co vsak tieto orgány neurobili. 83 Pokial ide o dôkaz financnej spôsobilosti a solventnosti konzorcia, zdá sa, ze ziadny z úcastníkov konania vo veci formálneho zistovania nespochybnil jeho schopnost zdruzit prostriedky potrebné na zaplatenie ponúkanej kúpnej ceny. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze v zásade dôkaz o financnej spôsobilosti uchádzaca uhradit ponúkanú kúpnu cenu sa posudzuje v skorom stádiu postupu verejného obstarávania, teda v stádiu "Due diligence", ktoré podla vyjadrenia zalobkýn implikuje skúmanie úctovných závierok, ako aj osobných a hmotných zdrojov uchádzacov, ktorých ponuka bola povazovaná za pevnú a prípustnú. Je vsak potrebné konstatovat, ze ponuka konzorcia bola odmietnutá az v konecnom stádiu rokovaní vedených v rámci tohto postupu, pretoze, ako sa uvádza v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia, "Rakúsko vychádzalo... z toho, ze konzorcium, ako oznámilo na rokovaniach, privedie financne silného obchodného partnera". 84 Ostatné aspekty uvádzané zalobkynami, pokial ide o schopnosti konzorcia zvládnut prípadné problémy týkajúce sa likvidity v prípade prevzatia BB (pozri odôvodnenia c. 78 a 79 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa "refinancovania spolocnosti BB po jej predaji"), okrem toho, ze sú relevantné len v prípade, ze by sa musela zohladnit Ausfallhaftung, co je moznost skúmaná dalej (pozri bod 149 a nasl. nizsie), nie sú aj tak v kazdom prípade dôvodné. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze konzorcium nikdy nevylúcilo samotné riziko úbytku vkladov a riziko vypovedania medzibankových úverových liniek (hoci rozsah týchto rizík odhadlo na nizsej úrovni nez Rakúsko) a ze poskytlo ako záruku vyhlásenia o zámere pochádzajúce z rôznych bánk (pozri odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). Za takýchto okolností nie je mozné tvrdit, ze konzorcium neposkytlo ziadny dôkaz o svojej solventnosti. 85 Okrem toho je potrebné uviest, ze v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní, ci a v akom rozsahu zalobkyne spochybnujú ekonomickú schopnost konzorcia uhradit kúpnu cenu za BB vo výske 155 miliónov eur, zalobkyne potvrdili, ze vôbec nespochybnovali skutocnost, ze konzorcium bolo schopné zaplatit uvedenú cenu. 86 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné zamietnut siesty zalobný dôvod. 87 Pokial ide napokon o siedmy zalobný dôvod zalozený na tom, ze ponuka konzorcia nemôze byt pouzitá na urcenie trhovej ceny, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva zo skúmania prvého zalobného dôvodu (pozri najmä bod 70 vyssie), ked verejný orgán plánuje predat podnik, ktorý mu patrí, pouzije na to otvorenú a transparentnú verejnú sútaz neviazanú na dalsie podmienky, mozno sa domnievat, ze trhová cena zodpovedá najvyssej ponuke, a to za predpokladu, ze sa preukáze, po prvé, ze táto ponuka má charakter záväzku a je dôveryhodná, a po druhé, ze zohladnenie iných ekonomických faktorov ako cena nie je dôvodné, ako napríklad mimobilancné riziká existujúce medzi ponukami. 88 Preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze prvok pomoci mozno stanovit na základe trhovej ceny, ktorá závisí od ponúk konkrétne predlozených v rámci verejnej sútaze. 89 Okrem toho z hladiska súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike subjektívne dôvody alebo strategické úvahy, ktoré vedú daného uchádzaca, aby predlozil ponuku na urcitú sumu, nie sú rozhodujúce. Súkromný predávajúci v trhovej ekonomike sa v zásade rozhodne pre ponuku na kúpu, ktorá je najvyssia, a to nezávisle od dôvodov, ktoré viedli potenciálnych kupujúcich dat ponuky na urcitú sumu. V dôsledku toho tvrdenie zalobkýn, podla ktorého suma ponuky predlozenej konzorciom je prehnaná, musí byt odmietnuté. 90 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn, podla ktorej Komisia nemohla vychádzat z výsledkov postupu verejného obstarávania, ktoré sama povazovala za protiprávne, postacuje pripomenút, ze hoci v stádiu zacatia konania vo veci formálneho zistovania vyjadrila pochybnosti týkajúce sa zákonnosti verejnej sútaze, najmä z hladiska respektovania rovnosti zaobchádzania medzi uchádzacmi (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia), Komisia dospela k záveru, ze nedostatky v podmienkach verejnej sútaze nemali vplyv na sumu uvedenú v konkrétnych predlozených ponukách, a ze preto nominálne najvyssia ponuka predstavovala dobrú orientacnú hodnotu vo vztahu k trhovej cene (pozri odôvodnenie c. 143 napadnutého rozhodnutia). 91 Okrem toho v nadväznosti na vyssie uvedené úvahy v rámci druhého zalobného dôvodu je potrebné dospiet k záveru, ze odkaz na údajnú ustálenú rozhodovaciu prax Komisie nepotvrdzuje stanovisko zalobkýn. Pokial ide najmä o veci, v ktorých bolo vydané rozhodnutie Komisie 2000/513/ES z 8. septembra 1999 o státnej pomoci Francúzska podniku Stardust Marine [neoficiálny preklad] ([27]Ú. v. ES L 206, 2000, s. 6) a rozhodnutie Komisie 2000/628/ES z 11. apríla 2000 o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Centrale del Latte di Roma [neoficiálny preklad] ([28]Ú. v. ES L 265, s. 15), na ktoré odkazujú zalobkyne, postacuje konstatovat, ze sa týkali situácií, ked sa práve nekonala otvorená a transparentná verejná sútaz neviazaná na dalsie podmienky. 92 V dôsledku toho je potrebné zamietnut aj siedmy zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, kedze Komisia odmietla zohladnit neistý výsledok a prípadné dlhé trvanie schvalovacieho konania na FMA v prípade predaja BB konzorciu Argumentácia úcastníkov konania 93 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze v rámci uplatnenia kritéria súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike vykonala neúplné preskúmanie bezpecnosti transakcie. V podstate vytýkajú Komisii, ze dostatocne nezohladnila pri posúdení a porovnaní ponúk na kúpu BB neistý výsledok a prípadnú dlzku schvalovacieho konania na FMA v prípade predaja BB konzorciu. Súkromný predávajúci by si práve preto vybral ponuku GRAWE, ktorej platnost koncila 31. marca 2006, hoci znela na nizsiu sumu ako bola suma ponúkaná konzorciom, a ktorá vzhladom na znalecké posudky citované v odôvodnení c. 68 napadnutého rozhodnutia a skúsenost zalozenú na predchádzajúcich pokusoch o privatizáciu BB bola obzvlást zaujímavá. 94 Podla zalobkýn tvrdenie Komisie, podla ktorého dlzka preskúmavacieho konania orgánu dohladu nemôze odôvodnit vylúcenie uchádzaca z verejnej sútaze, kedze to by umoznovalo diskrimináciu voci zahranicným uchádzacom (pozri odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia), je v rozpore s tým, ze je potrebné rozlisovat medzi rolou státu ako súkromného predávajúceho a rolou, ktorú vykonáva zvrchovane ako orgán regulácie financných trhov. V tejto súvislosti vzhladom na nezávislost FMA a pravidlá, ktorým FMA podlieha, rakúske orgány nemôzu získat ziadnu informáciu o výsledku schvalovacieho konania. Okrem toho výhrada Komisie sa týka otázky, ktorá nepatrí do práva státnej pomoci (ale skôr do slobody usadenia sa a volného pohybu kapitálu), a porusuje rozdelenie právomocí medzi státom a jednotlivými spolkovými krajinami. 95 Zalobkyne dodávajú, ze v predmetnom prípade spôsob, akým konala spolková krajina Burgenland, ktorý spocíval najprv v tom, ze si vybrali nadobúdatela, a potom ziadali o pozadované povolenia, je nielen v súlade s kritériom súkromného predávajúceho, ale takisto uznané v rozhodovacej praxi Komisie. 96 Zalobkyne tvrdia, ze ako to vyplýva najmä z listu konzultanta HSBC z 3. marca 2008, odovzdaného Komisii 5. marca 2008, existovalo v predmetnom prípade mnoho indícií svedciacich proti tomu, ze by bolo mozné povolit predaj BB konzorciu. 97 Najprv zdôraznujú, ze clenovia konzorcia nemali ziadny rating medzinárodne uznávanej ratingovej agentúry, hoci, ako Komisia uviedla vo viacerých oznámeniach a rozhodnutiach, islo o nevyhnutnú podmienku na výkon cinností na európskych bankových a kapitálových trhoch. 98 Zalobkyne dalej uvádzajú, ze kedze konzorcium nepredlozilo analýzu solventnosti, pouzili prax ratingových agentúr, podla ktorej podnik v zásade nemôze dostat lepsí rating, ako je rating státu, v ktorom má sídlo, v predmetnom prípade na Ukrajine, ktorej najvyssí rating je na úrovni "BB" ("sub investment grade"). 99 Zalobkyne okrem toho odkazujú na nedostatky v podnikatelskom pláne (business plan) predlozenom konzorciom (pozri list rakúskych orgánov z 1. marca 2007), na nedostatok skúseností konzorcia na európskom bankovom trhu a zelanie uvedeného konzorcia viest novú obchodnú politiku BB, ktorá by mohla casom a ako vyplýva z pripomienok HSBC, viest k podstatnej strate jej vlastných prostriedkov a v dôsledku toho by muselo dôjst k zásahu spolkovej krajiny Burgenland prostredníctvom Ausfallhaftung. Zalobkyne tvrdia, ze tieto aspekty FMA nevyhnutne zohladnila, kedze FMA je na základe kritérií uvedených v § 5 ods. 1 bode 3 Bankwesengesetz (BWG, spolkový zákon o bankovom systéme) povinná posúdit, ci konzorcium ponúka záruku riadenia BB, ktoré bude ekonomicky stabilné a opatrné po tom, ako dôjde k prevzatiu BB, co vsak Komisia opomenula preskúmat, cím porusila povinnost odôvodnenia uvedenú v clánku 253 ES. 100 Pesimistické odhady týkajúce sa povolenia zo strany FMA v prípade predaja BB konzorciu takisto potvrdzujú informácie týkajúce sa strukturálnych a funkcných slabín ukrajinského bankového sektora, ktoré vyplývajú najmä z pravidelných správ medzinárodného menového fondu. Tieto správy rakúske orgány výslovne uvádzali v priebehu formálneho konania a boli v kazdom prípade verejne dostupné. Zalobkyne v replike uvádzajú, ze nedávny vývoj ukrajinského bankového sektora potvrdzuje obavy, ktoré vyjadrili v case predmetných skutkových okolností. 101 Podla zalobkýn bolo takisto potrebné zohladnit skutocnost, ze FMA by si tazsie splnila svoju povinnost kontroly v prípade, ze by BB získalo konzorcium, a to z dôvodu nedostatku institucionalizovanej spolupráce medzi FMA a ukrajinskými orgánmi, najmä prostredníctvom memoranda o porozumení, ktoré by bolo uzatvorené s ukrajinskou centrálnou bankou. 102 Okrem toho zalobkyne uvádzajú, ze spolková krajina Burgenland nevychádzala len z vlastného posúdenia, ale takisto nadviazala neformálny kontakt s FMA, aby sa ubezpecila o spolahlivosti svojich predpokladov, pokial ide o povolenie, ktoré mala FMA dat konzorciu. Podla informácií poskytnutých zo strany FMA bol výsledok povolovacieho konania týkajúceho sa kúpy BB zo strany konzorcia úplne otvorený, ale zistilo sa, ze toto konanie by viedlo v prvom rade k zákazu toho, aby BB získalo konzorcium. Neistota a dlhsie trvanie tejto akvizície neboli prijatelné pre spolkovú krajinu Burgenland ako súkromného predávajúceho. Z toho vyplýva, ze ako uviedla Rakúska republika v liste z 1. júna 2006, spolková krajina Burgenland vychádzala zo zásady, ze "FMA by nechcela povolit a zrejme by ani nemohla povolit nadobudnutie banky konzorciom". Konstatovania uvedené v uznesení o nariadení predbezných opatrení Landesgericht Eisenstadt (regionálny súd v Eisenstadte, Rakúsko) z 26. mája 2006 túto skutkovú okolnost potvrdzujú. Zalobkyne spresnili, ze z diskusií s FMA vyplynulo, ze príslusné orgány môzu pocítat s rozhodnutím o povolení v lehote niekolko týzdnov v prípade predaja BB spolocnosti GRAWE. FMA sa zasa nechala pocut, ze v prípade predaja BB konzorciu by tento postup trval pravdepodobne sest mesiacov alebo prinajhorsom jeden rok. Nebola teda ziadna pochybnost, ze povolovacie konanie na FMA by bolo v prípade predaja konzorciu podstatne dlhsie a jeho výsledok ovela neistejsí. 103 Napokon zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia uplatnila nesprávnym spôsobom kritérium súkromného predávajúceho, ked pozadovala, pokial ide o predaj BB spolocnosti GRAWE, dôkaz o tom, ze predaj konzorciu nebolo zjavne mozné uskutocnit, alebo o tom, ze FMA by istotne bola zakázala predaj konzorciu. Ako to jasne vysvetlil konzultant HSBC v pripomienkach z mája 2006, rozumný súkromný predávajúci by chcel maximalizovat predpokladanú hodnotu kúpnej ceny, definovanú ako ponuku, ktorej pravdepodobnost získania je najvyssia. Kedze predpokladaná hodnota kúpnej ceny ponúkaná GRAWE bola zjavne vyssia ako tá, ktorú ponúkalo konzorcium, rozhodnutie spolkovej krajiny Burgenland v prospech GRAWE bolo odôvodnené, kedze nizsia nominálna kúpna cena ponúkaná zo strany GRAWE bola vo velkej miere kompenzovaná zvýsenou bezpecnostou transakcie. Inak povedané, Komisia do svojej analýzy nezaradila pravdepodobnost, ktorá bola 50 %, ze predaj konzorciu FMA nepovolí. 104 V replike zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia si protirecí, pokial ide o mieru presnosti spolkovej krajiny Burgenland, co sa týka výsledku konania na FMA: Komisia uznala, ze výsledok tohto konania nemohol byt presne odhadnutý vopred, ale vyzadovala v iných castiach svojich dokumentov, ze odmietnutie povolenia, aby BB získal subjekt, ktorý ponúkne najviac, musí byt zjavné. 105 Komisia spochybnuje výhrady uvádzané zalobkynami. Posúdenie Vseobecným súdom 106 Tento zalobný dôvod sa týka problematiky uvedenej v odôvodnení c. 121 in fine napadnutého rozhodnutia, a to povolenia, ktoré musí vydat príslusný orgán dohladu nad financnými trhmi v rámci procesu privatizácie, teda FMA. Zalobkyne totiz tvrdia, ze neistý výsledok a dlzka trvania povolovacieho konania v prípade, ze by BB bola predaná konzorciu, odôvodnili to, aby v konecnom dôsledku bola BB predaná GRAWE, a to napriek tomu, ze ponuka predlozená GRAWE uvádzala nizsiu sumu. 107 V tejto súvislosti sa úcastníci konania zhodli na skutocnosti uvedenej v odôvodnení c. 120 napadnutého rozhodnutia, ze predávajúci podnikajúci podla zásad trhovej ekonomiky si môze zvolit najnizsiu ponuku, ak je jasné, ze predaj subjektu, ktorý ponúka najviac, sa nedá zrealizovat. Je potrebné presnejsie zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co uvádzali zalobkyne, Komisia jasne uznala v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia to, ze predávajúci v trhovej ekonomike by sa nerozhodol pre kupujúceho, ktorý by s najväcsou pravdepodobnostou nezískal pozadované povolenia od príslusných orgánov. 108 Prinálezí teda Vseobecnému súdu urcit, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze okolnosti uvádzané zalobkynami - s cielom preukázat po prvé, ze povolenie FMA na predaj BB konzorciu bolo neisté, a po druhé, ze povolovacie konanie na FMA v prípade predaja BB konzorciu by bolo dlhsie - neodôvodnujú vzhladom na kritérium súkromného podnikatela v trhovej ekonomike prijatie rozhodnutia predat BB spolocnosti GRAWE. 109 Pokial ide v prvom rade o samotnú dlzku trvania povolovacieho konania, z prvkov v spise vyplýva, ze podla § 20 ods. 3 BWG, ktorý bol uplatnitelný v case skutkových okolností, nadobudnutie kvalifikovaného podielu v rakúskej úverovej institúcii podlieha ohláseniu a povoleniu. 110 Skúmanie nadobudnutia kvalifikovaného podielu sa vykonáva formou testu schopnosti a bezúhonnosti ("Fit & Proper"), ktorý je definovaný v § 5 ods. 1 BWG. Ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 125 a 126 napadnutého rozhodnutia, ktoré úcastníci konania nenapádajú, FMA môze podla § 20 BWG podrobit kupujúceho banky az vtedy tzv. testu Fit & Proper, ked rokujúce strany uzavreli záväznú kúpnu zmluvu. Z toho vyplýva, ze súbezné posúdenie viacerých potenciálnych kupujúcich nemôze v praxi FMA vykonat. Tento orgán okrem toho potvrdil Komisii, ze zacína skúmanie predaja kvalifikovaného podielu, len ak existuje konkrétny a otvorene prejavený záujem o nadobudnutie a predaj u oboch strán transakcie. V predmetnom prípade sa teda spolková krajina Burgenland musela s konecnou platnostou rozhodnút pre jednu z ponúk na kúpu BB predtým, ako mohlo zacat na FMA povolovacie konanie týkajúce sa prevzatia. Okrem toho podla informácií poskytnutých samotnými rakúskymi orgánmi FMA podlieha ako nezávislý správny orgán povinnostiam dôvernosti a nestrannosti. Nemôze teda formulovat a priori predpovede týkajúce sa výsledku zacatého povolovacieho konania. 111 Okrem toho sa úcastníci konania zhodli na tom, ze FMA môze zakázat nadobudnutie v lehote troch mesiacov po ohlásení, potom sa nadobudnutie povazuje za povolené. Ak FMA dospeje k záveru, ze potrebuje na skúmanie viac casu ako tri mesiace, ktoré má zvycajne, musí najprv zakázat nadobudnutie pred uplynutím lehoty troch mesiacov. Tento posledný uvedený zákaz vsak nemá dosah na konecné rozhodnutie FMA o nadobudnutí kvalifikovaného podielu. 112 Pokial ide v druhom rade o tvrdenia specificky uvádzané zalobkynami, v podstate ide po prvé o vseobecné úvahy týkajúce sa vyhradeného, ba priam nepriatelského postoja, ktorý orgány dohladu mali alebo by mali vo vseobecnosti mat voci prevádzkovatelom pochádzajúcim z Ukrajiny, po druhé o indície týkajúce sa situácie clenov konzorcia a po tretie o indície poskytnuté samotnou FMA. 113 Pokial ide po prvé o vseobecné úvahy týkajúce sa velmi vyhradeného postoja, ktorý naozaj orgány dohladu mali, ako o tom svedcí príklad rozhodnutia Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (Spolkový úrad pre dohlad nad financnými sluzbami v Nemecku), ktorý v rámci skúmania, ktoré trvalo trinást mesiacov, zamietol to, aby NordFinanz Bank AG prevzala ukrajinská skupina, alebo este odmietnutie vydat v roku 1994 bankovú licenciu predchodcovi jedného z clenov konzorcia (SLAV), alebo by vo vseobecnosti mali mat (najmä vzhladom na harmonizáciu procesných pravidiel a kritérií hodnotenia uplatnitelných na opatrné posúdenie akvizícií a zvýsení podielov v subjektoch vo financnom odvetví na európskej úrovni) voci fyzickým a právnickým osobám usadeným na Ukrajine, tieto úvahy nie sú na úcely tejto veci ani relevantné, ani presvedcivé z hladiska podstaty sporu vo veci samej. 114 V prvom rade tieto prvky nemôzu ani prinajmensom byt prínosom na úcely konkrétneho výsledku, ktorý by mohlo mat povolovacie konanie na FMA v prípade, ze by sa spolková krajina Burgenland rozhodla predat BB konzorciu. V predmetnom prípade neslo o urcenie toho, ci subjekty ukrajinského bankového odvetvia podliehajú povinnostiam a kontrolám dostatocnej kvality, teda rovnocenným s povinnostami a kontrolami vykonávanými v clenských státoch Únie. Ako jasne uviedla Komisia, bez toho, aby jej v tejto súvislosti protirecili zalobkyne, skúmanie vykonávané zo strany FMA, pokial ide o nadobudnutie podielov v bankových institúciách, má za ciel urcit, ci potenciálni nadobúdatelia majú vzhladom na kvalifikacné kritériá a kritériá skúseností uvedené v clánku 20 BWG dôkazy o svojej spolahlivosti na úcely stabilného a transparentného riadenia dotknutej úverovej institúcie. 115 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze urcitý pocet úvah uvádzaných v predmetnom prípade, najmä v replike, sa týka vývoja novej praxe po financnej kríze, ktorá nastala na celosvetovej úrovni. Ako vsak vyplýva z judikatúry citovanej v bode 51 vyssie, zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa musí posúdit v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat v case, ked toto rozhodnutie prijímala. 116 V dôsledku toho nie je potrebné zohladnit vývoj, ktorý nastal po prijatí tohto rozhodnutia, o ktorom samozrejme Komisia nemohla vediet. Takisto je potrebné zamietnut ako neprípustné argumenty zalozené po prvé na opatrnosti, ktorú v dôsledku financnej krízy musia dodrziavat orgány dohladu a orgány financnej regulácie, a po druhé na prípadných zmenách uplatnitelnej právnej úpravy, ktoré z toho vyplývali. 117 Dalej argumentácia zalobkýn nic nehovorí o tom, ze zelanie prejavené konzorciom získat BB sa mohlo vylozit ako vôla zalozit úverovú institúciu v Rakúsku. Hoci v tejto súvislosti zalobkyne spomenuli integráciu jedného z clenov konzorcia, a to Active Bank, nepreukázalo sa, ze by k tejto integrácii malo dôjst az po prípadnom predaji BB konzorciu. Tento prvok aj tak nie je z tých, ktoré by sa mali zohladnit v stádiu skúmania na FMA. 118 Okrem toho tieto vseobecné úvahy opomínajú skutocnost, ze FMA musí, ako zalobkyne zdôraznili v zalobách, skúmat kazdú ziadost o akvizíciu podielov vo financnej institúcii bez predsudkov. Skutocnost, ze niektorí clenovia konzorcia boli pôvodne usadení na Ukrajine, nemôze sama osebe vysvetlit to, ze by FMA mala mat negatívny postoj, pokial ide o výsledok povolovacieho konania. 119 Pokial ide po druhé o indície uvádzané zalobkynami vo vztahu ku konzorciu, teda neexistenciu ratingu medzinárodne uznávanou agentúrou, údajné nedostatky v jeho podnikatelskom pláne, jeho nedostatok skúseností alebo este obchodnú politiku, ktorú chcel viest v rámci BB, nie sú tiez relevantné v rámci posúdenia sance na úspech v povolovacom konaní na FMA. 120 V prvom rade zalobkyne neuviedli, ci alebo v akom rozsahu by FMA tieto prvky zohladnila v rámci svojho posúdenia. 121 Dalej, a ako zdôraznila Komisia, zalobkyne svojou argumentáciou zalozenou na údajných nedostatkoch v podnikatelskom pláne konzorcia, jeho nedostatku skúseností alebo este obchodnej politike, ktorú uvedené konzorcium plánovalo viest v rámci BB, v skutocnosti vyjadrili svoje obavy o budúcnost BB, teda subjektu, ktorý sa má predat a ktoré by v zásade nemal mat predávajúci v trhovej ekonomike. 122 Po tretie zalobkyne v podstate tvrdia, ze z neformálnych kontaktov s FMA vyplynulo, ze v prípade predaja GRAWE mozno pocítat s rozhodnutím o povolení uz o niekolko týzdnov po predaji BB, kým v prípade predaja konzorciu by bolo treba ocakávat, ze povolovacie konanie potrvá sest mesiacov, ba dokonca rok. Tieto informácie poskytnuté na stretnutí z 31. januára 2006 boli potvrdené 2. marca 2006. Spolková krajina Burgenland, kedze bola informovaná, ze výsledok povolovacieho konania je úplne otvorený, "vychádzala zo zásady, ze FMA by nepovolila a pravdepodobne ani nemohla povolit, aby banku získalo konzorcium", co je dôvod, pre ktorý predala BB spolocnosti GRAWE. 123 Ako vsak uviedla Komisia v odôvodnení c. 127 napadnutého rozhodnutia, tým, ze FMA neformálne naznacila, ze výsledok povolovacieho konania bol otvorený, neprejudikovala, ci tento výsledok bude kladný, alebo záporný. Nie je teda pravda, ze by Komisia zle pochopila význam informácií poskytnutých rakúskymi orgánmi. 124 Pokial ide v tretom rade o zohladnenie pravdepodobnej dlzky trvania povolovacieho konania na FMA, je potrebné hned na úvod pripomenút, ze Komisia sa domnievala, ze pravdepodobné dlhsie trvanie konania na FMA nebolo takej povahy, ze by predstavovalo prekázku predaja BB konzorciu. 125 V tejto súvislosti Komisia odôvodnila svoje stanovisko takto (pozri odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia): "Ani dlzka konania FMA - menej nez tri mesiace v prípade spolocnosti GRAWE, ale az rok v prípade konzorcia - nestací na to, aby bolo konzorcium ako kupujúca strana vylúcená. Rakúsko uviedlo, ze spolocnost BB trpela pretrvávajúcou neistotou, co mohlo banku v konecnom dôsledku uviest do tazkostí. Komisia nemôze tento argument v zásade ani v konkrétnom prípade akceptovat. V zásade by to totiz bola diskriminácia vsetkých uchádzacov mimo Európskej únie a pravdepodobne aj uchádzaca z iného clenského státu, kedze by sa mohol uvádzat ten istý argument pre kazdého úradu FMA v tom case neznámeho uchádzaca, t. j. pre kazdú spolocnost mimo Rakúska. Pokial ide o konkrétny prípad, Komisia konstatuje, ze spolocnost BB sa v case predaja nenachádzala v tazkostiach. Kedze o predaj bola snaha uz od roku 2003, nie je dostatocne jasné, preco bolo potrebné také náhlenie. Argument prednesený v tejto súvislosti, ze ponuka spolocnosti GRAWE bola casovo ohranicená, nemozno takisto akceptovat, inak by sa otvorili pocetné moznosti ovplyvnit postup verejnej sútaze diskriminujúcim spôsobom." 126 Je potrebné konstatovat, ze Komisia sa pripojila k posúdeniu rakúskych orgánov, podla ktorého v prípade, ze by BB získalo konzorcium, bolo by treba cakat na povolovacie konanie, ktoré mohlo trvat az jeden rok (hoci dlzka trvania sest mesiacov bola pravdepodobnejsia), kým v prípade prevzatia BB spolocnostou GRAWE by táto dlzka trvania zodpovedala trom mesiacom (pozri odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia). 127 Na druhej strane vsak Komisia odmietla záver, ze táto okolnost bola takej povahy, aby vylúcila konzorcium, a to z dvoch dôvodov: po prvé teoreticky existovalo riziko vzniku diskriminácie voci vsetkým nerakúskym uchádzacom a po druhé (konkrétne v tomto prípade) konstatovala, ze BB nebola v tazkostiach v case predaja, a neexistovala preto ziadna osobitná naliehavost predat BB spolocnosti GRAWE. 128 Ako zdôraznili zalobkyne, prvý dôvod vylúcenia zohladnenia dlzky povolovacieho konania na FMA, teda riziko vzniku diskriminácie voci uchádzacom usadeným v iných krajinách, opomína základné rozlisovanie, ktoré je potrebné, v rámci urcenia existencie výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES medzi záväzkami, ktoré stát musí brat na seba ako podnik vykonávajúci hospodársku cinnost, a záväzkami, ktoré mu prislúchajú ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Ryanair/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 84). 129 V predmetnom prípade, hoci stát koná ako súkromný prevádzkovatel v trhovej ekonomike v rámci rozhodnutia predat BB, zároven vyuzíva svoje výsady verejnej moci, ked koná ako orgán poverený opatrným posúdením akvizícií a zvýsení podielov v subjektoch vo financnom odvetví. Nemozno takisto vytýkat spolkovej krajine Burgenland to, ze FMA oznámila, ze pokial ide o GRAWE, ktorú uz tento orgán poznal, rozhodnutie o povolení by mohlo byt vydané o niekolko týzdnov, kým pokial ide o konzorcium, ktoré FMA nepoznala - co si vyzadovalo hlbsie skúmanie -, povolovacie konanie na úcely privatizácie BB by pravdepodobne trvalo niekolko mesiacov. 130 Preto Komisia nesprávne uviedla existenciu rizika narusenia rovnosti zaobchádzania medzi uchádzacmi na podporu odmietnutia domnienky, ze pravdepodobne dlhsie trvanie povolovacieho konania na FMA v prípade predaja BB konzorciu je takej povahy, ze by mohlo byt prekázkou takéhoto predaja. Je totiz protichodnost medzi tým, ze sa na jednej strane skúma postoj spolkovej krajiny Burgenland vzhladom na kritérium súkromného prevádzkovatela v trhovej ekonomike a na druhej strane sa jej vytýka riziko porusenia zásady nediskriminácie z dôvodu rozdielnosti dlzky trvania povolovacieho konania, pokial ide o predaj BB spolocnosti GRAWE a predaj konzorciu. 131 Táto chyba by vsak mohla spôsobit neplatnost napadnutého rozhodnutia iba vtedy, keby Komisia neuviedla ziadny iný platný dôvod na podporu svojho stanoviska. Podla ustálenej judikatúry totiz chybný dôvod môze odôvodnit neplatnost aktu, len ak existujú aj iné dôvody, ktoré postacujú na to, aby bola neplatnost opodstatnená (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. apríla 2011, Grécko/Komisia, C-321/09 P, neuverejnený v Zbierke, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 132 Pokial ide o druhý dôvod uvádzaný Komisiou v tomto kontexte, co sa týka tohto prípadu, podla ktorého neexistovala osobitná naliehavost, ktorá by odôvodnovala predaj BB spolocnosti GRAWE a nie konzorciu, nemozno ho zamietnut. Iste, zo skutkových okolností vyplýva, ze kroky prijaté zo strany spolkovej krajiny Burgenland s cielom predaja BB zacali uz v roku 2003, a ze ako uvádzajú zalobkyne, práve preto, ze proces privatizácie BB bol osobitne dlhý a nákladný, spolková krajina Burgenland nechcela stratit dodatocnú prílezitost na predaj BB. Takisto nemozno vylúcit, ze vzhladom na pochybnosti, ktoré spolková krajina Burgenland mala, pokial ide o výsledok povolovacieho konania na FMA, uprednostnila predat BB spolocnosti GRAWE, ktorej ponuka platila len urcitý cas. Bolo vsak este treba, aby spolková krajina Burgenland predlozila konkrétne dôkazy o tom, ze dlzka konania na FMA v prípade predaja BB konzorciu by silno narusila úspech privatizácie, co sa vsak nepreukázalo. 133 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospela k záveru, ze ani neistý výsledok, ani pravdepodobne dlhsie trvanie konania na FMA - v prípade, ze by sa rozhodlo o predaji BB konzorciu - neboli dostatocným dôvodom na to, aby konzorcium bolo vylúcené ako nadobúdatel. 134 Pokial ide v stvrtom rade o argumentáciu zalobkýn, podla ktorej sa Komisia zachovala neprimerane prísne, pokial ide o uplatnenie testu súkromného investora v trhovej ekonomike, ked vyzadovala v predmetnom prípade, aby bolo "zrejmé, ze predaj uchádzacovi s najvyssou ponukou nemozno vykonat" (pozri odôvodnenie c. 120 rozhodnutia), ani tú nemozno uznat. 135 Zo znenia celej casti týkajúcej sa odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o bezpecnost transakcie, totiz jasne vyplýva, ze pouzitá formulácia predstavuje slovné prekrútenie, kedze Komisia preskúmala pozorne argumenty, ktoré rakúske orgány predlozili na preukázanie neistoty a pravdepodobnej dlzky povolovacieho konania na FMA. Komisia teda jasne pripustila, ze "nemozno pochybovat o tom, ze by sa predávajúci v trhovom hospodárstve nerozhodol pre kupujúceho, ktorý by s velkou pravdepodobnostou nebol dostal potrebné schválenie zo strany FMA (alebo iného orgánu, ktorý sa na procese zúcastnuje)" (odôvodnenie c. 125 napadnutého rozhodnutia). 136 Komisia preto v predmetnom prípade neodoprela spolkovej krajine Burgenland "priestor na predvídanie". Jednoducho dospela k záveru, ze nic neindikuje ani nedokazuje, ze FMA by zakázala predaj konzorciu (pozri odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). 137 Zalobkyne navyse nepreukázali, ako dospeli k záveru, ze existuje pravdepodobnost 50 %, ze predaj BB konzorciu sa nezrealizuje (a a contrario 50 %, ze áno). 138 Nakoniec, pokial ide o dodrzanie povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa zohladnenia povolovacieho konania na FMA, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i., uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 139 V predmetnom prípade je potrebné konstatovat, ze zalobkyne vzhladom na podrobné konstatovania uvedené v odôvodneniach c. 125 az 133 napadnutého rozhodnutia boli schopné pochopit odôvodnenie, ktoré viedlo Komisiu k tomu, aby dospela k záveru, ze predávajúci podnikajúci v trhovej ekonomike by nevylúcil, aby kúpilo konzorcium BB v závislosti od výsledkov povolovacieho konania na FMA. Okrem toho, ako vyplýva zo skúmania tohto dôvodu, Vseobecný súd vzhladom na tie isté konstatovania bol schopný vykonat preskúmanie tohto odôvodnenia. 140 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut takisto tretí zalobný dôvod. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o to, ze spolková krajina Burgenland bola oprávnená zohladnit financné riziká spojené s Ausfallhaftung Argumentácia úcastníkov konania 141 Zalobkyne uvádzajú, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, súkromný predávajúci by nevyhnutne zohladnil riziká vyplývajúce z Ausfallhaftung. Rozlisovanie, ktoré Komisia vykonala medzi súkromnými a verejnými predávajúcimi, je obzvlást umelé a formalistické, pretoze neponúka realistický obraz o správaní hospodárskych subjektov na trhu. 142 V prvom rade tvrdia, ze hoci sa naozaj odkazuje vo veciach Gröditzer Stahlwerke (rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [29]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 136 a nasl.), Stardust Marine (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [30]C-482/99, Zb. s. I-4397) a BP Chemicals (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [31]T-11/95, Zb. s. II-3235) na otázku, ci stát má také povinnosti ako akcionár alebo ako orgán verejnej moci, skutkové okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, sú zjavne odlisné od tých, o ktoré islo v uvedených veciach. 143 V predmetnom prípade spolková krajina Burgenland nekonala voci BB ako orgán verejnej moci a neposkytla jej Ausfallhaftung v rámci svojich výsad verejnej moci. Zalobkyne zdôraznujú najmä, ze táto záruka sa zakladá na ustanovení rakúskeho súkromného práva, teda § 1356 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch týkajúcom sa Ausfallbürgschaft (kaucie v prípade nezaplatenia). Ausfallhaftung zodpovedá "rucitelskému vyhláseniu podla obcianskeho práva", ktorým spolková krajina Burgenland zlepsuje hospodársku situáciu banky a ktoré reflektuje na záujmy spolkovej krajiny ako vlastníka, pricom sa odlisuje od státnych záruk, ktoré boli priznané nemeckými spolkovými krajinami (Anstaltslast a Gewährträgerhaftung). Táto analýza zodpovedá dalej judikatúre Oberste Gerichtshof (Najvyssí súd, Rakúsko), ktorý v rozsudku zo 4. apríla 2006 vyhlásil, ze "Ausfallhaftung splna funkciu náhrady vlastných zdrojov", a "predstavuje preto financný nástroj vlastných zdrojov". Skutocnost, ze spolková krajina Burgenland prijala záväzok Ausfallhaftung v rámci zákona, vyplývala z potreby dat dostatocnú publicitu predmetnému záväzku. 144 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia uznala, ze Ausfallhaftung priznaná v prospech rakúskych bánk bola existujúcou státnou pomocou, a preto zákonnou pomocou az do skoncenia prechodného obdobia. Jej úcinky sa mali zohladnit v rámci posúdenia opatrenia spornej privatizácie. Prístup Komisie v tejto súvislosti je rozporuplný a zrádza moznosti spolkovej krajiny privatizovat banku, ked nie je schopná minimalizovat v prvom rade riziko povinnosti zasiahnut prostredníctvom Ausfallhaftung. 145 V tretom rade zalobkyne uvádzajú, ze Komisia koherentne nevyjadrila nezohladnenie Ausfallhaftung v napadnutom rozhodnutí. Komisia nemôze súcasne odmietnut posúdit dôsledky Ausfallhaftung v stádiu skúmania rozhodnutia o predaji BB spolocnosti GRAWE a zohladnit pri výpocte pomoci sumu, ktorá sa má zaplatit za túto záruku (pozri odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia). 146 V stvrtom rade zalobkyne uvádzajú, ze prístup Komisie predstavuje prekázku privatizácie a je v rozpore s rozhodnutím z roku 2004, ktoré podriadilo poskytovanie pomoci restrukturalizácii a privatizácii BB. 147 V piatom a poslednom rade zalobkyne zdôraznujú, ze spolková krajina Burgenland výrazne znízila úcinky Ausfallhaftung na skreslenie hospodárskej sútaze tým, ze prijala rozhodnutie o predaji BB spolocnosti GRAWE, teda podniku, ktorý má stabilný rating a má minimálny rizikový profil. Okrem toho spolková krajina Burgenland chcela, aby jej konanie patrilo do rámca úcinných opatrení, na ktorých sa dohodla, pokial ide o pomoc na restrukturalizáciu uvedenú v rozhodnutí z roku 2004. 148 Komisia spochybnuje vsetky tieto výhrady. Posúdenie Vseobecným súdom 149 Komisia opísala v napadnutom rozhodnutí (pozri konkrétne poznámku pod ciarou 9 v odôvodnení c. 21) Ausfallhaftung ako rezim zákonnej záruky, ktorý obsahuje povinnost státnych orgánov, konkrétne regionálnych, zasiahnut v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie predmetnej úverovej institúcie. V súlade s touto zárukou veritelia úverových institúcií majú priamy nárok voci verejnému orgánu, rucitelovi, v prípade, ze úverová institúcia je v situácii likvidácie alebo platobnej neschopnosti a hodnota majetku banky nestací na to, aby boli uspokojené pohladávky veritelov. Tento opis Ausfallhaftung zalobkyne formálne nespochybnili. 150 Z návrhu Komisie týkajúceho sa úcinných opatrení, pokial ide o Ausfallhaftung, vyplýva, ze Rakúska republika sa zaviazala zrusit túto záruku pocas prechodného obdobia. Konkrétne a ako vyplýva z bodu 3 vyssie, záväzky existujúce k 2. aprílu 2003 sú kryté Ausfallhaftung az do dátumu ich splatnosti. V priebehu prechodného obdobia, ktoré trvalo az do 1. apríla 2007, iba zeby uvedené financné ústavy boli skôr sprivatizované, Ausfallhaftung bola zachovaná vo vztahu k novým záväzkom, ktorých dátum splatnosti je pred 30. septembrom 2017. 151 Z toho vyplýva, ze aj po privatizácii BB spolková krajina Burgenland musí nadalej byt jej rucitelom, pokial ide o záväzky vzniknuté pred 2. aprílom 2003 (bez ohladu na dátum splatnosti takýchto záväzkov) a takisto pokial ide o záväzky vzniknuté v priebehu prechodného obdobia (ktoré sa koncí dátumom privatizácie), ktoré sú splatné pred 30. septembrom 2017. 152 Z tohto hladiska zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala pri posudzovaní ponúk na kúpu nevyhnutne zohladnit Ausfallhaftung, ktorá v case predaja pokrývala priblizne 3,1 miliardy eur pasív BB. Kedze spolková krajina Burgenland zostávala stále rucitelom za straty, ktoré vzniknú BB dokonca aj po privatizácii, bola oprávnená ubezpecit sa, ze uvedený kupujúci bude mat dostatocnú váznost a solventnost, co je nieco, co je viac ako len jednoduchá schopnost zaplatit kúpnu cenu, na úcely zabránenia vzniku rizika likvidácie alebo restrukturalizácie BB. Nakoniec rakúske orgány tvrdili, ze predaj banky spolocnosti GRAWE za zjavne nizsiu cenu ako bola cena ponúkaná konzorciom bolo v plnej miere dôvodné vzhladom na mensie riziko hradit záväzky vyplývajúce zo záruky Ausfallhaftung. 153 Podla názoru Komisie vsak Ausfallhaftung, ktorá bola predtým klasifikovaná ako existujúca státna pomoc, nemôze byt zohladnená, ked ide tak ako v tomto prípade o skúmanie danej transakcie podla zásady súkromného prevádzkovatela v trhovej ekonomike. Uvádzaný dôvod spocíva v skutocnosti, ze táto záruka, z hladiska samotnej svojej definície, ktorá bola klasifikovaná ako státna pomoc, nie je zárukou, ktorú by poskytol súkromný predávajúci. Komisia teda odmietla v napadnutom rozhodnutí zohladnit Ausfallhaftung takto: "(135) Podla názoru Komisie by spolková krajina Burgenland nemala brat do úvahy záruku 'Ausfallhaftung`. Ak by sa táto záruka zohladnila, bola by úloha spolkovej krajiny Burgenland ako poskytovatela státnej pomoci a ako predávajúceho banku zmiesaná, ako to uz bolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. ... (137) ... Pripomienky Rakúska nie sú zdôvodnené ziadnym precedensom, v ktorom investor v trhovom hospodárstve bral ohlad na záruku povazovanú za státnu pomoc: ex hypothesi by ziadny investor v trhovom hospodárstve neprevzal záruku, ktorá by nezodpovedala zásadám investora v trhovom hospodárstve, a rozhodnutie o zrusení 'Ausfallhaftung` potvrdzuje, ze záruka nebola poskytnutá za trhových podmienok. Súdny dvor rozhodol, ze záruky, ktoré boli zaradené ako protiprávne státne pomoci, nesmú byt pri výpocte ocakávaných likvidacných nákladov zohladnené. Toto, naopak, neznamená, ze existujúca státna pomoc sa smie zohladnit. Podla názoru Komisie nie je relevantné, ci slo o protiprávnu, alebo o existujúcu státnu pomoc. Pokial sa opatrenie musí posudzovat ako státna pomoc, ziadny predávajúci v trhovom hospodárstve by ho nepriznal a takéto opatrenie nezohladnil." 154 Toto stanovisko Komisie sa musí uznat. 155 Z judikatúry nesporne vyplýva, ze na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora treba rozlisovat medzi povinnostami, ktoré musí stát zabezpecit ako akcionár vlastník spolocnosti, a povinnostami, ktoré mu môzu prinálezat ako orgánu verejnej moci (rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [32]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22). 156 Súdny dvor takto vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie (body 133 az 141), vylúcil, ze rôzne úvery a záruky, ktoré by súkromný investor nikdy neposkytol za rovnakých podmienok a ktoré je potrebné klasifikovat ako protiprávnu státnu pomoc, by sa mali zohladnovat v rámci skúmania otázky, ci likvidácia Gröditzer Stahlwerke bola výhodnejsia, ako jej privatizácia za negatívnu cenu. 157 Zalobkyne nesprávne tvrdia, ze táto vec nie je relevantná, kedze sa týka protiprávnej státnej pomoci a nie existujúcej pomoci. V rámci uplatnenia kritéria súkromného prevádzkovatela je totiz urcujúce to, ci by predmetné opatrenia mohol vykonat súkromný prevádzkovatel v trhovej ekonomike, ktorý chce dosiahnut viac-menej z dlhodobého hladiska zisk. Takisto, nezávisle od moznej klasifikácie sporných záväzkov, základnou otázkou je to, ci by uvedené záväzky prijal súkromný prevádzkovatel v trhovej ekonomike. 158 Preto aj keby platilo napriek záväznej povahe rozhodnutia K(2003) 1329 v konecnom znení, ze by rakúske orgány mohli spochybnovat v rámci tohto konania klasifikáciu Ausfallhaftung za státnu pomoc, ku ktorej dospelo toto rozhodnutie, je potrebné konstatovat, ze vzhladom na charakteristiku opísanú vyssie, pokial ide o rezim zavedený Ausfallhaftung, táto záruka nebola poskytnutá za obvyklých trhových podmienok, a preto nemôze byt zohladnená pri posudzovaní správania uvedených orgánov podla kritéria súkromného investora v trhovej ekonomike. 159 Vzhladom na vsetky tieto úvahy nemozno vytýkat Komisii, ze odmietla zohladnit Ausfallhaftung v rámci posudzovania ponúk predlozených zo strany konzorcia a GRAWE s cielom kúpy BB. 160 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod je potrebné zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení zásady súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike v rámci subsidiárneho skúmania rizík spojených s Ausfallhaftung 161 V tomto zalobnom dôvode zalobkyne v podstate tvrdia, ze subsidiárne skúmanie financných rizík vznikajúcich spolkovej krajine Burgenland v prípade, ze by sa rozhodla predat BB konzorciu, je nesprávne. Zdôraznujú najmä, ze posúdenie rozsahu strát likvidity v nadväznosti na uplatnenie Ausfallhaftung spocíva na nesprávnych predpokladoch a je nedostatocne odôvodnené. Okrem toho Komisia nesprávne opomenula zohladnit v scenári likvidácie BB nezávislý znalecký posudok, ktorému spolková krajina Burgenland musela verit. 162 Je potrebné pripomenút, ze Komisia navyse skúmala tvrdenia zalobkýn v spojení so zohladnením Ausfallhaftung (pozri odôvodnenia c. 144 az 157 napadnutého rozhodnutia). V rámci tohto skúmania dospela k záveru, ze ponuka GRAWE, hoci sa aj uzná stanovisko Rakúskej republiky a zohladní Ausfallhaftung, aj tak nepredstavuje najlepsiu ponuku. 163 Kedze je dôvodné potvrdit hlavnú argumentáciu uvádzanú Komisiou, ktorá vedie k záveru, ze Ausfallhaftung nemôze byt zohladnená pri posudzovaní ponúk na kúpu BB (pozri stvrtý zalobný dôvod), nie je potrebné skúmat dôvodnost tohto zalobného dôvodu, ktorý smeruje len proti argumentácii uvedenej subsidiárne a ktorý uz z hladiska svojej definície nemôze spochybnit riesenie prijaté napokon Komisiou. Podla ustálenej judikatúry totiz nesprávny dôvod nemôze odôvodnit zrusenie aktu, v ktorom je uvedený, ak je len dôvodom uvádzaným navyse a existujú iné dôvody, ktoré dostatocne odôvodnujú akt (pozri rozsudok Grécko/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 164 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod vyhlásit za neúcinný. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení vydania dlhopisov v rámci Ausfallhaftung Argumentácia úcastníkov konania 165 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze tým, ze pred uzatvorením predaja boli vydané dodatocné dlhopisy vo výske 380 miliónov eur v prospech GRAWE, tejto spolocnosti bola poskytnutá výhoda. Komisia najmä nezohladnila, ze ako vyplývalo z rôznych svedectiev a kalendára emisií dlhopisov oznámeného rakúskymi orgánmi, nové emisie dlhopisov boli oznámené obom uchádzacom a mali z toho rovnakú výhodu. Navyse Komisia opomenula porovnat výhodu, ktorú mohli mat obaja uchádzaci z emisií nových dlhopisov, vzhladom na rizikový profil a ich rozdielny rating. Tvrdia najmä, ze kedze GRAWE mala velmi dobrý rating, výhoda spojená s Ausfallhaftung bola, pokial ide o GRAWE, len velmi obmedzená. Konzorcium by z nej vsak malo rozsiahly prospech, co by vo velkej miere kompenzovalo kúpnu cenu. Komisia to vôbec nezohladnila pri porovnávaní dvoch ponúk kúpnej ceny, co predstavuje zjavne nesprávne zistenie skutkových okolností. 166 Okrem toho zalobkyne uvádzajú, ze aj keby bola emisia dodatocných dlhopisov vo výske 380 miliónov eur slúbená len GRAWE, výhoda, ktorá z toho vyplýva pre GRAWE, je malá vzhladom na jej vynikajúci rizikový profil. 167 Komisia spochybnuje vsetky tieto výhrady. Posúdenie Vseobecným súdom 168 Je dôlezité pripomenút, ze Komisia dospela v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia k takémuto záveru: "Vydanie dodatocných dlhopisov vo výske 380 mil. EUR v rámci státnej záruky nebolo uvedené ani v process letter, ani v návrhu zmluvy so spolocnostou GRAWE. Podla názoru Komisie zohrávala táto dohoda podstatnú úlohu pri procese predaja a mala by byt uvedená v návrhu zmluvy s konzorciom. Konzorcium navyse potvrdilo, ze vo svojej ponuke nebralo ohlad na vydanie dodatocných dlhopisov. Podla Komisie vyzaduje preto výhoda, ktorá vytvorila pre spolocnost GRAWE výhodnejsiu situáciu refinancovania následkom poskytnutia dalsích 380 mil. EUR, úpravu vo forme zvýsenia sumy rozdielu medzi ponukou konzorcia a skutocnou kúpnou cenou. Základom výpoctu sú úroky, ktoré spolocnost BB uhradí za dodatocné dlhopisy vo výske 380 mil. EUR v porovnaní s nákladmi na refinancovanie spolocnosti BB po uzavretí predaja." 169 Práve tieto závery sú predmetom tohto dôvodu uvádzaného zalobkynami. V podstate tvrdia, ze pri oprave celkovej hodnoty výhody poskytnutej GRAWE smerom nahor z dôvodu emisie dodatocných dlhopisov v sume 380 miliónov eur bolo zamlcané, ze z tejto emisie dlhopisov mohlo mat prospech aj konzorcium. 170 Hoci ako vyplýva z odôvodnení c. 148 a 171 napadnutého rozhodnutia, Komisia neodmietla zahrnút túto emisiu dodatocných dlhopisov do scenára likvidácie, skúmaného subsidiárne, ktorý navrhli rakúske orgány v prípade predaja konzorciu, obmedzila sa v rámci posúdenia sumy výhody priznanej GRAWE na uvedenie toho, ze konkrétne ponuka predlozená konzorciom nezohladnovala emisiu dodatocných dlhopisov. V tomto kontexte Komisia zohladnila jednak to, ze emisia dodatocných dlhopisov v hodnote 380 miliónov eur nebola uvedená ani v tzv. process letter, ani v návrhu zmluvy s konzorciom, a jednak, ze konzorcium potvrdilo, ze nezohladnilo v skutocnosti túto emisiu. 171 Argumentácia zalobkýn, podla ktorej aj keby emisia dodatocných dlhopisov bola ponúknutá len GRAWE, GRAWE by aj tak nemala ziadnu dodatocnú výhodu vzhladom na jej vyssí financný rating a výhodnejsí rizikový profil oproti výhodám, ktoré malo konzorcium, nie je podlozená ziadnym presvedcivým vysvetlením, a preto musí byt zamietnutá. 172 Aj keby zalobkyne chceli v skutocnosti dokázat v tomto zalobnom dôvode financné riziko pre spolkovú krajinu Burgenland z titulu Ausfallhaftung, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva zo skúmania stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 158 vyssie), táto záruka nie je prvkom, ktorý by sa mal zohladnovat pri posudzovaní sporného opatrenia vzhladom na kritérium súkromného investora v trhovej ekonomike. Okrem toho, a ako zdôraznila Komisia, neprinálezalo v rámci posúdenia sumy pomoci urcit, aká by bola hypotetická výhoda, z ktorej by mala úzitok BB v prípade, ze by bola kúpená konzorciom, ale skôr urcit to, aká bola výhoda, ktorá bola konkrétne a objektívne poskytnutá GRAWE. 173 Preto je potrebné ôsmy zalobný dôvod zamietnut. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES z viacerých hladísk pri urcovaní prvku pomoci Argumentácia úcastníkov konania 174 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze dospela k záveru o existencii pomoci bez toho, aby sa s istotou preukázalo, ze GRAWE bola zvýhodnená. To predstavuje nesprávne uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES, kedze Komisia nevykonala dostatocné rozlísenie medzi existenciou pomoci a dôlezitostou prvku pomoci. Vytýkajú takisto Komisii, ze nezobrala do úvahy v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia riziko nezaplatenia ceny konzorciom na úcely porovnania jeho ponuky s ponukou GRAWE, co predstavuje zjavne nesprávne urcenie skutkových okolností. Nakoniec vytýkajú Komisii, ze v odôvodnení c. 174 druhej vete napadnutého rozhodnutia vyzadovala zohladnenie výhody, ktorá mohla vyplynút z prevodu danovej straty, hoci danové výhody transakcie pre konzorcium neboli skúmané. 175 Komisia napáda dôvodnost tvrdení zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 176 Svojou argumentáciou zalobkyne vytýkajú Komisii, ze dospela k záveru o existencii výhody bez toho, aby sa ubezpecila o tom, ze úpravy uvedené v odôvodneniach c. 167 az 174 napadnutého rozhodnutia, ktoré majú za ciel zohladnit rozdiely medzi dvoma predlozenými ponukami a dodatocnou výhodou pre GRAWE vyplývajúcou z emisie dodatocných dlhopisov vo výske 380 miliónov eur, vedú k záveru, ze existuje negatívna pomoc. 177 Aj ked sa vylúci subsidiárne odôvodnenie uvedené vo vztahu k scenáru likvidácie a aj ked sa zohladní skutocnost, ze práve bez dopustenia sa zjavne nesprávneho posúdenia Komisia dospela k záveru, ze by sa mala zohladnit len dodatocná výhoda, ktorá vyplynula GRAWE z emisie dodatocných dlhopisov vo výske 380 miliónov eur (pozri body 168 az 171 vyssie), zalobkyne neboli schopné preukázat, ze uvedené úpravy viedli k neutralizácii financnej výhody, ktorú GRAWE získala prostredníctvom privatizácie BB. 178 Východisková suma pomoci, ktorá sa má vrátit, totiz vyplýva v zásade z rozdielu 54,7 milióna eur medzi cenovou ponukou konzorcia a kúpnou cenu naozaj zaplatenou GRAWE, pricom táto suma sa musí upravit v závislosti od rozdielov medzi parametrami, ktoré GRAWE a konzorcium konkrétne zohladnili pri predkladaní svojich ponúk na kúpu BB. Napadnuté rozhodnutie vsak stanovuje len dva druhy úprav smerom nadol, teda úpravu o sumu 2,1 milióna eur vyplývajúcu z rozdielu v sume sankcie za predcasnú splatnost (pozri odôvodnenie c. 168 napadnutého rozhodnutia) a úpravu o sumu, ktorá sa má definovat a ktorá zodpovedá prevodu styroch realitných spolocností na spolkovú krajinu Burgenland (pozri odôvodnenia c. 18 a 172 napadnutého rozhodnutia). 179 Nakoniec je potrebné konstatovat, ze deviaty zalobný dôvod nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. 180 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze tieto zaloby musia byt zamietnuté. O trovách 181 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Rakúska republika a spolková krajina Burgenland nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Rakúska republika a spolková krajina Burgenland sú povinné nahradit trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. februára 2012. Podpisy __________________________________________________________________ ( [33]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXI4HA7r/L94678-8835TMP.html#t-ECR_62008TJ0268_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:239:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:175:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:263:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:028:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:239:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0034&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0274&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0053&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0239&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0196&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:209:TOC 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:239:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0057&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:206:TOC 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:265:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 33. file:///tmp/lynxXXXXI4HA7r/L94678-8835TMP.html#c-ECR_62008TJ0268_SK_01-E0001