Spojené veci T-267/08 a T-279/08 Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis proti Európskej komisii "Státna pomoc - Výroba zeleznicných vozidiel - Vratné zálohy - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Prispôsobenie návrhov - Právo na obranu - Povinnost odôvodnenia - Státne zdroje - Pripísatelnost státu - Kritérium súkromného investora - Podnik v tazkostiach" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Rozhodnutie, ktoré v priebehu konania nahradilo napadnuté rozhodnutie - Nová skutocnost - Rozsírenie pôvodných návrhov a dôvodov 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 296 ZFEÚ; oznámenie Komisie 97/C 273/03) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby, vrátane vnútrostátnych územných celkov poskytujúcich pomoc, na predlozenie pripomienok - Hranice (Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6) 5. Akty institúcií - Zrusenie - Protiprávne akty - Nedostatocne odôvodnené rozhodnutie, ktorým sa státna pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom - Vydanie nového rozhodnutia - Povinnost opätovne zacat konanie vo veci formálneho zistovania - Neexistencia 6. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Pomoc pochádzajúca zo státnych prostriedkov - Financovanie prostriedkami, ktoré podliehajú verejnej kontrole - Zahrnutie (Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Poskytnutie výhody príjemcom - Penazná pôzicka podliehajúca splácaniu s úrokmi - Posúdenie v závislosti od dohodnutej úrokovej sadzby (Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Volná úvaha Komisie - Moznost prijat usmernenia (Clánok 107 ods. 3 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2004/C 244/02) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Urcenie podnikov v tazkostiach (Clánok 107 ods. 3 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2004/C 244/02, bod 11) 10. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Priznanie postavenia podniku v tazkostiach na úcely vynatia zo zákazu pomoci 11. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Posúdenie podla kritéria súkromného investora (Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ) 12. Akty institúcií - Zrusenie - Protiprávne akty - Rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci - Prijatie nového rozhodnutia s doplnením nových skutocností, ktoré majú odpovedat na kritiku dotknutých osôb - Porusenie práva na obhajobu - Neexistencia 1. Ak je rozhodnutie v priebehu konania nahradené iným rozhodnutím, ktoré má ten istý predmet, treba toto rozhodnutie povazovat za novú skutocnost, ktorá umoznuje zalobcovi prispôsobit svoje návrhy a zalobné dôvody. Pozadovat od zalobcu, aby podal novú zalobu, by totiz bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s poziadavkou hospodárnosti konania. Okrem toho by bolo nespravodlivé, keby dotknutá institúcia mohla na obranu voci výhradám uvedeným v zalobe predlozenej súdu Únie proti urcitému rozhodnutiu prispôsobit napadnuté rozhodnutie alebo ho nahradit iným a v priebehu súdneho konania sa odvolávat na túto zmenu alebo nahradenie tak, aby druhý úcastník konania nemal moznost rozsírit svoje pôvodné návrhy a zalobné dôvody na neskorsie rozhodnutie alebo predlozit dalsie návrhy a zalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu. (pozri bod 23) 2. Rozhodnutie, ktorým sa státna pomoc poskytnutá podniku v tazkostiach vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, splna poziadavky stanovené v clánku 296 ZFEÚ, pokial ide o metódu výpoctu výsky pomoci zvolenej Komisiou, ak sa neobmedzuje na samotné odvolanie sa na oznámenie Komisie o referencných sadzbách, ale obsahuje podrobný opis zvolenej metódy a podrobnú analýzu financnej situácie podniku a absencie záruk a, pokial ide o odôvodnenie zvýsenia uplatnitelnej referencnej sadzby, odkazuje na analýzu praxe na financných trhoch vykonanú na základe empirického výskumu prirázok pozorovaných na trhu pre rôzne kategórie rizík, ktoré sa týkajú podnikov alebo transakcií. (pozri body 50, 52, 53) 3. V rámci správneho konania v oblasti státnej pomoci zacatého podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ priznáva judikatúra dotknutým osobám, medzi ktorými sú vnútrostátne územné celky poskytujúce predmetnú pomoc, v podstate úlohu informacného zdroja pre Komisiu. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa ani zdaleka nemôzu opierat o právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu. Dotknuté osoby sa teda nemôzu odvolávat na porusenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia si od nich osobne nevyziadala ich pripomienky ku konaniu o preskúmaní pomoci. Komisia tiez nie je povinná poskytnút dotknutým osobám pripomienky alebo informácie, ktoré získala od vlády dotknutého clenského státu. (pozri body 71, 74, 75, 88) 4. Podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES, ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného ohodnotenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutie o zacatí konania musí teda umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom. (pozri body 80, 81) 5. V prípade zrusenia pôvodného rozhodnutia sa konanie smerujúce k nahradeniu protiprávneho aktu môze opätovne uskutocnit presne k okamihu, ked doslo k protiprávnosti, bez toho, aby bola Komisia povinná znovu zacat konanie tak, ze by sa vrátila dalej ako k tomuto presnému okamihu. Pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa státna pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie, nedostatok odôvodnenia, ktorý spôsobil zrusenie pôvodného rozhodnutia, nesiaha az k zacatiu konania, ak nie je postihnuté ziadnou vadou protiprávnosti. Ak sa v konaní vo veci formálneho zistovania pred prijatím pôvodného rozhodnutia dodrzal správny postup, nie je potrebné ho zacat pred prijatím nového rozhodnutia. Doplnenie dodatocných informácií do nového rozhodnutia nemôze spochybnit toto konstatovanie za predpokladu, ze také doplnenie smeruje k detailnejsej odpovedi na tvrdenia rozvíjané v pôvodnom rozhodnutí. (pozri body 83 - 85) 6. V pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nemôze prípadné financovanie dotknutých opatrení zdrojmi, ktoré nie sú danovej alebo obdobnej povahy, viest k vylúceniu kvalifikácie týchto opatrení ako státnej pomoci. Determinujúcim kritériom v oblasti státnych zdrojov je totiz verejná kontrola a clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ci uz vyplývajú z povinných príspevkov alebo nie, ktoré môze verejný sektor úcinne pouzit na podporu podnikov. (pozri bod 111) 7. V prípade penaznej pôzicky, ktorá je splatná spolu s úrokom, nevedú úroky, ktoré môze podnik zaplatit za pôzicku, nevyhnutne k úplnému zániku výhody, ktorú pozíva. Náklad na rozpocet subjektu, ktorý poskytol pôzicku, skutocne existuje, ak mohol získat výhodnejsiu mieru výnosu, keby túto sumu pozical za obvyklých trhových podmienok alebo by ju umiestnil ci investoval inak. Za tejto situácie pomoc prestavuje rozdiel medzi úrokmi, ktoré by sa mali zaplatit, ak by úroková sadzba zodpovedala obvyklým trhovým podmienkam, a úrokmi, ktoré sa skutocne zaplatili. (pozri bod 112) 8. Komisia disponuje na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ sirokou mierou volnej úvahy. Z tohto dôvodu si môze pri vykonávaní svojich právomocí stanovit orientacné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, pokial tieto pravidlá neodporujú ustanoveniam Zmluvy. Ak Komisia takýto akt prijala, je pre nu záväzný. Súd má preto právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si stanovila. Pokial vsak siroká miera volnej úvahy Komisie, vyjadrená nou prijatými orientacnými pravidlami, predpokladá komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru, ktoré sa musia vykonat v kontexte Spolocenstva, súd vo vztahu k nim vykonáva len obmedzené preskúmanie. To sa obmedzuje na overenie dodrziavania pravidiel konania a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneuzitia právomoci. (pozri body 129 - 132) 9. Kedze v bode 11 usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach je uvedené, ze "firma sa môze stále povazovat za nachádzajúcu sa v tazkostiach predovsetkým v prípadoch, ked sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v tazkostiach, ako sú rastúce straty [a] klesajúci obrat...", Komisia sa správne domnievala, ze o podniku vykazujúcom záporný vlastný kapitál a záporný hospodársky výsledok platí domnienka, ze ide o podnik v tazkostiach. Komisia nemôze zohladnit skutocnosti, ktoré nastali po poskytnutí predmetných opatrení pomoci. Musí totiz zohladnit situáciu, ktorá existovala v case prijatia tohto opatrenia, pretoze ak by prihliadala k neskorsím skutocnostiam, zvýhodnila by vlastne clenské státy, ktoré si nesplnili povinnost oznámit pomoc, ktorú hodlajú poskytnút, v stádiu plánu pomoci. Okrem toho zlepsenie situácie prijímajúceho podniku pocas roka, ked boli vykonané sporné opatrenia, nemôze ovplyvnit posúdenie jeho situácie v case poskytnutia opatrenia, a to najmä preto, lebo nemozno vylúcit, ze existencia týchto opatrení mohla tento vývoj ovplyvnit. (pozri body 135, 141, 143, 144, 146) 10. V rozsahu, v akom sa právny poriadok Únie v zásade nesnazí definovat pojmy na základe jedného alebo viacerých vnútrostátnych právnych poriadkov bez výslovného spresnenia v tomto zmysle, a pokial relevantné usmernenia neobsahujú ziaden odkaz na vnútrostátne právne poriadky, v kontexte uplatnenia pravidiel Únie v oblasti státnej pomoci nie je opodstatnené na úcely posúdenia zákonnosti kvalifikácie podniku v tazkostiach vykonanej Komisiou zohladnit judikatúru clenského státu. (pozri bod 150) 11. Na úcely posúdenia, ci urcité státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, je potrebné urcit, ci prijímajúci podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal. Na tento úcel je relevantné uplatnit kritérium zalozené na moznostiach podniku príjemcu získat dotknuté sumy za rovnakých podmienok na kapitálovom trhu. Je predovsetkým dôlezité polozit si otázku, ci by súkromný investor zrealizoval dotknutú transakciu za rovnakých podmienok. (pozri body 158, 159) 12. Institúcie Únie majú právo zrusit rozhodnutie, ktorým sa jeho adresátovi priznal prospech, z dôvodu protiprávnosti, ktorá ho postihuje, s výhradou ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty a pod podmienkou, ze takéto zrusenie nastane v primeranej lehote. Toto právo zrusit protiprávne rozhodnutie musí byt a fortiori priznané institúciám Únie, pokial ide o akt, ktorým sa nezakladajú práva, postihnutý protiprávnostou. V takom prípade totiz úvahy týkajúce sa ochrany legitímnej dôvery a práv nadobudnutých adresátom z rozhodnutia nebránia zruseniu. Pokial ide o doplnenie nových skutocností v novom rozhodnutí, ktorého cielom zo strany Komisie bolo odpovedat na tvrdenia uvádzané zalobcami v ich sporových zalobách detailnejsie nez v pôvodnom rozhodnutí, toto zohladnenie tvrdení uvádzaných samotnými zalobcami nepredstavuje porusenie práva na obranu v rámci sporového konania. (pozri body 189, 190, 192) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 12. mája 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Výroba zeleznicných vozidiel - Vratné zálohy - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Prispôsobenie návrhov - Právo na obranu - Povinnost odôvodnenia - Státne zdroje - Pripísatelnost státu - Kritérium súkromného investora - Podnik v tazkostiach" V spojených veciach T-267/08 a T-279/08, Région Nord-Pas-de-Calais (Francúzsko), v zastúpení: M. Cliquennois a F. Cavedon, advokáti, zalobca vo veci T-267/08, Communauté d'agglomération du Douaisis (Francúzsko), v zastúpení: M. Y. Benjamin a D. Rombi, advokáti, zalobca vo veci T-279/08, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom bol pôvodne návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 1 089 v konecnom znení z 2. apríla 2008 o státnej pomoci C 38/07 (ex NN 45/07) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti Arbel Fauvet Rail SA, neskôr návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4112 v konecnom znení z 23. júla 2010 o státnej pomoci C 38/2007 (ex NN 45/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti Arbel Fauvet Rail, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia M. E. Martins Ribeiro a H. Kanninen, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. novembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Arbel Fauvet Rail (dalej len "AFR") je výrobcom zeleznicných vozidiel na priemyselné pouzívanie so sídlom v Douai vo Francúzsku. 2 Táto spolocnost dna 4. júla 2005 získala od regiónu Nord-Pas-de Calais (dalej len "región NPDC") a Communauté d'agglomération du Douaisis (dalej len "CAD") dve zálohy, kazdú vo výske 1 milión eur, s rocnou úrokovou sadzbou vo výske 4,08 %, ktoré boli splatné v polrocných splátkach pocas obdobia troch rokov so zaciatkom od 1. januára 2006. 3 V nadväznosti na staznost pozadovala Komisia Európskych spolocenstiev od francúzskych orgánov poskytnutie informácií o týchto opatreniach. Francúzske orgány na tieto ziadosti odpovedali oznámeniami z 27. apríla 2006, 24. októbra 2006, 30. januára 2007 a 6. júna 2007. 4 Komisia informovala Francúzsku republiku listom z 12. septembra 2007, ze sa rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 5 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 24. októbra 2007 (Ú. v. EÚ C 249, s. 17). Komisia v tomto oznámení vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k predmetným opatreniam. 6 Komisia obdrzala pripomienky od francúzskych orgánov listami z 12. októbra 2007, a 18. a 19. decembra 2007. Neobdrzala pripomienky od dotknutých osôb. 7 Rozhodnutím K(2008) 1 089 v konecnom znení z 2. apríla 2008 o státnej pomoci C 38/2007 (ex NN 45/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti AFR (Ú. v. EÚ L 238, s. 27, dalej len "pôvodné rozhodnutie") Komisia rozhodla, ze zálohy poskytnuté regiónom NPDC a CAD predstavujú státnu pomoc. Pokial ide o úver podniku v tazkostiach, ktorého splatenie nebolo zarucené ziadnou zárukou, Komisia sa domnievala, ze výska tejto pomoci sa rovnala rozdielu medzi úrokom, ktorý sa skutocne uplatnil, a úrokom, za ktorý by podnik mohol získat rovnaký úver na súkromnom trhu. 8 Komisia sa domnieva, ze státna pomoc poskytnutá Francúzskou republikou spolocnosti AFR je nezlucitelná so spolocným trhom. Nariadila teda, aby Francúzska republika túto sumu vrátane úrokov od príjemcu vymohla. Konanie a nový vývoj v priebehu konania 9 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 11. júla 2008 a 17. júla 2008 región NPDC a CAD podali zaloby vo veciach T-267/08 a T-279/08, ktorých pôvodným predmetom bol návrh na zrusenie pôvodného rozhodnutia. 10 Región NPDC navrhol v replike spojenie vecí T-267/08 a T-279/08. Komisia v súvislosti s týmto návrhom nevzniesla ziadnu výhradu a CAD s týmto návrhom súhlasil. 11 Uznesením z 19. februára 2009 predseda siestej komory Vseobecného súdu nariadil na základe clánku 50 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu spojenie vecí T-267/08 a T-279/08 na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 12 Dna 23. júna 2010 Komisia zrusila pôvodné rozhodnutie z dôvodu, ze nebolo z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, pokial ide o výpocet výsky pomoci v nadväznosti na rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia (T-102/07 a T-120/07, Zb. s. II-585, dalej len "rozsudok Biria"). 13 Pôvodné rozhodnutie sa nahradilo rozhodnutím Komisie K (2010) 4112 v konecnom znení z 23. júna 2010 o státnej pomoci C 38/2007 (ex NN 45/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti AFR (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým Komisia na jednej strane potvrdila nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom a na druhej strane nariadila, aby Francúzska republika túto sumu vrátane úrokov od príjemcu vymohla. 14 Dna 23. augusta 2010 región NPDC a CAD vo svojich pripomienkach predlozených v nadväznosti na prijatie napadnutého rozhodnutia na jednej strane spresnili, ze napriek zruseniu pôvodného rozhodnutia nemajú v úmysle upustit od svojich pôvodných zalobných návrhov, a na druhej strane poziadali o moznost prispôsobit svoje návrhy tak, aby sa zaloby vztahovali aj na napadnuté rozhodnutie. 15 Dna 27. septembra 2010 Komisia odpovedala na pripomienky predlozené zalobcami z 23. augusta 2010. Vzdala sa svojich návrhov smerujúcich k tomu, aby zalobcovia boli zaviazaní na náhradu trov konania a navrhla, aby kazdý úcastník konania znásal svoje vlastné trovy konania. 16 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do ôsmej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil zalobcom a Komisii písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali na otázky v stanovenej lehote. 18 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 11. novembra 2010. Návrhy úcastníkov konania 19 Vo veci T-267/08 región NPDC navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Vo veci T-279/08 CAD navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia vo veciach T-267/08 a T-279/08 navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby ako nedôvodné, - zaviazal kazdého z úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania. Právny stav A - O procesných dôsledkoch zrusenia pôvodného rozhodnutia a jeho nahradenia napadnutým rozhodnutím 22 Ako vyplýva z bodov 12 a 13 vyssie, pôvodné rozhodnutie bolo po podaní zalôb zrusené a nahradené napadnutým rozhodnutím. Zalobcovia ziadali, aby mohli prispôsobit svoje pôvodné návrhy tak, aby ich zaloby smerovali k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 23 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ak je rozhodnutie v priebehu konania nahradené iným rozhodnutím, ktoré má ten istý predmet, toto rozhodnutie treba povazovat za novú skutocnost, ktorá umoznuje zalobcovi prispôsobit svoje návrhy a zalobné dôvody. Pozadovat od zalobcu, aby podal novú zalobu, by totiz bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s poziadavkou hospodárnosti konania. Okrem toho by bolo nespravodlivé, keby dotknutá institúcia mohla na obranu voci výhradám uvedeným v zalobe predlozenej súdu Únie proti urcitému rozhodnutiu prispôsobit napadnuté rozhodnutie alebo ho nahradit iným a v priebehu konania sa odvolávat na túto zmenu alebo toto nahradenie tak, aby druhý úcastník konania nemal moznost rozsírit svoje pôvodné návrhy a zalobné dôvody na neskorsie rozhodnutie ani predlozit dalsie návrhy a zalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Organisation des Modjahedines du peuple d'Iran/Rada, T-228/02, Zb. s. II-4665, bod 28 a citovanú judikatúru). 24 V prejednávanej veci je teda na jednej strane potrebné prijat záver, ze pôvodné návrhy zalobcov smerujúce k zruseniu pôvodného rozhodnutia sa stali bezpredmetnými v dôsledku zrusenia tohto rozhodnutia a jeho nahradenia napadnutým rozhodnutím, a teda uz nie je opodstatnené rozhodnút o týchto návrhoch, a, na druhej strane, vyhoviet novým návrhom zalobcov uvedeným v bode 14 vyssie, prijat záver, ze ich zaloby smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia, umoznit úcastníkom konania upravit svoje návrhy, dôvody a tvrdenia vo svetle tejto novej skutocnosti, co pre nich znamená právo na predlozenie dodatocných návrhov, dôvodov a tvrdení. B - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 25 Zaloba T-267/08 obsahuje sedem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obranu a zásad kontradiktórnosti, rovnosti, riadnej správy vecí verejných, dodrzania ústavnej identity clenských státov a ochrany legitímnej dôvery. Tretí zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o nezohladnenie zvlástneho právneho postavenia poskytovatela pomoci. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Obsahuje dve casti, z ktorých jedna sa týka nesprávneho posúdenia, pokial ide o pôvod financných prostriedkov, a druhá sa týka nesprávnej kvalifikácie AFR ako podniku v tazkostiach. Piaty zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o údajnú výhodu, ktorú AFR získala z vratných záloh. Siesty zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení výsky pomoci. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení práv na obranu v rámci sporového konania a zneuzití právomoci. 26 Zaloba T-279/08 obsahuje styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obranu a zásady kontradiktórnosti. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu podnik v tazkostiach. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu státne zdroje. 27 CAD okrem toho vzniesol na pojednávaní piaty zalobný dôvod, zalozený na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o absenciu záruk zarucujúcich splatenie záloh. 1. O prípustnosti piateho zalobného dôvodu zaloby T-279/08 a) Tvrdenia úcastníkov konania 28 Na pojednávaní CAD tvrdil, ze Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, ze sa domnievala, ze sporné vratné zálohy boli poskytnuté bez toho, aby ich splatenie zarucovala akákolvek záruka. Vyplatenie zálohy CAD vsak bolo podmienené neodvolatelným zlúcením AFR s Lormafer, spolocnostou kontrolovanou spolocnostou Arbel SA. Toto zlúcenie predstavovalo záruku vzhladom na zväcsenie moznosti vymáhania dlhov pre veritelov, ktoré z toho vyplynulo. 29 Komisia na pojednávaní tvrdila, ze tento zalobný dôvod, ktorý bol vznesený neskoro, by sa mal vyhlásit za neprípustný. Subsidiárne uviedla, ze podmienku vyplatenia pomoci uvádzanú CAD nemozno právne stotoznovat so zárukou a ze vyplatenie sporných záloh nepodliehalo vytvoreniu akejkolvek záruky. 30 CAD v odpovedi na námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou potvrdil, ze dotknuté tvrdenie bolo uvedené v bode 30 jeho zaloby a ze uvádzaná podmienka bola spresnená v zhrnutí rokovania rady CAD z 24. júna 2005, ktoré tvorí prílohu A.2 jeho zaloby. b) Posúdenie Vseobecným súdom 31 Treba pripomenút, ze podla ustanovenia clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, návrh na zacatie konania musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 32 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze zalobca, na rozdiel od jeho tvrdení, nevzniesol tento zalobný dôvod vo svojej zalobe. Bod 30 jeho zaloby totiz iba uvádza, ze spornú zálohu CAD udelil "pod urcitými podmienkami", bez moznosti tvrdit, ze popri týchto podmienkach predstavuje neodvolatelné zlúcenie AFR a Lormafer záruku, a ze Komisia teda vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, ze sa domnievala, ze splatenie záloh nezabezpecuje ziadna záruka. Zhrnutie rokovania rady CAD uvedené v prílohe A.2 zaloby okrem toho iba spresnuje, akým podmienkam podliehalo vyplatenie zálohy bez uvedenia akejkolvek záruky zabezpecujúcej vrátenie tejto zálohy, a v kazdom prípade ho nie je mozné vykladat tak, ze vyjadruje tento zalobný dôvod. Je preto opodstatnené dodat, ze tento zalobný dôvod zalobca viac neuvádza vo svojej ziadosti o prispôsobenie svojich návrhov a dôvodov uvedenej v bode 14 vyssie. 33 Okrem toho zalobca neuvádza, ze uvedený zalobný dôvod je zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 34 Preto podla ustanovení rokovacieho poriadku uvedených v bode 31 vyssie musí byt zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o neexistenciu záruk zabezpecujúcich vrátenie záloh, vznesený v priebehu pojednávania, zamietnutý ako neprípustný. 35 Pre úplnost a aj za predpokladu, ze by sa toto tvrdenie mohlo povazovat za rozsírenie skôr vzneseného zalobného dôvodu a ako také prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-301/97, Zb. s. I-8853, bod 169), musí byt v kazdom prípade zamietnuté. Podmienka, ktorej podliehalo zaplatenie zálohy poskytnutej CAD, teda zlúcenie spolocností AFR a Lormafer, neposkytuje CAD privilegované postavenie v porovnaní s inými veritelmi AFR. Nepredstavuje ani záväzok prevzatý voci CAD tretou osobou ani zalozenie veci na úcely preferencnej platby CAD. Nemozno ju teda povazovat za záruku zabezpecujúcu vrátenie tejto zálohy. Komisia sa teda nedopustila v tomto ohlade zjavne nesprávneho posúdenia. 2. O prvom dôvode zaloby T-267/08 a druhom dôvode zaloby T-279/08, ktoré sú zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 36 Región NPDC tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatocnom odôvodnení. Na úvod zdôraznuje, ze Komisia vykonala celkové a spolocné preskúmanie pomoci poskytnutej AFR, ze ju povazovala za jednu pomoc a nie za dve odlisné pomoci poskytnuté jednak regiónom NPDC a jednak CAD. 37 Tvrdí, ze odôvodnenie je chybné, pokial ide o pomoc poskytnutú CAD, pretoze v odôvodnení c. 18 pôvodného rozhodnutia Komisia uviedla, ze táto pomoc bola poskytnutá obcami tvoriacimi CAD. CAD je vsak zo správneho a rozpoctového hladiska autonómna verejnoprávna institúcia, ktorá je právne oddelená od obcí, ktoré ju tvoria, s ktorou sa môzu uzatvárat zmluvné vztahy, a ktorá je vybavená vlastnými právomocami a je danovo nezávislá. Odôvodnenie týkajúce sa údajnej pomoci poskytnutej obcami je teda bezpredmetné, co spôsobuje neexistenciu odôvodnenia týkajúceho sa pomoci poskytnutej CAD. Oprava pochybenia uvedeného v odôvodnení c. 18 pôvodného rozhodnutia, ktorú Komisia vykonala v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia, nespôsobuje odstránenie tejto formálnej chyby, kedze Komisia sa k tejto zmene kvalifikácie nevyjadrila. 38 Odôvodnenie týkajúce sa regionálnej casti pomoci treba tiez povazovat za neexistujúce na základe zásady neoddelitelnosti odôvodnenia. 39 Subsidiárne, ak by sa aj Vseobecný súd domnieval, ze odôvodnenie je oddelitelné, vyplývalo by z toho nedostatocné odôvodnenie regionálnej casti pomoci, kedze posúdenie situácie AFR sa vykonalo na základe celkovej pomoci vo výske dvoch miliónov eur. Posúdenie pojmu výhoda pre podnik by teda spocívalo na nesprávnom základe. 40 CAD tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, tak ako bolo aj pôvodné rozhodnutie, spocívajúcou v nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o metódu pouzitú na úcely výpoctu výsky pomoci spocívajúcu na zvýsení referencnej úrokovej sadzby o 800 základných bodov (dalej len "riziková prirázka"). Komisia sa totiz uspokojila s odkazom na jednej strane na pôvodné rozhodnutie a na druhej strane na svoje oznámenie 2008/C 14/02 o revízii spôsobu stanovenia referencných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, s. 6, dalej len "oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách"). Na jednej strane vsak bolo pôvodné rozhodnutie zrusené z dôvodu, ze výpocet tejto rizikovej prirázky nebol dostatocne odôvodnený, a na druhej strane, samotný odkaz na platné texty bez akéhokolvek spresnenia dotknutej situácie, ktoré by umoznilo overit relevantnost analýzy, je podla judikatúry nedostatocný, pretoze neumoznuje Vseobecnému súdu preskúmat platnost zvolenej metódy výpoctu zvýsenia úrokov. 41 CAD v replike okrem iného tvrdí, ze Komisia vykonala globálnu a spolocnú analýzu mechanizmu vratných záloh poskytnutých spolocnosti AFR, hoci v skutocnosti existovali dve rozdielne zálohy. 42 Komisia navrhuje, aby boli tieto zalobné dôvody zamietnuté. b) Posúdenie Vseobecným súdom 43 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy institúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd Únie mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, body 62 az 64 a citovanú judikatúru). 44 Okrem toho, ak bolo rozhodnutie prijaté v kontexte, ktorý je dotknutej osobe dobre známy, môze byt odôvodnené strucne (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 31, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, body 89 a 92). 45 Je tiez opodstatnené pripomenút judikatúru, podla ktorej je povinnost odôvodnenia podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka meritórnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35; rozsudky Súdu prvého stupna z 12. novembra 2008, Evropaďki Dynamiki/Komisia, T-406/06, Zb. s. II-247*, bod 47, a z 20. mája 2009, VIP Car Solutions/Parlament, T-89/07, Zb. s. II-1403, bod 63). Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnost tohto aktu, teda nemajú úcinok v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 79, a Biria, uz citovaný v bode 12 vyssie, bod 210). O prvom dôvode zaloby T-267/08 46 Región NPDC v podstate uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia, pretoze z neho vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vratná záloha poskytnutá CAD bola poskytnutá obcami tvoriacimi CAD. 47 Treba vsak prijat názor, ze kedze pôvodné rozhodnutie bolo zrusené, región NPDC sa nemôze úcinne dovolávat údajného nedostatku odôvodnenia tohto rozhodnutia v súvislosti s napadnutým rozhodnutím. Okrem toho odôvodnenia c. 16, 17 a 27 napadnutého rozhodnutia identifikujú jasne a nepochybne CAD, a nie obce, ktoré ho tvoria, ako samosprávny celok, ktorý poskytol jednu z dvoch sporných vratných záloh, a teda tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako vecne nedôvodný. O druhom dôvode zaloby T-279/08 48 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast sa týka nedostatku odôvodnenia v súvislosti s metódou výpoctu výsky pomoci. Druhá cast sa týka nedostatku odôvodnenia vyplývajúceho z celkového a spolocného preskúmania pomoci poskytnutej spolocnosti AFR. - O prvej casti, zalozenej na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s metódou výpoctu výsky pomoci 49 V napadnutom rozhodnutí Komisia predniesla svoju metódu výpoctu výsky pomoci takto: "(49) V prípade pomoci poskytnutej vo forme úveru podnikom v tazkostiach spocíva podstata pomoci v rozdiele medzi reálnym úrokom a úrokom, za ktorý by prijímajúci podnik mohol získat rovnaký úver na súkromnom trhu. (50) V súlade s oznámením z roku 1997 o referencných sadzbách Komisia stanovila referencné sadzby, ktoré majú reflektovat úroven priemerných úrokových sadzieb pozadovaných na trhu pre strednodobé a dlhodobé pôzicky, pricom tieto pôzicky sú vybavené beznými zárukami. Toto oznámenie tiez zdôraznuje, ze referencná sadzba je minimálna sadzba, ktorú mozno zvýsit v situácii mimoriadneho rizika, napríklad ak je podnik v tazkostiach alebo ak chýbajú záruky bezne pozadované bankami. V takých prípadoch môze zvýsenie dosiahnut 400 alebo viac základných bodov. Oznámenie z roku 1997 o referencných sadzbách neupresnuje, ci sa rôzne rizikové prirázky môzu kumulovat, ak sa zohladnia rôzne riziká. Hoci takéto kumulovanie nie je vylúcené, Komisia musí vo svojom rozhodnutí odôvodnit metódu pouzitú na úcely kumulovania rôznych rizikových prirázok tým, ze sa odvolá na analýzu praxe financných trhov... (51) V roku 2004, [urcitá] audítorská kancelária... vypracovala stúdiu... v prospech Komisie (dalej len 'stúdia`). Na základe empirického výskumu stúdia identifikuje prirázky pozorované na trhu pre rôzne kategórie rizík, ktoré sa týkajú podnikov alebo transakcií (zabezpecených rôznymi zárukami). Stúdia jasne preukazuje, ze súcasná prítomnost viacerých aspektov rizík (solventnost dlzníka, záruky) sa prejavuje vo forme zvýsení, ktoré sa pridávajú k základnej sadzbe. (52) V nadväznosti na stúdiu bol prístup Komisie týkajúci sa výpoctu prvku pomoci v pôzickách upravený a spresnený v jej oznámení z roku 2008 o revízii spôsobu stanovenia referencných a diskontných sadzieb... (dalej len 'oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách`). Toto oznámenie reflektuje metódu odporucenú stúdiou a stanovuje pridanie rôznych zvýsení základných sadzieb, tak v závislosti od solventnosti podniku, ako aj od ponúknutých záruk. (53) Treba vsak skonstatovat, ze vymedzenie prvku pomoci v opatreniach sa vztahuje na pojem státnej pomoci, a ako konstantne uvádza judikatúra Súdneho dvora, 'pojem státna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie`. ... (54) Komisia sa v dôsledku toho domnieva, ze vhodná metóda na vymedzenie prvku pomoci je tá, ktorá je obsiahnutá v oznámení z roku 2008 o referencných sadzbách a má v úmysle preskúmat dotknuté opatrenia z hladiska tohto oznámenia. (55) Oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách stanovuje, ze zvýsenie umoznujúce vylúcit prítomnost státnej pomoci v prípade podniku v tazkostiach, ktorý ponúka nízku úroven záruk, je 1 000 základných bodov. (56) Ako sa preukázalo v casti 5.1.3, Komisia sa domnieva, ze spolocnost AFR bola v case poskytnutia opatrení (pomoci) podnikom v tazkostiach. Komisia navyse poznamenáva, ze na podporu vratných záloh nebola ponúknutá ziadna záruka, a ze úroven záruk teda mozno povazovat za nízku. (57) Prvok pomoci sa teda v zásade rovná rozdielu medzi základnou sadzbou zvýsenou o 1 000 bodov a sadzbou, pri ktorej bolo opatrenie poskytnuté. Avsak vzhladom na skutocnost, ze vo svojom pôvodnom rozhodnutí z 2. apríla 2008 sa domnievala, ze uplatnitelné zvýsenie je 800 základných bodov, ze príjemca pomoci nenapadol toto rozhodnutie, ze ziaden konkurent príjemcu tiez nespochybnil zákonnost pôvodného rozhodnutia a vzhladom na vsetky okolnosti tohto prípadu Komisia zastáva názor, ze nie je opodstatnené v prejednávanom prípade toto zvýsenie zvysovat. (58) Komisia vyvodzuje záver, ze prvok pomoci sa rovná rozdielu medzi uplatnitelnou referencnou úrokovou sadzbou zvýsenou o 800 bodov a úrokovou sadzbou, pri ktorej bolo opatrenie poskytnuté." [neoficiálny preklad] 50 Treba konstatovat, ze odôvodnenie metódy výpoctu výsky pomoci zvolenej Komisiou sa, na rozdiel od tvrdení CAD, neobmedzuje na samotné odvolanie sa na oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách a na pôvodné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie totiz obsahuje podrobný opis zvolenej metódy výpoctu, teda pouzitie referencnej sadzby spolu s pausálnym zvýsením spojeným s tazkou situáciou AFR a s absenciou záruk zabezpecujúcich vratné zálohy. 51 Po prvé metóda výpoctu uvedená Komisiou sa odvoláva na oznámenie 97/C 273/03 o spôsobe stanovenia referencných a diskontných sadzieb (Ú. v. ES C 273, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 146, dalej len "oznámenie z roku 1997 o referencných sadzbách"), ako aj na oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách. 52 Po druhé napadnuté rozhodnutie je odôvodnené podrobnou analýzou financnej situácie AFR - ktorej dôvodnost predstavuje odlisnú otázku od otázky dodrzania povinnosti odôvodnenia - a absencie záruk. 53 Po tretie, pokial ide o odôvodnenie zvýsenia uplatnitelnej referencnej sadzby vzhladom na kumuláciu rizík vyplývajúcich z financnej situácie AFR a absencie záruk, napadnuté rozhodnutie uvádza na základe judikatúry Vseobecného súdu (rozsudok Biria, uz citovaný v bode 12 vyssie, bod 218) analýzu praxe na financných trhoch vykonanú v októbri 2004 audítorskou kanceláriou v prospech Komisie na základe empirického výskumu prirázok pozorovaných na trhu pre rôzne kategórie rizík, ktoré sa týkajú podnikov alebo transakcií. 54 Cielom odkazu na pôvodné rozhodnutie, ktorý je uvedený v odôvodnení c. 57 napadnutého rozhodnutia, bolo iba odôvodnit stanovenie rizikovej prirázky Komisiou na 800 základných bodov ako doplnenie poznámky o zohladnení ostatných okolností prípadu. Vseobecný súd sa domnieva, ze stanovenie rizikovej prirázky na takúto úroven je dostatocne odôvodnené. 55 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast tohto zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. - O druhej casti, zalozenej na nedostatku odôvodnenia vyplývajúceho z "celkového a spolocného" preskúmania záloh poskytnutých AFR 56 Po prvé treba zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia pocas prezentácie dotknutých podporných opatrení vykonanej v odôvodnení c. 17 správne rozlisovala dve vratné zálohy poskytnuté jednak regiónom NPDC a jednak CAD. 57 Po druhé treba konstatovat, ze hoci odôvodnenie c. 16 napadnutého rozhodnutia poukazuje na "spojenú vratnú zálohu", túto okolnost nemozno povazovat za zakladajúcu nedostatok odôvodnenia. V odôvodnení c. 17 napadnutého rozhodnutia sa tiez spresnilo, ze záloha poskytnutá CAD podliehala podla informácií predlozených Komisii francúzskymi orgánmi podmienke, ze sa poskytne rovnaká vratná záloha za rovnakých podmienok regiónom NPDC. 58 Po tretie, hoci v napadnutom rozhodnutí Komisia vykonala spojené preskúmanie kvalifikácie dotknutých záloh ako státnej pomoci, vymedzenia ich výsky a ich zlucitelnosti so spolocným trhom, táto okolnost nemôze predstavovat porusenie povinnosti odôvodnenia. Kedze zálohy boli poskytnuté jednak za rovnakých podmienok, pokial ide o úrokovú sadzbu a absenciu záruk a jednak tomu istému príjemcovi, v prejednávanom prípade zodpovedalo spojené odôvodnenie cielu povinnosti odôvodnenia, teda potrebe, aby z neho jasne a nepochybne vyplývali úvahy institúcie, ktorá akt prijala, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 59 Treba preto zamietnut druhú cast tohto zalobného dôvodu. 60 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba druhý zalobný dôvod zaloby T-279/08, zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, zamietnut v celom rozsahu. 3. O druhom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na porusení práva na obranu a zásad kontradiktórnosti, rovnosti, riadnej správy vecí verejných, dodrzania ústavnej identity clenských státov a ochrany legitímnej dôvery, a o prvom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na porusení práva na obranu a zásady kontradiktórnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 61 Región NPDC tvrdí, ze respektovanie práva na obranu, ktoré sa uplatnuje v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe a môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, treba uplatnovat v rámci konaní týkajúcich sa státnej pomoci nie len v prospech adresáta rozhodnutia, ale tiez v prospech samosprávneho celku, ktorý poskytol pomoc. Komisia vsak nepoziadala o vysvetlenie ani stály výbor regionálnej rady NPDC, ktorý rozhodol o pridelení pomoci, ani predsedu tejto regionálnej rady, ktorý má právomoc pristúpit k jej realizácii. Francúzska republika tiez neadresovala týmto orgánom zvoleným regionálnou radou ziadost o vysvetlenie, pricom skontaktovala iba jej správne orgány. Navyse správne a rozhodovacie orgány regiónu NPDC nemali prístup k spisu a neboli adresátmi písomností spisu, pripomienok Francúzskej republiky alebo otázok formulovaných Komisiou v súvislosti so spornou pomocou. Komisia sa mala bud priamo obrátit na región NPDC, alebo poziadat Francúzsku republiku, aby sa oficiálne obrátila na jeho právneho zástupcu, teda predsedu regionálnej rady, aby jej predlozil svoje pripomienky. 62 Komisia takýmto konaním porusila zásady riadnej správy vecí verejných a dodrzania ústavnej identity clenských státov a zasiahla do slobodnej správy územnej samosprávy zarucenej francúzskou Ústavou zo 4. októbra 1958. 63 Absencia opätovného zacatia konania vo veci formálneho zistovania pred prijatím napadnutého rozhodnutia, hoci toto rozhodnutie sa opiera o metódu výpoctu výsky pomoci, ktorá je odlisná od metódy pouzitej v pôvodnom rozhodnutí, tiez predstavuje porusenie práva na obranu, práva na informácie regiónu NPDC ako dotknutej osoby, ako aj jeho práva byt vypocutý. Právo na obranu Francúzskej republiky bolo tiez porusené. 64 Okrem toho Komisia tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí oprela nie len o nové okolnosti, ale tiez o údajnú nedostatocnú dokumentáciu, ktorú jej predlozili francúzske orgány, pokial ide o plán restrukturalizácie uplatnený spolocnostou AFR, porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Táto zásada podla judikatúry predpokladá, ze konecné rozhodnutie Komisie nebude zalozené na nedostatku podkladov, ktoré úcastníci konania nemohli na základe informácií uvedených v predbeznom rozhodnutí povazovat za podklady, ktoré jej bolo nevyhnutné poskytnút. V prejednávanom prípade dokonca ani neexistovalo predbezné rozhodnutie, kedze Komisia sa obmedzila na nahradenie pôvodného rozhodnutia napadnutým rozhodnutím bez akéhokolvek formalizmu a v najväcsej tajnosti. V dôsledku toho región NPDC, tak ako Francúzska republika, nemohli predlozit podklady, ktoré sa mohli zdat byt takými, ktoré treba nevyhnutne poskytnút. 65 Komisia tiez porusila zásadu rovnosti medzi osobami dotknutými pomocou, pretoze stazovatel, na ktorého podnet sa zacalo konanie, sa povazuje za dotknutú osobu na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, zatial co územná samospráva, ktorá poskytla pomoc uvedenú v staznosti, sa povazuje iba za tretiu dotknutú osobu, ktorá sa nemá zúcastnit na konaní. 66 CAD vytýka Komisii, ze nepoziadala o konzultáciu ani CAD, ani región NPDC, ani spolocnost AFR, zatial co podla judikatúry respektovanie práva na obranu vyzaduje, aby dotknuté osoby mohli uviest ich stanovisko a vyjadrit sa k dokumentom odovzdaným správnym orgánom Únie, a to aj pri úplnom nedostatku procesnoprávnej úpravy. Samotná konzultácia Francúzskej republiky je nedostatocná. 67 Tiez tvrdí, ze treba overit, ci bolo oznámenie o výhradách formulované dostatocne jasne na to, aby sa dotknuté osoby mohli úcinne oboznámit s konaním, ktoré sa im vytýka. 68 CAD dodáva, ze absencia opätovného zacatia konania vo veci formálneho zistovania pred prijatím napadnutého rozhodnutia zakladá porusenie práva na obranu, zásady kontradiktórnosti a práva byt vypocutý Komisiou. Nemohol vyjadrit svoje stanovisko, pretoze Komisia ho neinformovala o opätovnom preskúmaní sporných záloh a pouzití metódy výpoctu pomoci, ktorá bola odlisná od metódy zvolenej na odôvodnenie pôvodného rozhodnutia. 69 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobcov. b) Posúdenie Vseobecným súdom 70 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obranu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa dotknutej osobe uz v stádiu správneho konania umoznilo oznámit úcinným spôsobom jej stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 32). 71 Pokial ide o práva vnútrostátnych územných celkov, ktoré poskytli státnu pomoc, je potrebné uviest, ze správne konanie vo veci státnej pomoci sa vedie len proti dotknutému clenskému státu. Iba dotknutý clenský stát, ako adresát napadnutého rozhodnutia, sa teda môze dovolávat skutocného práva na obranu (rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2009, Operator ARP/Komisia, T-291/06, Zb. s. II-2275, bod 35). Vnútrostátne územné celky, ktoré poskytujú pomoc, akými sú zalobcovia, takisto ako podniky prijímatelia pomoci a ich konkurenti, sú povazované za dotknuté osoby v týchto konaniach v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, bod 42). 72 Okrem toho je ustálenou judikatúrou, ze pocas preskúmania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES Komisia musí vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 59). 73 Pokial ide o túto povinnost, Súdny dvor rozhodol, ze uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku je primeraným spôsobom na to, aby sa vsetky dotknuté osoby dozvedeli o zacatí konania (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17) a ze jediným cielom tohto oznámenia je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii pri jej budúcich krokoch (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 19, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256). 74 Táto judikatúra priznáva dotknutým osobám v podstate postavenie informacného zdroja pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa ani zdaleka nemôzu opierat o právo na obranu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, body 59 a 60, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 125). 75 Dotknuté osoby sa teda nemôzu odvolávat na porusenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia si od nich osobne nevyziadala ich pripomienky ku konaniu o preskúmaní pomoci [rozsudok Súdu prvého stupna z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 82]. Komisia tiez nie je povinná poskytnút dotknutým osobám pripomienky alebo informácie, ktoré získala od vlády dotknutého clenského státu. 76 V prejednávanom prípade zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obranu, zásadu kontradiktórnosti a právo na riadnu správu vecí verejných v prvom rade tým, ze im priamo neadresovala ziadost o vysvetlenie alebo nepoziadala Francúzsku republiku, aby sa obrátila na ich právneho zástupcu, aby predlozil svoje pripomienky, v druhom rade tým, ze im neumoznila prístup k spisu, a v tretom rade tým, ze neboli adresátmi spisových dokumentov, pripomienok Francúzskej republiky alebo otázok formulovaných Komisiou v súvislosti so spornou pomocou. 77 CAD tiez tvrdí, ze okrem jeho vlastného práva na obranu sa porusilo aj právo na obranu regiónu NPDC a príjemcu pomoci, AFR, pretoze ich pripomienky neboli prijaté. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze CAD má záujem na konaní iba na úcely dosiahnutia respektovania jeho vlastných procesných práv [pozri analogicky uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2001, British American Tobacco International (Holdings)/Komisia, T-41/00, Zb. s. II-1301, body 18 a 19, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Sogelma/AER, T-411/06, Zb. s. II-2771, bod 101]. Kedze CAD nemá záujem na konaní na úcely dosiahnutia respektovania práva na obranu regiónu NPDC a príjemcu pomoci, výhrada zalozená na porusení týchto práv je neprípustná z dôvodu, ze ju uvádza CAD. 78 Z judikatúry citovanej v bodoch 70 az 75 vyssie vyplýva, ze dotknuté osoby, akými sú zalobcovia, sa nemôzu dovolávat práva na obranu ako takého, ale majú iba právo byt vypocutí a zúcastnit sa konania v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu. Porusenie práva na obranu, zásady kontradiktórnosti a práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré uvádzajú zalobcovia, sa teda musí preskúmat iba z hladiska porusenia práva zalobcov byt vypocutí a zúcastnit sa konania. 79 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia tým, ze uverejnila v úradnom vestníku z 27. októbra 2007 výzvu na predlozenie pripomienok na základe clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o konanie o neoznámenej státnej pomoci poskytnutej Francúzskou republikou v prospech spolocnosti AFR, spocívajúcu v uverejnení rozhodnutia o zacatí konania a jeho súhrnu, upovedomila o zacatí konania vsetky dotknuté osoby. 80 Pokial ide o výhradu CAD, podla ktorej oznámenie o výhradách nebolo formulované dostatocne jasne na to, aby sa dotknuté osoby mohli úcinne oboznámit s konaním, ktoré sa im vytýka, treba pripomenút, ze podla clánku 6 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného ohodnotenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 104, a z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, bod 138). 81 Rozhodnutie o zacatí konania musí teda umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 138, a Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 105). 82 V prejednávanom prípade Komisia v rozhodnutí o zacatí konania jasne vyjadrila dôvody, na základe ktorých dospela k predbeznému záveru, ze dotknuté vratné zálohy predstavujú státnu pomoc (odôvodnenia c. 8 az 15 rozhodnutia o zacatí konania), ako aj dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze existujú pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom (odôvodnenia c. 16 az 20 tohto rozhodnutia). 83 Okrem toho, pokial ide o výhradu regiónov NPDC a CAD zalozenú na absencii opätovného zacatia konania vo veci formálneho zistovania v nadväznosti na zrusenie pôvodného rozhodnutia, treba pripomenút, ze podla judikatúry sa konanie smerujúce k nahradeniu protiprávneho aktu môze opätovne uskutocnit presne k okamihu, ked doslo k protiprávnosti, bez toho, aby bola Komisia povinná znovu zacat konanie tak, ze by sa vrátila dalej ako k tomuto presnému okamihu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C-458/98 P, Zb. s. I-8147, bod 82 a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, T-301/01, Zb. s. II-1753, body 99 a 142). V prejednávanom prípade vsak nedostatok odôvodnenia, ktorý spôsobil zrusenie pôvodného rozhodnutia, nesiaha az k zacatiu konania, ktoré nie je postihnuté ziadnou vadou protiprávnosti. Kedze teda Komisia disponovala presnými informáciami potrebnými na úcely novej analýzy, pokial ide o výpocet rizikovej prirázky na základe rozsudku Biria, uz citovaného v bode 12 vyssie, nebola povinná znovu zacat vysetrovanie vo veci. 84 Kedze právo zalobcov byt vypocutí a zúcastnit sa na konaní sa dodrzalo pri prijatí pôvodného rozhodnutia, zrusenie tohto rozhodnutia z dôvodu nedostatku odôvodnenia a prijatie nového rozhodnutia, ktoré ho nahradilo, teda nevyzaduje opätovné zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Okrem toho aj za predpokladu, ze región NPDC by bol oprávnený vzniest výhradu zalozenú na porusení práva na obranu Francúzskej republiky, treba konstatovat, ze nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázat, ze absencia opätovného zacatia konania vo veci formálneho zistovania by zakladala takéto porusenie. 85 Doplnenie dodatocných informácií týkajúcich sa restrukturalizacných opatrení prijatých AFR do napadnutého rozhodnutia nemôze toto konstatovanie spochybnit. Ako zdôraznuje Komisia, takéto doplnenie smeruje k detailnejsej odpovedi na tvrdenia rozvíjané zalobcami v rámci ich zalôb. Nemozno teda tvrdit, ze doplnenie dodatocných informácií porusuje právo zalobcov byt vypocutí, kedze toto doplnenie môze naopak zabezpecit jeho dodrzanie. V kazdom prípade, zalobcovia neuvádzajú ziadnu okolnost, ktorej zohladnenie Komisiou by mohlo viest k zmene záveru, ku ktorému dospela v napadnutom rozhodnutí. Na to, aby takéto porusenie práva na obranu viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné preukázat, ze neexistencia uvedenej vady by mohla viest k odlisnému výsledku konania (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 30 a 31). 86 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila ani právo zalobcov byt vypocutí a zúcastnit sa konania, ani právo na riadnu správu vecí verejných a zásadu kontradiktórnosti. 87 Výhrada regiónu NPDC zalozená na porusení zásady rovnosti sa musí tiez zamietnut. V oblasti preskúmania státnej pomoci vnútrostátne územné celky, ktoré poskytli pomoc, akými sú zalobcovia, totiz disponujú rovnakými procesnými právami, ako prípadní stazovatelia. Stazovatelia sa povazujú iba za dotknuté osoby v tomto konaní, s ktorými Komisia nie je povinná nadviazat kontradiktórnu diskusiu (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 59, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 140). 88 Okrem toho, pokial ide o výhradu regiónu NPDC zalozenú na dodrzaní ústavnej identity clenských státov, treba pripomenút, ze nie je mozné vylúcit, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má také právne a skutkové postavenie, ktoré mu zabezpecuje dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde clenského státu na to, aby tento orgán, a nie ústredná vláda, mal vzhladom na opatrenia, ktoré prijíma, hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia (rozsudky Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 58, a z 11. septembra 2008, Unión General de Trabajadores de la Rioja a i., C-428/06 az C-434/06, Zb. s. I-6747, bod 48). Avsak v konaní o preskúmaní státnej pomoci sa úloha iných dotknutých osôb, nez je dotknutý clenský stát, obmedzuje na úlohu pripomenutú v bode 74 vyssie. V tejto súvislosti sa tieto osoby nemôzu sami domáhat takej kontradiktórnej diskusie s Komisiou, aká je zahájená v prospech tohto clenského státu (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 82). Toto tvrdenie musí byt preto zamietnuté ako nedôvodné. 89 Napokon ani výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery uvádzaná regiónom NPDC (pozri bod 64 vyssie) nie je presvedcivá. 90 Podla judikatúry Komisia pocas konania o preskúmaní státnej pomoci musí zohladnit legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút z informácií uvedených v rozhodnutí o zacatí konania o preskúmaní (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 126). Komisia v dôsledku toho nesmie zalozit svoje konecné rozhodnutie na nedostatku podkladov, ktoré dotknutí úcastníci konania nemohli, na základe týchto informácií, povazovat za podklady, ktoré jej bolo nevyhnutné poskytnút (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 125). 91 V prejednávanom prípade znie odôvodnenie c. 18 rozhodnutia o zacatí konania takto: "V tomto stádiu má Komisia pochybnosti, ci sú splnené podmienky zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu stanovené v usmerneniach. Komisia zdôraznuje tieto skutocnosti: - Francúzske orgány jej nepredlozili plán restrukturalizácie v súlade s bodmi 34 az 37 usmernení, - Komisia nie je informovaná o kompenzacných opatreniach urcených na predchádzanie akejkolvek nevhodnej deformácii hospodárskej sútaze, ktorú by mohla pomoc spôsobit (body 38 - 42 usmernení)." 92 Rozhodnutie o zacatí konania obsahuje teda informácie preukazujúce, ze Komisia mala pochybnosti o zlucitelnosti dotknutých opatrení vzhladom na absenciu plánu restrukturalizácie v súlade s bodmi 34 az 37 oznámenia Komisie o usmerneniach spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2 dalej len "usmernenia"). 93 Zúcastnené strany a Francúzska republika teda vedeli, ze majú preukázat existenciu takého plánu restrukturalizácie, ktorému podlieha poskytnutie pomoci, na úcely preukázania zlucitelnosti poskytnutej pomoci. V tejto súvislosti teda nemohlo dôjst k poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery. 94 Zo vsetkých vyssie uvedených okolností vyplýva, ze tieto zalobné dôvody musia byt zamietnuté ako celok. 4. O tretom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu nezohladnenia zvlástneho právneho postavenia poskytovatela pomoci a) Tvrdenia úcastníkov konania 95 Región NPDC tvrdí, ze absencia zdôvodnenia týkajúca sa poskytnutia pomoci spolocnosti AFR CAD ako verejnoprávnou institúciou odhaluje pochybenie týkajúce sa dôvodnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Komisia tým, ze sa nesprávne domnievala, ze pomoc poskytli obce tvoriace CAD, nezohladnila zvlástne právne postavenie poskytovatela pomoci. Opomenula rozhodnút o polovici poskytnutej pomoci, ktorej osobitný spôsob financovania nebol preskúmaný, hoci úcinky pomoci sú neoddelitelné od jej spôsobu financovania. 96 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia regiónu NPDC. b) Posúdenie Vseobecným súdom 97 Predovsetkým treba zdôraznit, ze tým, ze pôvodné rozhodnutie sa zrusilo, zalobca nemôze úcinne tvrdit, ze toto rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v zjavne nesprávnom posúdení, ktoré sa týka identifikácie jedného z poskytovatelov pomoci. Okrem toho aj za predpokladu, ze toto tvrdenie by sa uplatnilo aj proti napadnutému rozhodnutiu, Komisia tým, ze sa domnievala, najmä v jeho odôvodneniach c. 16, 17 a 27, ze CAD bol samosprávny celok, ktorý poskytol jednu z dvoch sporných vratných záloh, sa nedopustila v tomto rozhodnutí ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 98 Tvrdenie, ktoré sa odlisuje od toho predchádzajúceho, podla ktorého sa nezohladnil spôsob osobitného financovania pomoci poskytnutej CAD, sa stotoznuje s prvou castou stvrtého dôvodu zaloby T-267/08 a bude preskúmané v tomto rámci. 99 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na nezohladnení zvlástneho právneho postavenia CAD musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 5. O prvej casti stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o pôvod financných prostriedkov, a stvrtom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o pojem státne zdroje a) Tvrdenia úcastníkov konania 100 Región NPDC tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o pôvod dotknutých financných prostriedkov, kedze tieto financné prostriedky nepochádzali od obcí tvoriacich CAD, ako to tvrdila Komisia v pôvodnom rozhodnutí, ale od samotného CAD, ktorý prestavuje verejnoprávnu institúciu medziobecnej spolupráce. Komisia sa teda nesprávne domnievala, ze záloha poskytnutá CAD pochádzala zo státnych zdrojov, pricom aglomeracné samosprávne celky disponujú vlastnými zdrojmi. Tieto zdroje z casti pozostávajú z povinných príspevkov danovej alebo obdobnej povahy a pochádzajú tiez zo sluzieb hospodárskej povahy, ktoré poskytujú tieto verejnoprávne institúcie. 101 Región NPDC, odvolávajúc sa na clánky L. 4331-1 az L. 4331-3 vseobecného zákona o francúzskych samosprávnych územných celkoch spresnujúce príjmy, ktorými disponujú regióny, zdôraznuje, ze pomoc, ktorú on samotný poskytol, tiez pochádza zo zdrojov, ktoré nie sú výlucne danovými alebo obdobnými zdrojmi. 102 Región NPDC tiez vytýka Komisii, ze vyvodila v napadnutom rozhodnutí záver, ze zálohy poskytnuté AFR boli pripísatelné státu zo samotného dôvodu, ze ich poskytol samosprávny územný celok. Podla judikatúry je vsak Komisia povinná preskúmat kazdý prípad osobitne z hladiska kritéria pripísatelnosti, co neurobila, pretoze sa domnievala, ze dotknuté zálohy boli poskytnuté obcami CAD. 103 CAD tvrdí, ze aglomeracné samosprávne celky disponujú velkým mnozstvom zdrojov, medzi ktoré patria príjmy odlisné od daní a rôznych poplatkov, ako napríklad príjem z ich hnutelných a nehnutelných statkov, sumy, ktoré poberajú od správnych orgánov, asociácií alebo jednotlivcov za urcitú poskytnutú sluzbu, a príjmy z darov a pozostalostí, ktoré sú im odkázané. Tieto príjmy, ktoré nepochádzajú z povinného príspevku ulozeného právnou úpravou státu, nepredstavujú státne zdroje. Komisia mala skúmat pôvod zdrojov, ktoré sa pouzili na financovanie vratnej zálohy, aby urcila, ci táto záloha bola uhradená zo státnych zdrojov alebo z iných zdrojov CAD. 104 CAD tiez tvrdí, ze poskytnutá vratná záloha nie je prenho dodatocným nákladom, ale budúcim príjmom, pretoze ide o penaznú pôzicku, ktorá je splatná spolu s úrokom s úrokovou sadzbou 4,08 %, ktorá v case poskytnutia zodpovedala referencnej sadzbe Spolocenstva. 105 Komisia navrhuje tieto zalobné dôvody zamietnut. b) Posúdenie Vseobecným súdom 106 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle Zmluvy predpokladá, ze vsetky styri kumulatívne podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ budú splnené súcasne. Po prvé musí íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí mat z tohto opatrenia jeho príjemca prospech a po stvrté toto opatrenie musí narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri, C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 52 a citovanú judikatúru). 107 Zalobcovia svojimi zalobnými dôvodmi spochybnujú, ze prvé z týchto kritérií, podla ktorého na to, aby zvýhodnenie mohlo byt povazované za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byt na jednej strane priznané priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musí byt pripísatelné státu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 35 a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 93 a citovanú judikatúru), je splnené. 108 Treba zdôraznit, ze zásah státu alebo zo státnych prostriedkov nemusí nevyhnutne spocívat v opatrení vydanom ústrednými orgánmi státnej správy dotknutého státu. Môze byt vydané aj miestnym orgánom státnej správy alebo orgánom miestnej samosprávy. Podla ustálenej judikatúry môze opatrenie prijaté samosprávnym územným celkom a nie ústredným orgánom státnej správy takisto predstavovat pomoc, pokial sú splnené podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 55). Inak povedané, opatrenia prijaté orgánmi clenských státov pôsobiacimi na nizsej ako státnej úrovni (decentralizovanými, federálnymi, regionálnymi alebo inými), bez ohladu na ich právne postavenie ci zameranie, spadajú z rovnakého dôvodu ako opatrenia prijaté federálnou alebo ústrednou vládou do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky tohto ustanovenia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-103/00 a T-92/00, Zb. s. II-1385, bod 57). 109 Pokial ide o pojem státne prostriedky, je potrebné pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu verejné orgány skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je podstatné, ci tieto prostriedky sú trvalou súcastou majetku týchto verejných orgánov alebo nie. Preto aj ked prostriedky zodpovedajúce spornému opatreniu nie sú trvale v drzbe verejných orgánov, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 37). 110 Z judikatúry citovanej v bode 108 vyssie vyplýva, ze samotná skutocnost, ze zálohy boli poskytnuté regiónom NPDC a CAD, teda samosprávnymi územnými celkami a nie ústrednou vládou, nemôze vylúcit tieto opatrenia z pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podmienka týkajúca sa pripísatelnosti dotknutých opatrení státu je teda splnená. 111 Z judikatúry citovanej v bode 109 vyssie okrem iného vyplýva, ze prípadné financovanie sporných opatrení vlastnými zdrojmi regiónu NPDC a CAD, ktoré nie sú danovej alebo obdobnej povahy, nemôze viest k vylúceniu kvalifikácie týchto opatrení ako státnej pomoci. Determinujúcim kritériom v oblasti státnych zdrojov je totiz verejná kontrola a clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ci uz vyplývajú z povinných príspevkov alebo nie, ktoré môze verejný sektor úcinne pouzit na podporu podnikov. 112 Okrem toho tvrdenie CAD, podla ktorého poskytnutá vratná záloha pren nepredstavuje náklad, ale budúci príjem, pretoze ide o penaznú pôzicku, ktorá je splatná spolu s úrokom, musí byt zamietnuté. Úroky, ktoré môze podnik zaplatit za pôzicku, totiz nemôzu nevyhnutne viest k zániku výhody, ktorú pozíva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 21). Náklad na rozpocet CAD skutocne existuje, pretoze CAD mohol získat výhodnejsiu mieru výnosu, ak by dotknutú sumu pozical za obvyklých trhových podmienok alebo by ju umiestnil ci investoval inak. Za tejto situácie pomoc prestavuje rozdiel medzi úrokmi, ktoré by sa mali zaplatit, ak by úroková sadzba zodpovedala obvyklým trhovým podmienkam, a úrokmi, ktoré sa skutocne zaplatili (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. s. II-757, bod 53). Pokial ide o zákonnost posúdenia vykonaného Komisiou v súvislosti s existenciou takej výhody pre príjemcu pomoci so zretelom na uplatnenú úrokovú sadzbu a financnú situáciu AFR, tá sa preskúma v rámcu piateho dôvodu zaloby T-267/08, zalozeného na nesprávnom posúdení výhody, ktorú získala AFR z vratných záloh. 113 Napokon treba zdôraznit, ze tým, ze pôvodné rozhodnutie sa zrusilo, CAD nemôze úcinne tvrdit, ze toto rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nesprávnej identifikácii jedného z poskytovatelov pomoci. Okrem toho aj za predpokladu, ze toto tvrdenie by sa uplatnilo aj proti napadnutému rozhodnutiu, Komisia tým, ze sa domnievala, najmä v jeho odôvodneniach c. 16, 17 a 27, ze CAD bol samosprávny celok, ktorý poskytol jednu z dvoch sporných vratných záloh, sa nedopustila ziadneho pochybenia v analýze financovania sporného opatrenia. 114 Zo vsetkých vyssie uvedených okolností vyplýva, ze treba zamietnut prvú cast stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenú na nesprávnom posúdení, pokial ide o pôvod financných prostriedkov, a stvrtý dôvod zaloby T-279/08, zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o pojem státne zdroje. 6. O druhej casti stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnej kvalifikácii AFR ako podniku v tazkostiach, a o tretom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu podnik v tazkostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania 115 Región NPDC tvrdí, ze Komisia vykonala nesprávne posúdenie tým, ze kvalifikovala AFR ako podnik v tazkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) usmernení a subsidiárne bodu 11 týchto usmernení. 116 Pokial ide o kvalifikáciu AFR ako podniku v tazkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) usmernení, Komisia obmedzila svoju analýzu na financné výsledky AFR uvedené v tabulke prevzatej v odôvodnení c. 15 napadnutého rozhodnutia, ktorá pokrýva obdobie od 31. decembra 2001 do 31. decembra 2004, hoci pomoc bola poskytnutá 4. júla 2005. Komisia nezohladnila prvé pozitívne výsledky ozdravného plánu vypracovaného AFR, hoci boli pozorovatelné od prvého semestra roku 2005 pri poskytnutí pomoci. Obrat bol takto k 31. decembru 2005 45 miliónov eur, teda takmer vo výske dvojnásobku obratu za predchádzajúce obdobie, ktorý bol 22,7 milióna eur. Straty sa znízili zo 14,3 milióna eur k 31. decembru 2003 na 8,1 milióna eur k 31. decembru 2005. V období medzi 4. marcom 2004 a 30. júnom 2005 sa uzatvorilo dvanást dodávatelských zmlúv v celkovej výske 61 608 790 eur. Kumulovaná výska týchto zmlúv predstavovala 31 805 650 eur v priebehu prvého semestra roku 2005. Komisia nijakým spôsobom nezohladnila túto dynamiku ozdravenia a skutocnost, ze pokles obratu za rok 2004 vyplýval zo stratégie nového umiestnenia na trhu technickejsích voznov s vysokou pridanou hodnotou. 117 Tento plán restrukturalizácie Komisii detailným spôsobom predstavili francúzske orgány v korespondencii z 24. októbra 2006. Pokial sa Komisia nepovazovala za dostatocne informovanú o jeho obsahu, mala pozadovat v tejto súvislosti doplnkové informácie v súlade so setriacimi právomocami, ktorými disponuje na základe nariadenia c. 659/1999. Komisia vo vseobecnosti viedla usvedcujúce vysetrovanie tým, ze sa usilovala vylúcit akúkolvek okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze AFR uz nebola pri poskytnutí vratných záloh podnik v tazkostiach. 118 Región NPDC zdôraznuje, ze on sám a CAD poskytli dotknuté vratné zálohy z dôvodu tejto dynamiky ozdravenia, ako to preukazujú diskusie, ktoré sa pri tejto prílezitosti viedli na tomto súde. Napadnuté rozhodnutie tým, ze vyhlásilo sporné zálohy za nezlucitelné s ustanoveniami Zmluvy, hoci tieto zálohy smerovali k podpore konkurencieschopnosti novátorského podniku, ktorý vyvíja budúce produkty, nezohladnilo perspektívy uvádzané clenom Komisie povereným hospodárskou sútazou pri prezentácii textu 7. júla 2008, ktorý sa stal nariadením Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné so spolocným trhom podla clánkov [107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 214, s. 3), (dalej len "vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách"), ktorého cielmi bolo umoznit clenským státom poskytovat pomoc v prospech zamestnanosti, konkurencieschopnosti a zivotného prostredia bez akéhokolvek zásadu Komisie. 119 Región NPDC tvrdí, ze Komisia nevykonala analýzu hospodárskeho a konkurencného prostredia, v ktorom sa rozvíjala AFR v case poskytnutia vratných záloh, a najmä perspektív vývoja odvetvia kombinovanej zeleznicnej dopravy. Na jednej strane sa opiera o stúdiu vykonanú asociáciou "pohyblivá cesta RoLa 2006" z 8. septembra 2005, ktorá poukazovala na to, ze AFR by sa mohla zúcastnit projektu zeleznicnej dialnice najmä z dôvodu nízkej ceny jej produktov, a na druhej strane, o stúdiu vykonanú AFR, ktorá preukazovala snahu tohto podniku s cielom zlepsenia technickej kvality a nákladov na výrobu jeho výrobkov. 120 Komisia okrem toho opomenula zohladnit skutocnost, ze AFR bola poskytnutá 5. novembra 2004 dotácia vo výske 1,5 milióna eur z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR), pricom prvá platba sa zrealizovala v novembri 2005, co by nenastalo, ak by sa preukázalo, ze AFR vykazuje znaky podniku v tazkostiach v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie. 121 Podla regiónu NPDC Komisia vykonala nesprávne posúdenie aj tým, ze subsidiárne kvalifikovala AFR ako podnik v tazkostiach v zmysle bodu 11 usmernení, pricom sa nezohladnili vsetky relevantné údaje. 122 Región NPDC napokon tvrdí, ze nahradenie pôvodného rozhodnutia napadnutým rozhodnutím potvrdzuje, ze Komisia vykonala pocas správneho konania neúplné posúdenie hospodárskeho kontextu, v ktorom sa vratné zálohy poskytli. Prijatie napadnutého rozhodnutia nemôze prekryt protiprávnost, ktorá postihovala pôvodné rozhodnutie, kedze Komisia nepristúpila k novému dostatocne podrobnému a detailnému preskúmaniu relevantných skutkových okolností a obmedzila sa na "zastretie" nedostatkov neúplnej analýzy. 123 CAD tvrdí, ze Komisia nepristúpila k analýze vseobecného hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uskutocnil jeho zásah, ktorý sa vyznacuje zlyhaním mnozstva priemyselných podnikov metalurgického odvetvia. Zdôraznuje, ze región NPDC bol zaradený právnou úpravou uplatnitelnou na strukturálne fondy pre obdobie od roku 2000 do roku 2006 do zóny ciela c. 2, co z neho urobilo zónu so strukturálnymi tazkostami vyzadujúcu podporu prostredníctvom verejnej pomoci na hospodársku a spolocenskú premenu. 124 CAD tiez tvrdí, ze AFR v case poskytnutia zálohy preukazovala významnú obchodnú cinnost. AFR predlozila CAD dodávatelské zmluvy zodpovedajúce ciastke 30 398 301 eur v tomto období. Nezodpovedala teda kritériám podniku v tazkostiach. 125 Plán restrukturalizácie podniku AFR bol zrealizovaný a predlozený francúzskymi orgánmi Komisii v dvoch listoch z 27. apríla 2006 a 24. októbra 2006. Tento plán spocíval najmä na novom umiestnení na trhu technickejsích voznov s najlepsou pridanou hodnotou. Táto stratégia vysvetluje prechodný pokles obratu zisteného v roku 2004. Okrem toho tento plán sa prejavil znízením deficitu spolocnosti v roku 2005, zvýsením obratu z 22,6 milióna eur v roku 2004 na 45 miliónov eur v roku 2005 a existenciou objednávok prevysujúcich 70 miliónov eur v roku 2006. Pokial sa Komisia nepovazovala za dostatocne informovanú o tomto obnovení cinnosti AFR, mala si v tejto veci vyziadat doplnujúce informácie v súlade s vysetrovacím právomocami, ktorými disponuje na základe nariadenia c. 659/1999. Komisia vo vseobecnosti viedla usvedcujúce vysetrovanie tým, ze sa usilovala vylúcit akúkolvek okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze AFR uz nebola pri poskytnutí vratných záloh podnik v tazkostiach. 126 Napadnuté rozhodnutie sa malo okrem iného zosúladit s oznámením Komisie o usmerneniach Spolocenstva o státnej pomoci zeleznicným podnikom (Ú. v. EÚ C 184, 2008, s. 13, dalej len "usmernenia o státnej pomoci zeleznicným podnikom"), ktoré odporúca urcité opatrenia urcené na ulahcenie verejnej pomoci podnikom zeleznicného sektora. 127 Navyse podla francúzskej judikatúry jedine informácie uvedené v obchodnom registri umoznujú urcit, ci podnik je alebo nie je v tazkom hospodárskom postavení. 128 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení zalobcov. b) Posúdenie Vseobecným súdom 129 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia disponuje na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ sirokou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 17, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83). 130 Z tohto dôvodu si môze pri vykonávaní svojich právomocí stanovit orientacné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú usmernenia uplatnitelné v prejednávanej veci, pokial tieto pravidlá neodporujú ustanoveniam Zmluvy. Ak Komisia takýto akt prijala, je pre nu záväzný (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 95 a citovanú judikatúru). 131 Súd má preto právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si stanovila (rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 77). 132 Pokial vsak siroká miera volnej úvahy Komisie, vyjadrená v prejednávanej veci nou prijatými orientacnými pravidlami, predpokladá komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru, súd vo vztahu k nim vykonáva len obmedzené preskúmanie. To sa obmedzuje na overenie dodrziavania pravidiel konania a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 78 a citovanú judikatúru). 133 Je potrebné pripomenút, ze aj ked v práve Únie neexistuje definícia podniku v tazkostiach, Komisia v bode 9 usmernení vychádza z toho, ze firma je v tazkostiach, "ked táto nie je schopná, ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopná získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by ju bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte". 134 Podla bodu 10 písm. a) usmernení sa firma "v princípe a bez ohladu na jej velkost" povazuje za nachádzajúcu sa v tazkostiach, v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným, "kde sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako stvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov". Podla bodu 10 písm. c) usmernení to isté platí bez ohladu na typ dotknutej spolocnosti, ked splna kritériá v súlade s vnútrostátnym zákonodarstvom na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. 135 Podla bodu 11 usmernení: "Aj ked sa nevyskytuje ziadna z okolností uvedených v bode 10, firma sa môze stále povazovat za nachádzajúcu sa v tazkostiach predovsetkým v prípadoch, ked sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v tazkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles penazného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová cistá hodnota aktív. V akútnych prípadoch sa firma uz mohla stat insolventnou alebo môze byt predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti, ktoré sa zacalo v súlade s domácim zákonodarstvom. V poslednom menovanom prípade sa tieto usmernenia uplatnujú na akúkolvek pomoc poskytnutú v rámci takýchto postupov, ktoré vedú k tomu, ze firma pokracuje v obchodnej cinnosti. V kazdom prípade je firma v tazkostiach oprávnená dostat pomoc len vtedy, ak sa nemôze preukázatelne zotavit prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo financných prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo zo zdrojov na trhu." 136 V prejednávanom prípade sa Komisia pri kvalifikácii AFR ako podniku v tazkostiach oprela predovsetkým o bod 10 písm. a) usmernení. V tejto súvislosti zdôraznila, ze vlastné imanie spolocnosti AFR bolo v mínuse od roku 2001 a v case poskytnutia pomoci spolocnost nebola schopná zastavit túto tendenciu a dosiahnut kladné vlastné imanie. Komisia vychádzala z financných údajov uvedených v odôvodnení c. 15 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobcovia nespochybnili, preukazujúcich, ze vlastné imanie spolocnosti AFR bolo k 31. decembru 2001 v mínuse vo výske 8,7 milióna eur, k 31. decembru 2003 vo výske 23 miliónov eur a k 31. decembru 2004 vo výske 21,09 milióna eur. 137 Komisia sa v odôvodneniach c. 38 a 39 napadnutého rozhodnutia subsidiárne domnievala, ze AFR v case poskytnutia pomoci zodpovedala definícii podniku v tazkostiach podla bodu 11 usmernení. Vychádzala z neustáleho poklesu obratu a pretrvávajúcej úrovni strát spolocnosti AFR. Financné údaje uvedené v odôvodnení c. 15 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobcovia nespochybnili, totiz preukazujú, ze obrat spolocnosti AFR, ktorý bol 70 miliónov eur k 31. decembru 2001, 42 miliónov eur k 31. decembru 2002 a 42,7 milióna eur k 31. decembru 2003, sa znízil na iba 22,7 milióna eur k 31. decembru 2004. Tieto údaje tiez poukazujú na to, ze hospodársky výsledok spolocnosti bol záporný vo výske 10 500 000 eur k 31. decembru 2001, 2 083 746 eur k 31. decembru 2002, 14 270 634 eur k 31. decembru 2003 a 11 589 620 eur k 31. decembru 2004. 138 Komisia tiez v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze spolocnost AFR od januára 2004 nebola schopná zaplatit k termínu splatnosti sociálne a danové záväzky vo výske 4,3 milióna eur, a preto bola nútená poziadat o odklad a o splátkový kalendár na vyrovnanie týchto dlhov. 139 Komisia okrem toho v odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia zohladnila údaje uvedené francúzskymi orgánmi, konkrétne na jednej strane úvery poskytnuté spolocnosti AFR (zvýsenie povoleného precerpania na beznom úcte povolené súkromnou bankou a zálohy získané od jej zákazníkov) a na druhej strane skutocnost, ze AFR pozívala rôzne záruky poskytnuté urcitou financnou institúciou. Komisia sa vsak domnievala po prvé, ze spolocnost AFR nebola vzhladom na vlastné negatívne imanie schopná prekonat tazkosti pomocou vlastných zdrojov, po druhé, ze akcionár spolocnosti AFR nebol napriek svojim vkladom na podporu spolocnosti schopný sám zabezpecit ozdravenie svojej dcérskej spolocnosti, a po tretie, ze vyssie uvedené úvery a záruky svedcia nanajvýs o urcitej schopnosti získat krátkodobé úvery v obmedzenej výske bez moznosti konstatovat, ze AFR by mohla celit svojim tazkostiam vdaka prostriedkom získaným z financných zdrojov trhu. 140 Napokon Komisia v napadnutom rozhodnutí v odôvodneniach c. 42 az 43 vylúcila tvrdenie, podla ktorého opatrenia na restrukturalizáciu AFR zavedené od roku 2004 zacali vykazovat pozitívne výsledky v priebehu mesiacov predchádzajúcich poskytnutie vratných záloh. Komisia sa totiz domnievala, ze uvádzané výsledky boli slabé, neisté, ze sa týkali relatívne krátkeho obdobia a ze ich nemozno povazovat za seriózne náznaky ozdravenia financnej situácie AFR v porovnaní s okolnostami, ktoré preukazovali existenciu váznych tazkostí, akými sú záporný hospodársky výsledok a záporný vlastný kapitál od roku 2001. 141 Predovsetkým treba konstatovat, ze Komisia sa správne domnievala, ze o podniku vykazujúcom záporný vlastný kapitál a záporný hospodársky výsledok platí domnienka, ze ide o podnik v tazkostiach z hladiska kritérií definovaných v bode 11 usmernení. 142 Pokial ide o údaje, ktoré mala podla zalobcov Komisia zohladnit, treba zdôraznit, ze francúzske orgány informovali Komisiu vo svojej korespondencii z 27. apríla 2006 a 24. októbra 2006 o prijatí opatrení na restrukturalizáciu spolocnosti AFR. Vo svojom liste z 24. októbra 2006 zdôraznili, ze znízenie obratu v roku 2004 bolo spojené so zámerom stiahnut sa z trhu netechnických voznov a ze trend bol od roku 2005 povzbudivý vzhladom na obrat 45 miliónov eur v roku 2005 a objednávky vo výske prevysujúcej 70 miliónov eur na konci roku 2006. 143 Obrat spolocnosti AFR k 31. decembru 2005 a výska jej objednávok ku koncu roku 2006 sú vsak skutocnosti nasledujúce po poskytnutí sporných záloh, ktoré nastalo 4. júla 2005. Judikatúra v tejto súvislosti jasne spresnuje, ze otázku, ci opatrenie predstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba posúdit s ohladom na situáciu, ktorá existovala v case prijatia tohto opatrenia. Ak by Komisia prihliadala k neskorsím skutocnostiam, zvýhodnila by vlastne clenské státy, ktoré si nesplnili povinnost oznámit pomoc, ktorú hodlajú poskytnút, v stádiu plánu pomoci (pozri rozsudok Biria, uz citovaný v bode 12 vyssie, bod 120 a citovanú judikatúru). 144 Okrem toho zlepsenie situácie prijímajúceho podniku pocas roka, ked boli priznané sporné opatrenia, nemôze ovplyvnit posúdenie jeho situácie v case poskytnutia opatrenia, a to najmä preto, lebo nemozno vylúcit, ze existencia týchto opatrení mohla tento vývoj ovplyvnit (rozsudok Biria, uz citovaný v bode 12 vyssie, body 148 a 170). 145 Komisia teda nevykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, ze nezohladnila výsku obratu AFR k 31. decembru 2005, ako ani nesplatné objednávky ku koncu roku 2006. 146 Pokial ide o prvé pozitívne výsledky opatrení na restrukturalizáciu AFR zavedených od roku 2004, ktoré uvádzajú zalobcovia, konkrétne zvýsenie obratu AFR v prvom semestri roku 2005, znízenie jej strát a nesplatných zmlúv uzatvorených pocas obdobia od 4. marca 2004 do 30. júna 2005, treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí a vo svojich písomnostiach správne zdôraznila, ze ziadna z týchto okolností vzhladom na ich miernu povahu a skutocnost, ze sa týkajú relatívne krátkeho obdobia, nebola spôsobilá vyvrátit domnienku, ze AFR, vykazujúca záporný vlastný kapitál a zaznamenávajúca významné straty od roku 2001, bola v case poskytnutia sporných záloh podnikom v tazkostiach z hladiska kritérií definovaných v bode 11 usmernení. To isté platí o perspektívach vývoja zeleznicného odvetvia uvádzaných regiónom NPDC vzhladom na ich náhodnú a neistú povahu. Úrovne financných strát a dlhov sú totiz samotné kritériami spôsobilými preukázat povahu podniku v tazkostiach [pozri v tomto zmysle usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach z roku 1999 (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001 s. 322), rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 191, a Biria, uz citovaný v bode 12 vyssie, bod 135]. 147 Za týchto okolností Komisii, ktorá bola schopná rozhodnút o kvalifikácii AFR ako podniku v tazkostiach na základe informácií, ktorými disponovala, neprinálezalo nariadit Francúzskej republike poskytnút jej dalsie informácie (pozri vo tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 28). 148 Tvrdenie regiónu NPDC, podla ktorého Komisia opomenula zohladnit dotáciu získanú AFR z EFRR v novembri 2005, sa musí tiez zamietnut. Poskytnutie dotácie z EFRR, o ktorom rozhodujú francúzske orgány na základe rozdelenia zodpovedností medzi Komisiou a clenskými státmi vyplývajúceho najmä z nariadenia Rady (ES) c. 1260/1999 z 21. júna 1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), nemôze totiz Komisiu viazat z hladiska kvalifikácie príjemcu tejto dotácie ako podniku v tazkostiach podla právnej úpravy Únie uplatnitelnej na státnu pomoc. 149 Pokial ide o tvrdenie CAD zalozené na usmerneniach o státnej pomoci zeleznicným podnikom, treba konstatovat, ze tieto usmernenia nie sú na prejednávaný prípad uplatnitelné, pretoze AFR nezodpovedá definícii zeleznicného podniku stanovenej v clánku 3 smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji zelezníc spolocenstva (Ú. v. ES L 237, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341). 150 Pokial ide o tvrdenie CAD zalozené na francúzskej judikatúre týkajúcej sa definície podniku v tazkostiach, treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa právny poriadok Únie v zásade nesnazí definovat pojmy na základe jedného alebo viacerých vnútrostátnych právnych poriadkov bez výslovného spresnenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2003, Komisia/Nemecko, C-103/01, Zb. s. I-5369, bod 33 a citovanú judikatúru). Usmernenia vsak neobsahujú ziaden odkaz na vnútrostátne právne poriadky s výnimkou definície konania vo veci kolektívnej insolventnosti, ktoré nie je predmetom prejednávanej veci. Nie je teda opodstatnené zohladnit francúzsku judikatúru na úcely posúdenia zákonnosti kvalifikácie AFR ako podniku v tazkostiach vykonanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 151 Okrem toho zaradenie regiónu NPDC do zóny ciela c. 2 právnou úpravou uplatnitelnou na strukturálne fondy pre obdobie od roku 2000 do roku 2006, na ktoré sa odvoláva CAD, nepredstavuje relevantnú skutocnost, ktorú by mala Komisia za okolností prejednávaného prípadu zohladnit na úcely posúdenia, ci AFR bola podnikom v tazkostiach. Podla usmernení skutocnost, ze podnik v tazkostiach sa nachádza v dotovanom regióne, je skutocnostou, ktorú musí Komisia zohladnit pri posúdení zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu. V ziadnom prípade to vsak neznamená, ze táto okolnost sa musí zohladnit pri charakteristike dotknutého podniku za podnik v tazkostiach. 152 Pokial ide o tvrdenie regiónu NPDC zalozené na porusení vseobecného nariadenia o skupinových výnimkách, treba konstatovat, ze región NPDC neuvádza, ktoré ustanovenie tejto právnej úpravy Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia porusila. Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. 153 Zo vsetkých vyssie uvedených okolností vyplýva, ze Komisia nevykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, ze kvalifikovala AFR ako podnik v tazkostiach. 154 Je teda opodstatnené zamietnut druhú cast stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenú na nesprávnej kvalifikácii AFR ako podniku v tazkostiach, a tretí dôvod zaloby T-279/08, zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o pojem podnik v tazkostiach. 7. O piatom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o údajnú výhodu, ktorú AFR získalo z vratných záloh a) Tvrdenia úcastníkov konania 155 Región NPDC tvrdí, ze o pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ by islo iba vtedy, ak by príjemca záloh nemohol za rovnakých podmienok získat na úverovom trhu sadzbu uplatnenú na vrátenie týchto záloh. V prejednávanom prípade vsak Komisia vylúcila dôkazy predlozené francúzskymi orgánmi, ktoré mohli preukázat, ze AFR v okamihu poskytnutia sporných záloh este pozívala dôveru bánk a svojich zákazníkov z hladiska "osobitných produktov navrhnutých specifickými financnými institúciami", bez toho, aby vykonala analýzu úverového trhu. Nepreukázala teda, ze AFR by nemohla získat na trhu prostriedky za rovnakú alebo podobnú sadzbu ako bola sadzba poskytnutá regiónom NPDC alebo CAD. Nepreukázala teda, ze sporné zálohy priniesli AFR výhodu. 156 Región NPDC zdôraznuje, ze Komisia nepreukázala, v com sa zalobcovia nesprávali v prejednávanom prípade ako súkromní investori. Sporné zálohy sa poskytli s cielom sprevádzat ozdravný plán AFR vzhladom na jeho perspektívy vývoja a restrukturalizácie. AFR získala úvery a záruky preukazujúce dôveru jej obchodných partnerov, a Komisia nepreukázala, v com tieto úvery a tieto záruky neumoznili AFR obrátit sa na trh s cielom prekonat tazkosti, ktorým celila. 157 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení regiónu NPDC. b) Posúdenie Vseobecným súdom 158 Na úcely posúdenia, ci urcité státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, je potrebné urcit, ci prijímajúci podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60; rozsudky Súdu prvého stupna Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, a z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher BankenKomisia, T-163/05, Zb. s. II-387, bod 35). 159 Na tento úcel je relevantné uplatnit kritérium uvedené v napadnutom rozhodnutí, zalozené na moznostiach podniku príjemcu získat dotknuté sumy za rovnakých podmienok na kapitálovom trhu. Je predovsetkým dôlezité polozit si otázku, ci by súkromný investor zrealizoval dotknutú transakciu za rovnakých podmienok (rozsudok Cityflyer Express/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 51). 160 V prejednávanom prípade treba zdôraznit, ze Komisia vychádzala v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia zo zistenia, ze AFR, vzhladom na jej financnú situáciu, nemohla získat financné prostriedky na úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok ako boli podmienky zo strany zalobcov, kedze sporné zálohy boli poskytnuté bez akejkolvek záruky zabezpecujúcej ich splatenie, zatial co uplatnené úrokové sadzby zodpovedali pôzickám "zaisteným beznými zárukami". Z analýzy praxe financných trhov vykonanej v roku 2004 v prospech Komisie audítorskou kanceláriou (pozri body 49 a 53 vyssie), ktorá viedla k prijatiu oznámenia z roku 2008 o referencných sadzbách, vsak vyplýva, ze v situácii, ktorá predstavuje analogické riziko ako je riziko v prejednávanom prípade, konkrétne podnik v tazkostiach ponúkajúci nízku úroven záruky, sa k referencnej sadzbe pridáva zvýsenie o 1 000 základných bodov. 161 Okrem toho je správne, ze Komisia v odôvodneniach c. 29 az 32 napadnutého rozhodnutia vylúcila skutocnosti uvádzané francúzskymi orgánmi na úcely preukázania, ze AFR v okamihu poskytnutia záloh este pozívala dôveru svojich bánk a svojich zákazníkov. Precerpanie bezného úctu povolené súkromnou bankou je velmi krátkodobý úver oproti vratným zálohám s trojrocnou splatnostou, a teda nie je predmetom rovnakých analýz rizík zo strany veritelov. Skutocnost, ze dlzník mohol získat krátkodobý úver teda neumoznuje posúdit jeho moznosti získat úver s dlhsou splatnostou, ktorého splatenie bude zálezat od zivotaschopnosti dlzníka. Okrem toho zálohy zaplatené zákazníkmi AFR boli predmetom protizáruky urcitej financnej institúcie, co znamená, ze títo zákazníci nepodstupovali riziko spojené s financnou situáciou spolocnosti AFR, z coho vyplýva, ze nemali dôvod podrobit vyplatenie dotknutých záloh analýze financnej stability podniku podobnej tej, ktorú by vykonal potenciálny veritel zamýslajúci poskytnút pôzicku bez záruky. 162 Z napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze Komisia vykonala tak, ako bola povinná, analýzu smerujúcu k tomu, aby sa uistila, ze príjemca pomoci nemohol získat pôzicku za rovnakých podmienok na úverovom trhu. Okrem toho región NPDC nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze táto analýza bola postihnutá vadou zjavne nesprávneho posúdenia. 163 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piaty dôvod zaloby T-267/08 je opodstatnené zamietnut ako nedôvodný. 8. O siestom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na nesprávnom posúdení výsky pomoci a) O prvej casti siesteho dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na absencii urcenia výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat Tvrdenia úcastníkov konania 164 Región NPDC tvrdí, ze Komisia je povinná pri rozhodovaní o nariadení vymáhania pomoci urcit výsku pomoci, ktorá sa má vymáhat. Judikatúra pripustila, ze Komisia vzhladom na osobitné tazkosti vykonáva priblizné ohodnotenie pomoci, ale tieto okolnosti sú predmetom súdneho preskúmania súdu Únie v celom rozsahu. V prejednávanom prípade Komisia nesplnila ziadnu zo svojich povinností týkajúcich sa urcenia výsky pomoci vzhladom na úplnú absenciu ohodnotenia tejto ciastky v napadnutom rozhodnutí. 165 Komisia sa mala, pokial potrebovala blizsie informácie o platnej úrokovej sadzbe v okamihu poskytnutia pomoci, obrátit na francúzske orgány s poziadavkou s cielom ich získania alebo adresovat Francúzskej republike príkaz v tomto zmysle. Komisia okrem toho neuviedla ziadnu osobitnú tazkost s urcením presnej hodnoty pomoci. Takéto tazkosti neexistujú, pretoze na jednej strane pätrocná lehota nie je lehotou neprimeranou na úcely vyjasnenia sadzieb platných v okamihu poskytnutia pomoci v júli 2005, a na druhej strane zistovanie, ci je úroková sadzba nizsia ako hodnota trhu nepredstavuje pre Komisiu neprekonatelnú tazkost. 166 Komisia navrhuje, aby táto cast zalobného dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Vseobecným súdom 167 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ziadne ustanovenie práva Únie si nevyzaduje, aby Komisia, ked nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. V tejto súvislosti stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce jeho adresátovi túto výsku urcit bez neprimeraných tazkostí (rozsudky Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25; z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I3875, bod 39, a zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, C-419/06, Zb. s. I-27*, bod 44). 168 V prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení c. 58 ohodnocuje výsku státnej pomoci tvorenú vratnými zálohami na základe rozdielu medzi reálnym úrokom splatným po uplynutí lehoty splatnosti vratných záloh a úrokom, ktorý by bol splatný pri uplatnení referencnej sadzby platnej v case poskytnutia pomoci, zvýsenej o 800 základných bodov. 169 Tieto údaje umoznujú Francúzskej republike samotnej a bez neprimeraných tazkostí urcit výsku pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom na základe histórie referencných sadzieb uvedených na webovej stránke Generálneho riaditelstva (GR) Komisie pre hospodársku sútaz. 170 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu ako nedôvodnú. b) O druhej casti siesteho dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnom posúdení rizikovej prirázky Tvrdenia úcastníkov konania 171 Región NPDC uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o jej metódu výpoctu sadzby, ktorú mohla AFR získat na úverovom trhu, ohodnotenú v pôvodnom rozhodnutí na referencnú sadzbu platnú v okamihu poskytnutia pomoci zvýsenú o 800 základných bodov. 172 Región NPDC pripústa, ze oznámenie z roku 1997 o referencných sadzbách stanovuje, ze referencná sadzba je minimálna sadzba, ktorú mozno zvýsit v situácii mimoriadneho rizika, ale domnieva sa, ze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz odôvodnujúci, ze v prejednávanom prípade zvýsenie referencnej sadzby, ktorá môze dosiahnut "400 aj viac bázických bodov" podla tohto oznámenia, bola dvojnásobkom ciastky uvedenej v tomto texte. 173 Spochybnuje odkaz na rozhodnutie Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o státnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27), ktorý urobila Komisia v pôvodnom rozhodnutí, aby odôvodnila dotknuté zvýsenie o 800 základných bodov. Na rozdiel od tvrdenia Komisie totiz dotknuté situácie nie sú totozné. Vo veci Biria spocívala poskytnutá pomoc v úcasti tichého spolocníka vo výske viac ako 2 milióny eur az do roku 2010, teda v dlhodobej úcasti, zatial co v prejednávaných veciach ide o vratnú zálohu vo výske 2 miliónov eur, ktorej riziká nesú dve odlisné entity, navyse poskytnutej na dobu troch rokov, teda krátkodobo, pricom oznámenie z roku 1997 o referencných sadzbách definuje strednodobé a dlhodobé pôzicky ako pôzicky na pät az desat rokov. Navyse vo veci Biria sa dotknutý podnik povazoval za nestabilný, pretoze prijal konkurzný plán, zatial co AFR, daleko od prijatia takého plánu, prijala a zaviedla ozdravný plán. 174 Región NPDC sa domnieva, ze Komisia v kazdom prípade nemohla zalozit vymedzenie sadzby, ktorú mohol podnik získat na úverovom trhu, iba na samotnom izolovanom rozhodnutí, ktorého skutkové okolnosti sa navyse odlisovali od situácie AFR. Takýto prístup poskodzuje predvídatelnost a právnu istotu. Spôsobuje arbitrárnost prijatia rozhodnutia Komisie v tejto oblasti. V prípade absencie presného rámca môze Komisia zneuzit mieru volnej úvahy, ktorá je jej priznaná na úcely urcenia zvýsení referencnej sadzby, najmä pri uplatnení dostatocne velkého zvýsenia tak, aby sa na ciastku pomoci nemohla uplatnit pôsobnost pravidiel de minimis. 175 Podla regiónu NPDC Komisia sama uznala nedostatky jej metódy výpoctu referencnej a diskontnej sadzby vo svojom oznámení z roku 2008 o referencných sadzbách, ktoré zrusilo a nahradilo oznámenie o referencných sadzbách z roku 1997. 176 Okrem toho región NPDC dodal v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, ze spochybnuje novú metódu výpoctu zvolenú v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, ze Komisia nespresnila, ci základ zvolený pre výpocet bola sadzba Euribor na jeden rok, sadzba menového trhu alebo akýkolvek iný základ pre výpocet. 177 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení regiónu NPDC. Posúdenie Vseobecným súdom 178 Treba zdôraznit, ze s výnimkou tvrdenia uvedeného v bode 176 vyssie sa argumentácia regiónu NPDC uvedená v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu týka metódy výpoctu vyjadrenej Komisiou v pôvodnom rozhodnutí, a nie metódy výpoctu uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Región NPDC totiz nezmenil formuláciu tohto zalobného dôvodu pri prispôsobení svojich návrhov a dôvodov v nadväznosti na zrusenie pôvodného rozhodnutia a prijatie napadnutého rozhodnutia. 179 Metóda výpoctu rizikovej prirázky pouzitá Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa vsak odlisuje od metódy pouzitej v pôvodnom rozhodnutí. Tak, ako sa konstatovalo v bodoch 49 az 55 vyssie, táto metóda je zalozená, na rozdiel od pôvodného rozhodnutia, predovsetkým na analýze praxe financných trhov, pokial ide o rizikové prirázky v prípade kumulácie rizík spojených so solventnostou podniku a ponúknutými zárukami. 180 Región NPDC uviedol v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zachovat druhú cast tohto zalobného dôvodu, "pretoze Komisia neodôvodnuje vzdy presvedcivým spôsobom dôvodnost metódy výpoctu, ktorú pouzíva na posúdenie prvkov pomoci". 181 Treba konstatovat, ze argumentácia regiónu NPDC zamiena otázky formálneho odôvodnenia a vecného posúdenia. Podla judikatúry citovanej v bode 45 vyssie je povinnost odôvodnenia podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlisovat od otázky meritórnej zákonnosti sporného aktu. Treba vsak zdôraznit, ze dostatocná povaha odôvodnenia sa konstatovala pri preskúmaní prvého dôvodu zaloby T-267/08 a druhého dôvodu zaloby T-279/08. 182 Pokial ide o tvrdenie regiónu NPDC uvedené v bode 176 vyssie, podla ktorého nebol základ pre výpocet v napadnutom rozhodnutí spresnený, treba konstatovat, ze základ zvolený pre výpocet, teda uplatnitelná referencná sadzba, je jasne a presne vymedzený oznámeniami z roku 1997 a z roku 2008 o referencných sadzbách, obidva uverejnené v Úradnom vestníku, na ktoré napadnuté rozhodnutie odkazuje. Oznámenie z roku 1997 o referencných sadzbách uplatnitelné ku dnu poskytnutia záloh a az do júla 2008, spresnuje, ze referencná sadzba sa rovná priemernej hodnote smerných sadzieb zaznamenaných za predchádzajúce mesiace september, október a november, ze sa pocas roka upraví, ked sa odchýli o viac ako 15 % od priemernej hodnoty smerných sadzieb zaznamenaných za tri posledné známe mesiace, pricom samotná smerná sadzba je pre Francúzsko definovaná ako medzibanková swapová sadzba pocítaná na pät rokov, zvýsená o prirázku 0,75 bodu (75 základných bodov). Oznámenie z roku 2008 o referencných sadzbách uplatnitelné od 1. júla 2008 spresnuje, ze základná sadzba je zalozená na 1-rocnom IBOR-e a presne vymedzuje podmienky aktualizácie tejto sadzby. História referencných sadzieb, uvedená, ako sa pripomenulo v bode 169 vyssie, na webovej stránke Generálneho riaditelstva (GR) Komisie pre hospodársku sútaz, umoznuje lahko stanovit, aká referencná sadzba je uplatnitelná v prejednávanom prípade. Táto výhrada sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 183 Je teda potrebné zamietnut druhú cast tohto zalobného dôvodu. 184 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut v celom rozsahu siesty dôvod zaloby T-267/08, zalozený na absencii urcenia výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat. 9. O siedmom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na porusení práva na obranu v rámci sporového konania a zneuzití právomoci a) Tvrdenia úcastníkov konania 185 Región NPDC tvrdí, ze Komisia vyuzila prijatie napadnutého rozhodnutia na podporu svojej analýzy, nezákonné dodanie doplnujúcich okolností a dala takto odpoved na písomné vyjadrenia, ktoré predlozil v rámci sporového konania. Komisia tým, ze do napadnutého rozhodnutia zahrnula nové okolnosti týkajúce sa opatrení na restrukturalizáciu zamýslaných AFR a metódy výpoctu výsky pomoci, mala za ciel pozbavit zalobu podanú regiónom NPDC úcinku, co predstavuje porusenie práva na obranu a zneuzitie právomoci. 186 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. b) Posúdenie Vseobecným súdom 187 Podla regiónu NPDC Komisia tým, ze do napadnutého rozhodnutia zahrnula nové okolnosti urcené ako odpoved na jeho písomné vyjadrenia, mala za ciel pozbavit jeho zalobu úcinku, co predstavuje porusenie práva na obranu v rámci sporového konania a zneuzitie právomoci. 188 Na úvod treba preskúmat zákonnost zrusenia vykonaného Komisiou. 189 V tejto súvislosti je uzitocné pripomenút judikatúru v oblasti zrusenia správnych aktov, ktoré adresátovi zverujú subjektívne práva alebo podobné výhody. Súdny dvor s výhradou ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2002, Conserve Italia/Komisia, C-500/99 P, Zb. s. I-867, bod 90 a citovanú judikatúru) a pod podmienkou, ze takéto zrusenie nastane v primeranej lehote (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 97), institúciám Únie priznal právo zrusit rozhodnutie, ktorým sa jeho adresátovi priznal prospech, z dôvodu protiprávnosti, ktorá ho postihuje. 190 Toto právo zrusit protiprávne rozhodnutie musí byt a fortiori priznané institúciám Únie, pokial ide o akt, ktorým sa nezakladajú práva, postihnutý protiprávnostou, akým je napadnuté rozhodnutie. V takom prípade totiz úvahy týkajúce sa ochrany legitímnej dôvery a práv nadobudnutých adresátom z rozhodnutia nebránia zruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. júla 1997, AssiDomän Kraft Products a i./Komisia, T-227/95, Zb. s. II-1185, bod 41). Treba okrem iného zdôraznit, ze Komisia odôvodnila toto zrusenie z právneho hladiska dostatocne v odôvodneniach c. 8 az 12 napadnutého rozhodnutia. 191 Komisia bola teda oprávnená zrusit pôvodné rozhodnutie. 192 Pokial ide o doplnenie nových skutocností v napadnutom rozhodnutí, treba konstatovat v súvislosti s okolnostami týkajúcimi sa opatrení na restrukturalizáciu prijatými AFR, ze cielom tohto doplnenia zo strany Komisie bolo odpovedat na tvrdenia uvádzané zalobcami v ich sporových zalobách detailnejsie nez v pôvodnom rozhodnutí. Toto zohladnenie tvrdení uvádzaných samotnými zalobcami nepredstavuje porusenie práva na obranu v rámci sporového konania. 193 Pokial ide o nové odôvodnenie týkajúce sa metódy výpoctu rizikovej prirázky, treba konstatovat, ze toto odôvodnenie bezpochyby nebolo predmetom kontradiktórnej diskusie v priebehu sporového konania týkajúceho sa pôvodného rozhodnutia. Naproti tomu bolo predmetom kontradiktórnej diskusie na Vseobecnom súde, pretoze zalobcovia boli vyzvaní na predlozenie svojich pripomienok k napadnutému rozhodnutiu. Táto diskusia okrem iného umoznila jednému z dvoch zalobcov, CAD, vzniest výhradu týkajúcu sa zákonnosti nového odôvodnenia, ktorá sa preskúmala v bodoch 49 az 55 vyssie. Zásada kontradiktórnosti na Vseobecnom súde teda bola dodrzaná. 194 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení práva na obranu v priebehu sporového konania musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 195 Región NPDC tiez uvádza, ze zahrnutie nových okolností do napadnutého rozhodnutia malo za ciel pozbavit jeho zalobu úcinku a predstavuje zneuzitie právomoci. 196 Podla judikatúry sa pojem zneuzitia právomoci týka skutocnosti, ked správny orgán vyuzil svoje právomoci na iný úcel ako na ten, na ktorý mu boli zverené (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 24, a z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 38). Rozhodnutie má vadu spocívajúcu v zneuzití právomoci len vtedy, ak je na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovatelov zjavné, ze bolo prijaté na takýto úcel (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Evropaďki Dynamiki/Komisia, T-387/08, Zb. s. II-178*, bod 159 a citovaná judikatúra). 197 V prejednávanom prípade región NPDC nepredlozil ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze Komisia vyuzila svoju právomoc zrusit pôvodné rozhodnutie a prijat nové rozhodnutie na iný úcel ako opravit protiprávnost postihujúcu pôvodné rozhodnutie a rozhodnút o existencii státnej pomoci a jej zlucitelnosti so spolocným trhom. 198 Výhrada zalozená na zneuzití právomoci musí byt preto zamietnutá. 199 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut ako celok. 200 Zo vsetkých vyssie uvedených okolností vyplýva, ze prejednávané zaloby treba zamietnut ako nedôvodné. O trovách 201 Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté a podla jeho odseku 3 prvého pododseku môze Vseobecný súd vo výnimocných prípadoch rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. 202 V prejednávanom prípade treba zdôraznit, ze Komisia nenavrhla zaviazat zalobcov na náhradu trov konania. 203 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia uznala, ze pôvodné rozhodnutie, ktorého sa pôvodne týkali prejednávané zaloby, bolo protiprávne, pretoze bolo nedostatocne odôvodnené, a ze ho z tohto dôvodu zrusila. 204 Za týchto okolností je opodstatnené rozhodnút, ze Komisia je povinná nahradit vsetky trovy konania s výnimkou trov konania vynalozených zalobcami po dorucení rozhodnutia o zrusení pôvodného rozhodnutia, ktoré budú znásat zalobcovia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. O návrhoch na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 1 089 v konecnom znení z 2. apríla 2008 o státnej pomoci C 38/2007 (ex NN 45/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti Arbel Fauvet Rail SA nie je potrebné rozhodnút. 2. Zaloby sa zamietajú. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania s výnimkou trov konania vynalozených regiónom Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis po dorucení rozhodnutia Komisie K(2010) 4112 v konecnom znení z 23. júna 2010 o státnej pomoci C 38/2007 (ex NN 45/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti Arbel Fauvet Rail, ktorým sa zrusilo rozhodnutie K(2008) 1 089 v konecnom znení, týmto regiónom. Truchot Martins Ribeiro Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. mája 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a nový vývoj v priebehu konania Návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O procesných dôsledkoch zrusenia pôvodného rozhodnutia a jeho nahradenia napadnutým rozhodnutím B - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prípustnosti piateho zalobného dôvodu zaloby T-279/08 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O prvom dôvode zaloby T-267/08 a druhom dôvode zaloby T-279/08, ktoré sú zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O prvom dôvode zaloby T-267/08 O druhom dôvode zaloby T-279/08 - O prvej casti, zalozenej na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s metódou výpoctu výsky pomoci - O druhej casti, zalozenej na nedostatku odôvodnenia vyplývajúceho z "celkového a spolocného" preskúmania záloh poskytnutých AFR 3. O druhom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na porusení práva na obranu a zásad kontradiktórnosti, rovnosti, riadnej správy vecí verejných, dodrzania ústavnej identity clenských státov a ochrany legitímnej dôvery, a o prvom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na porusení práva na obranu a zásady kontradiktórnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O tretom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu nezohladnenia zvlástneho právneho postavenia poskytovatela pomoci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O prvej casti stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o pôvod financných prostriedkov, a stvrtom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o pojem státne zdroje a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O druhej casti stvrtého dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnej kvalifikácii AFR ako podniku v tazkostiach, a o tretom dôvode zaloby T-279/08, zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu podnik v tazkostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 7. O piatom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o údajnú výhodu, ktorú AFR získalo z vratných záloh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 8. O siestom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na nesprávnom posúdení výsky pomoci a) O prvej casti siesteho dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na absencii urcenia výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti siesteho dôvodu zaloby T-267/08, zalozenej na nesprávnom posúdení rizikovej prirázky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 9. O siedmom dôvode zaloby T-267/08, zalozenom na porusení práva na obranu v rámci sporového konania a zneuzití právomoci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtPV1hz/L95434-9005TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtPV1hz/L95434-9005TMP.html#Footref*