Vec T-211/08 Putters International NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závaznost - Dlzka trvania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Obrat (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Ulozenie maximálnej sumy urcitému podniku (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 1. Bolo by neprirodzené rozdelovat urcité nepretrzité správanie, pre ktoré je príznacný jediný úcel, na viacero jednotlivých porusení, kedze ide, naopak, o jediné porusenie, ktoré sa uskutocnuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov. Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení. Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace jedinú protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze realizujú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Okrem toho úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody. Na preukázanie úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov. Jediné a nepretrzité porusenie môze sledovat dvojaký ciel, a to ovplyvnovat ceny a rozdelit trh. Navyse samotná okolnost, ze kazdý podnik sa na porusení zúcastnuje vlastným spôsobom, nemá vplyv na kvalifikáciu porusenia ako jediného a nepretrzitého. (pozri body 31 - 35, 41) 2. Bod 13 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí...". Z tohto ustanovenia nevyplýva, ze pri výpocte relevantnej hodnoty predaja mozno zohladnit iba hodnotu predaja vyplývajúcu z cinností, ktoré boli skutocne ovplyvnené protisútaznými praktikami. Znenie bodu 13 uvedených usmernení odkazuje na "preda[j]..., s ktorý[m] porusenie priamo alebo nepriamo súvisí", a nie na "predaj ovplyvnený porusením". Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. Tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, nie je povinná preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie totiz nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia mala v uvedených usmerneniach úmysel stanovit si takúto povinnost. Okrem toho cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu. Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz. (pozri body 57 - 61) 3. Samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola nakoniec ulozená, dosahuje 10 % obratu dotknutého podniku, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zásady proporcionality. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je len pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality. Vynásobenie výsky urcenej na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení vsak v rámci usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 môze znamenat, ze horná hranica 10 % stanovená v uvedenom clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa stane pre akýkolvek podnik, ktorý je v zásade cinný na jedinom trhu a bol úcastníkom kartelu pocas viac ako jedného roka, skôr pravidlom ako výnimkou. V takom prípade sa akékolvek rozlisovanie na základe závaznosti alebo polahcujúcich okolností zvycajne nebude môct prejavit na pokute, ktorá bola znízená, aby dosiahla 10 %. Nerozlisovanie konecnej pokuty, ktorá z toho vyplýva, predstavuje vzhladom na zásadu individualizácie trestov a sankcií problematiku, ktorá je vnútorne spätá s novou metodikou. Môze vyzadovat, aby Vseobecný súd v plnom rozsahu vykonal svoju neobmedzenú právomoc v konkrétnych prípadoch, v ktorých samotné uplatnenie uvedených usmernení z neumoznuje nálezité rozlisovanie. (pozri body 74, 75) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závaznost - Dlzka trvania" Vo veci T-211/08, Putters International NV, so sídlom v Cargovile (Belgicko), v zastúpení: K. Platteau, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. mája 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola zalobkyna Putters International NV úcastníckou kartelu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý spocíval v priamom a nepriamom urcovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Komisia Európskych spolocenstiev uviedla, ze kartel bol cinný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho úcastníci urcovali ceny, zákazníkom predkladali falosné ponuky (takzvané predstierané ponuky, dalej len "PP") a navzájom sa odskodnovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému penazných náhrad (dalej len "provízie"). 2. Zalobkyna 2 Putters International (dalej len "Putters" alebo "zalobkyna") existuje vo forme akciovej spolocnosti od 9. januára 1997. V úctovnom období, ktoré sa skoncilo 31. decembra 2006, dosiahla Putters celosvetový konsolidovaný obrat 3 950 907 eur. 3. Správne konanie 3 Podla rozhodnutia zacala Komisia konanie z vlastného podnetu, kedze mala k dispozícii informácie, ktoré naznacovali, ze urcité belgické spolocnosti cinné v oblasti medzinárodného stahovania sa zúcastnujú na dohodách, ktoré môzu spadat pod zákaz stanovený v clánku 81 ES. 4 Na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutocnilo vysetrovanie spolocností Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po tomto vysetrovaní poziadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155; dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Allied Arthur Pierre priznala svoju úcast na dohodách o províziách a o PP, vymenovala zúcastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol sluzbám Komisie známy, a odovzdala dokumenty podporujúce jej ústne vyhlásenia. 5 Na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúcastnujúcim sa na protisútazných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné ziadosti o informácie. Dna 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spolocnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Vsetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou spolocností Amertranseuro International Holdings Ltd, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umoznený od 6. do 29. novembra 2006. Vypocutie sa uskutocnilo 22. marca 2007. 6 Dna 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie. 4. Napadnuté rozhodnutie 7 Komisia uvádza, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie urcené, boli vrátane zalobkyne úcastníkmi kartelu v oblasti medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku alebo nesú zan zodpovednost. Úcastníci kartelu údajne urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretrzitého porusenia clánku 81 ES. 8 Podla Komisie boli súcastou dotknutých sluzieb tak stahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov ci verejných institúcií, ako aj stahovanie majetku podnikov alebo verejných institúcií. Toto stahovanie sa vyznacovalo skutocnostou, ze Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cielovým bodom. Rovnako vzhladom na skutocnost, ze predmetné spolocnosti medzinárodného stahovania mali sídlo v Belgicku a cinnost, ktorej sa týkal kartel, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, ze geografické stredisko kartelu bolo v Belgicku. 9 Celkový obrat úcastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Kedze velkost odvetvia stanovila na priblizne 83 miliónov eur, celková cast trhu pripadajúca na zúcastnené podniky bola urcená ako priblizne 50 %. 10 Komisia uvádza, ze cielom kartelu bolo najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny a rozdelit si trh súbezne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falosných ponúk (PP) a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo v prípade nezúcastnenia sa na predkladaní ponúk (provízie). 11 Komisia usudzuje, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým prostredníctvom písomných dohôd o urcovaní cien. Súcasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konecnej ceny, ktorý musel spotrebitel zaplatit bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiz sume penazí, ktorú stahovacia spolocnost, ktorá získala zmluvu na medzinárodné stahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, ale predlozili ponuku alebo sa jej podania zdrzali. Islo teda o urcitý druh penazného odskodnenia pre stahovacie spolocnosti, ktoré zmluvu nezískali. Úcastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, pricom uvádzali fiktívne sluzby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. Komisia tvrdí, ze táto praktika sa musí povazovat za nepriame urcovanie cien za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 12 Úcastníci tohto kartelu tiez spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, t. j. zamestnávatelia uhrádzajúci stahovanie, mylne domnievali, ze si môzu vybrat podla kritérií vychádzajúcich z hospodárskej sútaze. PP bola zdanlivá ponuka predlozená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa stahovala, stahovacou spolocnostou, ktorá stahovanie nemala záujem vykonat. Podaním PP sa stahovacia spolocnost, ktorá chcela uzavriet zmluvu (dalej len "navrhujúca spolocnost"), snazila o to, aby institúcia alebo podnik získali viacero ponúk, ci uz priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela stahovat. Navrhujúca spolocnost preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovat za sluzbu. Táto cena, ktorá bola vyssia ako cena navrhnutá navrhujúcou spolocnostou, bola následne uvedená v PP. Podla Komisie vzhladom na to, ze zamestnávatel zvycajne vyberie stahovaciu spolocnost, ktorá ponúkne najnizsiu cenu, stahovacie spolocnosti zúcastnené na tom istom medzinárodnom stahovaní v zásade vedeli, ktorá z nich môze na toto stahovanie uzavriet zmluvu. 13 Komisia okrem toho uvádza, ze cena pozadovaná navrhujúcou spolocnostou mohla byt vyssia, ako by bola inak, lebo ostatné spolocnosti zúcastnené na tom istom stahovaní predlozili PP, v ktorých boli uvedené ceny urcené navrhujúcou spolocnostou. Ako príklad cituje Komisia v bode 233 rozhodnutia správu vnútornej elektronickej posty spolocnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, ktorá uvádza: "Klient pozaduje dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu." Komisia preto tvrdí, ze predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných sútazí, v dôsledku coho boli ceny uvedené vo vsetkých ponukách vyssie ako cena navrhujúcej spolocnosti a v kazdom prípade vyssie ako ceny, ktoré by boli v prostredí hospodárskej sútaze. 14 Komisia tvrdí, ze tieto dohody boli zavedené az do roku 2003. Podla nej bolo spolocným cielom týchto komplexných cinností urcovat ceny, rozdelit si trh a narusit tak hospodársku sútaz. 15 Komisia preto vydala výrokovú cast rozhodnutia, ktorej clánok 1 znie takto: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali verejné obchodné sútaze pocas uvedených období: ... f) [Putters] od 14. februára 1997 do 4. augusta 2003; ..." 16 V dôsledku toho Komisia udelila zalobkyni v clánku 2 písm. h) rozhodnutia pokutu 395 000 eur. 17 Pri urcovaní výsky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. júna 2008 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Vseobecný súd (ôsma komora) o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. mája 2010. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza, ze porusila clánok 81 ods. 1 ES, - zrusil clánok 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu, - prípadne urcil, ze suma pokuty bude podstatne nizsia ako suma stanovená Komisiou, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 22 Zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov, ktorých cielom je zrusenie rozhodnutia a zrusenie alebo znízenie pokuty. Prvý dôvod sa týka uplatnenia clánku 81 ES, zatial co ostatné dôvody sa týkajú stanovenia pokuty. 1. O prvom zalobnom dôvode, týkajúcom sa úcasti zalobkyne na komplexnom a ustálenom karteli Tvrdenia úcastníkov konania 23 Zalobkyna Komisii vytýka, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodla, ze zalobkyna bola úcastníkom komplexného a ustáleného kartelu, hoci sa na praktikách týkajúcich sa provízií a PP zúcastnovala len sporadicky. 24 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze ciele dohôd o cenách na jednej strane a dohôd o províziách a PP na druhej strane boli úplne odlisné. Cielom dohôd o províziách a PP nebolo urcovat ceny, a to ani nepriamo. Po druhé úcastníci jednak dohôd o cenách a jednak dohôd o províziách a PP neboli tí istí. Po tretie zalobkyna tvrdí, ze nebola súcastou vseobecného plánu. Hoci existoval komplexný kartel, pokial ide o malú skupinu podnikov, do tohto tvrdého jadra nepatrila, a tvrdí, ze nevedela o dohodách o cenách. Po stvrté zdôraznuje podstatný kvalitatívny rozdiel medzi svojou úcastou na urcitých praktikách a existenciou komplexného kartelu medzi obmedzeným poctom úcastníkov. 25 V replike zalobkyna spresnila, ze dvomi odlisnými cielmi, ktoré kartel sledoval, boli na jednej strane udrziavanie vysokých cien za poskytovanie medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku a na druhej strane rozdelenie trhu s týmito sluzbami. Sporadická úcast zalobkyne na praktikách týkajúcich sa PP a provízií vsak podla nej nemohla viest k zvýseniu vseobecnej úrovne cien na trhu. 26 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 27 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje protisútaznú povahu urcitých praktík a tvrdí, ze nebola súcastou jediného a nepretrzitého porusenia opísaného v rozhodnutí. Preto treba najprv preskúmat protisútaznú povahu provízií a PP, následne pripomenút pojem jediné a nepretrzité porusenie a nakoniec tieto zásady uplatnit na situáciu zalobkyne. O protisútaznej povahe provízií a PP 28 Zalobkyna tvrdí, ze cielom dohôd o províziách a PP nebolo urcovat ceny, a to ani nepriamo. Toto tvrdenie nemôze obstát. Pokial ide o provízie, ich pocet a výsky boli urcené vopred, predtým, ako stahovacie spolocnosti predlozili svoje ponuky zákazníkom. Provízie sa tak nevyhnutne prejavovali vo výske cien, lebo nimi spôsobené náklady sa prenásali na zákazníkov. Pokial ide o ponuky, cena uvedená vo "falosnej" ponuke bola urcená spolocnostou, ktorá o ne ziadala, a prijatá spolocnostou, ktorá predkladala PP, co prvej spolocnosti umoznovalo urcit si cenu na úrovni vyssej, ako bola cena vyplývajúca z volnej hospodárskej sútaze, blízku "falosnej" cene urcenej vzájomnou dohodou. Komisia preukázala tento úcinok praktík týkajúcich sa PP na ceny v odôvodnení c. 233 rozhodnutia (pozri bod 13 vyssie). 29 Pokial ide o tvrdenie, ze PP boli predkladané az po tom, ako si zákazník uz vybral, treba zdôraznit, ze osoba, ktorá je v kontakte s poskytovatelom, napríklad splnomocnený zástupca Komisie, nie je skutocným zákazníkom stahovacích spolocností. Výber stahovacej spolocnosti totiz prinálezí podniku alebo institúcii, ktorá za stahovanie platí. Mnozstvo podnikov a verejných institúcií vyzaduje predlozenie viacerých ponúk práve preto, aby mali moznost výberu. 30 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, ze úcast zalobkyne na praktikách týkajúcich sa PP a provízií nemohla viest k zvýseniu vseobecnej úrovne cien na trhu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nevyhnutné zohladnovat konkrétne úcinky dohody, pokial je zrejmé, ako je to v prejednávanej veci, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30). O pojme jediné a nepretrzité porusenie 31 V rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, Zb. s. I-4125, point 82), Súdny dvor uviedol, ze by bolo neprirodzené rozdelovat urcité nepretrzité správanie, pre ktoré je príznacný jediný úcel, na viacero jednotlivých porusení, kedze ide, naopak, o jediné porusenie, ktoré sa uskutocnuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov. 32 Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 83). 33 Z tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 87). 34 Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace jedinú protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze realizujú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 az T-104/95, Zb. s. II-491, body 4027 a 4112). 35 Z tejto judikatúry dalej vyplýva, ze na preukázanie úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov. 36 Rozhodnutie treba preto preskúmat s ohladom na tieto podmienky. O kvalifikácii sporného protiprávneho správania - O existencii vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel 37 Pokial ide po prvé o existenciu vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, Komisia tvrdí, ze predmetné podniky sledovali hospodársky ciel skreslit vývoj cien. 38 Pojem spolocný ciel vsak nemozno urcit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na dotknutom trhu prostredníctvom porusenia, kedze ovplyvnenie hospodárskej sútaze ako ciel alebo úcinok predstavuje podstatný prvok kazdého správania, na ktoré sa vztahuje clánok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spolocný ciel by hrozilo, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie príde o jednu cast významu, pokial by jej dôsledkom bolo to, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia zakázané clánkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovat ako podstatné okolnosti jediného porusenia. 39 V prejednávanej veci z rozhodnutia vyplýva, ze spolocným cielom sledovaným viacerými spôsobmi, ktoré realizujú vseobecný plán, bolo urcit a udrziavat vysoké ceny za poskytovanie medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku a rozdelit si tento trh. Tento spolocný ciel je podrobne opísaný v odôvodneniach c. 314 a 322 az 344 rozhodnutia. 40 Obidve praktiky, na ktorých sa zalobkyna podielala, rovnako ako písomná dohoda o cenách, sledovali spolocný ciel, a to obmedzit hospodársku sútaz medzi úcastníkmi kartelu zavedením vyssej úrovne cien, ako je tá, ktorá by existovala, keby nebolo dohôd. Provízie vyplácané konkurentom, ktorí nezískavali zmluvy, ich znacne odrádzali od navrhovania konkurencieschopných cien a úcastníci kartelu tým, ze si vymienali informácie o svojich ponukách v rámci PP, obmedzovali hospodársku sútaz cien. Dohoda o PP okrem toho úcastníkom umoznovala udrziavat ceny na úrovni vyssej, ako by bola úroven v prípade, keby jej nebolo. 41 Napokon jediné a nepretrzité porusenie môze sledovat dvojaký ciel, a to ovplyvnovat ceny a rozdelit trh. Toto tvrdenie, rovnako ako tvrdenie, ze vsetci úcastníci dohody o cenách na jednej strane a dohôd o províziách a PP na druhej strane nie sú tí istí, preto nemôze spochybnit existenciu takéhoto porusenia. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa na porusení zúcastnuje vlastným spôsobom, totiz nemá vplyv na kvalifikáciu porusenia ako jediného a nepretrzitého (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 260). - O úmyselnom prispení zalobkyne k vseobecnému plánu 42 Pokial ide po druhé o prispenie zalobkyne k poruseniu, je nesporné, ze bola úcastníckou dvoch z troch praktík opísaných v rozhodnutí, a to dohôd o províziách a dohôd o PP. 43 Zalobkyna naopak nikdy nebola úcastníckou dohody o cenách. Ak sa vsak podnik vlastným správaním zúcastnuje na urcitom porusení, môze niest aj zodpovednost za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, no platí to iba pocas obdobia jeho úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 83). Zalobkyna preto nemôze niest zodpovednost za správanie, ktoré sa skoncilo viac ako pät rokov pred jej pristúpením ku kartelu. 44 V rozhodnutí vsak Komisia konstatovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES zalobkynou len v období od 14. februára 1997 do 4. augusta 2003, pocas ktorého sa zalobkyna zúcastnovala na vsetkých formách kartelu. Komisia tak riadne zohladnila skutocnost, ze zalobkyna bola úcastníckou kartelu az od roku 1997. 45 Tvrdenia zalobkyne, ze dohody o províziách a dohody o PP sa neuplatnovali súcasne a ze mechanizmy provízií sa uplatnovali z prípadu na prípad, okrem toho nie sú relevantné, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tieto dve praktiky sledovali rovnaký ciel. - O vedomosti zalobkyne o protiprávnych správaniach 46 Pokial ide po tretie o otázku, ci si bola zalobkyna vedomá protiprávneho správania ostatných úcastníkov kartelu, treba uviest, ze pocas jej úcasti sa neuskutocnili protisútazné stretnutia. Skutocnost, ze zalobkyna sa na takýchto stretnutiach nikdy nezúcastnila, vsak nie je rozhodujúca, kedze fungovanie kartelu preukazuje, ze na to, aby boli jeho úcastníci informovaní o dohodách o províziách alebo PP alebo ich uzatvárali, sa na stretnutiach nemuseli zúcastnovat. Dohody sa vo vseobecnosti uzatvárali telefonicky, prostredníctvom elektronickej posty a/alebo faxom. 47 Okrem toho si zalobkyna nevyhnutne musela byt vedomá protiprávneho správania ostatných úcastníkov, kedze praktiky týkajúce sa provízií a PP spocívali vo vzájomnej spolupráci s partnermi, ktorí sa pri kazdej prílezitosti obmienali. Tento systém totiz spocíval v zásade do ut des, pricom kazdý podnik, ktorý zaplatil províziu alebo predlozil PP, mohol v budúcnosti ocakávat, ze sám bude mat z tohto systému prospech a získa provízie alebo PP. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa tieto mechanizmy neuplatnovali z prípadu na prípad, ale sa doplnali. 48 Tvrdenie zalobkyne, ze si nebola vedomá písomných dohôd ani praktík týkajúcich sa provízií pred rokom 1997, nie je relevantné, kedze v rozhodnutí sa berie na zodpovednost len za porusenie po tomto roku. Najneskôr v roku 1997, ked prijala svoju prvú províziu, sa zalobkyna oboznámila so skutocnostou, ze vsetky podniky nevykonávali svoje cinnosti v bezných podmienkach hospodárskej sútaze. Bola si teda vedomá protiprávneho správania, ako aj protisútazného ciela, ktorý sledovali tieto ostatné podniky. 49 Komisia preto oprávnene rozhodla, ze zalobkyna si bola vedomá alebo si musela byt vedomá protiprávneho správania ostatných úcastníkov kartelu. 50 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna bola úcastníkom jediného a nepretrzitého porusenia opísaného v rozhodnutí. Prvý zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. 2. O druhom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výpoctu základnej ciastky Tvrdenia úcastníkov konania 51 Vo svojom druhom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri výpocte základnej ciastky pokuty porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania. 52 Podla zalobkyne je vypocítaná základná ciastka prílis vysoká, kedze jej obrat v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením je podla nej podstatne nizsí ako suma 1 441 149 eur, ktorú pouzila Komisia. Porusenie sa totiz týkalo iba 1 % cinností medzinárodného stahovania, ktoré zalobkyna uskutocnila v roku 2002. Podla zalobkyne sa nemá zohladnovat celkový obrat za medzinárodné stahovacie sluzby, ale obrat zodpovedajúci sluzbám, ktoré mozno rozumne priamo alebo nepriamo spojit s porusením, ktorého sa dopustila. 53 Zalobkyna uvádza, ze neprimeraná povaha a nerovnost metódy zvolenej Komisiou vyplýva aj z pomeru medzi zohladneným obratom a poctom konstatovaných porusení (18 476 eur v prípade zalobkyne oproti priblizne 7 000 eur v prípade spolocností Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler). Suma 18 476 eur je podla nej navyse neprimeraná k priemernej hodnote medzinárodných stahovacích sluzieb, ktoré zalobkyna poskytla (4 650 eur). 54 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia zalobkyne sú nepodlozené, a teda neúcinné. Hned ako Komisia preukázala, ktoré tovary alebo sluzby priamo alebo nepriamo súviseli s porusením, bolo na urcenie základnej ciastky pokuty mozné zohladnit hodnotu vsetkých týchto tovarov alebo sluzieb. Posúdenie Vseobecným súdom 55 Zalobkyna namieta obrat v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením, ktorý pouzila Komisia. 56 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je tento zalobný dôvod neúcinný. Ak by totiz namiesto sumy 1 441 149 eur pouzila Komisia na výpocet základnej ciastky pokuty iba hodnotu predaja, ktorého sa údajne týkalo porusenie, t. j. podla zalobkyne 1 % tejto sumy, teda 14 411,49 eura, základná ciastka by dosiahla 18 374,65 eura a ostala by tak pod hornou hranicou 10 % uplatnenou na zalobkynu v danom prípade. 57 Tvrdenie, ze zohladnit sa mala iba hodnota predaja, ktorého sa porusenie skutocne týkalo, vsak vychádza z nesprávneho výkladu bodu 13 usmernení z roku 2006. Tento bod stanovuje: "Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí..." 58 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne z tohto ustanovenia nevyplýva, ze pri výpocte relevantnej hodnoty predaja mozno zohladnit iba hodnotu predaja vyplývajúcu z cinností, ktoré boli skutocne ovplyvnené protisútaznými praktikami. 59 Znenie bodu 13 usmernení z roku 2006 tiez odkazuje na "preda[j]..., s ktorý[m] porusenie priamo alebo nepriamo súvisí", a nie na "predaj ovplyvnený porusením". Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. To okrem iného velmi jasne vyplýva z nemeckého znenia bodu 6 usmernení z roku 2006, v ktorom ide o otázku "Umsatz auf den vom Verstoß betroffenen Märkten" (predaj uskutocnený na trhoch dotknutých porusením). Bod 13 usmernení z roku 2006 sa a fortiori nezaoberá výlucne prípadmi, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porusení. 60 Tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Výklad navrhovaný zalobkynou by totiz znamenal, ze Komisia by bola pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, povinná preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze by Komisia usmerneniami z roku 2006 zamýslala stanovit si takúto povinnost. 61 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121). Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643, a z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T-50/03, neuverejnený v Zbierke, bod 84). Usmernenia z roku 2006 prevzali túto zásadu. 62 Z toho vyplýva, ze údaje predlozené zalobkynou, t. j. pomer medzi zohladneným obratom a poctom konstatovaných porusení, nie sú relevantné. To platí o to viac, ze v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, nevyhnutne platí, ze urcité dôkazy prejavov protisútazných praktík sa neobjavia. V prejednávanej veci by bolo skutocne nemozné nájst dôkazy týkajúce sa kazdého uskutocneného stahovania. 63 Druhý zalobný dôvod preto treba zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa nerozlisovania Tvrdenia úcastníkov konania 64 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna namieta porusenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o uplatnovanie jednotnej sadzby 17 %, ktorá odráza závaznost porusenia v zmysle bodu 19 usmernení z roku 2006. 65 Zalobkyna Komisii vytýka, ze pri výpocte pokuty uplatnila na vsetky dotknuté podniky v súvislosti so závaznostou porusenia a s dodatocnou ciastkou na úcely odstrasenia rovnakú 17 % sadzbu bez toho, aby zohladnila úlohu, ktorú mali v karteli, a povahu praktík, na ktorých sa zúcastnovali. Dôsledkom skutocnosti, ze so vsetkými podnikmi sa tak zaobchádzalo rovnako, hoci sa nachádzali v citelne rozdielnom postavení, je to, ze zalobkyna bola sankcionovaná relatívne prísnejsie ako podnik, o ktorom sa preukázalo, ze v karteli zohrával dôlezitú úlohu. Pomer medzi základnou ciastkou pokuty a poctom konstatovaných porusení tak v prípade zalobkyne dosiahol 23 462 eur a v prípade spolocnosti Allied Arthur Pierre len 6 736 eur. Kedze je porusenie skutkom viacerých úcastníkov, Komisia bola povinná zohladnit závaznost úcasti kazdého z nich. Podla nej mal rozdiel v úlohách zohrávaných úcastníkmi kartelu viest Komisiu k rozlisovaniu. 66 Komisia tvrdí, ze pokuta, ktorá bola zalobkyni nakoniec ulozená, je vzhladom na uplatnovanie hornej hranice pokuty uz aj tak "mimoriadne nízka". Hoci by bol výpocet pokuty z dôvodov uvedených zalobkynou upravený, pokuta by sa z toho dôvodu neznízila. Okrem toho spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 67 Na úvod treba uviest, ze predstava, ze by mala existovat priama úmera medzi poctom porusení, ktorých sa dopustila zalobkyna, a percentom, ktoré odráza závaznost tohto porusenia, je chybná. V prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, totiz nevyhnutne platí, ze urcité dôkazy prejavov protisútazných praktík sa neobjavia, predovsetkým ak Komisia u zalobkyne neuskutocnila inspekcie. 68 Pokial ide o nerozlisovanie, treba odkázat na úvahy Vseobecného súdu uvedené v rámci tretieho zalobného dôvodu vo veci Team Relocations/Komisia (T-204/08, bod 80 a nasl. rozsudku) a druhého zalobného dôvodu spolocnosti Gosselin vo veci Gosselin/Komisia (T-208/08, bod 124 a nasl. rozsudku). Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci uz uplatnenie hornej hranice 10 % viedlo k podstatnému znízeniu pokuty. Zatial co základná ciastka pokuty bola stanovená na 1,83 milióna eur, ulozená pokuta dosiahla 395 000 eur. Za týchto okolností nie je mozné, aby iné posúdenie závaznosti, ktoré by sa malo uskutocnit pred uplatnením hornej hranice, mohlo viest k znízeniu konecnej pokuty. Vzhladom na povahu porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila, by sa totiz podiel hodnoty jej predaja urcený v závislosti od stupna závaznosti porusenia musel pri uplatnovaní bodu 23 usmernení z roku 2006 nachádzat "v hornej casti stupnice". Preto aj keby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usúdil, ze pri urcovaní závaznosti a dodatocnej ciastky treba uplatnit sadzbu 15,1 %, základná ciastka pokuty by dosiahla 1,63 milióna eur, cize by bola stále vysoko nad hornou hranicou. 69 Argumentácia zalobkyne uvedená na podporu svojho tvrdenia, ze závaznost jej úcasti je nizsia ako závaznost ostatných dotknutých podnikov, tak v danom prípade nemôze ovplyvnit konecnú výsku ulozenej pokuty. 70 Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa ulozenia najvyssej pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 71 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna namieta porusenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia jej ulozila najvyssiu pokutu stanovenú v nariadení c. 1/2003, konkrétne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom úctovnom období. 72 Podla zalobkyne skutocnost, ze uplatnenie hornej hranice viedlo k takému podstatnému znízeniu, t. j. z 1 830 000 eur na 395 000 eur, sama osebe preukazuje nerozumnú a neproporcionálnu povahu pokuty a spôsobu výpoctu Komisie. Komisia navyse porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze ulozila najvyssiu prípustnú pokutu úcastníkovi, ktorý mal v karteli obmedzenú úlohu a malý vplyv na trh. 73 Komisia sa domnieva, ze tomto prípade nejde o samostatný zalobný dôvod. Posúdenie Vseobecným súdom 74 Treba konstatovat, ze tento zalobný dôvod, zalozený na ulození najvyssej pokuty, nie je vo vztahu k ostatným zalobným dôvodom, ktoré sa týkajú výsky pokuty, samostatným zalobným dôvodom. Samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola nakoniec ulozená, dosahuje 10 % obratu zalobkyne, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zásady proporcionality. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je len pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality. 75 Vynásobenie výsky urcenej na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení vsak v rámci usmernení z roku 2006 môze znamenat, ze horná hranica 10 % stanovená v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa stane pre akýkolvek podnik, ktorý je v zásade cinný na jedinom trhu a bol úcastníkom kartelu pocas viac ako jedného roka, skôr pravidlom ako výnimkou. V takom prípade sa akékolvek rozlisovanie na základe závaznosti alebo polahcujúcich okolností zvycajne nebude môct prejavit na pokute, ktorá bola znízená, aby dosiahla 10 %. Nerozlisovanie konecnej pokuty, ktorá z toho vyplýva, predstavuje vzhladom na zásadu individualizácie trestov a sankcií problematiku, ktorá je vnútorne spätá s novou metodikou. Môze vyzadovat, aby Vseobecný súd v plnom rozsahu vykonal svoju neobmedzenú právomoc v konkrétnych prípadoch, v ktorých samotné uplatnenie usmernení z roku 2006 neumoznuje nálezité rozlisovanie. V prejednávanej veci vsak Súdny dvor dospel k záveru, ze to tak nie je (v tejto súvislosti pozri tiez bod 81 a nasl. nizsie). 76 V dôsledku toho treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 77 Svojím posledným zalobným dôvodom zalobkyna namieta porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania a nesprávne posúdenie Komisie, kedze Komisia neuplatnila nijakú polahcujúcu okolnost. 78 Zalobkyna sa domnieva, ze splnila podmienky na uplatnenie urcitého poctu polahcujúcich okolností stanovených v bode 29 usmernení z roku 2006. Konkrétne ukoncila akúkolvek úcast na poruseniach, hned ako zasiahla Komisia, jej úcast na porusení bola obmedzená, úcinne spolupracovala a Komisii vzdy zasielala vsetky potrebné a uzitocné údaje. Okrem toho nespochybnovala skutkové okolnosti a preukázala velkú mieru zdrzanlivosti, ked na oznámenie o výhradách reagovala obmedzene a nezúcastnila sa na vypocúvaní. Jej postoj bol teda podla nej zhodný s tým, co sa ocakáva od podnikov, ktoré si zelajú vyuzit urovnanie na základe oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1) a nariadenia Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 773/2004, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ L 171, s. 3). 79 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Okrem toho sa domnieva, ze tento zalobný dôvod nemôze zalobkyni v nijakom prípade prospiet, kedze z dôvodu uplatnenia hornej hranice bola podla nej pokuta ulozená spolocnosti Putters uz aj tak "mimoriadne nízka". Posúdenie Vseobecným súdom 80 Rovnako ako v rámci tretieho dôvodu, Komisia spochybnuje úcinnost zalobného dôvodu uvedeného zalobkynou. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v prejednávanej veci nemôze znízenie pokuty z dôvodu zohladnenia polahcujúcich okolností skutocne viest k znízeniu konecnej pokuty. Vzhladom na to, ze uplatnenie hornej hranice 10 % uz viedlo k podstatnému znízeniu pokuty, a s prihliadnutím na polahcujúce okolnosti, ktoré zalobkyna uvádza, totiz Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze zohladnenie týchto okolností, ktoré sa musí uskutocnit pred uplatnením hornej hranice, nemôze viest k znízeniu konecnej pokuty. Dalej, ako správne poznamenala Komisia, hoci by bol výpocet pokuty z dôvodov uvedených zalobkynou upravený, pokutu by na základe toho nebolo mozné znízit. Ako uz bolo uvedené, tento dôsledok je vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 81 Kvôli úplnosti vsak Vseobecný súd preskúma tvrdenia uvedené zalobkynou. 82 Po prvé uvádza, ze ukoncila akúkolvek úcast na poruseniach, hned ako zasiahla Komisia. Je pravda, ze prvá odrázka bodu 29 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze základnú ciastku pokuty mozno znízit, ak dotknutý podnik preukáze, ze ukoncil porusenie, hned ako zasiahla Komisia. Nasledujúca veta vsak spresnuje, ze to "sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)". Komisia preto rozhodla správne, ked dospela k záveru, ze nejde o dôvod, ktorý môze odôvodnit znízenie pokuty. 83 Po druhé treba v súvislosti s tvrdením zalobkyne, ze jej úcast na porusení bola velmi obmedzená, uviest, ze pokial ide o tento podnik, má Komisia k dispozícii písomné dôkazy týkajúce sa 78 konkrétnych prípadov provízií a PP. Je pravda, ze predmetné porusenie sa postupom casu vyvíjalo a od písomných dohôd, ktoré sa uplatnovali v prvej fáze porusenia, sa neskôr upustilo. V dôsledku toho sa pomer hodnoty predaja, ktorý sa mal pouzit v zmysle bodu 19 usmernení z roku 2006, mohol v zásade postupom casu menit. Táto okolnost mohla odôvodnit aj znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 84 Treba vsak usúdit, ze správanie, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila, nepredstavuje menej závazné porusenie ako písomné dohody o urcovaní cien alebo ad hoc stanovenie ceny za urcené stahovania. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne mali totiz PP a provízie vplyv na ceny tiez (pozri bod 28 vyssie). Ani skutocnost, ze sa nezúcastnovala na stretnutiach s protisútazným predmetom, nie je v podmienkach prejednávanej veci podstatná na posúdenie závaznosti porusenia, lebo kartel fungoval spôsobmi, v dôsledku ktorých sa takéto stretnutia stali zbytocné. 85 Po tretie, pokial ide o údajnú spoluprácu zalobkyne s Komisiou a nespochybnovanie skutocností, treba uviest, ze podla konstatovaní uvedených v odôvodneniach c. 592 a 594 rozhodnutia bola spolupráca zalobkyne obmedzená na odpovedanie na ziadosti o informácie o struktúre podniku a jeho ekonomických ukazovateloch. Zalobkyna nepredlozila dôkazy týkajúce sa porusenia z vlastnej vôle. Okrem toho oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození pokút alebo znízení ich výsky v prípadoch týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4) nestanovuje znízenie len z dôvodu samotného nespochybnenia skutkových okolností z vecného hladiska. Komisia bola preto oprávnená dospiet k záveru, ze ziadna z týchto okolností nemôze odôvodnit znízenie výsky pokuty. 86 Zalobkyna nakoniec po stvrté uvádza, ze jej postoj bol zhodný s tým, co sa ocakáva od podnikov, ktoré si zelajú vyuzit urovnanie. Treba vsak konstatovat, ze nariadenie c. 622/2008 týkajúce sa urovnania v prípadoch kartelov nadobudlo úcinnost az v júli 2008, zatial co rozhodnutie pochádza z marca 2008, a s oznámením o výhradách sa zalobkyna oboznámila v októbri 2006. Toto nariadenie sa teda na prejednávajú vec neuplatnuje. V kazdom prípade sa neuskutocnilo konanie stanovené v tomto nariadení. 87 Z toho vyplýva, ze posledný zalobný dôvod zalobkyne musí byt zamietnutý. 88 Kedze vsetky zalobné dôvody zalobkyne boli zamietnuté, je potrebné zamietnut zalobu v celom rozsahu. O trovách 89 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Putters International NV je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 2. Zalobkyna 3. Správne konanie 4. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode, týkajúcom sa úcasti zalobkyne na komplexnom a ustálenom karteli Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O protisútaznej povahe provízií a PP O pojme jediné a nepretrzité porusenie O kvalifikácii sporného protiprávneho správania - O existencii vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel - O úmyselnom prispení zalobkyne k vseobecnému plánu - O vedomosti zalobkyne o protiprávnych správaniach 2. O druhom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výpoctu základnej ciastky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa nerozlisovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa ulozenia najvyssej pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXo28UA1/L95306-6371TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXo28UA1/L95306-6371TMP.html#Footref*