Vec T-210/08 Verhuizingen Coppens NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Dôkazné bremeno" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje jediné porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Zaloba o neplatnost - Predmet - Dôvody rozhodnutia - Vylúcenie, ak nejde o výnimku (Clánok 230 ES) 1. Len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na tejto dohode vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody. V tomto ohlade vsak podnik nie je povinný z vlastného podnetu uvádzat, do akej miery bol informovaný o správaní ostatných úcastníkov porusenia, lebo dôkazné bremeno znása Komisia. Tá musí najprv obstarat dôkaz urcitej skutocnosti, aby ho dotknutý podnik mohol spochybnit. (pozri body 30, 31) 2. Výrok aktu je neoddelitelný od jeho odôvodnenia, v dôsledku coho sa musí, ak je to potrebné, vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu. Hoci samotný výrok rozhodnutia môze vyvolat právne úcinky, rovnako platí, ze posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia môzu byt predlozené súdu Únie na preskúmanie zákonnosti, pokial ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu alebo ak môze toto odôvodnenie zmenit podstatu toho, o com bolo rozhodnuté vo výroku sporného aktu. (pozri bod 34) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Dôkazné bremeno" Vo veci T-210/08, Verhuizingen Coppens NV, so sídlom v Bierbeeku (Belgicko), v zastúpení: J. Stuyck a I. Buelens, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. mája 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti Predmet sporu 1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola zalobkyna Verhuizingen Coppens NV úcastníckou kartelu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý spocíval v priamom a nepriamom urcovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Komisia Európskych spolocenstiev uviedla, ze kartel bol cinný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho úcastníci urcovali ceny, zákazníkom predkladali falosné ponuky (takzvané predstierané ponuky, dalej len "PP") a navzájom sa odskodnovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému penazných náhrad (dalej len "provízie"). Zalobkyna 2 Právnu predchodkynu zalobkyne zalozil pán Coppens pred priblizne 30 rokmi. Táto spolocnost bola predmetom nepenazného vkladu do spolocnosti Verhuizingen Coppens (dalej len "Coppens") pri jej zalození v máji 1998. Podla rozhodnutia prijíma vsetky rozhodnutia týkajúce sa spolocnosti pán Coppens. Do mája 1998 tak robil ako jediný spolocník a od mája 1998 tak robí ako clen predstavenstva poverený riadením. V úctovnom období, ktoré sa skoncilo 31. decembra 2006, dosiahla Coppens celosvetový konsolidovaný obrat 1 046 318 eur. Správne konanie 3 Podla rozhodnutia zacala Komisia konanie z vlastného podnetu, kedze mala k dispozícii informácie, ktoré naznacovali, ze urcité belgické spolocnosti cinné v oblasti medzinárodného stahovania sa zúcastnujú na dohodách, ktoré môzu spadat pod zákaz stanovený v clánku 81 ES. 4 Na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutocnilo vysetrovanie spolocností Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po tomto vysetrovaní poziadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). Allied Arthur Pierre priznala svoju úcast na dohodách o províziách a o PP, vymenovala zúcastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol sluzbám Komisie známy, a odovzdala dokumenty podporujúce jej ústne vyhlásenia. 5 Na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúcastnujúcim sa na protisútazných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné ziadosti o informácie. Dna 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spolocnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Vsetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou spolocností Amertranseuro International Holdings Ltd, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umoznený od 6. do 29. novembra 2006. Vypocutie sa uskutocnilo 22. marca 2007. 6 Dna 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie. Rozhodnutie 7 Komisia uvádza, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie urcené, boli vrátane zalobkyne úcastníkmi kartelu v oblasti medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku alebo nesú zan zodpovednost. Úcastníci kartelu údajne urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretrzitého porusenia clánku 81 ES. 8 Podla Komisie boli súcastou dotknutých sluzieb tak stahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov ci verejných institúcií, ako aj stahovanie majetku podnikov alebo verejných institúcií. Toto stahovanie sa vyznacovalo skutocnostou, ze Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cielovým bodom. Rovnako vzhladom na skutocnost, ze predmetné spolocnosti medzinárodného stahovania mali sídlo v Belgicku a cinnost, ktorej sa týkal kartel, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, ze geografické stredisko kartelu bolo v Belgicku. 9 Celkový obrat úcastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Kedze velkost odvetvia stanovila na priblizne 83 miliónov eur, celková cast trhu pripadajúca na zúcastnené podniky bola urcená ako priblizne 50 %. 10 Komisia uvádza, ze cielom kartelu bolo najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny a rozdelit si trh súbezne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falosných ponúk (PP) a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo v prípade nezúcastnenia sa na predkladaní ponúk (provízie). 11 Komisia usudzuje, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým prostredníctvom písomných dohôd o urcovaní cien. Súcasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konecnej ceny, ktorý musel spotrebitel zaplatit bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiz sume penazí, ktorú stahovacia spolocnost, ktorá získala zmluvu na medzinárodné stahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, ale predlozili ponuku alebo sa jej podania zdrzali. Islo teda o urcitý druh penazného odskodnenia pre stahovacie spolocnosti, ktoré zmluvu nezískali. Úcastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, pricom uvádzali fiktívne sluzby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. Komisia tvrdí, ze táto praktika sa musí povazovat za nepriame urcovanie cien za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 12 Úcastníci tohto kartelu tiez spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, t. j. zamestnávatelia uhrádzajúci stahovanie, mylne domnievali, ze si môzu vybrat podla kritérií vychádzajúcich z hospodárskej sútaze. PP bola zdanlivá ponuka predlozená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa stahovala, stahovacou spolocnostou, ktorá stahovanie nemala záujem vykonat. Podaním PP sa stahovacia spolocnost, ktorá chcela uzavriet zmluvu (dalej len "navrhujúca spolocnost"), snazila o to, aby institúcia alebo podnik získali viacero ponúk, ci uz priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela stahovat. Navrhujúca spolocnost preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovat za sluzbu. Táto cena, ktorá bola vyssia ako cena navrhnutá navrhujúcou spolocnostou, bola následne uvedená v PP. Podla Komisie vzhladom na to, ze zamestnávatel zvycajne vyberie stahovaciu spolocnost, ktorá ponúkne najnizsiu cenu, stahovacie spolocnosti zúcastnené na tom istom medzinárodnom stahovaní v zásade vedeli, ktorá z nich môze na toto stahovanie uzavriet zmluvu. 13 Komisia okrem toho uvádza, ze cena pozadovaná navrhujúcou spolocnostou mohla byt vyssia, ako by bola inak, lebo ostatné spolocnosti zúcastnené na tom istom stahovaní predlozili PP, v ktorých boli uvedené ceny urcené navrhujúcou spolocnostou. Ako príklad cituje Komisia v bode 233 rozhodnutia správu v rámci vnútornej elektronickej posty spolocnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, ktorá uvádza: "Klient pozaduje dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu." Komisia preto tvrdí, ze predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných sútazí, v dôsledku coho boli ceny uvedené vo vsetkých ponukách vyssie ako cena navrhujúcej spolocnosti a v kazdom prípade vyssie ako ceny, ktoré by boli v prostredí hospodárskej sútaze. 14 Komisia tvrdí, ze tieto dohody boli zavedené az do roku 2003. Podla nej bolo spolocným cielom týchto komplexných cinností urcovat ceny, rozdelit si trh a narusit tak hospodársku sútaz. 15 Komisia preto vydala výrokovú cast rozhodnutia, ktorej clánok 1 znie takto: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali verejné obchodné sútaze pocas uvedených období: ... i) [Coppens] od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003; ..." 16 V dôsledku toho Komisia udelila zalobkyni v clánku 2 písm. k) rozhodnutia pokutu 104 000 eur. 17 Pri urcovaní výsky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. júna 2008 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Vseobecný súd (ôsma komora) o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 5. mája 2010. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, - zrusil clánok 2 rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo podstatne znízil pokutu na sumu, ktorá sa urcí ako najviac 10 % jej obratu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 22 Zalobkyna uvádza dva hlavné zalobné dôvody a jeden subsidiárny zalobný dôvod, ktorého cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty. 23 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES. 24 Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti. Zalobkyna po prvé uvádza svoju obmedzenú úlohu a spochybnuje konstatovanie, ze bola úcastníkom kartelovej dohody v celom rozsahu. Po druhé spochybnuje dlzku trvania svojej úcasti na karteli. Po tretie vytýka Komisii, ze nezohladnila závaznost jej úcasti. Tvrdenia úcastníkov konania 25 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, zalobkyna zdôraznuje, ze sa jej vytýka jedine zavedenie PP. V odôvodnení c. 296 rozhodnutia Komisia výslovne konstatovala, ze Coppens je jedinou spolocnostou, ktorá sa nezúcastnila na dohode o províziách. Komisia ani nepreukázala, ze by si zalobkyna bola takejto dohody vedomá. Preto je záver, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení c. 345 rozhodnutia, ze zalobkyna sa zúcastnila na predmetnom správaní v celom rozsahu, nepresný. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze úcelom ani úcinkom dohôd týkajúcich sa PP ako takých nebolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Nebolo totiz mozné, aby zalobkyna poznala vsetkých svojich konkurentov, od ktorých mohol zákazník ziadat ponuku, v dôsledku coho zalobkyna nemohla vediet, ci môze fakturovat vyssie ceny. Zalobkyna dalej skutocne vykonala stahovanie len v priblizne 23 % prípadov, ked ziadala ostatných úcastníkov kartelu o PP. 26 V replike zalobkyna tiez spochybnuje uplatnitelnost clánku 81 ES, pricom sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337), z 9. júla 1969, Völk (5/69, Zb. s. 295), a z 28. februára 1991, Delimitis (C-234/89, Zb. s. I-935). 27 Komisia tvrdí, ze nezálezí na tom, ci je hospodárska sútaz narúsaná prostredníctvom PP alebo provízií, lebo v obidvoch prípadoch ide o narusenie hospodárskej sútaze, ktoré vseobecne spôsobuje zvýsenie cien pre zákazníka. To podla nej znamená, ze rôzne formy kartelu mozno povazovat za jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ES. Komisia uvádza, ze zalobkyna nepopiera, ze vedela o existencii dohody o províziách. Na porusenie konstatované v prejednávanej veci sa nevztahuje pravidlo de minimis, kedze úcastníci mali spolocne velmi dôlezité postavenie na trhu s medzinárodným stahovaním. Posúdenie Vseobecným súdom 28 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, je nesporné, ze úcast zalobkyne na karteli sa obmedzovala na zavedenie PP (pozri odôvodnenia c. 173 a 296 rozhodnutia). Podla konstatovaní Komisie je totiz zalobkyna jedinou spolocnostou, ktorá sa nezúcastnila na dohode o províziách. 29 Zalobkyna vsak spochybnuje, ze sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry podnik, ktorý sa zúcastnil na mnohotvárnom porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je porusenie ako celok, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia za celý cas svojej úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik vie o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze ho môze rozumne predpokladat a je pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 87 a 203). Aby bol podnik zodpovedný za jediné a nepretrzité porusenie, vyzaduje sa tiez vedomost (preukázaná alebo predpokladaná) o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov porusenia. 30 Okrem toho treba uviest, ze len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na tejto dohode vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Commission, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45). 31 Treba vsak konstatovat, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna pri svojej úcasti na dohodách o PP mala vedomost o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov, pokial ide o provízie, alebo ze ich mohla rozumne predpokladat. Komisia totiz výslovne pripústa, ze pokial ide o vedomost zalobkyne o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, rozhodnutie nevychádza z osobitných dôkazov. Tvrdí, ze zalobkyna nepopiera, ze mala vedomost o existencii dohody o províziách, a neuviedla, do akej miery bola informovaná o správaní ostatných úcastníkov porusenia. Zalobkyna vsak nie je povinná z vlastného podnetu uvádzat, do akej miery bola informovaná o správaní ostatných úcastníkov porusenia, lebo dôkazné bremeno znása Komisia. Tá musí najprv obstarat dôkaz urcitej skutocnosti, aby ho zalobkyna mohla spochybnit. Zalobkyna okrem toho na pojednávaní na otázku Vseobecného súdu výslovne zdôraznila, ze nemala vedomost o dohodách o províziách. Komisia teda neuniesla dôkazné bremeno. 32 Za týchto podmienok nebola Komisia oprávnená usúdit, ze zalobkyna sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení. 33 Pokial ide o dôsledky, ktoré sa musia vyvodit z tohto záveru, treba uviest, ze skutocnost, ze výrok rozhodnutia neuvádza, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie, nie je relevantná. Treba totiz uviest po prvé to, ze rozhodovacia prax Komisie v tejto súvislosti nie je jednotná. Hoci Komisia vo viacerých svojich rozhodnutiach explicitne konstatovala, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie [pozri napríklad clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.121 - Tvarovky), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 27. októbra 2007 (Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63), neurobila tak v iných rozhodnutiach, ako napríklad v predmetnom rozhodnutí. Rozsah zrusenia by vsak nemal závisiet od volby Komisie, ci toto konstatovanie zahrnie alebo nezahrnie do výroku rozhodnutia. 34 Po druhé treba pripomenút, ze výrok aktu je neoddelitelný od jeho odôvodnenia, v dôsledku coho sa musí, ak je to potrebné, vykladat s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 127 a tam citovanú judikatúru). Hoci samotný výrok rozhodnutia môze vyvolat právne úcinky, rovnako platí, ze posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia môzu byt predlozené súdu Únie na preskúmanie zákonnosti, pokial ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu alebo ak môze toto odôvodnenie zmenit podstatu toho, o com bolo rozhodnuté vo výroku sporného aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 35 Z odôvodnenia rozhodnutia a predovsetkým z jeho odôvodnení c. 307 a 345 vsak jasne vyplýva, ze Komisia povazuje zalobkynu za zodpovednú za svoju údajnú úcast na jedinom a nepretrzitom porusení. Okrem toho skutocnost, ze napriek obmedzenej úcasti zalobkyne uplatnila Komisia pri zohladnovaní závaznosti porusenia, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila, sadzbu 17 % hodnoty jej predaja, t. j. jednotnú sadzbu uplatnovanú na vsetky predmetné podniky, nemozno vysvetlit inak ako skutocnostou, ze ju povazovala za úcastníka jediného a nepretrzitého porusenia. Nakoniec sa zdá, ze táto povaha porusenia ovplyvnila aj posúdenie dlzky trvania úcasti na porusení (pozri odôvodnenie c. 380 rozhodnutia a rozsudok Vseobecného súdu vyhlásený v tento den, Gosselin/Komisia, T-208/08, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 167). 36 Preto hoci by mohla samotná úcast na systéme PP predstavovat porusenie clánku 81 ES, ktoré môze byt sankcionované pokutou, treba, ako to navrhuje zalobkyna, zrusit clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) rozhodnutia. 37 Vzhladom na to, co je uvedené vyssie, nie je potrebné skúmat ostatné casti tohto zalobného dôvodu ani ostatné zalobné dôvody uvedené zalobkynou. O trovách 38 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), sa zrusujú. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXISjVPp/L95372-7009TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXISjVPp/L95372-7009TMP.html#Footref*