Spojené veci T-208/08 a T-209/08 Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pojem podnik - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závaznost - Dlzka trvania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka (Clánok 81 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Podnik - Pojem - Výkon hospodárskej cinnosti (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Ciel - Urcenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi - Citelný úcinok (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 2004/C 101/07, bod 53) 4. Akty institúcií - Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu - Záväzný akt (Oznámenie Komisie 2004/C 101/07) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie podla povahy porusenia (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 a 21 az 23) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zásada individualizácie sankcií (Nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o dlzke trvania porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Posúdenie (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Protisútazné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarázka) 1. Pojem hospodárska jednotka, ktorý môze zahrnat viaceré samostatné právne subjekty, bol zavedený s cielom umoznit pripísat správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spolocnosti) inému právnemu subjektu (materskej spolocnosti), a nie na to, aby umoznil kvalifikovat materskú spolocnost ako podnik. Pojem hospodárska jednotka preto nemá nijaký vplyv na skutocnost, ze materská spolocnost nemá postavenie podniku. (pozri bod 41) 2. V kontexte práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku cinnost, bez ohladu na právnu formu tohto subjektu a spôsob jeho financovania. Subjekt, ktorý vlastní kontrolné podiely v spolocnosti a skutocne vykonáva túto kontrolu priamym alebo nepriamym zasahovaním do jej riadenia, sa musí povazovat za zúcastnený na hospodárskej cinnosti vykonávanej ovládaným podnikom, a preto musí byt sám kvalifikovaný ako podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Naproti tomu samotné vlastníctvo podielov, hoci aj kontrolných, nepostacuje na charakterizovanie hospodárskej cinnosti subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, pokial umoznuje len vykonávanie práv spojených s postavením akcionára alebo spolocníka a prípadne prijímanie dividend, ktoré sú len plodmi vlastníctva majetku. Dôkazné bremeno, pokial ide o "zasahovanie", spocíva na Komisii. (pozri body 44, 47, 48) 3. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je Komisia oslobodená od povinnosti preukázat skutocné protisútazné úcinky dohôd alebo postupov, ktorých cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. Clánok 81 ods. 1 ES vsak nemozno uplatnit, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spolocenstva alebo na hospodársku sútaz nie je "citelný". Dohoda totiz nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 81 ods. 1 ES, ked obmedzuje hospodársku sútaz alebo ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi iba v nepatrnej miere. Komisia má povinnost vymedzit v rozhodnutí prijatom na základe clánku 81 ES relevantný trh len vtedy, ked bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ich cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. Ak by kazdá cezhranicná transakcia bola automaticky spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pojem citelný charakter, ktorý je podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. Aj v prípade porusenia na základe ciela je potrebné, aby porusenie bolo spôsobilé citelne ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Vyplýva to z usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, kedze pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vztahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú uz svojou povahou spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Ak Komisia uvedie dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu, presne tým urcí dotknuté sluzby, ako aj trh a takýto opis odvetvia môze byt dostatocný, pokial je dostatocne podrobný na to, aby Vseobecnému súdu umoznil overit základné tvrdenia Komisie, a pokial na základe toho celkový trhový podiel zjavne znacne prekracuje prahovú hodnotu 5 %. Ak sú podmienky splnené, Komisia môze vychádzat z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 uvedených usmernení bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení. V rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 týchto usmernení totiz na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok. (pozri body 89 - 91, 98, 112, 116, 117) 4. Komisia prijatím pravidiel správania, ako sú usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, a tým, ze ich zverejnením oznámi, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na príslusné prípady, sa sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. (pozri bod 109) 5. Závaznost sa musí posudzovat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej sútaze. Závaznost porusenia mozno stanovit na základe povahy a ciela zneuzívajúceho správania. Okolnosti týkajúce sa ciela správania môzu mat pri stanovení výsky pokuty väcsí význam ako okolnosti týkajúce sa jeho úcinkov. Porusenie, ktorého cielom je urcenie cien a rozdelenie trhov, je uz svojou povahou mimoriadne závazné. Okrem toho bod 20 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne [pre] kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". Uvedené usmernenia viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Podla bodu 19 týchto usmernení teda základná výska pokuty musí "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia". Vo väcsine prípadov sa podla bodu 21 uvedených usmernení "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Preto Komisia nemôze vykonat diskrecnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak urcit presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohladnenia osobitných okolností veci. Bod 22 uvedených usmernení stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". Tento problém spojený s urcením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o urcení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podla bodu 23 uvedených usmernení zohladnovaný podiel predaja obvykle stanoví "v hornej casti stupnice". Z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %. Nie je teda potrebné zrusit rozhodnutie Komisie stanovujúce sadzbu 17 % iba na základe samotnej závaznej povahy porusenia. Pokial totiz Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je potrebné vziat do úvahy doplnujúce skutocnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyssej sadzby. (pozri body 126, 127, 129 - 132) 6. Pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení. Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohladní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel alebo zohrával mensiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty. Posúdenie individuálnych okolností sa vsak spravidla neuskutocnuje v rámci posúdenia závaznosti porusenia, teda pri stanovení základnej výsky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. (pozri body 137 - 139) 7. Dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie porusení clánku 81 ods. 1 ES, spocíva na Komisii, ktorá musí predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré odôvodnujú pevné presvedcenie, ze doslo k údajnému poruseniu. Osobitne to platí pre dôkazy týkajúce sa kritéria dlzky trvania porusenia, ktorého význam sa v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 podstatne zvýsil. V prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, je teda Komisia povinná predlozit dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska, tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene v rozpätí dvoch konkrétnych dátumov. Pokial vsak bola preukázaná úcast na mnohostranných stretnutiach, prinálezí dotknutému podniku, aby predlozil dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach vôbec nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil s odlisným úmyslom ako oni. Toto sa týka kartelov, v rámci ktorých sa uskutocnili mnohostranné stretnutia, pocas ktorých boli uvedené protisútazné ciele. Táto právna zásada je odôvodnená tým, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na takýchto stretnutiach bez toho, aby sa verejne distancoval od ich obsahu, vyvolal u ostatných úcastníkov dojem, ze súhlasí s výsledkom týchto stretnutí a ze ho bude dodrziavat. Ak sa podnik na takýchto stretnutiach nezúcastnil, prinálezí Komisii, aby predlozila dôkaz o dlzke trvania jeho úcasti, pricom sa nemôze odvolávat na zmiernenie dôkazného bremena vyplývajúce z judikatúry, podla ktorej sa podnik na to, aby ukoncil svoju zodpovednost, musí verejne a jednoznacne distancovat od kartelu tak, aby si ostatní úcastníci boli vedomí toho, ze uz nepodporuje vseobecné ciele kartelu. (pozri body 153, 154, 157 - 159) 8. Podla bodu 29 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 musí podnik na dosiahnutie znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností "doká[zat], ze jeho úcast na porusení je významne znízená", a "v dôsledku toho preuká[zat], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". Pouzitie výrazu "napríklad" vsak naznacuje, ze zoznam okolností uvedených v bode 29 predmetných usmernení nie je taxatívny. Je potrebné zohladnit osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä úcast alebo neúcast podniku na vsetkých zlozkách porusenia - ak nie pri posudzovaní závaznosti porusenia, tak aspon pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Táto povinnost bola totiz jedným z dôvodov, ktoré umoznili Súdnemu dvoru konstatovat, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie nespochybnuje zásadu, podla ktorej má zodpovednost za porusenia práva hospodárskej sútaze osobnú povahu. Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarázke nemôzu zarucit túto moznost. (pozri body 182, 183) 9. Bod 29 posledná zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "[mozno] znízit základnú výsku pokuty..., ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". V tejto súvislosti samotná vedomost o protisútaznom správaní neznamená, ze toto správanie bolo institúciou implicitne "povolené alebo podporované" v zmysle bodu 29 poslednej zarázky uvedených usmernení. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. (pozri body 189, 192) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pojem podnik - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 - Závaznost - Dlzka trvania" V spojených veciach T-208/08 a T-209/08, Gosselin Group NV, predtým Gosselin World Wide Moving NV, so sídlom v Deurne (Belgicko), v zastúpení: F. Wijckmans a S. De Keer, advokáti, zalobkyna vo veci T-208/08, Stichting Administratiekantoor Portielje, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), v zastúpení: D. Van hove, advokát, zalobkyna vo veci T-209/08, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 5810 v konecnom znení z 24. júla 2009, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola Gosselin Group NV úcastníckou kartelu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý spocíval v priamom a nepriamom urcovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Komisia Európskych spolocenstiev uvádza, ze kartel bol cinný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho úcastníci urcovali ceny, zákazníkom predkladali falosné ponuky (takzvané "predstierané ponuky", dalej len "PP") a navzájom sa odskodnovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému penazných náhrad (dalej len "provízie"). 2. Zalobkyne 2 Zalobkyna vo veci T-208/08 - Gosselin Group (dalej len "Gosselin") - bola zalozená v roku 1983 a pôsobí pod týmto názvom od 20. decembra 2007. 92 % akcií spolocnosti Gosselin vlastní zalobkyna vo veci T-209/08 - Stichting Administratiekantoor Portielje (dalej len "Portielje") - a 8 % vlastní Vivet en Gosselin NV. 99,87 % tejto poslednej uvedenej spolocnosti vlastní Portielje - nadácia, ktorá nevykonáva obchodnú cinnost a zdruzuje rodinných akcionárov s cielom zabezpecit jednotu riadenia. 3 V priebehu úctovného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 2006, Gosselin dosiahla konsolidovaný celosvetový obrat vo výske 143 639 000 eur a Portielje dosiahla konsolidovaný celosvetový obrat vo výske 0 eur. 3. Správne konanie 4 Podla rozhodnutia Komisia zacala konanie z vlastného podnetu, kedze disponovala informáciami, ktoré nasvedcovali tomu, ze niektoré belgické spolocnosti pôsobiace v odvetví medzinárodného stahovania sa podielali na dohodách, ktoré mohli spadat do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ES. 5 Na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutocnili kontroly v spolocnostiach Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po týchto kontrolách poziadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). Allied Arthur Pierre priznala svoju úcast na dohodách o províziách a o PP, oznámila zúcastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol útvarom Komisie známy, a odovzdala dokumenty potvrdzujúce jej ústne vyhlásenia. 6 Na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúcastnujúcim sa na protisútazných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné ziadosti o informácie. Dna 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spolocnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Vsetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou zástupcov spolocnosti Amertranseuro International Holdings Ltd, nadácie Stichting Administratiekantoor Portielje a spolocností Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umoznený od 6. do 29. novembra 2006. Vypocutie sa uskutocnilo 22. marca 2007. 7 Dna 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie. 4. Rozhodnutie 8 Komisia uvádza, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie urcené, medzi ktoré patrili aj zalobkyne, boli úcastníkmi kartelu v odvetví medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku alebo nesú zan zodpovednost. Úcastníci kartelu údajne urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretrzitého porusenia clánku 81 ES. 9 Podla Komisie bolo súcastou dotknutých sluzieb tak stahovanie majetku fyzických osôb, ktoré boli súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov ci verejných institúcií, ako aj stahovanie majetku podnikov alebo verejných institúcií. Toto stahovanie sa vyznacovalo skutocnostou, ze Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cielovým bodom. Rovnako vzhladom na skutocnost, ze vsetky predmetné spolocnosti poskytujúce sluzby medzinárodného stahovania mali sídlo v Belgicku a ze cinnost, ktorej sa kartel týkal, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, ze geografickým centrom kartelu bolo Belgicko. 10 Celkový obrat úcastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Kedze Komisia stanovila velkost odvetvia priblizne na 83 miliónov eur, celkový trhový podiel zúcastnených podnikov bol stanovený priblizne na 50 %. 11 Komisia uvádza, ze cielom kartelu bolo najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny a rozdelit si trh súbezne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falosných ponúk (PP) a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo za nepredlozenie ponuky (provízie). 12 Komisia usudzuje, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým na základe písomných dohôd o urcovaní cien. Súcasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konecnej ceny, ktorý musel spotrebitel zaplatit bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiz penaznej sume, ktorú stahovacia spolocnost, ktorá získala zmluvu na medzinárodné stahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, bez ohladu na to, ci predlozili ponuku, alebo ju nepredlozili. Islo teda o urcitý druh penaznej náhrady pre stahovacie spolocnosti, ktoré zmluvu nezískali. Úcastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepredlozili, pricom uvádzali fiktívne sluzby, a výska týchto provízií bola fakturovaná zákazníkom. Komisia tvrdí, ze táto praktika sa musí povazovat za nepriame urcovanie cien za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 13 Úcastníci tohto kartelu tiez spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, cize zamestnávatelia, ktorí platili za stahovanie, mylne domnievali, ze si môzu vybrat podla kritérií vychádzajúcich z hospodárskej sútaze. PP bola zdanlivá ponuka predlozená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa stahovala, stahovacou spolocnostou, ktorá nemala záujem vykonat stahovanie. Predlozením PP sa stahovacia spolocnost, ktorá chcela uzavriet zmluvu (dalej len "navrhujúca spolocnost"), usilovala o to, aby institúcia alebo podnik získal viacero ponúk, ci uz priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela stahovat. Navrhujúca spolocnost preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovat za sluzbu. Táto cena, ktorá bola vyssia ako cena navrhnutá navrhujúcou spolocnostou, bola následne uvedená v PP. Podla Komisie vzhladom na to, ze zamestnávatel zvycajne vyberie stahovaciu spolocnost, ktorá ponúkne najnizsiu cenu, stahovacie spolocnosti zúcastnené na tom istom medzinárodnom stahovaní v zásade vopred vedeli, ktorá z nich môze uzavriet zmluvu na toto stahovanie. 14 Komisia okrem toho uvádza, ze cena pozadovaná navrhujúcou spolocnostou mohla byt vyssia, ako by bola inak, lebo ostatné spolocnosti zúcastnené na tom istom stahovaní predlozili PP, v ktorých bola uvedená cena urcená navrhujúcou spolocnostou. Ako príklad cituje Komisia v odôvodnení c. 233 rozhodnutia internú e-mailovú správu spolocnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, v ktorej sa uvádza: "Zákazník si vyziadal dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu." Komisia preto tvrdí, ze predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných sútazí, v dôsledku coho boli ceny uvedené vo vsetkých ponukách zámerne vyssie ako cena navrhujúcej spolocnosti a v kazdom prípade vyssie ako ceny, ktoré by existovali v prostredí hospodárskej sútaze. 15 Komisia tvrdí, ze tieto dohody existovali az do roku 2003. Podla nej bolo spolocným cielom týchto komplexných cinností urcovat ceny, rozdelit si trh a narusit tak hospodársku sútaz. 16 Preto Komisia prijala výrokovú cast rozhodnutia, ktorej clánok 1 znie takto: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali verejné obchodné sútaze pocas uvedených období: ... c) [Gosselin] od 31. januára 1992 do 18. septembra 2002; s [nadáciou Portielje] od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002; ..." 17 Preto Komisia ulozila spolocnosti Gosselin v clánku 2 písm. e) rozhodnutia pokutu vo výske 4,5 milióna eur, pricom za 370 000 eur z tejto pokuty zodpovedá spolocne a nerozdielne Portielje. 18 Pri urcovaní výsky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú vo svojich usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia o pokutách z roku 2006"). 19 Dna 24. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5810 v koncenom znení, ktorým bolo rozhodnutie zmenené a doplnené, pokial ide o hodnotu predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin a nadácii Portielje. Preto bola pokuta ulozená spolocnosti Gosselin znízená na 3,28 milióna eur, pricom za 270 000 eur z tejto sumy zodpovedá spolocne a nerozdielne Portielje. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobkyne návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 4. júna 2008 podali zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 21 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 5. marca 2010 boli veci T-208/08 a T-209/08 v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 22 Po vypocutí správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a o polození urcitých otázok Komisii. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. apríla 2010. 23 Vo veci T-208/08 Gosselin navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne zrusil clánok 1 rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje nepretrzité porusenie od 31. januára 1992 do 18. septembra 2002 vo vztahu k nej, a znízil pokutu ulozenú v clánku 2 v rozsahu, v akom sa jej týka, v súlade s takto upravenou dlzkou trvania, - subsidiárne zrusil clánok 2 písm. e) rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, a v dôsledku toho znízil pokutu ulozenú v clánku 2, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Vo veci T-209/08 Portielje navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil rozhodnutie v casti, ktorá sa jej týka, - subsidiárne zrusil clánok 2 písm. e) rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, a v dôsledku toho znízil pokutu ulozenú v clánku 2, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 25 Komisia vo veciach T-208/08 a T-209/08 navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a prípadne im ulozil povinnost nahradit primeranú cast trov konania Komisie. Právny stav 26 Gosselin uvádza tri zalobné dôvody smerujúce k zruseniu rozhodnutia a k zruseniu alebo znízeniu pokuty. Portielje, ktorú Komisia oznacila za materskú spolocnost spolocnosti Gosselin, uvádza dva doplnujúce zalobné dôvody, ktoré sa týkajú pojmu podnik a pripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustila Gosselin. Ostatné zalobné dôvody, ktoré uvádza Portielje, sú totozné so zalobnými dôvodmi, ktoré uvádza Gosselin. 27 V súvislosti s tretím, stvrtým a piatym zalobným dôvodom Portielje na úvod poukazuje na to, ze konaní, ktoré by mohli predstavovat porusenie práva hospodárskej sútaze, sa dopustila výlucne Gosselin a ze Portielje môze byt zodpovedná iba v prípade, ak mozno vyvodit zodpovednost spolocnosti Gosselin z hladiska práva hospodárskej sútaze. 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode nadácie Portielje, ktoré sú zalozené na porusení clánku 81 ES 28 Portielje v rámci svojho prvého zalobného dôvodu tvrdí, ze nie je podnikom v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V rámci svojho druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze nemozno vyvodzovat jej spoluzodpovednost za konania, ktorých sa dopustila Gosselin. Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia nadácie Portielje 29 Portielje tvrdí, ze nie je podnikom v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, kedze nevykonáva hospodársku cinnost. V tejto súvislosti uvádza, ze nepôsobí na nijakom trhu s výrobkami alebo so sluzbami a ze iba spravuje akcie, ktoré predtým vlastnili samotní rodinní akcionári. Tieto akcie nemozno ponúknut na predaj na akomkolvek trhu a Portielje tiez vôbec neponúka správu akcií tretích osôb. Preto "stichting" (nadácia) Portielje v Holandsku nepodlieha dani z príjmov právnických osôb alebo dani z obratu. Podla nadácie Portielje z toho vyplýva, ze medzi nou a spolocnostou Gosselin neexistuje vztah materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti. 30 Portielje v replike poukazuje na to, ze tento zalobný dôvod je potrebné odlísit od jej druhého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na nepripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustila Gosselin, nadácii Portielje. 31 Pokial ide túto druhú otázku, Portielje tvrdí, ze pripísanie správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti závisí vzdy od konstatovania skutocného výkonu riadiacej právomoci. Portielje vsak vôbec neuplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú alebo strategickú politiku spolocnosti Gosselin. Portielje po prvé poukazuje na to, ze jej vedenie (bestuur) sa zislo po prvý raz 5. novembra 2004, cize dávno po skoncení porusenia. Vzhladom na to, ze v priebehu predmetného obdobia nedoslo k stretnutiu jej vedenia, reálne nie je mozné, aby Portielje ovplyvnovala spolocnost Gosselin. Po druhé jediná cinnost nadácie Portielje spocíva vo výkone hlasovacích práv spojených s predmetnými akciami na valnom zhromazdení akcionárov spolocnosti Gosselin. Jediná (nepriama) moznost, ako mohla Portielje ovplyvnovat politiku spolocnosti Gosselin, teda spocíva vo vyuzití týchto hlasovacích práv na valnom zhromazdení tejto spolocnosti. Je vsak preukázané, ze v priebehu relevantného obdobia (od 1. januára do 18. septembra 2002) sa nekonalo nijaké valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin. Po tretie Portielje nemala nijaký vplyv na zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin v priebehu predmetného obdobia. Clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin boli správcami uz skôr, nez boli nadácii Portielje zverené akcie spolocnosti Gosselin. 32 Preto sa Portielje domnieva, ze aj za predpokladu, ze Komisia sa môze odvolávat na domnienku vyplývajúcu z judikatúry týkajúcej sa stopercentného podielu na základnom imaní (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111, bod 79), táto domnienka je vyvrátená týmito preukázanými údajmi. 33 Portielje vo svojej replike dodáva, ze správna rada nadácie Portielje a správna rada spolocnosti Gosselin sú len ciastocne tvorené tými istými clenmi. Zo siestich osôb, ktorí tvoria správnu radu nadácie Portielje, iba polovica zasadala aj v správnej rade spolocnosti Gosselin. Okrem toho Portielje postupovala v súlade so svojimi stanovami, kedze výrocná správa za rok 2002 bola vypracovaná písomne. Tvrdenia Komisie 34 Komisia uvádza, ze dôvod, pre ktorý konstatovala, ze Portielje je spoluzodpovedná za konania spolocnosti Gosselin, spocíva v existencii významných organizacných a funkcných väzieb medzi týmito dvoma subjektmi. Nepovazovala vsak nadáciu Portielje za podnik sám osebe, ale skôr za súcast podniku, ktorý sa dopustil porusenia. Formálne oddelenie týchto dvoch subjektov, ktoré vyplýva z ich samostatnej právnej subjektivity, nic nemení na jednotnosti ich správania na trhu na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. 35 Komisia poukazuje na to, ze zalozila spoluzodpovednost nadácie Portielje najmä na dôkaznej domnienke, ktorú vyvodila zo skutocnosti, ze táto nadácia vlastní takmer celé základné imanie spolocnosti Gosselin. Tvrdenie nadácie Portielje, ze jej správna rada sa zisla po prvý raz az 5. novembra 2004, cize po skoncení porusenia, je v rozpore so znením jej vlastných stanov. Táto skutocnost navyse neznamená, ze Portielje neuplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú alebo strategickú politiku spolocnosti Gosselin. Aj bez zasadnutí správnej rady mala Portielje moznost priamo ovplyvnovat túto politiku, kedze traja najdôlezitejsí clenovia jej vedenia boli zároven clenmi správnej rady spolocnosti Gosselin. Posúdenie Vseobecným súdom 36 Aj ked sa Komisia zaoberala obidvoma zalobnými dôvodmi nadácie Portielje spolocne, je potrebné preskúmat ich samostatne. O prvom zalobnom dôvode 37 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu Portielje tvrdí, ze nie je podnikom v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze tak clánok 81 ES, ako aj clánok 23 nariadenia c. 1/2003 sa vztahujú len na správanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59). 38 Komisia vsak vo svojom vyjadrení k zalobe sama uznáva, ze Portielje nie je "podnik sám osebe". 39 Komisia síce tiez tvrdí, ze Portielje je "súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia," a ze formálne oddelenie týchto dvoch subjektov, ktoré vyplýva z ich samostatnej právnej subjektivity, nic nemení na jednotnosti ich správania na trhu na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. V rámci týchto úvah vsak dochádza k zamienaniu dvoch odlisných pojmov, konkrétne pojmu podnik a pojmu pripísanie správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. 40 Je pravda, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa pod pojmom podnik v kontexte práva hospodárskej sútaze musí rozumiet hospodárska jednotka z hladiska predmetu predmetnej dohody, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok z 12. júla 1984, Hydrotherm, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11). Podla ustálenej judikatúry navyse skutocnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu subjektivitu, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo pripísané materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 26). 41 Vo vyssie citovaných veciach vsak nebolo sporné, ze materská spolocnost bola podnikom, aj ked sa nepodielala na sankcionovanom správaní. Pojem hospodárska jednotka, ktorý môze zahrnat viaceré samostatné právne subjekty, bol teda zavedený s cielom umoznit pripísat správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spolocnosti) inému právnemu subjektu (materskej spolocnosti), a nie na to, aby umoznil kvalifikovat materskú spolocnost ako podnik. Pojem hospodárska jednotka preto nemá nijaký vplyv na skutocnost, ze materská spolocnost nemá postavenie podniku. 42 Z toho vyplýva, ze materskú spolocnost podniku, ktorý sa dopustil porusenia clánku 81 ES, nemozno sankcionovat rozhodnutím na základe clánku 81 ES, pokial sama nie je podnikom. 43 Je teda potrebné skúmat, ci je Portielje podnikom. 44 V kontexte práva hospodárskej sútaze pojem podnik podla judikatúry zahrna kazdý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku cinnost, bez ohladu na právnu formu tohto subjektu a spôsob jeho financovania (rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21). 45 V prejednávanej veci je spochybnovaná iba otázka, ci Portielje vykonáva hospodársku cinnost. 46 Je nesporné, ze Portielje nevykonáva priamu hospodársku cinnost. Portielje v tejto súvislosti uviedla, ze nepôsobí na nijakom trhu s výrobkami alebo so sluzbami, ze iba spravuje akcie, ktoré predtým vlastnili samotní rodinní akcionári, ze tieto akcie nemozno ponúknut na predaj na akomkolvek trhu a ze Portielje tiez neponúka správu akcií tretích osôb. Komisia tieto tvrdenia nespochybnila. 47 Komisia vsak na základe rozsudku Súdneho dvora tvrdí, ze Portielje sa nepriamo podiela na hospodárskej cinnosti vykonávanej spolocnostou Gosselin. Súdny dvor totiz konstatoval, ze subjekt, ktorý vlastní kontrolné podiely v spolocnosti a skutocne vykonáva túto kontrolu priamym alebo nepriamym zasahovaním do jej riadenia, sa musí povazovat za zúcastnený na hospodárskej cinnosti vykonávanej ovládaným podnikom, a preto musí byt sám kvalifikovaný ako podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Naproti tomu samotné vlastníctvo podielov, hoci aj kontrolných, nepostacuje na charakterizovanie hospodárskej cinnosti subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, pokial umoznuje len vykonávanie práv spojených s postavením akcionára alebo spolocníka a prípadne prijímanie dividend, ktoré sú len plodmi vlastníctva majetku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, body 111 az 113). 48 Je teda potrebné skúmat, ci Portielje "priamo alebo nepriamo zasahovala" do riadenia spolocnosti Gosselin. Táto otázka je velmi podobná otázke týkajúcej sa rozhodujúceho kritéria v rámci druhého zalobného dôvodu, týkajúceho sa pripísania správania spolocnosti Gosselin nadácii Portielje. Za predpokladu, ze Portielje je podnikom, je totiz na to, aby jej bolo mozné pripísat správanie spolocnosti Gosselin, dalej potrebné preskúmat, ci uplatnovala rozhodujúci vplyv na túto spolocnost. Na rozdiel od svojho konstatovania v súvislosti s touto poslednou uvedenou otázkou (pozri bod 52 nizsie) vsak Súdny dvor nestanovil vyvrátitelnú domnienku "zasahovania" v zmysle rozsudku Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaného v bode 47 vyssie. Súdny dvor totiz v tomto rozsudku iba poskytol vnútrostátnemu súdu usmernenia, aby tento súd mohol vzhladom na vnútrostátnu právnu úpravu uplatnitelnú v uvedenej veci posúdit prípadné zasahovanie bankových nadácií do riadenia ich bankových spolocností. V prejednávanej veci preto dôkazné bremeno, pokial ide o "zasahovanie", spocíva na Komisii. 49 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Komisia iba poznamenala, ze Portielje vlastní takmer celé základné imanie spolocnosti Gosselin a ze traja najdôlezitejsí clenovia jej vedenia boli zároven clenmi správnej rady spolocnosti Gosselin. Inak povedané Komisia uviedla iba strukturálne tvrdenia, ktoré sa navyse týkajú odlisného pojmu uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu. Nepredlozila vsak nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze Portielje skutocne zasahovala do riadenia spolocnosti Gosselin. 50 Z toho vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze Portielje bola podnikom v zmysle clánku 81 ES, a preto zalobnému dôvodu, ktorý uviedla táto zalobkyna, treba vyhoviet. O druhom zalobnom dôvode 51 Pre úplnost je potrebné skúmat, ci za predpokladu, ze Portielje je podnikom, by jej bolo mozné pripísat správanie spolocnosti Gosselin z dôvodu, ze uplatnovala na túto spolocnost "rozhodujúci vplyv". 52 V tejto súvislosti Komisia vychádza z judikatúry, podla ktorej v osobitnom prípade, ked má materská spolocnost stopercentný podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50). Prinálezí teda materskej spolocnosti, ktorá v konaní pred súdom Spolocenstva napáda rozhodnutie Komisie o vyvodení jej solidárnej zodpovednosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy spôsobilé preukázat samostatnost tejto dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 53 V prejednávanej veci Portielje vlastní takmer celé základné imanie spolocnosti Gosselin. Skutocne sa jej vsak podarilo vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Gosselin. 54 Po prvé Portielje poukazuje na to, ze jej správna rada sa zisla po prvý raz 5. novembra 2004, cize viac ako dva roky po skoncení porusenia 18. septembra 2002. Komisia namieta, ze vzhladom na to, ze Portielje bola zalozená v júni 2001 a podla jej stanov jej správna rada zasadá aspon raz rocne, takýto postup by bol v rozpore so znením jej vlastných stanov. Vydanie podielových listov spolocnosti Gosselin v nadácii vsak bolo zaznamenané az 11. decembra 2002. Okrem toho clánok 5.2 stanov nadácie Portielje umoznuje aj písomné prijímanie rozhodnutí. Podla nadácie Portielje, ktorej Komisia v tejto súvislosti neprotirecila, takýto prípad pred zasadnutím z 5. novembra 2004 nastal len raz, a to 10. marca 2003 na úcely vyhotovenia výrocnej správy za rok 2002. Preto je potrebné konstatovat, ze Portielje postupovala v súlade so svojimi stanovami a ze tak písomný postup z 10. marca 2003, ako aj prvé formálne zasadnutie z 5. novembra 2004 sa konali po skoncení porusenia. Uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu nadácie Portielje na správanie jej dcérskej spolocnosti je teda uz len z tohto dôvodu vylúcené. 55 Po druhé jediná cinnost nadácie Portielje spocíva vo výkone hlasovacích práv spojených s predmetnými akciami na valnom zhromazdení akcionárov spolocnosti Gosselin. Jediná moznost, ako mohla Portielje ovplyvnovat politiku spolocnosti Gosselin, teda spocívala vo vyuzití týchto hlasovacích práv na valnom zhromazdení tejto spolocnosti. Je vsak preukázané, ze v priebehu predmetného obdobia (od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002) sa nekonalo nijaké zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin. 56 Po tretie Portielje poukazuje na to, ze nemala nijaký vplyv na zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin v priebehu predmetného obdobia. Komisia tvrdí, ze aj bez zasadnutí svojej správnej rady mala Portielje moznost priamo ovplyvnovat obchodnú a strategickú politiku spolocnosti Gosselin, kedze traja najdôlezitejsí clenovia jej vedenia boli zároven clenmi správnej rady spolocnosti Gosselin. Portielje vsak správne poznamenala, ze jej správna rada a správna rada spolocnosti Gosselin je len ciastocne tvorená tými istými clenmi. Zo siestich osôb, ktoré tvoria správnu radu nadácie Portielje, iba polovica zasadala aj v správnej rade spolocnosti Gosselin. Pocas predmetného obdobia Portielje nezmenila zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin. Clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin boli správcami tejto spolocnosti este skôr, nez boli nadácii Portielje zverené akcie spolocnosti Gosselin. Sled týchto udalostí svedcí o tom, ze ich clenstvo v správnej rade nie je vyjadrením vplyvu nadácie Portielje. 57 Okrem toho tvrdenie, ze tri osoby, ktoré tvoria správnu radu spolocnosti Gosselin, ale ktoré predstavujú len polovicu správnej rady nadácie Portielje, neovládajú spolocnost Gosselin ako správcovia tejto spolocnosti, ale prostredníctvom vplyvu uplatnovaného nadáciou Portielje na valné zhromazdenie spolocnosti Gosselin, sa musí zamietnut. Komisia totiz uznáva, ze by bolo "prílis umelé", aby najdôlezitejsí správcovia nadácie Portielje uplatnovali prostredníctvom valného zhromazdenia spolocnosti Gosselin vplyv na správnu radu tejto spolocnosti, cize na orgán, ktorého boli sami clenmi. Ciastocná zhoda clenov správnej rady v kazdom prípade nemôze znamenat, ze vsetky podniky, v ktorých traja clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin tiez vykonávajú túto funkciu, by sa mali z tohto dôvodu povazovat za materské spolocnosti spolocnosti Gosselin. V prejednávanej veci traja správcovia spolocnosti Gosselin patrili medzi vlastníkov nadácie Portielje, ktorá bola len nástrojom na výkon vlastníckych práv. Aj za predpokladu, ze tieto tri osoby nepôsobili len ako správcovia spolocnosti Gosselin, by teda bolo pravdepodobnejsie, ze konali vo svojom vlastnom záujme. 58 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Portielje predlozila dôkazy spôsobilé preukázat, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin, alebo ze nebola schopná uplatnovat takýto vplyv. Podarilo sa jej teda vyvrátit domnienku vyplývajúcu z rozsudku zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 32 vyssie, a z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 52 vyssie. 59 Z toho vyplýva, ze je potrebné vyhoviet prvému a druhému zalobnému dôvodu nadácie Portielje a zrusit rozhodnutie v casti, v ktorej sa týka tejto zalobkyne. 2. O tretom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o prvom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré sú zalozené na porusení clánku 81 ES 60 Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. V rámci prvej casti Portielje a Gosselin spochybnujú tvrdenie, ze ich praktiky spôsobili citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. V rámci druhej casti spochybnujú citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. O neexistencii citelného obmedzenia hospodárskej sútaze Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobkyne poukazujú na to, ze Gosselin sa nijakým spôsobom nepodielala na dohode o cenách, a preto nie je vôbec uvedená v príslusných odôvodneniach rozhodnutia. Gosselin nepopiera, ze v urcitých prípadoch prijala alebo vyplatila provízie a ze v týchto prípadoch islo o urcitú formu financnej náhrady pre stahovaciu spolocnost, ktorá nezískala zákazku. Gosselin vsak tvrdí, ze dostala províziu len za stahovania, pre ktoré skutocne predlozila sútaznú ponuku. Pokial teda ide o spolocnost Gosselin, systém provízií údajne nezodpovedal systému rozdelovania zákazníkov. Gosselin navyse údajne neuplatnovala minimálne ceny. 62 Gosselin nepopiera, ze vyzadovala a vystavovala PP, ale tvrdí, ze PP boli vyziadané alebo vystavené iba v prípade, ak sa domnievala, ze uz nemôze získat predmetnú zákazku. Gosselin tvrdí, ze nevie o PP, ktoré by boli vyziadané alebo vystavené bez toho, aby si ich stahujúci sa zákazník - ktorý sa uz rozhodol pre urcitú spolocnost - vyziadal. Údajne nikdy neuplatnovala provízie a PP za tú istú stahovaciu zákazku. 63 Zalobkyne tvrdia, ze rozhodnutie teda nepreukazuje, ze provízie a PP citelne obmedzili hospodársku sútaz. Okrem toho tvrdia, ze nemozno vyvodzovat zodpovednost spolocnosti Gosselin za konanie, ktorého sa nedopustila. V tejto súvislosti zalobkyne zdôraznujú, ze Gosselin sa nezúcastnila na nijakom stretnutí kartelu a ze nevedela o dohodách o cenách. 64 Komisia tvrdí, ze vôbec nie je povinná preukázat skutocnú existenciu protisútazných úcinkov. Okrem toho spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 65 Na úvod je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co vyplýva z jej nadpisu, prvá cast zalobného dôvodu neodkazuje na takzvanú zásadu de minimis, cize na skutocnost, ze zákaz stanovený clánkom 81 ods. 1 ES sa nevztahuje na dohody malého významu, pokial obmedzujú hospodársku sútaz len v nepatrnej miere (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM, 56/65, Zb. s. 337, 360, a z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7), ani na príslusné oznámenie Komisie, konkrétne na oznámenie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 [ES] (de minimis) (Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125). 66 Zalobkyne sa odvolávajú skôr na neexistenciu dôkazov o protisútazných úcinkoch ci dokonca o akýchkolvek obmedzeniach hospodárskej sútaze. Okrem toho spochybnujú zodpovednost spolocnosti Gosselin za konanie, ktorého sa podla svojich tvrdení nedopustila. - O údajnej neexistencii obmedzení hospodárskej sútaze 67 Vzhladom na to, ze zalobkyne spochybnujú posúdenie provízií a PP ako obmedzení hospodárskej sútaze, je potrebné zdôraznit, ze cielom týchto dvoch praktík bolo rozdelenie zákazníkov a manipulovanie verejných obchodných sútazí, cize dve zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze. Na úcely vystavenia PP si totiz dotknuté stahovacie spolocnosti vymienali informácie, ako napríklad presný dátum a podrobnosti o stahovaniach, ktoré sa mali vykonat, ako aj ceny tejto sluzby, takze podnik, ktorý predlozil PP, sa zámerne vzdal akejkolvek skutocnej hospodárskej sútaze s podnikom, ktorý si túto ponuku vyziadal. Výsledkom bol sofistikovaný systém, ktorý viedol k umelému zvýseniu cien. 68 Ako totiz Komisia uviedla v rozhodnutí, pre osobu, ktorá sa stahuje, záujem na získaní PP spocíva v tom, ze nemusí ziadat o vyhotovenie viacerých ponúk. Ked za stahovanie platí zamestnávatel, je teda málo pravdepodobné, ze táto osoba sa následne obráti na iné stahovacie spolocnosti s cielom získat skutocné ponuky. Doziadaný podnik sa teda nemusí obávat nijakej hospodárskej sútaze zo strany ostatných stahovacích spolocností zúcastnených na karteli, takze mozno ocakávat, ze uplatní vyssie ceny. Institúcia alebo podnik, ktorý platí za stahovanie, teda nemôze mat prospech z hospodárskej sútaze, hoci práve z tohto dôvodu poziadal o predlozenie rôznych ponúk. Tento záver navyse výslovne vyplýva z interného e-mailu spolocnosti Allied Arthur Pierre citovaného v odôvodnení c. 233 rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze "zákazník si vyziadal dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu". 69 Provízie tiez nevyhnutne viedli k zvýseniu cien, lebo nimi spôsobené náklady sa prenásali na zákazníkov. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, teda skutocným cielom týchto praktík bolo skreslit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. 70 Napokon je potrebné zdôraznit, ze osoba, ktorá sa plánuje stahovat a ktorá je v kontakte s dodávatelom, nie je skutocným zákazníkom stahovacích spolocností. V odôvodnení c. 264 rozhodnutia Komisia poukázala na to, ze prinálezí podniku alebo verejnej institúcii, ktorá platí za stahovanie, aby si vybrala stahovaciu spolocnost. Mnozstvo podnikov a verejných institúcií vyzaduje predlozenie viacerých ponúk práve preto, aby mali moznost výberu. V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenia, ze PP sa vystavovali preto, lebo zodpovedali trhovému dopytu, alebo ze sa predkladali az po tom, co si "zákazník" vybral stahovaciu spolocnost. 71 Výhrada zalozená na neexistencii akéhokolvek obmedzenia hospodárskej sútaze teda nemôze uspiet. - O dôkaze o existencii protisútazných úcinkov 72 Pokial ide o dôkaz protisútazných úcinkov, je potrebné poukázat na to, ze pri posudzovaní dohody podla clánku 81 ods. 1 ES sa vo vseobecnosti musí vziat do úvahy konkrétny rámec, v ktorom táto dohoda spôsobuje úcinky, a najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povaha sluzieb, ktorých sa táto dohoda týka, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúra dotknutého trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 73 Ako vsak správne uviedla Komisia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne úcinky dohody, pokial je zrejmé, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30). Preto sa pri posudzovaní dohody podla clánku 81 ods. 1 ES nemusí brat do úvahy konkrétny rámec, v ktorom táto dohoda spôsobuje úcinky, ak ide o dohodu, ktorá zahrna zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, ako je urcovanie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytu (pozri v tomto zmysle rozsudok European Night Services a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 136). 74 V prejednávanej veci praktiky spolocnosti Gosselin zahrnali zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze (pozri bod 67 vyssie). Za týchto okolností Komisia nebola povinná preukázat protisútazné úcinky. - O zodpovednosti za písomné dohody 75 Zalobkyne tvrdia, ze nemozno vyvodzovat zodpovednost spolocnosti Gosselin za konania, na ktorých sa nepodielala. 76 V tejto súvislosti je nesporné, ze Gosselin sa podielala na dvoch z troch praktík opísaných v rozhodnutí, konkrétne na dohode o províziách a na dohode o PP. Nikdy sa vsak nezúcastnila na písomnej dohode o cenách. Hoci podnik, ktorý sa vlastným správaním podielal na porusení, môze niest zodpovednost aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, platí to iba pocas obdobia jeho úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 83). Gosselin preto nemôze niest zodpovednost za správanie, ktoré sa skoncilo pred jej pristúpením ku kartelu. 77 Komisia vsak v rozhodnutí konstatovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES spolocnostou Gosselin iba za obdobie od 31. januára 1992 do 18. septembra 2002. Pokial ide o dlzku trvania úcasti na karteli, Komisia teda nálezite zohladnila skutocnost, ze Gosselin sa podielala na karteli az od roku 1992. Pokial ide o závaznost, táto otázka bude preskúmaná v bode 134 a nasl. nizsie. 78 Z toho istého dôvodu je irelevantné tvrdenie spolocnosti Gosselin, ze nevedela o písomných dohodách, kedze Komisia v rozhodnutí konstatovala jej zodpovednost za porusenie az od tohto dátumu. 79 Pokial ide o PP a provízie, je potrebné konstatovat, ze Gosselin nevyhnutne musela vediet o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, kedze tieto dve praktiky spocívali na vzájomnej spolupráci s partnermi, ktorí sa zakazdým menili. Tento systém totiz spocíval na zásade "do ut des", kedze kazdý podnik, ktorý zaplatil províziu alebo predlozil PP, mohol v budúcnosti ocakávat, ze sám bude mat z tohto systému prospech a získa provízie alebo PP. Tieto dohody teda neboli samostatné, ale vzájomne sa doplnali. 80 Táto cast zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. O údajnej neexistencii citelného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania 81 Zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze poskytovanie sluzieb, pri ktorých dochádza k premiestneniu majetku zákazníka cez hranice, nemozno postavit na roven dovozu alebo vývozu tovaru. 82 Zalobkyne dalej spochybnujú tvrdenie Komisie, ze obrat, ktorý úcastníci dosiahli s predmetnými sluzbami, prekrocil prahovú hodnotu 40 miliónov eur stanovenú v bode 53 usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, dalej len "usmernenia z roku 2004"). Zalobkyne najmä poznamenávajú, ze celkový predaj spomenutý v odôvodnení c. 540 predstavuje 21 323 734 eur, cize takmer polovicu tejto prahovej hodnoty. Pokial ide o prahovú hodnotu vo výske 5 % trhových podielov, zalobkyne zdôraznujú, ze ked sa chce Komisia odvolávat na trhové podiely, musí vymedzit relevantný trh. V rozhodnutí je síce uvedený "opis trhu", ale chýba v nom analýza alebo úvahy, ktoré by umoznili z právneho hladiska správne vymedzit relevantný trh. Zalobkyne navyse tvrdia, ze nezaznamenali nijaký rozdiel, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi - ci uz citelný, alebo nie - medzi obdobím pred skoncením porusenia a obdobím po jeho skoncení. 83 Zalobkyne napokon tvrdia, ze rozhodnutie nezodpovedá postupu uvedenému v bodoch 78 az 82 usmernení z roku 2004, ktoré sa týkajú výslovne prípadu kartelov vztahujúcich sa len na jeden clenský stát. 84 Pokial ide o prahové hodnoty stanovené v usmerneniach z roku 2004, Komisia poukazuje na to, ze tieto usmernenia stanovujú vyvrátitelnú pozitívnu domnienku, ze ovplyvnenie obchodu je citelné, ked celkový obrat prekrocí hodnotu 40 miliónov eur, alebo ked je celkový trhový podiel vyssí ako 5 %. Podla Komisie úcastníci kartelu v roku 2002 dosiahli na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami celkový obrat vo výske priblizne 41 miliónov eur. Okrem toho na základe odhadov týkajúcich sa rozsahu tohto trhu Komisia údajne bola schopná zistit, ze celkový podiel úcastníkov kartelu na trhu dosahoval priblizne 50 %. Naproti tomu odôvodnenie c. 540 rozhodnutia sa údajne týka stanovenia výsky pokuty vzhladom na postavenie kazdého z podnikov. 85 Komisia napokon poznamenáva, ze hoci zalobkyne spochybnujú presnost odhadu celkového podielu na trhu vo výske priblizne 50 %, nepopierajú skutocnost, ze tento podiel na trhu bol vyssí ako 5 %. Komisia v kazdom prípade údajne nie je povinná vymedzit trh, pokial zistila, ze cielom dohody bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu a ze táto dohoda bola uz vzhladom na svoju povahu spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Posúdenie Vseobecným súdom 86 Pokial ide v prvom rade o výhrady zalozené na prípadných rozdieloch medzi medzinárodnými stahovacími sluzbami a cinnostami dovozu a vývozu tovaru, je potrebné konstatovat, ze tieto rozdiely nie sú relevantné pre vymedzenie pôsobnosti práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Pojem "obchod medzi clenskými státmi" je totiz siroký pojem, ktorý zahrna kazdú hospodársku cinnost. Dokonca aj dohody, ktoré sa vztahujú len na územie jedného clenského státu, môzu patrit do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1981, Züchner, 172/80, Zb. s. 2021, bod 18, a z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 95 a tam citovanú judikatúru). Body 78 az 82 usmernení z roku 2004 sa navyse výslovne týkajú tejto poslednej uvedenej situácie. Hoci zalobkyne tvrdia, ze Komisia v tejto súvislosti nedodrzala svoje vlastné usmernenia, nespecifikujú, v com spocíva údajné porusenie týchto pravidiel. 87 Pokial ide o ostatné výhrady, Komisia tvrdí, ze spochybnenie vymedzenia trhu, a teda jej tvrdenia, ze boli dosiahnuté prahové hodnoty uvedené v bode 53 usmernení z roku 2004, je neúcinné. 88 Túto argumentáciu nemozno uznat. 89 Je pravda, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je Komisia oslobodená od povinnosti preukázat skutocné protisútazné úcinky dohôd alebo postupov, ktorých cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, a rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 30, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 12 az 15). 90 Podla ustálenej judikatúry vsak clánok 81 ods. 1 ES nemozno uplatnit, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spolocenstva alebo na hospodársku sútaz nie je "citelný". Dohoda totiz nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 81 ods. 1 ES, ked obmedzuje hospodársku sútaz alebo ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi iba v nepatrnej miere (rozsudky Súdneho dvora LTM, uz citovaný v bode 65 vyssie; Völk, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 7, a z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 a 17; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 207). 91 Preto má Komisia povinnost vymedzit v rozhodnutí prijatom na základe clánku 81 ES relevantný trh len vtedy, ked bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ich cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230). 92 Zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu pritom napádajú práve posúdenie Komisie týkajúce sa týchto podmienok uplatnenia clánku 81 ES, kedze vymedzenie a velkost trhu, ako aj trhové podiely sú v skutocnosti iba predbeznými otázkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 75). 93 V rozhodnutí Komisia na úcely preukázania citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi vychádzala zo svojich usmernení z roku 2004, v ktorých sú uvedené minimálne prahové hodnoty pre trhové podiely a konsolidované obraty dotknutých podnikov. Podla bodu 55 týchto usmernení si vsak uplatnenie prahovej hodnoty vo výske 5 % trhových podielov stanovenej v bodoch 52 a 53 týchto usmernení vyzaduje predchádzajúce urcenie relevantného trhu. 94 V dôsledku toho výhrady zalozené na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, na nesprávnom odhade jeho velkosti a trhových podielov dotknutých podnikov nie sú v rozsahu, v akom odkazujú na posúdenie citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a najmä na prahovú hodnotu vo výske 5 %, neúcinné. 95 Komisia navyse zdôraznuje, ze hoci zalobkyne spochybnujú presnost odhadu celkového podielu na trhu vo výske priblizne 50 %, výslovne nepopierajú skutocnost, ze tento podiel na trhu bol vyssí ako 5 %. Vzhladom na to, ze v rámci pozitívnej domnienky uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 stací, ak je splnená co i len jedna z alternatívnych podmienok, Komisia sa domnieva, ze tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit jej konstatovanie, ze protiprávne správanie bolo spôsobilé citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Zalobkyne vsak poznamenávajú, ze ked chce Komisia vychádzat z trhových podielov, musí vymedzit relevantný trh na základe ekonomických parametrov. Nepriamo teda spochybnujú prekrocenie prahovej hodnoty vo výske 5 %. 96 Je teda potrebné skúmat, ci Komisia v rozhodnutí preukázala citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. - O cezhranicnej povahe 97 Na pojednávaní Komisia tvrdila, ze cezhranicná povaha predmetných stahovaní postacuje na preukázanie ovplyvnenia obchodu. Je vsak potrebné konstatovat, ze táto povaha, ktorá nie je sporná, sama osebe nestací na preukázanie citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 98 Ak by totiz kazdá cezhranicná transakcia bola automaticky spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, judikatúrou stanovený pojem citelný charakter, ktorý je vsak podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze aj v prípade porusenia na základe ciela je potrebné, aby porusenie bolo spôsobilé citelne ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Vyplýva to navyse aj z usmernení z roku 2004, kedze pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vztahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú uz svojou povahou spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 99 Na pojednávaní vsak Komisia poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, Vereniging van Vlaamse Reisbureaus (311/85, Zb. s. 3801) na podporu svojho tvrdenia, ze samotná cezhranicná povaha stahovania postacovala na zalozenie jej právomoci. Je vsak potrebné konstatovat, ze uvedený rozsudok, a najmä bod 18 uvedeného rozsudku, sa netýka problematiky citelného charakteru ovplyvnenia obchodu. Tento pojem totiz v uvedenom rozsudku nie je ani spomenutý. 100 V kazdom prípade rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie zalozené výlucne na cezhranicnej povahe predmetného stahovania. Osobitne zo znenia, ako aj z kontextu odôvodnenia c. 372 rozhodnutia, v ktorom nie je spomenutý rozsudok Vereniging van Vlaamse Reisbureaus, uz citovaný v bode 99 vyssie, vyplýva, ze toto odôvodnenie neslúzi na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu. - O prahovej hodnote 40 miliónov eur 101 Pokial ide o prahovú hodnotu 40 miliónov eur stanovenú v bode 53 usmernení z roku 2004, zalobkyne správne tvrdia, ze je potrebné rozlísit obrat dosiahnutý subdodávatelom a obrat dosiahnutý spolocnostou, ktorá vykonáva kontrolu nad medzinárodným stahovaním. Aby sa totiz do odhadu predmetného objemu predaja nezahrnula dvakrát tá istá suma, od obratu dosiahnutého z predmetných sluzieb treba odpocítat obrat dosiahnutý subdodávatelom. V opacnom prípade by sa za to isté stahovanie táto posledná uvedená suma zahrnula najprv do obratu spolocnosti, ktorá vykonáva kontrolu nad poskytovaním sluzby, a opät aj do obratu subdodávatela. Okrem toho obraty subdodávatela neboli dosiahnuté na trhu so stahovacími sluzbami urcenými konecnému spotrebitelovi. 102 Vysvetlenie, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení c. 530 rozhodnutia na odôvodnenie svojho rozhodnutia vylúcit objem tohto predaja pri výpocte pokuty, je inak presvedcivé. Nemôze vsak vysvetlit, preco by sa do odhadu velkosti trhu na úcely urcenia existencie citelného ovplyvnenia obchodu mala zahrnút dvakrát tá istá suma. Tento odhad a odhad celkového obratu úcastníkov kartelu sú teda poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 103 Tento záver potvrdzujú odpovede Komisie na písomné a ústne otázky Vseobecného súdu. 104 Komisia sa po prvé usilovala zalozit svoju argumentáciu na bode 54 usmernení z roku 2004. Toto ustanovenie vsak iba vylucuje predaj medzi spolocnostami tej istej skupiny, avsak vôbec sa netýka otázky subdodávok. Nemozno z neho najmä vyvodit opacné tvrdenie, ktoré Komisia podla vsetkého uplatnuje. 105 Po druhé Komisia vo svojej písomnej odpovedi uviedla, ze jej prístup nevedie "nevyhnutne" k dvojnásobnému zapocítaniu toho istého stahovania, kedze po prvé niektoré belgické stahovacie spolocnosti neboli súcastou kartelu a po druhé subdodávky sa v niektorých prípadoch vykonávali na úcet zahranicných stahovacích spolocností. Komisia teda implicitne uznáva, ze v ostatných prípadoch tento prístup viedol k dvojnásobnému zahrnutiu obratu dosiahnutého subdodávatelmi. Komisia navyse na pojednávaní uznala, ze doslo k dvojnásobnému zapocítaniu v prípade, ak sa subdodávky realizovali medzi dvoma úcastníkmi kartelu. Okrem toho uznala, ze v prípade opravy jej metodiky v tomto smere by prahová hodnota 40 miliónov eur uz nebola dosiahnutá. 106 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze prahová hodnota 40 miliónov eur bola v prejednávanej veci dosiahnutá. - O prahovej hodnote 5 % 107 Pokial ide o prahovú hodnotu 5 %, zalobkyne tvrdia, ze na to, aby Komisia mohla vychádzat z prekrocenia tejto hodnoty, mala vymedzit trh. 108 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze logickým predpokladom výpoctu podielu na trhu je vymedzenie tohto trhu. Ako totiz Vseobecný súd uz uviedol v bode 92 vyssie, v bode 55 usmernení z roku 2004 sa výslovne uvádza, ze "na uplatnenie prahovej hodnoty trhového podielu je potrebné vymedzit relevantný trh, ktorý zahrna relevantný trh výrobkov a relevantný geografický trh". Táto povinnost este jasnejsie vyplýva z iných jazykových verzií tohto bodu (napríklad v anglictine "it is necessary" a v nemcine "muss"). 109 Okrem toho, pokial ide o záväznost usmernení prijatých Komisiou, Súdny dvor uz konstatoval, ze prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámi, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na príslusné prípady, sa dotknutá institúcia sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211). 110 Je pritom nesporné, ze Komisia nedodrzala povinnost stanovenú v bode 55 usmernení z roku 2004. Vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní zdôraznila nielen to, ze nebola povinná vymedzit relevantný trh, ale tiez to, ze ho nevymedzila. V dôsledku toho by sa konstatovanie Komisie, ze prahová hodnota 5 % bola dosiahnutá, malo v zásade odmietnut. 111 Za okolností prejednávanej veci sa vsak Vseobecný súd domnieva, ze Komisia napriek tomu z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze druhá alternatívna podmienka obsiahnutá v domnienke uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bola splnená. 112 Komisia totiz v odôvodneniach c. 88 az 94 rozhodnutia uviedla dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu. Komisia teda presne urcila dotknuté sluzby, ako aj trh. Vseobecný súd sa domnieva, ze takýto opis odvetvia môze byt dostatocný, kedze je dostatocne podrobný na to, aby Vseobecnému súdu umoznil overit základné tvrdenia Komisie, a kedze na základe toho celkový trhový podiel zjavne znacne prekracuje prahovú hodnotu 5 %. 113 V tejto súvislosti je potrebné poukázat po prvé na to, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze predmetnými sluzbami boli medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. Komisia správne poukázala na to, ze cielom kartelu bolo obmedzit hospodársku sútaz v odvetví medzinárodného stahovania do alebo z Belgicka. Predmetné stahovanie sa totiz vyznacovalo tým, ze jeho východiskovým alebo cielovým bodom bolo Belgicko, ze vsetky stahovacie spolocnosti mali sídlo v Belgicku a ze cinnost kartelu prebiehala v Belgicku. Okrem toho Komisia pri svojom odhade velkosti trhu vzala do úvahy obraty zahranicných spolocností na tomto trhu. 114 Po druhé Komisia na základe toho odhadla velkost trhu na 83 miliónov eur a celkový trhový podiel úcastníkov kartelu priblizne na 50 %. Tieto údaje je potrebné upravit s cielom zohladnit opravy vyplývajúce z rozhodnutia K(2009) 5810 (bod 19 vyssie) a z vylúcenia objemu predaja dosiahnutého zo subdodávok (bod 102 vyssie), co podla Komisie vedie k celkovému obratu vyse 20 miliónov eur a k celkovému trhovému podielu takmer 30 %. Tento trhový podiel je vsak stále ovela väcsí ako prahová hodnota 5 %. 115 Po tretie v reakcii na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní Gosselin sama konstatovala, ze na to, aby prahová hodnota 5 % nebola dosiahnutá, by trh musel byt ovela väcsí. Velkost trhu by totiz musela predstavovat viac ako 400 miliónov eur. Takúto velkost relevantného trhu by vsak bolo mozné dosiahnut jedine v prípade, ak by sa vychádzalo z ovela sirsie vymedzeného trhu, ako je trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý vsak Komisia správne identifikovala ako relevantný trh. 116 Za týchto okolností sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia výnimocne mohla vychádzat z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení. 117 Napokon, ako Komisia správne poznamenala, v rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok. 118 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhrada zalozená na neexistencii citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi sa musí zamietnut. 119 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut ako celok. 3. O stvrtom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o druhom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré smerujú k znízeniu pokuty 120 Tento zalobný dôvod sa skladá zo styroch castí. V rámci prvej casti zalobkyne namietajú porusenie clánku 23 ods. 2 písm. a) a ods. 3 nariadenia c. 1/2003, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení z roku 2006 pri urcovaní závaznosti porusenia. Ostatné casti sa týkajú porusenia tých istých ustanovení pri urcovaní dlzky trvania porusenia (druhá cast, ktorú uvádza iba Gosselin), pri urcovaní hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pri výpocte základnej výsky pokuty (druhá a tretia cast), a pri odmietnutí polahcujúcich okolností (tretia a stvrtá cast). O závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 121 Zalobkyne tvrdia, ze existuje znacný kvalitatívny rozdiel medzi stahovacími spolocnostami, ktoré sa podielali na "klasickom" cenovom karteli, ktorý bol zalozený na stretnutiach a písomných dohodách, a ostatnými spolocnostami (ako napríklad Gosselin), ktoré sa podielali len na províziách a PP. "Klasický" kartel údajne poskytoval rámec pre správanie úcastníkov kartelu na trhu, zatial co provízie a PP sa údajne uplatnovali v konkrétnych prípadoch. 122 Komisia vsak údajne pouzila v prípade vsetkých dotknutých spolocností rovnakú sadzbu 17 % bez toho, aby vykonala individuálne posúdenie a zohladnila vsetky relevantné okolnosti, ako je uvedené v bode 20 usmernení z roku 2006. Preto zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd aspon stanovil relevantnú percentuálnu sadzbu pre výpocet pokuty na úroven nizsiu ako 17 %. 123 Podla Komisie argumentácia zalobkýn spocíva na mylnej predstave, ze dohody týkajúce sa provízií a PP sú menej závazné ako dohody týkajúce sa minimálnych cien. Posúdenie Vseobecným súdom 124 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia mala zohladnit vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu a ze existuje znacný kvalitatívny rozdiel medzi cenovým kartelom a ostatnými praktikami. - O povinnosti zohladnit vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu 125 Pokial ide o prvú výhradu, je potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 542 rozhodnutia Komisia uviedla, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktoré majú za následok také obmedzenie, aké bolo zistené v prejednávanej veci, mozno uz na základe ich samotnej povahy povazovat za "velmi závazné" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom. Na podporu tohto tvrdenia Komisia tak v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k zalobe poukázala na rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia (T-241/01, Zb. s. II-2917). 126 V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze závaznost sa musí posudzovat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej sútaze, ze závaznost porusenia mozno stanovit na základe povahy a ciela zneuzívajúceho správania a ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze okolnosti týkajúce sa ciela správania môzu mat pri stanovení výsky pokuty väcsí význam ako okolnosti týkajúce sa jeho úcinkov (pozri bod 83 rozsudku a tam citovanú judikatúru). 127 V prejednávanej veci bolo cielom porusenia urcenie cien a rozdelenie trhov. Takéto zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze je uz svojou povahou mimoriadne závazné. 128 Okrem toho na rozdiel od usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia z roku 1998") v usmerneniach o pokutách z roku 2006 uz nie je uvedené, ze na posúdenie závaznosti je potrebné vziat do úvahy "efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom," ani "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 129 Usmernenia z roku 2006 vsak v bode 20 výslovne stanovujú, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne [pre] kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". Okrem toho usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná výska pokuty musí "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia". Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" (bod 21 usmernení). 130 Preto Komisia nemôze vykonat diskrecnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak urcit presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohladnenia osobitných okolností veci. Bod 22 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". 131 Tento problém spojený s urcením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o urcení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podla bodu 23 usmernení z roku 2006 zohladnovaný podiel predaja obvykle stanoví "v hornej casti stupnice". Z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %. 132 V prejednávanej veci nie je potrebné zrusit rozhodnutie v tomto smere z dôvodu, ze sadzba 17 % bola stanovená iba na základe samotnej závaznej povahy porusenia. Pokial totiz Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je potrebné vziat do úvahy doplnujúce skutocnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyssej sadzby. V tejto súvislosti Gosselin urcite netvrdí, ze Komisia mala stanovit vyssiu sadzbu, a Komisia nenavrhla Vseobecnému súdu, aby zvýsil pokutu. 133 V dôsledku toho sa výhrada zalozená na abstraktnom urcení závaznosti porusenia musí zamietnut. - O údajnom znacnom kvalitatívnom rozdiele 134 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom znacnom kvalitatívnom rozdiele medzi cenovým kartelom a ostatnými praktikami, ktorá sa zhoduje s piatym zalobným dôvodom nadácie Portielje zalozeným na údajnom porusení zásady rovnosti, je potrebné poukázat na ustálenú judikatúru, podla ktorej zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné zásady práva Spolocenstva, zakazuje nielen to, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, ale tiez aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. októbra 1986, Christ-Clemen a i./Komisia, 91/85, Zb. s. 2853, bod 10, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25 a tam citovanú judikatúru). 135 Je vsak potrebné konstatovat, ze v rámci posúdenia závaznosti porusenia Komisia pri výbere stanovenej casti hodnoty predaja skutocne nezaobchádzala s úcastníkmi rozdielne, ale ze na vsetky dotknuté podniky uplatnila jednotnú sadzbu 17 %. Komisia tento postup odôvodnuje skutocnostou, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie. 136 Vzniká teda otázka, ci vzhladom na judikatúru mohla Komisia odmietnut akékolvek rozdielne zaobchádzanie s úcastníkmi porusenia a akékolvek zohladnenie osobitných okolností predmetného prípadu s cielom urcit závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Gosselin. 137 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 150). Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 119). 138 Z mnohých rozsudkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu navyse vyplýva, ze závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohladní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 33 a tam citovanú judikatúru, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106; rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 83 a nasl.). Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel alebo zohrával mensiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 90, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 429 a tam citovanú judikatúru). 139 V súdnej praxi Vseobecného súdu sa vsak posúdenie individuálnych okolností spravidla neuskutocnuje v rámci posúdenia závaznosti porusenia, teda pri stanovení základnej výsky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 100 a nasl., potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke). 140 Táto judikatúra je vsak v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 137 a 138 vyssie. V týchto rozsudkoch bol totiz pojem "závaznost" pouzitý vseobecným spôsobom na opísanie intenzity porusenia, a nie v technickom zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút. Komisia preto mohla zohladnit niektoré aspekty "závaznosti" v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v rámci polahcujúcich a pritazujúcich okolností, a nie v rámci "závaznosti" v zmysle svojich usmernení k metóde stanovovania pokút. 141 To je najmä prípad posúdenia relatívnej závaznosti úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení, ktorého sa dopustili viaceré podniky. Súdny dvor v tejto súvislosti potvrdil, ze pokial ide o usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), relatívna závaznost úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusení musí byt preskúmaná v rámci prípadného uplatnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 27). V prípade jediného a nepretrzitého porusenia sa teda pojem "porusenie" tak, ako sa pouzíva v usmerneniach z roku 1998, vztahuje na celkové porusenie, do ktorého sú zapojené viaceré podniky, a "závaznost" tohto jediného porusenia je rovnaká pre vsetkých úcastníkov. 142 Rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, sa vsak týka usmernení z roku 1998. Ako uz bolo uvedené v bode 129 vyssie, usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Po prvé bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné"). Súcasný systém obsahujúci stupnicu od 0 do 30 % umoznuje presnejsiu diferenciáciu v závislosti od závaznosti porusení. 143 Po druhé boli zrusené pausálne sumy. V súcasnosti sa základná výska vypocítava na základe hodnoty predaja dosiahnutého kazdým jednotlivým podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením. Táto nová metodika umoznuje teda lahsie zohladnit rozsah individuálnej úcasti kazdého podniku na porusení v rámci posudzovania jeho závaznosti. Umoznuje tiez zohladnit prípadné znízenie závaznosti jediného porusenia postupom casu. 144 Po tretie Komisia na pojednávaní potvrdila, ze vo svojej rozhodovacej praxi uz nevyhnutne neuplatnuje jednotnú sadzbu na vsetkých úcastníkov porusenia. V rozhodnutiach "Candle waxes", K(2008) 5476 z 1. októbra 2008 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C.39.181 - Svieckové vosky), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku zo 4. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, s. 17), a "Heat stabilisers", K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku z 12. novembra 2010 (Ú. v. EÚ C 307, s. 9), Komisia totiz uplatnila rozdielne sadzby na rozdielne kategórie úcastníkov predmetných kartelov v závislosti od relatívnej závaznosti ich úcasti na porusení. Konkrétne v tejto poslednej uvedenej veci bola stanovená vyssia sadzba pre podniky, ktoré sa podielali nielen na urcovaní cien, ale aj na rozdelovaní zákazníkov a/alebo trhu. 145 Nová metodika vsak nestanovuje takýto postup. Hoci judikatúra citovaná v bodoch 137 a 138 vyssie uvádza, ze je potrebné zohladnit relatívnu závaznost úcasti na porusení a osobitné okolnosti veci, Komisia môze na základe usmernení z roku 2006 takéto zohladnenie uskutocnit pri posúdení závaznosti porusenia alebo pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. V prípade, ak Komisia pouzije tento posledný uvedený postup, vsak musí posúdenie polahcujúcich a pritazujúcich okolností umoznit primerané zohladnenie relatívnej závaznosti úcasti na jedinom porusení, ako aj prípadnej zmeny tejto závaznosti postupom casu. 146 V prejednávanej veci Komisia stanovila jednotnú sadzbu 17 % pre vsetky predmetné podniky. Vzhladom na to, ze Gosselin tvrdí, ze relatívna závaznost jej úcasti je mensia ako závaznost ostatných zúcastnených podnikov a ze sa mali zohladnit viaceré osobitné ci neobvyklé okolnosti, jej argumentácia bude preskúmaná v rámci výhrad zalozených na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností zo strany Komisie. 147 Preto je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu a zohladnit tvrdenia spolocnosti Gosselin v rámci preskúmania stvrtej casti (bod 180 a nasl. nizsie). O dlzke trvania porusenia 148 Túto cast zalobného dôvodu uvádza len Gosselin. Tvrdenia úcastníkov konania 149 Gosselin poznamenáva, ze Komisia v odôvodnení c. 379 rozhodnutia výslovne uznala, ze spis neobsahuje listiny preukazujúce vykonávanie protisútazných dohôd touto spolocnostou pocas obdobia viac ako troch celých rokov, konkrétne od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996. 150 Na tejto neexistencii dôkazov podla spolocnosti Gosselin nic nemení tvrdenie, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie, alebo ze Gosselin sa od tohto porusenia nikdy nedistancovala. Pokial ide o prvé tvrdenie, Gosselin tvrdí, ze táto skutocnost nezbavuje Komisiu dôkazného bremena, pokial ide o preukázanie konkrétnej dlzky trvania úcasti spolocnosti Gosselin na porusení. Pokial ide o druhé tvrdenie, Gosselin tvrdí, ze judikatúra uvedená v rozhodnutí, podla ktorej sa dotknutý podnik musí verejne a jednoznacne distancovat od kartelu, sa vzdy týka "klasických" kartelov, v rámci ktorých sa uskutocnili mnohostranné stretnutia, pocas ktorých boli výslovne vyjadrené ciele obmedzujúce hospodársku sútaz. Táto judikatúra sa teda nevztahuje na spolocnost Gosselin, ktorá sa údajne nezúcastnila na nijakom stretnutí kartelu. Gosselin napokon poukazuje na to, ze obdobie troch rokov je mimoriadne dlhé, takze vo vztahu k nej nemozno hovorit o preukázanej nepretrzitosti porusenia. 151 Komisia uznáva, ze pokial ide o spolocnost Gosselin, spis neobsahuje nijakú listinu týkajúcu sa konkrétnych prípadov provízií a PP pocas obdobia od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996, avsak zastáva názor, ze z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov mozno vyvodit záver, ze úcast spolocnosti Gosselin na karteli pokracovala aj pocas tohto obdobia. Komisia poukazuje na to, ze ide o prechodné obdobie a ze Gosselin definitívne neukoncila svoju úcast na karteli v októbri 1993. Z dostupných dôkazov údajne tiez vyplýva, ze cinnost kartelu ako taká zostala pocas predmetného obdobia nezmenená a ze nebola pozastavená. Komisia napokon konstatuje, ze Gosselin sa na zaciatku predmetného obdobia od kartelu verejne a jednoznacne nedistancovala. Posúdenie Vseobecným súdom 152 Gosselin v podstate tvrdí, ze pocas obdobia od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996 (dalej len "sporné obdobie") sa nepodielala na karteli, takze násobný koeficient zohladnujúci pocet rokov úcasti na porusení by sa mal znízit. 153 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie porusení clánku 81 ods. 1 ES, spocíva na Komisii a ze Komisia musí predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré odôvodnujú pevné presvedcenie, ze doslo k údajnému poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 62). 154 Osobitne to platí pre dôkazy týkajúce sa kritéria dlzky trvania porusenia, ktorého význam sa v usmerneniach z roku 2006 podstatne zvýsil. V prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, je teda Komisia povinná predlozit dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska, tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene v rozpätí dvoch konkrétnych dátumov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 125 a tam citovanú judikatúru). 155 V prejednávanej veci je nesporné, ze neexistujú listinné dôkazy týkajúce sa sporného obdobia. 156 Komisia vsak v rozhodnutí a vo svojich vyjadreniach poukázala na judikatúru, podla ktorej sa podnik na to, aby ukoncil svoju zodpovednost, musí verejne a jednoznacne distancovat od kartelu tak, aby si ostatní úcastníci boli vedomí toho, ze tento podnik uz nepodporuje vseobecné ciele kartelu. 157 V tejto súvislosti je pravda, ze ak bola preukázaná úcast na mnohostranných stretnutiach, prinálezí dotknutému podniku, aby predlozil dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach vôbec nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil s odlisným úmyslom ako oni (rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 81, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155). 158 Táto judikatúra sa vsak týka kartelov, v rámci ktorých sa uskutocnili mnohostranné stretnutia, pocas ktorých boli uvedené protisútazné ciele. Ako Súdny dvor uviedol v bode 82 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 37 vyssie, táto právna zásada je odôvodnená tým, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na takýchto stretnutiach bez toho, aby sa verejne distancoval od ich obsahu, vyvolal u ostatných úcastníkov dojem, ze súhlasí s výsledkom týchto stretnutí a ze ho bude dodrziavat. V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze Gosselin sa na takýchto stretnutiach nezúcastnila. 159 Preto prinálezalo Komisii, aby predlozila dôkaz o dlzke trvania úcasti spolocnosti Gosselin, pricom sa nemohla odvolávat na zmiernenie dôkazného bremena vyplývajúce z vyssie citovanej judikatúry. 160 Je vsak potrebné konstatovat, ze pokial ide o sporné obdobie, nepriame dôkazy uvedené Komisiou nie sú spôsobilé z právneho hladiska dostatocne preukázat úcast spolocnosti Gosselin na karteli. 161 Po prvé, pokial Komisia poukazuje na to, ze sporné obdobie je prechodným obdobím a ze Gosselin definitívne neukoncila svoju úcast na karteli v októbri 1993, je potrebné konstatovat, ze to vyplýva zo skutocnosti, ze ide o prerusenie. Samotná skutocnost, ze Gosselin sa podielala na karteli tak pred predmetným obdobím, ako aj po nom je teda irelevantná. Okrem toho skutocnost, ze bola konstatovaná zodpovednost spolocnosti Gosselin za úcast na karteli len do 18. septembra 2002, z ktorého pochádza posledný listinný dôkaz, hoci kartel existoval az do septembra 2003, svedcí o tom, ze je mozné ukoncit úcast na karteli aj bez výslovného vyhlásenia. 162 Po druhé Komisia tvrdí, ze Gosselin sa podielala na tých istých protisútazných praktikách tak po novembri 1996, ako aj pred októbrom 1993 a ze medzi týmito dvoma dátumami nedoslo k nijakej zmene v jej správaní v rámci kartelu. Vzhladom na to, ze spôsob fungovania kartelu sa pocas sporného obdobia nezmenil, vsak úcast spolocnosti Gosselin mohla mat len rovnakú formu ako predtým. 163 Po tretie Komisia v odôvodnení c. 274 rozhodnutia uviedla, ze samotná skutocnost, ze PP nie je obsiahnutá v jej spise, neznamená, ze táto ponuka nikdy nebola vystavená. Dôkazy obsiahnuté v spise údajne svedcia o tom, ze niektoré PP boli zaslané priamo osobe, ktoré sa stahovala. Podla tohto odôvodnenia z interného dokumentu spolocnosti Allied Arthur Pierre týkajúceho sa stahovania z Bruselu (Belgicko) do Lisabonu (Portugalsko) vyplýva, ze PP boli vyziadané od spolocností Gosselin a Ziegler. Okrem toho sa v nom uvádza, ze Gosselin "posle PP dnes postou [a ze] zákazník je o tom informovaný". Toto stahovanie sa vsak uskutocnilo v roku 1998, cize po spornom období. 164 Po stvrté Komisia na pojednávaní uznala, ze neexistujú iné dôkazy o úcasti spolocnosti Gosselin na porusení pocas sporného obdobia. 165 Po piate, pokial ide o dlzku sporného obdobia, je potrebné poukázat na to, ze otázka, ci uvedené obdobie je alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby predstavovalo prerusenie porusenia, nemozno skúmat abstraktne. Naopak je potrebné posúdit ju v kontexte fungovania predmetného kartelu (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 89 a nasl.). 166 V prejednávanej veci z tabulky c. 3 uvedenej v odôvodnení c. 280 rozhodnutia vyplýva, ze dotknuté podniky boli obvykle viackrát rocne v kontakte na úcely vyhotovenia PP alebo vyplatenia provízií. Vzhladom na to, ze tieto praktiky boli zalozené na zásade "do ut des" (pozri bod 79 vyssie), bola totiz potrebná urcitá kontinuita spolupráce v rámci kartelu. Dlzka obdobia, pocas ktorého sa Gosselin nepodielala na týchto praktikách, pritom predstavuje viac ako tri roky. Vzhladom na to, ze toto obdobie je ovela dlhsie ako obdobia, pocas ktorých predmetné podniky obvykle prejavovali svoju vôlu obmedzit hospodársku sútaz vyhotovovaním PP alebo vyplácaním provízií, je potrebné konstatovat, ze Komisia nepredlozila dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, tak, aby bolo mozné dôvodne sa domnievat, ze porusenie nepretrzite pokracovalo od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996. 167 Po sieste Komisia v rozhodnutí uviedla, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie. Ako vsak uviedla Gosselin, je potrebné konstatovat, ze na neexistencii listinných dôkazov týkajúcich sa sporného obdobia nic nemení tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 380 rozhodnutia, ze predmetný kartel predstavuje jediné a nepretrzité porusenie. Na základe takého konstatovania totiz nemozno vyvodit zodpovednost spolocnosti Gosselin za celú dlzku trvania kartelu. Bod 24 usmernení z roku 2006 neodkazuje na dlzku trvania porusenia, ale na dlzku trvania úcasti kazdého podniku na porusení. Preto je este stále potrebné urcit dlzku trvania individuálnej úcasti na karteli, ako to Komisia urobila v rozhodnutí. 168 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze treba vyhoviet druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia, a preto je potrebné zrusit rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje zodpovednost spolocnosti Gosselin za jej úcast na karteli pocas sporného obdobia. Dlzka sporného obdobia sa teda musí odpocítat od dlzky trvania 10 rokov a 7 mesiacov stanovenej v odôvodnení c. 548 rozhodnutia. Úcast spolocnosti Gosselin teda trvala 7 rokov a 6 mesiacov. 169 Vzhladom na to, ze Gosselin po spornom období obnovila a zopakovala svoju úcast na porusení, v prípade ktorého nepopiera, ze ide o ten istý kartel, na ktorom sa podielala pred prerusením, premlcanie v zmysle clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa v prejednávanej veci neuplatní. Je vsak potrebné zmenit rozhodnutie s cielom znízit pokutu ulozenú spolocnosti Gosselin, a tak zohladnit skutocnú dlzku trvania jej úcasti na karteli. Konkrétne dôsledky tejto zmeny sú specifikované v bode 174 nizsie. O hodnote predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky Tvrdenia úcastníkov konania 170 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v rozhodnutí vychádzala z nesprávnej sumy, pokial ide o hodnotu predaja. Táto chyba údajne vyplýva z toho, ze úctovný rok spolocnosti Gosselin nezodpovedá kalendárnemu roku. Komisia teda údajne mala zohladnit ako "posledný celý rok, v ktorom sa podnik podielal na porusení," (v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006) posledný úctovný rok pred skoncením porusenia. Vzhladom na to, ze z rozhodnutia vyplýva, ze 18. september 2002 je dátumom skoncenia porusenia, týmto posledným úctovným rokom je údajne úctovný rok od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 (ktorému zodpovedá obrat vo výske 1 607 946,90 eura), a nie úctovný rok od 1. júla 2000 do 30. júna 2001, ktorý bol zohladnený v rozhodnutí. 171 Komisia vo vyjadrení k zalobe uznáva, ze usmernenia z roku 2006 neposkytujú úplnú odpoved na otázku, z ktorých údajov má v zásade vychádzat. V duplike Komisia tiez uznáva, ze obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 je vhodnejsím referencným rokom ako referencný rok pouzitý v rozhodnutí. Posúdenie Vseobecným súdom 172 Dna 24. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5810, ktorým bolo rozhodnutie zmenené a doplnené, pokial ide o hodnotu predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin a nadácii Portielje (pozri bod 19 vyssie). V tomto rozhodnutí Komisia zohladnila ako referencný rok obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002, a teda relevantný obrat vo výske 1 607 946 eur. Preto bola pokuta ulozená spolocnosti Gosselin znízená na 3,28 milióna eur, pricom za 270 000 eur z tejto sumy zodpovedá spolocne a nerozdielne Portielje. 173 Vzhladom na to, ze Komisia uznala dôvodnost tretej casti tohto zalobného dôvodu, a preto zmenila rozhodnutie, uz nie je potrebné rozhodnút o tejto casti zalobného dôvodu. 174 Kedze dlzka trvania porusenia uz bola skrátená na 7 rokov a 6 mesiacov (pozri bod 168 vyssie), pokuta ulozená spolocnosti Gosselin sa musí znízit na 2,32 milióna eur (opravený obrat vynásobený 0,17 a 7,5 a zvýsený o dodatocnú sumu z dôvodu odstrasenia). O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania 175 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v rozhodnutí neoprávnene odmietla uplatnit polahcujúcu okolnost súvisiacu s obmedzenou úcastou a nepatrnou úlohou spolocnosti Gosselin. Zalobkyne v tejto súvislosti po prvé tvrdia, ze Gosselin nebola zapojená do tvorby kartelu a ze sa nepodielala na cenových dohodách. Jej údajná úcast na dohodách o províziách bola údajne velmi obmedzená a sporadická. 176 Po druhé zalobkyne zastávajú názor, ze v rozhodnutí nebolo vôbec preukázané, ze Gosselin vedela alebo musela vediet, ze jej konanie je súcastou celkového plánu a ze tento celkový plán sa vztahuje na vsetky prvky kartelu. Okrem toho zalobkyne popierajú, ze prípadná zodpovednost za celý kartel postacuje na odmietnutie polahcujúcej okolnosti, ktorá je zalozená práve na velmi obmedzenej úlohe konkrétneho podniku. 177 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze oddelenia podnikov a institúcií poverené stahovaním dokonale poznali mechanizmus PP a povazovali ho za nástroj, ktorý im umoznil lahko skompletizovat administratívne spisy týkajúce sa stahovania. Vzhladom na to, ze islo o prax, ktorú dotknuté stahovacie spolocnosti neutajovali, oddelenia poverené stahovaním údajne museli vediet o existencii PP. Pokial ide o spolocnost Gosselin, spis obsahuje príklad týkajúci sa úradníka Spolocenstva oprávneného podpisovat zmluvy o medzinárodnom stahovaní, ktorý si údajne vyziadal PP. 178 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Posúdenie Vseobecným súdom 179 Z rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nezohladnila nijakú polahcujúcu okolnost. Zalobkyne vsak tvrdia, ze Komisia mala vziat do úvahy skutocnost, ze Gosselin nebola zapojená do tvorby kartelu a ze sa nepodielala na cenových dohodách (prvá výhrada), ze Gosselin nevedela, ze jej konanie je súcastou celkového plánu (druhá výhrada), a ze niektorí zamestnanci Komisie vedeli o praxi PP (tretia výhrada). - O prvej a druhej výhrade 180 Pokial ide po prvé o tvrdenie, ze Gosselin sa nepodielala na vytváraní kartelu a ze sa nepodielala na písomných dohodách, je potrebné konstatovat, ze dôkaz o jej prvej úcasti na vykonávaní dohody o províziách v skutocnosti pochádza z roku 1992, zatial co tieto praktiky sa zacali uplatnovat v 80. rokoch. Táto okolnost je vsak relevantná iba v rámci otázky, ci podnik zohrával úlohu vodcu alebo podnecovatela, ktorú mozno povazovat za pritazujúcu okolnost podla bodu 28 usmernení z roku 2006. Naproti tomu skutocnost, ze podnik sa aktívne nepodielal na vykonávaní predmetných protisútazných dohôd, ako taká nepredstavuje polahcujúcu okolnost. 181 Pokial ide po druhé o údajne velmi obmedzenú povahu jej úcasti na porusení, je nesporné, ze Gosselin sa nikdy nezúcastnila na písomných dohodách o urcovaní cien alebo na stretnutiach s protisútazným cielom. 182 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze podla bodu 29 tretej zarázky usmernení z roku 2006 musí podnik na dosiahnutie znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností "doká[zat], ze jeho úcast na porusení je významne znízená", a "v dôsledku toho preuká[zat], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". Tieto podmienky vsak v prejednávanej veci nie sú splnené. 183 Pouzitie výrazu "napríklad" vsak naznacuje, ze zoznam okolností uvedených v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je taxatívny. Okrem toho, ako bolo konstatované v rámci stvrtého zalobného dôvodu nadácie Portielje a druhého zalobného dôvodu spolocnosti Gosselin, je potrebné zohladnit osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä úcast alebo neúcast podniku na vsetkých zlozkách porusenia - ak nie pri posudzovaní závaznosti porusenia, tak aspon pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Táto povinnost bola totiz jedným z dôvodov, ktoré umoznili Súdnemu dvoru konstatovat, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie nespochybnuje zásadu, podla ktorej má zodpovednost za porusenia práva hospodárskej sútaze osobnú povahu (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 84). Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarázke nemôzu zarucit túto moznost. Preto je potrebné posúdit osobitné okolnosti prejednávanej veci. 184 V tejto súvislosti je nesporné, ze predmetné porusenie sa postupom casu vyvíjalo. Písomné dohody sa uplatnovali pocas prvej fázy porusenia od roku 1984 az do zaciatku 90. rokov a následne boli ukoncené. Druhá fáza porusenia sa vyznacuje vyuzívaním PP a provízií. V dôsledku toho sa cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit podla clánku 19 usmernení z roku 2006, mohla v zásade postupom casu menit. Táto okolnost by mohla odôvodnit aj znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 185 Treba vsak konstatovat, ze správanie, na ktorom sa Gosselin podielala, nepredstavuje menej závazné porusenie ako písomné dohody o urcovaní cien alebo stanovenie ceny za urcité stahovania ad hoc. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Gosselin mali totiz aj PP a provízie vplyv na ceny (pozri bod 67 a nasl. vyssie). Za okolností prejednávanej veci je pre posúdenie závaznosti porusenia tiez bezvýznamná skutocnost, ze Gosselin sa nezúcastnila na stretnutiach s protisútazným cielom, ktoré sa v období, ked bola úcastníckou kartelu, uz nekonali, kedze kartel fungoval prostredníctvom mechanizmov, v dôsledku ktorých boli takéto stretnutia zbytocné. 186 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla stanovit jednotnú sadzbu za celú dlzku trvania jediného a nepretrzitého porusenia a nemusela zohladnit vývoj tohto porusenia postupom casu ako polahcujúcu okolnost. 187 Pokial ide po tretie o výhradu zalobkýn, ze prípadná zodpovednost za jediné a nepretrzité porusenie nestací na odmietnutie polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa obmedzenej úlohy konkrétneho podniku, je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je správne. Skutocnost, ze Gosselin nevedela o celkovom pláne kartelu, vsak nie je polahcujúcou okolnostou. Toto tvrdenie by bolo relevantné, ak by zalobkyne chceli spochybnit konstatovanie jediného a nepretrzitého porusenia, avsak takúto výhradu neuviedli. 188 Preto je potrebné tieto výhrady zamietnut. - O tretej výhrade 189 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia vedela o praktike PP, je potrebné konstatovat, ze bod 29 posledná zarázka usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "[mozno] znízit základnú výsku pokuty..., ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". 190 Spis vsak neobsahuje ziadny dôkaz preukazujúci, ze Komisia ako institúcia povolila, podporovala alebo ziadala PP. Komisia skutocne nemala nijaký záujem na podporovaní alebo tolerovaní systému PP, kedze poskodzoval jej záujmy. Skutocnost, ze niektorí zamestnanci poziadali o PP v prípade stahovaní, ktoré v konecnom dôsledku hradila Komisia, neznamená, ze institúcia vedela o tejto praktike, ani ze sa na nej podielala, kedze je potrebné rozlisovat medzi zamestnancami Komisie a Komisiou ako institúciou. Samotná osoba, ktorá je v kontakte so spolocnostou, ktorá uskutocnuje stahovanie, nie je skutocným zákazníkom stahovacích spolocností. Skutocným zákazníkom je institúcia alebo podnik, pre ktorý táto osoba pracuje a ktorý hradí náklady na stahovanie. 191 Za predpokladu, ze zamestnanec institúcie poziadal o PP, Gosselin musela vediet, ze takéto ziadosti nemohli byt predlozené v mene institúcií alebo na ich podnet, kedze zjavne odporovali ich financným záujmom. Poziadavka predlozit dve alebo tri ponuky mala totiz zarucit práve minimálny stupen hospodárskej sútaze a zabránit tomu, aby jediná stahovacia spolocnost mohla jednostranne urcit cenu stahovania. 192 Samotná vedomost o protisútaznom správaní okrem toho neznamená, ze toto správanie bolo implicitne "povolené alebo podporované" Komisiou v zmysle bodu 29 poslednej zarázky usmernení z roku 2006. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. 193 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze tvrdenia spolocnosti Gosselin sa týkajú iba PP. Prax týkajúca sa PP je vsak iba jednou zo zloziek jediného a nepretrzitého porusenia. Uvedené tvrdenia v ziadnom prípade neodôvodnujú vyplácanie provízií. 194 Túto výhradu, a tým aj poslednú cast tohto zalobného dôvodu je teda potrebné zamietnut. 4. O piatom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o tretom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré sú zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 195 Tento zalobný dôvod je uvedený subsidiárne a skladá sa z dvoch castí. Tvrdenia úcastníkov konania 196 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze v prípade zamietnutia ich tvrdení uvedených v tejto súvislosti v rámci predchádzajúcich zalobných dôvodov by sa mal clánok 2 písm. e) rozhodnutia zrusit pre porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze Komisia pri stanovení pokuty vôbec nezohladnila objektívny kvalitatívny rozdiel medzi správaním zalobkýn a správaním stahovacích spolocností, ktoré sa podielali na "klasickom" karteli (Arthur Pierre, Interdean, Transworld a Ziegler). 197 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze v prípade zamietnutia ich tvrdení uvedených v tejto súvislosti v rámci predchádzajúcich zalobných dôvodov by pri urcení hodnoty predaja na úcely výpoctu pokuty doslo k rozdielnemu zaobchádzaniu so spolocnostou Gosselin, ktoré nie je objektívne odôvodnené. 198 Komisia poukazuje na svoje pripomienky v rámci predchádzajúcich zalobných dôvodov. Posúdenie Vseobecným súdom 199 Prvá cast tohto posledného zalobného dôvodu sa nijako neodlisuje od druhého zalobného dôvodu spolocnosti Gosselin. V podstate uz bola preskúmaná (pozri bod 134 a nasl. vyssie). 200 Vzhladom na to, ze Komisia uznala dôvodnost tretej casti druhého zalobného dôvodu spolocnosti Gosselin týkajúcej sa hodnoty predaja, uz nie je potrebné skúmat druhú cast tohto zalobného dôvodu, ktorá bola uvedená len subsidiárne. 201 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné zrusit rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka nadácie Portielje (bod 59 vyssie) a v akom sa v nom konstatuje, ze Gosselin sa podielala na porusení clánku 81 ods. 1 ES pocas obdobia od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996 (bod 168 vyssie). Okrem toho uz nie je potrebné rozhodnút o casti zalobného dôvodu týkajúcej sa hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin (bod 173 vyssie). Táto pokuta sa teda musí znízit na 2,32 milióna eur (bod 174 vyssie). V zostávajúcej casti je potrebné zalobu vo veci T-208/08 zamietnut. O trovách 202 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci T-209/08 úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi nadácie Portielje. Vo veci T-208/08 mal kazdý z úcastníkov konania úspech len v casti predmetu konania a konanie bolo ciastocne zastavené. Preto je opodstatnené ulozit v súlade s clánkom 87 ods. 3 a 6 rokovacieho poriadku kazdému úcastníkovi konania povinnost znásat vlastné trovy konania v tejto veci. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Vo veci T-208/08 sa rozhodnutie Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 -- Medzinárodné stahovacie sluzby) zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze Gosselin Group NV sa v období od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996 podielala na porusení clánku 81 ods. 1 ES. 2. Výska pokuty ulozenej Gosselin Group v clánku 2 rozhodnutia K(2008) 926, zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 5810 v konecnom znení z 24. júla 2009, sa stanovuje na 2,32 milióna eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Vo veci T-209/08 sa rozhodnutie K(2008) 926, zmenené a doplnené rozhodnutím K(2009) 5810, zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Stichting Administratiekantoor Portielje. 5. Vo veci T-208/08 kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 6. Vo veci T-209/08 je Európska komisia povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 2. Zalobkyne 3. Správne konanie 4. Rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom a druhom zalobnom dôvode nadácie Portielje, ktoré sú zalozené na porusení clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia nadácie Portielje Tvrdenia Komisie Posúdenie Vseobecným súdom O prvom zalobnom dôvode O druhom zalobnom dôvode 2. O tretom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o prvom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré sú zalozené na porusení clánku 81 ES O neexistencii citelného obmedzenia hospodárskej sútaze Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O údajnej neexistencii obmedzení hospodárskej sútaze - O dôkaze o existencii protisútazných úcinkov - O zodpovednosti za písomné dohody O údajnej neexistencii citelného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O cezhranicnej povahe - O prahovej hodnote 40 miliónov eur - O prahovej hodnote 5 % 3. O stvrtom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o druhom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré smerujú k znízeniu pokuty O závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O povinnosti zohladnit vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu - O údajnom znacnom kvalitatívnom rozdiele O dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O hodnote predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O prvej a druhej výhrade - O tretej výhrade 4. O piatom zalobnom dôvode nadácie Portielje a o tretom zalobnom dôvode spolocnosti Gosselin, ktoré sú zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsDojkI/L95328-7919TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXsDojkI/L95328-7919TMP.html#Footref*