Spojené veci T-204/08 a T-212/08 Team Relocations NV a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Obrat (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zásada individualizácie sankcií (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Posúdenie (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 25) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Posúdenie (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Protisútazné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarázka) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie z dôvodu financnej situácie podniku - Podmienky (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 35) 1. Bolo by neprirodzené rozdelovat nepretrzité správanie, pre ktoré je charakteristický jediný úcel, na viacero odlisných porusení, kedze ide, naopak, o jediné porusenie, ktoré sa uskutocnuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov. Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení. Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace jedinú protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze realizujú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Okrem toho úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody. Na preukázanie úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov. Pokial ide o existenciu vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, pojem spolocný ciel nemozno urcit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorý je dotknutý porusením, kedze ovplyvnenie hospodárskej sútaze ako ciel alebo úcinok predstavuje základný znak kazdého správania, na ktoré sa vztahuje clánok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spolocný ciel hrozí, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie príde ciastocne o svoj zmysel, kedze jej dôsledkom by bolo, ze viaceré správania týkajúce sa hospodárskeho odvetvia zakázané clánkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovat ako základné znaky jediného porusenia. Na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretrzitého porusenia je potrebné zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli preukázat alebo spochybnit, ci sa navzájom doplnajú, ako napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a súcasne aj ciel rôznych dotknutých konaní. (pozri body 33 - 37, 40) 2. Bod 13 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí...". Z tohto ustanovenia nevyplýva, ze pri výpocte relevantnej hodnoty predaja mozno zohladnit iba hodnotu predaja vyplývajúcu z cinností, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi praktikami. Znenie bodu 13 uvedených usmernení odkazuje na "preda[j]..., s ktorý[m] porusenie priamo alebo nepriamo súvisí", a nie na "predaj ovplyvnený porusením". Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. Tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, nie je povinná preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie totiz nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia mala v uvedených usmerneniach úmysel stanovit si takúto povinnost. Okrem toho v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, sa nedá vyhnút tomu, ze niektoré dôkazy potvrdzujúce kazdý prejav protisútazných praktík nebudú odhalené. Okrem toho cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu. Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz. (pozri body 61 - 66) 3. Pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení. Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohladní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel alebo zohrával mensiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty. Posúdenie individuálnych okolností sa vsak neuskutocnuje v rámci posúdenia závaznosti porusenia, teda pri stanovení základnej výsky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Komisia môze zohladnit niektoré aspekty "závaznosti" v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v rámci polahcujúcich a pritazujúcich okolností, a nie v rámci "závaznosti" v zmysle svojich usmernení k metóde stanovenia pokút. Uvedené usmernenia viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Po prvé bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné"). Súcasný systém obsahujúci stupnicu od 0 do 30 % umoznuje presnejsiu diferenciáciu v závislosti od závaznosti porusení. Po druhé boli zrusené pausálne sumy. V súcasnosti je základná výska pocítaná na základe hodnoty predaja dosiahnutého kazdým jednotlivým podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením. Táto nová metodika umoznuje teda lahsie zohladnit rozsah individuálnej úcasti kazdého podniku na porusení v rámci posudzovania jeho závaznosti. Umoznuje tiez zohladnit prípadné znízenie závaznosti jediného porusenia postupom casu. Ak je potrebné zohladnit relatívnu závaznost úcasti na porusení a osobitné okolnosti veci, Komisia môze na základe uvedených usmernení takéto zohladnenie uskutocnit pri posúdení závaznosti porusenia alebo pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. V prípade, ak Komisia pouzije druhý postup, vsak musí posúdenie polahcujúcich a pritazujúcich okolností umoznit primerané zohladnenie relatívnej závaznosti úcasti na jedinom porusení, ako aj prípadnej zmeny tejto závaznosti postupom casu. (pozri body 84 - 87, 89, 90, 92) 4. Pokial ide o vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení, clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 len uvádza, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania", bez toho, aby uvádzal konkrétny spôsob, akým treba zohladnit dlzku trvania. Násobenie poctom rokov úcasti na porusení stanovené v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 sa rovná zvýseniu sumy o 100 % za rok. Tento postup predstavuje zásadnú zmenu metodiky, pokial ide o zohladnovanie dlzky trvania kartelu. Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vsak nebráni takémuto vývoju. Hoci Komisia niekedy zohladnila casový vývoj porusenia pri zvysovaní pokuty z dôvodu trvania porusenia, ziadne ustanovenie uvedených usmernení jej neukladá povinnost uplatnit v takom prípade násobný koeficient nepresahujúci císlo dva alebo znízit percentuálny podiel hodnoty predaja stanovený na základe závaznosti. (pozri body 107 - 110) 5. Bod 25 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". Kedze Komisia uplatnuje rovnakú dodatocnú sumu na vsetky subjekty, ktorým bolo rozhodnutie urcené, z dôvodu, ze vsetky tieto subjekty sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré zahrnalo urcovanie cien a/alebo rozdelenie trhu, zásada rovnosti zaobchádzania nebola porusená. Znenie bodu 25 uvedených usmernení ("inclura", "will include" a "fügt hinzu") navyse svedcí o tom, ze pokial ide o zjavné porusenia, stanovenie dodatocnej sumy je automatickým úkonom, ktorý nepredpokladá existenciu dalsích faktorov. (pozri body 116, 117) 6. Podla bodu 29 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 musí podnik na dosiahnutie znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností "doká[zat], ze jeho úcast na porusení je významne znízená", a "v dôsledku toho preuká[zat], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". Pouzitie výrazu "napríklad" vsak naznacuje, ze zoznam okolností uvedených v bode 29 predmetných usmernení nie je taxatívny. Okrem toho je potrebné zohladnit osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä úcast alebo neúcast podniku na vsetkých zlozkách porusenia - ak nie pri posudzovaní závaznosti porusenia, tak aspon pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Táto povinnost bola totiz jedným z dôvodov, ktoré umoznili Súdnemu dvoru konstatovat, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie nespochybnuje zásadu, podla ktorej má zodpovednost za porusenia práva hospodárskej sútaze osobnú povahu. Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarázke nemôzu zarucit túto moznost. (pozri body 126, 127) 7. Bod 29 posledná zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "[mozno] znízit základnú výsku pokuty..., ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". V tejto súvislosti samotná vedomost o protisútaznom správaní neznamená, ze toto správanie bolo institúciou implicitne "povolené alebo podporované" v zmysle bodu 29 poslednej zarázky uvedených usmernení. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. (pozri body 131, 134) 8. Znízenie pokuty podla bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to podaniu ziadosti v priebehu správneho konania, existencii osobitného sociálneho a ekonomického kontextu a platobnej neschopnosti podniku, pricom podnik musí predlozit objektívne dôkazy preukazujúce, ze ulozenie pokuty by nenapravitelne ohrozilo jeho ekonomickú zivotaschopnost a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku. Podanie ziadosti o znízenie pokuty nie je iba formálnou poziadavkou, ale predstavuje poziadavku, bez ktorej splnenia nemozno nálezite posúdit ekonomickú situáciu, kedze Komisia nemá k dispozícii relevantné dôkazy, akými sú interné údaje dotknutého podniku, ktoré by umoznili posúdit jeho ekonomickú zivotaschopnost. (pozri body 171, 176) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Jediné a nepretrzité porusenie - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006" V spojených veciach T-204/08 a T-212/08, Team Relocations NV, so sídlom v Zaventeme (Belgicko), v zastúpení: H. Gilliams a J. Bocken, advokáti, zalobkyna vo veci T-204/08, Amertranseuro International Holdings Ltd, Trans Euro Ltd, Team Relocations Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: L. Gyselen, advokát, zalobkyne vo veci T-212/08, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, A. Antoniadis a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola Team Relocations NV úcastníckou kartelu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý spocíval v priamom a nepriamom urcovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Komisia Európskych spolocenstiev uvádza, ze kartel bol cinný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho úcastníci urcovali ceny, zákazníkom predkladali falosné ponuky (takzvané predstierané ponuky, dalej len "PP") a navzájom sa odskodnovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému penazných náhrad (dalej len "provízie"). 2. Zalobkyne 2 Team Relocations bola zalozená 7. mája 1993 pod názvom Transeuro Worldwide Movers NV (Belgium). Jej názov sa zmenil 5. septembra 2002. Od januára 1994 je stopercentnou materskou spolocnostou spolocnosti Team Relocations spolocnost Team Relocations Ltd, ktorá pôsobí v odvetví stahovacích sluzieb a ktorej 100 % akcií vlastní Trans Euro Ltd. Od 8. septembra 2000 vlastní 100 % akcií spolocnosti Trans Euro spolocnost Amertranseuro International Holdings Ltd (dalej len "Amertranseuro"). 3 V priebehu hospodárskeho roka, ktorý sa skoncil 30. septembra 2006, dosiahla Amertranseuro celosvetový konsolidovaný obrat vo výske 44 352 733 eur. 3. Správne konanie 4 Podla rozhodnutia Komisia zacala konanie z vlastného podnetu, kedze disponovala informáciami, ktoré nasvedcovali tomu, ze niektoré belgické spolocnosti pôsobiace v odvetví medzinárodného stahovania sa podielali na dohodách, ktoré mohli spadat do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ES. 5 Na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutocnili kontroly v spolocnostiach Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po týchto kontrolách poziadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Allied Arthur Pierre priznala svoju úcast na dohodách o províziách a PP, oznámila zúcastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol útvarom Komisie známy, a odovzdala dokumenty potvrdzujúce jej ústne vyhlásenia. 6 Na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli podnikom zúcastnujúcim sa na protisútazných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané viaceré písomné ziadosti o informácie. Dna 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spolocnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Vsetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou zástupcov spolocností Amertranseuro, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umoznený od 6. do 29. novembra 2006. Vypocutie sa uskutocnilo 22. marca 2007. 7 Dna 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie. 4. Rozhodnutie 8 Komisia uvádza, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie urcené, medzi ktoré patrili aj zalobkyne Team Relocations, Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd, boli úcastníkmi kartelu v odvetví medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku alebo zan nesú zodpovednost. Úcastníci kartelu údajne urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretrzitého porusenia clánku 81 ES. 9 Podla Komisie bolo súcastou dotknutých sluzieb tak stahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov ci verejných institúcií, ako aj stahovanie majetku podnikov alebo verejných institúcií. Toto stahovanie sa vyznacovalo skutocnostou, ze Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cielovým bodom. Rovnako vzhladom na skutocnost, ze vsetky predmetné spolocnosti poskytujúce sluzby medzinárodného stahovania mali sídlo v Belgicku a ze cinnost, ktorej sa kartel týkal, sa odohrávala v Belgicku, Komisia teda usúdila, ze geografickým centrom kartelu bolo Belgicko. 10 Celkový obrat úcastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Kedze Komisia stanovila velkost odvetvia priblizne na 83 miliónov eur, celkový trhový podiel zúcastnených podnikov bol stanovený priblizne na 50 %. 11 Komisia uvádza, ze cielom kartelu bolo najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny a rozdelit si trh súbezne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falosných ponúk (PP) a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo za nepredlozenie ponuky (provízie). 12 Komisia usudzuje, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým prostredníctvom písomných dohôd o urcovaní cien. Súcasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konecnej ceny, ktorý musel spotrebitel zaplatit bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiz sume penazí, ktorú stahovacia spolocnost, ktorá získala zmluvu na medzinárodné stahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, bez ohladu na to, ci predlozili ponuku, alebo ju nepredlozili. Islo teda o urcitý druh penaznej náhrady pre stahovacie spolocnosti, ktoré zmluvu nezískali. Úcastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepredlozili, pricom uvádzali fiktívne sluzby, a výska týchto provízií bola fakturovaná zákazníkom. Komisia tvrdí, ze táto praktika sa musí povazovat za nepriame urcovanie cien za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 13 Úcastníci tohto kartelu tiez spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, cize zamestnávatelia, ktorí platili za stahovanie, mylne domnievali, ze si môzu vybrat podla kritérií vychádzajúcich z hospodárskej sútaze. PP bola zdanlivá ponuka predlozená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa stahovala, stahovacou spolocnostou, ktorá stahovanie nemala záujem vykonat. Predlozením PP sa stahovacia spolocnost, ktorá chcela uzavriet zmluvu (dalej len "navrhujúca spolocnost"), usilovala o to, aby institúcia alebo podnik získal viacero ponúk, ci uz priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela stahovat. Navrhujúca spolocnost preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovat za sluzbu. Táto cena, ktorá bola vyssia ako cena navrhnutá navrhujúcou spolocnostou, bola následne uvedená v PP. Podla Komisie vzhladom na to, ze zamestnávatel zvycajne vyberie stahovaciu spolocnost, ktorá ponúkne najnizsiu cenu, stahovacie spolocnosti zúcastnené na tom istom medzinárodnom stahovaní v zásade vopred vedeli, ktorá z nich môze uzavriet zmluvu na toto stahovanie. 14 Komisia okrem toho uvádza, ze cena pozadovaná navrhujúcou spolocnostou mohla byt vyssia, ako by bola inak, lebo ostatné spolocnosti zúcastnené na tom istom stahovaní predlozili PP, v ktorých bola uvedená cena urcená navrhujúcou spolocnostou. Ako príklad cituje Komisia v odôvodnení c. 233 rozhodnutia internú e-mailovú správu spolocnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, v ktorej sa uvádza: "Zákazník si vyziadal dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu." Komisia preto tvrdí, ze predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných sútazí, v dôsledku coho boli ceny uvedené vo vsetkých ponukách zámerne vyssie ako cena navrhujúcej spolocnosti a v kazdom prípade vyssie ako ceny, ktoré by existovali v prostredí hospodárskej sútaze. 15 Komisia tvrdí, ze tieto dohody existovali az do roku 2003. Podla nej bolo spolocným cielom týchto komplexných cinností urcovat ceny, rozdelit si trh a narusit tak hospodársku sútaz. 16 V dôsledku toho Komisia prijala výrokovú cast rozhodnutia, ktorej clánok 1 znie takto: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali verejné obchodné sútaze pocas uvedených období: ... g) [Team Relocations] od 20. januára 1997 do 10. septembra 2003; so spolocnostami Trans Euro... a Team Relocations Ltd od 20. januára 1997 do 7. septembra 2000; so spolocnostami [Amertranseuro], Trans Euro... a Team Relocations Ltd od 8. septembra 2000 do 10. septembra 2003; ..." 17 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. i) rozhodnutia ulozila pokutu vo výske 3,49 milióna eur spolocnosti Team Relocations, z ktorých za 3 milióny eur zodpovedajú spolocne a nerozdielne spolocnosti Trans Euro a Team Relocations Ltd a za 1,3 milióna eur zodpovedajú spolocne a nerozdielne spolocnosti Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd (spolocne dalej len "skupina Amertranseuro"). 18 Pri urcovaní výsky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú vo svojich usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 19 Zalobkyne návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 4. júna 2008 podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania. 20 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 5. marca 2010 boli veci T-204/08 a T-212/08 v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. apríla 2010. Listom podaným do kancelárie 6. augusta 2010 navrhla Team Relocations opätovne otvorit ústnu cast konania. Táto ziadost bola zamietnutá rozhodnutím z 23. septembra 2010. 22 Vo veci T-204/08 Team Relocations navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 rozhodnutia, - zrusil clánok 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 3,49 milióna eur, - subsidiárne podstatne znízil pokutu ulozenú rozhodnutím, - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 23 Okrem toho Team Relocations navrhuje, aby Vseobecný súd nariadil Komisii, aby sprístupnila faktory, ktoré zohladnila pri znízení pokuty spolocnosti Interdean, ktorá by jej inak bola ulozená, o 70 %. 24 Vo veci T-212/08 spolocnosti Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 2 písm. i) rozhodnutia v rozsahu, v akom ich vyhlasuje za spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktorého sa údajne dopustila Team Relocations v období od januára 1997 do septembra 2003, - subsidiárne zrusil clánok 2 písm. i) rozhodnutia v rozsahu, v akom v skutocnosti neobmedzuje solidárnu zodpovednost spolocnosti Amertranseuro do výsky 1,3 milióna eur, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 25 Komisia vo veciach T-204/08 a T-212/08 navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 26 Team Relocations uvádza osem zalobných dôvodov, ktorých cielom je zrusenie rozhodnutia a zrusenie alebo znízenie pokuty. Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd uvádzajú dva zalobné dôvody zalozené na nepripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustila Team Relocations, a na svojej neschopnosti uhradit pokutu. Vzhladom na to, ze tieto dva zalobné dôvody zodpovedajú prvej casti siedmeho zalobného dôvodu a ôsmemu zalobnému dôvodu spolocnosti Team Relocations, treba sa nimi zaoberat v rámci preskúmania týchto výhrad. 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na tom, ze Team Relocations sa nepodielala na jedinom a nepretrzitom porusení opísanom v rozhodnutí 27 Týmto zalobným dôvodom Team Relocations popiera svoju úcast na jedinom a nepretrzitom porusení opísanom v rozhodnutí. Tvrdenia úcastníkov konania 28 Team Relocations tvrdí, ze na to, aby jej bola pripísaná zodpovednost za jediné porusenie uvedené v rozhodnutí, musí Komisia po prvé preukázat, ze Team Relocations vedela o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, alebo ze ho mohla rozumne predvídat a ze bola pripravená prijat z neho vyplývajúce riziko a po druhé, ze jednotlivé praktiky opísané v rozhodnutí sledovali spolocné ciele a ze Team Relocations mala v úmysle svojím vlastným správaním prispiet k dosiahnutiu týchto cielov. 29 Podla spolocnosti Team Relocations Komisia nepreukázala, ze tieto podmienky boli splnené. Team Relocations po prvé nevedela o existencii jediného a nepretrzitého porusenia. V rozhodnutí sa neuvádza nijaký listinný dôkaz preukazujúci, ze Team Relocations vedela alebo musela nevyhnutne vediet o dohodách o cenách a PP, kedze od roku 1997 prílezitostne súhlasila s províziami. Az vo februári 2002 prvýkrát vystavila PP alebo o nu poziadala. Team Relocations sa nezúcastnovala ani na stretnutiach protisútaznej povahy, pocas ktorých sa dojednával celkový protisútazný systém. 30 Team Relocations po druhé tvrdí, ze sa nepodielala ani na celkovom systéme ani na "nepretrzitom" porusení. Nepodielala sa na ziadnej z písomných dohôd o urcovaní cien. Provízie, s ktorými súhlasila, mali za ciel umoznit jednotlivým stahovacím spolocnostiam získat náhradu za náklady, ktoré vynalozili na konkrétne stahovanie, a nie stanovit ceny, rozdelit si zákazníkov alebo trh. Tieto systémy provízií sa uplatnovali prílezitostne, a nie vseobecne alebo automaticky. PP sa získavali vzdy na poziadanie alebo aspon so súhlasom fyzickej osoby, ktorá sa stahovala, a boli vystavené az po tom, ako si zákazník vybral stahovaciu spolocnost. 31 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a konstatuje, ze tým, ze sa Team Relocations zúcastnila aspon na dvoch týchto dohodách, vedela alebo musela nevyhnutne vediet o celkovom pláne, ktorý bol základom jediného porusenia. Komisia sa okrem toho domnieva, ze tvrdenie, podla ktorého sa Team Relocations nezúcastnila na písomnej dohode o cenách, nemá ziadny vplyv na zodpovednost, ktorú jej mozno pripísat z dôvodu jediného a nepretrzitého porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom 32 Týmto zalobným dôvodom Team Relocations nespochybnuje, ze sa dopustila porusení clánku 81 ES. Naproti tomu tvrdí, ze sa nepodielala na jedinom a nepretrzitom porusení opísanom v rozhodnutí. V dôsledku toho treba v prvom rade pripomenút pojem jediné a nepretrzité porusenie. O pojme jediné a nepretrzité porusenie 33 Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 82), uviedol, ze by bolo neprirodzené rozdelovat nepretrzité správanie, pre ktoré je charakteristický jediný úcel, na viacero odlisných porusení, kedze ide, naopak, o jediné porusenie, ktoré sa uskutocnuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov. 34 Za týchto okolností je podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 83). 35 Z tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, musí dokázat, ze podnik chcel vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýslali alebo uskutocnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 87). 36 Kartelové dohody totiz mozno povazovat za okolnosti tvoriace jedinú protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze realizujú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Okrem toho úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 az T-104/95, Zb. s. II-491, body 4027 a 4112). 37 Z tejto judikatúry teda vyplýva, ze na preukázanie úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov. 38 Uvedený zalobný dôvod treba preto preskúmat s ohladom na tieto podmienky. O posúdení predmetného protiprávneho správania - O existencii vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel 39 Pokial ide po prvé o existenciu vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, Komisia tvrdí, ze predmetné podniky sledovali jeden hospodársky ciel, a to narusenie vývoja cien. 40 Pojem spolocný ciel vsak nemozno urcit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorý je dotknutý porusením, kedze ovplyvnenie hospodárskej sútaze ako ciel alebo úcinok predstavuje základný znak kazdého správania, na ktoré sa vztahuje clánok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spolocný ciel hrozí, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie príde ciastocne o svoj zmysel, kedze jej dôsledkom by bolo, ze viaceré správania týkajúce sa hospodárskeho odvetvia zakázané clánkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovat ako základné znaky jediného porusenia. Na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretrzitého porusenia je potrebné zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli preukázat alebo spochybnit, ci sa navzájom doplnajú, ako napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a súcasne aj ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 179 az 181). 41 V prejednávanej veci z rozhodnutia vyplýva, ze spolocným cielom sledovaným viacerými spôsobmi, ktoré boli súcastou vseobecného plánu, bolo urcit a udrziavat vysoké ceny za poskytovanie medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku a rozdelit si tento trh. Tento spolocný ciel je podrobne opísaný v odôvodneniach c. 314 a 322 az 344 rozhodnutia. 42 Tvrdenia spolocnosti Team Relocations nemôzu spochybnit toto konstatovanie. 43 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze systém provízií je systémom náhrad, ktorý je súcastou rozdelovania zákazníkov, a ze vystavovanie PP je základným znakom rozdelovania zákazníkov, ked si zákazníci vyziadajú ponuky od viacerých úcastníkov kartelovej dohody. 44 Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Team Relocations sa dohody o províziách a PP týkali cien. Pokial ide o provízie, ich pocet a výsky boli urcené vopred, predtým ako stahovacie spolocnosti predlozili svoje ponuky zákazníkom. Aj v prípade, ak by sa ich výska priamo nepripocítavala k cene za stahovanie, ako tvrdí Team Relocations, museli byt nevyhnutne zahrnuté do výpoctov podnikov a predrazovat ich sluzby. Pokial ide o ponuky, cena uvedená vo "falosnej" ponuke bola stanovená spolocnostou, ktorá o nu poziadala, a prijatá spolocnostou, ktorá vystavila PP, co prvej spolocnosti umoznovalo urcit si svoju cenu na vyssej úrovni, ako bola úroven vyplývajúca zo slobodnej hospodárskej sútaze, blízku "falosnej" cene urcenej vzájomnou dohodou. Komisia preukázala tento úcinok praktík týkajúcich sa PP na ceny v odôvodnení c. 233 rozhodnutia (pozri bod 14 vyssie). 45 Obidve praktiky, rovnako ako písomná dohoda o cenách, sledovali spolocný ciel, a to obmedzenie hospodárskej sútaze medzi úcastníkmi kartelu zavedením vyssej úrovne cien, ako je tá, ktorá by existovala v prípade neexistencie dohôd. Provízie vyplácané konkurentom, ktorí nezískavali zmluvy, ich znacne odrádzali od navrhovania konkurencných cien a úcastníci kartelu tým, ze si vymienali informácie o svojich ponukách v rámci PP, obmedzovali hospodársku sútaz prostredníctvom cien. Dohoda o PP okrem toho umoznovala úcastníkom udrziavat ceny na vyssej úrovni, ako by bola úroven v prípade, ak by táto dohoda neexistovala. 46 Pokial ide o tvrdenia, ze PP boli predkladané az po tom, ako si zákazník vybral, treba zdôraznit, ze osoba, ktorá je v kontakte s dodávatelom, napríklad zamestnanec Komisie, nie je skutocným zákazníkom stahovacích spolocností. Výber stahovacej spolocnosti totiz prinálezí podniku alebo institúcii, ktorá za stahovanie platí. Mnozstvo podnikov a verejných institúcií vyzaduje predlozenie viacerých ponúk práve preto, aby mali moznost výberu. - O úmyselnej úcasti spolocnosti Team Relocations na vseobecnom pláne 47 Pokial ide po druhé o úcast spolocnosti Team Relocations na porusení, je nesporné, ze sa zúcastnila na dvoch z troch praktík opísaných v rozhodnutí, a to na dohode o províziách a na dohode o PP. 48 Team Relocations sa vsak nikdy nezúcastnila na písomnej dohode o cenách. Hoci podnik, ktorý sa vlastným správaním podielal na porusení, môze niest aj zodpovednost za správania uskutocnené ostatnými podnikmi v rámci toho istého porusenia, platí to iba pocas jeho úcasti na uvedenom porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 83). Team Relocations preto nemôze niest zodpovednost za správanie, ktoré sa skoncilo viac ako pät rokov pred jej pristúpením ku kartelu. 49 Komisia vsak v rozhodnutí konstatovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES spolocnostou Team Relocations iba v období od 20. januára 1997 do 10. septembra 2003, pocas ktorého sa Team Relocations zúcastnovala na vsetkých prejavoch kartelu. Komisia teda riadne zohladnila skutocnost, ze Team Relocations bola úcastníckou kartelu az od roku 1997. 50 Tvrdenia spolocnosti Team Relocations, ze dohody o províziách a PP sa neuplatnovali súcasne a ze systémy provízií sa uplatnovali z prípadu na prípad, navyse nie sú relevantné, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí táto zalobkyna, tieto dve praktiky sledovali rovnaký ciel. - O vedomosti spolocnosti Team Relocations o protiprávnom správaní 51 Pokial ide po tretie o otázku, ci mala Team Relocations vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov kartelu, je pravda, ze pocas jej úcasti sa neuskutocnili protisútazné stretnutia. Skutocnost, ze Team Relocations sa na takomto stretnutí nikdy nezúcastnila, vsak nie je rozhodujúca, kedze fungovanie kartelu preukazuje, ze na to, aby boli jeho clenovia informovaní o dohodách o províziách alebo PP alebo aby ich uzatvárali, sa na stretnutiach nemuseli zúcastnovat. Dohody sa vo vseobecnosti uzatvárali telefonicky, prostredníctvom elektronickej posty a/alebo faxom. 52 Team Relocations okrem toho musela mat nevyhnutne vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, kedze praktiky týkajúce sa provízií a PP spocívali vo vzájomnej spolupráci s partnermi, ktorí sa pri kazdej prílezitosti obmienali. Tento systém totiz spocíval na zásade "do ut des", kedze kazdý podnik, ktorý zaplatil províziu alebo odovzdal PP, mohol v budúcnosti ocakávat, ze sám bude mat z tohto systému prospech a získa provízie alebo PP. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Team Relocations, sa tieto systémy neuplatnovali z prípadu na prípad, ale sa doplnali. 53 Tvrdenie spolocnosti Team Relocations, ze nemala vedomost o písomných dohodách ani o praktikách týkajúcich sa provízií pred rokom 1997, nie je relevantné, kedze podla rozhodnutia je Team Relocations zodpovedná iba za porusenie po tomto roku. Najneskôr v roku 1997, ked prijala svoju prvú províziu, sa Team Relocations oboznámila so skutocnostou, ze vsetky podniky nevykonávali svoje cinnosti v bezných sútazných podmienkach. Mala teda vedomost o protiprávnom správaní, ako aj o protisútaznom cieli, ktorý sledovali ostatné podniky. Za týchto podmienok nemozno verit tomu, ze Team Relocations vedela o praktikách týkajúcich sa PP az od roku 2002. 54 Komisia preto oprávnene dospela k záveru, ze Team Relocations mala vedomost alebo musela mat vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov kartelu. 55 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze Team Relocations sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení opísanom v rozhodnutí. Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výpoctu hodnoty predaja spolocnosti Team Relocations Tvrdenia úcastníkov konania 56 Svojím druhým zalobným dôvodom Team Relocations spochybnuje hodnotu predaja, ktorá bola zohladnená pri výpocte základnej výsky pokuty. 57 Team Relocations v prvom rade tvrdí, ze v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 mozno pri výpocte relevantnej hodnoty predaja spolocnosti Team Relocations zohladnit iba hodnotu predaja stahovacích sluzieb, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnym správaním, a nie celkový obrat, ktorý Team Relocations dosiahla na belgickom trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami. 58 Subsidiárne sa Team Relocations domnieva, ze relevantná hodnota predaja nezahrna obrat dosiahnutý zo stahovaní súkromných osôb, teda fyzických osôb, ktoré musia samy znásat náklady na svoje stahovanie. Nie je sporné, ze pokial ide o spolocnost Team Relocations, provízie ani PP neboli nikdy dohodnuté alebo uplatnené pri stahovaní súkromných osôb. Team Relocations uvádza, ze Komisia v odôvodnení c. 528 rozhodnutia súhlasila, ze do hodnoty predaja spolocnosti Gosselin sa nezahrnú sluzby vojenského stahovania, kedze tieto sluzby neboli dotknuté porusením. Preto ani predaj dosiahnutý zo stahovania súkromných osôb nemohol byt zohladnený pri výpocte relevantnej hodnoty predaja spolocnosti Team Relocations. 59 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Posúdenie Vseobecným súdom 60 Team Relocations spochybnuje výpocet relevantnej hodnoty predaja a subsidiárne tvrdí, ze táto hodnota by nemala zahrnat obrat dosiahnutý zo stahovaní, ktoré uhrádzali súkromné osoby. O relevantnej hodnote predaja 61 Pokial ide o hodnotu predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte základnej výsky pokuty spochybnenej v prvej casti zalobného dôvodu, bod 13 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí..." 62 Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Team Relocations z tohto ustanovenia nevyplýva, ze pri výpocte relevantnej hodnoty predaja mozno zohladnit iba hodnotu predaja stahovacích sluzieb, ktoré boli skutocne ovplyvnené protiprávnymi praktikami. 63 Znenie bodu 13 usmernení z roku 2006 odkazuje teda na "preda[j]..., s ktorý[m] porusenie priamo alebo nepriamo súvisí", a nie na "predaj ovplyvnený porusením". Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. To okrem iného velmi jasne vyplýva z nemeckého znenia bodu 6 usmernení z roku 2006, ktorý sa zmienuje o "Umsatz auf den vom Verstoß betroffenen Märkten" (predaj dosiahnutý na trhoch dotknutých porusením). Bod 13 usmernení z roku 2006 sa a fortiori netýka výlucne prípadov, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porusení. 64 Tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Výklad navrhovaný spolocnostou Team Relocations by totiz znamenal, ze Komisia by pri urcovaní základnej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit v prípadoch kartelových dohôd, bola povinná v kazdom prípade preukazovat, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnost súdy Únie nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze Komisia mala v usmerneniach z roku 2006 úmysel stanovit si takúto povinnost. 65 Okrem toho v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, sa nedá vyhnút tomu, ze niektoré dôkazy potvrdzujúce kazdý prejav protisútazných praktík nebudú odhalené. V predmetnom prípade by bolo skutocne nemozné nájst dôkazy týkajúce sa kazdého uskutocneného stahovania. Team Relocations v zalobe potvrdzuje, ze "[PP] a provízie neboli zaregistrované do systémov zalobkyne, takze iba osoby poverené spisom boli schopné ich zistit". 66 Z ustálenej judikatúry napokon vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121). Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643, a z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T-50/03, neuverejnený v Zbierke, bod 84). Usmernenia z roku 2006 prevzali túto zásadu. 67 Team Relocations na pojednávaní poznamenala, ze Komisia vo veci "Carglass" (vec COMP/39.125 - Automobilové sklo), ktorej zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku z 29. júla 2009 (Ú. v. EÚ C 173, s. 13), na rozdiel od predmetného prípadu stanovila za relevantný predaj na úcely výpoctu pokuty iba predaj dodávatelov skla automobilovým výrobcom, pri ktorom existovali priame dôkazy o kartelovej dohode. Treba vsak poukázat na to, ze v odôvodnení c. 663 rozhodnutia "Carglass" Komisia vychádza zo zásady, ze skutocnost, ze nie pre vsetky rokovania týkajúce sa "úctov vozidiel" sú k dispozícii konkrétne dôkazy, neobmedzuje urcenie hodnoty predaja iba na úcty, pri ktorých sú k dispozícii priame dôkazy, kedze kartelové dohody sú svojou povahou tajnými dohodami a ze dôkazy zostanú vo väcsine prípadov, ak nie vo vsetkých prípadoch, neúplné. Hoci Komisia následne v odôvodneniach c. 664 az 667 tohto rozhodnutia túto zásadu relativizovala, je potrebné konstatovat, ze tak urobila iba vo vztahu k dvom výnimocným obdobiam na zaciatku a na konci obdobia porusovania, kedze predpokladala, ze dodávatelia automobilového skla pocas týchto období menili svoje ponuky iba voci vybraným velkým úctom. Postup Komisie v uvedenom rozhodnutí preto nie je v rozpore s postupom uplatneným v tomto rozhodnutí. 68 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, iba orientacnú povahu, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). Vzhladom na okolnosti uvedené v odôvodneniach c. 664 az 667 rozhodnutia "Carglass" Team Relocations nepredlozila dostatocné dôkazy, ktoré by umoznili dospiet k záveru, ze tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené. 69 Prvú cast tohto zalobného dôvodu treba preto zamietnut. O stahovaniach uhrádzaných súkromnými osobami 70 Pokial ide o subsidiárne tvrdenie, ze relevantná hodnota predaja by nemala zahrnat obrat dosiahnutý zo stahovaní súkromných osôb, teda zo stahovaní, ktoré neuhrádzajú tretie osoby, je potrebné poukázat na to, ze PP neboli nikdy vystavované pre tento druh stahovaní, kedze súkromná osoba by nikdy nesúhlasila s prijatím viacerých ponúk od jednej stahovacej spolocnosti. PP boli pouzívané iba v prípade stahovaní, pri ktorých zamestnávatel osoby, ktorá sa stahovala, vyzadoval získanie ponúk aspon od jednej dalsej stahovacej spolocnosti ako podmienku uhradenia výdavkov za stahovanie. 71 Z odôvodnenia c. 537 rozhodnutia vsak vyplýva, ze niektoré dalsie subjekty, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, zrejme súhlasili s vyplácaním provízií za medzinárodné stahovania uhrádzané súkromnými osobami. Na rozdiel od vojenských stahovaní, pri ktorých Gosselin vystupovala ako subdodávatel amerických stahovacích spolocností, preto nemozno vylúcit, ze niektoré súkromné stahovania boli ovplyvnené predmetným jediným porusením. Rozhodujúcim rozdielom medzi vojenskými stahovaniami a stahovaniami súkromných osôb je totiz skutocnost, ze v prípade vojenských stahovaní samotní úcastníci kartelu neviedli obchodné rokovania, a preto nemali nijaký vplyv na hlavnú zmluvu. V prípade súkromných stahovaní takáto strukturálna záruka, ktorá vylucuje akýkolvek potenciálny vplyv, neexistuje. Z tohto vyplýva, ze Komisia vylúcením jednej kategórie stahovaní, ale nie druhej, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 72 Je pravda, ze pokial ide o spolocnost Team Relocations, Komisia nepreukázala, ze provízie boli dohodnuté alebo uplatnené na stahovania uhrádzané súkromnými osobami. Prijatie tohto tvrdenia by vsak znamenalo donútit Komisiu, aby do relevantnej hodnoty predaja zahrnula iba jednotlivé predaje, ktoré boli ovplyvnené kartelom a ku ktorým má k dispozícii listinné dôkazy. Existencia takej povinnosti vsak bola zamietnutá v rámci preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu. 73 Druhý zalobný dôvod treba preto zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na uplatnení sadzby 17 % na hodnotu predaja dosiahnutého spolocnostou Team Relocations na úcely stanovenia základnej výsky jej pokuty 74 Tento zalobný dôvod sa delí na styri casti. Prvé dve casti sú zalozené na porusení povinnosti stanovit výsku pokuty na základe individuálnej úlohy spolocnosti Team Relocations v rámci porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. V rámci tretej casti Team Relocations tvrdí, ze stanovenie 17 %-nej sadzby porusuje zásadu proporcionality. Stvrtá cast tohto zalobného dôvodu je zalozená na nedostatku odôvodnenia. Tvrdenia úcastníkov konania 75 Team Relocations po prvé tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry musí pokuta odrázat verným spôsobom závaznost porusenia, ktorého sa kazdý podnik skutocne dopustil (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 280; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 429, a z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, body 207 a 209). V prejednávanej veci mali byt pri posúdení stupna závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila Team Relocations, zohladnené viaceré osobitné ci neobvyklé okolnosti. Konkrétne Team Relocations pred rokom 2002 nevystavila ani nepoziadala o ziadne PP a nikdy sa nezúcastnila na písomných dohodách o urcovaní cien a iných podmienok poskytovania medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku. Komisia teda nepreukázala individuálnu úlohu, ktorú Team Relocations zohrávala v praktikách, na ktoré sa rozhodnutie vztahuje. Z dôvodu tohto nesprávneho posúdenia je stanovená cast hodnoty predaja (17 %), a teda aj pokuta ulozená spolocnosti Team Relocations, zjavne neprimeraná. 76 Team Relocations sa po druhé domnieva, ze v porovnaní so vseobecnými písomnými dohodami o cenách, ktoré medzi sebou uzatvorili niektoré dalsie subjekty, ktorým bolo rozhodnutie urcené, je povaha porusenia, ktorého sa dopustila Team Relocations, úplne odlisná a zretelne menej závazná. Uplatnením rovnakého podielu hodnoty predaja (17 %) pri výpocte pokuty ulozenej spolocnosti Team Relocations a pokút ulozených dalsím subjektom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, Komisia porusila svoju povinnost stanovit výsku pokút bez diskriminácie. 77 Team Relocations po tretie tvrdí, ze stanovenie17 %-nej casti hodnoty predaja vedie nevyhnutne k výske pokuty, ktorá je vo viacerých smeroch zjavne neprimeraná vo vztahu k skutocnému stupnu závaznosti jej správania, teda jej skutocnej zodpovednosti, ako aj k obmedzenej závaznosti a nízkemu hospodárskemu významu porusenia, ktorého sa dopustila. 78 Team Relocations po stvrté uvádza, ze v rozhodnutí nie je uvedený dôvod, pre ktorý Komisia nezohladnila skutocnost, ze Team Relocations sa nezúcastnovala na vsetkých zlozkách porusenia. Odôvodnenie týkajúce sa stanovenia percentuálneho podielu hodnoty predaja je nedostatocné a rozporné. 79 Komisia sa domnieva, ze vo vztahu k spolocnosti Team Relocations bola oprávnená uplatnit rovnakú cast hodnoty predaja vo výske 17 % ako vo vztahu k ostatným úcastníkom kartelu, kedze Team Relocations sa podielala na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenie clánku 81 ES. Individuálna úloha podniku v rámci porusenia nebola zohladnená pri posúdení závaznosti porusenia, ale pri úprave výsky pokuty s cielom vziat do úvahy polahcujúce a/alebo pritazujúce okolnosti. Komisia napokon tvrdí, ze si splnila svoju povinnost odôvodnenia, kedze v rozhodnutí uviedla kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost spôsobeného porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom 80 V rámci tohto zalobného dôvodu Team Relocations v podstate napáda uplatnenie jednotnej 17 %-nej sadzby na vsetky predmetné podniky v rámci posúdenia závaznosti porusenia. V tejto súvislosti je predovsetkým potrebné rozlísit dve rozdielne otázky, konkrétne jednak otázku, ci bolo zaobchádzanie so spolocnostou Team Relocations primerané v porovnaní so zaobchádzaním s ostatnými úcastníkmi kartelu (prvá a druhá cast), a jednak otázku, ci sadzba, ktorú uplatnila Komisia, bola sama osebe primeraná vo vztahu k správaniu spolocnosti Team Relocations (tretia cast). O povinnosti stanovit základnú výsku pokuty v závislosti od individuálnej úlohy spolocnosti Team Relocations 81 Pokial ide o prvé dve casti zalobného dôvodu, ktorými je potrebné zaoberat sa spolocne, pretoze sú úzko prepojené, treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej zásada nediskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné zásady práva Spolocenstva, zakazuje nielen to, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, ale tiez aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. októbra 1986, Christ-Clemen a i./Komisia, 91/85, Zb. s. 2853, bod 10, a z 28. júna 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25 a tam citovanú judikatúru). 82 Je vsak potrebné konstatovat, ze v rámci posúdenia závaznosti porusenia Komisia pri výbere stanovenej casti hodnoty predaja skutocne nezaobchádzala s úcastníkmi rozdielne, ale ze na vsetky dotknuté podniky uplatnila jednotnú sadzbu 17 %. Komisia tento postup odôvodnuje skutocnostou, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie. 83 Vzniká teda otázka, ci vzhladom na judikatúru uvádzanú spolocnostou Team Relocations mohla Komisia odmietnut akékolvek rozdielne zaobchádzanie s úcastníkmi porusenia a akékolvek zohladnenie osobitných okolností predmetného prípadu s cielom urcit závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Team Relocations. 84 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 150). Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 119). 85 Z mnohých rozsudkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu navyse vyplýva, ze závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohladní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 106, a zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 83 a nasl.). Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel alebo zohrával mensiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 90, a rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 429 a tam citovanú judikatúru). 86 V súdnej praxi Vseobecného súdu sa vsak posúdenie individuálnych okolností neuskutocnuje v rámci posúdenia závaznosti porusenia, teda pri stanovení základnej výsky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 100 a nasl., potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke). Hoci sa teda v castiach rozsudku BASF/Komisia a rozsudku Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaných v bode 75 vyssie, na ktoré poukázala Team Relocations, spomína pojem "závaznost", tento pojem sa netýka stanovenia základnej výsky pokuty, ale otázky, ci bola Komisia oprávnená zohladnit úlohu vodcu ako pritazujúcu okolnost (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 280) a mensiu úlohu, priblizujúcu sa viac k úlohe sprostredkovatela, ako polahcujúcu okolnost (rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 214). 87 Táto judikatúra je vsak v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 84 a 85 vyssie. V týchto rozsudkoch bol totiz pojem "závaznost" pouzitý vseobecným spôsobom na opísanie intenzity porusenia, a nie v technickom zmysle usmernení k metóde stanovenia pokút. Komisia preto mohla zohladnit niektoré aspekty "závaznosti" v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v rámci polahcujúcich a pritazujúcich okolností, a nie v rámci "závaznosti" v zmysle svojich usmernení k metóde stanovenia pokút. 88 To je najmä prípad posúdenia relatívnej závaznosti úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení, ktorého sa dopustili viaceré podniky. Súdny dvor v tejto súvislosti potvrdil, ze pokial ide o usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), relatívna závaznost úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusení musí byt preskúmaná v rámci prípadného uplatnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 27). V prípade jediného a nepretrzitého porusenia sa teda pojem "porusenie" tak, ako ho pouzívajú usmernenia z roku 1998, vztahuje na celkové porusenie, do ktorého sú zapojené viaceré podniky, a "závaznost" tohto jediného porusenia je rovnaká pre vsetkých úcastníkov. 89 Rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, sa vsak týka usmernení z roku 1998. Usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Po prvé bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné"). Súcasný systém obsahujúci stupnicu od 0 do 30 % umoznuje presnejsiu diferenciáciu v závislosti od závaznosti porusení. 90 Po druhé boli zrusené pausálne sumy. V súcasnosti je základná výska pocítaná na základe hodnoty predaja dosiahnutého kazdým jednotlivým podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením. Táto nová metodika umoznuje teda lahsie zohladnit rozsah individuálnej úcasti kazdého podniku na porusení v rámci posudzovania jeho závaznosti. Umoznuje tiez zohladnit prípadné znízenie závaznosti jediného porusenia postupom casu. 91 Po tretie Komisia na pojednávaní potvrdila, ze vo svojej rozhodovacej praxi uz nevyhnutne neuplatnuje jednotnú sadzbu na vsetkých úcastníkov takéhoto porusenia. V rozhodnutiach "Candle waxes", K(2008) 5476 z 1. októbra 2008 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C.39.181 - Svieckové vosky), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku zo 4. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, s. 17), a "Heat stabilisers", K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku z 12. novembra 2010 (Ú. v. EÚ C 307, s. 9), Komisia totiz uplatnila rozdielne sadzby na rozdielne kategórie úcastníkov predmetných kartelov v závislosti od relatívnej závaznosti ich úcasti na porusení. Konkrétne v tejto poslednej uvedenej veci bola stanovená vyssia sadzba pre podniky, ktoré sa podielali nielen na urcovaní cien, ale aj na rozdelovaní zákazníkov a/alebo trhu. 92 Nová metodika vsak nestanovuje takýto postup. Hoci judikatúra citovaná v bodoch 84 a 85 vyssie uvádza, ze je potrebné zohladnit relatívnu závaznost úcasti na porusení a osobitné okolnosti veci, Komisia môze na základe usmernení z roku 2006 takéto zohladnenie uskutocnit pri posúdení závaznosti porusenia alebo pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. V prípade, ak Komisia pouzije druhý postup, vsak musí posúdenie polahcujúcich a pritazujúcich okolností umoznit primerané zohladnenie relatívnej závaznosti úcasti na jedinom porusení, ako aj prípadnej zmeny tejto závaznosti postupom casu. 93 V prejednávanej veci Komisia stanovila jednotnú sadzbu 17 % pre vsetky predmetné podniky. Vzhladom na to, ze Team Relocations tvrdí, ze relatívna závaznost jej úcasti je mensia ako závaznost ostatných zúcastnených podnikov a ze sa mali zohladnit viaceré osobitné ci neobvyklé okolnosti, bude teda jej argumentácia uvedená na podporu tohto tvrdenia preskúmaná v rámci výhrad zalozených na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností zo strany Komisie. Team Relocations sa zúcastnila na vsetkých zlozkách kartelu, ktoré sa uskutocnili pocas obdobia jej úcasti na karteli a namieta iba mensiu intenzitu svojej úcasti. Preto treba zamietnut prvú a druhú cast tohto zalobného dôvodu a zohladnit tvrdenia spolocnosti Team Relocations v rámci preskúmania siesteho zalobného dôvodu (bod 125 a nasl. nizsie). O údajnom porusení zásady proporcionality 94 Pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, Vseobecný súd sa domnieva, ze sadzba 17 % nie je sama osebe neprimeraná vo vztahu k skutocnej zodpovednosti spolocnosti Team Relocations v rámci porusenia, ktoré spocívalo najmä v rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Bod 23 usmernení z roku 2006 jasne uvádza, ze podiel, ktorý sa má pouzit v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien a rozdelení trhu, sa obvykle bude nachádzat "v hornej casti stupnice". Komisia teda oprávnene ulozila sadzbu vo výske 17 %, ktorá sa nachádza v spodnej casti "hornej casti stupnice". O údajnom nedostatku odôvodnenia 95 Pokial ide o stvrtú cast tohto zalobného dôvodu, je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie týkajúce sa stanovenia základnej výsky pokuty skutocne nie je velmi podrobné. Súdny dvor vsak rozhodol, ze Komisia si splní svoju povinnost odôvodnenia, ked vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost porusenia, pricom v nom nemusí uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 96 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 542 rozhodnutia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru o velmi závaznej povahe porusenia, pricom konkrétne islo o samotnú povahu zjavných obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré boli zistené. Okrem toho Komisia v tom istom odôvodnení vysvetlila, preco neskúmala geografický rozsah a dopad porusenia, pricom poukázala na judikatúru, podla ktorej v prípade zjavných obmedzení mozno povazovat porusenie za velmi závazné bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom (rozsudky Súdu prvého stupna Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 84 a 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 178 a 179). Z toho vyplýva, ze vzhladom na túto judikatúru Komisia dostatocne odôvodnila posúdenie porusenia ako "velmi závazného". 97 Po prvé sa vsak javí byt vhodné, aby Komisia rozsírila odôvodnenie týkajúce sa výpoctu pokút, aby podniky boli schopné podrobne sa oboznámit so spôsobom výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Vo vseobecnosti to môze zvýsit transparentnost konania orgánu verejnej moci a ulahcit Vseobecnému súdu výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mat moznost posúdit okrem zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj primeranost ulozenej pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 46). 98 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze judikatúra citovaná Komisiou sa týka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a ze pochádza z obdobia pred prijatím usmernení. Usmernenia z roku 2006 vsak viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výska pokuty v súcasnosti "súvis[í] s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (bod 19 usmernení z roku 2006). Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" (bod 21). Pokial ide o horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré "svojou povahou" patria medzi "najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze", podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanovit "v hornej casti stupnice" (bod 23). 99 Za týchto podmienok Komisia v zásade uz nemôze odôvodnit len posúdenie porusenia ako "velmi závazné" bez odôvodnenia zohladneného podielu predaja. Ako totiz bolo uvedené vyssie, s volnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je spojená povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje jednotlivcovi oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu umoznuje, aby vykonal svoje preskúmanie. 100 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 543 rozhodnutia Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o nieco vyssia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pricom svoje rozhodnutie odôvodnila iba "velmi závaznou" povahou porusenia. Komisia vsak podrobnejsie nevysvetlila, preco na základe posúdenia porusenia ako "velmi závazného" stanovila sadzbu na 17 %, a nestanovila sadzbu, ktorá by sa nachádzala ovela dalej "v hornej casti stupnice". Toto odôvodnenie môze byt dostatocné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia a ktorá je navyse pre zalobkynu velmi priaznivá. V tomto prípade totiz doplnujúce odôvodnenie, ktoré prekracuje rámec odôvodnenia, ktoré je uz obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak vsak Komisia chcela uplatnit vyssiu sadzbu, mala poskytnút podrobnejsie odôvodnenie, ako to urobila v rozhodnutiach "Carglass" (odôvodnenia c. 669 az 678), "Heat Stabilisers" a "Candle Waxes" (odôvodnenia c. 641 az 653). 101 Pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa stanovenia nediferencovanej sadzby na 17 %, z rozhodnutia mozno vyvodit, ze Komisia vychádza zo zásady, ze konstatovanie jediného a nepretrzitého porusenia odôvodnuje uplatnenie jednotnej sadzby. Toto konstatovanie je dostatocne odôvodnené a opodstatnené (pozri bod 39 a nasl. vyssie). 102 Stvrtá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 103 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii základu pre vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 104 Team Relocations tvrdí, ze bod 24 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje systematické vynásobenie sumy stanovenej na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti podniku na porusení, priznáva údajnej dlzke trvania porusenia neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými relevantnými faktormi a najmä so závaznostou porusenia. Toto ustanovenie teda dostatocne nezohladnuje poziadavku, aby výska pokuty ulozenej kazdému podniku bola prispôsobená individuálnemu prípadu, a pre výpocet pokuty stanovuje vzorec, ktorý priznáva zjavne neprimeraný význam dlzke trvania porusenia. 105 Team Relocations subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd uplatnil násobný koeficient nepresahujúci císlo dva. V kazdom prípade, ak by Vseobecný súd potvrdil násobenie císlom sedem, Team Relocations tvrdí, ze v jeho prípade cast hodnoty predaja musí byt za prvých pät rokov (od roku 1997 do roku 2001) znízená na maximálnu sadzbu 5 %, kedze sa pocas týchto rokov nepodielala na PP, a za posledné dva roky (cize za roky 2002 a 2003) na maximálnu sadzbu 12 %. 106 Komisia navrhuje tieto návrhy zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 107 Hoci Team Relocations poukazuje na "neexistenciu základu", pokial ide o vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení, nespochybnuje, ze táto metodika sa zakladá na ustanoveniach usmernení z roku 2006. Tento zalobný dôvod sa preto týka skôr údajne neprimeranej povahy bodu 24 usmernení z roku 2006 v rozsahu, v akom tento bod stanovuje takéto násobenie. 108 V tejto súvislosti clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 len uvádza, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania", bez toho, aby uvádzal konkrétny spôsob, akým treba zohladnit dlzku trvania. Toto vseobecné ustanovenie bolo spresnené v jednotlivých usmerneniach k metóde stanovenia pokút. Konkrétne usmernenia z roku 1998 stanovovali pri poruseniach dlhodobého trvania (vo vseobecnosti viac ako pät rokov) zvýsenie sumy stanovenej z dôvodu závaznosti porusenia o 10 % za kazdý rok. Naproti tomu násobenie poctom rokov úcasti na porusení stanovené v usmerneniach z roku 2006 sa rovná zvýseniu sumy o 100 % za rok. 109 Tento postup predstavuje zásadnú zmenu metodiky, pokial ide o zohladnovanie dlzky trvania kartelu. Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vsak nebráni takémuto vývoju. Je pravda, ze na úcely stanovovania výsky pokút priznáva francúzska verzia dlzke trvania pokút zrejme druhoradý význam v porovnaní so závaznostou. Naproti tomu iné jazykové verzie, ako sú anglická verzia ("... regard shall be had both to the gravity and to the duration of the infringement") a nemecká verzia ("... ist sowohl die Schwere der Zuwiderhandlung als auch deren Dauer zu berücksichtigen") uvádzajú, ze toto ustanovenie priznáva rovnakú váhu závaznosti a dlzke trvania porusenia. 110 Pokial ide o subsidiárne návrhy, stací konstatovat, ze hoci v minulosti Komisia niekedy zohladnila casový vývoj porusenia pri zvysovaní pokuty z dôvodu trvania porusenia, ziadne ustanovenie usmernení z roku 2006 jej neukladá povinnost uplatnit v takom prípade násobný koeficient nepresahujúci císlo dva alebo znízit percentuálny podiel hodnoty predaja stanovený na základe závaznosti. Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze sa nemá priznat znízenie, ktoré je predmetom prvého návrhu spolocnosti Team Relocations. Pokial ide o druhý návrh, tento bude posúdený v bode 125 a nasl. nizsie. 111 Odhliadnuc od tohto posledného bodu treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii základu pre ulozenie dodatocnej sumy 112 V rámci tohto zalobného dôvodu Team Relocations poukazuje na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality. Tvrdenia úcastníkov konania 113 Team Relocations po prvé tvrdí, ze zahrnutie dodatocnej sumy podla bodu 25 usmernení z roku 2006 porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze Team Relocations na rozdiel od niektorých iných subjektov, ktorým bolo rozhodnutie urcené, neuzatvárala dohody o urcovaní cien a zároven o rozdelení trhu. Okrem toho praktiky, ktoré Team Relocations vykonávala, nepatria do kategórií porusenia, ktoré môzu odôvodnit zahrnutie dodatocnej sumy do základnej výsky pokuty. 114 Team Relocations sa po druhé domnieva, ze vzhladom na nízky stupen závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila, porusuje rozhodnutie zásadu proporcionality tým, ze stanovilo dodatocnú sumu vo výske 17 % hodnoty predaja. 115 Komisia zastáva názor, ze stanovenie dodatocnej sumy vo výske 17 % bolo odôvodnené. Posúdenie Vseobecným súdom 116 Team Relocations poukazuje na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania (prvá cast) a zásady proporcionality (druhá cast), pokial ide o výpocet dodatocnej sumy. Bod 25 usmernení z roku 2006 v tomto smere stanovuje: "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie." 117 Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, je potrebné poukázat na to, ze zásada rovnosti zaobchádzania nebola porusená, kedze Komisia uplatnila rovnakú dodatocnú sumu na vsetky subjekty, ktorým bolo rozhodnutie urcené, z dôvodu, ze vsetky tieto subjekty sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré zahrnalo urcovanie cien a/alebo rozdelenie trhu. Znenie bodu 25 usmernení z roku 2006 ("inclura", "will include" a "fügt hinzu") navyse svedcí o tom, ze pokial ide o zjavné porusenia, stanovenie dodatocnej sumy je automatickým úkonom, ktorý nepredpokladá existenciu dalsích faktorov. Vo zvysnej casti je potrebné odkázat na bod 81 a nasl. vyssie, kedze odôvodnenie uvedené v týchto bodoch sa analogicky uplatnuje na stanovenie dodatocnej sumy. 118 Pokial ide o druhú cast zalobného dôvodu, je potrebné poukázat na bod 94 vyssie, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze sadzba vo výske 17 % je sama osebe primeraná vo vztahu k skutocnej zodpovednosti spolocnosti Team Relocations v rámci porusenia. Tieto úvahy sa vztahujú aj na dodatocnú sumu, ktorá bola stanovená tiez na 17 %. Vseobecný súd sa navyse domnieva, ze sadzba vo výske 17 % je vhodná na zarucenie primeraného odstrasujúceho úcinku. Skutocnost, ze pokial ide o dodatocnú sumu, usmernenia z roku 2006 stanovujú stupnicu od 15 do 25 %, a nie od 0 do 30 %, je v tomto smere bezvýznamná. 119 Piaty zalobný dôvod treba preto zamietnut. 6. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na existencii polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 120 Zalobkyna poukazuje na to, ze existujú viaceré polahcujúce okolnosti, ktoré na základe bodov 20 a 29 usmernení z roku 2006 odôvodnujú podstatné znízenie jej pokuty. Obmedzená úcast podniku na porusení predstavuje takúto polahcujúcu okolnost. Team Relocations tvrdí, ze v prejednávanej veci sa aktívne nepodielala na vytváraní protisútazných dohôd, ze sa nikdy nezúcastnila na stretnutí, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz, ze sa nikdy nepodielala na najzávaznejsích zlozkách porusenia, a to na písomných dohodách o urcovaní cien a dohodách o províziách uzatváraných v prípade stahovania kancelárií, ze iba prílezitostne a z prípadu na prípad súhlasila s províziami a vystavila PP alebo o nu poziadala a ze pred rokom 2002 nijakú PP nevystavila, a ani o nu nepoziadala. Obmedzená úcast spolocnosti Team Relocations na porusení vsak nebola zohladnená - ci uz pri posúdení závaznosti alebo dlzky trvania porusenia alebo pri skúmaní polahcujúcich okolností. 121 Team Relocations navyse tvrdí, ze o viaceré PP poziadali zamestnanci Komisie. Vyhlásenia spolocnosti Allied Arthur Pierre jasne potvrdzujú, ze zamestnanci Komisie na vsetkých úrovniach hierarchie do velkej miery vedeli o PP a dokonca ich pozadovali. Komisia nemôze popriet svoju zodpovednost, pokial ide o praktiky týkajúce sa PP, ku ktorým dochádzalo so súhlasom alebo na ziadost jej vlastných zamestnancov. 122 Komisia zastáva názor, ze tvrdenia uvedené spolocnostou Team Relocations sú irelevantné, neúcinné a/alebo zavádzajúce. Komisia sa predovsetkým domnieva, ze dohody, na ktorých sa Team Relocations zúcastnovala, nie sú menej závazné ako písomné dohody o cenách. Posúdenie Vseobecným súdom 123 Z rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nezistila nijakú polahcujúcu okolnost. Team Relocations vsak tvrdí, ze existujú viaceré okolnosti, ktoré odlisujú porusenie, ktorého sa dopustila, od porusenia, ktorého sa dopustili ostatné dotknuté podniky, a ktoré preukazujú jej obmedzenú úcast alebo ktoré súvisia so správaním Komisie. O úcasti na vytváraní protisútazných dohôd 124 Pokial ide po prvé o tvrdenie, podla ktorého sa Team Relocations aktívne nepodielala na vytváraní predmetných protisútazných dohôd, je potrebné konstatovat, ze dôkaz o jej prvej úcasti na vykonávaní dohody o províziách pochádza z roku 1997, zatial co tieto praktiky sa zacali uplatnovat v 80. rokoch. Táto okolnost je vsak relevantná iba v rámci otázky, ci podnik zohrával úlohu vodcu alebo podnecovatela, ktorú mozno povazovat za pritazujúcu okolnost podla bodu 28 usmernení z roku 2006. Naproti tomu skutocnost, ze podnik sa aktívne nepodielal na vykonávaní predmetných protisútazných dohôd, nepredstavuje ako taká polahcujúcu okolnost. O údajne obmedzenej úcasti spolocnosti Team Relocations na porusení 125 Pokial ide po druhé o jej údajne obmedzenú úcast na porusení, je nesporné, ze Team Relocations sa nikdy nezúcastnila na písomných dohodách o urcovaní cien, na stretnutiach s protisútazným cielom, na stanovovaní cien za urcité stahovanie ad hoc ani na dohodách o províziách uzatváraných v prípade stahovania kancelárií. Team Relocations sa navyse zúcastnovala na praktikách PP iba od februára 2002 do septembra 2003. 126 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze na dosiahnutie znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností podla bodu 29 tretej zarázky usmernení z roku 2006 musí podnik "doká[zat], ze jeho úcast na porusení je významne znízená", a "v dôsledku toho preuká[zat], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom." Tieto podmienky nie sú v tomto prípade splnené. 127 Pouzitie výrazu "napríklad" vsak naznacuje, ze zoznam okolností uvedených v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je taxatívny. Ako bolo konstatované v rámci tretieho zalobného dôvodu, je potrebné zohladnit osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä úcast alebo neúcast podniku na vsetkých zlozkách porusenia - ak nie pri posudzovaní závaznosti porusenia, tak aspon pri úprave základnej výsky v závislosti od polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Táto povinnost bola totiz jedným z dôvodov, ktoré umoznili Súdnemu dvoru konstatovat, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie nespochybnuje zásadu, podla ktorej zodpovednost za porusenia práva hospodárskej sútaze má osobnú povahu (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 84). Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarázke nemôzu zarucit túto moznost. Preto je potrebné posúdit osobitné okolnosti prejednávanej veci. 128 V tejto súvislosti je nesporné, ze predmetné porusenie sa postupom casu vyvíjalo. Písomné dohody sa uplatnovali pocas prvej fázy porusenia od roku 1984 az do zaciatku 90. rokov a následne boli ukoncené. Druhá fáza porusenia sa vyznacuje vyuzívaním PP a provízií. V dôsledku toho sa cast hodnoty predaja, ktorá sa mala stanovit podla clánku 19 usmernení z roku 2006, mohla v zásade postupom casu menit. Táto okolnost by mohla odôvodnit aj znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. 129 Treba vsak konstatovat, ze správanie, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila, nepredstavuje menej závazné porusenie ako písomné dohody o urcovaní cien alebo stanovenie ceny za urcité stahovania ad hoc. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne mali totiz aj PP a provízie vplyv na ceny (pozri bod 44 vyssie). Za okolností prejednávanej veci je pre posúdenie závaznosti porusenia tiez skôr bezvýznamná skutocnost, ze Team Relocations sa nezúcastnila na dohodách o províziách uzatváraných v prípade stahovania kancelárií a pred februárom 2002 ani na systéme týkajúcom sa PP. To platí aj v prípade neúcasti na stretnutiach s protisútazným cielom, kedze kartel fungoval prostredníctvom mechanizmov, v dôsledku ktorých boli takéto stretnutia zbytocné. 130 Z toho vyplýva, ze Komisia môze stanovit jednotnú sadzbu za celú dlzku trvania jediného a nepretrzitého porusenia a nemusí zohladnit vývoj tohto porusenia postupom casu ako polahcujúcu okolnost. O údajnom povolení správania 131 Pokial ide po tretie o tvrdenie, ze Komisia údajne povolila alebo podporila praktiky PP, je potrebné konstatovat, ze bod 29 posledná zarázka usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "[mozno] znízit základnú výsku pokuty..., ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". 132 Spis vsak neobsahuje ziadny dôkaz preukazujúci, ze Komisia ako institúcia povolila, podporovala alebo ziadala PP. Komisia skutocne nemala nijaký záujem na podporovaní alebo tolerovaní systému PP, kedze poskodzoval jej záujmy. Skutocnost, ze niektorí zamestnanci poziadali o PP v prípade stahovaní, ktoré v konecnom dôsledku hradila Komisia, neznamená, ze institúcia vedela o tejto praktike ani ze sa na nej podielala, kedze je potrebné rozlisovat medzi zamestnancami Komisie a Komisiou ako institúciou. 133 Za predpokladu, ze zamestnanec institúcie poziadal o PP, Team Relocations musela vediet, ze takéto ziadosti nemohli byt predlozené v mene institúcií alebo na ich podnet vzhladom na to, ze PP zjavne odporovali ich financným záujmom. Poziadavka predlozit dve alebo tri ponuky má totiz zarucit práve minimálny stupen hospodárskej sútaze a zabránit tomu, aby jediná stahovacia spolocnost mohla jednostranne urcit cenu stahovania. 134 Samotná vedomost o protisútaznom správaní okrem toho neznamená, ze toto správanie bolo Komisiou implicitne "povolené alebo podporované" v zmysle bodu 29 poslednej zarázky usmernení z roku 2006. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. 135 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze tvrdenia spolocnosti Team Relocations sa týkajú iba PP. Prax týkajúca sa PP je vsak iba jednou zo zloziek jediného a nepretrzitého porusenia. Uvedené tvrdenia v ziadnom prípade neodôvodnujú vyplácanie provízií. 136 Tieto tvrdenia, a teda aj siesty zalobný dôvod ako celok treba preto zamietnut. 7. O siedmom zalobnom dôvode spolocnosti Team Relocations a prvom zalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, zalozených na nepripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustila Team Relocations, spolocnosti Amertranseuro 137 Svojím siedmym zalobným dôvodom Team Relocations v podstate tvrdí, ze Komisia na úcely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 nesprávne zohladnila obrat spolocnosti Amertranseuro z dôvodu, ze táto spolocnost nevedela o protisútazných praktikách svojej dcérskej spolocnosti. Skupina Amertranseuro vseobecne spochybnuje moznost pripísat jej porusenia, ktorých sa dopustila Team Relocations. Tvrdenia úcastníkov konania 138 Team Relocations tvrdí, ze je jedinou právnickou osobou, ktorú mozno povazovat za zodpovednú za správanie niektorých jej zamestnancov. Výska pokuty vsak prekracuje jej celkový obrat o viac ako 60 %. Za tieto praktiky nezodpovedajú Amertranseuro, Trans Euro, ani Team Relocations Ltd. Ich materské spolocnosti nemali nikdy vedomost o prílezitostných dohodách o províziách a PP a nemohli mat ani podozrenie o ich existencii. V prípade, ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia oprávnene pripísala materským spolocnostiam spolocnosti Team Relocations cast porusenia, ktorého sa táto spolocnost dopustila, Team Relocations tvrdí, ze za osobitných okolností prejednávanej veci stanovenie maximálnej hranice 10 % vzhladom na konsolidovaný obrat spolocnosti Amertranseuro nie je v súlade so zásadou proporcionality. 139 Skupina Amertranseuro po prvé poznamenáva, ze Komisia odôvodnila solidárnu zodpovednost zalobkýn tým, ze vsetky tri materské spolocnosti boli v postavení, ktoré im umoznovalo vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Team Relocations. Súdny dvor a Vseobecný súd vsak rozsah právomoci vykonávat rozhodujúci vplyv casto opisujú ovela restriktívnejsie ako Komisia v odôvodnení c. 349 rozhodnutia. 140 Skupina Amertranseuro po druhé poukazuje na to, ze prílis úzky pojem právomoci materských spolocností vykonávat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti vedie k takmer nevyvrátitelnej domnienke zodpovednosti. Ich zodpovednost sa tak fakticky stáva objektívnou zodpovednostou (strict liability). Tejto zodpovednosti sa môzu zbavit iba samotní financní investori, ktorí nemajú záujem na urcovaní strategického správania spolocností, do ktorých investovali. 141 Skupina Amertranseuro sa po tretie domnieva, ze Team Relocations bola riadená úplne samostatne a ziadna z troch materských spolocností nemala vedomost o predmetných praktikách. Tieto materské spolocnosti nemohli teda porusit svoju povinnost nálezitej starostlivosti. 142 Skupina Amertranseuro po stvrté vytýka Komisii, ze postupovala "asymetricky", pokial ide o zodpovednost materských spolocností v prejednávanej veci. V prípade obdobia do 8. septembra 2000 povazovala za zodpovedné dve nizsie postavené materské spolocnosti spolocnosti Team Relocations (konkrétne Team Relocations Ltd a Trans Euro), ale nie pána E. ako konecného vlastníka na cele tejto skupiny. Naproti tomu v prípade obdobia po 8. septembri 2000 Komisia stanovila nielen zodpovednost týchto dvoch nizsie postavených materských spolocností, ale tiez zodpovednost spolocnosti Amertranseuro ako nového vlastníka spolocnosti Trans Euro. Vzhladom na to, ze Amertranseuro vlastní celé imanie oboch nizsie postavených materských spolocností, znamená to, ze za celé porusenie sú de facto zodpovední akcionári. 143 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Posúdenie Vseobecným súdom 144 V rámci tohto zalobného dôvodu Team Relocations tvrdí, ze Komisia tým, ze jej ulozila pokutu, ktorej výska presahuje 10 % jej obratu, porusila clánok 23 nariadenia c. 1/2003 (prvá cast) a zásadu proporcionality (druhá cast). Vzhladom na to, ze dôvodnost prvej casti závisí od otázky, ci obrat spolocnosti Amertranseuro mozno zohladnit na úcely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, je potrebné túto výhradu preskúmat spolocne s prvým zalobným dôvodom skupiny Amertranseuro, ktorý je zalozený na nemoznosti pripísania porusení, ktorých sa dopustila Team Relocation, clenom skupiny Amertranseuro. O pripísaní porusení, ktorých sa dopustila Team Relocation, clenom skupiny Amertranseuro 145 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze uznáva, ze jednotlivé spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, cize jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES vtedy, ked dotknuté spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). Protisútazné správanie podniku môze byt teda pripísané inému podniku v prípade, ak prvý podnik neurcoval svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnoval pokyny vydané posledným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117). 146 Vzniká teda otázka, kedy podnik neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny vydávané jeho materskou spolocnostou. 147 Z judikatúry v tomto smere vyplýva, ze musia byt kumulatívne splnené dve podmienky: jednak musí byt materská spolocnost schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a jednak musí tento vplyv skutocne vykonávat (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 137). 148 Pokial ide o prvú podmienku, je nepochybné, ze materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ak vlastní 100 % jej imania, ci uz priamo alebo nepriamo prostredníctvom podielov v iných spolocnostiach. 149 Pokial ide o poziadavky, ktoré musia byt splnené, aby sa preukázal skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost, zalobkyne zastávajú názor, ze zodpovednost za porusenie mozno materskej spolocnosti pripísat iba vtedy, ked materská spolocnost okrem toho, ze vlastnila celé základné imanie, vedela o sankcionovaných praktikách alebo porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti. 150 Komisia sa v odôvodnení c. 386 rozhodnutia opiera o judikatúru, podla ktorej v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, ako je to v prejednávanej veci, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29, a rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961 a 984, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 62). 151 Súdny dvor túto judikatúru potvrdil vo svojom rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, Zb. s. I-8237). Súdny dvor okrem iného uviedol, ze hoci v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanom v bode 150 vyssie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj iné okolnosti, ako je nespochybnenie vplyvu, ktorý materská spolocnost vykonáva na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, a spolocné zastupovanie oboch spolocností v priebehu správneho konania, nic to nemení na tom, ze takéto okolnosti boli uvedené iba s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby podmienil uplatnenie vyssie uvedenej domnienky predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom vykonávaní vplyvu materskej spolocnosti (bod 62 rozsudku). 152 V prejednávanej veci sa zalobkyniam nepodarilo vyvrátit domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu, kedze ich argumentácia spocíva na politických úvahách a jednoduchých tvrdeniach, ako je údajné samostatné riadenie spolocnosti Team Relocations. Z odôvodnení c. 490 a 491 rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia na úcely pripísania zodpovednosti spolocnosti Amertranseuro za úcast spolocnosti Team Relocations na karteli nevychádzala výlucne z nespochybneného vlastníctva celého základného imania spolocnosti Team Relocations spolocnostou Amertranseuro, ale tiez z dalsích skutkových okolností preukazujúcich, ze Amertranseuro vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Team Relocations. 153 Od roku 1994 do septembra 2001 sa konali mesacné stretnutia vedenia spolocnosti Team Relocations so zástupcami spolocnosti Trans Euro poverenými prevádzkovým a financným riadením belgickej dcérskej spolocnosti a s vtedajsím vlastníkom skupiny Trans Euro, ktorý bol poverený riadením skupiny so vseobecnou zodpovednostou za belgickú dcérsku spolocnost. Od 6. septembra 2001 az do septembra 2003 sa konali aj neformálne stretnutia spolocnosti Team Relocations so zástupcami spolocnosti Amertranseuro poverenými vedením skupiny so vseobecnou zodpovednostou za belgickú dcérsku spolocnost. Komisia navyse konstatovala, ze Team Relocations musela predkladat viacero správ, najmä rocné prevádzkové úctovné závierky, spolocnosti Team Relocations Ltd od 1. januára 1994 do 7. septembra 2000, ako aj spolocnosti Amertranseuro od 8. septembra 2000, teda v období svojej úcasti na porusení. 154 Za týchto okolností Komisia mohla pripísat porusenia, ktorých sa dopustila Team Relocations, spolocnosti Amertranseuro, kedze zalobkyne tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda podnik v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Obrat spolocnosti Amertranseuro mozno preto zohladnit na úcely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003. Z toho vyplýva, ze výhrady týkajúce sa tohto zohladnenia treba zamietnut. O údajne "asymetrickom" postupe Komisie 155 Skupina Amertranseuro vytýka Komisii, ze postupovala "asymetricky", ked povazovala Amertranseuro za zodpovednú odo dna, ked nadobudla skupinu Trans Euro, teda od 8. septembra 2000, zatial co predchádzajúceho vlastníka skupiny Trans Euro, pána E., nepovazovala za zodpovedného za obdobie do 8. septembra 2000. 156 Pokial skupina Amertranseuro tvrdí, ze Komisia mala povazovat za zodpovedného za porusenie do 7. septembra 2000 aj pána E., je potrebné zdôraznit, ze aj ked to Komisia mohla urobit, zalobkyne sa na úcely preukázania nezákonnosti rozhodnutia nemôzu dovolávat skutocnosti, ze to neurobila. Z judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide o otázku, ci popri spolocnosti priamo zúcastnenej na protisútaznom správaní rozsíri zodpovednost za porusenie aj na materskú spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 331 a 332). Táto miera volnej úvahy tiez znamená, ze Komisia sa môze rozhodnút, ze rozhodnutie adresuje iba súcasným materským spolocnostiam predmetného podniku, a nie bývalým vlastníkom skupiny. 157 Komisia navyse nerozsírila zodpovednost za predmetné porusenie ani na spolocnost Zenic International Holdings Ltd ako súcasnú najvyssie postavenú materskú spolocnost zalobkýn. Rozhodnutie preto nemozno povazovat za "asymetrické". 158 Túto výhradu treba preto zamietnut. O tvrdeniach týkajúcich sa druhej casti návrhov skupiny Amertranseuro 159 Skupina Amertranseuro vo svojich návrhoch a v rámci svojho prvého zalobného dôvodu podla vsetkého uvádza, ze hoci Amertranseuro bola povazovaná za zodpovednú iba do výsky 1,3 milióna eur, ktorá odráza jej zodpovednost za urcité obdobie, konkrétne od 8. septembra 2000, v skutocnosti bola povazovaná za zodpovednú za celú výsku pokuty, kedze je vlastníkom a akcionárom spolocností Trans Euro a Team Relocations Ltd. 160 Toto tvrdenie nemôze spochybnit zákonnost rozhodnutia, kedze sa obmedzuje iba na opis niektorých dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú pre spolocnost Amertranseuro. Túto cast návrhov treba preto zamietnut. O údajnej neprimeranosti pokuty 161 Pokial ide o druhú cast zalobného dôvodu spolocnosti Team Relocations, stací odkázat na pripomienky uvedené v bode 94 vyssie, podla ktorých je uplatnená sadzba 17 % primeraná vo vztahu k skutocnej zodpovednosti spolocnosti Team Relocations v rámci porusenia. Skutocnost, ze výska pokuty ulozenej spolocnosti Team Relocations presahuje 10 % jej obratu, je irelevantná, kedze táto suma je ovela nizsia ako 10 % obratu skupiny Amertranseuro. 162 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod spolocnosti Team Relocations a prvý zalobný dôvod skupiny Amertranseuro treba zamietnut. 8. O ôsmom zalobnom dôvode spolocnosti Team Relocations a druhom zalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, zalozených na platobnej neschopnosti zalobkýn a na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania 163 Team Relocations uvádza, ze z jej predbeznej úctovnej závierky za hospodársky rok konciaci 30. septembra 2007 vyplýva, ze výska jej vlastného imania s vylúcením akejkolvek pokuty, ktorú by bola povinná zaplatit Komisii, je záporná, ze za tento hospodársky rok vykazuje stratu vo výske 363 432 eur a ze jej hrubá miera samofinancovania je záporná. Na celý majetok spolocnosti je zriadené zálozné právo. Spolocnost nie je schopná zabezpecit dalsie zdroje financovania, a teda nie je schopná ani uhradit pokutu, ktorú jej ulozila Komisia. 164 Podla spolocnosti Team Relocations Komisia vedela o jej neistej financnej situácii, takze ulozením pokuty vo výske, ktorú Team Relocations zjavne nie je schopná uhradit a ktorá povedie k jej odchodu z trhu, sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci. Komisia navyse porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti Team Relocations ziada Vseobecný súd, aby znízil pokutu o sumu, ktorá zodpovedá rovnakým zásadám, ako sú tie, ktoré Komisia uplatnila voci spolocnosti Interdean, a navrhuje, aby Vseobecný súd na základe clánkov 58 a 65 rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby sprístupnila faktory, ktoré zohladnila pri znízení pokuty spolocnosti Interdean o 70 %. 165 Skupina Amertranseuro tvrdí, ze pokuta ulozená spolocnosti Team Relocations - ktorá sa rovná takmer dvom tretinám jej rocného obratu dosiahnutého v roku 2006 a blízi sa k absolútnej 10 %-nej hranici stanovenej v nariadení c. 1/2003 - je úplne neprimeraná. Podla konsolidovaných financných výkazov spolocnosti Amertranseuro z 30. septembra 2006 bol celkový dlh skupiny 35 miliónov libier sterlingov (GBP). Amertranseuro navyse vykazuje stratu v bezných cinnostiach po zdanení, jej cisté hmotné aktíva sú záporné a na celý jej majetok je zriadené zálozné právo. Skupina nie je preto schopná uhradit pokutu vo výske 3,49 milióna eur, ani získat bankovú záruku na neskorsie uskutocnenie tejto úhrady. 166 Skupina Amertranseuro v replike dodáva, ze pokial ide o nevyhnutnost podania ziadosti o uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006, Komisia by sa mala vrátit k postupu podla usmernení z roku 1998 a ex offo povazovat platobnú neschopnost za dôvod znízenia pokuty, ako to robila v minulosti. Skupina Amertranseuro navyse zdôraznuje, ze financné zdravie skupiny sa v priebehu hospodárskeho roka, ktorý sa skoncil 30. septembra 2007, este zhorsilo. 167 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Posúdenie Vseobecným súdom 168 V rámci posledného zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa tým, ze im ulozila pokutu, ktorá presahuje ich platobnú schopnost, dopustila zneuzitia právomoci a porusila bod 35 usmernení z roku 2006, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania. 169 Pokial ide o údajné zneuzitie právomoci, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je akt poznacený zneuzitím právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov javí, ze bol prijatý s výlucným alebo prinajmensom urcujúcim úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst postup osobitne predpísaný Zmluvou pre upravenie okolností predmetného prípadu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 24 a tam citovanú judikatúru). 170 Zalobkyne vsak v prejednávanej veci netvrdia, ze Komisia im ulozila pokutu s úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele, a to vykonávat právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, alebo obíst postup osobitne upravený Zmluvou. Rozhodnutie preto nie je poznacené zneuzitím právomoci. 171 Pokial ide o znízenie pokuty podla bodu 35 usmernení z roku 2006, je potrebné poukázat na to, ze takéto znízenie podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to: - podaniu ziadosti v priebehu správneho konania, - existencii osobitného sociálneho a ekonomického kontextu, - platobnej neschopnosti podniku, pricom podnik musí predlozit objektívne dôkazy preukazujúce, ze ulozenie pokuty by nenapravitelne ohrozilo jeho ekonomickú zivotaschopnost a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku. 172 Treba vsak konstatovat, ze najmenej dve z týchto troch kumulatívnych podmienok nie sú splnené. Po prvé zalobkyne totiz na rozdiel od ostatných podnikov v priebehu správneho konania nepodali nijakú ziadost o znízenie pokuty z dôvodu svojej platobnej neschopnosti, hoci usmernenia z roku 2006 stanovujú, ze takáto ziadost musí byt podaná. V tejto súvislosti tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze podla usmernení z roku 1998 mohla Komisia ex offo povazovat platobnú neschopnost za dôvod znízenia pokuty, nie je relevantné, lebo ním nemozno odôvodnit tvrdenie o porusení usmernení z roku 2006. Kedze toto tvrdenie je uvedené na podporu tvrdenia, ze Komisia je bez ohladu na bod 35 usmernení z roku 2006 povinná preskúmat platobnú schopnost dotknutých podnikov ex offo, je potrebné poukázat na to, ze takáto povinnost z judikatúry nevyplýva. 173 Listom podaným do kancelárie 6. augusta 2010 Team Relocations poziadala o opätovné otvorenie ústnej casti konania z dôvodu, ze Komisia zmenila svoju prax týkajúcu sa nevyhnutnosti podania ziadosti podla bodu 35 usmernení z roku 2006 v priebehu správneho konania. Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím z 23. septembra 2010, kedze na rozdiel od tvrdení tejto zalobkyne boli ziadosti v nou citovaných veciach podané este v priebehu správneho konania. Hoci z novinového clánku vyplýva, ze Komisia "má v úmysle formálne zmenit svoje usmernenia", aby mohla zohladnovat vývoj, ku ktorému dôjde po prijatí rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze táto zmena zatial nebola prijatá. V kazdom prípade zmena výkladu usmernení z roku 2006 by nemohla spôsobit nezákonnost rozhodnutia prijatého pred touto zmenou. 174 Po druhé zalobkyne nespochybnili konstatovanie Komisie v odôvodnení c. 651 rozhodnutia, ze "osobitný sociálny a ekonomický kontext" v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006 v predmetnom prípade neexistuje. 175 Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo v prejednávanej veci potrebné skúmat splnenie tretej podmienky, a to údajnú platobnú neschopnost zalobkýn, Komisia správne konstatovala, ze podmienky uplatnenia bodu 35 usmernení z roku 2006 neboli splnené. 176 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, stací konstatovat, ze zalobkyne na rozdiel od spolocnosti Interdean nevzniesli otázku svojej platobnej schopnosti vo fáze správneho konania a ze nepodali ziadost o znízenie svojich pokút z tohto dôvodu. Ich situácia preto nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Interdean. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze podanie ziadosti o znízenie pokuty nie je iba formálnou poziadavkou, ale predstavuje poziadavku, bez ktorej splnenia nemozno nálezite posúdit ekonomickú situáciu, kedze Komisia nemá k dispozícii relevantné dôkazy, akými sú interné údaje dotknutého podniku, ktoré by umoznili posúdit jeho ekonomickú zivotaschopnost. 177 Posledný zalobný dôvod zalobkýn, ako aj návrh spolocnosti Team Relocations, aby sa Komisii ulozila povinnost sprístupnit faktory, ktoré zohladnila pri znízení pokuty spolocnosti Interdean o 70 %, treba preto zamietnut. 178 Kedze vsetky zalobné dôvody boli zamietnuté, treba zaloby zamietnut v celom rozsahu. O trovách 179 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Team Relocations NV, Amertranseuro International Holdings Ltd, Trans Euro Ltd a Team Relocations Ltd sú povinné nahradit trovy konania. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Predmet sporu 2. Zalobkyne 3. Správne konanie 4. Rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na tom, ze Team Relocations sa nepodielala na jedinom a nepretrzitom porusení opísanom v rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O pojme jediné a nepretrzité porusenie O posúdení predmetného protiprávneho správania - O existencii vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel - O úmyselnej úcasti spolocnosti Team Relocations na vseobecnom pláne - O vedomosti spolocnosti Team Relocations o protiprávnom správaní 2. O druhom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výpoctu hodnoty predaja spolocnosti Team Relocations Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O relevantnej hodnote predaja O stahovaniach uhrádzaných súkromnými osobami 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na uplatnení sadzby 17 % na hodnotu predaja dosiahnutého spolocnostou Team Relocations na úcely stanovenia základnej výsky jej pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O povinnosti stanovit základnú výsku pokuty v závislosti od individuálnej úlohy spolocnosti Team Relocations O údajnom porusení zásady proporcionality O údajnom nedostatku odôvodnenia 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii základu pre vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii základu pre ulozenie dodatocnej sumy Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 6. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na existencii polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O úcasti na vytváraní protisútazných dohôd O údajne obmedzenej úcasti spolocnosti Team Relocations na porusení O údajnom povolení správania 7. O siedmom zalobnom dôvode spolocnosti Team Relocations a prvom zalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, zalozených na nepripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustila Team Relocations, spolocnosti Amertranseuro Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O pripísaní porusení, ktorých sa dopustila Team Relocation, clenom skupiny Amertranseuro O údajne "asymetrickom" postupe Komisie O tvrdeniach týkajúcich sa druhej casti návrhov skupiny Amertranseuro O údajnej neprimeranosti pokuty 8. O ôsmom zalobnom dôvode spolocnosti Team Relocations a druhom zalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, zalozených na platobnej neschopnosti zalobkýn a na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXoq9nQB/L95354-2753TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXoq9nQB/L95354-2753TMP.html#Footref*