Vec T-199/08 Ziegler SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Citelné ovplyvnenie obchodu - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Ciel (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 2004/C 101/07) 2. Akty institúcií - Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu - Záväzný akt (Oznámenie Komisie 2004/C 101/07) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; oznámenie Komisie 2006/C 210/02) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie podla povahy porusenia (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 a 21 az 23) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusenia pred zásahom Komisie - Vylúcenie (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 prvá zarázka) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Protisútazné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarázka) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie z dôvodu ekonomických tazkostí - Podmienky (Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 35) 1. Clánok 81 ods. 1 ES nemozno uplatnit, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spolocenstva alebo na hospodársku sútaz nie je "citelný". Dohoda totiz nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 81 ods. 1 ES, ked obmedzuje hospodársku sútaz alebo ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi iba v nepatrnej miere. V dôsledku toho má Komisia povinnost vymedzit v rozhodnutí prijatom na základe clánku 81 ES relevantný trh len vtedy, ked bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ich cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. Ak by kazdá cezhranicná transakcia bola automaticky spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pojem citelný charakter, ktorý je podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. Aj v prípade porusenia na základe ciela je potrebné, aby porusenie bolo spôsobilé citelne ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Vyplýva to navyse aj z usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, kedze pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vztahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú uz svojou povahou spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Skutocnost, ze podnik nespochybnil existenciu kartelu, nezahrna nevyhnutne uznanie citelného ovplyvnenia obchodu týmto kartelom. Neexistencia takého ovplyvnenia, ktoré je podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by mala za následok zrusenie rozhodnutia týkajúceho sa kartelu pre neexistenciu právomoci Komisie. Pokial vsak Komisia z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze druhá alternatívna podmienka obsiahnutá v domnienke uvedenej v bode 53 predmetných usmernení bola splnená, pricom uvedie najmä dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu, presne tým urcí dotknuté sluzby, ako aj trh. Takýto opis odvetvia môze byt dostatocný, pokial je dostatocne podrobný na to, aby Vseobecnému súdu umoznil overit základné tvrdenia Komisie, a pokial na základe toho celkový trhový podiel zjavne znacne prekracuje prahovú hodnotu 5 %. Komisia teda výnimocne môze vychádzat z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 uvedených usmernení bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení. V rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 uvedených usmernení totiz na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok. (pozri body 44, 45, 50, 53, 69, 70, 72, 73) 2. Komisia prijatím pravidiel správania, ako sú usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, a tým, ze ich zverejnením oznámi, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na príslusné prípady, sa sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. (pozri bod 67) 3. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("málo závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výska pokuty v súcasnosti "súvis[í] s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (bod 19 týchto usmernení). Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" (bod 21). Pokial ide o horizontálne dohody o urcení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré "svojou povahou" patria medzi "najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze", podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanovit "v hornej casti stupnice" (bod 23). Za týchto podmienok Komisia v zásade uz nemôze odôvodnit len posúdenie porusenia ako "velmi závazné" bez odôvodnenia zohladneného podielu predaja. S volnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je totiz spojená povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje jednotlivcovi oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. Pokial Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o nieco vyssia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pricom svoje rozhodnutie odôvodnila len "velmi závaznou" povahou porusenia, ale podrobnejsie nevysvetlila, preco na základe posúdenia porusenia ako "velmi závazného" stanovila sadzbu na 17 % a nie sadzbu, ktorá by sa nachádzala ovela vyssie "v hornej casti stupnice", toto odôvodnenie môze byt dostatocné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia a ktorá je navyse pre podnik velmi priaznivá. V tomto prípade totiz doplnujúce odôvodnenie, ktoré prekracuje rámec odôvodnenia, ktoré je uz obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak vsak Komisia chcela uplatnit vyssiu sadzbu, mala poskytnút podrobnejsie odôvodnenie. (pozri body 91 - 93) 4. Len na základe oznámenia o výhradách konkrétny má dotknutý podnik sotva moznost overit, ci konsolidované obraty pouzité na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a trhové podiely vsetkých úcastníkov kartelu prevysujú prahovú hodnotu 40 miliónov eur alebo prahovú hodnotu 5 %. Kazdý podnik môze s istotou spochybnit iba vlastné císelné údaje. Na spochybnenie velkosti trhu a trhových podielov ostatných predmetných spolocností a na uplatnenie vlastných tvrdení týkajúcich sa týchto císelných údajov je teda nevyhnutné poznat rozdelenie obratu ostatných spolocností, pricom bez jeho poznania dotknutý podnik nie je schopný úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvedených Komisiou. (pozri bod 118) 5. Závaznost porusenia sa musí posudzovat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej sútaze. Závaznost porusenia mozno stanovit na základe povahy a ciela zneuzívajúceho správania. Okolnosti týkajúce sa ciela správania môzu mat pri stanovení výsky pokuty väcsí význam ako okolnosti týkajúce sa jeho úcinkov. Porusenie, ktorého cielom je urcenie cien a rozdelenie trhov, je uz svojou povahou mimoriadne závazné. Okrem toho bod 20 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne [pre] kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". Uvedené usmernenia zaviedli v záujme presnejsej diferenciácie stupnicu od 0 do 30 %. Podla bodu 19 týchto usmernení teda základná výska pokuty musí "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia". Vo väcsine prípadov sa podla bodu 21 uvedených usmernení "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Preto Komisia nemôze vykonat diskrecnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak urcit presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohladnenia osobitných okolností veci. Bod 22 uvedených usmernení stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". Tento problém spojený s urcením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o urcení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podla bodu 23 uvedených usmernení zohladnovaný podiel predaja obvykle stanoví "v hornej casti stupnice". Z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %. Nie je teda potrebné zrusit rozhodnutie Komisie stanovujúce sadzbu 17 % iba na základe samotnej závaznej povahy porusenia. Pokial totiz Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je potrebné vziat do úvahy doplnujúce skutocnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyssej sadzby. (pozri body 136, 137, 139 - 142) 6. Ukoncenie protiprávneho konania nepredstavuje polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty, pokial dotknutá spolocnost ukoncila svoju úcast na porusení len niekolko dní pred kontrolami uskutocnenými Komisiou. Bod 29 prvá zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze hoci základná výska pokuty sa môze znízit, ak dotknutý podnik preukáze, ze ukoncil protiprávne konanie hned po prvom zásahu Komisie, táto okolnost "sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)". Okrem toho túto polahcujúcu okolnost mozno uplatnit iba v prípadoch, ked sa protiprávne konanie ukoncí v nadväznosti na prvý zásah Komisie. (pozri body 151, 152) 7. Aj v prípade, ak by bolo mozné pripísat Komisii ako institúcii skutocnosti, o ktorých vedela osoba, ktorá pre nu pracovala, treba poznamenat, ze samotná vedomost o protisútaznom správaní neznamená, ze toto správanie bolo Komisiou implicitne "povolené alebo podporované" v zmysle bodu 29 poslednej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. Okrem toho, kedze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je natolko zrejmé, obozretný hospodársky subjekt sa nemôze odvolávat na legitímne presvedcenie o tom, ze toto konanie je dovolené. (pozri body 157, 158) 8. Na priznanie výnimocného znízenia pokuty z dôvodu ekonomických tazkostí podla bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 musia byt okrem ziadosti splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé neprekonatelná tazkost zaplatit pokutu a po druhé existencia "osobitného sociálneho a ekonomického kontextu". Posúdenie prvej podmienky musí vychádzat zo zohladnenia konkrétnej situácie dotknutého podniku. Samotný výpocet percentuálneho podielu pokuty na celosvetovom obrate podniku nemôze odôvodnit záver, ze táto pokuta nie je spôsobilá nenapravitelne ohrozit jeho ekonomickú zivotaschopnost. Ak by to totiz bolo tak, bolo by mozné stanovit konkrétne prahové hodnoty na uplatnenie bodu 35 uvedených usmernení. (pozri body 165, 167) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien - Rozdelenie trhu - Manipulovanie verejných obchodných sútazí - Citelné ovplyvnenie obchodu - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006" Vo veci T-199/08, Ziegler SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J.-L. Lodomez a J. Lodomez, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet a O. Beynet, neskôr A. Bouquet a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti A - Predmet sporu 1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola zalobkyna Ziegler SA úcastníckou kartelu na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý spocíval v priamom a nepriamom urcovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných sútazí. Komisia Európskych spolocenstiev uvádza, ze kartel bol cinný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho úcastníci urcovali ceny, zákazníkom predkladali falosné ponuky (takzvané predstierané ponuky, dalej len "PP") a navzájom sa odskodnovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému penazných náhrad (dalej len "provízie"). B - Zalobkyna 2 Zalobkyna bola zalozená pod názvom Transports internationaux, Ziegler et Cie v roku 1908. Od roku 1981 pôsobí pod názvom Ziegler a v roku 1983 sa stala akciovou spolocnostou. Az do decembra 2003 tvorila stahovacia cinnost jedno z oddelení zalobkyne. Dna 11. decembra 2003 bolo oddelenie pre stahovanie spolocnosti Ziegler vlozené do spolocnosti Euro Time, ktorá je súcastou skupiny Ziegler a ktorej názov bol zmenený na Ziegler Relocation SA. 3 Ziegler je rodinný podnik, ktorý patrí fyzickým osobám, ktoré sú vsetky dedicmi zakladatelov podniku, a dvom holdingovým spolocnostiam, ktoré sú tiez prepojené s rodinou Ziegler. 4 V priebehu úctovného roka, ktorý sa skoncil 31. decembra 2006, Ziegler dosiahla vlastný obrat vo výske 124 miliónov eur a spolu so svojimi dcérskymi spolocnostami konsolidovaný obrat vo výske 244 420 326 eur. Na svojej internetovej stránke sa táto spolocnost prezentuje ako holdingová spolocnost, ktorá riadi velkú európsku logistickú siet (oznacovaná ako "skupina"), ktorá dosahuje obrat vo výske takmer 1,5 miliardy eur a zamestnáva viac ako 4000 zamestnancov. C - Správne konanie 5 Podla rozhodnutia Komisia zacala konanie z vlastného podnetu, kedze disponovala informáciami, ktoré nasvedcovali tomu, ze niektoré belgické spolocnosti pôsobiace v odvetví medzinárodného stahovania sa podielali na dohodách, ktoré mohli spadat do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ES. 6 Na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutocnili neohlásené kontroly v spolocnostiach Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler. Po týchto kontrolách poziadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155; dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Allied Arthur Pierre priznala svoju úcast na dohodách o províziách a o PP, oznámila zúcastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol útvarom Komisie známy, a odovzdala dokumenty potvrdzujúce jej ústne vyhlásenia. 7 Na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúcastnujúcim sa na protisútazných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné ziadosti o informácie. Dna 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spolocnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Vsetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou zástupcov spolocností Amertranseuro International Holdings Ltd, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umoznený od 6. do 29. novembra 2006. Vypocutie sa uskutocnilo 22. marca 2007. 8 Dna 6. júla 2007 Allied Arthur Pierre predlozila doplnujúce dôkazy týkajúce sa dohôd o PP a o províziách, ktoré sa týkali spolocností Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler od roku 1988. Dna 23. augusta 2007 bol vsetkým úcastníkom konania zaslaný "opis skutkového stavu", v ktorom bolo uvedené, ze Komisia má v úmysle pouzit tieto dôkazy proti spolocnostiam Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler. V prílohe opisu skutkového stavu Komisia zaslala vsetkým úcastníkom konania kópiu týchto dôkazov. Úcastníci konania mali moznost vyjadrit svoje stanovisko. 9 Dna 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie. D - Rozhodnutie 10 Komisia uvádza, ze osoby, ktorým bolo rozhodnutie urcené, medzi ktoré patrila aj zalobkyna, boli úcastníkmi kartelu v odvetví medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku alebo nesú zan zodpovednost. Úcastníci kartelu údajne urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretrzitého porusenia clánku 81 ES. 11 Podla Komisie bolo súcastou dotknutých sluzieb tak stahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov ci verejných institúcií, ako aj stahovanie majetku podnikov alebo verejných institúcií. Toto stahovanie sa vyznacovalo skutocnostou, ze Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cielovým bodom. Rovnako vzhladom na skutocnost, ze vsetky predmetné spolocnosti poskytujúce sluzby medzinárodného stahovania mali sídlo v Belgicku a ze cinnost, ktorej sa kartel týkal, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, ze geografickým centrom kartelu bolo Belgicko. 12 Celkový obrat úcastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Kedze Komisia stanovila velkost odvetvia priblizne na 83 miliónov eur, celkový trhový podiel zúcastnených podnikov bol stanovený priblizne na 50 %. 13 Komisia uvádza, ze cielom kartelu bolo najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny a rozdelit si trh súbezne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falosných ponúk (PP) a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo za nepredlozenie ponuky (provízie). 14 Komisia usudzuje, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým na základe písomných dohôd o urcovaní cien. Súcasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konecnej ceny, ktorý musel spotrebitel zaplatit bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiz penaznej sume, ktorú stahovacia spolocnost, ktorá získala zmluvu na medzinárodné stahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, bez ohladu na to, ci predlozili ponuku, alebo ju nepredlozili. Islo teda o urcitý druh penaznej náhrady pre stahovacie spolocnosti, ktoré zmluvu nezískali. Úcastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepredlozili, pricom uvádzali fiktívne sluzby, a výska týchto provízií bola fakturovaná zákazníkom. Komisia tvrdí, ze táto praktika sa musí povazovat za nepriame urcovanie cien za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 15 Úcastníci tohto kartelu tiez spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, cize zamestnávatelia, ktorí platili za stahovanie, mylne domnievali, ze si môzu vybrat podla kritérií vychádzajúcich z hospodárskej sútaze. PP bola zdanlivá ponuka predlozená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa stahovala, stahovacou spolocnostou, ktorá nemala záujem vykonat stahovanie. Predlozením PP sa stahovacia spolocnost, ktorá chcela uzavriet zmluvu (dalej len "navrhujúca spolocnost"), usilovala o to, aby institúcia alebo podnik získal viacero ponúk, ci uz priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela stahovat. Navrhujúca spolocnost preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovat za sluzbu. Táto cena, ktorá bola vyssia ako cena navrhnutá navrhujúcou spolocnostou, bola následne uvedená v PP. Podla Komisie vzhladom na to, ze zamestnávatel zvycajne vyberie stahovaciu spolocnost, ktorá ponúkne najnizsiu cenu, stahovacie spolocnosti zúcastnené na tom istom medzinárodnom stahovaní v zásade vopred vedeli, ktorá z nich môze uzavriet zmluvu na toto stahovanie. 16 Komisia okrem toho uvádza, ze cena pozadovaná navrhujúcou spolocnostou mohla byt vyssia, ako by bola inak, lebo ostatné spolocnosti zúcastnené na tom istom stahovaní predlozili PP, v ktorých bola uvedená cena urcená navrhujúcou spolocnostou. Ako príklad cituje Komisia v odôvodnení c. 233 rozhodnutia internú e-mailovú správu spolocnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, v ktorej sa uvádza: "Zákazník si vyziadal dve [PP], môzeme teda ziadat vyssiu cenu." Komisia preto tvrdí, ze predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných sútazí, v dôsledku coho boli ceny uvedené vo vsetkých ponukách zámerne vyssie ako cena navrhujúcej spolocnosti a v kazdom prípade vyssie ako ceny, ktoré by existovali v prostredí hospodárskej sútaze. 17 Komisia tvrdí, ze tieto dohody existovali az do roku 2003. Podla nej bolo spolocným cielom týchto komplexných cinností urcovat ceny, rozdelit si trh a narusit tak hospodársku sútaz. 18 V dôsledku toho Komisia prijala výrokovú cast rozhodnutia, ktorej clánok 1 znie takto: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali verejné obchodné sútaze pocas uvedených období: ... j) [Ziegler] od 4. októbra 1984 do 8. septembra 2003." 19 V dôsledku toho Komisia ulozila zalobkyni v clánku 2 písm. l) rozhodnutia pokutu vo výske 9,2 milióna eur. 20 Pri urcovaní výsky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú vo svojich usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 21 Dna 24. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5810 v koncenom znení, ktorým bolo rozhodnutie zmenené a doplnené, pokial ide o hodnotu predaja dosiahnutého dvoma dalsími spolocnostami, ktorým bolo uvedené rozhodnutie urcené. Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. júna 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Uznesením predsedu Súdu prvého stupna z 15. januára 2009, Ziegler/Komisia (T-199/08 R, neuverejnené v Zbierke) bol zamietnutý návrh zalobkyne na vydanie predbezného opatrenia, ktorým sa domáhala odkladu výkonu clánku 2 písm. l) rozhodnutia. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia [C-113/09 P(R), Zb. s. I-50*], bolo odvolanie zalobkyne proti uvedenému uzneseniu zamietnuté. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania, polozil Komisii urcité otázky a vyzval ju, aby predlozila urcité dokumenty, co Komisia v stanovenej lehote urobila. Okrem toho uznesením z 9. marca 2010 Vseobecný súd nariadil Komisii, aby predlozila dôvernú verziu rozhodnutia. Tento dokument nebol zalobkyni oznámený. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd po preskúmaní dôverných castí rozhodnutia dospel k záveru, ze tento dokument neobsahuje informácie potrebné na rozhodnutie sporu, rozhodol, ze tento dokument nebude zalozený do spisu, a vrátil ho Komisii. 25 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. apríla 2010. 26 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne zrusil ulozenú pokutu, - dalej subsidiárne podstatne znízil výsku tejto pokuty, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 27 Okrem toho zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nariadil, aby bol kancelárii Vseobecného súdu predlozený úplný správny spis. 28 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 29 Zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu rozhodnutia a styri subsidiárne zalobné dôvody smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. A - Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu rozhodnutia 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní podmienok potrebných na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 30 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze vymedzenie trhu, ktoré stanovila Komisia, je prílis úzke. Uznáva, ze "medzinárodné stahovacie sluzby z a do Belgicka" nie sú na strane dopytu zamenitelné s "medzinárodným stahovaním", avsak tvrdí, ze existuje zamenitelnost na strane ponuky. Komisia teda nemôze obmedzit trh iba na spolocnosti, ktoré ponúkajú sluzby "medzinárodného stahovania z a do Belgicka", ale mala zohladnit vsetky spolocnosti, ktoré ponúkajú "medzinárodné stahovacie sluzby", bez ohladu na ich umiestnenie. Zalobkyna uvádza, ze velký pocet zahranicných spolocností pôsobiacich na belgickom trhu svedcí o tom, ze geografický trh nemohol byt obmedzený iba na Belgicko. 31 Po druhé zalobkyna vytýka Komisii, ze nadhodnotila obrat spolocností pôsobiacich na trhu, a teda aj velkost trhu. Tvrdí, ze správne posúdenie obratu dosiahnutého spolocnostami pôsobiacimi v odvetví medzinárodného stahovania si vyzaduje odlísenie obratu dosiahnutého subdodávatelom v rámci medzinárodného stahovania a obrat dosiahnutý spolocnostou, ktorá vykonáva kontrolu nad medzinárodným stahovaním. Podla zalobkyne sa mal pri urcovaní obratu dotknutých spolocností, celkového objemu trhu a trhových podielov týchto podnikov vziat do úvahy iba obrat z medzinárodného stahovania, pri ktorom spolocnost vystupovala ako "spolocnost vykonávajúca kontrolu". Zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia vzala toto tvrdenie do úvahy a túto cast obratu pri výpocte pokuty odpocítala. Z týchto dôvodov sa zalobkyna domnieva, ze jej obrat v roku 2002 nebol 4 114 500 eur, ale 2 897 000 eur. 32 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia v dôsledku toho nepreukázala citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, kedze nie je dosiahnutá prahová hodnota 40 miliónov eur uvedená v "oznámení de minimis". Zalobkyna tvrdí, ze viaceré spolocnosti vyhlásili, ze ich odhady sú priblizné a ze na to, aby sa do odhadu nezahrnula dvakrát tá istá suma, bolo potrebné odpocítat od oznámeného obratu obrat, ktorý bol dosiahnutý zo subdodávok. Vo svojej replike zalobkyna dodáva, ze nebola dosiahnutá ani prahová hodnota 5 % pre súhrn trhových podielov dotknutých podnikov. V kazdom prípade domnienky obsiahnuté v tomto oznámení nepostacujú na preukázanie citelného ovplyvnenia obchodu. 33 Komisia poukazuje na to, ze cielom kartelu bolo obmedzit hospodársku sútaz. V dôsledku toho vymedzenie relevantného trhu - ktoré nevykonala - nebolo potrebné a argumentácia zalobkyne v tomto smere je irelevantná. Okrem toho tvrdenie zalozené na vymedzení trhu je irelevantné vzhladom na to, ze aj v prípade, ak by vymedzenie trhu bolo potrebné a ak by bol trh vymedzený sirsie, nemohlo by to viest k zruseniu rozhodnutia, kedze zalobkyna nespochybnuje existenciu kartelu. 34 Komisia pre úplnost uvádza, ze argumentácia zalobkyne je nedôvodná. Skutocnost, ze zahranicné subjekty sa môzu nachádzat v konkurencnom vztahu s belgickými spolocnostami v oblasti stahovania, ktorého východiskovým alebo cielovým bodom je Belgicko, a ze na tomto trhu pôsobí velký pocet zahranicných spolocnosti, nespochybnuje skutkové zistenie Komisie, ze geografickým centrom kartelu bolo Belgicko. 35 Pokial ide o velkost trhu, Komisia tvrdí, ze v prípade, ak sa tvrdenia zalobkyne vztahujú na oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 [ES] (de minimis) (Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125), tieto tvrdenia sú irelevantné, kedze kvalifikované obmedzenia, cize najmä urcovanie cien a rozdelenie trhov, sú vzdy zakázané bez ohladu na trhové podiely dotknutých podnikov. 36 V prípade, ak sa zalobkyna odvoláva na usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, dalej len "usmernenia z roku 2004"), jej tvrdenia sú tiez nedôvodné, ak nie irelevantné. Komisia uvádza, ze negatívna domnienka uvedená v bode 52 usmernení z roku 2004 odkazuje na dve kumulatívne podmienky, a to na obrat mensí ako 40 miliónov eur a trhové podiely mensie ako 5 %. Komisia vsak konstatovala, ze ani jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená. Okrem toho pozitívna domnienka uvedená v bode 53 usmernení z roku 2004, pokial ide o dohodu, ktoré je uz svojou povahou spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, stanovuje, ze stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok. 37 Vo fáze dupliky Komisia dodala, ze ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi zalozila aj na cezhranicnej povahe stahovania, a spochybnila prípustnost tvrdenia uvedeného v replike, ze prahová hodnota 5 % v prejednávanej veci nebola dosiahnutá. 38 Komisia navyse tvrdí, ze v odhadoch hospodárskej hodnoty odvetvia bol zahrnutý obrat dosiahnutý zo subdodávok. Zdôraznuje, ze pri odhade velkosti predmetného odvetvia pouzila dve metódy, pricom z obidvoch vyplynula hodnota 83 miliónov eur, a teda celkový trhový podiel 50 %. Naproti tomu pri výpocte hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit ako základ pre výpocet pokút, Komisia v prípade vsetkých úcastníkov súhlasila s vylúcením predaja dosiahnutého v rámci subdodávok. b) Posúdenie Vseobecným súdom 39 Prvý zalobný dôvod sa clení na tri casti, ktoré je potrebné posudzovat spolocne, kedze sú úzko prepojené. Prvá cast sa totiz týka vymedzenia trhu a druhá cast sa týka velkosti relevantného trhu a trhových podielov dotknutých podnikov. Na základe toho zalobkyna tretou castou spochybnuje konstatovanie Komisie o citelnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi. 40 Na úvod je potrebné preskúmat tvrdenie Komisie, ze výhrady zalozené na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, nesprávnom odhade jeho velkosti a trhových podielov dotknutých podnikov sú irelevantné. Úvodné poznámky 41 Komisia tvrdí, ze podla judikatúry v prípade zjavných obmedzení hospodárskej sútaze vymedzenie relevantného trhu nie je potrebné. Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci boli cielom kartelu skutocne zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, Komisia dospieva k záveru, ze vymedzenie relevantného trhu nebolo potrebné a ze argumentácia zalobkyne je v dôsledku toho irelevantná. 42 Túto argumentáciu nemozno uznat. 43 Je pravda, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je Komisia oslobodená od povinnosti preukázat skutocné protisútazné úcinky dohôd alebo postupov, ktorých cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 12 az 15). 44 Podla ustálenej judikatúry vsak clánok 81 ods. 1 ES nemozno uplatnit, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spolocenstva alebo na hospodársku sútaz nie je "citelný". Dohoda totiz nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného clánkom 81 ods. 1 ES, ked obmedzuje hospodársku sútaz alebo ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi iba v nepatrnej miere (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM, 56/65, Zb. s. 337, 360; z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7, a z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 a 17; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 207). 45 V dôsledku toho má Komisia povinnost vymedzit v rozhodnutí prijatom na základe clánku 81 ES relevantný trh len vtedy, ked bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ich cielom alebo následkom je vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230). 46 Zalobkyna v rámci prvého zalobného dôvodu napáda práve posúdenie Komisie týkajúce sa týchto podmienok uplatnenia clánku 81 ES, kedze vymedzenie a velkost trhu, ako aj trhové podiely sú iba predbeznými otázkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 75). 47 Pokial vsak ide o citelný charakter obmedzenia hospodárskej sútaze, zo zaloby jednoznacne nevyplýva, ze zalobkyna chce uplatnit výhradu v tomto zmysle, kedze okrem samotného odkazu na rozsudok Völk, uz citovaný v bode 44 vyssie, v rámci prvého subsidiárneho zalobného dôvodu zrejme nerozlisuje citelný charakter obmedzenia hospodárskej sútaze a citelný charakter ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Preto by výhrada zalozená na porusení pravidla de minimis za predpokladu, ze bola uplatnená, teda bola neprípustná na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, podla ktorého sa vyzaduje podrobné spochybnenie. 48 Pokial ide o citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, zalobkyna si zrejme niekedy zamiena oznámenie de minimis s usmerneniami z roku 2004. Je vsak zrejmé, ze v rámci svojho prvého zalobného dôvodu - hoci hovorí o "oznámení de minimis" - v skutocnosti odkazuje na usmernenia z roku 2004. Zalobkyna totiz výslovne spochybnila skutocnost, ze Komisia preukázala citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi (bod 32 vyssie). Z tohto dôvodu je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, ze zalobkyna v stádiu repliky uviedla nové tvrdenie, kedze spomenutie prahovej hodnoty 5 % v replike predstavuje iba rozsírenie existujúceho zalobného dôvodu, a nie nový zalobný dôvod. 49 V rozhodnutí Komisia na úcely preukázania citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi vychádzala zo svojich usmernení z roku 2004, v ktorých sú uvedené minimálne prahové hodnoty pre trhové podiely a konsolidované obraty dotknutých podnikov. Podla bodu 55 týchto usmernení si vsak uplatnenie prahovej hodnoty 5 % trhových podielov stanovenej v bodoch 52 a 53 týchto usmernení vyzaduje predchádzajúce urcenie relevantného trhu. 50 V dôsledku toho výhrady zalozené na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, na nesprávnom odhade jeho velkosti a trhových podielov dotknutých podnikov nie sú v rozsahu, v akom odkazujú na posúdenie citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a najmä na prahovú hodnotu 5 %, irelevantné. Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze zalobkyna nespochybnila existenciu kartelu, kedze uznanie existencie kartelu nezahrna uznanie citelného ovplyvnenia obchodu týmto kartelom. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neexistencia takého ovplyvnenia, ktoré je podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by mala za následok zrusenie rozhodnutia pre neexistenciu právomoci Komisie. O citelnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi 51 V odôvodnení c. 373 rozhodnutia Komisia konstatovala, ze podla jej usmernení z roku 2004 mozno predpokladat citelný charakter úcinkov dohôd, kedze súhrn trhových podielov predmetných stahovacích spolocností prevysuje 5 % trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku a obrat dosiahnutý úcastníkmi z predmetných sluzieb prevysuje 40 miliónov eur. V prejednávanej veci predmetné stahovacie spolocnosti dosiahli v roku 2002 obrat vyse 41 miliónov eur a súhrn ich trhových podielov predstavuje priblizne 50 %. Okrem toho Komisia v duplike uviedla, ze v odôvodnení c. 372 rozhodnutia vychádzala na úcely preukázania ovplyvnenia obchodu aj z cezhranicnej povahy stahovania. Je teda potrebné skúmat, ci Komisia v rozhodnutí preukázala citelné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. - O cezhranicnej povahe 52 Pokial ide v prvom rade o cezhranicný charakter predmetného stahovania, je potrebné konstatovat, ze tento charakter, ktorý nie je sporný, nie je totozný s otázkou "citelného" charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 53 Ak by totiz kazdá cezhranicná transakcia bola automaticky spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, judikatúrou stanovený pojem citelný charakter, ktorý je vsak podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní navyse uznala, ze aj v prípade porusenia na základe ciela je potrebné, aby porusenie bolo spôsobilé citelne ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Vyplýva to navyse aj z usmernení z roku 2004, kedze pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vztahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú uz svojou povahou spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 54 Na pojednávaní vsak Komisia poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, Vereniging van Vlaamse Reisbureaus (311/85, Zb. s. 3801) na podporu svojho tvrdenia, ze samotná cezhranicná povaha stahovania postacovala na zalozenie jej právomoci. Je vsak potrebné konstatovat, ze uvedený rozsudok, a najmä bod 18 uvedeného rozsudku, sa netýka problematiky citelného charakteru ovplyvnenia obchodu. Tento pojem totiz v uvedenom rozsudku nie je ani spomenutý. 55 V kazdom prípade rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie zalozené výlucne na cezhranicnej povahe predmetného stahovania. Osobitne zo znenia, ako aj z kontextu odôvodnenia c. 372 rozhodnutia, v ktorom nie je spomenutý rozsudok Vereniging van Vlaamse Reisbureaus, uz citovaný v bode 54 vyssie, vyplýva, ze toto odôvodnenie neslúzi na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu. - O prahovej hodnote 40 miliónov eur 56 Pokial ide o prahovú hodnotu 40 miliónov eur, zalobkyna vytýka Komisii, ze nadhodnotila celkový obrat úcastníkov kartelu. 57 Vseobecný súd vyhovel ziadosti zalobkyne a vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, aby nebola obmedzená moznost zalobkyne spochybnit tento obrat. Komisia preto predlozila nedôverné verzie odpovedí ostatných spolocností, ktorým bolo rozhodnutie urcené, na oznámenie o výhradách, ako aj ich odpovede na jej ziadosti o informácie. Na pojednávaní vsak zalobkyna uviedla, ze svoju argumentáciu nezakladá na dokumentoch predlozených Komisiou. Preto za predpokladu, ze prístup Komisie týkajúci sa subdodávok je správny, celkový objem predaja by bol stále vyssí ako prahová hodnota 40 miliónov eur, a to aj pri zohladnení rozhodnutia K(2009) 5810 (bod 21 vyssie), ktoré má za následok znízenie konsolidovaného obratu o viac ako 600 000 eur. 58 Je vsak potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne zalozené na potrebe rozlísit obrat dosiahnutý subdodávatelom a obrat dosiahnutý spolocnostou, ktorá vykonáva kontrolu nad medzinárodným stahovaním, sú dôvodné. Aby sa totiz do odhadu predmetného objemu predaja nezahrnula dvakrát tá istá suma, od obratu dosiahnutého z predmetných sluzieb treba odpocítat obrat dosiahnutý subdodávatelom. V opacnom prípade by sa za to isté stahovanie táto posledná uvedená suma zahrnula najprv do obratu spolocnosti, ktorá vykonáva kontrolu nad poskytovaním sluzby, a opät aj do obratu subdodávatela. Okrem toho obraty subdodávatela neboli dosiahnuté na trhu so stahovacími sluzbami urcenými konecnému spotrebitelovi. 59 Vysvetlenie, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení c. 530 rozhodnutia na odôvodnenie svojho rozhodnutia vylúcit objem tohto predaja pri výpocte pokuty, je inak presvedcivé. Nemôze vsak vysvetlit, preco by sa do odhadu velkosti trhu na úcely urcenia existencie citelného ovplyvnenia obchodu mala zahrnút dvakrát tá istá suma. Tento odhad a odhad celkového obratu úcastníkov kartelu sú teda poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 60 Tento záver potvrdzujú odpovede Komisie na písomné a ústne otázky Vseobecného súdu. 61 Komisia sa po prvé usilovala zalozit svoju argumentáciu na bode 54 usmernení z roku 2004. Toto ustanovenie vsak iba vylucuje predaj medzi spolocnostami tej istej skupiny, avsak vôbec sa netýka otázky subdodávok. Nemozno z neho najmä vyvodit opacné tvrdenie, ktoré Komisia podla vsetkého uplatnuje. 62 Po druhé Komisia vo svojej písomnej odpovedi uviedla, ze jej prístup nevedie "nevyhnutne" k dvojnásobnému zapocítaniu toho istého stahovania, kedze po prvé niektoré belgické stahovacie spolocnosti neboli súcastou kartelu a po druhé subdodávky sa v niektorých prípadoch vykonávali na úcet zahranicných stahovacích spolocností. Komisia teda implicitne uznáva, ze v ostatných prípadoch tento prístup viedol k dvojnásobnému zahrnutiu obratu dosiahnutého subdodávatelmi. Komisia navyse na pojednávaní uznala, ze doslo k dvojnásobnému zapocítaniu v prípade, ak sa subdodávky realizovali medzi dvoma úcastníkmi kartelu. Okrem toho uznala, ze v prípade opravy jej metodiky v tomto smere by prahová hodnota 40 miliónov eur uz nebola dosiahnutá. 63 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze prahová hodnota 40 miliónov eur bola v prejednávanej veci dosiahnutá. - O prahovej hodnote 5 % 64 Pokial ide o prahovú hodnotu 5 %, zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala vymedzit trh a zahrnút vsetky "medzinárodné stahovacie sluzby". 65 Pokial ide o túto druhú výhradu, je potrebné zamietnut tvrdenie, ze Komisia vychádzala z prílis úzko vymedzeného trhu. Komisia správne poukázala na to, ze cielom kartelu bolo obmedzit hospodársku sútaz v odvetví medzinárodného stahovania do alebo z Belgicka. Predmetné stahovanie sa totiz vyznacovalo tým, ze jeho východiskovým alebo cielovým bodom bolo Belgicko a ze cinnost kartelu prebiehala v Belgicku. Okrem toho Komisia pri svojom odhade velkosti trhu vzala do úvahy obraty zahranicných spolocností na tomto trhu. V dôsledku toho Komisia bola oprávnená konstatovat, ze dotknutými sluzbami boli medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku. 66 Pokial ide o výhradu zalozenú na neexistencii vymedzenia trhu, je potrebné konstatovat, ze logickým predpokladom výpoctu trhového podielu je vymedzenie tohto trhu. Ako totiz Vseobecný súd uz uviedol v bode 49 vyssie, v bode 55 usmernení z roku 2004 sa výslovne uvádza, ze "na uplatnenie prahovej hodnoty trhového podielu je potrebné vymedzit relevantný trh, ktorý zahrna relevantný trh výrobkov a relevantný geografický trh". Táto povinnost este jasnejsie vyplýva z iných jazykových verzií tohto bodu (napríklad v anglictine "it is necessary" a v nemcine "muss"). 67 Okrem toho, pokial ide o záväznost usmernení prijatých Komisiou, Súdny dvor uz konstatoval, ze prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámi, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na príslusné prípady, sa dotknutá institúcia sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211). 68 Je pritom nesporné, ze Komisia nedodrzala povinnost stanovenú v bode 55 usmernení z roku 2004. Vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní zdôraznila nielen to, ze nebola povinná vymedzit relevantný trh, ale tiez to, ze ho nevymedzila. V dôsledku toho by sa konstatovanie Komisie, ze prahová hodnota 5 % bola dosiahnutá, malo v zásade odmietnut. 69 Za okolností prejednávanej veci sa vsak Vseobecný súd domnieva, ze Komisia napriek tomu z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze druhá alternatívna podmienka obsiahnutá v domnienke uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bola splnená. 70 Komisia totiz v odôvodneniach c. 88 az 94 rozhodnutia uviedla dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu. Komisia teda presne urcila dotknuté sluzby, ako aj trh. Vseobecný súd sa domnieva, ze takýto opis odvetvia môze byt dostatocný, kedze je dostatocne podrobný na to, aby Vseobecnému súdu umoznil overit základné tvrdenia Komisie, a kedze na základe toho celkový trhový podiel zjavne znacne prekracuje prahovú hodnotu 5 %. 71 V tejto súvislosti je potrebné poukázat po prvé na to, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze predmetnými sluzbami sú medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku (bod 65 vyssie). Po druhé Komisia na základe toho odhadla velkost trhu na 83 miliónov eur a celkový trhový podiel úcastníkov kartelu priblizne na 50 %. Tieto údaje je potrebné upravit s cielom zohladnit opravy vyplývajúce z rozhodnutia K(2009) 5810 (bod 21 vyssie) a z vylúcenia objemu predaja dosiahnutého zo subdodávok (bod 59 vyssie), co podla Komisie vedie k celkovému obratu vyse 20 miliónov eur a k celkovému trhovému podielu takmer 30 %. Tento trhový podiel je vsak stále ovela väcsí ako prahová hodnota 5 %. Po tretie v reakcii na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní zalobkyna sama konstatovala, ze na to, aby prahová hodnota 5 % nebola dosiahnutá, by velkost trhu musela byt aspon 435 miliónov eur. Takúto velkost relevantného trhu by vsak bolo mozné dosiahnut jedine v prípade, ak by sa vychádzalo z ovela sirsie vymedzeného trhu, ako je trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku, ktorý vsak Komisia správne identifikovala ako relevantný trh. 72 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia výnimocne mohla vychádzat z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení. 73 Napokon, ako Komisia správne poznamenala, v rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok. 74 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod zalobkyne sa musí zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní clánku 81 ods. 1 ES 75 Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti. Prvé dve casti smerujú k znízeniu pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. Tretou castou sa zalobkyna domáha znízenia pokuty z dôvodu svojich ekonomických a financných tazkostí. a) Tvrdenia úcastníkov konania 76 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia vedela o existencii systému PP a ze ho celé roky tolerovala. Táto prax bola známa zamestnancom Komisie a v rámci jej útvarov bola natolko rozsírená, ze je nepredstavitelné, ze by o nej Komisia nikdy nevedela. Vyse 30 % porusení zistených v oblasti PP sa týkalo zamestnancov Komisie. Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia ako institúcia o tomto systéme nevedela, zalobkyna tvrdí, ze ide o "cistú fikciu". Okrem toho táto prax bola známa generálnym riaditelom, riaditelom, vedúcim oddelení a komisárom. Komisia vsak tento systém tolerovala tým, ze svojim zamestnancom nadalej umoznovala, aby z neho mali prospech. 77 Zalobkyna sa domnieva, ze toto správanie Komisie, ktorá za celé roky neprijala nijaké opatrenie na ukoncenie praktiky PP, mohlo vyvolat urcité nejasnosti, pokial ide o to, ci táto praktika predstavovala porusenie. Táto skutocnost a oneskorenost zásahu Komisie odôvodnujú znízenie pokuty. 78 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze systém PP nevyplýval z kartelu alebo zo zosúladeného postupu, ale ze zodpovedal trhovému dopytu, kedze PP si ziadali samotní zákazníci. V dôsledku toho bolo pre dotknuté podniky mimoriadne zlozité odmietnut poskytnút tieto PP bez rizika, ze si pohnevajú svojich zákazníkov a ze o nich prídu. 79 Po tretie zalobkyna poukazuje na ekonomické a financné tazkosti, ktorým uz viacero rokov celí. V tejto súvislosti Komisia nesprávne posúdila okolnosti uvedené zalobkynou, hoci podla bodu 35 usmernení z roku 2006 Komisia môze v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte prihliadnut na platobnú neschopnost podniku. Zalobkyna poukazuje na to, ze samotný odkaz na skutocnost, ze pokuta predstavuje len 3,76 % jej celosvetového obratu v roku 2006, nestací na urcenie jej platobnej schopnosti. V skutocnosti sa nachádza na pokraji úpadku. 80 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a poznamenáva, ze ide skôr o zalobný dôvod týkajúci sa výsky pokuty. b) Posúdenie Vseobecným súdom 81 Druhý zalobný dôvod, ktorý je uvedený v casti zaloby nazvanej "Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu rozhodnutia", je údajne zalozený na "zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní clánku 81 ods. 1 ES". Tento zalobný dôvod vsak smeruje len k znízeniu pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností a ekonomických a financných tazkostí, a nie k zruseniu rozhodnutia. Hoci zalobkyna na pojednávaní nesúhlasila s prekvalifikovaním zalobného dôvodu, je potrebné konstatovat, ze v zalobe uviedla len to, ze uvedené okolnosti odôvodnujú "znízenie pokuty". V dôsledku toho tieto tvrdenia budú posúdené v rámci skúmania zalobných dôvodov týkajúcich sa výsky pokuty Vseobecným súdom (bod 150 a nasl. nizsie). 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 82 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna namieta neexistenciu odôvodnenia, pokial ide o výpocet základnej výsky pokuty (prvá cast) a pokial ide o zamietnutie jej tvrdenia zalozeného na jej ekonomických a financných tazkostiach (druhá cast). a) Tvrdenia úcastníkov konania 83 Zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o závaznost porusenia, Komisia bez blizsieho vysvetlenia jednoducho stanovila podiel hodnoty predaja, ktorý sa má vziat do úvahy, na 17 %. Pokial ide o dodatocnú sumu uplatnenú na úcely odstrasenia, Komisia rovnako bez blizsieho vysvetlenia stanovila najnizsie rozpätie, konkrétne 17 %. Odôvodnenie týkajúce sa výsky pokuty je teda cisto formálne a zalobkyna nie je schopná pochopit metodiku, na základe ktorej Komisia dospela k týmto výsledkom. Komisia zaradila zistené porusenia "medzi najzávaznejsie porusenia". Podla bodu 23 usmernení z roku 2006 sa teda mal stanovit podiel "v hornej casti stupnice". Komisia vsak stanovila tento podiel na úrovni, ktorá bola len o nieco vyssia ako polovica tejto stupnice, pricom nevysvetlila dôvody tohto rozhodnutia a neuviedla okolnosti a faktory, na základe ktorých k tomuto výsledku dospela. 84 Pokial ide o jej ekonomické a financné tazkosti, zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia jednoducho zamietla túto argumentáciu tvrdením, ze pokuta vypocítaná pre spolocnost Ziegler predstavovala len 3,76 % celosvetového obratu tejto spolocnosti v roku 2006. Zalobkyna vsak zastáva názor, ze hoci Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam uvedeným zalobkynou, nemôze ignorovat celú jej argumentáciu. Komisia tým tiez porusila právo zalobkyne byt vypocutá. 85 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a poznamenáva, ze prípadné nedostatky v odôvodnení stanovenia pokuty týkajúce sa najmä závaznosti porusenia alebo platobnej schopnosti by nemali za následok zrusenie rozhodnutia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 86 Na úvod je potrebné konstatovat, ze výhrady uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu sa tiez týkajú iba ulozenej pokuty, a nie konstatovania porusenia. Ako Komisia správne uviedla, porusenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty by nemalo za následok zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu. Takéto porusenie podstatných formálnych nálezitostí by totiz malo vplyv len na clánok 2 rozhodnutia, ktorým boli pokuty ulozené. 87 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie, ktoré pozaduje clánok 253 ES, ktorý stanovuje podstatnú formálnu nálezitost v zmysle clánku 230 ES, musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá tento akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a aby príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby sa v odôvodnení presne uviedli vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast [rozsudky Súdneho dvora zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, bod 31, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2001, Bic a i./Rada, T-82/00, Zb. s. II-1241, bod 24]. 88 Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie týkajúce sa stanovenia základnej výsky pokuty, vrátane dodatocnej sumy uplatnenej na úcely odstrasenia, skutocne nie je velmi podrobné. Súdny dvor vsak rozhodol, ze Komisia si splní svoju povinnost odôvodnenia, ked vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost porusenia, pricom v nom nemusí uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 89 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 542 rozhodnutia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru o velmi závaznej povahe porusenia, pricom konkrétne islo o samotnú povahu zjavných obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré boli zistené. Okrem toho Komisia v tom istom odôvodnení vysvetlila, preco neskúmala geografický rozsah a dopad porusenia, pricom poukázala na judikatúru, podla ktorej v prípade zjavných obmedzení mozno povazovat porusenie za velmi závazné bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom (rozsudky Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, body 84 a 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 178 a 179). Z toho vyplýva, ze vzhladom na túto judikatúru Komisia dostatocne odôvodnila posúdenie porusenia ako "velmi závazného". 90 Po prvé sa vsak javí byt vhodné, aby Komisia rozsírila odôvodnenie týkajúce sa výpoctu pokút, aby podniky boli schopné podrobne sa oboznámit so spôsobom výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Vo vseobecnosti to môze zvýsit transparentnost konania orgánu verejnej moci a ulahcit Vseobecnému súdu výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mat moznost posúdit okrem zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj primeranost ulozenej pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 46). 91 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze judikatúra citovaná Komisiou sa týka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a ze pochádza z obdobia pred prijatím usmernení. Usmernenia z roku 2006 vsak viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("málo závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výska pokuty v súcasnosti "súvis[í] s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo" (bod 19 usmernení z roku 2006). Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" (bod 21). Pokial ide o horizontálne dohody o urcení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré "svojou povahou" patria medzi "najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze", podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanovit "v hornej casti stupnice" (bod 23). 92 Za týchto podmienok Komisia v zásade uz nemôze odôvodnit len posúdenie porusenia ako "velmi závazné" bez odôvodnenia zohladneného podielu predaja. Ako totiz bolo uvedené vyssie, s volnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je spojená povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje jednotlivcovi oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. 93 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 543 rozhodnutia Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o nieco vyssia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pricom svoje rozhodnutie odôvodnila len "velmi závaznou" povahou porusenia. Komisia vsak podrobnejsie nevysvetlila, preco na základe posúdenia porusenia ako "velmi závazného" stanovila sadzbu na 17 % a nie sadzbu, ktorá by sa nachádzala ovela vyssie "v hornej casti stupnice". Toto odôvodnenie môze byt dostatocné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia a ktorá je navyse pre zalobkynu velmi priaznivá. V tomto prípade totiz doplnujúce odôvodnenie, ktoré prekracuje rámec odôvodnenia, ktoré je uz obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak vsak Komisia chcela uplatnit vyssiu sadzbu, mala poskytnút podrobnejsie odôvodnenie. 94 Vzhladom na to, ze pokial ide dodatocnú sumu uplatnenú na úcely odstrasenia, odôvodnenie c. 556 rozhodnutia odkazuje na odôvodnenie c. 542 a ze dolná hranica rozpätia je rovnaká, vyssie uvedené úvahy sa vztahujú aj na výhrady týkajúce sa odôvodnenia uvedeného v súvislosti so stanovením tejto sumy. Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 95 Pokial ide o druhú cast zalobného dôvodu týkajúcu sa ekonomických a financných tazkostí zalobkyne, podla ustálenej judikatúry je potrebné rozlísit výhradu zalozenú na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia a výhradu zalozenú na nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu nesprávneho skutkového alebo právneho posúdenia. Posledný uvedený aspekt patrí do preskúmavania vecnej zákonnosti rozhodnutia, a nie do preskúmavania porusenia podstatných formálnych nálezitostí, a preto nemôze predstavovat porusenie clánku 253 ES (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 67 a 72, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 47). 96 V prejednávanej veci Komisia odpovedala na argumentáciu zalobkyne v odôvodnení c. 632 rozhodnutia, kde konstatovala, ze pokuta predstavuje iba 3,76 % jej celosvetového obratu v roku 2006, co mozno povazovat za splnenie povinnosti odôvodnenia. Ak by sa uznalo, ze tento samotný výpocet nestací na urcenie platobnej schopnosti zalobkyne, táto okolnost by patrila do vecnej zákonnosti rozhodnutia, a nie do neexistencie odôvodnenia (pozri bod 165 a nasl. nizsie). Preto je potrebné druhú cast zalobného dôvodu zamietnut. 97 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu 98 Stvrtý zalobný dôvod a piaty zalobný dôvod sa týkajú údajných porusení práva na obhajobu. V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na spravodlivý proces a vseobecnej zásady riadnej správy vecí verejných zalobkyna spochybnuje nestrannost Komisie. a) Tvrdenia úcastníkov konania 99 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze velkú cast predmetných PP si vyziadali zamestnanci Komisie, Komisia mala postúpit vec belgickým orgánom ochrany hospodárskej sútaze. Komisia, ktorá sama uviedla, ze sa stala obetou sporných praktík, bola totiz v tejto veci sudcom a zároven úcastníkom konania. V dôsledku toho existuje objektívne riziko zaujatosti. 100 Podla zalobkyne dôkaz o tejto zaujatosti vyplýva najmä zo skutocnosti, ze Komisia viackrát pouzila ten istý prípad, co jej umoznilo umelo zvýsit pocet zistených porusení. Okrem toho riziko zaujatosti sa prejavilo v tom, ze v rozhodnutí ako celku je situácia posúdená mimoriadne vázne, zatial co predmetné praktiky boli v skutocnosti velmi okrajové. 101 Napokon v dokumente nazvanom "Pripomienky k správe pre pojednávanie" a na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze po prijatí rozhodnutia zamestnanci Komisie vsetkých stupnov a dokonca aj jeden odchádzajúci clen Komisie od dotknutých stahovacích spolocností nadalej pozadovali PP. 102 Komisia tvrdí, ze pokial ide o údajné objektívne riziko zaujatosti, toto tvrdenie je ako zalobný dôvod smerujúci k zruseniu neúcinné a nedôvodné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 103 Zalobkyna tvrdí, ze správanie Komisie malo za následok závazné obmedzenie výkonu jej práva na obhajobu a ze rozhodnutie by sa preto malo zrusit. Takéto tvrdenie je vsak nedôvodné. 104 Zalobkyna totiz nespochybnila právomoc Komisie na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES v prejednávanej veci. Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze údajný nedostatok objektivity Komisie nepredstavuje porusenie práva na obhajobu, ktoré by mohlo mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale patrí do skúmania vykonávaného v rámci preskúmavania posúdenia dôkazných prostriedkov alebo odôvodnenia rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 464 a tam citovanú judikatúru). 105 V dôsledku toho je tento zalobný dôvod ako zalobný dôvod smerujúci k zruseniu neúcinný. 106 Pre úplnost je potrebné poukázat na to, ze tento zalobný dôvod je tiez nedôvodný. Okolnosti, na ktoré poukazuje zalobkyna, totiz nepreukazujú, ze v rozhodnutí sa prejavila údajná predpojatost Komisie alebo jedného z jej zamestnancov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 105). Tvrdenie, ze Komisia "umelo zvýsila pocet zistených porusení", je nedôvodné. Ak sú v prípade toho istého stahovania, pre ktoré bola vystavená PP alebo za ktoré bola zaplatená provízia, v tabulke pripojenej k rozhodnutiu uvedené viaceré dokumenty, neznamená to zvýsenie poctu porusení, ale svedcí to iba o tom, ze viaceré dokumenty sa týkajú toho istého porusenia. Pokial ide o tvrdenie, ze predmetné praktiky neboli rozsírené, ale "velmi okrajové", stací uviest, ze kartel sa uplatnoval priblizne 20 rokov a ovplyvnoval priblizne 30 % trhu (pozri bod 71 vyssie), a odkázat na tvrdenia zalobkyne, podla ktorých táto prax zodpovedala trhovému dopytu a bola natolko rozsírená, ze by bolo "mimoriadne zlozité odmietnut poskytnút tieto PP bez rizika, ze si pohnev[á] svojich zákazníkov a ze o nich príd[e]". Napokon, pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v pripomienkach k správe pre pojednávanie a na pojednávaní, je potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia tiez nepotvrdzujú tvrdenie zalobkyne o zaujatosti Komisie pri vysetrovaní veci. V tejto súvislosti zalobkyna nepreukázala, ako mohlo byt správaním vytýkaným niektorým zamestnancom, pokial by sa toto správanie preukázalo, dotknuté právo na spravodlivý proces. 107 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod sa musí zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu 108 Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na prístup k spisu a zásady riadnej správy vecí verejných. a) Tvrdenia úcastníkov konania 109 Zalobkyna vytýka Komisii, ze jej odoprela prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili ostatné spolocnosti, ktorým bolo toto oznámenie adresované, a k odpovediam na ziadosti Komisie o informácie. Do vysetrovacieho spisu boli v podstatnej miere zalozené písomné podania, dokumenty a vyjadrenia pochádzajúce od jedného z úcastníkov údajného kartelu. Komisia vymedzila trhový podiel desiatich predmetných spolocnosti iba na základe celkového obratu, ktorý tieto spolocnosti oznámili v nadväznosti na ziadost o informácie z roku 2005. Preto je z hladiska spochybnenia velkosti trhu a trhových podielov kazdej z predmetných spolocností, ktoré stanovila Komisia, dôlezité poznat rozdelenie obratu ostatných spolocností. V kazdom prípade neprinálezí Komisii, aby sama rozhodovala o tom, ktoré dokumenty a informácie sú pre obhajobu zalobkyne uzitocné. 110 Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze Komisia neposkytla prístup k odpovediam úcastníkov konania, mala prijat aspon uzitocné opatrenia na ulahcenie porovnania císelných údajov, ktoré jej boli oznámené. Kedze zalobkyni bol odopretý prístup, nebolo jej umoznené úcinne overit císelné údaje, z ktorých Komisia vychádzala. Ak by zalobkyna poznala tieto císelné údaje, mohla by úcinne spochybnit domnienku Komisie týkajúcu sa citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 111 Komisia tvrdí, ze císelné údaje o velkosti trhu nie sú dôkazmi, ktoré by boli v prospech alebo v neprospech zalobkyne. Na postavenie zalobkyne mala vplyv iba jej vlastná odpoved, kedze pri stanovení pokút bola zohladnená iba hodnota predaja bez zohladnenia zmlúv o subdodávkach. Preto císelné údaje, ktoré poskytli ostatní úcastníci kartelu, nemajú pre zalobkynu význam. b) Posúdenie Vseobecným súdom 112 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze nevyhovela jej ziadosti o sprístupnenie odpovedí ostatných spolocností, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na ziadosti o informácie, porusila právo zalobkyne na obhajobu, kedze Komisia neprijala úcinné opatrenia na ulahcenie porovnania císelných údajov, ktoré jej boli oznámené. 113 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze respektovanie práva na obhajobu, ktoré predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva a musí sa dodrziavat za kazdých okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, a to aj v prípade, ak ide o správne konanie, vyzaduje, aby dotknutý podnik mohol úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností, ktoré uvádza Komisia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 66 a tam citovanú judikatúru). 114 Pokial ide konkrétne o odpovede na oznámenie o výhradách, Vseobecný súd rozhodol, ze ak sa Komisia zamýsla opriet o pasáz odpovede na oznámenie o výhradách alebo o dokument pripojený k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní, ktorého predmetom je uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, musia mat dalsie strany zúcastnené na tomto konaní moznost vyjadrit sa k takému dôkazu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 343 a tam citovanú judikatúru). 115 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze okrem dôkazov obsiahnutých v "opise skutkového stavu", ktorý bol poskytnutý zalobkyni 23. augusta 2007, rozhodnutie nie je zalozené na nijakej skutocnosti, výhrade alebo okolnosti, ktorá nebola uvedená uz v oznámení o výhradách. Pokial ide o "opis skutkového stavu", zalobkyna nespochybnuje tvrdenia Komisie, podla ktorých týmto dokumentom nebola doplnená nijaká výhrada, ale boli v nom uvedené len doplnujúce dôkazy, ku ktorým sa zalobkyna mohla vyjadrit. 116 Pokial ide o obraty a trhové podiely, ktorých rozdelenie je podla zalobkyne potrebné poznat na úcely spochybnenia velkosti trhu a trhových podielov kazdej z predmetných spolocností, je potrebné konstatovat, ze císelné údaje pouzité v odôvodneniach c. 89 a 373 rozhodnutia na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi boli uvedené uz v oznámení o výhradách. 117 V dôsledku toho Komisia nepouzila odpovede na oznámenie o výhradách na preukázanie existencie porusenia, ale vychádzala z císelných údajov, ktoré uz boli zalobkyni známe. 118 Je vsak potrebné konstatovat, ze iba na základe oznámenia o výhradách zalobkyna nebola schopná spochybnit císelné údaje, ktoré Komisia pouzila na preukázanie citelného ovplyvnenia obchodu. Konkrétny dotknutý podnik má totiz sotva moznost overit, ci konsolidované obraty a trhové podiely vsetkých úcastníkov kartelu prevysujú prahovú hodnotu 40 miliónov eur alebo prahovú hodnotu 5 %. Kazdý podnik môze s istotou spochybnit iba vlastné císelné údaje. Na spochybnenie velkosti trhu a trhových podielov ostatných predmetných spolocností a na uplatnenie vlastných tvrdení týkajúcich sa týchto císelných údajov je teda nevyhnutné poznat rozdelenie obratu ostatných spolocností, pricom bez jeho poznania zalobkyna nebola schopná úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvedených Komisiou. 119 V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania preto Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu poskytla relevantné casti nedôverných verzií odpovedí ostatných spolocností, ktorým bolo rozhodnutie urcené, na oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na ziadosti o informácie v rozsahu, v akom sa tieto odpovede týkali císelných údajov, ktoré Komisia pouzila v oznámení o výhradách. Tieto dokumenty boli zalozené do spisu, takze zalobkyna bola schopná oboznámit sa s nimi. V bode 57 vyssie vsak bolo uvedené, ze na pojednávaní zalobkyna potvrdila, ze svoju argumentáciu neopiera o dokumenty predlozené Komisiou. 120 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze právo zalobkyne na obhajobu nebolo porusené. 121 Je totiz pravda, ze z judikatúry vyplýva, ze kazdé porusenie práva na obhajobu, ku ktorému doslo v stádiu správneho konania, nemozno napravit iba tým, ze prístup k predmetným informáciám bol umoznený v neskorsom stádiu, a najmä v priebehu súdneho konania týkajúceho sa prípadnej zaloby o zrusenie napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 104). 122 Na posúdenie toho, ci neposkytnutie písomnosti mohlo obmedzit obhajobu dotknutého podniku v priebehu správneho konania, je vsak potrebné rozlisovat medzi prístupom k dokumentom, ktoré môzu podnik zbavit zodpovednosti, a prístupom k dokumentom, ktoré preukazujú existenciu vytýkaného porusenia (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 130). 123 Pokial ide o tieto posledné uvedené dokumenty, Súdny dvor poukázal na to, ze dotknutému podniku prinálezí preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by ako dôkazný prostriedok v jeho neprospech musel byt vylúcený dokument, ktorý mu nebol oznámený a na základe ktorého Komisia tento podnik sankcionovala (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 73). To platí tým skôr v prípade, ak nejde o dokumenty, ktoré Komisia pouzila na preukázanie existencie vytýkaného porusenia, ale o dokumenty, ktoré by mohli spochybnit existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES pre neexistenciu citelného charakteru ovplyvnenia obchodu. Zalobkyna sa vsak ani neusilovala predlozit tento dôkaz (pozri bod 119 vyssie). 124 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 125 Pokial ide o návrh zalobkyne na ulozenie povinnosti predlozit úplný správny spis kancelárii Vseobecného súdu, je potrebné konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa tento návrh týkal relevantných castí odpovedí ostatných spolocností, ktorým bolo rozhodnutie urcené, na oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na ziadosti Komisie o informácie, Vseobecný súd jej vyhovel. Vo zvysnej casti zalobkyna nevysvetlila relevantnost pozadovaných dokumentov a jej návrh sa musí z tohto dôvodu zamietnut. B - Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty 126 Zalobkyna uvádza styri subsidiárne zalobné dôvody, pricom prvý z nich smeruje k zruseniu pokuty a nasledujúce, dalej subsidiárne zalobné dôvody smerujú k podstatnému znízeniu pokuty. 1. O citelnom ovplyvnení obchodu a hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania 127 Zalobkyna pripomína, ze na to, aby kartel patril do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ES, musí byt porusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi citelné. 128 Komisia odkazuje na svoje tvrdenia týkajúce sa prvého zalobného dôvodu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 129 Je potrebné konstatovat, ze tento zalobný dôvod sa v skutocnosti týka dvoch podmienok uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. Je teda potrebné odkázat na úvahy uvedené v rámci posúdenia prvého zalobného dôvodu (bod 47 a nasl. vyssie), kde boli výhrady zalobkyne preskúmané a zamietnuté. 2. O závaznosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 130 Zalobkyna tvrdí, ze závaznost porusení sa musí zistit na základe velkého poctu okolností, najmä na základe osobitných okolností veci a jej kontextu. Komisia vsak tieto zásady nevzala do úvahy a zaoberala sa len jedným kritériom, konkrétne samotnou povahou porusenia. 131 Pokial ide o dohody o priamom urcení cien, zalobkyna tvrdí, ze minimálne ceny, ktoré chcela stanovit Allied Arthur Pierre, nedodrziaval ani jeden z úcastníkov. Okrem toho sankcionované praktiky nemali za následok skutocné zvýsenie predajných cien. V dôsledku toho je pokuta úplne neprimeraná vo vztahu k skutocnému rozsahu vytýkaných praktík, k ich skutocnému vplyvu na trh a na hospodársku sútaz, ako aj k poctu zistených porusení. Komisia tiez porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze iba v prípade zalobkyne zahrnula do výpoctu pokuty obrat dosiahnutý z cinností, ktorých sa porusenie netýkalo, a zvýhodnila iné subjekty, najmä spolocnosti Allied Arthur Pierre a Interdean, ktoré zohrávali v karteli významnejsiu úlohu. Napokon Komisia nepreukázala konkrétny dopad kartelu na trh napriek tomu, ze ho mozno zmerat. 132 Komisia tvrdí, ze vsetky tieto tvrdenia sú irelevantné, kedze ide o porusenia ako urcovanie cien a rozdelenie trhov, ktoré sú uz svojou povahou závazné. 133 Komisia tiez poukazuje na to, ze judikatúra vzdy zdôraznovala sirokú mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút. V prejednávanej veci Komisia na základe tejto judikatúry pri stanovení percentuálneho podielu predaja, ktorý urcuje výsku pokuty (17 %), vychádzala len z "velmi závazného" charakteru porusenia z dôvodu povahy predmetných obmedzení. Zohladnenie iných faktorov by navyse malo za následok stanovenie vyssej percentuálnej sadzby. Naproti tomu dopad porusenia pri tomto posúdení nebol zohladnený. Okrem toho trhové podiely sú pre stanovenie pokuty irelevantné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 134 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne urcila závaznost porusenia len na základe samotnej povahy porusenia. 135 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 542 rozhodnutia Komisia uviedla, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktoré majú za následok také obmedzenie, aké bolo zistené v prejednávanej veci, mozno uz na základe ich samotnej povahy povazovat za "velmi závazné" bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom. Na podporu tohto tvrdenia Komisia tak v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k zalobe poukázala na rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie. 136 V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze závaznost sa musí posudzovat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej sútaze, ze závaznost porusenia mozno stanovit na základe povahy a ciela zneuzívajúceho správania a ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze okolnosti týkajúce sa ciela správania môzu mat pri stanovení výsky pokuty väcsí význam ako okolnosti týkajúce sa jeho úcinkov (pozri bod 83 rozsudku a tam citovanú judikatúru). 137 V prejednávanej veci bolo cielom porusenia urcenie cien a rozdelenie trhov. Takéto zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze je uz svojou povahou mimoriadne závazné. 138 Okrem toho na rozdiel od usmernení z roku 1998 v usmerneniach z roku 2006 uz nie je uvedené, ze na posúdenie závaznosti je potrebné vziat do úvahy "efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom," ani "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 139 Usmernenia z roku 2006 vsak v bode 20 výslovne stanovujú, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne [pre] kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". Okrem toho v bode 91 vyssie uz bolo uvedené, ze usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("málo závazné", "závazné" a "velmi závazné") a v záujme presnejsej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 základná výska pokuty musí "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia". Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" (bod 21 usmernení). 140 Preto Komisia nemôze vykonat diskrecnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak urcit presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohladnenia osobitných okolností veci. Bod 22 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". 141 Tento problém spojený s urcením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o urcení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podla bodu 23 usmernení z roku 2006 zohladnovaný podiel predaja obvykle stanoví "v hornej casti stupnice". Z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %. 142 V prejednávanej veci nie je potrebné zrusit rozhodnutie v tomto smere z dôvodu, ze sadzba 17 % bola stanovená iba na základe samotnej závaznej povahy porusenia. Pokial totiz Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je potrebné vziat do úvahy doplnujúce skutocnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyssej sadzby. V tejto súvislosti zalobkyna urcite netvrdí, ze Komisia mala stanovit vyssiu sadzbu, a Komisia nenavrhla Vseobecnému súdu, aby zvýsil pokutu. 143 V dôsledku toho sa výhrada zalozená na abstraktnom urcení závaznosti porusenia musí zamietnut. 144 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom porusení zásady rovnosti, stací uviest, ze spolocnosti Allied Arthur Pierre bolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu jej spolupráce s Komisiou. Pokial ide o spolocnost Interdean, Vseobecný súd preskúma otázku, preco tejto spolocnosti bolo priznané znízenie pokuty, a zalobkyni nebolo priznané, v rámci stvrtého subsidiárneho zalobného dôvodu (bod 170 a nasl. nizsie). Pokial ide napokon o tvrdenie, ze Komisia zahrnula do výpoctu pokuty obrat dosiahnutý z cinností, ktorých sa porusenie netýkalo, iba v prípade zalobkyne, Komisia spochybnuje toto tvrdenie ako skutkovo nepodlozené. V tomto smere z rozhodnutia vyplýva, ze celkový obrat zalobkyne, a teda jej cinnost, ktorá nesúvisí s medzinárodným stahovaním v Belgicku, bola zohladnená iba pri výpocte maximálnej hranice 10 %. Túto výhradu teda treba rovnako zamietnut. 3. O polahcujúcich okolnostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania 145 Zalobkyna uvádza tri polahcujúce okolnosti. 146 Po prvé zalobkyna poukazuje na to, ze skutocnost, ze bezodkladne prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, sa mohla povazovat za polahcujúcu okolnost. 147 Po druhé Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze PP sa vystavovali preto, lebo zodpovedali trhovému dopytu. Komisia nemôze tvrdit, ze taký dlhý cas nevedela o praktike, ktorá bola v rámci jej útvarov natolko rozsírená. Táto skutocnost teda bola spôsobilá vyvolat a utvrdzovat presvedcenie, ze neslo o nedovolené konanie, kedze toto konanie sa uskutocnovalo na základe ziadostí predstavitelov verejnej moci. 148 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze nikdy nespochybnila existenciu porusení. 149 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. b) Posúdenie Vseobecným súdom 150 V rámci tohto zalobného dôvodu, ako aj v rámci prvej a druhej casti druhého hlavného zalobného dôvodu zalobkyna uvádza tri polahcujúce okolnosti. Ukoncenie protiprávneho konania 151 Pokial ide o ukoncenie protiprávneho konania zalobkynou, je potrebné konstatovat, ze táto skutocnost nepredstavuje polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty. 152 Ako totiz Komisia správne poznamenala, bod 29 prvá zarázka usmernení z roku 2006 stanovuje, ze hoci základná výska pokuty sa môze znízit, ak dotknutý podnik preukáze, ze ukoncil protiprávne konanie hned po prvom zásahu Komisie, táto okolnost "sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)". Okrem toho túto polahcujúcu okolnost mozno uplatnit iba v prípadoch, ked sa protiprávne konanie ukoncí v nadväznosti na prvý zásah Komisie. Zalobkyna sa vsak podielala na protiprávnom konaní do 8. septembra 2003, zatial co kontroly sa uskutocnili po tomto dni, konkrétne 16. septembra 2003. Presvedcenie o tom, ze protiprávne konanie bolo dovolené 153 Podla bodu 29 poslednej zarázky usmernení z roku 2006 "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty... ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi". 154 Zalobkyna tvrdí, ze v dôsledku toho, ze Komisia vedela o protiprávnom konaní a ze ho celé roky tolerovala, zalobkyna nadobudla síce nesprávne, ale legitímne presvedcenie o tom, ze toto konanie je dovolené. Navyse iba reagovala na trhový dopyt. 155 V tejto súvislosti Komisia správne zdôraznuje, ze osoba, ktorá je v kontakte s dodávatelom, napríklad zamestnanec Komisie, nie je skutocným zákazníkom stahovacích spolocností. V odôvodnení c. 264 rozhodnutia Komisia poukázala na to, ze prinálezí podniku alebo verejnej institúcii, ktorá platí za stahovanie, aby si vybrala stahovaciu spolocnost. Mnozstvo podnikov a verejných institúcií vyzaduje predlozenie viacerých ponúk práve preto, aby mali moznost výberu. V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenia, ze PP sa vystavovali preto, lebo zodpovedali trhovému dopytu, alebo ze sa predkladali az po tom, co si zákazník vybral stahovaciu spolocnost. 156 Zalobkyna sa teda nemôze odvolávat na skutocnost, ze zamestnanci institúcie si vyziadali PP, kedze musela vediet, ze takéto ziadosti nemohli byt predlozené v mene institúcií alebo na ich podnet, vzhladom na to, ze PP zjavne odporovali ich financným záujmom. Poziadavka predlozit tri ponuky mala totiz zarucit práve minimálny stupen hospodárskej sútaze a zabránit tomu, aby jediná stahovacia spolocnost mohla jednostranne urcit cenu stahovania. 157 Okrem toho aj v prípade, ak by bolo mozné pripísat Komisii ako institúcii skutocnosti, o ktorých vedela osoba, ktorá pre nu pracovala, treba poznamenat, ze samotná vedomost o protisútaznom správaní neznamená, ze toto správanie bolo Komisiou implicitne "povolené alebo podporované" v zmysle bodu 29 poslednej zarázky usmernení z roku 2006. Údajnú necinnost totiz nemozno posudzovat rovnako ako konanie spocívajúce v povolení alebo podporovaní. 158 Napokon zalobkyna nepreukázala, ze údajná necinnost Komisie u nej skutocne vyvolala presvedcenie o tom, ze predmetné konanie je dovolené, alebo ze v tomto smere vyvolala urcité nejasnosti. Ekonomický zmysel povinnosti zamestnanca predlozit viaceré ponuky je totiz zrejmý. Nejde len o formalitu, ale o prostriedok na urcenie najvýhodnejsej ponuky. Porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je teda v prejednávanej veci, najmä pokial ide o PP, natolko zrejmé, ze obozretný hospodársky subjekt sa nemôze odvolávat na legitímne presvedcenie o tom, ze toto konanie je dovolené. 159 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze tvrdenia zalobkyne sa týkajú iba PP. Prax týkajúca sa PP je vsak iba jednou z troch zloziek jediného a nepretrzitého komplexného porusenia, ktoré zahrnalo aj písomnú dohodu o cenách a dohodu o vyplácaní provízií. Nespochybnenie skutkového stavu 160 Oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození pokút alebo znízení ich výsky v prípadoch týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4) nestanovuje znízenie pokuty z dôvodu nespochybnenia pravdivosti skutkového stavu. Vdaka spolupráci spolocnosti Allied Arthur Pierre Komisia uz mala k dispozícii dôkazy, ktoré umoznovali preukázat porusenie, a nespochybnenie skutkového stavu zalobkynou nemalo nijakú pridanú hodnotu. Za týchto okolností Komisia bola oprávnená dospiet k záveru, ze nebolo opodstatnené priznat zalobkyni znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce. 161 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 4. O výnimocných okolnostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania 162 V rámci subsidiárnych zalobných dôvodov zalobkyna rovnako ako v tretej casti druhého zalobného dôvodu a druhej casti tretieho zalobného dôvodu namieta svoju platobnú neschopnost. 163 Komisia odkazuje na svoje pripomienky uvedené v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 164 Je potrebné pripomenút, ze v rámci preskúmania tohto zalobného dôvodu Vseobecný súd zohladní aj tvrdenia uvedené v tretej casti druhého zalobného dôvodu a v druhej casti tretieho zalobného dôvodu. Zalobkyna teda v podstate namieta svoju neschopnost zaplatit pokutu a namieta, ze sa s nou nezaobchádzalo rovnako ako so spolocnostou Interdean. 165 Po prvé, pokial ide o údajnú platobnú neschopnost zalobkyne, je potrebné poukázat na to, ze na priznanie výnimocného znízenia pokuty z dôvodu ekonomických tazkostí podla bodu 35 usmernení z roku 2006 musia byt okrem ziadosti splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé neprekonatelná tazkost zaplatit pokutu a po druhé existencia "osobitného sociálneho a ekonomického kontextu". 166 Pokial ide o prvú podmienku, Komisia v odôvodnení c. 632 rozhodnutia iba poznamenala, ze "vzhladom na to, ze pokuta... predstavuje iba 3,76 % celosvetového obratu podniku v roku 2006, táto pokuta nie je spôsobilá nenapravitelne ohrozit ekonomickú zivotaschopnost [zalobkyne]". Preto Komisia dospela k záveru, ze prvá podmienka nie je splnená. 167 Je vsak potrebné konstatovat, ze toto posúdenie je abstraktné a vôbec nezohladnuje konkrétnu situáciu zalobkyne. Samotný výpocet percentuálneho podielu pokuty na celosvetovom obrate podniku nemôze odôvodnit záver, ze táto pokuta nie je spôsobilá nenapravitelne ohrozit jeho ekonomickú zivotaschopnost. Ak by to totiz bolo tak, bolo by mozné stanovit konkrétne prahové hodnoty na uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006. V dôsledku toho odôvodnenie c. 632 rozhodnutia nemôze odôvodnovat zamietnutie ziadosti spolocnosti Ziegler. 168 Pokial ide o druhú podmienku, Komisia v odôvodneniach c. 651 a 655 rozhodnutia konstatovala, ze v prejednávanej veci neexistuje osobitný sociálny a ekonomický kontext v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006 a ze v dôsledku toho treba vsetky ziadosti o znízenie pokuty z tohto dôvodu zamietnut. Vzhladom na to, ze zalobkyna nespochybnila konstatovanie, ze táto druhá podmienka nebola splnená, Komisia bola oprávnená zamietnut tvrdenia zalobkyne týkajúce sa znízenia pokuty z dôvodu jej ekonomických a financných tazkostí. 169 Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze toto odôvodnenie sa nachádza v casti venovanej posúdeniu situácie spolocnosti Interdean, a nie v casti týkajúcej sa spolocnosti Ziegler. Zo znenia odôvodnení c. 651 a 655 rozhodnutia totiz jednoznacne vyplýva, ze tam uvedené konstatovanie platí aj pre zalobkynu. 170 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k spolocnosti Interdean, je potrebné konstatovat, ze Komisia zamietla ziadost spolocnosti Interdean podla bodu 35 usmernení z roku 2006 z toho istého dôvodu ako v prípade zalobkyne, cize pre neexistenciu "osobitného sociálneho a ekonomického kontextu" (pozri odôvodnenie c. 655 rozhodnutia). V tomto smere teda nedoslo k nijakému rozdielu v zaobchádzaní. 171 Je pravda, ze Komisia priznala znízenie pokuty spolocnosti Interdean na základe bodu 37 usmernení z roku 2006. Z rozhodnutia vsak vyplýva, ze situácia spolocnosti Interdean a situácia zalobkyne nie sú porovnatelné. V tejto súvislosti stací uviest, ze pokuta zalobkyne ani zdaleka nedosahuje maximálnu hranicu 10 % jej celkového obratu, zatial co pokuta spolocnosti Interdean by pred znízením túto maximálnu hranicu znacne prekracovala. 172 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze jej situácia sa od prijatia rozhodnutia zhorsila. Ako vsak zalobkyna navyse výslovne uznala na pojednávaní, okolnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia, nemôzu mat vplyv na jeho zákonnost. Preto sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. 173 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí v celom rozsahu zamietnut. O trovách 174 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia pred Vseobecným súdom, v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ziegler SA je povinná nahradit trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia pred Vseobecným súdom. Papasavvas Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti A - Predmet sporu B - Zalobkyna C - Správne konanie D - Rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu rozhodnutia 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní podmienok potrebných na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom Úvodné poznámky O citelnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi - O cezhranicnej povahe - O prahovej hodnote 40 miliónov eur - O prahovej hodnote 5 % 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní clánku 81 ods. 1 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty 1. O citelnom ovplyvnení obchodu a hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O závaznosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O polahcujúcich okolnostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom Ukoncenie protiprávneho konania Presvedcenie o tom, ze protiprávne konanie bolo dovolené Nespochybnenie skutkového stavu 4. O výnimocných okolnostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhvRABs/L95368-651TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXhvRABs/L95368-651TMP.html#Footref*