Vec T-189/08 Forum 187 ASBL proti Európskej komisii "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Schéma pomoci v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku - Nové rozhodnutie Komisie prijaté v dôsledku ciastocného zrusenia Súdnym dvorom - Zdruzenie - Nedostatok záujmu na konaní - Neprípustnost" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Zaloba profesijného zdruzenia na ochranu a zastupovanie svojich clenov (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Záujem na konaní - Zaloba proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 1. Zaloby podané zdruzeniami poverenými ochranou kolektívnych záujmov svojich clenov sú prípustné v troch situáciách, a to pokial tieto zdruzenia zastupujú záujmy podnikov, ktoré by samy boli oprávnené podat zalobu, alebo pokial sú individualizované z dôvodu ovplyvnenia ich vlastných záujmov ako zdruzení najmä preto, ze ich negociacná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje, alebo aj vtedy, ked im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru. (pozri bod 58) 2. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal. Záujem na konaní musí vzniknút a trvat a posudzuje sa ku dnu, ked bola zaloba podaná. Musí vsak pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené. Zaloba o neplatnost podaná podnikom, ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia Komisie stanovujúceho prechodné obdobie na ukoncenie schémy státnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, je neprípustná, ak tento podnik uz nemá platné povolenie podla vnútrostátneho práva, a teda uz neprofituje z danového rezimu, ktorého sa týkalo uvedené rozhodnutie. Zrusenie tohto rozhodnutia by mu totiz nemohlo priniest nijakú výhodu. (pozri body 62, 63, 74, 79) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 18. marca 2010 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Schéma pomoci v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku - Nové rozhodnutie Komisie prijaté v dôsledku ciastocného zrusenia Súdnym dvorom - Zdruzenie - Nedostatok záujmu na konaní - Neprípustnost" Vo veci T-189/08, Forum 187 ASBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Sutton a G. Forwood, barristers, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/283/ES z 13. novembra 2007 o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie 2003/757/ES (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7) v rozsahu, v akom koordinacným centrám dotknutým rozsudkom Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479), nestanovuje budúce primerané prechodné obdobia, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. júla 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Belgický danový rezim koordinacných centier sa ako výnimka zo vseobecného práva spravuje královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinacných centier (Moniteur belge z 13. januára 1983, s. 502) v znení neskorsích zmien a doplnení. 2 Výhoda tohto rezimu je podmienená predchádzajúcim osobitným povolením na výkon cinnosti centra na základe královského nariadenia. Na získanie tohto povolenia musí byt centrum súcastou skupiny nadnárodného charakteru disponujúcej kapitálom a rezervami, ktorých výska dosiahla alebo presahuje jednu miliardu belgických frankov (BEF), a majúcej rocný obrat v konsolidovanej výske dosahujúcej alebo presahujúcej desat miliárd BEF. Povolený je len výkon niektorých prípravných, vedlajsích a centralizacných cinností, pricom podniky financného odvetia sú vylúcené z cerpania výhod tohto rezimu. Pocas prvých dvoch rokov výkonu svojej cinnosti musia centrá v Belgicku zamestnat prinajmensom desat osôb na plný pracovný úväzok. 3 Povolenie udelené centru platí pocas desiatich rokov a mozno ho obnovit na rovnaké obdobie. 4 Danový rezim koordinacných centier skúmala Komisia Európskych spolocenstiev uz od jeho zavedenia. Osobitne v rozhodnutiach oznámených vo forme listov zo 16. mája 1984 a z 9. marca 1987 Komisia v podstate dospela k záveru, ze takýto rezim, zalozený na pausálnom stanovení príjmov koordinacných centier, nie je mozné povazovat za pomoc. 5 Po tom, ako Komisia 11. novembra 1998 prijala oznámenie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277), zacala vseobecné skúmanie danovej legislatívy clenských státov vo vztahu k pravidlám týkajúcim sa státnej pomoci. 6 V tejto súvislosti Komisia 12. februára 1999 poziadala belgické orgány o niektoré informácie týkajúce sa najmä rezimu koordinacných centier. Tieto odpovedali v marci 1999. 7 V júli 2000 oddelenia Komisie uvedeným orgánom oznámili, ze tento rezim mozno povazovat za státnu pomoc. S cielom zacat postup spolupráce podla clánku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vyzvali oddelenia Komisie belgické orgány, aby v lehote jedného mesiaca predlozili svoje pripomienky. 8 Dna 11. júla 2001 prijala Komisia na základe clánku 88 ods. 1 ES styri návrhy potrebných opatrení najmä vo vztahu k rezimu koordinacných centier. Belgickým orgánom navrhla, aby súhlasili s prijatím urcitých zmien tohto rezimu s tým, ze sa predpokladalo, ze pocas prechodného obdobia môzu centrá, ktorých cinnost bola povolená pred dnom prijatia týchto opatrení, pokracovat v pozívaní výhody predchádzajúceho rezimu az do 31. decembra 2005. 9 Z dôvodu neprijatia navrhnutých potrebných opatrení belgickými orgánmi zacala Komisia na základe rozhodnutia oznámeného listom z 27. februára 2002 (Ú. v. ES C 147, s. 2) konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Komisia najmä vyzvala Belgické královstvo, aby predlozilo pripomienky a poskytlo vsetky informácie potrebné na posúdenie sporného opatrenia. Taktiez vyzvala tento clenský stát a zúcastnené tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky a poskytli vsetky potrebné informácie, s cielom zistit, ci osoby, na ktoré sa vztahoval sporný rezim, mali legitímnu dôveru, ktorá ukladá povinnost stanovit prechodné opatrenia. 10 Dna 13. septembra 2002 zalobca podal zalobu na zrusenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (vec T-276/02). 11 Na záver konania vo veci formálneho zistovania Komisia 17. februára 2003 prijala rozhodnutie 2003/757/ES o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku (Ú. v. ES L 282, s. 25, dalej len "rozhodnutie z roku 2003"). 12 Podla clánkov 1 a 2 rozhodnutia z roku 2003: "Clánok 1 Danový rezim aktuálne platný v Belgicku pre koordinacné centrá povolené na základe královského nariadenia c. 187 je potrebné povazovat za schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Clánok 2 Belgicko je povinné zrusit schému pomoci uvedenú v clánku 1 alebo ju zmenit tak, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia sa výhoda tohto rezimu a jeho súcastí nemôze priznat novým príjemcom ani predlzit obnovením platnosti existujúcich povolení. V prípade centier povolených pred 31. decembrom 2000 môze byt úcinnost rezimu zachovaná az do skoncenia sa platnosti osobitného povolenia platného v den oznámenia tohto rozhodnutia, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým odsekom vsak v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemozno výhodu rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznat, a to ani docasne." [neoficiálny preklad] 13 Od 6. marca 2003 sa Belgické královstvo obrátilo súcasne na Komisiu a na Radu a ziadalo ich, aby "bolo urobené vsetko potrebné, aby povolenia pre koordinacné centrá, ktorým sa platnost povolenia skoncila po 17. februári 2003, mohli byt predlzené az do 31. decembra 2005". Táto ziadost bola na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES opätovne podaná 20. marca a 26. mája 2003. 14 Dna 25. a 28. apríla 2003 Belgické královstvo a zdruzenie Forum 187 zdruzujúce koordinacné centrá podali zaloby smerujúce k odkladu vykonatelnosti a k úplnému alebo ciastocnému zruseniu rozhodnutia z roku 2003 (veci C-182/03 a T-140/03, teraz C-217/03; veci C-182/03 R a T-140/03 R, teraz C-217/03 R). 15 Uznesením z 2. júna 2003, Forum 187/Komisia (T-276/02, Zb. s. II-2075), Súd prvého stupna zamietol ako neprípustnú zalobu na zrusenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 16 Uznesením z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, dalej len "uznesenie Forum 187"), predseda Súdneho dvora nariadil odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia v casti, kde zakazuje Belgickému královstvu obnovit platnost povolení koordinacných centier platných v den oznámenia tohto rozhodnutia. 17 V súlade s povolením uvedeným v uznesení Forum 187 belgické orgány obnovili platnost povolení koordinacným centrám, ktorým sa ich platnost skoncila v období od 17. februára 2003 do 31. decembra 2005. S výnimkou styroch koordinacných centier, ktorým bola obnovená platnost na dobu neurcitú, boli vsetky ostatné povolenia obnovené na obdobie, ktoré sa koncilo 31. decembra 2005. 18 Rozhodnutím Rady 2003/531/ES zo 16. júla 2003 o poskytnutí pomoci belgickou vládou v prospech urcitých koordinacných centier so sídlom v Belgicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 184, s. 17), prijatým na základe clánku 88 ods. 2 ES, sa rozhodlo o zlucitelnosti "pomoci, ktorú Belgicko zamýslalo poskytnút do 31. decembra 2005 podnikom disponujúcim k 31. decembru 2000 povolením na výkon koordinacného centra na základe královského nariadenia c. 187..., ktorého platnost mala uplynút v období medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005", so spolocným trhom. Komisia podala 24. septembra 2003 proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost (vec C-399/03). 19 Súdny dvor 22. júna 2006 zrusil rozhodnutie z roku 2003 v tej casti, kde nestanovilo prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia tohto rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie sa malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po tomto oznámení (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, dalej len "rozsudok Forum 187"). V ten istý den Súdny dvor zrusil aj rozhodnutie 2003/531 rozsudkom Komisia/Rada (C-399/03, Zb. s. I-5629). 20 Listom zo 4. júla 2006 Komisia poziadala belgické orgány o poskytnutie urcitých informácií, aby mohla vyvodit dôsledky z rozsudku Forum 187. 21 Belgické královstvo prijalo 27. decembra 2006 zákon týkajúci sa rôznych ustanovení (Moniteur belge z 28. decembra 2006, s. 75266, dalej len "zákon z roku 2006"), ktorým vznikla moznost predlzit do 31. decembra 2010 povolenia vsetkým koordinacným centrám, ktoré o to poziadali, v prípade potreby aj so spätnou platnostou. Okrem centier, ktorých povolenia boli obnovené od 17. februára 2003 do 31. decembra 2005, mohli o predlzenie poziadat aj centrá, ktorým sa platnost povolenia skoncí v období od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010, ako aj neurcený pocet centier, ktorých povolenia by sa skoncili najneskôr do 31. decembra 2005, ale ktoré dovtedy o predlzenie nepoziadali. Tento zákon nebol oznámený Komisii v súlade clánkom 88 ods. 3 ES, avsak jeho nadobudnutie úcinnosti bolo podmienené potvrdením Komisie, ze k nemu nemá výhrady. 22 Po viacerých upozorneniach a výmene listov s Komisiou belgické orgány 16. januára 2007 zaslali informácie, ktoré Komisia ziadala 4. júla 2006. Dodatocné spresnenia poskytli listami z 8. a 16. februára 2007. Okrem toho sa medzi Komisiou a Belgickom uskutocnili tri stretnutia, a to 5. a 15. februára a 5. marca 2007. 23 Komisia listom z 21. marca 2007 informovala belgické orgány o svojom rozhodnutí rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré sa zacalo 27. februára 2002 v súvislosti s rezimom koordinacných centier. Toto rozhodnutie, ako aj výzva dotknutým osobám, aby predlozili svoje pripomienky k primeraným prechodným opatreniam, ktoré bola Komisia v zmysle rozsudku Forum 187 povinná prijat, boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 16. mája 2007 (Ú. v. EÚ C 110, s. 20). 24 Dna 13. novembra 2007 Komisia na záver konania vo veci formálneho zistovania prijala rozhodnutie 2008/283/ES o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2003 (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 25 Napadnuté rozhodnutie mení najskôr clánok 2 rozhodnutia z roku 2003 v tom zmysle, ze koordinacným centrám, o ktorých ziadosti o obnovu platnosti povolení nebolo v den oznámenia rozhodnutia z roku 2003 este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s jeho oznámením alebo tesne po oznámení uvedeného rozhodnutia, teda v období od 18. februára 2003 do 31. decembra 2005, sa povolilo pozívat výhody sporného rezimu az do 31. decembra 2005, a ze obnovenie ich povolení sa povoluje az do tohto dátumu. Pokial ide dalej o styri centrá, ktorých povolenia boli obnovené na dobu neurcitú v nadväznosti na uznesenie Forum 187, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze tlacová správa Komisie zo 16. júla 2003 mohla vzbudit legitímnu dôveru týchto centier v skutocnost, ze by mohli pozívat výhody sporného rezimu az do dna vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci samej. Tento rozsudok bol vyhlásený 22. júna 2006, pricom vsak napadnuté rozhodnutie vzhladom na danovú povahu dotknutého opatrenia rozsiruje prospech vyplývajúci z legitímnej dôvery a umoznuje koordinacným centrám pozívat prospech zo sporného rezimu az do konca bezného zdanovacieho obdobia, ktoré prebiehalo v den vyhlásenia rozsudku. Nakoniec napadnuté rozhodnutie vyhlasuje zákon z roku 2006 za nezlucitelný so spolocným trhom v casti, v ktorej upravuje predlzenie rezimu koordinacných centier na obdobie po 31. decembri 2005. 26 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia znie takto: "V clánku 2 rozhodnutia [z roku 2003] sa pridáva tento text: 'Koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia tohto rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení, to znamená odo dna tohto oznámenia do 31. decembra 2005, môzu dalej vyuzívat výhody rezimu koordinacných centier do 31. decembra 2005. Obnovenie platnosti povolení uvedených koordinacných centier sa povoluje najneskôr do 31. decembra 2005.`" 27 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia: "Styri koordinacné centrá zriadené v Belgicku, ktorým bola obnovená platnost povolenia na neurcito na základe uznesenia [Forum 187], môzu vyuzívat výhody rezimu koordinacných centier do konca bezného zdanovacieho obdobia, ktoré prebiehalo do 22. júna 2006." 28 Clánok 3 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Zákon [z roku] 2006 je nezlucitelný so spolocným trhom, pretoze jeho ustanovenia umoznujú prostredníctvom nových rozhodnutí o obnovení platnosti povolenia predlzit rezim koordinacných centier aj po 31. decembri 2005. Komisia v dôsledku toho vyzýva Belgicko, aby upustilo od zavedenia do platnosti príslusných ustanovení zákona [z roku] 2006." 29 Pokial ide o clánok 4 napadnutého rozhodnutia, ten znie takto: "Clánok 1 sa uplatnuje od 18. februára 2003." Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. mája 2008 zalobca podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna polozil zalobcovi písomne otázku, vyzval ho, aby na nu odpovedal na pojednávaní a poziadal ho, aby predlozil urcitý dokument, ktorý zalobca predlozil v stanovenej lehote. 32 Listom z 1. júla 2009 Komisia predlozila pripomienky týkajúce sa správy pre pojednávanie, list, ktorý jej jedno koordinacné centrum zaslalo 27. januára 2009, ako aj svoje poznámky v tejto súvislosti. Dna 3. júla 2009 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna rozhodol o dolození týchto dokumentov do spisu a vyzval zalobcu, aby na pojednávaní predniesol svoje pripomienky k nim. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. júla 2009. 34 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze koordinacným centrám dotknutým rozsudkom Forum 187 neposkytuje budúce primerané prechodné obdobie, - prijal akékolvek nevyhnuté opatrenie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 36 Hoci Komisia formálne nepredlozila námietku neprípustnosti podla clánku 114 rokovacieho poriadku, tvrdí, ze zaloba je neprípustná. V dôsledku toho je potrebné preskúmat prípustnost tejto zaloby. Tvrdenia úcastníkov konania 37 V prvom rade Komisia tvrdí, ze zalobca nepreukázal, ze bol priamo a individuálne dotknutý napadnutým rozhodnutím. Nepreukázal totiz, ze splna jeden z troch predpokladov, za ktorých je podla judikatúry zaloba podaná zdruzením prípustná. 38 Pokial ide po prvé o predpoklad, podla ktorého je zdruzenie individualizované z dôvodu dotknutosti jeho vlastných záujmov, tvrdenie Forum 187, podla ktorého koná na vlastný úcet, je len jednoduchým tvrdením, ktoré nie je podopreté nijakým dôkazom preukazujúcim dotknutost jeho vlastných záujmov. 39 Pokial ide po druhé o predpoklad, podla ktorého právny predpis priznáva zdruzeniu moznosti procesnej povahy, úcast Forum 187 na konaní o preskúmaní nemôze v súlade s judikatúrou stacit na to, aby sa mu priznala aktívna legitimácia. 40 Pokial ide po tretie o predpoklad, podla ktorého zdruzenie zastupuje záujmy zalobcov, ktorí sú aktívne legitimovaní, Komisia najskôr namieta proti prípustnosti zaloby Forum 187 vyplývajúcej zo skutocnosti, ze sa rozhodlo o prípustnosti jeho zaloby podanej vo veci C-217/03, kedze prípustnost zaloby by sa mala posudzovat na základe okolností platných v okamihu, ked je podaná, a nie na základe identity zalobcu. To je v kazdom prípade nemozné, ak je zalobca, ako v prejednávanej veci, zdruzením, ktorého zlozenie sa môze zmenit. V tomto ohlade splnomocnenie prilozené k zalobe nepodopiera tvrdenie, podla ktorého zalobcu jeho clenovia formálne splnomocnili na tento úcel, ani nepreukazuje, ze zastupuje centrá dotknuté napadnutým rozhodnutím. 41 Komisia dalej konstatuje, ze nijaký dôkaz nepodopiera tvrdenie, podla ktorého zalobca zastupuje centrá, ktorým bolo predlzené ich povolenie na dobu neurcitú, ani nepreukazuje, ze zastupuje centrá, ktoré by mohli byt priamo a individuálne dotknuté napadnutým rozhodnutím. 42 V tomto ohlade, pokial ide o dôkazy predlozené zalobcom v stádiu repliky, Komisia po prvé tvrdí, ze na základe clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku sú neprípustné, kedze zalobca neodôvodnil ich oneskorené predlozenie. Toto oneskorené predlozenie navyse nemozno odôvodnit. Dalej aj za predpokladu, ze by tieto dôkazy boli prípustné, Komisia uvádza, ze sa nepreukázalo, v com je desat centier, ktorých splnomocnenia zalobca predlozil, dotknutých napadnutým rozhodnutím. Tabulka predlozená v prílohe totiz utajuje mená centier, ktorých danovú situáciu by mal preukázat, pricom mená centier sú tiez utajené v predlozených danových výmeroch. Neexistuje preto nijaký vztah medzi centrami, o ktorých zalobca tvrdí, ze koná v ich mene, a ním predlozenými danovými výmermi, ktoré by mali preukázat ich záujem na zachovaní sporného rezimu. Nic totiz nedovoluje utajit informácie týkajúce sa hlavných úcastníkov sporu, najmä pokial sa týkajú prípustnosti. Nakoniec vzhladom na to, ze prípustnost sa musí posudzovat ku dnu podania zaloby a ze väcsina predlozených danových výmerov je z obdobia po tomto dátume, nemozno tieto danové výmery zohladnit. 43 Po druhé sa Komisia domnieva, ze aj za predpokladu, ze by clenovia zdruzenia boli dotknutí napadnutým rozhodnutím, zalobca nepreukázal, ze majú záujem na jeho zrusení. Zo skutocnosti, ze sú clenmi zalujúceho zdruzenia, totiz nevyplýva existencia záujmu na opätovnom zavedení moznosti uplatnenia sporného rezimu. Hoci v case zacatia konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu z roku 2003, mali vsetky koordinacné centrá záujem na zachovaní uvedeného rezimu, v súcasnosti je uz situácia iná, ako to uznáva aj zalobca. Komisia v tomto ohlade uvádza, ze od zdanovacieho obdobia 2006 majú vsetky belgické podniky vrátane koordinacných centier moznost rozhodnút sa pre rezim znízenia fiktívnych úrokov (dalej len "RZFÚ") zavedený zákonom z 22. júna 2005, ktorým sa zavádza znízenie dane z rizikového kapitálu (Moniteur belge z 30. júna 2005, s. 30077). Zalobca navyse sám uznal, ze rezim vyplývajúci z královského nariadenia c. 187 je niekedy menej výhodný ako RZFÚ, a v októbri 2006 potvrdil, ze niektoré z centier uprednostnujú uplatnenie tohto rezimu. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, ze ak by clenmi zalobcu boli aj centrá, ktorých právo na uplatnenie prechodného obdobia je dotknuté napadnutým rozhodnutím, co tak nie je, nemuseli by mat nevyhnutne záujem na jeho napadnutí, kedze jeho zrusenie by nevyhnutne nezlepsovalo ich právne postavenie. 44 Komisia vo svojej duplike dalej uvádza, ze skutocnost, ze centrám boli zaslané danové výmery za rok 2006, neumoznuje preukázat záujem na konaní. RZFÚ nie je totiz ekvivalentný úplnému oslobodeniu od dane, takze skutocnost, ze je potrebné zaplatit dan za rok 2006 (alebo neskôr za rok 2007), nepreukazuje, ze centrá sú v menej výhodnej situácii v rámci RZFÚ ako v rámci rezimu koordinacných centier. Pokial ide o centrum, ktorého povolenie bolo obnovené na dobu neurcitú, Komisia sa domnieva, ze pri skúmaní prípustnosti zaloby nie je jeho zohladnenie namieste, kedze nebol predlozený nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze je dotknuté napadnutým rozhodnutím. Stlpce tabulky predlozenej v prílohe k replike týkajúce sa danového doplatku, ktorý sa musí zaplatit z dôvodu napadnutého rozhodnutia, sú prázdne a medzi danovými výmermi predlozenými zalobcom sa nenachádza nijaký danový výmer, ktorý by sa ich mal týkat. 45 Navyse sa Komisia domnieva, ze postavenie zalobcu vzhladom na belgické právo robí zalobu bezpredmetnou. Hoci uznesenie Forum 187 belgickým orgánom umoznuje bez toho, aby im to ukladalo ako povinnost, obnovit povolenia urcitých centier az do vyhlásenia rozsudku vo veci samej, belgické orgány ich obnovili, s výnimkou styroch z nich, a to az do konca roka 2005. Ziadne z centier zastúpených zalobcom vsak nepoziadalo o obnovu svojho povolenia pred jeho uplynutím, este kým doslo k vyhláseniu rozsudku Forum 187. V tomto ohlade Komisia uvádza, ze nijaký dôkaz nepodopiera tvrdenie, podla ktorého by obnovenie povolení so spätnou úcinnostou predstavovalo v Belgicku prípustnú prax. Okrem toho, na rozdiel od tvrdení zalobcu, nestratili centrá svoj statút na základe napadnutého rozhodnutia, ale z dôvodu uplynutia ich povolení na základe belgického práva na konci roka 2005. 46 Pokial ide o otázku, ci zalobca má záujem na konaní z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutie zakazuje obnovu povolení, Komisia konstatuje, ze ziadna skutocnost uvedená v replike neumoznuje preukázat takýto záujem. 47 Komisia uvádza, ze jej stanovisko potvrdzuje prijatie královského nariadenia z 19. decembra 2008, ktorým sa upravuje danová právna úprava týkajúca sa zvýsenia dane v prípade absencie alebo nedostatocnosti zaplatenia preddavkov urcitými koordinacnými centrami (Moniteur belge z 30. decembra 2008, s. 68976), prostredníctvom ktorého belgické orgány zrusili zvýsenia dane, ktoré mali byt pozadované od centier z dôvodu oneskoreného zaplatenia dane za zdanovacie obdobia 2007 a 2008. Hoci teda belgické orgány vo svojich pripomienkach predlozených vo vyjadrení k rozhodnutiu o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania ziadali dlhsie prechodné obdobie (pozri bod 23 vyssie), v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie uz toto svoje stanovisko nebránili, takze ich predchádzajúci postoj neumoznuje odôvodnit záujem zalobcu na konaní. 48 Po tretie Komisia vo svojej duplike uvádza, ze na rozdiel od situácie existujúcej v rámci zaloby proti rozhodnutiu z roku 2003 napadnuté rozhodnutie neskracuje povolenie centier, ktoré bolo obnovené az do konca roka 2005, a nemozno ho povazovat za rozhodnutie, ktoré sklamalo ocakávanie v obnovenie povolenia, kedze takéto ocakávanie nemohlo existovat. Komisia sa domnieva, ze zalobca v skutocnosti pozaduje nápravu z dôvodu zamietnutia novej pomoci, o ktorú mali jeho clenovia záujem, avsak nemohli si ju nárokovat. Aj v tomto rozsahu je teda zaloba neprípustná. 49 Po stvrté aj za predpokladu, ze by dôkazy predlozené v stádiu repliky boli prípustné a dostacujúce na preukázanie aktívnej legitimácie zalobcu, Komisia tvrdí, ze zaloba by mohla byt prípustná len v rozsahu, v akom sa týka desiatich centier, v súvislosti s ktorými boli predlozené dôkazy. 50 Na úvod zalobca pripomína, ze je neziskovým zdruzením zalozeným podla belgického práva, ktorého cielom je podla jeho stanov presadzovat národné a medzinárodné záujmy koordinacných centier zalozených podla královského nariadenia c. 187. V prejednávanej veci koná jednak na svoj úcet, jednak na úcet svojich clenov, ktorí ho na to formálne splnomocnili. V tomto ohlade vo svojej replike spresnuje, ze bol poverený desiatimi svojimi clenmi, aby ich zastupoval v tomto konaní a najmä predlozil tabulku obsahujúcu informácie týkajúce sa ich situácie, splnomocnenia týchto centier, ktoré mu dovolujú podat zalobu, ako aj danové výmery a opravné danové výmery, ktoré im boli zaslané. Zdôraznuje, ze jeho clenovia bud predlozili belgickým orgánom ziadosti o obnovenie ich povolení, alebo v prípade jedného z nich získali od uvedených orgánov obnovenie povolenia na dobu neurcitú. 51 Zalobca dalej tvrdí, ze desat koordinacných centier, ktoré zastupuje, sú priamo a individuálne dotknuté napadnutým rozhodnutím a majú záujem na jeho napadnutí, v dôsledku coho je jeho zaloba prípustná. V tomto ohlade spresnuje, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, netvrdí, ze by prípustnost konstatovaná v rozsudku Forum 187 odôvodnovala prípustnost tejto zaloby. Vychádza vsak z úvahy rozvinutej v uvedenom rozsudku v súvislosti s kritériami prípustnosti zaloby o neplatnost podanej zdruzením. 52 Pokial ide v prvom rade o priamu a osobnú dotknutost, zalobca po prvé zdôraznuje, ze centrá, ktoré zastupuje, sú priamo dotknuté. Z dôvodu uplatnenia napadnutého rozhodnutia tieto centrá uz nemôzu pozívat prospech z rezimu koordinacných centier, a to bud od 31. decembra 2005, alebo od 31. decembra 2006. Okrem toho sú s výnimkou centra, ktoré získalo obnovenie povolenia na dobu neurcitú, konfrontované s danovými výmermi za roky 2006 a 2007 (pozri bod 54 nizsie). Po druhé sú tieto centrá individuálne dotknuté, kedze sú súcastou úzkeho kruhu hospodárskych subjektov a sú clenmi skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo sa dali urcit v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia v závislosti od kritérií vlastných clenom skupiny. Tieto centrá majú teda aktívnu legitimáciu, v dôsledku coho ju má aj zalobca, ktorému zo stanov vyplýva povinnost bránit ich záujmy. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa skutocnosti, ze jeho clenovia neboli negatívne dotknutí napadnutým rozhodnutím, ako aj o tvrdenia týkajúce sa jeho zlozenia, zalobca ich odmieta a odkazuje na tabulku pripojenú k jeho replike, ktorá obsahuje informácie o kazdom zo zastupovaných centier. 53 Pokial ide v druhom rade o jeho záujem na konaní a o záujem jeho clenov na konaní, zalobca po prvé tvrdí, ze pripomienky Komisie týkajúce sa inej belgickej právnej úpravy ako královské nariadenie c. 187 sú irelevantné, kedze táto vec sa týka len zákonnosti napadnutého rozhodnutia a uvedené královské nariadenie je jedinou relevantnou belgickou právnou úpravou v prejednávanej veci. Nie je preto namieste pristúpit ku komparatívnemu posúdeniu tohto královského nariadenia a RZFÚ. Okrem toho uvedené stanoviská Komisie (pozri bod 43 vyssie) nie sú v prejednávanej veci relevantné, kedze výhody týkajúce sa RZFÚ a rezimu koordinacných centier sa od jedného centra k druhému lísia, a táto vec sa v kazdom prípade týka len zákonnosti prechodných období so spätnou úcinnostou stanovených Komisiou. Nakoniec ziadne z centier zastúpených zalobcom sa za rok 2006 nevzdalo statútu koordinacného centra v prospech RZFÚ a len jedno sa tohto statútu vzdalo pocnúc rokom 2007. Rovnako ziadne z centier, ktorých povolenie bolo platné po 13. novembri 2007, dátume napadnutého rozhodnutia, sa nerozhodlo pre RZFÚ. 54 Po druhé rozhodnutie belgických orgánov vykonat napadnuté rozhodnutie a vybrat dane za roky 2006 a 2007 preukazuje financný a právny záujem dotknutých desiatich centier. S výnimkou centra, ktoré dosiahlo obnovenie povolenia na dobu neurcitú, ostatným centrám boli totiz so spätnou úcinnostou zaslané výzvy belgických orgánov na zaplatenie danových doplatkov z dôvodu straty ich postavenia koordinacného centra. Niektoré centrá teda obdrzali opravné danové výmery, pricom po väcsine z nich nasledovali danové výmery upresnujúce sumu, ktorá sa má vybrat. Celková výska dlznej dane predstavovala viac ako 40 miliónov eur. Pokial ide o centrum, ktoré získalo obnovenie na dobu neurcitú, jeho záujmom je zabránit výberu dane so spätnou úcinnostou za rok 2007. 55 Po tretie zalobca tvrdí, ze skutocnost, ze okrem styroch centier im belgické orgány obnovili povolenia dotknutým rozsudkom Forum 187 len do 31. decembra 2005, nemá vplyv na spôsobilost dotknutých centier pozívat prospech zo sporného rezimu po tomto dátume, a to az do konca budúceho primeraného prechodného obdobia. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, královské nariadenie c. 187 nadalej predstavuje právny základ dotknutých povolení. Okrem toho ani belgické orgány, ani centrá nesúhlasili s tým, ze by platnost povolení týchto centier nemohla byt obnovená na primerané obdobie po 31. decembri 2005. 56 V tomto ohlade, pokial ide o skutocnost, ze belgické orgány v roku 2001 a v roku 2002 uviedli, ze nepredlzia sporný rezim po roku 2005, zalobca uvádza, ze vývoj nasledujúci po rozhodnutí z roku 2003 viedol uvedené orgány k hladaniu alternatívy k tomuto rezimu a k stanoveniu primeraného prechodného obdobia pre centrá, ktoré boli negatívne dotknuté rozhodnutím z roku 2003 a mali prospech z uznesenia Forum 187. 57 Belgické orgány navyse priznali prospech zo sporného rezimu centrám, ktorých povolenie uplynulo pred 31. decembrom 2005. Navyse ziadali Komisiu o stanovenie budúceho prechodného obdobia. Dalej v nadväznosti na rozsudok Forum 187 bola v liste zaslanom zalobcovi belgickým ministerstvom financií v júli 2006 spomenutá moznost pre centrá dotknuté týmto rozsudkom dosiahnut obnovenie povolenia az do roku 2010, s úcinnostou od 1. januára 2006. Navyse opravné danové výmery zaslané centrám preukazovali, ze nemoznost obnovit týmto centrám povolenia po 31. decembri 2005 vyplýva výlucne z napadnutého rozhodnutia, a nie z rozhodnutia belgických orgánov, ktoré predchádzalo uvedenému rozhodnutiu. Belgické orgány navyse prijali, bez toho, aby ho vykonali, zákon z roku 2006, ktorý predlzuje prechodné obdobie az do roku 2010. Okrem toho v liste zo 14. augusta 2007 belgická danová správa poskytla urcitým centrám lehotu na podanie danového priznania za rok 2007 z dôvodu neistoty týkajúcej sa dátumu skoncenia sa ich statútu. Dna 21. novembra 2007 bola táto lehota s ohladom na napadnuté rozhodnutie predlzená. Posúdenie Vseobecným súdom 58 Je potrebné pripomenút, ze zaloby podané zdruzeniami, akým je zdruzenie Forum 187 poverené ochranou kolektívnych záujmov koordinacných centier usadených v Belgicku, sú podla judikatúry prípustné v troch situáciách, a to pokial tieto zdruzenia zastupujú záujmy podnikov, ktoré by samy boli oprávnené podat zalobu, alebo pokial sú individualizované z dôvodu ovplyvnenia ich vlastných záujmov ako zdruzení najmä preto, ze ich negociacná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje, alebo aj vtedy, ked im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru (uznesenia Súdu prvého stupna z 30. septembra 1997, Federolio/Komisia, T-122/96, Zb. s. II-1559, bod 60; z 10. decembra 2004, EFfCI/Parlament a Rada, T-196/03, Zb. s. II-4263, bod 42, a z 28. júna 2005, FederDoc a i./Komisia, T-170/04, Zb. s. II-2503, bod 49; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Forum 187, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 59 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze zalobca uviedol, ze konal na vlastný úcet, ako aj na úcet svojich clenov, ktorí ho poverili podaním tejto zaloby. V kazdom prípade, ako uviedla Komisia, zalobca nepredlozil nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze jeho vlastné záujmy boli dotknuté. 60 Dalej je nutné konstatovat, ze nijaký právny predpis nepriznáva zalobcovi oprávnenia procesnej povahy, pricom zalobca sa ani na ziadne neodvoláva. 61 Treba teda overit, ci koordinacné centrá, ktoré zalobca zastupuje, alebo aspon niektoré z nich, majú aktívnu legitimáciu. Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat v prvom rade argumentáciu Komisie, podla ktorej tieto centrá nemajú záujem na konaní. 62 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 63 Záujem na konaní musí vzniknút a trvat (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33) a posudzuje sa ku dnu, ked bola zaloba podaná (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T-159/98, Zb. VS s. I-A-83 a II-395, bod 28). Musí vsak pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42 a tam citovanú judikatúru). 64 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobca vo svojej zalobe neuviedol nijaký konkrétny údaj týkajúci sa centier, ktoré zastupuje v rámci tejto zaloby. V stádiu repliky predlozil splnomocnenia, ktoré mu poskytli desiati jeho clenovia na úcely podania tejto zaloby. Taktiez predlozil tabulku zobrazujúcu situáciu svojich clenov bez uvedenia ich mien, z ktorej najmä vyplýva, ze medzi desiatimi clenmi, ktorých zastupuje, len clen oznacený císlom 35 v tabulke uvedenej v prílohe k replike (dalej len "centrum c. 35") získal obnovenia svojho povolenia na dobu neurcitú, kým ostatných devät centier získalo obnovenie povolení do 31. decembra 2005. Okrem toho zalobca predlozil danové výmery a opravné danové výmery zaslané belgickou danovou správou niektorým jeho clenom, ktorých v prejednávanej veci zastupuje. 65 Na úvod je potrebné uviest, ze Komisia, vychádzajúc z clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku, nesprávne uvádza, ze dôkazy predlozené zalobcom v stádiu repliky sú neprípustné, lebo neodôvodnil ich oneskorené predlozenie. V zmysle tohto ustanovenia totiz úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení, musia vsak odôvodnit svoje omeskanie s ich predlozením. Podla ustálenej judikatúry sa vsak na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého úcastníka konania predlozený v jeho vyjadrení k zalobe nevztahuje pravidlo o vylúcení dôkazov uvedené v clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiz týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápat vo vztahu k clánku 66 ods. 2 tohto poriadku, ktorý výslovne stanovuje, ze právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnút doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Komisia/Trends, T-448/04, neuverejnený v Zbierke, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 66 V prejednávanej veci treba zastávat názor, ze návrhy dôkazov predlozené zalobcom v jeho replike sú rozsírením návrhov dôkazov uvedených v jeho zalobe a ich cielom je odpovedat na tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti zaloby, ktoré vzniesla Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe. Preto sa pravidlo o vylúcení dôkazov upravené v clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku voci týmto dôkazom neuplatnuje, takze predmetné dôkazy sú prípustné. 67 Tiez je potrebné pripomenút, ze zalobca v odpovedi na ziadost Vseobecného súdu uviedol, ktoré císla uvedené v prvom stlpci tabulky predlozenej v prílohe k replike zodpovedajú desiatim centrám, ktoré v prejednávanej veci zastupuje. 68 Práve z hladiska týchto úvah je potrebné skúmat záujem na konaní desiatich centier, ktoré zalobca v prejednávanej veci zastupuje. 69 Pokial ide v prvom rade o centrum c. 35, treba uviest, ze zalobca vo svojej replike predlozil dokument, ktorým toto centrum potvrdzuje, ze splnomocnilo zalobcu na podanie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade je nutné konstatovat, ze tento dokument je datovaný z 31. októbra 2008, teda viac ako pät mesiacov po podaní zaloby. Nebol vsak predlozený nijaký iný dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze ku dnu podania zaloby centrum c. 35 dalo zalobcovi splnomocnenie, aby konal v prejednávanej veci. Zalobca pri vypocutí na pojednávaní uviedol, ze centrum c. 35 na stretnutí hlasovalo v prospech podania zaloby. Do spisu vsak nebolo dolozené nijaké zhrnutie ani zápisnica z uvedeného stretnutia, pricom zalobca ani nenavrhol, ze tak urobí neskôr na pojednávaní. Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze zalobcu nemozno povazovat za osobu, ktorá podala túto zalobu v mene centra c. 35, a teda za zástupca jeho záujmov v prejednávanej veci. Preto situáciu tohto centra nemozno zohladnit na úcely preskúmania prípustnosti tejto zaloby. Nakoniec treba uviest, ze v liste zaslanom Komisii 27. januára 2009 (pozri bod 32 vyssie) centrum c. 35 bez toho, aby odkazovalo na túto zalobu, tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa ho netýka. 70 Pokial ide v druhom rade o devät dalsích centier, je potrebné najskôr konstatovat, ze zalobcu platne splnomocnili este pred podaním tejto zaloby. 71 Dalej treba uviest, ze v súlade s clánkom 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý mení clánok 2 rozhodnutia z roku 2003, tieto centrá pozívali prospech z rezimu koordinacných centier do 31. decembra 2005. 72 Dalej je potrebné zdôraznit, ze v nadväznosti na uznesenie Forum 187 belgické orgány obnovili povolenie týchto centier na obdobie do 31. decembra 2005 a ze napriek svojim ziadostiam podaným belgickým orgánom nedosiahli tieto centrá predlzenie svojich povolení na obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010. 73 V tomto ohlade treba konstatovat, ze to, ze povolenia deviatich dotknutých centier boli obmedzené do 31. decembra 2005, bolo rozhodnuté samotnými belgickými orgánmi bez toho, aby k tomu boli nútené. Uznesenie Forum 187 totiz odlozilo výkon rozhodnutia z roku 2003 v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zakazovalo obnovenie povolení koordinacných centier bez stanovenia iného casového obmedzenia pre dlzku týchto obnovení, ako je vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora vo veci samej. Dalej, tak ako to uznal zalobca na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna, belgické orgány mohli obnovit povolenie deviatich dotknutých centier na dobu neurcitú, ako to bolo v prípade styroch centier, bez ohladu na skutocnost, ze toto obnovenie v súlade s uznesením Forum 187 nemohlo spôsobovat úcinky po vyhlásení rozsudku Forum 187. 74 Z predchádzajúceho vyplýva, ze od 31. decembra 2005 devät dotknutých centier nedisponuje platným povolením na základe belgického práva, a teda ani právoplatne neprofituje z danového rezimu koordinacných centier. 75 Za týchto podmienok treba uviest, ze týchto devät centier sa nemôze domáhat uplatnenia prechodného obdobia v zmysle rozsudku Forum 187, ktoré koncí neskôr ako obdobie stanovené v napadnutom rozhodnutí, teda az po 31. decembri 2005. 76 Samotným cielom prechodného obdobia je totiz zabezpecit prechod medzi dvoma situáciami, v prejednávanej veci konkrétne medzi situáciou, v ktorej dotknuté centrá majú prospech z danového rezimu koordinacných centier, a situáciou, v ktorej z tohto rezimu prospech uz nemajú. Z rozsudku Forum 187 (bod 163) teda vyplýva, ze centrám, ktorých sa týka uvedený rozsudok, medzi ktoré patrí devät dotknutých centier, sa malo poskytnút primerané prechodné obdobie na to, aby sa prispôsobili dôsledkom vyplývajúcim z rozhodnutia z roku 2003. 77 Kedze vsak devät dotknutých centier od 31. decembra 2005 uz nemá prospech z danového rezimu koordinacných centier, akékolvek obdobie nasledujúce po tomto dátume, pocas ktorého tieto centrá mali prospech zo sporného rezimu, nemozno povazovat za obdobie, ktorého cielom bolo umoznit im prispôsobit sa, pretoze sa uz nachádzali v tejto novej situácii. V dôsledku toho za predpokladu, ze by sa tejto zalobe vyhovelo, deviatim dotknutým centrám by nebolo mozné so spätnou úcinnostou poskytnút prechodné obdobie po 31. decembri 2005, kedze takéto prechodné obdobie by bolo bezpredmetné. 78 Nemoznost pozívat prospech z dlhsieho prechodného obdobia, ani so spätnou úcinnostou, za predpokladu, ze centrá uz nemajú platné povolenie, navyse vyplýva aj z uznesenia Forum 187. V rámci návrhu na odklad výkonu rozhodnutia z roku 2003, ktoré zakazovalo obnovenie povolení niektorých centier, sa predseda Súdneho dvora domnieval, ze ak by odkladu výkonu rozhodnutia nebolo vyhovené, rozhodnutie vo veci samej, ktoré by vyhovelo zalobcom, by bolo v súvislosti s prechodným rezimom znacne zbavené úcinnosti a prípadné financné opatrenia by sa nejavili vhodné na spätné obnovenie stability právneho rámca koordinacných centier (uznesenie Forum 187, bod 146). 79 Z predchádzajúceho vyplýva, ze vzhladom na predmet zaloby, ktorým je zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nestanovuje primerané prechodné obdobie, zrusenie uvedeného rozhodnutia z tohto dôvodu by pre devät dotknutých centier nebolo nijako prospesné. 80 Ziadne z tvrdení predlozených zalobcom neumoznuje spochybnit predchádzajúce úvahy. 81 Pokial ide o argumentáciu zalozenú v podstate na tom, ze uvedené centrá mali moznost pozívat prospech z danového rezimu koordinacných centier aj v období po 31. decembri 2005, kedze královské nariadenie c. 187 je nadalej právnym základom týchto povolení (pozri body 55 az 57 vyssie), z judikatúry vyplýva, ze za predpokladu nemoznosti vylúcit, ze ak by bolo jeho zalobe vyhovené, zalobca by si mohol uplatnit niektoré nároky u vnútrostátnych orgánov alebo aspon ich poziadat o preskúmanie svojej ziadosti, odôvodnuje to jeho právny záujem na podaní zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367, body 34 a 38, a z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia, T-348/03, neuverejnený v Zbierke, bod 72). 82 V kazdom prípade je nutné najskôr konstatovat, ze v prejednávanej veci aj za predpokladu, ze by sa zalobe vyhovelo, centrá zastúpené zalobcom by si pred belgickými orgánmi nemohli uplatnit nijaký nárok týkajúci sa konkrétne prechodného obdobia, ktoré im bolo poskytnuté, co je predmetom tohto sporu. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich úvah, aj za predpokladu, ze by belgické orgány mali záujem, nemohli by dokonca ani so spätnou úcinnostou predlzit týmto centrám prechodné obdobie, ktoré im bolo poskytnuté, kedze uz nepozívali prospech z danového rezimu koordinacných centier. Zalobca sa teda nesprávne domnieva, ze skutocnost, ze belgické orgány obnovili povolenia dotknutým centrám len do 31. decembra 2005, nemá vplyv na ich schopnost pozívat prospech z danového rezimu koordinacných centier po tomto dátume. Dalej treba uviest, ze ustanovenia rozhodnutia z roku 2003, ktoré oznacujú uvedený rezim za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a ukladajú belgickým orgánom, aby ho zrusili alebo zmenili tak, aby bol zlucitelný so spolocným trhom, neboli Súdnym dvorom v rozsudku Forum 187 zrusené. Sú teda úcinné uz od prijatia rozhodnutia z roku 2003, takze belgické orgány nemôzu obnovit povolenia dotknutým centrám len na základe královského nariadenia c. 187. Navyse v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia je nevyhnutné nové rozhodnutie Komisie na úcely definovania nového prechodného obdobia, z ktorého by mohli mat prospech dotknuté centrá, kedze Vseobecnému súdu v rámci zaloby o neplatnost neprinálezí, aby svojim rozhodnutím nahrádzal napadnuté rozhodnutie alebo aby pristúpil k zmene tohto rozhodnutia (uznesenie Súdneho dvora z 11. mája 2000, Deutsche Post/IECC a Komisia, C-428/98 P, Zb. s. I-3061, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. septembra 2002, Sgaravatti Mediterranea/Komisia, T-199/99, Zb. s. II-3731, bod 141). 83 Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze jednak sporné centrá nemôzu zakladat svoj záujem na konaní na uplatnení královského nariadenia c. 187 po 31. decembri 2005 a jednak skutocnost, ze belgické orgány nevylúcili, ze im priznajú prospech z tohto rezimu aj po tomto dátume, alebo ze sa domnievali, ze tieto centrá by mohli mat z neho prospech, je irelevantná. 84 Navyse treba pripomenút, ze zalobca sa nemôze dovolávat budúcich a neistých udalostí na úcely odôvodnenia svojho záujmu na zrusení napadnutého aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 26 a tam citovanú judikatúru). Je vsak tiez potrebné uviest, ze bez ohladu na predchádzajúce úvahy, ziaden z dôkazov predlozených zalobcom neumoznuje s istotou preukázat, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia by belgické orgány so spätnou úcinnostou predlzili povolenie dotknutých centier na obdobie po 31. decembri 2005 na základe královského nariadenia c. 187. Opravné danové výmery adresované belgickými danovými orgánmi koordinacným centrám, ktoré zalobca predlozil v replike, predstavujú totiz práve opacnú indíciu. 85 Pokial ide o zákon z roku 2006, treba uviest, ze v ziadnom prípade nemôze odôvodnovat záujem deviatich dotknutých centier na konaní. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa danového rezimu koordinacných centier totiz nenadobudli úcinnost. Dátum nadobudnutia ich úcinnosti mal byt totiz stanovený v súlade s jeho clánkom 298 královským nariadením prerokovaným Radou ministrov, ktoré nebolo prijaté. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia, toto nadobudnutie úcinnosti totiz belgické orgány podmienili potvrdením Komisie, ze nemá voci nemu výhrady. Napadnuté rozhodnutie vsak v clánku 3 stanovuje, ze zákon z 27. decembra 2006 je nezlucitelný so spolocným trhom, pretoze jeho ustanovenia umoznujú prostredníctvom nových rozhodnutí o obnovení platnosti povolenia predlzit rezim koordinacných centier aj po 31. decembri 2005. V tomto ohlade je dôlezité uviest, ako to vyplýva zo siesteho odôvodnenia královského nariadenia z 19. decembra 2008, ze belgické orgány "prijali [napadnuté] rozhodnutie ukladajúce im neuviest do úcinnosti [zákon z roku 2006]" v rozsahu, v akom sa týka koordinacných centier, a informovali o tom dotknutých danovníkov. Z toho vyplýva, ze belgické orgány nezamýslajú uviest tento zákon do úcinnosti. Nakoniec treba uviest, ze zalobca výslovne nespochybnuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zákona z roku 2006. 86 Nakoniec je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze by záujem centier na konaní preukazovalo rozhodnutie belgických orgánov vykonat napadnuté rozhodnutie a vybrat dane za roky 2006 a 2007 (pozri bod 54 vyssie). Kedze totiz tieto centrá od 31. decembra 2005 nemali podla belgického práva platné povolenie nevyhnutné na pozívanie prospechu z danového rezimu podla královského nariadenia c. 187, museli od tohto dátumu platit dan vyplývajúcu z uplatnenia vseobecného rezimu, prípadne z RZFÚ, ak sa pren rozhodli. Táto situácia vyplýva, ako uz bolo uvedené, v prvom rade z rozhodnutia belgických orgánov o obmedzení platnosti ich povolení do 31. decembra 2005, a nie z napadnutého rozhodnutia. Dotknuté centrá sa teda odvtedy nemôzu na úcely odôvodnenia záujmu na konaní proti uvedenému rozhodnutiu opierat o skutocnost, ze sa nedomnievali, ze musia platit dan vyplývajúcu zo vseobecného rezimu, ale dan vyplývajúcu z rezimu koordinacných centier, hoci nan podla belgického práva nemali nárok. 87 Z predchádzajúceho vyplýva, ze devät centier, ktorých záujmy zalobca právoplatne zastupuje v prejednávanej veci, nemôze mat záujem na konaní, a preto nemajú ani aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 88 Z toho vyplýva, ze zalobca sa nenachádza v jednej zo situácií, ktoré by umoznovali vyhlásit zalobu zdruzenia za prípustnú v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 58 vyssie. 89 Z tohto dôvodu sa táto zaloba musí odmietnut ako neprípustná. O trovách 90 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze v prejednávanej veci zalobca nemal úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Zdruzenie Forum 187 ASBL je povinné nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. marca 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRL2HN4/L96061-7912TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXRL2HN4/L96061-7912TMP.html#Footref*