ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 20. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Grécky trh s dodávkami hnedého uhlia a grécky velkoobchodný trh s elektrickou energiou -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES -- Udelenie alebo zachovanie práv na tazbu hnedého uhlia priznaných Helénskou republikou v prospech verejnoprávneho podniku" Vo veci T-169/08, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Helénska republika, v zastúpení: K. Boskovits a P. Mylonopoulos, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne A. Komninos a M. Marinos, neskôr M. Marinos, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, A. Bouquet a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Oikonomou, advokát, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Echedorose (Grécko), v zastúpení: P. Skouris a E. Trova, advokáti, a Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA), so sídlom v Kifissii (Grécko), v zastúpení: P. Skouris a E. Trova, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 824 v konecnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spolocnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach zo 6. apríla 2011 a 2. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, spolocnost Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), bola zalozená na základe gréckeho zákona c. 1468 z 2. a 7. augusta 1950 (FEK A' 169) vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve Helénskej republiky a mala výlucné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku. 2 V roku 1996 grécky zákon c. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A' 135) umoznil transformáciu zalobkyne na akciovú spolocnost, ktorej jediným akcionárom bol nadalej stát. 3 Zalobkyna sa transformovala na akciovú spolocnost 1. januára 2001 jednak v súlade s gréckym zákonom c. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A' 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([2]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), a jednak v súlade s gréckym prezidentským dekrétom c. 333/2000 (FEK A' 278). 4 Helénska republika vlastní 51,12 % akcií zalobkyne. Podla § 43 ods. 3 zákona c. 2773/1999 úcast státu na základnom imaní zalobkyne nemôze byt v nijakom prípade nizsia nez 51 % jej akcií s hlasovacím právom, a to aj po zvýsení základného imania. Od 12. decembre 2001 sú akcie zalobkyne kótované na Aténskej burze cenných papierov (Grécko), ako aj na Londýnskej burze cenných papierov (Spojené královstvo). 5 Hnedé uhlie je uholnou horninou. Toto tuhé palivo sa pouzíva predovsetkým na výrobu elektrickej energie. 6 Grécko je na piatom mieste, pokial ide o svetovú produkciu hnedého uhlia, a na druhom mieste, hned za Nemeckom, pokial ide o produkciu hnedého uhlia v rámci Európskej únie. Podla Institouto geologikon kai metallourgikon erevnon (Grécky institút geologického a loziskového prieskumu) sa vsetky známe loziskové zásoby hnedého uhlia v Grécku do 1. januára 2005 odhadovali na 4415 miliónov ton. Podla Európskej komisie existuje v Grécku 4590 miliónov ton zásob hnedého uhlia. 7 Helénska republika udelila zalobkyni práva na prieskum a tazbu hnedého uhlia, pokial ide o loziská, ktorých zásoby dosahujú priblizne 2200 miliónov ton; 85 miliónov ton zásob patrí tretím súkromným osobám a priblizne 220 miliónov ton zásob predstavujú verejné loziská, v ktorých tretie súkromné osoby síce vykonávajú prieskum a tazbu, ale sú z nich ciastocne zásobované elektrárne zalobkyne. Nijaké právo na tazbu nebolo zatial udelené, pokial ide priblizne o 2000 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku. 8 Vsetky grécke elektrárne na hnedé uhlie patria zalobkyni. 9 Po tom, co smernica 96/92 nadobudla úcinnost, mohla na grécky trh s elektrickou energiou vstúpit konkurencia. 10 Udelovanie licencií na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární je upravené zákonom c. 2773/1999 v znení zmien a doplnení. 11 Grécky zákon c. 3175/2003 (FEK A' 207) stanovoval vytvorenie povinného denného trhu pre vsetkých predajcov a odberatelov elektrickej energie v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorá zahrna pevninské Grécko a niektoré grécke ostrovy. Tento trh bol vytvorený v máji 2005. 12 Na tomto povinnom dennom trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie dodávajú a predávajú svoju produkciu a dovoz na dennom základe. Presnejsie, výrobcovia a dovozcovia v jeden den predkladajú ponuky (zahrnajúce cenu a mnozstvo elektrickej energie), pricom dodávatelia a zákazníci predkladajú odhady zátaze. Na základe týchto skutocností, cenových ponúk, mnozstiev a prevádzkových hodín kazdej elektrárne správca prenosovej sústavy elektrickej energie, nazývaný Hellenic Transmission System Operator SA (HTSO), vypracuje hodinový rozvrh zátaze na dalsí den. 13 HTSO na úcely vypracovania takéhoto plánu zohladní odhad niektorých povinných dodávok elektrickej energie do sústavy (ako sú dodávky elektrickej energie do sústavy prostredníctvom elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov energie, produkcia elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie, povinná produkcia hydroelektrární, dovoz a vývoz). Prednost na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou tak majú títo predajcovia; za nimi nasledujú ostatní predajcovia (vsetky tepelné elektrárne vrátane elektrární na hnedé uhlie, plyn a naftu). 14 Na úcely urcenia trhovej ceny sa zohladní najdrahsia z predlozených ponúk. Systém je takýto: základnou zásadou je, ze hodinové sadzby uplatnované výrobcami musia byt prinajmensom rovnaké ako variabilné náklady elektrárne; ponuky elektrární, ktoré majú najnizsie variabilné náklady, sa do prenosovej sústavy integrujú ako prvé, s výnimkou elektrární fungujúcich na obnovitelné zdroje energie, ktoré sú integrované prednostne; nákupnú a predajnú cenu elektrickej energie urcí vzdy elektráren (s najdrahsou ponukou), ktorá bola na úcely uspokojenia predmetného dopytu integrovaná do rozvrhu distribúcie ako posledná - nazývaná Okrajová elektráren sústavy (System Marginal Unit); v bode rovnováhy, ked ponuka zodpovedá dopytu, predstavuje cenová ponuka regulovanú trhovú cenu nazývanú "cenový strop systému". 15 V roku 2003 bola Komisii dorucená staznost jednotlivca, ktorý poziadal o utajenie svojej totoznosti a Komisii oznámil skutocnost, ze podla legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A' 250) a gréckeho zákona c. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A' 180) Helénska republika udelila zalobkyni výlucnú licenciu na prieskum a tazbu hnedého uhlia v Grécku. Podla staznosti boli tieto státne opatrenia v rozpore s clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. 16 Komisia preskúmala skutkové okolnosti a poziadala zalobkynu, ako aj Rythmistiki Archi Energias (RAE, úrad pre reguláciu energetických odvetví) o poskytnutie informácií. Zalobkyna na túto ziadost odpovedala v listoch z 23. a 30. mája a z 11. júla 2003 a RAE odpovedal v liste z 25. júna 2003. 17 Komisia zaslala Helénskej republike 1. apríla 2004 výzvu, aby jej oznámila úvodné výhrady, ku ktorým dospela. Konkrétne Komisia poukazuje na opatrenia prijaté na základe legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a zákona c. 134/1975, prostredníctvom ktorých boli zalobkyni udelené práva na prieskum a tazbu v loziskách hnedého uhlia v Megalopolise, regióne Ptolemaďs, v uholných panvách Amynteonu a Flóriny, pricom platnost týchto práv sa skoncí v rokoch 2026, 2024 a 2018. Komisia takisto poukázala na skutocnost, ze také práva boli udelené v súvislosti s loziskami v Dráme a Elassone. Dodala, ze takéto opatrenia boli prijaté v prospech zalobkyne bez akéhokolvek penazného protiplnenia, zatial co ostatné subjekty, ktorým boli tieto práva udelené, mali povinnost poskytnút urcité protiplnenie. Vzhladom na tieto opatrenia, na základe ktorých bol zalobkyni poskytnutý prednostný prístup k najatraktívnejsiemu palivu na výrobu elektrickej energie, sa Komisia domnievala, ze Helénska republika v rozpore s clánkom 86 ES v spojení s clánkom 82 ES umoznila zalobkyni, aby si udrzala alebo rozsírila svoje dominantné postavenie, ktoré má na trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou. Komisia na záver uviedla, ze k porusovaniu uvedených ustanovení dochádzalo aspon od februára 2001, t. j. od dátumu, ked malo Grécko podla smernice 96/92 liberalizovat trh s elektrickou energiou. 18 Dna 3. mája 2004 Komisia zaslala kópiu tohto listu zalobkyni, pricom jej poskytla moznost, aby v tejto veci uviedla svoje pripomienky. Helénska republika a zalobkyna odpovedali listami z 2. júla 2004. Helénska republika a zalobkyna vo svojich odpovediach poukázali najmä na nedávny legislatívny vývoj týkajúci sa prijatia zákona c. 3175/2003, vývoj na trhu s elektrickou energiou spolu s udelením licencií na výstavbu nových elektrární v prospech iných subjektov, nez je zalobkyna, a tvrdili, ze grécka právna úprava zalobkyni nepriznáva nijaké výlucné právo v súvislosti s tazbou hnedého uhlia ani s výrobou elektrickej energie z tohto paliva. 19 Komisia v liste z 21. septembra 2005 poziadala Helénsku republiku o niektoré spresnenia a Helénska republika odpovedala v listoch z 22. a 28. novembra 2005 a z 19. júna 2006. Helénska republika v týchto listoch uvádza niekolko informácií a nových skutkových okolností. Spomenula prijatie gréckeho zákona c. 3426/2005 (FEK A' 309) a po prvýkrát spomenula sedem malých lozísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli právnickým osobám súkromného práva a fyzickým osobám po roku 1985 udelené práva na prieskum a tazbu, poskytla zoznam licencií na výstavbu nových elektrární, ktoré boli udelené alebo ich udelenie bolo zamietnuté, a uviedla svoj zámer po prvé zmenit legislatívny dekrét c. 4029/1959 a zákon c. 134/1975, po druhé prerozdelit prostredníctvom verejného obstarávania loziská vo Vevi a vo Vegore a po tretie udelit práva na tazbu, pokial ide o loziská v Dráme a Elassone. 20 Komisia zaslala Helénskej republike 18. októbra 2006 dodatocnú výzvu, v ktorej uviedla závery, ku ktorým dospela na základe nových údajov, ktoré jej boli oznámené. Konkrétne poukázala na to, ze tieto nové skutocnosti nezmenili výhrady, ktoré uviedla vo svojej prvej výzve z 1. apríla 2004. Komisia tak opät zopakovala svoje stanovisko, podla ktorého Helénska republika tým, ze zachovala v platnosti a udelila takmer monopolné práva, na základe ktorých mala zalobkyna prednostný prístup k hnedému uhliu, poskytla zalobkyni, ktorá je takmer monopolom, moznost udrzat si dominantné postavenie na trhu s výrobou elektrickej energie, pricom vylúcila alebo bránila novým vstupom na trh. 21 V liste z 19. januára 2007 zalobkyna predlozila Komisii svoje pripomienky k dodatocnej výzve a zároven jej poskytla urcité informácie, najmä v súvislosti s právami na tazbu v niektorých loziskách hnedého uhlia, výrobnými nákladmi elektrární na hnedé uhlie alebo plyn, trhom s dodávkami hnedého uhlia, ktorý presiahol hranice vnútrostátneho územia, a prípadným zrusením ustanovení legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a zákona c. 134/1975. V tomto liste vzniesla takisto námietky v súvislosti s úvahami Komisie a spochybnila akékolvek porusenie práva Únie. Zalobkyna zaslala Komisii nový list 4. apríla 2007, v ktorom uviedla dalsie skutocnosti týkajúce sa najmä tazby a mozného dovozu hnedého uhlia. 22 Helénska republika odpovedala na dodatocnú výzvu listom z 24. januára 2007. V tomto liste poukázala na súcasnú situáciu týkajúcu sa lozísk hnedého uhlia vyuzívaných zalobkynou a dalsími subjektmi. Helénska republika odmietla vo veci samej právny rozbor, pokial ide o uplatnenie "teórie rozsírenia dominantného postavenia". 23 Dna 8. februára 2008 zalobkyna poskytla Komisii údaje týkajúce sa gréckeho trhu s elektrickou energiou na obdobie rokov 2006 a 2007. 24 Dna 5. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 824 v konecnom znení, o udelení a zachovaní práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech zalobkyne (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 25 V tomto rozhodnutí Komisia uvádza, ze Helénska republika uz od prijatia smernice 96/92, ktorej prebratie bolo stanovené najneskôr na 19. februára 2001, vedela, ze trh s elektrickou energiou musí byt liberalizovaný (odôvodnenia 61 a 150). 26 Komisia sa domnieva, ze Helénska republika prijala niektoré státne opatrenia, ktoré sa týkajú dvoch rôznych trhov s výrobkami, pricom prvý z nich je trh s dodávkami hnedého uhlia a druhý je velkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý sa týka výroby a dodávok elektrickej energie do elektrární a dovozu elektrickej energie prostredníctvom prepojovacích zariadení. Komisia uvádza, ze do mája 2005, t. j. dátumu vytvorenia povinného denného trhu, bol druhý z týchto trhov trh s dodávkami oprávneným odberatelom elektrickej energie vyrobenej v tuzemsku a dovezenej zo zahranicia, a ze analýza tohto trhu týkajúca sa obdobia do mája 2004 viedla k rovnakým záverom ako analýza, ktorá bola vypracovaná v súvislosti s velkoobchodným trhom s elektrickou energiou, ktorý bol k tomuto dátumu potenciálnym trhom. Komisia tak vzhladom na tento vývoj gréckeho trhu, na ktorý upozornila Helénska republika vo svojom liste z 24. januára 2007, zdôraznuje, ze hoci treba povazovat druhý trh za velkoobchodný trh s elektrickou energiou, je potrebné sa zaoberat tiez tvrdeniami Helénskej republiky, ktoré uviedla na základe pôvodnej definície trhu (odôvodnenie 158 a nasl.). Pokial ide o predmetný geografický trh, trh s dodávkami hnedého uhlia mal údajne vnútrostátny rozmer, zatial co velkoobchodný trh s elektrickou energiou bol vymedzený v rámci "územia prepojenej sústavy" (odôvodnenia 167 az 172). 27 Komisia dalej uvádza, ze zalobkyna má dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia. Podiel zalobkyne na celkovom mnozstve hnedého uhlia vytazeného v Grécku bol od roku 2000 vzdy vyssí nez 97 %. Zalobkyna takisto mala dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pretoze jej podiel na tomto trhu zostával vyssí nez 85 %. Neexistovala nijaká perspektíva pre nový vstup na trh, prostredníctvom ktorého by bola zalobkyni odobratá významná cast velkoobchodného trhu s elektrickou energiou a dovoz, ktorý predstavuje 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutocnú konkurencnú hrozbu na tomto trhu (odôvodnenie 177). Okrem toho velkoobchodný trh s elektrickou energiou v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorý predstavoval viac ako 90 % celkovej spotreby elektrickej energie v Grécku, je podstatnou castou spolocného trhu (odôvodnenie 179). 28 Pokial ide o predmetné státne opatrenia, Komisia uvádza, ze zalobkyni boli na základe legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a zákona c. 134/1975 udelené práva na tazbu pre 91 % vsetkých verejných lozísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva. Spresnuje, ze tieto opatrenia boli zachované v platnosti, pretoze napriek moznostiam, ktoré ponúka banský zákon, ktorý bol zavedený v Grécku legislatívnym dekrétom c. 210/1973 (FEK A' 277) a následne zmenený a doplnený gréckym zákonom c. 274/1976 (FEK A' 50), nebolo udelené nijaké právo k významnému lozisku. Navyse uvádza, ze zalobkyna získala bez verejného obstarávania práva na prieskum vo vyuzitelných loziskách, a to najmä v Dráme a Elassone, v súvislosti s ktorými neboli zatial udelené nijaké práva na tazbu. Komisia napokon dodáva, ze elektrárne na hnedé uhlie, ktoré sú v Grécku najmenej nákladné, sa najviac pouzívajú, pretoze sa v nich vyrába 60 % elektrickej energie, ktorá umoznuje zásobovat prepojenú sústavu (odôvodnenia 185 az 187). 29 Helénska republika tak tým, ze v prospech zalobkyne udelila a zachovala v platnosti takmer monopolné práva na tazbu hnedého uhlia, vytvorila nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou a narusila hospodársku sútaz, cím posilnila dominantné postavenie zalobkyne (odôvodnenie 190). 30 Komisia dospela k záveru, ze Helénska republika tým, ze udelila a zachovala v platnosti takmer monopolné práva na tazbu hnedého uhlia verejnoprávnemu podniku, akým je zalobkyna, zabezpecila zalobkyni prednostný prístup k najatraktívnejsiemu palivu v Grécku na úcely výroby elektrickej energie. Helénska republika tak tomuto podniku umoznila, aby si v takmer monopolnom postavení udrzal svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom vylúcila alebo bránila akémukolvek novému vstupu na trh. Helénska republika preto zalobkyni umoznila, aby napriek liberalizácii velkoobchodného trhu s elektrickou energiou chránila svoje takmer monopolné postavenie na trhu a udrzala si tak a posilnila svoje dominantné postavenie na tomto trhu (odôvodnenie 238). 31 Napokon Komisia konstatuje, ze Helénska republika sa neodvoláva na ustanovenia clánku 86 ods. 2 ES s cielom odôvodnit prijatie opatrení, na základe ktorých boli zalobkyni udelené práva na tazbu hnedého uhlia (odôvodnenia 239 a 240). Komisia sa takisto domnieva, ze státne opatrenia majú vplyv na obchod medzi clenskými státmi, pretoze odrádzajú akýchkolvek potenciálnych konkurentov od investovania do výroby a dodávok elektrickej energie v Grécku (odôvodnenia 241 az 244). 32 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia sú § 22 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 4029/1959, § 3 ods. 1 zákona c. 134/1975 a rozhodnutia gréckeho ministra priemyslu, energetiky a technológií z rokov 1976 (FEK B' 282), 1988 (FEK B' 596) a 1994 (FEK B' 633) v rozpore s clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, kedze priznávajú a zachovávajú v platnosti prednostné práva na tazbu hnedého uhlia v Grécku v prospech zalobkyne, cím vytvárajú situáciu nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokial ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umoznujú zalobkyni, aby si udrzala a posilnila svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom vylucujú alebo bránia akémukolvek novému vstupu na trh. 33 Treba uviest, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia obsahuje vecnú chybu, pretoze odkazuje na § 3 ods. 1 zákona c. 134/1975. Zo spisového materiálu vyplýva, ze ustanovením, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, je odsek 3 uvedeného paragrafu. 34 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia ziada Helénsku republiku, aby ju v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovala o opatreniach, ktoré zamýsla prijat na úcely nápravy protisútazných úcinkov státnych opatrení uvedených v clánku 1. Komisia okrem toho uvádza, ze tieto opatrenia budú prijaté a vykonané v lehote ôsmich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 35 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. mája 2008 podala túto zalobu. 36 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. septembra 2008 Helénska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. 37 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. septembra 2008 spolocnosti Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE, akciové spolocnosti, ktoré podnikajú v oblasti výroby elektrickej energie v Grécku (dalej len "podniky"), podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. V súlade s clánkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna boli tieto návrhy dorucené úcastníkom konania. Komisia predlozila svoje pripomienky 23. októbra 2008. Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 7. a 10. novembra 2008 zalobkyna vzniesla námietky voci obom týmto návrhom na vstup vedlajsích úcastníkov do konania. 38 Uznesením predsedu siedmej komory Súdu prvého stupna z 3. decembra 2008 sa povolil vstup Helénskej republiky do tohto konania ako vedlajsieho úcastníka konania na podporu návrhov zalobkyne. 39 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. decembra 2008 zalobkyna poziadala Súd prvého stupna, aby v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku v prípade, ze Komisia nebude súhlasit so zmenou vyjadrenia k zalobe z vlastnej iniciatívy, nariadil nahradenie urcitej formulácie nachádzajúcej sa v tomto vyjadrení. 40 Vo svojich pripomienkach k návrhu zalobkyne na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania dorucených do kancelárie Súdu prvého stupna 23. januára 2009 Komisia súhlasila so zmenou urcitej formulácie vo vyjadrení k zalobe tak, ako navrhla zalobkyna. 41 Helénska republika predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania do kancelárie Súdu prvého stupna 18. februára 2009. V tomto vyjadrení predovsetkým uviedla, ze § 3 ods. 3 zákona c. 134/1975, spochybnený v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, bol zrusený § 36 ods. 3 gréckeho zákona c. 3734/2009 (FEK A' 8). 42 Uznesením predsedu siedmej komory Súdu prvého stupna z 18. septembra 2009 sa povolil vstup podnikov do tohto konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Komisie. 43 Podniky dorucili do kancelárie Súdu prvého stupna 13. novembra 2009 svoje vyjadrenie vedlajsích úcastníkov konania. 44 Komisia v listoch z 23. októbra 2008, 19. februára a 16. marca 2009 a zalobkyna v listoch zo 7. a 10. novembra 2008, 8. januára a 23. júna 2009 a 28. januára 2010 poziadali, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté v zalobe, vo vyjadrení k zalobe, v replike, duplike, pripomienkach k vyjadreniam Helénskej republiky ako vedlajsieho úcastníka konania, pripomienkach k vyjadreniam podnikov ako vedlajsích úcastníkov konania neboli týmto podnikom oznámené. Podnikom bola poskytnutá iba nedôverná verzia uvedených procesných úkonov, proti comu nevzniesli nijakú námietku. 45 Zalobkyna podporovaná v konaní Helénskou republikou navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 46 Komisia, ktorú v konaní podporujú podniky, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 47 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol ako predseda pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 48 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 49 V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, o ktorom sa rozhodlo v súlade s clánkom 64 rokovacieho poriadku, Vseobecný súd v listoch zo 14. decembra 2010 vyzval úcastníkov konania vo veci samej a Helénsku republiku, aby predlozili statistiky a tabulky týkajúce sa povinného denného trhu za obdobie od roku 2005 do prijatia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna a Helénska republika tomuto opatreniu vyhoveli v listoch dorucených do kancelárie Vseobecného súdu 1. februára 2011. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 7. marca 2011 Komisia vyhovela ziadosti Vseobecného súdu, pricom zaslala dve verzie, z ktorých jedna verzia urcená zalobkyni a Helénskej republike bola dôverná a druhá verzia urcená podnikom nebola dôverná. Úcastníci konania boli vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky k obsahu týchto odpovedí na pojednávaní. 50 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 6. apríla 2011. 51 Z dôvodu prekázky na strane sudcu spravodajcu predseda Vseobecného súdu urcil na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku na doplnenie siestej komory sám seba ako sudcu spravodajcu. 52 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 53 Následne predseda Vseobecného súdu pridelil vec novému predsedovi siestej komory a urcil ho za sudcu spravodajcu. 54 Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na novom pojednávaní 2. februára 2012. Právny stav 55 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, po tretie jednak na porusení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneuzitia právomoci a po stvrté na porusení zásady proporcionality. 56 Prvý zalobný dôvod sa skladá z piatich castí, ktoré sa zakladajú po prvé na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení predmetných trhov, po druhé na neexistencii rozsírenia dominantného postavenia z trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou v súvislosti s výkladom podmienky týkajúcej sa existencie výlucných alebo osobitných práv na úcely porusenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, po tretie na neexistencii nerovnosti prílezitostí na úkor nových konkurentov z dôvodu gréckej právnej úpravy priznávajúcej zalobkyni práva na tazbu hnedého uhlia, po stvrté na neexistencii rozsírenia dominantného postavenia z trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou v súvislosti s údajným prednostným prístupom k primárnemu palivu a po piate na zjavne nesprávnom posúdení pri zohladnení vývoja na gréckom trhu s elektrickou energiou. 57 V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze predmetné státne opatrenia sa týkali dvoch trhov: primárneho trhu, ktorým je trh s dodávkami hnedého uhlia s vylúcením ostatných palív, a nadväzujúceho trhu, ktorým je trh s výrobou a dodávkami elektrickej energie s vylúcením trhov s prenosom a distribúciou elektrickej energie (odôvodnenia 158 az 166). Pokial ide o relevantné geografické trhy, trh s dodávkami hnedého uhlia má vnútrostátny rozmer a velkoobchodný trh s elektrickou energiou sa vztahuje na územie gréckej prepojenej sústavy (odôvodnenia 167 az 171). 58 Podla Komisie opatrenia prijaté Helénskou republikou tým, ze udelujú zalobkyni práva na tazbu hnedého uhlia a vylucujú alebo bránia akémukolvek novému vstupu konkurentov na tento trh, umoznujú zalobkyni, aby si udrzala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na primárnom trhu, t. j. na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. 59 Vseobecný súd zastáva názor, ze treba najskôr preskúmat druhú a stvrtú cast prvého zalobného dôvodu bez toho, aby bolo v tomto stádiu potrebné vyjadrovat sa k dôvodnosti definície relevantných trhov, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí, cize k predpokladu, ze uvedená definícia nevychádza na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, zo zjavne nesprávneho posúdenia. Tvrdenia úcastníkov konania 60 Zalobkyna v podstate spochybnuje záver Komisie, podla ktorého výkon práv na tazbu hnedého uhlia, ktorých drzitelom je zalobkyna, viedol k rozsíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na velkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES. 61 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze aj ked v súvislosti so vseobecnou pôsobnostou clánku 86 ods. 1 ES postacuje, ze podnik je verejnoprávnym podnikom, existencia výlucných alebo osobitných práv je nevyhnutnou podmienkou vzniku porusenia ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES z dôvodu rozsírenia dominantného postavenia verejnoprávneho podniku z jedného trhu na iný susediaci trh, ktorý je vsak odlisným trhom. Vo vsetkých rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor zistil kombinované porusenie týchto ustanovení tým, ze doslo k rozsíreniu dominantného postavenia, totiz dotknutý podnik zalozil svoje správanie na osobitnom alebo výlucnom práve, ktorého existencia bola rozhodujúca. 62 Zalobkyna poznamenáva, ze nie je drzitelom ani výlucného práva, pretoze také právo, pokial ide o tazbu hnedého uhlia, nevykonáva, a ani osobitného práva, kedze nijaké státne rozhodnutie nestanovuje pocet oprávnených osôb, aj ked tento pocet nesmie nevyhnutne prekrocit pocet lozísk nachádzajúcich sa na gréckom území. 63 Po druhé zalobkyna uvádza, ze nemá regulacnú právomoc, ktorá by jej umoznila svojvolne vymedzit cinnost svojich konkurentov a zaviazat ich, aby boli na nej závislí. Nejde ani o narusenie hospodárskej sútaze, pretoze zalobkyna napríklad neukladá svojim konkurentom vysoké náklady a ani im neposkytuje menej vhodnú surovinu na ich cinnost. Nebolo správne, ze Komisia nespresnila povahu zneuzívajúceho správania, ku ktorému zalobkyna pristúpila na základe nerovnosti prílezitostí. 64 Po tretie Komisia mala vysvetlit alebo prinajmensom preskúmat, v akom rozsahu údajné porusenie clánku 82 ES poskodilo záujmy spotrebitelov. Súdny dvor v rozsudkoch týkajúcich sa porusenia clánku 86 ods. 1 ES a clánku 82 ES preskúmal, v akom rozsahu vnútrostátny právny rámec viedol k poskodeniu záujmov spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. V prejednávanej veci nejde o skutocné alebo potenciálne poskodenie záujmov spotrebitelov, a to vzhladom na skutocnost, ze maloobchodné ceny stanovuje stát zo sociálnych dôvodov na nízkej úrovni. 65 Po stvrté podla zalobkyne Komisia vymedzila hnedé uhlie ako absolútne nevyhnutný výrobný faktor (essential facility) bez toho, aby preukázala, ze by hnedé uhlie bolo absolútne nevyhnutné na úcely podnikania na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. 66 Komisia mala prinajmensom preukázat, ze hnedé uhlie bolo omnoho drahsie nez vsetky ostatné palivá, a to v tej miere, ze bez prístupu k hnedému uhliu by moznost vstúpit na velkoobchodný trh s elektrickou energiou bola vylúcená. 67 Helénska republika, ktorá sa opiera o rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 1991, Höfner a Elser ([3]C-41/90, Zb. s. I-1979), a o nasledujúcu judikatúru, tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký existujúci alebo tiez potenciálny spôsob zneuzitia dominantného postavenia zo strany zalobkyne. V tomto spore by vsak existencia takéhoto zneuzitia predstavovala nevyhnutnú a predchádzajúcu podmienku na úcely uplatnenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. Komisii vsak nepostacuje preukázat, ze státne opatrenie vytvára nerovnost prílezitostí na trhu. Navyse Komisia nepreukázala existenciu silnej prícinnej súvislosti medzi postavením zalobkyne na primárnom trhu a údajným porusením na nadväzujúcom trhu. 68 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne a Helénskej republiky. 69 Podla názoru Komisie tvrdenie zalobkyne, ze dominantný podnik by mal takisto pozívat osobitné alebo výlucné práva na to, aby islo o porusenie ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, a dalej, ze v prejednávanej veci mu takéto osobitné alebo výlucné práva neboli udelené, je právne nedôvodné. Pôsobnost týchto ustanovení sa neobmedzuje na státne opatrenia, ktoré udelujú osobitné alebo výlucné práva, pricom dalej takéto výlucné práva boli udelené zalobkyni v dôsledku samotného poskytnutia licencie na tazbu v lozisku hnedého uhlia. 70 Komisia dodáva, ze aj ked v rozsudkoch, ktoré citovala zalobkyna, udelenie osobitných alebo výlucných práv zohrávalo úlohu pri posúdení porusenia, to vsak nebráni zastávat názor, ze v prípade verejnoprávneho podniku je jedno alebo viacero státnych opatrení v rozpore s ustanoveniami clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES bez toho, aby bola nevyhnutná existencia osobitného alebo výlucného práva. Súdny dvor to okrem iného tak rozhodol v rozsudku z 22. mája 2003, Connect Austria ([4]C-462/99, Zb. s. I-5197). Komisia takisto poznamenáva, ze specifiká vecí, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, neboli rovnaké ako v predmetnej veci. 71 Komisia pripomína, ze práva na tazbu zo zásob hnedého uhlia v danom regióne, získané na základe sporných legislatívnych ustanovení a ministerských nariadení, poskytli zalobkyni právo na výlucnú tazbu z týchto zásob. Hoci skutocnost, ze udelenie výlucného práva zalobkyni na tazbu hnedého uhlia, vnímané jednotlivo, nepredstavuje samo osebe porusenie ustanovení clánku 86 ods. 1 ES a clánku 82 ES, tieto práva - posudzované ako celok - poskytujú zalobkyni prednostný a výlucný prístup k vsetkým verejným zásobám hnedého uhlia v Grécku, v ktorých je mozné tazit. Tento výsledok Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikuje ako "prednostný prístup" a "takmer monopolné práva", aby opísala situáciu zalobkyne, ktorá má na predmetnom trhu dominantné postavenie. 72 Komisia na pojednávaní 2. februára 2012 v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze uplatnenie clánku 86 ods. 1 sa v prejednávanej veci uskutocnilo na základe kritéria "verejnoprávneho podniku". 73 Komisia, ktorá sa opiera o uz citovaný rozsudok Connect Austria, tvrdí, ze na uplatnenie teórie rozsírenia dominantného postavenia nie je nevyhnutné, aby dominantný podniky vykonával regulacnú úlohu na susednom trhu. 74 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia mala preskúmat potenciálnu ujmu, ktorá bola spotrebitelom spôsobená porusením ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, je nedôvodné. Prax, ktorá má vplyv na struktúru hospodárskej sútaze na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou v Grécku, sa povazuje za nepriamo poskodzujúcu spotrebitelov. 75 Komisia pripomína, ze zalozila svoj záver konstatujúci porusenie ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES na rozsudkoch Súdneho dvora z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia ([5]C-202/88, Zb. s. I-1223), z 13. decembra 1991, GB Inno BM (C-18/88, Zb. s. I 5941); z 12. februára 1998, Raso a i. ([6]C-163/96, Zb. s. I-533), a uz citovanom rozsudku Connect Austria. Táto judikatúra uznáva existenciu porusenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ked státne opatrenia narúsajú hospodársku sútaz tým, ze vytvárajú nerovnost prílezitostí medzi subjektmi bez toho, aby zároven pozadovali definíciu konkrétneho zneuzitia, ci uz skutocného, alebo potenciálneho. Komisia preto zamieta tvrdenie, podla ktorého mala okrem nerovnosti prílezitostí preukázat aj konkrétne zneuzite zo strany zalobkyne. 76 Na rozdiel od argumentácie Helénskej republiky sa Komisia domnieva, ze odkaz v uz citovanom rozsudku Connect Austria na nerovnost prílezitostí a kritériá vypracované Súdnym dvorom v uz citovanej veci Höfner a Elser nie sú kumulatívnymi podmienkami. 77 Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého mala povazovat jej takmer monopolný prístup k hnedému uhliu za formu "essential facility", pretoze tento pojem nepouzila. 78 Pokial ide o údajnú neatraktívnu povahu hnedého uhlia ako prostriedku na výrobu elektrickej energie, Komisia na jednej strane pripomína, ze niektoré podniky predlozili ziadosti v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa práva na tazbu v loziskách hnedého uhlia vo Vevi. Na druhej strane zalobkyna preukázala nesporný záujem o výstavbu nových elektrární na hnedé uhlie alebo o nahradenie existujúcich elektrární. To postacuje na zamietnutie tvrdení zalobkyne v tejto súvislosti. Posúdenie Vseobecným súdom 79 Podla clánku 86 ods. 1 ES clenské státy v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým priznávajú osobitné alebo výlucné práva, neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy o ES, najmä s pravidlami v oblasti hospodárskej sútaze, avsak s výhradou clánku 86 ods. 2 ES. Tento clánok sa neuplatnuje samostatne, ale len v spojení s ostatnými ustanoveniami Zmluvy. 80 Komisia v prejednávanej veci uplatnila clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. Toto posledné uvedené ustanovenie zakazuje zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti zo strany podniku v rozsahu, v akom tým môze byt narusený obchod medzi clenskými státmi. 81 Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze predmetné státne opatrenia boli v rozpore s týmito kombinovanými ustanoveniami, kedze priznávali a zachovávali v platnosti prednostné práva na tazbu hnedého uhlia v Grécku v prospech zalobkyne. To vytvára situáciu nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokial ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umoznuje zalobkyni, aby si udrzala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom je vylúcený alebo zabránený akýkolvek nový vstup na trh. 82 Zalobkyna v podstate vznása voci tomuto záveru Komisie dve výhrady. 83 Vo svojej prvej výhrade zalobkyna tvrdí, ze hoci clánok 86 ods. 1 ES je v zásade uplatnitelný na verejnoprávne podniky, ktorým clenské státy neudelili osobitné alebo výlucné práva, z judikatúry vyplýva, ze na preukázanie porusenia tohto ustanovenia, ktoré bolo uplatnené v spojení s clánkom 82 ES z dôvodu rozsírenia dominantného postavenia, je potrebné, aby dotknutý podnik pozíval výlucné alebo osobitné právo v zmysle clánku 86 ods. 1 ES. V prípade práv na tazbu hnedého uhlia, ktoré jej boli udelené, vsak o takéto právo nejde. 84 Vo svojej druhej výhrade zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala existenciu skutocného alebo potenciálneho zneuzitia dominantného postavenia zalobkyne na dotknutých trhoch, pricom to bola povinná urobit na úcely uplatnenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. Treba najskôr preskúmat túto výhradu. 85 V uvedenej súvislosti sa spor v prejednávanej veci zameriava predovsetkým na otázku, ci Komisia mala zistit skutocné alebo potenciálne zneuzitie dominantného postavenia zalobkyne alebo ci postacovalo, aby preukázala, ze predmetné státne opatrenia narusili hospodársku sútaz tým, ze vytvorili nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi v prospech zalobkyne. Úcastníci konania v tejto súvislosti vyvodzujú z judikatúry Súdneho dvora, ktorá vykladá clánok 86 ods. 1 ES uplatnovaný v spojení s clánkom s clánkom 82 ES, rozdielne závery. 86 Najskôr treba poznamenat, ze zákazy stanovené v clánku 86 ods. 1 ES sú urcené clenským státom, zatial co clánok 82 ES je urcený podnikom a zakazuje im zneuzívanie dominantného postavenia. V prípade kombinovaného uplatnenia týchto dvoch ustanovení mozno porusenie clánku 86 ods. 1 ES clenským státom preukázat len vtedy, ak je státne opatrenie v rozpore s clánkom 82 ES. Vynára sa teda otázka, v akom rozsahu sa musí zistit zneuzitie dominantného postavenia podniku, hoci len potenciálne, kedze toto zneuzitie má spojitost so státnym opatrením. 87 Pokial ide o dodávku hnedého uhlia, zo spisu vyplýva, ze Helénska republika udelila na základe § 22 legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a § 3 ods. 3 zákona c. 134/1975 priblizne z 4 500 miliónov ton celkových zásob hnedého uhlia v Grécku zalobkyni práva na tazbu hnedého uhlia v loziskách, ktorých zásoby predstavujú zhruba 2200 miliónov ton. Tieto státne opatrenia, ktoré boli prijaté pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, boli zachované v platnosti a nadalej ovplyvnujú trh s dodávkami hnedého uhlia. 88 Zo spisu takisto vyplýva, ze napriek záujmu, ktorý konkurenti zalobkyne prejavili, nijaký hospodársky subjekt nemohol od Helénskej republiky získat práva na tazbu v loziskách hnedého uhlia, aj ked má Grécko priblizne 2000 miliónov ton hnedého uhlia, ktoré este nebolo vytazené. 89 Nemoznost mat prístup k loziskám hnedého uhlia, ktoré je este k dispozícii, sa vztahovala na ostatné hospodárske subjekty, avsak nie na zalobkynu. Ako zalobkyna správne uviedla na pojednávaní 2. februára 2012, neudelenie licencie na tazbu hnedého uhlia závisí výlucne na vôli Helénskej republiky. Na trhu s dodávkami hnedého uhlia sa úloha zalobkyne obmedzila na tazbu v loziskách, v súvislosti s ktorými mala práva, pricom Komisia netvrdila, ze zneuzila svoje dominantné postavenie na tomto trhu, pokial ide o prístup k hnedému uhliu. 90 Podla Komisie nemoznost konkurentov zalobkyne vstúpit na trh s dodávkami hnedého uhlia má vplyv na velkoobchodný trh s elektrickou energiou. Kedze hnedé uhlie je najatraktívnejsím palivom v Grécku, jeho tazba umoznuje vyrábat elektrickú energiu s nízkymi variabilnými nákladmi, co podla Komisie zarucuje, ze takto vyrobená elektrická energia môze vstúpit na povinný denný trh s výhodnejsím ziskom nez elektrická energia vyrobená z iných palív. To má podla Komisie za následok, ze zalobkyna si môze udrzat alebo posilnit svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom je vylúcený alebo zabránený akýkolvek nový vstup na trh. 91 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze po liberalizácii velkoobchodného trhu s elektrickou energiou bol vytvorený povinný denný trh a ze pravidlá jeho fungovania nie sú v napadnutom rozhodnutí spochybnené. Ako teda vyplýva z bodov 11 az 14 vyssie, predajcovia na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, a to zalobkyna a jej konkurenti, musia tento systém respektovat. Navyse zalobkyna sa na tomto trhu nachádzala pred jeho liberalizáciou. 92 Komisia vsak nepreukázala, ze prednostný prístup k hnedému uhliu mohol vytvorit situáciu, v ktorej zalobkyna mohla samotným výkonom svojich práv na tazbu zneuzit dominantné postavenie na velkoobchodného trhu s elektrickou energiou alebo pristúpit k takémuto zneuzitiu na tomto trhu. Rovnako Komisia zalobkyni nevytýka, ze bez objektívneho odôvodnenia rozsírila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia na velkoobchodný trh s elektrickou energiou. 93 Ked Komisia len konstatovala, ze zalobkyna, bývalý monopolný podnik, si nadalej udrziava dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vdaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a ze táto situácia vytvára nerovnost prílezitostí na tomto trhu medzi zalobkynou a ostatnými podnikmi, z právneho hladiska dostatocne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneuzitiu v zmysle clánku 82 ES predmetné státne opatrenie zalobkynu viedlo alebo mohlo viest. 94 Treba dodat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr uviedla, pricom uvádzala uz citovaný rozsudok Raso a i.(bod 27), judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej clenský stát porusuje zákazy stanovené v clánku 86 ods. 1 ES a clánku 82 ES v prípade, ak samotné uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli priznané, vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneuzitiu. Ide o ustálenú judikatúru, ktorá je spomenutá najmä v rozsudkoch Súdneho dvora Höfner a Elser, uz citovaný (bod 29), z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova ([7]C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 17); z 11. decembra 1997, Job Centre ([8]C-55/96, Zb. s. I-7119, bod 31), a z 1. júla 2008, MOTOE ([9]C-49/07, Zb. s. I-4863, body 50 a 51). 95 Z týchto rozsudkov, ktoré boli prejednávané na Súdnom dvore, vsak vyplýva, ze Súdny dvor po tom, co pripomenul, ze samotné vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na základe státneho opatrenia v zmysle clánku 86 ods. 1 ES nie je samo osebe nezlucitelné s clánkom 82 ES, v kazdom jednotlivom prípade overil, ci uplatnovanie osobitných alebo výlucných práv, ktoré mu boli priznané státnym opatrením, vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia. 96 Treba uviest, ze v uz citovanom rozsudku Raso a i. Súdny dvor uznal, ze vzhladom na to, ze predmetné vnútrostátne ustanovenie nielenze prístavnej spolocnosti udelilo výlucné právo poskytnút pracovnú silu podnikom, ktoré sú oprávnené vykonávat cinnost v prístave, ale jej tiez umoznilo konkurovat týmto podnikom na trhu s prístavnými sluzbami, sa táto prístavná spolocnost nachádzala v situácii konfliktu záujmov. To malo za následok, ze predmetná spolocnost zneuzila svoje výlucné právo tým, ze svojim konkurentom na trhu prevádzky prístavov stanovila pri poskytovaní pracovnej sily vysoké ceny alebo im dala k dispozícii pracovnú silu, ktorá bola na prácu, ktorú mali vykonat, menej vhodná (rozsudok Raso a i., uz citovaný, body 28 a 30). 97 V uz citovanom rozsudku MOTOE islo o to, ci clánku 82 ES a clánku 86 ods. 1 ES odporovala vnútrostátna právna úprava priznávajúca právnickej osobe, ktorá mohla sama organizovat motocyklové preteky a komercne ich vyuzívat, právomoc vydávat súhlasné stanovisko k ziadostiam o povolenie podaným na úcely organizovania týchto pretekov bez toho, aby táto právomoc podliehala obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole. Súdny dvor uznal, ze to, ze tomuto subjektu boli na základe státneho opatrenia udelené predmetné práva, de facto znamenalo, ze sa mu udelila právomoc urcit osoby oprávnené organizovat uvedené preteky, ako aj stanovit podmienky, za ktorých boli tieto preteky organizované, a poskytla sa mu tak zjavná výhoda oproti jeho konkurentom, v dôsledku ktorej mohol zabránit prístupu ostatných subjektov na dotknutý trh (rozsudok MOTOE, uz citovaný, bod 51). 98 V uz citovanom rozsudku Höfner a Elser mal Súdny dvor overit, ci udrzanie si monopolu na sprostredkovanie riadiacich a vedúcich pracovníkov podnikov, spocívajúceho predovsetkým v sprostredkovaní kontaktu uchádzacov o zamestnanie so zamestnávatelmi, co je cinnost, ktorú vykonáva verejný úrad práce na základe výlucného práva, predstavovalo porusenie ustanovení clánku 90 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz clánok 86 ods. 1 ES) v spojení s ustanoveniami clánku 86 Zmluvy o ES (teraz clánok 82 ES). Súdny dvor uznal, ze islo o porusenie clánku 86 ods. 1 ES, ak samotné uplatnovanie výlucných práv, ktoré mu boli priznané, viedlo verejný úrad k zneuzitiu svojho dominantného postavenia, co bol prípad, ked verejný úrad nebol zjavne spôsobilý uspokojit dopyt po takomto druhu cinností na trhu a ked skutocný výkon týchto cinností prostredníctvom súkromných spolocností bol znemoznený tým, ze bolo zachované v platnosti zákonné ustanovenie, ktoré zakazovalo uvedené cinnosti pod hrozbou neplatnosti príslusných zmlúv (rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný, body 30, 31 a 34). 99 V tomto rozsudku Súdny dvor identifikoval státne opatrenie, ktoré viedlo verejný úrad k zneuzívajúcemu konaniu v zmysle clánku 86 druhého odseku písm. b) Zmluvy o ES [teraz clánok 82 druhý odsek písm. b) ES] vzhladom na to, ze cinnost verejného úradu mohla spocívat v obmedzení poskytovaného plnenia na ujmu ziadatelov o predmetnú sluzbu. 100 V uz citovanom rozsudku Job Centre Súdny dvor takisto konstatoval, ze vnútrostátne opatrenie mohlo vytvorit situáciu, v ktorej bolo plnenie obmedzené v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. Podla Súdneho dvora totiz clenský stát tým, ze pod hrozbou trestných a správnych sankcií zakáze akúkolvek sprostredkovatelskú cinnost medzi dopytom po zamestnaní a ponukou zamestnania, ked ju nevykonávajú verejné úrady práce, vytvára situáciu, v ktorej je plnenie v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES obmedzené, pokial tieto úrady nie sú zjavne spôsobilé uspokojit dopyt po takomto druhu cinností na trhu práce (rozsudok Job Centre, uz citovaný, body 32 a 35). 101 Uz citovaný rozsudok Merci convenzionali porto di Genova sa týka vnútrostátnej právnej úpravy, podla ktorej mal podnik výlucné právo na prevádzku prístavov, predovsetkým pokial ide o nalodenie, vylodenie a pohyb tovaru v prístave vo vseobecnosti. 102 V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze clenský stát porusil clánok 86 ods. 1 ES, ked vytvoril situáciu, v ktorej podnik, ktorému boli udelené výlucné práva, z tohto dôvodu pristúpil k tomu, ze bud vyzadoval platbu za nevyziadané sluzby, alebo fakturoval neprimerané ceny, ci zamietol vyuzívanie modernej technológie, alebo poskytol znízenia ceny niektorým uzívatelom, pricom tieto znízenia súbezne kompenzoval tak, ze zvýsil ceny fakturované ostatným uzívatelom (body 19 a 20). V tejto súvislosti vsak Súdny dvor výslovne odkázal na clánok 86 druhý odsek písm. a) az c) Zmluvy o ES [teraz clánok 82 druhý odsek písm. a) az c) ES]. 103 Z týchto rozsudkov, pripomenutých v bodoch 96 az 102 vyssie, vyplýva, ze zneuzitie dominantného postavenia podniku, ktorý pozíva výlucné alebo osobitné právo, môze vyplývat z moznosti vykonávat toto právo zneuzívajúcim spôsobom alebo byt priamym následkom tohto práva. Z tejto judikatúry vsak nevyplýva, ze samotná skutocnost, ze predmetný podnik sa z dôvodu státneho opatrenia nachádza vo výhodnejsej situácii v porovnaní s jeho konkurentmi, sama osebe predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. 104 Komisia, ktorá sa opierala najmä o uz citované rozsudky Francúzsko/Komisia, GB Inno BM a Connect Austria, pritom tvrdí, ze svoj záver konstatujúci porusenie ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES konkrétne zakladá na judikatúre, podla ktorej systém nenarusenej hospodárskej sútaze, akým je ten, ktorý stanovuje Zmluva, mozno zabezpecit iba v prípade, ak je zarucená rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Státne opatrenie predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze. 105 Z týchto rozsudkov vsak nevyplýva, ze aby bolo mozné domnievat sa, ze doslo k poruseniu clánku 86 ods. 1 ES uplatnovaného v spojení s clánkom 82 ES, postacuje preukázat, ze státne opatrenie narusuje hospodársku sútaz tým, ze vytvára nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pricom nie je potrebné identifikovat zneuzitie dominantného postavenia podniku. 106 V uz citovanom rozsudku GB Inno BM totiz Régie des télégraphes et des téléphones (RTT) mal podla belgického zákona monopol na vytvorenie a prevádzku verejnej telekomunikacnej siete a takisto kumuloval právomoci povolit alebo zamietnut pripojenie telefonických prístrojov k sieti, právomoc urcovat technické normy, ktoré musia tieto prístroje splnat, a právomoc kontrolovat, ci prístroje, ktoré ním neboli vyrobené, zodpovedajú specifikáciám, ktoré schválil. Súdny dvor najskôr konstatoval, ze ak si podnik, ktorý mal monopol na trhu v oblasti vytvorenia a prevádzky siete, vyhradí bez toho, aby to bolo objektívne nevyhnutné susedný, ale oddelený trh, v prejednávanom prípade trh v oblasti dovozu, uvádzania na trh, prepojenia, prevádzky a údrzby prístrojov pripájaných k tejto sieti, a to tým, ze odstráni akúkolvek hospodársku sútaz zo strany ostatných podnikov, ide o porusenie clánku 82 ES (rozsudok GB Inno BM, uz citovaný, body 15 a 19). 107 Následne Súdny dvor po pripomenutí, ze clánok 82 ES sa týka len protisútazného správania, ktoré podniky prijali zo svojej vlastnej iniciatívy a nie státnych opatrení, zastával názor, ze státne opatrenie predstavuje porusenie clánku 90 Zmluvy o ES (teraz clánok 86 ES) v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje rozsírenie dominantného postavenia verejnoprávneho podniku alebo podniku, ktorému stát udelil osobitné alebo výlucné práva. Podla Súdneho dvora totiz clánok 86 ES zakazuje clenským státom, aby na základe zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení uviedli tieto podniky do situácie, do ktorej by sa tieto podniky nemohli dostat samostatným konaním bez toho, aby neporusili ustanovenia clánku 82 ES (bod 20). 108 Na pojednávaní 2. februára 2012 Komisia tvrdila, ze Súdny dvor v bode 24 uvedeného rozsudku, a to v odpovedi na tvrdenie RTT, rozhodol, ze nebolo nevyhnutné skonstatovat zneuzívajúce konanie podniku. 109 Súdny dvor vsak dbal o to, aby uviedol, ze zverenie podniku uvádzajúcemu na trh koncové prístroje úlohy formalizovat specifiká, ktorým budú musiet koncové prístroje zodpovedat, kontrolovat ich uplatnovanie a schválit tieto prístroje, mu priznalo právomoc svojvolne urcit, ktoré koncové prístroje bolo mozné k verejnej sieti pripojit, a poskytlo mu tak zjavnú výhodu oproti jeho konkurentom (bod 25). Súdny dvor zastával názor, ze rozsírenie monopolu na vytvorenie a prevádzku telefonickej siete na trhu s telefónnymi prístrojmi bez objektívnej potreby je samo osebe zakázané na základe clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, pokial toto rozsírenie bolo spôsobené státnym opatrením (rozsudok GB Inno BM, uz citovaný, body 23 az 25). 110 V uz citovanom rozsudku Connect Austria boli verejnoprávnemu podniku, ktorý pozíva výlucné právo prevádzkovat analógové mobilné telekomunikacné siete, bezodplatne pridelené frekvencie DCS 1800, co mu umoznilo byt jediným operátorom, ktorý mohol ponúkat úplný súbor technicky dostupných mobilných telekomunikacných sluzieb, pricom jednému z jeho konkurentov, Connect Austria, bola udelená licencia na poskytovanie mobilných telekomunikacných sluzieb vo frekvencnom pásme DCS 1800 za poplatok (body 43 az 45). 111 Súdny dvor konstatoval, ze vnútrostátna právna úprava, na základe ktorej mohli byt verejnoprávnemu podniku v dominantnom postavení pridelené dalsie frekvencie vo frekvencnom DCS 1800 bez toho, aby mu bol ulozený osobitný poplatok, pricom nový podnik, ktorý vstúpil na predmetný trh, musel zaplatit poplatok za svoju licenciu DCS 1800, mohla viest verejnoprávny podnik v dominantnom postavení k poruseniu ustanovení clánku 82 ES tým, ze rozsiruje alebo posilnuje jeho dominantné postavenie. Kedze v tomto prípade je narusenie hospodárskej sútaze spôsobené státnym opatrením, ktoré vytvára situáciu, v ktorej nie je rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi zabezpecená, toto opatrenie mohlo predstavovat porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES (rozsudok Connect Austria, uz citovaný, bod 87). V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze verejnoprávny podnik sa bude môct nachádzat v situácii, v ktorej predovsetkým pristúpi k tomu, ze bude ponúkat znízené tarify osobitne potenciálnym predplatitelom systému DCS 1800 a viest intenzívnu reklamnú kampan za takých podmienok, ze Connect Austria bude mat problémy mu konkurovat (bod 86). Súdny dvor tak zohladnil aj správanie verejnoprávneho podniku na trhu. 112 Rovnako v uz citovanom rozsudku Francúzsko/Komisia (bod 51) Súdny dvor po tom, co uviedol, ze systém neskreslenej hospodárskej sútaze, akým je ten, ktorý stanovuje Zmluva, nemohol zarucit, ci bola zabezpecená rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi, pripomenul, ze poverenie podniku, ktorý uvádza na trh koncové prístroje úlohou formalizovat specifiká, ktorým budú musiet zodpovedat koncové prístroje, kontrolovat ich uplatnenie a schvalovat tieto prístroje, mu priznáva právomoc svojvolne urcit, ktoré koncové prístroje sa môzu pripojit k verejnej sieti a poskytuje mu tak zjavnú výhodu oproti jeho konkurentom. 113 Hoci je teda pravda, ze Súdny dvor pouzil formulácie pripomenuté v bode 104 vyssie, na ktoré sa odvoláva Komisia, táto institúcia sa nemôze opierat len o tieto z rozsudkov samostatne vyvodené formulácie bez toho, aby vzala do úvahy ich kontext. 114 Na pojednávaní 2. februára 2012 Komisia na podporu svojho tvrdenia takisto poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 25. júna 1998, Dusseldorp a i. ([10]C-203/96, Zb. s. I-4075). 115 Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, holandské orgány urcili spolocnost AVR Chemie CV ako jediný konecný subjekt na spalovanie nebezpecných odpadov vo vysokovýkonnej rotacnej peci. Spolocnosti Chemische Afvalstoffen Dusseldorp BV sa v Nemecku zamietlo povolenie vyvázat svoje olejové filtre, teda nebezpecný odpad, z dôvodu, ze v súlade s vnútrostátnymi ustanoveniami spracovanie odpadu zabezpecovala spolocnost AVR Chemie. Súdny dvor konstatoval, ze tým, ze sa spolocnosti Chemische Afvalstoffen Dusseldorp zakázalo vyvázat jej olejové filtre, sa jej prakticky ulozila povinnost zverit svoje odpady urcené na zhodnotenie tuzemskému podniku, ktorý mal výlucné právo spalovat nebezpecný odpad, napriek tomu, ze kvalita ponúkaného spracovania v inom clenskom státe bola porovnatelná s kvalitou tuzemského podniku. 116 Súdny dvor rozhodol, ze takáto povinnost, ktorá zvýhodnovala vnútrostátny podnik tým, ze mu umoznovala spracovat odpad, ktorý bol urcený na spracovanie tretím podnikom, mala za následok obmedzenie odbytu v rozpore s clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES (rozsudok Dusseldorp a i., uz citovaný, bod 63). 117 Je pravda, ako zdôraznuje Komisia, ze obmedzenie odbytu konstatované v tejto veci vyplývalo z toho, ze na základe holandského zákona bolo podniku AVR Chemie udelené výlucné právo na spracovanie nebezpecných odpadov, co bránilo akémukolvek inému spôsobu zabezpecujúcemu spracovanie predmetného produktu, a nie zo spôsobu, ktorým tento podnik vykonával svoje výlucné právo. Nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor identifikoval zneuzitie, ku ktorému pristúpil podnik v dominantnom postavení na základe holandského zákona, a síce obmedzenie odbytu na ujmu spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. Okrem toho treba uviest, ze Súdny dvor v tomto rozsudku uviedol, ze svoje úvahy zalozil na judikatúre, podla ktorej clenský stát porusuje zákazy uvedené v clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak prijme opatrenie, na základe ktorého podnik, ktorému udelil výlucné práva, pristúpi k zneuzitiu svojho dominantného postavenia (bod 61). 118 Nezdá sa teda, ze judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia, umoznuje nezohladnit judikatúru citovanú v bode 94 vyssie a vychádzat len z toho, ci nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, kedze je narusená hospodárska sútaz, spôsobuje státne opatrenie. Komisia tak nemôze tvrdit, ze nebola povinná identifikovat a preukázat zneuzitie dominantného postavenia, ku ktorému predmetné státne opatrenie viedlo alebo mohlo viest zalobkynu. Ako sa vsak konstatovalo v bodoch 87 az 93 vyssie, dôkaz v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí chýba. 119 Z toho vyplýva, ze výhrada uvedená v bode 84 vyssie, ktorú uviedla zalobkyna v rámci druhej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie sa musí preto zrusit bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné predlozené výhrady, casti a zalobné dôvody. O trovách 120 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania zalobkyne v súlade s jej návrhmi. 121 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú vlastné trovy konania. Helénska republika teda znása vlastné trovy konania. Okrem toho podla clánku 87 ods. 4 posledného odseku tohto rokovacieho poriadku je opodstatnené zaviazat podniky, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, na náhradu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 824 v konecnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spolocnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) sa zrusuje. 2. Európska komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli DEI. 3. Helénska republika, Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE znásajú vlastné trovy konania. Kanninen Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2012. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4doaUU/L94308-4872TMP.html#t-ECR_62008TJ0169_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0462&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0202&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0163&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0055&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0203&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXX4doaUU/L94308-4872TMP.html#c-ECR_62008TJ0169_SK_01-E0001