ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 15. decembra 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Grécky trh s dodávkami hnedého uhlia a grécky velkoobchodný trh s elektrickou energiou -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES -- Udelenie alebo zachovanie platnosti práv na tazbu hnedého uhlia vo verejných loziskách v prospech verejného podniku -- Vymedzenie relevantných trhov -- Existencia nerovnosti prílezitostí -- Povinnost odôvodnenia -- Legitímna dôvera -- Zneuzitie právomoci -- Proporcionalita" Vo veci T-169/08 RENV, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Helénska republika, v zastúpení: P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Oikonomou, advokát, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE (Elpedison Energeiaki), predtým Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Marousi (Grécko), a Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), so sídlom v Kifissii (Grécko), v zastúpení: P. Skouris a E. Trova, advokáti, a Mytilinaios AE, so sídlom v Aténach, Protergia AE, so sídlom v Aténach, a Alouminion tis Ellados VEAE, predtým Alouminion AE, so sídlom v Aténach, v zastúpení: N. Korogiannakis, I. Zarzoura, D. Diakopoulos a E. Chrisafis, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 824 v konecnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spolocnosti DEI, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. marca 2016, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. O zalobkyni 1 Zalobkyna, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), bola zalozená na základe gréckeho zákona c. 1468 z 2. a 7. augusta 1950 (FEK A' 169) vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve Helénskej republiky. Gréckym zákonom c. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A' 135) bola zmenená na akciovú spolocnost, pricom jej jediným akcionárom ostala aj nadalej Helénska republika. 2 Zalobkyna mala výlucné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku az do prijatia prvých opatrení na liberalizáciu gréckeho trhu s elektrickou energiou zákonom c. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A' 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([2]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Podla tohto zákona, ako aj gréckeho prezidentského dekrétu c. 333/2000 (FEK A' 278), bola zalobkyna od 1. januára 2001 zmenená na akciovú spolocnost, pricom podla § 43 ods. 3 zákona c. 2773/1999 úcast státu na základnom imaní zalobkyne nemôze byt v nijakom prípade nizsia nez 51 % jej akcií s hlasovacím právom. V case prijatia rozhodnutia Európskej komisie, proti ktorému bola podaná prejednávaná zaloba, bola táto úcast 51,12 % akcií. 2. O trhu s hnedým uhlím v Grécku 3 Hnedé uhlie je uholná hornina, ktorá sa pouzíva ako palivo predovsetkým na výrobu elektrickej energie, pricom Grécko so svojimi zásobami okolo 4500 miliónov ton k 1. januáru 2005, teda ku dnu prijatia rozhodnutia Komisie, ktoré je predmetom prejednávanej zaloby, bolo na piatom mieste, pokial ide o svetovú produkciu, a na druhom mieste, pokial ide o produkciu v rámci Európskej únie. 4 Iným subjektom, nez je zalobkyna, bolo v Grécku udelené právo na prieskum a tazbu hnedého uhlia pred druhou svetovou vojnou, a to pokial ide o malé a stredne velké hnedouholné bane nazvané Achlada, Vevi a Amynteon/Vegora, ktoré k 1. januáru 2007 predstavovali priblizne 210,5 miliónov ton celkových zásob. 5 Podla § 22 gréckeho legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A' 250) má zalobkyna výlucné právo na prieskum a tazbu hnedého uhlia v regióne Arkádia, ktorého zásoby dosahujú priblizne 250 miliónov ton. Toto právo bolo obnovené v roku 1976 a jeho platnost sa skoncí 5. marca 2026, pricom môze byt obnovené na obdobie 25 rokov. 6 Banský zákon bol v Grécku prijatý legislatívnym dekrétom c. 210/1973 (FEK A' 277) a následne zmenený a doplnený gréckym zákonom c. 274/1976 (FEK A' 50) (dalej len "banský zákon"). § 143 a 144 tohto zákona stanovujú, ze práva na prieskum a tazbu vo verejných loziskách sú udelené súcasne, a to bud prostredníctvom verejného obstarávania, alebo v naliehavých prípadoch a z dôvodov verejného záujmu priamo. 7 § 3 ods. 3 zákona c. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A' 180) stanovuje, ze "na základe rozhodnutia [gréckeho] ministra priemyslu mozno urcit... zóny..., v ktorý má zalobkyna výlucné právo na prieskum a tazbu tuhých nerastných palív". Podla viacerých ministerských rozhodnutí prijatých na základe tohto ustanovenia boli zalobkyni udelené práva na prieskum a tazbu v loziskách hnedého uhlia jednak v regiónoch Amynteon, Prosilion-Trigonikon a Komnina, ktorých zásoby dosahujú 378 miliónov ton a platnost týchto práv sa skoncí v roku 2018, a dalej v regióne Flórina, ktorého zásoby predstavujú priblizne 140 miliónov ton a platnost týchto práv sa skoncí v roku 2024. 8 Na základe zákona c. 134/1975, ktorým bolo umoznené zlúcenie spolocnosti Liptol AE so zalobkynou, zalobkyna tiez v celom rozsahu nadobudla práva na prieskum a tazbu hnedého uhlia spolocnosti Liptol v regióne Ptolemaďs. Tieto práva, ktoré sa týkajú zásob priblizne 1500 miliónov ton, boli obnovené v roku 1976 do 5. marca 2026, pricom môzu byt obnovené na dodatocné obdobie 25 rokov. 9 Ministerskými rozhodnutiami z roku 1985 a roku 1994, prijatými na základe zákona c. 134/1975, boli zalobkyni udelené výlucné práva na prieskum v súvislosti s loziskami hnedého uhlia v Dráme a Elassone, ktorých zásoby dosahujú priblizne 1000 miliónov ton. Platnost týchto práv sa skoncila v roku 2005. 10 Po roku 1985 boli udelené práva na prieskum a tazbu v súvislosti so siedmimi malými loziskami hnedého uhlia tiez iným podnikom, nez je zalobkyna. 11 V case skutkových okolností zo skoro 4500 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku boli práva na prieskum a tazbu hnedého uhlia, pokial ide o loziská, ktorých zásoby dosahujú priblizne 2200 miliónov ton, udelené zalobkyni, 85 miliónov ton zásob patrilo tretím osobám a priblizne 220 miliónov ton zásob predstavovali verejné loziská, v ktorých tretie osoby síce vykonávali prieskum a tazbu, ale ciastocne z nich boli zásobované elektrárne zalobkyne. Nijaké právo na tazbu nebolo zatial udelené s ohladom na priblizne 2000 miliónov ton zásob hnedého uhlia. 3. O trhu s elektrickou energiou v Grécku Licencie na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární 12 Grécky trh s elektrickou energiou bol ciastocne otvorený hospodárskej sútazi na základe zákona c. 2773/1999 (pozri bod 2 vyssie), ktorý zaviedol jednak predchádzajúce povolenie na výstavbu elektrární a výrobu elektrickej energie udelované rozhodnutím gréckeho ministra pre rozvoj na základe stanoviska Rythmistiki Archi Energias (RAE, úrad pre reguláciu energetických odvetví, Grécko) a jednak správcu prenosovej sústavy elektrickej energie, nazvaného Hellenic Transmission System Operator SA (HTSO). 13 § 15 ods. 4 zákona c. 2773/1999, zmeneného a doplneného § 23 ods. 9 zákona c. 3175/2003, umoznil, aby HTSO vyhlásil verejné obstarávania, pricom zalobkyna sa niektorých z nich nemohla zúcastnit, na výstavbu a prevádzku dotovaných elektrární, aby sa zabezpecilo zachovanie výroby elektrickej energie v dostatocnej kapacite. 14 V súlade s § 42 zákona c. 2773/1999 bola zalobkyni udelená jediná licencia na vsetky elektrárne v jej vlastníctve, ktoré ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona uz stáli alebo boli vo výstavbe. Podla § 8 ods. 5 gréckeho zákona c. 2941/2001 (FEK A' 201) v spojení s § 24 gréckeho zákona c. 3377/2005 (FEK A' 202) bola platnost tejto licencie predlzená az do 31. decembra 2008. 15 Navyse v súlade s § 23 ods. 12 zákona c. 3175/2003 bola zalobkyni udelená licencia na nahradenie starých elektrární v celkovej výske 1600 megawatt (MW), pricom neboli spresnené technológie, ktoré sa mali pouzit. Helénska republika uvádza, ze toto nahradenie sa týka 1200 MW vyrobených v plynových elektrárnach a len 400 MW vyrobených v elektrárnach na hnedé uhlie. V novembri 2007 zalobkyna oznámila, ze hodlá poziadat o licencie pre dve elektrárne na hnedé uhlie s výkonom 450 MW nazvané Florina II a Ptolemaďda V. 16 Pokial ide o elektrárne na hnedé uhlie, vsetky existujúce elektrárne patria zalobkyni. Tri ziadosti tretích podnikov týkajúce sa výstavby týchto elektrární boli zamietnuté, pretoze RAE sa domnieval, ze financná spôsobilost ziadatelov a predpokladané mnozstvá hnedého uhlia neboli dostatocné alebo neboli uspokojivo preukázané. Stvrtá ziadost podaná spolocnostou EFT Hellas AE bola v case skutkových okolností stále predmetom posudzovania. Nakoniec piata ziadost o elektráren s výkonom 460 MW bola podaná spolocnostou Heron AE 26. marca 2007. 17 Pokial ide o iné elektrárne, nez sú elektrárne na hnedé uhlie, zalobkyni bola 16. júla 2003 udelená licencia na výrobu elektrickej energie v paroplynovej elektrárni s výkonom 400 MW v Lavrione a 4. novembra 2003 licencia na elektráren s plynovou turbínou s výkonom 120 MW, a to az kým nebude uvedená predmetná elektráren v Lavrione do prevádzky. 18 Jedenástim konkurentom zalobkyne boli udelené licencie na plynové elektrárne s celkovou kapacitou 4114 MW, a to na základe verejného obstarávania vyhláseného RAE v roku 2001, z ktorého boli vylúcené najmä elektrárne na hnedé uhlie. Tak isto boli od roku 2001 udelené dalsie licencie na paroplynové elektrárne, ako aj jednu plynovú turbínu s otvoreným obehom. Celkovo bolo iným podnikom, nez je zalobkyna, v marci 2006 udelených 21 licencií s celkovou kapacitou 5930 MW pre iné nez hnedouholné elektrárne. Skutocne postavená bola vsak len jedna elektráren. 19 Pokial ide o elektrárne s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie a elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov energie, zákon c. 2773/1999 v ich prípade stanovil výhody, ako je prednost týchto elektrární v oblasti distribúcie v prípade, ze ich kapacita je mensia ako 50 MW, regulovaná predajná cena elektrickej energie a oslobodenie malých projektov od povinnosti mat licenciu. Následne grécky zákon c. 3468/2006 (FEK A' 129) s cielom podporit rozvoj týchto elektrární zrusil hornú hranicu 50 MW, stanovil atraktívnejsie predajné ceny, zjednodusil proces udelovania licencií a zvýsil prahové hodnoty, do ktorých sa licencia nevyzaduje. Dovoz elektrickej energie 20 Grécka prepojená prenosová sústava elektrickej energie (dalej len "GPS"), ktorá zahrna pevninské Grécko a niektoré na pevninu napojené ostrovy, bola v case skutkových okolností napojená na taliansku sústavu elektrickej energie s maximálnou cezhranicnou prepojovacou kapacitou 500 MW a so sústavou krajín, ktoré sa nachádzajú severne od Grécka, teda Albánsko, Bulharsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (dalej len "krajiny na severe") s cezhranicnou prepojovacou kapacitou 600 MW. Celková cezhranicná prepojovacia kapacita s inými sústavami teda dosahovala 1100 MW. Nové prepojovacie zariadenie urcené na prepojenie GPS s tureckou sústavou elektrickej energie malo zacat fungovat v roku 2008. 21 Kedze podstatná cast prepojovacej kapacity s krajinami na severe bola az do 1. júla 2007 vyhradená zalobkyni, a cast prepojovacej kapacity s Talianskom bola spravovaná správcom talianskej sústavy elektrickej energie, konkurenti zalobkyne mohli v case skutkových okolností teoreticky doviezt maximálne 500 MW (200 MW z krajín na severe a 300 MW z Talianska), ktorí mali mat v blízkej budúcnosti prístup k 900 MW, co predstavuje 7,5 % celkovej vnútornej instalovanej kapacity a 6,9 % celkovej vnútrostátnej kapacity a dovoznej kapacity. Povinný denný trh 22 Zákon c. 3175/2003 (FEK A' 207) stanovil vytvorenie, od mája 2005, povinného denného trhu pre vsetkých predajcov a odberatelov elektrickej energie v rámci GPS. Na tomto trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie predkladajú ponuky (zahrnajúce cenu a mnozstvo elektrickej energie) na nasledujúci den, pricom dodávatelia a zákazníci predkladajú odhady zátaze na úcely uspokojenia potrieb svojich zákazníkov. Na základe týchto skutocností HTSO vypracuje hodinový rozvrh zátaze elektrární na dalsí den. HTSO na tieto úcely najprv zohladní odhad dodávok elektrickej energie dodaných prostredníctvom elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov energie, elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie a niektorých hydroelektrární, ktoré majú prednost. Potom zohladní elektrickú energiu ponúkanú tepelnými elektrárnami vrátane elektrární na hnedé uhlie, plyn a naftu. Hodinové sadzby uplatnované elektrárnami uvedenými ako posledné musia byt prinajmensom rovnaké ako variabilné náklady elektrárne. Ponuky elektrární, ktoré majú najnizsie variabilné náklady, sa teda do prenosovej sústavy integrujú ako prvé. Cena najdrahsej z predlozených ponúk, ktorá je integrovaná do rozvrhu distribúcie ako posledná na úcely uspokojenia dopytu, nazývaná "cenový strop systému" (dalej len "CSS") predstavuje cenu, ktorá je nakoniec zaplatená vsetkým výrobcom a dovozcom, ktorých ponuky boli prijaté. Správne konanie 23 V roku 2003 bola Komisii dorucená staznost, podla ktorej Helénska republika udelila zalobkyni v rozpore s clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES výlucnú licenciu na prieskum a tazbu hnedého uhlia v Grécku. 24 Dna 1. apríla 2004 zaslala Komisia Helénskej republike výzvu týkajúcu sa predovsetkým udelenia výlucných práv na tazbu v loziskách hnedého uhlia, co zalobkyni umoznilo udrzat si alebo posilnit svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. Slo o porusenie clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES. Dna 3. mája 2004 Komisia zaslala kópiu tohto listu zalobkyni, pricom jej poskytla moznost, aby v tejto veci uviedla svoje pripomienky. Helénska republika a zalobkyna odpovedali listami z 5. júla 2004. 25 Komisia v liste z 21. septembra 2005 poziadala Helénsku republiku o niektoré spresnenia a Helénska republika odpovedala v listoch z 22. a 28. novembra 2005 a z 19. júna 2006. 26 Dna 18. októbra 2006 Komisia zaslala Helénskej republike doplnujúcu výzvu, v ktorej uviedla, ze nové informácie oznámené Helénskou republikou nemenia výhrady uvedené v prvej výzve. 27 Zalobkyna a Helénska republika predlozili svoje pripomienky k doplnujúcej výzve 19. a 24. januára 2007. 28 Dna 8. februára 2008 zalobkyna poskytla Komisii aktuálne údaje týkajúce sa gréckeho trhu s elektrickou energiou na obdobie rokov 2006 a 2007. 29 Dna 5. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 824 v konecnom znení, o udelení a zachovaní platnosti práv na tazbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech zalobkyne (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 30 V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala vplyv niektorých opatrení prijatých Helénskou republikou na dva rôzne trhy, pricom prvý z nich bol trh s dodávkami hnedého uhlia (dalej len "trh na vstupe") a druhý velkoobchodný trh s elektrickou energiou v rámci GPS (dalej len "trh na výstupe"). Komisia uviedla, ze trh na výstupe bol v súlade so smernicou 96/92 od 19. februára 2001 liberalizovaný a zahrnal dodávky dovezenej elektriny a elektriny vyrobenej na vnútrostátnej úrovni oprávneným zákazníkom (odôvodnenia 60, 150 a 158 az 172 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia sa domnievala, ze zalobkyna má dominantné postavenie na trhu na vstupe, pretoze jej podiel na trhu bol od roku 2000 vzdy vyssí nez 97 %. Zalobkyna takisto mala dominantné postavenie na trhu na výstupe, pretoze po prvé jej podiel na tomto trhu bol vyssí nez 85 %, po druhé neexistovala nijaká perspektíva pre nový významný vstup na trh a po tretie dovoz, ktorý predstavoval 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutocnú konkurencnú hrozbu. Okrem toho trh na výstupe, ktorý predstavoval viac ako 90 % celkovej spotreby elektrickej energie v Grécku, predstavoval podstatnú cast vnútorného trhu (odôvodnenia 177 a 179 napadnutého rozhodnutia). 32 Pokial ide o opatrenia prijaté Helénskou republikou, Komisia konstatovala, ze Helénska republika jednak udelila zalobkyni na základe legislatívneho dekrétu c. 4029/1959 a zákona c. 134/1975 práva na tazbu pre 91 % vsetkých verejných lozísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva, a dalej napriek moznostiam, ktoré ponúka banský zákon, neudelila nijaké právo k významnému lozisku niektorému z jej konkurentov. Komisia uviedla, ze Helénska republika tak zachovaním takmer monopolných práv zalobkyne na tazbu hnedého uhlia umoznila zachovanie alebo posilnenie jej dominantného postavenia na trhu na výstupe, pretoze elektrárne na hnedé uhlie boli na tomto trhu najmenej nákladné a tým pádom najviac vyuzívané (odôvodnenia 185 az 188 a 238 napadnutého rozhodnutia). 33 Napokon Komisia konstatovala, ze Helénska republika sa neodvolala na ustanovenia clánku 86 ods. 2 ES s cielom odôvodnit prijatie predmetných opatrení, a dospela k záveru, ze tieto opatrenia majú vplyv na obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 239 az 244 napadnutého rozhodnutia). 34 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia znie takto: "§ 1 a § 22 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 4029/1959, § 3 ods. 1 zákona c. 134/1975 a rozhodnutia gréckeho ministra priemyslu, energetiky a technológií z rokov 1976 (FEK B' 282), 1988 (FEK B' 596) a 1994 (FEK B' 633) sú v rozpore s clánkom 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, kedze priznávajú a zachovávajú v platnosti prednostné práva na tazbu hnedého uhlia v Grécku v prospech [zalobkyne], cím vytvárajú situáciu nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokial ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umoznujú [zalobkyni], aby si udrzala a posilnila svoje dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pricom vylucujú alebo bránia akémukolvek novému vstupu na trh." 35 Treba uviest, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia obsahuje vecnú chybu, pretoze odkazuje na § 3 ods. 1 zákona c. 134/1975, pricom zo spisového materiálu vyplýva, ze ustanovením, na ktoré sa v skutocnosti vztahuje napadnuté rozhodnutie, je § 3 ods. 3 uvedeného zákona. 36 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia jednak uvádza, ze Helénska republika musí v lehote dvoch mesiacov informovat Komisiu o opatreniach, ktoré zamýsla prijat na úcely nápravy protisútazných úcinkov státnych opatrení uvedených v clánku 1 tohto rozhodnutia Komisie a okrem toho uvádza, ze tieto opatrenia musia byt prijaté a vykonané v lehote ôsmich mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia. Konanie pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom 37 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 13. mája 2008 poziadala zalobkyna o zrusenie sporného rozhodnutia a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. 38 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. septembra 2008 Helénska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. 39 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. septembra 2008, Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE [(Elpedison Energeiaki), predtým Energeiaki Thessalonikis AE] a Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), spolocnosti pôsobiace v sektore výroby elektrickej energie v Grécku (dalej len "podniky ako vedlajsí úcastníci konania"), podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. V súlade s clánkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z 2. mája 1991 boli tieto návrhy dorucené úcastníkom konania. 40 Komisia podala vyjadrenie k zalobe do kancelárie Súdu prvého stupna 11. septembra 2008, v ktorom tento súd poziadala, aby zalobu zamietol a zalobkynu zaviazal na náhradu trov konania. 41 Komisia následne 23. októbra 2008 podala svoje pripomienky k dvom návrhom na vstup podnikov ako vedlajsích úcastníkov konania do konania. Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 7. a 10. novembra 2008 zalobkyna vzniesla námietky voci obom týmto návrhom na vstup vedlajsích úcastníkov do konania. 42 Predseda siedmej komory Súdu prvého stupna pripustil uznesením z 3. decembra 2008 vstup Helénskej republiky do konania. 43 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. decembra 2008 zalobkyna poziadala Súd prvého stupna, aby v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 v prípade, ze Komisia nebude súhlasit so zmenou vyjadrenia k zalobe z vlastnej iniciatívy, nariadil nahradenie urcitej formulácie uvedenej sa v tomto vyjadrení. 44 Vo svojich pripomienkach k návrhu zalobkyne na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania dorucených do kancelárie Súdu prvého stupna 23. januára 2009 Komisia súhlasila so zmenou urcitej formulácie vo vyjadrení k zalobe tak, ako navrhla zalobkyna. 45 Helénska republika predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania do kancelárie Súdu prvého stupna 18. februára 2009. 46 Predseda siedmej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu podnikov ako vedlajsích úcastníkov konania uzneseniami z 18. septembra 2009. Podniky ako vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia kancelárii Súdu prvého stupna 13. novembra 2009. 47 Komisia v listoch z 23. októbra 2008, 19. februára a 16. marca 2009 a zalobkyna v listoch zo 7. a 10. novembra 2008, 8. januára a 23. júna 2009 a 28. januára 2010 poziadali, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté v zalobe, vo vyjadrení k zalobe, v replike, duplike, pripomienkach k vyjadreniam Helénskej republiky ako vedlajsieho úcastníka konania, pripomienkach k vyjadreniam podnikov ako vedlajsích úcastníkov konania neboli týmto podnikom oznámené. Podnikom ako vedlajsím úcastníkom konania bola poskytnutá iba nedôverná verzia uvedených procesných úkonov, proti comu nevzniesli nijakú námietku. 48 Rozsudkom z 20. septembra 2012, DEI/Komisia ([3]T-169/08, [4]EU:T:2012:448) Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie a rozhodol, ze Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli zalobkyni. Dalej rozhodol, ze Helénska republika a podniky ako vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. 49 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 30. novembra 2012 Komisia podala odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu v zmysle clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 50 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2013 spolocnosti pôsobiace v sektore výroby elektrickej energie v Grécku Mytilinaios AE, Protergia AE a Alouminion AE (dalej len "vedlajsí úcastníci v odvolacom konaní") podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do odvolacieho konania uvedeného v bode 49 vyssie na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 11. júla 2013 podpredseda Súdneho dvora vyhovel tejto ziadosti. 51 Rozsudkom zo 17. júla 2014, Komisia/DEI (C-553/12 P, dalej len "rozsudok o odvolaní", [5]EU:C:2014:2083) Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu, zamietol druhú a stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu, vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o dôvodoch, ku ktorým sa Súdny dvor nevyjadril, a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Konanie a závery po vrátení veci 52 Po vyhlásení rozsudku v odvolacom konaní a v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 bola vec rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 3. septembra 2014 pridelená prvej komore. V súlade s clánkom 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zalobkyna, Komisia, Helénska republika, Elpedison Energeiaki a vedlajsí úcastníci v odvolacom konaní predlozili do kancelárie Vseobecného súdu písomné vyjadrenia 3. októbra 2014, 27. novembra 2014, 30. marca 2015, 2. apríla 2015 a 17. apríla 2015. 53 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 54 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 8. marca 2016. 55 Zalobkyna podporovaná v konaní Helénskou republikou navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56 Komisia podporovaná v konaní podnikmi ako vedlajsími úcastníkmi konania a vedlajsími úcastníkmi v odvolacom konaní navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 57 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia, po tretie jednak na porusení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneuzitia právomoci a po stvrté na porusení zásady proporcionality. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení 58 Tento zalobný dôvod sa skladá z piatich castí, ktoré sú zalozené: -- po prvé na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov, -- po druhé na neexistencii rozsírenia dominantného postavenia z trhu na vstupe na trh na výstupe, pokial ide o výklad podmienky týkajúcej sa existencie výlucných alebo osobitných práv na úcely porusenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, -- po tretie na neexistencii nerovnosti prílezitostí v neprospech konkurentov zalobkyne, -- po stvrté na neexistencii rozsírenia dominantného postavenia z trhu na vstupe na trh na výstupe v súvislosti s údajným prednostným prístupom k primárnemu palivu, -- a po piate na zjavne nesprávnom posúdení, pretoze Komisia nezohladnila vývoj na trhu na výstupe. 59 Kedze Súdny dvor druhú a stvrtú cast v rozsudku v odvolacom konaní zamietol, treba preskúmat len prvú, tretiu a piatu cast. O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov Úvodné pripomienky 60 Predtým, ako bude mozné posúdit, ci podnik, ako je zalobkyna, má dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES, je potrebné vymedzit relevantný trh so zretelom na dotknutý výrobok alebo sluzbu, ako aj zo zemepisného hladiska (rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [6]27/76, [7]EU:C:1978:22, bod [8]10). Toto vymedzenie sa vykonáva s cielom definovat okruh, vnútri ktorého treba posúdit, ci je posudzovaný podnik schopný správat sa do znacnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebitelov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [9]322/81, [10]EU:C:1983:313, bod [11]37). 61 Na vymedzenie relevantného trhu na úcely uplatnenia clánku 82 ES treba moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnajúceho vsetky výrobky a sluzby, ktoré sa so zretelom na svoje vlastnosti zvlást hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými výrobkami a sluzbami, pricom tieto moznosti sútaze treba posudzovat aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej sútaze a struktúru ponuky a dopytu (rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [12]322/81, [13]EU:C:1983:313, bod [14]37, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, [15]T-219/99, [16]EU:T:2003:343, bod [17]91). Ako vyplýva najmä z bodu 7 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva ([18]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia. 62 Relevantný trh zo zemepisného hladiska je mozné definovat ako územie, na ktorom sa vsetky hospodárske subjekty nachádzajú v podobných podmienkach hospodárskej sútaze, pokial ide o dotknuté výrobky alebo sluzby. Z tohto hladiska nie je nevyhnutné, aby objektívne podmienky hospodárskej sútaze medzi subjektmi boli úplne rovnorodé. Stací, ak sú podobné alebo dostatocne rovnorodé (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [19]27/76, [20]EU:C:1978:22, body [21]44 a [22]53). Okrem toho tento trh môze byt obmedzený len na jeden clenský stát (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [23]322/81, [24]EU:C:1983:313, bod [25]28, a z 1. júla 2008, MOTOE, [26]C-49/07, [27]EU:C:2008:376, bod [28]34). 63 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze opatrenia uvedené v clánku 1 tohto rozhodnutia (dalej len "sporné opatrenia") sa týkali dvoch rôznych trhov, a to trhu na vstupe a trhu na výstupe. Podla Komisie uvedené opatrenia tým, ze udelili práva na tazbu hnedého uhlia skoro výlucne zalobkyni a vylúcili alebo bránili akémukolvek novému vstupu na trh, zalobkyni umoznili, aby si udrzala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na trhu na výstupe. Zalobkyna podporovaná Helénskou republikou v podstate spochybnuje definíciu trhov vykonanú Komisiou. Svoje tvrdenia rozdeluje do dvoch podcastí. O prvej podcasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na vstupe 64 Komisia v odôvodneniach 161, 168 a 169 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze trh na vstupe je osobitným trhom výrobku, ktorý má vnútrostátny rozmer. 65 Zalobkyna a Helénska republika uvádzajú, ze toto vymedzenie trhu na vstupe je nesprávne, lebo Komisia neuplatnila kritériá, ktoré sama stanovila v oznámení o definícii trhu (pozri bol 61 vyssie), to znamená nahraditelnost na jednej strane dopytu a na druhej strane ponuky, ako aj prípadnú hospodársku sútaz. Na úcely vyvrátenia tohto vymedzenia uplatnuje styri výhrady, proti ktorým Komisia namieta. - O prvej výhrade 66 Zalobkyna a Helénska republika tvrdia, ze kedze trh na výstupe, na ktorom doslo k údajnému poruseniu clánku 82 ES, je velkoobchodný trh s dodávkami elektrickej energie do GPS, trh na vstupe sa nemôze obmedzovat na dodávku hnedého uhlia, ale musí byt tvorený vsetkými palivami, z ktorých sa vyrába elektrická energia. Ak by bol trh na vstupe definovaný tak, ako uvádza Komisia, trh na výstupe by mal byt tiez rozdelený podla palív, z ktorých sa vyrába dodávaná elektrická energia. Dodávajú, ze výrobcovia elektrickej energie si vyberú z konkurencných palív to, ktoré chcú pouzívat v danej elektrárni najmä s ohladom, v prvom rade na podmienky "nedostatocnej kapacity" GPS, ked je ponuka mensia ako dopyt, v druhom rade na prevádzkové náklady elektrárne, ktoré zahrnajú náklady na palivo, náklady na prevádzku a údrzbu a environmentálne náklady, a v tretom rade na investície a lehoty potrebné na výstavbu, ktoré sú v prípade plynovej elektrárne nizsie nez v prípade elektrárne na hnedé uhlie. Komisia teda mala do definície trhu na vstupe zahrnút cierne uhlie, atómové jadro a plyn. Elektrárne na plyn mozno okrem toho vyuzívat nepretrzite a majú významnú instalovanú kapacitu. 67 Komisia namieta proti tvrdeniam zalobkyne a Helénskej republiky. 68 V tejto súvislosti treba uviest, ze urcite platí, ze výrobca elektrickej energie, ktorý sa rozhodne zacat stavat elektráren, si môze slobodne zvolit palivo, ktoré bude vyuzívat, pricom toto svoje rozhodnutie prijme na základe viacerých ekonomických parametrov, medzi ktorými môzu prípadne figurovat tie, ktoré zalobkyna uvádza v bode 66 vyssie. 69 Zalobkyna nenamieta proti konstatovaniu Komisie v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého boli elektrárne na hnedé uhlie koncipované predovsetkým tak, aby vyuzívali len toto jedno palivo, a potrebné úpravy na to, aby tieto elektrárne mohli vyuzívat cierne uhlie, sú velmi nákladné. Preto, ak sa výrobca elektrickej energie rozhodne postavit elektráren na hnedé uhlie, bude sa musiet následne zásobovat na úcely výroby elektrickej energie v tejto elektrárni len týmto palivom, a to pocas celej zivotnosti elektrárne. 70 Dodávatelia hnedého uhlia nie sú v konkurencnom vztahu s inými dodávatelmi palív pouzívaných na výrobu elektrickej energie v prípade predaja elektrárnam na hnedé uhlie, pretoze tieto elektrárne tvoria trh vlastnej spotreby. Z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, pricom to zalobkyna nespochybnila, ze skoro vsetko hnedé uhlie vytazené v Grécku sa pouzíva na výrobu elektrickej energie. Elektrárne, ktoré vyuzívajú toto palivo, teda nepredstavujú len zanedbatelnú cast zákazníkov dodávatelov hnedého uhlia, ale ich hlavný, ba az výhradný trh. Okrem toho ide o dost velký trh, kedze z tabuliek c. 11 a 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 43 % instalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie v rámci GPS a 59,7 % celkovej produkcie bolo v roku 2006 vyrobených v elektrárnach na hnedé uhlie. 71 Okrem toho, kedze investície potrebné na vybudovanie elektrárne na hnedé uhlie sú podla samotnej zalobkyne velmi vysoké, je opodstatnené domnievat sa, ze nebude lahké upustit od prevádzkovania takejto elektrárne po jej uvedení do cinnosti z dôvodu zvýsenia, a to aj významného, ceny hnedého uhlia, co posilnuje trhovú silu dodávatelov tohto paliva a ich moznost konat relatívne nezávisle od vývoja ceny ostatných palív pouzívaných na výrobu elektrickej energie. 72 Tvrdenie zalobkyne a Helénskej republiky, podla ktorého by vsetky tieto dalsie palivá mali patrit do trhu na vstupe, teda nemôze spochybnit vymedzenie uvedeného trhu, ku ktorému Komisia dospela. Konkurencia medzi elektrickou energiou vyrobenou z akéhokolvek iného paliva a elektrickou energiou vyrobenou z hnedého uhlia sa prejavuje skôr na trhu na výstupe. Uvedené vymedzenie sa teda týka otázok týkajúcich sa tohto trhu, co bude preskúmané dalej. 73 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. - O druhej výhrade 74 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala v rámci vymedzenia trhu na vstupe zohladnit konkurencný nátlak vykonávaný dovezenou elektrickou energiou. 75 Komisia namieta voci tvrdeniu zalobkyne. 76 V tejto súvislosti stací viest, ze bez ohladu na moznost doviezt elektrickú energiu z Talianska alebo z krajín na severe prevádzkovatelia elektrární na hnedé uhlie musia v praxi aj nadalej nakupovat palivo potrebné na fungovanie týchto elektrární od dodávatelov hnedého uhlia. 77 Vzhladom na to skutocnost, ze je mozné dovázat elektrickú energiu, neumoznuje dospiet k záveru, ze vymedzenie trhu na vstupe uskutocnené Komisiou je nesprávne, a to bez ohladu na to, ci táto skutocnost môze predstavovat významný konkurencný nátlak na trhu na výstupe. 78 Túto výhradu treba preto zamietnut. - O tretej výhrade 79 Zalobkyna a Helénska republika uvádzajú, ze Komisia nesprávne oznacila hnedé uhlie za "primárne palivo", co má vplyv na vymedzenie trhu na vstupe. Ak sa tento pojem týka paliva pouzitého na výrobu elektrickej energie v "základných elektrárnach", ktoré nepretrzite dodávajú elektrickú energiu do siete, trh na vstupe by mal zahrnat cierne uhlie a plyn, ktoré sa tiez pouzívajú ako palivo pre "základné elektrárne". 80 Komisia namieta proti tvrdeniam zalobkyne a Helénskej republiky. 81 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v odôvodnení 189 a clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze zachovanie práv na tazbu hnedého uhlia v prospech zalobkyne vytvára situáciu nerovnosti prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokial ide o prístup k "primárnym palivám" na výrobu elektrickej energie (pozri bod 34 vyssie). Pouzitím výrazu "primárne palivá", ktorý nemá v kontexte napadnutého rozhodnutia technický význam, sa Komisia snazila len pripomenút význam a základnú úlohu hnedého uhlia na trhu na výstupe, a nie vymedzit trh na vstupe. 82 To isté platí, aj pokial ide o pouzitie výrazu "základné elektrárne" v napadnutom rozhodnutí. Ak tieto elektrárne, ako potvrdzuje aj zalobkyna, nepretrzite dodávajú elektrickú energiu do sústavy, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia analyzovala vsetky zdroje výroby elektrickej energie, ako aj vsetky pouzité technológie, a na tomto základe dospela k záveru, ze na úcely umoznenia skutocnej alebo potenciálnej sútaze na trhu na výstupe je v Grécku zásadný prístup k hnedému uhliu, a nedomnievala sa, ze trh na vstupe je trh s hnedým uhlím, pretoze len toto palivo môze byt pouzívané v elektrárnach, ktoré nepretrzite dodávajú elektrickú energiu do sústavy. 83 Túto výhradu je teda potrebné zamietnut. - O stvrtej výhrade 84 Zalobkyna tvrdí, ze vymedzenie trhu na vstupe je nesprávne, pretoze zo zemepisného hladiska by tento trh nemal byt obmedzený na hnedé uhlie vyrobené v Grécku, ale mal by zahrnat aj hnedé uhlie vytazené v loziskách nachádzajúcich sa v niektorých susedných krajinách. Helénska republika dodáva, ze záver Komisie, ze dovoz hnedého uhla do Grécka je nepravdepodobný, nie je správny, pretoze na zaciatku roku 2009 udelila povolenie na výrobu elektrickej energie z hnedého uhlia konkurentovi zalobkyne, ktorý si dokázal zabezpecit dlhodobé zásobovanie prostredníctvom dovezeného hnedého uhlia. 85 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 86 Je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na to, ze hnedé uhlie má najnizsiu výhrevnú hodnotu zo vsetkých druhov uhlia, nie je mozné ho prepravovat na dlhé vzdialenosti, takze obchod s hnedým uhlím nad rámec priamych dodávok z lozísk nachádzajúcich sa v blízkosti elektrární, ktoré ho spalujú, do týchto elektrární, prakticky neexistuje. Komisia tiez uviedla, pricom zalobkyna a Helénska republika toto vyjadrenie nespochybnili, ze vsetky elektrárne na hnedé uhlie v Únii sa nachádzajú v blízkosti lozísk hnedého uhlia, a dalej, ze spotreba dovezeného hnedého uhlia predstavuje vo vsetkých clenských státoch 0,1 % a v Grécku je nulová. 87 Okrem toho, pokial ide o hnedé uhlie zo susedných území Grécka, Komisia v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze loziská nachádzajúce sa na týchto územiach sú vzdialené viac nez 100 km od gréckej hranice, a teda prílis daleko na to, aby mohli predstavovat prípadný zdroj zásobovania pre elektrárne na hnedé uhlie nachádzajúce sa v GPS, a navyse ich uz miestne podniky vyuzívajú na výrobu elektrickej energie pre miestne sústavy. V dôsledku toho, hoci v odôvodnení 161 napadnutého rozhodnutia teoreticky pripústa, ze hnedé uhlie mozno na úcely zásobovania elektrární nachádzajúcich sa v GPS dovázat z lozísk, ktoré existujú na týchto územiach, v odôvodnení 169 napadnutého rozhodnutia vylúcila, ze by táto moznost mohla realisticky nahradit grécke hnedé uhlie. 88 Zalobkyna v kazdom prípade tvrdí, ze tazkosti pri preprave hnedého uhlia a cena prepravy sú znacne zmiernené, pokial ide o ponuky hnedého uhlia z niektorých susedných území Grécka, z dôvodu vyssej výhrevnej hodnoty a ceny produktu. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna odkazuje na mail adresovaný Komisii 8. februára 2008. Tento mail vsak neobsahuje ziadnu analýzu týkajúcu sa ekonomickej výnosnosti dovozu hnedého uhlia z týchto oblastí. V uvedenom maile zalobkyna len potvrdzuje, ze trh na vstupe má väcsí rozsah, nez Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí, a ako dôkaz tohto tvrdenia predkladá tri ponuky týkajúce sa dodávok hnedého uhlia z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a z Kosova, ktoré dostala. 89 Po prvé, pokial ide o prvé dve ponuky týkajúce sa dodávky jednak 300000 ton hnedého uhlia z Kosova s výhrevnou hodnotou 1800 kcal/kg, ako aj 600000 ton z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko s výhrevnou hodnotou medzi 2800 a 3000 kcal/kg, a, dalej, 1000000 ton z Kosova, ktorého výhrevná hodnota nie je uvedená, s dátumom dodania v roku 2007, treba uviest, ze zo spisu nevyplýva cena, ktorá sa má za tieto dodávky hnedého uhlia zaplatit. Existencia týchto ponúk teda nestací na preukázanie skutocnosti, ze dodávky tohto hnedého uhlia sú ekonomicky výnosné. 90 Pokial ide o tretiu ponuku týkajúcu sa dodávok 300000 ton xylitu rocne s výhrevnou hodnotou 2700 kcal/kg z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko dvom elektrárnam nachádzajúcim sa v blízkosti hraníc s touto krajinou, táto ponuka uvádza cenu, ktorú má zalobkyna zaplatit, a to 37,5 eura za tonu, pricom táto cena sa môze lísit v závislosti od kvality skutocne dodaného produktu podla vopred stanoveného vzorca. Zalobkyna vsak nevysvetluje, ci vzhladom na túto cenu bude dovoz xylitu, za predpokladu, ze bude pouzitelný v elektrárnach na hnedé uhlie, výnosný. Okrem toho treba uviest, ze list obsahujúci túto tretiu ponuku opisuje tazkosti, ktoré by dovoz v takýchto mnozstvách spôsoboval na hraniciach, pretoze dovoz by zaistovalo 60 kamiónov denne, co by vycerpalo odbavovaciu kapacitu colného orgánu nachádzajúceho sa najblizsie pri zásobovaných elektrárnach. 91 Po druhé je potrebné uviest, ze podniky, ktoré zalobkyni predlozili ponuky, sa v týchto ponukách nezaviazali, ze zabezpecia dlhodobú dodávku paliva. Zalobkyna vsak nespochybnuje pripomienku Komisie uvedenú v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej spotrebuje elektráren na toto palivo pocas celého obdobia svojej zivotnosti, teda 40 az 45 rokov, niekolko miliónov ton. Komisia napríklad uviedla, ze zásoby loziska Vevi, ktoré predstavujú 90 miliónov ton, mali zásobovat elektráren s výkonom 400 MW pocas celého obdobia jej zivotnosti vo výske priblizne 2000000 ton rocne. 92 Nie je preto realistické, ze priemerne informovaný investor uskutocní významné financné investície, ktoré sú podla samotnej zalobkyne potrebné na výstavbu hnedouholnej elektrárne na výrobu elektrickej energie v GPS, bez toho, aby si zabezpecil dlhodobé zásobovanie. 93 Po tretie treba uviest, ze zalobkyna neuvádza, ze prijala niektorú z predlozených ponúk, co skôr znamená, ze v relevantnom case ich nevyhodnotila ako dostatocne konkurencieschopné. Dalsím dodatocným nepriamym dôkazom v tomto zmysle je neexistencia dovozu hnedého uhlia do Grécka (pozri bod 86 vyssie). Kedze hnedé uhlie je najpouzívanejsím palivom na výrobu elektrickej energie v GPS, neexistencia dovozu je tazko vysvetlitelná, ak, ako v podstate tvrdí zalobkyna, je preprava hnedého uhlia zo susedných krajín Grécka ekonomicky výnosná. 94 V dôsledku toho, hoci nemozno vylúcit, ze prílezitostne dochádza k dovozu hnedého uhlia z niektorých susedných státov Grécka do elektrární nachádzajúcich sa v blízkosti hranice medzi Gréckom a krajinami na severe, mozno dospiet k záveru, ze zalobkyna nepreukázala, ze takýto dovoz predstavoval reálny alternatívny zdroj zásobovania vo vztahu k loziskám hnedého uhlia nachádzajúcich sa v GPS. 95 Tento záver nemozno vyvrátit tvrdením Helénskej republiky, ze 7. januára 2009 bola spolocnosti Heron udelená na základe ziadosti z 26. marca 2007 licencia na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie (pozri bod 16 vyssie), pricom táto spolocnost uviedla ako zdroj paliva loziská nachádzajúce sa mimo územia Grécka. 96 Ako Komisia správne uviedla, licencia udelená spolocnosti Heron 7. januára 2009 detailne neuvádza spôsob, akým sa bude táto spolocnost zásobovat hnedým uhlím. Ako zdôraznuje Komisia, podrobnejsie vysvetlenie je uvedené v stanovisku predlozenom RAE v rámci konania, v ktorom bola vydaná táto licencia. Z tohto stanoviska vyplýva, ze Heron uviedla ako hlavný zdroj hnedého uhlia pre plánovanú elektráren dve loziská nachádzajúce sa v rámci GPS, z ktorých lozisko Vevi sa nachádzalo 20 km od plánovaného umiestnenia elektrárne. RAE uviedla informáciu o výstavbe zeleznice medzi týmto loziskom a novou elektrárnou. Je pravda, ze dovoz 3000000 ton z územia Kosova je uvedený ako alternatívny zdroj hnedého uhlia pre plánovanú elektráren, ale táto skutocnost neumoznuje usudzovat, ze Heron by poziadala o licenciu a licencia na výstavbu hnedouholnej elektrárne by jej bola udelená, ak by nemala legitímnu dôveru, ze sa bude zásobovat z loziska, ako je lozisko Vevi, ktoré sa nachádza v blízkosti. 97 Okrem toho Helénska republika vo svojej odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania 26. januára 2016, ako aj na pojednávaní, potvrdila, ze Heron nemala zákonnú povinnost postavit plánovanú elektráren. Jediným mozným dôsledkom jej prípadného rozhodnutia neuskutocnit svoj zámer bolo odnatie licencie na výstavbu. V dôsledku toho samotné udelenie tejto licencie spolocnosti Heron nedokazuje, ze usudzovala, ze výstavba plánovanej elektrárne je mozná, ak jej nebudú udelené práva na tazbu v lozisku Vevi. 98 Existencia licencie udelenej spolocnosti Heron teda nestací na preukázanie, ze výstavba hnedouholnej elektrárne v GPS môze byt ekonomicky výnosná bez prístupu k existujúcim loziskám hnedého uhlia nachádzajúcich sa na tomto území. Skutocnost, ze jediný prípad uvedený v spise, v ktorom podnik uviedol dovezené uhlie ako mozný zdroj zásobovania plánovanej elektrárne na hnedé uhlie, je prípad, v ktorom tento istý podnik poziadal o udelenie práv na tazbu v lozisku nachádzajúcom sa 20 km od tejto elektrárne, svedcí skôr o ekonomickej nevyhnutnosti lozísk nachádzajúcich sa v blízkosti elektrární na hnedé uhlie. Doplnujúcim nepriamym dôkazom, ktorý Komisia uviedla na pojednávaní a zalobkyna a Helénska republika ho nespochybnili, je skutocnost, ze Heron, ktorá nakoniec nezískala práva na tazbu v lozisku Vevi, k dnesnému dnu nezahájila výstavbu plánovanej elektrárne. 99 Napokon, ako na jednej strane uviedla Komisia, ziadna skutocnost v licencii udelenej spolocnosti Heron alebo v stanovisku RAE týkajúcom sa tejto licencie, nenaznacuje, ze dovoz hnedého uhlia by bol zarucený pocas celého obdobia zivotnosti plánovanej elektrárne, a na druhej strane Helénska republika nepredkladá ziaden dôkaz týkajúci sa ceny hnedého uhlia, ktoré mala Heron dovázat, ktorý by umoznoval porovnat výnosnost pouzívania tohto uhlia na úcely výroby elektrickej energie v GPS v porovnaní s hnedým uhlím nachádzajúcim sa v gréckych loziskách. 100 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba túto výhradu zamietnut. 101 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze zalobkyni sa nepodarilo preukázat, ze Komisia pri vymedzení trhu na vstupe v napadnutom rozhodnutí pochybila. Z týchto dôvodov je prvá podcast nedôvodná. O druhej podcasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na výstupe 102 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia vymedzila trh na výstupe ako trh s elektrickou energiou vyrobenou v elektrárnach v GPS a elektrickou energiou dovezenou prostredníctvom prepojovacích zariadení na úcely dalsieho predaja. 103 Zalobkyna namieta proti tomuto vymedzeniu trhu na výstupe a na tieto úcely v podstate uplatnuje dve výhrady, s ktorými Komisia nesúhlasí. - O prvej výhrade 104 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia na úcely vymedzenia trhu na výstupe nesprávne vychádzala z údajov, ktoré predchádzali vytvoreniu povinného denného trhu, a nezohladnila stupen liberalizácie tohto trhu. 105 Komisia namieta voci tvrdeniu zalobkyne. 106 Na úvod treba uviest, ze aj ak by sa toto tvrdenie preukázalo, neumoznuje to usudzovat, ze Komisia nesprávne vymedzila trh na výstupe. Samotná zalobkyna neuvádza, ci by Komisia vymedzila tento trh odlisne, keby vychádzala z relevantnejsích údajov. 107 Z napadnutého rozhodnutia ako celku v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia zalozila svoju analýzu trhu na výstupe na súbore skutocností, ktoré jej boli predlozené pred prijatím tohto rozhodnutia. Z tohto rozhodnutia v ziadnom prípade nevyplýva, ako je potvrdené v bodoch 201 az 203 nizsie, ze Komisia sa pri svojom posúdení obmedzila na skutocnosti, ktoré jej boli predlozené do 18. októbra 2006. Práve naopak, Komisia v odôvodneniach 103 az 106 napadnutého rozhodnutia opísala pravidlá, ktorými sa riadi tento trh, a ktoré preskúmala aj v odôvodneniach 164 az 166 tohto rozhodnutia, a v odôvodnení 222 uvedeného rozhodnutia zohladnila niektoré osobitnosti relevantného trhu, aby mohla konstatovat, ze na úcely výroby elektrickej energie v GPS predstavuje hnedé uhlie najvýhodnejsie palivo. 108 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. - O druhej výhrade 109 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne opomenula rozlísit konkurencný nátlak vykonávaný dovezenou elektrickou energiou podla jednotlivých typov paliva. Napríklad dovezená elektrická energia z vodných a jadrových elektrární je podstatne lacnejsia nez elektrina vyrobená v Grécku, a vstupuje do sústavy pred nou, cím vytláca ostatné elektrárne, vrátane elektrární na hnedé uhlie. 110 Toto tvrdenie, s ktorým Komisia nesúhlasí, nie je dostatocne skutkovo podlozené. Komisia totiz zahrnula dovezenú elektrickú energiu do trhu na výstupe, ako vyplýva z definície tohto trhu uvedenej v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia a pripomenutej v bode 102 vyssie. Konstatovala vsak, ze skutocná kapacita dovozu predstavovala v case skutkových okolností veci samej len priblizne 7 % instalovanej kapacity trhu na výstupe, proti comu zalobkyna nenamietala. Komisia teda neopomenula zohladnit konkurencný tlak dovezenej elektrickej energie, ale vzhladom na relatívne malé mnozstvo tejto elektrickej energie v porovnaní s celkovou instalovanou produkcnou kapacitou v GPS a spotrebou dospela k záveru, ze v case skutkových okolností ostávalo hnedé uhlie velmi atraktívnym palivom na úcely výroby elektrickej energie na tomto trhu. 111 Druhú výhradu preto treba zamietnut. 112 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nepreukázala existenciu pochybenia pri vymedzení trhu na výstupe, ktoré Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí. Druhá podcast teda nie je dôvodná. 113 Kedze nebolo konstatované nijaké pochybenie, pokial ide o vymedzenie trhov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, prvú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii nerovnosti prílezitostí v neprospech nových konkurentov 114 Podla judikatúry Súdneho dvora systém nenarusenej hospodárskej sútaze mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí. Z toho vyplýva, ze státne opatrenie predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi týmito hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze (pozri rozsudok o odvolaní, body 43 a 44 a citovanú judikatúru). 115 Je potrebné pripomenút, ze Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze sporné opatrenia mohli spôsobovat nerovnost prílezitostí v prospech zalobkyne, pretoze jej priznávali skoro výhradný prístup k hnedému uhliu urcenému na výrobu elektrickej energie v GPS, pricom ide o najvýhodnejsie palivo na tento úcel. 116 Zalobkyna na úcely vyvrátenia tohto záveru uvádza v podstate pät výhrad. 117 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. O prvej výhrade 118 Zalobkyna uvádza, ze v case skutkových okolností este neboli udelené práva na tazbu priblizne 2000 miliónov ton zásob hnedého uhlia, z coho 1230 miliónov ton tvorili zásoby vyuzitelné na úcely výroby elektrickej energie. Jej konkurenti sa teda mohli zásobit hnedým uhlím podaním ziadosti o udelenie týchto práv. Pravidlá, ktoré sa v tejto oblasti uplatnovali, boli fakticky rovnaké ako v roku 1994, ked boli zalobkyni naposledy udelené tieto práva. Taktiez bolo zacaté a skoro skoncené verejné obstarávanie týkajúce sa loziska Vevi. 119 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 120 Po prvé treba uviest, ze z bodov 5 az 12 vyssie vyplýva, ze v case skutkových okolností boli zalobkyni udelené práva na prieskum a tazbu hnedého uhlia v skoro vsetkých verejných loziskách hnedého uhlia, pre ktoré boli takéto práva v Grécku udelené. Konkrétne práva udelené zalobkyni dosahovali v januári 2007 priblizne 2200 miliónov ton a predstavovali 91 % zásob verejných lozísk, pre ktoré boli udelené práva. 121 Z bodu 11 vyssie tiez vyplýva, ze z priblizne 4500 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku predstavovali práva na prieskum a tazbu udelené tretím osobám, ktoré mohli byt pouzité na výrobu elektrickej energie v elektrárnach na hnedé uhlie, ktoré nepatrili zalobkyni, priblizne 85 miliónov ton. 122 Najväcsia cast práv na tazbu priznaných zalobkyni jej bola udelená bud ministerskými rozhodnutiami prijatými v súlade s § 36 ods. 3 zákona c. 3734/2009, alebo osobitným legislatívnym nástrojom, akým je zákon c. 134/1975, pricom takéto nástroje neboli prijaté v prospech jej konkurentov. 123 Samozrejme platí, ze § 36 ods. 3 zákona c. 3734/2009 zrusil § 3 ods. 3 zákona c. 134/1975, ktorý bol spochybnený v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. K tomuto zruseniu vsak doslo po prijatí napadnutého rozhodnutia a ide len o jednoduché opatrenie na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Nemôze teda preukázat, ze analýza vykonaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí bola nesprávna. 124 Navyse, ako pripústajú zalobkyna a Helénska republika, v kazdom prípade boli práva na tazbu vo verejných loziskách hnedého uhlia v Grécku poslednýkrát udelené na základe zákona c. 134/1975 v roku 1994, a to rozhodnutím ministra priamo zalobkyni. Hoci banský zákon formálne nevylucuje moznost udelit iným podnikom, ktoré prejavili záujem, nez je zalobkyna, práva na tazbu vo verejných loziskách, ktoré este neboli pridelené, ziadne významné lozisko nebolo udelené týmto podnikom, napriek záujmu, ktorý tieto podniky demonstrovali pocas prijímania sporného rozhodnutia. Zalobkyna bola teda jediným podnikom, ktorý mohol na trhu na vstupe tazit významné mnozstvá hnedého uhlia. 125 V dôsledku toho zrusenie zákona c. 134/1975 nestací na odstránenie nerovnosti prílezitostí na velkoobchodnom trhu s elektrickou energiou spôsobenej zachovaním zvýhodneného prístupu zalobkyne k právam na tazbu hnedého uhlia. 126 V tejto súvislosti treba dodat, ze Helénska republika ani pocas správneho konania, ani pocas konania pred Vseobecným súdom neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by odôvodnovalo neexistenciu udelenia práv na tazbu v loziskách, ktoré neboli pridelené, a to najmä v takých významných loziskách ako Dráma a Elassona. 127 Okrem toho ani banský zákon nebráni tomu, aby zalobkyna poziadala o udelenie práv na tazbu v loziskách, ktoré este neboli pridelené, a aby jej boli tieto práva udelené. Preto ak by sa Helénska republika rozhodla udelit práva na tazbu v týchto loziskách na základe konania stanoveného v banskom zákone, samo osebe by to nezarucovalo, ze konkurentom zalobkyne na trhu na výstupe by bol zarucený dostatocný prístup k hnedému uhliu ako k palivu na výrobu elektrickej energie. Zalobkyna by totiz mohla v rámci tohto konania získat tieto práva a v dôsledku toho zväcsit svoje zásoby. 128 Po druhé je potrebné uviest, ze Helénska republika neprijala v súvislosti s udelením práv na tazbu ziadne alternatívne opatrenie, ktoré by konkurentom zalobkyne zarucovalo dostatocný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie alebo ktoré by odstranovalo prípadné výhody, ktoré zalobkyna má vdaka skoro výhradnému prístupu k tomuto palivu. 129 Po tretie z odôvodnenia 80 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Helénska republika prijala po liberalizácii trhu na výstupe niektoré asymetrické opatrenia v neprospech zalobkyne. Kedze tieto opatrenia v podstate spocívajú vo vylúcení zalobkyne zo sútazných konaní na výstavbu elektrární na iné palivá ako hnedé uhlie, tieto opatrenia nie sú spôsobilé zarucit konkurentom zalobkyne dostatocný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie. 130 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyna v skutocnosti mala v case prijímania napadnutého rozhodnutia zvýhodnený prístup k hnedému uhliu, ako palivu na výrobu elektrickej energie, a to napriek formálnej moznosti udelit práva na tazbu v loziskách, ktoré zatial neboli pridelené, jej konkurentom. 131 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O druhej výhrade 132 Zalobkyna podporovaná Helénskou republikou uvádza, ze sama Komisia pripústa, ze na trhu na výstupe môzu vsetky podniky poziadat o udelenie licencie na výrobu elektrickej energie a licencia im môze byt udelená, a ze celý rad podnikov v case prijatia napadnutého rozhodnutia takúto licenciu získal. Skutocnost, ze k dátumu prijatia tohto rozhodnutia este neboli udelené licencie na výstavbu elektrární na hnedé uhlie, nevyplýva z nerovnosti prílezitostí, ale z objektívnych dôvodov, ako nemoznost zabezpecit dostatocné zásobovanie palivom alebo pozadovanú financnú spôsobilost. Príchod významných európskych podnikov do Grécka, ktorý bol po prijatí napadnutého rozhodnutia velmi intenzívny, dokazuje otvorenie trhu na výstupe novým výrobcom, v dôsledku coho uz nebude existencia dotovaných verejných obstarávaní viac odôvodnená. 133 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 134 Na jednej strane treba uviest, ze skutocnost, ze konkurenti zalobkyne, vrátane velkých podnikov, získali licencie na výrobu elektrickej energie v GPS, nedokazuje neexistenciu nerovnosti prílezitostí na tomto trhu v ich neprospech. Dokazuje to len to, ze vstupné prekázky uz nie sú také významné, aby vylúcili akúkolvek sútaz. 135 Okrem toho z tabuliek c. 12 a 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v roku 2006, teda pät rokov po ciastocnej liberalizácii trhu na výstupe, zalobkyna jednak disponovala 90 % instalovanej kapacity v GPS a jednak vyrábala 93,6 % z celkovej distribuovanej elektrickej energie. Stupen preniknutia konkurentov zalobkyne na tento trh v case skutkových okolností skôr svedcí o pretrvávaní nerovnosti medzi zalobkynou a jej konkurentmi, co platí tým skôr, ze podla samotnej zalobkyne GPS nemá dostatocnú kapacitu, co by v zásade mal príchod nových konkurentov napravit. 136 Na druhej strane z odôvodnení 77 a 211 napadnutého rozhodnutia vyplýva, pricom zalobkyna a Helénska republika to nespochybnili, ze vsetky ziadosti o licencie na výstavbu elektrární na hnedé uhlie podané konkurentmi zalobkyne pred prijatím napadnutého rozhodnutia boli zamietnuté. Samotná zalobkyna uznáva, ze jedným z hlavných dôvodov týchto zamietnutí bola skutocnost, ze ziadatelia nedokázali zabezpecit dostatocné zásobovanie hnedým uhlím, co Komisia konstatovala aj v bode 211 napadnutého rozhodnutia. To skôr potvrdzuje, nez vyvracia, tazkosti, s ktorými sú ostatné hospodárske subjekty konfrontované pri výstavbe elektrární na hnedé uhlie, ak nemajú prístup k velkým loziskám. 137 Túto výhradu preto treba zamietnut. O tretej výhrade 138 Zalobkyna tvrdí, ze jej konkurenti si môzu zabezpecit dostatocný prístup k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie odkúpením alebo spoluprácou s podnikmi, ktoré uz majú práva na tazbu hnedého uhlia v Grécku. Ziadny podnik nikdy nepoziadal zalobkynu o dodávky hnedého uhlia. 139 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 140 Pokial ide o loziská vyuzívané inými podnikmi nez zalobkynou, je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia uviedla, pricom zalobkyna a Helénska republika to nespochybnili, ze velmi malé a rozptýlené loziská nachádzajúce sa na gréckom území nemôzu predstavovat realistický zdroj paliva pre elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu. Komisia v tejto súvislosti uviedla, ze logistické náklady na zásobovanie elektrárne na hnedé uhlie, ktorej spotreba predstavuje pocas jej zivotnosti v trvaní 40 az 45 rokov niekolko desiatok miliónov ton, z mnozstva roztrúsených lozísk, by boli nadmerné. 141 Z odôvodnenia 51 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze súkromné loziská hnedého uhlia vlastnené inými podnikmi, ako je zalobkyna, majú malú velkost, ich zásoby dosahujú priblizne 9 miliónov ton, a tieto loziská uz neboli, az na jednu výnimku, v roku 2003 vyuzívané. 142 V súvislosti s verejnými loziskami hnedého uhlia drzanými inými podnikmi, ako je zalobkyna, z odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze len tri z lozísk takéhoto typu na gréckom území obsahovali zásoby, ktoré neboli zanedbatelné, a boli v roku 2001 stále vyuzívané, pricom zalobkyna si okrem toho zmluvne zaistila dodávky väcsiny hnedého uhlia pre jednu zo svojich elektrární z týchto dvoch lozísk. Z odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze majitelia dvoch lozísk vyuzívaných v roku 2001 prisli o svoje práva na tazbu v roku 2003. 143 V dôsledku toho, vzhladom na malé mnozstvo zásob drzaných inými podnikmi, nez je zalobkyna, ktoré by mohli byt pouzité jej konkurentmi ako zdroj paliva na trhu na výstupe, teoretická moznost zásobovat sa hnedým uhlím u týchto podnikov neodstranuje nerovnost prílezitostí konstatovanú Komisiou medzi zalobkynou a jej konkurentmi. 144 Pokial ide o moznost nakúpit hnedé uhlie od zalobkyne, z listu adresovaného Helénskou republikou Komisii 5. júla 2004 vyplýva, ze v case skutkových okolností zalobkyna pouzila vsetko hnedé uhlie, co vyrobila, vo svojich vlastných elektrárnach, a nepôsobila, ani reálne, ani potenciálne, ako predajca na trhu na vstupe. Preto by ziadny priemerne informovaný podnikatel nevynalozil náklady na dlhodobé investície do výstavby elektrárne, ak by predpokladal, ze sa bude zásobovat potrebným hnedým uhlím z lozísk zalobkyne. 145 Okrem toho, ak by sa konkurenti zalobkyne museli zásobovat palivom potrebným na prevádzkovanie ich elektrární u zalobkyne, zalobkyna by nutne nemusela mat záujem dodávat im hnedé uhlie za konkurencnú cenu alebo za primeraných podmienok, pretoze by bola vystavená väcsej konkurencii na trhu na výstupe. 146 Ani moznost kúpit hnedé uhlie od zalobkyne by teda neodstranovala nerovnost prílezitostí medzi zalobkynou a jej konkurentmi konstatovanú Komisiou. 147 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O stvrtej výhrade 148 Zalobkyna uvádza, ze Komisia nesprávne odvodila existenciu prekázky brániacej novým vstupom na trh na výstupe len z jej dominantného postavenia na trhu na vstupe, ktoré bolo spôsobené výlucne historickými dôvodmi. Zalobkyna a Helénska republika dodávajú, ze Komisia mala vediet, ze liberalizácia trhu bude progresívna, a nemohla pouzit napadnuté rozhodnutie na zvýsenie tempa vstupu konkurentov na tento trh. 149 Tieto tvrdenia, proti ktorým Komisia namieta, nie sú skutkovo podlozené. Na jednej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala existenciu akejkolvek prekázky vstupu na trh na výstupe vychádzajúcej len z dominantného postavenia zalobkyne na trhu na vstupe. Ako bolo uvedené v bode 34 vyssie, Komisia konstatovala existenciu nerovnosti prílezitostí medzi zalobkynou a jej konkurentmi z dôvodu zvýhodneného prístupu zalobkyne k hnedému uhliu ako palivu na výrobu elektrickej energie. Skutocnost, ze túto nerovnost prílezitostí, za predpokladu, ze bude preukázaná, mozno vysvetlit historickými dôvodmi, neznamená, ze neexistuje. 150 Na druhej strane jediný ciel, ktorý Komisia v napadnutom rozhodnutí sleduje, je odstránit nerovnost prílezitostí, ktorú konstatovala, a nie zarucit konkurentom zalobkyne urcité tempo zaclenenia do trhu na výstupe alebo cast tohto trhu. Napadnuté rozhodnutie nestanovuje prahovú hodnotu preniknutia na trh, ktorá by bola povazovaná za prijatelnú. Zalobkyna teda nemôze kritizovat toto rozhodnutie z toho dôvodu, ze bolo neoprávnene pouzité na zrýchlenie vstupu jej konkurentov na tento trh. 151 Túto výhradu je teda potrebné zamietnut. O piatej výhrade 152 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze hnedé uhlie bolo v case skutkových okolností najvýhodnejsie palivo na výrobu elektrickej energie v GPS a ze bola jediná, ktorá k nemu mala prístup, s cím Komisia nesúhlasí. Zalobkyna vsak nerozvinula v rámci tejto casti argumentáciu na podporu tohto tvrdenia, ale odkazuje len na rôzne casti zaloby, ktoré to podla nej potvrdzujú. 153 V prvom rade zalobkyna odkazuje na cast zaloby, v ktorej uvádza, ze Helénska republika po liberalizácii trhu na výstupe oznámila, ze udelovanie práv na tazbu v loziskách hnedého uhlia bude nadalej prebiehat formou otvoreného verejného obstarávania. V bodoch 120 az 129 vyssie vsak uz bolo v podstate vysvetlené, ze aj napriek tejto teoretickej moznosti má zalobkyna zvýhodnený prístup k verejným loziskám hnedého uhlia. 154 Okrem toho zalobkyna uvádza, ze Helénska republika jej nepriznala nové práva na tazbu, a to ani pokial ide o loziská, v ktorých uz urobila prieskum. To je v podstate správne. Skutocnost, ze zalobkyni neboli udelené dodatocné práva na tazbu vsak neumoznuje jej konkurentom získat hnedé uhlie potrebné na prevádzkovanie elektrární a neobmedzuje zvýhodnený prístup k zásobám hnedého uhlia, ku ktorým jej uz boli udelené práva. 155 Dalej zalobkyna odkazuje na cast zaloby, v ktorej uvádza, ze grécka právna úprava výrobcom elektrickej energie nezakazuje výstavbu nových elektrární na hnedé uhlie a spresnuje, ze jej konkurenti uprednostnujú výstavbu elektrární na iné palivá, pretoze hoci je cena hnedého uhlia ako paliva nízka, investície potrebné na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie sú dvakrát také vysoké ako investície potrebné na výstavbu plynovej elektrárne. 156 V prvom rade treba uviest, ze skutocnost, ze elektrárne na hnedé uhlie majú relatívne nízke variabilné náklady, ale vyssie fixné náklady a náklady na amortizáciu, ako sú náklady na výstavbu plynovej elektrárne, Komisia výslovne potvrdila v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojich vyjadreniach predlozených Vseobecnému súdu. 157 Vzhladom na regulacné zvlástnosti trhu na výstupe vsak táto skutocnost nevyvracia, ze v case skutkových okolností bolo hnedé uhlie najvýhodnejsím palivom na výrobu elektrickej energie v GPS. 158 Ako vyplýva z bodu 22 vyssie a z odpovedí úcastníkov konania na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, na povinnom dennom trhu je elektrická energia vyrobená v elektrárnach, ktoré majú nízke variabilné náklady, vrátane elektrární na hnedé uhlie, integrovaná do povinného denného trhu vypracovaného HTSO pred elektrickou energiou vyrobenou v elektrárnach na iné palivá s vyssími variabilnými nákladmi, ako sú plyn, vykurovací olej a nafta. 159 V praxi elektrárne na hnedé uhlie, ktoré skoro kazdý den ponúkajú svoju elektrickú energiu za cenu nizsiu ako je CSS, dodávajú elektrickú energiou na povinný denný trh vo velmi vysokom percentuálnom podiele svojej kapacity a sú výnosné v akúkolvek dennú ci nocnú hodinu. Pocas nocných hodín, ked je dopyt po elektrickej energii nizsí, pochádza predaná elektrická energia z hnedého uhlia, co svedcí o tom, ze ju mozno predat na trhu bez toho, aby jej konkurovala elektrická energia vyrobená z iných palív. Akurát v denných hodinách, ked je dopyt vyssí, môze na grécky trh okrem elektrickej energie vyrobenej z hnedého uhlia prúdit elektrická energie vyrobená v ostatných elektrárnach na iné palivá, pretoze CSS je pocas týchto hodín vo vseobecnosti vyssia nez variabilné náklady uvedených elektrární. 160 V dôsledku toho, ako uvádza Komisia v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, povinný denný trh je vytvorený takým spôsobom, ze CSS umoznuje elektrárnam, ktoré majú nízke variabilné náklady a ktoré predkladajú ponuky za nizsiu cenu, nez je CSS, predat elektrickú energiou v programe vypracovanom HTSO so ziskom a tým pokryt fixné náklady. 161 V druhom rade z odpovedí úcastníkov konania na otázky Vseobecného súdu polozené v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania 26. januára 2016 vyplýva, ze náklady uvedené v tabulke c. 15 napadnutého rozhodnutia pre rôzne technológie generovania elektrickej energie zahrnajú súcasne variabilné a fixné náklady. Priemerné náklady na výrobu elektrickej energie v elektrárnach na hnedé uhlie uvedené v tejto tabulke sú z hladiska rôznych typov tepelných elektrární najnizsie. 162 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze elektrárne na hnedé uhlie majú vysoké fixné náklady, neumoznuje vyvrátit záver Komisie, podla ktorého bolo v case prijatia napadnutého rozhodnutia hnedé uhlie najatraktívnejsím palivom na výrobu elektrickej energie v Grécku. 163 Zalobkyna napokon odkazuje na niektoré casti zaloby, podla ktorých vysoké fixné náklady elektrární na hnedé uhlie a velký pocet projektov na výstavbu elektrární na cierne uhlie alebo plynových elektrární svedcí o tom, ze tieto palivá uvedené ako posledné sú rovnako konkurencné ako hnedé uhlie. 164 Po prvé treba uviest, ze tvrdenia zalobkyne zalozené na mensej atraktívnosti hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie z dôvodu vysokých fixných nákladov elektrární na hnedé uhlie boli preskúmané a odmietnuté v bodoch 156 az 160 vyssie. 165 Po druhé existenciu niektorých projektov a ziadostí o výstavbu plynových elektrární treba dat do súvislosti so skutocnostou, ze aj ked konkurenti zalobkyne prejavili tiez záujem o výstavbu elektrární na hnedé uhlie a podali ziadosti o licencie, napriek liberalizácii trhu na výstupe od roku 2001 nezískali práva na tazbu v loziskách hnedého uhlia, ktoré by stacili na zásobovanie elektrárne pocas jej priemernej zivotnosti, co ich v praxi núti vyuzívat iné palivá, hoci menej konkurencieschopné, ak chcú pôsobit na trhu na výstupe. 166 Okrem toho, ak by boli iné palivá, ako je hnedé uhlie, schopné dostatocne konkurovat hnedému uhliu, bolo by tazké vysvetlit nedostatocnú kapacitu trhu na výstupe, ktorú zdôraznila samotná zalobkyna, a ktorú Helénska republika riesila dotovanými ponukami na podporu výstavby nových elektrární, aby zaistila bezpecnost zásobovania. 167 Tak isto je tazké vysvetlit, preco percentuálny podiel elektrickej energie vyrobenej v elektrárnach na hnedé uhlie prevysoval v GPS v rokoch 2004 az 2006 percentuálny podiel instalovanej kapacity, ako vyplýva z porovnania tabuliek c. 11 a 14 napadnutého rozhodnutia, co Komisia správne konstatovala v odôvodnení 86 tohto rozhodnutia. 168 Zalobkyna tiez nepredlozila presvedcivé dôkazy na vysvetlenie skutocnosti, preco ona sama nevyuzila prílezitost diverzifikovat svoje zdroje zásobovania palivom nahradením elektrární na hnedé uhlie na konci ich zivotnosti elektrárnami na iné palivá, co by bolo rozumné, ak by tieto palivá boli skutocne schopné konkurovat hnedému uhliu, namiesto toho, aby poziadala o nahradenie svojich elektrární na hnedé uhlie dalsími elektrárnami na hnedé uhlie, co Komisia konstatovala v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia. 169 Po tretie, pokial ide konkrétnejsie o cierne uhlie, Komisia vo svojich vyjadreniach predlozených Vseobecnému súdu, bez toho, aby to bolo spochybnené, uviedla, ze do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia nebola v Grécku udelená ziadna licencia pre elektrárne na cierne uhlie. 170 Po stvrté, pokial ide o udelenie licencie na výstavbu elektrárne na hnedé uhlie spolocnosti Heron na jej ziadost z 26. marca 2007 (pozri bod 16 vyssie), treba uviest, ze skutocnost, ze v Grécku bola udelená len jedna licencia napriek výhodám hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie, svedcí skôr o tom, ze konkurenti zalobkyne sa stretávajú so skutocnými tazkostami z dôvodu obmedzeného prístupu k hnedému uhliu. Tieto tazkosti sa zdajú este viac pravdepodobné, ak vezmeme do úvahy, ako úcastníci konania uviedli na pojednávaní, ze Heron plánovanú elektráren nikdy nepostavila. 171 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze hnedé uhlie bolo najatraktívnejsím palivom na výrobu elektrickej energie v GPS. 172 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. 173 Kedze ziadna výhrada uvedená na podporu tretej casti prvého zalobného dôvodu nie je dôvodná, celú túto cast treba zamietnut. O piatej casti prvého zalobného dôvodu zalozeného na údajne zjavne nesprávnom posúdení, pretoze Komisia nezohladnila vývoj trhu na výstupe 174 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo situácie existujúcej na zaciatku jej vysetrovania, teda v case, ked trh na výstupe zacal byt ciastocne otvorený hospodárskej sútazi. Medzi týmto dátumom a prijatím napadnutého rozhodnutia vsak doslo na trhu na výstupe k zásadným zmenám, ktoré Komisia nezohladnila, cím sa dopustila nesprávneho posúdenia. To zakladá zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by malo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 175 Na podporu tejto casti, proti ktorej Komisia namieta, zalobkyna uvádza dve výhrady. O prvej výhrade 176 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí casto odkazuje na neaktuálne údaje a posúdenia, ktoré uz neodrázajú trh na výstupe, a to napriek skutocnosti, ze jej boli predlozené dôlezité informácie týkajúce sa vývoja tohto trhu z hladiska právnej úpravy a hospodárskej sútaze. Predovsetkým v prvom rade nezohladnila rastúci význam plynu, pricom táto skutocnost umoznuje, aby podniky konkurovali zalobkyni pocas hodín nízkeho dopytu, ako aj uvedenie nových elektrární do prevádzky, v druhom rade skutocnost, ze cas spicky, pocas ktorého zalobkyni konkurujú vsetky elektrárne, pokrýva väcsinu dna, s ohladom na nedostatocnú kapacitu trhu na výstupe, v tretom rade rastúci význam cierneho uhlia a v stvrtom rade náklady hradené elektrárnami na hnedé uhlie z dôvodu ich znecistujúcich emisií, v dôsledku ktorých sa toto palivo stáva menej výhodným. 177 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 178 Po prvé treba uviest, ze zalobkyna v súvislosti s tvrdením, ze Komisia odkazuje na neaktuálne údaje a posúdenia, ktoré uz neodrázajú trh na výstupe, neuvádza ziadnu skutkovú okolnost konstatovanú v tomto rozhodnutí, ktorá by sa v case prijatia tohto rozhodnutia stala obsolentnou. 179 Po druhé, pokial ide o význam plynu a uvedenie nových elektrární do prevádzky na trhu na výstupe, treba uviest, ze v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze na konci roku 2006 patrilo 90 % instalovanej výrobnej kapacity elektrickej energie v GPS zalobkyni, pricom zalobkyna to nespochybnila, a jej konkurenti disponovali len dvoma plynovými elektrárnami, niekolkými malými kogeneracnými elektrárnami a elektrárnami vyrábajúcimi elektrickú energiu z obnovitelných zdrojom energie. 180 V odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez konstatovala, pricom Helénska republika alebo zalobkyna proti tomu nenamietali, ze zalobkyna poziadala v decembri 2007 o licencie na výstavbu nových elektrární, z ktorých dve mali byt na hnedé uhlie, a predpokladala, ze v roku 2011 bude aj nadalej disponovat 75 % instalovanej kapacity v prepojenej sústave. 181 Komisia tiez v odôvodnení 76 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na základe právnej úpravy upravujúcej konanie o udelení licencie na výrobu elektrickej energie po liberalizácii trhu zalobkyna a jedenást hospodárskych subjektov poziadali v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov spustenú RAE v roku 2001, z ktorej boli menovite vylúcené elektrárne na hnedé uhlie, o takéto licencie a boli im udelené licencie na výstavbu nových plynových elektrární. Komisia tiez uviedla, ze od roku 2001 boli udelené dalsie licencie na výstavbu elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie. 182 Komisia tiez v odôvodnení 77 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze konkurenti zalobkyne podali tri ziadosti o výstavbu elektrární na hnedé uhlie, ktoré boli vsetky zamietnuté. V tomto istom odôvodnení Komisia uviedla, ze Heron poziadala v roku 2007 o licenciu pre elektráren na hnedé uhlie a biomasu a o udelenie práv na tazbu v lozisku Vevi, pricom v case prijatia napadnutého rozhodnutia este nebolo v tejto súvislosti rozhodnuté. Komisia dospela k záveru, ze to svedcí na jednej strane o tom, ze konkurenti zalobkyne mali záujem o výstavbu elektrární na hnedé uhlie, a na druhej strane o tom, ze z dôvodu technických charakteristík týchto elektrární, ich zivotnosti a rozsahu investícií by bolo mozné povolit ich výstavbu, len ak by konkurentom boli poskytnuté významné loziská, takze ak títo konkurenti mali záujem pôsobit na trhu na výstupe, boli nútení vyuzívat hlavne plyn. 183 Preto treba dospiet k záveru, ze Komisia preskúmala trh na výstupe jednak z hladiska udalostí, ku ktorým doslo na tomto trhu pocas obdobia bezprostredne predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia, vrátane najmä existencie niektorých plynových elektrární, ktorých výroba mohla konkurovat zalobkyni, a jednak prognóz otvorenia nových elektrární vyuzívajúcich nové technológie. Záver, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, a to ze hnedé uhlie bolo najatraktívnejsím palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe, a ze takmer výhradný prístup zalobkyne k tomuto palivu mohol posilnit jej dominantné postavenie na uvedenom trhu, teda nevyplýva z nedostatocného zohladnenia úlohy niektorých uz funkcných elektrární alebo elektrární, ktoré mohli byt postavené, ale z posúdenia rôznych skutocností konstatovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa lísi od posúdenia navrhovaného zalobkynou. Posúdenie navrhované zalobkynou vsak nevysvetluje, preco je posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí nesprávne. 184 Po tretie, pokial ide o údajnú skutocnost, ze spicka pokrýva najväcsiu cast dna, je potrebné na úvod uviest, ze ide o absolútne nepodlozené tvrdenie. Zalobkyna v súvislosti so svojím tvrdením odkazuje na dokumenty v spise, z ktorých vyplýva, ze dopyt po elektrickej energii v rozmedzí rokov 1997 a 2000 rocne vzrástol priemerne o 5,4 %, ale nevyplýva z nich, ze slo väcsinou o cas spicky. Aj za predpokladu, ze toto tvrdenie by sa potvrdilo, nestacilo by na odvodenie záveru, ze hnedé uhlie nebolo v období, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, najvýhodnejsím palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe, pretoze zalobkyna nespochybnuje, ze existuje cas mimo spicky, pocas ktorých elektrárne na hnedé uhlie, na rozdiel od iných tepelných elektrární, vyrábajú elektrickú energiu, co vysvetluje skutocnost, ze percentuálny podiel elektrickej energie vyrobenej na trhu na výstupe v elektrárnach na hnedé uhlie je omnoho vyssí nez percentuálny podiel instalovanej kapacity uvedených elektrární (pozri body 70 a 167 vyssie). 185 Po stvrté, pokial ide o rastúci význam cierneho uhlia, stací pripomenút, ze ku dnu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo udelené ziadne povolenie pre elektrárne spalujúce toto palivo (pozri bod 169 vyssie). 186 Napokon po piate, pokial ide o náklady elektrární na hnedé uhlie z dôvodu ich znecistujúcich emisií, je potrebné uviest, ze zalobkyna jasne neuvádza skutocný význam týchto nákladov a nevysvetluje, preco by z tohto dôvodu malo byt hnedé uhlie neatraktívnym palivom na výrobu elektrickej energie. Zalobkyna vsak ako podnik vyrábajúci elektrickú energiu v elektrárnach vyuzívajúcich rôzne technológie môze predlozit Vseobecnému súdu údaje, ktoré preukazujú, ze výroba elektrickej energie z hnedého uhlia nie je v GPS z ekonomického hladiska lákavejsia, nez výroba z iných palív. 187 Prvú výhradu teda treba zamietnut. O druhej výhrade 188 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila opatrenia prijaté Helénskou republikou na úcely obmedzenia jej podielu na trhu, ktorý sa od roku 2001 stále zmensoval. 189 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobkyne. 190 Je potrebné pripomenút, ze opatrenia prijaté na obmedzenie podielu zalobkyne na trhu na výstupe spocívajú najmä v jej vylúcení z niektorých verejných obstarávaní týkajúcich sa výstavby dotovaných elektrární na zabezpecenie rezervnej kapacity (pozri bod 13 vyssie). Hoci je samozrejme pravda, ze úspesní uchádzaci urcení v týchto zadávacích konaniach môzu konkurovat zalobkyni na trhu na výstupe, je potrebné uviest, ze tieto opatrenia neumoznujú prístup k elektrárnam na hnedé uhlie a neumoznujú teda odstránit nerovnost prílezitostí, ktorá existuje medzi zalobkynou a jej konkurentmi. 191 Dalej treba pripomenút, ze aj napriek tomu, ze podiel zalobkyne na trhu na výstupe sa znizuje, toto znízenie nemá vplyv na jej dominantné postavenie, pretoze sama zalobkyna uznala, ze do roku 2011 mala priblizne 70 % instalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie v Grécku (pozri bod 180 vyssie). 192 Okrem toho grécka právna úprava nestanovuje ziaden limit velkosti celkového portfólia zalobkyne, takze je mozné, aby boli zalobkyni udelené nové licencie. 193 Túto výhradu preto treba zamietnut. 194 Za týchto podmienok treba zamietnut piatu cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 195 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [29]C-367/95 P, [30]EU:C:1998:154, bod [31]63 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [32]T-304/02, [33]EU:T:2006:184, bod [34]58). Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré musí prijat na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, povinná vyjadrit sa ku vsetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú na podporu ich ziadosti, stací ked uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre jej rozhodnutia zásadný význam (rozsudky z 29. júna 1993, Asia Motor France a i./Komisia, [35]T-7/92, [36]EU:T:1993:52, bod [37]31, a z 27. novembra 1997, Tremblay a i./Komisia, [38]T-224/95, [39]EU:T:1997:187, bod [40]57). 196 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila povinnost odôvodnenia. Po prvé vychádzala z údajov pred zavedením systému povinného denného trhu a dalsích významných zmien na trhu na výstupe. Po druhé nevysvetlila, ako by jej práva na tazbu hnedého uhlia mohli viest k rozsíreniu jej dominantného postavenia na trhu na výstupe. Zalobkyna kladie v tejto súvislosti otázku s ohladom na pojem "primárne palivá" uvedený v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a skutocnost, ze Komisia pouzila "segmenty len tých trhov, ktoré [vymedzila]". Po tretie Komisia nevysvetlila ani povahu zneuzitia, skutocného alebo potenciálneho, ktorého sa zalobkyna dopustila, ani ako jej vysoký podiel na trhu na vstupe, kedze hnedé uhlie nie je absolútne nevyhnutným výrobným faktorom (essential facility) na výrobu elektrickej energie a jej konkurenti mali teda dostatocný prístup na tento trh, mohol viest k poruseniu clánku 82 ES, a nakoniec ani ako boli poskodené záujmy spotrebitelov. 197 Hoci Helénska republika nevenuje osobitnú cast svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania preskúmaniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, uvádza viacero pripomienok týkajúcich sa tejto otázky. Tvrdí najmä, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia je nesprávne formulovaný a kontradiktórny, a to pokial ide o pojem "primárne palivá", ako aj pokial ide o odkaz na clánok 3 ods. 3 zákona c. 134/1975, ktorý sa nenachádza v texte napadnutého rozhodnutia, s výnimkou jeho odôvodnenia 23. Komisia tiez dostatocne neodôvodnila vseobecné tvrdenie s ohladom na dôlezitost hnedého uhlia v Grécku a význam, ktorý z toho vyplýval pre konkurentov zalobkyne, hoci to podrobnejsie rozvinula v clánku publikovanom zamestnancami jej riaditelstva pre hospodársku sútaz. 198 Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 199 Po prvé treba uviest, ze cast tvrdení uvedených zalobkynou sa netýka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ide o tvrdenia, podla ktorých Komisia vychádzala z údajov pred zavedením systému povinného denného trhu. 200 Takéto tvrdenia sa v skutocnosti prekrývajú s kritikou dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Okrem toho povinnost odôvodnit rozhodnutia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody postihnuté vadami, je nimi postihnutá materiálna zákonnost dotknutého rozhodnutia, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [41]C-413/06 P, [42]EU:C:2008:392, bod [43]181 a citovanú judikatúru). Navyse je potrebné viest, ze takéto tvrdenia uz boli predlozené, preskúmané a zamietnuté v rámci prvého dôvodu. 201 Aj za predpokladu, ze týmto tvrdeniam treba rozumiet v tom zmysle, ze zalobkyna Komisii vo vseobecnosti vytýka, ze nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, pretoze neuviedla údaje spred roku 2005, sa zdá, ze takáto výcitka je nedôvodná. Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate cituje údaje z rokov 2006 a 2007, ktoré jej boli z väcsej casti predlozené v rámci správneho konania a ktoré vyplývajú z listov Helénskej republiky z 19. júna 2006 a 24. januára 2007, ako aj z listov zalobkyne z 19. januára a 4. apríla 2007. 202 Práve z tohto dôvodu Komisia odkazuje v odôvodneniach 32 a 34 napadnutého rozhodnutia na nové skutocnosti, ktoré sa dozvedela najmä z týchto listov a ktoré sa týkajú vyhlásenia verejných obstarávaní na udelenie práv na tazbu v loziskách Dráma, Elassona, Vevi a Vegora. V odôvodneniach 48 a 49 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala úcinok nových pravidiel na trhu na výstupe, ako aj posledné informácie, ktoré dostala v súvislosti s právami zalobkyne na tazbu hnedého uhlia. V odôvodneniach 53 a 54 napadnutého rozhodnutia Komisia zohladnila vývoj pouzívania hnedého uhlia ako paliva na výrobu elektrickej energie pocas obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia. V odôvodnení 58 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala s ohladom na informácie, ktoré jej boli oznámené, vývoj celkovej spotreby elektrickej energie, vrátane podielu dovozu. V odôvodneniach 68, 76, 77, 80 a 81 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala vo svetle uvedených informácií instalovanú kapacitu na výrobu elektrickej energie v GPS, ako aj licencie udelené na výrobu elektrickej energie a výstavbu nových elektrární. Napokon v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala kapacitu pre výrobu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie pocas obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu tohto rozhodnutia. 203 Komisia pouzila tiez list Helénskej republiky z 24. januára 2007, a to na prípravu tabuliek c. 5 a 16 nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré uvádzajú zoznam lozísk hnedého uhlia a zoznam elektrární na hnedé uhlie v Grécku. Okrem toho je nesporné, ze Komisia zohladnila vytvorenie povinného denného trhu zavedeného v roku 2005, ktorý priblízila v odôvodneniach 103 az 109 napadnutého rozhodnutia a na ktorý odkazovala v rámci svojho posúdenia, najmä v odôvodneniach 164 az 166 napadnutého rozhodnutia. Napokon v odôvodneniach 191 az 237 tohto rozhodnutia preskúmala rôzne tvrdenia vznesené v priebehu správneho konania zalobkynou v jej listoch z 19. januára a 4. apríla 2007 a Helénskou republikou v jej liste z 24. januára 2007. 204 Po druhé tvrdenia rozvinuté zalobkynou, ktoré sa týkajú výslovne nedostatku alebo neexistencie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, treba zamietnut ako nedôvodné. 205 Zalobkyna v prvom rade nemôze tvrdit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, ako by mohli existujúce práva na tazbu hnedého uhlia viest k udrzaniu jej dominantného postavenia na trhu na výstupe. Komisia najskôr v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia pripomenula judikatúru týkajúcu sa porusenia clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. Potom v odôvodneniach 158 az 188 tohto rozhodnutia vykonala kompletnú analýzu situácie v prejednávanej veci. Napokon v odôvodneniach 189 a 190 uvedeného rozhodnutia Komisia uplatnila na prejednávaný prípad uvedenú judikatúru. Týmto spôsobom vysvetlila dôvody, preco Helénska republika tým, ze zachovala takmer monopolné práva zalobkyne na tazbu hnedého uhlia, zalobkyni, ktorá mala dominantné postavenie na trhu na vstupe, umoznila tiez zachovanie dominantného postavenia na trhu na výstupe, co je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo Zmluvy. 206 V druhom rade nemôze zalobkyna tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie nie je, co sa týka pojmu "primárne palivá" uvedeného v clánku 1 uvedeného rozhodnutia, odôvodnené. Najskôr odôvodnenie Komisie a záver, ku ktorému dospela v odôvodnení 238 napadnutého rozhodnutia, umoznujú bez problémov pochopit predmetný clánok, a predovsetkým to, ze Komisia pouzitím výrazu "primárne palivá", napriek nestastnému pouzitiu mnozného císla, odkazuje na hnedé uhlie. Komisia sa pouzitím tohto výrazu, ktorý nemá technický význam, snazila len poukázat význam a základnú úlohu hnedého uhlia na predmetných trhoch (pozri bod 81 vyssie). 207 Navyse, hoci je v napadnutom rozhodnutí pojem "palivo" pouzitý konkrétne aj v súvislosti s ostatnými palivami, ako sú nafta alebo plyn, v uvedenom rozhodnutí je vo vseobecnosti spojený s hnedým uhlím, najmä v súvislosti s jeho definovaním, napríklad v odôvodneniach 12, 14, 41, 42, 88 a 161. V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne týkajúce sa neexistencie odôvodnenia pojmu "primárne palivá" treba zamietnut. 208 Po tretie v súvislosti s údajnou neexistenciou odôvodnenia pouzitia "segmentov len tých trhov, ktoré [vymedzila] v [tomto] rozhodnutí" Komisiou v napadnutom rozhodnutí treba konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadne vysvetlenie na podporu tohto tvrdenia. 209 V kazdom prípade, v odôvodneniach 162 az 166 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze az do vytvorenia povinného denného trhu segment výroby a velkoobchodných dodávok elektrickej energie zodpovedal de facto segmentu dodávania elektrickej energie vyrobenej na vnútrostátnej úrovni a dovezenej oprávneným zákazníkom a tento segment bol spojený so segmentom maloobchodných dodávok. Spresnila, ze od tohto vytvorenia doslo naopak k rozlíseniu, pretoze bol zavedený velkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý zodpovedal len pôvodnému trhu s výrobou a dodávkami elektrickej energie oprávneným zákazníkom. 210 Komisia aktualizovala svoju analýzu a odkázala na trh na výstupe, pricom dospela k záveru, ze analýza trhu s výrobou a dodávkami elektrickej energie oprávneným zákazníkom uskutocnená v jej výzvach na základe údajov, ktoré jej boli dovtedy oznámené zalobkynou a Helénskou republikou, viedli k rovnakým záverom, ako analýza týkajúca sa trhu na výstupe, ktorý bol k uvedenému dátumu potenciálnym trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia v kazdom prípade v tejto súvislosti predlozila dostatocné odôvodnenie. 211 Po stvrté je potrebné zamietnut ako nedôvodné aj tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne odôvodnenie týkajúce sa skutocného alebo potenciálneho zneuzitia vyvolaného údajným rozsírením dominantného postavenia. Z odôvodnení 185 az 189 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vykonala analýzu sporných opatrení a vysvetlila dôvody, preco Helénska republika tým, ze zalobkyni poskytla zvýhodnený prístup k najatraktívnejsiemu výrobnému zdroju, zalobkyni umoznila udrzat si alebo posilnit svoje dominantné postavenie na trhu na výstupe. Komisia tiez vysvetlila, ze takéto opatrenia viedli k zabráneniu nových vstupov na trh, cím vznikala nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi, a teda narusili hospodársku sútaz v rozpore s pravidlami Zmluvy. Okrem toho Komisia doplnila svoju analýzu v odôvodneniach 199, 223 a 238 napadnutého rozhodnutia. Komisia tak jasne vysvetlila povahu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze v prejednávanej veci, teda porusenie clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES. 212 Po piate treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne nevysvetlila, ako jej vysoký podiel na trhu s hnedým uhlím, ktoré nie je absolútne nevyhnutným výrobným faktorom na výrobu elektrickej energie, a konkurenti zalobkyne teda majú dostatocný prístup na tento trh, môze viest k poruseniu clánku 82 ES, a ani ako jej práva súvisiace s hnedým uhlím môzu poskodit záujmy spotrebitelov. 213 Komisia na jednej strane v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s konkurentmi zalobkyne na trhu na výstupe konstatovala, ze prístup k významným mnozstvám hnedého uhlia nebol zarucený, a títo konkurenti a zalobkyna sa teda nachádzali v situácii nerovnosti prílezitostí, pretoze hnedé uhlie bolo najatraktívnejsím palivom na výrobu elektrickej energie na trhu na výstupe. Odôvodnenie Komisie bolo teda jasné a zalobkyna mohla proti nemu namietat, co tiez urobila. 214 Na druhej strane z judikatúry vyplýva, ze Komisia nemusí na preukázanie porusenia ustanovení clánku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami clánku 82 ES preukázat vplyv tohto porusenia na záujmy spotrebitelov (rozsudok o odvolaní, bod 68). 215 V tretom rade, pokial ide o pripomienky Helénskej republiky, automaticky treba zamietnut pripomienku týkajúcu sa pojmu "primárne palivá", na ktorú uz bolo odpovedané vyssie (pozri bod 206 vyssie). Taktiez treba povazovat za nedôvodnú pripomienku týkajúcu sa clánku 3 ods. 3 zákona c. 134/1975. Na rozdiel od tvrdenia Helénskej republiky text tohto clánku je citovaný dvakrát, a to v odôvodneniach 21 a 39 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho Komisia niekolkokrát výslovne odkazuje na tieto ustanovenia, najmä v odôvodneniach 18, 22, 23, 30, 38, 41, 42, 117, 131, 184 a 237 napadnutého rozhodnutia. 216 Okrem toho mozno tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie dostatocne vysvetluje dôvody, ktoré Komisii umoznujú dospiet k záveru, ze hnedé uhlie je v Grécku velmi dôlezité, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou 255 a z odôvodnení 212 az 215 a 221 az 223 tohto rozhodnutia. Napokon skutocnost, ze zamestnanci Komisie publikovali v právnej revue clánok venovaný napadnutému rozhodnutiu, nemozno, bez ohladu na obsah tohto clánku, zohladnit v rámci posúdenia odôvodnenia tohto rozhodnutia. 217 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné druhý zalobný dôvod zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom jednak na porusení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a ochrany súkromného vlastníctva, a jednak na zneuzití právomoci 218 Tento zalobný dôvod sa clení na tri casti zalozené, po prvé na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, po druhé na porusení zásady ochrany súkromného vlastníctva a po tretie na zneuzití právomoci. 219 Hoci v názve zalobného dôvodu je uvedené tiez porusenie zásady právnej istoty, zalobkyna neuvádza tvrdenia, ktoré by osobitne konstatovali takéto porusenie. V dôsledku toho stací v tejto súvislosti odpovedat na tvrdenia týkajúce sa údajného porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. O prvej casti zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 220 Zalobkyna, podporovaná Helénskou republikou, tvrdí, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, s cím Komisia nesúhlasí. 221 Na podporu svojho tvrdenia zalobkyna v prvom rade uvádza, ze Komisia prvýkrát vytkla skutocnost, ze v rukách zalobkyne sú sústredené práva na tazbu hnedého uhlia, az v napadnutom rozhodnutí. Dlhodobá necinnost Komisie zalobkynu ubezpecovala o legálnosti jej situácie. 222 V tejto súvislosti treba uviest, ze kedze nik sa nemôze dovolávat porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 22. mája 2007, Mebrom/Komisia, [44]T-216/05, [45]EU:T:2007:148, bod [46]105 a citovanú judikatúru), zalobkyna sa nemôze odvolávat na svoju legitímnu dôveru len na základe necinnosti Komisie. 223 Navyse treba uviest, ze hospodárske subjekty nemôzu legitímne ocakávat, ze bude zachovaný existujúci stav, ktorý môze byt zmenený v rámci volnej úvahy institúcií Únie (rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [47]C-350/88, [48]EU:C:1990:71, bod [49]33) a taktiez, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy v súvislosti s moznostou zacat proti clenskému státu, ktorý porusil ustanovenia clánku 86 ods. 1 ES, konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 1994, Ladbroke/Komisia, [50]T-32/93, [51]EU:T:1994:261, body [52]37 a [53]38, a uznesenie z 23. januára 1995, Bilanzbuchhalter/Komisia, [54]T-84/94, [55]EU:T:1995:9, bod [56]31 a citovanú judikatúru). Preto aj za predpokladu, ze Komisia v súvislosti so spornými opatreniami nezacala konanie o uplatnení clánku 86 ES v spojení s clánkom 82 ES, hoci o nich vedela, nestací to na to, aby zalobkyna mohla legitímne ocakávat, ze takéto konanie nebude v budúcnosti zacaté. 224 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia v rámci svojho rozhodnutia K(2002) 3729 v konecnom znení - Státna pomoc N 133/2001 - Grécko, rezim kompenzácie nadmerných nákladov v Grécku, schválila dotáciu, ktorú jej Helénska republika poskytla v súvislosti s liberalizáciou trhu na výstupe z dôvodu existencie urcitých "uviaznutých nákladov". V tomto kontexte sa Komisia domnievala, ze väcsina investícií do elektrární na hnedé uhlie neobsahovala takéto náklady. Zalobkyna sa teda mohla v dobrej viere domnievat, ze môze pokracovat vo svojej cinnosti, aby v celom rozsahu amortizovala tieto investície. 225 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze schválenie dotácie uvedenej v bode 224 vyssie Komisiou sa týkalo odskodnenia, ktoré Helénska republika vyplatila zalobkyni ako kompenzáciu za jej investície do elektrární v GPS, ktoré neboli dostatocne konkurencieschopné, a to do iných elektrární, ako elektrární na hnedé uhlie, s výnimkou niekolkých malých elektrární. Komisia okrem toho uviedla, pricom toto jej tvrdenie nebolo spochybnené, ze jej nebola oznámená ziadna dotácia, pokial ide o elektrárne na hnedé uhlie zalobkyne, takze situácia týkajúca sa týchto elektrární nebola vyhodnotená. Legalita sporných opatrení teda nebola formálne preskúmaná a nepredstavovala predchádzajúcu tacitnú podmienku schválenia návrhu na vyplatenie predmetných dotácií. 226 Z toho vyplýva, ze prijatie rozhodnutia uvedeného v bode 224 vyssie Komisiou nemohlo u zalobkyne vyvolat legitímnu dôveru, ze Komisia neuplatní clánky 86 a 82 ES v súvislosti so spornými opatreniami. 227 V tretom rade zalobkyna opakuje, ze nikdy nedostala ziadost o dodávanie hnedého uhlie konkurentom a tvrdí, ze jej cinnost nemá negatívny vplyv na spotrebitelov. Neexistuje vsak ziaden dôvod domnievat sa, ze tieto skutocnosti, aj keby boli preukázané, by mohli u zalobkyne vyvolat legitímnu dôveru, pokial ide o legalitu sporných opatrení. 228 Za týchto podmienok treba uvedenú cast zamietnut. O druhej casti zalozenej na porusení zásady ochrany súkromného vlastníctva 229 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie zaväzuje Helénsku republiku, aby ju zbavila jej práv vlastnit majetok a predstavuje teda zásah do týchto práv a dotýka sa ich samotnej existencie, co Komisia spochybnuje. 230 V tejto súvislosti stací uviest, ze napadnuté rozhodnutie neukladá Helénskej republike povinnost prijat nejaké konkrétne opatrenie. Komisia v odôvodnení 248 tohto rozhodnutia len uvádza, ze by mali byt prijaté opatrenia zarucujúce dostatocný prístup konkurentov zalobkyne k hnedému uhliu. Komisia zdôraznuje, ze Helénskej republike prinálezí vybrat opatrenia, ktoré sa majú v tejto súvislosti prijat, a Komisia len indikatívne uvádza dve moznosti. Medzi nimi Komisia samozrejme cituje prevod práv na tazbu v niektorých loziskách hnedého uhlia zo zalobkyne na jej konkurentov, ako aj prevod elektrární v blízkosti týchto lozísk. Z rovnakého dôvodu vsak Komisia uvádza aj udelenie práv na tazbu v loziskách, ktoré zatial neboli pridelené, konkurentom zalobkyne. Toto opatrenie vsak nepredpokladá ziaden zásah do vlastníckeho práva zalobkyne, hoci Komisia v odôvodnení 250 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze toto opatrenie by mali sprevádzat prechodné opatrenia umoznujúce ukoncit porusenie rýchlejsie, nez v prípade tazby v zatial nepridelenom lozisku a výstavby elektrárne spojenej s týmto loziskom. 231 Okrem toho, aj za predpokladu, ze Helénska republika by sa nakoniec rozhodla prijat opatrenia, ktoré by sa mohli povazovat za opatrenia dotýkajúce sa práva zalobkyne vlastnit majetok, takéto rozhodnutie by nutne nebolo nezákonné. Právo vlastnit majetok, ktoré je súcastou vseobecných zásad práva Únie, totiz nie je absolútnym privilégiom, takze výkon tohto práva môze byt obmedzený pod podmienkou, ze toto obmedzenie skutocne zodpovedá cielom vseobecného záujmu sledovaným Úniou a nepredstavuje vzhladom na sledovaný ciel neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaruceného práva (rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [57]T-65/98, [58]EU:T:2003:281, bod [59]170). 232 Táto cast sa teda musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na zneuzití právomoci 233 Podla ustálenej judikatúry je akt postihnutý vadou spocívajúcou v zneuzití právomoci, len ak mozno na základe objektívnych, relevantných a súhlasných indícií predpokladat, ze bol prijatý s výlucným, alebo prinajmensom rozhodujúcim úcelom dosiahnut iné ciele ako tie, na ktoré sa odvolával (pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, [60]T-143/89, [61]EU:T:1995:64, bod [62]68 a citovanú judikatúru). 234 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zneuzitia právomoci tým, ze sa pokúsila oddelit jej cinnosti spocívajúce vo výrobe elektrickej energie a jej ostatné cinnosti, hoci jej legislatívne návrhy, ktorých cielom bolo dospiet k takémuto výsledku, pokial ide o historické elektrárenské monopoly, stroskotali z dôvodu opozície clenských státov. Naopak, Komisia týmto spôsobom nereagovala, pokial ide o iné podobné situácie v dalsích clenských státoch. 235 Tvrdenie zalobkyne, voci ktorému Komisia namieta, nemá skutkový základ. 236 Komisia v napadnutom rozhodnutí neziadala oddelenie cinností zalobkyne v oblasti tazby v loziskách hnedého uhlia a výroby elektrickej energie. Konstatovala len existenciu nerovnosti prílezitostí v neprospech konkurentov zalobkyne na trhu na výstupe z dôvodu skutkovej situácie vytvorenej Helénskou republikou a poziadala ju, aby túto situáciu napravila tým, ze uvedeným konkurentom zaistí dostatocný prístup k verejným loziskám hnedého uhlia. 237 Okolnost, ze v oblasti energie si dalsie clenské státy nesplnili svoje povinnosti v súvislosti s pravidlami hospodárskej sútaze upravenými v Zmluve, neoslobodzuje Helénsku republiku od povinnosti dodrziavat uvedené povinnosti. V kazdom prípade údajnú necinnost Komisie proti týmto clenským státom nemozno povazovat za nepriamy dôkaz toho, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na úcely dosiahnutia iných cielov, nez na ktoré sa odvolávalo. 238 Túto cast teda treba zamietnut. 239 Za týchto okolností treba tretí zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 240 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby dotknuté opatrenia neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu (rozsudky zo 16. decembra 1999, UDL, [63]C-101/98, [64]EU:C:1999:615, bod [65]30, a z 12. marca 2002, Omega Air a i., [66]C-27/00 a C-122/00, [67]EU:C:2002:161, bod [68]62). 241 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila túto zásadu tým, ze na úcely nápravy protisútazných úcinkov zisteného porusenia navrhla prijatie opatrení uvedených v bode 230 vyssie. Okrem toho Komisia mala zohladnit nepriaznivé opatrenia, ktoré uz znása, ako je povinnost predávat na maloobchodnom trhu elektrickú energiou za regulované ceny alebo obmedzenia výstavby nových elektrární. Zalobkyna spresnuje, ze pocas správneho konania sa neodvolala na clánok 86 ods. 2 ES, pretoze sa domnievala a stále sa domnieva, ze nedoslo k ziadnemu poruseniu clánku 86 ods. 1 ES. 242 Helénska republika dodáva, jednak ze Komisia navrhuje pridelenie 40 % zásob v loziskách hnedého uhlia konkurentom zalobkyne, pricom neberie do úvahy skutocnost, ze niektoré loziská zalobkyne majú pochybnú výnosnost, a jednak ze opatrenia uvedené Komisia sú "darom" pre konkurentov zalobkyne, ktorý bude znamenat obmedzenie, prípadne az zneplatnenie, vlastníckych práv zalobkyne, cím sa znemozní amortizácia jej investícií do prieskumu a tazby v loziskách hnedého uhlia, pretoze toto palivo nie je nevyhnutné na výrobu elektrickej energie. 243 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne a Helénskej republiky. 244 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie neukladá Helénskej republike povinnost prijat nejaké konkrétne opatrenie, pretoze opatrenia uvedené v odôvodnení 248 tohto rozhodnutia sú uvedené len indikatívne (pozri bod 230 vyssie). Toto rozhodnutie ju naopak zaväzuje prijat opatrenia na dosiahnutie výsledku, ako vyplýva z clánku 2 tohto rozhodnutia, podla ktorého musí Helénska republika vykonat opatrenia spôsobilé napravit protisútazné úcinky sporných opatrení, v spojení s informáciami uvedenými v odôvodneniach 246 a 247 tohto rozhodnutia, podla ktorých musia tieto opatrenia zarucit konkurentom zalobkyne na trhu na výstupe dostatocný prístup k hnedému uhliu nachádzajúcemu sa na gréckom území, pricom je spresnené, ze Komisia v zásade rozumie pod pojmom dostatocné percento vyuzitelných zásob, ktoré je väcsie ako 40 %. 245 Aj za predpokladu, ze Komisia by v napadnutom rozhodnutí definitívne stanovila císlo 40 % uvedené v bodoch 242 a 243 vyssie, treba zdôraznit, ze ani zalobkyna, ani Helénska republika neuvádzajú tvrdenia, ktoré by dokazovali, ze nizsí prístup konkurentov zalobkyne k týmto vyuzitelným zásobám by stacil na zabezpecenie nápravy protisútazných úcinkov sporných opatrení. Nepredkladajú najmä ziadne tvrdenie, ktoré by spochybnovalo odôvodnenie uvedené Komisiou v poznámke pod ciarou 255 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého urcila, ze je potrebný prístup k 40 % zásob. 246 Ani zalobkyna, ani Helénska republika tak isto neuvádzajú alternatívne opatrenia k opatreniam navrhovaným Komisiou, ktoré by boli menej prísne a zároven dostatocné na napravenie protisútazných úcinkov sporných opatrení. 247 Osobitne ziadne z tvrdení zalobkyne neumoznuje dospiet k záveru, ze nepriaznivé opatrenia, ktoré údajne znása, môzu napravit nerovnost prílezitostí v neprospech jej konkurentov na trhu na výstupe konstatovanú Komisiou. 248 Helénska republika tiez nevysvetluje, preco by nízka výnosnost niektorých lozísk pridelených zalobkyni mala odôvodnovat neprijatie opatrení na nápravu nerovnosti prílezitostí konstatovanú v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti treba spresnit, ze samotná Helénska republika netvrdí, ze ziadne z vyuzitelných lozísk, ktoré by mohli byt pridelené konkurentom zalobkyne, nemôze byt neisté z hladiska rentability. V kazdom prípade Helénska republika nevysvetluje dôvody, preco by sa malo pridelenie práva na tazbu v uvedených loziskách týmto konkurentom vo verejnom obstarávaní povazovat za "dar" týmto konkurentom alebo bránit zalobkyni v amortizácii jej investícií. 249 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba konstatovat, ze ziadne porusenie zásady proporcionality nebolo preukázané. 250 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. 251 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 252 V súlade s clánkom 219 rokovacieho poriadku v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. 253 Okrem toho podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania Komisie, podnikov ako vedlajsích úcastníkov konania a vedlajsích úcastníkov v odvolacom konaní, v súlade s ich návrhmi, a to vrátane trov odvolacieho konania na Súdnom dvore. 254 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Helénska republika preto znása svoje vlastné trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania na Súdnom dvore. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) je povinná okrem svojich vlastných trov konania nahradit trovy konania Európskej komisie, spolocnosti Elpedison Paragogi Ilektrikis Energeias AE (Elpedison Energeiaki), spolocnosti Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & D SA), spolocnosti Mytilinaios AE, spolocnosti Protergia AE a spolocnosti Alouminion tis Ellados VEAE. 3. Helénska republika znása svoje vlastné trovy konania. Kanninen Pelikánová Buttigieg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. decembra 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. O zalobkyni 2. O trhu s hnedým uhlím v Grécku 3. O trhu s elektrickou energiou v Grécku Licencie na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární Dovoz elektrickej energie Povinný denný trh Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom Konanie a závery po vrátení veci Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkom 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení relevantných trhov Úvodné pripomienky O prvej podcasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na vstupe - O prvej výhrade - O druhej výhrade - O tretej výhrade - O stvrtej výhrade O druhej podcasti týkajúcej sa vymedzenia trhu na výstupe - O prvej výhrade - O druhej výhrade O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii nerovnosti prílezitostí v neprospech nových konkurentov O prvej výhrade O druhej výhrade O tretej výhrade O stvrtej výhrade O piatej výhrade O piatej casti prvého zalobného dôvodu zalozeného na údajne zjavne nesprávnom posúdení, pretoze Komisia nezohladnila vývoj trhu na výstupe O prvej výhrade O druhej výhrade 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom jednak na porusení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a ochrany súkromného vlastníctva, a jednak na zneuzití právomoci O prvej casti zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O druhej casti zalozenej na porusení zásady ochrany súkromného vlastníctva O tretej casti zalozenej na zneuzití právomoci 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality O trovách __________________________________________________________________ ( [69]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXW3tY5a/L89322-485TMP.html#t-ECR_62008TJ0169_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A448&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:EU%3AC%3A2014%3A2083&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point10 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:372:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A184&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A52&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A187&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A187&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A148&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A261&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A261&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A261&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A261&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A9&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A64&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A615&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A615&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A615&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A161&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A161&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A161&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 69. file:///tmp/lynxXXXXW3tY5a/L89322-485TMP.html#c-ECR_62008TJ0169_01_SK_01-E0001