ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 27. júna 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Operacné systémy pre osobné pocítace -- Operacné systémy pre servery pracovnej skupiny -- Odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie -- Výkon povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladajú sa opatrenia zaväzujúce na urcité správanie -- Penále" Vo veci T-167/08, Microsoft Corp., so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a I. Forrester, QC, zalobca, ktorého v konaní podporujú: The Computing Technology Industry Association, Inc., so sídlom v Oakbrook Terrace, Illinois (Spojené státy), v zastúpení: G. van Gerven a T. Franchoo, advokáti, a Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: pôvodne D. Went a H. Pearson, solicitors, neskôr H. Mercer, QC, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, V. Di Bucci, F. Castillo de la Torre a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Free Software Foundation Europe e.V., so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Samba Team, so sídlom v New Yorku, New York (Spojené státy), v zastúpení: C. Piana a T. Ballarino, advokáti, Software & Information Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC, v zastúpení: T. Vinje, D. Dakanalis, solicitors, a A. Tomtsis, advokát, European Committee for Interoperable Systems (ECIS), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: T. Vinje, solicitor, M. Dolmans, N. Dodoo a A. Ferti, advokáti, International Business Machines Corp., so sídlom v Armonku, New York (Spojené státy), v zastúpení: M. Dolmans a T. Graf, advokáti, Red Hat Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: C.-D. Ehlermann, S. Völcker, advokáti, a C. O'Daly, solicitor, a Oracle Corp., so sídlom v Redwood Shores, Kalifornia (Spojené státy), v zastúpení: T. Vinje, solicitor, a D. Paemen, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie penále ulozeného zalobcovi týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Microsoft Corp., spolocnost so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), navrhuje, vyvíja a uvádza na trh siroký sortiment softvérových produktov urcených pre rôzne druhy hardvérového vybavenia. Tieto softvérové produkty zahrnajú najmä operacné systémy pre klientske osobné pocítace (dalej len "osobné pocítace") a operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 2 Dna 24. marca 2004 Komisia prijala rozhodnutie 2007/53/ES, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft Corp. (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) ([2]Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23, dalej len "rozhodnutie z roku 2004"). 3 Podla rozhodnutia z roku 2004 Microsoft porusil clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze sa dvoma spôsobmi dopustil zneuzitia dominantného postavenia, pricom prvé z týchto porusení, ktoré je ako jediné relevantné v tejto veci, spocívalo v tom, ze Microsoft odmietol poskytnút svojim konkurentom "informácie súvisiace s interoperabilitou" a povolit ich pouzívanie na vývoj a distribúciu konkurencných produktov na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny, a to v období od októbra 1998 do okamihu oznámenia rozhodnutia z roku 2004 [clánok 2 písm. a) rozhodnutia z roku 2004]. 4 Rozhodnutie z roku 2004 "informácie súvisiace s interoperabilitou" definuje ako "úplné a správne specifikácie vsetkých protokolov [implementovaných] v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú pouzívané servermi pracovnej skupiny Windows na to, aby sietam Windows pre pracovné skupiny poskytovali sluzby spolocného pouzívania súborov a tlaciarní a sluzby správy uzívatelov a skupín [uzívatelov], vrátane sluzieb pre správu domény Windows, adresárovej sluzby Active Directory a sluzby 'Group Policy`" (clánok 1 ods. 1 rozhodnutia z roku 2004). 5 "Siete Windows pre pracovnú skupinu" sú definované ako "skupin[y] osobných pocítacov, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre osobné pocítace], a serverov, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny], vzájomne spojených cez pocítacovú siet" (clánok 1 ods. 7 rozhodnutia z roku 2004). 6 "Protokoly" sú definované ako "súbor pravidiel na prepojenie a interakciu medzi rôznymi operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny s operacnými systémami Windows pre osobné pocítace instalovanými do rôznych pocítacov v sieti Windows pre pracovnú skupinu" (clánok 1 ods. 2 rozhodnutia z roku 2004). 7 V rozhodnutí z roku 2004 Komisia zdôraznuje, ze odmietnutie Microsoftu sa netýka jeho "zdrojového kódu", ale výlucne specifikácií dotknutých protokolov, t. j. podrobného opisu toho, co sa od daného softvéru ocakáva, na rozdiel od implementácií, ktoré predstavujú vykonávanie kódu na pocítaci (odôvodnenia 24 a 569 rozhodnutia z roku 2004). Komisia najmä spresnuje, ze "nezamýsla nariadit Microsoftu, aby umoznil tretím osobám kopírovat Windows" (odôvodnenie 572 rozhodnutia z roku 2004). 8 Za dve formy zneuzitia, ktoré boli identifikované v napadnutom rozhodnutí, bola ako sankcia ulozená pokuta vo výske 497196304 eur (clánok 3 rozhodnutia z roku 2004). 9 Ako opatrenie urcené na nápravu protiprávneho odmietnutia uvedeného v clánku 2 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 clánok 5 tohto rozhodnutia nariaduje Microsoftu toto: "a) Microsoft... sprístupní v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia informácie súvisiace s interoperabilitou kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, a povolí týmto podnikom, za primeraných a nediskriminacných podmienok, pouzívat informácie súvisiace s interoperabilitou na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny; b) Microsoft... zabezpecí aktualizáciu sprístupnených informácií súvisiacich s interoperabilitou priebezne a vcas; c) Microsoft... v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia zavedie hodnotiaci mechanizmus, ktorý umozní podnikom, ktoré budú mat o to záujem, informovat sa úcinným spôsobom o rozsahu a podmienkach pouzívania informácií súvisiacich s interoperabilitou; Microsoft... môze stanovit primerané a nediskriminacné podmienky na zabezpecenie toho, aby prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou poskytnutý v tomto rámci slúzil iba na úcely hodnotenia; d) Microsoft... v lehote 60 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu o vsetkých opatreniach, ktoré plánuje prijat s cielom vyhoviet písm. a), b) a c) vyssie; v tejto súvislosti musí Microsoft... Komisii poskytnút dostatocné detailné informácie, aby mohla vykonat úvodné posúdenie vyssie uvedených opatrení, ktorého úcelom bude zistit, ci sú uvedené opatrenia skutocne v súlade s týmto rozhodnutím; Microsoft... najmä uvedie detailné podmienky, za akých povolí pouzívanie [i]nformácií súvisiacich s interoperabilitou; ..." 10 Clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 stanovuje: "v lehote 30 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia Microsoft... predlozí Komisii návrh na zavedenie mechanizmu urceného na to, aby Komisii pomohol uistit sa, ze Microsoft... sa správa v súlade s týmto rozhodnutím. Tento mechanizmus bude zahrnat ustanovenie splnomocnenca, ktorý bude nezávislý od Microsoftu... Ak sa Komisia bude domnievat, ze mechanizmus navrhnutý Microsoftom... nie je vhodný, vyhradzuje si právo zaviest takýto mechanizmus svojím rozhodnutím." 11 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. júna 2004 podal Microsoft zalobu proti rozhodnutiu z roku 2004. 12 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 25. júna 2004 Microsoft podal na základe clánku 242 ES návrh na odklad výkonu clánku 4, clánku 5 písm. a) az c) a clánku 6 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 13 Predseda Súdu prvého stupna tento návrh zamietol uznesením z 22. decembra 2004, Microsoft/Komisia ([3]T-201/04 R, Zb. s. II-4463). 14 Rozhodnutím K(2005) 2988 v konecnom znení z 28. júla 2005 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) Komisia zaviedla mechanizmus stanovený v clánku 7 rozhodnutia z roku 2004. Dna 4. októbra 2005 Komisia pristúpila k ustanoveniu nezávislého splnomocnenca. 15 V rozhodnutí z 10. novembra 2005 (dalej len "rozhodnutie z roku 2005"), ktorým bolo ulozené penále podla clánku 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), sa Komisia domnievala, ze technická dokumentácia, ktorú Microsoft pripravil 20. októbra 2005 a ktorá obsahovala informácie súvisiace s interoperabilitou, nebola dostatocne presná ani úplná (odôvodnenie 101 rozhodnutia z roku 2005). Uviedla tiez, ze odplata, ktorú Microsoft pozadoval za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzívania, nebola primeraná (odôvodnenia 161 a 193 rozhodnutia z roku 2005). Preto Komisia zaviazala Microsoft splnit si povinnosti stanovené v clánku 5 písm. a) a c) rozhodnutia z roku 2004 do 15. decembra 2005 pod hrozbou penále vo výske 2 milióny eur za kazdý den omeskania. 16 V rozhodnutí z 12. júla 2006 (dalej len "rozhodnutie z roku 2006"), ktorým sa stanovuje konecná výska pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft... rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení, sa Komisia domnievala, ze technická dokumentácia, ktorú Microsoft pripravil 20. júna 2006 a ktorá obsahovala informácie súvisiace s interoperabilitou, nebola dostatocne presná ani úplná (odôvodnenie 232 rozhodnutia z roku 2006). Ulozila teda Microsoftu penále vo výske 280,5 milióna eur z dôvodu, ze si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z clánku 5 písm. a) a c) rozhodnutia z roku 2004 v období od 16. decembra 2005 od 20. júna 2006. Okrem toho zvýsila penále, ktoré mohlo byt pôvodne podla rozhodnutia z roku 2005 ulozené, na 3 milióny eur za kazdý den od 31. júla 2006. 17 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. októbra 2006 napadol Microsoft rozhodnutie z roku 2006. 18 Rozsudkom zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia ([5]T-201/04, Zb. s. II-3601), Súd prvého stupna zrusil clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 a vo zvysnej casti zalobu zamietol. V prvom bode výroku uz citovaného rozsudku Microsoft/Komisia sa uvádza: "1. Clánok 7 rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. mája 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft... (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), sa zrusuje v rozsahu, v akom: -- nariaduje Microsoftu, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý musí zahrnat ustanovenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, do priestorov a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k 'zdrojovému kódu` príslusných produktov Microsoftu, -- vyzaduje, aby návrh na zavedenie tohto mechanizmu predvídal, ze vsetky náklady spojené s ustanovením splnomocnenca vrátane jeho odmenovania bude znásat Microsoft, -- vyhradzuje Komisii právo stanovit rozhodnutím taký mechanizmus, ako je uvedený v prvej a druhej zarázke vyssie." 19 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. októbra 2007 Microsoft zobral spät svoju zalobu, ktorú podal proti rozhodnutiu z roku 2006 (pozri bod 17 vyssie). Napadnuté rozhodnutie 20 V rozhodnutí K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti [Microsoft] rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) ([6]Ú. v. EÚ C 166, 2009, s. 20, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia ulozila Microsoftu penále vo výske 899 miliónov eur, pretoze si v období od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007 nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 21 Z odôvodnenia 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie sa týka výhradne povinnosti Microsoftu podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, podla ktorého je Microsoft povinný poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie za primeraných a nediskriminacných podmienok. Program protokolov pre servery pracovnej skupiny 22 Z odôvodnení 21 az 23 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Microsoft listom z 29. októbra 2004 predlozil Komisii dva návrhy zmluvy, ktorú chcel ponúknut svojim konkurentom v rámci "Work Group Server Protocol Program" (program protokolov pre servery pracovnej skupiny). Islo jednak o návrh zmluvy, ktorou mala byt poskytnutá licencia na práva dusevného vlastníctva k dotknutým protokolom, a jednak návrh zmluvy, ktorá sa týkala hodnotenia uvedených protokolov. 23 Listom zo 20. mája 2005 Microsoft v rámci pokracujúcej komunikácie s Komisiou predlozil týchto pät typov zmlúv (dalej len spolocne "zmluvy WSPP"): -- Microsoft Work Group Server Protocol Program License Agreement (All IP) for Development and Product Distribution (Work Group Server Operating System Software) [licencná zmluva (All IP) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov pre servery pracovnej skupiny v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva All IP")], -- Microsoft Communications Protocol Program Agreement for Evaluation of Technical Documentation (3-Day) [zmluva pre hodnotenie technickej dokumentácie v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft (3-dnová)], -- Microsoft Communications Protocol Program Agreement for Evaluation of Technical Documentation (30-Day) [zmluva pre hodnotenie technickej dokumentácie v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft (30-dnová)], -- Microsoft Work Group Server Protocol Program License Agreement (No Patents) for Development and Product Distribution (Work Group Server Operating System Software) [licencná zmluva (No Patents) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov pre servery pracovnej skupiny v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva No Patent")], -- Microsoft Work Group Server Protocol Program Patent Only License Agreement for Development and Product Distribution [licencná zmluva (Patent Only) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva Patent Only")] (odôvodnenia 32 a 33 napadnutého rozhodnutia). 24 Z odôvodnení 33, 37, 39, 40, 44, 57, 59, 66, 92 a 103 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Microsoft v rámci pokracujúcej komunikácie s Komisiou predlozil od 20. mája 2005 do 21. mája 2007 pocas jednotlivých vývojových stádií 13 znení zmlúv WSPP, ktoré obsahovali aj kompenzacné schémy. Kompenzacná schéma, ktorá bola predlozená 22. októbra 2007, predpokladala uzavretie zmluvy No Patent umoznujúcej prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a ich pouzitie za jednorazový poplatok 10000 eur. Okrem toho bolo mozné uzavriet aj licencnú zmluvu na patentované technológie za odplatu, ktorá sa vypocítala na základe cistého príjmu zmluvného partnera Microsoftu (odôvodnenie 102 napadnutého rozhodnutia). 25 Podla odôvodnenia 39 napadnutého rozhodnutia obsahovala verzia zmlúv WSPP, ktorú Microsoft predlozil Komisii 31. mája 2005, aj zásady posudzovania informácií súvisiacich s interoperabilitou (dalej len "zásady hodnotenia WSPP"), pripravené na základe rokovaní medzi zmluvnými stranami. Uvedenými zásadami sa má nezávislý splnomocnenec riadit nielen pri príprave poradných posudkov, ale aj ked sa na neho obráti zmluvný partner Microsoftu, aby rozhodol o primeranej povahe dotknutej odmeny, pricom jeho rozhodnutie môze byt vyhlásené za vykonatelné rozhodnutím High Court of Justice (England & Wales) (Spojené královstvo) (odôvodnenia 47 a 113 napadnutého rozhodnutia). Oznámenie o výhradách 26 Dna 1. marca 2007 Komisia adresovala Microsoftu oznámenie o výhradách (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). 27 Listom z 2. marca 2007 Microsoft vyzval Komisiu, aby mu oznámila konkrétne výsky odmeny, ktorú má podla nej pozadovat, aby sa jeho konanie povazovalo za splnenie si povinností vyplývajúcich z rozhodnutia z roku 2004. Listom z 8. marca 2007 Komisia odpovedala, ze jej neprinálezí stanovovat konkrétne výsky odmien, ale len sa ubezpecit, ze akékolvek odmeny, ktoré Microsoft ziada, sú primerané a nie sú diskriminacné v súlade s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 28 Microsoft odpovedal na oznámenie o výhradách listom z 23. apríla 2007. Dna 24. júla 2007 Komisia zaslala Microsoftu "opis skutocností", ktorého cielom bolo umoznit tomuto podniku vyjadrit sa ku skutocnostiam, ku ktorým doslo po predlození oznámenia o výhradách. Microsoft predlozil pripomienky 31. augusta 2007 (odôvodnenia 82, 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie splnenia si povinností stanovených v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 Kritériá posúdenia primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom 29 V odôvodnení 105 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, ze v súlade s odôvodnením 1003 rozhodnutia z roku 2004 odplata pozadovaná za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzívania musela pouzívatelom týchto informácii umoznit efektívne konkurovat v operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny Microsoft. Navyse podla odôvodnenia 1008 bodu ii) rozhodnutia z roku 2004 táto odmena nemôze odzrkadlovat strategický význam, ktorý pochádza zo sily Microsoftu na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny. 30 Za týchto okolností sa Komisia domnievala, ze primeranost v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 akejkolvek podmienky ulozenej zo strany Microsoftu, ktorá mohla potenciálne obmedzit prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a ich pouzívanie, znamenala, ze takáto podmienka musí byt nevyhnutná a primeraná s ohladom na oprávnené záujmy Microsoftu, ktoré mala chránit. Aby akákolvek odmena pozadovaná Microsoftom bola objektívne odôvodnená, musí odzrkadlovat len prípadnú skutocnú hodnotu dotknutých informácií, pricom akýkolvek strategický význam zalozený na moznosti, ze dané informácie umoznia spolupracovat s operacnými systémami Microsoft, musí byt vylúcený. Microsoftu prinálezí preukázat túto skutocnost (odôvodnenia 106 a 107 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia zistila, ze zásady hodnotenia WSPP (pozri bod 25 vyssie) boli v súlade s cielmi uvedenými v odôvodnení 1003 a odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004. Tieto zásady totiz jednak stanovovali, ze kompenzacná schéma musí pouzívatelom informácií súvisiacich s interoperabilitou umoznit efektívne konkurovat Microsoftu. Jednak z týchto zásad vyplývalo, ze na úcely posúdenia, ci majú informácie týkajúce sa interoperability skutocnú hodnotu, t. j. hodnotu, ktorá nespocíva v strategickom význame opísanom v bode 29 vyssie, treba najprv preskúmat, ci príslusné protokoly sú výtvormi Microsoftu, dalej posúdit, ci sú tieto výtvory inovatívne, a napokon zohladnit prieskum trhu s podobnými technológiami, pricom akýkolvek strategický význam vyplývajúci z prípadného dominantného postavenia musí byt vylúcený (odôvodnenia 117 a 118 napadnutého rozhodnutia). 32 Komisia tiez v odôvodneniach 119 a 158 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kritériá uvedené v bode 31 vyssie by mohla pouzit na posúdenie primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom. 33 Komisia navyse zdôraznila, ze jej posúdenie sa na obdobie konciace sa 21. októbra 2007 vykoná s odkazom na verziu zmlúv WSPP predlozenú 21. mája 2007 (pozri bod 24 vyssie). Kedze kompenzacná schéma, ktorá bola súcastou tejto verzie zmlúv WSPP, stanovovala nizsie odmeny nez tie, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich verziách, závery Komisie podla odôvodnenia 103 napadnutého rozhodnutia platili o to viac na dané starsie verzie. 34 Pokial ide o prvé kritérium, stanovené v bode 31 vyssie, Komisia uviedla, ze nebolo splnené, pretoze Microsoft sa odvolával na protokoly, ktoré boli volné (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). 35 Pokial ide o druhé kritérium, stanovené v odôvodnení 31 vyssie, Komisia zdôraznila, ze Microsoft nemal mat nárok na odmenu, ak by predmetné technológie neboli nové v tom zmysle, ze by boli súcastou stavu techniky, alebo ak by pre odborníka vyplývali zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Domnievala sa, ze kritériá zalozené na novosti a nevyplývaní zrejmým spôsobom zo stavu techniky boli vhodné, pretoze islo o dobre známe pojmy v oblasti dusevného vlastníctva (odôvodnenia 130 a 138 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti dospela k záveru, ze malé ciastkové zmeny a nepatrné zlepsenia by mali len zanedbatelnú hodnotu pre tých, ktorým sú informácie súvisiace s interoperabilitou urcené, a nebolo by ich mozné povazovat za inovatívne na úcely výkonu rozhodnutia z roku 2004 (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia v tejto súvislosti dodala, ze kedze Microsoft poukazoval na svoje patenty chrániace technológie týkajúce sa protokolov obsiahnutých v zverejnenej technickej dokumentácii, predbezne a na úcely napadnutého rozhodnutia predpokladala, ze tieto technológie boli inovatívne (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). 37 Pokial ide o tretie kritérium, stanovené v bode 31 vyssie, Komisia uviedla, ze chce overit, ci odmeny, ktoré Microsoft pozaduje, boli primerané vzhladom na trhovú hodnotu podobných technológií (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom - Vseobecný rámec 38 V odôvodneniach 159 az 164 napadnutého rozhodnutia Komisia zhrnula vseobecný rámec kompenzacnej schémy, ktorú navrhol Microsoft. 39 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze Microsoft navrhol v rámci zmlúv WSPP rôzne druhy prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou. V tejto súvislosti Microsoft ponúkal prístup k protokolom v piatich mozných scenároch v prípade sluzieb spolocného pouzívania súborov a tlaciarní, v sestnástich mozných scenároch pre sluzbu správy uzívatelov a skupín uzívatelov, ako aj prístup k sluzbe "general networking". 40 Prístup k informáciám o interoperabilite bolo mozné získat na základe styroch druhov zmlúv. 41 Po prvé zmluva No Patent umoznovala osobám, ktorým boli poskytnuté informácie súvisiace s interoperabilitou, vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny na základe technickej dokumentácie. 42 Po druhé podla zmluvy Patent Only Microsoft udelil licenciu na obsah patentov, ktoré podla neho chránili technológiu potrebnú na spoluprácu operacných systémov Windows pre osobné pocítace so servermi pre pracovné skupiny. 43 Po tretie v rámci zmluvy All IP Microsoft udelil licenciu nielen na obsah patentov, ktoré podla neho chránili technológiu potrebnú na spoluprácu operacných systémov Windows pre osobné pocítace so servermi pre pracovné skupiny, ale aj prístup k technickej dokumentácii a právo uvedenú dokumentáciu pouzívat. 44 Po stvrté podla zmluvy s názvom "Interface Definition Language Only" Microsoft udelil prístup k technickej dokumentácii týkajúcej sa týchto súborov a právo pouzívat túto dokumentáciu. 45 Z odôvodnenia 160 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Microsoft pre väcsinu scenárov pozadoval odmeny v závislosti od typu predpokladanej zmluvy a pri týchto odmenách vzdy stanovil ich minimálnu a maximálnu výsku. Taktiez boli pripravené odmeny pre prípady scenárov spojených podla sluzby, ako aj pre vsetky scenáre v rámci troch sluzieb uvedených v bode 39 vyssie. Pozadovaná odmena bola vyjadrená bud ako percentuálny podiel z cistých príjmov zmluvného partnera, ktorý dosiahol predajom produktov implementujúcich dotknuté protokoly, alebo ako pausálna suma za kazdý predaný server. 46 Napokon z odôvodnení 166, 167 a 297 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa zamerala na primeranú povahu odmeny pozadovanej Microsoftom za nepatentované technológie zahrnuté do technickej dokumentácie a zverejnené v rámci zmluvy No Patent. - Inovatívna povaha protokolov opísaných v technickej dokumentácii, ku ktorým Microsoft poskytuje prístup podla zmluvy No Patent 47 Podla odôvodnenia 169 napadnutého rozhodnutia Microsoft v dvoch správach predlozených Komisii 31. júla a 24. augusta 2006 uviedol, ze 173 protokolov obsahovalo nepatentované inovácie. 48 Microsoft sa svoj prístup snazil odôvodnit po prvé tým, ze dotknutú technológiu vyvinul sám alebo bola vyvinutá v jeho mene, po druhé, ze opísal problém, ktorý táto technológia riesi, po tretie predstavil technológie, ktoré boli súcastou stavu techniky, aby tak poukázal na inovatívnu povahu predmetného protokolu, a po stvrté presne ukázal, kde sa tieto inovácie nachádzajú v zmenenej technickej dokumentácii. 49 Z odôvodnení 62, 69 a 171 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze nezávislý splnomocnenec posúdil na ziadost Komisie prístup Microsoftu týkajúci sa nepatentovanej technológie, pricom sa opieral o metódu opísanú v bode 48 vyssie, a ze Komisia podala rovnakú ziadost specializovanej spolocnosti TAEUS týkajúcu sa scenárov nazvaných "File Replication Service", "Directory Replication Service" a "Network Access Protection". Správa spolocnosti TAEUS bola Komisii predlozená 15. decembra 2006 a správa nezávislého splnomocnenca 27. februára 2007. 50 Komisia uviedla, ze nezávislý splnomocnenec dospel k záveru, ze inovatívna bola len velmi malá cast materiálu, ktorý by si zasluhoval odmenu a ktorý vypracoval Microsoft v rámci technickej dokumentácie. Okrem toho spolocnost TAEUS dospela k záveru, ze v troch scenároch, ktoré skúmala, nebola inovatívna ziadna z 21 technológií, ktoré obsahovali (odôvodnenia 171 az 174 napadnutého rozhodnutia). Podla poznámky pod ciarou na strane 197 napadnutého rozhodnutia sa na týchto záveroch nic nezmenilo ani po odpovedi Microsoftu na oznámenie o výhradách, na základe ktorej boli vypracované dve správy nezávislého splnomocnenca a jedna spolocnosti TAEUS. 51 Komisia dospela k záveru, ze pokial ide o 173 technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré Microsoft povazoval za inovatívne, 166 z nich bolo súcastou stavu techniky alebo vyplývali pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky a 7 z týchto technológií bolo inovatívnych (odôvodnenia 175 a 219 napadnutého rozhodnutia). 52 Vsetkých 173 predmetných technológií je uvedených v tabulke pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, ktorá obsahuje strucný opis kazdej technológie, a pre väcsinu technológií je uvedený aj údaj o dátume ich vzniku, o výhodách, aké z nich podla Microsoftu vyplývajú, odkaz na spis predlozený Microsoftom, krátke zhodnotenie, odkaz na stav techniky a odkaz na zdroje, ktoré podla Komisie odôvodnujú posúdenie, aké mu dala, ako aj poznámky o stave techniky. Uvedené zdroje sa skladajú z dvoch správ nezávislého splnomocnenca z 3. marca a 8. júla 2007, ako aj z pripomienok European Committee for Interoperable Systems (ECIS) z 8. mája 2007 k odpovedi Microsoft na oznámenie o výhradách. 53 V odôvodneniach 187 az 218 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla svoj názor na inovatívnu povahu 8 technológií týkajúcich sa protokolov patriacich do scenára "Directory & Global Catalog Replication", pricom táto technológia bola súcastou sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov, a 11 technológií týkajúcich sa protokolov patriacich do scenára "File Replication Service", ktorá bola súcastou sluzby spolocného pouzívania súborov a tlaciarní. Okrem tvrdení týkajúcich sa technológie "File Staging" boli tvrdenia Microsoftu v prospech inovatívnej povahy týchto technológií Komisiou zamietnuté (odôvodnenie 219 napadnutého rozhodnutia). - Prieskum trhu s podobnými technológiami 54 V odôvodneniach 220 az 279 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla svoje posúdenie týkajúce sa prieskumu trhu s technológiami podobnými nepatentovaným technológiám zverejneným v rámci zmluvy No Patent. Podla tohto posúdenia podobné technológie bezodplatne ponúkajú tak Microsoft, ako aj iné podniky, takze z prieskumu trhu vyplýva, ze odmena, ktorú Microsoft pozaduje, nebola primeraná. Penále 55 Komisia v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dané rozhodnutie sa týkalo iba obdobia od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007. V odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze voci kompenzacnej schéme, ktorú Microsoft prijal 22. októbra 2007 (pozri bod 24 vyssie), nemá ziadne námietky, pokial ide o primeranost odmien v nej obsiahnutých. Komisia teda urcila konecnú výsku penále za toto obdobie na 899 miliónov eur (odôvodnenia 299 a 300 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 56 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. mája 2008 Microsoft podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 57 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. augusta 2008 podal Free Software Foundation Europe eV (dalej len "FSFE") návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 58 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. augusta 2008 podali návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie Software & Information Industry Association (dalej len "SIIA") a ECIS. 59 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2008 podali International Business Machines Corp. (dalej len "IBM) a Red Hat Inc. návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 60 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. augusta 2008 podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie Oracle Corp. 61 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. a 26. augusta 2008 podali The Computing Technology Industry Association, Inc., (dalej len "CompTIA") a Association for Competitive Technology, Inc., (dalej len "ACT") návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Microsoftu. 62 Uznesením z 20. novembra 2008 predseda siedmej komory Súdu prvého stupna týmto návrhom vyhovel. 63 Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 64 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 65 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a poskytli urcité informácie. 66 Microsoft navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne, aby zrusil penále alebo znízil jeho výsku, -- zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov, na náhradu trov konania. 67 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Microsoft na náhradu trov konania. 68 FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Microsoft na náhradu trov konania spojených s ich vedlajsím úcastníctvom. 69 CompTIA navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom. 70 ACT navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne, aby zrusil penále ulozené Microsoftu alebo znízil jeho výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom. Právny stav 71 Zo zalobných dôvodov predlozených Microsoftom sa prvý týka protiprávnej povahy ulozeného penále predtým, ako boli povinnosti, ktoré mu vyplývali z clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, dostatocne konkretizované, druhý sa týka chyby, ktorej sa dopustila Komisia pri rozhodnutí o neprimeranej povahe odmeny vztahujúcej sa na zmluvu No Patent, tretí sa týka chyby Komisie, pokial ide o kritériá uplatnované na posúdenie inovatívnej povahy technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré sú predmetom zmluvy No Patent, stvrtý sa týka protiprávnej povahy pouzívania správ nezávislého splnomocnenca, piaty sa týka porusenia práv na obhajobu a siesty neexistencie právneho základu na ulozenie penále, ako aj jeho prílis vysokej a neprimeranej výsky. 72 Navyse v rámci prvého, druhého, tretieho a siesteho zalobného dôvodu Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe ulozenia penále, hoci povinnosti, ktoré Microsoftu vyplývali z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, neboli konkretizované Tvrdenia úcastníkov konania 73 Microsoft na podporu svojho prvého zalobného dôvodu uvádza styri výhrady. 74 Po prvé Komisia porusila svoju povinnost stanovit v pozitívnom zmysle úkony, ktoré musí Microsoft vykonat, aby vyhovel clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, Komisia mohla v rozhodnutí z roku 2004 specifikovat výsku odmien, na ktoré mal Microsoft nárok. Pod pojmom "v primeranej výske" mozno totiz chápat rôznu výsku odmien. Týmto tvrdením sa nesnazí spochybnit zákonnost rozhodnutia z roku 2004 ani nepopiera moznost vykonat ustanovenia zahrnajúce neurcité právne konstrukcie, ale spochybnit právo ulozit penále za porusenie vyssie uvedených ustanovení predtým, ako budú specifikované povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. 75 S cielom spresnit tieto povinnosti predtým, nez im bol Microsoft podrobený, Komisia stanovila postup podla clánku 5 písm. d) toho istého rozhodnutia. Ako uz uviedla v oznámení o výhradách zaslaných Microsoftu v auguste 2000 a auguste 2003 a ako vyplýva z odôvodnenia 995 rozhodnutia z roku 2004, ak tieto Microsoftom navrhnuté opatrenia nebudú uspokojivé, ulozí potrebné opatrenia svojím rozhodnutím. Komisia vsak neustále odmietala konkretizovat to, co povazovala za "primeranú odplatu", hoci podla záväzkov, ktoré na seba prebrala podla clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, bola povinná Microsoftu ulozit pozitívne specifikované podmienky prostredníctvom rozhodnutia. Kedze zo zásad hodnotenia WSPP vyplývajú len vseobecné usmernenia, ktoré nevedú k specifickej výske odmien, nemozno ich povazovat za dostatocné na tento úcel. Tvrdenia týkajúce sa neexistencie skutocnej hodnoty a toho, ze informácie súvisiace s interoperabilitou boli v tom case poskytované bezodplatne, neboli skutkovo podlozené a k ich nedôveryhodnosti navyse prispievalo to, ze boli uzatvárané licencné zmluvy v rámci kompenzacnej schémy Microsoftu. 76 Po druhé Microsoft tvrdí, ze Komisia sa svojím konaní dopustila porusenia clánku 24 nariadenia c. 1/2003, pretoze penále, ktorého cielom je prinút osobu k urcitému správaniu, mozno ulozit, len ak sú povinnosti tejto osoby presne vymedzené, v opacnom prípade takým ulozením penále dôjde k poruseniu základných práv. V tomto prípade sa Komisia, ktorá, ako tvrdí zalobca, nebola oprávnená zacat konanie podla clánku 24 nariadenia c. 1/2003, ak presne nevedela, co mal Microsoft vykonat, aby si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z rozhodnutia z roku 2004, mohla obrátit na nezávislého splnomocnenca, aby do pozadovanej miery spresnil povinnosti Microsoftu. 77 Po tretie Microsoft, ktorý podporuje CompTIA, zdôraznil, ze Komisia tým, ze ulozila penále este pred specifikovaním povinnosti Microsoftu v potrebnom rozsahu, porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti CompTIA tvrdí, ze zaloba Komisie nie je transparentná, objektívna ani spravodlivá a ze penále bolo vzhladom na okolnosti prejednávanej veci svojvolné a neprimerané. CompTIA tvrdí, ze Komisia svojím konaním spôsobila riziko a neistotu, ktoré na úkor spotrebitelov povedú k zániku dôvodov na prínos inovácií. 78 Napokon po stvrté Microsoft tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla prijat rozhodnutie, ktoré by mohlo byt preskúmané súdom, a odmietla stanovit povinnosti vyplývajúce z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 v súvislosti s výskou odmien, nútila Microsoft, aby splnil jej ziadosti o znízenie odmien pre vsetky zmluvy WSPP bez toho, aby zákonnost dotknutých ziadostí mohol napadnút pred súdom. Takto bol Microsoft pripravený o právo na úcinnú súdnu ochranu pred posúdeniami vykonanými Komisiou, ktoré boli stále len "predbezné". Okrem toho, aj keby Microsoft odmietol prehodnotit svoje návrhy a aj keby podal zalobu o zodpovednost alebo zalobu o necinnost, tieto úkony by neviedli k rozhodnutiu Komisie, ktorým by definovala primeranú výsku odmeny. 79 Microsoft tieto tvrdenia opakovane uvádzal v priebehu správneho konania, pricom mu na ne vôbec nebolo odpovedané, a to ani v napadnutom rozhodnutí, v ktorom teda tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu. 80 ACT tvrdí, ze Microsoft zaviedol najvhodnejsie metódy, pomocou ktorých mali byt vymedzené jeho povinnosti v súlade s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, zatial co Komisia iba odmietla výsledky vysetrovaní, ktoré sa týchto metód týkali, bez toho, aby poskytla Microsoftu vysvetlenia, ktoré potreboval na splnenie si povinností. Okrem toho Komisia poziadala o informácie len podniky, ktoré vstúpili do konania na jej podporu. 81 Komisia a úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu a dodávajú, ze Microsoft sa s ohladom na definíciu svojich povinností nemôze v rámci tejto zaloby odvolávat na údajnú nepresnost v rozhodnutí z roku 2004. Posúdenie Vseobecným súdom 82 Hned na úvod treba zamietnut argumentáciu Komisie týkajúcu sa toho, ze Microsoft chce napadnút zákonnost rozhodnutia z roku 2004. Ako totiz vyplýva z písomných vyjadrení predlozených Microsoftom, jeho tvrdenia sa nezakladajú na údajnej nezákonnosti clánku 5 písm. a) tohto rozhodnutia, ale na tom, ze Komisia údajne nemohla ulozit trest za porusenie dotknutých ustanovení bez toho, aby predtým svojím rozhodnutím, ktoré je mozné napadnút opravným prostriedkom, stanovila výsku odmeny, ktorú povazovala za primeranú. Táto otázka sa zjavne týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo ulozené penále. 83 Dalej treba pripomenút, ako vyplýva z odôvodnenia 280 napadnutého rozhodnutia, ze dotknuté penále bolo ulozené z dôvodu, ze Microsoft v rozpore s povinnostou stanovenou v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 neposkytol prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, na ktoré sa vztahuje zmluva No Patent, ani nepovolil ich pouzitie za "primeraných podmienok". 84 Pokial ide o clánok 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, treba poznamenat, ze pouzitie neurcitých právnych konstrukcií pri formulovaní pravidiel, ktorých porusenie spôsobí vznik obcianskoprávnej, správnej alebo dokonca trestnej zodpovednosti ich porusitela, nepovedie k nemoznosti ulozit zákonom stanovené nápravné opatrenia, ak sa právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby pomocou jeho výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, dozvediet, aké konania alebo opomenutia zakladajú takúto jeho zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, [7]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 50, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 39). 85 V tejto súvislosti, v súlade s ustálenou judikatúrou (uznesenie Súdneho dvora z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, [8]C-497/99 P, Zb. s. I-5333, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Eurofer/Komisia, [9]T-136/94, Zb. s. II-263, bod 271, a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [10]T-271/03, Zb. s. II-477, bod 252), výrok rozhodnutia z roku 2004 treba chápat a vykladat v súlade s odôvodnením daného rozhodnutia. Z odôvodnenia 1003 tohto rozhodnutia vyplýva, ze jeho cielom je zabezpecit, aby konkurenti Microsoftu mohli pomocou implementovania sprístupnených specifikácií vyvíjat produkty, ktoré umoznujú interoperabilitu so struktúrou domény systému Windows natívne podporovanou v dominantnom operacnom systéme Windows pre osobné pocítace, a teda aby boli schopní efektívne konkurovat v oblasti operacných systémov pre servery pracovnej skupiny Microsoft. Navyse v odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004 sa uvádza, ze akékolvek odmena, ktorú môze Microsoft pozadovat ako protihodnotu za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, nemôze odzrkadlovat strategický význam, ktorý vyplýva zo sily Microsoftu na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny. 86 V tejto súvislosti po rokovaní s Komisiou (odôvodnenia 39, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia) Microsoft zaclenil v máji 2005 zásady hodnotenia WSPP do dohôd WSPP. V clánku 7.5 zmluvy No Patent (v znení z 21. mája 2007) teda Microsoft vyhlásil, ze pri príprave tabulky svojich odmien uplatnil tieto zásady hodnotenia, a uviedol, ze podla clánku 7.7 písm. d) tej istej zmluvy majú nezávislý splnomocnenec a High Court of Justice právomoc vyvodit voci nemu dôsledky, ak by porusil tieto zásady hodnotenia. 87 Pokial ide o obsah zásad hodnotenia WSPP, ktoré boli znázornené v bode 31 vyssie, treba konstatovat, ze upravujú kumulatívne a dostatocne presné kritériá, na základe ktorých Microsoft dokáze posúdit, ci urcitá technológia zahrna skutocnú hodnotu, ktorá je odlisná od jej strategického významu, ako bolo opísané v odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004, ako aj v uvedených zásadách hodnotenia. Navyse neexistuje nic, na základe coho by bolo mozné sa domnievat, ze tieto princípy hodnotenia zalozené na clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 môze uplatnit nezávislý splnomocnenec a High Court of Justice, ale uz nestacia Microsoftu, aby sa správal v súlade s týmto ustanovením, ani Komisii na výkon jej úloh dohladu nad týmto správaním. 88 Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená ulozit Microsoftu penále za neplnenie si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, kedze toto ustanovenie splnalo podmienky uvedené v bode 84 vyssie. 89 Treba dodat, ze Komisia v liste z 18. apríla 2005 Microsoftu zdôraznila, ze akákolvek odmena musí byt pausálna, a nie proporcionálna k príjmom z predaja produktov predávaných konkurentmi Microsoftu. Navyse, ako zdôraznuje SIIA, na tlacovej konferencii z 1. marca 2007, ktorej zápis sa nachádza na internetovej stránke Microsoftu, M. B., zastávajúci funkciu Senior Vice President, General Counsel and Corporate Secretary Microsoftu, uviedol, ze zásady hodnotenia WSPP boli "velmi jasné", napriek tomu, ze boli do urcitej miery zlozité. 90 Argumentácia Microsoftu, ze sama Komisia mala prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je mozné napadnút na súde, stanovit primeranú výsku odmeny predtým, nez mohla ulozit penále, je tiez neopodstatnená. 91 Ako totiz vyplýva z bodu 84 vyssie, pouzitie neurcitých právnych konstrukcií v urcitom ustanovení nebráni urceniu zodpovednosti porusitela. Ako zdôraznuje Komisia, keby to tak nebolo, porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ, v ktorých samotných sú pouzité neurcité právne konstrukcie, ako je skreslovanie hospodárskej sútaze alebo "zneuzívanie" dominantného postavenia, by nemohlo mat za následok ulozenie pokuty, ak by predtým nebolo prijaté rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. 92 Na rozdiel od tvrdení Microsoftu (pozri bod 75 vyssie) bolo cielom clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 len prinútit podnik, aby prijal opatrenia s cielom dodrzat svoje záväzky uvedené v písmenách a) az c) toho istého ustanovenia a aby o opatreniach, ktoré plánuje prijat, informoval Komisiu. Tento clánok teda stanovuje poziadavku, ktorá, ako to z neho samotného vyplýva, smeruje k tomu, aby sa Komisii pred uplynutím 120-dnovej lehoty stanovenej v písmene a) umoznilo posúdit opatrenia, ktoré sa Microsoft zaväzuje prijat s cielom skoncit porusovanie. Z clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004, a uz vôbec nie z odôvodnenia 995, nevyplýva, ze by sa Komisia akýmkolvek spôsobom zaviazala, ze rozhodnutím stanoví výsku primeranej odmeny skôr, nez ulozí penále. 93 V tejto súvislosti treba dodat, ze penále ulozené podla napadnutého rozhodnutia sa vztahuje na obdobie od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007. Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 101 rozhodnutia z roku 2005 a z odôvodnenia 232 rozhodnutia z roku 2006 (pozri body 15 a 16 vyssie), Microsoft dokonca do 20. júna 2006 ani nepredlozil presné a úplné znenie informácií súvisiacich s interoperabilitou, takze aj keby Komisia povazovala za vhodné stanovit primeranú výsku odmeny, nepodarilo by sa jej to uskutocnit. 94 Okrem toho rozlisovanie medzi penále a pokutou, o ktoré sa Microsoft snazí (pozri bod 76 vyssie), nie je na úcely posúdenia tohto zalobného dôvodu relevantné. Na jednej strane sú totiz pokuta ulozená podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a konecné penále, ktoré je sporné v prejednávanej veci a ktoré bolo ulozené podla clánku 24 ods. 2 toho istého nariadenia, dôsledkami porusenia clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ (pokuta) a rozhodnutia, ktorým sa prikazuje skoncit predmetné porusenie a prípadne sa ukladajú opatrenia zaväzujúce na urcité správanie (penále). Na druhej strane sa pokuta aj penále týkajú správania podniku, ku ktorému doslo v minulosti, a musia mat odstrasujúci úcinok, aby sa zabránilo opakovaniu porusenia alebo pokracovaniu v porusení. Vzhladom na túto zhodu vlastností s cielmi neexistuje nic, co by odôvodnovalo rozlisovanie na úrovni spresnenia toho, co podnik musí alebo nesmie vykonat, aby sa správal v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze predtým, ako voci nemu dôjde k prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty alebo rozhodnutia o ulození konecného penále. 95 Microsoft má navyse pravdu, ked tvrdí, ze pod pojem "primeraná výska odmeny" môzu spadat jej rôzne výsky. Toto posúdenie vsak len potvrdzuje oprávnenost tvrdení Komisie, ze jej povinnostou nie je stanovit urcitú výsku odmien spomedzi viacerých, ktoré sa povazujú za primerané v zmysle rozhodnutia z roku 2004, a nanútit ju Microsoftu. Hoci Komisia, samozrejme, má právomoc konstatovat porusenie a nariadit dotknutým úcastníkom skoncit toto porusenie, neprinálezí jej nanútit im svoj výber spomedzi rôznych mozností správania sa, ktoré sú v súlade so zmluvou, ani prijat rozhodnutie ukladajúce opatrenia správania, ako je rozhodnutie z roku 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [11]T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 52). Z toho vyplýva, ze ak si podnik zvolil jednu z týchto mozností, Komisia nemôze konstatovat porusenie alebo ulozit penále len preto, ze by dala prednost inej moznosti. Microsoftu teda prinálezí udelit práva prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a poskytnút právo na ich pouzívanie za primeranú výsku odmeny v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, pricom Komisia nemôze ulozit penále, ak by sa domnievala, ze táto výska odmeny je primeraná, ale ze mala byt navrhnutá "este primeranejsia výska". 96 Vzhladom na tieto skutocnosti treba odmietnut tvrdenia Microsoftu zalozené na údajnom porusení zásady riadnej správy vecí verejných (pozri odôvodnenie 77 vyssie). 97 Napokon, ani tvrdenie Microsoftu zalozené na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu nemôze uspiet. V tomto ohlade stací uviest, ze v prejednávanom konaní Microsoft napáda posúdenie Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy predmetných technológií a v dôsledku toho aj jej posúdenie týkajúce sa primeranej výsky odmeny, ktorú môze pozadovat. Výhrada Microsoftu spocíva v podstate v tom, ze toto jej posúdenie by mohol napadnút skôr, ak by Komisia svojím rozhodnutím stanovila primeranú výsku odmeny. Ak by vsak Microsoft chcel tak konat, mohol namiesto vedenia zdlhavých rokovaní s Komisiou a postupného znizovania pozadovaných odmien najskôr co najrýchlejsie oznámit presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou a neskôr prijat s konecnou platnostou výsky odmien, ktoré povazoval za primerané. V takom prípade, ak by sa Komisia domnievala, ze výska predmetných odmien nebola primeraná, prijala by skôr také rozhodnutie, ako je napadnuté rozhodnutie v tejto veci. Právo na úcinnú súdnu ochranu Microsoftu teda v ziadnom prípade nebolo ovplyvnené. 98 Takisto tá cast tohto zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia z dôvodu, ze Komisia sa nevyjadrila k tvrdeniam, ktoré boli uvedené aj v priebehu správneho konania, musí byt zamietnutá. 99 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré sa vyzaduje podla clánku 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., [12]C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 93). 100 Ako vyplýva z predchádzajúceho posúdenia, právne predpisy upravujúce dotknutú oblast vôbec nebránia ulozeniu penále, hoci Komisia predtým nestanovila výsku odmeny, ktorú povazuje za primeranú v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Za týchto podmienok si Komisia splní povinnost odôvodnenia, ked jasne a jednoznacne uvedie dôvody, pre ktoré výska odmeny pozadovanej Microsoftom nebola primeraná, pricom odôvodnenie, ktoré by sa konkrétne týkalo moznosti ulozit penále bez predchádzajúceho urcenia primeranej výsky odmeny Komisiou, nie je na tento úcel potrebné. 101 V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa dopustila Komisia pri rozhodnutí o neprimeranej povahe výsky odmeny vztahujúcej sa na zmluvu No Patent Tvrdenia úcastníkov konania 102 Vzhladom na neurcitú povahu konceptu primeranej náhrady a na to, ze Komisia odmieta spresnit povinnosti Microsoftu, sa tento podnik rozhodol vytvorit mechanizmus, pomocou ktorého mohol vyjednávat odmeny s prípadnými záujemcami o licencie a podliehat kontrolnej právomoci nezávislého splnomocnenca. Okrem toho na základe ziadosti Komisie sa Microsoft rozhodol zaviest este nizsie odmeny, nez navrhla spolocnost PricewaterhouseCoopers, ktorá je medzinárodne uznávanou znaleckou spolocnostou, ktoré sa zakladali na posúdení hodnoty technológií oprávnene povazovaných za porovnatelné podla medzinárodne uznávaných pravidiel. Ako vsak bolo vseobecne známe, tieto sadzby slúzili iba ako východiskový bod na rokovania s potenciálnymi zmluvnými partnermi, pricom v prípade nemoznosti dosiahnut dohodu bolo mozné obrátit sa na nezávislého splnomocnenca, aby stanovil primeranú odmenu podla zásad hodnotenia WSPP. Aj keby Komisia nesúhlasila s posúdením externých odborníkov, ktorých Microsoft v dobrej viere poveril v snahe vyhoviet rozhodnutiu z roku 2004, nemozno súhlasit s tvrdením, ze Microsoft uplatnoval neprimeranú výsky odmeny, a uz vôbec nie diskriminacnú, pretoze ziadny z jeho zmluvných partnerov nepovazoval za potrebné obrátit sa na nezávislého splnomocnenca, a to ani pocas rokovaní, hoci pozícia Microsoftu bola oslabená z dôvodu hrozby velmi vysokého penále. Ako tvrdí zalobca, zavedením tohto sporového mechanizmu uzatvárania zmluvy s Microsoftom sa v kazdom prípade zabezpecí, ze akákolvek napokon poskytnutá odmena bude primeraná, pretoze bude v súlade so zásadami hodnotenia WSPP uplatnovanými týmto splnomocnencom. 103 Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze dôvodom, preco niektoré spolocnosti vôbec nerokovali s Microsoftom ani sa neobrátili na nezávislého splnomocnenca, nebola neprimeraná výska odmeny, ktorú Microsoft navrhoval, ale to, ze nesúhlasili s tvrdením zalozeným na tom, ze dotknuté protokoly neobsahovali dostatok inovácií. 104 Microsoft tiez odmietol tvrdenia, ze podniky, ktoré by uzavreli licencné zmluvy, by zaplatili za strategický význam dotknutých technológií a neboli by konkurentmi Microsoftu, ako vecne nesprávne. 105 Okolnost, ze zmluvy uzavreté s Microsoftom sa týkajú zmluvy All IP, je údajne nepodstatná, pretoze z toho nevyplýva, ze by odmeny navrhované za uzatvorenie zmlúv No Patent boli neprimerané, hoci technická dokumentácia bola v oboch prípadoch totozná. 106 Microsoft tieto tvrdenia opakovane uvádzal v priebehu správneho konania, pricom mu na ne vôbec nebolo odpovedané, a to ani v napadnutom rozhodnutí, v ktorom teda tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu. 107 Vzhladom na odmietanie Komisie stanovit výsky odmien, ktoré by povazovala za primerané, sa Microsoft navyse zaviazal pouzit so spätnou úcinnostou, ku dnu prijatia rozhodnutia z roku 2004, akúkolvek výsku odmeny, ktorá by bola na základe rokovaní s Komisiou stanovená ako primeraná, takze prípadní nadobúdatelia licencií si mohli byt istí, ze napokon zaplatia len primeranú cenu. Tvrdenie Komisie týkajúce sa odstrasujúceho úcinku výsky odmien, ktoré síce boli len navrhované, ale neboli Microsoftom "uplatnované", bola podla zalobcu len dôkazmi nepodlozenou domnienkou. 108 Ak by Komisia prikladala taký význam tomu, aby si prípadní nadobúdatelia licencií mohli presne spocítat svoje náklady, mala namiesto stanovenia arbitrázneho mechanizmu prijat rozhodnutie, ktorým by urcila maximálnu výsku primeraných odmien. 109 CompTIA podporuje Microsoft v tvrdení, ze výsledok rokovaní so subjektmi, ktoré nie sú spojené s Microsoftom, bol najspolahlivejsím ukazovatelom primeranej povahy predmetnej výsky odmien. Pritom v danom case uz styri podniky dobrovolne uzavreli zmluvy o prístupe k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, a to za cenu, ktorá bola este vyssia nez tá, ktorú Komisia povazovala za neprimeranú, co je okolnost, na ktorú pri príprave teoretických a abstraktných hodnotení nemozno neprihliadnut. Okrem toho sa podla CompTIA nedalo v stádiu rokovaní zistit, ci dotknuté podniky chceli vyvíjat konkurencné technológie k technológii Microsoftu, pricom táto otázka je s ohladom na rozhodnutie z roku 2004 irelevantná. 110 Microsoft dodáva, ze rozhodnutie z roku 2004 mu nebráni pozadovat odmeny vypocítané proporcionálne z príjmov dosiahnutých nadobúdatelmi licencií, ani sa od neho nevyzaduje prispôsobit sa obchodnému modelu kazdého z jeho prípadných zmluvných partnerov. 111 Napokon tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zmluva No Patent napriek svojmu názvu umoznovala dotknutým osobám vyuzívat technológie patentované Microsoftom. Ak sa Komisia domnieva, ze slub Microsoftu, ze si nebude uplatnovat ziadne práva vyplývajúce z patentov, nemá pozadovaný efekt, mala to jasne vyjadrit v rámci tohto konania. 112 Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 113 Hned na úvod treba zamietnut tvrdenie Microsoftu zalozené na tom, ze výska odmien pozadovaných pocas obdobia, na ktoré sa vztahovalo napadnuté rozhodnutie, predstavovala len návrhy ako podklad rokovaní, v ktorých sa napokon dospelo k primeraným cenám. Cielom clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 bolo nielen prinútit Microsoft zacat rokovania s kazdým podnikom, ktorý chce vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ale aj prinútit ho, aby takému podniku sprístupnil informácie súvisiace s interoperabilitou a povolil ich pouzitie na tento úcel za primeraných a nediskriminacných podmienok. 114 Z toho vyplýva, ze Microsoft bol z vlastného podnetu povinný navrhnút také podmienky v lehote 120 dní, ktorá mu vyplývala z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. V tejto súvislosti skutocnost, ze výska odmien navrhnutých Microsoftom pocas obdobia, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie, je nizsia, nez vo svojej správe z 23. apríla 2007 navrhla PricewaterhouseCoopers, je nepodstatná, a to najmä preto, ze táto správa neobsahovala analýzu inovatívnej povahy predmetných technológií. Navyse co sa týka neexistencie konceptu primeranej náhrady a povinností Komisie v tejto súvislosti, treba pripomenút úvahy uvedené bodoch 84 az 95 vyssie. 115 S tvrdením Microsoftu, ze zavedenie mechanizmu nezávislého splnomocnenca s jeho súhlasom zabezpecí, ze akákolvek napokon poskytnutá odmena bude primeraná, pretoze bude v súlade so zásadami hodnotenia WSPP uplatnovanými týmto splnomocnencom, nemozno súhlasit. Ako bolo zdôraznené v bodoch 113 a 114 vyssie, povinnost ulozená Microsoftu v rozhodnutí z roku 2004 totiz spocívala v sprístupnení informácií súvisiacich s interoperabilitou a povolenia ich pouzitia za primeraných a nediskriminacných podmienok z vlastného podnetu. Za týchto podmienok sa existencia arbitrázneho mechanizmu zvereného nezávislému splnomocnencovi nanajvýs snazí zmiernit následky prípadného pokracovania podniku s dominantným postavením v zneuzívajúcom správaní s cielom rýchlo rozhodnút akékolvek spory a predovsetkým vyuzitím vysokej miery vedomostí v tejto oblasti. Zavedenie takého mechanizmu vsak nemôze zarucit opätovné nastolenie hospodárskej sútaze, aká by existovala, keby Microsoft z vlastného podnetu navrhol prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou za primeraných podmienok. Toto konstatovanie je relevantné tým viac v súvislosti s trhmi, ktoré sa rýchlo sa menia a podliehajú vývoju produktov, o aké ide v tejto veci, ktorých fixné náklady sú velmi vysoké a dotknuté osoby si ich musia dokázat vopred vypocítat. Navyse, ako uviedla Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, bez toho, aby to Microsoft poprel, informácie súvisiace s interoperabilitou bolo mozné povazovat za zverejnené v presnom a úplnom znení v tom zmysle, ze sa dali pouzit na vývoj dalsieho softvérového produktu, az 23. novembra 2006. Z toho vyplýva, ze samotný základ úlohy nezávislého splnomocnenca ako rozhodcu primeranej povahy cien, ktoré navrhoval Microsoft, bol vázne ohrozený, teda aspon do tohto dátumu. Existencia mechanizmu rozhodcu, ktorý bol zavedený az po uzavretí zmluvy No Patent, teda nemozno povazovat za skutocnost, ktorá by mohla úplne odstránit dôsledky vyplývajúce z nedodrzania povinností ulozených podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 116 To isté platí aj vzhladom na ustanovenie o "zrýchlenom konaní na riesenie sporov" obsiahnuté vo verziách zmlúv na hodnotenie technickej dokumentácie z októbra 2005 a februára 2006 (pozri bod 23 vyssie), na ktoré sa odkazuje v poznámke pod ciarou na strane 136 napadnutého rozhodnutia. Ako totiz vyplýva z jeho znenia, ktoré je podla Microsoftu formulované zhodne s verziami z februára 2007, v prípade nedosiahnutia dohody medzi Microsoftom a prípadným nadobúdatelom licencie o súlade pozadovaných cien alebo zaradenia technológií so zásadami hodnotenia WSPP, ako aj prípadne urcitého ustanovenia WSPP musí nadobúdatel licencie Microsoftu oznámit písomne dôvody, pre ktoré si myslí, ze Microsoft si nesplnil povinnosti. Ak nedôjde k dohode do pätnástich pracovných dní, prípadný nadobúdatel licencie sa môze obrátit na nezávislého splnomocnenca, ktorý je oprávnený vyjadrit svoj názor v súvislosti s touto otázkou. V takom prípade bol Microsoft povinný oznámit písomne do dvoch týzdnov dôvody, preco povazuje cenu alebo urcité ustanovenie sa odôvodnené. 117 Z ustanovenia o "zrýchlenom konaní na riesenie sporov" jasne vyplýva, ze mechanizmus, ktorý je v nom upravený, nedáva nezávislému splnomocnencovi právomoc na základe kontroly ex ante s cielom uzatvárania budúcej zmluvy WSPP stanovit výsku odmien v súlade so zásadami hodnotenia WSPP, ale iba moznost vyjadrit sa v tejto súvislosti, pricom Microsoft môze na svojom postoji trvat, ak uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Preto, dokonca aj odhliadnuc od skutocnosti, ze Microsoft bol podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 povinný z vlastného podnetu navrhnút primerané a nediskriminacné podmienky, treba konstatovat, ze dotknutý mechanizmus nedokázal zarucit výsledok, ktorý by bol rovnocenný s výsledkom sledovaným daným ustanovením. 118 Navyse okolnost, ze Microsoft sa zaviazal so spätnou úcinnostou uplatnovat výsku odmien, s ktorou bude Komisia súhlasit ako s primeranou, nemá vplyv na skutocnost, ze pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, t. j. po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, Microsoft tieto odmeny stále nenavrhol podnikom, ktoré chcú vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 119 Okrem toho skutocnost, ze niektoré podniky uzavreli zmluvy s Microsoftom za odmenu, ktorú pozadoval, bez toho, aby sa obrátili na nezávislého splnomocnenca, nestací na spochybnenie správnosti dôvodov uvedených v odôvodneniach 165 az 219 napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa inovatívnej povahy dotknutých technológií. Po prvé, ako pripústa Microsoft, sú totiz predmetné zmluvy typu All IP, co znamená, ze sa tiez týkajú patentovaných technológií Microsoftu, ktorých inovatívnu povahu Komisia nespochybnila. Hoci teda skutocnost, ze zmluvy dotknuté v tejto veci sú typu All IP, nepreukazuje, ze odmeny pozadované Microsoftom v rámci zmluvy No Patent sú neprimerané, nevyplýva z toho ani opak. Po druhé za predpokladu, ze zodpovedné osoby týchto podnikov boli presvedcené o inovatívnej povahe predmetných technológií, klúcovou otázkou zostáva, ci analýza Komisie v tomto ohlade je objektívne v súlade s pravidlami platnými v prejednávanej veci, co bude preskúmané v rámci posúdenia tretieho zalobného dôvodu. 120 Je tiez dôlezité si uvedomit, ze ak rozhodnutie z roku 2004 nebráni Microsoftu pozadovat odmeny vypocítané proporcionálne z príjmov dosiahnutých nadobúdatelmi licencií, mozno také odmeny pozadovat, len ak sa vztahujú na inú hodnotu nez strategický význam predmetných technológií [pozri odôvodnenie 1008 bod ii) rozhodnutia z roku 2004]. Práve tohto posledného aspektu sa týka posúdenie vykonané Komisiou v rámci napadnutého rozhodnutia. Navyse treba konstatovat, ze okrem povinnosti poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou za nediskriminacných podmienok je rozhodnutie z roku 2004 neutrálne z pohladu moznosti kazdého z prípadných zmluvných partnerov Microsoftu, pokial ide o moznost uzavriet zmluvu podla svojho obchodného modelu. To platí tým skôr v prípade napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze správanie Microsoftu sa posudzuje vzhladom na inovatívnu povahu predmetných technológií, a nie na moznost kazdého z prípadných zmluvných partnerov uzavriet s Microsoftom zmluvu podla obchodného modelu svojho podniku. Tvrdenia Microsoftu zhrnuté v bode 110 vyssie treba preto zamietnut ako neúcinné. 121 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze zmluva No Patent umoznuje dotknutým osobám vyuzívat patentované technológie, stací uviest, ze podla clánku 1.14 danej zmluvy pod pojem "Microsoft licensed intellectual property" spadá aj "know-how", priemyselné tajomstvo, obchodné tajomstvo, dôverné informácie a autorské práva, s výslovným vylúcením akéhokolvek práva chráneného patentom alebo obsahom patentovej prihlásky. Pokial ide o jednostranný záväzok Microsoftu, ze nebude uplatnovat ziadne práva spojené s patentmi, treba súhlasit s Komisiou, ze tento záväzok bol prijatý az24. októbra 2007, t. j. po skoncení obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Navyse, ako uznal Microsoft vo svojej odpovedi na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania, tento slub sa vztahuje len na distribúciu na nekomercné úcely, ale nie na vývojárov softvéru "open source", ktorí ho vyvíjajú v rámci podnikatelskej cinnosti. Napokon treba konstatovat, ze prípadné zverejnenie informácií týkajúcich sa technológií chránených patentom, konkrétne iných technológií nez uvedených v prílohe napadnutého rozhodnutia, v rámci zmluvy No Patent neznamená, ze zmluvný partner Microsoftu má právo ich pouzit tak, ze porusí predmetné patenty. Ako uvádza Komisia, tieto informácie sú totiz verejne prístupné v priznanom patente, lenze to neznamená, ze vývojár ich môze pouzit. Za týchto okolností a vzhladom na rozdiel medzi patentovanými a nepatentovanými informáciami súvisiacimi s interoperabilitou (pozri odôvodnenia 161 az 164 napadnutého rozhodnutia) sa nemozno domnievat, ze zmluva No Patent priznáva zmluvným partnerom Microsoftu právo implementovat patentované technológie, o ktorých navyse vyhlasujú, ze ich na vývoj operacných systémov pre servery pracovnej skupiny nepotrebujú. 122 Pokial ide o výhradu Microsoftu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení, treba konstatovat, ze ako uviedla Komisia v odôvodneniach 122 az 127 a 273 az 278 napadnutého rozhodnutia, odpovedala na tvrdenia zalozené na uzavretí dohôd s niektorými subjektmi. Navyse, hoci Microsoft v priebehu správneho konania tvrdil, ze bol vzdy pripravený rokovat o cenách uvedených v jeho kompenzacných schémach, z odôvodnenia 116 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze zásady hodnotenia WSPP mali byt dodrziavané vo vztahu k akejkolvek odmene "navrhnutej a/alebo stanovenej Microsoftom". Z uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze odmena dodrziavajúca predmetné zásady mohla prípadne vzíst z rokovaní s Microsoftom, je podla toho istého odôvodnenia vo vztahu k splneniu si povinností ulozených clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 irelevantná. Túto výhradu treba preto zamietnut, rovnako ako celý druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa Komisia dopustila, pokial ide o kritériá uplatnované na posúdenie inovatívnej povahy technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré sú predmetom zmluvy No Patent Tvrdenia úcastníkov konania 123 Microsoft pripomína, ze Komisia neprihliadla na hodnotu patentovaných inovácií, ktoré boli opísané v zmluve No Patent, a dodáva, ze uplatnením kritéria patentovatelnosti na posúdenie inovatívnej povahy nepatentovaných technológií doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Navyse napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. 124 Podla Microsoftu je tento zalobný dôvod úcinný, pretoze nesúhlasí s tým, ze preskúmanie Komisie týkajúce sa tretieho kritéria zásad hodnotenia WSPP bolo správne. Toto posúdenie sa totiz zakladalo na nesprávanom pochopení pojmu inovatívnost, co je okolnost, ktorá má nutne vplyv na volbu technológií povazovaných za porovnatelné. CompTIA zdôraznuje, ze technológie, ktoré Komisia povazovala za porovnatelné, sa vztahujú na iný obchodný model, nez ktorý uplatnuje Microsoft, takze prieskum trhu vykonaný Komisiou je nesprávny. 125 Základ postoja, podla ktorého má Microsoft nárok na odmenu len za nové technológie, ktoré nevyplývajú zrejmým spôsobom v zmysle patentového práva, nevyplýva z rozhodnutia z roku 2004, zo zásad hodnotenia WSPP ani zo vseobecne platného práva. Microsoft nesúhlasil s tým, ze by uplatnenie uvedených kritérií danou institúciou alebo nezávislým splnomocnencom bolo v tomto prípade primerané. Microsoft, podporovaný podnikmi CompTIA a ACT, totiz pripomína, ze obchodné tajomstvo môze obsahovat velkú hodnotu najmä z dôvodu fixných nákladov na vývoj bez ohladu na to, ci je patentovatelné alebo uz chránené patentom, pricom príslusný podnik musí mat moznost prijat podla vlastného uvázenia politiku v tejto súvislosti. Na rozdiel od tvrdenia IBM má funkcnost protokolu "File Replication Service" zásadný význam, a preto je jeden z jeho aspektov patentovaný v Spojených státoch. Komisia vsak nevysvetlila, na základe coho sa kritérium patentovatelnosti, ktoré uplatnovala, konkrétne snazí vylúcit strategický význam technológií Microsoftu v súlade s odôvodnením 1008 bodom ii) rozhodnutia z roku 2004. Podla ACT bolo mozné so zretelom na rozhodnutie z roku 2004 posúdit výsku odmien navrhnutých Microsoftom na základe ocenenia hodnoty, akú by mali informácie súvisiace s interoperabilitou, iba v prípade neexistencie subjektu s dominantným postavením. 126 Microsoft, ktorý v tomto podporuje ACT, tvrdí, ze Komisia pouzila kritériá novosti a nevyplývania zrejmým spôsobom zo stavu techniky prílis restriktívne, a preto v rozpore s patentovým právom. V takom prípade, na rozdiel od pravidiel hodnotenia stanovených Komisiou v iných oblastiach, by len naozaj priekopnícke vynálezy, ktoré sú úplne odlisné od stavu techniky, mohli byt v tejto súvislosti povazované za nové. Existencia odkazov na súcast stavu techniky týkajúcich sa vo vseobecnosti konceptov podobných tým, ktoré vykonáva Microsoft, vsak nezodpovedá zjavne hromadnej povahe technológií, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, ktoré jeho konkurenti navyse nemohli vyvíjat, ako to potvrdili CompTIA a ACT. Podla CompTIA o najlepsej technológii rozhoduje trh, a nie Komisia. Komisia sa vo svojom vyjadrení k zalobe snazila popriet vhodnost kritéria novosti, ktoré sa uplatnuje v rámci práva dusevného vlastníctva, takze Microsoftu nebolo zrejmé, ktoré kritérium bolo napokon v napadnutom rozhodnutí uplatnené. 127 Navyse rozdrobenost prístupu uplatneného v napadnutom rozhodnutí vylucuje z pojmu inovácia akúkolvek kombináciu známych prvkov. Z judikatúry odvolacích senátov Európskeho patentového úradu (EPÚ) vsak jasne vyplýva, ze rozhodujúcou nie je otázka, ci by odborník mohol zostavit kombináciu, ale ci by to skutocne urobil s cielom dosiahnut pokrok. Vzhladom na to, ze Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí inovatívnu povahu niektorých predmetných technológií, ACT zdôraznuje, ze technológia by sa mala povazovat za inovatívnu ako celok, ked sa skladá z kombinácie jednak nových prvkov, ktoré nie sú zrejmé, a jednak prvkov, ktoré nie sú patentovatelné. Neexistujú ziadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ze Komisia skutocne preskúmala technologické kombinácie Microsoftu ako také. 128 Microsoft predlozil pocas správneho konania viacero správ, ktoré preukazovali pravdivost jeho tvrdení týkajúcich sa novosti a nevyplývania zrejmým spôsobom nepatentovaných vynálezov uvedených v technickej dokumentácii zo stavu techniky, ktoré vsak Komisia zamietla. Neexistoval teda ziadny dôvod na dalsie rozsirovanie spisu predlozeného Vseobecnému súdu, hoci relevantnou otázkou je, ci prístup Komisie bol v súlade s rozhodnutím z roku 2004. 129 V napadnutom rozhodnutí tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu, pretoze neobsahovalo odpoved na posúdenie uvedené v správe, ktorú vyhotovil bývalý clen odvolacieho senátu EPÚ pôsobiaci ako profesor a barrister, pricom v tejto správe boli podrobne uvedené chyby, ktorých sa Komisia vzhladom na patentové právo dopustila, a daná správa teda potvrdzovala pravdivost tvrdení Microsoftu. Z tejto správy navyse vyplýva, ze Komisia a nezávislý splnomocnenec preskúmali patentovatelnost technológií s ohladom na stav techniky v roku 2007 a nie s ohladom na moment, ked Microsoft poziadal o udelenie patentu, pricom takto zobrali do úvahy aj technológie, ktoré sa objavili az po prvej implementácii rozhodujúcich technológií Microsoftom. Týmto spôsobom by vsak ziadna spolocnost nemohla preukázat, ze jej technológia je nová a nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, kedze by bola mozná svojvolná diskriminácia medzi rôznymi technológiami, podla toho, ci sa Microsoft rozhodol poziadat o udelenie patentu alebo nie. Napadnuté rozhodnutie navyse obsahuje len neurcité odkazy bez konkrétneho porovnania nárokov týchto technológií a nárokov technológií, ktoré boli súcastou stavu techniky. 130 Bez ohladu na konkrétne príklady Microsoft oznacil zásadné chyby, ktorými bolo poznacené celé posúdenie Komisie, takze v rámci preskúmania, ktoré bol Vseobecný súd vyzvaný vykonat, mal rozhodnút o protiprávnej povahe napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade existencia inovácií na menej rozdrobených úrovniach vyplývala zo skutocnosti, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zmenila svoj prístup a domnievala sa, ze Microsoft bol oprávnený pozadovat odmenu za licencie poskytnuté v rámci iných zmlúv, nez bola zmluva No Patent. Technická dokumentácia je vsak zhodná v rámci vsetkých zmlúv WSPP. 131 ACT dodáva, ze Komisia vo svojom prístupe podporuje prevod hodnotných technológií za neobvykle nízke ceny, bráni investíciám do výskumu, pricom prierezovo devalvuje práva dusevného vlastníctva a neprimerane zvýhodnuje model "open source" na úkor malých a stredných podnikov snaziacich sa o inovácie. 132 Komisia, ktorú v tejto súvislosti podporujú SIIA a Oracle, zdôraznuje, ze tento dôvod je neúcinný, pretoze výrok napadnutého rozhodnutia sa nezakladal len na posúdení inovatívnej povahy dotknutých technológií, ale aj na výsledku prieskumu trhu týkajúceho sa porovnatelných technológií. Microsoft pritom nespochybnil tvrdenie uvedené v bode 54 vyssie, pretoze len jednoduché odmietnutie daného tvrdenia v replike nesplna podmienky podla clánku 44 ods. 1 písm. c) alebo clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Navyse, ako vyplýva z odôvodnení 165, 220, 221 a 280 napadnutého rozhodnutia, preskúmanie inovatívnej povahy bolo nezávislé od preskúmaní týkajúcich sa prieskumu trhu. Subsidiárne Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí ju podporujú, tvrdia, ze tento zalobný dôvod je neúcinný. Posúdenie Vseobecným súdom 133 Hned na úvod treba odmietnut tvrdenie Komisie, ze by bol tento zalobný dôvod neúcinný. 134 Hoci je pravda, ze vsetky tri kritériá, ktoré sú súcastou zásad hodnotenia WSPP, musia byt splnené súcasne, druhé a tretie sú vnútorne prepojené v tom zmysle, ze ak by predmetné technológie boli povazované za inovatívne, poziadavka, aby sa prieskum trhu týkal "porovnatelných" technológií, nie je splnená uz len z toho dôvodu, ze tieto technológie sa týkajú interoperability. 135 V tejto súvislosti treba uviest, ze aj keby boli technológie, ktoré predstavujú informácie súvisiace s interoperabilitou, povazované za inovatívne, ale z prieskumu trhu, ktorý sa zameral na neinovatívne technológie súvisiace s interoperabilitou, vyplynie, ze tieto neinovatívne technológie sú volne dostupné, na zachovanie pouzitelnosti ich porovnania treba este vylúcit, ze táto okolnost bola spôsobená neinovatívnou povahou predmetných technológií. 136 Z toho vyplýva, ze ak sa ukáze, ze zistenia Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy technológií, na ktoré sa vztahuje zmluva No Patent, sú neplatné, táto okolnost môze ovplyvnit predpoklady prieskumu trhu, ktorý bol opísaný v odôvodneniach 222 az 237 napadnutého rozhodnutia, pretoze z týchto odôvodnení nevyplýva, ze predmetné preskúmanie sa týkalo inovatívnych technológií. 137 Tento záver nie je vyvrátený ani odôvodnením 237 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nezávislý splnomocnenec vo svojej správe predlozenej 27. februára 2007 (pozri bod 51 vyssie) oznacil, ktoré technológie sú porovnatelné s inovatívnymi technológiami Microsoftu. Na rozdiel od správ z 3. marca a 8. júla 2007, na základe ktorých bola vytvorená tabulka pripojená k napadnutému rozhodnutiu, príslusné závery tejto správy nie sú súcastou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok nie je mozné overit, ci sú technológie, ktoré posudzoval nezávislý splnomocnenec, tiez porovnatelné s technológiami, ktoré sú podla Komisie neinovatívne, ak sa toto posledné posúdenie ukáze ako nesprávne. To isté platí o poznámkach uvedených v odôvodneniach 223 a 231 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých porovnatelné technológie zahrnajú "v niektorých prípadoch" patentované technológie. Takéto príklady technológií týkajúcich sa protokolov sú uvedené v odôvodneniach 224 a 232 napadnutého rozhodnutia. Z tohto celkového zhrnutia vsak nevyplýva, ze uvedené technológie sú z funkcného hladiska porovnatelné so vsetkými technológiami súvisiacimi s predmetnými protokolmi. 138 Pokial ide o opodstatnenost tohto dôvodu, na úvod treba zdôraznit, ze rozdiel medzi strategickým významom a skutocnou hodnotou technológií, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, predstavuje základný predpoklad posúdenia primeranej povahy akejkolvek odmeny pozadovanej Microsoftom za poskytnutie prístupu k uvedeným informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzitia. 139 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby bolo mozné kvalifikovat odmietnutie podniku, ktorý je nositelom autorského práva, poskytnút prístup k výrobku alebo k sluzbe nevyhnutnej na výkon danej cinnosti ako zneuzitie, stací, aby boli splnené tri kumulatívne podmienky, a to ze toto odmietnutie je prekázkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebitelov, ze nie je odôvodnené a ze je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, IMS Health, [13]C-418/01, Zb. s. I-5039, bod 38). 140 V prejednávanej veci sa zistilo, ze tým, ze vsetky tri kumulatívne podmienky uvedené v bode 139 vyssie boli splnené, odmietnutie Microsoftu poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolit ich pouzitie predstavovalo zneuzitie (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 18 vyssie, body 711 a 712). 141 V tejto súvislosti akékolvek opatrenie na nápravu snaziace sa o prinútenie Microsoftu zverejnit informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzitie inými subjektmi na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny malo za úlohu zamedzit Microsoftu v dosiahnutí podobných výhod ako tých, ktoré by mu vyplývali zo zneuzívania svojho dominantného postavenia na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace. 142 Navyse umoznit Microsoftu pozadovat odmeny, ktoré by odrázali hodnotu vyplývajúcu len z moznosti vyuzívat interoperabilitu s operacnými systémami od Microsoftu, cize strategický význam vyplývajúci z postavenia, aké má na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny, by bolo rovnaké, ako priznat mu právo, aby výhody vyplývajúce zo zneuzívania premenil na odmeny za udelovanie licencií. Priznanie takéhoto práva by vsak uz zo svojej podstaty bolo v rozpore s cielom uvedeným v odôvodnení 1003 rozhodnutia z roku 2004, ktorý sa snazí o zabezpecenie efektívnej hospodárskej sútaze s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny od Microsoftu, pretoze Microsoft by mohol pozadovat od akéhokolvek prípadného konkurenta odmeny, ktoré by mu v takom sútazení bránili. Také odmeny teda nemozno povazovat za primerané v zmysle odôvodnenia 1008 bodu ii) a clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, ako je uvedené v odôvodneniach 106 a 107 napadnutého rozhodnutia. 143 Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia, na základe uplatnenia zásad hodnotenia WSPP (pozri bod 31 vyssie), a najmä kritéria týkajúceho sa inovatívnej povahy predmetných technológií, mozno zistit, ci odmeny pozadované Microsoftom odzrkadlujú skôr skutocnú hodnotu technológie nez jej strategický význam. Skutocná hodnota takých produktov, akými sú produkty v tejto veci, totiz spocíva v inovatívnej povahe. Skutocnost, ze tieto technológie predstavovali obchodné tajomstvo v rámci politiky uplatnovanej Microsoftom, je znakom toho, ze ich jediná hodnota spocívala v strategickom význame. 144 Ak je navyse potrebné vylúcit akýkolvek strategický význam predmetných technológií, ako bolo uvedené v bode 142 vyssie a v odôvodneniach 105 a 107 napadnutého rozhodnutia (pozri body 29 a 30 vyssie), je takisto potrebné vykonat prieskum trhu týkajúci sa porovnatelných technológií, ktorý bol spomenutý v bodoch 134 a 135 vyssie, pretoze este treba vylúcit moznost, ze sa takéto technológie ponúkajú v súlade s obchodnými zvyklostami za podstatne nizsie odmeny, nez ziada Microsoft, ba dokonca zadarmo. Práve pomocou takej metódy, ako tvrdí ACT, je v prípade neexistencie subjektu s dominantným postavením na trhu mozné dospiet k oceneniu hodnoty informácií súvisiacich s interoperabilitou. V prípade neexistencie inovácie naopak tajná povaha sama osebe predstavuje pre nadobúdatela licencie jedine strategický význam, zatial co fixné náklady na vývoj nie sú, ani podla názoru, ktorý vyjadrila spolocnost PricewaterhouseCoopers, znalecká spolocnost poverená Microsoftom, vo svojej správe z 24. augusta 2006, správnym základom na ocenovanie hodnoty dusevného vlastníctva. 145 Z toho vyplýva, ze uplatnenie zásad hodnotenia WSPP vyhovuje objektívne a nezávisle od akejkolvek dohody medzi Microsoftom a jej prípadnými zmluvnými partnermi potrebe posúdit, ci odmeny pozadované Microsoftom sú primerané v zmysle odôvodnenia 1008 bodu ii) a clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 146 Tvrdenie Microsoftu, ze zásady hodnotenia WSPP mali byt urcené len pre prípadných nadobúdatelov licencie, nezávislého splnomocnenca a High Court of Justice, a nie pre Komisiu, nemozno prijat. Komisii totiz nic nebráni, aby predmetné zásady vyuzila, ak je podla nich vhodné vykonat clánok 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 147 Z tohto záveru vsak vopred nevyplýva, ze tieto zásady boli správne uplatnené, pricom Microsoft spochybnuje aj toto uplatnenie. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Microsoft nenapáda posúdenie Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy jednej alebo viacerých zo 166 technológií, o ktorých sa domnievala, ze nie sú inovatívne, ale spochybnuje definíciu kritérií, ktoré boli pouzité na posúdenie inovatívnosti vo vseobecnosti. 148 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnenia 138 napadnutého rozhodnutia, Komisia pouzíva na posúdenie inovatívnej povahy predmetných technológií pojmy novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky "ako bezné pojmy v oblasti dusevného vlastníctva". Táto citácia nasvedcuje, ze Komisia pripísala pojmom novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky význam, aký majú v oblasti dusevného vlastníctva. 149 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 138 napadnutého rozhodnutia Komisia definovala ako novú takú technológiu, ktorá nie je súcastou stavu techniky, a ako technológiu nevyplývajúcu zrejmým spôsobom zo stavu techniky takú, ktorá pre odborníka takým spôsobom z daného stavu techniky nevyplýva. Tieto definície zodpovedajú novosti a vynálezcovskej cinnosti uvedeným v clánkoch 54 a 56 Dohovoru o udelovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení zmien a doplnení. Kedze uz bol postup Komisie spocívajúci v posúdení inovatívnej povahy technológií Microsoftu uznaný za zákonný (pozri body 133 az 146 vyssie), nemozno spochybnit, ze Komisia je oprávnená posúdit inovatívnu povahu týchto technológií s ohladom na tieto dve zlozky, t. j. novost a nevyplývania zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pricom posledná uvedená zlozka spadá pod pojem vynálezcovská cinnost. V tejto súvislosti treba dodat, ze v liste zo 4. mája 2006 Microsoft tvrdí, ze inováciu treba posúdit podla kritérií novosti a vynálezcovskej cinnosti, hoci sa domnieva, ze posúdenie inovatívnej povahy nemôze nahradit právo na zachovanie obchodného tajomstva. V liste z 31. júla 2006 (pozri bod 47 vyssie) Microsoft navyse pripustil, ze kritérium inovácie ako "filter, ktorý si zachováva strategický význam" má zmysel, ktorý sa mu priznáva v patentovom práve, a predlozil svoje správy o inovácii vzhladom na túto definíciu. 150 Na rozdiel od tvrdení Microsoftu dôsledkom posúdenia v rámci tohto prípadu inovatívnej povahy technológií, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, s ohladom na novost a vynálezcovskú cinnost nie je v zásade zánik hodnoty práv dusevného vlastníctva, obchodného tajomstva ani iných dôverných informácií, a tým skôr ani vyzadovanie tejto ako podmienky, aby sa na produkt alebo informáciu vztahovalo také právo alebo bolo predmetom obchodného tajomstva vseobecne. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich úvah, cielom takéhoto hodnotenia bolo umoznit uplatnenie clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, ktorý vzhladom na odôvodnenie 1003 a odôvodnenie 1008 bod ii) toho istého rozhodnutia bráni tomu, aby so zretelom na zistené osobitné zneuzitie akákolvek odmena pozadovaná Microsoftom odrázala strategický význam predmetných technológií. Tento ciel je výslovne uvedený v zásadách hodnotenia WSPP pripravených na základe rokovaní medzi Komisiou a Microsoftom (pozri body 25, 31 a 87 vyssie). 151 Kedze Microsoft navyse nenavrhol vhodnejsí obsah pojmov novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky, ktorým by sa tiez dal vylúcit akýkolvek strategický význam týchto technológií, treba konstatovat, ze vo svojej argumentácii nepreukázal chybu, ktorá by sa dotýkala zákonnosti napadnutého rozhodnutia s ohladom na vyhlásenie Komisie, ze pouzíva pojmy novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom. 152 Treba dodat, ze hoci velký odvolací senát EPÚ zastáva v súvislosti s vykonávaním Dohovoru o udelovaní európskych patentov názor, ze posúdenie nevyplývania zrejmým spôsobom sa má vykonat len s ohladom na nároky zahrnajúce programy vykonávané pocítacom, ktoré sú technickej povahy (pozri v tomto zmysle stanovisko G 3/08, Ú. v. EPÚ 1, 2011, bod 10.13 odôvodnenia), Microsoft netvrdí, ze by sa nedala posúdit neexistencia predmetných technológií v inom kontexte, nez je kontext udelenia patentu, bez predchádzajúceho posúdenia technickej povahy. Navyse z právneho hladiska preskúmanie technickej povahy nárokov zahrnajúcich programy vykonávané pocítacom predstavuje postup typický pre konanie o udelení patentu vzhladom na nepatentovatelnú povahu pocítacových programov "ako takých" (pozri napríklad clánok 52 ods. 2 a 3 Dohovoru o udelovaní európskych patentov). 153 Ani argumentácia Microsoftu, ze Komisia uplatnila kritériá novosti a vynálezcovskej cinnosti prílis restriktívne, a preto v rozpore s patentovým právom, a to v tom zmysle, ze jedine technológie, ktoré sú "naozaj priekopnícke a úplne odlisné od stavu techniky", sa dajú povazovat za nové a ze existencia odkazov na súcast stavu techniky týkajúcich sa konceptov, ktoré sú v zásade podobné tým, ktoré vykonáva Microsoft, zodpovedá zrejmej povahe technológií, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie (pozri bod 126 vyssie), nemôze uspiet. Okrem odkazov na vseobecné tvrdenia Microsoft totiz nepredlozil ziadny argument, ktorý by spochybnil konkrétne závery vyslovené v súvislosti s inovatívnou povahou predmetných technológií a ktorý by umoznil Súdnemu dvoru overit platnost tohto tvrdenia. 154 Navyse, kedze zo vsetkých technológií, ktoré Microsoft povazoval za inovatívne, bola kazdá samostatne preskúmaná, pricom Komisia vykonala posúdenie inovatívnej povahy pri kazdej z nich, Microsoft nemôze dôvodne tvrdit, ze ich inovatívna povaha bola odmietnutá en bloc z dôvodu údajne nevhodného pouzívania kritérií novosti a vynálezcovskej cinnosti. 155 Rovnako to platí aj pri posúdení údajne inovatívnych kombinácií technológií, z ktorých kazdá by samostatne nebola dôkazom vynálezcovskej cinnosti. V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnení 146 az 156 napadnutého rozhodnutia, boli kombinácie týchto technológií predlozených Microsoftom preskúmané ako také a neboli povazované ta inovatívne. Táto skutocnost je potvrdená na stranách 1, 5, 8, 13, 21, 22, 29, 31, 34, 39, 61, 64 a 68 tabulky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, z ktorých vyplýva, ze Komisia preskúmala inovatívnu povahu 19 kombinácií technológií, kazdú samostatne. Podla výkladu uvedeného na týchto stranách uvedenej tabulky v spojení so stranami 4, 8, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 28, 29, 39, 40, 41, 43, 58, 66, 70, 111, 120 a 129 správy nezávislého splnomocnenca z 8. júla 2007 a stranami 7, 73 a 78 správy daného splnomocnenca z 3. marca 2007 (pozri bod 52 vyssie) Microsoft nepredlozil pocas správneho konania podrobnosti, dôkazy ani iné skutocnosti, na základe ktorých by bolo mozné dospiet k záveru o inovatívnej povahe 18 z 19 kombinácií predmetných technológií. Okrem toho v daných správach bolo tiez uvedené, ze technológie, ktoré predstavujú predmetné kombinácie, sú súcastou stavu techniky. Za týchto okolností bol Microsoft povinný uviest konkrétne dôvody, na základe ktorých by mohla byt povazovaná za inovatívnu kombinácia neinovatívnych technológií, pricom nezávislý splnomocnenec ani Komisia nie sú povinní hádat dôvody, ktorými by Microsoft chcel podporit danú inovatívnost. 156 Okrem toho, ako je uvedené na strane 7 tabulky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, Komisia súhlasila s posúdením nezávislého splnomocnenca uvedeným na strane 32 jeho správy z 8. júla 2007, ktorou bola uznaná inovatívna povaha technológie "Referral Management" skladajúcej sa z novej kombinácie rôznych príkazov v zlozitom algoritme. 157 Microsoft v rámci svojej zaloby neuviedol ziadne tvrdenie, ktorým by sa snazil preukázat, ze by posúdenie inovatívnej povahy jednej alebo viacerých z týchto kombinácií technológií Komisiou, ktoré sa zakladalo na správach nezávislého splnomocnenca, bolo poznacené urcitými konkrétnymi chybami. Za týchto okolností, ako bolo uvedené v odôvodnení 153 vyssie, vseobecné tvrdenia týkajúce sa údajnej rozdrobenosti prístupu, ktorý prijala Komisia, musia byt vzhladom na neexistenciu konkrétnych okolností dokazujúcich ich vecnú správnost zamietnuté. 158 Pokial ide o tvrdenia Microsoftu uvedené v jeho odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podla ktorých údajne v priebehu správneho konania uviedol, ze inovatívna povaha technológií spadajúcich pod protokoly "File Replication Service" a "Directory Replication Service" bolo treba zhodnotit na "úrovni" týchto protokolov, treba poznamenat, ze ako vyplýva zo strán 13, 21 a 22 tabulky uvedenej v prílohe napadnutého rozhodnutia, Komisia preskúmala inovatívnu povahu siedmich kombinácií technológií spomedzi týchto protokolov. Z tvrdení Microsoftu sa pritom nedajú zistit dôvody, preco toto preskúmanie nesplna nároky inovácie, ktoré sú v nom uvedené, ani konkrétne dôvody, pre ktoré by sa vyzadovalo iné preskúmanie. 159 Na rozdiel od tvrdení Microsoftu (pozri bod 130 vyssie) sa Komisia nedopustila ziadnej "zásadnej chyby", ktorá by mala vplyv na celé jej preskúmanie, a to údajne bez ohladu na konkrétne príklady posúdenia poznaceného takou chybou. 160 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze vzhladom na nevznesenie ziadnej námietky zo strany Komisie k výberu odmeny za poskytnutie licencií na základe iných zmlúv nez zmluvy No Patent znamená, ze existovali inovácie na menej "rozdrobených" úrovniach, pretoze technická dokumentácia bola totozná v rámci vsetkých zmlúv WSPP, toto tvrdenie nemôze byt prijaté. Z odôvodnení 132 a 162 az 164 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia súhlasila s moznostou, ze Microsoft bude za iné zmluvy nez No Patent dostávat odmenu, ktorá nebude len symbolická, pretoze prostredníctvom príslusných zmlúv boli priznané licencie týkajúce sa patentov chrániacich technológiu, ktorá je súcastou technickej dokumentácie, a to bez toho, aby bola dotknutá platnost predmetných patentov. Ako bolo uvedené v bode 121 vyssie, pod pojem "Microsoft licensed intellectual property" spadá v rámci zmluvy No Patent aj "know-how", priemyselné tajomstvo, obchodné tajomstvo, dôverné informácie a autorské práva, s výslovným vylúcením akéhokolvek práva chráneného patentom alebo obsahom patentovej prihlásky. 161 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Microsoft nemohol spochybnit závery Komisie týkajúce sa neexistencie inovatívnej povahy technológií a kombinácie technológií. Navyse len vseobecný odkaz na dôkazy predlozené v priebehu správneho konania, ktoré údajne odhalovali chyby, ktorých sa v tejto súvislosti Komisia dopustila (pozri odôvodnenie 128 vyssie), je absolútne nedostacujúci na tento úcel. 162 Pokial ide o výhradu Microsoftu zalozenú na údajnom nedostatocnom odôvodnení s ohladom na posúdenie inovatívnej povahy predmetných technológií (pozri bod 129 vyssie), z judikatúry citovanej v bode 99 vyssie vyplýva, ze Komisia je povinná jasne a zrozumitelným spôsobom vysvetlit dôvody, preco sa domnieva, ze jednotlivé technológie sú inovatívne, alebo naopak, ze inovatívne nie sú. Táto poziadavka neznamená, ze Komisia musí, nad rámec skutocností, na ktorých zalozila svoje posúdenie, vysvetlit dôvody, pre ktoré skutocnosti a tvrdenia, ktoré boli predlozené v priebehu správneho konania, nemôzu spochybnit jej záver. Otázka, ci vzhladom na tieto skutocnosti alebo tvrdenia treba vyhlásit závery Komisie za neplatné, patrí do rámca skúmania dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pricom Microsoft ich mohol uviest v konaní pred Vseobecným súdom a na tomto základe navrhovat zrusenie napadnutého rozhodnutia. 163 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze Komisia a nezávislý splnomocnenec preskúmali inovatívnu povahu technológií s ohladom na stav techniky v roku 2007, a nie v okamihu, ked Microsoft poziadal o udelenie patentu (pozri bod 129 vyssie), treba konstatovat, ze mu chýba skutkový základ. Podla poznámky pod ciarou na strane 149 napadnutého rozhodnutia tak Komisia, ako aj nezávislý splnomocnenec pouzili dátum, ktorý uplatnuje Microsoft. Microsoft pritom nepredlozil nijaký dôkaz, ktorý by mohol spochybnit toto posúdenie, a neuviedol ani konkrétne prípady, v ktorých sa odkazuje na stav techniky neskorsí nez stav techniky, ktorý zakazdým uplatnoval Microsoft. 164 Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe pouzitia správ nezávislého splnomocnenca Tvrdenia úcastníkov konania 165 Podla Microsoftu sa v dôsledku rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, ktorým bol zrusený clánok 7 rozhodnutia z roku 2004, vsetky úkony nezávislého splnomocnenca, akými boli napríklad ziadost o predlozenie dokumentov a iných skutocností, ktoré pochádzajú priamo od Microsoftu, ako aj príprava správ na základe týchto dokumentov a skutocností, stali protiprávnymi. V tomto prípade vsak Komisia údajne zalozila sporné rozhodnutie len na správach vypracovaných nezávislým splnomocnencom, ktorému boli poskytnuté dôkazy v rámci protiprávnej delegácie právomocí. Komisia teda neprijala vsetky opatrenia potrebné na to, aby vyhovela rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovanému v bode 18 vyssie. 166 Bez ohladu na to, ci nezávislý splnomocnenec pouzil právomoci, ktoré mu boli protiprávne zverené, rozhodnutie z 28. júla 2005 (pozri odôvodnenie 14 vyssie) sa nepochybne zakladalo na delegovaní, proti ktorému sa vyslovil Vseobecný súd, takze Komisia nemohla zalozit napadnuté rozhodnutie na týchto správach. 167 Za týchto okolností sú otázky, ci bol Microsoft povinný vyhoviet ziadostiam nezávislého splnomocnenca a ci Komisia získala prístup k predmetným informáciám v súlade so zákonom prostredníctvom nezávislého splnomocnenca alebo prostredníctvom Microsoftu, nepodstatné, pretoze nezávislý splnomocnenec konal v medziach právomocí, ktoré mu delegovala Komisia. 168 Napokon, ako navyse vyplýva z prílohy napadnutého rozhodnutia, kedze TAEUS nevykonával rovnaké úlohy ako nezávislý splnomocnenec, jeho vystupovanie nie je v tejto súvislosti relevantné. 169 Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 170 Treba pripomenút, ze clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 bol zrusený v rozsahu, v akom Microsoftu nariaduje, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý musí zahrnat ustanovenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, do priestorov a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k "zdrojovému kódu" príslusných produktov Microsoftu (pozri bod 18 vyssie). 171 Okrem toho z bodov 1268 a 1271 rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, vyplýva, ze práva prevedené na nezávislého splnomocnenca a opísané v bode 170 vyssie idú daleko nad rámec situácie, v akej Komisia poveruje vlastného znalca, pricom podla clánku 7 rozhodnutia z roku 2004 sa nezávislému splnomocnencovi udelujú právomoci, ktoré môze vykonávat jedine Komisia. 172 Na rozdiel od tvrdenia Microsoftu okolnost, ze odôvodnenie 33 a clánok 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 (pozri odôvodnenie 14 vyssie) sú zalozené na sporných právomociach nezávislého splnomocnenca, je irelevantná, pretoze táto okolnost má nanajvýs vplyv na zákonnost daného rozhodnutia, ktoré bolo adresované Microsoftu a proti ktorému Microsoft nepodal zalobu. 173 Pokial ide o otázku, ci nezávislý splnomocnenec zaslal ziadosti Microsoftu podla clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005, Komisia tvrdí, ze tento splnomocnenec nevyuzil svoje právomoci ani nepouzil zdrojový kód získaný od Microsoftu na úcely prípravy svojich správ. Komisia dodáva, ze celá komunikácia medzi Microsoftom a nezávislým splnomocnencom sa konala na základe dobrovolnosti v súlade s clánkom 4.1 rozhodnutia z 28. júla 2005. 174 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 môze nezávislý splnomocnenec najmä poziadat Microsoft o informácie. Navyse podla clánku 4.1 toho istého rozhodnutia môze Microsoft odpovedat na ziadosti predlozené nezávislým splnomocnencom, pricom Komisia si vyhradzuje právo vykonávat svoje právomoci podla nariadenia c. 1/2003, ak by Microsoft dobrovolne neodpovedal. 175 Ciastocné zrusenie clánku 7 rozhodnutia z roku 2004, o ktorom bolo rozhodnuté v bode 1 prvej zarázke výroku rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, sa teda nedotklo clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 v spojení s clánkom 4.1 daného rozhodnutia, pretoze podla týchto ustanovení je nezávislý splnomocnenec oprávnený iba vstúpit do priameho kontaktu s Microsoftom, aby si plnil úlohy, pricom sa mu vsak nepriznáva právomoc prijímat donucovacie opatrenia, pretoze tento druh úkonov je výslovne vyhradený Komisii. 176 Navyse je nesporné, ze v prejednávanej veci nezávislý splnomocnenec pouzil informácie získané od Microsoftu s cielom pripravit správy, na základe ktorých Komisia vykonala svoje posúdenie v napadnutom rozhodnutí. 177 Treba dodat, ze Komisia si zvolila jediný mozný postup, ako napravit situáciu v súlade s rozsudkom Microsoft/Komisia, uz citovaným v bode 18 vyssie, v rámci clánku 233 ES, t. j. vyzvat Microsoft podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na predlozenie vsetkých dokumentov a dalsích poloziek, ku ktorým mal nezávislý splnomocnenec priamy prístup, Komisii. 178 V dôsledku toho treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 179 Microsoft tvrdil, ze zaslanie oznámenia o výhradách 1. marca 2007, t. j. sedem mesiacov pred uplynutím obdobia, ktoré Komisia zobrala do úvahy na úcel stanovenia, ze doslo k nesplneniu clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 (22. októbra 2007), mu bránilo predlozit svoje stanovisko ku vsetkým dôkazom pouzitým proti nemu. V skutocnosti tak oznámenie o výhradách, ako aj opis skutocností obsahovali len predbezné posúdenia definované v clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 a neumoznovali Microsoftu uviest svoje stanovisko ku vsetkým skutocnostiam uplatneným pri ukladaní penále, ktoré sleduje iný ciel ako pokuta. Microsoft sa teda nemohol vyjadrit k obmedzeniu predmetu napadnutého rozhodnutia, ktorý sa zameral len na súlad s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 ako jediný aspekt zmluvy No Patent a z ktorého vyplýva, ze Komisia uznala len inovatívnu povahu troch dalsích technológií v porovnaní so stanoviskom, ktoré uviedla v oznámení o výhradách. Tieto okolnosti boli rozhodujúce s ohladom na clánok 24 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Navyse Microsoft nemohol tvrdit, ze vzhladom na súlad jeho správania s povinnostami, ktoré mu boli ulozené v rozhodnutí z roku 2005, mali viest k výraznému znízeniu výsky penále, ani sa vyjadrit k dlzke obdobia, ktoré Komisia zohladnila. Nakoniec Microsoft nemal moznost oznacit niektoré skutkové omyly, ktorých sa Komisia dopustila, ako je výpocet penále do 22. októbra 2007, hoci Microsoft predlozil svoj návrh, ktorý bol povazovaný za primeraný, 9. októbra 2007. 180 Týmto spôsobom Komisia tiez porusila úlohu poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia, voci ktorému má konzultacnú povinnost podla clánku 14 nariadenia c. 1/2003. 181 Komisia spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 182 Podla judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat zhrnutie výhrad formulované dostatocne jasne, aj ked strucne, aby umoznovalo dotknutým osobám skutocne zistit, aké správanie im Komisia vytýka. Iba pod touto podmienkou môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Únie, spocívajúcu v uvedení vsetkých skutocností, ktoré podniky potrebujú na úspesné uplatnovanie svojej obhajoby predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [14]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 183 Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 184 Navyse oznámenie o výhradách je procesným aktom, ktorý je len prípravný v porovnaní s rozhodnutím, ktorým sa správne konanie koncí. V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, upustit od niektorých alebo aj vsetkých výhrad pôvodne uplatnených voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [15]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, body 114 a 115). 185 Pokial ide o výkon práva na obhajobu vo vztahu k ulozeniu pokút, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní si povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 186 Napokon, ked Komisia v oznámení o výhradách alebo v akomkolvek inom neskorsom dokumente, z ktorého sa dotknuté podniky mohli dozvediet, aké správanie sa im vytýka, uvedie, ze k skonceniu porusenia este nedoslo, môze pri výpocte výsky pokuty vziat do úvahy obdobie, ktoré uplynulo od oznámenia o výhradách do prijatia rozhodnutia, ktorým sa koncí správne konanie, pod podmienkou, ze zohladní len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [16]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 575 a 576). 187 Z dôvodov uvedených v bode 94 vyssie sa tieto úvahy v plnej miere uplatnia v súvislosti s ukladaním penále podla clánku 24 nariadenia c. 1/2003. Navyse na rozdiel od tvrdenia Microsoftu boli oznámenie o výhradách a opis skutocností komunikáciou v zmysle clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, a nie predbezným posúdením v zmysle clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 (pozri bod 9 vyssie). 188 V prejednávanej veci z odôvodnení 267 a 276 oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia usúdila, ze správanie Microsoftu nebolo k 1. marcu 2007 v súlade s povinnostami ulozenými podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, a navrhla urcit konecné penále za obdobie od 16. decembra 2005 do dátumu prijatia konecného rozhodnutia. 189 Z tretieho odseku uvedeného v opise skutocností, ako aj z bodu 54 prílohy I k tomuto listu vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze jej výhrady platia nadalej vzhladom na kompenzacnú schému predlozenú 21. mája 2007 (pozri body 24 a 33 vyssie). 190 Treba preto konstatovat, ze kedze správanie, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí pripisuje Microsoftu, sa nelísi od správania uvedeného v oznámení o výhradách a v opise skutocností, práva Microsoftu na obhajobu v tejto súvislosti neboli porusené. 191 Pokial ide o okolnost, ze Komisia obmedzila predmet svojho skúmania len na zmluvu No Patent a následne, po oznámení o výhradách, uznala inovatívnu povahu siedmich technológií, stací uviest, ze dodatocné oznámenie o výhradách sa nemusí nevyhnutne zasielat dotknutým osobám, okrem prípadu, ked sa na základe výsledku vysetrovaní Komisia rozhodne pripísat podnikom nové správanie alebo podstatným spôsobom zmenit dôkazy o vytýkanom porusení, nie vsak vtedy, ked si Komisia plní povinnost a upustí od výhrad, ktoré sa vzhladom na odpovede na oznámenie o výhradách ukázali ako nedôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [17]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 67 a 192). 192 Pokial ide o skutkový omyl, ktorý Microsoft nemohol Komisii oznámit (pozri bod 179 in fine vyssie), treba konstatovat, ze tento omyl sa nikdy nepreukázal. Vzhladom na povinnost Microsoftu ponúknut svojim prípadným zmluvným partnerom primerané výsky odmien (pozri bod 114 vyssie) by totiz len skutocné ponúknutie týchto odmien spôsobilo skoncenie porusenia, pricom jednoduché zaslanie výsky týchto odmien Komisii, aby posúdila ich primeranú povahu, nezodpovedá splneniu si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 193 Napokon z listu z 15. novembra 2007 vyplýva, ze výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia bolo dorucené oznámenie o výhradách, opis skutocností a odpovede Microsoftu na tieto dokumenty, takze sa mohol oboznámit so skutocnostami vytýkanými Microsoftu. 194 Piaty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii právneho základu na ulozenie penále, ako aj na jeho prílis vysokej a neprimeranej výske Tvrdenia úcastníkov konania 195 Po prvé Microsoft tvrdí, ze Komisia mu nemôze ulozit pokutu bez toho, aby vopred presne definovala, ako sa má správat, aby vyhovel rozhodnutiu z roku 2004. Navyse Microsoft nemôze byt povinný vyhoviet clánku 5 písm. a) tohto rozhodnutia skôr, nez sa skoncí konanie podla písmena d) toho istého ustanovenia. 196 Po druhé Komisia Microsoftu v napadnutom rozhodnutí údajne vytýkala len výsky odmien pozadovaných v rámci zmluvy No Patent, ktoré boli navrhované ako východiskový bod na rokovania. Bolo by vsak nelogické priznat niektorej zmluve WSPP väcsí význam, hoci vsetky zmluvy boli povazované za zmluvy, na základe ktorých sa poskytnú informácie nevyhnutné pre konkurentov Microsoftu. 197 Po tretie z rozhodnutia z roku 2006 vyplýva, ze Komisia Microsoftu ulozila 75 % z maximálnej výsky penále za jeho povinnost predlozit presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou a 25 % z penále za povinnost navrhnút primeranú a nediskriminacnú výsku odmeny. Tým, ze v tomto prípade ulozila priblizne 60 % z maximálnej výsky penále za porusenie povinnosti navrhnút primeranú výsku odmeny, sa Komisia nevysvetlitelne odchýlila od svojho pôvodného rozdelenia závaznosti a tým porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Navyse Komisia nevysvetlila metódu výpoctu denného penále ani zásady, podla ktorých vypocítala znízenia, takze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti poznacené nedostatocným odôvodnením. Z toho tiez vyplýva, ze Komisia v skutocnosti nevykonala konzistentné zvázenie rôznych foriem nesplnenia si povinností podla ich závaznosti. 198 Po stvrté Microsoft zdôraznuje, ze zo 488 dní, na ktoré sa penále vztahuje, bolo 306 venovaných hodnoteniu návrhov Microsoftu Komisiou, co spochybnuje jej názor na zjavnú povahu opatrení, ktoré mal Microsoft prijat, a preukazuje nespravodlivú povahu ulozeného penále. 199 Po piate Microsoft pripomína, pricom ho v tom podporuje ACT, ze vzhladom na to, ze mu Komisia odmietla zásadne pomôct tým, ze by mu uviedla, aká je primeraná výska odmien, prijal vsetky dostupné opatrenia, aby vyhovel rozhodnutiu z roku 2004. 200 Po sieste penále je styridsatkrát vyssie ako odmena, na ktorú by mal Microsoft nárok, ak by vsetci jeho konkurenti uzavreli zmluvu No Patent za odmeny, ktoré Komisia povazovala za neprimerané, a zdaleka prekracuje akékolvek pokuty ulozené v poslednom období za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 201 Po siedme Komisia nevzala do úvahy, ze Microsoft napokon vyhovel rozhodnutiu z roku 2004, a neznízila na základe toho výsku penále v súlade s clánkom 24 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 202 Napokon po ôsme Microsoft pripomína, ze obdobie, v ktorom si nesplnil povinnosti, sa skoncilo 9. októbra 2007 (pozri bod 179 vyssie). 203 Komisia uvádza, ze za 488 dní, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, by pokutu zvýsila na 1,423 miliardy eur. Vzhladom na to, ze v prvom rade proti schéme prijatej Microsoftom 22. októbra 2007 neboli ziadne námietky, pokial ide o primeranú povahu odmien, ktoré sú v nej uvedené, v druhom rade, ze Microsoft uplatnil podstatne nizsie odmeny nez 21. mája 2007, a napokon, ze napadnuté rozhodnutie sa týka iba zmluvy No Patent, ulozené penále zodpovedá len priblizne 63 % maximálneho penále. Znízenie penále sa týka aj obdobia pred 21. májom 2007, ale nie je rozlozené na celé posudzované obdobie. Penále bolo stanovené na 2 milióny eur za den za obdobie od 21. júna 2006 do 20. mája 2007 a 1,5 milióna eur za den v období od 21. mája do 21. októbra 2007. Podla ustálenej judikatúry z clánku 253 ES nevyplýva, ze údaje týkajúce sa výpoctu pokuty musia byt uvedené v rozhodnutí Komisie, to isté platí aj s ohladom na penále. Za týchto okolností odôvodnenia 281 az 299 napadnutého rozhodnutia poskytujú v uvedenej súvislosti dostatocné odôvodnenie. 204 Okrem toho Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tvrdení Microsoftu. Posúdenie Vseobecným súdom 205 Treba konstatovat, ze prvé tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 195 vyssie splýva s prvým zalobným dôvodom, a preto musí byt zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 82 az 97 vyssie. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze nemôze byt povinný vyhoviet clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 skôr, nez sa skoncí konanie opísané v jeho clánku 5 písm. d), stací uviest, ze tento prístup by poskytoval Microsoftu právo veta s ohladom na výkon uvedeného rozhodnutia. Microsoftu by totiz stacilo, aby si neplnil povinnost, ktorá je navyse zjavne odlisná, vyplývajúcu z clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004, aby boli ustanovenia uvedené v clánku 5 písm. a) nevykonatelné. 206 Pokial ide o tvrdenia Microsoftu, ktorými sa domáha, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc, treba uviest nasledujúce. 207 Co sa týka tvrdenia Microsoftu nacrtnutého v bode 196 vyssie, treba uviest, ze Komisia správne zobrala do úvahy obmedzenie predmetu svojho vysetrovania, ked urcila výsku penále na zjavne nizsej úrovni ako tej, ktorá bola stanovená rozhodnutím z roku 2006 (pozri bod 203 vyssie). 208 Navyse, tak ako tvrdí Komisia a SIIA, kedze zmluva No Patent bola dôlezitá, pretoze prípadní zmluvní partneri Microsoftu sa nesnazili získat licencie, ktoré by sa vztahovali na patenty, nic nebráni tomu, aby bola konecná výska penále stanovená v takej výske, ako je výska penále stanoveného v napadnutom rozhodnutí. 209 V tejto súvislosti, a hoci Microsoft tento argument neuviedol osobitne na podporu svojej ziadosti o preskúmanie výsky penále Vseobecným súdom, treba zamietnut jeho tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nespochybnila moznost Microsoftu ponúkat zmluvu No Patent iba tým nadobúdatelom licencií, ktorí uz predtým nadobudli nejakú licenciu vztahujúcu sa na patentované technológie. 210 Presnejsie, ako vyplýva z bodov 28, 29 a 38 az 41 listu Komisie z 17. marca 2005, táto institúcia Microsoftu oznámila, ze mnohí potenciálni príjemcovia rozhodnutia z roku 2004 sa domnievajú, ze nepotrebujú licencie patentovaných technológií Microsoftu, aby mohli vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny kompatibilné s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace. Komisia teda zamietla návrh Microsoftu spocívajúci v ponúkaní len jedného typu licencie, ktorou by sa poskytovali patentované technológie spolu s nepatentovanými, pretoze taký viazaný predaj nie je objektívne odôvodnený a Microsoft by mohol na príslusných vnútrostátnych súdoch kedykolvek zalovat nadobúdatelov licencií, ktoré by sa vztahovali na nepatentované technológie, v prípade, ak by ich títo nadobúdatelia uplatnili tak, ze by porusili patenty Microsoftu, pre ktoré nenadobudli licenciu. 211 V tej istej súvislosti Komisia listom z 18. apríla 2005 navrhla Microsoftu najmä návrh zmluvy No Patent, ktorá by bola k dispozícii bez predchádzajúcej licencie na patentované technológie, s výslovnou výnimkou práv Microsoftu, ktoré vyplývajú z jeho patentov, ako je uvedené vyssie. Navyse v odpovedi na list Microsoftu z 2. mája 2005 Komisia opätovne v liste z 28. júna 2005 uviedla, ze s cielom zabránit ukladaniu "nútených licencií" na patentované technológie, ktoré konkurenti Microsoftu nechcú, musí Microsoft poskytnút aj zmluvu, ktorá sa bude vztahovat na nepatentované technológie bez toho, aby nou boli dotknuté jeho patentové práva. Za týchto okolností je na dotknutých osobách, aby si vybrali nepatentované alebo patentované technológie, ktoré povazujú za potrebné na vývoj svojich produktov. V tom istom liste Komisia odmietla znenie clánku 2.4 písm. b) návrhu zmluvy No Patent zo 7. júna 2005, navrhnuté Microsoftom, podla ktorého mala byt uvedená zmluva k dispozícií len drzitelom licencie vztahujúcej sa na patentové nároky, ktoré by boli "nevyhnutne porusené" implementovaním nepatentovaných technológií, ktoré sú súcastou informácií súvisiacich s interoperabilitou. 212 V liste z 8. júla 2005 Microsoft predovsetkým navrhol zahrnút do zmluvy No Patent vetu o tom, ze ak nijaký "potrebný nárok" nezodpovedá nepatentovaným prvkom, na ktoré sa osoba snazí získat licenciu, táto osoba nebude povinná uzavriet licencnú zmluvu vztahujúcu sa na patentované prvky. V tom istom liste Microsoft uviedol, ze dúfa, ze dané vysvetlenie dostatocne zodpovedá námietkam Komisie. 213 Listom z 13. júla 2005 Komisia Microsoftu odpovedala, ze objasnenie je vhodné, najmä so zretelom na "clánok 11.4 [písm. a)], ktorý jasne uvádza, ze ak nadobúdatel licencie namieta proti potrebným nárokom, Microsoft môze vypovedat licencnú zmluvu z tohto dôvodu". 214 Napokon, ako vyplýva zo zápisnice z rokovania, ktoré sa konalo 31. januára a 1. februára 2007 v Londýne, na tomto rokovaní vyslo najavo, ze Microsoft vykladal vysvetlenie, na ktoré sa odkazuje v bode 212 vyssie, tak, ze znamená, ze v prípade nezhody medzi ním a prípadným nadobúdatelom licencie No Patent o existencii "nevyhnutných nárokov" bude nadobúdatel licencie stále povinný prijat licenciu na patenty zahrnajúce tieto nároky. V tejto súvislosti z listu Microsoftu z 12. februára 2007 vyplýva, ze na túto skutocnost upozornil podnik IBM v dokumente nazvanom "Poznámky" z 28. januára 2007 a ze od toho momentu Microsoft upustil od tohto spôsobu výkladu. 215 Z korespondencie a zo zápisnice, ktoré sú zhrnuté v bodoch 210 az 214 vyssie, vyplýva, ze Komisia od zaciatku Microsoftu jasne oznámila, ze viazaný predaj licencií vztahujúcich sa na patentované a nepatentované technológie nie je v súlade s povinnostami, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, ak neexistuje objektívne odôvodnenie pre takéto viazanie. Komisia tiez spresnila, ze ak sa prípadný nadobúdatel licencie domnieva, ze na vývoj produktov schopných interoperability s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace nepotrebuje licenciu na patentované technológie Microsoftu, mala by mu byt poskytnutá moznost neuzavriet takú licenciu, s tým, ze podstupuje riziko, ze v prípade porusenia takých patentov môze byt zalovaný na vnútrostátnych súdoch. Za týchto podmienok súhlas, ktorý Komisia vyjadrila v reakcii na vysvetlenie Microsoftu (pozri body 212 a 213 vyssie), by znamenal len výklad Komisie, ze predmetné objasnenie priznalo prípadným nadobúdatelom licencií právo vybrat si, co si zelajú zahrnút do licencie, bez toho, aby odmietnutie z ich strany zahrnút do licencie patentované prvky mohlo mat za následok odmietnutie Microsoftu poskytnút licenciu len na nepatentované prvky. Znovuobjavenie sa tohto problému v januári 2007 teda bolo len dôsledkom toho, ze výklad Microsoftu sa nadalej lísil od toho, o ktorý sa snazili Komisia a prípadní nadobúdatelia licencií, a nie dôsledkom údajného súhlasu oznámeného Komisiou 13. júla 2005. 216 Okrem toho treba konstatovat, ze odôvodnenie predlozené Microsoftom v rámci jeho korespondencie s Komisiou, podla ktorého by získanie licencie na "nevyhnutné nároky" ako podmienka uzavretia zmluvy No Patent chránilo nadobúdatelov licencie pred akoukolvek zalobou zo strany Microsoftu pred vnútrostátnymi súdmi, nemôze byt prijaté. Bez ohladu na to, ze drzitelia licencie sú prinajmensom rovnako ako Microsoft schopní zvolit si najvhodnejsie spôsoby ochrany svojich záujmov, je totiz na nich samých, aby niesli riziko spojené s ich posúdením potreby patentových nárokov pri vývoji produktov umoznujúcich interoperabilitu s produktmi Microsoftu. Komisia pritom od zaciatku jasne tvrdila, ze udelenie licencie v rámci zmluvy No Patent nebude mat vplyv na práva Microsoftu vyplývajúce z jeho patentov (pozri body 210 a 211 vyssie). 217 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 197 vyssie, stací konstatovat, ze aj keby sa Komisia v danom prípade odchýlila od rozdelenia dôlezitosti, ako ju rozdelila v rozhodnutí z roku 2006, nic ju nenúti rozdelit ju rovnako v kazdom následnom rozhodnutí. Kedze spociatku Microsoft nezverejnil ani presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou, bolo v danej fáze úplne logické ulozit penále vztahujúce sa skôr na tento aspekt správania nez na problém s primeranostou podmienok, za akých sa má zverejnenie vykonat. Co sa týka spôsobu výpoctu penále, výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa ako také nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [18]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40). Kedze konecná výska stanoveného penále bola nizsia nez jeho maximálna výska uvedená v rozhodnutí z roku 2006 a informácie uvedené v bode 203 vyssie stacili na pochopenie jeho výpoctu, tvrdenie Microsoftu nemôze uspiet. 218 Okrem toho, hoci dôvody, ktoré viedli Komisiu k stanoveniu konecnej výsky penále za obdobie od 1. augusta 2006 do 20. mája 2007 na úrovni zodpovedajúcej dvom tretinám penále ulozeného rozhodnutím z roku 2006, platia aj na úcely výpoctu konecnej výsky penále za obdobie od 21. júna do 31. júla 2006, za toto druhé obdobie bolo primerané urcit výsku 2 milióny eur, ktorá zodpovedá celkovému penále za kazdý den ulozenému rozhodnutím z roku 2005. Povaha správania Microsoftu bola rovnaká pocas oboch týchto období, takze rovnaké pravidelné penále za kazdý den je dôvodné. 219 Pokial ide o tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 198 vyssie, stací pripomenút, ze vzhladom na povinnost Microsoftu ponúknut prípadným zmluvným partnerom primerané výsky odmien (pozri bod 114 vyssie), skutocnost, ze cast penále zodpovedá obdobiam, pocas ktorých Microsoft cakal na posúdenie nového návrhu, ktorý Komisii predlozil, nemôze kompenzovat úcinky nedodrzania rozhodnutia z roku 2004 Microsoftom, a teda nepredstavuje polahcujúcu okolnost. Argument Microsoftu uvedený v bode 199 vyssie navyse nemozno prijat z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bode 114 vyssie. 220 Pokial ide o tvrdenia Microsoftu zhrnuté v bodoch 200 a 201 vyssie, treba v prvom rade pripomenút, ze Microsoft nepredlozil nijaký dôkaz preukazujúci, ze ulozené penále je styridsatkrát vyssie ako odmena, na ktorú by mal nárok, ak by vsetci jeho konkurenti uzavreli zmluvy No Patent za odmeny, ktoré Komisia povazovala za neprimerané. V druhom rade, v kazdom prípade vzhladom na velkost Microsoftu pokial ide o jeho obrat, oneskorenie, s akým poskytol presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou, a vzhladom na dalsie oneskorenie, s ktorým predlozil návrh primeranej výsky odmien, ako aj vzhladom na vsetky výhody, ktoré pren tieto okolnosti spôsobili, v podobe podielov na trhu, znízená výska penále ulozeného Komisiou (pozri bod 203 vyssie) nálezite odzrkadluje tak potrebu odstrasujúceho charakteru výsky penále, ako aj skutocnost, ze Microsoft si napokon splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 221 Navyse, ako bolo uvedené v bode 192 vyssie, len skutocné ponúknutie týchto odmien totiz spôsobilo skoncenie porusenia, pricom jednoduché zaslanie výsky týchto odmien Komisii, aby posúdila ich primeranú povahu, nezodpovedá splneniu si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie uvedené v bode 202 vyssie musí byt zamietnuté. 222 V rámci výkonu neobmedzenej právomoci, ktorá je zverená Vseobecnému súdu podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 a ktorá môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa ako také nevyzaduje (rozsudok KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, bod 40), vsak treba este zobrat do úvahy list z 1. júna 2005, zaslaný Microsoftu generálnym riaditelom Generálneho riaditelstva (GR) pre hospodársku sútaz. Tento list, ktorý je súcastou spisu a ku ktorému sa úcastníci konania ústne vyjadrili, sa týka otázky, ci v rámci rozhodnutia z roku 2004 bol Microsoft oprávnený zakázat svojim konkurentom distribuovat vo forme zdrojového kódu produkty, ktoré umoznujú interoperabilitu s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace, ktoré títo konkurenti medzicasom vyvinuli. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Microsoft bol podla clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 povinný umoznit distribúciu vo forme zdrojového kódu programov, ktoré jeho konkurenti vyvinuli na základe protokolov Microsoftu, kedze protokoly Microsoftu pouzívané danými programami neboli inovatívne. Komisia vsak tiez uviedla, ze hoci Microsoft môze bránit takejto distribúcií az do vyhlásenia rozsudku vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, medzicasom musí prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na zarucenie, ze v prípade zamietnutia jeho zaloby v rozsahu, v akom smeruje proti clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, si bezodkladne a v plnej miere splní povinnost vyplývajúcu z daného ustanovenia. 223 Z toho vyplýva, ze na základe povahy daného listu sa Microsoft mohol domnievat, ze az do vyhlásenia rozsudku Vseobecného súdu vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, cize do 17. septembra 2007, môze nadalej uplatnovat obmedzenia distribúcie produktov, ktoré vyvíjali jeho konkurenti na základe informácií súvisiacich s interoperabilitou, ktoré neboli chránené patentom a ani inovatívne. 224 Komisia na pojednávaní v tejto súvislosti bez toho, aby to Microsoft spochybnil, uviedla, ze predmetný list predstavuje v podstate pokus o zmier medzi jednak realitou, ze na to, aby konkurencný produkt zalozený na informáciách súvisiacich s interoperabilitou mohol byt vyvinutý, je nevyhnutné obdobie dvoch az troch rokov, a jednak oprávneným záujmom, ktorý mal Microsoft na tom, aby bol v prípade zrusenia clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 Vseobecným súdom vo veci Microsoft/Komisia, uz citovanej v bode 18 vyssie, nastolený status quo ante. Kedze v súlade s vtedy existujúcimi dôkazmi Vseobecný súd vydal svoj rozsudok priblizne ku koncu obdobia, ktoré bolo potrebné na vývoj konkurencného produktu zalozeného na informáciách súvisiacich s interoperabilitou, Komisia sa domnievala, ze týmto spôsobom správne vyvázi rôzne záujmy, ktoré boli s danou vecou spojené. 225 Treba konstatovat, ze list Komisie z 1. júna 2005 sa týka jedného aspektu výkonu clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, a to prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou za nediskriminacných podmienok, pricom tento aspekt nebol základom napadnutého rozhodnutia. Hoci pocas správneho konania Komisia odkazovala na vylucujúce praktiky vývojárskeho modelu "open source" z dôvodu niektorých ustanovení uvedených v zmluvách, ktorých návrhy predlozil Microsoft (pozri napríklad body 65 az 70 prílohy k listu Komisie zo 17. marca 2005), napadnuté rozhodnutie je odôvodnené neprimeranou výskou odmien navrhovaných Microsoftom v období od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007 (pozri bod 55 vyssie). 226 Ak vsak Komisia vzhladom na prekázku zacatého konania a so zretelom na povinnosti ulozené clánkom 5 rozhodnutia z roku 2004 a dôsledky, ktoré z prípadného zrusenia rozhodnutia mohli vyplývat, dovolila Microsoftu pocas urcitého obdobia uplatnovat praktiky, ktoré mohli mat protisútazné úcinky, ktoré sa rozhodnutie z roku 2004 snazí odstránit, túto okolnost je mozné zohladnit v rámci urcenia výsky penále. 227 Na vykonanie toho posúdenia treba zobrat do úvahy rôzne skutocnosti. Po prvé Microsoft napriek obmedzenému vplyvu listu z 1. júna 2005 len na distribúcie produktov vyvíjaných konkurentmi Microsoftu pokracoval v praxi odmietania poskytnút vývojárom softvéru "open source" akýkolvek prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, co vsak nebolo uznané daným listom ako legitímna moznost. Z povahy dotknutého listu totiz vyplývalo, ze Microsoft môze az do vyhlásenia rozsudku Vseobecného súdu vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, nanajvýs obmedzit týchto vývojárov v distribúcii svojich produktov. 228 Po druhé, ako sa uvádza v bode 68 prílohy k listu Komisie zo 17. marca 2005 a ako bolo opakovane uvedené na pojednávaní, vývojári softvérov "open source" patria medzi hlavných konkurentov Microsoftu. 229 Po tretie oneskorenie, s ktorým Microsoft sprístupnil presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou (pozri bod 115 vyssie), spôsobilo, ze pravdepodobnost, ze konkurencný produkt bude vyvinutý a distribuovaný pred vyhlásením rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, bola len teoretická, cím sa teda potvrdilo posúdenie Komisie uvedené v bode 244 vyssie. 230 Po stvrté praktiky uplatnované Microsoftom s ohladom na odmeny navrhované do 21. októbra 2007 samy osebe stacili na to, aby clánok 5 rozhodnutia z roku 2004 nemal ziadny úcinok pre vývojárov softvéru "open source". 231 Po piate Microsoft nepredlozil nijaký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, v akej miere by doslo k spôsobeniu týchto protisútazných úcinkov vyplývajúcich zo správania sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, ak by sa síce správal tak, ako bolo uvedené v liste z 1. júna 2005, ale splnil by si povinnost navrhnút primerané odmeny za nepatentované a neinovatívne technológie. Nic pritom nenaznacuje, ze by úcinky, ktoré by boli takto spôsobené, neboli len okrajové, so zretelom na to, co je uvedené v bodoch 224 a 229 vyssie. 232 Za týchto podmienok treba výsku penále ulozeného Microsoftu stanovit na 860 miliónov eur. O trovách 233 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 uvedeného poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania, alebo z výnimocných dôvodov. 234 Kedze Microsoft nemal úspech v prvých piatich zalobných dôvodoch, ale znízenie penále bolo priznané v rámci siesteho zalobného dôvodu, je opodstatnené rozhodnút, ze Microsoft znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit 95 % trov konania Komisie s výnimkou tých, ktoré boli spojené s vedlajsím úcastníctvom CompTIA a ACT, a 80 % trov konania vynalozených FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle. 235 Komisia znása 5 % vlastných trov konania okrem trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom CompTIA a ACT. 236 CompTIA a ACT znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie spojené s ich vedlajsím úcastníctvom. 237 FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle znásajú 20 % vlastných trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska penále ulozeného Microsoft Corp. v clánku 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), sa stanovuje na 860 miliónov eur. 2. Microsoft znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit 95 % trov konania Európskej komisie s výnimkou tých, ktoré boli spojené s vedlajsím úcastníctvom The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc., a 80 % trov konania vynalozených Free Software Foundation Europe e.V. a Samba Team, Software & Information Industry Association, European Committee for Interoperable Systems, International Business Machines Corp., Red Hat Inc. a Oracle Corp. 3. Komisia znása 5 % vlastných trov konania okrem trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc. 4. The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc. znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie spojené s ich vedlajsím úcastníctvom. 5. Free Software Foundation Europe e.V. a Samba Team, Software & Information Industry Association, European Committee for Interoperable Systems, International Business Machines, Red Hat a Oracle znásajú 20 % vlastných trov konania. Forwood Dehousse Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. júna 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Program protokolov pre servery pracovnej skupiny Oznámenie o výhradách Posúdenie splnenia si povinností stanovených v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 Kritériá posúdenia primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom Posúdenie primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom - Vseobecný rámec - Inovatívna povaha protokolov opísaných v technickej dokumentácii, ku ktorým Microsoft poskytuje prístup podla zmluvy No Patent - Prieskum trhu s podobnými technológiami Penále Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe ulozenia penále, hoci povinnosti, ktoré Microsoftu vyplývali z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, neboli konkretizované Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa dopustila Komisia pri rozhodnutí o neprimeranej povahe výsky odmeny vztahujúcej sa na zmluvu No Patent Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa Komisia dopustila, pokial ide o kritériá uplatnované na posúdenie inovatívnej povahy technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré sú predmetom zmluvy No Patent Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe pouzitia správ nezávislého splnomocnenca Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii právneho základu na ulozenie penále, ako aj na jeho prílis vysokej a neprimeranej výske Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ ( [19]*1 ) Jazyk konania: anglictina. [20]Úcastníci konania [21]Odôvodnenie [22]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-167/08, Microsoft Corp., so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a I. Forrester, QC, zalobca, ktorého v konaní podporujú: The Computing Technology Industry Association, Inc., so sídlom v Oakbrook Terrace, Illinois (Spojené státy), v zastúpení: G. van Gerven a T. Franchoo, advokáti, a Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: pôvodne D. Went a H. Pearson, solicitors, neskôr H. Mercer, QC, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, V. Di Bucci, F. Castillo de la Torre a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Free Software Foundation Europe e.V., so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Samba Team, so sídlom v New Yorku, New York (Spojené státy), v zastúpení: C. Piana a T. Ballarino, advokáti, Software & Information Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC, v zastúpení: T. Vinje, D. Dakanalis, solicitors, a A. Tomtsis, advokát, European Committee for Interoperable Systems (ECIS), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: T. Vinje, solicitor, M. Dolmans, N. Dodoo a A. Ferti, advokáti, International Business Machines Corp., so sídlom v Armonku, New York (Spojené státy), v zastúpení: M. Dolmans a T. Graf, advokáti, Red Hat Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: C.-D. Ehlermann, S. Völcker, advokáti, a C. O'Daly, solicitor, a Oracle Corp., so sídlom v Redwood Shores, Kalifornia (Spojené státy), v zastúpení: T. Vinje, solicitor, a D. Paemen, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie penále ulozeného zalobcovi týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Microsoft Corp., spolocnost so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené státy), navrhuje, vyvíja a uvádza na trh siroký sortiment softvérových produktov urcených pre rôzne druhy hardvérového vybavenia. Tieto softvérové produkty zahrnajú najmä operacné systémy pre klientske osobné pocítace (dalej len "osobné pocítace") a operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 2. Dna 24. marca 2004 Komisia prijala rozhodnutie 2007/53/ES, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft Corp. (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) (Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23, dalej len "rozhodnutie z roku 2004"). 3. Podla rozhodnutia z roku 2004 Microsoft porusil clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze sa dvoma spôsobmi dopustil zneuzitia dominantného postavenia, pricom prvé z týchto porusení, ktoré je ako jediné relevantné v tejto veci, spocívalo v tom, ze Microsoft odmietol poskytnút svojim konkurentom "informácie súvisiace s interoperabilitou" a povolit ich pouzívanie na vývoj a distribúciu konkurencných produktov na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny, a to v období od októbra 1998 do okamihu oznámenia rozhodnutia z roku 2004 [clánok 2 písm. a) rozhodnutia z roku 2004]. 4. Rozhodnutie z roku 2004 "informácie súvisiace s interoperabilitou" definuje ako "úplné a správne specifikácie vsetkých protokolov [implementovaných] v operacných systémoch Windows pre servery pracovnej skupiny, ktoré sú pouzívané servermi pracovnej skupiny Windows na to, aby sietam Windows pre pracovné skupiny poskytovali sluzby spolocného pouzívania súborov a tlaciarní a sluzby správy uzívatelov a skupín [uzívatelov], vrátane sluzieb pre správu domény Windows, adresárovej sluzby Active Directory a sluzby 'Group Policy`" (clánok 1 ods. 1 rozhodnutia z roku 2004). 5. "Siete Windows pre pracovnú skupinu" sú definované ako "skupin[y] osobných pocítacov, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre osobné pocítace], a serverov, [v ktorých je instalovaný operacný systém Windows pre servery pracovnej skupiny], vzájomne spojených cez pocítacovú siet" (clánok 1 ods. 7 rozhodnutia z roku 2004). 6. "Protokoly" sú definované ako "súbor pravidiel na prepojenie a interakciu medzi rôznymi operacnými systémami Windows pre servery pracovnej skupiny s operacnými systémami Windows pre osobné pocítace instalovanými do rôznych pocítacov v sieti Windows pre pracovnú skupinu" (clánok 1 ods. 2 rozhodnutia z roku 2004). 7. V rozhodnutí z roku 2004 Komisia zdôraznuje, ze odmietnutie Microsoftu sa netýka jeho "zdrojového kódu", ale výlucne specifikácií dotknutých protokolov, t. j. podrobného opisu toho, co sa od daného softvéru ocakáva, na rozdiel od implementácií, ktoré predstavujú vykonávanie kódu na pocítaci (odôvodnenia 24 a 569 rozhodnutia z roku 2004). Komisia najmä spresnuje, ze "nezamýsla nariadit Microsoftu, aby umoznil tretím osobám kopírovat Windows" (odôvodnenie 572 rozhodnutia z roku 2004). 8. Za dve formy zneuzitia, ktoré boli identifikované v napadnutom rozhodnutí, bola ako sankcia ulozená pokuta vo výske 497 196 304 eur (clánok 3 rozhodnutia z roku 2004). 9. Ako opatrenie urcené na nápravu protiprávneho odmietnutia uvedeného v clánku 2 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 clánok 5 tohto rozhodnutia nariaduje Microsoftu toto: "a) Microsoft... sprístupní v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia informácie súvisiace s interoperabilitou kazdému podniku, ktorý si zelá vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, a povolí týmto podnikom, za primeraných a nediskriminacných podmienok, pouzívat informácie súvisiace s interoperabilitou na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny; b) Microsoft... zabezpecí aktualizáciu sprístupnených informácií súvisiacich s interoperabilitou priebezne a vcas; c) Microsoft... v lehote 120 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia zavedie hodnotiaci mechanizmus, ktorý umozní podnikom, ktoré budú mat o to záujem, informovat sa úcinným spôsobom o rozsahu a podmienkach pouzívania informácií súvisiacich s interoperabilitou; Microsoft... môze stanovit primerané a nediskriminacné podmienky na zabezpecenie toho, aby prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou poskytnutý v tomto rámci slúzil iba na úcely hodnotenia; d) Microsoft... v lehote 60 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu o vsetkých opatreniach, ktoré plánuje prijat s cielom vyhoviet písm. a), b) a c) vyssie; v tejto súvislosti musí Microsoft... Komisii poskytnút dostatocné detailné informácie, aby mohla vykonat úvodné posúdenie vyssie uvedených opatrení, ktorého úcelom bude zistit, ci sú uvedené opatrenia skutocne v súlade s týmto rozhodnutím; Microsoft... najmä uvedie detailné podmienky, za akých povolí pouzívanie [i]nformácií súvisiacich s interoperabilitou; ..." 10. Clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 stanovuje: "v lehote 30 dní odo dna oznámenia tohto rozhodnutia Microsoft... predlozí Komisii návrh na zavedenie mechanizmu urceného na to, aby Komisii pomohol uistit sa, ze Microsoft... sa správa v súlade s týmto rozhodnutím. Tento mechanizmus bude zahrnat ustanovenie splnomocnenca, ktorý bude nezávislý od Microsoftu... Ak sa Komisia bude domnievat, ze mechanizmus navrhnutý Microsoftom... nie je vhodný, vyhradzuje si právo zaviest takýto mechanizmus svojím rozhodnutím." 11. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. júna 2004 podal Microsoft zalobu proti rozhodnutiu z roku 2004. 12. Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 25. júna 2004 Microsoft podal na základe clánku 242 ES návrh na odklad výkonu clánku 4, clánku 5 písm. a) az c) a clánku 6 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 13. Predseda Súdu prvého stupna tento návrh zamietol uznesením z 22. decembra 2004, Microsoft/Komisia (T-201/04 R, Zb. s. II-4463). 14. Rozhodnutím K(2005) 2988 v konecnom znení z 28. júla 2005 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) Komisia zaviedla mechanizmus stanovený v clánku 7 rozhodnutia z roku 2004. Dna 4. októbra 2005 Komisia pristúpila k ustanoveniu nezávislého splnomocnenca. 15. V rozhodnutí z 10. novembra 2005 (dalej len "rozhodnutie z roku 2005"), ktorým bolo ulozené penále podla clánku 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), sa Komisia domnievala, ze technická dokumentácia, ktorú Microsoft pripravil 20. októbra 2005 a ktorá obsahovala informácie súvisiace s interoperabilitou, nebola dostatocne presná ani úplná (odôvodnenie 101 rozhodnutia z roku 2005). Uviedla tiez, ze odplata, ktorú Microsoft pozadoval za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzívania, nebola primeraná (odôvodnenia 161 a 193 rozhodnutia z roku 2005). Preto Komisia zaviazala Microsoft splnit si povinnosti stanovené v clánku 5 písm. a) a c) rozhodnutia z roku 2004 do 15. decembra 2005 pod hrozbou penále vo výske 2 milióny eur za kazdý den omeskania. 16. V rozhodnutí z 12. júla 2006 (dalej len "rozhodnutie z roku 2006"), ktorým sa stanovuje konecná výska pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft... rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení, sa Komisia domnievala, ze technická dokumentácia, ktorú Microsoft pripravil 20. júna 2006 a ktorá obsahovala informácie súvisiace s interoperabilitou, nebola dostatocne presná ani úplná (odôvodnenie 232 rozhodnutia z roku 2006). Ulozila teda Microsoftu penále vo výske 280,5 milióna eur z dôvodu, ze si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z clánku 5 písm. a) a c) rozhodnutia z roku 2004 v období od 16. decembra 2005 od 20. júna 2006. Okrem toho zvýsila penále, ktoré mohlo byt pôvodne podla rozhodnutia z roku 2005 ulozené, na 3 milióny eur za kazdý den od 31. júla 2006. 17. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. októbra 2006 napadol Microsoft rozhodnutie z roku 2006. 18. Rozsudkom zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T-201/04, Zb. s. II-3601), Súd prvého stupna zrusil clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 a vo zvysnej casti zalobu zamietol. V prvom bode výroku uz citovaného rozsudku Microsoft/Komisia sa uvádza: "1. Clánok 7 rozhodnutia Komisie 2007/53/ES z 24. mája 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP vedené proti spolocnosti Microsoft... (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), sa zrusuje v rozsahu, v akom: - nariaduje Microsoftu, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý musí zahrnat ustanovenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, do priestorov a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k 'zdrojovému kódu` príslusných produktov Microsoftu, - vyzaduje, aby návrh na zavedenie tohto mechanizmu predvídal, ze vsetky náklady spojené s ustanovením splnomocnenca vrátane jeho odmenovania bude znásat Microsoft, - vyhradzuje Komisii právo stanovit rozhodnutím taký mechanizmus, ako je uvedený v prvej a druhej zarázke vyssie." 19. Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. októbra 2007 Microsoft zobral spät svoju zalobu, ktorú podal proti rozhodnutiu z roku 2006 (pozri bod 17 vyssie). Napadnuté rozhodnutie 20. V rozhodnutí K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti [Microsoft] rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft) (Ú. v. EÚ C 166, 2009, s. 20, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia ulozila Microsoftu penále vo výske 899 miliónov eur, pretoze si v období od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007 nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 21. Z odôvodnenia 14 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie sa týka výhradne povinnosti Microsoftu podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, podla ktorého je Microsoft povinný poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolit ich pouzívanie za primeraných a nediskriminacných podmienok. Program protokolov pre servery pracovnej skupiny 22. Z odôvodnení 21 az 23 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Microsoft listom z 29. októbra 2004 predlozil Komisii dva návrhy zmluvy, ktorú chcel ponúknut svojim konkurentom v rámci "Work Group Server Protocol Program" (program protokolov pre servery pracovnej skupiny). Islo jednak o návrh zmluvy, ktorou mala byt poskytnutá licencia na práva dusevného vlastníctva k dotknutým protokolom, a jednak návrh zmluvy, ktorá sa týkala hodnotenia uvedených protokolov. 23. Listom zo 20. mája 2005 Microsoft v rámci pokracujúcej komunikácie s Komisiou predlozil týchto pät typov zmlúv (dalej len spolocne "zmluvy WSPP"): - Microsoft Work Group Server Protocol Program License Agreement (All IP) for Development and Product Distribution (Work Group Server Operating System Software) [licencná zmluva (All IP) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov pre servery pracovnej skupiny v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva All IP")], - Microsoft Communications Protocol Program Agreement for Evaluation of Technical Documentation (3-Day) [zmluva pre hodnotenie technickej dokumentáci e v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft (3-dnová)], - Microsoft Communications Protocol Program Agreement for Evaluation of Technical Documentation (30-Day) [zmluva pre hodnotenie technickej dokumentácie v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft (30-dnová)], - Microsoft Work Group Server Protocol Program License Agreement (No Patents) for Development and Product Distribution (Work Group Server Operating System Software) [licencná zmluva (No Patents) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov pre servery pracovnej skupiny v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva No Patent")], - Microsoft Work Group Server Protocol Program Patent Only License Agreement for Development and Product Distribution [licencná zmluva (Patent Only) pre vývoj a distribúciu softvérových produktov v rámci programu protokolov pre servery pracovnej skupiny Microsoft, dalej len "zmluva Patent Only")] (odôvodnenia 32 a 33 napadnutého rozhodnutia). 24. Z odôvodnení 33, 37, 39, 40, 44, 57, 59, 66, 92 a 103 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Microsoft v rámci pokracujúcej komunikácie s Komisiou predlozil od 20. mája 2005 do 21. mája 2007 pocas jednotlivých vývojových stádií 13 znení zmlúv WSPP, ktoré obsahovali aj kompenzacné schémy. Kompenzacná schéma, ktorá bola predlozená 22. októbra 2007, predpokladala uzavretie zmluvy No Patent umoznujúcej prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a ich pouzitie za jednorazový poplatok 10 000 eur. Okrem toho bolo mozné uzavriet aj licencnú zmluvu na patentované technológie za odplatu, ktorá sa vypocítala na základe cistého príjmu zmluvného partnera Microsoftu (odôvodnenie 102 napadnutého rozhodnutia). 25. Podla odôvodnenia 39 napadnutého rozhodnutia obsahovala verzia zmlúv WSPP, ktorú Microsoft predlozil Komisii 31. mája 2005, aj zásady posudzovania informácií súvisiacich s interoperabilitou (dalej len "zásady hodnotenia WSPP"), pripravené na základe rokovaní medzi zmluvnými stranami. Uvedenými zásadami sa má nezávislý splnomocnenec riadit nielen pri príprave poradných posudkov, ale aj ked sa na neho obráti zmluvný partner Microsoftu, aby rozhodol o primeranej povahe dotknutej odmeny, pricom jeho rozhodnutie môze byt vyhlásené za vykonatelné rozhodnutím High Court of Justice (England & Wales) (Spojené královstvo) (odôvodnenia 47 a 113 napadnutého rozhodnutia). Oznámenie o výhradách 26. Dna 1. marca 2007 Komisia adresovala Microsoftu oznámenie o výhradách (odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). 27. Listom z 2. marca 2007 Microsoft vyzval Komisiu, aby mu oznámila konkrétne výsky odmeny, ktorú má podla nej pozadovat, aby sa jeho konanie povazovalo za splnenie si povinností vyplývajúcich z rozhodnutia z roku 2004. Listom z 8. marca 2007 Komisia odpovedala, ze jej neprinálezí stanovovat konkrétne výsky odmien, ale len sa ubezpecit, ze akékolvek odmeny, ktoré Microsoft ziada, sú primerané a nie sú diskriminacné v súlade s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 (odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 28. Microsoft odpovedal na oznámenie o výhradách listom z 23. apríla 2007. Dna 24. júla 2007 Komisia zaslala Microsoftu "opis skutocností", ktorého cielom bolo umoznit tomuto podniku vyjadrit sa ku skutocnostiam, ku ktorým doslo po predlození oznámenia o výhradách. Microsoft predlozil pripomienky 31. augusta 2007 (odôvodnenia 82, 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie splnenia si povinností stanovených v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 Kritériá posúdenia primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom 29. V odôvodnení 105 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, ze v súlade s odôvodnením 1003 rozhodnutia z roku 2004 odplata pozadovaná za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzívania musela pouzívatelom týchto informácii umoznit efektívne konkurovat v operacných systémoch pre servery pracovnej skupiny Microsoft. Navyse podla odôvodnenia 1008 bodu ii) rozhodnutia z roku 2004 táto odmena nemôze odzrkadlovat strategický význam, ktorý pochádza zo sily Microsoftu na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny. 30. Za týchto okolností sa Komisia domnievala, ze primeranost v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 akejkolvek podmienky ulozenej zo strany Microsoftu, ktorá mohla potenciálne obmedzit prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a ich pouzívanie, znamenala, ze takáto podmienka musí byt nevyhnutná a primeraná s ohladom na oprávnené záujmy Microsoftu, ktoré mala chránit. Aby akákolvek odmena pozadovaná Microsoftom bola objektívne odôvodnená, musí odzrkadlovat len prípadnú skutocnú hodnotu dotknutých informácií, pricom akýkolvek strategický význam zalozený na moznosti, ze dané informácie umoznia spolupracovat s operacnými systémami Microsoft, musí byt vylúcený. Microsoftu prinálezí preukázat túto skutocnost (odôvodnenia 106 a 107 napadnutého rozhodnutia). 31. Komisia zistila, ze zásady hodnotenia WSPP (pozri bod 25 vyssie) boli v súlade s cielmi uvedenými v odôvodnení 1003 a odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004. Tieto zásady totiz jednak stanovovali, ze kompenzacná schéma musí pouzívatelom informácií súvisiacich s interoperabilitou umoznit efektívne konkurovat Microsoftu. Jednak z týchto zásad vyplývalo, ze na úcely posúdenia, ci majú informácie týkajúce sa interoperability skutocnú hodnotu, t. j. hodnotu, ktorá nespocíva v strategickom význame opísanom v bode 29 vyssie, treba najprv preskúmat, ci príslusné protokoly sú výtvormi Microsoftu, dalej posúdit, ci sú tieto výtvory inovatívne, a napokon zohladnit prieskum trhu s podobnými technológiami, pricom akýkolvek strategický význam vyplývajúci z prípadného dominantného postavenia musí byt vylúcený (odôvodnenia 117 a 118 napadnutého rozhodnutia). 32. Komisia tiez v odôvodneniach 119 a 158 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kritériá uvedené v bode 31 vyssie by mohla pouzit na posúdenie primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom. 33. Komisia navyse zdôraznila, ze jej posúdenie sa na obdobie konciace sa 21. októbra 2007 vykoná s odkazom na verziu zmlúv WSPP predlozenú 21. mája 2007 (pozri bod 24 vyssie). Kedze kompenzacná schéma, ktorá bola súcastou tejto verzie zmlúv WSPP, stanovovala nizsie odmeny nez tie, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich verziách, závery Komisie podla odôvodnenia 103 napadnutého rozhodnutia platili o to viac na dané starsie verzie. 34. Pokial ide o prvé kritérium, stanovené v bode 31 vyssie, Komisia uviedla, ze nebolo splnené, pretoze Microsoft sa odvolával na protokoly, ktoré boli volné (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). 35. Pokial ide o druhé kritérium, stanovené v odôvodnení 31 vyssie, Komisia zdôraznila, ze Microsoft nemal mat nárok na odmenu, ak by predmetné technológie neboli nové v tom zmysle, ze by boli súcastou stavu techniky, alebo ak by pre odborníka vyplývali zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Domnievala sa, ze kritériá zalozené na novosti a nevyplývaní zrejmým spôsobom zo stavu techniky boli vhodné, pretoze islo o dobre známe pojmy v oblasti dusevného vlastníctva (odôvodnenia 130 a 138 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti dospela k záveru, ze malé ciastkové zmeny a nepatrné zlepsenia by mali len zanedbatelnú hodnotu pre tých, ktorým sú informácie súvisiace s interoperabilitou urcené, a nebolo by ich mozné povazovat za inovatívne na úcely výkonu rozhodnutia z roku 2004 (odôvodnenie 144 napadnutého rozhodnutia). 36. Komisia v tejto súvislosti dodala, ze kedze Microsoft poukazoval na svoje patenty chrániace technológie týkajúce sa protokolov obsiahnutých v zverejnenej technickej dokumentácii, predbezne a na úcely napadnutého rozhodnutia predpokladala, ze tieto technológie boli inovatívne (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). 37. Pokial ide o tretie kritérium, stanovené v bode 31 vyssie, Komisia uviedla, ze chce overit, ci odmeny, ktoré Microsoft pozaduje, boli primerané vzhladom na trhovú hodnotu podobných technológií (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie primeranej povahy odmeny pozadovanej Microsoftom - Vseobecný rámec 38. V odôvodneniach 159 az 164 napadnutého rozhodnutia Komisia zhrnula vseobecný rámec kompenzacnej schémy, ktorú navrhol Microsoft. 39. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze Microsoft navrhol v rámci zmlúv WSPP rôzne druhy prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou. V tejto súvislosti Microsoft ponúkal prístup k protokolom v piatich mozných scenároch v prípade sluzieb spolocného pouzívania súborov a tlaciarní, v sestnástich mozných scenároch pre sluzbu správy uzívatelov a skupín uzívatelov, ako aj prístup k sluzbe "general networking". 40. Prístup k informáciám o interoperabilite bolo mozné získat na základe styroch druhov zmlúv. 41. Po prvé zmluva No Patent umoznovala osobám, ktorým boli poskytnuté informácie súvisiace s interoperabilitou, vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny na základe technickej dokumentácie. 42. Po druhé podla zmluvy Patent Only Microsoft udelil licenciu na obsah patentov, ktoré podla neho chránili technológiu potrebnú na spoluprácu operacných systémov Windows pre osobné pocítace so servermi pre pracovné skupiny. 43. Po tretie v rámci zmluvy All IP Microsoft udelil licenciu nielen na obsah patentov, ktoré podla neho chránili technológiu potrebnú na spoluprácu operacných systémov Windows pre osobné pocítace so servermi pre pracovné skupiny, ale aj prístup k technickej dokumentácii a právo uvedenú dokumentáciu pouzívat. 44. Po stvrté podla zmluvy s názvom "Interface Definition Language Only" Microsoft udelil prístup k technickej dokumentácii týkajúcej sa týchto súborov a právo pouzívat túto dokumentáciu. 45. Z odôvodnenia 160 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Microsoft pre väcsinu scenárov pozadoval odmeny v závislosti od typu predpokladanej zmluvy a pri týchto odmenách vzdy stanovil ich minimálnu a maximálnu výsku. Taktiez boli pripravené odmeny pre prípady scenárov spojených podla sluzby, ako aj pre vsetky scenáre v rámci troch sluzieb uvedených v bode 39 vyssie. Pozadovaná odmena bola vyjadrená bud ako percentuálny podiel z cistých príjmov zmluvného partnera, ktorý dosiahol predajom produktov implementujúcich dotknuté protokoly, alebo ako pausálna suma za kazdý predaný server. 46. Napokon z odôvodnení 166, 167 a 297 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa zamerala na primeranú povahu odmeny pozadovanej Microsoftom za nepatentované technológie zahrnuté do technickej dokumentácie a zverejnené v rámci zmluvy No Patent. - Inovatívna povaha protokolov opísaných v technickej dokumentácii, ku ktorým Microsoft poskytuje prístup podla zmluvy No Patent 47. Podla odôvodnenia 169 napadnutého rozhodnutia Microsoft v dvoch správach predlozených Komisii 31. júla a 24. augusta 2006 uviedol, ze 173 protokolov obsahovalo nepatentované inovácie. 48. Microsoft sa svoj prístup snazil odôvodnit po prvé tým, ze dotknutú technológiu vyvinul sám alebo bola vyvinutá v jeho mene, po druhé, ze opísal problém, ktorý táto technológia riesi, po tretie predstavil technológie, ktoré boli súcastou stavu techniky, aby tak poukázal na inovatívnu povahu predmetného protokolu, a po stvrté presne ukázal, kde sa tieto inovácie nachádzajú v zmenenej technickej dokumentácii. 49. Z odôvodnení 62, 69 a 171 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze nezávislý splnomocnenec posúdil na ziadost Komisie prístup Microsoftu týkajúci sa nepatentovanej technológie, pricom sa opieral o metódu opísanú v bode 48 vyssie, a ze Komisia podala rovnakú ziadost specializovanej spolocnosti TAEUS týkajúcu sa scenárov nazvaných "File Replication Service", "Directory Replication Service" a "Network Access Protection". Správa spolocnosti TAEUS bola Komisii predlozená 15. decembra 2006 a správa nezávislého splnomocnenca 27. februára 2007. 50. Komisia uviedla, ze nezávislý splnomocnenec dospel k záveru, ze inovatívna bola len velmi malá cast materiálu, ktorý by si zasluhoval odmenu a ktorý vypracoval Microsoft v rámci technickej dokumentácie. Okrem toho spolocnost TAEUS dospela k záveru, ze v troch scenároch, ktoré skúmala, nebola inovatívna ziadna z 21 technológií, ktoré obsahovali (odôvodnenia 171 az 174 napadnutého rozhodnutia). Podla poznámky pod ciarou na strane 197 napadnutého rozhodnutia sa na týchto záveroch nic nezmenilo ani po odpovedi Microsoftu na oznámenie o výhradách, na základe ktorej boli vypracované dve správy nezávislého splnomocnenca a jedna spolocnosti TAEUS. 51. Komisia dospela k záveru, ze pokial ide o 173 technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré Microsoft povazoval za inovatívne, 166 z nich bolo súcastou stavu techniky alebo vyplývali pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky a 7 z týchto technológií bolo inovatívnych (odôvodnenia 175 a 219 napadnutého rozhodnutia). 52. Vsetkých 173 predmetných technológií je uvedených v tabulke pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, ktorá obsahuje strucný opis kazdej technológie, a pre väcsinu technológií je uvedený aj údaj o dátume ich vzniku, o výhodách, aké z nich podla Microsoftu vyplývajú, odkaz na spis predlozený Microsoftom, krátke zhodnotenie, odkaz na stav techniky a odkaz na zdroje, ktoré podla Komisie odôvodnujú posúdenie, aké mu dala, ako aj poznámky o stave techniky. Uvedené zdroje sa skladajú z dvoch správ nezávislého splnomocnenca z 3. marca a 8. júla 2007, ako aj z pripomienok European Committee for Interoperable Systems (ECIS) z 8. mája 2007 k odpovedi Microsoft na oznámenie o výhradách. 53. V odôvodneniach 187 az 218 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla svoj názor na inovatívnu povahu 8 technológií týkajúcich sa protokolov patriacich do scenára "Directory & Global Catalog Replication", pricom táto technológia bola súcastou sluzieb správy uzívatelov a skupín uzívatelov, a 11 technológií týkajúcich sa protokolov patriacich do scenára "File Replication Service", ktorá bola súcastou sluzby spolocného pouzívania súborov a tlaciarní. Okrem tvrdení týkajúcich sa technológie "File Staging" boli tvrdenia Microsoftu v prospech inovatívnej povahy týchto technológií Komisiou zamietnuté (odôvodnenie 219 napadnutého rozhodnutia). - Prieskum trhu s podobnými technológiami 54. V odôvodneniach 220 az 279 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla svoje posúdenie týkajúce sa prieskumu trhu s technológiami podobnými nepatentovaným technológiám zverejneným v rámci zmluvy No Patent. Podla tohto posúdenia podobné technológie bezodplatne ponúkajú tak Microsoft, ako aj iné podniky, takze z prieskumu trhu vyplýva, ze odmena, ktorú Microsoft pozaduje, nebola primeraná. Penále 55. Komisia v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dané rozhodnutie sa týkalo iba obdobia od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007. V odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze voci kompenzacnej schéme, ktorú Microsoft prijal 22. októbra 2007 (pozri bod 24 vyssie), nemá ziadne námietky, pokial ide o primeranost odmien v nej obsiahnutých. Komisia teda urcila konecnú výsku penále za toto obdobie na 899 miliónov eur (odôvodnenia 299 a 300 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 56. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 9. mája 2008 Microsoft podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 57. Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. augusta 2008 podal Free Software Foundation Europe eV (dalej len "FSFE") návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 58. Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. augusta 2008 podali návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie Software & Information Industry Association (dalej len "SIIA") a ECIS. 59. Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2008 podali International Business Machines Corp. (dalej len "IBM) a Red Hat Inc. návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 60. Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. augusta 2008 podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie Oracle Corp. 61. Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. a 26. augusta 2008 podali The Computing Technology Industry Association, Inc., (dalej len "CompTIA") a Association for Competitive Technology, Inc., (dalej len "ACT") návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Microsoftu. 62. Uznesením z 20. novembra 2008 predseda siedmej komory Súdu prvého stupna týmto návrhom vyhovel. 63. Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 64. Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 65. Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a poskytli urcité informácie. 66. Microsoft navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne, aby zrusil penále alebo znízil jeho výsku, - zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov, na náhradu trov konania. 67. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Microsoft na náhradu trov konania. 68. FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Microsoft na náhradu trov konania spojených s ich vedlajsím úcastníctvom. 69. CompTIA navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom. 70. ACT navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne, aby zrusil penále ulozené Microsoftu alebo znízil jeho výsku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom. Právny stav 71. Zo zalobných dôvodov predlozených Microsoftom sa prvý týka protiprávnej povahy ulozeného penále predtým, ako boli povinnosti, ktoré mu vyplývali z clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, dostatocne konkretizované, druhý sa týka chyby, ktorej sa dopustila Komisia pri rozhodnutí o neprimeranej povahe odmeny vztahujúcej sa na zmluvu No Patent, tretí sa týka chyby Komisie, pokial ide o kritériá uplatnované na posúdenie inovatívnej povahy technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré sú predmetom zmluvy No Patent, stvrtý sa týka protiprávnej povahy pouzívania správ nezávislého splnomocnenca, piaty sa týka porusenia práv na obhajobu a siesty neexistencie právneho základu na ulozenie penále, ako aj jeho prílis vysokej a neprimeranej výsky. 72. Navyse v rámci prvého, druhého, tretieho a siesteho zalobného dôvodu Microsoft tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe ulozenia penále, hoci povinnosti, ktoré Microsoftu vyplývali z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, neboli konkretizované Tvrdenia úcastníkov konania 73. Microsoft na podporu svojho prvého zalobného dôvodu uvádza styri výhrady. 74. Po prvé Komisia porusila svoju povinnost stanovit v pozitívnom zmysle úkony, ktoré musí Microsoft vykonat, aby vyhovel clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, Komisia mohla v rozhodnutí z roku 2004 specifikovat výsku odmien, na ktoré mal Microsoft nárok. Pod pojmom "v primeranej výske" mozno totiz chápat rôznu výsku odmien. Týmto tvrdením sa nesnazí spochybnit zákonnost rozhodnutia z roku 2004 ani nepopiera moznost vykonat ustanovenia zahrnajúce neurcité právne konstrukcie, ale spochybnit právo ulozit penále za porusenie vyssie uvedených ustanovení predtým, ako budú specifikované povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. 75. S cielom spresnit tieto povinnosti predtým, nez im bol Microsoft podrobený, Komisia stanovila postup podla clánku 5 písm. d) toho istého rozhodnutia. Ako uz uviedla v oznámení o výhradách zaslaných Microsoftu v auguste 2000 a auguste 2003 a ako vyplýva z odôvodnenia 995 rozhodnutia z roku 2004, ak tieto Microsoftom navrhnuté opatrenia nebudú uspokojivé, ulozí potrebné opatrenia svojím rozhodnutím. Komisia vsak neustále odmietala konkretizovat to, co povazovala za "primeranú odplatu", hoci podla záväzkov, ktoré na seba prebrala podla clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, bola povinná Microsoftu ulozit pozitívne specifikované podmienky prostredníctvom rozhodnutia. Kedze zo zásad hodnotenia WSPP vyplývajú len vseobecné usmernenia, ktoré nevedú k specifickej výske odmien, nemozno ich povazovat za dostatocné na tento úcel. Tvrdenia týkajúce sa neexistencie skutocnej hodnoty a toho, ze informácie súvisiace s interoperabilitou boli v tom case poskytované bezodplatne, neboli skutkovo podlozené a k ich nedôveryhodnosti navyse prispievalo to, ze boli uzatvárané licencné zmluvy v rámci kompenzacnej schémy Microsoftu. 76. Po druhé Microsoft tvrdí, ze Komisia sa svojím konaní dopustila porusenia clánku 24 nariadenia c. 1/2003, pretoze penále, ktorého cielom je prinút osobu k urcitému správaniu, mozno ulozit, len ak sú povinnosti tejto osoby presne vymedzené, v opacnom prípade takým ulozením penále dôjde k poruseniu základných práv. V tomto prípade sa Komisia, ktorá, ako tvrdí zalobca, nebola oprávnená zacat konanie podla clánku 24 nariadenia c. 1/2003, ak presne nevedela, co mal Microsoft vykonat, aby si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z rozhodnutia z roku 2004, mohla obrátit na nezávislého splnomocnenca, aby do pozadovanej miery spresnil povinnosti Microsoftu. 77. Po tretie Microsoft, ktorý podporuje CompTIA, zdôraznil, ze Komisia tým, ze ulozila penále este pred specifikovaním povinnosti Microsoftu v potrebnom rozsahu, porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti CompTIA tvrdí, ze zaloba Komisie nie je transparentná, objektívna ani spravodlivá a ze penále bolo vzhladom na okolnosti prejednávanej veci svojvolné a neprimerané. CompTIA tvrdí, ze Komisia svojím konaním spôsobila riziko a neistotu, ktoré na úkor spotrebitelov povedú k zániku dôvodov na prínos inovácií. 78. Napokon po stvrté Microsoft tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla prijat rozhodnutie, ktoré by mohlo byt preskúmané súdom, a odmietla stanovit povinnosti vyplývajúce z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 v súvislosti s výskou odmien, nútila Microsoft, aby splnil jej ziadosti o znízenie odmien pre vsetky zmluvy WSPP bez toho, aby zákonnost dotknutých ziadostí mohol napadnút pred súdom. Takto bol Microsoft pripravený o právo na úcinnú súdnu ochranu pred posúdeniami vykonanými Komisiou, ktoré boli stále len "predbezné". Okrem toho, aj keby Microsoft odmietol prehodnotit svoje návrhy a aj keby podal zalobu o zodpovednost alebo zalobu o necinnost, tieto úkony by neviedli k rozhodnutiu Komisie, ktorým by definovala primeranú výsku odmeny. 79. Microsoft tieto tvrdenia opakovane uvádzal v priebehu správneho konania, pricom mu na ne vôbec nebolo odpovedané, a to ani v napadnutom rozhodnutí, v ktorom teda tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu. 80. ACT tvrdí, ze Microsoft zaviedol najvhodnejsie metódy, pomocou ktorých mali byt vymedzené jeho povinnosti v súlade s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, zatial co Komisia iba odmietla výsledky vysetrovaní, ktoré sa týchto metód týkali, bez toho, aby poskytla Microsoftu vysvetlenia, ktoré potreboval na splnenie si povinností. Okrem toho Komisia poziadala o informácie len podniky, ktoré vstúpili do konania na jej podporu. 81. Komisia a úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu a dodávajú, ze Microsoft sa s ohladom na definíciu svojich povinností nemôze v rámci tejto zaloby odvolávat na údajnú nepresnost v rozhodnutí z roku 2004. Posúdenie Vseobecným súdom 82. Hned na úvod treba zamietnut argumentáciu Komisie týkajúcu sa toho, ze Microsoft chce napadnút zákonnost rozhodnutia z roku 2004. Ako totiz vyplýva z písomných vyjadrení predlozených Microsoftom, jeho tvrdenia sa nezakladajú na údajnej nezákonnosti clánku 5 písm. a) tohto rozhodnutia, ale na tom, ze Komisia údajne nemohla ulozit trest za porusenie dotknutých ustanovení bez toho, aby predtým svojím rozhodnutím, ktoré je mozné napadnút opravným prostriedkom, stanovila výsku odmeny, ktorú povazovala za primeranú. Táto otázka sa zjavne týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo ulozené penále. 83. Dalej treba pripomenút, ako vyplýva z odôvodnenia 280 napadnutého rozhodnutia, ze dotknuté penále bolo ulozené z dôvodu, ze Microsoft v rozpore s povinnostou stanovenou v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 neposkytol prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, na ktoré sa vztahuje zmluva No Patent, ani nepovolil ich pouzitie za "primeraných podmienok". 84. Pokial ide o clánok 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, treba poznamenat, ze pouzitie neurcitých právnych konstrukcií pri formulovaní pravidiel, ktorých porusenie spôsobí vznik obcianskoprávnej, správnej alebo dokonca trestnej zodpovednosti ich porusitela, nepovedie k nemoznosti ulozit zákonom stanovené nápravné opatrenia, ak sa právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby pomocou jeho výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, dozvediet, aké konania alebo opomenutia zakladajú takúto jeho zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 50, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 39). 85. V tejto súvislosti, v súlade s ustálenou judikatúrou (uznesenie Súdneho dvora z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C-497/99 P, Zb. s. I-5333, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Eurofer/Komisia, T-136/94, Zb. s. II-263, bod 271, a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T-271/03, Zb. s. II-477, bod 252), výrok rozhodnutia z roku 2004 treba chápat a vykladat v súlade s odôvodnením daného rozhodnutia. Z odôvodnenia 1003 tohto rozhodnutia vyplýva, ze jeho cielom je zabezpecit, aby konkurenti Microsoftu mohli pomocou implementovania sprístupnených specifikácií vyvíjat produkty, ktoré umoznujú interoperabilitu so struktúrou domény systému Windows natívne podporovanou v dominantnom operacnom systéme Windows pre osobné pocítace, a teda aby boli schopní efektívne konkurovat v oblasti operacných systémov pre servery pracovnej skupiny Microsoft. Navyse v odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004 sa uvádza, ze akékolvek odmena, ktorú môze Microsoft pozadovat ako protihodnotu za poskytnutie prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, nemôze odzrkadlovat strategický význam, ktorý vyplýva zo sily Microsoftu na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo na trhu s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny. 86. V tejto súvislosti po rokovaní s Komisiou (odôvodnenia 39, 111 a 113 napadnutého rozhodnutia) Microsoft zaclenil v máji 2005 zásady hodnotenia WSPP do dohôd WSPP. V clánku 7.5 zmluvy No Patent (v znení z 21. mája 2007) teda Microsoft vyhlásil, ze pri príprave tabulky svojich odmien uplatnil tieto zásady hodnotenia, a uviedol, ze podla clánku 7.7 písm. d) tej istej zmluvy majú nezávislý splnomocnenec a High Court of Justice právomoc vyvodit voci nemu dôsledky, ak by porusil tieto zásady hodnotenia. 87. Pokial ide o obsah zásad hodnotenia WSPP, ktoré boli znázornené v bode 31 vyssie, treba konstatovat, ze upravujú kumulatívne a dostatocne presné kritériá, na základe ktorých Microsoft dokáze posúdit, ci urcitá technológia zahrna skutocnú hodnotu, ktorá je odlisná od jej strategického významu, ako bolo opísané v odôvodnení 1008 bode ii) rozhodnutia z roku 2004, ako aj v uvedených zásadách hodnotenia. Navyse neexistuje nic, na základe coho by bolo mozné sa domnievat, ze tieto princípy hodnotenia zalozené na clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 môze uplatnit nezávislý splnomocnenec a High Court of Justice, ale uz nestacia Microsoftu, aby sa správal v súlade s týmto ustanovením, ani Komisii na výkon jej úloh dohladu nad týmto správaním. 88. Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená ulozit Microsoftu penále za neplnenie si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, kedze toto ustanovenie splnalo podmienky uvedené v bode 84 vyssie. 89. Treba dodat, ze Komisia v liste z 18. apríla 2005 Microsoftu zdôraznila, ze akákolvek odmena musí byt pausálna, a nie proporcionálna k príjmom z predaja produktov predávaných konkurentmi Microsoftu. Navyse, ako zdôraznuje SIIA, na tlacovej konferencii z 1. marca 2007, ktorej zápis sa nachádza na internetovej stránke Microsoftu, M. B., zastávajúci funkciu Senior Vice President, General Counsel and Corporate Secretary Microsoftu, uviedol, ze zásady hodnotenia WSPP boli "velmi jasné", napriek tomu, ze boli do urcitej miery zlozité. 90. Argumentácia Microsoftu, ze sama Komisia mala prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je mozné napadnút na súde, stanovit primeranú výsku odmeny predtým, nez mohla ulozit penále, je tiez neopodstatnená. 91. Ako totiz vyplýva z bodu 84 vyssie, pouzitie neurcitých právnych konstrukcií v urcitom ustanovení nebráni urceniu zodpovednosti porusitela. Ako zdôraznuje Komisia, keby to tak nebolo, porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ, v ktorých samotných sú pouzité neurcité právne konstrukcie, ako je skreslovanie hospodárskej sútaze alebo "zneuzívanie" dominantného postavenia, by nemohlo mat za následok ulozenie pokuty, ak by predtým nebolo prijaté rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. 92. Na rozdiel od tvrdení Microsoftu (pozri bod 75 vyssie) bolo cielom clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 len prinútit podnik, aby prijal opatrenia s cielom dodrzat svoje záväzky uvedené v písmenách a) az c) toho istého ustanovenia a aby o opatreniach, ktoré plánuje prijat, informoval Komisiu. Tento clánok teda stanovuje poziadavku, ktorá, ako to z neho samotného vyplýva, smeruje k tomu, aby sa Komisii pred uplynutím 120-dnovej lehoty stanovenej v písmene a) umoznilo posúdit opatrenia, ktoré sa Microsoft zaväzuje prijat s cielom skoncit porusovanie. Z clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004, a uz vôbec nie z odôvodnenia 995, nevyplýva, ze by sa Komisia akýmkolvek spôsobom zaviazala, ze rozhodnutím stanoví výsku primeranej odmeny skôr, nez ulozí penále. 93. V tejto súvislosti treba dodat, ze penále ulozené podla napadnutého rozhodnutia sa vztahuje na obdobie od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007. Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 101 rozhodnutia z roku 2005 a z odôvodnenia 232 rozhodnutia z roku 2006 (pozri body 15 a 16 vyssie), Microsoft dokonca do 20. júna 2006 ani nepredlozil presné a úplné znenie informácií súvisiacich s interoperabilitou, takze aj keby Komisia povazovala za vhodné stanovit primeranú výsku odmeny, nepodarilo by sa jej to uskutocnit. 94. Okrem toho rozlisovanie medzi penále a pokutou, o ktoré sa Microsoft snazí (pozri bod 76 vyssie), nie je na úcely posúdenia tohto zalobného dôvodu relevantné. Na jednej strane sú totiz pokuta ulozená podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a konecné penále, ktoré je sporné v prejednávanej veci a ktoré bolo ulozené podla clánku 24 ods. 2 toho istého nariadenia, dôsledkami porusenia clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ (pokuta) a rozhodnutia, ktorým sa prikazuje skoncit predmetné porusenie a prípadne sa ukladajú opatrenia zaväzujúce na urcité správanie (penále). Na druhej strane sa pokuta aj penále týkajú správania podniku, ku ktorému doslo v minulosti, a musia mat odstrasujúci úcinok, aby sa zabránilo opakovaniu porusenia alebo pokracovaniu v porusení. Vzhladom na túto zhodu vlastností s cielmi neexistuje nic, co by odôvodnovalo rozlisovanie na úrovni spresnenia toho, co podnik musí alebo nesmie vykonat, aby sa správal v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze predtým, ako voci nemu dôjde k prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty alebo rozhodnutia o ulození konecného penále. 95. Microsoft má navyse pravdu, ked tvrdí, ze pod pojem "primeraná výska odmeny" môzu spadat jej rôzne výsky. Toto posúdenie vsak len potvrdzuje oprávnenost tvrdení Komisie, ze jej povinnostou nie je stanovit urcitú výsku odmien spomedzi viacerých, ktoré sa povazujú za primerané v zmysle rozhodnutia z roku 2004, a nanútit ju Microsoftu. Hoci Komisia, samozrejme, má právomoc konstatovat porusenie a nariadit dotknutým úcastníkom skoncit toto porusenie, neprinálezí jej nanútit im svoj výber spomedzi rôznych mozností správania sa, ktoré sú v súlade so zmluvou, ani prijat rozhodnutie ukladajúce opatrenia správania, ako je rozhodnutie z roku 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 52). Z toho vyplýva, ze ak si podnik zvolil jednu z týchto mozností, Komisia nemôze konstatovat porusenie alebo ulozit penále len preto, ze by dala prednost inej moznosti. Microsoftu teda prinálezí udelit práva prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a poskytnút právo na ich pouzívanie za primeranú výsku odmeny v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, pricom Komisia nemôze ulozit penále, ak by sa domnievala, ze táto výska odmeny je primeraná, ale ze mala byt navrhnutá "este primeranejsia výska". 96. Vzhladom na tieto skutocnosti treba odmietnut tvrdenia Microsoftu zalozené na údajnom porusení zásady riadnej správy vecí verejných (pozri odôvodnenie 77 vyssie). 97. Napokon, ani tvrdenie Microsoftu zalozené na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu nemôze uspiet. V tomto ohlade stací uviest, ze v prejednávanom konaní Microsoft napáda posúdenie Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy predmetných technológií a v dôsledku toho aj jej posúdenie týkajúce sa primeranej výsky odmeny, ktorú môze pozadovat. Výhrada Microsoftu spocíva v podstate v tom, ze toto jej posúdenie by mohol napadnút skôr, ak by Komisia svojím rozhodnutím stanovila primeranú výsku odmeny. Ak by vsak Microsoft chcel tak konat, mohol namiesto vedenia zdlhavých rokovaní s Komisiou a postupného znizovania pozadovaných odmien najskôr co najrýchlejsie oznámit presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou a neskôr prijat s konecnou platnostou výsky odmien, ktoré povazoval za primerané. V takom prípade, ak by sa Komisia domnievala, ze výska predmetných odmien nebola primeraná, prijala by skôr také rozhodnutie, ako je napadnuté rozhodnutie v tejto veci. Právo na úcinnú súdnu ochranu Microsoftu teda v ziadnom prípade nebolo ovplyvnené. 98. Takisto tá cast tohto zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia z dôvodu, ze Komisia sa nevyjadrila k tvrdeniam, ktoré boli uvedené aj v priebehu správneho konania, musí byt zamietnutá. 99. Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré sa vyzaduje podla clánku 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 93). 100. Ako vyplýva z predchádzajúceho posúdenia, právne predpisy upravujúce dotknutú oblast vôbec nebránia ulozeniu penále, hoci Komisia predtým nestanovila výsku odmeny, ktorú povazuje za primeranú v zmysle clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Za týchto podmienok si Komisia splní povinnost odôvodnenia, ked jasne a jednoznacne uvedie dôvody, pre ktoré výska odmeny pozadovanej Microsoftom nebola primeraná, pricom odôvodnenie, ktoré by sa konkrétne týkalo moznosti ulozit penále bez predchádzajúceho urcenia primeranej výsky odmeny Komisiou, nie je na tento úcel potrebné. 101. V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa dopustila Komisia pri rozhodnutí o neprimeranej povahe výsky odmeny vztahujúcej sa na zmluvu No Patent Tvrdenia úcastníkov konania 102. Vzhladom na neurcitú povahu konceptu primeranej náhrady a na to, ze Komisia odmieta spresnit povinnosti Microsoftu, sa tento podnik rozhodol vytvorit mechanizmus, pomocou ktorého mohol vyjednávat odmeny s prípadnými záujemcami o licencie a podliehat kontrolnej právomoci nezávislého splnomocnenca. Okrem toho na základe ziadosti Komisie sa Microsoft rozhodol zaviest este nizsie odmeny, nez navrhla spolocnost PricewaterhouseCoopers, ktorá je medzinárodne uznávanou znaleckou spolocnostou, ktoré sa zakladali na posúdení hodnoty technológií oprávnene povazovaných za porovnatelné podla medzinárodne uznávaných pravidiel. Ako vsak bolo vseobecne známe, tieto sadzby slúzili iba ako východiskový bod na rokovania s potenciálnymi zmluvnými partnermi, pricom v prípade nemoznosti dosiahnut dohodu bolo mozné obrátit sa na nezávislého splnomocnenca, aby stanovil primeranú odmenu podla zásad hodnotenia WSPP. Aj keby Komisia nesúhlasila s posúdením externých odborníkov, ktorých Microsoft v dobrej viere poveril v snahe vyhoviet rozhodnutiu z roku 2004, nemozno súhlasit s tvrdením, ze Microsoft uplatnoval neprimeranú výsky odmeny, a uz vôbec nie diskriminacnú, pretoze ziadny z jeho zmluvných partnerov nepovazoval za potrebné obrátit sa na nezávislého splnomocnenca, a to ani pocas rokovaní, hoci pozícia Microsoftu bola oslabená z dôvodu hrozby velmi vysokého penále. Ako tvrdí zalobca, zavedením tohto sporového mechanizmu uzatvárania zmluvy s Microsoftom sa v kazdom prípade zabezpecí, ze akákolvek napokon poskytnutá odmena bude primeraná, pretoze bude v súlade so zásadami hodnotenia WSPP uplatnovanými týmto splnomocnencom. 103. Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze dôvodom, preco niektoré spolocnosti vôbec nerokovali s Microsoftom ani sa neobrátili na nezávislého splnomocnenca, nebola neprimeraná výska odmeny, ktorú Microsoft navrhoval, ale to, ze nesúhlasili s tvrdením zalozeným na tom, ze dotknuté protokoly neobsahovali dostatok inovácií. 104. Microsoft tiez odmietol tvrdenia, ze podniky, ktoré by uzavreli licencné zmluvy, by zaplatili za strategický význam dotknutých technológií a neboli by konkurentmi Microsoftu, ako vecne nesprávne. 105. Okolnost, ze zmluvy uzavreté s Microsoftom sa týkajú zmluvy All IP, je údajne nepodstatná, pretoze z toho nevyplýva, ze by odmeny navrhované za uzatvorenie zmlúv No Patent boli neprimerané, hoci technická dokumentácia bola v oboch prípadoch totozná. 106. Microsoft tieto tvrdenia opakovane uvádzal v priebehu správneho konania, pricom mu na ne vôbec nebolo odpovedané, a to ani v napadnutom rozhodnutí, v ktorom teda tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu. 107. Vzhladom na odmietanie Komisie stanovit výsky odmien, ktoré by povazovala za primerané, sa Microsoft navyse zaviazal pouzit so spätnou úcinnostou, ku dnu prijatia rozhodnutia z roku 2004, akúkolvek výsku odmeny, ktorá by bola na základe rokovaní s Komisiou stanovená ako primeraná, takze prípadní nadobúdatelia licencií si mohli byt istí, ze napokon zaplatia len primeranú cenu. Tvrdenie Komisie týkajúce sa odstrasujúceho úcinku výsky odmien, ktoré síce boli len navrhované, ale neboli Microsoftom "uplatnované", bola podla zalobcu len dôkazmi nepodlozenou domnienkou. 108. Ak by Komisia prikladala taký význam tomu, aby si prípadní nadobúdatelia licencií mohli presne spocítat svoje náklady, mala namiesto stanovenia arbitrázneho mechanizmu prijat rozhodnutie, ktorým by urcila maximálnu výsku primeraných odmien. 109. CompTIA podporuje Microsoft v tvrdení, ze výsledok rokovaní so subjektmi, ktoré nie sú spojené s Microsoftom, bol najspolahlivejsím ukazovatelom primeranej povahy predmetnej výsky odmien. Pritom v danom case uz styri podniky dobrovolne uzavreli zmluvy o prístupe k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, a to za cenu, ktorá bola este vyssia nez tá, ktorú Komisia povazovala za neprimeranú, co je okolnost, na ktorú pri príprave teoretických a abstraktných hodnotení nemozno neprihliadnut. Okrem toho sa podla CompTIA nedalo v stádiu rokovaní zistit, ci dotknuté podniky chceli vyvíjat konkurencné technológie k technológii Microsoftu, pricom táto otázka je s ohladom na rozhodnutie z roku 2004 irelevantná. 110. Microsoft dodáva, ze rozhodnutie z roku 2004 mu nebráni pozadovat odmeny vypocítané proporcionálne z príjmov dosiahnutých nadobúdatelmi licencií, ani sa od neho nevyzaduje prispôsobit sa obchodnému modelu kazdého z jeho prípadných zmluvných partnerov. 111. Napokon tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zmluva No Patent napriek svojmu názvu umoznovala dotknutým osobám vyuzívat technológie patentované Microsoftom. Ak sa Komisia domnieva, ze slub Microsoftu, ze si nebude uplatnovat ziadne práva vyplývajúce z patentov, nemá pozadovaný efekt, mala to jasne vyjadrit v rámci tohto konania. 112. Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 113. Hned na úvod treba zamietnut tvrdenie Microsoftu zalozené na tom, ze výska odmien pozadovaných pocas obdobia, na ktoré sa vztahovalo napadnuté rozhodnutie, predstavovala len návrhy ako podklad rokovaní, v ktorých sa napokon dospelo k primeraným cenám. Cielom clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 bolo nielen prinútit Microsoft zacat rokovania s kazdým podnikom, ktorý chce vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny, ale aj prinútit ho, aby takému podniku sprístupnil informácie súvisiace s interoperabilitou a povolil ich pouzitie na tento úcel za primeraných a nediskriminacných podmienok. 114. Z toho vyplýva, ze Microsoft bol z vlastného podnetu povinný navrhnút také podmienky v lehote 120 dní, ktorá mu vyplývala z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. V tejto súvislosti skutocnost, ze výska odmien navrhnutých Microsoftom pocas obdobia, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie, je nizsia, nez vo svojej správe z 23. apríla 2007 navrhla PricewaterhouseCoopers, je nepodstatná, a to najmä preto, ze táto správa neobsahovala analýzu inovatívnej povahy predmetných technológií. Navyse co sa týka neexistencie konceptu primeranej náhrady a povinností Komisie v tejto súvislosti, treba pripomenút úvahy uvedené bodoch 84 az 95 vyssie. 115. S tvrdením Microsoftu, ze zavedenie mechanizmu nezávislého splnomocnenca s jeho súhlasom zabezpecí, ze akákolvek napokon poskytnutá odmena bude primeraná, pretoze bude v súlade so zásadami hodnotenia WSPP uplatnovanými týmto splnomocnencom, nemozno súhlasit. Ako bolo zdôraznené v bodoch 113 a 114 vyssie, povinnost ulozená Microsoftu v rozhodnutí z roku 2004 totiz spocívala v sprístupnení informácií súvisiacich s interoperabilitou a povolenia ich pouzitia za primeraných a nediskriminacných podmienok z vlastného podnetu. Za týchto podmienok sa existencia arbitrázneho mechanizmu zvereného nezávislému splnomocnencovi nanajvýs snazí zmiernit následky prípadného pokracovania podniku s dominantným postavením v zneuzívajúcom správaní s cielom rýchlo rozhodnút akékolvek spory a predovsetkým vyuzitím vysokej miery vedomostí v tejto oblasti. Zavedenie takého mechanizmu vsak nemôze zarucit opätovné nastolenie hospodárskej sútaze, aká by existovala, keby Microsoft z vlastného podnetu navrhol prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou za primeraných podmienok. Toto konstatovanie je relevantné tým viac v súvislosti s trhmi, ktoré sa rýchlo sa menia a podliehajú vývoju produktov, o aké ide v tejto veci, ktorých fixné náklady sú velmi vysoké a dotknuté osoby si ich musia dokázat vopred vypocítat. Navyse, ako uviedla Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, bez toho, aby to Microsoft poprel, informácie súvisiace s interoperabilitou bolo mozné povazovat za zverejnené v presnom a úplnom znení v tom zmysle, ze sa dali pouzit na vývoj dalsieho softvérového produktu, az 23. novembra 2006. Z toho vyplýva, ze samotný základ úlohy nezávislého splnomocnenca ako rozhodcu primeranej povahy cien, ktoré navrhoval Microsoft, bol vázne ohrozený, teda aspon do tohto dátumu. Existencia mechanizmu rozhodcu, ktorý bol zavedený az po uzavretí zmluvy No Patent, teda nemozno povazovat za skutocnost, ktorá by mohla úplne odstránit dôsledky vyplývajúce z nedodrzania povinností ulozených podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 116. To isté platí aj vzhladom na ustanovenie o "zrýchlenom konaní na riesenie sporov" obsiahnuté vo verziách zmlúv na hodnotenie technickej dokumentácie z októbra 2005 a februára 2006 (pozri bod 23 vyssie), na ktoré sa odkazuje v poznámke pod ciarou na strane 136 napadnutého rozhodnutia. Ako totiz vyplýva z jeho znenia, ktoré je podla Microsoftu formulované zhodne s verziami z februára 2007, v prípade nedosiahnutia dohody medzi Microsoftom a prípadným nadobúdatelom licencie o súlade pozadovaných cien alebo zaradenia technológií so zásadami hodnotenia WSPP, ako aj prípadne urcitého ustanovenia WSPP musí nadobúdatel licencie Microsoftu oznámit písomne dôvody, pre ktoré si myslí, ze Microsoft si nesplnil povinnosti. Ak nedôjde k dohode do pätnástich pracovných dní, prípadný nadobúdatel licencie sa môze obrátit na nezávislého splnomocnenca, ktorý je oprávnený vyjadrit svoj názor v súvislosti s touto otázkou. V takom prípade bol Microsoft povinný oznámit písomne do dvoch týzdnov dôvody, preco povazuje cenu alebo urcité ustanovenie sa odôvodnené. 117. Z ustanovenia o "zrýchlenom konaní na riesenie sporov" jasne vyplýva, ze mechanizmus, ktorý je v nom upravený, nedáva nezávislému splnomocnencovi právomoc na základe kontroly ex ante s cielom uzatvárania budúcej zmluvy WSPP stanovit výsku odmien v súlade so zásadami hodnotenia WSPP, ale iba moznost vyjadrit sa v tejto súvislosti, pricom Microsoft môze na svojom postoji trvat, ak uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Preto, dokonca aj odhliadnuc od skutocnosti, ze Microsoft bol podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 povinný z vlastného podnetu navrhnút primerané a nediskriminacné podmienky, treba konstatovat, ze dotknutý mechanizmus nedokázal zarucit výsledok, ktorý by bol rovnocenný s výsledkom sledovaným daným ustanovením. 118. Navyse okolnost, ze Microsoft sa zaviazal so spätnou úcinnostou uplatnovat výsku odmien, s ktorou bude Komisia súhlasit ako s primeranou, nemá vplyv na skutocnost, ze pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, t. j. po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, Microsoft tieto odmeny stále nenavrhol podnikom, ktoré chcú vyvíjat a distribuovat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny. 119. Okrem toho skutocnost, ze niektoré podniky uzavreli zmluvy s Microsoftom za odmenu, ktorú pozadoval, bez toho, aby sa obrátili na nezávislého splnomocnenca, nestací na spochybnenie správnosti dôvodov uvedených v odôvodneniach 165 az 219 napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa inovatívnej povahy dotknutých technológií. Po prvé, ako pripústa Microsoft, sú totiz predmetné zmluvy typu All IP, co znamená, ze sa tiez týkajú patentovaných technológií Microsoftu, ktorých inovatívnu povahu Komisia nespochybnila. Hoci teda skutocnost, ze zmluvy dotknuté v tejto veci sú typu All IP, nepreukazuje, ze odmeny pozadované Microsoftom v rámci zmluvy No Patent sú neprimerané, nevyplýva z toho ani opak. Po druhé za predpokladu, ze zodpovedné osoby týchto podnikov boli presvedcené o inovatívnej povahe predmetných technológií, klúcovou otázkou zostáva, ci analýza Komisie v tomto ohlade je objektívne v súlade s pravidlami platnými v prejednávanej veci, co bude preskúmané v rámci posúdenia tretieho zalobného dôvodu. 120. Je tiez dôlezité si uvedomit, ze ak rozhodnutie z roku 2004 nebráni Microsoftu pozadovat odmeny vypocítané proporcionálne z príjmov dosiahnutých nadobúdatelmi licencií, mozno také odmeny pozadovat, len ak sa vztahujú na inú hodnotu nez strategický význam predmetných technológií [pozri odôvodnenie 1008 bod ii) rozhodnutia z roku 2004]. Práve tohto posledného aspektu sa týka posúdenie vykonané Komisiou v rámci napadnutého rozhodnutia. Navyse treba konstatovat, ze okrem povinnosti poskytnút informácie súvisiace s interoperabilitou za nediskriminacných podmienok je rozhodnutie z roku 2004 neutrálne z pohladu moznosti kazdého z prípadných zmluvných partnerov Microsoftu, pokial ide o moznost uzavriet zmluvu podla svojho obchodného modelu. To platí tým skôr v prípade napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze správanie Microsoftu sa posudzuje vzhladom na inovatívnu povahu predmetných technológií, a nie na moznost kazdého z prípadných zmluvných partnerov uzavriet s Microsoftom zmluvu podla obchodného modelu svojho podniku. Tvrdenia Microsoftu zhrnuté v bode 110 vyssie treba preto zamietnut ako neúcinné. 121. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze zmluva No Patent umoznuje dotknutým osobám vyuzívat patentované technológie, stací uviest, ze podla clánku 1.14 danej zmluvy pod pojem "Microsoft licensed intellectual property" spadá aj "know-how", priemyselné tajomstvo, obchodné tajomstvo, dôverné informácie a autorské práva, s výslovným vylúcením akéhokolvek práva chráneného patentom alebo obsahom patentovej prihlásky. Pokial ide o jednostranný záväzok Microsoftu, ze nebude uplatnovat ziadne práva spojené s patentmi, treba súhlasit s Komisiou, ze tento záväzok bol prijatý az 24. októbra 2007, t. j. po skoncení obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Navyse, ako uznal Microsoft vo svojej odpovedi na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania, tento slub sa vztahuje len na distribúciu na nekomercné úcely, ale nie na vývojárov softvéru "open source", ktorí ho vyvíjajú v rámci podnikatelskej cinnosti. Napokon treba konstatovat, ze prípadné zverejnenie informácií týkajúcich sa technológií chránených patentom, konkrétne iných technológií nez uvedených v prílohe napadnutého rozhodnutia, v rámci zmluvy No Patent neznamená, ze zmluvný partner Microsoftu má právo ich pouzit tak, ze porusí predmetné patenty. Ako uvádza Komisia, tieto informácie sú totiz verejne prístupné v priznanom patente, lenze to neznamená, ze vývojár ich môze pouzit. Za týchto okolností a vzhladom na rozdiel medzi patentovanými a nepatentovanými informáciami súvisiacimi s interoperabilitou (pozri odôvodnenia 161 az 164 napadnutého rozhodnutia) sa nemozno domnievat, ze zmluva No Patent priznáva zmluvným partnerom Microsoftu právo implementovat patentované technológie, o ktorých navyse vyhlasujú, ze ich na vývoj operacných systémov pre servery pracovnej skupiny nepotrebujú. 122. Pokial ide o výhradu Microsoftu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení, treba konstatovat, ze ako uviedla Komisia v odôvodneniach 122 az 127 a 273 az 278 napadnutého rozhodnutia, odpovedala na tvrdenia zalozené na uzavretí dohôd s niektorými subjektmi. Navyse, hoci Microsoft v priebehu správneho konania tvrdil, ze bol vzdy pripravený rokovat o cenách uvedených v jeho kompenzacných schémach, z odôvodnenia 116 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze zásady hodnotenia WSPP mali byt dodrziavané vo vztahu k akejkolvek odmene "navrhnutej a/alebo stanovenej Microsoftom". Z uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze odmena dodrziavajúca predmetné zásady mohla prípadne vzíst z rokovaní s Microsoftom, je podla toho istého odôvodnenia vo vztahu k splneniu si povinností ulozených clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 irelevantná. Túto výhradu treba preto zamietnut, rovnako ako celý druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na chybe, ktorej sa Komisia dopustila, pokial ide o kritériá uplatnované na posúdenie inovatívnej povahy technológií týkajúcich sa protokolov, ktoré sú predmetom zmluvy No Patent Tvrdenia úcastníkov konania 123. Microsoft pripomína, ze Komisia neprihliadla na hodnotu patentovaných inovácií, ktoré boli opísané v zmluve No Patent, a dodáva, ze uplatnením kritéria patentovatelnosti na posúdenie inovatívnej povahy nepatentovaných technológií doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Navyse napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. 124. Podla Microsoftu je tento zalobný dôvod úcinný, pretoze nesúhlasí s tým, ze preskúmanie Komisie týkajúce sa tretieho kritéria zásad hodnotenia WSPP bolo správne. Toto posúdenie sa totiz zakladalo na nesprávanom pochopení pojmu inovatívnost, co je okolnost, ktorá má nutne vplyv na volbu technológií povazovaných za porovnatelné. CompTIA zdôraznuje, ze technológie, ktoré Komisia povazovala za porovnatelné, sa vztahu jú na iný obchodný model, nez ktorý uplatnuje Microsoft, takze prieskum trhu vykonaný Komisiou je nesprávny. 125. Základ postoja, podla ktorého má Microsoft nárok na odmenu len za nové technológie, ktoré nevyplývajú zrejmým spôsobom v zmysle patentového práva, nevyplýva z rozhodnutia z roku 2004, zo zásad hodnotenia WSPP ani zo vseobecne platného práva. Microsoft nesúhlasil s tým, ze by uplatnenie uvedených kritérií danou institúciou alebo nezávislým splnomocnencom bolo v tomto prípade primerané. Microsoft, podporovaný podnikmi CompTIA a ACT, totiz pripomína, ze obchodné tajomstvo môze obsahovat velkú hodnotu najmä z dôvodu fixných nákladov na vývoj bez ohladu na to, ci je patentovatelné alebo uz chránené patentom, pricom príslusný podnik musí mat moznost prijat podla vlastného uvázenia politiku v tejto súvislosti. Na rozdiel od tvrdenia IBM má funkcnost protokolu "File Replication Service" zásadný význam, a preto je jeden z jeho aspektov patentovaný v Spojených státoch. Komisia vsak nevysvetlila, na základe coho sa kritérium patentovatelnosti, ktoré uplatnovala, konkrétne snazí vylúcit strategický význam technológií Microsoftu v súlade s odôvodnením 1008 bodom ii) rozhodnutia z roku 2004. Podla ACT bolo mozné so zretelom na rozhodnutie z roku 2004 posúdit výsku odmien navrhnutých Microsoftom na základe ocenenia hodnoty, akú by mali informácie súvisiace s interoperabilitou, iba v prípade neexistencie subjektu s dominantným postavením. 126. Microsoft, ktorý v tomto podporuje ACT, tvrdí, ze Komisia pouzila kritériá novosti a nevyplývania zrejmým spôsobom zo stavu techniky prílis restriktívne, a preto v rozpore s patentovým právom. V takom prípade, na rozdiel od pravidiel hodnotenia stanovených Komisiou v iných oblastiach, by len naozaj priekopnícke vynálezy, ktoré sú úplne odlisné od stavu techniky, mohli byt v tejto súvislosti povazované za nové. Existencia odkazov na súcast stavu techniky týkajúcich sa vo vseobecnosti konceptov podobných tým, ktoré vykonáva Microsoft, vsak nezodpovedá zjavne hromadnej povahe technológií, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, ktoré jeho konkurenti navyse nemohli vyvíjat, ako to potvrdili CompTIA a ACT. Podla CompTIA o najlepsej technológii rozhoduje trh, a nie Komisia. Komisia sa vo svojom vyjadrení k zalobe snazila popriet vhodnost kritéria novosti, ktoré sa uplatnuje v rámci práva dusevného vlastníctva, takze Microsoftu nebolo zrejmé, ktoré kritérium bolo napokon v napadnutom rozhodnutí uplatnené. 127. Navyse rozdrobenost prístupu uplatneného v napadnutom rozhodnutí vylucuje z pojmu inovácia akúkolvek kombináciu známych prvkov. Z judikatúry odvolacích senátov Európskeho patentového úradu (EPÚ) vsak jasne vyplýva, ze rozhodujúcou nie je otázka, ci by odborník mohol zostavit kombináciu, ale ci by to skutocne urobil s cielom dosiahnut pokrok. Vzhladom na to, ze Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí inovatívnu povahu niektorých predmetných technológií, ACT zdôraznuje, ze technológia by sa mala povazovat za inovatívnu ako celok, ked sa skladá z kombinácie jednak nových prvkov, ktoré nie sú zrejmé, a jednak prvkov, ktoré nie sú patentovatelné. Neexistujú ziadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ze Komisia skutocne preskúmala technologické kombinácie Microsoftu ako také. 128. Microsoft predlozil pocas správneho konania viacero správ, ktoré preukazovali pravdivost jeho tvrdení týkajúcich sa novosti a nevyplývania zrejmým spôsobom nepatentovaných vynálezov uvedených v technickej dokumentácii zo stavu techniky, ktoré vsak Komisia zamietla. Neexistoval teda ziadny dôvod na dalsie rozsirovanie spisu predlozeného Vseobecnému súdu, hoci relevantnou otázkou je, ci prístup Komisie bol v súlade s rozhodnutím z roku 2004. 129. V napadnutom rozhodnutí tiez doslo k nedostatocnému odôvodneniu, pretoze neobsahovalo odpoved na posúdenie uvedené v správe, ktorú vyhotovil bývalý clen odvolacieho senátu EPÚ pôsobiaci ako profesor a barrister, pricom v tejto správe boli podrobne uvedené chyby, ktorých sa Komisia vzhladom na patentové právo dopustila, a daná správa teda potvrdzovala pravdivost tvrdení Microsoftu. Z tejto správy navyse vyplýva, ze Komisia a nezávislý splnomocnenec preskúmali patentovatelnost technológií s ohladom na stav techniky v roku 2007 a nie s ohladom na moment, ked Microsoft poziadal o udelenie patentu, pricom takto zobrali do úvahy aj technológie, ktoré sa objavili az po prvej implementácii rozhodujúcich technológií Microsoftom. Týmto spôsobom by vsak ziadna spolocnost nemohla preukázat, ze jej technológia je nová a nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, kedze by bola mozná svojvolná diskriminácia medzi rôznymi technológiami, podla toho, ci sa Microsoft rozhodol poziadat o udelenie patentu alebo nie. Napadnuté rozhodnutie navyse obsahuje len neurcité odkazy bez konkrétneho porovnania nárokov týchto technológií a nárokov technológií, ktoré boli súcastou stavu techniky. 130. Bez ohladu na konkrétne príklady Microsoft oznacil zásadné chyby, ktorými bolo poznacené celé posúdenie Komisie, takze v rámci preskúmania, ktoré bol Vseobecný súd vyzvaný vykonat, mal rozhodnút o protiprávnej povahe napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade existencia inovácií na menej rozdrobených úrovniach vyplývala zo skutocnosti, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zmenila svoj prístup a domnievala sa, ze Microsoft bol oprávnený pozadovat odmenu za licencie poskytnuté v rámci iných zmlúv, nez bola zmluva No Patent. Technická dokumentácia je vsak zhodná v rámci vsetkých zmlúv WSPP. 131. ACT dodáva, ze Komisia vo svojom prístupe podporuje prevod hodnotných technológií za neobvykle nízke ceny, bráni investíciám do výskumu, pricom prierezovo devalvuje práva dusevného vlastníctva a neprimerane zvýhodnuje model "open source" na úkor malých a stredných podnikov snaziacich sa o inovácie. 132. Komisia, ktorú v tejto súvislosti podporujú SIIA a Oracle, zdôraznuje, ze tento dôvod je neúcinný, pretoze výrok napadnutého rozhodnutia sa nezakladal len na posúdení inovatívnej povahy dotknutých technológií, ale aj na výsledku prieskumu trhu týkajúceho sa porovnatelných technológií. Microsoft pritom nespochybnil tvrdenie uvedené v bode 54 vyssie, pretoze len jednoduché odmietnutie daného tvrdenia v replike nesplna podmienky podla clánku 44 ods. 1 písm. c) alebo clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Navyse, ako vyplýva z odôvodnení 165, 220, 221 a 280 napadnutého rozhodnutia, preskúmanie inovatívnej povahy bolo nezávislé od preskúmaní týkajúcich sa prieskumu trhu. Subsidiárne Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí ju podporujú, tvrdia, ze tento zalobný dôvod je neúcinný. Posúdenie Vseobecným súdom 133. Hned na úvod treba odmietnut tvrdenie Komisie, ze by bol tento zalobný dôvod neúcinný. 134. Hoci je pravda, ze vsetky tri kritériá, ktoré sú súcastou zásad hodnotenia WSPP, musia byt splnené súcasne, druhé a tretie sú vnútorne prepojené v tom zmysle, ze ak by predmetné technológie boli povazované za inovatívne, poziadavka, aby sa prieskum trhu týkal "porovnatelných" technológií, nie je splnená uz len z toho dôvodu, ze tieto technológie sa týkajú interoperability. 135. V tejto súvislosti treba uviest, ze aj keby boli technológie, ktoré predstavujú informácie súvisiace s interoperabilitou, povazované za inovatívne, ale z prieskumu trhu, ktorý sa zameral na neinovatívne technológie súvisiace s interoperabilitou, vyplynie, ze tieto neinovatívne technológie sú volne dostupné, na zachovanie pouzitelnosti ich porovnania treba este vylúcit, ze táto okolnost bola spôsobená neinovatívnou povahou predmetných technológií. 136. Z toho vyplýva, ze ak sa ukáze, ze zistenia Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy technológií, na ktoré sa vztahuje zmluva No Patent, sú neplatné, táto okolnost môze ovplyvnit predpoklady prieskumu trhu, ktorý bol opísaný v odôvodneniach 222 az 237 napadnutého rozhodnutia, pretoze z týchto odôvodnení nevyplýva, ze predmetné preskúmanie sa týkalo inovatívnych technológií. 137. Tento záver nie je vyvrátený ani odôvodnením 237 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nezávislý splnomocnenec vo svojej správe predlozenej 27. februára 2007 (pozri bod 51 vyssie) oznacil, ktoré technológie sú porovnatelné s inovatívnymi technológiami Microsoftu. Na rozdiel od správ z 3. marca a 8. júla 2007, na základe ktorých bola vytvorená tabulka pripojená k napadnutému rozhodnutiu, príslusné závery tejto správy nie sú súcastou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok nie je mozné overit, ci sú technológie, ktoré posudzoval nezávislý splnomocnenec, tiez porovnatelné s technológiami, ktoré sú podla Komisie neinovatívne, ak sa toto posledné posúdenie ukáze ako nesprávne. To isté platí o poznámkach uvedených v odôvodneniach 223 a 231 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých porovnatelné technológie zahrnajú "v niektorých prípadoch" patentované technológie. Takéto príklady technológií týkajúcich sa protokolov sú uvedené v odôvodneniach 224 a 232 napadnutého rozhodnutia. Z tohto celkového zhrnutia vsak nevyplýva, ze uvedené technológie sú z funkcného hladiska porovnatelné so vsetkými technológiami súvisiacimi s predmetnými protokolmi. 138. Pokial ide o opodstatnenost tohto dôvodu, na úvod treba zdôraznit, ze rozdiel medzi strategickým významom a skutocnou hodnotou technológií, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, predstavuje základný predpoklad posúdenia primeranej povahy akejkolvek odmeny pozadovanej Microsoftom za poskytnutie prístupu k uvedeným informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich pouzitia. 139. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby bolo mozné kvalifikovat odmietnutie podniku, ktorý je nositelom autorského práva, poskytnút prístup k výrobku alebo k sluzbe nevyhnutnej na výkon danej cinnosti ako zneuzitie, stací, aby boli splnené tri kumulatívne podmienky, a to ze toto odmietnutie je prekázkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebitelov, ze nie je odôvodnené a ze je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, Zb. s. I-5039, bod 38). 140. V prejednávanej veci sa zistilo, ze tým, ze vsetky tri kumulatívne podmienky uvedené v bode 139 vyssie boli splnené, odmietnutie Microsoftu poskytnút prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolit ich pouzitie predstavovalo zneuzitie (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 18 vyssie, body 711 a 712). 141. V tejto súvislosti akékolvek opatrenie na nápravu snaziace sa o prinútenie Microsoftu zverejnit informácie súvisiace s interoperabilitou a povolit ich pouzitie inými subjektmi na vývoj a distribúciu operacných systémov pre servery pracovnej skupiny malo za úlohu zamedzit Microsoftu v dosiahnutí podobných výhod ako tých, ktoré by mu vyplývali zo zneuzívania svojho dominantného postavenia na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace. 142. Navyse umoznit Microsoftu pozadovat odmeny, ktoré by odrázali hodnotu vyplývajúcu len z moznosti vyuzívat interoperabilitu s operacnými systémami od Microsoftu, cize strategický význam vyplývajúci z postavenia, aké má na trhu s operacnými systémami pre osobné pocítace alebo operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny, by bolo rovnaké, ako priznat mu právo, aby výhody vyplývajúce zo zneuzívania premenil na odmeny za udelovanie licencií. Priznanie takéhoto práva by vsak uz zo svojej podstaty bolo v rozpore s cielom uvedeným v odôvodnení 1003 rozhodnutia z roku 2004, ktorý sa snazí o zabezpecenie efektívnej hospodárskej sútaze s operacnými systémami pre servery pracovnej skupiny od Microsoftu, pretoze Microsoft by mohol pozadovat od akéhokolvek prípadného konkurenta odmeny, ktoré by mu v takom sútazení bránili. Také odmeny teda nemozno povazovat za primerané v zmysle odôvodnenia 1008 bodu ii) a clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, ako je uvedené v odôvodneniach 106 a 107 napadnutého rozhodnutia. 143. Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia, na základe uplatnenia zásad hodnotenia WSPP (pozri bod 31 vyssie), a najmä kritéria týkajúceho sa inovatívnej povahy predmetných technológií, mozno zistit, ci odmeny pozadované Microsoftom odzrkadlujú skôr skutocnú hodnotu technológie nez jej strategický význam. Skutocná hodnota takých produktov, akými sú produkty v tejto veci, totiz spocíva v inovatívnej povahe. Skutocnost, ze tieto technológie predstavovali obchodné tajomstvo v rámci politiky uplatnovanej Microsoftom, je znakom toho, ze ich jediná hodnota spocívala v strategickom význame. 144. Ak je navyse potrebné vylúcit akýkolvek strategický význam predmetných technológií, ako bolo uvedené v bode 142 vyssie a v odôvodneniach 105 a 107 napadnutého rozhodnutia (pozri body 29 a 30 vyssie), je takisto potrebné vykonat prieskum trhu týkajúci sa porovnatelných technológií, ktorý bol spomenutý v bodoch 134 a 135 vyssie, pretoze este treba vylúcit moznost, ze sa takéto technológie ponúkajú v súlade s obchodnými zvyklostami za podstatne nizsie odmeny, nez ziada Microsoft, ba dokonca zadarmo. Práve pomocou takej metódy, ako tvrdí ACT, je v prípade neexistencie subjektu s dominantným postavením na trhu mozné dospiet k oceneniu hodnoty informácií súvisiacich s interoperabilitou. V prípade neexistencie inovácie naopak tajná povaha sama osebe predstavuje pre nadobúdatela licencie jedine strategický význam, zatial co fixné náklady na vývoj nie sú, ani podla názoru, ktorý vyjadrila spolocnost PricewaterhouseCoopers, znalecká spolocnost poverená Microsoftom, vo svojej správe z 24. augusta 2006, správnym základom na ocenovanie hodnoty dusevného vlastníctva. 145. Z toho vyplýva, ze uplatnenie zásad hodnotenia WSPP vyhovuje objektívne a nezávisle od akejkolvek dohody medzi Microsoftom a jej prípadnými zmluvnými partnermi potrebe posúdit, ci odmeny pozadované Microsoftom sú primerané v zmysle odôvodnenia 1008 bodu ii) a clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 146. Tvrdenie Microsoftu, ze zásady hodnotenia WSPP mali byt urcené len pre prípadných nadobúdatelov licencie, nezávislého splnomocnenca a High Court of Justice, a nie pre Komisiu, nemozno prijat. Komisii totiz nic nebráni, aby predmetné zásady vyuzila, ak je podla nich vhodné vykonat clánok 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 147. Z tohto záveru vsak vopred nevyplýva, ze tieto zásady boli správne uplatnené, pricom Microsoft spochybnuje aj toto uplatnenie. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Microsoft nenapáda posúdenie Komisie týkajúce sa inovatívnej povahy jednej alebo viacerých zo 166 technológií, o ktorých sa domnievala, ze nie sú inovatívne, ale spochybnuje definíciu kritérií, ktoré boli pouzité na posúdenie inovatívnosti vo vseobecnosti. 148. V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnenia 138 napadnutého rozhodnutia, Komisia pouzíva na posúdenie inovatívnej povahy predmetných technológií pojmy novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky "ako bezné pojmy v oblasti dusevného vlastníctva". Táto citácia nasvedcuje, ze Komisia pripísala pojmom novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky význam, aký majú v oblasti dusevného vlastníctva. 149. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 138 napadnutého rozhodnutia Komisia definovala ako novú takú technológiu, ktorá nie je súcastou stavu techniky, a ako technológiu nevyplývajúcu zrejmým spôsobom zo stavu techniky takú, ktorá pre odborníka takým spôsobom z daného stavu techniky nevyplýva. Tieto definície zodpovedajú novosti a vynálezcovskej cinnosti uvedeným v clánkoch 54 a 56 Dohovoru o udelovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení zmien a doplnení. Kedze uz bol postup Komisie spocívajúci v posúdení inovatívnej povahy technológií Microsoftu uznaný za zákonný (pozri body 133 az 146 vyssie), nemozno spochybnit, ze Komisia je oprávnená posúdit inovatívnu povahu týchto technológií s ohladom na tieto dve zlozky, t. j. novost a nevyplývania zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pricom posledná uvedená zlozka spadá pod pojem vynálezcovská cinnost. V tejto súvislosti treba dodat, ze v liste zo 4. mája 2006 Microsoft tvrdí, ze inováciu treba posúdit podla kritérií novosti a vynálezcovskej cinnosti, hoci sa domnieva, ze posúdenie inovatívnej povahy nemôze nahradit právo na zachovanie obchodného tajomstva. V liste z 31. júla 2006 (pozri bod 47 vyssie) Microsoft navyse pripustil, ze kritérium inovácie ako "filter, ktorý si zachováva strategický význam" má zmysel, ktorý sa mu priznáva v patentovom práve, a predlozil svoje správy o inovácii vzhladom na túto definíciu. 150. Na rozdiel od tvrdení Microsoftu dôsledkom posúdenia v rámci tohto prípadu inovatívnej povahy technológií, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, s ohladom na novost a vynálezcovskú cinnost nie je v zásade zánik hodnoty práv dusevného vlastníctva, obchodného tajomstva ani iných dôverných informácií, a tým skôr ani vyzadovanie tejto ako podmienky, aby sa na produkt alebo informáciu vztahovalo také právo alebo bolo predmetom obchodného tajomstva vseobecne. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich úvah, cielom takéhoto hodnotenia bolo umoznit uplatnenie clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, ktorý vzhladom na odôvodnenie 1003 a odôvodnenie 1008 bod ii) toho istého rozhodnutia bráni tomu, aby so zretelom na zistené osobitné zneuzitie akákolvek odmena pozadovaná Microsoftom odrázala strategický význam predmetných technológií. Tento ciel je výslovne uvedený v zásadách hodnotenia WSPP pripravených na základe rokovaní medzi Komisiou a Microsoftom (pozri body 25, 31 a 87 vyssie). 151. Kedze Microsoft navyse nenavrhol vhodnejsí obsah pojmov novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom zo stavu techniky, ktorým by sa tiez dal vylúcit akýkolvek strategický význam týchto technológií, treba konstatovat, ze vo svojej argumentácii nepreukázal chybu, ktorá by sa dotýkala zákonnosti napadnutého rozhodnutia s ohladom na vyhlásenie Komisie, ze pouzíva pojmy novost a nevyplývanie zrejmým spôsobom. 152. Treba dodat, ze hoci velký odvolací senát EPÚ zastáva v súvislosti s vykonávaním Dohovoru o udelovaní európskych patentov názor, ze posúdenie nevyplývania zrejmým spôsobom sa má vykonat len s ohladom na nároky zahrnajúce programy vykonávané pocítacom, ktoré sú technickej povahy (pozri v tomto zmysle stanovisko G 3/08, Ú. v. EPÚ 1, 2011, bod 10.13 odôvodnenia), Microsoft netvrdí, ze by sa nedala posúdit neexistencia predmetných technológií v inom kontexte, nez je kontext udelenia patentu, bez predchádzajúceho posúdenia technickej povahy. Navyse z právneho hladiska preskúmanie technickej povahy nárokov zahrnajúcich programy vykonávané pocítacom predstavuje postup typický pre konanie o udelení patentu vzhladom na nepatentovatelnú povahu pocítacových programov "ako takých" (pozri napríklad clánok 52 ods. 2 a 3 Dohovoru o udelovaní európskych patentov). 153. Ani argumentácia Microsoftu, ze Komisia uplatnila kritériá novosti a vynálezcovskej cinnosti prílis restriktívne, a preto v rozpore s patentovým právom, a to v tom zmysle, ze jedine technológie, ktoré sú "naozaj priekopnícke a úplne odlisné od stavu techniky", sa dajú povazovat za nové a ze existencia odkazov na súcast stavu techniky týkajúcich sa konceptov, ktoré sú v zásade podobné tým, ktoré vykonáva Microsoft, zodpovedá zrejmej povahe technológií, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie (pozri bod 126 vyssie), nemôze uspiet. Okrem odkazov na vseobecné tvrdenia Microsoft totiz nepredlozil ziadny argument, ktorý by spochybnil konkrétne závery vyslovené v súvislosti s inovatívnou povahou predmetných technológií a ktorý by umoznil Súdnemu dvoru overit platnost tohto tvrdenia. 154. Navyse, kedze zo vsetkých technológií, ktoré Microsoft povazoval za inovatívne, bola kazdá samostatne preskúmaná, pricom Komisia vykonala posúdenie inovatívnej povahy pri kazdej z nich, Microsoft nemôze dôvodne tvrdit, ze ich inovatívna povaha bola odmietnutá en bloc z dôvodu údajne nevhodného pouzívania kritérií novosti a vynálezcovskej cinnosti. 155. Rovnako to platí aj pri posúdení údajne inovatívnych kombinácií technológií, z ktorých kazdá by samostatne nebola dôkazom vynálezcovskej cinnosti. V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnení 146 az 156 napadnutého rozhodnutia, boli kombinácie týchto technológií predlozených Microsoftom preskúmané ako také a neboli povazované ta inovatívne. Táto skutocnost je potvrdená na stranách 1, 5, 8, 13, 21, 22, 29, 31, 34, 39, 61, 64 a 68 tabulky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, z ktorých vyplýva, ze Komisia preskúmala inovatívnu povahu 19 kombinácií technológií, kazdú samostatne. Podla výkladu uvedeného na týchto stranách uvedenej tabulky v spojení so stranami 4, 8, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 28, 29, 39, 40, 41, 43, 58, 66, 70, 111, 120 a 129 správy nezávislého splnomocnenca z 8. júla 2007 a stranami 7, 73 a 78 správy daného splnomocnenca z 3. marca 2007 (pozri bod 52 vyssie) Microsoft nepredlozil pocas správneho konania podrobnosti, dôkazy ani iné skutocnosti, na základe ktorých by bolo mozné dospiet k záveru o inovatívnej povahe 18 z 19 kombinácií predmetných technológií. Okrem toho v daných správach bolo tiez uvedené, ze technológie, ktoré predstavujú predmetné kombinácie, sú súcastou stavu techniky. Za týchto okolností bol Microsoft povinný uviest konkrétne dôvody, na základe ktorých by mohla byt povazovaná za inovatívnu kombinácia neinovat ívnych technológií, pricom nezávislý splnomocnenec ani Komisia nie sú povinní hádat dôvody, ktorými by Microsoft chcel podporit danú inovatívnost. 156. Okrem toho, ako je uvedené na strane 7 tabulky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, Komisia súhlasila s posúdením nezávislého splnomocnenca uvedeným na strane 32 jeho správy z 8. júla 2007, ktorou bola uznaná inovatívna povaha technológie "Referral Management" skladajúcej sa z novej kombinácie rôznych príkazov v zlozitom algoritme. 157. Microsoft v rámci svojej zaloby neuviedol ziadne tvrdenie, ktorým by sa snazil preukázat, ze by posúdenie inovatívnej povahy jednej alebo viacerých z týchto kombinácií technológií Komisiou, ktoré sa zakladalo na správach nezávislého splnomocnenca, bolo poznacené urcitými konkrétnymi chybami. Za týchto okolností, ako bolo uvedené v odôvodnení 153 vyssie, vseobecné tvrdenia týkajúce sa údajnej rozdrobenosti prístupu, ktorý prijala Komisia, musia byt vzhladom na neexistenciu konkrétnych okolností dokazujúcich ich vecnú správnost zamietnuté. 158. Pokial ide o tvrdenia Microsoftu uvedené v jeho odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podla ktorých údajne v priebehu správneho konania uviedol, ze inovatívna povaha technológií spadajúcich pod protokoly "File Replication Service" a "Directory Replication Service" bolo treba zhodnotit na "úrovni" týchto protokolov, treba poznamenat, ze ako vyplýva zo strán 13, 21 a 22 tabulky uvedenej v prílohe napadnutého rozhodnutia, Komisia preskúmala inovatívnu povahu siedmich kombinácií technológií spomedzi týchto protokolov. Z tvrdení Microsoftu sa pritom nedajú zistit dôvody, preco toto preskúmanie nesplna nároky inovácie, ktoré sú v nom uvedené, ani konkrétne dôvody, pre ktoré by sa vyzadovalo iné preskúmanie. 159. Na rozdiel od tvrdení Microsoftu (pozri bod 130 vyssie) sa Komisia nedopustila ziadnej "zásadnej chyby", ktorá by mala vplyv na celé jej preskúmanie, a to údajne bez ohladu na konkrétne príklady posúdenia poznaceného takou chybou. 160. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze vzhladom na nevznesenie ziadnej námietky zo strany Komisie k výberu odmeny za poskytnutie licencií na základe iných zmlúv nez zmluvy No Patent znamená, ze existovali inovácie na menej "rozdrobených" úrovniach, pretoze technická dokumentácia bola totozná v rámci vsetkých zmlúv WSPP, toto tvrdenie nemôze byt prijaté. Z odôvodnení 132 a 162 az 164 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia súhlasila s moznostou, ze Microsoft bude za iné zmluvy nez No Patent dostávat odmenu, ktorá nebude len symbolická, pretoze prostredníctvom príslusných zmlúv boli priznané licencie týkajúce sa patentov chrániacich technológiu, ktorá je súcastou technickej dokumentácie, a to bez toho, aby bola dotknutá platnost predmetných patentov. Ako bolo uvedené v bode 121 vyssie, pod pojem "Microsoft licensed intellectual property" spadá v rámci zmluvy No Patent aj "know-how", priemyselné tajomstvo, obchodné tajomstvo, dôverné informácie a autorské práva, s výslovným vylúcením akéhokolvek práva chráneného patentom alebo obsahom patentovej prihlásky. 161. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Microsoft nemohol spochybnit závery Komisie týkajúce sa neexistencie inovatívnej povahy technológií a kombinácie technológií. Navyse len vseobecný odkaz na dôkazy predlozené v priebehu správneho konania, ktoré údajne odhalovali chyby, ktorých sa v tejto súvislosti Komisia dopustila (pozri odôvodnenie 128 vyssie), je absolútne nedostacujúci na tento úcel. 162. Pokial ide o výhradu Microsoftu zalozenú na údajnom nedostatocnom odôvodnení s ohladom na posúdenie inovatívnej povahy predmetných technológií (pozri bod 129 vyssie), z judikatúry citovanej v bode 99 vyssie vyplýva, ze Komisia je povinná jasne a zrozumitelným spôsobom vysvetlit dôvody, preco sa domnieva, ze jednotlivé technológie sú inovatívne, alebo naopak, ze inovatívne nie sú. Táto poziadavka neznamená, ze Komisia musí, nad rámec skutocností, na ktorých zalozila svoje posúdenie, vysvetlit dôvody, pre ktoré skutocnosti a tvrdenia, ktoré boli predlozené v priebehu správneho konania, nemôzu spochybnit jej záver. Otázka, ci vzhladom na tieto skutocnosti alebo tvrdenia treba vyhlásit závery Komisie za neplatné, patrí do rámca skúmania dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pricom Microsoft ich mohol uviest v konaní pred Vseobecným súdom a na tomto základe navrhovat zrusenie napadnutého rozhodnutia. 163. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze Komisia a nezávislý splnomocnenec preskúmali inovatívnu povahu technológií s ohladom na stav techniky v roku 2007, a nie v okamihu, ked Microsoft poziadal o udelenie patentu (pozri bod 129 vyssie), treba konstatovat, ze mu chýba skutkový základ. Podla poznámky pod ciarou na strane 149 napadnutého rozhodnutia tak Komisia, ako aj nezávislý splnomocnenec pouzili dátum, ktorý uplatnuje Microsoft. Microsoft pritom nepredlozil nijaký dôkaz, ktorý by mohol spochybnit toto posúdenie, a neuviedol ani konkrétne prípady, v ktorých sa odkazuje na stav techniky neskorsí nez stav techniky, ktorý zakazdým uplatnoval Microsoft. 164. Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na protiprávnej povahe pouzitia správ nezávislého splnomocnenca Tvrdenia úcastníkov konania 165. Podla Microsoftu sa v dôsledku rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, ktorým bol zrusený clánok 7 rozhodnutia z roku 2004, vsetky úkony nezávislého splnomocnenca, akými boli napríklad ziadost o predlozenie dokumentov a iných skutocností, ktoré pochádzajú priamo od Microsoftu, ako aj príprava správ na základe týchto dokumentov a skutocností, stali protiprávnymi. V tomto prípade vsak Komisia údajne zalozila sporné rozhodnutie len na správach vypracovaných nezávislým splnomocnencom, ktorému boli poskytnuté dôkazy v rámci protiprávnej delegácie právomocí. Komisia teda neprijala vsetky opatrenia potrebné na to, aby vyhovela rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovanému v bode 18 vyssie. 166. Bez ohladu na to, ci nezávislý splnomocnenec pouzil právomoci, ktoré mu boli protiprávne zverené, rozhodnutie z 28. júla 2005 (pozri odôvodnenie 14 vyssie) sa nepochybne zakladalo na delegovaní, proti ktorému sa vyslovil Vseobecný súd, takze Komisia nemohla zalozit napadnuté rozhodnutie na týchto správach. 167. Za týchto okolností sú otázky, ci bol Microsoft povinný vyhoviet ziadostiam nezávislého splnomocnenca a ci Komisia získala prístup k predmetným informáciám v súlade so zákonom prostredníctvom nezávislého splnomocnenca alebo prostredníctvom Microsoftu, nepodstatné, pretoze nezávislý splnomocnenec konal v medziach právomocí, ktoré mu delegovala Komisia. 168. Napokon, ako navyse vyplýva z prílohy napadnutého rozhodnutia, kedze TAEUS nevykonával rovnaké úlohy ako nezávislý splnomocnenec, jeho vystupovanie nie je v tejto súvislosti relevantné. 169. Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí do konania vstúpili na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 170. Treba pripomenút, ze clánok 7 rozhodnutia z roku 2004 bol zrusený v rozsahu, v akom Microsoftu nariaduje, aby predlozil návrh na zavedenie mechanizmu, ktorý musí zahrnat ustanovenie nezávislého splnomocnenca, ktorý bude mat nezávisle od Komisie právomoc prístupu k podpore, informáciám, dokumentom, do priestorov a k zamestnancom Microsoftu, ako aj k "zdrojovému kódu" príslusných produktov Microsoftu (pozri bod 18 vyssie). 171. Okrem toho z bodov 1268 a 1271 rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, vyplýva, ze práva prevedené na nezávislého splnomocnenca a opísané v bode 170 vyssie idú daleko nad rámec situácie, v akej Komisia poveruje vlastného znalca, pricom podla clánku 7 rozhodnutia z roku 2004 sa nezávislému splnomocnencovi udelujú právomoci, ktoré môze vykonávat jedine Komisia. 172. Na rozdiel od tvrdenia Microsoftu okolnost, ze odôvodnenie 33 a clánok 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 (pozri odôvodnenie 14 vyssie) sú zalozené na sporných právomociach nezávislého splnomocnenca, je irelevantná, pretoze táto okolnost má nanajvýs vplyv na zákonnost daného rozhodnutia, ktoré bolo adresované Microsoftu a proti ktorému Microsoft nepodal zalobu. 173. Pokial ide o otázku, ci nezávislý splnomocnenec zaslal ziadosti Microsoftu podla clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005, Komisia tvrdí, ze tento splnomocnenec nevyuzil svoje právomoci ani nepouzil zdrojový kód získaný od Microsoftu na úcely prípravy svojich správ. Komisia dodáva, ze celá komunikácia medzi Microsoftom a nezávislým splnomocnencom sa konala na základe dobrovolnosti v súlade s clánkom 4.1 rozhodnutia z 28. júla 2005. 174. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 môze nezávislý splnomocnenec najmä poziadat Microsoft o informácie. Navyse podla clánku 4.1 toho istého rozhodnutia môze Microsoft odpovedat na ziadosti predlozené nezávislým splnomocnencom, pricom Komisia si vyhradzuje právo vykonávat svoje právomoci podla nariadenia c. 1/2003, ak by Microsoft dobrovolne neodpovedal. 175. Ciastocné zrusenie clánku 7 rozhodnutia z roku 2004, o ktorom bolo rozhodnuté v bode 1 prvej zarázke výroku rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, sa teda nedotklo clánku 3.2 rozhodnutia z 28. júla 2005 v spojení s clánkom 4.1 daného rozhodnutia, pretoze podla týchto ustanovení je nezávislý splnomocnenec oprávnený iba vstúpit do priameho kontaktu s Microsoftom, aby si plnil úlohy, pricom sa mu vsak nepriznáva právomoc prijímat donucovacie opatrenia, pretoze tento druh úkonov je výslovne vyhradený Komisii. 176. Navyse je nesporné, ze v prejednávanej veci nezávislý splnomocnenec pouzil informácie získané od Microsoftu s cielom pripravit správy, na základe ktorých Komisia vykonala svoje posúdenie v napadnutom rozhodnutí. 177. Treba dodat, ze Komisia si zvolila jediný mozný postup, ako napravit situáciu v súlade s rozsudkom Microsoft/Komisia, uz citovaným v bode 18 vyssie, v rámci clánku 233 ES, t. j. vyzvat Microsoft podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na predlozenie vsetkých dokumentov a dalsích poloziek, ku ktorým mal nezávislý splnomocnenec priamy prístup, Komisii. 178. V dôsledku toho treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 179. Microsoft tvrdil, ze zaslanie oznámenia o výhradách 1. marca 2007, t. j. sedem mesiacov pred uplynutím obdobia, ktoré Komisia zobrala do úvahy na úcel stanovenia, ze doslo k nesplneniu clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 (22. októbra 2007), mu bránilo predlozit svoje stanovisko ku vsetkým dôkazom pouzitým proti nemu. V skutocnosti tak oznámenie o výhradách, ako aj opis skutocností obsahovali len predbezné posúdenia definované v clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 a neumoznovali Microsoftu uviest svoje stanovisko ku vsetkým skutocnostiam uplatneným pri ukladaní penále, ktoré sleduje iný ciel ako pokuta. Microsoft sa teda nemohol vyjadrit k obmedzeniu predmetu napadnutého rozhodnutia, ktorý sa zameral len na súlad s clánkom 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 ako jediný aspekt zmluvy No Patent a z ktorého vyplýva, ze Komisia uznala len inovatívnu povahu troch dalsích technológií v porovnaní so stanoviskom, ktoré uviedla v oznámení o výhradách. Tieto okolnosti boli rozhodujúce s ohladom na clánok 24 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Navyse Microsoft nemohol tvrdit, ze vzhladom na súlad jeho správania s povinnostami, ktoré mu boli ulozené v rozhodnutí z roku 2005, mali viest k výraznému znízeniu výsky penále, ani sa vyjadrit k dlzke obdobia, ktoré Komisia zohladnila. Nakoniec Microsoft nemal moznost oznacit niektoré skutkové omyly, ktorých sa Komisia dopustila, ako je výpocet penále do 22. októbra 2007, hoci Microsoft predlozil svoj návrh, ktorý bol povazovaný za primeraný, 9. októbra 2007. 180. Týmto spôsobom Komisia tiez porusila úlohu poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia, voci ktorému má konzultacnú povinnost podla clánku 14 nariadenia c. 1/2003. 181. Komisia spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 182. Podla judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat zhrnutie výhrad formulované dostatocne jasne, aj ked strucne, aby umoznovalo dotknutým osobám skutocne zistit, aké správanie im Komisia vytýka. Iba pod touto podmienkou môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Únie, spocívajúcu v uvedení vsetkých skutocností, ktoré podniky potrebujú na úspesné uplatnovanie svojej obhajoby predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 183. Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 184. Navyse oznámenie o výhradách je procesným aktom, ktorý je len prípravný v porovnaní s rozhodnutím, ktorým sa správne konanie koncí. V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, upustit od niektorých alebo aj vsetkých výhrad pôvodne uplatnených voci týmto úcastníkom a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, body 114 a 115). 185. Pokial ide o výkon práva na obhajobu vo vztahu k ulozeniu pokút, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní si povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 186. Napokon, ked Komisia v oznámení o výhradách alebo v akomkolvek inom neskorsom dokumente, z ktorého sa dotknuté podniky mohli dozvediet, aké správanie sa im vytýka, uvedie, ze k skonceniu porusenia este nedoslo, môze pri výpocte výsky pokuty vziat do úvahy obdobie, ktoré uplynulo od oznámenia o výhradách do prijatia rozhodnutia, ktorým sa koncí správne konanie, pod podmienkou, ze zohladní len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 575 a 576). 187. Z dôvodov uvedených v bode 94 vyssie sa tieto úvahy v plnej miere uplatnia v súvislosti s ukladaním penále podla clánku 24 nariadenia c. 1/2003. Navyse na rozdiel od tvrdenia Microsoftu boli oznámenie o výhradách a opis skutocností komunikáciou v zmysle clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, a nie predbezným posúdením v zmysle clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004 (pozri bod 9 vyssie). 188. V prejednávanej veci z odôvodnení 267 a 276 oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia usúdila, ze správanie Microsoftu nebolo k 1. marcu 2007 v súlade s povinnostami ulozenými podla clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004, a navrhla urcit konecné penále za obdobie od 16. decembra 2005 do dátumu prijatia konecného rozhodnutia. 189. Z tretieho odseku uvedeného v opise skutocností, ako aj z bodu 54 prílohy I k tomuto listu vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze jej výhrady platia nadalej vzhladom na kompenzacnú schému predlozenú 21. mája 2007 (pozri body 24 a 33 vyssie). 190. Treba preto konstatovat, ze kedze správanie, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí pripisuje Microsoftu, sa nelísi od správania uvedeného v oznámení o výhradách a v opise skutocností, práva Microsoftu na obhajobu v tejto súvislosti neboli porusené. 191. Pokial ide o okolnost, ze Komisia obmedzila predmet svojho skúmania len na zmluvu No Patent a následne, po oznámení o výhradách, uznala inovatívnu povahu siedmich technológií, stací uviest, ze dodatocné oznámenie o výhradách sa nemusí nevyhnutne zasielat dotknutým osobám, okrem prípadu, ked sa na základe výsledku vysetrovaní Komisia rozhodne pripísat podnikom nové správanie alebo podstatným spôsobom zmenit dôkazy o vytýkanom porusení, nie vsak vtedy, ked si Komisia plní povinnost a upustí od výhrad, ktoré sa vzhladom na odpovede na oznámenie o výhradách ukázali ako nedôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 67 a 192). 192. Pokial ide o skutkový omyl, ktorý Microsoft nemohol Komisii oznámit (pozri bod 179 in fine vyssie), treba konstatovat, ze tento omyl sa nikdy nepreukázal. Vzhladom na povinnost Microsoftu ponúknut svojim prípadným zmluvným partnerom primerané výsky odmien (pozri bod 114 vyssie) by totiz len skutocné ponúknutie týchto odmien spôsobilo skoncenie porusenia, pricom jednoduché zaslanie výsky týchto odmien Komisii, aby posúdila ich primeranú povahu, nezodpovedá splneniu si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 193. Napokon z listu z 15. novembra 2007 vyplýva, ze výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia bolo dorucené oznámenie o výhradách, opis skutocností a odpovede Microsoftu na tieto dokumenty, takze sa mohol oboznámit so skutocnostami vytýkanými Microsoftu. 194. Piaty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na neexistencii právneho základu na ulozenie penále, ako aj na jeho prílis vysokej a neprimeranej výske Tvrdenia úcastníkov konania 195. Po prvé Microsoft tvrdí, ze Komisia mu nemôze ulozit pokutu bez toho, aby vopred presne definovala, ako sa má správat, aby vyhovel rozhodnutiu z roku 2004. Navyse Microsoft nemôze byt povinný vyhoviet clánku 5 písm. a) tohto rozhodnutia skôr, nez sa skoncí konanie podla písmena d) toho istého ustanovenia. 196. Po druhé Komisia Microsoftu v napadnutom rozhodnutí údajne vytýkala len výsky odmien pozadovaných v rámci zmluvy No Patent, ktoré boli navrhované ako východiskový bod na rokovania. Bolo by vsak nelogické priznat niektorej zmluve WSPP väcsí význam, hoci vsetky zmluvy boli povazované za zmluvy, na základe ktorých sa poskytnú informácie nevyhnutné pre konkurentov Microsoftu. 197. Po tretie z rozhodnutia z roku 2006 vyplýva, ze Komisia Microsoftu ulozila 75 % z maximálnej výsky penále za jeho povinnost predlozit presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou a 25 % z penále za povinnost navrhnút primeranú a nediskriminacnú výsku odmeny. Tým, ze v tomto prípade ulozila priblizne 60 % z maximálnej výsky penále za porusenie povinnosti navrhnút primeranú výsku odmeny, sa Komisia nevysvetlitelne odchýlila od svojho pôvodného rozdelenia závaznosti a tým porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Navyse Komisia nevysvetlila metódu výpoctu denného penále ani zásady, podla ktorých vypocítala znízenia, takze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti poznacené nedostatocným odôvodnením. Z toho tiez vyplýva, ze Komisia v skutocnosti nevykonala konzistentné zvázenie rôznych foriem nesplnenia si povinností podla ich závaznosti. 198. Po stvrté Microsoft zdôraznuje, ze zo 488 dní, na ktoré sa penále vztahuje, bolo 306 venovaných hodnoteniu návrhov Microsoftu Komisiou, co spochybnuje jej názor na zjavnú povahu opatrení, ktoré mal Microsoft prijat, a preukazuje nespravodlivú povahu ulozeného penále. 199. Po piate Microsoft pripomína, pricom ho v tom podporuje ACT, ze vzhladom na to, ze mu Komisia odmietla zásadne pomôct tým, ze by mu uviedla, aká je primeraná výska odmien, prijal vsetky dostupné opatrenia, aby vyhovel rozhodnutiu z roku 2004. 200. Po sieste penále je styridsatkrát vyssie ako odmena, na ktorú by mal Microsoft nárok, ak by vsetci jeho konkurenti uzavreli zmluvu No Patent za odmeny, ktoré Komisia povazovala za neprimerané, a zdaleka prekracuje akékolvek pokuty ulozené v poslednom období za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 201. Po siedme Komisia nevzala do úvahy, ze Microsoft napokon vyhovel rozhodnutiu z roku 2004, a neznízila na základe toho výsku penále v súlade s clánkom 24 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 202. Napokon po ôsme Microsoft pripomína, ze obdobie, v ktorom si nesplnil povinnosti, sa skoncilo 9. októbra 2007 (pozri bod 179 vyssie). 203. Komisia uvádza, ze za 488 dní, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, by pokutu zvýsila na 1,423 miliardy eur. Vzhladom na to, ze v prvom rade proti schéme prijatej Microsoftom 22. októbra 2007 neboli ziadne námietky, pokial ide o primeranú povahu odmien, ktoré sú v nej uvedené, v druhom rade, ze Microsoft uplatnil podstatne nizsie odmeny nez 21. mája 2007, a napokon, ze napadnuté rozhodnutie sa týka iba zmluvy No Patent, ulozené penále zodpovedá len priblizne 63 % maximálneho penále. Znízenie penále sa týka aj obdobia pred 21. májom 2007, ale nie je rozlozené na celé posudzované obdobie. Penále bolo stanovené na 2 milióny eur za den za obdobie od 21. júna 2006 do 20. mája 2007 a 1,5 milióna eur za den v období od 21. mája do 21. októbra 2007. Podla ustálenej judikatúry z clánku 253 ES nevyplýva, ze údaje týkajúce sa výpoctu pokuty musia byt uvedené v rozhodnutí Komisie, to isté platí aj s ohladom na penále. Za týchto okolností odôvodnenia 281 az 299 napadnutého rozhodnutia poskytujú v uvedenej súvislosti dostatocné odôvodnenie. 204. Okrem toho Komisia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na jej podporu, spochybnujú dôvodnost tvrdení Microsoftu. Posúdenie Vseobecným súdom 205. Treba konstatovat, ze prvé tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 195 vyssie splýva s prvým zalobným dôvodom, a preto musí byt zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 82 az 97 vyssie. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu, ze nemôze byt povinný vyhoviet clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004 skôr, nez sa skoncí konanie opísané v jeho clánku 5 písm. d), stací uviest, ze tento prístup by poskytoval Microsoftu právo veta s ohladom na výkon uvedeného rozhodnutia. Microsoftu by totiz stacilo, aby si neplnil povinnost, ktorá je navyse zjavne odlisná, vyplývajúcu z clánku 5 písm. d) rozhodnutia z roku 2004, aby boli ustanovenia uvedené v clánku 5 písm. a) nevykonatelné. 206. Pokial ide o tvrdenia Microsoftu, ktorými sa domáha, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc, treba uviest nasledujúce. 207. Co sa týka tvrdenia Microsoftu nacrtnutého v bode 196 vyssie, treba uviest, ze Komisia správne zobrala do úvahy obmedzenie predmetu svojho vysetrovania, ked urcila výsku penále na zjavne nizsej úrovni ako tej, ktorá bola stanovená rozhodnutím z roku 2006 (pozri bod 203 vyssie). 208. Navyse, tak ako tvrdí Komisia a SIIA, kedze zmluva No Patent bola dôlezitá, pretoze prípadní zmluvní partneri Microsoftu sa nesnazili získat licencie, ktoré by sa vztahovali na patenty, nic nebráni tomu, aby bola konecná výska penále stanovená v takej výske, ako je výska penále stanoveného v napadnutom rozhodnutí. 209. V tejto súvislosti, a hoci Microsoft tento argument neuviedol osobitne na podporu svojej ziadosti o preskúmanie výsky penále Vseobecným súdom, treba zamietnut jeho tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nespochybnila moznost Microsoftu ponúkat zmluvu No Patent iba tým nadobúdatelom licencií, ktorí uz predtým nadobudli nejakú licenciu vztahujúcu sa na patentované technológie. 210. Presnejsie, ako vyplýva z bodov 28, 29 a 38 az 41 listu Komisie z 17. marca 2005, táto institúcia Microsoftu oznámila, ze mnohí potenciálni príjemcovia rozhodnutia z roku 2004 sa domnievajú, ze nepotrebujú licencie patentovaných technológií Microsoftu, aby mohli vyvíjat operacné systémy pre servery pracovnej skupiny kompatibilné s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace. Komisia teda zamietla návrh Microsoftu spocívajúci v ponúkaní len jedného typu licencie, ktorou by sa poskytovali patentované technológie spolu s nepatentovanými, pretoze taký viazaný predaj nie je objektívne odôvodnený a Microsoft by mohol na príslusných vnútrostátnych súdoch kedykolvek zalovat nadobúdatelov licencií, ktoré by sa vztahovali na nepatentované technológie, v prípade, ak by ich títo nadobúdatelia uplatnili tak, ze by porusili patenty Microsoftu, pre ktoré nenadobudli licenciu. 211. V tej istej súvislosti Komisia listom z 18. apríla 2005 navrhla Microsoftu najmä návrh zmluvy No Patent, ktorá by bola k dispozícii bez predchádzajúcej licencie na patentované technológie, s výslovnou výnimkou práv Microsoftu, ktoré vyplývajú z jeho patentov, ako je uvedené vyssie. Navyse v odpovedi na list Microsoftu z 2. mája 2005 Komisia opätovne v liste z 28. júna 2005 uviedla, ze s cielom zabránit ukladaniu "nútených licencií" na patentované technológie, ktoré konkurenti Microsoftu nechcú, musí Microsoft poskytnút aj zmluvu, ktorá sa bude vztahovat na nepatentované technológie bez toho, aby nou boli dotknuté jeho patentové práva. Za týchto okolností je na dotknutých osobách, aby si vybrali nepatentované alebo patentované technológie, ktoré povazujú za potrebné na vývoj svojich produktov. V tom istom liste Komisia odmietla znenie clánku 2.4 písm. b) návrhu zmluvy No Patent zo 7. júna 2005, navrhnuté Microsoftom, podla ktorého mala byt uvedená zmluva k dispozícií len drzitelom licencie vztahujúcej sa na patentové nároky, ktoré by boli "nevyhnutne porusené" implementovaním nepatentovaných technológií, ktoré sú súcastou informácií súvisiacich s interoperabilitou. 212. V liste z 8. júla 2005 Microsoft predovsetkým navrhol zahrnút do zmluvy No Patent vetu o tom, ze ak nijaký "potrebný nárok" nezodpovedá nepatentovaným prvkom, na ktoré sa osoba snazí získat licenciu, táto osoba nebude povinná uzavriet licencnú zmluvu vztahujúcu sa na patentované prvky. V tom istom liste Microsoft uviedol, ze dúfa, ze dané vysvetlenie dostatocne zodpovedá námietkam Komisie. 213. Listom z 13. júla 2005 Komisia Microsoftu odpovedala, ze objasnenie je vhodné, najmä so zretelom na "clánok 11.4 [písm. a)], ktorý jasne uvádza, ze ak nadobúdatel licencie namieta proti potrebným nárokom, Microsoft môze vypovedat licencnú zmluvu z tohto dôvodu". 214. Napokon, ako vyplýva zo zápisnice z rokovania, ktoré sa konalo 31. januára a 1. februára 2007 v Londýne, na tomto rokovaní vyslo najavo, ze Microsoft vykladal vysvetlenie, na ktoré sa odkazuje v bode 212 vyssie, tak, ze znamená, ze v prípade nezhody medzi ním a prípadným nadobúdatelom licencie No Patent o existencii "nevyhnutných nárokov" bude nadobúdatel licencie stále povinný prijat licenciu na patenty zahrnajúce tieto nároky. V tejto súvislosti z listu Microsoftu z 12. februára 2007 vyplýva, ze na túto skutocnost upozornil podnik IBM v dokumente nazvanom "Poznámky" z 28. januára 2007 a ze od toho momentu Microsoft upustil od tohto spôsobu výkladu. 215. Z korespondencie a zo zápisnice, ktoré sú zhrnuté v bodoch 210 az 214 vyssie, vyplýva, ze Komisia od zaciatku Microsoftu jasne oznámila, ze viazaný predaj licencií vztahujúcich sa na patentované a nepatentované technológie nie je v súlade s povinnostami, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, ak neexistuje objektívne odôvodnenie pre takéto viazanie. Komisia tiez spresnila, ze ak sa prípadný nadobúdatel licencie domnieva, ze na vývoj produktov schopných interoperability s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace nepotrebuje licenciu na patentované technológie Microsoftu, mala by mu byt poskytnutá moznost neuzavriet takú licenciu, s tým, ze podstupuje riziko, ze v prípade porusenia takých patentov môze byt zalovaný na vnútrostátnych súdoch. Za týchto podmienok súhlas, ktorý Komisia vyjadrila v reakcii na vysvetlenie Microsoftu (pozri body 212 a 213 vyssie), by znamenal len výklad Komisie, ze predmetné objasnenie priznalo prípadným nadobúdatelom licencií právo vybrat si, co si zelajú zahrnút do licencie, bez toho, aby odmietnutie z ich strany zahrnút do licencie patentované prvky mohlo mat za následok odmietnutie Microsoftu poskytnút licenciu len na nepatentované prvky. Znovuobjavenie sa tohto problému v januári 2007 teda bolo len dôsledkom toho, ze výklad Microsoftu sa nadalej lísil od toho, o ktorý sa snazili Komisia a prípadní nadobúdatelia licencií, a nie dôsledkom údajného súhlasu oznámeného Komisiou 13. júla 2005. 216. Okrem toho treba konstatovat, ze odôvodnenie predlozené Microsoftom v rámci jeho korespondencie s Komisiou, podla ktorého by získanie licencie na "nevyhnutné nároky" ako podmienka uzavretia zmluvy No Patent chránilo nadobúdatelov licencie pred akoukolvek zalobou zo strany Microsoftu pred vnútrostátnymi súdmi, nemôze byt prijaté. Bez ohladu na to, ze drzitelia licencie sú prinajmensom rovnako ako Microsoft schopní zvolit si najvhodnejsie spôsoby ochrany svojich záujmov, je totiz na nich samých, aby niesli riziko spojené s ich posúdením potreby patentových nárokov pri vývoji produktov umoznujúcich interoperabilitu s produktmi Microsoftu. Komisia pritom od zaciatku jasne tvrdila, ze udelenie licencie v rámci zmluvy No Patent nebude mat vplyv na práva Microsoftu vyplývajúce z jeho patentov (pozri body 210 a 211 vyssie). 217. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 197 vyssie, stací konstatovat, ze aj keby sa Komisia v danom prípade odchýlila od rozdelenia dôlezitosti, ako ju rozdelila v rozhodnutí z roku 2006, nic ju nenúti rozdelit ju rovnako v kazdom následnom rozhodnutí. Kedze spociatku Microsoft nezverejnil ani presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou, bolo v danej fáze úplne logické ulozit penále vztahujúce sa skôr na tento aspekt správania nez na problém s primeranostou podmienok, za akých sa má zverejnenie vykonat. Co sa týka spôsobu výpoctu penále, výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa ako také nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40). Kedze konecná výska stanoveného penále bola nizsia nez jeho maximálna výska uvedená v rozhodnutí z roku 2006 a informácie uvedené v bode 203 vyssie stacili na pochopenie jeho výpoctu, tvrdenie Microsoftu nemôze uspiet. 218. Okrem toho, hoci dôvody, ktoré viedli Komisiu k stanoveniu konecnej výsky penále za obdobie od 1. augusta 2006 do 20. mája 2007 na úrovni zodpovedajúcej dvom tretinám penále ulozeného rozhodnutím z roku 2006, platia aj na úcely výpoctu konecnej výsky penále za obdobie od 21. júna do 31. júla 2006, za toto druhé obdobie bolo primerané urcit výsku 2 milióny eur, ktorá zodpovedá celkovému penále za kazdý den ulozenému rozhodnutím z roku 2005. Povaha správania Microsoftu bola rovnaká pocas oboch týchto období, takze rovnaké pravidelné penále za kazdý den je dôvodné. 219. Pokial ide o tvrdenie Microsoftu uvedené v bode 198 vyssie, stací pripomenút, ze vzhladom na povinnost Microsoftu ponúknut prípadným zmluvným partnerom primerané výsky odmien (pozri bod 114 vyssie), skutocnost, ze cast penále zodpovedá obdobiam, pocas ktorých Microsoft cakal na posúdenie nového návrhu, ktorý Komisii predlozil, nemôze kompenzovat úcinky nedodrzania rozhodnutia z roku 2004 Microsoftom, a teda nepredstavuje polahcujúcu okolnost. Argument Microsoftu uvedený v bode 199 vyssie navyse nemozno prijat z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bode 114 vyssie. 220. Pokial ide o tvrdenia Microsoftu zhrnuté v bodoch 200 a 201 vyssie, treba v prvom rade pripomenút, ze Microsoft nepredlozil nijaký dôkaz preukazujúci, ze ulozené penále je styridsatkrát vyssie ako odmena, na ktorú by mal nárok, ak by vsetci jeho konkurenti uzavreli zmluvy No Patent za odmeny, ktoré Komisia povazovala za neprimerané. V druhom rade, v kazdom prípade vzhladom na velkost Microsoftu pokial ide o jeho obrat, oneskorenie, s akým poskytol presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou, a vzhladom na dalsie oneskorenie, s ktorým predlozil návrh primeranej výsky odmien, ako aj vzhladom na vsetky výhody, ktoré pren tieto okolnosti spôsobili, v podobe podielov na trhu, znízená výska penále ulozeného Komisiou (pozri bod 203 vyssie) nálezite odzrkadluje tak potrebu odstrasujúceho charakteru výsky penále, ako aj skutocnost, ze Microsoft si napokon splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. 221. Navyse, ako bolo uvedené v bode 192 vyssie, len skutocné ponúknutie týchto odmien totiz spôsobilo skoncenie porusenia, pricom jednoduché zaslanie výsky týchto odmien Komisii, aby posúdila ich primeranú povahu, nezodpovedá splneniu si povinností vyplývajúcich z clánku 5 písm. a) rozhodnutia z roku 2004. Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie uvedené v bode 202 vyssie musí byt zamietnuté. 222. V rámci výkonu neobmedzenej právomoci, ktorá je zverená Vseobecnému súdu podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 a ktorá môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa ako také nevyzaduje (rozsudok KNP BT/Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, bod 40), vsak treba este zobrat do úvahy list z 1. júna 2005, zaslaný Microsoftu generálnym riaditelom Generálneho riaditelstva (GR) pre hospodársku sútaz. Tento list, ktorý je súcastou spisu a ku ktorému sa úcastníci konania ústne vyjadrili, sa týka otázky, ci v rámci rozhodnutia z roku 2004 bol Microsoft oprávnený zakázat svojim konkurentom distribuovat vo forme zdrojového kódu produkty, ktoré umoznujú interoperabilitu s operacnými systémami Microsoftu pre osobné pocítace, ktoré títo konkurenti medzicasom vyvinuli. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Microsoft bol podla clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 povinný umoznit distribúciu vo forme zdrojového kódu programov, ktoré jeho konkurenti vyvinuli na základe protokolov Microsoftu, kedze protokoly Microsoftu pouzívané danými programami neboli inovatívne. Komisia vsak tiez uviedla, ze hoci Microsoft môze bránit takejto distribúcií az do vyhlásenia rozsudku vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, medzicasom musí prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na zarucenie, ze v prípade zamietnutia jeho zaloby v rozsahu, v akom smeruje proti clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, si bezodkladne a v plnej miere splní povinnost vyplývajúcu z daného ustanovenia. 223. Z toho vyplýva, ze na základe povahy daného listu sa Microsoft mohol domnievat, ze az do vyhlásenia rozsudku Vseobecného súdu vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, cize do 17. septembra 2007, môze nadalej uplatnovat obmedzenia distribúcie produktov, ktoré vyvíjali jeho konkurenti na základe informácií súvisiacich s interoperabilitou, ktoré neboli chránené patentom a ani inovatívne. 224. Komisia na pojednávaní v tejto súvislosti bez toho, aby to Microsoft spochybnil, uviedla, ze predmetný list predstavuje v podstate pokus o zmier medzi jednak realitou, ze na to, aby konkurencný produkt zalozený na informáciách súvisiacich s interoperabilitou mohol byt vyvinutý, je nevyhnutné obdobie dvoch az troch rokov, a jednak oprávneným záujmom, ktorý mal Microsoft na tom, aby bol v prípade zrusenia clánku 5 rozhodnutia z roku 2004 Vseobecným súdom vo veci Microsoft/Komisia, uz citovanej v bode 18 vyssie, nastolený status quo ante . Kedze v súlade s vtedy existujúcimi dôkazmi Vseobecný súd vydal svoj rozsudok priblizne ku koncu obdobia, ktoré bolo potrebné na vývoj konkurencného produktu zalozeného na informáciách súvisiacich s interoperabilitou, Komisia sa domnievala, ze týmto spôsobom správne vyvázi rôzne záujmy, ktoré boli s danou vecou spojené. 225. Treba konstatovat, ze list Komisie z 1. júna 2005 sa týka jedného aspektu výkonu clánku 5 rozhodnutia z roku 2004, a to prístupu k informáciám súvisiacim s interoperabilitou za nediskriminacných podmienok, pricom tento aspekt nebol základom napadnutého rozhodnutia. Hoci pocas správneho konania Komisia odkazovala na vylucujúce praktiky vývojárskeho modelu "open source" z dôvodu niektorých ustanovení uvedených v zmluvách, ktorých návrhy predlozil Microsoft (pozri napríklad body 65 az 70 prílohy k listu Komisie zo 17. marca 2005), napadnuté rozhodnutie je odôvodnené neprimeranou výskou odmien navrhovaných Microsoftom v období od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007 (pozri bod 55 vyssie). 226. Ak vsak Komisia vzhladom na prekázku zacatého konania a so zretelom na povinnosti ulozené clánkom 5 rozhodnutia z roku 2004 a dôsledky, ktoré z prípadného zrusenia rozhodnutia mohli vyplývat, dovolila Microsoftu pocas urcitého obdobia uplatnovat praktiky, ktoré mohli mat protisútazné úcinky, ktoré sa rozhodnutie z roku 2004 snazí odstránit, túto okolnost je mozné zohladnit v rámci urcenia výsky penále. 227. Na vykonanie toho posúdenia treba zobrat do úvahy rôzne skutocnosti. Po prvé Microsoft napriek obmedzenému vplyvu listu z 1. júna 2005 len na distribúcie produktov vyvíjaných konkurentmi Microsoftu pokracoval v praxi odmietania poskytnút vývojárom softvéru "open source" akýkolvek prístup k informáciám súvisiacim s interoperabilitou, co vsak nebolo uznané daným listom ako legitímna moznost. Z povahy dotknutého listu totiz vyplývalo, ze Microsoft môze az do vyhlásenia rozsudku Vseobecného súdu vo veci Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, nanajvýs obmedzit týchto vývojárov v distribúcii svojich produktov. 228. Po druhé, ako sa uvádza v bode 68 prílohy k listu Komisie zo 17. marca 2005 a ako bolo opakovane uvedené na pojednávaní, vývojári softvérov "open source" patria medzi hlavných konkurentov Microsoftu. 229. Po tretie oneskorenie, s ktorým Microsoft sprístupnil presné a úplné informácie súvisiace s interoperabilitou (pozri bod 115 vyssie), spôsobilo, ze pravdepodobnost, ze konkurencný produkt bude vyvinutý a distribuovaný pred vyhlásením rozsudku Microsoft/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, bola len teoretická, cím sa teda potvrdilo posúdenie Komisie uvedené v bode 244 vyssie. 230. Po stvrté praktiky uplatnované Microsoftom s ohladom na odmeny navrhované do 21. októbra 2007 samy osebe stacili na to, aby clánok 5 rozhodnutia z roku 2004 nemal ziadny úcinok pre vývojárov softvéru "open source". 231. Po piate Microsoft nepredlozil nijaký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, v akej miere by doslo k spôsobeniu týchto protisútazných úcinkov vyplývajúcich zo správania sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, ak by sa síce správal tak, ako bolo uvedené v liste z 1. júna 2005, ale splnil by si povinnost navrhnút primerané odmeny za nepatentované a neinovatívne technológie. Nic pritom nenaznacuje, ze by úcinky, ktoré by boli takto spôsobené, neboli len okrajové, so zretelom na to, co je uvedené v bodoch 224 a 229 vyssie. 232. Za týchto podmienok treba výsku penále ulozeného Microsoftu stanovit na 860 miliónov eur. O trovách 233. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 uvedeného poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania, alebo z výnimocných dôvodov. 234. Kedze Microsoft nemal úspech v prvých piatich zalobných dôvodoch, ale znízenie penále bolo priznané v rámci siesteho zalobného dôvodu, je opodstatnené rozhodnút, ze Microsoft znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit 95 % trov konania Komisie s výnimkou tých, ktoré boli spojené s vedlajsím úcastníctvom CompTIA a ACT, a 80 % trov konania vynalozených FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle. 235. Komisia znása 5 % vlastných trov konania okrem trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom CompTIA a ACT. 236. CompTIA a ACT znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie spojené s ich vedlajsím úcastníctvom. 237. FSFE, Samba Team, SIIA, ECIS, IBM, Red Hat a Oracle znásajú 20 % vlastných trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska penále ulozeného Microsoft Corp. v clánku 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. rozhodnutím K(2005) 4420 v konecnom znení (vec COMP/C-3/37.792 - Microsoft), sa stanovuje na 860 miliónov eur. 2. Microsoft znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit 95 % trov konania Európskej komisie s výnimkou tých, ktoré boli spojené s vedlajsím úcastníctvom The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc., a 80 % trov konania vynalozených Free Software Foundation Europe e.V. a Samba Team, Software & Information Industry Association, European Committee for Interoperable Systems, International Business Machines Corp., Red Hat Inc. a Oracle Corp. 3. Komisia znása 5 % vlastných trov konania okrem trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc. 4. The Computing Technology Industry Association, Inc., a Association for Competitive Technology, Inc. znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie spojené s ich vedlajsím úcastníctvom. 5. Free Software Foundation Europe e.V. a Samba Team, Software & Information Industry Association, European Committee for Interoperable Systems, International Business Machines, Red Hat a Oracle znásajú 20 % vlastných trov konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwkkwxH/L94408-4157TMP.html#t-ECR_62008TJ0167_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:032:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:166:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0497&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0136&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0271&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0024&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0265&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 19. file:///tmp/lynxXXXXwkkwxH/L94408-4157TMP.html#c-ECR_62008TJ0167_SK_01-E0001 20. file:///tmp/lynxXXXXwkkwxH/L94408-4157TMP.html#I1 21. file:///tmp/lynxXXXXwkkwxH/L94408-4157TMP.html#MO 22. file:///tmp/lynxXXXXwkkwxH/L94408-4157TMP.html#DI