Vec T-141/08 E.ON Energie AG proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie pecate - Clánok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) c. 1/2003 - Dôkazné bremeno - Prezumpcia neviny - Proporcionalita - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Dôkazy, ktoré treba predlozit - Nevyhnutný stupen dôkaznej sily (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Právo Únie - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Clánok 6 ods. 2 EÚ; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie pozostávajúce z uzavretia protisútaznej dohody - Rozhodnutie, ktoré sa opiera o priame dôkazy - Dôkazná povinnost podnikov, ktoré popierajú existenciu porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Podmienky ulozenia pokút Komisiou - Porusenie, ku ktorému doslo úmyselne alebo z nedbalosti - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie pecate - Dôkazné bremeno zatazujúce Komisiu - Hranice [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 1 písm. e)] 1. V oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy. (pozri bod 48) 2. Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, je jedným zo základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spolocenstva, co potvrdzuje preambula Európskeho jednotného aktu a clánok 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánok 47 Charty základných práv Európskej únie. So zretelom na povahu daných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. Ak má súd pochybnost, musí mat z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu. (pozri body 51, 52, 238) 3. Ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a opiera sa pritom o správanie dotknutých podnikov, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, ak dotknuté podniky uvádzajú argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit vysvetlenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, ako je vysvetlenie, ktoré zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. Ak sa vsak Komisia opiera o priame dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, iba v prípadoch, ked takýto dôkaz nemôze dotknutý podnik predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí dotknutému podniku z hladiska práva dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. (pozri body 54, 56, 199) 4. V súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES môze Komisia ulozit pokuty, ked sa úmyselne alebo z nedbalosti porusia pecate pripevnené úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou. Komisia má teda v súlade s týmto ustanovením povinnost preukázat porusenie pecate. Naproti tomu nie je povinná preukázat, ze sa skutocne vstúpilo do zapecatenej miestnosti alebo ze sa manipulovalo s dokumentmi, ktoré tam boli uskladnené. (pozri body 85, 256) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 15. decembra 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie pecate - Clánok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) c. 1/2003 - Dôkazné bremeno - Prezumpcia neviny - Proporcionalita - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-141/08, E.ON Energie AG, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A. Röhling, C. Krohs, F. Dietrich a R. Pfromm, neskôr A. Röhling, F. Dietrich a R. Pfromm, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, V. Bottka a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 377 v konecnom znení z 30. januára 2008 o stanovení pokuty zalozenej na clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 za porusenie pecate (vec COMP/B-1/39.326 - E.ON Energie AG), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 20 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu." 2 Podla clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, ked úmyselne alebo z nedbalosti... porusia pecate pripevnené v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou". Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Rozhodnutím z 24. mája 2006 Komisia Európskych spolocenstiev v súlade s clánkom 20 nariadenia c. 1/2003 nariadila inspekciu v priestoroch spolocnosti E.ON AG a v nou kontrolovaných podnikoch s cielom preverit dôvodnost podozrení o ich úcasti na protisútazných dohodách. Inspekcia u zalobkyne, spolocnosti E.ON Energie AG, 100 % dcérskej spolocnosti E.ON, sa zacala v poobednajsích hodinách 29. mája 2006 v jej obchodných priestoroch nachádzajúcich sa v Mníchove. Zalobkyna po tom, ako sa oboznámila s rozhodnutím o inspekcii, vyhlásila, ze voci nemu nemá námietky. 4 Inspekciu vykonali styria zástupcovia Komisie a siesti zástupcovia Bundeskartellamt (nemecký orgán pre hospodársku sútaz). Dokumenty vybraté pocas inspekcie 29. mája 2006 boli na úcely podrobnejsieho preskúmania týmito zástupcami uskladnené v miestnosti G.505, ktorú zalobkyna dala k dispozícii Komisii. Kedze inspekciu nebolo mozné ukoncit v ten istý den, vedúci kontrolného tímu dvere tejto miestnosti, ktoré sa skladali z lakovaných protizvukových panelov a z rámu z eloxovaného hliníka, uzamkol klúcom a zapecatil úradnou pecatou s rozmermi 90 x 60 mm (dalej len "sporná pecat"). Priblizne dve tretiny povrchu pecate boli prilepené na panel dverí a zvysok na ich rám. Zástupcovia Komisie, Bundeskartellamt a zalobkyne spísali a podpísali zápisnicu o pripevnení pecate. Potom inspektori opustili priestory zalobkyne a zobrali so sebou klúc od dverí miestnosti G.505, ktorý im bol odovzdaný. Zalobkyna v odpovedi na ziadost o informácie uviedla, ze okrem klúca odovzdaného Komisii bolo v obehu aj 20 dalsích "univerzálnych" klúcov umoznujúcich vstup do miestnosti G.505 (odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia). 5 Sporná pecat bola samolepiaca páska modrej farby so zltými líniami na vrchnom a spodnom okraji a so zltými hviezdami európskej zástavy. Dolná zltá plocha obsahovala poznámku, podla ktorej Komisia môze v prípade porusenia pecate ulozit pokutu. Bezpecnostná fólia na vytvorenie spornej pecate (dalej len "bezpecnostná fólia") bola vyrobená spolocnostou 3M Europe SA (dalej len "3M") v decembri 2002. Na základe objednávky Komisie boli uvedené prvky následne vytlacené na bezpecnostnú fóliu tlaciarnou v priebehu prvého stvrtroka roku 2004. 6 Ak je pecat plastická, tak ako sporná pecat, v prípade porusenia pecate biele lepidlo, ktorým je pecat pripevnená k povrchu, zostáva na povrchu vo forme nápisov "VOID" velkosti priblizne 12 typografických bodov (priblizne 5 mm) rozmiestnených na celej ploche lepiacej pásky. Odstránená pecat sa na týchto miestach stane priehladná, a teda nápisy "VOID" sú viditelné aj na pecati. 7 Ked sa kontrolný tím ráno 30. mája 2006 okolo 8.45 vrátil, zistil, ze stav spornej pecate, ktorá bola stále prilepená na dverách miestnosti G.505, sa zmenil. 8 Okolo 9.15 zástupca kontrolného tímu otvoril dvere miestnosti G.505. Otvorenie dverí spôsobilo odtrhnutie casti spornej pecate prilepenej na panel dverí, pricom druhá cast zostala prilepená na ich ráme. 9 Bola spísaná zápisnica o porusení pecate, ktorá uvádza predovsetkým toto: "... - Celá pecat bola posunutá priblizne o 2 mm do výsky a nabok, takze boli viditelné stopy lepidla dole a na pravej strane pecate. - Nápis ,VOID` bol jasne viditelný na celej ploche pecate, ktorá vsak stále priliehala k rámu a k dverám a nebola roztrhnutá. - Po otvorení dverí [úradníkom] Komisie (pánom K.), pri ktorom zostala pecat neporusená, teda sa neroztrhla, boli biele stopy nápisu 'VOID` viditelné na zadnej strane pecate (lepiaca plocha). - Ak sa pecat odlepí, biely nápis ,VOID` obvykle zostane na povrchu, co bol vo velkej miere aj tento prípad, pretoze nápis sa skutocne nachádzal na povrchu dverí. - Mnozstvo bielych stôp sa vsak nachádzalo aj na lepiacej ploche pecate, a nie na priehladných miestach zodpovedajúcich nápisom ,VOID` na zadnej strane pecate, ale práve po stranách týchto miest." 10 Zápisnicu o porusení pecate podpísali zástupca Komisie a zástupca Bundeskartellamt. Zalobkyna ju odmietla podpísat. 11 Poobede 30. mája 2006 boli urobené digitálne fotografie spornej pecate mobilným telefónom. 12 Dna 31. mája 2006 urobila zalobkyna "vyhlásenie doplnajúce... zápisnicu o pripevnení pecate z 30. mája 2006", ktoré uvádza: "1. Po otvorení dverí sa nezistila ziadna zmena dokumentov uskladnených v miestnosti. 2. Ked sa vecer 30. mája odstránila pecat na úcely jej nahradenia, nápis ,VOID` na ráme nebol vôbec zmazaný. 3. Pán K. bol podvecer prítomný pri pripevnení pecate a mal pocit, ze trvalo neobvykle dlho." 13 Dna 9. augusta 2006 zaslala Komisia zalobkyni v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 ziadost o informácie. Zalobkyna na túto ziadost o informácie odpovedala listom z 23. augusta 2006. Dalsie ziadosti o informácie boli adresované 29. augusta 2006 spolocnosti 3M, 31. augusta 2006 upratovacej firme pracujúcej pre zalobkynu (dalej len "upratovacia firma") a 1. septembra 2006 bezpecnostnej sluzbe zalobkyne. 14 Desat clenov kontrolného tímu vyplnilo dotazníky týkajúce sa ich pripomienok k pripevneniu spornej pecate a k jej stavu ráno 30. mája 2006. 15 Dna 2. októbra 2006 zaslala Komisia zalobkyni oznámenie o výhradách. Na základe dostupných informácií predovsetkým vyvodila záver, ze sporná pecat bola porusená, za co nesie plnú zodpovednost zalobkyna ako subjekt zodpovedajúci za uvedenú budovu. 16 Dna 13. novembra 2006 predlozila zalobkyna svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. 17 Dna 6. decembra 2006 na ziadost zalobkyne úradník poverený vypocutím vykonal výsluch, na ktorom sa zúcastnila aj spolocnost 3M. 18 Dna 21. decembra 2006 na ziadost Komisie spolocnost 3M písomne potvrdila niektoré vyhlásenia prednesené pocas výsluchu. 19 V priebehu správneho konania zalobkyna poskytla Komisii tri znalecké posudky ústavu pre prírodné vedy a medicínu (dalej len "ústav"). 20 Dna 21. marca 2007 vypracoval ústav prvý znalecký posudok (dalej len "znalecký posudok ústavu I"), v ktorom sa analyzovala odolnost spornej pecate voci smykovému napätiu a odlúpeniu. 21 Dna 11. apríla 2007 Komisia poverila pána Kr., autorizovaného znalca v oblasti techniky nalepovania a správania sa plastických materiálov, vypracovat správu o urcitých aspektoch funkcnosti a obsluhovania spornej pecate. Jeho prvá správa (dalej len "správa Kr. I") bola vypracovaná 8. mája 2007. 22 Dna 15. mája 2007 vypracoval ústav druhý znalecký posudok (dalej len "znalecký posudok ústavu II"), v ktorom sa analyzovala odolnost spornej pecate voci smykovému napätiu tahom a stlacením a odlúpeniu po pouzití cistiaceho prostriedku Synto (dalej len "Synto"). 23 Listom zo 6. júna 2007 Komisia informovala zalobkynu o nových zistených skutocnostiach od oznámenia o výhradách, pricom vychádzala z vyhlásení spolocnosti 3M a správy Kr. I, a umoznila jej vyjadrit v tejto súvislosti písomné pripomienky. 24 Dna 6. júla 2007 zaslala zalobkyna Komisii písomné pripomienky a poziadala o nový výsluch. Táto ziadost bola zamietnutá. 25 Dna 1. októbra 2007 zalobkyna zaslala Komisii tretí znalecký posudok ústavu z 27. septembra 2007 (dalej len "znalecký posudok ústavu III"), v ktorom sa analyzovala odolnost spornej pecate proti odlúpeniu pôsobením starnutia, Synta a vlhkosti vzduchu. 26 Komisia následne poverila pána Kr., aby okomentoval tvrdenia a poznámky obsiahnuté v liste zalobkyne zo 6. júla 2007 a v znaleckých posudkoch ústavu II a III. Pán Kr. vypracoval svoju druhú správu 20. novembra 2007 (dalej len "správa Kr. II"). 27 Listom z 23. novembra 2007 Komisia oznámila zalobkyni dodatocné skutocnosti zistené od listu zo 6. júna 2007. Zároven jej povolila prístup k príslusným dokumentom a najmä k správe Kr. II. 28 Dna 10. decembra 2007 zaujala zalobkyna stanovisko k dokumentom zaslaným 23. novembra 2007. 29 Dna 15. januára 2008 Komisia dostala list zalobkyne, v ktorom boli prilozené miestoprísazné vyhlásenia 20 osôb, ktoré mali podla zalobkyne klúc umoznujúci vstup do miestnosti G.505 vecer 29. mája 2006 (dalej len "drzitelia klúcov"). Tieto osoby vo svojich vyhláseniach potvrdili, ze v dotknutom case (od 19. hodiny 29. mája 2006 do 9.30 dna 30. mája 2006) sa bud nenachádzali v budove G, alebo neotvorili dvere dotknutej miestnosti (odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia). 30 Dna 30. januára 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 377 v konecnom znení o stanovení pokuty zalozenej na clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 za porusenie pecate (vec COMP/B-1/39.326 - E.ON Energie AG) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ C 240, s. 6). 31 Výrok napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Clánok 1 E.ON Energie AG porusila pecat pripevnenú úradníkmi Komisie v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003 a porusila, prinajmensom z nedbanlivosti, clánok 23 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa E.ON Energie AG ukladá pokuta vo výske 38 000 000 eur. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. apríla 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil výsku ulozenej pokuty na primeranú ciastku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 14. apríla 2010. Právny stav 36 Zalobkyna vzniesla devät zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. Prvých sedem zalobných dôvodov sa týka konstatovania porusenia pecate, zatial co posledné dva zalobné dôvody sa týkajú výsky pokuty. 37 Prvý zalobný dôvod je zalozený na nezohladnení dôkazného bremena, druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení "zásady vysetrovacieho konania", tretí zalobný dôvod je zalozený na údajne nesprávnom predpoklade riadneho pripevnenia pecate, stvrtý zalobný dôvod je zalozený na údajne nesprávnom predpoklade o "zjavnom stave" spornej pecate v den nasledujúci po inspekcii, piaty zalobný dôvod je zalozený na údajne nesprávnom predpoklade o vhodnosti bezpecnostnej fólie na úradné pripevnovanie pecatí Komisiou, siesty zalobný dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila "alternatívne scenáre", ktoré mohli spôsobit stav spornej pecate, siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady prezumpcie neviny, ôsmy zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom sa nepreukázalo ziadne zavinenie zalobkyne, a napokon deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 253 ES a zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezohladnení dôkazného bremena Tvrdenia úcastníkov konania 38 Zalobkyna tvrdí, ze v súlade s pravidlom in dubio pro reo, zásadou prezumpcie neviny upravenej v clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") a clánkom 2 prvou vetou nariadenia c. 1/2003 Komisia nesie dôkazné bremeno v konaniach, ktoré môzu viest k pokutám udeleným na základe kartelového práva. Kedze Komisia je povinná dodrziavat základné záruky trestného práva a právne dostatocným spôsobom preukázat existenciu porusenia, jej prípadné pochybnosti by sa mali prejavit v prospech dotknutého podniku. Podla zalobkyne z judikatúry vyplýva, ze ak Komisia vychádza z predpokladu, ze zistené skutkové okolnosti nemozno vysvetlit inak, len ako okolnosti, ktoré sú výsledkom porusenia, stací preukázat okolnosti, ktoré stavajú skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktoré tak umoznujú nahradit výklad týchto skutocností iným výkladom, ako je výklad, ktorý zvolila Komisia na preukázanie existencie porusenia. 39 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého zmena spornej pecate predstavuje v kazdom prípade "jasný dôkaz" materiálnej zlozky porusenia pecate, zalobkyna tvrdí, ze takýto dôkaz nie je zlucitelný s pravidlom in dubio pro reo. "Jasný dôkaz" nepredstavuje v konaní na základe clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 prípustný dôkaz a v nijakom prípade nestací na preukázanie porusenia sankcionovaného pokutou. Ak by Komisia, odvolávajúc sa na "jasný dôkaz", v skutocnosti mala na mysli dôkaz na základe indície (nepriamy dôkaz), kedze nepreukázala ziadnu indíciu, nepredlozila ziaden dôkaz. 40 Okrem toho dôkazné bremeno náleziace Komisii je v prejednávanom prípade stazené v dôsledku jej vlastného správania. 41 Po prvé pri pouzívaní spornej pecate Komisia neprijala vhodné opatrenia na úcely obmedzenia rizika "nepravých pozitívnych reakcií" (konkrétne objavenie sa nápisov "VOID" na spornej pecati bez toho, aby bola odtrhnutá), najmä v dôsledku nedodrzania doby uschovávania jej pecate. Komisia teda mala preukázat, ze napriek prekroceniu maximálnej doby uschovávania pecate bola táto pecat vhodná a v noci z 29. na 30. mája 2006 funkcná. Údaje výrobcu nie sú v tejto súvislosti dostatocné, pretoze 3M uvádzala na informacnom liste k bezpecnostnej fólii (dalej len "technický list") iba maximálnu dobu uschovávania dva roky a neposkytla ani konecný názor o dobe zivotnosti výrobku v odpovedi na dotazník Komisie. Komisia takýto dôkaz nepredlozila ani prostredníctvom testov pána Kr., ktoré neboli vykonané ani na samotnej spornej pecati. Napokon znalecké posudky ústavu poukázali na väcsiu citlivost samolepiacich pecatí v závislosti od okolností ich pripevnenia a stupna vlhkosti vzduchu. 42 Po druhé Komisia na mieste zanedbala prijatie opatrení potrebných na zabezpecenie dôkazov, a to odfotografovanie spornej pecate pred otvorením dverí, najmä vzhladom na pripomienky týkajúce sa stavu spornej pecate, ktoré formulovali zástupcovia zalobkyne úradníkom Komisie ráno 30. mája 2006. V tejto súvislosti nepredstavuje zápisnica o porusení pecate dostatocný dôkaz o stave spornej pecate, pricom táto zápisnica bola vypracovaná po vykonaní inspekcie. 43 Vzhladom na pravidlo in dubio pro reo a stazenie dôkazného bremena, ktoré vyplýva zo správania Komisie, nie je mozné konstatovat existenciu porusenia pecate, ktoré mozno pripísat zalobkyni. Komisia teda nepreukázala, bez akejkolvek rozumnej pochybnosti, materiálnu stránku porusenia. 44 V rozpore s tvrdením Komisie tento zalobný dôvod nie je abstraktný, ale konkrétne namieta absenciu dôkazu, ze okolnosti pripisované zalobkyni spôsobili zmenu stavu spornej pecate. Udelenie sankcie vo forme pokuty preto nie je odôvodnené, a to aj bez znaleckých posudkov predlozených zalobkynou. V konaní vedúcom k rozhodnutiu o ulození pokuty nie je dotknutý podnik povinný predkladat dôkazy svedciace v jeho prospech alebo "alternatívne scenáre". Naopak, Komisia by mala súhrnne preskúmat vsetky okolnosti v neprospech a v prospech a predlozit absolútny dôkaz, bez akejkolvek rozumnej pochybnosti, ze okolnosti, ktoré mozno pripísat zalobkyni, spôsobili zmenu stavu spornej pecate. Samotná pravdepodobnost vykonania porusenia nestací na ulozenie pokuty, a to tým skôr, ze zalobkyna vzniesla dostatok pochybností, pokial ide o zabezpecovanie dôkazov. 45 Ak by sa aj najprv pripustilo, ze Komisia predlozila zjavne presvedcivé dôkazy preukazujúce skutocnosti zakladajúce porusenie pecate, zalobkyna s úspechom predlozila dôkazy o opaku. V kazdom prípade sa jej podarilo vyvolat pochybnosti, pokial ide o skutocnost, ze dôkazy Komisie stacia na preukázanie porusenia. Na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 44 napadnutého rozhodnutia zalobkyna sa v súvislosti s existenciou porusenia pecate neobmedzila iba na "poznámku o prípadnom inom vysvetlení" ani na "poznámku o teoretickej moznosti... netypického priebehu udalostí", ale vychádzala z viacerých znaleckých posudkov ústavu s cielom predlozit dôkaz, ze niektoré okolnosti, konkrétne pouzitie starej pecate, vlhkost vzduchu, záchvevy, ktorým podliehali dvere a ich rám, a smykové napätie, ktoré z toho vyplývalo, ako aj úcinok Synta, mohli spôsobit posunutie spornej pecate vyvolávajúce "dojem poskodenia" konstatovaný kontrolným tímom. V konaní, ktoré vedie k rozhodnutiu o udelení pokuty, nemôzu byt prípadné osobitné okolnosti pri výbere materiálu, z ktorého je vyrobená pecat (v prejednávanom prípade bezpecnostná fólia), jej uskladnení a pouzití Komisiou povazované za okolnosti, ktoré jednoducho a jasne vôbec nie sú relevantné. 46 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna navrhuje v súlade s clánkom 65 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, aby boli vypocutí ako svedkovia jej advokát a referent E.ON v súvislosti s podmienkami, za ktorých sa sporná pecat nasla ráno 30. mája 2006. 47 Komisia navrhuje, aby sa prvý zalobný dôvod zamietol z dôvodu, ze je formulovaný abstraktne, bez preskúmania konkrétnych úcinkov na posúdenie dôkazov a na napadnuté rozhodnutie. Subsidiárne tiez spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 48 Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vydanej v rámci uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 688). V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeytiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). 49 Dalej treba pripomenút, ze v rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má sudca Spolocenstva preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 174). 50 Úloha sudcu tak v prípade zaloby o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia v oblasti práva hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty jeho adresátom, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné okolnosti uvádzané Komisiou v jej rozhodnutí sú dostatocné na preukázanie existencie daného porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 175). 51 Okrem toho, ak má súd pochybnost, musí mat z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie o zistení porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 265). Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 177). 52 V takejto situácii je nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 EDLP, ktorá je jedným zo základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spolocenstva, co potvrdzuje preambula Európskeho jednotného aktu a clánok 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánok 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). So zretelom na povahu daných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva z 21. februára 1984, Öztürk, séria A c. 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria A c. 123-A; rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 178). 53 Zalobkyna sa opiera o judikatúru týkajúcu sa zosúladených postupov zakázaných clánkom 81 ES, podla ktorej paralelné správanie dotknutých podnikov mozno povazovat za dôkaz zosúladeného konania v rozpore s týmto ustanovením iba v prípade, ak zosúladené konanie predstavuje jediné prijatelné vysvetlenie takéhoto správania (rozsudok CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 16). Pokial ide o zosúladené postupy, Komisia je povinná vo svetle argumentácie rozvinutej dotknutými podnikmi pocas správneho konania preskúmat vsetky mozné vysvetlenia dotknutého správania a rozhodnút o jeho protiprávnej povahe iba v prípade, ak porusenie predstavuje jediné prijatelné vysvetlenie. 54 Ak teda Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a opiera sa pritom o správanie dotknutých podnikov, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, ak dotknuté podniky uvádzajú argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit vysvetlenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, ako je vysvetlenie, ktoré zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia (rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 16, a Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 126 a 127). 55 Rovnako vsak ako v prípade, ak sa Komisia v rámci preukazovania porusenia clánkov 81 ES a 82 ES opiera o listinné dôkazy, ked dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania existencie porusenia je nepostacujúci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 725 az 728, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 187), treba aj v prípade, akým je prejednávaná vec, prijat názor, ze ak sa Komisia opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí preukázat, ze dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatocné. Uz bolo rozhodnuté, ze takéto prevrátenie dôkazného bremena neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Montecatini/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 181). 56 Okrem toho treba zdôraznit, ze podnik nemôze preniest dôkazné bremeno na Komisiu, opierajúc sa o okolnosti, ktoré nie je schopný preukázat (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 262, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 343). Inak povedané, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu dôkazov. Naopak, iba v prípadoch, ked takýto dôkaz nemôze dotknutý podnik predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, body 261 a 262, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 342 a 343), prinálezí dotknutému podniku z hladiska práva dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. 57 V rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyna domnieva, ze Komisia mala preukázat v napadnutom rozhodnutí, bez akejkolvek rozumnej pochybnosti, ze zmenu stavu spornej pecate zistenú 30. mája 2006 mozno pripísat zalobkyni, po tom, ako by preukázala, ze rôzne okolnosti, ktoré zalobkyna uvádzala, nemohli vysvetlit tento stav. Podla zalobkyne jej neprinálezí predkladat dôkazy vo svoj prospech alebo "alternatívne scenáre". Samotná pravdepodobnost vykonania porusenia nestací na ulozenie pokuty, a to tým skôr, ze zalobkyna vzniesla dostatok pochybností, pokial ide o zabezpecovanie dôkazov. V rámci svojho prvého zalobného dôvodu sa zalobkyna odvoláva na zastaranost spornej pecate, na vlhkost vzduchu, na záchvevy, ktorým podliehali dvere a ich rám, a na smykové napätie, ktoré z toho vyplývalo, ako aj na úcinok Synta, ktoré mohli spôsobit posunutie spornej pecate vyvolávajúce "dojem poskodenia" konstatovaný kontrolným tímom. 58 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie dôvod vznesený zalobkynou nie je abstraktný, lebo zalobkyna v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze Komisia nezohladnila zásady spravujúce dôkazné bremeno v práve hospodárskej sútaze Spolocenstva, nepreukázala z právneho hladiska dostatocne, ze okolnosti, ktoré mozno pripísat zalobkyni, spôsobili zmenu stavu spornej pecate, a teda napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené. 59 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia zohladnila zásady spravujúce dôkazné bremeno. Na jednej strane totiz odôvodnenie c. 44 napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, ze "Komisii prinálezí predlozit skutocnosti nevyhnutné na preukázanie porusenia pecate". Na druhej strane Komisia svoje konstatovanie porusenia pecate oprela o stav spornej pecate ráno 30. mája 2006, na ktorej sa podla nej vyskytovali nápisy "VOID" na celej jej ploche, ako aj zvysky lepidla na jej zadnej strane, ako vyplýva predovsetkým z vyhlásení inspektorov Komisie a Bundeskartellamt a zo zistení uvedených v zápisnici o porusení pecate (odôvodnenia c. 75 a 76 napadnutého rozhodnutia). 60 Komisia teda tým, ze sa odvolala najmä na vyhlásenia siestich inspektorov prítomných na mieste a na podpis zápisnice o pripevnení pecate zalobkynou, najskôr konstatovala riadne pripevnenie spornej pecate vecer 29. mája 2006 (odôvodnenia c. 50 a 51 napadnutého rozhodnutia). Potom Komisia konstatovala, ako je uvedené v bode 59 vyssie, zmenu stavu tejto pecate ráno 30. mája 2006, ktorá podla nej preukazuje porusenie spocívajúce v porusení pecate. 61 Nezávisle od dôkaznej hodnoty dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia a ktoré treba posúdit v rámci preskúmania tretieho a piateho zalobného dôvodu, Komisia v odôvodnení c. 44 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze "samotná poznámka o teoretickej moznosti... netypického priebehu udalostí nemôze stacit" na vyvrátenie existencie porusenia. V súlade so zásadami uvedenými v bodoch 55 a 56 vyssie zalobkyni prinálezí preukázat nielen skutocnost rôznych okolností, ktoré uviedla na úcely vysvetlenia stavu spornej pecate 30. mája 2006, ale aj to, ze tieto okolnosti spochybnujú dôkaznú hodnotu dôkazov predlozených Komisiou. 62 V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala alternatívne vysvetlenia týkajúce sa stavu spornej pecate 30. mája 2006 uvádzané zalobkynou v priebehu správneho konania. Komisia sa vsak domnievala, ze tieto vysvetlenia nepreukazujú, ze uvedený stav vyplýval z iných skutocností, ako je porusenie pecate (odôvodnenia c. 62 az 68 a 77 az 98 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok nemozno konstatovat ziadne porusenie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena. 63 Napokon zalobkyna nemôze tvrdit, ze dve okolnosti, konkrétne zastaranost spornej pecate a absencia fotografií preukazujúcich stav spornej pecate pred otvorením dverí, stazili dôkazné bremeno, ktoré prinálezí Komisii. Aj za predpokladu, ze by existencia týchto dvoch okolností bola dostatocne preukázaná, bolo by potrebné preskúmat, ci vo svetle argumentácie rozvinutej zalobkynou v súvislosti s týmito okolnostami dôkazy uvádzané Komisiou z právneho hladiska dostatocne podporujú konstatovanie porusenia pecate v zmysle clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003. Toto preskúmanie sa vykoná v rámci analýzy tretieho a piateho zalobného dôvodu. 64 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení "zásady vysetrovacieho konania" Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobkyna pripomína, odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia (56/64 a 58/64, Zb. s. 429), a z 21. novembra 1991, Technische Universität München (C-269/90, Zb. s. I-5469), ze podla "zásady vysetrovacieho konania" je Komisia povinná ex offo pristúpit k objasneniu skutkových okolností a starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. Táto "zásada" vsak bola v prejednávanej veci porusená. 66 Po prvé Komisia mala odstránit "zjavné pochybnosti" týkajúce sa zlozenia Synta. Komisia sa nemala uspokojit s tvrdením, ze nevie, aké prípravky ústav pouzil v rámci svojich znaleckých posudkov (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). Ústav v znaleckom posudku ústavu II preukázal prítomnost zlozky 2-(2-butoxyetoxy)etanolu v Synte. Táto zlozka poskodzuje významné mnozstvo organických látok. Naopak, pán Kr. nevykonal analýzu zlozenia Synta, ale domnieval sa, ze prostriedok na údrzbu sa skladá z "povrchovo aktívneho vodného roztoku obsahujúceho zlozky 2-butoxyetanolu a 2-propanolu (i-propylalkohol)". Takáto látka vyvoláva iba úcinky podobné úcinkom alkoholu, zatial co látka analyzovaná ústavom vyvoláva rovnaké úcinky ako éter a v dôsledku toho má doplnkový úcinok rozpústadla najmä lepidiel a stôp po fixkách. Výsledky znaleckých posudkov ústavu mali Komisiu viest k vykonaniu dodatocných analýz zlozenia Synta. Komisia sa nemôze vzdat takéhoto postupu iba z dôvodu, ze jediný variant Synta, ktorý je z velkej casti bezvodný (dalej len "Synto Forte"), sa podla informácií výrobcu nepredáva v litrových flasiach, ktoré pouzila upratovacia firma (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). Nie je mozné vylúcit, ze výrobca urobil nesprávne vyhlásenia alebo ze balenie Synta sa neskôr zmenilo. 67 Komisia takisto nezohladnila skutocnost, ze prostriedok na údrzbu predtým pouzívaný upratovacou firmou (Synto Forte) sa nahradil Syntom iba krátko pred inspekciou, co bolo Komisii oznámené v odpovedi zalobkyne na ziadost o informácie z 19. októbra 2007. V tejto súvislosti nemozno vylúcit, ze upratovacia firma este disponovala zvysnými prípravkami Synto Forte. Komisia mohla jednoducho vykonat analýzu pouzitého cistiaceho prostriedku, kedze zalobkyna jej navrhla, ze jej zasle cast obsahu, ktorý zostal vo flasi. 68 Po druhé Komisia porusila svoju povinnost zistovania tým, ze nevysetrovala údajnú moznost, ze drzitelia klúcov umoznili vstup do miestnosti G.505 tretím osobám, ako aj údajnú moznost, ze niekto vnikol do miestnosti iným spôsobom. Komisia nezohladnila v odôvodneniach c. 98 a 100 napadnutého rozhodnutia skutocnost, ze dvere dotknutej miestnosti boli nielen zapecatené, ale aj zablokované s cielom zamedzit akémukolvek nepovolenému vniknutiu. Miestoprísazné vyhlásenia drzitelov klúcov preukazujú, ze pocas danej noci dvere dotknutej miestnosti neboli ani odblokované, ani otvorené. Zalobkyna navrhuje, aby sa o tom predlozil dôkaz výsluchom týchto osôb ako svedkov v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku. 69 Kedze Komisia tvrdí, ze aj dalsie osoby si mohli zaobstarat klúce od miestnosti G.505 od drzitelov klúcov (odôvodnenie c. 98 napadnutého rozhodnutia), zalobkyna uvádza, ze Komisia mala vzhladom na svoju povinnost objasnit v plnom rozsahu skutkové okolnosti vyzadovat, aby boli miestoprísazné vyhlásenia doplnené, alebo mala sama viest vysetrovanie o lokalizácii klúcov. 70 Kedze Komisia tvrdí, ze miestoprísazné vyhlásenia nevylucujú, ze "dvere boli otvorené inými prostriedkami" (odôvodnenie c. 98 napadnutého rozhodnutia), rovnako mala vykonat vysetrovanie zámku a dverí miestnosti G.505, ktoré by mohlo preukázat vlámanie alebo pokus o akúkolvek manipuláciu. Analýza povrchu dverí by umoznila konstatovat, ze otvorenie dverí inými prostriedkami mozno vylúcit. 71 Zalobkyna dodáva, ze sa nedá predpokladat, ze vedome nabádala jedného z drzitelov klúcov na poskodenie spornej pecate alebo na otvorenie dverí. Zastáva názor, ze takáto tretia osoba by sa falosným miestoprísazným vyhlásením vystavila podla nemeckého práva trestnej sankcii, prípadne zaplateniu vysokej náhrady skody. 72 Po tretie Komisia porusila "zásadu vysetrovacieho konania" znením otázky c. 6 dotazníka pre inspektorov, ktorá bráni reprodukcii vlastných zistení inspektorov alebo ju ovplyvnuje. 73 Komisia poznamenáva, ze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý, pretoze zalobkyna sa obmedzuje na formulovanie vseobecných výrokov bez preukázania, ako by vznesené výhrady mohli ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Subsidiárne spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 74 Ako bolo pripomenuté v bodoch 48 a 49 vyssie, v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy. 75 Okrem toho treba zdôraznit, ze na úcely dodrzania zásady riadnej správy vecí verejných musí Komisia prispiet svojimi vlastnými prostriedkami k zisteniu relevantných skutocností a okolností (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, s. 501). 76 Medzi zárukami poskytnutými právnym poriadkom Spolocenstva je uvedená predovsetkým povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutkové okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Universität München, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 14, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T-167/94, Zb. s. II-2589, bod 73). 77 V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze dôvod zalobkyne smeruje k preukázaniu, ze Komisia nepreskúmala relevantné skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, najmä neodstránila pochybnosti týkajúce sa zlozenia Synta, a neviedla dostatocné vysetrovanie týkajúce sa prípadného vstupu do miestnosti G.505. Takéto nedostatky, za predpokladu, ze by mohli znízit dôkaznú hodnotu dôkazov zvolených Komisiou v napadnutom rozhodnutí, by mohli mat vplyv na zákonnost tohto rozhodnutia. 78 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nechala pretrvávat pochybnosti, pokial ide o zlozenie prípravku na údrzbu pouzitého 30. mája 2006, po prvé treba zdôraznit, ze v odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia sa Komisia, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, neobmedzila na tvrdenie, ze nevie, ktorý prípravok pouzil ústav na svoje testy. V tomto odôvodnení Komisia na jednej strane potvrdila, ze zo správy Kr. I a zo správy Kr. II vyplýva, ze úcinok Synta na povrchu spornej pecate nemohol mat nijaký vplyv na jej funkcnost. Na druhej strane odmietla tvrdenie zalobkyne, podla ktorého pán Kr. na úcely svojich testov nepouzil originálny cistiaci prostriedok. 79 Predovsetkým totiz uviedla, ze si dala zadovázit od samotnej upratovacej firmy presne ten istý cistiaci prostriedok, ako bol cistiaci prostriedok pouzitý v priestoroch zalobkyne v noci z 29. na 30. mája 2006, a ze jedine tento cistiaci prostriedok bol pouzitý v rámci série testov. Dalej treba konstatovat, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Komisia nevedela, ktorý prostriedok ústav pouzil na svoje testy, odpovedá na argument zalobkyne, podla ktorého ústav testoval prípravok, ktorý mu zaslala, a konstatoval, ze ide o bezvodný roztok, ktorého hlavnú zlozku tvorí 2-(2-butoxyetoxy)etanol. Podla informácií výrobcu sa vsak Synto Forte, jediný variant Synta, ktorý je z velkej casti bezvodný, nepredáva v litrových flasiach, ktoré sa pouzili na cistenie dverí miestnosti G.505, a nepouzíva sa ako cistiaci prostriedok, ale ako riedidlo. 80 Po druhé Komisia nebola povinná analyzovat zlozenie Synta, lebo na vykonanie testov pouzila Synto pouzité upratovacou firmou na dvere miestnosti G.505, ktoré jej bolo zaslané priamo touto upratovacou firmou, co zalobkyna v priebehu pojednávania, ked bola v tejto veci vypocutá, nespochybnila. Okrem toho z listu z 5. septembra 2006 adresovaného upratovacou firmou Komisii a najmä z odpovede tejto firmy na druhú otázku Komisie vyplýva, ze Synto sa skutocne pouzilo na cistenie dverí tejto miestnosti. Napokon bezpecnostný list o Synte neuvádza, ze v Synte sa nachádza zlozka 2-(2-butoxyetoxy)etanol. 81 Po tretie zalobkyna nespochybnuje, ze podla informácií uvedených na internetovom portáli výrobcu sa Synto Forte nepredáva v litrových flasiach, ktoré pouzívala upratovacia firma. V tejto súvislosti tvrdenia zalobkyne, podla ktorých nemozno vylúcit, ze výrobca urobil nesprávne vyhlásenia alebo ze balenie Synta sa neskôr zmenilo, nie sú presvedcivé a v kazdom prípade nie sú odôvodnené. 82 Po stvrté tvrdenia zalobkyne, podla ktorých nemozno vylúcit, ze upratovacia firma disponovala zvysným agresívnejsím variantom Synta, ktorý sa údajne pouzíval predtým, musia byt tiez zamietnuté. Zalobkyna totiz nevysvetluje, preco by sa mal tento variant, ktorý je pre drevené povrchy skodlivejsí, pouzívat na cistenie dverí jej priestorov. Z odôvodnenia c. 85 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia si dala zadovázit od samotnej upratovacej firmy presne ten istý cistiaci prostriedok, ako bol cistiaci prostriedok pouzitý v priestoroch zalobkyne 30. mája 2006, a jedine tento prostriedok sa pouzil v rámci pocetných sérií testov. Toto tvrdenie zalobkyna nespochybnila. 83 Kedze cistiaci prostriedok, na ktorom znalec poverený Komisiou vykonal svoje testy, bol práve cistiacim prostriedkom pouzitým upratovacou firmou v noci z 29. na 30. mája 2006, Komisia nemala nijaký dôvod vykonat analýzu jeho zlozenia. 84 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila "zásadu vysetrovacieho konania" tým, ze nevysetrovala údajnú moznost, ze drzitelia klúcov umoznili vstup do miestnosti G.505 tretím osobám, ako ani údajnú moznost, ze niekto vnikol do miestnosti iným spôsobom. 85 V súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 môze Komisia ulozit pokuty, ked sa úmyselne alebo z nedbalosti "porusia pecate pripevnené... úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou". Komisia má teda v súlade s týmto ustanovením povinnost preukázat porusenie pecate. Naproti tomu nie je povinná preukázat, ze sa skutocne vstúpilo do zapecatenej miestnosti alebo ze sa manipulovalo s dokumentmi, ktoré tam boli uskladnené. V prejednávanom prípade z odôvodnení c. 74 az 76 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa skutocne domnievala, ze sporná pecat bola porusená. V tejto súvislosti Komisia najmä uviedla (odôvodnenie c. 74 napadnutého rozhodnutia), ze "stav pecate ráno 30. mája 2006 vedie k záveru, ze v noci bola odstránená z dverí kancelárie a ze tieto dvere teda mohli byt v danom case otvorené". Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sú tvrdenia zalobkyne, podla ktorých dvere dotknutej miestnosti neboli v noci ani odblokované, ani otvorené, co potvrdzujú miestoprísazné vyhlásenia drzitelov klúcov, bezpredmetné. 86 V kazdom prípade, ako to zdôraznuje Komisia, miestoprísazné vyhlásenia drzitelov klúcov vykonané medzi 2. septembrom a 22. decembrom 2007, teda takmer rok a pol po daných skutkových okolnostiach, nemôzu zmenit jej záver v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o existenciu porusenia pecate, lebo ako vyplýva z odpovede zalobkyne na ziadost o informácie, aj iné osoby mohli mat prístup ku klúcu umoznujúcemu otvorit dvere miestnosti G.505. Komisia teda nebola povinná vysetrovat moznost, ze drzitelia klúcov umoznili vstup do miestnosti G.505 tretím osobám, ani moznost, ze niekto vnikol do miestnosti iným spôsobom. 87 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila "zásadu vysetrovacieho konania" znením otázky c. 6 dotazníka inspektorov, ktorá bráni reprodukcii vlastných zistení inspektorov alebo ju ovplyvnuje. 88 Takáto argumentácia musí byt zamietnutá. Cielom tejto otázky je totiz získat od clenov tímu odpoved týkajúcu sa indícií, ktoré svedcia v prospech konstatovania porusenia pecate, najmä vzhladom na zistenia uvedené v zápisnici o porusení pecate, konkrétne prítomnost nápisov "VOID" na celom povrchu spornej pecate, ako aj prítomnost lepidla v jej okolí a na jej zadnej strane. Usporiadanie dotazníka preto nebráni reprodukcii vlastných zistení inspektorov. 89 Okrem toho z odpovedí inspektorov na tento dotazník vyplýva, ze inspektori skutocne v rámci otázky c. 6 uviedli skutkové okolnosti, na ktoré si v tejto súvislosti individuálne spomenuli. Pán Kl. napríklad vyhlásil, ze mal hned dojem, "ze pecat bola znehodnotená od jej pripevnenia [a ze] písomne vzniesol pripomienky potvrdzujúce takýto záver a... prilozil ich ako prílohu k zápisnici o porusení pecate". Pán Ko. vyhlásil, ze "si vsimol, ze pecat bola ,premiestnená` a ze nápis ,VOID` bol viditelný", ale ze "na nepozrel na zadnú stranu pecate". Pán L. uviedol, ze sa "osobne uistil o stave pecate na druhý den", a uviedol, ze "bola posunutá priblizne o 2 mm", ale ze "nevenoval osobitnú pozornost prítomnosti nápisu ,VOID` na pecati". Pán N. tiez uviedol, ze si "presne spomína, ze osobne spozoroval, ze nápis ,VOID` bol viditelný na celom povrchu pecate", a ze "sa zdá, ze porusenie pecate potvrdzovali aj zvysky lepidla na dverách, v tesnej blízkosti okraja pecate". Napokon pán M. zdôraznil, ze "opis uvedený v zápisnici bol presný" a ze "bod b) by konkrétnejsie opísal takto: zvysky lepidla na obidvoch okrajoch pecate; ide o fragmenty 1 az 2 mm nápisu ,VOID`". 90 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade riadneho pripevnenia pecate Tvrdenia úcastníkov konania 91 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa v odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, ze je preukázané, ze sporná pecat bola neporusená pri jej pripevnení na miestnost G.505 dna 29. mája 2006 a ze úplne prilnula k dverám a k ich rámu, ked kontrolný tím opustil priestory okolo 19.30. 92 Po prvé riadne pripevnenie spornej pecate na dvere bolo spochybnené. Uz vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zalobkyna spochybnila úplné prilnutie spornej pecate na dotknutý povrch. Navyse obsah spisu umoznuje prijat názor, ze v súlade s povrchným dojmom inspektorov prítomných pri pripevnení pecate sporná pecat sa prilepila na plochu daného povrchu, co nestací na odôvodnenie konstatovania týkajúceho sa riadneho pripevnenia. Zalobkyna tvrdí, ze v technickom liste je vysvetlené, ze tento typ pecate prilne na rôzne vymedzené povrchy pod podmienkou, ze predtým boli vycistené. Takéto cistenie sa vsak nespravilo. Okrem toho dotknuté dvere sa skladali z lakovaných protizvukových panelov a z rámu z eloxovaného hliníka, ktoré neboli v technickom liste uvedené. 93 Takisto sa nepreukázalo, ze sporná pecat sa oddelila od svojej bezpecnostnej fólie v súlade s pokynmi výrobcu. Aj spolocnost 3M pripustila moznost predchádzajúceho poskodenia v prípade nesprávnej manipulácie (odôvodnenie c. 60 napadnutého rozhodnutia). Zo znaleckého posudku ústavu II vyplýva, ze pripevnenie pecate, ktoré nie je v súlade s pokynmi výrobcu, nemusí viest nevyhnutne k okamzitému objaveniu sa nápisu "VOID" na pecati. Tvrdenie, podla ktorého by akýkolvek náznak nedostatocného prilnutia spornej pecate ihned spozorovali osoby prítomné pri pripevnení pecate (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia), preto nie je relevantné. Okrem toho zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze sporná pecat bola riadne oddelená od svojej bezpecnostnej fólie, ze mohla byt bez problémov pripevnená, ze prilnula na dvere miestnosti G.505 a na ich rám a pritom bola neporusená a bez viditelných nápisov "VOID" a ze ju pozorne sledovali niektorí inspektori. Zalobkyna to nemohla overit a Komisia o tom nepredlozila nijaký dôkaz. Dodáva, ze vyhlásenia inspektorov týkajúce sa priebehu pripevnenia spornej pecate sú rozporuplné. 94 Pokial ide o tvrdenia uvedené v odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze je nepravdepodobné, ze by výrobca poskytol také detailné pokyny o manipulácii s výrobkom, ak by tieto pokyny boli v konecnom dôsledku zbytocné. Okrem toho spolocnost 3M v postavení výrobcu nemala nijaký záujem spochybnit spolahlivost svojho výrobku. Komisia v dôsledku toho nemohla s dostatocnou istotou konstatovat, ze sporná pecat bola "neporusená" a ze "prilnula k dverám a k rámu miestnosti G.505" (odôvodnenie c. 5 napadnutého rozhodnutia). 95 Po druhé skutocnost, ze zástupca zalobkyne podpísal zápisnicu o pripevnení pecate 29. mája 2006, potvrdzuje iba oficiálne pripevnenie pecate, ale nie jej riadne pripevnenie, kedze zalobkyna nemala moznost ihned odhalit predchádzajúce poskodenia alebo nesprávne pouzitie spornej pecate. 96 Po tretie v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, jej údajná skúsenost a testy pána Kr. nie sú relevantné. Samotná okolnost, ze údajne sa nevyskytli problémy s prilnutím ani "nepravé pozitívne reakcie" s inými pecatami pouzitými od roku 2004, ktoré pochádzajú z tej istej série (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia), neumoznuje vyvodit záver, ze takáto reakcia je vylúcená alebo nepravdepodobná. Pán Kr. sám uznal, ze jeho analýzy neumoznujú urcit, v akom rozsahu môzu byt jeho zistenia zovseobecnené. Výsledky analýz vykonané pánom Kr. mali vsak byt "statisticky potvrdené". 97 Po stvrté tvrdenie Komisie, podla ktorého je riadne fungovanie pecatí v prípade ich pouzitia na bezné kancelárske dvere z hliníka (lakovaného) pravdepodobné (odôvodnenie c. 56 napadnutého rozhodnutia), nie je relevantné, pretoze sa nikdy nezistilo, ze dvere miestnosti G.505 boli vyrobené z hliníka. Ani rám dotknutých dverí nie je zlozený z lakovaného hliníka, ale z eloxovaného hliníka, teda je pokrytý oxidovanou ochrannou vrstvou na úcely ochrany proti korózii. 98 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 99 Je nesporné, ze 29. mája 2006 okolo 19.15 bola miestnost G.505 zapecatená úradnou pecatou Komisie. Podla zalobkyne sa vsak nepreukázalo, ze pripevnenie tejto pecate bolo riadne. Podla zalobkyne mozno z povrchného dojmu inspektorov prítomných pri pripevnení pecate jedine vyvodit záver, ze sporná pecat sa prilepila na plochu daného povrchu. Nemozno sa vsak s dostatocnou istotou domnievat, ze vecer 29. mája 2006 sporná pecat pevne prilnula v neporusenom stave na dvere miestnosti G.505 a ich rám. 100 Treba zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze "pripevnenie pecate... prebiehalo riadne", ze "pecat úplne prilnula na povrch dverí a ich rámu a ze na jej zltom a modrom povrchu nebolo po jej pripevnení viditelné ziadne oznacenie ,VOID`" (odôvodnenie c. 50 napadnutého rozhodnutia). 101 V tejto súvislosti sa Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 5, 50 a 51 napadnutého rozhodnutia) oprela o zápisnicu o pripevnení pecate a o odpovede siestich inspektorov, ktorí boli prítomní pri pripevnení spornej pecate, na otázku c. 3 dotazníka adresovaného inspektorom. 102 V prvom rade treba preskúmat, ci dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí umoznujú vyvodit záver o riadnom pripevnení spornej pecate. 103 Po prvé treba konstatovat, ze zápisnica o pripevnení pecate uvádza na jednej strane, ze 29. mája 2006 o 19.15 bola na miestnost G.505 pripevnená pecat v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia 1/2003, a na druhej strane, ze zástupca zalobkyne, pán P., bol informovaný o ustanoveniach clánku 20 ods. 2 písm. d) a clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, ako aj o moznosti ulozenia pokuty v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia, ak sa pecat porusí úmyselne alebo z nedbanlivosti. Zápisnica bola podpísaná pánom Kl., úradníkom Komisie a vedúcim kontrolného tímu, pánom J., úradníkom Bundeskartellamt, a pánom P., zástupcom zalobkyne. 104 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, zápisnica o zapecatení dostatocne preukazuje správnost pripevnenia spornej pecate. Dotknutá zápisnica totiz potvrdzuje pripevnenie pecate "v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003", ktoré uznal zástupca zalobkyne svojím podpisom po tom, ako bol informovaný o relevantných ustanoveniach. Jedine riadne pripevnenie pecate totiz mozno povazovat za pripevnenie v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003. 105 V kazdom prípade, ak by vecer 29. mája 2006 zalobkyna zistila nezrovnalost v pripevnení spornej pecate alebo by zistila objavenie sa znakov "VOID" na tejto pecati, mozno sa domnievat, ze by v tejto súvislosti okamzite vzniesla pripomienky, kedze dobre pozná význam takýchto znakov (pozri tiez odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, bezpecnostná sluzba zalobkyne potvrdila, ze po preverení spornej pecate niekolko hodín po jej pripevnení nebola v rámci dvoch obchôdzok v budove spozorovaná ziadna jej zmena. Treba preto zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa nápisy "VOID" mohli objavit iba následne v dôsledku predchádzajúceho poskodenia spornej pecate spôsobeného zlou manipuláciou s touto pecatou. 106 Po druhé treba konstatovat, ze odpovede siestich inspektorov Komisie a Bundeskartellamt prítomných pri pripevnení pecate, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodneniach c. 5 a 50 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú riadne pripevnenie spornej pecate. 107 Pán Kl., úradník Komisie a vedúci kontrolného tímu, potvrdil, ze si bol "absolútne istý, ze pocat bola neporusená, [... a ze sa o tom] sám osobitne starostlivo presvedcil". Dodal, ze sporná pecat "silno prilnula k dverám a k zárubni a [ze] nebol viditelný ziaden nápis ,VOID`". 108 Rovnako pán L., úradník Komisie, vyhlásil, ze "je isté, ze pecat bola neporusená, ked [inspektori] opustili budovu, a [ze] sa este poriadne pozreli na pecat a overili, ci je dobre instalovaná". 109 Pani W., úradnícka Komisie, potvrdila, ze "je isté, [ze pecat] riadne prilnula k dverám, [ze] pripevnenie sa vykonalo riadne [... a ze] pecat sa zdala byt ,normálna`". Dodala, ze sporná pecat "bola riadne umiestnená na dvere, [ze] mala obvyklú tmavomodrú a zltú farbu [a ze] nebol viditelný ziaden nápis ,VOID`". 110 Pán N., úradník Bundeskartellamt, vysvetlil, ze "osobne videl, ze pecat bola neporusená, ked kontrolný tím opustil budovu, [... a ze] si pozorne pecat prehliadol". 111 Pán M., úradník Bundeskartellamt, vyhlásil, ze "po tom, ako pán [Kl.] pripevnil pecat, viacerí úradníci, ako aj [on sám] sa uistili o riadnom pripevnení pecate". Dodal, ze "ked kontrolný tím vrátane úradníkov Bundeskartellamt opústal chodbu, kde sa nachádzala zapecatená miestnost, pecat bola neporusená". Potvrdil, ze to "videl na vlastné oci". 112 Napokon pán B., úradník Bundeskartellamt, potvrdil, ze "pán [Kl.] a iní clenovia tímu okrem neho sa ubezpecili, ze pecat bola riadne pripevnená, [a ze] osobne videl, ze pecat bola neporusená, ked kontrolný tím opustil budovu". 113 Po tretie treba konstatovat, ze odpovede styroch dalsích inspektorov, ktorí sa zúcastnili na inspekciách v priestoroch zalobkyne, na otázku c. 3 dotazníka Komisie nespochybnujú dôkaznú hodnotu vyssie uvedených dôkazov. Jeden inspektor potvrdil, ze sa nezúcastnil na pripevní pecate, zatial co traja inspektori poskytli iné nepriame dôkazy o regulárnosti pripevnenia spornej pecate, a teda potvrdili obsah dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí. 114 Pán K. vyhlásil, ze "ked videl pecat posledný raz, bola neporusená". Pán Me. potvrdil, ze "sa prinajmensom mechanicky presvedcil, ze pecat bola neporusená". Napokon pán J. potvrdil, ze "si spomína, ze pecat bola neporusená, ked kontrolný tím opústal toto krídlo budovy 29. mája 2006". 115 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela v napadnutom rozhodnutí, umoznujú konstatovat, ze pecat bola 29. mája 2006 pripevnená riadne, ze teda prilnula k dverám miestnosti G.505 a k ich rámu a ze bola neporusená v tom zmysle, ze sa na nej neobjavili nápisy "VOID" v case, ked kontrolný tím opustil priestory zalobkyne. 116 V druhom rade treba preskúmat, ci okolnosti uvádzané zalobkynou môzu spochybnit dôkaznú hodnotu vyssie uvedených dôkazov. Zalobkyna sa v tejto súvislosti odvoláva na skutocnost, ze po prvé dvere miestnosti G.505 a ich rám neboli pred pripevnením spornej pecate vycistené, po druhé, ze materiál dverí a ich rámu nebol uvedený v technickom liste, a po tretie, ze nie je preukázané, ze sporná pecat sa oddelila od svojej bezpecnostnej fólie v súlade s pokynmi výrobcu. 117 Po prvé treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, ze jej zástupcovia a zástupcovia Bundeskartellamt "sa uistili o cistote povrchu, takze nebolo nevyhnutné dotknuté dvere a rám osobitne vycistit" (odôvodnenie c. 49 napadnutého rozhodnutia). 118 Hoci je nesporné, ze v technickom liste sa odporúca vycistit plochu daného povrchu pred pripevnením pecate, nic to nemení na skutocnosti, ze toto odporúcanie sa vztahuje na situáciu, ked by znecistený povrch mohol mat vplyv na silu prilnavosti pecate tak, ze by sa znaky "VOID" nemuseli v prípade porusenia pecate objavit. V technickom liste je totiz výslovne uvedené, ze "akýkolvek prvok znecistujúci povrch má negatívny vplyv na prilnavost [pecate] a správu o destrukcii". Výrobca pecatí, spolocnost 3M, okrem iného výslovne potvrdil, ze odporúcanie o predchádzajúcom vycistení plôch daných povrchov sa týka najmä prípadov, ked by bol takýto povrch znecistený olejom alebo mastnotou. Prach, ktorý sa bezne nachádza v kancelárii, nemá na funkcnost pecate podla výrobcu nijaký vplyv. 119 Zalobkyna, ktorá nesie dôkazné bremeno o okolnostiach, ktoré uvádza, nepreukázala, ze vecer 29. mája 2006 bol povrch dverí miestnosti G.505 a ich rámu pokrytý inými necistotami ako prachom, ktorý sa bezne nachádza v kancelárii. Okrem toho nepreukázala, ze vecer 29. mája 2006 bol stav povrchu dotknutých dverí a rámu taký, ze mohol mat bezne vplyv na funkcnost spornej pecate. Naopak, skôr sa mozno domnievat, ze dvere miestnosti G.505 boli pravidelne cistené upratovacou firmou. Za týchto podmienok musí byt prvé tvrdenie zalobkyne zamietnuté. 120 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa materiálov, z ktorých sa skladajú dvere miestnosti G.505 a ich rám, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze "riadne fungovanie pecatí je... pravdepodobné v prípade pouzitia na bezné kancelárske dvere z hliníka (lakovaného)". Komisia spresnila, ze "to bolo jasne potvrdené analýzami vykonanými na mieste a v laboratóriu nou povereným znalcom, ktoré sa týkali pecatí a ich prilnavosti na ich skutocný povrch". 121 Zalobkyna tvrdí, ze rám dotknutých dverí sa neskladal z lakovaného hliníka, ale z eloxovaného hliníka. Zalobkyna, ktorá nesie bremeno dôkazu o skutocnostiach, ktoré uvádza, vsak nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval domnievat sa, ze skutocnost, ze rám dverí by bol zlozený z eloxovaného, a nie lakovaného hliníka, mohla mat akýkolvek vplyv na funkcnost spornej pecate. 122 V kazdom prípade spolocnost 3M vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie uviedla, ze lepidlo pouzívané pri tomto type pecate bolo prispôsobené vlastne na vsetky povrchy, a teda vymenovanie mozných povrchov v technickom liste [nehrdzavejúca ocel, akrylonitril-butadién-styrén (ABS), polypropylén, natieraný kov, polyetylénová vrstva s vysokou hustotou (PEHD), nylon, sklo, polykarbonát] nebolo vycerpávajúce, ale jeho cielom bolo poskytnút pribliznú informáciu o povahe a skále povrchov, na ktoré sa výrobok môze pouzit. Spolocnost 3M tiez uviedla, ze takáto pecat riadne funguje na dverách z hliníka aj z lakovaného hliníka, pricom spresnila, ze ak pecat dostatocne neprilne k povrchu, nápisy "VOID" sa v prípade jej premiestnenia nemusia objavit, co nebol prípad v prejednávanej veci. Pripomienky uvedené v správe Kr. I a pripomienky pána Kr. z 9. júla 2008 tak isto potvrdzujú uvedené tvrdenia. Za týchto podmienok musí byt druhé tvrdenie zalobkyne zamietnuté. 123 Po tretie, pokial ide o okolnost, podla ktorej nie je preukázané, ze sporná pecat sa oddelila od svojej bezpecnostnej fólie v súlade s pokynmi výrobcu, stací konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz toho, ze táto namietaná okolnost sa skutocne stala, a teda uvedená argumentácia musí byt tiez zamietnutá. Podla 3M by poskodenie výrobku pri oddelení od jeho bezpecnostnej fólie v kazdom prípade malo za následok, ze nápisy "VOID" by sa objavili este pred jeho pripevnením na daný povrch, pricom "nepravá pozitívna reakcia", ktorá by nastala neskôr, je vylúcená. V správe Kr. I bola tiez vylúcená relevantnost rýchlosti oddelenia spornej pecate od ochrannej fólie, pokial ide o objavenie sa nápisov "VOID", ako aj skutocnost, ze tieto nápisy sa môzu objavit az po urcitom case. Za týchto podmienok musí byt tretie tvrdenie zalobkyne zamietnuté. 124 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze tretí zalobný dôvod nemôze byt prijatý. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade o "zjavnom stave" spornej pecate v den nasledujúci po inspekcii Tvrdenia úcastníkov konania 125 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 9, 24, 55, 61 a 75 napadnutého rozhodnutia) nesprávne domnievala, ze 30. mája 2006 boli nápisy "VOID" viditelné na celom povrchu spornej pecate. 126 Po prvé podla vnímania zástupcov zalobkyne boli nápisy "VOID" iba velmi slabo viditelné a urcite nie na celom povrchu spornej pecate. Úradník Bundeskartellamt vo svojej odpovedi na dotazník Komisie tiez uviedol, ze "na niektorých miestach sa znak ,void` objavil cez papier slabo". Clenovia kontrolného tímu a zástupcovia zalobkyne mali spociatku pochybnosti o existencii zmeny spornej pecate. Zalobkyna v tejto súvislosti navrhuje v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku vypocut svojho advokáta ako svedka. 127 Skutocnost, ze inspektori chceli vykonat porovnanie stavu spornej pecate so stavom pecatí pripevnených v iných castiach budovy (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia), potvrdzuje, ze nápisy "VOID" neboli v nijakom prípade jasne viditelné na celom povrchu spornej pecate. V tejto súvislosti urcite nemozno konstatovat, ze vnímanie vsetkých prítomných úradníkov bolo v plnom rozsahu súhlasné. Okrem iného niektoré vyhlásenia inspektorov sú v protiklade so zápisnicou o porusení pecate. 128 Po druhé Komisia sa nesprávne opiera o fotografie casti, ktorá zostala prilepená na ráme dverí miestnosti G.505, urobené mobilným telefónom az poobede 30. mája 2006. V tejto súvislosti je tvrdenie Komisie, podla ktorého ráno 30. mája 2006 dvere miestnosti G.505 otvoril vedúci kontrolného tímu bez dalsieho poskodenia spornej pecate (odôvodnenia c. 10 napadnutého rozhodnutia), chybné. Oddelenie spornej pecate od dverí nevyhnutne muselo poskodit jej lepiaci povrch. Kedze inspekcia prebiehala intenzívne od 9.30 a dvere miestnosti G.505 boli v dôsledku toho pravidelne otvárané a zatvárané, sporná pecat bola opakovane odlepovaná a vracaná na miesto. Tlakové a smykové napätie, ktoré z toho vyplývalo, nevyhnutne spôsobilo urcité posunutie spornej pecate, ktoré malo za následok objavenie sa nápisov "VOID". Navyse po skoncení inspekcie uz sporná pecat nebola predmetom stáleho dohladu a nemozno vylúcit, ze bola zasiahnutá alebo manipulovaná akýmkolvek iným spôsobom. 129 V tomto kontexte je rozporuplné, ze Komisia sa na jednej strane domnieva, ze samotné objavenie sa nápisov "VOID" stací na vyvodenie záveru o porusení pecate, a na druhej strane tvrdí, ze nemohla s konecnou platnostou dospiet k záveru o existencii porusenia pecate bez dodatocného odlepenia spornej pecate. Je tiez rozporuplné, ze podla vyhlásení niektorých inspektorov boli nápisy "VOID" viditelné na celom povrchu spornej pecate, ale iba po jej odlepení. 130 Pokial ide o odpoved na otázku c. 15 ziadosti Komisie o informácie, na ktorú sa Komisia odvoláva, zalobkyna zdôraznuje, ze sa týka výlucne viditelnosti nápisov "VOID" na dverách miestnosti G.505 a na ich ráme po otvorení dverí inspektormi, a nie viditelnosti nápisov "VOID" na spornej pecati od prvého preskúmania ráno 30. mája 2006. Komisia tým, ze uviedla, ze nápisy "VOID" sú viac alebo menej kontrastné podla povrchu a objavujú sa v rovnakej farbe ako sporná pecat, v dôsledku coho je nevyhnutné pozorné preskúmanie, potvrdila, ze nápisy "VOID" boli iba velmi slabo viditelné ako fragmenty a nie na celom povrchu spornej pecate. 131 Doplnujúce vyhlásenie k zápisnici z 30. mája 2006 nemá ziadnu dôkaznú hodnotu, pokial ide o stav spornej pecate ráno 30. mája 2006. V tejto súvislosti neobsahuje ziadne vyhlásenie a doplna iba vlastné postrehy Komisie o stave spornej pecate po otvorení dverí miestnosti G.505. 132 Napokon Komisia nevysvetlila, ako sa nápisy "VOID" objavili na celej spornej pecati, hoci v kazdom prípade cast spornej pecate prilepená na rám dverí miestnosti G.505 nebola odlepená. Podla vyjadrenia Komisie sa totiz mohli nápisy "VOID" objavit iba po odlepení pecate (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). Zároven je v praxi nemozné znovu presne umiestnit pecat na to isté miesto, a teda jej odlepenie nevyhnutne zanecháva zvysky lepidla na zadnej strane pecate (odôvodnenie c. 74 napadnutého rozhodnutia). Takéto zvysky lepidla sa vsak nenachádzali na casti spornej pecate na strane rámu dverí. Naopak, po konecnom odlepení spornej pecate boli nápisy "VOID" na tomto mieste neporusené a na tejto casti neboli zvysky lepidla (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia). Ak vsak cast spornej pecate prilepená na ráme dverí nebola odlepená, nie je mozné vysvetlit, ako sa na nej objavili nápisy "VOID". Vyjadrenie Komisie, podla ktorého nápisy "VOID" boli viditelné na celom povrchu spornej pecate, teda nevyhnutne implikuje, ze islo o "nepravú pozitívnu reakciu". 133 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 134 Treba zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze "stav pecate ráno 30. mája 2006 jasne vedie k záveru, ze pecat bola v noci odstránená z dverí kancelárie a ze tieto dvere teda mohli byt v danom case otvorené" (odôvodnenie c. 74 napadnutého rozhodnutia). 135 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia v tejto súvislosti oprela o zápisnicu o porusení pecate a o odpovede ôsmich inspektorov, ktorí boli prítomní pri konstatovaní porusenia pecate (odôvodnenia c. 8, 12, 75 a 76 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 13 napadnutého rozhodnutia tiez zdôraznila, ze interní a externí zástupcovia zalobkyne prítomní v ten den na inspekcii nespochybnili zmenu stavu spornej pecate, ale odmietli podpísat zápisnicu o porusení pecate. 136 V prvom rade treba teda preskúmat, ci dôkazy uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí umoznujú vyvodit záver konstatujúci porusenie pecate. 137 Po prvé, ako vyplýva z odôvodnenia c. 7 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od pecate z papiera, ak je pecat plastická, tak ako sporná pecat, jej porusenie sa neprejavuje roztrhnutím. Ak uz je raz plastická pecat prilepená, nemôze byt z povrchu odstránená bez toho, aby odstránenie nezostalo viditelné. Nemozno ju znovu pripevnit bez toho, aby to nezanechalo stopy. Po jej odstránení totiz biele lepidlo zostáva na povrchu vo forme nápisov "VOID" velkosti priblizne 12 typografických bodov (priblizne 5 mm) rozmiestnených na celej ploche lepiacej pásky. Odstránená pecat sa na týchto miestach stane priehladná, a teda nápisy "VOID" sú viditelné aj na pecati. Predovsetkým vzhladom na velký pocet a velkost nápisov "VOID" je v konecnom dôsledku nemozné pripevnit pecat presne na to isté miesto, kde sa nachádzala predtým. A aj v takom prípade nápisy "VOID" zostávajú viditelné. 138 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zápisnica o porusení pecate (pozri bod 9 vyssie) uvádza jednak, ze celá sporná pecat bola posunutá priblizne o 2 mm do výsky a nabok, a jednak, ze nápis "VOID" bol jasne viditelný na celej ploche pecate, ktorá vsak stále priliehala k dverám G.505 a k ich rámu a nebola roztrhnutá. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, teda zistenia uvedené v zápisnici podpísanej pánom Kl., úradníkom Komisie a vedúcim kontrolného tímu, a pánom J., úradníkom Bundeskartellamt, dostatocne preukazujú porusenie spornej pecate. 139 Po druhé treba konstatovat, ze odpovede ôsmich inspektorov prítomných pri konstatovaní porusenia pecate, na ktoré sa Komisia odvoláva v odôvodnení c. 75 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú tento záver. 140 Pán Kl., úradník Komisie a vedúci kontrolného tímu, potvrdil, ze "to hned vzbudilo dojem, ze pecat bola znehodnotená od jej pripevnenia". Uviedol, ze "písomne vzniesol pripomienky potvrdzujúce takýto záver" a ze "ich prilozil ako prílohu k zápisnici o porusení pecate". 141 Rovnako aj pán Ko., úradník Komisie, vyhlásil, ze "si vsimol, ze pecat bola ,premiestnená` a ze nápis ,VOID` bol viditelný". 142 Pani W., úradnícka Komisie, tiez potvrdila, ze spozorovala, ze "pecat nemala rovnaký vzhlad ako predchádzajúci vecer", ze nápis "VOID" bol citatelný na celom povrchu spornej pecate a ze tam boli zvysky lepidla rozmerov 2 mm po obvode a na zadnej strane spornej pecate po bokoch nápisov "VOID". Dodala, ze "pecat uz nemala tú istú tmavomodrú farbu ako predtým, pretoze boli viditelné nápisy ,VOID`". 143 Pán N., úradník Bundeskartellamt, vysvetlil, ze "si presne spomína, ze nápis ,VOID` bol viditelný na celom povrchu pecate, [a ze] sa zdá, ze porusenie pecate potvrdzovali aj zvysky lepidla na dverách, v tesnej blízkosti okraja pecate". 144 Pán M., úradník Bundeskartellamt, vyhlásil, ze "opis uvedený v zápisnici bol presný [a ze] bod b) by konkrétnejsie opísal takto: zvysky lepidla na obidvoch okrajoch pecate; ide o fragmenty 1 az 2 mm nápisu ,VOID`". 145 Rovnaké konstatovania urobili aj páni Me., J. a B., úradníci Bundeskartellamt. 146 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 8, 9, 74 a 75), umoznujú vyvodit záver, ze sporná pecat bola odstránená z dverí miestnosti G.505 v noci z 29. na 30. mája 2006 a ze tieto dvere teda v tomto case mohli byt otvorené vzhladom na nápisy "VOID" na celom povrchu spornej pecate a prítomnost stôp lepidla v jej blízkosti a na jej zadnej strane ráno 30. mája 2006. Nie je preto potrebné vyjadrit sa k tvrdeniu zalobkyne, podla ktorého nápisy "VOID" na ráme dverí neboli vôbec zmazané a boli "neporusené", co znamená, ze cast spornej pecate nachádzajúca sa na ráme dverí, hoci nebola odlepená, vykazovala nápisy "VOID", a potvrdzuje "nepravú pozitívnu reakciu". V kazdom prípade Komisia, ako to zdôraznila, nikdy neprijala výroky formulované zalobkynou v bode 2 jej doplnujúceho vyhlásenia z 30. mája 2006 (pozri bod 12 vyssie). Okrem toho samotné tvrdenie zalobkyne, podla ktorého "nápis ,VOID` na ráme nebol vôbec zmazaný", nemôze samo osobe preukázat existenciu "nepravej pozitívnej reakcie" spornej pecate. 147 V druhom rade treba preskúmat, ci okolnosti uvádzané zalobkynou môzu spochybnit dôkaznú hodnotu vyssie uvedených dôkazov. Zalobkyna sa v tejto súvislosti odvoláva na skutocnost, ze nápisy "VOID" boli iba velmi slabo viditelné a urcite nie na celom povrchu spornej pecate, a na skutocnost, ze Komisia nesprávne vychádzala z fotografií casti spornej pecate, ktorá zostala prilepená na ráme dverí miestnosti G.505, urobených poobede 30. mája 2006. 148 Po prvé na podporu tvrdenia, ze nápisy "VOID" boli iba velmi slabo viditelné a iba na casti spornej pecate, sa zalobkyna opiera o skutocnost, ze úradník Bundeskartellamt uviedol, ze na niektorých miestach sa znak "VOID" objavil cez papier slabo, a o skutocnost, ze clenovia kontrolného tímu a zástupcovia zalobkyne mali spociatku pochybnosti o existencii zmeny spornej pecate, co sa potvrdilo porovnaním na vlastné oci stavu spornej pecate so stavom pecatí pripevnených v ostatných castiach budovy. Niektoré vyhlásenia inspektorov boli okrem toho v rozpore so zápisnicou o porusení pecate. 149 Predovsetkým treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze nápisy "VOID" boli na spornej pecati alebo prinajmensom na jej casti v priebehu rána 30. mája 2006 skutocne viditelné. Zalobkyna tiez nespochybnuje, ze stopy lepidla boli prítomné na jej pravej a dolnej casti. Ako vsak potvrdila spolocnost 3M vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 5. septembra 2006, objavenie sa nápisov "VOID" znamená, ze samolepiaca páska bola premiestnená. Z toho vyplýva, ze Komisia mohla v zápisnici o porusení pecate oprávnene konstatovat, ze sporná pecat bola skutocne porusená. Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, hoci boli zistenia o objavení sa nápisov "VOID" prevzaté v zápisnici o porusení pecate, zalobkyna vo svojom doplnujúcom vyhlásení k zápisnici o porusení pecate neformulovala v tejto súvislosti ziadnu pripomienku (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia). 150 Stav spornej pecate bol dalej potvrdený vyhláseniami ôsmich inspektorov prítomných na mieste (pozri bod 139 vyssie). V tejto súvislosti tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sú vyhlásenia niektorých inspektorov v rozpore so zisteniami zápisnice o porusení pecate, nemôze byt prijaté. A teda ani vyhlásenie pani P., podla ktorého "na niektorých miestach sa znak ,VOID` objavil cez papier slabo", ani tvrdenia pána L., podla ktorých videl stvorcové skvrny na dverách na lavej strane od pecate a nevenoval osobitnú pozornost skutocnosti, ze na spornej pecati sa objavil znak "VOID", nespochybnujú konstatovanie objavenia sa nápisov "VOID" na spornej pecati ani nemôzu vyvrátit zistenia uvedené v zápisnici o porusení pecate alebo vsetky vyhlásenia ostatných inspektorov, na ktoré sa odkazuje v bodoch 140 az 145 vyssie. 151 Napokon, pokial ide o porovnanie stavu spornej pecate a stavu pecatí pripevnených v iných castiach budovy, ktoré podla zalobkyne potvrdzuje existenciu pochybností, co sa týka zmeny spornej pecate, treba prijat názor, tak ako vysvetlila Komisia v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia, ze kedze toto bol prvý prípad porusenia pecate a neslo o porusenie pecate roztrhnutím, zdá sa byt odôvodnené, ze inspektori sa poistili tým, ze vykonali porovnanie s inými pecatami. V kazdom prípade skutocnost, ze kontrolný tím vykonal porovnanie medzi spornou pecatou a pecatami pripevnenými v iných castiach budovy, nemôze spochybnit zistenia týkajúce sa fyzického stavu spornej pecate, tak ako sú uvedené v zápisnici o porusení pecate, a v dôsledku toho nie je tvrdenie zalobkyne relevantné. 152 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia pri konstatovaní stavu spornej pecate nesprávne vychádzala z fotografií urobených za pomoci mobilného telefónu poobede 30. mája 2006, treba konstatovat, ze je zalozené na nesprávnej premise. 153 Z odôvodnení c. 74 a 75 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia sa na úcely konstatovania existencie porusenia pecate oprela o stav spornej pecate ráno 30. mája 2006, ktorá vykazovala predovsetkým nápisy "VOID" na celom svojom povrchu. Pokial ide o dôkaz tohto konstatovania, Komisia v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vedúci kontrolného tímu, ako aj zástupca Bundeskartellamt spísali zápisnicu o porusení pecate v prítomnosti zástupcov zalobkyne. Okrem toho dodala, ze stav spornej pecate, ktorý je tam opísaný, najmä objavenie sa nápisu "VOID" na velkej casti jej povrchu, bol jednohlasne potvrdený kontrolným tímom, ktorému sa v tejto súvislosti kládli otázky. Ako sa teda zdôraznilo v bode 146 vyssie, tieto okolnosti sú dostatocné na preukázanie porusenia. 154 V tomto kontexte a bez toho, aby bolo nevyhnutné vyjadrit sa k dôkaznej hodnote fotografií spornej pecate, tvrdenia zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze tieto fotografie urobila Komisia po otvorení dverí miestnosti G.505, nemôzu spochybnit dôkaznú hodnotu okolností uvedených v bode 153 vyssie a musia byt zamietnuté. 155 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna, ktorá nesie dôkazné bremeno o okolnostiach, ktoré uvádza, nepreukázala nesprávnost konstatovania porusenia pecate ráno 30. mája 2006. 156 Za týchto okolností musí byt stvrtý zalobný dôvod zalobkyne odmietnutý. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade o vhodnosti bezpecnostnej fólie na úradné pripevnovanie pecatí Komisiou Tvrdenia úcastníkov konania 157 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze sa domnievala, ze bezpecnostná fólia je vhodná na úradné pripevnovanie pecatí v rámci vysetrovania. 158 Po prvé bezpecnostná fólia bola vyrobená na úcely preukázania skutocnosti, ze "kontajner alebo zabezpecený výrobok" nebol v nijakom prípade otvorený. V tejto súvislosti uzívatel bezpecnostnej fólie akceptuje, ze v prípade pozitívnej reakcie bezpecnostnej fólie nie je mozné a posteriori zistit, ci ide o "nepravú pozitívnu reakciu", alebo ci skutocne nastala manipulácia s dotknutým tovarom. 159 Naproti tomu v konaní vedenom podla nariadenia c. 1/2003 nie je vhodné, aby riziko "nepravej pozitívnej reakcie" niesol dotknutý podnik, najmä vzhladom na pokuty udelené za porusenie pecate. Komisia by mala pouzívat fóliu, pri ktorej je objavenie sa "nepravých pozitívnych reakcií" a priori vylúcené. 160 Komisia sa nemôze opierat o tvrdenie 3M, podla ktorého táto spolocnost nemala az doposial vedomost o ziadnej staznosti týkajúcej sa chybnej funkcnosti fólií typu bezpecnostnej fólie (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia), pretoze uzívatelia takýchto fólií mali dôvod podat reklamáciu iba v prípade "nepravej negatívnej reakcie". 161 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze sa prekrocila doba uschovávania spornej pecate. Znalecké posudky ústavu totiz zdôraznili, ze cím je bezpecnostná fólia starsia, tým menej je spolahlivá a stáva sa citlivejsou na "externé vplyvy". 162 Hoci v odpovedi na ziadost o informácie z 8. decembra 2006 spolocnost 3M po prvýkrát uviedla, ze bezpecnostná fólia môze riadne fungovat viac ako dva roky po období uskladnenia, 3M sa odmietla vyjadrit s konecnou platnostou o dobe uschovávania bezpecnostnej fólie. Okrem toho 3M tým, ze minimalizovala úcinky casu na bezpecnostnú fóliu, nezohladnila súcasný stav vedy a techniky v oblasti znakov starnutia na lepiacich páskach citlivých na tlak. V kazdom prípade údaje poskytnuté výrobcom nemôzu predstavovat ziaden dôkaz, pokial ide o efektívnost spornej pecate v konkrétnom skutkovom okamihu, a nemôzu nahradit posúdenie "nestranným znalcom". Výsledky znaleckých posudkov pána Kr. neodstranujú pochybnosti, co sa týka efektívnost spornej pecate, pretoze nezohladnujú vplyv casu alebo Synta na pecat, ale ani dôsledky jej napätia pocas dlhého obdobia v oblasti medzery dverí v prípade dlhodobých záchvevov dverí a simultánneho smykového napätia. 163 Pokial ide o kritiku Komisie týkajúcu sa simulácie procesu starnutia pouzitú ústavom, zalobkyna tvrdí, ze táto simulácia splna vedecké poziadavky. Zrýchlenie procesu starnutia miernym zvýsením teploty bolo potrebné v dôsledku rizika nemoznosti proces merat. 164 Po tretie skutocnost, ze spolocnost 3M odmietla priznat moznost existencie "nepravých pozitívnych reakcií" (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia), nie je relevantná a v kazdom prípade nie je odôvodnená. Prípadná absencia staznosti zákazníkov týkajúca sa "nepravých pozitívnych reakcií" nestací na odôvodnenie nemoznosti takýchto reakcií. Okrem toho vyhlásenia spolocnosti 3M týkajúce sa neobmedzenej doby uschovávania pecate nie sú dôveryhodné a sú v rozpore s údajmi uvedenými v technickom liste. Z listu okrem iného vyplýva, ze v prípade rizika znacných hospodárskych skôd nepredstavuje bezpecnostná fólia sama osebe vhodný zabezpecovací prostriedok. V tejto súvislosti 3M odporúca pouzitie doplnkových zabezpecovacích prostriedkov v prípadoch, ked môzu nastat závazné dôsledky, a Komisia teda mohla pouzit viacero pecatí na jedny dvere. Dôsledky absencie prijatia doplnkových opatrení Komisiou, ako aj z toho vyplývajúce dôkazné problémy sú na tarchu Komisie. 165 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 166 Zalobkyna chce preukázat, ze bezpecnostná fólia bola vyrobená na úcely preukázania skutocnosti, ze "kontajner alebo zabezpecený výrobok" nebol v nijakom prípade otvorený. Nie je vsak vhodná na úradné pripevnovanie pecatí v rámci vysetrovania Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze. 167 V prvom rade treba zdôraznit, ze z technického listu vyplýva, ze tento rad výrobkov bol vyrobený na úcely indikovania manipulácie tým, ze sa znicia pri pokuse o odstránenie etikety. Práve takto pouzíva tento typ bezpecnostnej fólie Komisia v rámci svojich vysetrovaní. Je nesporné, ze 3M v rubrike "Mozné pouzitie" odporúca pre takú bezpecnostnú fóliu takéto pouzitie: "Neprenosné etikety pre vozidlá, elektrospotrebice a elektroniku; neporusitelné etikety a pecate pre volne dostupné lieky a iné formy balenia." Skutocnost, ze pouzitie bezpecnostnej fólie Komisiou v rámci jej vysetrovaní nie je výslovne uvedená v technickom liste, nemozno vykladat tak, ze takéto pouzitie bezpecnostnej fólie je vylúcené, lebo zoznam odporúcaného spôsobu pouzitia výrobcom nie je konecný. V kazdom prípade zalobkyna predlozila dôkaz, ze pouzitie tohto typu bezpecnostnej fólie v rámci uvedených vysetrovaní nie je vhodné. 168 Nepochybne, ako zdôraznuje zalobkyna, ak aj výrobca odporucí pouzitie doplnkových zabezpecovacích prostriedkov na pouzitie svojho výrobku, v prípadoch, "ked manipulácia môze mat velmi závazné dôsledky, ako napríklad závazné financné straty", treba konstatovat, ako vyplýva z technického listu, ze tento typ opatrení sa odporúca, pretoze spolocnost 3M nemôze vylúcit moznost "nepravej negatívnej reakcie". 169 V druhom rade, ako sa uviedlo v bode 103 vyssie, zápisnica o pripevnení pecate konstatuje pripevnenie spornej pecate v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003 a moznost ulozenia pokuty v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia, ak sa pecate porusia úmyselne alebo z nedbanlivosti. Okrem toho pripevnenie pecate v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003 uznal zástupca zalobkyne tým, ze podpísal zápisnicu o pripevnení pecate. Ako sa vsak zdôraznilo v bode 104 vyssie, jedine pripevnenie pecate prispôsobené na také pouzitie totiz mozno povazovat za pripevnenie v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003. Ak by teda mala zalobkyna pochybnosti o vhodnej povahe bezpecnostnej fólie pouzitej Komisiou na pripevnenie pecatí v súlade s vyssie uvedeným ustanovením, mozno sa domnievat, ze by v tejto súvislosti okamzite vzniesla námietky pri pripevnení spornej pecate, kedze dobre pozná jeho význam. Zalobkyna vsak neformulovala ziadnu pripomienku tohto typu. 170 V tretom rade, pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa prekrocenia doby uschovávania spornej pecate, ktoré ovplyvnilo jej citlivost na "externé vplyvy", na dlhodobé záchvevy dverí a simultánne smykové napätie, ako aj na pouzitie Synta, treba konstatovat, ze sa netýkajú vhodnej povahy bezpecnostnej fólie na úradné pripevnovanie pecatí, ale skôr údajného nezohladnenia "alternatívnych scenárov" Komisiou, ktoré mohli spôsobit stav spornej pecate konstatovaný 30. mája 2006, ktoré je predmetom siesteho zalobného dôvodu zalobkyne. Treba preto odkázat na úvahy týkajúce sa preskúmania siesteho zalobného dôvodu. 171 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piaty zalobný dôvod treba zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila "alternatívne scenáre", ktoré mohli spôsobit stav spornej pecate Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepredlozila dostatocný dôkaz o porusení pecate vzhladom na pravidlo in dubio pro reo. 173 V prvom rade zalobkyna vysvetluje, ze s ohladom na znalecké posudky ústavu preukázala, ze iné "externé vplyvy" ako oddelenie spornej pecate mohli spôsobit objavenie sa nápisov "VOID" na tejto spornej pecati. 174 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze maximálna doba uschovávania spornej pecate bola prekrocená. Znalci zalobkyne preukázali, ze spolahlivost bezpecnostnej fólie sa znizuje s plynutím casu a ze jej citlivost na "externé vplyvy" sa v dôsledku toho zvysuje. V prejednávanom prípade je preukázané, ze sporná pecat prekrocila najmenej o rok a pol maximálnu dobu uschovávania uvedenú výrobcom. 175 Po druhé zalobkyna sa dovoláva rozhodujúceho vplyvu Synta. Uz vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 9. augusta 2006 zalobkyna uviedla, ze zamestnankyna upratovacej firmy nemohla vylúcit, ze utrela spornú pecat utierkou nasiaknutou Syntom. Znalecký posudok ústavu III totiz umoznuje preukázat obmedzenú funkcnost bezpecnostnej fólie a jej zvýsenú tendenciu k "nepravej pozitívnej reakcii", ak táto fólia bola predtým utieraná Syntom. V súvislosti s kontaktom bezpecnostnej fólie so Syntom sa takisto v znaleckom posudku ústavu II uvádza moznost fenoménu vytlacenia bezpecnostnej fólie vyplývajúceho zo smykového napätia tahom a stlacením. 176 Zalobkyna tiez zdôraznuje, ze pouzitá utierka z mikrovláken bola podla vyhlásenia zamestnankyne upratovacej firmy extrémne mokrá, ked prechádzala po spornej pecati, a teda kontakt spornej pecate s velkým mnozstvom Synta nemozno vylúcit. Na rozdiel od tvrdenia Komisie testy ústavu sa vykonali so Syntom, a nie s prípravkom Synto Forte. Názov dotknutého výrobku neposkytuje v tejto súvislosti nijaký údaj o jeho skutocnom zlození. Hoci je nesporné, ze znalecký posudok ústavu II sa odvoláva na Synto Forte, pouzitý cistiaci prostriedok bol Synto. Zalobkyna spochybnuje výsledok správ pána Kr., podla ktorého prípravok Synto nezhorsil efektivitu pecate. Pán Kr. neskúmal, ako by pôsobilo laterálne preniknutie Synta pod fóliu pocas predlzenej doby v prípade tangenciálnych síl, co mohlo viest k zvyskom lepidla po boku pecate. Nie je vylúcené, ze spojený úcinok Synta na akrylové lepidlo pecate citlivé na vlhkost a slabého mechanického zatazenia mohol viest k vytvoreniu nápisov "VOID" na spornej pecati. 177 Po tretie zalobkyna sa odvoláva na determinujúci vplyv vlhkosti vzduchu. Zo znaleckého posudku ústavu III totiz vyplýva, ze vlhkost vzduchu nad 60 % znacne ovplyvnuje funkcnost bezpecnostnej fólie a vyvoláva zvýsenie moznosti "nepravých pozitívnych reakcií". V noci z 29. na 30. mája 2006 bola v Mníchove vlhkost vzduchu nad 80 %. 178 Klimatizácia instalovaná v budove G zalobkyne v zásade nie je v prípade vonkajsej vysokej vlhkosti vzduchu zapnutá, aby sa vylúcilo vytváranie kondenzátu na chladiacich stropoch. V priebehu dotknutého obdobia navyse technika regulovania klimatizacného zariadenia casto spôsobovala problémy, ktoré viedli k nefunkcnosti automatického vypínania doplnkového zariadenia na zvlhcovanie vzduchu integrovaného do klimatizacného zariadenia od urcitého stupna vonkajsej vlhkosti vzduchu, co Komisia nespochybnila. 179 V tomto kontexte tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna ani neuviedla, ani a fortiori nepreukázala, preco bola sporná pecat vystavená vysokému stupnu vlhkosti, nie je relevantné (odôvodnenie c. 94 napadnutého rozhodnutia). Komisia sama priznala vlhkosti vzduchu v priebehu konania rozhodujúci význam. Vo svojej ziadosti o informácie z 19. októbra 2007 Komisia poziadala o podrobné informácie o vlhkosti vzduchu v priebehu dotknutej noci. 180 Po stvrté zalobkyna poukazuje na rozhodujúci vplyv záchvevov. Zo znaleckého posudku ústavu I vyplýva, ze uvádzaný stav spornej pecate mozno vysvetlit s dostatocnou pravdepodobnostou záchvevmi, ktorým podliehali dvere a steny miestnosti G.505 v dôsledku pouzívania susedných miestností, ako aj dostatocne velkou medzerou dverí, hoci boli zavreté na klúc. Tieto výsledky okrem iného ilustrujú filmy, ktoré zalobkyna premietla v priebehu výsluchu zo 6. decembra 2006 pred úradníkom povereným vypocutím. Miestnosti susediace s miestnostou G.505 boli rezervované na úcely schôdze v nasledujúci den. Neustále sa tam vchádzalo a vychádzalo, pricom susedné dvere sa mohli zabuchnút, co mohlo spôsobit záchvevy. Tiez nemozno vylúcit, ze osoby, ktoré si pomýlili miestnost alebo ktoré neboli informované o zmene úcelu miestnosti G.505, potiahli jej dvere. Zalobkyni nemozno vytýkat, ze nezabránila incidentom tohto typu, lebo hypersenzibilita bezpecnostnej fólie a jej tendencia vyrobit "nepravé pozitívne reakcie" nebola predvídatelná, a preto si mohla byt istá, ze zablokovanie dverí dostatocne chránilo spornú pecat. Zalobkyna na tento úcel navrhuje v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku vypocut referenta E.ON Facility Management GmbH ako svedka. 181 Po piate zalobkyna zdôraznuje, ze kombinácia prekrocenia maximálnej doby uschovávania spornej pecate, úcinku Synta, vlhkosti vzduchu a záchvevov mozno spôsobila hypersenzibilitu bezpecnostnej fólie, ktorá zaprícinila stav spornej pecate. 182 Po sieste z vysetrovaní týkajúcich sa miesta, ked boli uschované klúce od dverí miestnosti G.505, ako aj zo správania sa drzitelov klúcov vyplýva, ze tieto dvere v noci z 29. na 30. mája 2006 nemohli byt otvorené. Zalobkyna navrhuje, aby sa o tom vykonal dôkaz výsluchom drzitelov klúcov v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku. 183 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia pochybila tým, ze sa domnievala, ze podmienky, za ktorých znalci ústavu vykonali svoje testy, vo velkej miere nezodpovedajú technickým danostiam miesta (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia). 184 Po prvé zalobkyna sa domnieva, ze tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze na testy ústavu sa nepouzili originálne pecate, nie je relevantné (odôvodnenia c. 27, 29 a 35 napadnutého rozhodnutia). Znalec zalobkyne nikdy neuznal, ze závery týkajúce sa pecate daných rozmerov môzu byt relevantné len pre pecat rovnakých rozmerov. Iba jednoducho poznamenal, ze hodnoty rezistencie nemôzu byt lubovolne uplatnené od "malej po velkú". Trvá na skutocnosti, ze dôkaz o tendencii pecatí vykazovat "nepravé pozitívne reakcie" nezávisí od konstatovania alebo namerania urcitých absolútnych hodnôt. Vzhladom na to, ze v rámci vykonaných analýz mali vzorky pouzité ústavom vzdy rovnaké rozmery, jeho závery sú presné aj v prípade, ak by sa absolútne hodnoty prípadne odlisovali. Práve z tohto dôvodu nie je nevyhnutné pouzívat vzorky rovnakej velkosti. 185 Zalobkyna dodáva, ze ak by sa Vseobecný súd domnieval, ze rozhodujúce sú vlastnosti originálnej pecate, Komisia zabránila zabezpeceniu dôkazu respektujúceho jej právo na obranu a ze z tohto dôvodu nie je oprávnená dovolávat sa skutocnosti, ze znalci ústavu nepouzili originálne pecate. Listom z 10. októbra 2006 ziadala zalobkyna o zaslanie originálnych pecatí (pozri tiez odôvodnenie c. 21 napadnutého rozhodnutia), ktorých neplatnost mohla Komisia lahko spôsobit tým, ze by ich prederavila alebo by na ne pripevnila trvalé oznacenie, prípadne iným spôsobom. Riziko falsovania bolo minimálne a zalobkyna a jej znalci mohli navyse podpísat vyhlásenie o zodpovednosti. Komisia súhlasila iba s tým, aby znalci zalobkyne vykonali analýzy na originálnych pecatiach v prítomnosti úradníkov Komisie, co bolo prakticky nemozné, lebo "statisticky potvrdená" realizácia mnozstva testov by si vyzadovala významné mnozstvo individuálnych analýz, ktoré by trvali niekolko týzdnov a museli by sa realizovat v laboratóriu. Je málo pravdepodobné, ze by Komisia mohla dat zalobkyni k dispozícii spolupracovníka na celú dlzku trvania týchto testov. 186 Po druhé zalobkyna bola nútená z dôvodu, ze jej bolo odmietnuté poskytnút originálne pecate, simulovat prekrocenie maximálnej doby uschovávania. V tejto súvislosti v dôsledku parnej priepustnosti ochrannej fólie poskytla zvolená metóda procesu starnutia plne dôveryhodné výsledky. Takisto pokial ide o absenciu periodických maximálnych výkonov v diagramoch znaleckých posudkov ústavu II a III, ktoré vsak uvádzali správy pána Kr. (odôvodnenie c. 67 napadnutého rozhodnutia), na ktoré sa odvoláva Komisia, táto absencia sa vysvetluje skutocnostou, ze ústav pouzil testovací prístroj vybavený odpruzeným vozíkom, ktorý vo velkej miere odstránil "úcinok slip-stick" (zosmyknutie-prilepenie) zodpovedný za vytváranie týchto maximálnych výkonov. V tejto súvislosti zalobkyna navrhuje výsluch znalca ústavu ako svedka v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku. 187 Po tretie absencia reakcie iných pecatí pripevnených 29. mája 2006 nie je relevantná. Tieto pecate boli pouzité v inej budove postavenej úplne iným spôsobom. Nezávisle od rozdielov existujúcich medzi budovami, pokial ide o pouzité stavebné materiály a citlivost na záchvevy dverí, iné pecate neboli nevyhnutne vystavené rovnakej vlhkosti vzduchu (odôvodnenie c. 92 napadnutého rozhodnutia). 188 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze správy pána Kr. nie sú presvedcivé ani z vecného, ani z vedecko-technického hladiska. 189 Po prvé správy pána Kr. sú zalozené na nepresnom predpoklade, podla ktorého fotografie urobené poobede 30. mája 2006 zobrazujú spornú pecat v stave, v akom sa nachádzala ráno 30. mája 2006. Fotografie vsak boli urobené az po viacerých otvoreniach a zavretiach dverí miestnosti G.505. V prípade neexistencie relevantnej premisy nemá vyjadrenie dôkaznú silu. 190 Po druhé pán Kr. vychádzal z prílis malej "medzery dverí" velkosti 0,53 mm, zatial co ústav konstatoval, ze medzi panelom dverí miestnosti G.505 a jeho rámom je medzera najmenej 2 mm. Posúdenie, ktoré urobil pán Kr. o moznom roztiahnutí spornej pecate v dôsledku záchvevov, je preto prílis obmedzené. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutiu), "medzera dverí" velkosti 2 mm a iné okolnosti, ktoré prevládli v daný den, vysvetlujú, ze sporná pecat sa mohla smýkat po povrchu. 191 Po tretie z napadnutého rozhodnutia vyplýva (odôvodnenie c. 91 napadnutého rozhodnutia), ze Komisia sama uznala, ze bezpecnostná fólia prepústala vlhkost vzduchu. V tejto súvislosti predovsetkým údaje 3M uvedené v technickom liste nemozno uplatnit na prejednávanú vec, pretoze predstavujú iba jednoduché zameranie týkajúce sa vlastností výrobku a týkajú sa len testovacieho povrchu z nehrdzavejúcej ocele. Dalej bezpecnostná fólia bola vystavená vlhkosti vzduchu, a to nielen po oddelení od svojho nosica a prilepení na dvere, ale aj ked sa este nachádzala na nosici, ktorý tvorí papier pokrytý silikónom. Napokon nepodlozené tvrdenie Komisie, podla ktorého zo vsetkých typov adhezívnych lepidiel práve skupina akrylátov poskytuje najväcsiu odolnost voci vlhkosti, nie je relevantné, pretoze ústav preukázal, ze akrylové lepidlo pouzité na spornú pecat nie je dostatocne rezistentné voci vlhkosti. V rámci znaleckých posudkov pána Kr. nebola preskúmaná otázka, ci vplyv vlhkosti mohol viest k "nepravým pozitívnym reakciám" bezpecnostnej fólie, a teda nápisy "VOID" sa mohli objavit aj v prípade absencie "externých vplyvov". 192 Po stvrté zalobkyna uvádza, ze testy vykonané na mieste nemôzu mat "statistické potvrdenie" nevyhnutné na dôvodné vedecké tvrdenie. Testy vykonané v laboratóriu pána Kr. takisto nie sú relevantné, lebo podstatná cast testov sa vykonala na natretých plechoch. Za súcasného stavu vedy sa uznalo, ze akrylové lepidlá sa správajú odlisne na natretých povrchoch a na eloxovanom hliníku. Akýkolvek záver týkajúci sa dverí miestnosti G.505 je a priori vylúcený. 193 Po piate zalobkyna sa domnieva, ze znalec v správe Kr. II nezohladnil moznost, ze sporná pecat bola pripevnená takým spôsobom, ze bola vystavená tlaku nad medzerou medzi panelom dverí a ich rámom. Pocas obhliadky na mieste 26. apríla 2007 pán Kr. vylúcil akýkolvek tlak na spornú pecat v oblasti medzery dverí a okrem iného pripevnil na dvere viacero samolepiacich pecatí predtým, ako nimi zatriasol, co spôsobilo zoslabenie tahovej sily dverí. Podla znaleckého posudku ústavu I je samolepiaca pecat citlivá na vytlácanie, ak sila pôsobí dlhodobo a opakovane. Nie je vsak vylúcené, ze sporná pecat bola 29. mája 2006 pripevnená takým spôsobom, ze bola vystavená tlaku nad medzerou medzi panelom dverí a ich rámom. 194 Po sieste Komisia nezohladnila ani skutocnost, ze vsetky bezpecnostné fólie pripevnené jej znalcom pri obhliadke na mieste mali po ich odlepení zahnuté rohy. Manipulácia so spornou pecatou s cielom odlepit ju nevyhnutne vyvolala zjavné znaky poskodenia. Sporná pecat vsak nemala ziaden zahnutý roh. Sporná pecat teda nemohla byt odstránená v priebehu noci z 29. na 30. mája 2006. V tejto súvislosti zalobkyna navrhuje v súlade s clánkom 65 písm. c) rokovacieho poriadku, aby boli vypocutí ako svedkovia jej advokát a referent E.ON. 195 Po siedme pán Kr. dostatocne nezohladnil ani prípadnú existenciu kombinácie urcitých vplyvov (ako sú prekrocenie doby uschovávania spornej pecate, iné predchádzajúce poskodenia, existencia záchvevov, velká vlhkost vzduchu, ako aj úcinok prostriedku na údrzbu). Sporná pecat bola pripevnená priblizne 14 hodín a z toho dôvodu bola vystavená "externým vplyvom", akými sú vlhkost vzduchu a prípadné záchvevy. Pokial ide o pouzitie prípravku na údrzbu, pán Kr. takisto nezohladnil "scenáre prichádzajúce do úvahy". Predovsetkým vychádzal iba z dlzky úcinku prípravku v trvaní 30 minút, hoci v prípade prejednávanej veci nemozno vylúcit, ze skodlivý úcinok prípravku na údrzbu na spornú pecat mohol trvat dlhsie. Rovnako nemozno vylúcit, ze sporná pecat, ktorá zostala pod tlakom dlhsí cas, sa mierne posunula. 196 Vo stvrtom rade zalobkyna zdôraznuje, ze "nepravé pozitívne reakcie" sú mozné v súlade s vyjadrením samotnej Komisie v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 7, 74 a 75 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie objavenie sa nápisov "VOID", ako aj zvyskov lepidla na zadnej strane pecate mozno vysvetlit jedine odstránením pecate a jej opätovným vrátením na miesto. Preto treba vyvodit záver, a contrario, ze neporusené nápisy "VOID" by preukázali, ze odstránenie pecate a jej následné vrátenie na miesto sú vylúcené. V doplnujúcom vyhlásení z 31. mája 2006 vsak zalobkyna uviedla bez toho, aby to Komisia spochybnila, ze nápisy "VOID" na ráme dverí miestnosti G.505 (a nie, ako sa domnieva Komisia, na dverách a ich ráme; pozri odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia) vôbec neboli zmazané, a preto boli úplne neporusené, ked sa sporná pecat odstránila, aby bola vecer 30. mája 2006 nahradená (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia). Samotné vyjadrenie Komisie preto preukazuje, ze cast spornej pecate, ktorá prilnula k rámu dverí miestnosti G.505, nebola oddelená od daného povrchu pocas dotknutého obdobia, ale objavili sa na nej znaky "VOID". 197 Zalobkyna dodáva, ze je prirodzené, ze rôzne spontánne pokusy vysvetlenia, ktoré uvádzala v súvislosti so stavom spornej pecate 30. mája 2006, neboli úplne zhodné. Ani zamestnanci, ani poskytovatelia sluzieb zalobkyne nepoznajú konkrétny dôvod údajnej zmeny stavu spornej pecate. 198 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 199 Ako sa pripomenulo v bodoch 55 a 56 vyssie, pokial ide o dôkazné bremeno porusenia v práve hospodárskej sútaze, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu dôkazov. Naopak, iba v prípadoch, ked takýto dôkaz nemôze dotknutý podnik predlozit z dôvodu správania sa samotnej Komisie, prinálezí dotknutému podniku z hladiska práva dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, ktorej sa dovoláva, a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. 200 Ako bolo konstatované v bode 146 vyssie, dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 8, 9, 74 a 75 napadnutého rozhodnutia), umoznujú vyvodit záver, ze sporná pecat bola odstránená z dverí miestnosti G.505 v noci z 29. na 30. mája 2006 a ze tieto dvere mohli byt v tom case otvorené vzhladom na nápisy "VOID" na celom povrchu spornej pecate a prítomnost stôp lepidla v jej blízkosti a na jej zadnej strane ráno 30. mája 2006. Pokial ide o okolnosti, ktoré podla zalobkyne majú vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, treba overit, ci zalobkyna z právneho hladiska dostatocne preukázala jednak existenciu týchto okolností a jednak, ze tieto okolnosti spochybnujú dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opierala Komisia. 201 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze predlozila dôkaz o existencii "externých vplyvov", ktoré spôsobili nápisy "VOID" na spornej pecati, medzi ktorými sú prekrocenie maximálnej doby uschovávania spornej pecate, vplyv prípravku na údrzbu Synto, vlhkost vzduchu a záchvevy, alebo aj kombinácia týchto rozlicných skutocností. 202 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa nápisy "VOID" na spornej pecati objavili z dôvodu prekrocenia jej maximálnej doby uschovávania, a bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k tvrdeniu zalobkyne, podla ktorého sporná pecat prekrocila najmenej o rok a pol maximálnu dobu uschovávania odporúcanú výrobcom, treba konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz o prícinnej súvislosti medzi prípadným prekrocením doby uschovávania a objavením sa nápisov "VOID" na povrchu spornej pecate. 203 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze sporná pecat a iné pecate pouzité na ostatné dvere, do ktorých bol zakázaný vstup, pochádzali z tej istej série (odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). Nápisy "VOID" sa vsak objavili iba na spornej pecati, co skôr vylucuje, ze tieto nápisy sú dôsledkom údajného prekrocenia maximálnej doby uschovávania spornej pecate. Znalecký posudok ústavu III predlozený zalobkynou v kazdom prípade nepreukazuje existenciu "nepravej pozitívnej reakcie" v prípade pouzitia bezpecnostnej fólie, ktorá sa podrobila umelému procesu starnutia, ale odvoláva sa na "významnú zmenu adhéznej sily bezpecnostnej fólie zostarnutej v akcelerátore a na zvýsenú citlivost, pokial ide o objavenie sa písmen "VOID". Z uvedeného vyplýva, ze prvé tvrdenie treba zamietnut. 204 Po druhé, pokial ide o údajný rozhodujúci vplyv Synta, treba zdôraznit, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ze pouzitie Synta spôsobuje riziko "nepravej pozitívnej reakcie" pecate. 205 Predovsetkým treba zdôraznit, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nie je vylúcené, ze zamestnankyna upratovacej firmy presla po spornej pecati utierkou nasiaknutou velkým mnozstvom Synta, sa zdá byt oslabené tvrdeniami pána Kr., ktoré zalobkyna nespochybnila, podla ktorých nanesenie Synta na pecat utierkou vyvoláva abrazívny úcinok, takze tmavomodrá farba pecate zostane na utierke. Zamestnankyna upratovacej firmy vsak nikdy nepotvrdila takéto narusenie spornej pecate po vycistení dverí miestnosti G.505. Naopak, upratovacia firma vyhlásila 6. septembra 2006 v odpovedi na ziadost Komisie o informácie, ze upratovacka nezistila poskodenie pecate po vycistení týchto dverí. Ani zo zápisnice o poskodení pecate, ani z doplnujúceho vyhlásenia zalobkyne nevyplýva, ze by inspektori zistili akúkolvek abráziu tmavomodrej farby spornej pecate pri konstatovaní jej porusenia. 206 Znalecké posudky predlozené zalobkynou dalej neprinásajú dôkaz, ze pouzitie prípravku na údrzbu spôsobuje riziko "nepravej pozitívnej reakcie" pecate, pretoze tieto znalecké posudky preukazujú iba "znacnú zvýsenú citlivost" pecate. Okrem toho, aj za predpokladu, ze by znalecké posudky predlozené zalobkynou preukázali existenciu takéhoto rizika, treba zdôraznit, ze sa nepreukázalo, ze testy ústavu sa vykonali so Syntom, kedze výsledky znaleckého posudku ústavu II prinajmensom raz uvádzajú, ze na tieto pokusy sa pouzilo Synto Forte. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako sa zdôraznilo v bode 80 vyssie, ze z listu z 5. septembra 2006 zaslaného upratovacou firmou Komisii a najmä z odpovede tejto firmy na druhú otázku Komisie vyplýva, ze na cistenie dverí miestnosti G.505 sa skutocne pouzilo Synto (a nie Synto Forte). Nemozno vylúcit, ze pouzitie prípravku Synto Forte mohlo zmenit závery znaleckých posudkov ústavu. 207 Napokon z odpovede 3M na ziadost Komisie o informácie vyplýva, ze cistiace prostriedky v zásade nemajú nijaký vplyv na pecate. Spolocnost 3M uviedla, ze "cistiace prostriedky v zásade nemajú nijaký vplyv na nálepku", ze "nosic výrobku je polyester rezistentný voci rozpústadlám" a ze "výrobok musí zniest vystavenie bezným cistiacim prostriedkom". Hoci 3M pripustila, ze "nevykonala osobitné testy týkajúce sa [Synta]", uviedla, ze podla jej názoru "hlavným rizikom pouzitia cistiacich prostriedkov je zasiahnutie prednej strany nosnej fólie transformovaného výrobku - v tomto prípade modrá a zltá farba nachádzajúce sa na pecati pouzívanej Komisiou" a ze "cistiace prostriedky by nemali ovplyvnit prilnavost adhezívnej vrstvy na zadnej strane výrobku". Treba zdôraznit, ze práve takýto abrazívny úcinok zistil znalec Komisie pri svojich pokusoch, ako sa zdôraznilo v bode 205 vyssie. Okrem toho treba konstatovat, ze znalec Komisie nezistil "nepravú pozitívnu reakciu" pecate po tom, ako na nu aplikoval Synto. 208 V kazdom prípade, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 84 napadnutého rozhodnutia, bolo zodpovednostou zalobkyne informovat upratovaciu firmu o význame a manipulácii so spornou pecatou a zabezpecit, aby sporná pecat nebola prípadne porusená jej zamestnankynou, a to tým skôr, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu zamestnankyne upratovacej firmy, ze táto zamestnankyna dostala plán spresnujúci obsadenie zasadacích miestností predtým, ako zacala s ich upratovaním. 209 Po tretie, pokial ide o údajnú vlhkost vzduchu, zalobkyna predlozila dokument, ktorý potvrdzuje, ze v noci z 29. na 30. mája 2006 bol v Mníchove stupen vlhkosti az 80 %. Podla znaleckého posudku ústavu III totiz vlhkost vzduchu vyssia ako 60 % spôsobuje znacné zvýsenie citlivosti bezpecnostnej fólie. 210 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ze v budove G bola v noci z 29. na 30. mája 2006 vlhkost vzduchu vyssia ako 60 %. Dokument predlozený zalobkynou potvrdzujúci stupen vlhkosti vzduchu v noci z 29. na 30. mája 2006 sa týka iba vlhkosti vzduchu mimo tejto budovy, a teda nie je priamo relevantný na úcely preukázania stupna vlhkosti, ktorý bol v dotknutej budove. Pokial ide o tento stupen vlhkosti, zalobkyna uviedla Komisii, ze uz nedisponuje údajmi, ktoré sa týkajú 29. a 30. mája 2006. Okrem toho dokument zo 14. júla 2006 vypracovaný zalobkynou na vedomie jej kolegov uvádza vlhkost vzduchu dosahujúcu 55 % mimo budovy G a 50 % v tejto budove v priebehu dní, ktoré predchádzali tomuto dátumu. Tvrdenia zalobkyne týkajúce sa techniky regulovania klimatizacného zariadenia alebo nefunkcnosti automatického vypínania doplnkového zariadenia na zvlhcovanie vzduchu, integrovaného do klimatizacného zariadenia od urcitého stupna vlhkosti vzduchu, nie sú o nic presvedcivejsie, kedze zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze tieto okolnosti spôsobili v noci z 29. na 30. mája 2006 v budove G stupen vlhkosti vyssí ako 60 %. Zalobkyna takisto nepredlozila dôkaz, ze zvýsená vlhkost vzduchu spôsobuje vznik "nepravých pozitívnych reakcií", kedze znalecký posudok ústavu III konstatoval iba "zvýsenú citlivost" bezpecnostnej fólie na vlhkost vzduchu. 211 V kazdom prípade tvrdenia zalobkyne sú v rozpore s informáciami v technickom liste, podla ktorých je tento výrobok rezistentný voci vystaveniu 90 % vlhkosti pocas obdobia 168 hodín pri teplote 32 °C, ktoré potvrdili zistenia znalca Komisie. Z toho vyplýva, ze tretie tvrdenie zalobkyne musí byt zamietnuté. 212 Po stvrté, pokial ide o údajný rozhodujúci vplyv záchvevov, ktoré by mohli vysvetlovat stav spornej pecate, stací konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ze dvere a steny miestnosti G.505 boli vystavené záchvevom. Ako zdôraznuje Komisia, nie je mozné overit podmienky, v akých boli vykonané videozáznamy predlozené zalobkynou smerujúce k preukázaniu, ze záchvevy môzu spôsobit objavenie sa nápisov "VOID" na niektorých castiach pecate pripevnenej na zavretých dverách, ani ci tieto záznamy skutocne ukazujú dvere miestnosti G.505. Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, tieto záznamy v kazdom prípade nepreukazujú objavenie sa "nepravých pozitívnych reakcií", ale iba objavenie sa nápisov "VOID" v medzere medzi dverami a ich rámom v prípade záchvevov spôsobených nebezpecným zavretím dverí susednej miestnosti, co nezodpovedá zisteniam uvedeným v zápisnici o porusení pecate. 213 Okrem toho okolnost uvedená zalobkynou ako hypotéza, podla ktorej miestnosti susediace s miestnostou G.505 boli rezervované na úcely schôdze v nasledujúci den, a preto dvere tejto miestnosti mohli byt zabuchnuté, co mohlo spôsobit záchvevy, alebo okolnost, ze niektoré osoby, ktoré si pomýlili miestnost, mohli potiahnut za dvere miestnosti G.505, nemôzu vysvetlovat stav spornej pecate ráno 30. mája 2006. 214 Kedze totiz sporná pecat nebola vecer 29. mája 2006 okolo 19.30 este porusená (odôvodnenie c. 5 napadnutého rozhodnutia) a kontrolný tím konstatoval zmenu spornej pecate na druhý den ráno okolo 8.45 (odôvodnenie c. 8 napadnutého rozhodnutia), hypotéza, ktorú uvádza zalobkyna, znamená, ze "neustále vchádzanie a vychádzanie" z miestnosti G.506, jedinej zasadacej miestnosti susediacej s miestnostou G.505, sa uskutocnilo v noci z 29. na 30. mája 2006, co sa nepreukázalo. V tejto súvislosti vyplýva z programu obsadenia kancelárií, ze miestnost G.506 bola obsadená 30. mája 2006 iba medzi 10. a 16. hodinou, teda po konstatovaní porusenia pecate. Hoci zalobkyna vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 9. augusta 2008 nepochybne uviedla, ze dvere tejto miestnosti boli otvorené okolo 5. hodiny bezpecnostnou sluzbou, zalobkyna netvrdí, ze bezpecnostná sluzba tieto dvere násilne zavrela, co by spôsobilo uvádzané záchvevy. Okrem toho, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, znovu potvrdené pocas pojednávania, podla ktorých jedna schôdza v miestnosti G.506 vyzaduje umiestnovanie tazkých materiálov od 5. hodiny ráno, stací konstatovat, ze vzhladom na skutocnost, ze dotknutá miestnost bola upratovaná az o 7. hodine ráno a ze táto schôdza sa zacala az o 10.00, takéto tvrdenie nie je dôveryhodné. 215 Napokon tvrdenie zalobkyne, podla ktorého si osoby mohli pomýlit miestnost alebo mohli byt neinformované o zmene úcelu miestnosti G.505 a potiahli jej dvere, cím porusili spornú pecat, nemozno prijat, pretoze dvere tejto miestnosti boli zavreté na klúc a zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz o prícinnej súvislosti medzi prípadnými otrasmi týchto dverí a stavom spornej pecate ráno 30. mája 2006. 216 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by sa potvrdili okolnosti opísané v bodoch 212 az 215 vyssie, je zodpovednostou zalobkyne prijat nevyhnutné opatrenia na informovanie svojich zamestnancov, ako aj prípadných návstevníkov prítomných v budove G v noci z 29. na 30. mája 2006 o existencii spornej pecate a o manipulácii s nou, aby sa vylúcilo akékolvek porusenie pecate. Z toho vyplýva, ze stvrté tvrdenie zalobkyne musí byt zamietnuté. 217 Po piate, pokial ide o skutocnost, ze kombinácia prekrocenia maximálnej doby uschovávania spornej pecate, úcinku Synta, vlhkosti vzduchu a záchvevov mohla spôsobit hypersenzibilitu bezpecnostnej fólie, treba konstatovat, ze samotná existencia týchto okolností, hoci aj zobraných do úvahy individuálne, alebo ich vplyv na spornú pecat neboli z právneho hladiska dostatocne preukázané. Okrem toho zalobkyna netvrdí, ze kombinácia týchto faktorov spôsobuje riziko "nepravej pozitívnej reakcie", ale iba ze "predchádzajúce poskodenie bezpecnostnej fólie v dôsledku starnutia, prípravku Synto alebo kombinácie týchto dvoch faktorov vedie v prípade velkej vlhkosti vzduchu k jasnému zvýseniu citlivosti tejto fólie". Toto tvrdenie teda musí byt tiez zamietnuté. 218 Po sieste, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého dvere miestnosti G.505 neboli otvorené v noci z 29. na 30. mája 2006, treba pripomenút, ako sa zdôraznilo v bode 85 vyssie, ze Komisia má v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 povinnost preukázat porusenie pecate. Naproti tomu nie je povinná preukázat, ze sa skutocne vstúpilo do zapecatenej miestnosti. Toto tvrdenie preto nemozno prijat. 219 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala existenciu okolností, ktoré by mohli spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opierala Komisia pri vyvodení záveru o existencii porusenia pecate. 220 V druhom rade, kedze znalecké posudky predlozené zalobkynou, ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, neprinásajú dôkazy o tom, ze uvádzané udalosti mohli spôsobit stav spornej pecate zistený ráno 30. mája 2006, ich prípadná nedostatocnost, ktorú namieta Komisia, nie je v tomto prípade relevantná. 221 V kazdom prípade, ako zdôraznuje Komisia, tieto znalecké posudky majú viaceré nedostatky. Po prvé pokusy uskutocnené ústavom neboli uskutocnené na originálnych pecatiach Komisie, ale na vzorkách velmi zmensených rozmerov (4 cm˛ namiesto 54 cm˛). Znalec zalobkyne v tomto kontexte sám uviedol, ze hodnoty rezistencie pecatí nemôzu byt lubovolne uplatnené od "malej po velkú". Okrem toho, ako zdôraznil znalec Komisie, rozmery pecate môzu ovplyvnit výsledky znaleckých posudkov, pokial ide o prípadný vplyv Synta, záchvevov alebo aj vlhkosti vzduchu na fungovanie pecate. V tejto súvislosti nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia zabránila zabezpeceniu dôkazu respektujúceho jej právo na obranu tým, ze jej neposkytla originálne pecate. Zalobkyna totiz nespochybnuje, ze Komisia jej navrhla poskytnút originálne pecate za podmienky úcasti úradníkov Komisie na testoch. Zalobkyna vsak tento návrh neprijala (odôvodnenie c. 65 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte takisto nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je málo pravdepodobné, ze by Komisia mohla dat k dispozícii spolupracovníka na mieste na úcely pozorovania na celú dlzku trvania testov, pretoze takáto zátaz je prípadne na Komisii, nie na zalobkyni, a teda sa jej nemôze dovolávat zalobkyna na odôvodnenie nerealizovania testov na originálnych pecatiach. 222 Po druhé zalobkyna, ktorá odmietla vykonat svoje testy na originálnych pecatiach za prítomnosti úradníka Komisie, pouzila pecate podrobené umelému procesu starnutia. V tejto súvislosti boli pecate pouzité zalobkynou ulozené v klimatickom rozvádzaci, v ktorom boli vzorky vystavené 40 dní 60 % vlhkosti, ktorá prekracuje odporúcania pri uskladnení uvedené v technickom liste, konkrétne 50 % relatívnej vlhkosti. 223 Po tretie zo znaleckých posudkov ústavu II a III vyplýva, ze znalec zalobkyne vykonal svoje testy, alebo aspon niektoré z nich, tak, ze navlhcil pásy plastickej fólie v 100 mg cistiaceho prostriedku, co zodpovedá ovela väcsiemu mnozstvu, ako bolo mnozstvo prostriedku, ktorý by prípadne pouzila upratovacka, ktorá uviedla, ze utierka "bola extrémne mokrá, ale nebola napustená velkým mnozstvom cistiaceho prostriedku". Dalej nemozno vylúcit, ze prostriedok pouzitý ústavom na jeho testy nebolo Synto, ktoré pouzila upratovacka a ktoré zaslala Komisii na úcely jej testov samotná upratovacia firma, ale jeho variant, Synto Forte. Zo znaleckého posudku ústavu II výslovne vyplýva, ze niektoré testy sa vykonali s variantom Synto Forte. Okrem toho zo znaleckých posudkov ústavu II a III vyplýva, ze prípravok pouzitý na pokusy obsahoval zlozku 2-(2-butoxyetoxy)etanolu, ktorá nebola prítomná v Synte, ale výlucne v jeho variante Synto Forte. Pritom je nepochybné, ze táto zlozka robí zo Synto Forte ovela agresívnejsí prostriedok. 224 V tretom rade vzhladom na skutocnost, ze dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 8, 9, 74 a 75 napadnutého rozhodnutia), umoznujú vyvodit záver, ze sporná pecat bola odstránená z dverí miestnosti G.505 v noci z 29. na 30. mája 2006 a ze tieto dvere mohli teda byt v tom case otvorené (pozri bod 146 vyssie) a ze zalobkyna, ktorá nesie bremeno dôkazu o uvádzaných skutocnostiach, nepredlozila nijaký dôkaz o okolnostiach, o ktorých tvrdí, ze spôsobili konstatovaný stav spornej pecate, údajné nedostatky správ pána Kr., na ktoré poukazuje zalobkyna, nemôzu spochybnit záver uvedený v bode 219 vyssie. 225 V kazdom prípade po prvé znalecké posudky pána Kr., na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, nie sú zalozené na hypotéze, podla ktorej fotografie urobené poobede 30. mája 2006 zobrazujú spornú pecat v stave, v akom sa nachádzala ráno toho istého dna, pricom odkaz na tieto fotografie, uvedený najmä v správe Kr. II, predstavuje iba doplnkovú indikáciu o stave spornej pecate, ktorý vyplynul z fotografií urobených 30. mája 2006. 226 Po druhé, pokial ide o údajnú "medzeru dverí", ktorá bola pri testoch pána Kr. prílis malá, treba predovsetkým zdôraznit, ze pocas návstevy pána Kr. na mieste v prítomnosti zalobkyne pán Kr. za pomoci digitálneho meradla zistil "medzeru dverí" maximálnej velkosti 0,53 mm bez toho, aby toto zistenie zalobkyna spochybnila vo svojich pripomienkach k prednesu skutkových okolností alebo v znaleckých posudkoch ústavu II a III. V kazdom prípade, ako vyplýva aj z odôvodnenia c. 79 napadnutého rozhodnutia, i za predpokladu, ze "medzera dverí" by bola 2 mm, roztiahnutie spornej pecate by bolo velmi malé. Navyse zalobkyna neuvádza ziadnu okolnost, ktorá by umoznila vyvodit záver, ze väcsia "medzera dverí" by mohla spôsobit riziko "nepravej pozitívnej reakcie" spornej pecate. 227 Po tretie, pokial ide o vlhkost vzduchu, treba zdôraznit, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ze údaje na technickom liste, o ktoré oprela Komisia viaceré svoje pripomienky, nie sú na prejednávaný prípad uplatnitelné, najmä vzhladom na materiál, z ktorého sa skladajú dvere miestnosti G.505 a ich rám. Nepreukázala ani zvýsenú citlivost bezpecnostnej fólie v dôsledku vyssej vlhkosti vzduchu pri odstranovaní bezpecnostnej fólie. Napokon, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, zo správy Kr. II vyplýva, ze ani zvýsená vlhkost nemohla spôsobit narusenie spornej pecate. 228 Po stvrté, pokial ide o absenciu "statistického potvrdenia" testov pána Kr., treba zdôraznit, ze práve zalobkyni prinálezí preukázat okolnosti, na ktoré sa odvoláva, a teda absencia údajného "statistického potvrdenia nevyhnutného na preukázané vedecké tvrdenie" nie je relevantná. V kazdom prípade Komisia uviedla, ze skúsobný postup pouzívajúci plechy lakované práskovým lakom bol obzvlást obozretný v porovnaní s pokusmi na anodizovanom hliníku. 229 Po piate treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého pán Kr. nezohladnil moznost, ze sporná pecat mohla byt pripevnená takým spôsobom, ze bola vystavená tlaku nad medzerou medzi panelom dverí miestnosti G.505 a ich rámom, co by spôsobilo väcsie napätie spornej pecate ako napätie predpokladané v správe Kr. II, pretoze toto tvrdenie nie je nijako odôvodnené. V kazdom prípade pán Kr. konstatoval, ze dilatácia spornej pecate by predpokladala velkú silu (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia), co je pri manuálnom pripevnení pecate vylúcené. 230 Po sieste údajná absencia zahnutých rohov na spornej pecati nepreukazuje, ze táto sporná pecat nebola v noci z 29. na 30. mája 2006 odlepená. Okrem toho, ze "zahnuté rohy" nepredstavujú znak poskodenej pecate, treba zdôraznit, ze manuálne odlepenie nevyhnutne nespôsobuje objavenie sa zahnutých rohov, kedze pecat môze byt odlepená opatrne alebo môze byt odlepená od medzery nachádzajúcej sa medzi dverami a rámom, na ktorých je pripevnená. Táto výhrada teda musí byt takisto zamietnutá. 231 Po siedme, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, zo správy Kr. II vyplýva, ze v rámci nej bol preskúmaný aj kombinovaný vplyv okolností uvádzaných zalobkynou. Preto ani táto výhrada nemôze byt prijatá. 232 Vo stvrtom rade vzhladom na záver vyvodený v bode 219 vyssie sa netreba vyjadrovat k údajnej "moznosti nepravých pozitívnych reakcií", ktorá vyplýva z vyjadrenia samotnej Komisie v odôvodneniach c. 7, 74 a 75 napadnutého rozhodnutia. 233 V kazdom prípade, ako sa uviedlo v bode 146 vyssie, táto argumentácia musí byt zamietnutá, lebo Komisia nikdy neprijala výroky formulované zalobkynou v bode 2 jej doplnujúceho vyhlásenia z 30. mája 2006 (pozri bod 12 vyssie), a okrem toho samotné tvrdenie zalobkyne, podla ktorého "nápis ,VOID` na ráme vôbec nebol zmazaný", nemôze samo osobe preukázat existenciu "nepravej pozitívnej reakcie" spornej pecate. 234 Z toho teda vyplýva, ze siesty zalobný dôvod sa musí ako celok zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady prezumpcie neviny Tvrdenia úcastníkov konania 235 Zalobkyna tvrdí, ze v priebehu správneho konania Komisia "dostatocne nedodrzala" zásadu prezumpcie neviny. Pripomína, ze 16. októbra 2007 Komisia poverila pána Kr., aby predlozil svoje pripomienky k znaleckým posudkom ústavu II a III. Otázky, ktoré Komisia adresovala pánovi Kr. na úcely prípravy správy Kr. II, mali z väcsej casti "sugestívnu povahu", cím Komisia porusila svoju povinnost nestrannosti, neutrality vysetrovania, zásadu prezumpcie neviny a "právo na spravodlivý proces". 236 Ak Komisia nedodrzala neutralitu vysetrovania, ako to vyzaduje zásada prezumpcie neviny, je zbytocné odpovedat na otázku, ci existujú vázne pochybnosti, pokial ide o dôveryhodnost a neutralitu znalca (odôvodnenie c. 37 napadnutého rozhodnutia), pricom výhrada nedodrzania zásady prezumpcie neviny nesmeruje proti znalcovi Komisie, ale proti samotnej Komisii. Uz samotná skutocnost, ze existujú vázne pochybnosti o neutralitu Komisie, stací na preukázanie porusenia povinnosti nestrannosti, ktorá vyplýva zo zásady prezumpcie neviny. Okrem toho správanie znalca, ktoré spocívalo v preformulovaní otázok, nevedie k odstráneniu porusenia zásady prezumpcie neviny Komisiou. 237 Komisia navrhuje, aby sa zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 238 Treba pripomenút, ze zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 EDLP, je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora okrem toho, ze sú potvrdené v preambule Jednotného európskeho aktu a v clánku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj v clánku 47 Charty, uznáva právny poriadok Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 239 Zásada prezumpcie neviny vyzaduje, aby akákolvek obvinená osoba bola povazovaná za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonným spôsobom preukázaná (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 106). 240 V prejednávanej veci sa zalobkyna domnieva, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny tým, ze adresovala pánovi Kr. listom zo 16. októbra 2007 dotazník, ktorého otázky mali "sugestívnu povahu". 241 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze otázky adresované pánovi Kr. v tomto liste zneli takto (pozri aj odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia): "1. Poskytnite, prosím, svoje stanovisko k metódam, analýzam a záverom správ [ústavu], ktoré boli zaslané Komisii listami zo 6. júna 2007 a z 1. októbra 2007. Uvedte, prosím, v svojom stanovisku predovsetkým dôvody, pre ktoré dotknuté správy [ústavu] neprotirecia Vasej vlastnej správe z 8. mája 2007 o funkcnosti pecatí Komisie z hladiska metód, analýz a záverov. Pokial sa domnievate, ze na úcely potvrdenia alebo podpory Vasich predchádzajúcich správ sú potrebné nové testy, strucne ich opíste. 2. Odpovedzte, prosím, na predchádzajúcu otázku aj vo vztahu k tvrdeniam alebo faktorom, ktoré [zalobkyna] uviedla - nad rámec správ ústavu - v svojom liste zo 6. júla 2007 (napríklad nedostatok statistickej relevantnosti Vásho testu). 3. Potvrdte, prosím, ze konjugácia faktorov alebo tvrdení uvádzaných [zalobkynou] (alebo [ústavom]) (okrem iného absencia predchádzajúceho vycistenia povrchu, pouzitie Synta na pecat, záchvevy dverí, vlhkost vzduchu, údajné prekrocenie dlzky uschovávania pecatí) nemohla spôsobit nepravú pozitívnu reakciu bez odlepenia pecate od povrchu. Potvrdte tiez, prosím, ze konjugácia uvádzaných faktorov alebo tvrdení nemôze vysvetlovat iné okolnosti konstatované Komisiou ráno 30. mája 2006 (stopy lepidla na okrajoch a zadnej strane pecate). Pokial sa domnievate, ze na úcely potvrdenia alebo podpory Vasich predchádzajúcich správ sú potrebné nové testy, strucne ich opíste." 242 Ako vyplýva z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu, dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 8, 9, 74 a 75 napadnutého rozhodnutia), umoznujú vyvodit záver, ze sporná pecat bola v noci z 29. na 30. mája 2006 odstránená a ze dvere miestnosti G.505 teda mohli byt v tom case otvorené vzhladom na nápisy "VOID" na celom povrchu spornej pecate a prítomnost stôp lepidla v jej blízkosti a na jej zadnej strane ráno 30. mája 2006. V tomto kontexte, ako vyplýva z preskúmania prvého zalobného dôvodu, dotknutému podniku prinálezí z právneho hladiska dostatocne preukázat jednak existenciu okolností, ktorých sa dovoláva, a jednak, ze tieto okolnosti spochybnujú dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. 243 V tejto súvislosti treba konstatovat, ako zdôraznuje Komisia, ze cielom vypracovania správy Kr. II bolo overit, ci závery správy Kr. I boli spochybnené znaleckými posudkami ústavu II a III. V správe Kr. I totiz znalec Komisie uviedol, ze "posunutie" úradnej pecate, ktoré bolo spomenuté v znaleckom posudku ústavu I, nemohlo spôsobit "nepravú pozitívnu reakciu" nezávisle od veku, spôsobu pripevnenia a rýchlosti odlepenia pecate, a to aj za predpokladu, ze by bola predtým cistená za pomoci Synta a následne vystavená úcinku síl smykového napätia a odlúpenia. 244 Dotazník Komisie teda smeroval k urceniu, ci záver uvedený v správe Kr. I bol spochybnený znaleckými posudkami ústavu II a III. Komisia okrem iného uviedla, bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená zalobkynou, ze formulácia týchto otázok vyplývala aj z kontextu, v ktorom sa nachádzali, konkrétne ze pán Kr. uz ústne formuloval niektoré pripomienky k zisteniam uvedeným v znaleckých posudkoch ústavu II a III a uviedol, ze nemá dôvod pochybovat o záveroch uvedených v správe Kr. I. 245 Napokon, ako zdôraznila Komisia v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia, z formulácie otázok samotným pánom Kr. v správe Kr. II vyplýva, ze znalec Komisie povazoval tieto otázky za otvorené, pricom uvedené otázky boli preformulované takto: "Spochybnujú znalecké posudky ústavu... závery poslednej správy?"; "Spochybnujú tvrdenia uvádzané [advokátom zalobkyne] závery poslednej správy?"; "Môze konjugácia uvádzaných faktorov alebo tvrdení spôsobit nepravú pozitívnu reakciu a vysvetlit podmienky, v ktorých sa pecat nasla?" 246 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia neporusila zásadu prezumpcie neviny formuláciou otázok uvedených v liste zo 16. októbra 2007, ktorý adresovala pánovi Kr. 247 Siedmy zalobný dôvod preto treba zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 248 Zalobkyna pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí jej Komisia vytýka, ze porusila pecat z nedbanlivosti, avsak bez spresnenia, co povazuje za nedbanlivostné správanie. 249 Po prvé clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je adresovaný výlucne podnikom a zdruzeniam podnikov, za ktoré konajú ich zamestnanci alebo ich zástupcovia, ktorých správanie im v dôsledku toho môze byt pripísané. Zalobkyna, ktorá sa odvoláva na rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 97), sa domnieva, ze Komisia sa v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, ze správanie tretích osôb jej môze byt pripísané. Ziaden spolupracovník ani oprávnený zástupca zalobkyne neotvoril dvere miestnosti G.505, co vyplýva z miestoprísazných vyhlásení predlozených zalobkynou. V tomto kontexte údajné otvorenie dverí alebo akýkolvek iný úkon, ktorý spôsobil oddelenie spornej pecate, predstavuje "úkon prekracujúci právomoci konajúcich osôb", ktorý nemôze byt pripísaný zalobkyni. Skutocnost, ze upratovacia firma bola upozornená na existenciu spornej pecate, nie je relevantná, kedze táto firma nedisponovala klúcom od miestnosti G.505. V tejto súvislosti mohol byt úcel spornej pecate, teda ochrana dokumentov, ktoré este musia byt preskúmané, ohrozený iba drzitelmi klúcov, a teda bolo zbytocné informovat upratovaciu firmu o existencii spornej pecate. 250 Po druhé výhrada nedbanlivosti vznesená Komisiou nie je relevantná. O nedbanlivost by islo iba vtedy, ak by dotknutá osoba mohla a mala vediet, ze robí protiprávny skutok. Komisia sa vsak opierala iba o údajné zmeny na zastaranej pecati pouzitej nesprávnym spôsobom. 251 Na rozdiel od tvrdenia Komisie (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia) zamestnankyna upratovacej firmy nemohla vediet, ze jednoduché pretretie spornej pecate utierkou nasiaknutou bezným prípravkom na údrzbu môze spôsobit objavenie sa znakov, ktoré sa podobajú na znaky porusenia pecate. Takisto nemozno zalobkyni vytýkat, ze nepredvídala takýto zásah (poznámka pod ciarou 176 napadnutého rozhodnutia). Na spornej pecati totiz nebola uvedená nijaká poznámka o jej prípadnej citlivosti na povrchové cistenie a zalobkyna nebola informovaná o citlivosti spornej pecate ani pri jej pripevnovaní, ani v zápisnici o pripevnení pecate. Zalobkyna môze byt zodpovedná iba za otvorenie zapecatených dverí bez povolenia. Ani clenovia kontrolného tímu zjavne nepoznali fungovanie spornej pecate. 252 Okrem toho skutocnost, ze Komisia neoznámila zalobkyni prekrocenie maximálnej doby uschovávania spornej pecate, jej nemôze byt na ujmu. V prípade prekrocenia maximálnej doby uschovávania pecate nemozno vylúcit jej nefunkcnost. V nemeckom práve predstavuje samotné prekrocenie doby uschovávania vadu veci. Vzhladom na prekrocenie maximálnej doby uschovávania spornej pecate a vzhladom na pokutu, ktorá môze byt ulozená pri porusení pecate, Komisia mala v kazdom prípade oznámit túto okolnost zalobkyni. 253 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 254 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze "s výnimkou prípadu vyssej moci sa treba v zásade domnievat, ze pecat mohla byt odstránená iba úmyselným úkonom, a to tým skôr, ze po jej odstránení bola pecat zjavne umiestnená spôsobom, ktorý mal skryt porusenie pecate". Spresnila, ze "v tejto súvislosti treba tiez zohladnit skutocnost, ze v budove sa nachádzali jedine [zalobkynou] oprávnené osoby (vrátane zamestnancov [upratovacej firmy], 100 % dcérskej spolocnosti [zalobkyne])" (odôvodnenie c. 101 napadnutého rozhodnutia). Takisto sa domnievala, ze treba "pripustit, ze islo prinajmensom o porusenie pecate z nedbanlivosti", ze "v tejto súvislosti treba zohladnit, ze pri pripevnovaní pecate vedúci kontrolného tímu informoval zástupcov [zalobkyne] o význame pecate a dôsledkoch porusenia pecate" a ze "o tom bola poznámka aj na samotnej pecati" (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia). Povaha narusenia spornej pecate ju viedla k záveru, vzhladom na údaje uvedené najmä v odôvodnení c. 9 napadnutého rozhodnutia a v zápisnici o porusení pecate, o existencii porusenia pecate spáchaného úmyselne, alebo prinajmensom z nedbanlivosti. 255 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, ze jej mozno pripísat správanie tretích osôb a ze v prejednávanom prípade nemôze íst o nedbanlivost, pretoze zamestnankyna upratovacej firmy nemohla vediet, ze realizuje materiálnu zlozku porusenia pecate. 256 Po prvé uz bolo pripomenuté, ze v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 Komisia môze ulozit pokuty, ak sú "úmyselne alebo z nedbalosti" porusené pecate pripevnené úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou. Tvrdenia zalobkyne, podla ktorých dvere miestnosti G.505 neboli otvorené drzitelmi klúcov, co vyplýva z miestoprísazných vyhlásení týchto drzitelov, ani zamestnankynou upratovacej firmy, kedze nedisponovala klúcom od tejto miestnosti, preto nie sú relevantné. 257 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého ziaden spolupracovník ani oprávnený zástupca zalobkyne neotvoril dvere miestnosti G.505, co vyplýva z miestoprísazných vyhlásení drzitelov klúcov, a o skutocnost, ze v tomto kontexte by akékolvek odstránenie spornej pecate v kazdom prípade prekrocilo právomoci týchto osôb, treba prijat názor, ze v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v budove G sa nachádzali iba osoby oprávnené zalobkynou (vrátane zamestnancov upratovacej firmy, 100 % dcérskej spolocnosti zalobkyne). Okrem toho v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze mozno vylúcit, ze neoprávnená osoba by mohla vstúpit do budovy v noci z 29. na 30. mája 2006 a ze zalobkyna nikdy nepotvrdila, ze neoprávnená osoba vnikla do tejto budovy. 258 Treba predovsetkým zdôraznit, ze tieto tvrdenia zalobkyna v rámci tejto zaloby nespochybnuje. Okrem toho spolupracovníkov alebo oprávnených zástupcov zalobkyne treba povazovat za osoby vykonávajúce prácu v prospech zalobkyne a pod jej vedením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 539). V tejto súvislosti treba zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na rozsudku Musique Diffusion française/Komisia, uz citovanom v bode 249 vyssie, podla ktorého drzitelia klúcov sú len spolupracovníci alebo oprávnení zástupcovia. Ako totiz zdôraznuje Komisia, právomoc Komisie sankcionovat podnik, ak spáchal porusenie, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vo vseobecnosti oprávnená konat v mene podniku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 277 a tam citovanú judikatúru). 259 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zamestnankyna upratovacej firmy nemohla vediet, ze jednoduché pretretie spornej pecate utierkou nasiaknutou bezným prípravkom na údrzbu môze spôsobit objavenie sa znakov, ktoré sa podobajú na znaky porusenia pecate, treba konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnej premise, podla ktorej sa preukázalo, ze stav spornej pecate ráno 30. mája 2006 mozno pripísat cistiacemu prostriedku, ktorý táto zamestnankyna údajne pouzila. 260 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze stav spornej pecate mohol byt znehodnotený touto zamestnankynou pouzitím utierky a cistiaceho prostriedku (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia), treba konstatovat, ze zalobkyni prinálezí prijat vsetky opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo akejkolvek manipulácii so spornou pecatou, a to tým skôr, ze zalobkyna bola jasne informovaná o význame spornej pecate a o dôsledkoch porusenia pecate (odôvodnenie c. 5 napadnutého rozhodnutia). 261 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené jednak na skutocnosti, ze Komisia sa opierala iba o zmeny na starej pecati pouzitej nesprávnym spôsobom, a jednak na údajnej maximálnej dobe uschovania spornej pecate, treba zdôraznit, ze tie uz boli odmietnuté v rámci siesteho zalobného dôvodu. 262 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba prijat názor, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze v prejednávanom prípade islo prinajmensom o porusenie pecate z nedbanlivosti. 263 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty Tvrdenia zalobkyne 264 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola udelená v napadnutom rozhodnutí, musí byt zrusená alebo znízená. 265 V prvom rade pokuta ulozená zalobkyni porusuje "zákaz svojvolného konania", ako aj clánok 253 ES. V napadnutom rozhodnutí Komisia totiz opomenula spresnit, o aké kritériá sa opierala pri urcení výsky ulozenej pokuty, teda ulozenie pokuty vo výske 38 miliónov eur je nezrozumitelné, a to tým skôr, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) stanovujú, ze aj v prípade váznych porusení je základná ciastka iba 20 miliónov eur. Vzhladom na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zalobkyna nemohla úcinne uplatnit svoje práva na obhajobu. 266 Po prvé v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 104 a nasl.) sa Komisia uspokojila s vymenovaním radu skutocností, ktoré sa bud uplatnujú na akékolvek porusenie pecate, alebo vseobecne predstavujú pritazujúce ci polahcujúce okolnosti, avsak bez vycíslenia základnej ciastky alebo pritazujúcich ci polahcujúcich okolností ani v absolútnej hodnote, ani percentuálne. V dôsledku toho Komisia, pokial ide o podstatný aspekt napadnutého rozhodnutia, opomenula identifikovat rozhodujúce aspekty jej posúdenia, pricom porusila clánok 253 ES. 267 Po druhé napadnuté rozhodnutie vzbudzuje dojem, ze Komisia vychádzala z hypotézy úmyselného porusenia, hoci v relevantných pasázach napadnutého rozhodnutia vychádzala z porusenia spôsobeného "prinajmensom z nedbanlivosti" (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia). 268 V druhom rade uvádzané pritazujúce okolnosti sú chybné z vecného hladiska, uplatnujú sa na vsetky prípady porusenia pecate a mozno ich zhrnút do abstraktných a vseobecných poznámok, ktoré nemajú nijakú súvislost s konkrétnym prípadom (pozri odôvodnenia c. 105 az 108 napadnutého rozhodnutia). Mala sa vykonat diferenciácia v závislosti od závaznosti a úcinkov porusenia pecate. Komisia vsak nezaujala v prejednávanom prípade stanovisko ku konkrétnym okolnostiam porusenia pecate. Iné dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí, konkrétne po prvé posilnenie sankcií za porusenie pecate v nariadení c. 1/2003 v porovnaní s predchádzajúcim rezimom, po druhé okolnost, ze islo o inspekciu v oblasti práva hospodárskej sútaze, po tretie skutocnost, ze dokumenty uskladnené v miestnosti G.505 neboli kopírované ani zinventarizované, po stvrté velkost zalobkyne a napokon absencia prijatia opatrení na zabezpecenie bezpecnosti spornej pecate, nie sú relevantné, pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia. 269 V tretom rade Komisia dostatocne nezohladnila viaceré polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne, ktoré by odôvodnili znacné znízenie výsky pokuty. 270 Po prvé porusenie pecate z nedbanlivosti musí byt sankcionované nizsou pokutou ako pokuta ulozená za úmyselné porusenie pecate. Okrem toho v prejednávanom prípade je porusenie pecate výsledkom kombinácie viac-menej náhodných okolností. 271 Po druhé clenovia kontrolného tímu neinformovali zalobkynu o osobitnej citlivosti bezpecnostnej fólie, co prispelo k prípadnej nedbanlivosti spocívajúcej v absencii preventívnych opatrení zo strany zalobkyne. 272 Po tretie nebolo mozné konstatovat, ze dokumenty boli z miestnosti G.505 vynesené. 273 Po stvrté v rozpore s tvrdením Komisie v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia zalobkyna s nou spolupracovala v rozsahu, ktorý prekracoval mieru jej povinnosti, najmä tým, ze jej poskytla nákladné znalecké posudky. 274 Vo stvrtom rade samotný odkaz na percento pokuty stanovej v závislosti od celkového obratu zalobkyne nestací na vylúcenie porusenia práva pri stanovovaní výsky pokuty. Výska pokuty je neprimeraná vo vztahu k poruseniu vzhladom na pochybnosti, pokial ide o skutocnú existenciu porusenia pecate v prejednávanom prípade, ktoré mozno pripísat zalobkyni. Takisto sa vyzaduje odstrasujúci úcinok pokuty. Okrem toho pri analogickom uplatnení zásady proporcionality Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán hospodárskej sútaze, dalej len "NMa") nedávno ulozil pokutu za porusenie pecate vo výske 269 000 eur alebo 0,0028 % celkového obratu dotknutého podniku, hoci wet houdende nieuwe regels omtrent de economische mededinging (Mededingingswet) (holandský zákon o hospodárskej sútazi) (Stb. 1997, c. 242) v znení zmien a doplnkov umoznoval rámec na stanovenie pokuty az do výsky 1 % svetového obratu (clánok 70b ods. 1 Mededingingswet). 275 Komisia navrhuje, aby sa tvrdenia zalobkyne zamietli. Posúdenie Vseobecným súdom 276 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pretoze Komisia v nom opomenula spresnit kritériá, o aké sa opierala pri urcení výsky ulozenej pokuty. Toto nedostatocné odôvodnenie malo porusit právo zalobkyne na obhajobu. 277 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a tam citovaná judikatúra). 278 V prejednávanom prípade, pokial ide o kritériá, o ktoré sa Komisia opierala pri urcení výsky pokuty ulozenej zalobkyni, Komisia uviedla, ze výska pokuty závisí predovsetkým od závaznosti porusenia a od osobitných okolností prípadu (odôvodnenia c. 104 a 113 napadnutého rozhodnutia). 279 Komisia po prvé tvrdila, ze nezávisle od konkrétneho prípadu porusenie pecate predstavuje závazné porusenie a pokuta ulozená za porusenie pecate musí mat odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia) tak, aby pre podnik, ktorý je predmetom inspekcie, nebolo výhodnejsie pecat porusit. 280 Po druhé zdôraznila, ze inspekcie sa vseobecne nariadujú iba v prípade podozrení o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a ze to bol aj prípad v prejednávanej veci. V tejto súvislosti jej mala inspekcia vykonaná v priestoroch zalobkyne umoznit overit si podozrenia o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a okrem iného nezinventarizované dokumenty, odhalené najmä v prvý den inspekcie, sa nachádzali v zapecatenej miestnosti (odôvodnenia c. 107 a 108 napadnutého rozhodnutia). 281 Po tretie uviedla, ze pri výpocte výsky pokuty ulozenej zalobkyni zohladnila skutocnost, ze islo o prvý prípad uplatnenia clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, pricom sa domnievala, ze táto okolnost nemôze mat za následok, ze stanovená pokuta nebude zarucovat odstrasujúci úcinok tohto ustanovenia (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia). 282 Po stvrté zdôraznila, ze okrem toho, ze nariadenie c. 1/2003 sprísnilo ustanovenia v oblasti pokút za procesné porusenia tri roky pred inspekciami a ze pecate uz boli pripevné v budovách tej istej skupiny niekolko týzdnov predtým, zalobkyna je jeden z najväcsích podnikov v energetickom odvetví disponujúci mnozstvom odborníkov v oblasti kartelového práva a ze pri pripevnení pecatí bola upozornená na velké pokuty stanovené v prípade porusenia pecate (odôvodnenie c. 110 napadnutého rozhodnutia). 283 Komisia následne zamietla tvrdenia zalobkyne uvádzané z dôvodu polahcujúcich okolností, podla ktorých Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o skutocnosti, ze dvere miestnosti G.505 boli otvorené alebo ze dokumenty boli ukradnuté, alebo podla ktorých zalobkyna spolupracovala s Komisiou nad rámec toho, co bola povinná urobit (odôvodnenia c. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia). 284 Kedze Komisia neprijala v súvislosti s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 usmernenia zavádzajúce metódu výpoctu, ktorú by bola povinná uplatnovat v rámci stanovovania pokút na základe tohto ustanovenia a úvaha Komisia sa v napadnutom rozhodnutí objavuje jasným a jednoznacným spôsobom, Komisia nebola povinná, na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, vycíslit v absolútnej hodnote alebo percentuálne základnú ciastku pokuty a prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. Z uvedeného vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánku 253 ES musí byt zamietnutá. Výhrada zalobkyne zalozená na porusení jej práva na obhajobu, ktoré vyplýva z údajného nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, musí byt takisto zamietnutá. 285 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola udelená, je neprimeraná. 286 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty orgánov Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, Zb. s. II-107, uverejnenie abstraktu, bod 223). 287 Z uvedeného vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, teda vzhladom na dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 224). V tejto súvislosti sa závaznost porusenia podla ustálenej judikatúry urcuje s ohladom na viacero faktorov, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 240 az 242). 288 Po prvé v odôvodneniach c. 105 az 108 napadnutého rozhodnutia Komisia správne uviedla dôvody, pre ktoré je porusenie spocívajúce v porusení pecate obzvlást závazné, odvolávajúc sa najmä na úcel pecatí, ktorým je zabránit zmareniu dôkazov pocas inspekcie, a na potrebu zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. V tejto súvislosti treba tiez zdôraznit, ze pokial ide o porusenie spocívajúce v porusení pecate, normotvorca v nariadení c. 1/2003 stanovil prísnejsie sankcie, ako sú tie, ktoré stanovoval predchádzajúci rezim, aby zohladnil osobitne závaznú povahu tohto porusenia. Navyse z judikatúry vyplýva, ze Komisia je pri vymedzovaní výsky pokút oprávnená zohladnit potrebu zabezpecit, aby mali pokuty dostatocne odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 108), co má este väcsí význam v rámci porusenia spocívajúceho v porusení pecate, aby sa podniky nemohli domnievat, ze je pre ne výhodné porusit pecat v rámci inspekcie (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti a v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia voci nej neuplatnila pritazujúce okolnosti, ale uviedla okolnosti, ktoré odôvodnili ulozenie dostatocne odstrasujúcej pokuty za porusenie spocívajúce v porusení pecate. 289 Po druhé, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré Komisia dostatocne nezohladnila, primo treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého porusenie pecate z nedbanlivosti zakladá polahcujúcu okolnost pre dotknutý podnik. V tejto súvislosti treba predovsetkým zdôraznit, ze v rozpore s tvrdením zalobkyne Komisia nevychádzala z hypotézy úmyselného porusenia, pretoze sa domnievala, ze v prejednávanom prípade bolo treba pripustit "minimálne" porusenie pecate z nedbanlivosti (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 môze byt porusenie spocívajúce v porusení pecate spáchané úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Ako totiz zdôraznuje Komisia, samotná skutocnost, ze bola porusená pecat, ju pozbavuje jej ochranného úcinku, a teda stací na zalozenie porusenia. 290 Secundo, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého ju mala Komisia informovat o osobitnej citlivosti bezpecnostnej fólie, treba konstatovat, ze táto údajná citlivost, ako vyplýva z analýzy piateho a siesteho zalobného dôvodu, nebola preukázaná v súvislosti s úradnými pecatami Komisie a zalobkyna v kazdom prípade nepreukázala, ze táto citlivost mohla spôsobit objavenie sa "nepravých pozitívnych reakcií" pecate. Okrem toho, ako vyplýva z preskúmania ôsmeho zalobného dôvodu, zalobkyni prinálezalo prijat opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo akejkolvek manipulácii so spornou pecatou. 291 Tertio skutocnost, ze nebolo mozné konstatovat, ze dokumenty boli z miestnosti G.505 vynesené, nie je relevantná, lebo cielom pripevnenia pecate je zabránit akejkolvek manipulácii s dokumentmi umiestnenými v zapecatenej miestnosti pocas neprítomnosti kontrolného tímu Komisie. V prejednávanom prípade, ako zdôraznila Komisia v odôvodnení c. 11 a 111 napadnutého rozhodnutia, dokumenty uskladnené v miestnosti G.505 neboli zinventarizované najmä z dôvodu ich vysokého poctu. Kontrolný tím teda nemohol overit, ci dokumenty uskladnené v tejto miestnosti chýbali. 292 Quarto údajné nákladné úsilie, ktoré zalobkyna vynalozila na úcely uskutocnenia znaleckých posudkov ústavu alebo aj výsluchy spolupracovníkov a drzitelov klúcov nemozno povazovat za objasnenie skutkových okolností prekracujúce rámec toho, co bolo povinnostou zalobkyne, a za odôvodnujúce znízenie výsky pokuty, pretoze toto úsilie bolo vynalozené v rámci výkonu práv zalobkyne na obhajobu a neulahcilo vysetrovanie vedené Komisiou. 293 Po tretie treba zdôraznit, ze Komisia v kazdom prípade zohladnila skutocnost, ze porusenie dotknutej pecate predstavovalo prvý prípad uplatnenia clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia), pricom spresnila, ze nezávisle od tejto okolnosti zalobkyna primo disponovala mnozstvom právnych odborníkov v oblasti kartelového práva, secundo zmena nariadenia c. 1/2003 nastala viac ako tri roky pred inspekciami, ktorých bola predmetom, tertio zalobkyna bola informovaná o následkoch porusenia pecate a quarto iné pecate uz boli pripevné v budovách iných spolocností skupiny zalobkyne niekolko týzdnov predtým. 294 Po stvrté v rozpore s tvrdením zalobkyne pokutu vo výske 38 miliónov eur nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k poruseniu vzhladom na osobitne závaznú povahu porusenia pecate, na velkost zalobkyne a na potrebu zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, aby nemohlo byt pre podnik výhodné porusit pecat pripevnenú Komisiou v rámci inspekcií. 295 V tejto súvislosti nemozno prijat tvrdenie zalozené na rozhodovacej praxi NMa v Holandsku. Okrem skutocnosti, ze Komisia v kazdom prípade nie je viazaná rozhodovacou praxou vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, treba konstatovat, ze porovnanie vykonané zalobkynou medzi percentuálnym podielom pokuty ulozenej NMa na celkovom obrate dotknutého podniku a percentuálnym podielom pokuty ulozenej zalobkyni v prejednávanej veci na jej obrate nie je relevantné, pretoze toto porovnanie sa vykonalo, pokial ide o holandské porusenie, vo vztahu k obratu skupiny dotknutých spolocností, a pokial ide o prejednávanú vec, iba vo vztahu k obratu zalobkyne, a nie vo vztahu k celkovému obratu skupiny E.ON. 296 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze pokuta ulozená zalobkyni Komisiou, ktorá zodpovedá priblizne 0,14 % jej obratu, nie je neprimeraná. 297 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý a takisto musí byt zamietnutá zaloba v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné vyhoviet návrhom na nariadenie vykonania dokazovania formulovaným zalobkynou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 77 az 79 a tam citovanú judikatúru). O trovách 298 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 299 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. E.ON Energie AG je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. decembra 2010. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezohladnení dôkazného bremena Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení "zásady vysetrovacieho konania" Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade riadneho pripevnenia pecate Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade o "zjavnom stave" spornej pecate v den nasledujúci po inspekcii Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na údajne nesprávnom predpoklade o vhodnosti bezpecnostnej fólie na úradné pripevnovanie pecatí Komisiou Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila "alternatívne scenáre", ktoré mohli spôsobit stav spornej pecate Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady prezumpcie neviny Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a zásady proporcionality pri stanovení výsky pokuty Tvrdenia zalobkyne Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxWh5H1/L95691-8664TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXxWh5H1/L95691-8664TMP.html#Footref*