ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) z 24. mája 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Rozhodnutie zdruzenia podnikov -- Trh sluzieb prijímania transakcií uskutocnených debetnými, úverovými a kreditnými kartami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Mnohostranné standardné výmenné poplatky -- Clánok 81 ods. 1 a 3 ES -- Pojem pridruzené obmedzenie -- Neexistencia objektívnej nevyhnutnosti -- Obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska úcinku -- Podmienky udelenia individuálnej výnimky -- Právo na obhajobu -- Nápravné opatrenie -- Penále -- Odôvodnenie -- Proporcionalita" Vo veci T-111/08, MasterCard, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), MasterCard International, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, MasterCard Europe, so sídlom vo Waterloo (Belgicko), v zastúpení: B. Amory, V. Brophy, S. McInnes, advokáti, a T. Sharpe, QC, zalobkyne, ktoré v konaní podporujú: Banco Santander, SA, so sídlom v Santanderi (Spanielsko), v zastúpení: F. Lorente Hurtado, P. Vidal Martínez a A. Rodriguez Encinas, advokáti, Royal Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu (Spojené královstvo), v zastúpení: D. Liddell, solicitor, D. Waelbroeck, advokát, N. Green, QC, a M. Hoskins, barrister, HSBC Bank plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: M. Coleman, P. Scott, solicitors, a R. Thompson, QC, Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu, v zastúpení: pôvodne S. Kim, K. Gordon a C. Hutton, solicitors, neskôr J. Flynn, QC, E. McKnight a K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors, Lloyds TSB Bank plc, so sídlom v Londýne, v zastúpení: E. McKnight, K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors, a J. Flynn, QC, a MBNA Europe Bank Ltd, so sídlom v Chesteri (Spojené královstvo), v zastúpení: A. Davis, solicitor, a J. Swift, QC, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, N. Khan a V. Bottka, neskôr N. Khan a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne E. Jenkinson a I. Rao, splnomocnené zástupkyne, neskôr I. Rao, S. Ossowski a F. Penlington, a napokon I. Rao, S. Ossowski a C. Murrell, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Turner, QC, a J. Holmes, barrister, British Retail Consortium, so sídlom v Londýne, v zastúpení: P. Crockford, solicitor, a A. Robertson, barrister, a EuroCommerce AISBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne F. Tuytschaever a F. Wijckmans, neskôr F. Wijckmans a J. Stuyck, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 6474 v konecnom znení z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34.579 - MasterCard, COMP/36.518 - EuroCommerce, COMP/38.580 - Commercial cards), a, subsidiárne, návrh na zrusenie clánkov 3 az 5 a 7 tohto rozhodnutia, VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a M. Prek (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. júla 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti I - Zalobkyna 1 MasterCard je medzinárodná platobná organizácia (dalej len "platobná organizácia MasterCard"), zastúpená niekolkými právnickými osobami, holdingovou spolocnostou MasterCard, Inc., a jej dvoma dcérskymi spolocnostami MasterCard International, Inc., a MasterCard Europe (dalej len spolocne "zalobkyne"). 2 Zalobkyne sú zodpovedné za riadenie a koordináciu platobných systémov platieb uskutocnených prostredníctvom kariet MasterCard a Maestro (dalej len "systém MasterCard" a "karty MasterCard"), co zahrna najmä stanovenie pravidiel siete, ako aj poskytovanie sluzieb týkajúcich sa autorizácie a kompenzácie clenským financným institúciám. Vydávanie kariet MasterCard a uzatváranie afiliacných dohôd s obchodníkmi, aby títo obchodníci prijímali platby uskutocnené prostredníctvom kariet MasterCard, patrí do zodpovednosti financných institúcií. 3 Pred 25. májom 2006 vlastníctvo celej platobnej organizácie MasterCard a súvisiace hlasovacie práva prinálezali bankám. V tento den bola MasterCard uvedená na burzu cenných papierov v New Yorku (Spojené státy) (dalej len "IPO"), cím doslo k zmene jej struktúry a riadenia. II - Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie 4 Dna 30. marca 1992 a 27. júna 1997 spolocnosti British Retail Consortium (dalej len "BRC") a EuroCommerce AISBL podali na Komisiu Európskych spolocenstiev staznost najmä proti spolocnosti Europay International SA (dalej len "Europay"), teraz MasterCard Europe. 5 Dna 22. mája 1992, v máji 1993 a 8. septembra 1994, spolocnost Europay uskutocnila niekolko oznámení. Po nich nasledovalo jedno oznámenie, ktoré bolo úcinné od 1. júla 1995, ktoré sa týkalo vsetkých platobných systémov Europay. 6 Dna 13. apríla 2002 Komisia v nadväznosti na oznámenie o výhradách, ktoré adresovala Europay a jej odpoved, uverejnila oznámenie v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v ktorom oznámila svoj zámer vyhoviet niektorým pravidlám systému Europay, medzi ktorými neboli uvedené pravidlá týkajúce sa standardných výmenných poplatkov. 7 Dna 22. novembra 2002 Komisia zacala z úradnej povinnosti vysetrovanie týkajúce sa standardných výmenných poplatkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS), pokial ide o obchodné karty. 8 Dna 24. septembra 2003 Komisia adresovala zalobkyniam oznámenie o výhradách týkajúce sa pravidiel systému MasterCard a ich rozhodnutí týkajúcich sa standardných výmenných poplatkov. 9 Dna 5. júna 2004 zalobkyne odpovedali na toto oznámenie o výhradách. 10 Dna 21. júna 2006 Komisia adresovala zalobkyniam doplnujúce oznámenie o výhradách (dalej len "DOV"). 11 Zalobkyne mali 3. a 4. júla a 22. augusta 2006 prístup k spisu Komisie. 12 Dna 15. októbra 2006 zalobkyne odpovedali na DOV (dalej len "ODOV"). 13 Dna 14. a 15. novembra 2006 boli zalobkyne vypocuté na vypocutí. 14 Dna 23. marca 2007, Komisia adresovala zalobkyniam list opisujúci skutkový stav. 15 Dna 16. mája 2007 zalobkyne odpovedali na list opisujúci skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie 16 Dna 19. decembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 6474 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/D1/37860 - MasterCard, COMP/36.518 - EuroCommerce, COMP 38.580 - Commercial Cards) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého relevantné casti sú uvedené nizsie. I - Stvorstranný systém platobných kariet a výmenné poplatky 17 Komisia pripomína, ze stvorstranný platobný systém, ktorý mozno oznacit za otvorený systém, akým je systém MasterCard, sa lísi od trojstranných systémov tým, ze v stvorstrannom systéme sa môze financná institúcia vydávajúca platobnú kartu (dalej len "vydávajúca banka") lísit od financnej institúcie, ktorá poskytuje obchodníkom akvizicné sluzby, to znamená sluzby, ktoré im umoznujú prijat karty ako prostriedok na vyrovnanie transakcií (dalej len "prijímajúca banka" alebo "príjemcovia") (odôvodnenia 234 az 249 napadnutého rozhodnutia). 18 Výmenné poplatky sa týkajú vztahov medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami v súvislosti s vyrovnaním transakcií prostredníctvom kariet a rovnajú sa sume, ktorá je odrátaná v prospech vydávajúcej banky. Treba ich odlisovat od poplatkov, ktoré prijímajúca banka úctuje obchodníkom ["merchant service charge" poplatky za sluzby poskytované obchodníkovi, dalej len "MSC"]. 19 Komisia zdôraznila, ze platobná organizácia MasterCard vo vseobecnosti neukladá vydávajúcim bankám osobitný spôsob pouzívania výmenných poplatkov a systematicky nekontroluje spôsob, akým sú vyuzívané (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia). Tiez konstatovala, ze zalobkyne nepovazujú výmenné poplatky za cenu alebo kompenzáciu za niektoré sluzby poskytnuté vydávajúcimi bankami obchodníkom, ale za mechanizmus pre vyvázenie rozdielov medzi dopytom drzitelov kariet a obchodníkov (odôvodnenia 146 az 155 napadnutého rozhodnutia). 20 Napadnuté rozhodnutie sa netýka vsetkých výmenných poplatkov vybraných v rámci systému MasterCard, ale len poplatkov, ktoré napadnuté rozhodnutie oznacuje ako mnohostranné standardné výmenné poplatky v rámci EHP alebo Eurozóny, to znamená v prípade, ze dvojstranné výmenné poplatky nie sú stanovené medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami alebo kolektívne stanovené na vnútrostátnej úrovni (dalej len "CMI") (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). II - Definícia relevantného trhu 21 Podla Komisie treba rozlisovat tri rozdielne trhy s výrobkami v oblasti stvorstranných systémov platobných kariet: najprv trh "na vstupe" týkajúci sa sluzieb, ktoré systém platobných kariet poskytuje financným institúciám, teda trh, na ktorom si rôzne systémy kariet konkurujú (dalej len "medzisystémový trh"); potom prvý trh "na výstupe", v rámci ktorého vydávajúce banky sútazia o zákazníkov z radov drzitelov platobných kariet (dalej len "trh vydávania") a napokon druhý trh "na výstupe", v rámci ktorého prijímajúce banky sútazia o zákazníkov z radov obchodníkov (dalej len "trh prijímania") (odôvodnenia 278 az 282 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia definovala relevantný trh ako trh zlozený z vnútrostátnych trhov prijímania v clenských státoch EHP (odôvodnenia 283 az 329 napadnutého rozhodnutia). 23 Neriadila sa argumentáciou predlozenou zalobkynami v priebehu správneho konania, podla ktorej existoval len jeden trh s predmetnými výrobkami, konkrétne trh, na ktorom podliehajú konkurencii sluzby ponúkané systémami platobných kariet drzitelom kariet a obchodníkom a sútazia aj so vsetkými ostatnými platobnými prostriedkami, vrátane hotovosti a sekov (odôvodnenia 250 az 277 napadnutého rozhodnutia). III - Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES A - Rozhodnutie zdruzenia podnikov 24 Podla Komisie predstavujú rozhodnutia platobnej organizácie MasterCard týkajúce sa stanovenia CMI rozhodnutia zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a to aj napriek zmenám v struktúre a riadení MasterCard po IPO. 25 Po prvé sa v podstate domnievala, ze platobná organizácia MasterCard bola pred IPO zdruzením podnikov a ze táto udalost neovplyvnila rozhodujúce skutocnosti, ktoré odôvodnujú túto kvalifikáciu (odôvodnenia 345 az 357 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez zdôraznila, ze zmena ekonomického vlastníctva platobnej organizácie MasterCard nepredstavovala rozhodujúcu skutocnost (odôvodnenie 358 napadnutého rozhodnutia). 26 Po druhé Komisia uviedla, ze nebolo spochybnené, ze rozhodnutia týkajúce sa CMI, ktoré boli prijaté pred IPO, predstavovali rozhodnutia zdruzenia podnikov. Táto kvalifikácia by mala byt zachovaná aj pokial ide o rozhodnutia týkajúce sa CMI prijaté po IPO. K tomuto záveru dospela najmä na základe to, ze platobná organizácia a banky mali spolocné záujmy a tieto banky akceptovali jej nový spôsob riadenia (odôvodnenia 370 az 399 napadnutého rozhodnutia). B - Obmedzenie hospodárskej sútaze 27 Hoci Komisia uviedla niektoré skutocnosti svedciace o obmedzení hospodárskej sútaze z hladiska ciela, svoju analýzu zalozila len na úcinkoch CMI obmedzujúcich hospodársku sútaz na trhu prijímania (odôvodnenia 401 az 407 napadnutého rozhodnutia). 28 Podla Komisie clenovia platobnej organizácie MasterCard spolocne uplatnujú významnú trhovú silu voci obchodníkom a ich zákazníkom. CMI nafukovali základ MSC, pricom MSC by mohli byt nizsie, pokial by neexistovali CMI a bolo by zakázané jednostranné spoplatnenie transakcií ex post vydávajúcimi bankami (dalej len "zákaz spoplatnenia 'ex post`"). Z toho vyplýva, ze CMI preskúmané Komisiou v napadnutom rozhodnutí viedli k obmedzeniu hospodárskej sútaze prostredníctvom cien medzi prijímajúcimi bankami na úkor obchodníkov a ich zákazníkov (odôvodnenia 410, 411 a 522 napadnutého rozhodnutia). 29 V tejto súvislosti jednak uviedla, ze obmedzujúce úcinky CMI nemali vplyv len v oblasti prijímania cezhranicných transakcií, ale tiez v oblasti vnútrostátnych transakcií, pricom vychádzala najmä zo skutocnosti, ze CMI sa uplatnovali v niektorých clenských státoch z dôvodu neexistencie dvojstranných alebo vnútrostátnych výmenných poplatkov a mohli slúzit ako základ pre urcenie vnútrostátnych výmenných poplatkov (odôvodnenia 412 az 424 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia dalej z viacerých dôkazných prostriedkov odvodila, ze CMI slúzili ako minimálna cena pre MSC (odôvodnenia 425 az 438 napadnutého rozhodnutia). 31 Tiez poznamenala, ze úloha, ktorú CMI zohrávali na trhu vydávania a na medzisystémovom trhu posilnovala ich úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz na relevantnom trhu, lebo je jednak v záujme vydávajúcich bánk ponúkat svojim zákazníkom karty s vysokými CMI a navyse sútaz medzi kartovými systémami o zákazníkov bánk nepriaznivo ovplyvnuje systémy ponúkajúce nízke CMI (odôvodnenia 461 az 491 napadnutého rozhodnutia). 32 Komisia tiez konstatovala, ze v záujme prijímajúcich bánk nebolo vykonávat konkurencný tlak na úcely znízenia CMI, lebo mali z CMI priamy alebo nepriamy prospech (odôvodnenia 499 az 501 napadnutého rozhodnutia). 33 Pokial ide o obchodníkov, títo nemôzu vyvíjat dostatocný tlak na výsku CMI (odôvodnenia 502 az 506 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k tomuto záveru najmä tak, ze zohladnila ostatné pravidlá systému MasterCard a predovsetkým pravidlo, ktoré ukladá povinnost prijat vsetky karty pochádzajúce z akejkolvek banky ("Honour All Cards Rule", dalej len "HACR") (odôvodnenia 507 az 521 napadnutého rozhodnutia), ako aj atraktivitu tohto spôsobu platby pre spotrebitelov (odôvodnenia 504 a 506 napadnutého rozhodnutia). C - Posúdenie prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard 34 Na úvod Komisia pripomenula, ze na rozdiel od nevyhnutných obmedzení, ktoré priamo súvisia s hlavnou transakciou, obmedzenia, ktoré sú vhodné len pre obchodný úspech uvedenej transakcie alebo ktoré majú objektívny efektívny prínos, mozno preskúmat len v rámci clánku 81 ods. 3 ES (odôvodnenia 524 az 531 napadnutého rozhodnutia). 35 Komisia sa domnievala, ze CMI nemozno povazovat za vedlajsie obmedzenia, lebo nie sú nevyhnutné pre fungovanie otvoreného kartového systému. Tento systém môze fungovat len na základe odmien vyplácaných vydávajúcim bankám drzitelmi kariet, prijímajúcim bankám obchodníkmi a poplatkami vyplácanými vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami majitelom systému (odôvodnenia 549 az 552 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti vychádzala zo skutocnosti, ze pät otvorených systémov platobných kariet fungovalo v Európe bez CMI (odôvodnenia 555 az 614 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa tiez odvolala na znízenie výmenných poplatkov, ktoré ulozila Austrálska centrálna banka a skutocnost, ze toto znízenie nemalo dosah na zivotaschopnost systému MasterCard (odôvodnenia 634 az 644 napadnutého rozhodnutia). 36 Pokial ide o vplyv HACR, Komisia tvrdí, ze zrusenie CMI by neznamenalo, ze vydávajúce banky by mohli slobodne a jednostranne urcovat výmenné poplatky, lebo tomuto riziku je mozné vyhnút sa pomocou pravidla, ktoré má menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, ako je zákaz spoplatnenia "ex post" (odôvodnenia 553 a 554 napadnutého rozhodnutia). 37 Komisia neprijala tvrdenia zalobkýn, ze zrusenie CMI bude viest k zvýseniu nákladov. Poprela, ze by toto zrusenie mohlo viest k zvýseniu poplatkov platených drzitelmi kariet az do takej výsky, ze by to vyvolalo nedostatocný dopyt (odôvodnenia 609 az 614 napadnutého rozhodnutia). Taktiez nesúhlasila s analýzou zalobkýn, ze neexistencia CMI bude viest ku kolektívnemu prerozdeleniu nákladov v systéme, co bude mat rovnaký vplyv na poplatky ulozené obchodníkom ako CMI (odôvodnenia 615 az 619 napadnutého rozhodnutia). 38 Taktiez sa nedomnievala, ze CMI boli objektívne nevyhnutné na to, aby systém MasterCard mohol konkurovat trojstranným systémom (odôvodnenia 620 az 625 napadnutého rozhodnutia). 39 Komisia sa okrem toho domnievala, ze CMI mali citelný obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz (odôvodnenia 649 az 660 napadnutého rozhodnutia) a ze ovplyvnovali obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 661 a 662 napadnutého rozhodnutia). IV - Uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES 40 Ekonomické tvrdenia uvedené zalobkynami v súvislosti s úlohou CMI vo vyvázení systému MasterCard a v jeho maximalizácii podla Komisie v podstate nestacia na preukázanie skutocnosti, ze CMI majú za následok objektívne výhody. Domnieva sa, ze zalobkyniam neulozila nadmerné dôkazné bremeno, ked ziadala, aby predlozili empirické dôkazy. Taktiez uviedla niektoré tvrdenia, ktoré boli v rozpore s argumentáciou zalobkýn, ako významnú produkciu niektorých systémov platobných kariet, ktoré fungujú bez CMI a význam príjmov, ktoré banky generujú z ich aktivity spocívajúcej z vydávania kariet (odôvodnenia 679 az 701 a 729 az 733 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia okrem toho analyzovala teoretický základ, o ktorý sa zalobkyne opierajú - Baxterov model - ale odmietla ich argumentáciu z dôvodu limitov, ktoré sú vlastné tomuto modelu (odôvodnenia 720 az 724 napadnutého rozhodnutia). 42 Pokial ide o podmienku, ze pouzívatelia majú mat primeraný podiel na výhodách, Komisia dospela k záveru, ze zalobkyne nepredlozili dôkazy preukazujúce, ze prípadné objektívne výhody budú kompenzovat nevýhody CMI pre obchodníkov a ich zákazníkov (odôvodnenia 739 az 746 napadnutého rozhodnutia). V - Výrok 43 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú takto: "Clánok 1 Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, teda [zalobkyne], v období od 22. mája 1992 do 19. decembra 2007 porusili clánok 81 [ES] a v období od 1. januára 1994 do 19. decembra 2007 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze prostredníctvom standardných výmenných poplatkov v rámci EHP týkajúcich sa kreditných a úverových kariet pre individuálnych zákazníkov s logom MasterCard a debetných kariet s logom MasterCard alebo Maestro stanovili minimálnu cenu, ktorú musia obchodníci zaplatit svojim prijímajúcim bankám za akceptovanie platobných kariet v [EHP]. Clánok 2 Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, ukoncia porusovanie uvedené v clánku 1 v súlade s ustanoveniami clánkov 3 az 5 uvedených nizsie. Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, uz nebudú opakovat porusovanie cinnostou alebo správaním uvedeným v clánku 1, ktoré má rovnaký alebo podobný ciel ci úcinok. Upustia najmä od zavedenia standardných výmenných poplatkov SEPA/ v rámci eurozóny." 44 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila zalobkyniam, aby do siestich mesiacov formálne zrusili predmetné CMI, aby upravili sietové pravidlá zdruzenia, a aby zrusili vsetky rozhodnutia o CMI. V clánku 4 napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyniam, aby do siestich mesiacov oznámili vsetky zmeny sietových pravidiel zdruzenia vsetkým financným institúciám, vsetkým zúctovacím ústavom a príslusným bankám, ktoré úctujú a vyrovnávajú transakcie v EHP. V clánku 5 tohto rozhodnutia ulozila zalobkyniam, aby uverejnili zhrnutie napadnutého rozhodnutia na internete. Clánok 6 tohto rozhodnutia stanovuje moznost poziadat Komisiu o predlzenie sestmesacnej lehoty ulozenej zalobkyniam na vykonanie príkazov stanovených v clánkoch 2 az 5. Napokon clánok 7 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze za nedodrzanie jedného z týchto príkazov sa im ulozí denné penále vo výske 3,5 % ich konsolidovaného denného svetového obratu. Konanie 45 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. marca 2008 podali zalobkyne túto zalobu. 46 Uznesením z 12. septembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupna povolil vstup Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 47 Prvým uznesením z 9. decembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupna povolil vstup BRC a EuroCommerce ako vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Komisie. 48 Druhým uznesením z 9. decembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupna povolil vstup nasledujúcich spolocností do konania na podporu návrhov zalobkýn: -- Banco Santander SA, -- HSBC Bank plc (dalej len "HSBC"), -- Bank of Scotland plc, -- Royal Bank of Scotland plc (dalej len "RBS"), -- Lloyds TSB Bank plc (dalej len "Lloyds TSB"), -- MBNA Europe Bank Ltd (dalej len "MBNA"). 49 Zalobkyne listami z 4. augusta a 5. decembra 2008, ako aj z 19. februára, 29. apríla a 23. júla 2009 poziadali, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté v zalobe, vo vyjadrení k zalobe, v replike, v ich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania a v duplike neboli oznámené vedlajsím úcastníkom konania. Predlozili nedôvernú verziu týchto rozlicných procesných úkonov. Vedlajsím úcastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených procesných úkonov. Vedlajsí úcastníci konania proti tomu nevzniesli ziadnu námietku. 50 Dna 25. februára 2009 poziadala RBS, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania neboli oznámené ostatným vedlajsím úcastníkom konania. MBNA, HSBC a Bank of Scotland podali rovnaké ziadosti, pokial ide o ich vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania nasledujúci den. EuroCommerce podala v súvislosti so svojím vyjadrením vedlajsieho úcastníka konania rovnakú ziadost 3. marca 2009. Vedlajsí úcastníci konania predlozili nedôvernú verziu svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. Ostatným vedlajsím úcastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. Títo vedlajsí úcastníci konania proti tomu nevzniesli ziadnu námietku. 51 Dna 8. januára 2010, zalobkyne poziadali Vseobecný súd o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 ods. 4 jeho rokovacieho poriadku. Dna 29. januára a 31. marca 2010 zalobkyne poziadali, aby urcité dôverné skutocnosti obsiahnuté v ziadosti o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a v odpovedi Komisie na túto ziadost neboli oznámené vedlajsím úcastníkom konania a predlozili nedôvernú verziu týchto rozlicných procesných úkonov. Vedlajsím úcastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených procesných úkonov. Vedlajsí úcastníci konania proti tomu nevzniesli ziadnu námietku. 52 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siedma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 53 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 8. júla 2011. Návrhy úcastníkov konania 54 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- urcil, ze zaloba je prípustná, -- zrusil napadnuté rozhodnutie alebo subsidiárne jeho clánky 3 az 5 a 7, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 55 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 56 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, BRC a EuroCommerce navrhujú, aby Vseobecný súd zamietol zalobu. 57 Banco Santander, RBS, Lloyds TSB a MBNA navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 58 HSBC navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 59 Bank of Scotland navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie alebo subsidiárne jeho clánky 3 az 5 a 7, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Právny stav I - O ziadosti o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania predlozenej zalobkynami 60 Zalobkyne navrhujú, aby bola Komisia na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadaná o zmenu casti dupliky s cielom odstránit odkazy na jednostranné záväzky, ktoré prijali. 61 Z tejto casto dupliky vyplýva, ze po prijatí napadnutého rozhodnutia pokracovali rokovania medzi zalobkynami a Komisiou a vyústili do záväzkov týkajúcich sa novej metódy výpoctu CMI, teda záväzkov, na základe ktorých clen Komisie zodpovedný za oblast hospodárskej sútaze oznámil, ze "nevidí ziaden dôvod na predlozenie návrhu kolégiu, aby zacalo konanie proti CMI stanoveným podla tejto novej metódy". 62 Zalobkyne sa domnievajú, ze tieto odkazy porusujú dohodu, ktorú uzavreli s Komisiou, podla ktorej sú ich rokovania a kazdé prípadné ujednanie týkajúce sa CMI "dôverné" a "s výhradou" (without prejudice). Komisia zdôraznuje, ze opätovné zavedenie CMI je vseobecne známu skutocnostou, lebo zalobkyne aj Komisia uverejnili v tejto súvislosti tlacové správy. Tiez uvádza, ze zalobkyne vychádzajú z nesprávneho výkladu pojmu "s výhradou". 63 Podla ustálenej judikatúry Vseobecnému súdu prinálezí, aby na úcely vyriesenia sporu posúdil uzitocnost opatrenia na zabezpecenie priebehu konania [rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [2]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 67; rozsudky Vseobecného súdu z 20. marca 1991, Pérez-Mínguez Casariego/Komisia, [3]T-1/90, Zb. s. II-143, bod 94, a z 12. septembra 2007, Neumann/ÚHVT (Tvar mikrofónového krytu), [4]T-358/04, Zb. s. II-3329, bod 66]. 64 V predmetnej veci stací konstatovat, ze sporné odkazy sa týkajú udalosti, ktorá nastala az po prijatí sporného rozhodnutia, a nemajú teda vplyv na jeho zákonnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, [5]T-395/94, Zb. s. II-875, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 65 Je teda nutné návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podaný zalobkynami zamietnut a to bez toho, aby bolo potrebné skúmat presný dosah povinností, ktoré vyplývali z spresnenia, v korespondencii vymenenej medzi stranami, ze ich rokovania sú dôverné a "s výhradou". II - O prípustnosti obsahu urcitých príloh k písomným podaniam úcastníkov konania 66 Komisia sa domnieva, ze urcité prílohy k zalobe a vyjadreniu k zalobe treba podla judikatúry Vseobecného súdu zamietnut ako neprípustné, lebo tvrdenia v prílohách idú nad rámec cisto dôkaznej a instrumentálnej funkcie, ktorá je im priznaná. 67 V replike zalobkyne uvádzajú, ze uvedené prílohy len podporujú tvrdenia uvedené v samotnej zalobe, a preto sú prípustné. To neplatí v prípade urcitých príloh k vyjadreniu k zalobe, ktoré obsahujú tvrdenia neuvedené v samotnej zalobe a nemozno ich preto zohladnit na úcely tohto konania. 68 Podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby. Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [6]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 69 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podla clánku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku urcená na doplnenie zaloby (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 95). 70 Hoci vzhladom na domnienku zákonnosti aktov prijatých institúciami Európskej únie slúzi zaloba a vyjadrenie k zalobe na rôzne úcely a uplatnujú sa na ne rozlicné poziadavky, stále platí, ze pokial ide o moznost odkázat na písomné podania pripojené k vyjadreniu k zalobe, treba zvolit rovnaký prístup ako v prípade zaloby, lebo clánok 46 ods. 1 písm. b rokovacieho poriadku spresnuje, ze vyjadrenie k zalobe musí obsahovat uvádzané skutkové a právne tvrdenia. 71 Výhrady týkajúce sa odkazu na prílohy budú prípadne preskúmané v súvislosti s analýzou rôznych dôvodov a tvrdení, ktorých sa týkajú. Prílohy budú zohladnené iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré úcastníci konania výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom mozno s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 99). III - O veci samej 72 Táto zaloba obsahuje návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne návrh na zrusenie jeho clánkov 3 az 5 a 7. A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 73 Na podporu tohto návrhu zalobkyne uvádzajú styri dôvody zalozené, po prvé, na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu chýb v analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz, po druhé, na porusení clánku 81 ods. 3 ES, po tretie, na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie rozhodnutí zdruzenia podnikov uplatnených na CMI a po stvrté, na existencii procesných vád správneho konania, ako aj skutkových pochybeniach. 1. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES, lebo Komisia nesprávne rozhodla, ze stanovenie CMI predstavovalo obmedzenie hospodárskej sútaze 74 Tento zalobný dôvod sa v podstate clení na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze CMI mali obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. V rámci druhej casti tvrdia, ze Komisia mala rozhodnút, ze CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard. 75 Odkazu zalobkýn na údajnú objektívnu nevyhnutnost CMI treba rozumiet tak, ze Komisia mala rozhodnút, ze CMI predstavovali vo vztahu k platobnému systému MasterCard len pridruzené obmedzenie, a preto nebola oprávnená preskúmat ich úcinky na hospodársku sútaz samostatne, ale mala ich preskúmat spolocne s úcinkami systému MasterCard, s ktorými súviseli. 76 Kedze odpoved na druhú cast podmienuje moznost samostatného preskúmania úcinkov CMI na hospodársku sútaz, treba zacat jej preskúmaním. a) O casti zalobného dôvodu zalozenej na neprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI 77 Pojem pridruzené obmedzenie pokrýva kazdé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, [7]T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 104). 78 Za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie, sa má povazovat akékolvek obmedzenie, ktoré je co do významu závislé od uskutocnenia tejto transakcie a ktoré s ním vykazuje zrejmú súvislost (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 105). 79 Pokial ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyzaduje dvojaké preskúmanie. Na jednej strane je totiz potrebné preskúmat, ci je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, ci je vo vztahu k nemu primerané (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 106). 80 Pokial ide o objektívnu nevyhnutnost obmedzenia, je potrebné zdôraznit, ze kedze existenciu zásady logického uvazovania v sútaznom práve Spolocenstva nemozno pripustit, bolo by nesprávne vykladat v rámci oznacenia za pridruzené obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, ze vyzaduje vyvázenie prosútazných a protisútazných úcinkov dohody. K takémuto skúmaniu môze dochádzat len v specifickom rámci clánku 81 ods. 3 ES. Z tohto dôvodu môze byt skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vztahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, ci vzhladom na konkurencnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa urcilo, ci v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, body 107 a 109). 81 Pokial je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, je potrebné este preskúmat, ci jeho trvanie a vecná a územná pôsobnost nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnost obmedzenia presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie, musí byt toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci clánku 81 ods. 3 ES (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 113). 82 Nakoniec je potrebné zdôraznit, ze vzhladom na to, ze posúdenie pridruzenej povahy obmedzenia vo vztahu k hlavnej transakcii vyzaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel, dostatocnost odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 114). 83 V predmetnej veci ide len o otázku podmienky týkajúcej sa objektívnej nevyhnutnosti CMI. Zalobkyne podporované viacerými vedlajsími úcastníkmi konania uvádzajú dve výhrady. Tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie má vadu, lebo Komisia uplatnila nesprávne právne kritériá. Domnievajú sa tiez, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní objektívnej nevyhnutnosti CMI. O výhrade zalozenej na uplatnení nesprávnych právnych kritérií 84 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze neanalyzovala CMI v ich právnom a ekonomickom kontexte. Tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze z predpokladu, ze systém Mastercard môze fungovat aj bez CMI odvodila, ze nie sú objektívne nevyhnutné. Z judikatúry naopak vyplýva, ze ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie. To isté platí, ak je táto hlavná transakcia tazsia alebo ju mozno uskutocnit len v menej istých podmienkach, s nizsou pravdepodobnostou úspesnosti. 85 Komisia odmieta dôvodnost tejto výhrady. 86 Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 77 az 82 vyssie treba túto výhradu zamietnut ako nedôvodnú. 87 Urcite, ako správne pripomínajú zalobkyne, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri posudzovaní dohody podla clánku 81 ods. 1 ES sa vo vseobecnosti musí vziat do úvahy konkrétny rámec, v ktorom táto dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup spôsobujú úcinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povaha sluzieb, ktorých sa táto dohoda týka, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúra relevantného trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [8]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 88 To vsak neznamená, ze treba zohladnit, ako pravdepodobne tvrdia zalobkyne, výhody, ktoré predstavujú CMI pre systém MasterCard na to, aby sa urcilo, ci sú objektívne nevyhnutné na jeho fungovanie. 89 Z judikatúry citovanej v bode 77 vyssie teda vyplýva, ze posúdenie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia má relatívne abstraktnú povahu. Len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v kazdom prípade fungovat, mozno povazovat za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti teórie pridruzených obmedzení. Úvahy, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti obmedzenia z hladiska konkurencnej situácie na predmetnom trhu, nie sú súcastou skúmania pridruzenej povahy obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 121). 90 Zo samotnej okolnosti, ze neexistencia CMI môze negatívne ovplyvnovat fungovanie systému MasterCard preto nevyplýva, ze CMI treba povazovat za objektívne nevyhnutné, ak zo skúmania systému MasterCard v jeho ekonomickom a právnom kontexte vyplýva, ze bude fungovat aj v prípade ich neexistencie. 91 Odôvodnenie Komisie, podla ktorého je neexistencia objektívnej nevyhnutnosti CMI odvodená zo skutocnosti, ze systém MasterCard môze fungovat aj v prípade ich neexistencie, teda neobsahuje ziadne nesprávne právne posúdenie. 92 V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, teda Komisia neuplatnila nesprávne právne kritériá. Uvedenú výhradu teda treba zamietnut. O výhrade zalozenej na nesprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI 93 Kedze CMI predstavujú na jednej strane standardný spôsob vyrovnania transakcií, ktorý sa uplatnuje na vyrovnanie transakcií v prípade, ze neexistuje konkrétnejsia dohoda medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami a na druhej strane ide o prevod financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk, je potrebné posúdit prípadnú objektívnu nevyhnutnost CMI z týchto dvoch aspektov. - O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako spôsobu standardného vyrovnávania transakcií 94 Zalobkyne v podstate uplatnujú, ze CMI sú pre systém MasterCard objektívne nevyhnutné, lebo predstavujú spôsob standardného vyrovnávania transakcií. V prípade neexistencie CMI by HACR, na základe ktorého existuje povinnost zaplatit vsetky transakcie vykonané kartou MasterCard, viedla k tomu, ze vsetci prijímatelia by boli vydaní napospas vydavatelom, ktorí by mohli jednostranne urcit výsku výmenného poplatku, pricom obchodníci a prijímatelia by boli povinní prijat transakciu. 95 V odôvodnení 554 napadnutého rozhodnutia Komisia reagovala na túto kritiku, pricom zdôraznila nasledujúce: "Moznosti, aby niektoré vydávajúce banky vyuzili prijímajúce banky, ktoré sú viazané pravidlom HACR, by bolo mozné zabránit pravidlom pre danú siet, ktoré by malo menej obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz nez súcasné riesenie MasterCard, ktorá chce, aby sa standardne uplatnovala urcitá výska výmenných poplatkov. Iným riesením by bolo pravidlo zakazujúce spoplatnenie 'ex post` v prípade, ze by medzi týmito bankami neexistovala dvojstranná dohoda. Toto pravidlo by zaväzovalo banku-veritela, aby prijímala vsetky platby platne uskutocnené v systéme bankou-dlzníkom, a zakazovalo by akejkolvek banke fakturovat náklady inej banke v prípade, ze by neexistovala dvojstranná dohoda o výske týchto nákladov. Toto riesenie urcené na 'ochranu` prijímajúceho subjektu pred zneuzitím moci vydavatelmi prostredníctvom pravidla HACR obmedzuje hospodársku sútaz menej nez CMI, lebo nestanovuje minimálnu cenu na kazdom konci systému." 96 Treba konstatovat, ze takéto odôvodnenie neobsahuje ziadne zjavne nesprávne posúdenie. Existencia spôsobov standardného vyrovnávania transakcií, ktoré menej obmedzujú hospodársku sútaz ako CMI bráni tom, aby boli povazované za objektívne nevyhnutné pre fungovanie systému MasterCard len na základe toho, ze ide o standardný spôsob vyrovnávania transakcií. 97 Tento záver nie je ovplyvnený argumentáciou zalobkýn zalozenou na tom, ze Komisia nebola oprávnená zohladnit hypotézu systému MasterCard, ktorý funguje skôr na základe zákazu spoplatnenia "ex post", ako na základe CMI, lebo takýto zákaz nevyplýva z pôsobenia trhu a predstavuje teda "regulacný" zásah. Týmto odôvodnením Komisia nedodrzala svoju povinnost posúdit stav hospodárskej sútaze v prípade neexistencie dohody. 98 Takáto argumentácia vyplýva z nesprávneho výkladu judikatúry, podla ktorej, hoci dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia byt povazované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [9]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 76 a tam citovanú judikatúru). 99 Medze tohto preskúmania musia byt urcite realistické. Komisii preto prinálezalo preskúmat hypotézu, ci systém MasterCard fungujúci bez CMI je ekonomicky realizovatelný a mozno k nemu prihliadat na úcely porovnania. Naopak nebola povinná preukázat, ze fungovanie trhu nútilo vydávajúce a prijímajúce banky, aby sa samy rozhodli prijat pravidlo, ktoré menej obmedzuje hospodársku sútaz ako CMI. - O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako mechanizmu prevodu financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk 100 Je preto potrebné overit, ci sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze pravidlo, ktoré zakazuje spoplatnenie "ex post", stací na umoznenie fungovania systému MasterCard - pricom CMI by v tomto prípade nebolo mozné povazovat za objektívne nevyhnutné - alebo ci, naopak, fungovanie tohto systému vyzaduje mechanizmus prevodu financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk. 101 Nejde o vykonanie porovnania, ktoré má urcit, ci systém MasterCard funguje efektívnejsie s CMI, nez len na základe zákazu spoplatnenia "ex post". Postupovat týmto spôsobom by znamenalo zohladnit prípadné výhody CMI, co patrí, ako správne zdôraznuje Komisia, do preskúmania podla clánku 81 ods. 3 ES (pozri judikatúru citovanú v bode 80 vyssie, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [10]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 107). 102 V odôvodneniach 549 az 648 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné, lebo systém MasterCard môze fungovat len na základe odmeny vyplácanej drzitelmi kariet vydávajúcim bankám, obchodníkmi prijímajúcim bankám a vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami vlastníkovi systému. 103 Na podporu svojej analýzy Komisia vychádzala zo skutocnosti, ze pät otvorených kartových systémov funguje v Európe bez CMI. Taktiez odkázala ne neexistenciu úcinku znízenia výmenných poplatkov ulozeného austrálskou centrálnou bankou na systém MasterCard v Austrálii (dalej len "austrálsky príklad"). Komisia okrem iného zalozila svoju analýzu na okolnosti, ze karty MasterCard prinásali bankám, v rámci ich cinnosti spocívajúcej vo vydávaní, okrem CMI aj iné príjmy a financné výhody. 104 Zalobkyne a niektorí vedlajsí úcastníci konania spochybnujú relevantnost dôkazov predlozených Komisiou na úcely preukázania neexistencie objektívnej nevyhnutnosti CMI. Ich kritika smeruje proti prístupu Komisie, ktorý je zalozený na posúdení piatich vnútrostátnych systémov, ktoré sa od systému MasterCard lísia tak svojimi vlastnostami, ako aj svojim rozsahom. Nesúhlasia najmä s relevantnostou austrálskeho príkladu. Viacero vedlajsích úcastníkov konania okrem toho zdôraznuje problémy, ktoré by mali v prípade, ze by fungovali v systéme bez CMI len na základe zákazu spoplatnenia "ex post". Potreba dalsích príjmov by viedla k zvýseniu poplatkov úctovaných drzitelom kariet, k znízeniu výhod spojených s kartami MasterCard, ako aj k prechodu k alternatívnym výrobkom a sluzbám. Tieto problémy by boli velmi závazné najmä pre malé financné institúcie alebo pre subjekty, ktoré vykonávajú len cinnost spocívajúcu vo vydávaní kariet. 105 Komisia odmieta dôvodnost tejto kritiky. Zdôraznuje najmä, ze argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa piatich vnútrostátnych systémov treba vyhlásit za neprípustnú, lebo je uvedená v prílohe. 106 Kedze CMI predstavujú mechanizmus prevodu financných zdrojov v prospech vydávajúcich bánk, ich objektívnu nevyhnutnost pre fungovanie systému MasterCard treba preskúmat vo vseobecnejsom kontexte príjmov a ekonomických výhod, ktoré bankám plynú z vydávania kariet. 107 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze kreditné karty generujú významné príjmy pre vydávajúce banky, ktoré spocívajú najmä v úrokoch fakturovaných drzitelom kariet. Z odôvodnenia 346 CGA, na ktoré odkazuje odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze pre "vydávajúce banky môze mat velký význam poziciavanie penazí prostredníctvom kreditných kariet, najmä na trhoch, na ktorých sú kreditné karty bezne pouzívané, ako v Spojenom královstve, teda v krajine s najvyssím poctom kreditných kariet MasterCard v obehu". Takéto posúdenie sa nachádza aj v poznámke pod ciarou na strane 829 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa zdôraznuje, ze "napríklad v Spojenom královstve generujú vydávajúce banky 90 % svojich príjmov zo zdrojov pochádzajúcich od drzitelov kariet (najmä úroky) a len 10 % z výmenných poplatkov". 108 Co sa týka debetných kariet, Komisia v odôvodneniach 347 a 348 CGA, na ktoré odkazuje odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze z debetných kariet plynuli bankám aj iné významné obchodné výhody, nez len výmenné poplatky, lebo im umoznovali znízit pocet hotovostných transakcií a transakcií prostredníctvom sekov, teda náklady, ktoré by inak vyplývali z manuálneho spravovania týchto spôsobov platenia. 109 Je potrebné konstatovat, ze vdaka existencii týchto príjmov a výhod je málo pravdepodobné, ze v prípade neexistencie CMI by významný pocet bánk ukoncil alebo obmedzil podstatným spôsobom vydávanie kariet MasterCard alebo zmenil podmienky ich vydávania takým spôsobom, ze drzitelia kariet by zacali uprednostnovat iné spôsoby platenia alebo karty vydávané v trojstranných systémoch, co by mohlo ohrozit fungovanie systému MasterCard. 110 Inými slovami, ak v prípade systému, ktorý funguje bez CMI mozno ocakávat obmedzenie výhod priznaných drzitelom kariet alebo rentability vydávania kariet, oprávnene mozno dospiet k záveru, ze takéto znízenie nebude dostatocné na to, aby ohrozilo zivotaschopnost systému MasterCard. 111 Tento záver potvrdzuje austrálsky príklad, na ktorý Komisia odkázala v odôvodneniach 634 az 644 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z neho, ze velmi významné znízenie výmenných poplatkov systému MasterCard ulozené austrálskou centrálnou bankou nemalo podstatný vplyv na jeho fungovanie a najmä nespôsobilo prechod na trojstranné systémy, hoci na tieto systémy sa právna úprava prijatá austrálskou centrálnou bankou nevztahovala. 112 Zalobkyne a niektorí vedlajsí úcastníci konania sa domnievajú, ze austrálsky príklad nie je relevantným dôkazom, lebo sa po prvé týka znízenia a nie zákazu výmenných poplatkov, po druhé Komisia nepreukázala, ze trhové podmienky v Austrálii a v EHP sú dostatocne podobné, aby umoznili porovnania a po tretie toto znízenie malo pre drzitelov kariet negatívne úcinky. 113 Samozrejme je nesporné, ze znízenie, hoci podstatné, výmenných poplatkov nemá rovnaké následky, ako hypotéza o fungovaní systému Mastercard bez mechanizmu prevodu financných zdrojov z "prijímajúceho" segmentu do "vydávajúceho" segmentu, ktorý bol východiskom na úcely posúdenia objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard. 114 Stále vsak platí, ze ak je takýto mechanizmus objektívne nevyhnutný, ako uvádzajú zalobkyne, mohlo sa dôvodne ocakávat, ze významné znízenie výmenných poplatkov ulozené v Austrálii bude mat negatívne úcinky na fungovanie systému MasterCard. 115 Treba vsak konstatovat, ze takéto negatívne úcinky nenastali. Pokial ide o konkurenciu trojstranných systémov, z odôvodnenia 636 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "spolocný podiel American Express a Diners Club na trhu v Austrálii sa tak len mierne zvýsil z 15 % na 17 % a potom sa stabilizoval". Komisia tak isto ani nezaznamenala znízenie cinnosti systému MasterCard, ale naopak zvýsenie jeho podielu na trhu, ako aj jeho obratu. Aj ked, ako uznáva Komisia, sa takéto zvýsenie môze ciastocne vysvetlit zánikom konkurencného systému, Komisia bola aj tak oprávnená, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, v odôvodnení 641 napadnutého rozhodnutia zdôraznit, ze toto zvýsenie "jednoznacne smeruje" k odmietnutiu opodstatnenosti argumentácie zalobkýn vychádzajúcej so zrútenia systému MasterCard, pokial by pracoval bez CMI. 116 Tento záver nie je ovplyvnený argumentáciou zalobkýn, ze nemozno predpokladat, ze trhové podmienky v Austrálii a v EHP sú porovnatelné v takom rozsahu, ze mozno medzi nimi vytvorit vierohodné paralely. 117 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v EHP bol podiel Diners Club a American Express na trhu ovela mensí nez v Austrálii (ich podiel na trhu v Austrálii bol 17 a 19 %, zatial co v EHP len 2 a 3 %). Ak teda existujú prípadné rozdiely v trhových podmienkach medzi Austráliou a EHP, tieto rozdiely nahrávajú skôr tomu, ze systém MasterCard v Európe je viac rezistentný voci fungovaniu bez CMI. 118 Pokial ide o tvrdenie, ze situácia drzitelov kariet v Austrálii sa zhorsila po regulácii výmenných poplatkov, urcite platí, ze z dôkazov predlozených zalobkynami vyplýva, ze znízenie výmenných poplatkov mohlo viest k zvýseniu poplatkov úctovaných drzitelom kariet alebo k znízeniu niektorých výhod. 119 Avsak okolnost, ze vydávajúce banky scasti preniesli na drzitelov kariet znásanie výmenných poplatkov, nemá sama osebe ziaden vplyv v rámci posúdenia prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI. To by neplatilo v prípade, ze sa ukáze, ze zvýsenie poplatkov úctovaných drzitelom kariet alebo znízenie predtým poskytnutých výhod vedie k podstatnému znízeniu pouzívania kariet MasterCard a tým môze ohrozit zivotaschopnost tohto systému. Ako bolo zdôraznené v bode 115 vyssie, o tento prípad neslo. 120 S ohladom na skutocnosti uvedené vyssie mozno právoplatne dospiet k záveru, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné pre fungovanie systému MasterCard. 121 Za týchto podmienok treba preskúmat kritiku zalobkýn a vedlajsích úcastníkov konania, ktorá sa týka porovnania systému MasterCard s piatimi vnútrostátnymi systémami platobných kariet, ktoré fungujú bez CMI. 122 Túto cast zalobného dôvodu treba preto zamietnut. b) O casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení v analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz 123 Zalobkyne podporované niekolkými vedlajsími úcastníkmi konania tvrdia, ze analýza úcinkov CMI na hospodársku sútaz, ktorú vykonala Komisia, je z viacerých pohladov chybná. 124 Komisia navrhuje, aby bola táto cast zalobného dôvodu zamietnutá. 125 Treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia opierala existenciu úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES o skutocnost, ze CMI priamo alebo nepriamo ovplyvnovali výsku výmenných poplatkov vyberaných vydávajúcimi bankami a vzhladom na to, ze prijímajúce banky mali tendenciu preniest tieto náklady na obchodníkov, urcovali minimálnu výsku MSC. Od toho odvodzuje, ze obmedzovali hospodársku sútaz na trhu prijímania (odôvodnenia 410 a 522 napadnutého rozhodnutia). 126 Konkrétnejsie Komisia: -- zdôraznila, ze CMI sa na jednej strane uplatnovali na cezhranicné transakcie v prípade neexistencie specifickejsích výmenných poplatkov (odôvodnenia 412 az 415 napadnutého rozhodnutia) a na druhej strane sa uplatnovali na vnútrostátne transakcie v prípade neexistencie medzistátnych výmenných poplatkov alebo slúzili ako referencný bod pri ich stanovovaní (odôvodnenia 416 az 424 napadnutého rozhodnutia), -- z dvoch kvantitatívnych analýz odvodila úcinky CMI na MSC (odôvodnenia 426 az 436 napadnutého rozhodnutia) a zo svedectiev obchodníkov zhromazdených v priebehu prieskumu, ktorý sama vykonala v roku 2004 (dalej len "prieskum trhu obchodníkov", odôvodnenia 437 a 438 napadnutého rozhodnutia), ze CMI tvorili prekázku znízenia MSC pod urcitú úroven, -- zohladnila úcinky hospodárskej sútaze na trhu vydávania a medzisystémovom trhu, pricom uviedla, ze bolo v záujme vydávajúcich bánk, aby ponúkli karty, pre ktoré boli stanovené vysoké CMI, a ze hospodárska sútaz, ktorej podliehajú systémy kariet pre zákazníkov nepriaznivo ovplyvnuje systémy ponúkajúce nízke CMI (odôvodnenia 461 az 498 napadnutého rozhodnutia), -- v podstate uviedla, ze nebolo v záujme prijímajúcich bánk vykonávat konkurencný tlak na úcely znízenia CMI (odôvodnenia 499 az 501 napadnutého rozhodnutia), -- uviedla, ze obchodníci nemohli vykonávat dostatocný tlak na CMI (odôvodnenia 502 az 521 napadnutého rozhodnutia). 127 Ako bolo pripomenuté v bode 87 vyssie, posúdenie dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe clánku 81 ods. 1 ES musí zohladnit konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich úcinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú cinné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu. 128 Okrem toho, ako bolo zdôraznené v bode 98 vyssie, hoci dohoda, rozhodnutie o zdruzení podnikov alebo zosúladený postup musia byt povazované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo predmetný zosúladený postup. O výhradách zalozených na preskúmaní fungovania hospodárskej sútaze v prípade neexistencie CMI 129 Zalobkyne a viacero vedlajsích úcastníkov konania tvrdí, ze Komisia nepreskúmala fungovanie hospodárskej sútaze v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovali CMI. V podstate uvádzajú dve výhrady. 130 V rámci prvej výhrady zalobkyne odkazujú na neexistenciu konkurencného vztahu medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami, aby dospel k záveru, ze Komisia nemohla dospiet k záveru, ze CMI obmedzovali hospodársku sútaz, lebo ich neexistencia by neviedla ku konkurencnému procesu, ktorý by viedol k znízeniu výmenných poplatkov. Pripomínajú, ze systém MasterCard by nemohol fungovat bez standardného vyrovnávacieho mechanizmu. Zalobkyne sa tiez domnievajú, ze na jednej strane Komisia nesprávne rozhodla, ze v prípade neexistencie CMI budú prijímajúce a vydávajúce banky vyjednávat a ze tieto vyjednávania budú casom viest k odstráneniu výmenných poplatkov a na druhej strane vo svojom odôvodnení zohladnila zákaz spoplatnenia "ex post". 131 Táto výhrada sa musí zamietnut. 132 Jednak z dôvodov uvedených v bodoch 94 az 120 vyssie samotná skutocnost, ze bola zohladnená hypotéza, ze systém MasterCard fungujúci bez CMI - len na základe pravidla zakazujúceho spoplatnenie "ex post" - môze byt ekonomicky zivotaschopný, stací na preukázanie, ze bola zohladnená v rámci analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz. 133 Pokial ide dalej o kritiku týkajúcu sa odkazu na dvojstranné vyjednávania medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami v napadnutom rozhodnutí, treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia odkázala na takéto vyjednávania, aby v podstate zdôraznila, ze v systéme MasterCard, ktorý by fungoval bez CMI by sa príjemcovia, ktorí by na dvojstrannom základe súhlasili s výmennými poplatkami, vystavovali riziku, ze nezostanú na trhu v oblasti prijímania konkurencieschopní a mozno teda predpokladat, ze v prípade neexistencie CMI by postupom casu prestali byt pri vyrovnávaní transakcií vyberané výmenné poplatky. 134 Je potrebné konstatovat, ze takáto analýza sa nezdá byt zjavne nesprávna. Mozno sa dôvodne domnievat, ze CMI tým, ze umoznujú transparentnost medzi prijímajúcimi bankami pokial ide o výsku výmenných poplatkov uplatnovaných na transakcie, ulahcujú prenesenie vsetkých poplatkov alebo prinajmensom ich podstatnej casti na obchodníkov, pricom prijímajúce banky majú istotu, ze súvisiace zvýsenie MSC neovplyvní ich konkurencné postavenie. Mozno sa vsak rozumne domnievat, ze takúto istotu nenájdeme v systéme, ktorý funguje bez CMI a ze prenesenie výmenného poplatku prijatého na dvojstrannom základe na obchodníka by mohlo ovplyvnit konkurencné postavenie predmetnej prijímajúcej banky. 135 V rámci druhej výhrady zalobkyne a viacero vedlajsích úcastníkov konania vytýka Komisii, ze nepreukázala, ze odstránenie CMI / zrusenie CMI zvýsilo úroven hospodárskej sútaze existujúcej medzi príjemcami. Túto výhradu mozno rozdelit do styroch oblastí kritiky. 136 Po prvé sa tvrdí, ze Komisia nesprávne zohladnila hospodársku sútaz medzi systémami, hoci táto sútaz nemá vplyv na analýzu úcinkov CMI na hospodársku sútaz medzi príjemcami. Tiez sa tvrdí, ze v rozsahu, v akom sa Komisia výslovne opierala o obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, nemozno zohladnit odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa ciela CMI, popisovaného ako "minimálna doporucená cena". 137 V prvom rade treba konstatovat, ze okolnost uvedená Komisiou v odôvodneniach 461 az 498 napadnutého rozhodnutia, ze hospodárska sútaz medzi systémom MasterCard a ostatnými systémami platobných kariet pre zákazníkov bánk by vyústila do tlaku na zvysovanie CMI, predstavuje relevantnú skutocnost týkajúcu sa hospodárskeho kontextu podla judikatúry citovanej v bode 127 vyssie. Komisia ju preto mohla platne zohladnit v rámci svojho preskúmania úcinkov CMI na hospodársku sútaz. 138 V druhom rade treba uviest, ze v odôvodneniach 401 az 407 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze CMI mali "zo svojej povahy pravdepodobne potenciál stanovovat ceny" (odôvodnenie 405 napadnutého rozhodnutia). Taktiez správne odmietla tvrdenia zalobkýn, ze CMI sledovali legitímne ciele alebo ze neexistoval úmysel obmedzit hospodársku sútaz. V odôvodnení 407 napadnutého rozhodnutia vsak rozhodla, ze "definitívne neurcí, ci CMI [platobnej organizácie] MasterCard predstavujú obmedzenie z hladiska ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES]", lebo "bolo jasne preukázané, ze CMI [platobnej organizácie MasterCard neviedli k obmedzeniu alebo významnému naruseniu hospodárskej sútaze na úkor obchodníkov na trhu prijímania". 139 Protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Nie je nevyhnutné skúmat následky zosúladeného postupu, pokial sa preukáze jeho protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, [11]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55). 140 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 písm. a) ES výslovne stanovuje, ze opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny a ze cielom clánku 81 ods. 1 písm. a) ES je zakázat podnikom narusit normálny vývoj cien na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, [12]T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 311). 141 Avsak kedze Komisia sa výslovne neopierala o existenciu hospodárskej sútaze z hladiska ciela, treba na základe uplatnenia judikatúry citovanej v bode 98 vyssie na úcely overenia, ci CMI nepredstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, preskúmat pôsobenie hospodárskej sútaze v reálnom rámci, v ktorom by pôsobila bez uvedených CMI. 142 Po druhé zalobkyne v podstate tvrdia, ze ani skutocnost, ze CMI ovplyvnovali výsku MSC, nemá úcinok na hospodársku sútaz medzi prijímatelmi, lebo MSC sa uplatnujú rovnakým spôsobom na vsetkých príjemcov a pôsobia ako spolocný vstupný náklad. Zákaz spoplatnenia "ex post" by znamenal stanovenie CMI v nulovej výske, co by bolo z pohladu hospodárskej sútaze rovnaké a rovnako transparentné ako súcasné CMI, pricom jediný rozdiel by bol v ich výske. 143 Takúto argumentáciu nemozno prijat. Ak platí, ze CMI stanovujú minimálnu cenu MSC a ak Komisia mohla platne konstatovat, ze systém MasterCard, ktorý funguje bez CMI, je ekonomicky zivotaschopný, nevyhnutne z toho vyplýva, ze majú obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. V porovnaní s trhom prijímania fungujúceho bez CMI, CMI obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven. 144 Po tretie jeden vedlajsí úcastník konania zdôraznuje, ze Komisia nepreukázala, ze CMI urcili minimálnu cenu MSC, lebo CMI nutne neboli v plnom rozsahu prenesené na obchodníkov. 145 V prvom rade, predtým, ako bude posúdená dôvodnost tejto argumentácie, je vhodné odpovedat na výhrady zalobkýn formálne uvedené v rámci druhej casti ich stvrtého zalobného dôvodu, v ktorých kritizujú urcité dôkazy pouzité Komisiou v rámci jej dokazovania. 146 Zalobkyne spochybnujú jednak odkaz v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia na vyhlásenia ropnej spolocnosti, retazca supermarketov z Velkej Británie, leteckej spolocnosti a obchodu s nábytkom, podla ktorých CMI predstavujú obmedzenie konkurencného tlaku, ktorý môzu vykonávat na prijímajúce banky. Domnievajú sa, ze Komisia sa opierala len o vyhlásenia, ktoré podporovali jej analýzu, pricom nezohladnila dôlezité vyhlásenia v opacnom zmysle, uvedené v RCGA. 147 Z vyhlásení uvedených v RCGA urcite vyplýva, ze prijímatelia si konkurujú pokial ide o zákazníkov-obchodníkov. Nedochádza vsak k rozporu s vyhláseniami uvedenými v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia alebo vo vseobecnosti s odôvodnením Komisie. Skutocnost, ze existuje hospodárska sútaz pokial ide o ceny MSC az do výsky vyplývajúcej z existencie CMI v ziadnom prípade nebráni Komisii konstatovat, ze CMI patria do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 148 Zalobkyne dalej tvrdia, ze stúdia trhu obchodníkov predstavuje neplatný dôkaz, ktorý nie je spôsobilý odôvodnit záver Komisie. 149 Treba zdôraznit, ze stúdia trhu obchodníkov bola Komisiou pouzitá najmä na odôvodnenie troch záverov. Najskôr, ako bolo zdôraznené v bodoch 146 a 147 vyssie, sa Komisia opierala o vyhlásenia obchodníkov oslovených v rámci tejto stúdie na úcely preukázania, ze CMI bránia tomu, aby obchodníci mohli vykonávat konkurencný tlak na prijímajúce banky. 150 Komisia z tejto stúdie dalej odvodila, ze obchodníci nemohli vykonávat dostatocný tlak na výsku CMI, lebo významnú skutocnostou predstavovala ich atraktivita pre spotrebitelov a odmietnutie tohto platobného prostriedku alebo jeho diskriminácia by mohlo mat negatívne úcinky na ich zákazníkov. Tento druhý záver bol pouzitý spolocne s inými skutocnostami Komisiou v rámci definície trhu dotknutých výrobkov (odôvodnenia 289 a 290 napadnutého rozhodnutia), dokázania existencie obmedzujúcich úcinkov CMI na hospodársku sútaz (odôvodnenia 506 a 513 napadnutého rozhodnutia), ako aj na odmietnutie dôvodnosti ekonomickej teórie uvedenej zalobkynami na odôvodnenie prínosu CMI, pokial ide o technický a hospodársky pokrok v zmysle prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES (odôvodnenie 704 napadnutého rozhodnutia). 151 Nakoniec pre úplnost v rámci preskúmania, ci metódy stanovenia CMI zodpovedajú druhej podmienke stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES Komisia odkázala na stúdiu trhu obchodníkov, aby v podstate uplatnila, ze nie je isté, ci obchodníci mohli vyuzívat bezplatné financovanie nákupov spojených s kreditnými a úverovými kartami (odôvodnenie 742 napadnutého rozhodnutia). 152 Zalobkyne vo svojich RCGA kritizovali metódu, ktorú Komisia uplatnila na vykonanie stúdie trhu medzi obchodníkmi ako aj závery, ktoré z nej odvodila. Tiez predlozili dve stúdie týkajúce sa prijímania platobných kariet obchodníkmi. Komisia odpovedala na komentáre zalobkýn a jasne vyjadrila svoju kritiku voci prieskumom predlozeným zalobkynami, v prílohe 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Táto analýza Komisie je strucne spochybnená v zalobe, ktorá v tejto súvislosti odkazuje na prílohu A15 zaloby ("Prijímanie platobných kariet obchodníkmi - odmietnutie kritiky Komisie"). 153 Zalobkyne kritizujú tak vierohodnost stúdie trhu obchodníkov, ako aj dôvodnost záverov, ktoré z toho Komisia odvodila. 154 Na úcely posúdenia vierohodnosti dôkazu treba najmä zohladnit jeho pôvod, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a jeho obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP a T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 121 a tam citovanú judikatúru). 155 Treba konstatovat, ze z príloh 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, ako aj prílohy A 15 zaloby nevyplývajú dôkazy, ktoré by spochybnovali stúdiu trhu obchodníkov. 156 Konkrétne z okolnosti, ze Komisia poziadala o poskytnutie informácií podla clánku 18 nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81[ES] a 82 [ES] ([13]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), pricom týmto osloveným obchodníkom odhalila svoju totoznost, nemozno odvodzovat, ze spochybnila objektívnost odpovedí, ktoré dostala. Pokial ide o kritiku týkajúcu sa nadmerného zastúpenia velkých obchodníkov v rámci vzorky pouzitej Komisiou, stací zdôraznit, ze rozhodnutie zamerat sa na obchodníkov, ktorí môzu vykonávat najväcsí tlak na výsku CMI, sa nezdá byt zo strany Komisie zjavne nesprávnym, ak sa zohladnila okolnosti predmetnej veci. 157 Pokial ide o dôvodnost dalsích záverov, ktoré Komisia odvodila zo stúdie trhu obchodníkov, a ktoré nie sú uvedené v bodoch 146 a 147 vyssie, v tomto stádiu je relevantná len kritika týkajúca sa nedostatocnosti tlaku, ktorý mohli obchodníci vykonávat na výsku CMI. Treba konstatovat, ze Komisia mohla dôvodne dospiet k tomuto záveru na základe odpovedí obchodníkov na jej ziadosti o informácie. Z bodu 22 prílohy 2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze väcsina obchodníkov (91 %) zdôraznila, ze nikdy neodmietla platobnú kartu ako platobný prostriedok. Obchodníci tiez spresnili, ze hlavné dôvody, ktoré vedú k prijímaniu platobných kariet nie sú spojené s transakcnými výhodami, ale so skutocnostou, ze väcsina zákazníkov (91 %) má konkrétnu kartu a je potrebné zachovat obraz spolocnosti, ktorá sa stará o zákazníkov (67 %). 158 Je pravda, ako v podstate tvrdia zalobkyne, ze nemozno popriet, ze riziko, ze obchodníci odmietnu karty alebo budú odrádzat od ich pouzívania, vytvára tlak na zalobkyne pri stanovovaní výsky CMI. Komisia vsak mohla túto skutocnost, bez toho aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kvalifikovat ako nedostatocnú, lebo nastane az v prípade, ze bude prekrocený prah tolerancie obchodníkov, k comu dôjde v prípade, ze cena transakcií bude vyssia ako negatívne dôsledky vyplývajúce z neprijatia tohto platobného prostriedku alebo z jeho diskriminácie voci ich zákazníkom. To v podstate uznávajú aj samotné zalobkyne, ked vysvetlujú, ze v súvislosti s metódou stanovovania výsky CMI pre kreditné a úverové karty "sa snazia odpovedat na otázku: 'Do akej miery by sme mohli zvysovat [CMI] bez toho, aby sme sa vystavili váznym problémom s prijímaním kariet, ked obchodníci oznámia, ze uz nemajú záujem o tento produkt alebo odradia zákazníkov od jeho pouzívania bud tým, ze budú úctovat príplatok, alebo ponúknu zlavu v prípade platby v hotovosti`" (odôvodnenie 175 napadnutého rozhodnutia). 159 V druhom rade, pokial ide o argumentáciu predlozenú jedným vedlajsím úcastníkom konania zalozenú na tom, ze Komisia nesprávne rozhodla, ze CMI stanovovali minimálnu výsku MSC, hoci viacero skutocností popiera tento záver, tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze po prijatí napadnutého rozhodnutia nedoslo k znízeniu výsky MSC alebo retailových cien treba v plnom rozsahu zamietnut, lebo toto tvrdenie je zalozené na skutkovom stave, ktorý nastal az po uvedenom prijatí, co nemôze ovplyvnit zákonnost prijatého aktu. 160 Vedlajsí úcastník konania okrem iného odkazuje najskôr na okolnost, ze v prípade transakcií "on-us" banka nemusí preniest výmenný poplatok na obchodníka. Dalej zdôraznuje, ze z príkladov pouzitých Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze CMI nie sú vzdy prenesené na obchodníkov. Napokon uvádza, ze porovnanie viacerých rokov v Spanielsku dokazuje, ze výska MSC je v priemere nizsia nez výska CMI. 161 Pokial ide, po prvé, o odkaz na transakcie "on-us" (interné transakcie) treba pripomenút, ze ide o prípady, ked banka prijíma transakcie uskutocnené kartami, ktoré vydala. Je pravda, ze banka nemusí platit výmenný poplatok inej banke a v zásade je pre nu jednoduchsie nepreniest ho do MSC. Avsak vzhladom na velký pocet financných institúcií, ktoré sa zúcastnujú systému MasterCard, treba zdôraznit, ze takéto transakcie "on-us" predstavujú len tazko odhadnutelný podiel na vsetkých transakciách vykonaných u obchodníka. Je preto nepravdepodobné, ze transakcie "on-us" majú skutocne vplyv na výsku MSC úctovaných v systéme velkosti MasterCard. 162 Pokial ide dalej o skutocnosti, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, v rámci druhej kvantitatívne analýzy, ktorú vykonala a ktorá je zhrnutá v odôvodneniach 432 az 436 napadnutého rozhodnutia treba uviest, ze bol porovnaný podiel CMI na MSC, ktoré fakturovali prijímatelia svojim najmensím a najväcsím obchodníkom. Vyplýva z nej, ze z celkového poctu 17 prijímatelov, 12 prijímatelov fakturovalo vyssie MSC nez CMI, a to aj svojim najväcsím obchodníkom. Pokial ide o mensích obchodníkov, výska MSC bola vzdy vyssia nez CMI. Bolo tiez zistené, ze priemerný podiel CMI na MSC predstavoval 84,27 % v prípade velkých obchodníkov a 45,97 % v prípade malých obchodníkov. 163 Na základe tejto analýzy sa zdá, ze Komisia mohla právoplatne v odôvodnení 435 napadnutého rozhodnutia dospiet k záveru, ze "CMI [platobnej organizácie] MasterCard stanovovali minimálnu cenu poplatkov ulozeným tak malým, ako aj velkým obchodníkom". Dôvodnost tohto záveru podporujú okrem iného aj svedectvá obchodníkov uvedené v bode 146 vyssie. 164 Niekolko príkladov, ked sú MSC nizsie nez CMI, nemôze spochybnit dôvodnost tohto záveru. Ako správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení 450 napadnutého rozhodnutia, okolnost, ze prijímajúca banka je hodlá "absorbovat" cast CMI neznamená, ze CMI neovplyvnujú cenu MSC. Jednak to platí len v prípade casti obchodníkov, ktorí majú osobitne významné negociacné postavenie. Dalej sa mozno právoplatne domnievat, ze aj v prípade týchto obchodníkov by bola fakturovaná cena este nizsia v prípade neexistencie CMI, lebo prijímajúce banky by mohli ponúknut este výraznejsie zlavy. 165 Napokon pokial ide o príklad vychádzajúci zo situácie v Spanielsku, treba uviest, ze z dokumentov predlozených vedlajsím úcastníkom konania v prílohe k jeho vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania vyplýva, ze výska úctovaných MSC sa rovnala alebo bola nizsia nez výska úctovaných CMI. Toto tvrdenie vsak nemôze samo osebe dokázat chybu v závere Komisie, pokial ide o vplyv CMI na MSC. V rozsahu, v akom skutocnosti uvedené v bodoch 162 a 163 vyssie preukazujú, ze v ostatných clenských státoch Únie stanovujú CMI minimálnu cenu MSC, sa argumentácia Komisie uvedená v odôvodneniach 452 a 453 napadnutého rozhodnutia, ze situácia v Spanielsku vyplýva z národných zvlástností, nezdá byt nesprávna. Okrem toho aj v takomto prípade mozno dôvodne ocakávat, ze prijímajúce banky by mohli ponúknut nizsie MSC v prípade neexistencie CMI. 166 Napokon, treba tiez zamietnut argumentáciu vychádzajúcu z toho, ze Komisia jasne nepreukázala úcinok CMI na ceny platené konecným spotrebitelom. Jednak mozno dôvodne dospiet k záveru, ze zvýsenie MSC obchodníci prenásajú aspon scasti na konecného spotrebitela. Dalej takáto argumentácia je v kazdom prípade nerelevantná, lebo skutocnost, ze CMI sú spôsobilé obmedzit konkurencný tlak, ktorý môzu vykonávat obchodníci na príjemcov stací na preukázanie existencie úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 167 S ohladom na vsetky uvedené skutocnosti treba zamietnut aj druhú výhradu. O výhradách zalozených na preskúmaní trhu s výrobkami 168 Zalobkyne a niekolkí vedlajsí úcastníci konania Komisii v podstate vytýkajú, ze vo svojom odôvodnení nezohladnila duálnu povahu trhu a nesúhlasia s definíciou trhu s výrobkami prijatou Komisiou. 169 Po prvé, pokial ide o výhrady voci definícii trhu s výrobkami prijatej Komisiou je v prvom rade dôlezité pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry kedze definícia trhu s výrobkami zahrna zlozité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môze byt predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany súdu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [14]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 64, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, [15]T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 26). 170 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze trh, ktorý je potrebné zohladnit, zahrna skupinu výrobkov, ktoré sú v závislosti od ich vlastností spôsobilé uspokojit stále potreby a sú len tazko nahraditelné inými výrobkami (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [16]322/81, Zb. s. 3461, bod 37). Súdny dvor konkrétnejsie rozhodol, ze z pojmu trh výrobkov vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti medzi vsetkými výrobkami tvoriacimi súcast toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [17]85/76, Zb. s. 461, bod 28). 171 V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze vymedzenie relevantného trhu nemá rovnakú úlohu podla toho, ci ide o uplatnenie clánku 81 ES alebo 82 ES. V rámci uplatnenia clánku 82 ES je nálezitá definícia relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza posúdeniu o údajnom protisútaznom správaní, kedze pred preukázaním existencie zneuzitia dominantného postavenia treba preukázat dominantné postavenie na danom trhu, coho predpokladom je, ze tento trh bol uz predtým vymedzený. Naopak, v rámci uplatnenia clánku 81 ES treba práve na urcenie, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, definovat relevantný trh. To je dôvod, pre ktorý pri uplatnovaní clánku 81 ods. 1 ES nemôzu mat výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislý rozmer vo vztahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a dosahu na hospodársku sútaz. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neúcinné, pokial Komisia správne prijala záver na základe dokumentov spomenutých v napadnutom rozhodnutí, ze predmetná dohoda narúsala hospodársku sútaz a mohla citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [18]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 27 a tam citovanú judikatúru). 172 Ako uz bolo uvedené v bodoch 21 az 23 vyssie, Komisia sa domnievala, ze stvorstranný systém bankových kariet pôsobí na troch rozdielnych trhoch, a to na medzisystémovom trhu, na trhu vydávania a na trhu prijímania a vychádzala z obmedzujúcich úcinkov CMI na trhu prijímania. 173 Treba konstatovat, ze takéto definovanie nie je zjavne nesprávne a ze jeho spochybnenie zalobkynami a vedlajsími úcastníkmi konania sa nezdá byt presvedcivé. 174 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia nesprávne konstatovala existenciu autonómneho trhu prijímania, lebo stvorstranný systém na základe spojeného dopytu drzitelov kariet a obchodníkov poskytuje jedinú sluzbu. 175 Takúto argumentáciu treba zamietnut, lebo Komisia sa nedopustila ziadnej zjavnej chyby v posúdení, ked v odôvodneniach 260 az 265 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na spolocný dopyt obchodníkov a drzitelov kariet sa neposkytuje jediná sluzba. 176 Urcite je pravda, ze existujú urcité prepojenia medzi segmentmi "vydávania" a "prijímania", ako komplementárny charakter sluzieb spocívajúcich vo vydávaní a v prijímaní a existencia nepriamych sietových úcinkov, lebo význam prijímania kariet obchodníkmi a pocet kariet v obehu sa vzájomne ovplyvnujú. 177 Treba vsak zdôraznit, ze napriek tejto komplementárnosti mozno rozlísit sluzby ponúkané drzitelom kariet a obchodníkom a drzitelia kariet a obchodníci vykonávajú samostatný konkurencný tlak na vydávajúce banky a prijímajúce banky. 178 Tento záver nie je spochybnený skutocnostou uvedenou niektorými vedlajsími úcastníkmi konania, ze vydávajúce banky poskytujú obchodníkom sluzby, ako záruku zaplatenia v prípade podvodu, v prípade nezaplatenia alebo konkurzu. Takéto sluzby sú totiz poskytované vydávajúcimi bankami prostredníctvom prijímajúcich bánk. Inými slovami, obchodníci nevykonávajú priamy konkurencný tlak na vydávajúce banky v súvislosti s poskytnutím týchto sluzieb. 179 Jeden vedlajsí úcastník konania tiez Komisii vytýka, ze v rámci svojej analýzy úcinkov CMI obmedzujúcich hospodársku sútaz nezohladnila ostatné spôsoby platenia, bud v kontexte jediného trhu so systémami bankových kariet alebo v kazdom prípade z hladiska vykonávania konkurencného tlaku. 180 Takúto argumentáciu tiez nemozno prijat. Samozrejme konkurencný tlak dalsích spôsobov platenia vplýva na výsku CMI, lebo nie je v záujme ani bánk, ani zalobkýn, aby boli stanovené na takej úrovni, aby obchodníci zacali uprednostnovat iné spôsoby platenia. Ako vsak bolo zdôraznené v bodoch 157 a 158 vyssie, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v odôvodneniach 504 a 506 napadnutého rozhodnutia uviest, ze úcinok tohto tlaku nebol dostatocný vzhladom na zákazníkmi uprednostnované platenie prostredníctvom kariet a riziko straty transakcií, ktoré by mohla prinásat diskriminácia v prospech ostatných spôsobov platenia. 181 Po druhé, pokial ide o výhrady týkajúce sa nezohladnenia duálnej povahy trhu treba uviest, ze v tomto rámci zalobkyne zdôraznujú ekonomické výhody, ktoré vyplývajú z CMI. V podstate zalobkyne tvrdia, ze umoznujú optimalizovat fungovanie systému MasterCard tým, ze financujú výdavky urcené na podporu prijímania kariet a ich pouzívania. Z toho odvodzujú, ze jednak nie je v záujme bánk stanovit CMI v nadmernej výske, a tiez ze obchodníci majú z CMI prospech. Zalobkyne tiez Komisii vytýkajú, ze nezohladnila úcinok rozhodnutia na drzitelov kariet, lebo sa sústredila len na obchodníkov. V tejto súvislosti viacerí vedlajsí úcastníci konania dodávajú, ze v systéme fungujúcom bez CMI by boli nútení obmedzit výhody, ktoré poskytujú drzitelom kariet, prípadne redukovat svoju cinnost. 182 Takáto kritika nie je v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES relevantná, lebo implikuje porovnanie úcinkov CMI obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré Komisia platne konstatovala, s prípadnými ekonomickými výhodami, ktoré by mohli prinásat. K vyvázeniu prosútazných a protisútazných úcinkov obmedzenia môze dôjst len v presnom rámci ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 107 a tam citovanú judikatúru). O výhrade týkajúcej sa preskúmania ekonomických dôkazov predlozených v rámci správneho konania 183 Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze nepreskúmala alebo nereagovala na ekonomické dôkazy, ktoré predlozili v priebehu správneho konania. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, táto kritika uvedená v zalobe musí byt oznacená za prípustnú. To isté platí v prípade dôkazov, ktoré tvoria prílohu zaloby, lebo sa vztahujú k skutkovým otázkam, na rozdiel od tvrdení Komisie, ktoré sa nachádzajú v prílohe k vyjadreniu k zalobe, o ktorých nie je zmienka v uvedenom vyjadrení. 184 V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 68 az 70 vyssie, hoci text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí tejto zaloby. 185 Treba konstatovat, ze výhrada zalobkýn je v zalobe uvedená len velmi strucne a argumentácia na jej podporu je v skutocnosti rozvinutá v prílohách A 13 ("Komentáre k ekonomickým aspektom rozhodnutia Európskej komisie týkajúcim sa výmenných poplatkov [platobnej organizácie] pre cezhranicné transakcie oznámeného 19. decembra 2007"), A.14 ("Komentáre k prílohe 4 rozhodnutia Komisie") a A.15 ("Prijímanie platobných kariet obchodníkmi - odmietnutie kritiky Komisie"), vypracované rôznymi odborníkmi na základe ekonomických dôkazov predlozených v priebehu správneho konania a na ktoré zalobkyne vo vseobecnosti odkazujú. 186 V bodoch 52 az 54 zaloby teda zalobkyne len uvádzajú, ze v priebehu správneho konania predlozili podstatné ekonomické tvrdenia, ktoré Komisia nezohladnila ani nevyvrátila, a ze "závery ich ekonómov" podporujú ich právnu analýzu, podla ktorej Komisia "tiez nesprávne rozhodla, ze výmenné poplatky obmedzovali hospodársku sútaz; sústredila sa na vplyv výmenných poplatkov (alebo rozdielov v ich výske) na MSC bez toho, aby preskúmala úcinok na náklady pre drzitelov kariet; poprela, ze mechanizmus musí stanovovat úroven výmenných poplatkov, ktorá maximalizuje objem transakcií a nezohladnila, ze to zvysuje spokojnost spotrebitelov". 187 Preto treba konstatovat, ze hoci zaloba uvádza výhradu zalobkýn, neobsahuje argumentáciu, ktorá ju podporuje. 188 Komisia preto správne uviedla, ze z textu zaloby nevyplývajú dostatocne presné dôkazy, aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie a aby si pripravila obhajobu. 189 Z toho jednak vyplýva, ze Vseobecnému súdu neprinálezí, aby vyhladával v prílohách A 13 az A 15 argumentáciu zalobkýn na podporu tejto výhrady, a ze túto výhradu treba podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku zamietnut ako neprípustnú, lebo neobsahuje podstatné skutocnosti, aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie a Komisia zabezpecit svoju obhajobu. 190 Navyse treba zdôraznit, ze uvedená výhrada, v rozsahu, v akom kritizuje, ze Komisia nezohladnila ekonomické tvrdenia, ktoré preukazovali výhody vyplývajúce z CMI pre systém MasterCard, pre drzitelov kariet a vo vseobecnosti pre spotrebitela, nie je v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES relevantná. Takéto úvahy, za predpokladu ze sú dostatocne odôvodnené, mozno v kazdom prípade zohladnit len v rámci kontroly preskúmania CMI Komisiou podla clánku 81 ods. 3 ES. O výhrade zalozenej na odôvodnení napadnutého rozhodnutia 191 Niektorí vedlajsí úcastníci konania vytýkajú napadnutému rozhodnutiu, ze nie je dostatocne odôvodnené, lebo Komisia nezdôvodnila zmenu svojho prístupu vo vztahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré sa týkalo úcinkov CMI, teda rozhodnutiu z 24. júla 2002 týkajúcemu sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/29.373 - Visa International) (dalej len "rozhodnutie Visa II"). Pripomínajú, ze v tomto rozhodnutí Komisia pripustila, ze CMI predstavovali jednak odmenu medzi bankami, ktoré musia spolocne spracovat transakciu v rámci vyrovnania transakcie uskutocnenej platobnou kartou a nemôzu si teda vybrat partnera, a dalej ze vydavatel poskytoval sluzby pre obchodníka prostredníctvom prijímatela. Hoci v tejto veci Komisia uznala potrebu standardného mechanizmu odkazujúc pritom na zákaz spoplatnenia "ex post", zakladá domnienku voci vsetkým CMI. 192 V kazdom prípade, bez toho aby bolo potrebné polozit si otázku prípustnosti takejto výhrady, stací uviest, ze sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Hoci v rozhodnutí Visa II Komisia rozhodla, ze na CMI Visa sa mohla vztahovat výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES, predtým dospela k záveru, ze obmedzovali hospodársku sútaz najmä medzi príjemcami (odôvodnenie 68 rozhodnutia Visa II). Komisia sa tiez domnievala, ze CMI neboli objektívne nutné na fungovanie systému Visa (odôvodnenia 58 az 60 rozhodnutia Visa II). Takáto je v podstate aj analýza sledovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí pokial ide o preskúmanie CMI MasterCard podla clánku 81 ods. 1 ES. Táto výhrada teda spocíva na porovnaní odôvodnení, ktoré nemajú rovnaký predmet, teda analýzy úcinkov CMI zavedených zalobkynami obmedzujúcich hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 ES v rámci napadnutého rozhodnutia a dodrzania podmienok clánku 81 ods. 3 ES v rámci rozhodnutia Visa II. 193 Túto výhradu a teda aj celý zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. 2. O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 3 ES 194 Tento zalobný dôvod sa podla zalobkýn clení na dve casti. V prvej casti vytýkajú Komisii, ze im ulozila nadmerné dôkazné bremeno pokial ide o preukázanie dodrzania podmienok clánku 81 ods. 3 ES. Vo svojej druhej casti zalobkyne tvrdia, ze pri analýze uvedených podmienok vykonanej Komisiou doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 195 Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia mala analyzovat predlozené tvrdenia a dôkazy len na základe vázenia pravdepodobnosti. Pokial Komisia neposkytla vysvetlenie alebo odôvodnenie, mala na základe tvrdení predlozených zalobkynami v priebehu správneho konania rozhodnút, ze preukázali, ze CMI boli v súlade s podmienkami clánku 81 ods. 3 ES. Tiez tvrdia, ze sa uplatnuje zásada in dubio pro reo a preto treba v prípade pochybnosti rozhodnút v ich prospech. Napokon niektorí vedlajsí úcastníci konania v podstate tvrdia, ze napadnutým rozhodnutím sa zalobkyniam ukladá povinnost odôvodnit stanovenie CMI v urcitej výske, skôr ako preukázat vhodnost metodológie pouzitej na ich stanovenie, co predstavuje nadmerné dôkazné bremeno. 196 Ako bolo pripomenuté v clánku 2 nariadenia c. 1/2003, podnik alebo zdruzenie podnikov nárokujúce si výhody clánku 81 ods. 3 ES znása dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku. Z toho vyplýva, ze osoba, ktorá sa dovoláva clánku 81 ods. 3 ES, musí preukázat, ze tieto podmienky sú splnené, a to prostredníctvom presvedcivých tvrdení a dôkazov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [19]T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 235 a tam citovanú judikatúru). 197 Co sa týka Komisie, jej úlohou je dostatocne preskúmat tieto tvrdenia a dôkazy, teda urcit, ci dokazujú splnenie podmienok clánku 81 ods. 3 ES. V urcitých prípadoch môze povaha týchto tvrdení a dôkazov vyzadovat predlozenie vysvetlení alebo odôvodnení, a ak nie, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno, ktoré má osoba dovolávajúca sa clánku 81 ods. 3 ES, bolo unesené. Komisia musí v podobnom prípade takéto tvrdenia alebo dôkazy vyvrátit (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 236 a tam citovanú judikatúru). 198 V rozsahu, v akom je mozné abstraktne analyzovat, ci Komisia nedodrzala judikatúru citovanú v bode 197 vyssie, treba spolocne preskúmat obe casti uvedeného zalobného dôvodu. 199 Akákolvek dohoda zdruzenia podnikov, ktorá obmedzuje hospodársku sútaz ci uz svojimi úcinkami alebo svojím predmetom, môze byt v zásade predmetom výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 233 a tam citovanú judikatúru). 200 Uplatnenie tohto ustanovenia podlieha niekolkým podmienkam, ktorých splnenie je aj nevyhnutné, aj postacujúce. Po prvé je potrebné, aby predmetné rozhodnutie alebo kategória rozhodnutí zdruzenia podnikov prispela k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre uzívatelov, po tretie, aby neukladala príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po stvrté, aby neumoznovala týmto podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 234 a tam citovanú judikatúru). 201 Je potrebné pripomenút, ze ak je súd Spolocenstva, na ktorý bol podaný návrh na zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 3 ES, konfrontovaný s komplexným hospodárskym posúdením, vykonáva len obmedzené preskúmanie, pokial ide o vec samu, overenie vecnej správnosti skutocností, absenciu zjavného nesprávneho posúdenia skutocností a presnosti právneho posúdenia, ktoré z nich vyplýva (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 241 a tam citovanú judikatúru). 202 Prinálezí mu preverit nielen vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a zrozumitelnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré z nich boli odvodené. Naopak mu neprinálezí svojím hospodárskym posúdením nahrádzat posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnost má preskúmat (rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 242 a 243). 203 Pokial ide o preskúmanie prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES Komisiou, zalobkyne jej vytýkajú, ze sa sústredila na otázku, ci osobitne CMI prispievali k technickému a hospodárskemu pokroku, hoci mala vziat do úvahy vsetky výhody systému MasterCard. Tvrdia, ze prvá podmienka bola v kazdom prípade splnená, aj keby sa mali posúdit CMI autonómne, vzhladom na maximalizáciu produkcie systému MasterCard, ktorú umoznujú. V tejto súvislosti vytýkajú Komisii, ze nezohladnila pozitívne úcinky CMI na trhu v oblasti vydávania a ze jej ulozila nadmerné dôkazné bremeno, hoci sama uznala, ze CMI môzu prispievat v zlepseniu hospodárskeho a technického pokroku. 204 Niektorí vedlajsí úcastníci konania zdôraznujú objektívne priame a nepriame výhody, ktoré mozno pripísat CMI. Pokial ide o priame výhody, obchodníci majú prospech zo spracovania transakcie vydavatelom a sú hlavnými príjemcami záruky za zaplatenie, ktorú poskytuje vydavatel a je financovaná prostredníctvom CMI. Pripomínajú, ze ostatné spôsoby platenia by obchodníkom prinásali vysoké poplatky, ktoré by boli tiez prenesené na spotrebitelov. Pokial ide o nepriame výhody, odkazuje sa na bezplatné obdobie financovania, ktoré existuje v prípade úverových a kreditných kariet, co umoznuje stimulovat nákupy a zvysovat ich výsku. Taktiez sa zdôraznuje rozdielny prístup uplatnený v tejto oblasti v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí Visa II. Neuvedenie vysvetlenia týkajúceho sa tohto rozdielneho prístupu môze viest k nedostatku odôvodnenia. 205 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Niektorí vedlajsí úcastníci konania na podporu svojich návrhov uvádzajú, ze CMI nemozno povazovat za protihodnotu výhod, z ktorých by mohli mat prospech obchodníci. 206 Podla prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES musia dohody, na ktoré mozno uplatnit výnimku, "prispievat k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku". V tejto súvislosti treba uviest, ze z judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu vyplýva, ze zlepsenie nemozno stotoznit s kazdou výhodou, ktorú partneri vytazia z dohody, pokial ide o ich výrobné alebo distribucné cinnosti. Toto zlepsenie musí predovsetkým predstavovat také znatelné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody, ktoré prinása dohoda v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 139 a tam citovanú judikatúru). 207 Preto treba na úvod zamietnut kritiku zalobkýn zalozenú na tom, ze Komisia sa dopustila chyby, ked posúdila len CMI a nezohladnila prínos systému MasterCard ako celku technickému a hospodárskemu pokroku, hoci tento prínos uznala. Kedze CMI nepredstavujú pridruzené obmedzenia vo vztahu k systému MasterCard, Komisia správne preskúmala, ci existovali citelné objektívne výhody vyplývajúce osobitne z CMI. Skutocnost, ze Komisia v odôvodnení 679 napadnutého rozhodnutia pripústa, ze systémy platobných kariet, akým je systém MasterCard, predstavujú technický a hospodársky prospech neovplyvnuje otázku, ci CMI splnajú prvú podmienku stanovenú v clánku 81 ods. 3 ES. 208 Z odôvodnení 674 az 677 napadnutého rozhodnutia, ktorých vecnú podstatu zalobkyne nespochybnili, vyplýva, ze ich argumentácia, ktorú predlozili v priebehu správneho konania, vychádza z role CMI pri vyvazovaní segmentov "vydávania" a "prijímania" systému MasterCard. 209 Táto argumentácia v podstate predpokladá, ze vydávajúce a prijímajúce banky poskytujú spojenú sluzbu prinásajúcu spolocné náklady (prvý predpoklad) a ze vydávajúce banky nesú najväcsiu cast nákladov systému (druhý predpoklad). Aby tieto banky mohli nadalej propagovat platobné karty a poskytovat sluzby, ktoré robia uvedené karty atraktívnymi, je teda nevyhnutné, aby sa prevod z casti segmentu "prijímania" systému uskutocnil v ich prospech. Tento prevod umoznuje dosiahnut rovnováhu, na úrovni ktorej je produkcia systému MasterCard maximálna (tretí predpoklad). Táto maximalizácia systému MasterCard má za následok technický a hospodársky pokrok, ktorý predstavuje. Metódy stanovenia CMI uplatnované zalobkynami umoznujú optimálne rozdelenie nákladov medzi segmenty "prijímania" a "vydávania" daného systému. 210 Pokial ide o prvý predpoklad, vzhladom na dôvody, ktoré sú uvedené v bodoch 175 az 177 vyssie, stací zdôraznit, ze aj napriek existujúcemu vzájomnému pôsobeniu medzi cinnostami vydávania kariet a prijímania uskutocnených transakcií sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v odôvodneniach 681 a 682 napadnutého rozhodnutia odmietla kvalifikáciu nákladov na spojenú sluzbu ako spolocných navrhovanú zalobkynami. 211 Pokial ide o druhý predpoklad, ako Komisia v podstate uviedla v odôvodnení 686 napadnutého rozhodnutia, stací uviest, ze tento predpoklad vychádza z len ciastocného opísania vydavatelských a prijímajúcich cinností, pricom zohladnuje len náklady, ktoré znásajú vydávajúce banky, a vynecháva príjmy alebo iné ekonomické výhody, ktoré majú tieto banky zo svojej cinnosti spocívajúcej vo vydávaní kariet, a to aj napriek ich významu zdôraznenému v bodoch 106 az 108 vyssie. 212 Napokon, pokial ide o tretí predpoklad, treba zdôraznit, ze sa Komisia neobmedzila na odmietnutie dôkazov predlozených zalobkynami, lebo neboli dostatocne presvedcivé, ale ze v odôvodneniach 702 az 708 a 709 az 724 napadnutého rozhodnutia tiez uviedla, ze tak fungovanie systému MasterCard, ako aj metódy stanovenia CMI sa znacne lísia od teoretického modelu - modelu Baxter - na ktorom zalobkyne zalozili svoju argumentáciu. 213 Pokial ide o porovnanie systému MasterCard s modelom Baxter, Komisia najmä poukázala na základný rozdiel medzi dôvodmi pre prijímanie platobných kariet obchodníkmi. Zatial co model Baxter zahrna dobrovolné prijímanie uvedených kariet obchodníkmi vzhladom na výhody, ktoré pre nich predstavujú sluzby spojené s týmto spôsobom platenia, toto prijímanie je v praxi tiez podporované tlakom, ktorý predstavuje dopyt spotrebitelov pokial ide o tento spôsob platenia a riziko straty transakcií spojené s odmietnutím alebo diskrimináciou v tomto smere. 214 Pokial ide o metódy pouzívané na stanovenie CMI, Komisia poukázala na rozdiely medzi praxou zalobkýn a modelom Baxter. 215 Pokial ide o metódu, ktorá sa pouzije na kreditné karty a úverové karty, (MasterCard Standard Interchange Metodology, odôvodnenia 710 az 718 napadnutého rozhodnutia), hlavná kritika Komisie sa týka nedostatocnej analýzy vývoja dopytu drzitelov kariet a obchodníkov pokial ide o tento spôsob platenia, hoci ide o jeden zo základných prvkov modelu Baxter. Dopyt obchodníkov je len odhadnutý vo vztahu k predpokladanej cene vytvorenia systému partnerských kariet. Komisia uvádza obmedzenia takejto analýzy, lebo kazdý obchodník si nepraje, ani nemá moznost vytvorit systém partnerských kariet. Pokial ide o analýzu dopytu drzitelov kariet, Komisia uvádza, ze zalobkyne neposudzujú jeho vývoj, ale spoliehajú sa na informácie získané od vydávajúcich bánk. 216 Co sa týka metódy, ktorá sa pouzije na debetné karty (Global MasterCard Debit Interchange Fee Methodology, odôvodnenia 719 az 724 napadnutého rozhodnutia), Komisia hoci uznáva, ze sa táto metóda najviac podobá modelu Baxter, lebo zohladnuje tak náklady spojené s vydávaním kariet, ako aj náklady spojené s prijímaním, v podstate tvrdí, ze táto metóda má svoj pôvod v prehnanej predstave o nákladoch spojených s vydávaním kariet v tom, ze do nich zahrna náklady, ktoré sú vlastné vsetkým platobným metódam, akými sú náklady na vedenie bezného úctu. 217 S ohladom na uvedené vyssie treba konstatovat, ze Komisia mohla, bez toho aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, odmietnut argumentáciu pouzitú zalobkynami na preukázanie, ze objektívne výhody, ktoré môzu vyplývat zo systému MasterCard, mozno pripísat úlohe, ktorú zohrávajú jeho CMI. 218 Konkrétne, z bodov 210 az 215 vyssie vyplýva, ze prístup zalobkýn má tendenciu nadhodnocovat náklady, ktoré znásajú vydávajúce banky, a nedostatocne ocenovat výhody, ktoré majú obchodníci z tohto spôsobu platenia. 219 Tento záver nie je spochybnený argumentáciou zalobkýn vychádzajúcou z toho, ze predlozili rozsiahle ekonomické dôkazy preukazujúce dôvodnost ich argumentácie. V tomto kontexte sa zalobkyne odvolávajú na relevantné casti svojej ODOV a na ekonomické dôkazy, ktoré boli k nej prilozené, ako aj na prílohy A.13 a A.14. Pripomínajú tiez konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 83 rozhodnutia Visa II, ze "cím viac je v systéme obchodníkov, tým je uzitocnejsí pre majitelov kariet a opacne", ktoré interpretujú ako uznanie dôvodnosti ich argumentácie. 220 Ako Komisia v podstate uviedla v jednej z príloh napadnutého rozhodnutia, venovanej odmietnutiu ekonomických dôkazov predlozených zalobkynami (bod 10 prílohy 4 napadnutého rozhodnutia), treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze aj keby bolo mozné z týchto dôkazov odvodit, ze CMI prispievajú k zvýseniu produkcie systému MasterCard, nestacilo by to na preukázanie, ze tieto poplatky splnajú prvú podmienku clánku 81 ods. 1 ES. 221 Treba konstatovat, ze zo zvýsenia produkcie systému MasterCard bude mat v prvom rade prospech platobná organizácia MasterCard a banky, ktoré sa zúcastnujú na tomto systéme. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 206 vyssie, zlepsenie v zmysle prvej podmienky clánku 81 ods. 3 vsak nemozno stotoznit s kazdou výhodou, ktorú partneri vytazia z dohody, pokial ide o ich výrobné alebo distribucné cinnosti. 222 Pokial ide o obchodníkov, hoci nárast poctu kariet v obehu môze vo vztahu k nim zvýsit uzitocnost systému MasterCard, jeho dôsledkom je tiez znízenie tlaku, ktorý môzu vykonávat na výsku CMI, a teda zvýsenie trhovej sily zalobkýn. Mozno teda oprávnene dospiet k záveru, ze riziko negatívnych úcinkov na zákazníkov obchodníkov spojené s odmietnutím prijat tento platobný prostriedok alebo diskrimináciou v tomto smere narastá s vyssím poctom kariet v obehu. 223 Toto odôvodnenie mozno v podstate nájst v odôvodneniach 729 a 730 napadnutého rozhodnutia. Aj ked sa v odôvodnení 729 napadnutého rozhodnutia pripústa, "ze v systéme platobných kariet vyznacujúcom sa nepriamymi sietovými externalitami môzu výmenné poplatky prispiet k maximalizácii uzitocnosti siete pre jej pouzívatelov", v odôvodnení 730 napadnutého rozhodnutia sa tiez zdôraznuje, ze CMI môzu byt bankami vyuzívané s cielom "zvýsit efektivitu alebo z nich získat príjmy". 224 Pokial ide o odkaz uvedený v odôvodnení 83 rozhodnutia Visa II, treba uviest, ze aj ked v nom Komisia pripustila, ze uzitocnost systému Visa pre kazdú kategóriu pouzívatelov závisí od poctu pouzívatelov patriacich do druhej kategórie, zdôraznila tiez, ze je tazké urcit priemernú minimálnu uzitocnost platby kartou Visa pre kazdú kategóriu pouzívatelov, a odkázala na potrebu nájst prijatelnú náhradu, zodpovedajúcu jej obavám, vrátane obavy, ze sa CMI stanovujú tak, aby "maximalizovali príjem" (odôvodnenie 80 rozhodnutia Visa II). Hoci sa teda na CMI Visa vztahovala výnimka, nebolo to len na základe ich podielu na zvýsení produkcie systému, ale preto, ze boli stanovené na základe troch kategórií nákladov zodpovedajúcich sluzbám, ktoré mozno povazovat za sluzby, ktoré sú prinajmensom ciastocne poskytované v prospech obchodníkov, a to nákladov na spracovanie transakcií, nákladov na poskytovanie "záruky za zaplatenie" a nákladov spojených s obdobím bezplatného financovania (odôvodnenia 84 a 85 rozhodnutia Visa II). 225 Hoci zalobkyne v poznámke pod ciarou v zalobe tvrdia, ze "predlozené dôkazy, ktoré neboli do dnesného dna spochybnené, preukazujú, ze výmenný poplatok je o trochu vyssí nez dve tretiny nákladov na záruku za zaplatenie, na bezúrocné obdobie a nákladov na správu... a neobsahuje ani poplatok za niektoré dalsie výhody, ako je postupné zvýsenie predaja a výhody cash flow, ktoré obchodníci získavajú", treba tiez zdôraznit, ze toto tvrdenie nie je doplnené ziadnym dôkazom, na základe ktorého by bolo mozné overit jeho pravdivost. 226 Treba teda dospiet k záveru, ze vzhladom na to, ze nebola preukázaná dostatocne úzka spojitost medzi CMI a objektívnymi výhodami poskytovanými obchodníkom, nemozno na základe samotnej skutocnosti, ze CMI môzu prispievat k zvýseniu produkcie systému MasterCard, preukázat splnenie prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES. 227 Zalobkyne Komisii tiez vytýkajú, ze nezohladnila výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet a ze sa správala ako "regulátor ceny" CMI. 228 Pokial ide o prvú kritiku, je urcite nesporné, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze citelné objektívne výhody, na ktoré sa zameriava prvá podmienka clánku 81 ods. 3 ES, sa môzu prejavit nielen na relevantnom trhu, ale tiez na iných trhoch, na ktorých môze mat daná dohoda priaznivé úcinky, a dokonca vo vseobecnejsom zmysle pre akúkolvek sluzbu, ktorej kvalita alebo efektívnost sa môze existenciou tejto dohody zlepsit (rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [20]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 343, a GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 248). Kedze vsak obchodníci tvoria jednu z dvoch skupín pouzívatelov platobných kariet, samotná existencia druhej podmienky clánku 81 ods. 3 ES nutne predpokladá, ze existencia citelných objektívnych výhod pripísatelných CMI musí byt tiez preukázaná aj vo vztahu k nim. 229 Vzhladom na to, ze zalobkyne nepredlozili takýto dôkaz, je preto ich kritika týkajúca sa nedostatocného zohladnenia výhod CMI pre drzitelov kariet v kazdom prípade neúcinná. 230 Pokial ide o druhú kritiku - ktorá preberá argumentáciu pouzitú v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu - zalobkyne, ako aj niektorí vedlajsí úcastníci konania v podstate tvrdia, ze argumentácia pouzitá v priebehu správneho konania viedla k preneseniu povinnosti ju vyvrátit na Komisiu. Komisii tiez vytýkajú, ze im ulozila povinnost odôvodnit konkrétnu úroven, na ktorej boli CMI stanovené. Zalobkyne a niektorí vedlajsí úcastníci konania napokon poukazujú na okolnost, ze Komisia po vydaní napadnutého rozhodnutia vyhlásila výberové konanie na stúdiu týkajúcu sa "nákladov a výhod pre obchodníkov spojených s pouzívaním rôznych platobných metód", aby v podstate zdôraznili nedostatok údajov, ktoré by splnali úroven ekonomických dôkazov pozadovaný Komisiou. 231 Je potrebné pripomenút, ze Komisia splnila povinnost zdôraznenú v judikatúre citovanej v bode 197 vyssie, lebo preskúmala a oprávnene poprela opodstatnenost argumentácie pouzitej zalobkynami v priebehu správneho konania. 232 Pokial ide o tvrdenie vychádzajúce z nedostatku údajov, ktoré by splnali úroven ekonomických dôkazov pozadovanú Komisiou, aj ak by sa takéto tvrdenie ukázalo ako pravdivé, neznamenalo by to znízenie úrovne dôkazného bremena alebo dokonca jeho prenesenie, ako pravdepodobne tvrdia zalobkyne. V tomto ohlade treba uviest, ze takýto problém by mohol mat pôvod v argumentácii pouzitej zalobkynami v priebehu správneho konania. 233 Kedze nemozno preukázat presný rozsah výhod, ktoré by odôvodnovali financné protiplnenie obchodníkov za náklady vynalozené vydávajúcimi bankami, mozno tak oprávnene dospiet k záveru, ze na úcely preukázania, ze CMI splnajú prvú podmienku clánku 81 ods. 3 ES, prinálezalo zalobkyniam specifikovat sluzby poskytované bankami vydávajúcimi debetné karty, úverové karty a kreditné karty, ktoré mozno povazovat za objektívne výhody pre obchodníkov. Zalobkyniam prinálezalo tiez preukázat, ze existuje dostatocne zjavný vzájomný vztah medzi nákladmi súvisiacimi s poskytovaním týchto sluzieb a výskou CMI. Pokial ide o túto poslednú otázku, treba zdôraznit, ze urcenie týchto nákladov nemozno vykonat tak, ze sa nezohladnia ostatné príjmy, ktoré vydávajúce banky získavajú za poskytovanie týchto sluzieb alebo ze sa zahrnú náklady, ktoré s týmito sluzbami priamo nesúvisia. 234 Kedze Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla na základe dôvodov uvedených v bodoch 214 az 218 vyssie dospiet k záveru, ze metóda, ktorá sa pouzije na kreditné karty a úverové karty, ani metóda, ktorá sa týka debetných kariet, neumoznujú preukázat splnenie prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES, nemozno na základe skutocnosti uvádzanej viacerými vedlajsími úcastníkmi konania, ze CMI tvorí protiplnenie za urcité výhody pre obchodníkov, preukázat, ze za okolností predmetnej veci CMI splnajú podmienky tohto ustanovenia. 235 Taktiez nemozno vytýkat Komisii, ze sa bez vysvetlenia odchýlila od postoja, ktorý uprednostnila v rozhodnutí Visa II ohladne analýzy CMI na základe clánku 81 ods. 3 ES, lebo výnimka bola v rozhodnutí Visa II priznaná na základe metódy výpoctu, ktorá obmedzovala výsku CMI na urcité osobitné výhody pre obchodníkov, co odlisuje okolnosti charakterizujúce prijatie uvedeného rozhodnutia od okolností predmetnej veci. 236 S ohladom na uvedené vyssie treba dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali, ze odôvodnenia Komisie týkajúce sa prvej podmienky clánku 81 ods. 3 ES je nezákonné. Kedze splnenie podmienok uvedených v tomto clánku je nevyhnutné na to, aby sa mohol tento clánok uplatnit, treba druhú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut bez toho, aby bolo nutné preskúmat kritiku zalobkýn týkajúcu sa ostatných aspektov analýzy tohto clánku, ktorú vykonala Komisia. 237 Prvú cast zalobného dôvodu vychádzajúcu z nadmerného dôkazného bremena ulozeného zalobkyniam treba tiez zamietnut. Z úvah uvedených vyssie totiz vyplýva, ze Komisia preskúmala tvrdenia a dôkazy predlozené zalobkynami a za okolností predmetnej veci mohla oprávnene dospiet k záveru, ze nepreukazujú splnenie podmienok pre uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. Kedze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze zalobkyne neposkytli dôkaz o výnimke, na ktorú sa odvolávali, treba tiez zamietnut tvrdenie vychádzajúce z porusenia zásady in dubio pro reo. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie platobnej organizácie MasterCard ako zdruzenia podnikov 238 Zalobkyne podporované vedlajsími úcastníkmi konania vytýkajú Komisii, ze nesprávne vychádzala z existencie zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a nezohladnila zmeny v struktúre a vo vedení MasterCard súvisiace s IPO, hoci v ich dôsledku banky uz túto organizáciu nekontrolujú a MasterCard rozhoduje o CMI jednostranne. Najmä tvrdia, ze skutocnost, ci banky kontrolujú alebo nekontrolujú MasterCard, je relevantná. Komisia sa podla ich názoru tiez nesprávne domnievala, ze európske banky sú aj po IPO nadalej zodpovedné za cinnosti platobnej organizácie MasterCard v Európe prostredníctvom európskej správnej rady. 239 Okrem toho tak zalobkyne, ako aj niektorí vedlajsí úcastníci kritizujú kritérium uplatnené Komisiou, ktoré sa týka existencie zhody záujmov medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami, pokial ide o stanovenie CMI. Komisii sa vytýka, ze nepreukázala, ze platobná organizácia MasterCard koná pri stanovení CMI nadalej v záujme bánk alebo v ich mene skôr nez v mene akcionárov MasterCard. Jeden z vedlajsích úcastníkov konania tiez zdôraznuje, ze toto kritérium nenachádza oporu v ziadnom precedense judikatúry. Niektorí vedlajsí úcastníci tvrdia, ze nie sú schopní vykonávat akýkolvek vplyv na jednotlivé zlozky platobnej organizácie MasterCard a ze táto organizácia k nim pristupuje ako ku svojim zákazníkom. 240 Komisia navrhuje, aby bola táto cast zalobného dôvodu zamietnutá. 241 Podla ustálenej judikatúry sa clánok 81 ES uplatnuje na zdruzenia v rozsahu, v akom ich vlastná cinnost alebo cinnost podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktorých sa toto ustanovenie týka (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia, [21]T-193/02, Zb. s. II-209, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 242 Je potrebné tiez pripomenút, ze pojmy "dohoda", "rozhodnutia zdruzení podnikov" a "zosúladený postup" zahrnajú, zo subjektívneho hladiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [22]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 23). 243 Pokial ide konkrétne o pojem "rozhodnutia zdruzení podnikov", ako zdôraznil generálny advokát Léger vo svojich návrhoch predlozených v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i. ([23]C-309/99, Zb. s. I 1577, I 1582, bod 62), tento pojem smeruje k tomu, aby sa podniky nemohli vyhnút uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze len z dôvodu samotnej formy, ktorou koordinujú svoje správanie na trhu. Aby bola zaistená efektívnost tejto zásady, clánok 81 ods. 1 ES sa týka nielen priamych spôsobov koordinácie správania medzi podnikmi (dohody a zosúladené postupy), ale tiez institucionalizovaných foriem spolupráce, teda situácie, ked hospodárske subjekty konajú prostredníctvom kolektívnej struktúry alebo spolocného orgánu. 244 Je preto potrebné overit, ci je v predmetnej veci platobná organizácia MasterCard, aj napriek zmenám spôsobeným IPO aj nadalej institucionalizovanou formou koordinácie správania bánk. 245 V prvom rade, hoci je nesporné, ze od IPO sú rozhodnutia o CMI prijímané orgánmi platobnej organizácie MasterCard a ze banky sa tohto rozhodovacieho procesu nezúcastnujú, zo skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia napadnutého rozhodnutia, co je relevantný cas z hladiska preskúmania jeho zákonnosti podla judikatúry citovanej v bode 64 vyssie, vyplýva, ze banky aj po IPO nadalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc pokial ide o základné aspekty fungovania platobnej organizácie MasterCard, a to tak na vnútrostátnej, ako aj na európskej úrovni. 246 Po prvé, pokial ide o fungovanie platobnej organizácie MasterCard na vnútrostátnej úrovni, Komisia v odôvodneniach 58 az 62 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie 359 rovnakého rozhodnutia, tvrdila, ze banky majú právo prijat osobitné vnútrostátne pravidlá, ktoré sa budú uplatnovat na vymedzený trh a ciastocne nahradia pravidlá medzinárodnej siete. Medzi týmito pravidlami "sú pravidlá, ktoré sa standardne uplatnia na vsetky vnútrostátne transakcie, vrátane transakcií prijatých clenmi siete mimo dotknutý stát" (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia). Najnázornejsí príklad tejto rozhodovacej právomoci vykonávanej na vnútrostátnej úrovni tvorí stanovenie vnútrostátnych výmenných poplatkov, ktoré sa prednostne uplatnia na CMI. Komisia taktiez v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze takéto vnútrostátne pravidlá nemusia byt schválené alebo potvrdené zalobkynami. 247 Po druhé, Komisia mohla v odôvodneniach 50 az 57 a 364 a 365 napadnutého rozhodnutia oprávnene poukázat na to, ze aj po IPO bola zachovaná európska správna rada, zlozená zo zástupcov európskych bánk, a jej právomoc rozhodovat o "základných otázkach", teda o preskúmaní ziadostí o pridruzení, pokutách, regionálnych pravidlách fungovania, vyhodnoteniach a nákladoch v rozsahu, v ako tieto vyhodnotenia alebo náklady nemajú vylucujúci úcinok, zlepsení a vývoji regionálnych produktov "v rozsahu, v akom sa iniciatívy v oblasti vývoja produktov netýkajú dôlezitých otázok z hladiska hospodárskej sútaze", rozpocte rocných výdavkov, prebytocných zdrojoch a pravidlách týkajúcich sa partnerských (kobrandovaných) a affinity kariet (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). 248 Ako pripomínajú zalobkyne vo svojich písomných podaniach, európska správna rada bola povinná dodrziavat pokyny svetovej správnej rady a jej rozhodovacia právomoc jej mohla byt odnatá. Skutocnost, ze svetová správna rada môze vydávat pokyny presne vymedzujúce napríklad právomoci európskej správnej rady, vsak nic nemení na tom, ze tento orgán uvedený ako posledný vykonáva rozhodovaciu právomoc. To isté platí ohladne skutocnosti, ze svetová správna rada môze sama vykonávat právomoci európskej správnej rady alebo ju zbavit jej právomoci, pokial sú splnené osobitne prísne podmienky pre uplatnenie tejto moznosti, pripomenuté v odôvodneniach 55 a 56 napadnutého rozhodnutia. 249 Treba konstatovat, ze zachovanie rozhodovacej právomoci bánk na európskej a vnútrostátnej úrovni v rámci platobnej organizácie MasterCard má tendenciu významne relativizovat dôsledky, ktoré sa majú odvodit od IPO. V dobe prijatia napadnutého rozhodnutia pôsobila platobná organizácia MasterCard skôr dojmom, ze v Európe funguje nadalej ako zdruzenie podnikov, v ktorom banky nie sú len príjemkynami poskytovaných sluzieb, ale kolektívne a decentralizovane sa podielajú na základných aspektoch rozhodovacej právomoci. 250 V druhom rade mohla Komisia oprávnene dospiet k záveru, ze CMI odrázajú záujmy bánk, hoci tieto banky uz od IPO MasterCard nekontrolujú, ani sa nepodielajú na stanovení výsky CMI, lebo medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami existuje zhoda záujmov pokial ide o túto otázku. 251 Po prvé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze existencia zhody záujmov alebo spolocného záujmu je relevantná na úcely posúdenia existencie rozhodnutí zdruzení podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia, [24]45/85, Zb. s. 405, bod 29). 252 Po druhé, Komisia mohla správne tvrdit, ze banky, vrátane tých, ktoré pôsobia na trhu v oblasti prijímania, majú záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni. 253 Ako správne zdôraznila Komisia v odôvodnení 383 napadnutého rozhodnutia, tieto banky totiz prostredníctvom CMI vyuzívajú minimálne ceny, ktoré im umoznujú preniest ich jednoducho na obchodníkov, z dôvodov uvedených v bode 134 vyssie. CMI tak predstavujú náklady pre banky v rámci ich cinnosti v oblasti prijímania len vtedy, ak sa ich rozhodnú znásat. Z bodov 162 az 164 vyssie vsak vyplýva, ze takáto hypotéza má skôr charakter výnimky. 254 Okrem toho, aj v takomto prípade sa mozno oprávnene domnievat, ze CMI zostávajú pre banky zdrojom príjmov, lebo vykonávajú tiez vydavatelskú cinnost. V tomto ohlade treba uviest, ze zalobkyne ani vedlajsí úcastníci konania nepredkladajú dôkazy, ktoré by mohli popriet dôvodnost tvrdenia Komisie, uvedeného v odôvodnení 385 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka skutocnosti, ze kedze do 31. decembra 2004 existovalo pravidlo systému MasterCard NAWIR (No Acquiring Without Issuing Rule), ktoré ukladalo bankám, ktoré si priali prijímat transakcie, aby prevádzkovali tiez cinnost spocívajúcu vo vydávaní kariet, boli takmer vsetky banky vykonávajúce cinnost spocívajúcu v prijímaní tiez vydavatelmi kariet a z tohto dôvodu teda mali prospech z CMI. 255 Po tretie, Komisia mohla v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia tiez dôvodne tvrdit, ze platobná organizácia MasterCard má tiez záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni "lebo prístupové práva, za ktoré [MasterCard a jej konsolidované dcérske spolocnosti] platia bankám výmenou za koordinacné a sietové sluzby, sú spojené s transakciami" (odôvodnenie 386 napadnutého rozhodnutia). Pocet transakcií a teda aj príjmy platobnej organizácie MasterCard totiz závisia hlavne od vôle bánk ponúkat karty MasterCard svojim zákazníkom. Je teda v záujme platobnej organizácie MasterCard stanovit CMI na úrovni, ktorú banky povazujú za atraktívnu, co poukazuje na skutocnost, uvedenú Komisiou v odôvodneniach 461 az 498 napadnutého rozhodnutia, ze hospodárska sútaz medzi systémami prebieha na úkor systémov kariet, ktoré ponúkajú CMI na nízkej úrovni. 256 Po stvrté, z písomných podaní zalobkýn vyplýva, ze nepopierajú pravdivost tvrdení uvedených v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "vývoj zaznamenaný po IPO tiez ukazuje, ze [platobná organizácia MasterCard] pri stanovení úrovne [CMI] zohladnuje konkrétne záujmy bánk". Ich argumentácia je zalozená skôr na tvrdení, ze jednajú len ako poskytovatelia sluzieb, ktorí sa snazia uspokojit potreby svojich zákazníkov: vydávajúcich bánk, prijímajúcich bánk a obchodníkov. 257 Je vsak potrebné konstatovat, ze stavat banky a obchodníkov na rovnakú úroven nie je moc presvedcivé, lebo v prípade obchodníkov sa hladá hlavne maximálny prah ich tolerancie pokial ide o cenu za transakciu kartou, ako bolo zdôraznené v bodoch 212 az 217 vyssie. 258 Ani argumentácia zalobkýn vychádzajúca z toho, ze platobná organizácia MasterCard, neskôr IPO MasterCard, zohladnuje len záujem svojich verejných akcionárov, sa nezdá presvedcivá. Kedze stanovenie CMI na vysokej úrovni prispieva k nárastu poctu transakcií a teda k pozitívnemu úcinku na príjmy platobnej organizácie MasterCard, mozno oprávnene dospiet k záveru, ze akcionári MasterCard a banky nemajú protichodné záujmy. 259 Treba konstatovat, ze s ohladom na obe skutocnosti uvedené vyssie, a to zachovanie rozhodovacej právomoci bánk po IPO v rámci platobnej organizácie MasterCard a existenciu zhody záujmov medzi nou a bankami, pokial ide o otázku CMI, mohla Komisia oprávnene dospiet k záveru, ze aj napriek zmenám, ktoré priniesla IPO MasterCard, je platobná organizácia MasterCard nadalej institucionalizovanou formou koordinácie správania bánk. Komisia teda správne kvalifikovala rozhodnutia prijaté orgánmi platobnej organizácie MasterCard o stanovení CMI ako rozhodnutia zdruzenia podnikov. 260 Treba teda zamietnut tretí zalobný dôvod bez toho, aby bolo potrebné preskúmat kritiku zalobkýn týkajúcu sa ostatných tvrdení, ktoré Komisia pouzila na podporu svojho záveru, konkrétne súhlas bánk s novým spôsobom riadenia, pokial ide o CMI (odôvodnenia 394 az 396 napadnutého rozhodnutia). 4. O stvrtom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie má procesné a skutkové vady 261 Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí vychádzajúcich z porusenia práva zalobkýn na obhajobu a zo skutkových pochybení, ktoré by mohli viest k neplatnosti napadnutého rozhodnutia. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva zalobkýn na obhajobu 262 Zalobkyne uvádzajú styri výhrady kritizujúce, po prvé, zneuzívajúci odkaz na list opisujúci skutkový stav, po druhé, nezrozumitelnost tohto listu, po tretie, uvedenie nových skutocností v napadnutom rozhodnutí a, po stvrté, spôsob, aký Komisia informovala niektoré vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz. O prvej výhrade zalozenej na zneuzívajúcom odkaze na list opisujúci skutkový stav 263 Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze odkázala na list opisujúci skutkový stav miesto na druhé DOV. Tento list opisujúci skutkový stav ide podla ich názoru nad rámec jednoduchého uvedenia dodatocných dôkazov tým, ze obsahuje nové zásadné právne a skutkové tvrdenia. 264 Komisia navrhuje zamietnut túto výhradu. 265 Podla ustálenej judikatúry, dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [25]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [26]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 266 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obranu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [27]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 267 Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 14), pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [28]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [29]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, [30]T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). 268 Oznámenie doplnenia výhrad zúcastneným osobám je tak nutné len v prípade, ked výsledok vysetrovania vedie Komisiu k tomu, aby uplatnila voci podnikom nové akty alebo aby znacne zmenila dôkazy o vytýkaných poruseniach (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 266 vyssie, bod 192). 269 Nakoniec treba tiez pripomenút, ze podla judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik zalobca preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [31]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [32]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28). 270 V predmetnej veci treba zdôraznit, ze hoci Komisia vychádzala v odôvodneniach 202 az 213 DOV zo znakov platobnej organizácie MasterCard pred IPO, ked rozhodovala, ci je táto organizácia zdruzením podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, mozno z dalsích castí tohto oznámenia odvodit, ze Komisia sa domnievala, ze oznámené IPO MasterCard nebude mat vplyv na dôvodnost jej záveru o porusení clánku 81 ES. V odôvodnení 25 tohto oznámenia sa teda zdôraznuje, ze dokumenty predlozené zalobkynami nepreukazujú, ze európska správna rada stratí po IPO právomoc stanovit CMI. V odôvodnení 28 uvedeného DOV Komisia vymenovala zmeny, ku ktorým má dôjst v súvislosti s IPO, a uviedla, ze banky budú aj nadalej zohrávat v novej struktúre úlohu. 271 Hoci jedna z vecí, ktoré Komisia uviedla v DOV, sa ukázala byt odlisná od toho, co bolo nakoniec v súvislosti s IPO rozhodnuté, lebo európska správna rada stratila právomoc stanovit CMI, nemení to nic na tom, ze DOV umoznilo zalobkyniam vyjadrit svoj postoj k výhrade Komisie týkajúcej sa kvalifikácie systému MasterCard ako zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a konkrétne k neexistencii úcinku IPO na túto kvalifikáciu. Z toho logicky vyplýva, ze zalobkyne mohli tiez Komisii oznámit svoje stanovisko, pokial ide o túto otázku, na vypocutí, ktoré sa konalo po ich ODOV. 272 Táto moznost, aby zalobkyne vyjadrili svoj postoj v priebehu správneho konania je potvrdená tým, ze zalobkyne velkú cast svojej ODOV venovali úcinkom IPO na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES. 273 Za okolností predmetnej veci teda treba dospiet k záveru, ze Komisia tým, ze odkázala na list opisujúci skutkový stav miesto toho, aby odkázala na oznámenie o výhradách, neporusila právo zalobkýn na obhajobu, lebo bola povinná uviest len dôkazy, ktoré hodlala pouzit, aby vyvrátila tvrdenia predlozené zalobkynami v priebehu správneho konania. 274 Uvedenú výhradu preto treba zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na nezrozumitelnosti listu opisujúceho skutkový stav 275 Podla názoru zalobkýn nebol obsah listu opisujúceho skutkový stav tak jednoznacný, aby im umoznil pochopit, ako Komisia zamýslala pouzit dokumenty, na ktoré odkazovala, a to aj napriek ziadostiam o vysvetlenie, ktoré zaslali tak Komisii, ako aj úradníkovi pre vypocutie, co Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe pripustila. Odkazujú na prílohy A.8.2 a A.20, ktoré preberajú ich korespondenciu s Komisiou, pokial ide o túto otázku. Táto nezrozumitelnost vedie podla ich názoru k poruseniu ich práva na obhajobu. 276 Pokial ide o prípustnost tejto výhrady, zalobkyne tvrdia, ze v zalobe je vysvetlené, preco bol list opisujúci skutkový stav nedostacujúci, a ze prílohy sa obmedzujú len na predlozenie dôkazov. 277 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je neprípustná. 278 Treba konstatovat, ze argumentácia zalobkýn v ich zalobe je velmi strucná. V bode 122 zaloby vseobecne vytýkajú Komisii, ze neposkytla "zalobkyniam vsetky vysvetlenia nutné na to, aby pochopili, ako Komisia navrhovala pouzit dokumenty, ktoré citovala v [liste opisujúcom skutkový stav]". V bode 123 je uvedené, ze pre zalobkyne je "velmi tazké poskytnút zmysluplnú odpoved". Napokon v bode 124 sa tvrdí, ze zalobkyne "identifikovali v [liste opisujúcom skutkový stav] viac nez dvadsat príkladov, v ktorých Komisia neuviedla, ako budú dôkazy citované Komisiou pouzité". V samotnej zalobe ale neuvádzajú ziaden príklad. Rovnako zaloba ani neobsahuje ziaden dôkaz, ktorý by umoznil posúdit "tazkosti", na ktoré sa zalobkyne odvolávajú. 279 Okrem toho, odkazy na prílohu A.8.2 zaloby ("Výmena korespondencie medzi radou [zalobkýn] a Komisiou") a prílohu A.20 zaloby ("Korespondencia od 17. apríla... do 12. júla 2007 medzi radou [zalobkýn] a Komisiou týkajúca sa nedostatocnosti listu opisujúceho skutkový stav") nemôzu nahradit nedostatky zaloby v tejto oblasti. 280 Treba konstatovat, ze zalobkyne len vo vseobecnosti odkazujú na prílohu A.20. Z dôvodov uvedených v bodoch 68 az 70 vyssie tak nemozno túto prílohu zohladnit. 281 Pokial ide o prílohu A.8.2, mozno dospiet k záveru, ze zalobkyne odkazujú na urcitú cast tejto prílohy, tvorenú lisom zalobkýn z 13. apríla 2007, a ze teda jeho obsah nemozno zohladnit. V tomto liste je vsak uvedený len výpocet výnatkov z listu opisujúceho skutkový stav, ktoré zalobkyne povazovali za "nejednoznacné" a ohladne ktorých ziadali o objasnenie zo strany Komisie. Treba teda konstatovat, ze na základe posúdenia len tohto výpoctu a pri neexistencii konkrétnejsej argumentácie zalobkýn v súvislosti s touto otázkou, nemozno dospiet k záveru, ze uvádzaná nezrozumitelnost by mohla spôsobit porusenie práva na obhajobu zalobkýn. 282 S ohladom na uvedené vyssie treba dospiet k záveru, ze predmetnú výhradu treba zamietnut ako neprípustnú na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, lebo neobsahuje základné prvky umoznujúce Vseobecnému súdu vykonat jeho preskúmanie a Komisii zaistit jej obhajobu. O tretej výhrade zalozenej na existencii nových skutocností v napadnutom rozhodnutí 283 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje, po prvé, nové tvrdenia, po druhé, nové odôvodnenie, ako aj, po tretie, dodatocné vysvetlenie alebo presnejsie dôkazy, ktoré nemohli popriet. Odkazujú v tomto smere na prílohu A.21 ("Porusenie práva na obhajobu [zalobkýn] Komisiou - Tvrdenia, odôvodnenia a dôkazy týkajúce sa IPO"). Podla názoru zalobkýn ide tiez v tomto prípade o porusenie ich práva na obhajobu. 284 Zalobkyne sa domnievajú, ze táto výhrada je neprípustná, lebo A.21 sa obmedzuje na oznacenie rozdielov medzi DOV a napadnutým rozhodnutím. 285 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. 286 V prvom rade, pokial ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia nových tvrdení v napadnutom rozhodnutí, stací zdôraznit, ze táto kritika sa netýka aspektov napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, ze Komisia mohla oprávnene ponechat kvalifikáciu rozhodnutí prijatých po IPO ako rozhodnutí zdruzenia podnikov. 287 Pokial ide o záver, ze banky nadalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc pokial ide o základné aspekty platobnej organizácie MasterCard na vnútrostátnej aj európskej úrovni, medzi údajne novými skutocnostami uvedenými v prílohe A.21 zaloby nie uvedená právomoc bánk prijímat specifické vnútrostátne pravidlá, ktoré sa pouzijú na vymedzený trh a ciastocne nahradia pravidlá medzinárodnej siete (bod 246 vyssie) alebo dokonca ponechanie právomoci európskej správnej rady rozhodovat o "základných otázkach" (bod 247 vyssie). 288 Pokial ide o záver o existencii zhody záujmov na stanovení CMI na vysokej úrovni medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami, z prílohy A.21 nevyplýva nic, co by spochybnovalo tvrdenia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, ze banky majú záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni (body 253 a 254 vyssie). Z tejto prílohy tiez nevyplýva, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z toho, ze platobná organizácia MasterCard má tiez záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni (bod 255 vyssie), bol uvedený prvýkrát v napadnutom rozhodnutí. V uvedenej prílohe napokon nemozno nájst nic, co by vyvracalo záver v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, ze platobná organizácia MasterCard zohladnuje pri stanovení úrovne CMI konkrétne záujmy bánk (bod 256 vyssie). 289 V druhom rade, to isté platí pokial ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia "nového odôvodnenia" v napadnutom rozhodnutí. Jediné prípadne relevantné tvrdenie je tvrdenie týkajúce sa znenia odôvodnenia 360 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa venuje existencii horizontálnej spolupráce medzi bankami v rámci platobnej organizácie MasterCard. Treba vsak konstatovat, ze rozdiel, ktorý zdôraznujú zalobkyne, sa týka druhoradého aspektu v odôvodnení Komisie a nie podstaty záveru, ku ktorému dospela. 290 V tretom rade pokial ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia dodatocných vysvetlení alebo presnejsích dôkazov v napadnutom rozhodnutí, treba zdôraznit, ze len dve kritiky uvedené v prílohe A.21 zaloby sa týkajú relevantných aspektov odôvodnení Komisie a ze jej analýza týchto otázok je podporená dalsími dôkazmi, ktoré zalobkyne nepopreli. To platí v prípade tvrdenia uvedeného v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vedenie platobnej organizácie MasterCard podporovalo prijatie horizontálneho rozhodnutia medzi bankami. To isté platí o závere v odôvodnení 354 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého európske banky nadalej preberajú zodpovednost za cinnosti v Európe s výnimkou otázok, ktoré sú z hladiska antitrustových pravidiel povazované za citlivé. 291 Uvedenú výhradu preto treba zamietnut. O stvrtej výhrade zalozenej na nedostatocnom informovaní niektorých vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz 292 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pripústa, ze neoznámila ODOV vsetkým vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz rovnakým spôsobom, pricom niektoré z nich ju dostali len jeden pracovný den pred vypocutím. Zalobkyne tvrdia, ze keby boli o tomto oneskorenom zaslaní informované, poziadali by o prelozenie vypocutia. Podla ich názoru slo o porusenie zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj o porusenie ich legitímnych ocakávaní a ich práva na obhajobu, lebo napadnuté rozhodnutie nemohlo byt prijaté bez oboznámenia sa s ich celou obhajobou. 293 Komisia navrhuje uvedenú výhradu zamietnut. 294 Podla clánku 14 nariadenia c. 1/2003 Komisia konzultuje poradný výbor, zlozený z zástupcov orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov, pred prijatím takého rozhodnutia, o aké ide v predmetnej veci. 295 Urcite, v rozsahu, v akom podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([33]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) "Komisia vyzve úrady pre hospodársku sútaz clenských státov s cielom zúcastnit sa na ústnom vypocutí", je vhodné, aby boli úrady pre hospodársku sútaz alebo aspon tie z nich, ktoré sa hodlajú zúcastnit vypocutia, informované o písomných vyjadreniach úcastníkov konania v primeranej lehote pred uvedeným vypocutím. 296 Skutocnost, ze niektorým vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz bola ODOV zaslaná len jeden pracovný den pred vypocutím vsak nepredstavuje porusenie, ktoré by mohlo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 297 Z clánku 14 nariadenia c. 1/2003 totiz vyplýva, ze základnou úlohou poradného výboru je zaujat písomné stanovisko k predbeznému návrhu rozhodnutia Komisie. Oneskorené zaslanie odpovede zalobkýn na ODOV pritom nemalo vplyv na platnost konzultácie s poradným výborom, lebo orgány pre hospodársku sútaz mali moznost zoznámit sa s ODOV pred tým, nez prebehla konzultácia v rámci tohto výboru. 298 Okrem toho, ako správne zdôraznuje Komisia, toto oneskorené zaslanie odpovede zalobkýn na ODOV im nebránilo vyjadrit svoj postoj v priebehu vypocutia. 299 Túto výhradu a z tohto dôvodu aj prvú cast zalobného dôvodu treba zamietnut v celom rozsahu. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na skutkových pochybeniach 300 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze niektoré skutkové pochybenia Komisie sú tak závazné, ze je napadnuté rozhodnutie postihnuté vadou. Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú tri výhrady týkajúce sa, po prvé, zjavne nesprávneho porovnania systému MasterCard s piatimi vnútrostátnymi systémami, ktoré Komisia uskutocnila, po druhé, selektívnej analýzy vyhlásení obchodníkov zhromazdených v priebehu správneho konania vykonanej Komisiou a, po tretie, úplne chybného prieskumu trhu obchodníkov. 301 Na druhú a tretiu výhradu uz bolo odpovedané v bodoch 145 az 158 vyssie. Pokial ide o prvú výhradu, treba pripomenút, ze dôvodnost záveru, ze CMI nie sú objektívne nevyhnutné, je dostatocne preukázaná inými dôkazmi alebo tvrdeniami, nez len porovnaním s piatimi vnútrostátnymi systémami. Táto výhrada musí byt teda zamietnutá ako v kazdom prípade neúcinná. 302 Treba teda zamietnut druhú cast a teda aj uvedený dôvod, ako aj návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia. B - O návrhu na zrusenie clánkov 3 az 5 a 7 napadnutého rozhodnutia 303 Subsidiárne zalobkyne navrhujú zrusenie clánkov 3 az 5 a 7 napadnutého rozhodnutia. 304 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila zalobkyniam, aby do siestich mesiacov formálne zrusili predmetné CMI, aby upravili sietové pravidlá zdruzenia, a aby zrusili vsetky rozhodnutia o CMI. V clánku 4 napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyniam, aby do siestich mesiacov oznámili vsetky zmeny sietových pravidiel zdruzenia vsetkým financným institúciám, vsetkým zúctovacím ústavom a príslusným bankám, ktoré úctujú a vyrovnávajú transakcie v EHP. V clánku 5 tohto rozhodnutia ulozila zalobkyniam, aby uverejnili zhrnutie napadnutého rozhodnutia na internete. Napokon clánok 7 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze za nesplnenie týchto povinností stanovených v clánkoch 2 az 5 sa im ulozí denné penále vo výske 3,5 % ich konsolidovaného denného svetového obratu. 305 Je nutné konstatovat, ze hoci sa návrh zalobkýn odvoláva na zrusenie clánkov 3 az 5 a 7 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne v jedinom zalobnom dôvode predlozenom na podporu tohto návrhu predkladajú argumentáciu týkajúcu sa len clánkov 3 a 7 napadnutého rozhodnutia. 306 Clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "[A]k Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania. Strukturálne opatrenia sa môzu ulozit bud vtedy, ked neexistuje ziadne úcinné opatrenie orientované na správanie alebo ked akékolvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenat pre príslusný podnik väcsie zatazenie ako strukturálne opatrenie..." 307 Podla clánku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pravidelné penále, ktoré nepresahujú 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku za kazdý den, vypocítané od dátumu stanoveného rozhodnutím, aby ich donútila: ukoncit porusovanie clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES] v súlade s rozhodnutím prijatým podla clánku 7". 308 V rámci prvej casti svojho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o nápravné opatrenie ulozené Komisiou v clánku 3 napadnutého rozhodnutia a penále stanovené v clánku 7 tohto rozhodnutia. 309 Treba pripomenút, ze odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 230 ES, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [34]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 310 Pokial ide o výhradu vychádzajúcu z nedostatocného odôvodnenia príkazov uvedených v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, treba zdôraznit, ze právny základ príkazov ulozených zalobkyniam, aby do siestich mesiacov formálne zrusili predmetné CMI, upravili sietové pravidlá zdruzenia, a aby zrusili vsetky rozhodnutia o CMI, je spresnený v odôvodnení 756 napadnutého rozhodnutia. Ich odôvodnenie vyplýva z odôvodnení 759 a 761 tohto rozhodnutia, kde sú opísané ako dôsledok príkazu ulozeného zalobkyniam v praxi ukoncit urcovanie minimálnej ceny pre MSC. 311 Treba konstatovat, ze toto odôvodnenie, hoci strucné, umoznovalo zalobkyniam zoznámit sa s odôvodnením príkazu Komisie a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie jeho zákonnosti. 312 Urcite platí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie týkajúce sa primeranosti povinnosti ulozenej v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od primeranosti povinností uvedených v clánkoch 4 a 5 a penále ulozeného v clánku 7 napadnutého rozhodnutia. 313 Kedze vsak povinnost zmenit pravidlá danej siete zdruzenia a zrusit vsetky rozhodnutia o CMI mozno povazovat za priamy úcinok rozhodnutia o protiprávnosti CMI, Komisia nemusela výslovne odôvodnit túto otázku. 314 Tento záver nie je spochybnený argumentáciou zalobkýn vychádzajúcou z toho, ze Komisia v minulosti uznala, ze CMI môzu byt zlucitelné s clánkom 81 ES alebo pripustila zásadu, ze CMI môzu splnat prvú podmienku clánku 81 ods. 3 ES. Kedze takáto argumentácia nie je v rámci rozhodnutia o nápravnom opatrení relevantná, Komisia nebola povinná túto otázku odôvodnit. Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 192 vyssie, CMI Visa bola udelená výnimka na základe zmeneného návrhu CMI, ktorý obmedzoval ich výsku na náklady vynalozené vydávajúcimi bankami na poskytovanie urcitých specifických výhod obchodníkom, co tieto poplatky odlisuje od CMI, o ktoré ide v predmetnej veci. 315 Výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení clánku 3 napadnutého rozhodnutia treba teda zamietnut. 316 Pokial ide o odôvodnenie penále uvedeného v clánku 7 napadnutého rozhodnutia, treba zdôraznit, ze jeho právny základ je vysvetlený v odôvodnení 773 napadnutého rozhodnutia. Jeho odôvodnenie je uvedené v odôvodnení 774 rovnakého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze existencia "vázneho rizika, ze [platobná organizácia] MasterCard bude nadalej pouzívat [CMI] alebo sa bude snazit prijat opatrenia, ktoré v skutocnosti obídu nápravné opatrenie, je dostatocným dôvodom na to, aby bolo [zalobkyniam] ulozené penále na úcely zaistenia dodrziavania nápravného opatrenia". 317 Napokon výber výsky penále je vysvetlený v odôvodneniach 775 a 776 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa odvolala na nutnost "stanovit výsku penále na takej úrovni, aby bolo pre daný podnik z financného hladiska rozumnejsie dodrziavat rozhodnutie... nez cerpat výhody z nedodrzania v nom stanovených povinností". Komisia tiez uviedla znacnú velkost platobnej organizácie MasterCard, ako aj predchádzajúcu snahu zabránit uplatneniu práva hospodárskej sútaze prostredníctvom IPO MasterCard. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanovit výsku penále na 70 % maximálnej výsky 5 % denného svetového obratu MasterCard za predchádzajúci obchodný rok. 318 Vzhladom na to, ze takéto vysvetlenie umoznilo zalobkyniam oboznámit sa s odôvodnením penále ulozeného v clánku 7 napadnutého rozhodnutia a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie zákonnosti, treba tiez odmietnut túto výhradu vychádzajúcu z nedostatocného odôvodnenia clánku 7 napadnutého rozhodnutia. 319 Tento záver nie je spochybnený argumentáciou jedného z vedlajsích úcastníkov konania vychádzajúcou z toho, ze clánok 7 treba zrusit z dôvodu nedostatocného odôvodnenia, lebo Komisia v nom nevysvetlila, preco povazovala MasterCard za samostatný podnik a ulozila mu penále zalozené na jeho obrate, hoci tvrdila, ze sankcionuje rozhodnutie zdruzenia podnikov. 320 Treba zdôraznit, ze clánok 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003 osobitne odkazuje na moznost ulozit penále zdruzeniam podnikov. 321 Vzhladom na to, ze MasterCard International a MasterCard Europe sú úplne konsolidovanými dcérskymi spolocnostami MasterCard, treba dospiet k záveru, ze Komisia zohladnením obratu organizácie uvedenej ako poslednej len uplatnila clánok 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003 na skutkové okolnosti predmetnej veci. Nebola teda povinná túto otázku osobitne odôvodnit. 322 V rámci druhej casti svojho zalobného dôvodu zalobkyne popierajú primeranost nápravného opatrenia stanoveného v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. 323 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality, ktorá je vseobecnou zásadou práva Únie, vyzaduje, aby akty orgánov neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [35]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a z 12. júla 2001, Jippes a i., [36]C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81). 324 Pokial ide konkrétnejsie o primeranost sporného nápravného opatrenia, treba pripomenút, ze clánok 7 nariadenia c. 1/2003 uvádza výslovne dosah pouzitia zásady proporcionality v situáciách, ktoré patria do jeho pôsobnosti. Podla tohto clánku totiz Komisia môze ulozit príslusným podnikom akékolvek strukturálne nápravné opatrenia alebo nápravné opatrenia z hladiska trhového správania, ktoré sú primerané k spáchanému poruseniu a nevyhnutné na jeho úcinné ukoncenie (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [37]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, bod 39). 325 Povinnost formálne zrusit predmetné CMI, upravit sietové pravidlá zdruzenia, a zrusit vsetky rozhodnutia o CMI, uvedená v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, je v predmetnej veci priamym dôsledkom rozhodnutia o protiprávnosti uvedených CMI. Nápravné opatrenie teda nie je neprimerané, lebo sa obmedzuje na to, aby bolo ukoncené predmetné porusenie. 326 Tento záver nespochybnuje argumentácia zalobkýn vychádzajúca z toho, ze kedze Komisia pripústa, ze CMI môzu prípadne splnat poziadavky clánku 81 ods. 3 ES, je nápravné opatrenie, ktoré ukladá zrusit CMI alebo ich stanovit v nulovej výske, neprimerané, lebo Komisia mala skôr urcit metodológiu, na základe ktorej by sa CMI vypocítali tak, aby boli zlucitelné s clánkom 81 ES. 327 Treba konstatovat, ze takáto argumentácia je zalozená na chybnom základe. Práve zalobkyniam prinálezí, aby v rámci svojho preukázania dodrziavania podmienok clánku 81 ods. 3 ES navrhli metódu stanovenia CMI, na základe ktorej by sa prípadne stali zlucitelnými s týmto ustanovením. Pokial sa tak nepreukáze, prinálezí Komisii, aby ukoncila porusovanie clánku 81 ES, o ktorom oprávnene rozhodla. 328 Zalobkyne dalej tvrdia, ze lehota siestich mesiacov je tiez neprimeraná. Poukazujú na skutocnost, ze Visa v rozhodnutí Visa II "mala asi pät rokov na zavedenie menej radikálnej zmeny a ze jej nebolo ulozené ziadne nápravné opatrenie". 329 Ako bolo zdôraznené v bodoch 192 a 314 vyssie, rozhodnutie Visa II bolo prijaté v kontexte, ktorý nie je porovnatelný s kontextom napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade, lehotu, v rámci ktorej musí ten, kto sa dopustil porusenia takéto konanie ukoncit, nemozno porovnávat s obdobím, pre ktoré bola povolená výnimka. 330 Pokial ide o lehotu siestich mesiacov, zalobkyne neuplatnujú ziadne tvrdenie, na základe ktorého by bolo mozné domnievat sa, ze je pre ne obzvlást zlozité vyhoviet nápravnému opatreniu v tejto lehote. Dalej treba zdôraznit, ze clánok 6 napadnutého rozhodnutia stanovuje moznost, aby zalobkyne poziadali Komisiu o predlzenie tejto lehoty. 331 Druhú cast tohto zalobného dôvodu a teda tento zalobný dôvod ako celok treba zamietnut. 332 Vzhladom na predchádzajúce musia byt vsetky návrhy predlozené v rámci tejto zaloby zamietnuté. O trovách 333 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 334 Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Kedze BRC a EuroCommerce nepredlozili návrhy v tomto zmysle, sú povinné znásat svoje vlastné trovy konania. 335 Kedze Komisia nenavrhla, aby bola Banco Santander, HSBC, Bank of Scotland, RBS, Lloyds TSB a MBNA ulozená náhrada trov konania spojených s ich vedlajsou úcastou, budú títo vedlajsí úcastníci znásat iba svoje vlastné trovy konania. 336 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska teda znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. MasterCard, Inc., MasterCard International, Inc., a MasterCard Europe znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. 4. British Retail Consortium a EuroCommerce AISBL znásajú svoje vlastné trovy konania. 5. Banco Santander, SA, Royal Bank of Scotland plc, HSBC Bank plc, Bank of Scotland plc, Lloyds TSB Bank plc a MBNA Europe Bank Ltd znásajú svoje vlastné trovy konania. Dittrich Wiszniewska-Bial/ecka Prek Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti I - Zalobkyna II - Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie Napadnuté rozhodnutie I - Stvorstranný systém platobných kariet a výmenné poplatky II - Definícia relevantného trhu III - Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES A - Rozhodnutie zdruzenia podnikov B - Obmedzenie hospodárskej sútaze C - Posúdenie prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard IV - Uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES V - Výrok Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O ziadosti o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania predlozenej zalobkynami II - O prípustnosti obsahu urcitých príloh k písomným podaniam úcastníkov konania III - O veci samej A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES, lebo Komisia nesprávne rozhodla, ze stanovenie CMI predstavovalo obmedzenie hospodárskej sútaze a) O casti zalobného dôvodu zalozenej na neprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI O výhrade zalozenej na uplatnení nesprávnych právnych kritérií O výhrade zalozenej na nesprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI - O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako spôsobu standardného vyrovnávania transakcií - O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako mechanizmu prevodu financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk b) O casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení v analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz O výhradách zalozených na preskúmaní fungovania hospodárskej sútaze v prípade neexistencie CMI O výhradách zalozených na preskúmaní trhu s výrobkami O výhrade týkajúcej sa preskúmania ekonomických dôkazov predlozených v rámci správneho konania O výhrade zalozenej na odôvodnení napadnutého rozhodnutia 2. O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 3 ES 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie platobnej organizácie MasterCard ako zdruzenia podnikov 4. O stvrtom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie má procesné a skutkové vady a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva zalobkýn na obhajobu O prvej výhrade zalozenej na zneuzívajúcom odkaze na list opisujúci skutkový stav O druhej výhrade zalozenej na nezrozumitelnosti listu opisujúceho skutkový stav O tretej výhrade zalozenej na existencii nových skutocností v napadnutom rozhodnutí O stvrtej výhrade zalozenej na nedostatocnom informovaní niektorých vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na skutkových pochybeniach B - O návrhu na zrusenie clánkov 3 az 5 a 7 napadnutého rozhodnutia O trovách __________________________________________________________________ ( [38]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdCH2hF/L94503-2516TMP.html#t-ECR_62008TJ0111_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0001&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0358&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0013&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0342&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0193&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0045&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0310&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0189&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 38. file:///tmp/lynxXXXXdCH2hF/L94503-2516TMP.html#c-ECR_62008TJ0111_SK_01-E0001