Vec T-94/08 Centre de coordination Carrefour SNC proti Európskej komisii "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Schéma pomoci v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku - Nové rozhodnutie Komisie prijaté v dôsledku ciastocného zrusenia Súdnym dvorom - Nedostatok záujmu na konaní - Neprípustnost" Abstrakt rozsudku Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Záujem na konaní - Zaloba proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 230 stvrtý odsek ES) Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal. Záujem na konaní musí vzniknút a trvat a posudzuje sa ku dnu, ked bola zaloba podaná. Musí vsak pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené. Zaloba o neplatnost podaná podnikom, ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia Komisie stanovujúceho prechodné obdobie na ukoncenie schémy státnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, je neprípustná, ak tento podnik uz nemá platné povolenie podla vnútrostátneho práva, a teda uz neprofituje z danového rezimu, ktorého sa týkalo uvedené rozhodnutie. Zrusenie tohto rozhodnutia by mu totiz nemohlo priniest nijakú výhodu. (pozri body 48, 49, 53, 58) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 18. marca 2010 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Schéma pomoci v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku - Nové rozhodnutie Komisie prijaté v dôsledku ciastocného zrusenia Súdnym dvorom - Nedostatok záujmu na konaní - Neprípustnost" Vo veci T-94/08, Centre de coordination Carrefour SNC, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: X. Clarebout a K. Platteau, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: J.-P. Keppenne, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/283/ES z 13. novembra 2007 o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie 2003/757/ES (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7) v rozsahu, v akom nestanovuje primerané prechodné obdobie, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: B. Pastor, zástupkyna tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júla 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Belgický danový rezim koordinacných centier sa ako výnimka zo vseobecného práva spravuje královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinacných centier (Moniteur belge z 13. januára 1983, s. 502) v znení jeho následných zmien a doplnení. 2 Výhoda tohto rezimu je podmienená predchádzajúcim osobitným povolením na výkon cinnosti koordinacného centra na základe královského nariadenia. Na získanie tohto povolenia musí byt centrum súcastou skupiny nadnárodného charakteru disponujúcej kapitálom a rezervami, ktorých výska dosiahla alebo presahuje jednu miliardu belgických frankov (BEF) a majúcej rocný obrat v konsolidovanej výske dosahujúcej alebo presahujúcej desat miliárd BEF. Povolený je len výkon niektorých prípravných, vedlajsích alebo centralizacných cinností, pricom podniky financného odvetia sú vylúcené z cerpania výhod tohto rezimu. Pocas prvých dvoch rokov výkonu svojej cinnosti musia centrá v Belgicku zamestnat prinajmensom desat osôb na plný pracovný úväzok. 3 Povolenie udelené centru platí pocas desiatich rokov a mozno ho obnovit na rovnaké obdobie. 4 Danový rezim koordinacných centier bol skúmaný Komisiou Európskych spolocenstiev uz od svojho zavedenia. Osobitne v rozhodnutiach oznámených vo forme listov zo 16. mája 1984 a z 9. marca 1987 Komisia v podstate dospela k záveru, ze takýto rezim zalozený na pausálnom stanovení príjmov koordinacných centier nie je mozné povazovat za pomoc. 5 Po tom, ako Komisia 11. novembra 1998 prijala oznámenie o o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277), zacala vseobecné skúmanie danovej legislatívy clenských státov vo vztahu k pravidlám týkajúcim sa státnej pomoci. 6 V tejto súvislosti Komisia 12. februára 1999 poziadala belgické orgány o niektoré informácie týkajúce sa najmä rezimu koordinacných centier. Tieto odpovedali v marci 1999. 7 V júli 2000 oddelenia Komisie oznámili týmto orgánom, ze tento rezim mozno povazovat za státnu pomoc. S cielom zacat postup spolupráce podla clánku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vyzvali oddelenia Komisie belgické orgány, aby v lehote jedného mesiaca predlozili svoje pripomienky. 8 Dna 11. júla 2001 prijala Komisia na základe clánku 88 ods. 1 ES styri návrhy potrebných opatrení najmä vo vztahu k rezimu koordinacných centier. Belgickým orgánom navrhla, aby súhlasili s prijatím urcitých zmien tohto rezimu s tým, ze sa predpokladalo, ze pocas prechodného obdobia môzu centrá, ktorých cinnost bola povolená pred dnom prijatia týchto opatrení, pokracovat v pozívaní výhody predchádzajúceho rezimu az do 31. decembra 2005. 9 Z dôvodu neprijatia navrhnutých potrebných opatrení belgickými orgánmi zacala Komisia na základe rozhodnutia oznámeného listom z 27. februára 2002 (Ú. v. ES C 147, s. 2) konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Komisia vyzvala Belgické královstvo na predlozenie pripomienok a poskytnutie vsetkých informácií potrebných na posúdenie sporného opatrenia. Taktiez vyzvala tento clenský stát a zúcastnené tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky a poskytli vsetky potrebné informácie s cielom zistit, ci osoby, na ktoré sa vztahoval sporný rezim, mali legitímnu dôveru, ktorá ukladá stanovit prechodné opatrenia. 10 Na záver konania vo veci formálneho zistovania Komisia prijala 17. februára 2003 rozhodnutie 2003/757/ES o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 282, s. 25, dalej len "rozhodnutie z roku 2003"). 11 Podla clánkov 1 a 2 rozhodnutia z roku 2003: "Clánok 1 Danový rezim aktuálne platný v Belgicku pre koordinacné centrá povolené na základe královského nariadenia c. 187 je potrebné povazovat za schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Clánok 2 Belgicko je povinné zrusit schému pomoci uvedenú v clánku 1 alebo ju zmenit tak, aby bola zlucitelná so spolocným trhom. Odo dna oznámenia tohto rozhodnutia nemôze byt výhoda tohto rezimu a jeho súcastí priznaná novým príjemcom ani predlzená obnovením platnosti existujúcich povolení. V prípade centier povolených pred 31. decembrom 2000 môze byt úcinnost rezimu zachovaná az do skoncenia platnosti osobitného povolenia platného v den oznámenia tohto rozhodnutia, najneskôr vsak do 31. decembra 2010. V súlade s druhým odsekom vsak v prípade obnovy platnosti povolenia pred týmto dnom nemozno výhodu rezimu, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, viac priznat, a to ani docasne." [neoficiálny preklad] 12 Uz 6. marca 2003 sa Belgické královstvo súcasne obrátilo na Komisiu aj na Radu a ziadalo ich, aby "bolo urobené vsetko potrebné preto, aby koordinacné centrá, ktorých platnost povolenia skoncila po 17. februári 2003, mohli byt predlzené az do 31. decembra 2005". Táto ziadost bola na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES opätovne podaná 20. marca a 26. mája 2003. 13 V dnoch 25. a 28. apríla 2003 Belgické královstvo a zdruzenie Forum 187 zdruzujúce koordinacné centrá podali odvolania zamerané na odklad vykonatelnosti a úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia z roku 2003 (veci C-182/03 a T-140/03, teraz C-217/03; veci C-182/03 R a T-140/03 R, teraz C-217/03 R). 14 Uznesením z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, dalej len "uznesenie Forum 187"), predseda Súdneho dvora nariadil odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia v casti, kde zakazuje Belgickému královstvu obnovit platnost povolení koordinacných centier platných v den oznámenia tohto rozhodnutia. 15 V súlade s povolením uvedeným v uznesení Forum 187 belgické orgány obnovili platnost povolení koordinacným centrám, ktorým sa ich platnost skoncila v období od 17. februára 2003 do 31. decembra 2005. S výnimkou styroch koordinacných centier, ktorým bola obnovená platnost na dobu neurcitú, boli vsetky tieto povolenia, vrátane povolenia zalobkyne - Centre de coordination Carrefour SNC, obnovené na obdobie, ktoré sa koncilo 31. decembra 2005. 16 Rozhodnutím Rady 2003/531/ES zo 16. júla 2003 o poskytnutí pomoci belgickou vládou v prospech urcitých koordinacných centier so sídlom v Belgicku [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 184, s. 17), prijatým na základe clánku 88 ods. 2 ES, sa rozhodlo o zlucitelnosti "pomoci, ktorú Belgicko zamýslalo poskytnút do 31. decembra 2005 podnikom disponujúcim k 31. decembru 2000 povolením na výkon koordinacného centra na základe královského nariadenia c. 187... ktorého platnost mala uplynút v období medzi 17. februárom 2003 a 31. decembrom 2005" so spolocným trhom. Komisia podala 24. septembra 2003 proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost (vec C-399/03). 17 Súdny dvor 22. júna 2006 zrusil rozhodnutie z roku 2003 v tej casti, kde nestanovila prechodné opatrenia pre koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia tohto rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po tomto oznámení (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, dalej len "rozsudok Forum 187"). V ten istý den Súdny dvor rozsudkom Komisia/Rada (C-399/03, Zb. s. I-5629) zrusil aj rozhodnutie 2003/531. 18 Listom zo 4. júla 2006 Komisia poziadala belgické orgány o poskytnutie urcitých informácií, aby mohla stanovit vhodné opatrenia v dôsledku vydania rozsudku Forum 187. 19 Belgické královstvo prijalo 27. decembra 2006 zákon týkajúci sa rôznych ustanovení (Moniteur belge z 28. decembra 2006, s. 75266, dalej len "zákon z roku 2006"), ktorým vznikla moznost predlzit do 31. decembra 2010 povolenia vsetkým koordinacným centrám, ktoré o to poziadali, v prípade potreby aj so spätnou platnostou. Okrem centier, ktorých povolenia boli obnovené od 17. februára 2003 do 31. decembra 2005, mohli o predlzenie poziadat aj centrá, ktorým sa platnost povolenia skoncí v období od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010, ako aj neurcený pocet centier, ktorých povolenia by sa skoncili najneskôr do 31. decembra 2005, ale ktoré dovtedy o predlzenie nepoziadali. Tento zákon nebol oznámený Komisii v súlade clánkom 88 ods. 3 ES, avsak jeho nadobudnutie úcinnosti bolo podmienené potvrdením Komisie, ze k nemu nemá výhrady. 20 Po viacerých upozorneniach a výmene listov s Komisiou belgické orgány 16. januára 2007 zaslali informácie, ktoré Komisia ziadala 4. júla 2006. Dodatocné spresnenia poskytli listami z 8. a 16. februára 2007. Okrem toho sa medzi Komisiou a Belgickom uskutocnili tri stretnutia, a to 5. a 15. februára a 5. marca 2007. 21 Komisia listom z 21. marca 2007 informovala belgické orgány o svojom rozhodnutí rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré sa zacalo 27. februára 2002 vo veci rezimu koordinacných centier. Toto rozhodnutie, ako aj výzva dotknutým osobám, aby predlozili svoje pripomienky k primeraným prechodným opatreniam, ktoré v zmysle rozsudku Forum 187 Komisia bola povinná prijat, boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 16. mája 2007 (Ú. v. EÚ C 110, s. 20). 22 Dna 13. novembra 2007 Komisia na záver konania vo veci formálneho zistovania prijala rozhodnutie 2008/283/ES o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinacných centier v Belgicku a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie z roku 2003 (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 23 Napadnuté rozhodnutie mení najskôr clánok 2 rozhodnutia z roku 2003 v tom zmysle, ze koordinacným centrám, o ktorých ziadosti o obnovu platnosti povolení nebolo v den oznámenia rozhodnutia z roku 2003 este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s jeho oznámením alebo tesne po oznámení uvedeného rozhodnutia, teda v období od 18. februára 2003 do 31. decembra 2005, sa povolilo pozívat výhody sporného rezimu az do 31. decembra 2005, a ze obnovenie ich povolení sa dovoluje az do tohto dátumu. Dalej, pokial ide o styri centrá, ktorých povolenia boli obnovené na dobu neurcitú v nadväznosti na uznesenie Forum 187, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze tlacová správa Komisie zo 16. júla 2003 mohla vzbudit legitímnu dôveru týchto centier v skutocnost, ze by mohli pozívat výhody sporného rezimu az do dna vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci samej. Tento rozsudok bol vyhlásený 22. júna 2006, pricom vsak napadnuté rozhodnutie vzhladom na danovú povahu dotknutého opatrenia rozsiruje prospech vyplývajúci z legitímnej dôvery a umoznuje koordinacným centrám pozívat prospech zo sporného rezimu az do konca bezného zdanovacieho obdobia, ktoré prebiehalo v den vyhlásenia rozsudku. Nakoniec napadnuté rozhodnutie vyhlasuje zákon z roku 2006 za nezlucitelný so spolocným trhom v casti, v ktorej upravuje predlzenie rezimu koordinacných centier na obdobie po 31. decembri 2005. 24 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia znie takto: "v clánku 2 rozhodnutia [z roku 2003] sa pridáva tento text: 'Koordinacné centrá, o ktorých ziadostiach o obnovu platnosti povolenia nebolo v den oznámenia tohto rozhodnutia este rozhodnuté, alebo ktorých povolenie malo skoncit súcasne s oznámením tohto rozhodnutia alebo tesne po jeho oznámení, to znamená odo dna tohto oznámenia do 31. decembra 2005, môzu dalej vyuzívat výhody rezimu koordinacných centier do 31. decembra 2005. Obnovenie platnosti povolení uvedených koordinacných centier sa povoluje najneskôr do 31. decembra 2005.`" 25 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia: "Styri koordinacné centrá zriadené v Belgicku, ktorým bola obnovená platnost povolenia na neurcito na základe uznesenia [Forum 187], môzu vyuzívat výhody rezimu koordinacných centier do konca bezného zdanovacieho obdobia, ktoré prebiehalo 22. júna 2006." 26 Clánok 3 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Zákon [z roku] 2006 je nezlucitelný so spolocným trhom, pretoze jeho ustanovenia umoznujú prostredníctvom nových rozhodnutí o obnovení platnosti povolenia predlzit rezim koordinacných centier aj po 31. decembri 2005. Komisia v dôsledku toho vyzýva Belgicko, aby upustilo od zavedenia do platnosti príslusných ustanovení zákona [z roku] 2006." 27 Pokial ide o clánok 4 napadnutého rozhodnutia, ten znie takto: "Clánok 1 sa uplatnuje od 18. februára 2003." Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. februára 2008 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Samostatným podaním podaným v ten istý den zalobkyna podala návrh na základe clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní. Komisia podala 13. marca 2008, po uplynutí stanovenej lehoty, svoje pripomienky k tejto ziadosti. Predsednícka ôsmej komory Súdu prvého stupna 17. marca 2008 rozhodol o zaradení týchto pripomienok do spisu. Rozhodnutím z 19. marca 2008 Súd prvého stupna (ôsma komora) zamietol návrh na prejednanie veci v skrátenom konaní. 30 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. júla 2009. 32 V priebehu pojednávania bola Komisia vyzvaná, aby dolozila do spisu královské nariadenie z 19. decembra 2008 preberajúce danovú právnu úpravu týkajúcu sa zvýsenia v prípade chýbajúcich alebo nedostatocných preddavkov zo strany niektorých koordinacných centier (Moniteur belge z 30. decembra 2008, s. 68976) a zalobkyna v tejto súvislosti nevzniesla námietku. Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. júla 2009 Komisia odpovedala na túto ziadost. 33 Ústna cast konania sa potom skoncila 13. júla 2009. 34 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nestanovuje primerané prechodné obdobie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 36 Hoci Komisia formálne nenamieta neprípustnost podla clánku 114 rokovacieho poriadku, tvrdí, ze zaloba je neprípustná z dôvodu, ze zalobkyna nemá právny záujem na konaní a ze nie je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá. Najskôr treba preskúmat neprípustnost zalozenú na nedostatku právneho záujmu na konaní. Tvrdenia úcastníkov konania 37 Komisia pripomína, ze po vydaní uznesenia Forum 187 belgické orgány obnovili zalobkyni povolenie len do 31. decembra 2005. Následne zalobkyna viackrát ziadala o predlzenie svojho povolenia az do 31. decembra 2010, avsak belgické orgány jej ziadostiam nevyhoveli. Komisia takisto tvrdí, ze v den podania zaloby uz zalobkyna nemá nárok na výhody sporného rezimu, ktorý by mohla uplatnovat voci belgickým orgánom. Naopak sa zdá, ze tieto orgány úmyselne obmedzili platnost povolenia do 31. decembra 2005, t. j. dátumu zodpovedajúcemu ukonceniu prechodného obdobia stanovenému v napadnutom rozhodnutí. Podla Komisie belgické orgány s konecnou platnostou urcili situáciu zalobkyne vydaním rozhodnutia, ktoré obmedzovalo platnost jej povolenia do 31. decembra 2005, pricom zalobkyna pred belgickými súdmi toto rozhodnutie nikdy nenapadla. 38 Napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu len potvrdzuje nárok zalobkyne pozívat výhody sporného rezimu az do ukoncenia platnosti tohto povolenia. Dátum 31. december 2005 totiz belgické orgány najprv urcili a následne ho schválili v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho prechodné obdobie stanovené v napadnutom rozhodnutí sa zakladá aj na skutocnosti, ze predlzenie povolení vsetkých centier, s výnimkou styroch z nich, do stanoveného dátumu (zatial co uznesenie Forum 187 nestanovilo ziadny dátum) potvrdzuje stanovisko k primeranému prechodnému obdobiu, ktoré zaujali belgické orgány a koordinacné centrá. Tento dátum totiz bol cielom belgických orgánov, o com informovali aj orgány Spolocenstva a vyplýva to aj z odôvodnenia c. 1 rozhodnutia 2003/531. 39 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze rozhodnutie belgických orgánov obmedzit obnovenie do 31. decembra 2005 vyplynulo zo snahy splnit svoje povinnosti v rámci Spolocenstva, Komisia namieta, ze tieto orgány sa jednostranne rozhodli obmedzit povolenie zalobkyne do 31. decembra 2005 bez toho, aby ich k tomu právo Spolocenstva zaväzovalo. Uznesenie Forum 187 totiz odlozilo výkon rozhodnutia z roku 2003 v casti, kde zakazuje obnovit platnost povolení koordinacných centier, a casovo neohranicilo dlzku týchto obnovení platnosti. Okrem toho belgické orgány urcitým centrám povolili obnovenie platnosti na dlhsí cas, hoci zalobkyni to odmietli, aj ked to podla uvedeného uznesenia mohli urobit. 40 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v prípade striktného uplatnovania belgického zákona by mala právo na obnovenie svojho povolenia na desat rokov, Komisia namieta, ze institúcie Únie nie sú oprávnené vykladat belgické právo. Ak by aj zalobkyna mala toto právo, podla názoru Komisie bola povinná domáhat sa ho súdnou cestou, namietajúc obmedzenie jej povolenia, co vsak zalobkyna neurobila. Podla názoru Komisie tým, ze zalobkyna nepodala zalobu, zrejme zaprícinila, ze casové obmedzenie povolenia nadobudlo právoplatnost. Komisia navyse uvádza, ze zalobkyna nevysvetlila, v com spocíva nou uvádzaná irelevantnost tohto nepodania zaloby. 41 Za týchto podmienok Komisia tvrdí, ze zalobkyna nemá právny záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia vzhladom na to, ze rozhodnutie nestanovuje primerané prechodné obdobie. Zalobkyna v súcasnosti nemá nijaký existujúci právny záujem a nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze belgické orgány mali v úmysle predlzit jej povolenie aj po 31. decembri 2005. 42 Zalobkyna tvrdí, ze má osobný právny záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, ktorý vznikol a nadalej trvá. 43 Predovsetkým namieta, ze len centrá, ktoré v den podania zaloby mali povolenie, boli aktívne legitimované podat zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Z tohto dôvodu zalobkyna nemala moznost podat zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Domnieva sa teda, ze podmienenie prípustnosti zaloby existenciou formálneho povolenia ku dnu podania zaloby, hoci toto povolenie závisí od definície prechodného obdobia v napadnutom rozhodnutí, je vo veci samej irelevantné. 44 Zalobkyna následne uvádza, ze má právo pozívat výhody z rezimu koordinacných centier. Z tohto hladiska na jednej strane spochybnuje, ze obmedzenie dlzky platnosti povolení do 31. decembra 2005 je dôsledkom toho, ze belgické orgány povazovali ukoncenie prechodného obdobia k tomuto dátumu za primerané. Takéto obmedzenie je totiz len dôsledkom povinnosti Belgicka respektovat rozhodnutia institúcií Únie a najmä rozhodnutia z roku 2003 a uznesenia Forum 187. Podla zalobkyne skutocnost, ze belgické orgány dosiahli súlad s týmito rozhodnutiami, nemôze byt pouzitá ako argument svedciaci proti jej právnemu záujmu na konaní. Zalobkyna na druhej strane spochybnuje, ze sporné obmedzenie je dobrovolným aktom belgických orgánov. V tejto súvislosti sa opiera o skutocnost, ze v dôsledku vydania rozsudku Forum 187 belgické orgány vyzvali centrá, ktorých sa uvedený rozsudok týkal, aby poziadali o potvrdenie svojich povolení, a opiera sa aj o prijatie zákona z roku 2006 a s ním súvisiaci zákonodarný proces. Aj v prípade, keby toto obmedzenie bolo dobrovolné, zalobkyna tvrdí, ze belgické orgány neboli k tomu oprávnené podla královského nariadenia c. 187, na ktorom zalobkyna zakladá svoje právo týkajúce sa doby platnosti povolenia. 45 Zalobkyna uplatnuje, ze jej právny záujem na konaní sa zakladá na fakte zachovania sporného rezimu aj po 31. decembri 2005 a na uplatnovaní královského nariadenia c. 187 belgickými orgánmi. Konkrétne s odvolaním sa na judikatúru zalobkyna tvrdí, ze svoje práva môze uplatnovat pred belgickými danovými orgánmi a má podla královského nariadenia c. 187 právo na predlzenie platnosti povolenia, ktorému uplynie doba platnosti 31. decembra 2005, az do 31. decembra 2010, co odôvodnuje jej právny záujem na konaní. 46 Zalobkyna dalej spochybnuje tvrdenie, podla ktorého nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze belgické orgány mali v úmysle predlzit jej povolenie aj po uplynutí roku 2005. Uvádza, ze takýmto dôkazom je list, ktorý jej uvedené orgány zaslali 11. júna 2008. 47 Napokon zalobkyna tvrdí, ze nemozno vyvodit dôsledky zo skutocnosti, ze belgické orgány neziadali zrusenie napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o skutocnost, ze nepodala zalobu proti královskému rozhodnutiu z 10. júna 2004, táto skutocnost je pre prípustnost zaloby irelevantná. Okrem toho, kým nebude schválené primerané prechodné obdobie, bude akákolvek zaloba proti belgickým orgánom neúcinná. Posúdenie Vseobecným súdom 48 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 96 a citovanú judikatúru). 49 Záujem na konaní musí vzniknút a trvat (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33) a posudzuje sa ku dnu, ked bola zaloba podaná (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T-159/98, Zb. VS s. I-A-83, II-395, bod 28). Musí vsak pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42 a citovaná judikatúra). 50 Vo veci samej treba najprv pripomenút, ze podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa mení a doplna clánok 2 rozhodnutia z roku 2003, zalobkyna môze nadalej pozívat výhody z rezimu koordinacných centier az do 31. decembra 2005. 51 Následne treba zdôraznit, ze po vydaní uznesenia Forum 187 belgické orgány na základe královského nariadenia z 10. júna 2004 zalobkyni obnovili povolenie az do 31. decembra 2005 a ze napriek ziadostiam zalobkyne, ktoré predlozila belgickým orgánom, nedocielila ani predlzenie, ani obnovenie povolenia priznaného týmto královským nariadením. 52 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze o obmedzení povolenia zalobkyne do 31. decembra 2005 rozhodli samotné belgické orgány bez toho, aby ich k tomu nieco zaväzovalo. Uznesenie Forum 187 totiz odlozilo výkon rozhodnutia z roku 2003 v casti, kde zakazuje obnovit platnost povolení koordinacných centier bez toho, aby inak casovo obmedzilo dlzku týchto obnovení, nez ako bolo rozhodnuté v rozsudku Súdneho dvora vo veci samej. Okrem toho, ako na pojednávaní pri odpovedi na otázku Súdu prvého stupna uznala aj zalobkyna, belgické orgány mohli obnovit jej povolenie na dobu neurcitú, ako to urobili pri styroch iných centrách, napriek skutocnosti, ze v zmysle uznesenia Forum 187 toto obnovenie nemohlo byt úcinné po vyhlásení rozsudku Forum 187. Treba teda zamietnut tvrdenia zalobkyne, ze obmedzenie obnovenia jej povolenia do 31. decembra 2005 belgickými orgánmi je dôsledkom povinnosti Belgického královstva dodrziavat povinnosti v rámci Spolocenstva, ako aj tvrdenia, ktorými zalobkyna spochybnuje, ze toto obmedzenie je dobrovolným aktom belgických orgánov. 53 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze od 31. decembra 2005 zalobkyna uz podla belgického práva nemá platné povolenie, a teda v zmysle belgického práva uz neprofituje z danového rezimu koordinacných centier. Zalobkyna vsak v zalobe tvrdí, ze pozívala výhody danového rezimu koordinacných centier aj po 31. decembri 2005, predovsetkým v rokoch 2006 a 2007. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna v súvislosti s týmto tvrdením zalobkyna v replike uviedla, ze to treba chápat v tom zmysle, ze sa v rokoch 2006 a 2007 domáhala uplatnenia tohto rezimu. Toto domáhanie sa uplatnenia rezimu sa prejavilo predovsetkým podaním ziadosti belgickým orgánom o potvrdenie zachovania statusu koordinacného centra az do 31. decembra 2010, predlozením danových vyhlásení za roky 2006 a 2007 s uplatnením sporného rezimu a napokon neustálym informovaním belgických danových orgánov o jej statuse. Túto argumentáciu vsak nemozno prijat. Fakt, ze sa zalobkyna domáhala uplatnenia tohto rezimu, neumoznuje domnievat sa, ze zalobkyna v zmysle belgického práva nadalej z rezimu profitovala. 54 Za týchto okolností treba uviest, ze zalobkyna sa nemôze domáhat uplatnenia prechodného obdobia v zmysle rozsudku Forum 187, ktoré uplynie po lehote stanovenej v napadnutom rozhodnutí, t. j. po 31. decembri 2005. 55 Samotným cielom prechodného obdobia totiz je zabezpecit prechod od jednej situácie k druhej, konkrétne vo veci samej od situácie, ked zalobkyna pozíva výhody danového rezimu koordinacných centier k situácii, ked uz tieto výhody nemá. Z rozsudku Forum 187 (bod 163) zároven vyplýva, ze centrám, ktorých sa uvedený rozsudok týka a ku ktorým patrí aj zalobkyna, treba dat primerané prechodné obdobie na to, aby sa mohli prispôsobit dôsledkom, ktoré vyplývajú z rozhodnutia z roku 2003. 56 Vzhladom na to, ze od 31. decembra 2005 zalobkyna uz nepozíva výhody danového rezimu koordinacných centier, akékolvek dalsie obdobie po tomto dátume, pocas ktorého by zalobkyna pozívala výhody sporného rezimu, by nebolo mozné povazovat za obdobie, ktoré by jej malo umoznit prispôsobit sa, pretoze zalobkyna sa uz nachádza v novej situácii. V prípade, ze by sa predmetnej zalobe vyhovelo, zalobkyni by nemohlo byt spätne poskytnuté prechodné obdobie po 31. decembri 2005 vzhladom na to, ze takéto obdobie by bolo bezpredmetné. 57 Nemoznost pozívat výhody z dlhsieho prechodného obdobia, a to aj spätne, v prípade, ze centrá uz nemajú platné povolenie, okrem toho vyplýva aj z uznesenia Forum 187. V rámci ziadosti o odklad vykonatelnosti rozhodnutia z roku 2003, ktoré zakazovalo obnovenie povolení urcitým centrám, totiz predseda Súdneho dvora rozhodol, ze, ak by nedoslo k pozadovanému odkladu vykonatelnosti, bolo by rozhodnutie vo veci samej vydané v prospech zalobkýn v súvislosti s prechodným systémom znacne pozbavené úcinnosti vzhladom na to, ze prípadné financné opatrenia by zrejme neboli schopné opätovne nastolit stabilitu právneho rámca koordinacných centier (uznesenie Forum 187, bod 146). 58 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na predmet zaloby zameraný na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nestanovuje primerané prechodné obdobie, zrusenie tohto rozhodnutia z uvedeného dôvodu neprinesie zalobkyni nijakú výhodu. 59 Nijaké z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit vyssie uvedené úvahy. 60 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých sa jej právny záujem zakladal na fakte potvrdenia zachovania sporného rezimu aj po 31. decembri 2005 a uplatnovaní královského nariadenia c. 187 belgickými orgánmi, z judikatúry síce vyplýva, ze za predpokladu, ze by nebolo mozné vylúcit, ze v prípade, ak by sa jej zalobe vyhovelo, by zalobkyna mohla uplatnit urcité nároky voci vnútrostátnym orgánom, alebo prinajmensom by mohla nechat preskúmat svoju ziadost týmito orgánmi, co odôvodnuje právny záujem na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367, body 34 a 38, a z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia, T-348/03, neuverejnený v Zbierke, bod 72). 61 Treba vsak najprv konstatovat, ze aj keby sa vo veci samej vyhovelo zalobe, zalobkyna by nemala nijaký nárok, ktorý by mohla uplatnit voci belgickým orgánom konkrétne v súvislosti s prechodným obdobím, z ktorého má prospech a ktoré je predmetom veci samej. Z vyssie uvedeného totiz vyplýva, ze belgické orgány nemôzu zalobkyni povolit, ani so spätnou úcinnostou, predlzenie uz poskytnutého prechodného obdobia, pretoze zalobkyna uz nepozíva výhody danového rezimu koordinacných centier. Následne treba pripomenút, ze Súdny dvor v rozsudku Forum 187 nezrusil ustanovenia rozhodnutia z roku 2003, ktoré tento rezim povazujú za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a ukladajú belgickým orgánom povinnost zrusit ho alebo zmenit ho tak, aby bol zlucitelný so spolocným trhom. Majú teda právne úcinky uz od prijatia rozhodnutia z roku 2003 a v dôsledku toho belgické orgány nemôzu povolit obnovenie povolenia zalobkyne len na základe královského nariadenia c. 187. Okrem toho v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia by bolo nevyhnutné, aby Komisia vydala nové rozhodnutie, v ktorom by stanovila nové prechodné obdobie, pocas ktorého centrá môzu pozívat výhody, v rozsahu, v akom Vseobecnému súdu pri rozhodovaní o zalobe o neplatnost neprinálezí nahradit napadnuté rozhodnutie iným rozhodnutím alebo vykonat zmenu tohto rozhodnutia (uznesenie Súdneho dvora z 11. mája 2000, Deutsche Post/IECC a Komisia, C-428/98 P, Zb. s. I-3061, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. septembra 2002, Sgaravatti Mediterranea/Komisia, T-199/99, Zb. s. II-3731, bod 141). 62 Za týchto okolností treba konstatovat, ze na jednej strane zalobkyna nemôze opierat svoj právny záujem na konaní o uplatnenie královského nariadenia c. 187 po 31. decembri 2005 a na druhej strane, ze skutocnost, ze belgické orgány nevylúcili moznost schválenia vyuzívania sporného rezimu aj po tomto dátume, je irelevantná. 63 Navyse treba uviest, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho právneho záujmu na zrusení napadnutého aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 26 a citovanú judikatúru). Dalej treba uviest, ze bez ohladu na vyssie uvedené úvahy, nijaký z dôkazov, ktoré predlozila zalobkyna, s urcitostou nepreukazuje, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia by belgické orgány na základe královského nariadenia c. 187 retroaktívne predlzili jej povolenie po 31. decembri 2005. Uvedené nevyplýva ani z listov belgických orgánov pripojených k prílohe zaloby, ktoré sa v podstate obmedzujú na potvrdenie prijatia podaní zo strany zalobkyne, ani z listu z 11. júna 2008 pripojeného k prílohe repliky, z ktorého vyplýva, ze kým nebude právoplatne rozhodnuté o predmetnej zalobe, belgická danová správa nepristúpi k zvýseniu dane, ani k iným sankciám alebo správnym pokutám v dôsledku zamietnutia uplatnenia rezimu koordinacných centier pozadovaného zalobkynou v danových priznaniach. Na rozdiel od tvrdení zalobkyne nemozno tieto dôvody povazovat za dôkazy, ktoré bezpodmienecne a s istotou preukazujú, ze belgické orgány mali v úmysle jej povolenie predlzit aj po 31. decembri 2005. Skutocnost, ze belgické orgány ju v danových rokoch 2006 a 2007 zapísali s uplatnením bezného danového rezimu, svedcí práve o opaku. 64 Pokial ide o zákon z roku 2006, treba uviest, ze v nijakom prípade nemôze odôvodnit právny záujem zalobkyne na konaní. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa danového rezimu koordinacných centier nenadobudli úcinnost. Ich dátum nadobudnutia úcinnosti totiz podla clánku 298 malo stanovit královské nariadenie vypracované Radou ministrov, ktoré vsak nebolo prijaté. Ako vyplýva aj z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia, toto nadobudnutie úcinnosti bolo podmienené potvrdením Komisie, ze k nemu nemá výhrady. Napadnuté rozhodnutie v clánku 3 stanovuje, ze zákon z roku 2006 je nezlucitelný so spolocným trhom, pretoze jeho ustanovenia umoznujú prostredníctvom nových rozhodnutí o obnovení platnosti povolenia predlzit rezim koordinacných centier aj po 31. decembri 2005. Z tohto hladiska je dôlezité uviest, ze, ako vyplýva aj z odôvodnenia c. 6 královského nariadenia z 19. decembra 2008, belgické orgány "respektovali [napadnuté] rozhodnutie o nenadobudnutí úcinnosti [zákona z roku 2006]" v rozsahu, v akom sa týka rezimu koordinacných centier, a informovali o tom dotknutých danovníkov. Z toho vyplýva, ze belgické orgány neplánovali nadobudnutie úcinnosti tohto zákona. Na záver treba uviest, ze zalobkyna nenapáda napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa týka zákona z roku 2006, a aj na pojednávaní potvrdila, ze nie je pre nu potrebné odvolávat sa na uvedený zákon. 65 Napokon treba zamietnut tvrdenia zalobkyne zalozené na tom, ze prípustnost zaloby nemozno podmienit existenciou povolenia ku dnu jej podania, aj ked toto povolenie závisí od definície prechodného obdobia v napadnutom rozhodnutí. Z vyssie uvedeného totiz vyplýva, ze dátum, ku ktorému zalobkyna prestáva pozívat výhody platného povolenia a musí prijat potrebné opatrenia, aby sa prispôsobila novej situácii, predovsetkým stanovili samotné belgické orgány a nie napadnuté rozhodnutie. Navyse prípustnost predmetnej zaloby je podmienená existenciou právneho záujmu zalobkyne na konaní a nie je podmienená existenciou platného povolenia v case podania zaloby, aj ked táto skutocnost môze mat vplyv na preskúmanie právneho záujmu na konaní. 66 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze zalobkyna nemá právny záujem na konaní. 67 Z tohto dôvodu treba zalobu zamietnut ako neprípustnú bez toho, aby sa musela preskúmat námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorá je zalozená na chýbajúcej priamej dotknutosti zalobkyne. O trovách 68 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Centre de coordination Carrefour SNC je povinné nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. marca 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2FClln/L96057-9503TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2FClln/L96057-9503TMP.html#Footref*