ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s plochým sklom v EHS -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien -- Dôkaz o porusení -- Stanovovanie výsky pokút -- Vylúcenie viazaných predajov -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-82/08, Guardian Industries Corp., so sídlom v Doveri, Delaware (Spojené státy), Guardian Europe Sŕrl, so sídlom v Dudelange (Luxembursko), v zastúpení: S. Völcker, F. Louis, A. Vallery, C. Eggers a H.-G. Kamann, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5791 v konecnom znení z 28. novembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyne Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl patria do skupiny Guardian, ktorá pôsobí v oblasti výroby plochého skla a autoskla. Guardian Industries stojí na cele skupiny Guardian a nepriamo vlastní 100 % základného imania Guardian Europe. 2 V dnoch 22., 23. februára a 15. marca 2005 uskutocnila Európska komisia neohlásené kontroly najmä v priestoroch Guardian Flachglas GmbH, Guardian Europe a Guardian Luxguard I SA. 3 Dna 2. marca 2005 spolocnost Asahi Glass Co. Ltd a vsetky jej dcérske spolocnosti vrátane Glaverbel SA/NV, neskôr AGC Flat Glass Europe SA/NV (dalej len "Glaverbel"), predlozili ziadost na získanie oslobodenia od pokuty alebo prípadne znízenia pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 4 Dna 3. januára 2006 zacala Komisia konanie podla nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a informovala o tom úcastníkov konania 6. marca 2006. 5 Dna 10. februára 2006 Komisia adresovala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn ziadosti o informácie. Guardian Europe odpovedala na túto ziadost 10. marca 2006. 6 Dna 9. marca 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala 13. a 14. marca 2007 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn. 7 Dna 28. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 5791 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie24. mája 2008 ([4]Ú. v. EÚ C 127, s. 9) a ktoré bolo oznámené zalobkyniam 3. decembra 2007. 8 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované tiez spolocnostiam Asahi Glass, Glaverbel, ako aj Pilkington Deutschland AG, Pilkington Group Ltd, Pilkington Holding GmbH (dalej spolocne len "Pilkington"), Compagnie de Saint-Gobain SA a Saint-Gobain Glass France SA (dalej spolocne len "Saint-Gobain"). 9 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie adresované, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ods. 1 ES uskutocnujúcom sa na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spocívalo v stanovovaní zvysovania cien, minimálnych cien, cenových cielov, zmrazovaní cien a iných obchodných podmienok pre predaj nezávislým zákazníkom styroch kategórií výrobkov z plochého skla pouzívaného v stavebníctve, a to plaveného skla s nízkou emisivitou, vrstveného skla a nespracovaného zrkadlového skla, ako aj vo výmene citlivých obchodných informácií. 10 Zalobkyne boli uznané vinnými za toto porusenie za obdobie od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005 a bola im solidárne ulozená pokuta vo výske 148 miliónov eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. februára 2008 podali zalobkyne túto zalobu. 12 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 13 Dna 8. februára 2012 zalobkyne predlozili Vseobecnému súdu tabulku týkajúcu sa spôsobu výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Dna 10. februára 2012 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto dokumentu, pricom tieto pripomienky boli postúpené zalobkyniam v ten istý den. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 13. februára 2012. 15 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, -- znízil výsku ulozenej pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 17 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania ich úcasti na karteli a geografického rozsahu kartelu. Na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu výsky pokuty zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody zalozené po prvé na potrebe znízit výsku ich pokuty v dôsledku ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, po druhé na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty, a po tretie na nesprávnom posúdení v súvislosti s ich velmi obmedzenou a pasívnou úlohou, ktorú zohrávali na porusení a na porusení zásady zákazu diskriminácie. 18 Na pojednávaní úcastníci konania okrem iného spochybnili prípustnost urcitých dokumentov. O prípustnosti urcitých dokumentov a odkazov na tieto dokumenty O prípustnosti listu Komisie z 10. februára 2012 19 Na pojednávaní zalobkyne spochybnili prípustnost listu Komisie z 10. februára 2012, lebo tento list obsahoval císla, ktoré im nikdy predtým neboli oznámené. 20 Komisia sa domnieva, ze tento list, ktorý predstavuje doplnenie jej odpovede z 23. januára 2012 na otázky, ktoré jej adresoval Vseobecný súd, je prípustný. 21 Treba uviest, ze hoci tento list nebol Vseobecnému súdu dorucený v lehote stanovenej Komisii, úcastníkom konania bol aj napriek tomu oznámený 10. februára 2012. Tento list obsahoval pripomienky k dokumentu predlozenému zalobkynami 8. februára 2012, ako aj doplnenie k odpovedi Komisie na písomnú otázku, ktorej zodpovedanie pozadoval Vseobecný súd pred pojednávaním a ktorá sa týkala metódy výpoctu výsky pokuty navrhnutej zalobkynami v prípade vylúcenia viazaných predajov. Komisia v nom jednak spresnila, ze císelné údaje uvedené v tabulke c. 1 oznámenia o výhradách sa netýkali len interných predajov, ale tiez urcitých predajov kategórií skla, ktoré napokon neboli v napadnutom rozhodnutí zohladnené, a jednak pomeru medzi celkovými predajmi clenov kartelu a ich internými predajmi. 22 Vzhladom na obsah tohto listu a skutocnost, ze tento list bol postúpený úcastníkom konania, ktorí k nemu mohli predlozit pripomienky na pojednávaní, treba predmetný dokument povazovat za prípustný a námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli zalobkyne, treba zamietnut. O prípustnosti odkazov na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu 23 Na pojednávaní Komisia spochybnila prípustnost niektorých odkazov uskutocnených zalobkynami v ich prednesoch na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu, lebo tieto dokumenty neboli súcastou spisu Vseobecného súdu. Spresnila, ze slo najmä o odpoved zalobkýn na oznámenie o výhradách. 24 Clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúci sa skutocností, ktoré musia byt uvedené v zalobe predlozenej Vseobecnému súdu, stanovuje, ze táto zaloba obsahuje, "ak treba, oznacenie dôkazov". Rovnako podla clánku 46 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku musí vyjadrenie k návrhu obsahovat oznacenie dôkazov, ktorými odporca preukazuje svoje tvrdenia. Tieto ustanovenia sú doplnené clánkom 48 ods. 1 rokovacieho poriadku, podla ktorého môzu úcastníci konania tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení. 25 Okrem toho z clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 26 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyne nehodlali predlozit nové dôkazy, ani uviest nový dôvod po ukoncení písomnej casti konania a len uviedli, pocas ústnej casti konania, niektoré tvrdenia zalozené na dokumentoch, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu. Preto treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a rozhodnút, ze Vseobecnému súdu naopak prinálezí posúdit tvrdenia uvedené zalobkynami v priebehu pojednávania v závislosti od dôkazov uvedených v spise. 27 Okrem toho za okolností tejto veci treba preskúmat poslednú námietku neprípustnosti vznesenú zalobkynami na pojednávaní týkajúcu sa odkazov urobených Komisiou vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom týkajúce sa odpovede Pilkington na oznámenie o výhradách, a to po preskúmaní vsetkých dôvodov uvedených zalobkynami. O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia 28 Zalobkyne na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia uviedli jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania ich úcasti na karteli a geografickom rozsahu kartelu. 29 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze jednak nepreukázala, ze sa zapojili do kartelu pred 11. februárom 2005, a jednak, ze tento kartel pôsobil na celom území EHP. Dôkazy predlozené Komisiou v tejto súvislosti sú teda nejednoznacné a rozporuplné a sú zalozené na subjektívnych, vágnych a nepodlozených svedectvách, ako aj na predpokladoch zalozených na neskorsích udalostiach. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení trvania úcasti zalobkýn na porusení 30 Komisia uznala zalobkyne vinnými z porusenia za obdobie od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005, pricom sa opierala o rôzne dôkazy, konkrétne o dokumenty získané pocas kontrol, scasti potvrdené písomnými vyhláseniami a dokumentmi poskytnutými Glaverbel v rámci ziadosti o zhovievavost, ako aj o odpovede viacerých podnikov na ziadosti o informácie. Komisia sa tak domnievala, ze zalobkyne sa zacali podielat na protisútazných postupoch od stretnutia, ktoré sa konalo 20. apríla 2004 v Nemecku medzi ich zástupcami a zástupcami Pilkington, pocas ktorého ich Pilkington informovala o protisútazných ustanoveniach dohodnutých s Saint-Gobain a Glaverbel. Aby Komisia dospela k tomuto záveru, opierala sa najmä o dve strany rucne písaných poznámok, ktoré boli zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol (odôvodnenia 155 az 188 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnievala, ze zalobkyne sa aj nadalej podielali na protisútazných postupoch, lebo 15. júna 2004 ich Pilkington telefonicky informovala o dohode uzatvorenej v súvislosti s talianskym trhom, s ktorou súhlasili (odôvodnenia 189 az 196 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa okrem toho domnievala, ze zalobkyne sa zúcastnili spolu s Glaverbel, Pilkington a Saint-Gobain (dalej len "traja dalsí clenovia kartelu") na stretnutí v Luxemburgu 2. decembra 2004, pocas ktorého boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa zvysovania cien, minimálnych cien a dalsie obchodné podmienky týkajúce sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých európskych krajinách, pricom sa opierala o rucne písané poznámky zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol, ako aj o výnatky z diárov (odôvodnenia 197 az 264 napadnutého rozhodnutia). Napokon sa Komisia domnievala, ze zalobkyne a traja dalsí clenovia kartelu sa stretli 11. februára 2005 v Parízi (Francúzsko), aby sa dohodli na zvysovaní cien a na ostatných obchodných podmienkach týkajúcich sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých krajinách Európskeho spolocenstva a na výmene citlivých obchodných informácií (odôvodnenia 265 az 296 napadnutého rozhodnutia). 31 Zalobkyne sa domnievajú, ze sa nezúcastnili kartelu pred 11. februárom 2005. Spochybnujú, ze stretnutia z 20. apríla a 2. decembra 2004 a telefonát môzu predstavovat dôkazy preukazujúce ich úcast na karteli. Tvrdia, ze tieto kontakty mohli predstavovat "phase test" pre troch dalsích úcastníkov kartelu predtým, ako sa ich pokúsili pozvat na skutocné stretnutie kartelu. Zalobkyne vsak nepopierajú svoju úcast na stretnutí z 11. februára 2005. 32 Najskôr treba pripomenút, ze podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry znása bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1 ES orgán, ktorý ho vzniesol, pricom tento orgán je povinný predlozit dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [5]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [6]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Okrem toho, ak má v tejto súvislosti súd pochybnost, tá musí byt na prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [7]27/76, Zb. s. 207, bod 265), a teda v súlade so zásadou prezumpcie neviny súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [8]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 177). Komisia je preto na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze k poruseniu doslo, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak tejto poziadavke zodpovedá súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, posudzovaný ako celok (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, body 179 a 180). 33 Ako Súdny dvor uz uviedol, je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a dokumentácia, ktorá sa na ne vztahuje, je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne nadviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti budú spravidla len zlomkovité a nesúrodé, takze je casto nutné niektoré detaily vyvodit prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [9]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [10]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729). 34 Ak sa Komisia opiera len o predpoklad, ze preukázaný skutkový stav mozno vysvetlit jedine existenciou koncentrácie medzi podnikmi, stací, aby zalobkyne preukázali existenciu okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou, a teda umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila (rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [11]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [12]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 az T-335/94, Zb. s. II-931, bod 725). 35 Komisia vsak zdôraznuje, ze táto judikatúra sa neuplatnuje, ak sa jej zistenia opierajú o listinné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 725 az 727; JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 186 a 187, a z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 72). 36 Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sa nezúcastnili kartelu pred 11. februárom 2005, treba preskúmat s ohladom na tieto zásady. - O stretnutí z 20. apríla 2004 37 Zalobkyne v prvom rade spochybnujú protisútazný predmet stretnutia z 20. apríla 2004 a dôkaznú hodnotu poznámok pána B., zamestnanca Pilkington, ktorý sa zúcastnil na uvedenom stretnutí. Jednak tvrdia, ze stretnutie z 20. apríla 2004 medzi pánom F., zamestnancom Guardian Europe, a pánom B. nemalo protisútazný predmet, a to na rozdiel od tajných stretnutí, ktoré sa konali medzi troma dalsími clenmi kartelu 9. januára, 2. marca a 15. júna 2004 a 11. februára 2005. Uvádzajú, ze toto stretnutie sa odohrávalo v restaurácii, jeho predmetom boli otázky verejného záujmu a ze pán F. poziadal o preplatenie úctu za veceru. Pokial ide o poznámky pána B. týkajúce sa tejto vecere, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí, tieto poznámky potvrdzujú, ze nejde o zápisnicu z tejto vecere, lebo obsahujú osobné postrehy. Okrem toho ich obsah treba vykladat opatrne, lebo boli vyhotovené v anglictine osobou, ktorej materinským jazykom nie je anglictina a ktorá nemá dostatocnú prax, takze táto osoba sa mohla dopustit pri zaznamenávaní oblastí diskutovaných pri veceri chýb. 38 V prvom rade treba preskúmat poznámky pána B. týkajúce sa stretnutia z 20. apríla 2004 a v druhom rade protisútazný ciel tohto stretnutia. 39 Pokial ide o poznámky pána B., zalobkyne spochybnujú, ze tieto poznámky boli uskutocnené v priebehu tohto stretnutia, lebo pán F. si nespomína, ze by si pán B. robil pocas vecere poznámky. V tejto súvislosti treba uviest, ze nadpis "Zápisnica zo stretnutia" a dátum "20/04/2004" uvedených poznámok predstavujú dôkaz, ktorý je spôsobilý potvrdit posúdenie Komisie, podla ktorého predstavujú tieto poznámky zápisnicu z rokovaní, ktoré prebiehali medzi pánom F. a pánom B. 20. apríla 2004, a zaznamenávajú toto stretnutie (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia). Podrobný charakter a názov týchto poznámok potvrdzujú tiez toto posúdenie a sú v rozpore s hypotézou predlozenou zalobkynami, podla ktorej boli vyhotovené pánom B. az po uvedenom stretnutí a ktorý do nich vlozil svoje osobné postrehy. Zdá sa totiz málo pravdepodobné, ze pán B. by si mohol spomenút na informácie vymenené v priebehu vecere s takou presnostou. Vzhladom na tieto skutocnosti tvrdenie pána F., ze si nespomína, ze by si pán B. robil v priebehu vecere poznámky, aj keby bolo preukázané, nestací samo osebe na spochybnenie posúdenia Komisie, podla ktorého boli tieto poznámky urobené pocas stretnutia z 20. apríla 2004. 40 Zalobkyne v druhom rade spochybnujú dôkaznú hodnotu uvedených poznámok, lebo podla ich názoru obsahujú osobné postrehy pána B., boli napísané osobou, ktorej materinským jazykom nie je anglictina a ktorá nemá prílis mnoho skúseností. Zalobkyne vsak nepredlozili ziaden dôkaz na podporu týchto tvrdení. Okrem toho samotné zalobkyne uznávajú, ze tieto poznámky sú jasné a usporiadané, co je charakteristické pre zápisnicu zo stretnutia. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto poznámky nazvané pánom B. "Poznámky zo stretnutia" neobsahujú osobné postrehy pána B., ale uvádzajú výmenu informácií medzi pánom B. a pánom F. Informácie poskytnuté pánom B. sú uvedené v prvej casti nazvanej napríklad, pokial ide o Spojené královstvo, Írsko a Nemecko, "Dohodnuté zvýsenie cien", zatial co informácie poskytnuté pánom F. sú uvedené dalej, a pokial ide o Spojené královstvo, Írsko a Nemecko, sú uvedené v casti "Informácie". Poznámky rovnako uvádzajú, k comu treba pristúpit po tejto výmene informácií, napríklad pre Nemecko "Guardian musí potvrdit cenu skla pre S." a pre Taliansko "Musíme ohodnotit zásoby u zástupcov". Preto treba povazovat tvrdenia zalobkýn len za domnienky, ktoré nestacia na spochybnenie dôkaznej hodnoty uvedených poznámok. 41 Z poznámok pána B. dalej vyplýva, ze pocas tohto stretnutia doslo k výmene citlivých informácií. Pán B. informoval pána F. o budúcom zvýsení cien v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku, ktoré bolo dohodnuté s dalsími troma clenmi kartelu, a pán F. na oplátku poskytol informácie týkajúce sa postavenia zalobkýn na uvedených trhoch (odôvodnenia 159 az 167 napadnutého rozhodnutia). 42 Z týchto poznámok tiez vyplýva, ze pán B. informoval pána F. o diskusiách, ku ktorým doslo medzi dalsími tromi clenmi kartelu o cenách a o prípadnom zvysovaní cien na talianskom trhu, na ktorom sa doposial neuvazovalo o zvysovaní cien, a ze pán F. uviedol, ze v prípade zvýsenia cien na talianskom trhu súhlasil bud s pozastavením predaja pocas dvoch mesiacov tak, aby mohli traja dalsí clenovia kartelu tiez zvýsit ceny, alebo zvýsit svoje ceny v rovnakom case ako traja dalsí clenovia kartelu, a síce o tri mesiace neskôr, aby mohlo produkcné centrum zásobujúce taliansky trh uplatnit uvedené zvýsenie. 43 Zalobkyne vsak uvádzajú, ze informácie poskytnuté pánom F. na stretnutí neboli citlivé, lebo o nich Pilkington vedela, alebo boli úmyselne nesprávne. Citlivý charakter informácií poskytnutých pánom F. pánovi B. vsak vyplýva z ich samotného obsahu. Tieto informácie vlastne obsahovali obchodnú stratégiu zalobkýn, o ktorej by normálne nemala konkurencia vediet. To je najmä prípad informácií týkajúcich sa fungovania továrne Goole (Spojené královstvo), poctu jej zákazníkov v Spojenom královstve a Írsku alebo o tom, ze má záujem o malých zákazníkov, ktorí sa zaujímajú o sluzbu "48 hodín". To isté platí, pokial ide o informácie týkajúce sa cien uplatnených na urcitých zákazníkov, o ich postrehy, pokial ide o prispôsobenie zvysovania cien v Nemecku, velkosti zákazníkov alebo o správanie, ktoré treba prijat v prípade zvýsenia cien v Taliansku. Okrem toho skutocnost, ze pán B. uviedol tieto informácie vo svojich poznámkach, je v rozpore s tvrdením zalobkýn, ze konkurenti o týchto informáciách vedeli. 44 Nakoniec skutocnost, podla ktorej niektoré z týchto informácií poskytnutých pánom F. obsahovali nepresnosti, ako napríklad, ze zákazníckych úctov bolo 130 a nie 150, alebo ze produkcia továrne Goole bola "nízka", ale nie "najnizsia", za predpokladu, ze sa táto skutocnost preukáze, nemá na posúdenie ich významu vplyv. Okrem iného na rozdiel od toho, co uvádza pán F. vo svojom miestoprísaznom vyhlásení z 10. mája 2007, odkaz na "trh v rozsahu 135000 ton" v prípade Spojeného královstva nepredstavuje nesprávnu informáciu, ale jednu z podmienok stanovenú clenmi kartelu na úcely zvýsenia cien, teda odhad objemu plochého skla, ktoré mali zalobkyne predat v Spojenom královstve (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia). 45 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa mohla správne domnievat, ze pocas stretnutia medzi pánom F. a pánom B. doslo k výmene citlivých informácií týkajúcich sa Spojeného královstva, Írska, Nemecka, ako aj stratégie zalobkýn v prípade zvýsenia cien v Taliansku. Ako tvrdí Komisia, táto výmena informácií predstavuje prinajmensom zosúladený postup. Treba pripomenút, ze zosúladený postup, ktorý je zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, predstavuje kazdé uskutocnenie priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa daný podnik rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu alebo ho na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom ci následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam trhu (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 117, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [13]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 160; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [14]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1852). Táto forma koordinácie medzi podnikmi znamená, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [15]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 179, a z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 67). Na preukázanie zosúladeného postupu nie je potrebné dosvedcit, ze sa daný konkurent voci jednému alebo niekolkým iným konkurentom formálne zaviazal k akémukolvek správaniu alebo ze konkurenti spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu. Stací, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúcil alebo aspon podstatne znízil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú od neho mozno ocakávat (rozsudky Cement, uz citovaný, bod 1852; BPB/Komisia, uz citovaný, bod 182, a Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 67). 46 Preto treba zamietnut ako nedôvodné tvrdenia smerujúce k spochybneniu protisútazného predmetu uvedeného stretnutia. Vzhladom na otázky prerokúvané na stretnutí z 20. apríla 2004 uvedené v bodoch 41 a 42 vyssie, skutocnost, ze toto stretnutie sa konalo pocas vecere, v restaurácii prístupnej verejnosti a pán F. poziadal o preplatenie úctu za veceru, nestací, ako uviedla Komisia, na spochybnenie protisútaznej povahy uvedeného stretnutia. 47 Zalobkyne sa okrem toho domnievajú, ze Komisia nepreukázala, ze sa pripojili ku kartelu v priebehu stretnutia z 20. apríla 2004. Nepreukázala teda, ako to pozaduje judikatúra, ze pán B. informoval pána F. o podrobnostiach týkajúcich sa stretnutí medzi troma dalsími clenmi kartelu ani ze pán F. prejavil záujem podielat sa akýmkolvek spôsobom na karteli. Okrem toho pán B. nepozval pána F., aby sa zúcastnil nasledujúceho stretnutia kartelu v júni 2004, ale pozval ho len na stretnutie vo februári 2005. Komisia ani nepreukázala, ze pán B. navrhol, ze môze slúzit ako kontaktná osoba, pokial ide o konkurentov, ktorí nie sú clenmi Európskeho zväzu výrobcov plochého skla (dalej len "GEPVP"), ktorý bol vytvorený v roku 1978 a ktorý slúzi na zastupovanie výrobcov plochého skla v Európe a ktorého clenmi sú traja dalsí clenovia kartelu a od 1. júla 2004 aj zalobkyne. Uistenia Glaverbel v tejto súvislosti nie sú potvrdené písomnými dôkazmi. Napokon Komisia nemohla opierat svoj záver, ze vecera z 20. apríla 2004 mala protisútaznú povahu, o úcast pána F. na neskorsích stretnutiach z decembra 2004 a februára 2005 alebo o stretnutia GEPVP. 48 Podla judikatúry, co sa týka dohôd a zosúladených postupov, ktoré majú protisútazný predmet, Komisia musí najmä preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k splneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 87). 49 V prejednávanej veci z poznámok pána B. týkajúcich sa stretnutia z 20. apríla 2004 jednak vyplýva, ze vzhladom na informácie uvedené pánom F. na stretnutí zalobkyne vedeli o protisútaznom správaní, ktoré zamýslali dalsí traja clenovia kartelu, a ze s ohladom na informácie uvedené na oplátku pánom B. zalobkyne sa hodlali vlastným menom a vlastným správaním podielat na spolocných cieloch kartelu. Hoci zalobkyne boli, ako to aj samy tvrdia, agresívnym konkurentom na trhu, informácie poskytnuté pánom F. v rámci tohto stretnutia umoznili trom dalsím clenom kartelu dozvediet sa o ich pozícii na trhu v Spojenom královstve, Írsku a v Nemecku, na ktorých hodlali uplatnit dohody o zvysovaní cien dohodnuté na predchádzajúcich stretnutiach, ako aj o rozsírení uvedeného zvýsenia cien na taliansky trh s uistením o spolupráci zalobkýn. Za týchto okolností skutocnost, ze poznámky pána B. neuvádzali, ze informoval pána F. o informáciách týkajúcich sa dohôd o zvysovaní cien, pokial ide o Benelux, alebo o predpovediach o zvýsení cien v ostatných krajinách, najmä vo Francúzsku a Polsku, prijatých 2. marca 2004, nemá na úcely preukázania úcasti zalobkýn na karteli vplyv. 50 Preto na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, a v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 45 a 48 vyssie, treba dospiet k záveru, ze Komisia preukázala ich úcast na karteli od stretnutia z 20. apríla 2004. 51 Tvrdenie zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ze informoval pána F. o existencii a obsahu stretnutí kartelu a najmä o poslednom stretnutí, ktoré sa konalo 2. marca 2004, nemá vplyv na otázku, ci sa zalobkyne pripojili ku kartelu pocas stretnutia z 20. apríla 2004. Ako sa konstatovalo v bode 41 vyssie, z poznámok pána B. vyplýva, ze pán B. informoval pána F. o existencii dohôd o cenách týkajúcich sa Spojeného královstva, Írska a Nemecka, ako aj o lehotách na ich vykonanie "o dva týzdne" pre Spojené královstvo a Írsko a "1. máj - 15. máj - 1. jún velkí zákazníci" pre Nemecko. Z napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze Pilkington oznámila zvýsenie cien v Spojenom královstve a Írsku 29. apríla 2004, po ktorom nasledovalo oznámenie Saint-Gobain 11. mája 2004 a Glaverbel 18. mája 2004 (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 193). Pokial ide o Nemecko, prvé oznámenie o zvýsení cien bolo uskutocnené Saint-Gobain 25. mája 2004, po ktorom nasledovali oznámenia Pilkington a Glaverbel zaciatkom júna 2004 (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 201). Zalobkyne mali, v rozpore s tým, co tvrdia, dostatocne jasný prehlad o predpokladanom správaní troch dalsích clenov kartelu tak, aby mohli pokracovat vo svojich protisútazných cieloch. Napriek týmto okolnostiam pán F. neváhal poskytnút informácie, ktoré prispievali k cielom kartelu, ako sú informácie týkajúce sa prípadného zvýsenia cien v Taliansku. 52 Tvrdenie zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ze pozval pána F. na dalsie stretnutie kartelu, treba zamietnut ako nerelevantné. Komisia vlastne prostredníctvom iných dôkazov preukázala priamu alebo nepriamu úcast zalobkýn na vsetkých nasledujúcich stretnutiach kartelu od tohto dátumu (pozri body 63 a 69 az 71 nizsie). V priebehu stretnutia z 15. júna 2004 tak pán B. telefonoval pánovi F., ktorý bol na dovolenke, aby potvrdil informáciu, ktorú mu poskytol na stretnutí z 20. apríla 2004, pokial ide o Taliansko (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o stretnutie z 2. decembra 2004, toto stretnutie zorganizoval sám pán F. v Luxemburgu den pred stretnutím GEPVP, na ktorom sa zúcastnili len styria zástupcovia clenov kartelu (odôvodnenia 199, 201 az 204 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne, ako napokon aj samy uznávajú, sa zúcastnili stretnutia z 11. februára 2005, na ktoré ich pozval pán B. 53 Tvrdenia zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ani aká bola reakcia pána F. na návrhy pána B., ani ze prislúbil pokracovat v diskusiách, treba tiez zamietnut ako nedôvodné. Ako vyplýva z bodu 49 vyssie, vzhladom na výmenu informácií, ku ktorej doslo medzi pánom B. a pánom F. pocas stretnutia z 20. apríla 2004, zalobkyne vedeli o protisútaznom správaní zamýslanom troma dalsími clenmi kartelu a svojím vlastným správaním sa hodlali podielat na spolocných cieloch kartelu, co podla judikatúry pripomenutej v bode 48 vyssie stací na preukázanie úcasti zalobkýn na karteli. 54 Úloha pána B. ako sprostredkovatela vyplýva zo zápisnice zo stretnutia z 20. apríla 2004 a je potvrdená vyhláseniami Glaverbel z 8. marca a 23. decembra 2005, pricom k prvému vyhláseniu doslo predtým, ako Komisia objavila poznámky pána B. (odôvodnenia 80 a 160 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze vyhlásenia Glaverbel boli uskutocnené v rámci ziadosti o zhovievavost, nemôze bránit Komisii, aby ich vyuzila (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 192). Hoci tieto vyhlásenia, ako tvrdia zalobkyne, nejdú priamo proti záujmom Glaverbel, táto spolocnost nemala ziaden záujem na tom, aby poskytla Komisii nesprávne informácie, pokial ide o ostatných clenov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu v rámci ziadosti o zhovievavost môze spochybnit úprimnost, ako aj rozsah spolupráce ziadatela a ohrozit tak moznost ziadatela vyuzit v plnom rozsahu oznámenie o zhovievavosti (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [16]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). Preto treba zamietnut tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dôkaznej hodnoty vyhlásení Glaverbel, pokial ide o úlohu sprostredkovatela, ktorú pán B. zohrával. 55 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze skutocnost, ze Komisia sa odvoláva na ich úcast na stretnutiach, ktoré sa konali az po kartelovej dohode v decembri 2004 a februári 2005 alebo na GEPVP, aby preukázala protisútazný charakter stretnutia z 20. apríla 2004, je v rozpore s prezumpciou neviny, treba uviest, ze judikatúra nebráni Komisii, aby pouzila skutkové okolnosti, ktoré nastali az po protisútaznom správaní na úcely potvrdenia obsahu objektívneho dôkazu, akým sú poznámky pána B. prijaté na tomto stretnutí. Naopak, judikatúra uvedená zalobkynami bráni tomu, aby boli dôkazy týkajúce sa skorsieho obdobia, pocas ktorého bolo predmetné správanie legálne, pouzité na preukázanie protisútazného charakteru neskorsieho správania, o co nejde v tejto veci (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [17]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 73, a ICI/Komisia, [18]T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 83). Tvrdenie preto treba zamietnut ako úplne nedôvodné. 56 Zalobkyne napokon spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého sa pán B. stretol s pánom F., aby ho informoval o trojstranných dohodách o zvýsení cien v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku alebo o ich stanovisku, pokial ide o zvýsenie cien v Taliansku, ako aj o samotnej existencii dohôd o cenách v Nemecku. Okrem toho spresnujú, ze podla judikatúry samotná skutocnost, ze boli informované o stretnutiach kartelu, neznamená porusenie. 57 Ako uz bolo uvedené v bode 45 vyssie, v prejednávanej veci sa pán F. na stretnutí z 20. apríla 2004 podielal na výmene citlivých informácií s pánom B. pokial ide o Spojené královstvo, Írsko, Nemecko a Taliansko. Pán F. sa vôbec nedistancoval od protisútazných informácií, ktoré mu boli poskytnuté, a poskytol informácie týkajúce sa obchodnej stratégie zalobkýn v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku a uviedol správanie, ktoré prijmú v prípade zvýsenia cien v Taliansku (pozri body 41 az 44 vyssie), cím podstatne znízil neistotu, pokial ide o správanie, ktoré bolo mozné ocakávat z ich strany na trhu (pozri bod 45 vyssie). Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých z poznámok pána B. nevyplýva, ze pán F. prijal záväzky, pokial ide o ich budúcu cenovú politiku v Spojenom královstve, alebo ze sa vyjadril, ze budú podporovat jeho zvýsenie cien, nie sú relevantné. Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze bol informovaný o existencii stretnutí kartelu, môze zakladat porusenie, ak sú na výmenu poskytnuté informácie s cielom podielat sa na spolocných cieloch kartelu (pozri body 48 a 49 vyssie). Napokon udalosti, ktoré nasledovali, ukazujú, ze po tomto stretnutí zalobkyne sledovali správanie troch dalsích clenov kartelu. Z interného dokumentu zalobkýn zabaveného pocas kontrol vyplýva, ze po zvýsení cien troch dalsích úcastníkov kartelu v Spojenom královstva a Írsku pristúpili k zvýseniu cien aj zalobkyne (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). 58 Tvrdenie, podla ktorého Komisia nepreukázala existenciu dohody pocas stretnutia kartelu z 2. marca 2004, pokial ide o zvýsenie cien pre Nemecko, treba tiez zamietnut ako nerelevantné. Z poznámok pána B. vyplýva, ze informoval pána F. o existencii a obsahu uvedenej dohody, pricom dátum jej prijatia troma dalsími clenmi kartelu nebol relevantný, a ze pán F. sa teda dozvedel o jej existencii. Výmenou za túto informáciu pán F. poskytol pánovi B. informácie týkajúce sa systému dvojitých cien pre S., spolocného zákazníka zalobkýn a Pilkington, a informoval ho o cene skutocne uplatnovanej na tohto zákazníka. Pán F. navrhol aj rozmedzie zvysovania cien. Okrem toho neskorsie skutkové udalosti potvrdzujú existenciu uvedenej dohody. Ako sa konstatovalo aj v bode 51 vyssie, táto dohoda bola vykonaná tromi dalsími clenmi kartelu pomerne skoro po dátumoch oznámených pánom B. pánovi F. pocas stretnutia z 20. apríla 2004 a uvedených v jeho poznámkach, a to 25. mája 2004 Saint-Gobain, 4. júna 2004 Pilkington a 7. júna 2004 Glaverbel, zatial co predpokladané dátumy boli 1. máj, 15. máj a 1. jún 2004. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, tento rozdiel nie je významný a nespochybnuje existenciu uvedenej dohody alebo výmeny informácií, ku ktorej v tejto súvislosti doslo medzi pánom F. a pánom B. pocas stretnutia z 20. apríla 2004. 59 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia správne v odôvodneniach 171 a 188 napadnutého rozhodnutia rozhodla, jednak ze pán B. sa stretol s pánom F. 20. apríla 2004, aby ho informoval o existencii dohôd medzi troma dalsími clenmi kartelu, pokial ide o zvýsenie cien pre Spojeného královstvo, Írsko a Nemecko, a dalej ze pán F. mu na oplátku poskytol citlivé informácie týkajúce sa obchodnej stratégie zalobkýn na týchto trhoch. Okrem toho v prípade Talianska pán F. uviedol, ze zalobkyne sa nepostavia proti prípadnému zvýseniu cien. Komisia preto správne rozhodla, ze stretnutie z 20. apríla 2004 malo protisútaznú povahu a ze zalobkyne sa pripojili ku kartelu od tohto stretnutia (odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia). - O telefonickom rozhovore z 15. júna 2004 60 Komisia sa domnievala, ze zalobkyne sa aj nadalej podielali na protisútazných postupoch tým, ze 15. júna 2004 im Pilkington zatelefonovala, aby ich informovala o dohode uzavretej v súvislosti s talianskym trhom, s ktorou súhlasili (odôvodnenia 189 az 196 napadnutého rozhodnutia). 61 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz o obsahu telefonického rozhovoru medzi pánom B. a pánom F., ku ktorému doslo v priebehu stretnutia z 15. júna 2004, a ze Komisia sa opierala len o vyhlásenia Glaverbel vykonané v rámci ziadosti o zhovievavost, aby potvrdila, ze pocas tohto rozhovoru pán F. uviedol, ze nebude odporovat dohode o cenách týkajúcej sa Talianska. Pán F. len potvrdil, ze vzhladom na to, ze zalobkyne nezohrávajú na talianskom trhu významnú úlohu, nemôzu ovplyvnovat ceny na uvedenom trhu, cím potvrdil uistenia, ktoré urobil pocas vecere z 20. apríla 2004. Okrem toho sa zalobkyne domnievajú, ze krátky telefonický rozhovor nemozno porovnávat s úcastou na stretnutí kartelu, ktoré podla Glaverbel trvalo pät hodín. 62 Najskôr treba pripomenút, ze podla judikatúry pripomenutej v bode 54 vyssie samotná skutocnost, ze vyhlásenia Glaverbel boli vykonané v rámci ziadosti o zhovievavost, neznizuje ich dôkaznú hodnotu. 63 Zalobkyne uznávajú, ze pán B. telefonoval pánovi F. a ze sa rozprávali o Taliansku. Glaverbel spresnila, ze pán B. informoval pána F. o dohodách o cenách prijatých pocas stretnutia a ze vsetkým zúcastneným bolo jasné, ze vzhladom na návrhy pána F. zalobkyne nemali v úmysle odporovat uvedeným dohodám (odôvodnenie 189 napadnutého rozhodnutia). Ako tvrdí Komisia, tieto vyhlásenia sú v súlade s vyhláseniami pána F., podla ktorých zopakoval pánovi B., co mu uz povedal na stretnutí z 20. apríla 2004, teda ze nezohráva na talianskom trhu významnú úlohu, ze táto situácia sa v blízkej budúcnosti nezmení a ze nemohol ovplyvnovat tento trh. Pán F. preto len potvrdil pánovi B., ze zalobkyne nenarusia dohody týkajúce sa zvysovania cien na talianskom trhu. Okrem toho vyhlásenie Saint-Gobain, ktoré zalobkyne nespochybnili, potvrdzuje existenciu vztahu medzi zalobkynami a dohodami prijatými pocas stretnutia z 15. júna 2004 v rozsahu, v akom sa Saint-Gobain domnievala, ze pán F. sa zúcastnil uvedeného stretnutia (odôvodnenia 190 a 196 napadnutého rozhodnutia). 64 Je pravda, ze Komisia nepredlozila písomné dôkazy týkajúce sa stretnutia alebo telefonického rozhovoru. Podla judikatúry uvedenej v bode 33 vyssie vsak v prípade, ze tieto písomnosti sú len zlomkovité a nesúrodé, Komisia môze vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií, co urobila v danej veci v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Navyse zalobkyne nepredlozili iné koherentné vysvetlenie, pokial ide o tento rozhovor, ani pokial ide o obsah telefonického rozhovoru medzi pánom B. a pánom F. v súvislosti s Talianskom, ktorého existenciu nepopierajú. Napokon s ohladom na obsah stretnutia z 20. apríla 2004, ktoré sa týkalo najmä Talianska, a na okolnosti, za ktorých doslo k tomuto telefonickému rozhovoru, skutocnost, ze trval len krátko, nie je relevantná na úcely vylúcenia jeho protisútazného charakteru. 65 Komisia sa preto správne domnievala, ze pán B. telefonoval pánovi F. 15. júna 2004, aby ho informoval o dohodách, ktoré boli prijaté na stretnutí, ktoré sa konalo medzi zástupcami troch dalsích clenov kartelu a zalobkynami v ten istý den, a ze pán F. mu v tejto súvislosti oznámil svoje stanovisko, a teda ze uvedený rozhovor mal protisútaznú povahu. - O stretnutí z 2. decembra 2004 66 Komisia sa napokon domnievala, ze zalobkyne a traja dalsí clenovia kartelu sa zúcastnili stretnutia v Luxemburgu 2. decembra 2004, na ktorom boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa zvysovania cien, minimálnych cien a iných obchodných podmienok týkajúcich sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých krajinách v Európe, pricom sa opierala najmä o rukou písané poznámky zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol a o výpisy z diárov (odôvodnenia 197 az 264 napadnutého rozhodnutia). 67 Zalobkyne spochybnujú, ze toto stretnutie mozno povazovat za stretnutie s protisútazným cielom. V prvom rade tvrdia, ze slo o veceru, ktorá bola oznámená velkému poctu osôb, konala sa v restaurácii prístupnej verejnosti a pán F. poziadal o preplatenie úctu za túto veceru. V druhom rade sa domnievajú, ze Komisia nepreukázala, ze toto stretnutie viedlo k dohodám o zvysovaní cien medzi clenmi kartelu, ktoré by vyzadovali ich úcast. Tvrdia, ze návrhy pána F. pocas tejto vecere nemozno povazovat za ich súhlas s pripojením sa ku kartelu na úrovni EHP a ze závery Komisie týkajúce sa týchto poznámok sú v rozpore s vyhláseniami Glaverbel. Podla Glaverbel nebola predmetom vecere otázka zvysovania cien, zalobkyne sa nikdy pred 11. februárom 2005 nezúcastnili mnohostranného stretnutia kartelu a diskusie pocas tejto vecere sa obmedzili na výmenu informácií. V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze "schéma zvysovania cien" uvedená v poznámkach pána B. a súvisiace komentáre, vyjadrujú bud vlastné myslienky pána B., alebo pravdepodobnejsie dvojstrannú diskusiu medzi pánom B. a pánom H., zamestnancom Saint-Gobain, ktoré boli prednesené a scasti prijaté na stretnutí z februára 2005. 68 Najskôr treba spresnit, ze poznámky pána B. majú dvojaký charakter. Prvé poznámky boli urobené na papieri s hlavickou hotela N. a Pilkington a sú nazvané "stretnutie GEPVP v Luxemburgu" a druhé boli urobené na papieri s hlavickou Pilkington a sú nazvané "Poznámky z 2/12/2004". Z vyhlásení Pilkington, ktoré zalobkyne nespochybnili, vyplýva, ze prvé poznámky vypracoval pán B. 3. decembra 2004 pre vlastnú potrebu a vyjadrovali názor na stretnutia z 2. decembra 2004, zatial co druhé boli prijaté pocas stretnutia z 2. decembra 2004. 69 Z názvu týchto druhých poznámok "Poznámky", z ich dátumu "2/12/2004" a z ich obsahu vyplýva, ze sú zápisnicou zo stretnutia, ktoré sa konalo v tento den. V skutocnosti odrázajú diskusie medzi úcastníkmi, pokial ide o ceny plochého skla v rôznych krajinách EHP, informácie poskytnuté pánom F. a v casti "Vseobecné dohody" prijaté dohody. Toto posúdenie potvrdzujú prvé vyhlásenia Pilkington, podla ktorých sú tieto strany vytvorené z poznámok, ktoré boli zaznamenané v rovnakom case ako prebehlo stretnutie v Luxemburgu. 70 Tieto poznámky umoznujú tiez preukázat, ze otázky diskutované pocas tohto stretnutia, cize aj samotné stretnutia mali zjavne protisútaznú povahu. Upozornujú na to, ze clenovia kartelu súhlasili so zvýsením cien v rôznych krajinách EHP a ze pán F. poskytol niektoré citlivé informácie. Glaverbel tiez potvrdila protisútaznú povahu tohto stretnutia vo svojom vyhlásení z 8. marca 2005, podla ktorého "pocas tejto vecere sa nad rámec bezných diskusií o cenách dlho diskutovalo o situácii zákazníka S.". 71 Treba preto konstatovat, ze poznámky pána B. a zhodné vyhlásenia Pilkington a Glaverbel týkajúce sa diskusií, ktoré prebehli na veceri, umoznujú preukázat protisútazný charakter stretnutia z 2. decembra 2004 a zrusit pôvodné vyhlásenia Glaverbel uvedené zalobkynami, ze pocas tejto vecere sa nerokovalo o zvysovaní cien. Ako bolo uvedené v bode 45 vyssie, s ohladom na tieto okolnosti tvrdenia zalobkýn, podla ktorých k stretnutiu doslo pocas vecere a pán F. poziadal o preplatenie úctu za túto veceru, nespochybnujú protisútaznú povahu uvedeného stretnutia. 72 Zalobkyne popierajú, ze by na tomto stretnutí boli prijaté dohody o cenách, a tvrdia, ako napokon uviedla Pilkington vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze slo o výmenu informácií a nie o dohodu. Z poznámok pána B. vsak vyplýva, ze nad rámec tejto výmeny informácií clenovia kartelu prijali tiez dohody o cenách. Pre Taliansko boli stanovené minimálne ceny; pre Spojené královstvo bola stanovená cielová cena, ako aj kalendár a postup zvysovania cien; pre pobaltské státy bolo rozhodnuté, ze zalobkyne zvýsia ceny; pre Polsko bolo rozhodnuté, ze zalobkyne zvýsia ceny v marci 2005 a pre Francúzsko bolo dohodnuté zvýsenie cien o 10 %, ktoré oznámili zalobkyne; pre Benelux bolo rozhodnuté zvýsenie cien v marci 2005; napokon pre Nemecko bolo dohodnuté zvýsenie cien vykonané spolocnostou Pilkington. Okrem toho posledná strana poznámok pána B. nazvaná "Vseobecné dohody" obsahuje scasti zhrnutie dohôd o cenách, ktoré boli uzavreté a ktoré sú uvedené v týchto poznámkach, a scasti sa týka ostatných dohôd. 73 Okrem toho skutocnost, ako tvrdia zalobkyne, ze z poznámok pána B. vyplýva, ze pán F. poskytol údaje, z ktorých mozno vyvodit úcast zalobkýn na dohodách uzavretých na veceri, nie je relevantná. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze stací, aby Komisia preukázala, ze sa daný podnik zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté protisútazné dohody, bez toho, aby sa tomu bránil, cím dostatocne preukáze úcast uvedeného podniku na karteli. Pokial bola úcast na takýchto stretnutiach preukázaná, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil údaje, ktorými preukáze, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala nijaký protisútazný ciel, a to tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze jeho úcast na týchto stretnutiach mala odlisnú povahu nez ich (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 81). Ako Súdny dvor uviedol aj v bode 82 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovanom v bode 33 vyssie, dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. 74 Treba vsak tiez uviest, ze uvedená judikatúra týkajúca sa tichého súhlasu je zalozená na predpoklade, ze príslusný podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté protisútazné dohody alebo ktoré mali zjavne protisútazný charakter (rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 91, a tam citovaná judikatúra), o co, ako uz bolo uvedené v bode 71 vyssie, v predmetnej veci nejde. 75 V predmetnej veci zalobkyne nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze hoci sa pán F. zúcastnil stretnutia v ich mene, distancoval sa od prijatých dohôd. Preto v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcich bodoch samotná úcast pána F. na stretnutí v postavení zástupcu zalobkýn stací na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze menom zalobkýn vyjadril tichý súhlas s dohodami prijatými pocas tohto stretnutia. 76 Preto v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, z poznámok prijatých pánom B. na stretnutí 2. decembra 2004 vyplýva, ze clenovia kartelu si na tomto stretnutí nevymenili len citlivé informácie, ale prijali tiez dohody týkajúce sa zvýsenia cien rôznych tried plochého skla v rôznych krajinách EHP a ze pán F. v mene zalobkýn vyjadril tichý súhlas s týmito dohodami. 77 Zalobkyne vsak tvrdia, ze "schéma zvysovania cien" uvedená v poznámkach pána B. neuvádza, ze bola uzavretá vseobecná dohoda o budúcom zvysovaní cien. Treba uviest, ze "schéma zvysovania cien", sa nachádza v poznámkach pána B. vytvorených po veceri na papieri s hlavickou hotela N. Ako bolo uvedené v bode 68 vyssie, tieto poznámky boli vytvorené pre jeho vlastnú potrebu. V tomto kontexte "schéma zvysovania cien" obsahuje len rubriku, v ktorej je uvedená tabulka, ktorá zhrna rôzne dohody o cenách pre nadchádzajúce roky uvedené v bode 72 vyssie, a súvisiace komentáre pána B. nemozno povazovat za interpretáciu úlohy, ktorú by zalobkyne mohli zohrávat v karteli s pánom B., ani za zhrnutie dvojstrannej dohody medzi pánom B. a pánom H. po veceri. Preto toto tvrdenie týkajúce sa "schémy zvysovania cien" nestací na spochybnenie skutocnosti, ze na uvedenom stretnutí boli prijaté dohody o zvysovaní cien. 78 Zalobkyne tiez tvrdia, ze vo vetách, v ktorých sa uvádza, ze "vseobecné pripomienky týkajúce sa správania Guardian podporili ostatní" a ze "Ceny na vsetkých trhoch sú ohrozené", ktoré sú uvedené pred vetou "schéma zvysovania cien", sú prevzaté komentáre pána B., pána H., zamestnanca Saint-Gobain a/alebo pána D., zamestnanca Glaverbel, cím sa zdôraznuje, ze nedoslo k odklonu od agresívnej stratégie. Toto tvrdenie nemôze vyvrátit predchádzajúci záver. Tieto vety, ktoré napísal pán B. v rámci zhrnutia otázok prejednávaných pocas stretnutia z predchádzajúceho dna pre jeho vlastnú potrebu (pozri body 68 a 77 vyssie), nevyjadrujú odklon zalobkýn od dohôd. Jednak veta uvádzajúca, ze "Ceny na vsetkých trhoch sú ohrozené", je konstatovaním situácie, ktorá existovala v momente stretnutia z 2. decembra 2004 (pozri napríklad zápisnicu zo stretnutia, v ktorej sa uvádza, pokial ide o Spojené královstvo, ze "Ceny v SK sa povazujú za nízke", pokial ide o Francúzsko, ze "ceny sú v súcasnosti skoro najnizsie v Európe", pokial ide o Nemecko, ze "ceny treba stabilizovat okamzite na aktuálnej úrovni..."; pokial ide o Spanielsko, ze "pád cien trvá uz dva mesiace", ako aj prvú z prijatých vseobecných dohôd, ze sa predpokladá "zmrazenie cien v celej Európe pocas nadchádzajúcich mesiacov"). Dalej sa uvádza, ze "vseobecné pripomienky týkajúce sa správania Guardian podporili ostatní", co predstavuje kritiku správania zalobkýn pred uvedeným stretnutím, ktoré az do tohto dna nebolo ocakávaným správaním [pozri najmä zápisnicu zo stretnutia, v ktorej sa, pokial ide o pobaltské státy, uvádza, ze "hoci sa dohodlo zvýsenie cien (Gl + P ceny zvýsili), G ceny nezvýsila a ceny sú na tej istej úrovni (Ř [= priemer] 260)"]. 79 Vzhladom na uvedené treba v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne (pozri bod 31 vyssie), dospiet k záveru, ze kontakty medzi zalobkynami a troma dalsími clenmi kartelu nie sú súcastou "phase test", ale predstavujú skutocnú úcast na karteli. V skutocnosti bolo preukázané, ze zalobkyne zastúpené pánom F. sa pripojili ku kartelu pocas stretnutia z 20. apríla 2004, ze 15. júna 2004 prijali telefonický hovor, 2. decembra 2004 zorganizovali veceru a ze diskusie, ku ktorým doslo na týchto troch stretnutiach, mali protisútazný ciel. Okrem toho zalobkyne súhlasili so svojou úcastou na stretnutí z 11. februára 2005, ktoré malo tiez protisútazný predmet. Kedze existencia stretnutí z 20. apríla a 2. decembra 2004 a úcast zalobkýn na nich bola preukázaná prostredníctvom záznamov pána B. z týchto stretnutí, ktorých dôkazná hodnota nebola spochybnená zalobkynami (pozri body 39, 40, 69 a 70 vyssie), vysvetlenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli, nespochybnujú ich úcast na karteli od 20. apríla 2004. 80 Preto sa Komisia správne domnievala v napadnutom rozhodnutí, ze zalobkyne sa zúcastnili kartelu od 20. apríla 2004. 81 Preto je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení geografického rozsahu dohôd 82 Komisia sa domnievala, ze k poruseniu doslo v rámci celého EHP, lebo jeho pôvodcovia predávali predmetné výrobky prinajmensom v EHP a ze ich spolocný podiel na predaji tam predstavoval aspon 80 %, ze zásobovali svojich zákazníkov z EHP zo svojich tovární a skladov umiestnených na celom tomto území a ze predmet kartelu bol na európskej úrovni. V tejto súvislosti zdôraznila, ze hoci sa diskusie lísili v závislosti od danej krajiny EHP, vsetky mali protisútazný predmet (odôvodnenia 368 az 371 napadnutého rozhodnutia). 83 Zalobkyne spochybnujú tento záver Komisie a tvrdia, po prvé, ze krajiny uvedené na stretnutí z 20. apríla, 15. júna a 2. decembra 2004 nemali byt zohladnené na úcely urcenia geografického rozsahu kartelu, lebo tieto stretnutia nemali protisútazný predmet, a po druhé, ze dohody o cenách uzavreté na stretnutí z 11. februára 2005 sa netýkali Nemecka, Spanielska, Rakúska, Portugalska a Beneluxu a ze dohody, ktoré stanovovali strop, pokial ide o znízenie cien, a zlavy sa týkali len Nemecka, Rakúska a Svajciarska. 84 Treba vsak pripomenút, ze z bodov 59, 65 a 79 vyssie vyplýva, ze stretnutia z 20. apríla a 2. decembra 2004, ako aj telefonický rozhovor z 15. júna 2004 mali protisútazný predmet. Preto treba na úcely urcenia geografického rozsahu kartelu zohladnit krajiny uvedené na týchto stretnutiach a krajiny, ktorých sa týkalo stretnutie z 11. februára 2005. 85 Zalobkyne tvrdia, ze dôkazy uvedené Komisiou na úcely urcenia ich úcasti na dohodách týkajúcich sa celého EHP nie sú dostatocné. 86 V predmetnej veci Komisia zalozila svoje tvrdenie, podla ktorého sa dohody kartelu týkali celého EHP, na troch prvkoch. V prvom rade ide o zápisnice z rôznych stretnutí kartelu, ako aj o skutocnosti týkajúce sa telefonického rozhovoru z 15. júna 2004. Z týchto dokumentov vsak vyplýva, ze rôzne dohody sa týkali viacerých európskych krajín, a síce Belgicka, Nemecka, Estónska, Írska, Grécka, Spanielska, Francúzska, Talianska, Lotysska, Litvy, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Polska, Portugalska, Spojeného královstva a Svajciarska. Zo zápisnice zo stretnutia z 2. decembra 2004 konkrétnejsie vyplýva, ze úcastníci sa rozhodli zmrazit ceny v celej Európe (odôvodnenie 370 napadnutého rozhodnutia). 87 V druhom rade Komisia zohladnila organizáciu výroby a distribúcie plochého skla kazdého úcastníka kartelu. Výroba a distribúcia boli organizované v celom EHP, takze výroba z továrne nachádzajúcej sa v jednej krajine bola distribuovaná vo viacerých susedných krajinách (odôvodnenia 55 a 369 napadnutého rozhodnutia). Túto skutocnost potvrdili samotné zalobkyne, pricom pán F. uviedol, ze kazdá továren mala svoj trh bezne urcený v rozsahu 300 az 400 km. Geografická organizácia siete tovární kazdého clena kartelu im teda umoznovala uspokojit dopyt na ploché sklo v rámci celého EHP. 88 V tretom rade Komisia zohladnila typ úcastníkov stretnutí kartelu, ktorými boli obchodní zástupcovia clenov kartelu na európskej úrovni, ako aj ich najvýznamnejsí zástupcovia vo výbore "Marketing a komunikácia" (Marcomm) GEPVP, co zalobkyne nespochybnili (odôvodnenia 369 a 370 napadnutého rozhodnutia). 89 Záver Komisie týkajúci sa geografického rozsahu kartelu potvrdzujú dalsie skutocnosti. Ide po prvé o vyhlásenia Glaverbel, podla ktorých sa Saint-Gobain, Pilkington a Glaverbel zúcastnili na dvojstranných a mnohostranných stretnutiach, ktoré mali za ciel obmedzit konkurenciu na európskom trhu s plochým sklom, na ktorom dochádzalo k neustálemu poklesu cien. Zalobkyne boli dalej informované o existujúcich dohodách prijatých troma dalsími clenmi kartelu v marci 2004 a od tohto dátumu sa zúcastnili stretnutí (odôvodnenia 80 a 81 napadnutého rozhodnutia). Preto v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, vyhlásenia Glaverbel v tejto súvislosti sa týkajú len trojstranného kartelu, ktorého sa nezúcastnili. Po druhé ide o staznost adresovanú Komisiou GEPVP, ktorej clenmi sú clenovia kartelu, týkajúcu sa plánu státnej pomoci, v ktorej sa uvádza, ze "trh s plochým sklom je celoeurópskym trhom, ktorého významnú cast predstavuje medzistátny obchod" (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). Po tretie ide o zápisnicu a poznámky napísané pánom B. nasledujúci den po stretnutí z 2. decembra 2004 a zápisnicu zo stretnutia z 11. februára 2005, v ktorých sa zdôraznuje, ze úcastníci kartelu diskutovali o európskych krajinách, ktoré nie sú uvedené v bode 86 vyssie, najmä o Bulharsku, Cyperskej republike, Rumunsku a skandinávskych krajinách. 90 Okrem toho sa zalobkyne nemôzu odvolávat na judikatúru, podla ktorej dotknuté podniky urcujú geografický rozsah trhu, ktorý môze mat bud väcsí, alebo mensí rozsah nez príslusný geografický trh, lebo tento rozsah závisí od otázky potreby urcit geograficky príslusný trh na úcely uplatnenia clánku 81 ES, teda otázky, ktorá sa v predmetnej veci nekladie. Podla tejto judikatúry povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ES je Komisii ulozená len v prípade, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [19]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230; z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [20]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 132, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [21]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99). Ak je predmetom samotnej dohody obmedzenie hospodárskej sútaze na základe "rozdelenia trhu", potom v zásade nie je potrebné presne definovat relevantné geografické trhy, pretoze súcasná alebo mozná hospodárska sútaz na dotknutých územiach nevyhnutne bola obmedzená bez ohladu na to, ci tieto územia tvoria "trhy" v uzsom zmysle slova (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 132; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, [22]T-348/94, Zb. s. II-1875, bod 232, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [23]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 99). Na úcely urcenia geografického rozsahu porusenia, ktorý bude zohladnený na posúdenie závaznosti porusenia, Komisia nemusí presne urcit relevantné trhy, ale iba posúdit väcsí alebo mensí rozsah geografickej oblasti relevantného trhu alebo relevantných trhov (rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný, bod 99). 91 S ohladom na uvedené treba uviest, ze vsetky dôkazy predlozené Komisiou, ktoré bud zalobkyne nespochybnili, alebo sú potvrdené inými dôkazmi, umoznujú preukázat, ze geografický rozsah kartelu sa dotýkal celého územia EHS. Komisia sa teda správne domnievala, ze k poruseniu doslo na celom území EHS. 92 Druhú cast tohto zalobného dôvodu, a teda aj celý zalobný dôvod, treba zamietnut. 93 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze návrhy zaloby na zrusenie treba zamietnut. O návrhoch týkajúcich sa znízenia výsky pokuty 94 Na podporu svojich návrhov na znízenie výsky pokuty zalobkyne uvádzajú tri dôvody. V rámci ich prvého zalobného dôvodu ziadajú Vseobecný súd, aby zrusil výsku ich pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. Druhý dôvod je zalozený na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty, a tretí dôvod na nesprávnom posúdení v súvislosti s ich velmi obmedzenou a pasívnou úlohou, ktorú v súvislostou s porusením zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie. O zalobnom dôvode zalozenom na potrebe znízit výsku pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia 95 Zalobkyne tvrdia, ze výsku ich pokuty treba znízit, aby sa zohladnilo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. Domnievajú sa, ze pokutu treba vypocítat len na základe predajov za rok 2004 v súvislosti s krajinami EHP, v prípade ktorých nebolo porusenie spochybnené, ktorých výska dosahuje 241,6 miliónov eur. Okrem toho sa domnievajú, ze pokuta musí zohladnovat výnimocne krátke trvanie ich úcasti na karteli, ktorá sa obmedzila len na jedno stretnutie a trvala maximálne 12 dní. 96 Z bodov 79 a 91 vyssie vyplýva, ze Komisia správne v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze zalobkyne sa zúcastnili na karteli medzi 20. aprílom 2004 a 22. februárom 2005 a ze k poruseniu doslo na celom území EHP. 97 Preto netreba znízit výsku pokuty s ohladom na trvanie a geografický rozsah kartelu a daný dôvod treba zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty 98 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila jednak zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu vylúcila hodnotu viazaných predajov, teda predajov vo vnútri skupiny, a jednak povinnost odôvodnenia týkajúcu sa týchto výpoctov. 99 Zalobkyne zdôraznujú, ze vzhladom na nedostatok odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu a vzhladom na dôverný charakter pouzitých údajov je pre ne nemozné urcit povahu a hodnotu viazaných predajov vylúcených pre kazdého úcastníka kartelu. Tvrdia, ze Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby kompenzoval vylúcenie uvedených predajov tým, ze znízi výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, pomerne k vylúceniam z trhu s plochým sklom. Toto riesenie by bolo v súlade s usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([24]Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"), lebo toto riesenie umoznuje vhodným spôsobom odrázat relatívnu výhodu podniku na relevantnom trhu a bolo uz prijaté Vseobecným súdom. 100 Zalobkyne spresnujú, ze Komisia vylúcila z celkovej hodnoty trhu vo výske 2,7 miliardy eur miliardu eur viazaných predajov. Táto suma vyplýva z odpocítania celkovej výsky predajov plochého skla uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a síce 1,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 napadnutého rozhodnutia) od celkovej výsky uvedenej v oznámení o výhradách, a síce 2,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 napadnutého rozhodnutia), a predstavuje 37 % celkového objemu trhu, ktorého hodnota je 2,7 miliardy eur. 101 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkýn. 102 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie spôsobom, ktorý umozní jednak súdu Európskej únie vykonat preskúmanie a jednak dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatnit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné. 103 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [25]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [26]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 150). 104 V predmetnej veci sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa týkali predajov plochého skla nezávislým zákazníkom (odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia), a preto tieto predaje nezohladnila na úcely výpoctu základnej ciastky pokút (odôvodnenie 41, tabulka c. 1 a odôvodnenie 470 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto z výpoctu pokuty vylúcila predaj plochého skla urcený na transformáciu oddelením podniku alebo spolocnostou rovnakej skupiny. Kedze existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom, nemozno Komisii vytýkat, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje medzi vertikálne integrovanými clenmi kartelu. 105 Okrem toho, ako uviedla Komisia, nebolo preukázané, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu, ktorí dodávali príslusné výrobky oddeleniam toho istého podniku alebo spolocnostiam, ktoré patrili do tej istej skupiny podnikov, mali nepriamy zisk z dohodnutého zvýsenia cien, ani ze zvýsenie cien na trhu na vstupe viedlo ku konkurencnej výhode na trhu transformovaného plochého skla na výstupe. 106 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [27]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309, a tam citovanú judikatúru). V predmetnej veci v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa nedotýkali cien plochého skla úctovaných nezávislým zákazníkom, vylúcenie interných predajov z výpoctu pokuty v prípade vertikálne integrovaných clenov kartelu ju viedlo len k tomu, ze rozdielne zaobchádzala s objektívne rozdielnymi situáciami. Preto Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie. 107 Z tohto dôvodu treba uvedený dôvod zamietnut v plnom rozsahu. O dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení obmedzenej a pasívnej úlohy, ktorú zalobkyne, pokial ide o porusenie, zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie 108 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nezohladnila obmedzenú a pasívnu úlohu, ktorú zohrávali na porusení v porovnaní s troma dalsími clenmi kartelu, ktorí sa na nom podielali viac nez 20 rokov. Ich úcast sa obmedzila len na jedno stretnutie, ktoré nebolo tajné, a dohody, ktoré na nom boli prijaté, sa týkali len niektorých krajín a neboli nikdy vykonané. Navyse poznámky pána B. týkajúce sa stretnutia z 11. februára 2005 neumoznovali preukázat, ze pán F. súhlasil s tým, ze sa bude podielat na zvysovaní cien alebo ze ho bude riadit. Za týchto okolností mala Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladnit pasívnu úlohu zalobkýn v karteli. 109 Podla ustálenej judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci urcenia výsky pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [28]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 92; rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [29]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 105), co predovsetkým predpokladá preukázanie ich jednotlivých úloh pocas trvania ich úcasti na porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [30]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 110 Podla odseku 29 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút predstavuje významne znízená úcast podniku na porusení polahcujúcu okolnost. Spresnuje, ze táto okolnost sa uplatní, "ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená, a v dôsledku toho preukáze, ze v case, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". Okrem toho podla uvedeného odseku 29 "samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty". 111 Z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 343, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [31]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168). V tejto súvislosti okolnosti, podla ktorých bol podnik najmenej aktívnym úcastníkom na stretnutiach kartelu alebo len získaval informácie, ktoré mu jednostranne oznámil konkurent, bez toho, aby vyjadril akýkolvek odstup alebo nesúhlas, nezohrávajú ziadnu úlohu na preukázanie pasívnej roly tohto podniku v rámci kartelu (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 1849). 112 V predmetnej veci z bodu 79 vyssie v prvom rade vyplýva, ze zalobkyne sa zúcastnili kartelu od 20. apríla 2004. Preto treba pripomenút, ze na stretnutí z 20. apríla 2004 a pocas telefonického rozhovoru z 15. júna 2004 zalobkyne informovali svojich konkurentov o svojom budúcom správaní na trhu a od spolocnosti Pilkington dostali bez toho, aby prejavili akýkolvek nesúhlas, informácie týkajúce sa dohôd o zvýseniach cien zamýslaných troma dalsími clenmi kartelu. Zalobkyne sa zúcastnili stretnutí kartelu z 2. decembra 2004 a 11. februára 2005, pricom sa výslovne nedistancovali od protisútazných diskusií, ktoré na týchto stretnutiach prebehli. Dalej z bodu 79 vyssie a z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze zalobkyne zorganizovali stretnutie z 2. decembra 2004 (odôvodnenie 502 napadnutého rozhodnutia). Napokon z bodov 70 a 72 vyssie a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutiach z 2. decembra 2004 a 11. februára 2005 sa zalobkyne rozhodli zvýsit ceny v rôznych regiónoch a ze sa zúcastnili na výmene citlivých informácií (odôvodnenie 502 napadnutého rozhodnutia). Preto nemozno oznacit ich správanie v karteli za pasívne. 113 Skutocnost, ze zalobkyne nevykonali niektoré dohody prijaté na stretnutiach, ktoré sa konali pred stretnutím z 2. decembra 2004 a na stretnutí z 11. februára 2005, neumoznuje preukázat, ze sa na trhu správali konkurencne. Výmena citlivých informácií, ku ktorej doslo na stretnutí z 2. decembra 2004 a telefonický rozhovor z 15. júna 2004 svedcia o opaku. Hoci sa zalobkyne najprv neriadili niektorými dohodami o zvýsení cien, najmä pokial ide o pobaltské krajiny, bolo preukázané, ze vykonali iné dohody a ze aktívne spolupracovali s troma dalsími clenmi kartelu, najmä tým, ze im poskytli podstatné informácie na úcely prijatia a vykonania dohôd o cenách (pozri body 57, 59, 63 a 65 vyssie). Okrem toho skutocnost, ze dohody prijaté na stretnutí z 11. februára 2005 neboli vykonané, mozno vysvetlit skôr zaciatkom kontrol uskutocnených Komisiou, nez konkurencným správaním zalobkýn (pozri odôvodnenie 296 napadnutého rozhodnutia). 114 Okrem toho, pokial ide o výpocet pokút ulozených trom dalsím clenom kartelu, zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila opakované porusovanie a ze nezvýsila výsku ich pokuty, aby zaistila odstrasujúci úcinok, hoci obrat niektorých z nich bol jednoznacne vyssí ako ich obrat. Preto Komisia tým, ze s rozdielnymi situáciami zaobchádzala rovnako, porusila zásadu zákazu diskriminácie. 115 Predovsetkým treba pripomenút, ze pri stanovení sumy kazdej pokuty Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, [32]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, [33]T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151, a Trioplast Industrier/Commission, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 141). 116 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 106 vyssie, k poruseniu zásady zákazu diskriminácie dochádza vtedy, ked sa rovnaký predpis uplatnuje na rozdielne situácie. Treba spresnit, ze v predmetnej veci Komisia neuplatnila vo vztahu k zalobkyniam ani pritazujúcu okolnost, akou je opakované porusovanie, ani násobitel z dôvodu odstrasujúceho úcinku pokuty. 117 Pokial ide o pojem odstrasujúci úcinok, treba pripomenút, ze odstrasujúci úcinok je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit. Podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [34]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106) je totiz cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 potrestat nezákonné konanie dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od budúceho porusovania pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit okrem iného velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 119 az 121). Komisia vsak nie je povinná vypocítat pokutu zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov ani nie je povinná v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, zaistit, aby nou vypocítané konecné sumy pokút ulozených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi nimi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [35]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 312). 118 Z napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, ze násobitel na úcely odstrasujúceho úcinku pokuty sa uplatnil v prípade Saint-Gobain pri výpocte jej pokuty z dôvodu "jej najvýznamnejsieho pôsobenia v sektore výroby skla" a "jej obrat v absolútnych císlach je významnejsí ako obrat ostatných" (odôvodnenie 519). 119 Pokial ide o ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili kartelu, treba konstatovat, ze sa na ne neuplatnil ziaden násobitel. Zalobkyne sa vsak len obmedzili na konstatovanie, ze obrat Glaverbel predstavoval trojnásobok ich obratu, a to bez toho, aby uviedli obrat Pilkington. S ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 117 vyssie, samotná táto skutocnost za predpokladu, ze bude preukázaná, nestací na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná uplatnit násobitel na úcely odstrasujúceho úcinku pokuty. 120 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia zohladnila rozdiely, ktoré existovali v situácii podnikov, ktoré sa zúcastnili kartelu, tým, ze urcila prípadný násobitel na zaistenie odstrasujúceho úcinku pokút. 121 Pokial ide o tvrdenie zalozené na nezvýsení pokuty ulozenej Saint-Gobain a Glaverbel z dôvodu opakovaného porusovania, a najmä na maximálnej lehote, nad rámec ktorej opakované porusovanie nemozno zohladnit, stací zdôraznit, ze ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút takúto lehotu nestanovujú a ze neexistencia takejto lehoty neporusuje zásadu právnej istoty (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [36]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, body 66 a 67). 122 Zásada proporcionality vsak vyzaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze môzu byt Vseobecný súd a podla okolností aj Súdny dvor vyzvaní, aby overili, ci Komisia uvedenú zásadu dodrzala, ked z dôvodu opakovaného porusovania zvýsila ulozenú pokutu, a najmä ci takéto zvýsenie bolo nevyhnutné z hladiska casu, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 70). 123 V predmetnej veci, ako uvádza Komisia, pred zaciatkom druhého porusenia spáchaného týmito dvoma podnikmi uplynulo pätnást rokov a v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, nebolo preukázané pokracovanie medzi prvým a druhým porusením. Toto obdobie neumoznuje, aby bola preukázaná tendencia týchto podnikov porusovat pravidlá hospodárskej sútaze. Treba sa teda domnievat, ze Komisia neporusila zásadu zákazu diskriminácie, ked dospela k záveru, ze obdobie medzi dvoma poruseniami bolo dostatocne dlhé na to, aby bolo vylúcené zvýsenie pokuty ulozenej Saint-Gobain a Glaverbel z dôvodu opakovaného porusovania. 124 Vzhladom na uvedené treba tento dôvod zamietnut a v dôsledku toho aj vsetky návrhy zalobkýn smerujúce k znízeniu výsky pokuty. O prípustnosti odkazov Komisie na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách 125 Na pojednávaní vzniesli zalobkyne námietku neprípustnosti týkajúcu sa odkazov Komisie uvedených vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi z 23. januára 2012 na písomné otázky polozené Vseobecným súdom, na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách, lebo nemali prístup k uvedeným dokumentom pocas správneho konania, a nevedeli teda o jeho obsahu. Spresnili, ze Komisia nemohla pouzit uvedenú odpoved ako dokument v ich neprospech bez toho, aby neporusila ich právo na obhajobu. 126 Komisia uviedla, ze tieto skutocnosti neobsahovali skutocnosti v neprospech zalobkýn a ze neboli nevyhnutné na rozhodnutie o spore. 127 V tejto súvislosti treba uviest, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze odkazy uskutocnené Komisiou na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi z 23. januára 2012 na písomné otázky polozené Vseobecným súdom nie sú nevyhnutné na rozhodnutie o spore Vseobecným súdom. Preto netreba rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej zalobkynami. O trovách 128 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl sú povinné nahradit trovy konania. Kanninen Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti urcitých dokumentov a odkazov na tieto dokumenty O prípustnosti listu Komisie z 10. februára 2012 O prípustnosti odkazov na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení trvania úcasti zalobkýn na porusení - O stretnutí z 20. apríla 2004 - O telefonickom rozhovore z 15. júna 2004 - O stretnutí z 2. decembra 2004 O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení geografického rozsahu dohôd O návrhoch týkajúcich sa znízenia výsky pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na potrebe znízit výsku pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty O dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení obmedzenej a pasívnej úlohy, ktorú zalobkyne, pokial ide o porusenie, zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie O prípustnosti odkazov Komisie na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách O trovách __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [38]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s plochým sklom v EHS -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien -- Dôkaz o porusení -- Stanovovanie výsky pokút -- Vylúcenie viazaných predajov -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-82/08, Guardian Industries Corp., so sídlom v Doveri, Delaware (Spojené státy), Guardian Europe Sŕrl, so sídlom v Dudelange (Luxembursko), v zastúpení: S. Völcker, F. Louis, A. Vallery, C. Eggers a H.-G. Kamann, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5791 v konecnom znení z 28. novembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyne Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl patria do skupiny Guardian, ktorá pôsobí v oblasti výroby plochého skla a autoskla. Guardian Industries stojí na cele skupiny Guardian a nepriamo vlastní 100 % základného imania Guardian Europe. 2 V dnoch 22., 23. februára a 15. marca 2005 uskutocnila Európska komisia neohlásené kontroly najmä v priestoroch Guardian Flachglas GmbH, Guardian Europe a Guardian Luxguard I SA. 3 Dna 2. marca 2005 spolocnost Asahi Glass Co. Ltd a vsetky jej dcérske spolocnosti vrátane Glaverbel SA/NV, neskôr AGC Flat Glass Europe SA/NV (dalej len "Glaverbel"), predlozili ziadost na získanie oslobodenia od pokuty alebo prípadne znízenia pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([39]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 4 Dna 3. januára 2006 zacala Komisia konanie podla nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([40]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a informovala o tom úcastníkov konania 6. marca 2006. 5 Dna 10. februára 2006 Komisia adresovala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn ziadosti o informácie. Guardian Europe odpovedala na túto ziadost 10. marca 2006. 6 Dna 9. marca 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala 13. a 14. marca 2007 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn. 7 Dna 28. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 5791 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39165 - Ploché sklo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie24. mája 2008 ([41]Ú. v. EÚ C 127, s. 9) a ktoré bolo oznámené zalobkyniam 3. decembra 2007. 8 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované tiez spolocnostiam Asahi Glass, Glaverbel, ako aj Pilkington Deutschland AG, Pilkington Group Ltd, Pilkington Holding GmbH (dalej spolocne len "Pilkington"), Compagnie de Saint-Gobain SA a Saint-Gobain Glass France SA (dalej spolocne len "Saint-Gobain"). 9 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým bolo toto rozhodnutie adresované, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ods. 1 ES uskutocnujúcom sa na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spocívalo v stanovovaní zvysovania cien, minimálnych cien, cenových cielov, zmrazovaní cien a iných obchodných podmienok pre predaj nezávislým zákazníkom styroch kategórií výrobkov z plochého skla pouzívaného v stavebníctve, a to plaveného skla s nízkou emisivitou, vrstveného skla a nespracovaného zrkadlového skla, ako aj vo výmene citlivých obchodných informácií. 10 Zalobkyne boli uznané vinnými za toto porusenie za obdobie od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005 a bola im solidárne ulozená pokuta vo výske 148 miliónov eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. februára 2008 podali zalobkyne túto zalobu. 12 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 13 Dna 8. februára 2012 zalobkyne predlozili Vseobecnému súdu tabulku týkajúcu sa spôsobu výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Dna 10. februára 2012 Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto dokumentu, pricom tieto pripomienky boli postúpené zalobkyniam v ten istý den. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 13. februára 2012. 15 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, -- znízil výsku ulozenej pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 17 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania ich úcasti na karteli a geografického rozsahu kartelu. Na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu výsky pokuty zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody zalozené po prvé na potrebe znízit výsku ich pokuty v dôsledku ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, po druhé na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty, a po tretie na nesprávnom posúdení v súvislosti s ich velmi obmedzenou a pasívnou úlohou, ktorú zohrávali na porusení a na porusení zásady zákazu diskriminácie. 18 Na pojednávaní úcastníci konania okrem iného spochybnili prípustnost urcitých dokumentov. O prípustnosti urcitých dokumentov a odkazov na tieto dokumenty O prípustnosti listu Komisie z 10. februára 2012 19 Na pojednávaní zalobkyne spochybnili prípustnost listu Komisie z 10. februára 2012, lebo tento list obsahoval císla, ktoré im nikdy predtým neboli oznámené. 20 Komisia sa domnieva, ze tento list, ktorý predstavuje doplnenie jej odpovede z 23. januára 2012 na otázky, ktoré jej adresoval Vseobecný súd, je prípustný. 21 Treba uviest, ze hoci tento list nebol Vseobecnému súdu dorucený v lehote stanovenej Komisii, úcastníkom konania bol aj napriek tomu oznámený 10. februára 2012. Tento list obsahoval pripomienky k dokumentu predlozenému zalobkynami 8. februára 2012, ako aj doplnenie k odpovedi Komisie na písomnú otázku, ktorej zodpovedanie pozadoval Vseobecný súd pred pojednávaním a ktorá sa týkala metódy výpoctu výsky pokuty navrhnutej zalobkynami v prípade vylúcenia viazaných predajov. Komisia v nom jednak spresnila, ze císelné údaje uvedené v tabulke c. 1 oznámenia o výhradách sa netýkali len interných predajov, ale tiez urcitých predajov kategórií skla, ktoré napokon neboli v napadnutom rozhodnutí zohladnené, a jednak pomeru medzi celkovými predajmi clenov kartelu a ich internými predajmi. 22 Vzhladom na obsah tohto listu a skutocnost, ze tento list bol postúpený úcastníkom konania, ktorí k nemu mohli predlozit pripomienky na pojednávaní, treba predmetný dokument povazovat za prípustný a námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli zalobkyne, treba zamietnut. O prípustnosti odkazov na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu 23 Na pojednávaní Komisia spochybnila prípustnost niektorých odkazov uskutocnených zalobkynami v ich prednesoch na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu, lebo tieto dokumenty neboli súcastou spisu Vseobecného súdu. Spresnila, ze slo najmä o odpoved zalobkýn na oznámenie o výhradách. 24 Clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúci sa skutocností, ktoré musia byt uvedené v zalobe predlozenej Vseobecnému súdu, stanovuje, ze táto zaloba obsahuje, "ak treba, oznacenie dôkazov". Rovnako podla clánku 46 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku musí vyjadrenie k návrhu obsahovat oznacenie dôkazov, ktorými odporca preukazuje svoje tvrdenia. Tieto ustanovenia sú doplnené clánkom 48 ods. 1 rokovacieho poriadku, podla ktorého môzu úcastníci konania tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení. 25 Okrem toho z clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 26 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyne nehodlali predlozit nové dôkazy, ani uviest nový dôvod po ukoncení písomnej casti konania a len uviedli, pocas ústnej casti konania, niektoré tvrdenia zalozené na dokumentoch, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu. Preto treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a rozhodnút, ze Vseobecnému súdu naopak prinálezí posúdit tvrdenia uvedené zalobkynami v priebehu pojednávania v závislosti od dôkazov uvedených v spise. 27 Okrem toho za okolností tejto veci treba preskúmat poslednú námietku neprípustnosti vznesenú zalobkynami na pojednávaní týkajúcu sa odkazov urobených Komisiou vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom týkajúce sa odpovede Pilkington na oznámenie o výhradách, a to po preskúmaní vsetkých dôvodov uvedených zalobkynami. O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia 28 Zalobkyne na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia uviedli jediný zalobný dôvod zalozený na skutkových pochybeniach týkajúcich sa trvania ich úcasti na karteli a geografickom rozsahu kartelu. 29 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze jednak nepreukázala, ze sa zapojili do kartelu pred 11. februárom 2005, a jednak, ze tento kartel pôsobil na celom území EHP. Dôkazy predlozené Komisiou v tejto súvislosti sú teda nejednoznacné a rozporuplné a sú zalozené na subjektívnych, vágnych a nepodlozených svedectvách, ako aj na predpokladoch zalozených na neskorsích udalostiach. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení trvania úcasti zalobkýn na porusení 30 Komisia uznala zalobkyne vinnými z porusenia za obdobie od 20. apríla 2004 do 22. februára 2005, pricom sa opierala o rôzne dôkazy, konkrétne o dokumenty získané pocas kontrol, scasti potvrdené písomnými vyhláseniami a dokumentmi poskytnutými Glaverbel v rámci ziadosti o zhovievavost, ako aj o odpovede viacerých podnikov na ziadosti o informácie. Komisia sa tak domnievala, ze zalobkyne sa zacali podielat na protisútazných postupoch od stretnutia, ktoré sa konalo 20. apríla 2004 v Nemecku medzi ich zástupcami a zástupcami Pilkington, pocas ktorého ich Pilkington informovala o protisútazných ustanoveniach dohodnutých s Saint-Gobain a Glaverbel. Aby Komisia dospela k tomuto záveru, opierala sa najmä o dve strany rucne písaných poznámok, ktoré boli zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol (odôvodnenia 155 az 188 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnievala, ze zalobkyne sa aj nadalej podielali na protisútazných postupoch, lebo 15. júna 2004 ich Pilkington telefonicky informovala o dohode uzatvorenej v súvislosti s talianskym trhom, s ktorou súhlasili (odôvodnenia 189 az 196 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa okrem toho domnievala, ze zalobkyne sa zúcastnili spolu s Glaverbel, Pilkington a Saint-Gobain (dalej len "traja dalsí clenovia kartelu") na stretnutí v Luxemburgu 2. decembra 2004, pocas ktorého boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa zvysovania cien, minimálnych cien a dalsie obchodné podmienky týkajúce sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých európskych krajinách, pricom sa opierala o rucne písané poznámky zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol, ako aj o výnatky z diárov (odôvodnenia 197 az 264 napadnutého rozhodnutia). Napokon sa Komisia domnievala, ze zalobkyne a traja dalsí clenovia kartelu sa stretli 11. februára 2005 v Parízi (Francúzsko), aby sa dohodli na zvysovaní cien a na ostatných obchodných podmienkach týkajúcich sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých krajinách Európskeho spolocenstva a na výmene citlivých obchodných informácií (odôvodnenia 265 az 296 napadnutého rozhodnutia). 31 Zalobkyne sa domnievajú, ze sa nezúcastnili kartelu pred 11. februárom 2005. Spochybnujú, ze stretnutia z 20. apríla a 2. decembra 2004 a telefonát môzu predstavovat dôkazy preukazujúce ich úcast na karteli. Tvrdia, ze tieto kontakty mohli predstavovat "phase test" pre troch dalsích úcastníkov kartelu predtým, ako sa ich pokúsili pozvat na skutocné stretnutie kartelu. Zalobkyne vsak nepopierajú svoju úcast na stretnutí z 11. februára 2005. 32 Najskôr treba pripomenút, ze podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 a judikatúry znása bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1 ES orgán, ktorý ho vzniesol, pricom tento orgán je povinný predlozit dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [42]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [43]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Okrem toho, ak má v tejto súvislosti súd pochybnost, tá musí byt na prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [44]27/76, Zb. s. 207, bod 265), a teda v súlade so zásadou prezumpcie neviny súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [45]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 177). Komisia je preto na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze k poruseniu doslo, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak tejto poziadavke zodpovedá súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, posudzovaný ako celok (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, body 179 a 180). 33 Ako Súdny dvor uz uviedol, je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a dokumentácia, ktorá sa na ne vztahuje, je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne nadviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti budú spravidla len zlomkovité a nesúrodé, takze je casto nutné niektoré detaily vyvodit prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [46]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [47]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729). 34 Ak sa Komisia opiera len o predpoklad, ze preukázaný skutkový stav mozno vysvetlit jedine existenciou koncentrácie medzi podnikmi, stací, aby zalobkyne preukázali existenciu okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou, a teda umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila (rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [48]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [49]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 az T-335/94, Zb. s. II-931, bod 725). 35 Komisia vsak zdôraznuje, ze táto judikatúra sa neuplatnuje, ak sa jej zistenia opierajú o listinné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 725 az 727; JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 186 a 187, a z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 72). 36 Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sa nezúcastnili kartelu pred 11. februárom 2005, treba preskúmat s ohladom na tieto zásady. - O stretnutí z 20. apríla 2004 37 Zalobkyne v prvom rade spochybnujú protisútazný predmet stretnutia z 20. apríla 2004 a dôkaznú hodnotu poznámok pána B., zamestnanca Pilkington, ktorý sa zúcastnil na uvedenom stretnutí. Jednak tvrdia, ze stretnutie z 20. apríla 2004 medzi pánom F., zamestnancom Guardian Europe, a pánom B. nemalo protisútazný predmet, a to na rozdiel od tajných stretnutí, ktoré sa konali medzi troma dalsími clenmi kartelu 9. januára, 2. marca a 15. júna 2004 a 11. februára 2005. Uvádzajú, ze toto stretnutie sa odohrávalo v restaurácii, jeho predmetom boli otázky verejného záujmu a ze pán F. poziadal o preplatenie úctu za veceru. Pokial ide o poznámky pána B. týkajúce sa tejto vecere, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí, tieto poznámky potvrdzujú, ze nejde o zápisnicu z tejto vecere, lebo obsahujú osobné postrehy. Okrem toho ich obsah treba vykladat opatrne, lebo boli vyhotovené v anglictine osobou, ktorej materinským jazykom nie je anglictina a ktorá nemá dostatocnú prax, takze táto osoba sa mohla dopustit pri zaznamenávaní oblastí diskutovaných pri veceri chýb. 38 V prvom rade treba preskúmat poznámky pána B. týkajúce sa stretnutia z 20. apríla 2004 a v druhom rade protisútazný ciel tohto stretnutia. 39 Pokial ide o poznámky pána B., zalobkyne spochybnujú, ze tieto poznámky boli uskutocnené v priebehu tohto stretnutia, lebo pán F. si nespomína, ze by si pán B. robil pocas vecere poznámky. V tejto súvislosti treba uviest, ze nadpis "Zápisnica zo stretnutia" a dátum "20/04/2004" uvedených poznámok predstavujú dôkaz, ktorý je spôsobilý potvrdit posúdenie Komisie, podla ktorého predstavujú tieto poznámky zápisnicu z rokovaní, ktoré prebiehali medzi pánom F. a pánom B. 20. apríla 2004, a zaznamenávajú toto stretnutie (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia). Podrobný charakter a názov týchto poznámok potvrdzujú tiez toto posúdenie a sú v rozpore s hypotézou predlozenou zalobkynami, podla ktorej boli vyhotovené pánom B. az po uvedenom stretnutí a ktorý do nich vlozil svoje osobné postrehy. Zdá sa totiz málo pravdepodobné, ze pán B. by si mohol spomenút na informácie vymenené v priebehu vecere s takou presnostou. Vzhladom na tieto skutocnosti tvrdenie pána F., ze si nespomína, ze by si pán B. robil v priebehu vecere poznámky, aj keby bolo preukázané, nestací samo osebe na spochybnenie posúdenia Komisie, podla ktorého boli tieto poznámky urobené pocas stretnutia z 20. apríla 2004. 40 Zalobkyne v druhom rade spochybnujú dôkaznú hodnotu uvedených poznámok, lebo podla ich názoru obsahujú osobné postrehy pána B., boli napísané osobou, ktorej materinským jazykom nie je anglictina a ktorá nemá prílis mnoho skúseností. Zalobkyne vsak nepredlozili ziaden dôkaz na podporu týchto tvrdení. Okrem toho samotné zalobkyne uznávajú, ze tieto poznámky sú jasné a usporiadané, co je charakteristické pre zápisnicu zo stretnutia. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto poznámky nazvané pánom B. "Poznámky zo stretnutia" neobsahujú osobné postrehy pána B., ale uvádzajú výmenu informácií medzi pánom B. a pánom F. Informácie poskytnuté pánom B. sú uvedené v prvej casti nazvanej napríklad, pokial ide o Spojené královstvo, Írsko a Nemecko, "Dohodnuté zvýsenie cien", zatial co informácie poskytnuté pánom F. sú uvedené dalej, a pokial ide o Spojené královstvo, Írsko a Nemecko, sú uvedené v casti "Informácie". Poznámky rovnako uvádzajú, k comu treba pristúpit po tejto výmene informácií, napríklad pre Nemecko "Guardian musí potvrdit cenu skla pre S." a pre Taliansko "Musíme ohodnotit zásoby u zástupcov". Preto treba povazovat tvrdenia zalobkýn len za domnienky, ktoré nestacia na spochybnenie dôkaznej hodnoty uvedených poznámok. 41 Z poznámok pána B. dalej vyplýva, ze pocas tohto stretnutia doslo k výmene citlivých informácií. Pán B. informoval pána F. o budúcom zvýsení cien v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku, ktoré bolo dohodnuté s dalsími troma clenmi kartelu, a pán F. na oplátku poskytol informácie týkajúce sa postavenia zalobkýn na uvedených trhoch (odôvodnenia 159 az 167 napadnutého rozhodnutia). 42 Z týchto poznámok tiez vyplýva, ze pán B. informoval pána F. o diskusiách, ku ktorým doslo medzi dalsími tromi clenmi kartelu o cenách a o prípadnom zvysovaní cien na talianskom trhu, na ktorom sa doposial neuvazovalo o zvysovaní cien, a ze pán F. uviedol, ze v prípade zvýsenia cien na talianskom trhu súhlasil bud s pozastavením predaja pocas dvoch mesiacov tak, aby mohli traja dalsí clenovia kartelu tiez zvýsit ceny, alebo zvýsit svoje ceny v rovnakom case ako traja dalsí clenovia kartelu, a síce o tri mesiace neskôr, aby mohlo produkcné centrum zásobujúce taliansky trh uplatnit uvedené zvýsenie. 43 Zalobkyne vsak uvádzajú, ze informácie poskytnuté pánom F. na stretnutí neboli citlivé, lebo o nich Pilkington vedela, alebo boli úmyselne nesprávne. Citlivý charakter informácií poskytnutých pánom F. pánovi B. vsak vyplýva z ich samotného obsahu. Tieto informácie vlastne obsahovali obchodnú stratégiu zalobkýn, o ktorej by normálne nemala konkurencia vediet. To je najmä prípad informácií týkajúcich sa fungovania továrne Goole (Spojené královstvo), poctu jej zákazníkov v Spojenom královstve a Írsku alebo o tom, ze má záujem o malých zákazníkov, ktorí sa zaujímajú o sluzbu "48 hodín". To isté platí, pokial ide o informácie týkajúce sa cien uplatnených na urcitých zákazníkov, o ich postrehy, pokial ide o prispôsobenie zvysovania cien v Nemecku, velkosti zákazníkov alebo o správanie, ktoré treba prijat v prípade zvýsenia cien v Taliansku. Okrem toho skutocnost, ze pán B. uviedol tieto informácie vo svojich poznámkach, je v rozpore s tvrdením zalobkýn, ze konkurenti o týchto informáciách vedeli. 44 Nakoniec skutocnost, podla ktorej niektoré z týchto informácií poskytnutých pánom F. obsahovali nepresnosti, ako napríklad, ze zákazníckych úctov bolo 130 a nie 150, alebo ze produkcia továrne Goole bola "nízka", ale nie "najnizsia", za predpokladu, ze sa táto skutocnost preukáze, nemá na posúdenie ich významu vplyv. Okrem iného na rozdiel od toho, co uvádza pán F. vo svojom miestoprísaznom vyhlásení z 10. mája 2007, odkaz na "trh v rozsahu 135000 ton" v prípade Spojeného královstva nepredstavuje nesprávnu informáciu, ale jednu z podmienok stanovenú clenmi kartelu na úcely zvýsenia cien, teda odhad objemu plochého skla, ktoré mali zalobkyne predat v Spojenom královstve (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia). 45 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa mohla správne domnievat, ze pocas stretnutia medzi pánom F. a pánom B. doslo k výmene citlivých informácií týkajúcich sa Spojeného královstva, Írska, Nemecka, ako aj stratégie zalobkýn v prípade zvýsenia cien v Taliansku. Ako tvrdí Komisia, táto výmena informácií predstavuje prinajmensom zosúladený postup. Treba pripomenút, ze zosúladený postup, ktorý je zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, predstavuje kazdé uskutocnenie priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa daný podnik rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu alebo ho na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom ci následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam trhu (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 117, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [50]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 160; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [51]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1852). Táto forma koordinácie medzi podnikmi znamená, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [52]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 179, a z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 67). Na preukázanie zosúladeného postupu nie je potrebné dosvedcit, ze sa daný konkurent voci jednému alebo niekolkým iným konkurentom formálne zaviazal k akémukolvek správaniu alebo ze konkurenti spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu. Stací, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúcil alebo aspon podstatne znízil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú od neho mozno ocakávat (rozsudky Cement, uz citovaný, bod 1852; BPB/Komisia, uz citovaný, bod 182, a Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 67). 46 Preto treba zamietnut ako nedôvodné tvrdenia smerujúce k spochybneniu protisútazného predmetu uvedeného stretnutia. Vzhladom na otázky prerokúvané na stretnutí z 20. apríla 2004 uvedené v bodoch 41 a 42 vyssie, skutocnost, ze toto stretnutie sa konalo pocas vecere, v restaurácii prístupnej verejnosti a pán F. poziadal o preplatenie úctu za veceru, nestací, ako uviedla Komisia, na spochybnenie protisútaznej povahy uvedeného stretnutia. 47 Zalobkyne sa okrem toho domnievajú, ze Komisia nepreukázala, ze sa pripojili ku kartelu v priebehu stretnutia z 20. apríla 2004. Nepreukázala teda, ako to pozaduje judikatúra, ze pán B. informoval pána F. o podrobnostiach týkajúcich sa stretnutí medzi troma dalsími clenmi kartelu ani ze pán F. prejavil záujem podielat sa akýmkolvek spôsobom na karteli. Okrem toho pán B. nepozval pána F., aby sa zúcastnil nasledujúceho stretnutia kartelu v júni 2004, ale pozval ho len na stretnutie vo februári 2005. Komisia ani nepreukázala, ze pán B. navrhol, ze môze slúzit ako kontaktná osoba, pokial ide o konkurentov, ktorí nie sú clenmi Európskeho zväzu výrobcov plochého skla (dalej len "GEPVP"), ktorý bol vytvorený v roku 1978 a ktorý slúzi na zastupovanie výrobcov plochého skla v Európe a ktorého clenmi sú traja dalsí clenovia kartelu a od 1. júla 2004 aj zalobkyne. Uistenia Glaverbel v tejto súvislosti nie sú potvrdené písomnými dôkazmi. Napokon Komisia nemohla opierat svoj záver, ze vecera z 20. apríla 2004 mala protisútaznú povahu, o úcast pána F. na neskorsích stretnutiach z decembra 2004 a februára 2005 alebo o stretnutia GEPVP. 48 Podla judikatúry, co sa týka dohôd a zosúladených postupov, ktoré majú protisútazný predmet, Komisia musí najmä preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k splneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 87). 49 V prejednávanej veci z poznámok pána B. týkajúcich sa stretnutia z 20. apríla 2004 jednak vyplýva, ze vzhladom na informácie uvedené pánom F. na stretnutí zalobkyne vedeli o protisútaznom správaní, ktoré zamýslali dalsí traja clenovia kartelu, a ze s ohladom na informácie uvedené na oplátku pánom B. zalobkyne sa hodlali vlastným menom a vlastným správaním podielat na spolocných cieloch kartelu. Hoci zalobkyne boli, ako to aj samy tvrdia, agresívnym konkurentom na trhu, informácie poskytnuté pánom F. v rámci tohto stretnutia umoznili trom dalsím clenom kartelu dozvediet sa o ich pozícii na trhu v Spojenom královstve, Írsku a v Nemecku, na ktorých hodlali uplatnit dohody o zvysovaní cien dohodnuté na predchádzajúcich stretnutiach, ako aj o rozsírení uvedeného zvýsenia cien na taliansky trh s uistením o spolupráci zalobkýn. Za týchto okolností skutocnost, ze poznámky pána B. neuvádzali, ze informoval pána F. o informáciách týkajúcich sa dohôd o zvysovaní cien, pokial ide o Benelux, alebo o predpovediach o zvýsení cien v ostatných krajinách, najmä vo Francúzsku a Polsku, prijatých 2. marca 2004, nemá na úcely preukázania úcasti zalobkýn na karteli vplyv. 50 Preto na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, a v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 45 a 48 vyssie, treba dospiet k záveru, ze Komisia preukázala ich úcast na karteli od stretnutia z 20. apríla 2004. 51 Tvrdenie zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ze informoval pána F. o existencii a obsahu stretnutí kartelu a najmä o poslednom stretnutí, ktoré sa konalo 2. marca 2004, nemá vplyv na otázku, ci sa zalobkyne pripojili ku kartelu pocas stretnutia z 20. apríla 2004. Ako sa konstatovalo v bode 41 vyssie, z poznámok pána B. vyplýva, ze pán B. informoval pána F. o existencii dohôd o cenách týkajúcich sa Spojeného královstva, Írska a Nemecka, ako aj o lehotách na ich vykonanie Ťo dva týzdne" pre Spojené královstvo a Írsko a "1. máj - 15. máj - 1. jún velkí zákazníci" pre Nemecko. Z napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze Pilkington oznámila zvýsenie cien v Spojenom královstve a Írsku 29. apríla 2004, po ktorom nasledovalo oznámenie Saint-Gobain 11. mája 2004 a Glaverbel 18. mája 2004 (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 193). Pokial ide o Nemecko, prvé oznámenie o zvýsení cien bolo uskutocnené Saint-Gobain 25. mája 2004, po ktorom nasledovali oznámenia Pilkington a Glaverbel zaciatkom júna 2004 (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 201). Zalobkyne mali, v rozpore s tým, co tvrdia, dostatocne jasný prehlad o predpokladanom správaní troch dalsích clenov kartelu tak, aby mohli pokracovat vo svojich protisútazných cieloch. Napriek týmto okolnostiam pán F. neváhal poskytnút informácie, ktoré prispievali k cielom kartelu, ako sú informácie týkajúce sa prípadného zvýsenia cien v Taliansku. 52 Tvrdenie zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ze pozval pána F. na dalsie stretnutie kartelu, treba zamietnut ako nerelevantné. Komisia vlastne prostredníctvom iných dôkazov preukázala priamu alebo nepriamu úcast zalobkýn na vsetkých nasledujúcich stretnutiach kartelu od tohto dátumu (pozri body 63 a 69 az 71 nizsie). V priebehu stretnutia z 15. júna 2004 tak pán B. telefonoval pánovi F., ktorý bol na dovolenke, aby potvrdil informáciu, ktorú mu poskytol na stretnutí z 20. apríla 2004, pokial ide o Taliansko (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o stretnutie z 2. decembra 2004, toto stretnutie zorganizoval sám pán F. v Luxemburgu den pred stretnutím GEPVP, na ktorom sa zúcastnili len styria zástupcovia clenov kartelu (odôvodnenia 199, 201 az 204 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne, ako napokon aj samy uznávajú, sa zúcastnili stretnutia z 11. februára 2005, na ktoré ich pozval pán B. 53 Tvrdenia zalobkýn, ze z poznámok pána B. nevyplýva, ani aká bola reakcia pána F. na návrhy pána B., ani ze prislúbil pokracovat v diskusiách, treba tiez zamietnut ako nedôvodné. Ako vyplýva z bodu 49 vyssie, vzhladom na výmenu informácií, ku ktorej doslo medzi pánom B. a pánom F. pocas stretnutia z 20. apríla 2004, zalobkyne vedeli o protisútaznom správaní zamýslanom troma dalsími clenmi kartelu a svojím vlastným správaním sa hodlali podielat na spolocných cieloch kartelu, co podla judikatúry pripomenutej v bode 48 vyssie stací na preukázanie úcasti zalobkýn na karteli. 54 Úloha pána B. ako sprostredkovatela vyplýva zo zápisnice zo stretnutia z 20. apríla 2004 a je potvrdená vyhláseniami Glaverbel z 8. marca a 23. decembra 2005, pricom k prvému vyhláseniu doslo predtým, ako Komisia objavila poznámky pána B. (odôvodnenia 80 a 160 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze vyhlásenia Glaverbel boli uskutocnené v rámci ziadosti o zhovievavost, nemôze bránit Komisii, aby ich vyuzila (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 192). Hoci tieto vyhlásenia, ako tvrdia zalobkyne, nejdú priamo proti záujmom Glaverbel, táto spolocnost nemala ziaden záujem na tom, aby poskytla Komisii nesprávne informácie, pokial ide o ostatných clenov kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu v rámci ziadosti o zhovievavost môze spochybnit úprimnost, ako aj rozsah spolupráce ziadatela a ohrozit tak moznost ziadatela vyuzit v plnom rozsahu oznámenie o zhovievavosti (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [53]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). Preto treba zamietnut tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dôkaznej hodnoty vyhlásení Glaverbel, pokial ide o úlohu sprostredkovatela, ktorú pán B. zohrával. 55 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze skutocnost, ze Komisia sa odvoláva na ich úcast na stretnutiach, ktoré sa konali az po kartelovej dohode v decembri 2004 a februári 2005 alebo na GEPVP, aby preukázala protisútazný charakter stretnutia z 20. apríla 2004, je v rozpore s prezumpciou neviny, treba uviest, ze judikatúra nebráni Komisii, aby pouzila skutkové okolnosti, ktoré nastali az po protisútaznom správaní na úcely potvrdenia obsahu objektívneho dôkazu, akým sú poznámky pána B. prijaté na tomto stretnutí. Naopak, judikatúra uvedená zalobkynami bráni tomu, aby boli dôkazy týkajúce sa skorsieho obdobia, pocas ktorého bolo predmetné správanie legálne, pouzité na preukázanie protisútazného charakteru neskorsieho správania, o co nejde v tejto veci (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [54]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 73, a ICI/Komisia, [55]T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 83). Tvrdenie preto treba zamietnut ako úplne nedôvodné. 56 Zalobkyne napokon spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého sa pán B. stretol s pánom F., aby ho informoval o trojstranných dohodách o zvýsení cien v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku alebo o ich stanovisku, pokial ide o zvýsenie cien v Taliansku, ako aj o samotnej existencii dohôd o cenách v Nemecku. Okrem toho spresnujú, ze podla judikatúry samotná skutocnost, ze boli informované o stretnutiach kartelu, neznamená porusenie. 57 Ako uz bolo uvedené v bode 45 vyssie, v prejednávanej veci sa pán F. na stretnutí z 20. apríla 2004 podielal na výmene citlivých informácií s pánom B. pokial ide o Spojené královstvo, Írsko, Nemecko a Taliansko. Pán F. sa vôbec nedistancoval od protisútazných informácií, ktoré mu boli poskytnuté, a poskytol informácie týkajúce sa obchodnej stratégie zalobkýn v Spojenom královstve, Írsku a Nemecku a uviedol správanie, ktoré prijmú v prípade zvýsenia cien v Taliansku (pozri body 41 az 44 vyssie), cím podstatne znízil neistotu, pokial ide o správanie, ktoré bolo mozné ocakávat z ich strany na trhu (pozri bod 45 vyssie). Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých z poznámok pána B. nevyplýva, ze pán F. prijal záväzky, pokial ide o ich budúcu cenovú politiku v Spojenom královstve, alebo ze sa vyjadril, ze budú podporovat jeho zvýsenie cien, nie sú relevantné. Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze bol informovaný o existencii stretnutí kartelu, môze zakladat porusenie, ak sú na výmenu poskytnuté informácie s cielom podielat sa na spolocných cieloch kartelu (pozri body 48 a 49 vyssie). Napokon udalosti, ktoré nasledovali, ukazujú, ze po tomto stretnutí zalobkyne sledovali správanie troch dalsích clenov kartelu. Z interného dokumentu zalobkýn zabaveného pocas kontrol vyplýva, ze po zvýsení cien troch dalsích úcastníkov kartelu v Spojenom královstva a Írsku pristúpili k zvýseniu cien aj zalobkyne (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). 58 Tvrdenie, podla ktorého Komisia nepreukázala existenciu dohody pocas stretnutia kartelu z 2. marca 2004, pokial ide o zvýsenie cien pre Nemecko, treba tiez zamietnut ako nerelevantné. Z poznámok pána B. vyplýva, ze informoval pána F. o existencii a obsahu uvedenej dohody, pricom dátum jej prijatia troma dalsími clenmi kartelu nebol relevantný, a ze pán F. sa teda dozvedel o jej existencii. Výmenou za túto informáciu pán F. poskytol pánovi B. informácie týkajúce sa systému dvojitých cien pre S., spolocného zákazníka zalobkýn a Pilkington, a informoval ho o cene skutocne uplatnovanej na tohto zákazníka. Pán F. navrhol aj rozmedzie zvysovania cien. Okrem toho neskorsie skutkové udalosti potvrdzujú existenciu uvedenej dohody. Ako sa konstatovalo aj v bode 51 vyssie, táto dohoda bola vykonaná tromi dalsími clenmi kartelu pomerne skoro po dátumoch oznámených pánom B. pánovi F. pocas stretnutia z 20. apríla 2004 a uvedených v jeho poznámkach, a to 25. mája 2004 Saint-Gobain, 4. júna 2004 Pilkington a 7. júna 2004 Glaverbel, zatial co predpokladané dátumy boli 1. máj, 15. máj a 1. jún 2004. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, tento rozdiel nie je významný a nespochybnuje existenciu uvedenej dohody alebo výmeny informácií, ku ktorej v tejto súvislosti doslo medzi pánom F. a pánom B. pocas stretnutia z 20. apríla 2004. 59 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia správne v odôvodneniach 171 a 188 napadnutého rozhodnutia rozhodla, jednak ze pán B. sa stretol s pánom F. 20. apríla 2004, aby ho informoval o existencii dohôd medzi troma dalsími clenmi kartelu, pokial ide o zvýsenie cien pre Spojeného královstvo, Írsko a Nemecko, a dalej ze pán F. mu na oplátku poskytol citlivé informácie týkajúce sa obchodnej stratégie zalobkýn na týchto trhoch. Okrem toho v prípade Talianska pán F. uviedol, ze zalobkyne sa nepostavia proti prípadnému zvýseniu cien. Komisia preto správne rozhodla, ze stretnutie z 20. apríla 2004 malo protisútaznú povahu a ze zalobkyne sa pripojili ku kartelu od tohto stretnutia (odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia). - O telefonickom rozhovore z 15. júna 2004 60 Komisia sa domnievala, ze zalobkyne sa aj nadalej podielali na protisútazných postupoch tým, ze 15. júna 2004 im Pilkington zatelefonovala, aby ich informovala o dohode uzavretej v súvislosti s talianskym trhom, s ktorou súhlasili (odôvodnenia 189 az 196 napadnutého rozhodnutia). 61 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz o obsahu telefonického rozhovoru medzi pánom B. a pánom F., ku ktorému doslo v priebehu stretnutia z 15. júna 2004, a ze Komisia sa opierala len o vyhlásenia Glaverbel vykonané v rámci ziadosti o zhovievavost, aby potvrdila, ze pocas tohto rozhovoru pán F. uviedol, ze nebude odporovat dohode o cenách týkajúcej sa Talianska. Pán F. len potvrdil, ze vzhladom na to, ze zalobkyne nezohrávajú na talianskom trhu významnú úlohu, nemôzu ovplyvnovat ceny na uvedenom trhu, cím potvrdil uistenia, ktoré urobil pocas vecere z 20. apríla 2004. Okrem toho sa zalobkyne domnievajú, ze krátky telefonický rozhovor nemozno porovnávat s úcastou na stretnutí kartelu, ktoré podla Glaverbel trvalo pät hodín. 62 Najskôr treba pripomenút, ze podla judikatúry pripomenutej v bode 54 vyssie samotná skutocnost, ze vyhlásenia Glaverbel boli vykonané v rámci ziadosti o zhovievavost, neznizuje ich dôkaznú hodnotu. 63 Zalobkyne uznávajú, ze pán B. telefonoval pánovi F. a ze sa rozprávali o Taliansku. Glaverbel spresnila, ze pán B. informoval pána F. o dohodách o cenách prijatých pocas stretnutia a ze vsetkým zúcastneným bolo jasné, ze vzhladom na návrhy pána F. zalobkyne nemali v úmysle odporovat uvedeným dohodám (odôvodnenie 189 napadnutého rozhodnutia). Ako tvrdí Komisia, tieto vyhlásenia sú v súlade s vyhláseniami pána F., podla ktorých zopakoval pánovi B., co mu uz povedal na stretnutí z 20. apríla 2004, teda ze nezohráva na talianskom trhu významnú úlohu, ze táto situácia sa v blízkej budúcnosti nezmení a ze nemohol ovplyvnovat tento trh. Pán F. preto len potvrdil pánovi B., ze zalobkyne nenarusia dohody týkajúce sa zvysovania cien na talianskom trhu. Okrem toho vyhlásenie Saint-Gobain, ktoré zalobkyne nespochybnili, potvrdzuje existenciu vztahu medzi zalobkynami a dohodami prijatými pocas stretnutia z 15. júna 2004 v rozsahu, v akom sa Saint-Gobain domnievala, ze pán F. sa zúcastnil uvedeného stretnutia (odôvodnenia 190 a 196 napadnutého rozhodnutia). 64 Je pravda, ze Komisia nepredlozila písomné dôkazy týkajúce sa stretnutia alebo telefonického rozhovoru. Podla judikatúry uvedenej v bode 33 vyssie vsak v prípade, ze tieto písomnosti sú len zlomkovité a nesúrodé, Komisia môze vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií, co urobila v danej veci v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Navyse zalobkyne nepredlozili iné koherentné vysvetlenie, pokial ide o tento rozhovor, ani pokial ide o obsah telefonického rozhovoru medzi pánom B. a pánom F. v súvislosti s Talianskom, ktorého existenciu nepopierajú. Napokon s ohladom na obsah stretnutia z 20. apríla 2004, ktoré sa týkalo najmä Talianska, a na okolnosti, za ktorých doslo k tomuto telefonickému rozhovoru, skutocnost, ze trval len krátko, nie je relevantná na úcely vylúcenia jeho protisútazného charakteru. 65 Komisia sa preto správne domnievala, ze pán B. telefonoval pánovi F. 15. júna 2004, aby ho informoval o dohodách, ktoré boli prijaté na stretnutí, ktoré sa konalo medzi zástupcami troch dalsích clenov kartelu a zalobkynami v ten istý den, a ze pán F. mu v tejto súvislosti oznámil svoje stanovisko, a teda ze uvedený rozhovor mal protisútaznú povahu. - O stretnutí z 2. decembra 2004 66 Komisia sa napokon domnievala, ze zalobkyne a traja dalsí clenovia kartelu sa zúcastnili stretnutia v Luxemburgu 2. decembra 2004, na ktorom boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa zvysovania cien, minimálnych cien a iných obchodných podmienok týkajúcich sa predaja výrobkov z plochého skla vo viacerých krajinách v Európe, pricom sa opierala najmä o rukou písané poznámky zabavené v priestoroch Pilkington pocas neohlásených kontrol a o výpisy z diárov (odôvodnenia 197 az 264 napadnutého rozhodnutia). 67 Zalobkyne spochybnujú, ze toto stretnutie mozno povazovat za stretnutie s protisútazným cielom. V prvom rade tvrdia, ze slo o veceru, ktorá bola oznámená velkému poctu osôb, konala sa v restaurácii prístupnej verejnosti a pán F. poziadal o preplatenie úctu za túto veceru. V druhom rade sa domnievajú, ze Komisia nepreukázala, ze toto stretnutie viedlo k dohodám o zvysovaní cien medzi clenmi kartelu, ktoré by vyzadovali ich úcast. Tvrdia, ze návrhy pána F. pocas tejto vecere nemozno povazovat za ich súhlas s pripojením sa ku kartelu na úrovni EHP a ze závery Komisie týkajúce sa týchto poznámok sú v rozpore s vyhláseniami Glaverbel. Podla Glaverbel nebola predmetom vecere otázka zvysovania cien, zalobkyne sa nikdy pred 11. februárom 2005 nezúcastnili mnohostranného stretnutia kartelu a diskusie pocas tejto vecere sa obmedzili na výmenu informácií. V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze "schéma zvysovania cien" uvedená v poznámkach pána B. a súvisiace komentáre, vyjadrujú bud vlastné myslienky pána B., alebo pravdepodobnejsie dvojstrannú diskusiu medzi pánom B. a pánom H., zamestnancom Saint-Gobain, ktoré boli prednesené a scasti prijaté na stretnutí z februára 2005. 68 Najskôr treba spresnit, ze poznámky pána B. majú dvojaký charakter. Prvé poznámky boli urobené na papieri s hlavickou hotela N. a Pilkington a sú nazvané "stretnutie GEPVP v Luxemburgu" a druhé boli urobené na papieri s hlavickou Pilkington a sú nazvané "Poznámky z 2/12/2004". Z vyhlásení Pilkington, ktoré zalobkyne nespochybnili, vyplýva, ze prvé poznámky vypracoval pán B. 3. decembra 2004 pre vlastnú potrebu a vyjadrovali názor na stretnutia z 2. decembra 2004, zatial co druhé boli prijaté pocas stretnutia z 2. decembra 2004. 69 Z názvu týchto druhých poznámok "Poznámky", z ich dátumu "2/12/2004" a z ich obsahu vyplýva, ze sú zápisnicou zo stretnutia, ktoré sa konalo v tento den. V skutocnosti odrázajú diskusie medzi úcastníkmi, pokial ide o ceny plochého skla v rôznych krajinách EHP, informácie poskytnuté pánom F. a v casti "Vseobecné dohody" prijaté dohody. Toto posúdenie potvrdzujú prvé vyhlásenia Pilkington, podla ktorých sú tieto strany vytvorené z poznámok, ktoré boli zaznamenané v rovnakom case ako prebehlo stretnutie v Luxemburgu. 70 Tieto poznámky umoznujú tiez preukázat, ze otázky diskutované pocas tohto stretnutia, cize aj samotné stretnutia mali zjavne protisútaznú povahu. Upozornujú na to, ze clenovia kartelu súhlasili so zvýsením cien v rôznych krajinách EHP a ze pán F. poskytol niektoré citlivé informácie. Glaverbel tiez potvrdila protisútaznú povahu tohto stretnutia vo svojom vyhlásení z 8. marca 2005, podla ktorého "pocas tejto vecere sa nad rámec bezných diskusií o cenách dlho diskutovalo o situácii zákazníka S.". 71 Treba preto konstatovat, ze poznámky pána B. a zhodné vyhlásenia Pilkington a Glaverbel týkajúce sa diskusií, ktoré prebehli na veceri, umoznujú preukázat protisútazný charakter stretnutia z 2. decembra 2004 a zrusit pôvodné vyhlásenia Glaverbel uvedené zalobkynami, ze pocas tejto vecere sa nerokovalo o zvysovaní cien. Ako bolo uvedené v bode 45 vyssie, s ohladom na tieto okolnosti tvrdenia zalobkýn, podla ktorých k stretnutiu doslo pocas vecere a pán F. poziadal o preplatenie úctu za túto veceru, nespochybnujú protisútaznú povahu uvedeného stretnutia. 72 Zalobkyne popierajú, ze by na tomto stretnutí boli prijaté dohody o cenách, a tvrdia, ako napokon uviedla Pilkington vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze slo o výmenu informácií a nie o dohodu. Z poznámok pána B. vsak vyplýva, ze nad rámec tejto výmeny informácií clenovia kartelu prijali tiez dohody o cenách. Pre Taliansko boli stanovené minimálne ceny; pre Spojené královstvo bola stanovená cielová cena, ako aj kalendár a postup zvysovania cien; pre pobaltské státy bolo rozhodnuté, ze zalobkyne zvýsia ceny; pre Polsko bolo rozhodnuté, ze zalobkyne zvýsia ceny v marci 2005 a pre Francúzsko bolo dohodnuté zvýsenie cien o 10 %, ktoré oznámili zalobkyne; pre Benelux bolo rozhodnuté zvýsenie cien v marci 2005; napokon pre Nemecko bolo dohodnuté zvýsenie cien vykonané spolocnostou Pilkington. Okrem toho posledná strana poznámok pána B. nazvaná "Vseobecné dohody" obsahuje scasti zhrnutie dohôd o cenách, ktoré boli uzavreté a ktoré sú uvedené v týchto poznámkach, a scasti sa týka ostatných dohôd. 73 Okrem toho skutocnost, ako tvrdia zalobkyne, ze z poznámok pána B. vyplýva, ze pán F. poskytol údaje, z ktorých mozno vyvodit úcast zalobkýn na dohodách uzavretých na veceri, nie je relevantná. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze stací, aby Komisia preukázala, ze sa daný podnik zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté protisútazné dohody, bez toho, aby sa tomu bránil, cím dostatocne preukáze úcast uvedeného podniku na karteli. Pokial bola úcast na takýchto stretnutiach preukázaná, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil údaje, ktorými preukáze, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala nijaký protisútazný ciel, a to tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze jeho úcast na týchto stretnutiach mala odlisnú povahu nez ich (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 81). Ako Súdny dvor uviedol aj v bode 82 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovanom v bode 33 vyssie, dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. 74 Treba vsak tiez uviest, ze uvedená judikatúra týkajúca sa tichého súhlasu je zalozená na predpoklade, ze príslusný podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté protisútazné dohody alebo ktoré mali zjavne protisútazný charakter (rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 91, a tam citovaná judikatúra), o co, ako uz bolo uvedené v bode 71 vyssie, v predmetnej veci nejde. 75 V predmetnej veci zalobkyne nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze hoci sa pán F. zúcastnil stretnutia v ich mene, distancoval sa od prijatých dohôd. Preto v súlade s judikatúrou uvedenou v predchádzajúcich bodoch samotná úcast pána F. na stretnutí v postavení zástupcu zalobkýn stací na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze menom zalobkýn vyjadril tichý súhlas s dohodami prijatými pocas tohto stretnutia. 76 Preto v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, z poznámok prijatých pánom B. na stretnutí 2. decembra 2004 vyplýva, ze clenovia kartelu si na tomto stretnutí nevymenili len citlivé informácie, ale prijali tiez dohody týkajúce sa zvýsenia cien rôznych tried plochého skla v rôznych krajinách EHP a ze pán F. v mene zalobkýn vyjadril tichý súhlas s týmito dohodami. 77 Zalobkyne vsak tvrdia, ze "schéma zvysovania cien" uvedená v poznámkach pána B. neuvádza, ze bola uzavretá vseobecná dohoda o budúcom zvysovaní cien. Treba uviest, ze "schéma zvysovania cien", sa nachádza v poznámkach pána B. vytvorených po veceri na papieri s hlavickou hotela N. Ako bolo uvedené v bode 68 vyssie, tieto poznámky boli vytvorené pre jeho vlastnú potrebu. V tomto kontexte "schéma zvysovania cien" obsahuje len rubriku, v ktorej je uvedená tabulka, ktorá zhrna rôzne dohody o cenách pre nadchádzajúce roky uvedené v bode 72 vyssie, a súvisiace komentáre pána B. nemozno povazovat za interpretáciu úlohy, ktorú by zalobkyne mohli zohrávat v karteli s pánom B., ani za zhrnutie dvojstrannej dohody medzi pánom B. a pánom H. po veceri. Preto toto tvrdenie týkajúce sa "schémy zvysovania cien" nestací na spochybnenie skutocnosti, ze na uvedenom stretnutí boli prijaté dohody o zvysovaní cien. 78 Zalobkyne tiez tvrdia, ze vo vetách, v ktorých sa uvádza, ze "vseobecné pripomienky týkajúce sa správania Guardian podporili ostatní" a ze "Ceny na vsetkých trhoch sú ohrozené", ktoré sú uvedené pred vetou "schéma zvysovania cien", sú prevzaté komentáre pána B., pána H., zamestnanca Saint-Gobain a/alebo pána D., zamestnanca Glaverbel, cím sa zdôraznuje, ze nedoslo k odklonu od agresívnej stratégie. Toto tvrdenie nemôze vyvrátit predchádzajúci záver. Tieto vety, ktoré napísal pán B. v rámci zhrnutia otázok prejednávaných pocas stretnutia z predchádzajúceho dna pre jeho vlastnú potrebu (pozri body 68 a 77 vyssie), nevyjadrujú odklon zalobkýn od dohôd. Jednak veta uvádzajúca, ze "Ceny na vsetkých trhoch sú ohrozené", je konstatovaním situácie, ktorá existovala v momente stretnutia z 2. decembra 2004 (pozri napríklad zápisnicu zo stretnutia, v ktorej sa uvádza, pokial ide o Spojené královstvo, ze "Ceny v SK sa povazujú za nízke", pokial ide o Francúzsko, ze "ceny sú v súcasnosti skoro najnizsie v Európe", pokial ide o Nemecko, ze "ceny treba stabilizovat okamzite na aktuálnej úrovni..."; pokial ide o Spanielsko, ze "pád cien trvá uz dva mesiace", ako aj prvú z prijatých vseobecných dohôd, ze sa predpokladá "zmrazenie cien v celej Európe pocas nadchádzajúcich mesiacov"). Dalej sa uvádza, ze "vseobecné pripomienky týkajúce sa správania Guardian podporili ostatní", co predstavuje kritiku správania zalobkýn pred uvedeným stretnutím, ktoré az do tohto dna nebolo ocakávaným správaním [pozri najmä zápisnicu zo stretnutia, v ktorej sa, pokial ide o pobaltské státy, uvádza, ze "hoci sa dohodlo zvýsenie cien (Gl + P ceny zvýsili), G ceny nezvýsila a ceny sú na tej istej úrovni (Ř [= priemer] 260)"]. 79 Vzhladom na uvedené treba v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne (pozri bod 31 vyssie), dospiet k záveru, ze kontakty medzi zalobkynami a troma dalsími clenmi kartelu nie sú súcastou "phase test", ale predstavujú skutocnú úcast na karteli. V skutocnosti bolo preukázané, ze zalobkyne zastúpené pánom F. sa pripojili ku kartelu pocas stretnutia z 20. apríla 2004, ze 15. júna 2004 prijali telefonický hovor, 2. decembra 2004 zorganizovali veceru a ze diskusie, ku ktorým doslo na týchto troch stretnutiach, mali protisútazný ciel. Okrem toho zalobkyne súhlasili so svojou úcastou na stretnutí z 11. februára 2005, ktoré malo tiez protisútazný predmet. Kedze existencia stretnutí z 20. apríla a 2. decembra 2004 a úcast zalobkýn na nich bola preukázaná prostredníctvom záznamov pána B. z týchto stretnutí, ktorých dôkazná hodnota nebola spochybnená zalobkynami (pozri body 39, 40, 69 a 70 vyssie), vysvetlenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli, nespochybnujú ich úcast na karteli od 20. apríla 2004. 80 Preto sa Komisia správne domnievala v napadnutom rozhodnutí, ze zalobkyne sa zúcastnili kartelu od 20. apríla 2004. 81 Preto je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení geografického rozsahu dohôd 82 Komisia sa domnievala, ze k poruseniu doslo v rámci celého EHP, lebo jeho pôvodcovia predávali predmetné výrobky prinajmensom v EHP a ze ich spolocný podiel na predaji tam predstavoval aspon 80 %, ze zásobovali svojich zákazníkov z EHP zo svojich tovární a skladov umiestnených na celom tomto území a ze predmet kartelu bol na európskej úrovni. V tejto súvislosti zdôraznila, ze hoci sa diskusie lísili v závislosti od danej krajiny EHP, vsetky mali protisútazný predmet (odôvodnenia 368 az 371 napadnutého rozhodnutia). 83 Zalobkyne spochybnujú tento záver Komisie a tvrdia, po prvé, ze krajiny uvedené na stretnutí z 20. apríla, 15. júna a 2. decembra 2004 nemali byt zohladnené na úcely urcenia geografického rozsahu kartelu, lebo tieto stretnutia nemali protisútazný predmet, a po druhé, ze dohody o cenách uzavreté na stretnutí z 11. februára 2005 sa netýkali Nemecka, Spanielska, Rakúska, Portugalska a Beneluxu a ze dohody, ktoré stanovovali strop, pokial ide o znízenie cien, a zlavy sa týkali len Nemecka, Rakúska a Svajciarska. 84 Treba vsak pripomenút, ze z bodov 59, 65 a 79 vyssie vyplýva, ze stretnutia z 20. apríla a 2. decembra 2004, ako aj telefonický rozhovor z 15. júna 2004 mali protisútazný predmet. Preto treba na úcely urcenia geografického rozsahu kartelu zohladnit krajiny uvedené na týchto stretnutiach a krajiny, ktorých sa týkalo stretnutie z 11. februára 2005. 85 Zalobkyne tvrdia, ze dôkazy uvedené Komisiou na úcely urcenia ich úcasti na dohodách týkajúcich sa celého EHP nie sú dostatocné. 86 V predmetnej veci Komisia zalozila svoje tvrdenie, podla ktorého sa dohody kartelu týkali celého EHP, na troch prvkoch. V prvom rade ide o zápisnice z rôznych stretnutí kartelu, ako aj o skutocnosti týkajúce sa telefonického rozhovoru z 15. júna 2004. Z týchto dokumentov vsak vyplýva, ze rôzne dohody sa týkali viacerých európskych krajín, a síce Belgicka, Nemecka, Estónska, Írska, Grécka, Spanielska, Francúzska, Talianska, Lotysska, Litvy, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Polska, Portugalska, Spojeného královstva a Svajciarska. Zo zápisnice zo stretnutia z 2. decembra 2004 konkrétnejsie vyplýva, ze úcastníci sa rozhodli zmrazit ceny v celej Európe (odôvodnenie 370 napadnutého rozhodnutia). 87 V druhom rade Komisia zohladnila organizáciu výroby a distribúcie plochého skla kazdého úcastníka kartelu. Výroba a distribúcia boli organizované v celom EHP, takze výroba z továrne nachádzajúcej sa v jednej krajine bola distribuovaná vo viacerých susedných krajinách (odôvodnenia 55 a 369 napadnutého rozhodnutia). Túto skutocnost potvrdili samotné zalobkyne, pricom pán F. uviedol, ze kazdá továren mala svoj trh bezne urcený v rozsahu 300 az 400 km. Geografická organizácia siete tovární kazdého clena kartelu im teda umoznovala uspokojit dopyt na ploché sklo v rámci celého EHP. 88 V tretom rade Komisia zohladnila typ úcastníkov stretnutí kartelu, ktorými boli obchodní zástupcovia clenov kartelu na európskej úrovni, ako aj ich najvýznamnejsí zástupcovia vo výbore "Marketing a komunikácia" (Marcomm) GEPVP, co zalobkyne nespochybnili (odôvodnenia 369 a 370 napadnutého rozhodnutia). 89 Záver Komisie týkajúci sa geografického rozsahu kartelu potvrdzujú dalsie skutocnosti. Ide po prvé o vyhlásenia Glaverbel, podla ktorých sa Saint-Gobain, Pilkington a Glaverbel zúcastnili na dvojstranných a mnohostranných stretnutiach, ktoré mali za ciel obmedzit konkurenciu na európskom trhu s plochým sklom, na ktorom dochádzalo k neustálemu poklesu cien. Zalobkyne boli dalej informované o existujúcich dohodách prijatých troma dalsími clenmi kartelu v marci 2004 a od tohto dátumu sa zúcastnili stretnutí (odôvodnenia 80 a 81 napadnutého rozhodnutia). Preto v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, vyhlásenia Glaverbel v tejto súvislosti sa týkajú len trojstranného kartelu, ktorého sa nezúcastnili. Po druhé ide o staznost adresovanú Komisiou GEPVP, ktorej clenmi sú clenovia kartelu, týkajúcu sa plánu státnej pomoci, v ktorej sa uvádza, ze "trh s plochým sklom je celoeurópskym trhom, ktorého významnú cast predstavuje medzistátny obchod" (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). Po tretie ide o zápisnicu a poznámky napísané pánom B. nasledujúci den po stretnutí z 2. decembra 2004 a zápisnicu zo stretnutia z 11. februára 2005, v ktorých sa zdôraznuje, ze úcastníci kartelu diskutovali o európskych krajinách, ktoré nie sú uvedené v bode 86 vyssie, najmä o Bulharsku, Cyperskej republike, Rumunsku a skandinávskych krajinách. 90 Okrem toho sa zalobkyne nemôzu odvolávat na judikatúru, podla ktorej dotknuté podniky urcujú geografický rozsah trhu, ktorý môze mat bud väcsí, alebo mensí rozsah nez príslusný geografický trh, lebo tento rozsah závisí od otázky potreby urcit geograficky príslusný trh na úcely uplatnenia clánku 81 ES, teda otázky, ktorá sa v predmetnej veci nekladie. Podla tejto judikatúry povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ES je Komisii ulozená len v prípade, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [56]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230; z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [57]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 132, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [58]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99). Ak je predmetom samotnej dohody obmedzenie hospodárskej sútaze na základe "rozdelenia trhu", potom v zásade nie je potrebné presne definovat relevantné geografické trhy, pretoze súcasná alebo mozná hospodárska sútaz na dotknutých územiach nevyhnutne bola obmedzená bez ohladu na to, ci tieto územia tvoria "trhy" v uzsom zmysle slova (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 132; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, [59]T-348/94, Zb. s. II-1875, bod 232, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [60]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 99). Na úcely urcenia geografického rozsahu porusenia, ktorý bude zohladnený na posúdenie závaznosti porusenia, Komisia nemusí presne urcit relevantné trhy, ale iba posúdit väcsí alebo mensí rozsah geografickej oblasti relevantného trhu alebo relevantných trhov (rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný, bod 99). 91 S ohladom na uvedené treba uviest, ze vsetky dôkazy predlozené Komisiou, ktoré bud zalobkyne nespochybnili, alebo sú potvrdené inými dôkazmi, umoznujú preukázat, ze geografický rozsah kartelu sa dotýkal celého územia EHS. Komisia sa teda správne domnievala, ze k poruseniu doslo na celom území EHS. 92 Druhú cast tohto zalobného dôvodu, a teda aj celý zalobný dôvod, treba zamietnut. 93 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze návrhy zaloby na zrusenie treba zamietnut. O návrhoch týkajúcich sa znízenia výsky pokuty 94 Na podporu svojich návrhov na znízenie výsky pokuty zalobkyne uvádzajú tri dôvody. V rámci ich prvého zalobného dôvodu ziadajú Vseobecný súd, aby zrusil výsku ich pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. Druhý dôvod je zalozený na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty, a tretí dôvod na nesprávnom posúdení v súvislosti s ich velmi obmedzenou a pasívnou úlohou, ktorú v súvislostou s porusením zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie. O zalobnom dôvode zalozenom na potrebe znízit výsku pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia 95 Zalobkyne tvrdia, ze výsku ich pokuty treba znízit, aby sa zohladnilo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. Domnievajú sa, ze pokutu treba vypocítat len na základe predajov za rok 2004 v súvislosti s krajinami EHP, v prípade ktorých nebolo porusenie spochybnené, ktorých výska dosahuje 241,6 miliónov eur. Okrem toho sa domnievajú, ze pokuta musí zohladnovat výnimocne krátke trvanie ich úcasti na karteli, ktorá sa obmedzila len na jedno stretnutie a trvala maximálne 12 dní. 96 Z bodov 79 a 91 vyssie vyplýva, ze Komisia správne v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze zalobkyne sa zúcastnili na karteli medzi 20. aprílom 2004 a 22. februárom 2005 a ze k poruseniu doslo na celom území EHP. 97 Preto netreba znízit výsku pokuty s ohladom na trvanie a geografický rozsah kartelu a daný dôvod treba zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty 98 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila jednak zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu vylúcila hodnotu viazaných predajov, teda predajov vo vnútri skupiny, a jednak povinnost odôvodnenia týkajúcu sa týchto výpoctov. 99 Zalobkyne zdôraznujú, ze vzhladom na nedostatok odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu pokuty troch dalsích clenov kartelu a vzhladom na dôverný charakter pouzitých údajov je pre ne nemozné urcit povahu a hodnotu viazaných predajov vylúcených pre kazdého úcastníka kartelu. Tvrdia, ze Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby kompenzoval vylúcenie uvedených predajov tým, ze znízi výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, pomerne k vylúceniam z trhu s plochým sklom. Toto riesenie by bolo v súlade s usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([61]Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"), lebo toto riesenie umoznuje vhodným spôsobom odrázat relatívnu výhodu podniku na relevantnom trhu a bolo uz prijaté Vseobecným súdom. 100 Zalobkyne spresnujú, ze Komisia vylúcila z celkovej hodnoty trhu vo výske 2,7 miliardy eur miliardu eur viazaných predajov. Táto suma vyplýva z odpocítania celkovej výsky predajov plochého skla uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a síce 1,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 napadnutého rozhodnutia) od celkovej výsky uvedenej v oznámení o výhradách, a síce 2,7 miliardy eur (odôvodnenie 41 napadnutého rozhodnutia), a predstavuje 37 % celkového objemu trhu, ktorého hodnota je 2,7 miliardy eur. 101 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkýn. 102 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie spôsobom, ktorý umozní jednak súdu Európskej únie vykonat preskúmanie a jednak dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatnit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné. 103 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [62]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [63]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 150). 104 V predmetnej veci sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa týkali predajov plochého skla nezávislým zákazníkom (odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia), a preto tieto predaje zohladnila na úcely výpoctu základnej ciastky pokút (odôvodnenie 41, tabulka c. 1 a odôvodnenie 470 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto z výpoctu pokuty vylúcila predaj plochého skla urcený na transformáciu oddelením podniku alebo spolocnostou rovnakej skupiny. Kedze existencia protisútazného správania bola preukázaná, len pokial ide o predaj nezávislým zákazníkom, nemozno Komisii vytýkat, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje medzi vertikálne integrovanými clenmi kartelu. Nemozno jej okrem toho vytýkat, ze neodôvodnila vylúcenie uvedeného predaja z výpoctu pokuty. 105 Okrem toho, ako uviedla Komisia, nebolo preukázané, ze vertikálne integrovaní clenovia kartelu, ktorí dodávali príslusné výrobky oddeleniam toho istého podniku alebo spolocnostiam, ktoré patrili do tej istej skupiny podnikov, mali nepriamy zisk z dohodnutého zvýsenia cien, ani ze zvýsenie cien na trhu na vstupe viedlo ku konkurencnej výhode na trhu transformovaného plochého skla na výstupe. 106 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze z výpoctu pokuty vylúcila interné predaje, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [64]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309, a tam citovanú judikatúru). V predmetnej veci v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze protisútazné dohody sa dotýkali len cien plochého skla úctovaných nezávislým zákazníkom, vylúcenie interných predajov z výpoctu pokuty v prípade vertikálne integrovaných clenov kartelu ju viedlo len k tomu, ze rozdielne zaobchádzala s objektívne rozdielnymi situáciami. Preto Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie. 107 Z tohto dôvodu treba uvedený dôvod zamietnut v plnom rozsahu. O dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení obmedzenej a pasívnej úlohy, ktorú zalobkyne, pokial ide o porusenie, zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie 108 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nezohladnila obmedzenú a pasívnu úlohu, ktorú zohrávali na porusení v porovnaní s troma dalsími clenmi kartelu, ktorí sa na nom podielali viac nez 20 rokov. Ich úcast sa obmedzila len na jedno stretnutie, ktoré nebolo tajné, a dohody, ktoré na nom boli prijaté, sa týkali len niektorých krajín a neboli nikdy vykonané. Navyse poznámky pána B. týkajúce sa stretnutia z 11. februára 2005 neumoznovali preukázat, ze pán F. súhlasil s tým, ze sa bude podielat na zvysovaní cien alebo ze ho bude riadit. Za týchto okolností mala Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladnit pasívnu úlohu zalobkýn v karteli. 109 Podla ustálenej judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci urcenia výsky pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [65]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 92; rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [66]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 105), co predovsetkým predpokladá preukázanie ich jednotlivých úloh pocas trvania ich úcasti na porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [67]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 110 Podla odseku 29 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút predstavuje významne znízená úcast podniku na porusení polahcujúcu okolnost. Spresnuje, ze táto okolnost sa uplatní, "ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená, a v dôsledku toho preukáze, ze v case, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". Okrem toho podla uvedeného odseku 29 "samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty". 111 Z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 343, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [68]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168). V tejto súvislosti okolnosti, podla ktorých bol podnik najmenej aktívnym úcastníkom na stretnutiach kartelu alebo len získaval informácie, ktoré mu jednostranne oznámil konkurent, bez toho, aby vyjadril akýkolvek odstup alebo nesúhlas, nezohrávajú ziadnu úlohu na preukázanie pasívnej roly tohto podniku v rámci kartelu (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 1849). 112 V predmetnej veci z bodu 79 vyssie v prvom rade vyplýva, ze zalobkyne sa zúcastnili kartelu od 20. apríla 2004. Preto treba pripomenút, ze na stretnutí z 20. apríla 2004 a pocas telefonického rozhovoru z 15. júna 2004 zalobkyne informovali svojich konkurentov o svojom budúcom správaní na trhu a od spolocnosti Pilkington dostali bez toho, aby prejavili akýkolvek nesúhlas, informácie týkajúce sa dohôd o zvýseniach cien zamýslaných troma dalsími clenmi kartelu. Zalobkyne sa zúcastnili stretnutí kartelu z 2. decembra 2004 a 11. februára 2005, pricom sa výslovne nedistancovali od protisútazných diskusií, ktoré na týchto stretnutiach prebehli. Dalej z bodu 79 vyssie a z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze zalobkyne zorganizovali stretnutie z 2. decembra 2004 (odôvodnenie 502 napadnutého rozhodnutia). Napokon z bodov 70 a 72 vyssie a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutiach z 2. decembra 2004 a 11. februára 2005 sa zalobkyne rozhodli zvýsit ceny v rôznych regiónoch a ze sa zúcastnili na výmene citlivých informácií (odôvodnenie 502 napadnutého rozhodnutia). Preto nemozno oznacit ich správanie v karteli za pasívne. 113 Skutocnost, ze zalobkyne nevykonali niektoré dohody prijaté na stretnutiach, ktoré sa konali pred stretnutím z 2. decembra 2004 a na stretnutí z 11. februára 2005, neumoznuje preukázat, ze sa na trhu správali konkurencne. Výmena citlivých informácií, ku ktorej doslo na stretnutí z 2. decembra 2004 a telefonický rozhovor z 15. júna 2004 svedcia o opaku. Hoci sa zalobkyne najprv neriadili niektorými dohodami o zvýsení cien, najmä pokial ide o pobaltské krajiny, bolo preukázané, ze vykonali iné dohody a ze aktívne spolupracovali s troma dalsími clenmi kartelu, najmä tým, ze im poskytli podstatné informácie na úcely prijatia a vykonania dohôd o cenách (pozri body 57, 59, 63 a 65 vyssie). Okrem toho skutocnost, ze dohody prijaté na stretnutí z 11. februára 2005 neboli vykonané, mozno vysvetlit skôr zaciatkom kontrol uskutocnených Komisiou, nez konkurencným správaním zalobkýn (pozri odôvodnenie 296 napadnutého rozhodnutia). 114 Okrem toho, pokial ide o výpocet pokút ulozených trom dalsím clenom kartelu, zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila opakované porusovanie a ze nezvýsila výsku ich pokuty, aby zaistila odstrasujúci úcinok, hoci obrat niektorých z nich bol jednoznacne vyssí ako ich obrat. Preto Komisia tým, ze s rozdielnymi situáciami zaobchádzala rovnako, porusila zásadu zákazu diskriminácie. 115 Predovsetkým treba pripomenút, ze pri stanovení sumy kazdej pokuty Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, [69]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, [70]T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151, a Trioplast Industrier/Commission, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 141). 116 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 106 vyssie, k poruseniu zásady zákazu diskriminácie dochádza vtedy, ked sa rovnaký predpis uplatnuje na rozdielne situácie. Treba spresnit, ze v predmetnej veci Komisia neuplatnila vo vztahu k zalobkyniam ani pritazujúcu okolnost, akou je opakované porusovanie, ani násobitel z dôvodu odstrasujúceho úcinku pokuty. 117 Pokial ide o pojem odstrasujúci úcinok, treba pripomenút, ze odstrasujúci úcinok je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit. Podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [71]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106) je totiz cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 potrestat nezákonné konanie dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od budúceho porusovania pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit okrem iného velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 119 az 121). Komisia vsak nie je povinná vypocítat pokutu zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov ani nie je povinná v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, zaistit, aby nou vypocítané konecné sumy pokút ulozených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi nimi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [72]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 312). 118 Z napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, ze násobitel na úcely odstrasujúceho úcinku pokuty sa uplatnil v prípade Saint-Gobain pri výpocte jej pokuty z dôvodu "jej najvýznamnejsieho pôsobenia v sektore výroby skla" a "jej obrat v absolútnych císlach je významnejsí ako obrat ostatných" (odôvodnenie 519). 119 Pokial ide o ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili kartelu, treba konstatovat, ze sa na ne neuplatnil ziaden násobitel. Zalobkyne sa vsak len obmedzili na konstatovanie, ze obrat Glaverbel predstavoval trojnásobok ich obratu, a to bez toho, aby uviedli obrat Pilkington. S ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 117 vyssie, samotná táto skutocnost za predpokladu, ze bude preukázaná, nestací na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná uplatnit násobitel na úcely odstrasujúceho úcinku pokuty. 120 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia zohladnila rozdiely, ktoré existovali v situácii podnikov, ktoré sa zúcastnili kartelu, tým, ze urcila prípadný násobitel na zaistenie odstrasujúceho úcinku pokút. 121 Pokial ide o tvrdenie zalozené na nezvýsení pokuty ulozenej Saint-Gobain a Glaverbel z dôvodu opakovaného porusovania, a najmä na maximálnej lehote, nad rámec ktorej opakované porusovanie nemozno zohladnit, stací zdôraznit, ze ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút takúto lehotu nestanovujú a ze neexistencia takejto lehoty neporusuje zásadu právnej istoty (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [73]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, body 66 a 67). 122 Zásada proporcionality vsak vyzaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze môzu byt Vseobecný súd a podla okolností aj Súdny dvor vyzvaní, aby overili, ci Komisia uvedenú zásadu dodrzala, ked z dôvodu opakovaného porusovania zvýsila ulozenú pokutu, a najmä ci takéto zvýsenie bolo nevyhnutné z hladiska casu, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 70). 123 V predmetnej veci, ako uvádza Komisia, pred zaciatkom druhého porusenia spáchaného týmito dvoma podnikmi uplynulo pätnást rokov a v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, nebolo preukázané pokracovanie medzi prvým a druhým porusením. Toto obdobie neumoznuje, aby bola preukázaná tendencia týchto podnikov porusovat pravidlá hospodárskej sútaze. Treba sa teda domnievat, ze Komisia neporusila zásadu zákazu diskriminácie, ked dospela k záveru, ze obdobie medzi dvoma poruseniami bolo dostatocne dlhé na to, aby bolo vylúcené zvýsenie pokuty ulozenej Saint-Gobain a Glaverbel z dôvodu opakovaného porusovania. 124 Vzhladom na uvedené treba tento dôvod zamietnut a v dôsledku toho aj vsetky návrhy zalobkýn smerujúce k znízeniu výsky pokuty. O prípustnosti odkazov Komisie na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách 125 Na pojednávaní vzniesli zalobkyne námietku neprípustnosti týkajúcu sa odkazov Komisie uvedených vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi z 23. januára 2012 na písomné otázky polozené Vseobecným súdom, na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách, lebo nemali prístup k uvedeným dokumentom pocas správneho konania, a nevedeli teda o jeho obsahu. Spresnili, ze Komisia nemohla pouzit uvedenú odpoved ako dokument v ich neprospech bez toho, aby neporusila ich právo na obhajobu. 126 Komisia uviedla, ze tieto skutocnosti neobsahovali skutocnosti v neprospech zalobkýn a ze neboli nevyhnutné na rozhodnutie o spore. 127 V tejto súvislosti treba uviest, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze odkazy uskutocnené Komisiou na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách vo vyjadrení k zalobe a v jej odpovedi z 23. januára 2012 na písomné otázky polozené Vseobecným súdom nie sú nevyhnutné na rozhodnutie o spore Vseobecným súdom. Preto netreba rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej zalobkynami. O trovách 128 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sŕrl sú povinné nahradit trovy konania. Kanninen Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti urcitých dokumentov a odkazov na tieto dokumenty O prípustnosti listu Komisie z 10. februára 2012 O prípustnosti odkazov na dokumenty, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení trvania úcasti zalobkýn na porusení - O stretnutí z 20. apríla 2004 - O telefonickom rozhovore z 15. júna 2004 - O stretnutí z 2. decembra 2004 O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení geografického rozsahu dohôd O návrhoch týkajúcich sa znízenia výsky pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na potrebe znízit výsku pokuty z dôvodu ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie a povinnosti odôvodnenia, pokial ide o výpocet výsky pokuty O dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení obmedzenej a pasívnej úlohy, ktorú zalobkyne, pokial ide o porusenie, zohrávali, a na porusení zásady zákazu diskriminácie O prípustnosti odkazov Komisie na odpoved Pilkington na oznámenie o výhradách O trovách __________________________________________________________________ ( [74]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzeWeex/L94235-1782TMP.html#t-ECR_62008TJ0082_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:127:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0036&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0348&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0303&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXzeWeex/L94235-1782TMP.html#c-ECR_62008TJ0082_SK_01-E0001 38. file:///tmp/lynxXXXXzeWeex/L94235-1782TMP.html#t-ECR_62008TJ0082_SK_01-E0001 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:127:TOC 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0036&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0348&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:210:TOC 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0303&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXzeWeex/L94235-1782TMP.html#c-ECR_62008TJ0082_SK_01-E0001