Vec T-62/08 ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA proti Európskej komisii "Státna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme - Predlzenie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem výhoda - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Poskytnutie pomoci" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Náhrada poskytnutá za vyvlastnenie aktív - Vylúcenie (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok - Právo príjemcu pomoci zúcastnit sa na konaní v primeranom rozsahu - Hranice (Clánok 88 ods. 2 ES) 3. Právo Únie - Zásady - Právo na obhajobu - Uplatnenie na správne konania zacaté Komisiou - Preskúmanie plánovanej pomoci - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Oznámenie Komisii - Rozsah povinnosti - Nevyhnutnost oznámit opatrenia pomoci v stádiu zámeru (Clánok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánky 2 a 3) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje protiprávnost pomoci a nariaduje sa jej vymáhanie - Este nevyplatená pomoc (Clánok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 1) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ES - Prípadná legitímna dôvera príjemcov - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 1) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voci vnútrostátnemu opatreniu - Legitímna dôvera príjemcu v zákonnost predlzenia uvedeného opatrenia - Neexistencia (Clánok 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 1) 1. Zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a tým sú porovnatelné so subvenciou, akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok. Naopak náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány povinné prípadne zaplatit jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, má úplne inú právnu povahu a nepredstavuje pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. Ako státna pomoc naopak musí byt kvalifikované opatrenie, ktoré predstavuje predlzenie opatrenia, ktorým bola podniku poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada za vyvlastnenie v rámci znárodnenia v odvetví elektroenergetiky, pokial bola táto zvýhodnená tarifa priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez moznosti predlzenia. Navyse opatrenie, ktoré je len jednou z výhodných tarifných podmienok, ktorých predlzenie má za ciel "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov", nemôze byt povazované za právne pokracovanie v náhrade poskytnutej podniku po znárodnení. (pozri body 57, 60, 63, 72, 74, 99, 101) 2. Konanie o preskúmaní státnej pomoci je so zretelom na jeho celkovú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci. V rámci tohto konania sa preto iné dotknuté osoby ako clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit tento clenský stát. Preto plnia predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu. V tejto súvislosti ziadne ustanovenie upravujúce konanie o preskúmaní státnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi dotknutými osobami. Navyse konanie o preskúmaní státnej pomoci nie je konaním zacatým "proti" príjemcovi pomoci, co by znamenalo, ze by príjemca mohol uplatnovat také siroké práva ako samotné právo na obhajobu. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma v oblasti státnej pomoci, sú totiz urcené jedine dotknutým clenským státom a nikomu inému. Vseobecné právne zásady, ako sú právo byt vypocutý alebo zásada riadnej správy vecí verejných, neumoznujú súdu Spolocenstva rozsírit procesné práva, ktoré priznáva dotknutým osobám v rámci konaní o preskúmaní státnej pomoci Zmluva a sekundárne právo. Neumoznuje to ani skutocnost, ze zalobca má aktívnu legitimáciu na konanie proti napadnutému rozhodnutiu. Zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry totiz nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok. (pozri body 161 - 163, 166 - 168) 3. V oblasti kontroly státnej pomoci si zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené dotknutými tretími osobami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost vyjadrit sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôze pouzit v rozhodnutí proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva na obhajobu viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viest k odlisnému výsledku konania. (pozri bod 189) 4. Pre nové pomoci, ktoré clenské státy zamýslajú zaviest, je stanovené konanie o predbeznom preskúmaní, bez ktorého nebude ziadna pomoc povazovaná za riadne zavedenú. V súlade s clánkom 88 ods. 3 ES a clánkami 2 a 3 nariadenia c. 659/1999 o uplatnení clánku 88 ES sa totiz akékolvek zámery súvisiace s poskytnutím alebo upravením pomoci musia oznámit Komisii a nemôzu sa vykonat skôr, ako ich Komisia implicitne alebo výslovne povolí. Clenské státy musia teda splnit dve neoddelitelné povinnosti, t. j. vopred oznámit zámery pomoci a odlozit vykonanie týchto zámerov, kým Komisia nerozhodne o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom. Pomoc môze byt povazovaná za poskytnutú, aj ked jej suma príjemcovi este nebola vyplatená. Navyse opatrenia pomoci musia byt Komisii oznámené, ked sú este v stádiu zámeru, t. j. predtým, ako budú vykonané, a teda ked este môzu byt upravené v súlade s prípadnými pripomienkami Komisie. Je totiz potrebné zaistit Komisii prílezitost v dostatocnom case a vo vseobecnom záujme vykonat prieskum kazdého nového zámeru v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a vykonat tak predbezné preskúmanie. Tvrdit, ze Komisia môze konstatovat porusenie clánku 88 ods. 3 ES len po tom, ako overila, ze kazdému prijímatelovi boli skutocne poskytnuté výhody priznané dotknutým opatrením, by bolo v rozpore s logikou systému predbezného preskúmania státnej pomoci. (pozri body 228 - 230, 234 - 236) 5. Zo znenia clánku 14 nariadenia c.°659/199 o uplatnení clánku 88 ES, podla ktorého v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc, vyplýva systematická povaha vymáhania pomoci. Pokial je Komisia pocas správneho konania informovaná o tom, ze napadnuté pomoci este neboli vyplatené ich prijímatelom, nie je zarucené, ze také platby neboli vykonané následne, predovsetkým odvtedy, ked doslo k informovaniu Komisie, do oznámenia konecného rozhodnutia. V kazdom prípade nemozno Komisii vytýkat, ze v snahe zabezpecit maximálnu moznú právnu istotu jasne uviedla konkrétne dôsledky svojho rozhodnutia. Skutocnost, ze pomoc este nebola vyplatená jej prijímatelovi, totiz nemôze ovplyvnit platnost napadnutého rozhodnutia, ale len spôsoby vymáhania pomoci. Vymáhanie pomoci sa má v zásade vykonat podla príslusných ustanovení vnútrostátneho práva, avsak pod podmienkou, ze tieto ustanovenia sa uplatnia takým spôsobom, ze nespôsobia faktickú nemoznost vymozenia, ktoré vyzaduje právo Spolocenstva, a na riesenie súdnych sporov týkajúcich sa tohto výkonu je príslusný len vnútrostátny súd. Povinnost clenského státu vypocítat presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôct, osobitne ak tento výpocet závisí od informácií, ktoré Komisii neoznámil, zapadá do sirsieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá navzájom zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmat, ktoré okolnosti jej mohli byt predlozené. (pozri body 239, 241, 250, 251) 6. Vzhladom na imperatívnu povahu preskúmania státnej pomoci vykonávaného Komisiou podla clánku 88 ES podniky môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci, ktorá im bola poskytnutá, v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodrzaný uvedený postup stanovený týmto clánkom. Obozretne konajúci hospodársky subjekt musí byt totiz za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze uvedený postup bol dodrzaný. Osobitne pokial sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je protiprávna podla clánku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci v takom prípade nemôze mat legitímnu dôveru v dodrzanie pravidiel jej poskytnutia. Príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna, sa vsak môzu dovolávat mimoriadnych okolností, na ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z tohto dôvodu vzniest námietky proti jej vráteniu. Navyse prijatie nariadenia c. 659/1999 o uplatnení clánku 88 ES vytvorilo novú situáciu, co sa týka vymáhania nezlucitelnej pomoci, z coho treba vyvodit vsetky právne dôsledky. Clánok 14 ods. 1 tohto nariadenia potvrdzuje systematickú povahu vymáhania (prvá veta), pricom stanovuje výnimku (druhá veta), ak by vymáhanie bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. Existuje teda ustanovenie sekundárneho práva, ktoré Komisia musí zohladnit pri prijímaní svojich rozhodnutí a ktoré ju môze viest k tomu, ze prípadne nebude pozadovat vymáhanie nezlucitelnej pomoci. Je nesporné, ze porusenie takého ustanovenia mozno uplatnit na podporu zrusenia rozhodnutia v casti, v ktorej sa nariaduje vymáhanie. (pozri body 269 -271, 275, 276) 7. Samotná skutocnost, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci sa zdá jej príjemcovi pochybná, zjavne nestací na odôvodnenie akejkolvek legitímnej dôvery z jeho strany v zákonnost pomoci alebo v to, ze sporné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Preto rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti opatreniu spocívajúcemu v priznaní zvýhodnenej tarify za dodávky elektriny nemôze vyvolat legitímnu dôveru v zákonnost neskorsieho predlzenia uvedeného opatrenia alebo v skutocnost, ze táto zvýhodnená tarifa nepredstavuje pomoc. (pozri body 283, 284, 288) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 1. júla 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme - Predlzenie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem výhoda - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Poskytnutie pomoci" Vo veci T-62/08, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA, so sídlom v Terni (Taliansko), v zastúpení: T. Salonico, G. Pellegrino, G. Pellegrino a G. Barone, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 o státnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spolocnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2009, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Talianska republika znárodnila odvetvie elektrickej energie zákonom c. 1643 zo 6. decembra 1962, ktorým sa zriaduje Ente nazionale per l'energia elettrica (ENEL) a prevádzajú sa na tento státny podnik spolocnosti pôsobiace v oblasti elektroenergetiky (GURI c. 316 z 12. decembra 1962, s. 5007, dalej len "zákon c. 1643/62"). Uvedeným zákonom priznala státnemu podniku ENEL na svojom státnom území monopol na výrobu, dovoz, vývoz, prenos, premenu, distribúciu a predaj elektrickej energie pochádzajúcej z akéhokolvek zdroja, avsak s urcitými výnimkami. 2 Podla clánku 4 ods. 6 zákona c. 1643/62 boli podniky, ktoré vyrábali elektrickú energiu najmä pre vlastnú spotrebu (dalej len "výrobcovia pre vlastnú spotrebu"), vylúcené z postupu znárodnenia v odvetví elektroenergetiky. 3 Spolocnost Terni, v ktorej bol stát väcsinovým spolocníkom, v tom case pôsobila v oblastiach výroby ocele, chemických látok a cementu. Navyse vlastnila a prevádzkovala vodnú elektráren, ktorej väcsina vyrobenej elektrickej energie sa pouzívala na dodávku energie pre výrobné procesy spolocnosti. 4 Vzhladom na strategický význam spolocnosti Terni pri dodávaní elektrickej energie státu bola jej divízia hydroenergetiky zahrnutá do znárodnenia, napriek postaveniu tejto spolocnosti ako výrobcu pre vlastnú spotrebu. 5 Dekrétom prezidenta republiky c. 1165 z 21. augusta 1963 o prevode casti podniku urcenej na cinnosti uvedené v clánku 1 prvom odseku zákona c. 1643/62 a prevádzkované spolocnostou "Terni: Societŕ per l'Industria e l'Elettricitŕ" SpA na ENEL (riadna príloha GURI c. 230 z 31. augusta 1963, s. 58, dalej len "dekrét c. 1165/63") Talianska republika poskytla spolocnosti Terni náhradu za prevod jej aktív tým, ze jej priznala zvýhodnenú tarifu na dodávku elektrickej energie (dalej len "tarifa pre Terni") na obdobie rokov 1963 az 1992. 6 V roku 1964 sa spolocnost Terni rozdelila na tri spolocnosti: výrobcu ocele Terni Acciai Speciali, výrobcu chemikálií Nuova Terni Industrie Chimiche a výrobcu cementu Cementir (dalej len spolocne "bývalé spolocnosti Terni"). Tieto podniky neskôr v uvedenom poradí sprivatizovali a nadobudli ich spolocnosti ThyssenKrupp, Norsk Hydro a Caltagirone, co viedlo k vytvoreniu spolocností ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA, Nuova Terni Industrie Chimiche SpA a Cementir SpA, ktoré nadalej vyuzívali tarifu pre Terni. 7 Zákonom c. 9 z 9. januára 1991, ktorým sa upravuje aktualizácia nového Státneho energetického plánu: institucionálne aspekty, vodné a iné elektrárne, geotermálne elektrárne, výrobcovia pre vlastnú spotrebu a danové ustanovenia (riadna príloha GURI c. 13 zo 16. januára 1991, s. 3, dalej len "zákon c. 9/91"), Talianska republika predlzila platnost existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do 31. decembra 2001, co sú povolenia, na základe ktorých pôsobia spolocnosti vyuzívajúce verejné vodné zdroje na výrobu elektrickej energie. 8 Podla clánku 20 ods. 4 tohto zákona Talianska republika predlzila takisto platnost tarify pre Terni do 31. decembra 2001. Okrem toho bolo stanovené, ze mnozstvo dotovanej elektrickej energie dodávanej bývalým spolocnostiam Terni sa bude pocas nasledujúcich siestich rokov (2002 - 2007) postupne znizovat tak, aby sa výhoda vo forme tarify odstránila do konca roka 2007. 9 Talianske orgány oznámili zákon c. 9/91 Komisii, ktorá prijala 6. augusta 1991 rozhodnutie o nevznesení námietok (rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci NN 52/91, dalej len "rozhodnutie zo 6. augusta 1991"). 10 Legislatívnym dekrétom c. 79 zo 16. marca 1999 týkajúcim sa smernice 96/92/ES o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (GURI c. 75 z 31. marca 1999, s. 8, dalej len "dekrét c. 79/99") Talianska republika predlzila existujúce povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie. Clánok 12 ods. 7 a 8 tohto dekrétu stanovuje: "7. Povoleniam, ktorých platnost sa skoncila alebo sa skoncí pred 31. decembrom 2010, sa predlzuje platnost do 31. decembra 2010 a drzitelia týchto povolení môzu pokracovat vo svojej cinnosti bez toho, aby bolo potrebné prijat akýkolvek správny akt, pricom uvedenú skutocnost oznámia príslusnému správnemu orgánu do 80 dní od nadobudnutia úcinnosti tohto dekrétu... 8. Na povolenia, ktorých platnost sa skoncí 31. decembra 2010, sa uplatnia podmienky skoncenia platnosti uvedené v akte o udelení povolenia." 11 V súlade s clánkom 11 ods. 11 zákonného dekrétu c. 35 zo 14. marca 2005, ktorým sa stanovujú naliehavé opatrenia o akcnom pláne pre hospodársky, sociálny a územný rozvoj (GURI c. 62 zo 16. marca 2005, s. 4), zmeneného na zákon c. 80 zo 14. mája 2005 (dalej len "zákon c. 80/05"), Talianska republika opätovne predlzila platnost tarify pre Terni do roku 2010, pricom toto opatrenie nadobudlo platnost 1. januára 2005 (dalej len "sporné opatrenie"). Zákon c. 80/05 spresnil, ze az do roku 2010 budú bývalé spolocnosti Terni vyuzívat rovnaké výhody, aké sa poskytovali do 31. decembra 2004 v súvislosti s dodávanými mnozstvami (spolu 926 GWh pre tri spolocnosti) a cenami (1,32 eurocenta/kWh). V krátkej dobe potom boli bezné povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie predlzené zákonom c. 266 z 23. decembra 2005 az do roku 2020. 12 Komisia sa o tomto opatrení o predlzení dozvedela v rámci vysetrovania v inej veci a listom z 23. decembra 2005 poziadala talianske orgány o informácie, ktoré jej boli oznámené v liste z 24. februára 2006 a následne v dalsích dvoch listoch z 2. marca 2006 a 27. apríla 2006. 13 Komisia oznámila Talianskej republike listom z 19. júla 2006 svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. EÚ C 214, s. 5) a Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby k spornému opatreniu predlozili svoje pripomienky. 14 Talianska republika predlozila svoje pripomienky listom z 25. októbra 2006 a poskytla dalsie informácie listami z 9. novembra 2006 a zo 7. decembra 2006. 15 Komisii boli dorucené pripomienky od dotknutých tretích osôb, ktoré zaslala na vyjadrenie talianskym orgánom. Pripomienky Talianskej republiky jej boli dorucené listom z 22. decembra 2006. 16 Listom z 20. februára 2007 si Komisia vyziadala dalsie informácie, ktoré jej talianske orgány poskytli listami zo 16. apríla 2007, z 10. mája 2007 a zo 14. mája 2007. 17 Dna 20. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie o státnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spolocnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 18 Odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Komisia dospela k záveru, ze [Talianska republika] v rozpore s clánkom 88 ods. 3 [ES] nezákonne zaviedl[a] ustanovenie clánku 11 ods. 11 [zákonného dekrétu 35]/2005, zmeneného na zákon [c. 80/05], ktorým sa stanovuje zmena a predlzenie zvýhodnenej tarify za elektrickú energiu, uplatnitelnej na tri [bývalé] spolocnosti [Terni] az do roku 2010. Komisia zastáva názor, ze takéto opatrenie, ktoré predstavuje cistú pomoc na prevádzku podnikov, nie je oprávnené na ziadnu výnimku podla Zmluvy o ES, a je preto nezlucitelné so spolocným trhom. Casti uvedeného opatrenia, ktoré este neboli poskytnuté alebo zaplatené, sa preto nesmú realizovat. Pomoc, ktorá sa uz zaplatila, sa musí vrátit. Sumy, na ktoré by boli príjemcovia oprávnení v rokoch 2005, 2006 a 2007 podla zákona c. 9/91, sa môzu odpocítat od celkovej sumy, ktorá sa má vrátit." 19 Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 1. Státna pomoc, ktorú [Talianska republika] zaviedl[a] v prospech spolocností ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche, nie je zlucitelná so spolocným trhom. 2. Státna pomoc, ktorú [Talianska republika] poskytl[a], ale este nezaplatil[a] v prospech spolocností ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche, je tiez nezlucitelná so spolocným trhom a nesmie sa preto realizovat. Clánok 2 1. [Talianska republika] vyziada od príjemcov vrátenie protiprávnej a nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. februára 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil napadnuté rozhodnutie za protiprávne a zrusil ho v celom rozsahu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - prípadne nariadil Komisii v súlade s clánkami 64 a 66 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predlozit písomnosti od talianskych orgánov postupne zaslané a dorucené v septembri a v novembri 1991, a takisto aby prijal iné opatrenie na zabezpecenie priebehu konania ci dôkazné prostriedky, ak to povazuje za potrebné, alebo subsidiárne, aby zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej: - stanovuje, ze Talianska republika vykonala státnu pomoc v prospech zalobkyne, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, - stanovuje, ze zalobkyna, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche majú pomoc vrátit, a preto - ukladá Talianskej republike povinnost pozadovat bezodkladne vrátenie pomoci spolu s úrokmi, alebo subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej Talianskej republike ukladá povinnost bezodkladne pozadovat vrátenie pomoci spolu s úrokmi, kedze toto vrátenie porusuje vseobecnú zásadu legitímnej dôvery. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 23 Zalobkyna uviedla na podporu zaloby styri zalobné dôvody, zalozené po prvé na porusení clánku 87 ods. 1 ES, po druhé na porusení podstatných formálnych nálezitostí a clánkov 87 ES a 88 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi, po tretie na porusení clánku 88 ods. 3 ES a po stvrté na porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a zásady ochrany legitímnej dôvery. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania 24 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne oznacila sporné opatrenie za státnu pomoc a v dôsledku toho sa domnievala, ze uvedené opatrenie jej malo byt oznámené. 25 Uvádza, ze kompenzacné opatrenia poskytnuté státmi ako náhrada skody spôsobenej podnikom, najmä v prípade vyvlastnenia, sa zvycajne nepovazujú za státnu pomoc, co Komisia sama uznala v odôvodnení c. 70 napadnutého rozhodnutia. 26 V prejednávanej veci výnimocné vyvlastnenie spolocnosti Terni v roku 1962 dostalo zalobkynu do zjavne nevýhodného konkurencného postavenia v porovnaní s jej konkurentmi, co viedlo zákonodarcu k tomu, aby ako náhradu za túto váznu diskrimináciu vytvoril pre spolocnost Terni úplne odlisné kompenzacné "kritérium" ako to, ktoré sa poskytuje v podobe jednorázovej financnej náhrady iným vyvlastneným podnikom, a aby sa tak "nenarusila interná rovnováha tejto spolocnosti", ktorá podla zákona pôvodne nemala byt zostátnená. 27 Zákonom c. 1643/62 bol teda spolocnosti Terni priznaný docasný nárok na hospodársku kompenzáciu v podobe osobitnej tarify na dodávku elektrickej energie, ktorá by ju postavila do situácie virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu, aby jej z dlhodobého hladiska bola nahradená prípadná dalsia ujma - tazko predpokladatelná v case vyvlastnenia - spôsobená vývojom cien elektrickej energie, a aby boli takto sústavne odstranované jej úcinky. 28 Pouzitím takéhoto flexibilného kritéria, ktoré spocíva v zachovaní nediskriminacnej paralelnosti medzi postavením spolocnosti Terni a postaveniami ostatných nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu, dekrét c. 1165/63 stanovoval, ze tarifa pre Terni musí byt platná rovnako dlho ako povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie priznané nevyvlastneným výrobcom pre vlastnú spotrebu, t. j. do 31. decembra 1992, co bol dátum, ked by diskriminacné úcinky vyvlastnenia divízie hydroenergetiky spolocnosti Terni pravdepodobne zanikli. V roku 1992 mala totiz spolocnost Terni príst o povolenie na vyuzívanie vodných zdrojov ako výrobca elektrickej energie pre vlastnú spotrebu. 29 Takto definovaná náhrada bola výsledkom troch faktorov: mnozstva elektrickej energie, jej ceny a dlzky trvania zvýhodneného rezimu. Len prvý z týchto faktorov bol stanovený definitívnym spôsobom v závislosti od spotreby spolocnosti Terni v roku 1961 spolu s plánmi zvýsenia spotreby s ohladom na uz realizované investície, ktoré vsak v roku 1962 este neboli dokoncené. Cena nebola stanovená uvedením presnej sumy, ale spôsobom, akým sa vypocíta, kedze iba cenová flexibilita umoznovala zachovat logiku pouzitú na poskytnutie náhrady. Dlzka platnosti bola údajne stanovená na 30 rokov nie preto, ze táto dlzka platnosti umoznovala nahradit cenu vyvlastneného majetku, ale preto, ze táto dlzka platnosti bola, v súlade s kritériom porovnania s nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu, v rovnakej dlzke ako platnost povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, co uznáva aj Komisia v odôvodneniach c. 18 a 77 napadnutého rozhodnutia. 30 Cielom bolo v maximálnom moznom rozsahu obnovit hospodárske podmienky, pricom rovnováha, v ktorej sa spolocnost Terni nachádzala pred vyvlastnením, by sa zachovala podla talianskych ústavných zásad, konkrétne podla zákazu diskriminácie a zásady, ze za vyvlastnenie je potrebné poskytnút "ozajstnú", "nálezitú a primeranú" náhradu, ako aj podla zásad práva Spolocenstva chrániacich volnú hospodársku sútaz podla clánku 4 ods. 1 ES. 31 Tento pôvodný kompenzacný mechanizmus bol údajne aj v súlade so zásadami stanovenými v clánku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP"). 32 Podla zalobkyne Komisia nesprávne tvrdí, ze akékolvek predlzenie tohto rezimu predstavuje zmenu pôvodného mechanizmu, co by bezpochyby a bezvýnimocne znamenalo zmenu kompenzacnej povahy poskytnutej náhrady. Prípadná zmena povahy poskytnutej náhrady predlzením tarifného kompenzacného opatrenia musí byt posúdená s ohladom na potrebu dodrzania vyssie uvedeného ciela, ktorý bol stanovený ex ante. 33 Zalobkyna uviedla, ze zákon c. 529 zo 7. augusta 1982, ktorý sa týkal vztahov medzi státnym podnikom ENEL, elektroenergetickými podnikmi v miestnych spolocenstvách a výrobcami elektrickej energie pre vlastnú spotrebu na základe povolení na prevádzkovanie vodných elektrární (GURI c. 222 z 13. augusta 1982, s. 5771), a clánok 24 zákona c. 9/91 predlzili platnost povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, ktorých platnost sa mala skoncit na konci roka 1992, v prospech vtedajsích drzitelov az do 31. decembra 2001, a ze toto obnovenie, úplne výnimocné a absolútne nepredvídatelné v case znárodnenia, znova otvorilo otázku zosúladenia kompenzacného kritéria vytvoreného pre spolocnost Terni. V súlade so spôsobom, akým bola na základe zákona c. 1643/62 a dekrétu c. 1165/63 poskytnutá náhrada, a s cielom zachovat paralelnost medzi spolocnostou Terni a výrobcami pre vlastnú spotrebu, sa zákonodarca rozhodol predlzit tarifu pre Terni az do 31. decembra 2001 prijatím clánku 20 ods. 4 zákona c. 9/91. 34 Zalobkyna uvádza, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie clánok 20 zákona c. 9/91 o predlzení tarify pre Terni obsahuje dva výslovné odkazy a jeden nepriamy odkaz na výrobcov pre vlastnú spotrebu, co potvrdzuje, ze Taliansko bolo povinné prijat akt na predlzenie uvedenej tarify, aby uplatnilo kompenzacné "kritérium" stanovené zákonom c. 1643/62. 35 Navyse zdôraznuje, ze Komisia vo svojom rozhodnutí zo 6. augusta 1991 uviedla, ze "nevznesie námietky" voci uplatnovaniu zákona c. 9/91. Okrem toho po tom, ako si od Talianskej republiky vyziadala osobitné informácie "vztahujúce sa na pomoc povazovanú za poskytnutú spolocnosti Ilva [ako v prípade spolocnosti Terni] prostredníctvom nizsej tarify za elektrickú energiu" a prijala odpovede vysvetlujúce pravú kompenzacnú povahu zvýhodnenej tarify, nezacala ziadne konanie v uvedenej veci. Podla zalobkyne z uvedeného vyplýva, ze Komisia súhlasila so záverom, ze toto predlzenie bolo právnym pokracovaním v kompenzacnom opatrení priznanom spolocnosti Terni zákonom c. 1643/62 a dekrétom c. 1165/63, a ze z tohto dôvodu sa na uvedený tarifný rezim nevztahovala právna úprava Spolocenstva týkajúca sa státnej pomoci. 36 Zalobkyna pripomína, ze platnost povolení na výrobu elektriny z vodnej energie bola clánkom 12 ods. 7 dekrétu c. 79/99 opätovne predlzená do 31. decembra 2010, ale tarifa pre Terni vtedy predlzená nebola vzhladom na to, ze zákon c. 9/91 stanovoval okrem predlzenia platnosti tejto tarify aj rezim jej postupného ukoncenia, ktorý sa mal zacat uplatnovat od okamihu skoncenia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (t. j. na konci roka 2001) a mal sa skoncit na konci roka 2007. Navyse liberalizácia trhu s elektrickou energiou, ktorá bola takisto stanovená dekrétom c. 79/99, mala podla predpokladov umoznit bývalým spolocnostiam Terni zabezpecit si na liberalizovanom trhu elektrickú energiu za konkurencné ceny podobné výrobným nákladom, ktoré by vynakladali, ak by ostali vlastníckami vyvlastnených elektrární. 37 Liberalizácia trhu s elektrickou energiou v Taliansku v roku 2005 vsak nemala ocakávaný pozitívny dosah na hospodársku sútaz a bývalé spolocnosti Terni sa opät nachádzali v situácii, v ktorej boli v porovnaní s nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu diskriminované, co viedlo zákonodarcu k prijatiu sporného opatrenia. Podla zalobkyne je zjavné, ze ked Talianska republika opätovne rozhodla o predlzení platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2010, zalobkyna a ostatné bývalé spolocnosti Terni uz mali nárok na pokracovanie v tarife Terni, hoci nebola predlzená rovnakým opatrením a na rovnaké obdobie ako uvedené povolenia. Sporné opatrenie napokon zachovalo nedotknutú pôvodnú logiku poskytnutia náhrady, ktorá spocívala v zaobchádzaní so spolocnostou Terni ako s virtuálnym výrobcom pre vlastnú spotrebu. 38 Zalobkyna zdôraznuje, ze toto postavenie virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu bolo casom zachované z iných dôvodov, najmä pri zavedení zlozky tzv. "tepelného príplatku" v tarife za elektrickú energiu v Taliansku, od ktorej bola spolocnost Terni oslobodená, rovnako ako vsetci výrobcovia pre vlastnú spotrebu. Okrem toho Corte suprema di cassazione (taliansky kasacný súd), ako aj Consiglio di Stato (talianska státna rada) v rozsudkoch vydaných in tempore non suspecto a vo veciach, ktorých predmet bol úplne iný ako v prejednávanej veci, oficiálne uznali osobitnú logiku paralelizmu a kritéria virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu, ktoré predstavovali základ tarify pre Terni. Tieto dva najvyssie súdy totiz potvrdili, ze tarifa, ktorú má spolocnost Terni platit státnemu podniku ENEL, musí byt aj po roku 1992 zlozená z rovnakých prvkov ako náklady iných výrobcov pre vlastnú spotrebu. Námietka Komisie, podla ktorej je tento výklad irelevantný, kedze sa netýka dekrétu c. 1165/63, ale len zákona c. 9/91, je údajne formalistická a nepravdivá, kedze závery uvedené v daných rozsudkoch sa zakladajú práve na osobitnej logike poskytnutia náhrady priznanej spolocnosti Terni v rámci znárodnenia, a najmä na výklade clánku 4 zákona c. 1643/62 a clánkov 7 a 8 dekrétu c. 1165/63. 39 Z názoru Komisie vyplývajú viaceré rozpory tak v rámci samotného napadnutého rozhodnutia, ako aj medzi týmto rozhodnutím a vyjadrením k zalobe. 40 Zalobkyna uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého "akákolvek ex post revízia týchto súm alebo mechanizmu nutne mení charakter opatrenia", je v zjavnom rozpore s tým, co uznala samotná Komisia, t. j. ze úlohou logiky uvedených predlzení bolo "zachovat paralelnost v zaobchádzaní s tými výrobcami elektriny z vodnej energie, ktorí dosiahli obnovenie svojich licencií [povolení - neoficiálny preklad]" (odôvodnenie c. 92 napadnutého rozhodnutia), dalej s tým, ze pôvodná dlzka platnosti bola stanovená podla dlzky platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (odôvodnenie c. 77 napadnutého rozhodnutia), ako aj s tým, ze spôsob náhrady, pre ktorý sa rozhodol taliansky zákonodarca v roku 1962, bol dôvodný, kedze umoznoval "neutraliz[ovat] riziko dodatocnej skody, ktorá mohla vzniknút... Terni v priebehu rokov... v prípade zvýsenia cien energie" (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 41 Toto posledné tvrdenie predstavovalo implicitné potvrdenie toho, ze ujma, ktorú Terni utrpela z dôvodu vyvlastnenia, má byt úzko spojená s výhodou, ktorú pozívajú ostatní výrobcovia pre vlastnú spotrebu, co sa týka nákladov na dodávky elektrickej energie, a preto treba pripustit, ze predlzenie platnosti kompenzácie spojené s predlzením platnosti povolení nepredstavuje nové opatrenie (ani nové kritérium), ale len spravodlivé vykonanie pôvodného opatrenia. 42 Jediný dôvod, pre ktorý Komisia v napadnutom rozhodnutí spochybnila kompenzacný charakter predlzenia tarify pre Terni, sa zakladal na casovom prvku, z coho vyplýva mimoriadne formalistický prístup, ktorý nie je v súlade s kritériami výkladu talianskeho právneho poriadku prihliadajúceho na dôlezitost zámeru zákonodarcu ani v súlade s "podstatným posúdením", ktoré Komisia i judikatúra Spolocenstva vykonávajú pri pouzití ustanovení Zmluvy ES. 43 Zalobkyna tvrdí, ze kedze sa uznalo, ze poskytnutie náhrady nespocívalo v ohodnotení vyvlastnených aktív v aktuálnom case, ale sa ním mala zachovat hospodárska a financná rovnováha spolocnosti Terni s ohladom na ceny elektrickej energie v súlade s logikou jej prirovnania k virtuálnemu výrobcovi pre vlastnú spotrebu, nie je teda mozné tvrdit, ze jedna zo stanovených premenných na dosiahnutie tohto výsledku musí ostat nezmenená, ak doslo k zmene faktora, podla ktorého bola pôvodne stanovená. To podla zalobkyne znamená, ze rovnako ako cena elektrickej energie dodávanej spolocnosti Terni (t. j. tarifa pre Terni) sledovala vývoj taríf státneho podniku ENEL, aj dlzka platnosti nároku na túto tarifu sa menila podla predlzovania platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, ktorá bola stanovená do 31. decembra 2001. Jediný rozdiel bol v tom, ze kým zmena ceny bola jasne a výslovne stanovená v clánku 8 dekrétu c. 1165/63, kedze zmeny cien státneho podniku ENEL boli beznou a predpokladatelnou okolnostou pri prijatí tejto právnej normy, zmena dlzky jej platnosti výslovne stanovená nebola, kedze pred 30 rokmi nikto nemohol predvídat, ze zákonodarca sa rozhodne predlzit platnost povolení. 44 Komisia sa napokon dopustila dalsieho nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze ak spolocnost Terni nebola spokojná s kompenzacným opatrením, mala voci nemu namietat podla clánku 5 ods. 5 zákona c. 1643/62. Komisia nezohladnila, ze s ohladom na mimoriadne osobitnú povahu a flexibilitu metódy, akou sa spolocnosti Terni poskytuje zvýhodnená tarifa, táto spolocnost nemohla mat ziadny dôvod spochybnovat primeranost tejto tarify. Zalobkyna dodáva, ze uvedené ustanovenie sa v skutocnosti uplatnovalo len na prípady, v ktorých bola za vyvlastnenie poskytnutá náhrada prostredníctvom "zaplatenia sumy" a nie priznaním zvýhodnenej tarify, ako v prípade spolocnosti Terni. 45 Komisia tvrdí, ze zalobný dôvod zalobkyne má byt zamietnutý ako zalozený na nesprávnom predpoklade a spochybnuje, ze by z postoja v tejto veci vyplývali akékolvek protirecenia. 46 Komisia dodáva, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tarifa pre Terni bola priznaná presným spôsobom na casové obdobie stanovené v ustanoveniach clánku 6 dekrétu c. 1165/63, t. j. do 31. decembra 1992. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, ze tarifa pre Terni bola priznaná ako poskytnutie náhrady na riadne stanovené casové obdobie, ktoré bolo raz a navzdy urcené v case vyvlastnenia, pricom toto obdobie bolo stanovené pravdepodobne s ohladom na zostávajúcu dlzku platnosti povolenia spolocnosti Terni na výrobu elektrickej energie z vodnej energie, ktorá bola základným prvkom pri urcení hodnoty vyvlastneného povolenia. 47 Komisia tvrdí, ze zákon c. 1643/62 ani dekrét c. 1165/63 nijako nespájali dlzku platnosti tarify pre Terni prostredníctvom urcitého dynamického odkazu s budúcou dlzkou trvania povolení na výrobu elektriny z vodnej energie iných nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu tak, ze by stanovovali automatické predlzenie uvedenej tarify v prípade obnovenia alebo predlzenia týchto povolení. Komisia tvrdí, ze hoci je mozné, ze taliansky zákonodarca pri stanovení dlzky platnosti tarify pre Terni myslel na dlzku platnosti iných povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, je nespochybnitelné, ze zo znenia zákona c. 1643/62 vyplýva len rozhodnutie zákonodarcu poskytnút náhradu spolocnosti Terni (za vyvlastnenie povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie) nie prostredníctvom jednorázovej platby, ale poskytovaním elektriny za znízenú tarifu pocas urcitého stanoveného obdobia (stanoveného neskôr dekrétom c. 1165/63). 48 Komisia zdôraznuje, ze podla talianskej judikatúry prevazuje hermeneutické kritérium, podla ktorého má byt zákon vykladaný podla vlastného významu svojich slov, nad akýmkolvek iným kritériom, ak je znenie zákona jednoznacné. Podla tvrdenia Komisie túto zásadu zvycajne uplatnujú aj sudcovia Spolocenstva. 49 Výkladu, ktorý podla Komisie treba dat dekrétu c. 1165/63, údajne vôbec neprotirecia rozsudky Corte suprema di cassazione a Consiglio di Stato predlozené zalobkynou. Tieto rozsudky sa totiz nezakladali na pôvodnom znení uvedeného dekrétu, ale na právnej úprave, ktorá platila po predlzení tarify pre Terni zákonom c. 9/91. Je zjavné, ze tieto rozsudky sa odvolávajú na ustanovenia stanovené zákonom c. 1643/62 a dekrétom c. 1165/63 len v rozsahu, v akom boli zákonom c. 9/91 predlzené a uplatnitelné po 31. decembri 1992. Komisia tvrdí, ze tieto rozsudky popierajú argumentáciu zalobkyne. 50 Pokial ide o zákon c. 9/91, napadnuté rozhodnutie len uviedlo, ze na základe informácií poskytnutých talianskymi orgánmi Komisia pochopila, ze rozhodnutie o predlzení tarify pre Terni do roku 2001 (s postupným skoncením jej platnosti v rokoch 2002 az 2007) bolo prijaté s ohladom na skoro súcasné predlzenie platností povolení na výrobu elektriny z vodnej energie. Zo znenia daného zákona vsak jasne vyplýva, ze nespojil predlzenie platnosti tarify pre Terni s predlzením povolení na výrobu elektriny z vodnej energie ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, a tvrdenie, ze predlzenie platnosti tarify pre Terni bol akt, "ktorý je potrebný", je zjavne nepodlozené s ohladom na obsah zákona c. 1643/62 a dekrétu c. 1165/63. 51 Rovnako neexistuje ani ziadny dôvod, pre ktorý by sa bolo mozné domnievat, ze predlzenie uvedenej tarify, ktoré bolo zavedené sporným opatrením v roku 2005, by osobitne súviselo s predlzením platnosti povolení, ktoré bolo priznané dekrétom c. 79/99 uz sest rokov predtým. Okrem toho, ze znenie sporného opatrenia neobsahovalo ziadne ustanovenie v tomto zmysle, je tazké pochopit, preco - ak bolo skutocným úmyslom zákonodarcu zosúladit tarifu pre Terni s novou dlzkou platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie - tento zákonodarca cakal este sest rokov, kým uvedenú tarifu predlzil. Tento nesúlad je zdôraznený tým, ze niekolko mesiacov po predlzení platnosti tarify pre Terni stanovil zákon c. 266/05 nové predlzenie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (do roku 2020), ale nepredlzil platnost tarify pre Terni. 52 Naopak, zo zákona c. 80/05 jasne vyplýva, ze predlzenie zvýhodnených taríf, a teda aj tarify pre Terni, bolo priznané najmä s cielom "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov", co bol ciel, ktorý výslovne potvrdili talianske orgány pocas správneho konania. 53 Komisia tvrdí, ze ak by dekrét c. 1165/63 stanovoval automatické predlzenie tarify pre Terni v prípade predlzenia povolení ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, bolo by to v rozpore so zásadou, ze náhrada poskytnutá za vyvlastnenie majetku musí byt urcená s ohladom na hodnotu tohto majetku v case jeho vyvlastnenia (hodnota, ktorá v prípade vyvlastnenia povolenia závisí aj od zvysnej dlzky platnosti tohto povolenia). Ak bolo poskytnutie náhrady stanovené s ohladom na hodnotu vyvlastneného majetku, nemôze byt uz ex post zmenené na základe neskorsej variácie (zvýsenia alebo znízenia) hodnoty tohto majetku spôsobenej zmenami právnych ci správnych predpisov. 54 Zvolený spôsob náhrady poskytnutej spolocnosti Terni neznamená neobmedzený ci trvalý nárok na zachovanie tejto zvýhodnenej tarify a Komisia tvrdí, ze nepochopila, v akom rozsahu judikatúra ESLP potvrdzovala výklad navrhovaný zalobkynou. Posúdenie Vseobecného súdu 55 Podla ustálenej judikatúry, ak sa má opatrenie kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25, a z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 121). 56 Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (rozsudky Súdneho dvora z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 56, a Chronopost a La Poste/Ufex a i., uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 122). 57 Treba pripomenút, ze zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a tým sú porovnatelné so subvenciou (rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 39; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24), akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 58 V tomto prípade zalobkyna tvrdí, ze sporné opatrenie nie je mozné povazovat za státnu pomoc vzhladom na to, ze podmienka poskytnutia výhody príjemcom pomoci nebola splnená, kedze uvedené opatrenie má len kompenzacný charakter. 59 Je nesporné, ze niektoré formy náhrad poskytnutých podnikom nepredstavujú pomoc. 60 Súdny dvor v rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. (106/87 az 120/87, Zb. s. 5515, body 23 a 24), spresnil, ze verejné pomoci, ktoré sú opatreniami verejného orgánu zvýhodnujúceho niektoré podniky alebo výrobky, majú úplne inú právnu povahu ako náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány povinné prípadne zaplatit jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, pricom uvedená náhrada skody nepredstavuje pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. 61 Súdny dvor takisto uviedol, ze verejné dotácie, ktoré sa poskytnú podnikom výslovne povereným záväzkami sluzieb vo verejnom záujme s cielom kompenzovat výdavky vynalozené pri realizácii týchto záväzkov, ak tieto dotácie vyhovujú urcitým podmienkam, nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 94). 62 V prejednávanej veci Komisia tvrdí, ze náhrada, ktorú stát poskytne za vyvlastnenie aktív, sa zvycajne nekvalifikuje ako státna pomoc (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 63 Sporné opatrenie v tejto veci predstavovalo predlzenie pôvodného opatrenia, ktorým bola spolocnosti Terni poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada po znárodnení jej divízie hydroenergetiky v roku 1962. 64 Clánok 6 dekrétu c. 1165/63, ktorý upravuje túto náhradu, stanovuje: "Státny podnik ENEL je povinný poskytnút spolocnosti Terni... 1 025 000 000 (miliardu dvadsatpät miliónov) kWh kazdý rok s príkonom 170 000 (stosedemdesiattisíc) kW, co je mnozstvo elektrickej energie spotrebovanej spolocnostou Terni v roku 1961... na cinnosti nezahrnuté medzi cinnosti uvedené v clánku 1 zákona c. 1643[/62], a 595 000 000 (pätstodevätdesiatpät miliónov) kWh rocne, priemerne s dodatocným príkonom 100 000 (stotisíc) kW, na cinnosti, ktoré sa uskutocnujú v case nadobudnutia úcinnosti zákona c. 1643[/62]. Tieto dodávky sa budú poskytovat do 31. decembra 1992 v odberných miestach v divíziách spolocnosti Terni, ktoré stanoví spolocná dohoda zmluvných strán." 65 Toto mnozstvo elektrickej energie musí byt poskytnuté v zvýhodnenej tarife stanovenej v clánku 7 dekrétu c. 1165/63 takto: "Na dodávku 1 025 000 000 kWh... rocne bude cena za kWh stanovená podla priemernej ceny v rokoch 1959 az 1961 za vnútropodnikovú dodávku od divízie hydroenergetiky Terni... divíziám tejto spolocnosti pôsobiacim v iných odvetviach. Na mnozstvo odobratej energie presahujúcej 1 025 000 000 kWh... rocne spotrebované spolocnostou Terni az do prekrocenia odberu o 595 000 000 kWh... rocne bude cena uvedená v predchádzajúcom odseku zvýsená o 0,45 [talianskej] líry za kWh." 66 Opatrenie, ktoré bolo urcené Terni, sa teda javí ako výsledok troch faktorov: mnozstva elektrickej energie, jej ceny a dlzky trvania zvýhodneného rezimu. 67 Komisia sa domnieva, ze pôvodné opatrenie bolo dostatocnou náhradou a ze tarifa pre Terni svojim príjemcom neposkytovala ziadnu výhodu pocas celého obdobia stanoveného uvedeným opatrením, teda az do roku 1992. Komisia na základe jednoduchého doslovného znenia clánku 6 dekrétu c. 1165/63 a jasného stanovenia dlzky platnosti uvedenej tarify na 30 rokov tvrdí, ze predlzenie platnosti tejto tarify nemôze byt povazované za neoddelitelnú súcast poskytnutej náhrady, pricom dospela k záveru, ze priznanie tejto tarify po 1. januári 2005 podla ustanovení clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05 predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 78, 79, 94 a 117 napadnutého rozhodnutia). 68 Zalobkyna namieta voci tomuto záveru, pricom sa opiera o dynamický výklad vnútrostátnych ustanovení o poskytnutí náhrady. Tvrdí, ze tieto ustanovenia zavádzajú osobitný kompenzacný mechanizmus, pretoze mnozstvo elektrickej energie síce bolo stanovené flexibilne, bolo vsak jediným z troch rozhodujúcich faktorov poskytnutia náhrady, na rozdiel od ceny a dlzky platnosti, ktoré bolo stanovené raz a navzdy. 69 Cielom tohto mechanizmu bolo zabezpecit hospodársku rovnováhu, ktorú mala spolocnost Terni pred znárodnením v roku 1962, výnimocným a diskriminacným opatrením v porovnaní s ostatnými výrobcami pre vlastnú spotrebu, bez ohladu na to, ci boli alebo neboli konkurentmi spolocnosti Terni. Vzhladom na tieto okolnosti chcel zákonodarca spolocnosti Terni poskytnút náhradu prostredníctvom mechanizmu zalozeného na jej prirovnaní k výrobcovi pre vlastnú spotrebu, ktorý zabezpecí, ze bude nepretrzite zachovaná paralelnost medzi zaobchádzaním so spolocnostou Terni a s nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu. 70 V súlade s pôvodnou logikou poskytnutia náhrady teda talianske orgány predlzili platnost tarify pre Terni v súvislosti s predlzením platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, pricom toto predlzenie bolo nutným aktom na vykonanie opatrenia na poskytnutie náhrady a nebolo ho mozné oddelit. 71 Túto argumentáciu nemozno prijat. 72 Po prvé treba zdôraznit, ze tento spor patrí do celkového kontextu znárodnenia v odvetví elektroenergetiky v Taliansku zalozeného na clánku 43 talianskej ústavy, ktorého normatívny vykonávací nástroj predstavuje zákon c. 1643/62, doplnený dekrétom c. 1165/63. 73 Preto na pochopenie predmetného znárodnenia s ohladom na vsetky jeho rozmery, spolu s poskytnutím náhrady, ktorá sa právne vyzaduje v takomto prípade prevodu majetku na základe jednostranného rozhodnutia státu, treba odkázat na tieto dva predpisy. 74 Zo znenia clánku 6 dekrétu c. 1165/63, ktoré je úplne jednoznacné, vyplýva, ze tarifa pre Terni bola priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez moznosti predlzenia. Ten istý clánok tiez stanovuje, ze dodávky elektriny spolocnosti Terni "sa budú poskytovat do 31. decembra 1992", pricom uvedenie presného dátumu a priori vylucuje akékolvek pochybnosti týkajúce sa výkladu casovej pôsobnosti uvedeného ustanovenia. 75 Okrem toho zalobkyna nepoukázala na ziadne ustanovenie zákona c. 1643/62 ci dekrétu c. 1165/63, ktoré by predpokladalo revíziu dlzky platnosti tarify pre Terni v zmysle jej predlzenia po uplynutí tejto doby. Treba uviest, ze naopak moznost revízie ceny za dodávky elektrickej energie spolocnosti Terni bola výslovne stanovená vnútrostátnym zákonodarcom v clánku 8 dekrétu c. 1165/63. 76 Zalobkyna zdôraznuje, ze dátum skoncenia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu bol zohladnený vnútrostátnym zákonodarcom v case znárodnenia, ked sa v dekréte c. 1165/63 pouzil dátum 31. december 1992, pricom tvrdí, ze neexistencia výslovného ustanovenia, ktoré by umoznilo zmenit dlzku platnosti tarify pre Terni podla dlzky platnosti týchto povolení, sa vysvetluje tým, ze predlzenie platnosti uvedených povolení predstavovalo pre tohto zákonodarcu v danom case "absolútne nepredvídatelnú" okolnost. 77 Treba uviest, ze pôvodné stanovenie dlzky platnosti povolení, ktoré uz samo osebe otváralo otázku, co sa stane s týmito povoleniami po skoncení ich platnosti a ci budú zachované prostredníctvom predlzenia zákonom alebo na základe výberového konania, predstavovalo moznost, ktorá sa dala predpokladat, a nie "absolútne nepredvídatelnú" okolnost. Zo spisu vyplýva, ze neexistencia výslovného ustanovenia vo vnútrostátnej právnej úprave, ktoré by upravovalo moznost revízie dlzky platnosti tarify pre Terni, sa javí len ako výsledok rozhodnutia zákonodarcu poskytnút spolocnosti Terni náhradu tým, ze jej prizná zvýhodnenú tarifu na dodávku elektriny na presne stanovené casové obdobie, konkrétne urcené v case znárodnenia. 78 Aj v takom prípade, ze by pri výklade týchto vnútrostátnych predpisov bolo napriek ich jednoznacnému zneniu potrebné v súlade s návrhmi zalobkyne zohladnit súvislosti a ciele sledované vnútrostátnym zákonodarcom, vyssie uvedenú analýzu nie je mozné spochybnit. 79 Po prvé zalobkyna odkazuje na prípravné legislatívne práce v parlamente, predovsetkým na práce vykonané na popoludnajsom zasadnutí parlamentu 18. septembra 1962, ako aj popoludnajsom zasadnutí senátu republiky 15. novembra 1962. 80 Pokial ide o prvý uvedený odkaz, predlozila tento výnatok: "Ako teda môzeme poskytnút [Terni náhradu]? ... Výbor pôvodne navrhoval velmi presné kritérium: poskytnút divíziám, v ktorých Terni v súcasnosti vykonáva svoju cinnost, mnozstvo elektrickej energie spotrebovanej v roku 1961 za vtedy platnú cenu. My sa vsak môzeme rozhodnút, ze stanovíme urcité kritérium." 81 Pokial ide o zasadnutie senátu, zalobkyna uvádza, ze bolo výslovne stanovené, ze podoba osobitnej náhrady priznanej spolocnosti Terni bola "prirodzene zameraná na nenarusenie vnútornej rovnováhy tejto spolocnosti". 82 Tieto dva odkazy odhalujú nanajvýs snahu zákonodarcov jednak zachovat financnú rovnováhu spolocnosti Terni, na ktorú sa podla vseobecného pravidla nemal vztahovat zákon c. 1643/62, a jednak stanovit kritérium alebo mechanizmus na poskytnutie náhrady, co sa aj prenieslo do právnej úpravy rozhodnutím sa pre osobitný spôsob poskytnutia náhrady, ako to vyplýva aj z obsahu clánku 6 dekrétu c. 1165/63. 83 Je nesporné, ze náhrada poskytnutá v prejednávanej veci nebola v podobe pevnej sumy stanovenej podla trhovej hodnoty vyvlastnených aktív, ale mechanizmom upravujúcim poskytnutie urcitého mnozstva elektrickej energie za cenu, ktorú by spolocnost Terni zaplatila, keby si ponechala svoje výrobné aktíva, na zvysnú dlzku platnosti vyvlastneného povolenia, co svedcí o snahe zákonodarcu nenarusit vnútornú rovnováhu spolocnosti Terni. 84 Je pravda, ze dlzka platnosti tarify pre Terni mierne prekracuje zvysnú dlzku platnosti povolenia spolocnosti Terni a ze Komisia uviedla, ze je mozné si predstavit, ze talianske orgány chceli zosúladit skoncenie platnosti tarify pre Terni so skoncením platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie v Taliansku (odôvodnenie c. 77 napadnutého rozhodnutia). 85 Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze vnútrostátny zákonodarca stanovil konkrétny dátum skoncenia platnosti tarify pre Terni, a to bez akéhokolvek dalsieho casového údaja v dekréte c. 1165/63, a ze zalobkyna nepreukázala, ze práce poslancov dokazujú vôlu uvedeného zákonodarcu zosúladit dlzku platnosti tarify pre Terni s dlzkou platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu v tom zmysle, ze by predlzenie týchto povolení malo automaticky spôsobit predlzenie platnosti uvedenej tarify. 86 Po druhé zalobkyna namieta voci "jednoznacnému výklad vôle vnútrostátneho zákonodarcu" predlozením rozhodnutí najvyssích talianskych súdov a cituje v tejto súvislosti rozsudok c. 17686 Corte suprema di cassazione z 21. novembra 2003 a rozsudok c. 606 Consiglio di Stato z 21. februára 2005, ktoré potvrdili potrebu zabezpecit rovnaké zaobchádzanie so spolocnostou Terni a nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu aj po roku 1992. 87 Odkaz na tieto dva rozsudky sa vsak zdá irelevantný, kedze boli vyhlásené po prijatí zákona c. 9/91, ktorý po 31. decembri 1992 predlzil a zaviedol ustanovenia, na základe ktorých bola ako náhrada spolocnosti Terni priznaná zvýhodnená tarifa. 88 Okrem toho, ako uviedla zalobkyna, tieto rozsudky boli vyhlásené "vo veciach, ktorých predmet bol úplne iný ako v prejednávanej veci". Vnútrostátnym súdom nebola predlozená otázka, ci predlzením platnosti tarify pre Terni po 31. decembri 1992 talianske orgány porusili povinnost, ktorú clenským státom ukladá clánok 88 ods. 3 ES nevykonat novú pomoc bez toho, aby o tom predtým informovali Komisiu. 89 Uvedeným súdom vsak bola polozená otázka, ci má po zmene struktúry taríf za elektrickú energiu Terni znásat zvýsené náklady za dodávku elektriny. Súdy na túto otázku odpovedali negatívne vzhladom na právne súvislosti uvedené v bode 87 vyssie, pricom svoje odpovede zalozili na tom, ze islo o osobitný rezim stanovenia ceny za dodávky elektriny spolocnosti Terni, prijatý ako náhrada za znárodnenie. 90 Bolo rozhodnuté, ze cielom tarify pre Terni bolo zachovat v prospech tejto spolocnosti moznost zaobstarat si elektrinu "za vseobecne podobné náklady ako tie, ktoré by sama spolocnost Terni musela znásat, ak by sa mohla zásobovat elektrinou vlastnej výroby", a ze táto spolocnost teda nemohla znásat "dodatocné náklady [za dodávku elektriny], od ktorých by bola oslobodená, ak by mohla pokracovat vo výrobe elektriny pre vlastnú spotrebu, a teda spotrebovávat elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu". 91 Toto odôvodnenie je v rozpore s argumentáciou zalobkyne. V rozpore s tvrdeniami Terni sa vnútrostátne súdy nedomnievali, ze by tarifa za elektrinu, ktorú mala platit spolocnost Terni státnemu podniku ENEL, mala zodpovedat "tarife ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu", ale mala zodpovedat nákladom, ktoré by znásala "sama Terni", ak by mohla pokracovat vo výrobe elektriny pre vlastnú spotrebu, co bolo mozné len na základe jej povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie a pocas jeho platnosti. 92 V súlade s logikou poskytnutia náhrady, ktorú takto stanovili vnútrostátne súdy, pokial ide o faktor týkajúci sa ceny elektriny, nemôze byt dlzka platnosti tarify pre Terni, ako to správne tvrdí Komisia, oddelená od zvysnej dlzky platnosti vyvlastneného povolenia a závisiet od budúceho vývoja povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu. 93 Okrem toho treba uviest, ze neskorsia právna úprava týkajúca sa predlzenia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie prijatá po zákone c. 1643/62 a dekréte c. 1165/63 protirecí výkladu týchto noriem navrhovanému zalobkynou, podla ktorého tieto právne normy spájali dlzku platnosti tarify pre Terni prostredníctvom urcitého dynamického a implicitného odkazu s povoleniami na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu, pricom predlzenie platnosti týchto povolení automaticky spôsobí predlzenie platnosti uvedenej tarify. 94 Tento výklad vsak naráza na skutocnost, ze predlzenia platnosti tarify pre Terni, ktoré nie sú vôbec automatické, vyzadovali na zmenu pôvodnej náhrady stanovenej v dekréte c. 1165/63 legislatívne zásahy. 95 Prvé predlzenie platnosti tarify pre Terni vyplýva z clánku 20 ods. 4 zákona c. 9/91, ktorým sa predlzila aj platnost vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie az do roku 2001. Tento zákon nie je mozné zjednodusit, ako to navrhuje zalobkyna, len na predlzenie platnosti tarify pre Terni súcasne s predlzením povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu do roku 2001, pretoze mal dva ciele, t. j. predlzit platnost tarify pre Terni, ale aj to, aby zanikla na konci roka 2007 (pozri odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia), co bol neskorsí dátum, a teda nezávislý od skoncenia platnosti vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie. Tieto dva prvky sú neoddelitelné a v skutocnosti dokazujú, ze otázka dlzky platnosti uvedenej tarify bola nezávislá od postavenia výrobcov pre vlastnú spotrebu. 96 Odlisnost tohto zaobchádzania s bývalými spolocnostami Terni od zaobchádzania s výrobcami pre vlastnú spotrebu bola potvrdená aj tým, ze talianske orgány v roku 1999 svojím zásahom predlzili platnost vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2010. 97 Druhé predlzenie platnosti tarify pre Terni vyplýva z clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05, ktorý stanovuje: "s cielom umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov sa pouzitie výhodných tarifných podmienok na dodávku elektrickej energie uvedených v clánku 1 ods. 1 [písm.] c) zákonného dekrétu c. 25 z 18. februára 2003, s úpravami zmeneného na zákon... c. 83 zo 17. apríla 2003, predlzuje na celý rok 2010 za tarifných podmienok platných 31. decembra 2004." 98 Toto ustanovenie vsak neodkazuje na povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie ani neobsahuje nic, na základe coho by bolo mozné sa domnievat, ze zákonodarca chcel zosúladit dlzku platnosti tarify pre Terni s dlzkou platnosti uvedených povolení. 99 Naopak, z toho istého ustanovenia vyplýva, ze tarifa pre Terni je len jedna z výhodných tarifných podmienok, ktorých predlzenie má za ciel "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov". V odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené zhrnutie pripomienok talianskych orgánov predlozených v rámci konania vo veci formálneho zistovania, bolo spresnené, ze tieto orgány zdôraznujú: "Sporné predlzenie tarify stanovené v clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05 je spojené s rozsiahlym programom investícií, ktoré ThyssenKrupp realizuje v priemyselnej oblasti Terni-Narni. Na základe tohto akcného plánu sa v tejto oblasti vybuduje nová výrobná kapacita. Tarifa je preto urcená ako docasné riesenie, kým sa nevybuduje táto výrobná kapacita, a jej zrusenie by ohrozilo investície, ktoré sú v súcasnosti rozbehnuté." 100 Ako bolo pripomenuté v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa "politických dôvodov druhého predlzenia", talianske orgány uviedli: "Tarifa je potrebná na vytvorenie podmienok spravodlivej hospodárskej sútaze medzi týmito spolocnostami nárocnými na energiu, ktoré pôsobia v Taliansku, a ich konkurentmi v [Európskej únii], ktoré tiez vyuzívajú výhody zo znízených cien energie (na základe tarify alebo zmluvy), az do dokoncenia prebiehajúcich infrastrukturálnych projektov týkajúcich sa výroby a dopravy [prenosu - neoficiálny preklad] elektrickej energie. Ak by bola tarifa zrusená, príslusné spolocnosti by premiestnili svoju cinnost mimo [Únie]. To by nutne viedlo k priemyselnej kríze a váznemu znízeniu pracovných miest v dotknutých regiónoch. Podla [Talianskej republiky] by sa predlzenie tarify malo preto povazovat za docasné riesenie." 101 Nejde teda o otázku opatrenia, ktoré by bolo právnym pokracovaním v náhrade poskytnutej spolocnosti Terni po znárodnení jej divízie hydroenergetiky v roku 1962. 102 Okrem toho treba uviest, ze k tomuto predlzeniu tarify pre Terni doslo skoro sest rokov po predlzení povolení na výrobu elektriny z vodnej energie prostredníctvom dekrétu c. 79/99, pricom takýto casový rozdiel popiera údajnú spojitost medzi sporným opatrením a predlzením platnosti uvedených licencií. 103 Zalobkyna tvrdí, ze dôvod, pre ktorý tarifa pre Terni nebola predlzená v rovnakom okamihu, t. j. v roku 1999, je skutocnost, ze zákon c. 9/91 zaviedol rezim "postupného skoncenia" a platnost danej tarify sa mala skoncit v roku 2007. Stací uviest, ze toto tvrdenie nepodporuje argumentáciu zalobkyne, ale len potvrdzuje oddelenie zaobchádzania s tarifou pre Terni od zaobchádzania s výrobcami pre vlastnú spotrebu, ktorí boli drzitelmi povolení na výrobu elektriny z vodnej energie. 104 Toto zistenie objektívneho spojenia medzi plánovaným postupným zánikom tarify pre Terni a jej nepredlzením v roku 1999 nemôze byt spochybnené len hypotézou, ktorú predlozila zalobkyna, ze daná tarifa v roku 1999 nebola zamýslaná vzhladom na ocakávané znízenie cien elektriny po liberalizácii trhu, co bola hypotéza, ktorú zalobkyna navyse nijako nepodporila ziadnym tvrdením. 105 V skutocnosti sa zdá, ze talianske orgány v roku 1991 prijali rozhodnutie postupne skoncit platnost tarify pre Terni, co si v roku 2005 rozmysleli vzhladom na to, ze sporné opatrenie malo sprevádzat investície vykonané predovsetkým zalobkynou. 106 Napokon treba uviest, ze niekolko mesiacov po predlzení platnosti tarify pre Terni stanovil zákon c. 266/05 nové predlzenie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (do roku 2020), ale nepredlzil platnost tarify pre Terni. 107 Po tretie treba zdôraznit, ze argumentácia zalobkyne zalozená na rozhodnutí z 6. augusta 1991 a vseobecnejsie na údajných protireceniach si Komisie sa zdá irelevantná. 108 Zalobkyna najskôr tvrdila, ze z rozhodnutia zo 6. augusta 1991 "o nevznesení námietok" voci uplatnovaniu zákona c. 9/91 a z výmeny korespondencie medzi Komisiou a talianskymi orgánmi vyplývalo, ze táto institúcia prijala záver, podla ktorého predlzenie tarify pre Terni v roku 1991 predstavovalo právne pokracovanie v kompenzacnom opatrení priznanom spolocnosti Terni zákonom c. 1643/62 a dekrétom c. 1165/63 a ze preto tento tarifný rezim nepodlieha právnej úprave Spolocenstva týkajúcej sa státnej pomoci. 109 Je nesporné, ze po tom, ako talianske orgány Komisiu upovedomili o zákone c. 9/91, v ktorom clánok 20 ods. 4 prvýkrát predlzil tarifu pre Terni, prijala 6. augusta 1991 rozhodnutie, v ktorom sa rozhodla nevzniest námietky. 110 V napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, co zalobkyna nepoprela, ze zákon c. 9/91 jej bol oznámený spolu so zákonom c. 10/91, ktorý sa tiez týkal energetických otázok, a ze dokumenty, ktoré viedli k rozhodnutiu Komisie, obsahovali len krátky opis a posúdenie clánkov relevantných z hladiska státnej pomoci. Clánok 20 ods. 4 zákona c. 9/91, ktorým sa stanovuje predlzenie tarify pre Terni, sa neuvádzal (pozri odôvodnenia c. 20 a 134 napadnutého rozhodnutia). 111 Komisia dodala, ze vzhladom na nedostatocné informácie bohuzial nie je mozné vysledovat do minulosti úvahy uplatnené v danej veci, a najmä zistit, ci Komisia skúmala a mala v úmysle schválit tarifu pre Terni, ale ze Talianska republika v kazdom prípade oznámila celý zákon a rozhodnutie o schválení sa takisto týka celého zákona (odôvodnenia c. 135 a 136 napadnutého rozhodnutia). 112 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne Komisia vyhlásila "pomoc obsiahnutú v obidvoch zákonoch za zlucitelnú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci" (odôvodnenie c. 20 napadnutého rozhodnutia). 113 Tento záver bol potvrdený znením rozhodnutia zo 6. augusta 1991, v ktorom Komisia uviedla, ze "vzhladom na to, ze úspory energie sú cielom energetickej politiky Spolocenstva, a po preskúmaní financných stimulov upravených [predmetnými] zákonmi v súvislosti so záväzkami talianskych orgánov vo vztahu k niektorým ustanoveniam, rozhodla sa nevzniest nijaké námietky voci týmto zákonom". Odkaz na ciel ochrany zivotného prostredia a na záväzky vnútrostátnych orgánov, uvedené v dalsích odôvodneniach toho istého rozhodnutia, predovsetkým spolu s odkazom na maximálnu výsku regionálnej pomoci potvrdzuje, ze opatrenia stanovené v zákonoch c. 9/91 a 10/91 boli po tom, ako boli pôvodne povazované za pomoci, povolené, pretoze sú zlucitelné so spolocným trhom, hoci rozhodnutie zo 6. augusta 1991 výslovne nespresnuje výnimku, ktorá bola uplatnená. 114 Okrem toho treba pripomenút, ze rozhodnutie o nevznesení námietok podla ustanovenia stanovenom v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktoré kodifikuje a posilnuje prax Komisie v oblasti skúmania státnej pomoci v súlade s judikatúrou Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 5), zodpovedá situácii, v ktorej Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, v rozsahu, v akom spadá do rámca clánku 87 ods. 1 ES, a teda rozhodne, ze dané opatrenie je zlucitelné s uvedeným trhom. 115 Zalobkyna navyse tvrdí, pricom odkazuje na list ministerstva priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania z 19. septembra 1991 zaslaného ministerstvu správy majetkových podielov státu, ze Komisia sa obrátila na talianske orgány, aby ich poziadala o informácie o pomoci, ktorú povazovala za poskytnutú "spolocnosti Ilva", predtým Terni, a ze po dorucení odpovede od týchto orgánov, ktoré uviedli, ze predlzenie tarify pre Terni zákonom c. 9/91 nepredstavuje pomoc, ale urcitú formu predlzenia poskytovania náhrady upravenej zákonom c. 1643/62, co Komisia nespochybnila. 116 Okrem námietok, ktoré Komisia predlozila v súvislosti s poskytnutím tejto odpovede talianskymi orgánmi, len z jej mlcania nie je mozné s ohladom na ustanovenia nariadenia c. 659/1999 vyvodit, ze táto institúcia prijala akýkolvek postoj k opatreniu upravenom v zákone c. 9/91, ktorý navyse uz vyjadrila v rozhodnutí z 6. augusta 1991. 117 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze predlzenie tarify pre Terni zákonom c. 9/91 nepredstavuje to sporné opatrenie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia predstavujúceho predmet zaloby v prejednávanej veci, a ze argumentácia zalobkyne zalozená na rozhodnutí zo 6. augusta 1991 a s tým súvisiacej korespondencie medzi Komisiou a talianskymi orgánmi patrí do diskusie o údajnom porusení zásady ochrany legitímnej dôvery touto institúciou, co je predmetom posledného zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou. 118 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie si protirecí, lebo Komisia v nom oznacila sporné opatrenie za státnu pomoc, pricom vsak pripustila, ze logikou predlzení bolo "zachovat paralelnost v zaobchádzaní s tými výrobcami elektriny z vodnej energie, ktorí dosiahli obnovenie svojich licencií [povolení - neoficiálny preklad]" (odôvodnenie c. 92 napadnutého rozhodnutia), ze pôvodná dlzka platnosti bola stanovená podla dlzky platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (odôvodnenie c. 77 napadnutého rozhodnutia), alebo ze spôsob náhrady, pre ktorý sa rozhodol taliansky zákonodarca v roku 1962, bol dôvodný, kedze umoznoval "neutraliz[ovat] riziko dodatocnej skody, ktorá mohla vzniknút... Terni v priebehu rokov... v prípade zvýsenia cien energie" (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia), pricom toto tvrdenie uvedené ako posledné predstavovalo implicitné potvrdenie toho, ze ujma, ktorú utrpela Terni z dôvodu vyvlastnenia, má byt úzko spojená s výhodou, ktorú pozívajú ostatní výrobcovia pre vlastnú spotrebu. 119 Táto argumentácia vyplýva z ciastocného a subjektívneho výkladu napadnutého rozhodnutia a presnejsie z jeho odôvodnenia c. 92, v ktorom bola zhrnutá analýza Komisie, a stanovuje: "Pokial ide o predlzenia v case [predlzenia platnosti - neoficiálny preklad] tarify pre Terni, Komisia odhaduje, ze ich základným dôvodom bolo zachovat paralelnost v zaobchádzaní [so spolocnostou Terni a - neoficiálny preklad] tými výrobcami elektriny z vodnej energie, ktorí dosiahli obnovenie svojich licencií [predlzenie svojich povolení - neoficiálny preklad]. Táto paralelnost, ktorá predstavuje základ kompenzacného mechanizmu, vsak bola stanovená v rezime vyvlastnenia len na [30] rokov, nie na neurcito. Preto z dôvodov, ktoré sa uz vysvetlili v bodoch (73) az (78) [v odôvodneniach c. 73 az 78 - neoficiálny preklad], nemali tieto predlzenia kompenzacný charakter." 120 Komisia v odôvodnení c. 93 napadnutého rozhodnutia dodala: "Tento záver je este jasnejsí pre druhé predlzenie tarify. Toto predlzenie prerusilo mechanizmus postupného znizovania urceného na ulahcenie prechodu spolocností na plnú tarifu, co signalizovalo presvedcenie talianskych orgánov, ze spolocnosti dostali úplnú náhradu. [Talianska republika] samotn[á] vlastne siroko vysvetlil[a] dôvody, ktoré viedli k druhému predlzeniu a ktoré sa týkajú len samotnej priemyselnej politiky (pozri pripomienky [Talianskej republiky] v bode 61 [v odôvodnení c. 60 - neoficiálny preklad])." 121 V odôvodnení Komisie teda neexistuje nijaká nejednoznacnost ani protirecenie si a táto institúcia sa domnieva, ze logika, ktorá prevázila pri výbere spôsobu poskytnutia náhrady spolocnosti Terni, nemohla odôvodnit predlzenie platnosti tarify pre Terni na viac ako 30 rokov presne stanovených vnútrostátnym zákonodarcom. 122 Napokon treba uviest, ze uvazovanie zalobkyne by viedlo k zavedeniu systému poskytnutia náhrady na neobmedzene dlhý cas, a teda v neobmedzenom rozsahu, co je situácia, ktorej prípustnost zalobkyna nepreukázala tak z hladiska vnútrostátneho právneho poriadku, ako ani z hladiska judikatúry ESLP. 123 Treba pripomenút, ze rozhodnutie talianskych orgánov znárodnit divíziu hydroenergetiky spolocnosti Terni bolo prijaté na základe clánku 43 talianskej ústavy, ktorý stanovuje, ze "vo verejnom záujme môze zákon prostredníctvom vyvlastnenia za primeranú náhradu stanovit, ze od svojho vzniku alebo prevodom na stát majú urcité podniky alebo urcité druhy podnikov, ktoré sa zaoberajú poskytovaním základných sluzieb vo verejnom záujme, dodávaním energie alebo v prípade, ze majú monopolné postavenie a takéto vyvlastnenie je v základnom verejnom záujme, byt vo vlastníctve verejnoprávnych subjektov, odborových organizácií alebo spolocenstiev uzívatelov". 124 Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry Corte suprema di cassazione a Corte costituzionale (taliansky Ústavný súd) sa má poskytnút "nálezitá a primeraná" a "ozajstná" náhrada, ktorej výpocet zohladnuje "hodnotu majetku s ohladom na jeho základné vlastnosti, ktoré sa prejavujú mozným hospodárskym vyuzitím tohto majetku". 125 Komisia tieto tvrdenia nespochybnila a poukázala na rozsudok Corte costituzionale c. 5/1980 z 30. januára 1980, ktorý spresnil: "Náhrada zarucená vyvlastnenému..., hoci nepredstavuje celkovú náhradu za utrpenú ujmu - kedze treba zosúladit právo jednotlivca so vseobecným záujmom, ktorý vyvlastnenie sleduje -, nemôze byt stanovená v zanedbatelnej ci len symbolickej výske, ale musí predstavovat ozajstnú náhradu. Aby to bolo mozné, pri výpocte poskytnutia náhrady treba odkázat na hodnotu majetku v spojení s jeho základnými vlastnostami, ktoré sa prejavujú mozným hospodárskym vyuzitím tohto majetku, v súlade so zákonom." 126 Je nesporné, ze spôsob poskytnutia náhrady stanovený v clánku 6 dekrétu c. 1165/63 bol stanovený podla vlastností znárodnených aktív, cize divízií zaoberajúcich sa výrobou elektriny na základe povolenia, ktorého dlzka platnosti mala umoznit jeho drzitelovi amortizovat svoju investíciu. 127 Talianska republika sa teda rozhodla neposkytnút náhradu v podobe pevnej sumy stanovenej podla trhovej hodnoty vyvlastnených aktív, ale v podobe dodávky urcitého mnozstva elektrickej energie spolocnosti Terni za cenu, ktorú by zaplatila, keby si ponechala svoje zariadenia. V tomto rámci vnútrostátne orgány logicky prihliadli na zvysnú dlzku platnosti povolenia spolocnosti Terni pri stanovení dlzky platnosti tarify pre Terni, pricom dátum skoncenia platnosti bol dokonca o nieco neskorsí ako dátum skoncenia platnosti uvedeného povolenia. 128 Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 75 napadnutého rozhodnutia, celková náhrada bola teda vo výske, ktorá závisela od dlzky platnosti tarify pre Terni. 129 Podla zalobkyne má byt celková dlzka uvedenej tarify v súlade s pôvodnou logikou mechanizmu odskodnenia pouzitého vnútrostátnym zákonodarcom systematicky predlzená v závislosti od predlzenia povolení nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu, aby boli "sústavne" odstranované skodlivé úcinky vyvlastnenia s ohladom na vývoj cien elektrickej energie. 130 Výklad clánku 6 dekrétu c. 1165/63, ktorý navrhuje zalobkyna, vedie k tomu, ze náhrada priznaná spolocnosti Terni v dôsledku znárodnenia jej divízie hydroenergetiky mala byt poskytnutá na dobu neurcitú, ze jej výpocet závisel od neskorsích udalostí, ku ktorým doslo aj niekolko rokov po znárodnení, a ze v dôsledku toho bola tak výska náhrady, ako aj hodnota znárodnených aktív neurcitá a neobmedzená. 131 Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké pravidlo, zásadu práva Spolocenstva, ustanovenie vnútrostátneho právneho poriadku ani rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ktoré by mohlo odôvodnit jej výklad vedúci k poskytnutiu náhrady stanovenej na dobu neurcitú alebo vseobecne predpokladajúcu moznost zohladnit neskorsie udalosti po jej stanovení, aby bolo mozné zmenit odhad hodnoty znárodneného alebo vyvlastneného majetku a v dôsledku toho rozsahu náhrady. 132 Navyse sa zdá, ze aj zalobkyna uznala, ze takýto výklad nie je mozný, ked súhlasí s obsahom jedného ustanovenia, na ktoré poukazuje Komisia, t. j. s clánkom 32 dekrétu prezidenta republiky c. 327 z 8. júna 2001 o zjednotení zákonov a správnych opatrení týkajúcich sa vyvlastnenia vo verejnom záujme. Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze "je nepochybne pravda, ze náhrada priznaná za vyvlastnenie nemôze spocívat v opatrení na casovo neobmedzené obdobie a ze musí byt jasne a predvídatelne stanovená v case vyvlastnenia". Clánok 32 tohto dekrétu totiz stanovuje, ze "náhrada za vyvlastnenie sa vypocíta na základe vlastností majetku v case uzavretia zmluvy o prevode majetku alebo v case vydania dekrétu o vyvlastnení". 133 Zalobkyna vsak tvrdí, ze "pôvodný flexibilný kompenzacný mechanizmus je vzhladom na výnimocnú povahu vyvlastnenia spolocnosti Terni v súlade so zásadami stanovenými v clánku 1 Dodatkového protokolu k [EDLP], ako aj s judikatúrou [ESLP]". 134 Uvedený clánok s názvom "Ochrana majetku" stanovuje: "Kazdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uzívat svoj majetok. Nikoho nemozno zbavit jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a vseobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie vsak nebráni právu státu prijímat zákony, ktoré povazuje za nevyhnutné, aby upravil uzívanie majetku v súlade so vseobecným záujmom alebo zabezpecil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút." 135 Stací uviest, ze toto ustanovenie zakotvuje právo vlastnit majetok, pricom stanovuje obmedzenia, a ze len odkaz na tento dokument nemôze odôvodnit tvrdenie zalobkyne v tejto veci. 136 Pokial ide o judikatúru ESLP, zalobkyna uviedla rozsudok z 11. apríla 2002, Lallement v. Francúzsko, z ktorého vyplýva, ze nárok na poskytnutie náhrady "primeranej v pomere k hodnote [vyvlastneného] majetku" môze "niekedy predstavovat potrebu stanovit zjavne vyssie sumy, ako je samotná hodnota vyvlastneného majetku". 137 V uvedenom rozsudku týkajúcom sa vyvlastnenia nehnutelnosti pouzívanej na polnohospodárske úcely ESLP pripomenul, ze opatrenie, ktorým sa zasiahlo do práva vlastnit majetok, akým je vyvlastnenie, musí zabezpecit "spravodlivé vyvázenie" medzi poziadavkami vseobecného záujmu spolocnosti a povinnostou chránit základné práva jednotlivca. V oblasti vyvlastnenia sa táto rovnováha spravidla dosiahne, ak sa vyvlastnenému poskytne náhrada "primeraná v pomere" k trhovej hodnote majetku, hoci legitímne ciele vo verejnom záujme môzu svedcit v prospech nizsej náhrady, ako je celá trhová hodnota. ESLP sa domnieva, ze bez ohladu na mieru volnej úvahy daného státu, ak je vyvlastneným majetkom "pracovný nástroj" vyvlastneného, poskytnutá náhrada nie je primeraná v pomere k hodnote majetku, ak táto náhrada nejakým spôsobom nepokrýva túto osobitnú stratu alebo neumoznuje uvedený nástroj po jeho vyvlastnení znovu vytvorit (body 18, 20, 23). 138 Nielen ze je otázna analógia, ktorú medzi situáciou spolocnosti Terni a situáciou v uvedenom rozsudku navrhuje zalobkyna, t. j. vyvlastnenie polnohospodárskych pozemkov, cím sa zasiahlo do výrobných prostriedkov polnohospodára a co mohlo narusit jeho schopnost pokracovat vo výkone zamestnania, ale rozsudok ESLP navyse ani neobsahuje ziadnu výslovnú informáciu o "potrebe stanovit zjavne vyssie sumy, ako je samotná hodnota vyvlastneného majetku". 139 Tento rozsudok bol totiz zalozený na vztahu proporcionality, ktorý musí existovat medzi výskou náhrady a hodnotou vyvlastneného majetku, co je odôvodnenie, ktoré je nezlucitelné s tým, ako sa vykladá clánok 6 dekrétu c. 1165/63, na ktorý odkazuje zalobkyna, aj keby z dôvodu neexistencie casového obmedzenia viedol k vzniku neobmedzeného alebo trvalého nároku na tarifu pre Terni. 140 Z uvedeného vyplýva, ze nie je mozné sa domnievat, ze predlzenie tarify pre Terni priznané v roku 2005 sporným opatrením predstavovalo neoddelitelnú súcast náhrady dlznej spolocnosti Terni za jej vyvlastnenie v roku 1962. Toto tvrdenie zalobkyne navyse vychádza zo zovseobecnenia pôvodnej logiky poskytnutia náhrady pouzitej vnútrostátnym zákonodarcom, zalozenej na prirovnaní spolocnosti Terni k virtuálnemu výrobcovi. Smeruje k odstráneniu casového obmedzenia stanoveného na uplatnovanie tarify pre Terni a vedie k skresleniu jasných a presných ustanovení clánku 6 dekrétu c. 1165/63. 141 Komisia teda po tom, ako spresnila, ze poskytovanie elektrickej energie za nizsie ceny v porovnaní s beznou tarifou za elektrickú energiu nepochybne predstavuje jasnú ekonomickú výhodu pre príjemcov, ktorí dosiahnu znízenie svojich výrobných nákladov a upevnenie svojho konkurencného postavenia (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia), správne dospela k záveru, ze zvýhodnená tarifa poskytnutá bývalým spolocnostiam Terni od 1. januára 2005 predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 142 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a clánkov 87 ES a 88 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi O porusení podstatných formálnych nálezitostí - Tvrdenia úcastníkov konania 143 Zalobkyna uvádza, ze Komisia listom z 20. februára 2007 výslovne vyzvala Taliansku republiku, aby jej poskytla aktualizované informácie, ktoré jej umoznia objektívne porovnat hodnotu vyvlastnených aktív s hodnotou výhody poskytnutej priznaním tarify pre Terni od pociatku platnosti tejto schémy az do roku 2010, s cielom vykonat toto porovnanie. Zalobkyna zdôraznuje, ze v uvedenom liste Komisia spresnila, ze vyziadané informácie boli "potrebné na rozhodnutie v predmetných konaniach", co viedlo talianske orgány a dotknuté spolocnosti pri výkone práv, ktoré majú v rámci svojej úcasti na konaní vo veci formálneho zistovania, k tomu, ze povazovali výsledok vyziadanej porovnávacej analýzy za rozhodujúci pre rozhodnutie otázky, ci tarifa pre Terni predstavuje státnu pomoc. 144 V odpovedi na túto ziadost talianske orgány v apríli 2007 predlozili Komisii stúdiu nezávislého a uznávaného znalca v odvetví energetiky vyhotovenú na ziadost bývalých spolocností Terni, ktorá stanovovala, ze celková výhoda vyplývajúca z tarify pre Terni je nizsia ako úctovná hodnota majetku vyvlastneného z dôvodu znárodnenia (aktualizovaná v roku 2006), a teda ze nedoslo k nadmernej náhrade. 145 V napadnutom rozhodnutí Komisia bez prípravy a "instrumentálne" uviedla, ze stúdia nie je relevantná, pricom sa domnievala, ze primeranú povahu kompenzacného mechanizmu je mozné posúdit len v case vyvlastnenia (ex ante) a nie po nom (ex post). 146 Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v podmienkach, ktoré zalobkyni bránili v plnej miere vykonat právo na obhajobu a zúcastnit sa na konaní, pokial ide o otázku, ktorá bola jeho predmetom. Komisia tým, ze zalobkyni neoznámila dôlezitú zmenu pocas konania, odklonila pozornost zalobkyne k aspektom, ktoré napokon povazovala za celkom irelevantné. Z toho vyplynulo vázne porusenie zásady kontradiktórnosti, ktorá je základnou a nedotknutelnou zárukou kazdého správneho konania, vrátane konania na úrovni Spolocenstva. Nijaké správne konanie sa nemôze vyhnút dodrziavaniu základnej zásady práva úcastníkov tohto konania na obhajobu. 147 Judikatúra, na ktorú poukazuje Komisia vo svojich písomnostiach, spocíva na nesprávnom výklade clánku 20 nariadenia c. 659/1999 a nezohladnuje clánok 88 ods. 2 ES, ktorý stanovuje kontradiktórne konanie tak, ze Komisia musí "vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky". 148 Zalobkyna tvrdí, ze je zjavné, ze clenský stát samozrejme nie je jediný právny subjekt, ktorý je dotknutý aktom, ktorým sa vyhlasuje opatrenie pomoci za nezlucitelné v zmysle clánku 87 ES. Naopak, tak príjemca pomoci, ako aj jemu konkurujúce podniky sú ako "úcastníci konania" priamo dotknutí rozhodovacou právomocou priznanou správnym orgánom Spolocenstva, ako aj s tým spojenou právomocou nariadit vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci, pricom majú aktívnu legitimáciu konat proti zápornému rozhodnutiu Komisie. Právo na obhajobu je teda spojené so správnymi aktmi, ktoré sú nepriaznivé pre kohokolvek, komu sú tieto akty urcené (cize tak pre stát, ako aj pre tretie osoby vylúcené z profitovania z pomoci zakázanej Komisiou), a táto situácia, ked dôjde k znevýhodneniu, má byt povazovaná za podmienku na uplatnenie zásady kontradiktórnosti voci vsetkým osobám, ktorým má byt uvedené rozhodnutie urcené. 149 Judikatúra citovaná Komisiou prinajmensom uznáva, ze "právo [iných osôb ako clenského státu] zúcastnit sa na správnom konaní [musí byt zabezpecené] v primeranom rozsahu, ktorý zohladnuje osobitné okolnosti prejednávanej veci". V prejednávanej veci je pritom pre riesenie otázky zlucitelnosti tarify pre Terni s právnou úpravou Spolocenstva v oblasti státnych pomocí jedným z rozhodujúcich bodov posúdenie hospodárskej a financnej situácie bývalých spolocností Terni v case vyvlastnenia vykonaného zákonom c. 1643/62. Podla zalobkyne je tento bod rovnako rozhodujúci ako riesenie veci závislej od porovnania aktualizovanej hodnoty aktív, ktoré boli vyvlastnené spolocnosti Terni, s hodnotou tarify pre Terni aktualizovanej k 31. decembru 2010, alebo ze sporný bod sa vztahuje výlucne na moznost povazovat nedávne predlzenie uvedenej tarify za dalsiu náhradu za vyvlastnenie spolocnosti Terni, ktoré bolo vlastne výnimkou. 150 Zalobkyna napokon tvrdí, ze bez ohladu na vyssie uvedené sa Komisia dopustila vázneho porusenia podstatných formálnych nálezitostí pocas konania vo veci formálneho zistovania tak voci nej, ako aj voci Talianskej republike. Aj v prípade restriktívneho výkladu práv zalobkyne na obhajobu je napadnuté rozhodnutie protiprávne, pretoze obsahuje nenapravitelnú chybu spocívajúcu v protirecení si vysetrovania, odôvodnenia a výroku napadnutého rozhodnutia. Osobám zúcastneným na konaní totiz neboli poskytnuté primerané záruky umoznujúce im namietat voci orgánu, ktorý konanie zacal s ohladom okolnost, ktorá sa neskôr ukázala zásadná pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Tento nedostatok v skutocnosti podrobnú odpoved Talianskej republiky na otázky, ktoré Komisia predlozila vo svojom liste z 20. februára 2007, zbavil akejkolvek uzitocnosti. 151 Komisia odpovedala, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci príjemcovia tejto pomoci nemôzu viest sporové konanie s Komisiou, nemajú práva na obhajobu a nemôzu sa dovolávat rovnakých práv, ako sú priznané státu, proti ktorému sa dané konanie zacalo. 152 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze jej v tejto veci nie je mozné vytýkat ziadne porusenie zásady kontradiktórnosti ani práva na obhajobu Talianskej republiky. Komisia tvrdí, ze v priebehu konania nikdy danému státu nenaznacila, ze posúdi primeranost tarify pre Terni ex post bez toho, aby preskúmala, ci predlzenie uvedenej tarify stanovené sporným opatrením mohlo byt odôvodnené náhradou za vyvlastnenie spôsobené spolocnosti Terni v roku 1962, co potvrdzuje aj skutocnost, ze talianske orgány a bývalé spolocnosti Terni pocas konania predlozili tvrdenia zamerané na preukázanie toho, ze uvedené predlzenie je potrebné povazovat za neoddelitelnú súcast kritéria na poskytnutie náhrady spolocnosti Terni stanoveného ex ante v dekréte c. 1165/63. 153 Komisia zdôraznuje, ze hoci stúdia predlozená talianskymi orgánmi bola posúdená ako irelevantná, vecne ju preskúmala a dospela k záveru, ze v nej pouzitá metóda bola nepresná a/alebo nesprávna. Komisia dodáva, ze tvrdením, ze "[napadnuté] rozhodnutie je v kazdom prípade protiprávne, pretoze obsahuje nenapravitelnú chybu spocívajúcu v protirecení si vysetrovania, odôvodnenia a výroku", zalobkyna predkladá nový zalobný dôvod, ktorý musí byt vyhlásený za neprípustný v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. - Posúdenie Vseobecného súdu 154 Treba pripomenút, ze Komisia Talianskej republike listom z 19. júla 2006 oznámila svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES a uverejnením uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k spornému opatreniu. 155 V liste z 20. februára 2007 Komisia uviedla, ze "na rozhodnutie sú potrebné dalsie informácie" a vyzvala Taliansku republiku, aby jej poskytla predovsetkým aktualizované informácie, ktoré jej umoznia objektívne porovnat hodnotu vyvlastnených aktív s hodnotou výhody poskytnutej priznaním tarify pre Terni od pociatku platnosti tejto schémy az do roku 2010. 156 V odpovedi na túto ziadost talianske orgány v apríli 2007 predlozili Komisii stúdiu vyhotovenú nezávislým znalcom na ziadost bývalých spolocností Terni, ktorá stanovovala, ze celková výhoda vyplývajúca z tarify pre Terni je nizsia ako úctovná hodnota majetku vyvlastneného z dôvodu znárodnenia (aktualizovaná v roku 2006), a teda z nej vyplývalo, ze nedoslo k nadmernej náhrade. 157 Z odôvodnení c. 82 a 83 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia najskôr predpokladala, ze táto stúdia nebola relevantná, pretoze akákolvek analýza vyrovnanosti kompenzacného mechanizmu musí byt vykonaná len ex ante, to znamená v case vyvlastnenia. V súlade s týmto prístupom Komisia dospela k záveru, ze az do skoncenia platnosti pôvodného opatrenia kompenzacnej tarify, a len do tohto dátumu, nebola príjemcom poskytnutá nijaká výhoda, pricom tento záver nie je mozné spochybnit výpoctom ziskov a strát, najmä nie ich spocítaním a posteriori. 158 Komisia podporne vecne preskúmala stúdiu predlozenú talianskymi orgánmi, pricom dospela k záveru, ze metóda pouzitá v tejto stúdii bola nepresná a nesprávna, kedze systematicky podhodnocovala výhodu priznanú bývalým spolocnostiam Terni a pravdepodobne nadhodnocovala vyvlastnené aktíva (odôvodnenia c. 87 az 90 napadnutého rozhodnutia). 159 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté za podmienok, ktoré je bránili v plnej miere vykonat právo na obranu a "zúcastnit sa na konaní, pokial ide o otázku, ktorá bola jeho predmetom". Po dorucení stúdie obsahujúcej vyziadanú porovnávaciu analýzu Komisia bez prípravy a bez oznámenia svojho názoru usúdila, ze táto stúdia bola irelevantná. Tým, ze Komisia zalobkyni neoznámila, ze pocas konania zmenila svoje posúdenie informácií, o ktoré poziadala listom z 20. februára 2007, a teda svoje posúdenie sporného opatrenia, neumoznila zalobkyni pocas konania vo veci formálneho zistovania namietat proti postoju tejto institúcie k predlzeniu tarify pre Terni z pohladu právnej úpravy týkajúcej sa státnych pomocí. 160 Túto argumentáciu nemozno prijat. 161 Pokial ide o údajné porusenie práva na obhajobu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je so zretelom na jeho celkovú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 29, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81). 162 V rámci tohto konania sa preto iné dotknuté osoby ako clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit tento clenský stát (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 59, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 82). Preto plnia predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu (rozsudky Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256, a z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 59). 163 V tejto súvislosti ziadne ustanovenie upravujúce konanie o preskúmaní státnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi dotknutými osobami. Navyse je potrebné pripomenút, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci nie je konaním zacatým "proti" príjemcovi pomoci, co by znamenalo, ze by príjemca mohol uplatnovat také siroké práva ako samotné právo na obhajobu (rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 83, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 193). 164 Zalobkyna tvrdí, ze vyssie uvedená judikatúra spocíva na nesprávnom výklade clánku 20 nariadenia c. 659/1999 a nezohladnuje clánok 88 ods. 2 ES, ktorý stanovuje kontradiktórne konanie tým, ze Komisia musí "vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky". 165 Stací konstatovat, ze predmetom uvedenej judikatúry je práve podat výklad clánku 88 ods. 2 ES, ako aj clánkov 6 a 20 nariadenia c. 659/1999, ktoré stanovujú právo dotknutých osôb predlozit svoje pripomienky pocas konania vo veci formálneho zistovania. 166 Okrem toho, v rozpore s tvrdeniami zalobkyne, ju nemozno povazovat za osobu, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie urcené, hoci toto rozhodnutie oznacuje pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, za nezlucitelné. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma v oblasti státnej pomoci, sú urcené jedine dotknutým clenským státom a nikomu inému (pozri clánok 25 nariadenia c. 659/1999 a rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 45). 167 V tejto súvislosti treba uviest, ze vseobecné právne zásady, ako sú právo byt vypocutý alebo zásada riadnej správy vecí verejných, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, neumoznujú súdu Spolocenstva rozsírit procesné práva, ktoré priznáva dotknutým osobám v rámci konaní o preskúmaní státnej pomoci Zmluva a sekundárne právo (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 194). Neumoznuje to ani skutocnost, ze zalobkyna má aktívnu legitimáciu na konanie proti napadnutému rozhodnutiu. 168 Napokon, uz bolo rozhodnuté, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 198). 169 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze zalobkyna bola vyzvaná na predlozenie pripomienok a ze vyuzila túto moznost na predlozenie podrobných pripomienok Komisii. 170 Zalobkyna uviedla, ze tarifa pre Terni je legitímnou náhradou, na ktorú má spolocnost Terni nárok po vyvlastnení jej aktív, a preto sa nemôze kvalifikovat ako státna pomoc. Zhrnula históriu tarify a poukázala na to, ze vsetky predlzenia tarify pre Terni po roku 1991 boli súbezné so vseobecným obnovením licencií na výrobu elektriny z vodnej energie pre ostatných výrobcov, a tým v súlade so zásadou, ze by nemala existovat diskriminácia medzi Terni a ostatnými výrobcami pre vlastnú spotrebu, ktorí neboli vyvlastnení, a preto mohli pokracovat vo výrobe a spotrebe elektrickej energie za velmi nízke náklady (odôvodnenia c. 43 a 44 napadnutého rozhodnutia). 171 Zalobkyna teda v rámci konania vo veci formálneho zistovania predlozila tvrdenia zamerané na preukázanie toho, ze uvedené predlzenie je potrebné povazovat za neoddelitelnú súcast kritéria na poskytnutie náhrady spolocnosti Terni stanoveného ex ante v clánku 6 dekrétu c. 1165/63. 172 Práve z dôvodu tohto vyjadrenia Komisia rozhodla, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Zalobkyna teda nesprávne tvrdí, ze Komisia jej bránila "zúcastnit sa na konaní, pokial ide o otázku, ktorá bola jeho predmetom" alebo ze bola "vylúcen[á] bez právnej moznosti namietat voci stanovisku správnych orgánov Spolocenstva vo vztahu k protiprávnosti predlzenia zvýhodnenej tarify z pohladu právnej úpravy týkajúcej sa státnych pomocí". 173 Treba tiez uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia pocas konania radikálne zmenila svoje posúdenie informácií, o ktoré poziadala listom z 20. februára 2007, a teda údajne aj svoje posúdenie sporného opatrenia, neprihliadlo na predmet konania vo veci formálneho zistovania a vyplýva z nesprávneho výkladu ziadosti o informácie z 20. februára 2007. 174 Komisia skutocne povazovala za potrebné získat informácie o úctovnej hodnote majetku prevedeného na stát v case znárodnenia. Nebola to vsak jediná vec, o ktorú islo v ziadosti o informácie predlozenej v liste z 20. februára 2007, a formulácia, podla ktorej boli informácie potrebné "na rozhodnutie", musí byt chápaná v súvislostiach konania vo veci formálneho zistovania a jeho cielov, t. j. umoznit dotknutým tretím osobám vyjadrit sa a Komisii úplne objasnit vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13). 175 Konanie vo veci formálneho zistovania nemôze mat iný rozsah ako ten, ktorý bol vyssie uvedený, a predovsetkým v nom nie je mozné s konecnou platnostou rozhodnút o niektorých skutocnostiach v spise uz pred prijatím konecného rozhodnutia. 176 Z listu z 20. februára 2007 nie je mozné vyvodit, ako tvrdí zalobkyna, ze Komisia povazovala "v rámci rozhodovania o otázke, ci treba predlzenie platnosti zvýhodnenej tarify oznacit za státnu pomoc, za rozhodujúce preukázat to, ci (aktualizovaná) hodnota tejto náhrady bola rovnaká alebo nizsia ako hodnota vyvlastneného majetku". Toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom pochopení znenia uvedeného listu. 177 Komisia v kazdom prípade nikdy talianskym orgánom ani bývalým spolocnostiam Terni nenaznacila, ze posúdi primeranost tarify pre Terni ex post bez toho, aby preskúmala, ci predlzenie tejto tarify sporným opatrením môze byt odôvodnené ako náhrada za vyvlastnenie spôsobené spolocnosti Terni v roku 1962. 178 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení práva zalobkyne na obhajobu musí byt zamietnutý. 179 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze aj v prípade (quod non) restriktívneho výkladu práv dotknutých osôb na obhajobu v rámci konania zacatého podla nariadenia c. 659/1999 je napadnuté rozhodnutie protiprávne, pretoze obsahuje nenapravitelnú chybu spocívajúcu v protirecení si vysetrovania, odôvodnenia a výroku rozhodnutia. 180 Komisia navrhla zamietnut túto výhradu ako neprípustnú v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, podla ktorého je uvádzanie nových dôvodov pocas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 181 Treba vsak uviest, ze vedenú výhradu nie je mozné povazovat za novú, pretoze bola uvedená uz v zalobe. Návrh Komisie na vyhlásenie neprípustnosti preto treba zamietnut. 182 Presný obsah výhrady je vsak tazké pochopit, kedze len tvrdenie, ze doslo k "nenapravitelnej chybe spocívajúcej v protirecení si vysetrovania, odôvodnenia a výroku rozhodnutia" neumoznuje zistit konkrétnu protiprávnost v súvislosti s prípadným porusením normatívneho ustanovenia alebo vseobecnej zásady práva Únie Komisiou. 183 V replike nasledovalo po výhrade toto vysvetlenie: "Osobám zúcastneným na konaní totiz neboli poskytnuté primerané záruky umoznujúce im namietat voci orgánu, ktorý konanie zacal (Komisia) s ohladom okolnost, ktorá sa neskôr ukázala zásadná pri prijatí napadnutého rozhodnutia." Táto argumentácia ukazuje, ze predmetná výhrada sa nelísi od tej, ktorá sa zakladá na porusení práva zalobkyne na obhajobu, ktorá bola zamietnutá, ako je uvedené v bode 178 vyssie. 184 Napokon treba uviest, ze v replike bolo uvedené: "Komisia sa dopustila vázneho porusenia podstatných formálnych nálezitostí pocas konania vo veci formálneho zistovania tak voci Talianskej republike, ako aj voci zalobkyni, ktoré boli rovnako vylúcené bez právnej moznosti namietat voci stanovisku správnych orgánov... vo vztahu k protiprávnosti predlzenia zvýhodnenej tarify so zretelom na právnu úpravu týkajúcu sa státnych pomocí". 185 V rozsahu, v akom chcela zalobkyna predlozit zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu Talianskej republiky, musí byt uvedený dôvod zamietnutý ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. 186 Treba totiz pripomenút, ze porusenie práva na obhajobu je protiprávnostou, ktorá je subjektívnej povahy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 425 a tam citovanú judikatúru), ktorej sa musí dovolávat samotný dotknutý clenský stát (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 203). 187 Zalobný dôvod zalobkyne zalozený na porusení práv na obhajobu dotknutého clenského státu, v tomto prípade Talianskej republiky, preto nie je prípustný. 188 Aj v prípade, ze by taký zalobný dôvod bol prípustný, nie je ho mozné povazovat za dôvodný. 189 Podla ustálenej judikatúry si zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené dotknutými tretími osobami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia zalozit svoje rozhodnutie. Pokial clenskému státu nebola daná prílezitost vyjadrit sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôze pouzit v rozhodnutí proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva na obhajobu viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viest k odlisnému výsledku konania (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 29 az 31). 190 V prejednávanej veci stací uviest, ze Komisii nebolo vôbec vytýkané, ze napadnuté rozhodnutie zalozila na pripomienkach dotknutých tretích osôb, voci ktorým Talianska republika nemohla zaujat postoj. V súlade s poziadavkami clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 bola Talianska republika vyzvaná predlozit svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania a pripomienky predlozené v tejto súvislosti dotknutými osobami jej boli oznámené, na co reagovala listom z 22. decembra 2006 (odôvodnenie c. 6 napadnutého rozhodnutia). 191 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neoznámením Talianskej republike, ze pocas konania radikálne zmenila svoje posúdenie informácií, o ktoré poziadala listom z 20. februára 2007, a teda svoje posúdenie sporného opatrenia, neumoznila pocas konania Talianskej republike, ako ani zalobkyni namietat vo veci formálneho zistovania proti postoju Komisie k predlzeniu tarify pre Terni z pohladu právnej úpravy týkajúcej sa státnej pomoci. 192 Treba pripomenút, ze v rámci pripomienok predlozených Komisii pocas konania vo veci formálneho zistovania Talianska republika uviedla, ze pôvodný tarifný rezim, ktorý predstavoval legitímnu náhradu spolocnosti Terni za vyvlastnenie jej aktív, a jeho dalsie predlzenia platnosti nepredstavujú státnu pomoc. Na podporu tohto tvrdenia uviedla viaceré rozsudky Súdneho dvora, podla ktorých niektoré formy náhrady pre podniky neboli pomocou, najmä v prípade náhrady skody a náhrady za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia). 193 Odôvodnenie c. 59 napadnutého rozhodnutia tiez stanovuje: "Pokial ide o schválenie státnej pomoci na tarify pre Terni, [Talianska republika] zdôraznuje, ze zákon c. 9/91, ktorým sa stanovuje prvé predlzenie tarify, bol Komisii riadne oznámený a schválený nou. Následné predlzenia tarify, ktoré sú súbezné s predlzením licencií [povolení - neoficiálny preklad] na výrobu elektriny z vodnej energie pre výrobcov elektriny z vodnej energie, sa riadia tou istou logikou, ktorú Komisia nikdy nespochybnila. Podla [Talianskej republiky] by sa tarifa pre Terni mala povazovat za existujúce opatrenie, ktoré sa netýka pomoci [nepredstavuje pomoc - neoficiálny preklad]." 194 Talianska republika teda pocas konania vo veci formálneho zistovania jasne vyjadrila svoj názor na kompenzacný charakter sporného opatrenia. 195 Navyse tvrdenie zalobkyne uvedené v bode 191 vyssie nesmeruje k tomu, co je predmetom konania vo veci formálneho zistovania, a vyplýva, ako uz bolo uvedené, z nesprávneho pochopenia ziadosti o informácie z 20. februára 2007. 196 Napokon treba pripomenút, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov v súvislosti s jej právnym posúdením predmetného opatrenia, ako ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté tretie osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 198). O zjavne nesprávnom posúdení hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi - Tvrdenia úcastníkov konania 197 Zalobkyna uvádza, ze Komisia spochybnuje stúdiu predlozenú talianskymi orgánmi v dvoch bodoch. 198 Po prvé táto stúdia podcenila hodnotu vyvlastnených divízií, ked nezohladnila skutocnost, ze tieto divízie a s nimi spojené aktíva mali byt po skoncení platnosti povolení vrátené státu. 199 Zalobkyna tvrdí, ze výpocet hodnoty vyvlastneného majetku na základe rocnej závierky spolocnosti Terni je práve to, co Komisia pozadovala, a ze pôvodné notársky overené rocné závierky úplne vyhovujú právnej úprave platnej v oblasti práva obchodných spolocností a úctovníctva, z ktorých vyplýva povinnost postupne "amortizovat" hodnotu majetku v závislosti od zvysného casu platnosti príslusných povolení. 200 Okrem toho, ze by argumentácia Komisie viedla k obráteniu dôkazného bremena, nezohladnila skutocnost, ze bez vyvlastnenia by povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie, ktorých drzitelom bola spolocnost Terni, boli viackrát predlzené az do 31. decembra 2020 rovnako, ako vsetky ostatné povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu. 201 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze podla Komisie predmetná stúdia podcenila hodnotu výhody poskytnutej prostredníctvom tarify pre Terni, kedze na výpocet uvedenej tarifnej výhody mala byt suma skutocne zaplatená spolocnostou Terni porovnaná s tarifou bezne platenou subjektom, ktorý nie je výrobca pre vlastnú spotrebu a má profil spotreby podobný ako uvedená spolocnost. 202 Zalobkyna namieta, ze spolocnost Terni a jej právny nástupcovia boli oslobodení od niektorých tarifných prvkov (vrátane tepelného príplatku) právnymi predpismi a správnymi opatreniami úplne odlisnými a neskorsími ako zákon c. 1643/62 a jeho vykonávací dekrét, ale v súlade s logikou prirovnania tejto spolocnosti k výrobcom pre vlastnú spotrebu, na ktorej sa zakladal uvedený zákon. Je teda údajne nesprávne tvrdit, ze na posúdenie hodnoty získaných výhod musí byt tarifa pre Terni prirovnaná k "beznej tarife" (zahrnajúcej tepelný príplatok), ktorú musí platit subjekt, ktorý nie je výrobcom pre vlastnú spotrebu. Rovnaké úvahy platia aj pre výpocet "kompenzácie", ktorú bývalé spolocnosti Terni získali z kompenzacného fondu v odvetví elektroenergetiky v rokoch 2000 az 2006. 203 Preto má byt podla zalobkyne výhoda vypocítaná v závislosti od ceny, ktorú by bývalé spolocnosti Terni mali v kazdom prípade zaplatit na základe vyssie uvedených ustanovení (odlisných od tarify pre Terni), a nie od beznej ceny na trhu s elektrinou, ako nesprávne tvrdí Komisia. 204 Komisia pripomína, ze vecne preskúmala stúdiu predlozenú talianskymi orgánmi len podporne a ze ak sa potvrdí jej záver o irelevantnosti tejto stúdie, tvrdenia predlozené v druhej casti tohto zalobného dôvodu sú v kazdom prípade neúcinné. 205 Komisia zdôraznuje, ze zalobkyna nespochybnila poznámku uvedenú v odôvodnení c. 90 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "stúdia ako úctovnú hodnotu aktív berie jednoducho rozdiel medzi polozkou "stroje a strojové zariadenia" v rozpocte Terni na rok 1962... a tú istú polozku v nasledujúcom roku", hoci "neexistuje konkrétny dôkaz, ze tento rozdiel mozno priradit výhradne strate vodnej elektrárne". Táto námietka je dostatocná na preukázanie nedostatku dôveryhodnosti stúdie vzhladom na skutocnost, ze sa nepreukázalo, ze primeranost povahy poskytnutia náhrady bola preskúmaná len s ohladom na vyvlastnené vodné elektrárne. 206 Komisia tvrdí, ze stúdia predlozená talianskymi orgánmi nespresnuje, ci hodnota zariadení vyplývajúca z uzávierky spolocnosti Terni za rok 1963 zohladnovala skutocnost, ze v case skoncenia platnosti povolenia by vlastníctvo velkej casti týchto zariadení preslo na stát. Nejasnost v tomto zásadnom aspekte neodstránilo formálne vyjadrenie zalobkyne o rozsahu notársky overenej úctovnej závierky. Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze bez vyvlastnenia by bolo povolenie na výrobu elektriny z vodnej energie spolocnosti Terni predlzené az do decembra 2020, Komisia tvrdí, ze na posúdenie hodnoty majetku vyvlastneného v roku 1962 treba odkázat na situáciu existujúcu v case vyvlastnenia, a nesmú sa brat do úvahy zmeny, ku ktorým by doslo neskôr v prípade nevyvlastnenia, a ze údaj rok 2020 je v kazdom prípade nesprávny vzhladom na to, ze predlzenie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2020 stanovené zákonom c. 266/05 bolo vyhlásené za protiústavné. 207 Pokial ide o porovnávaciu analýzu taríf, Komisia tvrdí, ze predmetná stúdia ako referencný bod nesprávne pouzila cenu, ktorú platí výrobca pre vlastnú spotrebu (namiesto beznej ceny na trhu), pricom nezohladnila skutocnost, ze povazovanie Terni za virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu az do roku 1992 bolo súcastou náhrady poskytnutej tejto spolocnosti. Ak by táto spolocnost bola vyvlastnená bez náhrady, nebola by prirovnaná k "virtuálnemu výrobcovi pre vlastnú spotrebu", a teda by za elektrickú energiu musela platit beznú cenu na trhu (a nie cenu, ktorú platí výrobca pre vlastnú spotrebu, ktorý je oslobodený od niektorých tarifných prvkov). V dôsledku toho treba na posúdenie výsky náhrady poskytnutej spolocnosti Terni vypocítat rozdiel medzi cenou na trhu (t. j. cenou bez získania náhrady) a znízenou tarifou priznanou tejto spolocnosti (prirovnanej k virtuálnemu výrobcovi pre vlastnú spotrebu) na základe náhrady. - Posúdenie Vseobecného súdu 208 Treba pripomenút, ze Komisia vecne preskúmala predmetnú stúdiu len podporne a ze sa predovsetkým domnievala, ze táto stúdia nebola relevantná, pretoze akákolvek analýza vyrovnanosti kompenzacného mechanizmu musí byt nevyhnutne vykonaná len ex ante, to znamená v case vyvlastnenia. V súlade s týmto prístupom Komisia dospela k záveru, ze az do skoncenia platnosti pôvodného opatrenia kompenzacnej tarify, a len do tohto dátumu, nebola príjemcom poskytnutá nijaká výhoda, pricom tento záver nie je mozné spochybnit výpoctom ziskov a strát, najmä nie ich spocítaním a posteriori (odôvodnenia c. 82 az 85 napadnutého rozhodnutia). 209 Zalobkyna výslovne nespochybnuje tento prístup Komisie o a priori irelevantnej povahe predmetnej stúdie v súvislosti s otázkou posúdenia sporného opatrenia v porovnaní s právnou úpravou vztahujúcou sa na státne pomoci. V rámci druhého zalobného dôvodu uviedla len procesnú vadu vyplývajúcu z údajného porusenia práv na obhajobu. 210 Zalobkyna naopak napáda dôvodnost záveru prijatého na základe tohto prístupu v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES. Treba pripomenút, ze Komisia sa správne domnievala, ze predlzenie zvýhodnenej tarify priznané sporným opatrením v roku 2005 nebolo neoddelitelnou súcastou náhrady pre spolocnost Terni za jej vyvlastnenie v roku 1962 a ze zvýhodnená tarifa poskytnutá bývalým spolocnostiam Terni od 1. januára 2005 predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 211 S ohladom na tieto okolnosti musí byt zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, týkajúcom sa hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi, zamietnutý ako neúcinný. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 3 ES Tvrdenia úcastníkov konania 212 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pretoze Komisia uviedla, ze Talianska republika vykonala napadnuté opatrenie v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, a v dôsledku toho tomuto státu nariadila vyziadat sumy uz poskytnuté na základe zákona c. 80/05. 213 Zalobkyna uvádza, ze sporné opatrenie nezrusilo zákon c. 9/91, ktorý stanovil predlzenie tarify pre Terni do 31. decembra 2007 s postupným znízením mnozstiev v rokoch 2002 az 2007, ale ze ho vlastne "prekrocilo", kedze zmrazilo mnozstvá, na ktoré mali spolocnosti nárok do 31. decembra 2004, a predlzilo platnost uvedenej tarify do roku 2010. Ak by teda bolo sporné opatrenie protiprávne, ustanovenia zákona c. 9/91 by sa nadalej uplatnovali az do skoncenia ich pôvodnej platnosti. Autoritŕ per l'energia elettrica e il gas (Úrad pre elektrickú energiu a plyn, dalej len "AEEG") prijal v roku 2005 a v roku 2006 z opatrnosti niekolko rozhodnutí, aby zalobkyni a ostatným bývalým spolocnostiam Terni boli dodané len mnozstvá podla tarify pre Terni vyplývajúce zo zákona c. 9/91, ktorý bol uz preskúmaný a schválený Komisiou. 214 Z platobných príkazov, ktoré dostala zalobkyna z kompenzacného fondu v odvetví elektroenergetiky v rokoch 2005 az 2007, vyplýva, ze vsetky platby na základe tarify pre Terni boli vzdy zaplatené, a to aj po nadobudnutí úcinnosti zákona c. 80/05, bez akéhokolvek odkazu na toto ustanovenie, co potvrdilo skutocnost, ze nevyplatenie súm stanovených sporným opatrením zalobkyni bolo dôsledkom rozhodnutia talianskych orgánov dodrzat povinnost pozastavenia stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES. Zalobkyna tvrdí, ze ani pocas konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani po nom nedostala nijakú sumu predstavujúcu tarifnú súcast, ktorú sporné opatrenie predlzilo, pricom nadobudnuté financné prostriedky získala výlucne podla zákona c. 9/91. 215 Zalobkyna uvádza, ze Komisia vedela, ze sumy, ktoré zalobkyna nadobudla do roku 2007, jej boli zaplatené ako zálohy na sumy, na ktoré mala nárok podla zákona c. 9/91, ako to vyplýva z odôvodnení c. 33 az 35 a 162 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie Komisie, ze táto okolnost nemôze ovplyvnit platnost napadnutého rozhodnutia a týka sa len jeho výkonu, je zjavne nesprávne. Nedá sa popriet, ze v prípade, ak sa sporné opatrenie úcinne nevykoná v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, základné podmienky, na základe ktorých sa vyhlasuje pomoc za protiprávnu a státu sa nariaduje ju vymáhat, nie sú splnené. 216 Okrem toho tvrdenie Komisie smerujúce k tomu, ze porusenie povinnosti pozastavit poskytovanie pomoci bolo urobené prostredníctvom jednoduchého zverejnenia alebo nadobudnutia úcinnosti sporného opatrenia, je nielen v rozpore s doslovným významom clánku 88 ods. 3 ES, ale je aj v rozpore s dôvodom existencie a potrebným úcinkom tohto zákazu. 217 Základným cielom ustanovení uvedených v clánku 88 ods. 2 a 3 ES je pocas cakania na rozhodnutie Komisie o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom zabránit prípadnému naruseniu hospodárskej sútaze na vnútornom trhu spôsobenému výhodou, z ktorej by mal jej príjemca prospech na úkor svojich konkurentov. Povinnost pozastavenia má zabezpecit úcinnú rovnost zaobchádzania medzi subjektmi, pretoze ziadny podnik nie je zvýhodnený dovtedy, kým stát po overení zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom Komisiou túto pomoc neposkytne. Kedze v prejednávanej veci zalobkyna nemohla získat sumy priznané sporným opatrením, nebola jej poskytnutá nijaká výhoda oproti jej konkurentom a nedoslo k ziadnemu naruseniu podmienok hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 218 Komisia tvrdí, ze zalobkyna nepopiera, ze predlzenie tarify pre Terni upravené sporným opatrením nadobudlo úcinnost bez toho, aby bolo vopred oznámené, co je v rozpore s poziadavkami clánku 88 ods. 3 ES, a ako aj sama priznala, ze úrad AEEG prijal konkrétne vykonávacie opatrenia vztahujúce sa na kompenzacné zlozky zodpovedajúce tarife Terni, ked povolil vyplatenie týchto zloziek pod podmienkou, ze prijímajúce spolocnosti poskytnú osobitnú záruku. Za týchto okolností, a dokonca aj v prípade, ze sumy upravené sporným opatrením by neboli zaplatené, to vsak nic nemení na skutocnosti, ze dané opatrenie bolo vykonané v rozpore s povinnostou oznámit ho vopred, stanovenou v uvedenom clánku. 219 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, tento názor Komisie je úplne v súlade so znením a s logikou clánku 88 ods. 3 ES. Ak taká schéma pomoci, ako je upravená sporným opatrením, nadobudne úcinnost, uz ju nie je mozné povazovat v zmysle uvedeného clánku len za "zámer", ktorým sa pomoc má zaviest. V takom prípade by totiz bolo absurdné a v rozpore s logikou systému predbeznej kontroly státnych pomocí tvrdit, ze Komisia môze konstatovat porusenie clánku 88 ods. 3 ES az po tom, ako overí, ze kazdému prijímatelovi boli skutocne poskytnuté výhody priznané spornou schémou. 220 Z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze zalobkyna nedostala sumy stanovené sporným opatrením, je potrebné zohladnit pri výkone napadnutého rozhodnutia a nemôze mat vplyv na jeho zákonnost. 221 Komisia zdôraznuje, ze pocas správneho konania sa netvrdilo, ze napriek nadobudnutiu úcinnosti sporného opatrenia zalobkyna nemala prospech z výhod, ktoré z neho vyplývali, co vysvetluje, preco bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, ze doslo k protiprávnemu poskytnutiu pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, a bolo nariadené jej vymáhanie, pricom vsak treba v stádiu výkonu napadnutého rozhodnutia overit skutocnú výsku pomocí poskytnutých rôznym príjemcom. Komisia pripomína, ze podla ustanovení ustálenej judikatúry, podla ktorej Komisii nie je mozné vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené. 222 Napokon Komisia uvádza, ze zalobkyna nijako nepreukázala, ze nemala prospech z výhod poskytnutých sporným opatrením, a ze z údajov poskytnutých talianskymi orgánmi po prijatí napadnutého rozhodnutia práve naopak vyplýva, ze bývalé spolocnosti Terni mali v konecnom dôsledku prospech z predlzenia tarify pre Terni, ked im boli poskytnuté náhrady nad mieru stanovenú zákonom c. 9/91. Posúdenie Vseobecného súdu 223 Z odôvodnení c. 118 az 132 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze sporné opatrenie je potrebné povazovat za novú pomoc od 1. januára 2005, a kedze Talianska republika neoznámila clánok 11 ods. 11 zákona c. 80/05, táto pomoc je nezákonná. 224 Komisia konstatovala, ze na spornú pomoc sa nemôze uplatnit ziadna z výnimiek stanovených v clánku 87 ES, a vyhlásila druhé predlzenie platnosti tarify pre Terni za nezlucitelné so spolocným trhom (odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia), a dalej tiez uviedla, ze vsetky sumy nezlucitelnej pomoci prijatej zalobkynou a spolocnostami Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche na základe clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05, ktoré sa vztahujú na obdobie zacínajúce 1. januára 2005, musia byt vrátené spolu s úrokmi (odôvodnenie c. 160 napadnutého rozhodnutia). 225 V odôvodneniach c. 161 a 162 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse spresnila: "(161) V súvislosti s tým treba pripomenút, ze úcelom vrátenia pomoci je obnovit konkurencnú situáciu príjemcu pred poskytnutím nezlucitelnej pomoci. Pri stanovení, aká bola konkurencná situácia spolocností Terni pred zavedením zákona c. 80/05, by sa mala zohladnit existencia existujúceho opatrenia pomoci stanoveného v zákone c. 9/91, ktoré bolo schválené na základe pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci az do roku 2007. (162) Komisia preto zastáva názor, ze zostávajúce sumy pomoci, na ktoré by boli príjemcovia oprávnení podla zákona c. 9/91 v roku 2005, 2006 a 2007, ak by sa neimplementoval zákon c. 80/05, mozno odpocítat od súm, ktoré sa majú vrátit, ak [Talianska republika] zastáva názor, ze príjemcovia sú na ne oprávnení podla vnútrostátnych právnych predpisov." 226 Zalobkyna tvrdí, ze v prípade, ak sa sporné opatrenie úcinne nevykoná v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, základné podmienky, na základe ktorých sa vyhlasuje pomoc za protiprávnu a státu sa nariaduje ju vymáhat, nie sú splnené. Zalobkyna vsak ako súcast tarify predlzenej sporným opatrením neprijala nijakú sumu, pricom vsak prostriedky prijaté do roku 2007 jej boli zaplatené ako zálohy na sumy, na ktoré mala nárok podla zákona c. 9/91 schváleného Komisiou. V prípade neporusenia povinnosti oznámit vopred a neexistencie nijakej sumy na vymáhanie Komisia porusila clánok 88 ods. 3 ES, ked vyhlásila pomoc za protiprávnu a v dôsledku toho nariadila jej vymáhanie. 227 Túto argumentáciu nemozno prijat. 228 Treba pripomenút, ze pre nové pomoci, ktoré clenské státy zamýslajú zaviest, je stanovené konanie o predbeznom preskúmaní, bez ktorého nebude ziadna pomoc povazovaná za riadne zavedenú (rozsudky Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur - Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 12, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 35). 229 V súlade s clánkom 88 ods. 3 ES a clánkami 2 a 3 nariadenia c. 659/1999 sa akékolvek zámery súvisiace s poskytnutím alebo upravením pomoci musia oznámit Komisii a nemôzu sa vykonat skôr, ako ich Komisia implicitne alebo výslovne povolí. 230 Clenské státy musia teda splnit dve neoddelitelné povinnosti, t. j. vopred oznámit zámery pomoci a odlozit vykonanie týchto zámerov, kým Komisia nerozhodne o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom. 231 V clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999 je stanovené, ze "protiprávna pomoc bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88 ods. 3 Zmluvy]", cize pomoc poskytnutú bez toho, aby bola vopred oznámená Komisii, alebo pomoc, ktorá síce bola oznámená, ale bola poskytnutá predtým, ako Komisia rozhodla v príslusnej lehote. 232 V prejednávanej veci je nesporné, ze druhé predlzenie tarify pre Terni nie je uvedené v návrhu zákona, ale v clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05, a ze talianske orgány nevykonali nijaké oznámenie Komisii, co je situácia, v ktorej doslo k poruseniu clánku 88 ods. 3 ES. 233 Tvrdenie zalobkyne týkajúce sa nevyplatenia celkovej sumy ako súcasti tarify predlzenej sporným opatrením je v tejto súvislosti irelevantné. 234 Z judikatúry totiz vyplýva, ze pomoc môze byt povazovaná za poskytnutú, aj ked jej suma príjemcovi este nebola vyplatená. 235 Súdny dvor uz rozhodol, ze clenský stát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 88 ods. 3 ES, ked oznámil opatrenia, ktorými boli zavedené schémy pomoci, az po ich prijatí ako zákona (rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1984, Komisia/Taliansko, 169/82, Zb. s. 1603, bod 11). Na základe znenia uvedeného ustanovenia Vseobecný súd rozhodol, ze opatrenia pomoci musia byt Komisii oznámené, ked sú este v stádiu zámeru, t. j. predtým, ako budú vykonané, a teda ked este môzu byt upravené v súlade s prípadnými pripomienkami Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T-188/95, Zb. s. II-3713, bod 118). 236 Tento výklad clánku 88 ods. 3 ES je tak v súlade so znením textu, ako aj s cielmi sledovanými právnou úpravou, ktorej súcastou je toto ustanovenie, cize zaistit Komisii prílezitost v dostatocnom case a vo vseobecnom záujme vykonat prieskum kazdého nového zámeru v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a vykonat tak predbezné preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 17). Tvrdit, ze Komisia môze konstatovat porusenie clánku 88 ods. 3 ES len po tom, ako overila, ze kazdému prijímatelovi boli skutocne poskytnuté výhody priznané dotknutým opatrením, by bolo v rozpore s logikou systému predbezného preskúmania státnej pomoci. 237 Komisia teda správne oznacila sporné opatrenie za protiprávnu pomoc. 238 V odôvodnení c. 147 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez dospela k záveru, ze kedze sa na spornú pomoc nemôze uplatnit ziadna z výnimiek stanovených v clánku 87 ES, druhé predlzenie platnosti tarify pre Terni je nezlucitelné so spolocným trhom. 239 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze "kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc". Z tohto znenia vyplýva systematická povaha vymáhania pomoci. Napadnuté rozhodnutie teda stanovuje, ze státna pomoc, ktorú Talianska republika zaviedla v prospech zalobkyne a spolocností Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche, nie je zlucitelná so spolocným trhom (clánok 1) a ze Talianska republika od príjemcov vyziada vrátenie uvedenej pomoci (clánok 2). 240 Zalobkyna spochybnuje platnost príkazu na vymáhanie, pricom tvrdí, ze sumy, ktoré nadobudla do roku 2007, jej boli zaplatené len ako zálohy na sumy, na ktoré mala nárok podla zákona c. 9/91, o com Komisia vedela, ako to vyplýva z odôvodnení c. 33 az 35 a 162 napadnutého rozhodnutia. 241 Najskôr treba zdôraznit, ze tento krok, ktorý spocíval v informovaní Komisie pocas správneho konania o tom, ze napadnuté pomoci este neboli vyplatené ich prijímatelom, nezarucuje, ze také platby neboli vykonané následne, predovsetkým odvtedy, ked doslo k informovaniu Komisie, do oznámenia konecného rozhodnutia. V kazdom prípade nemozno Komisii vytýkat, ze v snahe zabezpecit maximálnu moznú právnu istotu jasne uviedla konkrétne dôsledky svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, body 48 a 49), co Komisia urobila v odôvodneniach c. 160 az 162 napadnutého rozhodnutia. 242 Dalej treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze po zacatí konania vo veci formálneho zistovania úrad AEEG rozhodnutím c. 190/06 podmienil platby podla zákona c. 80/05 poskytnutím záruky na pokrytie rizika vrátenia pomoci bývalým spolocnostami Terni (odôvodnenie c. 33 napadnutého rozhodnutia). 243 V tom istom rozhodnutí úrad AEEG stanovil alternatívnu moznost vyplácat v roku 2006 ako zálohu sumy pomoci, ktoré by sa stali splatné do konca predchádzajúceho rezimu (do konca roka 2007) na základe zákona c. 9/91. Pre tieto sumy AEEG nevyzadoval záruku. V tomto prípade islo o moznost, ktorú bývalé spolocnosti Terni vyuzili a AEEG ju realizoval (odôvodnenie c. 34 napadnutého rozhodnutia). 244 Komisia spresnila, ze s výnimkou zálohových platieb uvedených v predchádzajúcom bode "sa záruka vztahuje na vsetky platby, ktoré Cassa Conguaglio [per il settore elettrico (Vyrovnávací fond v elektroenergetickom odvetví)] vykonáva v prospech spolocností podla zákona c. 80/05" (odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia). 245 Z tohto dôvodu sa zdá, ze Komisia sa o údajoch, ktoré mala k dispozícii pocas právneho konania, domnievala, ze zalobkyna nadobudla sumy pomoci v roku 2006 jednak ako zálohy podla zákona c. 9/91 a jednak podla zákona c. 80/05. To vysvetluje dôvod, preco Komisia vyzadovala vymáhanie uz zaplatenej pomoci, pricom spresnila, ze zvysné sumy pomoci, na ktoré sú príjemcovia oprávnení podla zákona c. 9/91, "ak by sa neimplementoval zákon c. 80/05", sa môzu odpocítat od celkovej sumy, ktorá sa má vymáhat (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). 246 Vo svojich písomnostiach Komisia zdôraznila, ze pocas správneho konania talianske orgány ani zalobkyna netvrdili, ze napriek nadobudnutiu úcinnosti sporného opatrenia bývalé spolocnosti Terni nemali prospech z výhod, ktoré z neho vyplývali. Z písomností zalobkyne nevyplýva ziadny dôkaz, ktorý by mohol toto vyhlásenie Komisie spochybnit. 247 Naopak, toto vyhlásenie potvrdzuje obsah zaloby, v ktorej zalobkyna vytýka Komisii nedostatocné vysetrovanie, ktoré by jej umoznilo konstatovat, ze neexitovala nijaká suma, ktorú by bolo mozné vymáhat. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa nesnazila "overit, ci konkrétne [Talianska republika] skutocne vykonala nové opatrenie v casti, ktorá presahuje sumy, na ktoré by [zalobkyna] mala nárok v rámci zákona c. 9/91 (prípadne po poskytnutí nejakej záruky)". 248 Na tomto mieste treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej je zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudky Súdneho dvora z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 49, a Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 31). 249 Nebolo vsak preukázané, ze Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia vedela o tom, ze sumy, ktoré boli zalobkyni zaplatené z vyrovnávacieho fondu v elektroenergetickom odvetví, boli zaplatené len na základe zákona c. 9/91. 250 Napokon treba uviest, ze povinnost clenského státu vypocítat presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôct, osobitne ak tento výpocet závisí od informácií, ktoré Komisii neboli oznámené, zapadá do sirsieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá navzájom zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 248 vyssie, bod 91). Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmat, ktoré okolnosti jej mohli byt predlozené (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 49). 251 V dôsledku toho, aj keby bola pravdivá skutocnost, ktorú uviedla zalobkyna a ktorá bola pripomenutá v bode 249 vyssie, nemôze to ovplyvnit platnost napadnutého rozhodnutia, ale len spôsoby vymáhania pomoci [rozsudok Súdu prvého stupna z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 68]. Vymáhanie pomoci sa má v zásade vykonat podla príslusných ustanovení vnútrostátneho práva, avsak pod podmienkou, ze tieto ustanovenia sa uplatnia takým spôsobom, ze nespôsobia faktickú nemoznost vymozenia, ktoré vyzaduje právo Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, uz citovaný v bode 55vyssie, bod 61, a z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 12), a na riesenie súdnych sporov týkajúcich sa tohto výkonu je príslusný len vnútrostátny súd [rozsudok Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, uz citovaný, bod 68]. 252 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 88 ods. 3 ES musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 253 Zalobkyna tvrdí, ze podla ustanovení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva". V prejednávanej veci vsak príkaz na vymáhanie uvedený v napadnutom rozhodnutí predstavoval porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorej sa je mozné dovolávat v oblasti státnej pomoci, ak sa vykladá restriktívne, vo výnimocných podmienkach alebo okolnostiach, ktoré môzu vyvolat dôveru, ze sa právo uplatní urcitým spôsobom. 254 Komisia nemôze z jedného rozsudku, ktorý bol prijatý za iných súvislostí, ako sú súvislosti v prejednávanej veci, vyvodit absolútne a univerzálne pravidlo, ktoré obmedzuje ochranu legitímnej dôvery len na prípady, v ktorých správny orgán poskytol dotknutej osobe "konkrétne uistenia" týkajúce sa spôsobu uplatnenia tohto práva. 255 Legitímna dôvera zalobkyne týkajúca sa rezimu Terni sa zakladala na vsetkých aktoch a úkonoch, ktoré sú právne dôlezité, overitelné a majú jednoznacný význam. 256 Zalobkyna pripomína, ze talianske orgány tarifu pre Terni prvýkrát predlzili na základe clánku 20 ods. 4 zákona c. 9/91 z dôvodu paralelného predlzenia povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu, ktorí "unikli" znárodneniu v odvetví elektroenergetiky v roku 1962, a potom oznámili Komisii uvedený zákon, aby bol preskúmaný z hladiska právnej úpravy v oblasti státnej pomoci. 257 Komisia svojím rozhodnutím zo 6. augusta 1991 povolila v celom rozsahu zákon c. 9/91 a nepredlozila nijaké námietky. V danom rozhodnutí nebolo uvedené nic, co by oznacilo predlzenie tarify pre Terni upravené v clánku 20 ods. 4 zákona c. 9/91 za "zlucitelnú pomoc". Naopak, Komisia v uvedenom rozhodnutí uviedla, ze sa rozhodla nevzniest námietky voci uplatnovaniu ustanovení daného zákona. Komisia nepredlozila dôkazy svojich tvrdení, podla ktorých rozhodnutie zo 6. augusta 1991 údajne vôbec neuviedlo, ze rezim zavedený zákonom c. 9/91 nemal povahu pomoci, oznacilo ho vsak za zlucitelný so spolocným trhom. 258 Zalobkyna potvrdila, ze po prijatí rozhodnutia zo 6. augusta 1991 sa zacalo obdobie dialógu medzi talianskymi orgánmi a Komisiou, po ktorom doslo k vysetrovaniu Komisie týkajúcemu sa predlzenia platnosti tarify pre Terni podla zákona c. 9/91, co bolo potvrdené listom ministerstva priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania z 19. septembra 1991 zaslaným ministerstvu správy majetkových podielov státu a faxovou správou poslanou v novembri 1991 predsedníctvom Rady stálemu zastúpeniu Talianskej republiky pri Európskych spolocenstvách. V týchto písomnostiach talianske orgány spochybnovali to, ze by predlzenie tarify pre Terni bolo mozné povazovat za státnu pomoc. Komisia vsak nepredlozila nijakú námietku voci týmto tvrdeniam uvedených orgánov, pricom tak implicitne pripustila ich dôvodnost. 259 Táto výmena korespondencie, ku ktorej doslo po rozhodnutí zo 6. augusta 1991, odporuje tvrdeniu Komisie, ze uvedeným rozhodnutím bolo schválené predlzenie tarify pre Terni a ze ju povazovalo za pomoc zlucitelnú s právom Spolocenstva. Komisia len poprela moznost, ze by sa uvedený list a faxová správa nachádzali v spise týkajúcom sa konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia zo 6. augusta 1991, a Vseobecný súd ju musel vyzvat na predlozenie korespondencie zaslanej Talianskej republike pravdepodobne v septembri 1991 s ohladom na predlzenie tarify pre Terni. 260 Zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie zo 6. augusta 1991, výmena korespondencie, ktorá po nom nasledovala, ako aj dalsí súhlas Komisie v nej mohli vyvolat ocakávania v "spôsob, akým sa právo uplatní". Tento spôsob v nej mohol vyvolat legitímnu dôveru s ohladom na zachovanie kompenzacnej povahy rezimu Terni napriek jeho novému definovaniu ex post, ktoré je potrebné povazovat za zákonné. Z týchto úvah vyplýva, ze je potrebné vylúcit oznacenie daného rezimu za státnu pomoc. Na základe týchto skutocností je mozné preukázat, ze existovali výnimocné okolnosti, ktoré zalobkynu a talianske orgány viedli k tomu, ze sa spoliehali na okolnost, ze predlzením tarify pre Terni v snahe zachovat paralelnost, o ktorej sa rozhodlo na zaciatku, medzi virtuálnym výrobcom pre vlastnú spotrebu a výrobcami pre vlastnú spotrebu, ktorí sú drzitelmi povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, nebude zmenená kompenzacná povaha rezimu Terni. 261 Konstatovanie, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení c. 123 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporné opatrenie zmenilo metódu výpoctu tarify pre Terni, nemôze vyvrátit záver uvedený v predchádzajúcom bode. Zalobkyna tvrdí, ze vsetky skutocnosti, ktoré v nej vyvolali legitímnu dôveru, nevyplývajú z totoznosti medzi metódami výpoctu prijatými s cielom definovat túto tarifu v roku 1991 a potom v roku 2005, ale zo skutocnosti, ze v týchto dvoch prípadoch bola náhrada skody poskytnutá spolocnosti Terni (a jej právnym nástupcom) právne nanovo definovaná ex post, v súlade s myslienkou, ze ide o pôvodnú náhradu, a ze ani v týchto dvoch prípadoch nové definovanie ex post tohto kompenzacného opatrenia nemôze samo osebe spôsobit jeho oznacenie za státnu pomoc. Komisia nezohladnila skutocnost, ze tieto spôsoby revízie sú nevýhodnejsie pre prijímajúce spolocnosti, ako by to bolo podla dekrétu c. 1165/63, a ich jediným cielom bolo v urcitom rozsahu odrazit zmeny cien elektrickej energie, ku ktorým doslo na trhoch, co bolo zjavne nemozné v roku 1963. 262 Zalobkyna zdôraznuje, ze v dobrej viere dôverovala súhlasu, ktorý Komisia napokon dala s ohladom na kompenzacnú povahu predlzenia, o ktorom sa rozhodlo v roku 1991, po com realizovala velké investície v oceliarskom priemysle na základe protokolu o uzavretí zmluvy s talianskymi orgánmi, v ktorom bolo predlzenie kompenzacného opatrenia hlavným záväzkom zo strany talianskych orgánov ako protihodnota za záväzky na realizovanie investícií a udrzanie zamestnanosti. 263 Napokon tvrdí, ze prípadné vymáhanie zvýhodnenej tarify by bolo tiez v rozpore so zásadou non venire contra factum proprium, ktorá Komisii bráni konat v rovnakej veci podstatne rozdielnym spôsobom, predovsetkým v takom prípade, ked toto konanie vyvolalo v dotknutých osobách presvedcenie o existencii urcitej právnej situácie. Tento aspekt zásady ochrany legitímnej dôvery bráni Komisii vrátit sa v prejednávanej veci k svojmu predchádzajúcemu posúdeniu s ohladom na kompenzacný charakter zvýhodnenej tarify. 264 Komisia tvrdí, ze v judikatúre bolo jasne a opakovane potvrdené, ze zásady ochrany legitímnej dôvery sa je mozné dovolávat len v prípade poskytnutia "presných uistení" správnym orgánom, a nie, ako v tomto prípade, vágnych okolností, ktoré mali vyvolat "dôveru v uplatnenie práva", ktorá navyse nebola nijako spresnená. 265 Zalobkyna nemôze zalozit svoj zalobný dôvod len na výmene korespondencie rôznych talianskych správnych orgánov. Je zrejmé, ze aj v prípade, ze skutocne doslo ku kontaktu medzi Komisiou a talianskymi orgánmi, v kazdom prípade sa nie je mozné domnievat, ze mohli vyvolat dôveru v uplatnenie práva, na ktorú sa zalobkyna odvoláva, bez preskúmania obsahu prípadnej komunikácie pochádzajúcej od Komisie, v ktorých nie je ziadna takáto zmienka. 266 Zdá sa, ze z listu z 19. septembra 1991, ktorý spomenula zalobkyna, vyplýva, ze Komisia poziadala talianske orgány o informácie týkajúce sa predlzenia tarify pre Terni upravenej zákonom c. 9/91. Táto skutocnost, ktorá vôbec nepodporila tvrdenie zalobkyne, sa - práve naopak - javí tak, ze Komisia v rozhodnutí zo 6. augusta 1991 neprijala ziadny konkrétny postoj k predlzeniu platnosti tarify pre Terni, kedze v opacnom prípade by ziadost o vysvetlenie nemala ziadny zmysel. 267 V kazdom prípade nijaká skutocnost vztahujúca sa na rozhodnutie zo 6. augusta 1991 nemohla podnietit talianske orgány ci bývalé spolocnosti Terni k tomu, aby si mysleli, ze Komisia predlzenie tarify pre Terni nebude povazovat za státnu pomoc. Komisia dodáva, ze nielen ze sporné opatrenie predlzilo platnost zvýhodnenej tarify, ale aj úplne zmenilo spôsob výpoctu tejto tarify, a vyvodzuje z toho, ze bývalé spolocnosti Terni sa teda nemohli este aj vzhladom na túto významnú zmenu domnievat, ze na sporné opatrenie sa nepriamo vztahuje rozhodnutie zo 6. augusta 1991, ktoré sa týkalo zákona c. 9/91. Posúdenie Vseobecného súdu 268 Treba pripomenút, ze sporné opatrenie bolo prijaté bez toho, aby bolo vopred oznámené, co je v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 269 Vzhladom na imperatívnu povahu preskúmania státnej pomoci vykonávaného Komisiou podla clánku 88 ES vsak podniky môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci, ktorá im bola poskytnutá, v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodrzaný uvedený postup stanovený týmto clánkom. Obozretne konajúci hospodársky subjekt musí byt totiz za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze uvedený postup bol dodrzaný (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 235). 270 Osobitne pokial sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je protiprávna podla clánku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci v takom prípade nemôze mat legitímnu dôveru v dodrzanie pravidiel jej poskytnutia (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 45). 271 Judikatúra vsak nevylucuje moznost, ze príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna, sa môzu dovolávat mimoriadnych okolností, na ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z tohto dôvodu vzniest námietky proti jej vráteniu (rozsudky Súdneho dvora z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 18, a Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 69). 272 Treba spresnit, ze príjemcovia protiprávnej pomoci sa môzu takých okolností domáhat v súlade s tým, co vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 24. novembra 1987, RSV/Komisia (223/85, Zb. s. 4617, bod 17). 273 V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze zdrzanie Komisie pri rozhodnutí, ze urcitá pomoc je protiprávna a musí byt clenským státom zrusená a vymáhaná, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch tejto pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci. 274 Z toho vyplýva, ze existencia výnimocných okolností môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia Komisie, ak ich Komisia nezohladní, a ze príjemca pomoci môze pred súdom Spolocenstva uplatnovat tvrdenie legitímnej dôvery. 275 Súcasne treba predovsetkým uviest, ze prijatie nariadenia c. 659/1999 vytvorilo novú situáciu, co sa týka vymáhania nezlucitelnej pomoci, z coho treba vyvodit vsetky právne dôsledky. Clánok 14 ods. 1 tohto nariadenia potvrdzuje systematickú povahu vymáhania (prvá veta), pricom stanovuje výnimku (druhá veta), ak by vymáhanie bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 276 Existuje teda ustanovenie sekundárneho práva, ktoré Komisia musí zohladnit pri prijímaní svojich rozhodnutí a ktoré ju môze viest k tomu, ze prípadne nebude pozadovat vymáhanie nezlucitelnej pomoci. Je nesporné, ze porusenie takého ustanovenia mozno uplatnit na podporu zrusenia rozhodnutia v casti, v ktorej sa nariaduje vymáhanie. 277 Práve o to ide v prejednávanej veci, v tom zmysle, ze Komisia v odôvodneniach c. 149 az 159 napadnutého rozhodnutia overila, ci existujú výnimocné okolnosti, ktoré by mohli v bývalých spolocnostiach Terni vyvolat legitímnu dôveru v zákonnost sporného opatrenia, a dospela k negatívnemu záveru, co zalobkyna spochybnuje a tvrdí, ze doslo práve k poruseniu clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a zásady ochrany legitímnej dôvery. 278 Pokial ide o dôvodnost uvedeného zalobného dôvodu, zalobkyna vo svojej argumentácií nepreukázala, ze existujú výnimocné okolnosti, ktoré by mohli vyvolat legitímnu dôveru v zákonnost spornej pomoci alebo, ako sama tvrdí, v skutocnost, ze sporné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. 279 Je totiz nesporné, ze rozhodnutie zo 6. augusta 1991 o nevznesení námietok podla ustanovenia v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 zodpovedá situácii, v ktorej Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom v rozsahu, v akom spadá do rámca clánku 87 ods. 1 ES, a teda rozhodne, ze dané opatrenie je zlucitelné s uvedeným trhom. Znenie uvedeného rozhodnutia podporuje vyhlásenie Komisie, podla ktorej opatrenie o predlzení platnosti tarify pre Terni stanovené v zákone c. 9/91 bolo v uvedenom rozhodnutí oznacené ako zlucitelná pomoc (pozri bod 113 vyssie). 280 Skutocnost, ze z listu ministerstva priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania z 19. septembra 1991 zaslaného ministerstvu správy majetkových podielov státu vyplýva, ze Komisia po prijatí rozhodnutia zo 6. augusta 1991 poziadala talianske orgány o informácie týkajúce sa predlzenia tarify pre Terni upravenej zákonom c. 9/91, nemôze tento záver vyvrátit. 281 Táto skutocnost skôr preukazuje, ako uvádza Komisia v bodoch 134 a 135 napadnutého rozhodnutia, ze dokumenty, na základe ktorých prijala rozhodnutie zo 6. augusta 1991, obsahovali len krátky opis a posúdenie clánkov zákona c. 9/91 relevantných z hladiska státnej pomoci a ze clánok 20 ods. 4 zákona, ktorým sa predlzila platnost tarify pre Terni, nebol uvedený, na základe coho nie je mozné s urcitostou stanovit, ci Komisia skúmala a mala v úmysle schválit tarifu pre Terni. 282 Napokon samotná ziadost Komisie o informácie a jej mlcanie po dorucení odpovede od talianskych orgánov, a to aj v prípade, ze odpoved bola skutocne zaslaná a Komisii dorucená, nemôzu v zalobkyni vyvolat legitímnu dôveru. 283 Konanie Komisie od augusta 1991 do novembra 1991 mohlo navyse vyvolat dojem urcitého zmätenia a v súvislosti s jej úmyslami podnietit vznik otázok v mysli zalobkyne. Samotná skutocnost, ze kvalifikácia opatrenia o predlzení platnosti tarify pre Terni upravenej zákonom c. 9/91 ako státnej pomoci sa zdá jej príjemcovi pochybná, zjavne nestací na odôvodnenie akejkolvek legitímnej dôvery z jeho strany v zákonnost pomoci alebo v to, ze sporné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 128). 284 Napokon, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 154 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie zo 6. augusta 1991 sa týka len opatrenia upraveného zákonom c. 9/91, a preto povolenie tohto opatrenia nemôze vyvolat legitímnu dôveru v zákonnost nového opatrenia pomoci zavedeného zákonom c. 80/05 alebo v skutocnost, ze predlzenie v nom upravenej tarify pre Terni nepredstavuje pomoc. 285 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zákon c. 9/91 mal dva ciele, t. j. jednoducho predlzit platnost tarify pre Terni a povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2001, ale aj to, aby uvedená tarifa zanikla na konci roka 2007. 286 Je nesporné, ze sporné opatrenie jednak zrusilo proces postupného zániku tarify pre Terni, ked stanovilo jej uplatnovanie minimálne do roku 2010, a jednak úplne zmenilo spôsob výpoctu tejto tarify, ako vyplýva z odôvodnení c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia. 287 V tejto súvislosti Komisia oznacila sporné opatrenie za novú pomoc, pricom zalobkyna toto oznacenie nespochybnuje. Toto opatrenie malo byt oznámené Komisii v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, co vsak nebolo. 288 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze z rozhodnutia zo 6. augusta 1991 a z konania Komisie nasledujúcom po nom vyvodit, ze nové opatrenie o predlzení platnosti zavedené zákonom c. 80/05 nemôze byt oznacené za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 289 Vzhladom na tieto okolnosti treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a zásady ochrany legitímnej dôvery. 290 Z predchádzajúcich úvah a bez toho, aby bolo potrebné nariadit navrhované opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 291 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2010. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecného súdu O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a clánkov 87 ES a 88 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi O porusení podstatných formálnych nálezitostí - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecného súdu O zjavne nesprávnom posúdení hospodárskej stúdie predlozenej talianskymi orgánmi - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecného súdu O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ods. 3 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecného súdu O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecného súdu O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXu7zidr/L95897-5493TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXu7zidr/L95897-5493TMP.html#Footref*