Vec T-53/08 Talianska republika proti Európskej komisii "Státna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme - Predlzenie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom - Pojem výhoda - Zásada kontradiktórnosti" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Náhrada poskytnutá za vyvlastnenie aktív - Vylúcenie (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Právo Únie - Zásady - Právo na obhajobu - Uplatnenie na správne konania zacaté Komisiou - Preskúmanie plánovanej pomoci - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o státnom opatrení - Predmet a úcel konania (Clánok 88 ods. 2 ES) 1. Zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a tým sú porovnatelné so subvenciou, akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok. Naopak náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány povinné prípadne zaplatit jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, má úplne inú právnu povahu a nepredstavuje pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. Ako státna pomoc naopak musí byt kvalifikované opatrenie, ktoré predstavuje predlzenie opatrenia, ktorým bola podniku poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada za vyvlastnenie v rámci znárodnenia v odvetví elektroenergetiky, pokial bola táto zvýhodnená tarifa priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez moznosti predlzenia. Navyse opatrenie, ktoré je len jednou z výhodných tarifných podmienok, ktorých predlzenie má za ciel "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov", nemôze byt povazované za právne pokracovanie v náhrade poskytnutej podniku po znárodnení. (pozri body 49, 52, 55, 63, 65, 75, 77) 2. V oblasti kontroly státnej pomoci si zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené dotknutými tretími osobami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost vyjadrit sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôze pouzit v rozhodnutí proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva na obhajobu viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viest k odlisnému výsledku konania. (pozri bod 115) 3. Cielom konania vo veci formálneho zistovania je umoznit dotknutým osobám vyjadrit sa a Komisii úplne objasnit vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia. Konanie vo veci formálneho zistovania nemôze mat iný úcel a predovsetkým v nom nie je mozné s konecnou platnostou rozhodnút o niektorých skutocnostiach v spise uz pred prijatím konecného rozhodnutia. Navyse zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok. (pozri body 122, 123) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 1. júla 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme - Predlzenie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom - Pojem výhoda - Zásada kontradiktórnosti" Vo veci T-53/08, Talianska republika, v zastúpení: S. Fiorentino, avvocato dello Stato, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 o státnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spolocnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júla 2009, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Talianska republika znárodnila odvetvie elektrickej energie zákonom c. 1643 zo 6. decembra 1962, ktorým sa zriaduje Ente nazionale per l'energia elettrica (ENEL) a prevádzajú sa na tento státny podnik spolocnosti pôsobiace v oblasti elektroenergetiky (GURI c. 316 z 12. decembra 1962, s. 5007, dalej len "zákon c. 1643/62"). Uvedeným zákonom priznala státnemu podniku ENEL na svojom státnom území monopol na výrobu, dovoz, vývoz, prenos, premenu, distribúciu a predaj elektrickej energie pochádzajúcej z akéhokolvek zdroja, avsak s urcitými výnimkami. 2 Podla clánku 4 ods. 6 zákona c. 1643/62 boli podniky, ktoré vyrábali elektrickú energiu najmä pre vlastnú spotrebu (dalej len "výrobcovia pre vlastnú spotrebu"), vylúcené z postupu znárodnenia v odvetví elektroenergetiky. 3 Spolocnost Terni, v ktorej bol stát väcsinovým spolocníkom, v tom case pôsobila v oblastiach výroby ocele, chemických látok a cementu. Navyse vlastnila a prevádzkovala vodnú elektráren, ktorej väcsina vyrobenej elektrickej energie sa pouzívala na dodávku energie pre výrobné procesy spolocnosti. 4 Vzhladom na strategický význam spolocnosti Terni pri dodávaní elektrickej energie státu bola jej divízia hydroenergetiky zahrnutá do znárodnenia, napriek postaveniu tejto spolocnosti ako výrobcu pre vlastnú spotrebu. 5 Dekrétom prezidenta republiky c. 1165 z 21. augusta 1963 o prevode casti podniku urcenej na cinnosti uvedené v clánku 1 prvom odseku zákona c. 1643/62 a prevádzkované spolocnostou "Terni: Societŕ per l'Industria e l'Elettricitŕ" SpA na ENEL (riadna príloha GURI c. 230 z 31. augusta 1963, s. 58, dalej len "dekrét c. 1165/63") Talianska republika poskytla spolocnosti Terni náhradu za prevod jej aktív tým, ze jej priznala zvýhodnenú tarifu na dodávku elektrickej energie (dalej len "tarifa pre Terni") na obdobie rokov 1963 az 1992. 6 V roku 1964 sa spolocnost Terni rozdelila na tri spolocnosti: výrobcu ocele Terni Acciai Speciali, výrobcu chemikálií Nuova Terni Industrie Chimiche a výrobcu cementu Cementir (dalej len spolocne "bývalé spolocnosti Terni"). Tieto podniky boli neskôr v uvedenom poradí sprivatizované a nadobudli ich spolocnosti ThyssenKrupp, Norsk Hydro a Caltagirone, co viedlo k vytvoreniu spolocností ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA, Nuova Terni Industrie Chimiche SpA a Cementir SpA, ktoré nadalej vyuzívali tarifu pre Terni. 7 Zákonom c. 9 z 9. januára 1991, ktorým sa upravuje aktualizácia nového Státneho energetického plánu: institucionálne aspekty, vodné a iné elektrárne, geotermálne elektrárne, výrobcovia pre vlastnú spotrebu a danové ustanovenia (riadna príloha GURI c. 13 zo 16. januára 1991, s. 3, dalej len "zákon c. 9/91"), Talianska republika predlzila platnost existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do 31. decembra 2001, co sú povolenia, na základe ktorých pôsobia spolocnosti vyuzívajúce verejné vodné zdroje na výrobu elektrickej energie. 8 Podla clánku 20 ods. 4 tohto zákona Talianska republika predlzila takisto platnost tarify pre Terni do 31. decembra 2001. Okrem toho bolo stanovené, ze mnozstvo dotovanej elektrickej energie dodávanej bývalým spolocnostiam Terni sa bude pocas nasledujúcich siestich rokov (2002 - 2007) postupne znizovat tak, aby sa výhoda vo forme tarify odstránila do konca roka 2007. 9 Talianske orgány oznámili zákon c. 9/91 Komisii, ktorá prijala 6. augusta 1991 rozhodnutie o nevznesení námietok (rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci NN 52/91). 10 Legislatívnym dekrétom c. 79 zo 16. marca 1999 týkajúcim sa smernice 96/92/ES o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (GURI c. 75 z 31. marca 1999, s. 8, dalej len "dekrét c. 79/99") Talianska republika predlzila existujúce povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie. Clánok 12 ods. 7 a 8 tohto dekrétu stanovuje: "7. Povoleniam, ktorých platnost sa skoncila alebo sa skoncí pred 31. decembrom 2010, sa predlzuje platnost do 31. decembra 2010 a drzitelia týchto povolení môzu pokracovat vo svojej cinnosti bez toho, aby bolo potrebné prijat akýkolvek správny akt, pricom uvedenú skutocnost oznámia príslusnému správnemu orgánu do 80 dní od nadobudnutia úcinnosti tohto dekrétu... 8. Na povolenia, ktorých platnost sa skoncí 31. decembra 2010, sa uplatnia podmienky skoncenia platnosti uvedené v akte o udelení povolenia." 11 V súlade s clánkom 11 ods. 11 zákonného dekrétu c. 35 zo 14. marca 2005, ktorým sa stanovujú naliehavé opatrenia o akcnom pláne pre hospodársky, sociálny a územný rozvoj (GURI c. 62 zo 16. marca 2005, s. 4), zmeneného na zákon c. 80 zo 14. mája 2005 (dalej len "zákon c. 80/05"), Talianska republika opätovne predlzila platnost tarify pre Terni do roku 2010, pricom toto opatrenie nadobudlo platnost 1. januára 2005 (dalej len "sporné opatrenie"). Zákon c. 80/05 spresnil, ze az do roku 2010 budú bývalé spolocnosti Terni vyuzívat rovnaké výhody, aké sa poskytovali do 31. decembra 2004 v súvislosti s dodávanými mnozstvami (spolu 926 GWh pre tri spolocnosti) a cenami (1,32 eurocenta/kWh). V krátkej dobe potom boli bezné povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie predlzené zákonom c. 266 z 23. decembra 2005 az do roku 2020. 12 Komisia sa o tomto opatrení o predlzení dozvedela v rámci vysetrovania v inej veci a listom z 23. decembra 2005 poziadala talianske orgány o informácie, ktoré jej boli oznámené v liste z 24. februára 2006 a následne v dalsích dvoch listoch z 2. marca 2006 a 27. apríla 2006. 13 Komisia oznámila Talianskej republike listom z 19. júla 2006 svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. EÚ C 214, s. 5) a Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby k predmetným opatreniam predlozili svoje pripomienky. 14 Talianska republika predlozila svoje pripomienky listom z 25. októbra 2006 a poskytla dalsie informácie listami z 9. novembra 2006 a zo 7. decembra 2006. 15 Komisii boli dorucené pripomienky od dotknutých tretích osôb, ktoré zaslala na vyjadrenie talianskym orgánom. Pripomienky Talianskej republiky jej boli dorucené listom z 22. decembra 2006. 16 Listom z 20. februára 2007 si Komisia vyziadala dalsie informácie, ktoré jej talianske orgány poskytli listami zo 16. apríla 2007, z 10. mája 2007 a zo 14. mája 2007. 17 Dna 20. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie o státnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spolocnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 18 Odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Komisia dospela k záveru, ze [Talianska republika] v rozpore s clánkom 88 ods. 3 [ES] nezákonne zaviedl[a] ustanovenie clánku 11 ods. 11 [zákonného dekrétu 35/2005], zmeneného na zákon [c. 80/05], ktorým sa stanovuje zmena a predlzenie zvýhodnenej tarify za elektrickú energiu, uplatnitelnej na tri [bývalé] spolocnosti [Terni] az do roku 2010. Komisia zastáva názor, ze takéto opatrenie, ktoré predstavuje cistú pomoc na prevádzku podnikov, nie je oprávnené na ziadnu výnimku podla Zmluvy o ES, a je preto nezlucitelné so spolocným trhom. Casti uvedeného opatrenia, ktoré este neboli poskytnuté alebo zaplatené, sa preto nesmú realizovat. Pomoc, ktorá sa uz zaplatila, sa musí vrátit. Sumy, na ktoré by boli príjemcovia oprávnení v rokoch 2005, 2006 a 2007 podla zákona c. 9/91, sa môzu odpocítat od celkovej sumy, ktorá sa má vrátit." 19 Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 1. Státna pomoc, ktorú [Talianska republika] zaviedl[a] v prospech spolocností ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche, nie je zlucitelná so spolocným trhom. 2. Státna pomoc, ktorú [Talianska republika] poskytl[a], ale este nezaplatil[a] v prospech spolocností ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche, je tiez nezlucitelná so spolocným trhom a nesmie sa preto realizovat. Clánok 2 1. [Talianska republika] vyziada od príjemcov vrátenie protiprávnej a nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. januára 2008 podala Talianska republika zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Talianska republika navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. Právny stav 23 Talianska republika predkladá tri zalobné dôvody, zalozené po prvé na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 3 ES, pretoze sporné opatrenie malo kompenzacný charakter, po druhé na porusení tých istých ustanovení, pretoze sporné opatrenie sa netýkalo prevodu verejných prostriedkov, a po tretie na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ako aj zásad kontradiktórnosti a ochrany legitímnej dôvery. 24 Na pojednávaní vsak Talianska republika výslovne vzala spät svoj druhý zalobný dôvod, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Vseobecný súd teda preskúma len prvý a tretí zalobný dôvod. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na údajne kompenzacnom charaktere sporného opatrenia Tvrdenia úcastníkov konania 25 Talianska republika tvrdí, ze Komisia nesprávne oznacila sporné opatrenie za státnu pomoc a v dôsledku toho sa domnievala, ze uvedené opatrenie jej malo byt oznámené. 26 Talianska republika uvádza, ze poskytnutie prostriedkov, ktoré predstavujú náhradu za majetkovú ujmu spôsobenú dotknutej osobe vzdaním sa niecoho vo verejnom záujme, nepredstavuje financnú výhodu, ak bezdôvodne neprekrocí prospech, ktorý by táto osoba získala z prevádzkovania veci, ktorá je predmetom uvedenej majetkovej ujmy, ako investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve. 27 Záver Komisie, podla ktorého bola sporným opatrením bývalým spolocnostiam Terni priznaná výhoda, sa zakladá na nepresnom zvázení toho, co bolo predmetom vyvlastnenia spolocnosti Terni v roku 1962. Predmetom tohto vyvlastnenia nebol len hmotný majetok, ale aj právo vyrábat elektrickú energiu, ktoré bolo predmetom povolení na výrobu elektriny z vodnej energie existujúcich v case nadobudnutia platnosti zákona c. 1643/62. 28 Vzhladom na tieto okolnosti bolo podla Talianskej republiky potrebné zohladnit hodnotu tohto povolenia, ktoré treba povazovat za samostatný nehmotný majetok zahrnutý do majetku spolocnosti, pricom jeho hodnota narastala v závislosti od dlzky platnosti tohto povolenia. Je teda nesprávne tvrdit, ako navrhuje Komisia, ze problémom v prejednávanom prípade bolo poskytnút spolocnosti Terni náhradu za "trhovú hodnotu vyvlastneného majetku" v súlade so zásadou, ze náhrada za vyvlastnenie majetku musí byt urcená s ohladom na hodnotu tohto majetku v case jeho vyvlastnenia. 29 Opísaný predmet vyvlastnenia spolocnosti Terni viedol talianske orgány k navrhnutiu kompenzacného mechanizmu, podla ktorého výska náhrady závisela priamo od dlzky platnosti povolenia. Dlzka trvania tarifného rezimu bola teda stanovená na zostávajúcu dlzku platnosti povolenia, teda do 31. decembra 1992. 30 Talianska republika uvádza, ze priamy pomer medzi dlzkou trvania tarify pre Terni, ktorej cielom bolo to, aby náklady spolocnosti Terni za energiu boli podobné ako tie, ktoré by mala, keby si mohla ponechat právo vyrábat elektrickú energiu, a dlzkou platnosti povolení zabezpecovala, ze ziadna zo strán nebude vystavená nebezpecenstvu nadmernej ci nedostatocnej náhrady. Tento priamy pomer bol základným prvkom kompenzacného balíka dohodnutého medzi stranami, ako ho oznacila Komisia v napadnutom rozhodnutí, pretoze zarucoval jeho hospodársku rovnováhu. 31 Sama Komisia v napadnutom rozhodnutí povazovala tento systém poskytnutia náhrady za prijatelný, pricom polozila skutocne rozhodujúcu otázku ci je predlzenie osobitného tarifného rezimu mozné povazovat za neoddelitelnú súcast náhrady. 32 Talianska republika v tejto súvislosti tvrdí, ze poskytnutie doplnkovej náhrady sa nezakladá na podmienkach, ktoré sa vytvorili na trhu s elektrickou energiou, ktorého zmeny by patrili medzi bezné riziká kompenzacného balíka. Dve predlzenia, o ktorých sa rozhodlo v rokoch 1991 a 2005, boli v skutocnosti odôvodnené tým, ze neskorsie legislatívne zmeny, ktoré neboli predvídatelné v case prijatia kompenzacného balíka, predlzili dlzku platnosti povolení výrobcov pre vlastnú spotrebu. 33 Úplne výnimocná povaha vyvlastnenia spolocnosti Terni spôsobila, ze pre nu bolo potrebné vytvorit postavenie, ktoré by bolo co najpodobnejsie postaveniu, v akom by sa nachádzala, keby nebola takto vyvlastnená, co vysvetluje skutocnost, ze so spolocnostou Terni sa zaobchádzalo ako s "virtuálnym výrobcom pre vlastnú spotrebu" v rámci kompenzacného mechanizmu zavedeného talianskymi orgánmi. Talianska republika tvrdí, ze v tejto súvislosti nie je rozhodujúce ani tak overit, ci existoval vztah medzi kompenzacným mechanizmom zavedeným pre spolocnost Terni a povoleniami ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, ale skôr preskúmat, ci by sa zákony o predlzení platnosti na spolocnost Terni uplatnili, ak by nebola predmetom vyvlastnenia. 34 Pritom je nepochybné, ze zákonné ustanovenia, ktorými bola predlzená platnost povolení, by sa týkali aj tých, ktoré mala Terni, ak by zostala ich drzitelkou. Ak by sa bývalým spolocnostiam Terni bránilo vyuzit tieto predlzenia v podobe pokracovania v tarife Terni, spochybnilo by sa ich postavenie "virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu", ktoré bolo voci týmto spolocnostiam vhodné zachovat, s cím súhlasila aj Komisia. 35 Dve predlzenia v rokoch 1991 a 2005 preto nepredstavovali revíziu pomeru uvedeného v pôvodných opatreniach, ale práve naopak, podla Talianskej republiky predstavovali práve pouzitie tohto pomeru, ako vyplýva zo zásady spolocnej pre zmluvné právo clenských státov, podla ktorej je v neprerusených právnych vztahoch potrebné zohladnit zmenu zmluvnej rovnováhy, ktorá nie je spôsobená naplnením bezného rizika, ktoré na seba strany prevzali pri uzavretí zmluvy, ale je dôsledkom okolnosti, ku ktorej doslo neskôr a ktorá nebola ani predvídaná, ani ju nebolo mozné predpokladat v case uzavretia zmluvy. 36 Talianska republika tiez poukazuje na zásady dobrej viery a spravodlivého zaobchádzania a dodáva, ze zásada uvedená v bode 35 vyssie bola zakotvená v tzv. klauzule "hardship" upravenej v zásadách týkajúcich sa medzinárodných obchodných zmlúv, ako aj európskeho zmluvného práva. Predpoklady na uplatnenie týchto zásad boli v tejto veci údajne splnené. 37 Talianska republika uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého mohla spolocnost Terni spochybnit mechanizmus poskytnutia náhrady, ak ho povazovala za nevhodný, nie je relevantné. V case prijatia dekrétu c. 1165/63 mohla Terni namietat len v prípade, ze by dlzka platnosti tarify pre Terni bola stanovená na kratsie obdobie, nez bola platnost povolení, ktorá sa mala podla vtedajsej právnej úpravy skoncit 31. decembra 1992, co bol dátum skoncenia platnosti tarify pre Terni. Talianska republika dodáva, ze ak by sa pripustilo, ze dátum skoncenia platnosti tarify pre Terni nebol urcený na základe výpoctu celkových príjmov, ktoré by mala spolocnost Terni dovtedy dosiahnut, ale jeho cielom bolo len prispôsobit dlzku platnosti tarify pre Terni dlzke platnosti povolení, spolocnost Terni nemala dôvod stazovat sa na uvedený mechanizmus, pretoze jeho uplatnovanie malo zahrnat aj automatické predlzenie uvedenej tarify zároven s predlzením povolení. 38 Pokial ide o pochybnost, ktorú Komisia vyjadrila o skutocnom cieli ustanovení o predlzení platnosti tarify pre Terni, ktorým bolo doplnit pôvodné poskytnutie náhrady s ohladom na predlzenie vyvlastneného povolenia, i ked len virtuálne, Talianska republika tvrdí, ze na oznacenie opatrenia za státnu pomoc treba prihliadnut len na jeho skutocné ci potenciálne úcinky, a ak je nesporné, ze bývalé spolocnosti Terni mali nárok na predlzenie tarify pre Terni, ktorá mala riadne doplnit pôvodné poskytnutie náhrady, opatrenie, ktorého cielom je priznat uvedené predlzenie, nemôze byt povazované za státnu pomoc, bez ohladu na ciele, ktoré vnútrostátny zákonodarca sledoval pri jeho prijímaní. 39 Talianska republika napokon uviedla, ze cielom sporného opatrenia bolo zachovat hospodársku aktuálnost mechanizmu, ktorý sa pod vplyvom casu nevyhnutne mení, a vzhladom na to, ze sa nezmenili hlavné ustanovenia zmluvy, nepriznala bývalým spolocnostiam Terni ziadnu nenálezitú výhodu, ale práve naopak, zabránila tomu, aby tieto spolocnosti museli znásat nespravodlivú ujmu. 40 Komisia vo svojej odpovedi uviedla, ze zalobný dôvod Talianskej republiky musí byt zamietnutý ako zalozený na nesprávnom predpoklade. 41 Podla Komisie sa zdá, ze Talianska republika neprihliadla na to, ze clánok 6 dekrétu c. 1165/63 stanovoval ako poskytnutie náhrady za prevod zariadení spolocnosti Terni na státny podnik ENEL poskytovanie elektriny za znízenú tarifu az do 31. decembra 1992. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, ze tarifa pre Terni bola priznaná ako poskytnutie náhrady na presne stanovené casové obdobie, ktoré bolo konkrétne urcené v case vyvlastnenia, pricom toto obdobie bolo pravdepodobne stanovené s ohladom na zostávajúcu dlzku platnosti povolenia spolocnosti Terni na výrobu elektrickej energie z vodnej energie, ktorá bola základným prvkom pri urcení hodnoty vyvlastneného povolenia. 42 Komisia tvrdí, ze dekrét c. 1165/63 ani zákon c. 9/91 nijako nespájali predlzenie tarify pre Terni s povoleniami na výrobu elektriny iných nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu. Neexistuje ziadny dôvod, pre ktorý by sa bolo mozné domnievat, ze predlzenie uvedenej tarify, ktoré bolo zavedené sporným opatrením v roku 2005, by súviselo s predlzením platnosti povolení, ktoré bolo priznané dekrétom c. 79/99 uz sest rokov predtým. Naopak, zo zákona c. 80/05 jasne vyplýva, ze predlzenie zvýhodnených taríf, a teda aj tarify pre Terni, bolo priznané najmä s cielom "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov". 43 Tvrdí, ze ak by dekrét c. 1165/63 stanovoval automatické predlzenie tarify pre Terni v prípade predlzenia povolení ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, bolo by to v rozpore so zásadou, ze náhrada poskytnutá za vyvlastnenie majetku (vrátane nehmotného majetku, akým je povolenie) musí byt urcená s ohladom na hodnotu tohto majetku v case jeho vyvlastnenia. 44 Okrem toho by bolo nesprávne tvrdit, ako navrhuje Talianska republika, ze "bývalé spolocnosti Terni sa mohli domáhat predlzenia taríf Terni ako oprávneného doplnenia pôvodne poskytnutej náhrady". Podla Komisie sa zdá, ze talianske orgány chcú takto dokázat, ze bývalé spolocnosti Terni majú "nárok" na predlzenie tarify pre Terni len na základe toho, ze ak by neboli vyvlastnené, boli by im predlzené povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie. 45 Podla Komisie vsak bývalé spolocnosti Terni nemohli uplatnovat nijaký "nárok" na predlzenie na základe dekrétu c. 1165/63, ktorý stanovoval dodávky elektriny v znízenej tarife do 31. decembra 1992 bez moznosti predlzenia. Neexistencia "nároku" na predlzenie tarify pre Terni vyplýva aj zo skutocnosti, ze predlzenia upravené zákonom c. 9/91 a sporným opatrením priznali jednostranne talianske orgány pri výkone svojej sirokej diskrecnej právomoci, ktorá je charakteristická pre zákonodarnú cinnost. 46 Dôvodné nie sú ani tvrdenia, podla ktorých sa zmeny platnosti tarify pre Terni zakladali na pravidlách súkromného práva týkajúcich sa neprimeranej výsky neskorsích zmluvných plnení, pretoze uvedené pravidlá sa neuplatnujú na vyvlastnenie z dôvodu verejného záujmu. Komisia tiez tvrdí, ze aj keby bolo mozné prirovnat vyvlastnenie k jednoduchému zmluvnému úkonu, povinnost spolocnosti Terni previest na ENEL povolenie na výrobu elektriny z vodnej energie s príslusnými zariadeniami by bolo potrebné povazovat za "okamzité" plnenie, a nie sústavné plnenie, ktoré by sa po uplynutí urcitého casu mohlo stat prílis nákladným. Okrem toho predlzenie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie nie je mozné povazovat za "mimoriadnu a nepredvídatelnú" okolnost. Posúdenie Vseobecného súdu 47 Podla ustálenej judikatúry, ak sa má opatrenie kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25, a z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 121). 48 Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (rozsudky Súdneho dvora z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 56, a Chronopost a La Poste/Ufex a i., uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 122). 49 Treba pripomenút, ze zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a tým sú porovnatelné so subvenciou (rozsudky Súdneho dvora z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24), akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 50 Talianska republika tvrdí, ze sporné opatrenie nie je mozné povazovat za státnu pomoc vzhladom na to, ze podmienka poskytnutia výhody príjemcom pomoci nebola splnená, kedze uvedené opatrenie má len kompenzacný charakter. 51 Je nesporné, ze niektoré formy náhrad poskytnutých podnikom nepredstavujú pomoc. 52 Súdny dvor v rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. (106/87 az 120/87, Zb. s. 5515, body 23 a 24), spresnil, ze verejné pomoci, ktoré sú opatreniami verejného orgánu zvýhodnujúceho niektoré podniky alebo výrobky, majú úplne inú právnu povahu ako náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány povinné prípadne zaplatit jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, pricom uvedená náhrada skody nepredstavuje pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. 53 Súdny dvor takisto uviedol, ze verejné dotácie, ktoré sa poskytnú podnikom výslovne povereným záväzkami sluzieb vo verejnom záujme s cielom kompenzovat výdavky vynalozené pri realizácii týchto záväzkov, ak tieto dotácie vyhovujú urcitým podmienkam, nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 94). 54 Komisia uvádza, ze náhrada, ktorú stát poskytne za vyvlastnenie aktív, sa zvycajne nekvalifikuje ako státna pomoc (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia). 55 Sporné opatrenie v tejto veci predstavovalo predlzenie pôvodného opatrenia, ktorým bola spolocnosti Terni poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada po znárodnení divízie hydroenergetiky patriacej tejto spolocnosti v roku 1962. 56 Clánok 6 dekrétu c. 1165/63, ktorý upravuje túto náhradu, stanovuje: "Státny podnik ENEL je povinný poskytnút spolocnosti Terni... 1 025 000 000 (miliardu dvadsatpät miliónov) kWh kazdý rok s príkonom 170 000 (stosedemdesiattisíc) kW, co je mnozstvo elektrickej energie spotrebovanej spolocnostou Terni v roku 1961... na cinnosti nezahrnuté medzi cinnosti uvedené v clánku 1 zákona c. 1643[/62], a 595 000 000 (pätstodevätdesiatpät miliónov) kWh rocne, priemerne s dodatocným príkonom 100 000 (stotisíc) kW, na cinnosti, ktoré sa uskutocnujú v case nadobudnutia úcinnosti zákona c. 1643[/62]. Tieto dodávky sa budú poskytovat do 31. decembra 1992 v odberných miestach v divíziách spolocnosti Terni, ktoré stanoví spolocná dohoda zmluvných strán." 57 Toto mnozstvo elektrickej energie musí byt poskytnuté v zvýhodnenej tarife stanovenej v clánku 7 dekrétu c. 1165/63 takto: "Na dodávku 1 025 000 000 kWh... rocne bude cena za kWh stanovená podla priemernej ceny v rokoch 1959 az 1961 za vnútropodnikovú dodávku od divízie hydroenergetiky Terni... divíziám tejto spolocnosti pôsobiacim v iných odvetviach. Na mnozstvo odobratej energie presahujúcej 1 025 000 000 kWh... rocne spotrebované spolocnostou Terni az do prekrocenia odberu o 595 000 000 kWh... rocne bude cena uvedená v predchádzajúcom odseku zvýsená o 0,45 [talianskej] líry za kWh." 58 Opatrenie, ktoré bolo urcené spolocnosti Terni, sa teda zdá výsledkom troch faktorov: mnozstva elektrickej energie, jej ceny a dlzky trvania zvýhodneného rezimu. 59 Komisia sa domnieva, ze pôvodné opatrenie bolo dostatocnou náhradou a ze tarifa pre Terni svojim príjemcom neposkytovala ziadnu výhodu pocas celého obdobia stanoveného uvedeným opatrením, teda az do roku 1992. Komisia na základe doslovného znenia clánku 6 dekrétu c. 1165/63 a jasného stanovenia dlzky platnosti uvedenej tarify na 30 rokov tvrdí, ze predlzenie platnosti tejto tarify nemôze byt povazované za neoddelitelnú súcast poskytnutej náhrady, pricom dospela k záveru, ze priznanie tejto tarify po 1. januári 2005 podla ustanovení clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05 predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 78, 79, 94 a 117 napadnutého rozhodnutia). 60 Talianska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom posúdení Komisie, ktoré vykonala so zretelom na skutocnú povahu a úlohu opatrenia o priznaní náhrady stanoveného právnou úpravou o znárodnení spolocnosti Terni. Cielom tejto právnej úpravy bolo poskytnút Terni náhradu za vyvlastnenie z roku 1962, ktoré bolo výnimkou s ohladom na celkový kontext vseobecného rezimu uplatnovaného na výrobcov pre vlastnú spotrebu a netýkalo sa len rôznych zariadení, ale aj práva vyplývajúceho z povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie. 61 Podla Talianskej republiky je túto situáciu mozné vysvetlit tým, ze vnútrostátny zákonodarca prijal mechanizmus poskytnutia osobitnej náhrady, ktorý spolocnosti Terni umozní pocas urcitého obdobia, ktoré zohladnuje dlzku platnosti povolenia, odoberat energiu za podobných ekonomických podmienok ako tých, ktoré by pre nu platili, ak by nedoslo k znárodneniu. 62 Talianska republika v prvom rade uvádza, ze vnútrostátny zákonodarca pouzitím 31. decembra 1992 ako dátumu skoncenia platnosti tarify pre Terni rozhodol zosúladit dlzku trvania tejto tarify s dlzkou platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie nevyvlastnených výrobcov pre vlastnú spotrebu, pricom tak zaviedol priamy vztah medzi týmito dvoma prvkami. Tvrdí, ze tieto dve predlzenia tarify pre Terni sú odôvodnené tým, ze zákonné ustanovenia, ktoré neboli v ziadnom prípade zamýslané pri úprave pôvodnej náhrady, predlzili platnost povolení výrobcov pre vlastnú spotrebu, pricom dlzka platnosti týchto povolení bola prvkom, pre ktorý bola spolocnosti Terni poskytnutá náhrada. Tieto dve opatrenia predlzenia nepredstavovali revíziu pomeru pôvodného mechanizmu poskytnutia náhrady, ale práve naopak, uplatnenie tohto pomeru. 63 Treba vsak zdôraznit, ze tento spor patrí do celkového kontextu znárodnenia v odvetví elektroenergetiky v Taliansku zalozeného na clánku 43 talianskej ústavy, ktorého normatívny vykonávací nástroj predstavuje zákon c. 1643/62, doplnený dekrétom c. 1165/63. 64 Preto na pochopenie predmetného znárodnenia s ohladom na vsetky jeho rozmery, spolu s poskytnutím náhrady, ktorá sa právne vyzaduje v takomto prípade prevodu majetku na základe jednostranného rozhodnutia státu, treba odkázat na uvedené dva predpisy. 65 Zo znenia clánku 6 dekrétu c. 1165/63, ktoré je úplne jednoznacné, vyplýva, ze tarifa pre Terni bola priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez moznosti predlzenia. Ten istý clánok tiez stanovuje, ze dodávky elektriny spolocnosti Terni "sa budú poskytovat do 31. decembra 1992", pricom uvedenie presného dátumu a priori vylucuje akékolvek pochybnosti týkajúce sa výkladu casovej pôsobnosti uvedeného ustanovenia. 66 Okrem toho Talianska republika nepoukázala na ziadne ustanovenie zákona c. 1643/62 ci dekrétu c. 1165/63, ktoré by predpokladalo revíziu dlzky platnosti tarify pre Terni v zmysle jej predlzenia po uplynutí tejto doby. Treba uviest, ze naopak moznost revízie ceny za dodávky elektrickej energie spolocnosti Terni bola výslovne stanovená vnútrostátnym zákonodarcom v clánku 8 dekrétu c. 1165/63. 67 Talianska republika zdôraznuje, ze dátum skoncenia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu bol zohladnený vnútrostátnym zákonodarcom v case znárodnenia, ked sa v dekréte c. 1165/63 pouzil dátum 31. december 1992, pricom tvrdí, ze neexistencia výslovného ustanovenia, ktoré by umoznilo zmenit dlzku platnosti tarify pre Terni podla dlzky platnosti týchto povolení, sa vysvetluje tým, ze predlzenie platnosti uvedených povolení predstavovalo pre tohto zákonodarcu v danom case "absolútne nepredvídatelnú" okolnost. 68 Treba uviest, ze pôvodné stanovenie dlzky platnosti povolení, ktoré uz samo osebe otváralo otázku, co sa stane s týmito povoleniami po skoncení ich platnosti a ci budú zachované prostredníctvom predlzenia zákonom alebo na základe výberového konania, predstavovalo moznost, ktorá sa dala predpokladat, a nie "absolútne nepredvídatelnú" okolnost. Zo spisu vyplýva, ze neexistencia výslovného ustanovenia vo vnútrostátnej právnej úprave, ktoré by upravovalo moznost revízie dlzky platnosti tarify pre Terni, sa javí len ako výsledok rozhodnutia zákonodarcu poskytnút spolocnosti Terni náhradu tým, ze jej prizná zvýhodnenú tarifu na dodávku elektriny na presne stanovené casové obdobie, konkrétne urcené v case znárodnenia. 69 Treba dodat, ze neskorsia právna úprava týkajúca sa predlzenia povolení na výrobu elektriny z vodnej energie prijatá po zákone c. 1643/62 a dekréte c. 1165/63 protirecí výkladu týchto noriem navrhovanému Talianskou republikou, podla ktorého tieto právne normy spájali dlzku platnosti tarify pre Terni prostredníctvom urcitého dynamického a implicitného odkazu na povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu, pricom predlzenie týchto povolení automaticky spôsobí predlzenie uvedenej tarify. 70 Tento výklad vsak naráza na skutocnost, ze predlzenia platnosti tarify pre Terni, ktoré nie sú vôbec automatické, vyzadovali na zmenu pôvodnej náhrady stanovenej v dekréte c. 1165/63 legislatívne zásahy. 71 Prvé predlzenie tarify pre Terni vyplýva z clánku 20 ods. 4 zákona c. 9/91, ktorým predlzili aj vtedy existujúce povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie az do roku 2001. Tento zákon nie je mozné zjednodusit len na predlzenie platnosti tarify pre Terni súcasne s predlzením povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu do roku 2001, pretoze malo dva ciele, t. j. predlzit platnost tarify pre Terni, ale aj to, aby zanikla na konci roka 2007 (pozri odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia), co bol neskorsí dátum, a teda nezávislý od skoncenia platnosti vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie. Tieto dva prvky sú neoddelitelné a v skutocnosti dokazujú, ze otázka dlzky platnosti uvedenej tarify bola nezávislá od postavenia výrobcov pre vlastnú spotrebu. 72 Odlisnost tohto zaobchádzania s bývalými spolocnostami Terni od zaobchádzania s výrobcami pre vlastnú spotrebu bola potvrdená aj tým, ze talianske orgány v roku 1999 svojím zásahom predlzili platnost vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2010. 73 Druhé predlzenie tarify pre Terni vyplýva z clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05, ktorý stanovuje: "s cielom umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov sa pouzitie výhodných tarifných podmienok na dodávku elektrickej energie uvedených v clánku 1 ods. 1 [písm.] c) zákonného dekrétu c. 25 z 18. februára 2003, s úpravami zmeneného na zákon... c. 83 zo 17. apríla 2003, predlzuje na celý rok 2010 za tarifných podmienok platných 31. decembra 2004". 74 Toto ustanovenie vsak neodkazuje na povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie ani neobsahuje nic, na základe coho by bolo mozné sa domnievat, ze zákonodarca chcel zosúladit dlzku platnosti tarify pre Terni s dlzkou platnosti uvedených povolení. 75 Naopak, z toho istého ustanovenia vyplýva, ze tarifa pre Terni je len jedna z výhodných tarifných podmienok, ktorých predlzenie má za ciel "umoznit rozvoj a restrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov". V odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené zhrnutie pripomienok talianskych orgánov predlozených v rámci konania vo veci formálneho zistovania, bolo spresnené, ze tieto orgány zdôraznujú, ze "sporné predlzenie tarify stanovené v clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05 je spojené s rozsiahlym programom investícií, ktoré ThyssenKrupp realizuje v priemyselnej oblasti Terni-Narni," a ze "na základe tohto akcného plánu sa v tejto oblasti vybuduje nová výrobná kapacita". Okrem toho treba uviest, ze "tarifa je... urcená ako docasné riesenie, kým sa nevybuduje táto výrobná kapacita, a jej zrusenie by ohrozilo investície, ktoré sú v súcasnosti rozbehnuté". 76 Ako bolo pripomenuté v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa "politických dôvodov druhého predlzenia", talianske orgány uviedli: "Tarifa je potrebná na vytvorenie podmienok spravodlivej hospodárskej sútaze medzi týmito spolocnostami nárocnými na energiu, ktoré pôsobia v Taliansku, a ich konkurentmi v [Európskej únii], ktoré tiez vyuzívajú výhody zo znízených cien energie (na základe tarify alebo zmluvy), az do dokoncenia prebiehajúcich infrastrukturálnych projektov týkajúcich sa výroby a dopravy [prenosu -neoficiálny preklad] elektrickej energie. Ak by bola tarifa zrusená, príslusné spolocnosti by premiestnili svoju cinnost mimo [Únie]. To by nutne viedlo k priemyselnej kríze a váznemu znízeniu pracovných miest v dotknutých regiónoch. Podla [Talianskej republiky] by sa predlzenie tarify malo preto povazovat za docasné riesenie." 77 Nejde teda o otázku opatrenia, ktoré by bolo právnym pokracovaním v náhrade poskytnutej spolocnosti Terni po znárodnení jej divízie hydroenergetiky v roku 1962. 78 Po druhé Talianska republika v replike najskôr spresnila, ze dlzka trvania tarifného rezimu bola stanovená na "zostávajúcu" dlzku platnosti povolenia spolocnosti Terni, a potom uviedla, ze "v takejto súvislosti [nebolo] rozhodujúce ani tak overit, ci existoval vztah medzi kompenzacným mechanizmom zavedeným pre spolocnost Terni a povoleniami ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, ale skôr preskúmat, ci by sa zákony o predlzení platnosti uplatnili na spolocnost Terni, ak by jej neboli vyvlastnené zariadenia a povolenie na základe vseobecného predpisu". 79 Podla Talianskej republiky je nepochybné, ze ustanovenia o predlzení (t. j. clánok 24 zákona c. 9/91 a clánok 12 ods. 7 dekrétu c. 79/99) by sa týkali aj tých povolení, ktoré mala Terni, "ak by táto spolocnost zostala ich drzitelkou", a je tiez zrejmé, ze zabránenie bývalým spolocnostiam Terni vyuzit tieto predlzenia by spochybnilo ich postavenie virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu, ktoré bolo voci týmto spolocnostiam vhodné zachovat, s cím súhlasila aj Komisia. 80 Treba vsak konstatovat, ze týmto uvazovaním sa Talianska republika snazí podat výklad mechanizmu poskytnutia náhrady upravený v clánku 6 dekrétu c. 1165/63 tak, ako keby sa zakladal na predpoklade neprihliadajúcom na situáciu vyvlastnenia v tejto veci ani na rozpravu o rozsahu pôsobnosti tohto mechanizmu. 81 Je mozné, ze ak by prevádzka spolocnosti Terni zaoberajúca sa výrobou elektriny z vodnej energie nebola znárodnená, povolenie tejto spolocnosti by bolo predlzené rovnako ako povolenia ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu. Takisto je mozné, ze v takom prípade by otázka náhrady poskytnutej spolocnosti Terni priznaním zvýhodnenej tarify vôbec nevznikla. 82 Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze ide o cisto hypotetické úvahy, ktoré sa snazia obíst prekázku casového obmedzenia platnosti tarify pre Terni úplne jasne stanoveného v clánku 6 dekrétu c. 1165/63 a ktoré musia byt zamietnuté. 83 Talianska republika navyse zdôraznuje, ze Komisia pochybuje o tom, ze cielom ustanovení o predlzení tarify pre Terni bolo doplnit pôvodnú náhradu stanovenú v clánku 6 dekrétu c. 1165/63, lenze podla judikatúry treba na oznacenie opatrenia za státnu pomoc prihliadnut iba na jeho skutocné ci potenciálne úcinky. 84 Treba vsak konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia jasne uviedla, ze poskytovanie elektrickej energie za nizsie ceny v porovnaní s beznou tarifou za elektrickú energiu nepochybne predstavuje jasnú ekonomickú výhodu pre príjemcov, ktorí dosiahnu znízenie svojich výrobných nákladov a upevnenie svojho konkurencného postavenia. 85 Odkaz na skutocný ciel sporného opatrenia patrí do diskusie o presnom dosahu mechanizmu poskytnutia náhrady stanoveného v clánku 6 dekrétu c. 1165/63, pricom Talianska republika tvrdí, ze toto opatrenie bolo právnym pokracovaním v náhrade poskytnutej spolocnosti Terni po znárodnení jej divízie hydroenergetiky v roku 1962. 86 Tomuto tvrdeniu odporuje tak znenie clánku 11 ods. 11 zákona c. 80/05, ktorým bola do roku 2010 predlzená tarifa pre Terni, ako aj vyhlásenia talianskych orgánov pocas správneho konania, ktoré boli zhrnuté v odôvodneniach c. 61 a 67 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze sporné predlzenie tarify pre Terni predstavuje v skutocnosti odplatu za rozsiahly program investícií, ktorý spolocnost ThyssenKrupp realizovala v priemyselnej oblasti Terni-Narni. 87 Po tretie Talianska republika tvrdí, ze dve predlzenia z rokov 1991 a 2005 predstavovali navyse uplatnenie zásady spolocnej pre zmluvné právo clenských státov, podla ktorej je v neprerusených právnych vztahoch potrebné zohladnit zmenu zmluvnej rovnováhy, ktorá nie je spôsobená naplnením bezného rizika, ktoré na seba strany prevzali pri uzavretí zmluvy, ale je dôsledkom okolnosti, ku ktorej doslo neskôr a ktorá nebola ani predvídaná, ani ju nebolo mozné predpokladat v case uzavretia zmluvy, pricom v tomto prípade ide konkrétne o prijatie zákonných ustanovení predlzujúcich platnost povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu. 88 Okrem toho Talianska republika odkazom na zásadu dobrej viery a spravodlivého zaobchádzania dodáva, ze zásada uvedená v bode 87 vyssie bola zakotvená v tzv. klauzule "hardship" upravenej v zásadách týkajúcich sa medzinárodných obchodných zmlúv, ako aj európskeho zmluvného práva, ktoré vypracoval Výbor pre európske zmluvné právo. 89 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté, pretoze sa zakladá na nesprávnom predpoklade, t. j. na prirovnaní situácie znárodnenia rôznych aktív, za ktoré sa musí nevyhnutne poskytnút náhrada, k obycajnému zmluvnému vztahu. 90 Je totiz potrebné pripomenút, ze tento spor patrí do celkového kontextu znárodnenia v odvetví výroby elektrickej energie v Taliansku zalozeného na clánku 43 talianskej ústavy, ktorý stanovuje, ze "vo verejnom záujme môze zákon prostredníctvom vyvlastnenia za primeranú náhradu stanovit, ze od svojho vzniku alebo prevodom na stát majú urcité podniky alebo urcité druhy podnikov, ktoré sa zaoberajú poskytovaním základných sluzieb vo verejnom záujme, dodávaním energie alebo v prípade, ze majú monopolné postavenie a takéto vyvlastnenie je v základnom verejnom záujme, byt vo vlastníctve verejnoprávnych subjektov, odborových organizácií alebo spolocenstiev uzívatelov". 91 Právny nástroj, ktorým sa znárodnenie vykonalo, je iba zákon c. 1643/62, doplnený dekrétom c. 1165/63. 92 Z toho vyplýva, ze o prevode majetku rozhodol vo verejnom záujme jednostranne stát a na pochopenie predmetného znárodnenia s ohladom na vsetky jeho rozmery, vrátane náhrady, ktorej poskytnutie sa právne vyzaduje v takejto situácii, je potrebné poukázat na ustanovenia daného zákona a dekrétu. 93 Talianska republika nijako nepreukázala, ze by v takejto situácii bolo mozné uplatnit pravidlá alebo zásady vztahujúce sa na zmluvné vztahy. Okolnost, ze dekrét c. 1165/63 stanovoval mechanizmus poskytnutia osobitnej náhrady vo forme dodávok elektriny za zvýhodnenú tarifu pocas 30 rokov, nemôze byt dôvodom na prirovnanie prejednávanej veci k situácii pokracujúceho zmluvného vztahu, ktoré urobila Talianska republika. 94 V kazdom prípade, aj keby také prirovnanie bolo mozné, argumentáciu smerujúcu k odôvodneniu sporného opatrenia existenciou zásad umoznujúcich opätovne obnovit rovnováhu pokracujúceho zmluvného vztahu, ktorá bola údajne narusená okolnostou, ze nebola predvídaná a ani ju nebolo mozné predpokladat v case uzavretia zmluvy, nemozno prijat. 95 Okrem toho, ze prevod aktív spolocnosti Terni na státny podnik ENEL bolo vykonané v celom rozsahu krátko po prijatí dekrétu c. 1165/63, a teda musí byt povazované za "okamzité" plnenie, nie "sústavné" plnenie, predlzenie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu nemôze byt povazované za "nepredvídatelnú" okolnost. 96 Treba pripomenút, ze pôvodné stanovenie dlzky platnosti povolení, ktoré uz samo osebe otváralo otázku, co sa stane s týmito povoleniami po skoncení ich platnosti a ci budú zachované prostredníctvom predlzenia zákonom alebo na základe výberového konania, predstavovalo teda okolnost, ktorá sa bezpochyby dala predpokladat, a nie "nepredvídatelnú" okolnost. Prijatie ustanovení, ktorými boli predlzené povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu v rokoch 1991, 1999 a 2005, tento fakt a posteriori potvrdzuje. 97 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod spochybnujúci posúdenie, ktorým bolo sporné opatrenie oznacené za státnu pomoc, ktorý sa zakladá na kompenzacnom charaktere sporného opatrenia, musí byt zamietnutý. O druhom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ako aj zásad kontradiktórnosti a ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 98 Talianska republika tvrdí, ze na základe výslovnej ziadosti Komisie jej predlozila stúdiu, v ktorej bola úctovná hodnota vyvlastneného majetku porovnaná s hodnotou výhod poskytnutých v priebehu rokov prostredníctvom tarify pre Terni, pricom z tejto stúdie vyplývalo, ze nedoslo k nadmernej náhrade. 99 V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia povazovala túto stúdiu za irelevantnú z dôvodu, ze analýzu primeranosti mechanizmu poskytnutia náhrady mozno vykonat len ex ante, to znamená v case vyvlastnenia. Komisia teda preskúmala obsah stúdie len podporne a rozhodla, ze v nej uvedené závery sú nesprávne. 100 Talianska republika tvrdí, ze táto zmena v postoji Komisie vo vztahu k uzitocnosti ex post posúdenia primeranej povahy mechanizmu poskytnutia náhrady mala viest túto institúciu k opätovnému otvoreniu kontradiktórnej diskusie, prijatiu odlisného analytického pohladu ci dokonca prijatiu alternatívnych návrhov predlozených Talianskou republikou, co neurobila. Ak by Komisia mala takýto prístup, Talianska republika by urcite mohla uplatnit tvrdenia predlozené v prvom zalobnom dôvode. 101 Talianska republika dodáva, ze ak by Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia prejavila zmenu v postoji alebo pochybnosti o spôsobe analýzy v predlozenej stúdii, mohla by tvrdit, ze ak uvedená institúcia podhodnocuje výhodu vyplývajúcu z poskytnutia tarify pre Terni, podhodnocuje tak aj hospodársku ujmu spôsobenú tejto spolocnosti, ked ju povazuje len za cenu zariadení bez toho, aby ako predmet samostatného posúdenia zohladnila vyvlastnené právo, t. j. povolenie na výrobu elektriny. 102 Táto procesná vada by mala dosah aj na vecné posúdenie predmetnej stúdie Komisiou. 103 Talianska republika v replike zdôraznila prinajmensom rozporuplnú povahu správania Komisie, pricom tvrdila, ze Komisia tým, ze si vyziadala predmetnú stúdiu s cielom posúdit prípadnú existenciu nadmernej náhrady, vyvolala v talianskych orgánoch legitímnu dôveru v tom zmysle, ze ocakávali, ze výsledky tejto práce budú nejakým spôsobom zohladnené pri prijímaní napadnutého rozhodnutia. Komisia údajne tým, ze vyhlásila stúdiu v kazdom prípade za irelevantnú, pricom tento postoj vôbec neprejavila az do napadnutého rozhodnutia, a tým, ze posúdila obsah uvedenej stúdie len podporne, porusila túto legitímnu dôveru, ktorú vyvolala ziadostou o informácie uvedenou v liste z 20. februára 2007. 104 Komisia tvrdí, ze v priebehu konania Talianskej republike nikdy nenaznacila, ze posúdi primeranost tarify pre Terni ex post bez toho, aby preskúmala, ci predlzenie uvedenej tarify stanovené v spornom opatrení mohlo byt odôvodnené náhradou za vyvlastnenie spôsobené spolocnosti Terni v roku 1962, co potvrdzuje aj skutocnost, ze pocas konania talianske orgány a bývalé spolocnosti Terni na preukázanie toho, ze uvedené predlzenie je potrebné povazovat za neoddelitelnú súcast kritéria stanoveného ex ante v dekréte c. 1165/63 pre poskytnutie náhrady spolocnosti Terni, predlozili tvrdenia uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu. 105 Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze talianske orgány v skutocnosti predlozili dané tvrdenia v rámci správneho konania, a na to, ze tieto tvrdenia boli v kazdom prípade nedôvodné, ako to dokazuje analýza prvého zalobného dôvodu, údajné porusenie práva na obhajobu, na ktoré sa odvoláva Talianska republika, nemôze mat ziadny vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia. 106 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením Talianskej republiky, ze ak by vedela o námietkach Komisie týkajúcich sa predmetnej stúdie, "aj ona sama by mohla prejavit pochybnosti". Podla Komisie je totiz zrejmé, ze vzhladom na to, ze stúdia bola preskúmaná len podporne, by prípadné pochybnosti Talianskej republiky o jej vierohodnosti v ziadnom prípade nemali vplyv na základné posúdenie, na ktorom sa zakladá napadnuté rozhodnutie. Navyse talianske orgány nijako nepreukázali, ze by vecné posúdenie Komisie s ohladom na spornú stúdiu obsahovalo akékolvek skutkové ci právne pochybenie. 107 Komisia napokon tvrdí, ze výhrady zalozené na jej údajne rozporuplnom prístupe a porusení zásady ochrany legitímnej dôvery majú byt vyhlásené za neprípustné, pretoze boli v rozpore s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predlozené prvýkrát az v replike. V ziadnom prípade nie je mozné vyvodit nijaké protirecenie ani porusenie uvedenej zásady zo skutocnosti, ze Komisia preskúmala iba podporne stúdiu predlozenú talianskymi orgánmi. Komisia napokon pripomína, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze k poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery dôjde len vtedy, ked dá správny orgán "konkrétne uistenia" dotknutým osobám, k comu s ohladom na okolnosti v prejednávanom prípade celkom zjavne nedoslo. Posúdenie Vseobecného súdu 108 Treba pripomenút, ze Komisia Talianskej republike listom z 19. júla 2006 oznámila svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES a uverejnením uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k spornému opatreniu. 109 V liste z 20. februára 2007 Komisia uviedla, ze "na rozhodnutie sú potrebné dalsie informácie", a vyzvala Taliansku republiku, aby jej poskytla predovsetkým aktualizované informácie, ktoré jej umoznia objektívne porovnat hodnotu vyvlastnených aktív s hodnotou výhody poskytnutej priznaním tarify pre Terni od pociatku jej platnosti az do roku 2010. 110 V odpovedi na túto ziadost Talianska republika v apríli 2007 predlozila Komisii stúdiu vyhotovenú nezávislým znalcom na ziadost bývalých spolocností Terni, ktorá stanovovala, ze celková výhoda vyplývajúca z tarify pre Terni je nizsia ako úctovná hodnota majetku vyvlastneného z dôvodu znárodnenia (aktualizovaná v roku 2006), a teda z nej vyplývalo, ze nedoslo k nadmernej náhrade. 111 Z odôvodnení c. 82 a 83 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa najskôr domnievala, ze táto stúdia nebola relevantná, pretoze akákolvek analýza vyrovnanosti kompenzacného mechanizmu musí byt vykonaná len ex ante, to znamená v case vyvlastnenia. V súlade s týmto prístupom Komisia dospela k záveru, ze az do skoncenia platnosti pôvodného opatrenia kompenzacnej tarify, a len do tohto dátumu, nebola príjemcom poskytnutá nijaká výhoda, pricom tento záver nie je mozné spochybnit výpoctom ziskov a strát, najmä nie ich spocítaním a posteriori. 112 Komisia podporne vecne preskúmala stúdiu predlozenú talianskymi orgánmi, pricom dospela k záveru, ze metóda pouzitá v tejto stúdii bola nepresná a nesprávna, kedze systematicky podhodnocovala výhodu priznanú bývalým spolocnostiam Terni a pravdepodobne nadhodnocovala vyvlastnené aktíva (odôvodnenia c. 87 az 90 napadnutého rozhodnutia). 113 Po prvé výhradu Talianskej republiky uvedenú v bodoch 101 az 103 vyssie, zalozenú na tom, ze Komisia údajne nedodrzala zásadu kontradiktórnosti, co údajne negatívne ovplyvnilo jej posúdenie stúdie predlozenej talianskymi orgánmi týkajúcej sa hodnoty vyvlastneného majetku, nie je mozné prijat. 114 V tejto súvislosti treba uviest, ze zásada kontradiktórnosti, ktorá je základnou zásadou práva Únie, patrí najmä medzi práva na obhajobu (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 61). Dodrzanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú právnu zásadu, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27, a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 12). 115 V oblasti kontroly státnej pomoci zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené dotknutými tretími osobami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost vyjadrit sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôze pouzit v rozhodnutí proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva na obhajobu viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viest k odlisnému výsledku konania (rozsudky Súdneho dvora Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, body 12 a 13, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 30 a 31). 116 V prejednávanej veci stací uviest, ze Komisii nebolo vôbec vytýkané, ze napadnuté rozhodnutie zalozila na pripomienkach dotknutých tretích osôb, voci ktorým Talianska republika nemohla zaujat názor. V súlade s poziadavkami clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) bola Talianska republika vyzvaná predlozit svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania a pripomienky predlozené v tejto súvislosti dotknutými osobami jej boli oznámené, na co reagovala listom z 22. decembra 2006 (odôvodnenie c. 6 napadnutého rozhodnutia). 117 Treba pripomenút, ze Talianska republika v rámci pripomienok predlozených Komisii pocas konania vo veci formálneho zistovania uviedla, ze pôvodný tarifný rezim, ktorý predstavoval legitímnu náhradu spolocnosti Terni za vyvlastnenie jej aktív, a jeho dalsie predlzenia platnosti nepredstavujú státnu pomoc. Na podporu tohto tvrdenia uviedla viaceré rozsudky Súdneho dvora, podla ktorých niektoré formy náhrady pre podniky neboli pomocou, najmä v prípade náhrady skody a náhrady za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia). 118 Odôvodnenie c. 59 napadnutého rozhodnutia tiez stanovuje: "Pokial ide o schválenie státnej pomoci na tarify pre Terni, [Talianska republika] zdôraznuje, ze zákon c. 9/91, ktorým sa stanovuje prvé predlzenie tarify, bol Komisii riadne oznámený a schválený nou. Následné predlzenia tarify, ktoré sú súbezné s predlzením licencií [povolení - neoficiálny preklad] na výrobu elektriny z vodnej energie pre výrobcov elektriny z vodnej energie, sa riadia tou istou logikou, ktorú Komisia nikdy nespochybnila. Podla [Talianskej republiky] by sa tarifa pre Terni mala povazovat za existujúce opatrenie, ktoré sa netýka pomoci [nepredstavuje pomoc - neoficiálny preklad]." 119 Talianska republika teda pocas konania vo veci formálneho zistovania jasne vyjadrila svoj názor na kompenzacný charakter sporného opatrenia, co bolo uvedené aj v prvom zalobnom dôvode. Práve z dôvodu tohto vyjadrenia Komisia rozhodla, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 120 Kedze sa Komisia správne domnievala, ze predlzenie zvýhodnenej tarify priznanej sporným opatrením v roku 2005 nebolo neoddelitelnou súcastou náhrady pre spolocnost Terni za jej vyvlastnenie v roku 1962 a ze zvýhodnená tarifa poskytnutá bývalým spolocnostiam Terni od 1. januára 2005 predstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri bod 97 vyssie), údajné porusenie práva na obhajobu nemôze mat v ziadnom prípade vplyv na platnost sporného rozhodnutia. 121 Navyse námietka Talianskej republiky nesmeruje k tomu, co je predmetom konania vo veci formálneho zistovania, a vyplýva z nesprávneho pochopenia listu Komisie z 20. februára 2007, ktorý sa týkal ziadosti o informácie. 122 Komisia skutocne povazovala za potrebné získat informácie o úctovnej hodnote majetku prevedeného na stát v case znárodnenia. Nebola to vsak jediná vec, o ktorú islo v ziadosti o informácie predlozenej v liste z 20. februára 2007 a ktorá musí byt chápaná v súvislostiach konania vo veci formálneho zistovania a jeho cielov, t. j. umoznit dotknutým osobám vyjadrit sa a Komisii úplne objasnit vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13). 123 Konanie vo veci formálneho zistovania nemôze mat iný úcel ako ten, ktorý bol uvedený vyssie, a predovsetkým v nom nie je mozné s konecnou platnostou rozhodnút o niektorých skutocnostiach v spise uz pred prijatím konecného rozhodnutia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych prostriedkov s ohladom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat dotknutý clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial dotknuté osoby a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 198). 124 Tvrdenie Talianskej republiky týkajúce sa "zmeny v postoji" Komisie sa zakladá na nesprávnom pochopení listu z 20. februára 2007, z ktorého nevyplýva, ze by táto institúcia v rámci rozhodovania o otázke, ci treba predlzenie platnosti tarify pre Terni oznacit za státnu pomoc, povazovala za rozhodujúce preukázat, ci (aktualizovaná) hodnota tejto náhrady bola rovnaká alebo nizsia ako hodnota vyvlastneného majetku. 125 Komisia v kazdom prípade nikdy Talianskej republike ani bývalým spolocnostiam Terni nenaznacila, ze posúdi primeranost tarify pre Terni ex post bez toho, aby preskúmala, ci predlzenie tejto tarify sporným opatrením môze byt odôvodnené ako náhrada za vyvlastnenie spôsobené spolocnosti Terni v roku 1962. 126 Po druhé Talianska republika v replike zdôraznila údajne rozporuplnú povahu správania Komisie, pricom tvrdila, ze Komisia tým, ze si vyziadala predmetnú stúdiu s cielom posúdit prípadnú existenciu nadmernej náhrady, vyvolala v talianskych orgánoch legitímnu dôveru v tom zmysle, ze ocakávali, ze "výsledky tejto práce budú nejakým spôsobom zohladnené pri prijímaní napadnutého rozhodnutia". Komisia údajne tým, ze vyhlásila stúdiu v kazdom prípade za irelevantnú, pricom tento postoj vôbec neprejavila az do napadnutého rozhodnutia, a tým, ze posúdila obsah uvedenej stúdie len podporne, porusila túto legitímnu dôveru, ktorú vyvolala ziadostou o informácie uvedenou v liste z 20. februára 2007. 127 Pokial ide o tvrdenie o rozporuplnej povahe správania Komisie, toto tvrdenie patrí do argumentácie týkajúcej sa výhrady zalozenej na porusení zásady kontradiktórnosti a práva Talianskej republiky na obhajobu, ktorá musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 128 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, Komisia navrhla zamietnut túto výhradu ako neprípustnú v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, podla ktorého je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 129 Je nesporné, ze Talianska republika sa prvýkrát odvolala na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery az v replike, pricom základom jej tvrdenia bol obsah listu z 20. februára 2007, ktorým jej bola dorucená ziadost o informácie, co bola skutková okolnost, ktorá uz bola uvedená a prejednaná úcastníkmi konania v zalobe a vo vyjadrení k zalobe. 130 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod musí byt vyhlásený za neprípustný. 131 V kazdom prípade treba uvedený zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. V liste z 20. februára 2007 neboli uvedené nijaké konkrétne uistenia správneho orgánu, co je podmienkou toho, aby bolo mozné platne sa odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 147, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-346/99 az T-348/99, Zb. s. II-4259, bod 93) vo vztahu k tomu, ze by výsledky práce, o ktorú sa ziadalo v tomto liste, mali byt nejakým spôsobom "zohladnené pri prijímaní napadnutého rozhodnutia". Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne zohladnila a preskúmala uvedené výsledky, hoci ich analýzu vykonala len podporne. 132 Za týchto okolností musí byt zamietnutý zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí z dôvodu nedostatocného setrenia a porusenia zásady kontradiktórnosti vzhladom na to, ze tvrdenie o nedostatocnom setrení nie je samostatným zalobným dôvodom, ale v skutocnosti patrí do argumentácie týkajúcej sa porusenia zásady kontradiktórnosti. 133 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá. O trovách 134 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBtzXN6/L95939-7360TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXBtzXN6/L95939-7360TMP.html#Footref*