Vec T-1/08 Buczek Automotive sp. z o.o. proti Európskej komisii "Státna pomoc - Restrukturalizácia polského oceliarskeho priemyslu - Vymáhanie verejných pohladávok - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Prípustnost - Pojem státna pomoc - Kritérium súkromného veritela" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Záujem na konaní - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Stanovenie súm, ktoré sa majú vymáhat od rôznych príjemcov (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Výhoda vyplývajúca z toho, ze orgány nepodali pri vymáhaní verejných pohladávok návrh na vyhlásenie konkurzu voci podniku vo financných tazkostiach (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Posúdenie podla kritéria súkromného investora - Vymáhanie verejných pohladávok od podniku, ktorý sa nachádza vo financných tazkostiach (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci - Kvalifikácia narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi - Samotné zopakovanie znenia clánku 87 ods. 1 ES - Nedostatocné odôvodnenie (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 253 ES) 1. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto právneho záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal. Pokial ide o rozhodnutie Komisie, ktorým sa státna pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorým sa nariaduje jej vymáhanie, má podnik právny záujem na zrusení dotknutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia nariadila vymáhanie sumy od neho. Nemozno sa vsak domnievat, ze má záujem aj na zrusení celého rozhodnutia týkajúceho sa stanovenia súm, ktoré sa majú vymáhat od iných príjemcov pomoci. (pozri body 34, 35, 37, 38) 2. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pojem pomoc je vseobecnejsí nez pojem subvencia, pretoze nezahrna len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a úcinky. Okrem toho clánok 87 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov. V prípade podniku vo financných tazkostiach, ktorý je dlzníkom verejných veritelov, skutocnost, ze orgány verejnej moci sa nerozhodli podat návrh na konkurz podniku, ale uspokojili sa - hoci s nálezitou starostlivostou - so zákonnými postupmi na vymáhanie verejných pohladávok, môze predstavovat výhodu. Kazdé konkurzné konanie, ktoré sa skoncí ozdravením spolocnosti v konkurze alebo jej likvidáciou, má totiz prinajmensom za ciel vyrovnanie pasív tejto spolocnosti. V tejto súvislosti je sloboda, ktorou disponuje spolocnost v konkurze pri spravovaní svojich aktív, obmedzená. Pokial orgány nepodali návrh na konkurz tejto spolocnosti, poskytli jej tým cas na to, aby mohla volne vyuzívat svoje aktíva a pokracovat vo svojej cinnosti, cím jej poskytli výhodu, ktorá môze predstavovat státnu pomoc. (pozri body 68, 69, 77) 3. Pri posúdení, ci státne opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, treba urcit, ci prijímajúci podnik získava ekonomickú výhodu, ktorú by za bezných trhových podmienok nezískal. Pokial ide o nesplatené verejné pohladávky, dotknuté verejné orgány musia byt na tento úcel porovnané so súkromným veritelom, ktorý sa snazí dosiahnut splatenie dlzných súm dlzníkom vo financných tazkostiach. Pokial podnik celiaci výraznému zhorseniu svojej financnej situácie navrhne svojim veritelom dohodu alebo sériu dohôd na restrukturalizáciu svojho dlhu s cielom ozdravit vlastnú situáciu a vyhnút sa likvidácii, kazdý veritel sa musí rozhodnút, pricom zoberie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá sa mu ponúka v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení likvidácie podniku. Jeho volbu ovplyvnuje celý rad faktorov, ako napríklad jeho postavenie ako prednostného alebo bezného hypotekárneho veritela, povaha a rozsah mozných záruk, ktoré mu patria, jeho zhodnotenie moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospech, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie. Z toho vyplýva, ze je na Komisii, aby pri kazdom dotknutom verejnoprávnom subjekte s prihliadnutím na spomínané faktory urcila, ci úhrada dlhov, ktorú nariadil, bola zjavne významnejsia ako tá, ktorú by si vybral hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa s ohladom na tento podnik v porovnatelnej situácii ako dotknutý verejnoprávny orgán a snaziaci sa dosiahnut vrátenie dlzných súm. V prípade, ked sa neuzavrela nijaká dohoda o restrukturalizácii dlhu, sa hypotetický súkromný veritel musí rozhodnút s ohladom jednak na predpokladaný výsledok zákonného postupu vymáhania dlhov a jednak na sumu, ktorú by podla svojich ocakávaní mohol získat z konkurzného konania. Kedze vnútrostátne orgány, ktoré sa snazia vymáhat verejné pohladávky, nemajú povinnost vyuzit vsetky spôsoby vymáhania, ktoré majú k dispozícii, ich jedinou povinnostou, ak sa chcú vyhnút tomu, aby sa ich zásah povazoval za státnu pomoc, je správat sa tak, ako by sa správal súkromný veritel za bezných trhových podmienok. Ak existujú viaceré spôsoby vymáhania, treba porovnat ich príslusné výhody a urcit, pre ktorý z nich by sa súkromný veritel rozhodol, a Komisia napriek sirokej miere volnej úvahy, ktorá jej musí byt priznaná, pokial ide o komplexné hospodárske posúdenie, musí odôvodnit záver, ku ktorému dospela po porovnaní relevantných skutkových okolností. Súd Únie musí totiz, hoci je jeho preskúmanie obmedzené, najmä preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili. (pozri body 70, 82 - 85, 87, 89) 4. Pokial ide o kvalifikovanie opatrenia ako pomoci, povinnost odôvodnenia vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o podmienky týkajúce sa vplyvu na medzistátny obchod a na narusenie alebo hrozbu narusenia hospodárskej sútaze, krátke zhrnutie, ktoré uvádza skutocnosti a právne úvahy, ktoré sa vzali do úvahy pri posúdení týchto podmienok, je dostatocné. Komisia nemusí analyzovat skutocnú ekonomickú situáciu v dotknutých odvetviach, trhový podiel zalobkyne, postavenie konkurencných podnikov a obchod s dotknutými výrobkami a sluzbami medzi clenskými státmi, pokial uviedla, ako by pomoc mohla narúsat hospodársku sútaz alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Napriek tomu aj v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie v oblasti státnej pomoci nie je dostatocne odôvodnené v zmysle clánku 253 ES, ak len preberá, pokial ide o obchod medzi clenskými státmi a narusenie alebo hrozbu narusenia hospodárskej sútaze, znenie clánku 87 ods. 1 ES a neobsahuje ani len krátke zhrnutie skutocností a právnych úvah, ktoré sa pri posúdení týchto podmienok zohladnili, a to ani v rámci opisu skutocností, za ktorých bolo opatrenie prijaté. (pozri body 101, 102, 105 - 107) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 17. mája 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Restrukturalizácia polského oceliarskeho priemyslu - Vymáhanie verejných pohladávok - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Prípustnost - Pojem státna pomoc - Kritérium súkromného veritela" Vo veci T-1/08, Buczek Automotive sp. z o.o., so sídlom v Sosnowieci (Polsko), v zastúpení: pôvodne T. Gackowski, neskôr D. Szlachetko-Reiter a napokon J. Jurczyk, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: pôvodne M. Niechcial/a, neskôr M. Krasnodebska-Tomkiel a M. Rzotkiewicz, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne K. Gross, M. Kaduczak, A. Stobiecka-Kuik a K. Herrmann, neskôr A. Stobiecka-Kuik, K. Herrmann a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o státnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Polskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek (Ú. v. EÚ 2008, L 116, s. 26), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a S. Soldevila Fragoso, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Vývoj situácie TB a jej dcérskych spolocností BA a HB v rokoch 2001 az 2006 1 Zalobkyna, spolocnost Buczek Automotive sp. z o.o. (dalej len "BA"), má sídlo v Polsku a zaoberá sa výrobou rúr, najmä pre automobily. V case sporných skutkových okolností bola dcérskou spolocnostou Technologie Buczek S.A. (dalej len "TB"), ktorá je rovnako výrobcom rúr so sídlom v Polsku. Spolocnost TB vlastní niekolko dalsích dcérskych spolocností, z ktorých Huta Buczek sp. z o.o. (dalej len "HB") vyrába valce. 2 Od roku 2001 spolocnost TB celila rastúcim dlhom. Jej verejnoprávnymi veritelmi boli tieto subjekty: Zakl/ad Ubezpieczen Spol/ecznych (dalej len "ZUS"), cize polský orgán sociálneho zabezpecenia, Panstwowy Fundusz Rehabilitacji Osób Niepel/nosprawnych, teda Státny fond pre opätovné zaclenenie znevýhodnených osôb do spolocnosti, danový orgán a mesto Sosnowiec (Polsko). Spolocnost TB bola aj dlzníkom súkromných veritelov, napríklad spolocnosti Eurofaktor S.A. (dalej len "EF"). Pohladávky tejto spolocnosti voci TB dosiahli sumu priblizne 35 miliónov polských zlotých (PLN), co bola suma vyssia ako celková suma verejných pohladávok, cize v dôsledku toho bola hlavným veritelom. 3 V roku 2002 spolocnost TB vypracovala restrukturalizacný plán na prekonanie svojich financných tazkostí. Na základe tohto plánu bola oprávnená prijat státnu pomoc z vnútrostátneho programu restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu, v rámci ktorého Polská republika plánovala poskytovat státnu pomoc tomuto priemyslu s cielom jeho restrukturalizácie v rokoch 1997 az 2006. Vnútrostátny program restrukturalizácie bol schválený Protokolom c. 8 o restrukturalizácii polského oceliarskeho priemyslu (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 948, dalej len "Protokol c. 8"), ktorý je nedelitelnou súcastou Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33), podla clánku 60 tohto aktu. 4 Restrukturalizacný plán TB predpokladal niekolko druhov pomoci, z ktorých pomoc na zamestnanost, pomoc na výskum a vývoj, ako aj opatrenia na financnú restrukturalizáciu sa mali poskytnút vo forme odpísania dlhov alebo odkladu splátok spolocnosti TB voci verejnoprávnym subjektom. 5 Opatrenia na financnú restrukturalizáciu vsak neboli nikdy schválené, pretoze dve základné podmienky stanovené v Protokole c. 8 a v polských právnych predpisoch neboli nikdy splnené, a dlh spolocnosti TB nebol odpísaný ani nedoslo k odkladu splátok. 6 V rokoch 2004 az 2006 preto subjekty uvedené v bode 2 prijali opatrenia na vymáhanie dlzných súm od spolocnosti TB. V súlade s ustanoveniami ustawa z dnia 17 czerwca 1966 r. o postepowaniu egzekucyjnym w administracji (zákon o správnom exekucnom konaní zo 17. júna 1966) tak ZUS, mesto Sosnowiec a danový orgán pristúpili k zmrazeniu majetku spolocnosti TB v podobe zmrazenia bankových úctov, pohladávok a hotovosti. Okrem toho na základe clánku 66 ordynacja podatkowa (zákon o daniach) z 19. augusta 1997 mesto Sosnowiec dosiahlo prevod vlastníctva k urcitému majetku, konkrétne k pozemkom patriacim spolocnosti TB, vo svoj prospech. Navyse súcasne s opatreniami na vymáhanie s cielom zaistit svoje pohladávky verejnoprávne orgány dosiahli zabezpecenie majetku TB. ZUS predovsetkým zriadila zálozné práva na nehnutelnosti vo výske 25 miliónov PLN a zálozné právo na výrobné aktíva spolocnosti TB v hodnote okolo 12 miliónov PLN. Na základe clánku 112 ordynacja podatkowa sa ZUS Sosnowiec snazila bezúspesne vymáhat svoje pohladávky aj u spolocnosti HB. 7 Dna 1. januára 2006 spolocnost BA uzavrela so spolocnostou TB nájomnú zmluvu týkajúcu sa výrobných aktív v hodnote 6 383 000 PLN. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurcitú. Uvádzalo sa v nej, ze BA zaplatí TB 258 000 PLN mesacne bez DPH. Okrem toho sa v júli 2006 spolocnosti BA zvýsilo imanie o 1 550 000 PLN. 8 V rokoch 2005 a 2006 spolocnost TB zvýsila imanie HB viacerými kapitálovými injekciami v celkovej hodnote 14 811 600 PLN. Tieto kapitálové injekcie sa poskytli vo forme vkladu dlhodobých aktív zodpovedajúcich zlievárenskému materiálu, zvýsenia hotovosti, kompenzácií veritelom, zvýsenia nehmotného majetku a práv. Pri kazdom zvýsení imania spolocnost TB nadobudla cenné papiere spolocnosti HB. 9 Dna 16. augusta 2006 bol na spolocnost TB vyhlásený konkurz, ale bolo jej povolené pokracovat v jej hospodárskej cinnosti. Správne konanie pred Komisiou 10 V roku 2005 nezávislé hodnotenie, ktoré sa uskutocnilo v rámci vykonávania a na základe Protokolu c. 8, ukázalo, ze TB má rastúce financné záväzky voci verejnoprávnym veritelom a nedosahuje rentabilitu. Listami z 29. marca 2005, 1. augusta 2005 a 2. decembra 2005 Komisia Európskych spolocenstiev poziadala polské orgány o doplnujúce informácie. Tieto orgány odpovedali listami z 23. júna 2005, 28. septembra 2005 a 14. februára 2006. 11 Listom zo 7. júna 2006 Komisia oznámila Polskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 19. augusta 2006 (Ú. v. EÚ C 196, s. 23). Komisia v tomto rozhodnutí vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky. Na túto výzvu odpovedala len Polská republika. 12 Na konci konania vo veci formálneho zistovania Komisia prijala rozhodnutie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o státnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Polskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek (Ú. v. EÚ 2008, L 116, s. 26, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze v rokoch 2005 a 2006 spolocnost TB restrukturalizovala svoju skupinu a predala dve výnosné cinnosti, výrobu valcov z chrómovej ocele spolocnosti HB a výrobu hliníkových a chrómových rúr spolocnosti BA. 14 Rovnako uviedla, ze pokial ide o pohladávky verejnoprávnych subjektov voci spolocnosti TB, v roku 2004 tieto subjekty síce prijali opatrenia na vymáhanie vyzadované zákonom, ako aj dalsie opatrenia, napríklad zriadenie zálozných práv na nehnutelnosti, ale spolocnost TB svoje dlhy splácala len v nepodstatnej miere. V tejto súvislosti zdôraznila, ze od konca roku 2004 uz bolo zjavné, ze spolocnost TB nie je schopná splácat svoje dlhy ani plnit svoje bezné záväzky. Podla Komisie tak polské orgány mali k dispozícii dostatocné záruky, ktoré mohli v rámci konkurzného konania spenazit. Pouzitie týchto záruk teda podla Komisie bolo z hladiska hypotetického súkromného veritela rozumnejsie ako restrukturalizácia. 15 Komisia dospela k záveru, ze polské orgány upustili od nútenej exekúcie sumy 20 761 643 PLN. Dodala, ze vzhladom na to, ze upustenie od nútenej exekúcie malo rovnaký úcinok ako poskytnutie celkovej nevymáhanej sumy príjemcovi, získaná výhoda sa týkala sumy 20 761 643 PLN prijatej od 1. januára 2005. Okrem toho zastáva názor, ze spolocnostiam BA a HB sa poskytla pomoc. Prevádzková pomoc podla nej nezostala v rámci TB, pretoze neexistencia nútenej exekúcie jej umoznila pokracovat v obchodnej cinnosti a organizovat vnútornú restrukturalizáciu. 16 Vzhladom na uvedené Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala nezlucitelnost státnej pomoci vo výske 20 761 643 PLN so spolocným trhom, ktorú Polská republika protiprávne poskytla skupine Technologie Buczek (dalej len "skupina TB"). 17 V clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila Polskej republike vrátenie tejto sumy zvýsenej o úroky z omeskania a spresnila, ze toto vrátenie majú vykonat dcérske spolocnosti HB a BA v závislosti od podielu pomoci, ktorý skutocne prijali, cize spolocnost HB má vrátit sumu 13 578 115 PLN a spolocnost BA sumu 7 183 528 PLN. 18 Podla clánkov 4 a 5 napadnutého rozhodnutia je Polská republika povinná vykonat toto rozhodnutie do styroch mesiacov od jeho oznámenia a do dvoch mesiacov od jeho oznámenia je povinná informovat Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na jeho vykonanie. 19 Podla clánku 6 napadnutého rozhodnutia je toto rozhodnutie urcené Polskej republike. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. januára 2008 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna toho istého dna zalobkyna podala návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 22 Uznesením predsedu Súdu prvého stupna zo 14. marca 2008, Buczek Automotive/Komisia (T-1/08 R, neuverejnené v Zbierke), bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý. 23 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. marca 2008 Polská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. 24 Uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupna z 13. mája 2008 bolo vyhovené návrhu Polskej republiky na vstup do konania. 25 Uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupna zo 4. mája 2009 bola táto vec spojená s vecou T-440/07, Huta Buczek/Komisia, a s vecou T-465/07, Technologie Buczek/Komisia, na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 26 Listami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 28. apríla a 30. augusta 2010 zalobkyne vo veciach T-465/07 a T-440/07 informovali Vseobecný súd o spätvzatí svojich zalôb. 27 Uzneseniami predsedu druhej komory Vseobecného súdu zo 7. júla a 3. septembra 2010 boli veci T-465/07 a T-440/07 vymazané z registra Vseobecného súdu. 28 Zalobkyna podporovaná v konaní Polskou republikou navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 a clánok 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zrusil clánok 1 a clánok 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia zalobkyni nariadila vrátenie sumy 7 183 528 PLN, - zrusil clánky 4 a 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú vrátenia pomoci zalobkynou, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom zalobkyna navrhuje zrusenie ustanovení, ktoré sa jej priamo a individuálne netýkajú, - zamietol ostatné body zaloby, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 30 Komisia tvrdí, ze prvý zalobný návrh je neprípustný z dôvodu nedostatku právneho záujmu zalobkyne na konaní proti clánku 1 a clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia. Tieto ustanovenia sú totiz urcené Polskej republike a týkajú sa skupiny TB. Komisia vsak zastáva názor, ze zalobkyna je len subjektom skupiny TB a vzhladom na to, ze nepredlozila splnomocnenie na procesné zastupovanie v mene skupiny, nesplna podmienky clánku 230 ES. 31 Zalobkyna namieta voci tvrdeniam Komisie a tvrdí, ze má právny záujem na konaní proti clánku 1 a clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia. Pripomína totiz, ze hoci nie je uvedená v texte clánku 1 napadnutého rozhodnutia, tento clánok sa týka skupiny TB. Komisia totiz definovala skupinu TB z ekonomického hladiska a nezohladnila pritom skutocnost, ze jednotlivé subjekty, ktoré ju tvoria, sú právne samostatné. Z analýzy Komisie vyplýva, ze suma pomoci stanovená pre celú skupinu má dosah na sumu, ktorá sa má vymáhat od zalobkyne. 32 Polská republika namieta voci argumentácii Komisie, podla ktorej by zalobkyna mala právny záujem na konaní, len ak by mala k dispozícii splnomocnenie na procesné zastupovanie v mene ostatných subjektov skupiny TB alebo Polskej republiky. Clánok 1 napadnutého rozhodnutia sa podla nej týka skupiny TB, do ktorej zalobkyna patrí, a suma pomoci stanovená pre celú skupinu preto má dosah na cast pomoci, ktorú musí zalobkyna vrátit. Polská republika preto zastáva názor, ze vzhladom na struktúru rozhodnutia a nedelitelnú povahu jeho obsahu ho musí Vseobecný súd preskúmat v celom rozsahu. Posúdenie Vseobecným súdom 33 V rámci prvého zalobného návrhu zalobkyna navrhuje zrusenie clánku 1 a clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, a nie ako to uvádza v druhom zalobnom návrhu, teda v rozsahu, v akom jej Komisia nariadila vrátenie sumy 7 183 528 PLN. Komisia v podstate zastáva názor, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut pre nedostatok právneho záujmu na konaní. 34 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má zalobca záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto právneho záujmu je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 35 Státna pomoc protiprávne poskytnutá skupine TB vo výske 20 761 643 PLN je podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia nezlucitelná so spolocným trhom. V odôvodnení c. 124, ako aj v clánku 3 ods. 1 napadnutého rozhodnutia pritom Komisia konstatuje, ze pomoc sa má vymáhat od jej príjemcov, teda zalobkyne a spolocnosti HB. Keby bol clánok 1 zrusený, zanikol by základ pre povinnost vrátenia, ktorá bola ulozená predovsetkým zalobkyni. Zalobkyna preto má právny záujem dosiahnut zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 36 Na druhej strane treba uviest, ze clánok 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia stanovuje sumy, ktoré sa majú vymáhat od zalobkyne a spolocnosti HB. Komisia v odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia spresnila spôsob, ako boli tieto sumy vypocítané. Z tohto odôvodnenia po prvé vyplýva, ze vzala do úvahy zdroje, ktoré TB skutocne previedla na zalobkynu a HB, teda 7,833 milióna PLN a 14,81 milióna PLN. Po druhé konstatovala, ze suma tvorená týmito zdrojmi, teda 22,643 milióna PLN, presahuje celkovú sumu poskytnutej pomoci. Po tretie celkovú sumu, ktorú treba vrátit, znízila na sumu poskytnutej pomoci a proporcionálne rozdelila dlznú sumu pre zalobkynu a HB. Kedze zalobkyna a HB získali 34,6 % a 65,4 % prevedených zdrojov, sú povinné zaplatit 34,6 % a 65,4 % z celkovej sumy, ktorá sa má vrátit, teda 7 183 528 PLN a 13 758 115 PLN. 37 Vzhladom na vysvetlenia uvedené v odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia, keby sa uvedené rozhodnutie zrusilo, pokial ide o dlznú sumu spolocnosti HB, Komisia by musela ziadat od zalobkyne, aby vrátila sumu zdrojov, ktorú TB skutocne previedla a ktorú zalobkyna vyuzila, teda 7,833 milióna PLN. 38 Preto hoci zalobkyna má právny záujem na zrusení clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej v nom Komisia nariadila vrátenie sumy 7 183 528 PLN, nemozno sa domnievat, ze má záujem aj na zrusení celého clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia. 39 Z toho vyplýva, ze treba ciastocne vyhoviet námietke neprípustnosti Komisie v súvislosti s prvým zalobným návrhom a zamietnut ho ako neprípustný v rozsahu, v akom v nom zalobkyna navrhuje zrusenie clánku 3 ods. 1 a 3 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. O veci samej 40 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 2 ES, druhý na porusení clánku 253 ES a clánku 41 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), tretí na porusení clánku 5 ES, stvrtý na porusení zásady právnej istoty, piaty na porusení práva na vlastníctvo a siesty na zneuzití právomoci. Tvrdenia úcastníkov konania 41 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna podporovaná Polskou republikou tvrdí, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, ked nesprávne kvalifikovala existujúce verejné dlhy ako pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Podla zalobkyne v prejednávanej veci nie je splnená ani jedna zo styroch podmienok, aby mohla byt pomoc kvalifikovaná ako státna pomoc - intervencia státu alebo prostredníctvom státnych zdrojov, výhoda, vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narusenie hospodárskej sútaze. 42 Po prvé, pokial ide o podmienku týkajúcu sa státnej intervencie, zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze polské orgány nikdy neodpustili dlhy spolocnosti TB, ale naopak, prijali vsetky opatrenia potrebné na to, aby svoje pohladávky vymohli. 43 V druhom rade zalobkyna namieta voci analýze Komisie v napadnutom rozhodnutí s cielom zistit, ci sa polské verejnoprávne orgány správali ako hypotetický súkromný veritel. V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade nesúhlasí s tvrdením Komisie uvedeným v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by si súkromný veritel skôr zvolil realizáciu záruk, ktoré mal k dispozícii v rámci konkurzného konania, nez by umoznil spolocnosti TB pristúpit k restrukturalizácii, pokial: - vymáhacie konanie umoznilo postupne získat dlzné sumy, - konkurzné konanie je zdlhavé a likvidácii majetku dlzníka musí predchádzat celý rad opatrení, ktoré prijme správca konkurznej podstaty a konkurzný sudca, pricom proti väcsine mozno podat opravný prostriedok, co prípadne este viac oddaluje den zaplatenia dlzných súm, - pri samotnom konkurznom konaní vznikajú náklady, ktoré znizujú celkovú sumu urcenú na vyplatenie veritelov, - nie vsetky záruky, ktoré majú verejnoprávne subjekty k dispozícii, sa týkali pohladávok uspokojovaných v prvej skupine. 44 Zalobkyna v replike dodáva, ze posúdenie Komisie, podla ktorého v prípade, ze by sa návrh na konkurzné konanie podal v roku 2004, pohladávky by uz boli vymozené, sa zakladá na posúdení a posteriori urobenom na základe neskorsích udalostí, o ktorých príslusné orgány nevedeli pri rozhodovaní o spôsobe výkonu. V prejednávanej veci zalobkyna vysvetluje, ze polské orgány vzali do úvahy riziko, ze konkurzné konanie vedie len k ciastocnému vyrovnaniu dlhov, a skutocnost, ze vyhlásenie konkurzu má za následok zastavenie prebiehajúcich exekucných konaní. 45 Zalobkyna dalej uvádza, ze správanie hypotetického súkromného veritela by sa v prejednávanej veci malo urcit na základe úkonov, ktoré vykonali súkromní veritelia spolocnosti TB, najmä jej najvýznamnejsí veritel, spolocnost EF. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze napriek skutocnosti, ze spolocnost EF mala k dispozícii velmi stabilné skutocné záruky vo forme zálozného práva na nehnutelnosti a zálozného práva k hnutelným veciam, neziadala, aby bola TB vyhlásená za platobne neschopného, ale zastávala názor, ze vymáhacie konanie jej poskytne viac prílezitostí dosiahnut úhradu svojich pohladávok. 46 Zalobkyna napokon tvrdí, ze tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého uz od konca roku 2004 bolo zjavné, ze spolocnost TB nebude zisková, je nesprávne. Pripomína, ze v odôvodneniach c. 57 a 14 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila, ze TB prijímala nájomné ako odplatu za prenájom casti svojich aktív. Okrem toho Komisia nespochybnila skutocnost, ze cenné papiere HB, príjemcu pomoci, sa nachádzali medzi aktívami spolocnosti TB, a táto spolocnost tak mohla dosiahnut príjem z dividend. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia v odôvodnení c. 94 napadnutého rozhodnutia, spolocnost TB pokracovala az do konca roku 2006 vo svojej výrobnej cinnosti. 47 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze vsetky verejné dlhy spolocnosti TB, ako aj úroky a exekucné poplatky boli uznané v rámci konkurzného konania tejto spolocnosti. 48 Po druhé Komisia vôbec neuviedla, v com spocíva výhoda, ktorú spolocnost TB získala z dotknutej pomoci. Práve naopak, opatrenia polských orgánov prispeli k postupnému zhorseniu financnej situácie tejto spolocnosti. 49 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze dotknutá pomoc ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi alebo narusila hospodársku sútaz, prípadne hrozila jej narusením. 50 Polská republika na úvod dodáva, ze pokial ide o opatrenia, ktoré na vymáhanie prijali polské orgány, obdobie od okamihu, ked sa nútená exekúcia stala právne moznou, do okamihu, ked bola podla Komisie zastavená, teda 31. decembra 2004, bolo velmi krátke a v kazdom prípade nedostatocné na vymáhanie pohladávok alebo na to, aby sa dalo konstatovat, ze ich vymáhanie nie je mozné dosiahnut prostredníctvom riadneho exekucného konania a treba podat návrh na vyhlásenie konkurzu. 51 Polská republika dalej uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nemá ziadnu logiku, pretoze Komisia v nom uvádza, ze státna pomoc sa poskytla 31. decembra 2004, ale tento dátum uvádza aj v súvislosti s prijatím opatrení polskými orgánmi v rokoch 2005 a 2006. Pritom nato, aby bolo mozné dospiet k záveru o poskytnutí pomoci TB k 31. decembru 2004, mala Komisia podla nej vychádzat iba zo situácie v danom okamihu a informácií dostupných k tomuto dátumu. 52 Napokon, pokial ide o kritérium hypotetického súkromného veritela, Polská republika najmä uvádza, ze Komisia nevykonala dôkladné ekonomické analýzy, na základe ktorých by mohla prijat záver, ze polské orgány by vymohli väcsinu svojich pohladávok rýchlejsie, keby na konci roku 2004 podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem toho podla Polskej republiky Komisia akoby zabudla, ze konkurzné konanie nevedie k okamzitému uspokojeniu pohladávok veritelov a spájajú sa ním náklady, ktoré znizujú celkovú sumu, ktorá bude k dispozícii na rozdelenie medzi veritelov. 53 V prvom rade, pokial ide o otázku vymáhania verejných pohladávok, Komisia po prvé uvádza, ze neexistovalo nijaké racionálne vymáhanie verejných pohladávok ani optimalizácia tohto vymáhania a ze zalobkyna zabúda na skutocnost, ze opatrenia prijaté polskými orgánmi neboli úcinné. Opatrenia, ktoré tieto orgány prijali, totiz viedli len k vymáhaniu zanedbatelnej casti pohladávok a neprispeli k znízeniu celkového dlhu spolocnosti TB. V praxi naopak predstavovali nepretrzité financovanie a prevádzkovú podporu pre spolocnost TB, ktorá tak mohla pokracovat vo svojej nevýnosnej cinnosti, hoci tieto orgány mohli podat návrh na vyhlásenie konkurzu TB, co by umoznilo úcinnú realizáciu záruk zriadených na majetku tejto spolocnosti, najmä vzhladom na skutocnost, ze tieto záruky sa týkali pohladávok uspokojovaných v prvej skupine. 54 Okrem toho Komisia tvrdí, ze jej názor potvrdzuje aj judikatúra, podla ktorej ak pohladávka nebola skutocne vymozená, ide o státnu pomoc. Tolerovanie nevymozených dlhov verejnoprávnymi orgánmi totiz znizuje bezné náklady podniku, a hoci stricto sensu nepredstavuje podporu, má rovnakú povahu a rovnaké úcinky. 55 Po druhé Komisia tvrdí, ze ak selektívna výhoda vyplýva z neúcinných vnútrostátnych ustanovení, je to chyba Polskej republiky. Kedze práve ona bola adresátom napadnutého rozhodnutia, mala povinnost ho uplatnit a vyuzit vsetky opatrenia, ktoré mala k dispozícii, vrátane legislatívnych opatrení. 56 Po tretie Komisia tvrdí, ze zalobkyna si vo svojich tvrdeniach protirecí, ked na jednej strane tvrdí, ze polské orgány prijali vsetky zákonné opatrenia na vymáhanie dlzných súm, a na druhej strane, ze tieto orgány nepristúpili dobrovolne k okamzitému vymáhaniu dlhov, aby vymohli celú dlznú sumu zvýsenú o úroky z omeskania. 57 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie Polskej republiky, podla ktorého Komisia nemala vychádzat zo situácie existujúcej 31. decembra 2004 a z informácií, ktoré vtedy mala k dispozícii, Komisia pripomína, ze státna pomoc nie je opatrením spocívajúcim v jednom poskytnutí stanovenej financnej sumy. Táto pomoc vyplýva z toho, ze nedoslo k skutocnému vymáhaniu pohladávok. Je preto logické, ze táto pomoc má presný zaciatok a trvá dovtedy, kým nedôjde k skutocnému vymozeniu. Dôvodom trvania tejto pomoci je preto pokracovanie v necinnosti po jej zacatí, a nielen predchádzajúce akty, ako sa to snazí tvrdit Polská republika. 58 Pokial ide o platbu úrokov, Komisia v druhom rade tvrdí, ze v prípade verejných dlhov sa úroky pocítajú bez ohladu na vôlu veritelov a obligatórne. Keby sa upustilo od výpoctu a vymáhania úrokov, predstavovalo by to dalsiu pomoc. 59 V tretom rade, pokial ide o to, ci sa polské orgány správali ako hypotetický súkromný veritel, Komisia po prvé namieta proti tomu, ze skutocnost, ze pomoc na restrukturalizáciu sa pôvodne poskytla spolocnosti TB, spôsobila nemoznost preskúmat opatrenia prijaté polskými orgánmi z hladiska hypotetického súkromného veritela, a to preto, lebo taký veritel by nestrpel, aby sa pôvodný dlh TB zrusil. 60 Po druhé Komisia tvrdí, ze súkromný veritel by v analogickej situácii nekonal ako polské orgány. Súkromný veritel by totiz podla nej nebol naklonený prijatiu odkladu lehoty na vymáhanie dlhu od podniku v tazkostiach alebo dohode v oblasti restrukturalizácie tohto podniku, pokial by mu to neprinieslo ekonomickú výhodu. V prejednávanej veci pritom Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí preukázala, ze od januára 2004 bola TB platobne neschopná a nebolo pravdepodobné, ze by sa opät dostala do zisku, co znamená, ze súkromný veritel by sa v takej situácii rozhodol pre vymáhanie dlhov uz v roku 2004. 61 Komisia vsak spresnuje, ze súkromný veritel by sa neuspokojil s akýmikolvek opatreniami na vymáhanie, ale mal by záujem len o úcinné opatrenia. Súkromný veritel by tak preskúmal, ci by realizácia záruk v jeho vlastníctve v rámci konkurzného konania viedla k splateniu dlhov vo väcsej miere ako v rámci vymáhania pohladávok. Komisia pritom v prejednávanej veci predovsetkým uvádza, ze vymáhanie neviedlo k splateniu dlhov TB, pretoze ich nárast bol stále rýchlejsí ako splácané sumy, dalej, ze sance TB opätovne sa dostat do zisku boli podstatne nizsie, a napokon, ze ZUS mala k dispozícii záruky rovnajúce sa výske dlhov TB. Podla Komisie z toho vyplýva, ze súkromný veritel, ktorý by bol na mieste ZUS, by nemal nijaký dôvod dalej cakat na exekúciu pohladávok. 62 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa správania EF, Komisia tvrdí, ze ho treba jednak zamietnut, pretoze nebolo predlozené v konaní vo veci formálneho zistovania, a jednak ze EF nie je ako referencný súkromný veritel spolahlivá. 63 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie Polskej republiky týkajúce sa chýbajúcich dôkladných ekonomických analýz, Komisia nan odpovedá na základe odôvodnenia c. 91 napadnutého rozhodnutia a rozsudku Súdu prvého stupna z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia (T-36/99, Zb. s. II-3597), ze nebolo treba preukázat prednost konkurzného konania pred inými formami vymáhania, pretoze polské orgány nevyuzili vsetky opatrenia na vymáhanie, hoci to mali urobit. 64 V stvrtom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého boli nedoplatky verejných dlhov uznané v rámci konkurzného konania, Komisia namieta, ze vymáhanie verejných pohladávok u TB neumoznuje vylúcit narusenie hospodárskej sútaze podla clánku 88 ods. 2 ES. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze vrátenie pomoci má za ciel vrátit trh do pôvodnej situácie pred poskytnutím tejto pomoci. Tento ciel by sa dosiahol po vrátení protiprávnej pomoci príjemcom a po tom, co tento príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu vyuzíval v porovnaní so svojimi konkurentmi. V prejednávanej veci po tom, co spolocnost TB previedla konkurencnú výhodu na spolocnosti BA a HB, vsak mozno podmienky spravodlivej hospodárskej sútaze opätovne nastolit az po vrátení pomoci od spolocností BA a HB. Posúdenie Vseobecným súdom 65 Podla clánku 87 ods. 1 ES, "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 66 Kvalifikácia státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje, aby sa splnili vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jej príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T-34/02, Zb. s. II-267, bod 110 a tam citovanú judikatúru). 67 Presnejsie, pokial ide o podmienku týkajúcu sa intervencie státu alebo prostredníctvom státnych zdrojov, z judikatúry vyplýva, ze za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sa povazujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom státnych prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58). 68 Pokial ide o podmienku týkajúcu sa výhody, treba predovsetkým pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem pomoc vseobecnejsí nez pojem subvencia, pretoze nezahrna len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy státu, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a úcinky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 69 Podla ustálenej judikatúry dalej clánok 87 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 70 Podla judikatúry napokon pri posúdení, ci státne opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, treba urcit, ci prijímajúci podnik získava ekonomickú výhodu, ktorú by za bezných trhových podmienok nezískal (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 22). Pokial ide o nesplatené verejné pohladávky, dotknuté verejné orgány musia byt na tento úcel porovnané so súkromným veritelom, ktorý sa snazí dosiahnut splatenie dlzných súm dlzníkom vo financných tazkostiach (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 167). 71 Vzhladom na tieto zásady treba preskúmat, ci Komisia v prejednávanej veci správne uplatnila pojem pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 72 Zalobkyna po prvé v podstate tvrdí, ze dotknuté opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pretoze polské orgány nikdy neodpustili dlhy spolocnosti TB, pricom prijali vsetky potrebné opatrenia na vymozenie svojich pohladávok, a preto chýba podmienka státnej intervencie. 73 Treba konstatovat, ze aj ked zalobkyna poukazuje na neexistenciu státneho zásahu, jej tvrdenia sa v podstate zameriavajú na otázku existencie výhody, ktorú poskytli verejnoprávne subjekty uvedené v bode 2. Tieto tvrdenia totiz vôbec nesmerujú k tomu, aby preukázali, ze výhoda údajne poskytnutá spolocnosti TB nepochádzala priamo ani nepriamo zo státnych zdrojov v zmysle judikatúry citovanej v bode 67 vyssie. Ich cielom je preukázat len to, ze opatrenia, ktoré Komisia preskúmala v napadnutom rozhodnutí, nemozno povazovat za výhodu. Treba preto urcit, ci je v prejednávanej veci splnená podmienka existencie výhody. 74 V tejto súvislosti treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nespochybnuje, ze polské orgány neodpustili verejné dlhy spolocnosti TB ani neposkytli odklad pri ich splácaní. Z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 38 az 40 vyplýva, ze Komisia vedela, ze polské orgány prijali opatrenia stanovené zákonom s cielom vymáhat svoje pohladávky, akými bolo zmrazenie bankových úctov, zálozné právo na nehnutelnosti a hnutelné veci, ako aj prevod vlastníctva niektorých aktív. Na pojednávaní 7. septembra 2010 Komisia spresnila, ze pri prijímaní napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze vymáhanie zo strany verejnoprávnych orgánov uvedených v bode 2 bolo vzhladom na vývoj výsky zadlzenia spolocnosti TB neúcinné a ze nevymáhanie verejných pohladávok sa muselo rovnat odpusteniu dlhov alebo odkladu ich splácania. 75 Z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 91, 96 a 97, vsak vyplýva, ze Komisia nezastávala názor, ze výhoda poskytnutá spolocnosti TB spocíva v neúcinnom vymáhaní verejnoprávnymi orgánmi uvedenými v bode 2, ktoré sa mohlo rovnat odpusteniu dlhov alebo odkladu ich splácania, ale v tom, ze tieto orgány upustili od nútenej exekúcie sumy 20 761 643 PLN, pretoze neziadali konkurz spolocnosti TB na konci roku 2004, hoci v tom case uz bolo nepravdepodobné, ze by sa táto spolocnost mohla znovu dostat do zisku. Podla názoru Komisie, ktorý vyjadrila v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia, to predstavovalo prevádzkovú pomoc poskytnutú spolocnosti TB, ktorá tak mohla pokracovat vo svojej nevýnosnej cinnosti. 76 Treba preto konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie sa tak nezakladá ani na tom, ze spolocnosti TB sa odpustili dlhy alebo jej bol poskytnutý odklad ich splácania, ani na neúcinnosti opatrení na vymáhanie prijatých polskými orgánmi, ktoré sa podla Komisie rovnajú odpusteniu dlhov alebo odkladu ich splácania, ale na skutocnosti, ze polské orgány mali k dispozícii iný spôsob vymáhania pohladávok - návrh na konkurzné konanie - ktorý by podla Komisie umoznil úcinné vymozenie pohladávok. 77 Za týchto okolností, vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 68 a 69 vyssie, podla ktorej forma, dôvod ani ciel státnych opatrení nebránia ich kvalifikácii ako státnej pomoci, sa Komisia nedopustila pochybenia, ked zastávala názor, ze skutocnost, ze polské orgány sa na konci roku 2004 nerozhodli podat návrh na konkurz spolocnosti TB, ale uspokojili sa - hoci s nálezitou starostlivostou - so zákonnými postupmi na vymáhanie verejných pohladávok, predstavuje výhodu poskytnutú spolocnosti TB. Treba totiz pripomenút, ze kazdé konkurzné konanie, ktoré sa skoncí ozdravením spolocnosti v konkurze alebo jej likvidáciou, má prinajmensom za ciel vyrovnanie pasív tejto spolocnosti. V tejto súvislosti je sloboda, ktorou disponuje spolocnost v konkurze pri spravovaní svojich aktív, obmedzená. Pokial polské orgány uvedené v bode 2 nepodali návrh na konkurz spolocnosti TB, poskytli jej tým cas na to, aby mohla volne vyuzívat svoje aktíva a pokracovat vo svojej cinnosti, cím jej poskytli výhodu. 78 Okrem toho treba uviest, ze v prejednávanej veci sa nespochybnuje, ze od konca roka 2004 do vyhlásenia konkurzu v roku 2006 spolocnost TB nebola schopná celkovo splácat svoje dlhy. Zalobkyna tak vo svojich písomných vyjadreniach uznáva, ze verejné dlhy spolocnosti TB, ako aj úroky a poplatky za exekúciu boli uhradené az v konkurznom konaní. Zároven sa nespochybnuje, ze v rokoch 2005 a 2006 spolocnost TB pokracovala vo svojej cinnosti. Pocas tohto obdobia dala zalobkyni do prenájmu niektoré zo svojich výrobných aktív a pokracovala vo zvysovaní imania v prospech zalobkyne a spolocnosti HB. Treba preto konstatovat, ze bez ohladu na to, ze verejnoprávne orgány uvedené v bode 2 vyuzili vsetky dostupné zákonné spôsoby, aby dosiahli zaplatenie dlhov spolocnosti TB, tieto dlhy boli len ciastocne zaplatené a TB mohla pokracovat vo svojej cinnosti a uskutocnit reorganizáciu skupiny prostredníctvom prenájmu svojich výrobných aktív spolocnosti BA a zvýsenia jej imania, ako aj zvýsenia imania spolocnosti HB vo forme zvýsenia nehnutelných aktív. K tejto reorganizácii by pritom nemohlo dôjst, keby sa voci TB zacalo konkurzné konanie na konci roku 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 20). 79 Treba preto prijat názor v súlade s Komisiou, ze polské orgány poskytli spolocnosti TB na konci roku 2004 prevádzkovú pomoc, pretoze neziadali jej konkurz a umoznili jej pokracovat v jej ekonomickej cinnosti aj napriek tomu, ze neuhradila svoje dlhy, ktoré v tom case dosiahli výsku 20 761 643 PLN. 80 Po druhé vzhladom na to, ze polské orgány vyuzili zákonné postupy na vymáhanie verejných pohladávok, ale neziadali vyhlásenie konkurzu, a tým poskytli spolocnosti TB výhodu, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 70 vyssie treba urcit, ci Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, ked zastávala názor, ze táto výhoda sa neposkytla za bezných trhových podmienok. Treba preto preverit, ci Komisia správne uplatnila kritérium hypotetického súkromného veritela, co zalobkyna spochybnuje. 81 Zalobkyna konkrétne zastáva názor, ze súkromný veritel by sa nerozhodol realizovat záruky, ktoré mal k dispozícii, v konkurznom konaní vzhladom na dlzku konkurzného konania, náklady, ktoré sa s ním spájajú, skutocnost, ze záruky, ktoré mali verejnoprávne orgány k dispozícii, sa netýkali vsetky pohladávok uspokojovaných v prvej skupine, a skutocnost, ze vymáhacie konanie, ktoré viedli polské orgány, umoznovalo dosiahnut postupné splatenie dlzných súm. Polská republika najmä uvádza, ze Komisia neuskutocnila dôkladné ekonomické analýzy, na základe ktorých by mohla konstatovat, ze polské orgány by rýchlejsie dosiahli vrátenie väcsej casti svojich pohladávok, keby na konci roku 2004 podali návrh na vyhlásenie konkurzu spolocnosti TB. 82 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze posúdenie otázky Komisiou, ci urcité opatrenie splna kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, si vyzaduje komplexné hospodárske posúdenie. Preto Komisia pri prijímaní aktu, ktorý si vyzaduje takéto posúdenie, disponuje sirokou mierou volnej úvahy a súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneuzitia právomoci. Vseobecnému súdu najmä neprinálezí, aby svojím hospodárskym posúdením nahrádzal posúdenie autora rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 25. apríla 2002, DSG/Komisia, C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43, a rozsudky Súdu prvého stupna HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 127, a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T-196/04, Zb. s. II-3643, bod 41). 83 Aj ked súd Únie uznáva, ze Komisia má v ekonomických alebo technických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to, ze tento súd sa musí zdrzat kontroly toho, aký výklad údajov takejto povahy Komisia podala. Pri respektovaní tvrdení úcastníkov konania musí totiz súd Únie nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 65). 84 Dalej treba pripomenút, ze podla judikatúry, pokial podnik celiaci výraznému zhorseniu svojej financnej situácie navrhne svojim veritelom dohodu alebo sériu dohôd na restrukturalizáciu svojho dlhu s cielom ozdravit vlastnú situáciu a vyhnút sa likvidácii, kazdý veritel sa musí rozhodnút, pricom zoberie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá sa mu ponúka v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení likvidácie podniku. Jeho volbu ovplyvnuje celý rad faktorov, ako napríklad jeho postavenie ako prednostného alebo bezného hypotekárneho veritela, povaha a rozsah mozných záruk, ktoré mu patria, jeho zhodnotenie moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospech, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie (rozsudok HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 168). Z toho vyplýva, ze je na Komisii, aby pri kazdom dotknutom verejnoprávnom subjekte s prihliadnutím na spomínané faktory urcila, ci úhrada dlhov, ktorú nariadil, bola zjavne významnejsia ako tá, ktorú by si vybral hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa s ohladom na tento podnik v porovnatelnej situácii ako dotknutý verejnoprávny orgán a snaziaci sa dosiahnut vrátenie dlzných súm (rozsudky DM Transport, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 25, a HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 170). 85 Analogicky v prípade ako vo veci samej, ked sa neuzavrela nijaká dohoda o restrukturalizácii dlhu, sa hypotetický súkromný veritel musí rozhodnút s ohladom jednak na predpokladaný výsledok zákonného postupu vymáhania dlhov a jednak na sumu, ktorú by podla svojich ocakávaní mohol získat z konkurzného konania. Jeho rozhodnutie ovplyvnuje niekolko faktorov, ktoré uz boli citované v bode 84 vyssie. Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia mala urcit, ci vzhladom na tieto faktory by súkromný veritel rovnako ako verejnoprávne orgány uvedené v bode 2 uprednostnil zákonný postup vymáhania dlhov pred konkurzným konaním. 86 Toto konstatovanie nemôze odporovat výkladu Komisie v rozsudku Lenzing/Komisia, uz citovanom v bode 63 vyssie, podla ktorého konkurzné konanie nemuselo mat nevyhnutne prednost, pokial polské orgány nevyuzili vsetky opatrenia na vymáhanie - vrátane konkurzného konania -, hoci tak mali urobit. 87 Vnútrostátne orgány, ktoré sa snazia vymáhat verejné pohladávky, nemajú povinnost vyuzit vsetky spôsoby vymáhania, ktoré majú k dispozícii. Ako vyplýva uz z bodu 70, ak sa tieto orgány chcú vyhnút tomu, aby sa ich zásah povazoval za státnu pomoc, ich jedinou povinnostou je správat sa tak, ako by sa správal súkromný veritel za bezných trhových podmienok. Ak existujú viaceré spôsoby vymáhania, treba porovnat ich príslusné výhody a urcit, pre ktorý z nich by sa súkromný veritel rozhodol. 88 V rozsudku Lenzing/Komisia, uz citovanom v bode 63 vyssie, sa Súd prvého stupna nevyjadril výslovne k tomu, ci Komisia musí porovnat jednotlivé výhody rôznych spôsobov vymáhania z pohladu hypotetického súkromného veritela, preto tento rozsudok ani nepodporuje ziadne z tvrdení Komisie. Súd prvého stupna v nom naopak v bode 152 pripomína, ze Komisia má s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu preverit, ci je rozhodnutie dotknutých verejnoprávnych orgánov, v ktorom súhlasili s restrukturalizáciou dlhov podniku v tazkostiach, ako aj s jej podmienkami, v súlade s kritériom súkromného veritela. Navyse v bodoch 159 a 160 tohto rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia nemohla dospiet k záveru, ze dotknuté verejnoprávne orgány sa snazili vyuzit vsetky moznosti na vymáhanie, pokial nevykonali analýzu, ktorá by odôvodnila zivotaschopnost prijímajúceho podniku. Súd prvého stupna tak uznal, ze výhody vymáhacieho konania, pre ktoré sa dotknuté verejnoprávne orgány rozhodli, sa mali posúdit s prihliadnutím na zivotaschopnost podniku, co implicitne znamená, ze vzhladom na údaje o tejto zivotaschopnosti sa pravdepodobne mal zvolit iný spôsob vymáhania. 89 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 83 vyssie teda treba preskúmat, ci na základe skutocností, ktorými Komisia disponovala v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, mohla prijat záver, ze hypotetický súkromný veritel by sa rozhodol podat návrh na vyhlásenie konkurzu a nevyuzil by zákonné postupy vymáhania. 90 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o povahu a rozsah záruk, ktoré mali verejnoprávne orgány uvedené v bode 2 k dispozícii, treba uviest, ze z odôvodnení c. 40 a 91 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia tieto záruky analyzovala. Na základe tejto analýzy dospela v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze ZUS, Panstwowy Fundusz Rehabilitacji Osób Niepel/nosprawnych a danový orgán mali k dispozícii "dobré záruky", ktoré mohli v konkurznom konaní spenazit, pricom po zhorsení situácie spolocnosti TB a oslabení jej aktív sa pouzitie týchto záruk javilo ako rozumnejsie z ekonomického hladiska ako restrukturalizácia. Zalobkyna síce tento záver spochybnuje, ale treba uviest, ze z odôvodnenia c. 91 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze analýza Komisie sa zakladá na vecných skutocnostiach, ktoré jej poskytla Polská republika v konaní vo veci formálneho zistovania. 91 Po druhé, pokial ide o moznosti ozdravenia spolocnosti TB, Komisia najmä v odôvodneniach c. 89, 90 a 96 napadnutého rozhodnutia tieto moznosti preskúmala ku koncu roka 2004. Na základe tohto preskúmania prijala záver, ze na konci roka 2004 boli vsetky ukazovatele týkajúce sa perspektívy opätovnej zivotaschopnosti spolocnosti TB negatívne. Zalobkyna síce spochybnuje aj tento záver rovnako ako analýzu povahy a rozsahu záruk, ale napriek tomu treba zdôraznit, ze toto preskúmanie sa zakladá na vecných skutocnostiach uvedených v odôvodneniach c. 49 az 51 napadnutého rozhodnutia, teda na priebezných správach, ktoré pripravil nezávislý konzultant Komisie za roky 2003 a 2004, ako aj na priebezných správach Polskej republiky za roky 2003 a 2004. 92 Po tretie, pokial ide o výhodu, ktorú mohol hypotetický súkromný veritel ocakávat v rámci konkurzného konania, treba uviest, ze Komisia uviedla v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia, ze "preto by dôkladné posúdenie výhod vyplývajúcich z odlozenia splátky dlhu ukázalo, ze potenciálna splátka by neprevýsila bezpecný výnos spojený s likvidáciou firmy". Vseobecný súd vsak konstatuje, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú vecné skutocnosti, na ktorých sa toto tvrdenie zakladá. 93 Komisia v napadnutom rozhodnutí najmä neuviedla, ci ako podklad k tomuto tvrdeniu mala k dispozícii analýzy porovnania výhod, ktoré by hypotetický súkromný veritel získal po skoncení konkurzného konania - najmä s prihliadnutím na náklady s ním spojené -, v porovnaní s výhodami zákonného postupu vymáhania verejných dlhov. 94 Komisia pri písomnej otázke, na ktorú mala odpovedat na pojednávaní 7. septembra 2010, nebola schopná uviest, ci boli tieto analýzy a stúdie pripravené a pouzité pri prijímaní napadnutého rozhodnutia. Obmedzila sa len na vysvetlenie, ze tieto analýzy boli uvedené v odôvodneniach c. 84, 87 a 88 napadnutého rozhodnutia. Tieto odôvodnenia vsak neobsahujú nijakú komparatívnu analýzu pravdepodobného výsledku zákonného postupu vymáhania verejných dlhov a konkurzného konania. Komisia navyse nebola schopná predlozit dokumenty s touto analýzou, ako ju o to Vseobecný súd ziadal. Treba preto konstatovat, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 88 napadnutého rozhodnutia nie je podlozené ziadnym dôkazom. 95 Po stvrté, pokial ide o dalsie faktory ovplyvnujúce výber hypotetického súkromného veritela, Vseobecný súd konstatuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ci mala k dispozícii stúdie a analýzy týkajúce sa porovnania dlzky konkurzného konania a zákonného postupu vymáhania verejných dlhov. Naopak, ked jej táto otázka, na ktorú mala odpovedat na pojednávaní 7. septembra 2010, bola polozená v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, Komisia uviedla, ze neporovnala dlzku týchto dvoch konaní, pretoze situácia spolocnosti TB bola uz v roku 2005 taká, ze konkurz bol nevyhnutný. 96 Vzhladom na uvedené Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia nemala k dispozícii vecné skutocnosti, ktoré by jej umoznili potvrdit, ze hypotetický súkromný veritel by sa na konci roku 2004 rozhodol pre konkurzné konanie. Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 83 vyssie a bez toho, aby bolo potrebné overit platnost záverov, ktoré Komisia odvodila jednak z analýzy záruk, ktoré mali k dispozícii polské orgány, a jednak z posúdenia perspektívy spolocnosti TB, treba prijat záver, ze Komisia uplatnila kritérium hypotetického súkromného veritela v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES, a ze preto nepreukázala platne existenciu státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TB. 97 Z toho vyplýva, ze treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu a zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatuje existenciu státnej pomoci, ktorú Polská republika protiprávne poskytla spolocnosti TB. 98 Vzhladom na to, ze treba zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode, Vseobecný súd pre úplnost preskúma aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatuje existenciu státnej pomoci, ktorú Polská republika protiprávne poskytla spolocnosti TB. V tejto súvislosti sa presnejsie spomína, ze jednak zalobkyna v rámci druhého zalobného dôvodu uvádza, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o podmienky týkajúce sa vplyvu na medzistátny obchod a na narusenie alebo hrozbu narusením hospodárskej sútaze, a ze jednak nesprávne alebo nedostatocné odôvodnenie je dôvodom verejného poriadku a súd ho musí uplatnit aj bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, body 23 a 24). 99 Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia spôsobujúceho ujmu musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, aby to dotknutým osobám umoznilo oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat jeho kontrolu (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; pozri rozsudok Le Levant 001 a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 111 a tam citovanú judikatúru). 100 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 63). 101 Pri kvalifikovaní opatrenia ako pomoci táto zásada vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 64). Inými slovami, Komisia musí uviest dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze styri podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES, ako ich opisuje judikatúra citovaná v bode 66 vyssie, sú splnené. 102 Presnejsie, pokial ide o podmienky týkajúce sa vplyvu na medzistátny obchod a na narusenie alebo hrozbu narusenia hospodárskej sútaze, krátke zhrnutie, ktoré uvádza skutocnosti a právne úvahy, ktoré sa vzali do úvahy pri posúdení týchto podmienok, je dostatocné. Vseobecný súd tak potvrdil, ze Komisia nemusela analyzovat skutocnú ekonomickú situáciu v dotknutých odvetviach, trhový podiel zalobkyne, postavenie konkurencných podnikov a obchod s dotknutými výrobkami a sluzbami medzi clenskými státmi, pokial uviedla, ako by pomoc mohla narúsat hospodársku sútaz alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 9 az 12, a rozsudok HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, body 224 a 225). Napriek tomu aj v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 103 Vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní Komisia odkazovala na odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia a tvrdila, ze v nom odôvodnila svoje rozhodnutie, pokial ide o splnenie podmienok týkajúcich sa vplyvu na medzistátny obchod a narusenie alebo hrozbu narusením hospodárskej sútaze. 104 Odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia pritom znie: "Polsko teda nevymáhalo sumu 20,761 mil. PLN (suma 20,267 mil. PLN bola uvedená v 4. polskej správe o restrukturalizácii, polské orgány vsak túto sumu neskôr opravili). Ide o prevádzkovú pomoc, aby firma pokracovala vo svojej neefektívnej cinnosti, co predstavuje výhodu poskytnutú prostredníctvom státnych zdrojov a hrozí narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnením obchodu medzi clenskými státmi, a preto je nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle 87 [ES]." 105 Treba konstatovat, ze pokial ide o obchod medzi clenskými státmi a narusenie alebo hrozbu narusenia hospodárskej sútaze, odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia len preberá znenie clánku 87 ods. 1 ES a neobsahuje ani len krátke zhrnutie skutocností a právnych úvah, ktoré sa pri posúdení týchto podmienok zohladnili. 106 Okrem toho z analýzy zvysnej casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze neobsahuje nijakú skutocnost, na základe ktorej by sa dalo preukázat, ze dotknutá pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, a to ani v rámci opisu skutocností, za ktorých sa pomoc poskytla. 107 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené v zmysle clánku 253 ES. 108 Kedze sa uz v bode 96 vyssie uviedlo, ze Komisia nepreukázala existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a kedze sa v predchádzajúcom bode pre úplnost uviedlo, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, clánok 1 napadnutého rozhodnutia treba zrusit bez toho, aby bolo treba preskúmat dalsie zalobné dôvody zalobkyne. 109 Vzhladom na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý predstavuje základ povinnosti vrátenia ulozenej zalobkyni, treba rovnako zrusit aj clánok 3 ods. 1 a 3 a clánky 4 a 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne. O trovách 110 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania zalobkyne vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia v súlade s návrhmi zalobkyne. 111 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o státnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Polskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek sa zrusuje. 2. Clánok 3 ods. 1 a 3 a clánky 4 a 5 rozhodnutia 2008/344 sa zrusujú v rozsahu, v akom sa týkajú spolocnosti Buczek Automotive sp. z o.o. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania spolocnosti Buczek Automotive vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. 4. Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxmPzbN/L95426-4215TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXxmPzbN/L95426-4215TMP.html#Footref*