Vec C-537/08 P Kahla Thüringen Porzellan GmbH proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voci schéme pomoci - Rozsah - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit (Clánky 87 ES a 88 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Vseobecná schéma pomoci schválená Komisiou - Schéma vylucujúca podniky v tazkostiach a súkromné podniky - Neexistencia výslovných obmedzení týkajúcich sa týchto podnikov v samotnom rozhodnutí o schválení - Legitímna dôvera podnikov, ktorým bola táto pomoc neoprávnene poskytnutá - Neexistencia (Clánky 87 ES a 88 ES) 1. Rozsah rozhodnutia, ktorým Komisia nevzniesla námietky proti schéme pomoci oznámenej clenským státom, treba urcit nielen vzhladom na samotný text uvedeného rozhodnutia, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie len vo forme strucného zhrnutia, ale tiez treba vziat do úvahy schému pomoci oznámenú dotknutým clenským státom. Ziadost o doplnujúce informácie, ktorou Komisia ziada o dodatocné informácie týkajúce sa pôsobnosti schémy pomoci oznámenej clenským státom, ako aj odpoved vnútrostátnych orgánov na túto ziadost sa musia povazovat za neoddelitelnú súcast oznámenej schémy pomoci. Platí to o to viac, ze práve na základe týchto informácií sa Komisia rozhodla nevzniest námietku proti dotknutej schéme pomoci. (pozri body 44 a 45) 2. Právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze mu poskytla presné uistenia. Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky. V rámci schémy schválenej pomoci vsak samotnú neexistenciu výslovného obmedzenia na podniky v tazkostiach a súkromné podniky v rozhodnutí Komisie nevzniest námietky proti dotknutej schéme pomoci nemozno zamienat s informáciami, ktoré sú presné, zhodujúce sa a neviazuce sa na splnenie nejakej podmienky a ktoré poskytla Komisia podniku v súvislosti so skutocnostou, ze tieto schémy umoznili poskytnutie pomoci takýmto podnikom, a preto nemôze vyvolat legitímnu dôveru tohto podniku v zákonnost subvencií, ktoré mu boli poskytnuté. Práve naopak, kedze moznost poskytnút pomoc týmto podnikom bola prinajmensom neistá, uvedená neexistencia výslovného obmedzenia nemôze viest k presným uisteniam, ktoré by mohli spôsobit vznik akejkolvek legitímnej dôvery dotknutého podniku. (pozri body 63 - 66) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 16. decembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery" Vo veci C-537/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 3. decembra 2008, Kahla Thüringen Porzellan GmbH, so sídlom v Kahle (Nemecko), v zastúpení: M. Schütte, S. Zühlke a P. Werner, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a K. Gross, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Koenig, profesor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spolková krajina Durínsko, v zastúpení: A. Weitbrecht a M. Núńez-Müller, Rechtsanwälte, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a W.-D. Plessing, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia J.-J. Kasel, A. Borg Barthet, E. Levits a M. Berger, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. mája 2010, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní spolocnost Kahla Thüringen Porzellan GmbH navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 24. septembra 2008, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia (T-20/03, Zb. s. II-2305, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol jej zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia Komisie 2003/643/ES z 13. mája 2003 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 227, s. 12, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zalobkyna, ktorá bola zalozená v novembri 1993, prevzala v januári 1994 pozemky, stroje, zariadenia, ako aj 380 zamestnancov spolocnosti Kahla Porzellan GmbH, v likvidácii. Kahla Porzellan GmbH, ktorá vyrábala kuchynský riad a predmety z porcelánu, sídlila v spolkovej krajine Durínsko, v jednom z regiónov, ktorým eventuálne mohla byt poskytnutá pomoc podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 3 Pre daný región Komisia Európskych spolocenstiev schválila najmä dve vseobecné schémy pomoci, a to rozhodnutím z 27. októbra 1993 program spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií pre malé a stredné podniky [KMU-Investitionsprogramm des Landes Thüringen (pomoc c. N 408/93 - SG(93) D/19245, Ú. v. ES C 335, s. 7)] a rozhodnutím z 21. decembra 1994 program stanovujúci opatrenia na podporu zamestnanosti v sektore zivotného prostredia a sociálnych sluzieb, ako aj v prospech mládeze na území bývalej NDR [pomoc c. NN 117/92 - SG(95) D/341, Ú. v. ES C 401, s. 2]. 4 Zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze v rámci týchto schém nemecké verejné orgány od roku 1994 do roku 1999 poskytli odvolatelke 23 financných pomocí v celkovej výske 39,028 milióna DEM. K týmto opatreniam patrila investicná subvencia malým a stredným podnikom (MSP) vo výske 2,5 milióna DEM poskytnutá v máji 1994 spolkovou krajinou Durínsko (dalej len "opatrenie c. 15") a subvencie na podporu zamestnanosti v súvislosti s investíciami na ochranu zivotného prostredia v celkovej výske 1,549 milióna DEM, ktoré poskytlo Bundesanstalt für Arbeit (spolkové riaditelstvo zamestnania) v rokoch 1994 az 1996 podla clánku 249h zákona na podporu zamestnanosti (Arbeitsförderungsgesetz, dalej len "AFG") (dalej len "opatrenie c. 26"). 5 Pokial ide o opatrenie c. 15, Komisia vsak v bodoch 128 a 129 odôvodnenia sporného rozhodnutia konstatovala, ze opatrenie nebolo v súlade s vopred schválenou schémou pomoci v rozsahu, v akom sa v case poskytnutia spornej subvencie mala odvolatelka povazovat za podnik v tazkostiach, hoci táto kategória podnikov bola výslovne vylúcená z oblasti pôsobnosti tejto schémy. Okrem iného Komisia medzicasom prijala rozhodnutie 2003/225/ES z 19. júna 2002 o programe spolkovej krajiny Durínsko na podporu investícií pre malé a stredné podniky a o prípadoch jeho uplatnovania (Ú. v. ES L 91, 2003, s. 1), ktoré bolo z hladiska uvedenej schémy negatívnym rozhodnutím z dôvodu, ze táto schéma sa uplatnovala okrem iného na podniky v tazkostiach, co je v rozpore s osobitnými ustanoveniami schémy pomoci schválenej Komisiou. 6 Co sa týka opatrenia c. 26, Komisia v bodoch 134 az 139 odôvodnenia sporného rozhodnutia uviedla, ze dotknuté subvencie nepatrili do schémy uvedenej v clánku 249h AFG, ktorým schválila, ze subvencie sa nepovazujú za schému pomoci. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze okrem podnikov spravovaných Treuhandanstalt sa schválená schéma vztahovala aj na verejné podniky, zatial co odvolatelka bola v case poskytnutia sporných subvencií súkromným podnikom. 7 Komisia okrem iného konstatovala, ze opatrenia c. 15 a 26 nie sú zlucitelné so spolocným trhom, a vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby prijala vsetky potrebné opatrenia na to, aby odvolatelka vrátila spornú pomoc. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 8 Vo svojej zalobe podanej na Súd prvého stupna odvolatelka navrhovala, aby Súd prvého stupna sporné rozhodnutie zrusil v rozsahu, v akom sa jej týka, a uviedla styri zalobné dôvody na podporu svojich návrhov. Prvé tri zalobné dôvody, ktoré sa týkali len opatrení c. 15 a 26, boli zalozené na porusení po prvé clánkov 87 ES a 88 ES, po druhé zásady právnej istoty a po tretie zásady ochrany legitímnej dôvery. Stvrtý zalobný dôvod, ktorý dalej nebude skúmaný, lebo nie je predmetom odvolania, sa týkal viacerých skutkových omylov a nesprávneho posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila. 9 Vo svojom prvom zalobnom dôvode odvolatelka uviedla, ze sporné opatrenia boli poskytnuté v súlade so schválenými schémami pomoci, a teda predstavovali existujúcu pomoc. Komisia teda porusila clánky 87 ES a 88 ES tým, ze retroaktívne zaviedla dodatocné podmienky pre tieto schémy, na základe ktorých sa nesprávne domnievala, ze uvedené opatrenia predstavujú novú pomoc. 10 Po prvé, pokial ide o opatrenie c. 15, Súd prvého stupna najprv konstatoval, ze schválený program pomoci sa týkal - ako potvrdila aj Spolková republika Nemecko v oznámení z 26. augusta 1993 v rámci odpovede na ziadost Komisie o poskytnutie dalsích informácií - podnikov, ktoré boli privatizované po roku 1989 a ktoré "hoci sú v dobrom stave, sa casto nachádzajú v tazkej financnej situácii" (body 102 az 105 napadnutého rozsudku). 11 Podla Súdu prvého stupna vsak na jednej strane treba odkaz na takúto financnú situáciu povazovat za odkaz na tazkosti spojené s prechodom z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo, a nie za odkaz na problémy typické pre pojem podniku v tazkostiach (bod 106 napadnutého rozsudku). Na druhej strane skutocnost, ze spolková krajina Durínsko takisto oznámila program osobitne urcený na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, potvrdzuje, ze tieto podniky boli vylúcené z pôsobnosti spornej schémy, ako uz Komisia rozhodla v spornom rozhodnutí (body 108, 109 a 111 tohto rozsudku). 12 Na základe toho Súd prvého stupna následne v bode 133 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze odvolatelka bola podnikom v tazkostiach. 13 Z tohto dôvodu sa Súd prvého stupna v bodoch 134 a 135 napadnutého rozsudku rozhodol, ze táto institúcia sa dôvodne domnievala, ze pomoc predstavujúca opatrenie c. 15 nesplnala podmienky poskytnutia pomoci stanovené v programe spolkovej krajiny Durínsko, a teda musela byt povazovaná za novú pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. 14 Po druhé, pokial ide o opatrenie c. 26, Súd prvého stupna konstatoval, ze neboli dodrzané podmienky stanovené v schválenej schéme pomoci zavedenej clánkom 249h AFG. Komisia totiz v spornom rozhodnutí konstatovala, ze súkromné podniky, ku ktorým patrí aj odvolatelka, neboli oprávnené v zmysle tohto ustanovenia cerpat pomoc (body 175 a 180 napadnutého rozsudku). Okrem iného, ako upresnila aj samotná Spolková republika Nemecko v oznámení z 29. júla 1994, tieto opatrenia musia byt prijaté vo verejnom záujme a nesmú slúzit vlastným záujmom podniku (body 181, 182 a 185 uvedeného rozsudku). Vo veci samej neslo o tento prípad (bod 186 toho istého rozsudku). 15 Súd prvého stupna teda zamietol vsetky tvrdenia týkajúce sa porusenia clánkov 87 ES a 88 ES, aj pokial ide o opatrenie c. 26 (bod 203 napadnutého rozsudku). 16 Vo svojom druhom zalobnom dôvode odvolatelka uviedla, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze sa v spornom rozhodnutí opierala o obmedzujúce podmienky, ktoré neboli uvedené ani v sporných schémach a ani v rozhodnutí o ich schválení. 17 Súd prvého stupna tento zalobný dôvod zamietol konstatujúc, ze po prvé Komisia sa v posúdení zlucitelnosti opatrenia c. 15 so schválenou schémou pomoci obmedzila striktne na posúdenie podmienok uvedených v rozhodnutí schvalujúcom túto schému (bod 138 napadnutého rozsudku). 18 Navyse samotné nemecké orgány v kazdom prípade v ich oznámení z 26. augusta 1993 výslovne vylúcili podniky v tazkostiach zo spornej schémy (bod 140 uvedeného rozsudku). Z tohto oznámenia teda jednoznacne vyplývalo, ze takéto podniky nemohli dostávat pomoc na základe tejto schémy (bod 141 toho istého rozsudku). 19 Súd prvého stupna teda rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu právnej istoty tým, ze konstatovala, ze opatrenie c. 15 nesplnalo podmienky stanovené v programe spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP vzhladom na skutocnost, ze v case, ked odvolatelke bola poskytnutá pomoc, bola podnikom v tazkostiach (bod 144 napadnutého rozsudku). 20 Po druhé Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia sa na úcely preskúmania zlucitelnosti subvencií predstavujúcich opatrenie c. 26 so spolocným trhom obmedzila výlucne na posúdenie zlucitelnosti subvencií s podmienkami upravenými v rozhodnutí schvalujúcom schému uvedenú v clánku 249h AFG. V tomto rozhodnutí Komisia výslovne uvádzala predovsetkým oznámenie nemeckých orgánov z 29. júla 1994 upresnujúce pôsobnost tohto ustanovenia, ktoré správne vylozila a uplatnila na sporné subvencie (bod 205 napadnutého rozsudku). 21 V tretom zalobnom dôvode sa odvolatelka odvolávala na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pretoze Komisia nezohladnila skutocnost, ze ani sporné schémy pomoci, ani rozhodnutia, ktorými boli schválené, neumoznovali odhalit prísne obmedzenia, ktoré v spornom rozhodnutí uplatnila. Odvolatelka najmä uplatnovala, ze hospodársky subjekt vykonávajúci svoju cinnost ako dobrý otec rodiny môze predpokladat, ze pomoc nie je nová, kedze splna vsetky podmienky stanovené v schválenom programe. 22 V tejto súvislosti Súd prvého stupna najskôr v bode 146 napadnutého rozsudku úvodom pripomenul, ze právo odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery prinálezí kazdému jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Spolocenstva tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné ocakávania. 23 Súd prvého stupna zároven v bode 148 uvedeného rozsudku uviedol, ze nemozno pripustit, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktoré obsahuje vrátenie pomoci v neprospech príjemcu, ktorý dodrzal podmienky ulozené touto institúciou v rozhodnutiach o schválení. 24 Súd prvého stupna vsak rozhodol, ze vo veci samej neslo o tento prípad vzhladom na to, ze opatrenie c. 15, ako aj opatrenie c. 26 boli odvolatelke poskytnuté v rozpore s podmienkami, ktoré boli stanovené v rozhodnutiach o schválení programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP (bod 149 napadnutého rozsudku) a v clánku 249h AFG (bod 207 tohto rozsudku). 25 Súd prvého stupna sa okrem toho domnieval, ze údajné chýbajúce výslovné obmedzenie sa na podniky v tazkostiach a súkromné podniky v sporných schémach alebo v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom schémy boli uverejnené, nemôze slúzit ako základ legitímnej dôvery odvolatelky v zákonnost poskytnutia subvencií predstavujúcich opatrenia c. 15 a 26. Táto okolnost totiz nemôze byt v ziadnom prípade povazovaná za presnú záruku poskytnutú Komisiou v súvislosti so skutocnostou, ze podniky v tazkostiach a súkromné podniky by mohli cerpat pomoc na základe programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP a na základe clánku 249h AFG (body 150 a 208 napadnutého rozsudku). 26 Napokon, co sa týka výlucne opatrenia c. 15, Súd prvého stupna zároven upresnil, ze odvolatelka v kazdom prípade nebola zbavená povinnosti informovat sa o zákonnosti poskytnutia pomoci, ktorá jej bola schválená (bod 150 uvedeného rozsudku). 27 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze vsetky zalobné dôvody predlozené odvolatelkou na podporu jej zaloby sú nedôvodné, zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 28 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka opatrení c. 15 a 26, ako aj rozhodnutia o trovách konania, - zrusil clánok 1 ods. 2 písm. d) a g), ako aj clánok 2 sporného rozhodnutia, a to pokial ide o clánok 2 v rozsahu, v akom sa týka opatrení c. 15 a 26, v kazdom prípade ale v rozsahu, v akom nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyplatená na základe týchto opatrení, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna v nom konstatoval, ze subvencie poskytnuté odvolatelke na základe opatrenia c. 26 treba povazovat za výhodu pre odvolatelku do výsky celkovej sumy subvencií a z tohto dôvodu ich musí vrátit, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 30 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza dva hlavné odvolacie dôvody a jeden subsidiárny odvolací dôvod. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty Argumentácia úcastníkov konania 31 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty tým, ze jednak v bodoch 97 az 111 a 138 napadnutého rozsudku rozhodol, ze schéma podporujúca investície MSP, ktorú schválila Komisia, od samého pociatku stanovovala obmedzenie, pokial ide o podniky v tazkostiach, a jednak v bodoch 167 az 188 a 205 uvedeného rozsudku rozhodol, ze schéma clánku 249h AFG sa nevztahovala na súkromné podniky. 32 V tejto súvislosti odvolatelka uvádza, ze táto zásada vyzaduje, aby obmedzenia ovplyvnujúce schému státnej pomoci boli formulované jasne a jednoznacne bud v samotnej schéme pomoci, alebo v rozhodnutí o schválení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie, prípadne v liste Komisie, ktorým sa potvrdzuje toto schválenie, aby potenciálni príjemcovia mohli zistit, ci sa na nich schválený program vztahuje, alebo nevztahuje. 33 Pri výklade pôsobnosti sporných programov teda Súd prvého stupna nesprávne zohladnil obmedzenia, o ktorých odvolatelka nemohla vediet a ktoré z tohto dôvodu nemôzu byt pouzité proti nej. Tieto obmedzenia totiz jasne nevyplývali ani zo schválených schém pomoci, ani z uverejnených alebo odvolatelke prístupných dokumentov, ale nanajvýs mohli vyplývat z mozného výkladu cisto internej korespondencie medzi Komisiou a nemeckými orgánmi. 34 Tento omyl viedol Súd prvého stupna k poruseniu zásady právnej istoty a k chybnému konstatovaniu, rovnako ako Komisiu v spornom rozhodnutí, ze subvencie predstavujúce opatrenia c. 15 a 26 neboli zahrnuté do schválených programov pomoci. 35 Komisia zdôraznuje, ze tak schválenie programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP, ako aj schválenie schémy zavedenej clánkom 249h AFG Komisia adresovala priamo a výlucne Spolkovej republike Nemecko v rámci konania, ktorým sa vytvára právny vztah výlucne medzi Komisiou a týmto clenským státom a ktorého úcastníkom konania nebol príjemca pomoci, v tomto prípade odvolatelka. Okrem toho tieto schválenia sa osobitne netýkali subvencií predstavujúcich opatrenia c. 15 a 26, ale sa vztahovali len na "vseobecnú schému" pomoci, pri ktorej Komisia - na rozdiel od dotknutého clenského státu - nemohla vopred poznat potenciálnych príjemcov. Príslusné orgány clenského státu samy rozhodli o individuálnom a konkrétnom pridelení subvencie, na ktorú sa vztahuje schválená schéma pomoci. 36 Kedze odvolatelke nebolo adresované ziadne záväzné rozhodnutie Komisie, nemôze sa voci Komisii odvolávat na zásadu právnej istoty. Porusenie tejto zásady by naopak mohlo byt vytýkané nemeckým orgánom, ktoré mali povinnost dostatocne jasne informovat potenciálnych príjemcov o konkrétnych podmienkach, za ktorých im môze byt poskytnutá vnútrostátna pomoc v súlade so schválenými programami. 37 Preto chyba, ktorej sa dopustili nemecké orgány tým, ze poskytli vnútrostátnu pomoc v rozpore so schválenými schémami a s vysvetleniami Komisie týkajúcimi sa týchto schém, nemôze byt pripísaná Komisii. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Z hladiska posúdenia dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu treba preskúmat, ci Vseobecný súd porusil zásadu právnej istoty tým, ze v napadnutom rozsudku rozhodol, ze schémy schválené Komisiou neumoznovali poskytnutie subvencií podnikom v tazkostiach, co sa týka opatrenia c. 15, a neumoznovali poskytnutie subvencií súkromným podnikom, pokial ide o opatrenie c. 26. 39 Pokial ide o opatrenie c. 15, treba pripomenút, ze Súd prvého stupna dospel k tomuto záveru po preskúmaní pôsobnosti schválenej schémy pomoci v bodoch 97 az 111 napadnutého rozsudku. 40 V súvislosti s touto analýzou treba najskôr uviest, ze na základe oznámenia nemeckých orgánov z 26. augusta 1993 - uz citovaného v bode 10 tohto rozsudku - v ktorom tieto orgány upresnili oblast uplatnenia oznámeného programu pomoci, sa Komisia oprávnene domnievala, ze podniky v tazkostiach boli vylúcené z pôsobnosti tohto programu (body 108, 109 a 111 napadnutého rozsudku). 41 Súd prvého stupna dalej v bode 110 tohto rozsudku skonstatoval, ze toto oznámenie bolo súcastou schváleného programu pomoci, kedze v nom predlozené dodatocné informácie a upresnenia povazovala Komisia za relevantné na úcely rozhodnutia nevzniest námietky voci vykonaniu oznámenej schémy, ako o tom informovala Spolkovú republiku Nemecko listom z 26. novembra 1993. Co bolo potvrdené predovsetkým skutocnostou, ze v tomto liste sa Komisia výslovne odvolávala na uvedené oznámenie z 26. augusta 1993 (bod 104 uvedeného rozsudku). 42 Na základe týchto tvrdení Súd prvého stupna v bode 138 napadnutého rozsudku zamietol akékolvek porusenie zásady právnej istoty rozhodnúc, ze Komisia sporným rozhodnutím nezaviedla retroaktívne dodatocné podmienky oproti tým, ktoré sú uvedené v jej rozhodnutí o schválení sporného programu. 43 Na rozdiel od tvrdenia odvolatelky Vseobecný súd neporusil zásadu právnej istoty dospejúc k tomuto záveru. 44 Je dôlezité uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze rozsah rozhodnutia, ktorým Komisia nevzniesla námietky proti schéme pomoci oznámenej clenským státom, treba urcit nielen vzhladom na samotný text uvedeného rozhodnutia, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie len vo forme strucného zhrnutia, ale tiez treba vziat do úvahy schému pomoci oznámenú dotknutým clenským státom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb. s. I-4561, bod 31, ako aj zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, C-67/09-P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 64). 45 Ziadost o doplnujúce informácie, ktorou Komisia ziada o dodatocné informácie týkajúce sa pôsobnosti schémy pomoci oznámenej clenským státom, ako aj odpoved vnútrostátnych orgánov na túto ziadost sa musia povazovat za neoddelitelnú súcast oznámenej schémy pomoci. Platí to o to viac, ze v predmetnom prípade sa Komisia práve na základe týchto informácií rozhodla nevzniest námietku proti dotknutej schéme pomoci. 46 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna správne uviedol, ze oznámenie nemeckých orgánov z 26. augusta 1993 bolo súcastou schváleného programu pomoci a ze v dôsledku toho subvencia predstavujúca opatrenie c. 15 nebola riadne poskytnutá z dôvodu, ze odvolatelka v case poskytnutia tejto subvencie bola podnikom v tazkostiach. 47 V tejto súvislosti treba vsak upresnit, ze pri vykonávaní vseobecného programu pomoci schváleného Komisiou sa Spolková republika Nemecko, ktorá ocividne mala toto oznámenie k dispozícii, nemohla odchýlit od informácií, ktoré tejto institúcii poskytla, ale naopak, musela ich vziat do úvahy, aby individuálna vnútrostátna pomoc bola poskytnutá v súlade s týmito informáciami. 48 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze odvolatelka sa v súvislosti s opatrením c. 15 teda nemôze platne odvolávat na porusenie zásady právnej istoty. 49 Pokial ide o opatrenie c. 26, Súd prvého stupna po preskúmaní pôsobnosti clánku 249h AFG, ktorý stanovuje schému schválenú Komisiou, v bodoch 167 az 188 napadnutého rozsudku konstatoval, ze súkromné podniky nemohli cerpat subvencie, ako sú tie, ktoré predstavujú toto opatrenie. 50 V rámci tohto skúmania Súd prvého stupna najprv uviedol, ze na základe oznámenia nemeckých orgánov z 29. júla 1994 - uz citovaného v bode 20 tohto rozsudku -, v ktorom orgány upresnili pôsobnost schémy zavedenej clánkom 249h AFG, sa Komisia rozhodla nevzniest námietku proti vykonaniu stanovených opatrení (body 172 a 173 napadnutého rozsudku). 51 Súd prvého stupna následne rozhodol, ze upresnenia obsiahnuté v tomto oznámení, z ktorých vyplynulo, ze súkromné podniky neboli oprávnenými subjektmi na základe tohto clánku, boli relevantné z hladiska urcenia presnej pôsobnosti schválenej schémy a boli skutocne zohladnené Komisiou v rozhodnutí, ze zamýslané opatrenia nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ES (body 175, 176 a 180 napadnutého rozsudku). 52 Na základe tohto posúdenia Súd prvého stupna v bodoch 205 a 206 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pokial ide o opatrenie c. 26, Komisia neporusila ani zásadu právnej istoty, pretoze sa striktne obmedzila na posúdenie, ci subvencie predstavujúce toto opatrenie sú v súlade s podmienkami stanovenými v príslusnom rozhodnutí o schválení schémy. 53 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Vseobecný súd tým, ze dospel k tomuto záveru, neporusil zásadu právnej istoty. 54 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku treba konstatovat, ze oznámenie nemeckých orgánov z 29. júla 1994 je súcastou programu schválenej pomoci, na ktorú sa viaze opatrenie c. 26, a ze práve na základe informácií obsiahnutých v oznámení sa Komisia rozhodla nevzniest námietku proti oznámenej schéme pomoci. 55 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa oprávnene domnieval, ze táto schéma neumoznovala cerpanie subvencií v prospech súkromných podnikov, akým je odvolatelka, a v dôsledku toho pomoc, ktorú dostala, nebola v súlade s podmienkami stanovenými v tejto schéme. 56 Argumentáciu zalozenú na porusení zásady právnej istoty treba teda zamietnut, aj pokial ide o opatrenie c. 26. 57 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy prvý odvolací dôvod musí byt v plnom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery Argumentácia úcastníkov konania 58 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze v bodoch 150 a 208 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistencia výslovných obmedzení v rozhodnutiach o schválení programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP a programu zavedeného clánkom 249h AFG nemôze byt v zmysle judikatúry súdov Únie povazovaná za "presnú záruku" poskytnutú Komisiou, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera odvolatelky v zákonnost opatrení c. 15 a 26. 59 Po prvé Súd prvého stupna pochybil, ked nezohladnil fakt, ze odvolatelka nemala moznost dozvediet sa o prípadných obmedzeniach v uverejnených dokumentoch týkajúcich sa schválených programov. Z tohto dôvodu sa odvolatelka oprávnene domnievala, ze subvencie predstavujúce tieto opatrenia boli riadne poskytnuté v súlade s podmienkami, ktoré Komisia stanovila pre schválené programy, a preto nemohla ocakávat, ze bude vydané rozhodnutie pozadujúce vrátenie týchto subvencií. 60 Po druhé odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze voci nej uplatnoval skutocnost, ze "nebola zbavená povinnosti informovat sa o zákonnosti poskytnutia pomoci, ktorá jej bola schválená" (bod 150 napadnutého rozsudku). Túto povinnost informovat sa totiz má príjemca pomoci len v prípade, ak - na rozdiel od veci samej - dotknutý subjekt má istú pochybnost o rozsahu schválenia takéhoto druhu pomoci. 61 Komisia uvádza, ze vzhladom na to, ze odvolatelka nie je adresátom sporného rozhodnutia ani sa na nu priamo nevztahujú schválené programy - naopak, programy sa môzu uplatnit na neurcitý pocet podnikov -, nemôze sa oprávnene odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery. 62 Okrem toho podla Komisie odvolatelka v kazdom prípade musela pocítat s odnatím subvencií predstavujúcich opatrenia c. 15 a 26 vzhladom na to, ze nemecké orgány ocividne poskytli tieto subvencie v rozpore s podmienkami stanovenými v oznámených programoch. Posúdenie Súdnym dvorom 63 Podla ustálenej judikatúry, na ktorú Súd prvého stupna správne odkazoval v bode 146 napadnutého rozsudku, právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze mu poskytla presné uistenia (pozri najmä rozsudky z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C-506/03, bod 58, a z 18. júla 2007, AER/Karatzoglou, C-213/06 P, Zb. s. I-6733, bod 33). Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, I-9761, body 34 a 81]. 64 Je potrebné skonstatovat, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku túto judikatúru správne uplatnil. 65 Ako totiz uviedol Súd prvého stupna, neexistenciu výslovného obmedzenia v dotknutých schémach pomoci nemozno na základe ich povahy zamienat s informáciami, ktoré sú presné, zhodujúce sa a neviazuce sa na splnenie nejakej podmienky a ktoré poskytla Komisia odvolatelke v súvislosti so skutocnostou, ze tieto schémy umoznili poskytnutie pomoci podnikom v tazkostiach, pokial ide o opatrenie c. 15, alebo súkromným podnikom, pokial ide o opatrenie c. 26, a preto nemôze vyvolat legitímnu dôveru odvolatelky v zákonnost subvencií, ktoré jej boli poskytnuté. 66 Práve naopak, kedze moznost poskytnút pomoc týmto podnikom bola prinajmensom neistá, uvedená neexistencia výslovného obmedzenia nemôze viest k presným uisteniam, ktoré by mohli spôsobit vznik akejkolvek legitímnej dôvery u odvolatelky. 67 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutým rozsudkom nie je porusená zásada ochrany legitímnej dôvery, takze druhý odvolací dôvod treba takisto zamietnut ako nedôvodný. O tretom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES Argumentácia úcastníkov konania 68 Subsidiárne vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 87 ods. 1 ES tým, ze v bodoch 193 az 201 napadnutého rozsudku konstatoval, ze subvencie predstavujúce opatrenie c. 26 musia byt povazované za státnu pomoc do výsky celkovej sumy subvencií. 69 Týmto konstatovaním bola po prvé porusená zásada rozdelenia právomocí medzi Vseobecný súd a Komisiu vzhladom na skutocnost, ze sporné rozhodnutie prenecháva clenskému státu právomoc vypocítat výhodu, ktorú skutocne odvolatelka získala. Po druhé toto konstatovanie nie je v súlade s judikatúrou, podla ktorej sa výhoda získaná príjemcom nepocíta na základe nákladov vynalozených dotknutým clenským státom, ale podla toho, aké skutocné úspory tento príjemca dosiahol v dôsledku opatrenia nezákonnej pomoci. 70 Komisia zastáva opacný názor a spochybnuje akékolvek porusenie tejto zásady uplatnujúc po prvé, ze Súd prvého stupna neskúmal výsku výhod poskytnutých odvolatelke, ale jasne upriamil pozornost na výsku pomoci, tak ako je uvedená v spornom rozhodnutí. Po druhé sa Komisia domnieva, ze Súd prvého stupna pri výpocte výhody získanej odvolatelkou na základe opatrenia c. 26 správne uplatnil kritériá stanovené v judikatúre v rozsahu, v akom sa v bodoch 196 az 198 napadnutého rozsudku opieral o skutocné úspory, ktoré odvolatelka dosiahla vdaka subvenciám prispievajúcim na náklady na mzdy pracovníkov, ktoré jej boli vyplatené. Posúdenie Súdnym dvorom 71 V prvom rade treba uviest, ze na rozdiel od tvrdenia odvolatelky Súd prvého stupna v bodoch 193 az 201 napadnutého rozsudku netvrdil, ze subvencie predstavujúce opatrenie c. 26 sa majú povazovat za státnu pomoc v celkovej výske. 72 Naopak, ako uz správne uviedla Komisia, zo znenia týchto bodov vyplýva, ze Súd prvého stupna bez toho, aby skúmal sumu výhod, ktoré odvolatelka získala, jasne odkázal na tú sumu, ktorú Komisia uviedla v spornom rozhodnutí a ktorá je výslovne uvedená aj v bodoch 18 a 192 napadnutého rozsudku. 73 Za týchto okolností nie je mozné skutocne tvrdit, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rozdelenia právomocí medzi Vseobecný súd a Komisiu tým, ze isiel nad rámec toho, o com táto institúcia rozhodla v spornom rozhodnutí. 74 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie judikatúry Spolocenstva, podla ktorej sa výhoda vypocíta podla toho, aké skutocné úspory príjemca dosiahol v dôsledku opatrenia nezákonnej pomoci, treba konstatovat, ze napadnutý rozsudok sa skutocne zakladá na správnom predpoklade, ze príjmy predstavujúce sporné subvencie sú výhodou, ktorú odvolatelka získala. 75 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 196 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze odvolatelka bola "oslobodená od casti výdavkov (výdavky na mzdy)" týkajúcich sa prác, ktoré vykonala vo svojom vlastnom záujme. Takisto v bode 198 tohto rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia uviedla, ze odvolatelka "v skutocnosti nemusela znásat cast nákladov zodpovedajúcu sume subvencie, ktorú dostala". 76 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 77 Kedze nemozno prijat ziaden z odvolacích dôvodov, predmetné odvolanie musí byt zamietnuté. O trovách 78 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Kahla Thüringen Porzellan GmbH je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXR3tDTI/L95695-77TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXR3tDTI/L95695-77TMP.html#Footref*