Vec C-507/08 Európska komisia proti Slovenskej republike "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Ciastocné odpísanie danového dlhu spolocnosti v rámci vyrovnacieho konania - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Nevykonanie" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Nedodrzanie povinnosti vymáhat protiprávnu pomoc - Prostriedky na obranu (Clánok 88 ods. 2 ES; clánok 4 ods. 3 ZEÚ) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a nariadujúce jej vrátenie - Povinnosti clenských státov (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, odôvodnenie c. 13 a clánok 14 ods. 3) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Uplatnenie vnútrostátneho práva - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14 ods. 3) 1. Clenský stát sa na svoju obranu v rámci konania o nesplnení povinnosti zacatého Komisiou podla clánku 88 ods. 2 ES môze odvolávat na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu rozhodnutia o vymáhaní. V prípade tazkostí s výkonom musia Komisia a clenský stát podla pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Európskej únie reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce, ktoré vychádzajú najmä z clánku 4 ods. 3 ZEÚ, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonat tieto tazkosti pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie a najmä ustanovení o státnej pomoci. (pozri body 43, 44) 2. Doslovný výklad rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, na ktorý sa dotknutý clenský stát odvoláva, aby odôvodnil nevykonanie a podla ktorého toto rozhodnutie stanovuje "vymáhanie" namiesto "vymozenia", co predstavuje, podla tohto státu, len povinnost prijat kroky smerujúce k vymáhaniu protiprávnej pomoci, ale túto pomoc nie je povinný aj skutocne vymôct. V kontexte právnej úpravy Únie a najmä vzhladom na odôvodnenie c. 13 a clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES je totiz cielom takého rozhodnutia obnovenie efektívnej hospodárskej sútaze takým spôsobom, ze clenskému státu, ktorému je toto rozhodnutie urcené, stanovuje povinnost skutocne a okamzite vymôct protiprávnu státnu pomoc. (pozri body 5, 46 - 48) 3. Clenský stát, ktorý je podla rozhodnutia Komisie konstatujúceho existenciu nezlucitelnej státnej pomoci so spolocným trhom povinný zabezpecit vymáhanie protiprávnej pomoci, má slobodu vo volbe prostriedkov, ktorými túto povinnost splní, pokial zvolené opatrenia nebudú narusovat pôsobnost a úcinnost práva Únie. Z práva Európskej únie teda vyplýva povinnost prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie výkonu rozhodnutí Komisie stanovujúcich vymáhanie protiprávnej pomoci, pricom je potrebné dodrzat osobitosti rôznych konaní, ktoré sú v tejto súvislosti v clenských státoch upravené. Osobitne, pokial ide o otázku, ci konecná povaha rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ktorým sa v rámci vyrovnacieho konania pod dohladom súdu schválilo vyrovnanie, z ktorého vyplýva ciastocné vzdanie sa pohladávky verejného rozpoctu, neskôr Komisiou kvalifikované ako státna pomoc, môze zmarit vymáhanie tejto pomoci, právo Únie neukladá vo vsetkých prípadoch vnútrostátnemu súdu povinnost neuplatnit vnútrostátne procesné normy, na základe ktorých nadobúda súdne rozhodnutie právoplatnost, napriek tomu, ze by sa tým umoznilo zjednat nápravu pri porusení ustanovenia práva Únie, ku ktorému doslo vydaním predmetného rozhodnutia. Pokial vsak vnútrostátne orgány dotknutého clenského státu majú podla vnútrostátneho práva k dispozícii procesné prostriedky, ktorých dôsledné uplatnenie by umoznilo tomuto clenskému státu vymozenie spornej pomoci, a pokial tento stát nepredlozí dostatocné dôkazy, na základe ktorých by sa bolo mozné domnievat, ze v stanovenej lehote podnikol vsetky kroky, ktoré mohol vykonat, na získanie vrátenia spornej pomoci treba konstatovat, ze clenský stát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES a rozhodnutia Komisie. (pozri body 51, 52, 55, 60, 61, 64, 65) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 22. decembra 2010 ([1]*) "Nesplnenie povinnosti clenským státom - Státna pomoc - Ciastocné odpísanie danového dlhu spolocnosti v rámci vyrovnacieho konania - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Nevykonanie" Vo veci C-507/08, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 ES, podaná 21. novembra 2008, Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito, J. Javorský a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Slovenskej republike, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, zalovanej, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia K. Schiemann (spravodajca), L. Bay Larsen, C. Toader a M. Safjan, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júna 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje, aby Súdny dvor urcil, ze Slovenská republika si tým, ze nevykonala rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7. júna 2006 o státnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti FRUCONA Kosice, a.s. (Ú. v. EÚ L 112, s. 14), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES a clánku 2 uvedeného rozhodnutia. Právny rámec 2 Odôvodnenie c. 13 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje: "kedze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz; kedze na tento úcel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meskania vrátila; kedze je nálezité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi vnútrostátneho práva; kedze uplatnenie týchto postupov by nemalo bránit okamzitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove efektívnej sútaze; kedze, aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie úcinnosti rozhodnutia Komisie." 3 Clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242 ES], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." 4 Podla znenia clánku 23 ods. 1 toho istého nariadenia: "Ak daný clenský stát nepostupuje v súlade s podmienecnými alebo zápornými rozhodnutiami najmä v prípadoch, na ktoré sa odvoláva clánok 14, Komisia môze túto zálezitost predlozit priamo Súdnemu dvoru európskych spolocenstiev v súlade s clánkom [88 ods. 2 ES]." Konanie pred podaním zaloby 5 V rozhodnutí 2007/254 Komisia konstatovala, ze opatrenia, ktoré Slovenská republika vykonala v prospech spolocnosti FRUCONA Kosice, a.s. (dalej len "Frucona"), predstavujú státnu pomoc a ze táto pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom. 6 Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Frucona v rozhodnom case pôsobila v oblasti výroby liehu a liehovín, nealkoholických nápojov, konzervovaného ovocia a zeleniny a octu. Sporné státne opatrenie spocívalo v odpísaní danového nedoplatku Danovým úradom Kosice IV (dalej len "danový úrad") v rámci vyrovnania, co je konanie, ktoré sa riadi zákonom c. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Z tejto právnej úpravy vyplýva, ze zámerom vyrovnacieho konania je podobne ako v prípade konkurzného konania usporiadat financnú situáciu spolocnosti v úpadku, pricom jeho hlavným cielom je umoznit tejto spolocnosti pokracovat v cinnosti na základe dosiahnutia dohody s veritelmi v tom zmysle, ze spolocnost sa zaviaze zaplatit cast svojho dlhu a zvysok sa odpustí. Túto dohodu musí schválit súd poverený dohladom nad konaním. 7 Dna 8. marca 2004 Frucona podala na príslusnom krajskom súde návrh na vyrovnanie, pricom jej predlzenie predstavoval najmä danový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu. Po hlasovaní veritelov v prospech návrhu na vyrovnanie uvedený krajský súd túto dohodu s veritelmi potvrdil 14. júla 2004. Uplynutím lehoty na podanie odvolania rozhodnutie daného súdu nadobudlo právoplatnost. 8 Na základe dohody s veritelmi mala Frucona zaplatit 35 % dlhu do jedného mesiaca, pricom zostávajúcich 65 % dlhu sa veritelia zaviazali odpustit. 9 Celková výska dlhu Frucony voci danovému úradu bola 640 793 831 SKK (t. j. 16,86 milióna eur). V rámci vyrovnania získal tento úrad sumu 224 277 841 SKK (t. j. 5,86 milióna eur), odpísanie danového dlhu bolo teda vo výske 416 515 990 SKK (t. j. 11 miliónov eur). 10 Po skoncení konania o preskúmaní sporného odpísania danového dlhu v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES Komisia dospela k záveru, ze týmto odpísaním dlhu Slovenská republika nezákonne poskytla pomoc Frucone, pricom vo svojom rozhodnutí 2007/254 uviedla: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú Slovenská republika poskytla v prospech [Frucony], vo výske 416 515 990 SKK, nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Slovenská republika prijme vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci uvedenej v clánku 1 od príjemcu spät. 2. Vymáhanie sa uskutocní bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútrostátnych právnych predpisoch, pokial umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. 3. Vymáhaná suma musí zahrnat úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii [Frucone] az do jej skutocného vrátenia. ... Clánok 3 Slovenská republika bude do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia informovat Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. ... ..." 11 Dna 12. januára 2007 podala Frucona zalobu na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev, v ktorej pozadovala zrusenie uvedeného rozhodnutia (vec Frucona Kosice, T-11/07), pricom nepozadovala odklad jeho výkonu formou predbezného opatrenia. Slovenská republika nepodala zalobu proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré jej bolo dorucené 12. júna 2006. 12 S cielom vykonat toto rozhodnutie vyzval danový úrad 4. júla 2006 Fruconu na vrátenie protiprávnej pomoci a úrokov do ôsmich dní. Kedze Frucona tejto výzve nevyhovela, danový úrad podal 21. júla 2006 zalobu na zaplatenie na Okresný súd Kosice II. 13 Rozsudkom z 11. júna 2007 Okresný súd Kosice II zamietol danú zalobu, pricom rozhodol, ze Frucona nie je povinná pomoc vrátit. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Kosiciach z 21. apríla 2008, okrem iného z dôvodu, ze nie je mozné preskúmat uznesenie o potvrdení vyrovnania, ktoré nadobudlo právoplatnost. 14 Danový úrad podal listom z 2. júla 2008 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uvedenému rozhodnutiu. Slovenská republika jednoznacne nespresnila, aký postup nasledoval v súvislosti s touto ziadostou. 15 V priebehu vymáhania nezákonne poskytnutej pomoci Komisia trvala na okamzitom a úcinnom vykonaní rozhodnutia 2007/254, pricom slovenským orgánom vytýkala, ze priamo nepristúpili k výkonu jej rozhodnutia podla vnútrostátneho práva, ale povazovali za potrebné podat zalobu na zaplatenie na okresný súd. 16 V tejto súvislosti slovenské orgány v podstate predlozili dve základné tvrdenia: - zacatie súdneho konania bolo nevyhnutné na vymozenie sumy státnej pomoci, o ktorú ide v tejto veci, spolu s úrokmi, pretoze podla slovenského danového práva neexistoval ziadny právny základ na vymáhanie pohladávky danového úradu, ktorá bola vo vyrovnaní odpísaná. Z tohto dôvodu bolo potrebné zabezpecit exekucný titul. Inými slovami, podla slovenského práva úcinkom správneho rozhodnutia danového úradu nemôze byt "zrusenie" rozhodnutia súdu vykonávajúceho dohlad nad vyrovnacím konaním medzi Fruconou a jej veritelmi potvrdzujúceho dohodu s veritelmi, ktoré nadobudlo právoplatnost, - rozhodnutie 2007/254 nezaväzuje priamo Fruconu, ale skôr vyzaduje od Slovenskej republiky, aby prijala vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci. Toto rozhodnutie, ktoré je "cudzím" správnym rozhodnutím, nezakladá povinnost Frucony vrátit pomoc. Nebolo preto mozné pristúpit k výkonu daného rozhodnutia na vnútrostátnej úrovni. 17 Po rozlicných výmenách stanovísk a neskorsích výzvach po uplynutí dvojmesacnej lehoty stanovenej v clánku 3 rozhodnutia 2007/254 na informovanie Komisie o opatreniach prijatých na vykonanie rozhodnutia Komisia usúdila, ze Slovenská republika stále nepristúpila k jeho úcinnému výkonu, a preto sa rozhodla podat prejednávanú zalobu. O zalobe Argumentácia úcastníkov konania 18 Komisia tvrdí, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti, pricom odkazuje na rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia (C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66) a z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia (C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 41). V súlade s clánkom 249 ES je clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie Komisie nariadujúce vymáhanie nezákonne poskytnutej státnej pomoci, povinný prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie výkonu takého rozhodnutia, ako to vyplýva z rozsudku z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko (C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 21). 19 Komisia vsak zistila, ze v tomto prípade viac ako 29 mesiacov od oznámenia rozhodnutia 2007/254 nebola pomoc, ktorá bola poskytnutá Frucone, vymozená. Komisia preto tvrdí, ze Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia 2007/254 a clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 20 Hoci orgán splnomocnený na vymáhanie konal v súlade s vnútrostátnym právom, okolnosti ako tá, ze danový úrad podal zalobu na zaplatenie, ktorou sa domáha vrátenia protiprávnej pomoci, zdlhavé súdne konanie a obsah rozhodnutí Okresného súdu Kosice II a následne Krajského súdu v Kosiciach, bránia podla Komisie okamzitému a úcinnému výkonu rozhodnutia 2007/254. Komisia tvrdí, ze slovenské orgány porusili zásadu priameho úcinku ustanovení práva Spolocenstva v prípade kolízie s vnútrostátnym predpisom clenského státu. 21 Pokial ide o skutocnost, ze rozhodnutie súdu, ktorý potvrdil vo vyrovnacom konaní dohodu s veritelmi, nadobudlo právoplatnost, co podla Slovenskej republiky bráni vymáhaniu poskytnutej pomoci, Komisia poukazuje na rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, (C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 63), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze právo Spolocenstva bráni uplatneniu ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého cielom je stanovit zásadu právoplatne rozhodnutej veci, ked jeho uplatnenie predstavuje prekázku vymáhania státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spolocenstva a ktorej nezlucitelnost so spolocným trhom bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie. 22 Podla Komisie teda riesenie prijaté slovenskými súdmi v tejto veci vedie k popretiu cielov sledovaných pravidlami Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, co je prekázkou úcinného výkonu rozhodnutia 2007/254 a okamzitého obnovenia predchádzajúceho stavu, a predlzuje tým nenálezitú konkurencnú výhodu vyplývajúcu z predmetnej pomoci, ako to vyplýva aj z rozsudku z 5. októbra 2006, Komisia/Francúzsko (C-232/05, Zb. s. I-10071, bod 52). 23 Okrem toho Komisia kritizuje správanie slovenských orgánov, pokial ide o zásadu ekvivalencie, ktorá sa podobne ako zásada efektivity musí vziat do úvahy pri posúdení procesnej autonómie priznanej clenským státom na výkon práva Spolocenstva. Komisia tvrdí, ze uvedená zásada ekvivalencie bola porusená vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutiu 2007/254 nebola priznaná vykonatelnost, ktorú majú napríklad platobné výmery vydané danovým úradom. 24 Slovenská republika v rámci svojej obrany tvrdí, ze gramatický výklad clánku 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2007/254, a predovsetkým pouzitie slova "vymáhanie" namiesto slova "vymozenie" vedie na rozdiel od výkladu navrhovaného Komisiou k záveru, ze z nich nemozno vyvodit povinnost Slovenskej republiky pomoc v stanovenej lehote aj reálne vymôct. Jediná povinnost, ktorá z týchto ustanovení vyplýva, je prijat v stanovenej lehote vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie predmetnej pomoci. 25 Slovenská republika tvrdí, ze skutocne podnikla bez zbytocného odkladu rôzne kroky na urýchlené a úcinné vymozenie pomoci, najmä vyzvala Fruconu na jej vrátenie a pristúpila k jej následnému vymáhaniu súdnou cestou. Slovenská republika tiez zdôraznuje, ze rozhodnutie 2007/254 este nie je konecné, pretoze bolo napadnuté v konaní na Súde prvého stupna. 26 Slovenská republika sa preto domnieva, ze si splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia 2007/254 a poziadaviek clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 27 Slovenská republika taktiez zdôraznuje, ze poskytnutie státnej pomoci spolocnosti Frucona v rámci vyrovnacieho konania bolo potvrdené rozhodnutím súdu vykonávajúceho dohlad nad týmto konaním, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nemôze danový úrad ako správny orgán zrusit. Tvrdí, ze právo Spolocenstva nevyzaduje, aby bol taký správny orgán povinný zrusit právoplatné vnútrostátne súdne rozhodnutia. 28 Slovenská republika sa navyse domnieva, ze uz citovaný rozsudok Lucchini nie je v tejto veci relevantný. Na rozdiel od rozhodnutia príslusného talianskeho súdu vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, rozhodnutie krajského súdu zo 14. júla 2004 totiz nadobudlo právoplatnost z dôvodu uplynutia zákonných lehôt umoznujúcich podanie opravného prostriedku v súlade s vnútrostátnymi procesnými predpismi este pred vydaním rozhodnutia 2007/254. Okrem toho bol uvedený rozsudok vynesený az po tom, co Slovenská republika podnikla kroky s cielom vymôct súdnou cestou pomoc, ktorá je sporná v tejto veci. 29 Podanie zaloby na zaplatenie proti Frucone na vnútrostátny súd bolo teda vhodným prostriedkom postupu, ktorý splna podmienku okamzitého a úcinného zásahu. 30 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze Slovenská republika porusila zásadu ekvivalencie, Slovenská republika uvádza, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 2007/254 nepredstavuje priamy exekucný titul, v prípade, ze by bola povinná uznat jeho priamu vykonatelnost, by islo o popretie procesnej autonómie clenských státov pri výkone rozhodnutia prijatého podla clánku 88 ods. 2 ES. 31 Okrem toho zásada ekvivalencie sa vytvorila v oblasti ochrany práv jednotlivcov a nie v oblasti týkajúcej sa výlucne záväzkov clenských státov voci Európskemu spolocenstvu, kam patria rozhodnutia Komisie podla clánku 88 ods. 2 ES. 32 Vo svojej replike Komisia spochybnuje gramatický výklad rozhodnutia 2007/254, ktorý navrhovala Slovenská republika. Komisia tvrdí, ze toto rozhodnutie obsahuje povinnost daného clenského státu skutocne vymôct vrátenie protiprávne poskytnutej státnej pomoci a nielen zacat proces vymáhania v lehote dvoch mesiacov stanovenej v clánku 3 rozhodnutia, co zodpovedá zásade, ze postupy podla vnútrostátneho práva zacaté clenským státom na výkon rozhodnutí musia umoznit ich okamzité a úcinné vykonanie. 33 Jediná výnimka z povinnosti vykonat rozhodnutie Komisie by bola existencia mimoriadnych okolností, ktoré by clenskému státu úplne znemoznili riadne vykonat dané rozhodnutie. Slovenská republika sa vsak v prejednávanej veci na také okolnosti nikdy neodvolala. 34 Okrem toho Komisia tvrdí, ze kedze právo Spolocenstva nestanovuje, aký postup by mal dotknutý clenský stát uplatnit na výkon rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie protiprávnej pomoci podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, toto vymáhanie sa musí v zásade uskutocnit v súlade s príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho práva; tieto ustanovenia sa musia uplatnit takým spôsobom, aby sa vymáhanie pozadované právom Spolocenstva nestalo prakticky nemozné a aby sa plne zohladnili záujmy Spolocenstva, pricom odkazuje na rozsudok z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko (C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 55). 35 V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze nemala v úmysle Slovenskej republike nariadit, akým spôsobom má vymôct nezákonne poskytnutú státnu pomoc, ale spôsob, ktorý si Slovenská republika zvolila, nesplna poziadavku okamzitého a úcinného vymozenia protiprávne poskytnutej pomoci, kedze ani po 29 mesiacoch od oznámenia rozhodnutia 2007/254 stále nedoslo k vymozeniu. 36 Navyse Komisia v rozpore s tvrdením Slovenskej republiky nepozadovala, aby danový úrad zrusil právoplatné súdne rozhodnutie, ale navrhla ako jeden z mozných postupov pri výkone rozhodnutia 2007/254, aby príslusný orgán zrusil rozhodnutie o poskytnutí protiprávnej pomoci, co by bolo aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Komisia takisto uviedla, ze z danej judikatúry vyplýva povinnost príslusných vnútrostátnych súdov neuplatnit ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré sú v rozpore s právom Spolocenstva. 37 Komisia pripomína, ze podla tejto zásady prednosti práva Spolocenstva má právo Spolocenstva prednost pred akýmkolvek vnútrostátnym aktom, ci uz ide o správny, alebo legislatívny akt, ale aj právoplatný rozsudok, ako to vyplýva z uz citovaného rozsudku Lucchini. Skutocnost, ze uvedený rozsudok bol vydaný az po rozhodnutí súdu, ktorý potvrdil státnu pomoc poskytnutú spolocnosti Frucona, nie je podstatná, pretoze daný rozsudok iba interpretuje platné právo tak, ako sa má aplikovat. 38 Napokon Komisia spochybnuje tvrdenie Slovenskej republiky, podla ktorého sa zásada ekvivalencie neuplatní v kontexte výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci, a tvrdí, ze procesná autonómia clenského státu musí byt obmedzená vseobecnou zásadou efektivity. V opacnom prípade by povinnost vymáhania úplne stratila svoj zmysel a nedalo by sa zabezpecit jednotné uplatnovanie práva Spolocenstva. 39 Slovenská republika spochybnila tvrdenie Komisie, podla ktorého sú príslusné slovenské orgány povinné nielen prijat vsetky opatrenia potrebné na úcinné vymáhanie pomoci, ale aj túto pomoc skutocne vymôct. Slovenská republika sa domnieva, ze si v celom rozsahu splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo slovenskej verzie rozhodnutia 2007/254, ktorá je jediná autentická. 40 Navyse Slovenská republika nadalej zotrváva na stanovisku, ze danové orgány nemohli zrusit právoplatné súdne rozhodnutie, a domnieva sa, ze zvolili jediný mozný spôsob vymáhania spornej pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Pred pristúpením k preskúmaniu nesplnenia povinnosti vytýkaného Slovenskej republike, pokial ide o jej povinnost vykonat rozhodnutie 2007/254, treba pripomenút niektoré zásady, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti. 42 Zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti, pricom tento dôsledok nemôze závisiet od podoby, v akej bola pomoc poskytnutá (pozri najmä rozsudky z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 16; Komisia/Portugalsko, uz citovaný, bod 38). 43 V prípade rozhodnutia konstatujúceho protiprávnu povahu pomoci sa jej vymáhanie nariadené Komisiou vykoná za podmienok stanovených v clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Clenský stát sa na svoju obranu v rámci konania o nesplnení povinnosti zacatého Komisiou podla clánku 88 ods. 2 ES môze odvolávat na jedinú skutocnost, a to na absolútnu nemoznost riadneho výkonu rozhodnutia o vymáhaní (pozri rozsudok z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-214/07, Zb. s. I-8357, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru). 44 V prípade tazkostí s výkonom musia Komisia a clenský stát podla pravidla ukladajúceho clenským státom a institúciám Európskej únie reciprocné povinnosti lojálnej spolupráce, ktoré vychádzajú najmä z clánku 4 ods. 3 ZEÚ, spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonat tieto tazkosti pri úplnom respektovaní ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie a najmä ustanovení o státnej pomoci (pozri rozsudok z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 45 a citovanú judikatúru). 45 V súvislostiach tejto veci treba na úvod konstatovat, ze v case, ked Komisia podala zalobu, t. j. 29 mesiacov od oznámenia rozhodnutia 2007/254, nebola od Frucony vymozená nijaká suma. Slovenská republika túto skutocnost nespochybnuje a ani sa neodvoláva na absolútnu nemoznost vykonania rozhodnutia Komisie. 46 Pokial ide o okolnosti, ktoré Slovenská republika uviedla ako dôvody nevykonania rozhodnutia 2007/254, a teda nevymozenia protiprávnej pomoci poskytnutej Frucone, jej argumentácia sa v podstate skladá z dvoch castí. 47 Po prvé vo svojich písomných pripomienkach predlozila gramatický výklad clánku 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2007/254 a v danej súvislosti poukázala na pouzitie slova "vymáhanie" namiesto "vymozenie" v slovenskej verzii rozhodnutia, co podla nej predstavuje len povinnost prijat kroky smerujúce k vymáhaniu protiprávnej pomoci, ale túto pomoc nie je povinná aj skutocne vymôct. 48 Treba uviest, ze taký výklad znenia rozhodnutia 2007/254 by zjavne nerespektoval jeho skutocný ciel. V kontexte právnej úpravy Únie a najmä vzhladom na odôvodnenie c. 13 a clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 je zjavné, ako tvrdí Komisia, ze cielom rozhodnutia 2007/254 je obnovenie efektívnej hospodárskej sútaze takým spôsobom, ze clenskému státu, ktorému je rozhodnutie urcené, stanovuje povinnost skutocne a okamzite vymôct protiprávnu státnu pomoc. S gramatickým výkladom znenia rozhodnutia 2007/254, ktorý navrhla Slovenská republika, nie je teda mozné súhlasit. 49 Po druhé sa postoj Slovenskej republiky zakladá na tvrdení, ze súdne konanie zacaté danovým úradom najskôr na Okresnom súde Kosice II a potom na Krajskom súde v Kosiciach bolo na vymáhanie státnej pomoci poskytnutej Frucone nevyhnutné, pretoze dohoda s veritelmi bola potvrdená rozhodnutím príslusného súdu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nemohol danový úrad ako správny orgán zrusit. 50 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 659/99 sa vymáhanie protiprávnej pomoci stanovené v rozhodnutí Komisie musí realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. 51 Clenský stát, ktorý je podla takéhoto rozhodnutia povinný zabezpecit vymáhanie protiprávnej pomoci, má slobodu vo volbe prostriedkov, ktorými túto povinnost splní, pokial zvolené opatrenia nebudú narusovat pôsobnost a úcinnost práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, C-209/00, Zb. s. I-11695, bod 34, ako aj z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C-210/09, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 21). 52 Z práva Európskej únie teda vyplýva povinnost prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie výkonu rozhodnutí Komisie stanovujúce vymáhanie protiprávnej pomoci, pricom je vsak potrebné dodrzat osobitosti rôznych konaní, ktoré sú v tejto súvislosti v clenských státoch upravené. Treba uviest, ze práve v súlade s týmto právom v rámci prejednávanej veci Komisia tvrdila, ze nemala v úmysle príslusným orgánom Slovenskej republiky nariadit, akým konkrétnym spôsobom mali vymôct státnu pomoc protiprávne poskytnutú Frucone, iba sa domnievala, ze spôsob pouzitý na tento úcel nesplna poziadavku okamzitého a úcinného vymáhania danej pomoci. 53 Skutocnost, ze v dôsledku rozhodnutia 2007/254 danový úrad zacal vymáhat protiprávnu státnu pomoc súdnou cestou, nemozno ako takú kritizovat, pretoze ako bolo uvedené vyssie, clenský stát má slobodu vo volbe prostriedkov, ktorými si splní povinnost vymáhania. 54 V prejednávanej veci vsak opatrenia prijaté príslusnými slovenskými orgánmi neviedli k vymozeniu protiprávnej pomoci a normálne podmienky hospodárskej sútaze neboli obnovené. Hlavnou prekázkou tohto vymozenia bolo odmietnutie vyhoviet návrhu na zaplatenie podanému danovým úradom najskôr Okresným súdom Kosice II a následne v odvolaní Krajským súdom v Kosiciach vzhladom na to, ze rozhodnutie príslusného súdu zo 14. júla 2004 o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnost. 55 V tejto veci sa teda vynára otázka, ci konecná povaha rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ktorým sa schválilo v rámci vyrovnacieho konania pod dohladom súdu vyrovnanie, z ktorého vyplýva ciastocné vzdanie sa pohladávky verejného rozpoctu, neskôr Komisiou kvalifikované ako státna pomoc, môze zmarit vymáhanie tejto pomoci. 56 V tejto súvislosti treba po prvé zdôraznit, ze sporná situácia v tejto veci sa odlisuje od situácie vo veci, v ktorej bol vynesený uz citovaný rozsudok Lucchini, na ktorý poukazuje Komisia a v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze právo Únie bráni uplatneniu ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého cielom je stanovit zásadu právoplatne rozhodnutej veci, ked jeho uplatnenie predstavuje prekázku vymáhania státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Únie a ktorej nezlucitelnost so spolocným trhom bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie (pozri rozsudok Lucchini, uz citovaný, bod 63). 57 V prejednávanej veci vsak súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnost, na ktorú sa Slovenská republika odvoláva, pred prijatím rozhodnutia Komisie nariadujúceho vymáhanie spornej pomoci. 58 V dôsledku toho nemôze byt uz citovaný rozsudok Lucchini priamo relevantný v tejto veci. 59 Po druhé treba pripomenút dôlezitost zásady právoplatne rozhodnutej veci v právnom poriadku Únie i vo vnútrostátnych právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpecila tak stabilita práva a právnych vztahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiz dôlezité, aby sa nemohli napadnút súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20, a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, Zb. s. I-7501, bod 22). 60 Právo Únie teda neukladá vo vsetkých prípadoch vnútrostátnemu súdu povinnost neuplatnit vnútrostátne procesné normy, na základe ktorých nadobúda súdne rozhodnutie právoplatnost, napriek tomu, ze by sa tým umoznilo zjednat nápravu pri porusení ustanovenia práva Únie, ku ktorému doslo vydaním predmetného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Kapferer, uz citovaný, bod 21, a Fallimento Olimpiclub, uz citovaný, bod 23). 61 Ako zdôraznil generálny advokát vo svojich návrhoch, zo spisu i z ústnych pripomienok Slovenskej republiky prednesených na pojednávaní vyplýva, ze vnútrostátne orgány tohto clenského státu mali podla vnútrostátneho práva k dispozícii procesné prostriedky, ktorých dôsledné uplatnenie by umoznilo tomuto clenskému státu vymozenie spornej pomoci. 62 Slovenská vláda vsak nepredlozila konkrétne skutocnosti týkajúce sa podmienok, za akých by jej státne orgány pouzili prostriedky, ktoré majú k dispozícii. 63 Ako bolo uvedené v bode 14 tohto rozsudku uvedený clenský stát jednoznacne nespresnila, aký postup nasledoval v súvislosti s podnetom danového úradu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Kosiciach z 21. apríla 2008. 64 So zretelom na výhrady Komisie nemá Súdny dvor inú moznost, ako konstatovat, ze Slovenská republika nepredlozila dostatocné dôkazy, na základe ktorých by sa bolo mozné domnievat, ze v stanovenej lehote podnikla vsetky kroky, ktoré mohla vykonat, na získanie vrátenia spornej pomoci. 65 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze Slovenská republika si tým, ze neprijala v stanovenej lehote vsetky opatrenia potrebné na vymozenie nezákonne poskytnutej pomoci uvedenej v rozhodnutí 2007/254 od jej príjemcu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES a clánku 2 uvedeného rozhodnutia. O trovách 66 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Slovenskú republiku na náhradu trov konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Slovenská republika si tým, ze neprijala v stanovenej lehote vsetky opatrenia potrebné na vymozenie nezákonnej pomoci od jej príjemcu, ktorá bola poskytnutá Slovenskou republikou v prospech spolocnosti FRUCONA Kosice, a.s. a uvedená v rozhodnutí Komisie 2007/254/ES zo 7. júna 2006 o státnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES a clánku 2 uvedeného rozhodnutia. 2. Slovenská republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: slovencina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4RBXEp/L95645-7522TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX4RBXEp/L95645-7522TMP.html#Footref*