Vec C-506/08 P Svédske královstvo proti MyTravel Group plc a Európskej komisii "Odvolanie - Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Clánok 4 ods. 2 druhá zarázka a clánok 4 ods. 3 druhý pododsek - Výnimky z práva na prístup týkajúce sa ochrany súdneho konania a právneho poradenstva, ako aj rozhodovacieho procesu - Kontrola koncentrácií - Dokumenty Komisie vypracované v rámci konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu vyhlasujúcemu koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom - Dokumenty spísané v nadväznosti na zrusenie tohto rozhodnutia Súdom prvého stupna" Abstrakt rozsudku 1. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana rozhodovacieho procesu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 3 druhý pododsek) 2. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana rozhodovacieho procesu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 3 druhý pododsek) 3. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana rozhodovacieho procesu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 3 druhý pododsek) 4. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana právnych stanovísk (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 druhá zarázka) 1. Pokial ide o výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu stanovenú v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, uvedený clánok 4 ods. 3 jasne rozlisuje situácie práve v závislosti od okolnosti, ci je konanie skoncené, alebo nie. Preto druhý pododsek tohto odseku 3 umoznuje zamietnutie iba pre cast dokumentov pre vnútornú potrebu, a to dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, aj po tom, ako bolo rozhodnutie prijaté, ak by zverejnenie mohlo vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie. Z toho vyplýva, ze zákonodarca Únie sa domnieval, ze ak je rozhodnutie prijaté, poziadavky ochrany rozhodovacieho procesu vykazujú nizsiu prísnost, takze zverejnenie akéhokolvek iného dokumentu, ako sú dokumenty uvedené v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, nikdy nemôze narusit tento proces a ze zamietnutie zverejnenia takéhoto dokumentu nemôze byt dovolené, aj keby jeho zverejnenie vázne narusilo tento proces, ak by k nemu doslo pred prijatím dotknutého rozhodnutia. Iste, samotná moznost odvolávat sa na dotknutú výnimku na úcely zamietnutia prístupu k dokumentom obsahujúcim stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, nie je nijako dotknutá okolnostou, ze rozhodnutie bolo prijaté. To vsak neznamená, ze posúdenie, ktoré má dotknutá institúcia uskutocnit na urcenie, ci zverejnenie jedného z týchto dokumentov môze, alebo nemôze vázne narusit jej rozhodovací proces, nemusí prihliadat na okolnost, ze správne konanie, na ktoré sa vztahujú tieto dokumenty, bolo skoncené. Dôvody vznesené institúciou, ktoré môzu odôvodnit zamietnutie prístupu k takémuto dokumentu, o ktorého sprístupnenie sa poziadalo pred skoncením správneho konania, by totiz mohli byt nedostatocné na zamietnutie zverejnenia rovnakého dokumentu po prijatí rozhodnutia, bez toho, aby táto institúcia vysvetlila osobitné dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze skoncenie konania nevylucuje, aby toto zamietnutie prístupu bolo odôvodnené vzhladom na riziko vázneho narusenia jej rozhodovacieho procesu. (pozri body 77 - 82) 2. Ak sa institúcia rozhodne odmietnut prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola poziadaná, je v zásade povinná poskytnút vysvetlenia, pokial ide o otázku, ako môze prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutocne ohrozit záujem chránený výnimkou stanovenou v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, na ktorú sa táto institúcia odvoláva. Okrem toho riziko takéhoto narusenia musí byt rozumne predvídatelné, a nie cisto hypotetické. Komisia teda nemôze zamietnut prístup k celej správe vypracovanej v oblasti kontroly koncentrácií bez toho, aby svoje tvrdenia podporila dostatocnými dôkazmi z hladiska konkrétneho obsahu správy umoznujúcimi pochopit dôvody, pre ktoré by jej zverejnenie mohlo vázne narusit rozhodovací proces Komisie, aj ked konanie, na ktoré sa tento dokument vztahuje, uz bolo skoncené. Inými slovami, Komisia musí uviest osobitné dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze skoncenie správneho konania nevylucuje, ze zamietnutie prístupu k správe zostáva odôvodnené vzhladom na riziko vázneho narusenia rozhodovacieho procesu. (pozri body 76, 89, 90) 3. Okolnost, ze dokument môze byt zverejnený, sama osebe nevylucuje, ze na ten istý dokument sa môze vztahovat výnimka stanovená v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Zo znenia tohto clánku totiz vyplýva, ze sa uplatnuje na kazdý dokument obsahujúci stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbezných porád v institúcii. (pozri bod 93) 4. Ak Komisia zamietne ziadost o prístup k stanovisku právneho servisu v oblasti kontroly koncentrácií na základe clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, je v zásade povinná poskytnút vysvetlenia, pokial ide o otázku, ako môze prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutocne ohrozit záujem chránený výnimkou stanovenou v tomto clánku. Pokial ide o obavu, ze zverejnenie stanoviska právneho servisu týkajúceho sa návrhu rozhodnutia môze vyvolat pochybnosti o zákonnosti konecného rozhodnutia, práve transparentnost v tomto ohlade, ktorá tým, ze umoznuje, aby boli rozdiely medzi viacerými názormi otvorene vydiskutované, prispieva k priznaniu väcsej legitímnosti institúciám v ociach obcanov Únie a k zvýseniu ich dôvery. Preto pochybnosti obcanov, nielen pokial ide o zákonnost aktu, ale aj pokial ide o zákonnost celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a diskusií. Navyse k nebezpecenstvu, ze sa môzu objavit pochybnosti obcanov Únie, pokial ide o zákonnost aktu prijatého institúciou v súvislosti s tým, ze jej právny servis dal vo vztahu k tomuto aktu nepriaznivé stanovisko, zásadne nedôjde, pokial bude jeho odôvodnenie posilnené zdôraznením dôvodov, preco sa tomuto nepriaznivému stanovisku nevyhovelo. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by právny servis mohol byt nútený obhajovat pred súdmi Únie zákonnost rozhodnutia, vo vztahu ku ktorému vyjadril záporné stanovisko, treba uviest, ze tvrdenie takej vseobecnej povahy nemôze odôvodnit výnimku z transparentnosti stanovenú nariadením c. 1049/2001. Právny servis sa okrem toho nemôze nachádzat v takej situácii, kedze pred súdmi Únie uz nie je mozné podat nijaký opravný prostriedok týkajúci sa zákonnosti tohto rozhodnutia. (pozri body 110, 113, 114, 116, 117) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 21. júla 2011 ([1]*) "Odvolanie - Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Clánok 4 ods. 2 druhá zarázka a clánok 4 ods. 3 druhý pododsek - Výnimky z práva na prístup týkajúce sa ochrany súdneho konania a právneho poradenstva, ako aj rozhodovacieho procesu - Kontrola koncentrácií - Dokumenty Komisie vypracované v rámci konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu vyhlasujúcemu koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom - Dokumenty spísané v nadväznosti na zrusenie tohto rozhodnutia Súdom prvého stupna" Vo veci C-506/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 14. novembra 2008, Svédske královstvo, v zastúpení: K. Petkovska a A. Falk, splnomocnené zástupkyne, odvolatel, ktorého v konaní podporujú: Dánske královstvo, v zastúpení: B. Weis Fogh a V. Pasternak Jřrgensen, splnomocnené zástupkyne, Holandské královstvo, v zastúpení: C. Wissels a J. Langer, splnomocnení zástupcovia, Fínska republika, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: MyTravel Group plc, so sídlom v Rochdale (Spojené královstvo), zalobkyna v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: X. Lewis, P. Costa de Oliveira a C. O'Reilly, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a B. Klein, splnomocnení zástupcovia, Francúzska republika, v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a A. Adam, splnomocnení zástupcovia, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: E. Jenkinson a S. Ossowski, splnomocnení zástupcovia, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic, M. Safjan a M. Berger, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. októbra 2010, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. marca 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svédske královstvo sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 9. septembra 2008, MyTravel/Komisia (T-403/05, Zb. s. II-2027, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd zamietol zalobu podanú MyTravel Group plc (dalej len "MyTravel") proti rozhodnutiu Komisie D(2005) 8461 z 5. septembra 2005 (dalej len "prvé sporné rozhodnutie") a rozhodnutiu Komisie D(2005) 9763 z 12. októbra 2005 (dalej len "druhé sporné rozhodnutie"), ktoré ciastocne zamietajú návrh MyTravel, ktorého predmetom bolo získanie prístupu k niektorým prípravným dokumentom Komisie v oblasti kontroly koncentrácií (dalej len spolocne "sporné rozhodnutia"). Právny rámec 2 Odôvodnenia c. 2, 4 a 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) znejú: "(2) Otvorenost umoznuje obcanom tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu a zarucuje, ze v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi. Otvorenost prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným právam, ako to ustanovuje clánok 6 Zmluvy o EÚ a Charta základných práv Európskej únie. ... (4) Úcelom tohto nariadenia je co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanovit pre tento prístup vseobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s clánkom 255 ods. 2 Zmluvy o ES. ... (11) V zásade majú byt vsetky dokumenty týchto orgánov [institúcií - neoficiálny preklad] prístupné verejnosti. Je vsak potrebné chránit niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány [Institúcie - neoficiálny preklad] majú mat právo chránit svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, ked je potrebné zachovat ich schopnost plnit úlohy. Pri posudzovaní výnimiek majú orgány [institúcie - neoficiálny preklad] zohladnit tie zásady v právnych predpisoch Spolocenstva, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov vo vsetkých oblastiach cinnosti únie." 3 Clánok 1 uvedeného nariadenia znie: "Úcelom tohto nariadenia je: a) vymedzit pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (dalej len 'orgány`) [(dalej len 'institúcie`) - neoficiálny preklad], ako sa ustanovuje v clánku 255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil co najsirsí prístup k dokumentom; b) stanovit pravidlá, ktoré zabezpecia co najlahsie mozné uplatnovanie tohto práva, a c) podporit dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom." 4 V zmysle clánku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe má právo na prístup k dokumentom orgánov [institúcií - neoficiálny preklad] v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení. ... 3. Toto nariadenie sa vztahuje na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov [niektorá z institúcií - neoficiálny preklad] má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal [vypracovala alebo dostala - neoficiálny preklad] a ktoré má v drzbe." 5 Clánok 4 ods. 2, 3 a 6 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje: "2. Orgány [Institúcie - neoficiálny preklad] odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: - ... - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval [institúcia vypracovala - neoficiálny preklad] pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal [institúcia dostala - neoficiálny preklad], vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol [institúcia nerozhodla - neoficiálny preklad], bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu [institúcie - neoficiálny preklad], pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne [dotknutej institúcii - neoficiálny preklad], bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu [institúcie - neoficiálny preklad], pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie." 6 Podla clánku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia: "V prípade úplného alebo ciastocného zamietnutia môze ziadatel do 15 pracovných dní od obdrzania odpovede od orgánu [prijatia odpovede od institúcie - neoficiálny preklad] podat opakovanú ziadost s poziadavkou, aby orgán prehodnotil [institúcia prehodnotila - neoficiálny preklad] svoje stanovisko." Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Rozsudkom zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia (T-342/99, Zb. s. II-2585), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2000/276/ES z 22. septembra 1999, ktorým sa koncentrácia vyhlásila za nezlucitelnú s vnútorným trhom a dohodou EHP (vec IV/M.1524 - Airtours/First Choice) (Ú. v. ES L 93, 2000, s. 1, dalej len "rozhodnutie Airtours"). Toto rozhodnutie sa týkalo koncentrácie medzi britskou cestovnou agentúrou Airtours plc, v súcasnosti MyTravel, a jej konkurentom First Choice plc (dalej len "First Choice"). 8 Komisia preto vytvorila pracovnú skupinu pozostávajúcu z úradníkov Generálneho riaditelstva (GR) pre hospodársku sútaz a z právneho servisu tejto institúcie s cielom preskúmat, ci je vhodné podat proti tomuto rozsudku odvolanie a posúdit vplyv uvedeného rozsudku na konania vztahujúce sa na kontrolu koncentrácií alebo na iné oblasti. Táto pracovná skupina vypracovala správu (dalej len "správa"), ktorá bola clenovi Komisie poverenému otázkami hospodárskej sútaze predlozená 25. júla 2002, teda pred uplynutím lehoty upravenej na podanie odvolania proti tomu istému rozsudku. 9 Listom z 23. mája 2005 MyTravel poziadala Komisiu podla nariadenia c. 1049/2001 o prístup k správe, dokumentom týkajúcim sa jej prípravy (dalej len "pracovné dokumenty"), ako aj k dokumentom nachádzajúcim sa v spise dotknutej koncentrácie, na ktorých bola správa zalozená alebo ktoré v nej boli citované (dalej len "ostatné vnútorné dokumenty"). 10 Vzhladom na pocet ziadaných dokumentov sa MyTravel a Komisia dohodli, ze Komisia vybaví oddelene na jednej strane správu a pracovné dokumenty a na druhej strane ostatné vnútorné dokumenty. 11 Kedze Komisia pôvodne zamietla, prinajmensom ciastocne, prístup k vsetkým týmto dokumentom dvoma listami z 12. júla a 1. augusta 2005, MyTravel podala dve opakované ziadosti v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, na ktoré Komisia odpovedala prijatím sporných rozhodnutí. 12 Prvým sporným rozhodnutím Komisia najmä zamietla oznámit MyTravel správu a pracovné dokumenty, domnievajúc sa jednak, ze sa na ne vztahovala prinajmensom jedna z výnimiek z práva na prístup uvedených v clánku 4 ods. 2 druhej a tretej zarázke a clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, ktoré sa týkajú ochrany súdneho konania a právneho poradenstva, úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, ako aj rozhodovacieho procesu, a jednak, ze neprevázil verejný záujem na zverejnení takýchto dokumentov. 13 Druhým sporným rozhodnutím Komisia zamietla sprístupnit cast ostatných vnútorných dokumentov. Domnievala sa totiz, ze výnimky upravené v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke a clánku 4 ods. 3 druhom pododseku uvedeného nariadenia týkajúce sa úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, ako aj rozhodovacieho procesu sa uplatnujú najmä: - na poznámky adresované generálnym riaditelom GR pre hospodársku sútaz clenovi Komisie poverenému otázkami hospodárskej sútaze (dalej len "poznámky pre komisára"), - na pät poznámok adresovaných zo strany GR pre hospodársku sútaz iným sluzbám Komisie vrátane právneho servisu s cielom predlozit návrhy znenia adresátom a poziadat o ich stanovisko v súvislosti s týmito návrhmi (dalej len "poznámky pre iné sluzby") a - na poznámky iných sluzieb Komisie, ktoré boli odpovedami na pät uz citovaných poznámok GR pre hospodársku sútaz a boli vypracované s cielom predstavit analýzu návrhov znenia zo strany týchto sluzieb (dalej len "poznámky ako odpovede iných sluzieb nez právneho servisu"). 14 Pokial ide o pät poznámok predlozených právnym servisom, ktoré boli odpovedami na pät uz citovaných poznámok GR pre hospodársku sútaz (dalej len "poznámky ako odpovede právneho servisu"), Komisia na odôvodnenie zamietnutia prístupu poukázala na clánok 4 ods. 2 druhú zarázku nariadenia c. 1049/2001, teda na ustanovenie, ktoré sa týka ochrany súdneho konania a právneho poradenstva. 15 Komisia okrem toho poukázala na osobitnú situáciu urcitých dokumentov, v súvislosti s ktorými nebol umoznený ciastocný ani plný prístup. Ide najmä o správu úradníka povereného vypocutím, o poznámku GR pre hospodársku sútaz adresovanú poradnému výboru a o poznámku v spise týkajúcu sa návstevy v priestoroch First Choice. 16 Komisia nakoniec zdôraznila, ze MyTravel nepredlozila nijaký dokument spôsobilý preukázat prevázenie verejného záujmu, aby boli dokumenty, ktoré sú predmetom ziadosti o prístup, v kazdom prípade zverejnené. Napadnutý rozsudok 17 Dna 15. novembra 2005 podala MyTravel proti sporným rozhodnutiam zalobu o neplatnost. 18 Na podporu svojej zaloby MyTravel poukázala na sériu dôvodov smerujúcich k preukázaniu, ze Komisia spornými rozhodnutiami nesprávne uplatnila clánok 4 ods. 2 druhú a tretiu zarázku a clánok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia c. 1049/2001 týkajúci sa výnimiek z práva na prístup týkajúcich sa ochrany súdneho konania a právneho poradenstva, inspekcií, vysetrovania a kontroly, ako aj rozhodovacieho procesu. O výnimke týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu 19 Súd prvého stupna po prvé preskúmal, ci Komisia v sporných rozhodnutiach správne uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu upravenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 20 Pokial ide o správu, Súd prvého stupna po tom, co v bodoch 42 az 46 napadnutého rozsudku konstatoval, ze islo o dokument, na ktorý sa môze vztahovat táto výnimka a ze sa mohla uplatnit "aj po prijatí rozhodnutia", v bode 47 toho istého rozsudku pripomenul, ze Komisia sa domnievala, ze zverejnenie správy by mohlo vázne narusit jej rozhodovací proces, kedze by spochybnilo slobodu názoru jej autorov. 21 Súd prvého stupna v tejto súvislosti dospel v bodoch 48 az 53 tohto rozsudku k názoru, ze správa patrila medzi cisto administratívne úlohy Komisie. Záujem verejnosti na získaní dokumentu na základe zásady transparentnosti nemá rovnakú váhu pre dokument vyplývajúci zo správneho konania a pre dokument týkajúci sa konania, v rámci ktorého dotknutá institúcia vystupuje v postavení zákonodarcu. 22 Zverejnenie správy by tak mohlo odhalit prípadne kritický názor úradníkov Komisie a umoznit porovnanie obsahu správy s nakoniec prijatými rozhodnutiami. Okrem toho by jej autori mohli byt vedení k autocenzúre a k tomu, aby sa vyhli vyjadreniu názoru ohrozujúceho adresáta tejto správy. To by mohlo vázne narusit rozhodovaciu slobodu Komisie, ktorej clenovia musia vykonávat svoje funkcie úplne nezávisle vo vseobecnom záujme Únie. Komisia by bola rovnako ukrátená o slobodný a úplný názor jej zamestnancov a úradníkov. 23 Súd prvého stupna v bode 54 napadnutého rozsudku tiez uviedol, ze takéto riziko vázneho narusenia rozhodovacieho procesu bolo primerane pravdepodobné, a nie cisto hypotetické. Zdá sa totiz pravdepodobné, ze clen Komisie poverený hospodárskou sútazou by sa nachádzal v situácii, ked by od svojich spolupracovníkov viac nepozadoval písomný, resp. kritický názor, ak by dokumenty, akým je dotknutý dokument, mali byt zverejnené. 24 Pokial ide o pracovné dokumenty, Súd prvého stupna sa v bode 59 napadnutého rozsudku domnieval, ze vzhladom na to, ze správa je chránená v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, dokumenty, ktoré umoznili jej vypracovanie a ktoré obsahujú prípravné posúdenia alebo provizórne závery pre vnútornú potrebu, tiez spadajú do pôsobnosti tejto výnimky. 25 Pokial ide o ostatné vnútorné dokumenty, to znamená poznámky pre komisára, poznámky pre iné sluzby a poznámky ako odpovede iných sluzieb nez právneho servisu, Súd prvého stupna v bodoch 94 az 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia správne tvrdila, ze zverejnenie týchto rôznych dokumentov, ci uz ciastocné, alebo úplné, znízi schopnost jej sluzieb na úcely vyjadrenia ich pohladu a mohlo by vázne narusit jej rozhodovací proces v rámci kontroly koncentrácií. 26 Tieto prípravné dokumenty môzu totiz obsahovat názory, pochybnosti alebo zmeny postoja, ktoré sa na konci dotknutého rozhodovacieho procesu mozno ani nenachádzajú v konecných zneniach dotknutých rozhodnutí. Okrem toho zverejnenie týchto dokumentov by znamenalo, ze ich autori by v budúcnosti brali moznost zverejnenia do úvahy az do takej miery, ze by ich to mohlo viest k autocenzúre a k tomu, ze by viac neprezentovali stanovisko ohrozujúce adresáta dotknutého dokumentu. 27 Súd prvého stupna tiez uviedol, ze riziko vázneho narusenia rozhodovacieho procesu Komisia posúdila individuálne a konkrétne, najmä ked uviedla, ze zverejnenie dokumentov by mohlo narusit jej posúdenie v súvislosti s podobnými operáciami, ku ktorým by mohlo dôjst medzi dotknutými úcastníkmi konania alebo v rovnakej oblasti. 28 Súd prvého stupna nakoniec v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze riziko vázneho narusenia rozhodovacieho procesu v prípade zverejnenia týchto dokumentov bolo primerane pravdepodobné, a nie cisto hypotetické. Preto sa zdá, ze mozno predpokladat, ze takéto dokumenty môzu byt pouzité - aj ked nevyhnutne nepredstavujú konecné stanovisko Komisie - na ovplyvnenie stanovísk jej sluzieb pri skúmaní podobných vecí týkajúcich sa rovnakej oblasti cinnosti alebo rovnakých hospodárskych kategórií. 29 Pokial ide o správu úradníka povereného vypocutím, Súd prvého stupna v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku uviedol, ze z rovnakého dôvodu ako v prípade ostatných vnútorných dokumentov mohla Komisia zamietnut prístup k nim vzhladom na skutocnost, ze kedze táto správa obsahovala názory úradníka, ktorý bol poverený vypocutím, na vec a procesné aspekty dotknutej koncentrácie, jej zverejnenie by mohlo ohrozit jeho slobodu názoru. To by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie v oblasti koncentrácií, pretoze tá by sa v budúcnosti nemohla opriet o nezávislé, slobodné a úplné stanoviská úradníkov poverených vypocutím. 30 Pokial ide o poznámku GR pre hospodársku sútaz zaslanú poradnému výboru, Súd prvého stupna dospel k záveru, ze jej zverejnenie by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie, kedze aj konzultácia s poradným výborom je súcastou tohto procesu v oblasti kontroly koncentrácií. Aj ked je poradný výbor zlozený zo zástupcov clenských státov, a tak sa odlisuje od Komisie, skutocnost, ze Komisia je povinná zaslat tomuto výboru vnútorné dokumenty, aby sa mohol vyjadrit, dovoluje dospiet k záveru, ze táto poznámka je vnútorným dokumentom Komisie. 31 Súd prvého stupna tiez rozhodol, ze zverejnenie poznámky, ktorá sa týkala návstevy v priestoroch First Choice, v spise by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie vzhladom na skutocnost, ze v niektorých castiach tento dokument odrázal dojmy úradníkov GR pre hospodársku sútaz v priebehu návstevy. 32 Súd prvého stupna sa okrem toho vyjadril k otázke, ci v predmetnej veci verejný záujem v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku poslednej vety nariadenia c. 1049/2001 odôvodnuje, aby boli dotknuté dokumenty v kazdom prípade zverejnené. V tejto súvislosti sa v bode 61 napadnutého rozsudku konstatovalo, ze MyTravel tvrdila, ze "potreba chápat, co sa stalo a co vykonala Komisia, ako aj potreba zabezpecit riadny výkon spravodlivosti" predstavujú prevazujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov. 33 Súd prvého stupna v bodoch 61 az 67 a 118 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, ze tieto tvrdenia neumoznovali dostatocne správne charakterizovat právny záujem, ktorý vyzaduje nariadenie c. 1049/2001, ani overit, ci pri hladaní rovnováhy medzi týmto údajne prevazujúcim verejným záujmom a záujmom chránit dôvernost dokumentov vo vztahu k verejnosti na základe výnimiek z práva na prístup Komisia nemala dospiet k záveru, ze tieto dokumenty mali byt predsa len zverejnené. Okrem toho Súd prvého stupna uviedol, ze súkromný záujem MyTravel disponovat dotknutými dokumentmi, aby mohla lepsie uplatnovat svoje tvrdenia v rámci zaloby o náhradu skody, ktorú podala na úcely získania náhrady skody, ktorá jej bola údajne spôsobená tým, ako Komisia riadila a posúdila operáciu, ktorá bola predmetom rozhodnutia Airtours, nemôze byt, ako cisto súkromný záujem, relevantný na posúdenie prevázenia verejného záujmu. 34 Súd prvého stupna preto dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zverejnenie vyssie uvedených dokumentov by vázne narusilo jej rozhodovací proces a ze neprevázil verejný záujem na ich zverejnení napriek takémuto naruseniu. O výnimke týkajúcej sa ochrany právneho poradenstva 35 Súd prvého stupna po druhé preskúmal, ci Komisia v druhom spornom rozhodnutí správne uplatnila na poznámky ako odpovede právneho servisu výnimku upravenú v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 36 V tejto súvislosti v bodoch 124 az 126 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zverejnenie týchto poznámok prinása riziko, ze verejnost sa dostane k informáciám o stave vnútorných diskusií medzi GR pre hospodársku sútaz a právnym servisom týkajúcich sa zákonnosti posúdenia zlucitelnosti operácie, ktorá je predmetom rozhodnutia Airtours so spolocným trhom. Za týchto okolností riziko porusenia ochrany právneho poradenstva nie je cisto hypotetické, pretoze po zverejnení týchto stanovísk by sa Komisia ocitla v citlivom postavení, v ktorom by jej právny servis mohol byt nútený bránit pred súdom Únie stanovisko, ktoré sa nezhoduje s jeho stanoviskom podporovaným interne. Takéto riziko môze významne ovplyvnit slobodu názoru právneho servisu, ako aj jeho schopnost úcinne bránit konecné stanovisko Komisie pred týmto súdom, a to za rovnakých podmienok, ako majú ostatní právni zástupcovia jednotlivých úcastníkov súdneho konania. 37 Z rovnakých dôvodov, aké sa uviedli, pokial ide o uplatnenie výnimky týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu, pripomenutých v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku, Súd prvého stupna v bode 129 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze nijaký verejný záujem v zmysle clánku 4 ods. 2 poslednej casti vety nariadenia c. 1049/2001 neprevazuje na zverejnení týchto poznámok. O záveroch napadnutého rozsudku 38 Pokial ide o prvé sporné rozhodnutie, Súd prvého stupna v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku prijal zalobu MyTravel, iba co sa týka casti tohto rozhodnutia, ktorá zamieta prístup k jednému z pracovných dokumentov, a to k pracovnému dokumentu 15, na jedinom základe spocívajúcom vo výnimke týkajúcej sa ochrany inspekcií, vysetrovania a kontroly upravenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Táto cast napadnutého rozsudku nie je predmetom tohto odvolania. 39 Co sa týka zvysnej casti, Súd prvého stupna na jednej strane dospel v bode 79 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia sa prvým sporným rozhodnutím nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze zamietla na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku uvedeného nariadenia prístup k vsetkým ostatným dokumentom, ktorých oznámenie sa od nej pozadovalo. 40 Na druhej strane v bode 130 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa ani druhým sporným rozhodnutím nedopustila nesprávneho posúdenia, poukazujúc na clánok 4 ods. 3 druhý pododsek alebo clánok 4 ods. 2 druhú zarázku nariadenia c. 1049/2001 na zamietnutie zverejnenia rôznych vnútorných dokumentov alebo právneho poradenstva, pre ktoré boli tieto výnimky stanovené Komisiou. 41 Súd prvého stupna sa preto domnieval, ze z dôvodu hospodárnosti konania uz nebolo potrebné preskúmat ostatné výhrady MyTravel podané proti sporným rozhodnutiam. 42 Pokial ide o prvé sporné rozhodnutie, Súd prvého stupna nepreskúmal osobitne výhrady týkajúce sa ostatných výnimiek, ktoré Komisia uviedla na zamietnutie zverejnenia jednej alebo druhej casti správy alebo pracovných dokumentov, a to výnimiek upravených v clánku 4 ods. 2 druhej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a týkajúcich sa ochrany súdneho konania a právneho poradenstva, ako aj úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly. 43 Pokial ide o druhé sporné rozhodnutie, Súd prvého stupna rovnako neskúmal výhrady, pokial ide o výnimku týkajúcu sa ochrany úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly v spojení s výnimkou týkajúcou sa ochrany rozhodovacieho procesu uplatnenou Komisiou na zamietnutie zverejnenia niektorých z ostatných vnútorných dokumentov. 44 Vzhladom na tieto zistenia a po ciastocnom zrusení prvého sporného rozhodnutia Súd prvého stupna v bode 2 výroku napadnutého rozsudku v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 45 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 2. júna 2009 sa povolil vstup Dánskeho královstva, Holandského královstva, ako aj Fínskej republiky do konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu návrhov Svédskeho královstva a Spolkovej republike Nemecko, Francúzskej republike, ako aj Spojenému královstvu Velkej Británie a Severného Írska sa povolil vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu návrhov Komisie. 46 Svédske královstvo a Holandské královstvo navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, - zrusil prvé sporné rozhodnutie v súlade s návrhmi MyTravel na Súde prvého stupna v rozsahu, v akom zamieta prístup k správe a k ostatným pracovným dokumentom Komisie, - zrusil druhé sporné rozhodnutie v súlade s návrhmi MyTravel na Súde prvého stupna v rozsahu, v akom zamieta prístup k ostatným vnútorným dokumentom Komisie, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní. 47 Dánske královstvo a Fínska republika navrhujú, aby Súdny dvor zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, ako aj dve sporné rozhodnutia. 48 Komisia, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, ako aj Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Svédske královstvo na náhradu trov konania. O odvolaní 49 Svédske královstvo vo svojom odvolaní v podstate uvádza tri odvolacie dôvody zalozené na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, clánku 4 ods. 2 druhej zarázky, ako aj poslednej casti clánku 4 ods. 2 a 3 druhého pododseku. O prvom dôvode, zalozenom na porusení clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 Argumentácia úcastníkov konania 50 Svojím prvým odvolacím dôvodom Svédske královstvo, podporované Dánskym královstvom, Holandským královstvom a Fínskou republikou, tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu v rozsahu, v akom rozhodol, ze Komisia mohla bez akéhokolvek konkrétneho a individuálneho posúdenia dotknutých dokumentov konstatovat, ze ich zverejnenie by vázne narusilo rozhodovací proces tejto institúcie. 51 Na úvod svédska vláda najskôr pripomína, ze podla bodu 66 rozsudku z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia (C-64/05 P, Zb. s. I-11389), kazdá výnimka zo zásady transparentnosti musí byt vykladaná striktne a jej uplatnenie vyzaduje preskúmanie obsahu konkrétne dotknutého dokumentu. Zásada transparentnosti sa dalej uplatnuje vo vztahu ku kazdej cinnosti v rámci Únie bez toho, aby sa rozlisovala administratívna alebo legislatívna povaha konania, na ktoré dokument dotknutý ziadostou o prístup odkazuje. Napokon prezumpcia v prospech zverejnenia je silnejsia, ak ide, ako v predmetnej veci, o skoncenú vec. Ako totiz tvrdí aj Dánske královstvo, institúcie musia prihliadat na chronológiu veci. 52 Podla Svédskeho královstva aj podla troch clenských státov, ktoré vstúpili do konania na jeho podporu, judikatúra, osobitne rozsudok z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada (C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723), vyzaduje, ze v prípade, ak institúcia zamietne prístup k dokumentu, poukazujúc na jednu z výnimiek upravených nariadením c. 1049/2001, musí najmä preskúmat, ci zverejnenie tohto dokumentu konkrétne narusí záujem chránený dotknutou výnimkou. V predmetnej veci, hoci Komisia v urcitom rozsahu pristúpila k posúdeniu dôvernosti ziadaných dokumentov, toto posúdenie nie je natolko úplné, ako to vyzaduje uvedené nariadenie, kedze táto institúcia zalozila uplatnenie výnimiek na abstraktných dôvodoch týkajúcich sa slobody názoru úradníkov a na slobodnej vnútornej komunikácii, nie na obsahu dokumentov, ktoré sú predmetom ziadosti o prístup. 53 Konkrétnejsie, pokial ide o správu, Svédske královstvo najskôr tvrdí, ze aj bez vedomosti o jej obsahu je rozumné predpokladat, ze obsahuje nielen dôverné informácie, ale aj casti, ktoré nepredstavujú citlivé skutocnosti, ako napríklad pripomenutie rozhodnutia Airtours a uz citovaného rozsudku Airtours/Komisia, alebo vseobecné vyhlásenia, ktoré môzu a musia byt zverejnené, najmä podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001, ktorý upravuje moznost ciastocného prístupu. 54 Svédske královstvo dalej vytýka Súdu prvého stupna, ze prijal tvrdenie Komisie, podla ktorého úradníci by nevyjadrovali svoje názory slobodne, ak by existovala moznost, ze ich písomnosti budú zverejnené. V skutocnosti otázka, ci sa jedna z výnimiek upravených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 môze uplatnit, musí byt riesená, vychádzajúc z obsahu správy, a nie prostredníctvom vseobecného odôvodnenia týkajúceho sa slobody názoru jej autorov a prípadnej obavy spojenej s následkami uverejnenia. Fínska republika v tomto ohlade doplna, ze vzhladom na to, ze clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 vyzaduje existenciu rizika vázneho narusenia rozhodovacieho procesu, poziadavka týkajúca sa dôkazného bremena, ktoré prislúcha institúcii, je mimoriadne vysoká. 55 Nakoniec, pokial ide o riziko, ze zverejnenie názorov úradníkov ich môze naviest na autocenzúru, Svédske královstvo pripomína, ze úradníci sú povinní plnit svoje povinnosti vyplývajúce z ich funkcie objektívne a nestranne a dodrziavat svoju povinnost zachovávat lojálnost k Únii. Skutocnost, ze verejnost má právo dohladu nad cinnostami institúcií, nemôze predstavovat prijatelný dôvod na zbavenie sa týchto povinností. V kazdom prípade musia mat úradníci institúcií vedomost o tomto práve dohladu bez moznosti legitímneho ocakávania, ze ochrana dôvernosti dokumentov Komisie pôjde nad rámec toho, co upravuje nariadenie c. 1049/2001. 56 Pokial ide o pracovné dokumenty, Svédske královstvo tvrdí, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna, podla ktorého prístup k týmto dokumentom mohol byt zamietnutý, kedze samotná správa bola chránená výnimkou upravenou v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, je velmi vseobecné a neoprávnene rozsiruje pôsobnost dotknutej výnimky. 57 Co sa týka poznámok pre komisára, poznámok pre iné sluzby a poznámok ako odpovedí iných sluzieb nez právneho servisu, Svédske královstvo sa domnieva, ze Súd prvého stupna tiez sledoval vseobecné a hypotetické odôvodnenie, opierajúc sa o obavu zabránenia slobodnej komunikácie medzi rôznymi sluzbami Komisie. 58 Pokial ide o správu úradníka povereného vypocutím, tento clenský stát uvádza, ze clánok 16 ods. 3 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151) vyzaduje, aby bola táto správa uverejnená spolu s rozhodnutím Komisie vo veci, v rámci ktorej bola táto správa vypracovaná. V dôsledku toho je rovnako pochybné, ze sa na túto správu vztahuje pojem "stanoviská pre vnútornú potrebu" v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. Iste, v predmetnom prípade bola vec skoncená v roku 1999, to znamená pred prijatím uvedeného rozhodnutia. Aj ked sa vsak z hladiska rezimu uplatnitelného v roku 1999 mohla na správu vztahovat výnimka týkajúca sa tohto pojmu, bolo este potrebné preukázat skutocnú existenciu dôvernosti. 59 Pokial ide o poznámku GR pre hospodársku sútaz adresovanú poradnému výboru, Svédske královstvo spochybnuje, ze by mohla patrit do rozhodovacieho procesu Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, vzhladom na skutocnost, ze tento výbor je nezávislý od Komisie, takze dotknutá výnimka ani nie je uplatnitelná. Okrem toho clánok 19 ods. 7 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) predpokladá pre stanovisko poradného výboru pravidlá uverejnenia analogické s pravidlami, ktoré sa týkajú správy úradníka povereného vypocutím. Rovnako podla clánku 19 ods. 7 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31) poradný výbor mohol Komisii odporucit uverejnenie jeho stanoviska. Za týchto podmienok podla tohto clenského státu predtým, nez by sa poznámka adresovaná poradnému výboru vo veci jeho úlohy mohla povazovat za citlivú, bolo nevyhnutné podrobné preskúmanie obsahu tejto poznámky. 60 Svédske královstvo nakoniec tvrdí, ze okolnosti poznámky v spise týkajúcej sa návstevy v priestoroch First Choice nevyplývajú jasne z napadnutého rozsudku. Ak sa táto poznámka, ako tvrdila MyTravel, týkala ústnych pripomienok First Choice, rovnako nie je isté, ze skutocne obsahuje stanovisko urcené na vnútornú potrebu v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. Je preto nevyhnutné objasnit, aký je obsah tejto poznámky, s cielom urcit, ci sa na nu uplatnuje výnimka upravená v tomto ustanovení. 61 Komisia, podporovaná Spolkovou republikou Nemecko, Francúzskou republikou a Spojeným královstvom, odpovedá, ze odvolanie Svédskeho královstva je úplne nedôvodné, kedze Súd prvého stupna nijako nevyslovil názor, ze analýza kazdého dokumentu bola nepotrebná. 62 Uvedení úcastníci konania predovsetkým zdôraznujú, ze Svédske královstvo nespochybnilo konstatovanie Súdu prvého stupna obsiahnuté v bode 49 napadnutého rozsudku, podla ktorého záujem verejnosti na sprístupnení dokumentu nemá rovnakú váhu v prípade dokumentu v rámci správneho konania, v ktorom sa uplatnuje napríklad právo hospodárskej sútaze, iba ak ide o dokument týkajúci sa legislatívneho konania. Rozdielnost zaobchádzania medzi týmito dokumentmi je teda odôvodnená najmä z hladiska kontroly zákonnosti, ktorá sa vykonáva nad správnymi aktmi. 63 Spojené královstvo okrem toho tvrdí, ze prístup navrhovaný Svédskym královstvom môze zabránit uskutocneniu ciela zákonodarcu Únie smerujúceho k ochrane "priestoru na premýslanie" vnútri institúcie tak, ako vyplýva z prípravných prác k nariadeniu c. 1049/2001. 64 Spolková republika Nemecko v tejto súvislosti zdôraznuje, ze záujmy chránené nariadením c. 1049/2001 sa odlisujú od záujmov úcastníkov konania správneho konania. Ochrana ich záujmov je totiz zabezpecená specifickými aktmi, ako je nariadenie Komisie (ES) c. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88), uplatnitelné v predmetnej veci. Navyse v bode 22 svojho uznesenia z 29. januára 2009, Donnici/Parlament (C-9/08), Súdny dvor uz spresnil, ze úmysel pouzit vnútorné dokumenty v rámci individuálneho súdneho konania proti institúcii Únie, ako to uviedla MyTravel, je indíciou cisto osobného záujmu. 65 Komisia a clenské státy, ktoré vstúpili do konania na jej podporu, dalej tvrdia, ze v sporných rozhodnutiach Komisia konkrétne preskúmala kazdý z dokumentov, ku ktorému sa ziadal prístup, co okrem toho potvrdila skutocnost, ze MyTravel sprístupnila niektoré z nich. Spolková republika Nemecko v tomto ohlade doplna, ze vztah medzi stupnom významu odôvodnenia zamietnutia a predmetným prípadom priamo závisí od dotknutej konkrétnej situácie. Pokial ide o veci v oblasti hospodárskej sútaze, vzniknuté rozdiely v názoroch medzi sluzbami v priebehu správneho konania, ktoré sú konkretizované vo vnútorných stanoviskách právneho servisu alebo iných sluzieb Komisie, boli preskúmané. Komisia teda riskuje, ze sa jej v budúcich správnych a súdnych konaniach budú vycítat predchádzajúce rozdielne vnútorné stanoviská. 66 Nakoniec sa Komisia domnieva, ze tvrdenie Svédskeho královstva, podla ktorého je úradník povinný plnit úlohy, ktoré sú mu ulozené, nestranne a objektívne, je v predmetnej veci irelevantné. 67 Pokial ide o rôzne dotknuté dokumenty, Komisia zastáva názor, ze tvrdenia Svédskeho královstva, podla ktorých je rozumné domnievat sa aj bez toho, aby sme o tom mali vedomost, ze správa obsahuje casti, ktoré nie sú citlivej povahy, a preto by mohli byt predmetom ciastocného zverejnenia, sú neodôvodnené. V kazdom prípade ciastocný prístup nemozno zamýslat, ak nijaká z castí dokumentu nie je oddelitelná od ostatných. 68 Co sa týka pracovných dokumentov, Komisia tvrdí, ze k nim zamietla prístup po konkrétnom preskúmaní, ktoré sa týkalo kazdého z nich. Tieto dokumenty boli totiz spísané s cielom pripravit správu a boli do nej casto doslovne prebraté. V dôsledku toho nemohli byt zverejnené z rovnakých dôvodov ako z tých, ktoré sa uviedli vo vztahu k samotnej správe. 69 Pokial ide o správu úradníka povereného vypocutím, Komisia tvrdí, ze v priebehu vysetrovania v oblasti koncentrácií úradník poverený vypocutím vypracuje dve správy, a to priebeznú správu, ktorá je výlucne vnútorná, a konecnú správu, ktorá je urcená na zverejnenie v súlade s clánkom 16 ods. 3 rozhodnutia 2001/462. Správa, o ktorú ide v predmetnej veci, je priebeznou správou, spísanou pre clena Komisie povereného otázkami hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré táto správa nemala byt zverejnená. V kazdom prípade Komisia spresnuje, ze rezim predchádzajúci tomuto rozhodnutiu, uplatnitelný ratione temporis v predmetnej veci, neukladal nijaké zverejnenie správy úradníka povereného vypocutím. 70 Pokial ide o vnútornú poznámku GR pre hospodársku sútaz adresovanú poradnému výboru, Komisia a Spojené královstvo sa domnievajú, ze okolnost, ze stanovisko tohto výboru je verejné, nie je v predmetnej veci relevantná. Dotknutá poznámka, v ktorej toto generálne riaditelstvo zhrna svoj návrh rozhodnutia, má totiz znenie úplne rozdielne od znenia tohto rozhodnutia, a preto sa má povazovat za vnútorný dokument. 71 Komisia sa nakoniec domnieva, ze poznámka v spise týkajúca sa návstevy v priestoroch First Choice odrázala dojmy úradníkov GR pre hospodársku sútaz v priebehu návstevy. Poskytnút viac podrobností o obsahu tohto dokumentu by znamenalo zbavit dotknutú výnimku jej potrebného úcinku. Posúdenie Súdnym dvorom 72 Na úvod treba pripomenút, ze v súlade s odôvodnením c. 1 je nariadenie c. 1049/2001 súcastou vôle vyjadrenej v clánku 1 druhom odseku EÚ, ktorý bol do nej vlozený Amsterdamskou zmluvou, vytvorit nové stádium v procese vytvárania coraz uzsieho zväzku medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú co najotvorenejsím spôsobom a co najblizsie k obcanom. Ako pripomína odôvodnenie c. 2 uvedeného nariadenia, právo na prístup verejnosti k dokumentom institúcií je spojené s ich demokratickou povahou (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 34, ako aj z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 68). 73 S týmto cielom je úcelom nariadenia c. 1049/2001, ako uvádza odôvodnenie c. 4 a jeho clánok 1, co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom institúcií (rozsudky Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 33; z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C-139/07 P, Zb. s. I-5885, bod 51, ako aj Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 69). 74 Iste, toto právo podlieha urcitým obmedzeniam zalozeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu. Konkrétnejsie, a v súlade s jeho odôvodnením c. 11, uvedené nariadenie vo svojom clánku 4 upravuje rezim výnimiek oprávnujúcich institúcie zamietnut prístup k dokumentu v prípade, ak by jeho zverejnenie narusilo jeden zo záujmov chránených týmto clánkom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 62, ako aj Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, body 70 a 71). 75 Kedze sa vsak tieto výnimky odchylujú od zásady co najúcinnejsieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladat a uplatnovat doslovne (rozsudky Sison/Rada, uz citovaný, bod 63; Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 36, ako aj Svédsko a i./API a Komisia, bod 73). 76 Pokial sa teda dotknutá institúcia rozhodne odmietnut prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola poziadaná, je v zásade povinná poskytnút vysvetlenia, pokial ide o otázku, ako môze prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutocne ohrozit záujem chránený výnimkou stanovenou v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, na ktorú sa táto institúcia odvoláva (rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 72 a citovaná judikatúra). Okrem toho riziko takéhoto narusenia musí byt rozumne predvídatelné, a nie cisto hypotetické (rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 43). 77 Pokial ide o výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu stanovenú v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001, treba preskúmat, ci je okolnost, ze dokumenty dotknuté týmto ustanovením sa týkajú správneho konania, ktoré sa uz skoncilo, ako tvrdia Dánske královstvo a Svédske královstvo, relevantná na konkrétne uplatnenie dotknutej výnimky. V rozpore so skutocnostami dotknutými vo veci, ktorá viedla k rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovanému (bod 18), o ktorom sa zmienilo Svédske královstvo na pojednávaní, a ako vyplýva z bodu 9 tohto rozsudku, totiz MyTravel podala svoju ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu Airtours 23. mája 2005, to znamená v okamihu, ked toto rozhodnutie, oznacené dátumom 22. septembra 1999, nielenze uz bolo prijaté, ale bolo aj zrusené rozsudkom Súdu prvého stupna Airtours/Komisia, uz citovaným, proti ktorému okrem toho uz uplynula lehota na odvolanie. 78 V tomto ohlade treba uviest, ze tento clánok 4 ods. 3 jasne rozlisuje situácie práve v závislosti od okolnosti, ci je konanie skoncené, alebo nie. Na jednej strane podla prvého pododseku tohto ustanovenia patrí do pôsobnosti výnimky týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu kazdý dokument, ktorý institúcia vypracovala pre svoju vnútornú potrebu alebo dostala, vztahujúci sa na veci, o ktorej este táto institúcia nerozhodla. Na druhej strane druhý pododsek toho istého ustanovenia stanovuje, ze po prijatí rozhodnutia dotknutá výnimka pokrýva výlucne dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii. 79 Preto druhý pododsek tohto odseku 3 umoznuje zamietnutie iba pre cast dokumentov pre vnútornú potrebu, a to dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, aj po tom, ako bolo rozhodnutie prijaté, ak by zverejnenie mohlo vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie. 80 Z toho vyplýva, ze zákonodarca Únie sa domnieval, ze ak je rozhodnutie prijaté, poziadavky ochrany rozhodovacieho procesu vykazujú nizsiu prísnost, takze zverejnenie akéhokolvek iného dokumentu, ako sú dokumenty uvedené v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, nikdy nemôze narusit tento proces a ze zamietnutie zverejnenia takéhoto dokumentu nemôze byt dovolené, aj keby jeho zverejnenie vázne narusilo tento proces, ak by k nemu doslo pred prijatím dotknutého rozhodnutia. 81 Iste, ako Súd prvého stupna v podstate uviedol v bode 45 napadnutého rozsudku, samotná moznost odvolávat sa na dotknutú výnimku na úcely zamietnutia prístupu k dokumentom obsahujúcim stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, nie je nijako dotknutá okolnostou, ze rozhodnutie bolo prijaté. To vsak neznamená, ze posúdenie, ktoré má dotknutá institúcia uskutocnit na urcenie, ci zverejnenie jedného z týchto dokumentov môze, alebo nemôze vázne narusit jej rozhodovací proces, nemusí prihliadat na okolnost, ze správne konanie, na ktoré sa vztahujú tieto dokumenty, bolo skoncené. 82 Dôvody vznesené institúciou, ktoré môzu odôvodnit zamietnutie prístupu k takémuto dokumentu, o ktorého sprístupnenie sa poziadalo pred skoncením správneho konania, by totiz mohli byt nedostatocné na zamietnutie zverejnenia rovnakého dokumentu po prijatí rozhodnutia, bez toho, aby táto institúcia vysvetlila osobitné dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze skoncenie konania nevylucuje, aby toto zamietnutie prístupu bolo odôvodnené vzhladom na riziko vázneho narusenia jej rozhodovacieho procesu (pozri analogicky s clánkom 4 ods. 2 druhou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 rozsudok Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, body 132 az 134). 83 Vo svetle týchto zásad treba skúmat prvý odvolací dôvod uvedený Svédskym královstvom na podporu svojho odvolania. 84 Na tento úcel treba preskúmat, ci Súd prvého stupna správne uplatnil clánok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia c. 1049/2001 vo vztahu ku kazdému z dokumentov, ku ktorým bol prístup MyTravel zamietnutý spornými rozhodnutiami na základe tohto ustanovenia. 85 Pokial ide o správu, treba preskúmat otázku, ci Súd prvého stupna v bode 55 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze zverejnenie celej správy by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie. 86 Súd prvého stupna v tejto súvislosti predovsetkým v bode 49 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze záujem verejnosti na sprístupnení dokumentu na základe zásady transparentnosti nemá rovnakú váhu v prípade dokumentu v rámci správneho konania, v ktorom sa uplatnujú pravidlá upravujúce kontrolu koncentrácií alebo právo hospodárskej sútaze vo vseobecnosti, ako v prípade dokumentu týkajúceho sa konania, v rámci ktorého institúcia Spolocenstva vystupuje ako normotvorca. V bodoch 50 az 52 tohto rozsudku dalej uviedol, ze za týchto okolností by zverejnenie dokumentu, akým je správa, bránilo Komisii mat k dispozícii slobodný a úplný názor svojich vlastných sluzieb, kedze by autorov tohto dokumentu viedlo k autocenzúre. Nakoniec povinnost zverejnit tieto dokumenty by viedla clena Komisie povereného hospodárskou sútazou nevyzadovat písomný názor, prípadne kritický, od svojich spolupracovníkov o otázkach, ktoré patria do jeho právomoci alebo do právomoci Komisie, co by znacne poskodilo úcinnost jej vnútorného rozhodovacieho procesu. 87 Po prvé treba uviest, ze správna cinnost Komisie, ako Súdny dvor uz spresnil, nepochybne nevyzaduje rovnaký rozsah prístupu k dokumentom ako normotvorná cinnost institúcie Únie (pozri rozsudky Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 60, ako aj Svédsko a i./API a Komisia, uz citovaný, bod 77). 88 To vsak neznamená, ako správne tvrdí Svédske královstvo, Holandské královstvo a Fínska republika, ze na takúto cinnost sa nevztahuje pôsobnost nariadenia c. 1049/2001. V tejto súvislosti totiz stací pripomenút, ze clánok 2 ods. 3 tohto nariadenia spresnuje, ze sa vztahuje na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorá z institúcií má, to znamená dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v drzbe. 89 Po druhé dalsie zistenia uvedené v bode 86 tohto rozsudku a uznané Súdom prvého stupna za dostatocné na odôvodnenie zamietnutia ziadosti MyTravel o prístup zo strany Komisie nie sú nijako podporené dostatocnými dôkazmi z hladiska konkrétneho obsahu správy umoznujúcimi pochopit dôvody, pre ktoré by jej zverejnenie mohlo vázne narusit rozhodovací proces Komisie, aj ked konanie, na ktoré sa tento dokument vztahuje, uz bolo skoncené. Inými slovami, Súd prvého stupna mal od Komisie ziadat, aby v súlade so zásadami uvedenými najmä v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku uviedla osobitné dôvody, pre ktoré sa táto institúcia domnieva, ze skoncenie správneho konania nevylucovalo, ze zamietnutie prístupu k správe zostalo odôvodnené vzhladom na riziko vázneho narusenia rozhodovacieho procesu. 90 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia mohla za takýchto okolností zamietnut prístup k celej správe. 91 Pokial ide o ostatné dokumenty, treba najskôr preskúmat tvrdenia uvedené Svédskym královstvom s cielom spochybnit, ze správa úradníka povereného vypocutím, poznámka GR pre hospodársku sútaz zaslaná poradnému výboru a poznámka v spise týkajúca sa návstevy v priestoroch First Choice môzu byt v rozpore s posúdením Súdu prvého stupna obsiahnutým v bodoch 105, 111 a 116 napadnutého rozsudku povazované za dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 92 Co sa týka najskôr správy úradníka povereného vypocutím, je nutné konstatovat, ze aj ked má Svédske královstvo pochybnosti, pokial ide o moznost uplatnit dotknutú výnimku na túto správu, ktorá podlieha právnej úprave upravenej rozhodnutím 2001/462, samo priznáva, ze z hladiska rezimu konkrétne uplatnitelného v roku 1999 na správu úradníka povereného vypocutím, ktorej sprístupnenie MyTravel ziadala, sa na nu vztahuje pôsobnost tohto clánku 4 ods. 3 druhého pododseku. 93 Pokial ide dalej o poznámku GR pre hospodársku sútaz adresovanú poradnému výboru, je zrejmé, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Svédske královstvo, okolnost, ze dokument môze byt zverejnený, nevylucuje, ze na ten istý dokument sa môze vztahovat dotknutá výnimka. Zo znenia clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 totiz vyplýva, ze tento clánok sa uplatnuje na kazdý dokument obsahujúci stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbezných porád v institúcii. Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 111 napadnutého rozsudku bez toho, aby to v tomto bode spochybnilo Svédske královstvo alebo clenské státy, ktoré vstúpili do konania na jeho podporu, to, co umoznuje domnievat sa, ze dotknutý dokument je vnútorný dokument Komisie na úcely uplatnenia tohto ustanovenia, je práve skutocnost, ze Komisia bola povinná zaslat tomuto poradnému výboru vnútorné dokumenty podla clánku 19 nariadenia c. 4064/89, aby sa mohol vyjadrit v súlade s konaním, ktoré vyzaduje jeho intervenciu. 94 Nakoniec, pokial ide o poznámku v spise týkajúcu sa návstevy v priestoroch First Choice, treba uviest, ze Svédske královstvo netvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti, ked v bode 116 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tento dokument obsahoval vnútorné rokovania GR pre hospodársku sútaz týkajúce sa vysetrovania, kedze v niektorých castiach tento dokument odrázal dojmy úradníkov tohto generálneho riaditelstva v priebehu návstevy, a nie ústne pripomienky First Choice, ako tvrdila MyTravel na prvom stupni. Za týchto podmienok nemôze byt toto posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna spochybnené v stádiu odvolania. 95 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze správa úradníka povereného vypocutím, poznámka GR pre hospodársku sútaz adresovaná poradnému výboru a poznámka v spise týkajúca sa návstevy v priestoroch First Choice predstavovali dokumenty obsahujúce stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v Komisii v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 96 Svédske královstvo vsak tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, ked v bodoch 59, 94, 104, 111 a 115 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, ze zverejnenie troch dokumentov uvedených v bode 91 tohto rozsudku, ako aj jednak pracovných dokumentov a jednak poznámok pre komisára, poznámok pre iné sluzby a poznámok ako odpovedí iných sluzieb nez právneho servisu by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie. 97 Predovsetkým treba konstatovat, ze pokial ide o správu úradníka povereného vypocutím, poznámku GR pre hospodársku sútaz adresovanú poradnému výboru a poznámku v spise týkajúcu sa návstevy v priestoroch First Choice, Súd prvého stupna v bodoch 106, 111 a 116 napadnutého rozsudku zalozil zákonnost zamietnutia ziadosti MyTravel o zverejnenie zo strany Komisie výlucne na zisteniach týkajúcich sa vplyvu, ktorý by takéto zverejnenie mohlo mat na slobodu názoru úradníka povereného vypocutím, internej povahy dotknutých dokumentov a okolnosti, ze tieto dokumenty odrázajú dojmy úradníkov Komisie. 98 Je vsak nutné konstatovat, ze v rozpore s poziadavkami pripomenutými v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku Súd prvého stupna nijako nepreskúmal, ci Komisia poskytla osobitné dôvody, pre ktoré takéto zistenia umoznovali dospiet k záveru, ze zverejnenie týchto posledných uvedených dokumentov by vázne narusilo rozhodovací proces tejto institúcie, aj ked správne konanie, na ktoré tieto dokumenty odkazovali, bolo skoncené. 99 Dalej, pokial ide o pracovné dokumenty, Súd prvého stupna v bode 59 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto dokumenty umoznili vypracovat správu a obsahovali prípravné posúdenia alebo predbezné závery pre vnútornú potrebu, a preto sa na ne vztahovala dotknutá výnimka. 100 V tomto ohlade je nutné konstatovat, ze vzhladom na skutocnost, ze zistenia, ktoré viedli Súd prvého stupna k záveru, ze prístup k správe mohol byt zamietnutý, ako sa rozhodlo v bode 89 tohto rozsudku, neboli dostatocné, Súd prvého stupna rovnako nemohol iba na základe okolnosti, ze tieto pracovné dokumenty umoznili vypracovanie správy, dospiet k záveru, ze ich zverejnenie by vázne narusilo rozhodovací proces Komisie a ze preto tieto dokumenty nemohli byt zverejnené. 101 Nakoniec, pokial ide o poznámky pre komisára, poznámky pre iné sluzby a poznámky ako odpovede iných sluzieb nez právneho servisu, Súd prvého stupna v bodoch 98 a 99 napadnutého rozsudku naopak uviedol, ze Komisia vysvetlila, ze zamietnutie zverejnenia týchto dokumentov bolo odôvodnené aj po prijatí druhého sporného rozhodnutia, kedze takéto zverejnenie by mohlo narusit jej posúdenie podobných cinností, ktoré by mohli vzniknút medzi dotknutými úcastníkmi alebo v rovnakom odvetví, alebo aj "vecí týkajúcich sa kolektívneho dominantného postavenia". Komisia sa tiez osobitne odvolávala na vec EMI/Time Warner, v súvislosti s ktorou na základe nariadenia c. 1049/2001 zamietla ziadost o prístup týkajúcu sa oznámenia o výhradách s cielom chránit rokovania svojich sluzieb vo veci BMG/Sony, ktorá sa týkala rovnakej oblasti. 102 Je vsak nutné konstatovat, ze takéto tvrdenia, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 78 az 84 svojich návrhov, nie sú nijako podporené. Komisia najmä neposkytla, ako to vyzaduje judikatúra uvedená v bode 76 tohto rozsudku, nijaký dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze prístup k týmto dokumentom by mal konkrétny vplyv na iné osobitné správne konania. Okrem toho aj za predpokladu, ze Komisia v urcitej veci správne zamietla ziadost o prístup k oznámeniu o výhradách na ochranu rokovaní svojich sluzieb v inej veci, ktorá sa týkala rovnakého odvetvia cinností, nijako to nepreukazuje, ze akékolvek zamietnutie prístupu k dokumentom na základe dotknutej výnimky je odôvodnené. 103 Vzhladom na vyssie uvedené prvý odvolací dôvod uvedený Svédskym královstvom na podporu svojho odvolania treba prijat. O druhom dôvode, zalozenom na porusení clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001 Argumentácia úcastníkov konania 104 Svojím druhým odvolacím dôvodom Svédske královstvo, podporované Dánskym královstvom, Holandským královstvom a Fínskou republikou, tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 4 ods. 2 druhú zarázku nariadenia c. 1049/2001 rozhodnutím, a to v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z uz citovaného rozsudku Svédsko a Turco/Rada, ze Komisia oprávnene zamietla prístup k poznámkam ako odpovediam právneho servisu na základe výnimky týkajúcej sa ochrany právneho poradenstva bez toho, aby predtým preskúmala obsah týchto poznámok. 105 Okolnost, ze zákonnost rozhodnutia by mohla byt spochybnená zverejnením dokumentu, totiz nepredstavuje dôvod, aby tento dokument nebol zverejnený. Naopak, práve nedostatok informácií by bol mohol vzbudit pochybnosti, pokial ide o legitímnost rozhodovacieho procesu v rámci institúcií. Tomuto riziku by sa dalo vyhnút, ak by v rozhodnutí Komisia jasne uviedla dôvody, ktoré ju viedli zvolit si riesenie, vo vztahu ku ktorému právny servis vydal nepriaznivé stanovisko. Okrem toho je tvrdenie, podla ktorého by zverejnenie mohlo v budúcnosti viest právny servis k zdrzanlivosti a opatrnosti, nedôvodné. Nakoniec tvrdenie, podla ktorého je tazké pre tento servis obhajovat názor odlisný od jeho vlastného pred súdom Únie, je velmi vseobecné na urcenie existencie rizika narusenia záujmu chráneného týmto ustanovením. 106 Komisia, podporovaná Spolkovou republikou Nemecko, Francúzskou republikou a Spojeným královstvom, sa domnieva, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna je v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z uz citovaného rozsudku Svédsko a Turco/Rada. 107 Dokument dotknutý vo veci samej, ktorý viedol k vydaniu uvedeného rozsudku, sa totiz týka legislatívneho konania, zatial co v predmetnej veci poznámky ako odpovede právneho servisu sa týkajú konania správnej povahy. Súd prvého stupna pritom v bodoch 123 az 127 napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, ze riziko narusenia ochrany právneho poradenstva spôsobené zverejnením týchto poznámok je konkrétne a je spojené s okolnostou, ze ak by kolégium komisárov nemuselo sledovat stanoviská právneho servisu a prijat rozhodnutie odlisné od toho, ktoré odporúca tento servis, zverejnenie týchto stanovísk by oslabilo výhody, ktoré môze Komisia získat z tých istých stanovísk. 108 Spolková republika Nemecko doplna, ze Súdny dvor uz v bode 18 svojho uznesenia Donnici/Parlament, uz citovaného, rozhodol, ze v kontexte súdneho konania by doslo k poruseniu zásady spravodlivého procesu, ak by bol napríklad právny servis nútený v prípade rozdielu medzi stanoviskom, ktoré vydal, a prijatým konecným rozhodnutím bránit v konaní opacný názor ako ten, ktorý sám vyjadril v minulosti. Posúdenie Súdnym dvorom 109 S cielom odpovedat na druhý odvolací dôvod treba najskôr pripomenút, ze správna cinnost institúcií, ako sa spresnilo v bodoch 87 a 88 tohto rozsudku a v rozpore s tým, co zrejme navrhuje najmä Komisia, nijako neuniká pôsobnosti nariadenia c. 1049/2001. 110 Okrem toho treba tiez uviest, ze ak sa dotknutá institúcia, ako sa pripomenulo v bode 76 tohto rozsudku, rozhodne odmietnut prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola poziadaná, je v zásade povinná poskytnút vysvetlenia, pokial ide o otázku, ako môze prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutocne ohrozit záujem chránený výnimkou stanovenou v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, na ktorú sa táto institúcia odvoláva. 111 Pokial ide v predmetnej veci o výnimku týkajúcu sa ochrany právneho poradenstva, upravenú v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke uvedeného nariadenia, treba preskúmat, ako navrhujú Svédske královstvo a ostatné clenské státy, ktoré vstúpili do konania na jeho podporu, ci zistenia prijaté Súdom prvého stupna boli skutocne dostatocné na záver, ze Komisia správne zamietla prístup k poznámkam ako odpovediam právneho servisu. 112 Na tento úcel treba pripomenút, ze Súd prvého stupna po prvé dospel v bode 124 napadnutého rozsudku k záveru, ze zverejnenie týchto poznámok prinása riziko, ze verejnost sa dostane k informáciám o stave vnútorných diskusií medzi GR pre hospodársku sútaz a právnym servisom týkajúcich sa zákonnosti posúdenia zlucitelnosti operácie, ktorá viedla k rozhodnutiu Airtours, so spolocným trhom, co by mohlo ovplyvnit budúce rozhodnutia týkajúce sa rovnakých úcastníkov konania alebo rovnakej oblasti. Po druhé Súd prvého stupna v bode 125 tohto rozsudku uviedol, ze vyhovenie ziadosti o zverejnenie dotknutých poznámok by mohlo v budúcnosti viest právny servis k zdrzanlivosti a opatrnosti, pokial ide o vypracovanie takýchto poznámok, s cielom neovplyvnit rozhodovaciu schopnost Komisie v otázkach, v ktorých vystupuje ako správny orgán. Po tretie Súd prvého stupna v bode 126 toho istého rozsudku rozhodol, ze zverejnenie týchto poznámok by prinieslo riziko, ze Komisia by sa ocitla v citlivom postavení, v ktorom by jej právny servis mohol byt nútený bránit pred Súdom prvého stupna stanovisko, ktoré sa nezhoduje s jeho stanoviskom podporovaným interne v úlohe poradcu sluzieb poverených spisom, teda v úlohe, ktorú zastával v priebehu správneho konania. 113 Pokial ide predovsetkým o obavu, ze zverejnenie stanoviska právneho servisu Komisie týkajúceho sa návrhu rozhodnutia môze vyvolat pochybnosti o zákonnosti konecného rozhodnutia, treba uviest, ze práve transparentnost v tomto ohlade, ktorá tým, ze umoznuje, aby boli rozdiely medzi viacerými názormi otvorene vydiskutované, prispieva k priznaniu väcsej legitímnosti institúciám v ociach obcanov Únie a k zvýseniu ich dôvery, ako správne tvrdí Svédske královstvo. Preto pochybnosti obcanov, nielen pokial ide o zákonnost aktu, ale aj pokial ide o zákonnost celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a diskusií (rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 59). 114 Navyse k nebezpecenstvu, ze sa môzu objavit pochybnosti obcanov Únie, pokial ide o zákonnost aktu prijatého institúciou v súvislosti s tým, ze jej právny servis dal vo vztahu k tomuto aktu nepriaznivé stanovisko, zásadne nedôjde, pokial bude jeho odôvodnenie posilnené zdôraznením dôvodov, preco sa tomuto nepriaznivému stanovisku nevyhovelo (rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 60). 115 Pokial ide dalej o tvrdenie, podla ktorého by právny servis mohol byt vedený k zdrzanlivosti a opatrnosti, stací konstatovat, ze Súd prvého stupna bez toho, aby akokolvek preskúmal, ci toto tvrdenie bolo podporené konkrétnymi a dostatocnými dôkazmi, sa oprel iba o vseobecné a abstraktné zistenia. 116 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by právny servis mohol byt nútený obhajovat pred súdmi Únie zákonnost rozhodnutia, vo vztahu ku ktorému vyjadril záporné stanovisko, treba uviest, ze tvrdenie takej vseobecnej povahy, ako tvrdí Svédske královstvo, nemôze odôvodnit výnimku z transparentnosti stanovenú nariadením c. 1049/2001 (rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný, bod 65). 117 V predmetnej veci totiz, ako sa pripomenulo v bode 77 tohto rozsudku, bola ziadost MyTravel o prístup podaná po tom, ako bolo rozhodnutie Airtours zrusené uz citovaným rozsudkom Súdu prvého stupna Airtours/Komisia, a po tom, ako uz uplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozsudku. Za týchto okolností, ako v podstate uvádza generálna advokátka v bode 96 svojich návrhov, sa právny servis nemohol nachádzat v takej situácii, ako sa uviedlo v predchádzajúcom bode, kedze pred súdmi Únie uz nebolo mozné podat nijaký opravný prostriedok týkajúci sa zákonnosti tohto rozhodnutia. 118 Nakoniec, co sa týka tvrdenia uvedeného Spolkovou republikou Nemecko, opierajúc sa o uz citované uznesenie Donnici/Parlament, stací uviest, ze skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto uzneseniu, sa lísia od okolností predmetnej veci. Na jednej strane sa totiz toto uznesenie netýkalo ziadosti o prístup v zmysle nariadenia c. 1049/2001, ale ziadosti smerujúcej k tomu, aby bolo do spisu v konaní pred Súdnym dvorom vlozené stanovisko právneho servisu Parlamentu. Na druhej strane takáto ziadost bola predlozená v rámci prejednávaného sporu, ktorý sa týkal práve platnosti rozhodnutia Parlamentu, na ktoré sa toto stanovisko vztahovalo. V dôsledku toho uvedené uznesenie nemôze byt relevantné na úcely zalozenia zákonnosti zamietnutia dotknutého prístupu z hladiska clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 119 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy musí byt aj druhý odvolací dôvod, ktorý uviedlo Svédske královstvo na podporu svojho odvolania, prijatý. O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení casti vety nachádzajúcej sa na konci odseku 2 a 3 druhého pododseku clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 120 Svojím tretím odvolacím dôvodom Svédske královstvo vytýka Súdu prvého stupna, ze v predmetnej veci nesprávne posúdil existenciu verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie dokumentov, ked aj takéto zverejnenie by mohlo narusit chránené záujmy podla clánku 4 ods. 2 druhej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 121 Preto vzhladom na skutocnost, ze prvý a druhý odvolací dôvod uvedený Svédskym královstvom na podporu odvolania boli Súdnym dvorom prijaté, nie je potrebné preskúmat jeho tretí odvolací dôvod. O zalobe a vrátení veci Súdu prvého stupna 122 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna bud vydat konecný rozsudok vo veci samej sám, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 123 V predmetnej veci Súdny dvor disponuje skutocnostami nevyhnutnými na vydanie konecného rozhodnutia o dôvodoch uvedených na podporu zaloby zalozených na porusení jednak clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 proti dvom sporným rozhodnutiam a jednak odseku 2 druhej zarázky tohto clánku proti druhému spornému rozhodnutiu. 124 V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 89, 98, 100 a 102 tohto rozsudku Komisia v sporných rozhodnutiach nesprávne uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu tejto institúcie. Rovnako z hladiska dôvodov uvedených v bodoch 113 az 117 tohto rozsudku táto institúcia nesprávne uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany právneho poradenstva. 125 Z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutia musia byt zrusené v rozsahu, v akom sa zakladajú na clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, a ze druhé sporné rozhodnutie musí byt tiez zrusené v rozsahu, v akom sa zakladá na odseku 2 druhej zarázke tohto clánku. 126 Naopak, Súdny dvor nemôze rozhodnút o dôvodoch uvedených MyTravel na podporu jej zaloby, pripomenutých v bode 42 tohto rozsudku, ktoré smerujú proti prvému spornému rozhodnutiu a sú zalozené na porusení clánku 4 ods. 2 druhej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ani o dôvodoch pripomenutých v bode 43 tohto rozsudku, ktoré smerujú proti druhému spornému rozhodnutiu a týkajú sa výnimky vztahujúcej sa na ochranu úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly v spojení s výnimkou vztahujúcou sa na ochranu rozhodovacieho procesu. 127 Ako sa totiz uviedlo v bodoch 42 a 43 a ako vyplýva z bodov 79 a 130 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna tieto dôvody nepreskúmal. 128 V dôsledku toho treba vec vrátit Vseobecnému súdu, aby rozhodol o dôvodoch zaloby podanej pred tento súd zo strany MyTravel, o ktorých nerozhodol. O trovách 129 Kedze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Bod 2 výroku rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 9. septembra 2008, MyTravel/Komisia (T-403/05), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie D(2005) 8461 z 5. septembra 2005, ktoré zamieta ziadost MyTravel Group plc smerujúcu k získaniu prístupu k niektorým prípravným dokumentom Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, sa zrusuje v rozsahu, v akom je zalozené na clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. 3. Rozhodnutie Komisie D(2005) 9763 z 12. októbra 2005, ktoré ciastocne zamieta ziadost MyTravel Group plc smerujúcu k získaniu prístupu k niektorým prípravným dokumentom Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, sa zrusuje v rozsahu, v akom je zalozené na clánku 4 ods. 2 druhej zarázke a clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 4. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o dôvodoch zaloby podanej na tento súd zo strany MyTravel Group plc, o ktorých nerozhodol. 5. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCiM82t/L95158-6023TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXCiM82t/L95158-6023TMP.html#Footref*