Vec C-439/08 Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hof van beroep te Brussel) "Politika hospodárskej sútaze - Vnútrostátne konanie - Úcast vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na súdnych konaniach - Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zmiesanej povahy, ktorý je aj súdnym, aj správnym orgánom - Odvolanie proti rozhodnutiu takéhoto orgánu - Nariadenie (ES) c. 1/2003" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Podanie návrhu na Súdny dvor - Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnost polozených otázok - Posúdenie vnútrostátnym súdom (Clánok 267 ZFEÚ) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Uplatnenie - Právomoc clenských státov - Urcenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze - Vnútrostátna úprava, ktorá týmto orgánom neumoznuje vystupovat ako odporca v súdnych konaniach namierených proti ich rozhodnutiam na odvolacom súde - Neprípustnost (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 35) 1. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednost za súdne rozhodnutie, ktoré má byt vydané, posúdit so zretelom na osobitosti veci, v ktorej koná, tak nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa vnútrostátnymi súdmi polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnút, pokial nie je zjavné, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonstruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o vseobecných alebo hypotetických otázkach, ked pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadny vztah k realite alebo k predmetu sporu alebo ked Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal uzitocným spôsobom na otázky, ktoré sú mu polozené. V tomto ohlade, v rámci prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, skutocnost, ze vnútrostátny súd sa este nevyjadril s konecnou platnostou k otázke, ci je potrebné uplatnit výlucne vnútrostátne právo hospodárskej sútaze alebo ci sa má uplatnit aj právo Únie, nepredstavuje vôbec prekázku prípustnosti ním podaného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Bolo by nekoherentné, aby kvôli prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania musel vnútrostátny súd s konecnou platnostou rozhodnút o zálezitosti, ktorá ci uz priamo, alebo nepriamo predstavuje predmet ním podaného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Okrem toho vzhladom na rozdelenie právomocí medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nemôze vyzadovat, aby vnútrostátny súd predtým, ako podá návrh na Súdny dvor, vykonal vsetky faktické a právne posúdenia, ktoré mu prinálezia v rámci jeho súdnej právomoci. V skutocnosti postacuje, aby tak predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné súvislosti s významom pre právny poriadok Spolocenstva vyplývali z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, aby mohli clenské státy predlozit pripomienky v súlade s clánkom 23 Statútu Súdneho dvora a aby sa mohli uzitocne zúcastnit na konaní pred Súdnym dvorom. (pozri body 41, 42, 45 - 47) 2. Clánok 35 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy sa má vykladat v tom zmysle, ze je v rozpore s ním vnútrostátna právna úprava, ktorá nepriznáva moznost vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze zúcastnit sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Skutocnost, ze vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze nie sú priznané práva úcastníka sporu, a je mu tak zabránené obhajovat rozhodnutie, ktoré prijal vo vseobecnom záujme, zahrna riziko, ze súd konajúci vo veci bude úplne "pohltený" dôvodmi a argumentmi rozvinutými podnikmi podávajúcimi opravný prostriedok. V oblasti, akou je konstatovanie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ukladanie pokút, ktorá zahrna komplexné právne a ekonomické posúdenie, uz samotná existencia takéhoto rizika môze narusit výkon osobitnej povinnosti, ktorá prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze podla nariadenia c. 1/2003, a to zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré nahradili vyssie uvedené clánky 81 a 82. Prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, aby posúdili potrebu a uzitocnost svojej úcasti na konaní vzhladom na úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Viac-menej systematická neúcast uvedených orgánov je vsak takej povahy, ze narusuje potrebný úcinok clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú clenské státy oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie urcit orgán alebo orgány, ktoré sú vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze majúcim moznost zúcastnit sa ako odporca na konaní pred vnútrostátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pricom sa musí zabezpecit dodrzanie základných práv a úplná úcinnost práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri body 58, 64 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 7. decembra 2010 ([1]*) "Politika hospodárskej sútaze - Vnútrostátne konanie - Úcast vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na súdnych konaniach - Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zmiesanej povahy, ktorý je aj súdnym, aj správnym orgánom - Odvolanie proti rozhodnutiu takéhoto orgánu - Nariadenie (ES) c. 1/2003" Vo veci C-439/08, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Hof van beroep te Brussel (Belgicko) z 30. septembra 2008 a dorucený Súdnemu dvoru 6. októbra 2008, ktorý súvisí s konaním: Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW, za úcasti: Raad voor de Mededinging, Minister van Economie, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot, K. Schiemann, J.-J. Kasel a D. Sváby, sudcovia A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca), M. Safjan a M. Berger, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. januára 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers (VEBIC) VZW, v zastúpení: P. Engels, J. Troch a B. van Hulst, advocaten, - Raad voor de Mededinging, v zastúpení: W. Devroe, advocaat, - belgická vláda, v zastúpení: J.-C. Halleux a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, - polská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, K. Zawisza a A. Kramarczyk, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 2 a 5, clánku 15 ods. 3 a clánku 35 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205, dalej len "nariadenie"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci konania zacatého na návrh Vlaamse federatie van verenigingen van Brood- en Banketbakkers, Ijsbereiders en Chocoladebewerkers VZW (Flámska federácia zdruzení pekárov, cukrárov, zmrzlinárov a výrobcov cokolády, dalej len "VEBIC"), v ktorom sa domáha zrusenia rozhodnutia, ktorým Raad voor de Mededinging (dalej len "Rada pre hospodársku sútaz") konstatovala existenciu dohôd o cene medzi remeselnými pekármi a ulozila pokutu VEBIC. Právny rámec Právna úprava Únie 3 Odôvodnenie c. 5 nariadenia znie: "Na úcinné presadzovanie sútazných pravidiel spolocenstva a súcasné respektovanie základných práv obhajoby by toto nariadenie malo upravovat dôkazné bremená podla clánkov 81 a 82 Zmluvy. Strana alebo orgán, ktoré vznesú námietku z hladiska porusovania clánku 81 ods. 1 a 82 Zmluvy, by mali preukázat jeho existenciu podla vyzadovanej právnej normy. ..." 4 Odôvodnenie c. 6 nariadenia stanovuje: "Aby bolo zabezpecené úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva, orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali pri ich uplatnovaní uzsie spolupracovat. Na tento úcel by mali byt oprávnené uplatnovat právo spolocenstva." 5 Odôvodnenie c. 8 nariadenia stanovuje: "Aby sa zabezpecilo úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazat orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov, aby uplatnovali aj clánky 81 a 82 Zmluvy tam, kde uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody a postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. ..." 6 Podla odôvodnenia c. 21 nariadenia: "Jednotné uplatnovanie sútazných pravidiel si tiez vyzaduje vytvorenie foriem spolupráce medzi súdmi clenských státov a Komisiou. To platí pre vsetky súdy clenských státov, ktoré uplatnujú clánky 81 a 82 Zmluvy bez ohladu na to, ci uplatnujú tieto pravidlá v súdnych sporoch medzi súkromnými osobami, alebo konajú ako verejní vynucovatelia, alebo ako odvolacie súdy. Najmä vnútrostátne súdy by mali mat moznost vyziadat si od Komisie informácie alebo jej stanoviská k bodom týkajúcim sa uplatnovania sútazného práva spolocenstva. Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov musia mat aj moznost predlozit súdom písomné alebo ústne vyjadrenia, ked ide o uplatnovanie clánkov 81 alebo 82 Zmluvy. ..." 7 Podla druhej vety odôvodnenia c. 34 nariadenia: "V súlade s zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v clánku 5 Zmluvy nejde toto nariadenia nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cielov, co má umoznit úcinnejsie uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva." 8 Prvá a druhá veta odôvodnenia c. 35 znejú: "Aby sa dosiahlo riadne vynucovanie sútazného práva spolocenstva, clenské státy by mali urcit a splnomocnit orgány ako orgány konajúce vo verejnom záujme s cielom uplatnovania clánkov 81 a 82 Zmluvy. Mali by mat moznost urcit administratívne, ako aj súdne orgány na vykonávanie rôznych funkcií zverených týmto nariadením orgánom hospodárskej sútaze." 9 Clánok 2 nariadenia nazvaný "Dôkazné bremeno" v prvej vete stanovuje: "Vo vsetkých vnútrostátnych konaniach alebo konaniach spolocenstva, ktoré sa týkajú uplatnovania clánkov 81 a 82 Zmluvy, bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1 alebo clánku 82 Zmluvy znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol." 10 Clánok 5 nariadenia nazvaný "Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov" stanovuje: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky, - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 11 Pod názvom "Spolupráca s vnútrostátnymi súdmi" clánok 15 ods. 3 prvý pododsek nariadenia stanovuje: "Príslusné orgány clenských státov konajúc z vlastného podnetu môzu predlozit vnútrostátnym súdom svojich clenských státov písomné pripomienky k otázkam týkajúcim sa uplatnovania clánku 81 alebo 82 Zmluvy. S povolením príslusného súdu sa môzu tiez ústne vyjadrit pred vnútrostátnymi súdmi svojich clenských státov. Ked si to koherentné uplatnovanie clánku 81 alebo 82 Zmluvy vyzaduje, Komisia konajúc z vlastného podnetu môze predlozit písomné pripomienky súdom clenských státov. S povolením príslusného súdu sa môze tiez ústne vyjadrit." 12 Pod názvom "Urcenie orgánov hospodárskej sútaze clenských státov" clánok 35 ods. 1 a 2 nariadenia stanovuje: "1. Clenské státy urcia orgán alebo orgány hospodárskej sútaze zodpovedné za uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy tak, aby boli úcinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Opatrenia potrebné na splnomocnenie týchto orgánov týkajúce sa uplatnovania uvedených clánkov sa uskutocnia do 1. mája 2004. Medzi urcené orgány môzu patrit aj súdy. 2. Ked je vynucovanie sútazného práva spolocenstva zverené vnútrostátnym správnym a súdnym orgánom, clenské státy môzu pridelit rôzne právomoci a funkcie týmto rôznym vnútrostátnym orgánom bez ohladu na to, ci ide o orgány správne alebo súdne." Vnútrostátna právna úprava 13 Zákon o ochrane hospodárskej sútaze v znení koordinovanom královským nariadením z 15. septembra 2006 (Moniteur belge z 29. septembra 2006, s. 50613, dalej len "LPCE"), ktorý nadobudol platnost 1. októbra 2006 definuje belgický orgán hospodárskej sútaze v clánku 1 takto: "4° Belgický orgán hospodárskej sútaze: Rada pre hospodársku sútaz a Sluzba pre hospodársku sútaz pri Service public fédéral Économie, P.M.E., Classes moyennes et Énergie, z ktorých kazdý koná v rámci svojich právomocí, ktoré sú definované v tomto zákone. Belgický orgán hospodárskej sútaze je orgánom hospodárskej sútaze príslusným pre uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, uvedeným v clánku 35 nariadenia..." 14 Clánok 2 ods. 1 LPCE stanovuje: "Bez toho, aby bolo v tomto zmysle nevyhnutné predchádzajúce rozhodnutie, sú zakázané akékolvek dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze podstatným spôsobom na relevantnom belgickom trhu alebo na jeho podstatnej casti, najmä tie, ktoré spocívajú v: 1° priamom alebo nepriamom urcovaní nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; ..." 15 Clánok 11 LPCE stanovuje: "§ 1 Zriaduje sa Rada pre hospodársku sútaz. Táto rada je orgánom správneho súdnictva, ktorý má rozhodovaciu právomoc a dalsie právomoci, ktoré mu zveruje tento zákon. § 2 Rada pre hospodársku sútaz pozostáva z: 1ş valného zhromazdenia Rady; 2ş úradu audítora; 3ş kancelárie. ..." 16 Clánok 12 ods. 1 LPCE stanovuje: "Valné zhromazdenie rady pozostáva z dvanástich poradcov. ..." 17 Clánok 20 LPCE stanovuje: "Kazdý senát rady a predseda alebo poradca poverený predsedom v prípade predbezných opatrení rozhoduje odôvodneným rozhodnutím o vsetkých im prednesených veciach, a to po vypocutí návrhov dotknutých osôb, ako aj, na ich ziadost, prípadných stazovatelov alebo nimi vybratého poradcu." 18 Clánok 25 LPCE zriaduje pri Rade pre hospodársku sútaz úrad audítora pozostávajúci najmenej zo siestich a najviac z desiatich clenov zahrnajúcich generálneho audítora a audítorov alebo zástupcov audítorov. 19 Clánok 29 LPCE znie: "§ 1 Úlohami audítorov je: 1ş prijímat staznosti a návrhy na predbezné opatrenia vztahujúce sa na postupy obmedzujúce hospodársku sútaz, ako aj oznámenia o koncentrácii; 2ş riadit a organizovat vysetrovanie a dbat nad výkonom rozhodnutí prijatých Radou pre hospodársku sútaz, 3ş vydávat úradníkom sluzby pre hospodársku sútaz poverenia... , 4ş vypracúvat a Rade pre hospodársku sútaz predkladat odôvodnenú správu, 5ş triedit staznosti a návrhy na predbezné opatrenia ... § 2 ... Bez toho, aby bol dotknutý clánok 27, audítori nesmú pozadovat ani prijat ziaden príkaz týkajúci sa posudzovania spisov predlozených na základe clánku 44 § 1 alebo zaujatia stanoviska na zasadnutiach úradu audítora, ktorých cielom je urcenie priorít politiky vykonávania zákona a urcovanie poradia vybavovania spisov. § 3 Ked sa úrad audítora rozhodne zacat vysetrovanie na základe clánku 44 § 1, úradník riadiaci sluzbu pre hospodársku sútaz po dohode s generálnym audítorom urcí úradníkov tejto sluzby, z ktorých bude pozostávat skupina poverená vysetrovaním. Úradníci, ktorí sú pridelení vysetrovacej skupine, môzu prijímat príkazy iba od audítora, ktorý riadi toto vysetrovanie. ..." 20 Podla clánku 34 ZOHS je sluzba pre hospodársku sútaz poverená najmä vyhladávaním a skúmaním postupov uvedených v kapitole II pod dozorom úradu audítora. 21 Podla clánku 45 ods. 4 prvého pododseku LPCE: "Ak Úrad audítora zastáva názor, ze staznost alebo ziadost, alebo prípadne vysetrovanie ex offo sú dôvodné, audítor v mene úradu audítora predlozí senátu Rady odôvodnenú správu. Táto správa zahrna správu z vysetrovania, výhrady a návrh rozhodnutia; je k nej pripojený vysetrovací spis a zoznam listín v spise. Zoznam urcuje dôvernost listín vo vztahu ku kazdému úcastníkovi, ktorý má prístup k spisu." 22 Clánok 75 LPCE znie takto: "Proti rozhodnutiam Rady pre hospodársku sútaz a jej predsedu, ako aj implicitným rozhodnutiam o prípustnosti koncentrácii v dôsledku uplynutia lehôt stanovených v clánkoch 58 a 59 mozno podat odvolanie na odvolací súd v Bruseli s výnimkou prípadu, ked Rada pre hospodársku sútaz rozhoduje podla clánku 79. Odvolací súd rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci o údajných obmedzujúcich postupoch a prípadne o ulozených sankciách, ako aj o prípustnosti koncentrácií. Odvolací súd môze vziat do úvahy skutkové okolnosti, ktoré nastali po napadnutom rozhodnutí Rady. Odvolací súd môze ulozit pokuty a penále podla ustanovení uvedených v kapitole IV casti 8." 23 Clánok 76 ods. 1 a 2 LPCE stanovuje: "§ 1 Predmetom osobitného odvolania nemôzu byt rozhodnutia, ktorými Rada pre hospodársku sútaz postupuje vec audítorovi. § 2 Odvolania podla clánku 75 môzu podat dotknutí úcastníci konania pred Radou, stazovatel, ako aj akákolvek osoba, ktorá preukáze záujem v súlade s clánkom 48 § 2 alebo clánkom 57 § 2, ktorá poziadala Radu, aby bola vypocutá. Odvolanie môze rovnako podat minister bez toho, aby musel preukázat svoj záujem, a bez toho, aby bol pred Radou pre hospodársku sútaz zastúpený. ... Súd môze od Úradu audítora pri Rade pre hospodársku sútaz pozadovat, aby uskutocnil vysetrovanie a aby mu predlozil správu. ... Odvolací súd v Bruseli stanoví lehotu, v rámci ktorej si úcastníci konania musia navzájom oznámit svoje písomné pripomienky a predlozit ich do kancelárie. Minister môze predlozit písomné pripomienky do kancelárie odvolacieho súdu v Bruseli a nahliadnut do spisu len v kancelárii. Odvolací súd v Bruseli stanoví lehoty na predlozenie týchto pripomienok. Kancelária informuje o nich úcastníkov konania." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 24 VEBIC bolo zalozené s cielom zastupovat záujmy svojich spolocníkov a clenov, ktorí sú k nej pridruzení. Clenovia VEBIC sú provincné profesijné neziskové zdruzenia Flámskeho regiónu. 25 Miestne zdruzenia pekárov, ktorých clenom sa môze stat kazdý pekár, sú clenmi provincného profesijného zdruzenia. Tieto miestne zoskupenia zahrnajú len pekárne s remeselnou výrobou chleba, záujmy pekární s priemyselnou výrobou chleba obhajuje Federatie van Grote Bakkerijen in België (Federácia belgických velkopekární). 26 Po liberalizácii cien chleba v Belgicku 1. júla 2004 zaslal Minister van Economie Rade pre hospodársku sútaz list zo 7. júla 2004, ktorým ju ziadal, aby presetrila existenciu mozných dohôd o cene medzi zdruzeniami pekárov a pekármi. 27 Po niekolkých dalsích vysetrovacích opatreniach zaslal 8. júna 2007 generálny audítor predsedovi Rady pre hospodársku sútaz správu s výhradami a vysetrovací spis, ktorý bol adresovaný VEBIC. 28 Úrad audítora dospel k záveru, ze VEBIC sa dopustilo porusenia clánku 2 ods. 1 LPCE tým, ze uverejnilo a rozsírilo cenový index chleba ako aj tým, ze oznámilo cenové struktúry svojim clenom. 29 Správa Úradu audítora uvádza, ze rozhodnutia federácií pekárov nemajú mozný vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a ze z tohto dôvodu sa pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze na skúmané postupy nevztahujú. 30 Výhrady uvedené v predmetnej správe mozno zhrnút takto: - VEBIC tým, ze stanovilo a rozsirovalo index, ktorý odráza zvýsenie výrobných nákladov, ktoré môzu pekári dobrovolne uplatnovat, nepriamo medzi pekárov sírilo referencnú cenu. Index sa uplatnuje na poslednú regulovanú cenu chleba, ktorá je pre kazdého pekára rovnaká. Ak jednotliví pekári uplatnujú tento index na jednu a tú istú základnú sumu, kazdý pekár získa rovnakú predajnú cenu. To je v rozpore s clánkom 2 ods. 1 LPCE. - VEBIC uviedlo konkrétne hodnoty vyjadrené v percentách pre kazdý faktor nákladov, a to pre vsetkých pät parametrov. 31 Generálny audítor navrhol senátu Rady pre hospodársku sútaz, aby zakázala predmetný postup pod hrozbou sankcie. Navrhol tiez s ohladom na pritazujúce okolnosti ulozit VEBIC pokutu, najmä preto, ze VEBIC vedelo o nezákonnej povahe dohôd o cene a nevyuzilo moznost predlozit orgánu hospodárskej sútaze metódu výpoctu cien. 32 Dna 13. augusta 2007 predlozil VEBIC písomné pripomienky k správe úradu audítora, pricom namietal proti jeho záverom, pokial ide o podstatu veci samej, a uviedol dôvody zalozené na porusení procesných zásad, a najmä porusenie práv na obhajobu. 33 Dna 25. januára 2008 Rada pre hospodársku sútaz vydala rozhodnutie, ktorým na jednej strane konstatovala, ze VEBIC sa dopustilo od 1. júla 2004 do 8. júna 2007 porusenia clánku 2 LPCE a ziadala, aby toto porusenie skoncilo a na druhej strane mu ulozila pokutu 29 121 eur. 34 VEBIC podalo odvolanie, ktorým sa domáhalo neplatnosti uvedeného rozhodnutia do kancelárie Hof van beroep te Brussel 22. februára 2008. 35 Uvedený súd uvádza, ze ustanovenia LPCE neumoznujú Úradu audítora, ktorý je orgánom zodpovedným za stíhanie v rámci Rady pre hospodársku sútaz, zúcastnit sa na konania pred ním. 36 Podla clánkov 75 a 76 LPCE totiz Rada pre hospodársku sútaz, ktorej súcastou je Úrad audítora, nemá moznost predlozit písomné pripomienky v kontexte odvolania proti rozhodnutiu, ktoré prijala. Iba federálne ministerstvo hospodárstva má takúto moznost. 37 Predmetné ministerstvo nevyuzilo moznost predlozit písomné pripomienky a jediným úcastníkom konania, ktorý sa zúcastnil na odvolacom konaní je VEBIC, ktoré konalo ako odvolatel. 38 Právne ustanovenia týkajúce sa konania na Hof van beroep te Brussel a ich výklad v Belgicku vedú podla tohto súdu k otázkam týkajúcim sa zlucitelnosti tohto konania s právom Únie vzhladom na úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných v Európskej únii a na základné práva na obhajobu, kedze ziadne ustanovenie nestanovuje úcast vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz v odvolacom konaní s cielom zabezpecit obranu vseobecného hospodárskeho záujmu. 39 Za týchto podmienok Hof van beroep te Brussel rozhodol prerusit konanie, v ktorom koná v odvolacom stupni, a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Majú sa [clánok 2, clánok 15 ods. 3 a clánok 35 ods. 1 nariadenia] vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze sú podla [týchto ustanovení] priamo oprávnené predlozit písomné pripomienky k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní proti ich rozhodnutiu a rovnako samy predlozit odvolacie dôvody, z coho vyplýva, ze clenský stát túto moznost nemôze odnat? 2. Majú sa tie isté ustanovenia vykladat v tom zmysle, ze úcinné uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze s cielom chránit vseobecný záujem vyzaduje, aby verejné dozorné orgány, ktoré sú urcené ako orgány hospodárskej sútaze, mali nielen moznost, ale aj povinnost zúcastnit sa konaní o odvolaní proti ich rozhodnutiam a vyjadrit svoje stanovisko k uvedeným skutkovým a právnym dôvodom? 3. V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú otázku, majú sa tieto ustanovenia vykladat v tom zmysle, ze pokial neexistujú vnútrostátne ustanovenia týkajúce sa úcasti orgánu hospodárskej sútaze na konaní pred orgánom rozhodujúcim o odvolaní a ak sú urcené rôzne orgány, je orgánom, ktorý je oprávnený prijímat rozhodnutia vymenované v clánku 5 nariadenia, tiez orgán, ktorý sa zúcastnuje na konaní o odvolaní proti svojmu rozhodnutiu? 4. Je odpoved na predchádzajúce otázky odlisná v prípade, ak orgán hospodárskej sútaze koná podla vnútrostátnej právnej úpravy ako súd alebo ak je konecné rozhodnutie prijaté po vykonaní vysetrovania, ktoré viedol orgán prislúchajúci k tomuto súdu, ktorý je poverený vypracovat výhrady a návrh rozhodnutia?" O prípustnosti prejudiciálnych otázok 40 Na pojednávaní na Súdnom dvore VEBIC uviedlo námietku neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania z dôvodu, ze navrhovaný výklad nariadenia, alebo vseobecnejsie práva Únie, nie je relevantný na vyriesenie sporu vo veci samej. V predmetnej veci neexistuje ziadne spojenie medzi týmto sporom a ustanoveniami práva Únie, pretoze, ako uviedla Rada pre hospodársku sútaz v rámci svojho setrenia, prax odvolatela vo veci samej neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a v dôsledku toho sa má uplatnit iba vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Navyse sa podla odvolatela vnútrostátny súd este nevyjadril s konecnou platnostou k otázke, ci je potrebné uplatnit výlucne vnútrostátne právo hospodárskej sútaze alebo ci sa naopak uplatnuje aj právo Únie. Súdnemu dvoru bola preto predlozená hypotetická otázka, ktorá nemá ziadnu relevantnost pre vec, v ktorej koná vnútrostátny súd. 41 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednost za súdne rozhodnutie, ktoré má byt vydané, posúdit so zretelom na osobitosti veci, v ktorej koná, tak nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudky zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 16, a z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios, C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 28). 42 V dôsledku toho, ak sa vnútrostátnymi súdmi polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnút, pokial nie je zjavné, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonstruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o vseobecných alebo hypotetických otázkach, ked pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadny vztah k realite alebo k predmetu sporu alebo ked Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal uzitocným spôsobom na otázky, ktoré sú mu polozené (rozsudky zo 7. januára 2003, BIAO, C-306/99, Zb. s. I-1, bod 89, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný, bod 17). 43 V konaní vo veci samej nejde o takýto prípad. 44 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze najmä z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Hof van beroep te Brussel má právomoc rozhodnút vo veci v plnom rozsahu a má právomoc zmenit rozhodnutia Rady pre hospodársku sútaz. Konkrétnejsie, podla vnútrostátneho súdu predpoklad, na ktorom sa zakladá rozhodnutie Rady pre hospodársku sútaz, o ktoré ide vo veci samej, podla ktorého skúmaná prax neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, a skutocnost, ze v predmetnom prípade sa majú uplatnit iba vnútrostátne pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze, mozno spochybnit skutkovými okolnostami, ktoré skôr preukazujú, ze táto protisútazná prax má dosah nielen vo vnútri geografickej oblasti, v ktorej sa táto prax realizuje, ale aj na uvedený obchod medzi clenskými státmi. Uvedený súd uvádza, ze na predmetnú prax sa môze vztahovat clánok 101 ZFEÚ. 45 Okrem toho skutocnost, ze vnútrostátny súd sa este nevyjadril s konecnou platnostou k otázke, ci je potrebné uplatnit výlucne vnútrostátne právo hospodárskej sútaze alebo ci sa má uplatnit aj právo Únie, nepredstavuje vôbec prekázku prípustnosti ním podaného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 46 Ako totiz aj generálny advokát uviedol v bode 42 svojich návrhov, na jednej strane je nekoherentné, aby kvôli prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania musel vnútrostátny súd s konecnou platnostou rozhodnút o zálezitosti, ktorá ci uz priamo, alebo nepriamo predstavuje predmet ním podaného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze v predmetnom prípade otázky polozené vnútrostátnym súdom nevyhnutne predpokladajú uplatnitelnost nariadenia. 47 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze vzhladom na rozdelenie právomocí medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nemôze vyzadovat, aby vnútrostátny súd predtým, ako podá návrh na Súdny dvor, vykonal vsetky faktické a právne posúdenia, ktoré mu prinálezia v rámci jeho súdnej právomoci. V skutocnosti postacuje, aby tak predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné súvislosti s významom pre právny poriadok Spolocenstva vyplývali z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, aby mohli clenské státy predlozit pripomienky v súlade s clánkom 23 Statútu Súdneho dvora a aby sa mohli uzitocne zúcastnit na konaní pred Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C-42/07, Zb. s. I-7633, bod 41). 48 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je prípustný. O prejudiciálnych otázkach 49 Styri otázky polozené vnútrostátnym súdom sú spojené, a preto ich treba skúmat spolu. 50 V predmetnom prípade uvedené otázky boli vznesené v rámci odvolania proti rozhodnutiu Rady pre hospodársku sútaz. Podla vnútrostátneho súdu spocíva tazkost v tom, ze sa na konaní pred ním zúcastnuje len odvolatel vo veci samej a nie odporca. 51 Podla vnútrostátneho súdu situácia, v ktorej sa ziadny zástupca orgánu hospodárskej sútaze alebo ziadny zástupca verejného záujmu v oblasti hospodárskej sútaze nezúcastnuje na konaní na súde proti rozhodnutiu orgánu hospodárskej sútaze, vedie k otázkam týkajúcim sa súladu predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie, najmä s clánkom 2, clánkom 15 ods. 3 a clánkom 35 ods. 1 nariadenia. 52 Je preto potrebné domnievat sa, ze týmito otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze má podla uz uvedených ustanovení nariadenia právo zúcastnovat sa ako odporca na súdnom konaní týkajúcom sa rozhodnutia, ktorého je autorom. 53 Je potrebné najprv pripomenút, ze právo orgánov hospodárskej sútaze zúcastnovat sa na konaní týkajúcom sa odvolania podaného proti ich vlastným rozhodnutiam s tým, ze by mali rovnaké práva, ako sú tie, ktoré má úcastník tohto konania, nevyplýva zo znenia clánku 2 a clánku 15 ods. 3 nariadenia. 54 Na jednej strane totiz clánok 2 nariadenia stanovuje, ze dôkaz o porusení clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ prinálezí "orgán[u], ktorý [ho] vzniesol", bez toho, aby toto ustanovenie poskytovalo akékolvek procesné právo takémuto orgánu. 55 Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze clánok 15 ods. 3 prvý pododsek nariadenia, ktorý umoznuje vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze, aby predlozil vnútrostátnym súdom daného clenského státu písomné pripomienky k otázkam týkajúcim sa uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ a s povolením príslusného súdu tiez predlozil ústne pripomienky, sa netýka úcasti takéhoto orgánu na vnútrostátnom súdnom konaní ako odporcu. 56 Je potrebné takisto konstatovat, ze v súlade s clánkom 35 ods. 1 nariadenia clenské státy urcia orgán alebo orgány hospodárskej sútaze zodpovedné za uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ tak, aby boli úcinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Takto urcené orgány musia v súlade s nariadením zabezpecit úcinné uplatnovanie uvedených clánkov vo vseobecnom záujme (pozri odôvodnenia c. 5, 6, 8, 34 a 35 nariadenia). 57 Hoci clánok 35 ods. 1 nariadenia ponecháva na vnútrostátny právny poriadok kazdého clenského státu, aby upravil procesné podmienky opravných prostriedkov podávaných na súdoch proti rozhodnutiam tak urcených orgánov hospodárskej sútaze, je potrebné, aby tieto podmienky nemali dosah na ciel tohto nariadenia, ktorým je zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ zo strany uvedených orgánov. 58 V tejto súvislosti, ako to uviedol generálny advokát v bode 74 návrhov, skutocnost, ze vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze nie sú priznané práva úcastníka sporu, a je mu tak zabránené obhajovat rozhodnutie, ktoré prijal vo vseobecnom záujme, zahrna riziko, ze súd konajúci vo veci bude úplne "pohltený" dôvodmi a argumentmi rozvinutými podnikmi podávajúcimi opravný prostriedok. V oblasti, akou je konstatovanie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ukladanie pokút, ktorá zahrna komplexné právne a ekonomické posúdenie, uz samotná existencia takéhoto rizika môze narusit výkon osobitnej povinnosti, ktorá prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze podla nariadenia, a to zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 59 Z toho vyplýva, ze povinnost prináleziaca vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze, a to zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, vyzaduje, aby tento orgán mal moznost zúcastnit sa ako odporca na konaní pred vnútrostátnym súdom, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je autorom. 60 Prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, aby posúdili potrebu a uzitocnost svojej úcasti na konaní vzhladom na úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 61 Ako vsak Komisia správne uviedla, viac-menej systematická neúcast uvedených orgánov je takej povahy, ze narusuje potrebný úcinok clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 62 Podla clánku 35 ods. 1 nariadenia môzu medzi clenskými státmi urcené orgány hospodárskej sútaze patrit aj súdy. Podla odseku 2 toho istého clánku, ked je uplatnovanie sútazného práva Únie zverené vnútrostátnym správnym a súdnym orgánom, clenské státy môzu pridelit rôzne právomoci a funkcie týmto rôznym vnútrostátnym orgánom bez ohladu na to, ci ide o správne alebo súdne orgány. 63 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú clenské státy oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie urcit orgán alebo orgány, ktoré sú vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze majúcim moznost zúcastnit sa ako odporca na konaní pred vnútrostátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pricom sa musí zabezpecit dodrzanie základných práv a úplná úcinnost práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 64 Na základe vyssie uvedeného je potrebné odpovedat na polozené otázky tak, ze clánok 35 nariadenia sa má vykladat v tom zmysle, ze je v rozpore s ním vnútrostátna právna úprava, ktorá nepriznáva moznost vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze zúcastnit sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, aby posúdili potrebu a uzitocnost svojej úcasti na konaní vzhladom na úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Viac-menej systematická neúcast vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze na takýchto súdnych konaniach je vsak takej povahy, ze narusuje potrebný úcinok clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú clenské státy oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie urcit orgán alebo orgány, ktoré sú vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze majúcim moznost zúcastnit sa ako odporca na konaní pred vnútrostátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pricom sa musí zabezpecit dodrzanie základných práv a úplná úcinnost práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. O trovách 65 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: Clánok 35 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy sa má vykladat v tom zmysle, ze je v rozpore s ním vnútrostátna právna úprava, ktorá nepriznáva moznost vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze zúcastnit sa ako odporca na súdnom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom. Prinálezí vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, aby posúdili potrebu a uzitocnost svojej úcasti na konaní vzhladom na úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Viac-menej systematická neúcast vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze na takýchto súdnych konaniach je vsak takej povahy, ze narusuje potrebný úcinok clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie sú clenské státy oprávnené v súlade so zásadou procesnej autonómie urcit orgán alebo orgány, ktoré sú vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze majúcim moznost zúcastnit sa ako odporca na konaní pred vnútrostátnym súdom, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, ktorého je tento orgán autorom, pricom sa musí zabezpecit dodrzanie základných práv a úplná úcinnost práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhry7WQ/L95707-1678TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXhry7WQ/L95707-1678TMP.html#Footref*