Vec C-413/08 P Lafarge SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Kartel - Sadrokartónové dosky - Skreslenie dôkazov - Dôkazné bremeno - Nedostatok odôvodnenia - Nariadenie c. 17 - Clánok 15 ods. 2 - Sankcia - Opakované porusovanie - Stádium, v ktorom sa zohladnuje odstrasujúci úcinok pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia - Dôvod zalozený na skreslení dôkazov [Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Dôkaz o porusení - Dôkazné bremeno (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Odvolanie - Dôvody - Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní - Neprípustnost 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Právny základ (Clánok 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem - Porusenie konstatované rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho preskúmania - Zahrnutie - Neskôr zrusené rozhodnutie - Dôsledky (Clánky 233 ES a 242 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha priznaná Komisii clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Porusenie zásady zákonnosti trestov - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov sankcionovaného podniku - Relevantnost (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 1. Ak odvolatel tvrdí, ze doslo k skresleniu dôkazov Súdom prvého stupna, musí v zmysle clánku 225 ES, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Súd prvého stupna k takémuto skresleniu. O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. Vo veci týkajúcej sa uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sa existencia skreslenia dôkazov musí preskúmat so zretelom na skutocnost, ze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, sú vseobecne známe, a preto je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tie sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí odvodit z mnozstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného hodnoverného vysvetlenia môzu ako celok vytvárat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 16, 17, 22) 2. Strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je mozné dospiet k záveru, ze podmienky niest dôkazné bremeno boli splnené. (pozri body 29, 30) 3. Ak by sa úcastníkovi konania povolilo po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom predlozit dôvod a tvrdenia, ktoré neboli predlozené v konaní pred Vseobecným súdom, znamenalo by to moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je preto právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni. (pozri bod 52) 4. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Komisiu oprávnuje ukladat podnikom a zdruzeniam podnikov za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES pokuty. Podla tohto ustanovenia musia byt pri stanovení výsky pokuty zohladnené trvanie a závaznost dotknutého porusenia. V tejto súvislosti patrí medzi prvky, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti dotknutého porusenia, aj prípadné opakované porusovanie. Z toho vyplýva, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje relevantný právny základ na zohladnenie opakovaného porusovania pri výpocte pokuty. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil zásadu nulla poena sine lege, ked potvrdil konstatovanie Komisie o existencii opakovaného porusovania a kvalifikáciu tohto porusovania ako pritazujúcu okolnost. (pozri body 62 - 65) 5. Zásada právnej istoty nebola porusená z dôvodu neexistencie vopred urcenej lehoty na zohladnenie opakovaného porusovania. Ak je pravdou, ze ani nariadenie c. 17, ani usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nestanovujú maximálnu lehotu, po ktorej uplynutí nebude mozné opakované porusovanie zohladnit, Komisia nemôze pristúpit k zvýseniu pokuty z dôvodu opakovaného porusovania bez casového obmedzenia. Komisia môze v kazdom jednotlivom prípade vziat do úvahy nepriame dôkazy potvrdzujúce tendenciu podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami. Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze môzu byt Vseobecný súd a podla okolností aj Súdny dvor vyzvané, aby overili, ci Komisia uvedenú zásadu dodrzala, ked z dôvodu opakovaného porusenia zvýsila ulozenú pokutu, a najmä ci takéto zvýsenie bolo nevyhnutné z hladiska casu, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 66 - 70, 72, 73) 6. Rozhodnutia Komisie sa povazujú za zákonné az dovtedy, kým nie sú zrusené alebo odvolané. Navyse clánok 242 ES výslovne uvádza, ze podanie zaloby na Súdny dvor nemá odkladný úcinok. Z toho vyplýva, ze ak aj je rozhodnutie Komisie stále predmetom súdneho preskúmania, vyplývajú z neho vsetky jeho právne úcinky okrem prípadu, ze Vseobecný súd alebo Súdny dvor rozhodnú inak. Predpoklad, podla ktorého z podania zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vyplýva prerusenie uplatnovania tohto rozhodnutia pocas súdneho konania, aspon pokial ide o dôsledky, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú pre konstatovanie prípadného opakovaného porusovania v následnom rozhodnutí, teda nemá nijaký právny základ, ale naopak, naráza predovsetkým na znenie clánku 242 ES. Okrem toho, ak by mal byt predpoklad prijatý, porusovatelia by boli motivovaní podávat zaloby, ktorými sa iba získava cas, a to výhradne s cielom vyhnút sa dôsledkom opakovaného porusovania pocas priebehu konania pred Vseobecným súdom alebo Súdnym dvorom. Záver, podla ktorého na to, aby Komisia mohla vziat opakované porusovanie do úvahy, postacuje, aby bol podnik uznaný vinným z porusenia rovnakého druhu, a to aj v prípade, ze príslusné rozhodnutie môze byt stále predmetom súdneho preskúmania, je teda z právneho hladiska dôvodný. Tento záver nie je spochybnený za predpokladu, ze rozhodnutie, na základe ktorého bola pokuta týkajúca sa iného porusenia v neskorsom rozhodnutí zvýsená, je súdom Európskej únie zrusené po tom, ako bolo uvedené neskorsie rozhodnutie prijaté. V takomto prípade by totiz bola Komisia povinná podla clánku 233 ES prijat opatrenia zamerané na zabezpecenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora a prípadne zmenit neskorsie rozhodnutie v rozsahu, v akom obsahuje zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. Tento systém je v súlade so vseobecnými zásadami riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania, kedze jednak núti institúciu, ktorá je autorom dotknutého aktu, prijat nevyhnutné opatrenia na zabezpecenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora, a to aj v prípade, ze o to dotknutý podnik nepoziada, a jednak zabranuje podávaniu zalôb, ktorými sa iba získava cas. (pozri body 81 - 89) 7. Aj ked clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto institúcia musí dodrziavat. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môze byt ulozená, vycíslitelný a absolútny strop, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon uvedenej právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila v oznámeniach o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Okrem toho je administratívna prax Komisie, ktorá je známa a prístupná, predmetom úplného preskúmania zo strany súdov Únie, ktorých ustálená a zverejnená judikatúra umoznila spresnenie neurcitých pojmov prípadne uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Obozretný hospodársky subjekt tak môze, za eventuálnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pricom skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov. (pozri bod 95) 8. Pojem odstrasujúci úcinok je jednou z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte výsky pokuty, ktorá sa má ulozit pre porusenia pravidiel o hospodárskej sútazi. Vztah medzi velkostou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok na druhej strane pritom nemozno spochybnit. Komisia môze pri výpocte výsky pokuty zohladnit okrem iného velkost a hospodársku silu dotknutého podniku. Preto napríklad podnik vdaka svojmu "obrovskému" celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu lahsie zhromazdí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela. Prvok odstrasenia, ktorý mozno do výpoctu pokuty ulozenej podniku zahrnút, sa posudzuje pri zohladnení mnozstva okolností, a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku. Nie je preto vylúcené, ze stádium výpoctu, v ktorom sa vezme do úvahy prvok odstrasenia, môze byt relevantné, pokial ide o iné faktory nez velkost a celkové zdroje dotknutého podniku, zohladnené pri posudzovaní tohto prvku. (pozri body 102 - 105, 109) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 17. júna 2010 ([1]*) "Odvolanie - Kartel - Sadrokartónové dosky - Skreslenie dôkazov - Dôkazné bremeno - Nedostatok odôvodnenia - Nariadenie c. 17 - Clánok 15 ods. 2 - Sankcia - Opakované porusovanie - Stádium, v ktorom sa zohladnuje odstrasujúci úcinok pokuty" Vo veci C-413/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 18. septembra 2008, Lafarge SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: A. Winckler, F. Brunet, E. Paroche, H. Kanellopoulos a C. Medina, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Rada Európskej únie, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia P. Lindh, U. Lőhmus, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev (spravodajca), generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. októbra 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním navrhuje spolocnost Lafarge SA (dalej len "Lafarge") zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia (T-54/03, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol zalobu uvedenej spolocnosti smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COMP/E-1/37.152 - Sadrokartónové dosky) (Ú. v. EÚ L 166, 2005, s. 8, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v clánku 15 ods. 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] ods. 1 alebo clánok [82] zmluvy; alebo ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 3 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") v preambule uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. ... Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky [ktoré spocívajú v stanovení základnej výsky - neoficiálny preklad], ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 4 Bod 1 uvedených usmernení nazvaný "Základná ciastka [Základná výska - neoficiálny preklad]" znie: "Základná ciastka [Základná výska - neoficiálny preklad] bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. A. Závaznost ... Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. Vseobecne povedané, je potrebné [je tiez mozné - neoficiálne preklad] brat do úvahy skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi [podla práva hospodárskej sútaze - neoficiálny preklad]. ..." 5 Na základe bodu 2 tých istých usmernení môze byt základná výska zvýsená v prípade pritazujúcich okolností, ako napríklad opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom alebo podnikmi. Skutkové okolnosti 6 Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zosumarizoval skutkové okolnosti sporu takto: "1 Zalobkyna... je francúzska spolocnost, ktorá svoju cinnost vykonáva v sektore stavebných materiálov v celosvetovom rozsahu. Vlastní 99,99 % základného imania spolocnosti Lafarge Gypsum International SA (dalej len 'Lafarge Plâtres`), ktorá vyrába a uvádza na trh rôzne výrobky zo sadry, medzi ktoré patria aj sadrokartónové dosky. 2 V rámci Európy sú v sektore sadrokartónových dosiek aktívni styria hlavní výrobcovia: BPB plc [(dalej len 'BPB`)], Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG (dalej len 'Knauf`), Gyproc Benelux NV (dalej len 'Gyproc`) a Lafarge Plâtres. 3 Komisia na základe informácií, o ktorých sa dozvedela, zacala 25. novembra 1998 neohlásené setrenia v ôsmich podnikoch pôsobiacich v oblasti sadrokartónových dosiek, medzi ktorými bol aj Lafarge Plâtres na Isle-sur-la-Sorgue (Francúzsko) a Lafarge v Parízi (Francúzsko). Dna 1. júla 1999 vykonala svoje setrenia v dvoch dalsích podnikoch. 4 Komisia následne zaslala ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17... rôznym dotknutým podnikom, pricom spolocnosti Lafarge túto ziadost zaslala 21. septembra 1999. Uvedená spolocnost na nu odpovedala 29. októbra 1999. 5 Dna 18. apríla 2001 Komisia zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách proti podnikom BPB, Knauf, Lafarge, Etex SA a Gyproc. ... ... 8 Dna 27. novembra 2002 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie. 9 Výrok [sporného] rozhodnutia stanovuje: 'Clánok 1 BPB..., skupina Knauf,... Lafarge... a Gyproc... porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnili dohôd a zosúladených postupov v sektore sadrokartónových dosiek. Porusovanie malo nasledujúce trvanie: a) BPB...: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; b) [skupina] Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; c) ... Lafarge...: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998; d) Gyproc...: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998; ... Clánok 3 Pre porusenie uvedené v clánku 1 sa nasledujúcim spolocnostiam ukladajú tieto pokuty: a) BPB...: 138,6 milióna eur; b) ... Knauf...: 85,8 milióna eur; c) ... Lafarge...: 249,6 milióna eur; d) Gyproc...: 4,32 milióna eur; ...` 10 Komisia v [spornom] rozhodnutí usúdila, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na jedinom a trvajúcom porusení, ktoré sa prejavilo týmto správaním, predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy: - zástupcovia spolocností BPB a Knauf sa stretli v Londýne (Spojené královstvo) v roku 1992 a vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh so sadrokartónovými doskami v Nemecku, v Spojenom královstve, vo Francúzsku a v Beneluxe, - zástupcovia spolocností BPB a Knauf od roku 1992 zaviedli systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojili aj spolocnosti Lafarge a následne Gyproc, pricom tieto systémy sa týkali ich objemov predaja na nemeckom a francúzskom trhu, ako aj na trhu v Spojenom královstve a Beneluxe, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf a Lafarge sa niekolkokrát vopred vzájomne informovali o zvysovaní cien na trhu v Spojenom královstve, - vzhladom na osobitný vývoj nemeckého trhu sa zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc stretli vo Versailles (Francúzsko) v roku 1996, v Bruseli (Belgicko) v roku 1997 a v Haagu (Holandsko) v roku 1998, s cielom rozdelit si alebo aspon stabilizovat nemecký trh, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa v rokoch 1996 az 1998 niekolkokrát vzájomne informovali a dohodli na uplatnení zvýsenia cien na nemeckom trhu. 11 Pre stanovenie výsky pokuty Komisia pouzila metódu uvedenú v usmerneniach [z roku 1998]. 12 Pre stanovenie východiskovej sumy pokút urcenej podla závaznosti porusenia Komisia najskôr poukázala na to, ze dotknuté podniky sa dopustili porusenia, ktoré bolo svojou povahou velmi závazné, kedze cielom dotknutých postupov bolo skoncit cenovú vojnu a stabilizovat trh výmenou dôverných informácií. Komisia okrem toho usúdila, ze uvedené postupy mali dosah na trh, kedze dotknuté podniky zastupovali skoro celú ponuku sadrokartónových dosiek, a ze rôzne prejavy kartelu sa uskutocnili na trhu, ktorý bol navyse velmi koncentrovaný a oligopolný. Co sa týka rozsahu relevantného geografického trhu, Komisia sa domnievala, ze kartel sa vztahoval na styri hlavné trhy v Európskom spolocenstve, konkrétne trhy v Nemecku, Spojenom královstve, vo Francúzsku a v Beneluxe. 13 Kedze Komisia dalej usúdila, ze medzi dotknutými podnikmi je znacný nepomer vo velkosti, zvolila k nim rozdielny prístup, pricom v tejto súvislosti svoje rozhodnutie zalozila na obrate z predaja daného výrobku na relevantných trhoch pocas posledného úplného roka porusovania. Na tomto základe bola východisková suma pokuty stanovená na 80 miliónov eur pre BPB, 52 miliónov eur pre Knauf a Lafarge a 8 miliónov eur pre Gyproc. 14 Aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na velkost a celkové zdroje podnikov, východisková suma pokuty ulozená podniku Lafarge bola zvýsená o 100 %, teda az na 104 miliónov eur. 15 S cielom zohladnit dlzku trvania porusovania bola východisková suma dalej zvýsená o 65 % pre BPB a Knauf, o 60 % pre Lafarge a o 20 % pre Gyproc, pricom porusovanie bolo Komisiou oznacené ako dlhodobé v prípadoch podnikov Knauf, Lafarge a BPB a ako strednodobé v prípade podniku Gyproc. 16 Co sa týka pritazujúcich okolností, základná výska pokút ulozených BPB a Lafarge bola zvýsená o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 17 Komisia dalej znízila o 25 % pokutu ulozenú Gyproc z dôvodu polahcujúcich okolností, pretoze bol destabilizacným prvkom, ktorý prispel k obmedzeniu úcinkov kartelu na nemeckom trhu a nebol prítomný na trhu v Spojenom královstve. 18 Napokon Komisia znízila o 30 % pokutu pre BPB a o 40 % pokutu pre Gyproc na základe uplatnenia bodu D ods. 2 oznámenia Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len 'oznámenie o zhovievavosti`). Z tohto dôvodu ulozené pokuty dosahovali výsku 138,6 milióna eur pre BPB, 85,8 milióna eur pre Knauf, 249,6 milióna eur pre Lafarge a 4,32 milióna eur pre Gyproc." Napadnutý rozsudok 7 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. februára 2003 podala Lafarge zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Subsidiárne navrhovala, aby Súd prvého stupna znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená. 8 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 9 Spolocnost Lafarge vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel návrhom, ktoré predlozila v prvom rade na prvom stupni tým, ze zrusí sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ním bola ulozená pokuta, - subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel návrhom, ktoré predlozila subsidiárne na prvom stupni, tým, ze znízi výsku pokuty, ktorá jej bola sporným rozhodnutím ulozená, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 10 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - odvolanie zamietol a - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 11 Spolocnost Lafarge predkladá na podporu svojich návrhov sest odvolacích dôvodov, z ktorých prvý, prednesený ako hlavný, smeruje k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu a pät dalsích, prednesených subsidiárne, smeruje k ciastocnému zruseniu tohto rozsudku. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení dôkazov Argumentácia úcastníkov konania 12 Lafarge Súdu prvého stupna vytýka, ze skreslil dôkazy tým, ze pri preukazovaní kazdého z konaní klasifikovaných ako porusenie systematicky poukazoval na "vseobecný kontext". Takéto skreslenie vyplýva konkrétne z formulácií napadnutého rozsudku v súvislosti s okolnostami sprevádzajúcimi systém výmeny informácií (body 270 a 271 napadnutého rozsudku), výmenu informácií týkajúcich sa osobitne Spojeného královstva (bod 303 napadnutého rozsudku), zvýsenie cien v Spojenom královstve, pokial ide o obdobie pred 7. septembrom 1996 (bod 324 napadnutého rozsudku), existenciu dohody o stabilizovaní nemeckého trhu (body 398 a 402 napadnutého rozsudku), ako aj zvýsenie cien v Nemecku v roku 1994 a v roku 1995 (body 426 a 430 napadnutého rozsudku). 13 Celkovo Súd prvého stupna vychádzal zo vseobecného kontextu, hoci existencia tohto kontextu nebola preukázaná a preukázat ju bolo mozné len na základe iných porusení, ktoré boli ako také Súdom prvého stupna kvalifikované opät a len na základe "vseobecného kontextu". Odôvodnenie Súdu prvého stupna má teda tautologický charakter. 14 Komisia usudzuje, ze Lafarge vo väcsine prípadov nepoukázala na dôkazy, ktoré boli údajne skreslené, ani neuviedla prípady nesprávneho posúdenia, ktoré podla nej viedli Súd prvého stupna k takémuto skresleniu. Súdu prvého stupna v kazdom prípade nemozno vytýkat, ze poukazoval na nepreukázaný vseobecný kontext a ani ze pouzil tautológiu, pretoze uskutocnil podrobné preskúmanie jednotlivých dôkazov. Posúdenie Súdnym dvorom 15 Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkové okolnosti, a az na výnimky, ani preskúmavat dôkazy, ktoré Vseobecný súd prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Vseobecnému súdu, aby posúdil dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom (pozri rozsudky z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 27, ako aj z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, bod 40). Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia uvedených dôkazov, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok z 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C-8/95 P, Zb. s. I-3175, bod 26). 16 Ak odvolatelka tvrdí, ze doslo ku skresleniu dôkazov Súdom prvého stupna, musí v zmysle clánku 225 ES, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Súd prvého stupna k takémuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50). 17 O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne (pozri rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37). 18 Jediným konkrétnym dôkazom, na ktorého skreslenie Lafarge poukazuje, je memorandum z októbra 1994, ktoré bolo objavené v priestoroch spolocnosti BPB. Podla Lafarge tento dokument neobsahuje nic, co by umoznovalo dospiet k záveru, ze konkurenti boli v kontakte. 19 V tejto súvislosti v bode 430 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna odmietol tvrdenie Lafarge, podla ktorého sa BPB dozvedela o zvýsení ceny zo strany spolocnosti Knauf prostredníctvom zákazníkov a ktoré bolo oznámené v uvedenom dokumente. Súd prvého stupna poukázal na to, ze "autor tohto memoranda totiz najskôr zhrnul situáciu na trhu a následne uviedol, ze obchodný riaditel podniku Gyproc sa stazoval, ze jeho podnik stratil podiel na trhu a musí ho získat spät. Okrem toho sa v memorande predpokladalo zmrazenie cien na v nom uvedenej úrovni, pricom k zvysovaniu cien malo dôjst od 1. februára 1995. Práve táto posledná poznámka je osobitne odhalujúca. Ak by zaslanie oznámenia o zvýsení cien spolocnostou Knauf bolo jednostranné a ostatní výrobcovia toto zvýsenie len nasledovali, BPB by v októbri 1994 nemohla vediet, ze zvysovanie cien bolo stanovené na 1. február 1995, kedze Knauf oznámil toto zvysovanie cien len v novembri 1994." Dalej vzal Súd prvého stupna do úvahy aj iné konkrétne dôkazy, a to po prvé skutocnost, ze Knauf v odpovedi na ziadost Komisie o informácie uviedol, ze uz dlho existuje prax, podla ktorej sa oznámenia o zvýsení cien spolu so zoznamom cien v rovnakom case posielajú priamo konkurentom i zákazníkom, po druhé skutocnost, ze pocas vysetrovania Komisie v priestoroch spolocností BPB a Lafarge boli objavené viaceré kópie oznámení o zvýsení cien konkurentov, a po tretie skutocnost, ze zvýsenie cien sa uskutocnilo 1. februára 1995. 20 Z napadnutého rozsudku tak vyplýva, ze Súd prvého stupna dotknuté memorandum nepreskúmal izolovane, ale v spojení s ostatnými konkrétnymi dôkazmi v spise. Výhradu týkajúcu sa tohto memoranda preto nemozno prijat. 21 Napokon je potrebné konstatovat, ze odvolatelka presne neoznacila dalsie dôkazy, ktoré Súd prvého stupna údajne skreslil. Obmedzila sa len na uvádzanie castí napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna odkazuje na "vseobecný kontext", teda body 271, 303, 324, 398, 402, 426 a 430, pricom vsak neoznacila konkrétne dôkazy, ktoré Súd prvého stupna údajne zjavne nesprávne posúdil. 22 Za okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, sa existencia skreslenia dôkazov musí preskúmat so zretelom na skutocnost, ze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, sú vseobecne známe, a preto je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektami, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí odvodit z mnozstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného hodnoverného vysvetlenia môzu ako celok vytvárat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 55 az 57). 23 Aj ked odvolatelka poukazuje na skreslenie dôkazov, v skutocnosti sa snazí o ich nové posúdenie, a to nespadá do právomoci Súdneho dvora. 24 Prvý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 25 Za týchto okolností je potrebné preskúmat odvolacie dôvody, ktoré odvolatelka predlozila subsidiárne. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení pravidiel súvisiacich s dôkazným bremenom, so zásadou prezumpcie neviny a zásadou in dubio pro reo Argumentácia úcastníkov konania 26 Odvolatelka Súdu prvého stupna vytýka, ze porusil pravidlá súvisiace s dôkazným bremenom, so zásadou prezumpcie neviny a zásadou in dubio pro reo, ked dospel k záveru, ze Komisia na dostatocnej právnej úrovni preukázala, ze úcast Lafarge na porusení sa zacala 31. augusta 1992. V tejto súvislosti pripomína, ze podla ustálenej judikatúry sa má Súdny dvor uistit, ze boli respektované vseobecné zásady práva Spolocenstva, ako aj procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov. Okrem toho dôkazné bremeno v súvislosti s porusením a jeho trvaním nesie Komisia. 27 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bodoch 507, 508 a 510 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia na dostatocnej právnej úrovni preukázala úcast Lafarge na porusení od 31. augusta 1992, kedze Lafarge neuviedla ani presný dátum zaciatku tejto úcasti, ani okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze sa na protisútaznej výmene informácií zúcastnila. Súd prvého stupna tak presunul dôkazné bremeno. Uvedené presunutie dôkazného bremena pritom predstavuje porusenie prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo. 28 Komisia tvrdenia Lafarge spochybnuje a tvrdí, ze Súd prvého stupna jednoducho usúdil, ze dôkazy uvedené v bodoch 503, 507 a 512 napadnutého rozsudku sú dostatocné na preukázanie úcasti Lafarge na porusení od polovice roka 1992, pricom Lafarge mohla predlozit dôkazy o opaku, ale neurobila tak. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 78). 30 Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 79). 31 Z bodu 515 napadnutého rozsudku vyplýva, ze podla Súdu prvého stupna Komisia na dostatocnej právnej úrovni preukázala, ze spolocnost BPB najneskôr koncom augusta 1992 informovala spolocnost Lafarge o dohovore medzi spolocnostami BPB a Knauf o výmene informácií a ze Lafarge sa pri tejto prílezitosti k tomuto dohovoru pripojila. Súd prvého stupna vychádzal pri formulácii tohto záveru jednak z viacerých vyhlásení spolocnosti BPB (bod 503 a nasl. napadnutého rozsudku) a jednak zo skutocnosti, ze trhový podiel spolocnosti Lafarge na hlavných európskych trhoch bol uvedený v absolútnych hodnotách a percentách v tabulkách spolocnosti BPB od roku 1991 (bod 512 napadnutého rozsudku). 32 Je preto potrebné sa domnievat, ze Súd prvého stupna tým, ze v bode 508 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelka sa obmedzila na zdôraznenie nepresností vo vyhláseniach BPB, avsak bez toho, aby uviedla presný dátum alebo okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze sa zúcastnila na výmene informácií, usúdil v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 29 a 30 tohto rozsudku, ze dôkazy prednesené Komisiou svojou povahou zaväzovali druhého úcastníka konania predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie umoznilo prijat záver, ze táto institúcia si splnila povinnosti, pokial ide o dôkazné bremeno. Súd prvého stupna sa tak obmedzil na konstatovanie, ze odvolatelka nepredlozila dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého sa jej úcast na výmene informácií uskutocnila nevyhnutne po júni 1993 a pravdepodobne az v roku 1994. 33 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil pravidlá súvisiace s dôkazným bremenom. 34 Kedze výhrady vyplývajúce z porusenia prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo vychádzajú z údajného presunutia dôkazného bremena, musia byt tiez zamietnuté. 35 Druhý odvolací dôvod teda nie je dôvodný. O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Argumentácia úcastníkov konania 36 Lafarge Súdu prvého stupna vytýka, ze neodpovedal na jej tvrdenie zalozené na nerovnosti zaobchádzania medzi nou a spolocnostou Gyproc, tak ako ho formulovala v bodoch 374 a 375 svojej zaloby na prvom stupni, a tým porusil svoju povinnost odôvodnenia. V bodoch 500 az 518 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze pokial ide o Lafarge, dôkazy predlozené Komisiou, teda zmienka o trhových podieloch Lafarge v tabulkách pána [D] a vyhlásenia BPB na dostatocnej právnej úrovni preukázali úcast Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992, ale pokial ide o Gyproc, Komisia zastávala názor, ze tieto dve skutocnosti nepredstavujú dostatocné dôkazy. Lafarge vo svojej replike dodáva, ze na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania poukázala aj v bodoch 124, 511 a 512 svojej zaloby na prvom stupni, Súd prvého stupna na to vsak nereagoval. 37 Podla Komisie je tretí odvolací dôvod neprípustný, kedze odvolatelka v stádiu odvolania nemôze predlozit dôvod, ktorý nepredniesla pred Súdom prvého stupna. Okrem toho, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia poukazuje na to, ze Lafarge nemôze tvrdit, ze sa nachádzala v rovnakej situácii ako Gyproc, pretoze Gyproc sa priamo zúcastnila na výmene informácií az v roku 1996, a pokial ide o trh Spojeného královstva, na takejto výmene vôbec neparticipovala, lebo na tomto trhu nebola aktívna. Komisia tiez tvrdí, ze dalsie okolnosti, ktoré Lafarge uviedla vo svojej replike, predstavujú nový dôvod, ktorý je v stádiu repliky neprípustný. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Pokial ide o nedostatok odôvodnenia vytýkaný Súdu prvého stupna a spocívajúci v tom, ze tento súd v napadnutom rozsudku neodpovedal na tvrdenie odvolatelky o nerovnosti zaobchádzania medzi nou a spolocnostou Gyproc, ktoré formulovala v bodoch 374 a 375 svojej zaloby na prvom stupni, je potrebné konstatovat, ze uvedené body znejú takto: "Úcast [Lafarge] nebola preukázaná pred koncom roka 1993, ci dokonca zaciatkom roka 1994, avsak výmena údajov nie je v súvislosti s [Lafarge] prvým 'prejavom`, kedze výmeny informácií o objemoch a komunikácia o cenách, ktoré uvádza Komisia a ktoré sa týkajú konkrétne britského trhu, sa zacali uz skôr. Ani jeden z uvedených prejavov, za predpokladu, ze budú preukázané, vsak evidentne nemohol predstavovat pristúpenie [Lafarge] k jedinému, komplexnému a trvajúcemu poruseniu, ktoré by pokrývalo styri hlavné európske trhy. Okrem toho v súvislosti s Gyproc Komisia usúdila, ze úcast na uvedených prejavoch nemôze stacit na preukázanie pristúpenia k jedinému, komplexnému a trvajúcemu poruseniu." 39 Po prvé je potrebné uviest, ze v uvedenom výnatku nie je výslovne formulované nijaké tvrdenie o porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Po druhé, aj za predpokladu, ze by takéto tvrdenie bolo mozné vyvodit, nie je dostatocne jasné a presné a nespocíva na podrobných dôkazoch, ktoré ho majú podporit. 40 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania bráni okrem iného tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rôznym spôsobom, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95). Ako pritom správne uvádza Komisia, odvolatelka sa ani nesnazila preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá je porovnatelná so situáciou spolocnosti Gyproc, hoci by to bolo do velkej miery ziaduce, pretoze úcast týchto dvoch spolocností na dotknutom porusení vykazuje významné skutkové rozdiely. Dosah tvrdenia uvedeného v bode 375 zaloby na prvom stupni je preto len málo jasný. 41 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia nemozno vykladat tak, ze zahrna aj povinnost detailne odpovedat na kazdé tvrdenie, ktorého sa navrhovatel dovoláva, najmä pokial nie je dostatocne jasné a presné a nespocíva na podrobných dôkazoch (pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121; z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81, a z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P, bod 90). 42 Vo svojej replike odvolatelka Súdu prvého stupna vytýka, ze neodpovedal na dalsie casti jej zaloby na prvom stupni, a to na body 124, 511 a 512. Je vsak potrebné poukázat na to, ze tieto body sa týkajú rôznych úvah v spornom rozhodnutí a vztahujú sa na velmi rozdielne zalobné dôvody prednesené pred Súdom prvého stupna. Ako správne uvádza Komisia vo svojej duplike, Súd prvého stupna najmä v bodoch 559 a 637 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia odvolatelky týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania. Odvolatelka pritom tieto casti napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní nekritizovala. 43 Z toho vyplýva, ze odvolatelka tým, ze v replike formulovala dodatocné tvrdenia, v podstate predlozila nový dôvod v priebehu konania. Z clánku 42 ods. 2 a clánku 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pritom vyplýva, ze v priebehu konania nemozno predkladat nové dôvody, okrem prípadu, ze sa zakladajú na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania (pozri najmä uznesenie z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, bod 20).Vzhladom na to, ze odvolatelka tento dôvod predlozila az v stádiu repliky a uvedený dôvod sa nezakladá na okolnostiach, ktoré vysli najavo po podaní odvolania, je potrebné ho zamietnut ako oneskorený. 44 Tretí odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania Argumentácia úcastníkov konania 45 Lafarge sa domnieva, ze napadnutý rozsudok porusuje zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom potvrdzuje základnú výsku pokuty, ktorú jej stanovila Komisia a ktorá je neprimeraná v porovnaní so základnou výskou pokuty urcenou ostatným podnikom dotknutým sporným rozhodnutím. Lafarge spochybnuje tvrdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 634 napadnutého rozsudku, podla ktorého mozno výsku pokút vypocítat bez ohladu na obrat podnikov. Aj keby toto tvrdenie bolo správne, Komisia sa v spornom rozhodnutí rozhodla dotknuté podniky rozdelit do kategórií podla ich trhových podielov. Z rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 223 az 232), pritom vyplýva, ze ak sa raz Komisia rozhodla vytvorit kategórie na základe kritéria, akým sú trhové podiely, táto institúcia a aj Vseobecný súd musia respektovat proporcionálny vztah medzi hranicami jednotlivých kategórií na jednej strane a trhovým podielom podniku a jeho klasifikáciou v príslusnej kategórii na strane druhej. 46 Základná výska stanovená pre spolocnost Lafarge bola 6,5-krát vyssia ako základná výska spolocnosti Gyproc, hoci trhový podiel Lafarge (24 %, zaradený do druhej kategórie) bol len 3,4-krát vyssí ako trhový podiel Gyproc (7 %, zaradený do tretej kategórie). Okrem toho, hoci bol trhový podiel Lafarge v roku 1997 menej ako 81 % trhového podielu spolocnosti Knauf, oba podniky boli zaradené do rovnakej kategórie a základná výska pokuty bola stanovená na úrovni 52 miliónov eur. 47 Lafarge vo svojej replike spresnuje, ze pred Súdom prvého stupna predlozila zalobný dôvod v tomto zmysle. 48 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze uvedené tvrdenia odvolatelka v rámci konania na prvom stupni nepredniesla. 49 Okrem toho sú tvrdenia Lafarge zjavne nedôvodné. Súdny dvor potvrdil, ze clenovia kartelu môzu byt rozdelení do kategórií, pricom Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia (C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 52 a 53). Ked sa Komisia rozhodne rozdelit dotknuté podniky do kategórií na základe ich trhových podielov, nie je povinná zabezpecit, aby bola základná výska pokuty pre kazdý podnik v presnom proporcionálnom vztahu k jeho trhovému podielu. Kedze trhové podiely jednotlivých podnikov sú vo vseobecnosti rozdielne, Komisia by musela vytvorit tolko kategórií, kolko je dotknutých podnikov, co by bolo v rozpore s cielom rozdelenia do kategórií. 50 Komisia tiez poukazuje na to, ze sa rozhodla dotknuté podniky rozdelit do troch kategórií na základe ich podielov na trhoch, ktorých sa týkal kartel, v priebehu posledného úplného roka úcasti na nom (teda roka 1997). Spolocnost BPB tak bola vzhladom na svoj trhový podiel vo výske 42 % a na svoje postavenie najväcsieho výrobcu zaradená do prvej kategórie. Knauf a Lafarge, ktorých trhové podiely predstavovali 28 % a 24 %, boli zaradené do druhej kategórie. Napokon Gyproc ako velmi malý hrác a drzitel trhového podielu vo výske 7 % bola zaradená do tretej kategórie. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Je potrebné poukázat na to, ze odvolatelka sa pred Súdom prvého stupna obmedzila na tvrdenie, ze hoci jej ekonomická kapacita na trhoch Spojeného královstva a Nemecka jej neumoznovala narusit hospodársku sútaz na týchto trhoch, pricom ekonomická kapacita bola urcujúcim faktorom hospodárskej sútaze pocas trvania porusenia, uvedená okolnost sa v základnej výske pokuty, ktorá jej bola ulozená, neodrazila. Naopak, Lafarge v rámci tohto odvolacieho dôvodu spochybnuje moznost Komisie vytvorit kategórie podnikov na základe ich trhových podielov alebo minimálne metódu, ktorú Komisia na tento úcel pouzila. Z toho vyplýva, ze kritiku v tejto súvislosti odvolatelka formulovala prvýkrát az pred Súdnym dvorom. 52 Ak by sa úcastníkovi konania povolilo po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom predlozit dôvod a tvrdenia, ktoré neboli predlozené v konaní pred Vseobecným súdom, znamenalo by to moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je preto právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (pozri rozsudky z 30. marca 2000, VBA/VGB a i., C-266/97 P, Zb. s. I-2135, bod 79, ako aj z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114). V tomto rozsahu je tento odvolací dôvod neprístupný. 53 V rozsahu, v akom je uvedený odvolací dôvod zalozený na tvrdení odvolatelky, podla ktorého Súd prvého stupna v bode 634 napadnutého rozsudku usúdil, ze výsku pokút mozno vypocítat bez ohladu na obrat podnikov, je nutné konstatovat, ze tento odvolací dôvod spocíva na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 54 V tejto súvislosti totiz Súd prvého stupna pripomenul, ze Súdny dvor v rozsudku z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 255 a 312), rozhodol, ze Komisia nie je povinná vypocítat pokutu zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, ani nie je povinná v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, zaistit, aby nou vypocítané konecné sumy pokút ulozených podnikom odrázali vsetky rozdiely medzi nimi, pokial ide o ich celkový alebo relevantný obrat. 55 Stvrtý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania 56 Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve casti. O prvej casti týkajúcej sa jednak existencie právneho základu na zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania a jednak casového obmedzenia zohladnenia tohto opakovaného porusovania - Argumentácia úcastníkov konania 57 Lafarge Súdu prvého stupna vytýka, ze v bodoch 724 a 725 napadnutého rozsudku porusil vseobecnú zásadu nulla poena sine lege tým, ze dospel k záveru, ze Komisia disponovala právnym základom na zvýsenie pokuty ulozenej odvolatelke z dôvodu opakovaného porusovania. Podla odvolatelky takmer zo vsetkých právnych systémov clenských státov vyplýva, ze sudcovia môzu sprísnit trest z dôvodu opakovaného porusenia len v prípadoch a za okolností, ktoré sú presne vymedzené zákonom. Nariadenie c. 17 pritom Komisii neumoznovalo zvýsit pokutu z dôvodu opakovaného porusovania. 58 Súd prvého stupna okrem toho v bode 725 porusil vseobecnú zásadu právnej istoty, kedze usúdil, ze Komisia mohla konstatovat opakované porusovanie bez toho, aby existovalo akékolvek casové obmedzenie. Podla vseobecnej zásady, spolocnej pre právne poriadky clenských státov, zákon na úcely uplatnenia recidívy stanovuje maximálne casové obdobie medzi skúmaným porusením a prípadným predchádzajúcim odsúdením. V tejto súvislosti Lafarge odkazuje na trestné poriadky viacerých clenských státov. Cituje tiez rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva z 21. februára 1984, Öztürk, séria A 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria A 123-A, z ktorých vyplýva, ze vzhladom na povahu a stupen prísnosti sankcií v oblasti hospodárskej sútaze majú tieto sankcie "trestnú" povahu, tak ako ju definuje uvedený súd. 59 Odvolatelka okrem toho Súdny dvor vyzýva, aby sa znova pozastavil nad súladom svojho rozsudku z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), s uvedenými vseobecnými zásadami. 60 Komisia v tejto súvislosti pripomína práve skutocnost, ze tvrdenia podobné tým, ktoré v prejednávanej veci predniesla odvolatelka, Súdny dvor v uvedenom rozsudku zamietol. Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci nie je potrebné urcit, ci by konstatovania Súdu prvého stupna mohli umoznit casovo neobmedzené zvysovanie sankcie za opakované porusovanie, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze dcérska spolocnost odvolatelky pokracovala v aktívnej úcasti na karteli pocas styroch rokov po tom, ako jej bolo oznámené rozhodnutie Komisie 94/815/ES z 30. novembra 1994 o konaní podla clánku [81] Zmluvy ES (veci IV/33.126 a 33.322 - Cement) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 343, s. 1), kým casové obdobie medzi dvoma poruseniami kratsie ako desat rokov povazoval Súdny dvor v rozsudku vo veci Groupe Danone/Komisia za obdobie, ktoré poukazuje na sklon nevyvodit nálezité dôsledky zo zistenia o porusení pravidiel o hospodárskej sútazi. - Posúdenie Súdnym dvorom 61 Pokial ide o existenciu právneho základu na zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, je dôlezité zdôraznit, ze takéto zvýsenie zodpovedá poziadavke, aby ten istý podnik potlacil opakované porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 62 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Komisiu oprávnuje za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES ukladat pokuty podnikom a zdruzeniam podnikov. Podla tohto ustanovenia musia byt pri stanovení výsky pokuty zohladnené trvanie a závaznost dotknutého porusenia. 63 Ako v tejto súvislosti uviedol Súd prvého stupna v bode 722 napadnutého rozsudku, medzi prvky, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti dotknutého porusenia, patrí aj prípadné opakované porusovanie (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 91, ako aj Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 26). 64 Z toho vyplýva, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje relevantný právny základ na zohladnenie opakovaného porusovania pri výpocte pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, body 27 az 29). 65 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil zásadu nulla poena sine lege, ked potvrdil konstatovanie Komisie o existencii opakovaného porusovania a kvalifikáciu tohto porusovania ako pritazujúcu okolnost. 66 Pokial ide o maximálnu lehotu, po uplynutí ktorej nebude mozné opakované porusovanie zohladnit, je predovsetkým potrebné zdôraznit, ze ani nariadenie c. 17, ani usmernenia z roku 1998 takúto lehotu nestanovujú. 67 Súdny dvor v tejto súvislosti v bode 37 uz citovaného rozsudku Groupe Danone/Komisia rozhodol, ze neexistencia takejto lehoty neporusuje zásadu právnej istoty. 68 Lafarge vsak Súdny dvor vyzvala, aby prehodnotil záver, ku ktorému v uvedenom rozsudku dospel. Zdá sa, ze táto spolocnost z neho vyvodzuje, ze Komisia môze pristúpit k zvýseniu pokuty z dôvodu opakovaného porusovania bez casového obmedzenia. 69 Takáto dedukcia vsak spocíva na nesprávnom výklade citovaného rozsudku. Súdny dvor v nom zdôraznil, ze Komisia môze v kazdom jednotlivom prípade vziat do úvahy nepriame dôkazy potvrdzujúce tendenciu podniku k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 39). 70 Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze môzu byt Vseobecný súd a podla okolností aj Súdny dvor vyzvané, aby overili, ci Komisia uvedenú zásadu dodrzala, ked z dôvodu opakovaného porusenia zvýsila ulozenú pokutu, a najmä ci takéto zvýsenie bolo nevyhnutné z hladiska casu, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze. 71 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 727 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze história konstatovaných porusení zo strany odvolatelky poukazuje na jej sklon nevyvodit nálezité dôsledky zo zistenia, ze porusila pravidlá o hospodárskej sútazi, berúc do úvahy, ze uz bola adresátom skorsích opatrení Komisie vyplývajúcich z rozhodnutia 94/815 a ze jej dcérska spolocnost napriek tomu pokracovala v aktívnej úcasti na predmetnom karteli az do roku 1998, teda pocas styroch rokov nasledujúcich po tom, ako jej toto rozhodnutie bolo oznámené. 72 Súd prvého stupna sa preto nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze zásada právnej istoty nebola porusená z dôvodu neexistencie vopred urcenej lehoty na zohladnenie opakovaného porusovania. 73 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom porusení vseobecnej zásady spolocnej pre clenské státy, podla ktorej sa opakované porusenie po uplynutí maximálnej lehoty nemôze vziat do úvahy, je potrebné ju zamietnut ako neúcinnú, kedze ako vyplýva z bodu 70 tohto rozsudku, právo hospodárskej sútaze Únie Komisii neumoznuje zohladnovat opakované porusenie bez casového obmedzenia. 74 Súhrnným poukázaním na uz citované rozsudky Öztürk a Lutz sa odvolatelka dalej pokúsa preukázat, ze sankcie ulozené Komisiou v rámci práva hospodárskej sútaze majú "trestnú" povahu v zmysle clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 75 Toto tvrdenie vsak nemozno prijat. Aj za predpokladu, ze by sankcie ulozené Komisiou v rámci práva hospodárskej sútaze mali byt povazované za sankcie, ktoré majú "trestnú" povahu v zmysle clánku 6 uvedeného dohovoru, odvolatelka nepreukázala, ako Súd prvého stupna porusil jej právo na spravodlivé súdne konanie, tak ako vyplýva z uvedeného clánku. 76 Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu preto musí byt zamietnutá. O druhej casti týkajúcej sa existencie opakovaného porusovania bez toho, aby prvé konstatovanie porusenia bolo právoplatné - Argumentácia úcastníkov konania 77 Lafarge tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil vseobecnú zásadu spolocnú pre právne poriadky clenských státov, ako aj zásadu právnej istoty a zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov, ked dospel k záveru, ze Komisia dôvodne zvýsila výsku pokuty vzhladom na opakované porusovanie, aj ked rozhodnutie konstatujúce predchádzajúce porusenie na základe podobných skutkových okolností este nebolo v case skutkových okolností sporného rozhodnutia právoplatné. 78 Podla trestného práva clenských státov sa vo vseobecnosti osoba povazuje za recidivistu len vtedy, ak sa po tom, ako bola právoplatne odsúdená za prvé porusenie, dopustí dalsieho porusenia. Jedným zo základných prvkov opakovaného porusovania je právoplatné konstatovanie porusenia, ktoré si vyzaduje vycerpanie vsetkých opravných prostriedkov v case spáchania druhého porusenia. V prejednávanej veci sa Komisia pri kvalifikácii spolocnosti Lafarge ako opakovaného porusovatela odvolala na rozhodnutie 94/815. Spolocnost Lafarge vsak proti tomuto rozhodnutiu podala zalobu o neplatnost a Súd prvého stupna vyhlásil svoj rozsudok 15. mája 2000 (Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491). Tento rozsudok sa stal právoplatným dva mesiace po tom, ako bol oznámený spolocnosti Lafarge, kedze táto spolocnost nepodala odvolanie. Podla Komisie sa správanie, ktorého sa týkalo sporné rozhodnutie, skoncilo v novembri 1998. V tom case vsak v súvislosti so spolocnostou Lafarge neexistovalo nijaké právoplatné konstatovanie porusenia, kedze rozhodnutie 94/815 nebolo právoplatné vzhladom na to, ze Súd prvého stupna este nerozhodol v súvislosti s uvedenou zalobou o neplatnost. 79 Lafarge dalej tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia a okrem toho si nesplnil povinnost odôvodnenia, ked v bode 737 napadnutého rozsudku uviedol, ze právomoc Komisie konstatovat v rozhodnutí existenciu opakovaného porusovania, a to aj v prípade, ze prvé rozhodnutie konstatujúce porusenie este nie je právoplatné, je odôvodnená novým plynutím lehôt na podanie zaloby o neplatnost proti druhému rozhodnutiu, ak je po jeho prijatí prvé rozhodnutie zrusené. Z nijakého ustanovenia práva Spolocenstva vsak moznost takéhoto nového zacatia plynutia lehôt nevyplýva. Lafarge sa domnieva, ze toto nesprávne posúdenie by malo spôsobit neplatnost napadnutého rozsudku, pretoze ponechat tarchu obnovenia zákonného stavu na osobe podliehajúcej súdnej právomoci, napriek tomu, ze toto právo bolo porusené nesprávnou definíciou pojmu opakované porusovanie, je v rozpore so zásadou právnej istoty a zásadou riadneho výkonu spravodlivosti. 80 Aj ked Komisia spochybnuje dôvodnost tejto casti odvolacieho dôvodu, súhlasí s názorom odvolatelky, podla ktorého z nijakého ustanovenia práva Spolocenstva nevyplýva moznost nového zacatia plynutia lehôt na podanie zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie. Táto institúcia navrhuje, aby Súdny dvor pristúpil k úprave odôvodnenia, kedze zo zrusenia prvého rozhodnutia, ktoré sankcionuje porusenie práva hospodárskej sútaze, teda porusenie, na ktorom sa zakladá konstatovanie opakovaného porusovania uvádzaného v druhom rozhodnutí, vyplýva pre dotknutý podnik právo poziadat Komisiu o opätovné preskúmanie druhého rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na clánok 233 ES. - Posúdenie Súdnym dvorom 81 V bode 734 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze na to, aby Komisia mohla vziat opakované porusovanie do úvahy, postacuje, ak bol podnik uznaný vinným z porusenia rovnakého druhu, a to aj v prípade, ze príslusné rozhodnutie môze byt stále predmetom súdneho preskúmania. V tejto súvislosti v bode 736 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze rozhodnutia Komisie sa povazujú za zákonné az dovtedy, kým nie sú zrusené alebo odvolané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48). 82 V rovnakom bode napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, a to opät správne, ze podanie zaloby na Súdny dvor nemá odkladný úcinok. Clánok 242 ES to totiz výslovne uvádza. 83 Z toho vyplýva, ze ak aj je rozhodnutie Komisie stále predmetom súdneho preskúmania, vyplývajú z neho vsetky jeho právne úcinky, okrem prípadu, ze Vseobecný súd alebo Súdny dvor rozhodnú inak. 84 Predpoklad odvolatelky, podla ktorého z podania zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie vyplýva prerusenie uplatnovania tohto rozhodnutia pocas súdneho konania, aspon pokial ide o dôsledky, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú pre konstatovanie prípadného opakovaného porusovania v následnom rozhodnutí, teda nemá nijaký právny základ, ale naopak, naráza predovsetkým na znenie clánku 242 ES. 85 Okrem toho, ak by mal byt predpoklad odvolatelky prijatý, porusovatelia by boli motivovaní podávat zaloby, ktorými sa iba získava cas, a to výhradne s cielom vyhnút sa dôsledkom opakovaného porusovania pocas priebehu konania pred Vseobecným súdom alebo Súdnym dvorom. 86 Záver Súdu prvého stupna, podla ktorého na to, aby Komisia mohla vziat opakované porusovanie do úvahy, postacuje, aby bol podnik uznaný vinným z porusenia rovnakého druhu, a to aj v prípade, ze príslusné rozhodnutie môze byt stále predmetom súdneho preskúmania, je teda z právneho hladiska dôvodný. 87 Tento záver nie je spochybnený ani za predpokladu, ze by rozhodnutie, na základe ktorého bola pokuta týkajúca sa iného porusenia v neskorsom rozhodnutí zvýsená, bolo súdom Európskej únie zrusené po tom, ako bolo uvedené neskorsie rozhodnutie prijaté. 88 V takomto prípade by totiz bola Komisia povinná podla clánku 233 ES prijat opatrenia zamerané na zabezpecenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora a prípadne zmenit neskorsie rozhodnutie v rozsahu, v akom obsahuje zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. 89 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, je tento systém v súlade so vseobecnými zásadami riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania, kedze jednak núti institúciu, ktorá je autorom dotknutého aktu, prijat nevyhnutné opatrenia na zabezpecenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora, a to aj v prípade, ze o to dotknutý podnik nepoziada, a jednak zabranuje podávaniu zalôb, ktorými sa iba získava cas. 90 Aj za predpokladu, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako zdôraznujú odvolatelka a Komisia - a to konstatovaním v bode 737 napadnutého rozsudku, ze v prípade, ked by skorsie rozhodnutie, na základe ktorého bola pokuta týkajúca sa iného porusenia zvýsená z dôvodu opakovaného porusovania v neskorsom rozhodnutí, bolo zrusené po tom, ako sa uvedené neskorsie rozhodnutie stalo právoplatným, islo by o novú skutocnost, ktorá by spôsobila nové plynutie lehoty na podanie odvolania v súvislosti s druhým rozhodnutím -, takéto nesprávne posúdenie by nemohlo viest k zruseniu uvedeného rozsudku, kedze jeho výrok sa javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58 a citovanú judikatúru). 91 O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, ako vyplýva najmä z bodov 734 az 736 a 739 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz vychádzal nielen z úvah formulovaných v bodoch 734 a 736 napadnutého rozsudku a uvedených v bode 81 tohto rozsudku, ale v bode 735 napadnutého rozsudku tiez pripomenul, ze posúdenie osobitných vlastností opakovaného porusovania závisí od vyhodnotenia okolností, ktoré Komisia v prejednávanej veci zohladní v rámci svojej volnej úvahy. Okrem toho Súd prvého stupna v bode 739 napadnutého rozsudku odlísil prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T-141/94, Zb. s. II-347), a v ktorej doslo k väcsej casti porusenia pred prvým rozhodnutím, kým v prejednávanej veci Lafarge pokracovala vo svojej úcasti na dotknutom karteli pocas viac ako styroch rokov po rozhodnutí 94/815, v súvislosti s ktorým bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia. 92 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom porusení vseobecnej zásady právnej istoty, je potrebné uviest, ze odvolatelka na toto porusenie len poukázala, pricom nepreukázala, v com presne bola uvedená zásada porusená. 93 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Súd prvého stupna v bode 720 napadnutého rozsudku uviedol, ze bod 2 usmernení z roku 1998 nazvaný "Pritazujúce okolnosti" obsahuje demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej výsky pokuty, medzi ktoré patrí aj opakované porusovanie. Uvedený bod 2 konkrétne uvádza "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)", pricom v nom nie je formulovaná nijaká podmienka "právoplatnej" povahy rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Podla ustálenej judikatúry pritom usmernenia Komisie zabezpecujú právnu istotu dotknutých podnikov, kedze stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, bod 53). 94 Pokial ide o výhradu vyplývajúcu z údajného porusenia vseobecnej zásady zákonnosti trestných cinov a trestov, je potrebné pripomenút, ze táto zásada vyzaduje, aby zákon jasne definoval porusenia a tresty, ktoré ich potlacujú (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný, bod 39). Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva sa jasnost zákona posudzuje nielen vzhladom na znenie príslusného ustanovenia, ale aj na spresnenia vymedzené ustálenou a zverejnenou judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A, 325-B, bod 25). Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze skutocnost, ze zákon pripústa právomoc volnej úvahy, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti, pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli (pozri rozsudok ESLP Margareta a Roger Anderssonovci v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A, 226, bod 75). 95 V tejto súvislosti je dôlezité pripomenút, ze aj ked clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto institúcia musí dodrziavat. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môze byt ulozená, vycíslitelný a absolútny strop, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon uvedenej právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila v oznámení o zhovievavosti a v usmerneniach. Okrem toho je administratívna prax Komisie, ktorá je známa a prístupná, predmetom úplného preskúmania zo strany súdov Únie, ktorých ustálená a zverejnená judikatúra umoznila spresnenie neurcitých pojmov prípadne uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Obozretný hospodársky subjekt tak môze, za eventuálnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pricom skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov (pozri v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný, body 50 az 55). 96 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné druhú cast piateho odvolacieho dôvodu zamietnut. 97 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti so zvýsením základnej výsky pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku Argumentácia úcastníkov konania 98 Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil v bodoch 680 az 684 napadnutého rozsudku clánok 81 ES a nariadenie c. 17, lebo konstatoval, ze Komisia mohla posúdit potrebu zvýsit výsku pokuty s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok v stádiu výpoctu základnej výsky pokuty, a nie na záver výpoctu pokuty. Odvolatelka sa domnieva, ze zvýsenie výsky pokuty s cielom odstrasujúceho úcinku, teda pokuty vypocítanej na základe závaznosti a trvania porusenia, ako aj pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností prípadu, je prípustné len vtedy, ak sa konecná suma zdá byt nedostatocná na to, aby dotknutý podnik a vsetky hospodárske subjekty presvedcila o váznosti porusenia a nevyhnutnosti nezopakovat ho. 99 Odvolatelka tiez poukazuje na oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003" (Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), podla ktorého je potreba "specifického zvýsenia pokuty na úcely odstrasujúceho úcinku" posudzovaná s ohladom na konecnú sumu pokuty, a teda po posúdení základnej výsky pokuty a jej úprave na základe pritazujúcich a polahcujúcich okolností. 100 Komisia poukazuje na to, ze usmernenia z roku 2006 nie sú v prejednávanej veci relevantné, pretoze sporné rozhodnutie bolo prijaté podla usmernení z roku 1998, ktoré stanovujú, ze velkost a celkové zdroje podniku mozno pri posudzovaní závaznosti porusenia vziat do úvahy (bod 1 A), a to predtým, ako sa zohladní trvanie (bod 1 B). Komisia môze svoju politiku sankcionovania porusení práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze upravit. Znenie usmernení z roku 1998 a usmernení z roku 2006 je podobné, kedze obe dávajú Komisii moznost zohladnit pri výpocte pokút velkost a celkové zdroje podniku. Okrem toho stádium, v ktorom sa velkost podniku zohladní, nie je relevantné, kedze zvýsenie pokuty na tomto základe je nezávislé od konecnej výsky pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom 101 Ako Súd prvého stupna konstatoval v bode 657 napadnutého rozsudku, zvýsenie základnej výsky pokuty o 100 % na základe závaznosti porusenia vychádza z potreby zabezpecit dostacujúci odstrasujúci úcinok pokuty s ohladom na velkost a celkové zdroje Lafarge. 102 Pokial ide o pojem odstrasujúci úcinok, treba pripomenút, ze je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES a stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi. Vztah medzi velkostou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok na strane druhej pritom nemozno spochybnit. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit okrem iného velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16 a citovanú judikatúru). 103 Lafarge nespochybnuje samotné zohladnenie svojej velkosti a celkových zdrojov s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, ale kritizuje stádium, v ktorom sa toto zohladnenie uskutocnilo. 104 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zohladnenie velkosti a celkových zdrojov podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku. 105 Súdny dvor preto dospel k záveru, ze Súd prvého stupna dôvodne usúdil, ze podnik vdaka svojmu "obrovskému" celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu lahsie zhromazdí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela (pozri rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný, bod 18). 106 Kedze v prejednávanej veci bol výpocet pokuty uskutocnený na základe uplatnenia násobitelov, poradie, v ktorom boli tieto násobitele pouzité, nemal na konecnú výsku pokuty dosah, a to bez ohladu na stádium, v ktorom bol dotknutý násobitel uplatnený. 107 Okrem toho je nutné konstatovat, ze Lafarge nijako nepodlozila svoje tvrdenie, podla ktorého by výska pokuty bola dostatocná na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku aj bez toho, aby bola urcená pomocou násobitela tohto úcinku. 108 Napokon, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, ktoré vyvodila z usmernení z roku 2006, je potrebné zdôraznit, ako to správne urobila Komisia, ze tieto usmernenia neboli na skutkové okolnosti prejednávaného sporu uplatnitelné. 109 Napokon je potrebné poukázat na to, ze prvok odstrasenia, ktorý mozno do výpoctu pokuty ulozenej podniku zahrnút, sa posudzuje pri zohladnení mnozstva okolností, a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný, bod 23). Nie je preto vylúcené, ze stádium výpoctu, v ktorom sa vezme do úvahy prvok odstrasenia, môze byt relevantné, pokial ide o iné faktory nez velkost a celkové zdroje dotknutého podniku, zohladnené pri posudzovaní tohto prvku. Odvolatelka vsak nepreukázala, ze to tak je aj v prejednávanej veci. 110 Siesty odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. 111 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 112 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost Lafarge SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAtx0cz/L95951-2188TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXAtx0cz/L95951-2188TMP.html#Footref*