Vec C-407/08 P Knauf Gips KG proti Európskej komisii "Odvolanie - Kartely - Sadrokartónové dosky - Prístup k spisu - Dôkazné prostriedky svedciace v prospech a v neprospech - Pojem 'podnik` - Hospodársky celok - Spolocnost zodpovedná za konanie hospodárskeho celku - Tvrdenie predlozené prvýkrát pocas súdneho konania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Odmietnutie oznámit dokument - Dôsledky 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Stupen presnosti pozadovaný pri dôkazoch pouzitých Komisiou (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka - Existencia, ktorú mozno odvodit z radu zhodných skutocností - Materská spolocnost, ktorá nevlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti - Okolnost, ktorá nevylucuje existenciu hospodárskej jednotky (Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Dôkaz o porusení - Dôkazné bremeno (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Fyzické alebo právnické osoby - Podnik, ktorému je urcené oznámenie o výhradách, ktorý pocas správneho konania nespochybnil v nom uvedené skutkové a práve okolnosti - Obmedzenie uplatnenia práva na podanie zaloby - Porusenie základných zásad zákonnosti a dodrziavania práva na obhajobu (Clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47 a clánok 52 ods. 1) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Skupina spolocností, na ktorej cele sú viaceré právnické osoby (Clánok 81 ES) 1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu v rámci správneho konania v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Neoznámenie dokumentu vsak môze byt porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat, po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Konkrétne mu prinálezí, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebol prípustný ako dôkaz. Pokial ide naopak o sprístupnenie dokumentu svedciaceho v prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom sa mohol dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie. (pozri body 13, 22, 23) 2. Na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES musí Komisia predlozit vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke. Preto aj za predpokladu, ze rozlicné zlozky porusenia posudzované izolovane nepredstavujú zakázanú dohodu alebo zakázaný postup podla clánku 81 ods. 1 ES, tento záver nebráni tomu, aby tieto zlozky posudzované ako celok tvorili takú dohodu alebo postup. Vzhladom na to, ze zákazy zúcastnovat sa na takých protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu postihnút subjekty, ktoré sa na nich zúcastnujú, sú vseobecne známe, je totiz bezné, ze cinnosti v rámci týchto protisútazných postupov a dohôd, ako aj stretnutia sa uskutocnujú tajne a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 47 - 49) 3. Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Existenciu takého hospodárskeho celku tak mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takého celku. Skutocnost, ze nejde o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti, nevylucuje prípadnú existenciu hospodárskeho celku v zmysle práva hospodárskej sútaze. (pozri body 64, 65, 82) 4. Strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mali dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, mozno dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené. (pozri bod 80) 5. Pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, ziadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné. Skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Súd prvého stupna, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento úcel je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podla clánku 52 ods. 1 tejto charty akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byt stanovené zákonom. (pozri body 89 - 91) 6. V rámci konania týkajúceho sa porusenia práva hospodárskej sútaze pri zistovaní, ci urcitá spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto spolocnost so spolocnostou tej istej skupiny, ktorá je povazovaná za zodpovednú za konanie celej skupiny, ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu. V prípade skupiny spolocností, na ktorej cele sa nachádza viacero právnických osôb, sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked jednu zo spolocností povazovala za jedinú zodpovednú za konanie spolocností tejto skupiny, ktoré spolocne tvoria hospodársky celok. Skutocnost, ze na cele skupiny nie je jediná právnická osoba, totiz nebráni tomu, aby bola spolocnost povazovaná za zodpovednú za konanie tejto skupiny. Právna struktúra skupiny spolocností, ktorá sa vyznacuje absenciou jednej právnickej osoby na cele skupiny, nie je rozhodujúca, pokial táto struktúra neodráza skutocné fungovanie a organizáciu tejto skupiny. Najmä neexistencia právnych väzieb podriadenosti medzi dvoma spolocnostami na cele skupiny nemôze spochybnit záver, podla ktorého sa jedna z dvoch spolocností musí povazovat za zodpovednú za konanie skupiny, kedze druhá spolocnost v skutocnosti neurcuje nezávisle svoje správanie na dotknutom trhu. (pozri body 95, 98 - 100, 107 - 109) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 1. júla 2010 ([1]*) "Odvolanie - Kartely - Sadrokartónové dosky - Prístup k spisu - Dôkazné prostriedky svedciace v prospech a v neprospech - Pojem 'podnik` - Hospodársky celok - Spolocnost zodpovedná za konanie hospodárskeho celku - Tvrdenie predlozené prvýkrát pocas súdneho konania" Vo veci C-407/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 19. septembra 2008, Knauf Gips KG, predtým Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, so sídlom v Iphofene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a S. Thomas, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia P. Lindh, U. Lőhmus, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev (spravodajca), generálny advokát: J. Mazák, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. októbra 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Týmto odvolaním sa spolocnost Knauf Gips KG, predtým Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG (dalej len "Knauf" alebo "odvolatelka"), domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia (T-52/03, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux N.V. (vec COMP/E-1/37.152 - sadrokartónové dosky) (Ú. v. ES L 166, s. 8, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia, ktorým sa implementujú clánky [81] a [82] Zmluvy, (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES] alebo clánok [82 ES].... ..." Skutkové okolnosti 3 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav predchádzajúci sporu takto: "1. Zalobkyna, spolocnost Knauf..., vyrába a uvádza na trh konstrukcné materiály zo sadry. 2. Zalobkyna je komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva. Jej majetok je vo vlastníctve 21 clenov rodiny Knauf a spolocnosti, ktorá vlastní podiely styroch dalsích spolocností. Za jej vedenie sú osobne zodpovední páni B a C. 3. Komisia na základe informácií, o ktorých sa dozvedela, zacala 25. novembra 1998 neohlásené setrenia v ôsmich podnikoch pôsobiacich v oblasti sadrokartónových dosiek, medzi ktorými je aj zalobkyna. Dna 1. júla 1999 vykonala svoje setrenia v dvoch zvysných podnikoch. 4. Komisia následne zaslala ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17... rôznym dotknutým podnikom. Ziadala o informácie týkajúce sa dokumentov, ktoré získala pri kontrolách v podnikoch v novembri 1998 a júli 1999. Spolocnost Knauf odpovedala 14. septembra 1999. 5. Dna 18. apríla 2001 Komisia zacala správne konanie v tejto veci a prijala oznámenie o výhradách proti podnikom BPB plc (dalej len 'BPB`), Knauf, Société Lafarge SA (dalej len 'Lafarge`), Etex SA a Gyproc Benelux NV (dalej len 'Gyproc`) (dalej len 'oznámenie o výhradách`). Dotknuté podniky predlozili svoje písomné pripomienky a mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie vo forme jednej kópie na CD-ROM, ktorá im bola zaslaná 17. mája 2001. 6. Zalobkyna odpovedala na oznámenie o výhradách 6. júla 2001. 7. Vypocúvanie sa uskutocnilo 17. júla 2001. Spolocnosti BPB a Gyproc poskytli cast svojich výpovedí in camera. 8 Listom z 10. augusta 2001 úradník poverený vypocúvaním zaslal zalobkyni znenia dokumentov spolocností BPB a Gyproc, ktoré neboli dôverné. 9 Listom z 20. augusta 2001 zalobkyna ziadala o prístup ku vsetkým dokumentom, ktoré sa do spisu doplnili od zaslania CD-ROM, najmä k odpovediam ostatných podnikov na oznámenie o výhradách dotknutých správnych konaním. 10 Dna 7. septembra 2001 úradník poverený vypocúvaním zaslal zalobkyni tri dalsie dokumenty, ktoré spolocnost Lafarge zaslala Komisii po vypocúvaní 17. júla 2001. 11. Listom z 11. septembra 2001 Komisia zamietla ziadost zalobkyne z 20. augusta 2001 o poskytnutie prístupu k dalsím castiam spisu. 12. Dna 19. novembra 2002 úradník poverený vypocúvaním prijal svoju správu. 13. Dna 27. novembra 2002 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie. 14. Výrok [sporného] rozhodnutia stanovuje: 'Clánok 1 BPB..., skupina Knauf,... Lafarge... a Gyproc... porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch v sektore sadrokartónových dosiek. Porusovanie malo nasledujúce trvanie: a) BPB...: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; b) [skupina] Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; c) ... Lafarge...: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998; d) Gyproc...: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa nasledujúcim spolocnostiam ukladajú tieto pokuty: a) BPB...: 138,6 milióna eur; b) ... Knauf...: 85,8 milióna eur; c) ... Lafarge...: 249,6 milióna eur; d) Gyproc...: 4,32 milióna eur; ...` 15. Komisia sa v [spornom] rozhodnutí domnieva, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré sa prejavilo týmto správaním predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy: - zástupcovia spolocnosti BPB a Knauf sa stretli v Londýne (Spojené královstvo) v roku 1992 (dalej len 'stretnutie v Londýne`) a vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh so sadrokartónovými doskami na území Nemecka, Spojeného královstva, Francúzska a Beneluxu, - zástupcovia spolocností BPB a Knauf zaviedli od roku 1992 systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojila aj spolocnost Lafarge a následne spolocnost Gyproc, pokial ide o objemy predaja na trhu v Nemecku, Francúzsku, Spojenom královstve a Beneluxe, - zástupcovia spolocnosti BPB, Knauf a Lafarge sa niekolkokrát vopred vzájomne informovali o zvysovaní cien na trhu v Spojenom královstve, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa vzhladom na specifický vývoj na nemeckom trhu stretli vo Versailles (Francúzsko) v roku 1996, v Bruseli (Belgicko) v roku 1997 a Haagu (Holandsko) v roku 1998, s cielom rozdelit si alebo aspon stabilizovat nemecký trh, - zástupcovia spolocnosti BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa niekolkokrát vzájomne informovali a dohodli sa na uplatnení zvýsenia cien na nemeckom trhu v rokoch od 1996 do 1998. 16. Pre stanovenie výsky pokuty Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len 'usmernenia`). 17. Pre stanovenie východiskovej sumy pokút urcenej podla závaznosti porusenia sa Komisia najskôr domnievala, ze dotknuté podniky sa dopustili v podstate velmi závazného porusenia, pricom cielom dotknutých postupov bolo skoncit cenové vojny a stabilizovat trh výmenou dôverných informácií. Komisia navyse povazovala za preukázané, ze uvedené postupy mali vplyv na trh, kedze dotknuté podniky zastupovali skoro celú ponuku sadrokartónových dosiek, a rôzne prejavy kartelu sa prejavili na velmi koncentrovanom a oligopolnom trhu. Co sa týka rozsahu relevantného geografického trhu, Komisia sa domnievala, ze kartel sa vztahoval na styri hlavné trhy v Európskom spolocenstve, konkrétne na trhy v Nemecku, Spojenom královstve, Francúzsku a Beneluxe. 18. Kedze sa Komisia dalej domnievala, ze medzi dotknutými podnikmi je znacný nepomer vo velkosti, pristúpila k rozdielnemu zaobchádzaniu, pricom svoje rozhodnutie na tento úcel zalozila na obrate daného výrobku na relevantných trhoch pocas posledného úplného roka porusovania. Na tomto základe bola východisková suma pokút stanovená na 80 miliónov eur pre BPB, 52 miliónov eur pre Knauf a Lafarge a 8 miliónov eur pre Gyproc. 19. Aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na velkost a celkové zdroje podnikov, východisková suma pokuty ulozená podniku Lafarge bola zvýsená o 100 %, teda az na 104 miliónov eur. 20. S cielom zohladnit dlzku trvania porusovania bola východisková suma dalej zvýsená o 65 % pre BPB a Knauf, o 60 % pre Lafarge a o 20 % pre Gyproc, pretoze porusenie bolo Komisiou oznacené za dlhodobé porusovanie v prípadoch podnikov Knauf, Lafarge a BPB a za strednodobé porusovanie v prípade podniku Gyproc. 21. Co sa týka pritazujúcich okolností, základná ciastka pokút ulozených BPB a Lafarge bola zvýsená o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 22. Komisia dalej znízila o 25 % pokutu ulozenú podniku Gyproc z dôvodu polahcujúcich okolností, pretoze bol destabilizacným prvkom, ktorý prispel k obmedzeniu následkov kartelu na nemeckom trhu a nezúcastnoval sa na karteli na trhu v Spojenom královstve. 23. Komisia napokon znízila pokuty o 30 % pre BPB a o 40 % pre Gyproc na základe uplatnenia bodu D ods. 2 oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ... ). Z tohto dôvodu bola výska ulozených pokút 138,6 milióna eur pre BPB, 85,8 milióna eur pre Knauf, 249,6 milióna eur pre Lafarge a 4,32 milióna eur pre Gyproc." Napadnutý rozsudok 4 Návrhom, ktorý bol dorucený do kancelárie Súdu prvého stupna 13. februára 2003, spolocnost Knauf podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Subsidiárne sa domáhala, aby Súd prvého stupna znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 5 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zamietol zalobu ako celok. Návrhy úcastníkov konania 6 Svojím odvolaním sa spolocnost Knauf domáha, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna na opätovné prejednanie, - subsidárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 3 sporného rozhodnutia, a to primerane, ale v kazdom prípade najmenej o 54,51 milióna eur, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 7 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 8 Na podporu odvolania spolocnost Knauf uvádza tri odvolacie dôvody zalozené po prvé na porusení práva na obhajobu, po druhé na porusení clánku 81 ES a po tretie na porusení clánku 15 nariadenia c. 17. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 9 Prvý odvolací dôvod sa delí na dve odlisné casti, ktoré treba preskúmat postupne. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zamietnutia prístupu k dôkazom svedciacim v neprospech - Argumentácia úcastníkov konania 10 Spolocnost Knauf v podstate spochybnuje body 49 a 50 napadnutého rozsudku v tom, ze Súd prvého stupna protiprávne porusil svoju povinnost preskúmat dôsledky toho, ze jej Komisia odmietla poskytnút prístup k niektorým dôkazom svedciacim v jej neprospech. Tvrdí, ze vzhladom na to, ze uviedla nesprístupnené dôkazy svedciace v jej neprospech a casti sporného rozhodnutia, ktoré sa zakladali výlucne na týchto dôkazoch, nebolo potrebné uviest uz nic navyse, aby sa prijal záver, ze keby sa uvedené dôkazy boli vylúcili, zmenili by sa príslusné casti sporného rozhodnutia. Kedze uvedené casti sa týkajú materiálnej stránky porusenia ako celku, sporné rozhodnutie by bolo úplne iné. 11 Komisia zastáva názor, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je bezpredmetná, pretoze smeruje len voci tvrdeniu, ktoré bolo uvedené len pre úplnost, ako vyplýva aj z bodu 63 napadnutého rozsudku. Okrem toho tvrdí, ze spolocnost Knauf nepreukázala, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela, by bol iný, keby odvolatelka mala prístup k nesprístupneným dôkazom svedciacim v jej neprospech. - Posúdenie Súdnym dvorom 12 Treba uviest, ze Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku konstatoval, ze s výnimkou niekolkých podrobnejsích príkladov odvolatelka len vymenovala jednotlivé casti sporného rozhodnutia, v ktorých boli uvedené nesprístupnené dôkazy, a prijal záver, ze vymenovanie nestací na splnenie povinnosti stanovenej v judikatúre, ktorá vyzaduje, aby odvolatelka preukázala, ze záver, ku ktorému dospela Komisia v tomto rozhodnutí, by bol iný, keby dokument, ku ktorému tento podnik nemal prístup, nebol ako dôkaz prípustný. Súd prvého stupna preto, ako uz bolo uvedené v bode 50 toho istého rozsudku, preskúmal údajné porusenie prístupu k dokumentom ako dôkazom svedciacim v neprospech len vo svetle výhrad, ktoré odvolatelka výslovne uviedla. 13 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat, po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Je teda na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebol prípustný ako dôkaz (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 71 az 73). 14 Samotné vymenovanie jednotlivých castí sporného rozhodnutia, v ktorých boli uvedené nesprístupnené dôkazy, nestací na preukázanie, ze záver, ku ktorému dospela Komisia v tomto rozhodnutí, by bol býval iný, keby dokument nebol ako dôkaz prípustný. 15 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako bezdôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zamietnutia prístupu k dôkazom svedciacim v prospech - Argumentácia úcastníkov konania 16 Po prvé Knauf vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku nesprávne zhrnul jej tvrdenia týkajúce sa odmietnutia Komisie poskytnút prístup k niektorým dôkazom svedciacim v jej prospech. 17 Po druhé Knauf zastáva názor, ze v bodoch 70 az 78 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora v oblasti dôkazov svedciacich v prospech. Odvolatelka by tak nemusela preukázat, ze keby mala prístup k odpovediam ostatných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách, sporné rozhodnutie by bolo obsahovo odlisné, ale len to, ze predmetné dokumenty mohla pouzit na svoju obhajobu. Súd prvého stupna vsak preskúmal, ci niektoré dôkazy navrhnuté odvolatelkou, ktoré svedcili v jej prospech, mohli ovplyvnit výsledok sporného rozhodnutia. 18 Po tretie Knauf spochybnuje zistenie Súdu prvého stupna, podla ktorého odpoved spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách neobsahuje nijaké dôkazy svedciace v jej prospech. Tvrdí, ze v súlade so vseobecnými zásadami dokazovania sa vyjadrenia ostatných dotknutých podnikov povazujú za dôkazy. Navyse skutocnost, ze odvolatelka pocas správneho konania uviedla tie isté tvrdenia, nic nemení na povahe tvrdení iných dotknutých podnikov. 19 Na záver odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze nepreskúmal niektoré casti odpovede spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách, ktoré uviedla ako nesprístupnené dôkazy svedciace v jej prospech. 20 Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti a ze neskreslil argumentáciu odvolatelky. 21 Táto institúcia rovnako tvrdí, ze spolocnost Knauf sa obmedzuje len na opakovanie tvrdení, ktoré uz uviedla pred Súdom prvého stupna, a snazí sa tak o opätovné preskúmanie výhrad pred Súdnym dvorom, co znamená, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná. Okrem toho odvolatelka nepreukázala, ako jej mohli predmetné nesprístupnené dôkazy pomôct pri jej obhajobe. - Posúdenie Súdnym dvorom 22 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 68 a tam citovaná judikatúra). 23 Pokial ide o sprístupnenie dokumentu svedciaceho v prospech, podla ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik len preukázat, ze nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Preto stací, ak preukáze, ze uvedené dokumenty by vo svoj prospech mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 74 a 75, ako aj citovaná judikatúra). 24 Z toho vyplýva, ze odvolatelka má preukázat nielen to, ze nemala prístup k niektorým dôkazom svedciacim v jej prospech, ale aj to, ze ich mohla pouzit na svoju obhajobu. 25 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bodoch 72 az 77 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka nepreukázala, ze na svoju obhajobu mohla pouzit predmetné nesprístupnené dokumenty, pretoze pocas správneho konania predlozila rovnakú argumentáciu, ako bola uvedená v týchto dokumentoch, a túto argumentáciu Komisia zamietla v spornom rozhodnutí. Na tomto základe preto Súd prvého stupna rozhodol v bode 78 toho istého rozsudku, ze aj keby odvolatelka pocas správneho konania mohla vyuzit tieto dokumenty, nemohli by ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia dospela. 26 Treba pritom uviest, ze odvolatelka nespochybnuje posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého odvolatelka nepreukázala, ze dokumenty, ktoré jej neboli sprístupnené pocas správneho konania, mohla pouzit na svoju obhajobu. 27 Aj za predpokladu, ze predmetné dokumenty by predstavovali dôkazy svedciace v jej prospech, ako tvrdí odvolatelka, toto konstatovanie nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 28 Okrem toho je síce pravda, ako tvrdí aj odvolatelka, ze Súd prvého stupna v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil judikatúru uvedenú v bode 23 tohto rozsudku, ked uviedol, ze informácie uvedené v nesprístupnenom dokumente svedciacom v jej prospech, konkrétne v bode 4.2.1 odpovede spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách, nemohli zmenit "konecný výsledok" sporného rozhodnutia, toto pochybenie vsak nespôsobuje neplatnost napadnutého rozsudku, lebo odvolatelka sa nepokúsila preukázat, ze uvedené informácie mohla pouzit na svoju obhajobu najmä vo svetle konstatovaní Súdu prvého stupna, podla ktorých Komisia uz zohladnila tieto tvrdenia vo svojom rozhodnutí. 29 Túto výhradu preto treba zamietnut ako bezpredmetnú. 30 Výhrada zalozená na údajnom skreslení tvrdení, ktoré spolocnost Knauf predlozila v prvostupnovom konaní a ktoré boli údajne nesprávne zhrnuté v bode 65 napadnutého rozsudku, nemôze uspiet. 31 Ak totiz odvolatelka tvrdí, ze doslo ku skresleniu jej tvrdení, musí v zmysle clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré Súd prvého stupna skreslil (pozri analogicky rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 50). Odvolatelka vsak presne neoznacila svoje dôkazy, ktoré boli skreslené v napadnutom rozsudku. 32 Dalej vzhladom na to, ze odvolatelka nevytýka Súdu prvého stupna, ze neposkytol odpoved na jej dôvody a závery v prvostupnovom konaní, otázka, ci Súd prvého stupna nesprávne zhrnul jej tvrdenia, nemá vplyv na výsledok tohto konania. 33 Nemozno prijat ani výhradu zalozenú na tom, ze Súd prvého stupna údajne nezohladnil niektoré casti odpovede spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách, najmä body 4.1.16 a 4.2.3 tejto odpovede. 34 Pokial ide o bod 4.1.16 tejto odpovede, treba uviest, ze jej hlavný prínos spocíva v tvrdení, ze "hospodárska sútaz na európskych trhoch zostala silná" aj napriek "údajnému záväzku" dosiahnutému na stretnutí v Londýne. Otázke trvajúcej hospodárskej sútaze sa vsak Súd prvého stupna venoval v bodoch 72 a 75 napadnutého rozsudku. 35 Pokial ide o bod 4.2.3 odpovede BPB na oznámenie o výhradách, uvádza sa v nom, ze císelné údaje, ktoré si medzi sebou vymenili spolocnost BPB a jej konkurenti, neboli zahrnuté do plánovacieho procesu BPB. Súd prvého stupna vsak výslovne odpovedal na tvrdenie odvolatelky, ked v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku preskúmal skutocnosti, ktoré boli predmetom tejto výmeny informácií, ako aj údajnú skutocnost, ze takto vymenené informácie boli známe len pánovi D, riaditelovi spolocnosti Gyproc, a generálnemu riaditelovi spolocnosti BPB. 36 Druhú cast prvého odvolacieho dôvodu tak treba zamietnut. 37 Prvý odvolací dôvod, ktorý spolocnost Knauf uvádza na podporu svojho odvolania, preto treba zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES Argumentácia úcastníkov konania 38 Spolocnost Knauf tvrdí, ze Súd prvého stupna dospel k záveru o porusení clánku 81 ods. 1 ES tak, ze sa v bodoch 140 az 298 napadnutého rozsudku oprel o konstatovania zalozené na dôkazoch svedciacich v jej neprospech, ku ktorým nemala prístup. Okrem toho Súd prvého stupna nedodrzal svoje vyjadrenie v bode 63 toho istého rozsudku, ze pri skúmaní merita veci nebude na dotknuté dôkazy prihliadat. 39 Dalej odvolatelka zastáva názor, ze aj keby sa vzali do úvahy nesprístupnené dôkazy svedciace v jej neprospech, ani jedna z piatich zloziek porusenia, ktoré sa jej vytýka, konkrétne stretnutie v Londýne v roku 1992, výmeny informácií o objemoch predaja v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve od roku 1992 do roku 1998, výmeny informácií o cenových zvýseniach v Spojenom královstve od roku 1992 do roku 1998, dohody o rozdelení trhu v Nemecku (stretnutia vo Versailles, v Bruseli a Haagu) od júna 1996 a dohody o cenových zvýseniach v Nemecku od roku 1996, nesplna kritériá nevyhnutné na prijatie záveru o existencii porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 40 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný ako celok, pretoze sa týka len skutkových zistení Súdu prvého stupna. 41 Okrem toho uvádza, ze Knauf nespochybnuje existenciu jediného trvajúceho porusenia, na ktorom je sporné rozhodnutie zalozené. Existencia protisútazného postupu alebo dohody sa vsak musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdnym dvorom 42 Po prvé, pokial ide o výhradu, ze Súd prvého stupna vo svojom závere o porusení clánku 81 ods. 1 ES vychádzal z dôkazov svedciacich v neprospech odvolatelky, ku ktorým nemala prístup, treba uviest, ze odvolatelka presne nevymedzila nesprístupnené dôkazy svedciace v jej neprospech, z ktorých Súd prvého stupna vychádzal, ale odkázala len súhrnne na body 140 az 298 napadnutého rozsudku. 43 Z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vsak vyplýva, ze odvolanie musí uvádzat presným spôsobom napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 34; z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 68, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 121). 44 Táto výhrada je preto neprípustná. 45 Po druhé, pokial ide o výhradu týkajúcu sa povahy porusenia kazdej z piatich zloziek konania vytýkaného odvolatelke, treba uviest, ze Súd prvého stupna v bode 306 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zo sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze "vsetky tieto dohody a zosúladené postupy sú v prejednávanej veci súcastou viacerých snáh dotknutých podnikov, ktoré sledujú rovnaký ekonomický ciel, a to obmedzit hospodársku sútaz, a predstavujú rôzne prejavy komplexnej a trvajúcej dohody, ktorá má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze uvedené dohody a zosúladené postupy bez prerusenia od roku 1992 do roku 1998 zásadným spôsobom formovali spolocnú vôlu stabilizovat, cize obmedzit hospodársku sútaz prinajmensom na trhoch so sadrokartónovými doskami v Nemecku, Francúzsku, Spojenom královstve a Beneluxe, Komisia vymedzila porusenie ako jediné, komplexné a trvajúce porusenie". V bode 321 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna zamietol výhrady odvolatelky namierené proti kvalifikácii protiprávneho kartelu ako jediného, trvajúceho porusenia. 46 Spolocnost Knauf nespochybnuje záver Súdu prvého stupna o existencii jediného trvajúceho porusenia, ale obmedzuje sa na tvrdenie, ze ziadna z piatich konstitutívnych castí porusenia, ktoré sa jej vytýka, nepodporuje záver o porusení clánku 81 ods. 1 ES. 47 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES musí Komisia predlozit vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127). Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke. 48 Preto aj za predpokladu, ze rozlicné zlozky porusenia posudzované izolovane nepredstavujú zakázanú dohodu alebo zakázaný postup podla clánku 81 ods. 1 ES, ako to tvrdí odvolatelka, tento záver nebráni tomu, aby tieto zlozky posudzované ako celok tvorili takú dohodu alebo postup. 49 Ako uz totiz Súdny dvor rozhodol, vzhladom na to, ze zákazy zúcastnovat sa na takých protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu postihnút subjekty, ktoré sa na nich zúcastnujú, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti v rámci týchto protisútazných postupov a dohôd, ako aj stretnutia sa uskutocnujú tajne a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 55 az 57). 50 Uvedená výhrada je preto bezpredmetná. 51 Druhý odvolací dôvod, ktorý spolocnost Knauf uvádza na podporu svojho odvolania, preto treba zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 nariadenia c. 17 a porusení clánku 81 ES Argumentácia úcastníkov konania 52 Spolocnost Knauf v prvom rade tvrdí, ze z bodu 348 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nekonal objektívne a nestranne, ale naopak prejudikoval, ze sa jej musí ulozit pokuta za konanie spolocnosti Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG (dalej len "GKV") a jej dcérskych spolocností, zatial co konstatovanie o tom, ze tieto spolocnosti profitovali z predmetného porusenia, nie je vôbec odôvodnené. 53 Odvolatelka zastáva názor, ze Súd prvého stupna porusil aj clánok 15 nariadenia c. 17, ked konstatoval, ze odvolatelka tvorila hospodársky celok s dalsími spolocnostami rodiny Knauf (dalej len "skupina Knauf") a bola zodpovedná za konanie tejto skupiny. 54 Spolocnost Knauf kritizuje faktory, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoj záver o hospodárskom celku existujúcom medzi spolocnostami Knauf, GKV a jej dcérskymi spolocnostami. Konkrétne rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925) nemozno uplatnit, pretoze odvolatelka nie je kontrolovaná inou spolocnostou ani inú spolocnost nekontroluje. Okrem toho nemozno uplatnit ani rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia (T-66/99, Zb. s. II-5515), na ktorý sa Súd prvého stupna odvolal v bodoch 350, 351 a 355 napadnutého rozsudku, pretoze sa týka obchodného zastúpenia. Rovnako je to aj v prípade rozsudku Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia (T-9/99, Zb. s. II-1487), pretoze v tomto rozsudku sa konstatovanie o hospodárskom celku zakladalo na skutocnosti, ze vsetky akcie v rôznych spolocnostiach vlastnila tá istá osoba, zatial co v prejednávanej veci je odvolatelka a spolocnost GKV vo vlastníctve 22 spolocníkov, z ktorých má kazdý mensinový podiel. 55 Záver o hospodárskom celku sa nemôze zakladat ani na skutocnosti, ze odvolatelku a dalsie spolocnosti patriace do skupiny s rovnakým menom spolocne kontrolujú mnohí spolocníci patriaci k rodine Knauf, pretoze o spolocnej kontrole nemozno hovorit, ak môze dôjst k pohybom alebo zmenám väcsinových podielov spolocníkov. Podla rodinnej zmluvy z 9. decembra 1994 (dalej len "rodinná zmluva"), ktorú Súd prvého stupna spomenul v bode 349 napadnutého rozsudku, dotknuté spolocnosti nepodliehajú spolocnej kontrole. Spolocnost Knauf v tejto súvislosti zastáva názor, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, najmä s jeho rozsudkom z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005), v ktorom rozhodol, ze samotná skutocnost, ze základné imanie dvoch odlisných obchodných spolocností patrí jednej osobe alebo jednej rodine, nestací na prijatie záveru o existencii hospodárskeho celku medzi týmito dvoma spolocnostami. 56 Okrem toho skutocnost, ze tí istí dvaja spolocníci viedli vsetky spolocnosti skupiny Knauf a zastupovali ich pocas obdobia porusovania, nie je relevantná. Relevantná nie je ani výmena informácií medzi spolocnostami tejto skupiny, oznamovanie císelných obchodných údajov pocas správneho konania, skutocnost, ze väcsina dokumentov nájdených pocas kontrol bola vypracovaná na hlavickovom papieri spolocnosti Knauf s jej identifikacnými údajmi, ani jej postavenie kontaktnej osoby pocas správneho konania. 57 Pokial ide o to, ze zodpovednost za konanie spolocností skupiny Knauf sa pripísala odvolatelke, odvolatelka kritizuje bod 356 napadnutého rozsudku a tvrdí, ze skutocnost, ze je jedinou spolocnostou, ktorú GKV neriadi, nevysvetluje, preco bola pokuta ulozená len jej, a nie spolocnosti GKV. 58 Spolocnost Knauf sa domnieva, ze vyjadrenie v bode 357 napadnutého rozsudku, podla ktorého koordinovala operatívnu cinnost skupiny Knauf na relevantnom trhu, odporuje vyjadreniu v bode 337 napadnutého rozsudku, kde sa uvádza, ze "neexistuje jeden právny subjekt na cele [skupiny Knauf], ktorý by ako orgán koordinujúci cinnosti skupiny mohol byt zodpovedný za porusenia spáchané rôznymi spolocnostami". 59 Odvolatelka napokon kritizuje body 359 a 360 napadnutého rozsudku, podla ktorých mala pocas správneho konania namietat voci domnienke Komisie o existencii hospodárskeho celku s ostatnými spolocnostami skupiny Knauf, aby v tejto súvislosti neprisla o moznost podat zalobu na Súd prvého stupna. Uvedené vyjadrenie podla nej porusuje zásadu in dubio pro reo. 60 Komisia namieta proti vsetkým tvrdeniam odvolatelky predlozeným v rámci tretieho odvolacieho dôvodu uvedeného na podporu odvolania a tvrdí, ze konstatovania Súdu prvého stupna o existencii hospodárskeho celku neobsahujú právne nedostatky. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Po prvé, pokial ide o výhradu zalozenú na údajne chýbajúcej objektivite a nestrannosti Súdu prvého stupna, ked v bode 348 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dcérske spolocnosti GKV profitovali z predmetného porusenia, treba pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Posúdenie skutkového stavu a dôkazov predlozených Súdu prvého stupna teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 52 a citovaná judikatúra). 62 Kedze odvolatelka nevytýkala skreslenie dôkazov, z ktorých Súd prvého stupna vychádzal pri svojom konstatovaní v bode 348 napadnutého rozsudku, podla ktorého dcérske spolocnosti GKV profitovali z predmetného porusenia, jej výhrada v skutocnosti smeruje k tomu, aby sa tieto dôkazy nanovo posúdili, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. Túto výhradu preto treba zamietnut ako neprípustnú. 63 Po druhé, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení clánku 15 nariadenia c. 17, treba uviest, ze spolocnost Knauf spochybnuje jednak záver Súdu prvého stupna o tom, ze GKV a jej dcérske spolocnosti na jednej strane a odvolatelka na druhej strane tvoria hospodársky celok v zmysle práva hospodárskej sútaze, ako aj záver, podla ktorého je odvolatelka zodpovedná za konanie skupiny Knauf. 64 Pokial ide o otázku existencie hospodárskeho celku, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 a 55, ako aj citovaná judikatúra). 65 Existenciu takého hospodárskeho celku tak mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takého celku. 66 V prejednávanej veci Súd prvého stupna rozhodol o existencii hospodárskeho celku na základe vsetkých existujúcich skutocností. V bode 344 napadnutého rozsudku konstatoval po prvé, ze spolocníci odvolatelky a ostatných spolocností patriacich rodine Knauf, najmä spolocnosti GKV, sú tí istí, teda 21 fyzických osôb - rodinných príslusníkov - a jedna spolocnost, v ktorej sú dalsí styria rodinní príslusníci. 67 Po druhé Súd prvého stupna v bode 345 napadnutého rozsudku uviedol, ze dvaja spolocníci, ktorí sú komplementármi spolocnosti Knauf, cize páni B a C, sú takisto aj komplementármi vsetkých spolocností skupiny Knauf. 68 Po tretie Súd prvého stupna v bode 347 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnost GKV má podiely vo viacerých spolocnostiach pôsobiacich na trhu so sadrokartónom kontrolovaných rodinou Knauf a v bode 348 toho istého rozsudku zdôraznil, ze táto spolocnost je len holdingovou spolocnostou bez zamestnancov, ktorá vlastní a riadi zúcastnené spolocnosti pre 22 spolocníkov, ktorí ju vlastnia a je závislá od odvolatelky, co sa týka vedenia a priestorov. 69 Po stvrté Súd prvého stupna v bode 349 napadnutého rozsudku zohladnil rodinnú zmluvu, ktorá v clánku 1 ods. 2 stanovuje, ze jej cielom je zarucit jednotné vedenie a jednotnú správu spolocností skupiny Knauf. Podla odsekov 3 a 4 toho istého clánku je cielom tejto zmluvy aj zarucit jednotný, sústredený výkon práv v celej skupine a zabezpecit, aby rozhodnutia potrebné pre budúce vedenie, organizáciu a právnu formu spolocnosti boli aj nadalej mozné a aby im nemohol zabránit jeden spolocník alebo len malý pocet spolocníkov. Medzi týchto spolocníkov patria podla clánku 2 tejto zmluvy najmä spolocnosti Knauf a GKV. 70 Po piate Súd prvého stupna v bode 346 napadnutého rozsudku konstatoval, ze údaje o objeme predaja odvolatelky, ktoré boli predmetom výmeny pocas trvania porusovania, sa týkali vsetkých spolocností skupiny Knauf, ktoré pôsobili na trhu so sadrokartónovými doskami, a ze nic nenasvedcovalo tomu, ze páni B a C nezastupovali túto skupinu pocas jednotlivých prejavov porusenia. 71 Napokon z bodu 347 napadnutého rozsudku vyplýva, ze samotná odvolatelka vo svojej odpovedi na ziadost o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala 19. septembra 2002 informácie o celkovom obrate skupiny bez toho, aby ju o to Komisia ziadala. 72 Na základe vsetkých týchto skutocností Súd prvého stupna mohol oprávnene prijat záver v bode 350 napadnutého rozsudku, ze spolocnosti patriace k rodine Knauf tvoria jednotný hospodársky celok. 73 Pokial ide o skutocnost, na ktorú výslovne poukázala spolocnost Knauf, ze ju aj spolocnost GKV má vo vlastníctve 22 spolocníkov, z ktorých kazdý vlastní mensinový podiel, co znamená, ze nemôze dôjst k pohybom väcsinových podielov alebo hlasov spolocníkov rôznych spolocností skupiny Knauf, treba uviest, ze Súd prvého stupna zohladnil skutocnost, ze vsetky spolocnosti sú vo vlastníctve tých istých 22 spolocníkov, ktorí sú navyse clenmi rodiny Knauf, len ako jeden z dôkazov, ktoré môzu preukázat existenciu hospodárskeho celku. Moznost vytvárania pohyblivých väcsinových podielov napokon sama osebe nevylucuje existenciu hospodárskeho celku. 74 Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Knauf, nie je pravda, ze Súd prvého stupna si nesprávne vylozil uz citovaný rozsudok Súdneho dvora Aristrain/Komisia. V bode 99 tohto rozsudku totiz Súdny dvor konstatoval, ze len samotná skutocnost, ze imanie dvoch samostatných obchodných spolocností vlastní tá istá osoba alebo tá istá rodina, sama osebe nestací na preukázanie, ze tieto dve spolocnosti tvoria hospodársky celok. Ako vsak bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, Súd prvého stupna sa pri svojom závere o existencii hospodárskeho celku neopieral len o skutocnost, ze spolocnosti v rámci skupiny Knauf sú vo vlastníctve tej istej rodiny. 75 Spolocnost Knauf spochybnuje aj relevanciu rodinnej zmluvy, na ktorú Súd prvého stupna poukazuje v bode 349 napadnutého rozsudku. Podla nej má táto zmluva len umoznit, aby podiely tvoriace imanie spolocností v skupine Knauf v budúcnosti zostali vo vlastníctve clenov rodiny Knauf. Okrem toho má zabránit tomu, aby ju kontrolovali len niektorí spolocníci alebo skupiny spolocníkov. 76 Aj za predpokladu, ze cielom tejto rodinnej zmluvy sú ciele uvedené v predchádzajúcom bode, treba uviest, ze odvolatelka nespochybnuje, ze cielom zmluvy výslovne uvedeným v jej clánku 1 ods. 2 je "zabezpecit jednotné vedenie a jednotnú správu spolocností skupiny Knauf". 77 Odvolatelka zastáva okrem toho názor, ze skutocnost, ze páni B a C sú komplementármi vo vsetkých spolocnostiach skupiny Knauf, nie je relevantná, co sa týka existencie hospodárskeho celku, pretoze nevylucuje, aby boli jednotlivé spolocnosti tejto skupiny samostatné z hladiska práva hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze uvedené spolocnosti vedú tí istí dvaja spolocníci, vsak umoznuje skutocne zistit ich jednotné vedenie a správu v zmysle clánku 1 ods. 2 rodinnej zmluvy. 78 Pokial ide o informácie o obrate vsetkých spolocností skupiny Knauf pôsobiacich na trhu so sadrokartónovými doskami v rámci dotknutého porusenia, treba zdôraznit, na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, ze táto skutocnost predstavuje dalsí dôkaz o tom, ze tieto spolocnosti konali, prinajmensom pocas obdobia porusenia, ako hospodársky celok v spolocnom záujme. 79 Tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna porusil zásadu in dubio pro reo, ked v bode 346 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z nijakého dokumentu nevyplýva, ze by páni B a C nezastupovali skupinu Knauf v rámci porusenia, rovnako nemôze uspiet. V uvedenom bode 346 totiz Súd prvého stupna len jednoducho konstatoval, ze z dôkazov, ktoré mu boli predlozené, vyplýva, ze páni B a C mali postavenie zástupcov tejto skupiny pocas porusenia a ze mu nebol predlozený nijaký dôkaz o opaku. 80 V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mali dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, mozno dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 78 a 79). 81 Spolocnost Knauf tiez tvrdí, ze niektoré rozsudky, o ktoré sa Súd prvého stupna oprel v napadnutom rozsudku, nie sú relevantné. 82 Pokial ide o uz citovaný rozsudok Kopparbergs Bergslags/Komisia, treba uviest, ze Súd prvého stupna nevychádzal z tohto rozsudku pri svojom závere o existencii hospodárskeho celku. Okrem toho skutocnost, ze v prejednávanej veci nejde o dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti, na rozdiel od okolností, ktoré existovali vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, nevylucuje prípadnú existenciu hospodárskeho celku v zmysle práva hospodárskej sútaze. 83 Pokial ide o uz citovaný rozsudok Minoan Lines/Komisia, treba zdôraznit, ze Súd prvého stupna ho uviedol len na podporu vseobecných úvah v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby vytváral akúkolvek analógiu medzi okolnostami v uvedenej veci a v prejednávanej veci. 84 S odvolaním na ustálenú judikatúru totiz Súd prvého stupna v bodoch 350, 351 a 355 napadnutého rozsudku pripomenul, ze pod pojmom "podnik" v kontexte práva hospodárskej sútaze sa musí rozumiet hospodárska jednotka z hladiska predmetu predmetnej dohody, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a ze taká hospodárska jednotka pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v clánku 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupna tiez konstatoval, ze ak skupina spolocností tvorí jeden a ten istý podnik, Komisia môze pripísat zodpovednost za porusenie spáchané týmto podnikom spolocnosti zodpovednej za konanie celej skupiny v rámci porusenia a ulozit jej pokutu. 85 Rovnako je to aj v prípade uz citovaného rozsudku HFB a i./Komisia, pretoze z bodu 343 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna poukazoval na tento rozsudok len aby ilustroval relevanciu urcitých skutkových okolností na posúdenie existencie hospodárskeho celku, najmä skutocnosti, ze tá istá osoba zastávala klúcové funkcie v rámci riadiacich orgánov spolocností, a tiez skutocnosti, ze táto osoba zastupovala pri stretnutiach spolku riaditelov rôzne podniky a týmto podnikom bola v rámci kartelu pridelená len jediná kvóta. 86 Z uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze spolocnosti patriace rodine Knauf tvorili hospodársky celok. 87 Pokial ide o postavenie samotnej odvolatelky v skupine Knauf, Súd prvého stupna v bode 358 napadnutého rozsudku konstatoval, ze pocas správneho konania bola pre Komisiu jedinou kontaktnou osobou a toto svoje postavenie ani raz nespochybnila. V bode 359 toho istého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze hoci sa zdalo, ze Komisia v oznámení o výhradách zastávala názor, ze porusenie sa týkalo celej skupiny Knauf a ze na základe informácií obsiahnutých v tomto oznámení odvolatelka nemohla nevediet, ze bude pravdepodobne príjemcom konecného rozhodnutia Komisie, napriek tomu odpovedala Komisii bez toho, aby spochybnila svoje postavenie spolocnosti zodpovednej za konanie skupiny pocas trvania porusovania. 88 V bode 360 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v takejto situácii spocívalo na odvolatelke bremeno konat v priebehu správneho konania - aby neprisla o moznost konat neskôr - a to tak, ze mala preukázat, ze napriek skutocnostiam uvádzaným Komisiou jej nemozno pripísat porusenie, ktorého sa dopustila skupina Knauf. 89 V tejto súvislosti treba uviest, ako to správne tvrdila aj odvolatelka, ze pokial ide o uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES, ziadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné. 90 Skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Súd prvého stupna, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 91 Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento úcel je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Treba napokon dodat, ze právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podla clánku 52 ods. 1 tejto charty akékolvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byt stanovené zákonom. 92 Súd prvého stupna sa preto svojím konstatovaním, ze spolocnost Knauf mala reagovat pocas správneho konania, aby nestratila zalobný nárok pred súdmi Únie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 93 V rozsahu, v akom Súd prvého stupna rozhodol v bode 362 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka je spolocnostou zodpovednou za konanie skupiny Knauf v rámci porusenia, preto treba napadnutý rozsudok zrusit a vo zvysnej casti treba odvolanie zamietnut. O zalobnom dôvode pred Súdom prvého stupna zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 94 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Súdny dvor môze sám rozhodnút s konecnou platnostou vo veci samej, ak to stav konania dovoluje. Tak je to aj v danom prípade. 95 Pokial ide o postavenie odvolatelky v skupine Knauf, treba preskúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked odvolatelku povazovala za jedinú zodpovednú za konanie spolocností tejto skupiny, ktoré spolocne tvoria hospodársky celok, ako sa to konstatovalo v bode 86 tohto rozsudku. 96 Z organigramu, ktorý odvolatelka predlozila v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, vyplýva, ze v roku 2001 sa na cele tejto skupiny nachádzali tri spolocnosti, konkrétne odvolatelka, GKV a Knauf Fiber Glass GmbH. Posledná uvedená spolocnost, ktorá svoje cinnosti sústreduje najmä v Spojených státoch amerických, vsak nepôsobí na trhu so sadrokartónovými doskami. 97 Z organigramu vyplýva, ze spolocnost GKV priamo alebo nepriamo vlastní desiatky spolocností, z ktorých mnohé pôsobia na uvedenom trhu. 98 Treba preto preskúmat, ci Komisia právom prisúdila zodpovednost za dotknuté porusenie spolocnosti Knauf, a nie spolocnosti GKV. 99 Platilo by to v prípade, keby táto spolocnost nezávisle neurcovala svoje správanie na predmetnom trhu. 100 Pri zistovaní, ci urcitá spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto spolocnost so spolocnostou tej istej skupiny, ktorá je povazovaná za zodpovednú za konanie celej skupiny, ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (pozri analogicky rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 74). 101 Po prvé v prejednávanej veci je nesporné, ze spolocnost GKV je holdingovou spolocnostou bez zamestnancov, ktorá má a riadi zúcastnené spolocnosti pre 22 spolocníkov, ktorí ju vlastnia, pricom spolocnost Knauf toto konstatovanie nespochybnila. 102 Po druhé z bodu 497 sporného rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost GKV je závislá, prinajmensom ciastocne, od spolocnosti Knauf, pokial ide o jej priestory a zamestnancov, pricom toto konstatovanie odvolatelka takisto nespochybnila. 103 Po tretie je nesporné, ze Knauf je jedinou spolocnostou skupiny Knauf pôsobiacou na dotknutom trhu, ktorú neriadi spolocnost GKV. 104 Po stvrté väcsina dokumentov skupiny Knauf, ktoré Komisia zabavila pocas kontrol, bola vypracovaná na hlavickovom papieri odvolatelky s jej identifikacnými údajmi. Aj za predpokladu, ze by tvrdenie tejto spolocnosti, ktoré uviedla aj v rámci svojho odvolania, bolo odôvodnené - konkrétne, ze dokumenty boli prekopírované náhodne alebo ze ich zamestnanci Komisie poverení kontrolou vybrali úmyselne - nic to nemení na skutocnosti, ze do spisu nezaradila nijaký dôkaz, ktorý by mohol tento predpoklad potvrdit. 105 Po piate podla organigramu spomínaného v bode 96 tohto rozsudku má odvolatelka spomedzi vsetkých spolocností skupiny Knauf pôsobiacich na trhu so sadrokartónovými doskami zdaleka najväcsí obrat. Táto okolnost naznacuje, ze odvolatelka má rozhodujúce postavenie v tejto skupine, prinajmensom co sa týka uvedeného trhu. 106 Z uvedeného vyplýva, ze spolocnost GKV v skutocnosti neurcuje svoje postavenie na predmetnom trhu nezávisle, ale v tomto ohlade je závislá od spolocnosti Knauf. 107 V rozpore s tým, co táto spolocnost tvrdí, skutocnost, ze nie je jedinou právnickou osobou na cele skupiny Knauf, nebráni tomu, aby bola povazovaná za zodpovednú za konanie tejto skupiny. 108 Právna struktúra skupiny spolocností, ktorá sa vyznacuje absenciou jednej právnickej osoby na cele skupiny, totiz nie je rozhodujúca, pokial táto struktúra neodráza skutocné fungovanie a organizáciu tejto skupiny. 109 Neexistencia právnych väzieb podriadenosti medzi odvolatelkou a spolocnostou GKV preto nemôze spochybnit záver, podla ktorého sa odvolatelka musí povazovat za zodpovednú za konanie skupiny Knauf, pretoze je nesporné, ze spolocnost GKV v skutocnosti neurcuje nezávisle svoje správanie na trhu so sadrokartónovými doskami. 110 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze odvolatelka sa musí povazovat za zodpovednú za konanie skupiny Knauf ako celku. 111 Stvrtý zalobný dôvod, ktorý odvolatelka predlozila pred Súdom prvého stupna, zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, preto treba zamietnut. O trovách 112 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 113 Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 3 toho istého rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch, môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. 114 Kedze v prejednávanej veci spolocnost Knauf a Komisia mali úspech len v casti svojich odvolacích návrhov, treba rozhodnút tak, ze kazdá z nich znása vlastné trovy konania, ktoré vznikli na tomto stupni. 115 Vzhladom na to, ze zaloba o neplatnost podaná spolocnostou Knauf bola naopak zamietnutá, treba potvrdit bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, pokial ide o trovy súvisiace s prvostupnovým konaním. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia (T-52/03), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom spolocnosti Knauf Gips KG prisudzuje zodpovednost za porusenia spôsobené spolocnostami tvoriacimi skupinu Knauf. 2. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. 3. Zaloba spolocnosti Knauf Gips KG smerujúca k zruseniu rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux N.V. (vec COMP/E-1/37.152 - sadrokartónové dosky) sa zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy súvisiace s týmto konaním a celkové trovy prvostupnového konania znása nadalej spolocnost Knauf Gips KG. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE9DYOD/L95879-5373TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXE9DYOD/L95879-5373TMP.html#Footref*