Vec C-399/08 P Európska komisia proti Deutsche Post AG "Odvolanie - Clánok 87 ES - Pomoc poskytovaná clenskými státmi - Opatrenia prijaté Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post AG - Clánok 86 ES - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Náhrada dodatocných nákladov, ktoré vznikli v dôsledku politiky predaja so stratou v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu - Existencia zvýhodnenia - Metóda overovania pouzitá Komisiou - Dôkazné bremeno - Clánok 230 ES - Rozsah súdneho preskúmania Vseobecného súdu" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom - Vylúcenie - Podmienky uvedené v rozsudku z 24. júla 2003, C-280/00 (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Odvolanie - Dôvody - Preskúmanie posúdenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia (Clánok 225 CE; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 3. Odvolanie - Dôvody - Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je zalozený výrok - Neúcinný dôvod (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58) 4. Zaloba o neplatnost - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 230 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom - Vylúcenie - Podmienky uvedené v rozsudku z 24. júla 2003, C-280/00 (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 230 ES) 1. Zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol, sa povazujú za státnu pomoc, pokial sú splnené dalsie podmienky stanovené clánkom 87 ods. 1 ES. V tomto kontexte vo vztahu k podnikom povereným sluzbami vseobecného hospodárskeho záujmu sa na uvedený zásah clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje, pokial treba státny zásah chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu, a tento zásah tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom. Na to, aby sa v konkrétnom prípade náhrada nekvalifikovala ako státna pomoc, vsak musia byt splnené urcité podmienky uvedené v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark C-280/00. Náhrada predovsetkým nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Z toho vyplýva, ze pokial Komisia musí preskúmat platnost systému financovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu s ohladom na clánok 87 ES, je povinná najmä overit, ci je splnená táto podmienka. Komisia je preto povinná preskúmat dôkazy, ktoré jej úcastníci správneho konania predlozia, teda dôkazy, ktoré mohli byt relevantné v rámci analýzy týkajúcej sa existencie "zvýhodnenia" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Komisia môze pouzit inú metódu, nez bola metóda vyplývajúca z uplatnení kritérií uvedených v uz citovanom rozsudku Altmark, ak jej bránili objektívne dôvody v tom, aby preskúmala informácie predlozené úcastníkmi konania. V rámci prenosu státnych prostriedkov podniku poverenému sluzbami vseobecného hospodárskeho záujmu sa Komisia nemôze domnievat, ze uvedené platby predstavujú zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak nepreskúmala na jednej strane, ci celková suma platieb prekrocila celkovú sumu cistých dodatocných nákladov vykonaných podnikom príjemcom, a na druhej strane, ci tento podnik nezaznamenal dalsie cisté dodatocné náklady spojené s plnením sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, v súvislosti s ktorými mal nárok pozadovat náhradu prostredníctvom vsetkých platieb za podmienok uvedených v rozsudku Altmark. (pozri body 38, 40 - 44, 46, 47, 54, 57) 2. Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Okrem toho nesprávne posúdenie skutkového stavu musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. (pozri body 63, 64) 3. Odvolacie dôvody, ktoré smerujú proti doplnujúcim dôvodom rozhodnutia Vseobecného súdu, nemôzu mat za následok zrusenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúcinné. (pozri bod 75) 4. Ako vyplýva z clánku 230 ES, predmetom zaloby o neplatnost je preskúmanie zákonnosti aktov prijatých institúciami Spolocenstva, ktoré sú v tomto clánku vymenované. Nie je cielom ani úcinkom analýzy dôvodov vznesených v rámci takej zaloby nahradit celkové vysetrovanie veci v rámci správneho konania. V prípade prenosu státnych prostriedkov podniku poverenému sluzbami vseobecného hospodárskeho záujmu, ak sa Súd prvého stupna venoval analýze metódy pouzitej Komisiou v spornom rozhodnutí s cielom overit, ci tieto platby mohli predstavovat zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze v rozpore s clánkom 230 ES prekrocil svoje právomoci, ak svoje skúmanie obmedzil na súdne preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia bez toho, aby nahradil metódu pouzitú Komisiou svojou vlastnou metódou. (pozri body 84, 85, 87 - 89) 5. Preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení vykonaných Komisiou súdmi Spolocenstva sa musí nevyhnutne obmedzit iba na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnost skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneuzitie právomoci. Komplexné hospodárske posúdenie sa vykoná, pokial Komisia preskúma platnost systému financovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu s ohladom na clánok 87 ES, co zahrna overenie podmienok uvedených v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark (C-280/00). Súd prvého stupna nie je povinný preskúmat vsetky kritériá uvedené Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, akonáhle konstatoval protiprávnost rozhodnutia Komisie z hladiska jednej z týchto podmienok. (pozri body 97, 98) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 2. septembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Clánok 87 ES - Pomoc poskytovaná clenskými státmi - Opatrenia prijaté Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post AG - Clánok 86 ES - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Náhrada dodatocných nákladov, ktoré vznikli v dôsledku politiky predaja so stratou v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu - Existencia zvýhodnenia - Metóda overovania pouzitá Komisiou - Dôkazné bremeno - Clánok 230 ES - Rozsah súdneho preskúmania Vseobecného súdu" Vo veci C-399/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 15. septembra 2008, Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz, J. Flett a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund, Rechtsanwalt, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: R. Wojtek, Rechtsanwalt, UPS Europe SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: E. Henny, advocaat, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a B. Klein, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic, M. Safjan a M. Berger, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: R. Grass, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Komisia Európskych spolocenstiev domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia (T-266/02, Zb. s. II-1233, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post AG [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 247, s. 27, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Ako vyplýva z vnútrostátneho právneho rámca, ako je opísaný v napadnutom rozsudku, na základe § 1 ods. 2 Postverfassungsgesetz (zákon o organizácii posty) z 8. júna 1989 (BGBl. 1989 I, s. 1026, dalej len "PostVerfG") sa Deutsche Bundespost (nemecká postová správa) rozdelila na tri odlisné právne subjekty, a to Deutsche Bundespost Postdienst (dalej len "DB Postdienst"), Deutsche Bundespost Telekom (dalej len "DB Telekom") a Deutsche Bundespost Postbank. Kedze § 65 ods. 2 PostVerfG stanovoval, ze uvedené subjekty sú povinné zachovat sluzby, ktoré poskytovala Deutsche Bundespost, DB Postdienst prebrala cinnosti Deutsche Bundespost v postovom odvetví. 3 Podla § 37 ods. 3 PostVerfG mala byt medzi týmito troma právnymi subjektmi uskutocnená financná kompenzácia, pokial by jeden z nich nebol schopný sa financovat zo svojich vlastných príjmov. Okrem toho na základe § 63 ods. 1 PostVerfG zostala Deutsche Bundespost povinná, napriek svojmu rozdeleniu, zaplatit státu odvody, ktoré zodpovedajú urcitému percentu z jej príjmov dosiahnutých z hospodárskej cinnosti a to az do roku 1995. 4 Podla § 1 ods. 1 Postdienst-Pflichtleistungsverordnung (nariadenie o povinných plneniach) z 12. januára 1994 (BGBl. 1994 I, s. 86, dalej "PPfLV") mala DB Postdienst poskytovat svoje "povinné plnenia" na celom vnútrostátnom území v súlade so zásadou jednotnej tarify. Konkrétne pokial ide o dorucovanie balíkov, § 2 ods. 1 PPfLV stanovoval, ze DB Postdienst má zabezpecit výber, prepravu a dorucenie balíkov s maximálnou hmotnostou 20 kilogramov, ktoré zodpovedali urcitým maximálnym rozmerom, a to na celom tomto území. Okrem toho § 2 ods. 2 bod 3 PPfLV splnomocnoval DB Postdienst na stanovenie nizsej tarify, ako je jednotná tarifa pre zákazníkov, ktorí sami vykonávajú triedenie balíkov alebo podávajú urcité minimálne mnozstvo balíkov. 5 Podla § 1 a § 2 Postumwandlungsgesetz (zákon o reorganizácii posty) zo 14. septembra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 2339) boli tri právne subjekty, ktoré vznikli z rozdelenia Deutsche Bundespost, premenené na akciové spolocnosti ["Aktiengesellschaft" (AG)] s úcinnostou od 1. januára 1995, a to na Deutsche Post AG (dalej len "DP AG"), Deutsche Telekom AG a Deutsche Postbank AG. 6 Nakoniec z § 4 ods. 1 Postgesetz (postový zákon) z 22. decembra 1997 (BGBl. 1997 I, s. 3294) vyplýva, ze dorucovanie balíkov, ktorých váha nepresahovala 20 kilogramov, bolo univerzálnou sluzbou. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 7 Spolocnost DP AG pôsobí tak v odvetví prepravy postových zásielok, v ktorej mala v case, ked doslo k skutkovým okolnostiam veci samej, monopol, ako aj v dvoch dalsích postových odvetviach, a to v odvetví prepravy balíkov, ako aj v odvetví prepravy novín a casopisov, pricom obe tieto odvetvia sú naopak vystavené hospodárskej sútazi. 8 V odvetví prepravy balíkov DP AG zabezpecuje najmä sluzby prepravy väcsieho mnozstva balíkov, ktoré sa nespracovávajú priamo na priecinkoch postových úradov (dalej len "odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu"). Toto odvetvie sa samo dalej delí na dva hlavné segmenty, a to jednak prepravu balíkov z domu do domu zameranú na podnikatelskú klientelu, ktorá sama vopred vykoná triedenie alebo podáva urcité minimálne mnozstvo balíkov, jednak prepravu balíkov na úcet podnikov vykonávajúcich zásielkový predaj, ktoré zasielajú tovar objednaný z katalógu alebo elektronickou cestou. 9 V roku 1994 podali súkromný podnik pre distribúciu balíkov, UPS Europe SA (dalej len "UPS"), a Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (dalej len "BIEK") Komisii staznost. UPS a BIEK spolocnosti DB Postdienst v podstate vytýkali jednak uplatnovanie politiky predaja so stratou v odvetví prepravy balíkov z domu do domu, co bolo zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, jednak pokrývanie strát v uvedenom odvetví bud prostredníctvom príjmov vytváraných vo vyhradenom odvetví, alebo prostredníctvom verejných prostriedkov, ktoré jej boli poskytované v rozpore s clánkom 87 ES. 10 Dna 20. marca 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2001/354/ES týkajúce sa konania podla clánku 82 ES (Vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 125, s. 27), v ktorom v podstate dospela k záveru, ze DB Postdienst a potom DP AG porusila clánok 82 ES, lebo zneuzila svoje dominantné postavenie len v segmente prepravy balíkov na úcet podnikov prevádzkujúcich zásielkový predaj, ktoré zasielajú tovar objednaný z katalógu alebo elektronickou cestou, najmä tým, ze od roku 1990 do roku 1995 uplatnovala politiku predaja so stratou, pricom ponúkala nizsie ceny, nez boli vlastné náklady spojené s typom dotknutého plnenia. 11 Dna 19. júna 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, ze suma platieb vykonaných - podla § 37 ods. 3 PostVerfG - spolocnostou DB Telekom a potom nemeckou spolocnostou Telekom AG v prospech spolocnosti DB Postdienst a potom DP AG ako náhrada za poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") bola vyssia, nez bolo nevyhnutné na nahradenie cistých dodatocných nákladov, ktoré vznikli obom posledným uvedeným podnikom poskytovaním uvedených sluzieb. Komisia z toho vyvodila, ze suma zodpovedajúca tejto nadmernej náhrade bola pouzitá na pokrytie deficitov v segmentoch odvetvia sluzieb prepravy balíkov z domu do domu, ktoré sú vystavené hospodárskej sútazi. Podla tohto rozhodnutia sa tieto deficity rovnali sume 1 118,7 milióna DEM a boli výsledkom politiky predaja so stratou vykonávanej spolocnostou DB Postdienst a potom spolocnostou DP AG v rokoch 1994 az 1999, ako bolo konstatované v rozhodnutí 2001/354. 12 Komisia preto dospela k názoru, ze táto nadmerná náhrada predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so Zmluvou ES a nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby prijala vsetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na vrátenie uvedenej pomoci spolocnostou DP AG. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 13 DP AG podala na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost proti spornému rozhodnutiu, pricom sa odvolávala predovsetkým na to, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES a clánok 86 ods. 2 ES, lebo nepreukázala existenciu zvýhodnenia na strane DP AG. 14 Konkrétne v rámci prvého zalobného dôvodu spolocnost DP AG tvrdila, ze Komisia nesplnila svoju povinnost preskúmat, ci celková suma platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom prekrocila celkovú sumu cistých dodatocných nákladov, ktoré vznikli spolocnosti DP AG v súvislosti s plnením jej úloh SVHZ. Vo svojom druhom zalobnom dôvode táto spolocnost tvrdila, ze Komisia v kazdom prípade neoprávnene dospela k záveru, ze platby vykonané spolocnostou DB Telekom umoznili tejto spolocnosti pokryt dodatocné náklady spojené s jej politikou predaja so stratou. 15 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súd prvého stupna najskôr opísal metódu pouzitú Komisiou, na základe ktorej táto dospela k záveru, ze spolocnost DP AG bola zvýhodnená. 16 V tomto ohlade Súd prvého stupna v bode 78 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia konstatovala po prvé, ze DP AG prijala v rokoch 1990 az 1995 platby vykonané spolocnostou DB Telekom vo výske 11 081 miliónov DEM - platby, ktoré boli povazované za jediné relevantné verejné prostriedky na úcely sporného rozhodnutia. Komisia po druhé konstatovala, ze DP AG zaznamenala cisté dodatocné náklady vo výske 1 118,7 milióna DEM spôsobené jej politikou predaja so stratou v rokoch 1994 az 1999 v segmentoch sluzieb prepravy balíkov z domu do domu vystavených hospodárskej sútazi a ze tieto dodatocné náklady nesúviseli s plnením SVHZ. Po tretie Komisia konstatovala, ze DP AG zaznamenala v rokoch 1990 az 1998 celkový deficit vo vsetkých odvetviach cinnosti vo výske 2 289 miliónov DEM, takze nemohla pokryt uvedené dodatocné náklady z vlastných prostriedkov. Z týchto troch zistení a na základe toho, ze DP AG nepredlozila dôkaz, ze pokryla dotknuté cisté dodatocné náklady z iných zdrojov nez platbami vykonanými spolocnostou DB Telekom, Komisia vyvodila, ze DP AG musela nevyhnutne kompenzovat uvedené náklady prostredníctvom týchto platieb, takze jej bola poskytnutá státna pomoc v zodpovedajúcej výske. 17 Dalej Súd prvého stupna na úcely analýzy, ci bola taká metóda správna, v bodoch 80 az 82 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa bez toho, aby preskúmala informácie predlozené v tomto ohlade Spolkovou republikou Nemecko, nevyjadrila k otázke, ci odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu predstavovalo SVHZ, ale prinajmensom implicitne uznala, ze DP AG zaznamenala okrem cistých dodatocných nákladov spôsobených svojou politikou predaja so stratou aj cisté dodatocné náklady, ktoré boli, pokial ide o ne, spojené s plnením SVHZ. 18 Súd prvého stupna tiez v bode 84 napadnutého rozsudku konstatoval, ze podla sporného rozhodnutia Spolková republika Nemecko poskytla Komisii informácie o záväzkoch spojených s úlohami SVHZ zverenými spolocnosti DP AG, ktoré predstavovali sumu 20 426 miliónov DEM, teda sumu jednoznacne vyssiu, nez je suma 11 081 miliónov DEM zodpovedajúca platbám vykonaným spolocnostou DB Telekom v prospech spolocnosti DP AG. 19 Nakoniec Súd prvého stupna v bode 85 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia neoverila, ci celková suma týchto platieb bola nizsia nez celková suma cistých dodatocných nákladov spolocnosti DB AG súvisiacich s jej úlohami SVHZ, co predstavuje moznost, ze uvedené platby poslednú uvedenú spolocnost nijako nezvýhodnili. 20 V bode 88 napadnutého rozsudku preto Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska nepreukázala dostatocne, ze platby vykonané spolocnostou DB Telekom v prospech spolocnosti DP AG poslednú uvedenú spolocnost zvýhodnili v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 21 V tomto ohlade Súd prvého stupna v reakcii na argumenty Komisie v bode 91 napadnutého rozsudku upresnil, ze rozsah volnej úvahy, ktorou disponuje tento orgán, nie je taký siroký, aby mu umoznil domnievat sa, ze platby vykonané spolocnostou DB Telekom zvýhodnili spolocnost DB AG bez toho, aby predtým preskúmal, ci celková suma týchto platieb presiahla celkovú sumu dodatocných nákladov súvisiacich s plnením SVHZ, hoci mu nemecké orgány poskytli informácie v tomto smere. 22 Súd prvého stupna totiz v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia bola skutocne povinná vykonat také preskúmanie, a to aj v prípade, ze ako Komisia tvrdila v prejednávanej veci, podmienky uvedené v rozsudkoch z 22. novembra 2001, Ferring (C-53/00, Zb. s. I-9067), ako aj z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), neboli splnené. Komisia sa pritom uspokojila s konstatovaním, ze cisté dodatocné náklady spôsobené politikou predaja so stratou spolocnosti DP AG nemohli byt predmetom náhrady, kedze neboli spojené s plnením SVHZ, ale neoverila, ci DP AG nezaznamenala dalsie cisté dodatocné náklady spojené, pokial ide o ne, s plnením SVHZ, v súvislosti s ktorými mala nárok pozadovat náhradu prostredníctvom vsetkých platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom. 23 Vzhladom na tieto úvahy Súd prvého stupna v bode 96 napadnutého rozsudku prvému zalobnému dôvodu vznesenému spolocnostou DP AG vyhovel. 24 Súd prvého stupna dalej pre úplnost preskúmal druhý zalobný dôvod vznesený spolocnostou DP AG. Konkrétne v bodoch 102 az 107 napadnutého rozsudku na základe informácií obsiahnutých v spornom rozhodnutí a informácií poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko preskúmal, ci platby vo výske 11 081 miliónov DEM, ktoré v rokoch 1990 az 1995 vykonala spolocnost DB Telekom, umoznili spolocnosti DP AG pokryt cisté dodatocné náklady vo výske 1 118,7 milióna DEM spôsobené jej politikou predaja so stratou. V bode 108 toho istého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze to tak nebolo, kedze straty, ktoré DP AG utrpela v priebehu toho istého obdobia, dosiahli az 16 363 miliónov DEM. 25 Na tomto základe dospel Súd prvého stupna v bode 109 napadnutého rozsudku k záveru, ze úvaha Komisie, podla ktorej bola spolocnost DP AG zvýhodnená sumou vo výske 1 118,7 milióna eur, je vyvrátená záverom, ze konecné straty, ktoré táto spolocnost utrpela v rokoch 1990 az 1995, dosiahli takú výsku, ze platby vykonané spolocnostou DB Telekom v prospech spolocnosti DP AG sa ukázali ako nedostatocné na pokrytie cistých dodatocných nákladov spôsobených politikou predaja so stratou uplatnovanou poslednou uvedenou spolocnostou v rokoch 1994 az 1999. 26 Kedze týmto dvom zalobným dôvodom sa vyhovelo, Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie bez toho, aby preskúmal ostatné zalobné dôvodu vznesené spolocnostou DP AG. Návrhy úcastníkov konania 27 Komisia svojím odvolaním navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, dalej zamietol zalobu o neplatnost podanú spolocnostou DP AG alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu, a zaviazal spolocnost DP AG na náhradu trov konania. 28 BIEK a UPS podali vzájomné odvolanie, ktorým navrhujú Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zaviazal spolocnost DP AG na náhradu trov konania. 29 Spolocnost DP AG navrhuje Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie Komisie v celom rozsahu a zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania. Okrem toho táto spolocnost trvá na návrhoch formulovaných v prvostupnovom konaní, ktoré smerovali k zruseniu sporného rozhodnutia a zaviazaniu Komisie na náhradu trov konania na Súde prvého stupna. DP AG tiez poukazuje na neopodstatnenost dôvodov uvedených v rámci vzájomných odvolaní. 30 Spolková republika Nemecko navrhuje Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O hlavnom odvolaní 31 Komisia uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody, pricom prvý je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES tým, ze Súd prvého stupna povazoval metódu pouzitú na zistenie existencie státnej pomoci za protiprávnu, a druhý na porusení clánku 230 ES z dôvodu, ze Súd prvého stupna prekrocil svoju právomoc tým, ze nahradil svojou vlastnou metódou výpoctu dodatocných nákladov súvisiacich s plnením SVHZ metódu pouzitú Komisiou. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES O prvej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 32 Podla Komisie, BIEK a UPS porusil Súd prvého stupna clánok 87 ods. 1 ES a clánok 86 ods. 2 ES, kedze bez toho, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré nebola metóda pouzitá Komisiou na zistenie existencie zvýhodnenia správna, dospel k záveru, ze na úcely overenia, ci k takému zvýhodneniu v prejednávanej veci doslo, sa mala uplatnit iná metóda analýzy. 33 Komisia sa domnieva, ze metóda pouzitá v spornom rozhodnutí bola primeraná, lebo vychádzala z predpokladu, ze "peniaze skutocne musia odniekial prichádzat, prinajmensom strednodobo alebo dlhodobo, a ze sa nevynárajú odnikial". Záver, podla ktorého politika predaja so stratou uplatnovaná spolocnostou DP AG bola financovaná zo státnej pomoci, ktorú táto spolocnost získala, sa podla Komisie ponúka o to viac, ze ako vyplýva zo skutkových okolností, cinnost v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu bola vykonávaná so stratou z dôvodu agresívnej politiky v oblasti cien, ktorá neumoznovala pokryt náklady poskytovaných sluzieb a ze DP AG nedosahovala inými cinnostami prebytky, ktoré by mohla pouzit v uvedenom odvetví. 34 Za týchto okolností z nespochybneného zistenia strednodobých a dlhodobých deficitov v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu, ako aj z nedostatku vlastných zdrojov "nevyhnutne" vyplýva, ze v rámci tohto odvetvia bola DP AG závislá na financných náhradách týkajúcich sa ostatných oblastí cinnosti podniku, na ktoré bola poskytovaná státna pomoc. Vztah medzi státnym financovaním a politikou predaja so stratou sa teda nesporne ponúka, takze nijaký dalsí dôkaz nie je potrebný. 35 Spolocnost DP AG namieta, ze Súd prvého stupna nebol povinný uviest dôvody, pre ktoré nebola metóda zvolená Komisiou správna, lebo pojem "státna pomoc" je pojmom objektívnym. Tvrdí, ze v tomto ohlade Súdny dvor uz skôr v bode 92 uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg rozhodol, ze aby náhrada predstavujúca protihodnotu za sluzby poskytnuté podnikmi príjemcami za plnenie povinností verejnej sluzby nebola kvalifikovaná ako státna pomoc, nemôze íst nad rámec toho, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov vynalozených na plnenie týchto povinností. Taký výpocet je pritom povinný a kazdá metóda, ktorá rovnako ako metóda pouzitá v prejednávanej veci Komisiou tento výpocet neobsahuje, je nevyhnutne nesprávna. 36 Podla názoru spolocnosti DP AG je metóda pouzitá Komisiou v kazdom prípade nevhodná na preukázanie toho, ze údajný deficit odvetvia sluzieb prepravy balíkov z domu do domu je "nevyhnutne" financovaný platbami vykonávanými spolocnostou DB Telekom v jej prospech. Taká metóda totiz neberie do úvahy skutocnost, ze v ekonomickej realite, pokial straty pripadajúce na konkrétny rok nemôzu byt kompenzované vlastnými zdrojmi, sú vykazované ako straty zaznamenané v súvahe nasledujúceho roka. Skutocnost, ze strata nemôze byt kompenzovaná vlastnými zdrojmi roka, v ktorom vznikla, tak sama osebe nevyhnutne neznamená, ze bola kompenzovaná vonkajsími zdrojmi. 37 Podla názoru Spolkovej republiky Nemecko sa prejednávaná vec netýka len otázky metódy pouzitelnej v prejednávanej veci, ale jej predmetom je rozsah dôkaznej povinnosti Komisie, pokial ide o skutocnost, ze spolocnost DP AG bola zvýhodnená. Podla tohto clenského státu ukladá uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg povinnost vycíslit cisté dodatocné náklady vyvolané povinnostami poskytovat SVHZ a porovnat ich so zdrojmi prevedenými ako náhrada za tie isté povinnosti. Len na základe výsledku tohto porovnania mozno podla nej konstatovat existenciu prípadnej nadmernej náhrady. - Posúdenie Súdnym dvorom 38 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 125, ako aj zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C-206/06, Zb. s. I-5497, bod 63). 39 Aby teda vnútrostátne opatrenie mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc, musí po prvé íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí mat jeho príjemca z tohto opatrenia prospech a po stvrté musí toto opatrenie narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb. s. I-2843, body 38 a 39; z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 56, ako aj zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri, C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 52). 40 Kedze tento odvolací dôvod sa týka len tretej z týchto podmienok, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (rozsudky Enirisorse, uz citovaný, bod 30; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 59, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 79). 41 V tomto kontexte Súdny dvor vo vztahu k podnikom povereným SVHZ spresnil, ze pokial treba státny zásah chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu, a tento zásah tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, na uvedený zásah sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Ferring, uz citovaný, bod 27; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 87; Enirisorse, uz citovaný, bod 31, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 80). 42 Na to, aby sa vsak v konkrétnom prípade náhrada nekvalifikovala ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 88; Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 61, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 81). 43 Náhrada predovsetkým nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto povinností (pozri v tomto zmysle rozsudky Ferring, uz citovaný, bod 32; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 92, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 66, ako aj Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 84). 44 Z toho vyplýva, ze pokial Komisia musí preskúmat platnost systému financovania SVHZ s ohladom na clánok 87 ES, je povinná najmä overit, ci je splnená táto podmienka. 45 V tomto ohlade, pokial ide o odvolací dôvod, podla ktorého napadnutý rozsudok neberie do úvahy nedostatky metódy pouzitej Komisiou, treba upozornit, ze Súd prvého stupna v bode 85 tohto rozsudku najskôr konstatoval, ze Komisia neoverila, ci celková suma platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom presiahla celkovú sumu cistých dodatocných nákladov SVHZ vynalozených spolocnostou DP AG. 46 Dalej najmä z bodov 91 a 94 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze sa Komisia nemohla domnievat, ze uvedené platby predstavujú zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES práve preto, ze nepreskúmala jednak, ci celková suma platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom presiahla celkovú sumu nespochybnených dodatocných nákladov vzniknutých spolocnosti DP AG, jednak, ci uvedená spolocnost nezaznamenala dalsie cisté dodatocné náklady spojené s plnením SVHZ, vo vztahu ku ktorým by mala nárok pozadovat náhradu prostredníctvom vsetkých uvedených platieb za podmienok uvedených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. 47 Za týchto okolností nemozno Súdu prvého stupna dôvodne vytýkat, ze nevzal do úvahy nedostatky metódy pouzitej Komisiou v spornom rozhodnutí. Z vyssie uvedeného totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna tieto nedostatky zistil pri svojom skúmaní zákonnosti uvedenej metódy s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES. 48 Kedze Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze metóda pouzitá Komisiou v spornom rozhodnutí mala nedostatky, treba prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 49 V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia podporovaná BIEK a UPS tvrdí, ze Súd prvého stupna jej neoprávnene vytýkal, ze nepreskúmala vsetky dôkazy vrátane dôkazov predlozených Spolkovou republikou Nemecko, cím porusil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno. 50 Okolnost, ze DP AG nemala vlastné zdroje, totiz sama osebe stací na preukázanie toho, ze táto spolocnost pouzívala vlastné zdroje, ktoré získala, na financovanie cistých dodatocných nákladov svojej politiky predaja so stratou v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu. Okrem toho sa Komisia a UPS domnievajú, ze aj keby Komisia získala a preskúmala vsetky informácie a dôkazy, na ktoré Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku odkazuje, nemohla by logicky dospiet k inému záveru. 51 Komisia tiez tvrdí, ze spolocnost DP AG mala preukázat, ze metóda pouzitá v spornom rozhodnutí bola protiprávna, a nie, ze existovala iná metóda, ktorá mohla byt tiez pouzitá. V kazdom prípade na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozsudku, Komisia nebola povinná preukázat, ze metódu zvolenú Súdom prvého stupna nebolo mozné pouzit. 52 Spolková republika Nemecko sa v tomto ohlade domnieva, ze tvrdenie Komisie a UPS, podla ktorého preskúmanie informácií poskytnutých spolocnostou DP AG a nou samou, pokial ide o sumu cistých dodatocných nákladov spojených s povinnostami verejného záujmu vztahujúcimi sa na postové sluzby, v ziadnom prípade neumoznovalo Komisii dospiet k inému záveru, pokial ide o existenciu zvýhodnenia, nie je podlozené a je v rozpore s císelnými údajmi predlozenými spolocnostou DP AG a uvedeným clenským státom. - Posúdenie Súdnym dvorom 53 Pokial ide po prvé o argument, podla ktorého Súd prvého stupna porusil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno tým, ze vytýkal Komisii, ze nepreskúmala vsetky dôkazy, treba upozornit, ze v bode 85 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia v spornom rozhodnutí nezohladnila informácie poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko týkajúce sa urcitých dodatocných nákladov spojených s plnením úloh SVHZ. Dalej v bode 86 toho istého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval aj to, ze Komisia neuviedla ani nepreukázala, ze jej tento clenský stát a DP AG neposkytli informácie potrebné na overenie, ci suma platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom neprekrocila nespochybnené cisté dodatocné náklady. 54 Treba pritom konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 85 az 88 napadnutého rozsudku Komisii vytýkal, ze nepreskúmala dôkazy, ktoré jej úcastníci správneho konania predlozili, teda dôkazy, ktoré mohli byt relevantné v rámci analýzy týkajúcej sa existencie "zvýhodnenia" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES na strane DP AG tvrdenej Komisiou. Za týchto okolností treba uviest, ze Súd prvého stupna nijakým spôsobom neporusil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno. 55 Pokial ide o argument, podla ktorého aj keby Komisia preskúmala vsetky informácie a dôkazy, na ktoré Súd prvého stupna poukázal v napadnutom rozsudku, nemohla by logicky dospiet k inému záveru, stací konstatovat, ze práve na základe uvedených informácií dospel Súd prvého stupna v bodoch 108 a 109 napadnutého rozsudku k odlisnému záveru, nez k akému sa dospelo v spornom rozhodnutí. Z toho vyplýva, ze tento argument treba zamietnut ako nedôvodný. 56 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna v bode 87 napadnutého rozsudku neoprávnene ulozil Komisii povinnost preukázat "nemoznost" pouzitia metódy zvolenej samotným Súdom prvého stupna, treba konstatovat, ze toto tvrdenie vyplýva z nesprávneho výkladu uvedeného rozsudku. 57 V uvedenom bode totiz Súd prvého stupna iba konstatoval, ze by prijal ako odôvodnenie pouzitia inej metódy, nez bola metóda vyplývajúca z uplatnení kritérií uvedených v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, tú skutocnost, ze Komisii bránili objektívne dôvody v tom, aby preskúmala informácie predlozené spolocnostou DP AG a Spolkovou republikou Nemecko. 58 V uvedenom bode 87 sa pritom Súd prvého stupna obmedzil na konstatovanie, ze Komisia neuviedla nijaké skutocnosti, na základe ktorých by mohla preukázat nejakú prekázku, ktorá by jej bránila vo vykonaní tohto preskúmania. Za týchto okolností nemozno prijat ani tento argument. 59 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. O tretej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 60 Komisia podporovaná BIEK a UPS vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslil skutocnosti obsiahnuté v spise, lebo v bode 82 napadnutého rozsudku sa domnieval, ze v spornom rozhodnutí nekonstatovala, ze informácie, ktoré jej predlozila Spolková republika Nemecko, podla ktorých odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu predstavovalo SVHZ, neboli podlozené a dalej, ze prinajmensom implicitne uznala, ze DP AG okrem cistých dodatocných nákladov spôsobených jej politikou predaja so stratou zaznamenala aj cisté dodatocné náklady, ktoré boli, pokial ide o ne, spojené s plnením SVHZ. Podla názoru Komisie sa pritom v odôvodnení c. 76 sporného rozhodnutia konstatovalo, ze dotknuté odvetvie nepredstavuje SVHZ a ze otázka existencie cistých dodatocných nákladov spojených s plnením SVHZ nie je v nijakom prípade relevantná v rámci analytickej metódy, ktorú si vybrala. 61 Spolocnost DP AG sa zasa domnieva, ze táto cast odvolacieho dôvodu je zjavne nedôvodná, kedze pokial ide o uvedené cisté dodatocné náklady, Súd prvého stupna vychádzal z odôvodnenia c. 43 sporného rozhodnutia, kde sa hovorí o vsetkých sluzbách prepravy balíkov, pricom odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu tvorí len ich cast. Dalej sa domnieva, ze námietka Komisie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, pretoze Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie z toho dôvodu, ze Komisia v kazdom prípade neoverila, ci platby vykonané spolocnostou DB Telekom neboli odôvodnené týmito cistými dodatocnými nákladmi spojenými s plnením SVHZ. 62 Spolková republika Nemecko zastáva názor, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí vyjadrila len k niektorým specifickým sluzbám v oblasti prepravy balíkov s ohladom na ich povahu SVHZ, ale nie k sluzbe prepravy balíkov ako celku. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 72 tohto rozhodnutia jednoznacne hovorila o "presne vymedzenej úlohe DP AG" a "splnení povinností verejnej sluzby". Súd prvého stupna preto oprávnene konstatoval, ze Komisia implicitne uznala, ze aj v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu skutocne existujú povinnosti verejnej sluzby v podobe povinnosti dorucovania pri zachovaní dostupnej sadzby za kus. - Posúdenie Súdnym dvorom 63 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C-419/08 P, Zb. s. I-2259, body 30 a 31, ako aj citovanú judikatúru). 64 Okrem toho treba pripomenút, ze nesprávne posúdenie skutkového stavu musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, uz citovaný, bod 32 a citovaná judikatúra). 65 V rámci tejto casti odvolacieho dôvodu Komisia svojou prvou výhradou spochybnuje tvrdenie obsiahnuté v bode 82 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa nevyjadrila k informáciám predlozeným Spolkovou republikou Nemecko, pokial ide o okolnost, ze odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu predstavovalo SVHZ, hoci Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze toto odvetvie nepredstavuje SVHZ. 66 V tomto ohlade treba upozornit, ze v odôvodnení c. 76 sporného rozhodnutia sa Komisia odvolávala na dôvodovú správu k PPfLV, podla ktorej § 2 ods. 2 bod 3 tohto právneho predpisu vylucuje vseobecnú povinnost dorucovania tých malých balíkov, pre ktoré sú dohodnuté zvlástne podmienky s danými zákazníkmi - napríklad s tými, ktorí predkladajú svoje zásielky na prvé spracovanie, alebo s tými, ktorí uzatvoria zmluvy o spolupráci - a ze títo zákazníci podnikatelia môzu byt predmetom výnimky z povinnosti dorucovania, kedze konkurencia v tomto odvetví robí túto povinnost nadbytocnou. 67 Treba pritom konstatovat, ako uvádza Spolková republika Nemecko, ze v citovaných odôvodneniach sa Komisia odvolávala na urcité specifické sluzby v oblasti prepravy balíkov s ohladom na ich povahu SVHZ, ale nie na sluzby prepravy balíkov ako celok. Okrem toho treba tiez zdôraznit, ako uviedla DP AG, ze Súd prvého stupna nezrusil sporné rozhodnutie z dôvodu prístupu Komisie, pokial ide o kvalifikáciu dotknutých sluzieb ako SVHZ, ale z toho dôvodu, ze Komisia neoverila, ci platby vykonané spolocnostou DB Telekom predstavovali nadmernú náhradu vzhladom na nespochybnené cisté dodatocné náklady spojené s plnením SVHZ. 68 Za týchto okolností nemozno Súdu prvého stupna dôvodne vytýkat, ze skreslil skutkové okolnosti prejednávanej veci. 69 Prvú výhradu uplatnenú Komisiou preto nemozno prijat. 70 Pokial ide o druhú výhradu, ktorá sa týka skutocnosti, ze Komisia implicitne uznala, ze DP AG zaznamenala cisté dodatocné náklady spojené s plnením SVHZ, stací konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 73 sporného rozhodnutia uviedla, ze "sa ukazuje, ze DP AG znása cisté dodatocné náklady, z ktorých nie je spojená s plnením povinností verejnej sluzby len minimálna cast" [neoficiálny preklad]. Z tejto formulácie mohol Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil skreslenia, vyvodit, ze Komisia prinajmensom implicitne uznala, ze DP AG znása aj náklady spojené so SVHZ. 71 Kedze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna neskreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predlozené na posúdenie, treba zamietnut aj tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. O stvrtej casti - Tvrdenia úcastníkov konania 72 Komisia podporovaná BIEK a UPS spochybnuje doplnujúce odôvodnenie uvedené v bodoch 101 az 109 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna preskúmal okrem informácií obsiahnutých v spornom rozhodnutí aj informácie poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko. Uvedení úcastníci konania zastávajú názor, ze tieto informácie, a najmä tie z nich, ktoré sa týkajú penazných súm platených spolocnostou DP AG nemeckému státu, ako aj platieb zo strany spolocnosti DP Telekom, sú irelevantné, pokial ide o uplatnenie metódy pouzitej Komisiou, co podla nej odôvodnuje, preco nespochybnovala ich správnost. V kazdom prípade je takto vykonané posúdenie Súdom prvého stupna nedostatocné a chybné, pretoze z neho nevyplýva najmä to, ze DP AG mohla financne prezit bez náhrady zo strany spolocnosti DB Telekom a dalej preto, ze sa netýka otázky, ci DP AG disponovala dostatocnými financnými prostriedkami, ktorými by nahradila cisté dodatocné náklady vzniknuté jej politikou predaja so stratou, a to aj napriek celkovému deficitu zaznamenanému touto spolocnostou. 73 DP AG v tomto ohlade tvrdí, ze výcitka Komisie, ze Súd prvého stupna nekonstatoval, ze DP AG mohla prezit bez financnej náhrady, je irelevantná. Súd prvého stupna sa totiz mohol obmedzit na vylúcenie toho, ze zdroje pochádzajúce z platieb vykonaných spolocnostou DB Telekom v rokoch 1990 az 1994 boli pouzité na pokrytie cistých dodatocných nákladov vyvolaných jej politikou predaja so stratou v rokoch 1995 az 1999 z dôvodu, ze v tej dobe uz boli vycerpané. 74 Spolková republika Nemecko dodáva, ze Komisia bola v kazdom prípade povinná preukázat, ze dotknutý státny príspevok predstavuje nadmernú náhradu cistých dodatocných nákladov vyvolaných poskytovaním SVHZ. Okrem toho nemohol byt nijaký izolovane posudzovaný výdavok pokrytý inými vlastnými zdrojmi DP AG, kedze DP AG utrpela pocas dotknutého obdobia straty. Prístup Komisie v skutocnosti vedie k absurdnému výsledku, ze vsetky náklady museli byt financované z verejných zdrojov. - Posúdenie Súdnym dvorom 75 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odvolacie dôvody, ktoré smerujú proti doplnujúcim dôvodom rozhodnutia Vseobecného súdu, nemôzu mat za následok zrusenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúcinné (rozsudky zo 7. novembra 2002, Hirschfeldt/AEE, C-184/01 P, Zb. s. I-10173, bod 48; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148, ako aj uznesenie z 9. marca 2007, Schneider Electric/Komisia, C-188/06 P, bod 64). 76 V tomto ohlade z analýzy prvých troch castí tohto odvolacieho dôvodu vyplýva, ze Súd prvého stupna vyhovel prvému zalobnému dôvodu formulovanému spolocnostou DP AG v rámci jej zaloby o neplatnost, podla ktorého Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES tým, ze sa domnievala, ze platby vykonané spolocnostou DB Telekom ju zvýhodnili, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 77 Treba preto zdôraznit, ze aj keby odôvodnenie obsiahnuté v bodoch 101 az 109 napadnutého rozsudku bolo z právneho hladiska chybné, nemá také konstatovanie nijaký vplyv na správnost posúdenia zalobného dôvodu týkajúceho sa protiprávnosti sporného rozhodnutia s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES. 78 Za týchto okolností treba konstatovat, ze stvrtá cast tohto odvolacieho dôvodu je neúcinná. 79 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut prvý odvolací dôvod uvedený Komisiou v celom jeho rozsahu. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 230 ES - Tvrdenia úcastníkov konania 80 Komisia svojím druhým odvolacím dôvodom vytýka Súdu prvého stupna, ze nedodrzal hranice svojej právomoci, ktoré vyplývajú z clánku 230 ES, tým, ze nahradil svojou vlastnou metódou výpoctu dodatocných nákladov spojených s plnením SVHZ metódu pouzitú Komisiou. Komisia sa domnieva, ze pokial uprednostnuje metódu, ktorá jej umoznuje rýchlo a úcinne vybavovat námietky predlozené stazovatelmi v rámci riadneho interného úradného postupu, Súdu prvého stupna neprinálezí, aby namiesto nej rozhodoval o metóde, ktorá sa má pouzit. 81 Komisia podporovaná BIEK a UPS okrem toho tvrdí, ze Súd prvého stupna v odôvodnení uvedenom v bodoch 101 az 109 napadnutého rozsudku nahradil Komisiu tým, ze preskúmal informácie, ktoré neboli predmetom preskúmania v rámci sporného rozhodnutia. 82 Spolocnost DP AG sa naopak domnieva, ze Súd prvého stupna sa obmedzil na pouzitie metódy, ktorá musí byt nevyhnutne pouzitá v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Podla Súdneho dvora a správnej praxe Komisie totiz konstatovanie zvýhodnenia v prípade státnej pomoci na základe platieb zo státnych prostriedkov, ktoré sú náhradou za plnenie povinností verejnej sluzby predpokladá, ze sa najskôr urcia náklady vyvolané plnením týchto povinností vseobecného záujmu. 83 Spolková republika Nemecko zasa tvrdí, ze Súd prvého stupna protiprávne nenahradil posúdenie Komisie vlastným posúdením. V bodoch napadnutého rozsudku, ktorých sa týka tento odvolací dôvod, sa po tom, ako v bodoch 78 az 96 toho istého rozsudku vykonal analýzu sporného rozhodnutia z právneho hladiska, obmedzil na preskúmanie z úctovného hladiska. Kedze vsak bolo konstatované porusenie clánku 87 ods. 1 ES, je uvedený odvolací dôvod neúcinný. - Posúdenie Súdnym dvorom 84 Treba uviest, ze ako vyplýva z clánku 230 ES, predmetom zaloby o neplatnost je preskúmanie zákonnosti aktov prijatých institúciami Spolocenstva, ktoré sú v tomto clánku vymenované, takze nie je cielom ani úcinkom analýzy dôvodov vznesených v rámci takej zaloby nahradit celkové vysetrovanie veci v rámci správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 103). 85 V tomto ohlade treba upozornit, ze v bodoch 68 az 88 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna venoval analýze metódy pouzitej Komisiou v spornom rozhodnutí s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES, a to najmä s cielom overit, ci platby, ktoré DP AG dostala od spolocnosti DB Telekom, mohli predstavovat zvýhodnenie v zmysle uvedeného ustanovenia, ako aj relevantnej judikatúry. 86 V rámci tejto analýzy Súd prvého stupna v bodoch 80 az 88 napadnutého rozsudku poukázal na urcité chyby vo výpocte vykonanom Komisiou v rámci sporného rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze uvedené platby takto zvýhodnili spolocnost DP AG. 87 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Súd prvého stupna nenahradil metódu Komisie svojou vlastnou metódou, ale jeho skúmanie sa obmedzilo na súdne preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia. 88 Pokial ide o dôvod týkajúci sa skutocnosti, ze Súd prvého stupna nahradil Komisiu tým, ze preskúmal informácie, ktoré neboli v rámci sporného rozhodnutia podrobené nijakej analýze, treba konstatovat, ze s ohladom jednak na úvahy uvedené v bodoch 76 az 78 tohto rozsudku, pokial ide o doplnujúcu povahu posúdení vykonaných Súdom prvého stupna v bodoch 101 az 109 napadnutého rozsudku, ako aj judikatúru citovanú v bode 75 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze tento druhý odvolací dôvod je neúcinný. 89 S ohladom na vyssie uvedené úvahy nemozno Súdu prvého stupna dôvodne vytýkat, ze v rozpore s clánkom 230 ES prekrocil svoje právomoci. Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. 90 Kedze sa nevyhovelo nijakému z oboch dôvodov uvedených Komisiou na podporu jej odvolania, treba toto odvolanie zamietnut ako celok. O vzájomných odvolaniach - Tvrdenia úcastníkov konania 91 BIEK a UPS svojimi vzájomnými odvolaniami tvrdia, ze Súd prvého stupna nevzal do úvahy uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, kedze nedospel v prejednávanej veci k záveru, ze nijaká z poziadaviek stanovených týmto rozsudkom, na základe ktorých by náhrady za poskytovanie SVHZ mohli byt vynaté z pôsobnosti pravidiel v oblasti státnej pomoci, nebola splnená. Po prvé postup pouzívaný spolocnostou DP AG spocívajúci v uplatnovaní cien, ktoré sú nizsie nez zákonná jednotná sadzba, pokial ide o odvetvie sluzieb prepravy balíkov z domu do domu, totiz nezodpovedala úlohe verejnej sluzby. Po druhé podmienky, za ktorých boli vykonávané platby zo strany spolocnosti DB Telekom, neboli dopredu stanovené objektívnym a transparentným spôsobom. Po tretie vzhladom na to, ze pouzitie týchto platieb nebolo presne vymedzené, nebolo mozné urcit, ci viedli k nadmernej náhrade. Nakoniec údajná náhrada vykonávaná prostredníctvom uvedených platieb bola poskytovaná bez akejkolvek analýzy nákladov spojených s plnením SVHZ. 92 Spolocnost DP AG na tieto argumenty odpovedá, ze Súd prvého stupna nebol povinný skúmat, ci boli splnené poziadavky stanovené uz citovaným rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. Konstatovanie, ze Komisia neoverila, ci DP AG musela znásat cisté dodatocné náklady spojené s plnením povinností SVHZ, totiz bolo dostatocné na zrusenie sporného rozhodnutia. - Posúdenie Súdnym dvorom 93 Po tom, ako Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia prinajmensom implicitne uznala, ze DP AG znásala náklady ciastocne spojené s plnením SVHZ, ako bolo uvedené v bodoch 66 az 73 tohto rozsudku, v kontexte skúmania zákonnosti oprávnene preskúmal dôvod predlozený spolocnostou DP AG týkajúci sa Komisiou pouzitej metódy, pokial ide o výpocet moznej nadmernej náhrady v zmysle tretej podmienky uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, ako bolo pripomenuté v bodoch 41 az 43 tohto rozsudku. 94 V rámci tohto skúmania dospel Súd prvého stupna v bode 94 napadnutého rozsudku predovsetkým k záveru, ze vzhladom na to, ze uvedená metóda neoverovala, ci DP AG nezaznamenala dalsie cisté dodatocné náklady spojené s plnením SVHZ, neumoznovala právne dostatocným spôsobom preukázat tieto dodatocné náklady, a preto s ohladom na uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg rozhodol, ze sporné rozhodnutie treba zrusit. 95 V tejto súvislosti treba konstatovat, ako uviedol generálny advokát v bodoch 125 az 128 svojich návrhov, ze Súd prvého stupna tak vykonal analýzu zákonnosti sporného rozhodnutia v medziach právomoci, ktorú mu priznáva clánok 230 ES, a s ohladom na relevantnú judikatúru týkajúcu sa kvalifikácie státnej pomoci, ako aj náhrad za povinnosti SVHZ, ktorej súcastou je uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. 96 Treba tiez uviest, ze práve pokial by Súd prvého stupna preskúmal sporné rozhodnutie z hladiska iných kritérií uvedených v tomto rozsudku, co bol podla tvrdení BIEK a UPS povinný urobit, nahradil by Súd prvého stupna, ako sám správne uviedol v bode 95 napadnutého rozsudku, Komisiu tým, ze by vykonal preskúmanie namiesto nej. 97 Treba pritom konstatovat, ze podla ustálenej judikatúry sa preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení vykonaných Komisiou, o aké ide v prejednávanej veci, súdmi Spolocenstva musí nevyhnutne obmedzit iba na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnost skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneuzitie právomoci (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia a i., uz citovaný, bod 279, ako aj zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 85). 98 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna nebol povinný preskúmat vsetky kritériá uvedené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, akonáhle konstatoval protiprávnost sporného rozhodnutia z hladiska jednej z týchto podmienok. 99 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba vzájomné odvolania zamietnut ako nedôvodné. O trovách 100 Podla clánku 69 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 tohto rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 101 Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju v súlade s návrhom spolocnosti DP AG na náhradu trov konania o odvolaní. 102 Pokial ide o vzájomné odvolania, hoci BIEK a UPS nemali úspech vo svojich dôvodoch, treba konstatovat, ze DP AG vo svojom vyjadrení k týmto odvolaniam nenavrhla, aby boli povinné nahradit s nimi súvisiace trovy konania. Z toho vyplýva, ze kazdý z týchto úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s podaním vzájomných odvolaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie a vzájomné odvolania sa zamietajú. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Deutsche Post AG v rámci konania o odvolaní. 3. Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV a UPS Europe SA znásajú svoje vlastné trovy konania v rámci konania o odvolaní. 4. Deutsche Post AG, Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV a UPS Europe SA znásajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s konaním o vzájomných odvolaniach. 5. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYaBxOE/L95825-6773TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYaBxOE/L95825-6773TMP.html#Footref*