Vec C-280/08 P Deutsche Telekom AG proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 82 ES - Trhy s telekomunikacnými sluzbami - Prístup k pevnej sieti historického operátora - Velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke pre konkurentov - Maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov - Cenové postupy podniku v dominantnom postavení - Stlácanie cien konkurentov - Ceny schválené národným regulacným orgánom - Rozhodovací priestor podniku v dominantnom postavení - Pripísatelnost porusenia - Pojem 'zneuzitie` - Kritérium rovnako efektívneho konkurenta - Výpocet cenového stlácania - Úcinky zneuzitia - Výska pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Odvolanie - Dôvody - Jednoduché zopakovanie dôvodov a tvrdení predlozených Vseobecnému súdu - Neprípustnost - Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Spolocenstva Vseobecným súdom - Prípustnost [Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 112 ods. 1 písm. c)] 2. Odvolanie - Dôvody - Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní - Neprípustnost (Rokovací poriadok Súdneho dvora, clánok 113 ods. 2) 3. Zaloba o nesplnenie povinnosti - Právo Komisie podat zalobu - Diskrecný výkon (Clánky 81 ES, 82 ES a 226 ES) 4. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Sluzby prístupu k telekomunikacnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infrastruktúru - Rozhodnutie Komisie konstatujúce existenciu zneuzitia napriek schváleniu cien národným regulacným orgánom - Pripísatelnost porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 5. Odvolanie - Dôvody - Nedostatocné odôvodnenie - Prípustnost (Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Úmyselné spáchanie alebo spáchanie z nedbanlivosti - Pojem - Tarifný noznicový efekt vyplývajúci z cien podniku v monopolnom postavení na trhu sprostredkovacích sluzieb a v kvázimonopolnom postavení na trhu maloobchodných sluzieb (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2 pododsek 1) 7. Akty institúcií - Povinnost odôvodnenia - Predmet - Rozsah (Clánok 253 ES) 8. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Sluzby prístupu k telekomunikacnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infrastruktúru - Záporný alebo nedostatocný rozdiel medzi cenami pre konkurentov a medzi maloobchodnými cenami (Clánok 82 ES) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Pojem (Clánok 82 ES) 10. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt - Sluzby prístupu k telekomunikacnej sieti poskytované operátorom, ktorý vlastní jedinú dostupnú infrastruktúru - Výpocet cenového stlácania konkurentov (Clánok 82 ES) 11. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Tarifný noznicový efekt -Rovnost prílezitostí - Neexistencia - Zohladnenie príjmov pochádzajúcich z iných telekomunikacných sluzieb - Vylúcenie (Clánok 82 ES) 12. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku sútaz (Clánok 82 ES) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Závazné porusenie - Tarifný noznicový efekt vyplývajúci z cien podniku v monopolnom postavení - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A druhý odsek) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Právomoci Komisie - Zmena predchádzajúcej praxe - Porusenie zásady zákazu diskriminácie - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17) 1. Z clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí uvádzat presným spôsobom napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na reprodukovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Vseobecnom súde. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomocí Súdneho dvora. Pokial vsak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Vseobecným súdom, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel. (pozri body 24, 25) 2. Odvolaním nemozno menit predmet konania pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze by to znamenalo moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. (pozri body 34, 42, 49) 3. Povinnostou jednotlivých clenských státov je prijat vsetky potrebné opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpecenie toho, aby národné regulacné orgány plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Okrem toho clánky 81 ES a 82 ES v spojení s clánkom 10 ES ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky. Pokial vsak ide o moznost Komisie podat zalobu o nesplnenie povinnosti proti dotknutému clenskému státu, kedze napadnutý rozsudok, ktorý je predmetom tohto odvolania, sa týka výlucne zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou voci odvolatelke podla clánku 82 ES, Súdny dvor sa musí v rámci tohto odvolania obmedzit na preverenie toho, ci prostredníctvom výhrad predlozených na jeho podporu mozno preukázat, ze Súd prvého stupna sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to nezávisle na skutocnosti, ci Komisia mohla paralelne alebo alternatívne prijat rozhodnutie o porusení práva Únie voci dotknutému clenskému státu. Aj keby nebolo mozné vylúcit, ze národné regulacné orgány porusili právo Únie a Komisia by si mohla skutocne vybrat a podat na základe toho zalobu o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES proti clenskému státu, tieto moznosti nie sú v stádiu tohto odvolania vôbec relevantné. V rezime stanovenom clánkom 226 ES Komisia disponuje diskrecnou právomocou podat zalobu o nesplnenie povinnosti a súdom Únie nenálezí posudzovat vhodnost jej konania. (pozri body 45 - 47) 4. Clánky 81 ES a 82 ES sa neuplatnia len vtedy, ak je protisútazné konanie ulozené podnikom vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo pokial tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany. V takej situácii totiz nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, tak ako to napovedajú tieto ustanovenia, prícinu v samostatnom konaní podnikov. Clánky 81 ES a 82 ES sa naopak môzu uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov. Moznost vylúcit protisútazné konanie z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES z toho dôvodu, ze toto konanie bolo dotknutým podnikom ulozené existujúcimi právnymi predpismi alebo ze tieto predpisy vylúcili akúkolvek moznost konkurencného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere. Pokial sa vnútrostátny zákon obmedzuje iba na podnietenie alebo ulahcenie samostatných protisútazných konaní podnikov, tieto podniky nadalej podliehajú konaniu podla clánkov 81 ES a 82 ES. Podniky v dominantnom postavení totiz majú osobitnú zodpovednost, aby svojím konaním neohrozili skutocnú a nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. V tejto súvislosti samotná skutocnost, ze zásahy národného regulacného orgánu, akým je telekomunikacný a postový regulacný úrad, podnietili podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií na zachovanie jeho cenových postupov, ktoré viedli k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, nemôze sama osebe vylúcit jeho zodpovednost v zmysle clánku 82 ES. Vzhladom na to, ze podnik mal k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov - bez ohladu na uvedené zásahy - mu totiz cenové stlácanie mozno pripísat. Skutocnost, ci je konanie, ktoré nevyuzilo tento rozhodovací priestor, pochybením alebo nie, nemôze spochybnit konstatovanie, podla ktorého podnik mal takýto priestor, ale môze sa zohladnit len pri urcení toho, ci takéto konanie bolo porusením, ako aj v stádiu stanovovania výsky pokút. (pozri body 80 - 85, 88, 89) 5. Otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat. (pozri bod 123) 6. Co sa týka otázky, ci k poruseniam pravidiel hospodárskej sútaze doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti a ci je ich z toho dôvodu mozné postihovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, táto podmienka je splnená tým, ze daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz by si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie. Toto je prípad podniku v odvetví telekomunikácií, ktorý jednak nemohol nevediet, ze napriek rozhodnutiam telekomunikacného a postového regulacného úradu disponoval skutocným rozhodovacím priestorom, aby stanovil svoje maloobchodné ceny za sluzby prístupu pre úcastníkov, a jednak, ze cenové stlácanie nieslo so sebou závazné obmedzenia hospodárskej sútaze, pri zohladnení najmä jeho monopolného postavenia na velkoobchodnom trhu sprostredkovacích sluzieb a kvázimonopolného postavenia na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. (pozri body 124, 125) 7. Povinnost odôvodnenia stanovená clánkom 253 ES je zásadnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknuté odvetvie. (pozri body 130, 131) 8. Clánok 82 ES druhý odsek písm. a) ES výslovne zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny a najmä pouzíval také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov, teda cenové postupy, ktoré samy osebe stazujú, prípadne znemoznujú ich prístup na trh a stazujú, prípadne znemoznujú jeho zmluvným partnerom moznost výberu medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo obchodnými partnermi, posilnujúc tak svoje dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré patria do hospodárskej sútaze na základe kvality. Z tohto hladiska teda nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú. V rozsahu, v akom podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií má k dispozícii rozhodovací priestor na obmedzenie alebo odstránenie cenového stlácania pre prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov prostredníctvom zmien svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, toto cenové stlácanie vzhladom na úcinok vylúcenia, ktorý môze mat prinajmensom pre uvedených konkurentov, môze samo osebe predstavovat zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. Uvedený clánok 82 ES má za ciel predovsetkým ochranu spotrebitelov prostredníctvom nenarusenej hospodárskej sútaze. V tomto ohlade je irelevantné, ze podnik v dominantnom postavení musí zvýsit ceny s cielom predíst zneuzitiu. Takéto cenové stlácanie tým, ze nadalej znizuje stupen hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, uz aj tak obmedzenej v dôsledku prítomnosti uvedeného podniku, a posilnuje tak jeho dominantné postavenie na tomto trhu, má totiz rovnako za následok, ze spotrebitelia sú poskodzovaní obmedzením svojich mozností výberu, teda perspektívy znízenia maloobchodných cien z dlhodobého hladiska, z dôvodu hospodárskej sútaze medzi prinajmensom rovnako efektívnymi konkurentmi na uvedenom trhu. Súd prvého stupna preto nebol vôbec povinný zistovat, ci boli velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb alebo maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov samy osebe zneuzívajúce z dôvodu ich neprimeranej alebo predátorskej povahy. (pozri body 172, 177, 180 - 183) 9. Pri rozhodovaní, ci môzu cenové postupy podniku v dominantnom postavení vylúcit konkurenta z trhu v rozpore s clánkom 82 ES, treba uplatnit kritérium zalozené na nákladoch a stratégii podniku v dominantnom postavení. V tejto súvislosti podnik v dominantnom postavení nemôze vylúcit z trhu podniky, ktoré sú mozno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich mensej financnej kapacity nedokázu odolat hospodárskej sútazi, ktorá existuje. V situácii, ked zneuzívajúca povaha cenových postupov podniku v dominantnom postavení vyplýva z úcinkov vylúcenia jeho konkurentov z trhu, je v analýze týkajúcej sa uvedenej zneuzívajúcej povahy na mieste opriet sa len o ceny a náklady podniku v dominantnom postavení. Takéto kritérium totiz umoznuje overit, ci podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácii mohol sám osebe ponúkat svoje maloobchodné sluzby prístupu pre úcastníkov aj inak nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za sprostredkovacie sluzby. Na základe tohto kritéria sa teda dá urcit, ci cenové postupy podniku v dominantnom postavení viedli prostredníctvom cenového stlácania k úcinku vylúcenia jeho konkurentov z trhu. Takýto prístup je o to viac odôvodnený, lebo je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, kedze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost podla clánku 82 ES umoznuje posúdit zákonnost svojho konania. Podnik v dominantnom postavení totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Tieto konstatovania nemozno spochybnit skutocnostou, ze konkurenti podniku v dominantnom postavení podliehajú pri poskytovaní telekomunikacných sluzieb svojim úcastníkom menej záväzným právnym a materiálnym podmienkam. Táto skutocnost by totiz ani za predpokladu, ze by sa preukázala, nemohla ovplyvnit ani skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení sa nemôze uchylovat k cenovým postupom, ktoré majú za úcinok vylúcenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z trhu, ani skutocnost, ze taký podnik musí byt vzhladom na svoju osobitnú zodpovednost podla clánku 82 ES sám schopný stanovit, ci sú jeho cenové postupy v súlade s týmto ustanovením. (pozri body 198 - 203) 10. Hoci z pohladu úcastníka môzu sluzby prístupu a sluzby hovorov skutocne tvorit jeden celok, Komisia môze právom preskúmat existenciu cenového stlácania len na úrovni sluzieb prístupu bez zahrnutia sluzieb hovorov, s ohladom na zásady cenovej restrukturalizácie a rovnosti prílezitostí. V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna, ktorý zohladnil zásadu cenovej restrukturalizácie vyplývajúcu z právnej úpravy týkajúcej sa odvetvia telekomunikácií, na preskúmanie dôvodnosti uplatnenia clánku 82 ES Komisiou na zneuzívajúcu cenovú prax podniku v dominantnom postavení, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Pokial totiz právna úprava týkajúca sa odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa nanho vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých podnik v dominantnom postavení vykonáva svoju cinnost na relevantných trhoch, predstavuje relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 82 ES na konania takého podniku, ci uz na definovanie relevantných trhov, posúdenie zneuzívajúcej povahy takého konania alebo stanovenie výsky pokút. Toto konstatovanie nespochybnuje skutocnost, ze zásada cenovej restrukturalizácie sa uplatnuje len na podnik v dominantnom postavení, ale nie na jeho konkurentov, kedze Súd prvého stupna sa pri urcení zneuzívajúcej povahy cenových postupov dotknutého podniku v dominantnom postavení z hladiska clánku 82 ES opieral v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta o situáciu a náklady podniku v dominantnom postavení. V dôsledku toho Súd prvého stupna po tom, co konstatoval, ze cenová rovnováha sledovaná právnou úpravou Únie v odvetví telekomunikácií by sa mala prejavit najmä znízením cien vnútrostátnych a medzinárodných hovorov a zvýsením mesacného predplatného a ceny miestnych hovorov, mohol v súlade s právom odvodit, ze oddelené zohladnenie maloobchodných cien sluzieb prístupu a maloobchodných cien sluzieb hovorov na urcenie zneuzívajúcej povahy cenových postupov podniku v dominantnom postavení je obsiahnuté v zásade cenovej restrukturalizácie. (pozri body 221, 223 - 226) 11. Systém nenarusenej hospodárskej sútaze mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí. To znamená, ze podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií a jeho prinajmensom rovnako efektívni konkurenti majú mat rovnoprávne postavenie na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. Táto podmienka nie je splnená, ak sa velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb platené podniku v dominantnom postavení môzu prejavit na ich maloobchodných cenách sluzieb prístupu pre úcastníkov len tak, ze tieto sluzby budú ponúkat so stratou. Kedze jednak maloobchodný trh sluzieb prístupu pre úcastníkov tvorí samostatný trh a jednak sprostredkovatelské sluzby sú nevyhnutné pre prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako on sám, aby mohli úcinne vstúpit na tento trh s podnikom, ktorý na nom má dominantné postavenie vyplývajúce predovsetkým z právneho monopolu, ktorý vyuzíval este pred liberalizáciou odvetvia telekomunikácií, zavedenie systému nenarusenej hospodárskej sútaze vyzaduje, aby tento podnik v dominantnom postavení nemohol svojimi cenovými postupmi na maloobchodnom trhu spôsobit svojim prinajmensom rovnako efektívnym konkurentom uz od zaciatku konkurencnú nevýhodu, ktorá by bránila rozvoju ich cinnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovala. O to viac to platí v prípade, ked konkurenti na prípadné poskytovanie ostatných telekomunikacných sluzieb svojim úcastníkom prostredníctvom pevnej siete podniku v dominantnom postavení nevyhnutne od neho potrebujú nakupovat aj sprostredkovacie sluzby a táto konkurencná nevýhoda na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov sa nevyhnutne prenása na nadväzujúce trhy s ostatnými telekomunikacnými sluzbami. Táto skutocnost vsak neznamená, ze príjmy pochádzajúce z týchto ostatných telekomunikacných sluzieb sa musia zohladnit pri skúmaní, ci sa prinajmensom rovnako efektívni konkurenti ako podnik v dominantnom postavení nachádzajú v nerovnej situácii v podmienkach hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. Tieto ostatné telekomunikacné sluzby totiz patria na trhy, ktoré sa od uvedených trhov odlisujú. Treba preto konstatovat, ze cenové postupy podniku v dominantnom postavení na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov spôsobujú, ze jeho prinajmensom rovnako efektívni konkurenti sú od pociatku v porovnaní s ním v nerovnom postavení na tomto trhu, co vedie k stlácaniu cien týchto konkurentov, pokial ide o sluzby prístupu. (pozri body 230, 233 - 236, 240) 12. Stanovením zákazu zneuzívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, sa clánok 82 ES vztahuje na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré majú na trhu bránit udrzaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi. V toho vyplýva, ze existencia cenových postupov podniku v dominantnom postavení vedúca k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov predstavuje zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES iba v prípade preukázania protisútazných úcinkov. Protisútazný úcinok, ktorý má Komisia preukázat v súvislosti s cenovými postupmi podniku v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií vedúcimi k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, sa týka prípadných prekázok, ktoré uvedené cenové postupy mohli spôsobit pri rozvoji ponuky na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, a teda pri danom stupni hospodárskej sútaze na nom. Takéto postupy predstavujú zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES, pokial sa vylúcením prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stlácania ich cien môze stazit alebo dokonca znemoznit prístup týchto konkurentov na dotknutý trh, a posilnit tak jeho dominantné postavenie na nom na úkor záujmov spotrebitelov. Pokial podnik v dominantnom postavení skutocne pouzíva cenové postupy vedúce k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ktorých cielom je vytlacit ich z dotknutého trhu, skutocnost, ze plánovaný výsledok napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. Ak vsak konkurencná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy nemozno kvalifikovat ako postupy vylucovania, pretoze prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je týmto postupom nijako stazené. (pozri body 251 - 254) 13. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s uvedenými ustanoveniami. V rámci toho Súdnemu dvoru prinálezí, aby overil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou. Závaznost porusení práva Únie týkajúceho sa hospodárskej sútaze musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziat do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. (pozri body 271 - 274) 14. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. (pozri bod 294) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 14. októbra 2010 ([1]*) Obsah I - Okolnosti predchádzajúce sporu II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok III - Návrhy úcastníkov konania IV - O odvolaní A - O prípustnosti B - O veci samej 1. Úvodné poznámky 2. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení regulácie cinností odvolatelky zo strany RegTP ako príslusného národného regulacného orgánu a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa pripísatelnosti porusenia i) Napadnutý rozsudok ii) Argumentácia úcastníkov konania iii) Posúdenie Súdnym dvorom b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zásady ochrany legitímnej dôvery i) Napadnutý rozsudok ii) Argumentácia úcastníkov konania iii) Posúdenie Súdnym dvorom c) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahe porusenia clánku 82 ES i) Napadnutý rozsudok ii) Argumentácia úcastníkov konania iii) Posúdenie Súdnym dvorom d) Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu 3. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES a) Napadnutý rozsudok b) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa relevantnosti kritéria cenového stlácania pre konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom c) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa primeranosti metódy výpoctu cenového stlácania i) O výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení kritéria rovnako efektívneho konkurenta - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom ii) O výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v tom, ze hovory a ostatné telekomunikacné sluzby sa nezohladnili pri výpocte cenového stlácania - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom d) O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa úcinkov cenového stlácania i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom e) Záver týkajúci sa druhého odvolacieho dôvodu 4. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach pri výpocte pokút z dôvodu nezohladnenia cenovej regulácie a) Napadnutý rozsudok b) Argumentácia úcastníkov konania i) O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na závaznosti porusenia - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom ii) O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa skutocnosti, ze cenová regulácia nebola zohladnená ako polahcujúca okolnost - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom iii) O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa ulozenia symbolickej pokuty - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom c) Záver týkajúci sa tretieho odvolacieho dôvodu V - O trovách "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 82 ES - Trhy s telekomunikacnými sluzbami - Prístup k pevnej sieti historického operátora - Velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke pre konkurentov - Maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov - Cenové postupy podniku v dominantnom postavení - Stlácanie cien konkurentov - Ceny schválené národným regulacným orgánom - Rozhodovací priestor podniku v dominantnom postavení - Pripísatelnost porusenia - Pojem 'zneuzitie` - Kritérium rovnako efektívneho konkurenta - Výpocet cenového stlácania - Úcinky zneuzitia - Výska pokuty" Vo veci C-280/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 23. júna 2008, Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: U. Quack, S. Ohlhoff a M. Hutschneider, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: K. Mojzesowicz, W. Mölls a O. Weber, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Vodafone D2 GmbH, predtým Vodafone AG & Co. KG, predtým Arcor AG & Co. KG, so sídlom v Eschborne (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann, Rechtsanwalt, Versatel NRW GmbH, predtým Tropolys NRW GmbH, predtým CityKom Münster GmbH Telekommunikationsservice a TeleBeL Gesellschaft für Telekommunikation Bergisches Land mbH, so sídlom v Essene (Nemecko), EWE TEL GmbH, so sídlom v Oldenburgu (Nemecko), HanseNet Telekommunikation GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Versatel Nord GmbH, predtým Versatel Nord-Deutschland GmbH, predtým KomTel Gesellschaft für Kommunikations- und Informationsdienste mbH, so sídlom vo Flensburgu (Nemecko), NetCologne Gesellschaft für Telekommunikation mbH, so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Versatel Süd GmbH, predtým Versatel Süd-Deutschland GmbH, predtým tesion Telekommunikation GmbH, so sídlom v Stutgarte (Nemecko), Versatel West GmbH, predtým Versatel West-Deutschland GmbH, predtým Versatel Deutschland GmbH & Co. KG, so sídlom v Dortmunde (Nemecko), v zastúpení: N. Nolte, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadjiev, U. Lőhmus, A. Ó Caoimh (spravodajca) a P. Lindh, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. novembra 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Deutsche Telekom AG sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, Zb. s. II-477, dalej len "napadnutý rozsudok"), v ktorom tento súd zamietol jej zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 o konaní podla clánku 82 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (veci COMP/C-1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) (Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len "sporné rozhodnutie"). I - Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Skutkové okolnosti predchádzajúce sporu Súd prvého stupna uviedol v bodoch 1 az 24 napadnutého rozsudku takto: "1 Zalobkyna, Deutsche Telekom AG, je historickým telekomunikacným operátorom v Nemecku. ... 2 Zalobkyna prevádzkuje nemeckú telefónnu siet. V case pred úplnou liberalizáciou telekomunikacných trhov mala zákonný monopol na poskytovanie telekomunikacných sluzieb úcastníkom v pevnej sieti. Od 1. augusta 1996, ked vstúpil do úcinnosti Telekommunikationsgesetz (nemecký telekomunikacný zákon, dalej len 'TKG`) z 25. júla 1996 (BGBl. 1996 I, s. 1120), sú trh poskytovania infrastruktúry a trh poskytovania telekomunikacných sluzieb v Nemecku liberalizované. Odvtedy zalobkyna na týchto dvoch trhoch celí, na rôznych stupnoch, hospodárskej sútazi iných operátorov. 3 Kazdá z miestnych sietí zalobkyne zahrna viacero úcastníckych prípojok smerom k úcastníkom. Výraz 'úcastnícka prípojka` oznacuje fyzické vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením. 4 Zalobkyna poskytuje prístup k svojim úcastníckym prípojkám tak ostatným telekomunikacným operátorom, ako i úcastníkom. Preto pokial ide o sluzby prístupu a o tarify zalobkyne, je potrebné rozlisovat medzi sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými zalobkynou jej sútazitelom (dalej len 'sprostredkovacie sluzby`) a sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými zalobkynou jej úcastníkom (dalej len 'sluzby prístupu pre úcastníkov`). I - Sprostredkovacie sluzby 5 Rozhodnutím c. 223 Spolkového ministerstva pôst a telekomunikácií... z 28. mája 1997 bolo zalobkyni ulozené, aby od júna 1997 umoznila svojim sútazitelom úplne neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. 6 Co sa týka taríf zalobkyne za sprostredkovacie sluzby, tie sa skladajú z dvoch zloziek, a to jednak z tarify mesacného predplatného a jednak zo vstupného poplatku. ... 7 Tarify sprostredkovacích sluzieb zalobkyne musí v súlade s § 25 ods. 1 TKG vopred schválit Regulierungsbehörde für Telekommunikation und Post (telekomunikacný a postový regulacný úrad, dalej len 'RegTP`). 8 V tejto súvislosti RegTP overuje, ci zalobkynou navrhované tarify sprostredkovacích sluzieb splnajú podmienky stanovené v § 24 TKG. V súlade s § 24 ods. 1 TKG 'tarify... musia byt urcované v závislosti od nákladov na úcinné poskytovanie sluzby`. ... ... II - Sluzby prístupu pre úcastníkov 10 Pokial ide o sluzby prístupu pre úcastníkov, zalobkyna ponúka dve základné alternatívy, a to tradicnú analógovú linku... a digitálnu úzkopásmovú linku... Tieto dve základné alternatívy, umoznujúce úcastníkom pripojenie, sú ponúkané na historickej sieti zalobkyne spocívajúcej na pároch medených drôtov (úzkopásmové pripojenia). Svojim úcastníkom ponúka zalobkyna aj sirokopásmové pripojenia (... ADSL), kvôli ktorým musela modernizovat existujúce [úzkopásmové] siete, aby mohla ponúkat sirokopásmové sluzby, ako napríklad rýchly prístup k internetu. ... 12 Maloobchodné ceny [sluzieb prístupu pre úcastníkov] zalobkyne sa skladajú z dvoch zloziek: z mesacného predplatného, ktoré je funkciou kvality liniek a poskytovaných sluzieb, a zo vstupného poplatku za zavedenie alebo opätovné pripojenie linky... A - Tarify pri analógových... a digitálnych úzkopásmových úcastníckych linkách... 13 Ceny prístupu k analógovým a [digitálnym úzkopásmovým linkám] sú stanovované v rámci systému cenového stropu. V súlade s § 27 ods. 1 druhou vetou, s § 25 ods. 1 TKG... nie sú maloobchodné ceny za pripojenie k sieti zalobkyne a za telefonické hovory stanovované jednotlivo pre kazdú sluzbu na základe súvisiacich nákladov, ale urcujú sa spolocne pre viacero sluzieb, pricom jednotlivé sluzby sa zdruzujú do kosov. 14 ... Tento systém zacal RegTP uplatnovat od 1. januára 1998. V nadväznosti na to vytvoril RegTP dva kose, prvý zahrnujúci sluzby pre domácnosti a druhý sluzby pre podnikatelov. Oba kose zahrnali sluzby prístupu pre úcastníkov... a súcasne celú skálu ponuky zalobkyne v oblasti telefonických sluzieb, ako sú miestne, regionálne, medzimestské a medzinárodné telefonické hovory. ... 17 Na základe rozhodnutia [Spolkového ministerstva pôst a telekomunikácií] zo 17. decembra 1997 musela zalobkyna v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1999 (prvé obdobie cenového stropu) znízit celkovú cenu pre kazdý z oboch kosov o 4,3 %. Ku koncu tohto obdobia do 31. decembra 1999 RegTP rozhodnutím z 23. decembra 1999 ponechal v základe rovnaké zlozenie kosov a na obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001 rozhodol o znízení cien o 5,6 % (druhé obdobie cenového stropu). 18 Vnútri tohto záväzného rámca na znízenie cien mohla zalobkyna s predchádzajúcim súhlasom RegTP menit tarify jednotlivých zloziek kazdého kosa. ... Tento systém tak umoznoval zvysovanie taríf pri jednej alebo viacerých zlozkách kosa za predpokladu, ze nedôjde k prekroceniu cenového stropu kosa. ... 19 Pocas prvých dvoch období cenového stropu [od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001] zalobkyna pristúpila k znizovaniu maloobchodných cien v oboch kosoch, pricom sla nad rámec znizovania, ktoré jej bolo ulozené. Toto znizovanie taríf sa týkalo najmä cien telefonických hovorov. Maloobchodné ceny pri analógových linkách... zostali naopak pocas oboch období cenového stropu... nezmenené. Pokial ide o maloobchodné ceny pri [digitálnych uzkopásmových] linkách, zalobkyna pocas toho istého obdobia znízila tarify mesacného predplatného... 20 Od 1. januára 2002 existuje nový systém cenového stropu... V novom systéme boli dva predchádzajúce kose obsahujúce sluzby domácnostiam a sluzby podnikatelom nahradené styrmi kosmi, ktoré obsahujú nasledujúce sluzby: telefónne linky (kôs A), miestne hovory (kôs B), vnútrostátne medzimestské hovory (kôs C) a medzinárodné hovory (kôs D). 21 Dna 15. januára 2002 zalobkyna oznámila RegTP svoj zámer zvýsit mesacné predplatné pri analógových a [digitálnych úzkopásmových] linkách... RegTP toto zvýsenie povolil. 22 Dna 31. októbra 2002 zalobkyna podala dalsiu ziadost o zvýsenie svojich maloobchodných taríf. Túto ziadost RegTP... odmietol v ciastocnom rozsahu. B - Tarify pri linkách ADSL... 23 Tarify ADSL... nie sú regulované systémom cenového stropu. V súlade s § 30 TKG môzu byt tieto tarify predmetom dodatocnej regulácie. 24 Dna 2. februára 2001 RegTP v nadväznosti na pocetné staznosti od sútazitelov zalobkyne bez meskania pristúpil k dodatocnému presetreniu cien zalobkyne za ADSL, aby prípadne zistil uplatnovanie stratového predaja v rozpore s nemeckými právnymi predpismi o ochrane hospodárskej sútaze. S konstatovaním, ze po zvýsení taríf, ktoré zalobkyna ohlásila 15. januára 2002, pominulo podozrenie zo stratového predaja, RegTP konanie 25. januára 2002 skoncil." 3 Po staznostiach konkurencných podnikov odvolatelky podaných v priebehu roka 1999 Komisia Európskych spolocenstiev prijala sporné rozhodnutie, v ktorom odvolatelke najmä v odôvodneniach c. 57, 102, 103 a 107 vytýka, ze sa dopustila zneuzívania vo forme "tarifného noznicového efektu" ("margin squeeze", dalej len "cenové stlácanie"), ktoré vyplývalo z nedostatocného rozpätia medzi velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov. 4 Pokial ide o cenové stlácanie, Súd prvého stupna v bode 38 napadnutého rozsudku prebral znenie odôvodnení c. 102 az 105 sporného rozhodnutia, ktoré znejú takto: "102 K [cenovému stlácaniu] dochádza vtedy, ked súcet mesacného predplatného a vstupného poplatku uhrádzaných [odvolatelke] za sprostredkovacie sluzby núti sútazitelov, aby svojim úcastníkom úctovali vyssie ceny, nez aké [odvolatelka] úctuje za tie isté sluzby svojim vlastným úcastníkom. Pokial sú ceny sprostredkovacích sluzieb vyssie nez maloobchodné, sútazitelia [odvolatelky] nemôzu nijako vykázat zisk, aj ked sú prinajmensom rovnako efektívni ako [odvolatelka], kedze musia znásat výdavky (uvádzanie na trh, fakturácia, vymáhanie platieb...), ktoré sa pripocítajú k cene za sprostredkovacie sluzby. 103 [Odvolatelka] tým, ze svojim sútazitelom úctuje [velkoobchodné] tarify sprostredkovacích sluzieb za prístup k úcastníckej prípojke, ktoré sú vyssie nez maloobchodné ceny, ktoré úctuje svojim úcastníkom, im bráni, aby okrem jednoduchých telefonických hovorov ponúkali aj sluzby prístupu cez úcastnícku prípojku. ... 104 [Odvolatelka] sa domnieva, ze v prejednávanom prípade je preukázanie zneuzívajúcej tarifikácie v podobe [cenového stlácania] vylúcené uz len preto, ze [velkoobchodné] tarify sprostredkovacích sluzieb záväzne stanovuje RegTP. ... 105 V protiklade s tvrdením [odvolatelky] má vsak podoba zneuzívania, ktorú predstavuje [cenové stlácanie], pre prejednávaný prípad význam. Na súvisiacich trhoch, na ktorých sútazitelia nakupujú sprostredkovacie sluzby od historického operátora, pricom je v ich záujme tak konat, pokial sa chcú dostat na [maloobchodný] trh výrobkov alebo sluzieb, môze lahko dochádzat k [cenovému stlácaniu] medzi regulovanými [velkoobchodnými] cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami [sluzieb prístupu pre úcastníkov]. Pretoze ostatne na preukázanie [cenového stlácania] v prvom rade stací, aby bol medzi oboma cenovými úrovnami nepomer vedúci k obmedzeniu hospodárskej sútaze. ..." 5 V clánku 1 sporného rozhodnutia tak Komisia prijala záver, ze "od roku 1998 [odvolatelka] porusuje clánok 82 písm. a) Zmluvy ES, pretoze svojim konkurentom a úcastníkom úctuje neprimerané ceny za zavedenie a mesacné predplatné za prístup k úcastníckej prípojke, cím znacne bráni hospodárskej sútazi na trhu prístupu k úcastníckej prípojke". 6 V clánku 3 sporného rozhodnutia Komisia za toto porusenie ulozila odvolatelke pokutu vo výske 12,6 milióna eur. II - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 7 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. júla 2003 odvolatelka podala zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej v nom bola ulozená. 8 Na podporu svojho návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia odvolatelka uviedla najmä zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES, ako aj zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci a porusení zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 9 Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES sa skladá z viacerých castí, z ktorých tri sú relevantné pre toto konanie o odvolaní, konkrétne prvá cast sa odvíja od toho, ze k zneuzívaniu nedoslo, pretoze odvolatelka nemala dostatocný rozhodovací priestor na to, aby sa vyhla cenovému stlácaniu, druhá sa týka nezákonnosti metódy, ktorú Komisia pouzila na zistenie cenového stlácania, a stvrtá je zalozená na tom, ze konstatované cenové stlácanie nemá nijaký dopad na trh. 10 Súd prvého stupna zamietol vsetky tieto casti a v rámci svojho preskúmania, najmä v bodoch 150 a 242 napadnutého rozsudku, uviedol, ze odvolatelka vo svojej zalobe nenapadla definíciu relevantných trhov uvedenú v spornom rozhodnutí, podla ktorej treba rozlisovat medzi velkoobchodným trhom sprostredkovacích sluzieb a maloobchodným trhom prístupu k úcastníckej prípojke, kde patrí trh prístupu k úzkopásmovému pripojeniu a trh prístupu k sirokopásmovému pripojeniu, z ktorých vsetky majú celostátny rozsah. 11 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, Súd prvého stupna prijal v bodoch 140 a 151 napadnutého rozsudku záver, ze Komisia mohla v spornom rozhodnutí právom konstatovat, ze odvolatelka v dotknutom období disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby mohla úplne vylúcit cenové stlácanie kritizované v uvedenom rozhodnutí v tom zmysle, ze mohla zmenit maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov. 12 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, v bode 168 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol výhradu odvolatelky, ze zneuzívajúca povaha cenového stlácania mohla byt len výsledkom zneuzívajúcej povahy jej maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov. Následne v bodoch 193, 203 a 206 toho istého rozsudku uviedol, ze Komisia právom pouzila ako základ svojej analýzy vo veci zneuzívania cenových postupov odvolatelky len osobitnú situáciu odvolatelky, teda v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta pouzila jej ceny a náklady, a zohladnila iba príjmy zo sluzieb prístupu, pricom vylúcila príjmy z ostatných sluzieb, konkrétne sluzby telefonických hovorov, a porovnala velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb s maloobchodnými cenami za vsetky sluzby prístupu, teda úzkopásmový prístup a sirokopásmový prístup. 13 Pokial ide o stvrtú cast tohto zalobného dôvodu, Súd prvého stupna najmä v bode 237 napadnutého rozsudku uviedol, ze dotknuté cenové stlácanie bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na maloobchodných trhoch sluzieb prístupu pre úcastníkov. 14 Súd prvého stupna v celom rozsahu zamietol aj zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci a porusení zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Pokial ide o výhradu, podla ktorej Komisia podriadila ceny odvolatelky dvojitej regulácii, a tým porusila zásady proporcionality a právnej istoty, Súd prvého stupna okrem iného v bode 265 napadnutého rozsudku uviedol: "Aj ked sa nedá vylúcit, ze nemecké orgány rovnako porusili právo Spolocenstva - a najmä ustanovenia smernice [Komisie 90/388 z 28. júna 1990 o hospodárskej sútazi na trhoch telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 192, s. 10)] v znení smernice 96/19 [smernica Komisie z 13. marca 1990 o hospodárskej sútazi na trhoch telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 74, s. 13)] - tým, ze sa rozhodli pre postupné vyposudzovanie taríf pripojení a taríf telefonických hovorov, takéto nesplnenie povinnosti, pokial by malo byt konstatované, by neodstranovalo rozhodovací priestor, ktorý zalobkyna skutocne mala na zmiernenie [cenového stlácania]." 15 Pokial ide dalej o výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupna v bode 269 napadnutého rozsudku prijal záver, ze rozhodnutia RegTP nemohli vyvolat u odvolatelky legitímnu dôveru. 16 Napokon pokial ide o výhradu zalozenú na zneuzití právomoci, Súd prvého stupna v bode 271 uvedeného rozsudku rozhodol: "Komisia sa v [spornom] rozhodnutí venuje iba postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf, a nie rozhodnutiam nemeckých orgánov. Aj keby RegTP porusil právny predpis Spolocenstva a aj keby Komisia mohla z tohto dôvodu zacat konanie pre nesplnenie povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko, takéto moznosti nemôzu mat samy osebe nijaký vplyv na zákonnost [sporného] rozhodnutia. V tomto rozhodnutí sa totiz Komisia obmedzila na konstatovanie, ze zalobkyna sa dopustila porusenia clánku 82 ES, cize ustanovenia, ktoré sa nevztahuje na clenské státy, ale iba na hospodárske subjekty. Komisia sa teda tým, ze toto konstatovanie urobila na základe clánku 82 ES, ziadneho zneuzitia právomoci nedopustila." 17 Na podporu svojho návrhu na znízenie ulozenej pokuty odvolatelka uviedla sest zalobných dôvodov, z ktorých konkrétne tretí vychádza z neexistencie nedbanlivostného a úmyselného zavinenia, stvrtý z nedostatocného zohladnenia cenovej regulácie pri výpocte výsky pokuty a siesty z nezohladnenia polahcujúcich okolností. Súd prvého stupna tieto tri dôvody zamietol v bodoch 290 az 321 napadnutého rozsudku. 18 Súd prvého stupna v dôsledku toho zamietol zalobu v celom rozsahu a zaviazal odvolatelku na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie. III - Návrhy úcastníkov konania 19 Odvolatelka sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 3 sporného rozhodnutia Komisie, na základe svojej volnej úvahy a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 21 Spolocnost Vodafone D2 GmbH, predtým Vodafone AG & Co. KG, predtým Arcor AG & Co. KG (dalej len "Vodafone"), navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné a aby zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 22 Spolocnosti Versatel NRW GmbH, predtým Tropolys NRW GmbH, predtým CityKom Münster GmbH Telekommunikationsservice a TeleBeL Gesellschaft für Telekommunikation Bergisches Land mbH, EWE TEL GmbH, HanseNet Telekommunikation GmbH, Versatel Nord GmbH, predtým Versatel Nord-Deutschland GmbH, predtým KomTel Gesellschaft für Kommunikations- und Informationsdienste mbH, NetCologne Gesellschaft für Telekommunikation mbH, Versatel Süd GmbH, predtým Versatel Süd-Deutschland GmbH, predtým tesion Telekommunikation GmbH, ako aj Versatel West GmbH, predtým Versatel West-Deutschland GmbH, predtým Versatel Deutschland GmbH & Co. KG (dalej len spolocne "Versatel"), na pojednávaní rovnako navrhli zamietnutie odvolania a pripojili sa k návrhom Komisie a spolocnosti Vodafone. IV - O odvolaní A - O prípustnosti 23 Spolocnosti Vodafone a Versatel v prvom rade tvrdia, ze odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom sa v prvom odvolacom dôvode a v prvej a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, ktoré v zásade smerujú k spochybneniu posúdení Súdu prvého stupna týkajúcich sa uplatnenia clánku 82 ES na dotknuté cenové praktiky odvolatelky a dodrziavania zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, obmedzuje len na opakovanie argumentácie, ktorú odvolatelka predlozila pocas prvostupnového konania s jediným cielom dosiahnut opätovné preskúmanie tejto argumentácie Súdnym dvorom. 24 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí uvádzat presným spôsobom napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Vseobecnom súde. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomocí Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 34 a 35, ako aj z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C-76/01 P, Zb. s. I-10091, body 46 a 47). 25 Pokial vsak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Vseobecným súdom, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel (pozri rozsudok zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, C-321/99 P, Zb. s. I-4287, bod 49). 26 Prvý a druhý odvolací dôvod v prejednávanej veci presne smerujú k spochybneniu stanoviska Súdu prvého stupna k viacerým právnym otázkam, ktoré sa mu na prvom stupni predlozili v súvislosti s uplatnením clánku 82 ES na dotknuté cenové praktiky odvolatelky a dodrziavaním niektorých vseobecných zásad práva Únie. V tejto súvislosti presne uvádzajú aspekty napadnutého rozsudku, ktoré sa napádajú, ako aj dôvody a výhrady, o ktoré sa opierajú. 27 Z toho vyplýva, ze prvý a druhý odvolací dôvod nemozno ako celok povazovat za neprípustné. Bude vsak treba preskúmat prípustnost konkrétnych výhrad predlozených na podporu týchto odvolacích dôvodov pri posúdení kazdej z nich. B - O veci samej 28 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom právnom posúdení regulácie jej cinností zo strany RegTP ako príslusného národného regulacného orgánu, nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES a nesprávnom právnom posúdení pri výpocte pokút z dôvodu, ze sa neprihliadlo na predmetnú reguláciu. 29 V tejto súvislosti treba prihliadnut na to, ze Súd prvého stupna v celom rozsahu zamietol zalobu odvolatelky podanú proti spornému rozhodnutiu a v zásade rozhodol, ze Komisia, ako vyplýva z bodov 3 az 6 tohto rozsudku, jej oprávnene ulozila pokutu za porusenie clánku 82 ES, pretoze jej neprimerané cenové praktiky viedli k stlácaniu cien - ktoré vyplývalo z nedostatocného rozpätia medzi velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov - jej prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako ona sama, co im bránilo zapojit sa do úcinnej hospodárskej sútaze pri poskytovaní uvedených sluzieb. 30 Vo svojich troch odvolacích dôvodoch odvolatelka chce v podstate spochybnit posúdenia Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú: - pripísatelnosti porusenia z dôvodu rozhodovacieho priestoru, ktorý mala k dispozícii na to, aby mohla zmenit svoje maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov, a relevantnosti regulácie cien telekomunikacných sluzieb zo strany príslusných národných regulacných orgánov na uplatnenie clánku 82 ES, - vhodnosti kritéria cenového stlácania za okolností v prejednávanej veci na úcely konstatovania zneuzívania v zmysle clánku 82 ES, s prihliadnutím na reguláciu velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb národnými regulacnými orgánmi, ako aj zákonnosti metódy výpoctu tohto stlácania a analýzy jej vplyvov z hladiska tohto clánku a - dôvodnosti výsky pokuty s prihliadnutím na reguláciu v telekomunikacnom odvetví zo strany národných regulacných orgánov. 31 Odvolatelka naopak v podstate nespochybnuje skutocnost, ze cenové postupy podniku v dominantnom postavení, ktoré viedli k stlácaniu cien jej rovnako efektívnych konkurentov ako ona sama, sa povazujú za neprimerané v zmysle clánku 82 ES. 32 Odvolatelka totiz Súdu prvého stupna nevytýka, ze konstatoval, ze podnik zneuzíval svoje dominantné postavenie v zmysle uvedeného ustanovenia, ked jeho cenové praktiky viedli z dôvodu neprimeraného rozpätia medzi jeho velkoobchodnými cenami za sprostredkovacie sluzby a maloobchodnými cenami za sluzby prístupu pre úcastníkov k takému stlácaniu na trhoch, kde má dominantné postavenie. V rámci svojho druhého dôvodu sa obmedzuje na tvrdenie, ze cenové stlácanie nie je v prejednávanej veci relevantným kritériom, na základe ktorého mozno konstatovat, ze sa dopustila porusenia clánku 82 ES, kedze jej velkoobchodné ceny za sprostredkovacie sluzby sú predmetom regulácie zo strany národných regulacných orgánov. 33 Za týchto okolností treba odvolacie dôvody preskúmat v poradí, v akom ich odvolatelka uvádza, co zodpovedá poradiu, v akom Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku uviedol a preskúmal zalobné dôvody na prvom stupni. 1. Úvodné poznámky 34 S cielom preskúmat dôvodnost odvolacích dôvodov, ktoré odvolatelka uvádza proti tomuto rozsudku, treba po prvé zdôraznit, ze podla clánku 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemozno menit predmet konania pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze by to znamenalo moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59; z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia, C-68/05 P, Zb. s. I-10367, bod 96, ako aj z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, Zb. s. I-191, uverejnenie abstraktu, bod 22). 35 Tak v odvolaní, ako aj na pojednávaní odvolatelka tvrdila, ze nemala nijaký rozhodovací priestor na stanovenie velkoobchodných cien za sprostredkovacie sluzby, pretoze tieto ceny stanovuje národný regulacný orgán RegTP. Dotknuté cenové stlácanie malo v skutocnosti pôvod v neprimeraných velkoobchodných cenách, ktoré stanovil RegTP. S cielom ukoncit toto cenové stlácanie Komisia tak namiesto prijatia rozhodnutia proti odvolatelke na základe clánku 82 ES mala podat zalobu o nesplnenie povinnosti na základe clánku 226 ES proti Spolkovej republike Nemecko pre porusenie práva Únie. Okrem toho je nesprávne sa domnievat, ze velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb sa stanovili na základe nákladov odvolatelky. RegTP stanovuje tieto ceny na základe nákladov skutocného poskytovania podla modelu vypracovaného národným regulacným orgánom. 36 Komisia a Versatel naopak tvrdia, ze velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb sa majú pripísat odvolatelke, pretoze podla ustanovení TKG tieto ceny RegTP stanovuje na základe ziadosti odvolatelky v závislosti od jej vlastných nákladov. Odvolatelka sa preto nemôze stazovat na neprimeraný charakter týchto cien. Ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, odvolatelka tak bola po znízení svojich nákladov zo zákona povinná podat na RegTP novú ziadost o znízenie velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb. 37 Okrem toho spolocnost Versatel v tejto súvislosti na pojednávaní uviedla, ze od roku 1997 sa odvolatelka systematicky snazila narusit riadny postup vnútrostátneho stanovovania velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb tým, ze brala spät svoje ziadosti o schválenie a napriek povinnosti stanovenej vnútrostátnym právom sa zdráhala predlozit akýkolvek dôkaz alebo potvrdenie týkajúce sa nákladov, ktoré by mohli preukázat jej velkoobchodné ceny. 38 Pokial ide o sporné body medzi úcastníkmi konania, treba vsak poznamenat po prvé, ze otázka rozhodovacieho priestoru, ktorý odvolatelka mala v súvislosti so zmenou velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, sa pred Súdom prvého stupna neprejednávala, pricom tento súd v napadnutom rozsudku prevzal hypotézu - ktorú pred ním nikto nespochybnil - ze odvolatelka nemala tento rozhodovací priestor. 39 V bode 93 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna uviedol, ze aj ked Komisia v spornom rozhodnutí nevylucuje moznost zalobkyne znízit ceny sprostredkovacích sluzieb, zaoberá sa v nom len otázkou, ci zalobkyna mala ozajstný rozhodovací priestor na zvýsenie svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov. 40 Vzhladom na to, ze tento prístup nebol spochybnený pred Súdom prvého stupna, v bodoch 85 az 152 napadnutého rozsudku sa tento súd - s cielom urcit, ci cenové stlácanie zistené v spornom rozhodnutí bolo mozné pripísat odvolatelke - obmedzil len na preskúmanie toho, ci Komisia vo svojom rozhodnutí mohla prijat záver, ze odvolatelka mala skutocný rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, aby mohla vylúcit alebo znízit toto cenové stlácanie. V tejto súvislosti v bodoch 140 a 151 napadnutého rozsudku prijal záver, ze Komisia právom konstatovala, ze tento rozhodovací priestor existoval bez ohladu na reguláciu maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov zo strany RegTP. 41 Skôr nez Súd prvého stupna v bodoch 183 az 213 napadnutého rozsudku zamietol výhrady odvolatelky, ktorými spochybnila zneuzívajúcu povahu a metódu výpoctu cenového stlácania konstatovaného v spornom rozhodnutí, tento súd rovnakým spôsobom zdôraznil v bode 167 toho istého rozsudku, ze Komisia preukázala len to, ze odvolatelka mala rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov. 42 Za týchto okolností nie je úlohou Súdneho dvora, aby v rámci tohto odvolacieho konania skúmal, do akej miery odvolatelka prípadne mohla zmenit svoje velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb, ako to tvrdí Komisia a spolocnost Versatel, pretoze také preskúmanie ide nad rámec zalobných dôvodov, ktoré boli prejednávané na prvom stupni. Dôvody alebo výhrady týkajúce sa tejto otázky prekracujú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 34 tohto rozsudku hranice tohto odvolania, a preto sú neprípustné. 43 S cielom posúdit dôvodnost výhrad odvolatelky na úcely spochybnenia zákonnosti napadnutého rozsudku, predovsetkým jej výhrad smerujúcich k spochybneniu pripísatelnosti porusenia, ako aj zneuzívajúcej povahy cenového stlácania konstatovaného v spornom rozhodnutí - výhrad, ktoré sú predmetom prvého a druhého odvolacieho dôvodu - sa preto treba opriet výlucne o hypotézu prevzatú v uvedenom rozsudku, podla ktorej odvolatelka mala rozhodovací priestor len na zmenu svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, teda rozhodovací priestor, ktorý v podstate nie je spochybnený v rámci tohto odvolania. 44 Po druhé treba zdôraznit, ze bez zmeny predmetu konania pred Súdom prvého stupna týmto odvolaním nemozno tomuto súdu vytýkat, ze nekritizoval Komisiu za to, ze sa zdrzala spochybnenia konania národných regulacných orgánov v súvislosti s tým, ze stanovili neprimerané velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb, a preto sú ako jediné zodpovedné za cenové stlácanie konstatované v spornom rozhodnutí. 45 Je nesporné, ze podla judikatúry Súdneho dvora je povinnostou jednotlivých clenských státov prijat vsetky potrebné opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpecenie toho, aby národné regulacné orgány plnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 85). Okrem toho clánky 81 ES a 82 ES v spojení s clánkom 10 ES ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri najmä rozsudky zo 16. novembra 1977, GB-Inno-BM, 13/77, Zb. s. 2115, bod 31, a z 5. októbra 1995, Centro Servizi Spediporto, C-96/94, Zb. s. I-2883, bod 20). 46 Pokial vsak ide o moznost Komisie podat zalobu o nesplnenie povinnosti proti dotknutému clenskému státu, kedze napadnutý rozsudok, ktorý je predmetom tohto odvolania, sa týka výlucne zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou voci odvolatelke podla clánku 82 ES, Súdny dvor sa musí v rámci tohto odvolania obmedzit na preverenie toho, ci prostredníctvom výhrad predlozených na jeho podporu mozno preukázat, ze Súd prvého stupna sa v rámci svojho preskúmania dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to nezávisle na skutocnosti, ci Komisia mohla paralelne alebo alternatívne prijat rozhodnutie o porusení práva Únie voci dotknutému clenskému státu. 47 Ako samotný Súd prvého stupna uz konstatoval najmä v bodoch 265 a 271 napadnutého rozsudku, aj keby nebolo mozné vylúcit, ze národné regulacné orgány v prejednávanej veci porusili právo Únie a Komisia by si mohla skutocne vybrat a podat na základe toho zalobu o nesplnenie povinnosti podla clánku 226 ES proti Spolkovej republike Nemecko, tieto moznosti nie sú v stádiu tohto odvolania vôbec relevantné. Platí to o to viac, ze v rezime stanovenom clánkom 226 ES Komisia disponuje diskrecnou právomocou podat zalobu o nesplnenie povinnosti a súdom Únie nenálezí posudzovat vhodnost jej konania (pozri najmä rozsudok z 26. júna 2003, Komisia/Francúzsko, C-233/00, Zb. s. I-6625, bod 31). 48 Pokial ide o údajný neprimeraný charakter velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, ktorého sa dovoláva odvolatelka, treba navyse poznamenat, ze vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna sa vôbec nesnazila o spochybnenie zákonnosti týchto cien vzhladom na právo Únie. V tomto smere sa odvolatelka obmedzila na tvrdenia, ze ak velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb stanovujú národné regulacné orgány a ona samotná ich nemôze menit, potom v zmysle clánku 82 ES mozno za zneuzívajúce povazovat len maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov, a ze ak je cenová politika týchto orgánov týkajúca sa uvedených sluzieb v rozpore s právom Únie, Komisia musí proti nim podat zalobu o nesplnenie povinnosti. 49 Súdny dvor preto v rámci tohto odvolania nemôze preskúmat výhrady, ktoré smerujú k spochybneniu zákonnosti velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, predovsetkým z dôvodu ich údajne neprimeranej povahy vo vztahu k nákladom odvolatelky na ich poskytovanie (k tejto otázke pozri rozsudok z 24. apríla 2008, Arcor, C-55/06, Zb. s. I-2931, bod 69). Takéto výhrady, ktoré idú nad rámec zalobných dôvodov prejednávaných na prvom stupni, sú podla judikatúry citovanej v bode 34 tohto rozsudku v stádiu tohto odvolania neprípustné. 50 Po tretie treba konstatovat, ze v zalobe v prvostupnovom konaní odvolatelka nespochybnila, ako to Súd prvého stupna uviedol v bodoch 150 a 242 napadnutého rozsudku, vymedzenie relevantných trhov, ktoré zvolila Komisia v spornom rozhodnutí a podla ktorého je relevantným geografickým trhom nemecký trh a, pokial ide o dotknuté trhy sluzieb, velkoobchodný trh sprostredkovacích sluzieb predstavuje jediný trh odlisný od maloobchodného trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, ktorý sa skladá z dvoch castí, úzkopásmového pripojenia na jednej strane a sirokopásmového pripojenia na strane druhej. 51 Okrem toho treba poukázat na to, ze odvolatelka v konaní pred Súdom prvého stupna nikdy nespochybnila konstatovanie Komisie zo sporného rozhodnutia, ze na vsetkých týchto trhoch sluzieb mala dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES. 52 Z toho vyplýva, ze podla judikatúry citovanej v bode 34 tohto rozsudku v rámci preskúmania tohto odvolania nemozno spochybnit ani vymedzenie relevantných trhov Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku, ani konstatovanie, podla ktorého odvolatelka mala dominantné postavenie na vsetkých týchto trhoch. 53 Dalej treba pripomenút, ze co sa týka konkrétnejsieho posúdenia údajov o trhu a stave hospodárskej sútaze, Súdnemu dvoru neprinálezí, aby v rámci konania o odvolaní nahrádzal posúdenie Vseobecného súdu svojím vlastným posúdením. Na základe znenia clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie musí obmedzovat na právne otázky. Posúdenie skutkových okolností nepredstavuje s výnimkou skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré sa v prejednávanej veci nenamietalo, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 78 a citovanú judikatúru). 54 Práve na základe týchto úvah treba preskúmat odvolacie dôvody predlozené odvolatelkou na podporu tohto odvolania. 2. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení regulácie cinností odvolatelky zo strany RegTP ako príslusného národného regulacného orgánu 55 Prvý odvolací dôvod odvolatelky sa delí na tri casti, ktoré sa týkajú pripísatelnosti porusenia, zásady ochrany legitímnej dôvery a úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia podla clánku 82 ES. a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa pripísatelnosti porusenia i) Napadnutý rozsudok 56 Pokial ide o rozhodovací priestor, ktorý odvolatelka mala k dispozícii na to, aby zabránila cenovému stlácaniu, Súd prvého stupna po tom, co v bodoch 85 az 89 napadnutého rozsudku pripomenul zásady odvodené z relevantnej judikatúry Súdneho dvora, v bodoch 97 az 152 toho istého rozsudku preskúmal, ci nemecký právny rámec, najmä TKG a rozhodnutia prijaté RegTP pocas obdobia stanoveného v spornom rozhodnutí, vylucovali vsetky moznosti konkurencného konania odvolatelky alebo ci jej nechávali dostatocný manévrovací priestor na stanovenie cien na takej úrovni, pri ktorej mohla vylúcit alebo obmedzit cenové stlácanie konstatované v spornom rozhodnutí. 57 Po prvé, co sa týka obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, Súd prvého stupna po tom, co v bode 100 uvedeného rozsudku uviedol, ze v rámci platného regulacného rámca odvolatelka mohla menit svoje ceny po predbeznom schválení zo strany RegTP, v bode 105 toho istého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia právom konstatovala, ze s ohladom na sest ziadostí o znízenie cien telefonických hovorov podaných pocas tohto obdobia zalobkyna mala v tomto období rozhodovací priestor, aby podala ziadost o zvýsenie svojich maloobchodných cien za sluzby úzkopásmového prístupu pre úcastníkov a zároven dodrzala celkový strop kosa sluzieb pre domácnosti a kosa sluzieb pre podnikatelov. 58 Súd prvého stupna následne v bodoch 106 az 124 napadnutého rozsudku preskúmal, ci napriek tomuto manévrovaciemu priestoru mal zásah RegTP pri stanovení odvolatelkiných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov za následok to, ze odvolatelka uz nepodliehala clánku 82 ES. V súvislosti s tým v bode 107 toho istého rozsudku rozhodol, ze skutocnost, ze tieto ceny musí schválit RegTP, nezbavuje odvolatelku zodpovednosti podla clánku 82 ES, lebo tým, ze na RegTP podáva ziadosti o schválenie, ovplyvnuje výsku svojich maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov. 59 Súd prvého stupna v tejto súvislosti v bodoch 108 az 124 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého nemá podla clánku 82 ES nijakú zodpovednost, pretoze RegTP uskutocnuje ex ante kontroly zlucitelnosti jej maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov s clánkom 82 ES. 60 V bodoch 109 az 114 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze maloobchodné ceny za prístup k analógovým linkám sa zakladali na rozhodnutiach prijatých Spolkovým ministerstvom pôst a telekomunikácií podla právnych predpisov platných este pred prijatím TKG, ze z ustanovení TKG nevyplýva, ze by RegTP preskúmaval zlucitelnost ziadostí o zmenu maloobchodných cien sluzieb k úzkopásmovému prístupu s clánkom 82 ES, ze národné regulacné orgány konajú v súlade s vnútrostátnym právom, ze toto vnútrostátne právo môze mat v rámci telekomunikacnej politiky iné ciele nez ciele existujúce v rámci politiky hospodárskej sútaze Únie a ze v rôznych rozhodnutiach RegTP, na ktoré sa odvolatelka odvoláva, sa clánok 82 ES vôbec nespomína. 61 Pokial ide o skutocnost, ze RegTP v rôznych rozhodnutiach skúmal otázku týkajúcu sa existencie stlácania cien, Súd prvého stupna v bodoch 116 az 119 napadnutého rozsudku uviedol, ze skutocnost, ze RegTP po konstatovaní záporného rozpätia medzi velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami odvolatelky za sluzby prístupu pre úcastníkov zakazdým usúdil, ze vyuzívanie krízového dotovania medzi tarifami za prístupové sluzby a tarifami za telefonické hovory musí ostatným operátorom umoznit, aby ponúkali svojim úcastníkom konkurencné ceny, dokazuje, ze RegTP neskúmal zlucitelnost daných cien s clánkom 82 ES, resp. ze tento clánok prinajmensom nesprávne uplatnil. 62 V bode 120 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze v kazdom prípade aj za predpokladu, ze by RegTP bol povinný skúmat zlucitelnost odvolatelkou navrhovaných maloobchodných cien s clánkom 82 ES, Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím vydaným vnútrostátnym orgánom podla tohto clánku. 63 Okrem toho Súd prvého stupna v bodoch 121 az 123 napadnutého rozsudku uviedol, ze na to, aby mohlo byt prípadné protiprávne konanie pripísané odvolatelke, je rozhodnou otázka, ci v case, ked nastali skutkové okolnosti sporu, mala dostatocný rozhodovací priestor, aby stanovila maloobchodné ceny sluzieb úzkopásmového prístupu na takej úrovni, ktorá by jej umoznila vylúcit alebo zmiernit dotknuté cenové stlácanie. Súd prvého stupna v tejto súvislosti zopakoval, ze odvolatelka mohla ovplyvnovat výsku svojich maloobchodných cien prostredníctvom podávania ziadostí na RegTP. Okrem toho uviedol, ze Bundesgerichtshof vo svojom rozsudku z 10. februára 2004 výslovne potvrdil, ze odvolatelka je sama zodpovedná za podávanie takých ziadostí a ze nemecký právny poriadok nevylucuje, aby RegTP povolil navrhované tarify, ktoré sú v rozpore s clánkom 82 ES. 64 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 124 napadnutého rozsudku prijal záver, ze napriek zásahu RegTP pri stanovovaní maloobchodných cien odvolatelky za sluzby úzkopásmového prístupu odvolatelka mala v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 dostatocný rozhodovací priestor na to, aby jej cenová politika mohla spadat do pôsobnosti clánku 82 ES. 65 Po druhé, co sa týka obdobia od 1. januára 2002, Súd prvého stupna v bodoch 144 az 145 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka nespochybnuje, ze od tohto dátumu mohla zvýsit svoje maloobchodné ceny za sluzby sirokopásmového prístupu (ADSL) a ze vzhladom na to, ze svoje ceny urcuje volne v medziach stanovených nemeckými právnymi predpismi, jej cenové postupy môzu spadat pod clánok 82 ES, a následne v bodoch 147 az 151 uvedeného rozsudku preskúmal, ci odvolatelka mohla obmedzit cenové stlácanie zvýsením svojich maloobchodných cien za sluzby sirokopásmového prístupu. Body 148 a 149 uvedeného rozsudku znejú takto: "148 V tomto ohlade je namieste uviest, ze kedze prístupové sluzby poskytované na úrovni sprostredkovacích sluzieb umoznujú, aby na úrovni [sluzieb] úcastníkov boli poskytované vsetky sluzby... prístupu, môze rozhodovací priestor, ktorý má zalobkyna na zvýsenie [maloobchodných cien za sluzby sirokopásmového prístupu], ako taký zmiernit [cenové stlácanie] medzi [velkoobchodnými] cenami sprostredkovacích sluzieb na jednej strane a maloobchodnými cenami za vsetky sluzby [pre úcastníkov] na druhej strane. Uskutocnit spojenú analýzu sluzieb... prístupu na úrovni úcastníkov je nevyhnutné nielen preto, lebo tieto sluzby zodpovedajú jedinej sluzbe na úrovni sprostredkovania, ale tiez z toho dôvodu, ako vysvetluje Komisia v [spornom] rozhodnutí... a zalobkyna jej v tomto bode neodporuje, ze prístup ADSL nemôze byt úcastníkom ponúkaný izolovane, pretoze z technických dôvodov vzdy znamená preinstalovanie úzkopásmových analógových... liniek. 149 Pripomienky zalobkyne k údajnej krízovej pruznosti cien medzi ADSL a úzkopásmovými pripojeniami, ako i medzi rôznymi variantmi ADSL sa musia zamietnut. Tieto pripomienky totiz v prvom rade nepopierajú existenciu rozhodovacieho priestoru zalobkyne na zvýsenie jej taríf ADSL. Zároven by obmedzené zvýsenie taríf ADSL viedlo k vyssej priemernej maloobchodnej tarife spolocne za sluzby úzkopásmového a sirokopásmového prístupu, cím by zmiernilo konstatovan[é] [cenové stlácanie]. Je totiz nevyhnutný záver, ze najmä s ohladom na výhody sirokého pásma pri prenose údajov by sa úcastníci odoberajúci sluzby sirokopásmového prístupu v prípade zvýsenia maloobchodných cien za prístup ADSL nerozhodli automaticky pre návrat k úzkopásmovému pripojeniu." ii) Argumentácia úcastníkov konania 66 Po prvé, co sa týka obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, odvolatelka vo svojej prvej výhrade uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne vychádzal z predpokladu, ze existencia rozhodovacieho priestoru na zmenu maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov je nevyhnutnou a dostatocnou podmienkou pripísatelnosti porusenia. Existencia takého rozhodovacieho priestoru totiz neumoznuje odpovedat na otázku, ci skutocnost, ze odvolatelka nepoziadala RegTP o schválenie zvýsenia svojich maloobchodných cien, predstavovala pochybenie. 67 Podla odvolatelky Súd prvého stupna v tomto smere nezohladnil skutocnost, ze RegTP preskúmal údajné cenové stlácanie a dospel k záveru, ze neobmedzovalo hospodársku sútaz. Ak podnik v dominantnom postavení podlieha regulácii zo strany národného regulacného orgánu vytvoreného na tento úcel v právnom rámci zameranom na hospodársku sútaz a ak sa skúma urcité konanie bez toho, aby ho národný regulacný orgán príslusný v tomto rámci spochybnil, zodpovednost za zachovanie struktúry trhu, ktorú nesie podnik v dominantnom postavení, je potlacená zodpovednostou tohto orgánu. V tejto situácii sa zodpovednost podniku v dominantnom postavení obmedzuje na povinnost odovzdávat národnému regulacnému orgánu vsetky informácie potrebné na kontrolu jeho konania. 68 Za týchto okolností odvolatelka tvrdí, ze bod 113 napadnutého rozsudku je nesprávny, pretoze RegTP bol povinný dodrziavat právo Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze. Okrem toho o nesprávne právne posúdenie ide aj v bode 123 uvedeného rozsudku. Bundesgerichtshof totiz nerozhodol, ze zodpovednost odvolatelky za predlozenie ziadostí o zmenu jej cien znamená, ze svoje vlastné posúdenie týkajúce sa clánku 82 ES musí nahradit posúdením národného regulacného orgánu. Okrem toho nie je presvedcivý ani bod 120 napadnutého rozsudku, podla ktorého jej stlácanie cien mozno pripísat preto, lebo Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím vnútrostátneho orgánu podla clánku 82 ES. Otázka v prejednávanej veci sa totiz týka výlucne pripísatelnosti a nie toho, ci posúdenie zo strany RegTP zaväzuje Komisiu po vecnej stránke. Okrem toho národné regulacné orgány majú v rámci tvorby rezimu hospodárskej sútaze v odvetví telekomunikácií samostatné postavenie. A napokon zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa podnik v dominantnom postavení, ktorý podlieha vnútrostátnej regulácii, mohol spolahnút na správnost regulácie. 69 Vo svojej druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze úvahy uvedené v bodoch 111 az 119 napadnutého rozsudku nie sú relevantné alebo ide o nesprávne právne posúdenie. Odôvodnenie Súdu prvého stupna totiz vedie k protiprávnemu bludnému kruhu, ked z odlisného výsledku, nez k akému dospel, odvodzuje, ze odvolatelka nemala právo sa spoliehat na výsledky preskúmania zo strany RegTP. Okrem toho pojem "krízové dotovanie", ktorý pouzíval, nevyvolávalo ani najmensie pochybnosti v súvislosti so správnostou jeho konstatovaní. V bodoch 111 az 114 uvedeného rozsudku ide navyse o nesprávne právne posúdenie z dôvodov uz uvedených v bode 66 vyssie. 70 Vo svojej tretej výhrade odvolatelka uvádza, ze na rozdiel od toho, ako Súd prvého stupna rozhodol v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku, skutocnost, ze jej maloobchodné ceny prístupu k analógovým linkám sa zakladajú na povolení Spolkového ministerstva pôst a telekomunikácií, nie je relevantná pre posúdenie pripísatelnosti. Rozhodujúce je naopak zamietnutie staznosti zalozenej na cenovom stlácaní obmedzujúcom hospodársku sútaz zo strany RegTP. 71 Po druhé, co sa týka obdobia od. 1. januára 2002 do 21. mája 2003, odvolatelka v prvej výhrade uvádza, ze napadnutý rozsudok je nesprávny, pretoze rovnako ako v prvom období jej cenové stlácanie nemozno pripísat. 72 Vo svojej druhej výhrade odvolatelka konstatuje, ze napadnutý rozsudok obsahuje rozpor medzi preskúmaním pripísatelnosti a výpoctom cenového stlácania. Súd prvého stupna totiz vyzadoval "krízové dotovanie" medzi dvoma trhmi, konkrétne medzi trhom prístupu k úzkopásmovému pripojeniu a trhom prístupu k sirokopásmovému pripojeniu, zatial co pri výpocte cenového stlácania nezohladnil príjmy, ktoré majú konkurenti zo sluzieb hovorov, najmä z toho dôvodu, ze voci nim nemozno namietat moznost "krízového dotovania" medzi dvoma trhmi, teda trhom sluzieb prístupu pre úcastníkov a trhom sluzieb hovorov. 73 V tretej výhrade odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neopodstatnene predpokladal moznost obmedzenia cenového stlácania. Konstatovanie v bode 149 napadnutého rozsudku, podla ktorého krízová pruznost cien neodstranuje rozhodovací priestor odvolatelky na zvýsenie jej cien ADSL, je podla nej síce správne, ale irelevantné. Súd prvého stupna vsak neskúmal otázku, ci a do akej miery úcastník úzkopásmového pripojenia odmietne prejst na sirokopásmové pripojenie z dôvodu zvýsenia jeho cien. 74 Komisia zdôraznuje nesprávnost základnej tézy odvolatelky, podla ktorej jej jednak nemozno pripísat porusenie, pretoze skutkové okolnosti patria do rámca zodpovednosti národného regulacného orgánu, a jednak Komisia nemohla podat zalobu priamo proti regulovanému podniku v prípade, ked uz bolo vydané rozhodnutie RegTP. Výhrady odvolatelky sa preto musia zamietnut ako celok. 75 Spolocnost Vodafone tvrdí, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, lebo odvolatelka len opakuje tvrdenia, ktoré uz predlozila v konaní pred Súdom prvého stupna, s cielom dosiahnut ich opätovné preskúmanie Súdnym dvorom. Subsidiárne sa musia výhrady odvolatelky zamietnut ako nedôvodné. 76 Aj spolocnost Versatel na pojednávaní tvrdila, ze Súd prvého stupna správne zastával názor, ze odvolatelka mala k dispozícii dostatocný rozhodovací priestor na zvýsenie svojich maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov. iii) Posúdenie Súdnym dvorom 77 Na úvod treba konstatovat, ze v tejto casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka síce v zásade opakuje tvrdenia uz prednesené pred Súdom prvého stupna, ale v podstate tomuto súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v súvislosti s pripísatelnostou porusenia podla clánku 82 ES zvolil nesprávne právne kritérium. Na rozdiel od toho, co tvrdí Vodafone, je preto táto cast odvolacieho dôvodu prípustná v súlade s judikatúrou citovanou v bode 25 tohto rozsudku. 78 Pokial ide o dôvodnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze odvolatelka v podstate vytýka Súdu prvého stupna názor, podla ktorého jej bolo mozné podla clánku 82 ES pripísat cenové stlácanie zistené v spornom rozhodnutí len z toho dôvodu, ze mala k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov. Celá táto prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa v tomto smere opiera o predpoklad, ze taký rozhodovací priestor nie je dostatocnou podmienkou na uplatnenie clánku 82 ES, pokial - tak ako je to v prejednávanej veci - príslusný národný regulacný orgán pre reguláciu telekomunikacného odvetvia, teda RegTP, predmetný cenový postup schválil. 79 Tento predpoklad vsak nie je správny. 80 Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze clánky 81 ES a 82 ES sa neuplatnia len vtedy, ak je protisútazné konanie ulozené podnikom vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo pokial tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany. V takej situácii totiz nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, tak ako to napovedajú tieto ustanovenia, prícinu v samostatnom konaní podnikov. Clánky 81 ES a 82 ES sa naopak môzu uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (rozsudok z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, body 33 a 34, ako aj citovaná judikatúra). 81 Moznost vylúcit protisútazné konanie z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES z toho dôvodu, ze toto konanie bolo dotknutým podnikom ulozené existujúcimi právnymi predpismi alebo ze tieto predpisy vylúcili akúkolvek moznost konkurencného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere (pozri rozsudky z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, 41/83, Zb. s. 873, bod 19; z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, body 27 az 29, ako aj z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 67). 82 Súdny dvor tak rozhodol, ze pokial sa vnútrostátny zákon obmedzuje iba na podnietenie alebo ulahcenie samostatných protisútazných konaní podnikov, tieto podniky nadalej podliehajú konaniu podla clánkov 81 ES a 82 ES (rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 36 az 73, a CIF, uz citovaný, bod 56). 83 Podla judikatúry Súdneho dvora totiz dominantné podniky majú osobitnú zodpovednost, aby svojím konaním neohrozili skutocnú a nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57). 84 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze zásahy regulacného orgánu, akým je RegTP, podnietili odvolatelku na zachovanie jej cenových postupov, ktoré viedli k stlácaniu cien jej prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, nemôze sama osebe vylúcit jej zodpovednost v zmysle clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, body 21 az 23). 85 Vzhladom na to, ze odvolatelka mala k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov - bez ohladu na uvedené zásahy - Súd prvého stupna mohol oprávnene len na základe tohto dôvodu rozhodnút, ze jej dotknuté cenové stlácanie mozno pripísat. 86 V prejednávanej veci pritom stací konstatovat, ze tvrdenia, ktoré odvolatelka uvádza v súvislosti s prvou castou prvého odvolacieho dôvodu, nespochybnujú existenciu takého rozhodovacieho priestoru. Odvolatelka konkrétne nespochybnuje konstatovania Súdu prvého stupna v bodoch 97 az 105 a 121 az 151 napadnutého rozsudku, podla ktorých v podstate mohla podat ziadosti na RegTP o znízenie svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, konkrétne maloobchodných cien za sluzby úzkopásmového prístupu, co sa týka obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, a maloobchodných cien za sluzby sirokopásmového prístupu za obdobie od 1. januára 2002. 87 Odvolatelka svojimi výhradami naopak len zdôraznuje podnecujúcu povahu zásahu RegTP, ked predovsetkým zdôraznuje, ze jednak tento národný regulacný orgán sám preskúmal a schválil dotknuté cenové stlácania z hladiska vnútrostátneho práva, telekomunikacného práva Únie, ako aj clánku 82 ES a jednak Bundesgerichtshof vo svojom rozsudku z 10. februára 2004 rozhodol, ze odvolatelka nemôze pri posudzovaní, ci urcitý cenový postup je v rozpore s clánkom 82 ES, nahradit RegTP. 88 Z dôvodov uvedených v bodoch 80 az 85 tohto rozsudku vsak takéto okolnosti nemôzu spochybnit skutocnost, ze tento cenový postup mozno odvolatelke pripísat, pretoze je nesporné, ze odvolatelka mala rozhodovací priestor na zmenu svojich maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov, a preto sú tieto okolnosti bezpredmetné v súvislosti so spochybnením posúdení Súdu prvého stupna v tomto bode. 89 Odvolatelka predovsetkým nemôze vytýkat Súdu prvého stupna, ze nepreskúmal, ci sa nedopustila "pochybenia", ked nevyuzila rozhodovací priestor, ktorý mala k dispozícii v súvislosti s poziadaním RegTP o schválenie zmeny jej maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov. Skutocnost, ci je takéto konanie "pochybením" alebo nie, totiz nemôze spochybnit konstatovanie, podla ktorého odvolatelka mala takýto priestor, ale môze sa zohladnit len pri urcení toho, ci takéto konanie bolo porusením, ako aj v stádiu stanovovania výsky pokút. 90 V tejto súvislosti treba napokon zdôraznit, ako to Súd prvého stupna uz rozhodol v bode 120 napadnutého rozsudku, ze v kazdom prípade Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím vnútrostátneho orgánu podla clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 48). V prejednávanej veci odvolatelka napokon ani nespochybnuje, ze rozhodnutia RegTP Komisiu nezaväzujú. 91 Aj odvolatelka uvádza, ze nepochybne nemozno vylúcit, ze samotné národné regulacné orgány porusili clánok 82 ES v spojení s clánkom 10 ES, takze Komisia mohla proti dotknutému clenskému státu podat zalobu o nesplnenie povinnosti. Ani táto okolnost vsak nemá vplyv na rozhodovací priestor, ktorý odvolatelka mala v súvislosti so zmenou svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, a preto, ako uz bolo uvedené v bodoch 44 az 49 tohto rozsudku, je vo fáze tohto odvolacieho konania bezpredmetná v súvislosti so spochybnením posúdení Súdu prvého stupna o pripísatelnosti porusenia odvolatelke. 92 Rovnako to je aj pri skutocnosti, ktorú odvolatelka tvrdila, ze regulácia zo strany RegTP má za ciel otvorit dotknuté trhy hospodárskej sútazi. Je totiz nesporné, ze táto regulácia odvolatelku nijako nezbavuje moznosti menit jej maloobchodné ceny za sluzby prístupu pre úcastníkov, teda konat samostatne na základe clánku 82 ES, pricom pravidlá týkajúce sa hospodárskej sútaze zakotvené Zmluvou ES vo forme kontroly ex post v tomto ohlade doplnajú regulacný rámec prijatý normotvorcom Únie s cielom regulovat telekomunikacné trhy ex ante. 93 Rovnako tak treba vylúcit výhradu, podla ktorej sa Súd prvého stupna z dôvodu krízovej pruznosti maloobchodných cien sluzieb úzkopásmového prístupu a maloobchodných cien sluzieb sirokopásmového prístupu dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 149 napadnutého rozsudku, pokial ide o moznost odvolatelky obmedzit cenové stlácanie od 1. januára 2002 zvýsením jej maloobchodných cien sluzieb sirokopásmového prístupu. Ako to uz totiz Súd prvého stupna konstatoval v tom istom bode, táto výhrada vôbec nepopiera existenciu rozhodovacieho priestoru odvolatelky na zmenu jej maloobchodných cien za sluzby sirokopásmového prístupu. Okrem toho, pokial odvolatelka navyse chce spochybnit, ze toto zvýsenie viedlo k vyssej priemernej maloobchodnej cene za sluzby úzkopásmového, ako aj sirokopásmového prístupu, táto výhrada sa musí v súlade s judikatúrou citovanou v bode 53 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustná, pretoze spochybnuje nezávislé posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku bez toho, ze by sa namietalo jeho skreslenie. 94 Napokon, pokial ide o výhradu zalozenú na rozpore v dôvodoch, uvedenú v bode 72 tohto rozsudku, ani túto nemozno prijat, pretoze sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Súd prvého stupna totiz síce pri výpocte cenového stlácania vylúcil moznost, najmä v bodoch 119 a 199 az 201 napadnutého rozsudku, krízového dotovania medzi dvoma odlisnými trhmi, konkrétne medzi trhom sluzieb prístupu pre úcastníkov a trhom sluzieb hovorov, je vsak nesprávne sa domnievat, ze vo fáze preskúmania pripísatelnosti porusenia by také krízové dotovanie vyzadoval. 95 V bodoch 148 az 150 napadnutého rozsudku sa totiz Súd prvého stupna obmedzil v tomto ohlade na konstatovanie, ze rozhodovací priestor, ktorý odvolatelka mala na zvýsenie svojich maloobchodných cien za sluzby sirokopásmového prístupu, stacil na obmedzenie cenového stlácania, ktoré vyplývalo z rozpätia medzi velkoobchodnými cenami sprostredkovatelských sluzieb a maloobchodnými cenami vsetkých sluzieb prístupu pre úcastníkov. Súd prvého stupna tak v nijakom prípade nevyzadoval krízové dotovanie medzi sluzbami prístupu k úzkopásmovému pripojeniu a sluzbami prístupu k sirokopásmovému pripojeniu, predovsetkým vzhladom na to - ako sa to uvádza aj v bode 148 napadnutého rozsudku bez toho, aby to odvolatelka v tomto odvolaní spochybnovala - ze na úrovni sprostredkovatelských sluzieb existuje jediný odlisný trh so sluzbami a sluzby prístupu poskytované na tejto úrovni umoznujú konkurentom odvolatelky poskytovat svojim úcastníkom tak sluzby úzkopásmového prístupu, ako aj sluzby sirokopásmového prístupu, pricom sluzby sirokopásmového prístupu okrem iného nemozno z technických prícin úcastníkom ponúkat samostatne. 96 Celú prvú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ciastocne ako neprípustnú a ciastocne ako bezpredmetnú alebo nedôvodnú. b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zásady ochrany legitímnej dôvery i) Napadnutý rozsudok 97 Po tom, co Súd prvého stupna v bode 267 napadnutého rozsudku pripomenul, ze v mnohých rozhodnutiach prijatých v dotknutom období RegTP konstatoval, ze hoci existuje záporný rozdiel medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov odvolatelky, vyuzívanie krízového dotovania medzi prístupovými sluzbami a sluzbami telefonických hovorov malo ostatným operátorom umoznit ponúkat ich úcastníkom konkurencieschopné ceny, následne v bode 268 konstatoval, ze rozhodnutia RegTP neobsahujú nijaký odkaz na clánok 82 ES a z rozhodnutí RegTP konkludentne, no nevyhnutne vyplýva, ze tarifná politika odvolatelky má protisútazný úcinok, pretoze jej sútazitelia musia vyuzívat krízové dotovanie, aby mohli na trhu prístupových sluzieb zostat konkurencieschopní. 98 Súd prvého stupna z toho v bode 269 napadnutého rozsudku odvodil tento záver: "Za týchto podmienok nemohli rozhodnutia RegTP vyvolat u zalobkyne legitímnu dôveru, ze jej tarifná politika je v súlade s clánkom 82 ES. Zároven je dôlezité zdôraznit, ze Bundesgerichtshof vo svojom rozsudku z 10. februára 2004, ktorým bol zrusený rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf zo 16. januára 2002, potvrdil, ze 'správne preskúmavacie konanie [zo strany RegTP] nevylucuje v praxi moznost, ze podnik predlozí tarifu, ktorou zneuzíva svoje dominantné postavenie, a dosiahne jej povolenie, pretoze sa zneuzitie v preskúmavacom konaní nezistí`." ii) Argumentácia úcastníkov konania 99 Odvolatelka zastáva názor, ze Súd prvého stupna uplatnil zásadu ochrany legitímnej dôvery nesprávne. Rozhodnutia RegTP, ktoré opakovane popierali existenciu cenového stlácania obmedzujúceho hospodársku sútaz, v nej vzbudili dôveru v zákonnost jej cien, ktorá si zaslúzi ochranu. 100 V prvej výhrade v tejto súvislosti odvolatelka uvádza, ze otázka, ci rozhodnutia RegTP výslovne odkazujú na clánok 82 ES, je irelevantná, pretoze tento orgán výslovne odmietol existenciu cenového stlácania obmedzujúceho hospodársku sútaz. 101 V druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze v rozpore s tým, co Súd prvého stupna uviedol v bodoch 267 a 268 napadnutého rozsudku, ani z výkladu RegTP týkajúceho sa moznosti "krízového dotovania" s cenami sluzieb hovorov, ani z pouzitia výrazu "krízové dotovanie" nevyplýva, ze jej cenové postupy majú protisútazné úcinky. 102 V tretej výhrade odvolatelka uvádza, ze odkaz v bode 269 napadnutého rozsudku na rozsudok Bundesgerichtshofu z 10. februára 2004 nie je relevantný. Kedze tento rozsudok bol prijatý az po referencnom období, nemôze byt rozhodujúci pre otázku, ci sa odvolatelka oprávnene spoliehala na správnost rozhodnutí RegTP pocas tohto obdobia. Odvolatelka mohla naopak odvodit iné skutocnosti z rozsudku Oberlandesgerichtu Düsseldorf zo 16. januára 2002, ktoré naznacovali, ze sa oprávnene spoliehala na rozhodnutia RegTP, pretoze tento súd rozhodol, ze rozhodnutia RegTP vylucujú akékolvek porusenie clánku 82 ES. 103 Komisia tvrdí, ze ak vyhlásenia RegTP nepredvídajú jej posúdenie z hladiska clánku 82 ES, nemôzu ani vyvolat legitímnu dôveru, ze Komisia bude postupovat v súlade so stanoviskom RegTP. Výhrady odvolatelky sa preto musia zamietnut ako bezpredmetné alebo nedôvodné. 104 Spolocnost Vodafone zastáva názor, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretoze odvolatelka sa v podstate obmedzuje na opakovanie výhrad uz uvedených pred Súdom prvého stupna, ktoré sa týkajú významu skorsích rozhodnutí RegTP, ich potvrdenia v súvislosti s moznostou krízového dotovania a významu rozsudku Oberlandesgerichtu Düsseldorf. V kazdom prípade je táto cast nedôvodná, pretoze legitímnu dôveru môze vyvolat len orgán, ktorý je pre danú právnu situáciu príslusný. iii) Posúdenie Súdnym dvorom 105 Treba uviest, ze odvolatelka bez toho, aby rozvinula právnu argumentáciu s cielom preukázat dôvod, pre ktorý sú body 267 az 269 napadnutého rozsudku podla nej nesprávnym právnym posúdením, obmedzuje sa len na výhradu, ze rozhodnutia prijaté RegTP alebo vyhlásené niektorými vnútrostátnymi súdmi v nej mohli vyvolat legitímnu dôveru v tom zmysle, ze jej cenové postupy boli v súlade s clánkom 82 ES a v tejto súvislosti opakuje alebo rozvíja tvrdenia, ktoré uz uviedla na prvom stupni pred Súdom prvého stupna v snahe preukázat, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. 106 Treba konstatovat, ze odvolatelka týmto spochybnovaním sporného rozhodnutia chce dosiahnut opätovné preskúmanie zaloby podanej na Súd prvého stupna, a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 24 tohto rozsudku sú preto jej výhrady v tomto bode neprípustné. 107 Pokial ide o zvysnú cast, v ktorej odvolatelka v rámci svojej druhej výhrady spochybnuje, ze z rozhodnutí RegTP mohla odvodzovat, ze jej cenové postupy mali za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, treba konstatovat, ze smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu Súdom prvého stupna bez toho, aby odvolatelka namietala akékolvek jeho skreslenie, a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 53 tohto rozsudku preto treba aj túto výhradu povazovat za neprípustnú. 108 Napokon v rozsahu, v akom tretia výhrada smeruje k spochybneniu relevancie rozsudku Bundesgerichtshofu z 10. februára 2004, treba ju zamietnut ako bezpredmetnú, pretoze sa týka len doplnujúceho dôvodu uvedeného na podporu ostatných zistení Súdu prvého stupna (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 148 a citovanú judikatúru). 109 Ako totiz vyplýva z pouzitia výrazu "zároven" na zaciatku druhej vety bodu 269 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna odkazoval na zistenia uvedené v rozsudku Bundesgerichtshofu len s cielom potvrdit záver, ktorý vyplynul z dôvodov uvedených v bodoch 267 a 268 napadnutého rozsudku a ktorý sa nachádzal uz v prvej vete tohto bodu 269, podla ktorého rozhodnutia RegTP nemohli vyvolat u odvolatelky legitímnu dôveru, ze jej tarifná politika je v súlade s clánkom 82 ES. 110 V dôsledku toho treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne bezpredmetnú. c) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahe porusenia clánku 82 ES i) Napadnutý rozsudok 111 Súd prvého stupna zamietol zalobný dôvod odvolatelky týkajúci sa úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia a v bode 286 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie obsahuje odkaz na clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorý vo svojom prvom pododseku stanovuje podmienky, ktoré musia byt splnené, aby Komisia mohla ulozit pokuty, a medzi nimi sa nachádza aj podmienka týkajúca sa úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia. 112 Okrem toho v bode 287 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia v spornom rozhodnutí podrobne rozvádza dôvody, pre ktoré usudzuje, ze postup odvolatelky pri uplatnovaní taríf je zneuzívaním v zmysle clánku 82 ES, ako aj dôvody, pre ktoré sa odvolatelka musí povazovat za zodpovednú za konstatované protiprávne konanie aj napriek tomu, ze nemecké orgány musia schvalovat jej tarify. 113 Súd prvého stupna zamietol aj tvrdenie odvolatelky zalozené na neexistencii nedbanlivostného alebo úmyselného pochybenia. V tejto súvislosti v bode 296 napadnutého rozsudku uvádza, ze odvolatelka napriek rozhodnutiam RegTP o povolení cien nemohla nevediet, ze disponovala skutocným rozhodovacím priestorom na znízenie cenového stlácania, ani to, ze toto cenové stlácanie nesie so sebou závazné obmedzenia hospodárskej sútaze, pri uvázení najmä jej monopolného postavenia na trhu sprostredkovacích sluzieb a kvázimonopolného postavenia na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 114 Okrem toho v bode 298 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze zacatie konania pred podaním zaloby proti Spolkovej republike Nemecko nemá nijaký dosah na procesné podmienky stanovené v clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, pretoze odvolatelka nemohla nevediet, ze jednak disponovala skutocným rozhodovacím priestorom na zvýsenie svojich maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov a jednak ze jej postup pri uplatnovaní taríf bol prekázkou rozvoja hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke, na ktorom uz bol stupen hospodárskej sútaze, najmä vzhladom na jej prítomnost, oslabený. 115 Napokon v bode 299 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol výhradu zalozenú na preskúmaní cenového stlácania zo strany RegTP z dôvodov uvedených v bodoch 267 az 269 toho istého rozsudku, ktoré uz boli rozobraté v bodoch 97 a 98 tohto rozsudku. ii) Argumentácia úcastníkov konania 116 Vo svojej prvej výhrade odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok v bodoch 284 az 289 porusuje poziadavky clánku 253 ES v tom, ze nesprávne vychádza zo zásady, ze v spornom rozhodnutí bola námietka nedbanlivostného alebo úmyselného pochybenia nedostatocne odôvodnená. Toto rozhodnutie totiz neobsahuje nijaké právne alebo skutkové konstatovanie týkajúce sa otázky nedbanlivostného alebo úmyselného pochybenia. 117 Po prvé odvolatelka tvrdí, ze z právneho hladiska nestací, ze Komisia v druhej vete preambuly sporného rozhodnutia odkazuje na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Preambula totiz nie je súcastou rozhodnutia, ale len stanovuje právny základ. V kazdom prípade z tejto preambuly nevyplývajú dôvody, pre ktoré Komisia zastáva názor, ze porusenie bolo spôsobené úmyselne alebo z nedbanlivosti. 118 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze vecné zistenia Komisie, na ktoré Súd prvého stupna odkazoval v bode 287 napadnutého rozsudku, nemôzu odôvodnit námietku úmyselného alebo nedbanlivostného porusenia clánku 82 ES, pretoze nemajú vôbec súvislost s otázkou subjektívnej pripísatelnosti konania, to znamená s otázkou, ci odvolatelka mohla alebo nemohla nevediet, ze jej konanie má protisútaznú povahu. 119 V druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze posúdenie úmyselného porusenia Súdom prvého stupna nie je dostatocne odôvodnené a odôvodnenie napadnutého rozsudku sa navyse zakladá na nesprávnom uplatnení clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17. Subjektívna pripísatelnost prípadného porusenia clánku 82 ES totiz chýba. Vzhladom na rozhodnutia RegTP a pri neexistencii precedensu v rámci Európskej únie tak odvolatelka nevedela o údajne protisútaznej povahe svojho konania. 120 Podla odvolatelky prostredníctvom úvah týkajúcich sa rozhodnutí RegTP, ktoré sú uvedené v bodoch 267 az 269 napadnutého rozsudku a na ktoré Súd prvého stupna odkazoval v bode 299 toho istého rozsudku, nemozno dospiet k záveru, ze sa dopustila úmyselného porusenia. Skutocnost, ze RegTP výslovne neodkázal na clánok 82 ES, nie je rozhodujúca, pretoze posúdenie úmyselného porusenia nezávisí od toho, ci si je dotknutý podnik vedomý, ze svojím konaním porusuje clánok 82 ES. Okrem toho ani z pojmu krízového dotovania, ktorý pouzil RegTP, ani z rozsudku Bundesgerichtshofu z 10. februára 2004 nemozno odvodit existenciu úmyselného porusenia spáchaného odvolatelkou. Súd prvého stupna nepreskúmal jej zalobné návrhy, podla ktorých mohla vyvodzovat závery z celkového správania Komisie vyplývajúceho nielen zo zacatia konania o nesplnenie povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko, ale aj zo skutocnosti, ze Komisia ju informovala, ze nemá v úmysle pokracovat v konaní proti nej. 121 Komisia tvrdí, ze regulácia odvetvia je relevantná len pre otázku, ci odvolatelka vedela, ze jej konanie je protiprávne, ale nie pre urcenie úmyselnej povahy porusenia. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je teda bezpredmetná alebo v kazdom prípade nedôvodná. 122 Spolocnost Vodafone zastáva názor, ze odvolatelka znovu opakuje tvrdenia uz uvedené pred Súdom prvého stupna na vysvetlenie toho, ze sa nedopustila úmyselného porusenia. Jej tvrdenia sú v kazdom prípade neprípustné v rozsahu, v akom ziada, aby Súdny dvor v rámci svojho preskúmania odôvodnenia tohto rozsudku nahradil z dôvodov spravodlivosti posúdenie Súdu prvého stupna svojím posúdením. Vo zvysnej casti je táto cast odvolacieho dôvodu nedôvodná. iii) Posúdenie Súdnym dvorom 123 Na úvod treba konstatovat, ze predlozené výhrady - aj ked sa v nich scasti opakujú tvrdenia uz uvedené pred Súdom prvého stupna - sú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 25 tohto rozsudku prípustné, pretoze sa nimi tomuto súdu vytýka, ze na uplatnenie podmienky týkajúcej sa nedbanlivostnej alebo úmyselnej povahy porusenia a na preskúmanie dodrzania tejto podmienky zo strany Komisie, ktorá má povinnost odôvodnenia, pouzil nesprávne právne kritérium. Okrem toho treba pripomenút, ze otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je dostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat (pozri najmä rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 90). 124 V prvom rade, pokial ide o výhrady týkajúce sa dôvodnosti posúdení Vseobecného súdu, treba pripomenút, ze co sa týka otázky, ci k protiprávnym konaniam doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti a ci je ich z toho dôvodu mozné postihovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto podmienka je splnená tým, ze daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz by si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie (pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 45, ako aj Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 107). 125 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bodoch 296 a 297 napadnutého rozsudku uviedol, ze táto podmienka je splnená, kedze jednak odvolatelka nemohla nevediet, ze napriek rozhodnutiam RegTP disponovala skutocným rozhodovacím priestorom, aby stanovila svoje maloobchodné ceny za sluzby prístupu pre úcastníkov, a jednak ze cenové stlácanie nieslo so sebou závazné obmedzenia hospodárskej sútaze, pri zohladnení najmä jej monopolného postavenia na velkoobchodnom trhu sprostredkovacích sluzieb a kvázimonopolného postavenia na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 126 Stací konstatovat, ze takáto argumentácia, ktorá sa opiera o skutkové zistenia patriace - pokial sa nenamieta ich skreslenie - do nezávislého posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom, nie je nesprávnym právnym posúdením. 127 V rozsahu, v akom odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil rozhodnutia RegTP a neexistenciu precedensu v Únii, totiz stací konstatovat, ze takéto tvrdenia smerujú len k preukázaniu toho, ze odvolatelka nevedela o protiprávnej povahe konania vytýkaného v spornom rozhodnutí z hladiska clánku 82 ES. Takéto tvrdenia sa preto musia vzhladom na judikatúru citovanú v bode 124 tohto rozsudku zamietnut ako nedôvodné. 128 Rovnako je to aj s výhradou zalozenou na tom, ze Súd prvého stupna nezohladnil zacatie konania pred podaním zaloby podla clánku 226 ES proti Spolkovej republike Nemecko. Táto skutocnost - aj ked pripustíme, ze Komisia o svojich úmysloch nepokracovat v konaní o porusení odvolatelku informovala - totiz neovplyvnuje konstatovanie, ze odvolatelka nemohla nevediet o protisútaznej povahe svojho konania. Súd prvého stupna teda v bode 298 napadnutého rozsudku rozhodol o tom, ze zacatie dotknutého konania nemalo vplyv na nedbanlivostnú alebo úmyselnú povahu porusenia v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 129 Pokial ide o výhradu predlozenú odvolatelkou proti bodu 299 napadnutého rozsudku, treba ju v súlade s judikatúrou citovanou v bode 108 tohto rozsudku zamietnut ako bezpredmetnú, pretoze sa týka doplnujúceho dôvodu uvedeného len na podporu zistení v bodoch 296 a 297 napadnutého rozsudku, ktoré stacia na preukázanie úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia. 130 V druhom rade, pokial ide o výhradu týkajúcu sa preskúmania odôvodnenia sporného rozhodnutia Súdom prvého stupna, co sa týka úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia, treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená clánkom 253 ES je zásadnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (rozsudok z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35). 131 Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknuté odvetvie (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, ako aj z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166). 132 Pokial ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia v prejednávanej veci, Súd prvého stupna v bode 286 napadnutého rozsudku konstatoval, ze toto rozhodnutie obsahuje odkaz na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý sa týka podmienok, ktoré musia byt splnené, aby Komisia mohla ulozit pokuty, a medzi nimi sa uvádza aj podmienka týkajúca sa úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy protiprávneho konania, a v bode 287 toho istého rozsudku, ze Komisia podrobne rozvádza dôvody, pre ktoré usudzuje, ze postup odvolatelky pri uplatnovaní cien je zneuzívaním, a dôvody, pre ktoré sa odvolatelka musí povazovat za zodpovednú za konstatované protiprávne konanie napriek tomu, ze jej ceny musia schvalovat nemecké orgány. 133 Tieto konstatovania, z ktorých vyplývajú dôvody, pre ktoré bolo sporné rozhodnutie prijaté, umoznili odvolatelke zoznámit sa s úvahami Komisie, pokial ide o uplatnenie podmienok pre ulozenie pokút stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Súd prvého stupna preto z toho mohol bez porusenia clánku 253 ES odvodit, ze sporné rozhodnutie bolo v tomto bode dostatocne odôvodnené z hladiska poziadaviek vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Výhrada odvolatelky v tomto ohlade je teda nedôvodná. 134 V rozsahu, v akom odvolatelka v tejto súvislosti dodáva, ze konstatovania Komisie prebraté do bodu 287 napadnutého rozsudku nie sú relevantné pre urcenie úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy porusenia, stací konstatovat, ze taká výhrada, ktorá má spochybnit dôvodnost odôvodnenia zvoleného v spornom rozhodnutí, je podla judikatúry citovanej v bode 24 tohto rozsudku v stádiu odvolania neprípustná. 135 V tretom rade, pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze povinnost odôvodnovat rozsudky vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý sa na konanie pred Vseobecným súdom uplatnuje na základe clánku 53 prvého odseku toho istého Statútu a clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (pozri rozsudok zo 4. októbra 2007, Naipes Heraclio Fournier/ÚHVT, C-311/05 P, bod 51 a citovanú judikatúru). 136 Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33, ako aj zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70). 137 V tejto súvislosti stací konstatovat, ako to vyplýva uz z bodu 125 tohto rozsudku, ze z bodov 296 a 297 napadnutého rozsudku jasne a nepochybne vyplývajú úvahy Súdu prvého stupna, pokial ide o úmyselnú alebo nedbanlivostnú povahu údajného porusenia. Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku je v tomto bode teda bez akéhokolvek základu. 138 V dôsledku toho sa musí tretia cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne bezpredmetná alebo nedôvodná. d) Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu 139 Z uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako celok. 3. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES 140 Druhý odvolací dôvod predlozený odvolatelkou sa delí na tri casti, ktoré sa týkajú relevancie kritéria cenového stlácania pre konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES, primeranosti výpoctu cenového stlácania a úcinkov cenového stlácania. a) Napadnutý rozsudok 141 V bodoch 153 az 207 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol výhrady odvolatelky, v ktorých namietala nezákonnost metódy, ktorú Komisia pouzila na zistenie existencie cenového stlácania. 142 Súd prvého stupna po prvé v bodoch 166 az 168 napadnutého rozsudku zamietol výhradu odvolatelky, ze zneuzívajúca povaha cenového stlácania mohla byt len výsledkom zneuzívajúcej povahy jej maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov. Po konstatovaní v bode 166 uvedeného rozsudku, ze podla sporného rozhodnutia odvolatelkine zneuzívanie spocíva v stanovovaní neprimeraných cien v podobe cenového stlácania na úkor jej konkurentov, pricom Komisia zastávala názor, ze existuje zneuzívajúce cenové stlácanie, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho konkurentom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora v súvislosti s poskytovaním jeho vlastných maloobchodných sluzieb úcastníkom, Súd prvého stupna v bode 167 uvedeného rozsudku rozhodol: "Je pravda, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí hovorí iba o existencii rozhodovacieho priestoru, ktorý mala zalobkyna na zmenu svojich maloobchodných cien [sluzieb prístupu pre úcastníkov]. Zneuzívajúca povaha konania zalobkyne sa vsak viaze na nespravodlivost rozdielu medzi jej [velkoobchodnými] cenami za sprostredkovacie sluzby a maloobchodnými cenami [sluzieb prístupu pre úcastníkov], ktorý sa prejavuje v podobe [cenového stlácania]. Preto so zretelom na zneuzitie konstatované v [spornom] rozhodnutí nebola Komisia povinná v [spornom] rozhodnutí preukázat, ze by maloobchodné ceny zalobkyne boli ako také zneuzívajúce." 143 Po druhé v bodoch 183 az 194 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol výhradu, ktorou odvolatelka vytýkala Komisii, ze cenové stlácanie vypocítala na základe cien a nákladov vertikálne integrovaného dominantného podniku a neprihliadla pritom na osobitné postavenie konkurentov na trhu. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 185 uvedeného rozsudku zdôraznil, ze preskúmanie, ktoré uskutocnuje vo vztahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam urobeným Komisiou, sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných postupov a postupov súvisiacich s odôvodneniami, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zrejme nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci, a následne rozhodol, okrem iného, ze: "186 Najprv je namieste pripomenút, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí skúmala, ci hrozí, ze postup dominantného podniku pri uplatnovaní taríf vytlací z trhu rovnako výkonný hospodársky subjekt, ako je dominantný podnik. Komisia teda pri posudzovaní, ci bol postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf zneuzívajúci, vychádzala výlucne z taríf a nákladov zalobkyne, a nie z osobitnej situácie súcasných ci potenciálnych sútazitelov zalobkyne. 187 Podla Komisie totiz 'mozno usúdit, ze ide o [zneuzívajúce cenové stlácanie], pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a [velkoobchodnými] tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na [maloobchodnom] trhu`... V prejednávanom prípade bolo [cenové stlácanie] zneuzívajúc[e], pretoze sama zalobkyna 'by nebola schopná... ponúkat svoje sluzby úcastníkom inak nez so stratou, pokial by za svoje sluzby úcastníkom musela platobným prevodom inej spolocnosti platit tarifu prístupu k vlastným sprostredkovacím sluzbám`... Za týchto podmienok 'sútazitelia[, ktorí] sú rovnako výkonní` ako zalobkyna, môzu 'ponúkat sluzby napojenia úcastníkov za konkurencieschopnú cenu, iba ak si to môzu vynahradit inde`... 188 Dalej je nutné konstatovat, ze aj ked sa súd Spolocenstva doposial výslovne nevyjadril k metóde, ktorá sa má pouzit na zistenie existencie [cenového stlácania], z judikatúry jednako zretelne vyplýva, ze zneuzívanie v súvislosti s postupom dominantného podniku pri uplatnovaní taríf sa v zásade zistuje so zretelom na vlastnú situáciu tohto podniku, a teda so zretelom na jeho vlastné tarify a náklady, a nie so zretelom na situáciu súcasných ci potenciálnych sútazitelov. ... 192 Treba doplnit, ze pri akomkolvek inom prístupe hrozí, ze sa ním porusí vseobecná zásada právnej istoty. Pokial by totiz zákonnost postupu dominantného podniku pri uplatnovaní taríf závisela od situácie sútaziacich podnikov, najmä v súvislosti so struktúrou ich nákladov, co sú údaje, ktoré nie sú vo vseobecnosti dominantnému podniku známe, nebol by tento dominantný podnik schopný sám posúdit zákonnost svojho vlastného konania. 193 Komisia preto právom postavila svoju analýzu vo veci zneuzívania postupom zalobkyne pri uplatnovaní taríf iba so zretelom na osobitnú situáciu zalobkyne, a teda so zretelom na tarify a náklady jej samej. 194 Pretoze je namieste skúmat, ci by zalobkyna sama, alebo podnik rovnako výkonný ako ona, bola schopná ponúkat svoje sluzby úcastníkom inak nez so stratou, pokial by bola predtým povinná uhradit platobným prevodom inej spolocnosti takéto tarify spojené s poskytovaním vlastných sprostredkovacích sluzieb, je tvrdenie zalobkyne, ze sa jej sútazitelia nesnazia napodobnovat jej vlastnú zákaznícku struktúru a môzu dosahovat dodatocné príjmy plynúce z inovacných produktov, ktoré na trhu ponúkajú iba oni a ku ktorým inak neposkytuje zalobkyna ziadne spresnenie, nerelevantné. Z tých istých dôvodov nemôze obstát ani tvrdenie, ze sútazitelia môzu vylúcit moznost (pred)volby." 144 Po tretie Súd prvého stupna v bodoch 195 az 206 tohto istého rozsudku zamietol výhradu, podla ktorej Komisia zohladnila len príjmy zo sluzieb za prístup a vylúcila príjmy z iných sluzieb, najmä sluzieb hovorov. 145 V tejto súvislosti Súd prvého stupna na úvod bodu 196 napadnutého rozsudku uviedol, ze smernica 96/19, ktorá v súvislosti s tarifnou struktúrou historických operátorov rozlisuje medzi vstupným poplatkom za pripojenie, mesacným predplatným a miestnymi, vnútrostátnymi a medzinárodnými tarifami, má za ciel zaviest medzi týmito jednotlivými zlozkami tarifnú rovnováhu v závislosti od skutocných nákladov, v záujme umoznit plnú hospodársku sútaz na telekomunikacnom trhu a tento proces sa má konkrétne prejavit poklesom taríf vnútrostátnych a medzinárodných hovorov a nárastom poplatkov za pripojenie, mesacného predplatného a ceny miestnych hovorov. V bode 197 uvedeného rozsudku z toho Súd prvého stupna odvodil záver, ze Komisia správne zdôraznila, ze oddelené zohladnenie ceny prístupu a ceny telefonických hovorov je teda uz obsiahnuté v zásade restrukturalizácie taríf stanovenej právom Únie. 146 Súd prvého stupna dalej v bode 198 napadnutého rozsudku pripomenul, ze systém nenarusenej hospodárskej sútaze medzi odvolatelkou a jej konkurentmi mozno zarucit iba vtedy, ked je medzi jednotlivými podnikatelskými subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí. V tejto súvislosti rozhodol takto: "199 Aj keby sa pripustilo, ze z pohladu úcastníka tvoria prístupové sluzby a sluzby telefonických hovorov jeden celok, nic to nemení na tom, ze pre sútazitelov zalobkyne je predpokladom poskytovania sluzieb telefonických hovorov úcastníkom cez pevnú siet zalobkyne, aby mali prístup k úcastníckej prípojke. Rovnost prílezitostí medzi historickým operátorom ako vlastníkom pevnej siete, ako je zalobkyna, na jednej strane a jeho sútazitelmi na druhej strane teda znamená, ze ceny za prístupové sluzby budú stanovené na takej úrovni, aby sútazitelov pri poskytovaní sluzieb telefonických hovorov stavali do pozície rovnocennej s historickým operátorom. Táto rovnost prílezitostí je zabezpecená len vtedy, ak historický operátor stanoví svoje maloobchodné ceny [sluzieb prístupu pre úcastníkov] na úrovni, ktorá umozní sútazitelom - o ktorých sa predpokladá, ze sú rovnako výkonní ako historický operátor - preniest vsetky náklady spojené so sprostredkovacou sluzbou na ich maloobchodné ceny. Pokial vsak historický operátor túto zásadu nedodrziava, noví operátori na trhu môzu svojim úcastníkom ponúkat prístupové sluzby len so stratou. Straty utrpené na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke sú potom nútení vyrovnávat vyssími tarifami na úrovni telefonických hovorov, co tiez narusuje podmienky hospodárskej sútaze na trhu telefonických hovorov. 200 Z toho teda plynie, ze aj keby bolo pravda, ako tvrdí zalobkyna, ze z pohladu úcastníka tvoria prístupové sluzby a sluzby telefonických hovorov 'cluster`, Komisia mohla v odôvodnení c. 119 [sporného] rozhodnutia právom usúdit, ze pri posudzovaní, ci postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf narúsa hospodársku sútaz, bolo potrebné skúmat existenciu [cenového stlácania] iba na úrovni prístupových sluzieb, a teda nezahrnat do jeho výpoctu tarify telefonických hovorov. 201 Výpocet dorovnania medzi prístupovými tarifami a tarifami telefonických hovorov, na ktorý naráza zalobkyna, nakoniec potvrdzuje, ze zalobkyna a jej sútazitelia sa na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke nenachádzajú v rovnocennej pozícii, co je pritom nevyhnutnou podmienkou na to, aby hospodárska sútaz na trhu telefonických hovorov nebola narúsaná. 202 V kazdom prípade, kedze zalobkyna výrazne znízila svoje ceny telefonických hovorov v priebehu obdobia, ktorého sa týka [sporné] rozhodnutie..., nemozno vylúcit, ze jej sútazitelia nemali ani len ekonomickú moznost pristúpit k dorovnaniu, na ktoré ukazuje zalobkyna. Sútazitelia, ktorí sú voci zalobkyni ekonomicky znevýhodnení uz na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke, by totiz s cielom motivovat potenciálnych zákazníkov, aby vypovedali predplatné u zalobkyne a na výmenu si upísali predplatné u nich, museli zadávat este nizsie tarify telefonických hovorov nez zalobkyna." 147 Súd prvého stupna z toho v bode 203 napadnutého rozsudku odvodil záver, ze Komisia teda na úcely výpoctu cenového stlácania právom zohladnila iba príjmy z prístupových sluzieb, pricom vylúcila príjmy z ostatných sluzieb, konkrétne sluzieb telefonických hovorov. 148 Okrem toho, po tom, co v bode 223 napadnutého rozsudku uviedol, ze chyba vo výpocte, ktorej sa dopustila Komisia, týkajúca sa osobitných nákladov odvolatelky, nemôze mat vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia, pretoze neprimeranost postupu odvolatelky pri uplatnovaní taríf v zmysle clánku 82 ES sa spája so samotnou existenciou cenového stlácania, a nie s jeho presným rozpätím, Súd prvého stupna v bodoch 234 az 244 uvedeného rozsudku zamietol výhrady odvolatelky týkajúce sa neexistencie dosahu na trh, ked okrem iného konstatoval: "234 Podla Komisie postupom zalobkyne pri uplatnovaní taríf doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. Toto konstatovanie odvodzuje v [spornom] rozhodnutí... z vlastnej existencie [cenového stlácania]. Ziadne preukazovanie protisútazného úcinku podla nej nie je nevyhnutné, aj ked to podporne rozoberá v odôvodneniach c. 181 az 183 [sporného] rozhodnutia. 235 Pretoze zalobkyna az do vstupu prvého sútazitela na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov v roku 1998 mala na tomto maloobchodnom trhu [sluzieb prístupu pre úcastníkov] faktický monopol, protisútazný úcinok, ktorý je Komisia povinná preukázat, súvisí s prípadnými obmedzeniami, ktoré mohol postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf spôsobit v rozvoji hospodárskej sútaze na trhu. 236 V tomto ohlade je nevyhnutné pripomenút, ze jednak zalobkyna je vlastníkom pevnej telefónnej siete v Nemecku a jednak je nesporné, ako uvádza Komisia v odôvodneniach c. 83 az 91 [sporného] rozhodnutia, ze v Nemecku v case prijatia uvedeného rozhodnutia neexistovala ziadna iná infrastruktúra, ktorá by sútazitelom zalobkyne umoznovala zivotaschopne vstúpit na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov. 237 S ohladom na to, ze sprostredkovacie sluzby zalobkyne sú... nevyhnutné, aby bolo niektorému z jej sútazitelov umoznené vstúpit s nou do hospodárskej sútaze na [maloobchodnom] trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, [cenové stlácanie] medzi [velkoobchodnými] tarifami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými tarifami zalobkyne [sluzieb prístupu pre úcastníkov] bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na [maloobchodných] trhoch. Ak sú totiz maloobchodné ceny zalobkyne nizsie nez [velkoobchodné] tarify jej sprostredkovacích sluzieb alebo ak rozdiel medzi [velkoobchodnými] tarifami sprostredkovacích sluzieb a [uvedenými] maloobchodnými tarifami zalobkyne nepostacuje na to, aby umoznil rovnako výkonnému operátorovi ako ona pokryt jeho osobitné náklady na poskytovanie sluzieb prístupu pre úcastníkov, potenciálny sútazitel rovnako výkonný ako zalobkyna nemôze vstúpit na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov bez toho, aby neutrpel straty. 238 Je pravda, ako zdôraznuje zalobkyna, ze jej sútazitelia obvykle vyuzijú krízové dotovanie v tom zmysle, ze straty utrpené na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov budú vyrovnávat ziskami, ktoré vzniknú na iných trhoch, ako sú napríklad trhy telefonických hovorov. Kedze vsak vzhladom na to, ze zalobkyna, aby mohla ponúkat sluzby prístupu úcastníkom, nepotrebuje ako vlastník pevnej siete vyuzívat sprostredkovacie sluzby, a ze sa teda na rozdiel od svojich sútazitelov nemusí z dôvodu postupu dominantného podniku pri uplatnovaní taríf usilovat o vyrovnanie strát utrpených na trhu sluzieb prístupu úcastníkom, [cenové stlácanie] konstatovan[é] v [spornom] rozhodnutí narusuje hospodársku sútaz nielen na trhu prístupu úcastníkom, ale aj na trhu telefonických hovorov... 239 Zároven nízke trhové podiely nadobudnuté sútazitelmi zalobkyne na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov od liberalizácie trhu, zacatej nadobudnutím úcinnosti TKG 1. augusta 1996, svedcia o prekázkach, ktoré postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf znamenal pre rozvoj hospodárskej sútaze na týchto trhoch.... 240 Okrem toho niet námietok, ze pokial sa vezmú do úvahy iba analógové linky, ktoré v case prijatia [sporného] rozhodnutia v Nemecku tvorili zo vsetkých liniek 75 %, podiel sútazitelov zalobkyne razom poklesne z 21 % v roku 1999 na 10 % v roku 2002... ... 244 ... V kazdom prípade zalobkyna, opomínajúca vycíslit rozsah, v akom sútazitelia pôsobia na celostátnej úrovni, nepredkladá nijaký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátit zistenia urobené v odôvodneniach c. 180 az 183 [sporného] rozhodnutia, podla ktorých jej tarifná politika skutocne obmedzuje hospodársku sútaz na nemeckom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov." b) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa relevantnosti kritéria cenového stlácania pre konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES i) Argumentácia úcastníkov konania 149 Vo svojej prvej výhrade odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok nebol dostatocne odôvodnený, pretoze sa v nom nepreskúmalo tvrdenie odvolatelky, ktoré predniesla v prvostupnovom konaní, podla ktorého Komisia nemala - z dôvodu, ze ceny sprostredkovacích sluzieb stanovil RegTP - uplatnit kritérium cenového stlácania. Napadnutý rozsudok sa v tomto ohlade zakladá na bludnom kruhu. Súd prvého stupna totiz uplatnuje kritérium zvolené samotnou Komisiou na stanovenie skutocností, ktorých sa preskúmanie cien odvolatelky musí týkat. Námietka odvolatelky sa vsak týka predchádzajúcej fázy odôvodnenia, konkrétne otázky hypotetickej povahy kritéria cenového stlácania zvoleného Komisiou. 150 Vo svojej druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 82 ES na body 166 az 168 napadnutého rozsudku v tom, ze analýza cenového stlácania nemôze preukázat zneuzívajúcu povahu jej cien, pretoze velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb záväzne stanovuje príslusný národný regulacný orgán. 151 Odvolatelka zastáva názor, ze v takej situácii primeranost kritéria cenového stlácania závisí od úrovne velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb stanovených orgánom, ktorú ako takú nemozno vytýkat v súvislosti so zneuzívaním, ked regulovaný podnik nemá k dispozícii rozhodovací priestor. Ak totiz národný regulacný orgán urcí neprimeranú cenu velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, podnik v dominantnom postavení podliehajúci regulácii bude povinný uplatnovat neprimeranú maloobchodnú cenu za sluzby prístupu pre úcastníkov, aby si zabezpecil primeranú marzu. V takom prípade sa podnik bude musiet rozhodnút medzi dvoma formami zneuzívania, konkrétne medzi cenovým stlácaním alebo zneuzívajúcim zvýsením cien. Podnik v dominantnom postavení sa teda nemôze vyhnút zneuzívaniu. 152 Podla odvolatelky sa v takej situácii, aká existuje vo veci samej, podnik v dominantnom postavení dopústa zneuzívania len vtedy, ak je maloobchodná cena za sluzby prístupu pre úcastníkov zneuzívajúco nízka. 153 Komisia zastáva názor, ze napadnutý rozsudok je dostatocne odôvodnený a vo zvysnej casti povazuje tvrdenia odvolatelky za nedôvodné. 154 Podla spolocnosti Vodafone bez ohladu na to, ci výhrady z prvej casti druhého odvolacieho dôvodu sú neprípustné preto, lebo sa v nich len opakujú tvrdenia z prvostupnového konania a týkajú sa nesprávneho vecného posúdenia, sú rovnako irelevantné aj z vecného a právneho hladiska. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 155 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Vodafone, prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je z tých istých dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bode 123 tohto rozsudku, prípustná, pretoze odvolatelka - aj ked v podstate opakuje tvrdenia uz prednesené pred Súdom prvého stupna - vytýka tomuto súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely uplatnenia clánku 82 ES pouzil nesprávne právne kritérium a v tomto bode napadnutý rozsudok nedostatocne odôvodnil. 156 Pokial ide o dôvodnost prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, treba konstatovat, ze co sa týka po prvé výhrady zalozenej na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolatelka nesprávne vytýka Súdu prvého stupna, ze v uvedenom rozsudku neodôvodnil svoju odpoved na jej tvrdenie, podla ktorého nebolo kritérium cenového stlácania relevantné, ak - tak ako v prejednávanej veci - velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb stanovil národný regulacný orgán, a teda z právneho hladiska dostatocne neodôvodnil, ze si Komisia zvolila kritérium cenového stlácania na zistenie zneuzívania podla clánku 82 ES. 157 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súd prvého stupna v bodoch 166 az 168 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí jednak preukázala len existenciu rozhodovacieho priestoru, ktorý mala odvolatelka k dispozícii na zmenu maloobchodných cien za sluzby prístupu pre úcastníkov, a jednak konstatovala, ze zneuzívajúca povaha konania odvolatelky spocívajúca v stlácaní cien jej prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov súvisela s neprimeraným rozpätím medzi jej velkoobchodnou cenou sprostredkovacích sluzieb a uvedenými maloobchodnými cenami, a Komisia preto nemusela preukázat zneuzívajúcu povahu týchto cien. Okrem toho v bodoch 183 az 213 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna vysvetlil, preco bolo nevyhnutné zamietnut výhrady odvolatelky predlozené proti metóde Komisie pouzitej na vypocítanie týchto cenových stlácaní. 158 Treba konstatovat, ze Súd prvého stupna tým implicitne, ale jednoznacne uviedol, preco údajná regulácia velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb národnými regulacnými orgánmi nebránila v prejednávanej veci tomu, aby sa cenové postupy odvolatelky mohli povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES. 159 Z týchto rôznych konstatovaní v bodoch 166 az 168 a 183 az 213 napadnutého rozsudku totiz jednoznacne vyplýva, ze v rozpore s clánkom 82 ES podla neho nie sú ani velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb, ktoré - ako uz bolo uvedené v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku - nemôzu byt spochybnené v rámci tohto odvolacieho konania, ani maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov, ale rozpätie medzi nimi. 160 Podla judikatúry citovanej v bodoch 135 a 136 tohto rozsudku sa tak odvolatelka pri cítaní týchto castí napadnutého rozsudku mohla zoznámit s dôvodmi, pre ktoré údajná regulácia velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb národnými regulacnými orgánmi podla Súdu prvého stupna nemala v prejednávanej veci vplyv na uplatnenie clánku 82 ES na jej cenové postupy. 161 Z toho vyplýva, ze body 166 az 168 napadnutého rozsudku v spojení s bodmi 183 az 213 toho istého rozsudku obsahujú dostatocné odôvodnenie toho, preco Súd prvého stupna konstatoval, ze bez ohladu na stanovenie velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb národnými regulacnými orgánmi Komisia správne zvolila kritérium cenového stlácania, aby konstatovala, ze cenové postupy odvolatelky boli zneuzívaním v zmysle clánku 82 ES. 162 Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. 163 Po druhé, pokial ide o výhradu zalozenú na nesprávnosti kritéria cenového stlácania pre konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES, treba pripomenút, ako uz bolo uvedené v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, ze odvolatelka touto výhradou nespochybnuje, ze cenové postupy podniku v dominantnom postavení, ktoré vedú k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, môzu v zásade predstavovat zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. V tejto výhrade naopak tvrdí, ze za okolností existujúcich v prejednávanej veci vzhladom na to, ze jej velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb stanovujú národné regulacné orgány, kritérium cenového stlácania nie je vhodné na to, aby bolo mozné konstatovat, ze jej cenové postupy sú zneuzívaním v zmysle clánku 82 ES. 164 Ako vyplýva z bodov 38 az 43 tohto rozsudku, v rámci tohto odvolania sa treba nepochybne opriet o predpoklad, ktorý Súd prvého stupna zvolil v napadnutom rozsudku a Komisia v spornom rozhodnutí, ze odvolatelka nemá rozhodovací priestor na to, aby uvedené velkoobchodné ceny zmenila. 165 Odvolatelka sa pritom pri tejto výhrade - s cielom preukázat nevhodnost kritéria cenového stlácania - nemôze opierat o predpoklad, ze národné regulacné orgány stanovujú velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb na neprimeranej úrovni. Aj keby sme totiz pripustili - ako to odvolatelka tvrdila na pojednávaní - ze staznosti konkurentov vedúce k prijatiu sporného rozhodnutia sa opierali o túto skutocnost, tento predpoklad, ako uz bolo uvedené v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku, treba povazovat za predpoklad presahujúci rámec tohto odvolania. 166 Výhradu odvolatelky, podla ktorej nesprávnost kritéria cenového stlácania vyplýva z tej skutocnosti, ze na to, aby sa vyhla vytýkanému poruseniu, nemá v prejednávanej veci inú moznost, nez zneuzívajúcim spôsobom zvýsit svoje maloobchodné ceny za sluzby prístupu pre úcastníkov na neprimeranú úroven, vzhladom na neprimeranú úroven jej velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb stanovených národnými regulacnými orgánmi, preto netreba skúmat, pretoze vychádza z hypotetického predpokladu, ktorý nepatrí do právomoci preskúmania Súdneho dvora v rámci tohto odvolania. 167 Okrem toho v rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, ze správnost kritéria cenového stlácania závisí od úrovne velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb stanovených národným regulacným orgánom, treba uviest, ze ako uz vyplýva z bodov 166 az 168 napadnutého rozsudku, zneuzívajúca povaha cenových postupov odvolatelky, ktoré sú predmetom tohto rozsudku, v zmysle clánku 82 ES vyplýva z nedostatocného rozpätia medzi dotknutými velkoobchodnými cenami a jej maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov, ktoré vedie k stlácaniu cien jej prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov. Ako uz uviedol Súd prvého stupna v bode 223 uvedeného rozsudku, ktorý nebol napadnutý v rámci tohto odvolania, neprimeraná povaha cenových postupov odvolatelky v zmysle clánku 82 ES je teda spojená so samotnou existenciou cenového stlácania, a nie s jeho presným rozpätím. 168 Z toho vyplýva, ze úroven velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb je sama osebe irelevantná, pokial ide o spochybnenie dôvodnosti konstatovaní Súdu prvého stupna v súvislosti s uplatnením clánku 82 ES na predmetné cenové postupy. 169 Na úcely preskúmania dôvodnosti tejto výhrady treba naopak preskúmat, ci Súd prvého stupna najmä v bodoch 166 a 168 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze aj za predpokladu, ze odvolatelka nemá k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, jej cenové postupy mozno napriek tomu povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES, pokial nezávisle od toho, ci jej velkoobchodné ceny a maloobchodné ceny za sluzby prístupu pre úcastníkov sú samy osebe zneuzívajúce, je rozdiel medzi nimi neprimeraný, konkrétne podla tohto rozsudku, ak je tento rozdiel záporný alebo nedostatocný na to, aby pokryl specifické náklady odvolatelky na produkt v súvislosti s poskytovaním jej vlastných sluzieb, takze rovnako efektívnemu konkurentovi, ako je ona sama, neumoznuje vstúpit do hospodárskej sútaze s nou o poskytovanie sluzieb prístupu pre úcastníkov. 170 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je clánok 82 ES vyjadrením vseobecného úcelu, ktorý sa prisudzuje cinnosti Európskeho spolocenstva, konkrétne vytvoreniu rezimu, ktorý by zabezpecil úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovanie úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (pozri rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 38, a z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 103). 171 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 50 az 52 tohto rozsudku, odvolatelka nespochybnuje, ze má dominantné postavenie na vsetkých dotknutých trhoch sluzieb, teda na velkoobchodnom trhu sprostredkovacích sluzieb, ako aj maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 172 Pokial ide o zneuzívajúcu povahu cenových postupov odvolatelky, treba uviest, ze clánok 82 druhý odsek písm. a) ES výslovne zakazuje, aby podnik v dominantnom postavení priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny. 173 Okrem toho zoznam zneuzívajúcich postupov uvedený v clánku 82 ES nie je vycerpávajúci, takze postupy, ktoré sú tam uvedené, sú len príkladmi zneuzívania dominantného postavenia. Podla ustálenej judikatúry totiz zoznam zneuzívajúcich postupov obsiahnutý v tomto ustanovení nevycerpáva vsetky spôsoby zneuzívania dominantného postavenia, ktoré Zmluva ES zakazuje (pozri rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru). 174 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 82 ES stanovuje zákaz zneuzívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a tým sa vztahuje na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré majú na trhu, na ktorom je uz stupen hospodárskej sútaze oslabený najmä z dôvodu prítomnosti podniku majúceho takéto postavenie, za následok bránit udrzaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffman-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 91; Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 70; z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69; British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 69, a France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 104). 175 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na úcely stanovenia, ci podnik majúci dominantné postavenie zneuzíval svoje postavenie tým, ze uplatnoval také cenové postupy, treba posúdit vsetky okolnosti a skúmat, ci tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili moznost výberu jeho zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatnovali voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach, a tým ich stavali do konkurencnej nevýhody, alebo posilnovali dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73, a British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 67). 176 Vzhladom na to, ze clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze, podnik v dominantnom postavení, ako uz bolo uvedené v bode 83 tohto rozsudku, má osobitnú zodpovednost za to, aby jeho konanie nenarusilo úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 105 a citovanú judikatúru). 177 Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov, teda cenové postupy, ktoré samy osebe stazujú, prípadne znemoznujú ich prístup na trh a stazujú, prípadne znemoznujú jeho zmluvným partnerom moznost výberu medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo obchodnými partnermi, posilnujúc tak svoje dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré patria do hospodárskej sútaze na základe kvality. Z tohto hladiska teda nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73; AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 70, a British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 68). 178 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze odvolatelka nespochybnuje, ze aj za predpokladu, ze by nemala k dispozícii rozhodovací priestor na zmenu svojich velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb, rozpätie medzi nimi a jej maloobchodnými cenami za sluzby prístupu pre úcastníkov môze mat za následok vylúcenie jej skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov z trhu, pretoze ich prístup na trh s dotknutými sluzbami je prinajmensom stazený vzhladom na cenové stlácanie, ktoré im také rozpätie spôsobuje. 179 Na pojednávaní pritom odvolatelka tvrdila, ze kritérium zvolené v napadnutom rozsudku pre konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES ju za okolností existujúcich v tejto veci zaväzovalo k tomu, aby zvýsila svoje maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov na úkor svojich vlastných úcastníkov vzhladom na reguláciu jej velkoobchodných cien sprostredkovacích sluzieb národnými regulacnými orgánmi. 180 Ako uz vyplýva z bodov 175 az 177 tohto rozsudku, clánok 82 ES má nepochybne za ciel predovsetkým ochranu spotrebitelov prostredníctvom nenarusenej hospodárskej sútaze (pozri rozsudok zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 68). 181 Samotná skutocnost, ze odvolatelka by musela zvýsit svoje maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov, aby sa vyhla stlácaniu cien jej rovnako efektívnych konkurentov, vsak sama osebe nemôze vylúcit relevantnost kritéria, ktoré Súd prvého stupna zvolil vo veci samej, aby konstatoval zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. 182 Uvedené cenové stlácanie totiz tým, ze nadalej znizuje stupen hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov - uz aj tak obmedzenej v dôsledku prítomnosti odvolatelky - a posilnuje tak jej dominantné postavenie na tomto trhu, má totiz rovnako za následok, ze spotrebitelia sú poskodzovaní obmedzením svojich mozností výberu, teda perspektívy znízenia maloobchodných cien z dlhodobého hladiska, z dôvodu hospodárskej sútaze medzi prinajmensom rovnako efektívnymi konkurentmi na uvedenom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 112). 183 Ako sa uvádza v bodoch 77 az 86 tohto rozsudku, v rozsahu, v akom odvolatelka má za týchto okolností k dispozícii rozhodovací priestor na obmedzenie alebo odstránenie takého cenového stlácania prostredníctvom zvýsenia svojich maloobchodných cien sluzieb prístupu pre úcastníkov, Súd prvého stupna správne rozhodol v bodoch 166 az 168 napadnutého rozsudku, ze toto cenové stlácanie vzhladom na úcinok vylúcenia, ktorý môze mat pre prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako odvolatelka, môze samo osebe predstavovat zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. Súd prvého stupna preto nebol vôbec povinný okrem toho zistovat, ci boli velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb alebo maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov samy osebe zneuzívajúce z dôvodu ich neprimeranej alebo predátorskej povahy. 184 Z toho vyplýva, ze výhrada odvolatelky zalozená na nesprávnosti kritéria zvoleného Súdom prvého stupna na konstatovanie zneuzívania v zmysle clánku 82 ES sa musí zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. 185 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu. c) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa primeranosti metódy výpoctu cenového stlácania 186 Odvolatelka tvrdí, ze v rámci svojej analýzy metódy pouzitej Komisiou na výpocet cenového stlácania napadnutý rozsudok obsahuje niekolko nesprávnych právnych posúdení v tom, ze Súd prvého stupna sa opiera - pokial ide o viacero zásadných aspektov tejto otázky - o kritériá nezlucitelné s clánkom 82 ES. Odvolatelka v tejto súvislosti uvádza dve výhrady zalozené po prvé na nesprávnom uplatnení kritéria rovnako efektívneho konkurenta a po druhé na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze sluzby hovorov a ostatné telekomunikacné sluzby sa nezohladnili pri výpocte cenového stlácania. i) O výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení kritéria rovnako efektívneho konkurenta - Argumentácia úcastníkov konania 187 Odvolatelka tvrdí, ze vzhladom na to, ze Súd prvého stupna nezohladnuje skutocnost, ze odvolatelka ako podnik v dominantnom postavení nepodlieha tým istým zákonným podmienkam ako jej konkurenti a z vecných dôvodov sa jej konkurencné postavenie lísi od postavenia jej konkurentov, na skutkové okolnosti tejto veci nesprávne uplatnil kritérium rovnako efektívneho konkurenta, ktoré sa vztahuje na vlastné ceny a náklady podniku v dominantnom postavení. 188 Na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna rozhodol v bode 188 napadnutého rozsudku, podla odvolatelky nie je pre posúdenie správania z hladiska clánku 82 ES rozhodujúca situácia podniku v dominantnom postavení, ale situácia jeho konkurentov a ich moznost konkurovat tomuto podniku na úrovni poskytovania sluzieb za konkrétnych konkurencných podmienok na dotknutom trhu. 189 V tejto súvislosti odvolatelka uvádza, ze je nesporné, ze situácia podniku v dominantnom postavení môze byt spolahlivým ukazovatelom, ak sú historické, materiálne a právne podmienky na trhu rovnaké pre podnik v dominantnom postavení a jeho konkurentov, pricom kritérium rovnako efektívneho konkurenta môze predstavovat velmi uzitocný nástroj, pretoze znizuje vzostup neefektívnych konkurentov a zvysuje právnu istotu pre podnik v dominantnom postavení. Tak to ale nie je v prípade, ze konkurenti podliehajú iným právnym alebo materiálnym podmienkam. Ak taký prípad nastane, kritérium rovnako efektívneho konkurenta treba prispôsobit. 190 V prejednávanej veci pritom odvolatelka uvádza, ze bola nútená prevziat vsetkých úcastníkov siete bez ohladu na ich ekonomickú atraktívnost. Z právneho hladiska okrem toho bola povinná ponúkat svojim zákazníkom sluzby (pred)volby operátora prostredníctvom predvolby, teda trvalú volbu operátora, alebo sluzby "call-by-call", teda volbu operátora od prípadu k prípadu. Jej konkurenti nemali tieto povinnosti a vo vseobecnosti vylucovali (pred)volbu operátora, pricom telefónne linky a hovory ponúkali ako samostatný produkt. 191 Odvolatelka uvádza, ze vzhladom na tieto specifiká veci malo byt kritérium rovnako efektívneho konkurenta upravené. Hoci na urcenie priemerných nákladov a príjmov jej konkurentov bolo mozné opierat sa o velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb a skutocné maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov, ako aj o osobitné náklady odvolatelky na produkt, nebol naopak dôvod opierat sa o struktúru jej zákazníkov. Okrem toho sa mali do analýzy cenového stlácania zahrnút aj hovory a ostatné telekomunikacné sluzby. 192 Zásada právnej istoty podla odvolatelky neznamená, ze sa majú prehliadat zjavné anomálie v struktúre jej zákazníkov alebo rozdiely medzi zákonnými podmienkami, v ktorých podnik v dominantnom postavení a jeho konkurenti vykonávajú svoju cinnost. 193 Komisia zdôraznuje, ze odvolatelka sa nemôze bránit tvrdením, ze nebola rovnako efektívna ako jej konkurenti, pretoze právo hospodárskej sútaze nechráni neefektívne podniky. Tvrdenia odvolatelky sú preto nedôvodné. 194 Spolocnost Vodafone tvrdí, ze táto výhrada je neprípustná. Odvolatelka totiz len opakuje tvrdenia, ktoré uz uviedla pred Súdom prvého stupna a v konaní pred Komisiou. Okrem toho v zásade uvádza výhrady, ktoré nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom. V kazdom prípade kritérium rovnako efektívneho konkurenta je vhodným kritériom na overenie, ci urcité konanie môze mat úcinky vylúcenia z trhu. Tvrdenia odvolatelky sú teda nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 195 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Vodafone, aj napriek tomu, ze uvedená výhrada je len opakovaním tvrdení uz predlozených v konaní na prvom stupni, je prípustná, pretoze podla judikatúry citovanej v bode 25 tohto rozsudku sa ním Súdu prvého stupna vytýka, ze tým, ze uplatnil kritérium rovnako efektívneho konkurenta, hoci odvolatelka nepodliehala rovnakým právnym a materiálnym podmienkam ako jej konkurenti, zvolil nesprávne právne kritérium pri uplatnení clánku 82 ES na dotknuté cenové postupy, a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia v tomto bode. 196 Pokial ide o dôvodnost uvedenej výhrady, treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 186 napadnutého rozsudku a z bodov 4 a 12 tohto rozsudku, kritérium rovnako efektívneho konkurenta, ktoré Súd prvého stupna pouzil v napadnutom rozsudku, spocíva v preskúmaní toho, ci cenové postupy podniku v dominantnom postavení hrozia vylúcením rovnako efektívneho hospodárskeho subjektu z trhu, pricom sa vychádza len z cien a nákladov dominantného podniku, ale nie zo specifickej situácie jeho skutocných alebo potenciálnych konkurentov. 197 Ako vyplýva z bodu 169 tohto rozsudku, v prejednávanej veci Súd prvého stupna vzal do úvahy náklady odvolatelky pri stanovení zneuzívajúcej povahy jej postupov, pretoze rozpätie medzi jej velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov bolo kladné. V takom prípade totiz Súd prvého stupna zastával názor, ze tieto cenové postupy mohla Komisia právom povazovat za neprimerané v zmysle clánku 82 ES vzhladom na to, ze toto rozpätie nebolo dostatocné na pokrytie osobitných nákladov odvolatelky na produkt v súvislosti s poskytovaním jej vlastných sluzieb. 198 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze pri rozhodovaní, ci môzu cenové postupy podniku v dominantnom postavení vylúcit konkurenta z trhu v rozpore s clánkom 82 ES, treba uplatnit kritérium zalozené na nákladoch a stratégii samotného podniku v dominantnom postavení (pozri rozsudky AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 74, a France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 108). 199 Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil najmä to, ze podnik v dominantnom postavení nemôze vylúcit z trhu podniky, ktoré sú mozno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich mensej financnej kapacity nedokázu odolat hospodárskej sútazi, ktorá existuje (pozri rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 72). 200 Vzhladom na to, ze zneuzívajúca povaha dotknutých cenových postupov v napadnutom rozsudku vyplýva rovnako, ako sa uvádza v bodoch 178 a 183 tohto rozsudku, z ich úcinkov vylúcenia konkurentov odvolatelky z trhu, Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 193 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa vo svojej analýze zneuzívajúcej povahy cenových postupov odvolatelky správne oprela len o jej ceny a náklady. 201 Ako Súd prvého stupna v zásade konstatoval v bodoch 187 a 194 napadnutého rozsudku, kedze totiz také kritérium umoznuje overit, ci samotná odvolatelka mohla ponúkat svoje maloobchodné sluzby prístupu pre úcastníkov aj inak nez so stratou, keby musela vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za sprostredkovacie sluzby, dalo sa na základe neho urcit, ci cenové postupy odvolatelky viedli prostredníctvom cenového stlácania k úcinku vylúcenia jej konkurentov z trhu. 202 Takýto prístup je o to viac odôvodnený, lebo - ako Súd prvého stupna v zásade uviedol v bode 192 napadnutého rozsudku - je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, kedze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost podla clánku 82 ES umoznuje posúdit zákonnost svojho konania. Podnik v dominantnom postavení totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. 203 Tieto konstatovania nemozno spochybnit skutocnostou, ktorú tvrdí odvolatelka, ze jej konkurenti podliehajú pri poskytovaní telekomunikacných sluzieb svojim úcastníkom menej záväzným právnym a materiálnym podmienkam. Táto skutocnost by totiz ani za predpokladu, ze by sa preukázala, nemohla ovplyvnit ani skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení, akým je odvolatelka, sa nemôze uchylovat k cenovým postupom, ktoré majú za úcinok vylúcenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z dotknutého trhu, ani skutocnost, ze taký podnik musí byt vzhladom na svoju osobitnú zodpovednost podla clánku 82 ES sám schopný stanovit, ci sú jeho cenové postupy v súlade s týmto ustanovením. 204 Výhradu odvolatelky zalozenú na nesprávnom uplatnení kritéria rovnako efektívneho konkurenta preto treba zamietnut. ii) O výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v tom, ze hovory a ostatné telekomunikacné sluzby sa nezohladnili pri výpocte cenového stlácania - Argumentácia úcastníkov konania 205 Odvolatelka v tejto výhrade uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci analýzy dotknutých cenových postupov nezohladnil okrem sluzieb prístupu pre úcastníkov aj sluzby hovorov a ostatné telekomunikacné sluzby, ktoré sa im poskytujú. Táto metóda nie je zlucitelná ani so stavom ekonomickej teórie, ani s rozhodovacou praxou ostatných príslusných orgánov v Európe a v Spojených státoch. Je tiez v rozpore s trhovou realitou vzhladom na to, ze ani úcastníci pri volbe svojho operátora, ani hospodárske subjekty v rámci struktúry svojej ponuky neposudzujú telefónne linky izolovane. 206 Po prvé odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze z ekonomického hladiska analýza cenového stlácania poskytuje informácie o prekázkach v hospodárskej sútazi, len ak zohladnuje vsetky príjmy a náklady súvisiace s poskytovaním sprostredkovacích sluzieb. V prípade podnikov, ktoré ponúkajú viacero produktov sprostredkovacích sluzieb vyuzitelných pre rôzne sluzby pre úcastníkov, totiz treba urobit analýzu cenového stlácania na rôznych úrovniach agregácie. V prejednávanej veci je teda analýza Súdu prvého stupna neúplná. Konkurenti odvolatelky majú právo vylúcit (pred)volbu operátora a ponúkat súhrnne linky, hovory, ako aj dalsie sluzby poskytované prostredníctvom úcastníckej prípojky. 207 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze body 196 az 202 napadnutého rozsudku sa opierajú o viaceré nesprávne právne posúdenia. Skutocnost, ci pri konstatovaní cenového stlácania Komisia právom neprihliadla na ceny hovorov, závisí od právnej otázky týkajúcej sa metódy na urcenie existencie cenového stlácania v prípade, ked podniky ponúkajú viaceré produkty. Súd prvého stupna sa nemohol tomuto posúdeniu vyhnút zdôraznením obmedzenej povahy svojho preskúmania. 208 V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze body 196 a 197 napadnutého rozsudku týkajúce sa zásady cenovej restrukturalizácie vyplývajúcej z práva Únie sú z právneho hladiska nesprávne. 209 Odvolatelka predovsetkým uvádza, ze napadnutý rozsudok je v tomto ohlade v rozpore s bodom 113 tohto rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna na odôvodnenie pripísatelnosti porusenia odvolatelke zdôraznil, ze ciele právnej úpravy týkajúcej sa telekomunikacného odvetvia sa môzu lísit od cielov politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. V bodoch 196 a 197 toho istého rozsudku tak Súd prvého stupna odvodil zo zásady právnej úpravy, ze pre výpocet cenového stlácania z hladiska clánku 82 ES je potrebná oddelená analýza sluzieb prístupu a sluzieb hovorov. 210 Odvolatelka dalej tvrdí, ze body 196 a 197 napadnutého rozsudku sú nedostatocne odôvodnené, pretoze Súd prvého stupna neuvádza, preco je jeho koncepcia správna, a neskúma jej námietky, najmä skutocnost, ze zásada cenovej restrukturalizácie sa uplatnuje výlucne na nu a ze jej konkurenti ponúkajú sluzby prístupu a hovorov v balíkoch. 211 Odvolatelka napokon tvrdí, ze body 196 a 197 napadnutého rozsudku sú vecne nesprávne a porusujú clánok 82 ES. Zásada cenovej restrukturalizácie totiz po prvé nie je kritériom pre uplatnenie clánku 82 ES, ale súvisí len s tým, aby clenské státy znízili financné bremeno podnikov zodpovedných za poskytovanie univerzálnej sluzby. Po druhé, kedze odvolatelka nepodlieha rovnakým podmienkam právnej úpravy ako jej konkurenti, zásada cenovej restrukturalizácie sa vztahuje len na nu. Táto zásada na druhej strane nehovorí nic o moznostiach hospodárskej sútaze jej konkurentov. Zásada cenovej restrukturalizácie neumoznuje - okrem normatívnych dôvodov - dospiet k záveru o spojení sluzieb prístupu a telekomunikacných sluzieb súvisiacich s úcastníckou prípojkou z hladiska analýzy cenového stlácania. 212 V druhom rade odvolatelka tvrdí, ze body 199 az 202 napadnutého rozsudku týkajúce sa rovnosti prílezitostí sú z právneho hladiska nesprávne. 213 Odvolatelka predovsetkým uvádza, ze bod 199 napadnutého rozsudku nie je dostatocne právne odôvodnený, pretoze Súd prvého stupna mal preskúmat otázku, ktoré sluzby sa zakladajú na úcastníckej prípojke ako sprostredkovacie sluzby, lebo len na základe výsledku tohto preskúmania mohol dospiet k záverom v súvislosti s rovnostou prílezitostí medzi odvolatelkou a tým alebo oným konkurentom. Rovnost prílezitostí je totiz zabezpecená, ak z celkovej analýzy vsetkých cien a nákladov za vsetky telekomunikacné sluzby zalozené na úcastníckej prípojke vyplýva, ze velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb zvýsené o osobitné náklady na produkt nepresahujú maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov. 214 Odvolatelka dalej tvrdí, ze Súd prvého stupna porusuje zákony logiky. V bode 238 napadnutého rozsudku totiz vychádza zo zásady, ze odvolatelke tým, ze úcastníkom dáva k dispozícii telefónne linky nevzniká nijaká strata a ze teda nemusí robit nijaké kompenzácie prostredníctvom príjmov z hovorov. Súd prvého stupna tak zastával názor, ze ceny sluzieb prístupu odvolatelky pre jej úcastníkov sú nizsie nez velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb, a uznal, ze tieto ceny sú stanovené na základe nákladov odvolatelky. Jeho predpoklad, ze odvolatelke pri poskytovaní sluzieb prístupu nevznikajú nijaké náklady, je teda zjavne nesprávny a v rozpore s premisami, z ktorých tento súd vychádza. 215 Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze opis vykonaný Súdom prvého stupna v bode 202 napadnutého rozsudku je rozporuplný. Názor, podla ktorého konkurenti odvolatelky musia ponúkat este nizsie ceny hovorov ako ona, aby podnietili potenciálnych zákazníkov ukoncit s nou zmluvu, je totiz v priamom rozpore s kritériom rovnako efektívneho konkurenta, podla ktorého je rozhodujúca len struktúra nákladov a cien odvolatelky. 216 Odvolatelka napokon tvrdí, ze Súd prvého stupna uplatnuje nesprávne právne kritérium, pokial ide o rozdelenie dôkazného bremena, pretoze v bodoch 201 a 202 napadnutého rozsudku sa uspokojuje len s tým, ze "nemozno vylúcit", ze konkurenti nemali ani moznost kompenzácie prípadných strát vzniknutých telefonickými linkami prostredníctvom príjmov z hovorov, zatial co odvolatelka sa v prvostupnovej zalobe snazila dokázat, ze bolo mozné uskutocnovat krízové dotovanie. 217 Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 195 az 207 napadnutého rozsudku potvrdil prístup Komisie. Navrhuje preto, aby sa tvrdenia odvolatelky zamietli. 218 Spolocnost Vodafone tvrdí, ze predlozená výhrada je neprípustná. Odvolatelka totiz opakuje tvrdenia, ktoré uz predlozila pred Súdom prvého stupna a v konaní pred Komisiou. Okrem toho v podstate predkladá výhrady, ktoré nepatria do rámca preskúmania Súdnym dvorom. V kazdom prípade Súd prvého stupna dostatocne preskúmal jej výhrady. - Posúdenie Súdnym dvorom 219 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Vodafone, táto výhrada je z tých istých dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bode 155 tohto rozsudku, prípustná - hoci sa v nej ciastocne opakuje to, co uz bolo uvedené v konaní na prvom stupni - pretoze sa nou Súdu prvého stupna vytýka, ze na úcely uplatnenia clánku 82 ES na dotknuté cenové postupy uplatnil nesprávne právne kritérium, konkrétne kritérium cenovej restrukturalizácie a rovnosti prílezitostí. 220 Pokial ide o dôvodnost tejto výhrady, treba konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa týka po prvé údajne neúplnej povahy analýzy cenového stlácania, ktorú uskutocnil Súd prvého stupna, z dôvodu, ze prehliada, ze prístup k sprostredkovacím sluzbám umoznuje konkurentom ponúkat svojim úcastníkom balíky sluzieb zahrnajúce najmä hovory, táto výhrada sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. 221 Ako totiz jasne vyplýva z bodov 199 a 200 tohto rozsudku, Súd prvého stupna na rozdiel od tvrdenia odvolatelky vôbec nevylúcil, ze z pohladu úcastníka môzu sluzby prístupu a sluzby hovorov skutocne tvorit jeden celok, ale zastával názor, ze aj keby to tak bolo, Komisia právom preskúmala existenciu cenového stlácania len na úrovni sluzieb prístupu bez zahrnutia sluzieb hovorov. Ako teda vyplýva z bodov 196 az 201 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna odvodil tento záver predovsetkým z preskúmania zásad cenovej restrukturalizácie a rovnosti prílezitostí, ktoré uskutocnila Komisia. 222 Z toho vyplýva, ze táto výhrada sa musí v tomto rozsahu zamietnut ako nedôvodná. 223 Po druhé, pokial sa táto výhrada týka konstatovaní Súdu prvého stupna v súvislosti so zásadou cenovej restrukturalizácie, treba na úvod konstatovat, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 196 a 197 napadnutého rozsudku zohladnil túto zásadu vychádzajúcu z právnej úpravy odvetvia telekomunikácií, aby preskúmal dôvodnost uplatnenia clánku 82 ES Komisiou na cenové postupy odvolatelky. 224 Vzhladom na to, ze právna úprava odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa na nu vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých podnik ako odvolatelka vykonáva svoju cinnost, predstavuje totiz, ako uz vyplýva z bodov 80 az 82 tohto rozsudku, relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 82 ES na konania takého podniku, ci uz na definovanie relevantných trhov, posúdenie zneuzívajúcej povahy takého konania alebo stanovenie výsky pokút. 225 Toto konstatovanie nespochybnuje skutocnost, ktorú odvolatelka tvrdí, ze zásada cenovej restrukturalizácie sa uplatnuje len na nu, ale nie na jej konkurentov. Z dôvodov uvedených v bodoch 196 az 203 tohto rozsudku sa totiz Súd prvého stupna pri urcení zneuzívajúcej povahy predmetných cenových postupov z hladiska clánku 82 ES správne opieral v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta o situáciu a náklady podniku v dominantnom postavení. 226 V dôsledku toho Súd prvého stupna po tom, co v bode 196 napadnutého rozsudku konstatoval bez toho, aby to odvolatelka v tomto odvolacom konaní spochybnila, ze cenová rovnováha sledovaná právnou úpravou Únie v odvetví telekomunikácií by sa mala prejavit najmä znízením cien vnútrostátnych a medzinárodných hovorov a zvýsením mesacného predplatného a ceny miestnych hovorov, mohol z toho v bode 197 uvedeného rozsudku v súlade s právom odvodit, ze oddelené zohladnenie maloobchodných cien sluzieb prístupu a maloobchodných cien sluzieb hovorov na urcenie zneuzívajúcej povahy cenových postupov odvolatelky uz je obsiahnuté v zásade cenovej restrukturalizácie. 227 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, neexistuje nijaký rozpor v odôvodneniach medzi týmito konstatovaniami a konstatovaniami v bode 113 napadnutého rozsudku, podla ktorých môze mat vnútrostátna právna úprava v odvetví telekomunikácií iné ciele ako politika Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Táto skutocnost totiz nemá vztah k otázke, ci sa právna úprava telekomunikacného odvetvia môze zohladnit na úcely uplatnenia clánku 82 ES na konania podniku v dominantnom postavení. V rozpore s tým, co tvrdí odvolatelka, totiz táto skutocnost nemá za následok, ze uvedená právna úprava by sa mohla úplne ignorovat v rámci uplatnenia clánku 82 ES. 228 Odvolatelka rovnako nesprávne tvrdí, ze Súd prvého stupna nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok v tomto bode. Ako totiz vyplýva z predchádzajúceho preskúmania, Súd prvého stupna v bodoch 196 a 197 uvedeného rozsudku jasne uviedol, preco zásada cenovej restrukturalizácie predstavuje skutocnost, ktorá Komisii umoznuje, aby na úcely výpoctu cenového stlácania nezohladnovala sluzby hovorov. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 221 tohto rozsudku, Súd prvého stupna sa v bodoch 199 a 200 napadnutého rozsudku venoval tvrdeniu odvolatelky, ze jej konkurenti ponúkajú balíky sluzieb prístupu a sluzieb hovorov. Rovnako v bodoch 186 az 194 uvedeného rozsudku uviedol, preco sa Komisia vo svojej analýze zneuzívajúcej povahy cenového stlácania mohla právom opriet len o osobitnú situáciu odvolatelky. Súd prvého stupna pritom dodrzal poziadavky clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktoré sa nanho uplatnujú na základe clánku 53 prvého odseku tohto Statútu a clánku 81 jeho rokovacieho poriadku, ako uz bolo uvedené v bodoch 135 a 136 tohto rozsudku. 229 Z toho vyplýva, ze táto výhrada sa musí v rôznych bodoch zamietnut ako nedôvodná. 230 Po tretie v rozsahu, v akom sa táto výhrada týka konstatovaní Súdu prvého stupna v súvislosti s rovnostou prílezitostí, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora systém nenarusenej hospodárskej sútaze mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí (pozri najmä rozsudky z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM, C-18/88, Zb. s. I-5941, bod 25; z 22. mája 2003, Connect Austria, C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 83; z 20. októbra 2005, ISIS Multimedia Net a Firma O2, C-327/03 a C-328/03, Zb. s. I-8877, bod 39, ako aj z 1. júla 2008, MOTOE, C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 51). 231 Odvolatelka nespochybnuje, ako to Súd prvého stupna v podstate konstatoval v bodoch 199, 236 a 237 napadnutého rozsudku, ze pokial v prejednávanej veci neexistuje alternatívna infrastruktúra, prístup jej konkurentov k sprostredkovacím sluzbám v pevnej sieti vlastnenej odvolatelkou je nevyhnutný na to, aby mohli skutocne vstúpit na maloobchodný trh sluzieb pre úcastníkov a do skutocnej hospodárskej sútaze s nou (pozri v tomto zmysle rozsudok Arcor, uz citovaný, bod 103). 232 Ako uz bolo uvedené v bode 50 tohto rozsudku, odvolatelka nespochybnuje, ze tak velkoobchodný trh sprostredkovacích sluzieb, ako aj maloobchodný trh sluzieb prístupu pre úcastníkov predstavujú odlisné trhy, najmä vo vztahu k maloobchodným trhom poskytovania ostatných telekomunikacných sluzieb. Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bode 51 tohto rozsudku, odvolatelka nespochybnuje ani to, ze má dominantné postavenie na velkoobchodnom trhu sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 233 Bez toho, aby sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bodoch 199 a 237 napadnutého rozsudku za týchto okolností rozhodol, ze rovnost prílezitostí znamená, ze odvolatelka a jej prinajmensom rovnako efektívni konkurenti majú mat rovnoprávne postavenie na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, a ze to tak nie je, ak sa velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb platené odvolatelke môzu prejavit na ich maloobchodných cenách sluzieb prístupu pre úcastníkov len tak, ze tieto sluzby budú ponúkat so stratou. 234 Vzhladom na to, ze maloobchodný trh sluzieb prístupu pre úcastníkov tvorí samostatný trh a ze sprostredkovatelské sluzby sú nevyhnutné pre prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako ona sama, aby mohli úcinne vstúpit na tento trh s podnikom, ktorý rovnako ako odvolatelka na nom má dominantné postavenie vyplývajúce predovsetkým z právneho monopolu, ktorý vyuzívala este pred liberalizáciou odvetvia telekomunikácií, zavedenie systému nenarusenej hospodárskej sútaze vyzaduje, aby tento podnik v dominantnom postavení nemohol svojimi cenovými postupmi na maloobchodnom trhu spôsobit svojim prinajmensom rovnako efektívnym konkurentom uz od zaciatku konkurencnú nevýhodu, ktorá by bránila rozvoju ich cinnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovala. 235 O to viac to platí v prípade, ked konkurenti na prípadné poskytovanie ostatných telekomunikacných sluzieb svojim úcastníkom prostredníctvom pevnej siete odvolatelky nevyhnutne potrebujú od odvolatelky nakupovat aj sprostredkovacie sluzby a táto konkurencná nevýhoda na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov sa nevyhnutne prenása, ako to v zásade uviedol aj Súd prvého stupna v bode 199 napadnutého rozsudku, na nadväzujúce trhy s ostatnými telekomunikacnými sluzbami. 236 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, táto skutocnost vsak neznamená, ze príjmy pochádzajúce z týchto ostatných telekomunikacných sluzieb sa musia zohladnit pri skúmaní, ci sa prinajmensom rovnako efektívni konkurenti ako odvolatelka nachádzajú v nerovnej situácii v podmienkach hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. Tieto ostatné telekomunikacné sluzby totiz patria na trhy, ktoré sa od uvedených trhov odlisujú. Súd prvého stupna ich teda v bode 199 napadnutého rozsudku právom nezahrnul do svojej analýzy na úcely preskúmania, ci bola na dotknutom trhu dodrzaná rovnost prílezitostí. 237 Odvolatelka sa tiez nesprávne dovoláva chybného odôvodnenia v tomto bode. Odôvodnenie Súdu prvého stupna v bodoch 199 a 237 napadnutého rozsudku totiz nie je vôbec chybné, vzhladom na to, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 135 a 136 tohto rozsudku umoznuje odvolatelke zoznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli Súd prvého stupna k názoru, ze na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov sa musí zabezpecit rovnost prílezitostí. 238 Pokial ide o tvrdenie o údajnom porusení zákonov logiky v rozsahu, v akom z bodu 238 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa oprel o nesprávny a rozporuplný predpoklad, ze odvolatelke nevznikajú nijaké straty na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, ktoré by musela kompenzovat na iných trhoch, zatial co okrem iného konstatuje, ze maloobchodné ceny sluzieb odvolatelky sú nizsie ako velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb stanovené na základe jej nákladov, treba ho rovnako zamietnut. 239 V súlade s tým, co uz bolo uvedené v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku, totiz treba pripomenút po prvé, ze skutkový predpoklad tohto tvrdenia nemozno povazovat za preukázaný v tomto odvolacom konaní, pretoze otázka, ci sú velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb v súlade s nákladmi odvolatelky, nie je súcastou zalobných dôvodov prejednávaných pred Súdom prvého stupna. 240 Po druhé treba konstatovat, ze tým, ze v bodoch 199 a 237 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna stanovil, ze cenové postupy odvolatelky na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov spôsobujú, ze jej prinajmensom rovnako efektívni konkurenti sú od pociatku v porovnaní s nou v nerovnom postavení na tomto trhu, co vedie, ako vyplýva aj z bodov 166 az 168 a 194 tohto rozsudku, k stlácaniu cien týchto konkurentov, pokial ide o sluzby prístupu, dostatocne preukázal, ze rovnost prílezitostí nebola na dotknutom trhu dodrzaná, a preto na nom nebol zabezpecený systém nenarusenej hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna preto vôbec nebol povinný okrem toho skúmat, ci táto rovnost bola dodrzaná aj na ostatných odlisných trhoch, akým je trh so sluzbami hovorov, teda ci sa porusenie clánku 82 ES mohlo konstatovat aj na týchto trhoch. Z toho vyplýva, ze konstatovania Súdu prvého stupna v bode 238 uvedeného rozsudku boli uvedené len pre úplnost. 241 Z toho vyplýva, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 108 tohto rozsudku sa uvedené tvrdenia odvolatelky musia zamietnut ako bezpredmetné. 242 Rovnako sa musí odmietnut aj kritika odvolatelky namierená voci bodom 201 a 202 napadnutého rozsudku, pretoze tiez smeruje voci dôvodom uvedeným len pre úplnost. Podla bodu 238 tohto rozsudku sa tieto dôvody uvedené výrazmi "okrem iného" a "v kazdom prípade" týkajú nadbytocnej otázky, v akom rozsahu mohli dotknuté cenové postupy ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze na ostatných maloobchodných trhoch sluzieb prístupu pre úcastníkov. 243 Z toho vyplýva, ze uvedená výhrada sa preto musí v týchto jednotlivých bodoch zamietnut ako bezpredmetná alebo nedôvodná. 244 Napokon, pokial ide o zvysok, v rozsahu, v akom odvolatelka v druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vytýka Súdu prvého stupna, ze vykonal neprimerane obmedzené preskúmanie sporného rozhodnutia a zvolil metódu nezlucitelnú so stavom ekonomickej teórie, s rozhodovacou praxou a trhovou realitou, táto výhrada je v súlade s judikatúrou citovanou v bode 24 tohto rozsudku neprípustná, pretoze neuvádza, akého nesprávneho právneho posúdenia sa Súd prvého stupna dopustil. 245 Z toho dôvodu treba zamietnut druhú cast druhého odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne bezpredmetnú alebo nedôvodnú. d) O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa úcinkov cenového stlácania i) Argumentácia úcastníkov konania 246 V prvej výhrade odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna správne odmietol koncepciu Komisie, podla ktorej netreba dokazovat ziadne protisútazné úcinky. V rámci svojej analýzy úcinkov sa vsak Súd prvého stupna v bode 237 napadnutého rozsudku oprel o cenové stlácanie zohladnujúce len ceny sluzieb prístupu. Okrem toho v bode 238 uvedeného rozsudku sa Súd prvého stupna údajne oprel o nesprávny predpoklad, ze konkurenti odvolatelky sú oproti nej znevýhodnení, pokial ide o krízové dotovanie medzi sluzbami prístupu a sluzbami hovorov pre úcastníkov. 247 V druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze konstatovania Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazných úcinkov predmetných postupov sú nesprávnym právnym posúdením. V bode 239 napadnutého rozsudku sa totiz Súd prvého stupna obmedzil len na konstatovanie, ze podiel odvolatelkiných konkurentov na trhu sluzieb prístupu k sirokopásmovému pripojeniu a úzkopásmovému pripojeniu je slabý bez toho, aby predtým co len minimálne konstatoval prícinnú súvislost medzi týmito podielmi na trhu a údajným cenovým stlácaním. V odvetví telekomunikácií by pritom pomalé prenikanie operátorov siete na trh nemalo byt prekvapením, vzhladom na nevyhnutné investície do infrastruktúry úcastníckej siete. 248 Odvolatelka okrem toho zastáva názor, ze Súd prvého stupna v bode 240 napadnutého rozsudku nesprávne vylozil odôvodnenie c. 182 sporného rozhodnutia, kedze tento bod nezohladnuje pokles trhového podielu konkurentov v oblasti analógových liniek, ale pokles podielu analógových liniek v rámci vsetkých sluzieb prístupu, ktoré konkurenti poskytujú úcastníkom. 249 Komisia spochybnuje tvrdenie odvolatelky, podla ktorého mal Súd prvého stupna zamietnut jej prístup v súvislosti s neexistenciou potreby preukázania protisútazného úcinku v prípade cenového stlácania. V kazdom prípade sú výhrady odvolatelky nedôvodné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 250 S cielom preskúmat tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu treba na úvod konstatovat, ze v bodoch 234 az 244 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne zamietol tvrdenia Komisie, podla ktorých samotná existencia cenových postupov podniku v dominantnom postavení vedúca k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov predstavuje zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES bez toho, aby bolo treba preukazovat protisútazný úcinok. 251 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 174 tohto rozsudku totiz treba pripomenút, ze stanovením zákazu zneuzívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, sa clánok 82 ES vztahuje na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré majú na trhu bránit udrzaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi. 252 Súd prvého stupna preto bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 235 napadnutého rozsudku rozhodol, ze protisútazný úcinok, ktorý má Komisia preukázat v súvislosti s cenovými postupmi podniku v dominantnom postavení vedúcimi k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, sa týka prípadných prekázok, ktoré cenové postupy odvolatelky mohli spôsobit pri rozvoji ponuky na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, a teda pri danom stupni hospodárskej sútaze na nom. 253 Ako totiz vyplýva z bodov 177 a 178 tohto rozsudku, cenové postupy, akými sú postupy v napadnutom rozsudku, pouzívané podnikom v dominantnom postavení, akým je odvolatelka, predstavujú zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES, pokial vylúcením prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stlácania ich cien môze stazit alebo dokonca znemoznit prístup týchto konkurentov na dotknutý trh, a posilnit tak jeho dominantné postavenie na nom na úkor záujmov spotrebitelov. 254 Pokial podnik v dominantnom postavení skutocne pouzíva cenové postupy vedúce k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ktorých cielom je vytlacit ich z trhu, skutocnost, ze plánovaný výsledok napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. Ak ale konkurencná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy dotknuté v prejednávanej veci nemozno kvalifikovat ako postupy vylucovania, pretoze prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je týmto postupom nijako stazené. 255 Kedze v prejednávanej veci, ako sa uz konstatovalo v bode 231 tohto rozsudku, sú sprostredkovacie sluzby poskytované odvolatelkou nevyhnutné na to, aby jej konkurenti mohli úcinne vstúpit na maloobchodné trhy poskytovania sluzieb pre úcastníkov, Súd prvého stupna, ako to uz vyplýva z bodov 233 az 236 tohto rozsudku, v bode 237 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze cenové stlácanie vyplývajúce z rozpätia medzi velkoobchodnými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb prístupu pre úcastníkov v zásade bráni rozvoju hospodárskej sútaze na maloobchodných trhoch sluzieb pre úcastníkov, pretoze rovnako výkonný konkurent ako odvolatelka môze svoju cinnost na maloobchodných trhoch sluzieb pre úcastníkov vykonávat len so stratou. 256 Odvolatelka vsak toto posledné konstatovanie nespochybnila. Z dôvodov uz uvedených v bodoch 233 az 236 tohto rozsudku sa výhrada zalozená na nezohladnení príjmov pochádzajúcich s prípadného poskytovania ostatných telekomunikacných sluzieb úcastníkov musí zamietnut ako nedôvodná. Pokial ide o výhradu týkajúcu sa bodu 238 napadnutého rozsudku vztahujúcu sa na moznost krízového dotovania, musí sa zamietnut ako bezpredmetná z dôvodov uvedených v bodoch 238 az 241 tohto rozsudku. 257 Okrem toho v bode 239 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval - co okrem prípadu namietania skreslenia patrí do jeho nezávislého posúdenia skutkového stavu - ze "nízke trhové podiely nadobudnuté sútazitelmi... na [maloobchodnom] trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov od liberalizácie trhu, zacatej nadobudnutím úcinnosti TKG 1. augusta 1996, svedcia o prekázkach, ktoré postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf znamenal pre rozvoj hospodárskej sútaze na týchto trhoch". V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, z výrazu "znamenal" jednoznacne vyplýva, ze Súd prvého stupna skutocne konstatoval prícinnú súvislost medzi cenovými postupmi odvolatelky a nízkymi trhovými podielmi jej konkurentov. Výhrada odvolatelky je teda v tomto bode nedôvodná. 258 Okrem toho Súd prvého stupna v bode 244 uvedeného rozsudku prijal záver - ktorý rovnako nebol spochybnený v rámci tohto odvolacieho konania - ze odvolatelka nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by urobil neplatnými konstatovania v spornom rozhodnutí, podla ktorých jej cenové postupy skutocne bránia hospodárskej sútazi na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 259 Za týchto okolností treba prijat názor, ze Súd prvého stupna správne konstatoval, ze Komisia preukázala, ze dotknuté cenové postupy odvolatelky mali vo vztahu k prinajmensom rovnako efektívnym konkurentom skutocné úcinky vylúcenia. 260 Tento záver nespochybnuje kritika odvolatelky v súvislosti s bodom 240 napadnutého rozsudku. Aj keby totiz Súd prvého stupna v tejto súvislosti podal nesprávny výklad sporného rozhodnutia, bolo by to v rámci tohto odvolacieho konania irelevantné, pretoze táto nesprávnost sa týka doplnujúceho dôvodu uvedeného najmä na podporu bodov 237 az 239 uvedeného rozsudku, z ktorých na základe predchádzajúceho preskúmania vyplýva, ze stacia na preukázanie toho, ze Súd prvého stupna správne konstatoval, ze dotknuté cenové postupy mali úcinky vylúcenia z maloobchodného trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 261 V dôsledku toho sa musí tretia cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne bezpredmetná a ciastocne nedôvodná. e) Záver týkajúci sa druhého odvolacieho dôvodu 262 Z uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnut. 4. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach pri výpocte pokút z dôvodu nezohladnenia cenovej regulácie a) Napadnutý rozsudok 263 Súd prvého stupna v bodoch 306 az 321 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody odvolatelky zalozené na tom, ze pri výpocte výsky pokuty sa nedostatocne zohladnila cenová regulácia a nedostatocne sa prihliadlo na polahcujúce okolnosti. 264 Pokial ide o závaznost porusenia, Súd prvého stupna rozhodol v bodoch 310 az 313 napadnutého rozsudku takto: "310 Je nutné konstatovat, ze v protiklade s tým, co uvádza zalobkyna, Komisia mohla na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 oznacit protiprávne konanie za závazné... Vytýkaný postup pri uplatnovaní taríf totiz zosilnuje prekázky vstupu na nedávno liberalizované trhy a tým ohrozuje riadne fungovanie spolocného trhu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze usmernenia [k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len 'usmernenia`)] (bod 1 A druhý odsek) oznacuje konania dominantného podniku vylucujúce hospodársku sútaz za závazné protiprávne konania, ci dokonca velmi závazné konania, pokial sa ich dopustí podnik s kvázimonopolným postavením. 311 Pokial ide o pôsobenie RegTP na stanovovanie taríf zalobkyne, je podstatné pripomenút, ze pri urcovaní miery postihu môze byt konanie daného podniku posudzované s prihliadnutím na polahcujúcu okolnost, ktorú predstavoval vnútrostátny právny rámec... 312 Na pojednávaní Komisia vysvetlila, ze znízenie pokuty o 10 %, ktoré bolo priznané s cielom zohladnit skutocnost, ze 'maloobchodné ceny [sluzieb prístupu pre úcastníkov] a [velkoobchodné] ceny sprostredkovacích sluzieb [zalobkyne]... sú predmetom odvetvovej regulácie na celostátnej úrovni` ([sporné] rozhodnutie, [odôvodnenie c. 212]), sa vztahuje na úcast RegTP pri stanovovaní cien zalobkyne a na okolnost, ze tento vnútrostátny orgán sa v priebehu obdobia posudzovaného v napadnutom rozhodnutí opakovane zaoberal otázkou existencie [cenového stlácania] vyplývajúceho z postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf. 313 S ohladom na priestor, ktorým Komisia disponuje pri urcovaní výsky pokuty..., je nevyhnutné usúdit, ze Komisia nálezite zohladnila skutocnosti uvedené v predchádzajúcom bode tým, ze základnú sumu pokuty znízila o 10 %." 265 Súd prvého stupna následne v bodoch 315 az 320 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého jej Komisia mala ulozit symbolickú pokutu ako podniku v dominantnom postavení v rozhodnutí Komisie 2001/892/ES z 25. júla 2001 o konaní podla clánku 82 Zmluvy ES (COMP/C-1/36.915 - Deutsche Post AG - Zadrziavanie cezhranicnej posty) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 331, s. 40, dalej len "rozhodnutie Deutsche Post"). 266 V tejto súvislosti Súd prvého stupna najmä v bodoch 317 az 319 napadnutého rozsudku rozhodol takto: "317 Potom sa musí konstatovat, ze situácia zalobkyne sa zásadne lísi od situácie podniku posudzovaného v rozhodnutí Deutsche Post. 318 Z... rozhodnutia Deutsche Post... totiz vyplýva, ze Komisia rozhodla o primeranosti ulozit podniku posudzovanému v tomto rozhodnutí iba symbolickú pokutu z troch dôvodov: po prvé daný podnik postupoval v súlade s judikatúrou nemeckých súdov; po druhé neexistovala judikatúra Spolocenstva, ktorá by sa osobitne zaoberala uvedenými cezhranicnými zásielkovými sluzbami, a po tretie daný podnik prijal záväzok zaviest taký postup na dorucovanie prichádzajúcich cezhranicných zásielok, ktorým sa v praxi zabráni tazkostiam a prípadne sa ulahcí odhalovanie budúcich narusení volnej hospodárskej sútaze. 319 V prejednávanom prípade je po prvé nevyhnutné konstatovat, ze jediným rozsudkom nemeckých súdov, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, je rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf, ktorý bol vydaný 16. januára 2002, teda pocas obdobia, za ktoré bolo protiprávne konanie oznacené v [spornom] rozhodnutí ako menej závazné... Tento rozsudok bol v kazdom prípade zrusený rozsudkom Bundesgerichtshof z 10. februára 2004. Z[o sporného] rozhodnutia... vyplýva, ze Komisia uplatnila rovnaké zásady, aké stáli aj na pozadí rozhodnutia [Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku 82 Zmluvy EHS (IV/30.178 - Napier Brown - British Sugar) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 284, s. 41)]. Pritom v oznámení z 22. augusta 1998 o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore - Rámec, relevantné trhy a princípy [Ú. v. ES L 284, s. 41] (body 117 az 119) - uz Komisia avizovala, ze mieni zásady rozhodnutia [88/518] uplatnovat v telekomunikacnom odvetví... Napokon po tretie zalobkyna v prejednávanej veci neprijala nijaký záväzok, ze by v budúcnosti zabránila akémukolvek dalsiemu protiprávnemu konaniu." b) Argumentácia úcastníkov konania 267 Tretí odvolací dôvod odvolatelky sa delí na tri casti týkajúce sa závaznosti porusenia, skutocnosti, ze cenová regulácia nebola zohladnená ako polahcujúca okolnost, a ulozenia symbolickej pokuty. i) O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na závaznosti porusenia - Argumentácia úcastníkov konania 268 Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil bod 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze ani tvrdenia Komisie, ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v jeho bodoch 306 az 310 nepodporujú tvrdenie, ze pocas obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 sa dopustila závazného porusenia v zmysle usmernení. 269 Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze podla casti 1 A usmernení vylúcenie "môze" predstavovat závazné porusenie, ale nemusí to tak nevyhnutne byt. V súvislosti so znízením pokuty o 10 % Súd prvého stupna teda nepreskúmal tvrdenia, ktoré svedcia proti kvalifikácii závazného porusenia, najmä nízku mieru úcasti odvolatelky na porusení, ktorá uz bola uznaná v bode 312 napadnutého rozsudku. 270 Komisia navrhuje zamietnut tieto tvrdenia ako bezpredmetné alebo nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 271 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112 a citovanú judikatúru). 272 V rámci toho Súdnemu dvoru prinálezí, aby overil, ci Vseobecný súd správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou (rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 48, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 134). 273 Pokial ide o závaznost porusení práva Únie týkajúceho sa hospodárskej sútaze, v tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziat do úvahy (pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241; Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 129, ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 54). 274 Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri analogicky rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 129, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 242). 275 V prejednávanej veci teda Súd prvého stupna rozhodol v bode 310 napadnutého rozsudku - bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia - ze Komisia mohla na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 oznacit protiprávne konanie za závazné, pretoze dotknuté cenové postupy zosilnujú prekázky vstupu na nedávno liberalizované trhy a tým ohrozujú riadne fungovanie vnútorného trhu. Ako totiz vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, vylucovacie postupy podnikov v dominantnom postavení, aké existujú v tejto veci, predstavujú obzvlást závazné porusenia clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 51, ako aj AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 162). 276 Podla casti 1 A druhého odseku usmernení takéto konania smerujúce k vylúceniu konkurentov z trhu mozno oprávnene povazovat za závazné, prípadne obzvlást závazné porusenie, ak sa ich dopustí podnik v kvázimonopolnom postavení. 277 Nízka miera úcasti na porusení, ktorú odvolatelka tvrdí, vzhladom na reguláciu svojich cien zo strany RegTP, nemôze spochybnit tieto konstatovania, pretoze úloha, ktorú tento podnik zohráva pri porusení, v zásade nie je obligatórnym prvkom, ale len jedným z niekolkých prvkov, na základe ktorých sa posudzuje závaznost porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 132). 278 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ako to uz Súd prvého stupna uviedol v bode 311 napadnutého rozsudku, ze pri urcovaní miery sankcie môze byt konanie daného podniku posudzované s prihliadnutím na polahcujúcu okolnost, ktorú predstavoval vnútrostátny právny rámec (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 620, ako aj CIF, uz citovaný, bod 57). 279 Súd prvého stupna preto rovnako správne v bodoch 311 az 313 napadnutého rozsudku konstatoval, ze s ohladom na priestor, ktorým Komisia disponuje pri urcovaní výsky pokuty, nálezite zohladnila - vzhladom na zásah RegTP pri stanovení jej cien - úlohu odvolatelky tým, ze základnú sumu pokuty znízila o 10 %. 280 Okrem toho, ako uz z uvedeného vyplýva, Súd prvého stupna týmito konstatovaniami v bodoch 310 az 313 napadnutého rozsudku z právneho hladiska dostatocne odôvodnil tento rozsudok, pretoze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 135 a 136 vyssie jednoznacne uviedol, preco bolo porusenie závazné a z dôvodu obmedzenej úlohy, ktorú odvolatelka zohrávala, neodôvodnovalo inú kvalifikáciu. 281 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. ii) O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa skutocnosti, ze cenová regulácia nebola zohladnená ako polahcujúca okolnost - Argumentácia úcastníkov konania 282 Odvolatelka uvádza, ze Komisia v odôvodnení c. 212 sporného rozhodnutia zohladnila len existenciu sektorovej regulácie na vnútrostátnej úrovni, ale nezohladnila rozsah regulácie, teda najmä preskúmanie a odmietnutie existencie cenového stlácania obmedzujúceho hospodársku sútaz zo strany RegTP. 283 Odvolatelka zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisii nevytkol, ze nezohladnila dalsie dve polahcujúce okolnosti v zmysle bodu 3 usmernení. Z dôvodu preskúmania a odmietnutia existencie cenového stlácania obmedzujúceho hospodársku sútaz vo viacerých rozhodnutiach totiz bola presvedcená o zákonnosti svojho konania. Dotknuté porusenie bolo okrem toho spáchané nanajvýs z nedbanlivosti. 284 Komisia navrhuje, aby sa tieto výhrady odvolatelky zamietli ako nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 285 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze sa nezohladnila skutocnost, ze RegTP zamietol existenciu cenového stlácania, treba konstatovat, ze táto výhrada sa opiera o nesprávny výklad napadnutého rozsudku. 286 V bode 312 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna výslovne uviedol - co s výnimkou údajného skreslenia patrí do jeho nezávislého skutkového posúdenia - ze znízenie pokuty o 10 %, ktoré Komisia priznala v spornom rozhodnutí, aby zohladnila skutocnost, ze maloobchodné ceny sluzieb prístupu pre úcastníkov a velkoobchodné ceny sprostredkovacích sluzieb odvolatelky sú predmetom odvetvovej regulácie na celostátnej úrovni, sa vztahovalo jednak na úcast RegTP pri stanovovaní cien odvolatelky a jednak na skutocnost, ze tento vnútrostátny orgán sa v priebehu obdobia posudzovaného v napadnutom rozhodnutí opakovane zaoberal otázkou existencie cenového stlácania vyplývajúceho z postupu odvolatelky pri uplatnovaní taríf. 287 Za týchto okolností sa musí táto výhrada odvolatelky zamietnut ako nedôvodná. 288 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti, treba pripomenút, ze Súd prvého stupna uviedol v bodoch 295 az 298 napadnutého rozsudku, preco treba zamietnut výhradu odvolatelky zalozenú na neexistencii úmyslu alebo nedbanlivosti. Ako vyplýva aj z bodov 124 az 137 tohto rozsudku, z preskúmania výhrad predlozených v rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu nevyplynulo nijaké nesprávne právne posúdenie ani nedostatocné odôvodnenie, ktoré by sa spájalo s týmito dôvodmi. 289 V tejto výhrade odvolatelka len uvádza, ze porusenia sa dopustila nanajvýs z nedbanlivosti. Bez toho, aby namietala akékolvek skreslenie, tým navrhuje, aby Súdny dvor sám posúdil skutkový stav. Podla judikatúry citovanej v bode 53 tohto rozsudku je táto výhrada v stádiu odvolania neprípustná. 290 V dôsledku toho sa musí druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. iii) O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa ulozenia symbolickej pokuty - Argumentácia úcastníkov konania 291 Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 319 napadnutého rozsudku porusil právo na rovnost zaobchádzania, ked jej rovnako ako v rozhodnutí Deutsche Post neulozil symbolickú pokutu, hoci v prejednávanej veci sú splnené vsetky tri podmienky, ktoré na tento úcel stanovila Komisia. 292 V tejto súvislosti odvolatelka po prvé uvádza, ze konala v súlade s judikatúrou nemeckých súdov, pretoze RegTP pocas dotknutého obdobia viackrát rozhodol, ze údajné cenové stlácanie nebolo v rozpore s hospodárskou sútazou. Skutocnost, ze rozsudok Oberlandesgerichtu Düsseldorf vyhlásený 16. januára 2002 bol v roku 2004 zrusený rozhodnutím Bundesgerichtshofu, je irelevantná, pretoze toto zrusenie vyplývalo z výnimky, ktorú v prejednávanej veci nemozno uplatnit, a az po prijatí posledného uvedeného rozsudku odvolatelka mohla vychádzat zo zásady prípadnej zodpovednosti podla clánku 82 ES. Po druhé pocas dotknutého obdobia neexistovala nijaká uplatnitelná judikatúra súdov Únie. Oznámenie z 22. augusta 1998 citované v bode 319 napadnutého rozsudku nemozno povazovat za judikatúru a v súvislosti s rozhodnou otázkou v prejednávanej veci, teda otázkou, ci v prípade regulovaných cien mozno konstatovat cenové stlácanie, nehovorilo nic. Okrem toho si Súd prvého stupna protirecil, ked v bode 188 napadnutého rozsudku sám uviedol, ze súd Únie sa doposial výslovne nevyjadril k metóde, ktorá sa má pouzit na zistenie existencie cenového stlácania. Po tretie povinnost ukoncit porusenie nemôze byt obligatórnou podmienkou pre ulozenie symbolickej pokuty, ked - tak ako v prejednávanej veci - zistenie údajného porusenia nespôsobuje nijaké tazkosti a spochybnuje sa len posúdenie konania. 293 Komisia tvrdí, ze tvrdenia odvolatelky nie sú relevantné, a subsidiárne tvrdí, ze sú nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 294 Treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 109). 295 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v kazdom prípade v bodoch 317 az 320 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, pre ktoré treba situáciu odvolatelky povazovat za úplne inú ako situáciu podniku vo veci Deutsche Post. 296 Treba pritom konstatovat, ze prostredníctvom tejto argumentácie odvolatelka v podstate len spochybnuje posúdenia Súdu prvého stupna v tejto súvislosti a tvrdí, ze sa nachádza v rovnakej situácii ako podnik v rozhodnutí Deutsche Post, kedze tri dôvody, pre ktoré v nom Komisia ulozila symbolickú pokutu, sú prítomné aj v prejednávanej veci, pricom ani nenamietala skreslenie skutkových okolností, ani neuviedla, preco pri tomto posúdení malo dôjst k jednému alebo viacerým nesprávnym právnym posúdeniam. 297 Z toho vyplýva, ze odvolatelka vo svojich tvrdeniach v podstate opakuje tvrdenia, ktoré uz uviedla pred Súdom prvého stupna v snahe dosiahnut opätovné preskúmanie zaloby, co v súlade s judikatúrou citovanou v bode 24 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní. 298 Okrem toho v rozsahu, v akom odvolatelka uvádza rozpory medzi dôvodmi a bodom 188 napadnutého rozsudku, jej výhrada sa musí zamietnut ako nedôvodná. Skutocnost, ktorú Súd prvého stupna uviedol v tomto bode, teda ze súd Únie sa doposial výslovne nevyjadril k metóde, ktorá sa má pouzit na zistenie existencie cenového stlácania, nie je vôbec v rozpore s konstatovaním v bode 319 toho istého rozsudku, podla ktorého Komisia uz uplatnila zásady uvedené v spornom rozhodnutí a oznámila ich uplatnovanie v odvetví telekomunikácií. 299 V dôsledku sa musí tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. c) Záver týkajúci sa tretieho odvolacieho dôvodu 300 Z uvedeného vyplýva, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu. 301 Z toho vyplýva, ze toto odvolanie sa musí zamietnut. V - O trovách 302 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, Vodafone a Versatel navrhli zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Deutsche Telekom AG je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXls5ZJ/L95749-4196TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXls5ZJ/L95749-4196TMP.html#Footref*