Vec C-279/08 P Európska komisia proti Holandskému královstvu "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 87 ods. 1 ES - Systém obchodovania s emisnými právami na oxidy dusíka - Posúdenie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Pojem 'selektivita` - Zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov - Ochrana zivotného prostredia - Povinnost odôvodnenia - Prípustnost" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty so záväznými právnymi úcinkami - Rozhodnutie, ktorým sa oznámené opatrenie kvalifikuje ako státna pomoc a vyhlasuje sa za zlucitelné so spolocným trhom - Zahrnutie (Clánky 87 ES, 88 ES a 230 ES; nariadenie Rady c. 659/1999) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Posúdenie podla normálnych trhových podmienok (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Pomoc pochádzajúca zo státnych prostriedkov (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa opatrenie kvalifikuje ako státna pomoc - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 296 ZFEÚ) 1. Ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie, pokial patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES. Takéto rozhodnutie má za následok najmä uplatnenie konania upraveného pre existujúce schémy pomoci uvedeným nariadením a najmä jeho clánkami 17 az 19 a jeho clánkom 21, ktorý ukladá clenskému státu povinnost oznámit výrocnú správu o vsetkých existujúcich schémach pomoci. Nesprávne posúdenie opatrenia ako státnej pomoci má právne dôsledky pre oznamujúci clenský stát v tom, ze toto opatrenie podlieha stálemu dohladu Komisie a pravidelnej kontrole z jej strany, takze tento clenský stát má obmedzený manévrovací priestor pri vykonávaní oznámeného opatrenia. Z toho nevyhnutne vyplýva, ze rozhodnutie zalozené na odsekoch 1 a 3 clánku 87 ES, ktorý, aj ked povazuje dotknuté opatrenie za státnu pomoc, ju vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom, musí byt povazované za napadnutelný akt podla clánku 230 ES. Takéto rozhodnutie o zlucitelnosti v zmysle clánku 87 ods. 1 a 3 ES má tiez konecnú povahu a nepredstavuje prípravné opatrenie. (pozri body 40 - 42) 2. S cielom preukázat, ze dotknuté opatrenie sa uplatnuje selektívne na urcitých podnikatelov alebo na výrobu urcitých druhov tovaru, je povinnostou Komisie dokázat, ze zavádza rozlisovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa z hladiska ciela dotknutého opatrenia v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. V tomto ohlade, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí konstatuje, ze niektoré podniky, ktorým boli priznané opatrenia kvalifikované ako státna pomoc, patria do osobitnej skupiny velkých priemyselných podnikov, ktoré sú aktívne v obchode medzi clenskými státmi a pozívajú zvýhodnenie, ktoré nie je dostupné pre iné podniky, spocívajúce v skutocnosti, ze môzu spenazit hospodársku hodnotu znízenia emisií, co uskutocnia ich zmenou na obchodovatelné emisné práva, alebo sa prípadne vyhnú riziku, ze budú musiet zaplatit pokutu, ak prekrocia hranicu emisií oxidov dusíka stanovenú vnútrostátnymi orgánmi, kúpou takýchto emisných práv od podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, zatial co iné podniky tieto moznosti nemajú, Komisia nie je povinná podrobnejsie odôvodnit svoje rozhodnutie. V prípade programu pomoci sa môze obmedzit na skúmanie povahy dotknutého programu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdila, ci tento program vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavné zvýhodnenie oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. (pozri body 62, 63, 65) 3. Clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje státne intervencie podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov. Aj ked ochrana zivotného prostredia predstavuje jeden z podstatných cielov Európskeho spolocenstva, potreba zohladnit tento ciel neodôvodnuje vylúcenie selektívnych opatrení z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, kedze ciele ochrany zivotného prostredia mozno v kazdom prípade uzitocne zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES. Konkrétnejsie, pokial ide o opatrenie, ktorým sa zavádza systém obchodovania s emisnými právami na oxidy dusíka, ktoré rozlisuje medzi podnikmi na základe kvantitatívneho kritéria, to znamená kritéria celkovej tepelnej výkonnosti zariadení podnikov, významné emisie oxidov dusíka podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie a osobitná norma znízenia, ktorá zatazuje tieto podniky, nestacia na to, aby sa toto opatrenie vyhlo posúdeniu ako selektívne opatrenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze rozlisovanie medzi podnikmi nemozno povazovat za vlastné rezimu smerujúcemu k znízeniu znecistovania priemyselného pôvodu a v dôsledku toho nemôze byt odôvodnené iba na základe skutocností ekologickej povahy. Pokial teda takéto kritérium nie je odôvodnené ani povahou, ani vseobecnou struktúrou dotknutého opatrenia, predmetnému opatreniu nemozno upriet povahu státnej pomoci. V tomto ohlade clenskému státu, ktorý zaviedol takéto rozlisovanie medzi podnikmi, prislúcha dokázat, ze je skutocne odôvodnené povahou a struktúrou predmetného systému. (pozri body 75 - 78) 4. Za státnu pomoc sa povazujú aj zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol. To je prípad systému, v ktorom len niektoré podniky môzu spenazit hospodársku hodnotu znízenia emisií oxidov dusíka, co uskutocnia ich zmenou na obchodovatelné emisné práva, alebo sa prípadne vyhnú riziku, ze budú musiet zaplatit pokutu, ak prekrocia hranicu emisií oxidov dusíka stanovenú vnútrostátnymi orgánmi, kúpou takýchto emisných práv od podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, kedze obchodovatelnost emisných práv na oxidy dusíka závisí predovsetkým od skutocnosti, ci stát na jednej strane povolí predaj týchto práv a na druhej strane umozní podnikom, ktoré vypustili viac oxidov dusíka, nadobudnút od iných podnikov chýbajúce emisné práva, pricom týmto spôsobom schváli zriadenie trhu pre tieto práva. Obchodovatelnost týchto práv nemozno povazovat za protihodnotu v trhovej cene úsilia vyvinutého podnikmi, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, na obmedzenie svojich emisií oxidov dusíka, kedze náklady na znízenie týchto emisií patria medzi náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku. Okrem toho moznost týchto podnikov zvolit si medzi nákladmi nadobudnutia emisných práv a nákladmi spojenými s opatreniami na znízenie emisií oxidov dusíka pre ne predstavuje zvýhodnenie. Navyse moznost podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, obchodovat so vsetkými emisnými právami a nielen s kreditmi uvolnenými na konci roka v dôsledku kladného rozdielu medzi emisiami, ktoré boli schválené, a potvrdenými emisiami, predstavuje pre tieto podniky dodatocné zvýhodnenie. Môzu totiz disponovat s hotovostou na základe predaja emisných práv, skôr ako sú splnené podmienky vzniku nároku na ich konecné pridelenie, nezávisle od skutocnosti, ze sa na ne uplatnuje strop, a podniky, ktoré prekrocia stanovenú emisnú normu, musia kompenzovat prebytok nasledujúci rok. (pozri body 87 - 91) 5. Aby sa zvýhodnenie mohlo kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak pripísatelné státu. To je prípad státneho opatrenia, ktoré urcitým podnikom bezplatne poskytne emisné práva na oxidy dusíka namiesto predaja týchto práv alebo ich ponúknutia do drazby a zavedie systém upravujúci moznost obchodovat s týmito právami na trhu, aj ked sú viazané na maximálny strop, pricom podnikom, na ktoré sa dotknuté opatrenie vztahuje, poskytne moznost kúpit emisné práva s cielom vyhnút sa plateniu pokút. Obchodovatelnost emisných práv na oxidy dusíka predstavuje zvýhodnenie priznané vnútrostátnym zákonodarcom niektorým podnikom, ktoré môze zahrnat dodatocné náklady pre orgány verejnej moci najmä vo forme oslobodenia od povinnosti zaplatit pokuty alebo iné penazné sankcie. Navyse vzhladom na to, ze tento systém má za následok vytvorenie, a to bez konkrétnej protihodnoty poskytnutej státu, emisných práv, ktoré majú z dôvodu ich obchodovatelnej povahy hospodársku hodnotu, tým, ze týmto emisným právam prizná povahu obchodovatelných nehmotných aktív a bezplatne ich poskytne dotknutým podnikom namiesto predaja týchto práv alebo ich ponúknutia do drazby, sa stát vzdáva verejných prostriedkov. Okrem toho skutocnost, ze takéto opatrenie umoznuje podnikom kompenzovat medzi prebytkami a nedostatkami vo vztahu k ulozenej norme a ze toto opatrenie vytvára zákonný rámec na úcely znízenia emisií oxidov dusíka výhodný pre podniky prevádzkujúce velké priemyselné zariadenia, preukazuje, ze podniky, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, majú alternatívu vo vztahu k ulozeniu pokuty státom. (pozri body 103, 106 - 108) 6. Ked sa povinnost odôvodnenia uplatní na posúdenie opatrenia ako státnej pomoci, vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade Komisia nie je povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. Ak teda z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze táto pomoc by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, Komisia je povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia. (pozri bod 131) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 8. septembra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 87 ods. 1 ES - Systém obchodovania s emisnými právami na oxidy dusíka - Posúdenie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Pojem 'selektivita` - Zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov - Ochrana zivotného prostredia - Povinnost odôvodnenia - Prípustnost" Vo veci C-279/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 23. júna 2008, Európska komisia, v zastúpení: C. Urraca Caviedes, K. Gross a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Holandské královstvo, v zastúpení: C. M. Wissels a D. J. M. de Grave, splnomocnení zástupcovia, zalobca v prvostupnovom konaní, ktorého v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, A.-L. Vendrolini, J. Gstalter a B. Cabouat, splnomocnení zástupcovia, Slovinská republika, v zastúpení: V. Klemenc, splnomocnená zástupkyna, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: E. Jenkinson, S. Behzadi-Spencer, S. Ossowski a H. Walker, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Bacon, barrister, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma, B. Klein a T. Henze, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, E. Juhász, G. Arestis (spravodajca) a J. Malenovský, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. októbra 2010, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. decembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. apríla 2008, Holandsko/Komisia (T-233/04, Zb. s. II-591, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie K(2003) 1761 v konecnom znení z 24. júna 2003 o státnej pomoci N 35/2003 týkajúce sa systému obchodovania s emisiami pre oxidy dusíka oznámeného Holandským královstvom (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Holandské královstvo svojím vzájomným odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom je prvý zalobný dôvod uvedený týmto státom, ktorý sa týka neexistencie zvýhodnenia financovaného zo státnych prostriedkov, zamietnutý. 3 Spolková republika Nemecko svojím vzájomným odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. Právny rámec 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 stanovuje národné emisné stropy pre urcité látky znecistujúce ovzdusie (Ú. v. ES L 309, s. 22; Mim. vyd. 15/006, s. 320). Clenské státy mali prijat do 27. novembra 2002 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne o tom informovat Komisiu. 5 Podla clánku 4 tejto smernice clenské státy najneskôr do roku 2010 obmedzia svoje národné emisie oxidov dusíka (dalej len "NO[x]") na mnozstvá neprevysujúce rocný emisný strop uvedený v prílohe I tejto smernice. Tento strop je pre Holandské královstvo stanovený na 260 kiloton. Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Body 8 az 20 napadnutého rozsudku prevzaté nizsie objasnujú skutkový stav: "8 Listom z 23. januára 2003 holandské orgány podla clánku 88 ods. 3 ES oznámili Komisii systém obchodovania s emisiami pre NO[x] (dalej len 'dotknuté opatrenie`). Od Komisie ziadali prijatie rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 9 Dna 24. júna 2003 Komisia prijala [sporné rozhodnutie]. 10 V [spornom rozhodnutí] Komisia predovsetkým opisuje v jeho bode 1 dotknuté opatrenie. V rámci holandského národného emisného stropu NO[x] definovaného smernicou 2001/81 stanovili holandské orgány ciel 55 kiloton emisií NO[x] v roku 2010 pre velké priemyselné zariadenia, teda priblizne 250 podnikov. 11 Pokial ide o fungovanie tohto systému, Komisia v bode 1.2 [sporného rozhodnutia] vysvetluje, ze vnútrostátny zákon stanovuje pre kazdé priemyselné zariadenie normy týkajúce sa emisií NO[x], ktoré je potrebné dodrzat. Podnik musí dodrziavat takto predpísané emisné normy bud prijatím opatrení na znízenie emisií NO[x] vo vlastnom zariadení, alebo kúpou emisných práv patriacich iným podnikom, prípadne kombináciou týchto dvoch mozností. Znízenia emisií vo forme kreditov NO[x] navrhujú na výmennom trhu obchodovania s emisiami zariadenia, ktorých emisie sú nizsie ako emisná norma. 12 Celkové rocné emisie NO[x] zariadenia, upravené prípadnými predanými alebo kúpenými kreditmi NO[x], musia zodpovedat úrovni emisií schválenej pre toto zariadenie. Schválené rocné emisie - v absolútnych císlach - sú vypocítané v závislosti od relatívnej emisnej normy a mnozstva energie pouzitej týmto zariadením. 13 Na konci kazdého roka holandské orgány skúmajú, ci zariadenia dodrzali predpísané emisné normy. Kredity NO[x] môzu byt kazdý rok kúpené, usetrené alebo pozicané na budúce obdobia. Ak zariadenie prekrocí predpísanú emisnú normu, musí kompenzovat prekrocenie nasledujúci rok. Okrem toho toto prekrocenie, ktoré má byt kompenzované, sa zvysuje o 25 % na úcely odradenia od akéhokolvek prekrocenia. Ak zariadenie nedodrziava svoje emisné normy, holandské orgány mu ulozia úcinnú, primeranú a odrádzajúcu pokutu. 14 Nakoniec v rámci dotknutého opatrenia podniky nesmú nadobudnút emisné práva na to, aby mohli vyrábat. Musia iba dodrziavat emisné normy. 15 V bode 1.3 [sporného rozhodnutia] Komisia opisuje metódu výpoctu emisnej normy, dalej v jeho bode 1.4 rozdiely existujúce medzi systémom 'cap-and-trade` a systémom 'dynamic cap`, typu dotknutého opatrenia. Vysvetluje, ze podla holandských orgánov sa dotknuté opatrenie odlisuje od iného variantu systémov obchodovatelných práv, systému 'cap-and-trade`, v ktorom sú emisné kvóty pridelené podnikom. Nové podniky alebo podniky, ktoré chcú rozsírit svoje cinnosti, musia najskôr nadobudnút nevyhnutné mnozstvo kvót. V rámci dotknutého opatrenia tieto podniky nemajú túto povinnost, ale musia iba dodrziavat svoje emisné normy, ktoré závisia od ich spotreby energie a sú upravené v závislosti od tejto spotreby. 16 V bodoch 1.5 a 1.6 [sporného rozhodnutia] Komisia dalej spresnuje, ze dotknuté opatrenie sa uplatní na vsetky priemyselné podniky, ktoré majú výkonnost vyssiu ako 20 tepelných megawattov (MWt) paralelne s právnou úpravou Spolocenstva. Holandské orgány budú aj nadalej uplatnovat hranicné hodnoty emisií stanovené rôznymi úcinnými smernicami Spolocenstva. 17 V rámci svojho posúdenia dotknutého opatrenia (bod 3 [sporného rozhodnutia]) Komisia predovsetkým poukazuje na rozhodovaciu prax týkajúcu sa systémov obchodovania s emisiami a rozlisuje tieto dva druhy systémov: '1. systémy, v ktorých sa obchodovatelné emisné povolenia alebo povolenia na znecistovanie povazujú za nehmotné aktíva predstavujúce obchodnú hodnotu, ktorú stát mohol tiez predat alebo ponúknut na predaj, co má za následok uslý zisk (alebo stratu príjmov státu), takze ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES], 2. systémy, v ktorých sa obchodovatelné emisné povolenia alebo povolenia na znecistovanie povazujú za úradný dôkaz toho, ze urcitá produkcia emisií nemôze byt predaná alebo priznaná drzitelovi povolenia, takze tu nie je uslý zisk - a teda ziadny príjem dotknutého státu - co v sebe zahrna neexistenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES].` 18 Komisia dalej vysvetluje dôvody, ktoré ju viedli k záveru o existencii státnej pomoci v prípade dotknutého opatrenia, a to v podstate bezplatnému priznaniu zo strany státu kreditov NO[x] osobitnej skupine podnikov, ktoré obchodujú v clenských státoch. Podla [sporného rozhodnutia] holandské orgány mali moznost predat alebo priznat emisné práva. Bezplatným ponúknutím kreditov NO[x] ako nehmotných aktív by clenský stát prisiel o zisk. Komisia z toho vyvodzuje, ze tento systém obsahuje prostriedky státu v zmysle clánku 87 ods. 1... ES. Posilnenie postavenia dotknutých podnikov ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 19 Nakoniec v bode 3.3 [sporného rozhodnutia] Komisia skúma zlucitelnost dotknutého opatrenia so spolocným trhom. 20 Na záver v bode 4 [sporného rozhodnutia] Komisia konstatuje, ze dotknuté opatrenie obsahuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1... ES a doplna, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3... ES a clánkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Komisia vyzýva holandské orgány, aby jej výrocne oznámili správu týkajúcu sa uplatnenia dotknutého opatrenia a vopred oznámili akékolvek prispôsobenie podmienok, za ktorých je pomoc priznaná." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 7 Holandské královstvo návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 5. septembra 2003 podalo proti spornému rozhodnutiu zalobu (vec C-388/03). 8 Uznesením zo 17. februára 2004 predseda Súdneho dvora pripustil vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedlajsieho úcastníka konania do tohto konania na podporu Holandského královstva. 9 Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor postúpil vec Súdu prvého stupna podla rozhodnutia Rady 2004/407/ES, Euratom z 26. apríla 2004, ktorým sa menia a doplnajú clánky 51 a 54 protokolu o statúte Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 132, s. 5; Mim. vyd. 01/005, s. 85). 10 Listom z 13. decembra 2004 Súd prvého stupna vyzval Holandské královstvo a Spolkovú republiku Nemecko na predlozenie svojich pripomienok k záverom, ktoré vyplývajú z uznesenia Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia (C-164/02, Zb. s. I-1177), vo veci prípustnosti tejto zaloby. Tieto státy podali svoje pripomienky 14. a 12. januára 2005. 11 Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie obsahuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 12 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - v prvom rade vyhlásil zalobu za neprípustnú alebo subsidiárne zamietol zalobu a - zaviazal Holandské královstvo na náhradu trov konania. 13 Komisia tvrdila, ze zaloba podaná proti spornému rozhodnutiu bola neprípustná. Proti tomuto rozhodnutiu povazujúcemu dotknuté opatrenie za státnu pomoc nemozno podat zalobu, pretoze nezasahuje záujmy Holandského královstva. 14 Súd prvého stupna vyhlásil zalobu za prípustnú, ked v bode 42 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze toto rozhodnutie má urcitým spôsobom záväzné právne úcinky. V prvom rade rozhodol, ze posúdenie ako státna pomoc umoznilo Komisii preskúmat zlucitelnost dotknutého opatrenia so spolocným trhom. V druhom rade toto posúdenie malo za následok uplatnenie postupu upraveného pre existujúce schémy pomoci nariadením c. 659/1999 a najmä jeho clánkami 17 az 19 a clánkom 21 tohto nariadenia, ktorý ukladá clenskému státu povinnost oznámit výrocnú správu o vsetkých existujúcich schémach pomoci. V tretom rade toto posúdenie mohlo mat tiez vplyv na priznanie novej pomoci podla pravidiel týkajúcich sa kumulácie pomoci rôzneho pôvodu, upravených najmä bodom 74 pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia (Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76). 15 Holandské královstvo na podporu svojich návrhov uviedlo dva zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ES a na porusení povinnosti odôvodnenia. 16 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, ktorý je rozdelený na dve casti, Holandské královstvo podporované Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, ze dotknuté opatrenie nepredstavuje zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov a ze podmienka selektivity ulozená v clánku 87 ES nie je splnená vo vztahu k podnikom prijímatelom tohto opatrenia. 17 Pokial ide o prvú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na neexistencii zvýhodnenia financovaného zo státnych prostriedkov, Súd prvého stupna konstatuje, ze dotknuté opatrenie nie je zalozené na emisných právach priznaných priamo státom. Obchodovatelnost týchto práv im vsak priznáva hodnotu na trhu, ktorá je podnikmi kedykolvek predajná. Navyse kúpou emisných práv sa podniky vyhnú pokute. Emisné práva spájané s nehmotnými aktívami boli bezplatne dané k dispozícii dotknutým podnikom, hoci mohli byt predané alebo dané na drazbu. Holandské královstvo sa tým vzdalo státnych prostriedkov. V dôsledku toho dotknuté opatrenie predstavuje zvýhodnenie priznané dotknutým podnikom zo státnych prostriedkov. 18 Pokial ide o druhú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na neexistencii selektivity, Súd prvého stupna dospel k záveru, ze dotknuté opatrenie prijaté vo svojom celku nezvýhodnovalo urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 19 V prvom rade kritérium uplatnenia opatrenia, ktorým je celková tepelná výkonnost priemyselných zariadení, predstavuje objektívne kritérium. Podla Súdu prvého stupna, kedze dotknuté opatrenie sa týka najznecistujúcejsích podnikov, je toto objektívne kritérium v súlade so sledovaným cielom, a to ochranou zivotného prostredia, a s vnútornou logikou systému. 20 V druhom rade sa konstatovalo, ze skutková a právna situácia podnikov, na ktoré sa vztahuje tento osobitný emisný strop NO[x], sa nemôze povazovat za porovnatelnú so situáciou podnikov, na ktoré sa tento strop neuplatnuje. Velkým priemyselným zariadeniam patriacim do tohto osobitného rezimu je pod hrozbou pokuty ulozená emisná norma alebo presná sadzba standardného výkonu, ktorá sa bude do roku 2010 postupne znizovat. Komisia nepreukázala existenciu vseobecného rezimu, ktorý sa vztahuje na podniky v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou zariadení podriadených dotknutému opatreniu, ale ktorý neponúka zvýhodnenie, ktoré predstavuje obchodovatelnost emisných práv na NO[x]. Dotknuté opatrenie preto neporusuje nijaký vseobecný rezim. Za týchto podmienok dotknuté opatrenie prijaté vo svojom celku nezvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Kedze preto kritérium selektivity nebolo splnené, uvedené opatrenie nemozno povazovat za státnu pomoc. 21 Súd prvého stupna sa nemohol vyjadrit k druhému zalobnému dôvodu, pretoze zrusil sporné rozhodnutie po preskúmaní prvého zalobného dôvodu. Konanie pred Súdnym dvorom 22 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 23. decembra 2008 sa vyhovelo návrhu Slovinskej republiky, ako aj Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Holandského královstva. 23 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 8. mája 2009 sa vyhovelo návrhu Francúzskej republiky na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Holandského královstva pocas ústnej casti konania, ak sa táto ústna cast uskutocní. Návrhy úcastníkov konania 24 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhlásil zalobu o neplatnost za neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost a - zaviazal Holandské královstvo na náhradu trov vzniknutých v konaní pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 25 Holandské královstvo vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - na základe vzájomného odvolania zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom je prvý zalobný dôvod uvedený týmto státom, ktorý sa týka neexistencie zvýhodnenia financovaného zo státnych prostriedkov, zamietnutý, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v konaní na prvom stupni a v konaní o tomto odvolaní. 26 Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade: - zamietol odvolanie, - prostredníctvom vzájomného odvolania zrusil napadnutý rozsudok a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - subsidiárne, ak sa Súdny dvor domnieva, ze vzájomné odvolanie je neprípustné: - zamietol odvolanie, - za predpokladu, ze Súdny dvor vyhovie odvolaniu Komisie, zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Slovinská republika vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania Spojené královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v prvostupnovom konaní a v konaní o tomto odvolaní. O odvolaní 29 Komisia uviedla na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 230 ES týkajúceho sa aktívnej legitimácie clenského státu, ktorého pomoc je schválená. Svojím druhým odvolacím dôvodom uvedeným subsidiárne Komisia uvádza porusenie clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o pojmy "urcití podnikatelia" a "výroba urcitých druhov tovaru" uvedené v tomto ustanovení. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 30 Prvý odvolací dôvod je rozdelený na dve casti. V prvej casti Komisia tvrdí, ze presné znenie výroku rozhodnutia Komisie, ktorého zrusenie sa navrhuje, nie je urcujúce. Okrem toho v bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nesprávne uviedol výrok rozhodnutia Komisie prijatého vo veci, ktorá viedla k uz citovanému uzneseniu Holandsko/Komisia. V dôsledku toho bod 47 napadnutého rozsudku obsahuje skreslenie skutocností, a je preto zalozený na nesprávnom kritériu prípustnosti. V kazdom prípade rozlisovanie Súdu prvého stupna v bode 47 napadnutého rozsudku medzi rozhodnutím dotknutým v uz citovanom uznesení Holandsko/Komisia a sporným rozhodnutím nie je relevantné. 31 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze záver, podla ktorého posúdenie dotknutého opatrenia ako státnej pomoci spôsobilo urcité právne následky, je nesprávne. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom. Sporné státne opatrenie bud patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, alebo je z nej vylúcené. Nie je na mieste domnievat sa, ze následky sporného rozhodnutia pre dotknutý clenský stát, opísané Súdom prvého stupna v bode 41 napadnutého rozsudku (oznámenie správ, nekumulácia pomoci), vyplývajú z prijatia stanoviska Komisie, pretoze závisia iba od otázky, ci sa na dotknuté opatrenie vztahuje clánok 87 ods. 1 ES. Pokial ide o obmedzenia kumulácie pomoci uvedené Súdom prvého stupna, Komisia poukazuje na to, ze ak dotknuté opatrenie predstavovalo pomoc, tie sa uplatnia bez ohladu na skutocnost, ci Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze ide o takýto prípad, alebo nie. 32 Holandské královstvo v odpovedi na prvú cast prvého odvolacieho dôvodu uvádza, ze sporné rozhodnutie sa podstatne odchyluje od rozhodnutia, ktoré viedlo k uz citovanému uzneseniu Holandsko/Komisia. V predmetnej veci Holandské královstvo neziadalo o preskúmanie zákonnosti dotknutého opatrenia z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES. Naopak, tento clenský stát výslovne ziadal Komisiu, aby neposúdila toto opatrenie ako státnu pomoc. Predmetná zaloba sa na rozdiel od tej, ktorá viedla k uz citovanému uzneseniu Holandsko/Komisia, výslovne týka výroku sporného rozhodnutia. 33 Co sa týka argumentácie v druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, Holandské královstvo zdôraznuje, ze iba posúdenie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci umozní Komisii preskúmat zlucitelnost opatrenia so spolocným trhom. Komisia má v tomto ohlade výlucnú právomoc. Toto posúdenie núti clenský stát dodrziavat povinnosti vyplývajúce z nariadenia c. 659/1999. Navyse posúdenie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci zo strany Komisie má tiez následky, pokial ide o konanie pred vnútrostátnymi súdmi, co sa týka porovnatelných vnútrostátnych opatrení. 34 Okrem toho Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, Slovinská republika a Spojené královstvo rovnako tvrdia, ze sporné rozhodnutie je napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Posúdenie Súdnym dvorom 35 V rámci prvého odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade spochybnuje záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna v bode 47 napadnutého rozsudku, podla ktorého predmetná vec musí byt odlísená od veci, ktorá viedla k uz citovanému uzneseniu Holandsko/Komisia. V tejto poslednej uvedenej veci totiz Holandské královstvo ziadalo zrusenie dotknutého rozhodnutia "v rozsahu, v akom v nom Komisia dospela k záveru, ze príspevky schválené prístavným orgánom... predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES", pricom tento záver nie je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. 36 V tejto súvislosti z bodu 20 tohto uznesenia vyplýva, ze vo svojom oznámení schémy pomoci dotknutej v tejto veci clenský stát ziadal od Komisie, aby posúdila zákonnost opatrenia z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES, takze toto rozhodnutie prijaté podla clánku 87 ods. 1 ES na jednej strane a podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES na druhej strane nemôze podstatným spôsobom zmenit právne postavenie Holandska. Súdny dvor tiez v bodoch 21 az 24 toho istého uznesenia dospel k záveru, ze výrok dotknutého rozhodnutia nijako nepredstavoval prijatie stanoviska o povahe podniku prístavných orgánov ani o hospodárskej povahe ich vsetkých cinností, ze toto rozhodnutie vôbec nepredvídalo posúdenie z hladiska clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o prípadné ostatné príspevky priznané prístavným orgánom, a ze spochybnená cast odôvodnenia tohto rozhodnutia nemala záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy Holandského královstva. 37 V predmetnej veci naopak z bodu 8 napadnutého rozsudku vyplýva, ze holandské orgány podla clánku 88 ods. 3 ES oznámili Komisii dotknuté opatrenie a od tejto institúcie ziadali prijatie rozhodnutia konstatujúceho neexistenciu pomoci v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Holandské královstvo vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna výslovne spochybnuje po prvé zamietnutie jeho ziadosti o neposúdenie dotknutých opatrení ako státnej pomoci a po druhé odôvodnenie sporného rozhodnutia zamietajúceho túto ziadost. Navyse zo sporného rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia posúdila dotknuté opatrenie ako státnu pomoc pred vyhlásením tejto pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom. 38 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odlísil predmetný prípad, ktorý sa týka výslovnej ziadosti dotknutého clenského státu, aby Komisia konstatovala, ze opatrenie je prijaté v súlade s clánkom 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, od prípadu, ktorý bol predmetom veci, ktorá viedla k uz citovanému uzneseniu Holandsko/Komisia. 39 V druhom rade Komisia spochybnuje bod 41 napadnutého rozsudku v tom zmysle, ze posúdenie dotknutého opatrenia ako státnej pomoci spôsobilo právne následky vo vztahu k dotknutému clenskému státu. Tvrdí, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom a ze následky opísané Súdom prvého stupna nevyplývajú z tohto posúdenia, ale z otázky, ci sa na dotknuté opatrenie vztahuje clánok 87 ods. 1 ES. 40 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie, pokial patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 44). Súd prvého stupna v bode 41 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze takéto rozhodnutie má za následok najmä uplatnenie konania upraveného pre existujúce schémy pomoci nariadením c. 659/1999 a najmä jeho clánkami 17 az 19 a jeho clánkom 21, ktorý ukladá clenskému státu povinnost oznámit výrocnú správu o vsetkých existujúcich schémach pomoci. 41 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 24 a 27 svojich návrhov, nesprávne posúdenie opatrenia ako státnej pomoci má právne dôsledky pre oznamujúci clenský stát v tom, ze toto opatrenie podlieha stálemu dohladu Komisie a pravidelnej kontrole z jej strany, takze tento clenský stát má obmedzený manévrovací priestor pri vykonávaní oznámeného opatrenia. 42 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze rozhodnutie zalozené na odsekoch 1 a 3 clánku 87 ES, ktorý, aj ked povazuje dotknuté opatrenie za státnu pomoc, ju vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom, musí byt povazované za napadnutelný akt podla clánku 230 ES. Takéto rozhodnutie o zlucitelnosti v zmysle clánku 87 ods. 1 a 3 ES má tiez konecnú povahu a nepredstavuje prípravné opatrenie. 43 Na základe uvedeného treba prvý odvolací dôvod zamietnut. O druhom odvolacom dôvode 44 Komisia v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s jeho analýzou selektivity sporného rozhodnutia. Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia na jednej strane spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré vedie k úsudku, ze dotknuté opatrenie nezvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a na druhej strane záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna, podla ktorého aj keby dotknuté opatrenie zvýhodnovalo urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, nepredstavuje státnu pomoc, pretoze je v prospech zivotného prostredia a je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom sa nachádza. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 45 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze kritérium uplatnenia dotknutého opatrenia je podla Súdu prvého stupna objektívnym kritériom a nie zemepisným alebo sektorovým kritériom, je irelevantná. Komisia v tejto súvislosti v rámci prvého tvrdenia zdôraznuje, ze skutocnost, ze vsetky velké zariadenia podliehajú emisnému stropu, je neúcinná, lebo tento strop môze iba urcit, ze na spornú pomoc sa uplatnuje schéma pomoci a nie individuálna pomoc. Podla Komisie dotknuté opatrenie, ktoré sa týka obmedzenej skupiny podnikov, priblizne 250, predstavuje selektívne opatrenie. 46 V rámci druhého tvrdenia Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna uplatnil nesprávne kritérium na konstatovanie selektivity dotknutého opatrenia a Komisii bezdôvodne ulozil nesprávne a nemozné dôkazné bremeno. Mala tak predlozit dôkazy preukazujúce, ze na vsetky ostatné holandské podniky sa vztahovali rovnaké povinnosti ako tie, ktoré sa vztahujú na 250 dotknutých podnikov. Komisia v tomto ohlade vysvetluje, ze aj ked nijaký iný holandský podnik nepodliehal ziadnemu obmedzeniu v oblasti emisií NO[x], dotknuté opatrenie predstavuje tiez státnu pomoc. Holandské královstvo totiz mohlo ulozit týmto 250 podnikom "tradicné" opatrenie záväznej povahy bez toho, aby im dala moznost vymenit emisné práva na NO[x]. Naopak, pocet podnikov, ktorým tento stát ponúka uvedenú výhodu, je obmedzený, pretoze v predmetnej veci je dotknutých iba 250 podnikov, ktoré majú výkonnost vyssiu ako 20 tepelných MW. Opatrenie je v dôsledku toho selektívne. 47 Holandské královstvo odpovedá, ze dôvod, ktorým Súd prvého stupna konstatoval, ze dotknuté opatrenie je objektívne bez zemepisného alebo sektorového dosahu, nemôze byt spochybnený v stádiu odvolania s cielom zrusit konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého dotknuté opatrenie nie je selektívne. Tvrdenie Komisie je preto neprípustné. Súd prvého stupna zmienuje tento bod výlucne ako skutkové konstatovanie a nie ako podstatný základ jeho posúdenia týkajúceho sa selektivity uvedeného opatrenia. Pokial ide o porovnanie medzi holandskými podnikmi, na ktoré sa nevztahuje dotknutá schéma, a 250 podnikmi, ktoré môzu obchodovat s emisnými právami na NO[x], Holandské královstvo vysvetluje, ze na tieto posledné uvedené podniky disponujúce velkými priemyselnými zariadeniami sa vztahujú dodatocné povinnosti. Tieto dodatocné povinnosti spôsobujú v oblasti emisií NO[x] podstatný rozdiel medzi týmito a ostatnými podnikmi. 48 Podla Spolkovej republiky Nemecko je zrejmé, ze podla Súdu prvého stupna je kritérium objektívnosti nevyhnutnou, ale nedostatocnou podmienkou na zápornú odpoved na otázku selektivity opatrenia. Úcinok opatrenia je rozhodujúcim kritériom posúdenia. Súdny dvor povazuje opatrenie za selektívne iba vtedy, ked je selektívne vo svojich úcinkoch, hoci bolo vykonané podla objektívnych kritérií. Toto zistenie vyplýva tiez z rozsudkov citovaných Komisiou. Súd prvého stupna v predmetnej veci rozhodol, ze 250 podnikov zúcastnujúcich sa na systéme obchodovania s emisnými právami nebolo v porovnatelnej právnej alebo skutkovej situácii so situáciou ostatných podnikov. Spolková republika Nemecko tvrdí, ze je úlohou Komisie dokázat, ze ostatné podniky v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov dotknutých uvedeným opatrením podliehajú rovnakým pravidlám pre emisie NO[x], sú vsak vylúcené zo systému obchodovania s emisnými právami. Rozhodujúcou je iba otázka, ci dotknuté opatrenie predstavuje výnimku vo vztahu k vseobecnejsiemu pravidlu. 49 Podla Slovinskej republiky kritériom, na ktoré treba prihliadnut na úcely posúdenia selektivity opatrenia, je urcenie, ci sa uplatnuje na vsetky podniky, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. Tento clenský stát sa domnieva, ze dotknutý rezim má za ciel ochranu zivotného prostredia a prihliada na konkrétne charakteristiky velkých znecistovatelov na úcely jeho dosiahnutia. Podnikom znecistovatelom by sa ulozili významnejsie financné záväzky ako iným podnikom a s ich právnou situáciou by sa zaobchádzalo rozdielne. - Posúdenie Súdnym dvorom 50 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze okolnost, ze sa velké mnozstvo podnikov môze domáhat opatrenia, prípadne ze tieto podniky patria k rôznym odvetviam cinností, nestací na spochybnenie selektívnej povahy tohto opatrenia, cize na vylúcenie jeho posúdenia ako státnej pomoci (rozsudky zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 32; z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 48, ako aj z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 48). V prípadoch, ked sa státne opatrenie riadi objektívnymi kritériami horizontálneho uplatnenia, táto okolnost nespochybnuje ani jeho selektívnu povahu, pretoze môze preukazovat len to, ze sporná pomoc nepredstavuje individuálnu pomoc, ale patrí do systému pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 49). 51 Clánok 87 ods. 1 ES totiz definuje státne zásahy na základe ich úcinkov, cize nezávisle od techník pouzitých clenskými státmi na vykonanie svojich zásahov (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505 bod 89). 52 Okrem toho v bodoch 84 a 86 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna, s odkazom na body 34 a 41 uz citovaného rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, správne potvrdzuje, ze státne opatrenie má povahu pomoci iba vtedy, ak môze zvýhodnovat urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru v porovnaní s inými podnikatelmi, ktorí sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením. 53 V bode 88 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatuje, ze "kritérium uplatnenia dotknutého opatrenia je teda objektívne bez akéhokolvek zemepisného alebo sektorového prístupu. Vzhladom na to, ze dotknuté opatrenie sa týka najznecistujúcejsích podnikov, toto objektívne kritérium je okrem toho v súlade so sledovaným cielom, a to ochranou zivotného prostredia, a s vnútornou logikou systému". 54 Súd prvého stupna vsak v bode 89 napadnutého rozsudku rovnako uviedol, ze "iba podnikom patriacim do rezimu stanoveného dotknutým opatrením je pod hrozbou pokuty ulozená emisná norma alebo presná sadzba standardného výkonu [Performance Standard Rate (PSR)], ktorá bude do roku 2010 postupne znizovaná". V bodoch 91 a nasl. dalej pokracoval vo svojej analýze v podstate s vysvetlením, ze Komisia vo svojom spornom rozhodnutí nepreukázala, ze na iné podniky ako tie, ktoré sú dotknuté uvedeným opatrením, sa vztahujú rovnaké povinnosti ako tie, ktoré z neho vyplývajú, takze tieto iné podniky mohli byt povazované za podniky v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov dotknutých uvedeným opatrením. Na základe vsetkých týchto úvah Súd prvého stupna v bode 96 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze dotknuté opatrenie nezvýhodnuje urcitých podnikatelov. 55 Z bodov 84 az 96 napadnutého rozsudku tak vyplýva, ze Súd prvého stupna nerozhodol, ako to tvrdí Komisia, ze uplatnenie objektívneho kritéria celkovej tepelnej výkonnosti vyssej ako 20 MWt dotknutých podnikov stací na vylúcenie tézy Komisie, pokial ide o selektívnu povahu dotknutého opatrenia. Súd prvého stupna totiz konstatuje, ze toto opatrenie sa uplatnuje na velké podniky bez akéhokolvek zemepisného alebo sektorového prístupu. Tieto skutkové zistenia Súdu prvého stupna, co sa týka objektívnej povahy opatrenia, posilnujú jeho odôvodnenie, podla ktorého dotknuté opatrenie nie je selektívne, lebo opatrenie, ktoré sa uplatní na základe subjektívnych kritérií, sa povazuje za selektívne. Treba spresnit, ze Súd prvého stupna sa pri závere, ze toto opatrenie nie je selektívne, neopiera výlucne o tieto zistenia. 56 V dôsledku toho Súd prvého stupna na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nekonstatoval, ze dotknuté opatrenie nemalo selektívnu povahu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES z jednoduchého dôvodu, ze opatrenie sa riadilo objektívnym kritériom. 57 Za týchto podmienok je potrebné prvé tvrdenie prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisie zamietnut. 58 V rámci druhého tvrdenia prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia spochybnuje zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 89 az 96 napadnutého rozsudku a v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna uplatnil nesprávne kritérium, podla ktorého Komisia mala predlozit dôkazy preukazujúce, ze na vsetky ostatné podniky v dotknutom clenskom státe sa vztahovali rovnaké povinnosti ako tie, ktoré vyplývajú z dotknutého opatrenia. Podla Komisie jej Súd prvého stupna ulozil nadmerné a zbytocné dôkazné bremeno, kedze zo sporného rozhodnutia a z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze obmedzenia v oblasti emisií NO[x] sa vztahujú na vsetky podniky v Holandsku. Podla Komisie Holandské královstvo nikdy neuviedlo tvrdenie zalozené na neexistencii selektivity dotknutého opatrenia z dôvodu, ze na iné podniky sa nevztahujú rovnaké alebo porovnatelné povinnosti. 59 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudky z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C-419/08 P, Zb. s. I-2259, body 30 a 31, ako aj z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb. s. I-7831, bod 63). 60 Co sa vsak týka procesných pravidiel uplatnitelných v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, Súdny dvor je v rámci odvolania podla vyssie uvedenej judikatúry príslusný preskúmat, ci je povinnostou Komisie preukázat selektívnu povahu dotknutého opatrenia. 61 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze definícia pojmu pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 32, ako aj citovaná judikatúra). Ako sa uviedlo v bode 52 tohto rozsudku, Súd prvého stupna správne uviedol, ze hospodárske zvýhodnenie priznané clenským státom má povahu pomoci iba vtedy, ak môze zvýhodnovat urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. 62 S cielom preukázat, ze dotknuté opatrenie sa uplatnuje selektívne na urcitých podnikatelov alebo na výrobu urcitých druhov tovaru, je povinnostou Komisie dokázat, ze zavádza rozlisovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa z hladiska ciela dotknutého opatrenia v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Rovnako vsak treba uviest, ze pojem pomoc sa netýka opatrení zavádzajúcich rozlisovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov, ak toto rozlisovanie vyplýva z povahy a struktúry dotknutého systému povinností (rozsudok z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 42 a tam citovaná judikatúra). Je úlohou clenského státu, ktorý zavádza takéto rozlisovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov, preukázat, ze je skutocne odôvodnené povahou a struktúrou dotknutého systému (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný, bod 43). 63 V tomto ohlade treba konstatovat, ako uvádza Komisia v bode 3.1 sporného rozhodnutia, ze podniky zúcastnujúce sa na systéme "dynamic cap" patria do osobitnej skupiny velkých priemyselných podnikov, ktoré sú aktívne v obchode medzi clenskými státmi a pozívajú zvýhodnenie, ktoré nie je dostupné pre iné podniky. Tieto podniky totiz pozívajú zvýhodnenie spocívajúce v skutocnosti, ze môzu spenazit hospodársku hodnotu znízenia emisií, ktoré uskutocnia ich zmenou na obchodovatelné emisné práva, alebo sa prípadne vyhnú riziku, ze budú musiet zaplatit pokutu, ak prekrocia hranicu emisií No[x] na jednotku energie stanovenú vnútrostátnymi orgánmi, kúpou takýchto emisných práv od podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie (pozri v tejto súvislosti body 92 az 96 tohto rozsudku), zatial co iné podniky tieto moznosti nemajú, co v zásade stací na záver, ze Holandské královstvo zaviedlo rozlisovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov v zmysle judikatúry citovanej v bode 61 tohto rozsudku. 64 Medzi úcastníkmi konania je totiz nesporné, ako to potvrdili na pojednávaní, ze kazdý podnik, ktorého cinnost vytvára emisie NO[x], si musí splnit povinnosti v oblasti obmedzenia alebo znízenia týchto emisií bez ohladu na to, ci sa nan vztahuje dotknuté opatrenie. S cielom splnit si povinnosti, ktoré im takto prislúchajú, majú podla vnútrostátnej právnej úpravy moznosti opísané v predchádzajúcom bode iba podniky, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, co predstavuje ich zvýhodnenie, ktoré nepozívajú podniky v porovnatelnej situácii. 65 V tomto ohlade treba uviest, ze Komisia nebola povinná podrobnejsie odôvodnit svoje rozhodnutie. V prípade programu pomoci sa môze obmedzit na skúmanie povahy dotknutého programu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdila, ci tento program vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavné zvýhodnenie oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ho vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi (pozri rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 89). 66 Z toho vyplýva, ze rozhodnutím v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku, ze Komisia nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz preukazujúci, ze na dve kategórie podnikov uvedené v bode 64 tohto rozsudku sa vztahujú povinnosti rovnakej povahy, a preto boli v porovnatelných situáciách, sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o dôkazné bremeno, ktoré prislúchalo Komisii. 67 V tomto prípade stací preto uviest, ze sporné rozhodnutie jasne uvádza a uplatnuje na prejednávanú vec kritérium selektivity, ktoré musí opatrenie splnat na to, aby predstavovalo státnu pomoc. Komisia poukázala na existenciu zákonov týkajúcich sa správy zivotného prostredia a znecistovania ovzdusia neobsahujúcich uvedené opatrenie v dotknutom clenskom státe. Okrem toho prihliadla na skutocnost, ze iné holandské podniky ako 250 velkých zariadení, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, takisto podliehajú urcitým poziadavkám, pokial ide o emisie NO[x]. 68 Z uvedeného vyplýva, ze prvej casti druhého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhoviet. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 69 V rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze ani ciel dotknutého opatrenia spocívajúci v ochrane zivotného prostredia, ani povaha alebo vseobecná struktúra systému, v ktorom sa toto opatrenie nachádza, nevedú k upretiu povahy státnej pomoci, ktorú má toto opatrenie. 70 V prvom rade Komisia poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej na úcely urcenia, ci státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov. Komisia spresnuje, ze v prípade, ak by bolo mozné poukázat na ciel ochrany zivotného prostredia, zasiahlo by to úlohu Komisie, ktorá spocíva v preskúmaní, ci pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 71 V druhom rade Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze dotknuté opatrenie povazoval za odôvodnené vzhladom na povahu a vseobecnú struktúru systému, v ktorom sa nachádza. Podla Komisie je tento výklad nesprávny, lebo Súd prvého stupna predtým dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala existenciu vseobecného rezimu preukazujúceho, ze dotknuté opatrenie zvýhodnovalo urcitých podnikatelov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Okrem toho Komisia doplna, ze je úlohou clenského státu preukázat, ze takéto opatrenie je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom sa nachádza. Holandské královstvo v predmetnej veci túto skutocnost nepreukázalo. 72 S odkazom na rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia (C-88/03, Zb. s. I-7115), Komisia tvrdí, ze z povahy a vseobecnej struktúry sirsieho systému stanovujúceho obmedzenia emisií No[x] nevyplýva, ze obchodovatelnost emisných práv na No[x] musí byt priznaná podnikom, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie. Podla názoru Súdneho dvora v uz citovanom rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke sa Komisia domnieva, ze vsetky obmedzenia emisií No[x] sú výhodné pre zivotné prostredie bez ohladu na pôvod týchto obmedzení, to znamená tepelnú výkonnost zariadení nizsiu alebo vyssiu ako 20 MWt. 73 Holandské královstvo odpovedá, ze tento dôvod je zalozený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Podla neho Súd prvého stupna sa nedomnieva, ze ciel ochrany zivotného prostredia odníma dotknutému opatreniu jeho povahu státnej pomoci. Zdôraznuje, ze tieto zistenia boli vykonané subsidiárne. V kazdom prípade sa Holandské královstvo domnieva, ze Súd prvého stupna správne konstatoval, ze aj za predpokladu, ze by islo o vseobecný rezim, rozdiel medzi podnikmi je odôvodnený, pretoze sa zakladá iba na mnozstve emisií NO[x] a osobitnej norme znizovania, ktorá zatazuje podniky s významnými emisiami. Kritérium dotknutého opatrenia, a to mnozstvo emisií, je odôvodnené povahou a struktúrou vseobecného rezimu, ktorého cielom je znízenie znecistovania ovzdusia. - Posúdenie Súdnym dvorom 74 Súd prvého stupna v bode 99 napadnutého rozsudku uviedol, ze "urcenie podnikov prijímatelov je odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou systému z dôvodu ich významných emisií No[x] a osobitnej normy znizovania, ktorá ich zatazuje", a ze "úvahy ekologickej povahy odôvodnujú rozlisovanie medzi podnikmi vytvárajúcimi velké mnozstvá No[x] a inými podnikmi". Súd prvého stupna konstatoval, ze "toto objektívne kritérium je okrem toho v súlade so sledovaným cielom, a to ochranou zivotného prostredia, a s vnútornou logikou systému". 75 Podla ustálenej judikatúry clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje státne intervencie podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov. Aj ked ochrana zivotného prostredia predstavuje jeden z podstatných cielov Európskeho spolocenstva, potreba zohladnit tento ciel neodôvodnuje vylúcenie selektívnych opatrení z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, kedze ciele ochrany zivotného prostredia mozno v kazdom prípade uzitocne zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES (rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 46, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 92). 76 V predmetnej veci významné emisie No[x] podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie a osobitná norma znízenia, ktorá zatazuje tieto podniky, nestacia na to, aby sa toto opatrenie vyhlo posúdeniu ako selektívne opatrenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ako totiz uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, takéto rozlisovanie medzi podnikmi zalozené na kvantitatívnom kritériu, to znamená kritériu celkovej tepelnej výkonnosti vyssej ako 20 MWt, nemozno povazovat za vlastné rezimu smerujúcemu k znízeniu znecistovania priemyselného pôvodu a v dôsledku toho nemôze byt odôvodnené iba na základe skutocností ekologickej povahy. 77 Okrem toho treba pripomenút, ze clenskému státu, ktorý zaviedol takéto rozlisovanie medzi podnikmi, prislúcha dokázat, ze je skutocne odôvodnené povahou a struktúrou predmetného systému (pozri v tomto zmysle rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný, bod 43). 78 Za týchto podmienok kritérium rozlisovania pouzívané dotknutou vnútrostátnou právnou úpravou, to znamená tepelná výkonnost zariadení vyssia ako 20 MWt, nie je odôvodnená ani povahou, ani jeho vseobecnou struktúrou, takze dotknutému opatreniu nemozno upriet povahu státnej pomoci. 79 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti sa musí druhému odvolaciemu dôvodu vyhoviet aj v jeho druhej casti, cize v celom jeho rozsahu. O vzájomných odvolaniach 80 V rozsahu, v akom Súdny dvor prijal vo veci odvolanie Komisie, treba preskúmat vzájomné odvolania podané Holandským královstvom a Spolkovou republikou Nemecko. 81 Tieto dva clenské státy uvádzajú rovnaký odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna tým, ze sa domnieval, ze dotknuté opatrenie sa má povazovat za zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 82 Tento dôvod obsahuje dve casti, ktoré sa týkajú na jednej strane odôvodnenia Súdu prvého stupna uvedeného v bodoch 63 az 74 napadnutého rozsudku, podla ktorého obchodovatelnost emisných práv upravená dotknutým opatrením predstavuje zvýhodnenie pre podniky, na ktoré sa vztahuje emisná norma No[x], a na druhej strane odôvodnenia Súdu prvého stupna uvedeného v bodoch 74 az 77 tohto rozsudku, pokial ide o skutocnost, ze dotknuté opatrenie predstavuje zvýhodnenie priznané dotknutým podnikom zo státnych prostriedkov. O prvej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 83 Pokial ide o prvú cast jediného odvolacieho dôvodu, Holandské královstvo tvrdí, ze dotknuté opatrenie vychádza z urcenia dodatocnej emisnej normy, ktorá sa má zohladnit urcitými podnikmi. Mnozstvo obchodovatelných kreditov teda nie je urcené vopred a v celom rozsahu závisí od dodatocného znízenia, ktoré mohli podniky uskutocnit vzhladom na normu. Zdôraznuje, ze v prípade prekrocenia stanovenej normy je pokuta doplnkovou sankciou, ktorá nepredstavuje alternatívu k poskytnutiu chýbajúcich emisných kreditov. Okrem toho podla Holandského královstva je konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 70 napadnutého rozsudku, podla ktorého kazdý podnik, na ktorý sa vztahuje tento rezim, môze kedykolvek predat tieto práva, nesprávne. 84 Podla Spolkovej republiky Nemecko dotknuté podniky môzu získat financné zvýhodnenie v zmysle obchodovatelného práva iba z dôvodu úsilí, ktoré uskutocnia na znízenie svojich emisií, co predstavuje protihodnotu primeranej hodnoty pre obchodovatelné osvedcenia. V tomto ohlade tento clenský stát pripomína negatívne úcinky dotknutého opatrenia pre podniky, ktoré nie sú schopné dodrzat povolené mnozstvá emisií. S emisiou prekracujúcou prahovú hodnotu sú spojené náklady na kúpu emisných práv, ktoré sú urcené sprostredkovatelom na trhu alebo pokutou. Podniky môzu získat obchodovatelné právo a s ním spojenú hospodársku výhodu iba na základe svojho vlastného úsilia, ak sa im podarí znízit ich emisné kvóty pod povolený prah. 85 Podla Spolkovej republiky Nemecko úsilia podnikov s cielov znízit ich emisie predstavujú protihodnotu tejto obchodovatelnej veci a samotná hodnota tejto veci nie je uz pojmovo výhodou. Okrem toho sa pojem kredity emisných práv ako "opcie pre budúcnost" nedotýka povinnosti podnikov dodrziavat ciele v oblasti emisií a nie je uz z podstaty veci vzdy výhodný. Posúdenie Súdnym dvorom 86 Treba pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc ako pomoc poskytovanú clenskými státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Pojem státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia je sirsí ako pojem subvencie, kedze zahrna nielen aktívne plnenia ako subvencia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi spôsobmi zmiernujú zatazenie, ktoré obvykle zatazuje rozpocet podniku a ktoré takto bez toho, aby boli subvenciami v prísnom zmysle slova, sú rovnakej povahy a majú rovnaké úcinky. Medzi nepriame zvýhodnenia, ktoré majú rovnaké úcinky ako subvencie, patrí poskytovanie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok (pozri rozsudky zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 123). 87 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za pomoc sa povazujú aj zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 84, ako aj citovanú judikatúru). 88 S ohladom na citovanú judikatúru treba konstatovat, ze obchodovatelnost emisných práv na NO[x] závisí predovsetkým od skutocnosti, ci stát na jednej strane povolí predaj týchto práv a na druhej strane umozní podnikom, ktoré vypustili viac NO[x], nadobudnút od iných podnikov chýbajúce emisné práva, pricom týmto spôsobom schváli zriadenie trhu s týmito právami (pozri tiez body 64, 65 a 87 az 96 tohto rozsudku). Toto zistenie vyplýva tiez z bodu 70 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze povolením obchodovania s týmito emisnými právami im Holandské královstvo priznalo hodnotu na trhu. 89 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých obchodovatelnost týchto práv predstavuje protihodnotu v trhovej cene úsilia vyvinutého podnikmi, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, na obmedzenie svojich emisií NO[x], musia byt zamietnuté v súlade s judikatúrou citovanou v bode 86 tohto rozsudku z dôvodu, ze náklady na znízenie týchto emisií patria medzi náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku. 90 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých obchodovatelnost týchto práv nemôze byt povazovaná za konkrétne zvýhodnenie pre dotknuté podniky z dôvodu nepredvídatelnosti trhu, treba konstatovat, ze moznost týchto podnikov zvolit si medzi nákladmi nadobudnutia emisných práv a nákladmi spojenými s opatreniami na znízenie emisií No[x] pre ne predstavuje zvýhodnenie. Okrem toho moznost podnikov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, obchodovat so vsetkými emisnými právami a nielen s kreditmi uvolnenými na konci roka v dôsledku kladného rozdielu medzi emisiami, ktoré boli schválené, a potvrdenými emisiami, predstavuje pre tieto podniky dodatocné zvýhodnenie. Môzu totiz disponovat s hotovostou na základe predaja emisných práv, skôr ako sú splnené podmienky vzniku nároku na ich konecné pridelenie, nezávisle od skutocnosti, ze sa na ne uplatnuje strop, a podniky, ktoré prekrocia stanovenú emisnú normu, musia kompenzovat prebytok nasledujúci rok. 91 V dôsledku toho treba dotknuté opatrenie obsahujúce obchodovatelnost týchto emisných práv povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol. 92 Navyse Holandské královstvo spochybnuje záver uvedený v bode 73 napadnutého rozsudku, podla ktorého dotknuté opatrenie umoznuje podnikom, ktorých emisie NO[x] prekracovali stanovenú emisnú normu a ktorých zostatok je tak na konci roka záporný, vyhnút sa pokute kúpou emisných práv od tých podnikov, ktoré uvolnili prebytok emisií. 93 Holandské královstvo v tomto ohlade tvrdí, ze v prípade prekrocenia stanovenej normy je pokuta doplnkovou sankciou, ktorá nepredstavuje alternatívu k poskytnutiu chýbajúcich emisných kreditov. 94 V predmetnej veci je nutné konstatovat, ze tvrdenia Holandského královstva v odvolaní presne a dostatocne nespochybnujú záver Súdu prvého stupna, podla ktorého dotknuté opatrenie priznáva dotknutým podnikom moznost kúpit emisné kredity na trhu pred koncom roka, kedze hranicné stropy emisií sa urcujú rocne. Takýto záver zahrna, ze niektoré podniky pred overením dodrzania uplatnitelného stropu zo strany vnútrostátnych orgánov majú moznost kúpit chýbajúce emisné práva a v dôsledku toho sa vyhnú prekroceniu emisnej normy, cize povinnosti zaplatit pokutu. 95 Z toho vyplýva, ze tvrdenie Holandského královstva spochybnujúce konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 73 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa podniky môzu vyhnút zaplateniu pokuty kúpou emisných práv, nemôze byt prijaté. 96 Za týchto podmienok treba zamietnut prvú cast jediného odvolacieho dôvodu, týkajúceho sa nesprávneho výkladu a uplatnenia pojmu zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. O druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 97 Pokial ide o druhú cast jediného odvolacieho dôvodu, týkajúcu sa pojmu financovanie zo státnych prostriedkov, Holandské královstvo spochybnuje závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna v bodoch 75 az 77 napadnutého rozsudku. Tento clenský stát sa konkrétne domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem financovanie zo státnych prostriedkov tak, ako ho Súdny dvor uplatnil v rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra (C-379/98, Zb. s. I-2099). Pokial ide o dotknuté opatrenie, Holandské královstvo sa domnieva, ze je rozhodujúce konstatovat, ze nedoslo k priamemu alebo nepriamemu prevodu státnych prostriedkov v nadväznosti na rozdelenie dodatocného financného zatazenia medzi podnikmi. Vzhladom na to, ze stanovená emisná norma je dodatocným nákladom pre dotknuté podniky, dotknuté opatrenie spocívajúce v "kompenzácii" slúzi výlucne na to, aby umoznilo dotknutým podnikom, aby samy rozdelili dodatocné náklady vyplývajúce z tejto normy. 98 Podla Holandského královstva pokuta spojená s prekrocením stanovenej normy je doplnkovou sankciou, ktorá nepredstavuje alternatívu k poskytnutiu chýbajúcich emisných kreditov. Samotná skutocnost, ze hodnota kreditov vyplýva z právnej úpravy, neznamená, ze podmienka financovania týchto kreditov zo státnych prostriedkov je splnená. Tento clenský stát vo svojej duplike spresnuje, ze skutocnost, ze niektoré príjmy vo forme pokút uniknú státu, ak podniky dodrzia svoje povinnosti, nemôze predstavovat relevantnú okolnost z hladiska právnej úpravy týkajúcej sa státnej pomoci. Doplna, ze ak iný systém obchodovania s emisnými právami môze vytvárat príjmy pre clenský stát, nestací to na záver, ze tento stát stráca prostriedky v zmysle clánku 87 ES, kedze si nezvolil tento alternatívny systém. 99 Spolková republika Nemecko tiez spochybnuje konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého dotknutý systém obchodovania s emisiami predstavuje zvýhodnenie priznané dotknutým podnikom zo státnych prostriedkov. V holandskom modeli musia vsetky podniky dodrziavat rovnaké povinnosti týkajúce sa maximálneho prahu. Otázka, ci sú osvedcenia na trhu a pre akú hodnotu, závisí od spôsobu, akým si podniky splnia povinnosti v oblasti emisií. Samotné podniky vytvárajú svoje vlastné aktíva. Ak podnik prekrocí hranicný prah, znása náklady na kúpu emisných práv, ktoré sú urcené sprostredkovatelom na trhu alebo pokutou. Podniky môzu získat obchodovatelné právo a hospodársku výhodu, ktorá je s ním spojená, iba vtedy, ak sa im podarí znízit ich emisné kvóty, aby neprekrocili povolený strop. 100 Okrem toho podla Spolkovej republiky Nemecko zamienanie bezplatného pridelenia emisných práv s predajom majetku verejnou mocou nie je relevantné z hladiska uplatnitelnej zásady, a to zásady súkromného investora konajúceho podla trhových zákonov. Stát so systémom obchodovania s emisnými právami stanovuje normatívny rámec. 101 Tento clenský stát na jednej strane tvrdí, ze kúpna cena nemôze byt predvídatelná, a na druhej strane, ze moznost pristúpit k predcasnému predaju nepredstavuje definitívne zvýhodnenie. Tvrdí, ze nevybratie pokút je jednoducho spojené so skutocnostou, ze podnik neprekrocí stropy. Kúpa emisných práv pre "overachievers" podniky sa uskutocnuje za pomoci vlastných prostriedkov podniku a predstavuje z hospodárskeho hladiska skutocnost rovnocennú moznosti, aby sám znízil svoje emisie pod povolený strop. Neexistuje nijaké vzdanie sa výberu prostriedkov zo strany státu. Posúdenie Súdnym dvorom 102 V bode 75 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze Holandsko sa tým, ze dotknutým podnikom poskytlo bezplatne emisné práva na NO[x] namiesto toho, aby ich predalo alebo dalo na drazbu, a tým, ze zaviedlo systém upravujúci moznost obchodovat s právami na trhu, aj ked sú viazané na maximálny strop, zverilo týmto právam povahu nehmotných aktív a vzdalo sa státnych prostriedkov. 103 Ako vsak vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, aby sa zvýhodnenie mohlo kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak pripísatelné státu (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24 a citovaná judikatúra). 104 V tomto ohlade treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry na to, aby sa dalo zvýhodnenie poskytnuté jednému alebo viacerým podnikom povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, nie je potrebné vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov (pozri rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 36). 105 Okrem toho rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov" v tomto ustanovení neznamená, ze vsetky výhody poskytované státom predstavujú státnu pomoc bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril (rozsudky PreussenElektra, uz citovaný, bod 58, a z 5. marca 2009, UTECA, C-222/07, Zb. s. I-1407, bod 43). 106 V predmetnej veci takéto zvýhodnenie priznané vnútrostátnym zákonodarcom, a to obchodovatelnost emisných práv na NO[x], môze zahrnat dodatocné náklady pre orgány verejnej moci, najmä vo forme oslobodenia od povinnosti zaplatit pokuty alebo iné penazné sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 42). Holandské královstvo totiz zavedením systému "dynamic cap" poskytlo podnikom, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, moznost kúpit emisné práva, aby sa vyhli plateniu pokút. Tento systém má navyse za následok vytvorenie, a to bez konkrétnej protihodnoty poskytnutej státu, emisných práv, ktoré majú z dôvodu ich obchodovatelnej povahy hospodársku hodnotu. Je nutné konstatovat, ze clenský stát by mohol predat takéto práva, prípadne aj na drazbe, ak by tento rezim vytvoril inak (pozri v tejto súvislosti body 63, 64 a 86 az 96 tohto rozsudku). 107 Konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 75 napadnutého rozsudku, podla ktorého môzu dotknuté podniky slobodne predat svoje emisné práva, aj ked sú viazané na maximálny strop, tak nie je spochybnené uvedenými tvrdeniami. Ako uviedol generálny advokát v bode 87 svojich návrhov, clenský stát sa tým, ze týmto právam prizná povahu obchodovatelných nehmotných aktív a bezplatne ich poskytne dotknutým podnikom namiesto predaja týchto práv alebo ich ponúknutia do drazby, totiz vzdáva verejných prostriedkov. 108 Okrem toho skutocnost, ze takéto opatrenie umoznuje podnikom kompenzovat nedostatky prebytkami vo vztahu k ulozenej norme a ze toto opatrenie vytvára zákonný rámec na úcely znízenia emisií NO[x ]výhodný pre podniky prevádzkujúce velké priemyselné zariadenia, preukazuje, ze podniky, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, majú alternatívu vo vztahu k ulozeniu pokuty státom. 109 Pokial ide o tvrdenia poukazujúce na uz citovaný rozsudok PreussenElektra, Súd prvého stupna správne odlísil tento rozsudok od predmetného prípadu. Podla tohto rozsudku právna úprava clenského státu, ktorá na jednej strane núti súkromných dodávatelov elektrickej energie nakupovat elektrickú energiu vyrobenú v ich zásobovacej oblasti z obnovitelných zdrojov energie za minimálne ceny, ktoré sú vyssie ako skutocná hodnota takéhoto druhu energie, a na druhej strane rozdeluje financnú zátaz vyplývajúcu z tohto záväzku medzi uvedených dodávatelov elektrickej energie a súkromných prevádzkovatelov elektrických sietí nachádzajúcich sa vyssie, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 110 Súdny dvor sa v tomto rozsudku domnieval, ze aj ked financná zátaz vyplývajúca z povinnosti kupovat za minimálne ceny mohla mat negatívny dopad na hospodárske výsledky podnikov, ktoré podliehajú tejto povinnosti, a v dôsledku toho viest k poklesu danových príjmov státu, tento dôsledok bol vlastný takejto právnej úprave a nemôze byt povazovaný za dôsledok, ktorý odôvodnuje poskytovanie urcitých výhod, ktoré sú na tarchu státu, výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie. 111 Naopak, v predmetnej veci, ako uviedol generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, toto vzdanie sa nemôze byt povazované za dôsledok, ktorý je "vlastný" kazdému nástroju zameranému na úpravu emisií znecistujúcich ovzdusie prostredníctvom systému obchodovania s emisnými právami. Stát má pri pouzití týchto nástrojov v zásade moznost zvolit si, ci tieto práva poskytne bezplatne alebo ci ich odpredá, alebo dá na drazbu. Okrem toho v prejednávanej veci existuje dostatocne priamy vztah medzi dotknutým opatrením a stratou príjmov, ktorý naopak vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku PreussenElektra, neexistoval medzi ulozením povinnosti týkajúcej sa nákupu a prípadným znízením danových príjmov. Skutkové okolnosti teda nie sú v týchto dvoch veciach porovnatelné a riesenie prijaté Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku PreussenElektra preto nemozno pouzit na prejednávanú vec. 112 Riesenie prijaté Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku PreussenElektra teda nie je uplatnitelné na túto vec. V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 75 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze Holandské královstvo sa vzdalo výberu týchto prostriedkov. 113 Za týchto podmienok treba zamietnut vzájomné odvolania Holandského královstva a Spolkovej republiky Nemecko. O dôsledkoch dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania a zamietnutia vzájomných odvolaní 114 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusuje sporné rozhodnutie. 115 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna a môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. Zdá sa, ze o takýto prípad ide v tejto veci. O zalobe na prvom stupni 116 Z úvah uvedených v tomto rozsudku vyplýva, ze sporné rozhodnutie neporusuje clánok 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom v nom Komisia dospela k záveru, ze dotknuté opatrenie predstavuje státnu pomoc pre podniky, na ktoré sa vztahuje. 117 Z bodov 86 az 96 a 102 az 113 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia prijatím tézy Komisie, podla ktorej dotknuté opatrenie predstavuje pre podniky, na ktoré sa vztahuje, zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov. Navyse z dôvodov vysvetlených v bodoch 59 az 79 tohto rozsudku Súdny dvor prijal druhý odvolací dôvod vznesený Komisiou a smerujúci k spochybneniu analýzy Súdu prvého stupna, pokial ide o selektívnu povahu vyssie uvedeného zvýhodnenia. Z týchto dôvodov, ako aj z tých, ktoré odôvodnujú zamietnutie vzájomných odvolaní, okrem toho vyplýva, ze Komisia mohla v spornom rozhodnutí správne dospiet k záveru, ze zvýhodnenie vyplývajúce z dotknutého opatrenia je uplatnené selektívne. 118 Prvý dôvod Holandského královstva na zrusenie uvedený v prvom stupni proti tomuto rozhodnutiu musí byt preto zamietnutý. 119 Súd prvého stupna sa domnieval, ze nebolo opodstatnené vyjadrit sa k druhému dôvodu uvedenému Holandským královstvom, kedze zrusuje sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vyhlasuje, ze sporné opatrenie obsahuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 120 V dôsledku toho je opodstatnené preskúmat tento druhý dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. O druhom dôvode zaloby na prvom stupni Argumentácia úcastníkov konania 121 Holandské královstvo tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia tým, ze neuviedla dôvody, pre ktoré je oznámený rezim povazovaný za státnu pomoc. Podla tohto clenského státu sa Komisia dopustila skutkového omylu, ked tvrdila, ze výrobca, ktorý nedodrziava svoju emisnú normu a ktorému sa ulozí pokuta, dostáva kredity NO[x]. Zdá sa, ze v oznámenom systéme výrobca dostane kredity iba vtedy, ak vypústa menej, ako je norma, ktorá sa mu urcí, a ak pre znecistenie ponechá nevyuzitý priestor. 122 Okrem toho Holandské královstvo poukazuje na rozpory v odôvodnení sporného rozhodnutia Komisie. Táto institúcia uvádza najmä zavedenie systému, ktorý bezplatne rozdeluje kredity, pricom dalej tvrdí, ze tieto kredity predstavujú protihodnotu znízenia emisií NO[x]. Tento clenský stát vysvetluje, ze zavedený systém nepriznáva nijaký kredit znecistovatelovi, to znamená podniku, ktorý vypústa emisie prekracujúce stanovenú normu. Kredity môze získat iba podnikatel, ktorý znízi svoje emisie pod túto normu. Komisia navyse podrobne nevysvetlila záver, podla ktorého tento systém nemá za následok svoju preferenciu, najmä pretoze ide o systém "dynamic-cap", ktorého dôsledok na zivotné prostredie je neistý a ktorého náklady na správu, ako aj na uplatnenie sú vyssie ako na systém "cap-and-trade". 123 Okrem toho Komisia nepreukázala v súlade s poziadavkami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora svoje tvrdenie, podla ktorého oznámený rezim ovplyvnuje obchod a skresluje hospodársku sútaz medzi clenskými státmi. 124 Komisia v prvom rade odpovedá, ze je zrejmé, ze kazdý výrobca vypústajúci NO[x ]dostáva bezplatne emisné kredity. Toto zistenie nie je v rozpore so záverom, ze podniky musia v tomto prípade poskytnút protihodnotu vo forme dodatocných investícií do zivotného prostredia, aby mohli skutocne doplnit tieto aktíva do svojich disponibilných príjmov. V druhom rade, pokial ide o pochybnosti vyjadrené Komisiou o úcinnosti dotknutého systému, tieto casti sporného rozhodnutia sa netýkajú odôvodnenia otázky, ci tento systém predstavuje státnu pomoc. V tretom rade odôvodnenie sporného rozhodnutia Komisiou preukazuje, cím bezplatné priznanie emisných práv holandským velkým priemyselným podnikom ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Posúdenie Súdnym dvorom 125 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavku odôvodnenia treba hodnotit vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám tohto clánku 296, sa musí posudzovat nielen vzhladom na text aktu, ale aj na jeho kontext, prípadne súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast [pozri rozsudky zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, bod 31, ako aj z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C-76/01 P, Zb. s. I-10091, bod 88]. 126 Pokial ide o tvrdenie Holandského královstva, podla ktorého Komisia v bode 3.2 sporného rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze podnik, ktorý nedodrziava ulozený emisný strop, rovnako dostane kredity NO[x], predstavuje opakovanie tvrdenia uvedeného v bodoch 45 a 46 zaloby na prvom stupni v rámci zalobného dôvodu o pojme neexistencia státnych prostriedkov a v bode 65 zaloby v tejto veci, ktoré uz Súdny dvor zamietol v bode 94 tohto rozsudku. V kazdom prípade sa toto tvrdenie týka skôr skutkového omylu ako nedostatku povinnosti odôvodnenia, pokial ide v spornom rozhodnutí o záver o existencii státnej pomoci. V dôsledku toho treba toto tvrdenie zamietnut. 127 Okrem toho podla Holandského královstva existuje rozpor v odôvodnení Komisie, ktoré na jednej strane vychádza zo skutocnosti, ze clenský stát má záujem vytvorit systém bezplatne rozdelujúci kredity NO[x], a na druhej strane uvádza, ze skutocnost, ze dotknuté podniky znizujú svoje emisie, aby mohli vyuzit potenciálnu pomoc, predstavuje protihodnotu, cím dospieva k záveru, ze kredity v skutocnosti nie sú priznané bezplatne. V tejto súvislosti treba uviest, ze prvý záver Komisie sa týka existencie státnej pomoci v bode 3.2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom holandské orgány mali moznost predat alebo priznat emisné práva, pricom bezplatným ponúknutím kreditov NO[x] ako nehmotných aktív tak vznikol uslý zisk. Konstatovanie v bode 3.3 sporného rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze podniky sú motivované, aby znízili svoje emisie viac, ako im ukladá emisný strop, ktorému podliehajú, predstavovala protihodnotu, "v súlade s duchom usmernení týkajúcich sa státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia", výhody, ktorú týmto podnikom priznáva dotknuté opatrenie, podlieha posúdeniu zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. V dôsledku toho z odôvodnenia Komisie nevyplýva nijaký rozpor. 128 Tvrdenie Holandského královstva musí byt preto zamietnuté. 129 Tento clenský stát dalej tvrdí, ze odôvodnenie Komisie je nepresné, ked tvrdí, ze systém "dynamic-cap" tak, ako bol prijatý, nepredstavuje uprednostnovanú volbu, kedze úcinky tohto systému na zivotné prostredie sú neistejsie a náklady na správu a uplatnenie sú vyssie ako v systéme "cap-and-trade". V tomto ohlade sú tieto zistenia uvedené v bode 4 sporného rozhodnutia. Ako uviedol generálny advokát v bode 101 svojich návrhov, tieto zistenia nie sú súcastou odôvodnenia posúdenia dotknutého opatrenia ako státnej pomoci ani odôvodnenia preskúmania zlucitelnosti tohto opatrenia so spolocným trhom. Tvrdenie Holandského královstva musí byt preto zamietnuté. 130 Pokial ide o existenciu odôvodnenia zo strany Komisie týkajúceho sa otázky, ci dotknutý systém môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a skreslit alebo ohrozit hospodársku sútaz, Komisia v bode 3.2 sporného rozhodnutia naznacuje, ze podniky vyuzívajúce dotknutý systém sú najväcsie podniky, ktoré vytvárajú obchod medzi clenskými státmi. Podla Komisie je ich postavenie posilnené dotknutým opatrením, ktoré im priznáva konkurencnú výhodu, to znamená dodatocný príjem na pokrytie casti ich výrobných nákladov. Táto výhoda je teda spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 131 Ked sa povinnost odôvodnenia uplatní na posúdenie opatrenia ako pomoci, vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade podla judikatúry Komisia nie je povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 111, ako aj z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 134). Ak teda z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze táto pomoc by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, Komisia je povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri najmä rozsudky zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 52; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 98; z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 59; Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 89, ako aj z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C-494/06 P, Zb. s. I-3639, bod 49). 132 V bode 3.2 sporného rozhodnutia Komisia hned po konstatovaní existencie výhody pre podniky, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, uvádza, ze tieto podniky predstavujú "skupinu velkých priemyselných podnikov, ktoré sú aktívne v obchode medzi clenskými státmi". Pokracuje konstatovaním, ze "postavenie týchto podnikov je posilnené týmto rezimom, co môze priviest zmenu podmienok na trhu pre ich konkurentov", a dalej doplna, ze "toto posilnenie treba povazovat za ovplyvnujúce obchod". 133 Je preto nutné konstatovat, ze Komisia v spornom rozhodnutí uviedla okolnosti, podla ktorých je podla nej dotknutá pomoc spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a skreslit alebo hrozit skreslením hospodárskej sútaze. Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 125 tohto rozsudku je preto toto rozhodnutie dostatocne právne odôvodnené, pokial ide o spôsob, akým je ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi a skreslenie hospodárskej sútaze. 134 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia vzhladom na podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES. Z toho vyplýva, ze zaloba na prvom stupni musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 135 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 136 Pokial ide o trovy konania vztahujúce sa na prvostupnové konanie, treba spresnit, ze podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Holandské královstvo nemalo úspech vo svojich návrhoch a Komisia navrhla zaviazat ho na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov prvostupnového konania. 137 Pokial ide o trovy konania vztahujúce sa na odvolacie konanie, treba uviest, ze podla clánku 69 ods. 3 Rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania, môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. Kedze v prejednávanej veci mali Komisia a Holandské královstvo úspech len v casti predmetu konania, treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 138 Podla clánku 69 ods. 4 rokovacieho poriadku takisto uplatnitelného na základe uvedeného clánku 118 toho istého nariadenia na konanie o odvolaní clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmto ustanovením Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania tak v prvostupnovom konaní, ako aj v odvolaní. Podla tohto ustanovenia Francúzska republika, Slovinská republika a Spojené královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 10. apríla 2008, Holandsko/Komisia (T-233/04), sa zrusuje. 2. Vzájomné odvolania sa zamietajú. 3. Zaloba na prvom stupni sa zamieta. 4. Holandské královstvo je povinné nahradit trovy konania Európskej komisie vztahujúce sa na konanie na prvom stupni a znása vlastné trovy konania v rámci tohto konania. 5. Európska komisia a Holandské královstvo znásajú vlastné trovy konania vztahujúce sa na odvolanie. 6. Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, Slovinská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGE6PPx/L95083-4845TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXGE6PPx/L95083-4845TMP.html#Footref*