ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 10. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP -- Clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Skupina spolocností -- Pripísatelnost porusení -- Zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze jej dcérskymi spolocnostami -- Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou -- Vyvrátitelná domnienka v prípade vlastníctva 100% podielu na základnom imaní" Vo veci C-97/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 27. februára 2008, Akzo Nobel NV, so sídlom v Arnheme (Holandsko), Akzo Nobel Nederland BV, so sídlom v Arnheme, Akzo Nobel Chemicals International BV, so sídlom v Amersfoorte (Holandsko), Akzo Nobel Chemicals BV, so sídlom v Amersfoorte, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, so sídlom v Amersfoorte, v zastúpení: C. Swaak, M. van der Woude a M. Mollica, advokáti, odvolatelia, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: X. Lewis a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, J. Klucka, P. Lindh a A. Arabadjiev (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. apríla 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Akzo Nobel NV (dalej len "Akzo Nobel"), Akzo Nobel Nederland BV (dalej len "Akzo Nobel Nederland"), Akzo Nobel Chemicals International BV (dalej len "Akzo Nobel Chemicals International"), Akzo Nobel Chemicals BV (dalej len "Akzo Nobel Chemicals") a Akzo Nobel Functional Chemicals BV (dalej len "Akzo Nobel Functional Chemicals") vo svojom odvolaní ziadajú Súdny dvor, aby zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia ([2]T-112/05, Zb. s. II-5049, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol zalobu smerujúcu proti rozhodnutiu Komisie 2005/566/ES z , ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (prípad C.37.533 -- Cholinchlorid) ([3]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22, dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 V tomto rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev vytýkala adresátom jediné a pokracujúce porusovanie clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 aj porusovanie clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z ([4]Ú. v. ES L 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3). Právo Spolocenstva 3 Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy ([5]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v clánku 15 ods. 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] ods. 1 alebo clánok [82] zmluvy; alebo ..." 4 Clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([6]Ú. v. 2003, L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy alebo ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10% jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." Skutkové okolnosti 5 Skutkové okolnosti sporu sú podla zistení Komisie, o ktoré sa opiera Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, takéto. 6 Komisia po tom, ako v apríli 1999 prijala ziadost o uplatnenie opatrení zhovievavosti od istého amerického výrobcu, zacala vysetrovanie v oblasti cholinchloridu na svetovej úrovni; toto vysetrovanie sa týkalo obdobia od roku 1992 do konca roka 1998. 7 Cholinchlorid patrí do skupiny vo vode rozpustných vitamínov B-komplex (vitamín B 4). Pouzíva sa predovsetkým v oblasti krmív pre zvieratá ako potravinárska prídavná látka. Okrem výrobcov na trhu s cholinchloridom pôsobia jednak spracovatelia, ktorí nakupujú výrobok od výrobcov v tekutej forme a spracúvajú ho na cholinchlorid obsiahnutý v inej látke, a to bud na úcet výrobcu alebo na svoj vlastný úcet, a jednak distribútori. 8 Odvolatelia -- pät spolocností patriacich do skupiny Akzo Nobel -- patria medzi výrobcov cholinchloridu. Pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje vysetrovanie, Akzo Nobel, materská spolocnost skupiny, priamo alebo nepriamo vlastnila 100% základného imania ostatných odvolatelov. Vlastnila totiz 100% základného imania svojich dcérskych spolocností Akzo Nobel Nederland a Akzo Nobel Chemicals International. Akzo Nobel Nederland vlastnila 100% podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti Akzo Nobel Chemicals, ktorá zase vlastnila celé základné imanie Akzo Nobel Functional Chemicals. 9 Celosvetový konsolidovaný obrat, ktorý priznala Akzo Nobel v roku 2003, teda v hospodárskom roku bezprostredne prechádzajúcom spornému rozhodnutiu, predstavoval 13 miliárd eur. 10 Pokial ide o Európsky hospodársky priestor (EHP), k vytvoreniu kartelu doslo na dvoch rôznych, ale úzko prepojených úrovniach: na celosvetovej úrovni a na európskej úrovni. 11 Na celosvetovej úrovni sa viacero severoamerických a európskych spolocností, medzi ktorými figurujú aj odvolatelia, podielalo na protisútazných cinnostiach v období od júna 1992 do apríla 1994. Na stretnutiach, kde bol vytvorený kartel na európskej úrovni, ktorý trval od marca 1994 do októbra 1998, sa zúcastnili len európske spolocnosti, medzi nimi aj odvolatelia. 12 Komisia povazovala dohody uzavreté na celosvetovej a európskej úrovni za komplexné a jediné pokracujúce porusovanie týkajúce sa EHP, na ktorom sa severoamerickí výrobcovia podielali po urcitú cast obdobia a európski výrobcovia po celé obdobie, na ktoré sa vztahovalo vysetrovanie Komisie. 13 Dna 9. decembra 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie. V clánku 1 tohto rozhodnutia konstatovala, ze viaceré podniky -- medzi nimi aj odvolatelia -- porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielali na skupine dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcovania cien, rozdelenia trhov a zosúladených cinností proti konkurentom v sektore cholinchloridu v rámci EHP. 14 Pokial ide o skupinu Akzo Nobel, Komisia rozhodla, ze rozhodnutie bude urcené vsetkým odvolatelom ako solidárne zodpovedným subjektom. Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals alebo ich právni predchodcovia sa priamo podielali na porusení. Akzo Nobel Functional Chemicals bol zalozený ako dcérska spolocnost Akzo Nobel Chemicals v júni 1999. Z tohto dôvodu sa Komisia domnievala, ze Akzo Nobel Functional Chemicals je právnym nástupcom svojej materskej spolocnosti vo vztahu k väcsine cinností v sektore cholinchloridu, ktoré pôvodne vykonávala materská spolocnost, a ze na základe tejto skutocnosti musí byt rozhodnutie urcené aj jemu. 15 Pokial ide konkrétne o Akzo Nobel, Komisia sa domnievala, ze spolu s ostatnými právnickými osobami skupiny Akzo Nobel, ktorým je rozhodnutie urcené, tvorí jednu hospodársku jednotku a ze práve táto hospodárska jednotka sa zúcastnila na karteli. Komisia dospela k záveru, ze uvedená spolocnost bola schopná uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, ktorých celé základné imania priamo alebo nepriamo vlastnila, a ze je mozné predpokladat, ze tak skutocne urobila. Komisia teda dospela k záveru, ze dcérske spolocnosti Akzo Nobel nemajú obchodnú autonómiu, co ju viedlo k tomu, ze rozhodnutie adresovala aj jemu, bez ohladu na skutocnost, ze sa sám na karteli nepodielal. 16 Komisia konstatovala, ze neexistenciu obchodnej autonómie prevádzkových spolocností alebo obchodných jednotiek skupiny Akzo Nobel preukazujú tiez dokumenty, ktoré Akzo Nobel predlozil v rámci správneho konania. 17 Vychádzajúc z celkového podielu odvolatelov na trhu, a najmä z údaja uvedeného v bode 9 tohto rozsudku, Komisia v clánku 2 sporného rozhodnutia ulozila odvolatelom spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 20,99 milióna eur za porusenia uvedené v clánku 1 rozhodnutia. Zaloby pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 18 Na podporu svojich zalôb smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia odvolatelia pred Súdom prvého stupna uviedli tri zalobné dôvody. 19 Komisia povazovala uvedenú zalobu za neprípustnú z dôvodu, ze podla nej nebola podaná v súlade s clánkom 21 Statútu Súdneho dvora a s clánkom 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, prípadne za zjavne nedôvodnú vo vztahu k spolocnostiam Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals, kedze uvedená zaloba, ktorú bolo treba chápat ako pät individuálnych zalôb, neobsahovala zalobné dôvody, ktoré by mohli odôvodnit zrusenie sporného rozhodnutia v casti, v ktorej konstatovalo zodpovednost týchto spolocností alebo vo vztahu k nim urcovalo výsku pokuty. Subsidiárne Komisia tvrdila, ze z tých istých dôvodov, bez ohladu na to, ze rozhodnutie je urcené týmto spolocnostiam, je zjavné, ze tieto spolocnosti nemajú záujem na konaní smerujúcom k zruseniu uvedeného rozhodnutia. 20 Súd prvého stupna zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, v bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku. 21 Pokial ide o vec samu, prvý zalobný dôvod odvolatelov bol zalozený na tom, ze Komisia nesprávne pripísala solidárnu zodpovednost Akzo Nobel, vedúcej spolocnosti skupiny, ktorá mala priamo alebo nepriamo 100% podiel na základnom imaní svojich dcérskych spolocností. 22 Odvolatelia tvrdili, ze rozhodujúci vplyv, ktorý musí materská spolocnost uplatnovat, aby jej mohla byt pripísaná zodpovednost za konanie jej dcérskej spolocnosti, sa musí týkat obchodnej politiky stricto sensu tejto spolocnosti. 23 Komisia teda mala preukázat po prvé moznost materskej spolocnosti vykonávat riadiacu právomoc do tej miery, ze zbaví dcérsku spolocnost akejkolvek nezávislosti v hlavných smeroch jej obchodnej cinnosti, a po druhé skutocnost, ze k výkonu takejto právomoci naozaj doslo. 24 Z judikatúry vyplýva domnienka, ze 100% ovládaná dcérska spolocnost uplatnuje pokyny vydané materskou spolocnostou. Za týchto podmienok je na to, aby bola Komisia povinná vyvodit zodpovednost len voci dcérskej spolocnosti, potrebné, aby si táto dcérska spolocnost z velkej casti urcovala svoju obchodnú politiku sama. Ak sa táto okolnost preukáze, Komisii opät prinálezí, aby preukázala, ze materská spolocnost v konkrétnom prípade skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv. 25 Z toho vyplýva, ze jednotná organizácia zoskupenia spolocností, akú má aj skupina Akzo Nobel, sama osebe nestací na to, aby sa stalo zbytocným dokazovanie skutocných zásahov materskej spolocnosti. 26 Odvolatelia sa domnievali, ze preukázali, ze dcérske spolocnosti Akzo Nobel si svoju obchodnú politiku z velkej casti urcujú samy, a ze tak vyvrátili domnienku, ktorá bola v prospech Komisie. Domnievali sa, ze Komisia mala preukázat, ze uvedená spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku ostatných odvolatelov. Komisia si vsak túto povinnost nesplnila, kedze okrem vlastníctva celého základného imania sú skutocnosti, o ktoré sa Komisia oprela, aby urcila solidárnu zodpovednost Akzo Nobel za porusenie, bud irelevantné, alebo nesprávne. 27 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, ktorý odvolatelia uviedli na podporu svojich zalôb, Súd prvého stupna najskôr preskúmal otázku pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a vyslovil sa takto: "57 Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu takého porusenia, aké je uvedené v uvedenom ustanovení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [7]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 58 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Treba totiz pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [8]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 59 Takisto treba zdôraznit, ze na úcely uplatnenia a výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je potrebné ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný 'PVC II`, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978). 60 V osobitnom prípade, ked má materská spolocnost 100% podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje jednoduchá domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG[-Telefunken]/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 961 a 984), teda ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z , Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [...], bod 59). Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva namieta proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z , Avebe/Komisia, [9]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo , Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora", bod 29). 61 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze ak aj je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovaného v bode 60 vyssie, uviedol okrem 100% podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, pravdou tiez ostáva, ze uvedené okolnosti boli Súdnym dvorom uvedené len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na ovládaní celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Preto skutocnost, ze Súdny dvor v tejto veci potvrdil posúdenie Súdu prvého stupna, nemôze mat za následok zmenu zásady zakotvenej v bode 50 rozsudku AEG[-Telefunken]/Komisia, uz citovaného v bode 60 vyssie. 62 Za týchto podmienok na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ze preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je ovládané materskou spolocnostou. V dôsledku toho môze Komisia vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti voci jej materskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost v podstate neuplatnuje pokyny, ktoré jej dáva, a preto sa na trhu správa nezávisle. 63 V rámci týchto úvodných pripomienok je tiez potrebné preskúmat hlavné tvrdenie vyjadrení zalobcov, podla ktorého sa predpokladaný vplyv materskej spolocnosti z dôvodu ovládania celého základného imania jej dcérskej spolocnosti vztahuje na hospodársku politiku stricto sensu tejto dcérskej spolocnosti (pozri bod 36 vyssie). Podla zalobcov do tejto politiky patrí napríklad distribucná stratégia a cenová stratégia. Preto by podla tohto tvrdenia materská spolocnost mohla vyvrátit uvedenú domnienku tým, ze by preukázala, ze tieto osobitné aspekty obchodnej politiky riadi práve dcérska spolocnost, a to bez toho, aby v tomto ohlade dostávala konkrétne pokyny. 64 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v rámci analýzy existencie jediného hospodárskeho subjektu zahrnajúceho viacero spolocností tvoriacich jednu skupinu súd Spolocenstva skúmal, ci materská spolocnost mohla ovplyvnovat cenovú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, [Imperial Chemical Industries]/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 137, a Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 45), výrobné a distribucné cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo , Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 37 a 39 az 41), predajné ciele, hrubé ziskové marze, predajné náklady, 'cash flow`, zásoby a marketing (rozsudok Súdu prvého stupna z , Viho/Komisia, [10]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 48). V kazdom prípade z toho nemozno vyvodit, ze jedine tieto aspekty spadajú pod pojem obchodná politika dcérskej spolocnosti na úcely uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES voci jej materskej spolocnosti. 65 Z tejto judikatúry v spojení s úvahami uvedenými v bodoch 57 a 58 vyssie naopak vyplýva, ze materskej spolocnosti prinálezí, aby Súdu prvého stupna predlozila na posúdenie vsetko, co sa týka organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a nou samou, o com sa domnieva, ze by mohlo preukázat, ze netvoria jeden hospodársky subjekt. Z toho tiez vyplýva, ze Súd prvého stupna musí pri svojom posúdení zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mu úcastníci konania predlozia, pricom ich povaha a dôlezitost sa môzu lísit v závislosti od osobitostí vlastných jednotlivým veciam. 66 A práve na základe týchto úvah je potrebné overit, ci Akzo Nobel a jeho dcérske spolocnosti, ktorým bolo [sporné rozhodnutie] urcené, predstavujú jeden hospodársky subjekt." 28 Súd prvého stupna teda v bodoch 67 az 85 napadnutého rozsudku preskúmal jednotlivé okolnosti uvedené v spise a rozhodol, ze zalobcom sa nepodarilo vyvrátit domnienku, podla ktorej Akzo Nobel, materská spolocnost vlastniaca 100% základného imania svojich dcérskych spolocností, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, uplatnovala rozhodujúci vplyv na ich politiku. Z toho vyvodil, ze táto spolocnost predstavuje spolu s ostatnými zalobcami jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, pricom nie je potrebné overovat, ci ovplyvnovala ich správanie, a zamietol prvý zalobný dôvod, ktorý zalobcovia uviedli na podporu svojej zaloby. 29 Pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod, prvý zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze výska pokuty prekracuje 10% obratu Akzo Nobel Functional Chemicals dosiahnutého v roku 2003, a druhý na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s pripísaním solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel, Súd prvého stupna ich v tomto poradí zamietol v bodoch 90 a 91 a v bodoch 94 az 96 napadnutého rozsudku. V bode 97 napadnutého rozsudku potom zamietol zalobu, ktorá mu bola predlozená, v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 30 Vo svojom odvolaní odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý zalobný dôvod zalozený na pripísaní solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom pripísalo zodpovednost za porusenie Akzo Nobel, a -- zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania, tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní, pokial sa tieto trovy vztahujú na dôvod uvedený v tomto odvolaní. 31 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania. O odvolaní O prípustnosti O záujme iných odvolatelov ako Akzo Nobel na konaní 32 Komisia v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze jediný odvolací dôvod sa týka výlucne zodpovednosti Akzo Nobel, táto spolocnost má ako jediná záujem na zrusení napadnutého rozsudku. Odvolanie je neprípustné, pokial ide o ostatných odvolatelov, pretoze ich zodpovednost alebo pokuta, ktorá im bola ulozená, neboli napadnuté. 33 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze existencia záujmu odvolatela na konaní predpokladá, ze odvolanie by mohlo svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi, ktorý ho podal (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. apríla 2008, Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia, C-503/07 P, Zb. s. I-2217, bod 48 a citovanú judikatúru). 34 V predmetnom prípade napadnutý rozsudok potvrdil sporné rozhodnutie, ktoré vsetkých odvolatelov zatazilo solidárnou povinnostou zaplatit pokutu vo výske 20,99 milióna eur, ktorú ulozila Komisia. Z toho vyplýva, ze Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International, Akzo Nobel Chemicals a Akzo Nobel Functional Chemicals majú záujem na zrusení napadnutého rozsudku (pozri analogicky uznesenie Súdu prvého stupna z 2. augusta 2001, Saxonia Edelmetalle/Komisia, T-111/01 R, Zb. s. II-2335, bod 17). 35 Ak by bol totiz napadnutý rozsudok zrusený, pokial ide o zodpovednost Akzo Nobel, situácia jeho dcérskych spolocností by sa zmenila, najmä vzhladom na dôsledky vyplývajúce z pravidiel solidárnej zodpovednosti. 36 Za týchto podmienok treba námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, pokial ide o záujem Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International, Akzo Nobel Chemicals a Akzo Nobel Functional Chemicals na konaní, zamietnut. O existencii nového dôvodu, ktorý bol prvýkrát uvedený v rámci odvolania 37 Komisia tiez tvrdí, ze jediný odvolací dôvod je novým dôvodom, ktorý bol prvýkrát uvedený v rámci odvolania, a je teda neprípustný v rozsahu, v akom obsahuje body, ktoré odvolatelia neuviedli v konaní pred Súdom prvého stupna. Uvedeným dôvodom totiz odvolatelia spochybnujú samotnú existenciu domnienky, podla ktorej materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, ak vlastní 100% jej základného imania, zatial co v konaní pred Súdom prvého stupna existenciu tejto domnienky nikdy nespochybnili a tým, ze sa pokúsili ju vyvrátit, uznali, ze sa vztahuje na predmetný prípad. Takisto sú neprípustné argumenty odvolatelov súvisiace s relevantným predmetom cinnosti dcérskej spolocnosti, na ktorý sa vztahuje rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou. 38 Podla clánku 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa clánok 42 ods. 2 toho istého poriadku, ktorý v zásade zakazuje uvádzanie nových dôvodov pocas konania, pouzije aj na konanie pred Súdnym dvorom, ktorého predmetom je odvolanie proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna. V rámci odvolania je teda právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Súd prvého stupna posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri najmä rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 61). Ak by sa totiz umoznilo úcastníkovi konania uviest po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol uvedený v konaní pred Súdom prvého stupna, znamenalo by to umoznit mu predlozit Súdnemu dvoru sirsí spor, nez ktorý prejednal Súd prvého stupna. (pozri v tomto zmysle rozsudok z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 165). 39 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze odvolatelia v konaní pred Sudom prvého stupna uviedli zalobný dôvod zalozený na nesprávnom pripísaní solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel, v rámci ktorého tvrdili, ze táto spolocnost neuplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností a netvorila s nimi hospodársku jednotku. Preto sa treba domnievat, ze argumenty uvedené odvolatelmi pred Súdnym dvorom a týkajúce sa domnienky, podla ktorej materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ak vlastní 100% jej základného imania, rozvádzajú uvedený dôvod. Kedze totiz tieto argumenty a argumenty týkajúce sa relevantného predmetu cinnosti dcérskej spolocnosti, na ktorý sa vztahuje rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti, predstavujú doplnujúce argumenty týkajúce sa uplatnenia pravidiel súvisiacich s pripísatelnostou správania dcérskych spolocností spolocnosti Akzo Nobel, odvolatelia nemodifikovali predmet sporu, ktorý prejednával Súd prvého stupna. 40 Odvolanie preto treba vyhlásit za prípustné. O veci samej 41 Odvolatelia uvádzajú jediný dôvod na podporu svojho odvolania, ktorým tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne aplikoval pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked zamietol zalobný dôvod zalozený na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie spolocnosti Akzo Nobel. Tento dôvod sa skladá z dvoch rôznych castí. O prvej casti jediného odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom vymedzení dôkazného bremena spocívajúceho na Komisii, pokial ide o neexistenciu autonómie dcérskej spolocnosti -- Argumentácia úcastníkov konania 42 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna v rámci zistovania, ci sa dcérske spolocnosti Akzo Nobel správajú na trhu nezávisle, alebo nie, uplatnil nesprávne právne kritérium. 43 Podla odvolatelov zásadne zálezí na Komisii, aby predlozila dôkaz o tom, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci obchodný vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Aby sa vsak toto dôkazné bremeno zmiernilo, Súdny dvor vytvoril vyvrátitelnú domnienku. 44 Súdny dvor v rozsudku Stora výslovne spresnil, ze vlastníctvo 100% základného imania dcérskej spolocnosti samo osebe neumoznuje preukázat zodpovednost materskej spolocnosti, ak je spochybnené, ze táto materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci obchodný vplyv na dcérsku spolocnost. V uvedenom rozsudku tak Súdny dvor sledoval úvahy, ktoré generálny advokát Mischo uviedol v bode 48 svojich návrhov prednesených vo veci, ktorá viedla k vydaniu uvedeného rozsudku. Podla týchto úvah, aj ked sa dôkazné bremeno spocívajúce na Komisii, ktorá musí preukázat, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, zmiernuje v prípade vlastníctva 100% základného imania dcérskej spolocnosti, nadalej je okrem miery úcasti potrebné získat aj dalsí, doplnujúci poznatok, ten vsak mozno odvodit z jednotlivých nepriamych dôkazov. 45 Vlastníctvo celého základného imania dcérskej spolocnosti v kombinácii s doplnujúcimi ukazovatelmi by preto vytváralo domnienku, ze dcérska spolocnost sa na trhu nesprávala nezávisle. Komisia by sa tak nemohla zbavit dôkazného bremena, ktoré na nej spocíva, len odkazom na skutocnost, ze materská spolocnost vlastní 100% základného imania dcérskej spolocnosti. Musela by predlozit aj dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost. Súd prvého stupna túto zásadu porusil, ked rozhodol, ze na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ak preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní materská spolocnost. 46 Okrem toho v dalsích dvoch rozsudkoch, a to z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia (T-325/01, Zb. s. II-3319), a z , Bolloré a i./Komisia ([11]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947), Súd prvého stupna správne uplatnil zásadu spomenutú v predchádzajúcom bode, ked rozhodol, ze hoci je dôkaz týkajúci sa vlastníctva celého základného imania dcérskej spolocnosti silným nepriamym dôkazom toho, ze materská spolocnost má skutocne moc vplývat na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, sám osebe nestací na to, aby bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti, a popri miere úcasti je potrebný dalsí doplnujúci dôkaz, ten vsak mozno odvodit z jednotlivých nepriamych dôkazov. 47 Odvolatelia tiez Súdu prvého stupna vytýkajú, ze zmiernil dôkazné bremeno spocívajúce na Komisii a tým prijal chápanie tohto dôkazného bremena, ktoré porusuje práva na obhajobu. Komisia bola totiz povinná predlozit to, co sami oznacujú za doplnujúce nepriame dôkazy v zmysle rozsudku Stora, tak ako ho oni vykladajú, v stádiu oznámenia výhrad, a nie az v stádiu rozhodnutia. V oznámení o výhradách vsak Komisia svoj zámer urcit solidárnu zodpovednost Akzo Nobel oprela výlucne o skutocnost, ze táto spolocnost vlastní 100% základného imania spolocností, ktoré sa podielali na porusení. Naproti tomu v spornom rozhodnutí vychádzala aj z údajných doplnujúcich nepriamych dôkazov v zmysle rozsudku Stora, umelo vykonstruovaných skreslením skutocností, ktoré odvolatelia uviedli v odpovedi na oznámenie o výhradách. 48 Napokon odvolatelia kritizujú bod 62 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna usúdil, ze na vyvrátenie domnienky treba dokázat, ze dcérska spolocnost v podstate neuplatnuje pokyny vydávané materskou spolocnostou, a tým prijal riesenie, ktoré znamená, ze domnienku mozno vyvrátit len vtedy, ak materská spolocnost vydáva pokyny. 49 Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu subjektivitu, nepostacuje na vylúcenie moznosti pripísat jej správanie materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost. Bolo by zbytocné overovat, ci materská spolocnost skutocne vyuzila svoju moc rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, ak 100% základného imania dcérskej spolocnosti je v jej vlastníctve. 50 Súdny dvor túto zásadu v rozsudku Stora nespochybnil. Pripustil, ze ak je dcérska spolocnost v 100% vlastníctve materskej spolocnosti, predpokladá sa, ze materská spolocnost vyuzila svoju moc vplývat na správanie dcérskej spolocnosti. Ak Súdny dvor v rozsudku Stora usúdil, ze bolo legitímne, aby Súd prvého stupna vychádzal z tejto domnienky, najmä po tom, ako konstatoval, ze materská spolocnost sa pocas správneho konania prezentovala ako jediný partner Komisie vo veci predmetného porusenia, podla Komisie Súdny dvor na túto poslednú uvedenú skutocnost odkázal subsidiárne ako na dodatocnú okolnost v prospech pripísania porusenia materskej spolocnosti. 51 Súd prvého stupna pouzil túto domnienka v sérii rozsudkov, ktoré odkazujú na rozsudok Stora, pricom jej pouzitie nepodmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov. Uz citované rozsudky DaimlerChrysler/Komisia a Bolloré a i./Komisia pouzitie tejto domnienky nespochybnujú. V týchto dvoch rozsudkoch si totiz Súd prvého stupna zamenil pojem kontrola nad dcérskou spolocnostou s pojmom výkon tejto kontroly, pricom pri vlastníctve celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou sa predpokladá len výkon kontroly. Navyse, doplnujúce nepriame dôkazy boli preskúmané v rámci analýzy dôkazov predlozených na vyvrátenie domnienky. 52 Pokial ide o argument týkajúci sa porusenia práv na obhajobu, Komisia si myslí, ze existencia domnienok nie je v práve Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze neobvyklá. Tým, ze Komisia dotknutému podniku oznámi, ze má v úmysle vychádzat z domnienky, ponúka mu prílezitost zaujat v tomto bode stanovisko a predlozit jej vsetky dôkazy na podporu svojho stanoviska. Vzhladom na to, ze podnik vlastní vsetky informácie týkajúce sa jeho vnútorného fungovania, toto rozdelenie dôkazného bremena je úplne logické. 53 Pokial ide o kritiku bodu 62 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze vychádza z nesprávneho pochopenia jednej vety vytrhnutej z kontextu. Súd prvého stupna chcel povedat, ze dcérska spolocnost je nezávislým hospodárskym subjektom, ak sa neriadi pokynmi materskej spolocnosti. Tak to môze byt bud preto, lebo ziadne pokyny nie sú vydané, alebo preto, lebo sa nimi dcérska spolocnost neriadi. -- Posúdenie Súdnym dvorom 54 Na úvod treba zdôraznit, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri najmä rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 112; z , Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107, ako aj z , FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 55 Súdny dvor rovnako spresnil, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40). 56 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; zo , Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78, ako aj z , ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39). 57 Porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 60, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, bod 38). Takisto je dôlezité, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti. 58 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, body 132 a 133; Geigy/Komisia, uz citovaný, bod 44; z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 15, ako aj Stora, uz citovaný, bod 26), berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri analogicky uz citované rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, bod 117, ako aj ETI a i., bod 49). 59 Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. 60 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100% základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, body 136 a 137), jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný, bod 50, a Stora, uz citovaný, bod 29). 61 Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok Stora, uz citovaný, bod 29). 62 Ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 61 napadnutého rozsudku, hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora uviedol okrem 100% podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 60 tohto rozsudku podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti. 63 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze v prípade, ked materská spolocnost vlastní 100% základného imania svojej dcérskej spolocnosti, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 64 Preto vzhladom na to, ze Komisia nebola povinná, pokial ide o pripísatelnost porusenia, predlozit v stádiu oznámenia výhrad iné dôkazy ako dôkaz toho, ze materská spolocnost vlastní základné imanie svojich dcérskych spolocností, tvrdenie odvolatelov o porusení práva na obhajobu nie je mozné prijat. 65 Pokial ide o kritiku bodu 62 napadnutého rozsudku, stací uviest, ze z neho vôbec nevyplýva, ze Súd prvého stupna obmedzil moznosti vyvrátenia domnienky uvedenej v bode 60 tohto rozsudku iba na prípady, ked materská spolocnost vydala pokyny. Naopak, z bodov 60 a 65 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna v tejto súvislosti svoj postoj koncipoval pomerne siroko, ked usúdil ze zálezí na materskej spolocnosti, aby mu predlozila vsetky dôkazy o organizacných, hospodárskych a právnych väzbách medzi nou a dcérskou spolocnostou, ktorými mozno preukázat, ze tieto dve spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt. 66 Z uvedeného vyplýva, ze prvú cast jediného dôvodu, ktorý odvolatelia uvádzajú na podporu svojho odvolania, treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti jediného zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom vymedzení pojmu "obchodná politika" dcérskej spolocnosti -- Argumentácia úcastníkov konania 67 Podla odvolatelov Súd prvého stupna nesprávne vychádzal z toho, ze obchodná politika dcérskej spolocnosti, na ktorú materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv, zahrna iné aspekty nez tie, ktoré sa spomínajú v bode 64 napadnutého rozsudku, a ze pri preukazovaní autonómie dcérskej spolocnosti majú význam dôkazy týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou. 68 Obchodná politika sa týka správania na trhu a obmedzuje sa na produkciu výrobkov a sluzieb, ktoré podnik predáva spotrebitelom za urcitých podmienok, na urcitom území a v urcitom case. Nezahrna iné aspekty. 69 Ak by sa pojem "obchodná politika" rozsíril nad rámec správania dcérskej spolocnosti na trhu, podla odvolatelov by to znamenalo zavedenie rezimu objektívnej zodpovednosti, ktorý by bol v rozpore so zásadou subjektívnej zodpovednosti garantovanou judikatúrou Súdneho dvora. 70 Komisia tvrdí, ze otázka, ci je vhodné vychádzat zo sirsieho alebo z uzsieho vymedzenia pojmu "obchodná politika", nie je relevantná vo vztahu k problematike urcenia existencie jediného podniku, v rámci ktorej Súdny dvor zohladnuje skôr hospodárske a organizacné väzby existujúce medzi danými spolocnostami. 71 Pokial ide o tvrdenie o zavedení objektívnej zodpovednosti, Komisia sa domnieva, ze v práve Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze neexistuje zásada objektívnej zodpovednosti, kedze rozhodnutia Komisie neprisudzujú spolocnostiam zodpovednost bez toho, aby ju preukázali. Nie je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti povazovat materskú spolocnost za zodpovednú za konanie dcérskej spolocnosti, ktorej základné imanie je v 100% vlastníctve materskej spolocnosti. -- Posúdenie Súdnym dvorom 72 Ako bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost. 73 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 87 az 94 svojich návrhov, z toho vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti na trhu nemôze byt jediným prvkom umoznujúcim zalozit zodpovednost materskej spolocnosti, ale ze je len jedným zo znakov existencie hospodárskej jednotky. 74 Z toho istého bodu 58 tohto rozsudku vyplýva, ze pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy nielen prvky uvedené v bode 64 napadnutého rozsudku, ale aj vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu. 75 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o to, v ktorej oblasti materská spolocnost uplatnuje vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 76 Tvrdenie odvolatelov o objektívnej zodpovednosti nemôze tento záver spochybnit. 77 V tomto ohlade treba uviest, ze ako vyplýva z bodu 56 tohto rozsudku, právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je zalozené na zásade osobnej zodpovednosti hospodárskeho subjektu, ktorý sa dopustil porusenia. Ak je vsak materská spolocnost súcastou tejto hospodárskej jednotky, ktorá, ako bolo povedané v bode 55 tohto rozsudku, môze byt tvorená viacerými právnickými osobami, mozno ju povazovat za solidárne zodpovednú spolu s ostatnými právnickými osobami tvoriacimi túto jednotku za porusenia práva hospodárskej sútaze. Ak sa aj materská spolocnost priamo nezúcastnuje na porusovaní, v takom prípade uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérske spolocnosti, ktoré sa na nom zúcastnili. Z toho vyplýva, ze v takomto kontexte nemozno zodpovednost materskej spolocnosti povazovat za objektívnu zodpovednost. 78 Z toho vyplýva, ze druhú cast jediného dôvodu, ktorý odvolatelia uvádzajú na podporu svojho odvolania, nemozno prijat, a preto odvolací dôvod musí byt v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. O trovách 79 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a títo nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnosti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXr1XzSq/L96283-9810TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800826601-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXr1XzSq/L96283-9810TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800826601-E0001