ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 2. decembra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánok 1 písm. b) bod v) -- Nedostatok odôvodnenia -- Úloha súdu -- Dôvod týkajúci sa verejného poriadku uplatnený ex offo súdom Spolocenstva -- Porusenie zásady kontradiktórnosti -- Rozsah povinnosti odôvodnenia" Vo veci C-89/08 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 26. februára 2008, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Írsko, v zastúpení: D. O'Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. McGarry, BL, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, splnomocnení zástupcovia, Talianska republika, v zastúpení: R. Adam, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Eurallumina SpA, so sídlom v Portoscuse (Taliansko), v zastúpení: R. Denton, solicitor, Aughinish Alumina Ltd, so sídlom v Askeatone (Írsko), v zastúpení: J. Handoll a C. Waterson, solicitors, zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, K. Lenaerts, E. Levits, sudcovia A. Rosas, P. Kuris (spravodajca), A. Borg Barthet, J. Malenovský, U. Lőhmus, A. O'Caoimh a J.-J. Kasel, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. marca 2009, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. mája 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia (T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Smernice týkajúce sa spotrebných daní z minerálnych olejov 2 Spotrebné dane z minerálnych olejov boli upravované viacerými smernicami, a to smernicou Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 316, s. 12), smernicou Rady 92/82/EHS z o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 316, s. 19) a smernicou Rady 2003/96/ES z o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([5]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), ktorá zrusila smernice 92/81 a 92/82 s úcinnostou od . 3 Clánok 8 ods. 4 smernice 92/81 umoznoval Rade Európskej únie, aby na návrh Komisie povolila clenskému státu zaviest iné oslobodenia od spotrebných daní alebo ich znízenia, nez tie, ktoré boli stanovené v uvedenej smernici. 4 Smernica 2003/96 vo svojom clánku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarázke stanovila, ze sa neuplatnuje na dvojité pouzívanie energetických výrobkov, to znamená na také prípady, ked sú výrobky pouzívané ako vykurovacie palivo a zároven na iné úcely nez ako palivo alebo vykurovacie palivo. Preto od 1. januára 2004, ked táto smernica nadobudla úcinnost, uz neexistuje minimálna sadzba spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. Navyse smernica 2003/96 vo svojom clánku 18 ods. 1 povolila clenským státom, aby po predchádzajúcom preskúmaní Radou nadalej, a to az do , uplatnovali danové úlavy alebo oslobodenia od daní stanovené v prílohe II, kde sa uvádzajú oslobodenia od spotrebných daní pre tazký palivový olej pouzívaný na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii. Nariadenie (ES) c. 659/1999 5 Podla clánku 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) "existujúca pomoc" znamená: "... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu". Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Írsko v regióne Shannon od roku 1983, Talianska republika na Sardínii od roku 1993 a Francúzska republika v regióne Gardanne od roku 1997 uplatnujú oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého (dalej len "sporné oslobodenia"). 7 Sporné oslobodenia boli povolené rozhodnutím Rady 92/510/EHS z 19. októbra 1992, ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 316, s. 16), rozhodnutím Rady 93/697/ES z , ktorým sa urcité clenské státy oprávnujú uplatnovat alebo nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 321, s. 29) a rozhodnutím Rady 97/425/ES z , ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES L 182, s. 22). Sporné oslobodenia boli viackrát Radou predlzené, naposledy rozhodnutím Rady 2001/224/ES z o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodeniach od spotrebnej dane z minerálnych olejov pri pouzití na osobitné úcely ([10]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342) az do . 8 Rozhodnutie 2001/224 vo svojom odôvodnení c. 5 spresnovalo, ze nemá vplyv na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 ES a 88 ES a ze nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory podla clánku 88 ES. 9 Tromi rozhodnutiami z 30. októbra 2001 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu ku kazdému z predmetných oslobodení. Na záver tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie, podla ktorého: -- oslobodenia od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou v súvislosti s výrobou oxidu hlinitého do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, -- pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do v rozsahu, v akom nie je zlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva, -- pomoc poskytnutá od 3. februára 2002 do nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, pokial príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eura na 1000 kg tazkých vykurovacích olejov, a -- táto posledná uvedená pomoc musí byt vrátená. 10 Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze sporné oslobodenia predstavujú novú pomoc a nie existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999. Komisia zalozila toto posúdenie predovsetkým na skutocnosti, ze sporné oslobodenia neexistovali pred nadobudnutím platnosti Zmluvy ES v dotknutých clenských státoch, ze nikdy neboli analyzované ani povolené na základe pravidiel upravujúcich státnu pomoc a ze neboli nikdy oznámené. 11 Okrem toho Komisia v odôvodnení c. 69 sporného rozhodnutia uviedla, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa v danom prípade neuplatnuje. 12 Komisia po tom, co vysvetlila, v akom ohlade je predmetná pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, dospela k záveru, ze vzhladom na rozhodnutia o oslobodení a skutocnost, ze tieto rozhodnutia boli prijaté na jej návrh, by vrátenie nezlucitelnej pomoci poskytnutej pred 2. februárom 2002, kedy boli rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, bolo v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a zásadou právnej istoty. Zaloby na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 13 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 16., . a podali Talianska republika, Írsko, Francúzska republika, Eurallumina SpA a Aughinish Alumina Ltd zaloby o úplnú alebo ciastocnú neplatnost sporného rozhodnutia. Tieto jednotlivé veci boli spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 14 Zalobcovia podla napadnutého rozsudku na podporu svojej zaloby v podstate uviedli 23 zalobných dôvodov zalozených najmä na nesprávnej kvalifikácii sporných oslobodení ako novej pomoci, zatial co islo o existujúcu pomoc, ako aj na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty, dodrzania primeranej lehoty, prezumpcie platnosti, zásady lex specialis derogat legi generali, potrebného úcinku a riadnej správy vecí verejných. Rovnako uvádzali porusenia clánku 87 ES, ako aj povinnosti odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie tohto clánku. 15 Súd prvého stupna vsak v bode 46 napadnutého rozsudku uviedol, ze bez ohladu na uvádzanie týchto zalobných dôvodov povazoval v danom prípade za vhodné uplatnit ex offo dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 16 V tejto súvislosti Súd prvého stupna po tom, co v bode 47 napadnutého rozsudku pripomenul, ze neodôvodnenie alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva uplatnit ex offo, a v jeho bodoch 48 a 49 uviedol judikatúru týkajúcu sa rozsahu povinnosti odôvodnenia aktu Spolocenstva, v bodoch 52 a 53 uvedeného rozsudku uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí preskúmala, ci predmetné oslobodenia predstavujú novú pomoc alebo existujúcu pomoc, ale pokial ide o clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999, obmedzila sa na konstatovanie, ze toto ustanovenie sa v danom prípade neuplatnuje, pricom neuviedla dôvody tohto neuplatnenia. 17 Súd prvého stupna v bodoch 56 az 63 napadnutého rozsudku rozhodol, ze osobitné okolnosti v danom prípade si vsak vyzadujú, aby sa preskúmalo, ci sporné oslobodenia môzu byt povazované za existujúcu pomoc z dôvodu, ze v case ich zavedenia nepredstavovali pomoc, ale potom sa nou stali v dôsledku vývoja spolocného trhu bez toho, aby boli dotknutými clenskými státmi pozmenené. Dospel preto k záveru, ze Komisia mala právne dostatocným spôsobom odôvodnit sporné rozhodnutie pokial ide o uplatnitelnost clánku 1 písm. b) v) nariadenia c. 659/1999. 18 Predmetné osobitné okolnosti sú v podstate nasledovne vysvetlené v bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku. 19 Po prvé, vo viacerých rozhodnutiach povolujúcich sporné oslobodenia sa uvádza, ze Komisia pripústa, ze tieto oslobodenia nevedú k naruseniu hospodárskej sútaze a ze nevytvárajú prekázky úcinnému fungovaniu vnútorného trhu. Zo sporného rozhodnutia pritom nijako nevyplýva, v akom ohlade by mal mat pojem narusenia hospodárskej sútaze odlisný dosah v danovej oblasti nez v oblasti státnej pomoci. Vo viacerých z týchto rozhodnutí sa rovnako uvádza, ze Komisia bude pravidelne prehodnocovat predmetné oslobodenia s cielom zabezpecit, aby boli zlucitelné s fungovaním vnútorného trhu a ostatnými cielmi Zmluvy. 20 Po druhé, v odôvodnení c. 97 sporného rozhodnutia Komisia prinajmensom uznala, ze tieto rozhodnutia o povolení, ktoré boli prijaté na základe jej vlastných návrhov, mohli vyvolat dojem, ze sporné oslobodenia nebolo mozné v case, ked boli zavedené, kvalifikovat ako státnu pomoc. Okolnost, ze sa uvedené odôvodnenie nachádza v casti týkajúcej sa vrátenia pomoci, nemôze znízit jeho dosah. 21 Po tretie, sporné oslobodenia boli postupne povolované a predlzované rozhodnutiami Rady prijatými na základe návrhu Komisie a okrem rozhodnutia 2001/224 sa v ziadnom z týchto rozhodnutí nespomína mozný rozpor s pravidlami v oblasti státnej pomoci. V odôvodnení c. 96 sporného rozhodnutia okrem toho samotná Komisia zdôraznuje, ze dotknuté osoby neocakávajú, ze Komisia predlozí Rade návrhy, ktoré sú nezlucitelné s ustanoveniami Zmluvy. 22 Súd prvého stupna v bode 64 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v danom prípade. Návrhy úcastníkov konania 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vrátil vec Vseobecnému súdu na nové posúdenie a rozhodol, ze o trovách konania na oboch stupnoch sa rozhodne neskôr. 24 Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Eurallumina SpA a Aughinish Alumina Ltd navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Eurallumina subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, ak by vyhovel siestemu odvolaciemu dôvodu, podla ktorého Súd prvého stupna nemohol zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom rozsírilo konanie vo veci formálneho zistovania na sporné oslobodenia za obdobie po 31. decembri 2003, zrusil napadnutý rozsudok len v tomto ohlade. O odvolaní 26 Komisia na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku a vrátenie vecí Vseobecnému súdu uvádza sest odvolacích dôvodov. 27 Prvý odvolací dôvod je v podstate zalozený na tom, ze Súd prvého stupna prekrocil svoju právomoc uplatnením ex offo dôvodu nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti a práva na obranu. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení clánkov 230 ES a 253 ES v spojení s clánkom 88 ES a pravidlami o priebehu konania v oblasti státnej pomoci. Stvrtý a piaty odvolací sú v podstate zalozené na porusení clánku 253 ES Súdom prvého stupna spocívajúcom vo vyvodení nesprávneho záveru, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v súvislosti s uplatnitelnostou clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Siesty odvolací dôvod má za ciel dosiahnut rozhodnutie, ze Súd prvého stupna nemohol zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom rozsiruje konanie vo veci formálneho zistovania na sporné oslobodenia za obdobie po 31. decembri 2003. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna prekrocil svoju právomoc uplatnením ex offo dôvodu nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia Argumentácia úcastníkov konania 28 Prvý odvolací dôvod sa delí na dve casti. V rámci jeho prvej casti Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze uplatnil ex offo dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia, prekrocil rámec konania, tak ako bol vymedzený úcastníkmi konania, porusil dispozicnú zásadu, rozhodol ultra petita a prekrocil tak svoju právomoc a dopustil sa vady konania, ktorá poskodzuje jej záujmy. 29 Na podporu týchto tvrdení Komisia uvádza, ze dôvod uplatnený Súdom prvého stupna ex offo nijako nesúvisí s 23 zalobnými dôvodmi uplatnovanými zalobcami v konaní na prvom stupni, ani so skutocnostami vyplývajúcimi zo spisov týkajúcich sa vsetkých piatich spojených vecí, ktoré neponechávali ziaden priestor na to, aby bolo mozné sa domnievat, ze sporné oslobodenia nepredstavovali v case svojho zavedenia pomoc, ale ze sa nou následne stali v dôsledku vývoja spolocného trhu. 30 V rámci druhej casti Komisia tvrdí, ze dôvod, ktorý bol uplatnený ex offo, sa v skutocnosti týka materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenia, kedze odôvodnenie vyzadované Súdom prvého stupna nebolo nevyhnutné pre dotknuté osoby a ani pre súd. Súd prvého stupna tak podla nej nevzal do úvahy rozlisovanie uznané judikatúrou medzi dôvodom týkajúcim sa odôvodnenia a dôvodom týkajúcim sa veci samej a nahradil zalobcov v prvom stupni, ked uplatnil dôvod, ktorý môzu uplatnit len oni sami. Porusil tým spojené ustanovenia clánkov 230 ES a 253 ES, ako aj pravidlá týkajúce sa uvádzania dôvodov v zalobe stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora a v clánku 44 ods. 1 a clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, cím tieto pravidlá zbavil akéhokolvek praktického významu. Tieto porusenia zároven predstavujú vady konania, ktoré poskodzujú záujmy Komisie. 31 Odporcovia v rámci odporovania tomuto odvolaciemu dôvodu v podstate uvádzajú, ze nedostatok odôvodnenia, ktorý predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí, je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorý musí byt súdom Spolocenstva uplatnený ex offo. Súdu prvého stupna nemozno teda vytýkat, ze rozhodol ultra petita, a okrem toho ani to, ze porusil pravidlo upravené v clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktoré sa nevztahuje na Súd prvého stupna, ale na zalobcu. 32 Podla odporcov napokon nemozno tvrdit, ze by dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia vôbec nesúvisel so zalobnými dôvodmi uplatnovanými zalobcami v prvom stupni a skutkovými okolnostami danej veci. V priebehu konania na Súde prvého stupna boli rozoberané a prejednané najmä osobitné okolnosti uvedené Súdom prvého stupna v bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku. 33 Dôvod uplatnený ex offo sa netýka hmotného práva, ale bezného nedostatku odôvodnenia. Súd prvého stupna okrem toho v napadnutom rozsudku nespochybnuje kvalifikáciu novej pomoci uskutocnenú Komisiou, ale len absenciu akéhokolvek vysvetlenia neuplatnitelnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Súd prvého stupna teda rozlisoval medzi odôvodnením a vecou samou a správne rozhodol, ze je nevyhnutné, aby sporné rozhodnutie bolo odôvodnené, pokial ide o uplatnitelnost tohto ustanovenia, pricom Komisia mala v kontexte prejednávanej veci uviest dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze kvalifikovala sporné oslobodenia skôr ako novú pomoc, nez ako existujúcu pomoc. Posúdenie Súdnym dvorom 34 Aby bolo mozné rozhodnút o prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, podla ktorého Súd prvého stupna prekrocil rámec sporu vymedzený úcastníkmi konania, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze chýbajúce ci nedostatocné odôvodnenie spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Spolocenstva môze, ci dokonca musí, zohladnit ex offo (pozri najmä rozsudky z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24; z , Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z , VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114, ako aj z , Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 174). 35 Súd Spolocenstva tým, ze uplatnuje ex offo taký dôvod, ktorý v zásade nebol uplatnený úcastníkmi konania, neprekracuje rámec sporu, ktorý mu bol daný, a nijako neporusuje procesné pravidlá týkajúce sa uvádzania predmetu sporu a dôvodov v zalobe. 36 V danom prípade Súd prvého stupna neprekrocil svoje právomoci, ked uplatnil ex offo dôvod týkajúci sa nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. 37 Z toho vyplýva, ze prvá cast odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. 38 Co sa týka druhej casti odvolacieho dôvodu, podla ktorej Súd prvého stupna v skutocnosti uplatnil ex offo dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia, treba uviest, ze Súd prvého stupna zrusil toto rozhodnutie z dôvodu uvedeného v bode 63 napadnutého rozsudku, ktorý spocíva v tom, ze Komisia mala vzhladom na osobitné okolnosti uvedené v bodoch 56 az 62 uvedeného rozsudku preskúmat v prejednávanej veci otázku uplatnitelnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a odôvodnit z tohto hladiska sporné rozhodnutie právne dostatocným spôsobom, namiesto obycajného tvrdenia, ze v danom prípade sa toto ustanovenie neuplatnuje. 39 Treba preto konstatovat, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nijako meritórne nerozhodol o uplatnitelnosti uvedeného ustanovenia a ani vseobecnejsie o otázke rozoberanej úcastníkmi konania, ci sporné oslobodenia predstavujú existujúcu pomoc ci novú pomoc. 40 Nemozno teda Súdu prvého stupna vytýkat, ze nevzal do úvahy rozlisovanie uznané judikatúrou medzi dôvodom zalozeným na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení, ktorý je uplatnovaný ex offo súdom Spolocenstva a dôvodom týkajúcim sa materiálnej zákonnosti, ktorý môze byt preskúmaný, len ak je uplatnený zalobcom (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 67). 41 Druhá cast tohto odvolacieho dôvodu teda tiez nie dôvodná. 42 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna porusil zásadu kontradiktórnosti a právo na obranu Argumentácia úcastníkov konania 43 Komisia s odvolávaním sa na to, ze dôvod uplatnený ex offo v napadnutom rozsudku nebol prejednávaný a ani zmienovaný v priebehu písomnej a ústnej casti konania na Súde prvého stupna, vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil vseobecné zásady kontradiktórnosti a dodrzovania práva na obranu. 44 V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcu sa clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), podla ktorej má súd sám dodrziavat zásadu kontradiktórnosti, najmä ked zamieta odvolanie alebo rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo. 45 Okrem toho tvrdí, ze zásada kontradiktórnosti predstavuje vseobecnú zásadu konania na súdoch Spolocenstva, ktorá bola Súdnym dvorom uznaná ako základné právo, a ze Súd prvého stupna mal moznost nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, aby predvolal úcastníkov konania na prejednanie dôvodu, ktorý zamýslal uplatnit ex offo. 46 Odporcovia v podstate tvrdia, ze podla clánku 62 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna má tento súd diskrecnú právomoc nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania a ze z tohto clánku, ako aj clánku 113 uvedeného rokovacieho poriadku vyplýva, ze povinnost vypocut úcastníkov konania pred uplatnením dôvodu ex offo sa uplatní len vtedy, pokial ide o dôvody vedúce k neprípustnosti zaloby alebo nevydaniu rozhodnutia vo veci samej. Okrem toho poznamenávajú, ze ked Súdny dvor zamýsla uplatnit ex offo dôvod týkajúci sa verejného poriadku, nevyhnutne neotvára opätovne ústnu cast konania. 47 Odporcovia tvrdia, ako tiez uznáva Komisia, ze EDLP sa neuplatnuje na právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom a ze aj ked zásada kontradiktórnosti predstavuje základné právo, jej uplatnenie sa musí prispôsobit postaveniu úcastníkov konania a konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. 48 V danom prípade bola podla odporcov zásada kontradiktórnosti dodrzaná, kedze napadnutý rozsudok nebol zalozený na dokumentoch alebo skutocnostiach, o ktorých Komisia nevedela. Navyse sa dôvod uplatnený ex offo netýkal veci samej, ale porusenia podstatnej formálnej nálezitosti. 49 Okrem toho záujmy Európskeho spolocenstva neboli dotknuté, kedze jeho práva neboli porusené, kedze Komisia jednak nebola prehlásená za obcianskoprávne ci trestnoprávne zodpovednú, ani jej nebola ulozená sankcia, a jednak by opätovné otvorenie ústnej casti konania nemohlo Komisii umoznit uplatnit argumenty vedúce Súd prvého stupna k tomu, aby dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia neuplatnil ex offo, pretoze taký nedostatok nemôze byt napravený a posteriori. Posúdenie Súdnym dvorom 50 Zásada kontradiktórnosti je súcastou práva na obranu. Uplatnuje sa na akékolvek konanie, ktoré môze viest k vydaniu rozhodnutia institúcie Spolocenstva, cím môzu byt citelne dotknuté niecie záujmy (pozri najmä rozsudky z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 61). 51 Súdy Spolocenstva zabezpecujú, aby zásada kontradiktórnosti bola dodrziavaná pred nimi a nimi samotnými. 52 Súdny dvor tak uz rozhodol, ze jednak zásada kontradiktórnosti vo vseobecnosti znamená, ze úcastníci konania majú právo oboznamovat sa s dôkazmi a vyjadreniami predlozenými súdu a môzu sa k nim vyjadrit (rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, [11]C-450/06, Zb. s. I-581, bod 47), a jednak, ze je v rozpore so základnou právnou zásadou, pokial súdne rozhodnutie vychádza zo skutocností a dokumentov, s ktorými sa úcastníci konania, alebo ktorýkolvek z nich, nemohli oboznámit a ku ktorým sa teda nemohli vyjadrit (rozsudky z , Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 101, 156; z , Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, C-480/99 P, Zb. s. I-265, bod 24, ako aj z , Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 19). 53 Zo zásady kontradiktórnosti musí mat prospech kazdý úcastník konania pred súdom Spolocenstva bez ohladu na jeho právne postavenie. Preto sa jej môzu dovolávat tiez institúcie Spolocenstva, ak sú úcastníkmi takého konania. 54 Súd musí sám dodrziavat zásadu kontradiktórnosti, najmä ked rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo (pozri analogicky v oblasti ludských práv rozsudky ESLP Skondrianos v. Grécko z 18. decembra 2003, § 29 a § 30; Clinique des Acacias a i. v. Francúzsko z , § 38, ako aj Prikyan a Angelova v. Bulharsko zo , § 42). 55 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 93 az 107 svojich návrhov, zásada kontradiktórnosti vo vseobecnosti nepriznáva kazdému úcastníkovi konania len právo oboznámit sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovat sa k nim, a nebráni len tomu, aby súd Spolocenstva zalozil svoje rozhodnutie na skutocnostiach a dokumentoch, s ktorými sa úcastníci konania, alebo ktorýkolvek z nich, nemohli oboznámit, a ku ktorým sa teda nemohli vyjadrit. Vo vseobecnosti táto zásada tiez zahrna právo úcastníkov konania oboznamovat sa a vyjadrovat sa k právnym dôvodom uplatnovaným súdom ex offo, na ktorých súd chce zalozit svoje rozhodnutie. 56 Na splnenie poziadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiz treba, aby sa úcastníci konania oboznámili a mali moznost vyjadrit sa kontradiktórne tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. 57 V dôsledku toho súd Spolocenstva, okrem osobitných prípadov, ako sú najmä prípady stanovené v rokovacích poriadkoch súdov Spolocenstva, nemôze zalozit svoje rozhodnutie na právnom dôvode uplatnenom ex offo, aj keby islo o dôvod týkajúci sa verejného poriadku, a ako v danom prípade, zalozenom na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, bez toho, aby predtým vyzval úcastníkov konania, aby k uvedenému dôvodu predlozili svoje pripomienky. 58 Súdny dvor okrem toho v podobnom kontexte clánku 6 EDLP rozhodol, ze práve vzhladom na tento clánok a samotný úcel práva kazdej dotknutej osoby na kontradiktórne konanie a spravodlivé súdne konanie v zmysle tohto ustanovenia, Súdny dvor môze podla clánku 61 svojho rokovacieho poriadku ex offo alebo na návrh generálneho advokáta, ci tiez na návrh úcastníkov konania, nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, ak dospel k záveru, ze vec nie je dostatocne objasnená alebo, ze musí byt rozhodnutá na základe argumentu, ktorý nebol medzi úcastníkmi konania prejednaný (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, [12]C-17/98, Zb. s. I-665, body 8, 9 a 18, ako aj rozsudok z , Deutsche Post, C-270/97 a C-271/97, Zb. s. I-929, bod 30). 59 Diskrecná právomoc, ktorú v tejto súvislosti má Vseobecný súd na základe clánku 62 svojho rokovacieho poriadku, nemôze byt vykonávaná bez zohladnenia povinnosti dodrziavania zásady kontradiktórnosti. 60 V danom prípade zo spisu a z pojednávania na Súdnom dvore vyplýva, ze Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zrusil sporné rozhodnutie na základe dôvodu uplatneného ex offo, ktorý bol zalozený na porusení clánku 253 ES, bez toho, aby v priebehu písomnej alebo ústnej casti konania najskôr vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k tomuto dôvodu. Súd prvého stupna tým porusil zásadu kontradiktórnosti. 61 Na rozdiel od toho, co tvrdia odporcovia, nedodrzanie zásady kontradiktórnosti poskodilo záujmy Komisie v zmysle clánku 58 Statútu Súdneho dvora. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 114 az 118 svojich návrhov, aj ked nedostatok odôvodnenia predstavuje vadu, ktorú v zásade nemozno napravit, zistenie takého nedostatku vsak vychádza z posúdenia, ktoré podla ustálenej judikatúry musí zohladnit niektoré skutocnosti, ako napokon pripomenul Súd prvého stupna v bodoch 48 a 49 napadnutého rozsudku. Také posúdenie sa môze stat predmetom diskusie, zvlást ked sa netýka úplnej neexistencie odôvodnenia, ale odôvodnenia urcitej právnej ci skutkovej otázky. Komisia v danom prípade mohla najmä, pokial by jej bolo umoznené predlozit svoje pripomienky, uviest rovnaké argumenty ako argumenty, ktoré uplatnila v rámci stvrtého a piateho dôvodu tohto odvolania a sú uvedené v bodoch 64 az 67 tohto rozsudku. 62 Na základe vsetkých týchto dôvodov je opodstatnené prijat druhý odvolací dôvod uplatnený Komisiou. 63 Súdny dvor navyse so zretelom na riadny výkon spravodlivosti povazuje v danom prípade za úcelné preskúmat tiez spolocne stvrtý a piaty odvolací dôvod, ktorými Komisia v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 253 ES vyvodením záveru, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia stanovenú týmto clánkom a súvisiacu s uplatnitelnostou clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. O stvrtom a piatom odvolacom dôvode zalozených na porusení clánku 253 ES Argumentácia úcastníkov konania 64 Komisia svojím stvrtým odvolacím dôvodom vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil clánok 253 ES v spojení s clánkom 87 ods. 1 ES, ako aj clánkom 88 ods. 1 ES a pravidlami o priebehu konania v oblasti státnej pomoci. 65 Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Komisia najmä uvádza, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia dokazuje, ze sporné oslobodenia boli vzdy povazované za pomoc od doby, ked boli zavedené, kedze v uvedenom rozhodnutí sa právne dostatocným spôsobom a v súlade s poziadavkami judikatúry uvádza, ze uvedené oslobodenia mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. Za týchto podmienok nebolo podla nej potrebné podrobnejsie vysvetlovat dôvody, na základe ktorých sa clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 neuplatnuje. Okrem toho z predpokladu, ze sporné oslobodenia nepredstavovali pomoc v case, ked boli zavedené, by vyplývalo, ze by stále neboli pomocou, ako nesprávne tvrdili niektorí zalobcovia v prvom stupni, a nie, ze by boli existujúcou pomocou, ako predpokladal Súd prvého stupna. 66 V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil tiez clánok 253 ES v spojení s clánkom 87 ods. 1 ES, clánkom 88 ods. 1 ES a clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia c. 659/1999, ako aj povinnost odôvodnit svoje rozsudky. 67 Komisia na podporu tohto odvolacieho dôvodu najmä uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze osobitné okolnosti, ktoré sa celkovo týkali konania Rady alebo Komisie, vyzadovali, aby sporné rozhodnutie obsahovalo osobitné odôvodnenie, pokial ide o uplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, zatial co pojem státnej pomoci, ci uz existujúcej alebo novej, je objektívny a nemôze závisiet od konania alebo vyhlásení institúcií, a to a fortiori, ked toto konanie alebo tieto vyhlásenia nesúvisia s konaním o preskúmaní pomoci. Takéto posúdenie je navyse v rozpore s tým, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479). 68 Vo vyjadrení k stvrtému odvolaciemu dôvodu odporcovia najmä uvádzajú, ze dôvody neuplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 nemozno jasne vyvodit zo sporného rozhodnutia, ktoré tak nezodpovedá poziadavke jasného a jednoznacného odôvodnenia. Súd prvého stupna okrem toho vytýkal Komisii, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze sporné oslobodenia narúsajú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, zatial co ich predtým zrejme posúdila opacne. V tomto kontexte Súd prvého stupna správne so zretelom na judikatúru rozhodol, ze Komisia mala uviest dôvody preukazujúce, ze uskutocnila analýzu, ktorá odôvodnuje jej záver. V rámci tohto odvolacieho dôvodu sa Komisia v skutocnosti snazí o nápravu nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia a o to, aby Súdny dvor rozhodol o meritórnych otázkach, ktoré nesúvisia s týmto nedostatkom. 69 Vo vyjadrení k piatemu odvolaciemu dôvodu odporcovia tvrdia, ze Súd prvého stupna nespochybnil objektívnu povahu pojmu státnej pomoci, ale ze sa len domnieval, ze vzhladom na predchádzajúce rozhodnutia Rady a legitímnu dôveru, ktorú tieto rozhodnutia vyvolali v súvislosti s legalitou sporných oslobodení, mala Komisia vo svojom rozhodnutí vysvetlit dôvody, ktoré objektívne viedli k vylúceniu uplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Kedze odôvodnenie rozhodnutia musí byt uvedené v samotnom rozhodnutí, nemôzu vysvetlenia poskytnuté Komisiou nahradit chýbajúce odôvodnenie. Posúdenie Súdnym dvorom 70 Podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 sa za existujúcu pomoc povazuje pomoc, ktorá v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. 71 Pojem vývoja spolocného trhu mozno chápat ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslusným opatrením a nevztahuje sa napríklad na prípad, ked Komisia zmení svoje posúdenie na základe prísnejsieho uplatnenia pravidiel v oblasti státnej pomoci (pozri rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 71). 72 Vseobecnejsie pojem státnej pomoci, ci uz existujúcej alebo novej, zodpovedá objektívnej situácii. Ako tvrdí Komisia, tento pojem nemôze závisiet od konania alebo vyhlásení institúcií. 73 Súdny dvor preto po tom, co pripomenul, ze povinnost odôvodnenia aktu Spolocenstva stanovená v clánku 253 ES musí byt prispôsobená povahe tohto aktu, v bode 137 uz citovaného rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia stanovil, ze nie je opodstatnené Komisii ulozit, aby uviedla dôvody, na základe ktorých uskutocnila vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach iné posúdenie predmetného systému. 74 To pritom a fortiori platí, ked prípadne odlisné posúdenie predmetného vnútrostátneho opatrenia uskutocnené uz skôr Komisiou bolo vykonané, tak ako v danom prípade, v rámci iného konania, nez je konanie o preskúmaní státnej pomoci. 75 V dôsledku toho okolnosti uvedené v bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku, ktoré sa prevazne týkajú toho, ze jednak Komisia pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení sporných oslobodení zastávala názor, ze tieto oslobodenia nemajú za následok narusenie hospodárskej sútaze a nie sú prekázkou úcinného fungovania spolocného trhu, a jednak, ze uvedené rozhodnutia môzu vyvolávat dojem, ze tie isté oslobodenia nemohli byt kvalifikované ako státna pomoc, nemohli v zásade zaväzovat Komisiu, aby odôvodnila sporné rozhodnutie v súvislosti s neuplatnitelnostou clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 76 Súd prvého stupna teda z právne nesprávnych dôvodov zrusil sporné rozhodnutie, ked vyvodil záver, ze vzhladom na tieto okolnosti mala Komisia v danom prípade preskúmat otázku uplatnitelnosti tohto ustanovenia a z tohto hladiska konkrétne odôvodnit uvedené rozhodnutie, a ze tým, ze tak neurobila, porusila clánok 253 ES. 77 Okrem toho podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63 a citovanú judikatúru, ako aj Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, bod 166 a citovanú judikatúru). 78 V danom prípade pritom Komisia v odôvodnení c. 58 az 64 sporného rozhodnutia najskôr uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze sporné oslobodenia predstavujú v zmysle clánku 87 ods. 1 ES pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, pricom konstatovala, ze tieto oslobodenia poskytujú urcitým podnikom zvýhodnenie, ktoré je poskytované prostredníctvom státnych zdrojov, ze ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi a ze narúsajú, alebo môzu narúsat hospodársku sútaz. 79 Konkrétne v odôvodnení c. 60 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze sporné oslobodenia znizujú náklady jedného dôlezitého vstupu, a tak poskytujú výhodu príjemcom, ktorí sa dostanú do priaznivejsej pozície ako iné podniky, ktoré pouzívajú minerálne oleje v iných odvetviach alebo regiónoch. V odôvodneniach c. 61 a 62 uvedeného rozhodnutia uviedla jednak, ze pripomienky príjemcov pomoci a Francúzskej republiky potvrdzujú, ze úlavy na spotrebnej dani boli explicitne urcené na posilnenie konkurencieschopnosti uvedených príjemcov voci ich konkurentom znízením ich nákladov, a jednak, ze s oxidom hlinitým, ktorý sa vyrába aj v Grécku, Spanielsku, Nemecku a Madarsku, sa obchoduje medzi clenskými státmi, takze mozno predpokladat, ze sporné oslobodenia majú vplyv na obchod vnútri Spolocenstva a narúsajú, alebo môzu narúsat hospodársku sútaz. 80 V odôvodneniach c. 65 az 70 sporného rozhodnutia Komisia dalej uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze sporné oslobodenia predstavujú novú pomoc a nie existujúcu pomoc vzhladom na ustanovenia clánku 1 nariadenia c. 659/1999. Vysvetlila tak, ze uvedené oslobodenia neexistovali pred nadobudnutím platnosti Zmluvy vo vsetkých troch dotknutých clenských státoch, ze nikdy neboli analyzované ani povolené na základe pravidiel upravujúcich státnu pomoc, ze neboli nikdy oznámené a napokon, ze clánok 1 písm. b) bod v) uvedeného nariadenia sa v danom prípade neuplatnuje. 81 Komisia síce tento posledný uvedený bod v spornom rozhodnutí nerozviedla, zo vsetkých týchto odôvodnení vsak jasne vyplýva, ze zastávala názor, ze sa sporné oslobodenia nestali státnou pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu, ale ze nou boli od zaciatku, takze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 nemal byt v danom prípade uplatnený. 82 Okrem toho je nesporné, ze zalobcovia v prvom stupni nepredlozili pripomienky, ktoré by uvádzali akýkolvek vývoj spolocného trhu od zavedenia sporných oslobodení a ktoré by museli viest Komisiu k tomu, aby vo svojej odpovedi uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze clánok 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 sa v danom prípade neuplatnuje. 83 Navyse z odôvodnenia sporného rozhodnutia tiez jasne vyplýva, ze Komisia síce pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení sporných oslobodení zastávala názor, ze tieto oslobodenia nenarúsajú hospodárskej sútaze a nie sú prekázkou úcinného fungovania vnútorného trhu, avsak uvedené oslobodenia nikdy neboli analyzované ani povolené podla pravidiel upravujúcich státnu pomoc, na základe ktorých Komisia dospela k opacnému záveru. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze okolnost, ze uvedené rozhodnutia boli prijaté na návrh Komisie a ze nezmienujú mozný rozpor s týmito pravidlami, je v odôvodneniach c. 95 az 100 sporného rozhodnutia konkrétne odôvodnená, pricom Komisia na základe tohto odôvodnenia dospela k záveru, ze vrátenie pomoci vyplývajúcej z oslobodení poskytnutých do 2. februára 2002 zo strany ich príjemcov by bolo v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a zásadou právnej istoty. 84 Vzhladom najmä na povahu a obsah sporného rozhodnutia, pravidlá upravujúce státnu pomoc, ako aj záujem, ktorý na objasnení sporného rozhodnutia môzu mat osoby, ktorým je urcené a osoby, ktorých sa toto rozhodnutie priamo a osobne týka, sa zdá, ze odôvodnenie uvedeného rozhodnutia splna poziadavky judikatúry uvedené v bode 77 tohto rozsudku a ako tvrdí Komisia, nemusí nevyhnutne obsahovat osobitné vysvetlenia týkajúce sa neuplatnitelnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v danom prípade. 85 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v danom prípade. 86 V dôsledku toho musia byt stvrtý a piaty odvolací dôvod tiez prijaté. 87 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba, bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné tvrdenia a dôvody úcastníkov konania, zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusil sporné rozhodnutie, z toho dôvodu, ze v tomto rozhodnutí porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v danom prípade, a v rozsahu, v akom zaviazal Komisiu znásat jej vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli zalobcom, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. O vrátení veci Vseobecnému súdu 88 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 89 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna vo veci meritórne nerozhodol o ziadnom z dôvodov uvedených úcastníkmi konania, Súdny dvor zastáva názor, ze stav konania nedovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. Spojené veci treba teda vrátit Vseobecnému súdu. O trovách 90 Vzhladom na to, ze veci sa vracajú Vseobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia (T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06) sa zrusuje v rozsahu, v akom: -- zrusil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí, z dôvodu, ze v tomto rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie v danom prípade clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], a -- zaviazal Komisiu Európskych spolocenstiev znásat jej vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy konania, ktoré vznikli zalobcom, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. 2. Spojené veci T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 sa vracajú Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyky konania: francúzstina, anglictina a taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXf2eCoI/L96117-4665TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201127701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0017&locale=SK 13. file:///tmp/lynxXXXXf2eCoI/L96117-4665TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201127701-E0001