Spojené veci C-78/08 az C-80/08 Ministero dell'Economia e delle Finanze a i. proti Paint Graphos Soc. coop. arl a i. (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Corte suprema di cassazione) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Prípustnost - Státna pomoc - Danové zvýhodnenia poskytnuté druzstvám - Kvalifikovanie ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ES - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice - Preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Vylúcenie (Clánok 234 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Danové zvýhodnenia poskytnuté výrobným a pracovným druzstvám - Zahrnutie - Podmienky (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Súdnemu dvoru síce neprinálezí, aby v rámci konania zacatého podla clánku 267 ZFEÚ posudzoval súlad noriem vnútrostátneho práva s právom Únie ani aby vykladal zákony a iné právne predpisy vnútrostátneho práva, ale napriek tomu je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit tento súlad na úcely rozhodnutia vo veci, o ktorej rozhoduje. Presnejsie, právomoc Komisie posudzovat zlucitelnost urcitej pomoci so spolocným trhom nebráni tomu, aby sa vnútrostátny súd obrátil na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania v súvislosti s výkladom pojmu pomoc. Súdny dvor tak môze vnútrostátnemu súdu najmä poskytnút výkladové prvky týkajúce sa práva Únie, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno v zmysle uvedeného práva povazovat za státnu pomoc. (pozri body 34, 35) 2. Oslobodenia od dane poskytnuté v prospech výrobných a pracovných druzstiev podla vnútrostátnej právnej úpravy, ktorou sa upravujú danové zvýhodnenia, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, len ak boli splnené vsetky podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorými sú po prvé financovanie takého opatrenia státom alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, po druhé selektívnost takéhoto opatrenia, ako aj po tretie vplyv tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré z tohto opatrenia vyplýva. Za týchto okolností prislúcha vnútrostátnemu súdu konkrétne posúdit selektívnu povahu oslobodení od dane poskytnutých výrobným a pracovným druzstvám, ako aj ich prípadné odôvodnenie na základe povahy alebo vseobecnej struktúry vnútrostátneho danového systému, do ktorého spadajú, pricom musí najmä zistit, ci sa predmetné druzstvá skutocne nachádzajú v podobnej situácii ako ostatné hospodárske subjekty zalozené vo forme ziskových právnych subjektov, a ak je to skutocne tak, ci je výhodnejsie danové zaobchádzanie vyhradené pre tieto druzstvá vlastné základným zásadám danového systému uplatnovaného v dotknutom clenskom státe a tiez ci je v súlade so zásadami koherencie a proporcionality. (pozri body 43, 82 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 8. septembra 2011 ([1]*) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Prípustnost - Státna pomoc - Danové zvýhodnenia poskytnuté druzstvám - Kvalifikovanie ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ES - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky" V spojených veciach C-78/08 az C-80/08, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutiami Corte suprema di cassazione (Taliansko) z 29. novembra a 20. decembra 2007 a dorucené Súdnemu dvoru 25. februára 2008, ktoré súvisia s konaniami: Ministero dell'Economia e delle Finanze, Agenzia delle Entrate proti Paint Graphos Soc. coop. arl (C-78/08), Adige Carni Soc. coop. arl, v likvidácii, proti Agenzia delle Entrate, Ministero dell'Economia e delle Finanze (C-79/08), a Ministero delle Finanze proti Michelemu Franchettovi (C-80/08), SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.-J. Kasel (spravodajca), M. Ilesic, M. Safjan a M. Berger, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. marca 2010, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Paint Graphos Soc. coop. arl a Adige Carni Soc. coop. arl, v likvidácii, v zastúpení: F. Capelli, L. Salvini, L. Paolucci, A. Abate, P. Piva a L. Manzi, avvocati, - M. Franchetto, v zastúpení: M. Bianca, avvocato, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, neskôr G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, - spanielska vláda, v zastúpení: M. Muńoz Pérez, splnomocnený zástupca, - francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, A.-L. Vendrolini a B. Beaupčre-Manokha, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal, G. Conte a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, - Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. júla 2010, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 87 ES a zásady zákazu zneuzitia práva v danovej oblasti. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci troch sporov, v ktorých proti sebe stoja Ministero dell'Economia e delle Finanze a Agenzia delle Entrate na jednej strane a Paint Graphos Soc. coop. arl (dalej len "Paint Graphos") na druhej strane (C-78/08), Adige Carni Soc. coop. arl, v likvidácii (dalej len "Adige Carni"), na jednej strane a Agenzia delle Entrate a Ministero dell'Economia e delle Finanze na druhej strane (C-79/08), ako aj Ministero delle Finanze a M. Franchetto (C-80/08) vo veci ziadostí o oslobodenie od rôznych daní, ktoré talianske danové právo priznáva výrobným a pracovným druzstvám. Právny rámec Právo Únie 3 Dna 10. decembra 1998 Komisia Európskych spolocenstiev uverejnila oznámenie o uplatnovaní podrobných pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na opatrenia vyplývajúce z priameho zdanovania podnikov (Ú. v. C 384, s. 3, dalej len "oznámenie týkajúce sa priameho zdanovania podnikov"), v rámci ktorého sa pokúsa ozrejmit niektoré aspekty v oblasti státnej pomoci, ktorá má podobu danových opatrení. 4 V nadväznosti na prijatie nariadenia Rady (ES) c. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho druzstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 280) Komisia vo svojom oznámení z 23. februára 2004 o podpore druzstiev v Európe adresovanom Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [KOM(2004) 18 v konecnom znení, dalej len "oznámenie o podpore druzstiev v Európe"] vysvetluje specifické charakteristiky druzstiev a uvádza opatrenia na podporu rozvoja tejto formy spolocnosti v clenských státoch. Vnútrostátna právna úprava 5 Clánok 45 talianskej ústavy uvádza: "Republika uznáva spolocenskú funkciu vzájomnej spolupráce, ktorej cielom nie je súkromná spekulácia. Zákon co najprimeranejsími opatreniami napomáha a podporuje jej rozvoj a vhodnými kontrolami zarucuje jej charakter a ciele. Zákon dbá o ochranu a rozvoj remesiel." 6 Dekrét prezidenta republiky c. 601 z 29. septembra 1973, ktorým sa upravujú danové zvýhodnenia (mimoriadny doplnok ku GURI c. 268 zo 16. októbra 1973, s. 3), v znení platnom v case skutkových okolností, a to od roku 1984 do roku 1993 (dalej len "DPR c. 601/1973"), stanovoval: "Clánok 10 (Polnohospodárske druzstvá a malorybárske druzstvá) 1. Príjmy polnohospodárskych druzstiev a ich zoskupení z chovu zvierat krmených pomocou krmiva pochádzajúceho aspon zo stvrtiny pozemkov clenov, ako aj z manipulácie, transformácie a predaja polnohospodárskych alebo zootechnických výrobkov a zvierat pochádzajúcich od clenov v rozsahu mozností ich pozemkov a v rozsahu stanovenom v clánku 28 bode c) dekrétu... prezidenta republiky [c. 597] z 29. septembra 1973 sú oslobodené od dane z príjmu právnických osôb a miestnej dane z príjmu. 2. Ak cinnosti vykonávané druzstvom alebo jeho clenmi presiahnu rozsah stanovený v predchádzajúcom odseku a v bodoch b) a c) clánku 28 uvedeného dekrétu, oslobodenie sa uplatní na cast príjmu druzstva alebo zoskupenia zodpovedajúcu polnohospodárskemu výnosu clenov z pozemku. 3. Príjmy malorybárskych druzstiev a ich zoskupení sú oslobodené od dane z príjmu právnických osôb a od miestnej dane z príjmu. Za malorybárske druzstvá sa povazujú druzstvá, ktoré podnikajú v rybolove na mori, pri ktorom vyuzívajú výlucne lode patriace do kategórií 3 a 4 podla clánku 8 dekrétu prezidenta republiky c. 1639 z 2. októbra 1968, alebo v rybolove vo vnútrozemských vodách. Clánok 11 (Výrobné a pracovné druzstvá) 1. Príjmy výrobných a pracovných druzstiev a ich zoskupení sú oslobodené od dane z príjmu právnických osôb a od miestnej dane z príjmu, ak suma odmien skutocne vyplatených clenom, ktorí trvale vykonávajú prácu pre druzstvo, vrátane súm uvedených v poslednom odseku, predstavuje najmenej 60 % celkovej sumy vsetkých ostatných nákladov s výnimkou nákladov na suroviny a materiál. Ak je suma týchto odmien nizsia ako 60 %, ale je vyssia ako 40 % celkovej sumy iných nákladov, dan z príjmu právnických osôb a miestna dan z príjmu sa znizujú na polovicu. 2. Na výrobné druzstvá sa ustanovenia predchádzajúceho odseku vztahujú, iba ak ich clenovia splnajú vsetky poziadavky, ktoré pre clenov pracovných druzstiev stanovuje clánok 23 legislatívneho dekrétu... docasnej hlavy státu [c. 1577] zo 14. decembra 1947 v znení neskorsích zmien a doplnení. 3. Na úcely výpoctu príjmu výrobných a pracovných druzstiev a ich zoskupení sa sumy vyplácané zamestnaným clenom ako príplatok k ich odmene môzu odpocítat do výsky obvyklej mzdy zvýsenej o 20 %. Clánok 12 (Iné druzstvá) 1. Pre iné druzstva a ich zoskupenia, nez sú uvedené v clánkoch 10 a 11, sa dan z príjmu právnických osôb a miestna dan z príjmu znizujú o jednu stvrtinu. 2. Pokial ide o miestnu dan z príjmu, druzstvo alebo zoskupenie má moznost urcit, ci namiesto znízenia stanoveného v predchádzajúcom odseku uplatní znízenie podla stvrtého odseku clánku 7 dekrétu prezidenta republiky c. 599 z 29. septembra 1973. Túto moznost treba uplatnit v danovom priznaní za zdanovacie obdobie, ku ktorému treba prilozit zoznam clenov, ktorých sa tieto znízenia týkajú, inak je neplatné. 3. V prípade spotrebitelských druzstiev a ich zoskupení mozno - bez toho, aby tým boli dotknuté predchádzajúce odseky - príjmy znízit o sumy rozdelované medzi clenmi vo forme vrátenia casti ceny nakúpeného tovaru. Clánok 13 (Financovanie clenov) 1. Od miestnej dane z príjmov sú oslobodené úroky z iných súm, nez sú podiely clenov fyzických osôb na základnom imaní, ktoré vlozia do druzstva alebo jeho zoskupení alebo ktoré sú clenom strhnuté pod podmienkou: a) ze vklady a zrázky sa vykonajú výlucne s cielom umoznit dosiahnut spolocenský ciel a nepresahujú sumu 40 miliónov lír na kazdého clena. Tento strop sa zvysuje na 80 miliónov lír v prípade druzstiev vykonávajúcich konzerváciu, spracovanie, transformáciu a predaj polnohospodárskych výrobkov a v prípade výrobných a pracovných druzstiev, b) ze úroky vyplatené v prípade dotknutej sumy nepresiahnu výsku úrokov drzitelov postových sporiacich kupónov. ... Clánok 14 (Podmienky uplatnenia zvýhodnení) 1. Danové zvýhodnenia upravené v ustanoveniach tejto hlavy sa vztahujú na druzstvá a na ich zoskupenia, ktoré sa spravujú princípmi vzájomnosti stanovenými v právnych predpisoch státu a sú zapísané do registrov vedených prefektom alebo do vseobecného registra druzstva. 2. Poziadavky charakterizujúce ciel vzájomnosti sa povazujú za splnené, ak sú podmienky stanovené v clánku 26 legislatívneho dekrétu docasnej hlavy státu c. 1577 zo 14. decembra 1947 [o opatreniach spolupráce (GURI c. 17, z 22. januára 1948)] a v znení jeho neskorsích doplnení [dalej len "legislatívny dekrét c. 1577/1947"] výslovne a kogentne zakotvené v stanovách a ak tieto podmienky boli skutocne dodrziavané pocas zdanovacieho obdobia a pocas prechádzajúcich piatich rokov alebo prípadne pocas obdobia, ktoré uplynulo od schválenia stanov, ak je kratsie ako pät rokov. 3. Na podmienky uplatnovania danových zvýhodnení dohliadajú danové orgány v súcinnosti s ministerstvom práce alebo inými orgánmi dohladu." 7 Clánok 26 legislatívneho dekrétu c. 1577/1947 znie: "Na danové úcely sa predpokladá, ze podmienky, ktoré charakterizujú ciel vzájomnosti, sú splnené vtedy, ak stanovy druzstva obsahujú tieto ustanovenia: a) zákaz vyplácania dividend vo výske presahujúcej zákonnú úrokovú sadzbu oproti skutocne vyplatenému základnému imaniu, b) zákaz rozdelovania rezerv medzi clenmi pocas existencie druzstva, c) v prípade zániku druzstva, prevod celého majetku znízeného o vlozené základného imanie a prípadne splatné dividendy na úcely verejnej prospesnosti v duchu vzájomnosti, ..." 8 Clánok 12 zákona c. 904 zo 16. decembra 1977, ktorým sa mení systém dane z príjmu právnických osôb a systém zdanovania dividend a navysovania základného imania, zmien minimálneho základného imania a iných ustanovení v danovej oblasti a v oblasti práva spolocností (GURI c. 343, zo 17. decembra 1977), stanovuje: "Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia hlavy III dekrétu prezidenta republiky z 29. septembra 1973 c. 601 v znení neskorsích zmien a doplnení, sumy vyclenené na nedelitelné rezervy netvoria súcast zdanitelného príjmu druzstiev a ich zoskupení, ak je vylúcená moznost ich rozdelenia spolocníkom v akejkolvek forme, a to tak pocas existencie druzstva alebo zoskupenia, ako aj v prípade jeho zániku." Spory vo veci samej Vec C-78/08 9 V nadväznosti na kontroly Guardia di Finanza Danový úrad v Matere dorucil druzstvu Paint Graphos, zalozenému podla talianskeho práva, danový výmer, ktorým upravil výsku príjmu druzstva za rok 1993 na úcely stanovenia dane z príjmu právnických osôb (dalej len "IRPEG") a miestnej dane z príjmu (dalej len "ILOR"). Týmto výmerom uvedený danový úrad odmietol priznat tomuto druzstvu nárok na oslobodenie od dane, ktorý druzstvám priznáva talianska právna úprava. 10 Paint Graphos podal proti tomuto danovému výmeru zalobu na Commissione tributaria provinciale di Matera, kde poukázal na svoj nárok na uvedené oslobodenie od dane. Súd zalobe vyhovel. 11 Danový úrad podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Commissione tributaria regionale della Basilicata (Taliansko), ktorý potvrdil rozsudok prvostupnového súdu. 12 Ministero dell'Economia e delle Finanze a l'Agenzia delle Entrate podali proti tomuto rozsudku kasacný opravný prostriedok a poukázali predovsetkým na porusenie a nesprávne uplatnenie clánkov 11 a 14 DPR c. 601/1973. Vec C-79/08 13 Danovým výmerom z 8. júna 1999 Danový úrad v Rovigu (Taliansko) oznámil druzstvu Adige Carni, zalozenému podla talianskeho práva, zánik danových zvýhodnení uvedených v clánku 10 a nasl. DPR c. 601/1973, zvýsenie jeho zdanitelného príjmu za rok 1993, ako aj následné zvýsenie daní IRPEG a ILOR, ktoré toto druzstvo odvádza. Danový úrad poukázal najmä na existenciu neodpocítatelných nákladov, pretoze neboli zdokumentované alebo sa netýkali dotknutého zdanovacieho obdobia. Danový úrad vychádzal zo zápisnice Guardia di Finanza a spochybnil takisto vystavenie faktúr spolocnostou Italcarni Srl za neexistujúce plnenia, pricom príslusnú sumu povazoval za príjem. Kedze táto suma nebola zaúctovaná ako príjem druzstva Adige Carni, danový úrad usúdil, ze bola vyplatená clenom v rozpore s clánkom 11 uvedeného DPR. 14 Adige Carni podalo zalobu na Commissione tributaria provinciale di Rovigo, ktorý zrusil sporný dnový výmer. 15 Danový úrad podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Commissione tributaria regionale, ktorý potvrdil danový výmer a zánik oslobodení od dane v prospech Adige Carni. 16 Adige Carni následne podalo kasacný opravný prostriedok, pricom poukázalo najmä na neexistenciu alebo nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí dotknutého oslobodenia od dane. Vec C-80/08 17 Danový úrad v Monfalcone (Taliansko) opravil danové priznania talianskeho státneho príslusníka M. Franchetta za roky 1984 az 1986, pretoze ako clen druzstva Cooperativa Maricoltori Alto Adriatico rl (dalej len "Cooperativa Maricoltori"), zalozeného podla talianskeho práva, ktorého predmetom podnikania je chov a predaj mäkkýsov, vystupoval rovnako ako ostatní clenovia samostatne na trhu, zatial co toto druzstvo, v ktorého mene boli vystavené faktúry na nákup a predaj tovaru, poberalo z kazdého predaja províziu za kazdú poskytnutú sluzbu a rozdelovalo zisk z predaja medzi clenov namiesto toho, aby ho poukázalo do rezerv vytvorených na tento úcel. 18 Pokial ide o Cooperativa Maricoltori, doslo k spochybneniu oslobodenia od IRPEG za roky 1984 a 1985 a príslusné sumy boli vybraté Danovým úradom v Monfalcone. Co sa týka zaloby, ktorú podala táto spolocnost a ktorá sa týkala zdanovacieho obdobia za rok 1985, Commissione tributaria di primo grado di Trieste ju zamietol a na zdanovacie obdobie za rok 1984 sa vztahovalo odpustenie daní. 19 M. Franchetto napadol danový výmer, ktorý sa ho týkal, na Commissione tributaria di primo grado di Trieste a tvrdil, ze nemozno spochybnit, ze podmienky pozadované na to, aby sa uvedenej spolocnosti mohlo priznat postavenie druzstva, boli splnené, lebo v tejto súvislosti nebolo získané stanovisko ministerstva práce stanovené v clánku 14 DPR c. 601/1973. 20 Commissione tributaria di primo grado di Trieste vyhovel zalobe M. Franchetta. 21 M. Franchetto vsak neuspel v druhostupnovom konaní vo veci odvolania podaného Danovým úradom v Monfalcone, pricom Commissione tributaria di secondo grado di Trieste konstatoval, ze Cooperativa Maricoltori nesledovalo ciele vzájomnosti, ale ciele "obchodnej spolocnosti". 22 M. Franchetto sa s tvrdením, ze má postavenie clena zamestnaného druzstvom, ktoré je ako také vyhlásené v jeho stanovách, obrátil na Commissione tributaria di Roma, ktorý sa domnieval, ze oslobodenie od dane nemozno uvedenej spolocnosti zamietnut, pokial nebolo predbezne prijaté záväzné stanovisko ministerstva práce, pricom nepreskúmal vecnú stránku tvrdení zalobcu. 23 Ministero delle Finanze podal kasacný opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrusenia rozsudku uvedeného súdu s poukázaním najmä na porusenie clánku 14 DPR c. 601/1973 z dôvodu, ze danový výmer sa týkal clena druzstva, a nie tohto druzstva ako takého, a preto nebolo potrebné získat stanovisko ministerstva práce. 24 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 31. marca 2008 boli veci C-78/08 az C-80/08 spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj na úcely vyhlásenia rozsudku. Prejudiciálne otázky 25 Corte suprema di cassazione uviedol ze spory, o ktorých rozhoduje, sa týkajú nároku na úplné alebo ciastocne oslobodenie od rôznych daní, ktoré talianska právna úprava priznáva len druzstvám z dôvodu ich osobitného ciela, ktorý je uznaný clánkom 45 talianskej ústavy a smeruje k rozvíjaniu spolocenskej úlohy, ako aj zásadnej povahy vzájomnosti tohto druhu spolocnosti, a následne konstatoval, ze na úcely preskúmania súladu týchto výhod s právom Únie, je potrebné v prvom rade zistit, ci a prípadne za akých podmienok takéto dosahovanie casto podstatných danových úspor dotknutými druzstvami predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V dôsledku takejto nezlucitelnosti totiz z dôvodu priameho úcinku clánku 88 ods. 3 ES nemôzu vnútrostátne orgány vrátene súdnych orgánov uplatnovat DPR c. 601/1973. 26 Takisto, ak je skutocnost, ze dotknuté spolocnosti si zvolili právnu formu druzstva, zneuzitím práva, ktoré môze viest k poruseniu pravidiel trhu, slobodnej hospodárskej sútaze a zásady rovnosti zaobchádzania, v prejednávaných veciach by sa v dôsledku toho druzstvo nemohlo voci danovému úradu dovolávat svojej právnej formy, pricom by danový úrad mohol tieto spolocnosti zdanovat na základe bezného danového systému uplatnujúceho sa na ziskové spolocnosti. Podla Corte suprema di cassazione je potrebné zistit dôvodnost a primeranost dotknutých výhod s prihliadnutím nielen na velkost a podiel na trhu niektorých druzstiev, ale tiez s prihliadnutím na necinnost kontrolného systému, ako je stanovený vnútrostátnym právom. 27 Vnútrostátny súd v tejto súvislosti uvádza, ze az zásah polizia tributaria (danová polícia) umoznil konstatovat, ze druzstvá, ktorých sa týkajú veci samy, v rozpore so svojimi tvrdeniami, ako aj ustanoveniami obsiahnutými vo svojich stanovách nesledujú ciel vzájomnosti, hoci kontrolné orgány poverené dohladom nad dodrziavaním podmienok súvisiacich s cielom vzájomnosti pozadovaných talianskou právnou úpravou nemohli túto nezrovnalost odhalit. Takéto zlyhanie kontrolného systému by pritom mohlo napomáhat zneuzitiu pri uplatnovaní kritérií, ktoré by druzstvám umoznovalo mat prospech z výhodnejsieho danového systému. 28 Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky, ktoré majú vo vsetkých troch veciach C-78/08 az C-80/08 rovnaké znenie: "1. Sú danové zvýhodnenia poskytované druzstvám podla clánkov 10, 11, 12, 13 a 14 DPR [c. 601/1973] zlucitelné s právom hospodárskej sútaze a konkrétnejsie, mozno ich oznacit za státnu pomoc v zmysle clánku 87 Zmluvy ES, najmä ak je systém dohladu a nápravy zneuzitia upravený legislatívnym [legislatívnym dekrétom c. 1577/1947] nedostacujúci? 2. Mozno tieto opatrenia, najmä pokial ide o kvalifikáciu sporných danových zvýhodnení ako státnej pomoci, povazovat za primerané vo vztahu k cielom, ktoré sledujú druzstvá: môze sa posúdenie primeranosti vztahovat nielen na jednotlivé opatrenie, ale aj na zvýhodnenie, ktoré poskytujú tieto opatrenia ako celok, a na narusenie hospodárskej sútaze, ktoré z toho vyplýva? 3. Na úcely odpovede na predchádzajúce otázky sa prihliada na skutocnost, ze systém dohladu je vázne oslabený reformou práva obchodných spolocností, predovsetkým vo vztahu k druzstvám s prevazujúcou, ale nie výlucnou vzájomnostou, podla zákona c. 311 z roku 2004. 4. Bez ohladu na to, ci predmetné danové zvýhodnenia mozno povazovat za státnu pomoc, mozno vyuzitie právnej formy druzstva aj mimo prípadov podvodu a obchádzania zákona povazovat za zneuzitie práva, ak je výlucným alebo hlavným cielom vyuzitia tejto právnej formy dosiahnutie danových úspor?" O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 29 Paint Graphos, Adige Carni a vlády, ktoré predlozili Súdnemu dvoru pripomienky, s výnimkou francúzskej vlády, ako aj Komisia, vyjadrili pochybnosti, pokial ide o prípustnost týchto návrhov na zacatie prejudiciálneho konania alebo prinajmensom jednej alebo viacerých polozených otázok. Len subsidiárne sa vyjadrili k veci samej. 30 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci konania podla clánku 267 ZFEÚ prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorému bol spor predlozený a ktorý musí prevziat zodpovednost za vyhlásené súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby vydal rozsudok, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokial sa predlozené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C-395/08 a C-396/08, Zb. s. I-5119, bod 18 a citovanú judikatúru). 31 Podla ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednost a ktorých správnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátneho súdu Súdnym dvorom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (rozsudky zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., C-222/05 az C-225/05, Zb. s. I-4233, bod 22; z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, Zb. s. I-5667, bod 27, ako aj Bruno a i., uz citovaný, bod 19). 32 Za výnimocných okolností Súdnemu súdu teda prinálezí skúmat podmienky, za akých sa vnútrostátny súd nan obrátil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39). Duch spolupráce, v ktorom má byt prejudiciálne konanie vedené, totiz znamená, ze vnútrostátny súd berie ohlad na funkciu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievanie k výkonu spravodlivosti v clenských státoch, a nie podávanie poradných stanovísk k vseobecným alebo hypotetickým otázkam (rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 32 a citovaná judikatúra). 33 Pokial ide o návrhy na zacatie prejudiciálneho konania v týchto veciach, vnútrostátny súd sa svojimi prvými dvoma otázkami pýta, ci sú danové zvýhodnenia, ktoré dotknuté vnútrostátne právo priznáva druzstvám, zlucitelné s právom Únie, a konkrétnejsie, ci uvedené zvýhodnenia mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 34 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súdnemu dvoru síce neprinálezí, aby v rámci konania zacatého podla clánku 267 ZFEÚ posudzoval súlad noriem vnútrostátneho práva s právom Únie ani aby vykladal zákony a iné právne predpisy vnútrostátneho práva, ale napriek tomu je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit tento súlad na úcely rozhodnutia vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1993, Hünermund a i., C-292/92, Zb. s. I-6787, bod 8, ako aj z 27. novembra 2001, Lombardini a Mantovani, C-285/99 a C-286/99, Zb. s. I-9233, bod 27). 35 Presnejsie, uz bolo rozhodnuté, ze právomoc Komisie posudzovat zlucitelnost urcitej pomoci so spolocným trhom nebráni tomu, aby sa vnútrostátny súd obrátil na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania v súvislosti s výkladom pojmu pomoc (rozsudok z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 15). Súdny dvor tak môze vnútrostátnemu súdu najmä poskytnút výkladové prvky týkajúce sa práva Únie, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno v zmysle uvedeného práva povazovat za státnu pomoc (pozri rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-140/09, Zb. s. I-5243, bod 24 a citovanú judikatúru). 36 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze znenie prvých dvoch otázok týkajúcich sa zlucitelnosti DPR c. 601/1973 s príslusnými ustanoveniami práva Únie, nemá za následok neprípustnost týchto otázok. 37 Je to tak aj v prípade, ze prvá z týchto dvoch otázok sa tiez odvoláva na clánky 10 a 12 DPR c. 601/1973, ktorých predmetom sú iné nez výrobné a pracovné druzstvá, hoci Corte suprema di cassazione kvalifikoval druzstvá, ktorých sa týkajú veci samy, ako "výrobné a pracovné druzstvá" v zmysle clánku 11 toho istého dekrétu. Prvé dve polozené otázky treba totiz povazovat za prípustné v rozsahu, v akom sa týkajú situácie posledného uvedeného typu druzstva, o akú ide so zretelom na clánok 11 uvedeného dekrétu, prípadne v spojení s clánkami 13 a 14 tohto dekrétu. 38 Vzhladom na uvedené sa prvé dve otázky, ktoré treba preskúmat spolocne, majú vnímat tak, ze smerujú k zisteniu, ci a prípadne v akom rozsahu danové zvýhodnenia poskytnuté výrobným a pracovným druzstvám, o aké ide vo veciach samých, mozno podla vnútrostátnej právnej úpravy takého druhu, ako je úprava obsiahnutá v clánku 11 DPR c. 601/1973, kvalifikovat ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 39 Pokial ide o tretiu otázku, je potrebné konstatovat, ze Corte suprema di cassazione v nej odkazuje na legislatívne zmeny, ku ktorým doslo v case po okolnostiach vo veciach samých. Navyse odkaz na zákon c. 311 z roku 2004 uvedený v tejto otázke nie je relevantný pre vyriesenie uvedených sporov, o ktorých vnútrostátny súd rozhoduje. Tretia otázka je preto neprípustná. 40 Pokial ide o stvrtú otázku polozenú vnútrostátnym súdom vztahujúcu sa na prípadné zneuzitie práva zo strany spolocností, ktorých sa týkajú veci samy, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôzu podvodne alebo zneuzívajúcim spôsobom dovolávat noriem práva Únie (pozri najmä rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s. I-1609, bod 68, ako aj z 20. septembra 2007, Tum a Dari, C-16/05, Zb. s. I-7415, bod 64). 41 Je vsak nepopieratelné, ze zvýhodnenia poskytnuté podla DPR c. 601/1973 druzstvám, ktorých sa týkajú veci samy, boli stanovené výlucne talianskym vnútrostátnym právom a nie právom Únie. Je preto vylúcené, ze v prejednávaných veciach by doslo k poruseniu zásady zákazu zneuzitia práva podla práva Únie. 42 Kedze sa stvrtá otázka netýka výkladu práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnút. O prejudiciálnych otázkach 43 Na úcely odpovede na prvé dve otázky v znení, v akom boli preformulované v bode 38 tohto rozsudku, treba vnútrostátnemu súdu poskytnút potrebné výkladové prvky týkajúce sa podmienok, od ktorých závisí kvalifikácia vnútrostátneho opatrenia podla clánku 87 ods. 1 ES ako státnej pomoci a ktorými sú po prvé financovanie takého opatrenia státom alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, po druhé selektívnost takéhoto opatrenia, ako aj po tretie vplyv tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré z tohto opatrenia vyplýva. Treba teda postupne preskúmat tieto tri otázky. O podmienke financovania opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov 44 Clánok 87 ods. 1 ES sa vztahuje na "pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov". 45 Podla ustálenej judikatúry je pojem pomoc vseobecnejsí nez pojem subvencia, pretoze nezahrna len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a úcinky (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38; z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 131). 46 Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré - hoci nepredstavuje prevod státnych prostriedkov - stavia jeho príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby riadne splatnej dane (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 132). 47 Treba preto skonstatovat, ze vnútrostátne opatrenie, o aké ide vo veciach samých, vyplýva zo státneho financovania. O podmienke selektívnosti sporného opatrenia 48 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", cize selektívnu pomoc. 49 Kvalifikácia vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbezné preskúmanie spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe. Práve v porovnaní s týmto spolocným alebo "obvyklým" danovým systémom treba v druhom rade posúdit a stanovit prípadnú selektívnu povahu zvýhodnenia poskytnutého dotknutým danovým opatrením tým, ze sa preukáze, ze toto opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný danovým systémom dotknutého clenského státu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 56). 50 V tejto súvislosti zo skutocností, ktorými disponuje Súdny dvor, po prvé vyplýva, ze pre potreby výpoctu dane z príjmu právnických osôb, sa zdanitelný základ dotknutých výrobných a pracovných druzstiev urcuje tým istým spôsobom, ako pri ostatných formách spolocností, cize v závislosti od výsky cistého zisku vyplývajúceho z cinnosti podniku na konci zdanovacieho obdobia. Treba preto konstatovat, ze dan z príjmu právnických osôb na úcely posúdenia prípadnej selektívnej povahy dotknutého opatrenia predstavuje referencný právny rezim. 51 Po druhé treba uviest, ze na základe výnimky z právneho ustanovenia vseobecne uplatnovaného na právnické osoby, zdanitelný príjem dotknutých výrobných a pracovných druzstiev je oslobodený od dane z príjmu právnických osôb. Tieto druzstvá majú teda prospech z danového zvýhodnenia, ktorého sa ziskové spolocnosti nemôzu dovolávat. 52 Z clánku 11 DPR c. 601/1973 vyplýva, ze zvýhodnenie, o aké ide vo veciach samých, sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty, ale podla právnej formy podniku, teda podla toho, ci podnik je alebo nie je druzstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 136). 53 Treba este zdôraznit, ze pomoc môze byt z hladiska clánku 87 ods. 1 ES selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33). 54 Treba preto urcit, ci môzu danové zvýhodnenia, o aké ide vo veciach samých, zvýhodnovat urcitých podnikatelov alebo výrobu v porovnaní s inými podnikatelmi, ktorí sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii so zretelom na ciel sledovaný systémom dane z príjmu právnických osôb, teda zdanenie zisku spolocností. 55 V tejto súvislosti treba uviest, ze druzstvá - pricom ide o formu, v akej sú zalozené právne subjekty, ktorých sa týkajú veci samy - sa riadia osobitnými zásadami fungovania, ktoré ich jasne odlisujú od ostatných hospodárskych subjektov. Tak normotvorca Únie prijatím nariadenia c. 1453/2003, ako aj Komisia vo svojom oznámení o podpore druzstiev v Európe zdôraznili tieto osobitné vlastnosti. 56 Uvedené osobitné vlastnosti, ako je uvedené najmä v odôvodnení c. 8 uvedeného nariadenia, sa prejavujú zásadou prednosti osobného prvku, ktorá je konkretizovaná v osobitných ustanoveniach týkajúcich sa podmienok prijatia, vystúpenia a vylúcenia clenov. Navyse odôvodnenie c. 10 tohto istého nariadenia spresnuje, ze v prípade zániku sa cistý obchodný majetok a rezervy musia previest na inú spolocnost vo forme druzstva, ktorá sleduje podobné ciele vseobecného záujmu. 57 Pokial ide o riadenie druzstiev, treba uviest ze tieto spolocnosti sa nespravujú v prospech vonkajsích investorov. Podla odôvodnení c. 8 a 10 nariadenia 1435/2003, ako aj bodu 1.1 oznámenia o podpore druzstiev v Európe sa na riadení spolocnosti rovnomerne podielajú jej clenovia, co odráza aj pravidlo "jeden clen, jeden hlas". Rezervy, ako aj majetok sú teda v spolocnom vlastníctve, sú nedelitelné a musia byt vynalozené na spolocné záujmu clenov. 58 Co sa týka fungovania druzstiev, treba uviest, ze vzhladom na prednostné postavenie jednotlivca, cielom týchto spolocností, ako to uvádza najmä odôvodnenie c. 10 nariadenia c. 1435/2003 a bod 1.1 oznámenia o podpore druzstiev v Európe, je vzájomný úzitok ich clenov, ktorí sú zároven zamestnanci, zákazníci alebo dodávatelia, takze kazdý z nich má prospech z cinností druzstva v závislosti od jeho úcasti na tejto cinnosti, ako aj od úkonov, ktoré s touto spolocnostou vykonáva. 59 Okrem toho, ako spresnuje bod 2.2.3 tohto istého oznámenia, druzstvá nemajú prístup na kapitálový trh alebo ho majú len v malej miere, takze ich rozvoj závisí od ich vlastných prostriedkov alebo úverov. Táto situácia súvisí so skutocnostou, ze podiely druzstiev nie sú kótované na burze, a preto nie sú obchodovatelné. Navyse, ako to tiez zdôraznuje odôvodnenie c. 10 nariadenia c. 1435/2003, úrocenie cudzieho kapitálu a clenských vkladov je obmedzené, v dôsledku coho je investovanie do druzstva menej výhodné. 60 Ziskovost tohto osobitného druhu spolocnosti je preto výrazne nizsia ako ziskovost kapitálových spolocností, ktoré sa môzu lepsie prispôsobit trhovým poziadavkám. 61 Vzhladom na tieto specifické vlastnosti druzstiev je potrebné konstatovat, ze výrobné a pracovné druzstvá, o aké ide vo veciach samých, nemozno v zásade povazovat za spolocnosti, ktoré sa nachádzajú v skutkovej a právnej situácii podobnej situácii obchodných spolocností, pokial vsak konajú v hospodárskom záujme svojich clenov a udrziavajú s nimi nie cisto obchodné vztahy, ale zvlástne osobné vztahy, v ktorých sú títo clenovia aktívne zapojení a majú nárok na rovnomerné rozdelenie hospodárskeho zisku. 62 Výrobné a pracovné druzstvá, ktoré vykazujú iné vlastnosti, nez sú vlastnosti vlastné pre tento druh spolocnosti, totiz skutocne nesledujú ciel vzájomnosti, a mali by sa preto odlisovat od modelu, ktorý opisuje oznámenie Komisie o podpore druzstiev v Európe. 63 Vnútrostátnemu súdu vzhladom na vsetky okolnosti charakterizujúce spory, o ktorých rozhoduje, prislúcha v rámci záverecnej analýzy preskúmat, ci výrobné a pracovné druzstvá, ktorých sa týkajú veci samy, sa podla kritérií uvedených v bodoch 55 az 62 tohto rozsudku skutocne nachádzajú v podobnej situácii ako ziskové spolocnosti podliehajúce dani z príjmu právnických osôb. 64 Za predpokladu, ze vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze v sporoch, o ktorých rozhoduje, je podmienka uvedená v predchádzajúcom bode skutocne splnená, bude este potrebné v súlade s judikatúrou Súdneho dvora urcit, ci oslobodenie od daní, o aké ide vo veciach samých, odôvodnuje povaha alebo vseobecná struktúra systému, ktorý sa nan vztahuje (pozri v tomto smere rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 42). 65 Opatrenie spocívajúce vo výnimke z uplatnenia vseobecného danového systému mozno odôvodnit, ak dotknutý clenský stát môze preukázat, ze toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho danového systému. (pozri rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 81). 66 Za týchto okolností je potrebné vnútrostátnemu súdu poskytnút nasledujúce spresnenia, aby mu bolo umoznené v sporoch, o ktorých rozhoduje, uzitocne rozhodnút. 67 V prvom rade treba pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze ciel sledovaný státnymi zásahmi nestací na to, aby tieto zásahy nebolo mozné kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ES (pozri najmä rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 84 a citovanú judikatúru). 68 Clánok 87 ods. 1 ES totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 85 a citovaná judikatúra). 69 Je potrebné tiez pripomenút, ze opatrenie spocívajúce vo výnimke z uplatnenia vseobecného danového systému mozno odôvodnit, ak toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad uvedeného danového systému. V tomto ohlade je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi cielmi, ktoré sú stanovené pre osobitný danový systém a nie sú vlastné tomuto systému, a na druhej strane vlastnými mechanizmami samotného danového systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutocnovanie týchto cielov (pozri v tomto zmysle rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 81). 70 V dôsledku toho sa oslobodenia od daní vyplývajúce z ciela, ktorý nie je vlastný danovému systému, do ktorého spadajú, nemôzu vyhnút poziadavkám vyplývajúcim z clánku 87 ods. 1 ES. 71 Dalej, ako vyplýva z bodu 25 oznámenia o priamom zdanovaní podnikov, Komisia sa domnieva, ze sa mozno platne odvolávat na povahu alebo vseobecnú struktúru vnútrostátneho danového systému na odôvodnenie toho, ze druzstvá, ktoré rozdelujú celý svoj zisk medzi svojich clenov, nemozno na úrovni druzstva zdanovat, pokial bola dan vybratá na úrovni ich clenov. 72 Komisia sa domnieva, ako to uviedla vo svojich pripomienkach, ze vnútrostátne opatrenie nemozno platne odôvodnit povahou alebo vseobecnou struktúrou dotknutého danového systému, pokial toto opatrenie umoznuje oslobodenie od dane zo zisku pochádzajúceho z obchodu s tretími osobami, ktoré nie sú clenmi druzstva, alebo znízenie súm, ktoré im boli vyplatené ako odmena. 73 Navyse treba dohliadat na dodrziavanie poziadavky súladu poskytnutého zvýhodnenia nielen s charakteristikami vlastnými dotknutému danovému systému, ale aj s uplatnením tohto systému. 74 Dotknutému clenskému státu teda prislúcha zaviest a uplatnovat primerané kontrolné a monitorovacie postupy, aby zabezpecili súlad osobitných danových opatrení zavedených v prospech druzstiev s logikou a vseobecnou struktúrou danového systému a zabránili tomu, ze hospodárske subjekty si vyberú túto osobitnú právnu formu s jediným cielom mat prospech zo zvýhodnení v danovej oblasti stanovených pre tento druh spolocnosti. Vnútrostátnemu súdu prislúcha zistit, ci táto poziadavka bola vo veciach samých splnená. 75 V kazdom prípade na to, aby boli mozné oslobodenia od dane, o aké ide vo veciach samých, odôvodnit povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému dotknutého clenského státu, treba este zabezpecit, aby boli v súlade so zásadou proporcionality a nesli nad rámec toho, co je nevyhnutné v tom zmysle, ze sledovaný legitímny ciel by nebolo mozné dosiahnut opatreniami mensieho rozsahu. 76 S prihliadnutím na vsetky tieto výkladové prvky práva Únie, ktoré Súdny dvor poskytol v bodoch 64 az 75 tohto rozsudku, vnútrostátnemu súdu prislúcha posúdit, ci danové zvýhodnenia zavedené v prospech výrobných a pracovných druzstiev, o aké ide vo veciach samých, sú so zretelom na povahu a vseobecnú struktúru dotknutého danového systému odôvodnené. O podmienkach týkajúcich sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze 77 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 78 Na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci nie je potrebné preukázat skutocný vplyv dotknutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44; z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 54, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 140). 79 Presnejsie, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 56 a citovanú judikatúru, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 141). 80 V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Dalej posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu (rozsudky Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 58, a Cassa di Risparmio di Firenze a i., bod 143). 81 Treba preto konstatovat, ze danové zvýhodnenie, o aké ide vo veciach samých, môze ovplyvnovat obchody medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 82 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na polozené otázky v znení, v akom boli preformulované v bode 38 tohto rozsudku, odpovedat, ze oslobodenia od daní, o aké ide vo veciach samých, poskytnuté v prospech výrobných a pracovných druzstiev podla vnútrostátnej právnej úpravy takého druhu, ako je úprava obsiahnutá v clánku 11 DPR c. 601/1973, predstavujú "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, len ak boli splnené vsetky podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia. Pokial ide o situáciu ako v sporoch, o ktorých rozhoduje vnútrostátny súd, prislúcha mu konkrétne posúdit selektívnu povahu dotknutých oslobodení od dane, ako aj ich prípadné odôvodnenie na základe povahy alebo vseobecnej struktúry vnútrostátneho danového systému, do ktorého spadajú, pricom musí najmä zistit, ci sa druzstvá, ktorých sa týkajú veci samy, skutocne nachádzajú v podobnej situácii ako ostatné hospodárske subjekty zalozené vo forme ziskových právnych subjektov, a ak je to skutocne tak, ci je výhodnejsie danové zaobchádzanie vyhradené pre tieto druzstvá vlastné základným zásadám danového systému uplatnovaného v dotknutom clenskom státe a tiez ci je v súlade so zásadami koherencie a proporcionality. O trovách 83 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: Oslobodenia od daní, o aké ide vo veciach samých, poskytnuté v prospech výrobných a pracovných druzstiev podla vnútrostátnej právnej úpravy takého druhu, ako je úprava obsiahnutá v clánku 11 dekrétu prezidenta republiky c. 601 z 29. septembra 1973, ktorým sa upravujú danové zvýhodnenia v znení platnom od roku 1984 do roku 1993, predstavujú "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, len ak boli splnené vsetky podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia. Pokial ide o situáciu ako v sporoch, o ktorých rozhoduje vnútrostátny súd, prislúcha mu konkrétne posúdit selektívnu povahu dotknutých oslobodení od dane, ako aj ich prípadné odôvodnenie na základe povahy alebo vseobecnej struktúry vnútrostátneho danového systému, do ktorého spadajú, pricom musí najmä zistit, ci sa druzstvá, ktorých sa týkajú veci samy, skutocne nachádzajú v podobnej situácii ako ostatné hospodárske subjekty zalozené vo forme ziskových právnych subjektov, a ak je to skutocne tak, ci je výhodnejsie danové zaobchádzanie vyhradené pre tieto druzstvá vlastné základným zásadám danového systému uplatnovaného v dotknutom clenskom státe a tiez ci je v súlade so zásadami koherencie a proporcionality. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXf3HJZq/L95087-8516TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXf3HJZq/L95087-8516TMP.html#Footref*