NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 11. februára 2010 ^1([1]1) Vec C-413/08 P Lafarge SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh so sadrokartónovými doskami - Porusenie clánku 81 ES - Skreslenie skutkových okolností - Dôkazné bremeno - Povinnost odôvodnenia - Zásada rovnosti zaobchádzania - Zásada proporcionality - Výpocet východiskovej sumy pokuty - Opakované porusovanie - Zvýsenie pokuty - Odstrasujúci úcinok" I - Úvod 1. Svojím odvolaním spolocnost Lafarge SA (dalej len "odvolatelka" alebo "Lafarge") navrhuje, aby Súdny dvor inter alia zrusil jednak rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (tretia komora) z 8. júla 2008, Lafarge SA/Komisia, T-54/03 (dalej len "napadnutý rozsudok") a jednak rozhodnutie Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002([2]2) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom ním bola odvolatelke ulozená pokuta alebo, subsidiárne, aby napadnutý rozsudok zrusil ciastocne a znízil sumu pokuty, ktorú Komisia v spornom rozhodnutí ulozila odvolatelke. II - Okolnosti predchádzajúce odvolaniu A - Právny rámec 2. Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy([3]3), vo svojom clánku 15 stanovuje: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." B - Sporné rozhodnutie 3. Komisia prijala 27. novembra 2002 sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze BPB plc (dalej len "BPB"), Knauf Group (dalej len "Knauf"), Lafarge a Gyproc Benelux NV (dalej len "Gyproc") porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sa zúcastnili na sérii dohôd a zosúladených postupov v sektore sadrokartónových dosiek.([4]4) Komisia usúdila, ze BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc uzavreli komplexnú a trvajúcu dohodu v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES a bez prerusenia sa jej zúcastnovali, co sa prejavovalo týmto správaním predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy: - zástupcovia spolocností BPB a Knauf sa stretli v Londýne v roku 1992 a vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh na území Nemecka (dalej len "nemecký trh"), na území Spojeného královstva (dalej len "britský trh"), na území Francúzska (dalej len "francúzsky trh"), na území Holandska, Belgicka a Luxemburska (dalej len "trh Beneluxu"), - zástupcovia spolocností BPB a Knauf v roku 1992 zaviedli systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojili aj spolocnosti Lafarge a následne Gyproc, pokial ide o objemy predaja na nemeckom, francúzskom, britskom trhu a na trhu Beneluxu so sadrokartónovými doskami, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf a Lafarge sa niekolkokrát vopred vzájomne informovali o zvysovaní cien na britskom trhu, - vzhladom na osobitný vývoj nemeckého trhu sa zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc stretli vo Versailles v roku 1996, v Bruseli v roku 1997 a v Haagu v roku 1998 s cielom rozdelit si alebo aspon stabilizovat nemecký trh, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa v rokoch 1996 az 1998 niekolkokrát vzájomne informovali a dohodli na uplatnení zvýsenia cien na nemeckom trhu. 4. Porusovanie malo nasledujúce trvanie: - "BPB: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998, - Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998, - Lafarge: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998, - Gyproc: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998."([5]5) 5. Komisia konstatovala, ze vzhladom na povahu dotknutého konania, jeho konkrétny dopad na trh so sadrokartónovými doskami, ktorý bol znacne koncentrovaný a svojou povahou oligopolný, a vzhladom na skutocnost, ze sa týkalo styroch najvýznamnejsích trhov v centre Európskeho spolocenstva, sa adresáti napadnutého rozhodnutia dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Komisia zvolila v súvislosti s dotknutými podnikmi diferencovaný prístup, aby sa zohladnila ich skutocná ekonomická kapacita znacným spôsobom poskodit hospodársku sútaz a aby sa výska pokuty urcila na dostatocne odstrasujúcej úrovni. Najmä vzhladom na znacný nepomer vo velkosti spolocností, ktoré sa na porusení zúcastnili, Komisia stanovila základnú výsku pokút podla závaznosti takto: - "BPB: 80 miliónov eur, - Knauf Westdeutsche Gipswerke: 52 miliónov eur, - Lafarge: 52 miliónov eur, - Gyproc: 8 miliónov eur."([6]6) 6. Východisková suma pokuty pre spolocnost Lafarge bola s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokút a vzhladom na mimoriadnu velkost a celkové zdroje tejto spolocnosti zvýsená o 100 % na 104 miliónov eur. Komisia dospela k záveru, ze porusenie bolo pri spolocnostiach Knauf, BPB a Lafarge dlhodobé (viac ako pät rokov) a v prípade spolocnosti Gyproc strednodobé (od jedného do piatich rokov) a preto zvýsila základnú výsku ulozenej pokuty o 65 % pre spolocnosti BPB a Knauf Westdeutsche Gipswerke, o 60 % pre spolocnost Lafarge a o 20 % pre spolocnost Gyproc. Pokial ide o pritazujúce okolnosti, Komisia uviedla, ze v súvislosti so spolocnostami BPB a Lafarge uz boli vo veciach kartelov prijaté opatrenia Komisie, a to v rozhodnutí Komisie 94/601/ES([7]7), resp. v rozhodnutí Komisie 94/815/ES([8]8). 7. Komisia poukázala, inter alia, na to, ze v minulosti uz prijala rozhodnutie o ulození pokút spolocnosti Lafarge (v tom case Lafarge Coppée SA) za to, ze sa zúcastnila na nezákonných dohodách v sektore cementu. Lafarge pokracovala v aktívnej úcasti na karteli v sektore sadrokartónových dosiek po tom, co jej bolo vyssie uvedené rozhodnutie oznámené. Okolnost, ze Lafarge zopakovala svoje správanie v inom sektore, ako je sektor, ktorého sa týkalo prvé rozhodnutie, podla Komisie poukazuje na to, ze sankcia ulozená v prvom prípade túto spolocnost nepriviedla k zmene správania, co predstavuje pritazujúcu okolnost. 8. Komisia preto zvýsila základnú výsku pokuty ulozenej spolocnostiam BPB a Lafarge o 50 %. 9. Spolocnosti Gyproc bola základná výska pokuty znízená o 25 % z dôvodu polahcujúcich okolností. Komisia znízila výsku pokuty o 30 % v prospech spolocnosti BPB a o 40 % v prospech spolocnosti Gyproc v súlade s oznámením Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov (tzv. "oznámenie o zhovievavosti")([9]9). Nizsie uvedeným podnikom teda boli ulozené tieto pokuty: - "BPB: 138,6 milióna eur, - Knauf Westdeutsche Gipswerke: 85,8 milióna eur, - Lafarge: 249,6 milióna eur, - Gyproc: 4,32 milióna eur."([10]10) C - Konanie pred Súdom prvého stupna 10. Spolocnost Lafarge podala návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. februára 2003 zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenia alebo znízeniu pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. Na podporu svojej zaloby Lafarge uviedla sest zalobných dôvodov. Po prvé porusenie práva na obranu. Po druhé Lafarge jednak tvrdila, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES, jednak poukazovala na zjavne nesprávne posúdenie. Po tretie táto spolocnost uviedla porusenie clánku 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom sa v spornom rozhodnutí konstatuje, ze doslo k jedinému a trvajúcemu poruseniu a ze Lafarge sa na nom zúcastnila. Po stvrté Lafarge poukázala na porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 z dôvodu obratu pouzitého na výpocet výsky pokuty. Po piate uviedla nezákonnost sporného rozhodnutia vzhladom na to, ze jej bola ulozená celková pokuta za samostatné porusenia. Po sieste poukázala na porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a vseobecných zásad výpoctu pokút. 11. Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 8. júla 2008 zamietol zalobu spolocnosti Lafarge. Uvedená spolocnost bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie. V tomto odvolaní Lafarge napáda tie casti napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú druhého, tretieho a siesteho zalobného dôvodu pred Súdom prvého stupna. III - Odvolacie konanie 12. Dna 22. septembra 2008 spolocnost Lafarge podala proti napadnutému rozsudku odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a - vyhovel návrhom spolocnosti Lafarge predlozeným na prvom stupni, a teda zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom bola spolocnosti Lafarge ulozená pokuta, - subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok a - vyhovel návrhom spolocnosti Lafarge predlozeným na prvom stupni, a teda znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutí Komisie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 14. Pojednávanie sa uskutocnilo 22. októbra 2009. 15. Odvolatelka uviedla sest odvolacích dôvodov. V prvom a hlavnom odvolacom dôvode poukazuje na to, ze pri konstatovaní, ze Komisia riadne preukázala existenciu porusení, Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti systematickým poukazovaním na vseobecný kontext charakterizovaný súborom týchto porusení. Vo svojom druhom podpornom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze doslo k poruseniu pravidiel o dôkaznom bremene, zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo tým, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia preukázala jej úcast na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. Tretí podporný odvolací dôvod ja zalozený na tom, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze rozhodol, ze Komisia riadne preukázala, ze odvolatelka sa dopustila jediného, komplexného a trvajúceho porusenia od 31. augusta 1992. Vo svojom stvrtom podpornom odvolacom dôvode odvolatelka poukazuje na to, ze Súd prvého stupna porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania urcením východiskovej sumy ulozenej pokuty. Piaty podporný odvolací dôvod je zalozený na tvrdení, ze Súd prvého stupna sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení a porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená zvýsit pokutu ulozenú odvolatelke z dôvodu opakovaného porusovania. Napokon v siestom podpornom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia odôvodnene zvýsila východiskovú sumu pokuty s cielom zabezpecit jej odstrasujúci úcinok. IV - Prvý odvolací dôvod: skreslenie skutkových okolností Súdom prvého stupna A - Napadnutý rozsudok 16. Vo svojom druhom zalobnom dôvode pred Súdom prvého stupna s oznacením "porusenie clánku 81 ods. 1 ES a zjavne nesprávne posúdenie" spolocnost Lafarge tvrdila, ze stretnutie v Londýne v roku 1992, výmena informácií, výmena informácií týkajúca sa konkrétne Spojeného královstva, zvýsenie cien v Spojenom královstve, stabilizácia nemeckého trhu a zvýsenie cien v Nemecku nepredstavovali porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V rámci tohto odvolania odvolatelka nespochybnuje závery Súdu prvého stupna v súvislosti so stretnutím v Londýne. V tejto súvislosti stací uviest, ze ako vyplýva z bodu 212 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna konstatoval, ze Lafarge sa na uvedenom stretnutí nezúcastnila. 17. Pokial ide o výmenu informácií, Súd prvého stupna konstatoval, ze skutocnost, ze Lafarge vedela alebo mala vediet o tom, ze cielom výmeny informácií o objeme predaja bolo monitorovanie trhu, aby sa zistilo, ci sa cenová vojna skoncila a ci trhové podiely zostávajú relatívne stabilné, bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná na základe súboru objektívnych a vzájomne sa doplnajúcich dôkazov.([11]11) 18. Pokial ide o výmenu informácií týkajúcu sa konkrétne Spojeného královstva, Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast spolocnosti Lafarge na výmene informácií o objeme predaja na britskom trhu.([12]12) Okrem toho, pokial ide o zvýsenie cien v Spojenom královstve týkajúce sa obdobia pred 7. septembrom 1996, Súd prvého stupna v bode 316 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nepredlozila ziadne listinné dôkazy o kontaktoch medzi dotknutými podnikmi. Dalej Súd prvého stupna v bodoch 319 az 323 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pokial ide o toto obdobie, boli v styroch prípadoch oznámenia o zvýsení cien v podstate simultánne. Súd prvého stupna konstatoval, inter alia, ze "aj ked obdobia medzi rôznymi oznámeniami o zvýsení cien mohli v prejednávanej veci podnikom umoznit oboznámit sa s nimi na základe informácií z trhu a tieto zvýsenia neboli vzdy presne v rovnakej výske, ich skoro súcasné oznámenia, ako aj podobnost oznámených cien predstavujú vázne nepriame dôkazy zosúladeného konania pred týmito oznámeniami, kedze uvedené zvýsenia zapadajú do kontextu, ktorý je príznacný tým - ako to Komisia konstatovala v spornom rozhodnutí -, ze Knauf a BPB sa na stretnutí v Londýne na zaciatku roku 1992 dohodli ukoncit cenovú vojnu na styroch európskych trhoch a ze Lafarge vstúpila do tohto systému najneskôr na konci augusta 1992."([13]13) Pokial ide o obdobie po 7. septembri 1996, Súd prvého stupna konstatoval, ze existencia kontaktov medzi konkurentmi v súvislosti so zvysovaním cien v Spojenom královstve bola preukázaná listinnými dôkazmi.([14]14) 19. V súvislosti so stabilizáciou nemeckého trhu Súd prvého stupna v bode 402 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "vzhladom na celkový kontext tejto veci" a na základe nespochybnených skutkových okolností Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze aj ked sa dotknutým podnikom nepodarilo uzavriet konkrétnu dohodu o vzájomnom rozdelení nemeckého trhu, vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na tomto trhu urcitým konkrétnym spôsobom, a síce obmedzit hospodársku sútaz jeho stabilizovaním. 20. Pokial ide o zvysovanie cien v Nemecku, Súd prvého stupna preskúmal dôkazy týkajúce sa existencie kontaktov a zosúladeného konania medzi konkurentmi. V bode 426 napadnutého rozsudku tento súd uviedol, ze kontakty medzi dotknutými podnikmi je potrebné vnímat v kontexte obdobia, ktoré sa vyznacovalo viacerými protisútaznými prejavmi potvrdzujúcimi spolocnú vôlu konkurentov stabilizovat trh so sadrokartónovými doskami na styroch velkých európskych trhoch vrátane nemeckého. Súd prvého stupna tiez poukázal na to, ze aj ked z izolovaného dokumentu, ktorý nasla Komisia, nemusí jednoznacne vyplývat existencia protisútazného správania, táto okolnost nemôze zabránit tomu, aby bol uvedený dokument vykladaný ako potvrdenie existencie takejto snahy, ak je súcastou série dalsích dokumentov, z ktorých vyplývajú spolahlivé nepriame dôkazy o existencii súbezných a podobných protisútazných správaní. V tejto súvislosti Súd prvého stupna pri konstatovaní, ze spolocnost Lafarge mala v súvislosti so zvýsením cien na nemeckom trhu priame kontakty so svojimi konkurentmi a ze existovalo zosúladené konanie pri uplatnovaní zvýsenia cien, zohladnil viacero dokumentov. B - Tvrdenia a posúdenie 21. Odvolatelka tvrdí, ze pri konstatovaní, ze Komisia riadne preukázala existenciu porusení, Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti systematickým poukazovaním na vseobecný kontext charakterizovaný súborom týchto porusení. Odvolatelka sa teda domnieva, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku pouzil tautológiu tým, ze poukazoval na vseobecný kontext porusenia s cielom potvrdit samotnú existenciu porusení, ktoré tvoria základ údajného vseobecného kontextu porusenia. Okrem toho Súd prvého stupna systematicky uvádzal, ze protisútazný výklad skutkových okolností je pravdepodobnejsí ako alternatívne vysvetlenia zo strany spolocnosti Lafarge. Súd prvého stupna tak dospel k záveru, ze okolnosti, ako sú protisútazný ciel výmeny informácií (body 270 a 271 napadnutého rozsudku), výmena informácií týkajúcich sa konkrétne Spojeného královstva (bod 303 napadnutého rozsudku), existencia zosúladeného konania v súvislosti so zvysovaním cien v Spojenom královstve (bod 324 napadnutého rozsudku) a v Nemecku (bod 402 sporného rozhodnutia) a existencia dohody o stabilizovaní nemeckého trhu (bod 430 napadnutého rozsudku), boli preukázané s ohladom na vseobecný kontext porusenia, pricom existencia tohto kontextu nebola preukázaná na základe dôkazov, ale na základe porusujúceho správania, ktoré bolo ako také kvalifikované len na základe uvedeného vseobecného kontextu. Súd prvého stupna tak skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predlozené. 22. Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na úcely preukázania tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Vseobecnému súdu, aby posúdil hodnotu, ktorú treba pripísat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda s výnimkou prípadu skreslenie jasného zmyslu dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom.([15]15) 23. Skreslenie skutkového stavu a dôkazov predlozených Vseobecnému súdu musí zjavne vyplývat zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.([16]16) Okrem toho, ak odvolatelka tvrdí, ze sa Vseobecný súd dopustil skreslenia dôkazov, musí presne oznacit dôkazy, ktoré ním boli skreslené, a poukázat na nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jej názoru viedlo Vseobecný súd k takémuto skresleniu.([17]17) 24. Domnievam sa, ze odvolatelka v rámci tohto odvolacieho dôvodu vseobecným spôsobom tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti, a podrobne poukazuje na dôkazy, ktoré boli údajne skreslené. 25. S výnimkou interného memoranda z októbra 1994, ktoré bolo objavené v priestoroch spolocnosti Rigip a spomína sa v bode 430 napadnutého rozsudku v rámci konstatovania Súdu prvého stupna v súvislosti so zvýsením cien v Nemecku, vsak odvolatelka presne neuviedla prípady nesprávneho posúdenia, ktoré podla nej viedli k skresleniu dôkazov. Odvolatelka preto okrem niektorých prvkov uvedených v bode 430 napadnutého rozsudku neidentifikovala nijakú vecnú nepresnost súvisiacu s tým, ako Súd prvého stupna vykladal dokumenty, ktoré mu boli predlozené. Zastávam preto názor, ze hoci odvolatelka poukazuje na údajné skreslenie skutkových okolností, v skutocnosti sa domáha nového posúdenia dôkazov predlozených Súdu prvého stupna. To ide zjavne nad rámec odvolacieho konania pred Súdnym dvorom. 26. Pokial ide o memorandum z októbra 1994, odvolatelka tvrdí, ze z neho v nijakom zmysle nevyplýva, ze konkurenti mali vzájomné kontakty. Lafarge v rámci konania na prvom stupni spochybnovala skutocnost, ze by uvedené memorandum zdôraznovalo existenciu komunikácie medzi výrobcami týkajúcu sa zvýsenia cien vo februári 1995. Podla spolocnosti Lafarge získal autor memoranda informácie o navrhovanom oznámení zvýsenia cien spolocnostou Knauf z trhu.([18]18) 27. Súd prvého stupna v bode 430 sporného rozhodnutia konstatoval, ze napriek tvrdeniu spolocnosti Lafarge, podla ktorého autor memoranda bol o plánovanom zvýsení cien spolocnostou Knauf informovaný z trhu, "je výklad uvedeného memoranda Komisiou presvedcivejsí vzhladom na ostatné podklady v spise, ktoré dokazujú, ze v tom case exitovalo medzi dotknutými podnikmi zosúladené konanie. Komisia sa správne domnieva, ze toto memorandum dokazuje znalost stratégie konkurentov a svedcí o kontaktoch medzi nimi. Autor tohto memoranda totiz najskôr zhrnul situáciu na trhu a následne uviedol, ze obchodný riaditel podniku Gyproc sa stazoval, ze jeho podnik stratil podiel na trhu a musí ho získat spät. Okrem toho sa v memorande predpokladalo zmrazenie cien na v nom uvedenej úrovni, pricom k zvysovaniu cien malo dôjst od 1. februára 1995. Práve táto posledná poznámka je osobitne odhalujúca. Ak by zaslanie oznámenia o zvýsení cien bolo jednostranné a ostatní výrobcovia toto zvýsenie len nasledovali, BPB by v októbri 1994 nemohla vediet, ze zvysovanie cien bolo stanovené na 1. február 1995, kedze Knauf oznámil toto zvysovanie cien len v novembri 1994." 28. Z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze dotknuté memorandum nebolo Súdom prvého stupna preskúmané izolovane. V skutocnosti bolo preskúmané spolu s dalsími spisovými dokumentmi. Z napadnutého rozsudku je preto zjavné, ze skutocný význam memoranda z októbra 1994 bol objasnený dalsími spisovými dokumentmi. V tejto súvislosti boli dalsími dokumentmi, ktoré boli zohladnené s cielom preukázat existenciu zosúladeného konania dotknutých podnikov v relevantnom case, po prvé vyhlásenie spolocnosti Knauf, ze uz dlho existuje prax, v rámci ktorej sa oznámenia o zvýsení cien spolu so zoznamom cien v rovnakom case posielajú priamo konkurentom i zákazníkom (bod 430 napadnutého rozsudku), po druhé viaceré kópie oznámení o zvýsení cien konkurentov, ktoré boli objavené pocas vysetrovania Komisie v priestoroch spolocností BPB a Lafarge (bod 430 napadnutého rozsudku) a po tretie skutocnost, ze zvýsenie cien sa uskutocnilo 1. februára 1995 (bod 430 napadnutého rozsudku). 29. Tieto dodatocné dôkazy odvolatelka nespochybnila. 30. Domnievam sa, ze vzhladom na dalsie nespochybnené dôkazy a na rozsudok Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland a i./Komisia([19]19) odvolatelka nepreukázala, ze Súd prvého stupna zjavne skreslil memorandum z októbra 1994. 31. Zastávam preto názor, ze prvý odvolací dôvod by mal byt zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. V - Druhý odvolací dôvod: porusenie pravidiel o dôkaznom bremene, zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo tým, ze Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia preukázala úcast odvolatelky na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992 A - Napadnutý rozsudok 32. V spornom rozhodnutí Komisia zistila, ze spolocnost Lafarge sa zúcastnovala na dotknutom porusení od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998. V konaní na prvom stupni Lafarge tvrdila, ze na systémoch výmeny informácií sa zúcastnovala nevyhnutne az po júni 1993 a pravdepodobne dokonca len od zaciatku roka 1994.([20]20) Pri konstatovaní, ze trvanie úcasti spolocnosti Lafarge na porusení zodpovedalo zisteniam v spornom rozhodnutí, Súd prvého stupna zohladnil niekolko vyhlásení spolocnosti BPB. V tejto súvislosti BPB vyhlásila, ze postup výmeny informácií sa po stretnutí rozsíril aj na Lafarge.([21]21) Súd prvého stupna usúdil, ze formulácia "po stretnutí", ktorú pouzíva BPB, znamená, ze k zaciatku úcasti spolocnosti Lafarge muselo dôjst krátko po stretnutí v Londýne.([22]22) Okrem toho v odpovedi na oznámenie o výhradách BPB uviedla, ze zariadila výmenu informácií so spolocnostou Lafarge uprostred 1992.([23]23) Súd prvého stupna dospel k záveru, ze vyhlásenia spolocnosti BPB sú presnejsie ako vyhlásenia spolocnosti Lafarge. Lafarge sa odvolávala na vyhlásenie pána N. z naposledy spomenutej spolocnosti, podla ktorého vzhladom na závazný nedostatok informácií o relevantných trhoch v Európe mu konkurenti spolocnosti Lafarge navrhli výmenu niektorých vseobecných informácií o objemoch predaja.([24]24) V bode 508 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poukázal na to, ze Lafarge neposkytla ani presný dátum, ani podrobnosti o okolnostiach, ktoré viedli k jej úcasti na tejto výmene, a najmä o kontaktoch, ktoré sa museli pred výmenou nadviazat s cielom urcit jej základné podmienky, teda jej ciel, strany, ktoré sa jej zúcastnia, a intervaly, v ktorých sa táto výmena bude uskutocnovat.([25]25) Súd prvého stupna tiez zistil, ze pravdivost vyhlásení spolocnosti BPB má oporu v skutocnosti, ze trhový podiel spolocnosti Lafarge na hlavných európskych trhoch je v tabulkách pána [D. zo spolocnosti BPB] uvedený v absolútnych hodnotách a percentách pocínajúc rokom 1991.([26]26) B - Tvrdenia 33. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil pravidlá o dôkaznom bremene, zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcu zásady in dubio pro reo tým, ze rozhodol, ze Komisia preukázala úcast odvolatelky na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. Odvolatelka pripomína, ze podla ustálenej judikatúry má Súdny dvor právomoc overit, ci v konaní pred Súdom prvého stupna doslo k procesným chybám poskodzujúcim záujmy odvolatela, a musí sa uistit, ze boli respektované vseobecné zásady práva Spolocenstva a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov.([27]27) Odvolatelka tiez uviedla, ze podla ustálenej judikatúry je povinnostou Komisie dokázat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a jeho trvanie.([28]28) Podla odvolatelky Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia riadne preukázala úcast spolocnosti Lafarge na porusení od 31. augusta 1992 napriek rozporuplným a nepresným vyhláseniam spolocnosti BPB na základe toho, ze táto spolocnost neuviedla presný dátum zaciatku svojej úcasti a ani okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, aby sa na protisútaznej výmene informácií zúcastnila. 34. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod by mal byt zamietnutý. C - Posúdenie 35. Podla judikatúry Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland a i./Komisia by mala strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, dokázat existenciu takéhoto porusenia a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz. Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené.([29]29) 36. Z napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, ze podla Súdu prvého stupna Komisia riadne preukázala, ze spolocnost BPB informovala spolocnost Lafarge najneskôr na konci augusta 1992 o dohovore medzi spolocnostami BPB a Knauf o výmene informácií a ze Lafarge sa pri tejto prílezitosti k tomuto systému výmeny informácií pripojila.([30]30) Súd prvého stupna vychádzal pri formulácii tohto záveru predovsetkým z viacerých vyhlásení spolocnosti BPB a zo skutocnosti, ze trhový podiel spolocnosti Lafarge na hlavných európskych trhoch bol uvedený v tabulkách spolocnosti BPB. Tento súd tiez usúdil, ze vysvetlenia spolocnosti Lafarge v tejto súvislosti neboli presvedcivé. 37. Súd prvého stupna sa konstatovaním, ze spolocnost Lafarge neuviedla, inter alia, presný dátum zaciatku svojej úcasti a ze mala reálne najlepsie predpoklady, aby tak urobila,([31]31) nedopustil porusenia pravidiel o dôkaznom bremene, zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo. Tento súd len poukázal na to, ze spolocnost Lafarge napriek svojmu tvrdeniu uvedenému v bode 494 napadnutého rozsudku, ze jej úcast na výmene informácií nastala nevyhnutne po júni 1993 a pravdepodobne az zaciatkom roka 1994, nepredlozila na podporu tohto tvrdenia nijaký dôkaz. 38. Z toho podla môjho názoru vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný a mal by byt zamietnutý. VI - Tretí odvolací dôvod: porusenie povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Súdu prvého stupna tým, ze tento súd rozhodol, ze Komisia riadne preukázala, ze odvolatelka sa dopustila jediného, komplexného a trvajúceho porusenia od 31. augusta 1992 A - Tvrdenia 39. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna sa ani len implicitne nezaoberal jej tvrdením predneseným na prvom stupni, ktoré sa týkalo nerovnosti zaobchádzania so spolocnostou Lafarge v porovnaní so spolocnostou Gyproc. Odvolatelka sa preto domnieva, ze napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený. Tvrdí, ze uvedené tvrdenie bolo prednesené s cielom preukázat, ze sa nezúcastnila na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. 40. V bodoch 500 az 518 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze dôkazy, na ktoré poukázala Komisia, konkrétne údaje o trhovom podiele spolocnosti Lafarge uvedené v tabulkách pána [D.] a niektoré vyhlásenia spolocnosti BPB, riadne preukázali úcast spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. Podla odvolatelky sa aj samotná Komisia domnievala, ze uvedené dôkazy nie sú dostatocné, pokial ide o spolocnost Gyproc. Odvolatelka preto tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked dospel k záveru, ze dôkazy, ktoré Komisia predlozila, riadne preukázali úcast spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992, hoci rovnaké dôkazy boli v súvislosti so spolocnostou Gyproc povazované za nedostatocné. 41. Odvolatelka v replike uvádza, ze tento odvolací dôvod je prípustný, kedze vo svojej zalobe na prvom stupni viackrát uviedla porusenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie. 42. Komisia tvrdí, ze spolocnost Lafarge v konaní pred Súdom prvého stupna neuviedla zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. V príslusnej casti svoje zaloby na prvom stupni spolocnost Lafarge len poukazovala na to, inter alia, ze "Komisia usúdila, ze prítomnost spolocnosti Gyproc na rovnakých 'prejavoch` nebola dostatocná na to, aby tým bola preukázaná úcast na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení". Komisia sa preto domnieva, ze napadnutý rozsudok je dostatocne odôvodnený. Navyse podla Komisie nie je spolocnost Gyproc v rovnakej situácii ako spolocnost Lafarge. 43. Komisia navyse uvádza, ze odvolatelka nemôze v stádiu odvolania uplatnit odvolací dôvod zalozený na zásade zákazu diskriminácie, ktorý nebol uplatnený na prvom stupni. Takýto dôvod je preto neprípustný. 44. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky uvedené v jej replike, podla ktorého sa vo svojej zalobe na prvom stupni viackrát odvolávala na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia uvádza, ze tieto odkazy sa nachádzali v úplne odlisných castiach zaloby a slúzili na podporu iných zalobných dôvodov, o ktorých odvolatelka netvrdila, ze by v napadnutom rozsudku boli ponechané bez odpovede. Tvrdenie odvolatelky v jej replike preto predstavuje nový dôvod, ktorý je neprípustný, kedze Lafarge vo svojom odvolaní neuviedla, ze by iné casti jej zaloby na prvom stupni boli ponechané bez odpovede. B - Posúdenie 45. Odvolatelka vo svojom odvolaní poukázala na to, ze cast napadnutého rozsudku([32]32), ktorá je predmetom tohto odvolacieho dôvodu, sa týka tretieho zalobného dôvodu, ktorý bol preskúmaný na prvom stupni a v ktorom odvolatelka uviedla porusenie clánku 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom bolo v spornom rozhodnutí konstatované jediné, komplexné a trvajúce porusenie, ako aj úcast spolocnosti Lafarge na nom. Táto cast uvedeného zalobného dôvodu sa vztahuje konkrétne na trvanie úcasti tejto spolocnosti na porusení. 46. Podla mna môze byt tento odvolací dôvod rozdelený na dve casti. Po prvé odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia. Po druhé tento súd podla odvolatelky porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, lebo konstatoval, ze Komisia riadne preukázala jej úcast na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. 47. Pokial ide o tvrdenie, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia, otázka, ci je odôvodnenie rozsudku nedostatocné alebo rozporuplné, predstavuje právnu otázku, ktorá môze byt predmetom odvolania.([33]33) 48. Navyse povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit svoje rozhodnutia nemôze byt podla ustálenej judikatúry vykladaná tak, ze zahrna aj povinnost tohto súdu detailne odpovedat na kazdé tvrdenie odvolatelky, najmä ked nie je dostatocne jasné a presné.([34]34) 49. Tiez je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia neukladá Vseobecnému súdu vypracovat vysvetlenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky tvrdenia prednesené úcastníkmi konania, a teda ze odôvodnenie môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby ten mohol vykonat svoje preskúmanie.([35]35) 50. Podla môjho názoru odvolatelka tým, ze vo svojej zalobe na prvom stupni tvrdila, ze "Komisia usúdila, ze prítomnost spolocnosti Gyproc na rovnakých 'prejavoch`[([36]36)] nebola dostatocná na to, aby bola preukázaná úcast na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení"([37]37), jasne poukázala na diskrimináciu a Súd prvého stupna bol povinný na to reagovat. Hoci spolocnost Lafarge na prvom stupni v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu nepouzila výrazy ako "diskriminácia" alebo "nerovnost zaobchádzania", domnievam sa, ze znenie zaloby spolocnosti Lafarge v casti týkajúcej sa tohto zalobného dôvodu bolo dostatocne jasné a presné na to, aby Súd prvého stupna porozumel významu uvedeného dôvodu. 51. Dôvod zalozený na diskriminácii bol podla môjho názoru v rámci tretieho zalobného dôvodu preskúmaného na prvom stupni nepochybne uvedený. Domnievam sa preto, ze nie je mozné prijat tvrdenie Komisie, podla ktorého spolocnost Lafarge v konaní pred Súdom prvého stupna neuviedla zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 52. Podla mna sa Súd prvého stupna v rámci tretieho zalobného dôvodu na prvom stupni nezaoberal otázkou diskriminácie ani len implicitne, a to napriek tomu, ze sám usúdil, ako to vyplýva z bodu 496 napadnutého rozsudku, ze táto otázka predstavuje neoddelitelnú súcast tvrdení spolocnosti Lafarge na prvom stupni. Lafarge podla môjho názoru poukázala na otázku diskriminácie s cielom spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov, na ktoré sa v spornom rozhodnutí odvolávala Komisia pri konstatovaní, ze Lafarge sa zúcastnila na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992, kedze rovnaké dôkazy Komisia údajne povazovala za nedostatocné na to, aby mohla to isté konstatovat v súvislosti so spolocnostou Gyproc. Zásada zákazu diskriminácie je navyse vseobecnou zásadou práva Spolocenstva a preto sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa mal zaoberat zalobným dôvodom, ktorý Lafarge v tejto súvislosti uviedla, pokial ide o dôkazy, na ktoré sa v spornom rozhodnutí odvolávala Komisia s cielom preukázat úcast spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992.([38]38) 53. Z uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok sa dostatocne nevyrovnal s tvrdeniami zalobkyne na prvom stupni týkajúcimi sa diskriminácie a trvania porusenia. Napadnutý rozsudok najmä neumoznuje Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie, takze prvá cast tohto odvolacieho dôvodu by mala byt podla môjho názoru vyhlásená za dôvodnú. 54. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, domnievam sa, ze na to, aby mohol Súdny dvor preskúmat rozsudok Súdu prvého stupna, musí byt tento rozsudok dostatocne odôvodnený. Úplná absencia odôvodnenia Súdu prvého stupna v súvislosti s otázkou diskriminácie vyplývajúcou z tretieho zalobného dôvodu, ktorý tento súd skúmal, v prejednávanej veci bráni Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ci napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 55. Preto zastávam názor, ze vzhladom na vyssie uvedené okolnosti musí byt napadnutý rozsudok zrusený, pokial ide o zistenia týkajúce sa trvania úcasti odvolatelky na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992. Domnievam sa, ze vzhladom na neexistenciu rozhodnutia o výhrade týkajúcej sa diskriminácie a trvania úcasti spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení Súdny dvor nemôze vo veci právoplatne rozhodnút v zmysle clánku 61 Statútu Súdneho dvora a mal by vec v tomto rozsahu vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu.([39]39) VII - Stvrtý odvolací dôvod: porusenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania Súdom prvého stupna pri urcení východiskovej sumy ulozenej pokuty A - Tvrdenia 56. Odvolatelka tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, lebo potvrdil východiskovú sumu pokuty stanovenú Komisiou, ktorá je v porovnaní s východiskovou sumou pokuty stanovenou pre ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia neprimeraná. Odvolatelka spochybnuje vyjadrenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 634 napadnutého rozsudku, podla ktorého suma pokuty môze byt vypocítaná bez ohladu na obrat podniku. Aj keby toto vyjadrenie bolo správne, samotná Komisia sa v spornom rozhodnutí rozhodla pre rozdelenie podnikov do kategórií podla ich trhových podielov. Ako vyplýva z rozsudku vo veci Tokai Carbon a i./Komisia([40]40), ak sa raz Komisia rozhodla vytvorit kategórie na základe trhových podielov, musí táto institúcia, a teda aj Súd prvého stupna v rámci súdneho preskúmania zabezpecit proporcionálny vztah medzi hranicami jednotlivých kategórií na jednej strane a trhovým podielom podniku a jeho klasifikáciou v tej-ktorej kategórii na strane druhej. 57. Východisková suma stanovená pre spolocnost Lafarge bola 6,5-krát vyssia ako východisková suma spolocnosti Gyproc, hoci trhový podiel Lafarge (24 % - zaradenie do druhej kategórie) bol len 3,4-krát vyssí ako trhový podiel Gyproc (7 % - zaradenie do tretej kategórie). Okrem toho, hoci bol trhový podiel spolocnosti Lafarge v roku 1997 menej ako 81 % trhového podielu spolocnosti Knauf, oba podniky boli zaradené do rovnakej kategórie a východisková suma pokuty bola stanovená na úrovni 52 miliónov eur. 58. Odvolatelka v replike tvrdí, ze tento odvolací dôvod je prípustný, lebo dotknuté tvrdenia boli prednesené na prvom stupni. 59. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 634 napadnutého rozsudku neuviedol, ze výsku pokuty mozno vypocítat nezávisle od obratu podniku. Komisia povazuje tvrdenie odvolatelky, ktoré spochybnuje moznost alebo minimálne metódu klasifikovania podnikov pouzitú Komisiou, za neprípustné, lebo nebolo prednesené na prvom stupni. 60. Komisia uvádza, ze toto tvrdenie je v kazdom prípade zjavne nedôvodné. Vo veci SGL Carbon/Komisia([41]41) Súdny dvor potvrdil, ze clenovia kartelu môzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty rozdelení do viacerých kategórií. Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Lafarge, ked sa Komisia rozhodne rozdelit podniky do kategórií na základe ich trhových podielov, nevyzaduje sa, aby boli východiskové sumy pokút pre kazdý podnik v presnom proporcionálnom vztahu k jeho trhovému podielu. Kedze trhové podiely jednotlivých podnikov sú nevyhnutne rozdielne, Komisia by musela vytvorit tolko kategórií, kolko je podnikov, ktorým sa má ulozit pokuta, co by bolo v rozpore s cielom rozdelenia do kategórií. Komisia tiez poukazuje na to, ze sa rozhodla dotknuté podniky rozdelit do troch kategórií na základe ich príslusných trhových podielov v roku 1997. Spolocnost BPB bola vzhladom na svoj trhový podiel vo výske 42 % a na svoje postavenie velkého výrobcu zaradená do prvej kategórie. Spolocnosti Knauf a Lafarge, ktorých trhové podiely boli 28 %, resp. 24 %, boli zaradené do druhej kategórie. Spolocnost Gyproc, ako velmi malý hrác a drzitel trhového podielu vo výske 7 %, bola zaradená do tretej kategórie. B - Posúdenie 61. Podla môjho názoru je tento odvolací dôvod neprípustný a mal by byt zamietnutý. Aj ked je pravda, ze odvolatelka na prvom stupni spochybnila urcenie východiskovej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, na úrovni 52 miliónov eur, tvrdila, ze nemá ekonomickú kapacitu na ovplyvnenie britského a nemeckého trhu. Na rozdiel od tohto odvolacieho dôvodu Lafarge na prvom stupni nespochybnila moznost alebo aspon metódu, ktorú Komisia pouzila pri klasifikácii podnikov. Navyse odvolatelka na prvom stupni netvrdila, ze ked sa raz Komisia rozhodla rozdelit podniky do kategórií na základe ich trhových podielov s cielom stanovit východiskovú sumu pokuty, je povinná v prípade kazdého podniku zabezpecit presný proporcionálny vztah medzi uvedenou východiskovou sumou pokuty a jeho trhovým podielom. 62. V kazdom prípade sa domnievam, ze vzhladom na rozsudok Súdneho dvora vo veci SGL Carbon/Komisia([42]42) by tento odvolací dôvod mal byt zamietnutý. Z uvedeného rozsudku totiz jasne vyplýva, ze pri rozdelovaní podnikov zúcastnených na karteli do kategórií s cielom urcit základnú výsku pokuty nie je nevyhnutné zohladnit kazdý rozdiel medzi nimi vyplývajúci z ich obratu alebo trhových podielov. 63. Okrem toho podla ustálenej judikatúry má Komisia pri metóde výpoctu pokút sirokú mieru volnej úvahy a v tejto súvislosti môze zohladnit mnozstvo faktorov, pricom musí respektovat hranicu obratu stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Súdny dvor tiez konstatoval, ze metóda výpoctu opísaná v usmerneniach z roku 1998([43]43) obsahuje rôzne premenné, ktoré Komisii umoznujú vykonávat jej volnú úvahu v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 17 tak, ako ho vykladá Súdny dvor.([44]44) 64. Aj ked je podla môjho názoru zjavné, ze medzi trhovými podielmi spolocnosti Lafarge a ostatných spolocností zúcastnujúcich sa na porusení na jednej strane a východiskovou sumou pokuty, ktorá im bola ulozená, na strane druhej nie je nijaký presný proporcionálny vztah, vo svetle tvrdení Komisie zhrnutých v bode 60 vyssie si nemyslím, ze odvolatelka preukázala, ze metóda klasifikácie, ktorú si zvolila Komisia na úcely stanovenia základnej výsky pokuty, porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. VIII - Piaty odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie a porusenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti so zvýsením pokuty z dôvodu opakovaného porusovania 65. Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve casti. A - Prvá cast 1. Napadnutý rozsudok 66. Spolocnost Lafarge na prvom stupni tvrdila, inter alia, ze vzhladom na to, ze neexistuje právny základ, ktorý by stanovoval podmienky zvysovania pokút z dôvodu opakovaného porusovania, a na to, ze v súvislosti s casovým intervalom medzi dvoma poruseniami nebola stanovená ziadna premlcacia doba, doslo zvýsením pokuty za týchto okolností k poruseniu zásady zákonnosti pokút a zásady právnej istoty.([45]45) 67. Súd prvého stupna konstatoval, ze tak ako vyplýva z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia([46]46), opakované porusovanie je jedným z faktorov, ktoré môzu byt pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnené.([47]47) Pokial ide o otázku premlcacej doby, Súd prvého stupna v bode 724 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri výbere faktorov, ktoré vezme do úvahy na úcely urcenia výsky pokút, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom nie je potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat. Z bodu 725 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia nemôze byt pri posudzovaní opakovaného porusovania viazaná nijakou premlcacou dobou. Súd prvého stupna konstatoval, ze opakované porusovanie je dôlezitým faktorom, ktorý Komisia musí vyhodnotit, a ze v kazdom individuálnom prípade môze vziat do úvahy nepriame dôkazy potvrdzujúce tendenciu porusovat pravidiel hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze ak medzi dvoma zistenými poruseniami uplynulo menej ako desat rokov, poukazuje to na sklon podniku nevyvodzovat nálezité dôsledky zo zistenia, ze porusil pravidlá Spolocenstva o hospodárskej sútazi.([48]48) Súd prvého stupna konstatoval, ze spolocnost Lafarge takýto sklon vykazovala, kedze jej dcérska spolocnost, adresát rozhodnutia 94/815, pokracovala pocas styroch rokov nasledujúcich po tom, ako jej toto rozhodnutie bolo oznámené, v aktívnej úcasti na dotknutom karteli.([49]49) 2. Tvrdenia 68. Podla odvolatelky napadnutý rozsudok tým, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia disponovala právnym základom na zvýsenie sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, porusuje vseobecnú zásadu nulla poena sine lege a vseobecné právne zásady spolocné clenským státom. Nariadenie c. 17 Komisii neumoznuje zvýsit pokutu z dôvodu opakovaného porusovania. 69. Odvolatelka tiez tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje vseobecnú zásadu právnej istoty, ktorá je spolocná pre clenské státy, lebo z neho vyplýva, ze Komisia mohla konstatovat opakované porusovanie bez toho, aby existovala akákolvek premlcacia doba. Nikoho nemozno bez obmedzenia trestat za skutky, ktorých sa dopustil v minulosti. V súvislosti s opakovanými porusovaniami zákon vo väcsine clenských státov stanovuje maximálne casové obdobie medzi skúmaným porusením a prípadným predchádzajúcim zistením porusenia, po prekrocení ktorého viac nie je mozné predchádzajúce porusenie zohladnit. Odvolatelka teda Súdny dvor vyzýva na prehodnotenie jeho stanoviska v rozsudku Groupe Danone/Komisia([50]50). 70. Komisia uvádza, ze podobné tvrdenia Súdny dvor v rozsudku vo veci Groupe Danone/Komisia zamietol. Pokutu mozno z dôvodu opakovaného porusovania na základe nariadenia c. 17 zvýsit. Pokial ide o premlcaciu dobu, v prejednávanej veci nie je potrebné posúdit, ci by zistenia Súdu prvého stupna viedli k moznosti nekonecného ukladania sankcií za opakované porusovanie, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze dcérska spolocnost odvolatelky pokracovala v aktívnej úcasti na karteli pocas styroch rokov po oznámení rozhodnutia 94/815, pricom Súdny dvor v rozsudku vo veci Groupe Danone/Komisia povazoval kratsie casové obdobie ako desat rokov za obdobie, ktoré poukazuje na sklon nevyvodzovat nálezité dôsledky zo zistenia porusenia pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi. 3. Posúdenie 71. Je zjavné, ze v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa nenachádza konkrétna zmienka o opakovanom porusovaní.([51]51) Súdny dvor vsak v rozsudku Groupe Danone/Komisia potvrdil, ze práve toto ustanovenie je právnym základom, v zmysle ktorého Komisia môze z dôvodu porusenia clánkov 81 ES a 82 ES ukladat pokuty podnikom a zdruzeniam podnikov. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 musia byt pri stanovení výsky pokuty zohladnené trvanie a závaznost porusenia.([52]52) Súdny dvor následne potvrdil svoju judikatúru v tom zmysle, ze kým základná výska pokuty sa urcuje podla porusenia, jeho závaznost sa posudzuje s ohladom na viaceré dalsie faktory, v súvislosti s ktorými má Komisia sirokú mieru volnej úvahy. Podla Súdneho dvora je zohladnenie pritazujúcich okolností pri ukladaní pokuty v súlade s úlohou Komisie zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze. Akékolvek opakované porusovanie patrí medzi faktory, ktoré sa pri analýze závaznosti dotknutého porusenia musia vziat do úvahy. Podla rozsudku Súdneho dvora vo veci Groupe Danone/Komisia preto vyhodnotenie opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti neporusuje zásadu nulla poena sine lege.([53]53) 72. Okrem toho v rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia Súdny dvor konstatoval, ze opakované porusovanie je jedným z faktorov, ktoré mozno vziat pri posudzovaní závaznosti porusenia do úvahy.([54]54) 73. Okrem konstatovaní Súdneho dvora vo veciach Groupe Danone/Komisia a Aalborg Portland a i./Komisia by som este chcel poukázal na to, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia povinnost vysetrit a potrestat individuálne porusenia, ako aj povinnost implementovat vseobecnú politiku vytvorenú s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady zakotvené v Zmluve a usmernovat konanie podnikov v zmysle týchto zásad. Komisia musí pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty vziat do úvahy nielen konkrétne okolnosti veci, ale aj kontext, v rámci ktorého k porusenou doslo, a musí zabezpecit, aby jej postup mal ziadúci odstrasujúci úcinok.([55]55) 74. Ak by sa Komisia pri posudzovaní závaznosti konkrétneho porusenia musela obmedzit na okolnosti tohto porusenia a musela by vylúcit vsetky relevantné súvisiace okolnosti, predovsetkým vrátane opakovaného porusovania, skutocná závaznost dotknutého porusenia by podla môjho názoru nemohla byt správne posúdená a úloha Komisie zabezpecit súlad s pravidlami Spolocenstva o hospodárskej sútazi by bola stazená. Domnievam sa, ze takýto prístup by bol v rozpore s potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcií ulozených za porusenie pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi.([56]56) 75. Zastávam preto názor, ze odvolatelka neuviedla nijaký imperatívny dôvod, preco by sa Súdny dvor mal odchýlit od svojho konstatovania v rozsudku Groupe Danone/Komisia, podla ktorého je otázka opakovaného porusovania okolnostou, ktorá má byt v súvislosti so závaznostou porusenia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 posúdená ako pritazujúca okolnost. Napadnutý rozsudok teda tým, ze v nom Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia disponovala právnym základom na zvýsenie sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, podla mna neporusil vseobecnú právnu zásadu nulla poena sine lege ani vseobecné právne zásady spolocné clenským státom. 76. Pokial ide o otázku týkajúcu sa neexistencie premlcacej lehoty v súvislosti so zistením opakovaného porusovania, Súdny dvor v rozsudku Groupe Danone/Komisia potvrdil, ze clánok 15 ods. 2 nariadenie c. 17 a vlastne ani usmernenia([57]57) nestanovujú v súvislosti so zistením opakovaného porusovania nijakú konkrétnu premlcaciu dobu.([58]58) Okrem toho Súdny dvor v bode 38 uvedeného rozsudku zdôraznil, ze zistenie a posúdenie osobitných vlastností opakovaného porusovania spadajú do rámca volnej úvahy Komisie, ktorá nemôze byt pri takomto zistovaní viazaná nijakou premlcacou dobou. Odvolatelka vsak Súdny dvor vyzvala, aby svoje zistenie v rozsudku Groupe Danone/Komisia prehodnotil. 77. Súdny dvor v rozsudku Groupe Danone/Komisia usúdil, ze opakované porusovanie predstavuje dôlezitý prvok, ktorý Komisia musí posúdit, kedze jeho zohladnením sa sleduje motivácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom individuálnom prípade zohladnit nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú takýto sklon, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami.([59]59) 78. Podla mna bod 38 rozsudku Groupe Danone/Komisia poukazuje na to, ze pevne stanovená a neflexibilná premlcacia doba by oslabila diskrecnú právomoc Komisie pri urcovaní výsku pokút. V tejto súvislosti zastávam názor, ze velmi vázne predchádzajúce porusenie môze byt súcastou posúdenia závaznosti neskorsieho porusenia, napriek uplynutiu dlhého casového obdobia, kým predchádzajúce porusenie malého významu nemusí opodstatnovat takéto zohladnenie ani po uplynutí ovela kratsieho casového obdobia. 79. Nemyslím si vsak, ze by rozsudok vo veci Groupe Danone/Komisia podporoval tvrdenie, ze subjekty je mozné bez obmedzenia trestat za porusenia, ktorých sa dopustili v minulosti. 80. Tento rozsudok skôr podla mna správne poukázal na to, ze vzhladom na skutkové okolnosti veci a na to, ze medzi poruseniami uplynul relatívne krátky cas, konkrétne menej ako 10 rokov, zopakovanie nezákonného konania spolocnostou Groupe Danone naznacilo jej sklon nevyvodzovat nálezité dôsledky zo zistenia, ze porusila pravidlá hospodárskej sútaze.([60]60) 81. Je teda zrejmé, ze hoci v súvislosti so zistením opakovaného porusovania nie je stanovená nijaká premlcacia doba, Súdny dvor môze na návrh preskúmat, ci Komisia zohladnením predchádzajúceho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze prekrocila rámec svojej volnej úvahy. Domnievam sa preto, ze odvolatelka neuviedla nijaký dôvod, pre ktorý by mal Súdny dvor prehodnotit svoje zistenia vo veci Groupe Danone/Komisia, pokial ide o neexistenciu pevnej premlcacej lehoty v súvislosti s opakovaným porusovaním. 82. V záujme úplnosti by som tiez chcel poukázat na to, ze odvolatelka v prejednávanej veci nespochybnila konstatovanie Súdu prvého stupna, ze jej dcérska spolocnost napriek oznámeniu rozhodnutia 94/815 pokracovala pocas styroch rokov v aktívnej úcasti na dotknutom porusení. Podla mna nemôze byt takéto krátke casové obdobie povazované za neprimerane dlhé, a Komisia preto v tejto súvislosti rámec svojej volnej úvahy neprekrocila. 83. Podla môjho názoru napadnutý rozsudok neporusil vseobecnú zásadu právnej istoty, ktorá je clenským státom spolocná, ked konstatoval, ze Komisia mohla rozhodnút o existencii opakovaného porusovania bez akejkolvek pevne stanovenej premlcacej doby. 84. Preto sa domnievam, ze Súdny dvor by mal prvú cast piateho odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. B - Druhá cast 1. Napadnutý rozsudok 85. Spolocnost Lafarge na prvom stupni tvrdila, ze vo väcsine clenských státov by otázka opakovaného porusovania mohla byt zohladnená len vtedy, ak by druhé porusenie nastalo po tom, co rozsudok, v ktorom sa konstatuje prvé porusenie, nadobudne právoplatnost.([61]61) 86. V bode 734 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze postacuje, ak bol podnik uznaný vinným z porusenia rovnakého druhu, aj v prípade, ze príslusné rozhodnutie môze byt stále predmetom súdneho preskúmania. Súd prvého stupna konstatoval, ze rozhodnutia Komisie sa povazujú za zákonné az dovtedy, kým nie sú zrusené alebo odvolané a podanie zaloby nemá odkladný úcinok. Súd prvého stupna potom v bode 737 napadnutého rozsudku uviedol, ze "je nutné pripustit, ze problém môze nastat v prípade, ak by skorsie rozhodnutie, ktoré bolo základom zvýsenia pokuty v neskorsom rozhodnutí, bolo zrusené po tom, ako sa neskorsie rozhodnutie stalo právoplatným. V takom prípade by vlastne opakované porusovanie neexistovalo. Ak by sa vsak malo preukázat, ze prvé rozhodnutie, ktorým bolo sankcionované porusenie, je nedôvodné, táto okolnost by predstavovala novú skutocnost, ktorá by spôsobila nové plynutie lehoty na podanie odvolania". 2. Tvrdenia 87. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusenia povinnosti odôvodnenia, ked dospel k záveru, ze Komisia mohla zvýsit sumu pokuty, ktorú odvolatelke ulozila z dôvodu opakovaného porusovania, napriek tomu, ze rozhodnutie o prvom porusení este nebolo v case skutkových okolností relevantných pre sporné rozhodnutie právoplatné. 88. V trestnoprávnych systémoch clenských státov sa vo vseobecnosti povazuje osoba za recidivistu, ak sa po jej právoplatnom odsúdení za prvé porusenie dopustí dalsieho porusenia. Jedným zo základných prvkov opakovaného porusovania je právoplatné konstatovanie porusenia, ktoré si vyzaduje vycerpanie vsetkých opravných prostriedkov v case spáchania druhého porusenia. V prejednávanej veci sa Komisia pri kvalifikácii spolocnosti Lafarge ako opakovaného porusovatela odvolala na rozhodnutie 94/815. Spolocnost Lafarge vsak proti tomuto rozhodnutiu podala zalobu o neplatnost a Súd prvého stupna vyhlásil svoj rozsudok 15. mája 2000([62]62). Tento rozsudok sa stal právoplatným dva mesiace po tom, ako bol oznámený spolocnosti Lafarge, kedze táto spolocnost nepodala odvolanie. Podla Komisie sa správanie, ktorého sa týkalo sporné rozhodnutie, skoncilo v novembri 1998. V tom case vsak spolocnost Lafarge nebola v súvislosti s nijakým kartelom právoplatne odsúdená, lebo Súd prvého stupna este nerozhodol vo veci Cimenteries CBR a i./Komisia. 89. Tým, ze Súd prvého stupna Komisii umoznil svojvolne zvýsit výsku pokuty, porusil vseobecnú zásadu nulla poena sine lege. 90. Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia konstatovaním, ze lehota na podanie odvolania by zacala plynút odznova, ak by po prijatí druhého rozhodnutia bolo prvé rozhodnutie právoplatne zrusené. Zmluva ani iné ustanovenia práva Spolocenstva neupravujú moznost opätovného zaciatku plynutia lehoty v rámci zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie. Súd prvého stupna okrem toho ani neposkytol dostatocné odôvodnenie, ked odkázal na neexistujúce konanie, aby opodstatnil zistenie opakovaného porusovania, ked prvé rozhodnutie o zistení porusenia este nebolo právoplatné. 91. Ak by mal byt rozsudok zrusujúci rozhodnutie Komisie povazovaný za novú skutocnost spôsobujúcu nové plynutie lehôt na podanie zaloby o neplatnost proti druhému rozhodnutiu Komisie, ktorým bola podniku neoprávnene ulozená sankcia za opakované porusovanie, takéto riesenie by pre dotknutý podnik predstavovalo neprimeranú a nespravodlivú zátaz a porusovalo by zásadu riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania. 92. Vo svojej replike odvolatelka tvrdí, ze v protiklade s tvrdeniami Komisie povaha a prísnost sankcií v oblasti hospodárskej sútaze vyzadujú, aby sa na opakované porusovanie vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze uplatnovali rovnaké záruky, aké sa uplatnujú na recidívu podla trestného práva. Súdny dvor konstatoval, ze vzhladom na charakter dotknutých porusení a na povahu a prísnost následných pokút sa zásada prezumpcie neviny vztahuje na konanie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, teda na konanie, ktoré môze vyústit do ulozenia pokút alebo penále (pozri v tejto súvislosti najmä rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva Öztürk v. Nemecko z 21. februára 1984, séria A, 73, a Lutz v. Nemecko z 25. augusta 1987, séria A, 123-A).([63]63) Súdny dvor tak implicitne prijal názor, ze sankcie v oblasti hospodárskej sútaze sú vzhladom na svoju povahu a prísnost trestnými sankciami. 93. Pokial ide o argumenty Komisie([64]64) týkajúce sa veci Queenborough Rolling Mill Company/Komisia([65]65), odvolatelka poukazuje na to, ze rozsudok Súdneho dvora sa týka osobitne uplatnenia rozhodnutia Komisie c. 1831/81/ESUO z 24. júna 1981 stanovujúceho pre podniky zeleziarskeho a oceliarskeho priemyslu monitorovací systém a nový systém výrobných kvót v súvislosti s niektorými výrobkami [neoficiálny preklad]([66]66). Na rozhodnutie c. 1831/81, ktoré výslovne definuje podmienky, za ktorých môze byt výska pokuty za prekrocenie kvót zvýsená v prípade opakovaného porusovania, sa vsak vo veci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze nemozno odvolávat. 94. Komisia poukazuje na to, ze jej rozhodnutia sa pokladajú za zákonné az dovtedy, kým nie sú zrusené alebo odvolané, a podanie zaloby nemá odkladný úcinok. Podla Komisie je v prejednávanej veci potrebné vyhnút sa akejkolvek analógii s trestným právom. Súdny dvor potvrdil správnu povahu konania vo veciach hospodárskej sútaze.([67]67) Spolocnost Lafarge okrem toho sama uznala, ze rozhodnutie 94/815 bolo v case prijatia sporného rozhodnutia právoplatné. 95. Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze súdy Spolocenstva uplatnujú niektoré vseobecné zásady trestného práva, ktoré sú spolocné clenským státom, neznamená, ze vsetky takéto zásady platné v kazdom clenskom státe sú uplatnitelné a prenosné. Clenské státy sa v zmysle clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 rozhodli, ze "rozhodnutia prijaté podla odsekov 1 a 2 nebudú mat trestnoprávnu povahu". Túto legislatívnu volbu potvrdila Rada aj v clánku 23 ods. 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy([68]68). Komisia poukazuje na to, ze jediný súd clenského státu, ktorý o podobnej otázke rozhodol, a to spanielsky Najvyssí súd v roku 2005, prijal v tejto súvislosti rovnaké stanovisko ako Komisia. 96. Komisia uvádza, ze právoplatnost skorsieho rozhodnutia nie je nevyhnutnou zlozkou "raison d'ętre" opakovaného porusovania. Rozsudok Súdneho dvora vo veci Queenborough Rolling Mill Company/Komisia([69]69) potvrdzuje, ze zvýsenie sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania si nevyzaduje vycerpanie vsetkých opravných prostriedkov. Komisia uvádza, ze politika v oblasti hospodárskej sútaze a ciele, ktoré Komisia sleduje, by boli narusené, ak by zaloba podaná proti prvému rozhodnutiu Komisie zabránila zohladneniu opakovaného porusovania v druhom rozhodnutí. 97. Komisia vsak s odvolatelkou súhlasí v tom, ze na rozdiel od konstatovania Súdu prvého stupna v bode 737 sporného rozhodnutia z nijakého ustanovenia práva Spolocenstva nevyplýva moznost nového zacatia plynutia lehôt na podanie zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie. Berúc do úvahy význam tejto otázky sa Komisia domnieva, ze Súdny dvor by mal nahradit odôvodnenie Súdu prvého stupna svojím vlastným odôvodnením. Komisia zastáva názor, ze v prípade zrusenia prvého rozhodnutia, v ktorom sa zistilo porusenie, ju môze dotknutý podnik poziadat o prehodnotenie druhého rozhodnutia. Prípadné odmietnutie Komisie prehodnotit toto rozhodnutie by mohlo byt predmetom konania o zalobe o neplatnost na Vseobecnom súde. Takéto riesenie je v súlade s logikou systému vytvoreného Zmluvou a potvrdeného judikatúrou. Je tiez v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a zásadou právnej istoty, kedze zamedzuje riziku zalôb, ktorými sa iba získava cas. Clánok 233 ES stanovuje, ze orgán, ktorého akt bol vyhlásený za neplatný, je povinný urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora. Okrem toho podla ustálenej judikatúry existencia významných nových skutkových okolností môze odôvodnovat návrh na opätovné preskúmanie skorsieho rozsudku, ktorý sa stal právoplatným. Vseobecný súd by v rámci svojej neobmedzenej právomoci mohol výsku pokuty upravit. Takéto riesenie bolo prijaté v rozsudku Usinor/Komisia([70]70). Komisia sa domnieva, ze riesenie, ktoré navrhuje odvolatelka, by oslabilo zásadu, podla ktorej sa akty institúcií Spolocenstva pokladajú za platné, a tiez pravidlo, ze podanie zaloby nemá odkladný úcinok. C - Posúdenie 98. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil vseobecné právne zásady, ktoré sú spolocné clenským státom, zásadu nulla poena sine lege, zásadu riadneho výkonu spravodlivosti a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, kedze odkázal na neexistujúce konanie, a nesplnil si svoju povinnost odôvodnenia, ked konstatoval, ze Komisia mohla dospiet k záveru o opakovanom porusovaní, hoci rozhodnutie o zistení prvého porusenia este nebolo právoplatné. 99. Podla mna sa Súd prvého stupna zjavne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 737 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ak by sa malo preukázat, ze prvé rozhodnutie, ktorým sa sankcionuje porusenie, je nedôvodné, táto okolnost by predstavovala novú skutocnost, ktorá by spôsobila nové plynutie lehoty na podanie odvolania. Úplne sa stotoznujem s tvrdeniami odvolatelky a Komisie, podla ktorých lehota na podanie zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktorá je stanovená v clánku 230 ES, nemôze zacat plynút odznova.([71]71) 100. Kedze toto nesprávne konstatovanie predstavuje neoddelitelnú súcast odôvodnenia Súdu prvého stupna, podla mna z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok musí byt zrusený v rozsahu, v akom ním bolo zamietnuté tvrdenie spolocnosti Lafarge, ze Komisia sa dopustila chyby, ked dospela k záveru o opakovanom porusovaní, hoci rozhodnutie o zistení prvého porusenia este nebolo právoplatné.([72]72) 101. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor rozhodnutie Vseobecného súdu zrusí. V danej veci potom môze sám právoplatne rozhodnút, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 102. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci stav konania dovoluje, aby Súdny dvor sám vo veci právoplatne rozhodol. 103. V tejto veci je nepochybné, ze v case, ked bolo prijaté sporné rozhodnutie, teda 27. novembra 2002, uz spolocnost Lafarge nemohla pomocou zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES napadnút platnost rozhodnutia 94/815, na ktorom Komisia zalozila svoje zistenie o opakovanom porusovaní v spornom rozhodnutí, vzhladom na oznámenie rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia([73]73) v roku 2000 a nepodanie odvolania v rámci príslusných lehôt. 104. Odvolatelka vsak tvrdí, ze Komisia nemala zvýsit pokutu z dôvodu opakovaného porusovania, ak rozhodnutie o prvom porusení nebolo právoplatné([74]74) v case skutkových okolností relevantných pre sporné rozhodnutie. 105. Pripomínam, ze porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Lafarge a ktoré bolo identifikované v spornom rozhodnutí, pokracovalo do 25. novembra 1998. Vo svojich vyjadreniach na prvom stupni a pred Súdnym dvorom Lafarge tvrdila, ze nemôze byt povazovaná za opakovaného porusovatela v súvislosti s konaním, ktorého sa dopustila pred júlom 2000.([75]75) 106. Vo svojich vyjadreniach pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom spolocnost Lafarge dost obsiahlym spôsobom poukazovala na trestné kódexy a judikatúru viacerých clenských státov, podla ktorých pojem opakované porusovanie mozno uplatnit az po tom, ako sa prvé odsúdenie stane právoplatným. Domnievam sa ze tvrdenie zalobcu o tom, ze povaha a prísnost sankcií v oblasti hospodárskej sútaze vyzadujú, aby sa na opakované porusovanie vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze uplatnovali rovnaké záruky ako na recidívu podla trestného práva, nemozno prijat. 107. Z clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 jasne vyplýva, ze rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za protisútazné postupy, nemá trestnoprávnu povahu.([76]76) Vzhladom na jasnú a výslovnú vôlu normotvorcu Spolocenstva preto zastávam názor, ze je potrebné vyhnút sa akejkolvek striktnej analógii medzi trestnoprávnymi sankciami a sankciami ukladanými Komisiou za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 108. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vsak Komisia v rámci správneho konania, ktoré vedie vo veciach hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat základné zásady práva Spolocenstva.([77]77) Otázku opakovaného porusovania je preto nevyhnutné preskúmat z tohto pohladu. 109. Aj ked odvolatelka vo svojich vyjadreniach vo velkej miere poukazovala na zásadu riadneho výkonu spravodlivosti, hospodárnost konania a zásadu právnej istoty, domnievam sa, ze sa jej vôbec nepodarilo ukázat, ako boli tieto zásady - ktoré sú podla mna súcastou základných zásad práva Spolocenstva - porusené, pokial ide o jej konkrétnu situáciu. 110. Je nepochybné, ze odvolatelka sa v skutocnosti nikdy nenachádzala v situácii, kedy by jej bola druhým rozhodnutím ulozená zvýsená pokuta z dôvodu opakovaného porusovania, ked rozhodnutie týkajúce sa prvého porusenia mohlo byt stále predmetom konania o zalobe o neplatnost a následného odvolania. Odvolatelka teda reálne nikdy neniesla - podla jej vlastných slov - "neprimeranú" a "nespravodlivú zátaz".([78]78) Nikdy nebola v postavení, v ktorom by napríklad musela Komisiu ziadat o zmenu sporného rozhodnutia vzhladom na neprimerane vysokú pokutu alebo podat proti prípadnému odmietnutiu Komisie v tejto súvislosti zalobu na súdoch Únie. Tvrdenia odvolatelky v tomto ohlade sú preto abstraktné a hypotetické, lebo sa nevztahujú na jej konkrétnu situáciu. 111. Domnievam sa preto, ze otázka, o ktorej Súdny dvor rozhoduje, je svojou povahou dost úzko vymedzená a Súdny dvor by sa mal pri jej posúdení obmedzit na nepochybné skutkové okolnosti, ktoré má k dispozícii. 112. V kontexte sankcií v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré nemajú trestnoprávnu povahu, je podla môjho názoru zúzený prístup navrhovaný odvolatelkou v súvislosti s otázkou opakovaného porusovania, teda prístup, podla ktorého pokuta môze byt z dôvodu opakovaného porusovania zvýsená, len ak bolo rozhodnutie o prvom porusení právoplatné v case skutkových okolností relevantných pre sporné rozhodnutie, nadmieru restriktívny. 113. Tento prístup by nepotrebne a umelo obmedzil moznost Komisie odvolat sa na opakované porusovanie, ktorá je prostriedkom na potlácanie nezákonných cinností a zabránenie ich opätovnému výskytu. Z tohto prístupu by vyplývalo, ze skutocná závaznost niektorých porusení by zostala podcenená a nedostatocne potrestaná. Okrem toho zastávam názor, ze je potrebné neustále zdôraznovat dôlezitost domnienky, ze akty Únie sú zákonné a majú právne úcinky dovtedy, kým neboli odvolané, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné, inter alia v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. Podla môjho názoru je táto domnienka základným kamenom právneho poriadku Únie a existuje ako záruka právnej istoty. Aj ked uvedená domnienka môze byt v rámci konania na Vseobecnom súde alebo Súdnom dvore vyvrátená, v rámci prejednávanej veci nevidím dôvod na jej dalsie zuzovanie. 114. Vzhladom na skutkové okolnosti, ktoré sú k dispozícii, sa preto domnievam, ze prístup, ktorý navrhuje odvolatelka, nielen neprimerane obmedzuje právomoc Komisie ukladat pokuty s cielom boja s protisútazným správaním, ale narusuje aj domnienku zákonnosti aktov institúcií Spolocenstva bez akéhokolvek preukázaného imperatívneho dôvodu. 115. V záujme úplnosti by som chcel navyse poukázat na to, ze prijatie prístupu navrhovaného odvolatelkou - aj keby bol v prejednávanej veci relevantný - by mohlo viest k situácii, v ktorej by sa porusovatel vdaka dlzke konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom([79]79) mohol vyhnút dôsledkom opakovaného porusovania, cím by obmedzoval úlohu Komisie pri presadzovaní práva hospodárske sútaze. Porusitel pritom môze kedykolvek Komisiu poziadat - inter alia v prípade zrusenia rozhodnutia, ktorým sa zistilo prvé porusenie - aby táto prehodnotila svoje neskorsie rozhodnutie, ktorým sa zistilo opätovné porusenie, a podat proti prípadnému odmietnutiu Komisie v tejto súvislosti zalobu o neplatnost. 116. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odvolací dôvod predlozený spolocnostou Lafarge, týkajúci sa porusenia zásady uznávanej clenskými státmi, podla ktorej mozno osobu povazovat za opätovného porusovatela len v prípade, ze nové porusenie nasleduje po prvom právoplatne zistenom porusení, je podla môjho názoru nedôvodný, a preto by mal byt zamietnutý. IX - Siesty odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie v súvislosti so zvýsením východiskovej sumy pokuty s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok A - Napadnutý rozsudok 117. Spolocnost Lafarge v konaní na prvom stupni tvrdila, ze potreba zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty mala byt preskúmaná na záver jej výpoctu a ak by tak Komisia urobila, nevyhnutne by dospela k záveru, ze zvýsenie sumy pokuty s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok nie je primerané. Súd prvého stupna v bode 683 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "na rozhodnutie o potrebe uplatnit faktor odstrasenia so zretelom na velkost a celkové zdroje, nemá vplyv stádium výpoctu pokuty, v ktorom je toto rozhodnutie urobené, z dôvodu, ze uvedené rozhodnutie sa netýka primeranosti danej sumy". Súd prvého stupna v bode 684 tohto rozsudku dodal, ze "zvýsenie pokuty z dôvodu zabezpecenia odstrasujúceho úcinku nie je zalozené na závere, ze východisková suma pokuty je primeraná jej odstrasujúcemu úcelu, takze výska pokuty je v tomto kontexte irelevantná". B - Tvrdenia 118. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil v bodoch 680 az 684 napadnutého rozsudku clánok 81 ES a nariadenie c. 17, lebo konstatoval, ze Komisia mohla posúdit potrebu zvýsit sumu pokuty s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok v stádiu výpoctu základnej výsky pokuty a nie na záver výpoctu pokuty. Odvolatelka sa domnieva, ze odstrasujúci úcinok spocíva vo zvýsení sumy pokuty vypocítanej na základe závaznosti a trvania porusenia, ako aj akýchkolvek pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, v prípade, ze konecná suma sa zdá byt nedostatocná na to, aby dotknutý podnik a iné hospodárske subjekty presvedcila o váznosti porusenia a nevyhnutnosti nezopakovat ho. Aby bolo mozné posúdit, ci konecná výska pokuty má odstrasujúci úcinok, z podstaty veci vyplýva, ze musí byt známa. 119. Odvolatelka poukazuje na to, ze v usmerneniach z roku 2006 k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003([80]80) (dalej len "usmernenia z roku 2006") je rozhodnutie o uplatnení konkrétneho zvýsenia pokuty s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok posudzované s ohladom na konecnú sumu pokuty, a teda po posúdení základnej výsky pokuty a jej úprave na základe pritazujúcich a polahcujúcich okolností. 120. Komisia sa domnieva, ze v protiklade s tvrdeniami odvolatelky nemá sledovanie odstrasujúceho úcinku za následok zvýsenie sumy pokuty výlucne v prípade, ked sa konecná suma pokuty zdá nedostatocná na to, aby dotknutý podnik a iné hospodárske subjekty presvedcila o neopakovaní porusenia. Odstrasujúci úcinok je neoddelitelnou súcastou politiky hospodárskej sútaze a jeho cielom je usmernovat správanie podnikov. Komisia tiez poukazuje na to, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté podla usmernení z roku 1998, a nie podla usmernení z roku 2006. Usmernenia z roku 1998 stanovujú, ze velkost a celkové zdroje podniku mozno pri posudzovaní závaznosti porusenia vziat do úvahy (bod 1.A) predtým, ako sa zohladní trvanie (bod 1.B) a prípadne akékolvek pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. Komisia môze v tejto súvislosti svoju politiku ukladania pokút v oblasti hospodárskej sútaze upravit. Znenie usmernení z roku 1998 a usmernení z roku 2006 je podobné, kedze obe dávajú Komisii moznost zohladnit pri výpocte pokút velkost a celkové zdroje podniku. Okrem toho stádium, v ktorom sa velkost podniku zohladní, nie je relevantné, kedze zvýsenie pokuty na tomto základe je nezávislé od konecnej výsky pokuty. Komisia tiez uvádza, ze Súdny dvor nemôze v rámci odvolacieho konania nahradit z dôvodu spravodlivého zaobchádzania posúdenie Vseobecného súdu, ktorý má v súvislosti s výskou pokút neobmedzenú právomoc, svojím vlastným posúdením. C - Posúdenie 121. Tento odvolací dôvod sa týka posúdenia, ku ktorému Súd prvého stupna dospel v súvislosti s uplatnením násobitela odstrasujúceho úcinku Komisiou pri výpocte pokuty ulozenej odvolatelke vzhladom na jej velkost a celkové zdroje a osobitne v súvislosti so stádiom výpoctu, v ktorom sa uvedený násobitel pouzil. 122. V súlade s ustálenou judikatúrou disponuje Komisia pri výbere faktorov, ktoré vezme do úvahy na úcely urcenia výsky pokút a medzi ktoré patria osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci úcinok pokút, mimoriadne sirokou mierou volnej úvahy, pricom nie je potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat.([81]81) 123. V rozsudku Showa Denko/Komisia Súdny dvor konstatoval, ze "odstrasujúcu úcinok" je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit.([82]82) Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od toho, aby v budúcnosti porusili normy práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit, inter alia, velkost a hospodársku silu dotknutého podniku.([83]83) V uvedenej veci Súdny dvor konstatoval, ze Súd prvého stupna dôvodne usúdil, ze Showa Denko KK mohol vzhladom na svoj "obrovský" celosvetový obrat v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu lahsie zhromazdit prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela.([84]84) Súdny dvor ho oznacoval ako o "násobitela odstrasenia". 124. Z rozsudku Showa Denko/Komisia jasne vyplýva, ze podla Súdneho dvora sa násobitel odstrasujúceho úcinku môze uplatnit, aby sa zohladnil relatívny úcinok, ktorý pokuta môze mat na clenov kartelu. 125. Kedze násobitel odstrasujúceho úcinku sa za uvedených okolností vztahuje na rozdielnu velkost a hospodársku silu dotknutých podnikov, domnievam sa, ze Komisia môze vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou v danej oblasti disponuje, stanovit násobitela odstrasujúceho úcinku na základe tohto konkrétneho rozdielu. 126. V takom prípade vzhladom na to, ze násobitel odstrasujúceho úcinku je zalozený na relatívnej velkosti a hospodárskej sile clenov kartelu, a nie na posúdení skutocnej, konkrétnej sumy pokuty, zastávam názor, ze stádium výpoctu pokuty, v ktorom sa uvedený násobitel odstrasenia uplatnuje, mozno povazovat za irelevantné. Navyse otázku, ci Komisia prijatím usmernení z roku 2006([85]85) zmenila stádium výpoctu pokuty, v ktorom sa takýto násobitel uplatnuje, preto podla mna tiez mozno povazovat za irelevantnú, ak sa uvedený násobitel vztahuje na relatívnu velkost a hospodársku silu dotknutého podniku.([86]86) 127. Domnievam sa preto, ze Súdny dvor sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze stádium výpoctu pokuty Komisiou, v ktorom sa uplatní násobitel odstrasujúceho úcinku, aby bola zohladnená velkost a celkové zdroje podniku a aby sa týmto spôsobom v pokute odrazila miera reálneho postihu clenov kartelu, nie je relevantné. 128. Siesty odvolací dôvod je preto podla mna potrebné zamietnut ako nedôvodný. X - O trovách 129. Kedze vec je podla môjho názoru potrebné vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu Európskej únie, o trovách konania by sa malo rozhodnút neskôr. XI - Návrhy 130. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze Súdny dvor by mal: - zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (tretia komora) z 8. júla 2008, Lafarge SA/Komisia, T-54/03, v rozsahu, v akom uvedený súd zamietol zalobný dôvod spolocnosti Lafarge zalozený na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pokial ide o úcast spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992, - vrátit vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu Európskej únie, aby tento súd posúdil, ci Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pokial ide o úcast spolocnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porusení od 31. augusta 1992, - v zostávajúcej casti odvolanie zamietnut, - vyhradit rozhodnutie o trovách na neskôr. __________________________________________________________________ [87]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [88]2 - Rozhodnutie o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux N.V. (Vec COMP/E-1/37.152 - Sadrokartónové dosky) [oznámené pod císlom K(2002) 4570], Ú. v. EÚ L 166, 2005, s. 8. __________________________________________________________________ [89]3 - Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [90]4 - Pozri clánok 1 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [91]5 - Tamze. __________________________________________________________________ [92]6 - Pozri bod 549 sporného rozhodnutia. Komisia za východiskový bod zvolila trhové podiely podnikov zalozené na obrate z predaja výrobku na styroch najvýznamnejsích trhoch Spolocenstva (bod 546 sporného rozhodnutia). __________________________________________________________________ [93]7 - Rozhodnutím z 13. júla 1994 o konaní podla clánku [81] Zmluvy ES (Vec IV/C/33.833 - Kartón) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 243, s. 1) bola ulozená pokuta vo výske 1 750 000 ECU. Vo svojom rozsudku zo 14. mája 1998, Kartonfabriek de Eendracht/Komisia (T-311/94, Zb. s. II-1129), Súd prvého stupna pokutu znízil na 750 000 ECU. __________________________________________________________________ [94]8 - Rozhodnutím z 30. novembra 1994 o konaní podla clánku [81] Zmluvy ES (Veci IV/33.126 a 33.322 - Cement) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 343, s. 1) bola ulozená pokuta vo výske 22 872 000 ECU. Vo svojom rozsudku z 15. marca 2000, Cimenteries CBR/Komisia (T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491), Súd prvého stupna pokutu znízil na 14 248 000 eur (pozri vec T-43/95). __________________________________________________________________ [95]9 - Ú. v. ES C 207, s. 4. __________________________________________________________________ [96]10 - Pozri clánok 3 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [97]11 - Pozri bod 282 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [98]12 - Pozri bod 301 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [99]13 - Bod 324 napadnutého rozsudku. Pozri tiez odôvodnenie v bode 325 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [100]14 - Pozri bod 326 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [101]15 - Pozri okrem iného rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 52; z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, bod 73, a z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 59. __________________________________________________________________ [102]16 - Pozri okrem iného rozsudky Evonik Degussa/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 74, a Coop de France bétail et viande a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 60. __________________________________________________________________ [103]17 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50. __________________________________________________________________ [104]18 - Bod 429 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [105]19 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17. V bodoch 55 a 57 Súdny dvor konstatoval, ze vzhladom na to, ze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze dokumentácia vztahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí odvodit z mnozstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného hodnoverného vysvetlenia môzu ako celok vytvárat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. __________________________________________________________________ [106]20 - Pozri bod 494 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [107]21 - Pozri bod 127 sporného rozhodnutia a bod 503 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [108]22 - Pozri body 503 a 504 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [109]23 - Pozri bod 506 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [110]24 - Pozri bod 507 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [111]25 - Pozri tiez bod 510 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [112]26 - Pozri bod 512 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [113]27 - Uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 40, a rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 19. __________________________________________________________________ [114]28 - Rozsudky zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86. __________________________________________________________________ [115]29 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 78 a 79. __________________________________________________________________ [116]30 - Pozri bod 515 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [117]31 - Pozri bod 510 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [118]32 - Odvolatelka poukázala osobitne na bod 496 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [119]33 - Pozri v tejto súvislosti okrem iného rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P, bod 90. __________________________________________________________________ [120]34 - Rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81. __________________________________________________________________ [121]35 - Pozri najmä rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 372, a z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, bod 22. __________________________________________________________________ [122]36 - Konkrétne údaje o trhových podieloch v tabulkách pána C. a v niektorých vyhláseniach spolocnosti BPB. __________________________________________________________________ [123]37 - V zalobe na prvom stupni Lafarge tiez citovala poznámku pod ciarou 413 sporného rozhodnutia, v ktorej sa uvádza, ze "Komisia by rada poukázala na to, ze existujú isté skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, ze spolocnost Gyproc sa zúcastnila na konaní, ktoré mozno charakterizovat ako protisútazné, a to pred uskutocnením stretnutia vo Versailles... V súvislosti s týmto konaním vsak Komisia nie je schopná predlozit potrebné dôkazy o tom, ze Gyproc vedela alebo mala vediet, ze prijíma úcast na Londýnskej dohode o výmene informácií medzi [reprezentantmi na vysokej úrovni] na styroch najvýznamnejsích trhoch. __________________________________________________________________ [124]38 - Podla mna sa spolocnost Lafarge na prvom stupni skutocne odvolávala na zásadu procesnej rovnosti, podla ktorej by rovnaké dôkazy vo vztahu k rôznym úcastníkom konania, ktorí sú v rovnakom procesnom postavení, mali byt posudzované rovnako. __________________________________________________________________ [125]39 - Pozri analogicky rozsudky z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C-89/08 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 89; zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 106 az 109; z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing,C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, bod 39. __________________________________________________________________ [126]40 - Rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181. __________________________________________________________________ [127]41 - Rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 52 a 53. __________________________________________________________________ [128]42 - Tamze, body 52 a 53. __________________________________________________________________ [129]43 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). __________________________________________________________________ [130]44 - Rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, body 46 a 47. __________________________________________________________________ [131]45 - Pozri bod 701 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [132]46 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17; pozri bod 91. __________________________________________________________________ [133]47 - Pozri body 721 a 722 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [134]48 - Pozri body 725 a 726 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [135]49 - Pozri bod 727 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [136]50 - Rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331. __________________________________________________________________ [137]51 - Vo svojich návrhoch vo veci Groupe Danone/Komisia generálny advokát Poiares Maduro uviedol: "Aj ked clánok 15 ods. 2 stanovuje jasnú hornú hranicu, je formulovaný siroko, pokial ide o prvky, ktoré urcujú presnú výsku pokuty. V kontexte práva hospodárskej sútaze sa vsak domnievam, ze je spravidla rozumné a predvídatelné, aby Komisia pri výkone svojej právomoci volnej úvahy posudzovala prvok opakovaného porusovania v súvislosti so závaznostou porusenia. To je podla vsetkého názor Súdneho dvora vyplývajúci z judikatúry." Vec uz citovaná v poznámke pod ciarou 50; pozri bod 21 návrhov. __________________________________________________________________ [138]52 - Pozri bod 24. __________________________________________________________________ [139]53 - Tamze. Pozri body 25, 26 a 30. __________________________________________________________________ [140]54 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17; pozri bod 91. __________________________________________________________________ [141]55 - Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106. __________________________________________________________________ [142]56 - Súdny dvor zdôraznil potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcií v oblasti hospodárskej sútaze v rozsudkoch zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, a Coop de France bétail et viande a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15. __________________________________________________________________ [143]57 - V tomto prípade usmernenia z roku 1998. __________________________________________________________________ [144]58 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 50; pozri body 36 a 37. __________________________________________________________________ [145]59 - Tamze. Pozri bod 39. __________________________________________________________________ [146]60 - Tamze. Pozri bod 40. __________________________________________________________________ [147]61 - Pozri bod 704 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [148]62 - Rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. __________________________________________________________________ [149]63 - Rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 176. __________________________________________________________________ [150]64 - Pozri bod 96 nizsie. __________________________________________________________________ [151]65 - Rozsudok z 20. júna 1985, C-64/84 Zb. s.1829. __________________________________________________________________ [152]66 - Ú. v. ES L 180, s. 1. __________________________________________________________________ [153]67 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 200. __________________________________________________________________ [154]68 - Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. __________________________________________________________________ [155]69 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 65. __________________________________________________________________ [156]70 - Rozsudok z 13. decembra 1984, Usinor/Komisia, 78/83, Zb. s. 4177, body 7 az 11. __________________________________________________________________ [157]71 - Chcel by som vsak poznamenat, ze v súlade s clánkom 44 Statútu Súdneho dvora je mozné podat návrh na obnovu konania, ak boli zistené skutocnosti rozhodujúceho významu, ktoré v dobe vydania rozhodnutia neboli známe Súdnemu dvoru ani strane, ktorá obnovu pozaduje. Podla ustálenej judikatúry obnova konania nie je odvolacím konaním, ale osobitným opravným prostriedkom, ktorý umoznuje spochybnit úcinky res iudicata právoplatného rozsudku, a to na základe skutkových zistení, o ktoré sa Súdny dvor opiera. Obnova konania predpokladá zistenie skutkových okolností, ktoré existovali uz pred vydaním rozsudku alebo uznesenia a v tom case neboli známe ani Súdnemu dvoru, ktorý vydal rozsudok alebo uznesenie, ani úcastníkovi konania, ktorý obnovu konania pozaduje, a ktoré -, ak by ich Súdny dvor bol mohol zohladnit -, mohli viest k inému výsledku konania. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, Yedas Tarim ve Otomotiv Sanayi ve Ticaret/Rada a Komisia, C-255/06 P-REV, zatial neuverejnený v Zbierke, body 14 az 16. Súd prvého stupna v relevantnej casti napadnutého rozsudku nespomenul obnovu konania. __________________________________________________________________ [158]72 - Pouzitie výrazu "právoplatný" zo strany Súdu prvého stupna a tvrdenia úcastníkov konania v súvislosti s rozhodnutím Komisie sú podla mna do istej miery zavádzajúce, kedze vyvolávajú predstavu vycerpania mozností adresáta rozhodnutia podat zalobu o neplatnost a následne odvolanie. Podla ustálenej judikatúry sa vsak na akty Spolocenstva vztahuje domnienka zákonnosti. To znamená, ze uvedené akty majú právne úcinky dovtedy, kým neboli odvolané, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (pozri rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18, a z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, bod 60). Domnievam sa preto, ze akty Spolocenstva by mohli byt kvalifikované ako právoplatné hned po ich prijatí, avsak s výhradou moznosti ich spochybnenia v rámci viacerých zalôb, vrátane (ale nielen) zaloby o neplatnost a následného odvolania. __________________________________________________________________ [159]73 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. __________________________________________________________________ [160]74 - Rozumiem tomu tak, ze nebola vyuzitá moznost podania zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES a následného odvolania. __________________________________________________________________ [161]75 - Pozri bod 706 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [162]76 - Pozri tiez clánok 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [163]77 - Rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7; pozri tiez rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 8. __________________________________________________________________ [164]78 - Pozri bod 91 vyssie. __________________________________________________________________ [165]79 - Dlzka, ktorá sa nedá predvídat ani vopred zistit. __________________________________________________________________ [166]80 - Ú. v. EÚ C 210, s. 2. __________________________________________________________________ [167]81 - Pozri okrem iného rozsudok z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 36; uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33. Volná úvaha Komisie vsak nie je úplne neobmedzená, pretoze pri stanovovaní pokút sa musia dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania a zásada proporcionality. __________________________________________________________________ [168]82 - V bode 15 rozsudku vo veci Showa Denko/Komisia, uz citovaného v poznámke pod ciarou 81, Súdny dvor poznamenal, ze Komisia zohladnila celosvetový obrat len na úcely stanovenia "násobitela porusenia". Na druhej strane, pri stanovení základnej výsky pokuty Komisia vzala do úvahy iba celosvetový obrat týkajúci sa výrobku, na ktorý sa vztahoval kartel. Pokial ide o toto konanie, pozri body 5 a 6 vyssie a poznámku pod ciarou 6. __________________________________________________________________ [169]83 - Pozri rozsudky Showa Denko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 81, bod 16, a Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, body 119 az 121. Vo svojich návrhoch vo veci Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 56, generálny advokát Bot v poznámke pod ciarou 21 uviedol, ze "Súdny dvor velmi skoro uznal v rozsudku z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia (41/69, Zb. s. 661), ze sankcie stanovené v clánku 15 nariadenia c. 17' majú za ciel stíhat protiprávne konania, ako aj predchádzat ich opakovaniu` (bod 173)". __________________________________________________________________ [170]84 - Pozri rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 81, bod 18. __________________________________________________________________ [171]85 - Je nepochybné, ze v case, ked bola spolocnosti Lafarge v zmysle sporného rozhodnutia ulozená pokuta, platili usmernenia z roku 1998. Cast 1.A usmernení z roku 1998, teda cast týkajúca sa závaznosti, okrem iného stanovuje: "Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom; tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". Obsah usmernení z roku 2006 teda z casového hladiska nie je vo vztahu k okolnostiam prejednávane veci relevantný. Okrem toho podla ustálenej judikatúry riadne uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútazi vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút tak, aby odrázali potreby tejto politiky. Pozri Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 109 a rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81). Komisia teda môze zmenit svoje usmernenia, pricom ale nemusí spochybnit svoje predchádzajúce stanovisko k tejto otázke. __________________________________________________________________ [172]86 - Chcel by som vsak poukázat na to, ze v rozsudku Showa Denko/Komisia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 81, Súdny dvor konstatoval, ze do výpoctu pokuty ukladanej podniku mozno zahrnút prvok odstrasenia a ze tento prvok sa posudzuje zohladnením velkého mnozstva okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku (pozri bod 23). Je teda nepochybné, ze velkost a hospodárska sila dotknutých podnikov môze byt pri urcovaní násobitela odstrasujúceho úcinku len jedným z faktorov. V tejto súvislosti usmernenia z roku 2006 v casti "Specifické zvýsenie na úcely odstrasujúceho charakteru" stanovujú, ze Komisia okrem obratu za istých okolností "takisto zohladní nutnost zvýsit sankciu tak, aby prevýsila nezákonný zisk uskutocnený vdaka poruseniu, ak je takýto odhad mozný" (pozri body 30 a 31 usmernení z roku 2006, uz citovaných v poznámke pod ciarou 80). Domnievam sa, ze v prípadoch, v ktorých je násobitel odstrasujúceho úcinku urcený okrem iného podla rozsahu zisku vyplývajúceho z porusenia, môze byt stádium výpoctu pokuty, v ktorom sa tento násobitel uplatnuje, relevantné. Otázka existencie a rozsahu zisku nezákonne dosiahnutého vdaka poruseniu vsak v prejednávanej veci nie je relevantná. References 1. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref1 88. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref2 89. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref3 90. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref4 91. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref5 92. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref6 93. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref7 94. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref8 95. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref9 96. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref10 97. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref11 98. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref12 99. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref13 100. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref14 101. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref15 102. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref16 103. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref17 104. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref18 105. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref19 106. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref20 107. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref21 108. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref22 109. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref23 110. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref24 111. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref25 112. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref26 113. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref27 114. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref28 115. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref29 116. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref30 117. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref31 118. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref32 119. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref33 120. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref34 121. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref35 122. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref36 123. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref37 124. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref38 125. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref39 126. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref40 127. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref41 128. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref42 129. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref43 130. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref44 131. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref45 132. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref46 133. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref47 134. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref48 135. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref49 136. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref50 137. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref51 138. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref52 139. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref53 140. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref54 141. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref55 142. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref56 143. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref57 144. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref58 145. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref59 146. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref60 147. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref61 148. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref62 149. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref63 150. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref64 151. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref65 152. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref66 153. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref67 154. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref68 155. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref69 156. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref70 157. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref71 158. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref72 159. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref73 160. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref74 161. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref75 162. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref76 163. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref77 164. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref78 165. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref79 166. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref80 167. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref81 168. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref82 169. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref83 170. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref84 171. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref85 172. file:///tmp/lynxXXXX95G1ru/L95959-4393TMP.html#Footref86