NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 11. februára 2010 ^1([1]1) Vec C-407/08 P Knauf Gips KG, pôvodne Gebr. Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Trh so sadrokartónovými doskami - Porusenie clánku 81 ES - Správne konanie - Porusenie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Zamietnutie prístupu k dôkazom svedciacim v neprospech - Zamietnutie prístupu k dôkazom svedciacim v prospech - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porusenie - Porusenie hornej hranice 10 % podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17/62 - Hospodársky celok" I - Úvod 1. Spolocnost Knauf Gips KG, pôvodne Gebrüder Knauf Gipswerke KG (dalej aj "odvolatelka"), sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor inter alia zrusil rozsudok Súdu prvého stupna (tretej komory) z 8. júla 2008, T-52/03,([2]2) (dalej len "napadnutý rozsudok") v celom rozsahu. Subsidiárne sa odvolatelka domáha, aby Súdny dvor vrátil vec Súdu prvého stupna na nové rozhodnutie a podporne, aby znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, v kazdom prípade aspon o 54,51 milióna eur. II - Právny rámec 2. Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie, ktorým sa implementujú clánky [81] a [82] Zmluvy([3]3), v clánku 15 ods. 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1] alebo clánok [82] Zmluvy; ...." III - Skutkové a právne okolnosti odvolania A - Napadnuté rozhodnutie 3. Dna 27. novembra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2005/471/ES o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux N.V. (vec COMP/E-1/37.152 - sadrokartónové dosky) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v ktorom konstatovala, ze spolocnosti BPB plc (dalej len "BPB"), Knauf Group, Société Lafarge SA (dalej len "Lafarge") a Gyproc Benelux NV (dalej "Gyproc") porusili clánok 81 ods. 1 ES, pretoze sa zúcastnili na sérii dohôd a zosúladených postupov v sektore sadrokartónových dosiek.([4]4) Komisia konstatovala, ze spolocnosti BPB, Knauf([5]5), Lafarge a Gyproc uzavreli komplexnú a trvajúcu dohodu v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES a bez prerusenia sa na nej zúcastnovali, co sa prejavovalo týmto správaním predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy: - zástupcovia spolocností BPB a Knauf sa stretli v Londýne v roku 1992 a vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh na území Nemecka (dalej len "nemecký trh"), na území Spojeného královstva (dalej len "britský trh"), na území Francúzska (dalej len "francúzsky trh"), na území Holandska, Belgicka a Luxemburska (dalej len "trh Beneluxu"), - zástupcovia spolocností BPB a Knauf v roku 1992 zaviedli systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojili aj spolocnosti Lafarge a následne Gyproc, pokial ide o objemy predaja na nemeckom, francúzskom, britskom trhu a na trhu Beneluxu so sadrokartónovými doskami, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf a Lafarge sa niekolkokrát vopred vzájomne informovali o zvysovaní cien na britskom trhu, - vzhladom na osobitný vývoj nemeckého trhu sa zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc stretli vo Versailles v roku 1996, v Bruseli v roku 1997 a v Haagu v roku 1998 s cielom rozdelit si alebo aspon stabilizovat nemecký trh, - zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa v rokoch 1996 az 1998 niekolkokrát vzájomne informovali a dohodli na uplatnení zvýsenia cien na nemeckom trhu.([6]6) 4. Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia porusovanie trvalo: - "BPB: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998, - Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998, - Lafarge: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998, - Gyproc: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998". 5. Komisia konstatovala, ze vzhladom na povahu dotknutého konania; jeho konkrétny dopad na trh so sadrokartónovými doskami, ktorý bol znacne koncentrovaný a svojou povahou oligopolný, a vzhladom na skutocnost, ze sa týkalo styroch najvýznamnejsích trhov v centre Európskeho spolocenstva, sa adresáti napadnutého rozhodnutia dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Uvedeným podnikom boli ulozené tieto pokuty: - BPB: 138,6 milióna eur, - Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG: 85,8 milióna eur, - Lafarge: 249,6 milióna eur, - Gyproc: 4,32 milióna eur.([7]7) 6. Pokial ide o pokutu ulozenú odvolatelke, Komisia v bodoch 495 az 499 napadnutého rozhodnutia uviedla: "495 Preukázalo sa, ze [skupina] Knauf sa aktívne zúcastnovala na vsetkých konaniach v rozpore s hospodárskou sútazou opísaných v tomto rozhodnutí a ze [vysokí predstavitelia skupiny Knauf], [pán B a pán C] sa na tomto konaní osobne zúcastnili. 496 Rozhodnutie je urcené spolocnosti Knauf Westdeutsche Gipswerke vzhladom na osobitnú struktúru skupiny Knauf. Komisia nedokáze identifikovat jednu osobu na cele skupiny spolocností, ktoré podnik tvoria. Neexistuje preto jeden právny subjekt na jej cele, ktorý by ako orgán koordinujúci cinnosti skupiny mohol byt zodpovedný za porusenia spáchané rôznymi spolocnostami, ktoré ju tvoria. 497 Knauf Westdeutsche Gipswerke, ktorej [vysokými predstavitelmi] sú [pán B] a [pán C], je najreprezentatívnejsou spolocnostou tejto skupiny. Pokial ide konkrétne o Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, ktorej úlohou je riadit ostatné spolocnosti skupiny Knauf, treba uviest, ze je prinajmensom ciastocne závislá od Knauf Westdeutsche Gipswerke, pokial ide jednak o jej priestory a jednak o zamestnancov. 498 Za týchto okolností a aby cisto formálne otázky nebránili zisteniam o konaní [skupiny] Knauf na trhu so sadrokartónovými doskami na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia konstatuje, ze Knauf Westdeutsche Gipswerke musí byt zodpovedná za celé konanie [skupiny] Knauf. Knauf Westdeutsche Gipswerke nenamietala voci tomu, ze jej Komisia zaslala oznámenie o výhradách, napriek tomu, ze z tejto skutocnosti jasne vyplývalo, ze Komisia má v úmysle povazovat ju za zodpovednú za celé konanie skupiny Knauf. 499 Komisia konstatuje, ze vzhladom na mozné ulozenie pokuty..., obrat, ktorý treba vziat do úvahy v tomto rozhodnutí, je obrat 'podniku` v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, cize v tomto prípade celosvetový obrat dosiahnutý vsetkými spolocnostami skupiny Knauf, ktorý Knauf oznámila Komisii."([8]8) 7. Komisia predtým v bodoch 38 a 39 napadnutého rozhodnutia takisto uviedla: "38 Knauf, zalozená v roku 1932, má svoje sídlo a rozsiahlu továren v Iphofene v Bavorsku (Nemecko) a v súcasnosti sa skladá z niekolkých súkromných spolocností, ktoré sú stále vo vlastníctve... alebo akcionárov patriacich k rodine Knauf. Spolocnost sa rada prezentuje ako spolocnost v rodinnom vlastníctve, Knauf Westdeutsche Gipswerke: 'Spolocnost Gebr. Knauf Westdeutsche Gipswerke, Iphofen, zalozená v roku 1932, je v súcasnosti nielen jedným z najvýznamnejsích výrobcov stavebných materiálov v Európe, ale aj skupinou pôsobiacou celosvetovo, ktorej cinnosti sa neobmedzujú len na výrobu materiálov na báze sadrokartónu. Napriek svojmu rastu zostáva Knauf aj nadalej rodinným podnikom vo vlastníctve rodín Alfonsa a Karla Knaufovcov...`. 39 Knauf Westdeutsche Gipswerke je v podstate najstarsou spolocnostou skupiny Knauf a zamestnáva velký pocet (viac nez 1 000) zamestnancov skupiny; v súcasnosti je komanditnou spolocnostou, ktorej [vysokými predstavitelmi] sú [páni B a C]... Spolocnost prevádzkuje svoju cinnost v rovnakých priestoroch a s tými istými zamestnancami ako dalsia spolocnost, Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, ktorá je takisto komanditnou spolocnostou, jej [vysokými predstavitelmi] sú takisto [pán B] a [pán C] a predmet jej cinnosti spocíva v správe ostatných spolocností v skupine Knauf. Rovnako treba uviest, ze okrem spolocného vedenia majú obe komanditné spolocnosti úplne rovnakú struktúru podielnikov (tie isté osoby vlastnia presne ten istý podiel na základnom imaní spolocnosti). Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG má velmi málo zamestnancov, a to aj v prevádzke v Iphofene." B - Konanie pred Súdom prvého stupna 8. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. februára 2003 zaregistrovaným pod císlom T-52/03 sa spolocnost Knauf Gips KG domáhala zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týkalo, alebo subsidiárne primeraného znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, a ulozenia povinnosti Komisii nahradit trovy konania. 9. V zalobe pred Súdom prvého stupna Knauf Gips KG uviedla osem zalobných dôvodov. V prvom zalobnom dôvode tvrdila, ze napadnuté rozhodnutie porusuje jej právo na obhajobu. Tvrdila, inter alia, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na dôkaze, ku ktorému nemala prístup, hoci o to ziadala. Druhý zalobný dôvod spolocnosti Knauf Gips KG sa opieral o porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V tretom zalobnom dôvode spolocnost tvrdila porusenie pojmu jediného porusenia. Vo stvrtom zalobnom dôvode tvrdila, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pokial ide o hornú hranicu pokuty. V piatom zalobnom dôvode tvrdila, ze pri výpocte výsky pokuty v napadnutom rozhodnutí doslo k poruseniu clánku 253 ES a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a vseobecných právnych zásad. V siestom zalobnom dôvode spolocnost Knauf Gips KG tvrdila, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze neznízila ulozenú pokutu napriek tomu, ze s nou spolocnost spolupracovala v rovnakom rozsahu ako spolocnost BPB, ktorej bola pokuta znízená o 30 %. V siedmom zalobnom dôvode spolocnost tvrdila, ze neprimeraná dlzka správneho konania viedla k poruseniu clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd a zásady riadnej správy vecí verejných. V ôsmom a zároven poslednom zalobnom dôvode tvrdila, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri stanovení úrokovej miery za oneskorenú platbu pokuty. 10. Súd prvého stupna vyhlásil svoj rozsudok 8. júla 2008 a zalobu spolocnosti Knauf Gips KG v nom zamietol. Spolocnost zaviazal na náhradu trov konania. IV - Odvolacie konanie 11. Dna 19. septembra 2008 odvolatelka podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. Domáha sa, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, - subsidiárne vrátil vec na nové rozhodnutie Súdu prvého stupna, - podporne primerane znízil pokutu ulozenú podla clánku 3 napadnutého rozhodnutia, v kazdom prípade aspon o 54,51 milióna eur, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 12. Komisia tvrdí, ze Súdny dvor by mal: - zamietnut odvolanie v celom rozsahu, - zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. 13. Odvolanie proti napadnutému rozsudku sa zakladá na troch odvolacích dôvodoch. V prvom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze bolo porusené jej právo na obhajobu. V druhom odvolacom dôvode tvrdí, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES. V tretom odvolacom dôvode tvrdí, ze bol porusený clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 81 ES. 14. Pojednávanie sa uskutocnilo 22. októbra 2009. V - Prvý odvolací dôvod: porusenie práv na obhajobu 15. Odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna porusil jej práva na obhajobu, pretoze nesprávne uplatnil pravidlá týkajúce sa, po prvé zamietnutia prístupu k dôkazom svedciacim v neprospech a po druhé zamietnutia prístupu k dôkazom svedciacim v prospech. A - Zamietnutie prístupu k dôkazom svedciacim v neprospech 1. Napadnutý rozsudok 16. V prvostupnovom konaní spolocnost Knauf Gips KG uviedla, ze napadnuté rozhodnutie sa z velkej casti zakladá na dôkazoch svedciacich v jej neprospech, ku ktorým nemala prístup, hoci o to ziadala. 17. Súd prvého stupna v bode 41 napadnutého rozsudku potvrdil, ze Knauf Gips KG nemala pocas správneho konania pred Komisiou prístup k odpovediam ostatných subjektov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. Konstatoval, ze vzhladom na to, ze dokumenty, ktoré dotknutým úcastníkom konania neboli sprístupnené pocas správneho konania, nie sú ako dôkazy prípustné, je potrebné - ak sa Komisia v záverecnom rozhodnutí opierala o dokumenty, ktoré neboli vo vysetrovacom spise a neboli oznámené úcastníkom konania - také dokumenty z dôkazov vylúcit. Ak vsak existovali dalsie listinné dôkazy, ktoré boli úcastníkom konania známe pocas správneho konania a ktoré osobitne podporovali zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol neprípustný ako dôkaz, by neovplyvnila platnost námietok, ktorým sa v napadnutom rozhodnutí vyhovelo. Súd prvého stupna preto konstatoval, ze dotknutý podnik má preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela v rozhodnutí, by bol iný, keby dokument, ku ktorému nemal prístup a o ktorý sa Komisia opierala pri konstatovaní porusenia, musel byt ako dôkaz vylúcený.([9]9) 18. Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku uviedol, ze spolocnost Knauf Gips KG len vymenovala, s niekolkými výnimkami, urcité casti napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli uvedené dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup. Súd prvého stupna konstatoval, ze to nestacilo na splnenie povinnosti, ktorú má spolocnost Knauf Gips KG podla judikatúry týkajúcej sa nesprístupnených dôkazov svedciacich v neprospech. Následne preskúmal údajné porusenie prístupu k dôkazom svedciacim v neprospech v súvislosti s námietkami výslovne vznesenými spolocnostou Knauf Gips KG.([10]10) Po preskúmaní dotknutých dokumentov Súd prvého stupna konstatoval, ze zistenia Komisie v napadnutom rozhodnutí by neboli iné, keby boli dotknuté dokumenty odstránené zo spisu. Napriek tomu uviedol, ze preskúma meritum veci tak, ze pre úplnost vylúci vsetky skutocnosti svedciace v neprospech vyplývajúce z odpovedí ostatných subjektov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, s cielom preverit, ci posúdenie Komisie týkajúce sa existencie a úcinkov porusenia je dostatocne preukázané aj v prípade absencie takýchto dôkazov.([11]11) 2. Tvrdenia 19. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne odmietol preskúmat jednotlivé prípady nesprístupnených dôkazov, na ktoré odvolatelka poukázala. Odvolatelka zastáva názor, ze ked cituje dotknuté dôkazy a casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zakladajú výlucne na týchto dôkazoch, netreba uz uviest nic navyse, aby súd prijal záver, ze keby sa uvedené dôkazy boli vylúcili, zmenili by sa prinajmensom predmetné casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Kedze je zjavné, ze casti uvedené odvolatelkou sa týkajú materiálnej stránky porusenia ako celku, je jasné, ze napadnuté rozhodnutie by bolo úplne iné. Casti napadnutého rozhodnutia, ktoré Súd prvého stupna skutocne preskúmal (pozri body 51 az 63 napadnutého rozsudku), nie sú rozhodujúce vzhladom na to, ze právo odvolatelky na obhajobu uz bolo porusené v dôsledku toho, ze Komisia sa v iných castiach napadnutého rozhodnutia opierala o nesprístupnené dôkazy svedciace v neprospech, co uvedený súd nepreskúmal. 20. Komisia konstatuje, ze vzhladom na to, ze odvolatelkina výhrada smeruje len voci odôvodneniu napadnutého rozsudku obsiahnutému v bodoch 49 a 50, táto výhrada nemôze viest k zruseniu predmetného rozsudku. Toto odôvodnenie bolo uvedené len pre úplnost, kedze podla bodu 63 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nevzal do úvahy dotknuté dôkazy pri preskúmaní vecnej stránky napadnutého rozhodnutia. Komisia navyse zastáva názor, ze odvolatelka nesplnila podmienky stanovené v rozsudku Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia([12]12) týkajúce sa dôkazov svedciacich v neprospech. Podla tohto rozsudku Súdny dvor vyzaduje, aby dotknutý úcastník konania preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela, by bol iný. Vseobecné odvolanie sa odvolatela na rôzne casti napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa len spomínajú dotknuté dokumenty, je nedostatocné, pretoze by si vyzadovalo, aby Súd prvého stupna preukázal prícinnú súvislost medzi zamietnutím prístupu k dotknutým dôkazom a údajným porusením práv na obhajobu. 3. Posúdenie 21. V prvom rade by som chcel uviest, ze odvolatelka spochybnuje zistenia Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku. Nemá vsak ziadne námietky voci podrobným zisteniam Súdu prvého stupna v bodoch 51 az 62 napadnutého rozsudku týkajúcim sa konkrétnych výhrad spolocnosti Knauf Gips KG k niektorým dôkazom. 22. Okrem toho na rozdiel od tvrdenia Komisie zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 49 a 50 a samozrejme v bodoch 51 az 62 napadnutého rozsudku neboli uvedené pre úplnost a túto vlastnost Súd prvého stupna výslovne pripísal svojmu stanovisku vyjadrenému v bode 63 predmetného rozsudku. Ustálená judikatúra, podla ktorej Súdny dvor ihned zamieta výhrady smerujúce proti odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna uvedenému len pre úplnost, kedze nemôzu viest k jeho zruseniu,([13]13) sa preto podla mna priamo nevztahuje na predmetný odvolací dôvod. 23. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky týkajúce sa toho, ze Súd prvého stupna nepreskúmal nou uvedené prípady nesprístupnených dôkazov, zastávam názor, ze je zjavne nedôvodné. 24. Knauf Gips KG v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna prijal nesprávny záver, ze vymenovanie jednotlivých castí napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli uvedené nesprístupnené dôkazy, nestací na splnenie povinnosti stanovenej v judikatúre, ktorá vyzaduje, aby úcastník konania preukázal, ze záver, ku ktorému dospela Komisia, by bol býval iný, keby dokument, ku ktorému tento podnik nemal prístup a o ktorý sa Komisia opierala pri konstatovaní porusenia, nebol ako dôkaz prípustný. 25. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat, po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porusenia a po druhé, ze námietka mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Je teda na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebol prípustný ako dôkaz.([14]14) 26. Podla môjho názoru sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze samotné vymenovanie castí napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa spomínajú nesprístupnené dôkazy, nestací na splnenie jasnej povinnosti ulozenej podniku podla rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia([15]15). B - Zamietnutie prístupu k dôkazom svedciacim v prospech a porusenie práva na obhajobu v súvislosti s výmenou informácií 27. Z praktických dôvodov sa budem v tejto casti venovat druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, kedze obe sa týkajú druhej casti prvého zalobného dôvodu spolocnosti Knauf Gips KG pred Súdom prvého stupna o zamietnutí prístupu k dôkazom svedciacim v prospech.([16]16) 1. Napadnutý rozsudok 28. V bode 67 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pri citovaní rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia uviedol, ze ak dokument svedciaci v prospech nebol sprístupnený, dotknutý podnik musí preukázat len to, ze neposkytnutie prístupu k dokumentu mohlo v jeho neprospech ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje, aby podnik preukázal, ze uvedené dokumenty svedciace v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze ak by mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda aj výsky pokuty. To, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba po tom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemal byt opomenutý.([17]17) 29. Po tom, co bol odvolatelke poskytnutý prístup k odpovediam ostatných výrobcov, ktoré neboli dôverné, na oznámenie o výhradách Komisie, Súd prvého stupna konstatoval, ze aj keby Knauf Gips KG mala prístup k týmto dokumentom pocas správneho konania, tie by nemohli ovplyvnit posúdenie Komisie.([18]18) 2. Tvrdenia 30. Odvolatelka zastáva názor, ze Súd prvého stupna v bode 65 napadnutého rozsudku nesprávne zhrnul jej tvrdenia v zalobe vo veci T-52/03 a vyjadrenia obsiahnuté v osobitnom dokumente zo 7. júla 2006 týkajúce sa odmietnutia Komisie poskytnút prístup k dôkazom svedciacim v jej prospech. Zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 64 az 79 napadnutého rozsudku preto porusujú právo odvolatelky na obhajobu a sú nedôvodné. 31. Odvolatelka dalej zastáva názor, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora v oblasti dôkazov svedciacich v prospech. Tvrdí, ze nie je povinná preukázat, ze keby bola mala prístup k odpovediam ostatných výrobcov na oznámenie o výhradách, rozhodnutie Komisie by bolo obsahovo odlisné, ale len to, ze predmetné dokumenty mohla pouzit na svoju obhajobu.([19]19) Zastáva názor, ze v bodoch 70 az 78 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nesprávne preskúmal, ci niektoré dôkazy navrhnuté odvolatelkou, ktoré svedcili v jej prospech, mohli ovplyvnit výsledok napadnutého rozhodnutia. 32. Odvolatelka okrem toho spochybnuje zistenie Súdu prvého stupna, podla ktorého odpoved spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách neobsahuje nijaké dôkazy svedciace v jej prospech.([20]20) Tvrdí, ze v súlade so vseobecnými zásadami dokazovania sa vyjadrenia dotknutých osôb povazujú za dôkazy. Navyse skutocnost, ze odvolatelka uviedla tie isté tvrdenia, nic nemení na povahe tvrdení iných dotknutých osôb. 33. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna nepreskúmal vyjadrenie v bode 4.1.16 odpovede spolocnosti BPB, podla ktorého stretnutie v Londýne bolo nanajvýs spontánnou diskusiou. Súd prvého stupna rovnako nepreskúmal vyjadrenie spolocnosti BPB v bode 4.2.3 jej odpovede, podla ktorého císelné údaje, ktoré si medzi sebou vymenili spolocnost BPB a jej konkurenti, neboli zahrnuté do plánovacieho procesu BPB. Okrem toho Súd prvého stupna nepreskúmal dôlezitost dôkazu, ktorý sa týkal preukázania existencie stretnutí v Bruseli a Haagu v rokoch 1997 a 1998, ktoré nasledovali po údajnom prvom stretnutí vo Versailles. Spolocnost Knauf Gips KG v dokumente zo 7. júla 2006 uviedla, ze z bodov 4.3.28 a 4.3.34 odpovede BPB jednoznacne vyplýva, ze na stretnutí vo Versailles nebola uzavretá nijaká dohoda v rozpore s hospodárskou sútazou. Pokial ide o stretnutia v Bruseli a Haagu, Komisia jednoducho dospela k záveru, ze strany konali v súlade s údajnou dohodou uzavretou vo Versailles. Na základe bodov 4.3.28 a 4.3.34 odpovede BPB týkajúcich sa stretnutia vo Versailles vsak bolo mozné preukázat, ze záver o stretnutiach v Bruseli a Haagu bol nedôvodný. 34. Komisia znovu uvádza tvrdenie, ktoré uviedla aj pred Súdom prvého stupna a ktorému sa Súd prvého stupna nevenoval. Uvádza, ze k dokumentu, ktorým zamietla prístup odvolatelky k odpovediam ostatných výrobcov na oznámenie o výhradách, pripojila poucenie o opravných prostriedkoch, ktoré má odvolatelka k dispozícii. Kedze odvolatelka nepredlozila vec úradníkovi pre vypocutie, a nevycerpala tak opravné prostriedky dostupné pocas správneho konania, implicitne dala najavo, ze v súvislosti so svojou ziadostou nebude dalej konat. Komisia preto zastáva názor, ze vzhladom na to, ze otázka prístupu k spisu mala byt vyriesená pocas správneho konania, odvolatelka nebola oprávnená uvádzat porusenie práva na obhajobu pred Súdom prvého stupna. 35. Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna správne uplatnil kritérium stanovené v rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia([21]21) v súvislosti s dôkazmi svedciacimi v prospech. Rovnako sa domnieva, ze v napadnutom rozsudku neboli skreslené tvrdenia odvolatelky. 36. Komisia zastáva názor, ze tvrdenia odvolatelky uvedené v bode 31 vyssie sú neprípustné, pretoze v nich len opakuje argumenty, ktoré uz vzniesla pred Súdom prvého stupna, a domáha sa nového posúdenia svojich tvrdení Súdnym dvorom. Okrem toho odvolatelka nepreukázala, ako jej dotknuté nesprístupnené dôkazy mohli pomôct pri obhajobe. Komisia tiez zastáva názor, ze tvrdenie odvolatelky uvedené v bode 33 je vecne nesprávne. 3. Posúdenie 37. Na úvod sa budem zaoberat tvrdením Komisie uvedeným v bode 34 vyssie. Komisia totiz tvrdí, ze v súvislosti s druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka stratila zalobný nárok, pretoze nevycerpala vsetky opravné prostriedky, ktoré mala v súvislosti s prístupom k sporným dokumentom k dispozícii v správnom konaní pred Komisiou. 38. Myslím si, ze toto tvrdenie by malo byt zamietnuté. Po prvé, Komisia nepreukázala, ze ju odvolatelka úmyselne uviedla do omylu alebo pocas správneho konania nekonala v dobrej viere v súvislosti s dotknutými nesprístupnenými dokumentmi. Len samotná skutocnost, ze odvolatelka nevycerpala opravné prostriedky v konaní pred Komisiou, nemohla Komisiu priviest k nesprávnemu záveru, ze odvolatelka uz nebude viac konat vo veci ziadosti o prístup k sporným dokumentom pred súdmi Spolocenstva.([22]22) Po druhé, ak neexistuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré by specificky vyzadovalo, aby úcastník konania vycerpal opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii v správnom konaní pred Komisiou, zastávam názor, ze ulozenie takej poziadavky Súdnym dvorom by neprimerane obmedzilo právo tohto úcastníka konania na obhajobu a zabránilo by jeho úplnému prístupu k spravodlivosti.([23]23) 39. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky uvedené v bode 30 vyssie v tom zmysle, ze v bode 65 napadnutého rozsudku boli nesprávne zhrnuté jej tvrdenia, treba uviest, ze tie isté tvrdenia sú uvedené v bode 43 správy sudcu spravodajcu pre pojednávanie pred Súdom prvého stupna, ktoré sa uskutocnilo 23. januára 2007. 40. Podla judikatúry Súdneho dvora je úcelom správy sudcu spravodajcu zhrnút skutkové a právne okolnosti veci, zalobné dôvody a tvrdenia úcastníkov konania a úcastníci konania môzu pred pojednávaním alebo pocas neho ziadat o opravy alebo vyjadrit výhrady. Okrem toho sudcovia Súdu prvého stupna, ktorí sa zúcastnili na rozhodovaní, mali pocas celého konania prístup ku vsetkým dokumentom v spise.([24]24) 41. Vo veci T-52/03 kancelária Súdu prvého stupna zaslala úcastníkom konania správu sudcu spravodajcu 11. decembra 2006 a úcastníci konania boli vyzvaní na predlozenie pripomienok k tejto správe pred pojednávaním. Na rozdiel od Komisie, ktorá predlozila písomné pripomienky 15. januára 2007, spolocnost Knauf Gips KG pripomienky nepredlozila. Okrem toho na pojednávaní 23. januára 2007 Knauf Gips KG nevzniesla ziadne námietky voci zhrnutiu svojich zalobných dôvodov a tvrdení, uvedenému v správe sudcu spravodajcu. Skutocnost, ze taká námietka nebola vznesená, je uvedená v zápisnici z pojednávania, ktorú vypracoval tajomník podla clánku 63 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a ktorá bola podpísaná predsedom a tajomníkom a predstavuje úradný záznam. 42. Vzhladom na to, ze spolocnost Knauf Gips KG nevzniesla námietku voci správe sudcu spravodajcu vo veci T-52/03 a ze zlozenie Súdu prvého stupna malo pocas celého konania prístup ku vsetkým dokumentom, ktoré tvorili spis, zastávam názor, ze tvrdenie odvolatelky uvedené v bode 30 vyssie by malo byt zamietnuté. 43. Pre úplnost by som okrem toho zdôraznil, ze zo zistení Súdu prvého stupna v bodoch 68 az 77 napadnutého rozsudku vyplýva, ze tento súd podrobne preskúmal tvrdenia spolocnosti Knauf Gips KG([25]25) týkajúce sa zamietnutia prístupu k dôkazom svedciacim v jej prospech Komisiou. 44. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora vztahujúcu sa na dôkazy svedciace v jej prospech, stací, aby podnik preukázal, ze by bol mohol pouzit dôkazy svedciace v jeho prospech pri svojej obhajobe v tom zmysle, ze ak by bol mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by uviest dôkazy, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda aj výsky pokuty. To, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba po tom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemal byt opomenutý.([26]26) 45. Súd prvého stupna osobitne odkázal na uvedenú judikatúru o nesprístupnených dôkazoch svedciacich v prospech v bode 67 napadnutého rozsudku. Okrem toho v bode 78 napadnutého rozsudku konstatoval, ze keby Knauf Gips KG bola mala prístup k dotknutým dokumentom pocas správneho konania, posúdenie Komisie by nimi nemohlo byt ovplyvnené. 46. Chcel by som uviest, ze napriek súhrnnému zisteniu Súdu prvého stupna v bode 78 napadnutého rozsudku, znenie bodu 74 napadnutého rozsudku, v ktorom tento súd uviedol, ze bod 4.2.1 odpovede spolocnosti BPB "nemohol zmenit konecný výsledok", nie velmi vhodne zapadá do kontextu dôkazov svedciacich v prospech a do istej miery pripomína judikatúru v oblasti nesprístupnených dôkazov svedciacich v neprospech.([27]27) Podla môjho názoru vsak pouzitie takej terminológie nespôsobuje neplatnost napadnutého rozsudku. Domnievam sa, ze len samotné vyjadrenie úcastníka kartelovej dohody, bez akýchkolvek podporných dôkazov, ktorým sa tento úcastník usiluje popriet predmet alebo úcinok výmeny informácií v rozpore s hospodárskou sútazou, nemôze predstavovat dôkaz svedciaci v prospech. 47. Preto si myslím, ze tvrdenie uvedené v bode 31 vyssie by malo byt zamietnuté. 48. Pokial ide o tvrdenia odvolatelky uvedené v bodoch 31 a 32 vyssie, ktorými spochybnuje zistenie Súdu prvého stupna, ze niektoré casti odpovede spolocnosti BPB na oznámenie o výhradách neobsahujú dôkazy svedciace v prospech, treba mat na pamäti, ze posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna nepredstavuje - s výnimkou skreslenia dôkazov - právnu otázku, ktorá je predmetom posúdenia zo strany Súdneho dvora.([28]28) 49. Posúdenie Súdu prvého stupna v bodoch 69 az 78 napadnutého rozsudku sa podla mna týkalo toho, ci urcité casti odpovede BPB na oznámenie o výhradách Komisie predstavujú dôkazy svedciace v prospech a ci ich Knauf Gips KG mohla pouzit pri svojej obhajobe. Týkalo sa teda skutkovej otázky.([29]29) Ak neexistuje ziadne tvrdenie o skreslení dôkazov Súdom prvého stupna, výhradu odvolatelky voci posúdeniu Súdu prvého stupna treba podla mna zamietnut ako neprípustnú. 50. Pokial ide o tvrdenie uvedené v bode 33 vyssie, ze Súd prvého stupna nepreskúmal tvrdenia spolocnosti Knauf Gips KG týkajúce sa bodu 4.1.16 odpovede BPB, zastávam názor, ze ho nemozno prijat. Hlavným prínosom bodu 4.1.16 odpovede BPB na oznámenie o výhradách je, ze "hospodárska sútaz na európskych trhoch zostala silná" aj napriek "údajnému záväzku" dosiahnutému na stretnutí v Londýne. Otázke trvajúcej hospodárskej sútaze sa Súd prvého stupna v skutocnosti venoval v bodoch 72 a 75 napadnutého rozsudku. Tvrdenie, ze Súd prvého stupna nepreskúmal vyjadrenie spolocnosti Knauf Gips KG k bodu 4.2.3 odpovede BPB na oznámenie o výhradách, podla ktorej císelné údaje, ktoré si medzi sebou vymenili spolocnost BPB a jej konkurenti, neboli zahrnuté do plánovacieho procesu BPB, treba podla mna zamietnut vo svetle bodu 74 napadnutého rozsudku. V bode 74 napadnutého rozsudku bolo osobitne posúdené tvrdenie spolocnosti BPB, podla ktorého vymenené informácie boli známe len pánovi [D], riaditelovi spolocnosti Gyproc a generálnemu riaditelovi spolocnosti BPB. 51. Okrem toho z bodu 76 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Súd prvého stupna preskúmal body 4.3.28 a 4.3.34 odpovede BPB, týkajúce sa stretnutia vo Versailles, a konstatoval, ze ich obsah nepredstavuje dôkazy svedciace v prospech. Kedze tvrdenie spolocnosti Knauf Gips KG o stretnutiach v Bruseli a Haagu v rokoch 1997 a 1998 záviselo od konstatovania Súdu prvého stupna, ze body 4.3.28 a 4.3.34 odpovede BPB o stretnutí vo Versailles predstavujú dôkazy svedciace v prospech, nemyslím si, ze Súd prvého stupna sa dopustil chyby, ked nepreskúmal tvrdenie spolocnosti Knauf Gips KG o stretnutiach v Bruseli a Haagu. 52. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. VI - Druhý odvolací dôvod: porusenie clánku 81 ES A - Tvrdenia 53. Odvolatelka tvrdí, ze body 140 az 298 napadnutého rozsudku sú nedostatocne vecne podlozené, pretoze Súd prvého stupna vo svojom závere o porusení clánku 81 ods. 1 ES vychádzal z dôkazov svedciacich v jej neprospech, ku ktorým nemala prístup. Okrem toho Súd prvého stupna nedodrzal svoje vyjadrenie v bode 63 napadnutého rozsudku, ze pri skúmaní merita napadnutého rozhodnutia nebude na dotknuté dôkazy prihliadat. 54. Odvolatelka uvádza, ze aj keby sa vzali do úvahy nezákonné dôkazy, konstatovania Súdu prvého stupna v súvislosti s piatimi zlozkami porusenia spáchaného odvolatelkou nepodporujú záver o porusení clánku 81 ods. 1 ES. Podla Súdu prvého stupna sa dotknuté porusenie skladalo z piatich castí, konkrétne zo stretnutia v Londýne v roku 1992, výmeny informácií o objemoch predaja v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve od roku 1992 do roku 1998, výmeny informácií o cenových zvýseniach v Spojenom královstve od roku 1992 do roku 1998, dohôd o rozdelení trhu v Nemecku (stretnutia vo Versailles, v Bruseli a Haagu) od júna 1996 a dohody o cenových zvýseniach v Nemecku od roku 1996. Na základe skutkových zistení Súdu prvého stupna vsak ani jedna z týchto situácií nesplna kritériá pre konstatovanie porusenia podla clánku 81 ods. 1 ES. Odvolatelka kritizuje aj rôzne aspekty rozhodnutia Súdu prvého stupna v súvislosti s piatimi zlozkami alebo prejavmi porusenia obsiahnutými v bodoch 140 az 298 napadnutého rozsudku. 55. Komisia zastáva názor, ze druhý odvolací dôvod odvolatelky je neprípustný, kedze odvolatelka kritizuje len skutkové zistenia Súdu prvého stupna. Dalej uvádza, ze odvolatelka nespochybnuje existenciu jediného trvajúceho porusovania, na ktorom je napadnuté rozhodnutie zalozené. Druhý odvolací dôvod odvolatelky sa zakladá na hypotéze, ze ani jedna cast alebo zlozka porusenia, ktoré posudzované spolocne predstavujú porusenie, sama osebe neporusuje clánok 81 ES. Odvolatelka teda nesprávne pochopila základnú myslienku napadnutého rozhodnutia a posúdenie dôkazov Súdom prvého stupna. Súd prvého stupna, odvolávajúc sa na rozsudok AalborgPortland a i./Komisia([30]30), konstatoval, ze existencia protisútazného postupu alebo dohody sa musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna rozhodol, ze táto judikatúra je uplatnitelná na koncept jediného a nepretrzitého porusovania, kedze kazdý prejav potvrdzuje existenciu takého porusovania. 56. Komisia tiez zastáva názor, ze tvrdenie odvolatelky uvedené v bode 53 vyssie je neprípustné, pretoze odvolatelka nevymedzila casti napadnutého rozsudku, ktoré kritizuje, a odkázala len súhrnne na body 140 az 298 napadnutého rozsudku. B - Posúdenie 57. Z bodu 299 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze spolocnost Knauf Gips KG pred Súdom prvého stupna tvrdila, ze ju nemozno obvinit z úcasti na jedinom porusení trvajúcom dlhé obdobie, co by viedlo k znízeniu závaznosti porusenia a k premlcaniu jednotlivých izolovaných skutocností, ku ktorým údajne doslo viac nez pät rokov pred zacatím konania. 58. Súd prvého stupna v bode 306 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z bodu 479 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze "vsetky tieto dohody a zosúladené postupy sú v prejednávanej veci súcastou viacerých snáh dotknutých podnikov, ktoré sledujú rovnaký ekonomický ciel, a síce obmedzit hospodársku sútaz, a predstavujú rôzne prejavy komplexnej a trvajúcej dohody, ktorá má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze uvedené dohody a zosúladené postupy bez prerusenia od roku 1992 do roku 1998 zásadným spôsobom formovali spolocnú vôlu stabilizovat, a teda obmedzit hospodársku sútaz prinajmensom na trhoch so sadrokartónovými doskami v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom královstve a Beneluxe, Komisia vymedzila porusenie ako jediné, komplexné a trvajúce porusenie". Clánok 1 napadnutého rozhodnutia tak inter alia stanovuje, ze "odvolatelka porusila clánok 81 ods. 1 Zmluvy tým, ze sa zúcastnila na dohodách a zosúladených postupoch v sektore sadrokartónových dosiek".([31]31) Uplatnením judikatúry vo veci Aalborg Portland a i./Komisia([32]32) Súd prvého stupna zamietol zalobný dôvod spolocnosti Knauf Gips KG smerujúci proti kvalifikácii uvedených postupov ako jediného, trvajúceho porusenia.([33]33) 59. V tomto odvolaní odvolatelka nespochybnuje uvedený záver Súdu prvého stupna o existencii jediného, trvajúceho porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Namiesto toho sa snazí preukázat, ze ziadna z piatich individuálnych castí alebo prejavov porusenia izolovane nepodporuje záver o porusení clánku 81 ods. 1 ES. Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie a vlastne aj napadnutý rozsudok sa zakladajú na existencii jediného, trvajúceho porusenia, aj ked zlozeného z rôznych castí, zastávam názor, ze odvolatelka márne tvrdí, ze predmetné individuálne casti posudzované izolovane nepredstavujú porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Dotknuté tvrdenie by preto podla mna malo byt zamietnuté. 60. Okrem toho zastávam názor, ze kedze odvolatelka jasne neoznacila jednotlivé dôkazy svedciace v jej neprospech, o ktoré Súd prvého stupna údajne oprel svoje konstatovanie v bodoch 140 az 298 napadnutého rozsudku, predmetné tvrdenie by sa malo zamietnut ako neprípustné pre jeho neurcitosti. 61. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal druhý odvolací dôvod zamietnut. VII - Tretí odvolací dôvod: porusenie clánku 15 nariadenia c. 17 a clánku 81 ES A - Tvrdenia 62. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 15 nariadenia c. 17, ked pri výpocte 10 %-nej hornej hranice stanovenej v tomto ustanovení zohladnil obrat spolocností v rámci skupiny Knauf. Zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze odvolatelka tvorila hospodársky celok s dalsími spolocnostami skupiny Knauf a bola zodpovedná za konanie skupiny Knauf. 63. Odvolatelka zastáva názor, ze v bode 348 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nekonal objektívne a nestranne. Spochybnuje zistenie Súdu prvého stupna, podla ktorého Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG profitovala z predmetného porusenia. 64. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze spolu so spolocnostou Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG a jej dcérskymi spolocnostami tvoria hospodársky celok. 65. Odvolatelka spochybnuje devät faktorov, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoj záver o hospodárskom celku. Zastáva názor, ze rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([34]34) nemozno uplatnit, pretoze odvolatelka nie je kontrolovaná inou spolocnostou. Navyse odvolatelka nemá ziaden podiel v spolocnostiach, ktoré sú vo vztahu s Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG. Ani judikatúra týkajúca sa obchodných zástupcov,([35]35) na ktorú odkazujú body 350, 351 a 355 napadnutého rozsudku, sa podla nej na vec nevztahuje. Odvolatelka zastáva názor, ze rovnako nie je aplikovatelný ani rozsudok HFB a i./Komisia([36]36), na ktorý odkazujú body 343 az 346 napadnutého rozsudku, pretoze v tomto rozsudku sa konstatovanie o hospodárskom celku zakladalo na skutocnosti, ze akcie v rôznych spolocnostiach vlastnila tá istá osoba. V prejednávanej veci je odvolatelka a spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG vo vlastníctve 22 spolocníkov, z ktorých kazdý má mensinový podiel. 66. Záver o hospodárskom celku sa nemôze zakladat ani na spolocnej kontrole odvolatelky a dalsích spolocností mnohými spolocníkmi patriacimi k rodine Knauf. O spolocnej kontrole nemozno hovorit, ak môze dôjst k pohybom alebo zmenám väcsinových podielov spolocníkov. Súd prvého stupna v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia([37]37) a Komisia vo svojom rozhodnutí v uvedenom prípade konstatovali, ze v prípade styroch mensinových spolocníkov neslo o hospodársky celok. Na základe rodinnej zmluvy spomínanej v bode 349 napadnutého rozsudku sa dotknuté spolocnosti nedostali pod spolocnú kontrolu. 67. Odvolatelka zastáva názor, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, najmä s rozsudkom Aristrain/Komisia([38]38), v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze základné imanie dvoch samostatných obchodných spolocností patriace tej istej osobe alebo tej istej rodine nie je skutocnost, ktorá by bola ako taká dostatocná na preukázanie existencie hospodárskeho celku utvoreného týmito dvoma spolocnostami, majúce z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva za následok, ze konanie prvého podniku by mohlo byt pripísané druhému podniku a ze prvý podnik by mohol byt povinný uhradit pokutu za druhý podnik. 68. Odvolatelka zastáva názor, ze neexistujú ziadne iné právne dôvody na konstatovanie o hospodárskom celku. Skutocnost, ze tí istí dvaja spolocníci viedli vsetky spolocnosti Knauf, je irelevantná (bod 345 napadnutého rozsudku). V bode 346 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze neexistuje dôkaz o tom, ze dvaja bratranci Knaufovci, pán [B] a pán [C], nezastupovali skupinu Knauf v rámci rozlicných prejavov porusenia. Odvolatelka tvrdí, ze vyjadrenie Súdu prvého stupna porusuje zásadu in dubio pro reo. Okrem toho skutocnost, ze tie isté osoby zastupujú rôzne spolocnosti, neznamená, ze tieto spolocnosti nie sú z hladiska hospodárskej sútaze samostatné. Odvolatelka sa tiez domnieva, ze konstatovanie v bode 346 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa císelné údaje vymenené pocas trvania porusovania týkali rozlicných spolocností vo vnútri skupiny Knauf, nehovorí nic o strukturálnych vztahoch medzi úcastníkmi alebo spolocnostami, ktorých sa výmena týkala, a teda o existencii hospodárskeho celku. Okrem toho sa domnieva, ze konstatovanie v bode 347 napadnutého rozsudku o tom, ze existencia hospodárskeho celku sa tiez zakladá na skutocnosti, ze spolocnost Knauf Gips KG na základe ziadosti zaslala Komisii okrem údajov o vlastnom obrate aj údaje o obrate dalsích spolocností v skupine Knauf, je právne neúcinné. Dotknuté informácie boli zaslané po kontrolách a na úcely toho, aby Komisia nedospela k záveru, ze poskytnuté informácie boli nedostatocné. Odvolatelka sa domnieva, ze vyjadrenie v bode 356 napadnutého rozsudku potvrdzujúce konstatovanie o hospodárskom celku je rozporuplné. Skutocnost, ze odvolatelka je jedinou spolocnostou, ktorú Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG neriadi, nevysvetluje, preco bola pokuta ulozená odvolatelke a nie spolocnosti Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG. Nie je jasné, preco by odvolatelka mala byt povazovaná za spolocnost tvoriacu hospodársky celok so spolocnostou Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, ked je od nej odvolatelka nezávislá. Odvolatelka namieta voci konstatovaniu v bode 357 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze kedze "väcsina" dokumentov, ktoré boli nájdené pocas kontrol, bola vypracovaná na jej hlavickovom papieri, zastupuje skupinu Knauf. Zastáva názor, ze výkladové pravidlo, podla ktorého osoba, ktorá predlozí "väcsinu" dokumentov, automaticky "zastupuje" dalsích úcastníkov porusenia, nemá oporu v právnych systémoch clenských státov alebo kartelovom práve Spolocenstva. Navyse nie je jasné, ako Komisia vybrala dotknuté dokumenty spomedzi vsetkých dokumentov, ktoré mala k dispozícii pocas setrenia. Odvolatelka sa domnieva, ze vyjadrenie v bode 357 napadnutého rozsudku, podla ktorého je nepochybné, ze odvolatelka koordinovala operatívnu cinnost skupiny Knauf na relevantnom trhu, úplne odporuje vyjadreniu v bode 337 napadnutého rozsudku, kde sa uvádza, ze "neexistuje preto jeden právny subjekt na jej cele, ktorý by ako orgán koordinujúci cinnosti skupiny mohol byt zodpovedný za porusenia spáchané rôznymi spolocnostami". Vyjadrenie v bode 358 napadnutého rozsudku, podla ktorého odvolatelka bola pre Komisiu jedinou kontaktnou osobou pocas správneho konania, nevedie k ziadnym právnym záverom a vyplýva zo skutocnosti, ze v sprievodnom liste k oznámeniu o výhradách z 19. apríla 2001 Komisia zacala formálne konanie len voci odvolatelke napriek tomu, ze sa kontroly uskutocnili aj v ostatných spolocnostiach. Odvolatelka tvrdí, ze jej právnici odpovedali na oznámenie o výhradách v jej mene a ako jej zástupcovia. 69. Odvolatelka dalej namieta voci vyjadreniam v bodoch 359 a 360 napadnutého rozsudku, podla ktorých mala pocas správneho konania namietat voci domnienke Komisie o existencii hospodárskeho celku, aby v tejto súvislosti neprisla o zalobný nárok. Domnieva sa, ze uvedené vyjadrenia porusujú zásadu in dubio pro reo. Vzhladom na to, ze oznámenie o výhradách bolo urcené len odvolatelke, obhajovala sa len vo svojom mene. V oznámení o výhradách nebolo uvedené, ze odvolatelke sa prisudzuje zodpovednost aj za konanie ostatných spolocností s názvom Knauf. 70. Komisia zastáva názor, ze Súd prvého stupna dospel k záveru o existencii hospodárskeho celku na základe viacerých skutocností (bod 342 napadnutého rozsudku), okrem iného najmä na základe toho, ze pocas trvania porusovania bratranci Knaufovci zastupovali celú skupinu Knauf, na základe toho, ze údaje o objeme predaja, ktoré boli predmetom výmeny pocas trvania porusovania, sa týkali vsetkých spolocností Knauf, ktoré pôsobili na trhu so sadrokartónovými doskami (bod 346 napadnutého rozsudku), a toho, ze podiely v spolocnostiach v rámci skupiny Knauf, ktoré vlastnila holdingová spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, táto spolocnost spravovala v mene rodinnej spolocnosti, ktorá ju viedla a kontrolovala. Vyjadrenie v bode 348 napadnutého rozsudku preto treba chápat v týchto súvislostiach. Vzhladom na tieto súvislosti Súd prvého stupna nekonal zaujato. Ak sa totiz preukáze, ze bratranci Knaufovci zastupovali pri porusení celú skupinu, je jasné, ze z porusenia profitovali vsetky spolocnosti Knauf. 71. Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa neodvolal na rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([39]39), ale na vseobecné zásady upravujúce existenciu hospodárskeho celku. Rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([40]40) a judikatúra týkajúca sa obchodných zástupcov predstavujú prípady konkrétneho uplatnenia dotknutých vseobecných zásad. V kazdom prípade mozno v tomto prípade nájst analógiu s rozsudkom Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([41]41), aj ked ho nemozno priamo uplatnit. Súd prvého stupna konstatoval, ze spolocnosti v rámci skupiny Knauf kontrolovala rodina Knauf na základe rodinnej zmluvy, podla ktorej celá skupina patrila pod jedno vedenie. Bratranci Knaufovci viedli vsetky spolocnosti v rámci skupiny vrátane dvoch materských spolocností a pri porusení zastupovali vsetky spolocnosti Knauf, ktoré pôsobili na trhu so sadrokartónovými doskami. Komisia sa domnieva, ze tvrdenia odvolatelky o rozsudku HFB a i./Komisia([42]42) sú irelevantné. V bodoch 342 a 343 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze existencia hospodárskeho celku sa musí posúdit z prípadu na prípad a ze existenciu hospodárskeho celku mozno konstatovat (ako vo veci HFB a i./Komisia) na základe série skutocností, ktoré preukazujú vztah kontroly. Súd prvého stupna videl analógiu medzi vecou HFB a i./Komisia a prejednávanou vecou v kontrole, ktorú spolocnost rodiny Knauf vykonáva nad skupinou Knauf, v klúcovom postavení bratrancov Knaufovcov, v spôsobe, akým sa prezentujú ako zástupcovia skupiny Knauf a v skutocnosti, ze údaje o predaji vymenené pocas trvania porusovania sa týkali celej skupiny. Súdny dvor schválil tieto kritériá vo svojom rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia([43]43). 72. Komisia zastáva názor, ze pripomienky odvolatelky k moznosti zmien vo väcsinových podieloch spolocníkov odporujú rodinnej zmluve, ktorá zarucuje jedno vedenie a jeden sústredený výkon práv spolocníkov. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze skutocnost, ze sa väcsinové podiely medzi spolocníkmi menia, je irelevantná, pretoze podla rodinnej zmluvy kontrolu nad skupinou Knauf vykonávajú dva rozhodovacie orgány (spolocne s dvoma bratrancami, ktorí vedú celú skupinu Knauf), ktoré zarucujú, ze skupina vystupuje na trhu ako jeden celok. Kontrolu zo strany rodinnej spolocnosti potvrdila aj odvolatelka v odpovedi na otázku Komisie 19. septembra 2002 (bod 347 napadnutého rozsudku). 73. Komisia zastáva názor, ze napadnutý rozsudok neodporuje konstatovaniu Súdneho dvora v rozsudku Aristrain/Komisia([44]44). Záver o existencii hospodárskeho celku v napadnutom rozsudku sa nezakladá len na skutocnosti, ze dve materské spolocnosti v rámci skupiny Knauf majú rovnakých spolocníkov. Komisia rovnako tvrdí, ze rozlicné okolnosti, ktoré Súd prvého stupna zistil, dokazujú existenciu hospodárskeho celku. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje postavenie bratrancov Knaufovcov ako vedúcich spolocníkov, ktorí zabezpecovali jednotné vedenie skupiny (bod 345 napadnutého rozsudku). Bratranci Knaufovci boli osobne zapojení do porusenia a konkurenti skupiny povazovali ich konanie za konanie skupiny Knauf (bod 346 napadnutého rozsudku). Komisia okrem toho uvádza, ze odvolatelka nespochybnuje fakt, ze císelné údaje o predaji, ktoré boli vymenené pocas trvania porusovania, sa týkali vsetkých spolocností Knauf, ktoré pôsobili na trhu so sadrokartónovými doskami. Súhrn týchto údajov dokázal, ze celá skupina Knauf je zastúpená bratrancami Knaufovcami (alebo odvolatelkou). Pokial ide o vyjadrenie odvolatelky týkajúce sa predlozenia údajov o jej obrate a obrate ostatných spolocností v skupine Knauf Komisii, Komisia uvádza, ze informácie boli predlozené az po zaslaní oznámenia o výhradách. V oznámení o výhradách sa uvádza, ze je urcené len odvolatelke. Súd prvého stupna správne konstatoval, ze skutocnost, ze odvolatelka z vlastnej vôle poskytla údaje o obrate skupiny Knauf a o obrate spolocností Knauf pôsobiacich na trhu so sadrokartónovými doskami, je dalsím dôkazom o tom, ze samotná odvolatelka zastávala názor, ze existoval hospodársky celok a ze ona samotná zastupovala vsetky spolocnosti Knauf, ktoré vyrábajú sadrokartónové dosky. 74. Komisia zastáva názor, ze tvrdenia odvolatelky o posúdení jej konkrétnej úlohy v rámci skupiny Knauf Súdom prvého stupna (bod 354 napadnutého rozsudku) sú irelevantné, pretoze odvolatelka len spochybnuje existenciu hospodárskeho celku. Nasledujúce poznámky preto slúzia len na doplnenie. 75. Komisia zdôraznuje osobitné postavenie odvolatelky ako spolocnosti Knauf zodpovednej za porusenie. Uvádza, ze odvolatelka je jednou z dvoch materských spolocností v rámci skupiny. Na rozdiel od Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG odvolatelka nie je len holdingovou spolocnostou a Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG je od odvolatelky závislá, pokial ide o urcité zdroje. Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, ktorá je len holdingovou spolocnostou, by nemohla byt zodpovedná za konanie skupiny (body 348 a 355 napadnutého rozsudku); táto zodpovednost spocíva na odvolatelke. Súd prvého stupna v bodoch 346 a 357 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka koordinovala operatívnu cinnost skupiny Knauf na relevantnom trhu. Toto konstatovanie nie je v rozpore s vyjadrením v bode 361 napadnutého rozsudku, podla ktorého nie je mozné identifikovat nijaký právny subjekt na cele skupiny, ktorý koordinuje jej cinnosti. Napriek tomu, ze odvolatelka je len jednou z dvoch materských spolocností, mala postavenie koordinátora predovsetkým z toho dôvodu, ze ju bratranci Knaufovci vyuzívali ako nástroj na vedenie podniku. 76. Pokial ide o tvrdenia odvolatelky uvedené v bode 69 vyssie, týkajúce sa straty zalobného nároku, Komisia sa domnieva, ze aj pred oznámením o výhradách, aj po nom odvolatelka konala v mene ostatných spolocností Knauf. Komisia zastáva názor, ze vyjadrenia Súdu prvého stupna v bodoch 359 a 360 napadnutého rozsudku treba chápat v súvislosti s vyjadrením v bode 358. Pocas správneho konania odvolatelka uviedla, ze má v rámci podniku Knauf vedúce postavenie, a tým Komisii naznacila, ze je na cele skupiny. Komisia preto zaslala oznámenie o výhradách odvolatelke a nie ostatným spolocnostiam v rámci skupiny, hoci pritom uviedla, ze porusenie sa týka skupiny Knauf (bod 359 napadnutého rozsudku). B - Posúdenie 77. Tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Súd prvého stupna v bode 348 napadnutého rozsudku nepostupoval objektívne a nestranne, je podla mna úplne neopodstatnené a nie je relevantné. Len samotná skutocnost, ze skutkové zistenie Súdu prvého stupna v tomto bode sa lísi od tvrdenia odvolatelky, v ziadnom prípade neznamená nedostatok objektivity a nestrannosti na strane Súdu prvého stupna. Navyse, ako uviedla Komisia, z bodov 344 az 347 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 348 napadnutého rozsudku, podla ktorého spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG a jej dcérske spolocnosti profitovali z dotknutého porusenia, sa zakladalo na viacerých dôvodoch, ktoré tento súd preskúmal a posúdil, co znamená, ze k nemu nedospel cisto teoreticky. 78. Okrem toho konstatovanie, podla ktorého spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG a jej dcérske spolocnosti profitovali z dotknutého porusenia, je skutkovým posúdením, ktoré s výnimkou skreslenia dôkazov, patrí podla clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora do výlucnej právomoci Súdu prvého stupna.([45]45) 79. V súvislosti so zalobným dôvodom spolocnosti Knauf Gips KG týkajúcim sa porusenia clánku 15 nariadenia c. 17 Súd prvého stupna preskúmal po prvé skutocnost, ci skupina Knauf predstavuje hospodársky celok na úcely práva hospodárskej sútaze, a po druhé, ci Knauf Gips KG bola zodpovedná za koordináciu konania skupiny Knauf. Na rozdiel od tvrdenia Komisie uvedeného v bode 74 vyssie sa nazdávam, ze odvolatelka v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom spochybnuje zistenia Súdu prvého stupna v súvislosti s oboma uvedenými skutocnostami. 80. Pokial ide o otázku existencie hospodárskeho celku, podla ustálenej judikatúry sa právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze týka cinností podnikov a pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Súdny dvor rovnako spresnil, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársky celok, aj ked je tento hospodársky celok z právneho hladiska zlozený z viacerých fyzických alebo právnických osôb.([46]46) Posúdenie toho, ci skupina spolocností tvorí hospodársky celok, tak podla mna nie je otázkou právnej formy, ale vyzaduje si individuálnu analýzu a podrobné preskúmanie konkrétnych okolností kazdého prípadu. Okrem toho by som rád uviedol, ze existenciu hospodárskeho celku mozno konstatovat na základe niekolkých rôznych skutocností, z ktorých ani jedna by jednotlivo taký záver neodôvodnovala. 81. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého sa rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia([47]47) v tejto veci nemôze uplatnit, v prvom rade by som uviedol, ze Súd prvého stupna sa pri posúdení existencie hospodárskeho celku v napadnutom rozsudku neopieral o tento rozsudok. Okrem toho skutocnost, ze odvolatelka analogicky vo vztahu ku konkrétnym okolnostiam vo veci StoraKopparbergs Bergslags/Komisia, inter alia, nekontroluje 100 %-ný podiel inej spolocnosti, podla mna nebráni tomu, aby sa na základe iných dôvodov konstatovalo, ze odvolatelka je súcastou hospodárskeho celku na úcely práva hospodárskej sútaze. 82. Okrem toho, hoci Súd prvého stupna citoval judikatúru v oblasti obchodných zástupcov v bodoch 350, 351 a 355 napadnutého rozsudku a rozsudok HFB a i./Komisia([48]48) v bode 343 napadnutého rozsudku, nic nenasvedcuje tomu, ze sa Súd prvého stupna domnieval, ze specifické okolnosti existujúce v týchto veciach sa zopakovali v prejednávanej veci.([49]49) Súd prvého stupna chcel len vseobecne zdôraznit niekolko faktorov, ktoré môzu viest k záveru o hospodárskom celku. 83. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky v bode 66, chcel by som uviest, ze vo veci Baustahlgewebe/Komisia Súd prvého stupna posudzoval, ci sa dohody majú povazovat za interné dohody skupiny, teda za dohody, na ktoré sa nevztahuje clánok 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupna v tejto veci konstatoval, ze clánok 81 ES sa nevztahuje na dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi patriacimi k jednej skupine ako materská spolocnost a dcérska spolocnost, pokial také podniky tvoria hospodársky celok, v ktorom dcérska spolocnost v skutocnosti nemôze slobodne rozhodovat o svojom správaní na trhu. K takejto situácii nedochádza, ak podnik nevykonáva inú kontrolu nad podnikom ako kontrolu podielu na imaní, ktorý zdaleka nepredstavuje väcsinový podiel.([50]50) 84. V rozsudku Baustahlgewebe/Komisia Súd prvého stupna rozhodol na základe skutocnosti, ze skutocná miera kontroly, ktorú Arbed vykonávala nad Baustahlgewebe, zodpovedala jej podielu na imaní, konkrétne 25,001 %, ktorý zdaleka nepredstavuje väcsinový podiel. Súd prvého stupna konstatoval, ze vlastníctvo takého podielu neodôvodnuje záver, ze dotknuté spolocnosti patria ku skupine, v rámci ktorej tvoria hospodársky celok, v dôsledku coho by dohoda medzi týmito dvoma podnikmi nespadala pod clánok 81 ods. 1 ES. 85. Podla môjho názoru je zjavné, ze Súd prvého stupna sa v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia([51]51) pri svojom závere o neexistencii kontroly neoprel výlucne o percentuálne vycíslenie akciového podielu spolocnosti Arbed v spolocnosti Baustahlgwebe, ale preskúmal skutocnú úroven alebo mieru tejto kontroly a dospel k záveru, ze je nedostatocná. Súd prvého stupna tak podla mna správne uprednostnil skutocnú realitu pred formou. Preto si myslím, ze len samotná právna moznost pohyblivých väcsinových podielov v rámci skupiny spolocností Knauf, vrátane odvolatelky a spolocnosti Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, z dôvodu existencie 22 spolocníkov per se nevylucuje záver o hospodárskom celku. 86. Zastávam tiez názor, ze odvolatelka nepreukázala, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Aristrain/Komisia([52]52). V uvedenej veci Súdny dvor konstatoval, ze len samotná skutocnost, ze imanie dvoch samostatných obchodných spolocností vlastní tá istá osoba alebo tá istá rodina, sama osebe([53]53) nestací na preukázanie, ze tieto dve spolocnosti tvoria hospodársky celok s tým dôsledkom, ze podla práva hospodárskej sútaze mozno konanie jednej spolocnosti pripísat druhej spolocnosti a ze jednej by sa mohla ulozit povinnost zaplatit pokutu za druhú.([54]54) Z obsiahlych konstatovaní Súdu prvého stupna v bodoch 337 az 362 napadnutého rozsudku vyplýva, ze tento súd sa pri svojom závere o existencii hospodárskeho celku neoprel len o jednu jedinú, izolovanú skutocnost.([55]55) V skutocnosti aj sama odvolatelka v odvolaní namietala voci "deviatim" dôvodom,([56]56) o ktoré Súd prvého stupna oprel svoj záver o existencii hospodárskeho celku. 87. Na rozdiel od tvrdenia odvolatelky uvedeného v bode 68 vyssie podla môjho názoru Súd prvého stupna v bodoch 344 az 350 napadnutého rozsudku vymenoval niekolko skutocností, ktoré, pokial sa posudzujú spolocne a nie samostatne, vedú k záveru, ze spolocnosti vo vlastníctve rodiny Knauf tvoria hospodársky celok na úcely clánku 81 ods. 1 ES. 88. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze vsetky spolocnosti v skupine Knauf majú tých istých 22 spolocníkov, ktorí pochádzajú z dvoch vetiev rodiny Knauf,([57]57) a ze vsetky tieto spolocnosti viedli tí istí dvaja bratranci Knaufovci.([58]58) 89. Súd prvého stupna dalej v bode 346 napadnutého rozsudku konstatoval, ze neexistuje dôkaz o tom, ze bratranci Knaufovci nezastupovali skupinu Knauf pri porusení, a je nesporné, ze údaje vymenené pocas dotknutého porusenia sa týkali vsetkých spolocností v skupine Knauf, ktoré pôsobia na trhu so sadrokartónovými doskami. Zastávam názor, ze Súd prvého stupna neporusil zásadu in dubio pro reo svojím vyjadrením o neexistencii dôkazu, ktorý by naznacoval, ze bratranci Knaufovci nezastupovali skupinu Knauf pri dotknutom porusení. Súd prvého stupna len uviedol, ze dôkazy poukazujú na to, ze bratranci Knaufovci mali postavenie zástupcov a ze nebol predlozený dôkaz o opaku. Nic nenasvedcuje tomu, ze Súd prvého stupna mal pochybnosti o dôkaznej sile dôkazov, ktoré mal skutocne k dispozícii. Navyse podla môjho názoru skutocnost, ze vymenené údaje sa týkali vsetkých spolocností v rámci skupiny Knauf, ktoré pôsobia na trhu so sadrokartónovými doskami, predstavuje dalsí dôkaz o tom, ze tieto spolocnosti konali ako hospodársky celok v spolocnom záujme. Na rozdiel od tvrdenia odvolatelky v bode 68 vyssie netreba, aby taká výmena preukázala nejaké formálne strukturálne prepojenie medzi dotknutými spolocnostami. 90. V bode 347 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna takisto konstatoval, ze odvolatelka vo svojej odpovedi z 19. septembra 2002 na ziadost Komisie o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 uviedla nielen údaje o svojom obrate, ako to od nej Komisia ziadala, ale zároven dobrovolne poskytla, inter alia, údaje o obrate vsetkých spolocností v rámci skupiny Knauf. Zastávam názor, ze Súd prvého stupna správne povazoval túto skutocnost za dalsí dôkaz o tom, ze spolocnosti patriace rodine Knauf tvoria hospodársky celok so spolocnými záujmami. Odvolatelkine tvrdenie o tom, ze dotknuté informácie zaslala, aby Komisia nepovazovala poskytnuté informácie za nedostatocné, nie je podla mna presvedcivé.([59]59) Dotknuté informácie boli zaslané 19. septembra 2002, teda viac nez rok po tom, co Komisia 18. apríla 2001 specificky zaslala oznámenie o výhradách, inter alia, odvolatelke.([60]60) Kedze v oznámení o výhradách sa musí jednoznacne uviest právnická osoba, ktorej sa môzu ulozit pokuty, a tejto osobe musí byt oznámenie urcené,([61]61) pri odoslaní dotknutých údajov o obrate 19. septembra 2002 odvolatelka vedela, ze pokuta môze byt ulozená skôr jej nez ostatným spolocnostiam v rámci skupiny Knauf.([62]62) Súd prvého stupna tiez konstatoval, ze Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG bola len holdingovou spolocnostou bez zamestnancov, ktorá mala to isté vedenie ako odvolatelka, pôsobiace v priestoroch odvolatelky.([63]63) Okrem toho Súd prvého stupna v bode 349 napadnutého rozsudku citoval in extensio clánok 1 zmluvy rodiny Knauf, podla ktorej, inter alia, spolocnosti v rámci skupiny Knauf existujú pod jedným vedením so spolocným úcelom.([64]64) 91. Zastávam preto názor, ze odvolatelka nepreukázala, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver, ze spolocnosti patriace rodine Knauf tvoria hospodársky celok. 92. Pokial ide o ulozenie pokuty odvolatelke, podla ustálenej judikatúry môze byt protisútazné správanie podniku pripísané inému podniku v prípade, ak prvý uvedený podnik neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané druhým uvedeným podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú.([65]65) 93. Navyse sa podla mna dá odvodit z rozsudku Aristrain/Komisia, ze za urcitých okolností mozno spolocnosti pripísat celé konanie skupiny, aj ked táto spolocnost nebola oznacená ako právnická osoba na cele predmetnej skupiny so zodpovednostou za koordinovanie cinnosti skupiny.([66]66) 94. Súd prvého stupna konstatoval, ze spolocnost Knauf Gips KG bola zodpovedná za konanie skupiny Knauf na základe niekolkých skutocností.([67]67) 95. Ako neoddelitelnú súcast svojho odôvodnenia v predmetnej otázke Súd prvého stupna v bode 359 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v oznámení o výhradách konstatovala, ze porusenie sa týkalo celej skupiny Knauf. Navyse podla uvedeného súdu odvolatelka na základe oznámenia o výhradách mala vediet, ze bude pravdepodobne príjemcom konecného rozhodnutia Komisie. Napriek tomu odvolatelka odpovedala Komisii bez toho, aby spochybnila svoje postavenie spolocnosti zodpovednej za konanie skupiny pocas trvania porusovania. Súd prvého stupna, citujúc rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia([68]68) uviedol, ze v takejto situácii spocívalo na odvolatelke bremeno konat v priebehu správneho konania - alebo sa pripravit na to, ze neskôr to uz nebude mozné -, a to tak, ze preukáze, ze napriek skutocnostiam uvádzaným Komisiou jej nemozno pripísat porusenie, ktorého sa dopustila skupina Knauf.([69]69) 96. Zastávam názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver, ze kedze odvolatelka nekonala pocas správneho konania, stratila nárok konat pred Súdom prvého stupna. Podla mna, pokial Súd prvého stupna nezistil, ze odvolatelka pocas správneho konania vedome uvádzala Komisiu do omylu alebo nekonala v dobrej viere, pokial ide o jej postavenie v rámci skupiny Knauf, samotná skutocnost, ze pocas uvedeného konania nespochybnila konkrétne stanovisko Komisie, specificky vyjadrené v oznámení o výhradách, nemôze obmedzit jej právo na obhajobu pred Súdom prvého stupna a odopriet jej plný prístup k spravodlivosti. 97. Z uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok treba zrusit v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze spolocnost Knauf Gips KG je zodpovedná za konanie skupiny Knauf, a v rozsahu, v akom sa v nom zamieta zalobný dôvod spolocnosti Knauf Gips KG zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 98. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Následne môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 99. Myslím si, ze v prejednávanej veci stav konania dovoluje, aby sa právoplatne rozhodlo vo veci samej. Súdny dvor preto má podla mna právoplatne rozhodnút o návrhu odvolatelky na znízenie pokuty ulozenej v napadnutom rozsudku. 100. Treba uviest, ze okrem zistení uvedených v bodoch 359 a 360 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v bode 356 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka bola jedinou spolocnostou pôsobiacou na relevantnom trhu, ktorú neriadila holdingová spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG.([70]70) Táto skutocnost sama osebe podla mna nevysvetluje, preco bola odvolatelke ulozená pokuta. 101. Súd prvého stupna vsak este v bode 348 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnost Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG bola len holdingovou spolocnostou bez zamestnancov, ktorá mala rovnaké vedenie ako odvolatelka, pôsobiace v priestoroch odvolatelky. Tieto skutocnosti podla mna vedú k záveru, ze hoci sú tieto dve spolocnosti právne odlisné, odvolatelka je v skutocnosti fakticky zodpovedná za koordináciu cinností holdingovej spolocnosti Gebrüder Knauf Verwaltungsgesellschaft KG, a teda aj ostatných spolocností v skupine Knauf, ktoré táto spolocnost vlastní. 102. Súd prvého stupna v bode 357 napadnutého rozsudku takisto uviedol, ze väcsina dokumentov, ktoré skupina Knauf zasielala Komisii pocas setrenia, bola na hlavickovom papieri odvolatelky. Z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia([71]71) vyplýva, ze dôkazy, ktoré Komisia nájde pocas setrenia týkajúceho sa kartelu, sú zvycajne len neúplné a obmedzené a niektoré podrobnosti treba casto doplnit prostredníctvom dedukcie. Napriek skutocnosti, ako tvrdila odvolatelka, ze tieto dôkazy môzu byt len vzorkou dokumentov, ktoré boli v skutocnosti pocas setrenia k dispozícii, povazujem také listinné dôkazy za velmi presvedcivé dôkazy o koordinacnej alebo klúcovej úlohe, ktorú odvolatelka zohrávala pri operatívnej cinnosti skupiny Knauf v súvislosti s porusením. 103. Podla môjho názoru, ako tvrdí odvolatelka, konstatovanie uvedené v bode 358 napadnutého rozsudku, podla ktorého odvolatelka bola jedinou kontaktnou osobou Komisie pocas správneho konania, samo osebe nie je právne presvedcivé. Naznacuje vsak, ze odvolatelka zohrala pri porusení klúcovú úlohu([72]72) v skupine Knauf a túto skutocnost potvrdzuje podla mna aj zistenie Súdu prvého stupna v bode 347 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka dobrovolne predlozila údaje o obrate vsetkých spolocností skupiny Knauf. 104. Odvolatelka tvrdí, ze jej postavenie jedinej kontaktnej osoby vyplýva zo skutocnosti, ze v sprievodnom liste k oznámeniu o výhradách z 19. apríla 2001 Komisia zacala formálne konanie len voci odvolatelke napriek tomu, ze sa kontroly uskutocnili aj v ostatných spolocnostiach. Toto tvrdenie podla mna nie je vierohodné, vzhladom na to, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré bolo zdanlivo napísané v jej mene, sa odvolatelka v skutocnosti odvoláva nielen na svoje vlastné správanie, ale viackrát aj na správanie skupiny Knauf a ostatných spolocností v skupine. Okrem toho, ako tvrdí Komisia, nic nenaznacuje, ze v bode 358 napadnutého rozsudku sa odkazuje len na setrenie v rámci správneho konania pred Komisiou, ktoré nasledovalo po oznámení o výhradách, a ze setrenie pred oznámením sa neberie do úvahy. 105. Vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 100 az 104 týchto návrhov zastávam názor, ze Súdny dvor by mal konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze spolocnost Knauf Gips KG bola zodpovedná za koordináciu skupiny Knauf pri porusení. Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod, ktorý spolocnost Knauf Gips KG uviedla na podporu svojej zaloby pred Súdom prvého stupna, týkajúci sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je podla mna nedôvodný, a preto ho treba zamietnut. VIII - Trovy konania 106. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Pokial ide o trovy prvostupnového konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, podla mna ich treba nahradit podla podmienok stanovených v bode 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku. IX - Návrh 107. Zastávam názor, ze Súdny dvor by mal: - zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (tretia komora) z 8. júla 2008, Knauf Gips KG/Komisia, T-52/03 v rozsahu, v akom v nom bolo rozhodnuté, ze spolocnost Knauf Gips KG bola zodpovedná za konanie skupiny Knauf, a zamietnutý zalobný návrh zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia, ktorým sa implementujú clánky [81] a [82] Zmluvy, - vo zvysnej casti odvolanie zamietnut, - zamietnut zalobu o neplatnost podanú spolocnostou Knauf Gips KG na Súd prvého stupna v rozsahu, v akom sa opiera o zalobný dôvod týkajúci sa údajného porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, - zaviazat spolocnost Knauf Gips KG na náhradu trov tohto konania. Trovy prvostupnového konania, ktoré viedlo k rozsudku Súdu prvého stupna uvedenému v bode 1 výrokovej casti týchto návrhov, by mali byt nahradené spôsobom uvedeným v bode 2 výrokovej casti uvedeného rozsudku. __________________________________________________________________ [73]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [74]2 - Knauf Gips/Komisia. __________________________________________________________________ [75]3 - Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [76]4 - Ú. v. EÚ L 166, s. 8. Pozri clánok 1 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [77]5 - V poznámke pod ciarou 4 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "Knauf" oznacuje vsetky spolocnosti patriace do skupiny Knauf. __________________________________________________________________ [78]6 - Pozri bod 2 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [79]7 - Pozri clánok 3 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [80]8 - Citácie boli z textu vynechané. __________________________________________________________________ [81]9 - Pozri body 45 az 47 napadnutého rozsudku a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [82]10 - Pozri bod 50 a nasl. __________________________________________________________________ [83]11 - Pozri bod 63 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [84]12 - Rozsudok zo 7. januára 2004, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123. __________________________________________________________________ [85]13 - Pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 47, a rozsudky zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C-362/95 P, Zb. s. I-4775, bod 23, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 106. __________________________________________________________________ [86]14 - Pozri rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, body 71 az 73 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [87]15 - Tamze. __________________________________________________________________ [88]16 - Pozri body 67 az 78 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [89]17 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, body 74 az 76. __________________________________________________________________ [90]18 - Pozri bod 78 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [91]19 - Pozri najmä rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81. __________________________________________________________________ [92]20 - Pozri body 70 az 77 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [93]21 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. __________________________________________________________________ [94]22 - Pozri analogicky rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 37. Okrem toho Súdny dvor v bodoch 101 az 106 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v poznámke pod ciarou 12, uviedol, ze Súd prvého stupna v rámci konania o zalobe podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa koncí správne konanie, môze nariadit opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a zabezpecit si úplný prístup k spisu, aby posúdil, ci odmietnutie sprístupnenia urcitého dokumentu môze poskodit obranu dotknutého podniku. Kedze také prejednanie sa obmedzuje na súdne preskúmanie zalobných dôvodov, jeho cielom ani výsledkom nie je nahradenie úplného vysetrenia veci v kontexte správneho konania. Je nesporné, ze oneskoreným sprístupnením dokumentov zo spisu sa podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, nedostáva spät do pozície, v akej by bol, keby sa bol mohol opriet o predmetné dokumenty pri predlození písomných a ústnych vyjadrení Komisii. Vzhladom na odlisný úcel a rozsah prístupu k spisu pred Súdom prvého stupna a pred Komisiou si nemyslím, ze skutocnost, ze odvolatel nevycerpal vsetky opravné prostriedky v správnom konaní, by mu mala bránit v tom, aby predlozil zálezitost zamietnutia prístupu k spisu súdom Spolocenstva. __________________________________________________________________ [95]23 - Pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 1991, Hilti AG/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 38. Okrem toho, v prípade, ze by tvrdenie navrhovatelky, ze nesprístupnené dokumenty svedcia v jej prospech, bolo úspesné a preukáze sa, ze tento úcastník konania nevyuzil opravný prostriedok v správnom konaní, ku ktorému mal skutocný prístup, Súdny dvor by mohol akékolvek preukázané zaváhanie tohto úcastníka konania vziat do úvahy pri rozhodovaní o trovách podla clánku 69 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý stanovuje, inter alia, ze Súdny dvor môze zaviazat aj úcastníka, ktorý mal vo veci úspech, nahradit trovy konania, ktoré vznikli druhému úcastníkovi a ktoré Súdny dvor uzná za spôsobené jeho úmyselným zavinením. __________________________________________________________________ [96]24 - Rozsudok z 22. apríla 1999, Kernkraftwerke Lippe-Ems/Komisia, C-161/97 P, Zb. s. I-2057, bod 58. __________________________________________________________________ [97]25 - V jej zalobe vo veci T-52/03 a v osobitnom dokumente, ktorý vypracovala 7. júla 2006. Na dotknutý dokument odkazuje bod 68 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [98]26 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, body 74 az 76. __________________________________________________________________ [99]27 - Tá vyzaduje, aby podnik preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol býval iný, keby dokument, ku ktorému nemal prístup a o ktorý sa Komisia opierala pri konstatovaní porusenia, nebol pripustený ako dôkaz. __________________________________________________________________ [100]28 - Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 330. __________________________________________________________________ [101]29 - Tamze, bod 331. __________________________________________________________________ [102]30 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. __________________________________________________________________ [103]31 - Pozri bod 307 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [104]32 - Pozri bod 309 napadnutého rozsudku; rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. __________________________________________________________________ [105]33 - Pozri bod 321 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [106]34 - Rozsudok zo 16. novembra 2000, C-286/98 P, Zb. s. I-9925. __________________________________________________________________ [107]35 - Rozsudok z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, T-66/99, Zb. s. II-5515. __________________________________________________________________ [108]36 - Rozsudok z 20. marca 2002, T-9/99, Zb. s. II-1487. __________________________________________________________________ [109]37 - Rozsudok zo 6. apríla 1995, T-145/89, Zb. s. II-987. __________________________________________________________________ [110]38 - Rozsudok z 2. októbra 2003, C-196/99 P, Zb. s. I-11005. __________________________________________________________________ [111]39 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 34. __________________________________________________________________ [112]40 - Tamze. __________________________________________________________________ [113]41 - Tamze. __________________________________________________________________ [114]42 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36. __________________________________________________________________ [115]43 - Rozsudok z 28. júna 2005, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425. __________________________________________________________________ [116]44 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 38. __________________________________________________________________ [117]45 - Rozsudok z 18. decembra 2008, C-101/07 P a C-110/07 P, Coop de France bétail et viande a i./Komisia, Zb. s. I-10193, bod 58; pozri tiez rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 52. __________________________________________________________________ [118]46 - Rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 a 55. __________________________________________________________________ [119]47 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 34. __________________________________________________________________ [120]48 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36. __________________________________________________________________ [121]49 - Zo znenia bodu 343 napadnutého rozsudku v skutocnosti vyplýva, ze rozsudok HFB a i./Komisia bol citovaný ako príklad (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36). __________________________________________________________________ [122]50 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 107. __________________________________________________________________ [123]51 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 37. __________________________________________________________________ [124]52 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 38. __________________________________________________________________ [125]53 - Výrazy "len samotná" a "sama osebe" majú zásadný pre pochopenie významu rozhodnutia Súdneho dvora. __________________________________________________________________ [126]54 - Tamze, bod 99. __________________________________________________________________ [127]55 - Pozri bod 342 napadnutého rozsudku, kde samotný Súd prvého stupna potvrdil, ze hoci len samotná skutocnost, ze imanie dvoch samostatných obchodných spolocností vlastní tá istá osoba alebo tá istá rodina, nestací, k záveru o existencii hospodárskeho celku mozno dospiet na základe viacerých skutocností. __________________________________________________________________ [128]56 - Pozri bod 65 vyssie. __________________________________________________________________ [129]57 - Pozri bod 344 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [130]58 - Pozri bod 345 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [131]59 - Do istej miery to odporuje aj odvolatelkiným vyjadreniam v súvislosti s konstatovaním Súdu prvého stupna v bode 358 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelka nespochybnila a podla ktorého bola pre Komisiu jedinou kontaktnou osobou pocas správneho konania. __________________________________________________________________ [132]60 - Zo spolocností v rámci skupiny Knauf bola príjemcom oznámenia o výhradách len odvolatelka, hoci bolo jasné, ze porusenie uvedené v oznámení sa týka skupiny Knauf. __________________________________________________________________ [133]61 - Pozri rozsudky zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 143 a 146, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 21. __________________________________________________________________ [134]62 - Pozri tvrdenia odvolatelky uvedené v bodoch 68 a 69 vyssie. __________________________________________________________________ [135]63 - Pozri bod 348 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [136]64 - Clánok 1 s názvom "Ciel zmluvy" stanovuje: "1. Cielom tejto zmluvy je zachovat spolocnosti Knauf ako rodinné spolocnosti. 2. Cielom tejto zmluvy je zabezpecit jednotné vedenie spolocností Knauf. 3. Cielom tejto zmluvy je zarucit jednotný, sústredený výkon práv vo vsetkých spolocnostiach Knauf. 4. Cielom tejto zmluvy je zabezpecit, aby rozhodnutia potrebné pre budúce vedenie, organizáciu a právnu formu spolocnosti, boli aj nadalej mozné a aby im nemohol zabránit jeden spolocník alebo len malý pocet spolocníkov." (Kurzívou zvýraznil generálny advokát) __________________________________________________________________ [137]65 - Pozri najmä rozsudok zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27. __________________________________________________________________ [138]66 - Pozri body 98 a 99 (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 38). V uvedenej veci nebolo mozné pripísat zodpovednost pre nedostatok dôkazov. __________________________________________________________________ [139]67 - Pozri body 354 az 361 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [140]68 - Rozsudok z 27. septembra 2006, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 88. __________________________________________________________________ [141]69 - Pozri bod 360 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [142]70 - Táto skutocnost je nesporná. __________________________________________________________________ [143]71 - Pozri body 55 az 57 (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12). __________________________________________________________________ [144]72 - Pozri analogicky rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 50. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref1 74. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref2 75. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref3 76. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref4 77. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref5 78. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref6 79. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref7 80. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref8 81. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref9 82. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref10 83. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref11 84. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref12 85. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref13 86. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref14 87. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref15 88. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref16 89. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref17 90. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref18 91. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref19 92. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref20 93. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref21 94. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref22 95. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref23 96. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref24 97. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref25 98. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref26 99. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref27 100. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref28 101. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref29 102. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref30 103. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref31 104. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref32 105. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref33 106. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref34 107. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref35 108. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref36 109. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref37 110. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref38 111. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref39 112. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref40 113. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref41 114. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref42 115. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref43 116. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref44 117. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref45 118. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref46 119. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref47 120. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref48 121. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref49 122. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref50 123. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref51 124. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref52 125. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref53 126. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref54 127. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref55 128. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref56 129. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref57 130. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref58 131. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref59 132. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref60 133. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref61 134. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref62 135. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref63 136. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref64 137. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref65 138. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref66 139. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref67 140. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref68 141. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref69 142. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref70 143. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref71 144. file:///tmp/lynxXXXXkMoDJp/L95929-4417TMP.html#Footref72