NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 24. marca 2010 ([1]1) Vec C-399/08 P Európska komisia proti Deutsche Post AG "Odvolanie - Clánok 87 ods. 1 ES - Pomoc poskytovaná státmi - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Dôkazné bremeno - Metóda overovania existencie zvýhodnenia Komisiou - Preskúmavacia právomoc Vseobecného súdu" 1. Svojím odvolaním Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia (T-266/02, Zb. s. II-1233, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post AG([2]2). 2. V spornom rozhodnutí vyjadrila Komisia názor, ze v rámci procesu restrukturalizácie bývalej nemeckej správy pôst a telekomunikácií dostala Deutsche Post AG znacné kompenzacné platby pochádzajúce zo zdrojov státu. Vzhladom jednak na politiku predaja so stratou v odvetví trhu postových balíkov sankcionovanú Komisiou v rozhodnutí z 20. marca 2001([3]3), ktorým sa konstatovalo zneuzitie dominantného postavenia zo strany Deutsche Post AG, jednak na stratu zaznamenanú Deutsche Post AG pocas preskúmavaného obdobia zastávala Komisia názor, ze agresívna cenová politika mohla byt financovaná iba pomocou zdrojov, ktoré Deutsche Post AG získala ako náhradu za poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze islo o protiprávnu státnu pomoc. 3. Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES([4]4) tým, ze sa domnievala, ze platby zo státnych prostriedkov zvýhodnili Deutsche Post AG. 4. Hlavnou otázkou v rámci tohto odvolania je teda otázka vztahujúca sa na metódu umoznujúcu urcit, ci podnik poverený úlohami sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu získal náhradu prevysujúcu dodatocné náklady vyvolané poskytnutím uvedenej sluzby, ktorá môze predstavovat zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Táto otázka je súcastou sirsej diskusie vztahujúcej sa na identifikáciu právnej povahy náhrady nákladov vyvolaných plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. I - Skutkový stav, konanie a napadnutý rozsudok 5. Deutsche Post AG je velkým podnikom, ktorý pôsobí tak v odvetví prepravy postových zásielok, v ktorom má monopol, ako aj v dalsích dvoch postových odvetviach, to znamená preprave balíkov a preprave novín a casopisov, pricom obe sú vystavené hospodárskej sútazi. 6. V odvetví prepravy balíkov Deutsche Post AG zabezpecuje na jednej strane sluzby prepravy balíkov podaných priamo pri postových priecinkoch a na druhej strane sluzby prepravy väcsieho mnozstva balíkov, ktoré nespracovávajú priamo postové priecinky (dalej len "preprava balíkov z domu do domu"). 7. Co sa týka prepravy balíkov z domu do domu, Deutsche Post AG zabezpecuje dve hlavné sluzby, to znamená na jednej strane prepravu balíkov z domu do domu zameranú na podnikatelskú klientelu, ktorá ju predtriedi vopred alebo podáva urcité minimálne mnozstvo balíkov (dalej len "segment podnikatelskej klientely"), a na druhej strane prepravu balíkov na úcet podnikov zaoberajúcich sa zásielkovým predajom, ktoré zasielajú tovary objednané na základe katalógu alebo elektronickou cestou (dalej len "segment ZP"). 8. V rámci procesu liberalizácie a restrukturalizácie postovej správy v súlade so zákonom o organizácii posty (Postverfassungsgesetz) získala Deutsche Post AG od Deutsche Bundespost Telekom (dalej len "DB-Telekom") platby na úcely nahradenia strát, ktoré jej vznikli v rokoch 1990 az 1995 (dalej len "platby vykonané spolocnostou DB-Telekom"). 9. Dna 20. marca 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2001/354, v ktorom v zásade dosla k názoru, ze Deutsche Post AG porusila clánok 82 ES, kedze zneuzila svoje dominantné postavenie iba v segmente ZP, a to konkrétne tým, ze uskutocnovala politiku predaja so stratou, ked ponúkala nizsie ceny, ako sú jej prírastkové náklady. 10. Kedze proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok, stalo sa konecným. Skutocnost uplatnovania predátorských cien a otázka získania protiprávnej státnej pomoci vsak predstavujú dve rozlicné otázky. 11. Dna 19. júna 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom preskúmala najmä financnú pomoc státu v prospech Deutsche Post AG. Komisia zastávala názor, ze verejná pomoc vo výske 572 miliónov eur (teda 1,1187 miliardy DEM) poskytnutá spolocnosti Deutsche Post AG je nezlucitelná so spolocným trhom. V dôsledku toho nariadila vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci. 12. Na základe zaloby o neplatnost podanej spolocnostou Deutsche Post AG vyhovel Súd prvého stupna zalobnému dôvodu Deutsche Post AG, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze Deutsche Post AG bola zvýhodnená na základe platieb vykonaných spolocnostou DB-Telekom. Súd prvého stupna sa dalej po tom, co rozhodol, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, vyjadril aj k zalobnému dôvodu, podla ktorého Komisia v kazdom prípade dospela k nesprávnemu záveru, ze platby vykonané spolocnostou DB-Telekom umoznili Deutsche Post AG pokryt cisté dodatocné náklady, ku ktorým viedla jej politika predaja so stratou. Po analyzovaní císelných údajov vztahujúcich sa na vyssie uvedené cisté dodatocné náklady Súd prvého stupna predmetnému zalobnému dôvodu tiez vyhovel. II - O odvolaní 13. Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia nasledujúce dôvody. 14. Vytýka napadnutému rozsudku, ze porusil clánok 87 ods. 1 ES a clánok 86 ods. 2 ES. Komisia uvádza, ze tieto ustanovenia boli Súdom prvého stupna nesprávne vylozené, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze vylucujú metódu, inak v rozsudku nekritizovanú, ktorá umoznuje na základe logickej a relevantnej argumentácie dospiet k záveru o existencii státnej pomoci. Navyse Komisia namieta nedostatok právomoci Súdu prvého stupna a uvádza porusenie clánku 230 ES, kedze Súd prvého stupna prekrocil medze svojej právomoci a preskúmavacej právomoci, ktorú vyvodzuje z clánku 230 ES. Komisia tiez namieta porusenie clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie z toho dôvodu, ze Súd prvého stupna neodôvodnil svoj záver o nevhodnosti metódy pouzitej v spornom rozhodnutí. 15. Okrem toho listom doruceným Súdnemu dvoru 9. decembra 2008 Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (dalej len "BIEK") predlozil vyjadrenie k odvolaniu na podporu odvolatela. Listom zo 4. decembra 2008 UPS Deutschland Inc. a UPS Europe NV (dalej len "UPS") spolocne predlozili vyjadrenie k odvolaniu a vzájomné odvolanie. 16. Pokial ide o hlavnú otázku, konkrétne o metódu, ktorú mohla Komisia v danom prípade uplatnit, Komisia Súdnemu dvoru navrhuje, aby vsetky odvolacie dôvody posúdil spolocne. 17. Zdá sa mi vsak vhodné rozdelit odvolacie dôvody podla toho, ci sa týkajú hlavného odôvodnenia napadnutého rozsudku alebo jeho doplnujúceho odôvodnenia. III - Úvodné poznámky k rozsahu súdneho preskúmavania aktov Komisie v oblasti státnej pomoci 18. Na úvod je potrebné pripomenút, ze pojem státnej pomoci, ako je definovaný v Zmluve, sa musí vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Spolocenstva v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú alebo komplexnú povahu hodnotení uskutocnených Komisiou, vykonávat celkové preskúmavanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES.([5]5) 19. Ako zdôraznil generálny advokát Cosmas vo svojich návrhoch vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia([6]6), tak Súdny dvor, ako aj Súd prvého stupna a vnútrostátny súd, ked majú preskúmat, kedy je dôvodné kvalifikovat vnútrostátne opatrenie ako státnu pomoc v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES), musia vykonat - zásadne a v rozsahu, v akom je to mozné - vycerpávajúce preskúmanie merita sporu. Od tohto pravidla sa mozno odchýlit len v prípade, ze súd konstatuje splnenie osobitných podmienok vylucujúcich extenzívne súdne preskúmanie. Podla generálneho advokáta Cosmasa nemozno tvrdit, ze pokial sa vynára otázka výkladu a uplatnovania clánku 92 ods. 1 Zmluvy, sú tieto osobitné podmienky, ktoré obmedzujú moznosti súdneho zásahu do merita veci, a priori splnené. 20. Z toho vyplýva, ze v rámci súdneho preskúmavania opatrení z hladiska clánku 87 ods. 1 ES je úplné preskúmanie pravidlom, zatial co obmedzené preskúmanie predstavuje výnimku.([7]7) 21. Po druhé, pokial ide o komplexné ekonomické posúdenie, z judikatúry vyplýva, ze súdne preskúmanie aktu Komisie, v rámci ktorého treba také posúdenie vykonat, sa musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ktoré viedli k prijatiu napádaného rozhodnutia, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností alebo neexistencie zneuzitia právomoci([8]8). 22. Treba vsak pripomenút, ze aj ked Súdny dvor uznáva, ze Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor na volnú úvahu, nevyplýva z toho, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy uskutocneného Komisiou.([9]9) 23. Podla judikatúry Súdneho dvora musí totiz súd Spolocenstva nielen preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich dôveryhodnost a koherentnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posudzovaní komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili.([10]10) Podla môjho názoru tieto okolnosti zahrnajú aj uplatnené metódy. 24. Je vsak nesporné, ze v rámci tohto posúdenia súdu neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným.([11]11) 25. Práve vo svetle týchto zásad teda treba preskúmat dôvody uvedené v rámci tohto odvolania. IV - O prvom odvolacom dôvode A - O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 26. Prvou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia podporovaná BIEK a UPS uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze v napadnutom rozsudku nie je uvedený ziaden nedostatok metódy pouzitej v spornom rozhodnutí. 27. Podla Komisie sa toto rozhodnutie neopieralo iba o "hypotézu". Naopak, islo o odôvodnený záver, co znamená, ze uvedené rozhodnutie vyvodzuje záver z uz známych skutkových okolností prostredníctvom logickej úvahy. Podla Komisie ide o proces dedukcie, ktorý umoznuje vyvodit zo skutkových okolností A a B záver C, ktorý tvorí neoddelitelnú súcast kazdého nou prijímaného rozhodnutia tohto druhu. Na ilustráciu svojej úvahy sa Komisia opiera o príklad, podla ktorého, ak je preukázané, ze vlak opustil stanicu A na jedinej trati a ze prisiel, tak ako bolo predpokladané, na stanicu B, mozno z toho vyvodit, ze presiel cez stanicu C umiestnenú na tejto jedinej trati medzi stanicou A a stanicou B. 28. Komisia Súdu prvého stupna vytýka, ze takú dedukciu povazoval za "hypotézu" a ze zrusil jej rozhodnutie bez toho, aby uviedol nedostatky, ktoré mal obsahovat predmetný akt. Skutková dedukcia Komisie pritom spocívala na premise, ze "peniaze predsa musia odniekial pochádzat". 29. V tomto ohlade Komisia zdôraznuje, ze kedze bolo preukázané na jednej strane, ze sluzba prepravy balíkov bola stratová, a na druhej strane, ze podnik vykonávajúci sluzbu prepravy balíkov nedosiahol iné prebytky, ktoré by mohol vyclenit pre sluzbu prepravy balíkov, jediný záver, ktorý podla nej prichádza do úvahy, je záver, ze nekalá cenová politika Deutsche Post AG bola financovaná zo státnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá. 30. Deutsche Post AG na tvrdenia Komisie odpovedá, ze Súd prvého stupna nebol povinný uviest dôvody, preco nebola metóda vybratá Komisiou správna, kedze pojem státnej pomoci je objektívnym pojmom. Deutsche Post AG totiz tvrdí, ze Komisia nedisponuje volnou úvahou na úcely urcenia, ci opatrenie predstavuje alebo nepredstavuje státnu pomoc v rámci uplatnovania clánku 87 ods. 1 ES. 31. Podla nemeckej vlády, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu Deutsche Post AG, nejde o jednoduchý spor o metóde umoznujúcej dospiet k rovnakému výsledku. Metóda Komisie sa totiz lísi z hladiska svojho výsledku od inej metódy, ktorá umoznuje posúdit existenciu výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES priamo, teda bez údajnej nevyhnutnej dedukcie. 32. Nemecká vláda s odkazom na rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg([12]12) uvádza, ze po prvé cisté dodatocné náklady vyvolané povinnostami vo vseobecnom záujme zatazujúcimi postové sluzby by mali byt vycíslené so zohladnením urcitých parametrov a ze po druhé musia byt porovnané so zdrojmi prevedenými na úcely náhrady. 33. Napokon podla nemeckej vlády nejde o prípad posudzovania komplexných hospodárskych vztahov. 2. Posúdenie a) Kvalifikácia financnej náhrady v rámci sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu 34. Co sa týka identifikácie právnej povahy financnej náhrady, v judikatúre sa uz roky stretávajú dve právne línie. Ide na jednej strane o prístup nazývaný "státna pomoc" a na druhej strane prístup nazývaný "kompenzacný".([13]13) 35. Podla prístupu "státna pomoc" predstavuje kazdé financovanie povinnosti verejnej sluzby z verejných zdrojov státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 36. Tento typ financovania vsak môze byt oznacený za zlucitelný so spolocným trhom po preskúmaní vykonanom Komisiou, ktoré môze byt zalozené tak na clánku 87 ods. 2 a 3 ES, ako aj na ustanovení objavujúcom sa v clánku 86 ods. 2 ES. Tento prístup je ilustrovaný najmä rozsudkami Súdu prvého stupna FFSA a i./Komisia([14]14) a SIC/Komisia([15]15). Po vyjadrení názoru, ze financná náhrada vo forme danového zvýhodnenia predstavuje státnu pomoc, Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku FFSA a i./Komisia rozhodol, ze vyplatenie státnej pomoci môze byt na základe clánku 86 ods. 2 ES vynaté zo zákazu clánku 87 ES vtedy, ked smeruje iba k náhrade dodatocných nákladov vyvolaných plnením osobitného poslania prináleziaceho podniku poverenému poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu a jej poskytnutie sa javí ako nevyhnutné na to, aby mohol uvedený podnik zabezpecovat svoje povinnosti verejnej sluzby za podmienok hospodárskej rovnováhy.([16]16) 37. Podla kompenzacného prístupu, ktorý má pôvod v rozsudkoch ABDHU([17]17) a najmä Ferring([18]18), nepredstavujú náhrady za plnenie povinnosti verejnej sluzby státnu pomoc. 38. O státnu pomoc ide iba vtedy, ked by kompenzácia prevysovala dodatocný náklad vyvolaný úlohou verejnej sluzby. V uvedenej veci ADBHU sa generálny advokát Lenz domnieval, ze pokial náhrady neprevysujú nepokryté rocné skutocne vykázané náklady podnikov, berúc do úvahy primeraný zisk, nemôze íst o zvýhodnenie v zmysle Zmluvy.([19]19) Súdny dvor s ním súhlasil a zdôraznil, "ze v danom prípade nejde o pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) ale cena predstavuje protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikom na zber a likvidáciu odpadov".([20]20) 39. Ako poznamenal generálny advokát Tizzano v uz citovanej veci Ferring, ak stát ukladá podniku urcité povinnosti vo verejnom záujme, pokrytie dodatocných nákladov vyplývajúcich zo splnenia týchto povinností predmetný podnik nijako nezvýhodnuje, ale slúzi na to, aby sa predislo nespravodlivej situácii znevýhodnujúcej podnik vo vztahu k jeho konkurentom.([21]21) 40. Pozmenenie obvyklých podmienok hospodárskej sútaze bude teda podla generálneho advokáta Tizzana mozné iba v prípade, ked náhrady prevysujú cistý dodatocný náklad vyplývajúci z plnenia povinnosti verejnej sluzby.([22]22) Ked sa financovanie zo zdrojov státu obmedzuje na kompenzáciu objektívneho znevýhodnenia spôsobeného státom príjemcovi zdrojov, nejde o hospodárske zvýhodnenie, ktoré by mohlo vyvolat skreslenie hospodárskej sútaze.([23]23) 41. Kompenzacný prístup sledovaný Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Ferring kritizoval generálny advokát Léger vo svojich návrhoch vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg.([24]24) Podla neho kompenzacný prístup prispieva k rozvráteniu ustanovení stanovujúcich výnimky, pokial ide o státnu pomoc, kedze vyzaduje preskúmavanie zlucitelnost pomoci v rámci clánku 87 ods. 1 ES.([25]25) 42. Súdny dvor vsak v uz citovanom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg rozhodol, ze pokial verejné subvencie poskytnuté podnikom, ktoré sú výslovne poverené plnením povinností verejnej sluzby, s cielom kompenzovat výdavky vynalozené pri plnení týchto povinností splnajú styri podmienky uvedené v rozsudku, nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Podla Súdneho dvora kompenzácia povinnosti verejnej sluzby nepredstavuje zvýhodnenie, kedze "nevedie k tomu, ze podniky získajú výhodnejsie konkurencné postavenie v porovnaní s konkurencnými podnikmi". Naproti tomu státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viacero uvedených podmienok, by mal byt povazovaný za státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.([26]26) 43. Nakoniec vo svojich návrhoch vo veci, ktorá viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku GEMO, generálny advokát Jacobs navrhol uplatnit analýzu financovania sluzieb vseobecného záujmu zo zdrojov státu, ktorá by závisela od povahy vztahu medzi poskytnutým financovaním a ulozenými povinnostami verejného záujmu na jednej strane a jednoznacnostou, s akou sú tieto povinnosti definované, na druhej strane.([27]27) Predovsetkým zdôraznil, ze volba medzi prístupom "státna pomoc" a kompenzacným prístupom nie je jednoduchou teoretickou otázkou, ale zahrna praktické dôsledky, ako aj významné procesné dôsledky.([28]28) 44. Pre potreby tejto veci je istotne klúcovou otázkou to, ci je metóda vybraná Komisiou vhodná na identifikáciu situácie, v ktorej náhrada prevysuje to, co je nevyhnutné ako primeraná náhrada dodatocných nákladov vyplývajúcich z povinností vseobecného záujmu a v dôsledku toho, teda identifikáciu prípadného zvýhodnenia na strane podniku. 45. Predsa vsak zastávam názor, ze volba metódy je neoddelitelne spojená s volbou uskutocnenou Súdnym dvorom, pokial ide o kvalifikáciu náhrady za verejnú sluzbu. Podla mna je totiz poziadavka zistenia cistého dodatocného nákladu v rozpore s prístupom obhajovaným Komisiou, podla ktorého sa mozno vyhnút výpoctu in concreto a vychádzat z predpokladu. Nasledujúce pripomienky sú toho ilustráciou. b) Tazkosti spojené so zistením nákladov sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu 46. Pripomínam, ze v rozsudku SFEI a i. Súdny dvor v zálezitosti poskytovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu rozhodol, ze predpokladom konstatovania existencie hospodárskeho zvýhodnenia je urcenie obvyklej odmeny za predmetné sluzby. Také posúdenie vyzaduje hospodársku analýzu, ktorá zohladnuje vsetky faktory, ktoré by podnik pôsobiaci za obvyklých trhových podmienok musel vziat do úvahy pri urcovaní odmeny za poskytnuté sluzby. K zvýhodneniu dochádza vtedy, ked má podnik prospech zo státneho opatrenia, ktorý by nezískal za obvyklých trhových podmienok.([29]29) 47. Tazkosti spojené so zistením nákladov boli odhalené Súdom prvého stupna uz v rámci uz citovanej veci FFSA a i./Komisia, ked Súd prvého stupna poukazoval na nevyhnutnost zavedenia systému analytického úctovníctva pre podniky, ktoré sú poverené úlohami verejnej sluzby a súcasne sa zaoberajú aj cinnostami v odvetviach vystavených hospodárskej sútazi.([30]30) 48. Vo veci FFSA a i./Komisia bola moznost krízových dotácií vylúcená, kedze suma predmetnej pomoci bola nizsia ako dodatocné náklady vyvolané plnením úlohy sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. V dôsledku toho bola metóda pouzitá Komisiou povazovaná za vhodnú na dostatocné uistenie sa z právneho hladiska o tom, ze poskytnutie státnej pomoci nevedie ku krízovej dotácii v rozpore s právom Spolocenstva.([31]31) 49. Poznamenávam, ze vo veci Chronopost a. i./Ufex a i. sa Súdny dvor dalej odvolal na analýzu dostupných objektívnych a overitelných skutocností,([32]32) spresniac, ze zistenie státnej pomoci v prospech SFMI-Chronopost "môze byt vylúcené, ak je na jednej strane preukázané, ze pozadovaná protihodnota pokrýva riadne vsetky variabilné dodatocné náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, ako aj primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnosti v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a pokial, na druhej strane, ziadny údaj neumoznuje domnievat sa, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne".([33]33) 50. Okrem toho tak kompenzacný prístup uz citovaného rozsudku Ferring([34]34), ako aj informácie týkajúce sa kompenzácie objavujúce sa v tretej a stvrtej podmienke uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg hovoria v prospech poziadavky presného výpoctu a kontroly alokácie nákladov.([35]35) Judikatúra nasledujúca po uvedenom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg speje k objasneniu vyssie uvedených podmienok.([36]36) 51. Pripomínam, ze Komisia vo svojom rozhodnutí 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu([37]37) uviedla, ze výska náhrady nesmie prevýsit to, co je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme, so zohladnením relevantných príjmov a primeraného zisku z akéhokolvek vlastného kapitálu nevyhnutného na plnenie týchto záväzkov. Podla Komisie sa náhrada musí skutocne pouzit na poskytovanie príslusnej sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu bez toho, aby bola dotknutá schopnost podniku dosiahnut primeraný zisk.([38]38) Z tohto rozhodnutia tiez vyplýva, ze náklady, ktoré je potrebné zohladnit, zahrnajú vsetky náklady vzniknuté pocas poskytovania sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu.([39]39) 52. Co sa týka metódy výpoctu, ktorú treba v danej veci uplatnit, z bodu 69 sporného rozhodnutia vyplýva, ze nemecká vláda navrhovala definovat a vypocítat specifické dodatocné náklady spojené s plnením povinnosti verejnej sluzby tak, ze sa urcí rozdiel medzi mimoriadnymi nákladmi znásanými spolocnostou Deutsche Post AG ako pôvodným verejným správcom pri plnení týchto povinností a obvyklými nákladmi vyvolanými porovnatelnými plneniami poskytovanými v rámci hospodárskej sútaze. Tento návrh odkazuje na výpocet in concreto a zdá sa prijatelný. 53. Podla niektorých autorov by vsak taký prístup mohol viest k zneuzívaniu pojmu "cisté dodatocné náklady" v zmysle uz citovaného rozsudku Ferring, kedze zo strany clenského státu by mohli byt pokrývané náklady vyplývajúce z nedostatku efektívnosti dotknutého podniku.([40]40) 54. V tomto ohlade uvádzam, ze takto polozená otázka neefektívnosti sa zaraduje do rámca sirsej diskusie týkajúcej sa systémov cenovej regulácie zalozených na zásade náhrady nákladov. Neefektívnost urcitého stupna totiz vyplýva z vnútornej podstaty kazdého systému tohto druhu, kedze podnik nie je dostatocne motivovaný minimalizovat náklady, vo vztahu ku ktorým zamýsla získat kompenzáciu.([41]41) 55. Riesením by mohlo byt stanovenie ciela zvýsenia efektívnosti v rámci náhrady nákladov sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Poznamenávam, ze výklad stvrtej podmienky uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg vedie práve k zohladneniu kritéria efektívnosti a optimalizácie nákladov. Podla môjho názoru je toto kritérium súcastou logiky podpory zdravej hospodárskej sútaze na trhu Únie. c) Výpocet uskutocnený v danej veci Komisiou 56. Treba najskôr konstatovat, ze v spornom rozhodnutí Komisia nepristúpila k skutocnému výpoctu nákladov. Komisia navyse odôvodnuje svoj prístup racionalizáciou konania. Podla tejto institúcie, kedze riadna interná správna prax uprednostnuje metódu, ktorá jej umoznuje rýchlo a efektívne sa vyrovnat s námietkami prednesenými stazovatelmi, Súdnemu dvoru neprinálezí, aby namiesto nej rozhodoval o volbe metódy, ktorú treba uplatnit. 57. Strucne povedané, Komisia dospela k záveru o existencii státnej pomoci po tom, co konstatovala existenciu platieb zo strany DB-Telekom a cistých dodatocných nákladov vzniknutých v odvetví sluzieb prepravy balíkov z domu do domu, ktoré je vystavené hospodárskej sútazi, ako aj straty zaznamenanej Deutsche Post AG. Komisia sa teda neusilovala urcit rozdiel medzi sumami, ktoré Deutsche Post AG získala, a nákladmi, ktoré Deutsche Post AG skutocne znásala v rámci poskytovania sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, aby urcila výsku cistých dodatocných nákladov, ktoré teda majú predstavovat zvýhodnenie. 58. Co sa týka podrobností výpoctu vykonaného Komisiou, domnievam sa, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze spojitost medzi agresívnou cenovou politikou a získaním platieb zo strany státu vyvoláva pochybnosti. 59. Komisia totiz nijako nepreukázala pouzitie predmetných súm v odvetví, v ktorom vznikli straty. Aj ked sa podla dokumentov, ktoré mala Komisia k dispozícii, bývalá Bundespost obávala stagnácie objemu svojich zásielok a straty podielu na trhu a zastávala názor, ze jej postavenie jednotky na trhu je ohrozené, tieto okolnosti samy osebe nijako nepreukazujú vyuzitie predmetných platieb na úcely financovania agresívnej cenovej politiky. 60. Podla mna nemozno vylúcit, ze Deutsche Post AG mohla vyuzit zisky v odvetviach, ktoré nie sú otvorené hospodárskej sútazi, ako je monopol prepravy postových zásielok, na úcely financovania tejto politiky zliav, ktorá bola okrem toho sankcionovaná Komisiou. Nic tiez nepreukazuje, ze nemohla zvýsit svoje zadlzenie. 61. Navyse vo svojich písomných vyjadreniach Deutsche Post AG uvádza, ze má nárok na náhradu cistých nákladov na poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu za obdobie od roku 1990 do roku 1994 bez ohladu na to, ci v priebehu rokov nasledujúcich po roku 1994 dosiahla zisk alebo stratu. Tiez uvádza, ze zdroje pochádzajúce z platieb zo státnych prostriedkov boli spotrebované uz k 1. januáru 1995, cize straty, ktoré Deutsche Post AG utrpela v rokoch 1995 az 1998, vôbec nemohli byt pokryté prostredníctvom uvedenej náhrady. 62. V tomto ohlade je slabost metódy uplatnenej Komisiou mimoriadne zarázajúca. Výpocet, ktorý vykonala, mal byt totiz casovo vymedzený, cize mal definovat obdobie, v rámci ktorého bolo pouzitie náhrady analyzované. V ideálnom prípade mala Komisia vykonat osobitný výpocet výnosnosti vybraného aspektu cinností uvedených v súvahe podniku. 63. Metóda vybraná Komisiou nevysvetluje, z akého dôvodu je potrebné predpokladat, aj ked situácia Deutsche Post AG sa vyznacuje súcasne cistými dodatocnými nákladmi vyvolaným sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu na jednej strane, a stratou vyplývajúcou z agresívnej cenovej politiky na druhej strane, ze z predmetných státnych prostriedkov sa financovala strata, a to napriek tomu, ze ich kvalifikácia ako pomoci závisí od ich vyclenenia na uvedenú sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu, ako aj od ich spojitosti s nákladmi na túto sluzbu. 64. Okrem toho napriek celkovej strate zalobcu, ktorú Komisia uvádza za roky zahrnuté v jej metóde výpoctu, je potrebné konstatovat, ze Deutsche Post AG nepopieratelne dosahovala príjmy, hoci boli nizsie ako výdavky. 65. Ako zdôraznuje nemecká vláda, náklady zahrnajú tak cisté dodatocné náklady odôvodnené povinnostami vseobecného záujmu zatazujúcimi postové sluzby, ktoré môzu byt z tohto dôvodu predmetom náhrady zo strany státu, ako aj dalsie náklady, ktoré nemôzu byt predmetom ziadnej náhrady. 66. Pokial pritom uplatníme tvrdenie Komisie, podla ktorého bola stratová politika nevyhnutne financovaná platbami z verejných zdrojov, na ostatné náklady Deutsche Post AG, vedie to k paradoxnému výsledku. Ako uviedla nemecká vláda, ak by sme nasledovali toto odôvodnenie, ziaden výdavok by nemohol byt pokrytý inými vlastnými výnosmi Deutsche Post AG vzhladom na to, ze Deutsche Post AG pocas predmetného obdobia utrpela straty. Teda vsetky výdavky by museli byt financované z verejných zdrojov. 67. Okrem toho, ako uvádza Deutsche Post AG vo svojich písomných vyjadreniach, Komisia nezohladnila skutocnost, ze v ekonomickej realite platí, ze ak nemôzu byt straty vykázané v danom roku pokryté vlastnými zdrojmi, vykázu sa ako straty prenásané do nasledujúcich úctovných období. V dôsledku toho nemohla Komisia zastávat názor, ze strata zo sluzby dorucovania balíkov z domu do domu je "nevyhnutne" financovaná prevodmi, ktoré uskutocnila DB-Telekom.([42]42) 68. V tom istom zmysle súhlasím so stanoviskom Súdu prvého stupna, podla ktorého bol prístup Komisie, pokial ide o náklady Deutsche Post AG zdedené z minulosti, nedostatocný. Vzhladom na rozsah cinností Deutsche Post AG a najmä jej úlohu podniku povereného sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu nemozno a priori prehliadat vplyv týchto nákladov zdedených z minulosti. Ako pritom vyplýva z bodu 84 napadnutého rozsudku, Komisia napriek informáciám poskytnutým nemeckou vládou v tomto ohlade nevyvodila nijaké závery. 69. Napokon, co sa týka nesporných tazkostí, ktorým môze celit Komisia pri výkone kontroly financovania sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, poznamenávam, ze existuje rozdiel medzi tazkostami, ktoré sa týkajú ekonomických údajov a ich posúdenia na jednej strane, a administratívnymi tazkostami na druhej strane. 70. Pokial ide o tazkosti týkajúce sa ekonomických údajov, nemozno vylúcit, ze za istých okolností nebude dotknutý clenský stát schopný poskytnút Komisii presné informácie týkajúce sa napríklad interného pouzitia vseobecných prevádzkových nákladov alebo primeraného zhodnotenia vlastného kapitálu, kedze tieto sa pouzívajú na rôzne cinnosti. V tomto prípade sa domnievam, ze je mozné vychádzat z predpokladu zalozeného na skúsenosti alebo zdravom rozume. 71. Co sa týka administratívnych tazkostí, ako pripomenul Súd prvého stupna v bode 75 napadnutého rozsudku, Komisia disponuje právomocami, ktoré jej umoznujú ulozit clenskému státu povinnost poskytnút jej vsetky dokumenty, informácie a údaje nevyhnutné na preskúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom.([43]43) Iba ak clenský stát napriek príkazu Komisie pozadované informácie neposkytne, je Komisia oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom na základe údajov, ktorými disponuje.([44]44) 72. Pokial teda Komisia príkaz nevydá, nie je oprávnená ukoncit konanie a prijat rozhodnutie na základe údajov, ktorými disponuje. d) O úvahách Súdu prvého stupna 73. V odpovedi na výhradu, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze Deutsche Post AG bola zvýhodnená, Súd prvého stupna v bode 78 napadnutého rozsudku pripomenul rozlicné stádiá uváh Komisie, ktoré sa objavujú v spornom rozhodnutí. Súd prvého stupna tiez v tom istom bode pripomenul stanovisko Komisie vyjadrené na pojednávaní.([45]45) 74. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojom odvolaní, sa domnievam, ze v rámci úvah, ktoré viedli Súd prvého stupna v bode 88 napadnutého rozsudku ku konstatovaniu, ze Komisia nepreukázala existenciu zvýhodnenia, Súd prvého stupna neuprednostnil svoju vlastnú metódu výpoctu. V skutocnosti odhalil nedostatky vztahujúce sa na problematiku rozsahu dôkazného bremena, ktoré nesie Komisia v rámci preskúmavania státnej pomoci. 75. Súd prvého stupna overil spôsob, akým Komisia v danom prípade postupovala, a konstatoval, ze Komisia sa zdrzala overovania toho, ci suma platieb vykonaných spolocnostou DB-Telekom prevýsila sumu konstatovaných cistých dodatocných nákladov Deutsche Post AG. 76. Súd prvého stupna teda v súlade s clánkom 36 Statútu Súdneho dvora([46]46) vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze rozhodnutie Komisie je nedostatocné a nepresné. 77. Navyse, co sa týka rozsahu preskúmavania, ktoré môze vykonávat Súd prvého stupna, je potrebné vo svetle judikatúry pripomenutej v bodoch 18 az 24 týchto návrhov konstatovat, ze Súd prvého stupna správne pripomenul v bode 90 napadnutého rozsudku, ze kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci nemôze v zásade odôvodnit priznanie sirokej miery volnej úvahy Komisii, pokial neexistujú osobitné okolnosti súvisiace najmä so zlozitou povahou predmetných státnych zásahov. 78. V bode 91 napadnutého rozsudku teda Súd prvého stupna správne uviedol, ze aj ked judikatúra priznala Komisii urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o prijatie najvhodnejsej metódy na úcely uistenia sa o tom, ze nedoslo ku krízovej dotácii v prospech konkurencných cinností, nic to nemení na tom, ze Komisia v súlade s uz citovaným rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg nemôze kvalifikovat ako státnu pomoc státne prostriedky poskytnuté ako náhrada za dodatocné náklady súvisiace s plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 79. Z prvej vety bodu 91 napadnutého rozsudku teda jasne vyplýva, ze kritika Súdu prvého stupna sa týka právnej kvalifikácie a nie analýzy skutkových okolností vykonanej Komisiou. 80. Súd prvého stupna teda nemal povinnost konstatovat, aký je rozsah volnej úvahy Komisie, a teda rozsah preskúmavania vykonávaného súdom Únie vo vztahu k predmetným skutkovým zisteniam. Naopak, bez toho, aby sa výslovne vyjadril k tomu, ci v danej veci islo o komplexné ekonomické posúdenia alebo nie, vytýkal v druhej vete bodu 91 napadnutého rozsudku Komisii, ze pokial ide o urcenie existencie zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vychádzala z domnienky. 81. Úvahy Súdu prvého stupna teda zotrvávajú v medziach právomoci súdneho preskúmavania, ktorou tento súd disponuje v rámci kontroly zákonnosti. 82. V dôsledku toho sa vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti domnievam, ze Súd prvého stupna nijako neporusil ustanovenia clánku 87 ods. 1 ES, clánku 86 ods. 2 ES a clánku 230 ES. Otázka porusenia clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa tiez nevynára. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby tento odvolací dôvod zamietol ako nedôvodný. B - O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 1. Argumentácia úcastníkov konania 83. V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia podporovaná UPS tvrdí, ze Súd prvého stupna jej neoprávnene vytýkal, ze nepreskúmala vsetky dôkazy. Komisia tak kritizuje body 78, 85, 86, 87 a 88 napadnutého rozsudku. 84. Komisia sa v tomto kontexte venuje otázke dôkazného bremena. Tvrdí, ze bolo úlohou zalobkyne v prvostupnovom konaní preukázat v rámci konania pred Súdom prvého stupna nezákonnost metódy pouzitej Komisiou a ze ona sama nebola povinná preukazovat, ze metóda vyuzitá Súdom prvého stupna je "nemozná". 2. Posúdenie 85. Touto castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia len znova opakuje svoju argumentáciu vztahujúcu sa na dôvodnost metódy, ktorú uplatnila na úcely konstatovania existencie protiprávnej pomoci. 86. V dôsledku toho sa vzhladom na odpoved na prvú cast prvého odvolacieho dôvodu domnievam, ze argumentáciu Komisie by bolo mozné bez dalsieho vylúcit. 87. V kazdom prípade výroky Komisie formulované v rámci druhej casti tohto odvolacieho dôvodu vyzadujú tieto pripomienky z mojej strany. 88. Predovsetkým pripomínam, ze podla vseobecnej právnej zásady osoba, ktorá chce uplatnit právo pred súdom, musí preukázat skutocnosti, ktoré tvoria základ jej poziadavky, co je pravidlo, ktoré sa casto vyjadruje slávnym latinským výrokom ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat.([47]47) 89. Súd prvého stupna teda správne uplatnil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, ked rozhodol, ze je úlohou Komisie preukázat, ze predmetné opatrenia predstavujú protiprávnu státnu pomoc. 90. Napokon pripomínam, ze Súd prvého stupna vzhladom na obsah spisu rozhodol, ze Komisia neoverila, ci celková suma platieb vykonaných spolocnostou DB-Telekom bola nizsia ako celková suma cistých dodatocných nákladov vyvolaných vykonávaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 91. Tým Súd prvého stupna vykonal posúdenie skutkového stavu, ktoré ho viedlo ku konstatovaniu, ze existencia protiprávnej státnej pomoci nebola preukázaná. Také posúdenie nepredstavuje, pokial nedoslo k skresleniu dôkazov, ktoré mu boli predlozené, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom.([48]48) 92. Kedze teda Komisia nenamietla ziadne skreslenie dôkazov, navrhujem Súdnemu dvoru, aby druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietol ako nedôvodnú. C - O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu 1. Tvrdenia úcastníkov 93. Komisia po tom, ako uviedla, ze úvahy Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku sú mylné, lebo nevysvetlujú, v com je sporné rozhodnutie chybné, tvrdí, ze argumentácia Súdu prvého stupna nespocíva ani na predlozených zalobných dôvodoch, ani na spornom rozhodnutí. Podla nej je preskúmanie Súdom prvého stupna poznacené metodologickým pochybením, co ilustruje skutocnost, ze Súd prvého stupna zalozil svoje úvahy na vyjadrení splnomocneného zástupcu Komisie na pojednávaní. Tvrdí, ze zaciatok bodu 79 napadnutého rozsudku, kde sa objavuje slovo "preto" ukazuje, ze Súd prvého stupna priznal tomuto vyjadreniu rozhodujúci význam. 94. Okrem toho Komisia podporovaná BIEK a UPS uvádza na jednej strane, ze Súd prvého stupna dospel ku konstatovaniam, ktoré sú v rozpore so spisom. Podla Komisie "v rozpore s tvrdením Súdu prvého stupna v bode 82 napadnutého rozsudku, rozhodnutie jasne konstatuje, ze ,informácie, ktoré jej predlozila Spolková republika Nemecko a podla ktorých odvetvie prepravy balíkov z domu do domu je sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu, neboli opodstatnené`". Komisia zdôraznuje, ze v bode 76 sporného rozhodnutia konstatovala, ze na sluzby prepravy balíkov z domu do domu sa nevztahuje povinnost dorucovania a teda ani úloha verejnej sluzby. 95. Na druhej strane sú podla Komisie úvahy Súdu prvého stupna v druhej casti bodu 82 napadnutého rozsudku chybné, ked konstatuje, ze Komisia prinajmensom implicitne uznala, ze Deutsche Post AG zaznamenala okrem cistých dodatocných nákladov, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou, cisté dodatocné náklady, ktoré boli spojené s plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 2. Posúdenie 96. Co sa týka úvodného tvrdenia Komisie, podla ktorého Súd prvého stupna priznal v bode 78 in fine napadnutého rozsudku rozhodujúci význam stanovisku zastávanému na pojednávaní splnomocneným zástupcom Komisie, stací konstatovat, ze toto stanovisko je spomenuté Súdom prvého stupna na úcely potvrdenia odôvodnenia sporného rozhodnutia vyjadreného na zaciatku toho istého bodu napadnutého rozsudku. V kazdom prípade Komisia netvrdila, ze toto tvrdenie je nesprávne. 97. Tretou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Súdnemu dvoru najmä to, ze v rámci zaloby o neplatnost skreslil skutocnosti uvedené v spise, co predstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmavaniu Súdnym dvorom. Je ju teda potrebné preskúmat. 98. Po prvé, aby bolo mozné rozhodnút, ci Súd prvého stupna skreslil skutocnosti uvedené v spise, je potrebné porovnat text bodu 82 napadnutého rozsudku a text relevantnej pasáze sporného rozhodnutia. 99. Predovsetkým zo spisu vyplýva, ze odvetvie prepravy balíkov z domu do domu zahrna dve zlozky, konkrétne segment podnikatelskej klientely, ktorá sama vopred predtriedi balíky alebo podáva urcité minimálne mnozstvo balíkov, a segment ZP. 100. V bode 76 sporného rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze clánok 2 ods. 2 bod 3 nariadenia o povinných plneniach (Postdienst-Pflichtleistungsverordnung) vylucuje zo vseobecnej povinnosti dorucovania malé balíky, pre ktoré sú dohodnuté zvlástne podmienky v rámci konkrétnych zmlúv s klientmi, ktorí vopred triedia svoje zásielky alebo tými, ktorí uzatvárajú zmluvy o spolupráci.([49]49) 101. Aj keby bolo mozné pripustit, ze Komisia týmto konstatuje, ze urcité plnenia patriace do prvej zlozky odvetvia prepravy balíkov z domu do domu sú z oblasti sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu vylúcené, domnievam sa, ze Súd prvého stupna sa v prvej casti bodu 82 napadnutého rozsudku obmedzuje na zdôraznenie toho, ze Komisia nekritizovala informácie poskytnuté nemeckou vládou.([50]50) 102. Na rozdiel od tvrdenia Komisie teda Súd prvého stupna nijako neskreslil stanovisko vyjadrené Komisiou v spornom rozhodnutí. 103. Po druhé, pokial ide o druhú cast bodu 82 napadnutého rozsudku, formulácia pouzitá Súdom prvého stupna sa skutocne môze zdat nepresná. 104. Z úvah Súdu prvého stupna vsak jasne vyplýva, ze kritizované konstatovanie sa vztahuje na citáciu bodu 73 sporného rozhodnutia,([51]51) v ktorom Komisia uviedla, ze Deutsche Post AG znásala cisté dodatocné náklady, z ktorých len minimálna cast nesúvisela s plnením povinností sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 105. Súd prvého stupna z toho preto mohol vyvodit, ze Komisia nevylúcila skutocnost, ze Deutsche Post AG znásala cisté dodatocné náklady súvisiace s plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Na základe toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby aj túto cast prvého odvolacieho dôvodu zamietol ako nedôvodnú. V - O druhom odvolacom dôvode predlozenom Komisiou 1. Argumentácia úcastníkov konania 106. Týmto odvolacím dôvodom Komisia podporovaná BIEK a UPS v podstate Súdu prvého stupna vytýka, ze ju nahradil tým, ze namiesto nej uskutocnil preskúmanie, ktoré Komisia nikdy nevykonala. Podla nej v bodoch 97 az 109 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal informácie, ktoré neboli predmetom ziadneho preskúmavania v spornom rozhodnutí a ktorých spolahlivost nebola potvrdená. 107. Komisia, ku ktorej sa v tomto ohlade pripojil najmä BIEK, vytýka Súdu prvého stupna, ze porovnal úctovné výsledky s kompenzacnými platbami z verejných zdrojov a so spätnými platbami. Súd prvého stupna z toho vyvodil, ze predátorské ceny nemohli byt financované z verejných zdrojov vzhladom na to, ze financné náhrady vo výske 11,081 miliardy DEM boli nizsie ako suma úctovných strát vo výske 4,945 miliardy DEM a spätných platieb vo výske 10,104 miliardy DEM. 108. Podla Komisie je táto argumentácia nesprávna z viacerých dôvodov. 109. Predovsetkým podla odvolatelky Súd prvého stupna nepreukázal, ze Deutsche Post AG mohla financne prezit bez financnej náhrady. Aby vsak bolo mozné dospiet k záveru, ze Deutsche Post AG bola schopná financovat náklady predátorských cien svojimi vlastnými zdrojmi bez príspevkov z verejných zdrojov, taký dôkaz by bol nevyhnutný. 110. Dalej analýza financného úctovníctva vykonaná Súdom prvého stupna neumoznila odpovedat na túto otázku. Podla Komisie je totiz na urcenie toho, akým spôsobom boli predátorské ceny financované, potrebné preskúmat predovsetkým výsku volných prostriedkov. Otázkou teda nie je to, ci kompenzacné platby boli vyssie alebo nizsie ako úctovné straty, ale ci kompenzacné platby poskytli Deutsche Post AG dostatocnú likviditu na to, aby disponovala penaznými tokmi, ktoré by jej umoznili financovat jej nekalú cenovú politiku. 111. Komisia okrem toho uvádza, ze analýza penazných tokov mala siahat pred rok 1995, a tvrdí, ze Súd prvého stupna zrejme prirátal spätné platby k nákladom, co zvýsilo úctovné straty. Spätné platby vsak nemôzu byt podla nej povazované za bezné náklady, kedze plnili dvojakú funkciu, teda nahrádzali dane a dividendy.([52]52) 112. Napokon Komisia zdôraznuje potrebu aktualizovat príjmy a výdavky na základe toho istého roka tak, aby bolo mozné porovnat prírastky alebo penazné toky za jednotlivé roky. 2. Posúdenie 113. V rámci druhého odvolacieho dôvodu, ktorý vzhladom na jeho predmet musí byt povazovaný za osobitný odvolací dôvod, Komisia kritizuje doplnujúce odôvodnenie Súdu prvého stupna v tom, ze Súd prvého stupna preskúmaval otázku, ci platby vykonané spolocnostou DB-Telekom umoznili Deutsche Post AG s ohladom na straty, ktoré zaznamenala v rokoch 1990 az 1995, pokryt údajné cisté dodatocné náklady, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou v rokoch 1994 a 1999. 114. V tomto ohlade pripomínam, ze odvolací dôvod smerujúci proti doplnujúcemu odôvodneniu treba povazovaný za neúcinný, kedze nemôze viest k zruseniu rozsudku.([53]53) Odvolacie dôvody spochybnujúce doplnujúce odôvodnenie, ktoré nie je nevyhnutnou oporou rozhodnutia, treba tiez zamietnut.([54]54) 115. Pre prípad, ze by Súdny dvor zastával názor, ze nie je nepochybné, ze tento prvok odôvodnenia Súdu prvého stupna má nadbytocnú povahu, a to napriek tvrdeniu v tomto zmysle v bode 97 napadnutého rozsudku, navrhujem alternatívnu úvahu. 116. V prejednávanej veci Súd prvého stupna prekrocil medze preskúmavania sporného rozhodnutia tým, ze pouzil údaje hospodárskej povahy objavujúce sa v spise na úcely prezentácie svojho vlastného výpoctu. 117. Domnievam sa, ze tento druh konania v zásade nepredstavuje úlohu prináleziacu súdu Únie v spore vo veci preskúmania zákonnosti. Zdá sa mi, ze skutocnost, ze Súd prvého stupna nahrádza svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie, a teda protiprávne narúsa rozsah jej volnej úvahy, predstavuje mimoriadne závazné riziko.([55]55) 118. V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna sa tým, ze v bodoch 103 az 108 napadnutého rozsudku vykonal analýzu financných údajov vztahujúcu sa na schopnost platieb vykonaných spolocnostou DB-Telekom pokryt dodatocné náklady vzniknuté politikou predaja so stratou vedenou Deutsche Post AG v rokoch 1994 a 1999, dopustil nesprávneho právneho posúdenia spocívajúceho v tom, ze nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. 119. Napriek tomu sa domnievam, ze odôvodnenie predchádzajúce bodu 97 napadnutého rozsudku predstavuje samostatný a rozhodujúci právny základ, na ktorom oprávnene spocíva zrusenie sporného rozhodnutia. 120. Hoci je teda druhý odvolací dôvod dôvodný, nemôze viest k spochybneniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom tento rozsudok zrusil sporné rozhodnutie, kedze toto zrusenie má svoj základ v analýze, podla ktorej Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze platby vykonané spolocnostou DB-Telekom zvýhodnili spolocnost Deutsche Post AG v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([56]56) VI - Odvolacie dôvody prednesené ostatnými úcastníkmi konania A - Vyjadrenia vedlajsích úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na podporu Komisie 121. Okrem svojej podpory tak BIEK, ako aj UPS rozvíjajú vlastnú argumentáciu, aj ked sa zväcsa zhoduje s odvolacími dôvodmi rozvíjanými Komisiou. 122. Táto argumentácia sa týka hlavne toho, ze Súd prvého stupna údajne porusil zásady vyplývajúce z judikatúry Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg tým, ze nekonstatoval, ze nebola splnená ziadna z poziadaviek stanovených týmto rozsudkom, ktorá by mohla vynat náhrady získané za poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu z pôsobnosti pravidiel v oblasti státnej pomoci. BIEK tiez Súdnemu dvoru vytýka, ze nesprávne vylozil podmienky stanovené v uz citovanom rozsudku BUPA a i./Komisia. 123. BIEK konkrétne tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, kedze v bode 86 napadnutého rozsudku vytýka Komisii, ze sa neuistila, ze suma uskutocnených platieb neprevýsila cisté dodatocné náklady spojené s plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 124. UPS zasa tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v tom, ze sa domnieval, ze podpora poskytnutá spolocnosti Deutsche Post AG predstavovala "náhradu" za sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu (bod 73 napadnutého rozsudku) bez toho, aby overil, ci toto poskytovanie sluzieb bolo skutocne plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. UPS tiez uvádza, ze Súd prvého stupna neuplatnil podmienky uz citovaného rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, ked dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze platby vykonané spolocnostou DB-Telekom zvýhodnili Deutsche Post AG (bod 88 napadnutého rozsudku). B - Posúdenie 125. Predovsetkým, pokial ide o údajné porusenie judikatúry Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, konstatujem, ze v bodoch 68 az 74 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne pripomenul uplatnitelnú judikatúru vztahujúcu sa na kvalifikáciu pojmu státna pomoc a potom judikatúru vztahujúcu sa na problematiku náhrady, z ktorej sa majú financovat povinnosti verejnej sluzby. Citoval najmä podmienky definované v uvedenom rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. 126. Treba vsak napriek tomu konstatovat, ze analýza Súdu prvého stupna sa týka zákonnosti sporného rozhodnutia. 127. Súd prvého stupna totiz v bode 94 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí uspokojila s konstatovaním, ze cisté dodatocné náklady vyvolané politikou predaja so stratou Deutsche Post AG nemohli byt predmetom náhrady. Naproti tomu ani neoverila, ani nepreukázala, ze Deutsche Post AG nezaznamenala iné dodatocné náklady súvisiace s plnením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, v súvislosti s ktorými mala právo pozadovat náhradu prostredníctvom vsetkých platieb vykonaných spolocnostou DB-Telekom za podmienok, ktoré stanovuje uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg. 128. Súd prvého stupna preto v bode 95 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze kedze Komisia neuskutocnila v tomto ohlade ziadne skúmanie ani posúdenie, nie je úlohou súdu Únie, aby namiesto Komisie uskutocnil preskúmanie, ktoré ona nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila. 129. Napokon, pokial ide o problematiku porusenia pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a o to, ze Súd prvého stupna neurcil povahu sluzieb poskytovaných spolocnostou Deutsche Post AG, tieto odvolacie dôvody splývajú s druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisie. Nie je teda potrebné ich opätovne preskúmavat. VII - Záverecné poznámky 130. Podla mna uplatnenie kompenzacného prístupu v rámci financovania verejnej sluzby vseobecného záujmu, ako bolo prijaté v judikatúre Súdneho dvora, vylucuje kazdú metódu, podla ktorej nie je potrebné vykonat výpocet umoznujúci stanovit náklady na sluzbu a porovnat ich so sumami vyplatenými ako náhrady. Ak sa vsak Súdny dvor rozhodne pre jeden alebo druhý variant prístupu nazývaného "státna pomoc", nemozno vylúcit, ze predmetná pomoc bude povazovaná za nezlucitelnú s vnútorným trhom vzhladom na protisútazné správanie podniku, ktorý je príjemcom. Domnievam sa vsak, ze kompenzacný prístup je uz v judikatúre ustálený a po rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg viac odôvodnený ako tieto alternatívy. 131. Na základe uvedeného Súdnemu dvoru navrhujem, aby odvolanie Komisie, ako aj vzájomné odvolanie v celom rozsahu zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. VIII - Návrh 132. Navrhujem teda, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie Európskej komisie, ako aj vzájomné odvolanie v celom rozsahu, - zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [57]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [58]2 - Neoficiálny preklad, Ú. v. ES L 247, s. 27, dalej len "sporné rozhodnutie". __________________________________________________________________ [59]3 - Rozhodnutie 2001/354/ES Komisie z 20. marca 2001 o konaní podla clánku 82 ES (Vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 125, s. 27). __________________________________________________________________ [60]4 - Vzhladom na skutocnost, ze napadnutý rozsudok bol vydaný 1. júla 2008, odkazy na ustanovenia Zmluvy ES sledujú císlovanie, ktoré sa pouzívalo pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. __________________________________________________________________ [61]5 - Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 141, dalej len "Chronopost II". __________________________________________________________________ [62]6 - Pozri bod 15 uvedených návrhov. __________________________________________________________________ [63]7 - To je odlisná situácia od situácie, ktorá nastáva pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES, teda ked je Komisia vyzvaná vyjadrit sa k zlucitelnosti opatrenia zakladajúceho státnu pomoc. Pozri rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko/Kronofrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 59, ako aj citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [64]8 - Pozri rozsudok Chronopost II, bod 143. __________________________________________________________________ [65]9 - Pozri v oblasti koncentrácií rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39, a z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 56. Pozri von DANWITZ, T.: Europäisches Verwaltungsrecht. Springer, Berlin, 2008, s. 361. Podla autora právo Únie na rozdiel od nemeckého práva v zásade nerozlisuje medzi na jednej strane mierou volnej úvahy týkajúcou sa hodnotenia skutkových okolností ("Beurteilungsspielraum auf Tatbestandsseite") a na strane druhej diskrecnou právomocou, pokial ide o právne následky ("Ermessen auf Rechtsfolgenseite"). __________________________________________________________________ [66]10 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 5; z 22. októbra 1991, Nölle, C-16/90, Zb. s. I-5163, bod 12; Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 39, a z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 76. __________________________________________________________________ [67]11 - Uznesenie z 25. apríla 2002, DSG/Komisia, C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43, a rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný, bod 57. __________________________________________________________________ [68]12 - Rozsudok z 24. júla 2003, C-280/00, Zb. s. I-7747. __________________________________________________________________ [69]13 - NETTESHEIM, M.: Europäische Beihilfeaufsicht und mitgliedstaatliche Daseinsvorsorge. In: Europäisches Wirtschafts- und Steuerrecht, 2002, Heft 6, s. 253. Autor rozlisuje na jednej strane metódu pôsobiacu na úrovni skúmania prvkov definujúcich pojem státna pomoc ("Tatbestandslösung"), v rámci ktorej nie sú kompenzacné plnenia povazované za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a na strane druhej dve dalsie metódy, v rámci ktorých by kazdé kompenzacné plnenie zo strany státu bolo na pojmovej úrovni kvalifikované ako pomoc, ktorej zlucitelnost by mohla byt zalozená bud na clánku 86 ES ("Spezialitätslösung"), alebo na clánku 87 ES ("Rechtfertigungslösung"); QUIGLEY, C.: European State aid law and policy. Hart, Oxford, 2009, s. 158 a nasl. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 30. apríla 2002 vo veci GEMO, C-126/01 (rozsudok z 20. novembra 2003, Zb. s. I-13769), body 94 a 95. __________________________________________________________________ [70]14 - Rozsudok z 27. februára 1997, T-106/95, Zb. s. II-229. __________________________________________________________________ [71]15 - Rozsudok z 10. mája 2000, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 82. Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa (C-387/92, Zb. s. I-877), mozno k tomuto prístupu tiez zaradit. Pozri návrhy vo veci GEMO, uz citovanej, bod 99. __________________________________________________________________ [72]16 - Bod 178. __________________________________________________________________ [73]17 - Rozsudok zo 7. februára 1985, 240/83, Zb. s. 531. __________________________________________________________________ [74]18 - Rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067. __________________________________________________________________ [75]19 - Pozri návrhy prednesené 22. novembra 1984. __________________________________________________________________ [76]20 - Rozsudok ADBHU, uz citovaný, bod 18. __________________________________________________________________ [77]21 - Pozri bod 61 návrhov. __________________________________________________________________ [78]22 - Tamze, bod 62. __________________________________________________________________ [79]23 - Tamze, bod 63. V rozsudku Ferring Súdny dvor odmietol analýzu pojmu zvýhodnenia pouzitú Súdom prvého stupna v uz citovanom rozsudku FFSA a i./Komisia. __________________________________________________________________ [80]24 - Ako uviedol generálny advokát Léger vo svojich druhých návrhoch zo 14. januára 2003 v uz citovanej veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, koncepcia zvýhodnenia vyplývajúca zo zmlúv je "hrubým" pojmom pomoci alebo teóriou "ocividného" zvýhodnenia. Pri tomto prístupe musia byt zvýhodnenia priznávané verejnými orgánmi a protihodnota zatazujúca príjemcu skúmané osobitne. Existencia tejto protihodnoty nie je relevantná na urcenie toho, ci státne opatrenie predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Zohladní sa az v neskorsom stádiu analýzy, a to pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (pozri body 33 a 34). __________________________________________________________________ [81]25 - Druhé návrhy vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, bod 46. __________________________________________________________________ [82]26 - Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, body 87 a 94. Pre informáciu pripomínam, ze podla kritérií uvedeného rozsudku: 1. prijímajúci podnik musí byt skutocne poverený plnením povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované; 2. kritériá, na základe ktorých sa vypocíta náhrada, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené; 3. náhrada nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto povinností, a 4. ak sa výber podniku, ktorý bude poverený plnením povinností verejnej sluzby v konkrétnom prípade neuskutocnuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze, výska nevyhnutnej náhrady musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený, vynalozil pri plnení týchto povinností, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk za plnenie týchto povinností. __________________________________________________________________ [83]27 - Bod 118. Okrem toho pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl 7. novembra 2002 vo veci Enirisorse, C-34/01 az C-38/01 (rozsudok z 27. novembra 2003, Zb. s. I-14243), v ktorých generálna advokátka vyjadrila pochybnosti, pokial ide o moznost uplatnovat riesenie Ferring za predpokladu, ze povinnosti verejnej sluzby nie sú jasne definované. __________________________________________________________________ [84]28 - Návrhy vo veci GEMO, uz citované, body 110 az 114. __________________________________________________________________ [85]29 - Rozsudok z 11. júla 1996, C-39/94, Zb. s. I-3547, body 60 a 61. __________________________________________________________________ [86]30 - Bod 186. V tomto ohlade poznamenávam, ze aktom, ktorý bol v danej veci uplatnitelný, bola smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20). __________________________________________________________________ [87]31 - Uznesenie z 25. marca 1998, FFSA a i./Komisia, C-174/97 P, Zb. s. I-1303, bod 33. __________________________________________________________________ [88]32 - Rozsudok z 3. júla 2003, C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993 (dalej len "Chronopost I"). V bode 38 tohto rozsudku Súdny dvor spresnil, ze "pri neexistencii akejkolvek moznosti porovnat situáciu La Poste so situáciou súkromnej skupiny podnikov nepôsobiacich vo vyhradenom odvetví sa musia ,obvyklé trhové podmienky`, ktoré sú nevyhnutne hypotetické posudzovat s poukazom na objektívne a overitelné skutocnosti, ktoré sú k dispozícii". __________________________________________________________________ [89]33 - Tamze, bod 40. __________________________________________________________________ [90]34 - Bod 33. __________________________________________________________________ [91]35 - Pre pripomenutie podmienok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg pozri poznámku pod ciarou 26. __________________________________________________________________ [92]36 - Pozri rozsudok Enirisorse, uz citovaný, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia (T-289/03, Zb. s. II-81, bod 160), v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze je potrebné preukázat pruznost pri uplatnovaní rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, ked poukázal na ducha a úcel podmienok, ktoré sa v nom objavujú. __________________________________________________________________ [93]37 - Ú. v. EÚ L 312, s. 67. __________________________________________________________________ [94]38 - "Výska náhrady obsahuje vsetky výhody poskytnuté státom alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v akejkolvek forme. Primeraný zisk zohladní vsetky alebo niektoré prírastky produktivity dosiahnuté príslusnými podnikmi pocas dohodnutého obmedzeného obdobia bez znízenia úrovne kvality sluzieb, ktorých poskytovaním poveril podnik stát." (clánok 5 rozhodnutia). __________________________________________________________________ [95]39 - Návrh výpoctu na základe zásad analytického úctovníctva sa nachádza v uvedenom rozhodnutí. __________________________________________________________________ [96]40 - Pozri NETTESHEIM, M.: c. d..; BARTOSCH, A.: The "Net Additional Costs" of Discharging Public Service Obligations: The Commission's Deutsche Post Decision of 19 June 2002. In: European State Aid Law Quarterly, zv. 1, 2002, c. 2, s. 189. __________________________________________________________________ [97]41 - V ekonomickej vede sa hovorí o "alokacnej efektívnosti"; pozri NETZ, J. S.: Price regulation, a non technical overview, 1999; pozri tiez SPULBER, D. F.: Regulation and markets. MIT, 1989, s. 134. __________________________________________________________________ [98]42 - Podla mna teda príklad jedinej zeleznicnej trate, na ktorý odkazuje Komisia, nie je relevantný, kedze systém financovania podniku nepredstavuje uzavretý systém, ale otvorený systém financovaný z rôznych zdrojov vrátane dlhov. __________________________________________________________________ [99]43 - Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 19 a 20 (dalej len "rozsudok Boussac"). Ako spresnil Súd prvého stupna v bode 75 napadnutého rozsudku, tieto poziadavky boli prevzaté v nariadení Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [100]44 - Pozri rozsudok Boussac, uz citovaný, bod 22, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. marca 2007, Scott/Komisia, T-366/00, Zb. s. II-797, bod 144. __________________________________________________________________ [101]45 - Podla tohto stanoviska, kedze zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze pokryla svoje údajné cisté dodatocné náklady, ktoré vyvolala jej politika predaja so stratou, prostredníctvom iných zdrojov, ako sú platby vykonané spolocnostou DB-Telekom, Komisia mohla oprávnene predpokladat, ze spolocnosti Deutsche Post AG bola poskytnutá státna pomoc vo výske 1,1187 miliardy DEM. __________________________________________________________________ [102]46 - Uplatnitelný na Súd prvého stupna na základe clánku 53 Statútu Súdneho dvora. __________________________________________________________________ [103]47 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano 30. marca 2006 vo veci Laboratoires Boiron, C-526/04 (rozsudok zo 7. septembra 2006, Zb. s. I-7529), bod 68. Pre výslovné uznanie platnosti tejto zásady tiez v spore pred súdmi Spolocenstva pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 1990, Sens/Komisia, T-117/89, Zb. s. II-185, bod 20. Pozri tiez rozsudky z 28. júna 1988, Komisia/Taliansko, 3/86, Zb. s. 3369, bod 13, rovnako ako aj z 5. októbra 1989, Komisia/Holandsko, 290/87, Zb. s. 3083, body 11 a 20. __________________________________________________________________ [104]48 - Pozri najmä rozsudok z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C-186/02 P a 188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 46. __________________________________________________________________ [105]49 - Bod 76: "Podla dôvodovej správy týkajúcej sa nariadenia PPfLV, clánok 2 ods. 2 bod 3 vylucuje zo vseobecnej povinnosti dorucovania malé balíky, pre ktoré sú dohodnuté zvlástne podmienky v rámci konkrétnych zmlúv s danými klientmi - napríklad tými, ktorí vopred predtriedujú svoje zásielky alebo tými, ktorí uzatvárajú zmluvy o spolupráci. Podla odôvodnenia môze byt táto podnikatelská klientela oslobodená od povinnosti dorucovania, kedze konkurencia pôsobiaca v tomto odvetví vedie k nadbytocnosti povinnosti dorucovania." [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [106]50 - Bod 82: "Je teda potrebné uviest, ze ako Komisia okrem iného potvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, na jednej strane v [spornom] rozhodnutí nekonstatovala, ze informácie, ktoré jej boli poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko, podla ktorých preprava balíkov z domu do domu predstavuje [sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu], neboli dôvodné, a na druhej strane prinajmensom implicitne uznala, ze... Deutsche Post AG tiez zaznamenala okrem cistých dodatocných nákladov, ktoré spôsobila jej politika predaja so stratou, cisté dodatocné náklady, ktoré boli spojené s plnením [sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu] (dalej len ,nesporné cisté dodatocné náklady`)." [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [107]51 - Citácia objavujúca sa v bode 81 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [108]52 - V tomto ohlade poznamenávam, ze v rámci tejto veci Komisia dôvodila údajnou existenciou sústavnej straty pocas dotknutého obdobia. Splatné dane, rovnako ako aj dividendy sú vsak obvykle platené zo zisku bezného úctovného obdobia. __________________________________________________________________ [109]53 - Rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148, rovnako ako aj z 13. septembra 2007, Common Market Fertilizers/Komisia, C-443/05 P, Zb. s. I-7209, bod 137. Pozri tiez, pokial ide o dostatocnost jedného z dôvodov na opodstatnenie výroku napadnutého rozsudku, rozsudok z 28. októbra 2004, van den Berg/Rada a Komisia, C-164/01 P, Zb. s. I-10225, bod 60, rovnako ako aj uznesenia z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia, C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 148, a z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, bod 47. __________________________________________________________________ [110]54 - Rozsudok z 2. júna 1994, de Compte/Parlament, C-326/91 P, Zb. s. I-2091, body 107 a 123. __________________________________________________________________ [111]55 - Pozri v tomto ohlade body 89 a 90 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 17. septembra 2009 vo veci Komisia/Alrosa, C-441/07 P (vec v konaní pred Súdnym dvorom). __________________________________________________________________ [112]56 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 89. References 1. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref1 58. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref2 59. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref3 60. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref4 61. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref5 62. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref6 63. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref7 64. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref8 65. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref9 66. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref10 67. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref11 68. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref12 69. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref13 70. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref14 71. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref15 72. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref16 73. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref17 74. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref18 75. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref19 76. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref20 77. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref21 78. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref22 79. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref23 80. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref24 81. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref25 82. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref26 83. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref27 84. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref28 85. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref29 86. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref30 87. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref31 88. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref32 89. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref33 90. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref34 91. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref35 92. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref36 93. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref37 94. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref38 95. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref39 96. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref40 97. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref41 98. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref42 99. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref43 100. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref44 101. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref45 102. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref46 103. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref47 104. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref48 105. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref49 106. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref50 107. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref51 108. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref52 109. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref53 110. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref54 111. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref55 112. file:///tmp/lynxXXXXa0XUXk/L95829-5405TMP.html#Footref56