NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 11. marca 2010 ^1([1]1) Vec C-393/08 Emanuela Sbarigia proti Azienda USL RM/A za úcasti: Comune di Roma, Assiprofar (Associazione Sindacale Proprietari Farmacia), Ordine dei Farmacisti della Provincia di Roma [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko)] "Regionálna právna úprava upravujúca otváracie hodiny a obdobia otvorenia a zatvorenia lekární - Zákaz vzdania sa kazdorocného zatvorenia lekárne a zákaz prekrocenia maximálneho limitu stanovených otváracích hodín - Výnimocné povolenie" I - Úvod 1. Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) (dalej len "Tribunale") bol na rozhodnutie predlozený spor medzi Emanuelou Sbarigiovou, lekárnickou, a správnym orgánom mesta Rím vo veci regionálnej právnej úpravy upravujúcej otváracie hodiny lekární, najmä vylúcenie akejkolvek moznosti vzdat sa kazdorocného obdobia zatvorenia lekárne. Práve v tomto rámci sa vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, pricom prvá sa týka výkladu clánkov 49 ES, 81 ES, 82 ES, 83 ES, 84 ES, 85 ES a 86 ES a druhá výkladu clánkov 152 ES a 153 ES([2]2). 2. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd má pochybnosti o súlade predmetnej regionálnej právnej úpravy najmä so zásadami, ktoré tvoria základ politiky volnej hospodárskej sútaze. Súvislost medzi ustanoveniami práva Únie citovanými v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a diskusiou o hospodárskej sútazi vedenou na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni pritom nie je jasne preukázaná. To vyvoláva otázky o prípustnosti otázok polozených vnútrostátnym súdom, pokial ide o prípadnú potrebu ich preformulovat. II - Právny rámec 3. Poskytovanie lekárenských sluzieb v Taliansku sa v zásade organizuje vo forme koncesií na sluzbu vo verejnom záujme a je podmienené vydaním povolenia. 4. Otváracie hodiny, rozpis sluzieb a dovolenky lekární sú na úcely zarucenia kontinuity lekárenskej sluzby a ochrany verejného zdravia upravené regionálnymi zákonmi. V prípade Lazia ide o regionálny zákon c. 26 z 30. júla 2002 (Legge regionale Lazio n. 26/2002, dalej len "regionálny zákon c. 26/2002")([3]3). 5. Clánky 2 az 8 regionálneho zákona c. 26/2002 stanovujú otváracie hodiny, dobrovolnú pohotovostnú sluzbu, odpocinok za týzden a dovolenky lekární za kalendárny rok. Tieto ustanovenia stanovujú najmä maximálnu dlzku otváracích hodín, povinnost zatvorit lekárne pocas nediel, pol dna týzdenne, ako aj pocas sviatkov a minimálnu dlzku dovolenky za kalendárny rok. Uplatnenie viacerých clánkov regionálneho zákona c. 26/2002 podlieha podmienkam týkajúcim sa geografických zvlástností dotknutých miest alebo územného umiestnenia. 6. Clánok 10 regionálneho zákona c. 26/2002 znie takto: "1. Pre mesto Rím prijíma kazdá miestna zdravotnícka jednotka (USL) opatrenia predpokladané týmto zákonom a patriace do jej pôsobnosti so súhlasom dalsích dotknutých USL. 2. Pre prevádzky umiestnené v osobitných mestských oblastiach môzu byt otváracie hodiny v týzdni, dovolenky mestských lekární a pol den na úcely týzdenného odpocinku [...] upravené rozhodnutím miestne príslusnej USL po dohode so starostom dotknutého mesta, provincnou radou lekárnikov a väcsinovými provincnými profesijnými organizáciami zastupujúcimi verejné a súkromné lekárne." III - Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 7. Emanuela Sbarigia je majitelkou lekárne umiestnenej v specifickej zóne v historickom centre Ríma s názvom "del Tridente" Táto stvrt, ktorá je celá pesou zónou, sa nachádza v centre turistickej zóny hlavného mesta. 8. Z dôvodu tohto umiestnenia a významného zvýsenia poctu zákazníkov v uvedenej stvrti pocas letného obdobia v júli a auguste E. Sbarigia poziadala 31. mája 2006 miestne príslusnú Azienda USL RM/A o povolenie vzdat sa v lete 2006 dovolenky za kalendárny rok, a tým uzatvorenia lekárne. 9. Táto ziadost predlozená na základe clánku 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002 bola následne rozsírená o poziadavku oslobodenia od povinnosti zatvorit lekáren pocas dovoleniek za kalendárny rok, o moznost rozsírenia týzdenných otváracích hodín pocas celého roka a o moznost nezatvorit lekáren pocas sviatkov. V tomto ohlade Emanuela Sbarigia tvrdí, ze takéto povolenie bolo 8. septembra 2006 udelené inej lekárni nachádzajúcej sa pri zeleznicnej stanici Termini, ktorá má rovnako specifických zákazníkov ako jej lekáren. 10. Ziadosti E. Sbarigiovej boli viackrát zamietnuté zo strany Azienda USL RM/A na základe clánku 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002 a záporného stanoviska mesta Rím, Ordine dei Farmacisti della Provincia di Roma (rada lekárnikov provincie Rím), ako aj profesijného zdruzenia Assiprofar (Associazione Sindacale Proprietari Farmacia) a Confservizi. 11. Tribunale poznamenáva, ze otváracie hodiny lekární, rozpisy nedelných sluzieb, zatvorenia prevádzok pocas sviatkov a dovolenky za kalendárny rok nepodliehajú slobodnému organizacnému a podnikatelskému rozhodnutiu jednotlivých lekárnikov. Moznosti výnimiek sú obmedzené a vzdy podriadené volnej úvahe správneho orgánu, pricom rozhodnutia o zamietnutí mozno len tazko spochybnit. 12. Podla Tribunale by na odôvodnenie týchto obmedzujúcich ustanovení vztahujúcich sa na otváracie hodiny lekární nestacilo posúdenie lekárenskej sluzby ako sluzby vo verejnom záujme zarucujúcej ochranu zdravia spotrebitelov. Liberalizácia otváracej doby a období otvorenia vsetkých prevádzok by umoznila vseobecne zvýsit ponuku, pricom plány rozmiestnenia by zarucili vyvázené geografické rozmiestnenie lekárni v prospech spotrebitelov. Takúto reformu navrhovala aj správa vydaná 1. februára 2007 vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz a trh. 13. Predmetné ustanovenia sa vnútrostátnemu súdu dalej zdajú byt neprimerané a neodôvodnené. Verejný záujem a poziadavky spojené s lekárenskou sluzbou by boli lepsie chránené opatreniami v oblasti hospodárskej sútaze liberalizujúcimi otváraciu dobu. 14. Tribunale teda pochybuje o zlucitelnosti sporných obmedzení s urcitými zásadami práva Spolocenstva. 15. Za týchto okolností sa Tribunale rozhodol polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Sú ustanovenia regionálneho c. zákona 26/2002, podla ktorých lekárnici podliehajú zákazu vzdat sa dovolenky za kalendárny rok a lekárne obmedzeniam otváracích hodín pre verejnost a podla ktorých sa lekárnam v meste Rím udelujú výnimky z týchto obmedzení (clánok 10 ods. 2) len pod podmienkou, ze príslusný orgán v rámci svojej volnej úvahy dospeje k záveru (po dohode so subjektami a organizáciami uvedenými v tom istom clánku), ze splnajú kritériá specifickej mestskej zóny, zlucitelné so zásadami Spolocenstva týkajúcimi sa ochrany volnej hospodárskej sútaze a slobodného poskytovania sluzieb, ktoré sú okrem iného stanovené v clánkoch 49 [ES], 81[ES], 82 [ES], 83[ES], 84[ES], 85[ES] a 86 [ES]? 2. Sú obmedzenia verejnej lekárenskej sluzby stanovené v zákone c. 26/2002 - hoci sú zamerané na ochranu zdravia spotrebitelov - ktoré sa týkajú moznosti rozsírit denné, týzdenné a rocné otváracie hodiny jednotlivých lekární, zlucitelné s clánkami 152 [ES] a 153 [ES]?"([4]4) IV - Konanie pred Súdnym dvorom 16. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol zapísaný do registra v kancelárii Súdneho dvora 11. septembra 2008. 17. Písomné pripomienky predlozili E. Sbarigia, mesto Rím, grécka, talianska, holandská a rakúska vláda, ako aj Komisia Európskych spolocenstiev. 18. V prílohe predvolania na verejné pojednávanie boli úcastníci pojednávania vyzvaní, aby sa v rámci prípustnosti vo svojich prednesoch vyjadrili k prepojeniu s právom Spolocenstva a, pokial ide o meritum veci, k výkladu clánkov 28 ES, 29 ES, 30 ES, 31 ES a 86 ods. 2 ES. 19. E. Sbarigia, Assiprofar, Ordine dei Farmacisti della Provincia di Roma, grécka, talianska a rakúska vláda, ako aj Komisia boli zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo 17. decembra 2009. V - Posúdenie A - Úvod 20. Predovsetkým treba konstatovat, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaké spresnenie, preco citovaných devät clánkov Zmluvy ES a dve zásady práva Únie vyzadujú výklad. Zdá sa, ze úcastníci konania, ktorí predlozili písomné pripomienky, majú v tomto ohlade takisto pochybnosti. 21. Na úvod by som chcel pripomenút, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu musí uvádzat presné dôvody, pre ktoré vnútrostátny súd povazuje výklad práva Spolocenstva za sporný a polozenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za potrebné.([5]5) V tomto kontexte je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Spolocenstva, o ktorých výklad ziada, a súvislost, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami vnútrostátneho práva vztahujúcimi sa na spor vo veci samej.([6]6) 22. Mojím cielom je analyzovat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v tomto poradí: po preskúmaní prípustnosti otázok budem analyzovat druhú otázku týkajúcu sa clánkov 152 ES a 153 ES a následne sa budem zaoberat prvou otázkou týkajúcou sa práva hospodárskej sútaze (clánky 81 ES az 86 ES) a slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES). B - O prípustnosti 23. V rámci tejto veci boli uvedené dva dôvody neprípustnosti. 24. Po prvé talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je neprípustný, lebo neobsahuje informácie o skutkovej a právnej situácii nevyhnutné na pochopenie toho, preco sú uvádzané ustanovenia v tejto veci relevantné. 25. V tomto ohlade stací konstatovat, ze podla ustálenej judikatúry o prejudiciálnej otázke, ktorú polozil vnútrostátny súd, mozno odmietnut rozhodnút len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vztah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiez vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na uzitocné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu polozené.([7]7) 26. Vzhladom na informácie o právnej a skutkovej situácii poskytnuté vnútrostátnym súdom vsak podla môjho názoru Súdny dvor má dostatocné informácie na rozhodnutie o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 27. Po druhé otázka prípustnosti bola na ziadost Súdneho dvora takisto analyzovaná na pojednávaní, a to z hladiska neexistencie akéhokolvek cezhranicného prvku v spore. 28. Zdá sa mi jasné, ze skutková situácia vo veci samej neobsahuje vonkajsí prvok. Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze neexistencia cezhranicného prvku by v podobnej situácii nemala viest Súdny dvor k urceniu neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Pokial totiz ide konkrétne o otázky týkajúce sa výkladu clánku 49 ES, hoci je nesporné, ze vsetky okolnosti sporu predlozeného vnútrostátnemu súdu sa obmedzujú na územie jedného clenského státu, v danej veci na jeho región, odpoved môze byt napriek tomu vnútrostátnemu súdu uzitocná najmä za predpokladu, ak by vnútrostátne právo upravovalo povinnost poskytnút talianskemu státnemu príslusníkovi rovnaké práva ako tie, ktoré by státny príslusník iného clenského státu nez Talianska republika vyvodil z práva Únie v rovnakej situácii.([8]8) 29. Popritom poznamenávam, ze v prejudiciálnych konaniach, ktorých dosah je cisto vnútrostátny, Súdny dvor vyuzil rôzne usmernenia. 30. Existuje prvý súbor rozhodnutí, v ktorých Súdny dvor v rozsudku konstatoval, ze ustanovenia Zmluvy, na ktoré sa úcastník odvoláva, sa nemôzu uplatnovat na cinnosti, ktorých sa vsetky relevantné prvky obmedzujú iba na územie jedného clenského státu([9]9), a otázka, ci je to tak, závisí od skutkových zistení, ktorých preukázanie je vecou vnútrostátneho súdu([10]10). 31. V druhom súbore rozhodnutí sa uzneseniami konstatuje, ze relevantné právo Únie nebráni predmetnej vnútrostátnej právnej úprave.([11]11) 32. Tretie usmernenie spocíva v tvrdení, ze predmetná vnútrostátna právna úprava nespadá do rámca práva Únie a ze predmet konania nevykazuje ziadnu spojitost s ktoroukolvek situáciou predpokladanou ustanoveniami Zmluvy. V takom prípade Súdny dvor uznesením rozhodol o zjavnom nedostatku svojej právomoci odpovedat na polozenú otázku.([12]12) 33. Napokon v stvrtom súbore rozhodnutí Súdny dvor pristupuje k meritórnemu preskúmaniu ustanovení práva Únie, ktorých výklad sa vyzaduje, a to v rozsahu, v akom by vnútrostátne právo, o ktoré ide v spore vo veci samej, bolo uplatnené v cezhranicnej situácii, aj ked boli vsetky okolnosti sporu vo veci samej obmedzené na územie jediného clenského státu.([13]13) 34. Vzhladom na tieto usmernenia konstatujem, ze volbu medzi rozsudkom a uznesením vykonáva Súdny dvor podla postupov definovaných clánkom 92 ods. 1 rokovacieho poriadku. Co sa týka otázky, ci ide alebo nejde o vnútrostátnu situáciu, odpoved na túto otázku by vôbec nemala ovplyvnit právomoc Súdneho dvora rozhodnút o kritériách uplatnitelnosti ustanovení práva Únie, prípadne o ich výklade. 35. Zdá sa mi, ze Súdny dvor by v prípade pochybnosti mal zásadne vychádzat z predpokladu, podla ktorého je v zásade potrebné preskúmavat prejudiciálne otázky skôr meritórne, ako konstatovat ich neprípustnost. Obmedzit sa na konstatovanie, ze otázka je neprípustná, by mohlo byt vnímané vnútrostátnymi súdmi ako rozpor so zásadou riadnej spolupráce, ktorá je základnou zásadou podla ktorej sa riadi tento vztah. Okrem toho existuje dôlezitý rozdiel medzi preskúmaním neprípustnosti v rámci priamej zaloby alebo odvolania na jednej strane a v rámci prejudiciálnej otázky na strane druhej. Pri priamej zalobe smeruje preskúmanie prípustnosti najmä k ochrane záujmov odporcu. Pri odvolaní je prísne uplatnovanie kritérií prípustnosti dôlezité pre dodrziavanie rozdelenia vecnej príslusnosti medzi rozlicnými stupnami súdov. Tieto dôvody sa rovnakým spôsobom nevyskytujú v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 36. Pokial ide o túto vec, poznamenávam, ze poziadavka cezhranicnej povahy nevykazuje pri rôznych základných slobodách rovnakú dôlezitost([14]14). Z toho vyplýva, ze uplatnitelnost ustanovení Zmluvy závisí od ich výkladu. Vzhladom na to, ze Súdnemu dvoru môzu byt tiez predlozené na rozhodnutie rovnaké otázky v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti bez toho, aby mala prípadná neexistencia cezhranicného prvku ten najmensí vplyv na prípustnost zaloby, je podla môjho názoru potrebné vyriesit problém nastolený "cisto vnútrostátnou" povahou situácie tak, ze sa v rámci výkladu predmetných ustanovení bude analyzovat meritum veci skôr, ako by sa mal problém riesit ako otázka právomoci Súdneho dvora preskúmavaná na úrovni prípustnosti prejudiciálnych otázok. 37. Napokon kritériá umoznujúce posúdit prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na jednej strane a kritériá vyuzívané na meritórnu analýzu dostatocnosti skutkových a právnych okolností tak, ako sú prednesené vnútrostátnym súdom na strane druhej, sa nevyhnutne neprekrývajú, ako to uvidíme nizsie. 38. Preto navrhujem, aby Súdny dvor povazoval návrh na zacatie prejudiciálneho konania za prípustný. C - Úvodné poznámky k regionálnej právnej úprave 39. V Taliansku patrí právomoc vydávat pravidlá upravujúce otváracie hodiny a obdobia otvorenia a zatvorenia lekární regionálnym orgánom. Na pojednávaní úcastníci vysvetlili, ze pouzité riesenia sa lísia v závislosti od regiónu. 40. Zdá sa, ze uplatnovanie zásady spravodlivej hospodárskej sútaze na lekárne je v Taliansku kontroverzné. V kazdom prípade bolo vydávanie lieciv bez lekárskeho predpisu v Taliansku liberalizované. Hoci sú lekárne hospodárskymi subjektmi, je pravda, ze sú rovnako povinné poskytovat sluzby vo vseobecnom záujme.([15]15) 41. Treba vsak zdôraznit, ze tento posledný aspekt vyplýva aj z regionálneho zákona c. 26/2002. Tento zákon treba povazovat za akt verejnej moci, ktorý jasne vymedzuje konkrétne úlohy zodpovedajúce povinnostiam sluzby vo verejnom záujme, ktoré sú ulozené vsetkým lekárnam, na ktoré sa tento zákon vztahuje. Clánky 2 az 8 regionálneho zákona c. 26/2002 podrobne definujú povinnosti sluzby vo verejnom záujme týkajúce sa otváracích hodín, dennej a nocnej sluzby lekární pocas nediel a sviatkov, teda povinnej sluzby, ktorú musia lekárne zabezpecovat mimo obvyklých otváracích hodín platných pocas pracovných dní, dobrovolných pohotovostných sluzieb lekární, dní povinného týzdenného odpocinku, ako aj dovolenky za kalendárny rok. Povinnosti smerujúce k zaruceniu nepretrzitého zásobovania pacientov liecivami v urcitom rozsahu pravidelne obmedzujú slobodu podnikania lekární v miere, ktorá znacne presahuje podmienky bezných povolení na výkon cinnosti v konkrétnom odvetví. 42. Regionálny normotvorca zrejme zastával názor, ze kontinuita a úcinnost zásobovania liecivami vyzadujú, aby lekárne dodrziavali urcité pravidlá, pokial ide o otváracie hodiny a urcovanie dovolenky. 43. Geografické rozmiestnenie lekární, ktoré majú rovnocenný sortiment lieciv a sú riadne prístupné pocas otváracích hodín jednotne urcených na regionálnej úrovni, má zarucit maloobchodné zásobovanie izolovaných území, co je naliehavým dôvodom verejného záujmu uznaným judikatúrou Súdneho dvora([16]16). Právna úprava otváracích hodín vsak môze predstavovat tazkosti v dvoch smeroch. Dobre umiestnená lekáren by ju mohla povazovat za prekázku, pokial by si zelala rozsírit obdobia otvorenia svojej prevádzkarne, ktorej cinnost je mimoriadne výnosná, zatial co horsie umiestnená lekáren by ju naopak mohla povazovat za obmedzenie, ak by si zelala skrátit uvedené obdobia na obmedzenie nákladov spojených s prevádzkou. 44. Práve z hladiska vyssie uvedených okolností bude potrebné pristúpit k analýze otázok polozených vnútrostátnym súdom. D - O clánkoch 152 ES a 153 ES 45. Najskôr sa budem zaoberat clánkami 152 ES (verejné zdravie) a 153 ES (ochrana spotrebitelov) napriek tomu, ze sú predmetom druhej otázky. 46. E. Sbarigia zastáva názor, ze tieto clánky bránia uplatnovaniu takých poziadaviek vztahujúcich sa na denné, týzdenné a rocné otváracie hodiny lekární, ako sú poziadavky upravené regionálnym zákonom c. 26/2002. Odporkyna v spore vo veci samej zasa tvrdí, ze predmetné ustanovenia nebránia predmetnému regionálnemu zákonu. 47. Komisia a vlády, ktoré predlozili písomné pripomienky, s výnimkou gréckej vlády v zásade tvrdia, ze clánky 152 ES a 153 ES sú len pravidlami vymedzenia právomoci urcenými najmä normotvorcovi Spolocenstva, takze ich treba vykladat v tom zmysle, ze im neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá ukladá lekárnam obmedzenia, pokial ide o ich otváracie hodiny a obdobia otvorenia. Grécka vláda uvádza, ze stanovenie otváracej doby lekární nie je v rozpore s clánkami 152 ES a 153 ES. 48. Na úvod priznávam, ze mám tazkosti odhalit význam výkladu clánku 153 ES pre vyriesenie sporu predlozeného vnútrostátnemu súdu. Tento clánok, na ktorý odkazuje iba prejudiciálna otázka, sa totiz vztahuje na ochranu spotrebitelov a upravuje najmä rámec úcasti Európskej únie pri uskutocnovaní cielov v tejto oblasti. Vnútrostátny súd nijako nevysvetluje, v akom rozsahu ide o ochranu spotrebitelov, takze zastávam názor, ze otázka sa v skutocnosti týka iba clánku 152 ES. 49. Co sa týka clánku 152 ES, súhlasím s výkladom navrhovaným Komisiou a clenskými státmi s výnimkou Helénskej republiky, podla ktorého clánok 152 ES obsahuje v zásade pravidlo vymedzenia právomoci urcené najmä normotvorcovi Spolocenstva. Clánok 152 ods. 1 ES uvádza, ze pri stanovení a uskutocnovaní vsetkých politík a cinností Európskeho spolocenstva sa zabezpecí vysoká úroven ochrany ludského zdravia. V prejednávanej veci vsak nejde o uskutocnovanie politík a cinností Spolocenstva. 50. Navyse clánok 152 ods. 5 ES priamo nevstupuje do hry. Súdny dvor uz v tomto ohlade rozhodol, ze právo Únie nezasahuje do právomoci clenských státov upravit svoje systémy sociálneho zabezpecenia a prijat predovsetkým ustanovenia, ktorých úcelom je organizácia takých zdravotníckych sluzieb, ako sú prevádzky lekární. Pri výkone tejto právomoci vsak clenské státy musia dodrziavat právo Únie, najmä ustanovenia Zmluvy týkajúce sa slobôd pohybu vrátane slobody usadit sa, co bude analyzované nizsie.([17]17) 51. Clánok 152 ES teda v tejto veci uplatnitelný nie je. E - O clánkoch 81 ES az 86 ES 52. E. Sbarigia tvrdí, ze predmetná regionálna právna úprava nie je zlucitelná s clánkami 81 ES az 86 ES. Odporca v spore vo veci samej zase zastáva názor, ze ustanovenia regionálnych právnych predpisov sú v súlade s právom Únie. Holandská a rakúska vláda zastávajú názor, ze citované clánky nie sú uplatnitelné, zatial co grécka vláda poznamenáva, ze odkaz na clánky 81 ES az 86 ES je neurcitý v tom, ze vnútrostátny súd nevysvetlil význam týchto rozlicných ustanovení. Komisia má zasa pochybnosti o relevantnosti vsetkých citovaných ustanovení, napriek tomu vsak navrhuje, aby sa clánky 10 ES a 81 ES vykladali v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá predpokladá poradnú úcast väcsinových provincných odborových organizácií verejných a súkromných lekární, ako aj provincnej rady lekárnikov na rozhodovacom procese týkajúcom sa urcovania otváracích hodín a období otvorenia lekární. 53. Rovnako ako Komisia zastávam názor, ze táto cast prvej prejudiciálnej otázky je sotva relevantná na vyriesenie sporu vo veci samej. 54. Najskôr je potrebné konstatovat, ze clánky 83 ES, 84 ES a 85 ES nie sú v rámci sporu predlozeného vnútrostátnemu súdu vôbec relevantné, kedze ide bud o ustanovenia cisto procesnej povahy (to je prípad clánkov 83 ES a 85 ES), alebo o prechodné ustanovenia (to je prípad clánku 84 ES). 55. Následne je potrebné overit uplatnitelnost clánku 81 ES. Zdá sa mi, ze otázka vnútrostátneho súdu má v skutocnosti preukázat, ci ustanovenia, ako sú ustanovenia regionálneho zákona c. 26/2002, sú zlucitelné s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 10 ES. 56. Podla ustálenej judikatúry síce totiz platí, ze clánok 81 ES sa týka len správania podnikov a netýka sa zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tento clánok v spojení s clánkom 10 ES zavádzajúcim povinnost spolupráce ukladá clenským státom povinnost, aby neprijímali ani nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky.([18]18) 57. Súdny dvor teda rozhodol, ze k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo ak posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty.([19]19) 58. Treba vsak uviest, ze taký zákon, ako je regionálny zákon c. 26/2002, nepatrí v rozsahu, v akom upravuje moznosti stanovenia období otvorenia lekární a moznosti odchýlit sa od nich, pod ziaden z predpokladov uplatnenia clánku 10 ES v spojení s clánkom 81 ES. 59. Podla môjho názoru neexistuje nijaká okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze regionálny zákon c. 26/2002 zvýhodnuje, posilnuje alebo kodifikuje kartelovú dohodu alebo rozhodnutie podnikov. Skôr sa zdá, ze konzultácia so zdruzeniami lekární stanovená v tomto regionálnom zákone odpovedá nevyhnutnosti zorganizovat medzi lekárnami pohotovostné sluzby. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplýva ani to, ze predmetné zákonné ustanovenie by bolo zbavené svojho státneho charakteru tým, ze predmetný clenský stát by preniesol na súkromné hospodárske subjekty zodpovednost za prijatie rozhodnutí hospodárskeho záujmu. 60. Napokon z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplýva, ze by tu islo o akúkolvek dohodu medzi podnikmi, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu v zmysle clánku 81 ES. 61. Pokial ide o clánok 82 prvý odsek ES, ten znie takto: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi". 62. Odkaz na clánok 82 ES, ktorý zakazuje zneuzívanie dominantného postavenia, sa tak javí ako irelevantný, pretoze zo súdneho spisu nevyplýva, ze by sa lekáren Emanuely Sbarigiovej alebo iný konkurencný podnik tejto lekárne nachádzal v takej situácii. 63. Podla clánku 86 ods. 1 ES "[v] prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v clánkoch 12 a 81 az 89." Podla judikatúry Súdneho dvora clenský stát porusuje zákazy vymedzené v týchto dvoch ustanoveniach vtedy, ak priznáva predmetnému podniku osobitné alebo výlucné práva, ktorých uplatnovanie samo osebe vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia, alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu.([20]20) 64. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa vsak nenachádza nijaký údaj týkajúci sa predovsetkým definície relevantného trhu, výpoctu trhového podielu jednotlivých podnikov pôsobiacich na tomto trhu a predpokladaného zneuzitia dominantného postavenia. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania nevysvetluje vnútrostátne ani regionálne pravidlá vztahujúce sa na zriadovanie lekární. Neposkytuje informácie k otázke, ci existuje jedna alebo viacero lekární v takej specifickej oblasti, ako je oblast nazývaná "del Tridente" alebo oblast zeleznicnej stanice Termini. Neuvádza ani, ci existujú pravidlá týkajúce sa minimálnych vzdialeností medzi prevádzkami lekární. 65. Co sa týka clánku 86 ods. 2 ES, treba predovsetkým pripomenút, ze podla tohto ustanovenia "podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva". 66. Clánok 86 ods. 2 ES podrobuje pravidlám Zmluvy podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú charakter fiskálneho monopolu([21]21), ale umoznuje urcité odchýlky v prospech týchto podnikov([22]22). Pokial teda nebola preukázaná existencia akejkolvek nezlucitelnosti so Zmluvou, ustanovenia clánku 86 ods. 2 ES sa nemôzu uplatnit. Ten istý záver mozno vyvodit o uplatnitelnosti clánku 86 ods. 1 ES. 67. Na základe informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom sa domnievam, ze mozno dospiet k záveru, ze v tejto veci ide skôr o neuplatnitelnost citovaných ustanovení na meritum sporu, nez o ciastocnú neprípustnost prvej prejudiciálnej otázky. Ako som vysvetlil vyssie, Súdny dvor by v takých situáciách nemal vyslovit neprípustnost prejudiciálnej otázky, ale mal by ju meritórne preskúmat, aby urcil, ci sú predmetné ustanovenia uplatnitelné alebo nie.([23]23) 68. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na polozenú otázku odpovedal tak, ze clánky 10 ES a 81 ES musia byt vykladané v tom zmysle, ze nebránia regionálnej právnej úprave, ktorá predpokladá poradnú úcast väcsinových provincných odborových organizácií súkromných a verejných lekární, ako aj provincnej rady lekárnikov v rozhodovacom procese týkajúcom sa urcovania otváracích hodín a období otvorenia lekární. Dalsie ustanovenia uvádzané vnútrostátnym súdom nie sú uplatnitelné. F - O slobodnom poskytovaní sluzieb (clánok 49 ES) 69. Co sa týka základných slobôd, vnútrostátny súd pozadoval výlucne výklad clánku 49 ES. 70. Clánok 49 ES zakazuje obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb v Spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe Spolocenstva ako príjemca sluzieb. 71. E. Sbarigia zastáva názor, ze regionálny zákon c. 26/2002 a jeho uplatnovanie nie sú zlucitelné s clánkom 49 ES. Grécka a rakúska vláda zasa tvrdia, ze tento clánok nie je pri neexistencii akéhokolvek cezhranicného prvku uplatnitelný. 72. Komisia zastáva názor, ze odkaz na clánok 49 ES je zjavne chybný. Odkazuje na ustálenú judikatúru, podla ktorej státny príslusník clenského státu, ktorý sústavne a nepretrzite vykonáva zárobkovú cinnost v inom clenskom státe, spadá pod kapitolu Zmluvy týkajúcu sa práva usadit sa a nie pod kapitolu vztahujúcu sa na sluzby.([24]24) Kapitola vztahujúca sa na sluzby - na rozdiel od prvej uvedenej kapitoly - sa tak netýka situácie státneho príslusníka clenského státu, ktorý sa sústavným spôsobom zúcastnuje na hospodárskom zivote iného clenského státu, ale iba situácie poskytovatela, ktorý vykonáva svoju cinnost na území iného clenského státu docasne. 73. Súhlasím s analýzou Komisie. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz vyplýva, ze E. Sbarigia je majitelkou lekárne so sídlom v Ríme, kde uskutocnuje predaj farmaceutických a parafarmaceutických výrobkov, a to sústavne a nepretrzite. 74. Treba tiez preskúmat situáciu príjemcov predmetných sluzieb. Predmetná právna úprava obmedzuje moznost turistov vyuzívat sluzby lekárne E. Sbarigiovej pocas období povinných uzatvorení. Toto obmedzenie vsak nepredstavuje diskrimináciu z dôvodu státnej príslusnosti a kazdá osoba môze vyuzit iné otvorené lekárne alebo lekárne, ktoré majú sluzbu.([25]25) 75. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na polozenú otázku odpovedal tak, ze clánok 49 ES musí byt vykladaný v tom zmysle, ze nebráni regionálnej právnej úprave, ktorá obmedzuje dennú, týzdennú a rocnú otváraciu dobu jednotlivých lekární v takej situácii, akou je situácia vo veci samej. G - O prípadnej zmene právneho základu prejudiciálnych otázok 76. Po preskúmaní vsetkých prejudiciálnych otázok polozených vnútrostátnym súdom zastávam názor, ze Súdny dvor by vo svojej analýze nemal dalej pokracovat. 77. Je pravda, ze aj niektorí úcastníci, ktorí predlozili písomné pripomienky Súdnemu dvoru, uviedli dva dalsie clánky, konkrétne clánok 43 ES týkajúci sa slobody usadit sa a clánok 28 ES v oblasti volného pohybu tovaru, a ze uplatnitelnost týchto clánkov bola spomínaná na pojednávaní. 78. Napriek tomu sa mi zdá, ze Súdny dvor by sa nemal vyjadrovat k týmto dvom ustanoveniam, v súvislosti s ktorými vnútrostátny súd nevzniesol otázky, a to z dvoch dôvodov. 79. Po prvé vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby oznacil ustanovenia práva Únie, ktorých výklad sa mu javí nevyhnutný pre rozhodnutie sporu vo veci samej. Vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania to vnútrostátny súd urobil spôsobom, ktorý sa mi zdá vycerpávajúci, ked výslovne uviedol konkrétne zásady, ktoré tvoria základ dost významného mnozstva ustanovení práva Únie. V takom prípade neprinálezí Súdnemu dvoru vyhladávat vsetky ostatné ustanovenia práva Únie, ktorých výklad by sa mohol ukázat uzitocným pre vnútrostátny súd. Cielom právomoci preformulovat prejudiciálne otázky, ktorú si Súdny dvor priznal, je podla môjho názoru umoznit Súdnemu dvoru, aby pomohol vnútrostátnemu súdu nájst presné vyjadrenie problému výkladu práva Únie relevantného na úcely sporu. Z tohto hladiska prinálezí Súdnemu dvoru spresnit a nie rozsírit problematiku nastolenú návrhom na zacatie prejudiciálneho konania.([26]26) 80. Po druhé tento zuzujúci výklad je tiez podopretý Statútom Súdneho dvora Európskej únie. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, tak ako je formulovaný vnútrostátnym súdom, sa totiz na základe Statútu Súdneho dvora oznamuje najmä clenským státom a institúciám Únie. Práve na základe tohto dokumentu tieto subjekty posudzujú, ci je uzitocné predlozit písomné vyjadrenia a zúcastnit sa na konaní pred Súdnym dvorom.([27]27) Aj pre Súdny dvor ide o referencný dokument. Preformulovanie by zjavne vyzadovalo, aby mal Súdny dvor k dispozícii vsetky potrebné a relevantné informácie vrátane informácií týkajúcich sa skutkových okolností a vnútrostátneho právneho rámca. 81. Na doplnenie by som v kazdom prípade pripomenul, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 28 ES sa neuplatnuje na vnútrostátnu právnu úpravu v oblasti otváracích dôb obchodov, ktorá je namierená proti vsetkým hospodárskym subjektom vykonávajúcim cinnosti na území clenského státu a ktorá sa z právneho aj zo skutkového hladiska rovnakým spôsobom týka predaja domácich výrobkov, ako aj výrobkov pochádzajúcich z iných clenských státov.([28]28) 82. Pokial ide o clánok 43 ES, Súdny dvor nedávno konstatoval zlucitelnost pomerne restriktívnych talianskych právnych predpisov so Zmluvou, týkajúcich sa lekární, ktoré mali ovela priamejsiu väzbu na slobodu usadit sa ako predpisy dotknuté vo veci samej.([29]29) 83. Navyse si nemyslím, ze regionálnu právnu úpravu, akou je regionálny zákon c. 26/2002, ktorá sa bez rozlísenia uplatnuje na vsetky lekárne umiestnené v dotknutom regióne, treba zahrnút medzi opatrenia, ktoré zakazujú, prekázajú alebo robia menej prítazlivým výkon slobody usadit sa podnikmi z iných clenských státov. Nejde teda o obmedzenie slobody usadit sa zodpovedajúce definícii poskytnutej judikatúrou Súdneho dvora([30]30). 84. Podla môjho názoru by bol opacný záver mozný iba v prípade, ak by právna úprava vztahujúca sa na otváracie hodiny a na dovolenky bola zbavená akejkolvek transparentnosti alebo ak by jej uplatnovanie záviselo rozhodujúcim spôsobom od právomoci volnej úvahy správneho orgánu. 85. E. Sbarigia, ako aj holandská vláda a Komisia nastolili otázku, ci sú spôsoby prijímania rozhodnutia, pokial ide o výnimky predpokladané v clánku 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002, zlucitelné s clánkami 28 ES a/alebo 43 ES, najmä vzhladom na upravené konzultácie a siroké oprávnenie volnej úvahy priznané správnemu orgánu. 86. Zdá sa mi, ze oprávnenie volnej úvahy priznané správnemu orgánu regionálnym zákonom c. 26/2002 existuje, najmä pokial ide o uplatnovanie odchýlok a výnimiek predpokladaných clánkom 2 ods. 6, clánkom 6, clánkom 7 ods. 3, clánkom 8 ods. 1 písm. d) a e) a clánkom 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002. 87. Prípady, ked sa správny orgán musí vyjadrit k výnimke alebo k oslobodeniu od povinnosti sa, samozrejme, lísia. Predovsetkým môze existovat zákaz alebo vseobecná podmienka uplatnovania predpisu, vo vztahu ku ktorým môze správny orgán udelit výnimky alebo oslobodenia od povinností vtedy, ak sú splnené podmienky predpokladané zákonom. V takom prípade je udelenie výnimky alebo oslobodenia spod povinnosti kvázi automatické, bez oprávnenia volnej úvahy správneho orgánu. Druhý prípad je ten, ked napriek splneniu podmienok vyzadovaných na vyuzitie výnimky, sa udelenie tejto výnimky ponechá na volnú úvahu príslusného správneho orgánu. Nejde o výnimocnú situáciu. Výkon oprávnenia volnej úvahy sa môze ukázat nevyhnutným napríklad preto, lebo nemozno vyhoviet vsetkým ziadostiam o výnimku. Tretí prípad je ten, ked právna úprava nespresnuje podmienky udelenia výnimky. V tomto poslednom prípade môze byt právomoc posúdenia správneho orgánu podrobená súdnej kontrole s vyuzitím vseobecných zásad správneho práva, ako sú napríklad zásady rovnosti zaobchádzania, nestrannosti, proporcionality a zákazu akéhokolvek zneuzitia právomoci. 88. Zdá sa, ze moznost výnimky predpokladaná clánkom 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002 sa nachádza na pol ceste medzi druhým a tretím prípadom. Podlieha urcitým geografickým a procesným podmienkam. Ako som uz konstatoval, súdny spis totiz neobsahuje presné informácie týkajúce sa prípadných pravidiel v oblasti geografického umiestnenia prevádzok lekární v regióne Lazio. Tá istá poznámka platí pri otázke, ako sa pojem "specifická mestská zóna" vykladá v regionálnej správnej praxi a vo vnútrostátnej judikatúre. V kazdom prípade je podla môjho názoru potrebné preskúmat toto ustanovenie nie izolovane, ale vo svetle vsetkých ustanovení regionálneho zákona c. 26/2002. Z tohto hladiska ide o ustanovenie, ktoré, zdá sa, upravuje osobitné postupy, okrem iného v konkrétnom prípade zahrnajúcom najmä moznost úpravy otváracích hodín v závislosti od okolností. 89. Keby sa clánok 10 ods. 2 regionálneho zákona c. 26/2002 posudzoval izolovane, urcite by mohol byt kritizovaný z dôvodu svojej nejasnosti a nepresnosti, ale pri posúdení vo svetle vsetkých ustanovení predmetného regionálneho zákona sa mi toto ustanovenie zdá byt rozumné a pochopitelné. V kazdom prípade sa vyhnem tomu, aby som si osvojil kritiku vyjadrenú voci jedinému príkladu uplatnenia tohto ustanovenia uvedenému v spise, konkrétne voci výnimke udelenej lekárni v oblasti zeleznicnej stanice Termini, podla ktorej je toto rozhodnutie prejavom svojvolného, neobjektívneho alebo diskriminujúceho zaobchádzania. Dôvody na udelenie osobitného statútu lekárni umiestnenej na krizovatke miestnej, vnútrostátnej a medzinárodnej zeleznicnej dopravy európskej metropoly nie sú nevyhnutne pouzitelné na takú turistickú oblast, ako je oblast dotknutá vo veci samej.([31]31) 90. Právnu úpravu otváracích a zatváracích hodín treba chápat ako celok. Na pojednávaní zástupca zdruzenia Assiprofar poskytol názorný príklad týkajúci sa dobrovolnej nocnej pohotovostnej sluzby, ktorá zacína o 20. hodine. Medzi 20. a 22. hodinou dosahuje cinnost lekární otvorených v noci spicku, kedze v tomto regióne sa velká cast obyvatelstva v produktívnom veku vracia do svojho bydliska vtedy, ked sú uz ostatné lekárne zatvorené. Prípadné rozsírenie denných otváracích hodín by sa prekrývalo s najvýnosnejsou castou otváracej doby lekární otvorených v noci. Hrozilo by nebezpecenstvo odradenia uchádzacov o dobrovolnú nocnú pohotovostnú sluzbu v rozsahu, v akom by obmedzenia spojené s dobrovolnou nocnou pohotovostnou sluzbou uz neboli vyvazované ziskom, ktorý pre nich vyplýva z výsady otvorit prevádzku pocas uvedených otváracích hodín. V dôsledku poklesu súkromnej iniciatívy by bolo nevyhnutné vrátit sa k systému povinných sluzieb. 91. Napokon, pokial ide o postup predpokladaný regionálnym zákonom c. 26/2002 a najmä vyzadovaných konzultácií, je zjavné, ze patria do rámca volnej úvahy správneho orgánu. Úcast iných úcastníkov sama osebe nespôsobuje nezlucitelnost tohto postupu s právom Únie. Je vsak dôlezité, aby rozhodnutie mohlo byt predmetom súdnej kontroly, co je situácia, ktorá, zdá sa, v prejednávanej veci skutocne existuje. 92. Vzhladom na znenie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania teda navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na polozené otázky v rozsahu, v akom sú relevantné a aby ich v nijakom prípade nerozsiroval nad rámec návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý mu bol predlozený. VI - Návrh 93. Vzhladom na vyssie uvedené dôvody zastávam názor, ze na otázky polozené Tribunale amministrativo regionale per il Lazio je potrebné odpovedat takto: 1. Clánok 49 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni regionálnej právnej úprave, ktorá obmedzuje denné, týzdenné a rocné otváracie doby jednotlivých lekární v takej situácii, akou je situácia vo veci samej. 2. Clánky 10 ES a 81 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia regionálnej právnej úprave, ktorá predpokladá poradnú úcast väcsinových provincných odborových organizácií verejných a súkromných lekární, ako aj provincnej rady lekárnikov na rozhodovacom procese vztahujúcom sa na urcovanie otváracích hodín a období otvorenia lekární. 3. Ostatné ustanovenia Zmluvy ES uvádzané vnútrostátnym súdom sa na situáciu, aká existuje vo veci samej, neuplatnujú. __________________________________________________________________ [32]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [33]2 - Kedze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je z 21. mája 2008, bude odkazovat na ustanovenia Zmluvy ES podla císlovania uplatnitelného pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. __________________________________________________________________ [34]3 - GURI c. 24, osobitná séria c. 3 zo 14. júna 2003 a Boll. Uff. Lazio c. 23, riadna príloha c. 5 z 20. augusta 2002. __________________________________________________________________ [35]4 - Otázka sa iste týka Zmluvy ES, hoci druhá otázka zmienuje Zmluvu EÚ. Ide zjavne o omyl. __________________________________________________________________ [36]5 - Pozri Informácie o podávaní návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní vnútrostátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 143, 2005, s. 1) v poslednej verzii (Ú. v. EÚ C 297, 2009, s. 1). __________________________________________________________________ [37]6 - Pozri najmä uznesenie zo 7. apríla 1995, Grau Gomis a i., C-167/94, Zb. s. I-1023, bod 9; rozsudky zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 46; z 31. januára 2008, Centro Europa 7, C-380/05, Zb. s. I-349, bod 54, ako aj z 22. októbra 2009, Meerts, C-116/08, Zb. s. I-10063, bod 27. __________________________________________________________________ [38]7 - Pozri rozsudok z 19. novembra 2009, Filipiak, C-314/08, Zb. s. I-11049, bod 42 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [39]8 - Pozri najmä rozsudky z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 23; z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29, ako aj z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 30. __________________________________________________________________ [40]9 - Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 19. marca 1992, Batista Morais, C-60/91, Zb. s. I-2085, bod 8, ako aj zo 16. februára 1995, Aubertin a i., C-29/94 az C-35/94, Zb. s. I-301, bod 9. __________________________________________________________________ [41]10 - Pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 37, ako aj z 28. januára 1992, Steen, C-332/90, Zb. s. I-341, bod 9. __________________________________________________________________ [42]11 - Pozri najmä uznesenia z 5. apríla 2004, Mosconi a Ordine degli Ingegneri di Verona e Provincia, C-3/02, výrok, ako aj z 19. júna 2008, Kurt, C-104/08, bod 24 a výrok. __________________________________________________________________ [43]12 - Pozri uznesenia zo 6. októbra 2005, Vajnai, C-328/04, Zb. s. I-8577, bod 13; z 25. januára 2007, Kovalský, C-302/06, body 20 a 22, ako aj zo 16. januára 2008, Polier, C-361/07, bod 11 a nasl. __________________________________________________________________ [44]13 - Pozri najmä rozsudok z 11. septembra 2003, Anomar a i., C-6/01, Zb. s. I-8621, bod 40 a nasl. __________________________________________________________________ [45]14 - Napríklad pri volnom pohybe tovaru nemusí byt cezhranicný prvok natolko výrazný ako pri slobodnom poskytovaní sluzieb. __________________________________________________________________ [46]15 - Pozri tiez rozsudok z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, C-531/06, Zb. s. I-4103, bod 76. __________________________________________________________________ [47]16 - Pozri rozsudok z 13. januára 2000, TK-Heimdienst, C-254/98, Zb. s. I-151, bod 34. __________________________________________________________________ [48]17 - Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2006, Watts, C-372/04, Zb. s. I-4325, body 92 a 146; z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 29, a Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 35. __________________________________________________________________ [49]18 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Cipolla a i., uz citovaný, bod 46, ako aj rozsudok z 13. marca 2008, Doulamis, C-446/05, Zb. s. I-1377, bod 19. __________________________________________________________________ [50]19 - Rozsudok Cipolla a i., uz citovaný, bod 47. __________________________________________________________________ [51]20 - Pozri najmä rozsudky z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 127; z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 39, ako aj rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 23. __________________________________________________________________ [52]21 - Pre príklady sluzieb, ktoré boli povazované za sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme, pozri návrhy generálneho advokáta Ruiz-Jarabo Colomera prednesené 20. októbra 2009 vo veci Federutility a i., C-265/08, v konaní pred Súdnym dvorom, bod 53. __________________________________________________________________ [53]22 - Pozri najmä body 135 a nasl. návrhov generálneho advokáta Légera vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 31. mája 2005, Hanner, C-438/02, Zb. s. I-4551. __________________________________________________________________ [54]23 - Je mozné, ze môj prístup k meritórnemu preskúmaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v takejto situácii sa trochu lísi od riesení vyuzívaných Súdnym dvorom (pozri v tomto ohlade najmä rozsudok Centro Europa 7, uz citovaný, bod 63). __________________________________________________________________ [55]24 - Pozri najmä rozsudky z 21. júna 1974, Reyners, C-2/74, Zb. s. 631, bod 21, a z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 28. __________________________________________________________________ [56]25 - Toto obmedzenie je teda bez rozdielu uplatnitelné na príjemcov z daného clenského státu, ako aj na príjemcov z iných clenských státov, ale je v súlade s právom Únie, pokial nie je takej povahy, aby zakazovalo, obmedzovalo alebo robilo menej prítazlivými cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby. Pozri v tom zmysle rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16; z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12, rovnako ako aj z 3. októbra 2000, Corsten, C-58/98, Zb. s. I-7919, bod 33. __________________________________________________________________ [57]26 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Doulamis, uz citovaný. __________________________________________________________________ [58]27 - Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Raccanelli, C-94/07, Zb. s. I-5939, body 24 a 25. __________________________________________________________________ [59]28 - Pozri rozsudky z 20. júna 1996, Semeraro Casa Uno a i., C-418/93 az C-421/93, C-460/93 az C-462/93, C-464/93, C-9/94 az C-11/94, C-14/94, C-15/94, C-23/94, C-24/94 a C-332/94, Zb. s. I-2975, bod 28, ako aj z 10. februára 2009, Komisia/Taliansko, C-110/05, Zb. s. I-519, bod 36. __________________________________________________________________ [60]29 - Pozri rozsudok z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, uz citovaný. __________________________________________________________________ [61]30 - Pozri najmä rozsudok z 5. októbra 2004, CaixaBank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [62]31 - Turistický ruch je osobitne spomenutý v regionálnom zákone c. 26/2002, v clánku 6 ods. 2 týkajúcom sa dobrovolnej dennej pohotovostnej sluzby. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref1 33. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref2 34. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref3 35. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref4 36. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref5 37. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref6 38. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref7 39. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref8 40. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref9 41. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref10 42. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref11 43. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref12 44. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref13 45. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref14 46. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref15 47. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref16 48. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref17 49. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref18 50. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref19 51. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref20 52. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref21 53. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref22 54. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref23 55. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref24 56. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref25 57. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref26 58. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref27 59. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref28 60. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref29 61. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref30 62. file:///tmp/lynxXXXXwhP0ih/L95891-7918TMP.html#Footref31