NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 22. apríla 2010 ^1([1]1) Vec C-280/08 P Deutsche Telekom AG proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 82 ES (teraz clánok 102 ZFEÚ) - Tarifný noznicový efekt - Ceny za prístup do pevnej telekomunikacnej siete v Nemecku - Ceny schválené národným telekomunikacným regulacným orgánom - Rozhodovací priestor podniku v dominantnom postavení - Pripísatelnost porusenia - Výska pokuty" 1. Spolocnost Deutsche Telekom AG (dalej len "odvolatelka") sa v tomto odvolacom konaní domáha, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna (teraz a dalej len "Vseobecný súd")([2]2), v ktorom tento súd potvrdil rozhodnutie Komisie v konaní podla clánku 82 ES (teraz clánok 102 ZFEÚ).([3]3) Po prvýkrát sa má Súdny dvor zaoberat údajným zneuzitím dominantného postavenia vo forme tarifných nozníc. I - Súvislosti 2. Skutkové okolnosti sú vymedzené v bodoch 1 az 24 napadnutého rozsudku. Uvediem len ich základné body. Odvolatelka vykonáva cinnost telekomunikacného operátora v Nemecku, kde prevádzkuje pevnú telefónnu siet. Nemecké trhy poskytovania infrastruktúry a telekomunikacných sluzieb sú liberalizované od 1. augusta 1996, ked nadobudol úcinnost nemecký zákon o telekomunikáciách (dalej len "TKG"). Kazdá z miestnych sietí odvolatelky zahrna viacero miestnych prípojok smerom k úcastníkom (fyzické vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením). Treba rozlisovat medzi sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými odvolatelkou jej konkurentom (dalej len "sprostredkovacie sluzby") a sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými odvolatelkou jej úcastníkom (dalej len "sluzby prístupu pre úcastníkov"). Odvolatelke bola ulozená povinnost, aby od júna 1997 umoznila svojim konkurentom úplne neviazaný prístup k miestnej prípojke. Tarify sprostredkovacích sluzieb odvolatelky musí vopred schválit nemecký Telekomunikacný a postový regulacný úrad (dalej len "RegTP"), ktorý overuje, ci tarify sprostredkovacích sluzieb navrhované odvolatelkou sú okrem iného stanovené v závislosti od nákladov na úcinné poskytovanie sluzby a ci neobsahujú zlavy, ktoré narúsajú sútazné moznosti konkurentov. Pokial ide o sluzby prístupu pre úcastníkov, odvolatelka ponúka dve základné alternatívy, a to tradicnú analógovú linku a digitálnu úzkopásmovú linku (digitálna siet integrovaných sluzieb - ISDN). Obe alternatívy sú ponúkané na existujúcej sieti odvolatelky tvorenej pármi medených drôtov. Odvolatelka svojim úcastníkom ponúka aj sirokopásmové pripojenie (asymetrická digitálna úcastnícka linka, ADSL), pre ktoré musela zmodernizovat existujúce siete, aby mohla ponúkat sirokopásmové sluzby ako napríklad rýchly prístup k internetu. Tarify odvolatelky za sluzby prístupu pre úcastníkov (dalej aj "maloobchodné tarify" alebo "maloobchodné ceny") sú, pokial ide o analógové linky a linky ISDN, regulované systémom cenového stropu. Naproti tomu pri ADSL odvolatelka stanovuje svoje maloobchodné ceny volne, ale môzu byt predmetom dodatocnej regulácie. 3. Maloobchodné ceny za pripojenie k sieti odvolatelky a za telefonické hovory sa urcujú spolocne pre viacero sluzieb, pricom jednotlivé sluzby sa zdruzujú do "kosov". Na základe rozhodnutí Spolkového ministerstva pôst a telekomunikácií (dalej len "BMPT") a následne RegTP bola odvolatelka povinná znízit celkové ceny pre oba kose od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001. V rámci týchto záväzných znízení cien mohla odvolatelka s predchádzajúcim súhlasom RegTP menit tarify jednotlivých zloziek kazdého kosa. Zmeny taríf boli povolené, ak priemerná cena kosa sluzieb nepresahovala stanovený index cenového stropu. Pocas tohto obdobia odvolatelka pristúpila k znizovaniu maloobchodných cien v oboch kosoch, pricom znizovanie sa týkalo najmä cien telefonických hovorov. Na druhej strane maloobchodné ceny pri analógových linkách zostali nezmenené. Od 1. januára 2002 existuje nový systém cenového stropu, v ktorom sú zavedené nové kose. Dna 15. januára 2002 odvolatelka oznámila RegTP svoj zámer zvýsit mesacné predplatné pri analógových a ISDN linkách. Zvýsenie bolo schválené. Dna 31. októbra 2002 odvolatelka podala dalsiu ziadost o zvýsenie svojich maloobchodných taríf. Táto ziadost bola ciastocne zamietnutá. Tarify ADSL nie sú regulované systémom cenového stropu, ale môzu byt predmetom dodatocnej regulácie. Dna 2. februára 2001 RegTP v nadväznosti na pocetné staznosti od konkurentov odvolatelky pristúpil k dodatocnému presetreniu cien odvolatelky za ADSL podla nemeckých predpisov o hospodárskej sútazi. Dna 25. januára 2002 konstatoval, ze relevantné cenové zvýsenie uz nebolo dôvodom na podozrenie z "cenového dumpingu". 4. Pokial ide o sporné rozhodnutie, jeho hlavné casti sú vymedzené v bodoch 34 az 46 napadnutého rozsudku a v týchto návrhoch ich nebudem vsetky opakovat. V krátkosti uvediem, ze v roku 1999 bolo Komisii dorucených 15 stazností od konkurentov odvolatelky, ktorí spochybnovali jej ceny. V bode 102 sporného rozhodnutia sa v podstate uvádza, ze k noznicovému efektu dochádza vtedy, ked sú tarify za sprostredkovacie sluzby uhrádzané odvolatelke tak vysoké, ze konkurenti sú nútení úctovat vyssie ceny, nez aké odvolatelka úctuje svojim vlastným úcastníkom. Aj ked sú konkurenti tak efektívni ako odvolatelka, nemôzu dosiahnut zisk. V bode 103 sporného rozhodnutia sa dalej uvádza, ze odvolatelka tak konkurentom bráni, aby okrem jednoduchých telefonických hovorov ponúkali aj sluzby prístupu cez miestnu prípojku. Inak musia svoje straty vzniknuté pri prístupových sluzbách takisto vyrovnávat vyssími príjmami z telefonických hovorov. V posledných rokoch vsak ceny telefonických hovorov v Nemecku výrazne klesli, takze konkurenti nemajú reálnu moznost také vyrovnanie cien dosiahnut. Na úcely výpoctu noznicového efektu Komisia zohladnuje výlucne tarify za prístup k miestnej prípojke bez ceny telefonických hovorov. Komisia dospela k záveru, ze od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 (dalej len "prvé obdobie") bolo medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami odvolatelky záporné rozpätie. Od 1. januára 2002 do 21. mája 2003 (dalej len "druhé obdobie") bolo toto rozpätie kladné. Vzhladom na to, ze kladné rozpätie nepostacovalo na pokrytie osobitných nákladov odvolatelky spojených s poskytovaním sluzieb úcastníkom, vsak zneuzívajúci noznicový efekt pretrvával nadalej aj v roku 2002. Komisia pripústa, ze tarify sprostredkovacích sluzieb a maloobchodné tarify odvolatelky sú predmetom sektorovej regulácie. Odvolatelka vsak disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby - v závislosti od príslusného obdobia - zmiernila, ci dokonca odstránila noznicový efekt cestou restrukturalizácie taríf. Komisia jej konanie posúdila za prvé obdobie ako závazné porusenie a za druhé obdobie ako málo závazné porusenie a ulozila pokutu vo výske 12,6 milióna eur. II - Napadnutý rozsudok 5. Pokial ide o hlavný zalobný návrh - zrusenie sporného rozhodnutia - prvý zalobný dôvod sa týkal údajného porusenia clánku 82 ES. V súvislosti s jeho prvou castou odkazujem na body 70 az 152 napadnutého rozsudku. Na tomto mieste len pripomeniem najdôlezitejsie body. V súvislosti s prvým obdobím Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia správne konstatovala, ze odvolatelka mala dostatocný priestor na podanie ziadosti o zvýsenie cien za prístup k analógovým sluzbám a ISDN pri dodrzaní celkových cenových stropov jednotlivých kosov. Vseobecný súd neprijal tvrdenie, podla ktorého sa v dôsledku predbezného presetrenia RegTP na odvolatelku uz nevztahoval clánok 82 ES. Uviedol, ze RegTP nepreskúmal súlad ziadostí s clánkom 82 ES. Vnútrostátne regulacné orgány (dalej len "VRO") konajú v súlade s (vnútrostátnym) telekomunikacným právom, ktoré môze mat iné ciele, nez aké sleduje politika hospodárskej sútaze Spolocenstva. V kazdom prípade Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím prijatým vnútrostátnym orgánom. Pokial ide o druhé obdobie, rozhodovací priestor, ktorý odvolatelka mala na zvýsenie taríf ADSL, mohol zmiernit noznicový efekt medzi cenami sprostredkovacích sluzieb na jednej strane a maloobchodnými cenami za vsetky sluzby analógového, ISDN a ADSL prístupu na druhej strane, lebo tieto sluzby zodpovedajú jedinej sluzbe na úrovni sprostredkovania a ADSL nemôze byt úcastníkom ponúkaná izolovane. 6. Pokial ide o druhú cast týkajúcu sa zákonnosti metodiky Komisie, odkazujem na body 153 az 213 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze kedze konanie odvolatelky sa viaze na neprimerané rozpätie medzi cenami za sprostredkovacie sluzby a maloobchodnými cenami, Komisia nemusela preukázat, ze maloobchodné ceny odvolatelky boli ako také zneuzívaním. Dalej, pokial ide o výpocet, Komisia správne analyzovala zneuzívanie súvisiace s cenovými praktikami odvolatelky len na základe konkrétnej situácie odvolatelky - jej cien a nákladov - a nie na základe situácie jej skutocných alebo potenciálnych konkurentov. Okrem toho Komisia bola oprávnená prijat záver, ze relevantné boli samotné sluzby prístupu, a preto mohla vylúcit ceny za telefonické hovory. Táto metóda je zlucitelná so zásadou restrukturalizácie taríf a rovnostou prílezitostí. V súvislosti so stvrtou castou prvého zalobného dôvodu - podla ktorej noznicový efekt nemal ziadny dosah na trh - odkazujem na body 225 az 245 napadnutého rozsudku. Konkrétne v bode 237 Vseobecný súd rozhodol, ze vzhladom na to, ze "sprostredkovacie sluzby [odvolatelky] sú... nevyhnutné, aby bolo niektorému z jej sútazitelov umoznené vstúpit s nou do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, noznicový efekt [za okolností, aké existujú v prejednávanej veci] bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na nadväzujúcich trhoch". Nízke trhové podiely nadobudnuté konkurentmi na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov od liberalizácie trhu svedcia o prekázkach, ktoré cenové praktiky odvolatelky predstavujú pre rozvoj hospodárskej sútaze na týchto trhoch. 7. Pokial ide o tretí zalobný dôvod - zneuzitie právomoci a porusenie zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery - odkazujem na body 257 az 272 napadnutého rozsudku. Konkrétne Vseobecný súd rozhodol, ze zásada ochrany legitímnej dôvery nebola porusená, pretoze rozhodnutia RegTP neobsahujú nijaký odkaz na clánok 82 ES a konkludentne, no nevyhnutne z nich vyplýva, ze tarifná politika odvolatelky mala protisútazný úcinok, pretoze jej konkurenti musia vyuzívat krízové dotovanie. Okrem toho zamietol tvrdenie, ze Komisia zneuzila svoju právomoc, pricom pripomenul, ze aj keby RegTP porusil právny predpis Spolocenstva a aj keby Komisia mohla z tohto dôvodu zacat konanie pre nesplnenie povinnosti proti Nemecku, takéto moznosti nemôzu ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, predovsetkým preto, lebo clánok 82 ES sa týka len hospodárskych subjektov, ale nie clenských státov. 8. V rámci podporného zalobného návrhu odvolatelka navrhovala znízenie ulozenej pokuty. V súvislosti s tretím zalobným dôvodom odkazujem na body 290 az 300 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v podstate rozhodol, ze odvolatelka napriek rozhodnutiam RegTP o povolení cien nemohla nevediet, ze disponovala skutocným rozhodovacím priestorom na nápravu a zvýsenie svojich maloobchodných cien, aby tým zmiernila tarifný noznicový efekt. Navyse odvolatelka nemohla nevediet, ze tento noznicový efekt nesie so sebou závazné obmedzenia hospodárskej sútaze. Pokial ide o stvrtý a siesty zalobný dôvod, odkazujem na body 301 az 321 napadnutého rozsudku. Predovsetkým Komisia mohla oznacit porusenie pocas prvého obdobia za závazné. Dalej pri znízení základnej sumy pokuty o 10 % nálezite prihliadla na pôsobenie RegTP. Napokon správne rozhodla proti ulozeniu symbolickej pokuty. Vzhladom na uvedené Vseobecný súd zalobu zamietol. III - Odvolanie 9. Dna 25. novembra 2009 sa na Súdnom dvore uskutocnilo pojednávanie, ktorého sa zúcastnila odvolatelka, spolocnost Vodafone, Komisia, ako aj spolocnost Versatel, ktorá nepredlozila písomné vyjadrenia. 10. Na tomto mieste sa treba v prvom rade zaoberat tvrdením spolocnosti Vodafone, podla ktorého sú prvá, druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu, ako aj prvá a druhá cast druhého odvolacieho dôvodu neprípustné, pretoze odvolatelka len opakuje tvrdenia uz predlozené v konaní na prvom stupni a domáha sa ich opätovného preskúmania. Stací vsak poukázat na to, ze podla judikatúry "pokial... [odvolatel] spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva vykonané [Vseobecným súdom], môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania... Ak totiz [odvolatel] nemôze svoje odvolanie zalozit na zalobných dôvodoch a tvrdeniach uz uplatnených na [Vseobecnom súde], stráca odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel".([4]4) Domnievam sa, ze v prejednávanej veci sa odvolatelka nedomáha len opätovného preskúmania návrhu predlozeného Vseobecnému súdu, kedze v podstate tými istými tvrdeniami spochybnuje výklad a uplatnenie clánku 82 ES Vseobecným súdom. Odvolacie dôvody odvolatelky sú preto prípustné. A - Prvý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení regulácie zo strany RegTP ako príslusného VRO 1. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu týkajúca sa pripísatelnosti porusenia 11. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast prvého odvolacieho dôvodu. 12. Pokial ide o prvé obdobie, odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze porusenie jej nemozno pripísat len v prípade, ak by konanie malo základ výlucne vo vnútrostátnom práve a len ak by nemala priestor na podanie ziadosti o vyssie ceny. Vo svojej prvej výhrade odvolatelka v podstate tvrdí, ze existencia rozhodovacieho priestoru je nevyhnutnou, ale nie dostatocnou podmienkou pripísatelnosti. Nie je tým zodpovedaná otázka, ci odvolatelka mohla podat ziadost o vyssie ceny alebo ci tak skutocne mala urobit. Okrem toho RegTP viackrát konstatoval, ze tarifný noznicový efekt nebol v rozpore s hospodárskou sútazou. 13. Pokial ide o pripísatelnost, Vseobecný súd správne uplatnil relevantnú judikatúru. Hoci skutocnost, ze RegTP nenamietal voci zneuzívajúcemu konaniu odvolatelky, mozno chápat v tom zmysle, ze ho istým spôsobom podnecoval, nic to nemení na skutocnosti, ze odvolatelka tým nie je zbavená zodpovednosti podla clánku 82 ES.([5]5) Podla judikatúry "[clánok 82 ES] mozno uplatnit... ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov."([6]6) Preto ak odvolatelka mala priestor na úvahu, mala poziadat VRO o zvýsenie maloobchodných cien s cielom ukoncit protiprávne konanie. Velká komora Súdneho dvora nedávno jednoznacne potvrdila tento prístup v rozsudku Sot. Lélos kai Sia a i.([7]7) Bod 113 napadnutého rozsudku správne poukazuje na to, ze VRO sú povinné, tak ako vsetky ostatné vnútrostátne orgány, dodrziavat ustanovenia Zmluvy o ES. Rozhodnutia VRO vsak nemôzu bránit Komisii v neskorsom konaní a v tom, aby vyzadovala, aby sa clánok 82 ES dodrziaval podla nariadenia c. 17 alebo teraz nariadenia c. 1/2003.([8]8) V rozsudku Masterfoods/HB Súdny dvor totiz v zásade rozhodol, ze Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím vnútrostátneho orgánu v zmysle clánku 82 ES.([9]9) V tejto súvislosti, ako uz bolo uvedené v bode 265 napadnutého rozsudku, sa rovnako domnievam, ze nie je nepredstavitelné, ze v tejto veci nemecké orgány takisto porusili právo Spolocenstva. Ich opomenutie konat, ak by sa preukázalo, by vsak neodstranovalo rozhodovací priestor, ktorý odvolatelka skutocne mala na zmiernenie noznicového efektu. Moznost zacat konanie proti dotknutému clenskému státu z dôvodu nesplnenia povinností totiz doplna uvedené právomoci Komisie, ale nenahrádza ich. 14. Podla odvolatelky v prejednávanej veci zodpovednost VRO potláca a obmedzuje osobitnú zodpovednost regulovaného podniku, ktorá sa obmedzuje na povinnost riadne a úplne predlozit vsetky informácie VRO. Odvolatelka po prvé uvádza, ze v prejednávanej veci boli tarify predmetom regulácie, ktorá bola namierená na vytváranie telekomunikacného odvetvia otvoreného hospodárskej sútazi.([10]10) Okrem toho smernica "o liberalizácii" 90/388([11]11) vychádza z práva hospodárskej sútaze, najmä clánku 86 ods. 3 ES. Z toho vyplýva, ze RegTP bol povinný dodrzat právo hospodárskej sútaze Spolocenstva. Podla clánku 27 ods. 3 TKG totiz RegTP preskúmava zlucitelnost taríf s "inými právnymi ustanoveniami", ktoré zahrnajú aj clánok 82 ES. Okrem toho z clánku 10 ES vyplýva, ze RegTP ako orgán clenského státu nemôze prijímat ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy. 15. Pokial ide o údajné prenesenie zodpovednosti, treba mat na pamäti, ze na úcely práva hospodárskej sútaze je relevantné objektívne konanie podniku.([12]12) Konanie podniku sa mu obvykle pripisuje. Vseobecný súd preto správne rozhodol v bodoch 85 a 86 napadnutého rozsudku, ze judikatúra Súdneho dvora pripústa výnimky z tejto zásady len za velmi prísnych podmienok. V kazdom prípade skutocnost, ze podnik konal bona fide, by v tejto súvislosti nemala mat nijaký význam. Ako som uz na zaciatku uviedol, samotná skutocnost, ze clenský stát mohol podnietit konanie v rozpore s hospodárskou sútazou, nemení nic na tom, ze porusenie sa pripíse podniku. Okrem toho, hoci je samotné tvrdenie odvolatelky správne v tom, ze v judikatúre uvedenej v bodoch 86 az 89 napadnutého rozsudku boli dotknuté vnútrostátne ustanovenia zamerané na obmedzenie alebo zákaz hospodárskej sútaze, ale regulacný rámec v prejednávanej veci je skôr nasmerovaný na otvorenie telekomunikacného odvetvia hospodárskej sútazi v súlade so smernicou 90/388 a nariadením c. 2887/2000, faktom zostáva, ze dotknutý regulacný rámec doplna ustanovenia Zmluvy o hospodárskej sútazi a mal by zarucovat konkurencné prostredie v rozsahu, v akom to samotné clánky 81 ES a 82 ES nemôzu zarucit s rovnakou istotou.([13]13) Komisia správne poukázala v tejto súvislosti na to, ze prijatím dodatocných opatrení normotvorca Spolocenstva jednoznacne vyjadril vôlu osobitne chránit hospodársku sútaz na tomto trhu. Z toho vyplýva, ze clánky 81 ES a 82 ES treba chápat ako urcité minimálne kritériá. Pokial ide konkrétne o prvú odvolatelkinu výhradu týkajúcu sa obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, stací uviest, ze podla clánku 1 sporného rozhodnutia porusenie odvolatelky nevzniklo v dôsledku toho, ze nepredlozila ziadosti RegTP, ale v dôsledku jej cenovej politiky, ktorá je nezlucitelná s clánkom 82 ES. Ziadosti boli dôlezitým, ale len formálnym krokom pri vyuzití existujúceho rozhodovacieho priestoru. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 125 az 131 napadnutého rozsudku správne potvrdil postup Komisie v tejto otázke. 16. Po druhé odvolatelka tvrdí, ze Bundesgerichtshof (nemecký spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 10. februára 2004 nedospel k záveru, ze zodpovednost odvolatelky za predlozenie ziadosti o úpravu taríf znamená, ze odvolatelka by mala nahradit posúdenie VRO podla clánku 82 ES svojím posúdením. Namiesto toho potvrdil, ze zodpovednost za zachovanie struktúry trhu spocíva na VRO. 17. Stací vsak uviest, ako Komisia správne uviedla s ohladom na výklad uvedeného rozsudku Vseobecným súdom, ze odvolatelka nevytýkala skreslenie dôkazov a ze v kazdom prípade Bundesgerichtshof skutocne uviedol, ze k zneuzívaniu môze dôjst aj v prípade predchádzajúceho preskúmania taríf zo strany RegTP. 18. Po tretie v súvislosti s bodom 120 napadnutého rozsudku odvolatelka tvrdí, ze rozsudok Masterfoods/HB nemozno v prejednávanej veci pouzit. Jednak tu ide len o otázku pripísatelnosti, nie o to, ci je Komisia viazaná meritórnym posúdením RegTP, a jednak VRO majú v systéme hospodárskej sútaze v telekomunikacnom odvetví samostatné postavenie. 19. Opät sa domnievam, ze odvolatelkine tvrdenia jej veci nepomáhajú. Ako som uz uviedol, Komisia nemôze byt viazaná rozhodnutím vnútrostátneho orgánu a povolenie tohto orgánu nemôze bránit Komisii, aby konstatovala zneuzívanie podla clánku 82 ES, len na základe údajnej neexistencie pripísatelnosti. Komisia totiz odvodzuje svoju právomoc zo Zmluvy a z nariadenia c. 17, teraz z nariadenia c. 1/2003. Rovnako som uz uviedol, ze dotknutý regulacný rámec doplna ustanovenia práva hospodárskej sútaze a tieto dva súbory právnych predpisov treba povazovat za vzájomne sa doplnajúce.([14]14) Napokon ako Komisia správne tvrdila, smernica zalozená na clánku 86 ods. 3 ES nemôze, pokial ide o uplatnenie clánku 82 ES, spochybnit rozdelenie právomocí vymedzených v rámci primárneho práva clánkami 83 ES a 85 ES. Vo svojich usmerneniach pre analýzu trhu a posúdenie významnej trhovej sily([15]15) Komisia jednoznacne uviedla - co uz v zásade existovalo aj v predchádzajúcom právnom rámci (pozri uvedené oznámenie o prístupe v poznámke pod ciarou c. 14) - ze v praxi nemozno vylúcit, ze vzniknú paralelné postupy podla regulácie ex ante a podla práva hospodárskej sútaze a orgány pre hospodársku sútaz môzu uskutocnit svoju vlastnú analýzu trhu a zaviest nálezité právne prostriedky nápravy popri sektorovo specifických opatreniach uplatnených VRO. 20. Po stvrté odvolatelka zastáva názor, ze zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa podnik v dominantnom postavení, ktorý podlieha regulácii, mohol spolahnút na správnost takej regulácie. Ak opatrenia prijaté VRO nie sú v súlade s clánkom 82 ES, Komisia by mala zacat konanie proti clenskému státu pre nesplnenie povinností, nie proti podniku v dominantnom postavení. 21. Zastávam názor, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze hoci bol RegTP povinný ako vsetky ostatné vnútrostátne orgány dodrziavat ustanovenia Zmluvy ES, v case skutkových okolností sporu bol nemeckým orgánom zodpovedným za reguláciu odvetvia telekomunikácií, a nie orgánom pre hospodársku sútaz tohto clenského státu. Analógiu s dvoma prekázkami, ktorú Komisia uviedla vo svojich tvrdeniach, povazujem v tomto ohlade za celkom výstiznú. Regulácia predstavuje jednu z prekázok - je dodrzaná, ak odvolatelka splní jej ustanovenia, a orgánom, ktorý tu rozhoduje, je RegTP. Clánok 82 ES predstavuje druhú prekázku a - nezávisle od povinnosti respektovania ustanovení Zmluvy ES ulozenej RegTP - do právomoci príslusného orgánu hospodárskej sútaze, v tomto prípade Komisie, patrí, aby rozhodol, ci táto druhá bariéra bola respektovaná alebo nie. Okrem toho odvolatelka nemohla nevediet, ze regulácia v odvetví telekomunikácií a uplatnenie clánku 82 ES sú dva samostatné nástroje, hoci oba majú napokon za ciel podporovat hospodársku sútaz. Odvolatelka sa mýli v súvislosti s oddelením týchto dvoch nástrojov, ked odkazuje na bod 61 oznámenia Komisie o prístupe a tvrdí, ze ak Komisia povazuje opatrenia VRO za nezlucitelné s clánkom 82 ES, mala by zacat konanie o nesplnenie povinnosti voci clenskému státu. Komisia totiz takto môze napravit pochybenia clenských státov, ktorých sa dopustili v rámci regulácie, to znamená, ked nedostatocne uplatnili regulacný rámec. Cielom tohto konania vsak nie je zistit, ci sa RegTP skutocne dopustil takého pochybenia. Ako Komisia správne uviedla, kontrola uplatnovania clánku 82 ES nie je z Komisie prenesená na VRO. 22. Vo svojej druhej výhrade odvolatelka tvrdí, ze úvahy v bodoch 111 az 119 napadnutého rozsudku - presetrovanie noznicového efektu zo strany RegTP - sú irelevantné alebo zakladajú nesprávne právne posúdenie. RegTP po celý cas popieral existenciu protisútazného noznicového efektu. Odvolatelka tvrdí po prvé, ze pokial ide o pripísatelnost, skutocnost, ze Vseobecný súd nesúhlasí s názorom RegTP, má len malý význam. Tieto úvahy vedú k protiprávnemu zacarovanému kruhu: vzhladom na to, ze Vseobecný súd dospel k inému rozhodnutiu ako pôvodne RegTP, odvolatelka nemala právo sa opierat o výsledky presetrovania RegTP. V rozhodnom case neexistovala judikatúra Spolocenstva alebo rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa tejto otázky. Okrem toho pojem "krízové dotovanie" pouzitý RegTP v jeho rozhodnutí z 29. apríla 2003 nedával odvolatelke ziadny dôvod na to, aby pochybovala o správnosti zistenia RegTP, ze noznicový efekt neexistoval. Ako sa uvádza v bode 116 napadnutého rozsudku, RegTP tento pojem totiz nepouzil len v súvislosti s tarifami za telefonické hovory, ale aj v súvislosti so zoskupením viacerých typov prístupových sluzieb úcastníkov, co je metóda, ktorú Vseobecný súd oznacil za metódu predstavujúcu "krízové dotovanie". 23. Zastávam názor, ze Komisia správne uviedla, ze vyjadrenie Vseobecného súdu v tom zmysle, ze RegTP nepreskúmal clánok 82 ES, je skutkovým posúdením, ktoré v tomto odvolacom konaní nemozno spochybnit. V kazdom prípade súhlasím s názorom Vseobecného súdu v bodoch 114 a 268 napadnutého rozsudku, ze je irelevantné, ze ani jedno z rozhodnutí RegTP citovaných odvolatelkou neobsahuje odkaz na clánok 82 ES. Je preto jasné, ze RegTP neuplatnil právo hospodárskej sútaze Spolocenstva, ale vnútrostátne právo. Ako uviedla Komisia, vyjadrenia RegTP týkajúce sa noznicového efektu sa netýkali oblasti, v ktorej odvolatelka disponovala volnou úvahou, teda zmeny prístupových taríf úcastníkov. Myslím si, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze RegTP neposúdil zlucitelnost dotknutých taríf s clánkom 82 ES alebo - v kazdom prípade - uplatnil clánok 82 ES nesprávne. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze RegTP nepreskúmal clánok 82 ES. Odvolatelka by dalej nemala vytýkat Vseobecnému súdu argumentáciu v kruhu. Z rozhodnutia RegTP odvolatelka mohla vyvodit záver, ze jeho konanie nenahrádzalo ani nebránilo preskúmaniu clánku 82 ES Komisiou. Rozdielne totiz nie sú len závery presetrenia RegTP a Komisie - dôlezité je to, ze relevantné kritériá sa tiez lísia. Pokial ide o pojem krízové dotovanie, zastávam názor, ze Vseobecný súd mu nepripísal neprimeranú váhu. RegTP aj Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku totiz jednoznacne vyjadrili názor, ze sporným bolo vyuzívanie krízového dotovania "medzi tarifami za prístupové sluzby a tarifami za telefonické hovory" a neslo o spolocné zoskupenie niekolkých typov prístupov. 24. Po druhé odvolatelka zastáva názor, ze úvahy Vseobecného súdu v bodoch 111 az 114 napadnutého rozsudku - ze RegTP nemusel preskúmat zlucitelnost taríf s clánkom 82 ES - sú z právneho hladiska rovnako nesprávne z dôvodov uvedených v jej argumentácii v bode 14 vyssie. Táto otázka alebo otázka, ci RegTP výslovne odkázal na clánok 82 ES, je len málo dôlezitá. Rozhodujúca je skutocnost, ze RegTP postupoval v regulacnom rámci, ktorého cielom je otvorit dané odvetvie hospodárskej sútazi a uplatnovat v nom právo hospodárskej sútaze Spolocenstva, a ze presetroval a rozhodol, ze protisútazný tarifný noznicový efekt neexistoval. 25. Uvedené tvrdenie je nesprávne. V tejto súvislosti stací uviest, ze RegTP uplatnoval telekomunikacné právo a nie právo hospodárskej sútaze. Vseobecný súd správne rozhodol v bode 113 napadnutého rozsudku, ze VRO konajú v súlade s vnútrostátnym právom, ktoré môze mat, pokial ide o telekomunikacnú politiku, iné ciele, nez aké sleduje politika hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri oznámenie o prístupe, bod 13). 26. V tretej výhrade odvolatelka tvrdí, ze na rozdiel od toho, co napadnutý rozsudok uvádza v bodoch 109 a 110, skutocnost, ze jej maloobchodné tarify pre analógový prístup boli schválené BMPT, je pre pripísatelnost irelevantná. Dôlezité je len to, ze RegTP preskúmal údajný protisútazný noznicový efekt a rozhodol, ze tvrdenia o nom sú nedôvodné. 27. Ako vsak vyplýva z bodov 109 a 110 napadnutého rozsudku, odvolatelka netvrdí, ze BMPT preskúmal zlucitelnost týchto taríf s clánkom 82 ES. Ako totiz uviedla Komisia, rozdiel medzi cenami analógových liniek a cenami sprostredkovacích sluzieb nemohol byt v tom case preskúmaný, lebo ceny sprostredkovacích sluzieb boli schválené az neskôr, teda predbezne v marci 1998 a definitívne vo februári 1999. 28. Pokial ide o druhé obdobie, odvolatelka tvrdí, ze predpoklad, ze pocas neho existoval noznicový efekt a zneuzívanie, ktoré jej mozno pripísat, je nesprávny. V prvej výhrade odvolatelka zastáva názor, ze napadnutý rozsudok je nesprávny, pretoze tak ako v predchádzajúcom období, noznicový efekt jej nemozno pripísat z dôvodu rozhodnutí RegTP. V druhej výhrade odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje rozpory medzi posúdením pripísatelnosti porusenia a výpoctom noznicového efektu. Noznicový efekt si totiz vyzaduje "krízové dotovanie" medzi dvoma trhmi, ale pri výpocte noznicového efektu sa nezohladnili nijaké príjmy konkurentov z cien telefonických hovorov, pretoze na konkurentov nemozno odkazovat pri moznosti "krízového dotovania" medzi dvoma trhmi. 29. Podla môjho názoru Vseobecný súd nepostupoval rozporuplne. Rozdelenie medzi trhom sirokopásmového pripojenia a trhom úzkopásmového pripojenia sa uplatnuje len na maloobchodnom trhu. Na druhej strane na velkoobchodnom trhu existuje len jediný trh prístupu k pevnej telefónnej sieti. Dôlezité je, ze odvolatelka nespochybnovala body 148 az 150 napadnutého rozsudku a ja povazujem vyjadrenia Vseobecného súdu v týchto bodoch za správne. V tejto súvislosti je totiz relevantné, ze odvolatelka na prvom stupni nespochybnovala definíciu relevantných trhov. Ako vyplýva z bodu 139 napadnutého rozsudku, odvolatelka nespochybnovala, ze pred rokom 2002 mala dostatocný priestor na ukoncenie tarifného noznicového efektu. Keby tento priestor vyuzila, k noznicovému efektu by nedoslo ani v rokoch 2002 az 2003. V dôsledku novej regulácie platnej od roku 2002, ktorá umoznovala dodatocné zvýsenie cien sluzby prístupu pre úcastníkov, cize znízenie tarifného noznicového efektu (pozri body 141 a 142 napadnutého rozsudku), tarifný noznicový efekt, ktorý bol ukoncený v roku 2001, by totiz v nijakom prípade nemal byt opätovne nastolený reguláciou v roku 2002. Súhlasím s Komisiou, ze zneuzívaním v prvom období si odvolatelka pripravila pôdu na zneuzívanie v nasledujúcom období. Vseobecný súd vyjadril toto zistenie v bode 153 napadnutého rozsudku vo vztahu k obdobiu do roku 2002 a taká istá logika je základom zistenia Vseobecného súdu pre druhé obdobie. 30. V tretej výhrade odvolatelka tvrdí, ze v súvislosti s moznostou znízenia tarifného noznicového efektu doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Tvrdenie v bode 149 napadnutého rozsudku je síce správne, ale irelevantné. Predpoklad, ze "obmedzené zvýsenie taríf ADSL by viedlo k vyssej priemernej maloobchodnej tarife spolocne za sluzby úzkopásmového a sirokopásmového prístupu" je vsak z právneho hladiska nesprávny, pretoze sa neopiera o skutkové okolnosti. Otázka ci a do akej miery by úcastníci úzkopásmového pripojenia predisli prechodu na sirokopásmové pripojenie z dôvodu zvýsenia cien sirokopásmového pripojenia, nebola preskúmaná. Zvýsenie cien sirokopásmového pripojenia by bolo viedlo k znízeniu obratu. 31. V tejto súvislosti, ako som uz skôr uviedol, odvolatelka nespochybnila rozdelenie trhov. Ako v odvolaní pripustila, trh so sirokopásmovým pripojením pocas dotknutého obdobia znacne rástol (pozri odôvodnenie c. 27 sporného rozhodnutia) a v tejto súvislosti neuviedla ziadne skreslenie dôkazov. Ako Komisia uviedla, vdaka noznicovému efektu existujúcemu v odvetví analógových liniek a ISDN si odvolatelka zabezpecovala klientov aj v odvetví ADSL. Z toho vyplýva, ze zvýsenie cien ADSL by v kazdom prípade viedlo k zlepseniu hospodárskej sútaze a znízeniu tarifného noznicového efektu. Takisto súhlasím s Komisiou, ze odvolatelka nespochybnila tvrdenie (pozri odôvodnenie c. 77 a nasl. sporného rozhodnutia), ze úcastníci, ktorí boli z dôvodov svojej podnikatelskej cinnosti závislí na sirokopásmovom pripojení, v prípade cenového zvýsenia zväcsa nepresli na jednoduché úzkopásmové pripojenie. Preto aj keby doslo k obmedzenejsiemu nárastu nových zákazníkov, v dôsledku vyssích cien (cenová elasticita) by sa tarifný noznicový efekt znízil. Z toho dôvodu sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil tvrdenie Komisie, podla ktorého tarifný noznicový efekt mohol byt znízený zvýsením cien ADSL. Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 2. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu týkajúca sa zásady ochrany legitímnej dôvery 32. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast prvého odvolacieho dôvodu. 33. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd uplatnil zásadu ochrany legitímnej dôvery nesprávnym spôsobom. Rozhodnutia RegTP totiz u odvolatelky vyvolali legitímnu dôveru, ze jej ceny boli v súlade s právom. V tejto súvislosti je otázka, ci tieto rozhodnutia obsahovali odkaz na clánok 82 ES, irelevantná z dôvodov uvedených v bode 24 vyssie. Pokial ide o druhú výhradu, na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bodoch 267 a 268 napadnutého rozsudku, z vyjadrenia RegTP o moznosti krízového dotovania s cenami telefonických hovorov, ani z pouzitia výrazu "krízové dotovanie" nevyplýva, ze cenová politika odvolatelky mala protisútazný úcinok. V rozhodnom case neexistovalo rozhodnutie Komisie ani rozsudok súdov Spolocenstva o tejto otázke. Odvolatelka sa preto oprávnene spoliehala na rozhodnutia RegTP. 34. Z úvah uvedených v prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vsak vyplýva, ze z dôvodu, ze vyjadrenia RegTP nebránia posúdeniu Komisie, nemôzu u odvolatelky vyvolat legitímnu dôveru, ze Komisia sa bude riadit názorom RegTP. Samotná táto skutocnost stací na vylúcenie porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery a tvrdenia odvolatelky namierené proti bodom 267 az 269 napadnutého rozsudku by nemali byt úspesné. V kazdom prípade súhlasím s Komisiou, ze odvolatelkina kritika bodov 267 a 268 napadnutého rozsudku tiez implicitne vychádza z predpokladu, ze Komisia by mala byt viazaná posúdením RegTP, co vsak, ako sme videli vyssie, neplatí. Rozhodnutia RegTP v skutocnosti mali vyvolat podozrenie, ze jej cenová struktúra môze byt problematická - najmä vzhladom na existujúcu judikatúru (a rozhodovaciu prax Komisie) citovanú v bodoch 188 az 191 napadnutého rozsudku v tom zmysle, ze protisútazný charakter cenovej politiky podniku v dominantnom postavení je urcovaný na základe jeho vlastnej situácie. Okrem toho spolocnost Vodafone správne uviedla, ze odvolatelka vedela, ze v rokoch 1998 a 1999 jej 15 konkurentov podalo staznosti na Komisiu týkajúce sa jej cenovej struktúry a Komisia zacala tieto skutocnosti presetrovat podla clánku 82 ES. 35. V tretej výhrade odvolatelka tvrdí, ze odkaz Vseobecného súdu na rozsudok Bundesgerichtshofu z 10. februára 2004 je irelevantný. Tento rozsudok bol vyhlásený po dotknutom období a pre otázku, ci odvolatelka mala právo sa spoliehat na správnost rozhodnutí RegTP prijatých pocas relevantného obdobia, nie je rozhodujúci. Skôr z rozsudku Oberlandesgerichtu Düsseldorf (vyssí krajinský súd v Düsseldorfe) zo 16. januára 2002 mohla odvolatelka vyvodit, ze sa na rozhodnutia RegTP spoliehala oprávnene a ze akékolvek zneuzívanie podla clánku 82 ES bolo vylúcené. 36. Pokial ide o rozsudok Bundesgerichtshofu, na rozdiel od toho, co chce odvolatelka naznacit svojimi tvrdeniami, zo znenia napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd ho nepovazoval za základ legitímnej dôvery, len chcel dat najavo, ze Bundesgerichtshof dospel k rovnakému záveru ako Vseobecný súd. Pokial ide o rozsudok Oberlandesgerichtu Düsseldorf, súhlasím so spolocnostou Vodafone, ze bol v kazdom prípade vyhlásený niekolko rokov po zaciatku dotknutého obdobia. Mohol by byt preto relevantný nanajvýs pre obdobie po 16. januári 2002. Ako totiz Vodafone uviedla, je diskutabilné, ci odvolatelka v skutocnosti vôbec mala nejakú legitímnu dôveru, ktorá by si zaslúzila ochranu.([16]16) Z úvah uvedených v prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, ze ako podnik v dominantnom postavení odvolatelka samotná mala overit, ci jej konanie je zlucitelné s clánkom 82 ES. Relevantné je aj to, ze podla nariadenia c. 17, ktoré bolo v tom case stále úcinné, v skutocnosti mala moznost získat od Komisie negatívny atest pre svoju cenovú struktúru. Z uvedených úvah preto vyplýva, ze druhú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 3. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu týkajúca sa toho, ci porusenie bolo spôsobené úmyselne alebo z nedbanlivosti 37. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast prvého odvolacieho dôvodu. 38. Podla prvej výhrady odvolatelky napadnutý rozsudok v bodoch 284 az 289 nesplna poziadavky clánku 253 ES v tom, ze nesprávne konstatuje, ze sporné rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie nedbanlivosti alebo úmyslu. Z právneho hladiska nestací, aby Komisia v druhej vete preambuly sporného rozhodnutia odkázala na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ako na právny základ pre ulozenie pokuty. Preambula nie je súcastou odôvodnenia rozhodnutia. V kazdom prípade neuvádza dôvody, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, ze porusenie bolo spôsobené úmyselne alebo z nedbanlivosti. Po druhé, skutkové zistenia Komisie, na ktoré odkazuje bod 287 napadnutého rozsudku, neodôvodnujú tvrdenie o porusení clánku 82 ES spôsobenom úmyselne alebo z nedbanlivosti. Nemajú nijakú súvislost s otázkou subjektívnej pripísatelnosti konania podla judikatúry. 39. V prvom rade podla judikatúry si je podnik vedomý protisútaznej povahy svojho konania, ak "pozná skutocnosti odôvodnujúce jednak konstatovanie o existencii dominantného postavenia na trhu a jednak posúdenie [konstatovania Komisie] o zneuzívaní tohto postavenia".([17]17) Preto stací poukázat na to, ze kedze vedomost o porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúca, môze dôjst k úmyselnému zavineniu aj vtedy, ked podnik nepozná výklad týchto pravidiel Komisiou. Tvrdenie odvolatelky o specifickej sektorovej regulácii môze v tomto ohlade zohrávat úlohu nanajvýs v súvislosti s otázkou, ci odvolatelka vedela, ze jej konanie bolo protiprávne. Nemá vsak vplyv na úmyselnú povahu jej konania. Ako dalej Komisia rovnako správne uviedla, za týchto okolností sa prvá cast prvého odvolacieho dôvodu stáva bezpredmetnou, pretoze odvolatelka zjavne splnila subjektívne podmienky podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, co je skutocnost, ktorú nespochybnila. Komisia uznala, ze sporné rozhodnutie neobsahuje presné vysvetlenia týkajúce sa toho, ci bolo porusenie spôsobené zámerne alebo aspon z nedbanlivosti. Súhlasím vsak s tým, ze kedze povinnost odôvodnenia zálezí od osobitných okolností konkrétnej veci, Vseobecný súd oprávnene prijal záver, ze poziadavky clánku 253 ES boli v prejednávanej veci splnené. V tejto súvislosti mozno poukázat na to, ze relevantné kritériá súvisiace s pojmami úmysel a nedbanlivost sú nepochybné, pretoze sú súcastou ustálenej judikatúry.([18]18) Ako sa správne uvádza v bode 286 napadnutého rozsudku, sporné rozhodnutie obsahovalo odkaz na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to treba chápat v tom zmysle, ze podla názoru Komisie bolo porusenie spôsobené úmyselne alebo prinajmensom z nedbanlivosti. Ako Vseobecný súd uviedol v bode 287 napadnutého rozsudku, Komisia dalej v spornom rozhodnutí podrobne opísala okolnosti porusenia, predovsetkým dôvody, na základe ktorých povazovala cenovú politiku odvolatelky za zneuzívanie, a dôvody, na základe ktorých odvolatelka má byt povazovaná za zodpovednú, napriek uplatnenej regulácii. Tvrdenie, ze Vseobecný súd prijal nesprávny záver, ze sporné rozhodnutie obsahovalo dostatocné odôvodnenie, preto treba zamietnut. 40. Podla druhej výhrady odvolatelky posúdenie v bodoch 295 az 300 napadnutého rozsudku nie je dostatocne odôvodnené. Okrem toho sa toto odôvodnenie zakladá na chybnom uplatnení prvého pododseku clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Chýba subjektívna pripísatelnost potenciálneho porusenia clánku 82 ES. Vzhladom na rozhodnutia RegTP a chýbajúce súdne rozhodnutie v rámci Spolocenstva odvolatelka nevedela o údajnej protisútaznej povahe svojho konania. Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutí RegTP v bodoch 267 az 269 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje bod 299 tohto rozsudku, nepodporujú záver, ze odvolatelka sa dopustila (úmyselného) zavinenia. Posúdenie zavinenia nezávisí od toho, ci podnik vedel, ze svojím konaním porusuje clánok 82 ES, ale od toho, ci si bol vedomý protisútaznej povahy svojho konania. Okrem toho ani pojem krízové dotovanie pouzitý RegTP, ani rozsudok Bundesgerichtshofu nepodporujú záver, ze odvolatelka sa dopustila zavinenia. Napokon, Vseobecný súd nepreskúmal tvrdenie, ze odvolatelka bola oprávnená vyvodit primerané závery zo vseobecného konania Komisie v prejednávanej veci. 41. Podla môjho názoru v bode 295 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd dodrzal poziadavky povinnosti odôvodnenia, ked dospel k záveru, ze odvolatelka konala úmyselne, pretoze vedela o skutocnostiach relevantných pre posúdenie veci. Tvrdenie odvolatelky, ze nevedela o závere, ze urcité konanie platné predpisy na základe právneho posúdenia nedovolovali - ked odkazuje na pojmy "protisútazná" alebo "protisútazná povaha" - nemôze uspiet. Stací poukázat na to, ze tento prístup nezodpovedá relevantným kritériám vymedzeným v judikatúre uvedenej v bode 39 vyssie, podla ktorej sú zásadnými okolnosti alebo skutocnosti odôvodnujúce konstatovanie o zneuzívaní podla clánku 82 ES. Vseobecný súd napokon v bode 298 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze tvrdenia odvolatelky týkajúce sa zacatia konania pred podaním zaloby proti Spolkovej republike Nemecko sú irelevantné, pretoze sa netýkajú kritérií vymedzených v judikatúre k pojmu úmyselného zavinenia uvedeného vyssie. Pokial ide o údajný príslub Komisie, ze nebude pokracovat v konaní proti odvolatelke, odvolatelka nepredlozila nijaký dôkaz na odôvodnenie svojho tvrdenia, a Vseobecný súd sa ním preto nemusel zaoberat. Z toho vyplýva, ze tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu treba takisto zamietnut. Prvý odvolací dôvod tak treba zamietnut ako nedôvodný v celom rozsahu. B - Druhý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES 1. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu týkajúca sa relevantnosti zistovania tarifného noznicového efektu na preukázanie zneuzívania 42. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast druhého odvolacieho dôvodu. 43. Vo svojej prvej výhrade odvolatelka vytýka nesplnenie povinnosti odôvodnenia, pretoze Vseobecný súd nepreskúmal jej tvrdenia. Napadnutý rozsudok sa zakladá na zacarovanom kruhu - Vseobecný súd uplatnil kritérium zvolené Komisiou na urcenie jednotlivých aspektov posúdenia cien odvolatelky. Námietka odvolatelky sa vsak týkala skorsej fázy odôvodnenia - otázky primeranosti zistovania tarifného noznicového efektu, ktoré Komisia uskutocnila. 44. Treba poukázat na to, ze prejednávaná forma zneuzívania je po prvýkrát predlozená na posúdenie Súdnemu dvoru.([19]19) Jedinou existujúcou judikatúrou súdov Spolocenstva týkajúcou sa tarifného noznicového efektu je rozsudok Vseobecného súdu vo veci Industrie des poudres sphériques/Komisia([20]20). Táto vec sa vsak týkala zamietnutia staznosti Komisiou, a nie rozhodnutia o zneuzívaní dominantného postavenia. V prejednávanej veci bude Súdny dvor musiet rozhodnút okrem iného o zásadnej otázke: postupoval Vseobecný súd správne, ked rozhodol, ze tarifný noznicový efekt predstavuje samostatné zneuzívanie dominantného postavenia, teda aj ked neexistovali nezákonné velkoobchodné ceny a/alebo predátorské maloobchodné ceny? Ako bude dalej uvedené, domnievam sa, ze Vseobecný súd - ked súhlasil s definíciou tarifného noznicového efektu, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí - mohol konstatovat bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze v prejednávanej veci tarifný noznicový efekt skutocne predstavuje samostatnú formu zneuzívania. Pokial ide konkrétne o prvú výhradu týkajúcu sa nesplnenia povinnosti odôvodnenia, nesúhlasím s tvrdením odvolatelky. Odôvodnenie Vseobecného súdu k tomuto bodu sa totiz neobmedzuje len na body 166 az 168 napadnutého rozsudku. V tomto ohlade sú totiz relevantné aj body 169 az 213, pretoze Vseobecný súd sa v nich venoval metóde, ktorú Komisia pouzila, ked odpovedala na otázku, ci existoval tarifný noznicový efekt, a teda ci doslo k zneuzívaniu podla clánku 82 ES. Na základe tohto mozno konstatovat, ze Vseobecný súd neporusil clánok 253 ES. Zároven si nemyslím, ze Vseobecnému súdu mozno vytýkat argumentáciu v kruhu. Nepochybne v bodoch 166 az 168 napadnutého rozsudku Vseobecný súd len prebral stanovisko Komisie. Ako vsak správne uviedla spolocnost Vodafone, v bode 183 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal tvrdenia odvolatelky a vysvetlil, preco bolo nevyhnutné ich zamietnut. Okrem toho pri analýze metódy Komisie Vseobecný súd posúdil aj otázku, ci týmto spôsobom mozno preukázat zneuzívanie podla clánku 82 ES. Preto v bode 167 napadnutého rozsudku mohol Vseobecný súd v súlade s prístupom Komisie uviest, ze pri tejto forme zneuzívania je relevantné rozpätie medzi cenami a nie zneuzívajúca povaha samotných cien. V tejto súvislosti v bodoch 189 az 191 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkazuje na relevantné precedensy v tomto smere. V tomto prípade teda v napadnutom rozsudku zjavne nebola porusená povinnost odôvodnenia. 45. Vo svojej druhej výhrade odvolatelka vytýka nesprávne uplatnenie clánku 82 ES: zistovanie tarifného noznicového efektu je svojou podstatou nevhodné na preukázanie zneuzívania v prípade, ked sú ceny sprostredkovacích sluzieb urcované VRO. Keby totiz VRO urcil velkoobchodné ceny, ktoré by boli neprimerané, regulovaný podnik by musel uplatnovat neprimerané maloobchodné ceny, aby zachoval príslusné rozpätie medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami. Odvolatelka tak bola nútená zvolit si jednu z dvoch rôznych foriem zneuzívania: noznicový efekt alebo neprimerané ceny. Zneuzívaniu sa teda nemohla vyhnút. Podnik v dominantnom postavení sa dopustí zneuzívania len v prípade, ak sú jeho maloobchodné ceny zneuzívajúco nízke. 46. Zastávam názor, ze kedze Vseobecný súd správne rozhodol, ze tarifný noznicový efekt závisí od rozpätia medzi dvoma cenami a nie od absolútnej úrovne samotných cien - a samozrejme za predpokladu, ze podnik môze sám zmenit aspon jednu z týchto cien - zistovanie noznicového efektu sa musí uplatnit, aj ked len jedna z týchto cien je predmetom regulácie. Príklad týkajúci sa neprimeraných velkoobchodných cien ulozených VRO je totiz podla mna len teoretický a odvolatelka nevysvetlila, preco by mal byt v tejto veci relevantný, najmä preto, lebo velkoobchodné ceny boli urcované v závislosti od jej nákladov, ako vyplýva z bodu 8 napadnutého rozsudku, a odvolatelka mala prílezitost predlozit ziadost, aby zohladnila zmenu vo výpocte základu nákladov. Napadnutý rozsudok je preto v súlade s clánkom 82 ES a prvú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 2. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu týkajúca sa nesprávneho výpoctu tarifného noznicového efektu 47. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast druhého odvolacieho dôvodu. 48. Vo svojej prvej výhrade odvolatelka tvrdí, ze v súvislosti s preskúmavaním metodiky Komisie napadnutý rozsudok obsahuje aj nesprávne právne posúdenie, pretoze sa opiera o kritériá, ktoré sú nezlucitelné s clánkom 82 ES. Kritérium rovnako efektívneho konkurenta (As-Efficient-Competitor-Test) bolo nesprávne uplatnené na okolnosti tejto veci, pretoze odvolatelka ako podnik v dominantnom postavení nepodlieha tým istým regulacným podmienkam ako jej konkurenti. Odvolatelka bola nútená prebrat vsetkých úcastníkov bez ohladu na ich ekonomickú atraktívnost. Okrem toho musela poskytovat sluzby "predvolby" a "call-by-call" [dalej spolocne oznacované ako "(pred)volba"], zatial co jej konkurenti také povinnosti nemali. Kritérium rovnako efektívneho konkurenta preto malo byt upravené. Analýza sa nemala zakladat na zákazníckej struktúre odvolatelky. 49. Táto cast druhého odvolacieho dôvodu sa týka kritérií, ktoré sú relevantné pre konstatovanie, ze tarifný noznicový efekt bol zneuzívaním podla clánku 82 ES. Zatial je zjavné, ze Komisia v spornom rozhodnutí a Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nevytýkali odvolatelke úroven jej velkoobchodných cien, najmä preto, lebo ich urcil VRO (hoci, ako vyplýva z bodu 93 napadnutého rozsudku, táto skutocnost bola skôr uvádzaná v záujme odvolatelky). Problémom nebolo to, ze jej velkoobchodné ceny boli prílis vysoké, ale skôr to, ze jej maloobchodné ceny boli prílis nízke, a rozpätie medzi nimi a velkoobchodnými cenami - a v dôsledku toho rozpätie konkurentov - tak bolo bud záporné, alebo nedostatocné v závislosti od relevantného obdobia.([21]21) Ako preto vyplýva z bodu 181 napadnutého rozsudku, predmetné tvrdenie odvolatelky o specifických nákladoch na produkt sa týka len druhého obdobia (od roku 2002 do mája 2003), pretoze v prvom období bolo rozpätie medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami odvolatelky záporné. Ako kritérium musí Súdny dvor v tejto súvislosti posúdit relevanciu kritéria rovnako efektívneho konkurenta, ktorá je predmetom prvej výhrady odvolatelky. Súdny dvor bude musiet odpovedat na otázku, ci v prípadoch týkajúcich sa tarifného noznicového efektu sa v zásade majú zohladnit vlastné náklady podniku v dominantnom postavení (kritérium rovnako efektívneho konkurenta) namiesto nákladov jeho konkurentov [kritérium primerane efektívneho konkurenta (Reasonably-Efficient-Competitor-Test)].([22]22) V roku 1998 Komisia vo svojom oznámení o prístupe výslovne navrhla, aby boli obe tieto kritériá relevantné. V súvislosti s prvým uvedeným kritériom Komisia uviedla: "[cenové] stlácanie mozno demonstrovat poukázaním na to, ze by nebolo mozné vlastnými sekundárnymi operáciami dominantnej spolocnosti obchodovat ziskovo na základe primárnych cien úctovaných jej konkurentom primárnou fungujúcou vetvou dominantnej spolocnosti..." Pokial ide o druhé uvedené kritérium, uviedla: "Za primeraných okolností by sa cenové stlácanie mohlo demonstrovat aj poukázaním na skutocnost, ze rozdiel medzi cenou za prístup úctovanou konkurencii na sekundárnom trhu... a cenou, ktorú sietový operátor úctuje na sekundárnom trhu, nie je dostatocný na to, aby primerane efektívny poskytovatel sluzieb na sekundárnom trhu získal obvyklý zisk...".([23]23) Ako vsak napadnutý rozsudok správne pripomína, Súdny dvor povazoval kritérium rovnako efektívneho konkurenta za relevantné v kontexte predátorských cien v rozsudku AKZO/Komisia([24]24). Vseobecný súd podla mna správne rozhodol, ze kritérium rovnako efektívneho konkurenta je relevantné nielen v tom prípade, ked je zneuzívanie spôsobené rozdielom medzi cenami a nákladmi podniku v dominantnom postavení, ale aj vtedy, ked ide o rozdiel medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami.([25]25) Myslím si, ze je naozaj tazké kritizovat analýzu Vseobecného súdu v bodoch 186 az 194 napadnutého rozsudku, pretoze z relevantných precedensov a zo zásady právnej istoty zjavne vyplýva, ze kritérium rovnako efektívneho konkurenta je vhodným kritériom v kontexte prejednávanej veci. Okrem toho existuje mnoho názorov, podla ktorých toto kritérium vo vseobecnosti predstavuje vhodné kritérium.([26]26) 50. Pokial ide konkrétne o prvú výhradu, odvolatelka polemizuje s bodom 188 napadnutého rozsudku a uvádza, ze na úcely prejednávanej veci by mala byt relevantná situácia konkurentov a nie situácia podniku v dominantnom postavení. Tvrdí, ze kedze ako podnik v dominantnom postavení je v prejednávanej veci vystavená odlisným právnym a materiálnym podmienkam, kritérium rovnako efektívneho konkurenta malo byt upravené. Konkrétne tvrdí, ze analýza nemala byt zalozená na jej zákazníckej struktúre. V prvom rade uvediem, ze sama odvolatelka uznáva, ze uvedené kritérium je vo vseobecnosti uzitocné, kedze znizuje podporovanie neefektívnych konkurentov a zvysuje právnu istotu pre podniky v dominantnom postavení, pretoze pri nom môzu posúdit - ex ante - zákonnost svojich vlastných cinností. Dalej, ako Komisia správne uviedla, odvolatelka sa nemôze bránit tvrdením, ze nie je rovnako efektívna ako jej konkurenti. Právo hospodárskej sútaze nepripústa nijakú "obranu na základe neefektívnosti". Cielom clánku 82 ES je naopak prevencia konania podniku v dominantnom postavení, ktorý sa snazí potlacit hospodársku sútaz, ked je nútený sa usilovat o odstránenie neefektivity. Preto nie som presvedcený, ze prejednávaná vec by mala odôvodnit zmenu kritérií, ktoré clánok 82 ES v tejto súvislosti zavádza. 51. Vo svojej druhej výhrade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretoze nezohladnil ceny za dodatocné telekomunikacné sluzby (telefonické hovory). Takáto metóda nie je zlucitelná ani s ekonomickou stránkou, ani s rozhodovacou praxou iných orgánov v Európe a Spojených státoch. Je v rozpore s realitou trhu: úcastníci ani operátori neposudzujú prístupové sluzby izolovane. Z ekonomického hladiska musí analýza tarifného noznicového efektu zohladnit vsetky príjmy a náklady sprostredkovacích sluzieb. Ak v prípadoch podnikov poskytujúcich viaceré produkty existujú náklady na sprostredkovacie sluzby, ktoré slúzia ako základ pre jednotlivé sluzby poskytované úcastníkom na viacerých trhoch v tom istom case, zoskupenie sa musí vykonat na vyssej úrovni, kde sa zohladnia vsetky relevantné sluzby poskytované úcastníkom. 52. Kritérium rovnako efektívneho konkurenta je naozaj vhodné, pretoze ukazuje, ci je konkurent schopný konkurovat podniku v dominantnom postavení v rámci rovnosti prílezitostí. Okrem toho, ako Vseobecný súd správne rozhodol v bode 192 napadnutého rozsudku, akýkolvek iný prístup by bol v rozpore so vseobecnou zásadou právnej istoty. Odvolatelka vsak tvrdí, ze napriek tarifnému noznicovému efektu jej konkurenti boli schopní s nou sútazit na základe odlisných obchodných modelov, ako je jej, alebo ponúkaním produktov prostredníctvom sluzieb, ktoré neexistujú na dotknutom trhu. Ako vyplýva z bodov 195 az 199 napadnutého rozsudku, kritérium rovnako efektívneho konkurenta ukázalo, ze konkurenti odvolatelky nemohli ekonomicky prevziat model konkrétne vyuzívaný odvolatelkou na trhu prístupu. Odvolatelka nemôze v prejednávanej veci pozadovat úpravu kritéria rovnako efektívneho konkurenta len preto, lebo jej situácia je odlisná od situácie jej konkurentov. Nie je to mozné jednoducho preto, lebo podnik v dominantnom postavení a jeho konkurenti nebudú uz per definitionem nikdy v úplne rovnakom postavení. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa tazkostí, ktorým celí ako bývalý státny podnik v procese transformácie na komercný podnik, v dôsledku coho má inú zákaznícku struktúru ako jej konkurenti, stací poukázat na to, ako som uz skôr uviedol, ze právo hospodárskej sútaze neberie do úvahy takúto neefektivitu podnikov v dominantnom postavení. Okrem toho Komisia uviedla, ze odvolatelka mala skôr konkurencnú výhodu vdaka svojim analógovým klientom, ktorí si zelali modernizovat svoj prístup. Pokial ide o tvrdenie, ze len odvolatelka ponúkala sluzbu "call-by-call", Komisia uviedla, ze to nie je pravda - niektorí z konkurentov takisto ponúkali túto sluzbu svojim zákazníkom. Povinnost odvolatelky umoznit túto sluzbu vyplývala z jej specifickej pozície na trhu, neslo teda o nijakú diskrimináciu vo vztahu k jej konkurentom - s rozlicnými situáciami sa zaobchádzalo rozdielne. Ako som uz uviedol na zaciatku týchto návrhov, regulácia nemôze ovplyvnit uplatnenie clánku 82 ES, pokial odvolatelka mala dostatocný obchodný manévrovací priestor. Odvolatelka sa teraz preto nemôze snazit o odvodenie speciálneho postavenia z regulácie. 53. Odvolatelka tvrdí, ze analýza tarifného noznicového efektu, ktorú uskutocnil Vseobecný súd, je neúplná, pretoze nezohladnuje hovory, ktoré umoznovali sprostredkovatelské sluzby. Konkurenti totiz môzu vylúcit (pred)volbu operátorov a ponúknut neviazaný prístup, hovory atd. prostredníctvom miestnej prípojky. Dopyt úcastníkov a konkurencia operátorov v tomto prípade súvisia s viazanou ponukou sluzieb prístupu a telefonických hovorov. Po druhé, body 196 az 202 napadnutého rozsudku sa zakladajú na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach. Otázka, ci sú ceny hovorov relevantné, závisí od zásadnej otázky týkajúcej sa správnej metódy uplatnenej na podniky poskytujúce viaceré produkty. Vseobecný súd sa nemôze takému posúdeniu vyhnút tak, ze odkáze na obmedzené preskúmanie v bode 185 napadnutého rozsudku. 54. V prvom rade, tvrdenia v bodoch 196 a 197 napadnutého rozsudku - ze zásada restrukturalizácie taríf vyzaduje oddelené zohladnenie ceny prístupu a ceny telefonických hovorov - sú z právneho hladiska nesprávne. Napadnutý rozsudok si odporuje. V bode 113 sa pri pripísatelnosti Vseobecný súd opiera o skutocnost, ze ciele sektorovej regulácie sa môzu lísit od cielov hospodárskej politiky Spolocenstva, ale dalej priamo zo zásady regulácie odvodzuje, ze je potrebné oddelene zohladnit ceny prístupu a ceny telefonických hovorov, hoci úcastníci povazujú tieto sluzby za jeden celok. Následne bod 161 napadnutého rozsudku obsahuje nedostatocné odôvodnenie, pretoze neodôvodnuje správnost myslienky Vseobecného súdu a neskúma námietky odvolatelky. 55. Opät súhlasím s Komisiou v tom, ze v tejto veci je s clánkom 82 ES zlucitelný len taký prístup, ktorý umoznuje oddelené posúdenie dvoch trhov a analýzu tarifného noznicového efektu medzi velkoobchodným a maloobchodným trhom. V bodoch 195 az 207 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd právne nepochybil, ked potvrdil prístup Komisie. Pokial ide o zistovanie tarifného noznicového efektu v prípade podniku poskytujúceho viaceré produkty, Komisia správne uviedla, ze odvolatelka neberie do úvahy skutocnost, ze prístupové sluzby nie sú nevyhnutné pre tvorbu príjmov z telefonických hovorov. So sluzbou "call-by-call" mohla odvolatelka takisto dosiahnut príjem rovnako ako jej konkurenti bez ohladu na stav zmlúv s úcastníkmi. Komisia správne vysvetlila, preco je tvrdenie odvolatelky, ze vsetci konkurenti deaktivovali sluzbu "call-by-call", nesprávne. Odvolatelka zamiena prícinu s následkom - tarifný noznicový efekt, ktorý spôsobila, bránil konkurentom, aby poskytovali len sprostredkovacie sluzby a pokrývali svoje náklady. Pokial ide o príklady rozhodnutí iných regulacných orgánov, ktoré dospeli k odlisným záverom, môzu byt zaujímavé len z hladiska právnej komparatistiky. Nemenia vsak ciele a kritériá analýzy podla clánku 82 ES. Pokial ide o tvrdenie v bode 185 napadnutého rozsudku, zdá sa, ze napriek jeho zneniu Vseobecný súd vykonal podrobné posúdenie na úcely potvrdenia metódy Komisie. 56. Okrem toho záver o tom, ze zásada restrukturalizácie taríf vylucuje telekomunikacné sluzby, je podla odvolatelky vecne nesprávny a porusuje clánok 82 ES. Táto zásada neposkytuje kritériá pre uplatnenie clánku 82 ES. Okrem toho zásada restrukturalizácie taríf sa uplatnuje len na odvolatelku a na jej cenovú reguláciu, ale nie na jej konkurentov. Nevypovedá nic o ich konkurencných moznostiach. Reguláciu v sektore telekomunikácií síce mozno pouzit na vykonanie clánku 82 ES, ale tento clánok nie je nástrojom urceným na vykonanie specifickej sektorovej regulácie. 57. Pokial ide o zásadu restrukturalizácie taríf, nezdá sa, ze by bol napadnutý rozsudok rozporuplný. Je nesporné, ze clánok 82 ES musí zohladnovat situáciu a právny rámec dotknutého trhu. Tvrdenie o údajnom nedostatocnom odôvodnení v napadnutom rozsudku v tejto súvislosti nemôze byt úspesné, pokial je nedostatocne podrobné. Odvolatelka najmä nevysvetluje, aké sú jej námietky proti pouzitiu zásady restrukturalizácie taríf. Okrem toho, zatial co bod 196 napadnutého rozsudku vymedzuje vztah medzi regulacným rámcom a posúdením podla clánku 82 ES, bod 197 odkazuje na odôvodnenie Komisie. Súhlasím s Komisiou, ze v rozpore s tvrdeniami odvolatelky restrukturalizácia taríf upravená v smernici Komisie 96/19/ES([27]27) smeruje jednoznacne k oddelenému poskytovaniu univerzálnej sluzby a sluzby podliehajúcej hospodárskej sútazi a k rozlíseniu na základe nákladov. Krízovému dotovaniu preto treba zabránit. Uvedené vsak vedie k záveru, ktorý bol správne prijatý v bode 196 napadnutého rozsudku, ze musí existovat rozlísenie medzi cenami pripojenia a cenami hovorov aj v rámci analýzy podla clánku 82 ES. Je irelevantné, ci sa regulácia v tomto smere uplatnuje na konkurentov, pretoze smernica 96/19 smeruje práve k ochrane konkurentov odvolatelky. 58. Odvolatelka uvádza, ze bod 199 napadnutého rozsudku obsahuje nedostatocné odôvodnenie. Vseobecný súd mal preskúmat, ktoré sluzby sú zalozené na miestnej prípojke ako sprostredkovacie sluzby. Az potom mohol dospiet k záveru o rovnosti prílezitostí. Rovnost je zaistená len na základe globálnej analýzy cien a nákladov vsetkých sluzieb v rámci miestnej prípojky. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd poprel zákony logiky a odkazuje na bod 238 napadnutého rozsudku. Premisa Vseobecného súdu, podla ktorej odvolatelka nenesie ziadne náklady na pripojenie, je zjavne nesprávna. V skutocnosti, kedze maloobchodné ceny pripojenia sú u odvolatelky nizsie ako jej vlastné náklady, odvolatelka mala rovnako ako jej konkurenti vyuzit krízové dotovanie medzi cenami prístupu a cenami hovorov. Okrem toho tvrdenie v bode 202 napadnutého rozsudku je v priamom rozpore s kritériom rovnako efektívneho konkurenta, podla ktorého sú rozhodujúcimi len struktúra a ceny odvolatelky. 59. Zastávam názor, ze tvrdenia v bodoch 199 az 201 napadnutého rozsudku, podla ktorých rovnost prílezitostí vyzaduje oddelenie, sú správne, pretoze celkové posúdenie pripojenia a hovorov by konkurentov odvolatelky nútilo k tomu, aby jej konkurovali len na základe specifického modelu krízového dotovania, co by upevnilo jej silnú pozíciu v oblasti sluzieb pripojenia, ako správne uviedla Komisia. Ako Vseobecný súd rozhodol v bode 202 napadnutého rozsudku, model navrhnutý odvolatelkou by vsak jej konkurentov nútil k tomu, aby svoje straty vzniknuté pri sluzbách pripojenia kompenzovali vyssími cenami hovorov. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze odvolatelka nespochybnuje definíciu trhu, podla ktorej maloobchodné sluzby pripojenia a tarify hovorov predstavujú oddelené trhy. Okrem toho sluzby hovorov mozno poskytovat aj bez vyuzívania sluzieb pripojenia. Komisia správne tvrdí, ze tvrdenie o porusení zásad logiky odvolatelke nepomôze. Sporné rozhodnutie odsúdilo tarifný noznicový efekt len z dôvodu jeho vplyvu na maloobchodný trh, a Komisia preto nemusela presetrovat, ci konkurenti mali na trhu telekomunikácií horsiu pozíciu ako odvolatelka. Podla mna stací uviest, ze bod 237 napadnutého rozsudku uz obsahuje úplnú odpoved na tvrdenia predlozené v prvostupnovom konaní, co stací na potvrdenie sporného rozhodnutia. Kritika bodu 238 napadnutého rozsudku je preto irelevantná. V kazdom prípade odvolatelka nepreukázala, ze jej kritika je dôvodná. Okrem toho Vseobecný súd rozhodol - bez toho, aby si protirecil - na základe kritéria rovnako efektívneho konkurenta, ze konkurenti majú sancu na trhu, ak budú pri drahsom pripojení - aby pokryli náklady - ponúkat lacnejsie hovory nez odvolatelka, aby boli balíky sluzieb porovnatelné. 60. Odvolatelka sa napokon domnieva, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávne kritériá v súvislosti s rozlozením dôkazného bremena, pretoze v bodoch 201 a 202 napadnutého rozsudku len uviedol, ze "nemozno vylúcit", ze jej konkurenti nemali ekonomickú moznost pristúpit k dorovnaniu potenciálnych strát vzniknutých v dôsledku telefonického spojenia príjmami z hovorov, zatial co odvolatelka chcela vo svojom návrhu na prvom stupni preukázat, ze bolo mozné uskutocnovat krízové dotovanie. 61. Súhlasím s Komisiou, ze Vseobecný súd rozhodol o skutkovej otázke, ktorú uviedla odvolatelka, a nevyriesil spor na základe dôkazného bremena. V bode 202 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze pocas dotknutého obdobia odvolatelka významne znízila ceny telefonických hovorov. Odvolatelka nemôze namietat voci tomuto tvrdeniu, pretoze nevytýka nijaké skreslenie dôkazov. Druhú cast druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut. 3. Tretia cast druhého odvolacieho dôvodu týkajúca sa úcinkov tarifného noznicového efektu 62. Komisia a Vodafone navrhujú zamietnut túto cast druhého odvolacieho dôvodu. 63. Vo svojej prvej výhrade odvolatelka tvrdí, ze kedze výpocet tarifného noznicového efektu bol nesprávny, posúdenie úcinkov údajného tarifného noznicového efektu rovnako zakladá nesprávne právne posúdenie. V bodoch 234 a 235 napadnutého rozsudku je oprávnene zamietnutá myslienka Komisie, ze nebolo potrebné dokazovat protisútazné úcinky. Analýza v bode 237 napadnutého rozsudku sa vsak zakladá na noznicovom efekte, ktorý zohladnuje len ceny pripojenia. V bode 238 napadnutého rozsudku sa odkazuje na nesprávny predpoklad, podla ktorého sú konkurenti pri krízovom dotovaní medzi sluzbami pripojenia a sluzbami hovorov diskriminovaní v porovnaní s odvolatelkou, ktorá pri sluzbách pripojenia nemá ziadne straty. V druhej výhrade odvolatelka tvrdí, ze úvahy preukazujúce, ze protisútazné úcinky neexistovali, zakladajú nesprávne právne posúdenie. Bod 239 napadnutého rozsudku len uvádza, ze trhový podiel konkurentov na trhu s úzkopásmovým a sirokopásmovým pripojením bol slabý, bez toho, aby uvádzal prícinnú súvislost medzi týmito trhovými podielmi a údajným noznicovým efektom. Okrem toho bod 240 napadnutého rozsudku sa zakladá na nesprávnom pochopení odôvodnenia c. 182 sporného rozhodnutia. 64. Chcel by som poukázat na to, ze v bode 235 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne uviedol, ze Komisia musí preukázat, ze cenová politika odvolatelky mala protisútazný úcinok. Z tohto bodu jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd zastával názor, ze protisútazný úcinok, ktorý je Komisia povinná preukázat v prejednávanej veci, súvisí s prípadnými obmedzeniami, ktoré mohla cenová politika odvolatelky spôsobit v rozvoji hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Teda hoci Vseobecný súd nevyzadoval, aby Komisia preukázala skutocné protisútazné úcinky, vyzadoval dôkaz o vzniku obmedzení vstupu na trh, cize preukázanie potenciálnych protisútazných úcinkov. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 237 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze sprostredkovacie sluzby odvolatelky sú nevyhnutné na to, aby sa jej konkurentovi umoznilo vstúpit s nou do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, tarifný noznicový efekt medzi tarifami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými tarifami odvolatelky bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na nadväzujúcich trhoch. Vseobecný súd tak podla mna správne zdôraznil skutocnost, ze v prejednávanej veci boli sprostredkovacie sluzby nevyhnutné a ze bez prístupu k nim by konkurenti odvolatelky nemohli ani vstúpit na nadväzujúci trh sluzieb prístupu pre úcastníkov. Toto je v súlade s prístupom, ktorý Vseobecný súd zaviedol vo svojej judikatúre potvrdenej Súdnym dvorom, ze pozadovaný úcinok sa nemusí týkat konkrétneho úcinku oznámeného zneuzívajúceho správania. Na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo inými slovami má alebo môze mat takýto úcinok.([28]28) Podla môjho názoru z toho jasne vyplýva, ze Komisia musí preukázat, ze tu existujú potenciálne protisútazné úcinky v súvislosti so specifickým trhom.([29]29) Preto len tvrdenie, ze môze dôjst k neurcitým, abstraktným protisútazným úcinkom, nestací. Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 65. Pokial ide o prvú výhradu odvolatelky, podla ktorej je analýza úcinkov v kazdom prípade nesprávna, pretoze berie do úvahy len ceny pripojenia, táto výhrada je bezpredmetná. Uz predtým som v týchto návrhoch vysvetlil, preco by tieto tvrdenia mali byt zamietnuté. Pokial ide o druhú výhradu odvolatelky týkajúcu sa prícinnej súvislosti a najmä jej tvrdenie, ze v odvetví telekomunikácií je bezné, ze operátori prenikajú na trh len pomaly, toto tvrdenie nebolo ako také predlozené v prvom stupni a v kazdom prípade je irelevantné. V súvislosti so zaradením telefonických sluzieb odvolatelka nevysvetlila, preco bolo potrebné v tejto fáze posudzovania zmenit prístup, ktorý bol pouzitý ako základ pre výpocet tarifného noznicového efektu, a zohladnit telefonické hovory. Napokon k tvrdeniu týkajúcemu sa odôvodnenia c. 182 sporného rozhodnutia treba uviest, ze nie je namierené proti napadnutému rozsudku. Okrem toho, ako tvrdila Komisia, je neprípustné, pretoze nebolo predlozené v prvom stupni a v kazdom prípade je nedôvodné, pretoze tarifný noznicový efekt v prejednávanej veci, bez ohladu na jeho rozsah, konkurentom ekonomicky znemoznil ponúkat prístupové sluzby za rovnakú cenu ako odvolatelka. Tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako ciastocne neprípustnú a v kazdom prípade nedôvodnú. V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. C - Tretí odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia pri výpocte pokút 1. Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu týkajúca sa závazného charakteru porusenia 66. Odvolatelka tvrdí, ze bol porusený clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze ziadne z tvrdení Komisie ani úvahy Vseobecného súdu v bodoch 306 az 310 napadnutého rozsudku nepodporujú tvrdenie, ze za prvé obdobie sa odvolatelka dopustila závazného porusenia. Vseobecný súd nevzal do úvahy skutocnost, ze podla casti 1A usmernení k metóde stanovovania pokút([30]30) konanie vo forme vylúcenia len "môze" predstavovat závazné porusenie. Nepreskúmal tak tvrdenia smerujúce proti kvalifikácii porusenia ako závazného. 67. Komisia navrhuje zamietnut túto cast tretieho odvolacieho dôvodu. 68. Stací uviest, ze za obdobie od 1. januára 2002 je tvrdenie odvolatelky bezpredmetné, lebo porusenie nebolo kvalifikované ako závazné, ale len ako mierne. V súvislosti s obdobím od roku 1998 do roku 2001 Komisia správne tvrdila, ze podla casti 1A prvého odseku usmernení nie je povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia prihliadat na obmedzené prispenie k poruseniu (pozri bod 311 napadnutého rozsudku). Ako vyplýva z bodu 312 napadnutého rozsudku, Komisia vyuzila moznost prihliadnut na polahcujúce okolnosti. Okrem toho odvolatelka presne nevysvetluje, aké konkrétne prispenie RegTP pri urcovaní cien malo viest k dodatocnému znízeniu pokuty. Túto cast tretieho odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut. 2. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu týkajúca sa toho, ze sa dostatocne neprihliadlo na polahcujúce okolnosti 69. Odvolatelka tvrdí, ze v odôvodnení c. 212 sporného rozhodnutia Komisia prihliadla len na existenciu specifickej sektorovej regulácie na vnútrostátnej úrovni, ale nie na obsah regulácie, teda preskúmanie a zápornú odpoved RegTP v súvislosti s protisútazným noznicovým efektom. Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pretoze nekritizoval Komisiu za to, ze neprihliadla na dve polahcujúce okolnosti v zmysle casti 3 usmernení. Vzhladom na rozhodnutia RegTP bola odvolatelka presvedcená o zákonnosti svojho konania. Porusenie bolo v kazdom prípade spôsobené neúmyselne. 70. Komisia navrhuje zamietnut túto cast tretieho odvolacieho dôvodu. 71. Ako tvrdila Komisia, odvolatelka v kazdom prípade neberie do úvahy skutocnost, ze odôvodnenie c. 212 sporného rozhodnutia bolo vypracované vseobecne a ze úplne potvrdzuje výklad, ktorý sa uvádza v bode 312 napadnutého rozsudku. Pokial ide o tvrdenie v tom zmysle, ze odvolatelka konala len z nedbanlivosti, nebolo vznesené na prvom stupni. V kazdom prípade Vseobecný súd správne rozhodol v bodoch 295 az 297 napadnutého rozsudku, ze konanie odvolatelky zodpovedalo definícii úmyselného porusenia. Táto cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto ciastocne neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. 3. Tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu týkajúca sa ulozenia symbolickej pokuty 72. V bode 319 napadnutého rozsudku bolo porusené právo na rovnost zaobchádzania. Odvolatelke mala byt ulozená symbolická pokuta ako v rozhodnutí Deutsche Post([31]31). Odvolatelka konala v súlade s judikatúrou nemeckých súdov a rozhodnutiami RegTP. Je irelevantné, ze rozsudok Oberlandesgerichtu bol neskôr zrusený, pretoze to vyplývalo z moznosti výnimky, ktorú nemozno v tejto veci uplatnit, a az po jeho zrusení mohla odvolatelka postupovat na tom základe, ze by mohla byt zodpovedná podla clánku 82 ES. Situácia odvolatelky je porovnatelná so situáciou, ktorá bola základom veci v rozhodnutí Deutsche Post. Oznámenie o prístupe mozno len tazko nazvat "judikatúrou". Napokon, záväzok ukoncit porusenie nemusí predstavovat nevyhnutnú podmienku na ulozenie symbolickej pokuty. 73. Komisia navrhuje zamietnut túto cast tretieho odvolacieho dôvodu. 74. Komisia správne tvrdí, ze tvrdenie odvolatelky je irelevantné. Toto tvrdenie by odvolatelke pomohlo len vtedy, keby skutkový a právny rámec týchto dvoch vecí bol priamo porovnatelný.([32]32) Body 317 az 320 napadnutého rozsudku dokazujú, ze to tak nie je, a odvolatelka netvrdila, ze tvrdenia v týchto bodoch sú zo skutkového hladiska nesprávne a ze rozdiely v nich uvedené neexistujú. Komisia má tiez pravdu v tom, ze symbolické pokuty sú výnimkou a ze by sa od nej nemalo vyzadovat, aby odôvodnovala, ze prijíma rozhodnutie o stanovení pokuty podla bezných pravidiel. V kazdom prípade Komisia vzala do úvahy rozhodnutia RegTP v rámci polahcujúcich okolností. Vseobecný súd v bodoch 312 a 313 potvrdil, ze v tejto súvislosti nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Pokial ide o rozsudok Oberlandesgerichtu, stací poukázat na to, ze Vseobecný súd správne uviedol v bode 319 napadnutého rozsudku, ze bol vyhlásený pocas obdobia, za ktoré Komisie neulozila pokutu, ktorá by bola inak primeraná za normálnych okolností. V kazdom prípade je pravda aj to, ze Oberlandesgericht sa v ziadnom prípade nevenoval otázke faktorov, ktoré treba vziat do úvahy pri definovaní tarifného noznicového efektu. Tento rozsudok je teda irelevantný na úcely symbolickej pokuty. Napokon, je nezlucitelný aj s judikatúrou Súdneho dvora. Skutocnost, ze ho Bundesgerichtshof zrusil, len potvrdzuje, co uz mala odvolatelka vediet. Po druhé Komisia dala najavo svoje stanovisko prostredníctvom urcitých postupov v rámci komunikácie s odvolatelkou. Vyjadrenia RegTP sa netýkali clánku 82 ES a v kazdom prípade Komisia oznámila vo svojom oznámení o prístupe v roku 1998, ze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva sa uplatnuje spolu s telekomunikacným právom a ze postupy schválené VRO podliehajú ustanoveniam Zmluvy o hospodárskej sútazi. Myslím si, ze na záver stací uviest, ze na rozdiel od prípadu Deutsche Post v prejednávanej veci odvolatelka neposkytla nijaký záväzok, ze sa vyhne akémukolvek porusovaniu v budúcnosti. Okrem toho Komisia dodala, ze v tejto veci jej odvolatelka nebola nápomocná pri plnení jej úlohy orgánu hospodárskej sútaze. Túto cast tretieho odvolacieho dôvodu treba takisto zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba zamietnut aj tretí odvolací dôvod v celom rozsahu. Z uvedeného tak vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut. IV - Návrh 75. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - rozhodol, ze Deutsche Telekom znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie, - rozhodol, ze Vodafone a Versatel znásajú svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ [33]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [34]2 - Rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T-271/03, Zb. s. II-477 (dalej len "napadnutý rozsudok"). __________________________________________________________________ [35]3 - Rozhodnutie Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 o konaní podla clánku 82 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (vec COMP/C-1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) (Ú. v. ES L 263, s. 9, dalej len "sporné rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [36]4 - Rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C-131/03 P, Zb. s. I-7795, body 49 az 51 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [37]5 - Pozri rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 36 az 73, a z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 56. Porovnaj aj rozsudok z 30. januára 1985, BNIC, 123/83, Zb. s. 391, body 21 az 23. __________________________________________________________________ [38]6 - Pozri rozsudok z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, body 33 a 34 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [39]7 - Rozsudok zo 16. septembra 2008, C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 62 a nasl. __________________________________________________________________ [40]8 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) a nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [41]9 - Rozsudok zo 14. decembra 2000, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 48. __________________________________________________________________ [42]10 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke (Ú. v. ES L 336, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83). __________________________________________________________________ [43]11 - Smernica Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o hospodárskej sútazi na trhu telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 192, s. 10). __________________________________________________________________ [44]12 - Pozri rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91. Pozri aj rozsudok z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 29. __________________________________________________________________ [45]13 - V tejto súvislosti, pokial ide o nariadenie c. 2887/2000, pozri rozsudok z 24. apríla 2008, Accor, C-55/06, Zb. s. I-2931, body 59 az 64. __________________________________________________________________ [46]14 - Porovnaj oznámenie Komisie z 22. augusta 1998 o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore - rámec, relevantné trhy a princípy (dalej len "oznámenie o prístupe") (Ú. v. ES C 265, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 255) bod 22: "podniky... v telekomunikacnom sektore by si mali uvedomovat, ze súlad s pravidlami hospodárskej sútaze [ES] ich nezbavuje povinnosti podriadit sa povinnostiam ulozeným v kontexte ONP a naopak" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri aj bod 60: "[clánok 82 ES sa uplatnuje] za bezných okolností na... cinnosti... schválené alebo autorizované [VRO]". Vo vseobecnosti porovnaj DE STREEL, A.: On the edge of antitrust: the relationship between competition law and sector regulation in European electronic communications, EUI Florence, október 2006; LAROUCHE, P.: Contrasting legal solutions and the comparability of EU and US experiences, TILEC Discussion Paper, november 2006; MONTI, G.: Managing the intersection of utilities regulation and EC competition law, Competition Law Review, Zv. 4, 2, júl 2008, a KLOTZ, R. in KOENIG, CH., BARTOSCH, A., BRAUN, J.-D. a ROMES, M. (ed.): EC competition and telecommunications law, druhé vydanie, Wolters Kluwer, 2009, s. 108 a nasl. __________________________________________________________________ [47]15 - Usmernenia Komisie pre analýzu trhu a posúdenie významnej trhovej sily podla regulacného rámca Spolocenstva pre elektronické komunikacné siete a sluzby [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 136, 2002, s. 6), body 6 az 31 a najmä bod 31. __________________________________________________________________ [48]16 - Porovnaj rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, body 25 a 31. __________________________________________________________________ [49]17 - Pozri rozsudky z 9. novembra 1983, NBIM/Komisia (nazývaný "Michelin I"), 322/81, Zb. s. 3461, bod 107, a z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 45. Pozri aj rozsudok zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 206. __________________________________________________________________ [50]18 - Pozri rozsudok z 1. februára 1978, Miller, 19/77, Zb. s. 131, bod 18. __________________________________________________________________ [51]19 - Porovnaj aj prebiehajúce konanie vo veci TeliaSonera Sverige (C-52/09), v ktorej bolo predlozených viacero otázok súvisiacich s noznicovým efektom. Skutkové a právne súvislosti sa vsak vo viacerých dôlezitých ohladoch lísia (v uvedenej veci napríklad neexistuje interakcia medzi právnou úpravou v odvetví telekomunikácií a právom hospodárskej sútaze a spolocnost TeliaSonera najmä nemala zákonnú povinnost ponúknut vstupné produkty ADSL). __________________________________________________________________ [52]20 - Rozsudok z 30. novembra 2000, T-5/97, Zb. s. II-3755 (nazývaný "IPS"). Porovnaj okrem iného vnútrostátne rozsudky: (Taliansko) Telecom Italia, A 351, opatrenie c. 13752, zo 16. novembra 2004; (Francúzsko) France Télécom/SFR Cegetel/Bouygues, rozhodnutie c. 04-D-48, zo 14. októbra 2004; (Dánsko) Song Networks A/S/TDC/SDNOFON, z 27. apríla 2004; (Svédsko) TeliaSonera, dnr 1135/2004, z 22. decembra 2004; (Spojené královstvo) BSkyB, CA98/20/2002, a rozsudok NCCN 500, rozhodnutie Ofcom, z 1. augusta 2008. Pozri aj poznámky pod ciarou 26 a 29. __________________________________________________________________ [53]21 - Porovnaj námietku, ktorá bola sporná v rozhodnutí Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1998 o konaní podla clánku [82 ES] (Vec c. IV/30.178 Napier Brown - British Sugar) (Ú. v. ES L 284, s. 41), odôvodnenia c. 65 a 66: "BS [ponechal] nedostatocné rozpätie pre... maloobchodných predajcov cukru rovnako výkonných ako BS... Udrziavanie rozpätia podnikom v dominantnom postavení medzi cenou, ktorú úctuje za surovinu podnikom, ktoré s ním sútazia na trhu s odvodeným produktom, a cenou, ktorú úctuje za odvodený produkt, ktoré je nedostatocné na to, aby odrázalo náklady samotného podniku v dominantnom postavení na spracovanie produktu,... je zneuzitím jeho dominantného postavenia..." Pozri aj odôvodnenie c. 41. __________________________________________________________________ [54]22 - Pri tomto kritériu sa môzu zohladnit skutocní alebo len abstraktní (potenciálni) konkurenti. Potvrdil ho aj Competition Appeal Tribunal (CAT) v Spojenom královstve v rozsudku Genzyme (remedy) [2005] CAT 32, bod 249, a Odvolací súd v Bruseli v rozsudku z 18. decembra 2007, TELE2/Belgacom, R.G. 2006/MR/3. __________________________________________________________________ [55]23 - Pozri tiez napríklad: EUROPEAN COMMISSION: Pricing Issues in Relation to Unbundled Access to the Local Loop, ONP Committee, ONPCOM 01-17, 25. jún 2001, s. 1 az 17. __________________________________________________________________ [56]24 - Rozsudok z 3. júla 1991, C-62/86, Zb. s. I-3359. __________________________________________________________________ [57]25 - Porovnaj v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly k rozsudku zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 123 az 139. __________________________________________________________________ [58]26 - V Spojenom královstve to potvrdil aj CAT v rozsudku Genzyme, c.1016/1/1/03 [2004] CAT 4, a Court of Appeal v rozsudku Albion (Dwr Cymru Cyfyngedig and Albion Water Limited and Water Services Regulation Authority [2008] EWCA Civ 536), bod 105. V dôsledku toho je diskutabilné, ze v napadnutom rozsudku (najmä v bode 188) Vseobecný súd zásadne nevylúcil kritérium primerane efektívneho konkurenta, a myslím si, ze naozaj nie je nepredstavitelné, ze sa môzu objavit dalsie prípady, v ktorých kritérium primerane efektívneho konkurenta môze byt vhodné ako sekundárne a dodatocné kritérium. Pokial ide o potenciálne porusenie zásady právnej istoty, niektorí kritici navrhujú, ze by mala byt posúdená jednotlivo v kazdom prípade a ze hospodárske subjekty s dlhorocnými skúsenostami majú casto velmi dobrú pozíciu, aby vedeli presne odhadnút náklady nových subjektov alebo prinajmensom náklady primerane efektívneho nového subjektu, najmä preto, lebo majú jedinecné skúsenosti z trhu. Pozri AMORY, B., VERHEYDEN, A.: Comments on the CFI's recent ruling in Deutsche Telekom. In: Global Competition Policy, máj 2008, a CLERCKX, S., DE MUYTER, L.: Price squeeze abuse in the EU telecommunications sector. I: Global Competition Policy, apríl 2009. Tiez O'DONOGHUE, R., PADILLA, A.J.: The Law and Economics of Article 82 EC. Oxford: Hart, 2006, s. 191 a 331. __________________________________________________________________ [59]27 - Smernica z 13. marca 1996, ktorou sa mení smernica 90/388/EHS vo veci zavedenia plnej hospodárskej sútaze na telekomunikacnom trhu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 74, s. 13). __________________________________________________________________ [60]28 - Rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 30, týkajúci sa rozsudkov Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, (nazývaný "Michelin II"), Zb. s. II-4071, body 238 a 239, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293. Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer k rozsudku Sot. Lélos kai Sia a i., uz citovanému v poznámke pod ciarou 7, bod 50. K tejto problematike pozri aj generálnu advokátku KOKOTT, J.: Economic thinking in EU competition law. Madrid, 29. október 2009. __________________________________________________________________ [61]29 - Tento prístup je v súlade s rozsudkom Sot. Lélos kai Sia a i., uz citovaným v poznámke pod ciarou 7, kde sa zdá, ze Súdny dvor implicitne zamietol samotný pojem zneuzívania a preskúmal objektívne odôvodnenie, berúc do úvahy súvislosti na specifickom trhu. Porovnaj rozsudky CW/00615/05/03, Vodafone/O2/Orange/T-Mobile, rozhodnutie Ofcom, máj 2004, a BTOpenworld's consumer broadband products, rozhodnutie Oftel, november 2003. __________________________________________________________________ [62]30 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). __________________________________________________________________ [63]31 - Rozhodnutie Komisie 2001/892/ES z 25. júla 2001 o konaní podla clánku 82 Zmluvy ES (COMP/C-1/36.915 - Deutsche Post AG - Zadrzanie cezhranicnej posty) (Ú. v. ES L 331, s. 40, dalej len "rozhodnutie Deutsche Post"). __________________________________________________________________ [64]32 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 76 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref1 34. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref2 35. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref3 36. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref4 37. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref5 38. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref6 39. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref7 40. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref8 41. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref9 42. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref10 43. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref11 44. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref12 45. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref13 46. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref14 47. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref15 48. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref16 49. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref17 50. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref18 51. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref19 52. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref20 53. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref21 54. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref22 55. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref23 56. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref24 57. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref25 58. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref26 59. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref27 60. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref28 61. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref29 62. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref30 63. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref31 64. file:///tmp/lynxXXXXZPVT9B/L95761-4557TMP.html#Footref32