NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 2. júna 2009 ( [1]1 ) Vec C-196/08 Acoset SpA proti Conferenza Sindaci e Presidenza Prov. Reg. ATO Idrico Ragusa a i. "Clánky 43 ES, 49 ES a 86 ES -- Zadávacie konanie -- Zadanie vodárenských sluzieb spolocnosti so zmiesaným kapitálom -- Výberové konanie -- Urcenie súkromného subjektu povereného prevádzkovaním sluzby -- Zadanie mimo pravidiel zadávacieho konania" I -- Úvod 1. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale della Sicilia (Regionálny správny súd na Sicílii) ponúka Súdnemu dvoru moznost analyzovat právny rezim modelov "verejno-súkromného partnerstva" ( [2]2 ) (dalej len "VSP") v rámci výkonu správy verejných sluzieb a jeho zlucitelnosti s clánkami 43 ES, 49 ES a 86 ES. 2. Priame zadanie týchto sluzieb zmiesaným kapitálovým spolocnostiam je v rozpore s právom Spolocenstva, ak sa obídu pravidlá uvedené v smerniciach o verejnom obstarávaní. Otázka sa týka prípadu koncesie sluzieb v tej miere, v akej porusuje clánky 43 ES a 49 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ( [3]3 ) pokial sa rozumným spôsobom nepouzijú vlastné prostriedky alebo vlastné útvary. ( [4]4 ) 3. Predmetný prípad charakterizuje jedna osobitost, ktorá ho odlisuje od iných prípadov v oblasti verejného obstarávania, o ktorých doteraz rozhodoval Súdny dvor, a síce to, ze taliansky súd poukazuje na priame zadanie integrovanej správy vodohospodárskych sluzieb spolocnosti, v ktorej sa spájajú verejné a súkromné záujmy, ale zároven zdôraznuje dôlezitost okolnosti, ze predtým sa uskutocnila verejná sútaz, ktorej tradicná úloha sa vsak zrejme zmenila. 4. Výber zmluvného partnera alebo osoby, ktorej sa zadáva koncesia, sa zmenil na metódu na urcenie súkromného spolocníka obchodnej spolocnosti, ktorá získa zákazku alebo koncesiu, pricom toto zadanie so sebou okrem odmeny nesie aj výkon sluzieb. 5. Na rozdiel od veci Komisia/Rakúsko ( [5]5 ), v ktorej Súdny dvor posudzoval umelú konstrukciu "zahrnajúcu viacero odlisných etáp", pricom rozhodol o protiprávnosti zadania spolocnosti so zmiesaným kapitálom, skryté pod simuláciou vztahu "in house" ( [6]6 ), v tomto spore je hospodárska sútaz zjavne prítomná a prejavuje nevídaný potenciál v konaní, ktoré neskrýva urcitú dávku hospodárnosti, kedze jediným aktom sa vytvára spolocnost, zadáva sa jej koncesia a prijímajú sa kritériá na spojenie so súkromným priemyselným partnerom. Môze sa ziadat viac? 6. Tak vzniká potreba zistit, ci tento metodologický problém splna podmienky práva Spolocenstva. ( [7]7 ) II -- Relevantná právna úprava A -- Právo Spolocenstva 1. Rímska zmluva 7. Podla clánku 43 ES: "V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadit sa státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu. ... Sloboda usadit sa zahrna aj právo zacat vykonávat samostatnú zárobkovú cinnost, zalozit a viest podniky, najmä spolocnosti v zmysle druhého pododseku clánku 48, za podmienok stanovených pre vlastných státnych príslusníkov právom státu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokial ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak." 8. Podla clánku 46 ES: "1. Ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia z nich vyplývajúce respektujú ustanovenia stanovené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom osobitne upravujúce postavenie cudzích státnych príslusníkov z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti a verejného zdravia. 2. Rada v súlade s postupom uvedeným v clánku 251 vydá usmernenia na koordináciu vyssie uvedených ustanovení." 9. Prvý odsek clánku 49 ES znie: "V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovat sluzby v Spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe Spolocenstva ako príjemca sluzieb." 10. Clánok 86 ES prvý odsek uvádza, ze clenské státy "v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v clánkoch 12 a 81 az 89". 2. Smernice o verejnom obstarávaní a) Tradicné oblasti 11. Mnozstvo právnych predpisov o takých hladiskách, ako sú kritériá na posúdenie výberu podla predmetu zmluvy alebo postupné obmedzovanie volnej úvahy verejného obstarávatela, bolo predzvestou reformy, ktorá bola po niekolkých nesmelých pokusoch ( [8]8 ) ukoncená kodifikáciou prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby (dalej len "smernica 2004/18") ( [9]9 ). 12. Zadávanie zákaziek v kazdom prípade podlieha zásadám Rímskej zmluvy a najmä zásadám volného pohybu tovaru, slobody usadit sa, slobody poskytovat sluzby a vseobecnejsím zásadám rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti. 13. Na úcely zabezpecenia úplnej efektivity a otvorenia hospodárskej sútaze sa vsak pri verejných zákazkách, ktoré presahujú urcitú hodnotu, odporúca "vypracovat predpisy pre koordináciu vnútrostátnych postupov pri zadávaní takýchto zákaziek Spolocenstvom, zalozené na týchto zásadách..." (odôvodnenie c. 2 smernice 2004/18). 14. Na úcely právnej istoty obsahuje clánok 1 smernice 2004/18 niekolko definícií, medzi ktorými by som zatial na úcely vymedzenia tenkej hranice medzi zákazkou a koncesiou zdôraznil tieto: -- Verejné zákazky sú: "... zmluvy s penazným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávatelmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie sluzieb v zmysle tejto smernice". -- Verejná koncesia na práce: "... je zákazka rovnakého druhu ako verejná zákazka na práce s tým rozdielom, ze protiplnením za práce, ktoré sa majú vykonat, je bud len právo na vyuzívanie diela, alebo toto právo spojené s penazným plnením". -- Verejná koncesia na sluzby: "... je zákazka rovnakého druhu ako verejná zákazka na sluzby s tým rozdielom, ze protiplnením za poskytovanie sluzieb je bud len právo na vyuzívanie sluzby, alebo toto právo spojené s penazným plnením". b) Vylúcené oblasti 15. Vzhladom na osobitost trhov s vodou, energiou, dopravou a postovými sluzbami by sa vseobecný rezim nemohol uplatnovat bez toho, aby sa prispôsobil ich osobitným crtám. 16. Uvedené bolo upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb (dalej len "smernica 2004/17") ( [10]10 ), ktorá zdôraznuje rovnaké zásady, ktoré uz boli citované vyssie, ( [11]11 ) hoci v inom duchu, ako je duch, ktorý inspiroval smernicu 2004/18, kedze rozhodujúca okolnost nespocíva v obstarávatelovi, ktorý ponúka zákazku, ale v druhu cinnosti, ktorú vykonáva. ( [12]12 ) 17. Smernica 2004/17 sa týka zákaziek na dodávky tovaru, prác a sluzieb [clánok 1 ods. 2 písm. b), c) a d)], pricom ich odlisuje od koncesií [clánok 1 ods. 3 písm. a) a b)] a potvrdzuje, ze sa vztahuje na "... prevádzkovanie alebo poskytovanie prístupu do stálych sietí urcených na poskytovanie sluzieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody" [clánok 4 ods. 1 písm. a)], ako aj na "... zásobovanie takýchto sietí pitnou vodou" [clánok 4 ods. 1 písm. b)]. B -- Talianske právo 18. Clánok 113 ods. 5 legislatívneho dekrétu c. 267 z 18. augusta 2000 o jednotnom texte zákonov týkajúcich sa organizácie miestnych orgánov (dalej len "legislatívny dekrét c. 267/2000") ( [13]13 ), v znení platnom ratione temporis, ( [14]14 ) ponúka týmto orgánom ( [15]15 ) tri moznosti správy svojich verejných sluzieb podla toho, ci sa sluzba zadáva: "... a) kapitálovým spolocnostiam urceným prostredníctvom postupov verejného obstarávania; b) spolocnostiam so zmiesanou verejnou a súkromnou kapitálovou úcastou, v ktorých sa súkromný spolocník vyberá prostredníctvom postupov verejného obstarávania zabezpecujúcich dodrziavanie vnútrostátnych právnych predpisov a práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v súlade s usmerneniami vydanými príslusnými orgánmi v rámci osobitných opatrení alebo obezníkov; c) spolocnostiam s výlucne verejnou kapitálovou úcastou pod podmienkou, ze verejnoprávny subjekt, resp. subjekty, ktoré majetok spolocnosti vlastnia, vykonávajú nad spolocnostou kontrolu obdobnú tej, akú vykonávajú nad svojimi vlastnými útvarmi, a ze táto spolocnost uskutocnuje podstatnú cast svojej cinnosti so subjektom, resp. subjektmi, ktoré ju ovládajú." 19. Písmeno a) sa týka verejných zákaziek, písmeno c) sluzieb "in house providing", ( [16]16 ) pricom písmeno b) sa týka problematickej oblasti "verejno-súkromného partnerstva". III -- Skutkový stav v konaní vo veci samej a prejudiciálna otázka 20. Provincia Regionale di Ragusa (provincia Ragusa) a jej obce uzavreli 10. júla 2002 na základe dohody o spolupráci "Ambiti Territoriali Ottimali (optimálne územné oblasti)" (dalej len "ATO") týkajúce sa vodného systému, ktorého hlavnou úlohou je koordinovaná správa "Servizio Idrico Integrato (Integrovaný vodohospodársky systém)". 21. Dna 26. marca 2004 Conferenza dei Sindaci e del Presidente della Provincia Regionale di Ragusa (konferencia starostov a predsedu provincie Ragusa) ( [17]17 ) zverila výkon správy integrovaného vodného systému "zmiesanej spolocnosti s väcsinovou verejnou kapitálovou úcastou" podla clánku 113 ods. 5 písm. b) legislatívneho dekrétu c. 267/2000; tento orgán schválil návrh zakladatelskej zmluvy akciovej spolocnosti a jej stanov, pricom zveril výlucný mandát zakladanej spolocnosti. 22. V Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 195 z 8. októbra 2005) bolo uverejnené oznámenie o verejnom obstarávaní pre výber podniku ako mensinového súkromného spolocníka, ktorému sa následne zverí operatívna cinnost sluzby a výkon príslusných prác. 23. Na verejnej sútazi sa zúcastnili tri zoskupenia podnikov: Saceccav Depurazioni Sacede SpA, Acoset SpA a Aqualia SpA. 24. Hodnotiaca komisia vylúcila spolocnost Aqualia SpA a povolila úcast ostatných, ale vyzvala ich, aby sa vyjadrili, ci majú aj nadalej záujem, pricom len Acoset SpA odpovedala kladne. 25. Dna 26. februára 2007 sa zacalo konanie o zrusenie verejného obstarávania z dôvodu mozného porusenia práva Spolocenstva. Po príslusných formalitách Conferenza dei Sindaci e del Presidente della Provincia zrusila verejné obstarávanie uznesením z , pricom zároven týmto aktom prijala rozhodnutie, ze formou správy vodných sluzieb bude zdruzenie. ( [18]18 ) 26. Acoset SpA podala zalobu proti tomuto opatreniu a proti vsetkým ostatným predchádzajúcim, pricom sa domáhala svojho práva na zadanie zákazky alebo na náhradu skody a navrhla docasný odklad výkonu napadnutých aktov. 27. Vzhladom na takto zacaté konanie Tribunale amministrativo regionale della Sicilia polozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Je v súlade s právom Spolocenstva, a predovsetkým so zásadami transparentnosti a volnej hospodárskej sútaze, uvedenými v clánkoch 43 ES, 49 ES a 86 ES, model zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti zalozenej výslovne na výkon urcitej verejnej sluzby s priemyselným významom a s výlucným predmetom cinnosti, ktorej je priamo zadané poskytovanie predmetnej sluzby a v ktorej je súkromný spolocník 'priemyselného` a 'operatívneho` charakteru vybraný prostredníctvom postupu verejného obstarávania po predchádzajúcom preverení tak financných a technických podmienok, ako aj cisto operatívnych a prevádzkových poziadaviek týkajúcich sa sluzby, ktorá má byt poskytnutá a osobitných plnení, ktoré majú byt dodané?" IV -- Konanie na Súdnom dvore 28. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol dorucený do kancelárie Súdneho dvora 14. mája 2008. 29. Vo svojich písomných pripomienkach Conferenza dei Sindaci e del Presidente della Provincia a obec Vittoria navrhujú, aby sa rozhodlo o nezlucitelnosti verejného obstarávania s právom Spolocenstva, kedze napriek zacatiu postupu verejného obstarávania na urcenie súkromného spolocníka, sluzba bola zadaná priamo spolocnosti so zmiesaným kapitálom. Obce Comiso a Modica ziadajú, aby bolo predbezne rozhodnuté o dôsledkoch nezáujmu spolocnosti Acoset SpA vo vztahu k zruseniu verejného obstarávania. 30. Acoset SpA, Komisia a talianska, rakúska a polská vláda naopak uvádzajú, ze clánky 43 ES, 49 ES a 86 ES nebránia takému zadaniu, pokial sú splnené podmienky práva Spolocenstva. 31. Na pojednávaní 2. apríla 2008 sa zúcastnili zástupcovia spolocnosti Acoset SpA, talianskej vlády a Komisie, aby ústne predniesli svoje pripomienky. V -- O prípustnosti A -- Úvodná úvaha 32. Hoci táto otázka nebola vznesená, rád by som rozptýlil akékolvek pochybnosti o pôsobnosti práva Spolocenstva, pokial ide o prejudiciálnu otázku, ktorú polozil Tribunale amministrativo regionale della Sicilia tak, aby sa odstránilo akékolvek podozrenie, ze môze íst o výlucne vnútrostátny problém jedného clenského státu s prihliadnutím na okolnost, ze vsetky dotknuté podniky majú sídlo v Taliansku. 33. Nedá sa vylúcit, ze vzhladom na význam sporných sluzieb, môzu tieto sluzby zaujímat aj spolocnosti so sídlom v iných clenských státoch. Táto okolnost je urcujúca vzhladom na spojenie s právom Spolocenstva (rozsudky z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko ( [19]19 ), a Parking Brixen, uz citovaný), ktoré je posilnené výkladom zásad ustanovení Zmluvy. 34. Okrem toho, aj ked VSP, ako spresním neskôr, nebolo zosúladené, je potrebné preskúmat rovnakú právnu úpravu týkajúcu sa verejných zákaziek a porovnat ju s koncesiou, prinajmensom ako nástroj na vymedzenie povahy sluzieb a výkonu správy, ktoré sa týkajú kazdého prípadu. B -- Neúplnost prejudiciálnej otázky 35. Rakúska vláda tvrdí, ze hoci je vznesená poziadavka pochopitelná a zaslúzi si odpoved, nie je dost jasná na to, aby bola uzitocná vo veci, ktorá je predmetom konania v Taliansku, kedze neposkytuje informácie o osobitnom plnení, o obsahu sútaze ani o rámci "predchádzajúceho overenia kritérií". 36. Potreba podat výklad práva Spolocenstva, ktorý bude uzitocný pre súd a zároven umozní úcastníkom prejudiciálneho konania predniest pripomienky, ( [20]20 ) vyzaduje, aby vnútrostátny súd urcil skutkový a právny rámec, do ktorého patria polozené otázky, alebo aby aspon vysvetlil skutkové okolnosti, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. ( [21]21 ) 37. Súdny dvor uviedol, ze môze odmietnut rozhodovat o prejudiciálnej otázke len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad nemá nijaký vztah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy. ( [22]22 ) 38. Hoci návrh na zacatie prejudiciálneho konania poskytuje minimálne informácie o vztahu medzi clánkom 113 ods. 5 legislatívneho dekrétu c. 267/2000 a postupom verejného obstarávania, ktorý sa uskutocnil na základe tohto ustanovenia a relevantných právnych predpisov a zásad práva Spolocenstva, je Súdny dvor povinný rozhodnút, ( [23]23 ) kedze neexistujú dôvody na odmietnutie prejudiciálnej otázky ad limine. C -- Legitimácia spolocnosti Acoset SpA 39. Konferencia a obce Comiso a Modica oznámili Súdnemu dvoru nezáujem spolocnosti Acoset o toto prejudiciálne konanie, kedze má v úmysle navrhnút len zrusenie postupu výberu súkromného spolocníka. 40. Táto námietka nie je dôvodná a musí byt nepochybne zamietnutá. 41. Z clánku 234 Zmluvy vyplýva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania ( [24]24 ) môze podat výlucne vnútrostátny súd a nie úcastníci konania, s tým, ze úcastníci konania môzu byt vypocutí. ( [25]25 ) Súdnemu dvoru stací konstatovat postavenie úcastníka vnútrostátneho konania na to, aby mu umoznil úcast na konaní, pricom Acoset SpA túto podmienku v celom rozsahu splna. ( [26]26 ) VI -- Vecná analýza prejudiciálnej otázky A -- O samostatnom pojme "verejno-súkromné partnerstvo" 1. Vnútrostátne hladiská 42. Hospodárska cinnost a výkon správy verejnej moci presli v priebehu minulého storocia velkou zmenou. Z pôvodného liberálneho nezasahovania, ktorého jediným cielom bolo zachovat verejný poriadok tradicnými kontrolnými opatreniami ako príkazmi a zákazmi, sa tieto cinnosti vyvinuli do poskytovania plnení obcanom ( [27]27 ) a napokon sa dospelo k asistencnému modelu státu vychádzajúcemu zo solidarity. ( [28]28 ) 43. Z tohto hladiska sa klasický príklad verejnej sluzby odlozil, kedze v súcasnosti stupen otvorenosti medzi verejnou správou a obcanmi neumoznuje rozdelit ich vzájomné funkcie do jasne definovaných skupín. 44. Hoci sa snaha verejnej správy upriamuje na vseobecný záujem, spôsoby jeho naplnenia sú rôznorodé, pricom treba upozornit na tie spôsoby, pri ktorých v prípade poverenia súkromných osôb vykonávaním cinností verejnej povahy, existujú zjavné prvky spolupráce. ( [29]29 ) 45. Ako príklady tejto zhody majú osobitne významné postavenie takzvaná nepriama správa verejných sluzieb alebo verejné zákazky, ktoré sú modelmi s korenmi v histórii práva. 46. Ked teda súkromný podnik prevezme zodpovednost za dodávku a motivovaný odmenou riskuje svoj majetok, aby zabezpecil správnost a riadny priebeh svojho plnenia, vzniká úzky vztah s verejnými financiami. Rovnako k tomu dochádza, ked si je verejná správa vedomá svojich technických alebo hospodárskych obmedzení a rozhodne, ze poskytovatel je vhodný na výkon práce alebo sluzby. 47. Súkromný kapitál funguje ako sprostredkovatel medzi orgánom, ktorý je zodpovedný za cinnost alebo za sluzbu a jeho prijímatelmi, a preto v rôznych prípadoch je model spolocnej práce v týchto struktúrach prítomný a charakterizuje vsetky hladiská cinnosti alebo sluzby, pricom vzdy podlieha odlisnostiam v závislosti na ich druhu. 48. Okrem toho popri modeli zákazky a koncesie nie je pre orgán verejnej správy cudzie ani nezvycajné zverit výkon verejných funkcií súkromným subjektom, ktoré vsak nie sú súcastou jeho struktúry. ( [30]30 ) 49. Preto je na definovanie "verejno-súkromného partnerstva" ako samostatnej kategórie potrebné prihliadat na vsetky vzájomné vplyvy, ktoré charakterizujú mnohé právne institúty. 50. Odrazy anglosaského pôvodu tohto pojmu mozno nájst v diskusiách o "New Public Management", co bolo skutocnou zivnou pôdou pri vzniku VSP, ktoré otvára dvere verejnej správy modelom podnikatelskej správy, ktoré si vyzadujú súkromné financné príspevky ("Private Finance Initiative"). 51. Neskôr sa vsak metodológia zmenila, kedze v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch boli skúsané modely "zmluvy o partnerstve" ( [31]31 ), zatial co v iných právnych poriadkoch zostali tieto iniciatívy výlucne atypické. ( [32]32 ) 2. Rôznorodé postoje v rámci Spolocenstva 52. Právo Spolocenstva sa snazí zosúladit vnútrostátne právne poriadky v oblasti verejného obstarávania, ale táto snaha sa spomalila, ked sa objavil fenomén VSP. ( [33]33 ) 53. Clenské státy podporujú úpravu na úrovni Spolocenstva z hladiska narastajúceho poctu VSP vo verejnej oblasti, kedze prítazlivé kvality a výhody, ktoré ponúkajú, neostávajú nepovsimnuté. 54. Okrem toho, ze fungujú ako bezpecnostná poistka pre rozpoctové obmedzenia, tieto nástroje podporujú súkromné financovanie a vyuzívanie kvalít podnikov, ktoré nepatria do verejného rámca, ako odpoved na porázku státu po liberalizácii, kedze jeho postavenie ako priameho hospodárskeho subjektu sa vyvinulo do postavenia regulátora správania sa na trhu, pricom je jeho posledným garantom, ked má vplyv na vseobecný záujem. 55. V kontexte, v ktorom nie je ziadny osobitný záväzný rezim, ktorý by upravoval takéto správanie, vládne právna neistota, najmä v oblasti úcasti a mechanizmov zahrnutia súkromných spolocníkov do týchto nástrojov hospodárskej stabilizácie. 56. Tak vznikla potreba vymedzit kritériá na zosúladenie týchto praktík so zásadami Zmluvy, cím sa zaoberalo výkladové oznámenie ( [34]34 ) Komisie z 5. februára 2008 týkajúce sa uplatnovania práva Spolocenstva v oblasti verejného obstarávania a koncesií institucionalizovaným verejno-súkromným partnerstvám (IVSP). ( [35]35 ) 57. Podla môjho názoru neexistencia zosúladenia ( [36]36 ) na úrovni Spolocenstva zabranuje VSP, aby sa osamostatnili ako pravé zmluvy, pricom vsak táto skutocnost nebráni uznaniu, ze tieto nové modely spolupráce obsahujú ustanovenia, ktoré majú zmluvnú povahu alebo sa priblizujú vlastnostiam koncesie. 58. Vycerpávajúca úprava by odstránila urcité nevýhody a poskytla by usmernenie verejným orgánom a súkromným subjektom, kedze vládnuca neistota ich casto odrádza od zavedenia VSP (tak sa uvádza v oznámení), ( [37]37 ) co je nevýhodné pre financovanie infrastruktúry a verejných sluzieb vzhladom na pravdepodobnost, ze tieto formy spolupráce nie sú v súlade s právnou úpravou Európskej únie. 59. Táto medzera relativizuje pokusy klasifikovat cinnosti výkonu správy ako akty kontroly, podpory a verejnej sluzby; ( [38]38 ) k comu treba prirátat skutocnost, ze v globalizovanom právnom spolocenstve kazdá z týchto zloziek odráza iné vnímanie podla krajín. 60. Verejná sluzba sa osobitne prejavuje silnou heterogénnostou, ( [39]39 ) kedze ak je v niektorých systémoch tento pojem základným kamenom správneho právneho poriadku, ( [40]40 ) v iných neobstojí struktúra "régime administratif" a ani pojem "publicatio" nezohráva hlavnú úlohu. ( [41]41 ) 61. Podla môjho názoru jeden z dôvodov heterogénnosti v oblasti VSP spocíva v tom, ze sa musí vysporiadat so závaznejsím problémom: normotvorca Spolocenstva zosúladil verejné obstarávanie, ale nie komplikovanú oblast koncesií, ( [42]42 ) ani verejných sluzieb. Kedze tieto kategórie sú prítomné v mnohých VSP, nedostatky v právnej úprave, ktorá sa ich týka, nie sú náhodou. B -- Triedenie VSP 62. Napriek neexistencii definície pojmov bola v Zelenej knihe navrhnutá klasifikácia, pretoze na základe praxe mozno konstatovat, ze existujú dva hlavné modely, ktoré odrázajú rôznorodost VSP v clenských státoch, podla toho, ci sa spolupráca zakladá na výlucne zmluvných záväzkoch (zmluvné VSP) alebo nadobudne formu organizácie (institucionalizované VSP alebo "IVSP"). 63. Tento dualizmus je zrejmý v oznámení Komisie, ktorého predmet sa obmedzuje na druhú skupinu, a to mozno z toho dôvodu, ze mnoho foriem zmluvného partnerstva vyplývajúcich zo zjavne rozsiahlej autonómnej vôle, sa horsie prispôsobuje systemizácii. ( [43]43 ) 64. Pri IVSP sú úlohy verejného spolocníka a úlohy súkromného spolocníka upravené v subjekte, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu, prostredníctvom ktorej spolocníci dohliadajú na výkon prác alebo poskytovanie sluzby v prospech verejnosti. 65. Na rozdiel od niektorých zmluvných modelov, v ktorých sa vytvára priamy vztah medzi súkromným úcastníkom, ktorý poskytuje sluzby namiesto orgánu, a konecným spotrebitelom, pri IVSPI má obchodná spolocnost, ktorej bola zadaná zákazka alebo koncesia, "oficiálny" vztah s konecným spotrebitelom sluzby, hoci cinnost "materiálne" vykonáva súkromný investor. Preto má zmysel spresnenie, ktoré na pojednávaní pocas tohto prejudiciálneho konania uviedol zástupca spolocnosti Acoset, ktorý potvrdil, ze v skutocnosti súkromný spolocník poskytuje svoje sluzby spolocnosti so zmiesaným kapitálom. 66. Okrem opísaných výhod IVSP sústredujú v rukách verejného spolocníka relatívne vysokú úroven kontroly vývoja cinností, vdaka jeho prítomnosti v rámci akcionárskej struktúry a v rozhodujúcich orgánoch. 67. Analýza prípadov v podstate naznacuje dve moznosti vytvorenia IVSP: vytvorit novú organizáciu alebo zmenit základné imanie uz existujúcej organizácie, ktorá bola pôvodne verejná a teraz sa ciastocne dostala do súkromných rúk. Je zrejmé, ze správny výklad tohto druhého prípadu znamená, ze prevaha súkromného sektora sa prejaví skôr alebo zároven so zadaním, ale nie az po zadaní. ( [44]44 ) 68. Clánok 113 ods. 5 písm. b) legislatívneho dekrétu c. 267/2000 ustanovuje IVSP prvého druhu, kedze sa vytvára spolocnost so zmiesaným kapitálom, ktorého súkromný spolocník preberie celkovú správu miestneho vodného systému ( [45]45 ) po skoncení postupu verejného obstarávania, ktorého cielom je jeho výber. 69. Napokon IVSP sa vztahuje na zákazky alebo koncesie, pricom sa ustanovuje dalsí rozdiel týkajúci sa jeho predmetu, ktorý je rozhodujúci na objasnenie právnej úpravy Spolocenstva. C -- Rozdiel medzi zákazkou a koncesiou 70. S poukazom na klasifikáciu uvedenú v predchádzajúcom odseku je potrebné vymedzit hranice zákazky a koncesie este pred spresnením právneho rezimu IVSP v Raguse. 71. Súhlasím s úvahami Komisie, podla ktorých zadanie takej miestnej verejnej sluzby, akou je výkon správy integrovaného vodného systému, sa môze uskutocnit pomocou zákazky alebo koncesie, a ze nedostatok informácií poskytnutých v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania neumoznuje pochopit, ci sa zvolil jeden alebo druhý model. 72. Je vsak potrebné zvázit tieto skutocnosti: po prvé Tribunale amministrativo regionale della Sicilia vychádza len z ustanovení a zásad Zmluvy bez toho, aby odkázal na smernicu o zákazkách, ( [46]46 ) po druhé pouzíva výraz "koncesionárska" spolocnost so zmiesaným kapitálom a po tretie dlzka trvania ustanovená na tridsat rokov sa lepsie prispôsobuje koncesii. ( [47]47 ) 73. Rozdiel je podstatný, kedze ak sa spolocnosti so zmiesaným kapitálom zverí výkon verejnej zákazky, smernice 2004/17 alebo 2004/18 stanovujú kritériá na zverejnenie a spôsob výberu súkromného spolocníka, ktorý má tento výkon zabezpecit, ked suma presiahne financný prah, ktorý tieto predpisy ustanovujú. Naopak, ak ide o koncesiu na sluzby alebo verejnú zákazku, ktoré nespadajú do pôsobnosti týchto smerníc (napríklad preto, ze príslusná suma nedosahuje stanovený prah), budú zásady a slobody ustanovené v Zmluve jediným prejavom týchto pravidiel. 74. Z uvedeného vyplýva, ze je potrebné spresnit kritériá na vymedzenie nejasnej hranice medzi zákazkou a koncesiou, ( [48]48 ) co v konecnom dôsledku vzhladom na nedostatok potrebných informácií prinálezí vnútrostátnemu súdu na základe faktorov "riziko poskytovania sluzby" a "odmena za plnenie" tak, ako ich vylozil Súdny dvor. 75. V tomto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa uvádzajú prvé tazkosti pri pokuse rozlísit medzi "zákazkou na verejnú sluzbu" a "koncesiou na verejnú sluzbu". 76. V dôsledku zákazky na sluzby vzniká nárok na odmenu, ktorú platí priamo verejný obstarávatel poskytovatelovi. Ak vsak odmena nepochádza od dotknutého orgánu verejnej správy, ale zo súm zaplatených tretími prijímatelmi, ide o koncesiu na verejné sluzby. ( [49]49 ) 77. Okrem toho prevod "rizika výkonu správy" ( [50]50 ) je jedným z dôlezitých rozlisovacích kritérií, kedze predstavuje podstatný prvok koncesie, ( [51]51 ) pricom zákazka ho neobsahuje. ( [52]52 ) 78. Tribunale di Catania vsak nemôze znízit pozornost, lebo sa pravdepodobne este stretne s dalsími prekázkami pri svojej úlohe urcit hranicné línie vo veci, o ktorej má rozhodnút. Okrem výkonu správy sluzieb sú totiz dôlezité cinnosti na úcely umoznenia jej výkonu, coho dôsledkom je potreba zistit rozdiely medzi "zákazkou na sluzby", "koncesiou na práce" a "koncesiou na sluzby". ( [53]53 ) 79. Clánok 18 smernice 2004/17 vylucuje "koncesie na práce a koncesie na sluzby, ktoré zadávajú obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac cinností uvedených v clánkoch 3 az 7, ak sa tieto koncesie zadávajú na vykonávanie takýchto cinností". Je potrebné uviest, ze na rozdiel od smernice 2004/18, ktorá vo svojom clánku 17 vylucuje len koncesie na sluzby, smernica 2004/17 vylucuje aj koncesie na práce, co vzhladom na clánok 12 smernice 2004/18 vedie k záveru, ze koncesie na práce, aj ked sa týkajú osobitných oblastí (akou je oblast vodného hospodárstva), podliehajú právnej úprave týkajúcej sa tradicných oblastí. ( [54]54 ) 80. Na úcely vyjasnenia zmätocnej situácie, ktorú môzu vyvolat zákazky týkajúce sa rôznych cinností (napríklad vodné sluzby, ktoré si vyzadujú vykonanie prác), smernica 2004/17 stanovuje objektívne kritérium, ze sa majú uplatnit právne predpisy týkajúce sa hlavnej cinnosti (clánok 9 ods. 1) v súlade s judikatúrou, ktorá neuznáva, aby sa cinnost klasifikovala ako zákazka "na práce", pokial tieto práce sú len vedlajsou cinnostou popri poskytovaní sluzieb alebo dodaní tovaru. ( [55]55 ) 81. Po objasnení tejto neistoty je zrejmé, ze koncesia na sluzby podlieha právnym predpisom a základným zásadám Zmluvy, zatial co koncesia na práce podlieha aj ustanoveniam smernice 2004/18, ktoré sa na nu vztahujú z dôvodov jej financnej hodnoty. D -- Kontrolné parametre IVSP 82. Pochybnosti, ktoré vyvoláva clánok 113 ods. 5 písm. b) legislatívneho dekrétu c. 267/2000 sa sústredujú na potrebu objasnit, ci je okrem uverejnenia oznámenia na výber súkromného spolocníka potrebné aj dalsie výberové konanie na úcely zadania plnenia. ( [56]56 ) Keby sa táto pochybnost objasnila v prospech jediného výberového konania, bolo by potrebné preskúmat právny základ, z ktorého vychádza jeho oprávnenost, s odkazom na slobodu usadit sa (clánok 43 ES) a slobodné poskytovanie sluzieb (clánok 49 ES), ako aj na pravidlá hospodárskej sútaze (clánok 86 ES). 1. Jediné výberové konanie s dvojitým úcelom 83. Vo svojom oznámení Komisia usudzuje, ze "... dvojitý postup (prvý na výber súkromného partnera IVSP a druhý na pridelenie verejnej zákazky alebo koncesie subjektu so zmiesaným kapitálom) je tazko realizovatelný...". 84. Nie je vhodné zvolit pragmatizmus -- ciel akéhokolvek právneho poriadku -- za výlucný základ právnej úvahy. Berúc do úvahy uvedené spresnenie, súhlasím s názorom Komisie, ktorý je potrebné doplnit o urcité preskúmanie poziadaviek, ktorými Spolocenstvo podmienuje zákazky a koncesie a ktoré z dôvodu osmózy urcujú kontext, v akom sa rozvíjajú IVSP. 85. Zavedenie dvojitého postupu nie je v súlade s hospodárnostou konania, z ktorej vychádzajú partnerstvá, kedze ustanovenie týchto organizácií v jednom akte spája výber súkromného hospodárskeho prvku a zadanie verejnej zákazky alebo koncesie spolocnosti so zmiesaným kapitálom. 86. Striktne povedané nie je prípustné, aby úcinnost bola v protiklade so zásadou zákonnosti, kedze predpokladom zákonnosti je úcinnost, takze stací konstatovat, ze neúcinný výkon správy je protiprávny. 87. Ked sa dodrziavajú ich hranice, ( [57]57 ) IVSP sa môzu stat spolahlivými indikátormi hodnotenia zalozeného na kritériách racionality, motivácie, koordinácie a hospodárnosti, ktoré podporujú zodpovedný výkon správy pri hladaní spolocného prospechu a zároven ho vzdalujú od cistej funkcie "prenosovej retaze" ( [58]58 ) zákona. 88. Jednou z klúcových okolností je tá, ze podnik, ktorý sa stane súcastou novej organizácie, sa v skutocnosti správa ako úspesný uchádzac alebo koncesionár, pricom na seba preberá zodpovednost za uskutocnenie sluzby. Táto úloha je zrejmá, kedze jedným z kritérií pri výbere podniku je okrem prvkov týkajúcich sa organizacno-správneho príspevku k riadeniu spolocnosti preskúmanie jeho schopnosti poskytovat sluzby. ( [59]59 ) 89. Výber úspesného uchádzaca alebo koncesionára sa tak uskutocní nepriamo, uz v okamihu výberu priemyselného spolocníka, a preto je jeho cinnost velmi významná. Keby sa presnejsie zadefinovali charakteristiky, vyhlo by sa manipulácii IVSP na úcely obchádzania nových postupov verejnej sútaze. 90. Táto okolnost súvisí s dôvodom jeho existencie, co v danom prípade osobitne spocíva v integrovanej vodohospodárskej sluzbe, ako sa uvádza v prejudiciálnej otázke so slovami "výlucný predmet cinnosti spolocnosti". 91. Okrem toho úcel IVSP sa nesmie pocas jeho trvania ( [60]60 ) zmenit, hoci nie je zakázané prispôsobit ho technologickým inováciám alebo schopnosti súkromného spolocníka, pokial sa nezmenia podstatné podmienky ( [61]61 ) zadávacieho konania. ( [62]62 ) 92. Na základe informácií Tribunale amministrativo regionale della Sicilia sa zdá, ze postup je v súlade s týmito základnými spresneniami, kedze v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania sa uvádza, ze zadanie prác, ( [63]63 ) ktoré nemá vykonávat priamo súkromný spolocník, musí podliehat "zadávaciemu konaniu v zmysle zákona". 93. Talianska republika vsak vo svojich pripomienkach (bod 8) zdôraznila, ze na základe ius variandi ustanovenie uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania umoznuje prípadný prevod casti základného imania verejných akcionárov na burze. 94. Zo zmluvného hladiska je mozné pocas fázy výkonu povolit niektoré zmeny, aj ked sa na úcely zachovania transparentnosti a neskreslenia podstaty plnenia vyzaduje výslovné povolenie. ( [64]64 ) 95. Bez ohladu na skutocnost, ze kótovanie na burze môze zmenit jednotnost podmienok, talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach zdôraznila okolnost, ze takýto prevod základného imania by mohol spôsobit zánik spolocnosti, kedze jej stanovy ustanovujú "väcsinovú verejnú úcast", co by znamenalo, ze skôr ako protiprávne postavenie spolocnosti by táto okolnost spôsobila jej zánik. Avvocato dello Stato (státny zástupca) toto stanovisko zdôraznil na pojednávaní s odkazom na "iné alternatívne formy kontroly", ktoré sa nezakladajú na vlastníctve základného imania, s cím súhlasím, pokial väcsia prítomnost súkromného vlastníctva neskreslí váhu verejného prvku v spolocnosti, vyplývajúcu z väcsinového vlastníctva základného imania alebo aspon z nepochybného vplyvu na strategické rozhodnutia týkajúce sa cinnosti zásobovania vodou. ( [65]65 ) 2. Spolocnost so zmiesaným kapitálom a plnenia "in house": dve protichodné situácie 96. Vo väcsine pripomienok predlozených v tomto prejudiciálnom konaní sa citujú prípady vykonávania správy poverenými organizáciami, aj ked s rozporným výkladom: zatial co niektorí odkazujú na tieto poverenia na podporu toho, ze nezodpovedajú navrhnutému "Servizio Idrico Integrato", iní ich citujú na zdôraznenie rozdielov vo vztahu k IVSP. 97. Podla môjho názoru je zadanie odôvodnené v prípadoch sluzieb "in house", ale aj v prípade niektorých IVSP, ktoré pri zachovaní transparentnosti splnajú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. 98. Judikatúra uvádza, ze uplatnenie clánkov 12 ES, 43 ES a 49 ES, ako aj vseobecných zásad, ktoré z nich vyplývajú, je vylúcené, ak kontrola vykonávaná verejným obstarávatelom nad koncesionárom je obdobná tej, ktorú tento orgán vykonáva nad svojimi vlastnými organizacnými útvarmi, a zároven, ak predmetný subjekt vykonáva podstatnú cast svojej cinnosti s verejným orgánom, ktorý ho vlastní. ( [66]66 ) 99. Cinnost, ktorú vykonáva spolocnost, ktorej základné imanie je zlozené aj z príspevkov, ktoré nepatria orgánu verejnej správy, pojmovo nepatrí do modelu "in house", kedze úcast súkromnej spolocnosti vylucuje, aby mal orgán verejnej správy takúto "obdobnú kontrolu". ( [67]67 ) 100. Aj ked treba uznat, ze je velmi zlozité ustanovit primerané percentá, ktoré by umoznili takúto kontrolu, bolo by velmi uzitocné, keby Súdny dvor v tejto súvislosti definoval svoje stanovisko. 101. Na jednej strane sa v niektorých rozsudkoch uvádza, ze skutocnost, ze verejný obstarávatel vlastní celé základné imanie spolocnosti, ktorá je uchádzacom, by mohlo znamenat, aj ked to nie je rozhodujúce, ze tento orgán verejnej správy vykonáva nad dotknutou spolocnostou obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi. ( [68]68 ) 102. Naopak súkromná úcast vylucuje prípad, ze ide o operácie "in house", ako to vyplýva z citovaných rozsudkov Stadt Halle a Coname, podla ktorých aj mensinová súkromná úcast vylucuje takúto kontrolu. 103. Na druhej strane sa zdá, ze táto judikatúra nie je taká jasná, ked Súdny dvor pripomína rozsudok Asemfo a uvádza, ze "za urcitých okolností môze byt podmienka kontroly vykonávanej verejným orgánom splnená aj vtedy, ak takýto orgán vlastní len 0,25% základného imania verejnoprávneho podniku". ( [69]69 ) 104. Kedze pri spolupráci, ktorú podporuje Conferenza dei Sindaci e del Presidente della Provincia e dai comuni [della provincia] di Ragusa (konferencia starostov a predsedu regionálneho zastupitelstva v Raguse) mal súkromný spolocník upísat 49% základného imania novej spolocnosti, ( [70]70 )"in house" povaha operácií sa vzhladom na túto vysokú kapitálovú úcast nezdá byt odôvodnená, a preto by mal vnútrostátny súd zistit, ci vplyv verejného akcionára je spôsobilý prevázit nad vôlou súkromného akcionára pri strategickom rozhodovaní spolocnosti. ( [71]71 ) 3. Právna analýza 105. Po vylúcení instrumentálneho charakteru tejto hybridnej spolocnosti je potrebné zistit, ci jej vznik odôvodnuje neuskutocnenie zadávacieho konania na vodohospodárske sluzby. 106. Hoci nechcem rozoberat právnu kategóriu "institucionalizovaného verejno-súkromného partnerstva", domnievam sa, ze sa z neho musia oddelit niektoré prvky. 107. Nic nebráni tomu, aby miestne orgány verejnej správy vytvorili právnickú osobu a aby splnili úlohy spojené s týmto úkonom, akými sú vyhotovenie stanov, upísanie základného imania a spojenie sa s tými, ktorých povazujú za najvhodnejsích kandidátov. 108. Treba tiez súhlasit so zverejnením ponuky, ktorej cielom je doplnit túto spolocnost o súkromné osoby, ktoré sú ochotné poskytnút financné prostriedky potrebné na fungovanie tejto spolocnosti. 109. Neuskutocnenie ziadneho zadávacieho konania na niektoré sluzby nie je v zásade v súlade s clánkami 43 ES a 49 ES a so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. "Servizio Idrico Integrato" by teda mohlo byt predmetom výhrad, ale protiváha na vyriesenie tohto problému pri jeho vzniku spocíva v kritériách výberu súkromného spolocníka. 110. Uchádzaci musia preukázat osobnú a financnú spôsobilost stat sa akcionármi spolocnosti, pricom vsak ich technická spôsobilost a hospodárske a iné výhody, ktoré zarucuje ich ponuka, musia mat prednostný význam medzi hladiskami, ktoré sa majú posudzovat. 111. Oznámenie o IVSP totiz spresnuje, ze "skutocnost, ze súkromný subjekt a verejný obstarávatel spolupracujú v rámci jedného subjektu so zmiesaným kapitálom, nemôze ospravedlnit nedodrziavanie ustanovení, ktoré sa týkajú zadávacieho konania na verejné zmluvy a koncesie, ked sa tomuto súkromnému subjektu alebo subjektu so zmiesaným kapitálom prideluje verejná zákazka alebo koncesie". 112. Preto je vecná platnost IVSP ohranicená zásadami spravodlivého zaobchádzania a transparentnosti, aby mali vsetci zjavní alebo potenciálni uchádzaci prístup k primeraným informáciám o pláne verejného obstarávatela vytvorit spolocnost so zmiesaným kapitálom s cielom pridelit jej verejnú zákazku alebo koncesiu. 113. Poziadavka zverejnenia pre zákazky vyplýva z clánku 41 a nasl. smernice 2004/17/ES a z clánkov 35, 36 a 58 smernice 2004/18/ES; pre koncesie na verejné sluzby ulozila judikatúra ( [72]72 ) povinnost zverejnenia, ktorá sa povazuje za prostriedok na zabezpecenie zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti. ( [73]73 ) 114. Súdny dvor uviedol, ze clánky 43 ES a 49 ES odrázajú zásadu rovnosti zaobchádzania ( [74]74 ) a zákazu diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti. ( [75]75 ) 115. Co sa týka hospodárskej sútaze, v mojich návrhoch vo veci Ing. Aigner upozornujem na krátkozrakost tých, ktorí vidia úlohu práva Spolocenstva v oblasti zákaziek len v koordinácii postupov verejného obstarávania, kedze v skutocnosti sleduje ciel s ovela sirsím dosahom: zavedenie úcinnej hospodárskej sútaze v tejto oblasti na základe realizácie základných slobôd v procese európskej integrácie. ( [76]76 ) 116. Hoci sa uvedený prípad vztahuje na zákazky, aj pri koncesiách na verejné sluzby ( [77]77 ) je potrebné zastavit narúsanie hospodárskej sútaze, kedze aj pre ne platia rovnaké zásady Zmluvy, hoci mnozstvo vnútrostátnych pojmov týkajúcich sa "koncesií", "verejných sluzieb vseobecného záujmu", "osobitných práv" a "výlucných práv" ukrýva vztah s clánkami 81 ES, 82 ES a 86 ES. ( [78]78 ) 4. Záver 117. Zdá sa, ze kladná odpoved na polozenú prejudiciálnu otázku je nevyhnutná, kedze zodpovedá základnej poziadavke úcinnosti pri výkone správy, samozrejme pod podmienkou, ze sa neporusia záruky vyplývajúce z práva Spolocenstva. 118. Základné slobody Zmluvy vyzadujú, aby sa dodrziavali zásady transparentnosti a zákazu diskriminácie uz vo fáze výberového konania na súkromného spolocníka spolocnosti, ktorej osud, s výnimkou niektorých nepodstatných zmien, je spojený so správou sluzby. Zmiesanej spolocnosti sa formálne zveruje zákazka, pricom jej výkonná fáza prinálezí súkromnej spolocnosti. 119. Výberové kritériá súkromného spolocníka sa musia zakladat nielen na kapitále, ktorý má investovat, ale aj na jeho skúsenosti a charakteristike jeho ponuky týkajúcej sa osobitných plnení sluzby, ktorá sa má poskytnút. 120. Sicílsky súd musí posúdit, ci je oznámenie zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie primerané na úcely ochrany hospodárskej sútaze, slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa, ako aj záujmov potenciálnych dotknutých osôb. 121. Okrem toho s cielom zabránit tomu, aby mal súkromný spolocník neprimerané výhody oproti svojim konkurentom, ( [79]79 ) musí vnútrostátny súd zistit, ci jeho výber bol v súlade so zadávacím konaním stanoveným v smerniciach 2004/17 a 2004/18 podla toho, ci má IVSP charakter zákazky na sluzby alebo koncesie na práce. 122. Na to, aby dospel k rozhodnutiu, musí zistit, ci IVSP v Raguse predstavuje zákazku alebo koncesiu a ci v zmysle uvedeného sa odkazuje na práce alebo verejnú sluzbu, pricom takto vymedzí právny rezim, ktorý sa vyzaduje na správne zadanie zákazky a kompletné zverejnenie. VII -- Návrh 123. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú polozil Tribunale amministrativo regionale della Sicilia takto: Clánky 43, 49 a 86 Zmluvy, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb nebránia priamemu zadaniu verejnej sluzby, ktoré predpokladá predchádzajúci výkon prác, spolocnosti so zmiesaným kapitálom vytvorenej osobitne na tento úcel, pokial sú splnené tieto podmienky: -- aby si spolocnost zachovala výlucný predmet cinnosti pocas celej svojej existencie, -- aby bol súkromný spolocník vybraný prostredníctvom zadávacieho konania po predchádzajúcom preverení financných, technických, operatívnych a prevádzkových poziadaviek, ako aj vlastností jeho ponuky týkajúcich sa sluzieb, ktoré majú byt poskytnuté, -- aby súkromný spolocník prevzal ako priemyselný partner vykonávanie sluzby a prác, a -- aby boli pri výberovom konaní dodrzané zásady volnej hospodárskej sútaze, transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, ktoré ukladá právo Spolocenstva pre koncesie a prípadne pravidlá zverejnovania a zadávacieho konania pre verejné zákazky. __________________________________________________________________ ( [80]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [81]2 ) Skratka "VSP", ktorú niekedy pouzívam, zodpovedá slovenskému oznaceniu "verejno-súkromné partnerstvo"; v anglictine a vo francúzstine sa pouzíva skratka "PPP", ktorou sa oznacuje "public private partnership" a "partenariat public privat". ( [82]3 ) Rozsudky z 10. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, [83]C-29/04, Zb. s. I-9705, bod 48; zo , ANAV, [84]C-410/04, Zb. s. I-3303, bod 33, a z , Parking Brixen, [85]C-458/03, Zb. s. I-8585, bod 52. ( [86]4 ) Pokial sú splnené poziadavky na "in house providing", cize na sluzby vnútornej správy. ( [87]5 ) Rozsudok uz citovaný. ( [88]6 ) Zo skutkových okolností, ktoré Komisia poskytla Súdnemu dvoru na základe clánku 226 ES, vyplývalo zrejmé vyhovenie zalobe o nesplnenie povinnosti, kedze v prvej fáze mestský úrad obce Mödling, ktorá vlastnila 100% úcasti na spolocnosti Abfall GmbH, zadal tejto spolocnosti bez akéhokolvek sútazného postupu vykonávanie sluzieb zberu a spracovania komunálnych odpadov, pricom o nieco neskôr mestský úrad schválil prevod 49% podielu na spolocnost Saubermacher AG, co bolo rozhodujúcou okolnostou na to, aby AbfallGmbH mohla vykonávat predmetnú cinnost, cím sa v konecnom dôsledku umoznilo priame zadanie verejnej zmluvy zmiesanej spolocnosti, ktorej 49% úcast vlastní súkromná spolocnost. ( [89]7 ) Toto konstatovanie mi pripomína sarkastickú úvahu, ktorú uviedol DOSSI, C.: Note Azzurre. Milano: Adelphi, 1964, zväzok I, s. 248, ked zosmiesnuje hlúpost robit podvody mimo zákona, ked je mozné ich robit pohodlnejsie v rámci zákona. ( [90]8 ) Takýmto pokusom bola aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, ktorou sa menia a doplnajú smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania sluzieb, verejného obstarávania dodania tovaru a postupov verejného obstarávania prác ([91]Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3). ( [92]9 ) [93]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132. ( [94]10 ) [95]Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19. ( [96]11 ) Clánok 10 a odôvodnenie c. 9 smernice 2004/17. ( [97]12 ) Pozri bod 41 mojich návrhov z 22. novembra 2007 vo veci Ing. Aigner, v ktorej bol vydaný rozsudok (C-393/06, Zb. s. I-2339). ( [98]13 ) Gazzeta Ufficiale della Repubblica Italiana (dalej len "GURI") z 28. septembra 2000, riadna príloha c. 227. ( [99]14 ) Toto ustanovenie bolo nahradené clánkom 35 zákona c. 448/2001 (riadna príloha GURI c. 285 z 29. decembra 2001) a zmenené clánkom 14 decreto legge (zákonného dekrétu) c. 269, z o naliehavých ustanoveniach na podporu rozvoja a úpravu vývoja verejného úctovníctva (riadna príloha GURI c. 229 z ). ( [100]15 ) Primerane pripomínajúc potrebu súladu s právnou úpravou v tejto oblasti a s právnou úpravou Európskej únie. ( [101]16 ) V uz citovanom rozsudku ANAV Súdny dvor preskúmal zlucitelnost clánku 113 ods. 5 legislatívneho dekrétu c. 267/2000 s právom Spolocenstva, avsak nezaoberal sa tazkostami spocívajúcimi v písmene b); Tribunale Amministrativo Regionale per la Puglia (regionálny správny súd pre Apúliu) ho totiz poziadal o rozhodnutie o velmi rozsiahlej moznosti, ktorú táto právna úprava zrejme priznáva orgánom verejnej správy pri zverení výkonu správy verejných dopravných sluzieb spolocnosti kontrolovanej príslusným orgánom miestnej správy [písm. c)] alebo zadaní postupom verejného obstarávania [písm. a)], ako správne uviedol generálny advokát Geelhoed v bode 11 svojich návrhov z 12. januára 2006. ( [102]17 ) Rozhodujúci orgán ATO. ( [103]18 ) Upravené v clánku 31 ods. 8 legislatívneho dekrétu c. 267/2000. ( [104]19 ) Vec C-87/94, Zb. s. I-2043, body 33 a 54. ( [105]20 ) Rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81 az 143/81, Zb. s. 1299, bod 6. ( [106]21 ) Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6, a uznesenia z , Banchero, [107]C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; zo , Grau Gomis a i., [108]C-167/94, Zb. s. I-1023, bod 8, ako aj z , Sunino a Data, [109]C-2/96, Zb. s. I-1543, bod 4. ( [110]22 ) Rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19. ( [111]23 ) Rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, [112]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38. ( [113]24 ) O vedomí jeho významu ako nástroja spolupráce v rámci Spolocenstva pozri rozsudky z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb. s. 910, a zo , Rheinmühlen, 166/73, Zb. s. 33. ( [114]25 ) Clánok 23 Statútu Súdneho dvora. ( [115]26 ) V kazdom prípade pritahuje pozornost argument vychádzajúci zo zrusenia verejnej sútaze na úcely popretia legitimácie spolocnosti Acoset, ked práve toto zrusenie je predmetom sporu. ( [116]27 ) FORSTHOFF, E.: Die Verwaltung als Leistungsträger. Stuttgart: Kohlhammer, 1938, vedie k pojmu nazvanému "existenciálna asistencia" a k zavedeniu pojmu Daseinsvorsorge týkajúceho sa zivotných potrieb spolocnosti, cím sa vytvára silná a dynamická výkonná moc, schopná zodpovedat na tieto otázky; na správne pochopenie tohto predpokladu pozri Retortillo, Martín, L.: La configuración jurídica de la Administración pública y el concepto de Daseinsvorsorge. In: Revista de Administración Pública, c. 38, máj az august, 1962, s. 35 -- 65. ( [117]28 ) Jeden z hlavných priekopníkov, DUGUIT, L.: Leçons de Droit public général. Paríz: Boccard, 1926, s. 36, zamieta silu ako nevyhnutný prvok státu, pricom mu priznáva úlohu podporit sociálnu solidaritu. ( [118]29 ) Na druhej strane stát podlieha súkromno-právnemu rezimu, ked vykonáva priemyselnú cinnost a nachádza sa v rovnocennom postavení s inými hospodárskymi subjektmi. ( [119]30 ) SANTAMARÍA PASTOR, J. A.: Principios de derecho administrativo. Vol. I, 3a ed., Madrid: Centro de Estudios Ramón Areces, s. 460, pri opise tejto spolupráce uvádza, ze okrem verejnej správy v úzkom zmysle existovala vzdy aj urcitá "nepravá verejná správa". ( [120]31 ) Vo Francúzsku je tento postup upravený v uznesení c. 2004/559 zo 17. júna 2004 a zákone c. 2008-735 z o "contrats de partenariat". V Spanielsku zákon c. 30/2007 z o verejných zákazkách (BOE c. 261 z , s. 44336) priznáva povahu zmluvy "verejno-súkromnému partnerstvu". ( [121]32 ) Príklad diskusie o typickosti týchto cinností sa môze nájst v GONZÁLEZ GARCÍA, J.: Colaboración público-privada. Entre la atipicidad contractual y el contrato de colaboración entre el sector público y el sector privado, pred uverejnením; predvída zrod nového zmluvného modelu a zakladá svoje úvahy na presvedcení, ze ide o prostriedok "na zahrnutie vsetkých netypických vztahov, ktoré sa rozvíjajú vo svete hospodárskych vztahov medzi súkromnými osobami, do správnej praxe", pricom ocenuje atypickost, ktorá lepsie vyhovuje potrebe flexibility a vnása predstavivost do plnenia sluzieb. ( [122]33 ) "Zelená kniha o verejno-súkromných partnerstvách a o verejných zákazkách a koncesiách v práve Spolocenstva [neoficiálny preklad]" z 30. apríla 2004, KOM(2004) 327 v konecnom znení (dalej len "Zelená kniha") uvádza, ze aspon v období uverejnenia si "VSP" podla Komisie zaslúzili toto oznacenie. ( [123]34 ) ALONSO GARCÍA, R.: El soft law comunitario. In: Revista de Administración Pública, január az apríl 2001, c. 154, s. 79, uvádza medzi kvalitami týchto nástrojov podla clánku 249 ES kvalitu poskytovat správcom a súkromným hospodárskym subjektom rámec, charakterizovaný jasnostou a súdrznostou, aby sa usmernilo ich správanie tak, aby bolo zlucitelné s právom Spolocenstva. ( [124]35 ) K(2007) 6661, dalej len "oznámenie". ( [125]36 ) Európsky parlament vsak vo svojom stanovisku v prvom cítaní z 10. mája 2002 navrhol Komisii, aby preskúmala moznost prijat návrh smernice KOM(2000) 275. Európsky hospodársky a sociálny výbor povazoval za potrebnú legislatívnu iniciatívu [stanovisko HSV ([126]Ú. v. ES C 14, zo 16. januára 2001), spravodajca Levaux, bod 4.1.3, a stanovisko HSV ([127]Ú. v. ES C 193, z 10. júla 2001), spravodajca Bo Green, bod 3.5]. ( [128]37 ) Túto reakciu, ktorá je prirodzená pre právnikov, potvrdzuje CARBONNIER, J.: Sociologie juridique. Paris: Quadrige, PUF, 1994, s. 331, ktorý zdôraznuje rôznu citlivost právnikov a sociológov v súvislosti so zlozitostou práva: zatial co prvá skupina to povazujú za nestastie, takmer patológiu, a zelá si návrat k jednoduchosti, druhá skupina túto komplexnost nehodnotí, ale povazuje ju len za cistú heterogénnost, ktorá si vyzaduje analýzu. ( [129]38 ) Ako sa snazí PRESUTTI, E.: Principi fondamentali di scienze dell'amministrazione. Milano: Societŕ Editrice Libraria, 1903. ( [130]39 ) Potvrdzuje to stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2003 o Zelenej knihe o sluzbách vo verejnom záujme [KOM(2003) 270 v konecnom znení ([131]Ú. v. ES C 76)]. ( [132]40 ) Zjavne je to tak vo Francúzsku, v Taliansku a Spanielsku na rozdiel od smerovania, ktoré prevázilo napríklad vo Velkej Británii, v Nemecku alebo Dánsku. ( [133]41 ) Niekedy sa terminológia odlisuje, hoci podstata verejnej sluzby sa nemení: GONZÁLEZ-VARAS IBÁŃEZ, S.: El derecho administrativo privado. Madrid: Montecorvo, 1996, s. 398. ( [134]42 ) Napriek tomu, ze výkladové oznámenie Komisie o koncesiách v práve Spolocenstva (Ú. v. ES C 121, s. 6) obsahuje pojem, ktorý je nezávislý na vnútrostátnych pojmoch. ( [135]43 ) Podla Zelenej knihy "... definuje rôzne druhy cinností, v ktorých sa súkromnému partnerovi zveruje jedna alebo viac viac-menej rozsiahlych úloh, medzi ktoré patria projektovanie, financovanie, uskutocnenie, obnova alebo pouzívanie prác a sluzieb". ( [136]44 ) To vyplýva z bodu 42 uz citovaného rozsudku Komisia/Rakúsko: aby sa vylúcili podvodné praktiky, ktoré umoznujú obchádzat právo Spolocenstva, nemôzu verejní obstarávatelia "vykonávat operácie s cielom zastriet uzavretie verejných zmlúv na poskytovanie sluzieb so spolocnostami so zmiesaným vlastníctvom". ( [137]45 ) Je velmi významné, ze Zelená kniha uznáva, ze v clenských státoch sa pouzívajú tieto struktúry "na výkon správy verejných sluzieb na miestnej úrovni (napríklad pre sluzby zásobovania vodou alebo pre zber odpadu) [neoficiálny preklad]". ( [138]46 ) Sicílsky súd prijal opatrný prístup, ktorý je hodný pochvaly, kedze pri zlozitosti právnych predpisov a rezimov spôsobilých vstepit právny zivot IVSP odkazuje len na slobody a zásady Zmluvy, minimálny spolocný menovatel zákaziek a koncesií, pricom postupuje podla rady, ktorú uviedol BACON, F.: Essays. Ed. Cosimo, 2007, kapitola LVI, of Judicatory, s. 137, "Judges must beware of hard constructions, and strained inferences; for there is no worse torture, than the torture of laws". ( [139]47 ) Na základe tejto informácie nemá ani Talianska republika a ani Acoset pochybnosti pri zatriedení tohto fenoménu ako koncesie. Ako bolo okrem toho zdôraznené na pojednávaní, dlzka trvania závisí na výske investície vzhladom na potrebu amortizácie nákladov. ( [140]48 ) PASSERIEUX, R., THOUVENIN, J. M.: Le partenariat public/privé ŕ la croisée des chemins, entre marché et concession. In: Revue du Marché commun et de l'Union européenne, apríl 2005, c. 487, s. 237, vidia v moznosti klzania týchto kategórií hlavný pramen právnej neistoty, s prihliadnutím na riziko, ze kategórie zaradené pod flexibilný rezim koncesie ("VSP concessions") budú preklasifikované ako "VSP marchés". ( [141]49 ) Rozsudky z 10. novembra 1998, BFI Holding, [142]C-360/96, Zb. s. I-6821, a Parking Brixen, uz citovaný. ( [143]50 ) V tejto súvislosti je potrebné poukázat na jasnost, s akou zástupca spolocnosti Acoset na pojednávaní uviedol, ze riziko na seba prevzal súkromný spolocník. ( [144]51 ) Rozsudky z 18. júla 2007, Komisia/Taliansko, C-382/05, Zb. s. I-6657, bod 34, a z , Komisia/Taliansko, C-437/07, bod 29. ( [145]52 ) Rozsudok z 27. októbra 2005, Contse a i., C-234/03, Zb. s. I-9315, bod 22. ( [146]53 ) Jasnost v tejto delikátnej otázke poskytujú úvahy, ktoré uviedol GIMENO FELIÚ, J. M.: La nueva contratación pública europea y su incidencia en la legislación espańola. La necesaria adopción de una nueva Ley de contratos públicos y propuestas de reforma. Madrid: Thomson Civitas, 2006, s. 151 -- 175, na základe pojmového spresnenia rôznych typológií. ( [147]54 ) Vylúcenie koncesií z pôsobnosti smerníc o zákazkách bolo stanovené v uznesení z 30. mája 2002, Buchhändler-Vereinigung ([148]C-358/00, Zb. s. I-4685), ale rozsudok zo , Telaustria a Telefonadress (C-324/98, Zb. s. I-10745), zaradil koncesie na práce do pôsobnosti právnej úpravy tradicných oblastí. ( [149]55 ) Rozsudok z 19. apríla 2004, Gestión Hotelera Internacional, [150]C-331/92, Zb. s. I-1329. ( [151]56 ) Toto tvrdí Conferenza dei Sindaci e del Presidente della Provincia a obec Vittoria. ( [152]57 ) Teda tie, ktoré vyplývajú z práva na dobrú správu vecí verejných podla clánku 41 hlavy V Charty základných práv Európskej únie, venovanej obcianstvu, ktoré s odkazom na zákaz bránit právu na obhajobu uvádzam vo svojich návrhoch z 27. novembra 2007, ktoré boli scasti pretavené do rozsudku z , SECAP (C-147/06 a C-148/06, Zb. s. I-3595). ( [153]58 ) "Transmission belt", výraz, ktorý je uvedený v uz klasickom diele, ktorého autorom je Stewart, R. B: The reformation of American Administrative Law. Harvard Law Review, vol. 88, c. 8, 1975, s. 1675. ( [154]59 ) Vzhladom na to, ze jediným konaním je mozné splnit vsetky stanovené kritériá, relativizuje sa tvrdenie obce Vittoria týkajúce sa okolnosti, ze výberové konanie na spolocníka nesmie mat prednost pred zadaním sluzby, berúc do úvahy obsahové a úcelové rozdiely. ( [155]60 ) V tomto prípade je to rozhodujúca informácia, ak sa prihliadne na trvanie ustanovené na 30 rokov. ( [156]61 ) Podla rozsudku z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta SpA (C-496/99 P, Zb. s. I-03801, bod 116) podstatný význam podmienky spocíva v tom, ze ak je ustanovená v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch zákazky, umoznila by uchádzacom predlozit podstatne inú ponuku. ( [157]62 ) Okrem výnimiek ustanovených v clánkoch 31 a 61 smernice 2004/18 a v clánku 40 ods. 3 písm. f) a g) smernice 2004/17/ES akákolvek zmena podstatných podmienok zmluvy, ktorá nebola ustanovená v zadávacích podkladoch, si vyzaduje nové zadávacie konanie tak, ako sa to uvádza v rozsudku z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko (C-337/98, Zb. I-8377, bod 50). ( [158]63 ) Pôvodne tie, ktoré boli uvedené v Plano Operativo Triennale (trojrocný operatívny plán), ktorý schválila konferencia starostov na zasadnutí 15. decembra 2003. ( [159]64 ) Rozsudok Komisia/CAS Succhi di Frutta SpA, uz citovaný. ( [160]65 ) V kazdom prípade je nepopieratelné, ze stanovy spolocnosti so zmiesaným kapitálom odkazujú na "väcsinovú verejnú úcast", a preto napriek snahe zachovat kontinuitu spolocnosti v prípade, ak verejný kapitál klesne pod 50%, nebola by splnená jedna z podstatných podmienok na vytvorenie tejto spolocnosti. ( [161]66 ) Rozsudky z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 50; Parking Brixen, uz citovaný, bod 62, a z , Coditel Brabant SA, C-324/07, Zb. s. I-8457, bod 26. ( [162]67 ) Ako vyplýva z rozsudkov z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, [163]C-26/03, Zb. s. I-1, bod 49, a z , Coname, C-231/03, Zb. s. I-7287, bod 26. ( [164]68 ) Rozsudky z 11. mája 2006, Carbotermo, C-340/04, Zb. s. I-4137, bod 37, a z , Asemfo, [165]C-295/05, Zb. s. I-2999, bod 57. ( [166]69 ) Rozsudok Coditel, uz citovaný, bod 53, ktorý odkazuje na body 56 az 61 rozsudku Asemfo, z ktorého vsak nevyplýva takéto percento úcasti. ( [167]70 ) Bod II. 7 pripomienok spolocnosti Acoset a bod 5 pripomienok talianskej vlády. ( [168]71 ) Rozsudky Parking Brixen, uz citovaný, a Carbotermo, uz citovaný. ( [169]72 ) Rozsudky Telaustria a Telefonadress, uz citovaný, body 60 az 62, a Coname, uz citovaný, body 16 az 19. ( [170]73 ) Vsetci uchádzaci musia mat k dispozícii rovnaké moznosti bez ohladu na ich státnu príslusnost, ako sa uvádza v rozsudku z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko, uz citovanom, body 33 a 54. ( [171]74 ) Rozsudok z 5. decembra 1989, Komisia/Taliansko, C-3/88, Zb. s. 4035, bod 8. ( [172]75 ) Rozsudok z 8. októbra 1980, Überschär, 810/79, Zb. s. 2747, bod 16. ( [173]76 ) V zmysle odôvodnenia c. 2 smernice 2004/18 a odôvodnenia c. 9 smernice 2004/17, ako aj okrem iných rozsudkov z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 18 na konci; BFI Holding, uz citovaný, bod 41; z , University of Cambridge, C-380/98, Zb. s. I-8035, bod 16; z , Komisia/Francúzsko, [174]C-237/99, Zb. s. I-939, bod 41; Stadt Halle RPL Lochau, uz citovaného, bod 44, a Carbotermo, uz citovanéhoý, bod 58. ( [175]77 ) MUŃOZ MACHADO, S.: Servicio público y mercado. Los fundamentos. vol.I, Madrid: Civitas, 1998, s. 40, uistuje, ze Európa sa nestíti verejnej sluzby, ale chce tento pojem len uviest do medzí hospodárskej sútaze, co predstavuje novú výzvu, ale nie ukoncenie existencie verejnej sluzby. ( [176]78 ) Tieto hladiská zhrnuje NEERGAARD, U.: The concept of concession in the EU public procurement law versus EU competition law and nacional Law. In: NIELSEN, R., TREUMER, S. (ed.): The new EU public procurement Directives. Djřf Publishing 2005, s. 149 -- 181. ( [177]79 ) Spolahlivé usmernenia sú uvedené v oznámení, v ktorom sa uvádza, ze verejná zákazka alebo koncesia, ktorá má byt pridelená vytváranej spolocnosti so zmiesaným kapitálom, ako aj jej stanovy sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch. V oznámení sa taktiez specifikujú dohody medzi akcionármi, zmluvný vztah medzi verejným obstarávatelom a súkromným spolocníkom, vztah medzi verejným obstarávatelom a zmiesanou spolocnostou bez toho, aby sa opomenula moznost obnovy alebo zmeny verejnej zákazky alebo koncesie a moznost zadania aj iných úloh. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0001 81. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0002 82. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0003 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0029&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0410&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0458&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0004 87. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0005 88. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0006 89. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0007 90. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0008 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:328:TOC 92. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0009 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0010 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0011 97. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0012 98. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0013 99. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0014 100. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0015 101. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0016 102. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0017 103. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0018 104. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0019 105. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0020 106. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0021 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0157&locale=SK 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0167&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0002&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0022 111. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0023 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0024 114. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0025 115. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0026 116. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0027 117. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0028 118. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0029 119. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0030 120. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0031 121. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0032 122. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0033 123. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0034 124. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0035 125. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0036 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:014:TOC 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:193:TOC 128. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0037 129. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0038 130. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0039 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:076:TOC 132. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0040 133. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0041 134. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0042 135. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0043 136. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0044 137. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0045 138. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0046 139. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0047 140. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0048 141. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0049 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0360&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0050 144. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0051 145. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0052 146. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0053 147. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0054 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0358&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0055 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0331&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0056 152. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0057 153. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0058 154. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0059 155. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0060 156. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0061 157. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0062 158. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0063 159. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0064 160. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0065 161. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0066 162. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0067 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0026&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0068 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0295&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0069 167. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0070 168. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0071 169. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0072 170. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0073 171. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0074 172. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0075 173. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0076 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0237&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0077 176. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0078 177. file:///tmp/lynxXXXXVSGz6r/L96181-9820TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.1000991501-E0079