NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 2. júla 2009 ( [1]1 ) Vec C-169/08 Presidente del Consiglio dei Ministri proti Regione Sardegna "Slobodné poskytovanie sluzieb -- Clánok 49 ES -- Státna pomoc -- Clánok 87 ES -- Regionálna právna úprava zavádzajúca dan z pristátia lietadiel urcených na súkromnú prepravu osôb a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely, ktorá sa uplatnuje výlucne na prevádzkovatelov s danovým domicilom mimo regionálneho územia" I -- Úvod 1. Táto vec je prvou vecou, v ktorej podal Corte costituzionale (Taliansko) ( [2]2 ) na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe clánku 234 ES. 2. V konaní vo veci samej, ktorého predmetom je návrh na preskúmanie ústavnosti podaný vo veci samej, sa diskusia týka miestnej dane Regione autonoma della Sardegna ( [3]3 ), ktorá bola vyberaná v tomto Regióne od roku 2006 do roku 2008, kazdý rok v priebehu obdobia od 1. júna do 30. septembra za pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreacných plavidiel. Danovníkmi tejto dane boli len osoby, ktoré majú danový domicil mimo Sardínie. Okrem toho sa táto dan nevyberala za zakotvenie plavidiel, ktoré majú pocas celého roka svoje kotviste na Sardínii. 3. Corte costituzionale má pochybnosti o zlucitelnosti tejto právnej úpravy Autonómneho regiónu Sardínia dotknutej v konaní vo veci samej s právom Spolocenstva, presnejsie so slobodným poskytovaním sluzieb (clánok 49 ES) a zákazom státnej pomoci (clánok 87 ES). Nezlucitelnost predmetnej dane s právom Spolocenstva má význam aj v konaní o preskúmaní ústavnosti pred Corte costituzionale, pretoze podla talianskeho ústavného práva je právo Spolocenstva súcastou kritéria posúdenia, ktoré sa bude v tejto súvislosti uplatnovat. II -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva 4. Právny rámec Spolocenstva, ktorého súcastou je prejednávaná vec, tvoria na jednej strane ustanovenia Zmluvy o slobodnom poskytovaní sluzieb, a na druhej strane ustanovenia o státnej pomoci. 5. Zásada slobodného poskytovania sluzieb je vyjadrená v clánku 49 prvom odseku ES nasledovne: "V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovat sluzby v spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom státe spolocenstva ako príjemca sluzieb." 6. Okrem toho clánok 50 prvý odsek ES dáva nasledujúcu definíciu: "V zmysle tejto zmluvy sa za sluzby povazujú plnenia, ktoré sa bezne poskytujú za odplatu, pokial ich neupravujú ustanovenia o volnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb." 7. Cast zmluvy, ktorá upravuje státnu pomoc, zacína clánkom 87 ods. 1 ES, ktorý stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 8. Okrem toho je potrebné spomenút clánok 88 ods. 3 ES, ktorý znie takto: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." B -- Vnútrostátne právo 9. Pokial ide o vnútrostátne právo, ustanoveniami, ktoré majú význam v prejednávanej veci, sú okrem príslusných ustanovení Talianskej ústavy jednak niektoré ustanovenia vnútrostátnej právnej úpravy, a jednak niektoré ustanovenia vydané autonómnym regiónom Sardínia. 1. Talianska ústava 10. Talianska ústava v clánku 117 prvom odseku stanovuje: "Pri výkone zákonodarnej moci státom a regiónmi sa dodrziava ústava a obmedzenia vyplývajúce z práva Spolocenstva a medzinárodných záväzkov." 2. Vnútrostátna právna úprava 11. Clánok 743 prvý odsek zákonníka o námornej a leteckej doprave ( [4]4 ) dáva nasledujúcu definíciu lietadla: "Lietadlo je akékolvek zariadenie urcené na prepravu osôb alebo vecí vzduchom." 12. V clánku 1 ods. 2 zákonníka o rekreacnej plavbe ( [5]5 ) zavedeného legislatívnym dekrétom c. 171 ( [6]6 ) z 18. júla 2005, je pojem rekreacná plavba definovaný nasledovne: "Rekreacnou plavbou sa na úcely tohto zákona rozumie plavba uskutocnená na mori alebo vo vnútrostátnych vodách na sportové alebo rekreacné úcely, ktorej cielom nie je dosiahnutie zisku." 13. Clánok 2 ods. 1 zákona o vodnom sporte sa týka obchodného vyuzitia rekreacných plavidiel, ktoré vymedzuje takto: "1. Rekreacné plavidlo sa vyuzíva na obchodné úcely v prípade, ze: a) je predmetom zmluvy o nájme alebo o prenájme; b) je pouzité na odbornú výucbu jachtingu; c) je pouzité centrami podvodných sportov a potápania ako pomocné plavidlo pre úcastníkov potápania na sportové a rekreacné úcely. ..." 3. Právna úprava Autonómneho regiónu Sardínia 14. Zákon regiónu Sardínia c. 4 z 11. mája 2006 ( [7]7 ) (dalej len "regionálny zákon c. 4/2006") zmenený a doplnený v roku 2007 ( [8]8 ), obsahuje nasledujúci clánok 4: "(Miestna dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely) 1. Pocnúc rokom 2006 sa zavádza miestna dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely. 2. Predpoklady dane sú: a) pristátie lietadiel vseobecného letectva uvedených v clánku 743 a nasledovných Zákona o námornej a leteckej doprave urcených na súkromnú prepravu osôb na letiskách nachádzajúcich sa na území regiónu, pocas obdobia od 1. júna do 30. septembra; b) zakotvenie rekreacných plavidiel uvedených v legislatívnom dekréte c. 171 z 18. júla 2005 (Zákonník o rekreacnej plavbe) alebo akýchkolvek plavidiel vyuzívaných na úcely rekreacnej plavby, ktorých dlzka meraná podla európskych harmonizovaných noriem EN/ISO/DIS 8666 v zmysle clánku 3 písm. b) uvedeného legislatívneho dekrétu presahuje 14 metrov v prístavoch, prístaviskách a v kotvistiach lodí nachádzajúcich sa na území regiónu a v zónach zariadených na kotvenie lodí nachádzajúcich sa v teritoriálnych vodách pozdlz pobrezia Sardínie pocas obdobia od 1. júna do 30. septembra. 3. Danovníkom dane je fyzická a právnická osoba, ktorá nemá danový domicil na území regiónu, prevádzkujúca lietadlo... alebo rekreacné plavidlo.... 4. Miestna dan podla odseku 2 písm. a) sa platí za kazdé pristátie a zakotvenie, miestna dan podla odseku 2 písm. b) sa platí rocne. 5. Dan sa stanovuje takto: a) 150 eur za lietadlá oprávnené na prepravu najviac styroch cestujúcich; b) 400 eur za lietadlá oprávnené na prepravu od pät do dvanást cestujúcich; c) 1000 eur za lietadlá oprávnené na prepravu viac ako dvanást cestujúcich; d) 1000 eur za lode dlzky od 14 do 15,99 m; e) 2000 eur za lode dlzky od 16 do 19,99 m; f) 3000 eur za lode dlzky od 20 do 23,99 m; g) 5000 eur za lode dlzky od 24 do 29,99 m; g) 10000 eur za lode dlzky od 30 do 60 m; i) 15000 eur za lode dlzky viac ako 60 m; Za plachetnice s pomocným motorom a za plachetnice s motorom je dan znízená o 50%. 6. Od dane sú oslobodené: a) plavidlá kotviace z dôvodu úcasti na jachtárskych pretekoch sportového charakteru, na zrazoch historických clnov, monotypov clnov, na pretekoch plachetníc, organizovaných aj na neprofesionálnej úrovni, pokial ich konanie bolo zo strany organizátorov vopred oznámené námornému orgánu...?% b) rekreacné plavidlá, ktoré kotvia v prístavných zariadeniach regiónu pocas celého roka; c) technická zastávka výlucne po dobu nevyhnutnú na jej vykonanie. ... 7. Dan sa platí: a) pri pristátí lietadiel podla odseku 2 písm. a); b) do 24 hodín od príchodu rekreacných plavidiel do prístavov, prístavísk, kotvíst a zón urcených na kotvenie lodí pozdlz pobrezia Sardínie; spôsobmi stanovenými rozhodnutím, ktoré vydá... ..." 15. Okrem toho je potrebné upresnit, ze po zmene a doplnení citovanej miestnej právnej úpravy v roku 2008 boli osoby, ktoré majú danový domicil na Sardínii, zaradené medzi danovníkov tejto dane. Potom bola v roku 2009 sporná danová právna úprava zrusená v celom rozsahu ( [9]9 ). V prejednávanej veci je vsak dotknutá len miestna dan vo svojej predchádzajúcej forme v roku 2007. III -- Spor vo veci samej 16. Corte costituzionale zacal konanie o návrhu na preskúmanie ústavnosti, ktorý podal predseda talianskej Rady ministrov ( [10]10 ) proti niektorým ustanoveniam vydaným autonómnym regiónom Sardínia na úcely preskúmania ich zlucitelnosti s talianskou ústavou. Medzi týmito ustanoveniami figuruje aj clánok 4 regionálneho zákona c. 4/2006 zmeneného a doplnený v roku 2007. 17. V konaní vo veci samej sa tvrdí, ze toto posledné menované ustanovenie nerespektuje povinnosti vyplývajúce z práva Spolocenstva, ktorým podlieha zákonodarná moc v Taliansku v súlade s clánkom 117 prvým odsekom talianskej ústavy. Prvá výhrada je zalozená na porusení clánku 49 ES, druhá výhrada na porusení clánku 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a s clánkom 10 ES a tretia výhrada spocíva na porusení clánku 87 ES. 18. Corte costituzionale sa v súcasnom stádiu konania obmedzuje na preskúmanie údajných porusení clánku 49 ES a clánku 87 ES. Plánuje vyhradit si na dalsie stádium konania akékolvek rozhodnutie týkajúce sa údajného porusenia clánku 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 ES. Preto výslovne uviedol, ze v súcasnosti tieto posledne menované ustanovenia nie sú predmetom návrhu na zacatie tohto prejudiciálneho konania. IV -- Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 19. Uznesením c. 103/2008 z 13. februára 2008 ( [11]11 ) doruceným Súdnemu dvoru sa Corte costituzionale rozhodol prerusit konanie o ústavnosti a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: a) Má sa clánok 49 Zmluvy vykladat v tom zmysle, ze vylucuje uplatnenie takého ustanovenia, ako je stanovené v clánku 4 zákona c. 4/2006 v znení clánku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia c. 2 z 29. mája 2007, podla ktorého miestna dan z pristátia lietadiel na turistické úcely zatazuje jedine podniky, ktoré majú danový domicil mimo územia regiónu Sardínia, prevádzkujúce lietadlá, ktoré sa pouzívajú na prepravu osôb v rámci výkonu cinností vseobecných leteckých sluzieb pre obchodníkov? b) Uvedený clánok 4 zákona c. 4/2006 v znení clánku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia c. 2 z roku 2007 tým, ze stanovuje, ze miestna dan z pristátia lietadiel na turistické úcely zatazuje len podniky, ktoré majú danový domicil mimo územia regiónu Sardínie a prevádzkujú lietadlá pouzívané na prepravu osôb v rámci vykonávania cinnosti vseobecného dopravného letectva, predstavuje státnu pomoc podla clánku 87 Zmluvy podnikom, ktoré vykonávajú rovnakú cinnost a majú danový domicil na území regiónu Sardínie? c) Má sa clánok 49 Zmluvy vykladat v tom zmysle, ze vylucuje uplatnovanie takého ustanovenia, ako je stanovené v clánku 4 zákona c. 4/2006 v znení clánku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia c. 2 z 29. mája 2007, podla ktorého miestna dan zo zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely zatazuje iba podniky s danovým domicilom mimo územia regiónu Sardínia, ktoré prevádzkujú rekreacné plavidlá, a ich podnikatelská cinnost spocíva v poskytovaní týchto plavidiel tretím osobám? d) Uvedený clánok 4 zákona c. 4/2006 v znení clánku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia c. 2 z roku 2007 tým, ze stanovuje, ze miestna dan zo zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely zatazuje len podniky s danovým domicilom mimo územia regiónu Sardínia, ktoré prevádzkujú rekreacné plavidlá, a ich podnikatelská cinnost spocíva v poskytovaní týchto plavidiel tretím osobám, predstavuje státnu pomoc podla clánku 87 Zmluvy podnikom, ktoré vykonávajú rovnakú cinnost a majú danový domicil na území regiónu Sardínia? 20. V konaní na Súdnom dvore autonómny región Sardínia, holandská vláda a Komisia Európskych spolocenstiev podali písomné pripomienky. Súdny dvor upustil od stanovenia pojednávania na úcely vypocutia prednesov potom, co sa Regione autonoma della Sardegna v rozpore so svojím pôvodným návrhom vzdal úcasti na pojednávaní a dalsie dotknuté osoby, ktoré sa zúcastnovali konania, si uz nezelali, aby doslo k vypocutiu ich ústnych pripomienok. V -- Posúdenie A -- Úvodné poznámky 21. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania je medzníkom v judikatúre Corte costituzionale. Aj ked Corte az doteraz popieral svoje postavenie súdu v zmysle clánku 234 ES ( [12]12 ), od tejto chvíle sa stáva jedným z vnútrostátnych ústavných súdov, ktoré so Súdnym dvorom ( [13]13 ) aktívne spolupracujú. 22. Prejednávaná vec dost konkrétne ilustruje, ze v podaniach na vnútrostátne ústavné súdy môzu byt vznesené otázky práva Spolocenstva, ktoré sú pre vyriesenie daného ústavného sporu rozhodujúce. Talianska ústava v clánku 117 prvom odseku totiz výslovne ukladá zákonodarnej moci respektovat povinnosti vyplývajúce z právnej úpravy Spolocenstva. V dôsledku toho sa právo Spolocenstva stáva, ako to uvádza ( [14]14 ) Corte costituzionale, "konstitutívnym prvkom parametra ústavnosti" v návrhoch na preskúmanie ústavnosti podaných vo veci samej, a "konkretizuje" poziadavky, ktoré stanovuje Ústava s ohladom na právnu úpravu. 23. Aj v prípade neexistencie takéhoto výslovného zaclenenia môze mat právo Spolocenstva význam pri riesení ústavných sporov, napríklad ak je v rámci ústavnej zaloby potrebné zistit, aké sú úcinky, ktoré stanovuje akt Spolocenstva, alebo aká je miera volnej úvahy, preskúmatelná ústavným súdom, ktorú tento akt ponecháva vnútrostátnemu zákonodarcovi. 24. V konecnom dôsledku je centrom diskusie v prejednávanej veci práve táto volná úvaha vnútrostátneho zákonodarcu. Corte costituzionale musí urcit, ci zavedením predmetnej miestnej dane autonómny región Sardínia prekrocil mieru volnej úvahy, ktorú mu priznáva právo Spolocenstva. Treba posúdit, ci taká právna úprava, akou je právna úprava dotknutá v konaní vo veci samej, podla ktorej miestna dan z niektorých pristátí lietadiel a zakotvení rekreacných plavidiel zatazuje výlucne nerezidentov, respektuje slobodné poskytovanie sluzieb a právo státnej pomoci. 25. Ani úplné zrusenie miestnej dane dotknutej vo veci samej v roku 2009 neurobilo tieto otázky nadbytocnými. Pokial ide o obdobia predchádzajúce tomuto zruseniu, mohlo by byt totiz nadalej uzitocné upresnit, ci bola právna úprava platná v tom case zlucitelná s právom Spolocenstva. Táto otázka môze mat význam najmä pre výsledky prípadných sporov este prebiehajúcich medzi danovníkmi a danovou správnou autonómneho regiónu Sardínia. B -- Otázky týkajúce sa slobodného poskytovania sluzieb (prvá a tretia prejudiciálna otázka) 26. Svojou prvou a tretou otázkou sa Corte costituzionale v podstate pýta, ci slobodné poskytovanie sluzieb (clánok 49 ES) vylucuje takú vnútrostátnu právnu úpravu autonómneho regiónu, podla ktorej dan z pristátia lietadiel na turistické úcely zatazuje jedine podniky, ktoré majú danový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj danový domicil v rámci tohto regiónu. 1. Stanovenie dotknutých sluzieb 27. Taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, sa môze posudzovat podla ustanovení práva Spolocenstva o slobodnom poskytovaní sluzieb len v rozsahu, v akom sa dotýka sluzieb v zmysle Zmluvy. 28. Pojem sluzby je vymedzený v clánku 50 prvom odseku ES ( [15]15 ). Podla tohto ustanovenia ide o sluzby bezne poskytované za odmenu ( [16]16 ) v rozsahu, v akom nie sú upravené ustanoveniami o volnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb. 29. Na úcely stanovenia ci a v akom rozsahu sú takéto sluzby dotknuté v prejednávanej veci je potrebné rozlisovat medzi pristátím lietadiel a zakotvením rekreacných plavidiel, z ktorých sa platí miestna dan. a) Pristátie lietadiel a jeho súvislost so slobodným poskytovaním sluzieb 30. Pokial ide o leteckú dopravu, sardínska miestna dan sa platí z pristátia lietadiel vseobecného letectva, urcených na súkromnú dopravu osôb [clánok 4 ods. 2 písm. a) regionálneho zákona c. 4/2006]. 31. Podla vnútrostátneho súdu ( [17]17 ) z tohto obmedzenia vzniku danovej povinnosti na vseobecné letectvo a súkromnú prepravu osôb vyplýva, ze danová právna úprava dotknutá vo veci samej sa uplatnuje najmä na pristátie lietadiel v rámci leteckých sluzieb pre obchodníkov, vyuzívaných na bezodplatnú prepravu a pre dôvody súvisiace s podnikatelskou cinnostou dotknutého prevádzkovatela. To sa okrem iného vztahuje len na lety, ktoré vo vseobecnosti nie sú otvorené verejnosti. ( [18]18 ) 32. Vseobecnejsie, sardínska miestna dan sa teda týka len pristátia súkromných lietadiel (tzv. "súkromné lietadlá" a "podnikové lietadlá"). Dopravné sluzby vykonávané na takýchto lietadlách nie je mozné bezne povazovat za sluzby v zmysle práva Spolocenstva, kedze pouzívatel za ne prevádzkovatelovi lietadla neplatí ziadnu odmenu. Okrem toho vo väcsine prípadov je pouzívatelom a prevádzkovatelom lietadla tá istá osoba. 33. Tradicná cinnost leteckých spolocností a cestovných kancelárií spocívajúca v zabezpecení odplatnej komercnej dopravy osôb zo Sardínie a na nu, a teda v poskytovaní sluzieb, zjavne nie je predmetom miestnej dane. To vyplýva z obmedzenia vzniku danovej povinnosti na súkromnú dopravu, ktorá nie je prístupná verejnosti. 34. Zo samotnej skutocnosti, ze skutocné poskytnutie leteckej dopravnej sluzby v tomto prípade nie je sluzbou v zmysle práva Spolocenstva vsak nemozno vyvodit, ze taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, nemá absolútne ziadnu väzbu na slobodné poskytovanie sluzieb. 35. Na jednej strane je totiz potrebné pripomenút, ze clánky 49 ES a 50 ES nezarucujú len aktívne slobodné poskytovanie sluzieb. Naopak, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze slobodné poskytovanie sluzieb zahrna aj slobodu príjemcov sluzieb íst do iného clenského státu, aby im tam mohli byt poskytnuté tieto sluzby. ( [19]19 ) Toto slobodné poskytovanie sluzieb je vsak vo vseobecnosti dotknuté, ak prevádzkovatel lietadla usadený v zahranicí pristane so svojím lietadlom na letisku alebo aerodrome v Sardínii. Tomuto prevádzkovatelovi sa tam totiz budú poskytovat viaceré sluzby. Okrem pouzitia dráhy na pristátie a vzlietnutie ide napríklad o sluzby pilotovania, zásobovania lietadla, ako aj prípadných prác údrzby. 36. Na druhej strane osoby, ktoré sú prepravované na palube súkromných lietadiel alebo podnikových lietadiel zo zahranicia na Sardíniu, sa tam tiez dostavia, aby tam poskytovali sluzby alebo im boli poskytnuté takéto sluzby. To platí nielen pre osoby na sluzobných cestách, ale aj pre turistov. ( [20]20 ) Z oficiálneho názvu danovej právnej úpravy ("miestna dan z pristátia alebo zakotvenia na turistické úcely...") vyplýva ze sa vztahuje najmä na súkromné lietadlá, ktoré prepravujú turistov na Sardíniu. 37. Aj ked teda preprava osôb na palube súkromných lietadiel prevádzkovatelov nerezidentov podliehajúca miestnej dani ako taká nepredstavuje sluzbu v zmysle clánkov 49 ES a 50 ES, nic to nemení na skutocnosti, ze pristátie týchto lietadiel je nevyhnutnou podmienkou na poskytnutie sluzieb alebo pouzitie sluzieb na mieste, a to bud prevádzkovatelom lietadla alebo prepravovanými osobami. Z tohto hladiska teda taká právna úprava, ako je dotknutá vo veci samej, vykazuje nezanedbatelnú súvislost so slobodným poskytovaním sluzieb. ( [21]21 ) b) Pristátie rekreacných plavidiel a jeho súvislost so slobodným poskytovaním sluzieb 38. Pokial ide o námornú plavbu, sardínska miestna dan zatazuje pristátie rekreacných plavidiel a plavidiel vyuzívaných na rekreacné úcely, pokial sú dlhsie ako 14 m [clánok 4 ods. 2 písm. b) regionálneho zákona c. 4/2006]. Ako to vysvetluje vnútrostátny súd, uvedená dan sa uplatnuje aj na podniky, a najmä na tie, ktorých cinnost spocíva v poskytovaní rekreacných plavidiel alebo plavidiel vyuzívaných na rekreacné úcely tretím osobám. 39. Pozicovna clnov môze teda prenajímat rekreacné plavidlá tretím osobám a skola jazdy na motorových clnoch alebo skola potápania môze na lodiach oznámit, ze poskytuje kurzy za odmenu. ( [22]22 ) Ani netreba hovorit o tom, ze tieto cinnosti predstavujú sluzby v zmysle clánkov 49 ES a 50 prvého odseku ES. ( [23]23 ) 40. Slobodné poskytovanie sluzieb sa teda uplatnuje len vtedy, ak podnik usadený v zahranicí vykonáva takéto cinnosti na Sardínii. Vyzaduje sa teda existencia cezhranicného prvku. ( [24]24 ) Slobodné poskytovanie sluzieb sa nevztahuje na cisto vnútorné situácie. ( [25]25 ) 41. V prejednávanej veci sú v súlade s clánkom 4 ods. 3 regionálneho zákona c. 4/2006 danovníkmi miestnej dane prevádzkovatelia lodí, ktorí majú svoj danový domicil mimo Autonómneho regiónu Sardínia. Aj keby sa táto právna úprava v prvom rade vztahovala na prevádzkovatelov usadených v iných talianskych regiónoch, v kazdom prípade sa týka aj prevádzkovatelov usadených v iných clenských státoch, napríklad prevádzkovatelov, ktorí majú sídlo vo Francúzsku, na susednom ostrove Korzika. ( [26]26 ) 42. Napríklad, ak by podnik usadený na Korzike pozical jednotlivcom rekreacné plavidlá, s ktorými môzu pristát v prístavoch Sardínie alebo zakotvit v sardínskych pobrezných vodách, najmenej cast plnenia by sa uskutocnila nie na Korzike, ale na Sardínii. Existuje teda plnenie, ktoré sa vyznacuje cezhranicným prvkom. ( [27]27 ) 43. Cezhranicný prvok je este evidentnejsí, ak cestovná kancelária usadená na Korzike vykonáva so svojimi clnmi exkurzie z Korziky na Sardíniu, alebo ak skola podmorského potápania alebo skola jazdy na motorových clnoch poskytuje na svojich clnoch kurzy, pocas ktorých sa predpokladá pristátie v prístavoch regiónu Sardínia alebo zakotvenie v pobrezných vodách tohto regiónu. ( [28]28 ) 44. V tejto súvislosti nie je dôlezité, z ktorého clenského státu pochádzajú zákazníci týchto podnikov. Clánok 49 ES sa totiz uplatnuje vo vsetkých prípadoch, ked poskytovatel sluzieb ponúka sluzby na území iného clenského státu, ako je stát, v ktorom je usadený, bez ohladu na miesto, na ktorom sú usadení príjemcovia týchto sluzieb. ( [29]29 ) 45. Len pre vycerpanie témy este poznamenám, ze plavidlá prevádzkované nerezidentmi pri zastavení na Sardínii tiez vyuzívajú prístavné zariadenia na mieste ( [30]30 ) a ze osoby prepravované na týchto lodiach môzu v prípade potreby vyuzit zastavenie na Sardínii na úcely turistického pobytu. Aj v tomto prípade, ako som uz uviedla, majú dotknuté osoby prospech z týchto sluzieb. ( [31]31 ) 46. Vsetky tieto príklady svedcia o tom, ze taká danová právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia dotknutá vo veci samej, vykazuje súvislost so slobodným poskytovaním sluzieb, kedze zatazuje zakotvenie rekreacných plavidiel a plavidiel vyuzívaných na rekreacné úcely. ( [32]32 ) 2. Obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb 47. Skutocnost, ze taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, rozlisuje podla danového domicilu danovníkov, môze na prvý pohlad podnecovat k preskúmaniu jej zlucitelnosti so slobodným poskytovaním sluzieb z hladiska nepriamej diskriminácie zalozenej na státnej príslusnosti. Takáto diskriminácia vsak predpokladá, ze daná danová právna úprava je spôsobilá viac zasahovat príslusníkov iných státov, ako vlastných státnych príslusníkov. ( [33]33 ) V prejednávanej veci vsak vôbec nie je isté, ci skupina danovníkov pozostáva najmä z príslusníkov iných clenských státov. Treba mat totiz na pamäti, ze medzi nerezidentmi, ktorí pristávajú so svojimi lietadlami alebo lodami na Sardínii, musí byt aj velký pocet fyzických a právnických osôb, ktoré majú svoj danový domicil v iných regiónoch Talianska. Vo väcsine prípadov v skutocnosti pôjde o talianskych státnych príslusníkov. Za týchto podmienok sa existencia nepriamej diskriminácie zalozenej na státnej príslusnosti zdá byt skôr nepravdepodobná. ( [34]34 ) 48. Podla ustálenej judikatúry vsak zásada slobodného poskytovania sluzieb zahrna nielen zákaz diskriminácie, ale aj zákaz obmedzení. Preto clánok 49 ES vyzaduje nielen odstránenie vsetkých foriem diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale takisto odstránenie akéhokolvek obmedzenia, aj ked sa uplatnuje nerozdielne na vnútrostátnych poskytovatelov a na poskytovatelov z iných clenských státov, ak je takej povahy, ze môze zakázat, zabránit alebo urobit menej prítazlivými cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby. ( [35]35 ) 49. Vnútrostátne danové opatrenie prekázajúce výkonu slobody poskytovania sluzieb môze byt takisto zakázané clánkom 49 ES, bez ohladu na to, ci bolo vydané samotným státom, alebo územným samosprávnym celkom. ( [36]36 ) 50. Dane a poplatky vsak nemozno povazovat za obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb len preto, lebo vo vseobecnosti predrazujú poskytnutie sluzby. ( [37]37 ) V tomto zmysle vsak Súdny dvor spresnil, ze clánok 49 ES sa neuplatní na opatrenia, ktorých jediným úcinkom je spôsobenie dodatocných nákladov na predmetnú sluzbu a ktoré rovnakým spôsobom zasahujú poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi a poskytovanie sluzieb v rámci jedného clenského státu. ( [38]38 ) 51. V prejednávanej veci tomu vsak tak nie je. 52. Taká miestna dan, ako je sardínska dan, ktorá sa uplatnuje výlucne na nerezidentov, spôsobuje prevádzkovatelom súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel, ktorí majú svoj danový domicil mimo Sardínie, dodatocné náklady, ktorým nie sú vystavení ich konkurenti, ktorí majú svoj danový domicil v Sardínii. Pre nerezidentov je pristátie na Sardínii s ich súkromnými lietadlami a zakotvenie rekreacných plavidiel drahsie ako pre rezidentov. Z rovnakého dôvodu je poziciavanie rekreacných plavidiel tretím osobám tiez drahsie, a teda tazsie pre prevádzkovatelov lodí nerezidentov, ako pre rezidentov. V konecnom dôsledku bude teda menej prítazlivým pre turistov zakotvit v sardínskych pobrezných vodách alebo v sardínskom prístave s lodou prenajatou mimo Sardínie. 53. Taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, má teda odlisný dopad na poskytovanie a vyuzívanie sluzieb súvisiacich s takýmito letmi alebo výletmi na more podla toho, ci má prevádzkovatel lietadla alebo rekreacného plavidla svoj danový domicil v autonómnom regióne Sardínia alebo mimo neho. ( [39]39 ) 54. Z hladiska práva Spolocenstva nemozno tejto právnej úprave nic vycítat, co sa týka len vnútrostátneho poskytovania sluzieb medzi regiónom Sardínie a inými regiónmi Talianska, pretoze ako sme uz videli, právo Spolocenstva sa nevztahuje na cisto vnútorné situácie. ( [40]40 ) 55. Ak má vsak taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, dôsledky pre cezhranicné poskytovanie sluzieb, napríklad pre poskytovanie sluzieb medzi Sardíniou a Korzikou, tak sa poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi stáva tazsím ako poskytovanie sluzieb v rámci jedného clenského státu alebo v casti tohto státu, a v prejednávanej veci konkrétne v regióne Sardínia. ( [41]41 ) 56. Aj ked takéto rozdielne zaobchádzanie nevedie k diskriminácii na základe státnej príslusnosti, ( [42]42 ) vytvára vsak prekázku slobodného poskytovania sluzieb zaruceného clánkom 49 ES ( [43]43 ) a musí sa teda povazovat za obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb. 3. O odôvodnení takej danovej právnej úpravy, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia 57. Zostáva este preskúmat, ci mozno odôvodnit obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, ktoré boli zistené tak, ako na tom nalieha Regione autonoma della Sardegna. 58. V prípade neexistencie harmonizacných opatrení Spolocenstva mozno obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb vnútrostátnymi právnymi úpravami odôvodnit na základe dôvodov uvedených v clánku 55 ES alebo na základe naliehavých dôvodov vseobecného záujmu. ( [44]44 ) 59. V prejednávanej veci Regione autonoma della Sardegna v podstate predkladá dve odôvodnenia, a to ochranu zivotného prostredia a ochranu verejného zdravia. 60. Nie Súdny dvor, ale vnútrostátny súd by mal posúdit, ci boli pri prijímaní predmetnej danovej právnej úpravy sledované práve tieto, a nie iné ciele. ( [45]45 ) V nasledujúcich úvahách predpokladám, ze ochrana zivotného prostredia a ochrana verejného zdravia skutocne boli pre vnútrostátneho zákonodarcu rozhodujúcimi dôvodmi. a) Ochrana zivotného prostredia 61. Hoci je Spolocenstvo povinné zaclenit poziadavky ochrany zivotného prostredia do definície a vykonávania svojich politík a postupov (pozri konkrétne clánky 2 ES a 6 ES), ( [46]46 ) umoznuje tiez clenským státom sledovat environmentálne ciele. V ustálenej judikatúre bola preto ochrana zivotného prostredia prijatá ako naliehavý dôvod vseobecného záujmu, na základe ktorého mozno odôvodnit clenskými státmi stanovené obmedzenia základných slobôd zarucených Zmluvou. ( [47]47 ) i) Úcel danovej právnej úpravy -- ochrana zivotného prostredia 62. Regione autonoma della Sardegna uvádza, ze danová právna úprava dotknutá v prejednávanej veci je odôvodnená environmentálnymi dôvodmi a musí sa skúmat v rámci spolocných snáh tohto územného samosprávneho celku v oblasti ochrany zivotného prostredia a krajiny, ako aj v rámci ochrany svojho kultúrneho dedicstva. 63. Mnohé rekreacné lode a lietadlá, ktoré kazdý rok pristávajú a zakotvujú na Sardínii na turistické úcely spôsobujú podla Regione autonoma della Sardegna znecistenie, ktoré nie je zanedbatelné. Tomuto znecisteniu je vystavené predovsetkým sardínske pobrezie, na ktorom sa sústreduje prevazná cast miestneho cestovného ruchu. 64. Predmetná dan, ktorá zatazuje turistické pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreacných plavidiel, má podla tohto regiónu za ciel vytvorit príjmy, ktoré majú umoznit posilnenie jeho cinností na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov zasiahnutých cestovným ruchom, hlavne v dotknutých pobrezných zónach. 65. Regione autonoma della Sardegna ostatne vysvetluje, ze uvedená dan má mat regulacný úcinok. Na jednej strane sa má dosiahnut to, aby boli tieto pobrezné zóny menej zatazené. Na druhej strane by sa mal prílev turistov viac rozlozit pocas roka, a to je dôvod, pre ktorý sa dan uplatnuje len pocas obdobia najväcsieho návalu turistov, teda od 1. júna do 30. septembra, a nie v priebehu období mensieho návalu. Tým by sa malo prispiet k trvalo udrzatelnému rozvoju cestovného ruchu na Sardínii. 66. Okrem toho tento región zdôraznuje, ze predmetná danová právna úprava je zalozená na zásade "znecistovatel platí". 67. Kedze danová právna úprava vychádza z takýchto úvah, niet pochýb, ze sleduje oprávnený environmentálny ciel. ii) Skúmanie konkrétnych podmienok danovej právnej úpravy 68. Otázka, ci je taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, v konecnom dôsledku zlucitelná s poziadavkami slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES) závisí od konkrétnych podmienok tejto právnej úpravy. Bez ohladu na existenciu oprávneného ciela, ktorý zodpovedá naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, totiz odôvodnenie obmedzenia základných slobôd zarucených Zmluvou predpokladá, ze predmetné opatrenie je spôsobilé zarucit naplnenie ciela, ktorý sleduje, a ze nepresahuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. ( [48]48 ) 69. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútrostátna právna úprava spôsobilá zarucit dosiahnutie uvedeného ciela len vtedy, ak skutocne zodpovedá úsiliu dosiahnut ho koherentne a systematicky. ( [49]49 ) 70. Problém, ktorý sa týka takej právnej úpravy, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, spocíva v tom, ze rozlisuje podla danového domicilu a miestnou danou zdanuje len nerezidentov, nie rezidentov. 71. Regione autonoma della Sardegna sa domnieva, ze takáto právna úprava zodpovedá zásade "znecistovatel platí". Nerezidenti môzu vyuzívat prírodné zdroje tohto regiónu bez toho, aby financne prispievali na ochranu a zachovanie týchto zdrojov, a správat sa teda ako prízivníci ("free rider"). 72. Toto tvrdenie je relevantné len v rozsahu, v akom je podla zásady "znecistovatel platí" vyjadrenej v clánku 174 ods. 2 ES ten, kto zodpovedá za znecistenie, povinný znásat náklady na jeho odstránenie ( [50]50 ). Obdobne je ten, kto je zodpovedný za spotrebovanie prírodných zdrojov, povinný poskytnút príspevok na ich ochranu a obnovenie. Z hladiska zásady "znecistovatel platí" teda nie je mozné kritizovat to, ze taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, zatazuje danou odôvodnenou environmentálnymi dôvodmi prevádzkovatelov súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel pri ich pristátí ci zakotvení v tomto regióne. 73. Právna úprava zalozená na zásade "znecistovatel platí" vsak nemôze environmentálnou danou zatazit len prevádzkovatelov súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel nerezidentov, ak jej nepodliehajú rezidenti. Pokial sú súkromné lietadlá a rekreacné plavidlá pristávajúce ci kotviace na Sardínii zdrojom znecistenia, dochádza k nemu bez ohladu na pôvod týchto lietadiel a lodí a nesúvisí to s danovým domicilom týchto prevádzkovatelov. K degradácii prírodných zdrojov prispievajú lietadlá a lode nerezidentov rovnako, ako lietadlá a lode rezidentov. 74. V dôsledku toho je v súlade so zásadou "znecistovatel platí" zdanit kazdého prevádzkovatela lietadiel alebo rekreacných plavidiel podla miery jeho podielu na znecistení na úcely náhrady skody spôsobenej na zivotnom prostredí, a to bez ohladu na jeho danový domicil a dalsie danové zatazenie ( [51]51 ). Taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, naproti tomu ponecháva znecistenie spôsobené lietadlami a lodami rezidentov na tarchu obci, a to je v rozpore so zásadou "znecistovatel platí". ( [52]52 ) 75. Odchýlka medzi poziadavkami zásady "znecistovatel platí", ktorej sa dovoláva Regione autonoma della Sardegna, a skutocnými podmienkami regionálneho zákona dotknutého vo veci samej, je zvlást zrejmá, ak sa vezme do úvahy danové zaobchádzanie vyhradené rekreacným plavidlám, ktoré po celý rok kotvia v prístavných struktúrach tohto regiónu. Tieto plavidlá sú oslobodené od miestnej dane, ( [53]53 ) aj ked ich podiel na znecistení by bezne mal byt vyssí ako podiel porovnatelných plavidiel, ktoré majú svoje miesto zakotvenia mimo Sardínie, a ktoré len obcas zakotvia v pobrezných vodách a prístavoch uvedeného regiónu. 76. Celkovo právna úprava dotknutá vo veci samej svojvolne apeluje na niektorých znecistovatelov zivotného prostredia, a to nerezidentov, aby zaistila financovanie opatrení smerujúcich k ochrane a obnoveniu prírodných zdrojov, pricom od iných znecistovatelov, a to rezidentov, takýto príspevok nepovazuje. Environmentálny ciel, ktorý sleduje samotný Regione autonoma della Sardegna, nie je teda uplatnovaný koherentne a systematicky. 77. Za takýchto podmienok nemozno takú danovú právnu úpravu, ako je sardínska právna úprava, povazovat za spôsobilú na naplnenie jej environmentálneho úcelu. Práve pre tento dôvod nie je zlucitelná s poziadavkami na slobodné poskytovanie sluzieb. 78. V tomto kontexte nie je presvedcivé tvrdenie Regione autonoma della Sardegna, podla ktorého sú rezidenti a nerezidenti v odlisnej situácii, takze by odlisné zaobchádzanie s nimi z hladiska miestnej dane bolo objektívne dané. 79. Súdny dvor istotne viackrát uznal, ze odlisné zaobchádzanie s nerezidentmi ako s rezidentmi v oblasti priamych daní môze byt oprávnené. ( [54]54 ) Na základe toho vsak nemozno zovseobecnovaním vyvodit, ze nerezidenti a rezidenti sú stále v odlisnej situácii. Naopak, rozlisovanie medzi týmito dvoma skupinami osôb je odôvodnené len vtedy, ked odráza objektívne rozdiely. ( [55]55 ) Ak takéto rozdiely neexistujú nemôze, ani danové právo clenských státov rozlisovat medzi rezidentmi a nerezidentmi. ( [56]56 ) 80. V dôsledku toho je vzdy potrebné konkrétne overit, ci je situácia nerezidentov a rezidentov objektívne odlisná. To musí byt posúdené vo svetle predmetu a úcelu predmetnej danovej právnej úpravy. ( [57]57 ) 81. Ako bolo uvedené na Súdnom dvore, taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, sleduje environmentálny úcel spocívajúci v zachovaní a obnovení prírodných zdrojov predmetného regiónu, najmä v pobrezných zónach, ktoré sú zasiahnuté cestovným ruchom. Vo vztahu k tomuto specifickému cielu sa prevádzkovatelia rezidenti a prevádzkovatelia nerezidenti súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel nachádzajú v rovnakej situácii. Ako som uz totiz pripomenula, súkromné lietadlá a rekreacné plavidlá, ktoré pristávajú na Sardínii, znecistujú zivotné prostredie bez ohladu na ich pôvod alebo danový domicil ich prevádzkovatelov. ( [58]58 ) 82. Rezidenti a nerezidenti sa v tomto prípade nachádzajú v rovnakej situácii s ohladom na environmentálny úcel danovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ich pristávanie so súkromnými lietadlami a kotvenie rekreacných plavidiel na Sardínii musí byt teda zdanené rovnakým spôsobom. ( [59]59 ) 83. Regione autonoma della Sardegna namieta, ze osoby, ktoré majú svoj danový domicil na Sardínii, uz prispievajú do vseobecných danových príjmov v tomto regióne najmä prostredníctvom dane z príjmu, ktorú odvádzajú, a prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, ktorá zatazuje ich spotrebu na mieste. ( [60]60 ) Takýmto spôsobom musia rezidenti prispievat na financovanie operácií na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov. Naproti tomu, nerezidenti do rozpoctu tohto regiónu takýto príspevok neodvádzajú. 84. Toto tvrdenie nie je presvedcivé. 85. Taká miestna dan, ako je dan dotknutá vo veci samej, ktorou sú zdanovaní len nerezidenti, nemôze byt vyvázená predpokladanými výhodami, z ktorých by mohli mat prospech nerezidenti, pokial ide o iné druhy daní. Este pripomeniem, ze podla ustálenej judikatúry znevýhodnujúce danové zaobchádzanie v rozpore so základnou slobodou nemôze byt odôvodnené existenciou iných danových výhod, dokonca ani za predpokladu, ze takéto výhody aj skutocne existujú. ( [61]61 ) 86. Mohlo by to byt inak, keby sa preukázalo, ze rezidenti musia platit za svoje súkromné lietadlá a rekreacné plavidlá porovnatelnú dan alebo poplatok so specifickým environmentálnym úcelom, napríklad, pokial ide o poplatky za zakotvenie svojich lodí v prístavoch Sardínie. V prejednávanej veci vsak v tomto ohlade nebola Súdnemu dvoru predlozená ziadna informácia. Naopak, miestna dan Sardínie dotknutá vo veci samej bola jednoducho konfrontovaná s celkovým danovým zatazením, ktoré znásajú rezidenti na Sardínii. 87. V tomto bode je potrebné uviest, ze miestna dan dotknutá vo veci samej, ktorá zatazuje pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreacných plavidiel, nesleduje rovnaký ciel ako ostatné dane, ktoré platia sardínski danovníci, a to dan z príjmu a dan z pridanej hodnoty. Zakial co prvá menovaná dan podla vlastného vyhlásenia Regione autonoma della Sardegna specificky sleduje environmentálne ciele svojím regulacným úcinkom, dve posledne menované dane slúzia vo vseobecnosti na naplnenie verejných rozpoctov a nemajú porovnatelný regulacný úcinok. 88. Okrem toho rezidenti vyuzívajú infrastruktúru vo svojom regióne pôvodu a majú prospech zo svojich plnení v podstatne vyssej miere ako nerezidenti. Je teda spravodlivé, ak rezidenti prispievajú do vseobecných danových príjmov tohto regiónu viac ako nerezidenti. ( [62]62 ) Napríklad zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, ktoré sú v danom clenskom státe alebo regióne k dispozícii, vyuzívajú hlavne rezidenti, zakial co nerezidenti sa v nich ocitnú len výnimocne. 89. Za týchto podmienok nemôze byt rozdielne zaobchádzanie s rezidentmi a nerezidentmi pri zdanení ich pristátí so súkromnými lietadlami a ich zakotvení rekreacných plavidiel odôvodnené len samotným odvolaním sa na príspevky rezidentov do vseobecných danových príjmov regiónu. 90. Také obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, aké vyplývajú z danovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, v konecnom dôsledku teda nemozno odôvodnit na základe dôvodov súvisiacich s ochranou zivotného prostredia. b) Ochrana verejného zdravia 91. Regione autonoma della Sardegna sa okrem ochrany zivotného prostredia dovoláva ochrany verejného zdravia ako odôvodnenia svojej danovej právnej úpravy. 92. Ochrana verejného zdravia je jedným z naliehavých dôvodov vseobecného záujmu, ktoré môzu podla clánku 46 ods. 1 ES v spojení s clánkom 55 ES odôvodnit obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb. ( [63]63 ) 93. Taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, vsak podla Regione autonoma della Sardegna sleduje v prvom rade environmentálny úcel. Istotne môze nepriamo obmedzit aj zdravotné riziká súvisiace s degradáciou zivotného prostredia. Napriek tomu odôvodnenie zalozené na ochrane verejného zdravia v tomto prípade nemá samostatný význam, ktorý by presahoval ciel súvisiaci s ochranou zivotného prostredia. Dôvody súvisiace s ochranou verejného zdravia preto v prejednávanej veci nemôzu viest k inému výsledku, ako dôvody súvisiace s ochranou zivotného prostredia, ( [64]64 ) ktoré som uz preskúmala vyssie. ( [65]65 ) 94. Konkrétne odkazom na ochranu verejného zdravia nie je mozné odôvodnit, ze jedine nerezidenti sú zatazení predmetnou danou týkajúcou sa pristátia súkromných lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel, kým rezidenti tejto dani nepodliehajú. 95. Je pravda, ze podla clánku 46 ods. 1 ES v spojení s clánkom 55 ES sú v oblasti ochrany verejného zdravia na rozdiel od ochrany zivotného prostredia výslovne povolené opatrenia, ktoré sú specificky namierené proti cudzincom. To vsak predpokladá, ze pôvodcom ohrozenia verejného zdravia je práve cudzinec. ( [66]66 ) V prejednávanej veci sú predmetné znecistenie, ako aj prípadné s ním súvisiace zdravotné riziká, nezávislé od súkromných lietadiel alebo rekreacných plavidiel, ako aj od danového domicilu ich prevádzkovatela. Sú spôsobené lietadlami a lodami prevádzkovatelov nerezidentov práve tak ako rezidentov. Dôvod zalozený na ochrane verejného zdravia teda neodôvodnuje opatrenia, ktoré sú specificky namierené proti prevádzkovatelom lietadiel a lodí s danovým domicilom mimo Sardínie. To platí tým skôr, ze clánok 46 ods. 1 ES predstavuje odchylné ustanovenie, ktoré musí byt vykladané striktne. ( [67]67 ) 96. Také obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, aké vyplývajú z danovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, nemôzu byt teda odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s ochranou zivotného prostredia. c) Dalsie pripomienky 97. Pre vycerpanie témy sa budem venovat aj niektorým dalsím aspektom, ktoré môzu mat význam, pokial ide o otázku odôvodnenia sardínskej danovej právnej úpravy. i) Koherencia danového systému 98. Regione autonoma della Sardegna na úcely odôvodnenia danovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej niekolkokrát odkazuje na koherenciu danového systému, do ktorého táto právna úprava patrí. Neexistencia zdanenia rezidentov pri pristátí so súkromnými lietadlami a zakotvení rekreacných plavidiel je odôvodnená skutocnostou, ze rezidenti uz platia dalsie dane, najmä dan z príjmu a dan z pridanej hodnoty, a prispievajú tak do rozpoctu regiónu. 99. Podla ustálenej judikatúry môze potreba zachovat koherenciu danového systému odôvodnit obmedzenie výkonu základných slobôd zarucených v Zmluve. ( [68]68 ) To vsak vyzaduje preukázanie existencie priamej súvislosti medzi dotknutou danovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného danového odvodu, ( [69]69 ) ktorá sa musí posudzovat vzhladom na ciel sledovaný právnou úpravou dotknutou vo veci samej. ( [70]70 ) 100. Sporná miestna dan týkajúca sa pristátia súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel, ako som uz uviedla, ( [71]71 ) nesleduje rovnaké ciele ako vseobecné dane, ktoré platia rezidenti. Preto nemozno výhody a nevýhody vyplývajúce pre danovníkov z danových právnych úprav povazovat za dve stránky tej istej mince. Výhoda, ktorú rezidenti vyvodzujú z toho, ze nemusia platit miestnu dan z pristátia súkromných lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel, priamo nesúvisí s odvodmi na iné dane, ako je dan z príjmu a dan z pridanej hodnoty. 101. Istotne, konecným cielom akejkolvek dane je vytvorit príjmy, ktoré naplnia verejné rozpocty. Táto súvislost je vsak sama osebe prílis vseobecná a nepriama, aby mohla odôvodnit vyrovnanie danových výhod rezidentov v súvislosti s predmetnou miestnou danou, odvodmi, ktorým podliehajú v rámci iných druhov daní. ( [72]72 ) 102. Taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, preto nemôze byt odôvodnená dovolávaním sa koherencie danového systému. ii) Ostrovná povaha Sardínie 103. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze Regione autonoma della Sardegna sa pred Corte costituzionale dovolával aj svojej ostrovnej povahy. Podla tohto regiónu, je nevyhnutné, aby zdanenie podnikov, ktoré nemajú danový domicil na Sardínii, vyrovnalo dodatocné náklady, ktoré znásajú podniky s domicilom na Sardínii z dôvodu zemepisných a hospodárskych osobitostí súvisiacich s ostrovnou povahou uvedeného regiónu. 104. Pripomínam, ze na medzivládnej konferencii o Amsterdamskej zmluve, ktorej záverecný akt obsahuje vyhlásenie o ostrovných regiónoch, bolo uznané, ze na úrovni Spolocenstva "ostrovné regióny trpia strukturálnymi nevýhodami, ktorých trvalá povaha vázne poskodzuje ich hospodársky a sociálny rozvoj"; právna úprava Spolocenstva musí prihliadat na tieto nevýhody. ( [73]73 ) 105. K takémuto zohladneniu môze dochádzat v rámci viacerých politík Spolocenstva, ako je regionálna politika, strukturálna politika, politika hospodárskej a sociálnej súdrznosti (k tomuto bodu pozri tiez clánok 158 ods. 2 ES) alebo dopravná politika. Na úcely vyrovnania nevýhod, ktorými trpia ostrovné regióny, je mozné prijímat konkrétne podporné opatrenia. V týchto regiónoch sa môze ukázat ako nevyhnutné prijatie osobitných opatrení na úcely ochrany miestnej ekologickej rovnováhy proti neofytom a neozoa. ( [74]74 ) 106. Naproti tomu ostrovná povaha clenského státu alebo regiónu nemôze slúzit ako zámienka na (znovu)zavedenie prekázok obchodu alebo ochranných opatrení, ktoré sa priecia zásade vnútorného trhu. Samotné vyhlásenie o ostrovných regiónoch je okrem toho zalozené najmä na tejto zásade, kedze stanovuje ciel spocívajúci v lepsej integrácii ostrovných regiónov do vnútorného trhu. 107. Táto integrácia ostrovných regiónov do vnútorného trhu sa podla tohto vyhlásenia musí uskutocnit "za spravodlivých podmienok." Existuje teda moznost prijat opatrenia, ktoré majú vyrovnat znevýhodnenia alebo napravit problémy, ktoré sú priamo spojené s ostrovnou povahou regiónu alebo clenského státu. Tieto opatrenia sú vsak spravodlivé len vtedy, ak sú spôsobilé napravit dané znevýhodnenie alebo problém, a ak nepresahujú rámec toho, co je na tento úcel nevyhnutné. Výsledkom týchto opatrení nesmie byt narusenie samotnej podstaty zásady vnútorného trhu alebo zásady otvoreného trhového hospodárstva. ( [75]75 ) 108. V prejednávanej veci nie je zrejmé, ze by prevádzkovatelia súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel, ktorí sú rezidentmi regiónu Sardínia, trpeli práve znevýhodneniami alebo specifickými problémami, ktoré by priamo súviseli s ostrovnou povahou regiónu. V kazdom prípade Súdnemu dvoru nebol predlozený ziadny dôkaz v tomto zmysle. Cisto hospodárske ciele, ktoré priamo nesúvisia s ostrovnou povahou regiónu, vsak nemôzu odôvodnit obmedzenie základnej slobody zarucenej Zmluvou. ( [76]76 ) 109. V konecnom dôsledku teda nie je mozné z ostrovnej povahy regiónu Sardínia vyvodit, ze také obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, aké vyplývajú z predmetnej danovej právnej úpravy, sú odôvodnené. iii) Dôvody sociálnej politiky 110. Na záver by som chcela zdôraznit, ze sa zdá, ze neexistujú ani dôvody sociálnej politiky, ktoré by mohli odôvodnit takú právnu úpravu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej. 111. Rozlisovanie medzi nerezidentmi a rezidentmi urcite môze byt odôvodnené v prípade, ak clenské státy alebo územné samosprávne celky poskytujú sociálne výhody. V zásade je oprávneným cielom, ak sú takéto výhody, ktoré nie sú predmetom koordinácie alebo harmonizácie na úrovni Spolocenstva, vyhradené len osobám, ktoré preukázali dostatocnú mieru integrácie v dotknutom clenskom státe alebo územnom samosprávnom celku, pricom trvalý pobyt môze v tomto smere poslúzit ako významný dôkaz. ( [77]77 ) 112. Len s tazkostami si mozno predstavit sociálne dôvody pre oslobodenie prevádzkovatelov súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel dlhsích ako 14 m, a najmä vlastníkov velkých luxusných jácht, ktorí sídlia na Sardínii, od takej miestnej dane, ako je predmetná dan. 4. Zhrnutie týkajúce sa prvej a tretej prejudiciálnej otázky 113. V zhrnutí konstatujem, ze pre také obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb, aké vyplývajú z danovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, nemozno nájst ziadne odôvodnenie. 114. Nemalo by sa vsak z toho unáhlene vyvodit, ze právo Spolocenstva vylucuje akúkolvek právnu úpravu, ktorá osobitne zatazuje turistov alebo podniky v odvetví cestového ruchu, ako sú opatrenia súvisiace s rekreacnými objektmi a sekundárnymi bydliskami, ( [78]78 ) dane z pobytu alebo dane z cestovného ruchu. Naopak, dôlezité sú vzdy konkrétne podmienky opatrenia, dane alebo poplatku. Rozlisovanie medzi rezidentmi a nerezidentmi môze byt odôvodnené v prípade a v rozsahu, v akom je vhodné a nevyhnutné vzhladom na oprávnený ciel. 115. Pokial ide o prejednávanú vec stále platí, ze: Clánok 49 ES vylucuje právnu úpravu autonómneho regiónu, na základe ktorej dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely odôvodnená v zásade environmentálnymi dôvodmi zatazuje len podniky, ktoré majú svoj danový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj danový domicil na jeho území. C -- Otázky týkajúce sa pojmu pomoc (druhá a stvrtá prejudiciálna otázka) 116. Svojou druhou a stvrtou otázkou Corte costituzionale ziada o objasnenie pojmu "státna pomoc" uvedeného v clánku 87 ods. 1 ES. Vnútrostátny súd by chcel v podstate zistit, ci regionálna právna úprava autonómneho regiónu, na základe ktorej dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely zatazuje len podniky, ktoré majú svoj danový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje státnu pomoc podnikom vykonávajúcim rovnakú cinnost a majúcim svoj danový domicil na území uvedeného regiónu. 117. Na námornú a leteckú dopravu sa uplatnujú vseobecné pravidlá Zmluvy, vrátane pravidiel hospodárskej sútaze. ( [79]79 ) V dôsledku toho je potrebné takú danovú právnu úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá sa specificky týka pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel, ktorých prevádzkovatelia majú svoj danový domicil mimo Sardínie, posúdit v duchu clánku 87 ES. 1. Úvodné poznámky k vymedzeniu právomocí medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi v oblasti státnej pomoci 118. Pred rozhodnutím o výklade clánku 87 ES vo veci samej je potrebné upresnit, ako sa rozdelujú právomoci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi s ohladom na toto ustanovenie. 119. Podla ustálenej judikatúry patrí posúdenie zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom do výlucnej právomoci Komisie, pricom jej výkon podlieha preskúmaniu súdmi Spolocenstva. ( [80]80 ) Na vnútrostátne súdy vsak môzu byt podané návrhy na zacatie konania vo veci státnej pomoci, v rámci ktorých sú nútené vykladat a uplatnovat pojem pomoc uvedený v clánku 87 ods. 1 ES. ( [81]81 ) 120. Takéto sporové konania sú vo vseobecnosti zacínané jednotlivcami, ktorí sa dovolávajú zákazu poskytnutia státnej pomoci skôr, nez bola schválená Komisiou (clánok 88 ods. 3 posledná veta, ES). Z toho vsak nemozno vyvodit, ze právomoc vnútrostátnych súdov na výklad a uplatnovanie clánku 87 ods. 1 ES sa obmedzuje výlucne na konania, ktorých cielom je zarucit ochranu práv jednotlivcov. ( [82]82 ) 121. Opatrenia pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES vykonané v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z clánku 88 ods. 3 ES sa totiz vo vseobecnosti musia povazovat za protiprávne. ( [83]83 ) Kazdý vnútrostátny súd vrátane ústavného súdu je teda podla clánku 10 ES povinný urobit vsetko pre to, aby v rámci svojich právomocí úcinne prispel k uplatnovaniu zákazu pomoci stanovenému v clánku 87 ES, a zároven oznamovacej povinnosti a zákazu vykonania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES. Vnútrostátne súdy sa musia zároven zdrzat vsetkého, co by mohlo ohrozit naplnenie cielov Zmluvy. 122. Vsetky vnútrostátne súdy musia preto zarucit, ze vsetky dôsledky porusenia zákazu vykonania pomoci (podla clánku 88 ods. 3 ES) budú vyvodené v súlade s ich vnútrostátnym právom vrátane dôsledkov spocívajúcich v urcení neplatnosti aktov na vykonanie opatrení pomoci. ( [84]84 ) V rámci konaní o preskúmaní ústavnosti vo veci samej mozno tiez zabezpecit, aby boli takéto dôsledky vyvodené predovsetkým vtedy, ak bol protiprávny systém pomoci ustanovený zákonom. 2. Pojem pomoc 123. Kvalifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle zmluvy predpokladá splnenie vsetkých styroch kumulatívnych kritérií uvedených v clánku 87 ods. 1 ES. ( [85]85 ) Po prvé musí íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat výhodu, a po stvrté musí narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [86]86 ) 124. Danové právne úpravy takisto spadajú pod pojem pomoc, ak splnajú tieto styri kritériá. ( [87]87 ) Preto v nasledujúcich úvahách budem skúmat, ci je potrebné povazovat takú danovú právnu úpravu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. a) Kritérium výhody vrátane selektívnosti 125. Práve tretie kritérium si v tomto prípade zaslúzi osobitnú pozornost. Je potrebné rozhodnút, ci výhoda vyplýva pre podnikatelov rezidentov zo skutocnosti, ze jedine nerezidenti platia miestnu dan pri ich pristátí na Sardínii. 126. Pojem pomoci môze pokrývat nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, pôzicky alebo podiely na kapitále podnikov, ale aj rôzne formy zásahov, ktoré znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré teda bez toho, aby boli dotáciami v uzsom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. ( [88]88 ) 127. Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznávajú niektorým podnikom oslobodenie od dane, v dôsledku ktorého, aj ked nezahrna prevod prostriedkov státu, sú príjemcovia v priaznivejsej financnej situácii ako iní danovníci, môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [89]89 ) 128. V tomto ohlade nezálezí na pouzitej legislatívnej technike. ( [90]90 ) Danová výhoda tak môze spocívat v skutocnosti, ze zákonodarca výslovne oslobodil od dane hospodárske subjekty, ktoré by jej inak podliehali. ( [91]91 ) Napriek tomu môze danová výhoda vyplývat aj zo skutocnosti, ze danový systém je organizovaný asymetrickým spôsobom, pokial ide o vznik danovej povinnosti alebo jeho pôsobnost, ( [92]92 ) takze niektoré podniky spadajú do tohto systému ako danovníci, kým iné podniky nie. Presne tak je to v prejednávanej veci. Právna úprava dotknutá vo veci samej je koncipovaná takým spôsobom, ze nerezidenti sú zdanení danou za pristátie súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel, kým rezidenti nie. 129. Kedze podniky nerezidenti neplatia predmetnú miestnu dan, majú výhodu v nákladoch v porovnaní s ich konkurentmi usadenými mimo Sardínie, ako to okrem iného uviedol Corte costituzionale. 130. Na takúto výhodu sa vsak clánok 87 ods. 1 ES vztahuje len vtedy, ak "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru". Inými slovami, musí íst o selektívnu výhodu. ( [93]93 ) 131. Táto selektívnost vsak môze byt aj regionálnej povahy. 132. Istotne samotná skutocnost, ze dotknuté opatrenie bolo prijaté územným samosprávnym celkom, ako je autonómny región Sardínia, a vztahuje sa teda len na cast vnútrostátneho územia clenského státu, neumoznuje potvrdit existenciu regionálnej selektívnosti. Ak má totiz územný samosprávny celok dostatocnú mieru autonómie vo vztahu k státu, ktorého je súcastou, referencným rámcom pre posúdenie prípadnej selektívnosti pomoci je výlucne územie, ktoré patrí do jeho právomoci. ( [94]94 ) Naopak, nemozno sa vsak domnievat, ze výhody, ktoré poskytuje územný samosprávny celok niektorým podnikom na území patriacom do jeho právomoci, budú odrazu neselektívne, a teda nebudú pomocou. ( [95]95 ) 133. Naopak, na úcely posúdenia selektívnosti opatrenia je vzdy potrebné konkrétne preskúmat, ci sú niektoré podniky zvýhodnované v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa s ohladom na ciel sledovaný daným systémom nachádzajú v porovnatelnej faktickej a právnej situácii. ( [96]96 ) Prípadná diferenciácia medzi podnikmi v rámci danového systému môze byt takisto odôvodnená najmä povahou alebo struktúrou tohto systému. ( [97]97 ) 134. Sú to nakoniec tie isté otázky, ktoré vznikajú vo vztahu k právu státnej pomoci, ako vo vztahu k základným slobodám, a nie je ziadny dôvod, aby sa na ne v rámci práva pomoci odpovedalo inak ako v rámci základných slobôd. Naopak, v oboch prípadoch je potrebné uplatnovat rovnaké kritériá, aby sa predislo protichodným posúdeniam medzi právom základných slobôd a právom státnej pomoci. 135. V dôsledku toho sa v nasledujúcich úvahách opieram o odôvodnenie týkajúce sa slobodného poskytovania sluzieb v rámci prvej a tretej prejudiciálnej otázky. 136. Ako sme uz videli, danová právna úprava dotknutá vo veci samej podla vlastného vyhlásenia Regione autonoma della Sardegna sleduje environmentálny ciel, teda zameriava sa na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov zasiahnutých cestovným ruchom, najmä v pobrezných oblastiach. ( [98]98 ) 137. Vo vztahu k tomuto specifickému cielu sa prevádzkovatelia rezidenti a prevádzkovatelia nerezidenti súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel nachádzajú v rovnakej situácii. Súkromné lietadlá a rekreacné plavidlá, ktoré pristávajú na Sardínii, totiz znecistujú zivotné prostredie bez ohladu na ich pôvod alebo danový domicil ich prevádzkovatelov. ( [99]99 ) 138. Diferenciácia medzi podnikmi rezidentmi a podnikmi nerezidentmi, ktorá bola ustanovená sardínskym regionálnym zákonodarcom, pokial ide o zdanenie danou pri pristátí súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel, sa teda nemôze odôvodnit dôvodmi environmentálnej povahy. ( [100]100 ) Obdobne ako uz bolo predtým uvedené, nemôze byt odôvodnená ani povahou alebo struktúrou danového systému. ( [101]101 ) 139. Taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, splna teda kritérium selektívnej výhody uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES. 140. Skutocnost, ze táto danová právna úprava sleduje ciele environmentálnej alebo regionálnej politiky, nebráni tomu, aby mohla byt kvalifikovaná ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nevyníma ju z rozsahu pôsobnosti skúmania pomoci stanoveného Zmluvou. ( [102]102 ) Clánok 87 ods. 1 ES totiz nerozlisuje státne zásahy podla ich dôvodov alebo cielov, ale ich definuje podla ich úcinkov. ( [103]103 ) 141. Hladiská súvisiace s environmentálnou alebo regionálnou politikou môzu prípadne byt zohladnené v rámci clánku 87 ods. 3 ES pri posúdení zlucitelnosti takej danovej právnej úpravy, ako je sardínska právna úprava, so spolocným trhom, ( [104]104 ) pricom sa dohliadne na ich vzájomný súlad s inými právnymi oblastami, najmä so základnými zásadami Zmluvy ES, ako je slobodné poskytovanie sluzieb. ( [105]105 ) Toto posúdenie vsak patrí do výlucnej právomoci Komisie, pricom jej výkon podlieha preskúmaniu súdmi Spolocenstva. ( [106]106 ) b) Dalsie kritériá pojmu "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 142. V súcasnosti sa budem este v krátkosti venovat dalsím kritériám pojmu "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. i) Zásah státu alebo zo státnych prostriedkov 143. Zásah státu alebo zo státnych prostriedkov nemusí spocívat v opatrení vydanom ústrednými orgánmi státnej správy dotknutého státu. Môze byt vydané aj miestnym orgánom státnej správy alebo orgánom miestnej samosprávy. Podla ustálenej judikatúry môzu opatrenia prijaté územnými samosprávnymi celkami takisto predstavovat pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [107]107 ) 144. Ako som uz pripomenula, adresáti zásahu -- v tomto prípade podnikatelia majúci svoj danový domicil na Sardínii -- nemusia nutne dosiahnut prevod prostriedkov zo státneho rozpoctu alebo z rozpoctu územného samosprávneho celku. ( [108]108 ) Akýkolvek financný odvod státu alebo územnému samosprávnemu celku, ktorého sa opatrenie týka, stací teda na potvrdenie toho, ze ide o financovanie státom alebo z prostriedkov státu. ( [109]109 ) 145. Pritom výlucným zdanením predmetnou danou nerezidentov, nie vsak rezidentov, sa Regione autonoma della Sardegna týchto príjmov nepriamo vzdáva. Príjmy, ktoré tento región z tejto dane získava, by urcite boli významnejsie, ak by región zdanil touto danou pristátie súkromných lietadiel a rekreacných plavidiel bez výnimky. Vzdanie sa danových príjmov súvisiacich s obmedzením zdanenia na nerezidentov dostatocne preukazuje financovanie státom alebo zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [110]110 ) ii) Zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi 146. Okrem toho opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES len vtedy, ak je spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. V tejto súvislosti nie je potrebné preukázat skutocný vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ale len preskúmat, ci je opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod. ( [111]111 ) Aj pomoc relatívne malého významu, ktorá sa poskytuje v prospech podnikov relatívne skromnej velkosti, môze takýmto spôsobom ovplyvnit obchod ( [112]112 ). 147. Pokial ide o danovú právnu úpravu, je potrebné pripustit, ze obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený, ak subjekty majúce prospech z danového systému vykonávajú hospodársku cinnost, ktorá je predmetom cezhranicného obchodu, alebo ak nie je mozné vylúcit, ze sútazia s operátormi usadenými v iných clenských státoch. ( [113]113 ) 148. Pri skúmaní prvej a tretej prejudiciálnej otázky som uz poukázala na to, ze taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb (clánok 49 ES), najmä pokial ide o podniky usadené vo Francúzsku, na susednom ostrove Korzika. ( [114]114 ) Takáto právna úprava je preto takisto spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. iii) Riziko narusenia hospodárskej sútaze 149. Opatrenie napokon spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES len vtedy, ak narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti nie je potrebné preukázat skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci je opatrenie spôsobilé narusit hospodársku sútaz. ( [115]115 ) 150. Opatrenia, ktorých cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo bezných cinností, sú v zásade spôsobilé narusit podmienky hospodárskej sútaze. ( [116]116 ) V tejto súvislosti nie je nevyhnutná hospodárska analýza skutocnej situácie na dotknutom trhu a úcinky sporného opatrenia na ceny. ( [117]117 ) 151. Taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, oslobodzuje podniky rezidentov od povinnosti zaplatit dan z pristátia so súkromnými lietadlami a zakotvenia rekreacnými plavidlami na turistické úcely. Podniky usadené na Sardínii teda nemusia znásat v rámci ich beznej cinnosti náklady, ktoré musia naproti tomu znásat vsetky dalsie podniky, ktoré majú svoj danový domicil mimo Sardínie pri pristátiach so súkromnými lietadlami a zakotveniach rekreacnými plavidlami na Sardínii. 152. S prihliadnutím na výsku miestnej dane, ktorá sa môze vysplhat az na 1000 eur za pristátie, co sa týka lietadiel, a az na 15000 eur rocne, co sa týka lodí, ( [118]118 ) sa nákladová výhoda, ktorú vyuzívajú podniky rezidenti v porovnaní s podnikmi nerezidentmi nejaví ako zanedbatelná. Preto je pre nerezidentov tazsie ako pre rezidentov vyuzívat svoje súkromné lietadlá a rekreacné plavidlá na poskytovanie alebo prijímanie sluzieb na Sardínii. ( [119]119 ) 153. Ako som uz uviedla s ohladom na prvú a tretiu otázku, túto výhodu v nákladoch, ktorú vyuzívajú podniky rezidenti, uz nemozno povazovat za zanedbatelnú s ohladom na vseobecné danové zatazenie spocívajúce na týchto podnikoch. ( [120]120 ) 154. V konecnom dôsledku je taká danová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, spôsobilá narusit hospodársku sútaz v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 3. Zhrnutie týkajúce sa druhej a stvrtej prejudiciálnej otázky 155. V zhrnutí je teda potrebné uviest, ze: Taká právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia, podla ktorej dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely zatazuje jedine podniky, ktoré majú danový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v prospech podnikov vykonávajúcich rovnakú cinnost a majúcich svoj danový domicil na území tohto regiónu. VI -- Návrh 156. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré predlozil Corte costituzionale, odpovedal takto: 1. Clánok 49 ES vylucuje právnu úpravu autonómneho regiónu, podla ktorej dan z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely odôvodnená v zásade environmentálnymi dôvodmi zatazuje jedine podniky, ktoré majú svoj danový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj danový domicil na území uvedeného regiónu. 2. Taká právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia, podla ktorej z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreacných plavidiel na turistické úcely zatazuje jedine podniky, ktoré majú svoj danový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v prospech podnikov vykonávajúcich rovnakú cinnost a majúcich svoj danový domicil na území uvedeného regiónu. __________________________________________________________________ ( [121]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [122]2 ) Dalej len "vnútrostátny súd". ( [123]3 ) Autonómny región Sardínia, dalej len "región". ( [124]4 ) Codice della navigazione. ( [125]5 ) Codice della nautica da diporto. ( [126]6 ) Decreto legislativo no 171. ( [127]7 ) Zákon o rôznych ustanoveniach o príjmoch, rekvalifikácii výdavkov, sociálnych politikách a o rozvoji (Disposizioni varie in materia di entrate, riqualificazione della spesa, politiche sociali e di sviluppo). ( [128]8 ) Zmeny a doplnenia vyplývajú z clánku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia c. 2 z 29. mája 2007 o ustanoveniach o vytvorení rocného a viacrocného rozpoctu regiónu -- Financný zákon 2007 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione -- Legge finanziaria 2007). Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania boli tieto zmeny a doplnenia vykonané s "úcinnostou od " (clánok 37 tohto posledného menovaného zákona). ( [129]9 ) Zmeny a doplnenia vyplývajú z clánku 2 ods. 15 zákona regiónu Sardínia c. 3 z 5.marca 2008 o ustanoveniach o vytvorení rocného a viacrocného rozpoctu regiónu -- Financný zákon 2008 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione -- Legge finanziaria 2008). Úplné zrusenie bolo vykonané clánkom 2 ods. 15 zákona regiónu Sardínia c. 1 zo o ustanoveniach o vytvorení rocného a viacrocného rozpoctu regiónu -- Financný zákon 2009 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione -- Legge finanziaria 2008). ( [130]10 ) Toto konanie pozostáva z dvoch návrhov na preskúmanie ústavnosti c. 91/2006 a 36/2007, ktoré boli spojené Corte costituzionale. Medzi casom tento súd vydal rozsudok c. 102/2008 z 13. apríla 2008, ktorým rozhodol o zalobe c. 91/2006 a o casti zaloby c. 36/2007. Týmto istým rozsudkom rozhodol o opätovnom vylúcení casti zaloby c. 36/2007, ktorou sa zaoberám v prejednávanej veci, na samostatné konanie. ( [131]11 ) Do úplného znenia tohto rozhodnutia mozno nahliadnut v talianskom jazyku na internetovej stránke Corte costituzionale na adrese www.cortecostituzionale.it (stránka navstívená naposledy 28. apríla 2009). ( [132]12 ) Pozri Corte costituzionale, uznesenie c.536, z 15. -- 29. decembra 1995, (in: Il Foro Italiano, 1996 I, s. 783). Táto prax Corte costituzionale bola kritizovaná. V tejto súvislosti pozri najmä TIZZANO, A.: Ancora sui rapporti tra Corti europee: principi comunitari e c.d. controlimiti costituzionali. In: Il Diritto dell'Unione Europea, 3/2007, s. 734 (osobitne s. 742 a nasl.); TIZZANO, A.: Corte e Corte di giustizia. In: Il Foro Italiano, 2006, s. 348 (osobitne s. 352). ( [133]13 ) Uz predtým vnútrostátne ústavné súdy Súdny dvor ziadali v rámci rady konaní, aby v prejudiciálnom konaní rozhodol o otázkach práva Spolocenstva. Prejudiciálne návrhy podané Verfassungsgerichtshof (Rakúsko) dali podnet k rozsudkom z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([134]C-143/99, Zb. s. I-8365, dalej len "rozsudok Adria-Wien Pipeline"); z , Wählergruppe Gemeinsam ([135]C-171/01, Zb. s. I-4301), a z , Österreichischer Rundfunk a i. ([136]C-465/00, C-138/01 a C-139/01, Zb. s. I-4989). Návrhy pochádzajúce z Ústavného súdu (predtým Arbitrázny súd) (Belgicko) viedli k vydaniu rozsudku zo , Fédération belge des chambres syndicales de médecins ([137]C-93/97, Zb. s. I-4837); k uzneseniu z , Clerens (C-480/03), ako aj k rozsudkom z , Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. ([138]C-305/05, Zb. s. I-5305), a z , Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (C-212/06, Zb. s. I-1683). V konaní pred Súdnym dvorom sú este veci Bressol a i. (C-73/08) a Base a i. (C-389/08). V poslednom rade Súdny dvor, na ktorý podal návrh Konstitucinis teismas (Ústavný súd, Litva), vydal rozsudok z , Sabatauskas a i. ([139]C-239/07, Zb. s. I-7523). ( [140]14 ) Corte costituzionale sa v tejto súvislosti odvoláva na svoju judikatúru, ako vyplýva z rozsudkov c. 7/2004, 166/2004, 406/2005, 129/2006 a 348/2007. ( [141]15 ) Na úcely poskytnutia uzitocnej odpovede na návrh na zacatie prejudiciálneho konania môze byt Súdny dvor nabádaný k tomu, aby prihliadal na normy práva Spolocenstva, ktoré sa v tomto návrhu nespomínajú (rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, [142]C-241/89, Zb. s. I-4695, bod 8, a z , Promusicae, [143]C-275/06, Zb. s. I-271, bod 42). Súdny dvor neskúma uvedené ustanovenie len vtedy, ak by zo spisu vyplývalo, ze vnútrostátny súd úmyselne odmieta polozit otázku Súdnemu dvoru s ohladom na výklad ustanovenia Spolocenstva (rozsudok z , Alsatel, 247/86, Zb. s. 5987, body 7 a 8). V prejednávanej veci sa vsak nezdá, ze by zámerom Corte costituzionale bolo úmyselne vylúcit clánok 50 ES z predmetu svojho návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Naopak vnútrostátny súd -- tak ako navrhovatel vo veci samej -- smeruje k úplnému preskúmaniu danovej právnej úpravy autonómneho regiónu Sardínia s ohladom na slobodné poskytovanie sluzieb. Preto je potrebné prihliadat nielen na clánok 49 ES, ale aj na clánok 50 ES, ktorý doplna a objasnuje prvý clánok. ( [144]16 ) Pozri tiez rozsudky z 22. mája 2003, Freskot, C-355/00, Zb. s. I-5263, bod 54, a z , Jundt, [145]C-281/06, Zb. s. I-12231, bod 28. ( [146]17 ) Pripomína, ze je povinnostou Súdneho dvora prihliadat na skutkový a regulacný kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, ako je vymedzený v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor nie je oprávnený v rámci prejudiciálneho konania vyjadrovat sa k výkladu vnútrostátnych ustanovení a rozhodovat, ci je výklad podaný vnútrostátnym súdom správny (ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 42, ako aj zo , Dynamic Medien, [147]C-244/06, Zb. s. I-505, bod 19). ( [148]18 ) Vnútrostátny súd to zdôraznuje s odkazom na definíciu Spolocenstva "leteckých sluzieb pre obchodníkov" v clánku 2, písm. l) nariadenia Rady (EHS) c. 95/93 z 18. januára 1993 o spolocných pravidlách pridelovania prevádzkových intervalov na letiskách spolocenstva ([149]Ú. v. ES L 14, s. 1, Mim. vyd. 07/002, s. 3), v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 793/2004 z ([150]Ú. v. EÚ L 138, s. 50, Mim. vyd. 07/008, s. 171). Podla tohto ustanovenia sa za letecké sluzby pre obchodníkov povazuje "sektor vseobecného letectva, ktorý sa týka prevádzky alebo pouzitia lietadla spolocnostami na prepravu cestujúcich alebo tovaru na úcely realizácie ich podnikania, pricom tieto lietadlá nie sú vo vseobecnosti prevádzkované ako sluzby verejnosti..." (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [151]19 ) Rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, body 10 a 16; z , Komisia/Francúzsko, [152]C-262/02, Zb. s. I-6569, bod 22; Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31, ako aj z , Schwarz a Gootjes-Schwarz, [153]C-76/05, Zb. s. I-6849, bod 36. ( [154]20 ) Podla ustálenej judikatúry turisti patria do pôsobnosti (pasívneho) slobodného poskytovania sluzieb. Pozri rozsudky Luisi a Carbone, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 16; z 2. februára 1989, Cowan, 186/87, Zb. s. 195, bod 15; z , Bickel a Franz, [155]C-274/96, Zb. s. I-7637, bod 15 v spojení s bodom 4, ako aj zo , Komisia/Taliansko, C-388/01, Zb. s. I-721, bod 12. ( [156]21 ) Vzhladom na to, ze predmetné sluzby nie sú dopravnými sluzbami, clánok 51 ods. 1 ES nevylucuje uplatnovanie clánkov 49 ES a 50 ES. V kazdom prípade sa zásada slobodného poskytovania sluzieb uplatnuje aj v odvetví leteckej dopravy [rozsudky z 26. júna 2001, Komisia/Portugalsko, [157]C-70/99, Zb. s. I-4845, body 21 a 22, ako aj zo , Stylianakis, [158]C-92/01, Zb. s. I-1291, body 23 az 25, v kazdom z týchto prípadov s odkazom na nariadenie Rady (EHS) c. 2408/92 z o prístupe leteckých dopravcov spolocenstva k letovým trasám v rámci Spolocenstva ([159]Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420)]. ( [160]22 ) Pozri príklady obchodného vyuzívania rekreacných plavidiel, ktoré sú spomenuté v clánku 2 ods. 1 zákonníka o rekreacnej plavbe (v bode 13 týchto návrhov). ( [161]23 ) O kvalifikácii zmluvy o ekonomickom prenájme veci ("leasing") ako sluzby pozri rozsudok z 26. októbra 1999, Eurowings Luftverkehr ([162]C-294/97, Zb. s. I-7447, bod 33); o kvalifikácii zmluvy o ekonomickom prenájme veci súvisiacej s dopravným prostriedkom ako sluzby pozri rozsudok z , Cura Anlagen (C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 18); o porovnaní jachty vyuzívanej na sportové úcely s dopravným prostriedkom, pozri rozsudok z , Hamann (51/88, Zb. s. 767, body 16 a 17). ( [163]24 ) Rozsudky z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a i., 352/85, Zb. s. 2085, body 13 a 15; z , ITC, C-208/05, Zb. s. I-181, bod 56, ako aj z , Centro Europa 7, C-380/05, Zb. s. I-349, bod 65. ( [164]25 ) Rozsudky z 18. marca 1980, Debauve a i., 52/79, Zb. s. 833, bod 9, ako aj z , Höfner a Elser, [165]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 37; v rovnakom zmysle, o volnom pohybe osôb, rozsudok Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, osobitne bod 33. ( [166]26 ) Situácia bola analogická vo veci Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, osobitne body 41 a 42), v ktorej belgický územný samosprávny celok vo svojej právnej úprave zdravotného poistenia rozlisoval medzi rezidentmi a nerezidentmi. ( [167]27 ) To platí aj vo veci ITC (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 56 a nasl.), v ktorej islo o vysielanie zamestnancov do zahranicia vykonávané nemeckými podnikmi u nemeckých zákazníkov. ( [168]28 ) Pozri v tejto súvislosti tiez rozsudok z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko ([169]C-381/93, Zb. s. I-5145, bod 15), ktorý spresnuje, ze "sluzby námornej dopravy medzi clenskými státmi sú nielenze casto poskytované príjemcom usadeným v inom clenskom státe, ako je poskytovatel, ale dokonca ponúkané aspon scasti na území iného clenského státu ako je stát, v ktorom je usadený poskytovatel". ( [170]29 ) Rozsudok z 5. júna 1997, SETTG, C-398/95, Zb. s. I-3091, bod 8. ( [171]30 ) To platí pre prístavy, prístaviská alebo kotvistia uvedené v clánku 4 ods. 2 písm. b) regionálneho zákona c. 4/2006. ( [172]31 ) Pozri co bolo uvedené vyssie, v bodoch 35 a 36 týchto návrhoch, s ohladom na lietadlá. ( [173]32 ) Keby boli predmetné sluzby dopravnými sluzbami v odvetví námornej dopravy, vztahovala by sa na ne zásada slobodného poskytovania sluzieb [pozri clánok 51 ods. 1 ES a clánok 80 ods. 2 ES v spojení s clánkom 1 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovat sluzby na námornú dopravu medzi clenskými státmi a medzi clenskými státmi a tretími krajinami ([174]Ú. v. ES L 378, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 173)]. Pozri tiez rozsudky z , Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 13; z , Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body 30 az 32; zo , Geha Naftiliaki a i., [175]C-435/00, Zb. s. I-10615, bod 20, ako aj z , Komisia/Grécko, C-269/05, body 19 az 21. ( [176]33 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 12. júna 2003, Gerritse, [177]C-234/01, Zb. s. I-5933, bod 28. Pozri tiez rozsudky zo , Schumacker, [178]C-279/93, Zb. s. I-225, body 28 a 29; z , Pastoors a Trans-Cap, C-29/95, Zb. s. I-285, body 17 a 18; z , Ciola, C-224/97, Zb. s. I-2517, bod 14, ako aj z , Celozzi, C-332/05, Zb. s. I-563, bod 26. ( [179]34 ) V podobnom znení pozri rozsudok Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 26 a 27. Obdobne, vo veci Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 45 az 54) právna úprava belgického územného samosprávneho celku, ktorý rozlisoval na základe bydliska, nebola chápaná ako nepriama diskriminácia zalozená na státnej príslusnosti, ale bola skúmaná z hladiska obmedzenia viacerých základných slobôd. ( [180]35 ) Rozsudky z 19. januára 2006, Komisia/Nemecko, [181]C-244/04, Zb. s. I-885, bod 31; z , Komisia/Nemecko, [182]C-490/04, Zb. s. I-6095, bod 63, a z , Komisia/Taliansko, C-518/06, Zb. s. I-3491, bod 62. Pozri okrem toho rozsudky z , Säger, [183]C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12; z , Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 22, a Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 31. ( [184]36 ) Rozsudky z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 26 a 27, ako aj zo , Viacom Outdoor, [185]C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 36. V obdobnom znení rozsudok z , FKP Scorpio Konzertproduktionen, [186]C-290/04, Zb. s. I-9461, body 46 a 47. ( [187]37 ) Môze to vsak byt inak, ak sú dan alebo poplatok také vysoké, ze toto opatrenie sa v skutocnosti rovná zákazu cinnosti. K tomuto bodu pozri moje návrhy prednesené 28. októbra 2004 vo veci Viacom Outdoor (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 63). ( [188]38 ) Rozsudok z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom Mobile, C-544/03 a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 31. Pozri tiez moje návrhy prednesené vo veci Viacom Outdoor (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, body 58 az 67). ( [189]39 ) Práve tento prvok rozdielneho prístupu k cezhranicným a vnútorným situáciám odlisuje prejednávanú vec napríklad od veci Viacom Outdoor (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, osobitne bod 37), ako aj Mobistar a Belgacom Mobile (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, osobitne body 32 a 33). ( [190]40 ) Pozri bod 40 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámkach pod ciarou 24 a 25. ( [191]41 ) O analogických situáciách týkajúcich sa základných slobôd pozri rozsudky Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, osobitne body 41 a 42, ako aj z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, osobitne bod 26; v týchto prípadoch takisto Súdny dvor s ohladom na slobody vnútorného trhu preskúmal vnútrostátne právne úpravy, ktorých pôsobnost sa obmedzovala na cast územia dotknutého clenského státu. ( [192]42 ) Pozri bod 47 týchto návrhov. ( [193]43 ) Rozsudky Mobistar a Belgacom Mobile, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 30, ako aj Schwarz a Gootjes-Schwarz, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 67. V rovnakom zmysle pozri rozsudky z 5. októbra 1994 Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 17; z , Kohll, [194]C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 33; De Coster, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 30; zo , Watts, [195]C-372/04, Zb. s. I-4325, bod 94; Centro Europa 7, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 65, ako aj z , X a Passenheim-van Schoot, C-155/08 a C-157/08, Zb. s. I-5093, bod 32. ( [196]44 ) Rozsudky z 13. júla 2004 Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 23, a Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 32. O odôvodnení naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu pozri okrem toho rozsudky Säger, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 15; SETTG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 21, a z , Laval un Partneri, [197]C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 114. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z , van Binsbergen, 33/74, Zb. s. 1299, bod 12. ( [198]45 ) V kazdom prípade az po novele v roku 2008 -- ktorá nie je predmetom tejto veci -- obsahuje znenie zákona výslovný odkaz na zivotné prostredie. V tom case bol oficiálny názov clánku 4 regionálneho zákona c. 4/2006 zmenený a doplnený takto: "Tassa regionale per la tutela e la sostenibilitŕ ambientale" [miestna dan na ochranu a trvalo udrzatelný rozvoj zivotného prostredia; v tejto súvislosti, pozri clánok 2 ods. 15 písm. a) zákona c. 3/2008 Autonómneho regiónu Sardínia]. V médiách sa naopak na oznacenie spornej danovej právnej úpravy presadil pojem dan za prepych (pozri najmä PINNA, A.: Sardegna, tassa del lusso. Gates non prenota. In: Corriere della Sera z 2. júna 2006). ( [199]46 ) Obdobnú formuláciu mozno nájst v clánku 37 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 ([200]Ú. v. ES C 364, s. 1). ( [201]47 ) Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 1988, Komisia/Dánsko, 302/86, Zb. s. 4607, bod 9; z , Komisia/Belgicko, [202]C-2/90, Zb. s. I-4431, body 32 az 36; zo , Komisia/Nemecko, [203]C-463/01, Zb. s. I-11705, bod 75; Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz, C-309/02, Zb. s. I-11763, bod 75; z , Komisia/Rakúsko, [204]C-320/03, Zb. s. I-9871, bod 70, a z , Komisia/Rakúsko, C-524/07, bod 57. ( [205]48 ) Ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 30. januára 2007, Komisia/Dánsko, [206]C-150/04, Zb. s. I-1163, bod 46; Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 55, ako aj z , UTECA, C-222/05, Zb. s. I-4233, bod 25; osobitne o slobodnom poskytovaní sluzieb pozri tiez rozsudky Säger, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 15; z , Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 24; Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 33, a Laval un Partneri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 101. ( [207]49 ) Rozsudky zo 17. júla 2008, Corporación Dermoestética, C-500/06, Zb. s. I-5785, body 39 a 40; z , Hartlauer, [208]C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 55; z , Komisia/Taliansko, C-531/06, Zb. s. I-4103, bod 66, ako aj Apothekerkammer des Saarlandes a i., C-171/07 a C-172/07, Zb. s. I-4171, bod 42. ( [209]50 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy prednesené 23. apríla 2009 vo veci Futura Immobiliare a i. (rozsudok zo , [210]C-254/08, Zb. s. I-6995), bod 30. ( [211]51 ) Pozri v tomto istom zmysle moje návrhy prednesené vo veci Futura Immobiliare a i. (uz citované v poznámke pod ciarou 50, bod 66), v ktorých som pripomenula, ze by nebolo v súlade so zásadou "znecistovatel platí", keby sa urcité skupiny na základe väcsej sociálnej potreby alebo mensej schopnosti podávat výkony priamo oslobodili od nákladov spojených s negatívnym dopadom na zivotné prostredie, ktoré spôsobili. ( [212]52 ) Pozri v tejto súvislosti tamze (bod 32), ako aj bod 66 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 30. apríla 2002 vo veci GEMO (rozsudok z , [213]C-126/01, Zb. s. I-13769). ( [214]53 ) Clánok 4 ods. 6 písm. b) regionálneho zákona c. 4/2006. ( [215]54 ) Rozsudky Schumacker, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 30 az 34; Gerritse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 43 a 44; z 1. júla 2004, Wallentin, [216]C-169/03, Zb. s. I-6443, body 15 a 16; zo , Conijn, C-346/04, Zb. s. I-6137, bod 16; zo , Denkavit Internationaal a Denkavit France, [217]C-170/05, Zb. s. I-11949, body 23 a 24; z , Lakebrink a Peters-Lakebrink, [218]C-182/06, Zb. s. I-6705, body 28 a 29, ako aj z , Truck Center, C-282/07, Zb. s. I-10767, body 38 a 39. ( [219]55 ) Súdny dvor jasne naznacil takéto rozdiely najmä v rozsudkoch Schumacker (uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 32 a 33), ako aj Truck Center (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 40 az 50). Pozri okrem toho rozsudok zo 19. januára 2006, Bouanich, [220]C-265/04, Zb. s. I-923, bod 39. ( [221]56 ) Rozsudky Gerritse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 27 a 53; Wallentin, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 17 az 20; Bouanich, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, body 40 a 41; Conijn, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 20 a 24; Denkavit Internationaal a Denkavit France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 25, ako aj Lakebrink a Peters-Lakebrink, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 30 az 35. ( [222]57 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 1971, Rheinmühlen Düsseldorf, 6/71, Zb. s. 823, bod 14, ako aj zo , Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [223]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 26. ( [224]58 ) V tejto súvislosti pozri bod 73 týchto návrhov. ( [225]59 ) V tomto sa prípad prejednávanej veci odlisuje napríklad od veci Komisia/Belgicko (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, body 34 az 36), v ktorom sa vnútrostátne tovary a iné ako vnútrostátne tovary objektívne lísili s ohladom na niektoré environmentálne zásady takisto uznané na úrovni Spolocenstva. ( [226]60 ) Zo spisu vyplýva, ze podstatná cast výnosu dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty pre región Sardínia sa vracia tomuto regiónu. Speciálny statút regiónu Sardínia (Statuto speciale della Regione Sardegna) v súlade s clánkom 8 ústavného zákona z 26. februára 1948 v znení zákona c. 296 z , totiz medzi iným stanovuje, ze 7/10 dane z príjmu zaplatenej sardínskymi danovníkmi a 9/10 dane z pridanej hodnoty uplatnitelnej na spotrebu na regionálnom území, sa platí do rozpoctu regiónu. ( [227]61 ) Rozsudky z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 21; z , de Groot, [228]C-385/00, Zb. s. I-11819, bod 97, ako aj Lakebrink a Peters-Lakebrink, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 24. Podobné úvahy sa nachádzajú aj v rozsudku Carbonati Apuani, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 34. ( [229]62 ) Nakoniec aj nerezidenti do urcitej miery prispievajú do celkových danových výnosov autonómneho regiónu Sardínia, a to prostredníctvom dane z pridanej hodnoty zatazujúcej ich spotrebu na mieste. Túto skutocnost pripustil aj región pocas konania na Súdnom dvore. ( [230]63 ) Rozsudok Corporación Dermoestética, uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 37. Pozri tiez rozsudok Hartlauer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 46. ( [231]64 ) Pozri rozsudok z 11. decembra 2008 Komisia/Rakúsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 56. ( [232]65 ) Pozri body 61 az 90 týchto návrhov. ( [233]66 ) Takéto ohrozenie sa musí posudzovat podla kritérií analogických ku kritériám ohrozenia verejnej bezpecnosti alebo verejného poriadku (pozri v tejto súvislosti ustálenú judikatúru, tak ako vyplýva medzi iným z rozsudku Orfanopoulos a Oliveri, uz citovaného v poznámke pod ciarou 17, bod 66). ( [234]67 ) Rozsudky z 18. júla 2007 Komisia/Nemecko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 86, a Laval un Partneri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 117. ( [235]68 ) Ustálená judikatúra pocnúc rozsudkami z 28. januára 1992, Komisia/Belgicko, [236]C-300/90, Zb. s. I-305, body 14 az 21, a Bachmann, C-204/90, Zb. s. I-249, body 21 az 28. Pozri aktuálnejsie rozsudky z , Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107, bod 68; Jundt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 67; z , Krankenheim Ruhesitz am Wannsee-Seniorenheimstatt, [237]C-157/07, Zb. s. I-8061, bod 43, a z , Papillon, [238]C-418/07, Zb. s. I-8947, bod 43. ( [239]69 ) Rozsudky z 28. októbra 1999, Vestergaard, [240]C-55/98, Zb. s. I-7641, bod 24; zo , Komisia/Taliansko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, body 23 a 24; zo , Manninen, [241]C-319/02, Zb. s. I-7477, bod 42; z , Komisia/Dánsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 70; Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, uz citovaný v poznámke pod ciarou 68, bod 68, a Jundt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 68. ( [242]70 ) Rozsudky Manninen, uz citovaný v poznámke pod ciarou 69, bod 43, a z 18. júna 2009, Aberdeen Property Fininvest Alpha, [243]C-303/07, Zb. s. I-5145, bod 72; v tomto zmysle uz predtým rozsudok z , de Lasteyrie du Saillant, [244]C-9/02, Zb. s. I-2409, bod 67. ( [245]71 ) Pozri k tomuto bodu bod 88 týchto návrhov. ( [246]72 ) O prílis vseobecnom a nepriamom kritériu pozri rozsudky Jundt (uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 70), a Eurowings Luftverkehr (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 42); v podobnom znení rozsudok zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 24). ( [247]73 ) Vyhlásenie c. 30 pripojené k záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy [neoficiálny preklad] ([248]Ú. v. ES C 340, 1997, s. 136). ( [249]74 ) Neofyty a neozoa sú rastlinné a zivocísne druhy, ktoré sú úmyselne alebo náhodným spôsobom, priamo alebo nepriamo uvedené clovekom na územia, ktoré nepatria do oblasti ich prirodzeného výskytu. ( [250]75 ) Podla clánkov 4 ods. 1 ES a 98 ES sa hospodárska politika clenských státov a Spolocenstva musí orientovat na zásadu otvoreného trhového hospodárstva. K tomuto bodu pozri tiez rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 47. ( [251]76 ) Pozri rozsudky zo 6. júna 2000, Verkooijen, [252]C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 48, a zo , Komisia/Taliansko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 22. Osobitne pokial ide o slobodné poskytovanie sluzieb rozsudky SETTG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 23, a Kohll, uz citovaný v poznámke pod ciarou 43, bod 41. ( [253]77 ) Pozri k tejto téme najmä rozsudky z 15. marca 2005, Bidar, [254]C-209/03, Zb. s. I-2119, body 56, 57, 59 a 60; z , Geven, [255]C-213/05, Zb. s. I-6347, body 29 a 30; z , Morgan a Bucher, C-11/06 a C-12/06, Zb. s. I-9161, bod 43, ako aj z , Nerkowska, [256]C-499/06, Zb. s. I-3993, body 37 az 39. Pozri okrem toho moje návrhy prednesené vo veci Tas-Hagen a Tas (rozsudok z , [257]C-192/05, Zb. s. I-10451), body 60 az 63, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Gottwald (vec prejednávaná pred Súdnym dvorom, C-103/08), body 58 az 72. ( [258]78 ) O obmedzeniach zriadovania sekundárnych bydlísk pozri rozsudok z 1. decembra 2005, Burtscher, [259]C-213/04, Zb. s. I-10309, osobitne bod 46. ( [260]79 ) Rozsudky zo 4. apríla 1974, Komisia/Francúzsko, 167/73, Zb. s. 359, body 24 az 32, ako aj z , Asjes a i., 209/84 az 213/84, Zb. s. 1425, body 44 a 45. ( [261]80 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 9; z , Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [262]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14; dalej len "rozsudok Saumon"; z , Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 38; z , Lucchini, [263]C-119/05, Zb. s. I-6199, body 51, 52 a 62, ako aj z , Régie Networks, [264]C-333/07, Zb. s. I-10807, body 94 in fine a 125. ( [265]81 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky, Steinike & Weinlig, uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 14, Saumon uz citovaný v poznámke pod ciarou 81, bod 10, a Lucchini, uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 50. ( [266]82 ) Súdny dvor preto podáva sirokú definíciu právomoci vnútrostátnych súdov, a napríklad v rozsudku Lucchini (uz citovanom v poznámke pod ciarou 80, bod 50 prvá veta) pouzíva výraz "najmä". ( [267]83 ) Rozsudky Saumon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 17; z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 30; zo , Laboratoires Boiron, [268]C-526/04, Zb. s. I-7529, bod 29, a Transalpine Ölleitung in Österreich, uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 40. Pozri tiez definíciu protiprávnej pomoci v clánku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z , ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([269]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [270]84 ) Rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, body 40 a 41. ( [271]85 ) Rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74, dalej len "rozsudok Altmark Trans"; z , Enirisorse, [272]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 38; UTECA, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 42, a z , Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 S, Zb. s. I-2665, bod 101. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z , Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25. ( [273]86 ) Rozsudky Altmark Trans, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 75; Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 39; UTECA, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 42, ako aj Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 102. V rovnakom zmysle, s výhradou niektorých odtienov v stylizácii, pozri rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 28. ( [274]87 ) Uz v rozsudku z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia (173/73, Zb. s. 709, bod 28), je upresnené, ze opatrenie sa nevymyká z pôsobnosti clánku 92 Zmluvy EHS (zmenený, teraz clánok 87 ES) len pre to, ze by mohlo íst o dan. Pozri okrem toho ako príklad rozsudky z , Nemecko/Komisia, [275]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 26; z , Heiser, [276]C-172/03, Zb. s. I-1627, body 27 az 58; z , Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 86, ako aj z , British Aggregates/Komisia, C-487/06 S, Zb. s. I-10505, osobitne bod 92. ( [277]88 ) Rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 25; Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 86, ako aj Laboratoires Boiron, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 33 az 35. V tomto zmysle pozri rozsudok z , Banco Exterior de Espańa, [278]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13. ( [279]89 ) Rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v poznámke pod ciarou 88, bod 14, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 87. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 26. ( [280]90 ) Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 89 posledná veta. ( [281]91 ) Rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v poznámke pod ciarou 88, bod 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16; zo , Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel", C-75/97, Zb. s. I-3671, body 23 a 24, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 87. ( [282]92 ) Pozri okrem toho rozsudky z 25. júla 1991, Säger, [283]C-53/90, Zb. s. I-9067, bod 20; z , Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 34, a Bacardi France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 89. ( [284]93 ) Rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 94; zo , Portugalsko/Komisia, [285]C-88/03, Zb. s. I-7715, bod 52, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 82. ( [286]94 ) Rozsudky Portugalsko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, body 57, 58, 60 a 61), ako aj z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i. (C-428/06 az C-434/06, Zb. s. I-6747, osobitne body 47 a 48). ( [287]95 ) Rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, body 55, 60 a 62. V rovnakom zmysle pozri rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17. ( [288]96 ) Rozsudky Adria-Wien Pipeline, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 41; Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 54; UGT-Rioja a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 94, bod 46, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 82. ( [289]97 ) Rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 52; v rovnakom zmysle, pozri ustálenú judikatúru, pocnúc rozsudkom z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 33, najmä rozsudky Adria-Wien Pipeline, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 42; Ferring, uz citovaný v poznámke pod ciarou 92, bod 17; zo , AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 39; z , Unicredito Italiano, [290]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 51, ako aj z , Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, body 137 a 138. ( [291]98 ) Pozri body 62 az 67 týchto návrhov. ( [292]99 ) Pozri body 73 a 81 týchto návrhov. ( [293]100 ) Pozri body 71 az 77 týchto návrhov. V rovnakom zmysle pozri rozsudok Adria-Wien Pipeline, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 52. ( [294]101 ) Pozri konkrétnejsie body 78 az 90 a 98 az 102 týchto návrhov. ( [295]102 ) Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, body 84 a 86; v rovnakom zmysle, pokial ide o opatrenia sociálnej povahy, rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [296]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z , Spanielsko/Komisia, [297]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23, a Maribel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 91, bod 25. ( [298]103 ) Rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [299]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; z , Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 20; Maribel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 91, bod 25, ako aj British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, body 85, 87 a 89. ( [300]104 ) Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 92. ( [301]105 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 26. júna 2008 vo veci Régie Networks (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 80), body 97 a 117. ( [302]106 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru spomenutú v poznámke pod ciarou 80. ( [303]107 ) Rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 17, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 55. ( [304]108 ) V tejto súvislosti pozri bod 126 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 88. ( [305]109 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z , Ecotrade, [306]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35; zo , Piaggio, [307]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 35, a z , Pearle a i., [308]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 36. ( [309]110 ) O zrieknutí sa danových príjmov, ako aj o financovaní zo státnych prostriedkov pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, body 26 a 28). V rovnakom zmysle pozri rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v poznámke pod ciarou 88, bod 14; z , Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 91, bod 16, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 87. ( [310]111 ) Rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 111; Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 97, bod 140, a z , Komisia/Taliansko a Wam, C-494/06 S, Zb. s. I-3639, bod 50. ( [311]112 ) Rozsudky Tubemeuse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 43; Altmark Trans, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 81; Heiser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, body 32 a 33, ako aj Air Liquide Industries Belgium, uz citovaný v poznámke pod ciarou 86, bod 36. ( [312]113 ) Rozsudok Komisia/Taliansko a Wam, uz citovaný v poznámke pod ciarou 111, bod 51; v rovnakom zmysle pozri rozsudky Heiser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 35, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 93, bod 91. ( [313]114 ) Pozri body 48 az 53 a osobitne o cezhranicnom prvku body 40 az 45 týchto návrhov. ( [314]115 ) K tomuto bodu pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 111. ( [315]116 ) Rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 30; Heiser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 87, bod 55, ako aj Komisia/Taliansko a Wam, uz citovaný v poznámke pod ciarou 111, bod 54. ( [316]117 ) Rozsudok Komisia/Taliansko a Wam, uz citovaný v poznámke pod ciarou 111, bod 58. ( [317]118 ) Pre viac podrobností pozri clánok 4 ods. 5 regionálneho zákona c. 4/2006 v spojení s odsekom 4 tohto clánku figurujúcom v bode 14 týchto návrhov. ( [318]119 ) Pre doplnenie pozri body 52 a 53 týchto návrhov. ( [319]120 ) Pozri body 83 az 88 a 98 az 102 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0001 122. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0002 123. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0003 124. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0004 125. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0005 126. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0006 127. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0007 128. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0008 129. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0009 130. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0010 131. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0011 132. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0012 133. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0013 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0171&locale=SK 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0465&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0093&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0305&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0239&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0014 141. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0015 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0241&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0275&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0016 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0281&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0017 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0244&locale=SK 148. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0018 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:014:TOC 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:138:TOC 151. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0019 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0262&locale=SK 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0076&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0020 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0274&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0021 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0070&locale=SK 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0092&locale=SK 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:240:TOC 160. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0022 161. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0023 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0294&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0024 164. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0025 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0026 167. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0027 168. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0028 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0381&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0029 171. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0030 172. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0031 173. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0032 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:378:TOC 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0435&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0033 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0234&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0279&locale=SK 179. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0034 180. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0035 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0244&locale=SK 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0490&locale=SK 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0076&locale=SK 184. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0036 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0134&locale=SK 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0290&locale=SK 187. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0037 188. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0038 189. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0039 190. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0040 191. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0041 192. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0042 193. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0043 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0158&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0372&locale=SK 196. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0044 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0341&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0045 199. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0046 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 201. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0047 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0002&locale=SK 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0463&locale=SK 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0320&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0048 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0150&locale=SK 207. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0049 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0169&locale=SK 209. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0050 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0254&locale=SK 211. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0051 212. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0052 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 214. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0053 215. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0054 216. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0169&locale=SK 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0170&locale=SK 218. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0182&locale=SK 219. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0055 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0265&locale=SK 221. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0056 222. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0057 223. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 224. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0058 225. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0059 226. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0060 227. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0061 228. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0385&locale=SK 229. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0062 230. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0063 231. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0064 232. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0065 233. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0066 234. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0067 235. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0068 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0300&locale=SK 237. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0157&locale=SK 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0418&locale=SK 239. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0069 240. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0055&locale=SK 241. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0319&locale=SK 242. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0070 243. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0303&locale=SK 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0009&locale=SK 245. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0071 246. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0072 247. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0073 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 249. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0074 250. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0075 251. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0076 252. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0035&locale=SK 253. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0077 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0209&locale=SK 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0213&locale=SK 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0499&locale=SK 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0192&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0078 259. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0213&locale=SK 260. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0079 261. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0080 262. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 263. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 264. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 265. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0081 266. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0082 267. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0083 268. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0526&locale=SK 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 270. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0084 271. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0085 272. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 273. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0086 274. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0087 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 276. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 277. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0088 278. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 279. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0089 280. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0090 281. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0091 282. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0092 283. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0053&locale=SK 284. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0093 285. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 286. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0094 287. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0095 288. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0096 289. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0097 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 291. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0098 292. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0099 293. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0100 294. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0101 295. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0102 296. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 297. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 298. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0103 299. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 300. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0104 301. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0105 302. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0106 303. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0107 304. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0108 305. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0109 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 307. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 308. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 309. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0110 310. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0111 311. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0112 312. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0113 313. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0114 314. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0115 315. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0116 316. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0117 317. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0118 318. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0119 319. file:///tmp/lynxXXXXMhu5u2/L96153-1366TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1101082501-E0120