NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 23. apríla 2009 ( [1]1 ) Vec C-97/08 P Akzo Nobel NV a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP -- Clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Skupina spolocností -- Pripísatelnost porusení -- Zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze jej dcérskymi spolocnostami -- Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou -- Vyvrátitelná domnienka v prípade vlastníctva 100% podielu na základnom imaní" I -- Úvod 1. Toto konanie opätovne ponúka Súdnemu dvoru prílezitost spresnit dôlezitý bod svojej judikatúry týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie v rámci skupín spolocností. Na rozdiel od veci ETI, ( [2]2 ) v ktorej Súdny dvor nedávno rozhodol, sa vsak v tejto veci otázka netýka problému sukcesie podnikov, ale podmienok vzniku zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné správanie jej dcérskych spolocností. 2. Pozadím tejto zálezitosti je konanie týkajúce sa protisútazného správania, v ktorom Komisia zistila, ze styri spolocnosti, úplne ovládané spolocnostou Akzo Nobel NV, sa ako úcastníci kartelovej dohody v oblasti cholinchloridu, ktorá je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, dopustili porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. ( [3]3 ) Hoci sama materská spolocnost Akzo Nobel NV nebola úcastníkom kartelovej dohody, bola jej spolocne a nerozdielne s jej dcérskymi spolocnostami ulozená pokuta. Príslusné rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2004 ( [4]4 ) (dalej len "sporné rozhodnutie") v celom rozsahu potvrdil Súd prvého stupna rozsudkom z ( [5]5 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"). 3. Súdny dvor má teraz rozhodnút o odvolaní, ktoré podal Akzo Nobel NV a dalsie styri spolocnosti skupiny Akzo Nobel. Úcastníci sa v podstate zhodujú na tom, ze materská spolocnost môze niest zodpovednost za protisútazné správanie svojich dcérskych spolocností, pokial má na ne rozhodujúci vplyv. Je vsak velmi sporné, ci takýto vplyv mozno predpokladat v prípade, ked materská spolocnost vlastní vsetky podiely svojich dcérskych spolocností, alebo ci musia okrem toho existovat konkrétne prejavy vplyvu materskej spolocnosti na obchodné správanie jej dcérskych spolocností; v tomto bode nie je judikatúra Súdu prvého stupna jednotná. ( [6]6 ) Okrem toho je potrebné objasnit, presne v ktorých aspektoch musí mat materská spolocnost rozhodujúci vplyv (predmet rozhodujúceho vplyvu). II -- Právny rámec 4. Právny rámec tejto veci predstavuje clánok 81 ods. 1 ES, clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [7]7 ) 5. Clánok 81 ods. 1 ES v príslusnej casti znie: "Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; ...". 6. Clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP obsahuje ustanovenie, ktoré je v podstate totozné s obsahom clánku 81 ods. 1 ES, vztahuje sa vsak na obchod medzi zmluvnými stranami tejto dohody v rámci územia, na ktorom sa uplatnuje. 7. Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 znie: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10% jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." III -- Okolnosti predchádzajúce konaniu A -- Skutkový stav a správne konanie 8. Podla zistení Komisie, na ktoré odkazuje Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, ( [8]8 ) táto vec vychádza zo skutkového stavu, ktorý dalej opísem. 9. Po prijatí ziadosti amerického výrobcu o uplatnenie tzv. oznámenia o zhovievavosti v apríli 1999 zacala Komisia vysetrovanie v sektore cholinchloridu na celosvetovej úrovni. 10. Cholinchlorid patrí do B-komplexovej skupiny vo vode rozpustných vitamínov (vitamín B4) a pouzíva sa najmä v priemysle zivocísnych krmív ako prísada do krmív. Okrem výrobcov na trhu cholinchloridu pôsobia na jednej strane spracovatelia, ktorí kupujú výrobok od výrobcov v tekutej forme a na úcet výrobcu alebo na vlastný úcet ho spracúvajú na cholinchlorid obsiahnutý v inej látke, a na druhej strane distribútori. 11. Aj odvolatelia, pät spolocností zo skupiny Akzo Nobel, pôsobia na trhu cholinchloridu. Akzo Nobel NV so sídlom v Holandsku je materská spolocnost skupiny Akzo Nobel a vlastní (ako cistý holding) celé základné imanie svojich dcérskych spolocností Akzo Nobel Chemicals International BV a Akzo Nobel Nederland BV. Posledná uvedená spolocnost vlastní 100% podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti Akzo Nobel Chemicals BV, ktorá vlastní vsetky podiely svojej dcérskej spolocnosti Akzo Nobel Functional Chemical BV. 12. Po skoncení vysetrovania Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia uviedla, ze odvolatelia sa na európskej, ako aj na celosvetovej úrovni podielali na dohodách a zosúladených postupoch, ktoré spocívali v urcovaní cien, rozdelení trhu a zosúladených akciách proti konkurentom v sektore cholinchloridu v EHP, cím porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP. ( [9]9 ) 13. Na základe zistených porusení Komisia v clánku 2 sporného rozhodnutia ulozila pokutu v celkovej výske 20,99 milióna eur spolocne a nerozdielne spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV. 14. V clánku 3 sporného rozhodnutia Komisia vyzvala odvolatelov, aby okamzite ukoncili porusovania uvedené v clánku 1 a aby sa v budúcnosti zdrzali zisteného porusovania a akéhokolvek cinu, ktorý má rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok. 15. Komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, ze z dôvodu nedostatku hospodárskej nezávislosti dcérskych spolocností muselo byt opatrenie adresované aj materskej spolocnosti Akzo Nobel NV, hoci tá -- na rozdiel od dcérskych spolocností -- nebola osobne úcastníkom kartelovej dohody. ( [10]10 ) Z toho istého dôvodu Komisia v rámci celého rozhodnutia, nielen nakoniec pri výpocte ulozenej pokuty, prihliadala na podiel na trhu a/alebo obrat Akzo Nobel ako skupiny. ( [11]11 ) B -- Súdne konanie 16. Proti spornému rozhodnutiu Komisie spolocne podali na Súd prvého stupna zalobu spolocnosti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV, ktoré navrhli, aby Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Komisia naopak navrhla, aby Súd prvého stupna urcil, ze zaloba je neprípustná alebo zjavne nedôvodná, co sa týka spolocností Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals, aby zamietol zalobu v zostávajúcej casti a zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 17. Dna 12. decembra 2007 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom v celom rozsahu potvrdil sporné rozhodnutie. Zamietol zalobu a zaviazal zalobkyne nahradit trovy konania. 18. Spolocným odvolaním, doruceným do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2008, Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok Súdu prvého stupna v rozsahu, v akom zamietol zalobný dôvod, podla ktorého bola spolocnosti Akzo Nobel NV nesprávne pripísaná spolocná a nerozdielna zodpovednost, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom pripisuje zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel NV, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a trov konania pred Súdom prvého stupna v rozsahu, v akom sa týkajú tohto odvolania. 19. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. 20. Na Súdnom dvore sa prejednanie veci uskutocnilo písomnou formou. Ziadny úcastník konania nepodal návrh na otvorenie ústnej casti konania. IV -- Analýza A -- Prípustnost odvolania 21. Komisia namieta predovsetkým neprípustnost odvolania z dvoch hladísk. 22. Prvým dôvodom neprípustnosti namieta aktívnu legitimáciu, cize záujem väcsiny odvolatelov na konaní. Uvádza, ze odvolaním sa namieta len spolocná a nerozdielna zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel NV, co je dôvodom, pre ktorý nemajú Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV locus standi. 23. Tomuto dôvodu Komisie nie je mozné vyhoviet. Legitimácia vsetkých odvolatelov podat odvolanie vyplýva podla clánku 56 druhého pododseku Statútu Súdneho dvora zo samotnej skutocnosti, ze na Súde prvého stupna neboli vo svojich návrhoch úspesní. ( [12]12 ) 24. Pokial ide o záujem na konaní, podla ustálenej judikatúry existuje vtedy, ak môze odvolanie svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ho podal. ( [13]13 ) Aj táto podmienka je vo vztahu k Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV splnená. Hoci sa totiz odvolanie v predmetnej veci týka len spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti Akzo Nobel NV, môze priniest prospech aj vsetkým ostatným odvolatelom. 25. Rozsudkom Súdu prvého stupna bola totiz potvrdená pokuta vo výske 20,99 milióna eur, ktorú Komisia ulozila odvolatelom spolocne a nerozdielne. Pokial by sa stav nezmenil, Komisia by mala podla zásad spolocných a nerozdielnych záväzkov moznost ziadat zaplatenie celej sumy pokuty od ktoréhokolvek odvolatela. Keby vsak bol v odvolacom konaní rozsudok Súdu prvého stupna zrusený, pokial ide o zodpovednost Akzo Nobel NV, pri ulození pokuty by sa nemohlo prihliadat na obrat celej skupiny podnikov Akzo Nobel, coho dôsledkom by bolo podstatné znízenie pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne dcérskym spolocnostiam. To by teda ostatným odvolatelom prinieslo významný prospech výrazného znízenia celkovej sumy, ktorú je Komisia oprávnená ziadat od kazdého odvolatela na základe zásad spolocných a nerozdielnych záväzkov. Tým by sa okrem toho znízilo aj prípadné nebezpecenstvo nevysporiadania platby spolocného a nerozdielneho dlhu vo vnútorných vztahoch skupiny podnikov. 26. Druhým dôvodom neprípustnosti odvolania Komisia namieta, ze niektoré odvolacie dôvody sú nové a ako také neprípustné. Komisia sa napríklad domnieva, ze odvolatelia osobitne pred Súdom prvého stupna nenamietali proti platnosti domnienky, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na spolocnost, ak vlastní celé jej základné imanie. Podla nej odvolatelia okrem toho na prvom stupni neuviedli, ze siroko chápaný pojem predmetu rozhodujúceho vplyvu je -- tak ako to teraz uvádzajú -- porusením zásady osobnej zodpovednosti. 27. Aj tento dôvod neprípustnosti uvádzaný Komisiou treba zamietnut. 28. Hoci je pravda, ze v zmysle clánku 42 ods. 2 v spojení s clánkom 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je zakázané uvádzat nové dôvody pri odvolaní, odvolatel môze uvádzat nové tvrdenia týkajúce sa dôvodov, ktoré uz uviedol na prvom stupni, najmä ak chce reagovat na závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. ( [14]14 ) Na rozdiel od tvrdení Komisie nie je rozhodujúce, ci odvolatelia uviedli úplne nové tvrdenie, ale ci je toto nové tvrdenie samostatným dôvodom, alebo len legitímnym rozvinutím dôvodu, ktorý uz bol v konaní uvedený. ( [15]15 ) 29. Aj za predpokladu, ze odvolatelia v tejto veci skutocne namietali proti platnosti domnienky ako takej len pri odvolaní, táto okolnost je iba rozsírením dôvodu, ktorý bol uvedený uz na prvom stupni. Uz na prvom stupni totiz odvolatelia okrem iného uviedli, ze spolocnost Akzo Nobel NV bola nesprávne oznacená za spolocnú a nerozdielnu dlznícku, kedze vzhladom na to, ze nemá "rozhodujúci vplyv" na správanie svojich dcérskych spolocností na trhu, nevytvára s nimi jeden hospodársky subjekt, a teda ani podnik v zmysle clánku 81 ES. Ak teraz v odvolacom konaní namietajú aj uplatnitelnost pravidla o domnienke ako takého, je to len dalsie tvrdenie na podporu ich tvrdenia o neexistencii "rozhodujúceho vplyvu" spolocnosti Akzo Nobel NV. Toto pravidlo totiz v skutocnosti slúzi len na praktické uplatnovanie a chápanie kritéria "rozhodujúceho vplyvu", a teda s ním úzko súvisí. 30. Vyssie uvedené úvahy platia najmä vtedy, ak sa vezme do úvahy, ze v zmysle clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa odvolanie nemôze obmedzit na zopakovanie zalobných dôvodov a tvrdení uvedených pred Súdom prvého stupna, ale musí obsahovat argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna. ( [16]16 ) Kedze Súd prvého stupna sa podrobne zaoberal predmetným pravidlom o domnienke v rámci napadnutého rozsudku, ( [17]17 ) odvolatelia museli uviest svoje tvrdenia týkajúce sa tohto pravidla vo svojom odvolaní. Na prvom stupni to naopak este nebolo potrebné, kedze Komisia sa v spornom rozhodnutí predmetnou domnienkou detailne nezaoberala, na rozdiel od Súdu prvého stupna, ktorý tak urobil v napadnutom rozsudku. 31. Ani predmet a úcel clánku 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v predmetnej veci nevyzadujú iné právne posúdenie tejto veci. Podla ustálenej judikatúry má toto ustanovenie za ciel zabránit tomu, aby sa Súdnemu dvoru predlozil spor sirsieho rozsahu, nez o akom rozhodoval Súd prvého stupna; v konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom prvého stupna. ( [18]18 ) V tejto veci vsak uz Súd prvého stupna dôkladne preskúmal predpoklady a spôsoby uplatnovania pravidla o domnienke vo vztahu k Akzo Nobel NV. ( [19]19 ) 32. Obdobne nie je novým neprípustným dôvodom ani tvrdenie odvolatelov, podla ktorého siroko chápaný pojem predmetu rozhodujúceho vplyvu porusuje zásadu osobnej zodpovednosti. Odvolatelia uz totiz pred Súdom prvého stupna uviedli, ze na rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti sa musí prihliadnut len vtedy, ak sa týka urcitých aspektov obchodnej politiky dcérskej spolocnosti. ( [20]20 ) Súd prvého stupna -- ktorý v tejto súvislosti vychádza zo sirsieho chápania pojmu predmetu vplyvu -- toto tvrdenie v napadnutom rozsudku zamietol. Teraz pri namietaní dôsledkov tohto výkladu -- ktorý odvolatelia povazujú za prílis siroký -- len vecne vstupujú do príslusných úvah Súdu prvého stupna. 33. Ich tvrdenia sú preto novým, prípustným argumentom vo vztahu k dôvodu, ktorý uz bol predmetom konania na prvom stupni. Ani z tohto hladiska neexistuje nijaké nebezpecenstvo, ze Súdny dvor prekrocí svoje právomoci v konaní o odvolaní, kedze Súd prvého stupna uz rozsiahlym spôsobom prejednal otázku predmetu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti. ( [21]21 ) 34. Odvolanie je preto prípustné v celom rozsahu. B -- Dôvodnost odvolania 35. Odvolatelia sa domnievajú, ze sporné rozhodnutie bolo nesprávne urcené aj Akzo Nobel NV, s tým dôsledkom, ze tejto spolocnosti bola ako materskej spolocnosti skupiny Akzo Nobel nesprávne pripísaná zodpovednost za protisútazné správanie jej dcérskych spolocností. Na základe tohto tvrdenia napádajú prvostupnový rozsudok jediným odvolacím dôvodom, ktorým tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil a uplatnil pojem "podnik" podla clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze povazoval Akzo Nobel NV a jej dcérske spolocnosti za jeden podnik. 1. Predbezné úvahy 36. Hlavný problém pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie má korene v skutocnosti, ze adresáti právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze a adresáti rozhodnutí úradov na ochranu hospodárskej sútaze nie sú nevyhnutne totozní. ( [22]22 ) 37. Zatial co sa totiz právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze obracajú na podniky a bez ohladu na ich organizáciu a právnu formu sa na ne priamo vztahujú, ( [23]23 ) rozhodnutia úradov na ochranu hospodárskej sútaze, ktorých cielom je zabránit porusovaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, môzu byt urcené iba osobám, a to aj preto, lebo tieto rozhodnutia musia byt prípadne vykonané. ( [24]24 ) Preto sa vo vsetkých prípadoch, v ktorých úrad na ochranu hospodárskej sútaze potrestá protisútazné správanie, kladie otázka, komu konkrétne treba pripísat zodpovednost za takéto porusenie. ( [25]25 ) 38. Pri volbe kritérií pripísania zodpovednosti je potrebné prihliadat na sankcný charakter prijatého opatrenia aj na jeho dôvod a ciel. 39. Zo sankcného charakteru opatrení prijatých úradmi na ochranu hospodárskej sútaze na úcely potrestania protisútazného správania, najmä pokút, vyplýva, ze ide o oblast prinajmensom podobnú trestnému právu. Pre pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie je preto rozhodujúca zásada osobnej zodpovednosti, ( [26]26 ) ktorá vychádza zo zásady právneho státu a zo zásady zavinenia. ( [27]27 )Osobná zodpovednost znamená, ze zodpovednost za protisútazné správanie sa v zásade musí pripísat tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré riadia podnik, ktorý je úcastníkom kartelu. ( [28]28 ) Inými slovami, zodpovedá právny subjekt, ktorý stelesnuje tento podnik. 40. Pokial ide o dôvod a ciel ulozených opatrení, je potrebné prihliadat na to, ze slúzia na úcinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze s cielom zabezpecit jej nenarusenie [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]; preto musia tieto opatrenia odrádzat hospodárske subjekty od protisútazného správania. ( [29]29 ) 41. Prijatím kritéria osobnej zodpovednosti sa spravidla prispieva k úcinnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, kedze napokon osoba, ktorá riadi podnik, má tiez rozhodujúci vplyv na správanie podniku na trhu; táto osoba riadiaca podnik musí pod tlakom ulozených sankcií nanovo zorganizovat svoje správanie tak, aby podnik v budúcnosti postupoval v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. Sankcia zároven plní vseobecnú preventívnu funkciu, kedze aj iné hospodárske subjekty odrádza od protisútazného správania. 42. S prihliadnutím na stále rastúcu zlozitost organizacnej struktúry hospodárskych subjektov sa, samozrejme, môze stat, ze podnik tvorí viac ako jedna spolocnost a ze fyzickou alebo právnickou osobou skutocne zodpovednou za protisútazné správanie nie je alebo nie je výlucne osoba, ktorá sa navonok javí ako úcastník kartelovej dohody. Na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze vsak nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma spolocnostami vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale urcujúcim kritériom je jednotné správanie sa na trhu. ( [30]30 ) 43. Napríklad, pokial má v rámci struktúry skupiny materská spolocnost rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, pricom niektoré z nich boli -- spolu s tretími osobami -- úcastníkmi kartelovej dohody, je v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, ako aj s cielom úcinného uplatnovania právnych predpisov o hospodárskej sútazi, aby vsetky podniky skupiny, ktoré sa zúcastnili na kartelovej dohode, a spolu s nimi aj táto materská spolocnost, zodpovedali spolocne a nerozdielne, aby sa zabránilo protisútaznému správaniu. Iba týmto spôsobom mozno zabezpecit, ze pri výpocte pokuty, ktorá sa má ulozit, bude správne prihliadnuté na skutocnú hospodársku silu podniku ako celku a ze vykonanie pokuty nebude ohrozené prípadnými majetkovými prevodmi medzi materskou spolocnostou a jej dcérskymi spolocnostami. 44. V tejto súvislosti aj Súdny dvor potvrdil v ustálenej judikatúre, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti, a to najmä v prípade, ak sa dcérska spolocnost, hoci má samostatnú právnu subjektivitu, nesprávala na trhu autonómnym spôsobom, ale v podstate realizovala pokyny vydané materskou spolocnostou. ( [31]31 ) 45. V tejto veci tvorí práve táto problematika jadro otázky. Je potrebné objasnit, ci má Akzo Nobel NV ako materská spolocnost skutocne niest zodpovednost za protisútazné správanie svojich dcérskych spolocností. ( [32]32 ) Odvolatelia na jednej strane uvádzajú, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho pochopenia nálezitostí dôkazu o rozhodujúcom vplyve Akzo Nobel NV na jej dcérske spolocnosti (prvá cast odvolacieho dôvodu) a na druhej strane, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa predmetu uvedeného vplyvu, ked sa domnieval, ze na tento úcel sa malo prihliadat na vsetky organizacné, hospodárske a právne väzby medzi podnikmi, hoci správne by sa mala zohladnit výlucne obchodná politika v uzsom zmysle (druhá cast odvolacieho dôvodu). 2. O nálezitostiach v oblasti dôkazu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti (prvá cast odvolacieho dôvodu) 46. Prvý bod odvolacieho dôvodu je venovaný poziadavkám, ktoré sa kladú na dôkaz o rozhodujúcom vplyve materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti. Odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze v bodoch 60 az 62 napadnutého rozsudku opomenul nálezitosti v oblasti dôkazu vyplývajúce z existujúcej judikatúry. 47. Úcastníci tohto konania sa predovsetkým zhodujú na skutocnosti, ze protisútazné správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti vtedy, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky: na jednej strane materská spolocnost musí byt schopná mat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti a na druhej strane musí aj skutocne túto moc vykonávat. ( [33]33 ) 48. Na to, aby materská spolocnost bola schopná mat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, musí existovat viac, ako len vztah hospodárskej závislosti dcérskej spolocnosti od materskej spolocnosti. ( [34]34 ) V tejto veci vsak netreba podrobnejsie diskutovat o povahe vztahu, ktorý musí na tento úcel nevyhnutne existovat medzi danými dvoma spolocnostami. ( [35]35 ) Je totiz nepochybné, ze materská spolocnost je v kazdom prípade schopná mat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, pokial ovláda -- ako v tomto prípade Akzo Nobel NV -- 100% podiel na jej základnom imaní, ( [36]36 ) a to jednak prostredníctvom priamej úcasti, ako aj nepriamo, prostredníctvom úcastí, ktoré vlastní v iných spolocnostiach. 49. Názory sa vsak velmi rozchádzajú, pokial ide o nálezitosti potrebné na preukázanie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti. Na rozdiel od Komisie sa odvolatelia domnievajú, ze pripísanie zodpovednosti za porusovanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze je mozné -- aspon v tomto prípade -- len vtedy, ak okrem vlastníctva celého základného imania existujú dalsie konkrétne okolnosti, ktoré naznacujú, ze dcérska spolocnost podlieha skutocne vplyvu svojej materskej spolocnosti. Zjednodusene by sa dalo povedat, ze podla odvolatelov sa musia nálezitosti na preukázanie rozhodujúceho vplyvu rovnat "100% plus X". 50. Toto tvrdenie odvolatelov ma nepresvedcilo. Ako vysvetlím dalej, nemá nijakú podporu v judikatúre, ktorú doteraz vypracoval Súdny dvor, podla ktorého naopak existuje vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost, ktorá 100% ovláda dcérsku spolocnost, má na nu skutocne rozhodujúci vplyv [pozri okrem iného cast a)]. Okrem toho podla môjho názoru neexistuje ani ziadny dôvod na odchýlenie sa od uvedeného pravidla o domnienke a na sprísnenie nálezitostí v oblasti dôkazu, zvýsiac ich na "100% plus X" v zmysle tvrdení odvolatelov [pozri okrem iného cast b)]. a) Vyvrátitelná domnienka týkajúca sa existencie rozhodujúceho vplyvu v prípade 100% úcasti materskej spolocnosti na dcérskej spolocnosti 51. Podla judikatúry Súdneho dvora existuje domnienka, podla ktorej má materská spolocnost skutocne rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, ak vlastní 100% jej základného imania. 52. Uz z rozsudku AEG vyplýva, ze v súvislosti s pripísaním zodpovednosti za protisútazné správanie v rámci skupiny spolocností nie jej potrebné overovat, ci materská spolocnost má moc rozhodujúcim spôsobom ovplyvnit politiku distribúcie a cenovú politiku svojej 100% dcérskej spolocnosti, kedze -- ako uvádza Súdny dvor -- 100% dcérska spolocnost "nevyhnutne sleduje politiku vytýcenú rovnakými statutárnymi orgánmi", ktoré stanovujú politiku materskej spolocnosti. ( [37]37 ) 53. V rozsudku Stora sa táto judikatúra ustálila. Uvádza sa v nom, ze v prípade vlastníctva 100% podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou je dôvodné sa domnievat, ze materská spolocnost má skutocne rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. ( [38]38 ) 54. Skutocnost, ze ide o vyvrátitelnú domnienku, rovnako vyplýva z rozsudku Stora. Podla Súdneho dvora mala v danom prípade materská spolocnost (ako odvolatelka) vyvrátit domnienku o rozhodujúcom vplyve tým, ze predlozí vhodné dôkazy. ( [39]39 ) 55. Napriek tomu sa odvolatelia snazia pomocou odkazu na body 28 a 29 rozsudku Stora preukázat, ze v danom rozsudku Súdny dvor obmedzil platnost pravidla o domnienke a sprísnil predpoklady na pripísanie zodpovednosti za konanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. Sporné casti vyssie uvedeného rozsudku znejú: "28 Preto sa na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Súd prvého stupna nedomnieval, ze vlastnenie 100% podielu na základnom imaní je ako také dostatocné na stanovenie zodpovednosti materskej spolocnosti. Súd prvého stupna posúdil aj okolnost, ze zalobkyna nepoprela, ze bola schopná rozhodujúcim spôsobom ovplyvnit obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, a nepredlozila dôkazy na podporu svojich tvrdení o nezávislosti uvedenej dcérskej spolocnosti. 29 Rovnako nepresné je tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna ulozil zalobkyni bremeno dôkazu, ktorým sa mala preukázat nezávislost správania jej dcérskej spolocnosti. Kedze zalobkyna vlastnila celé základné imanie dcérskej spolocnosti, mohol sa Súd prvého stupna dôvodne domnievat, ako uviedla Komisia, ze materská spolocnost má skutocne rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, najmä po konstatovaní v bode 85 napadnutého rozsudku, ze zalobkyna sa pocas správneho konania predstavila, pokial ide o spolocnosti skupiny Stora, ako jediný partner Komisie vo vztahu k predmetnému poruseniu. Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí vhodné dôkazy." 56. Na rozdiel od tvrdení odvolatelov z vyssie uvedených castí rozsudku Stora sa vôbec nedá vyvodit, ze Súdny dvor sa chcel odchýlit od predchádzajúcej judikatúry a sprísnil nálezitosti na pripísanie zodpovednosti medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou za protisútazné správanie. 57. Je pravda, ze v uvedenom rozsudku Súdny dvor v rámci preskúmavania zistení Súdu prvého stupna uviedol, ze Súd prvého stupna sa nedomnieval, "ze vlastnenie 100% podielu na základnom imaní je ako také dostatocné na stanovenie zodpovednosti materskej spolocnosti". ( [40]40 ) To vsak neumoznuje dospiet k záveru, ze úradu na ochranu hospodárskej sútaze prinálezí úloha predlozit z vlastného podnetu dôkazy, ktoré preukazujú konkrétny vplyv materskej spolocnosti na jej 100% dcérsku spolocnost, aby sa uvedenej materskej spolocnosti mohlo pripísat protisútazné správanie dcérskej spolocnosti. Táto cast rozsudku Stora sa len snazí spresnit, ze v spornom prípade môze materská spolocnost namietat proti existencii rozhodujúceho vplyvu predlozením opacných dôkazov a tak vyvrátit domnienku o vplyve platnú v prípade vlastníctva 100% podielu na základnom imaní. 58. To je osobitne jasné pri cítaní dalsích úvah Súdneho dvora v rozsudku Stora. V nich sa objasnuje, ze tým, ze zalobkyna "vlastnila celé základné imanie dcérskej spolocnosti, mohol sa Súd prvého stupna dôvodne domnievat... ze materská spolocnost má skutocne rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti", a ze prinálezalo zalobkyni, cize materskej spolocnosti, aby "vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí vhodné dôkazy". ( [41]41 ) 59. Skutocnost, ze vo veci Stora sa materská spolocnost na cele rovnomennej skupiny predstavila ako jediný partner Komisie, sa nemôze nesprávne vykladat ako obmedzenie predmetného pravidla o domnienke. Hoci je pravda, ze Súdny dvor, tak ako pred ním Súd prvého stupna, zdôraznuje túto okolnost vo svojom rozsudku, ( [42]42 ) z pouzitia úvodného výrazu "najmä" je jasné, ze na výhradné zastúpenie skupiny Stora jej materskou spolocnostou v správnom konaní sa prihliadlo len ako na doplnujúcu okolnost, ktorá nie je spôsobilá obmedzit v kazdom prípade existujúcu domnienku o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, a môze ju dokonca aj posilnit. ( [43]43 ) 60. Súdny dvor teda v rozsudku Stora popri vlastníctve 100% podielu na základnom imaní vôbec neuvádza dalsie podmienky na uplatnovanie pravidla o domnienke. To vyplýva aj z porovnania s návrhmi, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mischo, ktorý nepovazoval vlastníctvo 100% podielu za dostatocné na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti a ziadal "dalsiu okolnost". ( [44]44 ) Jeho argumentáciu vsak potom Súdny dvor v rozsudku Stora neprevzal. 61. Súd prvého stupna teda ostal v kolajach predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora, ked svoj rozsudok, proti ktorému je teraz podané odvolanie, zalozil na vyvrátitelnej domnienke, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní 100% podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, má rozhodujúci vplyv na jej správanie ( [45]45 ). V dôsledku toho je tvrdenie odvolatelov nedôvodné. b) Neexistencia dôvodov na sprísnenie nálezitostí na pripísanie zodpovednosti medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou za protisútazné správanie 62. Este treba zistit, ci Súdny dvor musí vyuzit tento prípad, aby sprísnil nálezitosti na dôkazy ich zvýsením na úroven "100% plus X", ako presadzujú odvolatelia. Zdá sa, ze táto diskusia je potrebná aj a najmä z hladiska nedávnej judikatúry Súdu prvého stupna; v tejto súvislosti treba spomenút najmä rozsudky DaimlerChrysler ( [46]46 ) a Bolloré ( [47]47 ), citované odvolatelmi na podporu ich tvrdenia. 63. Najskôr -- na rozdiel od tvrdení odvolatelov -- uvádzam, ze rozsudky DaimlerChrysler a Bolloré, ktoré vyhlásil Súd prvého stupna, vôbec nemajú to isté smerovanie. 64. Predovsetkým co sa týka rozsudku DaimlerChrysler, zdá sa -- prinajmensom pri zbeznom skúmaní --, ze Súd prvého stupna nepovazoval vlastníctvo 100% podielu na dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou za dostatocné a pozadoval dalsie okolnosti na preukázanie existencie rozhodujúceho vplyvu. Tvrdí totiz, ze "100% drzba kapitálu neumoznuje preukázat zodpovednost materskej spolocnosti...". ( [48]48 ) Hned po tomto tvrdení vsak Súd prvého stupna objasnuje: "V prípade drzby vsetkého kapitálu dcérskej spolocnosti totiz môze Komisia legitímne predpokladat, ze materská spolocnost skutocne má rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti..." ( [49]49 ) Okrem toho Súd prvého stupna zdôraznuje, ze v spornom prípade je povinnostou materskej spolocnosti vyvrátit túto domnienku dostatocnými dôkazmi. ( [50]50 ) 65. Okolnost, ze materská spolocnost vystupovala pocas správneho konania ako jediný predstavitel spolocností skupiny, sa povazuje -- ako zdôraznuje úvodné slovné spojenie "najmä" -- jednoducho za doplnkovú okolnost, ktorá vôbec neobmedzuje v kazdom prípade existujúcu domnienku o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, a môze ju dokonca aj posilnit. ( [51]51 ) 66. Preto na rozdiel od prvého dojmu sa v prípade DaimlerChrysler Súd prvého stupna týmito tvrdeniami nedostáva do rozporu s judikatúrou rozvinutou Súdnym dvorom vo veciach AEG a Stora. Naopak, v tomto rozsudku -- ako napokon aj v niektorých svojich dalsích rozsudkoch ( [52]52 ) -- sa dokonca Súd prvého stupna tesne priklonil k smerovaniu rozsudkov AEG a Stora a uplatnuje výlucne vyvrátitelnú domnienku rozhodujúceho vplyvu uznanú Súdnym dvorom. V tejto súvislosti Súd prvého stupna vôbec nesprísnuje nálezitosti na dôkazy podla vzorca "100% plus X". 67. Iné stanovisko vsak zaujal Súd prvého stupna v rozsudku Bolloré, kde uvádza: "Dôkaz týkajúci sa vlastníctva celého obchodného podielu v dcérskej spolocnosti, hoci je silným nepriamym dôkazom o tom, ze materská spolocnost skutocne má rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, sám osebe nestací na to, aby bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti... Doplnujúci dôkaz týkajúci sa miery úcasti zostáva nevyhnutný, ale mozno ho odvodit z jednotlivých nepriamych dôkazov". ( [53]53 ) 68. Vyssie uvedenými tvrdeniami vo veci Bolloré Súd prvého stupna opustil rámec, ktorý vytýcil Súdny dvor v rozsudkoch AEG a Stora. ( [54]54 ) Súd prvého stupna sa dokonca priklána k návrhom -- v tejto súvislosti Súdnym dvorom neprijatých --, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Stora a ktoré Súd prvého stupna aj doslovne cituje. Na konci týchto návrhov sa uvádza poziadavka na "dalsiu okolnost vo vztahu k podielu úcasti", ktorá by mohla byt tvorená nepriamymi dôkazmi. ( [55]55 ) V nasledujúcich úvahách v rozsudku Bolloré Súd prvého stupna preskúmava rôzne okolnosti prípadu, aby zistil, ci obsahujú nepriame dôkazy v prospech alebo proti rozhodujúcemu vplyvu Bolloré na jej dcérsku spolocnost, pricom vychádza jednak zo zistení Komisie v správnom konaní, jednak z tvrdení uvedených úcastníkmi súdneho konania. ( [56]56 ) Preto Súd prvého stupna v rozsudku Bolloré sprísnil nálezitosti nevyhnutné na preukázanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost podla pravidla "100% plus X". 69. Nedomnievam sa, ze Súdny dvor si musí osvojit právne stanovisko Súdu prvého stupna tak, ako je vyjadrené v rozsudku Bolloré. Pokial chcel Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku jednoducho prevziat predchádzajúcu judikatúru, nesprávne vylozil rámec, ktorý vytýcil Súdny dvor v rozsudkoch AEG a Stora, ( [57]57 ) a zotrel rozdiel medzi existenciou moci kontrolovat a jej skutocným výkonom. ( [58]58 ) Pokial vsak chcel Súd prvého stupna úmyselne prekrocit rámec predchádzajúcej judikatúry, neuviedol dôvody. 70. Okrem toho nevidím ziadny presvedcivý dôvod na to, aby sa sprísnili nálezitosti na dôkazy zvýsením ich úrovne na "100% plus X". 71. Na úcinné vykonanie práva hospodárskej sútaze sú potrebné jasné pravidlá. Také pravidlo o domnienke, akým je pravidlo, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudkoch AEG a Stora, ktoré umoznuje Komisii -- v postavení úradu na ochranu hospodárskej sútaze -- pripísat materskej spolocnosti zodpovednost za protisútazné správanie 100% dcérskej spolocnosti, vytvára právnu istotu a v praxi sa lahko vykonáva. 72. Vo vseobecnosti pravidlá o domnienkach nie sú právu hospodárskej sútaze vôbec cudzie. ( [59]59 ) Dokonca skutocnost, ze úrad alebo súkromný subjekt, ktorý znása dôkazné bremeno, musí mat moznost dospiet k urcitému záveru z typických okolností, vyuzitím bezných skúseností, predstavuje zásadu, ktorá charakterizuje osobitné spôsoby prijatia dôkazu týkajúceho sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze. ( [60]60 ) 73. Pokial v skupine podnikov materská spolocnost vlastní 100% podiel na imaní svojej dcérskej spolocnosti, je -- ako uz bolo spomenuté ( [61]61 ) -- schopná mat na nu rozhodujúci vplyv. Materská spolocnost má totiz výhradné právo urcovat clenov riadiacich orgánov dcérskej spolocnosti a nie je zriedkavé, ze tie isté osoby zastávajú miesta v oboch spolocnostiach. Zo 100% úcasti okrem iného vyplýva, ze ani v strategických rozhodnutiach, ani v beznej správe dcérskej spolocnosti nemôzu mat význam záujmy iných subjektov, vlastníkov podielov. Dochádza teda k úplnej zhode záujmov medzi materskou spolocnostou a jej 100% dcérskou spolocnostou. Za týchto okolností je potrebné dospiet k záveru, ze dcérska spolocnost si autonómne neurcuje svoje správanie na trhu, ale zladuje sa so zelaniami svojej materskej spolocnosti. ( [62]62 ) 74. Vyuzitie takého pravidla o domnienke, akým je pravidlo, o ktorom sa teraz diskutuje, neznamená presunutie dôkazného bremena, nezlucitelné s prezumpciou neviny. ( [63]63 ) Touto domnienkou sa iba stanovuje miera dôkazného bremena, ( [64]64 ) ktorá sa má splnit na to, aby sa mohla materskej spolocnosti alebo dcérskej spolocnosti pripísat zodpovednost za protisútazné správanie. Kedze 100% úcast materskej spolocnosti na jej dcérskej spolocnosti umoznuje prima facie dospiet k záveru o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu, je táto materská spolocnost povinná bojovat proti tomuto dôsledku predkladaním dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru; v opacnom prípade uvedený záver splna nálezitosti dôkazného bremena. ( [65]65 ) Inými slovami, dospeje sa k mechanizmu striedania bremena tvrdenia, ktoré predchádza objektívnemu dôkaznému bremenu. ( [66]66 ) 75. Záujmy materskej spolocnosti nie sú dotknuté takým pravidlom o domnienke, aké je predmetom sporu v tejto veci. Materská spolocnost môze v jednotlivom konkrétnom prípade vyvrátit domnienku o rozhodujúcom vplyve zalozenú na beznej skúsenosti tým, ze preukáze, ze sa zdrzala zásahov a ze neovplyvnovala správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu. ( [67]67 ) Skutocnosti a informácie potrebné na tento úcel v kazdom prípade pochádzajú z internej podnikatelskej sféry materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti. Preto je úplne opodstatnené ulozit im v tejto súvislosti bremeno tvrdenia. 76. Na základe týchto úvah by mal Súdny dvor potvrdit, ze v prípade, ked má materská spolocnost 100% podiel na svojej dcérskej spolocnosti, je dôvodné predpokladat -- az kým sa nepreukáze opak --, ze na nu má rozhodujúci vplyv. c) Iné úvahy 77. Napokon by som chcela preskúmat dva dôvody odvolatelov týkajúce sa dôkazu existencie alebo neexistencie nezávislosti 100% dcérskej spolocnosti od materskej spolocnosti. 78. V prvom rade odvolatelia uvádzajú, ze Súd prvého stupna nedodrzal pravidlá týkajúce sa práva na obhajobu v rámci správneho konania pred Komisiou. Podla ich názoru je Komisia povinná predlozit uz pri oznámení o výhradách dôkazy o neexistencii nezávislosti dcérskej spolocnosti. V tomto prípade sa vsak Komisia zaoberala týmto hladiskom az v spornom rozhodnutí. 79. Vychádzajúc, ako som navrhla, z predpokladu, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na 100% dcérskej spolocnosti, je tento dôvod nedôvodný. Uvedený predpoklad totiz zbavuje Komisiu povinnosti predlozit z vlastného podnetu prípadné dôkazy o neexistencii nezávislosti 100% dcérskej spolocnosti, ako aj povinnosti vypocut v tejto súvislosti úcastníkov konania. 80. V oznámení o výhradách je Komisia povinná len jednoznacne oznacit právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a oznámenie musí byt adresované tejto osobe. ( [68]68 ) Na odôvodnenie zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné správanie jej 100% dcérskej spolocnosti v zásade stací, aby Komisia v oznámení o výhradách poukázala na vztahy úcasti. 81. Preto je materská spolocnost povinná vyvrátit domnienku o rozhodujúcom vplyve pomocou dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru. Pokial uz nepredlozila tieto opacné dôkazy vo fáze vysetrovania, má moznost urobit to vo svojej písomnej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj pri prílezitosti prípadného vypocutia. Je potom úlohou Komisie posúdit tieto opacné dôkazy a vzhladom na ne preskúmat predbezné závery, ku ktorým dospela v oznámení o výhradách. ( [69]69 ) 82. Je nepochybné, ze tieto pravidlá boli v tomto prípade dodrzané. 83. V druhom rade odvolatelia namietajú proti tvrdeniu Súdu prvého stupna, podla ktorého sa materská spolocnost môze povazovat za zodpovednú spolocne a nerozdielne, pokial nepreukáze, ze jej dcérska spolocnost "v podstate neuplatnuje pokyny, ktoré jej dáva, a preto sa na trhu správa nezávisle". ( [70]70 ) Súd prvého stupna tým podla odvolatelov protiprávne obmedzil moznost opacného dôkazu iba na prípady, v ktorých materská spolocnost dala pokyny svojej dcérskej spolocnosti a tá ich nesplnila. 84. Ani toto tvrdenie nie je presvedcivé. Vychádza zo zjavne nesprávneho chápania napadnutého rozsudku, ktoré vytrháva z kontextu jednu -- objektívne nejednoznacnú -- cast vety z odôvodnenia rozsudku. Ak sa vsak uvázi aj zvysná cast odôvodnenia napadnutého rozsudku, s dostatocnou jasnostou sa dospeje k záveru, ze Súd prvého stupna mal v úmysle pripustit vsetky opacné dôkazy predlozené materskou spolocnostou "preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti". ( [71]71 ) To zahrna aj prípady, v ktorých materská spolocnost vôbec neulozila pokyny svojej dcérskej spolocnosti. d) Predbezný návrh 85. Vzhladom na predchádzajúce úvahy je prvá cast odvolacieho dôvodu nedôvodná. 3. Predmet rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti (druhá cast odvolacieho dôvodu) 86. Druhou castou odvolacieho dôvodu odvolatelia namietajú proti bodom 64 a 65 napadnutého rozsudku. Domnievajú sa, ze v týchto bodoch sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia predmetu, na ktorý sa musí vztahovat rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost, aby sa dalo odôvodnit pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie dcérskej spolocnosti. V tejto súvislosti Súd prvého stupna nesprávne odkázal na "vsetky organizacné, hospodárske a právne väzby" medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou. Podla ich názoru by bolo správne povazovat za rozhodujúci len vplyv na obchodnú politiku v uzsom zmysle, cize na správanie dcérskej spolocnosti na trhu. 87. V tejto súvislosti si treba vsimnút, ze neexistencia nezávislosti dcérskej spolocnosti, pokial ide o jej správanie na trhu, predstavuje len jednu z mozných okolností, na základe ktorých mozno pripísat zodpovednost materskej spolocnosti za protisútazné správanie. Nejde vôbec o jedinú okolnost, kedze podla judikatúry Súdneho dvora pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti je mozné "najmä" v prípade, ak dcérska spolocnost, hoci má samostatnú právnu subjektivitu, nerozhoduje o svojom správaní na trhu autonómnym spôsobom. ( [72]72 ) Uz len táto okolnost svedcí proti názoru odvolatelov, podla ktorých na úcely pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie je rozhodujúci len ten vplyv, ktorý má materská spolocnost na dcérsku spolocnost vo vztahu k jej obchodnej politike v uzsom zmysle. 88. Vo vseobecnosti je vzdy mozné pripísat zodpovednost vo vztahoch medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, pokial obe tvoria jeden hospodársky subjekt, cize ked sa majú povazovat za jeden podnik; inými slovami, pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné správanie je namieste "s prihliadnutím na jednotu tohto celku". ( [73]73 ) 89. Aj ked sa vsak preskúma nezávislost dcérskej spolocnosti z hladiska jej obchodnej politike v uzsom zmysle, rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti nemozno nevyhnutne vyvodit len z usmernení, pokynov alebo práv na spolocné rozhodovanie ulozených alebo vykonávaných v konkrétnom prípade v oblasti urcovania cien, výrobných alebo distribucných cinností alebo obdobných aspektov rozhodujúcich vo vztahu k správaniu na trhu. Tieto pokyny sú iba osobitne jasným ukazovatelom existencie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti. ( [74]74 ) Ich neexistencia vsak nevedie k nijakému záveru vo vztahu k prípadnej nezávislosti dcérskej spolocnosti. 90. O to viac platí, ze je irelevantná otázka, ci materská spolocnost zasiahla do beznej správy dcérskej spolocnosti, a este menej to, ci protisútazná cinnost dcérskej spolocnosti vychádza z pokynov materskej spolocnosti alebo ci bola materskej spolocnosti známa. ( [75]75 ) 91. Materská spolocnost môze mat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti aj vtedy, ak si neuplatnuje ziadne konkrétne spolurozhodovacie právo a zdrzí sa ukladania konkrétnych pokynov vo vztahu k jednotlivým aspektom obchodnej politiky. V skupine spolocností môze jednotná obchodná politika vyplývat aj nepriamo zo vsetkých hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spolocnostou a jej dcérskymi spolocnostami. ( [76]76 ) A naopak, neexistenciu takejto jednotnej obchodnej politiky medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou mozno zistit len prostredníctvom posúdenia vsetkých hospodárskych a právnych väzieb medzi nimi. ( [77]77 ) 92. Napríklad vplyv materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti vo vztahu k podnikovej stratégii, podnikovej politike, prevádzkovým plánom, investíciám, kapacitám, financnej dotácii, ludským zdrojom a právnym otázkam môze mat nepriame dôsledky na správanie dcérskych spolocností a celej skupiny na trhu. Komisia okrem toho správne doplna, ze uz samotná skutocnost prinálezania do skupiny spolocností môze mat vplyv na správanie na trhu, napríklad vo vztahu k otázke, s ktorými subjektmi musí táto spolocnost aktívne vstúpit do sútaze. 93. Napokon je rozhodujúca otázka, ci materská spolocnost z dôvodu intenzity svojho vplyvu môze riadit správanie dcérskej spolocnosti do tej miery, ze sa tieto dve spolocnosti musia povazovat za jeden hospodársky subjekt. 94. Kedze je teda rozhodujúci vseobecný vztah medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, Súd prvého stupna v bode 65 napadnutého rozsudku správne zdôraznil "organizacn[é[, hospodársk[e] a právn[e] väz[by]" medzi nimi a neobmedzil sa iba na obchodnú politiku v uzsom zmysle. 95. Odvolatelia namietajú, ze takto by vznikla objektívna zodpovednost ("strict liability") spolocnosti, ktorá je vedúcou skupiny, za protisútazné správanie jej dcérskych spolocností, co by bolo v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. 96. Toto tvrdenie ma nepresvedcilo. 97. Skutocnost, ze spolocnost, ktorá je vedúcou skupiny a má rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, môze niest spolocne a nerozdielne zodpovednost za ich protisútazné správanie, nie je vôbec odchýlkou od zásady osobnej zodpovednosti, ( [78]78 ) ale je práve jej výrazom. Materská spolocnost a dcérske spolocnosti, ktoré podliehajú jej rozhodujúcemu vplyvu, totiz spolu tvoria právne subjekty, ktoré sú zlozkami jediného podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze a zodpovedajú za jeho konanie. ( [79]79 ) Ak sa tento podnik dopustí úmyselne alebo z nedbanlivosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, najmä clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, zakladá to spolocnú osobnú zodpovednost vsetkých právnych subjektov, ktoré tvoria struktúru skupiny, ci ide o materskú spolocnost, alebo o dcérsku spolocnost. ( [80]80 ) 98. Táto forma zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné správanie okrem toho nemá nic spolocné s objektívnou zodpovednostou ("strict liability"). Ako bolo totiz uvedené, materská spolocnost je jedným z právnych subjektov tvoriacich podnik, ktorý sa zavinene dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Zjednodusene by sa dalo povedat, ze táto spolocnost (spolu so vsetkými dcérskymi spolocnostami, na ktoré má rozhodujúci vplyv) je právnym stelesnením podniku, ktorý sa zavinene dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 99. Je mozné, ze materská spolocnost sa navonok neprejavila ako priamy úcastník spáchania porusenia -- napríklad ak chýbala úcast jej zamestnancov na stretnutiach úcastníkov kartelovej dohody. To vsak neznamená, ze by neniesla svoju (spolu)zodpovednost za porusenie. Ako materská spolocnost, ktorá má rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, drzí nitky v rámci skupiny. Preto sa nemôze celkom zbavit svojej zodpovednosti za protisútazné správanie, ktoré sa zistilo v tejto skupine, tak, ze by ju preniesla na jednotlivé dcérske spolocnosti. 100. Napokon je potrebné pripomenút, ze odvolatelia vytýkali Súdu prvého stupna aj nedostatok odôvodnenia. Tvrdia, ze dôkazy, ktoré by materská spolocnost mala predlozit Súdu prvého stupna, aby preukázala, ze ona a jej dcérske spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt, sú "vágne" a "nezrozumitelné". ( [81]81 ) 101. Aj táto výhrada je nedôvodná. Pojem jeden hospodársky subjekt je bezným právnym pojmom, ktorý sa pravidelne pouzíva vo vztahu k clánku 81 ES a k clánku 53 Dohody o EHP. Co sa týka dôkazov, ktoré sa majú predlozit, je prirodzené, ze Súd prvého stupna nemôze uviest vycerpávajúci zoznam, pretoze ako uviedol, vsetko závisí od osobitostí kazdého jednotlivého prípadu. ( [82]82 ) Z bezprostredne nasledujúcich úvah v napadnutom rozsudku je vsak jednoznacne jasné, aký druh okolností Súd prvého stupna ocakával v tomto prípade. ( [83]83 ) 102. Táto posledná výhrada odvolatelov v skutocnosti nemieri ani tak proti nedostatku odôvodnenia, ako skôr k spochybneniu dôvodnosti úvah Súdu prvého stupna. Uz som vsak objasnila, ze odvolatelia nemajú sancu s nou uspiet. 103. Aj druhá cast odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. C -- Zhrnutie 104. Celkovo sú dôvody odvolatelov prípustné, ale nedôvodné. Ich odvolanie preto treba zamietnut. V -- O trovách 105. Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 prvej vety v spojení s clánkom 118 tohto rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 2 druhej vety rokovacieho poriadku, ak je viac úcastníkov konania, ktorí nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. 106. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a odvolatelia nebudú mat úspech vo svojich dôvodoch, musia byt zaviazaní na náhradu trov konania spolocne a nerozdielne, kedze podali odvolanie spolocne. VI -- Návrh 107. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV sú spolocne a nerozdielne povinní nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [84]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [85]2 ) Rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893. ( [86]3 ) Dohoda o Európskom hospodárskom priestore ([87]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3). ( [88]4 ) Rozhodnutie Komisie 2005/566/ES z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (prípad C.37.533 -- Cholinchlorid), oznámené pod císlom K(2004) 4717, súhrn v [89]Ú. v. EÚ L 190, s. 22. ( [90]5 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, [91]T-112/05, Zb. s. II-5049. ( [92]6 ) V tejto súvislosti pozri najmä body 63 az 68 týchto návrhov. ( [93]7 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([94]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [95]8 ) Pozri najmä body 1 az 20 napadnutého rozsudku. ( [96]9 ) Rozhodnutie okrem clánku 81 ES vychádza aj z clánku 53 Dohody o EHP, pokial ide o obdobie od 1. januára 1994, ked Dohoda o EHP nadobudla platnost. ( [97]10 ) Pozri odôvodnenia c. 168 az 175 sporného rozhodnutia. ( [98]11 ) Pozri odôvodnenia c. 12, 42, 44 a 201 az 203 sporného rozhodnutia. ( [99]12 ) Pozri tiez rozsudky z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, nazývaný "Baby-dry", C-383/99 P, Zb. s. I-6251, bod 18; zo , Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 36, a zo , Campoli/Komisia, C-71/07 P, Zb. s. I-5887, bod 39. ( [100]13 ) Rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13; z , Parlament/Richard, C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33, a z , Parlament/Samper, C-277/01 P, Zb. s. I-3019, bod 30; pozri tiez moje návrhy z vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America /Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 75. ( [101]14 ) Rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 178?% z , PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, body 64 az 66, a z , Komisia/Département du Loiret, C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 99; pozri tiez moje návrhy z vo veci Alcon/ÚHVT, C-412/05 P, Zb. s. I-3569, body 17 a 18. ( [102]15 ) V tejto súvislosti pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 14; v tom istom zmysle pozri rozsudky týkajúce sa clánku 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9?% z , Holandsko/Rada, [103]C-301/97, Zb. s. I-8853, body 166 a 169, a z , Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, body 85 a 86. ( [104]16 ) Rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 34 a 35; z , British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 121, a z , Bouygues a i./Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 86; pozri tiez rozsudok z , France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 69. ( [105]17 ) Pozri body 60 az 62 napadnutého rozsudku. ( [106]18 ) Rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, body 57 az 59; z ?% Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 165; z , JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114?% PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 61 a 66, ako aj France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 60. ( [107]19 ) Pozri znovu body 60 az 62 napadnutého rozsudku. ( [108]20 ) Pozri bod 63 napadnutého rozsudku, v ktorom je tento dôvod vymedzený ako "hlavné tvrdenie" vyjadrení zalobcov. ( [109]21 ) Pozri body 63 az 65 napadnutého rozsudku. ( [110]22 ) V tejto súvislosti a v súvislosti s úvahami uvedenými dalej v texte pozri tiez moje návrhy prednesené 3. júla 2007 vo veci ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, body 68 az 72. ( [111]23 ) Rozsudok ETI a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 38 a 43. ( [112]24 ) V zmysle clánku 256 prvého odseku ES rozhodnutia Komisie, ktoré ukladajú penazný záväzok, sú exekucným titulom. Zatial co v nemeckej jazykovej verzii Zmluvy chýba jasný odkaz, z pocetných iných jazykových verzií je mozné dospiet k záveru, ze musí íst o vykonatelnost rozhodnutí urcených fyzickým alebo právnickým osobám; pozri napríklad francúzsku ("personnes"), taliansku ("persone"), anglickú ("persons"), portugalskú ("pessoas") a spanielsku verziu ("personas"), ako aj -- osobitne jasnú -- holandskú verziu ("natuurlijke of rechtspersonen"). ( [113]25 ) V tejto súvislosti sú osobitne jasné rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [114]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 236, a z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307,/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978; v rovnakom zmysle pozri rozsudok zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 60. ( [115]26 ) Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 78 a 145, a ETI a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 39. Aj vo vnútrostátnych právnych poriadkoch clenských státov tvorí zásada osobnej zodpovednosti spravidla východisko na pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie. ( [116]27 ) Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz--Jarabo Colomer 11. februára 2003 vo veci Aalborg Portland/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 25, najmä body 63 az 65. Zásada zavinenia nachádza vyjadrenie napríklad aj v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, na základe ktorého sa pokutou trestá úmyselné alebo nedbanlivostné správanie. ( [117]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71; Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78?% Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, nazývaný "Stora", C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37, a SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 27; pozri tiez Rozsudok súdu prvého stupna zo , SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 63. ( [118]29 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia (41/69, Zb. s. 661, bod 173), podla ktorého sankcie za protisútazné správanie "majú za ciel potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu"; pozri tiez rozsudok zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. Co sa týka úcelu predchádzania budúceho porusovania prostredníctvom odrádzania, pozri okrem iných rozsudky z , Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61, a SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 37. ( [119]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 41. ( [120]31 ) Základy tejto judikatúry polozili rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, nazývaný "ICI", 48/69, Zb. s. 619, body 132 az 135, a Geigy/Komisia, nazývaný "Geigy", 52/69, Zb. s. 787, bod 44, ako aj rozsudok z , Europemballage a Continental Can/Komisia, nazývaný "Continental Can", 6/72, Zb. s. 215, bod 15; pozri analogicky rozsudky zo , Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27?% z , Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 96?% z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 117, a ETI a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 39 v spojení s bodom 49. ( [121]32 ) Problém súvisiaci s pripísaním zodpovednosti za protisútazné správanie hospodárskemu nástupcovi subjektu, ktorý bol úcastníkom kartelovej dohody (v tejto súvislosti pozri napríklad rozsudok ETI a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 2), nie je predmetom tohto konania, a preto sa ním dalej nebudem zaoberat. Táto vec sa netýka ani otázky, ci a kedy musí subjekt, ktorý vstúpil na trh, zodpovedat za dlhy súvisiace s pokutami ulozenými jeho predchodcovi. ( [122]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 137, a z 25. októbra 1983, AEG--Telefunken/Komisia, nazývaný "AEG", 107/82, Zb. s. 3151, bod 50 prvá veta. ( [123]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia, 32/78 a 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, bod 24 druhá veta. ( [124]35 ) Z judikatúry vyplýva, ze rozhodujúci vplyv alebo ovládanie v zmysle právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze sa môze predpokladat uz pri nizsej ako 100% úcasti (pozri napríklad rozsudok ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 136 a 137). ( [125]36 ) Len v právnej úprave verejného obstarávania sú ustanovené nálezitosti este prísnejsie (rozsudok z 13. októbra 2005, Parking Brixen, [126]C-458/03, Zb. s. I-8585, bod 64 a nasl.), konkrétne ked je potrebné stanovit, ci ide o takzvanú operáciu in-house. Ako som vysvetlila v mojich návrhoch prednesených vo veci Parking Brixen (pozri najmä body 75 a 76), domnievam sa, ze toto nazeranie je chybné. Bez ohladu na to judikatúra o zákazkách in-house, ako bola naformulovaná v rozsudku Parking Brixen, sa rozhodne nemôze uplatnovat na prípad, akým je tento. Týka sa totiz osobitnej formy ovládania, ktorá má práve za ciel prekonat "normálne" ovládanie v zmysle práva obchodných spolocností a hospodárskej sútaze: zadávajúci orgán musí totiz nad spolocnostou, ktorej bola zadaná zákazka, vykonávat obdobnú kontrolu "ako nad svojimi vlastnými organizacnými útvarmi". ( [127]37 ) Rozsudok AEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, bod 50. ( [128]38 ) Rozsudok Stora, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 29 druhá veta. ( [129]39 ) Rozsudok Stora, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, body 28 a 29 posledná veta oboch. ( [130]40 ) Rozsudok Stora, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 28. ( [131]41 ) Tamze, bod 29. ( [132]42 ) Tamze. ( [133]43 ) Pozri v tomto zmysle aj rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [134]T-354/94, Zb. s. II-843, bod 68 posledná veta. ( [135]44 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 18. mája 2000 vo veci Stora, uz citované v poznámke pod ciarou 28, bod 40 posledná veta a bod 48. ( [136]45 ) Body 60 az 62 napadnutého rozsudku. ( [137]46 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, nazývaný "DaimlerChrysler", T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 219; tento rozsudok nadobudol právoplatnost. ( [138]47 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré/Komisia, nazývaný "Bolloré", T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 132. Proti tomuto rozsudku sú na Súdnom dvore podané tri odvolania, ktoré sa vsak netýkajú kritérií pripísania zodpovednosti medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou za protisútazné správanie; v návrhoch prednesených v spojených veciach Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, vec v konaní) generálny advokát Bot navrhuje, aby Súdny dvor ciastocne zrusil rozsudok Bolloré. ( [139]48 ) Rozsudok DaimlerChrysler, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 219. ( [140]49 ) Tamze. ( [141]50 ) Tamze. ( [142]51 ) Tamze, bod 219 posledná veta. ( [143]52 ) Rozsudky z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [144]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 149?% z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [145]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961, 984 a 985?% z , Michelin/Komisia, [146]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290, a z , Akzo Nobel/Komisia, [147]T-330/01, Zb. s. II-3389, body 81 az 83?% Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136, a Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 125. ( [148]53 ) Rozsudok Bolloré, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 132. ( [149]54 ) Pozri v tejto súvislosti body 51 az 60 vyssie. ( [150]55 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Stora, uz citované v poznámke pod ciarou 28, bod 48. ( [151]56 ) Rozsudok Bolloré, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, body 133 az 150. ( [152]57 ) Pozri v tejto súvislosti body 51 az 60 vyssie. ( [153]58 ) Pozri v tejto súvislosti bod 47 vyssie. ( [154]59 ) Pozri najmä rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, body 121 a 126; z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 162 a 167, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 81. ( [155]60 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla 19. februára 2009 vo veci T-Mobile Netherlands a i. (rozsudok zo , [156]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 88). ( [157]61 ) Pozri bod 48 týchto návrhov. ( [158]62 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner 22. januára 1974 v spojených veciach Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, 266. ( [159]63 ) O prezumpcii neviny pozri clánok 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (podpísaný v Ríme 4. novembra 1950) a clánok 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (vyhlásenej po prvýkrát v Nice , [160]Ú. v. ES C 364, s. 1; opätovne vyhlásenej v Strasburgu , [161]Ú. v. EÚ C 303, s. 1), ktoré hoci v súcasnosti nemajú záväzné právne úcinky pre Spolocenstvo porovnatelné s primárnym právom, môzu byt pouzité ako zdroj výkladu práva. ( [162]64 ) Z miery dôkazného bremena vyplýva, aké sú poziadavky potrebné na to, aby sa nejaká skutocnost mohla povazovat za preukázanú. Treba ju odlisovat od dôkazného bremena. Na jednej strane dôkazné bremeno oznacuje toho, kto je povinný uvádzat skutocnosti, prípadne k nim predkladat príslusné dôkazy (subjektívne alebo formálne dôkazné bremeno, nazývané aj bremeno predkladania dôkazov); na druhej strane rozdelenie dôkazného bremena urcuje subjekt, ktorý znása riziko nemoznosti objasnit urcité skutocnosti alebo preukázat tvrdenia (objektívne alebo hmotnoprávne dôkazné bremeno). Celkovo pozri moje úvahy in Kokott, J.: Beweislastverteilung und Prognoseentscheidungen bei der Inanspruchnahme von Grund- und Menschenrechten. Berlin -- Heidelberg, 1993, s. 12 a nasl. ( [163]65 ) Pozri v rovnakom zmysle -- hoci v trocha inej súvislosti -- rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 79, a z 13. júla 1989, Lucazeau a i., 110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, bod 25. ( [164]66 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla 8. decembra 2005 vo veci Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (rozsudok z , C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 73) a moje návrhy vo veci T-Mobile Netherlands, uz citované v poznámke pod ciarou 60, bod 89. ( [165]67 ) Komisia v tejto súvislosti správne uvádza tieto príklady: a) materská spolocnost je investicnou spolocnostou a správa sa ako cistý financný investor?% b) materská spolocnost vlastní len docasne a na krátky cas 100% podiel na dcérskej spolocnosti?% c) materská spolocnost nemôze na základe právnych dôvodov vykonávat v celom rozsahu 100% kontrolu nad dcérskou spolocnostou; okrem toho pozri iné príklady, ktoré uviedol generálny advokát Warner vo veci Commercial Solvents (návrhy citované v poznámke pod ciarou 62). ( [166]68 ) Rozsudky zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 143 a 146?% z , ARBED/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 21, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 60. ( [167]69 ) Rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 14?% Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 67?% z , SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 62, a z , Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 63. ( [168]70 ) Bod 62 napadnutého rozsudku. ( [169]71 ) Bod 60 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [170]72 ) Rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 133?% Geigy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 44, a Continental Can, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 15. ( [171]73 ) Pozri rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 132 a 133, a Geigy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 44. ( [172]74 ) Pozri najmä rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 137 a 138, a Geigy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 45. ( [173]75 ) V tejto súvislosti môze viest anglické znenie rozsudku ICI (uz citovaného v poznámke pod ciarou 31, bod 133) k nedorozumeniam. Výraz"in all material respects", ktorý je tam pouzitý, by sa dal totiz vykladat v tom zmysle, ze dcérska spolocnost musí sledovat pokyny svojej materskej spolocnosti z hladiska vsetkých aspektov. Skutocnost, ze toto nebolo úmyslom, vsak preukazuje pohlad do holandského jazykového znenia rozsudku, jediného autentického ("in hoofdzaak"), ako aj porovnanie s francúzskym znením, v ktorom bol rozsudok vyhotovený ("pour l'essentiel"). ( [174]76 ) Súdny dvor najmä v nedávnej judikatúre kladie dôraz na tieto hospodárske a právne väzby?% pozri rozsudky Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 27; Aristrain/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 96, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 117; pozri tiez rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 49. ( [175]77 ) Je jasné, ze v tejto súvislosti samostatná právna subjektivita dcérskej spolocnosti je rovnako málo rozhodujúca ako okolnost, ze dcérska spolocnost má svoje vlastné orgány (pozri rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 132?% Geigy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 44, a Continental Can, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 15). ( [176]78 ) K zásade osobnej zodpovednosti pozri bod 39 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 26. ( [177]79 ) Pozri v tejto súvislosti body 42 a 43 vyssie. ( [178]80 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 141. ( [179]81 ) Odvolatelia odkazujú na bod 65 napadnutého rozsudku. ( [180]82 ) Napadnutý rozsudok, bod 65 na konci. ( [181]83 ) Bod 6 v spojení s bodmi 67 az 85 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0001 85. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0002 86. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0003 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0004 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:190:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0005 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0006 93. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0007 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 95. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0008 96. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0009 97. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0010 98. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0011 99. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0012 100. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0013 101. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0014 102. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0015 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0301&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0016 105. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0017 106. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0018 107. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0019 108. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0020 109. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0021 110. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0022 111. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0023 112. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0024 113. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0025 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0026 116. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0027 117. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0028 118. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0029 119. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0030 120. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0031 121. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0032 122. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0033 123. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0034 124. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0035 125. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0036 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0458&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0037 128. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0038 129. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0039 130. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0040 131. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0041 132. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0042 133. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0043 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0354&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0044 136. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0045 137. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0046 138. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0047 139. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0048 140. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0049 141. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0050 142. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0051 143. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0052 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0330&locale=SK 148. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0053 149. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0054 150. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0055 151. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0056 152. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0057 153. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0058 154. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0059 155. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0060 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0061 158. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0062 159. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0063 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 162. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0064 163. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0065 164. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0066 165. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0067 166. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0068 167. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0069 168. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0070 169. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0071 170. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0072 171. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0073 172. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0074 173. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0075 174. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0076 175. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0077 176. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0078 177. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0079 178. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0080 179. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0081 180. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0082 181. file:///tmp/lynxXXXXeXlyGP/L96295-7833TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0800824101-E0083