NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 12. mája 2009 ( [1]1 ) Vec C-89/08 P Európska komisia proti Írsku a i. "Odvolanie -- Státna pomoc -- Oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánok 1 písm. b) bod v) -- Nedostatok odôvodnenia -- Úloha súdu -- Dôvod týkajúci sa verejného poriadku uplatnený ex offo súdom Spolocenstva -- Porusenie zásady kontradiktórnosti -- Rozsah povinnosti odôvodnenia" 1. Táto vec by mala Súdnemu dvoru umoznit spresnit povinnosti, ktoré vyplývajú zo zásady kontradiktórnosti pre súd Spolocenstva, v prípade uplatnovania ex offo dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku. 2. Predmetom tejto veci je odvolanie, ktoré podala Komisia Európskych spolocenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstva z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia ( [2]2 ), v ktorom tento súd zrusil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí. ( [3]3 ) 3. V spornom rozhodnutí Komisia kvalifikovala oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré pred niekolkými rokmi povolila Rada Európskej únie na návrh Komisie, v súlade s príslusnými smernicami v oblasti spotrebnej dane, ako státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom. 4. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze tieto oslobodenia nie sú existujúcou pomocou, ale novou pomocou, ktorú by teda ich príjemcovia mali v zásade vrátit. Komisia vsak pripustila, ze rozhodnutia Rady, na základe ktorých bola táto pomoc povolená, vyvolali legitímnu dôveru o ich súlade s pravidlami spolocného trhu. Komisia teda nariadila ich vrátenie len odo dna, ked doslo k uverejneniu zacatia konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa uvedených oslobodení vo vztahu k pravidlám v oblasti státnej pomoci v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 5. Sporné rozhodnutie bolo predmetom zaloby o neplatnost, ktorú podalo Írsko, Francúzska republika a Talianska republika, ako aj dve spolocnosti, a to Eurallumina SpA ( [4]4 ) a Aughinish Alumina Ltd ( [5]5 ). 6. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna vzal do úvahy ex offo dôvod, podla ktorého je uvedené rozhodnutie nedostatocne odôvodnené, kedze bolo v rozhodnutí bez vysvetlenia uvedené, ze sporné oslobodenia neprestavujú existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 ( [6]6 ). 7. Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie na základe tohto dôvodu bez toho, aby si k tomu predtým vyziadal pripomienky úcastníkov konania. 8. Komisia na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku uvádza viacero dôvodov. Po prvé tvrdí, ze Súd prvého stupna nemal právo uplatnit ex offo predmetný dôvod a po druhé, ze porusil zásadu kontradiktórnosti. Rovnako ziada, aby Súdny dvor rozhodol, ze napadnutý rozsudok je nesprávny v tom, ze uvádza, ze sporným rozhodnutím je porusená povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 9. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze Súd prvého stupna bol plne oprávnený uplatnit ex offo tento dôvod, ale ze bol povinný si obstarat v súlade so zásadou kontradiktórnosti pripomienky úcastníkov konania k uvedenému dôvodu. Z toho vyvodzujem, ze porusenie tejto poziadavky odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. 10. Rovnako navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze sporné rozhodnutie nie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, a vrátil spis Súdu prvého stupna na úcely preskúmania dôvodov na zrusenie uvedeného rozhodnutia, ktoré uvádzajú tri clenské státy a obe spolocnosti. I -- Právny rámec A -- Smernice týkajúce sa spotrebnej dane z minerálnych olejov 11. Spotrebné dane z minerálnych olejov sú predmetom viacerých smerníc, a to smernice Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ( [7]7 ), smernice Rady 92/82/EHS z o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ( [8]8 ), a smernice Rady 2003/96/ES z o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ( [9]9 ), ktorá zrusila smernice 92/81 a 92/82 s úcinnostou od . 12. Clánok 8 ods. 4 smernice 92/81 umoznil Rade, aby na návrh Komisie povolila clenskému státu zaviest oslobodenia alebo znízenia iných spotrebných daní, ako sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. 13. Smernica 2003/96 stanovila vo svojom clánku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarázke, ze sa neuplatnuje na dvojité pouzívanie energetických výrobkov, to znamená na také prípady, ked sa výrobok pouzíva ako vykurovacie palivo a na úcely iné, ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo. Preto od 31. decembra 2003, ked táto smernica nadobudla úcinnost, uz neexistuje minimálna sadzba spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. Navyse smernica 2003/96 vo svojom clánku 18 ods. 1 povolila clenským státom, aby po predchádzajúcom preskúmaní Radou nadalej uplatnovali danové úlavy alebo oslobodenia od daní stanovené v prílohe II, ktorá zmienuje oslobodenia od spotrebných daní pre tazký palivový olej pouzívaný na výrobu oxidu hlinitého v oblasti Gardanne, v oblasti Shannon a na Sardínii, a to az do . B -- Systém státnej pomoci 1. Zmluva ES 14. Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 15. Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 2. Nariadenie c. 659/1999 16. Podla clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999, pojem "existujúca pomoc" zahrna: "... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu." II -- Okolnosti predchádzajúce sporu 17. Írsko v regióne Shannon od roku 1983, Talianska republika na Sardínii od roku 1993 a Francúzska republika v regióne Gardanne od roku 1997 uplatnujú oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého. 18. Tieto oslobodenia od dane boli povolené rozhodnutiami Rady 92/510/EHS ( [10]10 ), 93/697/ES ( [11]11 ) a 97/425/ES ( [12]12 ). Tieto povolenia Rada viackrát predlzila, a naposledy rozhodnutím 2001/224/ES ( [13]13 ), az do 31. decembra 2006. 19. V bode c. 5 odôvodnenia rozhodnutia 2001/224 bolo uvedené, ze toto rozhodnutie je bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 ES a 88 ES a nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory podla clánku 88 ES. 20. Tromi rozhodnutiami z 30. októbra 2001, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ( [14]14 ), Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu ku kazdému z predmetných oslobodení. Na záver tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie. 21. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze oslobodenia od dane, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004, teda dátumom, ked sa zacala uplatnovat smernica 2003/96, predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 22. Uviedla, ze sa majú analyzovat ako nová pomoc a nie ako existujúca pomoc. Komisia zalozila toto posúdenie predovsetkým na skutocnosti, ze predmetné oslobodenia neexistovali pred nadobudnutím platnosti Zmluvy v dotknutých clenských státoch, ze ich Rada ani samotná Komisia nikdy nepovolili na základe pravidiel upravujúcich státnu pomoc, a ze sa ustanovenia clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 neuplatnia. ( [15]15 ) 23. V odôvodnení c. 69 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 24. Následne vysvetlila v akej miere bola predmetná pomoc nezlucitelná so spolocným trhom. 25. Pokial ide o oslobodenia od dane priznané od 1. januára 2004, Komisia sa rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 26. Komisia nakoniec preskúmala, v akom rozsahu sa musí vrátit pomoc, ktorá zodpovedá oslobodeniam od dane priznaným do 31. decembra 2003. Pripomenula, ze clenské státy majú povinnost vrátit nezákonnú pomoc vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom, okrem prípadu, ked je toto vrátenie v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, ako je zásada ochrany legitímnej dôvery a zásada právnej istoty. 27. Komisia sa domnievala, ze s ohladom na rozhodnutia o oslobodení od dane a na skutocnost, ze tieto rozhodnutia, vrátane rozhodnutia 2001/224, boli prijaté na základe jej návrhu, boli príjemcovia sporných oslobodení od dane oprávnení odvolávat sa na legitímnu dôveru vo vseobecný súlad týchto oslobodení od dane s právom Spolocenstva, avsak to len do 2. februára 2002, ked boli uverejnené rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 28. Vo výroku sporného rozhodnutia sa uvádza, ze predmetné oslobodenia od dane priznané do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a ze táto pomoc priznaná medzi 3. februárom 2002 a 31. decembrom 2003 je nezlucitelná so spolocným trhom pokial jej príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eur za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov, a ze uvedená nezlucitelná pomoc sa musí vrátit z troch dotknutých státov. III -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 29. Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 16., a podalo Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina a Aughinish Alumina zaloby o ciastocnú alebo úplnú neplatnost sporného rozhodnutia. Tieto jednotlivé veci boli spojené na úcely ústnej casti konania, a následne aj vyhlásenia rozsudku. 30. Zalobcovia podla napadnutého rozsudku v podstate uviedli 23 zalobných dôvodov zalozených najmä na nesprávnej kvalifikácii sporných oslobodení od dane ako novej pomoci, zatial co islo o existujúcu pomoc, na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty, dodrzania primeranej lehoty, prezumpcie platnosti, zásady lex specialis derogat legi generali, potrebného úcinku a riadnej správy vecí verejných. Rovnako uvádzali porusenia clánku 87 ES, ako aj povinnosti odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie tohto clánku. 31. Podla bodu 46 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze povazoval za vhodné uplatnit ex offo dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 32. Po tom, co Súd prvého stupna pripomenul, ze neodôvodnenie alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva uplatnit ex offo, ako aj judikatúru týkajúcu sa rozsahu povinnosti odôvodnenia aktu Spolocenstva, uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí preskúmala, ci predmetné oslobodenia od dane predstavujú novú pomoc alebo existujúcu pomoc, a tvrdila, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa v prejednávanej veci neuplatnuje, bez toho, aby uviedla dôvody tohto neuplatnenia. 33. Súd prvého stupna v bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto osobitné okolnosti si vyzadovali, aby Komisia osobitne odôvodnila neuplatnenie tohto ustanovenia. 34. Po prvé, vo viacerých rozhodnutiach povolujúcich predmetné oslobodenia od dane sa uvádza, ze Komisia pripústa, ze tieto oslobodenia od dane nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze a ziadna indícia neumoznuje domnievat sa, ze by pojem "narusenie hospodárskej sútaze" mal odlisný dosah v danovej oblasti nez v oblasti státnej pomoci. Vo viacerých z týchto rozhodnutí sa rovnako uvádza, ze Komisia bude pravidelne prehodnocovat predmetné oslobodenia od dane s cielom zabezpecit, aby boli zlucitelné s fungovaním vnútorného trhu a inými cielmi Zmluvy. 35. Po druhé, v odôvodnení c. 97 sporného rozhodnutia Komisia uznala, ze tieto rozhodnutia o povolení, ktoré boli prijaté na základe jej vlastných návrhov, mohli vyvolat dojem, ze predmetné oslobodenia od dane nebolo mozné v case, ked nadobudli úcinnost, kvalifikovat ako státnu pomoc. Okolnost, ze tento bod odôvodnenia sa vyskytuje v casti týkajúcej sa vrátenia pomoci, nemôze podla Súdu prvého stupna znízit jeho pôsobnost s ohladom na kvalifikáciu predmetných oslobodení od dane ako státnej pomoci. 36. Po tretie, predmetné oslobodenia od dane boli povolené a predlzené Radou na návrh Komisie, a okrem rozhodnutia 2001/224 sa v ziadnom z nich nespomína mozný rozpor s pravidlami v oblasti státnej pomoci. V odôvodnení c. 96 sporného rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze dotknuté osoby neocakávajú, ze Komisia predlozí Rade návrhy, ktoré sú nezlucitelné s ustanoveniami Zmluvy. 37. Súd prvého stupna z týchto okolností vyvodil, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v prejednávanej veci. 38. Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. IV -- Odvolanie 39. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vrátil vec Súdu prvého stupna a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 40. Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina a Aughinish Alumina navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 41. Eurallumina subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, ak by vyhovel siestemu odvolaciemu dôvodu Komisie, podla ktorého Súd prvého stupna nemohol zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia rozsírila konanie vo veci formálneho zistovania na oslobodenia od dane na obdobie po 1. januári 2004, zrusil napadnutý rozsudok len pokial ide o toto rozsírenie. 42. Komisia na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku a vrátenie vecí Súdu prvého stupna uvádza sest dôvodov. 43. Prvý odvolací dôvod má za ciel preukázat, ze Súd prvého stupna prekrocil svoju právomoc tým, ze uplatnil ex offo dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti a práv na obranu. Tretí odvolací dôvod má za ciel preukázat, ze otázka, ci predmetná pomoc spadá pod clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999, sa nemohla preskúmat. Stvrtý a piaty odvolací dôvod smerujú k preukázaniu, ze Súd prvého stupna sa dopustil neprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze sporným rozhodnutím bola porusená povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Nakoniec, v siestom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna nemohol zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia rozsiruje konanie vo veci formálneho zistovania na oslobodenia od dane priznané po 31. decembri 2003. 44. Pred preskúmaním týchto odvolacích dôvodov je potrebné pripomenút, ze v bode 46 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze povazoval za vhodné uplatnit ex offo dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 45. Na pojednávaní bolo potvrdené, ze zalobcovia síce pred Súdom prvého stupna skutocne spochybnili kvalifikáciu oslobodení od dane ako novú pomoc, ktorú prijala Komisia v spornom rozhodnutí a tvrdili, ze predmetné oslobodenia od dane sa mali kvalifikovat ako existujúca pomoc, avsak nikdy neopreli svoje tvrdenie o ustanovenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. ( [16]16 ) 46. Vzhladom na nasledujúce úvahy je teda potrebné konstatovat na jednej strane, ze úcastníci konania pred Súdom prvého stupna netvrdili, ze predmetné oslobodenia od dane sa musia kvalifikovat ako existujúca pomoc podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, a na druhej strane, ze dôvod uplatnený Súdom prvého stupna ex offo, ktorý spocíva v porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie tohto ustanovenia, úcastníci konania nespecifikovali. A -- O prvom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 47. Prvý odvolací dôvod je formálne zalozený na nedostatku právomoci Súdu prvého stupna, na vadách konania, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatelky, na porusení dispozicnej zásady, na porusení ustanovení clánku 230 ES v spojení s clánkom 253 ES, ako aj clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánkov 44 ods. 1 a 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 48. Tento odvolací dôvod sa delí na dve casti. 49. V rámci prvej casti odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze uplatnil ex offo dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia prekrocil rámec konania, tak ako ho vymedzili úcastníci konania a tým prekrocil svoju právomoc, porusil dispozicnú zásadu, rozhodol ultra petita a dopustil sa vady konania, ktorá sa nepriaznivo dotýka záujmov Komisie. 50. Uvádza, ze s ohladom na povinnosti vnútrostátneho súdu pri uplatnovaní práva Spolocenstva, tak ako boli definované v rozsudkoch zo 14. decembra 1995, van Schijndel a van Veen ( [17]17 ), a zo , van der Weerd a i. ( [18]18 ), Súd prvého stupna nemohol uplatnit ex offo predmetný dôvod, pretoze tento dôvod vôbec nesúvisel s 23 zalobnými dôvodmi, ktoré uviedli úcastníci konania. Úcastníci konania nikdy netvrdili, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 mohol byt relevantný. 51. Uvedený dôvod sa hlavne vôbec netýkal skutocností vyplývajúcich zo spisov týkajúcich sa piatich spojených vecí, ktoré neponechávali ziaden priestor na to, aby bolo mozné sa domnievat, ze sporné oslobodenia od dane nepredstavovali v case svojho zavedenia pomoc, a ze sa následne stali pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu. 52. V rámci druhej casti Komisia tvrdí, ze dôvod, ktorý bol uvedený ex offo, sa v skutocnosti týka materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenia, kedze odôvodnenie vyzadované Súdom prvého stupna nebolo nevyhnutné na to, aby sa dotknuté osoby oboznámili s dôvodmi sporného rozhodnutia, ani na to, aby súd mohol vykonat svoje preskúmanie. Súd prvého stupna tak porusil pravidlá o úlohe súdu Spolocenstva, pokial ide o preskúmavanie odôvodnenia napadnutých aktov, tak ako boli spresnené v judikatúre, a najmä v rozsudku z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ( [19]19 ), v ktorom Súdny dvor jednoznacne rozlisoval medzi dôvodmi spochybnujúcimi vonkajsiu zákonnost napadnutého aktu, ktoré musí súd Spolocenstva prípadne uplatnit ex offo, a dôvodmi týkajúcimi sa vnútornej zákonnosti, ktoré mozno preskúmat len na návrh úcastníkov konania. 53. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze uplatnil predmetný dôvod, ktorý sa v skutocnosti týka vecnej podstaty sporného rozhodnutia, rovnako porusil pravidlá týkajúce sa povinnosti uviest zalobné dôvody v zalobe, ktoré sú uvedené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora a v clánkoch 44 ods. 1 a 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 54. Odporcovia spochybnujú túto argumentáciu. 2. Posúdenie 55. Zastávam rovnaký názor ako odporcovia, ze výhrady, ktoré Komisia uviedla v rámci prvej casti svojho odvolacieho dôvodu, nie sú dôvodné. 56. Po prvé, pokial ide o prvú cast dôvodu, právomoc súdu Spolocenstva uplatnit ex offo taký dôvod, aký uplatnil ex offo Súd prvého stupna, nie je mozné urcit podla uz citovaných rozsudkov van Schijndel a van Veen alebo van der Weerd a i., ktoré uviedla Komisia. 57. Tieto rozsudky sa týkajú obmedzenia procesnej autonómie clenských státov zásadami ekvivalencie a efektivity. Týkajú sa toho, ci vnútrostátny súd podla toho, ci jeho procesné právo stanovuje alebo nestanovuje, ze môze uplatnit ex offo dôvod podla vnútrostátneho práva, musí na základe týchto zásad uplatnit ex offo právo Spolocenstva. Uvedené rozsudky spresnujú najmä v akej miere zásada efektivity zaväzuje vnútrostátny súd, aby uplatnil ex offo dôvod podla práva Spolocenstva, pokial mu jeho procesné právo nepovoluje uplatnit ex offo dôvod vyplývajúci z vnútrostátneho práva. Práve v tomto kontexte bolo v uz citovanom rozsudku van der Weerd a i. rozhodnuté, ze vnútrostátny súd nie je povinný uplatnit ex offo právo Spolocenstva, pokial samotní úcastníci konania mali pocas konania moznost takýto dôvod uplatnit. 58. Toto obmedzenie dosahu zásady efektivity nemozno uplatnit na túto vec, v ktorej ide o posúdenie právomoci súdu Spolocenstva. Táto právomoc vyplýva z autonómnych pravidiel, ktoré upravujú konanie pred súdmi Spolocenstva, alebo z judikatúry. 59. Ako Komisia nepochybne správne pripomenula, z týchto pravidiel, a najmä z clánku 21 Statútu Súdneho dvora, ako aj z clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna rovnako vyplýva, ze spor je urcený a vymedzený úcastníkmi konania. Z toho vyplýva, ze súd Spolocenstva nemôze pri rozhodovaní íst nad rámec toho, co úcastníci konania navrhujú. V zásade musí tiez rozhodnút o týchto návrhoch v rámci právneho a skutkového stavu opísaného úcastníkmi konania. 60. Úloha súdu Spolocenstva teda nie je pasívna a nemôze byt obmedzená na posúdenie vecnosti návrhov kazdého z úcastníkov sporu, a to za prísneho drzania sa dôvodov a tvrdení, ktoré títo úcastníci sporu uviedli. Súd Spolocenstva totiz nemá len funkciu rozhodcu. Musí tiez na základe clánku 220 ES zabezpecit dodrziavanie práva Spolocenstva. 61. Pravidlá týkajúce sa konania pred kazdým súdom Spolocenstva, ako aj judikatúra, stanovili teda viacero prípadov, v ktorých má súd Spolocenstva má právomoc uplatnit ex offo právny dôvod, aby tak splnil svoje poslanie posudzovat otázky zákonnosti. 62. Podla svojho rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna konstatovat ex offo zrejmý nedostatok svojej právomoci rozhodnút o návrhu alebo zjavnú neprípustnost návrhu, alebo prípadne jeho zjavnú právnu nedôvodnost. ( [20]20 ) Môze tiez skúmat ex offo, ci existuje prekázka konania z dôvodu verejného záujmu ( [21]21 ), to znamená konstatovat, ci doslo k poruseniu základnej podmienky prípustnosti zaloby, ako je dodrzanie lehôt na podanie zaloby ( [22]22 ), existencia napadnutelného aktu ( [23]23 ), aktívna legitimácia ( [24]24 ), atd. 63. Rovnako mu podla judikatúry prislúcha konstatovat ex offo porusenie pravidla právneho poriadku Spolocenstva, pokial sa toto pravidlo zdá byt dostatocne dôlezité na to, aby sa mohlo kvalifikovat ako pravidlo verejného poriadku. Bolo tak uznané, ze súd Spolocenstva musí konstatovat ex offo právnu silu res iudicata ( [25]25 ) a nedostatok právomoci pôvodcu aktu ( [26]26 ). Musí rovnako uplatnit ex offo porusenie podstatných formálnych nálezitosti, to znamená nedostatky, ktoré majú vplyv na formu aktu alebo na prebiehajúce konanie, a ktoré poskodzujú práva tretích osôb alebo osôb uvedených v tomto akte, alebo ktoré môzu mat vplyv na obsah uvedeného aktu ( [27]27 ), ako je napríklad nedostatocné osvedcenie pravosti aktu ( [28]28 ) ci jeho neoznámenie ( [29]29 ). 64. V týchto jednotlivých prípadoch je nedostatok, ktorý vykazuje napadnutý akt, dostatocne závaznej povahy, aby odôvodnil sankciu, ktorú uplatnil súd Spolocenstva, aj ked tento nedostatok neuplatnil navrhovatel. Inými slovami, pokial je napadnutý akt Spolocenstva v rozpore s právnou silou res iudicata, alebo ho prijal nepríslusný orgán, alebo doslo k poruseniu podstatných formálnych nálezitostí, nie je dôlezité, ci tento akt rovnako vykazuje nedostatky, ktoré uviedol navrhovatel na podporu svojho návrhu na zrusenie. Ochrana verejného poriadku Spolocenstva umoznuje súdu posudzujúcemu otázky zákonnosti, a prípadne mu ukladá povinnost, aby konstatoval, ze predmetný akt vykazuje nedostatok, ktorý v kazdom prípade znamená jeho zrusenie. 65. V súlade s ustálenou judikatúrou spadá nedostatok odôvodnenia pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí uplatnit ex offo súd Spolocenstva. ( [30]30 ) 66. Uznanie tejto povinnosti by bolo zbavené potrebného úcinku, ak by právomoc súdu Spolocenstva uplatnit ex offo niektorý z vyssie uvedených dôvodov bola podmienená tým, ze takýto dôvod súvisí s dôvodmi a tvrdeniami, ktoré uviedli úcastníci konania. Respektovanie takejto podmienky by totiz bolo v rozpore so samotným cielom tejto právomoci uplatnit dôvod ex offo práve v situácii, ked bolo porusené pravidlo verejného poriadku a úcastníci konania toto porusenie neuplatnili. 67. Súdu Spolocenstva, ktorý rozhodoval o zalobe o neplatnost, teda nemozno vytýkat, ze prekrocil rámec sporu, ze prekrocil svoju právomoc, ze rozhodol ultra petita a ze porusil svoj rokovací poriadok, pokial uplatní ex offo takýto dôvod, ktorý sa týka práve zákonnosti aktu, ktorého zrusenie sa pozaduje. 68. Rovnako Komisia nedôvodne tvrdí, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku prekrocil rámec sporu z dôvodu, ze dôvod, ktorý bol uplatnený ex offo, nesúvisel so skutocnostami, ktoré uviedli úcastníci konania. 69. Tazko si totiz mozno predstavit, ako by Súd prvého stupna tým, ze uplatní ex offo dôvod, ktorý je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, mohol prekrocit rámec sporu, kedze je podla clánku 253 ES ulozená poziadavka odôvodnenia pre kazdý akt Spolocenstva. Navyse, toto tvrdenie sa zdá byt o to menej dôvodné, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 je výslovne uvedený v spornom rozhodnutí. 70. Táto analýza neriesi otázku, ci Súd prvého stupna mal dôvod zastávat názor, ze sporné rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Chcem v tomto stádiu analýzy len uviest, ze Súd prvého stupna tým, ze uplatnuje ex offo túto otázku, vykonáva svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky legality. Z tohto dôvodu sa tvrdenie Komisie, podla ktorého zo spisov predlozených Súdu prvého stupna nevyplýva ziadna okolnost, ktorá by umoznovala vyvodenie záveru, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa uplatnoval, týka podla môjho názoru otázky, ci je alebo nie je sporné rozhodnutie nedostatocne odôvodnené, pokial ide o neuplatnenie tohto ustanovenia. Toto tvrdenie nemôze spochybnit právomoc Súdu prvého stupna uplatnit ex offo predmetný dôvod. 71. Výhrady uvedené Komisiou v prvej casti skúmaného dôvodu sú teda podla môjho názoru nedôvodné. 72. Po druhé, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v druhej casti skúmaného dôvodu, Súd prvého stupna pod zámienkou nedostatocného odôvodnenia neuplatnil ex offo dôvod týkajúci sa materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia. 73. Nepochybne bolo viackrát rozhodnuté, ze ak neodôvodnenie alebo nedostatocné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva uplatnit ex offo, porusenie právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy v zmysle clánku 230 ES, môze byt preskúmané súdom Spolocenstva len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. ( [31]31 ) Súdny dvor sa teda domnieval, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vytýkal institúcii, ktorá akt vydala, porusenie poziadavky odôvodnenia, pricom jej mal v skutocnosti vytknút, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia. ( [32]32 ) Napadnutý rozsudok vsak takúto výhradu neobsahuje. 74. Z judikatúry a najmä z uz citovaného rozsudku Komisia/Sytraval a Brink's France vyplýva, ze dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení sa uplatní nielen v prípade, ak napadnutý akt nie je vôbec odôvodnený, ale tiez v prípade, ak je toto odôvodnenie nedostatocné v bode, ktorý môze byt rozhodujúci pre riesenie, ku ktorému institúcia Spolocenstva v tomto akte dospela. 75. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, tak Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie o zamietnutí staznosti Chambre syndicale nationale des entreprises de transport de fonds et valeurs (Sytraval) a Brink's France SARL oznacujúce pomoc poskytnutú Francúzskou republikou spolocnosti Sécuripost SA ako státnu pomoc. Súdny dvor sa domnieval, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze predmetné rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené na jednej strane tým, ze Komisia opomenula odpovedat na výhradu, ktorá bola výslovne uvedená v staznosti, týkajúcej sa úplného alebo ciastocného platenia zamestnancov Sécuripost SA státom, pricom táto výhrada nemala len okrajový aspekt. 76. Súdny dvor rovnako rozhodol, ze toto posúdenie Súdu prvého stupna bolo na druhej strane dôvodné, pokial ide o výhradu stazovatelov zalozenú na absencii odvodov Sécuripost SA do fondov poistenia v nezamestnanosti pre docasne pridelených úradníkov, na ktoré Komisia odpovedala len vyhlásením, ze "nie sú potrebné ziadne odvody do fondov poistenia v nezamestnanosti v súvislosti s miestami docasne pridelených úradníkov, pretoze ich statút im zarucuje zamestnanie". 77. Naopak, Súdny dvor sa domnieval, ze Súd prvého stupna pod zámienkou údajného nedostatocného odôvodnenia, vytýkal Komisii zjavne nesprávne posúdenie, a spochybnoval tak materiálnu zákonnost predmetného rozhodnutia, ked napríklad rozhodol, ze skutocnost, ze poskytnutie zálohy vo výske 15000000 FRF zo strany holdingu dcérskych spolocností Poste spolocnosti Sécuripost SA prestavovalo úplatné plnenie, nepostacovala na preukázanie, ze neslo o státnu pomoc, pretoze takéto úplatné plnenie je mozné uskutocnit za sadzbu, ktorá predstavuje osobité zvýhodnenie, takze Komisia mala preskúmat, ci uplatnená sadzba zodpovedala trhovej sadzbe. ( [33]33 ) 78. Aj ked vo svetle dvoch naposledy uvedených príkladov môze byt zrejme tazké urcit presnú hranicu medzi nedostatocným odôvodnením a nesprávnym posúdením, nic to nemení na tom, ze dôvod, ktorý Súd prvého stupna uplatnil ex offo v napadnutom rozsudku neodchyluje od svojho úcelu a jasne sa podla môjho názoru týka odôvodnenia sporného rozhodnutia. 79. Pripomínam totiz, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze sporné rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, kedze v odôvodnení c. 69 tohto rozhodnutia je bez akéhokolvek vysvetlenia uvedené, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa v prejednávanej veci neuplatnuje. Súd prvého stupna teda nemohol spochybnit dôvodnost odôvodnenia, na základe ktorého sa Komisia domnievala, ze toto ustanovenie sa neuplatnovalo, pretoze toto odôvodnenie nie je spresnené. 80. Este raz je potrebné uviest, ze táto analýza neriesi odpoved na otázku, ci Komisia mala uviest odôvodnenie, na základe ktorého sa clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 v prejednávanej veci neuplatnil, alebo inými slovami, ci sporné rozhodnutie v tomto bode vykazuje nedostatocné odôvodnenie odôvodnujúce jeho zrusenie. Táto otázka, ktorá je predmetom stvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, bude preskúmaná nizsie. Podla môjho názoru musí byt jasne odlísená od problematiky posudzovanej v rámci prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka právomoci súdu Spolocenstva uplatnit ex offo taký právny dôvod, ako je právny dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. 81. Zdá sa mi dôlezité v tomto stádiu analýzy potvrdit, ze Súd prvého stupna ako súd posudzujúci otázky zákonnosti, mal nevyhnutnú právomoc na to, aby uplatnil ex offo takýto dôvod, v súlade s judikatúrou, podla ktorej mu prislúcha uplatnit ex offo akýkolvek dôvod, ktorý je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí. 82. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol prvý odvolací dôvod ako nedôvodný. B -- O druhom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 83. Komisia tvrdí, ze dôvod, ktorý Súd prvého stupna uplatnil ex offo nebol prerokovaný, ani zmienený pocas písomnej alebo ústnej casti konania pred týmto súdom. Tvrdí, ze Súd prvého stupna tak porusil zásadu kontradiktórnosti, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu konania pred súdmi Spolocenstva, ktorá je zakotvená v clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 84. Odporcovia v podstate tvrdia, ze podla clánku 62 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, tento súd disponuje diskrecnou právomocou nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, a ze z tohto clánku a clánku 113 toho istého rokovacieho poriadku vyplýva, ze povinnost vypocut úcastníkov konania pred tým, nez tento súd uplatní urcitý dôvod ex offo, sa uplatní len pokial ide o dôvody, ktoré vedú k neprípustnosti zaloby alebo k nevydaniu rozhodnutia vo veci. Uvádzajú tiez, ze clánok 6 EDLP sa neuplatnuje na právnické osoby riadiace sa verejným právom, ako je Komisia. V opacnom prípade tvrdia, ze rozsah zásady kontradiktórnosti sa musí prispôsobit dotknutým úcastníkom konania a povahe veci. 85. Odporcovia uvádzajú, ze táto zásada bola v prejednávanej veci dodrzaná, kedze napadnutý rozsudok nie je zalozený na dokumentoch alebo skutocnostiach, o ktorých Komisia nevedela. 86. Odporcovia navyse tvrdia, ze záujmy Spolocenstva neboli dotknuté. Na jednej strane práva Komisie neboli porusené, kedze Komisia nebola vyhlásená za obcianskoprávne alebo trestnoprávne zodpovednú. Na druhej strane nedostatok odôvodnenia nebolo mozné napravit a posteriori, takze opätovné otvorenie ústnej casti konania by nemohlo umoznit Komisii uviest tvrdenia vedúce Súd prvého stupna k tomu, aby tento dôvod neuplatnil ex offo. 2. Posúdenie 87. Bezvýhradne zdielam postoj Komisie. 88. Pokial, ako som uz predtým uviedol, mal Súd prvého stupna nepochybne právomoc uplatnit ex offo takýto dôvod, zdá sa mi podstatné aj tvrdenie, ze túto právomoc bolo mozné platne vykonat len pri dodrzaní zásady kontradiktórnosti. 89. Súdny dvor potvrdil dôlezitost tejto zásady a jej znacný dosah v právnom poriadku Spolocenstva. V súlade s ustálenou judikatúrou tak prestavuje základnú zásadu ( [34]34 ), ktorá sa musí dodrzat aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy v rámci akéhokolvek konania, ktoré môze viest k vydaniu rozhodnutia institúcie Spolocenstva, ktorým môzu byt významne dotknuté záujmy niektorej osoby. ( [35]35 ) 90. Pred súdmi Spolocenstva sa teda uplatnuje zásada kontradiktórnosti. Navyse, môze prospievat vsetkým úcastníkom sporu, a to tak súkromným osobám, ako aj clenským státom ( [36]36 ) alebo institúciám. V súlade s touto citáciou z rozsudku Snupat/Vysoký úrad ( [37]37 )"by bolo v rozpore so základnou právnou zásadou, ak by sa súdne rozhodnutie zakladalo na skutocnostiach alebo dokumentoch, s ktorými sa úcastníci konania, alebo jeden z nich, nemohli zoznámit, a preto sa k nim nemohli vyjadrit". 91. Táto formulácia preukazuje, ze zásada kontradiktórnosti je vlastná pojmu "právny stát" a ze znamená predchádzajúcu diskusiu vo vztahu ku vsetkým skutocnostiam, na ktorých súd, pred ktorým sa vedie konanie, zalozí svoje rozhodnutie, a to bez ohladu na postavenie úcastníkov v tomto konaní. Institúcie Spolocenstva, ktorých akty podliehajú preskúmaniu zákonnosti pred súdom Spolocenstva a ktoré sú v tomto rámci úcastníkmi konania, musia mat teda zo zásady kontradiktórnosti tiez prospech, a to za rovnakých podmienok ako ostatné osoby podliehajúce súdnej právomoci, ktoré sú uvedené v clánku 230 ES, nezávisle na tom, ci sú alebo nie sú oprávnené dovolávat sa porusenia clánku 6 EDLP pred Európskym súdom pre ludské práva. 92. Podla judikatúry zásada kontradiktórnosti znamená na jednej strane právo kazdého úcastníka konania zoznámit sa so skutocnostami, na ktorých súd zalozí svoje rozhodnutie a na druhej strane právo vyjadrovat sa k nim. ( [38]38 ) Táto judikatúra je v súlade s výkladom práva na kontradiktórne konanie zo strany Európskeho súdu pre ludské práva, podla ktorého je toto právo obsiahnuté v pojme "spravodlivé súdne konanie", ktorý je uvedený v clánku 6 EDLP. ( [39]39 ) 93. Zásada kontradiktórnosti nepriznáva kazdému úcastníkovi konania len právo oboznámit sa a vyjadrovat sa k listinám a pripomienkam, ktoré súdu predlozila protistrana. Znamená tiez právo oboznámit sa a vyjadrovat sa k skutocnostiam, ktoré súd uplatnil ex offo, a na ktorých súd zamýsla zalozit svoje rozhodnutie. 94. Súdny dvor jasne uznal existenciu tohto práva, ked Súd prvého stupna zakladá svoje rozhodnutie na skutocnostiach a dokumentoch, s ktorými sa úcastníci konania nemohli oboznámit. ( [40]40 ) Naopak, pokial sa nemýlim, Súdny dvor dodnes toto právo neuznal v prípade, v ktorom súd Spolocenstva zamýsla vyriesit spor na základe dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý bol uplatnený ex offo. 95. Podla môjho názoru sa v tomto prípade vyzaduje povinnost dodrziavat zásadu kontradiktórnosti v rovnakej miere. 96. Ako totiz Komisia zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach, túto povinnost mozno úplne jasne vyvodit z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva. Podla tejto judikatúry musí aj samotný súd dodrziavat zásadu kontradiktórnosti, a to predovsetkým ak odmietne odvolanie alebo rozhodne spor na základe dôvodu, ktorý bol uplatnený ex offo. ( [41]41 ) 97. Navyse, s ohladom na ciele, ktoré sleduje zásada kontradiktórnosti, nevidím rozdiel medzi situáciou, na ktorú odkazuje uz citovaný rozsudok Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, v ktorej chce súd zalozit svoje rozhodnutie na skutocnostiach alebo dokumentoch, ku ktorým sa úcastníci konania nevyjadrili, a situáciou, v ktorej súd uplatnuje ex offo cisto právny dôvod. 98. Zásade kontradiktórnosti totiz mozno pripísat dva ciele. Prvý z nich je informovanie súdu. Tým, ze vsetky skutocnosti, ktoré môzu mat dopad na riesenie sporu podliehajú vyjadreniu úcastníkov konania, môze súd rozhodnút úplne nestranne s úplnou znalostou veci, a to z právneho, ako aj skutkového hladiska. 99. Druhým cielom je zalozit dôveru, ktorú musia mat osoby podliehajúce súdnej právomoci, pokial ide o výkon spravodlivosti. Táto dôvera znamená, ze úcastníkom konania sa zarucí moznost vyjadrit sa ku vsetkým skutocnostiam, na ktorých súd zalozil svoje rozhodnutie. 100. Tieto úvahy sa uplatnia tiez v prípade, ak súd Spolocenstva uplatnuje ex offo cisto právny dôvod. Rozhodnutie sporu aj pri uplatnení právnej normy týkajúcej sa verejného poriadku tak nevyhnute vychádza z posúdenia súdu, ktoré môze byt obohatené a posilnené, alebo v opacnom prípade vyvrátené pripomienkami úcastníkov konania. Rovnako, pokial ide o úcastníka, ktorý nemal vo veci úspech, skutocnost, ze nemohol predlozit svoje pripomienky k právnej norme, ktorá bola v jeho neprospech, aj ked ide o pravidlo verejného poriadku, môze u neho legitímne vyvolat dojem, kedze sa nemohol bránit, ze súd bol spojencom jeho protistrany. 101. Nepochybne, ako zdôraznujú odporcovia, zásada kontradiktórnosti nie je absolútna a môze byt predmetom výnimiek. 102. Pokial ide o písomnosti a informácie, ktoré predlozil súd, je teda prípustné, ze ich poskytnutie podliehalo obmedzeniam, pokial je to odôvodnené zachovaním základných práv alebo dôlezitým verejným záujmom, ako je ochrana obchodného tajomstva ( [42]42 ). Rovnako súd Spolocenstva je podla svojho rokovacieho poriadku oprávnený nariadit predbezné opatrenia v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia "este predtým, ako druhý úcastník konania predlozí svoje pripomienky". ( [43]43 ) Nakoniec, súd Spolocenstva môze uznesením a bez predchádzajúceho vypocutia zalobcu odmietnut zalobu, ak je zjavne nepríslusný rozhodnút o zalobe, alebo ak je táto zaloba zjavne neprípustná, alebo ak zalobe zjavne chýba akýkolvek právny základ. ( [44]44 ) 103. Tieto jednotlivé prípady sa vsak musia podla môjho názoru chápat ako výnimky zo zásady. Vsetky sa týkajú osobitných situácií, v ktorých existuje legitímny dôvod odchýlit sa od zásady kontradiktórnosti. V prvých dvoch prípadoch ide o ochranu dôlezitého verejného záujmu, s ktorým musí byt zásada kontradiktórnosti v rovnováhe, alebo o zarucenie úcinnosti predbezného opatrenia nariadeného v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia. 104. Nakoniec, pokial ide o uznesenia vydané v prípade zjavného nedostatku právomoci, zjavnej neprípustnosti alebo nedostatku právneho základu, odchýlenie sa od zásady kontradiktórnosti, aj ked je viac diskutabilné, je vsak mozné vysvetlit tým, ze odmietnutie je také jednoznacné, ze o tom nie je ziaden spor. Inými slovami, mozno pripustit, ze odmietnutie zaloby nevychádza z posúdenia súdom, ale z jednoduchého konstatovania jedného z týchto dôvodov. 105. Z toho vyplýva, ze clánok 113 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nemozno vykladat v tom zmysle, ze súd Spolocenstva by mal v prípade uplatnovania ex offo dodrziavat zásadu kontradiktórnosti len v prípadoch uvedených v tomto ustanovení, to znamená, ked uplatnuje prekázku konania z dôvodu verejného záujmu alebo konstatuje, ze zaloba sa stala bezpredmetná. 106. Vzhladom na vyssie uvedené sa podla môjho názoru musí tento clánok chápat v tom zmysle, ze zveruje súdu Spolocenstva právomoc ex offo, a nie ze obmedzuje dosah zásady kontradiktórnosti. Práve naopak, tým, ze uvedený clánok výslovne stanovuje, ze úcastníci konania musia byt vypocutí, potvrdzuje dôlezitost tejto základnej zásady v prípade, ak súd uplatnuje ex offo niektorý dôvod. Musí sa chápat ako osobitné uplatnenie základnej zásady kontradiktórnosti. 107. Súd Spolocenstva musí teda dodrziavat túto zásadu v prípade, ak zamýsla vyriesit spor na základe dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku, ktorý bol uplatnený ex offo. Na tento úcel mu prislúcha podrobit tento dôvod vyjadreniu úcastníkov konania, prípadne tým, ze opätovne otvorí ústnu cast konania. 108. Je nesporné, ze Súd prvého stupna túto povinnost v tejto veci porusil. 109. Odporcovia vsak spochybnujú, ze zásada kontradiktórnosti bola porusená z dôvodu, ze vzhladom na to, ze nedostatok odôvodnenia nebolo mozné odstránit, opätovné otvorenie ústnej casti konania nemohlo Komisii umoznit uviest tvrdenia vedúce Súd prvého stupna k tomu, aby neuplatnil ex offo predmetný dôvod. Záujmy Komisie teda neboli dotknuté. 110. Zásada kontradiktórnosti je nepochybne spojená s právom na obranu a nie je prípustné, aby sa tieto práva uplatnovali cisto formalisticky. V súlade s ustálenou judikatúrou je na to, aby bolo uznané porusenie práva na obranu úcastníka konania, ktoré by malo za následok zrusenie aktu Spolocenstva, potrebné, aby boli dotknuté záujmy tohto úcastníka konania. ( [45]45 ) 111. Vzhladom na ciele, ktoré sleduje zásada kontradiktórnosti a na význam tejto zásady v právnom poriadku Spolocenstva, je vsak tazko predstavitelné pripustit, ze by neboli dotknuté záujmy úcastníkov konania v prípade, ak súd uplatnuje ex offo právny dôvod týkajúci sa verejného poriadku, na ktorom zamýsla zalozit svoje rozhodnutie a ktorý nespadá do rámca uznesení o zjavnom nedostatku právomoci alebo zjavnej neprípustnosti. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 113 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna ukladá súdu povinnost vypocut bez obmedzenia úcastníkov konania v prípade prekázok konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré boli uplatnené ex offo. 112. Z toho vyplýva, ze aj ked sa v ociach súdu javí riesenie sporu nepochybné v tom zmysle, ze pripomienky úcastníkov konania nemajú nan ziaden vplyv, úcastníci konania majú napriek tomu právo byt o tomto dôvode vopred informovaní a predlozit k nemu svoje pripomienky. 113. Navyse, v tejto veci nemozno zrejme vylúcit, ze dodrziavanie zásady kontradiktórnosti mohlo mat dopad na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 114. V tomto stádiu analýzy totiz nezálezí na tom, ci nedostatok odôvodnenia aktu Spolocenstva je nedostatkom, ktorý v zásade nemozno napravit. Dôlezité je to, ze analýza Súdu prvého stupna, podla ktorej sporné rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia, vychádza zo skutocného posúdenia a ze môze byt predmetom sporu. 115. Posúdenie dodrziavania poziadavky odôvodnenia aktu Spolocenstva totiz vychádza z konkrétnej analýzy tohto aktu s ohladom na viacero kritérií citovaných v ustálenej judikatúre. 116. Odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie presne uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. ( [46]46 ) 117. V bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol dôvody, na základe ktorých mala podla neho Komisia preskúmat, ci sporné oslobodenia od dane sa mohli povazovat sa existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a na základe ktorých vyvodil záver, ze sporné rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené, kedze sa obmedzilo len na konstatovanie, ze sa toto ustanovenie neuplatní. 118. Nie je mozné vylúcit, ze posúdenie Súdu prvého stupna mohlo byt odlisné, ak by sa Komisii umoznilo predlozit svoje pripomienky k týmto skutocnostiam, a uviest pred Súdom prvého stupna tie isté tvrdenia, ktoré uviedla v rámci stvrtého a piateho dôvodu v tomto odvolaní. 119. S ohladom na vsetky tieto úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, ze druhý odvolací dôvod, ktorý uvádza Komisia, je dôvodný, a aby rozhodol, ze Súd prvého stupna tým, ze zrusil sporné rozhodnutie na základe dôvodu uplatneného ex offo, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrovali, porusil zásadu kontradiktórnosti a tým poskodil záujmy Komisie. 120. V dôsledku toho navrhujem zrusit napadnutý rozsudok. C -- O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 121. Clánok 61 Statútu Súdneho dvora uvádza, ze v prípade zrusenia rozsudku napadnutého odvolaním, Súdny dvor môze bud vrátit vec Súdu prvého stupna, alebo sám rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. 122. Spor vo veci samej má dva aspekty. Na jednej strane je sporné rozhodnutie predmetom zaloby o neplatnost, zalozenej na viacerých dôvodoch, ktoré Súd prvého stupna nepreskúmal, a ktoré v dôsledku toho nemôzu byt preskúmané Súdnym dvorom. 123. Na druhej strane Súd prvého stupna dospel k záveru, ze uvedené rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia a tento bod by mal tento súd preskúmat pred posúdením zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu, ktoré uviedli úcastníci konania. 124. Kedze otázka, ci sporné rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, bola predmetom kontradiktórneho prerokovania pred Súdnym dvorom, zastávam názor, ze pokial ide o tento bod, stav konania dovoluje, aby sa o nom rozhodlo. 125. Ako Komisia okrem toho uviedla, rozhodnutie Súdnym dvorom je zrejme jediným mozným riesením pre riadny výkon spravodlivosti. Umozní totiz vyhnút sa tomu, aby sa prerokovanie tejto otázky opakovalo pred Súdom prvého stupna a prípadne viedlo k vydaniu rozsudku obmedzeného na uvedenú otázku, ktorý by v najhorsom prípade mohol byt predmetom odvolania a nového vrátenia veci Súdu prvého stupna na úcely preskúmania zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu, ktoré uviedli úcastníci konania. 126. Súdny dvor uz tak postupoval v uz citovanom rozsudku Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, v ktorom sa rozhodol preskúmat prípustnost zaloby ( [47]47 ) po tom, co konstatoval, ze sa Súd prvého stupna dopustil vád konania, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov zalobcov tým, ze vyhlásil zalobu, ktorú podali zalobcovia, za neprípustnú na základe písomností, s ktorými sa nemohli oboznámit. 127. Navrhujem teda Súdnemu dvor, aby spolocne preskúmal stvrtý a piaty odvolací dôvod Komisie, v ktorých sa Komisia snazí preukázat, ze napadnutý rozsudok je nesprávny v tom, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze sporné rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 128. Stvrtý a piaty odvolací dôvod Komisie je zalozený na porusení clánku 253 ES v spojení s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 1 ES, respektíve v spojení s pravidlami o priebehu konania v oblasti státnej pomoci a s clánkom 1 písm. b) bodom v) nariadenia c. 659/1999. 129. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia preukazuje, ze predmetné oslobodenia od dane boli vzdy pomocou od doby, ked boli zavedené, kedze v uvedenom rozhodnutí sa právne dostatocným spôsobom a v súlade s poziadavkami judikatúry uvádza, ze uvedené oslobodenia od dane mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. Za týchto podmienok nebolo podla tejto institúcie potrebné podrobnejsie vysvetlit dôvody, na základe ktorých sa clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 neuplatnil. 130. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze osobitné okolnosti, ktoré sa celkovo týkali konania Rady alebo Komisie, vyzadovali, aby sporné rozhodnutie obsahovalo osobitné odôvodnenie, pokial ide o uplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, zatial co pojem státnej pomoci, ci uz existujúcej alebo novej, je objektívny a nemôze závisiet od konania alebo vyhlásení institúcií, a to a fortiori, ked toto konanie alebo tieto vyhlásenia nesúvisia s konaním o preskúmaní pomoci. Súd prvého stupna tak spochybnil názor prijatý Súdnym dvorom v rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ( [48]48 ). 131. Vo vyjadrení k stvrtému odvolaciemu dôvodu odporcovia uvádzajú, ze dôvody neuplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 nemozno jasne vyvodit zo sporného rozhodnutia, ktoré tak nezodpovedá poziadavke jasného a jednoznacného odôvodnenia. Súd prvého stupna okrem toho vytýkal Komisii, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze sporné oslobodenia od dane narúsajú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, zatial co ich predtým zrejme posúdila opacne. V tomto kontexte Súd prvého stupna správne s ohladom na judikatúru rozhodol, ze Komisia mala uviest dôvody preukazujúce, ze vykonala analýzu, ktorá odôvodnuje jej záver. V rámci tohto odvolacieho dôvodu sa Komisia snazí o nápravu nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia a o to, aby Súdny dvor rozhodol o meritórnych otázkach, ktoré nesúvisia s týmto nedostatkom. 132. Vo vyjadrení k piatemu odvolaciemu dôvodu odporcovia tvrdia, ze Súd prvého stupna nespochybnil objektívnu povahu pojmu státnej pomoci, ale ze sa len domnieval, ze vzhladom na predchádzajúce rozhodnutia Rady a Komisie a na legitímnu dôveru, ktorú tieto rozhodnutia vyvolali ohladom legality sporných oslobodení od dane, mala Komisia v spornom rozhodnutí vysvetlit dôvody, ktoré objektívne viedli k vylúceniu uplatnenia clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Kedze odôvodnenie rozhodnutia musí byt uvedené v samotnom rozhodnutí, nemôzu vysvetlenia poskytnuté Komisiou nahradit chýbajúce odôvodnenie. 2. Posúdenie 133. Zastávam názor, ze skutocnost, ze v spornom rozhodnutí nebolo vysvetlené, preco sa neuplatnil clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999, neodôvodnuje zrusenie tohto rozhodnutia z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia. 134. V súlade s vyssie uvedenou judikatúrou musí byt otázka, ci akt Spolocenstva splna povinnost odôvodnenia ulozenú clánkom 253 ES, predmetom konkrétneho posúdenia, a to najmä z hladiska obsahu predmetného aktu, okolností, za ktorých bol prijatý, ako aj potreby poskytnút vysvetlenie osobám, ktoré sú týmto aktom bezprostredne a osobne dotknuté. 135. Ako som uz uviedol, Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktoré boli povolené Radou na návrh Komisie, predstavovali novú pomoc, ktorá nebola zlucitelná s pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 136. Ako Súd prvého stupna zdôraznil v bodoch 56 az 62 napadnutého rozsudku, z odôvodnení týchto rozhodnutí o povolení vyplývajú niektoré poznatky, na základe ktorých sa dotknuté clenské státy a podniky mohli legitímne domnievat, ze Komisia zastávala názor, ze tieto oslobodenia od dane neboli státnou pomocou, najmä preto, ze neviedli k naruseniu hospodárskej sútaze. 137. Bolo teda dôlezité, aby Komisia v spornom rozhodnutí jasne uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k opacnému záveru. Mala osobitne uviest dôvody, preco sa domnievala, ze predmetné oslobodenia od dane narúsali alebo hrozili narusením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 138. V odôvodneniach c. 58 az 64 vyssie uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze predmetné oslobodenia od dane prestavujú státnu pomoc. Uviedla, ze tieto oslobodenia od dane splnajú podmienky pozadované v clánku 87 ods. 1 ES, to znamená, ze urcitým spolocnostiam poskytujú zvýhodnenie, pricom toto zvýhodnenie je poskytnuté zo státnych zdrojov, ze ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi a ze narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze. 139. Podla odôvodnenia c. 59 sporného rozhodnutia sú oslobodenia od dane financované zo státnych zdrojov, kedze stát sa vzdáva urcitých príjmov, ktoré mohol vybrat. Podla odôvodnenia c. 60 tohto rozhodnutia poskytujú oslobodenia od dane výhodu svojim príjemcom, pretoze znizujú cenu dôlezitej suroviny. Nakoniec, podla odôvodnení c. 61 a 62 uvedeného rozhodnutia mozno predpokladat, ze uvedené oslobodenia od dane ovplyvnujú obchod v rámci Spolocenstva a narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze, pretoze oxid hlinitý je predmetom obchodu medzi clenskými státmi a vyrába sa tiez v Nemecku, Grécku, Spanielsku a Madarsku, a pretoze tieto oslobodenia od dane boli podla vlastných vyjadrení príjemcov a Francúzskej republiky zavedené s cielom, aby európski výrobcovia boli konkurencieschopní v celosvetovom meradle. 140. Treba uviest, ze podla týchto posúdení Komisie sú vsetky tieto podmienky, vrátane narusenia alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi, splnené bez casového obmedzenia, to znamená od doby, ked boli predmetné oslobodenia od dane zavedené. 141. Z tohto odôvodnenia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze predmetné oslobodenia sa nestali státnou pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu, ale ze podliehali tejto kvalifikácii od samého zaciatku, takze nemajú a priori spadat do pôsobnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 142. Z toho mozno rovnako v tomto stádiu výkladu sporného rozhodnutia vyvodit, ze ak sa Komisia domnievala, pri povolovaní uvedených oslobodení od dane Radou, ze neboli v rozpore s pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci, bolo toto posúdenie nesprávne a ze v rámci osobitného konania o preskúmaní stanoveného v clánku 88 ES dospela k opacnému záveru. 143. Komisia v spornom rozhodnutí následne uviedla dôvody, na základe ktorých sú predmetné oslobodenia od dane novou pomocou a nie existujúcou pomocou. Uviedla, ze tieto oslobodenia od dane neexistovali pred pristúpením troch clenských státov, ze nikdy neboli analyzované na základe pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci a ze neboli oznámené. 144. Práve v tomto rámci Komisia v odôvodnení c. 69 sporného rozhodnutia uviedla, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa v prejednávanom prípade neuplatnuje. 145. S ohladom na výklad tohto ustanovenia v uz citovanom rozsudku Belgicko a Forum 187/Komisia sa toto tvrdenie javí dôvodným. V bode 71 tohto rozsudku bolo totiz rozhodnuté, ze toto ustanovenie sa neuplatní v prípade, ak Komisia zmení svoje posúdenie týkajúce sa vnútrostátneho opatrenia. 146. Komisia nepochybne nedoplnila toto vysvetlenie k odôvodneniu c. 69 sporného rozhodnutia. V tomto ohlade mozno prípadne vyjadrit polutovanie nad tým, ze Komisia neuviedla, ze posúdenie, ktoré uskutocnila ohladom týchto oslobodení v rámci ich povolenia Radou, na základe smerníc týkajúcich sa spotrebnej dane z minerálnych olejov, nemohlo odôvodnit zaradenie uvedených oslobodení do pôsobnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Toto polutovanie by sa mohlo rovnako týkat aj skutocnosti, ze v case, ked bolo sporné rozhodnutie prijaté, nebol este vydaný uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia. 147. Domnievam sa vsak, ze takéto vysvetlenie nebolo skutocne nevyhnuté vzhladom na znenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, pretoze toto ustanovenie sa netýka zmeny posudzovania institúciami Spolocenstva, ale len "vývoja spolocného trhu" alebo "liberalizácie cinnosti právom Spolocenstva". 148. Súd prvého stupna v kazdom prípade nedôvodne vytýkal Komisii, ze nepreskúmala otázku, ci sporné oslobodenia od dane bolo mozné povazovat za existujúcu pomoc v zmysle tohto ustanovenia, a to z toho dôvodu, ze nepredstavovali pomoc v case svojho zavedenia, ale ze sa nou stali v dôsledku vývoja spolocného trhu bez toho, aby boli dotknutými clenskými státmi pozmenené. 149. Komisia podla môjho názoru nebola povinná vykonat takéto preskúmanie, kedze v odôvodneniach c. 58 az 64 sporného rozhodnutia uviedla, ze predmetné oslobodenia od dane predstavovali státnu pomoc bez casového obmedzenia, teda od jej zavedenia. Toto odôvodnenie bolo podla môjho názoru dostatocné, aby umoznilo clenským státom a podnikom, ktoré sú bezprostredne a osobne dotknuté sporným rozhodnutím, pochopit, preco sa Komisia domnievala, ze predmetné oslobodenia od dane sa nestali státnou pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a preto nespadali do pôsobnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 150. Táto analýza neriesi to, ci Komisia v spornom rozhodnutí právne dostatocným spôsobom preukázala, ze dotknuté oslobodenia od dane splnajú podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES od samého zaciatku a osobitne, ze od okamihu svojho zavedenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze. Chcem len uviest, ze vzhladom na poznatky uvedené v odôvodneniach c. 58 az 64 sporného rozhodnutia, nie je nevyhnutné, aby Komisia preskúmala, ci predmetné oslobodenia od dane sa stali pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a spadali pod clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. 151. S ohladom na tieto úvahy zastávam názor, ze sporné rozhodnutie neporusuje povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999. V -- Návrh 152. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia (T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06), sa zrusuje v rozsahu, v akom: -- zrusuje rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí, z dôvodu, ze v tomto rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie v danom prípade clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], -- zalobu vo veci T-62/06 v zostávajúcej casti zamieta a -- stanovuje, ze Komisia Európskych spolocenstiev znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobcov, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. 2. Veci T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 sa vracajú Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. __________________________________________________________________ ( [49]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [50]2 ) T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06; dalej len "napadnutý rozsudok". ( [51]3 ) [52]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "sporné rozhodnutie". ( [53]4 ) Dalej len "Eurallumina". ( [54]5 ) Dalej len "Aughinish Alumina". ( [55]6 ) Nariadenie z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([56]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [57]7 ) [58]Ú. v. ES L 316, s. 12. ( [59]8 ) [60]Ú. v. ES L 316, s. 19. ( [61]9 ) [62]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405. ( [63]10 ) Rozhodnutie z 19. októbra 1992, ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([64]Ú. v. ES L 316, s. 16). ( [65]11 ) Rozhodnutie z 13. decembra 1993, ktorým sa urcité clenské státy oprávnujú uplatnovat alebo nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([66]Ú. v. ES L 321, s. 29). ( [67]12 ) Rozhodnutie z 30. júna 1997, ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([68]Ú. v. ES L 182, s. 22). ( [69]13 ) Rozhodnutie Rady z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([70]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342). ( [71]14 ) [72]Ú. v. ES C 30, s. 17, 21 a 25. ( [73]15 ) Toto ustanovenie stanovuje, ze pomoc sa povazuje za schválenú, ked bola oznámená Komisii, a pokial Komisia v lehote dvoch mesiacov neprijala rozhodnutie. ( [74]16 ) Írsko a Aughinish Alumina tvrdili, ze predmetné oslobodenia od dane boli existujúcou pomocou, a to na jednej strane podla clánku 1 písm. b) bodu iii) nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze Komisia do dvoch mesiacov po oznámení pomoci nerozhodla, a na druhej strane na základe clánku 1 písm. b) bodu iv) v spojení s clánkom 15 ods. 3 toho istého nariadenia z dôvodu, ze existovali viac ako 10 rokov a nakoniec z dôvodu, ze zodpovedali právnym záväzkom, ktoré Írsko prevzalo pred pristúpením k Európskemu spolocenstvu. Talianska republika sa odvolávala na clánok 1 písm. b) bod ii) nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze uvedené oslobodenia od dane boli riadne povolené Radou. ( [75]17 ) C-430/93 az C-431/93, Zb. s. I-4705. ( [76]18 ) C-222/05 az C-225/05, Zb. s. I-4233. ( [77]19 ) C-367/95 P, Zb. s. I-1719. ( [78]20 ) Clánok 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, clánok 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú sluzbu. ( [79]21 ) Pozri clánok 92 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, clánok 113 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 77 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú sluzbu. ( [80]22 ) Rozsudok z 29. júna 2000, Politi/Fondation européenne pour la formation, C-154/99 P, Zb. s. I-5019, bod 15 a citovaná judikatúra. ( [81]23 ) Uznesenie zo 14. januára 1992, ISAE/VP a Interdata/Komisia, [82]C-130/91, Zb. s. I-69, bod 11. ( [83]24 ) Rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 35, a z , Regione Siciliana/Komisia, C-417/04 P, Zb. s. I-3881, bod 36. ( [84]25 ) Rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 45. ( [85]26 ) Rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 56. ( [86]27 ) Túto definíciu pouzil RIDEAU, J.: Recours en annulation. In: Jurisclasseur, 2008, zväzok 331, bod 24. ( [87]28 ) Rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391, bod 55. ( [88]29 ) Rozsudok z 8. júla 1999, Hoechst/Komisia, C-227/92 P, Zb. s. I-4443, bod 72. ( [89]30 ) Rozsudok z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114. ( [90]31 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 67; VBA/Florimex a i., uz citovaný, bod 114; ako aj z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, bod 145. ( [91]32 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, body 68 az 72; VBA/Florimex a i., body 111 az 115; ako aj International Power a i./NALOO, uz citovaný, bod 144. ( [92]33 ) Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 70. ( [93]34 ) Rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 61. ( [94]35 ) Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z , Ismeri Europa/Dvor audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 28. ( [95]36 ) Pozri najmä rozsudok z 9. júna 2005, Spanielsko/Komisia, [96]C-287/02, Zb. s. I-5093, bod 37. ( [97]37 ) Rozsudok z 22. marca1961, 42/59 a 49/59, Zb. s. 101, 156. ( [98]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2002, Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, C-480/99 P, Zb. s. I-265, body 25 az 34; ako aj zo , Varec, [99]C-450/06, Zb. s. I-581, bod 47. ( [100]39 ) Pozri najmä rozsudok ESLP Nideröst-Huber v. Svajciarsko z 18. februára 1997 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I, s. 108, § 24). ( [101]40 ) Pozri rozsudok Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, uz citovaný, body 25 az 34. Súdny dvor sa domnieval, ze Súd prvého stupna porusil zásadu kontradiktórnosti, ked zalozil svoje rozhodnutie o neprípustnosti zaloby, ktorú podali zalobcovia, na skutocnostiach uvedených v spojenej veci, s ktorými sa títo zalobcovia nemohli zoznámit. Pozri rovnako rozsudok z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C-78/03 P, Zb. s. I-10737, body 44 az 50), v ktorom Súdny dvor vyhlásil za dôvodnú výhradu, ktorú uviedla Komisia a podla ktorej Súd prvého stupna nesprávne prekvalifikoval zalobu podanú zalobcom tak, ze smeruje k ochrane procesných práv, ktoré zalobca vyvodzuje z clánku 88 ods. 2 ES a pritom neumoznil tejto institúcii, aby odpovedala na zalobný dôvod zalozený na porusení týchto procesných práv. ( [102]41 ) Pozri najmä rozsudky ESLP Clinique des Acacias a i. v. Francúzsko z 13. októbra 2005, § 38; ako aj Prikyan a Angelova v. Bulharsko zo, § 42. ( [103]42 ) V uz citovanom rozsudku Varec (body 47, 50 a 51) Súdny dvor rozhodol, ze v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu, ktoré prijal verejný obstarávatel ohladom postupu verejného obstarávania, musí byt zásada kontradiktórnosti, pokial ide o vsetky informácie týkajúce sa predmetného postupu verejného obstarávania, v rovnováhe s právom ostatných hospodárskych subjektov na ochranu ich dôverných údajov a ich obchodného tajomstva. Pozri v tom istom zmysle clánok 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktorý upravuje moznost, aby predseda Súdu prvého stupna neposkytol vedlajsím úcastníkom konania písomnosti v spise, ktoré majú dôverný charakter. ( [104]43 ) Clánok 84 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, clánok 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 104 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú sluzbu. ( [105]44 ) Clánok 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, clánok 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú sluzbu. ( [106]45 ) Pozri ako príklad uplatnenia tejto judikatúry rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 19 az 25. ( [107]46 ) Pozri najmä rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [108]C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 79; ako aj z , Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 88 a citovanú judikatúru. ( [109]47 ) Rozsudok Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, uz citovaný, bod 35. ( [110]48 ) C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0001 50. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0002 51. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0003 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:119:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0004 54. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0005 55. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0006 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0007 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 59. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0008 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 61. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0009 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0010 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 65. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0011 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0012 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0013 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 71. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0014 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0015 74. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0016 75. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0017 76. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0018 77. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0019 78. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0020 79. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0021 80. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0022 81. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0023 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0130&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0024 84. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0025 85. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0026 86. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0027 87. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0028 88. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0029 89. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0030 90. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0031 91. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0032 92. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0033 93. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0034 94. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0035 95. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0036 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0287&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0037 98. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0038 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0039 101. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0040 102. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0041 103. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0042 104. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0043 105. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0044 106. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0045 107. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0046 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0047 110. file:///tmp/lynxXXXX6N3kpM/L96121-4453TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1201124801-E0048