NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 19. februára 2009 ( [1]1 ) Vec C-8/08 T-Mobile Netherlands BV a i. proti Raad van bestuur van de Nederlandse Mededingingsautoriteit "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Pojem 'zosúladený postup` -- Prícinná súvislost medzi zosúladeným postupom a konaním podnikov na trhu -- Posúdenie podla predpisov vnútrostátneho práva -- Dostatocnost jedného stretnutia alebo nevyhnutnost dlhodobého a pravidelného zosúladovania" I -- Úvod 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania ponúka Súdnemu dvoru prílezitost spresnit kritériá, ktoré musia byt splnené na konstatovanie existencie zosúladeného postupu majúceho protisútazný ciel v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 2. V zásade ide o urcenie toho, ci a v akom rozsahu treba, na konstatovanie existencie protisútazného ciela, posudzovat konkrétnu situáciu na trhu, konanie podnikov pôsobiacich na tomto trhu a úcinky tohto konania na hospodársku sútaz. Okrem toho bude potrebné spresnit pravidlá práva Spolocenstva vztahujúce sa na úroven dôkazu vyzadovanú na konstatovanie porusenia clánku 81 ES vo vnútrostátnom konaní. 3. Tieto otázky majú nezanedbatelný význam pre úcinné uplatnovanie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v novom decentralizovanom systéme vychádzajúcom z modernizácie antimonopolného práva nariadením (ES) c. 1/2003 ( [2]2 ). Odpovede by mali vziat do úvahy riziká, ktoré by prinieslo uvolnenie pravidiel Zmluvy ES vo veci hospodárskej sútaze pre európsky vnútorný trh ( [3]3 ), ale aj pre európskeho spotrebitela. II -- Právny rámec A -- Právo Spolocenstva 4. Pokial ide o právo Spolocenstva, právny rámec tejto veci je urcovaný clánkom 81 ods. 1 ES, ktorý uvádza: "Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; e) podmienujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv." 5. Okrem toho treba citovat nariadenie c. 1/2003, ktorého clánok 2 obsahuje konkrétne toto pravidlo o dôkaznom bremene: "Vo vsetkých vnútrostátnych konaniach alebo konaniach spolocenstva, ktoré sa týkajú uplatnovania clánkov 81 a 82 Zmluvy, bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1 alebo clánku 82 Zmluvy znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol..." 6. Tiez je potrebné uviest poslednú vetu odôvodnenia c. 5 nariadenia c. 1/2003: "Toto nariadenie nemá vplyv ani na vnútrostátne predpisy o miere dokazovania, ani na povinnosti orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov súvisiacich so zistovaním príslusných faktov týkajúcich sa prípadu za predpokladu, ze také predpisy a povinnosti sú kompatibilné so základnými zásadami práva spolocenstva." 7. Clánok 3 nariadenia c. 1/2003 upravuje vztah medzi clánkom 81 ES a vnútrostátnymi právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1..." B -- Vnútrostátne právo 8. Pokial ide o holandské právo, právny rámec tejto veci je vymedzený zákonom o hospodárskej sútazi (Mededingingswet ( [4]4 ), dalej len "Mw") zmenenom a doplnenom zákonom z 9. decembra 2004 ( [5]5 ), ktorý nadobudol úcinnost . 9. Clánok 1 Mw obsahuje nasledujúcu definíciu: "Na úcely tohto zákona a právnych predpisov vydaných na jeho základe: ... h) 'zosúladené postupy` znamenajú zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy. ..." 10. Clánok 6 ods. 1 Mw uvádza: "Dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci holandského trhu alebo jeho casti, sú zakázané." 11. Uplatnujúc clánok 56 ods. 1 písm. a) Mw, správna rada ( [6]6 ) holandského úradu pre hospodársku sútaz (dalej len "NMa") ( [7]7 ) môze ulozit pokutu kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá porusí clánok 6 ods. 1 Mw. III -- Skutkový stav a spor vo veci samej Holandský trh s mobilnými telekomunikacnými sluzbami 12. V case skutkových okolností sporu vo veci samej v roku 2001 disponovalo v Holandsku vlastnou mobilnou telefónnou sietou pät operátorov, konkrétne Ben Nederland BV ( [8]8 ) (10,6% trhu), KPN (42,1%), Dutchtone NV, ( [9]9 ) (9,7%), Libertel-Vodafone NV (26,1%) a Telfort Mobiel BV ( [10]10 ) (11,4%). Výstavba siestej mobilnej telefónnej siete nebola mozná, pretoze sa uz neudelovali ziadne povolenia. Prístup na trh mobilných telekomunikacných sluzieb bol mozný len uzatvorením dohody s jedným alebo s viacerými z piatich existujúcich operátorov. Balícky "prepaid" a zmluvy o sluzbách "postpaid" v Holandsku 13. V Holandsku pozostáva ponuka mobilných telekomunikacných sluzieb z tzv. balíckov prepaid a zmlúv postpaid. Pre balícky prepaid je charakteristické, ze zákazník platí vopred; zakúpením predplatenej karty alebo jej dobitím zákazník nadobúda kredit na cas hovorov, v rozsahu ktorého môze telefonovat. Naopak, charakteristickou crtou zmlúv o sluzbách postpaid je to, ze minúty hovorov v urcenom období sa fakturujú dodatocne zákazníkovi, ktorý platí okrem iného pevný základný poplatok, ktorý sám môze zahrnat kredit na urcitý pocet minút hovorov. 14. Pri uzatvorení zmluvy o sluzbách postpaid alebo pri predlzení jej platnosti prostredníctvom predajcu poskytne predajca mobilný telefón a operátor SIM kartu. ( [11]11 ) Operátor poskytne okrem iného predajcovi províziu za kazdú uzatvorenú postpaid zmluvu o mobilnej telefónii. K tejto standardnej provízii môzu byt prirátané doplatky, v závislosti od predajcu a uzatvorenej postpaid zmluvy. Stretnutie 13. júna 2001 15. Dna 13. júna 2001 sa konala schôdzka zástupcov operátorov ponúkajúcich mobilné telekomunikacné sluzby na holandskom trhu. Toto stretnutie sa týkalo najmä krátenia standardných provízií zmluvným predajcom za zmluvy o sluzbách postpaid od alebo priblizne od tohto dna. Ako vyplýva z uznesenia o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, úcastníci tohto stretnutia na nom zmienili aj urcité mnozstvo dôverných informácií. ( [12]12 ) Spor vo veci samej 16. Rozhodnutím z 30. decembra 2002 (dalej len "pôvodné rozhodnutie") NMa konstatovala, ze spolocnosti Ben, Dutchtone, KPN, O2 (Telfort) a Vodafone (bývalý Libertel-Vodafone) medzi sebou uzatvorili dohodu alebo zosúladili svoje postupy. NMa dospela k záveru, ze predmetné postupy znacne obmedzili hospodársku sútaz, a doslo tak k poruseniu zákazu stanoveného clánkom 6 ods. 1 Mw. V dôsledku toho ulozila dotknutým podnikom pokuty. 17. Podniky proti tomuto rozhodnutiu podali staznost. 18. Rozhodnutím z 27. septembra 2004 NMa uznala staznosti podané T-Mobile (bývalý Ben), KPN, Orange (bývalý Dutchtone), Vodafone a O2 (Telfort) ciastocne za odôvodnené a ciastocne za neodôvodnené. Zatial co sa úplne vzdala výhrady vztahujúcej sa na dohodu v rozpore s právom hospodárskej sútaze, konstatovala, ze vskutku doslo k zosúladenému postupu vyvolávajúcemu porusenie nielen clánku 6 Mw, ale rovnako clánku 81 ods. 1 ES. ( [13]13 ) NMa vsetky pokuty znízila. 19. T-Mobile, KPN, Orange, Vodafone a Telfort podali na Rechtbank te Rotterdam (oblastný súd Rotterdam) zalobu proti rozhodnutiu o staznosti. 20. Tento súd rozsudkom z 13. júla 2006 zrusil rozhodnutie vydané vo veci staznosti a vrátil vec NMa na nové rozhodnutie. ( [14]14 ) 21. NMa, ako aj tri z dotknutých podnikov, konkrétne T-Mobile, KPN a Orange, podali proti rozhodnutiu súdu odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven, ktorý je vnútrostátnym súdom kladúcim prejudiciálnu otázku. ( [15]15 ) Vodafone je takisto úcastníkom sporu vo veci samej, zatial co podla vnútrostátneho súdu spolocnost Orange ním uz nie je. IV -- Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 22. Uznesením z 31. decembra 2007 doruceným Súdnemu dvoru sa College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledovné prejudiciálne otázky: 1. Aké kritériá pri uplatnení clánku 81 ods. 1 ES sa majú pouzit na posúdenie, ci cielom zosúladeného postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu? 2. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze pri uplatnení tohto ustanovenia vnútrostátnym súdom sa dôkaz prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu má poskytnút a vyhodnotit podla ustanovení vnútrostátneho práva, pokial tieto ustanovenia nie sú menej výhodné ako ustanovenia vztahujúce sa na obdobné zaloby vnútrostátnej povahy a nevedú k praktickej nemoznosti alebo nadmernému stazeniu výkonu práv priznaných právom Spolocenstva? 3. Platí pri uplatnení pojmu zosúladené postupy podla clánku 81 ES domnienka prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu aj v prípade, ze k zosúladenému postupu doslo len raz a podnik, ktorý sa na zosúladení podiela, je nadalej cinný na trhu, alebo iba v prípadoch, ked sa zosúladovanie uskutocnovalo v priebehu dlhého obdobia a s urcitou pravidelnostou? 23. V priebehu konania pred Súdnym dvorom predniesli ústne a písomné pripomienky spolocnosti T-Mobile, KPN, Vodafone, holandská vláda a Komisia Európskych spolocenstiev. NMa sa pripojila k písomným pripomienkam holandskej vlády. V -- Posúdenie A -- Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 24. Pokial ide o prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, treba krátko analyzovat dva body. 25. Po prvé, vnútrostátny súd pozaduje výklad clánku 81 ods. 1 ES, zatial co sporné rozhodnutie prijaté NMa v spore vo veci samej je zalozené predovsetkým na vnútrostátnom práve hospodárskej sútaze (clánok 6 ods. 1 Mw). 26. Napriek tomu je pravda, ze clánok 6 ods. 1 Mw velmi verne odráza clánok 81 ods. 1 ES. V takomto prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze existuje nepochybný záujem Spolocenstva na tom, aby ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spolocenstva boli vykladané jednotným spôsobom. ( [16]16 ) 27. Okrem toho clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 ukladá NMa povinnost uplatnovat na zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, popri vnútrostátnom ustanovení clánku 6 Mw aj clánok 81 ES. To je dôvod, pre ktorý je rozhodnutie o staznosti prijaté NMa odôvodnené nielen clánkom 6 ods. 1 Mw, ale aj clánkom 81 ods. 1 ES. Preto clánok 81 ods. 1 ES okrem toho, ze v danej veci slúzi ako nepriamy zdroj pre výklad clánku 6 ods. 1 Mw, je priamo uplatnitelný na spor vo veci samej. 28. V dôsledku toho nic neumoznuje pochybovat o význame prejudiciálnych otázok vztahujúcich sa na výklad clánku 81 ES a na vztah medzi právom Spolocenstva a vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze pre vyriesenie sporu vo veci samej. 29. Po druhé, Vodafone tvrdí, ze by bolo nadbytocné odpovedat na prvú prejudiciálnu otázku, pretoze právna situácia uz bola objasnená v usmerneniach uverejnených Komisiou. ( [17]17 ) K tomuto treba poznamenat, na jednej strane, ze oznámenia Komisie nie sú právne záväzné a nemali by teda prejudikovat výklad, ktorý uskutocní Súdny dvor v konaní podla clánku 234 ES. Na druhej strane, návrh na zacatie prejudiciálneho konania by zostal prípustným dokonca aj vtedy, ak by bola právna situácia jasná; v najhorsom prípade by sa nan teda dalo odpovedat prostredníctvom uznesenia prijatého na základe clánku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku. 30. Napokon, podla spolocnosti Vodafone by malo byt zjavné, ze ciel sporného zosúladeného postupu nebol v rozpore s hospodárskou sútazou. Toto zhodnotenie je prinajmensom extravagantné, ak vezmeme do úvahy intenzitu diskusie, ktorú úcastníci o tejto zálezitosti viedli tak v spore vo veci samej, ako aj pred Súdnym dvorom. 31. Zhrnuté, treba dospiet k záveru, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je v celom rozsahu prípustný. B -- Meritórne posúdenie prejudiciálnych otázok 32. Tri prejudiciálne otázky smerujú k urceniu kritérií, ktoré musia byt splnené na to, aby sa mohla konstatovat existencia zosúladeného protisútazného postupu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 33. V konecnom dôsledku nejde ani tak o definíciu zosúladeného postupu vo vlastnom zmysle tohto slova. Existuje uz totiz ustálená judikatúra, podla ktorej pojem "zosúladený postup" predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktoré bez toho, aby dospeli k uskutocneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádzajú riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi sebou. ( [18]18 ) 34. V centre tejto veci je vskutku skôr posúdenie protisútaznej povahy zosúladených postupov a vzájomné vymedzenie medzi tými zosúladenými postupmi, ktoré môzu byt protisútazné len z dôvodu ich následku, a tými, ktoré nimi sú hned z dôvodu ich ciela. Co sa týka tejto neskôr uvedenej skupiny, vnútrostátny súd sa v skutocnosti pýta, ci a v akom rozsahu treba, aby sa mohla konstatovat existencia ciela v rozpore s hospodárskou sútazou, preskúmavat najskôr konkrétne údaje o trhu, konaní podnikov na trhu a následky tohto konania na hospodársku sútaz. 1. O prvej prejudiciálnej otázke: kritériá pre konstatovanie existencie zosúladeného postupu majúceho za ciel obmedzovanie hospodárskej sútaze 35. Prvá otázka smeruje v zásade k zisteniu kritérií umoznujúcich urcit, ci je cielom zosúladeného postupu vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 36. Vieme, ze NMa vytýka skupine holandských podnikov ponúkajúcich mobilné telekomunikacné sluzby to, ze si pri stretnutí v júni 2001 vymenili dôverné informácie a o týchto informáciách diskutovali, co malo viest ku koordinovanému znízeniu urcitých provízií urcených ich zmluvným predajcom. 37. Výmena informácií medzi konkurentmi nemá nevyhnutne za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. ( [19]19 ) 38. Preukazovanie existencie protisútazného ciela musí teda zohladnovat okolnosti danej veci. Kritériá sú také isté ako pre dohody medzi podnikmi a rozhodnutia zdruzení podnikatelov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. ( [20]20 ) Preto môze byt judikatúra vztahujúca sa na dohody a rozhodnutia prenesená na zosúladené postupy. 39. Na úcely zistenia, ci má zosúladený postup protisútazný ciel, sa teda treba venovat jeho obsahu ( [21]21 ) a cielom, ktoré sleduje ( [22]22 ); subjektívne úmysly úcastníkov môzu byt doplnujúce, ale nemali by byt rozhodujúce ( [23]23 ). Treba tiez zohladnit právny a hospodársky kontext, do ktorého zosúladený postup patrí. ( [24]24 ) 40. Sú to najmä obsah a hospodársky kontext zosúladeného postupu holandských mobilných operátorov, ktoré vedú v tejto veci k sporu. Jednoduchsie povedané, tak vnútrostátny súd, ako aj T-Mobile, KPN a Vodafone vyjadrili pochybnosti pokial ide otázku, ci vzhladom na ciel zosúladeného postupu a jeho hospodárske okolnosti mozno naozaj hovorit o cieli, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 41. Na pozadí týchto pochybností rozviniem svoju analýzu kritérií umoznujúcu posúdit protisútaznú povahu ciela takého zosúladeného postupu ako je ten, ktorý je predmetom sporu v konaní vo veci samej. a) Vseobecné pripomienky k pojmu protisútazný ciel 42. Najskôr treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu vysloveného v clánku 81 ods. 1 ES. ( [25]25 ) Inak povedané, zosúladené postupy sú zakázané, nezávisle od ich následkov, pokial je ich ciel v rozpore s hospodárskou sútazou. ( [26]26 ) Zohladnovanie konkrétnych úcinkov zosúladeného postupu je nadbytocné, pokial je jeho cielom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. ( [27]27 ) Taký postup je totiz zakázaný dokonca aj pri neexistencii protisútazných následkov na trhu. ( [28]28 ) 43. Zákaz urcitých postupov iba z dôvodu ich protisútazného ciela je zalozený na okolnosti, ze urcité podoby zosúladeného konania medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre normálne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy. ( [29]29 ) Podrobenie takých postupov, zjavne skodlivých pre spolocnost, úplnému zákazu ("zákazu per se") prinása právnu istotu a umoznuje vsetkým hospodárskym subjektom na trhu prispôsobit v dôsledku toho svoje konanie. Toto prispieva okrem iného k racionálnemu vyuzitiu zdrojov správnych orgánov poverených kontrolou hospodárskej sútaze a súdov a tieto zdroje setrí. 44. Urcite sa treba vyhnút prílis rozsirujúcemu výkladu pojmu zosúladeného postupu majúceho protisútazný ciel ( [30]30 ), a to z dôvodu radikálnych následkov, ktorým v prípade porusenia clánku 81 ods. 1 ES môzu byt vystavené podniky. ( [31]31 ) Tomuto pojmu vsak nemozno dávat ani prílis zuzujúci výklad, ktorý by v praxi potlacil zákaz "porusení na základe ciela" zakotvený v primárnom práve a zbavil by tak clánok 81 ods. 1 ES casti jeho praktickej efektívnosti. Formulácia tohto ustanovenia hned ukazuje, ze zakazuje tak zosúladené postupy majúce ciel odporujúci hospodárskej sútazi, ako aj zosúladené postupy majúce následok odporujúci hospodárskej sútazi. ( [32]32 ) 45. Na rozdiel od toho, co, ako sa zdá, si myslí vnútrostátny súd, zákaz "porusení na základe ciela" by teda nemal byt vykladaný v tom zmysle, ze existencia protisútazného ciela zakladá iba urcitú domnienku protiprávnosti, ktorá môze byt vyvrátená neexistenciou negatívnych následkov na fungovanie trhu v konkrétnom prípade. ( [33]33 ) Taký výklad by totiz viedol k nedovolenému zlúceniu dvoch eventualít, ktoré clánok 81 ods. 1 ES chcel oddelit: zákazu akéhokolvek zosúladeného postupu majúceho protisútazný ciel na jednej strane a zákazu kazdého zosúladeného postupu majúceho protisútazný následok na druhej strane. 46. Zaslo by sa teda pridaleko, ak by sa konstatovanie o existencii protisútazného ciela podriadilo konstatovaniu o existencii alebo neexistencii konkrétnych protisútazných následkov, ci uz ide o následky pre konkurenta, spotrebitela alebo verejnost vo vseobecnosti. Pre zákaz upravený clánkom 81 ods. 1 ES naopak stací, aby bol zosúladený postup vzhladom na pravidlá o vseobecne známych skutocnostiach spôsobilý vyvolat negatívne následky na hospodársku sútaz. ( [34]34 ) Inak povedané, musí byt jednoducho konkrétne -- to znamená berúc do úvahy jeho právny a hospodársky kontext -- spôsobilý ( [35]35 ) vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Otázka, ci a v akom rozsahu k takému následku skutocne dochádza, môze mat význam iba pre výpocet výsky pokút a posúdenie práv na náhradu skody. 47. Zákaz "porusení na základe ciela" zakotvený v clánku 81 ods. 1 ES sa tiez podobá na Gefährdungsdelikte (ohrozovacie trestné ciny) trestného práva. Ktokolvek, kto sa posadí za volant vozidla po tom, co skonzumoval znacné mnozstvo alkoholu alebo drog, sa vystavuje vo väcsine právnych poriadkov trestným alebo administratívnym sankciám a málo zálezí na tom, ci niekoho v cestnej premávke ohrozil, alebo ci dokonca spôsobil nehodu. Rovnako podnik uchylujúci sa k zosúladeným postupom, ktoré majú protisútazný ciel, porusuje európske právo hospodárskej sútaze a vystavuje sa penazným sankciám, pricom len málo zálezí na tom, ci sú úcastníci trhu alebo verejnost vo vseobecnosti poskodení alebo nie. 48. Tomu neodporuje rozsudok Súdu prvého stupna vo veci GlaxoSmithKline Services/Komisia, ( [36]36 ) ktorého sa dovolával KPN. Je pravdou, ze bod 147 tohto rozsudku -- ktorého formulácia vyvoláva znacné nejasnosti -- vyslovuje, ze protisútazná povaha dohody nemôze byt vyvodzovaná iba zo samotného cítania jej ustanovení vykonaného v ich kontexte, ale je "potrebné" tiez predvídat jej následky. Podla mna táto citovaná pasáz jednoducho znamená, ze predmet dohody (alebo postupu) musí byt posúdený nie abstraktne, ale konkrétne, zohladniac jeho právny a hospodársky rámec, ako aj osobitnosti predmetného trhu; vo veci GlaxoSmithKline Súd prvého stupna zastával názor, ze osobitosti spocívali v skutocnosti, ze vnútrostátna právna úprava v znacnom rozsahu vynala ceny spod volného pôsobenia ponuky a dopytu a podrobila ich urcovaniu alebo kontrolovaniu orgánmi státu. V tomto výklade neexistuje ziaden rozpor medzi bodom 147 rozsudku GlaxoSmithKline a bodom 46 týchto návrhov. Ak by vsak mal byt uvedený bod 147 vykladaný v tom zmysle, ze pre konstatovanie existencie protisútazného ciela je v kazdom prípade "potrebné" konstatovat konkrétne následky na hospodársku sútaz, potom sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 49. Ako sme totiz videli, na to, aby existoval protisútazný ciel, nie je nevyhnutné venovat sa konkrétnym následkom zosúladeného postupu; stací, aby bol zosúladený postup konkrétne spôsobilý vyvolat protisútazné následky. b) Protisútazný ciel vo veci, akou je prejednávaná vec 50. NMa vysvetluje zosúladený postup konstatovaný v tejto veci skutocnostou, ze niekolko holandských operátorov mobilných telekomunikacných sluzieb si vymenilo informácie o svojich zámeroch znízit úroven urcitých provízií urcených ich zmluvným predajcom. 51. Taká výmena dôverných informácií medzi konkurentmi týkajúcich sa ocakávaného konania v zásade môze mat protisútazné následky vtedy, ked obmedzuje hospodársku sútaz zmiernovaním alebo odstranovaním miery neistoty o fungovaní predmetného trhu. ( [37]37 ) V tomto kontexte nie je dôlezité, ci taká výmena informácií predstavovala hlavný ciel nadviazania kontaktu, alebo k nej doslo iba pri prílezitosti (alebo pod zámienkou) nadviazania kontaktu, ktorý bol sám osebe zbavený akéhokolvek protisútazného ciela. ( [38]38 ) -- Problematika výmeny informácií medzi konkurentmi v kontexte poziadavky autonómie uplatnitelnej v práve hospodárskej sútaze 52. Treba mat na zreteli, ze autonómia hospodárskych subjektov je základnou podmienkou úcinnej hospodárskej sútaze. Okrem iného práve kvôli tomu sú samotné pravidlá hospodárskej sútaze v Zmluve ES tiez zalozené na predpoklade, ze kazdý hospodársky subjekt si musí autonómne urcit politiku, ktorú na spolocnom trhu mieni sledovat. Táto poziadavka autonómie bráni akémukolvek nadväzovaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhalit takému konkurentovi konanie, ktorého sa podnik sám rozhodol pridrzat na trhu alebo konanie, ktoré plánuje podniknút, pretoze tieto kontakty môzu viest k podmienkam hospodárskej sútaze nezodpovedajúcim obvyklým podmienkam predmetného trhu. ( [39]39 ) 53. To platí este viac, pokial sa výmena informácií týka silne koncentrovaného oligopolistického trhu. ( [40]40 ) Pritom sa zdá, ze presne toto bol prípad holandského trhu mobilných telekomunikacných sluzieb v roku 2001. Ako to vyplýva z uznesenia vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, iba pät podnikov tam v tom case malo svoju vlastnú mobilnú siet, z ktorých jeden -- KPN -- mal 40% podiel na trhu a zriadovanie nových nezávislých sietí bolo vylúcené neexistenciou dostupných licencií. ( [41]41 ) 54. V tomto ohlade je bezvýznamné, ci jediná spolocnost jednostranne informuje svojich konkurentov o konaní, ktoré má v úmysle podniknút na trhu, alebo ci sa vsetky dotknuté spolocnosti vzájomne informujú o svojich úvahách a zámeroch. Na to, aby sa ihned zmiernil stupen neistoty o fungovaní predmetného trhu pre vsetky dotknuté subjekty, s rizikom obmedzenia hospodárskej sútaze a výskytu zosúladených konaní totiz stací, aby sa odhalil jediný podnik a poskytol svojim konkurentom dôverné informácie o svojej budúcej obchodnej politike. -- Nie je nevyhnutná priama spojitost so spotrebitelskou cenou 55. Vnútrostátny súd, KPN a Vodafone tvrdia, ze výmena informácií a zosúladený postup sa týkali iba provízií zmluvných predajcov a nemali priamy dopad na spotrebitelské ceny. Tieto ceny boli urcované výlucne v rámci vztahov medzi poskytovatelom mobilných telekomunikacných sluzieb a jeho zákazníkmi bez toho, aby mohli zmluvní predajcovia v tomto ohlade vykonávat co i len najmensí vplyv. 56. Toto tvrdenie pri preskúmaní neobstojí. Zosúladené postupy totiz môzu mat protisútazný ciel dokonca aj vtedy, ak nemajú priamy dopad na spotrebitelov a na ceny platené spotrebitelmi. 57. Z formulácie clánku 81 ods. 1 ES hned vyplýva, ze bráni vsetkým formám prekázok, obmedzení alebo narusení hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Ani rozlicné príklady citované v písm. a) az e) clánku 81 ods. 1 ES nenaznacujú, ze by boli zakázané iba protisútazné postupy majúce priamy dopad na konecných spotrebitelov. 58. Práve naopak, clánok 81 ES je súcastou rezimu zabezpecujúceho, aby nebola hospodárska sútaz na vnútornom trhu skreslovaná [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]. V dôsledku toho, podobne ako ostatné pravidlá hospodárskej sútaze v Zmluve ES, smeruje k ochrane nielen, a ani nie v prvom rade, priamych záujmov jednotlivých úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu, a tým hospodárskej sútaze ako takej (ako institútu). Je pravda, ze týmto spôsobom je spotrebitel tiez nepriamo chránený. Ak je totiz hospodárska sútaz vo vlastnom zmysle tohto slova skreslená, treba sa tiez obávat dôsledkov pre spotrebitelov. ( [42]42 ) 59. Zosúladený postup má teda protisútazný ciel nielen vtedy, ked môze mat priame dopady na spotrebitelov alebo na ceny nimi platené alebo -- ako to uviedol T-Mobile -- na "consumer welfare" (blaho spotrebitela). Protisútazný ciel môze byt naopak povazovaný za preukázaný vtedy, ked je zosúladený postup spôsobilý vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Toto totiz naznacuje, ze zosúladený postup môze mat prinajmensom nepriamo tiez negatívne dopady na spotrebitelov. 60. Obmedzit dosah zákazu vysloveného v clánku 81 ods. 1 ES na postupy majúce priamy vplyv na spotrebitelské ceny by zbavilo toto ustanovenie, ktoré je klúcové pre vnútorný trh, velkej casti jeho praktickej efektívnosti. -- Stací výmena informácií o izolovaných parametroch hospodárskej sútaze 61. Na rozdiel od názoru nepriamo obhajovaného vnútrostátnym súdom nie je nevyhnutné, aby sa zosúladený postup vztahoval na vsetky parametre hospodárskej sútaze. Môze mat ciel odporujúci hospodárskej sútazi dokonca aj vtedy, ked sa týka iba izolovaných parametrov, ako sú napríklad standardné provízie zmluvných predajcov. 62. Ak totiz podnik jednostranne znízi sumu provízií priznaných svojim zmluvným predajcom, títo budú obvykle menej naklonení rokovat o zmluvách medzi konecnými spotrebitelmi a týmto podnikom, takze tým môze byt ohrozená cast trhu, pricom teda bude môct byt zaujímavejsie pre nezávislých zmluvných predajcov ( [43]43 ) podporovat distribúciu výrobkov iných podnikov. ( [44]44 ) Tomuto hospodárskemu riziku -- neodvrátitelnému v prípade, ak sú podmienky hospodárskej sútaze normálne -- sa mozno vyhnút alebo ho zmiernit v prípade, ak podniky znízia svoje provízie nie jednostranne ale, ako je to v tomto prípade, viac menej súcasne, v rámci zosúladeného postupu, ktorý zmensí neistotu pokial ide o konanie ich konkurentov na trhu. Tento mechanizmus môze vylúcit alebo prinajmensom obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Preto má zosúladený postup takéhoto druhu protisútazný ciel. 63. K tomuto pristupuje skutocnost, ze provízie zmluvných predajcov sú, z hladiska operátorov mobilných telefónnych sietí, cenou sluzieb, ktoré im títo zmluvní predajcovia poskytujú ked rokujú o zmluvách o sluzbách postpaid. Ako Komisia správne zdôraznila, z príkladu objavujúceho sa v clánku 81 ods. 1 písm. a) ES vyplýva, ze zosúladený postup u nákupných cien sleduje ciel, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou a je zakázaný právom Spolocenstva. -- Dopad podmienok na trhu na konanie konkurentov 64. Vodafone dalej tvrdí, ze standardné odmeny zmluvných predajcov by v kazdom prípade museli byt znízené z dôvodu situácie panujúcej v danej dobe na trhu. Súbeznému konaniu urcitých podnikov nemozno pripisovat protisútazný ciel vtedy, ak toto konanie mozno vysvetlit struktúrou trhu a hospodárskou situáciou, ktorá na nom vládne. 65. Toto tvrdenie nepovazujem za presvedcivé a nepresvedcilo by ma ani v prípade, ak by posúdenie situácie na trhu v rozhodujúcom období vykonané spolocnostou Vodafone bolo správne. 66. Urcite ze zhodné konanie konkurencných podnikov nemozno vzdy vysvetlit zosúladeným postupom odporujúcim hospodárskej sútazi. ( [45]45 ) Vseobecná situácia na trhu môze tiez viest dotknuté podniky k prispôsobeniu sa podobným spôsobom. ( [46]46 ) 67. Môze vsak existovat znacná neistota pokial ide o presný den, rozsah a spôsoby prispôsobenia, ktoré musí podnik zaviest. Výmena informácií spôsobilých vylúcit neistotu v mysli dotknutých subjektov má protisútazný ciel. To je vsak podla údajov, ktoré nám boli poskytnuté presne taká výmena informácií, ku ktorej doslo v tomto prípade a ktorá predstavuje zásadný rozdiel medzi touto vecou a vecou "pâte de bois", na ktorú sa odvoláva Vodafone. ( [47]47 ) 68. Predmetom informácií vymenených v priebehu stretnutia v júni 2001 totiz nebola ani tak skutocnost, ze doslo k úprave urcitých provízií -- co je vec, ktorá bola pravdepodobne uz prezradená prinajmensom pokial ide o jedného z konkurentov -- ako skôr spôsob, akým túto úpravu uskutocnia rôzne podniky, teda den, rozsah a spôsoby znízenia standardnej provízie zmluvných predajcov. 69. Nic nenaznacuje, ze by hospodársky kontext v roku 2001 vylucoval akúkolvek moznost efektívnej hospodárskej sútaze pokial ide o den, rozsah a spôsoby mozného znízenia standardných odplát zmluvných predajcov. ( [48]48 ) 70. Clánok 81 ES nezakazuje hospodárskym subjektom orientovat svoje konanie podla informácií o danom trhu a rozumne sa prispôsobovat tak mozným zmenám hospodárskeho a právneho rámca ako aj vývoju konania ostatných podnikov. ( [49]49 ) Zakazuje vsak akékolvek prispôsobenie sa vyústujúce do obchádzania pravidiel fungovania slobodnej hospodárskej sútaze, napríklad prostredníctvom zosúladovania budúceho konania konkurentov na trhu, ktoré by umoznilo co i len v tom najmensom rozsahu uniknút tlaku vyplývajúcemu z hospodárskej sútaze a rizikám trhu. 71. Upustit od uplatnovania clánku 81 ES na také postupy by vyústilo do ochrany konkurentov proti hospodárskej sútazi a uprednostnenia záujmov dotknutých podnikov na ujmu verejného záujmu na neskreslenej hospodárskej sútazi [clánok 3 ods. 1 písm. g) Zmluvy ES]. Cielom práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vsak musí byt ochrana nie konkurentov, ale hospodárskej sútaze, kedze z nej budú mat nepriamo prospech rovnako spotrebitelia ako aj verejnost vo vseobecnosti. c) Predbezný záver 72. V tomto stádiu svojej analýzy môzem teda uviest, ze: Zosúladený postup má ciel odporujúci hospodárskej sútazi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES vtedy, ked je svojim obsahom a cielom a vzhladom na svoj právny a hospodársky rámec konkrétne spôsobilý vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Nie je nevyhnutné, aby bola hospodárska sútaz skutocne vylúcená, obmedzená alebo skreslená, ani aby existovala priama spojitost medzi zosúladeným postupom a spotrebitelskými cenami. Výmena dôverných obchodných informácií medzi konkurentmi sleduje ciel odporujúci hospodárskej sútazi vtedy, ked môze obíst pravidlá fungovania hospodárskej sútaze vylúcením neistoty, pokial ide o obchodné konanie zamýslané dotknutými podnikmi. 2. O druhej prejudiciálnej otázke: domnienka prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu 73. Druhá prejudiciálna otázka smeruje v zásade k zisteniu toho, ci podmienky, ktoré treba splnit na preukázanie prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu, vyplývajú výlucne z práva Spolocenstva, alebo -- pri respektovaní urcitých obmedzení práva Spolocenstva -- z vnútrostátneho práva. 74. Aby existoval zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, musia byt splnené tri podmienky: po prvé, zosúladenie postupu medzi predmetnými podnikmi, po druhé, konanie na trhu nadväzujúce na toto zosúladenie postupu a po tretie, úcinná prícinná súvislost medzi týmito dvoma prvkami; ( [50]50 ) nie je vsak nevyhnutné, aby predmetné konanie vyvolalo konkrétne obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [51]51 ) 75. Judikatúra Súdneho dvora zavádza vyvrátitelnú domnienku, podla ktorej, s výhradou dôkazu opaku zatazujúceho hospodárske subjekty majúce záujem ho vyuzit, podniky podielajúce sa na zosúladenom postupe a aktívne na trhu zohladnujú informácie vymenené so svojimi konkurentmi na úcely urcenia ich konania na tomto trhu. ( [52]52 ) 76. Otázka College van Beroep voor het bedrijfsleven smeruje k objasneniu toho, ci je táto domnienka prícinnej súvislosti uplatnovaná na úrovni Spolocenstva rovnako potrebná pre vnútrostátne súdy a orgány vtedy, ked uplatnujú clánok 81 ES. 77. Otázka, ci a za akých podmienok mozno predpokladat prícinnú súvislost medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, patrí pod pravidlá dokazovania. Je pravdou, ze otázky dokazovania sú casto povazované za otázky týkajúce sa hmotného práva. ( [53]53 ) V tejto veci vsak pojem zosúladeného postupu jednoducho naznacuje, ze konanie dotknutých podnikov musí byt spôsobené zosúladením postupu. Naopak, pojem zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES neprinása ziadnu informáciu -- cokolvek si o tom myslí holandská vláda a Komisia -- pokial ide o okolnosti, za ktorých musí byt povazovaná prícinná súvislost medzi zosúladením postupu a konaním na trhu za preukázanú. 78. V konaniach, v ktorých boli napadnuté rozhodnutia prijaté Komisiou vo veci antimonopolného práva, súd Spolocenstva vo vseobecnosti pri neexistencii výslovnej úpravy riesil otázky vztahujúce sa na dôkaz a poukázal na vseobecne uznávané zásady. Koniec koncov Komisii na základe zásady necessitas probandi incumbit ei qui agit prinálezí, aby v prípade sporu o existencii porusenia pravidiel preukázala porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarala dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. ( [54]54 ) V tomto kontexte Súdny dvor prijal dokonca aj nepriame dôkazy. ( [55]55 ) 79. Naopak, Súdny dvor uviedol, ze uplatnenie clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES) vnútrostátnymi orgánmi je v zásade upravené pravidlami vnútrostátneho práva, ( [56]56 ) vrátane dokazovania porusenia clánku 86. ( [57]57 ) Nic neodôvodnuje, ze by to malo byt inak, pokial ide o clánok 81 ES (predtým clánok 85 Zmluvy ES) ( [58]58 ), a to nezávisle od toho, ci otázky dokazovania majú byt nadviazané na hmotné alebo procesné právo. 80. Je pravda, ze dnes existuje clánok 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý podrobuje dôkazné bremeno výslovnej právnej úprave platiacej rovnako pre vnútrostátne postupy uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES. Domnienka prícinnej súvislosti, o ktorú tu ide, sa vsak napriek tomu, co si o tom myslí Komisia, netýka dôkazného bremena alebo presunu tohto bremena ( [59]59 ), ale úrovne pozadovaného dôkazu. ( [60]60 ) 81. Úroven dôkazu pozadovaného vo vnútrostátnom konaní nie je vzdy upravená právom Spolocenstva. Toto sa osobitne jasne ukáze vtedy, ked preskúmame clánok 2 vo svetle preambuly nariadenia c. 1/2003. Podla jeho odôvodnenia c. 5 totiz toto nariadenie neovplyvnuje vnútrostátne ustanovenia o úrovni pozadovaného dôkazu. Právo Spolocenstva teda nebráni vnútrostátnym súdom, aby sa odvolávali na vnútrostátne právo na urcenie úrovne dôkazu pozadovaného v rámci uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES, a to bez zohladnenia toho, ci otázky vztahujúce sa na úroven dôkazu tvoria súcast hmotného alebo procesného práva. 82. Predsa vsak v rámci uplatnenia vnútrostátnych ustanovení a zásad vo veci úrovne dôkazu musí vnútrostátny súd respektovat urcité minimálne poziadavky práva Spolocenstva vychádzajúce po prvé, zo zásady ekvivalencie, po druhé, zo zásady efektivity a po tretie, zo vseobecných zásad práva Spolocenstva. ( [61]61 ) 83. Pokial ide o zásadu ekvivalencie, vnútrostátne pravidlá o úrovni dôkazu nesmú byt menej priaznivé ako pravidlá uplatnované v ekvivalentných konaniach upravených vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze. V takej veci, ako je táto, to znamená, ze na dokázanie porusenia clánku 81 ES nesmie byt vnútrostátny orgán ochrany hospodárskej sútaze podrobený prísnejsím poziadavkám ako v prípade dokazovania porusenia clánku 6 Mw. V tejto veci zásada ekvivalencie zjavne nespôsobuje ziadne osobitné tazkosti. 84. Co sa týka zásady efektivity, vnútrostátne pravidlá o úrovni dôkazu nesmú znemoznit alebo prílis stazit vyuzitie pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve ES. Okrem toho v prípade porusenia práva Spolocenstva musí vnútrostátne právo bdiet nad uplatnovaním efektívnych, primeraných a odradzujúcich sankcií. ( [62]62 ) 85. V tomto kontexte treba najmä vziat do úvahy skutocnost, ze pravidlá hospodárskej sútaze clánkov 81 ES a 82 ES sa uplatnujú od 1. mája 2004 ( [63]63 ) v decentralizovanom systéme silne závislom od spolupráce vnútrostátnych správnych a súdnych orgánov. ( [64]64 ) Rozhodujúci význam treba v tomto ohlade pripísat ochrane jednotnosti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze v Spolocenstve. Bolo by totiz v rozpore tak so základným cielom zabezpecit rovnaké podmienky hospodárskej sútaze pre podniky na európskom vnútornom trhu ako aj v rozpore s ambíciou zabezpecit jednotnú ochranu záujmov spotrebitelov v celom Spolocenstve, keby uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyjadrených v clánkoch 81 ES a 82 ES odhalovalo prílis velké odchýlky medzi správnymi a súdnymi orgánmi clenských státov. To je okrem iného dôvod, pre ktorý sa myslienka, ze clánky 81 ES a 82 ES musia byt uplatnované jednotným spôsobom tahá ako cervená nit celým nariadením c. 1/2003. ( [65]65 ) 86. Urcite nic z toho neukladá clenským státom povinnost vo svojom vnútrostátnom práve vo vsetkých ohladoch prispôsobit úroven dôkazu pozadovanú na úcely konstatovania porusenia clánku 81 ES úrovni dôkazu pozadovanej súdmi Spolocenstva pri preskúmavaní platnosti rozhodnutí prijatých Komisiou na základe clánku 81 ES. Ako to ukazuje odôvodnenie c. 5 nariadenia c. 1/2003, zákonodarca Spolocenstva úmyselne prijal skutocnost, ze existujú urcité odchýlky v praxi clenských státov. ( [66]66 ) Ako správne zdôraznila spolocnost KPN, také odchýlky vyplývajú z vnútornej podstaty decentralizovaného systému uplatnovania práva. 87. Bolo by vsak nezlucitelné so zásadou efektivity, aby vnútrostátne súdy podriadili hodnotenie dôkazu porusenia clánkov 81 ES alebo 82 ES vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze alebo súkromnými zalobcami ( [67]67 ) takým prísnym poziadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne stazeným alebo prakticky nemozným. Vnútrostátne súdy najmä nemajú právo zanedbávat osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konstatovania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 88. Tieto osobitosti zahrnajú skutocnost, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. ( [68]68 ) Je totiz bezné, ze cinnosti a stretnutia v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne a dokumentácia, ktorá sa na ne vztahuje, je obmedzená na minimum. ( [69]69 ) 89. Je to najmä z dôvodu týchto osobitostí rezimu dokazovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ze správny orgán alebo osoba, na ktorej spocíva dôkazné bremeno, musí mat moznost vyvodit závery zalozené na pravidlách hodnotenia vseobecne známych skutocností vychádzajúce z obvyklého priebehu vecí. Prinálezí teda protistrane -- obvykle podniku obvinenému z narusenia hospodárskej sútaze -- namietat proti týmto záverom prima facie zalozeným na pravidlách hodnotenia vseobecne známych skutocností a na obvyklom priebehu udalostí a to predlozením presvedcivých dôkazov opaku, kedy pri nepredlození takých dôkazov budú uvedené závery povazované za závery uspokojujúce poziadavky vo veci dôkazného bremena. ( [70]70 ) Inak povedané, dokonca blizsie k otázke rozdelenia dôkazného bremena, úcastníci sú jeden po druhom vyzývaní splnit svoju povinnost vysvetlit svoje tvrdenia. ( [71]71 ) 90. Okrem toho domnienka prícinnej súvislosti medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, tak ako ju Súdny dvor uznáva pre zosúladené postupy, nie je nicím iným ako oprávneným záverom vyvodzovaným z pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností. Ak je preukázané zosúladenie postupu medzi dvoma alebo viacerými podnikmi a ak tieto podniky následne konajú v súlade s týmto zosúladeným postupom, zdá sa byt normálne dospiet k názoru, ze existuje prícinná súvislost medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, ibaze podniky s podporou dôkazov opaku môzu poskytnút pre svoje konanie iné presvedcivé vysvetlenie. ( [72]72 ) 91. Ked si vsak, tak ako v tomto prípade, konkurenti vymienajú názory na mozné znízenie provízií ponúkaných ich zmluvným predajcom predtým, ako v skutocnosti pristúpia k znízeniam viac alebo menej paralelným, bolo by v rozpore so zdravým rozumom verit -- pri neexistencii iných pravdepodobných vysvetlení -- ze výmena informácií nevstupuje aspon scasti do dôvodov ich konania na trhu. ( [73]73 ) Predpokladá sa totiz, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu obvykle zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. ( [74]74 ) 92. Napokon treba pripomenút, ze v rámci stíhania a sankcionovania porusení clánkov 81 ES a 82 ES sú vnútrostátne orgány a súdy povinné respektovat zásady práva Spolocenstva, a najmä základné práva uznané na úrovni Spolocenstiev. ( [75]75 ) Tieto základné práva, ktoré sú uplatnitelné v konaniach sankcionujúcich porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, zahrnajú prezumpciu neviny, ( [76]76 ) ktorá tvorí súcast ústavných tradícií clenských státov a ktorú mozno rovnako vyvodit z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd; ( [77]77 ) nedávno bola okrem iného zakotvená do clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. ( [78]78 ) 93. K poruseniu prezumpcie neviny vsak nedochádza vtedy, ak sú v konaniach vo veci hospodárskej sútaze urcité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností za predpokladu, ze dotknutým podnikom je ponechaná moznost tieto závery vyvrátit. ( [79]79 ) Dokonca aj klasické trestné právo totiz pripústa nepriamy dôkaz a pouzitie pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností. 94. Na úcely zhrnutia treba konstatovat, ze: V konaniach pred vnútrostátnymi súdmi je úroven dôkazu vyzadovaného na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ES urcovaná vnútrostátnym právom so zohladnením zásady ekvivalencie, zásady efektivity a vseobecných zásad práva Spolocenstva. Zásada efektivity vylucuje podrobenie dôkazu porusenia clánku 81 ES takým prísnym poziadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne stazeným alebo prakticky nemozným. Vnútrostátne súdy najmä nemajú právo zanedbávat osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konstatovania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a musia umoznit vyuzitie pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností pre zhodnotenie udalostí prebiehajúcich obvyklým spôsobom. S výhradou dôkazu opaku, ktorý zatazuje dotknuté podniky, vnútrostátne súdy musia takisto vychádzat z predpokladu, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. 3. O tretej prejudiciálnej otázke: domnienka prícinnej súvislosti vtedy, ked zosúladený postup zostáva izolovaný 95. Doplnajúc druhú otázku, tretia otázka v zásade smeruje k zisteniu toho, ci sa domnienka prícinnej súvislosti medzi zosúladením postupu a konaním na trhu môze uplatnovat iba na zosúladenie postupu uskutocnované v priebehu dlhého obdobia alebo ci sa uplatnuje tiez na zosúladovanie postupu, ku ktorému doslo len raz, za predpokladu, ze podniky, ktoré sa na zosúladovaní zúcastnovali, sú nadalej cinné na trhu. 96. V pozadí tejto otázky je skutocnost, ze zástupcovia holandských mobilných operátorov sa zisli iba raz, v júni 2001. 97. T-Mobile, KPN a Vodafone vidia v domnienke prícinnej súvislosti výnimku, ktorú treba vykladat zuzujúco a ktorú treba uplatnovat iba na pravidelné zosúladovanie postupov medzi podnikmi bez toho, aby ju bolo mozné rozsírit na izolovaný akt. 98. S týmto názorom nesúhlasím. 99. Rozsudky, v ktorých Súdny dvor uznal domnienku prícinnej súvislosti, neumoznujú povedat ani to, ze táto domnienka by bola výnimkou z pravidla, ani to, ze by sa uplatnovala iba na pravidelné alebo opakované zosúladovania postupov podnikmi. Naopak, podla formulácie pouzívanej Súdnym dvorom môze byt domnienka prícinnej súvislosti povazovaná za normálny prípad. "Platí" velmi vseobecným spôsobom a je podriadená iba jedinému obmedzeniu: dôkazu opaku, ktorý zatazuje dotknutý podnik. ( [80]80 ) 100. Poukázanie Súdnym dvorom na myslienku pravidelného zosúladovania v priebehu dlhého obdobia nepredstavuje dodatocné obmedzenie domnienky prícinnej súvislosti. Naopak, treba ho vykladat v tom zmysle, ze táto domnienka je este posilnená vtedy, ked podniky svoje postupy zosúladovali na pravidelnom základe v priebehu dlhého obdobia. Potvrdzujú to okrem iného aj slová "Tak by to bolo este viac, keby...". ( [81]81 ) 101. Nepozorujem ani, ze by bolo mozné vyvodit vseobecné obmedzenie domnienky prícinnej súvislosti z judikatúry Súdu prvého stupna uvádzanej spolocnostou T-Mobile ( [82]82 ), v ktorej islo o úcast na niekolkých stretnutiach s cielom odporujúcim hospodárskej sútazi. 102. Ak predpokladáme, ze rozlisovaním medzi úcastou na jedinom stretnutí a úcastou na viacerých stretnutiach ( [83]83 ) vo veci Anic generálny advokát Cosmas pomýslal na slabsiu podobu domnienky prícinnej súvislosti, treba konstatovat, ze Súdny dvor ho v tomto ohlade nenasledoval. 103. Obmedzenie dosahu domnienky prícinnej súvislosti na pravidelné zosúladovania postupov v priebehu dlhého obdobia nie je dôvodné ani z vecného hladiska. Podla môjho názoru totiz neexistuje pravidlo hodnotenia vseobecne známych skutocností, podla ktorého by jediná výmena informácií medzi konkurentmi nemohla viest k zosúladeniu postupu odporujúcemu hospodárskej sútazi a podla ktorého by zosúladenie bolo mozné iba v rámci pravidelných kontaktov v priebehu dlhého casového obdobia. ( [84]84 ) Rovnako prezumpcia neviny, ktorej sa niektorí úcastníci dovolávajú, neukladá povinnost nakladat z hladiska prícinnej súvislosti s izolovaným prípadom zosúladenia postupu inak, ako s pravidelným zosúladovaním postupov v priebehu dlhého casového obdobia. 104. Ako správne poznamenáva holandská vláda, je to predmet zosúladovania a okolnosti vlastné trhu, ktoré urcujú, s akou frekvenciou, v akých intervaloch a akým spôsobom musia konkurenti nadviazat vzájomný kontakt na to, aby dospeli k zosúladeniu svojho konania na trhu. 105. Ak dotknuté podniky vytvárajú dohodu so zlozitým, prepracovaným systémom ustáleným v case o zosúladení postupov vo velkom mnozstve aspektov ich konania na trhu, môzu mat potrebu pravidelných kontaktov v priebehu dlhého obdobia. Naopak, ak, ako je to v tomto prípade, je zosúladenie jednorazové a týka sa jedinecnej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej sútaze, môze stacit jediný kontakt na to, aby sa uskutocnil protisútazný ciel zamýslaný dotknutými podnikmi a v dôsledku toho, aby sa vytvoril dôvod ich neskorsieho konania na trhu. 106. Samotná skutocnost, ze doslo iba k jedinému kontaktu teda nevyhnutne neznamená, ze by dôkazy boli nedostatocné. Jediným urcujúcim hladiskom je totiz to, ci nadviazanie kontaktu -- hoci by islo len o izolovanú výmenu informácií, pri prílezitosti jediného stretnutia -- umoznilo podnikom zosúladit ich konanie na trhu a dospiet tak k nahradeniu rizík hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou. V tejto veci vsetky dostupné informácie naznacujú, ze to bol práve taký prípad, pretoze prvý kontakt bol ihned nasledovaný znízením standardných odplát zmluvných predajcov. 107. Mnozstvo a pravidelnost kontaktov medzi konkurentmi vsak zostáva indikátorom trvania a závaznosti porusenia. Musia byt zohladnené pri výpocte prípadnej pokuty ( [85]85 ) a môzu zasiahnut do urcenia moznej náhrady skody v prospech tretích osôb, najmä v prípade, ak uplatnitelný vnútrostátny právny poriadok umoznuje ulozit sankcnú náhradu skody. ( [86]86 ) 108. Na záver konstatujem, ze: Hoci doslo iba k jedinému zosúladeniu postupu medzi konkurentmi nadalej pôsobiacimi na trhu, je mozné uplatnit vyvrátitelnú domnienku, podla ktorej toto zosúladenie postupu malo dopad na ich konanie na trhu. Táto domnienka sa uplatnuje konkrétne v prípade jednorazového zosúladenia týkajúceho sa jedinej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej sútaze. VI -- Návrh 109. Vychádzajúc z hore uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor na otázky polozené College van Beroep voor het bedrijfsleven odpovedal takto: 1. a) Zosúladený postup má ciel odporujúci hospodárskej sútazi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES vtedy, ked je svojím obsahom a cielom a vzhladom na svoj právny a hospodársky rámec konkrétne spôsobilý vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Nie je nevyhnutné, aby bola hospodárska sútaz skutocne vylúcená, obmedzená alebo skreslená, alebo aby existovala priama spojitost medzi zosúladeným postupom a spotrebitelskými cenami. b) Výmena dôverných obchodných informácií medzi konkurentmi sleduje ciel odporujúci hospodárskej sútazi vtedy, ked môze obíst pravidlá fungovania hospodárskej sútaze vylúcením neistoty, pokial ide o obchodné konanie zamýslané dotknutými podnikmi. 2. a) V konaniach pred vnútrostátnymi súdmi je úroven dôkazu vyzadovaného na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ES urcovaná vnútrostátnym právom so zohladnením zásady ekvivalencie, zásady efektivity a vseobecných zásad práva Spolocenstva. b) Zásada efektivity vylucuje podrobenie dôkazu porusenia clánku 81 ES takým prísnym poziadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne stazeným alebo prakticky nemozným. Vnútrostátne súdy najmä nemajú právo zanedbávat osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konstatovania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a musia umoznit vyuzitie pravidiel hodnotenia vseobecne známych skutocností pre zhodnotenie udalostí prebiehajúcich obvyklým spôsobom. c) S výhradou dôkazu opaku, ktorý zatazuje dotknuté podniky, vnútrostátne súdy musia takisto vychádzat z predpokladu, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. 3. Hoci doslo iba k jedinému zosúladeniu postupu medzi konkurentmi nadalej pôsobiacimi na trhu, je mozné uplatnit vyvrátitelnú domnienku, podla ktorej toto zosúladenie postupu malo dopad na ich konanie na trhu. Táto domnienka sa uplatnuje konkrétne v prípade jednorazového zosúladenia týkajúceho sa jedinej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej sútaze. __________________________________________________________________ ( [87]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [88]2 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([89]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [90]3 ) Tieto riziká spomenul naposledy generálny advokát Geelhoed v bodoch 136 a 137 návrhov, ktoré predniesol 12. septembra 2006 vo veci Dalmine/Komisia (C-407/04 P, Zb. s. I-829), na ktoré odkazuje rozsudok vyhlásený Súdnym dvorom v tej istej veci (bod 84). ( [91]4 ) Wet van 22 mei 1997, houdende nieuwe regels omtrent de economische mededinging -Mededingingswet (Stb. 1997, 242). ( [92]5 ) Wet van 9 december 2004, houdende wijziging van de Mededingingswet in verband met het omvormen van het bestuursorgaan van de Nederlandse mededingingsautoriteit tot zelfstandig bestuursorgaan (Stb. 2005, 172). ( [93]6 ) Raad van Bestuur. ( [94]7 ) Nederlandse Mededingingsautoriteit. ( [95]8 ) Dalej len "Ben". ( [96]9 ) Dalej len "Dutchtone". ( [97]10 ) Dalej len "Telfort". ( [98]11 ) Karta SIM (Subscriber Identity Module) je karta s cipom, ktorá sa vkladá do mobilného telefónu a umoznuje identifikovat pouzívatela v sieti. Karta takpovediac stelesnuje mobilné spojenie uzívatela. ( [99]12 ) Holandská vláda uvádza, ze islo rozsah, den a spôsob znízenia standardných odplát zmluvných predajcov. ( [100]13 ) Podla holandskej vlády je toto konstatovanie odôvodnené nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003, najmä jeho clánku 3 ods. 1. ( [101]14 ) Ako vyplýva zo spisu, Rechtbank te Rotterdam zastával názor, ze úcast spolocností Orange a Telfort na zosúladenom postupe nebola preukázaná. ( [102]15 ) Predmetom odvolania, ktoré podala NMa, bola úcast spolocnosti Orange na zosúladenom postupe. V uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd v tomto ohlade potvrdzuje názor nizsej instancie, podla ktorého sa úcast Orange nepreukázala. ( [103]16 ) Pozri naposledy rozsudky zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, body 19 a 20, a z , ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, body 21 a 26 a tam citovanú judikatúru. ( [104]17 ) Vodafone sa odvoláva na body 21 a 22 oznámenia Komisie nazvaného "Usmernenia týkajúce sa uplatnovania clánku 81 ods. 3 Zmluvy" [neoficiálny preklad] ([105]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 97). ( [106]18 ) Rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ("ICI/Komisia"), 48/69, Zb. s. 619, bod 64, a Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 26; zo , Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 26, a zo , Züchner, 172/80, Zb. 1981, s. 2021, bod 12; pozri tiez rozsudky z , Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158. ( [107]19 ) Existencia takého ciela bola popretá napríklad v rozsudku z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, ([108]C-238/05, Zb. s. I-11125, body 46 az 48), vztahujúceho sa na spanielsky systém výmeny informácií o úveroch. ( [109]20 ) Rozsudky ICI/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 60 a 65; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 112 a 123, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 164. ( [110]21 ) Rozsudky z 30. júna 1966, LTM, 56/65, Zb. s. 337, 359; z , IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 25, a z , Beef Industry Development Society a Barry Brothers ("BIDS"), C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 16. ( [111]22 ) Rozsudky LTM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, s. 359; z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 7; z , CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26; zo , General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66, a BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 21. ( [112]23 ) Rozsudky IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 25, a General Motors/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, body 77 a 78; v tom istom zmysle pozri rozsudok BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 21. ( [113]24 ) Rozsudky LTM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, s. 359; IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 25; CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 26; General Motors/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 66, a BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 16; pozri tiez rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496. ( [114]25 ) Rozsudok LTM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, s. 359 a nasl., a BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 15; pozri tiez rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. 1997, s. I-4411, body 13 az 15. ( [115]26 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 123; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 164, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 124. ( [116]27 ) Ustálená judikatúra pocnúc rozsudkom Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, s. 496; pozri napríklad rozsudok z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, bod 22, a nedávno vyhlásené rozsudky z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491; zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 261; z , Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 125; BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 15, a z , Coop de France Bétail et Viande/Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, bod 87. ( [117]28 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 122; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 163, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 123. ( [118]29 ) Rozsudok BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 17. ( [119]30 ) Pokial ide o zretelne "restriktívnu povahu" clánku 81 ods. 1 ES (predtým clánok 85 ods. 1 Zmluvy ES), pozri rozsudok z 29. februára 1968, Parke, 24/67, Zb. s. 81, bod 109. ( [120]31 ) V súlade s clánkom 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 mozno kazdému podniku, ktorý sa zúcastnuje úmyselne alebo z nedbanlivosti porusovania ustanovení clánku 81 ES, ulozit pokutu siahajúcu az do výsky 10% jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku (pozri clánok 5 ods. 1 stvrtú zarázku k sankciám ukladaným vnútrostátnymi orgánmi). Okrem toho na základe clánku 7 ods. 1 (clánok 5 ods. 1 prvá zarázka) nariadenia c. 1/2003 mozno podniku rozhodnutím ulozit povinnost ukoncit zistené porusovanie. K tomuto vsetkému sa môze prípadne pridat este nárok tretích osôb na náhradu skody. ( [121]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 125; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 166, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 126. ( [122]33 ) Hoci nehovorí výslovne o domnienke, vnútrostátny súd napriek tomu zmienuje potrebu vyhnút sa "mylným pozitívnym záverom". ( [123]34 ) Pozri bod 21 usmernení Komisie, uz citovaných v poznámke pod ciarou 17. ( [124]35 ) V tom istom zmysle, ale v kontexte clánku 82 ES, pozri moje návrhy z 23. februára 2006, British Airways/Komisia (C-95/04 P, Zb. 2007, s. I-2331), body 68 az 74. ( [125]36 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [126]T-168/01, Zb. s. II-2969. ( [127]37 ) Rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 88 v spojení s bodom 90; z ; Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 51 a 62; v obdobnom zmysle pozri rozsudok ICI/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 101, 112 a 119. ( [128]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky General Motors/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 64, a BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 21. ( [129]39 ) Rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 173 a 174; Züchner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 13 a 14; Deere/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, body 86 a 87; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 116 a 117; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 159 a 160, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 52 a 53; analogicky pozri rozsudok BIDS, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 34. ( [130]40 ) Rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 88 v spojení s bodom 90, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 58; v rozsudku Thyssen Stahl/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, body 86 a 87) Súdny dvor uviedol, ze systém výmeny informácií môze porusit pravidlá hospodárskej sútaze dokonca i vtedy, ked predmetný trh nie je silne koncentrovaným oligopolistickým trhom. ( [131]41 ) Pozri bod 12 týchto návrhov. ( [132]42 ) Pozri bod 68 mojich návrhov vo veci British Airways/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 35. ( [133]43 ) Podla informácií poskytnutých holandskou vládou bola väcsina zmlúv o sluzbách postpaid platných v Holandsku v roku 2001 uzatvorených prostredníctvom nezávislých zmluvných predajcov. ( [134]44 ) Z uznesenia vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze aj v tomto prípade je to zmluvný predajca, ktorý urcuje spôsob a úsilie, s ktorým sa snazí uzatvorit zmluvu o sluzbách postpaid so spotrebitelom. ( [135]45 ) Rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ("pâte de bois II"), 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/86 az 129/85, Zb. s. I-1307, bod 126; v tom istom zmysle pozri rozsudok CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 20 v spojení s bodom 18. ( [136]46 ) Pozri v tomto zmysle tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras 2. mája 1972 vo veci ICI/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 18), na ktoré poukazuje Vodafone. Aby bolo konanie kvalifikované ako zosúladený postup v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy EHS (teraz clánok 81 ods. 1 Zmluvy ES), je podla generálneho advokáta potrebné, aby toto konanie "nebolo dôsledkom alebo aspon hlavným dôsledkom struktúry a hospodárskych podmienok trhu" (pozri hlavu I oddiel I bod D uvedených návrhov; kurzívou je text zvýraznený aj v origináli). ( [137]47 ) Rozsudok "pâte de bois II", uz citovaný v poznámke pod ciarou 45; Vodafone sa opiera o body 85 az 88, 123 a 124 tohto rozsudku, hoci neobsahujú ziadne právne úvahy Súdneho dvora. ( [138]48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 153; z , Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, body 24 az 29, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 127. ( [139]49 ) Rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 174; Züchner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 14; Deere/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 87; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 117; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 160, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 53. ( [140]50 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 118, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 161. ( [141]51 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 124; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 165; Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 125, a Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 139. ( [142]52 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 121 a 126, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 162 a 167. ( [143]53 ) Pozri v zjavne odlisnom zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, GT-Link, C-242/95, Zb. s. I-4449, bod 23 v spojení s bodom 26. ( [144]54 ) Ustálená judikatúra; pozri napríklad rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 135; Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 154; Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 179, a zo , BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62. ( [145]55 ) Pozri za mnohé dalsie rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 81, rovnako ako nedávne rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 47, a Coop de France Bétail et Viande/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 88. ( [146]56 ) Rozsudok GT-Link, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, bod 23. ( [147]57 ) Tamze, bod 26. ( [148]58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 1993, Otto, [149]C-60/92, Zb. s. I-5683, bod 14. ( [150]59 ) Rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 155, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 181. ( [151]60 ) Úroven dôkazu umoznuje urcit, za akých podmienok mozno skutocnost povazovat za preukázanú. Lísi sa od dôkazného bremena, ktoré v tejto veci nie je predmetom sporu. Úcastník, ktorý má dôkazné bremeno, musí objasnit skutkové okolnosti a prípadne predlozit zodpovedajúce dôkazy (subjektívne alebo formálne dôkazné bremeno, tiez nazývané bremeno hodnotenia dôkazu); na druhej strane rozdelenie dôkazného bremena umoznuje uviest, kto nesie riziko prípadnej nemoznosti objasnit skutkový stav alebo preukázat tvrdenie (objektívne alebo materiálne dôkazné bremeno). Pozri tiez KOKOTT, J.: Beweislastverteilung und Prognoseentscheidungen bei der Inanspruchnahme von Grund- und Menschenrechten. Berlin: Heidelberg 1993, s. 12 a nasl. ( [152]61 ) Pozri na jednej strane záver odôvodnenia c. 5 nariadenia c. 1/2003, kde sa uvádza, ze vnútrostátne predpisy a povinnosti musia byt zlucitelné so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva; pozri na druhej strane judikatúru -- ustálenú od rozsudku zo 16. decembra 1976, Rewe-Zentralfinanz a Rewe-Zentral, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5 -- k uplatnitelnosti zásady ekvivalencie a zásady efektivity v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze najmä rozsudky GT-Link, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, bod 26; z , Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 29; z , Manfredi a i., [153]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 62 a 71, a z , City Motors Groep, C-421/05, Zb. s. I-653, bod 34. ( [154]62 ) Ustálená judikatúra od rozsudku z 21. septembra 1989, Komisia/Grécko, 68/88, Zb. s. 2965, body 23 a 24; pozri napríklad rozsudky z , Berlusconi a i., [155]C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, bod 65, a zo , Adeneler a i., [156]C-212/04, Zb. s. I-6057, bod 94. ( [157]63 ) Tento den oznacuje prechod k novému antimonopolnému právu v súlade s nariadením c. 1/2003 (pozri jeho clánok 45 ods. 2). ( [158]64 ) Pozri najmä odôvodnenia c. 4, 6, 7, 8, 21 a 22 nariadenia c. 1/2003. Dokonca aj pre obdobie predchádzajúce 1. máju 2004 Súdny dvor uz zdôraznil povinnost lojality spocívajúcu na vnútrostátnych súdoch v oblasti práva hospodárskej sútaze (rozsudok zo , Masterfoods a HB, [159]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 49). ( [160]65 ) Pozri najmä clánok 3 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Pozri tiez clánky 11 a 16 tohto nariadenia, ako aj jeho odôvodnenia c. 1, 14, 17, 19, 21 a 22. ( [161]66 ) Judikatúra sa uz okrem toho uberala rovnakým smerom; pozri rozsudky Otto, uz citovaný v poznámke pod ciarou 58, bod 14, posledná veta, a GT-Link, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, body 23 az 26. ( [162]67 ) Pokial ide o "private enforcement" (súkromné vymáhanie) práva hospodárskej sútaze, pozri najmä rozsudky Courage a Manfredi, uz citované v poznámke pod ciarou 61. Vseobecnejsie, pokial ide o uplatnitelnost zásady efektivity na úkony zacaté na úcely uplatnenia obcianskoprávnych nárokov, pozri tiez rozsudok z 15. januára 2004, Penycoed ([163]C-230/01, Zb. s. I-937, body 36 a 37). ( [164]68 ) K clánku 81 ES pozri napríklad rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 57; Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, body 94 a 135; z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 165, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 51; k clánku 82 ES pozri napríklad rozsudky z , Lucazeau a i., 110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, bod 25, a GT-Link, uz citovaný v poznámke pod ciarou 53, bod 42. ( [165]69 ) Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 55, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 51. ( [166]70 ) V tomto zmysle, rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 79; v uz analogickom zmysle pozri rozsudok Lucazeau a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 68, bod 25. ( [167]71 ) Pozri tiez moje návrhy z 8. decembra 2005 vo veci Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 27, bod 73. ( [168]72 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 121 a 126, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 162 a 167; pozri tiez bod 66 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 45. ( [169]73 ) Pozri v tomto ohlade este raz body 64 az 71 týchto návrhov. ( [170]74 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 121, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 162. ( [171]75 ) Rozsudky z 13. apríla 2000, Karlsson a i., [172]C-292/97, Zb. s. I-2737, bod 37, a z , Advocaten voor de Wereld, [173]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 45; pozri tiez clánok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. ( [174]76 ) Rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, body 175 a 176. ( [175]77 ) Podpísaná v Ríme 4. novembra 1950. ( [176]78 ) Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená prvýkrát 7. decembra 2000 v Nice ([177]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) a druhýkrát v Strasburgu ([178]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1). Hoci este ako taká nevyvoláva záväzné úcinky porovnatelné s primárnym právom, poskytuje napriek tomu ako pramen práva informácie o základných právach zarucených právnym poriadkom Spolocenstva; pozri rozsudok z , Parlament/Rada, nazývaný "Zlúcenie rodiny", C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, a bod 108 mojich návrhov z v uvedenej veci; pozri tiez rozsudok z , Unibet, [179]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37. ( [180]79 ) Pozri v tomto zmysle tiez rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 155, a Montecatini/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 181, podla ktorých tento spôsob postupu nepredstavuje nenálezitý presun dôkazného bremena. ( [181]80 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 121, prvá veta, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 162, prvá veta. ( [182]81 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 121, druhá veta, a Hüls/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 162, druhá veta. ( [183]82 ) Rozsudok z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 66. ( [184]83 ) Návrhy, ktoré 15. júla 1997 predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaná v poznámke pod ciarou 18, bod 56). ( [185]84 ) Judikatúra okrem toho uznáva, ze porusenie clánku 81 ES môze byt výsledkom izolovaného aktu, série aktov alebo pokracujúceho konania; pozri rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 81, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 258. ( [186]85 ) Na úrovni Spolocenstva toto vyplýva výslovne z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. ( [187]86 ) Pozri rozsudok Manfredi a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 92. References 1. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0001 88. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0002 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0003 91. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0004 92. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0005 93. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0006 94. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0007 95. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0008 96. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0009 97. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0010 98. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0011 99. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0012 100. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0013 101. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0014 102. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0015 103. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0016 104. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0017 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 106. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0018 107. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0019 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0020 110. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0021 111. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0022 112. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0023 113. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0024 114. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0025 115. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0026 116. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0027 117. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0028 118. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0029 119. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0030 120. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0031 121. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0032 122. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0033 123. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0034 124. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0035 125. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0036 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0037 128. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0038 129. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0039 130. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0040 131. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0041 132. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0042 133. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0043 134. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0044 135. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0045 136. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0046 137. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0047 138. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0048 139. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0049 140. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0050 141. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0051 142. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0052 143. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0053 144. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0054 145. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0055 146. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0056 147. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0057 148. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0058 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0060&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0059 151. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0060 152. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0061 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0062 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0387&locale=SK 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0212&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0063 158. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0064 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 160. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0065 161. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0066 162. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0067 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0230&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0068 165. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0069 166. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0070 167. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0071 168. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0072 169. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0073 170. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0074 171. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0075 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0292&locale=SK 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0076 175. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0077 176. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0078 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0079 181. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0080 182. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0081 183. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0082 184. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0083 185. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0084 186. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0085 187. file:///tmp/lynxXXXXY3Tkyf/L96471-1031TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0600453301-E0086