Vec T-461/07 Visa Europe Ltd a Visa International Service proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh sluzieb akvizície transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Potenciálny konkurent - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Primeraná lehota - Právna istota - Právo na obhajobu" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti [Statút Súdneho dvora, clánok 21; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 písm. c)] 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah - Respektovanie práva na obhajobu - Podniky, ktorým bolo umoznené vyjadrit sa k skutocnostiam, námietkam a okolnostiam uvádzaným Komisiou (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Preskúmanie podmienok hospodárskej sútaze na trhu - Zohladnenie aktuálnej a potenciálnej konkurencie (Clánok 81 ods. 1 a 3 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Rozhodnutie, ktoré si vyzaduje komplexné hospodárske alebo technické posúdenie - Súdne preskúmanie - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kvalifikácia podniku ako potenciálneho konkurenta - Kritériá - Podstatný prvok - Schopnost podniku zaclenit sa na relevantný trh (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu - Kritérium - Vierohodnost predlozených dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kvalifikácia podniku ako potenciálneho konkurenta - Schopnost rýchleho zaclenenia sa na relevantný trh - Pojem rýchle zaclenenie sa (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2001/C 3/02) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Dohoda oznámená v rámci nariadenia c. 17 a chránená pred pokutou - Neplatnost oznámenia a zánik ochrany pred pokutou od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003 (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 5, a nariadenie c. 1/2003, clánok 34 ods. 1) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Úprava výsky pokút (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Volná úvaha Komisie - Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah - Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C) 13. Právo Spolocenstva - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Pojem - "Naznacujúce" vyhlásenia Komisie - Vylúcenie 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty - Zrusenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, z dôvodu neprimeranej dlzky konania - Podmienka - Porusenie práva dotknutých podnikov na obhajobu (Charta základných práv Európskej únie, clánok 41 ods. 1; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 25) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Usmernenia prijaté Komisiou - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Kritériá posúdenia - Dopad na trh - Velkost geografického trhu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Miera volnej úvahy Komisie pri vykonaní celkového posúdenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 1. Podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby. Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná. Kolektívny znalecký posudok nachádzajúci sa v prílohe zaloby, na ktorý zalobcovia odkazujú v rámci svojej kritiky analýzy Komisie, môze Vseobecný súd zohladnit, len ak podporuje alebo doplna dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobcovia výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je mozné s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia. (pozri body 50, 51, 53) 2. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze musí oznámenie o výhradách obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Dodrziavanie práva na obhajobu v konaní, ktoré môze viest k ulozeniu takých sankcií, ako je predmetná sankcia, si totiz vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov uz v stádiu správneho konania umoznilo oznámit úcinným spôsobom ich stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES, nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit. Dotknuté podniky sa okrem toho na úcely tvrdenia porusenia práv na obhajobu, pokial ide o výhrady uvedené v napadnutom rozhodnutí, nemôzu uspokojit s tým, ze sa len odvolali na existenciu rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím bez toho, aby uviedli presne a konkrétne, preco kazdý z týchto rozdielov v predmetnom prípade predstavuje novú výhradu, vo vztahu ku ktorej nemali prílezitost byt vypocuté. Pokial Komisia v oznámení o výhradách vychádzala z urcitých charakteristík trhu a najmä z jeho velkej koncentrácie na úcely záveru, ze hospodárska sútaz na nom bola obmedzená a v odpovedi na pripomienky zalobcov vo svojom rozhodnutí uviedla, ze hospodárska sútaz na trhu nebola neefektívna a ze by sa mohla este zintenzívnit, neuviedla novú výhradu ani nevychádzala z novej skutocnosti, ale iba skompletizovala svoju analýzu tým, ze zohladnila pripomienky zalobcov. Uvedený vývoj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda oproti tomu, ktorý bol pôvodne uvedený v oznámení o výhradách, vôbec nie je prejavom porusenia práv na obhajobu zalobcov, ale preukazuje naopak, ze zalobcovia mohli uplatnovat svoje stanovisko k výhrade uvádzanej Komisiou. (pozri body 56, 58 - 62) 3. Posúdenie dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe clánku 81 ods. 1 ES musí zohladnit konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich úcinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú cinné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry dotknutého trhu, iba zeby slo o dohodu obsahujúcu zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze ako stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytu. V poslednom uvedenom prípade mozno totiz len v rámci clánku 81 ods. 3 ES takéto obmedzenia vyvázit s údajne priaznivými úcinkami na hospodársku sútaz s cielom priznat výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 toho istého clánku. Podmienky hospodárskej sútaze na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby dotknuté podniky medzi sebou sútazili alebo aby nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom. Okrem toho, hoci dohoda, rozhodnutie o zdruzení podnikov alebo zosúladený postup musia byt povazované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladený postup. (pozri body 67 - 69, 81, 125, 130) 4. Aj ked súd Únie vseobecne vykonáva úplné preskúmanie toho, ci podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sú alebo nie sú splnené, preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, súdmi Únie sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. To, ze sa uzná, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, vsak neznamená, ze sa súd Únie musí zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vylozila údaje ekonomickej povahy. Súd Únie musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a spojitost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili. Struktúra akvizicného trhu transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami preto napriek faktorom, ktoré Komisia uznala ako priaznivé pre vstup nového trhového subjektu, spôsobuje malú pravdepodobnost jeho integrácie na predmetnom trhu prostredníctvom fronting dohody, ktorá by ho od zaciatku znevýhodnovala oproti jeho hlavným konkurentom usadeným na uvedenom trhu, takze záver Komisie odmietajúci hypotézu takého vstupu na trh je dostatocne odôvodnený úvahami o tazkosti nájst fronting partnera a úvahami o komplexnosti a dodatocných nákladoch vzniknutých fronting dohodami a nepredstavuje uplatnenie nesprávneho právneho kritéria. (pozri body 70, 110, 111) 5. Okolnost, ze Komisia uznala, ze hospodárska sútaz na predmetnom trhu nie je "neefektívna", jej nebráni sankcionovat správanie, ktoré by mohlo vylúcit potenciálneho konkurenta z tohto trhu. Jednak clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej, takze Komisia sa mohla platne opierat o vysoký stupen koncentrácie na relevantnom trhu. Jednak analýza úcinkov sporného správania na potenciálnu hospodársku sútaz nemôze byt podmienená skúmaním stupna aktuálne existujúcej hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Takéto odôvodnenie by bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá stanovuje, ze podmienky hospodárskej sútaze na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu. (pozri body 121 - 131) 6. Pokial ide o právne kritériá, ktoré sa majú uplatnovat na úcely preverenia, ci podnik predstavoval potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu, Komisia musí preverit, ci by v prípade neuplatnenia sporného pravidla na základe clánku 81 ods. 1 ES existovali skutocné a konkrétne moznosti, aby sa táto spolocnost zaclenila do uvedeného trhu a sútazila s podnikmi, ktoré sú na nom etablované. Takéto preukázanie nesmie spocívat v jednoduchom predpoklade, ale musí byt potvrdené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu. Podnik teda nemozno povazovat za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii. Z toho nevyhnutne vyplýva, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu. (pozri body 166 - 168) 7. Pokial ide o dôkaznú silu, ktorú treba priznat dokumentom v rámci konstatovania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, je potrebné pripomenút, ze v práve Únie prevazuje zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predlozených dôkazov je ich vierohodnost. Na úcely posúdenia dôkaznej sily dôkazu je potrebné v prvom rade overit vierohodnost informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný. (pozri bod 182) 8. Komisia sa nedopustí nesprávneho právneho posúdenia tým, ze povazuje hospodársky subjekt za potenciálneho konkurenta, pokial jednak nie sú spochybnované posúdenia týkajúce sa schopnosti hospodárskeho subjektu zaclenit sa do predmetného trhu a jednak prípad vstupu tohto subjektu na predmetný trh nie je cisto teoretický. Tento záver nevyvracia ani okolnost, ze Komisia neposkytne odhad dlzky obdobia, aké by tento subjekt potreboval na zaclenenie do predmetného trhu, a to v zjavnom rozpore s definíciou uvedenou v pravidlách uplatnovania clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci, ktoré uvádzajú lehotu jeden rok. Zo znenia tejto definície, ktorá sa nachádza v poznámke pod ciarou 9 týchto pravidiel, totiz vyplýva, ze podstatným prvkom je nevyhnutnost, aby sa potenciálny vstup mohol vykonat dostatocne rýchlo, aby obmedzoval úcastníkov trhu, pricom lehota jedného roka sa uvádza len orientacne. (pozri body 187 - 189) 9. Moznost Komisie ulozit pokutu v prípade dohody, ktorá bola oznámená v rámci nariadenia c. 17, vyplýva z clánku 34 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, ktoré stanovuje, ze oznámenia strácajú úcinnost od dátumu uplatnitelnosti tohto nariadenia. Z toho nevyhnutne vyplýva, ze imunita v prípade pokuty v rámci dohôd oznámených podla clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17 koncí v okamihu nadobudnutia platnosti nariadenia c. 1/2003. Komisia je preto v kazdom prípade oprávnená ulozit pokutu zalobcom za pokracovanie sporného správania po tom, ako nadobudlo platnost nariadenie c. 1/2003. (pozri bod 211) 10. Komisia má mieru volnej úvahy pri stanovovaní sumy pokút, pretoze tieto pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze. Pokial ide o okolnost, ze Komisia neulozila v minulosti pokuty v prípade obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska úcinkov, táto okolnost ju nemôze zbavit moznosti ulozit pokutu, ak je to potrebné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze. Naopak, efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. (pozri body 212, 213) 11. Komisia pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje v osobitnom rámci kazdého konania, ci ulozit pokutu s cielom sankcionovat skonstatované porusenie a zachovat úcinnost práva hospodárskej sútaze. V kazdom prípade, aj keby bola pravda, ze Komisia v minulosti nekonala správne, ked neulozila pokuty podnikom v podobných veciach, argumentácia, ktorá sa v prospech podnikov sankcionovaných za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze odvoláva na protiprávnost spôsobenú v prospech iného, by bola v rozpore so zásadou zákonnosti. (pozri body 218, 219) 12. Pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia splní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia, bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty. Také okolnosti, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania správania vytýkaného zalobcom, sa síce týkajú v prvom rade urcenia výsky pokuty, ale sú takisto takej povahy, ze umoznujú pochopit dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze je potrebné ulozit pokutu. (pozri body 221, 288) 13. V konaní týkajúcom sa konstatovania porusenia podla clánku 81 ES sa zásada ochrany legitímnej dôvery vztahuje na kazdého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán mu dal dôvody na vznik dôvodných ocakávaní, pricom nikto nemôze odkazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia poskytnuté správnym orgánom, ktoré pochádzajú z oprávneného a dôveryhodného zdroja. "Vyhlásenia, z ktorých vyplývalo", ze Komisia túto vec nepovazuje za vec, v ktorej by ulozila pokutu, nemozno povazovat za presné uistenia. (pozri body 223, 224) 14. Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej respektovanie zabezpecujú súdy. Táto zásada je uvedená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Porusenie tejto zásady môze viest k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES, a to pod podmienkou, ze ovplyvnilo schopnost predmetných podnikov obhajovat sa, cím malo dosah na ich práva na obhajobu. Nie je to tak vsak v prípade, ak jednak zalobcovia neuvádzajú, ze by dlzka správneho konania mala dosah na ich práva na obhajobu, a jednak obdobie, ktoré uplynulo medzi skoncením porusenia a napadnutým rozhodnutím ukladajúcim pokutu, je teda ovela kratsie ako premlcacie lehoty stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. Ak totiz existuje úplná a podrobná úprava lehôt, v rámci ktorých má Komisia právo ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom konaní na uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby ohrozila základnú poziadavku právnej istoty, je potrebné vylúcit akúkolvek úvahu súvisiacu s povinnostou Komisie vykonat právomoc ulozenia pokút v primeranej lehote. (pozri body 231 - 234, 238, 298) 15. V oblasti urcenia výsky pokuty stanovenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila. Osobitne, ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby pri dodrzaní Zmluvy spresnili kritériá, ktoré chce uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila. Na úcely preverenia, ci Komisia bola zalobcom povinná uznat polahcujúcu okolnost zalozenú na existencii dôvodnej pochybnosti, co sa týka protiprávnej povahy správania, za ktoré sa ukladá sankcia, v prípade, ze pokuta nebola ulozená na základe celého obdobia porusenia, ale iba od dátumu oznámenia o výhradách, treba zohladnit skutocnost, ze od tohto dátumu Komisia formulovala námietky proti spornému správaniu, pricom vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze ním bol porusený clánok 81 ES. Preto od tohto dátumu zalobcovia uz nemôzu tvrdit, ze nevedeli o porusení clánku 81 ES. (pozri body 246, 250 -252, 297) 16. V oblasti hospodárskej sútaze sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy. Pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh, ak ho mozno merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. (pozri body 266, 268) 17. V oblasti hospodárskej sútaze sa primeraná povaha prípadného znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností vyplývajúceho z bodu 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO musí posúdit z globálneho hladiska, zohladnujúc vsetky relevantné okolnosti. V prípade, ze v uvedených usmerneniach nie je uvedená povinnost, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené, je potrebné sa domnievat, ze Komisia si ponechala urcitú volnú úvahu pri celkovom posúdení významu prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. (pozri bod 303) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) zo 14. apríla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh sluzieb akvizície transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Potenciálny konkurent - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Primeraná lehota - Právna istota - Právo na obhajobu" Vo veci T-461/07, Visa Europe Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), Visa International Service, so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: pôvodne S. Morris, QC, H. Davies a A. Howard, barristers, V. Davies a H. Masters, solicitors, neskôr S. Morris a P. Scott, solicitor, A. Howard, V. Davies a C. Thomas, solicitor, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, N. Khan a V. Bottka, neskôr N. Khan a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4471 v konecnom znení z 3. októbra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/D1/37860 - Morgan Stanley/Visa International a Visa Europe) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá bola týmto rozhodnutím ulozená zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Vadapalas a M. Prek (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. mája 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Visa International Service, ktorá je zaregistrovaná v Spojených státoch amerických, je právnická osoba, ktorá podniká s cielom dosiahnut zisk, a vlastnia ju financné institúcie, ktoré sú jej clenmi (dalej len "Visa International"). Visa International riadi a koordinuje medzinárodnú siet platieb kartou s rovnakým názvom (dalej len "systém Visa"), co zahrna najmä stanovenie pravidiel siete, ako aj poskytovanie sluzieb týkajúcich sa autorizácie a kompenzácie clenským institúciám. Cinnosti vydávania kariet Visa a uzatváranie afiliacných dohôd s obchodníkmi na akceptáciu týchto kariet patrí do zodpovednosti clenských financných institúcií. 2 Morgan Stanley (predtým Morgan Stanley Dean Witter & Co., dalej len "Morgan Stanley") je financnou institúciou zaregistrovanou v Spojených státoch amerických, pricom v tejto krajine bola pocas celého správneho konania vlastníkom siete Discover Card/Novus fungujúcej s kartami Discover (dalej len "systém Discover"). 3 Dna 23. februára 1999 Morgan Stanley zalozila dcérsku spolocnost v Spojenom královstve, pricom ju nazvala Morgan Stanley Bank International Ltd. 4 Dna 22. marca 2000 bola Morgan Stanley informovaná, ze nie je oprávnená stat sa clenom regiónu "Európska únia" spolocnosti Visa International. 5 Dna 12. apríla 2000 Morgan Stanley podala staznost podla clánku 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v ktorej uvádzala porusenie clánkov 81 ES a 82 ES, ku ktorému doslo tým, ze jej bolo odmietnuté stat sa clenom regiónu "Európska únia" spolocnosti Visa International. Morgan Stanley súbezne podala zalobu týkajúcu sa toho istého správania na High Court of Justice (England & Wales) [Vyssí súdny dvor (Anglicko a Wales)]. Konanie o tejto zalobe bolo prerusené az do vydania rozhodnutia v konaní pred Európskou komisiou. 6 Staznost Morgan Stanley sa týkala toho, ze voci nej bolo uplatnené pravidlo 2.12 písm. b) statútu Visa International (dalej len "pravidlo"), ktorého rôzne verzie boli oznámené Komisii. Od 4. decembra 1989 pravidlo znie: "ak to umoznuje uplatnitelná právna úprava, správna rada (vrátane regionálnych rád a clenov skupiny) neprijme za clena uchádzaca, ktorého povazuje za konkurenta spolocnosti". 7 Pred 1. júlom 2004 bola rozhodovacia právomoc v rámci spolocnosti Visa International, pokial ide o región "Európska únia" - ktorý zahrna okrem clenských státov Európskej únie aj Island, Lichtenstajnsko, Nórsko, Svajciarsko, Turecko a Izrael -, delegovaná na regionálnu správnu radu Visa International pre Európsku úniu. Od 1. júla 2004 túto právomoc vykonáva Visa Europe Ltd, ktorej regionálna rada má výlucnú právomoc upravit vsetky otázky v rámci regiónu "Európska únia" a najmä rozhodovat o prijatí alebo odmietnutí ziadosti o priznanie postavenia clena Visa Europe. Od októbra 2004 sa pravidlo nachádza v ustanovení 5 ods. 3 nariadenia o pristúpení k Visa Europe. 8 Dna 2. augusta 2004 Komisia adresovala Visa International a Visa Europe oznámenie o výhradách (dalej len "zalobkyne") za porusenie clánku 81 ES. Dna 3. decembra 2004 zalobkyne odovzdali písomné pripomienky v odpovedi na výhrady uvádzané Komisiou. V tejto súvislosti poziadali o vypocutie, ale túto ziadost o vypocutie potom 5. apríla 2005 vzali spät. 9 Zalobkyne mali 1. a 2. septembra, 19. novembra, 17. decembra 2004 a 12. januára 2007 prístup k spisu Komisie. 10 Dna 15. októbra 2004 Komisia oznámila spolocnosti Morgan Stanley nedôverné znenie oznámenia o výhradách. Dna 22. októbra 2004 Morgan Stanley predlozila svoje písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Dna 23. februára 2005 sa k nim vyjadrili zalobkyne. 11 Dna 23. decembra 2004 Komisia adresovala zalobkyniam prvý list uvádzajúci predmetné skutkové okolnosti (dalej len "prvý list uvádzajúci skutkové okolnosti"), na ktorý zalobkyne odpovedali listami zo 14. januára a 23. februára 2005. 12 Dna 6. júla 2006 Komisia adresovala zalobkyniam druhý list uvádzajúci predmetné skutkové okolnosti (dalej len "druhý list uvádzajúci skutkové okolnosti"), na ktorý zalobkyne odpovedali listom z 22. septembra 2006. 13 Dna 21. septembra 2006 doslo k dohode medzi Morgan Stanley a zalobkynami, pricom Morgan Stanley bolo priznané postavenie clena Visa Europe a dohodlo sa na stiahnutí staznosti podanej Komisii, ako aj na spätvzatí konania zacatého na High Court of Justice. 14 Dna 22. septembra 2006 sa spolocnost Morgan Stanley stala clenom Visa Europe a stiahla staznost, ktorú podala Komisii. Komisia vsak dospela k záveru, ze má legitímny záujem prijat rozhodnutie, ktorým ulozí sankciu za protisútazné správanie zalobkýn. Napadnuté rozhodnutie 15 Dna 3. októbra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 4471 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/D1/37860 - Morgan Stanley/Visa International a Visa Europe) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého relevantné casti sú uvedené nizsie. A - Definícia relevantného trhu 16 Komisia uviedla, ze poskytované sluzby v rámci siete platobných kariet mozno rozdelit do troch odlisných skupín: - sluzby poskytované sietou platobných kariet financným institúciám, v rámci ktorých si konkurujú rôzne siete platobných kariet, - sluzby poskytované bankami, ktoré vydali platobné karty ich drzitelom, - sluzby akvizície transakcií poskytovaných obchodníkom. 17 Vyvodila z toho, ze mozno rozlísit tri odlisné trhy: trh na vstupe tvorený sluzbami siete, v rámci ktorého siete kariet poskytujú sluzby rôznym financným institúciám; prvý trh na výstupe, v rámci ktorého vydavatelia platobných kariet sútazia medzi sebou na úcely vydávania kariet a poskytovania s tým spojených sluzieb jednotlivcom (dalej len "trh vydávania"); druhý trh na výstupe, v ktorom akvizítori transakcií vykonaných kartami sútazia s cielom uzatvorenia zmluvy s obchodníkmi, ktorá zahrna vsetky sluzby vyzadované na to, aby obchodníci mohli prijímat karty (dalej len "akvizicný trh"). 18 Komisia zdôraznila, ze pravidlo môze mat obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz na dvoch trhoch na výstupe, a vyhlásila, ze vychádzala len z akvizicného trhu, na ktorom sa obmedzujúce úcinky pravidla na hospodársku sútaz najviac pocitujú. 19 Komisia preto definovala relevantný trh ako trh sluzieb akvizície transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami u obchodníkov v Spojenom královstve (dalej len "relevantný trh" alebo "predmetný trh"). B - Vytýkané správanie 20 V odôvodnení c. 25 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze správanie vytýkané zalobkyniam nebolo samotné pravidlo, ale jeho uplatnenie na Morgan Stanley (dalej len "sporné správanie"). C - Uplatnenie clánku 81 ES 21 Komisia na úcely záveru, ze sporné správanie patrí do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, v prvom rade uviedla, ze pravidlá a nariadenia, ktoré upravujú rámec fungovania systému Visa (vrátane stanov Visa International a nariadenia o pristúpení Visa Europe, ktoré obsahujú pravidlo), a rozhodnutie uplatnovat ich na podnik mozno povazovat bud za dohodu medzi podnikmi, alebo za rozhodnutie zdruzenia podnikov. Vychádzala z toho, ze jednak zalobkyne a ich príslusní clenovia vykonávajú hospodársku cinnost, a preto sú podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a jednak zalobkyne sú "clenskými organizáciami" (membership organisations). 22 V druhom rade usúdila, ze sporné správanie malo protisútazné úcinky, kedze odmietnutie prijat Morgan Stanley v rámci regiónu "Európska únia" Visa International a potom do Visa Europe (dalej spolocne len v rámci "Visa") zabránilo potenciálnemu konkurentovi zaclenit sa do trhu poznaceného vysokým stupnom koncentrácie, v ktorom sa mohla hospodárska sútaz intenzifikovat bez toho, aby bola neefektívna. 23 V tejto súvislosti Komisia poznamenala, ze odmietnutie prijat spolocnost Morgan Stanley do Visa jej nielenze zabránilo v akvizícii transakcií vykonaných kartami Visa, ale vseobecnejsie ju vylúcilo z celého akvizicného trhu vrátane trhu transakcií vykonaných kartami MasterCard. Komisia vychádzala z toho, ze obchodníci si zelali uzatvorit afiliacné zmluvy pre najrozsírenejsie karty v Spojenom královstve, a to Visa a MasterCard, iba s jedným a tým istým akvizítorom. 24 Komisia analyzovala v napadnutom rozhodnutí moznost uvádzanú zalobkynami, ze Morgan Stanley mohla vstúpit na akvizicný trh tým, ze by uzavrela "fronting dohodu" s financnou institúciou, ktorá uz je clenom Visa. Komisia definovala fronting dohodu tak, ze ide o dohodu uzatvorenú za okolností, ked clen Visa, frontingový partner, skoncil svoju afiliacnú cinnost u obchodníkov a koná iba ako sprostredkovatel medzi Visa a tretou osobou - akvizítorom, ktorý sa oznacuje aj ako faktický akvizítor, ktorý preberá zodpovednost takmer za vsetky casti akvizicnej sluzby a nesie riziko týkajúce sa výkyvov príjmov obchodníka. Vyvodila z toho, ze uzatvorenie frontingovej dohody nepredstavuje pre medzinárodnú banku ako Morgan Stanley efektívny prostriedok integrácie na relevantnom trhu. 25 Komisia v odpovedi na rôzne tvrdenia uvádzané zalobkynami pocas správneho konania s cielom odôvodnenia sporného správania dospela k záveru, ze nie je realistické domnievat sa, ze Morgan Stanley je schopná rozsírit svoj systém Discover v Únii a tak vytvorit hospodársku sútaz so systémom Visa, ktorá je uz aktívna na trhu. Komisia takisto konstatovala, ze odmietnutie prijat Morgan Stanley za clena nemozno odôvodnit snahou vyhnút sa prípadnému "parazitizmu" (free-riding) priameho konkurenta Visa, ktorý by tak mohol získat prístup k dôverným informáciám. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, ze niektorí clenovia Visa mali systém kreditných kariet alebo charge kariet, ktorý priamo konkuroval Visa, a ze pravidlo sa na nich neuplatnilo. 26 Komisia dospela k záveru, ze clánok 81 ods. 3 ES sa v predmetnom prípade nemá uplatnovat. 27 Komisia napokon usúdila, ze má legitímny záujem prijat rozhodnutie sankcionujúce protisútazné správanie zalobkýn, a to napriek tomu, ze toto porusenie skoncilo tým, ze Morgan Stanley bola prijatá 22. septembra 2006 do Visa. D - Výpocet pokuty 28 Hoci sa Komisia domnievala, ze porusenie zacalo 22. marca 2000 a trvalo sest rokov a sest mesiacov, vzala za východiskový bod na výpocet pokuty kratsie obdobie, a to od dátumu oznámenia o výhradách, 2. augusta 2004, az do pristúpenia Morgan Stanley do Visa 22. septembra 2006. Usúdila, ze porusenie bolo vázne a ze neexistujú ani pritazujúce, ani polahcujúce okolnosti. 29 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú: "Clánok 1 [Visa International] a [Visa Europe] porusili - prvá z nich pocas obdobia od 22. marca 2000 do 22. septembra 2006 a druhá z nich od okamihu jej vzniku 1. júla 2004 az do 22. septembra 2006 - clánok 81 ods. 1... ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP, a to tým, ze odmietli spolocnosti [Morgan Stanley] priznat postavenie clena Visa Europe. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa [Visa International] a [Visa Europe] ukladá pokuta 10 200 000 eur, a to spolocne a nerozdielne." Konanie 30 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. decembra 2007 zalobkyne podali túto zalobu. 31 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. júla 2009 zalobkyne jednak poziadali na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, aby sa najprv rozhodlo o prípustnosti niektorých argumentov a dôkazov, a jednak navrhli prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania na základe clánku 64 ods. 4 rokovacieho poriadku. 32 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. septembra 2009 Komisia podala svoje pripomienky k návrhom zalobkýn. 33 Uznesením zo 14. decembra 2009 Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o spojení konania o ziadosti zalobkýn na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku s konaním vo veci samej. 34 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu bolo zlozenie piatej komory Súdu prvého stupna zmenené na úcely tohto konania. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil Komisii písomné otázky. Komisia na ne odpovedala v stanovenej lehote. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. mája 2010. Návrhy úcastníkov konania 37 Zalobkyne ziadajú, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, - este subsidiárnejsie znízil v primeranej miere ulozenú pokutu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 39 Na podporu tohto návrhu zalobkyne uvádzajú tri dôvody. 40 V prvom a tretom dôvode zalobkyne spochybnujú analýzu Komisie, podla ktorej sporné správanie malo úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 41 Druhý dôvod je zalozený na porusení práv na obhajobu zalobkyne, lebo právne kritérium pouzívané Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely posúdenia obmedzujúcich úcinkov sporného správania je odlisné od kritéria, o ktorom sa diskutovalo pocas správneho konania. 1. Úvodné poznámky a) O prípustnosti niektorých argumentov a dokumentu 42 Zalobkyne vo svojich písomnostiach, ako aj v samostatnom podaní z 24. júla 2009 na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku uvádzajú, ze Komisia tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnostiach vychádza z argumentov a dokumentu, ku ktorým sa nemali prílezitost vyjadrit v priebehu správneho konania. Ide jednak o argumenty týkajúce sa existencie stratégie Morgan Stanley zalozenej na akvizícii transakcií u obchodníkov, uskutocnených kartami, ktoré vydala (dalej len "stratégia akvizícií transakcií ,on-us`"), a jednak o prílohu 57 druhého listu týkajúceho sa skutkových okolností, ktorý obsahuje prezentáciu Morgan Stanley na úcely vypocutia. 43 Pokial ide o argumenty zalozené na existencii stratégie akvizícií transakcií "on-us", zalobkyne uvádzajú, ze ich Komisia pocas správneho konania neuviedla. 44 Pokial ide o prílohu 57 druhého listu týkajúceho sa skutkových okolností, tvrdia v podstate, ze im nebola dostatocne oznámená, lebo v samotnom znení uvedeného listu nebol nijaký odkaz na túto prílohu. 45 Komisia uvádza, ze bola oprávnená tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rámci svojich písomností vychádzat z týchto argumentov a z tohto dokumentu. 46 Vseobecný súd bude analyzovat prípustnost týchto argumentov a tohto dokumentu pri prílezitosti skúmania rôznych dôvodov, ktorých sa týkajú. b) O prípustnosti prílohy k zalobe 47 Komisia namieta proti prípustnosti prílohy A5 zaloby obsahujúcej kolektívny znalecký posudok (dalej len "kolektívny znalecký posudok"). 48 Komisia tvrdí, ze zalobkyne uvádzajú v kolektívnom znaleckom posudku argumenty, ktoré sa nenachádzajú v zalobe, a poznamenáva, ze to je v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou povahou príloh. 49 Podla zalobkýn dôvody a argumenty, na ktorých podporu bol predlozený kolektívny znalecký posudok, sú dostatocne rozvinuté v zalobe, a preto boli dodrzané ustanovenia clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. 50 Podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby. Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 51 V predmetnom prípade sa iste zdá, ze rôzne dôvody a argumenty, na ktorých podporu sa odkazuje na kolektívny znalecký posudok, sú jasne identifikovatelné v texte samotnej zaloby. Zalobkyne takto odkazujú na tento dokument v rámci svojej kritiky analýzy Komisie, podla ktorej hospodárska sútaz na predmetnom trhu mohla byt silnejsia, na úcely popretia relevantnosti úcinkov, ktoré by mal v minulosti na hospodársku sútaz vstup financnej institúcie na predmetný trh, a na úcely tvrdenia, ze Morgan Stanley bola nesprávne Komisiou opísaná ako efektívny, dôlezitý a skúsený subjekt. 52 Je vsak potrebné konstatovat, ze kolektívny znalecký posudok prekracuje cisto dôkaznú a pomocnú funkciu, akú majú mat prílohy. Jeho znenie preukazuje, ze sa neobmedzuje na podporu alebo na doplnenie skutkových alebo právnych okolností výslovne uvedených v texte zaloby, ale uvádza nové tvrdenia. 53 V dôsledku toho prílohu A5 zaloby Vseobecný súd zohladní, len ak podporuje alebo doplna dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je mozné s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 99). 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv zalobkýn na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania 54 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze zmenila svoju analýzu v priebehu správneho konania bez toho, aby mali moznost uviest svoje stanovisko, co predstavuje porusenie ich práv na obhajobu, co by malo spôsobit neplatnost napadnutého rozhodnutia. V bodoch 198 az 200 oznámenia o výhradách a v bodoch 5 az 9 druhého listu uvádzajúceho skutkové okolnosti Komisia odôvodnila existenciu podstatných úcinkov na hospodársku sútaz obmedzenou povahou hospodárskej sútaze na akvizicnom trhu. V odôvodnení c. 200 napadnutého rozhodnutia po prvý raz vyhlásila, ze sa nedomnieva, ze by hospodárska sútaz bola neúcinná na tomto trhu. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze analýza Komisie je zalozená na kritériu uvedenom po prvýkrát v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého hoci na akvizicnom trhu v Spojenom královstve existuje úcinná hospodárska sútaz, mohla by sa este zintenzívnit. 55 Komisia uvádza, ze nedoslo k poruseniu práva zalobkýn byt vypocutý. b) Posúdenie Vseobecným súdom 56 Podla judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil dotknutým osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63). Dodrziavanie práva na obhajobu v konaní, ktoré môze viest k ulozeniu takých sankcií, ako je predmetná sankcia, si totiz vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov uz v stádiu správneho konania umoznilo oznámit úcinným spôsobom ich stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 553). Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pouzit len tie výhrady, pri ktorých mali tieto osoby moznost oznámit svoje stanovisko (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 47). 57 Z ustálenej judikatúry taktiez vyplýva, ze rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách. Komisia totiz musí mat moznost zohladnit vo svojom rozhodnutí odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tomto ohlade musí mat moznost nielen prijat alebo odmietnut tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiez pristúpit k svojej vlastnej analýze skutocností uvedených týmito podnikmi, a to bud aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázu nedôvodné, alebo aby skutkovo a právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Preto bude potrebné konstatovat porusenie práva na obhajobu len vtedy, ak konecné rozhodnutie pripisuje dotknutým podnikom iné porusenia ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, alebo ak obsahuje odlisné skutkové okolnosti. O taký prípad nejde, ak sa tak ako v tejto veci údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím netýkajú iných správaní ako tých, ku ktorým sa dotknuté podniky uz vyjadrili, a ktoré teda nesúvisia so ziadnou novou výhradou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 191 a tam citovanú judikatúru). 58 Dotknuté podniky sa okrem toho na úcely tvrdenia porusenia práv na obhajobu, pokial ide o výhrady uvedené v napadnutom rozhodnutí, nemôzu uspokojit s tým, ze sa len odvolali na existenciu rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím bez toho, aby uviedli presne a konkrétne, preco kazdý z týchto rozdielov v predmetnom prípade predstavuje novú výhradu, vo vztahu ku ktorej nemali prílezitost byt vypocuté. Podla ustálenej judikatúry sa totiz porusenie práv na obhajobu musí skúmat v závislosti od specifických okolností kazdého prípadu, pretoze závisí v podstate od výhrad uvádzaných Komisiou na úcely urcenia porusenia vytýkaného dotknutým podnikom (pozri rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 59 V bodoch 198 az 200 oznámenia o výhradách Komisia vychádzala z urcitých charakteristík trhu a najmä z jeho velkej koncentrácie na úcely záveru, ze hospodárska sútaz na nom bola obmedzená, najmä pokial ide o akvizíciu transakcií vykonaných u obchodníkov malej a strednej velkosti. 60 Zalobkyne v pripomienkach z 3. decembra 2004 namietali proti tejto analýze Komisie, pricom odkazovali najmä na znízenie cien nákladov pripisovaných obchodníkom alebo moznost obchodníkov zmenit akvizítora. Komisia v odpovedi na tieto pripomienky uviedla v odôvodnení c. 200 napadnutého rozhodnutia, ze hospodárska sútaz na trhu nebola "neefektívna" a ze by sa mohla este zintenzívnit. 61 Je potrebné konstatovat, ze Komisia neuviedla v odôvodnení c. 200 napadnutého rozhodnutia novú výhradu voci zalobkyniam ani nevychádzala z novej skutocnosti. Iba skompletizovala svoju analýzu tým, ze zohladnila pripomienky zalobkýn tak, ako je povinná urobit na základe judikatúry citovanej v bodoch 56 a 57 vyssie. 62 Uvedený vývoj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda oproti tomu, ktorý bol pôvodne uvedený v oznámení o výhradách, vôbec nie je prejavom porusenia práv na obhajobu zalobkýn, ale preukazuje naopak, ze zalobkyne mohli uplatnovat svoje stanovisko k výhrade uvádzanej Komisiou zalozenej na tom, ze vzhladom na úroven existujúcej hospodárskej sútaze na predmetnom trhu sporné správanie malo restriktívne úcinky na hospodársku sútaz. 63 Okolnost, ze Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí z moznosti intenzifikácie hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, nepredstavuje teda porusenie práv zalobkýn na obhajobu. 64 Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnut. 3. O prvom a tretom zalobnom dôvode, ktoré spochybnujú, ze by sporné správanie obmedzovalo hospodársku sútaz 65 Zalobkyne spochybnujú posúdenie Komisie, podla ktorého sporné správanie spôsobilo obmedzujúce úcinky, pokial ide o hospodársku sútaz, v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Vo svojom prvom dôvode popierajú, ze by sporné správanie malo za dôsledok uzatvorit predmetný trh pred Morgan Stanley. V rámci tretieho dôvodu smerujú svoju kritiku proti posúdeniu Komisie, pokial ide o dosah na hospodársku sútaz, ktorý by mohla mat prítomnost Morgan Stanley na uvedenom trhu. 66 Pred analýzou dôvodnosti týchto dvoch dôvodov je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne neopakujú v rámci tejto zaloby argumenty predlozené v rámci správneho konania zalozené na tom, ze uplatnenie pravidla na Morgan Stanley sa vysvetluje tým, ze Visa predstavuje konkurenta systému Discover, cize nespochybnujú posúdenia Komisie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, v rámci ktorých sa konstatovalo, ze sporné správanie nebolo objektívne odôvodnené. 67 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze posúdenie dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe clánku 81 ods. 1 ES musí zohladnit konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich úcinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú cinné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry dotknutého trhu, iba zeby slo o dohodu obsahujúcu zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze ako stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytu. V poslednom uvedenom prípade mozno totiz len v rámci clánku 81 ods. 3 ES takéto obmedzenia vyvázit s údajne priaznivými úcinkami na hospodársku sútaz s cielom priznat výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 toho istého clánku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 68 Podmienky hospodárskej sútaze na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby dotknuté podniky medzi sebou sútazili alebo aby nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom (rozsudok European Night Services a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 137). 69 Okrem toho, hoci dohoda, rozhodnutie o zdruzení podnikov alebo zosúladený postup musia byt povazované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej sútaze, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v medziach, v akých by skutocne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladený postup (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 76 a tam citovanú judikatúru). 70 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania posúdení Komisie, je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej ak súd Únie vseobecne vykonáva úplné preskúmanie toho, ci podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sú alebo nie sú splnené, preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, súdmi Únie sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Deere/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 34 a tam citovanú judikatúru). To, ze sa uzná, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, vsak neznamená, ze sa súd Únie musí zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vylozila údaje ekonomickej povahy. Súd Únie musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a spojitost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 71 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné skúmat dôvodnost dvoch zalobných dôvodov uvádzaných zalobkynami. a) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nezohladnila moznost, aby sa Morgan Stanley zaclenila do predmetného trhu prostredníctvom fronting dohody Tvrdenia úcastníkov konania 72 Tento dôvod uvádzajú zalobkyne ako skladajúci sa z dvoch castí. 73 V rámci prvej casti zalobkyne uvádzajú, ze odôvodnenie Komisie obsahuje nesprávne právne posúdenie z dôvodu uplatnenia nesprávneho právneho kritéria, kedze odmieta moznost vstupu Morgan Stanley prostredníctvom fronting dohody z dôvodu, ze takáto dohoda jednak nezarucuje v praxi banke ako Morgan Stanley pozadovanú efektívnost na integráciu na trhu a jednak nepredstavuje pre Morgan Stanley náhradu za akvizíciu vo vlastnom mene. 74 V druhej casti zalobkyne tvrdia, ze rôzne odôvodnenia uvádzané Komisiou obsahujú vecné chyby a nesprávne posúdenia. Takto sa teda Komisia v prvom rade nesprávne domnievala, ze fronting dohody sa nepouzívajú pre velké medzinárodné banky. 75 V druhom rade argument zalozený na tom, ze fronting dohoda by neumoznila Morgan Stanley vykonávat stratégiu zalozenú na integrácii akvizicných a emisných cinností, je nesprávny. Okrem toho tento argument, kedze sa týka stratégie akvizícií transakcií "on-us", by mal byt vyhlásený za neprípustný, lebo bol po prvý raz uvedený v napadnutom rozhodnutí a zalobkyne o nom nevedeli pocas správneho konania. 76 V tretom rade Komisia nesprávne dospela k záveru, ze bolo tazké pre Morgan Stanley nájst fronting partnera. Komisia po prvé vylúcila bezdôvodne velké banky aktívne na akvizicnom trhu, po druhé podhodnotila moznosti nájst fronting partnera medzi clenmi Visa, ktorí nie sú aktívni na akvizicnom trhu, a po tretie nezohladnila moznost, aby Morgan Stanley uzavrela fronting dohodu so zahranicnou bankou. 77 V stvrtom rade je nesprávne zdôraznovat, ze fronting dohody spôsobujú dodatocné náklady a komplexnost. Zalobkyne najmä tvrdia, ze kapitola 2.10 interného regionálneho poriadku Visa Europe, na ktorú Komisia odkazuje v napadnutom rozhodnutí, nie je uplatnitelná na fronting dohody. Okrem toho je potrebné zohladnit okolnost, ze clenovia Visa takisto znásajú náklady na vyhladávanie klientely. Z výpovede jedného z riaditelov spolocnosti spracúvajúcej transakcie vyplýva, ze fronting dohody nie sú menej efektívne v porovnaní s priamou akvizíciou v postavení clena Visa, ale prinásajú naopak výhody pre faktického akvizítora. Napokon, je nesprávne, ze Komisia zdôraznila existenciu neefektívnosti v prípade uzatvorenia fronting dohody z dôvodu, ze Morgan Stanley je tiez clenom platobnej siete karty MasterCard (dalej len "systém MasterCard"). 78 Komisia tvrdí, ze tento dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Vseobecným súdom 79 Tento dôvod implikuje preskúmanie toho, ci a za akých okolností Komisia mala vyvodit z moznosti Morgan Stanley uzatvorit fronting dohodu s clenom Visa, ze sporné správanie nespôsobilo jej vylúcenie z predmetného trhu. 80 Na úvod je potrebné konstatovat, ze úcastníci konania sa zhodujú na opise fronting dohôd uvedenom v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia: "Banky skoncili afiliacné cinnosti u obchodníkov a konajú uz len ako sprostredkovatelia (alebo ,fronting`) medzi Visa a MasterCard na jednej strane a tretím poskytovatelom na druhej strane. Je to teda tretí poskytovatel, kto prevzal zodpovednost za takmer vsetky prvky akvizicnej sluzby a kto znása riziko týkajúce sa výkyvov príjmov obchodníka. S cielom zabezpecit dodrziavanie pravidiel systému Visa sú zmluvy uzatvorené s obchodníkmi vo vseobecnosti trojstrannými zmluvami medzi obchodníkom, tretím poskytovatelom a bankou, ktorá je clenom siete. Tieto dohody medzi bankou, ktorá je clenom Visa/MasterCard, a tretím nebankovým poskytovatelom sa niekedy nazývajú ,fronting dohody`." 81 Ako bolo uvedené v bode 67 vyssie, posúdenie dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe clánku 81 ods. 1 ES musí zohladnit konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich úcinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú cinné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry dotknutého trhu. 82 Okolnost, ze pravidlá systému Visa vyhradzujú clenom akvizíciu transakcií vykonaných u obchodníkov, predstavuje iste element hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom sa musí posúdit sporné správanie. Je vsak potrebné takisto zohladnit ostatné prvky, ktoré urcujú moznosti prístupu na predmetný trh (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, bod 20). 83 V tejto súvislosti existencia moznosti, aby sa prevádzkovatelia, ktorí nemajú postavenie clena Visa, zaclenili do predmetného trhu na základe uzatvorenia fronting dohody s clenom Visa, je prvkom ekonomického a právneho kontextu, ktorý treba prípadne zohladnit vtedy, keby predstavoval skutocnú a konkrétnu moznost Morgan Stanley vstúpit na predmetný trh a konkurovat usadeným podnikom (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Delimitis, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 21). 84 Na úcely preverenia, ci uzatvorenie fronting dohody s clenom Visa predstavuje pre Morgan Stanley skutocnú a konkrétnu moznost vstúpit na predmetný trh a konkurovat uz usadeným podnikom, je potrebné zohladnit podmienky, za ktorých sa realizuje hospodárska sútaz na predmetnom trhu. 85 Nevyhnutne z toho vyplýva, ze moznost integrácie na predmetnom trhu, ktorá by vzhladom na uvedené podmienky bola nerealistická alebo cisto teoretická, nemôze byt zohladnená. 86 V rámci prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na existencii nesprávneho právneho posúdenia Komisie zalobkyne kritizujú vyjadrenie pouzité Komisiou v odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie: "Hoci banky, ktoré sa chcú zaclenit do akvizicného trhu transakcií platieb kreditnými kartami a charge kartami u obchodníkov, môzu teoreticky tak urobit na základe fronting dohody, takáto dohoda nezarucuje v praxi banke ako Morgan Stanley vyzadovanú efektívnost na integráciu na trhu a nepredstavuje pre nu náhradné riesenie za akvizíciu vo vlastnom mene." 87 Nie je mozné z tohto samotného odôvodnenia vyvodit, ze by sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia spocívajúceho v uplatnení nesprávneho právneho kritéria, kedze takúto chybu je mozné odhalit iba analýzou odôvodnení záveru Komisie, ktorého dôvodnost je napadnutá v rámci druhej casti zalobného dôvodu. 88 Preto sa obe casti tohto dôvodu preskúmajú spolocne. 89 Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza zo styroch odôvodnení, ktoré sa týkajú po prvé okolnosti, ze fronting dohody sa nepouzívajú v prípade velkých medzinárodných bánk, po druhé nemoznosti Morgan Stanley realizovat stratégiu zalozenú na integrácii akvizicných a emisných cinností prostredníctvom fronting dohody, po tretie tazkosti Morgan Stanley nájst fronting partnera a po stvrté komplexnosti a dodatocných nákladov vzniknutých týmto typom akvizície. 90 V predmetnom prípade postacuje preskúmat dôvodnost odôvodnení uvedených Komisiou týkajúcich sa tazkosti Morgan Stanley nájst fronting partnera. 91 Z príkladov fronting dohody uvedených v napadnutom rozhodnutí, ale aj tých, ktoré poskytli zalobkyne, vyplýva, ze takéto dohody sa v zásade uzatvárajú s faktickými akvizítormi, uz prítomnými na akvizicnom trhu - financnými institúciami alebo spolocnostami spracúvajúcimi transakcie -, a ich cielom teda nie je umoznit vstup nového konkurenta na predmetný trh, ale skôr posilnit konkurencné postavenie tých, ktorí na tomto trhu uz sú. 92 Jedinými príkladmi vstupu nového konkurenta na predmetný trh prostredníctvom uzatvorenia fronting dohody sú spolocnosti spracúvajúce transakcie, ktoré majú úzke obchodné väzby s clenom Visa, ktorý vykonáva funkciu fronting partnera. Je potrebné konstatovat, ze situácia Morgan Stanley z dôvodu jeho postavenia ako financnej institúcie, a preto konkurenta clenov Visa na iných trhoch ako akvizicnom trhu, nie je porovnatelná so situáciou spolocností spracúvajúcich transakcie, ktoré nevykonávajú ziadnu bankovú cinnost. 93 Za týchto podmienok údajná moznost uvádzaná zalobkynami, aby Morgan Stanley, financná institúcia, ktorá nebola prítomná na predmetnom trhu, mohla nájst fronting partnera medzi velkými bankami, ktoré by prípadne chceli opustit predmetný trh, clenmi Visa, ktorí nie sú aktívni na uvedenom trhu, alebo zahranicnými bankami, clenmi Visa, ktoré chcú byt prítomné ako banka v Spojenom královstve, je v zásade teoretická a spekulatívna. 94 Komisia teda správne dospela k záveru, ze bolo tazké, aby Morgan Stanley nasla fronting partnera. Je potrebné domnievat sa, ze toto konstatovanie samo osebe odôvodnovalo, aby Komisia odmietla moznost vstupu Morgan Stanley na predmetný trh prostredníctvom fronting dohody. 95 Navyse je potrebné zdôraznit, ze dôvodnost záveru Komisie potvrdzujú aj odôvodnenia zalozené na tom, ze akvizícia v rámci fronting dohody je komplexnejsia a drahsia ako akvizícia v postavení clena Visa. 96 V prvom rade, pokial ide o väcsiu komplexnost, ktorú spôsobuje akvizícia v rámci fronting dohody, je potrebné zohladnit konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zmluvy uzatvorené s obchodníkmi v rámci fronting dohody sú vo vseobecnosti tripartitnej povahy, pretoze zahrnajú aj fronting partnera. Je potrebné konstatovat, ze hoci zalobkyne spochybnujú presný obsah povinností faktického akvizítora v rámci tohto typu zmluvy, nepopierajú tripartitnú povahu predmetných zmlúv. 97 Komisia takisto v podstate usúdila v odôvodnení c. 118 napadnutého rozhodnutia, ze fronting partner mal povinnosti voci Visa a ze takéto povinnosti boli takisto zdrojom obmedzení pre faktického akvizítora. 98 Zalobkyne spochybnujú rozsah týchto povinností a zdôraznujú, ze kapitola interného poriadku Visa Europe, z ktorej Komisia vychádza, sa neuplatnuje na faktických akvizítorov. 99 Na jednej strane je potrebné poznamenat, ze zalobkyne nevysvetlili presné pravidlá, ktorými sa riadia povinnosti fronting partnera a faktického akvizítora, pretoze formulár poskytnutý v prílohe k ich replike bol v tejto súvislosti nedostatocný. 100 Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú, ze funkciou fronting partnera je slúzit ako sprostredkovatel medzi Visa a faktickým akvizítorom. Z tejto úlohy sprostredkovatela mozno dôvodne vyvodit existenciu povinností, ktoré má tak fronting partner, ako aj faktický akvizítor a ktoré neexistujú, ked clen Visa vstupuje priamo na akvizicný trh. 101 Komisia v dôsledku toho mohla oprávnene dospiet k záveru, ze akvizícia v rámci fronting dohody bola komplexnejsia ako akvizícia v postavení clena Visa, a to bez toho, aby bolo potrebné preverit relevantnost a dôvodnost jej posúdenia, podla ktorého uzatvorenie fronting dohody je pôvodcom "dodatocnej neefektívnosti" z dôvodu, ze Morgan Stanley je clenom systému MasterCard. 102 V druhom rade, pokial ide o dodatocné náklady vzniknuté akvizíciou prostredníctvom fronting dohody, Komisia odkazuje na okolnost, ze faktický akvizítor musí nielen poskytnút odmenu fronting partnerovi za nákup jeho akvizicného portfólia, ale bol takisto povinný zaplatit aj poplatky. 103 Zalobkyne spochybnujú túto analýzu z dôvodu, ze clen Visa vstupujúci priamo na akvizicný trh tiez podlieha nákladom, najmä v súvislosti s vyhladávaním klientely. Poplatky, ktoré platí faktický akvizítor svojmu fronting partnerovi, sú teda protihodnotou najmä za prenechanie klientely zo strany fronting partnera. 104 Táto argumentácia nie je takej povahy, ze by spochybnila dôvodnost analýzy Komisie. Hoci totiz môze cast platených poplatkov naozaj zodpovedat nákladom, ktoré by aj tak znásal clen Visa vstupujúci priamo na akvizicný trh, Komisia mohla oprávnene usúdit, ze platby vykonané fronting partnerovi odmenujú takisto poskytnuté sluzby sprostredkovania a zodpovedajú aspon scasti nákladom, ktoré nemusí znásat clen Visa vstupujúci priamo na akvizicný trh. 105 V dôsledku toho Komisia, ked zdôraznila, ze akvizícia prostredníctvom fronting dohody je komplexnejsia a nákladnejsia nez akvizícia ako clen Visa, sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 106 Ako bolo zdôraznené v bode 84 vyssie, práve vzhladom na podmienky, za ktorých sa realizuje hospodárska sútaz na predmetnom trhu, je potrebné skúmat dosahy takýchto úvah na hypotézu uvádzanú zalobkynami o moznosti vstupu Morgan Stanley na predmetný trh prostredníctvom fronting dohody. 107 Je potrebné pripomenút, ze Komisia uznala existenciu dvoch faktorov priaznivých pre vstup nového subjektu na trh, a to moznost konkurovat v iných oblastiach ako je cena, a to najmä kvalitou sluzby, a existencia jednoduchých a lacných postupov pre obchodníkov slúziacich na zmenu akvizítora. 108 Komisia vsak takisto konstatovala v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby jej odporovali v tejto otázke zalobkyne, ze pre struktúru predmetného trhu bol typický vysoký stupen koncentrácie. Z odôvodnení c. 166 az 168 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na základe informácií, ktoré mala Komisia, v roku 2003 dvaja hlavní akvizítori predstavovali 61 % akvizicného trhu a styria najväcsí akvizítori zodpovedali 90 % toho istého trhu, pricom zvysok trhu bol rozdelený medzi styroch akvizítorov. Komisia takisto zdôraznila v odôvodnení c. 169 napadnutého rozhodnutia tendenciu ku konsolidácii tohto trhu, pricom odkázala na okolnost, ze viacerí akvizítori strednej velkosti uz postúpili alebo delegovali svoje akvizicné cinnosti malému poctu financných institúcií a spolocností spracúvajúcich transakcie. 109 Takisto bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze posledný vstup na predmetný trh nastal v roku 1996 a ziadne financné institúcie, ktoré oslovila Komisia, sa neplánovali zaclenit do tohto trhu. 110 Je preto potrebné konstatovat, ze struktúra akvizicného trhu napriek faktorom, ktoré Komisia uznala ako priaznivé pre vstup nového trhového subjektu, spôsobila malú pravdepodobnost integrácie Morgan Stanley na predmetnom trhu prostredníctvom fronting dohody, ktorá by ju od zaciatku znevýhodnovala oproti jej hlavným konkurentom usadeným na uvedenom trhu. 111 Vzhladom na uvedené je potrebné konstatovat, ze záver Komisie odmietajúci hypotézu vstupu Morgan Stanley na trh prostredníctvom fronting dohody je dostatocne odôvodnený úvahami o tazkosti nájst fronting partnera a navyse aj úvahami o komplexnosti a dodatocných nákladoch vzniknutých fronting dohodami. Komisia teda na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, neuplatnila nesprávne právne kritérium. 112 Za týchto okolností nie je potrebné skúmat ostatné výhrady týkajúce sa odôvodnení Komisie zalozených na tom, ze fronting dohody nepouzívajú velké medzinárodné banky, a na tom, ze nebolo mozné realizovat stratégiu zalozenú na integrácii akvizicných a emisných cinností. Preto nie je potrebné odpovedat na tvrdenia zalobkýn o neprípustnosti, pokial ide o argumenty Komisie zalozené na údajnej vôli Morgan Stanley realizovat stratégiu akvizícií transakcií "on-us". 113 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. b) O tretom zalobnom dôvode zalozenom sa dosahu prítomnosti Morgan Stanley na predmetnom trhu na hospodársku sútaz 114 V rámci tohto dôvodu zalobkyne Komisii po prvé vytýkajú, ze uplatnila kritérium, ktoré je ekonomicky a právne nesprávne na úcely posúdenia úcinkov sporného správania na hospodársku sútaz, a po druhé, ze podhodnotila stupen hospodárskej sútaze, ktorý existuje na predmetnom trhu. Takisto kritizujú jej analýzu úcinkov, ktoré by mohli vzniknút v dôsledku vstupu Morgan Stanley na predmetný trh. O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na uplatnení nesprávneho ekonomického a právneho kritéria - Tvrdenia úcastníkov konania 115 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnila ekonomicky a právne nesprávne kritérium, teda "moznost zintenzívnit hospodársku sútaz", ktorá je na predmetnom trhu, pricom pripustila efektívnost uvedenej hospodárskej sútaze. 116 Pripomínajú, ze hospodárska sútaz uvedená v clánku 3 ods. 1 písm. g) ES a clánku 81 ES znamená efektívnu hospodársku sútaz. Preto zabezpecit hospodársku sútaz na vyssej úrovni, ako je efektívnost, nepredstavuje ciel Zmluvy a Komisia tým, ze potrestala odmietnutie pripustit Morgan Stanley z tohto dôvodu, uplatnila nesprávne kritérium. 117 Zalobkyne odkazujú na kolektívny znalecký posudok a tvrdia, ze hospodárska sútaz je uz z hladiska svojej povahy dynamickým procesom, ktorý mozno teda vzdy zintenzívnit a to bez ohladu na to, aký je stupen jej efektívnosti. Teória Komisie teda znamená, ze na trhu nikdy nie je mozné dosiahnut efektívnu hospodársku sútaz. 118 Pokial ide o tvrdenie Komisie, v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého skutocnost, ze doslo k zabráneniu vstupu na trh, sa vzdy povazovala za protisútaznú, zalobkyne najprv zdôraznujú, ze ho nepotvrdzuje ziadny odkaz na judikatúru. Dalej tvrdia, ze táto analýza sa rovná tomu, ako keby sa vytýkalo zalobkyniam, ze cielom sporného správania je obmedzit hospodársku sútaz, hoci napadnuté rozhodnutie vychádza z úcinkov odmietnutia pripustit Morgan Stanley. Napokon zalobkyne poznamenávajú, ze takáto analýza je v úplnom rozpore s judikatúrou, kedze implikuje, ze môze existovat obmedzenie nezávisle od stupna hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Je to aj v rozpore s niektorými dokumentmi uverejnenými Komisiou, najmä s jej Usmerneniami týkajúcimi sa uplatnovania clánku 81 ods. 3 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 97). Z poznámky pod ciarou 31 týchto usmernení vyplýva, ze stanovisko samotnej Komisie je také, ze cielom clánku 81 je ochrana hospodárskej sútaze na trhu v záujme spotrebitelov. 119 Zalobkyne spochybnujú argument vznesený vo vyjadrení k zalobe, podla ktorého vstup nového konkurenta môze mat ovela väcsie úcinky na hospodársku sútaz v niektorých pododvetviach predmetného trhu ako tie, ktoré si mozno predstavit v rámci globálneho obrazu akvizicného trhu. Tento argument bol síce uvedený v oznámení o výhradách, ale Komisia ho neprebrala v napadnutom rozhodnutí po jeho spochybnení zo strany zalobkýn. 120 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. - Posúdenie Vseobecným súdom 121 Zalobkyne zalozili svoje tvrdenie o existencii nesprávneho právneho posúdenia v podstate na jednej strane na tom, ze Komisia uznala v odôvodnení c. 200 napadnutého rozhodnutia neexistenciu "neefektívnosti" hospodárskej sútaze na predmetnom trhu, a na druhej strane na tom to, ze v odôvodneniach c. 187 a 200 napadnutého rozhodnutia sa uvádza moznost "zintenzívnenia hospodárskej sútaze" na predmetnom trhu. Pokial ide o odkaz zalobkýn na kolektívny znalecký posudok, ten sa zohladní len v medziach uvedených v bode 53 vyssie. 122 Na úcely preverenia dôvodnosti týchto argumentov je potrebné zohladnit vsetky casti napadnutého rozhodnutia venované analýze obmedzujúcich úcinkov sporného správania na hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 123 Z toho vyplýva, ze Komisia vychádzala z viacerých prvkov týkajúcich sa na jednej strane stupna aktuálnej hospodárskej sútaze existujúcej na predmetnom trhu a na druhej strane z potenciálnej hospodárskej sútaze. Pokial ide o prvý aspekt, ako uz bolo pripomenuté v bodoch 108 a 109 vyssie, Komisia uznala, ze pre struktúru predmetného trhu bol typický vysoký stupen koncentrácie a prebiehala na nom konsolidácia. Pokial ide o potenciálnu hospodársku sútaz, Komisia v podstate usúdila v odôvodneniach c. 169 az 174 napadnutého rozhodnutia, ze táto sútaz sa obmedzovala iba na velké banky alebo velké medzinárodné spolocnosti spracúvajúce transakcie, ktoré boli schopné dosiahnut velkost pozadovanú na to, aby sa mohli stat konkurentmi aktuálnych akvizítorov. Poznamenala, ze Morgan Stanley bola jediným potenciálnym subjektom, ktorý chcel vstúpit na trh, ktorý vyjadril svoj zámer zaclenit sa do uvedeného trhu. 124 Je potrebné konstatovat, ze takáto analýza nie je z právneho hladiska nesprávna, ako tvrdia zalobkyne. 125 Na jednej strane sa totiz na základe judikatúry citovanej v bode 68 vyssie podmienky hospodárskej sútaze na danom trhu skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu. 126 Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej (rozsudky Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 38, a zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63). 127 V dôsledku toho Komisia zalozila svoje posúdenie obmedzujúcich konkurencných úcinkov sporného správania na potenciálnej hospodárskej sútazi zo strany Morgan Stanley a na struktúre predmetného trhu a vykonala tak správny výklad clánku 81 ods. 1 ES, cize sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia uvádzaného zalobkynami. 128 Okrem toho, pokial ide presnejsie o odôvodnenie c. 200 napadnutého rozhodnutia, ako uz bolo zdôraznené v bodoch 60 az 62 vyssie, predstavuje len to, ze Komisia uznala v odpovedi na argumenty predlozené zalobkynami v priebehu správneho konania existenciu stupna hospodárskej sútaze medzi subjektmi na predmetnom trhu. 129 Takéto uznanie vsak nebráni tomu, aby sporné správanie mohlo mat obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, ktoré zistila Komisia. 130 V prvom rade, vyhoviet argumentácii zalobkýn by znamenalo podmienit analýzu úcinkov sporného správania na potenciálnu hospodársku sútaz skúmaniu stupna aktuálne existujúcej hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Je potrebné konstatovat, ze takéto odôvodnenie je v rozpore s ustálenou judikatúrou uvedenou v bode 68 vyssie, ktorá stanovuje, ze podmienky hospodárskej sútaze na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu. 131 V druhom rade, vzhladom na charakteristiku predmetného trhu, Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze vstup nového subjektu by umoznil zintenzívnit existujúcu hospodársku sútaz na trhu typickom vysokým stupnom koncentrácie. V dôsledku toho pouzívanie výrazu "moznost zintenzívnit hospodársku sútaz" v odôvodneniach c. 187 a 200 napadnutého rozhodnutia nie je nesprávne, ako uvádzajú zalobkyne. 132 Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnej analýze stupna hospodárskej sútaze existujúcej na predmetnom trhu - Tvrdenia úcastníkov konania 133 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia zjavne podhodnotila intenzitu hospodárskej sútaze naozaj existujúcej na akvizicnom trhu. Zalobkyne v podstate súhlasia s väcsinou prvkov, ktoré zohladnila, ale vytýkajú Komisii, ze ich nesprávne posúdila a vyvodila z nich nekoherentné závery. Správna analýza týchto prvkov mala viest Komisiu k záveru, ze na akvizicnom trhu existuje intenzívna hospodárska sútaz. 134 Komisia sa v prvom rade nesprávne sústredila na pocet subjektov na predmetnom trhu a jeho tendenciu ku konsolidácii, lebo tieto indikátory nie sú samé osebe rozhodujúce na posúdenie stupna hospodárskej sútaze na trhu. Podla zalobkýn Komisia mala skôr zalozit svoju analýzu na indikátoroch hospodárskej sútaze, ako je moznost vstupu na trh, vývoj podielov na trhu, vývoj nákladov hradených obchodníkmi banke - akvizítorovi, netarifná hospodárska sútaz a zmeny akvizítorov u obchodníkov. 135 V druhom rade vytýkajú Komisii, ze nevyvodila vsetky závery z dôkazov, ktoré jej poskytli. 136 Po prvé napríklad tvrdia, ze Komisia sa domnievala, ze vstup faktických akvizítorov na trh môze prispiet k väcsej konsolidácii trhu - kedze by jednoducho nahradili svojho fronting partnera na tomto trhu -, ale pripustila, ze tieto nové subjekty by mohli prispiet k zlepseniu akvizicných sluzieb a k znízeniu ich nákladov. Zalobkyne v tejto súvislosti zdôraznujú, ze zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze niektorí faktickí akvizítori sa spojili s bankami bez emisnej cinnosti alebo so zahranicnými bankami. 137 Po druhé hoci Komisia uznala, ze niektoré zahranicné banky sa zaclenili do akvizicného trhu v Spojenom královstve, nesprávne odmietla tento jav tým, ze ho povazovala za "okrajový", pricom z predlozených dôkazov vyplynulo, ze podiel cezhranicných akvizítorov z hladiska celkovej sumy obratu sa v rokoch 2002 az 2004 zvýsil o polovicu. Okrem toho vytýkajú v podstate Komisii, ze sa obmedzila na analýzu aktuálnej hospodárskej sútaze cezhranicných akvizítorov a opomenula tak potenciálnu hospodársku sútaz, ktorú predstavovali. 138 Po tretie zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia pripustila, ze pre predmetný trh sú typické jednoduché a málo nákladné postupy zmeny akvizítora, a tvrdia, ze Komisia mala z toho vyvodit dôsledok, ze táto lahkost zmeny vedie k intenzívnej hospodárskej sútazi medzi spolocnostami, ktoré uz sú prítomné na uvedenom trhu. 139 V tretom rade zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sa odvolala na prax zalozenú na poslednom vstupe banky na predmetný trh v roku 1996 bez toho, aby zistovala úroven hospodárskej sútaze, ktorá existovala v danom období. Z kolektívneho znaleckého posudku vyplýva, ze hospodárska sútaz vtedy nebola tak efektívna, co túto prax zbavuje akejkolvek relevantnosti. 140 Komisia spochybnuje dôvodnost argumentov uvádzaných zalobkynami a navrhuje, aby boli zamietnuté. - Posúdenie Vseobecným súdom 141 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze Komisia podcenila stupen hospodárskej sútaze a to tak aktuálnej, ako aj potenciálnej, existujúcej na predmetnom trhu. Spochybnujú takisto dôvodnost toho, ze Komisia zohladnila úcinky posledného vstupu na predmetný trh v roku 1996 na hospodársku sútaz. 142 Pokial ide v prvom rade o aktuálnu hospodársku sútaz na predmetnom trhu, je potrebné zdôraznit, ze Komisia mohla oprávnene zalozit svoju analýzu na pocte subjektov prítomných na trhu a na jeho tendencii ku konsolidácii, kedze takéto prvky spojené so struktúrou predmetného trhu sú vzhladom na judikatúru citovanú v bode 126 vyssie obzvlást relevantné. 143 Pokial ide presnejsie o úcinky na hospodársku sútaz, ktoré by mohli vzniknút z toho, ze na predmetnom trhu by boli prítomní viacerí faktickí akvizítori, Komisia usúdila v odôvodnení c. 115 napadnutého rozhodnutia, ze vo velkej väcsine prípadov faktický akvizítor nahrádzal banku cinnú na akvizicnom trhu. Takisto v podstate zdôraznila v odôvodnení c. 169 napadnutého rozhodnutia, ze prítomnost velkých bánk a spolocností spracúvajúcich transakcie konajúcich ako faktickí akvizítori prispievala ku konsolidácii trhu, lebo tie mali tendenciu prebrat cinnost mensích akvizítorov, ktorí chceli opustit tento trh. 144 Je potrebné konstatovat, ze táto analýza sa nezdá ako zjavne nesprávna a ze kritika smerovaná zalobkyniam v tejto súvislosti nie je presvedcivá. Okolnost, ze predmetní faktickí akvizítori teda môzu prispiet k zlepseniu akvizicných sluzieb a znízeniu svojich nákladov, nie je v rozpore s prístupom Komisie zalozeným na struktúre predmetného trhu. 145 Pokial ide o príklady faktických akvizítorov uvádzané zalobkynami, ktorí sa spojili s bankami bez emisnej cinnosti alebo so zahranicnými bankami, je potrebné uviest, ze tieto dohody vo vseobecnosti neviedli k vstupu nového subjektu na predmetný trh ale k posilneniu postavenia akvizítorov uz prítomných na uvedenom trhu. 146 Pokial ide o to, ze Komisia uznala existenciu jednoduchých a málo nákladných postupov zmeny akvizítora, postacuje pripomenút, ako bolo zdôraznené v bodoch 129 az 131 vyssie, ze Komisia mohla oprávnene uznat, ze existuje hospodárska sútaz medzi subjektmi na predmetnom trhu, pricom dospela k záveru, ze vylúcenie potenciálneho konkurenta malo obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 147 Pokial ide v druhom rade o potenciálnu hospodársku sútaz na predmetnom trhu, je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 169 az 174 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodila z vysokého stupna koncentrácie a konsolidácie, zaznamenaného na predmetnom trhu, záver, ze potenciálna hospodárska sútaz môze plynút len od velkých bánk alebo velkých spolocností spracúvajúcich medzinárodné transakcie, ktoré sú schopné dosiahnut pozadovanú velkost, aby sa stali konkurentmi súcasných akvizítorov. Komisia najmä zohladnila to, ze na výkon cinností akvizície a ich rentabilitu musia podniky pracovat s podstatnými objemami a dosahovat velké úspory z rozsahu. V tejto súvislosti zdôraznila, ze v oblasti akvizície transakcií je podstatné, aby obrat z hladiska akvizicných transakcií bol vysoký, pretoze hlavný príjem akvizítorov, teda náklady úctované obchodníkom, sa vypocítava vo forme percenta z hodnoty vykonaných transakcií. 148 Komisia vychádzala zo zoznamu poskytnutého zalobkynami v priebehu správneho konania a usúdila, ze okrem Morgan Stanley devät financných institúcií usadených v Spojenom královstve mohlo byt povazovaných za potenciálnych konkurentov. Túto úvahu Komisie zalobkyne výslovne nespochybnili. 149 Kritika zalobkýn sa totiz týka nezohladnenia potenciálnej hospodárskej sútaze vyplývajúcej z cezhranicných akvizítorov. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze napriek zvýseniu podielu cezhranicných akvizítorov v rokoch 2002 az 2004, na ktoré odkazujú zalobkyne v odôvodneniach c. 65 az 68 napadnutého rozhodnutia, ktorého vecná správnost sa nespochybnuje, vyplýva, ze afiliácia obchodníkov hlavnými cezhranicnými akvizítormi predstavovala v roku 2004 len 0,3 % celkového poctu afiliovaných obchodníkov. Vzhladom na tento údaj Komisia správne usúdila, ze podmienky hospodárskej sútaze medzi rôznymi národnými trhmi akvizície v Európe neboli dostatocne homogénne na to, aby cezhranicná akvizícia mohla vytvorit konkurencný tlak na subjekty prítomné na predmetnom trhu, a ze preto sa posúdenie potenciálnej hospodárskej sútaze malo vykonat v rámci subjektov usadených na trhu v Spojenom královstve. 150 V tretom rade, pokial ide o kritiku týkajúcu sa skutocnosti, ze Komisia zohladnila posledný vstup banky na relevantný trh v roku 1996, postacuje zdôraznit, ze prístup Komisie spocívajúci v analýze toho, aké úcinky na hospodársku sútaz mal posledný vstup na predmetný trh v case prijímania napadnutého rozhodnutia, nepredstavuje nesprávne odôvodnenie. 151 Okrem toho z odôvodnenia c. 181 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tento vstup bol vykonaný v kontexte znizovania cien, pricom toto znízenie prítomnost tejto banky na uvedenom trhu zrýchlila. Existuje teda nepopieratelná podobnost so situáciou na trhu pocas relevantného obdobia, ktorú takisto charakterizuje znízenie cien fakturovaných obchodníkom. Preto takýto príklad môze skôr preukázat, ze okolnost, ze ceny sa znizujú na referencnom trhu z dôvodu hospodárskej sútaze medzi v súcasnosti na trhu prítomnými podnikmi, nenarúsa úcinky na hospodársku sútaz, ktoré môzu vzniknút z prítomnosti nového subjektu na tomto trhu. Vzhladom na okolnosti vo veci samej bol teda obzvlást relevantný. 152 Druhú cast zalobného dôvodu je teda opodstatnené zamietnut. O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnej a nesprávnej analýze úcinkov zamietnutia pripustenia Morgan Stanley do hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania 153 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia si nesplnila povinnost vykonat komparatívne skúmanie medzi konkurencnou situáciou na predmetnom trhu v prípade neprítomnosti Morgan Stanley na jednej strane a na druhej strane situáciou, keby Morgan Stanley bola pripustená do Visa pred septembrom 2006. 154 V rámci prvej výhrady zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neuplatnila kritériá zalozené na rozsudku European Night Services a i./Komisia, uz citovanom v bode 67 vyssie, na moznosti vstupu Morgan Stanley, lebo sa obmedzila len na jeho deklarovaný zámer zaclenit sa do akvizicného trhu v Spojenom královstve. 155 Zalobkyne poukázali na rozpor vzniknutý tým, ze na jednej strane Komisia analyzovala moznosti vstupu Morgan Stanley na akvizicný trh v Spojenom královstve a na druhej strane v napadnutom rozhodnutí analyzovala potenciálny vstup systému Discover na európsky trh systémov platobných kariet, pricom na európsky trh odkázala z dôvodu neexistencie prvkov, ako je oznámenie oficiálneho zacatia cinnosti, ktoré by preukázali realizáciu stratégie vstupu. Vidia v tom rigorózne uplatnenie kritérií vyplývajúcich z rozsudku Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia (T-114/02, Zb. s. II-1279), uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Vytýkajú Komisii, ze nepouzila tie isté kritériá, ked sa rozhodla urcit, ci mohla Morgan Stanley potenciálne vstúpit na akvizicný trh v Spojenom královstve. 156 Teoretická povaha analýzy Komisie je takisto nezlucitelná s jej pokynmi pre pouzívanie vertikálnych obmedzení (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 390). 157 V rámci druhej výhrady zalobkyne vytýkajú Komisii, ze brala ako samozrejmost, ze Morgan Stanley, ked bude clenom Visa, sa zaclení do akvizicného trhu, a to iba na základe jej údajného "stáleho zámeru", ktorý nebol potvrdený ziadnym nezávislým dôkazom. Uvádzajú, ze Morgan Stanley neziadala o to, aby bola zaclenená do Visa na úcely realizácie konkrétnej stratégie, ktorá by implikovala akvizíciu, ako tvrdí Komisia, ale ze Morgan Stanley mala záujem iba o moznost vydávat karty Visa. V tejto súvislosti spochybnujú výklad Komisie týkajúci sa staznosti Morgan Stanley. 158 Tvrdia, ze zámer deklarovaný zo strany Morgan Stanley zaclenit sa do akvizicného trhu sa objavil az po staznosti, a to v internom dokumente, strategickom pláne afiliácie obchodníkov v Európe, pochádzajúcom z júna 2002, a ze tento dokument nemá dôkaznú silu. Tvrdia takisto, ze druhý dokument, o ktorý sa opiera Komisia, vykonávací program Morgan Stanley, je predmetom prílohy 57 druhého listu týkajúceho sa skutkových okolností a musí byt z dôvodov uvedených v bodoch 42 a 44 vyssie vyhlásený za neprípustný. V kazdom prípade nemá dôkaznú silu. Takisto sa domnievajú, ze Komisia nesprávne nezohladnila skutocnost, ze Morgan Stanley sa po svojom pristúpení k Visa nechcela zaclenit do akvizicného trhu, ale sústredila sa na emisiu kariet Visa, co predstavovalo podla zalobkýn jej skutocný ciel. 159 V rámci tretej výhrady zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sama hlbkovo nepreskúmala mozné úcinky vstupu Morgan Stanley do existujúcej hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Závery Komisie týkajúce sa pozitívnych dôsledkov, ktoré mal na hospodársku sútaz vstup Morgan Stanley, sú len nepodlozenými tvrdeniami. 160 Tvrdia najmä, ze Morgan Stanley nebola schopný vzhladom na povahu trhu priniest pridanú hodnotu z hladiska kvality a cien sluzieb, ktoré sa uz na trhu ponúkali. Spochybnujú takisto rôzne okolnosti uvádzané Komisiou v súvislosti s tým, ze povazovala Morgan Stanley za efektívneho, dôlezitého a skúseného akvizítora. V kazdom prípade, aj keby to tak bolo, nic by neodlisovalo Morgan Stanley od akvizítorov uz prítomných na predmetnom trhu. Ziadna z okolností uvádzaných Komisiou nepreukazuje akúkolvek nadradenost Morgan Stanley oproti akvizítorom uz prítomným na trhu. 161 Komisia navrhuje zamietnutie týchto výhrad. - Posúdenie Vseobecným súdom 162 Pokial ide o prvú výhradu zalobkýn zalozenú na tom, ze Komisia údajne uplatnila nesprávne právne kritérium na úcely posúdenia moznosti Morgan Stanley vstúpit na predmetný trh, v podstate sa v nej napáda to, ci Komisia preukázala, ze Morgan Stanley je v postavení potenciálneho konkurenta. 163 Je potrebné uviest, ze kritika zalobkýn sa v zásade zakladá na okolnosti, ze Komisii stacil zámer zaclenit sa do predmetného trhu vyhlasovaný Morgan Stanley. 164 Zalobkyne odkazujú takisto na definíciu "potenciálneho dodávatela", ktorú stanovila Komisia v pokynoch na pouzívanie vertikálnych obmedzení. Pripomínajú, ze z toho vyplýva, ze moznost vstupu na trh nie je dostatocná, ak je cisto teoretická, a ze vstup na trh sa musí dat vykonat v lehote jedného roka. 165 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze zámer Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu nie je jediným prvkom, z ktorého vychádzala Komisia na úcely záveru, ze Morgan Stanley je potenciálnym konkurentom. Z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnení c. 190 az 198 vyplýva, ze Komisia dospela k tomuto záveru tak, ze vychádzala v podstate z dvoch sérií odôvodnení týkajúcich sa síce zámeru Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu, ale takisto jeho schopnosti tak urobit. Pokial ide o tento druhý aspekt, uznala, ze Morgan Stanley mala dlhodobé skúsenosti v oblasti afiliácie obchodníkov. Odkázala takisto na skúsenosti získané Morgan Stanley ako clena systému MasterCard a na pravidlá a postupy typické pre stvorclennú siet. Na tomto základe dospela k záveru v odôvodnení c. 198: "V kontexte koncentrácie akvizicných trhov... Morgan Stanley patrí do úzkej skupiny medzinárodných bánk velkého formátu, ktoré mozno povazovat za potenciálnych významných akvizítorov na európskej úrovni. Prejavila svoj zámer zaclenit sa do akvizicných trhov Spojeného královstva a viacerých clenských státov EHP, ako aj záujem o cezhranciné akvizície, co je oblast, do ktorej sa tiez nemôze dostat bez licencie Visa." 166 V druhom rade, pokial ide o právne kritériá, ktoré sa majú uplatnovat na úcely preverenia, ci Morgan Stanley predstavoval potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu, z judikatúry uvedenej v bodoch 68 a 69 vyssie vyplýva, ze Komisia mala preverit, ci by v prípade neuplatnenia pravidla existovali skutocné a konkrétne moznosti, aby sa táto spolocnost zaclenila do akvizicného trhu v Spojenom královstve a sútazila s podnikmi, ktoré sú na nom etablované. 167 Z judikatúry takisto vyplýva, ze takéto preukázanie nesmie spocívat v jednoduchom predpoklade, ale musí byt potvrdené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok European Night Services a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, body 142 az 145). Podnik teda nemozno povazovat za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T-177/04, Zb. s. II-1931, body 123 az 125). 168 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu. 169 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze obmedzenie potenciálnej hospodárskej sútaze, ktoré môze predstavovat samotná existencia podniku nenachádzajúceho sa na trhu, nemôze byt podmienené preukázaním zámeru tohto podniku zaclenit sa v krátkom case do uvedeného trhu. Samotná existencia podniku totiz môze byt pôvodcom konkurencného tlaku na podniky v danom case aktívne na trhu, pricom tlak spôsobuje riziko vstupu nového konkurenta v prípade vývoja atraktivity trhu. 170 Pokial ide o to, ci je potrebné zohladnit takisto kritériá uvedené Komisiou v pokynoch na pouzívanie vertikálnych obmedzení, treba zdôraznit, ze vzhladom na skutkové okolnosti vo veci samej to, ze zalobkyne odkazujú na definíciu "potenciálneho dodávatela" stanovenú v uvedených pokynoch, sa nezdá byt relevantné. Je skôr potrebné odkázat na definíciu, napokon rovnocennú z vecného hladiska, "potenciálneho konkurenta" uvedenú v Pravidlách uplatnovania clánku 81 [ES] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 25, dalej len "pravidlá týkajúce sa dohôd o spolupráci"). 171 V poznámke pod ciarou 9 pravidiel týkajúcich sa dohôd o spolupráci sa totiz uvádza, ze "firma sa povazuje za potenciálneho konkurenta, pokial jestvujú dôkazy o tom, ze pri absencii dohody by firma mohla vynalozit a pravdepodobne by vynalozila dalsie potrebné investície alebo iné potrebné náklady spojené s preorientovaním sa, aby mohla vstúpit na príslusný trh v reakcii na malý a stály nárast relatívnych cien". Okrem toho "toto posudzovanie musí vychádzat z realistických základov, cisto teoretická moznost vstupu na trh nie je dostatocná". Takisto sa tam uvádza, ze "vstup na trh sa musí uskutocnit dostatocne rýchlo, aby ohrozenie potenciálneho vstupu bolo obmedzením správania úcastníkov trhu", a ze "obycajne to znamená, ze vstup sa musí uskutocnit v krátkom case". V tejto súvislosti Komisia odkazuje na obdobie jedného roka, pricom zdôraznuje, ze "v jednotlivých prípadoch mozno brat do úvahy dlhsie casové obdobia" a ze "cas, ktorý na prispôsobenie svojich kapacít potrebujú spolocnosti uz pôsobiace na trhu, mozno pouzit ako meradlo na urcenie tohto casu". 172 Je potrebné konstatovat, ze takáto definícia preberá kritériá vychádzajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 166 a 167 vyssie, pricom ich aj vysvetluje. Preto, kedze sa nezdá byt v rozpore s relevantnou judikatúrou, mozno ju zohladnit na úcely preverenia, ci Komisia oprávnene povazovala Morgan Stanley za potenciálneho konkurenta. 173 V tretom rade, pokial ide o uplatnenie týchto kritérií na predmetný prípad, je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne, ako to výslovne uznali na pojednávaní, nespochybnujú posúdenia Komisie týkajúce sa kapacity Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu. 174 Kritika zalobkýn, kedze sa zakladá v podstate na údajnej neexistencii zámeru Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu, smeruje teda v zásade proti posúdeniu, ktoré z dôvodov uvedených v bodoch 166 az 169 vyssie nemôze predstavovat podstatnú okolnost umoznujúcu posúdit dôvodnost toho, ze Morgan Stanley bola povazovaná za potenciálneho konkurenta. 175 V kazdom prípade nemozno vytýkat Komisii, ze zohladnila prípadný vstup Morgan Stanley na predmetný trh, keby nedoslo k spornému správaniu. 176 Po prvé kritika zalobkýn zalozená na okolnosti, ze Morgan Stanley neprijala ziadne konkrétne opatrenie na vstup na trh, sa teda nezdá dôvodná vzhladom na skutkové okolnosti v tejto veci. 177 Na jednej strane, kedze byt clenom Visa bolo predpokladom na vstup na akvizicný trh, nemozno vyvodit závery z toho, ze nebolo prijaté opatrenie, ako napríklad realizácia stratégie vstupu zo strany Morgan Stanley pred jeho pristúpením k Visa 22. septembra 2006. V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo potrebné preverit, ci Komisia porusila kritériá pouzité v rozsudku BaByliss/Komisia, uz citovanom v bode 155 vyssie, na ktorý odkazujú zalobkyne, postacuje uviest, ze okolnosti tejto veci sa lísia od okolností, na základe ktorých bol vyhlásený uvedený rozsudok. 178 Na druhej strane, pokial ide o okolnost, ze Morgan Stanley neprijala ziadne opatrenie na úcely zaclenenia do akvizicného trhu po svojom pristúpení k Visa, je potrebné pripomenút, ze toto pristúpenie jej bolo umoznené viac ako sest rokov po ziadosti v tomto zmysle. Nemozno preto z toho vyvodit nijakú informáciu o tom, co mohlo byt zámerom alebo aké by bolo správanie Morgan Stanley v prípade, keby jej bolo umoznené stat sa clenom Visa uz skôr. 179 Po druhé, hoci je pravda, ze Morgan Stanley výslovne neodkazoval na akvizicný trh v staznosti adresovanej Komisii 12. apríla 2000, prinajmensom dva dokumenty pochádzajúce od Morgan Stanley odkazujú na predmetný trh. 180 Na jednej strane Morgan Stanley výslovne zdôraznila v zalobe podanej na High Court of Justice 27. septembra 2000, ze uplatnenie pravidla spôsobilo, ze jej bolo zabránené zaclenit sa do akvizicného trhu v Spojenom královstve. 181 Na druhej strane Morgan Stanley v júni 2002 prijala strategický plán afiliácie obchodníkov. Je pravda, ze ten bol zalobkyniam poskytnutý iba vo verzii, ktorá nebola dôverná, a neobsahovala preto mnohé aspekty. Z tohto dokumentu oznámeného zalobkyniam vsak vyplývajú rôzne elementy týkajúce sa analýzy akvizicného trhu v Spojenom královstve a v iných clenských státoch EHP. Takisto umoznuje porozumiet, aká mohla byt stratégia vstupu Morgan Stanley. 182 Pokial ide o dôkaznú silu, ktorú treba priznat týmto dvom dokumentom, je potrebné pripomenút, ze v práve Únie prevazuje zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84). Na úcely posúdenia dôkaznej sily dôkazu je potrebné v prvom rade overit vierohodnost informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 1838, a z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP a T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 121). 183 Je pravda, ze tieto dva dokumenty pochádzajú od Morgan Stanley a boli prijaté pocas správneho konania a ze takéto okolnosti majú dosah na ich dôkaznú silu. 184 Ako vsak bolo zdôraznené v bode 177 vyssie, a vzhladom na okolnosti predmetného prípadu predstavovalo postavenie clena Visa nevyhnutný predpoklad na vstup na akvizicný trh, a tak sa Komisia nemohla opriet o elementy, ktoré by mali väcsiu dôkaznú silu, ako napríklad realizácia stratégie vstupu. 185 Okrem toho vierohodnost týchto dôkazov podporuje aj okolnost uvádzaná Komisiou, ze Morgan Stanley mala skúsenosti s afiliáciou obchodníkov na iných trhoch. 186 Preto prípadný vstup Morgan Stanley na predmetný trh nie je len cisto teoretický, ale predstavuje naopak pravdepodobný scenár. Komisia teda oprávnene mohla vyvodit z vyhlásení Morgan Stanley zámer zaclenit sa do predmetného trhu. 187 Kedze z vyssie uvedeného vyplýva, ze jednak posúdenia Komisie týkajúce sa schopnosti Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu nie sú spochybnované a jednak prípad vstupu Morgan Stanley na predmetný trh nebol cisto teoretický, je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze povazovala Morgan Stanley za potenciálneho konkurenta. Prvú výhradu preto treba zamietnut. 188 Tento záver nevyvracia ani okolnost, ze Komisia neposkytla odhad dlzky obdobia, aké by potrebovala Morgan Stanley na zaclenenie do predmetného trhu, a to v zjavnom rozpore s definíciou uvedenou v pravidlách týkajúcich sa dohôd o spolupráci, ktoré uvádzajú lehotu jeden rok. 189 Zo znenia tejto definície zopakovanej v bode 171 vyssie totiz vyplýva, ze podstatným prvkom je nevyhnutnost, aby sa potenciálny vstup mohol vykonat dostatocne rýchlo, aby obmedzoval úcastníkov trhu, pricom lehota jedného roka sa uvádza len orientacne. 190 Komisia uznala v odôvodnení c. 186 napadnutého rozhodnutia existenciu "faktorov v prospech prístupu nového subjektu", medzi ktoré patrí existencia jednoduchých a lacných postupov pre obchodníkov slúziacich na zmenu akvizítora. Je potrebné konstatovat, ze táto okolnost, ktorú napokon nespochybnujú ani zalobkyne, ktoré ju uvádzajú na podporu svojej argumentácie, spolu s okolnostami uznanými Komisiou na úcely preukázania schopnosti Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu uvedenými v odôvodneniach c. 193 az 198 napadnutého rozhodnutia, medzi ktoré patrí jej dlhodobá skúsenost v oblasti afiliácie obchodníkov, sú takej povahy, ze preukazujú, ze predmetný vstup sa mohol zrealizovat dostatocne rýchlo v zmysle definície potenciálneho konkurenta, ktorú Komisia stanovila v pravidlách týkajúcich sa dohôd o spolupráci. Preto je analýza Komisie v súlade nielen s judikatúrou citovanou v bodoch 166 a 167 vyssie, ale takisto aj s jej vlastnými kritériami, uvedenými v pravidlách týkajúcich sa dohôd o spolupráci. 191 Pokial ide o druhú výhradu zalobkýn, podla ktorej Komisia nesprávne dospela k záveru, ze Morgan Stanley by vstúpila na predmetný trh, musí byt zamietnutá z dôvodov uvedených v bodoch 175 az 186 vyssie, a to bez toho, aby bolo potrebné klást si otázku, ci vykonávací program Morgan Stanley uvedený v prílohe 57 druhého listu týkajúceho sa skutkových okolností predstavoval prípustný dôkaz. 192 Pokial ide o tretiu výhradu zalobkýn zalozenú na tom, ze Komisia dôkladne nepreskúmala mozné úcinky vstupu Morgan Stanley na predmetný trh, ani túto nemozno uznat. 193 V prvom rade je potrebné zdôraznit, ze v tomto kontexte zalobkyne opakujú svoju teóriu, podla ktorej sa má analýza úcinkov sporného správania na potenciálnu hospodársku sútaz podmienit skúmaním stupna súcasnej existujúcej hospodárskej sútaze na trhu. Ako vsak uz bolo zdôraznené v bode 130 vyssie, takémuto odôvodneniu nemozno vyhoviet. 194 V druhom rade je v kazdom prípade potrebné konstatovat, ze argumentácia zalobkýn uvedená v rámci tejto výhrady spocíva na nesprávnom skutkovom predpoklade, a to na existencii vysokého stupna hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Ako bolo zdôraznené v odpovedi na prvú cast tohto dôvodu, skutocnost, ze existuje urcitý stupen hospodárskej sútaze medzi subjektmi v súcasnosti prítomnými na trhu, nebráni konstatovaniam Komisie týkajúcim sa vysokého stupna koncentrácie na predmetnom trhu. 195 Pokial ide o trh zahrnajúci velmi nízky pocet konkurentov, Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze samotný vstup nového subjektu by spôsobil zlepsenie konkurencnej situácie, bez toho, aby musela preukazovat, ze Morgan Stanley bola nadradená oproti subjektom uz prítomným na trhu. 196 V dôsledku toho nemá diskusia týkajúca sa relatívnych schopností Morgan Stanley oproti subjektom uz prítomným na predmetnom trhu význam, pretoze zalobkyne nespochybnujú jej schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu. Nie je teda potrebné analyzovat tvrdenia zalobkyne spochybnujúce skúsenosti a kvalifikáciu Morgan Stanley. 197 Je teda potrebné zamietnut túto tretiu výhradu, a preto aj zalobný dôvod ako celok. 198 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut návrh na zrusenie. B - O návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty 199 Zalobkyne v prvom rade uvádzajú, ze v rámci ulozenia pokuty v predmetnom prípade doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a vseobecne k nesprávnemu posúdeniu, a navrhujú zrusenie pokuty, ktorá im bola ulozená. Subsidiárne navrhujú, aby Vseobecný súd znízil sumu ulozenej pokuty. 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na existencii nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia, pokial ide o ulozenie pokuty 200 Tento dôvod sa skladá z troch castí zalozených po prvé na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, ako aj na nedostatku odôvodnenia, po druhé na porusení povinnosti prijat napadnuté rozhodnutie v primeranej lehote a po tretie na nezohladnení existujúcej neistoty o tom, ci sporné správanie predstavuje porusenie. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, ako aj na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 201 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze im ulozila pokutu, hoci pravidlo bolo oznámené Komisii podla nariadenia c. 17. Zdôraznujú najprv, ze dátum zvolený Komisiou ako východiskový bod na výpocet pokuty nie je dátum nadobudnutia platnosti nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ale dátum dorucenia oznámenia o výhradách. Komisia takto sama pripustila existenciu legitímnych ocakávaní v oblasti imunity pred pokutou az do tohto dátumu. Dalej poznamenávajú, ze ide o jediný prípad, v ktorom Komisia ulozila pokutu na základe nariadenia c. 1/2003 vo vztahu k oznámenej dohode. 202 Okrem toho úradníci poverení touto vecou viackrát uviedli, ze táto vec nepredstavuje prípad, v ktorom sa ukladá pokuta. 203 Zalobkyne porovnávajú ulozenie pokuty so stanoviskom Komisie v dvoch veciach, ktoré povazujú za porovnatelné, a to MasterCard (vec COMP/34.579, dalej len "vec MasterCard") a Groupement des cartes bancaires (vec COMP/38.606, dalej len "vec GCB"). Tvrdia, ze Komisia v nich neulozila pokutu z dôvodu, ze predmetné opatrenia boli oznámené podla nariadenia c. 17. Pokial ide konkrétne o vec GCB, zalobkyne uvádzajú v podstate, ze islo o väcsiu závaznost ako v ich veci, lebo jednak islo o obmedzenie hospodárskej sútaze nielen z hladiska úcinkov, ale takisto z hladiska ciela a jednak predmetné opatrenie nadalej malo úcinky az do prijatia rozhodnutia Komisie. 204 Zalobkyne popierajú reálnost rozdielov uvádzaných Komisiou v jej obrane. 205 V prvom rade zalobkyne povazujú za irelevantný rozdiel týkajúci sa toho, ze vo veci MasterCard oznámenie o výhradách neuvádza moznost pokuty. To, co je dôlezité, je dôvod, pre ktorý Komisia prijala vo veci MasterCard odlisné stanovisko od okamihu zaslania oznámenia o výhradách, podla ktorého sa nemá ulozit pokuta, a to jedine preto, ze doslo k oznámeniu. 206 V druhom rade zalobkyne namietajú proti tomu, ze by sporné správanie nebolo oznámené. Po prvé uvádzajú, ze zo samotného napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho poznámky pod ciarou 312 vyplýva, ze uplatnenie pravidla na Morgan Stanley bolo oznámené a ze práve táto okolnost odôvodnila imunitu pred pokutou az do okamihu oznámenia o výhradách. Po druhé toto stanovisko zastávali pocas celého správneho konania, co Komisia nespochybnila. Po tretie zalobkyne v kazdom prípade pripomínajú, ze oznámili v roku 1990 nielen samotné pravidlo, ale aj skutocnost, ze povazovali Morgan Stanley za konkurenta. Od toho casu vsetky rôzne verzie vnútorného poriadku Visa oznámené Komisii uvádzali, ze Morgan Stanley sa povazuje za konkurenta Visa. Okrem toho Komisia bola informovaná od júla alebo augusta 2000 v odpovedi na ziadost o informácie o dôvodoch, pre ktoré Morgan Stanley nesplnala prístupové podmienky. 207 V tretom rade, pokial ide o porovnanie s vecou GCB, zalobkyne tvrdia, ze úcinky predmetného opatrenia trvali napriek jeho pozastaveniu, takze toto porovnanie nemôze odôvodnit rozdielne zaobchádzanie vykonané v ich neprospech. Okrem toho poznamenávajú, ze vo veci Mastercard nedoslo k pozastaveniu sporného opatrenia a ze aj tak nebola ulozená ziadna pokuta. 208 Zalobkyne z vyssie uvedeného vyvodzujú, ze doslo k poruseniu zásad tak rovnosti zaobchádzania, ako aj právnej istoty. Kedze Komisia neposkytla v napadnutom rozhodnutí ziadne vysvetlenie v tejto súvislosti, tvrdia, ze povinnost odôvodnenia bola takisto porusená. 209 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 210 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty, je potrebné zdôraznit, ze aj keby sa pripustilo, ze sporné správanie a nie samotné pravidlo mozno povazovat za predmet oznámenia, odôvodnenie zalobkýn aj tak nemozno uznat. 211 Po prvé moznost Komisie ulozit pokutu v prípade dohody, ktorá bola oznámená v rámci nariadenia c. 17, vyplýva z clánku 34 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktoré stanovuje, ze oznámenia strácajú úcinnost od dátumu uplatnitelnosti tohto nariadenia. Z toho nevyhnutne vyplýva nevyhnutne, ze imunita v prípade pokuty v rámci dohôd oznámených podla clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17 koncí v okamihu nadobudnutia platnosti nariadenia c. 1/2003. Komisia je preto v kazdom prípade oprávnená ulozit pokutu zalobkyniam za pokracovanie sporného správania po tom, ako nadobudlo platnost nariadenie c. 1/2003. Komisia dodrzala túto povinnost, pricom ako východiskový bod na úcely stanovenia pokuty stanovila dátum oznámenia o výhradách, teda 2. augusta 2004, ktorý nasledoval po dátume nadobudnutia platnosti nariadenia c. 1/2003, ku ktorému doslo 1. mája 2004. 212 Po druhé je potrebné pripomenút, ze Komisia má mieru volnej úvahy pri stanovovaní sumy pokút, pretoze tieto pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). Táto miera volnej úvahy sa vztahuje nevyhnutne aj na prílezitost ulozit pokutu (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 239). 213 Po tretie, pokial ide konkrétnejsie o okolnost, ze Komisia neulozila v minulosti pokuty v prípade obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska úcinkov, táto okolnost ju nemôze zbavit moznosti ulozit pokutu, ak je to potrebné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze. Naopak, efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 169 a tam citovanú judikatúru). 214 Napokon, po stvrté je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne boli informované uz od stádia oznámenia o výhradách o tom, ze Komisia chcela ulozit pokutu. 215 V dôsledku toho Komisia tým, ze ulozila zalobkyniam v tejto veci pokutu, neporusila zásadu právnej istoty. 216 Pokial ide v druhom rade o výhradu zalozenú na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania, zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia mala mat voci nim rovnaký prístup, ako uprednostnila vo veciach MasterCard a GCB. 217 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vseobecná zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakazuje, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 71 a tam citovanú judikatúru). 218 Práve v osobitnom rámci kazdého konania vsak Komisia pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje, ci ulozit pokutu s cielom sankcionovat skonstatované porusenie a zachovat úcinnost práva hospodárskej sútaze (rozsudok SCK a FNK/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, bod 239). 219 V kazdom prípade, aj keby bola pravda, ze Komisia nekonala správne, ked neulozila pokuty vo veciach MasterCard a GCB, argumentácia zalobkýn sa odvoláva vo svoj prospech na protiprávnost spôsobenú v prospech iného, co je v rozpore so zásadou zákonnosti (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 220 Je teda potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 221 Pokial ide v tretom rade o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia splní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia, bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Je potrebné konstatovat, ze takéto okolnosti, pokial ide o závaznost a dlzku trvania správania vytýkaného zalobkyniam, hoci sa týkajú v prvom rade urcenia výsky pokuty, sú takisto takej povahy, ze umoznujú pochopit dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze je potrebné ulozit pokutu. Kedze napadnuté rozhodnutie obsahuje v odôvodneniach c. 350 az 370 pozadované prvky posúdenia, túto výhradu je potrebné zamietnut. 222 Nakoniec v stvrtom rade, pokial ide o odkazy zalobkýn na údajné vyhlásenia úradníkov Komisie, z písomností zalobkýn nevyplýva, ze by tvrdili, ze takéto vyhlásenia spôsobili vznik akejkolvek legitímnej dôvery v neulozenie pokuty. V kazdom prípade, aj keby to bol pravý význam ich argumentácie, je potrebné konstatovat, ze podmienky na to, aby sa mohli odvolávat na zásadu ochrany ich legitímnej dôvery, nie sú splnené. 223 Podla ustálenej judikatúry sa táto zásada vztahuje na kazdého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán mu dal dôvody na vznik dôvodných ocakávaní, pricom nikto nemôze odkazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia poskytnuté správnym orgánom, ktoré pochádzajú z oprávneného a dôveryhodného zdroja (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 152 a tam citovanú judikatúru). 224 Je potrebné konstatovat, ze vyhlásenia, na ktoré odkazujú zalobkyne, nemozno povazovat za presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia, co, zdá sa, samotné zalobkyne pripústajú, ked odkazujú vo svojich písomnostiach na "vyhlásenia, z ktorých vyplývalo", ze Komisia túto vec nepovazuje za vec, v ktorej by ulozila pokutu. 225 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je potrebné prvú cast zalobného dôvodu zamietnut. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti prijat napadnuté rozhodnutie v primeranej lehote Tvrdenia úcastníkov konania 226 Podla zalobkýn dlzka správneho konania viac ako sedem rokov je neospravedlnitelná a spôsobila im znacnú skodu, co odôvodnuje zrusenie pokuty. Keby nenastalo takéto meskanie, Komisia by prijala napadnuté rozhodnutie este na základe nariadenia c. 17, a preto by nebola ulozená pokuta. Pripomínajú, ze na základe clánku 15 ods. 6 nariadenia c. 17 je mozné ukladat pokuty v prípade oznámenej dohody, iba ak bolo prijaté úradné rozhodnutie o odnatí imunity. Komisia neprijala takéto rozhodnutie napriek výslovnej ziadosti Morgan Stanley v tomto smere. 227 Okrem toho zdôraznujú, ze dodrzanie primeranej lehoty vo vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorej porusenie môze byt dôvodom na neplatnost, ak to ovplyvnilo schopnost dotknutého podniku obhajovat sa. 228 Na úcely preverenia, ci konanie bolo neobvykle dlhé, je potrebné zohladnit celú jeho dlzku. V tejto súvislosti zalobkyne pripomínajú chronológiu veci a tvrdia, ze z toho vyplýva, ze Komisii vznikli omeskania. Uvádzajú najmä, ze pocas troch rokov, ktoré nasledovali po podaní staznosti, Komisia im adresovala iba dve ziadosti o informácie a ze ziadna ziadost o informácie nebola adresovaná obchodníkom. 229 Dlzku tohto správneho konania mozno kritizovat o to viac, ze samotná Morgan Stanley poziadala Komisiu o urgentný zásah a ze paralelné konanie na súdoch Spojeného královstva bolo prerusené, co si vyzadovalo, aby sa v tejto veci konalo prioritne. 230 Komisia odmieta, ze by vzniklo nadmerné a neodôvodnené omeskanie z jej strany vzhladom na komplexnost tejto veci. V kazdom prípade je dôlezitá len okolnost, ze dodrzala premlcaciu lehotu stanovenú v clánku 25 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Posúdenie Vseobecným súdom 231 Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej respektovanie zabezpecujú súdy (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 35). Táto zásada je uvedená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. EÚ C 364, s. 1). 232 Je potrebné pripomenút, ze porusenie tejto zásady môze viest k zruseniu rozhodnutia, a to pod podmienkou, ze ovplyvnilo schopnost predmetných podnikov obhajovat sa, cím malo dosah na ich práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, body 42 a 43). 233 V predmetnom prípade vsak zalobkyne neuvádzajú, ze by dlzka správneho konania mala dosah na ich práva na obhajobu. 234 Za týchto okolností je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru týkajúcu sa nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), uplatnitelnú na pokuty ulozené v rámci vykonania nariadenia c. 17. Podla tejto judikatúry, ak existuje úplná a podrobná úprava lehôt, v rámci ktorých má Komisia právo ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom konaní na uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby ohrozila základnú poziadavku právnej istoty, je potrebné vylúcit akúkolvek úvahu súvisiacu s povinnostou Komisie vykonat právomoc ulozenia pokút v primeranej lehote (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2008, Compagnie maritime belge/Komisia, T-276/04, Zb. s. II-1277, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 235 Premlcacie lehoty stanovené nariadením c. 1/2003 sú uvedené v jeho clánku 25, ktorý preberá relevantné ustanovenia nariadenia c. 2988/74, na základe ktorých vznikla judikatúra uvedená v bode 234 vyssie. 236 Clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 takto stanovuje, ze právomoc Komisie ukladat pokuty podlieha premlcacej lehote pät rokov. Podla clánku 25 ods. 2 uvedeného nariadenia premlcanie zacína plynút odo dna, ked doslo k poruseniu, alebo v prípade pokracujúcich alebo opakujúcich sa porusení odo dna skoncenia porusenia. Premlcanie vsak môze byt prerusené alebo pozastavené na základe clánku 25 ods. 3, 4 a 6. Podla clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 sa po kazdom prerusení obnoví plynutie premlcacej lehoty, pricom premlcacia lehota uplynie najneskôr posledným dnom, ked skoncilo obdobie rovnajúce sa dvojnásobku premlcacej lehoty, ktoré uplynulo bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo penále. 237 Preto sa judikatúra týkajúca sa nariadenia c. 2988/74 uplatní aj vtedy, ak ide o pokuty ulozené v rámci vykonávania nariadenia c. 1/2003. 238 V predmetnom prípade je porusenie pokracujúcej povahy a skoncilo k dátumu pristúpenia Morgan Stanley k Visa 22. septembra 2006. Obdobie, ktoré uplynulo medzi skoncením porusenia a napadnutým rozhodnutím ukladajúcim pokutu, je teda ovela kratsie ako premlcacie lehoty stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 239 Je teda potrebné zamietnut druhú cast zalobného dôvodu. c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení existujúcej neistoty, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie Tvrdenia úcastníkov konania 240 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nedodrzala usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"), uplatnitelné na predmetnú vec. Pripomínajú, ze tieto usmernenia stanovujú, ze existencia "primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie", predstavuje polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie základnej ciastky pokuty. V podstate tvrdia, odkazujúc na prístup vo veci COMP/38.096 (dalej len "vec Clearstream"), ze za okolností, ked existuje skutocná právna neistota, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie, Komisia nemôze ulozit pokutu. Komplexnost tejto veci uznaná samotnou Komisiou mala viest Komisiu k tomu, aby mala v predmetnej veci rovnaký prístup. 241 V prvom rade totiz neexistuje rozhodovacia prax Komisie ani judikatúra Spolocenstva týkajúca sa otázky, o ktorú ide v predmetnej veci, jediným precedensom je rozsudok súdu Spojených státov amerických. V dôsledku toho na úcely preverenia, ci boli zalobkyne oprávnené odmietnut ziadost o prístup Morgan Stanley a prípadne za akých podmienok, muselo dôjst k tomu, ze si zalobkyne vylozili analogicky existujúcu judikatúru Spolocenstva. Intenzívna debata medzi zalobkynami a Komisiou, pokial ide o uplatnitelnost clánku 81 ods. 1 a 3 ES, potvrdzuje tieto tazkosti. 242 V druhom rade zalobkyne v podstate zdôraznujú, ze okolnost, ze táto vec sa týka obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, je pôvodcom komplexnosti, a preto aj dalsej právnej neistoty. Komisia sama mala tazkosti, ked celila tomu, ze vec je nová a komplexná. V tejto súvislosti pripomínajú svoju argumentáciu vyjadrenú v rámci návrhov na zrusenie, podla ktorej Komisia vyvíjala svoje posúdenie hospodárskej sútaze existujúcej na predmetnom trhu. Takisto poznamenávajú, ze az v stádiu druhého listu týkajúceho sa skutkových okolností Komisia riesila otázku moznosti Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu prostredníctvom fronting dohody. 243 Zalobkyne bez toho, aby popierali existenciu zásadnej právomoci ukladat pokuty za správanie predstavujúce obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, pripomínajú, ze Komisia nikdy neulozila pokutu vo veci, v ktorej nebol konstatovaný nejaký protisútazný ciel. 244 V tretom rade úradníci Komisie zalobkyniam naznacili, ze nie je tak dôlezité uplatnenie pravidla na Morgan Stanley, ako skôr samotné pravidlo, pretoze nie je dostatocne transparentné alebo objektívne. Preto existovala skutocná neistota, pokial ide o povahu predmetnej výhrady. 245 Komisia popiera, ze zalobkyne mali skutocné a pevné dôvody domnievat sa, ze ich odmietnutie prijat Morgan Stanley nepredstavuje porusenie práva Spolocenstva. Posúdenie Vseobecným súdom 246 Podla ustálenej judikatúry sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 53 a tam citovanú judikatúru). Zvlást ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby pri dodrzaní Zmluvy spresnili kritériá, ktoré chce uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57; z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 267). 247 Z odôvodnení c. 350 az 370 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v nom na úcely výpoctu sumy pokuty ulozenej zalobkyniam uplatnila metódu uvedenú v usmerneniach z roku 1998. 248 Bod 3 usmernení z roku 1998 stanovuje upravenie základnej ciastky pokuty v závislosti od istých polahcujúcich okolností, medzi ktoré patrí existencia primeranej pochybnosti zo strany podniku o tom, ci predmetné správanie naozaj predstavuje porusenie. 249 V predmetnom prípade zalobkyne uvádzajú, ze existujúca neistota, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie, bola takého rozsahu, ze uplatnenie usmernení z roku 1998 malo viest Komisiu k neulozeniu pokuty. 250 Na úcely preverenia, ci Komisia bola povinná uznat v prospech zalobkýn polahcujúcu okolnost zalozenú na existencii dôvodnej pochybnosti, ba dokonca prípadne, ako to ziadajú zalobkyne v rámci tohto dôvodu, neulozit pokutu, je potrebné preverit, ci si zalobkyne odôvodnene museli byt vedomé porusovania clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 503). 251 Treba konstatovat, ze pokuta nebola ulozená na základe celého obdobia porusenia, ale iba od dátumu oznámenia o výhradách. 252 Týmto dokumentom totiz Komisia formulovala námietky proti spornému správaniu, pricom vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze ním bol porusený clánok 81 ES. Preto od tohto dátumu zalobkyne uz nemôzu tvrdit, ze nevedeli o porusení clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 314). 253 V tejto súvislosti existuje velký rozdiel oproti veci Clearstream, ktorú uvádzajú zalobkyne, kde sporné správania skoncili pred samotným prijatím oznámenia o výhradách. 254 Preto argumenty zalobkýn zalozené na údajnej neexistencii skorsej rozhodovacej praxe alebo komplexnosti veci nemozno uznat, lebo môzu preukázat v kazdom prípade len existenciu primeranej pochybnosti pred oznámením o výhradách, teda pocas obdobia, ktoré nebolo zohladnené pri výpocte sumy pokuty. 255 Nakoniec okolnost, ze niektoré argumenty uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené v oznámení o výhradách, ako napríklad neefektívnost prístupu na predmetný trh prostredníctvom fronting dohody, nemá ziadny dosah. Informácie obsiahnuté v oznámení o výhradách boli totiz samy osebe dostatocné na to, aby zalobkyne nemohli mat dôvodné pochybnosti o tom, ci sporné správanie je porusením. 256 Je teda potrebné zamietnut tretiu cast, a preto aj zalobný dôvod ako celok. 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení, pokial ide o výpocet sumy ulozenej pokuty 257 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú posúdenia Komisie týkajúce sa po prvé urcenia východiskovej sumy pokuty, po druhé nezohladnenia polahcujúcich okolností a po tretie dlzky trvania porusenia. a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na urcení východiskovej sumy pokuty 258 Zalobkyne v prvom rade namietajú proti tomu, ze sa porusenie povazuje za "závazné", a subsidiárne proti tomu, ze východisková suma bola stanovená na 8,5 milióna eur. O povahe porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 259 Podla zalobkýn porusenie, ktoré sa im vytýka, sa má povazovat vzhladom na usmernenia z roku 1998 za "mierne". Aj keby malo vplyv na trh, takýto vplyv by nemal ekonomický dosah, aký mu Komisia pripisuje, lebo porusenie sa týka jediného prevádzkovatela na velmi specifickom trhu a v jednom clenskom státe. 260 Tvrdia, ze hoci je potenciálny dosah dostatocný na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 81 ES, pokial ide o výpocet sumy pokuty, Komisia musí preukázat na základe dôkazov existenciu skutocného dosahu na trh. V predmetnom prípade Komisia uznala, ze nekvantifikovala skutocný dosah, a pripustila, ze ho len vyvodila z konstatovaní týkajúcich sa porusenia. 261 Komisia sa domnieva, ze sa nedopustila chyby, pokial ide o kvalifikáciu porusenia. - Posúdenie Vseobecným súdom 262 Komisia v napadnutom rozhodnutí zalozila kvalifikáciu predmetného porusenia ako "závazného" na viacerých okolnostiach. 263 Najprv pripomenula v odôvodneniach c. 358 a 359 napadnutého rozhodnutia, ze Morgan Stanley bolo zabránené ponúkat akvizicné sluzby pre kreditné karty a charge karty vo vseobecnosti, a nielen pre samotné karty Visa. 264 Komisia dalej usúdila, ze porusenie malo skutocný dosah na hospodársku sútaz. Komisia uznala v odôvodnení c. 357 napadnutého rozhodnutia, ze nebolo mozné presne kvantifikovat takýto dosah, a vyvodila zo sporného správania, ze bolo dôvodné "povazovat za pravdepodobné, ze porusenie malo velký dosah na trh". V odôvodnení c. 360 napadnutého rozhodnutia Komisia takisto odkázala na rôzne okolnosti, z ktorých vychádzala na úcely konstatovania porusenia. 265 Nakoniec odkázala v odôvodnení c. 362 napadnutého rozhodnutia na okolnost, ze obmedzenie sa týkalo Spojeného královstva, ktoré predstavuje hlavný trh pre platobné karty. 266 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 153 a tam citovanú judikatúru). 267 Ako uz bolo zdôraznené v bode 247 vyssie, Komisia uplatnila na úcely výpoctu sumy pokuty ulozenej zalobkyniam metódu uvedenú v usmerneniach z roku 1998. 268 Podla bodu 1 A prvej zarázky usmernení z roku 1998 sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh, ak ho mozno merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. 269 Z opisu miernych a závazných porusení v usmerneniach z roku 1998 vyplýva, ze tieto porusenia sa odlisujú v podstate svojím dosahom na hospodársku sútaz a geografickým dosahom ich úcinkov. Závazné porusenia sú totiz opísané ako "poväcsine horizontálne a vertikálne obmedzenia toho istého typu ako [mierne porusenia], no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu". "Mierne" porusenia sú opísané ako porusenia "s obmedzeným dopadom na trh a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu spolocenstva". 270 V prvom rade, pokial ide o dosah porusenia na trh, zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nepreukázala jeho existenciu. Tvrdia takisto, ze v kazdom prípade mohol byt len obmedzený. 271 Podla ustálenej judikatúry má Komisia pri posudzovaní skutocného dosahu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 272 V odôvodnení c. 357 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila: "Hoci nie je mozné merat presne skutocný dosah na trh, rozhodnutie vylucujúce Morgan Stanley bolo vykonané, a je teda dôvodné povazovat za pravdepodobné, ze porusenie malo velký dosah na trh." 273 Iste, automatické zriadenie kauzálneho spojenia medzi protisútazným správaním a existenciou dosahu predstavuje chybné odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, body 109 a 110). 274 Z odôvodnení c. 358 az 360 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia vychádzala v tejto súvislosti z dvoch iných sérií odôvodnení zalozených jednak na tom, ze sporné správanie zabránilo Morgan Stanley ponúkat akvizicné sluzby pre vsetky karty a nielen pre karty Visa, a jednak na pozitívnych úcinkoch, ktoré mohla mat prítomnost Morgan Stanley na predmetnom trhu. 275 Po prvé zalobkyne nespochybnujú, ze sporné správanie zabránilo Morgan Stanley ponúkat akvizicné sluzby pre vsetky karty a nielen pre karty Visa. 276 Po druhé v rámci skúmania návrhov o neplatnost bol vyslovený záver, ze posúdenia Komisie týkajúce sa obmedzujúcich úcinkov sporného správania na hospodársku sútaz, teda stupen skutocnej a potenciálnej hospodárskej sútaze, postavenie Morgan Stanley ako potenciálneho konkurenta a jej zámer zaclenit sa do predmetného trhu, nie sú protiprávne. 277 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 174 napadnutého rozhodnutia, ze sa pýtala vsetkých financných institúcií identifikovaných ako potenciálnych konkurentov na to, ci plánovali vstúpit na predmetný trh, a vyvodila z toho, ze Morgan Stanley bola jediným potenciálnym konkurentom, ktorý vyjadril svoj zámer zaclenit sa do uvedeného trhu. 278 Komisia sa preto tým, ze na základe týchto okolností dospela k záveru, ze sporné správanie malo znacný dosah na trh, nedopustila ziadneho zjavného nesprávneho posúdenia. 279 V druhom rade, pokial ide o to, ze Komisia skúmala geografický rozsah úcinkov sporného správania, zalobkyne uvádzajú, ze kedze sporným správaním bol dotknutý iba trh Spojeného královstva, Komisia mala uprednostnit kvalifikovanie porusenia za "mierne". 280 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zemepisný trh vnútrostátnej velkosti zodpovedá podstatnej casti spolocného trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 176 a tam citovanú judikatúru). 281 V odôvodnení c. 362 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na okolnost, ze "Spojené královstvo predstavuje hlavný trh pre platobné karty". Vzhladom na ekonomickú dôlezitost tohto trhu, ktorú okrem toho nespochybnujú ani zalobkyne, Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze predmetný trh vyzeral ako "extenzívn[a] oblas[t] spolocného trhu" v zmysle usmernení z roku 1998. 282 Vzhladom na vyssie uvedené je teda potrebné zamietnut výhrady zalobkýn týkajúce sa povahy porusenia. O východiskovej sume pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania 283 Podla zalobkýn východisková suma 8,5 milióna eur stanovená Komisiou je neproporcionálna a navyse v tejto súvislosti ide o nedostatok odôvodnenia. Komisia mala údajne urcit východiskovú sumu tak, ze ju vzhladom na dosah porusenia, na to, ze ide o obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska úcinku, ako aj vzhladom na svoju prax v oblasti stanovovania pokút mala stanovit v spodnej casti stupnice stanovenej pre závazné porusenia usmerneniami z roku 1998,. Pripomínajú, ze hoci Komisia oprávnene odmietla svoju skorsiu prax v oblasti stanovovania pokút, musí uplatnovat usmernenia z roku 1998 a uviest príciny, ktoré sú objektívne odôvodnitelné a podporujú stanovenú sumu. 284 V replike zalobkyne tvrdia, ze okolnost, ze Komisia uplatnila rovnocenné východiskové sumy vo viacerých skorsích rozhodnutiach, preukazuje neproporcionálny charakter východiskovej sumy v predmetnej veci, kedze správania, ktorých sa týkajú tieto rozhodnutia, predstavovali ovela závaznejsie porusenia práva hospodárskej sútaze. 285 Komisia sa domnieva, ze východisková suma nebola neproporcionálna a ze rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. - Posúdenie Vseobecným súdom 286 V prvom rade výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia spocívajúcom v tom, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam na 8,5 milióna eur, je potrebné zamietnut. 287 Iste, napadnuté rozhodnutie neuvádza výslovné odôvodnenia stanovenia východiskovej sumy, pricom Komisia len odkázala na odôvodnenie c. 353 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze kvalifikovala porusenie ako závazné. 288 Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia nebola povinná poskytnút v tejto súvislosti vysvetlenie. Ako je uz zdôraznené v bode 221 vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia splní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia, bez toho, aby bola povinná uviest podrobnejsí opis. 289 Komisia preto nemala povinnost uviest výslovne dôvody, pre ktoré stanovila presne východiskovú sumu pokuty na 8,5 milióna eur. Preto v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti nedoslo k nedostatku odôvodnenia. 290 Pokial ide v druhom rade o údajne neproporcionálnu povahu tejto sumy, je potrebné pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú východiskovú sumu v prípade "závazných" porusení v rozpätí 1 az 20 miliónov eur. 291 Bod 1 A tretí, stvrtá a piata zarázka usmernení z roku 1998 uvádza toto: "V rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku. Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. Vseobecne povedané, je potrebné brat do úvahy skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi." 292 Kedze zalobkyne teda nespochybnujú legálnost usmernení z roku 1998, práve vzhladom na kritériá uvedené v bode 291 vyssie je potrebné preskúmat proporcionálnu povahu východiskovej sumy stanovenej Komisiou. 293 Vzhladom jednak na hospodársku dôlezitost zalobkýn a jednak na potrebu zachovat odstrasujúci úcinok pokuty sa suma 8,5 milióna eur, nachádzajúca sa v spodnej polovici rozpätia stanoveného usmerneniami z roku 1998 za závazné porusenia, nejaví byt zjavne neproporcionálna. 294 Je teda potrebné zamietnut prvú cast zalobného dôvodu. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania 295 Zalobkyne tvrdia, ze neistota, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie, musí byt prinajmensom povazovaná za polahcujúcu okolnost. Komisia z tohto dôvodu okrem toho nemala uplatnit zvýsenie na základe dlzky porusenia. Vytýkajú jej takisto, ze nezohladnila skutocnost, ze jednak navrhli zmenit a naozaj zmenili pravidlo a jednak uzavreli s Morgan Stanley dohodu pocas správneho konania. Napokon omeskanie Komisie pri riesení veci malo odôvodnit prinajmensom znízenie pokuty. 296 Komisia uvádza, ze oprávnene neuznala nijakú polahcujúcu okolnost. Spochybnuje najmä reálnost zmien pravidla, pretoze spocívali len v dodaní kritérií posúdenia, ktoré v kazdom prípade neboli uplatnené na Morgan Stanley. Posúdenie Vseobecným súdom 297 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na tom, co malo byt zohladnené ako polahcujúca okolnost v prípade neistoty týkajúcej sa toho, ci sporné správanie predstavuje porusenie, je potrebné ju zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 250 az 255 vyssie. Je totiz potrebné pripomenút, ze Komisia vypocítala pokutu na základe obdobia zacínajúceho oznámením o výhradách. K tomuto dátumu vsak zalobkyne nemohli mat dôvodné pochybnosti, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie. 298 Pokial ide v druhom rade o výhradu zalozenú na tom, ze omeskanie Komisie pri riesení veci takisto odôvodnuje znízenie pokuty, nemozno ju uznat z dôvodov uvedených v bodoch 231 az 238 vyssie, pretoze interval oddelujúci skoncenie porusenia napadnutého rozhodnutia je mensí ako premlcacia lehota uvedená v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 299 Pokial ide v tretom rade o odkaz na dohodu uzatvorenú s Morgan Stanley a jej pristúpenie k Visa, je potrebné uviest, ze zalobkyne svojím konaním skoncili im vytýkané porusenie niekolko rokov po tom, ako boli upozornené Komisiou na skutocnost, ze ich správanie predstavuje porusenie. Preto Komisia oprávnene nesúhlasila so znízením pokuty ulozenej zalobkyniam na uvedenom základe. 300 V stvrtom rade takisto neoprávnene zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala zohladnit okolnost, ze zalobkyne zmenili pravidlo pocas správneho konania. 301 Je iste pravda, ze zalobkyne zmenili pravidlo 24. mája 2006. Túto zmenu mozno povazovat za odpoved na jednu z kritík adresovaných Komisiou zalobkyniam v oznámení o výhradách, ktoré v bodoch 247 a 248 zdôraznovali, ze formulácia pravidla umoznovala diskriminacné uplatnenie najmä vzhladom na nedostatocne objektívnu a presnú povahu pojmu "konkurent", ktorý je tam uvedený. Je potrebné takisto konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie prijaté po tejto zmene pravidla nereprodukuje túto kritiku. 302 Komisia vsak nebola povinná uznat túto zmenu pravidla za polahcujúcu okolnost a priznat znízenie pokuty zalobkyniam. 303 Primeraná povaha prípadného znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností vyplývajúceho z bodu 3 usmernení z roku 1998 sa musí posúdit z globálneho hladiska, zohladnujúc vsetky relevantné okolnosti. V prípade, ze v usmerneniach nie je uvedená povinnost, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené, je potrebné sa domnievat, ze Komisia si ponechala urcitú volnú úvahu pri posúdení celkovým spôsobom význam prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 275). 304 Kedze sa vsak sporné správanie netýkalo tak samotného pravidla, ako jeho uplatnenia na Morgan Stanley, ako aj zalobkyne samotné uznávajú, a toto odmietnutie pripustit Morgan Stanley pretrvávalo pocas viac ako dvoch rokov po oznámení o výhradách, Komisia mohla oprávnene nezohladnit zmenu, ktorú vykonali zalobkyne v pravidle, pricom ide okrem iného o zmenu, ktorá bola prijatá az vo velmi pokrocilom stádiu správneho konania. 305 Je teda potrebné zamietnut druhú cast zalobného dôvodu. c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 306 Zalobkyne spochybnujú to, ako Komisia urcila dátumy zaciatku a skoncenia porusenia. Uvádzajú, ze porusenie trvalo najviac sedem mesiacov od augusta 2005 do februára 2006. Preto Komisia nemala uplatnit zvýsenie z dôvodu dlzky trvania. 307 V prvom rade zalobkyne uvádzajú, ze porusenie nezacalo pred augustom 2005. Vychádzajú z okolnosti, ze vstup na predmetný trh si vyzaduje prijatie konkrétneho realizacného plánu. Kedze na jednej strane prvý dôkaz týkajúci sa plánu vykonania pochádza z 20. mája 2005 a na druhej strane skutocná realizácia takéhoto plánu si vyzaduje vseobecne aspon tri mesiace, Morgan Stanley sa nemohla zaclenit do predmetného trhu pred augustom 2005. 308 Komisia sa teda nesprávne domnieva, ze zaciatkom porusenia bolo uzamknutie trhu 22. marca 2000. Zalobkyne popierajú takisto reálnost zámeru Morgan Stanley vstúpit na akvizicný trh od roku 1998. Dôkazy, ktoré mali preukázat existenciu takéhoto zámeru, sa týkali v skutocnosti len trhu vydávania kariet. Zalobkyne vytýkajú okrem toho Komisii, ze neanalyzovala dôkazy, ktoré jej predlozili, hoci tieto dôkazy preukazovali neexistenciu zámeru Morgan Stanley zaclenit sa do predmetnom trhu. 309 V druhom rade, kedze Komisia vychádza z údajného stáleho zámeru Morgan Stanley vykonávat akvizicné aktivity na urcenie dlzky porusenia, zalobkyne tvrdia, ze mala povinnost preukázat reálnost tohto zámeru vo vztahu k celej dlzke trvania porusenia. Napadnuté rozhodnutie vsak neuvádza ani len najmensí dôkaz o tomto zámere za obdobie od mája 2005 do 22. septembra 2006. Komisia si v dôsledku toho nesplnila povinnosti, ktoré sú uvedené v rozsudku Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia (T-43/92, Zb. s. II-441, body 79 a 80). Komisia mala v kazdom prípade dospiet k záveru, ze porusenie skoncilo vo februári 2006, ked zacali rokovania s cielom pristúpenia Morgan Stanley, lebo Morgan Stanley pri tejto prílezitosti neprejavila ziadny zámer zaclenit sa do akvizicného trhu. 310 Pokial ide o odpoved Komisie zalozenú na tom, ze jedine postavenie clena Visa postacuje na poskytnutie práva na akvizicné cinnosti, zalobkyne zdôraznujú, ze ide o chybné odôvodnenie. Podstatnou otázkou je, ci existoval zámer Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu. Preto okolnost, ze Morgan Stanley si nezelala odpovedat na ziadosti zalobkýn v tomto zmysle v rámci rokovaní o pristúpení, predstavuje velmi relevantný prvok. Pripomínajú okrem toho, ze Morgan Stanley sa nezaclenila do predmetného trhu po tom, ako pristúpila k Visa. 311 Komisia sa domnieva, ze sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked stanovila dátumy zacatia a skoncenia porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom 312 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze urcenie dlzky porusenia je nesprávne, kedze zámer Morgan Stanley zaclenit sa do predmetného trhu nepretrval pocas celého obdobia stanoveného Komisiou. Vytýkajú jej takisto, ze neodpocítala lehoty, ktoré sú inherentné pre vstup na predmetný trh. 313 Ako vsak bolo zdôraznené v rámci skúmania návrhov na zrusenie, Komisia oprávnene usúdila, ze Morgan Stanley predstavovala potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu. Preto sporné správanie voci nej malo obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, kým pretrvávalo vylúcenie z uvedeného trhu. Komisia teda oprávnene uznala existenciu porusenia v dlzke rovnocennej obdobiu, pocas ktorého platilo odmietnutie priznat Morgan Stanley postavenie clena Visa. Kedze toto odmietnutie pretrvávalo od 22. marca 2000 az do dna pristúpenia Morgan Stanley 22. septembra 2006, porusenie práva hospodárskej sútaze pretrvávalo pocas obdobia medzi týmito dvoma dátumami. Komisia sa teda nedopustila ziadneho nesprávneho posúdenia pri stanovení dátumov zaciatku a skoncenia porusenia. 314 V dôsledku toho neexistuje nijaká pochybnost o presnej dlzke porusenia. Tým sa táto vec odlisuje od veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaného v bode 309 vyssie (body 79 a 80), na ktorý odkazujú zalobkyne. 315 Je teda potrebné zamietnut tretiu cast, a preto aj zalobný dôvod ako celok. 316 Vzhladom na vsetko uvedené musia byt vsetky návrhy predlozené v rámci tejto zaloby zamietnuté. O trovách 317 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Visa Europe Ltd a Visa International Service sú povinné nahradit trovy konania. Jaeger Vadapalas Prek Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. apríla 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie A - Definícia relevantného trhu B - Vytýkané správanie C - Uplatnenie clánku 81 ES D - Výpocet pokuty Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. Úvodné poznámky a) O prípustnosti niektorých argumentov a dokumentu b) O prípustnosti prílohy k zalobe 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv zalobkýn na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O prvom a tretom zalobnom dôvode, ktoré spochybnujú, ze by sporné správanie obmedzovalo hospodársku sútaz a) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nezohladnila moznost, aby sa Morgan Stanley zaclenila do predmetného trhu prostredníctvom fronting dohody Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O tretom zalobnom dôvode zalozenom sa dosahu prítomnosti Morgan Stanley na predmetnom trhu na hospodársku sútaz O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na uplatnení nesprávneho ekonomického a právneho kritéria - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnej analýze stupna hospodárskej sútaze existujúcej na predmetnom trhu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnej a nesprávnej analýze úcinkov zamietnutia pripustenia Morgan Stanley do hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom B - O návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na existencii nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia, pokial ide o ulozenie pokuty a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, ako aj na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti prijat napadnuté rozhodnutie v primeranej lehote Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení existujúcej neistoty, pokial ide o to, ci sporné správanie predstavuje porusenie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení, pokial ide o výpocet sumy ulozenej pokuty a) O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na urcení východiskovej sumy pokuty O povahe porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O východiskovej sume pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBZraZi/L95456-7665TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXBZraZi/L95456-7665TMP.html#Footref*