ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 27. júna 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trhy so zipsami a s 'inými druhmi zapínadiel` -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Koordinované zvysovanie cien, stanovenie minimálnych cien, rozdelenie zákazníkov a trhov a výmena iných obchodných informácií -- Dôkaz -- Jediné a pokracujúce porusenie -- Premlcanie -- Právo na obranu -- Pokuty -- Usmernenia" Vo veci T-439/07, Coats Holdings Ltd, so sídlom v Uxbridge, Middlesex (Spojené královstvo), v zastúpení: W. Sibree, C. Jeffs, K. O'Connell, J. Boyce, solicitors, a D. Anderson, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení z 19. septembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júla 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna spolocnost Coats Holdings Ltd (dalej len "Coats") je jedným z hlavných výrobcov a dodávatelov priemyselných nití na sitie a vysívanie a druhým svetovým dodávatelom zipsov po skupine YKK. Vyrába celú skálu zipsov z lahkého polyesteru, nylonu a kovu a vylisovaných zipsov. V roku 1988 kúpila spolocnost Opti a od tejto akvizície pouzívala obchodné meno tejto spolocnosti ako obchodnú znacku zipsov. Od roku 1988 teda boli "zipsy" Coats premenované na Coats Opti. 2 Odvetvie výroby zapínadiel mozno rozdelit na dve velké kategórie, a to zipsy a "iné druhy zapínadiel", zahrnajúce rôzne typy cvockov, cvokov a zapínadiel, ktoré sa zacvaknú, ale aj zapínadlá s celustami, spony, ocká, gombíky na dzínsy, nity a kovové a plastové príslusenstvo urcené pre odvetvie kozených výrobkov a oblecenia. 3 V dnoch 7. a 8. novembra 2001 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala setrenie v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 c. 17, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([2]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v priestoroch viacerých výrobcov Spolocenstva vyrábajúcich tvrdú galantériu, inú galantériu a nite (medzi ktorých patria spolocnosti Entaco Ltd, Coats plc a William Prym GmbH & Co. KG), ako aj v spolocnosti Fachverband Verbindungs- und Befestigungstechnik (dalej len "VBT"). 4 Dna 26. novembra 2001 skupiny Prym a Coats, odvolávajúc sa na oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), predlozili ziadosti, aby sa toto oznámenie uplatnilo aj na odvetvie zipsov. 5 Listom z 22. februára 2002 Coats poskytla niektoré informácie Komisii. 6 Dna 8. augusta 2003 spolocnost Stocko (teraz YKK Stocko Fasteners) predlozila ziadost týkajúcu sa "iných druhov zapínadiel", pricom sa odvolala na oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). 7 V nadväznosti na to adresovala Komisia niektorým dotknutým stranám na základe clánku 11 nariadenia c. 17 niekolko ziadostí o informácie. 8 Dna 16. septembra 2004 Komisia adresovala oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách") týkajúce sa "iných druhov zapínadiel", zosívaciek a zipsov spolocnostiam Prym Fashion, William Prym, Éclair Prym, Fiocchi Prym, Fiocchi Snaps France, YKK Stocko Fasteners, YKK Holding Europe, YKK Corp., Coats, A. Raymond, Berning & Söhne, Berning France, Scovill Fasteners Europe (predtým Unifast), Scovill Fasteners a VBT. 9 Tieto spolocnosti, ako aj zdruzenie VBT mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie prostredníctvom CD-ROMu, ktorý im bol zaslaný 1. októbra 2004. 10 Dna 12. novembra 2004 skupina Prym, odvolávajúc sa na oznámenie o spolupráci z roku 2002, podala ziadost o imunitu, resp. subsidiárne o znízenie pokút týkajúcich sa "iných druhov zapínadiel". 11 Faxom z 18. novembra 2004 skupina Prym svoju ziadost doplnila. Emailmi z 3., zo 4. a z 11. januára 2005 zaslala Komisii doplnujúce informácie. Emailom z 27. januára 2005 podala ziadost, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002. 12 Dna 18. februára 2005 skupina YKK podala ziadost o znízenie pokút týkajúcich sa "iných druhov zapínadiel", pricom sa odvolala na oznámenie o spolupráci z roku 2002. 13 Dna 25. februára 2005 skupina YKK túto ziadost doplnila. 14 Dôkazy predlozené na podporu týchto ziadostí skupín Prym a YKK, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisii umoznili zaslat dotknutým spolocnostiam 7. marca 2006 dodatocné oznámenie o výhradách (dalej len "dodatocné oznámenie o výhradách"). 15 Dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa "iných druhov zapínadiel", zosívaciek a zipsov bolo zaslané spolocnostiam A. Raymond, Berning & Söhne a Berning France, Coats a Coats Deutschland, Éclair Prym, Prym Fashion, Fiocchi Prym, Scovill Fasteners Europe, Scovill Fasteners, William Prym, YKK Corp., YKK Holding Europe a YKK Stocko Fasteners, ako aj zdruzeniu VBT. CD-ROM týkajúci sa spisu Komisie bol príslusným subjektom zaslaný 13. marca 2006. 16 Dodatocné oznámenie o výhradách sa týkalo tých istých výrobkov ako oznámenie o výhradách, a ak to bolo potrebné, opravovalo, spresnovalo, spájalo a rozsirovalo výhrady, ktoré v nom boli formulované. V dodatocnom oznámení o výhradách Komisia neuviedla systematicky vsetky porusenia definované v oznámení o výhradách, najmä ak v súvislosti s týmito poruseniami nedoslo k ziadnym zmenám v nadväznosti na ziadosti podané dotknutými subjektmi, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002. 17 Dna 11. júla 2006 sa uskutocnilo pojednávanie. 18 Po konzultácii s poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 19. septembra 2007 rozhodnutie K(2007) 4257 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. februára 2009 ([5]Ú. v. EÚ C 47, s. 8). 19 V zmysle clánku 1 ods. 3 výroku napadnutého rozhodnutia, pokial ide o spoluprácu po prvé medzi YKK Holding a YKK Europe Ltd, po druhé medzi Coats Holdings a Coats Deutschland a po tretie medzi Prym Fashion a Éclair Prym Group na trhu so zipsami (dalej len "tripartitná spolupráca medzi skupinami YKK, Coats a Prym"), za spolocnosti, ktoré porusovali clánok 81 ES pocas uvedeného obdobia tým, ze si vymienali informácie o cenách, navzájom si zosúladovali ceny a zvysovanie cien a dohodli sa na spôsobe stanovovania minimálnych cien pre standardné výrobky na európskom trhu, boli povazované predovsetkým tieto spolocnosti: -- Coats Holdings od 28. apríla 1998 do 12. novembra 1999, -- Coats Deutschland od 28. apríla 1998 do 12. novembra 1999. 20 Podla clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o bilaterálnu spoluprácu medzi Coats Holdings a William Prym/Prym Fashion na trhoch s "inými druhmi zapínadiel" a so zipsami (dalej len "bilaterálna spolupráca medzi skupinami Coats a Prym"), bol za podnik, ktorý porusil clánok 81 ES pocas uvedených období tým, ze sa dohodol s inými podnikmi na rozdelení trhu s galantériou, cím sa zabránilo preniknutiu skupiny Coats na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel", povazovaný tento podnik: -- Coats Holdings od 15. januára 1977 do 15. júla 1998. 21 Na základe konstatovaní týkajúcich sa skutkových okolností a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná tak, ze sa uplatnili metodológia uvedená v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO] ([6]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenia o spolupráci z rokov 1996 a 2002. 22 Clánok 2 ods. 3 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia stanovuje najmä ulozenie takejto pokuty za tripartitnú spoluprácu medzi skupinami YKK, Coats a Prym: Coats Holdings a Coats Deutschland, solidárne zodpovedné: 12155000 eur. 23 Clánok 2 ods. 4 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia stanovuje najmä ulozenie takejto pokuty za bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym: Coats Holdings: 110250000 eur. 24 V clánku 4 napadnutého rozhodnutia sa podnikom vymenovaným v clánku 1 nariadilo, aby okamzite skoncili, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzali sa do budúcnosti akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré by malo rovnocenný ciel alebo úcinok. 25 Komisia vo svojom rozhodnutí K(2011) 2070 v konecnom znení z 31. marca 2011 po tom, ako pristúpila k posúdeniu dosahu pokút na financnú situáciu jednej z dotknutých spolocností inej ako zalobkyna a po preskúmaní platobnej neschopnosti, ktorú uviedla, rozhodla o ciastocnom znízení pôvodnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2007 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 28 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých 7. februára 2011 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré dokumenty. Komisia týmto ziadostiam v stanovenej lehote vyhovela. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu sa Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol otvorit ústnu cast konania. 30 Listom zapísaným v kancelárii Vseobecného súdu 20. júna 2011 zalobkyna podala niekolko pripomienok k správe pre pojednávanie, ktorá jej bola oznámená 14. apríla 2011, pokial ide o význam judikatúry, ktorá sa týka dôkazného bremena a dôkaznej úrovne. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 7. júla 2011. 32 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 ods. 4 a clánok 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- subsidiárne, aby zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 34 Zalobkyna na podporu svojej zaloby, ktorá sa týka len bilaterálnej spolupráce medzi skupinami Coats a Prym, uvádza týchto pät dôvodov: -- prvý dôvod, zalozený na porusení povinnosti Komisie jednak predlozit dôkaz o porusení a jednak dodrzat dôkaznú úroven vyzadovanú v tejto súvislosti, -- druhý dôvod, zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, -- tretí dôvod, zalozený na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení, -- stvrtý dôvod, zalozený na porusení clánku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), -- a piaty dôvod, zalozený na nesprávnom uplatnení usmernení. O prvom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti Komisie jednak predlozit dôkaz o porusení a jednak dodrzat dôkaznú úroven vyzadovanú v tejto súvislosti Tvrdenia úcastníkov konania 35 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze pri skúmaní vsetkých dôkazov, ktoré vykonala Komisia, doslo k zjavne nesprávnym posúdeniam, takze Komisia si nesplnila povinnost, ktorá jej prinálezala, dokázat, ze skupina Coats bola úcastníckou bilaterálnej dohody o rozdelení trhu so skupinou Prym, ktorá trvala od januára 1977 do júla 1998. Komisia nedodrzala zásady uvedené Súdom prvého stupna v rozsudku z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia (T-36/05, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Coats", bod 71), týkajúce sa dôkazného bremena, hoci Komisia bola povinná predlozit dôkazy na podporu svojho "pevného presvedcenia" o existencii porusenia a uznat pochybnosti svedciace v prospech podozrievaného subjektu. 36 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 37 Kedze úcastníci konania si odporujú, pokial ide o to, ako medzi nimi malo byt rozdelené dôkazné bremeno, a vseobecnejsie v otázke, ci boli dodrzané pravidlá uplatnitelné na predlozenie dôkazu o porusení clánku 81 ES a dôkazu o úcasti zalobkyne na takomto porusení, je potrebné na úvod pripomenút právnu úpravu uplatnitelnú v danej oblasti. 38 Z clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([7]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj z ustálenej judikatúry vydanej v rámci uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [8]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [9]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [10]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 688). V tejto súvislosti musí na preukázanie, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, [11]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeytiö a i./Komisia, [12]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, [13]T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). 39 Ked sa Komisia v rámci preukazovania porusenia clánkov 81 ES a 82 ES opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania existencie porusenia je nepostacujúci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Ciment", [14]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 725 az 728, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [15]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 187). Je potrebné sa domnievat, ze ked sa Komisia - tak ako v predmetnom prípade - opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí preukázat, ze dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatocné. Uz bolo rozhodnuté, ze takéto prevrátenie dôkazného bremena neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [16]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 40 Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 41 Nepriame dôkazy, ktoré Komisia v rozhodnutí uviedla s cielom preukázat existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom, sa totiz nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [17]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 42 Do úvahy treba vziat aj skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa vykonávajú tajne, a preto sa vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [18]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 43 Navyse z judikatúry vyplýva, ze ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútaznej povahy, bez toho, aby bol zjavne proti, je to dostatocný dôkaz o úcasti uvedeného podniku ma karteli. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [19]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, [20]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 81). 44 Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 82). 45 Pokial ide o dôkaznú hodnotu rôznych dôkazov, je potrebné pripomenút, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [21]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [22]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 273). Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf, vykonávajúci funkciu generálneho advokáta, vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [23]T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [24]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [25]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 207). Okrem toho je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze informáciu poskytli podniky, ktoré podali ziadost, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 alebo z roku 2002, nespochybnuje jej dôkaznú hodnotu. 46 Podla ustálenej judikatúry totiz ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré prinálezí Komisii na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo nesplnitelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 47 Urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli znízit význam svojej úcasti na porusení a zvýsit význam úcasti ostatných. Vzhladom na logiku konania upraveného v oznámeniach o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002 vsak pozadovanie prospechu z ich uplatnenia s cielom znízit pokutu nevytvára nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce podniku a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uvedených oznámení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [26]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58). 48 Osobitne je potrebné uviest, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k spáchaniu porusenia a pripustila tým existenciu iných skutocností, ako sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich urobil, treba v zásade povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [27]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 59). 49 Vyhlásenia zo strany dotknutých podnikov v rámci ziadostí, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 alebo z roku 2002, sa totiz musia posúdit opatrne a vo vseobecnosti ich nemozno povazovat za osobitne dôveryhodné dôkazy, ak neboli potvrdené inými prvkami. 50 Podla ustálenej judikatúry totiz vyhlásenie podniku, ktorému sa vytýka úcast na karteli, ktorého existenciu spochybnuje niekolko ostatných obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [28]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285; Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 167, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 293). 51 Nakoniec je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení 215 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze bilaterálna spolupráca medzi skupinami Coats a Prym mala za ciel umoznit im rozdelit si trh s galantériou, cím sa skupine Coats zabránilo vstúpit na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel". 52 Práve vzhladom na pravidlá uvedené v bodoch 38 az 50 vyssie je potrebné overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dostatocne dôveryhodné, presné a súhlasné dôkazy na to, aby sa v rámci celkového posúdenia a po preskúmaní vysvetlení alebo alternatívnych odôvodnení poskytnutých zalobkynou preukázalo, ze doslo k poruseniu konstatovanému v clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia. - O stretnutí v roku 1975 (odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia) 53 Podla zalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho výkladu zápisnice zo stretnutia v roku 1975, ktoré sa konalo medzi zalobkynou a William Prym, ked sa domnievala, ze islo o predbeznú fázu rozdelenia trhov, hoci z uvedenej zápisnice vyplývalo, ze islo výlucne o neskodnú diskusiu týkajúcu sa výlucnej a spolocnej distribúcie a záväzkov zo strany distribútora zdrzat sa výroby alebo distribúcie konkurencných výrobkov. Tento výklad bol potvrdený poznámkou pána E. F. urcenou pánom A. P. starsiemu a D. P. z 27. októbra 1975, vysvetlujúcou stretnutie, ktoré sa konalo medzi pánmi M. F. a B. 17. októbra 1975. 54 Z tvrdenia zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje, ze sa stretnutie konalo ani ze sa na nom zúcastnila. Spochybnuje vsak výklad, ktorý podala Komisia, pokial ide o zápisnicu z tohto stretnutia. 55 Odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia znie: "v roku 1975 sa [skupiny] Coats a Prym rozhodli spolupracovat v oblasti predaja a distribúcie vo velmi velkom pocte krajín sveta, a to tak, ze konali ako spolocné obchodné podniky alebo ako výlucní distribútori výrobkov toho druhého, v závislosti od ich sily na príslusnom trhu v kazdej krajine. Zápisnica zo stretnutia, ktoré sa konalo v Stolbergu [Nemecko] 16. a 17. novembra 1975, definuje hrubé rysy spolupráce medzi týmito dvoma skupinami." 56 Podstatná cast zápisnice zo stretnutia, ktoré sa konalo v Stolbergu, sa týka vnútorného obchodu: "v rámci týchto zásad sa objavili tieto hrubé rysy dohody, na základe ktorých sa budú konat neskôr podrobnejsie diskusie na úrovni trhu." Bod 2 ods. 5 uvedenej zápisnice stanovuje, pokial ide o Taliansko, toto: "[Skupina] Prym neuvedie na trh svoje zipsy." 57 Vyssie uvedená poznámka z 27. októbra 1975 reflektuje obsah stretnutia s Coats, ktoré sa konalo 17. októbra 1975 v Glasgowe (Spojené královstvo), a obsahuje bod I, nazvaný "Marketing", ktorý znie takto: "Výnimky z pravidla, ako je Taliansko, ktoré sme predvídali uz od zaciatku, musia byt preskúmané do hlbky." 58 Zalobkyna v poznámke pod ciarou 2 zaloby uvádza, ze "Coats Italy získala úcast na [základnom imaní] Lamprom, ktorá je talianskou výrobkynou zipsov a vlastnia ju súkromní akcionári a koncesionár licencie Opti [, ktorú Coats získala v roku 1989], potom ju úplne ovládla v roku 1975/1976". 59 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zápisnica odkazuje nielen na "neskodnú diskusiu týkajúcu sa výlucnej a spolocnej distribúcie a záväzkov zo strany distribútora zdrzat sa výroby alebo distribúcie konkurencných výrobkov", ako tvrdí zalobkyna, ale aj na rozdelenie talianskeho trhu so zipsami. Okrem toho z prezencnej listiny vyplýva, ze islo o stretnutie riadiacich pracovníkov dvoch podnikov. 60 Navyse je potrebné pripomenút, ze Komisia stretnutie zo 16. a 17. novembra 1975 nepovazovala za dátum zacatia porusenia, ale o tento dokument, ktorý predchádza konstatovanému dátumu zacatia uvedeného porusenia (15. január 1977), sa opierala len s cielom lepsie preskúmat dôkazy spojené s obdobím porusenia. V tejto súvislosti Komisii nic nebránilo v tom, aby zohladnila prípravné fázy pred samotným vytvorením kartelu s cielom zistit hospodársku situáciu, ktorá predchádzala vytvoreniu kartelu a ktorá odôvodnovala jeho vytvorenie, alebo s cielom preukázat a posúdit, akú úlohu zohral kazdý z clenov kartelu pri jeho plánovaní, vytvorení a realizácii. Komisia môze navyse zohladnit aj fázu nasledujúcu po samotnom trvaní porusenia s cielom na základe oznámenia o spolupráci alebo prípadných polahcujúcich okolností posúdit skutocnú spoluprácu podnikov pri odhalení ich kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný "Tokai I", [29]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 304). 61 Okrem toho dokument z 15. januára 1977, ktorý bude skúmaný dalej, stanovuje: "Vseobecné zásady upravujúce [bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym] sú stanovené spôsobom definovaným v zápisnici zo stretnutia v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, doplnenej takto..." - O dokumente z 15. januára 1977 (odôvodnenia 218 az 222 napadnutého rozhodnutia) 62 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila to, ze dokument z 15. januára 1977, o ktorý sa opierala v napadnutom rozhodnutí, nie je ani podpísaný, ani úplný, a ze nic neumoznuje zistit, kto z Coats alebo William Prym ho vypracoval alebo s ním ústne súhlasil, pretoze neexistuje ziadny dôkaz o písomnom súhlase. Vsetky tieto prvky predstavujú uzitocné nepriame dôkazy na posúdenie dôkaznej hodnoty toho typu dokumentu. Podla zalobkyne z pojmu úplná spolupráca implicitne a z oznámenia o spolupráci z roku 2002 výslovne vyplýva, ze Komisia mala poziadat William Prym, aby predlozila dôkazy pochádzajúce od bývalých zamestnancov, aby si mohla nárokovat výhody vyplývajúce z uvedeného oznámenia. 63 Z týchto tvrdení vyplýva, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu dokumentu z 15. januára 1977. Spochybnuje vsak jeho výklad, ktorý vykonala Komisia. 64 Odôvodnenia 218 a 219 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(218) Vychádzajúc z tohto rámca spolupráce, Coats a William Prym uzatvorili vseobecnú dohodu o rozdelení trhu v odvetví galantérie, ako to dokazuje písomná dohoda z 15. januára 1977 (dalej nazývaná 'dohoda z roku 1977`), podla ktorej sa Coats zaviazala 'nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby tvrdej galantérie... ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie v Európe bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym`. [William] Prym sa zaviazala 'nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. ... ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie v Európe atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats`. (219) Ustanovenie dohody z roku 1977 zakotvuje, ze záväzky, ktoré sú v nej vyjadrené, hoci nie sú právne vymáhatelné, 'reflektujú prinajmensom duch dohody Coats - [William] Prym a predstavujú ako také morálnu povinnost zaväzujúcu dve strany`." 65 Dokument z 15. januára 1977 znie: "Vseobecné zásady upravujúce [bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym] sú stanovené spôsobom definovaným v zápisnici zo stretnutia v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, pricom sa doplnajú takto: S výnimkou uz vzniknutých situácií [vymenovaných v zozname a)] sa Coats zaväzuje: 1. nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby výrobkov tvrdej galantérie [vymenovaných v zozname b) na základe talianskej zmluvy vylucujúcej ihly pre stroje] ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie v Európe bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym; 2. vo zvysku sveta nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby tvrdej galantérie bez predchádzajúceho súhlasu Prym ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie bez toho, aby predtým konzultovala [William] Prym. [William] Prym sa zaväzuje: 1. nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a remeselné pouzitie atd. [uvedených v zozname c)] ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie v Európe atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats; 2. vo zvysku sveta nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. bez toho, aby predtým konzultovala Coats. Uznáva sa, ze tieto záväzky nie sú právne vymáhatelné, ale reflektujú prinajmensom duch dohody Coats - [William] Prym a predstavujú ako také morálnu povinnost zaväzujúcu dve strany." 66 Zo znenia tohto samotného dokumentu vyplýva, ze odkazuje na stretnutie, ktoré sa konalo v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, presnejsie ze jeho cielom bolo doplnit vseobecné zásady, o ktorých sa diskutovalo na uvedenom stretnutí. Uvedený dokument reflektuje podrobnosti spolupráce medzi dvoma podnikmi na obchodnej úrovni. 67 Pokial ide o výhradu zalobkyne zalozenú na tom, ze dokument z 15. januára 1977 nemá dôkaznú hodnotu, treba konstatovat, ze dôveryhodnost tohto dokumentu nie je nevyhnutne znízená tým, ze nie je podpísaný. Po prvé, skutocnost, ze tento dokument nie je podpísaný, nemôze prekvapit, kedze ide o poznámku týkajúcu sa stretnutia, ktorého protisútazný ciel odôvodnoval to, aby jeho autor zanechal co najmenej stôp (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [30]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). Po druhé, dátum napísaný na dokumente ("15. 1. 1977") umoznuje domnievat sa, ze tento dokument bol pripravený v case, ked nastali relevantné skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 173). Po tretie, kedze tento dokument obsahuje konkrétne informácie, ktoré zodpovedajú informáciám obsiahnutým v iných dokumentoch, je potrebné konstatovat, ze tieto informácie sa môzu vzájomne podporovat (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 275). Po stvrté, ako Súd prvého stupna pripomenul najmä v rozsudku z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([31]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 715), na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, postacuje, aby predmetné podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. 68 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze ziadost skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, zahrna nasledujúci text, citovaný v odôvodnení 220 napadnutého rozhodnutia: "Dohodou z 15. januára 1977, ktorá platí este aj dnes, si Coats a [William] Prym rozdelili trh s galantériou. Ziadna zo strán nemôze zasahovat v segmente trhu druhej strany bez jej súhlasu. Coats mala a este vzdy má na starosti segment výrobkov textilnej galantérie (nite na sitie, bavlna na vysívanie, vlna); [William] Prym mala a este vzdy má na starosti segment tvrdej galantérie (ihly a cvocky). Podla rámcovej dohody z rokov 1976 - 1977 sa Coats a [William] Prym rozhodli na úcely uvádzania na trh zlúcit svoj sortiment navzájom sa doplnajúcich výrobkov; islo o nite na sitie, bavlnu na vysívanie a vlnu (výrobky textilnej galantérie) na jednej strane a zipsy, cvocky a ihly (tvrdá galantéria) na druhej strane. Toto zlúcenie spocívalo na myslienke, ze na pouzitie nite na sitie je potrebná ihla a je vhodné uvádzat na trh tieto dva výrobky spolu prostredníctvom toho istého predajného kanála. Rámcová dohoda mala zarucit konsolidáciu kazdého podniku v hlavnej oblasti jeho cinnosti, a najmä jeho rozvoj internacionalizáciou jeho postavenia na trhu, pricom sa mal dosiahnut synergický efekt v oblasti uvádzania na trh tým, ze sa predíde zdvojeniu. Podla dohody sa kazdý podnik zaviazal, ze nebude zasahovat do oblasti vplyvu druhej strany bez jej súhlasu. Takisto sa dohodlo, ze Coats získa úcast 24,9 % na základnom imaní [William] Prym a bude mat právo vymenovat clena [jej] predstavenstva... a dvoch clenov jej dozornej rady. Coats vykonávala tieto dve práva az do roku 1994." 69 Obezník Coats Patons z 20. januára 1977 (dalej len "obezník z roku 1977") potvrdzuje, ze Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní William Prym a vymenovala clena jej predstavenstva (pán J. G.) a dvoch clenov jej dozornej rady (páni B. a W. H.). 70 Vyhlásenia pána A. P. podporujú, doplnajú a potvrdzujú obsah dohody z 15. januára 1977 (dalej len "dohoda z roku 1977"). Pokial ide o dôkaznú hodnotu týchto vyhlásení, spochybnovanú zalobkynou, je potrebné pripomenút, ze hoci urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli znízit význam svojej úcasti na porusení a zvýsit význam úcasti ostatných, nic to nemení na tom, ze argument zalobkyne nezodpovedá logike inherentnej konaniu upravenému v oznámeniach o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002. Pozadovanie výhod z uplatnenia týchto oznámení s cielom znízit pokutu nevytvára nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uplatnitelného oznámenia o spolupráci (pozri body 47 a 48 vyssie). Dalej z odôvodnenia 246 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, Komisia preukázala urcitú opatrnost, pretoze chcela podporit toto vyhlásenie inými dôkaznými prvkami. Ako dátum skoncenia porusenia teda neuznala rok 2004, ktorý uviedla skupina Prym v uvedených ziadostiach, ale stretnutie z 15. júla 1998. 71 Vyhlásenie pod prísahou zo strany pána M. F. 11. mája 2006 vsak pod nadpisom "Dohoda z roku 1977 a vztahy medzi Coats a [William] Prym od 70. rokov do 90. rokov" obsahuje bod 5, ktorý znie takto: "5 Hoci som nikdy nevidel dohodu z roku 1977 pred [dodatocným oznámením o výhradách], chápem dôvody, pre ktoré Coats a [William] Prym mohli uzatvorit takúto dohodu v roku 1977. V januári 1977 Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní [William] Prym a dohoda by bola v súlade s tým, co by som opísal ako 'velký projekt` [pánov] B. a... E. F., ktorí v danom case zastávali funkciu generálneho riaditela J & P Coats Ltd (dcérska spolocnost Coats Patons plc, ktorá mala na starosti odvetvie nití) a konatela [William] Prym. Ked vychádzam z ich stretnutia v roku 1975, z prevzatia úcasti zo strany Coats na základnom imaní [William] Prym a zo spolocných podnikov vzniknutých v 70. a 80. rokoch, povedal by som, ze [páni] B. a... E. F. plánovali od polovice 70. rokov velmi úzku spoluprácu medzi Coats a [William] Prym, pokial ide o kombináciu marketingu a distribúcie. Nemyslím si vsak, ze by chceli vykonat rozdelenie trhov medzi dve spolocnosti dohodou. V 70. rokoch bolo to, aby získala postavenie Coats v odvetví tvrdej galantérie (inak ako získaním úcasti na základnom imaní [William] Prym) alebo [William] Prym v odvetví nití, vysoko nepravdepodobné. Záväzok Coats nezaberat miesto v odvetví tvrdej galantérie a záväzok [William] Prym nezaberat miesto v odvetví nití preto nemal ziadnu hodnotu." 72 Z toho vyplýva, ze pán M. F. uznáva, ze hoci nevedel o existencii takejto dohody, vedel dobre pochopit dôvody, pre ktoré k nej dva podniky mohli dospiet (po tom, ako Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní William Prym). Na druhej strane podla M. F. nemali úmysel rozdelit si dotknuté trhy. 73 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze má k dispozícii iné dôkazy potvrdzujúce obsah dokumentu odovzdaného skupinou Prym, teda výnatok z prejavu pána D. P. z 9. novembra 1988 (pozri body 87 az 89 nizsie), poznámku vypracovanú pánom A. z 12. decembra 1991 (pozri body 90 az 94 nizsie), zápisnicu zo stretnutia s Coats Patons z 11. februára 1993 (pozri body 95 az 100 nizsie). Tieto dôkazy budú skúmané nizsie. 74 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z pojmu úplná spolupráca implicitne a z oznámenia o spolupráci z roku 2002 výslovne vyplýva, ze Komisia musela poziadat William Prym, aby predlozila dôkazy pochádzajúce od bývalých zamestnancov, aby si mohla nárokovat výhody z uplatnenia uvedeného oznámenia, je potrebné uviest, ze z tohto oznámenia vôbec nevyplýva, ze William Prym by bola na to, aby jej bolo poskytnuté znízenie sumy pokuty, povinná poskytnút vyhlásenia bývalých zamestnancov. Túto výhradu preto nemozno uznat. - O liste z 12. apríla 1977 (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia) 75 Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia nesprávne vylozila list z 12. apríla 1977 od pána S. (marketingový riaditel Coats) adresovaný Needles Industries Ltd (dalej len "NIL") tak, ze odkazuje na dohodu o rozdelení trhov, hoci pozorné cítanie preukazuje, ze sa týkal dohôd o výlucnej distribúcii v Európe, ako aj toho, ze Coats získala strategickú úcast na základnom imaní William Prym. Tento list sa má vnímat v kontexte rôznych projektov v oblasti distribúcie iniciovaných na stretnutí 16. a 17. novembra 1975. Tieto projekty sa uvádzajú v návrhu listu urcenom riadiacim pracovníkom z januára 1976. 76 Odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Uz v apríli 1977, v liste z 10. apríla 1977 adresovanom NIL, Coats jasne odkazuje na dohodu Coats - [William] Prym a na výbor pre uvádzanie na trh NIL - [William] Prym, ktorý dbá na to, aby 'transakcie boli vykonávané v duchu a podla znenia dohody Coats - [William] Prym`. Je tam takisto uvedené, ze 'podstatná zásada, ktorú [NIL] mus[ela] mat na mysli, [bola], ze Prym sa m[a]la povazovat za [partnerku] a nie priatelského konkurenta... V prípade podstatného nesúhlasu, alebo [pokial ide] o akúkolvek neistotu týkajúcu sa uplatnovania dohody Coats - [William] Prym na konkrétne trhy alebo specifické problémy, [NIL mala] vzdy konzultovat príslusného správcu trhu v Glasgowe [Coats]`." 77 Na úvod je potrebné konstatovat, ze ide naozaj o list z 12. apríla 1977. 78 Zalobkyna odkazuje na list z januára 1976, ako aj na obezník z roku 1977 na preukázanie toho, ze dôkazy nachádzajúce sa v spise Komisie spomínajú takisto existenciu spolupráce, ktorá nie je protiprávna, a to na úcely popretia hodnoty iných dôkazov preukazujúcich existenciu protiprávnej spolupráce. 79 Z listu z januára 1976 vsak okrem existencie spolupráce, ktorá nie je protiprávna, vyplýva aj potreba na trhoch, na ktorých uz existuje hospodárska sútaz s NIL, v zásade dodrziavat uz skôr získané trhové postavenie. Obsahuje v tejto súvislosti túto cast: "Na trhoch, kde uz existuje hospodárska sútaz s NIL, doslo k dohode, takze v zásade budú súcasné postavenia na trhu respektované. V prípade zipsov [William] Prym konkuruje Opti/LF iba na niektorých európskych trhoch a konali sa diskusie s Opti/LF s cielom preukázat, ze zdruzenie s [William] Prym nie je nezlucitelné s nasimi súcasnými globálnymi záväzkami." 80 Dalej, pokial ide o list z 12. apríla 1977, zalobkyna neuvádza, preco sa pánovi S. zabránilo "odkazovat otvorene na dohodu o rozdelení trhu v liste... adresovanom [NIL]". - O dohode Hugenpoet (odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia) 81 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia okrem vyhlásenia pána A. P. nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu dohody nazývanej "dohoda Hugenpoet", a ze nezohladnila dôkazy, ktoré protirecia existencii takejto dohody, a to napríklad, ze William Prym pokracovala vo svojej cinnosti ako výrobkyna zipsov. Jediným argumentom Komisie na podporu existencie dohody Hugenpoet je to, ze William Prym subkontrahovala svoje zásobovanie, pokial ide o tkané pásy so zapínacími zubmi od Opti. Zalobkyna vsak tvrdí, ze William Prym nadalej pokracovala vo výrobe zipsov, pricom externalizácia bola odôvodnená len nákladmi a neznamenala stiahnutie sa z odvetvia zipsov (v tejto súvislosti pozri jej odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách). 82 Domnieva sa, ze zrusenie záveru, ku ktorému dospela Komisia, má znacný význam vzhladom na závaznost a dlzku trvania celého uvádzaného porusenia. Vyplýva z toho totiz, ze aj vo variante veci, ktorý najviac svedcí v prospech záveru Komisie, existovalo obdobie jedenást a pol roka [od listu Coats adresovanému NIL z 12. apríla 1977 az po Beirat (dozornú radu) William Prym z 9. novembra 1988], pricom vo vztahu k nemu neexistuje dôkaz, ze uvádzané porusenie by pokracovalo. 83 Odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(225) Podla [William] Prym sa na zaciatku 80. rokov [ona sama], Coats a Opti, nezávislá výrobkyna tvrdej galantérie az do roku 1988, spojili v rámci toho, co bolo nazvané dohoda Hugenpoet. [William] Prym v tejto veci napísala: 'To znamenalo, ze kazdému podniku tohto triumvirátu bolo zakázané, aby vyrábal a uvádzal na trh výrobky, ktoré vyrábali a uvádzali na trh ostatní dvaja. Takto teda Opti predala [William] Prym svoje oddelenie balenia a uvádzania na trh s tvrdou galantériou v Holandsku... Druhým výsledkom bolo, ze [William] Prym oznámila svoj úmysel stiahnut sa z trhu so zipsami. Najprv skoncila so sériovou výrobou zipsov na zaciatku 80. rokov, pricom sa potom nechala zásobovat od Opti pocas mnohých rokov v rámci dodávatelskej zmluvy`. Skupina Prym (na základe dohody, ktorú [William] Prym nazvala 'dohoda o dodávaní ozubených pásov na zipsy`)na zaciatku 80. rokov zanechala výrobu hlavnej zlozky zipsov a stala sa malým hrácom na tomto trhu az do 1. júla 1998 (bola prítomná na trhu hlavne v Nemecku), co je dátum, ked Prym Fashion získala 50-percentný podiel na cinnostiach spolocnosti Bonduel Sarl v oblasti zipsov, aby ju zlúcila s obmedzenou cinnostou Prym Fashion v tejto oblasti, v rámci spolocného podniku nazvaného Bonduel-Prym a premenovaného na Éclair Prym po tom, ako v nom Prym Fashion v roku 2001 nadobudla 100-percentnú úcast. (226) Podla Coats sú tvrdenia [William] Prym, pokial ide o dohodu Hugenpoet, neurcité a nekoherentné. [William] Prym uznala, ze neexistuje ziadna písomná stopa o dohode Hugenpoet. Coats vsak nespochybnuje to, ze [William] Prym zanechala výrobu ozubených pásov na zipsy, k comu doslo podla oznámenia [William] Prym v súlade s dohodou... Hugenpoet a zodpovedalo to prvej fáze toho, ze postupne opustila odvetvie výroby zipsov. Nech je to akokolvek, Komisia uznala, ze existencia dohody Hugenpoet nebola potvrdená ziadnym písomným dôkazom. Domnieva sa vsak, ze tieto udalosti, ako ich opísala [William] Prym, preukazujú, ako sa vyvíjala situácia na trhu s galantériou a ako sa Coats a [William] Prym pokúsali prispôsobit svoju dohodu o rozdelení trhov v závislosti od tohto vývoja. Súbezne s týmto vseobecným rozdelením trhu s galantériou boli zipsy jedinou oblastou, v ktorej dochádzalo k prekrývaniu ich cinností (ak sa nezohladní odvetvie ihiel). Ziadny z podnikov nebol prvotriednym hrácom na týchto samotných geografických trhoch. Skupina Prym vyrábala a distribuovala zipsy v podstate v Nemecku a Rakúsku a iba malé objemy na susedných trhoch. Hoci Coats predávala v Rakúsku svoje zipsy spolu s Prym, v Nemecku nikdy nevyrábala ani nepredávala zipsy pred získaním spolocnosti Opti." 84 Z odôvodnenia 226 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uznala, ze tvrdenie uvedené v ziadostiach skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, pokial ide o existenciu dohody Hugenpoet, nie je potvrdené ziadnym písomným dôkazom. Táto skutocnost vsak podla Komisie ukazuje, aký bol vývoj situácie na trhu a vztah medzi dotknutými podnikmi. V case dohody z roku 1977 bolo ich prioritou oddelenie svojich hlavných trhov, teda tvrdá galantéria pre William Prym a nite pre Coats, kým segment zipsov predstavoval jednu z dvoch oblastí, v ktorých sa ich cinnosti prekrývali. 85 Argument zalobkyne, podla ktorého William Prym nadalej vyrábala zipsy a externalizácia jej zásobovania tkanými pásmi so zapínacími zubmi bola odôvodnená len otázkou nákladov a nepatrila do rámca stiahnutia sa z odvetvia zipsov, by mohol byt scasti potvrdený zmluvou o zásobovaní uzatvorenou medzi Opti a William Prym, co je zmluva, ktorej platnost sa skoncila 31. marca 1999. Naproti tomu okrem tvrdenia zalobkyne, pokial ide o pokracovanie cinnosti William Prym týkajúcej sa výroby zipsov, je potrebné konstatovat, ze spis neobsahuje dôkazy umoznujúce potvrdit zachovanie tejto cinnosti. 86 Pokial ide o dôkaznú hodnotu vyhlásení skupiny Prym, Komisia sama pripustila, ze tieto vyhlásenia nemozno pouzit ako dostatocný dôkaz o dohode o rozdelení trhov uzatvorenej v 70. rokoch. Tvrdí vsak, ze aj ked sa nezohladní dohoda Hugenpoet, existenciu dohody o rozdelení trhov zo 70. rokov nemozno popriet. Dodáva, ze existencia dohody Hugenpoet je mozná aj vzhladom na kritiku, ktorá sa vzniesla voci skupine Prym, pretoze získala Opti. Aj ked totiz existencia dohody nebola potvrdená dôkazmi datovanými z obdobia porusenia, vyhlásenie skupiny Prym v tejto súvislosti zodpovedá obdobiu (80. roky), vo vztahu ku ktorému sa Komisia domnieva, ze má dostatok dôkazov preukazujúcich porusenie. Navyse vzhladom na skutocnost, ze vyhlásenie skupiny Prym sa ukázalo dôveryhodné v iných bodoch a smerovalo proti jej vlastným záujmom, nie je dôvod pochybovat o jeho dôveryhodnosti, ani pokial ide o existenciu tejto dohody. - O stretnutí Beirat z 9. novembra 1988 (odôvodnenia 227 az 230 napadnutého rozhodnutia) 87 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia vykladala zápisnicu Beirat spolocnosti William Prym z 9. novembra 1988 nesprávne tak, ze odkazuje na dohodu z roku 1977. Podla nej islo pravdepodobne o narázku na správu vypracovanú na ziadost William Prym (pozri odôvodnenia 227 a 230 napadnutého rozhodnutia). Ziadny dôveryhodný dôkaz o existencii dohody Hugenpoet nebol predlozený. V dôsledku toho existuje viac ako jedenástrocná medzera v údajnom nepretrzitom uplatnovaní dohody z roku 1977. 88 V predmetnom prípade ide o prejav pána D. P. 9. novembra 1988 na Beirat spolocnosti William Prym, krátko po tom, ako Coats získala výrobkynu zipsov Opti. 89 Z tohto prejavu naozaj vyplýva, ze pán D. P. vytýka pánovi B., prezidentovi - generálnemu riaditelovi Coats a clenovi Beirat spolocnosti William Prym, ze nedodrzali povinnosti Coats voci William Prym, ked Coats kúpila Opti bez toho, aby to s William Prym konzultovala, a to v rozpore so záujmami William Prym, tak ako boli písomne zaznamenané. - O poznámke William Prym z 12. decembra 1991 (odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia) 90 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila poznámku William Prym z 12. decembra 1991, z ktorej vyplývalo, ze obsah dohody z roku 1977 mohol byt známy len dvom osobám a ze po ich úmrtí (pán B.) a odchode do dôchodku (pán E. F.) uvedená dohoda nebola odovzdaná generálnemu riaditelstvu William Prym. Zalobkyna tvrdí, ze odkaz na dohodu uzatvorenú v roku 1975 v tejto poznámke zodpovedá v skutocnosti stretnutiu zo 16. a 17. novembra 1975, ktoré sa konalo v Stolbergu. Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia sa dopustila toho istého nesprávneho výkladu legitímneho záväzku o nesútazení vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2004) 4221 v konecnom znení z 26. októbra 2004 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/F-1/38.338 - PO/Ihly). V tejto veci bola Coats ako výlucná kupujúca Entaco chránená povinnostou ulozenou Entaco nesútazit s nou v jej hlavných oblastiach predaja. Komisia sa domnievala, ze tam islo o rozdelenie trhov, ale v rozsudku Coats, uz citovanom v bode 35 vyssie, Súd prvého stupna zrusil tento záver a domnieval sa, ze ide o legitímne ochranné opatrenie. Zalobkyna odkazuje najmä na bod 150 uvedeného rozsudku. 91 Odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Coats cituje poznámku z 12. decembra 1991, ktorá sa nachádza v spise Komisie. Tvrdí, ze poznámku pravdepodobne vypracoval pán A. z [William] Prym, pretoze v hornom rohu poznámky sú uvedené iniciálky 'vA`. Prvý odsek dokumentu odkazuje výslovne na rokovanie z roku 1975 týkajúce sa dohody o distribúcii a rozdelení geografických oblastí medzi [William] Prym a Coats. Vyjednávacmi boli pán B. (zo strany Coats) a pán E. F. (zo strany [William] Prym). Coats cituje tento dokument na potvrdenie svojho argumentu, podla ktorého text dohody z roku 1977, hoci sa na nom dohodli, zostal len v rukách vyjednávacov, teda pánov B. a E. F. Tento dôkaz jasne preukazuje existenciu dohody o rozdelení trhu, ktorá stanovila rozdelenie trhov medzi [William] Prym a Coats. Tým, ze Coats pritiahla pozornost Komisie na tento dôkaz, protirecí svojim predchádzajúcim argumentom, ked tvrdila, ze takáto dohoda neexistovala. Navyse skutocnost, ze v roku 1991 bol jej text dostupný len pánom B. a E. F., neimplikuje nevyhnutne, ze ich nasledovníci nevedeli o jej existencii. Poznámka z 12. decembra 1991 jasne uvádza dohodu o rozdelení trhov, ktorej existencia nebola dôverná. Uz v roku 1991 teda o existencii takejto dohody vedeli dalsie osoby. Nech je to akokolvek, dokumenty skúmané v odôvodneniach 232 az 234, 237, 239, 240 a 242 preukazujú, ze vztah medzi [William] Prym a Coats sa nadalej týkal rozdelenia trhov, a to aj po tom, ako páni B. a E. F. odisli z vedenia oboch podnikov." 92 Zo znenia poznámky z 12. decembra 1991 vyplýva, ze dohoda o rozdelení trhov bola uzatvorená v roku 1975 po rokovaniach vedených pánmi B. a E. F. ako podmienka prehlbenej spolupráce. Okrem toho podla autora tejto poznámky bol výsledok týchto rokovaní prepísaný do dôverného dokumentu, dostupného len samotným vyjednávacom. Nakoniec v druhom odseku uvedenej poznámky pán A. uviedol, ze podla neho podstatným prvkom dohody bolo vyhlásenie, ktorým sa William Prym zaviazala, ze nebude obchodne aktívna, ci uz priamo alebo nepriamo, v oblasti nití na sitie a na vysívanie, kým Coats, odhliadnuc od uz tolerovanej výnimky týkajúcej sa NIL a Linhas Corrente Ltda Brasil, sa zaviazala nevyvíjat priamo alebo nepriamo obchodnú cinnost v oblasti tvrdej galantérie. 93 V dôsledku toho argument zalobkyne, podla ktorého obsah dohody z roku 1977 mohol byt známy len dvom osobám a po ich úmrtí a odchode do dôchodku táto dohoda nebola odovzdaná generálnemu riaditelstvu William Prym, nemozno uznat, pretoze sa preukázalo, ze prinajmensom 12. decembra 1991 bol autor poznámky informovaný o existencii a obsahu takejto dohody. 94 Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého táto poznámka odkazuje na dohodu uzatvorenú v roku 1975, ktorá v skutocnosti zodpovedá stretnutiu zo 16. a 17. novembra 1975, ktoré sa konalo v Stolbergu, treba jednoducho uviest, ze skutocnost, ze dohoda mohla byt uzatvorená ústne v roku 1975 a mohla byt potvrdená v zápisnici z tohto stretnutia, nevylucuje, ze táto dohoda bola následne vyhotovená písomne v roku 1977 (pozri tiez bod 67 vyssie). - O stretnutí z 11. februára 1993 (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia) 95 Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze vyhlásenie pána J. G., ktorý zastupoval William Prym, z 11. februára 1993 odkazovalo na dohodu o rozdelení trhov, hoci Súd prvého stupna rozhodol, ze toto vyhlásenie sa netýkalo Coats a ze Komisia nepreukázala "protisútaznú povahu stretnutia" ani to, ze vyhlásenie odkazuje na dohodu z roku 1977 (rozsudok Coats, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 91). 96 Komisia na pojednávaní zdôraznila, ze Súd prvého stupna v bode 91 rozsudku Coats, uz citovaného v bode 35 vyssie, skúmal predmetné stretnutie izolovane, pretoze v danom case nemal k dispozícii celý súbor informácií, ktoré má Vseobecný súd dnes, co viedlo Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku k domnienke, ze stretnutie nemalo protisútazný ciel. 97 Z argumentu zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje ani to, ze sa stretnutie konalo, ani svoju prítomnost na nom. Na druhej strane jednak tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala protisútaznú povahu tohto stretnutia, a jednak spochybnuje výklad, ktorý poskytla Komisia, pokial ide o vyhlásenie pána J. G. 98 Pokial ide o prvé uvedené tvrdenie, treba uviest, ze z bodu 11 zápisnice zo stretnutia z 11. februára 1993 vyplýva, ze pán J. G. odkazuje na pôvod vztahov medzi Coats a William Prym, pricom William Prym bola povazovaná za zodpovednú za tvrdú galantériu. Podla neho Coats mala morálnu povinnost vyriesit situáciu týkajúcu sa NIL, aby sa mohol konecne realizovat pôvodný projekt, na základe ktorého mala Coats kontrolovat výrobu textilnej galantérie a ponechat William Prym na starosti dodávky tvrdej galantérie. 99 Pokial ide o bod 91 rozsudku Coats, uz citovaného v bode 35 vyssie, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna tam skúmal dohody v odvetví ihiel uzatvorené medzi William Prym a Entaco, ktorých priamym úcastníkom Coats nebola. Entaco a Willia Prym podpísali rámcovú dohodu, ktorá nadobudla platnost 10. septembra 1994. Túto dohodu strany uzatvorili na úcely kúpy cinností balenia a finalizácie NIL (predtým ju vlastnila Coats Holdings) a nadobudla platnost k dátumu tejto kúpy. Súd prvého stupna v predmetnom prípade dospel k záveru, ze protisútazná povaha stretnutia z 11. februára 1993 nebola preukázaná nespochybnitelným spôsobom najmä z dôvodu, ze veta, podla ktorej "Coats mala morálnu povinnost dat do poriadku súcasnú situáciu [NIL]", bola dost neurcitá v rámci predaja cinnosti a neodkazovala nevyhnutne na rozdelenie trhu, kedze mohla znamenat aj to, ze Coats mala prijat predchádzajúcu ponuku William Prym a nie predat NIL spolocnosti Entaco. Súd prvého stupna tam tiez spresnil, ze zvysok zápisnice nebol relevantný. 100 Pokial ide o druhé tvrdenie, je potrebné pripomenút, ze z vyhlásenia pána J. G., prebratého v zápisnici z predmetného stretnutia, v spojení so znením dohody z roku 1977 (pozri bod 65 vyssie) vyplýva, ze podla tejto dohody bola kazdá strana nadalej povinná nezaberat miesto na trhoch druhej strany. To je aj dôvod, pre ktorý sa Komisia odvolala na túto poznámku (pozri odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia). - O postúpení úcasti Coats na základnom imaní William Prym (odôvodnenia 233 az 236 napadnutého rozhodnutia) 101 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila to, ze dohoda o spolupráci z roku 1995 a rámcová dohoda zo septembra 1997 (dalej len "rámcová dohoda z roku 1997") spôsobili znacnú premenu vo vztahoch medzi Coats a William Prym a ze by bolo zbytocné, keby dohoda z roku 1977 mala prednost. 102 Po prvé sa zalobkyna domnieva, ze obchodné vztahy medzi Coats a William Prym sa radikálne zmenili odvtedy, ako Coats postúpila svoju úcast na základnom imaní William Prym na konci roka 1994. Po druhé, pokial ide o stretnutie z 11. júna 1996 (pozri odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia), tvrdí, ze toto stretnutie sa týkalo len spolupráce v oblasti distribúcie. Odkazuje konkrétne na vedlajsí záväzok v súvislosti s tým, ze získala postavenie výlucného distribútora, a to povinnost nevyrábat ani nedistribuovat konkurencné výrobky. Po tretie, pokial ide o teóriu Komisie rozvinutú v odôvodneniach 234 a 236 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej rámcová dohoda z roku 1997 potvrdzuje, ze "Coats a [William] Prym nadalej konali v duchu rozdelenia trhov s nesútaznými stratégiami", zalobkyna uvádza, ze Komisia nepriniesla ani najmensí dôkaz o prícinnej súvislosti medzi uvedenou rámcovou dohodou a dohodou z roku 1977. Zalobkyna dospela k záveru, ze vsetko, co mohlo existovat v minulosti, bolo nahradené obmedzenou dohodou o spolupráci v oblasti distribúcie na trhoch urcených jednotlivcom. 103 Odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia znie takto: "v decembri 1994 Coats predala rodine Prym svoju úcast na základnom imaní William Prym; tento predaj nadobudol úcinnost 31. decembra 1994. Podla [ziadostí skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002], spolupráca medzi Coats a [William] Prym na európskom trhu bola regularizovaná vo februári 1995 a obe strany sa dohodli, ze je v ich záujme ju predlzit. Skupina Prym vsak neposkytla dalsie informácie o presných podrobnostiach tejto spolupráce. [William] Prym a Coats sa stretli 11. júna 1996 v Stolbergu... Pán D. G. z Coats pri tejto prílezitosti vyhlásil: 'Stratégia distribúcie [spolocnosti] Coats Craft v Európe spocívala tom, aby v maximálnej moznej miere spolupracovala s velkými dodávatelmi znackových výrobkov ako [William] Prym a nezavádzala vlastné znacky. Ak sa zavedie partnerský systém, Coats stiahne vlastné znacky`." 104 Komisia sa odvoláva na odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia, aby preukázala, ze po roku 1995, po tom, ako Coats predala svoju úcast na základnom imaní William Prym, sa uvedené dva podniky nadalej správali v duchu rozdelenia trhov nesútaznými stretégiami. Toto konstatovanie potvrdzuje skupina Prym. 105 Podla bodu 9 ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002: "[William] Prym chcela prostredníctvom tejto dohody zaistit, aby boli jej výrobky uvádzané na trh cez kanály Coats. Rámcová dohoda upravuje spoluprácu tak v priemyselnom, ako aj v obchodnom odvetví. Coats zaujímal predaj iných výrobkov prostredníctvom svojho nákladného systému uvádzania na trh. Obzvlást ju zaujímali uz známe zavedené znackové výrobky [William] Prym." 106 Zalobkyna tvrdí, ze táto dohoda bola riadne podpísaná 3. septembra 1997 a ze vytvorila siroký rámec na spolocnú distribúciu galantérie urcenej na spotrebitelský trh (pozri odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia). Uvádza, ze dôvody, pre ktoré bola rámcová dohoda z roku 1997 potrebná, by bolo tazké vymedzit, keby sa dohoda z roku 1977 nadalej uplatnovala, pretoze dohoda z roku 1977 "stanovila zásadu, ze ziadna z dvoch strán nebude distribuovat výrobky, ktoré by konkurovali druhej strane" (pozri jej odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách). 107 Bod 5 rámcovej dohody z roku 1997 znie takto: "Dohoda sa týka tvrdej galantérie a elastických výrobkov, ci uz sú vyrobené alebo subdodávané, zabalené a oznacené znackou [spolocnosti] Prym Consumer, ako aj nití a vedlajsích s tým spojených projektov, ci uz sú tieto výrobky vyrobené alebo subdodávané, zabalené a oznacené znackou Coats, a prípadne dalsích výrobkov pre presne vymedzené trhy." 108 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze podla Komisie poznámka týkajúca sa stretnutia z 11. júna 1996 a podpísanie rámcovej dohody z roku 1997 samy osebe nie sú dôkazom o existencii kartelu, ale nevyplýva z nich ani to, ze by z neho Coats vystúpila. 109 V druhom rade Komisia v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dohoda z roku 1977 stanovovala po prvé, ze Coats a Prym Consumer uzatvoria zmluvy na výlucné dodávanie a distribúciu pre svoje príslusné výrobky, teda tvrdú galantériu vyrábanú Prym Consumer a ostatnú galantériu vyrábanú Coats, a po druhé, ze rámcová dohoda stanovila pravidlá spolocnej distribúcie výrobkov oboch strán, ale bez toho, aby upravila výrobu alebo distribúciu konkurencných výrobkov. 110 Je vsak potrebné uviest, ze druhé konstatovanie je nesprávne, pretoze z bodu 5 rámcovej dohody citovanej v bode 107 vyssie vyplýva, ze táto dohoda sa týka takisto výlucnej distribúcie konkurencných výrobkov (tvrdá galantéria vyrábaná William Prym a nite a ostatné vedlajsie výrobky vyrábané Coats), ako aj iných specifických výrobkov. 111 Komisia vsak správne uvádza, ze od pôvodnej dohody o rozdelení trhu z roku 1977 uplynulo 20 rokov a ze nová dohoda bola uzatvorená po zmene obchodného vztahu medzi týmito dvoma podnikmi, po tom, ako Coats predala svoju úcast na základnom imaní William Prym. - O získaní Bonduel zo strany William Prym a o stretnutí z 15. júla 1998 (odôvodnenia 237 az 245 napadnutého rozhodnutia) 112 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zápisnice zo stretnutia z 15. júla 1998, ktoré sa konalo v Stolbergu, odkazujú na dohodu z roku 1977. Podla zalobkyne sa odvolávajú len na dohodu o dodávaní tkaných pásov so zapínacími zubmi uzatvorenú medzi William Prym a Opti (pozri bod 81 vyssie), ako aj na rámcovú dohodu z roku 1997. 113 Na pojednávaní zalobkyna pripomenula, ze sama Komisia v priebehu tohto konania pripustila, ze ziadna z poznámok týkajúcich sa tohto stretnutia nepreukazuje existenciu kartelu. Dôkazy uvádzané Komisiou, pokial ide o obdobie po roku 1995, teda spocívajú v poznámkach z jediného stretnutia, a to z 15. júla 1998. 114 Podla zalobkyne sú rukou písané poznámky, ktoré predlozila, ovela podrobnejsie ako poznámka písaná na stroji z toho istého stretnutia a na rozdiel od tejto poznámky boli vypracované v case uvedeného stretnutia. Pokial ide o dôveryhodnost poznámky, zalobkyna zdôraznuje, ze ide o poznámku pána A. P., v ktorej nie sú od slova do slova prepísané návrhy pána M. F. Dalej tento pán vo svojom druhom vyhlásení pod prísahou poskytol vysvetlenie, ktoré je úplne realistické a legitímne, pokial ide pripomienky, ktoré vyjadril. 115 Z odôvodnení 237 az 245 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala jednak zo zápisníc zo stretnutia z 15. júla 1998 a jednak zo ziadostí skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002. 116 Poznámka písaná na stroji zo 7. novembra 2001, podpísaná pánom A. P. a týkajúca sa stretnutia s pánom M. F., ktoré sa konalo 15. júla 1998, znie takto: "MF hovoril vseobecne o veci Bonduel Prym. Vyjadril svoje sklamanie z toho, ze informácia mu bola poskytnutá oneskorene. Jeho kritika sa týkala konkrétnejsie toho, ze AP s Coats Opti nediskutoval o problémoch týkajúcich sa zipsov na vseobecných stretnutiach a ze mu nebolo povedané, ze dohoda uz neplatí. ... Nespomínal sa ani náznak, ze [William] Prym nebola zahrnutá do [rokovaní] ani v roku 1988 pri získaní Opti. ... MF sa spýtal, ci Prym vidí moznost, ze jedného dna by mohli subjekty v tomto priemyselnom odvetví konat volne, takze Coats by mohla vstúpit na trh s cvockami a takisto [William] Prym na trh s nitami. Táto otázka si vyzaduje jasnú a presnú odpoved." 117 Podla Komisie to po prvé dokazuje, ze Coats na túto akvizíciu reagovala rovnakým spôsobom, ako William Prym reagovala na akvizíciu Opti zo strany Coats v roku 1988 (pozri bod 89 vyssie). Ich príslusné reakcie potvrdzujú existenciu pretrvávajúceho kartelu medzi dvoma podnikmi zalozeného dohodou z roku 1977 (pozri odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Po druhé je potrebné z toho vyvodit, ze pán M. F. odkazoval na rozdelenie trhov, ktoré sa stanovilo pôvodne v dohode z roku 1977 (pozri odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia). Po tretie z toho vyplýva, ze dva podniky pôvodné rozdelenie trhov medzi nimi (tvrdá galantéria na jednej strane a ostatná galantéria na druhej strane) nadalej respektovali (pozri odôvodnenie 245 napadnutého rozhodnutia). 118 Zápisnica zo stretnutia z 15. júla 1998, ktorá odkazuje na to, ze nemá existovat cenová sútaz s Opti, potvrdzuje toto konstatovanie. Navyse z tej istej casti tejto zápisnice vyplýva, ze William Prym nemala záujem o konkurovanie Opti, hlavne nie o cenovú sútaz. William Prym teda navrhla diskutovat o riesení týkajúcom sa zipsov, ako aj existujúcich dohôd. Okrem toho bolo uvedené, ze predmetné podniky by sa mali odhodlat na strategický dialóg. 119 Bod 4 uvedenej zápisnice znie takto: "Diskutovalo sa o zastresovacej dohode medzi Coats a [William] Prym... Obe strany vysvetlili, ze musia znásat velké náklady, pokial ide o realizáciu tejto zastresovacej dohody, a to náklady na dokoncenie pripravovaných dohôd, nové usporiadanie organizácie a zavedenie nových struktúr." 120 Dôkazy uvedené vyssie potvrdzujú konstatovanie Komisie, ze oba podniky na trhu so zipsami zacali mat problémy, pokial ide o tento spolocný výrobok, po súbore zmien v ich vztahoch pocas tohto obdobia. Napriek skutocnosti, ze boli konkurentkami na trhu so zipsami, nadalej dodrziavali svoj morálny záväzok o nesútazení a výslovne vyhlásili, ze nemajú záujem o cenovú sútaz na tomto trhu. 121 Co sa týka vyhlásenia pána M. F. pod prísahou z 24. apríla 2006, ide o vyhlásenie vypracované zástupcom zalobkyne, ktoré má zlahcit jej zodpovednost v rámci konstatovaného porusenia a v dôsledku toho nemôze znízit dôkaznú hodnotu dokumentov nájdených pri setreniach a vysvetlení poskytnutých v súvislosti s týmito dokumentmi (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 379). 122 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v danom case neposkytla ziadne ubezpecenie týkajúce sa cenovej sútaze, je potrebné konstatovat, ze na druhej strane nespochybnuje, ze skupina Prym takéto ubezpecenie jasne poskytla. V kazdom prípade, ak zápisnica zo stretnutia z 15. júla 1998 sama osebe nepostacuje na dokázanie porusenia, dozaista ju mozno zohladnit ako dôkaz v rámci súboru presných a navzájom súhlasných nepriamych dôkazov uvedeného v bodoch 38 az 40 vyssie. 123 V súvislosti s argumentom zalobkyne, podla ktorého Komisia pocas tohto konania sama pripustila, ze ziadna z poznámok týkajúcich sa stretnutia z 15. júla 1998 nepreukazuje existenciu kartelu, treba konstatovat, ze Komisia vo svojich písomnostiach len uvádza, ze tieto dokumenty samy osebe nie sú dôkazom o existencii kartelu, ale neuvádzalo sa v nich ani to, ze by sa z neho zalobkyna stiahla. - O dôkazoch v prospech zalobkyne 124 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila niektoré dôkazy, ktoré boli v prospech zalobkyne, pokial ide o existenciu dohody o rozdelení trhov, a to: -- po prvé zápisnicu zo stretnutia medzi Coats a William Prym z 1. augusta 1989, -- po druhé zápisnicu zo stretnutia medzi J. G. (William Prym) a R. H. (Coats) z 11. septembra 1989, -- po tretie skutocnost, ze piati zo siestich riaditelov Coats poverených riadením tohto odvetvia v priebehu posledného desatrocia urobili vyhlásenia pod prísahou, v ktorých sa potvrdilo, ze nevedeli o dohode z roku 1977, ze o nej neboli informovaní a ze sa nikdy nesprávali tak, ako keby dohoda o rozdelení trhov tohto typu existovala. 125 Pokial ide o prvý dôkaz, treba uviest, ze zápisnica zo stretnutia z 1. augusta 1989, vypracovaná pánom R. H. z Coats, uvádza toto: "[2.] c) Divízia pre európskeho spotrebitela si ako jeden z cielov stanovila stat sa hlavným európskym dodávatelom a distribútorom úplného sortimentu vsetkých výrobkov prináleziacich do kategórie remeselnej výroby` - co zahrnalo nite na sitie a na remeselné pouzitie, zapínadlá, tvrdú galantériu, textilnú galantériu, potreby na sitie atd. d) Uprednostní sa riesenie spolu s [William] Prym a nie proti [William] Prym... e) EF uviedol, ze stratégia Coats - t. j. tá, ktorá je definovaná pod písm. c) vyssie - nie je odlisná od stratégie, ktorá predstavovala odôvodnenie prijatia pôvodného rozhodnutia z roku 1976 - teda ze Coats má byt výlucným distribútorom [William] Prym na celom svete a ze to bude posilnené prevzatím úcasti 25 % zo strany Coats na základnom imaní [William] Prym. ... Stretnutie sa skoncilo obojstrannou dohodou, pokial ide o to, ze konkrétne aspekty [bilaterálnej] spolupráce [medzi skupinami] Coats a Prym sa budú skúmat neskôr, pricom sa majú dodrziavat urcité kritériá: Svoje skúmanie musíme obmedzit na Európu. Bude potrebné, aby sme preskúmali reciprocnú exkluzivitu - teda to, ze Coats je výlucným distribútorom a predáva jedine výrobky [William] Prym v sortimente tvrdej galantérie. Musíme hladat riesenia specifických 'problémov` - NIL Opti: [William] Prym - zipsy 'Svetové ceny` oproti nemeckým nákladom, t. j. je Stolberg schodným riesením ako základna výroby pre vsetky výrobky z dlhodobého hladiska?" 126 Podla zalobkyne z tejto zápisnice vyplýva, ze keby dohoda z roku 1977 bola platila, nebolo by vôbec potrebné skúmat moznost zriadit reciprocnú exkluzivitu. Takéto konanie by predstavovalo nepotrebné opakovanie, kedze uz predtým by bolo Coats zakázané distribuovat tvrdú galantériu konkurujúcu tej od [William] Prym. 127 Je potrebné konstatovat, ze v bode 2 písm. e) zápisnice zo stretnutia z 1. augusta 1989 pán E. F. pripomína, ze stratégia navrhnutá zo strany Coats pod písm. c) sa neodlisuje od stratégie, ktorá predstavovala odôvodnenie pôvodného rozhodnutia z roku 1976, teda ze Coats sa stala výlucným celosvetovým distribútorom William Prym a získala v tomto rámci úcast 25 % na základnom imaní William Prym. 128 Úcastníci stretnutia z 1. augusta 1989 sa dohodli, ze preskúmajú zásadu reciprocnej exkluzivity - podla ktorej mala byt Coats výlucným distribútorom a v odvetví tvrdej galantérie predávat len výrobky William Prym. Okrem toho niektoré problémy sa museli riesit, ako napríklad situácia Opti/William Prym. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze William Prym sa domnievala, ze Coats tým, ze získala Opti, nedodrzala svoje záväzky v tejto oblasti (pozri bod 89 vyssie). 129 Skutocnost, ze dva podniky mali desat rokov po dohode o rozdelení trhov potrebu uzatvorit novú dohodu, vôbec nevylucuje existenciu pôvodnej dohody. Nová dohoda umoznila najmä zohladnit vývoj, ku ktorému doslo v priebehu tohto desatrocia, a úcastníkom hlbsie preskúmat otázku výlucnej distribúcie a vyriesit niektoré problémy, ako napríklad akvizíciu Opti zo strany Coats. 130 Pokial ide o druhý dôkaz, je potrebné sa domnievat, ze bod 10, nazvaný "Spojené královstvo", v zápisnici zo stretnutia z 11. septembra 1989 preukazuje po prvé, ze zalobkyna uz bola prítomná na anglickom trhu s tvrdou galantériou a ze mala ambíciu vyvinút novú znacku nazvanú "Stitchpoint". Po druhé po získaní spolocnosti Tootal získala Coats dalsiu znacku tvrdej galantérie v Spojenom královstve. Otázka výroby zipsov William Prym bola takisto vznesená v rámci diskusie o NIL. 131 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze citácia, na ktorú odkazuje zalobkyna, sa týka výlucne situácie v Spojenom královstve. Zalobkyna bola na tomto trhu prítomná uz od 70. rokov, teda v case uzatvorenia pôvodnej dohody. Zavedenie novej znacky a získanie Tootal v dôsledku toho nezmenilo ani vztah medzi dvoma podnikmi, ani ich vzájomné povinnosti. V dôsledku toho skutocnost, ze Coats si udrzala a posilnila postavenie na trhu v Spojenom královstve, nemá v predmetnom prípade ziadny dosah na existenciu a vývoj kartelu. 132 Pokial ide o tretí dôkaz, teda vyhlásenia piatich zo siestich riaditelov Coats, je potrebné pripomenút, ze hoci ide o vyhlásenia vypracované zástupcami zalobkyne, ktoré majú zlahcit jej zodpovednost v rámci konstatovaného porusenia, nemôze im to samo osebe odobrat kredit spojený s takýmto zaujatím stanoviska. Treba vsak uviest, ze to nemôze ani znízit dôkaznú hodnotu dokumentov nájdených pri setreniach a vysvetlení poskytnutých v súvislosti s týmito dokumentmi (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 379). - Návrh 133 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze dohoda z roku 1977 si zachovala dôkaznú hodnotu, aby mohla v rámci súboru presných a navzájom súhlasných nepriamych dôkazov uvedeného Komisiou (pozri body 38 az 40 vyssie) potvrdit niektoré z podstatných tvrdení, ktoré sa nachádzajú vo vyhláseniach pána A. P., týkajúcich sa existencie dohody o rozdelení trhu s galantériou, cím sa skupine Coats zabránilo vstúpit na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel" a skupine Prym na európsky trh s nitami. Toto konstatovanie potvrdzujú aj iné kontextuálne prvky, ktoré boli skúmané vyssie. V prvom rade je potrebné posúdit ako celok dokumenty objavené v priebehu setrenia, teda list z 12. apríla 1977, zápisnicu zo stretnutia z 11. februára 1993, zápisnicu zo stretnutia z 11. júna 1996, rámcovú dohodu z roku 1997, poznámku pána A. P. zo 7. novembra 2001 napísanú na stroji, týkajúcu sa stretnutia s pánom M. F., ktoré sa konalo 15. júla 1998, ako aj zápisnicu zo stretnutia z 15. júla 1998. V druhom rade je potrebné trvat na tom, ze tieto dokumenty sú okrem toho posilnené dokumentmi sprevádzajúcimi ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, medzi ktoré patrí kópia dohody z roku 1977, výpis z prejavu pána D. P. z 9. novembra 1988 a poznámka vypracovaná pánom A. z 12. decembra 1991. Vsetky tieto dôkazy potvrdzujú, ze úzky vztah, ktorý spojil dotknuté podniky pocas obdobia po dohodách z roku 1975 a z roku 1977, pretrvával a ze postupne bol predmetom prispôsobení prostredníctvom iných dohôd, medzi ktoré patrí dohoda o zásobovaní z roku 1990 a rámcová dohoda z roku 1997. 134 Pokial ide o to, ci tieto dôkazy môzu preukázat dlzku trvania porusenia vytýkaného zalobkyni, treba pripomenút, ze je zvycajné, ze cinnosti, ktoré sú predmetom protisútazných praktík a dohôd, prebiehajú tajne a tajne - najcastejsie v tretom státe - sa uskutocnujú aj stretnutia a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako zápisnice zo stretnutia, tieto písomnosti sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré, posudzované ako celok, môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri bod 42 vyssie). 135 Z analýzy vykonanej v rámci tohto dôvodu vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila dôkazy, ktoré by mali dostatocnú preukaznú hodnotu, alebo presvedcivé alternatívne vysvetlenie na vyvrátenie dokumentárnych dôkazov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, z ktorých by vyplývalo, ze sa naopak zúcastnila na bilaterálnej dohode o rozdelení trhu so skupinou Prym. 136 Preto je potrebné sa domnievat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast zalobkyne na predmetnom porusení v súlade s pravidlami pripomenutými v bodoch 38 az 51 vyssie, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré je jej vytýkané v rámci tejto zaloby. Prvý dôvod musí byt teda zamietnutý ako nedôvodný. 137 Vseobecný súd povazuje následne za potrebné preskúmat prioritne tretí dôvod zalozený na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení predtým, ako sa preskúma druhý dôvod, zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, kedze trvanie porusenia predstavuje jednak integrálnu zlozku porusenia, ktorá je ako taká neoddelitelná od akéhokolvek konstatovania porusenia, a jednak jednu z podmienok, ktorými sa riadi premlcanie konania vo veci pokracujúceho porusenia (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 21). O tretom dôvode, zalozenom na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení Tvrdenia úcastníkov konania 138 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisii sa nepodarilo preukázat existenciu pokracujúceho porusenia od januára 1975 do 15. júla 1998, co by jej umoznilo ulozit jej pokutu zodpovedajúcu poruseniu trvajúcemu 21 a pol roka. V odôvodneniach 339 a 347 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze islo o jediné porusenie, ktoré pokracovalo od januára 1977 do júla 1998, pricom tvrdila, ze [sa preukázalo] pretrvávanie dohody o rozdelení trhov "prostredníctvom viacerých písomných dôkazov zhromazdených Komisiou v priebehu setrenia a v ziadostiach [skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002,] a písomných dôkazoch predlozených [skupinou Prym]". 139 Zalobkyna sa domnieva, ze skúmanie predmetného dôkazu preukazuje velké chyby z hladiska casu, ktoré sú prílis významné na to, aby Komisia mohla predlozit dôkaz o jedinom a pokracujúcom porusení. Podla tvrdenia zalobkyne totiz medzi nepodpísaným dokumentom neistého pôvodu a velmi nejasným dokumentom napísaným tou istou osobou poskytujúcou výpoved v skutocnosti uplynulo 21 rokov. Ziadny dôkaz neumoznuje domnievat sa, ze dohoda z roku 1977 sa mala uplatnovat viacero rokov, pretoze táto dohoda nehovorila nic o otázke odhadovanej dlzky jej realizácie. 140 Komisia pripomína, pokial ide o dlzku trvania a spojitost medzi sledom udalostí a jediným a pokracujúcim porusením, ze porusenie clánku 81 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Podla nej proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by tiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne predmetné cinnosti spadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodit zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Pokial ide o údajný nedostatok dôkazov o porusení v rokoch 1978 az 1990, Komisia zastáva názor, ze má k dispozícii dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú, ze naozaj doslo k rozdeleniu trhu medzi podnikmi od roku 1977. Posúdenie Vseobecným súdom 141 Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pretrvávajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 257). 142 Dalej treba uviest, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiez mohli predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodit zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 258). 143 Okrem toho sa podla ustálenej judikatúry pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, body 696 az 698; z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [32]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 186, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [33]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159). 144 Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, body 179 az 181). 145 Z objektívnych dôvodov môze preto Komisia zacat samostatné konania, konstatovat viacero samostatných porusení a ulozit viacero samostatných pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný "rozsudok Tokai II", T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 124). 146 Nakoniec treba tiez poukázat na to, ze kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit. Zistenie viacerých porusení môze totiz spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 158). 147 V dôsledku toho treba stanovit, ci sú konania vytýkané zalobkyni súcastou celkového plánu s cielom narusit normálne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu s "inými druhmi zapínadiel" a so zipsami, a teda ci spadá pod jediné a pokracujúce porusenie, ktoré tvorí kartel na týchto trhoch. 148 V predmetnom prípade to, ze Komisia kvalifikovala bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym ako jediné a pokracujúce porusenie, spôsobilo konstatovanie jediného kartelu pretrvávajúceho prinajmensom od 15. januára 1977 do 15. júla 1998 (pozri odôvodnenia 339 az 347 napadnutého rozhodnutia). Je teda potrebné skúmat, ci sa vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 141 az 146 vyssie Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikovala konania vytýkané zalobkyni ako jediné a pokracujúce porusenie na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii (pozri odôvodnenia 217 az 245 napadnutého rozhodnutia) a ktoré boli preskúmané z velkej casti v rámci prvého dôvodu. 149 Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého skúmanie predmetných dôkazov preukazuje velké chyby z hladiska casu, ktoré sú prílis významné na to, aby platilo, ze Komisia predlozila dôkaz o jedinom a pokracujúcom porusení, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený v súvislosti s urcitými stanovenými obdobiami, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia trvajúceho dlhsie nez stanovené obdobie, pokial takéto zistenie spocíva na objektívnych a navzájom súhlasných nepriamych dôkazoch. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [34]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 169). 150 Preto ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokracujúcej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci je uvedené obdobie dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nie je mozné preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [35]T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 89). 151 V danom prípade Vseobecný súd v rámci skúmania prvého dôvodu konstatoval, ze predmetná dohoda sa týkala bilaterálnej spolupráce medzi skupinami Coats a Prym. Podla uvedenej dohody sa Coats zaviazala "nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby výrobkov tvrdej galantérie... bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym". [William] Prym sa zaviazala "nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd... bez predchádzajúceho súhlasu Coats". V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze sporná dohoda sa týka rozdelenia trhu medzi dvoch konkurentov. 152 Na rozdiel od dohody týkajúcej sa stanovenia cien, v rámci ktorej sa majú strany pravidelne stretávat, aby zohladnili vývoj trhu a mohli prispôsobit svoje správanie na tomto trhu pocas obdobia trvania dohody, dohodu týkajúcu sa rozdelenia trhu musia na základe jej podstaty strany dodrziavat od jej uzatvorenia a postupom casu môze byt predmetom prispôsobení bud formou zmeny existujúcej dohody, alebo prostredníctvom iných dohôd. 153 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd dospel v bode 133 vyssie k záveru, ze dôkazy zhromazdené Komisiou v priebehu setrenia, dôkazy obsiahnuté v ziadostiach skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, ako aj písomné dôkazy poskytnuté skupinou Prym potvrdzujú, ze úzky vztah, ktorý spojil dotknuté podniky pocas obdobia po dohodách z roku 1975 a z roku 1977, pretrvával a ze v priebehu casu bol tento vztah predmetom prispôsobení prostredníctvom iných dohôd, medzi ktoré patrí dohoda o zásobovaní z roku 1990 a rámcová dohoda z roku 1997. 154 V dôsledku toho mohla Komisia legitímne dospiet k záveru, ze strany sa dohodli na spolocnom projekte, ktorý obmedzil alebo mohol obmedzit ich obchodnú autonómiu tým, ze stanovil hrubé rysy ich spolocného konania na trhu (pozri odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 155 Preto je potrebné tretí dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom dôvode, zalozenom na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 156 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisii sa nepodarilo preukázat pretrvávanie akéhokolvek porusenia po 19. septembri 1997, teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, cize na základe clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 je akákolvek pokuta premlcaná. Nielenze dôkaz z 15. júla 1998 ani zdaleka nesplna poziadavky vyzadované v danej oblasti, ale takisto je vázne spochybnený dôkazmi poskytnutými pod prísahou, najmä pánmi M. F. a K., ktorí boli v danom case v Coats dotknutými riadiacimi pracovníkmi. 157 Komisia odpovedá, ze zhromazdila dostatok dôkazov na preukázanie, ze porusenie pretrvávalo prinajmensom do 15. júla 1998. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, ze clánok 81 ES sa uplatní aj na dohody, ktorých platnost sa uz skoncila, ale ich úcinky presahujú ich formálne skoncenie. Posúdenie Vseobecným súdom 158 Clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 stanovuje pätrocnú premlcaciu lehotu pre porusenia takého druhu, akým je porusenie vytýkané zalobkyni. Podla odseku 2 druhej vety uvedeného clánku v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína premlcacia lehota plynút dnom ukoncenia porusovania. Podla clánku 25 ods. 3 prvej vety tohto nariadenia sa plynutie premlcacej lehoty prerusuje na základe akéhokolvek aktu Komisie týkajúceho sa vysetrovania alebo stíhania porusenia. Podla samotného znenia clánku 25 ods. 4 uvedeného nariadenia sa prerusenie premlcacej lehoty uplatnuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. Podla odseku 5 toho istého clánku sa po kazdom prerusení obnoví plynutie premlcacej lehoty. Premlcacia lehota vsak uplynie najneskôr posledným dnom, v ktorom sa premlcacia lehota rovnala dvojnásobku premlcacej lehoty, ktorá uplynula bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále. 159 Treba pripomenút, ze dlzka trvania porusenia predstavuje jednak integrálnu zlozku porusenia, ktorá je ako taká neoddelitelná od akéhokolvek konstatovania porusenia a predstavuje jednu z podmienok, ktorými sa riadi premlcanie konania vo veci pokracujúceho porusenia (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 21). Ak má Komisia dodrzat pravidlá premlcania, znamená to, ze musí správne urcit obdobie, pocas ktorého sa zalobkyna zúcastnila na porusení. V dôsledku toho je potrebné overit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze úcast zalobkyne na porusení pretrvala prinajmensom do 19. septembra 1997 (teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia), aby mohol Vseobecný súd urcit, ci desatrocná premlcacia lehota stanovená clánkom 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 uplynula. 160 Pokial ide o otázku, kedy sa skoncila úcast zalobkyne na porusení, je potrebné na úvod pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej jednak strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia tým, ze z právneho hladiska dostatocne preukáze skutocnosti predstavujúce porusenie, a jednak podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 58, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 78). 161 Okrem toho dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno prinálezí v prvom rade Komisii. V tejto súvislosti sa podla judikatúry vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [36]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79). 162 Dalej v prípade kartelov, ktorých platnost sa skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby po ich formálnom skoncení nadalej trvali ich úcinky (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [37]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 71, a z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [38]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 182 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze dlzka porusenia sa nesmie posudzovat v závislosti od obdobia, pocas ktorého je dohoda úcinná, ale v závislosti od obdobia, pocas ktorého sa obvinené podniky správali spôsobom zakázaným clánkom 81 ES. 163 Treba pripomenút, ze podla clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia sa úcast zalobkyne na predmetnom porusení povazovala za preukázanú vo vztahu k obdobiu od 15. januára 1977 do 15. júla 1998. Zalobkyna v rámci tohto dôvodu spochybnuje toto konstatovanie týkajúce sa obdobia trvania porusenia. Podla nej sa Komisii nepodarilo preukázat pretrvávanie akéhokolvek porusenia po 19. septembri 1997, teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 164 Z posúdenia dôkazov vykonaného v rámci prvého a tretieho dôvodu vyplýva, ze v predmetnom prípade ide o jediné a pokracujúce porusenie, ktoré pretrvávalo prinajmensom do 15. júla 1998. 165 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze desatrocná premlcacia lehota plynula od 15. júla 1998 do 19. septembra 2007, teda priblizne 9 rokov a 2 mesiace. Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté pred uplynutím desatrocnej premlcacej lehoty. 166 Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O stvrtom dôvode, zalozenom na porusení clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP Tvrdenia úcastníkov konania 167 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila jej procesné práva, tak ako sú stanovené v clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP, konkrétnejsie právo "vyslúchat alebo dat vyslúchat svedkov proti sebe" v prípadoch trestnoprávnej povahy, ako je to v predmetnom prípade. 168 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemôze vychádzat z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie. Komisia v predmetnom prípade po tom, ako dostala doplnujúcu ziadost skupiny Prym uvedenú v bode 11 vyssie, opät otvorila vysetrovanie a prijala dodatocné oznámenie o výhradách, v ktorom po prvýkrát vytýkala zalobkyni existenciu dohody o rozdelení trhov v závislosti od výrobkov v dlzke 21 rokov. Tak procesný kontext, ako aj váha pripisovaná v napadnutom rozhodnutí novým prvkom, ktoré k spisu pripojila William Prym, vedú k záveru, ze im bola pripísaná "rozhodujúca" váha v zmysle, v akom sa chápe v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva. 169 Podla zalobkyne sa okolnosti prejednávanej veci odlisujú od okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Bolloré/Komisia (uz citovaný v bode 48 vyssie, body 86 az 89). Po prvé identita autora vyhlásenia, na ktorom Komisia zalozila svoje konstatovanie porusenia v predmetnom prípade, pána A. P., bola známa a zalobkyna sa formálne pokúsila o jeho vypocutie. Po druhé, pokial ide o to, ze Komisia pripomína, ze nie je súdnym orgánom v zmysle EDLP, zalobkyna tvrdí, ze je na Komisii, aby sa ubezpecila, ze celé správne konanie dodrziava clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP. Po tretie sa zdá, ze Komisia na základe rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ([39]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), tvrdí, ze pokuty ulozené z dôvodu porusenia ustanovenia práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávnu povahu. 170 Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze pán A. P. bol prítomný na vypocutí 11. júla 2006, na ktorom mali vsetci úcastníci prílezitost predniest svoje argumenty. Ked advokát zalobkyne dostal slovo, rozhodol sa svoje vyjadrenie obmedzit na jednoduché vysvetlenie týkajúce sa programu na dosiahnutie súladu a vseobecnú poznámku týkajúcu sa dôkazov pouzitých Komisiou a vyhlásení skupiny Prym. V dôsledku toho zalobkyna, hoci mala prílezitost klást otázky úcastníkovi podla svojho výberu, tak pri tejto prílezitosti neurobila. Posúdenie Vseobecným súdom 171 Je potrebné pripomenút, ze hoci clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený[,] má právo najmä... vyslúchat alebo dat vyslúchat svedkov proti sebe a dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je súdnym orgánom v zmysle tohto ustanovenia (rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [40]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [41]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 7). 172 Podla ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, [42]C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tieto úcely sa Súdny dvor a Vseobecný súd inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvlástny význam v tejto súvislosti prinálezí EDLP (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, [43]222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ Európska únia respektuje základné práva, ktoré zarucuje EDLP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných právnych zásad. 173 Preto je potrebné vzhladom na tieto úvahy preskúmat, ci Komisia porusila takú základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, akou je respektovanie práv na obranu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [44]322/81, Zb. s. 3461, bod 7), tým, ze zalobkyni údajne neponúkla moznost ako svedka priamo vypocut pána A. P. 174 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze táto zásada si vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest svoje stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [45]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49 a tam citovanú judikatúru). Uvedená zásada naopak nevyzaduje, aby sa týmto podnikom v rámci správneho konania poskytla moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 200). 175 V tomto smere totiz postacuje, aby boli vyhlásenia pouzité Komisiou dodané do spisu odovzdaného zalobkyni, ktorá ich môze spochybnit na súde Únie (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 147 az 149). 176 Navyse je potrebné konstatovat, podobne ako konstatovala Komisia, ze hoci pán A. P. bol prítomný na vypocutí 11. júla 2006, zalobkyna túto prílezitost nevyuzila na to, aby mu polozila otázky. Dalej zalobkyni nic nebránilo, aby podaním návrhu na vykonanie dokazovania v tomto zmysle poziadala o predvolanie a výsluch svedkov pred Vseobecným súdom. Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna taký návrh nepodala. 177 Vzhladom na tieto úvahy zalobkyna nemôze namietat porusenie svojho práva vypocut alebo dat vypocut svedkov vo svoj neprospech. V dôsledku toho je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut ako nedostatocný zo skutkového aj z právneho hladiska. O piatom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení usmernení k metóde stanovovania pokút Tvrdenia úcastníkov konania 178 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala v rámci urcenia zvýsenia sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia vykonat svoju diskrecnú právomoc uplatnit multiplikacný koeficient 10 % podla bodu 1 B usmernení k metóde stanovovania pokút. Komisia nemusela automaticky uplatnovat zvýsenie o 215 % z dôvodu dlzky trvania porusenia. Mala zohladnit po prvé slabost dôkazov, z ktorých vychádzala na úcely konstatovania porusenia, po druhé velký casový odstup medzi jednotlivými prejavmi kartelu, po tretie neexistenciu akejkolvek vedomosti vedenia zalobkyne o porusení a po stvrté neexistenciu dôkazu o realizácii porusenia. 179 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia opomenula postupovat takýmto spôsobom, kedze podla jej vlastného vyjadrenia bolo jej ustálenou praxou stanovit maximálne zvýsenie. Hoci skutkové okolnosti mohli v iných veciach (s výrazne kratsou dlzkou trvania) odôvodnit zvýsenie o 10 % za rok, Komisiu to neoslobodzuje od povinnosti pouzit svoju diskrecnú právomoc správne. 180 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 181 Pred preskúmaním argumentov predlozených zalobkynou je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení 489 a 692 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokuty za porusenie Komisia ulozila na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho Komisia stanovila sumu pokút tak, ze uplatnila metodológiu definovanú v usmerneniach a v oznámení o spolupráci z roku 1996. 182 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia v jednotlivých prípadoch nemôze odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [46]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 183 Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmania zákonnosti pokút ulozených Komisiou overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy uvedenej v usmerneniach, a pokial by zistil, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tejto súvislosti treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotnej zásady, z ktorej usmernenia vychádzajú, a jednak platnost vseobecnej metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [47]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 a 267, 312 a 313). 184 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 267). 185 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide napríklad o východiskovú sumu alebo mieru zvýsenia sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia, sa teda preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [48]T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 186 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit sumu pokuty ulozenej Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [49]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [50]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 187 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsit sumu pokuty v závislosti od poctu rokov trvania porusenia pri dlhodobých poruseniach za kazdý rok ich trvania az o 10 % sumy stanovenej za závaznost porusenia, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov ci dokonca od závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 183 vyssie) (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Boliden a i./Komisia, [51]T-19/05, Zb. s. II-1843, bod 98). 188 Argumenty zalobkyne, ktorých cielom je dokázat, ze Komisia mala zohladnit po prvé slabost dôkazov, z ktorých vychádzala na úcely konstatovania porusenia, po druhé velký casový odstup medzi jednotlivými prejavmi kartelu a po tretie neexistenciu akejkolvek vedomosti vedenia zalobkyne o porusení, sa zhodujú s tvrdeniami, ktoré boli uvedené v rámci prvého a tretieho dôvodu. Kedze Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa na základe rôznych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, domnievala, ze islo o jediné a pokracujúce porusenie pretrvávajúce od 15. januára 1977 do 15. júla 1998, argumenty zalobkyne môzu byt len zamietnuté. 189 Pokial ide o argument zalobkyne zalozený na neexistencii dôkazu o realizácii porusenia, je potrebné pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia c. 17 uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a jednak jeho trvanie. Z toho vyplýva, ze vplyv trvania porusenia na základnú sumu pokuty musí byt vo vseobecnosti významný. To bráni tomu, aby s výnimkou osobitných okolností bolo stanovené cisto symbolické zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia. Aj ked dohoda, ktorá má protisútazný ciel, nebola vykonávaná, treba brat do úvahy dlzku trvania, pocas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzatvorenia a dátumom ukoncenia jej platnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [52]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 280). 190 V predmetnom prípade Komisia konstatovala, ze bilaterálna spolupráca medzi skupinami Prym a Coats existovala pocas 21 a pol roka, teda ide o dlhodobé porusenie v zmysle usmernení. Preto Komisia z tohto dôvodu zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni o 215 %. Je potrebné pripomenút, ze podla bodu 1 B tretej zarázky usmernení môze byt východisková suma pokuty stanovená z dôvodu závaznosti zvýsená o 10 % za kazdý rok porusenia, pokial ide o dlhodobé porusenia. Treba konstatovat, ze Komisia sa tým neodklonila od pravidiel, ktoré si stanovila v usmerneniach. 191 Preto musí byt piaty zalobný dôvod zamietnutý. 192 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadny z dôvodov uvádzaných zalobkynou nemozno uznat. Zalobu o neplatnost preto treba zamietnut ako celok bez toho, aby bolo navyse vzhladom na okolnosti daného prípadu potrebné v rámci neobmedzenej právomoci súdu zmenit sumu pokuty ulozenej zalobkyni. O trovách 193 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze zalobkyna vo veci nemala úspech, je potrebné zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Coats Holdings Ltd je povinná nahradit trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. júna 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti Komisie jednak predlozit dôkaz o porusení a jednak dodrzat dôkaznú úroven vyzadovanú v tejto súvislosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O stretnutí v roku 1975 (odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia) - O dokumente z 15. januára 1977 (odôvodnenia 218 az 222 napadnutého rozhodnutia) - O liste z 12. apríla 1977 (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia) - O dohode Hugenpoet (odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia) - O stretnutí Beirat z 9. novembra 1988 (odôvodnenia 227 az 230 napadnutého rozhodnutia) - O poznámke William Prym z 12. decembra 1991 (odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia) - O stretnutí z 11. februára 1993 (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia) - O postúpení úcasti Coats na základnom imaní William Prym (odôvodnenia 233 az 236 napadnutého rozhodnutia) - O získaní Bonduel zo strany William Prym a o stretnutí z 15. júla 1998 (odôvodnenia 237 az 245 napadnutého rozhodnutia) - O dôkazoch v prospech zalobkyne - Návrh O tretom dôvode, zalozenom na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom dôvode, zalozenom na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom dôvode, zalozenom na porusení clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení usmernení k metóde stanovovania pokút Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: anglictina. [54]Úcastníci konania [55]Odôvodnenie [56]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-439/07, Coats Holdings Ltd, so sídlom v Uxbridge, Middlesex (Spojené královstvo), v zastúpení: W. Sibree, C. Jeffs, K. O'Connell, J. Boyce, solicitors, a D. Anderson, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konecnom znení z 19. septembra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júla 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyna spolocnost Coats Holdings Ltd (dalej len "Coats") je jedným z hlavných výrobcov a dodávatelov priemyselných nití na sitie a vysívanie a druhým svetovým dodávatelom zipsov po skupine YKK. Vyrába celú skálu zipsov z lahkého polyesteru, nylonu a kovu a vylisovaných zipsov. V roku 1988 kúpila spolocnost Opti a od tejto akvizície pouzívala obchodné meno tejto spolocnosti ako obchodnú znacku zipsov. Od roku 1988 teda boli "zipsy" Coats premenované na Coats Opti. 2. Odvetvie výroby zapínadiel mozno rozdelit na dve velké kategórie, a to zipsy a "iné druhy zapínadiel", zahrnajúce rôzne typy cvockov, cvokov a zapínadiel, ktoré sa zacvaknú, ale aj zapínadlá s celustami, spony, ocká, gombíky na dzínsy, nity a kovové a plastové príslusenstvo urcené pre odvetvie kozených výrobkov a oblecenia. 3. V dnoch 7. a 8. novembra 2001 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala setrenie v zmysle clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 c. 17, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v priestoroch viacerých výrobcov Spolocenstva vyrábajúcich tvrdú galantériu, inú galantériu a nite (medzi ktorých patria spolocnosti Entaco Ltd, Coats plc a William Prym GmbH & Co. KG), ako aj v spolocnosti Fachverband Verbindungs- und Befestigungstechnik (dalej len "VBT"). 4. Dna 26. novembra 2001 skupiny Prym a Coats, odvolávajúc sa na oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), predlozili ziadosti, aby sa toto oznámenie uplatnilo aj na odvetvie zipsov. 5. Listom z 22. februára 2002 Coats poskytla niektoré informácie Komisii. 6. Dna 8. augusta 2003 spolocnost Stocko (teraz YKK Stocko Fasteners) predlozila ziadost týkajúcu sa "iných druhov zapínadiel", pricom sa odvolala na oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). 7. V nadväznosti na to adresovala Komisia niektorým dotknutým stranám na základe clánku 11 nariadenia c. 17 niekolko ziadostí o informácie. 8. Dna 16. septembra 2004 Komisia adresovala oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách") týkajúce sa "iných druhov zapínadiel", zosívaciek a zipsov spolocnostiam Prym Fashion, William Prym, Éclair Prym, Fiocchi Prym, Fiocchi Snaps France, YKK Stocko Fasteners, YKK Holding Europe, YKK Corp., Coats, A. Raymond, Berning & Söhne, Berning France, Scovill Fasteners Europe (predtým Unifast), Scovill Fasteners a VBT. 9. Tieto spolocnosti, ako aj zdruzenie VBT mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie prostredníctvom CD-ROMu, ktorý im bol zaslaný 1. októbra 2004. 10. Dna 12. novembra 2004 skupina Prym, odvolávajúc sa na oznámenie o spolupráci z roku 2002, podala ziadost o imunitu, resp. subsidiárne o znízenie pokút týkajúcich sa "iných druhov zapínadiel". 11. Faxom z 18. novembra 2004 skupina Prym svoju ziadost doplnila. Emailmi z 3., zo 4. a z 11. januára 2005 zaslala Komisii doplnujúce informácie. Emailom z 27. januára 2005 podala ziadost, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002. 12. Dna 18. februára 2005 skupina YKK podala ziadost o znízenie pokút týkajúcich sa "iných druhov zapínadiel", pricom sa odvolala na oznámenie o spolupráci z roku 2002. 13. Dna 25. februára 2005 skupina YKK túto ziadost doplnila. 14. Dôkazy predlozené na podporu týchto ziadostí skupín Prym a YKK, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisii umoznili zaslat dotknutým spolocnostiam 7. marca 2006 dodatocné oznámenie o výhradách (dalej len "dodatocné oznámenie o výhradách"). 15. Dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa "iných druhov zapínadiel", zosívaciek a zipsov bolo zaslané spolocnostiam A. Raymond, Berning & Söhne a Berning France, Coats a Coats Deutschland, Éclair Prym, Prym Fashion, Fiocchi Prym, Scovill Fasteners Europe, Scovill Fasteners, William Prym, YKK Corp., YKK Holding Europe a YKK Stocko Fasteners, ako aj zdruzeniu VBT. CD-ROM týkajúci sa spisu Komisie bol príslusným subjektom zaslaný 13. marca 2006. 16. Dodatocné oznámenie o výhradách sa týkalo tých istých výrobkov ako oznámenie o výhradách, a ak to bolo potrebné, opravovalo, spresnovalo, spájalo a rozsirovalo výhrady, ktoré v nom boli formulované. V dodatocnom oznámení o výhradách Komisia neuviedla systematicky vsetky porusenia definované v oznámení o výhradách, najmä ak v súvislosti s týmito poruseniami nedoslo k ziadnym zmenám v nadväznosti na ziadosti podané dotknutými subjektmi, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002. 17. Dna 11. júla 2006 sa uskutocnilo pojednávanie. 18. Po konzultácii s poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 19. septembra 2007 rozhodnutie K(2007) 4257 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.168 - PO/Tvrdá galantéria: Zapínadlá) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ C 47, s. 8). 19. V zmysle clánku 1 ods. 3 výroku napadnutého rozhodnutia, pokial ide o spoluprácu po prvé medzi YKK Holding a YKK Europe Ltd, po druhé medzi Coats Holdings a Coats Deutschland a po tretie medzi Prym Fashion a Éclair Prym Group na trhu so zipsami (dalej len "tripartitná spolupráca medzi skupinami YKK, Coats a Prym"), za spolocnosti, ktoré porusovali clánok 81 ES pocas uvedeného obdobia tým, ze si vymienali informácie o cenách, navzájom si zosúladovali ceny a zvysovanie cien a dohodli sa na spôsobe stanovovania minimálnych cien pre standardné výrobky na európskom trhu, boli povazované predovsetkým tieto spolocnosti: - Coats Holdings od 28. apríla 1998 do 12. novembra 1999, - Coats Deutschland od 28. apríla 1998 do 12. novembra 1999. 20. Podla clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o bilaterálnu spoluprácu medzi Coats Holdings a William Prym/Prym Fashion na trhoch s "inými druhmi zapínadiel" a so zipsami (dalej len "bilaterálna spolupráca medzi skupinami Coats a Prym"), bol za podnik, ktorý porusil clánok 81 ES pocas uvedených období tým, ze sa dohodol s inými podnikmi na rozdelení trhu s galantériou, cím sa zabránilo preniknutiu skupiny Coats na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel", povazovaný tento podnik: - Coats Holdings od 15. januára 1977 do 15. júla 1998. 21. Na základe konstatovaní týkajúcich sa skutkových okolností a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná tak, ze sa uplatnili metodológia uvedená v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenia o spolupráci z rokov 1996 a 2002. 22. Clánok 2 ods. 3 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia stanovuje najmä ulozenie takejto pokuty za tripartitnú spoluprácu medzi skupinami YKK, Coats a Prym: Coats Holdings a Coats Deutschland, solidárne zodpovedné: 12 155 000 eur. 23. Clánok 2 ods. 4 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia stanovuje najmä ulozenie takejto pokuty za bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym: Coats Holdings: 110 250 000 eur. 24. V clánku 4 napadnutého rozhodnutia sa podnikom vymenovaným v clánku 1 nariadilo, aby okamzite skoncili, ak tak este neurobili, porusenia uvedené v tom istom clánku a zdrzali sa do budúcnosti akéhokolvek aktu alebo správania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek opatrenia, ktoré by malo rovnocenný ciel alebo úcinok. 25. Komisia vo svojom rozhodnutí K(2011) 2070 v konecnom znení z 31. marca 2011 po tom, ako pristúpila k posúdeniu dosahu pokút na financnú situáciu jednej z dotknutých spolocností inej ako zalobkyna a po preskúmaní platobnej neschopnosti, ktorú uviedla, rozhodla o ciastocnom znízení pôvodnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26. Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2007 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27. Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 28. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých 7. februára 2011 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré dokumenty. Komisia týmto ziadostiam v stanovenej lehote vyhovela. 29. Na základe správy sudcu spravodajcu sa Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol otvorit ústnu cast konania. 30. Listom zapísaným v kancelárii Vseobecného súdu 20. júna 2011 zalobkyna podala niekolko pripomienok k správe pre pojednávanie, ktorá jej bola oznámená 14. apríla 2011, pokial ide o význam judikatúry, ktorá sa týka dôkazného bremena a dôkaznej úrovne. 31. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 7. júla 2011. 32. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 ods. 4 a clánok 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, - subsidiárne, aby zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 34. Zalobkyna na podporu svojej zaloby, ktorá sa týka len bilaterálnej spolupráce medzi skupinami Coats a Prym, uvádza týchto pät dôvodov: - prvý dôvod, zalozený na porusení povinnosti Komisie jednak predlozit dôkaz o porusení a jednak dodrzat dôkaznú úroven vyzadovanú v tejto súvislosti, - druhý dôvod, zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, - tretí dôvod, zalozený na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení, - stvrtý dôvod, zalozený na porusení clánku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), - a piaty dôvod, zalozený na nesprávnom uplatnení usmernení. O prvom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti Komisie jednak predlozit dôkaz o porusení a jednak dodrzat dôkaznú úroven vyzadovanú v tejto súvislosti Tvrdenia úcastníkov konania 35. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze pri skúmaní vsetkých dôkazov, ktoré vykonala Komisia, doslo k zjavne nesprávnym posúdeniam, takze Komisia si nesplnila povinnost, ktorá jej prinálezala, dokázat, ze skupina Coats bola úcastníckou bilaterálnej dohody o rozdelení trhu so skupinou Prym, ktorá trvala od januára 1977 do júla 1998. Komisia nedodrzala zásady uvedené Súdom prvého stupna v rozsudku z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia (T-36/05, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Coats", bod 71), týkajúce sa dôkazného bremena, hoci Komisia bola povinná predlozit dôkazy na podporu svojho "pevného presvedcenia" o existencii porusenia a uznat pochybnosti svedciace v prospech podozrievaného subjektu. 36. Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 37. Kedze úcastníci konania si odporujú, pokial ide o to, ako medzi nimi malo byt rozdelené dôkazné bremeno, a vseobecnejsie v otázke, ci boli dodrzané pravidlá uplatnitelné na predlozenie dôkazu o porusení clánku 81 ES a dôkazu o úcasti zalobkyne na takomto porusení, je potrebné na úvod pripomenút právnu úpravu uplatnitelnú v danej oblasti. 38. Z clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj z ustálenej judikatúry vydanej v rámci uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 688). V tejto súvislosti musí na preukázanie, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeytiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). 39. Ked sa Komisia v rámci preukazovania porusenia clánkov 81 ES a 82 ES opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania existencie porusenia je nepostacujúci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Ciment", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 725 az 728, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 187). Je potrebné sa domnievat, ze ked sa Komisia - tak ako v predmetnom prípade - opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí preukázat, ze dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatocné. Uz bolo rozhodnuté, ze takéto prevrátenie dôkazného bremena neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 40. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 41. Nepriame dôkazy, ktoré Komisia v rozhodnutí uviedla s cielom preukázat existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom, sa totiz nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 42. Do úvahy treba vziat aj skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa vykonávajú tajne, a preto sa vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 43. Navyse z judikatúry vyplýva, ze ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútaznej povahy, bez toho, aby bol zjavne proti, je to dostatocný dôkaz o úcasti uvedeného podniku ma karteli. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 81). 44. Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 82). 45. Pokial ide o dôkaznú hodnotu rôznych dôkazov, je potrebné pripomenút, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 273). Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu (rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf, vykonávajúci funkciu generálneho advokáta, vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 181) alebo priamym svedkom týchto okolností (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 207). Okrem toho je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze informáciu poskytli podniky, ktoré podali ziadost, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 alebo z roku 2002, nespochybnuje jej dôkaznú hodnotu. 46. Podla ustálenej judikatúry totiz ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré prinálezí Komisii na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo nesplnitelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 47. Urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli znízit význam svojej úcasti na porusení a zvýsit význam úcasti ostatných. Vzhladom na logiku konania upraveného v oznámeniach o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002 vsak pozadovanie prospechu z ich uplatnenia s cielom znízit pokutu nevytvára nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce podniku a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uvedených oznámení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58). 48. Osobitne je potrebné uviest, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k spáchaniu porusenia a pripustila tým existenciu iných skutocností, ako sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich urobil, treba v zásade povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 59). 49. Vyhlásenia zo strany dotknutých podnikov v rámci ziadostí, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 alebo z roku 2002, sa totiz musia posúdit opatrne a vo vseobecnosti ich nemozno povazovat za osobitne dôveryhodné dôkazy, ak neboli potvrdené inými prvkami. 50. Podla ustálenej judikatúry totiz vyhlásenie podniku, ktorému sa vytýka úcast na karteli, ktorého existenciu spochybnuje niekolko ostatných obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285; Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 167, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 293). 51. Nakoniec je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení 215 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze bilaterálna spolupráca medzi skupinami Coats a Prym mala za ciel umoznit im rozdelit si trh s galantériou, cím sa skupine Coats zabránilo vstúpit na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel". 52. Práve vzhladom na pravidlá uvedené v bodoch 38 az 50 vyssie je potrebné overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dostatocne dôveryhodné, presné a súhlasné dôkazy na to, aby sa v rámci celkového posúdenia a po preskúmaní vysvetlení alebo alternatívnych odôvodnení poskytnutých zalobkynou preukázalo, ze doslo k poruseniu konstatovanému v clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia. - O stretnutí v roku 1975 (odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia) 53. Podla zalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho výkladu zápisnice zo stretnutia v roku 1975, ktoré sa konalo medzi zalobkynou a William Prym, ked sa domnievala, ze islo o predbeznú fázu rozdelenia trhov, hoci z uvedenej zápisnice vyplývalo, ze islo výlucne o neskodnú diskusiu týkajúcu sa výlucnej a spolocnej distribúcie a záväzkov zo strany distribútora zdrzat sa výroby alebo distribúcie konkurencných výrobkov. Tento výklad bol potvrdený poznámkou pána E. F. urcenou pánom A. P. starsiemu a D. P. z 27. októbra 1975, vysvetlujúcou stretnutie, ktoré sa konalo medzi pánmi M. F. a B. 17. októbra 1975. 54. Z tvrdenia zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje, ze sa stretnutie konalo ani ze sa na nom zúcastnila. Spochybnuje vsak výklad, ktorý podala Komisia, pokial ide o zápisnicu z tohto stretnutia. 55. Odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia znie: "v roku 1975 sa [skupiny] Coats a Prym rozhodli spolupracovat v oblasti predaja a distribúcie vo velmi velkom pocte krajín sveta, a to tak, ze konali ako spolocné obchodné podniky alebo ako výlucní distribútori výrobkov toho druhého, v závislosti od ich sily na príslusnom trhu v kazdej krajine. Zápisnica zo stretnutia, ktoré sa konalo v Stolbergu [Nemecko] 16. a 17. novembra 1975, definuje hrubé rysy spolupráce medzi týmito dvoma skupinami." 56. Podstatná cast zápisnice zo stretnutia, ktoré sa konalo v Stolbergu, sa týka vnútorného obchodu: "v rámci týchto zásad sa objavili tieto hrubé rysy dohody, na základe ktorých sa budú konat neskôr podrobnejsie diskusie na úrovni trhu." Bod 2 ods. 5 uvedenej zápisnice stanovuje, pokial ide o Taliansko, toto: "[Skupina] Prym neuvedie na trh svoje zipsy." 57. Vyssie uvedená poznámka z 27. októbra 1975 reflektuje obsah stretnutia s Coats, ktoré sa konalo 17. októbra 1975 v Glasgowe (Spojené královstvo), a obsahuje bod I, nazvaný "Marketing", ktorý znie takto: "Výnimky z pravidla, ako je Taliansko, ktoré sme predvídali uz od zaciatku, musia byt preskúmané do hlbky." 58. Zalobkyna v poznámke pod ciarou 2 zaloby uvádza, ze "Coats Italy získala úcast na [základnom imaní] Lamprom, ktorá je talianskou výrobkynou zipsov a vlastnia ju súkromní akcionári a koncesionár licencie Opti [, ktorú Coats získala v roku 1989], potom ju úplne ovládla v roku 1975/1976". 59. Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zápisnica odkazuje nielen na "neskodnú diskusiu týkajúcu sa výlucnej a spolocnej distribúcie a záväzkov zo strany distribútora zdrzat sa výroby alebo distribúcie konkurencných výrobkov", ako tvrdí zalobkyna, ale aj na rozdelenie talianskeho trhu so zipsami. Okrem toho z prezencnej listiny vyplýva, ze islo o stretnutie riadiacich pracovníkov dvoch podnikov. 60. Navyse je potrebné pripomenút, ze Komisia stretnutie zo 16. a 17. novembra 1975 nepovazovala za dátum zacatia porusenia, ale o tento dokument, ktorý predchádza konstatovanému dátumu zacatia uvedeného porusenia (15. január 1977), sa opierala len s cielom lepsie preskúmat dôkazy spojené s obdobím porusenia. V tejto súvislosti Komisii nic nebránilo v tom, aby zohladnila prípravné fázy pred samotným vytvorením kartelu s cielom zistit hospodársku situáciu, ktorá predchádzala vytvoreniu kartelu a ktorá odôvodnovala jeho vytvorenie, alebo s cielom preukázat a posúdit, akú úlohu zohral kazdý z clenov kartelu pri jeho plánovaní, vytvorení a realizácii. Komisia môze navyse zohladnit aj fázu nasledujúcu po samotnom trvaní porusenia s cielom na základe oznámenia o spolupráci alebo prípadných polahcujúcich okolností posúdit skutocnú spoluprácu podnikov pri odhalení ich kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný "Tokai I", T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 304). 61. Okrem toho dokument z 15. januára 1977, ktorý bude skúmaný dalej, stanovuje: "Vseobecné zásady upravujúce [bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym] sú stanovené spôsobom definovaným v zápisnici zo stretnutia v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, doplnenej takto..." - O dokumente z 15. januára 1977 (odôvodnenia 218 az 222 napadnutého rozhodnutia) 62. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila to, ze dokument z 15. januára 1977, o ktorý sa opierala v napadnutom rozhodnutí, nie je ani podpísaný, ani úplný, a ze nic neumoznuje zistit, kto z Coats alebo William Prym ho vypracoval alebo s ním ústne súhlasil, pretoze neexistuje ziadny dôkaz o písomnom súhlase. Vsetky tieto prvky predstavujú uzitocné nepriame dôkazy na posúdenie dôkaznej hodnoty toho typu dokumentu. Podla zalobkyne z pojmu úplná spolupráca implicitne a z oznámenia o spolupráci z roku 2002 výslovne vyplýva, ze Komisia mala poziadat William Prym, aby predlozila dôkazy pochádzajúce od bývalých zamestnancov, aby si mohla nárokovat výhody vyplývajúce z uvedeného oznámenia. 63. Z týchto tvrdení vyplýva, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu dokumentu z 15. januára 1977. Spochybnuje vsak jeho výklad, ktorý vykonala Komisia. 64. Odôvodnenia 218 a 219 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(218) Vychádzajúc z tohto rámca spolupráce, Coats a William Prym uzatvorili vseobecnú dohodu o rozdelení trhu v odvetví galantérie, ako to dokazuje písomná dohoda z 15. januára 1977 (dalej nazývaná ,dohoda z roku 1977`), podla ktorej sa Coats zaviazala ,nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby tvrdej galantérie... ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie v Európe bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym`. [William] Prym sa zaviazala ,nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. ... ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie v Európe atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats`. (219) Ustanovenie dohody z roku 1977 zakotvuje, ze záväzky, ktoré sú v nej vyjadrené, hoci nie sú právne vymáhatelné, ,reflektujú prinajmensom duch dohody Coats - [William] Prym a predstavujú ako také morálnu povinnost zaväzujúcu dve strany`." 65. Dokument z 15. januára 1977 znie: "Vseobecné zásady upravujúce [bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym] sú stanovené spôsobom definovaným v zápisnici zo stretnutia v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, pricom sa doplnajú takto: S výnimkou uz vzniknutých situácií [vymenovaných v zozname a )] sa Coats zaväzuje: 1. nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby výrobkov tvrdej galantérie [vymenovaných v zozname b) na základe talianskej zmluvy vylucujúcej ihly pre stroje] ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie v Európe bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym; 2. vo zvysku sveta nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby tvrdej galantérie bez predchádzajúceho súhlasu Prym ani cinnost distribúcie konkurencnej tvrdej galantérie bez toho, aby predtým konzultovala [William] Prym. [William] Prym sa zaväzuje: 1. nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a remeselné pouzitie atd. [uvedených v zozname c)] ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie v Európe atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats; 2. vo zvysku sveta nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. bez predchádzajúceho súhlasu Coats ani cinnost distribúcie konkurencných nití na sitie a na remeselné pouzitie atd. bez toho, aby predtým konzultovala Coats. Uznáva sa, ze tieto záväzky nie sú právne vymáhatelné, ale reflektujú prinajmensom duch dohody Coats - [William] Prym a predstavujú ako také morálnu povinnost zaväzujúcu dve strany." 66. Zo znenia tohto samotného dokumentu vyplýva, ze odkazuje na stretnutie, ktoré sa konalo v Stolbergu 16. a 17. novembra 1975, presnejsie ze jeho cielom bolo doplnit vseobecné zásady, o ktorých sa diskutovalo na uvedenom stretnutí. Uvedený dokument reflektuje podrobnosti spolupráce medzi dvoma podnikmi na obchodnej úrovni. 67. Pokial ide o výhradu zalobkyne zalozenú na tom, ze dokument z 15. januára 1977 nemá dôkaznú hodnotu, treba konstatovat, ze dôveryhodnost tohto dokumentu nie je nevyhnutne znízená tým, ze nie je podpísaný. Po prvé, skutocnost, ze tento dokument nie je podpísaný, nemôze prekvapit, kedze ide o poznámku týkajúcu sa stretnutia, ktorého protisútazný ciel odôvodnoval to, aby jeho autor zanechal co najmenej stôp (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). Po druhé, dátum napísaný na dokumente ("15. 1. 1977") umoznuje domnievat sa, ze tento dokument bol pripravený v case, ked nastali relevantné skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 173). Po tretie, kedze tento dokument obsahuje konkrétne informácie, ktoré zodpovedajú informáciám obsiahnutým v iných dokumentoch, je potrebné konstatovat, ze tieto informácie sa môzu vzájomne podporovat (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 275). Po stvrté, ako Súd prvého stupna pripomenul najmä v rozsudku z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 715), na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, postacuje, aby predmetné podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. 68. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze ziadost skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002, zahrna nasledujúci text, citovaný v odôvodnení 220 napadnutého rozhodnutia: "Dohodou z 15. januára 1977, ktorá platí este aj dnes, si Coats a [William] Prym rozdelili trh s galantériou. Ziadna zo strán nemôze zasahovat v segmente trhu druhej strany bez jej súhlasu. Coats mala a este vzdy má na starosti segment výrobkov textilnej galantérie (nite na sitie, bavlna na vysívanie, vlna); [William] Prym mala a este vzdy má na starosti segment tvrdej galantérie (ihly a cvocky). Podla rámcovej dohody z rokov 1976 - 1977 sa Coats a [William] Prym rozhodli na úcely uvádzania na trh zlúcit svoj sortiment navzájom sa doplnajúcich výrobkov; islo o nite na sitie, bavlnu na vysívanie a vlnu (výrobky textilnej galantérie) na jednej strane a zipsy, cvocky a ihly (tvrdá galantéria) na druhej strane. Toto zlúcenie spocívalo na myslienke, ze na pouzitie nite na sitie je potrebná ihla a je vhodné uvádzat na trh tieto dva výrobky spolu prostredníctvom toho istého predajného kanála. Rámcová dohoda mala zarucit konsolidáciu kazdého podniku v hlavnej oblasti jeho cinnosti, a najmä jeho rozvoj internacionalizáciou jeho postavenia na trhu, pricom sa mal dosiahnut synergický efekt v oblasti uvádzania na trh tým, ze sa predíde zdvojeniu. Podla dohody sa kazdý podnik zaviazal, ze nebude zasahovat do oblasti vplyvu druhej strany bez jej súhlasu. Takisto sa dohodlo, ze Coats získa úcast 24,9 % na základnom imaní [William] Prym a bude mat právo vymenovat clena [jej] predstavenstva... a dvoch clenov jej dozornej rady. Coats vykonávala tieto dve práva az do roku 1994." 69. Obezník Coats Patons z 20. januára 1977 (dalej len "obezník z roku 1977") potvrdzuje, ze Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní William Prym a vymenovala clena jej predstavenstva (pán J. G.) a dvoch clenov jej dozornej rady (páni B. a W. H.). 70. Vyhlásenia pána A. P. podporujú, doplnajú a potvrdzujú obsah dohody z 15. januára 1977 (dalej len "dohoda z roku 1977"). Pokial ide o dôkaznú hodnotu týchto vyhlásení, spochybnovanú zalobkynou, je potrebné pripomenút, ze hoci urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli znízit význam svojej úcasti na porusení a zvýsit význam úcasti ostatných, nic to nemení na tom, ze argument zalobkyne nezodpovedá logike inherentnej konaniu upravenému v oznámeniach o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002. Pozadovanie výhod z uplatnenia týchto oznámení s cielom znízit pokutu nevytvára nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uplatnitelného oznámenia o spolupráci (pozri body 47 a 48 vyssie). Dalej z odôvodnenia 246 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, Komisia preukázala urcitú opatrnost, pretoze chcela podporit toto vyhlásenie inými dôkaznými prvkami. Ako dátum skoncenia porusenia teda neuznala rok 2004, ktorý uviedla skupina Prym v uvedených ziadostiach, ale stretnutie z 15. júla 1998. 71. Vyhlásenie pod prísahou zo strany pána M. F. 11. mája 2006 vsak pod nadpisom "Dohoda z roku 1977 a vztahy medzi Coats a [William] Prym od 70. rokov do 90. rokov" obsahuje bod 5, ktorý znie takto: "5 Hoci som nikdy nevidel dohodu z roku 1977 pred [dodatocným oznámením o výhradách], chápem dôvody, pre ktoré Coats a [William] Prym mohli uzatvorit takúto dohodu v roku 1977. V januári 1977 Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní [William] Prym a dohoda by bola v súlade s tým, co by som opísal ako ,velký projekt` [pánov] B. a... E. F., ktorí v danom case zastávali funkciu generálneho riaditela J & P Coats Ltd (dcérska spolocnost Coats Patons plc, ktorá mala na starosti odvetvie nití) a konatela [William] Prym. Ked vychádzam z ich stretnutia v roku 1975, z prevzatia úcasti zo strany Coats na základnom imaní [William] Prym a zo spolocných podnikov vzniknutých v 70. a 80. rokoch, povedal by som, ze [páni] B. a... E. F. plánovali od polovice 70. rokov velmi úzku spoluprácu medzi Coats a [William] Prym, pokial ide o kombináciu marketingu a distribúcie. Nemyslím si vsak, ze by chceli vykonat rozdelenie trhov medzi dve spolocnosti dohodou. V 70. rokoch bolo to, aby získala postavenie Coats v odvetví tvrdej galantérie (inak ako získaním úcasti na základnom imaní [William] Prym) alebo [William] Prym v odvetví nití, vysoko nepravdepodobné. Záväzok Coats nezaberat miesto v odvetví tvrdej galantérie a záväzok [William] Prym nezaberat miesto v odvetví nití preto nemal ziadnu hodnotu." 72. Z toho vyplýva, ze pán M. F. uznáva, ze hoci nevedel o existencii takejto dohody, vedel dobre pochopit dôvody, pre ktoré k nej dva podniky mohli dospiet (po tom, ako Coats získala úcast 24,9 % na základnom imaní William Prym). Na druhej strane podla M. F. nemali úmysel rozdelit si dotknuté trhy. 73. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze má k dispozícii iné dôkazy potvrdzujúce obsah dokumentu odovzdaného skupinou Prym, teda výnatok z prejavu pána D. P. z 9. novembra 1988 (pozri body 87 az 89 nizsie), poznámku vypracovanú pánom A. z 12. decembra 1991 (pozri body 90 az 94 nizsie), zápisnicu zo stretnutia s Coats Patons z 11. februára 1993 (pozri body 95 az 100 nizsie). Tieto dôkazy budú skúmané nizsie. 74. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z pojmu úplná spolupráca implicitne a z oznámenia o spolupráci z roku 2002 výslovne vyplýva, ze Komisia musela poziadat William Prym, aby predlozila dôkazy pochádzajúce od bývalých zamestnancov, aby si mohla nárokovat výhody z uplatnenia uvedeného oznámenia, je potrebné uviest, ze z tohto oznámenia vôbec nevyplýva, ze William Prym by bola na to, aby jej bolo poskytnuté znízenie sumy pokuty, povinná poskytnút vyhlásenia bývalých zamestnancov. Túto výhradu preto nemozno uznat. - O liste z 12. apríla 1977 (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia) 75. Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia nesprávne vylozila list z 12. apríla 1977 od pána S. (marketingový riaditel Coats) adresovaný Needles Industries Ltd (dalej len "NIL") tak, ze odkazuje na dohodu o rozdelení trhov, hoci pozorné cítanie preukazuje, ze sa týkal dohôd o výlucnej distribúcii v Európe, ako aj toho, ze Coats získala strategickú úcast na základnom imaní William Prym. Tento list sa má vnímat v kontexte rôznych projektov v oblasti distribúcie iniciovaných na stretnutí 16. a 17. novembra 1975. Tieto projekty sa uvádzajú v návrhu listu urcenom riadiacim pracovníkom z januára 1976. 76. Odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Uz v apríli 1977, v liste z 10. apríla 1977 adresovanom NIL, Coats jasne odkazuje na dohodu Coats - [William] Prym a na výbor pre uvádzanie na trh NIL - [William] Prym, ktorý dbá na to, aby ,transakcie boli vykonávané v duchu a podla znenia dohody Coats - [William] Prym`. Je tam takisto uvedené, ze ,podstatná zásada, ktorú [NIL] mus[ela] mat na mysli, [bola], ze Prym sa m[a]la povazovat za [partnerku] a nie priatelského konkurenta... V prípade podstatného nesúhlasu, alebo [pokial ide] o akúkolvek neistotu týkajúcu sa uplatnovania dohody Coats - [William] Prym na konkrétne trhy alebo specifické problémy, [NIL mala] vzdy konzultovat príslusného správcu trhu v Glasgowe [Coats]`." 77. Na úvod je potrebné konstatovat, ze ide naozaj o list z 12. apríla 1977. 78. Zalobkyna odkazuje na list z januára 1976, ako aj na obezník z roku 1977 na preukázanie toho, ze dôkazy nachádzajúce sa v spise Komisie spomínajú takisto existenciu spolupráce, ktorá nie je protiprávna, a to na úcely popretia hodnoty iných dôkazov preukazujúcich existenciu protiprávnej spolupráce. 79. Z listu z januára 1976 vsak okrem existencie spolupráce, ktorá nie je protiprávna, vyplýva aj potreba na trhoch, na ktorých uz existuje hospodárska sútaz s NIL, v zásade dodrziavat uz skôr získané trhové postavenie. Obsahuje v tejto súvislosti túto cast: "Na trhoch, kde uz existuje hospodárska sútaz s NIL, doslo k dohode, takze v zásade budú súcasné postavenia na trhu respektované. V prípade zipsov [William] Prym konkuruje Opti/LF iba na niektorých európskych trhoch a konali sa diskusie s Opti/LF s cielom preukázat, ze zdruzenie s [William] Prym nie je nezlucitelné s nasimi súcasnými globálnymi záväzkami." 80. Dalej, pokial ide o list z 12. apríla 1977, zalobkyna neuvádza, preco sa pánovi S. zabránilo "odkazovat otvorene na dohodu o rozdelení trhu v liste... adresovanom [NIL]". - O dohode Hugenpoet (odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia) 81. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia okrem vyhlásenia pána A. P. nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu dohody nazývanej "dohoda Hugenpoet", a ze nezohladnila dôkazy, ktoré protirecia existencii takejto dohody, a to napríklad, ze William Prym pokracovala vo svojej cinnosti ako výrobkyna zipsov. Jediným argumentom Komisie na podporu existencie dohody Hugenpoet je to, ze William Prym subkontrahovala svoje zásobovanie, pokial ide o tkané pásy so zapínacími zubmi od Opti. Zalobkyna vsak tvrdí, ze William Prym nadalej pokracovala vo výrobe zipsov, pricom externalizácia bola odôvodnená len nákladmi a neznamenala stiahnutie sa z odvetvia zipsov (v tejto súvislosti pozri jej odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách). 82. Domnieva sa, ze zrusenie záveru, ku ktorému dospela Komisia, má znacný význam vzhladom na závaznost a dlzku trvania celého uvádzaného porusenia. Vyplýva z toho totiz, ze aj vo variante veci, ktorý najviac svedcí v prospech záveru Komisie, existovalo obdobie jedenást a pol roka [od listu Coats adresovanému NIL z 12. apríla 1977 az po Beirat (dozornú radu) William Prym z 9. novembra 1988], pricom vo vztahu k nemu neexistuje dôkaz, ze uvádzané porusenie by pokracovalo. 83. Odôvodnenia 225 a 226 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "(225) Podla [William] Prym sa na zaciatku 80. rokov [ona sama], Coats a Opti, nezávislá výrobkyna tvrdej galantérie az do roku 1988, spojili v rámci toho, co bolo nazvané dohoda Hugenpoet. [William] Prym v tejto veci napísala: ,To znamenalo, ze kazdému podniku tohto triumvirátu bolo zakázané, aby vyrábal a uvádzal na trh výrobky, ktoré vyrábali a uvádzali na trh ostatní dvaja. Takto teda Opti predala [William] Prym svoje oddelenie balenia a uvádzania na trh s tvrdou galantériou v Holandsku... Druhým výsledkom bolo, ze [William] Prym oznámila svoj úmysel stiahnut sa z trhu so zipsami. Najprv skoncila so sériovou výrobou zipsov na zaciatku 80. rokov, pricom sa potom nechala zásobovat od Opti pocas mnohých rokov v rámci dodávatelskej zmluvy`. Skupina Prym (na základe dohody, ktorú [William] Prym nazvala ,dohoda o dodávaní ozubených pásov na zipsy`)na zaciatku 80. rokov zanechala výrobu hlavnej zlozky zipsov a stala sa malým hrácom na tomto trhu az do 1. júla 1998 (bola prítomná na trhu hlavne v Nemecku), co je dátum, ked Prym Fashion získala 50-percentný podiel na cinnostiach spolocnosti Bonduel Sarl v oblasti zipsov, aby ju zlúcila s obmedzenou cinnostou Prym Fashion v tejto oblasti, v rámci spolocného podniku nazvaného Bonduel-Prym a premenovaného na Éclair Prym po tom, ako v nom Prym Fashion v roku 2001 nadobudla 100-percentnú úcast. (226) Podla Coats sú tvrdenia [William] Prym, pokial ide o dohodu Hugenpoet, neurcité a nekoherentné. [William] Prym uznala, ze neexistuje ziadna písomná stopa o dohode Hugenpoet. Coats vsak nespochybnuje to, ze [William] Prym zanechala výrobu ozubených pásov na zipsy, k comu doslo podla oznámenia [William] Prym v súlade s dohodou... Hugenpoet a zodpovedalo to prvej fáze toho, ze postupne opustila odvetvie výroby zipsov. Nech je to akokolvek, Komisia uznala, ze existencia dohody Hugenpoet nebola potvrdená ziadnym písomným dôkazom. Domnieva sa vsak, ze tieto udalosti, ako ich opísala [William] Prym, preukazujú, ako sa vyvíjala situácia na trhu s galantériou a ako sa Coats a [William] Prym pokúsali prispôsobit svoju dohodu o rozdelení trhov v závislosti od tohto vývoja. Súbezne s týmto vseobecným rozdelením trhu s galantériou boli zipsy jedinou oblastou, v ktorej dochádzalo k prekrývaniu ich cinností (ak sa nezohladní odvetvie ihiel). Ziadny z podnikov nebol prvotriednym hrácom na týchto samotných geografických trhoch. Skupina Prym vyrábala a distribuovala zipsy v podstate v Nemecku a Rakúsku a iba malé objemy na susedných trhoch. Hoci Coats predávala v Rakúsku svoje zipsy spolu s Prym, v Nemecku nikdy nevyrábala ani nepredávala zipsy pred získaním spolocnosti Opti." 84. Z odôvodnenia 226 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uznala, ze tvrdenie uvedené v ziadostiach skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, pokial ide o existenciu dohody Hugenpoet, nie je potvrdené ziadnym písomným dôkazom. Táto skutocnost vsak podla Komisie ukazuje, aký bol vývoj situácie na trhu a vztah medzi dotknutými podnikmi. V case dohody z roku 1977 bolo ich prioritou oddelenie svojich hlavných trhov, teda tvrdá galantéria pre William Prym a nite pre Coats, kým segment zipsov predstavoval jednu z dvoch oblastí, v ktorých sa ich cinnosti prekrývali. 85. Argument zalobkyne, podla ktorého William Prym nadalej vyrábala zipsy a externalizácia jej zásobovania tkanými pásmi so zapínacími zubmi bola odôvodnená len otázkou nákladov a nepatrila do rámca stiahnutia sa z odvetvia zipsov, by mohol byt scasti potvrdený zmluvou o zásobovaní uzatvorenou medzi Opti a William Prym, co je zmluva, ktorej platnost sa skoncila 31. marca 1999. Naproti tomu okrem tvrdenia zalobkyne, pokial ide o pokracovanie cinnosti William Prym týkajúcej sa výroby zipsov, je potrebné konstatovat, ze spis neobsahuje dôkazy umoznujúce potvrdit zachovanie tejto cinnosti. 86. Pokial ide o dôkaznú hodnotu vyhlásení skupiny Prym, Komisia sama pripustila, ze tieto vyhlásenia nemozno pouzit ako dostatocný dôkaz o dohode o rozdelení trhov uzatvorenej v 70. rokoch. Tvrdí vsak, ze aj ked sa nezohladní dohoda Hugenpoet, existenciu dohody o rozdelení trhov zo 70. rokov nemozno popriet. Dodáva, ze existencia dohody Hugenpoet je mozná aj vzhladom na kritiku, ktorá sa vzniesla voci skupine Prym, pretoze získala Opti. Aj ked totiz existencia dohody nebola potvrdená dôkazmi datovanými z obdobia porusenia, vyhlásenie skupiny Prym v tejto súvislosti zodpovedá obdobiu (80. roky), vo vztahu ku ktorému sa Komisia domnieva, ze má dostatok dôkazov preukazujúcich porusenie. Navyse vzhladom na skutocnost, ze vyhlásenie skupiny Prym sa ukázalo dôveryhodné v iných bodoch a smerovalo proti jej vlastným záujmom, nie je dôvod pochybovat o jeho dôveryhodnosti, ani pokial ide o existenciu tejto dohody. - O stretnutí Beirat z 9. novembra 1988 (odôvodnenia 227 az 230 napadnutého rozhodnutia) 87. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia vykladala zápisnicu Beirat spolocnosti William Prym z 9. novembra 1988 nesprávne tak, ze odkazuje na dohodu z roku 1977. Podla nej islo pravdepodobne o narázku na správu vypracovanú na ziadost William Prym (pozri odôvodnenia 227 a 230 napadnutého rozhodnutia). Ziadny dôveryhodný dôkaz o existencii dohody Hugenpoet nebol predlozený. V dôsledku toho existuje viac ako jedenástrocná medzera v údajnom nepretrzitom uplatnovaní dohody z roku 1977. 88. V predmetnom prípade ide o prejav pána D. P. 9. novembra 1988 na Beirat spolocnosti William Prym, krátko po tom, ako Coats získala výrobkynu zipsov Opti. 89. Z tohto prejavu naozaj vyplýva, ze pán D. P. vytýka pánovi B., prezidentovi - generálnemu riaditelovi Coats a clenovi Beirat spolocnosti William Prym, ze nedodrzali povinnosti Coats voci William Prym, ked Coats kúpila Opti bez toho, aby to s William Prym konzultovala, a to v rozpore so záujmami William Prym, tak ako boli písomne zaznamenané. - O poznámke William Prym z 12. decembra 1991 (odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia) 90. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila poznámku William Prym z 12. decembra 1991, z ktorej vyplývalo, ze obsah dohody z roku 1977 mohol byt známy len dvom osobám a ze po ich úmrtí (pán B.) a odchode do dôchodku (pán E. F.) uvedená dohoda nebola odovzdaná generálnemu riaditelstvu William Prym. Zalobkyna tvrdí, ze odkaz na dohodu uzatvorenú v roku 1975 v tejto poznámke zodpovedá v skutocnosti stretnutiu zo 16. a 17. novembra 1975, ktoré sa konalo v Stolbergu. Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia sa dopustila toho istého nesprávneho výkladu legitímneho záväzku o nesútazení vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2004) 4221 v konecnom znení z 26. októbra 2004 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/F-1/38.338 - PO/Ihly). V tejto veci bola Coats ako výlucná kupujúca Entaco chránená povinnostou ulozenou Entaco nesútazit s nou v jej hlavných oblastiach predaja. Komisia sa domnievala, ze tam islo o rozdelenie trhov, ale v rozsudku Coats, uz citovanom v bode 35 vyssie, Súd prvého stupna zrusil tento záver a domnieval sa, ze ide o legitímne ochranné opatrenie. Zalobkyna odkazuje najmä na bod 150 uvedeného rozsudku. 91. Odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Coats cituje poznámku z 12. decembra 1991, ktorá sa nachádza v spise Komisie. Tvrdí, ze poznámku pravdepodobne vypracoval pán A. z [William] Prym, pretoze v hornom rohu poznámky sú uvedené iniciálky ,vA`. Prvý odsek dokumentu odkazuje výslovne na rokovanie z roku 1975 týkajúce sa dohody o distribúcii a rozdelení geografických oblastí medzi [William] Prym a Coats. Vyjednávacmi boli pán B. (zo strany Coats) a pán E. F. (zo strany [William] Prym). Coats cituje tento dokument na potvrdenie svojho argumentu, podla ktorého text dohody z roku 1977, hoci sa na nom dohodli, zostal len v rukách vyjednávacov, teda pánov B. a E. F. Tento dôkaz jasne preukazuje existenciu dohody o rozdelení trhu, ktorá stanovila rozdelenie trhov medzi [William] Prym a Coats. Tým, ze Coats pritiahla pozornost Komisie na tento dôkaz, protirecí svojim predchádzajúcim argumentom, ked tvrdila, ze takáto dohoda neexistovala. Navyse skutocnost, ze v roku 1991 bol jej text dostupný len pánom B. a E. F., neimplikuje nevyhnutne, ze ich nasledovníci nevedeli o jej existencii. Poznámka z 12. decembra 1991 jasne uvádza dohodu o rozdelení trhov, ktorej existencia nebola dôverná. Uz v roku 1991 teda o existencii takejto dohody vedeli dalsie osoby. Nech je to akokolvek, dokumenty skúmané v odôvodneniach 232 az 234, 237, 239, 240 a 242 preukazujú, ze vztah medzi [William] Prym a Coats sa nadalej týkal rozdelenia trhov, a to aj po tom, ako páni B. a E. F. odisli z vedenia oboch podnikov." 92. Zo znenia poznámky z 12. decembra 1991 vyplýva, ze dohoda o rozdelení trhov bola uzatvorená v roku 1975 po rokovaniach vedených pánmi B. a E. F. ako podmienka prehlbenej spolupráce. Okrem toho podla autora tejto poznámky bol výsledok týchto rokovaní prepísaný do dôverného dokumentu, dostupného len samotným vyjednávacom. Nakoniec v druhom odseku uvedenej poznámky pán A. uviedol, ze podla neho podstatným prvkom dohody bolo vyhlásenie, ktorým sa William Prym zaviazala, ze nebude obchodne aktívna, ci uz priamo alebo nepriamo, v oblasti nití na sitie a na vysívanie, kým Coats, odhliadnuc od uz tolerovanej výnimky týkajúcej sa NIL a Linhas Corrente Ltda Brasil, sa zaviazala nevyvíjat priamo alebo nepriamo obchodnú cinnost v oblasti tvrdej galantérie. 93. V dôsledku toho argument zalobkyne, podla ktorého obsah dohody z roku 1977 mohol byt známy len dvom osobám a po ich úmrtí a odchode do dôchodku táto dohoda nebola odovzdaná generálnemu riaditelstvu William Prym, nemozno uznat, pretoze sa preukázalo, ze prinajmensom 12. decembra 1991 bol autor poznámky informovaný o existencii a obsahu takejto dohody. 94. Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého táto poznámka odkazuje na dohodu uzatvorenú v roku 1975, ktorá v skutocnosti zodpovedá stretnutiu zo 16. a 17. novembra 1975, ktoré sa konalo v Stolbergu, treba jednoducho uviest, ze skutocnost, ze dohoda mohla byt uzatvorená ústne v roku 1975 a mohla byt potvrdená v zápisnici z tohto stretnutia, nevylucuje, ze táto dohoda bola následne vyhotovená písomne v roku 1977 (pozri tiez bod 67 vyssie). - O stretnutí z 11. februára 1993 (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia) 95. Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze vyhlásenie pána J. G., ktorý zastupoval William Prym, z 11. februára 1993 odkazovalo na dohodu o rozdelení trhov, hoci Súd prvého stupna rozhodol, ze toto vyhlásenie sa netýkalo Coats a ze Komisia nepreukázala "protisútaznú povahu stretnutia" ani to, ze vyhlásenie odkazuje na dohodu z roku 1977 (rozsudok Coats, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 91). 96. Komisia na pojednávaní zdôraznila, ze Súd prvého stupna v bode 91 rozsudku Coats, uz citovaného v bode 35 vyssie, skúmal predmetné stretnutie izolovane, pretoze v danom case nemal k dispozícii celý súbor informácií, ktoré má Vseobecný súd dnes, co viedlo Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku k domnienke, ze stretnutie nemalo protisútazný ciel. 97. Z argumentu zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje ani to, ze sa stretnutie konalo, ani svoju prítomnost na nom. Na druhej strane jednak tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala protisútaznú povahu tohto stretnutia, a jednak spochybnuje výklad, ktorý poskytla Komisia, pokial ide o vyhlásenie pána J. G. 98. Pokial ide o prvé uvedené tvrdenie, treba uviest, ze z bodu 11 zápisnice zo stretnutia z 11. februára 1993 vyplýva, ze pán J. G. odkazuje na pôvod vztahov medzi Coats a William Prym, pricom William Prym bola povazovaná za zodpovednú za tvrdú galantériu. Podla neho Coats mala morálnu povinnost vyriesit situáciu týkajúcu sa NIL, aby sa mohol konecne realizovat pôvodný projekt, na základe ktorého mala Coats kontrolovat výrobu textilnej galantérie a ponechat William Prym na starosti dodávky tvrdej galantérie. 99. Pokial ide o bod 91 rozsudku Coats, uz citovaného v bode 35 vyssie, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna tam skúmal dohody v odvetví ihiel uzatvorené medzi William Prym a Entaco, ktorých priamym úcastníkom Coats nebola. Entaco a Willia Prym podpísali rámcovú dohodu, ktorá nadobudla platnost 10. septembra 1994. Túto dohodu strany uzatvorili na úcely kúpy cinností balenia a finalizácie NIL (predtým ju vlastnila Coats Holdings) a nadobudla platnost k dátumu tejto kúpy. Súd prvého stupna v predmetnom prípade dospel k záveru, ze protisútazná povaha stretnutia z 11. februára 1993 nebola preukázaná nespochybnitelným spôsobom najmä z dôvodu, ze veta, podla ktorej "Coats mala morálnu povinnost dat do poriadku súcasnú situáciu [NIL]", bola dost neurcitá v rámci predaja cinnosti a neodkazovala nevyhnutne na rozdelenie trhu, kedze mohla znamenat aj to, ze Coats mala prijat predchádzajúcu ponuku William Prym a nie predat NIL spolocnosti Entaco. Súd prvého stupna tam tiez spresnil, ze zvysok zápisnice nebol relevantný. 100. Pokial ide o druhé tvrdenie, je potrebné pripomenút, ze z vyhlásenia pána J. G., prebratého v zápisnici z predmetného stretnutia, v spojení so znením dohody z roku 1977 (pozri bod 65 vyssie) vyplýva, ze podla tejto dohody bola kazdá strana nadalej povinná nezaberat miesto na trhoch druhej strany. To je aj dôvod, pre ktorý sa Komisia odvolala na túto poznámku (pozri odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia). - O postúpení úcasti Coats na základnom imaní William Prym (odôvodnenia 233 az 236 napadnutého rozhodnutia) 101. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila to, ze dohoda o spolupráci z roku 1995 a rámcová dohoda zo septembra 1997 (dalej len "rámcová dohoda z roku 1997") spôsobili znacnú premenu vo vztahoch medzi Coats a William Prym a ze by bolo zbytocné, keby dohoda z roku 1977 mala prednost. 102. Po prvé sa zalobkyna domnieva, ze obchodné vztahy medzi Coats a William Prym sa radikálne zmenili odvtedy, ako Coats postúpila svoju úcast na základnom imaní William Prym na konci roka 1994. Po druhé, pokial ide o stretnutie z 11. júna 1996 (pozri odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia), tvrdí, ze toto stretnutie sa týkalo len spolupráce v oblasti distribúcie. Odkazuje konkrétne na vedlajsí záväzok v súvislosti s tým, ze získala postavenie výlucného distribútora, a to povinnost nevyrábat ani nedistribuovat konkurencné výrobky. Po tretie, pokial ide o teóriu Komisie rozvinutú v odôvodneniach 234 a 236 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej rámcová dohoda z roku 1997 potvrdzuje, ze "Coats a [William] Prym nadalej konali v duchu rozdelenia trhov s nesútaznými stratégiami", zalobkyna uvádza, ze Komisia nepriniesla ani najmensí dôkaz o prícinnej súvislosti medzi uvedenou rámcovou dohodou a dohodou z roku 1977. Zalobkyna dospela k záveru, ze vsetko, co mohlo existovat v minulosti, bolo nahradené obmedzenou dohodou o spolupráci v oblasti distribúcie na trhoch urcených jednotlivcom. 103. Odôvodnenie 233 napadnutého rozhodnutia znie takto: "v decembri 1994 Coats predala rodine Prym svoju úcast na základnom imaní William Prym; tento predaj nadobudol úcinnost 31. decembra 1994. Podla [ziadostí skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002], spolupráca medzi Coats a [William] Prym na európskom trhu bola regularizovaná vo februári 1995 a obe strany sa dohodli, ze je v ich záujme ju predlzit. Skupina Prym vsak neposkytla dalsie informácie o presných podrobnostiach tejto spolupráce. [William] Prym a Coats sa stretli 11. júna 1996 v Stolbergu... Pán D. G. z Coats pri tejto prílezitosti vyhlásil: ,Stratégia distribúcie [spolocnosti] Coats Craft v Európe spocívala tom, aby v maximálnej moznej miere spolupracovala s velkými dodávatelmi znackových výrobkov ako [William] Prym a nezavádzala vlastné znacky. Ak sa zavedie partnerský systém, Coats stiahne vlastné znacky`." 104. Komisia sa odvoláva na odôvodnenie 234 napadnutého rozhodnutia, aby preukázala, ze po roku 1995, po tom, ako Coats predala svoju úcast na základnom imaní William Prym, sa uvedené dva podniky nadalej správali v duchu rozdelenia trhov nesútaznými stretégiami. Toto konstatovanie potvrdzuje skupina Prym. 105. Podla bodu 9 ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002: "[William] Prym chcela prostredníctvom tejto dohody zaistit, aby boli jej výrobky uvádzané na trh cez kanály Coats. Rámcová dohoda upravuje spoluprácu tak v priemyselnom, ako aj v obchodnom odvetví. Coats zaujímal predaj iných výrobkov prostredníctvom svojho nákladného systému uvádzania na trh. Obzvlást ju zaujímali uz známe zavedené znackové výrobky [William] Prym." 106. Zalobkyna tvrdí, ze táto dohoda bola riadne podpísaná 3. septembra 1997 a ze vytvorila siroký rámec na spolocnú distribúciu galantérie urcenej na spotrebitelský trh (pozri odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia). Uvádza, ze dôvody, pre ktoré bola rámcová dohoda z roku 1997 potrebná, by bolo tazké vymedzit, keby sa dohoda z roku 1977 nadalej uplatnovala, pretoze dohoda z roku 1977 "stanovila zásadu, ze ziadna z dvoch strán nebude distribuovat výrobky, ktoré by konkurovali druhej strane" (pozri jej odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách). 107. Bod 5 rámcovej dohody z roku 1997 znie takto: "Dohoda sa týka tvrdej galantérie a elastických výrobkov, ci uz sú vyrobené alebo subdodávané, zabalené a oznacené znackou [spolocnosti] Prym Consumer, ako aj nití a vedlajsích s tým spojených projektov, ci uz sú tieto výrobky vyrobené alebo subdodávané, zabalené a oznacené znackou Coats, a prípadne dalsích výrobkov pre presne vymedzené trhy." 108. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze podla Komisie poznámka týkajúca sa stretnutia z 11. júna 1996 a podpísanie rámcovej dohody z roku 1997 samy osebe nie sú dôkazom o existencii kartelu, ale nevyplýva z nich ani to, ze by z neho Coats vystúpila. 109. V druhom rade Komisia v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dohoda z roku 1977 stanovovala po prvé, ze Coats a Prym Consumer uzatvoria zmluvy na výlucné dodávanie a distribúciu pre svoje príslusné výrobky, teda tvrdú galantériu vyrábanú Prym Consumer a ostatnú galantériu vyrábanú Coats, a po druhé, ze rámcová dohoda stanovila pravidlá spolocnej distribúcie výrobkov oboch strán, ale bez toho, aby upravila výrobu alebo distribúciu konkurencných výrobkov. 110. Je vsak potrebné uviest, ze druhé konstatovanie je nesprávne, pretoze z bodu 5 rámcovej dohody citovanej v bode 107 vyssie vyplýva, ze táto dohoda sa týka takisto výlucnej distribúcie konkurencných výrobkov (tvrdá galantéria vyrábaná William Prym a nite a ostatné vedlajsie výrobky vyrábané Coats), ako aj iných specifických výrobkov. 111. Komisia vsak správne uvádza, ze od pôvodnej dohody o rozdelení trhu z roku 1977 uplynulo 20 rokov a ze nová dohoda bola uzatvorená po zmene obchodného vztahu medzi týmito dvoma podnikmi, po tom, ako Coats predala svoju úcast na základnom imaní William Prym. - O získaní Bonduel zo strany William Prym a o stretnutí z 15. júla 1998 (odôvodnenia 237 az 245 napadnutého rozhodnutia) 112. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zápisnice zo stretnutia z 15. júla 1998, ktoré sa konalo v Stolbergu, odkazujú na dohodu z roku 1977. Podla zalobkyne sa odvolávajú len na dohodu o dodávaní tkaných pásov so zapínacími zubmi uzatvorenú medzi William Prym a Opti (pozri bod 81 vyssie), ako aj na rámcovú dohodu z roku 1997. 113. Na pojednávaní zalobkyna pripomenula, ze sama Komisia v priebehu tohto konania pripustila, ze ziadna z poznámok týkajúcich sa tohto stretnutia nepreukazuje existenciu kartelu. Dôkazy uvádzané Komisiou, pokial ide o obdobie po roku 1995, teda spocívajú v poznámkach z jediného stretnutia, a to z 15. júla 1998. 114. Podla zalobkyne sú rukou písané poznámky, ktoré predlozila, ovela podrobnejsie ako poznámka písaná na stroji z toho istého stretnutia a na rozdiel od tejto poznámky boli vypracované v case uvedeného stretnutia. Pokial ide o dôveryhodnost poznámky, zalobkyna zdôraznuje, ze ide o poznámku pána A. P., v ktorej nie sú od slova do slova prepísané návrhy pána M. F. Dalej tento pán vo svojom druhom vyhlásení pod prísahou poskytol vysvetlenie, ktoré je úplne realistické a legitímne, pokial ide pripomienky, ktoré vyjadril. 115. Z odôvodnení 237 az 245 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala jednak zo zápisníc zo stretnutia z 15. júla 1998 a jednak zo ziadostí skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002. 116. Poznámka písaná na stroji zo 7. novembra 2001, podpísaná pánom A. P. a týkajúca sa stretnutia s pánom M. F., ktoré sa konalo 15. júla 1998, znie takto: "MF hovoril vseobecne o veci Bonduel Prym. Vyjadril svoje sklamanie z toho, ze informácia mu bola poskytnutá oneskorene. Jeho kritika sa týkala konkrétnejsie toho, ze AP s Coats Opti nediskutoval o problémoch týkajúcich sa zipsov na vseobecných stretnutiach a ze mu nebolo povedané, ze dohoda uz neplatí. ... Nespomínal sa ani náznak, ze [William] Prym nebola zahrnutá do [rokovaní] ani v roku 1988 pri získaní Opti. ... MF sa spýtal, ci Prym vidí moznost, ze jedného dna by mohli subjekty v tomto priemyselnom odvetví konat volne, takze Coats by mohla vstúpit na trh s cvockami a takisto [William] Prym na trh s nitami. Táto otázka si vyzaduje jasnú a presnú odpoved." 117. Podla Komisie to po prvé dokazuje, ze Coats na túto akvizíciu reagovala rovnakým spôsobom, ako William Prym reagovala na akvizíciu Opti zo strany Coats v roku 1988 (pozri bod 89 vyssie). Ich príslusné reakcie potvrdzujú existenciu pretrvávajúceho kartelu medzi dvoma podnikmi zalozeného dohodou z roku 1977 (pozri odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Po druhé je potrebné z toho vyvodit, ze pán M. F. odkazoval na rozdelenie trhov, ktoré sa stanovilo pôvodne v dohode z roku 1977 (pozri odôvodnenie 243 napadnutého rozhodnutia). Po tretie z toho vyplýva, ze dva podniky pôvodné rozdelenie trhov medzi nimi (tvrdá galantéria na jednej strane a ostatná galantéria na druhej strane) nadalej respektovali (pozri odôvodnenie 245 napadnutého rozhodnutia). 118. Zápisnica zo stretnutia z 15. júla 1998, ktorá odkazuje na to, ze nemá existovat cenová sútaz s Opti, potvrdzuje toto konstatovanie. Navyse z tej istej casti tejto zápisnice vyplýva, ze William Prym nemala záujem o konkurovanie Opti, hlavne nie o cenovú sútaz. William Prym teda navrhla diskutovat o riesení týkajúcom sa zipsov, ako aj existujúcich dohôd. Okrem toho bolo uvedené, ze predmetné podniky by sa mali odhodlat na strategický dialóg. 119. Bod 4 uvedenej zápisnice znie takto: "Diskutovalo sa o zastresovacej dohode medzi Coats a [William] Prym... Obe strany vysvetlili, ze musia znásat velké náklady, pokial ide o realizáciu tejto zastresovacej dohody, a to náklady na dokoncenie pripravovaných dohôd, nové usporiadanie organizácie a zavedenie nových struktúr." 120. Dôkazy uvedené vyssie potvrdzujú konstatovanie Komisie, ze oba podniky na trhu so zipsami zacali mat problémy, pokial ide o tento spolocný výrobok, po súbore zmien v ich vztahoch pocas tohto obdobia. Napriek skutocnosti, ze boli konkurentkami na trhu so zipsami, nadalej dodrziavali svoj morálny záväzok o nesútazení a výslovne vyhlásili, ze nemajú záujem o cenovú sútaz na tomto trhu. 121. Co sa týka vyhlásenia pána M. F. pod prísahou z 24. apríla 2006, ide o vyhlásenie vypracované zástupcom zalobkyne, ktoré má zlahcit jej zodpovednost v rámci konstatovaného porusenia a v dôsledku toho nemôze znízit dôkaznú hodnotu dokumentov nájdených pri setreniach a vysvetlení poskytnutých v súvislosti s týmito dokumentmi (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 379). 122. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v danom case neposkytla ziadne ubezpecenie týkajúce sa cenovej sútaze, je potrebné konstatovat, ze na druhej strane nespochybnuje, ze skupina Prym takéto ubezpecenie jasne poskytla. V kazdom prípade, ak zápisnica zo stretnutia z 15. júla 1998 sama osebe nepostacuje na dokázanie porusenia, dozaista ju mozno zohladnit ako dôkaz v rámci súboru presných a navzájom súhlasných nepriamych dôkazov uvedeného v bodoch 38 az 40 vyssie. 123. V súvislosti s argumentom zalobkyne, podla ktorého Komisia pocas tohto konania sama pripustila, ze ziadna z poznámok týkajúcich sa stretnutia z 15. júla 1998 nepreukazuje existenciu kartelu, treba konstatovat, ze Komisia vo svojich písomnostiach len uvádza, ze tieto dokumenty samy osebe nie sú dôkazom o existencii kartelu, ale neuvádzalo sa v nich ani to, ze by sa z neho zalobkyna stiahla. - O dôkazoch v prospech zalobkyne 124. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila niektoré dôkazy, ktoré boli v prospech zalobkyne, pokial ide o existenciu dohody o rozdelení trhov, a to: - po prvé zápisnicu zo stretnutia medzi Coats a William Prym z 1. augusta 1989, - po druhé zápisnicu zo stretnutia medzi J. G. (William Prym) a R. H. (Coats) z 11. septembra 1989, - po tretie skutocnost, ze piati zo siestich riaditelov Coats poverených riadením tohto odvetvia v priebehu posledného desatrocia urobili vyhlásenia pod prísahou, v ktorých sa potvrdilo, ze nevedeli o dohode z roku 1977, ze o nej neboli informovaní a ze sa nikdy nesprávali tak, ako keby dohoda o rozdelení trhov tohto typu existovala. 125. Pokial ide o prvý dôkaz, treba uviest, ze zápisnica zo stretnutia z 1. augusta 1989, vypracovaná pánom R. H. z Coats, uvádza toto: "[2.] c) Divízia pre európskeho spotrebitela si ako jeden z cielov stanovila stat sa hlavným európskym dodávatelom a distribútorom úplného sortimentu vsetkých výrobkov prináleziacich do kategórie remeselnej výroby` - co zahrnalo nite na sitie a na remeselné pouzitie, zapínadlá, tvrdú galantériu, textilnú galantériu, potreby na sitie atd. d) Uprednostní sa riesenie spolu s [William] Prym a nie proti [William] Prym... e) EF uviedol, ze stratégia Coats - t. j. tá, ktorá je definovaná pod písm. c) vyssie - nie je odlisná od stratégie, ktorá predstavovala odôvodnenie prijatia pôvodného rozhodnutia z roku 1976 - teda ze Coats má byt výlucným distribútorom [William] Prym na celom svete a ze to bude posilnené prevzatím úcasti 25 % zo strany Coats na základnom imaní [William] Prym. ... Stretnutie sa skoncilo obojstrannou dohodou, pokial ide o to, ze konkrétne aspekty [bilaterálnej] spolupráce [medzi skupinami] Coats a Prym sa budú skúmat neskôr, pricom sa majú dodrziavat urcité kritériá: Svoje skúmanie musíme obmedzit na Európu. Bude potrebné, aby sme preskúmali reciprocnú exkluzivitu - teda to, ze Coats je výlucným distribútorom a predáva jedine výrobky [William] Prym v sortimente tvrdej galantérie. Musíme hladat riesenia specifických ,problémov` - NIL Opti: [William] Prym - zipsy ,Svetové ceny` oproti nemeckým nákladom, t. j. je Stolberg schodným riesením ako základna výroby pre vsetky výrobky z dlhodobého hladiska?" 126. Podla zalobkyne z tejto zápisnice vyplýva, ze keby dohoda z roku 1977 bola platila, nebolo by vôbec potrebné skúmat moznost zriadit reciprocnú exkluzivitu. Takéto konanie by predstavovalo nepotrebné opakovanie, kedze uz predtým by bolo Coats zakázané distribuovat tvrdú galantériu konkurujúcu tej od [William] Prym. 127. Je potrebné konstatovat, ze v bode 2 písm. e) zápisnice zo stretnutia z 1. augusta 1989 pán E. F. pripomína, ze stratégia navrhnutá zo strany Coats pod písm. c) sa neodlisuje od stratégie, ktorá predstavovala odôvodnenie pôvodného rozhodnutia z roku 1976, teda ze Coats sa stala výlucným celosvetovým distribútorom William Prym a získala v tomto rámci úcast 25 % na základnom imaní William Prym. 128. Úcastníci stretnutia z 1. augusta 1989 sa dohodli, ze preskúmajú zásadu reciprocnej exkluzivity - podla ktorej mala byt Coats výlucným distribútorom a v odvetví tvrdej galantérie predávat len výrobky William Prym. Okrem toho niektoré problémy sa museli riesit, ako napríklad situácia Opti/William Prym. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze William Prym sa domnievala, ze Coats tým, ze získala Opti, nedodrzala svoje záväzky v tejto oblasti (pozri bod 89 vyssie). 129. Skutocnost, ze dva podniky mali desat rokov po dohode o rozdelení trhov potrebu uzatvorit novú dohodu, vôbec nevylucuje existenciu pôvodnej dohody. Nová dohoda umoznila najmä zohladnit vývoj, ku ktorému doslo v priebehu tohto desatrocia, a úcastníkom hlbsie preskúmat otázku výlucnej distribúcie a vyriesit niektoré problémy, ako napríklad akvizíciu Opti zo strany Coats. 130. Pokial ide o druhý dôkaz, je potrebné sa domnievat, ze bod 10, nazvaný "Spojené královstvo", v zápisnici zo stretnutia z 11. septembra 1989 preukazuje po prvé, ze zalobkyna uz bola prítomná na anglickom trhu s tvrdou galantériou a ze mala ambíciu vyvinút novú znacku nazvanú "Stitchpoint". Po druhé po získaní spolocnosti Tootal získala Coats dalsiu znacku tvrdej galantérie v Spojenom královstve. Otázka výroby zipsov William Prym bola takisto vznesená v rámci diskusie o NIL. 131. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze citácia, na ktorú odkazuje zalobkyna, sa týka výlucne situácie v Spojenom královstve. Zalobkyna bola na tomto trhu prítomná uz od 70. rokov, teda v case uzatvorenia pôvodnej dohody. Zavedenie novej znacky a získanie Tootal v dôsledku toho nezmenilo ani vztah medzi dvoma podnikmi, ani ich vzájomné povinnosti. V dôsledku toho skutocnost, ze Coats si udrzala a posilnila postavenie na trhu v Spojenom královstve, nemá v predmetnom prípade ziadny dosah na existenciu a vývoj kartelu. 132. Pokial ide o tretí dôkaz, teda vyhlásenia piatich zo siestich riaditelov Coats, je potrebné pripomenút, ze hoci ide o vyhlásenia vypracované zástupcami zalobkyne, ktoré majú zlahcit jej zodpovednost v rámci konstatovaného porusenia, nemôze im to samo osebe odobrat kredit spojený s takýmto zaujatím stanoviska. Treba vsak uviest, ze to nemôze ani znízit dôkaznú hodnotu dokumentov nájdených pri setreniach a vysvetlení poskytnutých v súvislosti s týmito dokumentmi (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 379). - Návrh 133. Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze dohoda z roku 1977 si zachovala dôkaznú hodnotu, aby mohla v rámci súboru presných a navzájom súhlasných nepriamych dôkazov uvedeného Komisiou (pozri body 38 az 40 vyssie) potvrdit niektoré z podstatných tvrdení, ktoré sa nachádzajú vo vyhláseniach pána A. P., týkajúcich sa existencie dohody o rozdelení trhu s galantériou, cím sa skupine Coats zabránilo vstúpit na európsky trh s "inými druhmi zapínadiel" a skupine Prym na európsky trh s nitami. Toto konstatovanie potvrdzujú aj iné kontextuálne prvky, ktoré boli skúmané vyssie. V prvom rade je potrebné posúdit ako celok dokumenty objavené v priebehu setrenia, teda list z 12. apríla 1977, zápisnicu zo stretnutia z 11. februára 1993, zápisnicu zo stretnutia z 11. júna 1996, rámcovú dohodu z roku 1997, poznámku pána A. P. zo 7. novembra 2001 napísanú na stroji, týkajúcu sa stretnutia s pánom M. F., ktoré sa konalo 15. júla 1998, ako aj zápisnicu zo stretnutia z 15. júla 1998. V druhom rade je potrebné trvat na tom, ze tieto dokumenty sú okrem toho posilnené dokumentmi sprevádzajúcimi ziadosti skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, medzi ktoré patrí kópia dohody z roku 1977, výpis z prejavu pána D. P. z 9. novembra 1988 a poznámka vypracovaná pánom A. z 12. decembra 1991. Vsetky tieto dôkazy potvrdzujú, ze úzky vztah, ktorý spojil dotknuté podniky pocas obdobia po dohodách z roku 1975 a z roku 1977, pretrvával a ze postupne bol predmetom prispôsobení prostredníctvom iných dohôd, medzi ktoré patrí dohoda o zásobovaní z roku 1990 a rámcová dohoda z roku 1997. 134. Pokial ide o to, ci tieto dôkazy môzu preukázat dlzku trvania porusenia vytýkaného zalobkyni, treba pripomenút, ze je zvycajné, ze cinnosti, ktoré sú predmetom protisútazných praktík a dohôd, prebiehajú tajne a tajne - najcastejsie v tretom státe - sa uskutocnujú aj stretnutia a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako zápisnice zo stretnutia, tieto písomnosti sú obycajne len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré, posudzované ako celok, môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri bod 42 vyssie). 135. Z analýzy vykonanej v rámci tohto dôvodu vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila dôkazy, ktoré by mali dostatocnú preukaznú hodnotu, alebo presvedcivé alternatívne vysvetlenie na vyvrátenie dokumentárnych dôkazov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, z ktorých by vyplývalo, ze sa naopak zúcastnila na bilaterálnej dohode o rozdelení trhu so skupinou Prym. 136. Preto je potrebné sa domnievat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast zalobkyne na predmetnom porusení v súlade s pravidlami pripomenutými v bodoch 38 az 51 vyssie, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré je jej vytýkané v rámci tejto zaloby. Prvý dôvod musí byt teda zamietnutý ako nedôvodný. 137. Vseobecný súd povazuje následne za potrebné preskúmat prioritne tretí dôvod zalozený na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení predtým, ako sa preskúma druhý dôvod, zalozený na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, kedze trvanie porusenia predstavuje jednak integrálnu zlozku porusenia, ktorá je ako taká neoddelitelná od akéhokolvek konstatovania porusenia, a jednak jednu z podmienok, ktorými sa riadi premlcanie konania vo veci pokracujúceho porusenia (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 21). O tretom dôvode, zalozenom na neexistencii dôkazu o jedinom a pokracujúcom porusení Tvrdenia úcastníkov konania 138. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisii sa nepodarilo preukázat existenciu pokracujúceho porusenia od januára 1975 do 15. júla 1998, co by jej umoznilo ulozit jej pokutu zodpovedajúcu poruseniu trvajúcemu 21 a pol roka. V odôvodneniach 339 a 347 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze islo o jediné porusenie, ktoré pokracovalo od januára 1977 do júla 1998, pricom tvrdila, ze [sa preukázalo] pretrvávanie dohody o rozdelení trhov "prostredníctvom viacerých písomných dôkazov zhromazdených Komisiou v priebehu setrenia a v ziadostiach [skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002,] a písomných dôkazoch predlozených [skupinou Prym]". 139. Zalobkyna sa domnieva, ze skúmanie predmetného dôkazu preukazuje velké chyby z hladiska casu, ktoré sú prílis významné na to, aby Komisia mohla predlozit dôkaz o jedinom a pokracujúcom porusení. Podla tvrdenia zalobkyne totiz medzi nepodpísaným dokumentom neistého pôvodu a velmi nejasným dokumentom napísaným tou istou osobou poskytujúcou výpoved v skutocnosti uplynulo 21 rokov. Ziadny dôkaz neumoznuje domnievat sa, ze dohoda z roku 1977 sa mala uplatnovat viacero rokov, pretoze táto dohoda nehovorila nic o otázke odhadovanej dlzky jej realizácie. 140. Komisia pripomína, pokial ide o dlzku trvania a spojitost medzi sledom udalostí a jediným a pokracujúcim porusením, ze porusenie clánku 81 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Podla nej proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by tiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne predmetné cinnosti spadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodit zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Pokial ide o údajný nedostatok dôkazov o porusení v rokoch 1978 az 1990, Komisia zastáva názor, ze má k dispozícii dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú, ze naozaj doslo k rozdeleniu trhu medzi podnikmi od roku 1977. Posúdenie Vseobecným súdom 141. Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pretrvávajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 257). 142. Dalej treba uviest, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiez mohli predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodit zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 258). 143. Okrem toho sa podla ustálenej judikatúry pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v existencii dohôd, zosúladených postupov a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, body 696 az 698; z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 186, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159). 144. Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, body 179 az 181). 145. Z objektívnych dôvodov môze preto Komisia zacat samostatné konania, konstatovat viacero samostatných porusení a ulozit viacero samostatných pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, nazývaný "rozsudok Tokai II", T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 124). 146. Nakoniec treba tiez poukázat na to, ze kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit. Zistenie viacerých porusení môze totiz spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 158). 147. V dôsledku toho treba stanovit, ci sú konania vytýkané zalobkyni súcastou celkového plánu s cielom narusit normálne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu s "inými druhmi zapínadiel" a so zipsami, a teda ci spadá pod jediné a pokracujúce porusenie, ktoré tvorí kartel na týchto trhoch. 148. V predmetnom prípade to, ze Komisia kvalifikovala bilaterálnu spoluprácu medzi skupinami Coats a Prym ako jediné a pokracujúce porusenie, spôsobilo konstatovanie jediného kartelu pretrvávajúceho prinajmensom od 15. januára 1977 do 15. júla 1998 (pozri odôvodnenia 339 az 347 napadnutého rozhodnutia). Je teda potrebné skúmat, ci sa vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 141 az 146 vyssie Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikovala konania vytýkané zalobkyni ako jediné a pokracujúce porusenie na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii (pozri odôvodnenia 217 az 245 napadnutého rozhodnutia) a ktoré boli preskúmané z velkej casti v rámci prvého dôvodu. 149. Pokial ide o argument zalobkyne, podla ktorého skúmanie predmetných dôkazov preukazuje velké chyby z hladiska casu, ktoré sú prílis významné na to, aby platilo, ze Komisia predlozila dôkaz o jedinom a pokracujúcom porusení, je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený v súvislosti s urcitými stanovenými obdobiami, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za existujúce pocas celkového obdobia trvajúceho dlhsie nez stanovené obdobie, pokial takéto zistenie spocíva na objektívnych a navzájom súhlasných nepriamych dôkazoch. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jediného a pokracujúceho porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 169). 150. Preto ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokracujúcej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci je uvedené obdobie dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nie je mozné preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 89). 151. V danom prípade Vseobecný súd v rámci skúmania prvého dôvodu konstatoval, ze predmetná dohoda sa týkala bilaterálnej spolupráce medzi skupinami Coats a Prym. Podla uvedenej dohody sa Coats zaviazala "nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby výrobkov tvrdej galantérie... bez predchádzajúceho súhlasu [William] Prym". [William] Prym sa zaviazala "nevykonávat priamo alebo v rámci zdruzenia cinnost výroby nití na sitie a na remeselné pouzitie atd... bez predchádzajúceho súhlasu Coats". V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze sporná dohoda sa týka rozdelenia trhu medzi dvoch konkurentov. 152. Na rozdiel od dohody týkajúcej sa stanovenia cien, v rámci ktorej sa majú strany pravidelne stretávat, aby zohladnili vývoj trhu a mohli prispôsobit svoje správanie na tomto trhu pocas obdobia trvania dohody, dohodu týkajúcu sa rozdelenia trhu musia na základe jej podstaty strany dodrziavat od jej uzatvorenia a postupom casu môze byt predmetom prispôsobení bud formou zmeny existujúcej dohody, alebo prostredníctvom iných dohôd. 153. V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd dospel v bode 133 vyssie k záveru, ze dôkazy zhromazdené Komisiou v priebehu setrenia, dôkazy obsiahnuté v ziadostiach skupiny Prym, aby sa na nu vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 1996 a z roku 2002, ako aj písomné dôkazy poskytnuté skupinou Prym potvrdzujú, ze úzky vztah, ktorý spojil dotknuté po dniky pocas obdobia po dohodách z roku 1975 a z roku 1977, pretrvával a ze v priebehu casu bol tento vztah predmetom prispôsobení prostredníctvom iných dohôd, medzi ktoré patrí dohoda o zásobovaní z roku 1990 a rámcová dohoda z roku 1997. 154. V dôsledku toho mohla Komisia legitímne dospiet k záveru, ze strany sa dohodli na spolocnom projekte, ktorý obmedzil alebo mohol obmedzit ich obchodnú autonómiu tým, ze stanovil hrubé rysy ich spolocného konania na trhu (pozri odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 155. Preto je potrebné tretí dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom dôvode, zalozenom na porusení clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 156. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisii sa nepodarilo preukázat pretrvávanie akéhokolvek porusenia po 19. septembri 1997, teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, cize na základe clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 je akákolvek pokuta premlcaná. Nielenze dôkaz z 15. júla 1998 ani zdaleka nesplna poziadavky vyzadované v danej oblasti, ale takisto je vázne spochybnený dôkazmi poskytnutými pod prísahou, najmä pánmi M. F. a K., ktorí boli v danom case v Coats dotknutými riadiacimi pracovníkmi. 157. Komisia odpovedá, ze zhromazdila dostatok dôkazov na preukázanie, ze porusenie pretrvávalo prinajmensom do 15. júla 1998. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, ze clánok 81 ES sa uplatní aj na dohody, ktorých platnost sa uz skoncila, ale ich úcinky presahujú ich formálne skoncenie. Posúdenie Vseobecným súdom 158. Clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 stanovuje pätrocnú premlcaciu lehotu pre porusenia takého druhu, akým je porusenie vytýkané zalobkyni. Podla odseku 2 druhej vety uvedeného clánku v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína premlcacia lehota plynút dnom ukoncenia porusovania. Podla clánku 25 ods. 3 prvej vety tohto nariadenia sa plynutie premlcacej lehoty prerusuje na základe akéhokolvek aktu Komisie týkajúceho sa vysetrovania alebo stíhania porusenia. Podla samotného znenia clánku 25 ods. 4 uvedeného nariadenia sa prerusenie premlcacej lehoty uplatnuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. Podla odseku 5 toho istého clánku sa po kazdom prerusení obnoví plynutie premlcacej lehoty. Premlcacia lehota vsak uplynie najneskôr posledným dnom, v ktorom sa premlcacia lehota rovnala dvojnásobku premlcacej lehoty, ktorá uplynula bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále. 159. Treba pripomenút, ze dlzka trvania porusenia predstavuje jednak integrálnu zlozku porusenia, ktorá je ako taká neoddelitelná od akéhokolvek konstatovania porusenia a predstavuje jednu z podmienok, ktorými sa riadi premlcanie konania vo veci pokracujúceho porusenia (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 21). Ak má Komisia dodrzat pravidlá premlcania, znamená to, ze musí správne urcit obdobie, pocas ktorého sa zalobkyna zúcastnila na porusení. V dôsledku toho je potrebné overit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze úcast zalobkyne na porusení pretrvala prinajmensom do 19. septembra 1997 (teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia), aby mohol Vseobecný súd urcit, ci desatrocná premlcacia lehota stanovená clánkom 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 uplynula. 160. Pokial ide o otázku, kedy sa skoncila úcast zalobkyne na porusení, je potrebné na úvod pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej jednak strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia tým, ze z právneho hladiska dostatocne preukáze skutocnosti predstavujúce porusenie, a jednak podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 58, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 78). 161. Okrem toho dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno prinálezí v prvom rade Komisii. V tejto súvislosti sa podla judikatúry vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79). 162. Dalej v prípade kartelov, ktorých platnost sa skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby po ich formálnom skoncení nadalej trvali ich úcinky (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 71, a z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 182 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze dlzka porusenia sa nesmie posudzovat v závislosti od obdobia, pocas ktorého je dohoda úcinná, ale v závislosti od obdobia, pocas ktorého sa obvinené podniky správali spôsobom zakázaným clánkom 81 ES. 163. Treba pripomenút, ze podla clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia sa úcast zalobkyne na predmetnom porusení povazovala za preukázanú vo vztahu k obdobiu od 15. januára 1977 do 15. júla 1998. Zalobkyna v rámci tohto dôvodu spochybnuje toto konstatovanie týkajúce sa obdobia trvania porusenia. Podla nej sa Komisii nepodarilo preukázat pretrvávanie akéhokolvek porusenia po 19. septembri 1997, teda desat rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 164. Z posúdenia dôkazov vykonaného v rámci prvého a tretieho dôvodu vyplýva, ze v predmetnom prípade ide o jediné a pokracujúce porusenie, ktoré pretrvávalo prinajmensom do 15. júla 1998. 165. V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze desatrocná premlcacia lehota plynula od 15. júla 1998 do 19. septembra 2007, teda priblizne 9 rokov a 2 mesiace. Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté pred uplynutím desatrocnej premlcacej lehoty. 166. Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O stvrtom dôvode, zalozenom na porusení clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP Tvrdenia úcastníkov konania 167. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila jej procesné práva, tak ako sú stanovené v clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP, konkrétnejsie právo "vyslúchat alebo dat vyslúchat svedkov proti sebe" v prípadoch trestnoprávnej povahy, ako je to v predmetnom prípade. 168. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemôze vychádzat z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie. Komisia v predmetnom prípade po tom, ako dostala doplnujúcu ziadost skupiny Prym uvedenú v bode 11 vyssie, opät otvorila vysetrovanie a prijala dodatocné oznámenie o výhradách, v ktorom po prvýkrát vytýkala zalobkyni existenciu dohody o rozdelení trhov v závislosti od výrobkov v dlzke 21 rokov. Tak procesný kontext, ako aj váha pripisovaná v napadnutom rozhodnutí novým prvkom, ktoré k spisu pripojila William Prym, vedú k záveru, ze im bola pripísaná "rozhodujúca" váha v zmysle, v akom sa chápe v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva. 169. Podla zalobkyne sa okolnosti prejednávanej veci odlisujú od okolností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Bolloré/Komisia (uz citovaný v bode 48 vyssie, body 86 az 89). Po prvé identita autora vyhlásenia, na ktorom Komisia zalozila svoje konstatovanie porusenia v predmetnom prípade, pána A. P., bola známa a zalobkyna sa formálne pokúsila o jeho vypocutie. Po druhé, pokial ide o to, ze Komisia pripomína, ze nie je súdnym orgánom v zmysle EDLP, zalobkyna tvrdí, ze je na Komisii, aby sa ubezpecila, ze celé správne konanie dodrziava clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP. Po tretie sa zdá, ze Komisia na základe rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia (T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), tvrdí, ze pokuty ulozené z dôvodu porusenia ustanovenia práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávnu povahu. 170. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze pán A. P. bol prítomný na vypocutí 11. júla 2006, na ktorom mali vsetci úcastníci prílezitost predniest svoje argumenty. Ked advokát zalobkyne dostal slovo, rozhodol sa svoje vyjadrenie obmedzit na jednoduché vysvetlenie týkajúce sa programu na dosiahnutie súladu a vseobecnú poznámku týkajúcu sa dôkazov pouzitých Komisiou a vyhlásení skupiny Prym. V dôsledku toho zalobkyna, hoci mala prílezitost klást otázky úcastníkovi podla svojho výberu, tak pri tejto prílezitosti neurobila. Posúdenie Vseobecným súdom 171. Je potrebné pripomenút, ze hoci clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený[,] má právo najmä... vyslúchat alebo dat vyslúchat svedkov proti sebe a dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je súdnym orgánom v zmysle tohto ustanovenia (rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 7). 172. Podla ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tieto úcely sa Súdny dvor a Vseobecný súd inspirujú ústavnými tradíciami spolocnými pre clenské státy, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvlástny význam v tejto súvislosti prinálezí EDLP (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Okrem toho podla clánku 6 ods. 2 EÚ Európska únia respektuje základné práva, ktoré zarucuje EDLP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných právnych zásad. 173. Preto je potrebné vzhladom na tieto úvahy preskúmat, ci Komisia porusila takú základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, akou je respektovanie práv na obranu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7), tým, ze zalobkyni údajne neponúkla moznost ako svedka priamo vypocut pána A. P. 174. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze táto zásada si vyzaduje, aby sa podnikom a zdruzeniam podnikov dotknutým vysetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej sútaze uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinne uviest svoje stanovisko k skutocnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49 a tam citovanú judikatúru). Uvedená zásada naopak nevyzaduje, aby sa týmto podnikom v rámci správneho konania poskytla moznost vlastného vypocutia svedkov vypocutých Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 200). 175. V tomto smere totiz postacuje, aby boli vyhlásenia pouzité Komisiou dodané do spisu odovzdaného zalobkyni, ktorá ich môze spochybnit na súde Únie (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 147 az 149). 176. Navyse je potrebné konstatovat, podobne ako konstatovala Komisia, ze hoci pán A. P. bol prítomný na vypocutí 11. júla 2006, zalobkyna túto prílezitost nevyuzila na to, aby mu polozila otázky. Dalej zalobkyni nic nebránilo, aby podaním návrhu na vykonanie dokazovania v tomto zmysle poziadala o predvolanie a výsluch svedkov pred Vseobecným súdom. Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna taký návrh nepodala. 177. Vzhladom na tieto úvahy zalobkyna nemôze namietat porusenie svojho práva vypocut alebo dat vypocut svedkov vo svoj neprospech. V dôsledku toho je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut ako nedostatocný zo skutkového aj z právneho hladiska. O piatom dôvode, zalozenom na nesprávnom uplatnení usmernení k metóde stanovovania pokút Tvrdenia úcastníkov konania 178. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala v rámci urcenia zvýsenia sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia vykonat svoju diskrecnú právomoc uplatnit multiplikacný koeficient 10 % podla bodu 1 B usmernení k metóde stanovovania pokút. Komisia nemusela automaticky uplatnovat zvýsenie o 215 % z dôvodu dlzky trvania porusenia. Mala zohladnit po prvé slabost dôkazov, z ktorých vychádzala na úcely konstatovania porusenia, po druhé velký casový odstup medzi jednotlivými prejavmi kartelu, po tretie neexistenciu akejkolvek vedomosti vedenia zalobkyne o porusení a po stvrté neexistenciu dôkazu o realizácii porusenia. 179. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia opomenula postupovat takýmto spôsobom, kedze podla jej vlastného vyjadrenia bolo jej ustálenou praxou stanovit maximálne zvýsenie. Hoci skutkové okolnosti mohli v iných veciach (s výrazne kratsou dlzkou trvania) odôvodnit zvýsenie o 10 % za rok, Komisiu to neoslobodzuje od povinnosti pouzit svoju diskrecnú právomoc správne. 180. Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 181. Pred preskúmaním argumentov predlozených zalobkynou je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení 489 a 692 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokuty za porusenie Komisia ulozila na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho Komisia stanovila sumu pokút tak, ze uplatnila metodológiu definovanú v usmerneniach a v oznámení o spolupráci z roku 1996. 182. Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia v jednotlivých prípadoch nemôze odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 183. Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmania zákonnosti pokút ulozených Komisiou overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy uvedenej v usmerneniach, a pokial by zistil, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tejto súvislosti treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotnej zásady, z ktorej usmernenia vychádzajú, a jednak platnost vseobecnej metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 a 267, 312 a 313). 184. Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 267). 185. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide napríklad o východiskovú sumu alebo mieru zvýsenia sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia, sa teda preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 186. Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit sumu pokuty ulozenej Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). 187. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze si Komisia vyhradila moznost zvýsit sumu pokuty v závislosti od poctu rokov trvania porusenia pri dlhodobých poruseniach za kazdý rok ich trvania az o 10 % sumy stanovenej za závaznost porusenia, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov ci dokonca od závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 183 vyssie) (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Boliden a i./Komisia, T-19/05, Zb. s. II-1843, bod 98). 188. Argumenty zalobkyne, ktorých cielom je dokázat, ze Komisia mala zohladnit po prvé slabost dôkazov, z ktorých vychádzala na úcely konstatovania porusenia, po druhé velký casový odstup medzi jednotlivými prejavmi kartelu a po tretie neexistenciu akejkolvek vedomosti vedenia zalobkyne o porusení, sa zhodujú s tvrdeniami, ktoré boli uvedené v rámci prvého a tretieho dôvodu. Kedze Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa na základe rôznych dôkazov, ktoré mala k dispozícii, domnievala, ze islo o jediné a pokracujúce porusenie pretrvávajúce od 15. januára 1977 do 15. júla 1998, argumenty zalobkyne môzu byt len zamietnuté. 189. Pokial ide o argument zalobkyne zalozený na neexistencii dôkazu o realizácii porusenia, je potrebné pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 posledný pododsek nariadenia c. 17 uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a jednak jeho trvanie. Z toho vyplýva, ze vplyv trvania porusenia na základnú sumu pokuty musí byt vo vseobecnosti významný. To bráni tomu, aby s výnimkou oso bitných okolností bolo stanovené cisto symbolické zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia. Aj ked dohoda, ktorá má protisútazný ciel, nebola vykonávaná, treba brat do úvahy dlzku trvania, pocas ktorého táto dohoda existovala, to znamená obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom jej uzatvorenia a dátumom ukoncenia jej platnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 280). 190. V predmetnom prípade Komisia konstatovala, ze bilaterálna spolupráca medzi skupinami Prym a Coats existovala pocas 21 a pol roka, teda ide o dlhodobé porusenie v zmysle usmernení. Preto Komisia z tohto dôvodu zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni o 215 %. Je potrebné pripomenút, ze podla bodu 1 B tretej zarázky usmernení môze byt východisková suma pokuty stanovená z dôvodu závaznosti zvýsená o 10 % za kazdý rok porusenia, pokial ide o dlhodobé porusenia. Treba konstatovat, ze Komisia sa tým neodklonila od pravidiel, ktoré si stanovila v usmerneniach. 191. Preto musí byt piaty zalobný dôvod zamietnutý. 192. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadny z dôvodov uvádzaných zalobkynou nemozno uznat. Zalobu o neplatnost preto treba zamietnut ako celok bez toho, aby bolo navyse vzhladom na okolnosti daného prípadu potrebné v rámci neobmedzenej právomoci súdu zmenit sumu pokuty ulozenej zalobkyni. O trovách 193. Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze zalobkyna vo veci nemala úspech, je potrebné zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Coats Holdings Ltd je povinná nahradit trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7OzPL4/L94427-1952TMP.html#t-ECR_62007TJ0439_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:047:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0185&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0299&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0222&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0019&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 53. file:///tmp/lynxXXXX7OzPL4/L94427-1952TMP.html#c-ECR_62007TJ0439_SK_01-E0001 54. file:///tmp/lynxXXXX7OzPL4/L94427-1952TMP.html#I1 55. file:///tmp/lynxXXXX7OzPL4/L94427-1952TMP.html#MO 56. file:///tmp/lynxXXXX7OzPL4/L94427-1952TMP.html#DI