ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 8. decembra 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Opatrenia prijaté nemeckými orgánmi v prospech spolocnosti Deutsche Post AG - Rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES - Neexistencia skorsieho konecného rozhodnutia - Neprípustnost" Vo veci T-421/07, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne N. Khan a B. Martenczuk, neskôr B. Martenczuk a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: UPS Europe NV/SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), a UPS Deutschland Inc. & Co. OHG, so sídlom v Neusse (Nemecko), v zastúpení: T. Ottervanger a E. Henny, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 12. septembra 2007 zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 [ES] v súvislosti so státnou pomocou Spolkovej republiky Nemecko v prospech spolocnosti Deutsche Post AG [pomoc C 36/07 (ex NN 25/07)], VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro a H. Kanninen (spravodajca), tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 8. júna 1989 prijala Spolková republika Nemecko Postverfassungsgesetz (zákon o organizácii posty) (BGBl. 1989 I, s. 1026, dalej len "PostVerfG"). Na základe jeho § 1 ods. 2 sa nemecká postová správa Deutsche Bundespost rozdelila na tri odlisné právne subjekty, a to Deutsche Bundespost Postdienst (dalej len "DB-Postdienst"), Deutsche Bundespost Telekom (dalej len "DB-Telekom") a Deutsche Bundespost Postbank (dalej len "DB-Postbank"). V súlade s § 65 ods. 2 PostVerfG boli uvedené subjekty povinné zachovat sluzby, ktoré ponúkala Deutsche Bundespost. Zatial co DB-Telekom vstúpila do práv a povinností Deutsche Bundespost súvisiacich s jej telekomunikacnými cinnostami, DB-Postdienst prebrala jej cinnosti v postovom odvetví, vrátane prevzatia vseobecnej postovej sluzby. 2 Dna 14. septembra 1994 prijala Spolková republika Nemecko Postumwandlungsgesetz (zákon o reorganizácii posty) (BGBl. 1994 I, s. 2339, dalej len "PostUmwG"). Na základe jeho § 1 a 2 boli tri právne subjekty uvedené vyssie premenené na akciové spolocnosti s úcinnostou od 1. januára 1995. Cinnosti DB-Postdienst prebrala zalobkyna, Deutsche Post AG. Cinnosti DB-Telekom a DB-Postbank prebrali Deutsche Telekom AG a Deutsche Postbank AG. 3 Dna 7. júla 1994 podala spolocnost na distribúciu balíkov UPS Europe NV/SA (dalej len "UPS Europe") na Komisii Európskych spolocenstiev staznost (dalej len "staznost z roku 1994") proti DB-Postdienst zalozenú tak na clánku 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES), ako aj na clánku 92 Zmluvy ES (teraz clánok 87 ES). Po tejto staznosti podalo v roku 1997 dalsiu staznost zdruzenie súkromných poskytovatelov kuriérskych sluzieb a sluzieb rýchleho dorucovania listových zásielok a balíkov Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (dalej len "BIEK"). 4 UPS Europe a BIEK v podstate vytýkali DB-Postdienst, ze zneuzívala svoje dominantné postavenie tým, ze viedla politiku predaja so stratou v odvetví zasielania balíkov z domu do domu, ktoré je otvorené hospodárskej sútazi, a ze túto politiku financovala bud prostredníctvom príjmov dosiahnutých v odvetví prepravy listov (alebo listových zásielok), v ktorom mala zákonný monopol (dalej len "vyhradené odvetvie"), alebo prostredníctvom pomoci v rozpore s clánkom 87 ES. 5 Listom zo 17. augusta 1999 uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 23. októbra 1999 (Ú. v. ES C 306, s. 25) Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s rôznymi opatreniami, na základe ktorých zalobkyna získala verejné zdroje, (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania z roku 1999") a poziadala ju o predlozenie istých dokumentov a informácií. 6 Dna 20. marca 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2001/354/ES o konaní podla clánku 82 ES (Vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 125, s. 27). V uvedenom rozhodnutí dospela k záveru, ze zalobkyna zneuzila svoje dominantné postavenie v segmente zásielkového predaja tým, ze v rokoch 1974 az 2000 poskytovala vernostné zlavy svojim klientom pod podmienkou, ze pre nich spracuje vsetky alebo väcsinu ich zásielok, a tým, ze v rokoch 1990 az 1995 uskutocnovala politiku predaja so stratou. 7 Dna 19. júna 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2002/753/ES o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech zalobkyne [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 247, s. 27, dalej len "rozhodnutie z roku 2002"). 8 Rozhodnutie z roku 2002 v podstate obsahuje odôvodnenie na styroch úrovniach. 9 Po prvé Komisia pripomenula, ze v rozhodnutí o zacatí konania z roku 1999 vypracovala hypotézu, podla ktorej platby, ktoré DB-Postdienst a následne zalobkyna získali za plnenie ich úlohy - sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"), presahovali cisté dodatocné náklady vyplývajúce z tejto úlohy, pricom Komisia oznámila, ze preskúma pät predpokladaných opatrení pomoci. Medzi tieto opatrenia patrili v prvom rade státne záruky, v zmysle ktorých bola Spolková republika Nemecko rucitelom za dlhy Deutsche Bundespost pred jej transformáciou na tri akciové spolocnosti (dalej len "verejné záruky"), v druhom rade existencia verejného financovania dôchodkov zamestnancov DB-Postdienst a zalobkyne a napokon prípadná financná pomoc státu v prospech zalobkyne (odôvodnenia c. 2, 4, 5 a 7 rozhodnutia z roku 2002). 10 Komisia následne vysvetlila pripomienky Spolkovej republiky Nemecko k piatim opatreniam pomoci uvedeným v rozhodnutí o zacatí konania z roku 1999 (odôvodnenia c. 12 az 20 rozhodnutia z roku 2002). Pokial ide o financnú pomoc státu, poukázala na to, ze Spolková republika Nemecko pripustila, ze na DB-Postdienst a zalobkynu sa vztahovali dva prevody verejných zdrojov, ktoré spocívali jednak v prevodoch uskutocnených v rokoch 1990 az 1994 zo strany DB-Telekom na základe § 37 ods. 3 PostVerfG a jednak v skutocnosti, ze DB-Telekom sa 1. januára 1995 na základe § 7 PostUmwG vzdala pohladávky voci zalobkyni (dalej len "prevody uskutocnené zo strany DB-Telekom"). Komisia poukázala na to, ze nemecká vláda síce nepoprela, ze prevody boli uskutocnené státom, tvrdila vsak, ze boli nevyhnutné pre naplnenie úlohy SVHZ prislúchajúcej zalobkyni (odôvodnenia c. 16 az 20 rozhodnutia z roku 2002). 11 Napokon Komisia uviedla, ze "v súlade so staznostami UPS [Europe] a BIEK sa [rozhodnutie z roku 2002] týkalo pokrytia nákladov v konkurencnom odvetví zasielania balíkov z domu do domu", pricom preskúmanie Komisie sa má vztahovat najmä na pokrytie nákladov zalobkyne týkajúcich sa dvoch základných sluzieb zasielania balíkov z domu do domu, ktoré sú otvorené hospodárskej sútazi: prepravy balíkov zameranej na podnikatelskú klientelu a prepravy balíkov z domu do domu na úcet spolocností zásielkového predaja (odôvodnenie c. 21 rozhodnutia z roku 2002). 12 Po druhé Komisia poukázala na to, ze Spolková republika Nemecko ju informovala, ze od roku 1990 do roku 1998 zalobkyna vykazovala vo vyhradenom odvetví zisk a v odvetví otvorenom hospodárskej sútazi stratu, pricom celkovo zaznamenala pri zohladnení vsetkých odvetví deficit. Z toho vyvodila, ze prípadný deficit v odvetví balíkov nemôze byt vyrovnaný ani na základe ziskov vo vyhradenom odvetví, ani príjmami zo ziskov v odvetviach, ktoré sú otvorené hospodárskej sútazi (odôvodnenia c. 66 az 69 a poznámka pod ciarou c. 107 rozhodnutia z roku 2002). 13 Po tretie Komisia konstatovala, ze straty zalobkyne v odvetví balíkov pocas obdobia od roku 1990 do roku 1998 museli byt nevyhnutne pokryté verejnými zdrojmi a následne sa rozhodla preskúmat, ci súviseli s úlohou SVHZ prislúchajúcou zalobkyni, pricom poukázala na to, ze ak takáto súvislost neexistuje, zalobkyna v zmysle clánku 87 ods. 1 ES získala výhodu (odôvodnenie c. 72 rozhodnutia z roku 2002). 14 V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze od 1. februára 1994 zalobkyna mala v zmysle § 2 ods. 2 bodu 3 Postdienst-Pflichtleistungsverordnung (nariadenie o povinných plneniach) (BGBl. 1994 I, s. 86) moznost, ale nie povinnost, priznat svojim zákazníkom v odvetví balíkov zlavy, z ktorých vyplývali nizsie sadzby, ako bola jednotná sadzba stanovená v § 1 ods. 1 Postdienst-Pflichtleistungsverordnung. Poukázala na to, ze vzhladom na uplatnené zlavy boli príjmy od roku 1994 do roku 1999 nedostatocné na to, aby pokryli prevádzkové náklady, co spôsobilo deficit vo výske 1 118,7 milióna nemeckých mariek (DEM) bez kauzálnej súvislosti s akoukolvek úlohou SVHZ (odôvodnenia c. 75 az 79, 82, 86 a 88 rozhodnutia z roku 2002). 15 Komisia následne najprv uviedla, ze zdroje pouzívané na verejné financovanie dôchodkov sú pod kontrolou Spolkovej republiky Nemecko, dalej, ze pokial ide o verejné záruky, Spolková republika Nemecko priamo kontroluje dlhové záväzky zalobkyne, a napokon, ze pokial ide o financnú pomoc Spolkovej republiky Nemecko v prospech zalobkyne, prevody uskutocnené spolocnostou DB-Telekom boli pripísatelné tomuto clenskému státu (odôvodnenia c. 92 az 94 rozhodnutia z roku 2002). 16 Komisia poukázala na to, ze bez prevodov uskutocnených DB-Telekom by Spolková republika Nemecko musela na podporu DB-Postdienst a zalobkyne vyuzit zdroje zo vseobecného rozpoctu (odôvodnenie c. 95 rozhodnutia z roku 2002). 17 Komisia následne dospela k záveru o existencii skreslenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Rovnako konstatovala, ze získaná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom v rozsahu, v akom nebola odôvodnená v zmysle clánku 87 ods. 2 a 3 ES, a ze cisté dodatocné náklady v výske 1 118,7 milióna DEM v odvetví balíkov nemohli byt povazované za výsledok povinností vyplývajúcich z úlohy SVHZ prislúchajúcej zalobkyni v zmysle clánku 86 ods. 2 ES (odôvodnenia c. 96 az 106 rozhodnutia z roku 2002). 18 Po stvrté Komisia dospela k záveru, ze v rozsahu, v akom kompenzácia Spolkovej republiky Nemecko za dodatocné náklady spôsobené politikou predaja so stratou znízila náklady, ktoré sú bezne spojené s poskytovaním sluzieb v odvetví zasielania balíkov z domu do domu, toto opatrenie predstavovalo výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a zároven pomoc vo výske 572 miliónov eur, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom (odôvodnenie c. 107 rozhodnutia z roku 2002). 19 Výrok napadnutého rozhodnutia z roku 2002 znie: "Clánok 1 Verejná pomoc vo výske 572 miliónov eur (1 118,7 milióna DEM), ktorú [Spolková republika Nemecko] poskytla [zalobkyni], je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Spolková republika Nemecko] prijme vsetky opatrenia nevyhnutné na vymáhanie vrátenia pomoci, ktorá je uvedená v clánku 1, od [zalobkyne], teda pomoci, ktorá jej bola poskytnutá protiprávne. ... [neoficiálny preklad]" 20 Rozsudkom z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia (T-266/02, Zb. s. II-1233), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002. Odvolanie podané Komisiou proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté rozsudkom Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post (C-399/08 P, Zb. s. I-7831). 21 Dna 22. apríla 2004, UPS Europe na základe clánku 82 ES podala na Komisii staznost, v ktorej tvrdila, ze sadzby zalobkyne vo vyhradenom odvetví mali zneuzívajúcu povahu. Komisia v tejto súvislosti zacala vysetrovanie, v rámci ktorého jej boli dorucené isté dokumenty týkajúce sa rozhodnutí nemeckých orgánov v súvislosti s uvedenými sadzbami. 22 Dna 11. mája 2004 podala UPS Europe na Komisii dalsiu staznost, pricom tvrdila, ze Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2002 nepreskúmala vsetky verejné opatrenia uvedené v staznosti z roku 1994 a ze výhody, ktoré získala zalobkyna, výrazne prevysovali sumu, ktorej vymáhanie Komisia nariadila. Dna 16. júla 2004 podala na Komisii staznost spolocnost TNT Post AG & Co. KG, v ktorej tvrdila, ze sadzby úctované zalobkynou za sluzby jej dcérskej spolocnosti DB-Postbank boli neprimerane nízke a tieto sluzby boli financované prostredníctvom príjmov z vyhradeného odvetvia. Po prijatí týchto stazností Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko ziadost o informácie, na ktorú tento clenský stát odpovedal. 23 Listom zo 4. apríla 2006 Komisia informovala UPS Europe, ze neexistuje dostatocný záujem Spolocenstva na tom, aby sa reagovalo na jej staznost na základe clánku 82 ES. 24 Dna 26. apríla 2007 UPS Europe formálne vyzvala Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia v súvislosti s jej staznostou z 11. mája 2004. 25 Listom z 13. júna 2007 Spolková republika Nemecko súhlasila s pouzitím informácií, ktoré boli Komisii predlozené pocas vysetrovania zacatého po podaní staznosti UPS Europe z 22. apríla 2004 v rámci konania o státnej pomoci. 26 Dna 3. septembra 2007 UPS Europe a UPS Deutschland Inc. & Co. OHG (dalej spolocne len "UPS") podali na Súd prvého stupna zalobu na základe clánku 232 ES, ktorou sa domáhali konstatovania necinnosti Komisie vzhladom na to, ze nerozhodla o staznosti podanej 11. mája 2004 (vec T-329/07, UPS Europe a UPS Deutschland/Komisia). 27 Listom z 12. septembra 2007 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko, ze rozhodla o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú nemecké orgány poskytli Deutsche Post AG [pomoc C 36/07 (ex NN 25/07)] (dalej len "napadnutý akt"). Napadnutý akt bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. októbra 2007 (Ú. v. EÚ C 245, s. 21) v autentickom jazyku (nemcine) a predchádzalo mu zhrnutie v ostatných úradných jazykoch. 28 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. novembra 2007 UPS vzala spät svoju zalobu vo veci T-329/07, uz citovanej v bode 26 vyssie. Uznesením Súdu prvého stupna z 11. decembra 2007, UPS Europe a UPS Deutschland/Komisia (T-329/07, neuverejnené v Zbierke) bola vec vymazaná. 29 Napadnutý akt je rozdelený do niekolkých bodov. 30 V bode 1 napadnutého aktu Komisia pripomenula kroky, ktoré boli na základe clánkov 82 ES a 87 ES prijaté proti zalobkyni od podania staznosti v roku 1994. Poukázala na nevyhnutnost vedenia globálneho vysetrovania vsetkých skreslení hospodárskej sútaze vyplývajúcich z priznania verejných zdrojov zalobkyni a jej predchodkyni a uviedla, ze konanie zacaté rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999 bude doplnené s cielom zahrnút novo získané informácie a prijat konecné stanovisko o zlucitelnosti týchto zdrojov so Zmluvou ES (odôvodnenia c. 1 az 15 napadnutého aktu). 31 Komisia zdôraznila, ze "doplnujúce vysetrovanie", ku ktorému mala v úmysle pristúpit, "v ziadnom prípade nenahradí rozhodnutie z roku 2002", v ktorom sa konstatuje, ze "státna pomoc vo výske 572 miliónov eur bola pouzitá na krízové dotovanie obchodných cinností, pricom sa v nom neskúma vseobecná otázka, ci [zalobkyna a jej predchodkyna] dostali z verejných zdrojov neprimerane vysokú kompenzáciu [na splnenie ich úlohy SVHZ]". Komisia vysvetlila, ze vo svojom vysetrovaní mala v úmysle zistit, ci doslo k neprimerane vysokej kompenzácii nad rámec 572 miliónov eur, a vyhlásila, ze preskúma vsetky verejné opatrenia prijaté v prospech týchto spolocností medzi 1. júlom 1989, teda dátumom vytvorenia DB-Postdienst, a 31. decembrom 2007, teda predpokladaným dátumom ukoncenia úlohy SVHZ zo strany zalobkyne (odôvodnenie c. 15 napadnutého aktu). 32 V bode 3 napadnutého aktu, nazvanom "Opis verejných opatrení v prospech DB-Postdienst a zalobkyne", Komisia v podstate uviedla, ze na DB-Postdienst a zalobkynu sa vztahovali prevody zo strany DB-Telekom, ako aj verejné záruky (odôvodnenia c. 25 az 32, 38 a 39 napadnutého aktu). 33 Dalej Komisia preskúmala existenciu verejného financovania dôchodkov. Pokial ide o obdobie od roku 1989 do roku 1994, uviedla, ze nemá k dispozícii nijaké informácie, v zmysle ktorých DB-Postdienst prispela k financovaniu dôchodkov svojich zamestnancov, z coho vyplýva, ze museli byt financované výlucne nemeckým státom. Pokial ide o obdobie od roku 1995 do roku 1999, zalobkyna zaplatila do dôchodkového fondu úradníkov posty vytvoreného 1. januára 1995 na základe § 16 ods. 1 Gesetz zum Personalrecht der Beschäftigen der Früheren Deutschen Bundespost (dalej len "Postpersonalrechtsgesetz", zákon zo 14. septembra 1994 o zamestnancoch bývalej Deutsche Bundespost, BGBl. 1994 I, s. 2325). Nemecký stát vsak vyrovnal deficit uvedených fondov. Napokon suma poplatkov zaplatených zalobkynou do uvedených fondov bola v roku 2000 znízená na 33 % hrubej mzdy cinného úradníka a pokial ide o nasledujúce roky, Komisia nemala k dispozícii presné informácie (odôvodnenia c. 40 az 48 napadnutého aktu). 34 V bode 6 napadnutého aktu, nazvanom "Posúdenie z hladiska existencie státnej pomoci", Komisia po prvé konstatovala, ze akákolvek selektívna výhoda pre DB-Postdienst alebo zalobkynu by skreslila hospodársku sútaz a ovplyvnila by obchod medzi clenskými státmi. Po druhé Komisia poukázala na to, ze prevody uskutocnené zo strany DB-Telekom a verejné záruky predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 72 az 75 napadnutého aktu). Po tretie Komisia uviedla, ze verejné financovanie dôchodkov zahrnalo prevody verejných zdrojov. Konstatovala, ze v období od roku 1989 do roku 1995 "DB-Postdienst zjavne neprispela k financovaniu dôchodkov [svojich] úradníkov" a ze pokial ide o obdobie od roku 1995 do roku 1999, "kládla si otázku, ci [zalobkyna] mala hospodársku výhodu vzhladom na okolnosti, za ktorých boli priznávané predcasné dôchodky". Osobitne Komisia po tom, ako uviedla, ze Spolková republika Nemecko tvrdila, ze od roku 1995 zalobkyna "znásala náklady súvisiace s dôchodkami vo výske, ktorá presahovala výsku príspevkov konkurentov", poukázala na to, ze má v úmysle preskúmat, do akej miery bolo verejné financovanie dôchodkov "výhodnejsie pre zalobkynu ako pre iné subjekty" (odôvodnenia c. 76 az 78 napadnutého aktu). 35 V bode 7 napadnutého aktu, nazvanom "Posúdenie súladu státnej pomoci so spolocným trhom", Komisia uviedla, ze preskúma, do akej miery bola kompenzácia priznaná zalobkyni a jej predchodkyni nevyhnutná na zabezpecenie úlohy SVHZ, ktorú mali v období medzi rokom 1989 a 31. decembrom 2007 vykonávat (odôvodnenia c. 80 a 81 napadnutého aktu). Komisia opísala metódu výpoctu, ktorú mala v úmysle v tejto súvislosti pouzit, ako aj príjmy, ktoré chcela zohladnit (odôvodnenia c. 84 az 104 napadnutého aktu). 36 V bode 8 napadnutého aktu, nazvanom "Rozhodnutie", Komisia vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby "oznámila svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od dorucenia [napadnutého aktu]" a "oznámila vsetky uzitocné informácie na úcely právneho posúdenia uvedených opatrení vo svetle ustanovení upravujúcich státnu pomoc". Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. novembra 2007 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 38 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. februára 2008 UPS podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 39 Uznesením z 9. júla 2008 predseda prvej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu UPS. 40 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 41 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil úcastníkom konania otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovených lehotách. 42 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní z 9. júna 2011. 43 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnutý akt, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 44 Komisia, ktorú podporuje UPS, navrhuje, aby Vseobecný súd: - odmietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne zamietol ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 45 Komisia, ktorú podporuje UPS, spochybnuje prípustnost zaloby bez toho, aby v zmysle clánku 114 rokovacieho poriadku formálne podala námietku neprípustnosti. 46 Komisia na podporu svojho stanoviska uvádza dve hlavné tvrdenia. Po prvé vo vyjadrení k zalobe tvrdí, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania predstavuje napadnutelný akt len v prípade, ze sa týka otázky, ci sa pomoc má povazovat za novú alebo existujúcu. Naopak toto rozhodnutie nie je napadnutelným aktom, ak je jeho cielom kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci. Zalobkyna ani Spolková republika Nemecko vsak v dostatocnom case netvrdili, ze opatrenia skúmané v napadnutom akte boli existujúcou pomocou. 47 Po druhé Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom a pocas pojednávania tvrdila, ze negatívne úcinky, ktoré môzu pre zalobkynu vyplývat z napadnutého aktu, uz boli vyvolané rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999. Podla Komisie bolo toto rozhodnutie zamerané na vsetky opatrenia, ktoré boli v napadnutom akte predbezne kvalifikované ako nová pomoc. Ak by tento akt bol zrusený, uvedené opatrenia by nadalej boli predmetom konania vo veci formálneho zistovania zacatého v roku 1999. Zalobkyna preto nemá v prejednávanej veci záujem na konaní. 48 Zalobkyna tvrdí, ze zaloba je prípustná. V tejto súvislosti uvádza, ze opatrenia, ktorých sa týka napadnutý akt, sa musia povazovat za existujúcu pomoc, kedze uz boli predmetom konania, ktoré bolo z kazdého hladiska ukoncené rozhodnutím z roku 2002. Ak sú teda uvedené opatrenia v napadnutom akte kvalifikované ako nová pomoc, zaloba je prípustná. Subsidiárne zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie o zacatí konania je napadnutelné, len co je kvalifikácia opatrenia ako pomoci spochybnená. 49 Podla ustálenej judikatúry len opatrenia so záväznými právnymi úcinkami spôsobilé zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie, sú aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 230 ES. Pokial ide konkrétne o akty a rozhodnutia, ktorých prijímanie sa uskutocnuje vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, za napadnutelné akty sa v zásade povazujú opatrenia, ktoré definitívne vyjadrujú stanovisko institúcie na konci tohto konania, okrem predbezných opatrení, ktorých cielom je príprava konecného rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, body 9 a 10; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. júla 1990, Automec/Komisia, T-64/89, Zb. s. II-367, bod 42, a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia, T-332/06, neuverejnený v Zbierke, bod 34). 50 Pokial vsak ide o rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa státnej pomoci, z judikatúry vyplýva, ze ak Komisia kvalifikuje opatrenie, s ktorého uplatnovaním sa uz zacalo, ako novú pomoc, takéto rozhodnutie má samostatné právne úcinky, najmä pokial ide o prerusenie dotknutého opatrenia (rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, bod 62; rozsudky Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-346/99 az T-348/99, Zb. s. II-4259, bod 33, a Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 34). Tento záver neplatí len v prípade, v ktorom orgány clenského státu povazujú opatrenie, s ktorého uplatnovaním sa uz zacalo, za existujúcu pomoc, ale aj v prípade, ze tieto orgány usúdia, ze opatrenie, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie o zacatí konania, nespadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 51 Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania prijaté v súvislosti s opatrením, s ktorého uplatnovaním sa uz zacalo a ktoré Komisia kvalifikovala ako novú pomoc, totiz nevyhnutne mení právny dosah skúmaného opatrenia, ako aj právne postavenie podnikov, ktoré sú jeho príjemcami, a to najmä pokial ide o pokracovanie uplatnovania tohto opatrenia. Az do prijatia tohto rozhodnutia sa clenský stát, podniky, ktoré sú príjemcami opatrenia, a dalsie hospodárske subjekty môzu domnievat, ze opatrenie je uplatnované zákonne, a to bud ako vseobecné opatrenie, ktoré nespadá do pôsobnosti clánku 87 ods.1 ES, alebo ako uz existujúca pomoc. Po prijatí takéhoto rozhodnutia vsak existuje prinajmensom velká pochybnost o zákonnosti tohto opatrenia, ktorá bez toho, aby tým bola dotknutá moznost navrhnút sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezných opatrení vydanie takýchto predbezných opatrení, musí viest clenský stát k preruseniu uplatnovania uvedeného opatrenia, pretoze zacatie konania vo veci formálneho zistovania vylucuje vydanie okamzitého rozhodnutia o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ktoré by umoznovalo riadne pokracovat v jeho uplatnovaní. Na takéto rozhodnutie by sa bolo mozné odvolávat aj pred vnútrostátnym súdom, ktorý má vyvodit vsetky dôsledky vyplývajúce z porusenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. Napokon takéto rozhodnutie môze viest podniky, ktoré sú príjemcami opatrenia, k odmietnutiu nových platieb alebo nových výhod, alebo ich môze viest k zabezpeceniu nevyhnutných penazných prostriedkov na úcely prípadnej neskorsej financnej náhrady. Vo vztahoch s uvedenými príjemcami bude obchodná sféra tiez brat do úvahy ich krehkú financnú a právnu situáciu (rozsudky Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 34, a Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 36). 52 Z napadnutého aktu vyplýva, ze bol prijatý s cielom zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s troma opatreniami, a to prevodmi uskutocnenými DB-Telekom, verejnými zárukami a verejným financovaním dôchodkov (dalej len "sporné opatrenia"). 53 Ako bolo uvedené v bode 34 vyssie, v napadnutom akte Komisia kvalifikovala prevody uskutocnené DB-Telekom a verejné záruky ako novú pomoc (odôvodnenia c. 72 az 75 napadnutého aktu). Pokial ide o verejné financovanie dôchodkov, Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa otázky miery, v akej toto financovanie poskytlo zalobkyni hospodársku výhodu (odôvodnenia c. 76 az 78 napadnutého aktu). 54 Podla judikatúry citovanej v bodoch 49 az 51 vyssie je potrebné preskúmat, ci napadnutý akt spôsobil samostatné právne úcinky, z ktorých by vyplývala moznost ho napadnút. 55 S týmto cielom je potrebné pripomenút, ze napadnutému aktu predchádzalo rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, teda rozhodnutie o zacatí konania z roku 1999. Je preto potrebné preskúmat, ci právne úcinky, ktoré napadnutý akt údajne vyvolal, uz neboli vyvolané rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999, ako to uvádza v rámci svojej argumentácie o neprípustnosti zaloby Komisia (pozri bod 47 vyssie). 56 Úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré zacalo na základe rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999, sa uz týkalo sporných opatrení, ktoré boli preskúmané v rozhodnutí z roku 2002. 57 V tejto súvislosti je totiz potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení c. 37 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 uviedla, ze podla UPS Europe a BIEK boli dlhy zalobkyne v súlade s § 40 PostVerfG kryté státnou zárukou, obmedzenou od 2. januára 1995 na dlhy, ktoré k tomuto dnu existovali. V bode 62 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 Komisia uviedla, ze predbezné preskúmanie tohto opatrenia neumoznuje dospiet k záveru, ze nepredstavuje státnu pomoc. 58 Následne Komisia v odôvodnení c. 40 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 uviedla, ze podla BIEK Spolková republika Nemecko prevzala deficit dôchodkového fondu pre úradníkov posty, co predstavuje státnu podporu v prospech zalobkyne. V odôvodnení c. 65 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 Komisia poukázala na to, ze náklady spojené s dôchodkami bývalých zamestnancov zalobkyne a jej predchodkyne boli hradené z tohto fondu, a zdôraznila, ze Spolková republika Nemecko vyrovnala výrazný deficit, ktorý v uvedenom fonde vznikol. Komisia tiez poukázala na to, ze predbezné preskúmanie tohto opatrenia neumoznovalo dospiet k záveru, ze nepredstavuje státnu pomoc. 59 Napokon v odôvodnení c. 63 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 Komisia uviedla, ze prevod nehnutelného majetku alebo iného aktíva zo strany státu na zalobkynu v zásade má byt povazovaný za státnu pomoc, a teda má byt odôvodnený. V bode 80 tohto rozhodnutia Komisia poziadala nemecké úrady, aby predlozili podrobné informácie o státnej financnej podpore pre cinnost zalobkyne a okrem iného citovala prípadné dotácie, ktoré zalobkyni priniesli výhodu, kedze mali v zmysle ustanovení Zmluvy ES o státnej pomoci významný rozsah. 60 V odpovedi na ziadost Komisie ju nemecké orgány podrobne informovali o existencii prevodov zo strany DB-Telekom (pozri odôvodnenia c. 16 az 20 rozhodnutia z roku 2002). Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze táto informácia jej bola predlozená 16. decembra 1999. Spolková republika Nemecko tiez Komisii oznámila pripomienky týkajúce sa otázky, ci prevody predstavujú státnu pomoc. 61 Kedze sa teda napadnutý akt týka rovnakých opatrení, ako sú opatrenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999, kedze v rámci tohto rozhodnutia a konania, ktoré po nom nasledovalo, Komisia uz uviedla, ze sporné opatrenia mohli spadat do pôsobnosti zákazu vyplývajúceho z clánku 87 ods. 1 ES, a kedze samostatné právne úcinky spojené s konaním vo veci formálneho zistovania uz z toho dôvodu vznikli v dôsledku uvedeného rozhodnutia o zacatí konania, napadnutý akt takéto úcinky nemôze spôsobit, a teda ani nemôze byt rozhodnutím, ktoré by mohlo byt predmetom zaloby o neplatnost. Uz od konania, ktoré sa zacalo v roku 1999, totiz existovala prinajmensom velká pochybnost o zákonnosti sporných opatrení, kedze zaciatok uvedeného konania vylucoval okamzité rozhodnutie o zlucitelnosti so spolocným trhom, ktoré by umoznovalo riadne pokracovat v uplatnovaní uvedených opatrení a získavaní prospechu z nich. 62 Zalobkyna vsak tvrdí, ze konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v súvislosti so spornými opatreniami na základe rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 bolo z kazdého hladiska ukoncené rozhodnutím z roku 2002. Komisia naopak tvrdí, ze toto rozhodnutie ukoncilo uvedené konanie len ciastocne. 63 Je preto potrebné preskúmat, ci toto konanie bolo ukoncené v súvislosti so spornými opatreniami pred prijatím napadnutého aktu. 64 Podla clánku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré sa na konanie o nezákonnej pomoci uplatnuje na základe clánku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa konanie vo veci formálneho zistovania ukoncí prostredníctvom rozhodnutia podla odsekov 2 az 5 tohto clánku (s výnimkou stiahnutia oznámenia zo strany dotknutého clenského státu). 65 Z clánku 7 ods. 2 az 5 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania môze mat styri rôzne podoby: oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc (odsek 2), uvedené opatrenie predstavuje pomoc, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom (kladné rozhodnutie, odsek 3), toto opatrenie predstavuje pomoc, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom, ak sú splnené isté podmienky a povinnosti (podmienecné rozhodnutie, odsek 4), alebo napokon, uvedené opatrenie predstavuje pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom (záporné rozhodnutie, odsek 5). 66 Z týchto ustanovení vyplýva, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa musí ukoncit rozhodnutím, ktoré výslovne kvalifikuje skúmané opatrenie podla jedného z ustanovení clánku 7 ods. 2 az 5 nariadenia c. 659/1999. 67 Z rozhodnutia z roku 2002, a najmä z jeho odôvodnení citovaných v bodoch 9 az 16 vyssie, vyplýva, ze v tomto rozhodnutí Komisia z hladiska uvedených ustanovení výslovne nekvalifikovala sporné opatrenia nad hranicou 572 miliónov eur uvedenou vo výroku dotknutého rozhodnutia. Konstatovala len po prvé, ze tieto opatrenia obsahovali prevod verejných zdrojov v prospech zalobkyne, a po druhé, ze tieto zdroje museli byt nevyhnutne pouzité na vyrovnanie deficitu spôsobeného politikou predaja so stratou, ktorú zalobkyna v odvetví balíkov uplatnovala - pricom uvedená strata dosiahla 1 118,7 milióna DEM, cize 572 miliónov eur - kedze zalobkyna nemohla dotknutý deficit financovat z vlastných zdrojov. 68 Na pojednávaní Komisia pripustila, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje vysvetlenia poukazujúce na to, ze ide o ciastocné konecné rozhodnutie týkajúce sa sporných opatrení a ze konanie vo veci formálneho zistovania bolo ciastocne neukoncené. Podla Komisie vsak toto rozhodnutie musí byt vykladané v celom svojom rozsahu a jeho výrok sa musí vykladat vo svetle jeho odôvodnení. 69 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ako uz bolo uvedené v bode 11 vyssie, ze Komisia v odôvodnení c. 21 rozhodnutia z roku 2002 zdôraznila, ze toto rozhodnutie sa týkalo pokrytia nákladov v konkurencnom odvetví sluzieb zasielania balíkov z domu do domu. 70 V tomto odôvodnení Komisia spresnila, ze analýza, ktorú uskutocnila v rozhodnutí z roku 2002, aby posúdila súlad sporných opatrení so spolocným trhom, sa týkala len odvetvia balíkov. V bode II F rozhodnutia z roku 2002, nazvanom "Výska nákladov na infrastruktúru súvisiacich so sluzbou zasielania balíkov z domu do domu", Komisia uskutocnila len analýzu mozných dodatocných nákladov spôsobených úlohou SVHZ v tomto odvetví. V bode II G rozhodnutia z roku 2002, nazvanom "Význam úlohy verejného záujmu [prislúchajúcej zalobkyni] v odvetví balíkov", nepreskúmala dalsie úlohy SVHZ prislúchajúce zalobkyni. V bode II H rozhodnutia z roku 2002, nazvanom "Náklady z minulosti, ktoré presli na [zalobkynu], ako na bývalý verejný podnik", Komisia analyzovala len dosah nákladov, na ktoré v odvetví balíkov poukázala Spolková republika Nemecko a zalobkyna. Bod III rozhodnutia z roku 2002, nazvaný "Pripomienky zainteresovaných osôb", sa týka najmä vyjadrení zainteresovaných osôb v súvislosti s financnou situáciou, obchodným správaním a nákladmi ci dodatocnými nákladmi súvisiacimi s úlohou SVHZ prislúchajúcou DB-Postdienst a zalobkyni výlucne v odvetví balíkov. 71 Aj v rozhodnutí z roku 2002 Komisia analyzovala existenciu výhody pre zalobkynu a DB-Postdienst, len pokial ide o pokrytie ich strát v odvetví balíkov (odôvodnenia c. 66 az 91 rozhodnutia z roku 2002). Následne boli preskúmané len otázky existencie skreslenia hospodárskej sútaze, ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a zlucitelnosti tejto výhody so spolocným trhom (odôvodnenia c. 96 az 106 konecného rozhodnutia z roku 2002). 72 Napokon, ked Komisia v rozhodnutí z roku 2002 dospela k záveru, ze opatrenie, ktoré je predmetom konania vo veci formálneho zistovania zacatého v roku 1999, nebolo státnou pomocou, vyjadrila to výslovným spôsobom. 73 Komisia totiz v odôvodnení c. 64 rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999 uviedla, ze stazovatel tvrdil, ze zalobkyna od Spolkovej republiky Nemecko nadobudla cast Deutsche Postbank v roku 1998, ked z predajnej ceny odpocítala neexistujúcu pohladávku voci nemeckému státu. Komisia usúdila, ze prvé preskúmanie podmienok, za ktorých sa toto nadobudnutie uskutocnilo, jej neumoznilo dospiet k záveru, ze Spolková republika Nemecko tým zalobkyni neposkytla státnu pomoc. V odôvodnení c. 65 rozhodnutia z roku 2002 pritom Komisia uviedla, ze súcastou nadobudnutia DB-Postbank zalobkynou nebolo priznanie státnej pomoci. 74 Je preto potrebné konstatovat, ze Komisia v rozhodnutí z roku 2002 analyzovala sporné opatrenia len v rozsahu, v akom sa týkali financovania urcitých cinností zalobkyne v odvetví balíkov. Je preto potrebné sa domnievat, ze Komisia v rozhodnutí z roku 2002 ani nevylúcila, ani nepotvrdila, ze tieto opatrenia predstavujú v rozsahu, ktorý je nad hranicou 572 miliónov eur uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia, státnu pomoc nezlucitelnú so Zmluvou ES. 75 Z uvedeného vyplýva, ze v dobe prijatia napadnutého aktu nebolo konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v roku 1999 v súvislosti so spornými opatreniami ukoncené rozhodnutím z roku 2002, pokial ide o sumu nad hranicou 572 miliónov eur uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia. 76 Komisia mohla v rozhodnutí z roku 2002 nepochybne jasnejsie vysvetlit, v akom rozsahu uzatvára formálne zistovanie zacaté na základe rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999. Toto konstatovanie vsak nemá vplyv na analýzu prípustnosti zaloby. 77 Záver uvedený v bode 75 vyssie nie je spochybnený rozsudkom Deutsche Post/Komisia, uz citovaným v bode 20 vyssie, ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002 po podaní zaloby v tejto veci. V tomto rozsudku sa totiz Súd prvého stupna nevyjadril k otázke, ci bolo konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v roku 1999 v súvislosti so spornými opatreniami ukoncené. 78 Z toho vyplýva, ze je potrebné sa domnievat, ze napadnutý akt v case jeho prijatia nezmenil ani právny dosah sporných opatrení, ani právnu situáciu zalobkyne. 79 Je potrebné doplnit, ze rozsudok Deutsche Post/Komisia, uz citovaný v bode 20 vyssie, mal podla ustálenej judikatúry úcinky ex tunc, a teda retroaktívne spôsobuje vynatie rozhodnutia z roku 2002 z právneho poriadku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, T-171/99, Zb. s. II-2967, bod 50 a tam citovanú judikatúru). Tento rozsudok teda nemôze nijako ovplyvnit záver, podla ktorého rozhodnutie z roku 2002 nemalo dosah na existenciu prípadných samostatných právnych úcinkov spôsobených napadnutým aktom. 80 Z uvedeného vyplýva, ze napadnutý akt nepredstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Zaloba sa teda musí odmietnut ako neprípustná. O trovách 81 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. 82 UPS znása v zmysle clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Deutsche Post AG znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. UPS Europe NV/SA a UPS Deutschland Inc. & Co. OHG znásajú vlastné trovy konania. Truchot Martins Ribeiro Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. decembra 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]*Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKr2DjM/L94823-7605TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXKr2DjM/L94823-7605TMP.html#Footref*