ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 29. marca 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Spanielske trhy so sirokopásmovým prístupom na internet -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES -- Urcenie cien -- Tarifné noznice -- Definícia trhov -- Dominantné postavenie -- Zneuzitie -- Výpocet stlácania ziskového rozpätia -- Úcinok zneuzitia -- Právomoc Komisie -- Právo na obhajobu -- Subsidiarita -- Proporcionalita -- Právna istota -- Lojálna spolupráca -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Pokuty" Vo veci T-336/07, Telefónica, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica de Espańa, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: pôvodne F. González Díaz a S. Sorinas Jimeno, neskôr F. González Díaz, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: France Telecom Espańa, SA, so sídlom v Pozuelo de Alarcón (Spanielsko), v zastúpení: S. Martínez Lage, H. Brokelmann a M. Ganino, advokáti, Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc Consumo), so sídlom v Madride, v zastúpení: L. Pineda Salido a I. Cámara Rubio, advokáti, a European Competitive Telecommunications Association, so sídlom vo Wokinghame (Spojené královstvo), v zastúpení: M. Di Stefano a A. Salerno, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3196 v konecnom znení zo 4. júla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna) a H. Kanninen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Predstavenie zalobkýn 1 Telefónica SA, zalobkyna v tejto veci, je materská spolocnost skupiny Telefónica, ktorá bola predtým státnym monopolom v odvetví telekomunikácií v Spanielsku. Pocas obdobia, o ktoré ide v rozhodnutí Komisie K(2007) 3196 v konecnom znení zo 4. júla 2007 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), teda od septembra 2001 do decembra 2006, Telefónica poskytovala sluzby vysokorýchlostného internetu prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Telefónica de Espańa SAU (dalej len "TESAU"), ktorá je tiez zalobkynou v tejto veci, ako aj dvoch dalsích dcérskych spolocností, Telefónica Data de Espańa SAU a Terra Networks Espańa SA, ktoré sa zlúcili s TESAU 30. júna a 7. júla 2006 (odôvodnenia c. 11, 13 a 19 az 21 napadnutého rozhodnutia). Telefónica a jej dcérske spolocnosti (dalej spolu nazývané "Telefónica") predstavovali jeden a ten istý hospodársky subjekt pocas celého predmetného obdobia vysetrovania (odôvodnenie c. 12 napadnutého rozhodnutia). 2 Pred úplnou liberalizáciou trhov s telekomunikáciami v roku 1998 bola Telefónica vo vlastníctve Spanielska a mala zákonný monopol na poskytovanie telekomunikacných sluzieb pevnej linky na maloobchodnej úrovni. V súcasnosti prevádzkuje jedinú pevnú telefónnu siet na vnútrostátnej úrovni (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia). Správne konanie 3 Dna 11. júla 2003 Wanadoo Espańa SL (teraz France Telecom Espańa SA) (dalej len "France Telecom") zaslala staznost Komisii Európskych spolocenstiev, v ktorej tvrdila, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnými cenami, ktoré dcérske spolocnosti Telefónica uplatnovali v prípade svojich konkurentov na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na velkoobchodnej úrovni v Spanielsku, a maloobchodnými cenami, ktoré uplatnovali v prípade konecných uzívatelov, nebolo dostatocné na to, aby jej mohli konkurovat konkurenti Telefónica (odôvodnenie c. 26 napadnutého rozhodnutia). 4 Komisia po analýze staznosti a po tom, ako dostala doplnujúce informácie, 20. februára 2006 zaslala spolocnosti Telefónica oznámenie o výhradách. Táto spolocnost nan odpovedala 19. mája 2006. Pojednávanie sa konalo 12. a 13. júna 2006 (odôvodnenia c. 27 a 30 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 11. januára 2007 Komisia zaslala spolocnosti Telefónica list, v ktorom ju vyzvala, aby jej oznámila svoje pripomienky k záverom, ktoré chcela Komisia vyvodit na základe nových skutocností, neuvedených v oznámení o výhradách (dalej len "list týkajúci sa skutkových okolností"). Telefónica na ne odpovedala 12. februára 2007 (odôvodnenie c. 31 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie 6 Dna 4. júla 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby. 7 V prvom rade v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi, a to maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a dva velkoobchodné trhy s vysokorýchlostným internetom (odôvodnenia c. 145 az 208 napadnutého rozhodnutia). 8 Predmetný maloobchodný trh zahrna podla napadnutého rozhodnutia vsetky nediferencované produkty vysokorýchlostného internetu, poskytované bud prostredníctvom ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line, asymetrická digitálna úcastnícka linka), alebo inej technológie, ktoré sa predávajú na trhu pre "sirokú verejnost" a sú urcené pre rezidentov aj nerezidentov. Nezahrna vsak sluzby vysokorýchlostného prístupu na mieru, ktorý je zameraný predovsetkým na "velkých zákazníkov" (odôvodnenie c. 153 napadnutého rozhodnutia). 9 Pokial ide o velkoobchodné trhy, Komisia uviedla, ze k dispozícii boli tri hlavné velkoobchodné ponuky, a to referencná ponuka na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, ktorú mala len Telefónica, regionálna velkoobchodná ponuka (GigADSL, dalej len "regionálny velkoobchodný produkt"), ktorú poskytovala tiez len Telefónica, a viacero celostátnych velkoobchodných ponúk poskytovaných tak spolocnostou Telefónica (ADSL-IP a ADSL-IP Total, dalej len "celostátny velkoobchodný produkt"), ako aj inými prevádzkovatelmi na základe neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a/alebo regionálneho velkoobchodného produktu (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia). 10 Na úcely definovania velkoobchodných trhov, o ktoré ide v tejto veci, Komisia analyzovala, ci velkoobchodné produkty prístupu opísané v predchádzajúcom bode patria na ten istý trh s produktmi alebo na odlisné trhy s produktmi (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). 11 Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, ze regionálny velkoobchodný produkt a neviazaný prístup k úcastníckej prípojke neboli navzájom zastupitelné (odôvodnenia c. 163 az 182 napadnutého rozhodnutia). Na odôvodnenie tohto záveru Komisia odkázala, pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu, na vysoké investície na spustenie siete (odôvodnenia c. 163 a 164 napadnutého rozhodnutia) a na funkcné rozdiely medzi týmito dvoma typmi prístupu na velkoobchodnej úrovni (odôvodnenie c. 165 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez dospela k záveru, ze zastupitelnost medzi týmito produktmi neexistovala ani na strane ponuky, kedze implikovala, ze alternatívny prevádzkovatel by mal byt schopný ponúkat siet úcastníckych prípojok, ktorá by bola identická so sietou spolocnosti Telefónica na celom spanielskom území, co je ekonomicky nemozné v primeranej lehote (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 12 Dalej Komisia dospela k záveru, ze neexistovala dostatocná zastupitelnost medzi regionálnymi a celostátnymi velkoobchodnými produktmi (odôvodnenia c. 183 az 195 napadnutého rozhodnutia), pricom spresnila, ze presné hranice medzi celostátnymi a regionálnymi velkoobchodnými trhmi neboli rozhodujúce vzhladom na dominantné postavenie Telefónica na kazdom z týchto trhov (odôvodnenie c. 195 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu, dospela k záveru, ze alternatívny prevádzkovatel, ktorý by chcel poskytovat maloobchodné sluzby ADSL na celostátnej úrovni, pricom by vyuzíval regionálny velkoobchodný produkt, by musel znásat vysoké a opakujúce sa predbezné náklady na spustenie a údrzbu siete, ktorá by umoznila pripojit sa na 109 bodov nepriameho prístupu Telefónica (odôvodnenie c. 183 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zmena z regionálneho velkoobchodného produktu na celostátny velkoobchodný produkt nemá význam z ekonomického hladiska, pretoze je nelogické a málo pravdepodobné, ze by prevádzkovatelia, ktorí uz investovali do spustenia siete, znásali náklady za nepouzívanie svojej siete, ale pouzívanie celostátneho velkoobchodného produktu, ktorý im neponúka tie isté moznosti z hladiska kontroly kvality sluzby maloobchodného produktu ako regionálny velkoobchodný produkt (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o zastupitelnost na strane ponuky, Komisia uviedla, ze hoci prevádzkovatel, ktorý chce poskytnút celostátnu velkoobchodnú ponuku, tak môze urobit na základe regionálnej velkoobchodnej ponuky, vyzaduje si to vsak znacné investície, ktoré vôbec nemozno porovnávat s investíciami potrebnými na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, ktorý bol na vstupe podmienkou toho, aby prevádzkovatel mohol ponúkat velkoobchodný regionálny produkt prístupu, ktorý by konkuroval produktu Telefónica (odôvodnenie c. 191 napadnutého rozhodnutia). 13 Nakoniec Komisia dospela k záveru, ze iné technológie vysokorýchlostného prístupu nez ADSL, najmä kábel, nemozno povazovat za zastupitelné s ponukami ADSL (odôvodnenia c. 196 az 207 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu, Komisia uviedla znacné náklady, ktoré je potrebné vynalozit v prípade zmeny medzi velkoobchodnou ponukou ADSL a velkoobchodnou ponukou zalozenou na kábli, ako aj nízke pokrytie a fragmentáciu káblových sietí v Spanielsku (odôvodnenie c. 199 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez uviedla, ze hoci bolo technicky mozné, aby kábloví prevádzkovatelia poskytli tretím osobám velkoobchodný vysokorýchlostný prístup na internet, ktorý by bol rovnocenný s regionálnymi a celostátnymi velkoobchodnými produktmi, praktické a ekonomické tazkosti im bránili to urobit, takze takáto ponuka by nebola ekonomicky realizovatelná. 14 Komisia dospela k záveru, ze velkoobchodné trhy, o ktoré islo v napadnutom rozhodnutí, zahrnali regionálny velkoobchodný produkt a celostátny velkoobchodný produkt, s výnimkou velkoobchodných sluzieb prostredníctvom káblového pripojenia a iných technológií nez ADSL (odôvodnenia c. 6 a 208 napadnutého rozhodnutia). 15 Relevantné velkoobchodné a maloobchodné geografické trhy majú podla napadnutého rozhodnutia celostátny rozsah (spanielske územie) (odôvodnenie c. 209 napadnutého rozhodnutia). 16 V druhom rade Komisia konstatovala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na dvoch predmetných velkoobchodných trhoch (odôvodnenia c. 223 az 242 napadnutého rozhodnutia). Pocas posudzovaného obdobia mala Telefónica monopol na poskytovanie regionálneho velkoobchodného produktu a viac ako 84 % trhu s celostátnym velkoobchodným produktom (odôvodnenia c. 223 a 235 napadnutého rozhodnutia). Podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 243 az 277) mala Telefónica tiez dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. 17 V tretom rade Komisia skúmala, ci Telefónica zneuzívala svoje dominantné postavenie na predmetných trhoch (odôvodnenia c. 278 az 694 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Telefónica porusila clánok 82 ES tým, ze stanovila nespravodlivé ceny svojim konkurentom vo forme tarifných nozníc medzi maloobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na spanielskom trhu pre "sirokú verejnost" a velkoobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na internet na regionálnej a celostátnej úrovni pocas obdobia od septembra 2001 do decembra 2006 (odôvodnenie c. 694 napadnutého rozhodnutia). 18 Na úcely preukázania existencie tarifných nozníc v predmetnom prípade Komisia po prvé pripomenula regulacný kontext, v ktorom Telefónica poskytovala regionálne a celostátne velkoobchodné produkty, najmä povinnost ulozenú spolocnosti Telefónica spanielskym právom poskytovat za spravodlivých podmienok velkoobchodný prístup na regionálnej a celostátnej úrovni. Komisia tiez pripomenula povinnost, ktorú ulozila Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (CMT, komisia pre spanielsky trh s telekomunikáciami) spolocnosti Telefónica od marca 1999, a to poskytovat regionálny velkoobchodný produkt, a uviedla, ze Telefónica zacala ponúkat svoj produkt ADSL-IP Total z vlastnej iniciatívy od septembra 1999, kým CMT ulozila spolocnosti Telefónica povinnost poskytovat prístup k ADSL-IP od apríla 2002 (odôvodnenia c. 288 a 289 napadnutého rozhodnutia). 19 Po druhé, pokial ide o metódu výpoctu tarifných nozníc, domnievala primo, ze úroven efektívnosti konkurentov Telefónica sa mala posúdit v závislosti od nákladov, ktoré má Telefónica na vstupe (metóda "rovnako efektívneho konkurenta") (odôvodnenia c. 311 az 315 napadnutého rozhodnutia); secundo, ze relevantná metóda zhodnotenia nákladov bola v predmetnom prípade metóda dlhodobých prírastkových nákladov (dalej len "DPN") (odôvodnenia c. 316 az 324 napadnutého rozhodnutia); tertio, ze posúdenie rentability v case sa mohlo vykonat podla dvoch metód, teda metódy nazývanej "period-by-period" a metódy diskontovaných penazných tokov (dalej len "DPT") (odôvodnenia c. 325 az 385 napadnutého rozhodnutia); quarto, ze výpocet tarifných nozníc sa mal vykonat na základe portfólia sluzieb predávaných spolocnostou Telefónica na relevantnom maloobchodnom trhu (odôvodnenia c. 386 az 388 napadnutého rozhodnutia), a quinto, ze pokial ide o výber vstupov na úcely výpoctu "reprodukovatelnosti" cien na výstupe, sadzby Telefónica mal byt rovnako efektívny konkurent pouzívajúci aspon jeden velkoobchodný produkt Telefónica schopný reprodukovat na kazdom z relevantných velkoobchodných trhov (odôvodnenia c. 389 az 396 napadnutého rozhodnutia). 20 Po tretie Komisia vypocítala, ci rozdiel medzi cenami na vstupe a na výstupe uplatnovanými Telefónica pokrývali aspon DPN na vstupe, ktoré mala Telefónica (odôvodnenia c. 397 az 511 napadnutého rozhodnutia). Komisia uplatnila metodológiu opísanú v predchádzajúcom bode a vypocítala, ze maloobchodné ceny Telefónica neboli reprodukovatelné, ak sa ako základ pouzili celostátne alebo regionálne velkoobchodné produkty spolocnosti Telefónica, a to v období od septembra 2001 do decembra 2006 (odôvodnenia c. 512 az 542 napadnutého rozhodnutia). 21 Po stvrté, pokial ide o úcinky zneuzitia, Komisia dospela k záveru, ze správanie spolocnosti Telefónica pravdepodobne obmedzilo schopnost prevádzkovatelov ADSL udrzatelne rást na maloobchodnom trhu a pravdepodobne poskodilo konecných uzívatelov. Takisto dospela k záveru, ze správanie spolocnosti Telefónica malo konkrétne vylucujúce úcinky a poskodilo spotrebitelov (odôvodnenia c. 544 az 618 napadnutého rozhodnutia). 22 Po piate Komisia uviedla, ze správanie spolocnosti Telefónica nebolo objektívne odôvodnené a nespôsobilo zvýsenie efektívnosti (odôvodnenia c. 619 az 664 napadnutého rozhodnutia). 23 Napokon po sieste Komisia uviedla, ze Telefónica mala k dispozícii ziskové rozpätie, aby sa mohla vyhnút tarifným nozniciam. Telefónica teda mohla zvýsit maloobchodné ceny alebo znízit velkoobchodné ceny. Komisia dodala, ze rozhodnutia CMT týkajúce sa tarifných nozníc adresované spolocnosti Telefónica neboli takej povahy, ze by Telefónica uz za ne nemala zodpovednost (odôvodnenia c. 665 az 694 napadnutého rozhodnutia). 24 V stvrtom rade Komisia konstatovala, ze v predmetnom prípade bol ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi, pretoze tarifná politika spolocnosti Telefónica sa týkala sluzieb prístupu poskytovaných prevádzkovatelom v dominantnom postavení, ktoré sa vztahovali sa celé spanielske územie predstavujúce podstatnú cast vnútorného trhu (odôvodnenia c. 695 az 697 napadnutého rozhodnutia). 25 Na úcely výpoctu sumy pokuty uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy [UO] ([2]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 26 Po prvé Komisia posúdila závaznost a dosah porusenia, ako aj velkost predmetného geografického trhu. Najprv, pokial ide o závaznost porusenia, sa domnievala, ze ide o kvalifikované zneuzitie zo strany podniku, ktorý má teoreticky monopolné postavenie, ktoré sa musí povazovat za "velmi závazné" vzhladom na usmernenia z roku 1998 (odôvodnenia c. 739 az 743 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach c. 744 az 750 napadnutého rozhodnutia Komisia odlísila túto vec najmä od rozhodnutia Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 ES (vec COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len "rozhodnutie Deutsche Telekom"), v ktorom zneuzitie zo strany Deutsche Telekom spocívajúce takisto v stlácaní ziskového rozpätia nebolo kvalifikované ako "velmi závazné" v zmysle usmernení z roku 1998. Dalej, pokial ide o dosah konstatovaného porusenia, Komisia zohladnila to, ze predmetné trhy mali znacnú hospodársku hodnotu, zohrávali klúcovú úlohu pri zavádzaní informacnej spolocnosti a dosah zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica na maloobchodný trh bol znacný (odôvodnenia c. 751 a 753 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o velkost predmetného geografického trhu, Komisia najmä uviedla, ze spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom bol piaty najväcsí národný trh s vysokorýchlostným internetom v Európskej únii, a ze hoci prípady tarifných nozníc boli nevyhnutne obmedzené na jeden clenský stát, bránilo to prevádzkovatelom pochádzajúcim z iných clenských státov vstúpit na trh, ktorý výrazne rástol (odôvodnenia c. 754 a 755 napadnutého rozhodnutia). 27 Podla napadnutého rozhodnutia východisková suma pokuty, teda 90 000 000 eur, zohladnila to, ze závaznost zneuzitia sa spresnila v priebehu posudzovaného obdobia, konkrétnejsie po prijatí rozhodnutia Deutsche Telekom (odôvodnenia c. 756 a 757 napadnutého rozhodnutia). Potom sa na východiskovú sumu pokuty uplatnil násobitel 1,25, aby sa zohladnila znacná ekonomická kapacita spolocnosti Telefónica a aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci charakter, takze východisková suma pokuty dosiahla výsku 112 500 000 eur (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia). 28 Po druhé, kedze porusenie trvalo od septembra 2001 do decembra 2006, teda pät rokov a styri mesiace, Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 50 %. Základná suma pokuty tak dosiahla výsku 168 750 000 eur (odôvodnenia c. 759 az 761 napadnutého rozhodnutia). 29 Po tretie vzhladom na dostupné dôkazy sa Komisia domnievala, ze v predmetnom prípade mozno uznat existenciu urcitých polahcujúcich okolností, kedze k poruseniu doslo prinajmensom z nedbanlivosti. Spolocnosti Telefónica teda bolo priznané znízenie sumy pokuty o 10 %, cím suma pokuty dosiahla úroven 151 875 000 eur (odôvodnenia c. 765 a 766 napadnutého rozhodnutia). 30 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 [Telefónica] a [TESAU] sa dopustili porusenia clánku 82 ES tým, ze uplatnovali nespravodlivé tarify vo forme neproporcionálnosti medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami na sirokopásmový prístup od septembra 2001 do decembra 2006. Clánok 2 Za porusenie konstatované v clánku 1 sa spolocnostiam [Telefónica] a [TESAU] ukladá spolocne a nerozdielne pokuta 151 875 000 eur." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. októbra 2007. 32 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 10. a 24. decembra 2007 podali France Telecom a Asociación de usuarios de servicios bancarios (Ausbanc Consumo) (dalej len "Ausbanc") návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 33 Listom zo 7. januára 2008 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k prípadným vedlajsím úcastníkom konania, pokial ide o niektoré prvky uvedené v zalobe a v jej prílohách. 34 Listom z 22. februára 2008 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Ausbanc, pokial ide o niektoré prvky uvedené v zalobe a v jej prílohách. 35 Listami z 15. apríla 2008 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Ausbanc a France Telecom, pokial ide o niektoré prvky uvedené v ich obhajobe a jej prílohách. 36 Listami z 25. júla 2008 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Ausbanc a France Telecom, pokial ide o niektoré prvky uvedené v replike a v jej prílohách. 37 Uznesením predsedu ôsmej komory Súdu prvého stupna z 31. júla 2008 bol prijatý návrh na vstup France Telecom a Ausbanc do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutie o opodstatnenosti ziadosti o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené. 38 Nedôverné znenia jednotlivých procesných písomností pripravených zalobkynami boli dorucené vedlajsím úcastníkom konania. 39 Listom z 12. septembra 2008 Ausbanc spochybnila dôvernost jednotlivých pasází vynechaných v nedôverných zneniach procesných písomností, ktoré dostala. 40 Listom z 15. septembra 2008 France Telecom spochybnila ziadosti o dôverné zaobchádzanie, kedze sa týkali vsetkých rozlicných príloh pripojených k zalobe, obhajobe a replike. 41 Dna 28. októbra 2008 France Telecom a Ausbanc predlozili vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania. 42 Listom z 25. novembra 2008 zalobkyne informovali Súd prvého stupna, ze vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania neobsahujú dôverné údaje. 43 Listom z 27. novembra 2008 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Ausbanc a France Telecom, pokial ide o urcité prvky obsiahnuté v duplike a jej prílohách. 44 Dna 6. februára 2009 zalobkyne predlozili svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania. 45 Listom zo 6. februára 2009 poziadali zalobkyne o dôverné zaobchádzanie s niektorými prvkami obsiahnutými v ich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania France Telecom a v prílohe, ktorá k nim bola pripojená. 46 Listom z 9. februára 2009 sa Komisia vzdala podania pripomienok k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania. 47 Uznesením z 2. marca 2010 predseda ôsmej komory ciastocne vyhovel ziadosti zalobkýn o dôvernost. 48 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 4. novembra 2010 podala European Competitive Telecommunications Association (dalej len "ECTA") tiez návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 49 Listom zo 7. decembra 2010 zalobkyne vyjadrili námietku proti tejto ziadosti. 50 Uznesením z 28. februára 2011 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu na vstup ECTA ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 51 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- na základe clánku 230 ES zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne, podla clánku 229 ES zrusil alebo znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená napadnutým rozhodnutím, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 52 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 53 Ausbanc navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobný návrh a subsidiárny zalobný návrh zalobkýn, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 54 France Telecom navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu zalobkýn v plnom rozsahu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu vsetkých trov konania vyplývajúcich zo vstupu vedlajsích úcastníkov do konania. 55 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 23. mája 2011. 56 Na pojednávaní ECTA navrhla, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav A - O prípustnosti tvrdení zalobkýn, ktoré sú údajne obsahom príloh 57 V duplike Komisia spochybnila prípustnost niektorých argumentov zalobkýn údajne uvedených v prílohách k zalobe a replike. Tvrdí, ze zalobkyne takto predlozili argumenty právnej alebo ekonomickej povahy, ktoré sa neobmedzujú na podporu ci doplnenie skutkových alebo právnych okolností, ktoré sú výslovne uvedené v texte týchto procesných aktov, ale predstavujú doplnenie nových tvrdení. Podla Komisie teda "celé casti procesných aktov zalobkýn" odkazujú v plnej miere na tieto prílohy, bez ktorých by boli zbavené obsahu. 58 Z clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze kazdá zaloba musí obsahovat uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Toto uvedenie musí byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznilo zalovanému pripravit si obranu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, prípadne bez dalsích podporných informácií. Na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola zaloba prijatelná, potrebné, aby z jej textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmensom strucne, ale súvislým a pochopitelným spôsobom. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá tvorí nálezitost zaloby (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [4]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 59 Vseobecnému súdu navyse neprinálezí, aby v prílohách hladal a identifikoval zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za konstitutívne prvky zaloby, kedze prílohy majú cisto dôkaznú a pomocnú funkciu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [5]T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34; z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [6]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 154, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [7]T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 57). Cisto dôkazná a pomocná funkcia príloh znamená, ze ak prílohy obsahujú právne okolnosti, na ktorých sú zalozené niektoré zalobné dôvody uvedené v zalobe, takéto dôvody sa musia vyskytovat v samotnom texte zaloby alebo v nej musia byt aspon dostatocne identifikované (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [8]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 99). Zaloba preto musí vysvetlit, v com spocíva dôvod, na ktorom je zalozená, pricom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá poziadavkám rokovacieho poriadku (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, [9]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68, a z 22. novembra 2006, Taliansko/Komisia, T-282/04, neuverejnený v Zbierke, bod 60). 60 Prílohy preto nemôzu slúzit na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v zalobe, a uvádzat výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v zalobe (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [10]T-340/03, Zb. s. II-107, bod 167 a tam citovanú judikatúru). 61 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podla clánku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku urcená na doplnenie zaloby (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 62 Zalobkyne v predmetnom prípade vo svojich písomných podaniach uviedli mnozstvo odkazov na dokumenty, ktoré sú k nim pripojené, niekedy znacnej dlzky. Niektoré z týchto odkazov sa vsak týkajú pripojených dokumentov len vseobecne, a teda Vseobecnému súdu neumoznujú presne identifikovat prvky, ktoré by mohol povazovat za potvrdzujúce alebo doplnajúce dôvody a argumenty uvedené v zalobe alebo v replike, a to tak, ze by sa v konkrétnych otázkach odkazovalo na urcité casti uvedených dokumentov. Okrem toho konkrétne cielom dokumentov v prílohách, na ktoré sa odvolávajú niektoré odkazy, nie je, pokial ide o konkrétne body, len potvrdit a doplnit niektoré argumenty uvedené v samotnom texte dokumentu, ku ktorému sú pripojené, ale obsahujú samotné vysvetlenie znenia uvedených argumentov, takze bez analýzy týchto dokumentov v prílohách by tieto argumenty neboli zrozumitelné. 63 V predmetnom prípade z toho vyplýva, ze prílohy k zalobe a replike sa zohladnia iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je mozné s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 99). B - O veci samej 64 Zalobkyne v zalobe predlozili zalobné návrhy a subsidiárne zalobné návrhy. 65 Na podporu svojich zalobných návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia uvádzajú zalobkyne sest dôvodov. Prvý dôvod je zalozený na porusení práv na obhajobu. Druhý dôvod je zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov. Tretí dôvod sa zakladá na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri urcení dominantného postavenia spolocnosti Telefónica na predmetných trhoch. Stvrtý dôvod sa týka nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení clánku 82 ES, pokial ide o zneuzívajúce správanie spolocnosti Telefónica. Piaty dôvod je zalozený na skutkových omyloch a/alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa zneuzívajúceho správania spolocnosti Telefónica, ako aj jeho protisútazného dosahu. Napokon siesty dôvod sa zakladá na uplatnení clánku 82 ES ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 66 Subsidiárne zalobkyne uvádzajú dva dôvody na úcely zrusenia pokuty alebo znízenia jej sumy. Prvý dôvod je zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([11]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([12]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery. Druhý, este subsidiárnejsí dôvod je zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a povinnosti odôvodnenia pri urcovaní sumy pokuty. 1. O zalobných návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia a) O rozsahu preskúmania súdom Únie a dôkaznom bremene 67 Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vydanej v rámci uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [13]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [14]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 688). V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [15]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 217 a tam citovanú judikatúru). 68 Dalej treba pripomenút, ze v rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má súd Únie preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [16]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 174). Úloha súdu tak v prípade zaloby o neplatnost smerujúcej proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia v oblasti práva hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty jeho adresátom, spocíva v posúdení, ci sú dôkazy a iné okolnosti uvádzané Komisiou v jej rozhodnutí dostatocné na preukázanie existencie vytýkaného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [17]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 891, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, bod 175). 69 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, pokial súd Únie vo vseobecnosti vykonáva v plnom rozsahu preskúmanie, ci boli podmienky uplatnenia ustanovení o hospodárskej sútazi splnené, toto preskúmanie, ktoré uskutocnuje vo vztahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam urobeným Komisiou, sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodrzania procesných postupov a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, [18]42/84, Zb. s. 2545, bod 34; zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [19]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [20]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 279; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [21]T-271/03, Zb. s. II-477, bod 185). 70 Rovnako platí, ze pokial je rozhodnutie Komisie výsledkom komplexných technických posúdení, tieto posúdenia sú v zásade predmetom obmedzeného súdneho preskúmania, co znamená, ze súd Únie nemôze nahradit posúdenie Komisie vlastným posúdením skutkového stavu (rozsudky Súdu prvého stupna Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 88, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [22]T-301/04, Zb. s. II-3155, bod 94). 71 Hoci súd Únie priznáva Komisii v ekonomických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to, ze sa tento súd musí zdrzat preskúmania, ako Komisia vylozila údaje takejto povahy. Súd Únie musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a spojitost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [23]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39; rozsudky Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 89, a Clearstream/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 95). 72 Ak vsak má v tejto súvislosti súd pochybnost, tá musí byt na prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [24]27/76, Zb. s. 207, bod 265). Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 177). 73 V takejto situácii je totiz nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú, ako okrem iného potvrdzuje preambula Európskeho jednotného aktu a clánok 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánok 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([25]Ú. v. ES C 364, s. 1), chránené podla judikatúry Súdneho dvora v rámci právneho poriadku Únie. So zretelom na povahu daných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti ukladaných sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje osobitne v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 178 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [26]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, [27]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 74 Práve s prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy je potrebné preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia vzhladom na dôvody uvádzané zalobkynami. b) O prvom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 75 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila na podporu svojho záveru, podla ktorého sa Telefónica dopustila porusenia, po prvýkrát viacero dôkazov, ktoré jej neboli oznámené pocas správneho konania a ku ktorým nemala prílezitost vyjadrit svoje stanovisko. Tieto dôkazy sú preto z ich strany nenapadnutelné a mali by byt odmietnuté, kedze sú to dôkazy potvrdzujúce napadnuté rozhodnutie. Okrem toho tieto dôkazy obsahujú závazné vady a nedostatky. Podla zalobkýn, keby Telefónica bola mala prílezitost vyjadrit svoje stanovisko k týmto dôkazom, mohla toto stanovisko predlozit Komisii, a teda by bola mozná ich oprava pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takze obsah tohto rozhodnutia a závery z neho vyplývajúce by boli nevyhnutne iné. 76 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [28]85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [29]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 34). 77 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 68 a tam citovanú judikatúru). 78 Neoznámenie dokumentu vsak môze byt porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné dokumenty ako dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania, ktoré specificky podporili závery Komisie, odmietnutie neoznámeného usvedcujúceho dokumentu ako dôkazu nespochybnuje dôvodnost výhrad uvedených v napadnutom rozhodnutí. Dotknutému podniku teda prinálezí, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, keby dokument, ktorý tomuto podniku nebol sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení podniku, nebol prípustný ako dôkaz (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 71 az 73 a tam citovanú judikatúru). 79 Okrem toho clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 80 Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 81 Táto poziadavka je dodrzaná, ked rozhodnutie Komisie dotknutým osobám nepripisuje iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [30]41/69, Zb. s. 661, bod 94; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [31]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 18). 82 Konecné rozhodnutie Komisie v kazdom prípade nemusí byt kópiou oznámenia o výhradách. Doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonat právo na obhajobu, sú teda prípustné. Komisia tiez môze vzhladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [32]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 442, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 18 a tam citovanú judikatúru). 83 Komisia totiz musí zohladnit okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo aby po skutkovej a právnej stránke upravila ci doplnila svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad (pozri rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [33]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [34]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 84 K poruseniu práv na obhajobu teda v prípade existencie nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím dôjde, len ak výhrada uvedená v tomto rozhodnutí nebola uvedená v danom oznámení dostatocným spôsobom na to, aby sa mohli adresáti rozhodnutia obhajovat (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, [35]T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 100 a tam citovanú judikatúru). 85 O taký prípad nejde, ak sa údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím netýkajú iného správania ako toho, ku ktorému sa zalobkyne uz vyjadrili, a teda ktoré nesúvisí so ziadnou novou výhradou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [36]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 103). 86 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z "nových prvkov" v rámci testu "period-by-period", pokial ide o tarifné noznice. 87 Po prvé tvrdia, ze Komisia pouzila "nové prvky" na podporu stanovenia, pokial ide o priemernú dlzku obchodného vztahu medzi Telefónica a jej predplatitelmi na maloobchodnom trhu, "priemernej dlzky vztahu" [dôverné] ( [37]1 ) rokov, a to tak, ze jednak odkázala na pôvodný obchodný plán Telefónica, ktorý predpokladal návratnost nákladov vynalozených na pritiahnutie klientely do roka alebo dvoch, a jednak uviedla, ze vzorec výpoctu navrhovaný zo strany Telefónica nebol primeraný pri rozpínajúcom sa trhu (odôvodnenia c. 474 az 489 napadnutého rozhodnutia). Tvrdia teda, ze keby sa v tejto súvislosti mohli vyjadrit pred prijatím napadnutého rozhodnutia, boli by mohli preukázat, ze priemerná dlzka ich vztahu s predplatitelmi bola [dôverné]. 88 V tejto súvislosti je potrebné najprv konstatovat, ze dlzka odpisovania nákladov na získanie predplatitelov [dôverné] rokov pouzitá v odôvodnení c. 489 napadnutého rozhodnutia je rovnaká ako tá, ktorá je uvedená v bode 383 oznámenia o výhradách. Príloha H oznámenia o výhradách (body 595 az 598), nazvaná "Odhad priemernej dlzky vztahu s predplatitelmi Telefónica", potvrdzuje v tejto súvislosti odhady spolocnosti Telefónica týkajúce sa uvedenej dlzky vztahu, ako aj dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze uvedené odhady podcenovali túto dlzku vztahu (bod 598 oznámenia o výhradách). Telefónica dalej rozvinula svoje argumenty v tejto súvislosti v casti 4.1 a v prílohe 5 odpovede na oznámenie o výhradách. 89 Dalej, pokial ide o odkaz v odôvodnení c. 476 napadnutého rozhodnutia na návratnost nákladov na získanie predplatitelov na základe pôvodného obchodného plánu Telefónica, je potrebné uviest, ze tento odkaz, ktorý vychádza z prílohy 10 iii) k listu spolocnosti Telefónica z 21. júla 2006, teda po oznámení o výhradách (poznámka pod ciarou 492 napadnutého rozhodnutia), nebol pouzitý na stanovenie dlzky odpisovania nákladov na získanie predplatitelov v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 476 a 489 napadnutého rozhodnutia), tento údaj vsak umoznil konstatovat, ze dlzka [dôverné] rokov pouzitá Komisiou na výpocet testu "period-by-period" je pre Telefónica výhodnejsia nez tá, ktorá bola uvedená v predmetnom obchodnom pláne. 90 Napokon, pokial ide o tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 482 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vzorec výpoctu navrhnutý spolocnostou Telefónica nebol primeraný pri rozpínajúcom sa trhu, je potrebné uviest, ze zalobkyne boli v oznámení o výhradách riadne informované o dôlezitosti výpoctu primeraného odpisovania výdavkov na získanie nových zákazníkov spolocnosti Telefónica, najmä na rozpínajúcich sa trhoch. V bode 380 oznámenia o výhradách teda Komisia uz uviedla, ze na rozpínajúcom sa trhu, akým je maloobchodný trh v tejto veci, náklady na pritiahnutie zákazníkov predstavujú podstatné náklady, ktoré musia byt odpisované v primeranom období, takze by sa mali v úctovníctve spolocnosti Telefónica vykonat urcité úpravy. Tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 482 napadnutého rozhodnutia predstavuje v tejto súvislosti iba odpoved na výpocty navrhované spolocnostou Telefónica v liste z 26. marca 2004, na ktoré Komisia uz odkázala v prílohe H (bod 595, poznámka pod ciarou c. 504) oznámenia o výhradách. 91 V kazdom prípade argument zalobkýn uvedený v replike, podla ktorého v prípade, ze by boli vedeli o tom, ze Komisia nezohladní priemernú dlzku vztahu s predplatitelmi spolocnosti Telefónica, mohli preukázat, ze uvedená dlzka vztahu bola velmi [dôverné] v porovnaní s tou, ktorú uznala Komisia v napadnutom rozhodnutí, a podla ktorého prax národných regulacných orgánov (dalej len "NRO") nebola relevantná, musí byt takisto zamietnutý. Ako sa totiz uvádza v bode 88 vyssie, dlzka odpisovania nákladov na získanie predplatitelov [dôverné] rokov uz bola uvedená v bode 383 oznámenia o výhradách a Komisia uz odkázala na prax národných orgánov v oblasti hospodárskej sútaze a NRO v bode 382 tohto oznámenia. Okrem toho Komisia v oznámení o výhradách tiez uviedla, ze je mozné, ze z dôvodu protisútazného správania spolocnosti Telefónica je priemerná dlzka vztahu s jej predplatitelmi vyssia nez tá, ktorá by existovala na trhu, na ktorom je hospodárska sútaz (bod 381 oznámenia o výhradách). 92 Výhrada zalobkýn, podla ktorej Komisia vychádzala z "nových prvkov" na úcely obhajoby nevyhnutnosti stanovit priemernú dlzku vztahu na [dôverné] rokov, teda musí byt zamietnutá. 93 Po druhé Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze vymedzenie nákladov vynalozených spolocnostou Telefónica podhodnotilo hranicné náklady na uvedenie sluzieb vysokorýchlostného internetu na trh, kým predtým uviedla, ze toto vymedzenie predstavovalo "hornú hranicu" (body 407 a 424 oznámenia o výhradách) alebo ze zahrnalo primeranú cast obchodnej struktúry (bod 27 listu týkajúceho sa skutkových okolností). 94 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Komisia uz v bodoch 401 az 407 a 424 oznámenia o výhradách uviedla, ze Telefónica podhodnotila náklady na uvedenie na trh vo svojej analýze DPN. Komisia teda v bode 401 oznámenia o výhradách uviedla, ze Telefónica "podhodnotila [DPN] niektorých cinností, najmä náklady na uvedenie na trh". Spresnila, ze "TESAU zahrnula iba náklady priamo pripísatelné kazdému novému predplatitelovi ('odmeny a provízie` poskytované predajnej sieti), ale nezahrnula ziadne náklady spojené s jej obchodnou struktúrou". Okrem toho v bode 403 oznámenia o výhradách Komisia tiez uviedla, ze "maloobchodná cinnost ADSL spolocnosti TESAU [predstavovala] znacnú cast obchodnej struktúry TESAU a ze cast tejto struktúry by sa teda mala zohladnit v prípade [DPN] TESAU". Nakoniec v bode 29 listu týkajúceho sa skutkových okolností Komisia zdôraznila, ze obchodná struktúra TESAU bola v zásade nastavená na rast sirokopásmového prístupu. Zalobkyne dalej predlozili pripomienky v tejto súvislosti v odpovedi na oznámenie o výhradách a v liste týkajúcom sa skutkových okolností. 95 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa nákladov na uvedenie na trh, podla ktorého sa Komisia "vzdala varianty nizsej hodnoty [uvedenej v bode 406 oznámenia o výhradách] v prospech varianty vyssej hodnoty [uvedenej v bode 407 tohto oznámenia]", pricom v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia vychádzala po prvýkrát z vývoja obchodnej kapacity spolocnosti Telefónica, je potrebné zdôraznit, ze tento vývoj uz bol jasne uvedený v bode 402 oznámenia o výhradách a v bode 27 listu týkajúceho sa skutkových okolností. Vo vyssie uvedenom bode oznámenia o výhradách Komisia okrem toho uz uviedla, ze varianta nizsej hodnoty, teda výpocet minimálnej pravdepodobnej úrovne DPN, obsahovala riziko ich znízenia na nizsiu úroven, nez boli skutocné DPN. V bode 30 listu týkajúceho sa skutkových okolností, pricom vychádzala z bodu 407 oznámenia o výhradách, ktorý samotný odkazuje na maximálnu úroven DPN, tiez uviedla, ze sa domnieva, ze je dôvodné zahrnút cast nákladov Telefónica na uvedenie na trh do posúdenia DPN na úcely prípadného rozhodnutia. Okrem toho Komisia v bode 424 oznámenia o výhradách zdôraznila, ze náklady na obchodnú siet neobsahovali len náklady týkajúce sa tejto siete (varianta nizsej hodnoty), ale aj zvýsenie nákladov obchodnej struktúry TESAU z dôvodu jej maloobchodnej cinnosti ADSL (varianta vyssej hodnoty). Výhradu zalobkýn preto nemozno uznat. 96 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla prvky týkajúce sa metódy DPT, v súvislosti s ktorými Telefónica nebola vypocutá. 97 Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze Komisia tým, ze zmenila referencné zdroje v rámci analýzy "period-by-period", zmenila aj "zdroje väcsiny nákladov a príjmov pouzitých v jej analýze DPT", takze úvahy zalobkýn týkajúce sa analýzy "period-by-period" sú relevantné i na úcely analýzy DPT. Kedze vsak boli argumenty zalobkýn v tejto súvislosti zamietnuté (pozri body 86 az 95 vyssie), a vzhladom na neexistenciu dodatocných spresnení zo strany zalobkýn v rámci tohto dôvodu, pokial ide o dalsie prípadné zmeny zdrojov nákladov a príjmov pouzitých pri analýze DPT, musí byt tento dôvod zamietnutý. 98 Po druhé Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala po prvýkrát "analýzu citlivosti" konecnej hodnoty pouzívanej v rámci jej analýzy DPT, pretoze takúto hodnotu vypocítala na základe hypotetického odhadu úrovne budúcej rentability maloobchodu spolocnosti Telefónica, vychádzajúc z budúcich ziskov odhadovaných na obdobie rokov 2007 - 2011, zalozených na zákazníkoch získaných pred rokom 2006, a bez toho, aby to bolo spomenuté v liste týkajúcom sa skutkových okolností. V replike zalobkyne v tejto súvislosti uviedli, ze z odôvodnenia c. 372 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala z týchto "nových výpoctov" na úcely odôvodnenia výberu konecnej hodnoty. 99 Tento argument je vsak zalozený na nesprávnom predpoklade. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, totiz Komisia nevypocítala konecnú hodnotu zalozenú na hypotetickom odhade úrovne budúcej rentability maloobchodu spolocnosti Telefónica tak, ze by vychádzala z budúcich ziskov odhadovaných na obdobie rokov 2007 - 2011. V odôvodnení c. 370 napadnutého rozhodnutia Komisia presne uviedla, ze "v predmetnom prípade nebolo relevantné preukázat, ci strata spolocnosti Telefónica za obdobie rokov 2001 - 2006 môze byt kompenzovaná budúcimi hypotetickými ziskami od roku 2007". Okrem toho je potrebné uviest, ze odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia má za ciel spochybnit alternatívny prístup navrhnutý spolocnostou Telefónica v rámci správneho konania na úcely výpoctu konecnej hodnoty (odôvodnenie c. 368 napadnutého rozhodnutia) a preukázat, ze jej výpocet obsahoval viacero podstatných chýb, v dôsledku ktorých doslo k nadhodnoteniu konecnej hodnoty (odôvodnenie c. 371 napadnutého rozhodnutia). Ako bolo uvedené v bodoch 82 a 83 vyssie, Komisia musí v konecnom rozhodnutí zohladnit prvky vyplývajúce zo správneho konania, aby zoradila a doplnila tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska svoju argumentáciu na podporu výhrad, ktoré uviedla. 100 V kazdom prípade Komisia zdôraznila, ze metóda výpoctu konecnej hodnoty, ktorú pouzila v napadnutom rozhodnutí, uz bola uvedená v bode 446, v poznámke pod ciarou 302 a v tabulke 47 oznámenia o výhradách (pozri tiez body 21 a 22 listu týkajúceho sa skutkových okolností). Okrem toho uz bola kritizovaná spolocnostou Telefónica v casti 6.3 odpovede na uvedené oznámenie a v casti 5.1.2 odpovede na list týkajúci sa skutkových okolností. 101 Zalobkyne, ktorým bola v súvislosti s týmto tvrdením polozená otázka na pojednávaní, najprv uviedli, ze medzi tabulkou 47 oznámenia o výhradách a tabulkou 67 napadnutého rozhodnutia je zjavný rozdiel, kedze údaje týkajúce sa roka 2006 v predmetnom oznámení neboli uvedené. Je vsak potrebné domnievat sa, ze neexistencia takýchto údajov, co sa vysvetluje tým, ze dátum uvedený na oznámení o výhradách je 21. február 2006, nevyvracia tvrdenie Komisie týkajúce sa pouzitia rovnakej metódy v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. Dalej zalobkyne zopakovali, ze tabulka 67 napadnutého rozhodnutia obsahovala "analýzu citlivosti" (vztahujúcu sa na roky 2007 az 2011), ktorá má "potvrdit" analýzu konecnej hodnoty, co je nové. Tento argument vsak treba zamietnut z dôvodov uvedených v bode 99 vyssie. Napokon zalobkyne tvrdili, ze Komisia pouzila v oznámení o výhradách minimálne DPN, kým v napadnutom rozhodnutí pouzila maximálne DPN. Tento argument vsak uz bol odmietnutý v bodoch 93 az 95 vyssie. 102 Po tretie Komisia kritizovala znásobenie príjmov uvádzané spolocnostou Telefónica v odpovedi na oznámenie o výhradách a opravila výpocty DPT predlozené spolocnostou Telefónica v uvedenej odpovedi bez toho, aby bola Telefónica v tejto súvislosti vypocutá (odôvodnenia c. 367 az 377 a 533 az 536 napadnutého rozhodnutia). Komisia v napadnutom rozhodnutí tiez odkazovala na to, ze Telefónica nedávno získala Terra Networks SA a O2 plc (odôvodnenie c. 377 napadnutého rozhodnutia), pricom sa opierala o dokumenty neuvedené v spise. 103 V tejto súvislosti je cielom odôvodnenia c. 377 napadnutého rozhodnutia len spochybnit argumentáciu predlozenú spolocnostou Telefónica v odpovedi na oznámenie o výhradách. Ako bolo pripomenuté v bodoch 82 a 83 vyssie, doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat práva na obhajobu, teda sú prípustné. Okrem toho samotná metóda posúdenia pouzitá pri získaní Terra Networks a O2 spolocnostou Telefónica bola navyse v predmetnom odôvodnení uvedená len ako príklad, a to na úcely spochybnenia metódy viacerých príjmov, ktorú Telefónica prijala na posúdenie svojich cinností na vstupe v odpovedi na oznámenie o výhradách. Komisia teda nevychádzala z predmetných dokumentov na to, aby v predmetnom prípade potvrdila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porusenia. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 78 vyssie teda výhrade zalobkýn nemozno vyhoviet. Okrem toho z dokumentácie týkajúcej sa vypocutia z 12. júna 2006, pripojenej k spisu Vseobecného súdu, vyplýva, ze výpocet konecnej hodnoty ako násobku príjmov v zmysle uvádzanom zalobkynami bol predmetom diskusie v priebehu predmetného vypocutia. 104 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí porovnanie castí trhu s produktmi sirokopásmového a úzkopásmového internetu (odôvodnenia c. 574 az 578 napadnutého rozhodnutia), ktoré vsak nebolo uvedené v oznámení o výhradách a nebol nan odkaz ani v liste týkajúcom sa skutkových okolností. 105 Je potrebné uviest, ze Komisia nespochybnila, ze uvedené porovnanie nebolo uvedené v oznámení o výhradách, vo svojich písomných podaniach ani na pojednávaní, ked sa jej polozila táto otázka, ani v liste týkajúcom sa skutkových okolností. Posúdenie konkrétnych úcinkov porusenia v odôvodneniach c. 564 az 573 a 579 az 613 napadnutého rozhodnutia sa vsak zakladá na mnohých iných prvkoch, uz uvedených v bodoch 475 az 532 oznámenia o výhradách. Kedze nie je preukázané, ze vyradenie porovnania medzi podielmi na trhu s produktmi vysokorýchlostného internetu a produktmi nízkorýchlostného internetu ako dôkazu by vyvrátilo dôvodnost výhrad uvedených v napadnutom rozhodnutí, je potrebné domnievat sa, ze oznámenie o výhradách obsahovalo v predmetnom prípade podstatné prvky, na ktorých spocíval záver Komisie týkajúci sa existencie konkrétnych úcinkov porusenia. 106 V stvrtom rade podla zalobkýn na úcely preukázania existencie konkrétnych úcinkov na velkoobchodný trh Komisia pouzila nové údaje týkajúce sa dalsích cistých podielov Telefónica v porovnaní s jej konkurentmi (odôvodnenia c. 579 az 581 a schéma 18 napadnutého rozhodnutia). 107 Ako poznamenala Komisia na pojednávaní, v bode 38 a v poznámke pod ciarou 45 listu týkajúceho sa skutkových okolností uz uviedla [dôverné]. Okrem toho je potrebné domnievat sa, ako zdôraznuje Komisia, ze graf 18 v napadnutom rozhodnutí predstavuje zobrazenie údajov týkajúcich sa podielov na trhu alebo objemov uz uvedených v tabulke 64 oznámenia o výhradách. V tejto súvislosti argument uvádzaný zalobkynami na pojednávaní, podla ktorého na rozdiel od grafu 18 napadnutého rozhodnutia tabulka 64 oznámenia o výhradách tiez odkazuje na rok 2001, ako aj na spolocnost British Telecom, musí byt zamietnutý, kedze tieto prvky nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Argument zalobkýn preto nemozno uznat. 108 V piatom rade Komisia uviedla kritiku (odôvodnenia c. 606 az 609 napadnutého rozhodnutia) týkajúcu sa stúdie o cenách, ktorú pripojila spolocnost Telefónica k odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom islo o nové informácie odlisné od tých, ktoré formuloval hlavný ekonóm Komisie na pojednávaní. V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze kedze kritika Komisie spocíva v spochybnení výpoctov navrhovaných spolocnostou Telefónica v znaleckom posudku pripojenom k prílohe 6 odpovede na oznámenie o výhradách, a nie v nových prvkoch na potvrdenie záveru Komisie týkajúceho sa konkrétnych úcinkov správania Telefónica na dotknutých trhoch, nemozno konstatovat, ze by doslo k poruseniu práva na obhajobu spolocnosti Telefónica. 109 Z toho vyplýva, ze tento dôvod je potrebné zamietnut ako celok. c) O druhom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a nesprávnom právnom posúdení pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov 110 V rámci tohto dôvodu zalobkyne spochybnujú definíciu predmetných velkoobchodných trhov uvádzanú Komisiou v odôvodneniach c. 162 az 208 napadnutého rozhodnutia (pozri body 9 az 14 vyssie). 111 Podla ustálenej judikatúry sa na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom odvetvovom trhu musia moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnajúceho vsetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými výrobkami. Navyse vzhladom na to, ze vymedzenie relevantného trhu slúzi na posúdenie, ci má predmetný podnik moznost bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze a správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebitelov, sa na tieto úcely nemozno obmedzovat iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov, ale treba tiez zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [38]322/81, Zb. s. 3461, bod 37, a rozsudky France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 78, a Clearstream/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 112 Z pojmu predmetný trh vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami tvoriacimi súcast toho istého trhu (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 28, a Clearstream/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 49). 113 Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([39]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, ods. 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, ze "relevantný trh s výrobkami pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". Z ekonomického hladiska na definíciu relevantného trhu predstavuje zamenitelnost dopytu najbezprostrednejsiu a najúcinnejsiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávatelov daného výrobku, a to najmä v oblasti urcovania cien (odsek 13 tohto oznámenia). Okrem toho zastupitelnost zo strany ponuky mozno brat do úvahy aj v prípadoch definície predmetného trhu v situácii, ked je úcinnost a bezprostrednost dosahu tejto zastupitelnosti porovnatelná s dosahmi dopytovej zastupitelnosti. Na to je potrebné, aby mohli dodávatelia zmenit svoju orientáciu na výrobu relevantných výrobkov a uviest ich na trh v krátkom casovom horizonte bez toho, aby znásali výrazné dodatocné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien (odsek 20 uvedeného oznámenia). 114 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, regionálny velkoobchodný produkt a celostátny velkoobchodný produkt patria na ten istý trh s predmetnými výrobkami. Pokial ide o zastupitelnost na strane dopytu po týchto produktoch, tvrdia, ze tieto produkty umoznujú alternatívnym prevádzkovatelom ponúknut tie isté maloobchodné sluzby vysokorýchlostného internetu. Komisia okrem toho v odôvodneniach c. 154 a 155 napadnutého rozhodnutia uznala, ze uvedené produkty patria na ten istý dotknutý maloobchodný trh. 115 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa mylne domnievala, ze náklady na nahradenie celostátnych a regionálnych velkoobchodných produktov neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke boli "extrémne vysoké" a ze takéto nahradenie by bolo "dlhodobým procesom" a vyzadovalo by si urcitý "minimálny kritický objem". Zalobkyne takisto tvrdia, ze alternatívni prevádzkovatelia mohli vyuzit úcastnícku prípojku od roku 2001 a ze v jej prípade bol zaznamenaný znacný nárast v rokoch 2004 az 2006. 116 Treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznila znacné investície, ktoré si vyzaduje prechod z celostátneho velkoobchodného produktu na regionálny velkoobchodný produkt (odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez konstatovala, ze prechod z regionálneho velkoobchodného produktu na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke bol extrémne nákladný, kedze zahrnal spustenie siete z bodu regionálneho prepojenia do miestnych liniek Telefónica, vysoké velkoobchodné ceny vyzadované spolocnostou Telefónica na vykonanie tohto prechodu a získanie kolokalizácie a iných súvisiacich sluzieb na umoznenie poskytnutia maloobchodných sluzieb vysokorýchlostného prístupu na internet. Okrem toho podla Komisie takýto prechod zaberá vela casu, nepredstavuje moznost realizovatelnú na celom spanielskom území a vyzaduje si urcitý minimálny kritický objem (odôvodnenia c. 173 az 177 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez v odôvodnení c. 180 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze v liste Komisii z 2. marca 2005 sama Telefónica odkazovala na skutocnost, ze alternatívni prevádzkovatelia musia dosiahnut urcitý kritický objem predtým, ako zacnú investovat do vlastnej infrastruktúry, ktorá im umozní vyuzívat neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. 117 Zalobkyne nespochybnili konstatovania v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých na úcely realizácie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke museli byt alternatívni prevádzkovatelia fyzicky prítomní a kolokalizovat svoje zariadenia so zariadeniami spolocnosti Telefónica, ktorá bola jediným podnikom vlastniacim siet prístupu k úcastníkom na celom spanielskom území, co ich nútilo instalovat tieto zariadenia v 6 836 hlavných rozdelovacoch Telefónica a zahrnalo velmi vysoké predbezné investície (odôvodnenia c. 80 a 81 a tabulka 8 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia). Takisto nespochybnili vo svojich písomnostiach ani na pojednávaní, ze investície spolocnosti Telefónica na tieto úcely dosiahli viac ako 1 500 miliónov eur, ku ktorým je potrebné pridat investície potrebné na pripojenie sa k 109 bodom nepriameho prístupu v rámci regionálneho velkoobchodného produktu, co znamenalo [dôverné] miliónov eur (odôvodnenia c. 164 a 185, tabulka 9 a poznámky pod ciarou 73 a 74 napadnutého rozhodnutia). Ako správne uvádza Komisia, tieto investície sú znacné. Komisia teda bez toho, aby jej protirecili zalobkyne, uviedla, ze uz len investícia 200 miliónov eur, ktorá by podla Telefónica bola potrebná na to, aby alternatívny prevádzkovatel mohol spustit svoju miestnu siet, zodpovedala viac ako 130 % kumulovaných príjmov Jazztel na maloobchodnom trhu v rokoch 2001 az 2006. 118 Dalej je potrebné odmietnut argument zalobkýn, podla ktorého Jazztel napriek tomu, ze nemala "minimálny kritický objem" (odôvodnenie c. 177 napadnutého rozhodnutia) a mala podiel na trhu nizsí ako 1 % na zaciatku obdobia rokov 2001 - 2006, bola aj tak schopná vykonat investíciu 200 miliónov eur, co protirecí tvrdeniu uvedenému v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na spustenie siete úcastníckych prípojok obsahujúcej 550 az 575 ústrední treba investíciu vo výske medzi 580 a 670 miliónov eur. 119 Na jednej strane je argument zalobkýn zalozený výlucne na oznámení Jazztel podanom Comisión nacional del mercado de valores (národná komisia pre spanielsky trh s cennými papiermi) z 27. júla 2007, v ktorom Jazztel uviedla, ze "pocas rokov 2005 a 2006 podnik investoval viac ako 200 miliónov eur do spustenia siete úcastníckych prípojok poslednej generácie, ktorá bola najväcsia a najmodernejsia v Spanielsku", a ze "podnik mal zámer znízit svoje investície podstatným spôsobom v roku 2007, ked sa práce rozvoja siete skoncia". Z tohto tvrdenia nevyplýva, ze by vsetky náklady na spustenie siete Jazztel boli "viac ako 200 miliónov eur", ale len to, ze táto suma bola investovaná do spustenia siete v rokoch 2005 a 2006. Ako uvádza Komisia bez toho, aby jej v tejto súvislosti protirecili zalobkyne, suma investícií konstatovaná v uvedenom oznámení nezahrna ani investície uz vykonané zo strany Jazztel pred rokom 2005 na úcely spustenia svojej siete, kam patrí najmä 2 718 km siete úcastníckych prípojok spustených zo strany Jazztel od konca roka 2004, ani investície, ktoré este Jazztel bude musiet vykonat na dokoncenie spustenia uvedenej siete. 120 Na druhej strane, aj keby platilo, ako uvádzajú zalobkyne, ze k 28. februáru 2007 sa Jazztel naozaj úspesne pripojila k 607 rozdelovacom spolocnosti Telefónica, okrem toho, ze tento údaj pochádza z obdobia po skoncení porusenia, neznamená to nevyhnutne, ze Jazztel uz naozaj zrealizovala investície potrebné na spustenie siete az k týmto rozdelovacom. V marci 2006 teda Jazztel k svojej sieti pripojila 38 alebo 44 % (podla Komisie) alebo 53 % (podla zalobkýn) zo 470 "miestnych ústrední", ktoré nainstalovala. Tvrdenie zalobkýn, ktorého presnost spochybnuje Komisia, ze pripojenie rozdelovacov do siete Jazztel je sluzbou nezávislou od neviazaného prístupu, ktorý môzu alternatívni prevádzkovatelia získat od iného prevádzkovatela ako Telefónica, nespochybnuje to, ze táto investícia je súcastou investícií potrebných na to, aby mohol alternatívny prevádzkovatel vyuzívat sluzbu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke (odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, kedze Telefónica vlastní 6 836 hlavných rozdelovacov, pripojenie sa k 607 rozdelovacom Telefónica pokrýva z geografického hladiska menej ako 10 % jej ústrední a umoznuje len podla samotnej Telefónica zasiahnut priblizne 60 % potenciálnych zákazníkov. Okrem toho bolo toto pokrytie dosiahnuté az na konci roka 2006, teda sest rokov po tom, ako bola úcastnícka prípojka daná k dispozícii. 121 V tejto súvislosti treba tvrdenie zalobkýn, ze hoci sú vyzadované investície na úcely vyuzívania iného velkoobchodného produktu naozaj velké, Komisia neurobila výpocet zisku vyplývajúceho z vyuzívania úcastníckej prípojky (vyssie príjmy, rozlicnost konecných maloobchodných sluzieb a technologická nezávislost spolocnosti Telefónica), takisto zamietnut. Ako totiz Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 176 napadnutého rozhodnutia, alternatívny prevádzkovatel, ktorý chce nahradit regionálny velkoobchodný produkt neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke, bude musiet vykonat investície nevyhnutné na to, aby spustil svoju siet, ale bude mat prospech z tejto zmeny az po tom, ako získal dostatocný pocet zákazníkov, co nie je ani isté, ani k tomu nedôjde okamzite. 122 Napokon je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého znacný a rýchly pokrok úcastníckych prípojok v rokoch 2004 az 2006, ktorý viedol k pokrytiu viac ako 60 % zariadení spolocnosti Telefónica, preukazuje, ze "faktor casu" nepredstavuje prekázku nahradenia celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke. 123 Ako vyplýva najmä z odsekov 16, 20, 21 a 23 oznámenia o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva uvedeného v bode 113 vyssie a ako správne pripomenula Komisia v odôvodnení c. 172 napadnutého rozhodnutia, zastupitelnost potrebná na úcely definície predmetného trhu sa musí realizovat v krátkodobom horizonte, co vsak tak nebolo podla odôvodnení c. 172 az 175 napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade. 124 Argument zalobkýn, ktorý mal vyvrátit tento záver, ze alternatívni prevádzkovatelia nepovazovali za vhodné ziadat o prístup k úcastníckej prípojke pred rokom 2004, v období, ked dosiahli pokrytie viac ako 60 % zariadení spolocnosti Telefónica, musí byt v tejto súvislosti zamietnutý. 125 Hoci totiz TESAU podliehala regulacnej povinnosti prenajat medené vedenie alternatívnym prevádzkovatelom od decembra 2000 (odôvodnenie c. 81 napadnutého rozhodnutia), skutocné vyuzívanie úcastníckej prípojky sa zacalo, a aj to obmedzene, az od konca roka 2004 a zaciatku roka 2005 (odôvodnenie c. 96 a schéma 2 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na potrebné investície (pozri body 117 az 121 vyssie), a ako priznala sama Telefónica (odôvodnenie c. 180 napadnutého rozhodnutia), alternatívni prevádzkovatelia dosiahli kritický objem z hladiska pripojení a skúseností na trhu az v roku 2004, co im umoznilo investovat do infrastruktúry siete a tak zacat s prechodom svojich pripojení nepriameho velkoobchodného prístupu na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke (pozri tiez odôvodnenia c. 177 az 180 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie). Ako vsak vyplýva najmä z odôvodnenia c. 143 napadnutého rozhodnutia, boli konstatované dlhé lehoty medzi okamihom, ked alternatívni prevádzkovatelia poziadali o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Telefónica, a okamihom, ked im bol takýto prístup poskytnutý. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze ako vyplýva z tabulky 60 napadnutého rozhodnutia, v ktorej obsiahnuté údaje zalobkyne nespochybnili, údajné pokrytie viac ako 60 % zariadení spolocnosti Telefónica bolo dosiahnuté az v decembri 2006, teda na konci obdobia porusenia. 126 V tejto súvislosti argument zalobkýn, podla ktorého existenciu prekázok prístupu k úcastníckej prípojke popierala Comisión Nacional de la Competencia (spanielska národná komisia pre hospodársku sútaz) v rozhodnutí z 22. októbra 2007, sa musí takisto zamietnut. Aj keby z tohto rozhodnutia vyplývalo, ze v tejto veci orgán poverený ochranou hospodárskej sútaze v ziadnom stádiu vysetrovania "nekonstatoval, ze údajné oneskorenie naozaj nastalo", toto rozhodnutie aj tak nespochybnuje konstatovania uvedené v odôvodneniach c. 139 a 140 napadnutého rozhodnutia, ktoré nenapadla Telefónica vo svojich písomných podaniach, ze od roku 2002 bolo na CMT podaných 55 sporov týkajúcich sa prístupu k úcastníckej prípojke, z coho väcsina viedla k rozhodnutiu v neprospech Telefónica. 127 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze existujú iné velkoobchodné produkty nez neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, ktoré umoznujú vytvorit "odlisnú ponuku", napríklad telefónne sluzby cez protokol IP (Internet Protocol). Úcastníci konania vsak na pojednávaní v podstate potvrdili, ze existujú funkcné rozdiely medzi celostátnymi a regionálnymi velkoobchodnými produktmi a neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke, co vyplýva okrem toho aj z odôvodnení c. 66, 70, 82, 85, 87, 89, 165 a 171 a z poznámky pod ciarou c. 47 napadnutého rozhodnutia. Hoci na pojednávaní zalobkyne tvrdili, ze regionálny velkoobchodný produkt umoznuje "urcitú úroven diferenciácie", je potrebné sa domnievat, ako to spresnuje Komisia v uvedených odôvodneniach, ze prevádzkovatel, ktorý sa rozhodol pre neviazaný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Telefónica, môze kontrolovat podstatnú cast hodnotového retazca a mnohé aspekty svojej maloobchodnej sluzby. Ako vyplýva z odôvodnení c. 82, 87, 89 a 171 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke prístup k celostátnym a regionálnym velkoobchodným produktom neumoznuje alternatívnym prevádzkovatelom výrazne diferencovat svoj maloobchodný produkt od produktu Telefónica, takze sa musia obmedzit na hospodársku sútaz s Telefónica prostredníctvom cien. V tejto súvislosti samotné zalobkyne v replike tvrdia, ze investícia do úcastníckej prípojky zabezpecí väcsiu diverzitu konecných maloobchodných sluzieb. Odkazujú v tejto súvislosti na príklady France Telecom, co bol prvý podnik, ktorý v Spanielsku ponúkol produkt zahrnajúci hlasovú komunikáciu a internet, a Jazztel, prvý podnik, ktorý uviedol na trh maloobchodný produkt s rýchlostou pripojenia az do 20 megaoktetov za sekundu. 128 Po tretie treba zamietnut argument zalobkýn, ze existuje "dostatocná zastupitelnost" medzi regionálnym velkoobchodným produktom, celostátnym velkoobchodným produktom a neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke, pretoze v kazdej ústredni spolocnosti Telefónica pouzíva dostatocný pocet alternatívnych prevádzkovatelov kombináciu rôznych velkoobchodných produktov, ktorá najlepsie zodpovedá ich potrebám, a ze táto zastupitelnost "na úrovni ziskového rozpätia" postacuje na to, aby sa v predmetnom prípade bolo mozné domnievat, ze tieto výrobky patria na ten istý trh s predmetnými výrobkami. 129 Najprv je potrebné uviest, podobne ako to urobila Komisia, ze to, ze niektorí prevádzkovatelia investovali do spustenia vlastných sietí a mohli rást od roku 2004 vyuzívaním úcastníckej prípojky, nepotvrdzuje existenciu úcinnej zastupitelnosti medzi celostátnymi a regionálnymi velkoobchodnými produktmi a neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke pocas obdobia porusenia, ale je výsledkom procesu postupného prechodu, opísaného Komisiou najmä v odôvodneniach c. 93 az 103 napadnutého rozhodnutia. Takýto prechod si jednak vyzaduje znacné investície trvajúce niekolko rokov. Jednak z dôvodu znacných nákladov, ktoré sú nenávratné, spojených s týmto prechodom a s posunom na investicnom rebrícku (pozri poznámku pod ciarou 82 napadnutého rozhodnutia), je málo pravdepodobné, ze by alternatívny prevádzkovatel neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke nahradil celostátny alebo regionálny velkoobchodný produkt v prípade lahkého, ale znacného a trvalého zvýsenia ceny neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke. 130 Dalej sa nezdá, ze by alternatívni prevádzkovatelia pocas obdobia porusenia pouzívali v kazdej ústredni optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, ktorá zahrnala neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. Z odôvodnení c. 102 a 103 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, co zalobkyne vo svojich písomných podaniach nespochybnili, ze az do roku 2002 France Telecom kupovala takmer výlucne celostátny velkoobchodný produkt spolocnosti Telefónica, pricom na konci roka 2002 bol nahradený alternatívnou celostátnou velkoobchodnou ponukou zalozenou na regionálnom velkoobchodnom produkte Telefónica. Az od februára 2005 pocet neviazaných úcastníckych prípojok France Telecom podstatne narástol a doslo k znízeniu poctu alternatívnych velkoobchodných celostátnych liniek zalozených na regionálnom velkoobchodnom produkte Telefónica. Okrem toho az do posledného stvrtroka 2004 Ya.com kupovala výlucne celostátny velkoobchodný produkt Telefónica a postupne zacala pouzívat neviazaný prístup k úcastníckej prípojke az od júla 2005, ked získala spolocnost Albura. 131 Napokon argument zalobkýn sa môze uplatnovat len na konkurentov spolocnosti Telefónica, ktorí majú siet umoznujúcu im neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, cím sú vylúcení potenciálni konkurenti spolocnosti Telefónica, ktorí este neuskutocnili investície na úcely pouzívania regionálneho velkoobchodného produktu alebo neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke. 132 Po stvrté, pokial ide o argument zalobkýn, podla ktorého Servicio de Defensa de la Competencia (spanielska sluzba pre ochranu hospodárskej sútaze) pripustila existenciu jediného relevantného velkoobchodného trhu vo veci Telefónica/Iberbanda (správa sluzby pre ochranu hospodárskej sútaze N-06038, Telefónica/Iberbanda), postacuje uviest, ze zalobkyne nespochybnujú tvrdenie Komisie formulované v jej písomných podaniach, podla ktorého v tejto veci posúdenie transakcie nezávisí od viac alebo menej úzkej ohranicenosti trhov, kedze podiely Iberbanda na trhu sú velmi malé, a ze tento orgán vo svojom konecnom rozhodnutí výslovne odkázal na diferenciáciu vykonanú zo strany CMT medzi neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke a nepriamym velkoobchodným prístupom. 133 Po piate treba pripomenút, ze samotné zalobkyne v pôvodnej odpovedi na staznost France Telecom uviedli, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke a velkoobchodné produkty nepriameho prístupu neboli zastupitelné (odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia, vsetky NRO, ktoré analyzovali velkoobchodný trh s vysokorýchlostným prístupom na internet vo svojich krajinách, vrátane CMT, pokial ide o spanielsky trh, z podobných dôvodov dospeli k záveru, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke a velkoobchodné produkty nepriameho prístupu predstavujú rozlicné trhy. Takýto prístup je, ako správne uvádza Komisia, tiez v súlade s odporúcaním Komisie 2003/311/ES z 11. februára 2003 o príslusných trhoch s výrobkami a so sluzbami v odvetví elektronickej komunikácie umoznujúcimi reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby [neoficiálny preklad] ([40]Ú. v. EÚ L 114, s. 45), ktoré odlisuje velkoobchodný trh s poskytovaním neviazaného prístupu (vrátane spolocného prístupu) k úcastníckym prípojkám a úsekom na metalických linkách na poskytovanie sluzieb sirokopásmového internetu a hlasových sluzieb (trh 11) od trhu s velkoobchodným poskytovaním prístupu k sirokopásmovému internetu (trh 12). 134 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné domnievat sa, ze Komisia v odôvodneniach c. 163 az 182 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke nebol súcastou relevantného trhu v prejednávanom prípade. 135 V druhom rade zalobkyne spochybnujú záver napadnutého rozhodnutia, podla ktorého regionálne a celostátne velkoobchodné produkty nepatria na ten istý trh. Po prvé tvrdia, ze Komisia pouzila teoretické príklady, ktorú sú vzdialené od reality spanielskeho trhu. 136 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 185 napadnutého rozhodnutia odkázala na odhady Autorité de régulation des télécommunications (francúzsky orgán pre reguláciu telekomunikácií) (ART) týkajúce sa nákladov vznikajúcich pri prechode z celostátnych velkoobchodných produktov na regionálne velkoobchodné produkty, ktoré dosahovali výsku 150 az 300 miliónov eur, hoci sa odhaduje, ze vo Francúzsku sa mohlo dosiahnut celostátne pokrytie prepojením na úrovni 20 bodov nepriameho prístupu. 137 Odhady ART, hoci sa týkajú odlisného geografického trhu, sú vsak relevantné na úcely ilustrovania investícií potrebných na spustenie takejto siete. Ako totiz vyplýva z poznámky pod ciarou 166 napadnutého rozhodnutia, pocet bodov nepriameho prístupu je priblizne pätkrát vyssí v Spanielsku ako vo Francúzsku, a preto je mozné domnievat sa, ze náklady týkajúce sa spustenia siete v Spanielsku sú zjavne vyssie ako vo Francúzsku. Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodnení c. 723 napadnutého rozhodnutia, pre trh s vysokorýchlostným internetom vo Francúzsku je typická podobná struktúra ako struktúra v Spanielsku, a to vzhladom na existenciu velkoobchodného prístupu na miestnej, celostátnej a regionálnej úrovni. 138 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia zalozila svoju definíciu dvoch odlisných trhov na neexistencii ekonomického odôvodnenia prechodu z regionálneho velkoobchodného produktu na celostátny velkoobchodný produkt, ako uvádza France Telecom (odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia), kým France Telecom si sama protirecí, pokial ide o toto tvrdenie, v dokumentoch pripojených k spisu, ked uvádza, ze alternatívny prevádzkovatel sa môze rozhodnút prejst z regionálneho velkoobchodného produktu na celostátny velkoobchodný produkt, ak cena celostátneho velkoobchodného produktu klesla. Okrem toho Albura úspesne reprodukovala siet regionálneho prístupu spolocnosti Telefónica. 139 V tejto súvislosti je potrebné najprv uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 187 napadnutého rozhodnutia, ked sa zohladnia nenávratné náklady, alternatívni prevádzkovatelia, ktorí uz urobili investície potrebné na to, aby sa pripojili k 109 bodom nepriameho prístupu, budú chciet mat zo svojich investícií zisk, vyberú si regionálny velkoobchodný produkt a nebudú chciet koncentrovat prenos dát do jedného celostátneho bodu prístupu. Vzhladom na náklady spojené s prechodom z celostátneho velkoobchodného produktu na regionálny velkoobchodný produkt je totiz aj v prípade mierneho, ale znacného a trvalého zvýsenia ceny regionálneho velkoobchodného produktu málo pravdepodobné a z ekonomického hladiska nelogické, aby prevádzkovatelia, ktorí uz investovali do spustenia siete, znásali náklady za nevyuzívanie tejto siete a aby sa rozhodli vyuzívat celostátny velkoobchodný produkt, ktorý im z hladiska kontroly kvality sluzby týkajúcej sa maloobchodného produktu nedáva tie isté moznosti ako regionálny velkoobchodný produkt. Okrem toho France Telecom, ktorej bola v tejto súvislosti na pojednávaní polozená otázka, naozaj potvrdila, ze sa domnieva, ze neexistovali ekonomické dôvody na prechod z regionálneho velkoobchodného produktu na celostátny velkoobchodný produkt. Hoci k takémuto prechodu raz výnimocne doslo, bolo to z dôvodu technického obmedzenia spojeného s potrebami France Telecom získat dodatocnú kapacitu na úrovni regionálneho velkoobchodného produktu. Argument zalobkýn preto nemozno uznat. 140 Po tretie je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Komisia v minulosti uznávala "asymetrickú zastupitelnost" na úcely vymedzenia trhu s predmetnými produktmi, kedze o takejto zastupitelnosti v predmetnom prípade nemozno uvazovat vzhladom na to, ze prechod z celostátneho velkoobchodného produktu na regionálny velkoobchodný produkt si vyzaduje cas a velmi vysoké investície (pozri bod 129 vyssie) a prechod z regionálneho velkoobchodného produktu na celostátny velkoobchodný produkt je nelogický z ekonomického hladiska (pozri bod 139 vyssie). Navyse z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze výrazná disproporcia v miere prechodu medzi dvoma produktmi nepotvrdzuje teóriu ich vzájomnej zamenitelnosti z hladiska spotrebitelov (rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 86 az 91). 141 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze Komisia vo svojom odporúcaní 2003/311 uznala, ze dva velkoobchodné produkty nepriameho prístupu patria na ten istý trh. Je vsak potrebné pripomenút, ze odporúcanie 2003/311 vo svojich odôvodneniach jednak zo svojej pôsobnosti výslovne vylucuje velkoobchodný trh v oblasti predaja vysokorýchlostného internetu, teda produkty prístupu v jednom celostátnom bode prístupu, akým je celostátny velkoobchodný produkt, v ktorom k prenosu dát alternatívneho prevádzkovatela dochádza v plnej miere v sieti spolocnosti Telefónica, a jednak zdôraznuje existenciu velmi velkých prekázok vstupu, pokial ide o velkoobchodné poskytnutie prístupu k sirokopásmovému internetu, kedze je potrebné spustit siet na poskytovanie sluzby. Okrem toho clánok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([41]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), na ktorý výslovne odkazuje preambula odporúcania 2003/311, a odôvodnenie c. 18 uvedeného odporúcania stanovujú, ze trhy definované na úcely regulacného zásahu nemajú vplyv na moznú definíciu trhov v rámci konkrétnych prípadov v práve hospodárskej sútaze. 142 Po piate zalobkyne tvrdia, ze CMT v rozhodnutí zo 6. apríla 2006, potvrdenom jej rozhodnutím z 1. júna 2006, tiez dospela k záveru, ze regionálny velkoobchodný produkt a celostátny velkoobchodný produkt sú súcastou toho istého trhu. V tejto súvislosti na rozdiel od napadnutého rozhodnutia patrí rozhodnutie CMT z 1. júna 2006 do rámca perspektívnej analýzy. Okrem toho Komisia vo svojich pripomienkach týkajúcich sa návrhu rozhodnutia CMT dalej uviedla, ze aktuálna charakteristika a podmienky spanielskeho trhu s vysokorýchlostným internetom môzu potenciálne odôvodnit segmentáciu velkoobchodného trhu s prístupom k vysokorýchlostnému internetu na dvoch trhoch s predmetnými produktmi. Nakoniec CMT v rozhodnutí z 1. júna 2006 sama vylúcila ADSL-IP Total z trhu 12. Telefónica nespochybnuje, ze ADSL-IP a ADSL-IP Total sú súcastou toho istého trhu s celostátnym velkoobchodným prístupom (pozri v tejto súvislosti odôvodnenia c. 88 az 95, 109 a 110 napadnutého rozhodnutia). 143 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa v odôvodneniach c. 183 az 195 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievala, ze celostátne a regionálne velkoobchodné produkty nepatria na ten istý trh. 144 V dôsledku toho je potrebné druhý dôvod zamietnut. d) O tretom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a nesprávnom právnom posúdení pri urcení údajného dominantného postavenia Telefónica na predmetných trhoch 145 V rámci tretieho dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila skutkových omylov a nesprávneho právneho posúdenia pri urcení údajného dominantného postavenia Telefónica na predmetných trhoch. 146 Na úvod je potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých mala Komisia na konstatovanie zneuzitia dominantného postavenia spolocnosti Telefónica vo forme tarifných nozníc preukázat, ze Telefónica mala dominantné postavenie na velkoobchodnom, ako aj na maloobchodnom trhu. Ako totiz vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, zneuzívajúca povaha cenovej praxe zavedenej vertikálne integrovaným podnikom v dominantnom postavení na relevantnom velkoobchodnom trhu so sluzbami, ktorá vedie k stlácaniu ziskového rozpätia konkurentov tohto podniku na maloobchodnom trhu, nezávisí od existencie dominantného postavenia tohto podniku na tomto maloobchodnom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 17. februára 2011, TeliaSonera, [42]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 89). Preskúmat tvrdenia zalobkýn týkajúce sa preukázania dominantného postavenia spolocnosti Telefónica je teda potrebné, iba pokial ide o predmetné velkoobchodné trhy. 147 Podla ustálenej judikatúry dominantné postavenie mozno definovat ako postavenie ekonomickej sily, ktoré má podnik a ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudky Súdneho dvora United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 65, a z 15. decembra 1994, DLG, [43]C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, AAMS/Komisia, [44]T-139/98, Zb. s. II-3413, bod 51; z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [45]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 154, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 99). 148 Vo vseobecnosti môze existencia dominantného postavenia vyplývat z viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce (rozsudky United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 66, a DLG, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 47). Spomedzi týchto okolností má podstatný význam existencia velkých podielov na trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, [46]T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 90, a z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [47]T-66/01, Zb. s. II-2631, body 255 a 256). 149 Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, ze extrémne velké podiely na trhu - okrem výnimocných okolností - sú samy osebe dôkazom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne velkého podielu na trhu totiz stavia podnik, ktorý ho má pocas urcitého casového obdobia, svojím objemom výroby a ponukou, ktorú predstavuje - bez toho, aby tí, ktorí ovládajú výrazne mensie podiely, boli schopní rýchlo uspokojit dopyt podnikov, ktoré sa chceli odvrátit od podniku s najväcsím podielom -, do silnej situácie, co z neho robí nevyhnutného partnera a uz z tohto dôvodu mu zarucuje, prinajmensom pocas relatívne dlhých období, nezávislost správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 41; Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 154, a Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 256; pozri tiez rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 100). 150 Podla judikatúry podiel na trhu vo výske 50 % sám osebe, okrem výnimocných prípadov, predstavuje dominantné postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [48]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60, a rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 256). Takisto podiel na trhu vo výske 70 az 80 % sám osebe predstavuje jasný dôkaz existencie dominantného postavenia (rozsudky Súdu prvého stupna Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 92; z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [49]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 907, a Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 257). 151 V predmetnom prípade zalobkyne tvrdia, ze Telefónica nemá dominantné postavenie na "velkoobchodnom trhu" s vysokorýchlostným internetom. 152 Pokial ide o velkoobchodné trhy s prístupom na vysokorýchlostný internet, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 162 az 208 napadnutého rozhodnutia a bodov 110 az 143 vyssie, regionálny velkoobchodný produkt a celostátny velkoobchodný produkt nepatria na ten istý trh s produktmi, takze prípadnú existenciu dominantného postavenia spolocnosti Telefónica treba posúdit oddelene na kazdom z týchto trhov. 153 V prvom rade sa Komisia v odôvodnení c. 232 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na regionálnom velkoobchodnom trhu. Na úcely tohto záveru vychádzala z podielu spolocnosti Telefónica na trhu vo výske 100 %, a teda z jej fakticky monopolného postavenia na tomto trhu (odôvodnenie c. 223 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez odkazovala na znacné prekázky vstupu na tento trh, najmä preto, ze alternatívni prevádzkovatelia museli zriadit novú alternatívnu miestnu prístupovú siet alebo vyuzit neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Telefónica. 154 V odôvodneniach c. 224 az 226 napadnutého rozhodnutia teda Komisia zdôraznila znacné nenávratné náklady pre nových prevádzkovatelov, ktorí by chceli poskytovat velkoobchodné regionálne sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu cez úcastnícku prípojku Telefónica, ako aj znacné úspory z rozsahu spolocnosti Telefónica a jej úspory vyplývajúce zo sírky ponuky. Okrem toho v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze existujú znacné prekázky a oneskorenia v sprístupnovaní neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke pocas obdobia porusenia, takze spolocnosti Telefónica by nebol schopný konkurovat dokonca ani prevádzkovatel, ktorý by spustil vlastnú siet. V odôvodnení c. 228 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nevyhnutnost mat k dispozícii dostatocný pocet zákazníkov pre sluzby vysokorýchlostného internetu znamenala dodatocnú prekázku vstupu na trh pre prevádzkovatelov, ktorí investovali do neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, takze mali pri spustení svojich miestnych sietí pravdepodobne vyssie jednotkové náklady ako Telefónica. Komisia dospela k záveru, ze alternatívni prevádzkovatelia investujúci v súcasnosti do neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke nebudú mat ziadny významný dosah na hospodársku sútaz na regionálnom velkoobchodnom trhu s prístupom, dokonca ani zo strednodobého hladiska, a ze tento dosah nebude nikdy na celostátnej úrovni (odôvodnenia c. 229 a 230 napadnutého rozhodnutia). 155 Po prvé je potrebné uviest, ze zalobkyne nespochybnujú, ze Telefónica bola jediným prevádzkovatelom, ktorý poskytoval regionálny velkoobchodný produkt v Spanielsku od roku 1999 (odôvodnenie c. 223 napadnutého rozhodnutia), takze mala na tomto trhu faktický monopol. 156 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze na Telefónica bol napriek jej podielu na trhu vyvíjaný neustály konkurencný tlak zo strany jej konkurentov, ktorí neustále a progresívne zvysovali svoju prítomnost na "velkoobchodnom trhu". V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 152 vyssie, sa Komisia oprávnene domnievala, ze celostátne a regionálne velkoobchodné produkty nepatrili na ten istý trh. Preto príklady uvádzané zalobkynami v ich replike týkajúce sa Arsys, ktorý uviedol na trh maloobchodný produkt vysokorýchlostného internetu tak, ze vyuzil výlucne velkoobchodnú ponuku Uni2, a týkajúce sa Tele2, Tiscali a Auna, ktoré vyuzili velkoobchodné sluzby spolocnosti Albura, nemozno uznat, kedze sa týkali celostátnej velkoobchodnej ponuky. 157 Po tretie argument zalobkýn, ze "velkoobchodný trh" je "napadnutelným trhom", na ktorom zákazníci a konkurenti spolocnosti Telefónica mohli zreprodukovat svoju siet, takze boli schopní vytvorit úcinný konkurencný tlak nezávisle od svojich podielov na trhu, nemozno akceptovat vzhladom na investície potrebné na zriadenie novej alternatívnej regionálnej prístupovej siete alebo na vytvorenie neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám spolocnosti Telefónica, co bolo nevyhnutné na to, aby mohol alternatívny prevádzkovatel ponúkat regionálny velkoobchodný produkt prístupu schopný konkurovat regionálnemu velkoobchodnému produktu Telefónica (pozri najmä bod 129 vyssie). 158 Z toho vyplýva, ze zalobkyne neuviedli ziadny prvok, ktorý by mohol spochybnit záver Komisie, ze Telefónica mala dominantné postavenie na regionálnom velkoobchodnom trhu pocas obdobia porusenia. 159 V druhom rade sa Komisia domnievala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na celostátnom velkoobchodnom trhu s prístupom. V odôvodnení c. 234 napadnutého rozhodnutia teda tvrdí, ze az do posledného stvrtroka 2002 neexistovala ziadna skutocná alternatíva oproti celostátnemu velkoobchodnému produktu spolocnosti Telefónica. Okrem toho od roku 2002 a pocas celého obdobia porusenia bol podiel spolocnosti Telefónica na trhu stále vyssí ako 84 % (odôvodnenie c. 235 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach c. 236 az 241 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez odkázala po prvé na velký rozdiel medzi podielom Telefónica a podielom jej hlavných konkurentov na trhu, kedze podiel Telefónica na trhu bol viac ako jedenástkrát vyssí ako podiel jej hlavného konkurenta (odôvodnenie c. 236 napadnutého rozhodnutia), po druhé na úspory z rozsahu a zo sírky ponuky, ako aj na vertikálnu integráciu spolocnosti Telefónica, ktorá jej umoznila dosiahnut návratnost nákladov vdaka velkým objemom prenosu dát generovaným jej sirokou bázou predplatitelov (odôvodnenie c. 237 napadnutého rozhodnutia), po tretie na to, ze kontrolovala úcastnícku prípojku, co jej umoznilo podstatným spôsobom ovplyvnit disponibilitu velkoobchodných produktov konkurentov (odôvodnenie c. 240 napadnutého rozhodnutia), a po stvrté na jej siet zdedenú po bývalom monopole, ktorú nebolo lahké zreprodukovat (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). 160 Na úcely preukázania neexistencie dominantného postavenia Telefónica na celostátnom velkoobchodnom trhu uvádzajú zalobkyne viacero argumentov. Po prvé tvrdia, ze siet spolocnosti Telefónica mozno zreprodukovat. 161 Tvrdia teda, ze siet spolocnosti Telefónica zreprodukovali v plnom rozsahu viacerí alternatívni prevádzkovatelia. Ako vsak Komisia správne konstatovala v odôvodnení c. 239 napadnutého rozhodnutia, tieto príklady nepreukazujú neexistenciu dominantného postavenia spolocnosti Telefónica na celostátnom velkoobchodnom trhu. 162 Iste, prípadná existencia hospodárskej sútaze na trhu je relevantnou okolnostou na úcely posúdenia existencie dominantného postavenia. Ani existencia intenzívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu vsak nevylucuje, aby na tom istom trhu existovalo dominantné postavenie, kedze to sa v zásade vyznacuje schopnostou správat sa vo svojej trhovej stratégii nezávisle od tejto hospodárskej sútaze a neutrpiet pritom z tohto dôvodu ujmu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [50]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 117 a tam citovanú judikatúru; rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 101). 163 V predmetnej veci príklady uvádzané zalobkynami nespochybnujú skutocnosti, ktoré uviedla Komisia v odôvodneniach c. 235 az 241 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa najmä toho, ze Telefónica si udrzala podiel na trhu vyssí ako 84 % pocas celého obdobia porusenia, toho, ze od roku 2001 je tento podiel na trhu stále jedenástkrát väcsí ako podiel jej hlavného konkurenta, alebo este toho, ze prekázky bránili konkurentom spolocnosti Telefónica rentabilne ponúkat celostátny velkoobchodný produkt, ktorý by konkuroval produktu Telefónica. 164 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia prijala "v podstate demagogické stanovisko". Toto je vsak nekoherentné so stanoviskom prijatým Komisiou v oznámeniach iným európskym regulacným orgánom. V týchto oznámeniach totiz Komisia uviedla, ze hospodárska sútaz vykonávaná na úrovni maloobchodného trhu vertikálne integrovanými podnikmi môze vyvolávat nepriamy konkurencný tlak na velkoobchodný trh. Preto mala Komisia analyzovat otázku, ci kábloví prevádzkovatelia a prevádzkovatelia úcastníckych prípojok vyvolávali nepriamy konkurencný tlak na správanie spolocnosti Telefónica na velkoobchodnom trhu s nepriamym prístupom. 165 V tejto súvislosti postacuje uviest, ze takýto argument je nedôvodný, kedze jednak Komisia naozaj analyzovala konkurencný tlak káblových prevádzkovatelov a v odôvodneniach c. 268 az 276 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kábloví prevádzkovatelia nevykonávali tarifný tlak voci Telefónica na maloobchodnom trhu, a jednak, ako vyplýva z odôvodnení c. 264 az 266 napadnutého rozhodnutia, neviazaný prístup k úcastníckej prípojke sa v skutocnosti rozmohol az od septembra 2004 a bol z geografického hladiska obmedzený. 166 Po tretie to, ze Telefónica bola od roku 2000 povinná poskytovat prístup k úcastníckej prípojke za ceny zalozené na nákladoch, nepostacuje na preukázanie neexistencie jej dominantného postavenia. Hoci totiz schopnost stanovit pravidelné zvysovanie cien predstavuje nesporne prvok, ktorý môze naznacovat existenciu dominantného postavenia, vôbec nepredstavuje nevyhnutný prvok takéhoto postavenia, kedze nezávislost, ktorú má podnik v dominantnom postavení v oblasti cien, sa týka skôr jeho schopnosti urcit tieto ceny bez toho, aby musel zohladnit reakciu konkurentov, zákazníkov a dodávatelov, nez schopnosti zvýsit ich (pozri rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 1084 a tam citovanú judikatúru). Kedze vsetky produkty velkoobchodného prístupu konkurentov sú zalozené na úcastníckych prípojkách spolocnosti Telefónica alebo na jej regionálnom velkoobchodnom produkte, disponibilita produktov konkurentov závisí nielen od skutocnej disponibility neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám a/alebo regionálneho velkoobchodného produktu, ale aj od hospodárskych podmienok, za ktorých sú poskytované (odôvodnenie c. 240 napadnutého rozhodnutia). 167 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze Telefónica bola v dominantnom postavení na celostátnom velkoobchodnom trhu. 168 Preto, a kedze, ako je uvedené v bode 146 vyssie, Komisia nemala povinnost na úcely preukázania existencie tarifných nozníc preukázat, ze Telefónica mala dominantné postavenie na maloobchodnom trhu, tento dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. e) O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES, pokial ide o údajne zneuzívajúce správanie Telefónica 169 V rámci tohto dôvodu zalobkyne tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k dvom závazným chybám pri uplatnení clánku 82 ES, pokial ide o údajne zneuzívajúce správanie Telefónica. 170 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 82 ES stanovuje zákaz zneuzitia dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a tým sa vztahuje na správanie, ktoré by mohlo ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je uz stupen hospodárskej sútaze oslabený najmä z dôvodu prítomnosti podniku v takomto postavení a ktoré by v dôsledku toho mohlo byt prekázkou udrzania stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo prekázkou rozvoja tejto hospodárskej sútaze, prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi (rozsudky Súdneho dvora Hoffman-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 91; Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 70; z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [51]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 104, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [52]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 174). 171 Vzhladom na to, ze clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze, podnik v dominantnom postavení má bez ohladu na príciny jeho dominantného postavenia osobitnú zodpovednost za to, aby jeho konanie nenarusilo úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri rozsudky z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 105, a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 24 a tam citovanú judikatúru). 172 Ako uz spresnil Súdny dvor, cielom clánku 82 ES je preto zakázat podniku v dominantnom postavení, aby eliminoval svoju konkurenciu a posilnoval svoje postavenie pomocou iných prostriedkov nez tých, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze zalozenej na zásluhách. Z tohto hladiska vsak nie kazdú hospodársku sútaz prostredníctvom ceny mozno povazovat za legitímnu (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 106 a tam citovanú judikatúru). 173 Pokial ide o zneuzívajúcu povahu cenových postupov v predmetnom prípade, treba uviest, ze clánok 82 druhý odsek písm. a) ES výslovne zakazuje, aby podnik v dominantnom postavení priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny (rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 25). 174 Okrem toho zoznam zneuzívajúcich postupov uvedený v clánku 82 ES nie je vycerpávajúci, takze postupy, ktoré sú tam uvedené, sú len príkladmi zneuzitia dominantného postavenia, ktoré právo Únie zakazuje (pozri rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 175 Na úcely stanovenia, ci podnik v dominantnom postavení zneuzíval svoje postavenie uplatnovaním takých cenových postupov, treba posúdit vsetky okolnosti a skúmat, ci tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili moznost výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatnovali voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach a tým ich stavali do konkurencnej nevýhody alebo posilnovali dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze (pozri rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 176 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia posúdila údajné tarifné noznice ako zneuzitie, ktorého úcinky vylúcenia sú analogické ako tie, ktoré má de facto odmietnutie uzatvorit zmluvu. Komisia vsak neuplatnila právne kritérium zodpovedajúce tomuto typu správania, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([53]C-7/97, Zb. s. I-7791). Komisia najmä nepreukázala, ze predmetné velkoobchodné produkty predstavujú vstupné produkty alebo podstatnú infrastruktúru ani ze je odmietnutie poskytnutia takej povahy, aby vylúcilo akúkolvek hospodársku sútaz na maloobchodnom trhu. 177 Takýto argument nemozno uznat. 178 Je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí neposúdila tarifné noznice ako de facto odmietnutie uzatvorit zmluvu. Komisia tam totiz pripomenula koncept zneuzitia v zmysle clánku 82 ES a z toho vyplývajúce povinnosti (odôvodnenia c. 279 a 280 napadnutého rozhodnutia). Takisto tam definovala prax tarifných nozníc, pricom vychádzala najmä z judikatúry súdov Únie a z vlastnej rozhodovacej praxe (odôvodnenia c. 281 az 284 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti v odôvodnení c. 285 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze od septembra 2001 do decembra 2006 Telefónica zneuzívala svoje dominantné postavenie na spanielskom trhu s prístupom na sirokopásmový internet prostredníctvom tarifných nozníc, ktoré vznikli na základe nepomeru medzi maloobchodnými cenami a velkoobchodnými cenami prístupu na sirokopásmový internet, coho dôsledkom je pravdepodobné obmedzenie hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu. Komisia tiez v odôvodneniach c. 299 az 309 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kritériá uvedené v rozsudku Bronner, uz citovanom v bode 176 vyssie, sa na predmetný prípad nevztahujú. 179 Konkrétne je potrebné uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia spolocnosti Telefónica neulozila povinnost poskytnút prístup k velkoobchodným produktom svojim konkurentom, kedze táto povinnost vyplýva zo spanielskeho právneho rámca. Telefónica teda mala povinnost poskytovat regionálny velkoobchodný produkt od marca 1999 a celostátny velkoobchodný produkt (ADSL-IP) od apríla 2002, pricom táto povinnost vyplýva z vôle verejných orgánov podnietit Telefónica a jej konkurentov, aby investovali a inovovali (odôvodnenia c. 88, 111, 287 a 303 napadnutého rozhodnutia). 180 Okrem toho Súdny dvor v rozsudku TeliaSonera, uz citovanom v bode 146 vyssie, pripomenul, ze z rozsudku Bronner, uz citovaného v bode 176 vyssie, nemozno vyvodit, ze podmienky potrebné na preukázanie existencie zneuzívajúceho odmietnutia poskytovania sa musia nevyhnutne uplatnit aj v rámci posúdenia zneuzívajúcej povahy konania, ktoré spocíva v tom, ze poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by o ne kupujúci nemohol mat záujem. Toto konanie by totiz mohlo predstavovat samostatnú formu zneuzitia odlisného od odmietnutia poskytovania (rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, body 55 a 56). 181 Opacný výklad rozsudku Bronner, uz citovaného v bode 176 vyssie, by viedol k tomu, ze na to, aby sa kazdé konanie podniku v dominantnom postavení týkajúce sa obchodných podmienok mohlo povazovat za zneuzívajúce, by sa zakazdým vyzadovalo splnenie podmienok potrebných na preukázanie existencie odmietnutia dodávat, co by neoprávnene obmedzilo potrebný úcinok clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 58). 182 V tejto súvislosti, hoci je pravda, ze v rozsudku TeliaSonera, uz citovanom v bode 146 vyssie (bod 69), Súdny dvor uviedol, ze nevyhnutnost velkoobchodného produktu môze byt relevantná v rámci posúdenia úcinkov stlácania ziskového rozpätia, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne uviedli nevyhnutnú povahu velkoobchodných produktov len na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia neuplatnila primerané právne kritérium na údajné de facto odmietnutie uzatvorit zmluvu, sankcionované v napadnutom rozhodnutí. Ich argument je teda potrebné zamietnut. 183 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze aj keby sa clánok 82 ES uplatnil, Komisia neuplatnila právne kritérium zodpovedajúce pojmu tarifné noznice. 184 Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila svoj test tarifných nozníc na vstupný produkt, ktorý nebol nevyhnutný. Takýto argument je vsak potrebné zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 180 az 182 vyssie. 185 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala na preukázanie existencie zneuzitia tarifných nozníc dokázat, ze Telefónica mala dominantné postavenie aj na maloobchodnom trhu. Tento argument vsak uz bol zamietnutý v bode 146 vyssie. 186 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze v súlade s rozsudkom Súdu prvého stupna z 30. novembra 2000, Industrie des poudres sphériques/Komisia ([54]T-5/97, Zb. s. II-3755, bod 179), o praxi tarifných nozníc mozno hovorit len vtedy, ak je velkoobchodná cena fakturovaná konkurentom za produkt na vstupe prílis vysoká alebo ak sú maloobchodné ceny za odvodený produkt predátorskej povahy. 187 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze samotné stlácanie ziskového rozpätia môze pri neexistencii objektívneho odôvodnenia predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. Stlácanie ziskového rozpätia pritom vyplýva z rozpätia medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami, nie z úrovne cien ako takých. Toto stlácanie môze predovsetkým vyplývat nielen z nezvycajne nízkej maloobchodnej ceny, ale aj z nezvycajne vysokej velkoobchodnej ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, body 97 a 98). Preto Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze Telefónica praktizovala prílis vysoké ceny v prípade svojich velkoobchodných produktov nepriameho prístupu alebo predátorské ceny, pokial ide o jej maloobchodné produkty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 169, a rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 167). 188 Po stvrté treba zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého mala Komisia doplnit svoju analýzu, ci správanie Telefónica predstavuje zneuzitie, zalozenú na kritériu "rovnako efektívneho konkurenta" preskúmaním ziskových rozpätí hlavných alternatívnych prevádzkovatelov na spanielskom trhu. 189 Je totiz potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz spresnil, ze clánok 82 ES najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov. Podnik teda zneuzíva svoje dominantné postavenie vtedy, ked uplatnuje cenovú politiku, prostredníctvom ktorej môze z trhu vylúcit podniky, ktoré sú mozno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu mensej financnej kapacity nedokázu odolat hospodárskej sútazi, ktorá voci nim existuje (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, body 39 a 40 a tam citovanú judikatúru). 190 S cielom posúdit zákonnost cenovej politiky dominantného podniku sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii (pozri rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 198, a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 41 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 188 az 191). 191 Pokial ide konkrétne o cenovú prax vedúcu k stlácaniu ziskového rozpätia, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje predovsetkým overit, ci by tento podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby musel sám platit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 201, a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 42). 192 Takýto prístup je odôvodnený o to viac, ze je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, pretoze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost podla clánku 82 ES umoznuje posúdit zákonnost vlastného konania. Podnik v dominantnom postavení totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 202, a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 44). Dalej zneuzitie vylúcenia ovplyvnuje takisto potenciálnych konkurentov podniku v dominantnom postavení, kedze perspektíva nedostatku rentabilnosti ich môze odradit od vstupu na trh. 193 Iste, z judikatúry takisto vyplýva, ze nemozno vylúcit, ze náklady a ceny konkurentov môzu byt relevantné pri skúmaní predmetnej tarifnej praxe. Preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu je totiz potrebné iba vtedy, ked vzhladom na okolnosti uvádzané Súdnym dvorom nemozno odkázat na ceny a náklady podniku v dominantnom postavení (rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, body 45 a 46), co vsak zalobkyne nepouzili ako argument. 194 Komisia sa teda oprávnene domnievala, ze primeraným testom na preukázanie tarifných nozníc je preukázat, ci je konkurent, ktorý má rovnakú struktúru nákladov ako tú, ktorú má, pokial ide o cinnost na vstupe, vertikálne integrovaný podnik, schopný ponúkat sluzby na vstupe bez zaznamenania strát, ked musí uvedený vertikálne integrovaný podnik zaplatit cenu za prístup na vstupe fakturovanú jeho konkurentom, pricom odkázala na náklady spolocnosti Telefónica (odôvodnenia c. 311 az 315 napadnutého rozhodnutia) bez toho, aby vykonala posúdenie ziskového rozpätia hlavných alternatívnych prevádzkovatelov na spanielskom trhu. 195 Po piate zalobkyne zdôraznujú, ze aj keby platilo, ze kritérium "hypoteticky rovnako efektívneho konkurenta" bolo primerané na dokázanie existencie porusenia v predmetnom prípade, analýza Komisie obsahuje chybu pri výbere vstupných velkoobchodných produktov. Podla nich by rovnako efektívny konkurent pouzil na rozvoj svojich maloobchodných cinností výlucne úcastnícku prípojku alebo optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov. Ako vsak bolo uvedené v bodoch 130 a 131 vyssie, nezdá sa, ze by alternatívni prevádzkovatelia pocas obdobia porusenia pouzívali v kazdej ústredni optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, ktorá zahrnala neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. 196 Po sieste zalobkyne tvrdia, ze teória investicného rebrícka nevyzaduje, aby boli prístupné vsetky stupne rebrícka. Takýto argument vsak treba zamietnut. Ako totiz správne uviedla Komisia, postup, ktorý umoznuje alternatívnym prevádzkovatelom postupne investovat do vlastnej infrastruktúry, môze predstavovat schodnú stratégiu, iba ak neexistuje ziadna prax tarifných nozníc na rôznych úrovniach rebrícka. Tarifné noznice stanovené spolocnostou Telefónica vsak pravdepodobne oneskorili vstup a rast jej konkurentov a ich schopnost dosiahnut dostatocnú úroven úspor z rozsahu s cielom odôvodnit investície do vlastnej infrastruktúry a vyuzívanie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke (odôvodnenie c. 554 napadnutého rozhodnutia). 197 Na základe vyssie uvedených úvah je potrebné tento dôvod zamietnut. f) O piatom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a/alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa údajne zneuzívajúceho správania Telefónica a jeho údajného protisútazného dosahu 198 Tento dôvod, formulovaný subsidiárne, obsahuje dve casti. Prvá je zalozená na skutkových omyloch a/alebo nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností pri uplatnení testu tarifných nozníc. Druhá je zalozená na tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala pravdepodobné alebo konkrétne úcinky skúmaného správania. O prvej casti piateho dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a/alebo nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností pri uplatnení testu tarifných nozníc 199 V rámci tejto casti zalobkyne uvádzajú tri výhrady. Prvá výhrada je zalozená na chybe pri výbere velkoobchodných produktov na vstupe. Druhá výhrada je zalozená na chybách a opomenutiach v analýze DPT. Nakoniec tretia výhrada je zalozená na chybách a opomenutiach v analýze "period-by-period". - O prvej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybe pri výbere velkoobchodných produktov na vstupe 200 V tejto výhrade, na ktorej podporu zalobkyne odkazujú na úvahy týkajúce sa druhého a stvrtého dôvodu, zalobkyne tvrdia, ze Komisia nemala skúmat existenciu tarifných nozníc pre kazdý velkoobchodný produkt samostatne, kedze alternatívni prevádzkovatelia vyuzívajú optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov vrátane neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, co umoznuje úspory nákladov. Zalobkyne tiez v replike a na pojednávaní tvrdili, ze práve podla zásady "rovnako efektívneho konkurenta" mala Komisia uplatnit test tarifných nozníc na základe kombinácie velkoobchodných produktov, ktoré vyuzívajú alternatívni prevádzkovatelia. 201 Po prvé je potrebné pripomenút, ze clánok 82 ES zakazuje najmä podniku v dominantnom postavení, aby na urcitom trhu pouzíval také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov (pozri bod 189 vyssie). V tejto súvislosti skúmanie takéhoto postavenia vyzaduje posúdenie mozností hospodárskej sútaze v rámci trhu zahrnajúceho vsetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými výrobkami, pricom urcenie predmetného trhu slúzi na posúdenie toho, ci dotknutý podnik má moznost tvorit prekázky úcinnej hospodárskej sútazi na uvedenom trhu (pozri bod 111 vyssie). V rámci druhého dôvodu (pozri body 110 az 144 vyssie) sa konstatovalo, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, celostátny velkoobchodný produkt a regionálny velkoobchodný produkt nepatrili na ten istý trh, a v rámci stvrtého dôvodu (pozri body 169 az 197 vyssie) bolo uvedené, ze stlácanie ziskového rozpätia na relevantnom trhu mohlo samo osebe predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. 202 Kedze urcenie predmetného trhu slúzi na posúdenie toho, ci má dotknutý podnik moznost tvorit prekázky úcinnej hospodárskej sútazi na uvedenom trhu, zalobkyne nemôzu tvrdit, vychádzajúc z úvah uvedených v rámci svojho druhého dôvodu, ze vyuzívanie optimálnej kombinácie velkoobchodných produktov umoznovalo konkurentom spolocnosti Telefónica zlepsit svoju rentabilitu. Tieto velkoobchodné produkty totiz nie sú súcastou toho istého trhu s produktmi (pozri body 114 az 134 vyssie). 203 Po druhé je potrebné uviest, ze argument zalobkýn znamená domnienku, ktorú nemozno uznat, a to ze alternatívny prevádzkovatel mohol kompenzovat stratu vzniknutú z dôvodu tarifných nozníc na úrovni velkoobchodného produktu príjmami pochádzajúcimi z pouzívania iných produktov spolocnosti Telefónica, ktoré nie sú predmetom tarifných nozníc a patria na iný trh, a to trh s neviazaným prístupom k úcastníckej prípojke, ktorého vyuzívanie si vsak vyzaduje rozsiahle investície a ktorý napokon ani nebol hned k dispozícii (pozri bod 125 vyssie a odôvodnenia c. 227, 231, 266 a 562 napadnutého rozhodnutia), v niektorých rentabilnejsích geografických zónach. 204 Podla judikatúry mozno systém neskreslenej hospodárskej sútaze, akým je ten, ktorý stanovuje Zmluva, zarucit len tak, ze sa zabezpecí rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi prevádzkovatelmi. Rovnost prílezitostí znamená, ze Telefónica a jej prinajmensom rovnako efektívni konkurenti majú mat rovnoprávne postavenie na maloobchodnom trhu. O takýto prípad vsak nejde, ked jednak ceny celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu, ktoré platia alternatívni prevádzkovatelia spolocnosti Telefónica, nemozno reflektovat v cenách ich maloobchodných produktov a jednak alternatívni prevádzkovatelia vzhladom na ceny celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu Telefónica môzu ponúkat posledné uvedené produkty len tak, ze z nich vlastne vzniká strata, ktorú sa musia snazit kompenzovat príjmami pochádzajúcimi z iných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 230, a rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 198 a 199 a tam citovanú judikatúru). 205 Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, argument zalobkýn zalozený na tom, ze alternatívni prevádzkovatelia pouzívali pocas obdobia porusenia v kazdej ústredni optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, ktorá zahrnala neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, smeruje proti stanovisku vyjadrenému samotnou Telefónica v odpovedi z 22. septembra 2003 na staznost France Telecom, v ktorej Telefónica tvrdila, ze analýza prípadnej existencie tarifných nozníc musí vychádzat iba z regionálneho velkoobchodného produktu. 206 Po tretie, ako bolo zdôraznené v bode 131 vyssie, takúto optimálnu kombináciu mohli pouzit len konkurenti spolocnosti Telefónica, ktorí mali siet umoznujúcu im neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, cím sú vylúcení potenciálni konkurenti spolocnosti Telefónica. 207 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze rovnako efektívny konkurent, ktorý vyuzíva iba úcastnícku prípojku, dosiahne zisk a ze v dôsledku toho rovnako efektívny konkurent, ktorý vyuzíva optimálnu kombináciu vstupných produktov, dosiahne takisto pozitívne výsledky, je potrebné ho zamietnut. Ako je totiz uvedené v bode 125 vyssie, efektívne vyuzívanie úcastníckej prípojky sa zacalo v obmedzenej miere az na konci roka 2004 a na zaciatku roka 2005. Okrem toho vzhladom na nevyhnutné investície zacali alternatívni prevádzkovatelia s prechodom, pokial ide o pripojenie, z velkoobchodného nepriameho prístupu na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke az v roku 2004. 208 Po piate argumentácia zalobkýn podla ktorej prípadná optimálna kombinácia velkoobchodných produktov bráni vzniku tarifných nozníc, je v rozpore s právne regulovanými povinnostami ukladanými spolocnosti Telefónica zo strany CMT, ktorých cielom je najmä dbat na to, aby sa vsetky tieto maloobchodné ponuky dali reprodukovat na základe jej regionálneho velkoobchodného produktu (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 209 Po sieste je potrebné zamietnut argument zalobkýn, ktorého cielom je spochybnit definíciu charakteristiky siete rovnako efektívneho konkurenta, podla ktorého je relevantné len to, ci s úsporami z rozsahu a nákladmi Telefónica na siet mohol byt alternatívny prevádzkovatel rentabilný. Ako totiz Komisia uviedla v odôvodnení c. 315 napadnutého rozhodnutia, uplatnenie metódy rovnako efektívneho konkurenta naznamená, ze konkurenti Telefónica by mohli zreprodukovat aktíva Telefónica na vstupe. Test tarifných nozníc sa totiz uplatnuje z hladiska rovnako efektívneho prevádzkovatela na vstupe, teda prevádzkovatela vyuzívajúceho velkoobchodný produkt podniku v dominantnom postavení, ktorý konkuruje podniku v dominantnom postavení na trhu na vstupe a ktorého náklady na tomto trhu na vstupe sú rovnaké ako náklady podniku v dominantnom postavení. 210 V kazdom prípade sa nezdá, ze by alternatívni prevádzkovatelia pocas obdobia porusenia pouzívali v kazdej ústredni optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, ktorá zahrnala neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. Hoci totiz TESAU podliehala regulacnej povinnosti prenajat medené vedenie alternatívnym prevádzkovatelom od decembra 2000 (odôvodnenie c. 81 napadnutého rozhodnutia), z odôvodnení c. 102 a 103 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah zalobkyne nespochybnili, vyplýva, ze az do roku 2002 France Telecom nakupovala takmer výlucne celostátny velkoobchodný produkt spolocnosti Telefónica, ktorý bol koncom roka 2002 nahradený alternatívnou celostátnou velkoobchodnou ponukou zalozenou na regionálnom velkoobchodnom produkte Telefónica. Az od februára 2005 sa pocet úcastníckych prípojok, ku ktorým mohla mat France Telecom neviazaný prístup, podstatne zvýsil, pricom doslo k znízeniu poctu celostátnych alternatívnych velkoobchodných liniek zalozených na regionálnom velkoobchodnom produkte Telefónica. Okrem toho az do posledného stvrtroka 2004 Ya.com nakupoval vylúcne celostátny velkoobchodný produkt spolocnosti Telefónica a postupne zacal pouzívat neviazaný prístup k úcastníckej prípojke az od júla 2005, ked získal spolocnost Albura. 211 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere velkoobchodných produktov na vstupe na úcely výpoctu tarifných nozníc. Prvú výhradu prvej casti piateho dôvodu teda nemozno uznat. - O druhej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybách a opomenutiach v analýze DPT 212 V rámci tejto výhrady zalobkyne uvádzajú viacero výhrad týkajúcich sa spôsobu, akým Komisia uplatnila analýzu DPT v predmetnej veci (odôvodnenia c. 350 az 385 napadnutého rozhodnutia). 213 Je potrebné uviest, ako to uz urobila Komisia v odôvodnení c. 315 napadnutého rozhodnutia, ze test tarifných nozníc má v predmetnom prípade za ciel preukázat, ci konkurent, ktorý má rovnakú struktúru nákladov, ako je struktúra v prípade cinnosti vertikálne integrovaného podniku na vstupe, môze byt rentabilný na trhu na vstupe vzhladom na velkoobchodné a maloobchodné ceny tohto podniku. V napadnutom rozhodnutí Komisia pripomenula, ze podla judikatúry Súdneho dvora a podla jej vlastnej rozhodovacej praxe v oblasti cenového zneuzitia sa rentabilita podniku v dominantnom postavení vzdy posudzovala na základe analýzy "period-by-period", kedze metóda DPT na úcely výpoctu tarifných nozníc obsahuje urcité nedostatky (odôvodnenia c. 331 a 332 napadnutého rozhodnutia). V rámci výpoctu tarifných nozníc sa vsak Komisia rozhodla vypocítat rentabilitu spolocnosti Telefónica prostredníctvom dvoch metód, teda metódy "period-by-period" a metódy DPT navrhnutej spolocnostou Telefónica, s cielom jednak predíst záveru o existencii tarifných nozníc z dôvodu porovnatelných skreslení vyplývajúcich z nezrelosti spanielskeho trhu so sirokopásmovým internetom a jednak sa ubezpecit, ze metóda navrhnutá spolocnostou Telefónica nespochybnuje záver týkajúci sa existencie tarifných nozníc vyplývajúcich z analýzy "period-by-period" (odôvodnenie c. 349 napadnutého rozhodnutia). 214 Komisia tiez vysvetlila, ze v analýze DPT sa konecná hodnota vypocíta s cielom zohladnit skutocnost, ze existujú klúcové aktíva, ktoré sa budú nadalej pouzívat aj po skoncení referencného obdobia. Zohladnenie konecnej hodnoty v rámci analýzy konecnej hodnoty sa môze javit ako potrebné vzhladom na to, ze urcité náklady sa pocas referencného obdobia nevrátia úplne. Podla Komisie teda cielom primeranej konecnej hodnoty, ktorá sa má zaradit do výpoctu DPT, ako aj primeraného referencného obdobia je urcit hranicný dátum, po ktorom sa uz vrátenie strát v rámci analýzy nezohladnuje (odôvodnenia c. 360 a 361 napadnutého rozhodnutia). Kedze metóda DPT umoznuje pociatocné krátkodobé straty, ale vyzaduje ich vrátenie v primerane dlhom období, Komisia mala v predmetnom prípade urcit primerané obdobie na vrátenie strát (odôvodnenie c. 351 napadnutého rozhodnutia). 215 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 354 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze najrozumnejsí prístup spocíval v obmedzení obdobia analýzy na dlzku ekonomickej zivotnosti aktív pouzívaných dotknutým podnikom. V odôvodnení c. 359 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze v predmetnom prípade je primeraným obdobím na analýzu DPT obdobie od septembra 2001 do decembra 2006 (pät rokov a styri mesiace) a ze okrem toho bolo toto obdobie výhodné pre Telefónica, pretoze ziskové rozpätie jej cinností na vstupe sa postupne zvýsilo. 216 V prvom rade zalobkyne spochybnujú metódu výpoctu konecnej hodnoty pouzitú Komisiou v rámci analýzy DPT (odôvodnenie c. 363 napadnutého rozhodnutia). Tvrdia, ze metóda výpoctu konecnej hodnoty maloobchodných sluzieb vysokorýchlostného internetu pouzitá Komisiou sa odlisuje od metód hodnotenia zvycajne uplatnovaných na podniky. Prístup Komisie je nesprávny, kedze v predmetnom prípade ide o posúdenie podniku, ktorý má k dispozícii komplexné nehmotné aktíva. Výdavky Telefónica na jej maloobchodnú cinnost vysokorýchlostného internetu umoznujú zhodnocovanie - okrem zákazníckej základne - aj takých aktív, ako sú ochranné známky, vztahy so zákazníkmi, know-how a organizacná kapacita. Takéto aktíva majú ekonomickú zivotnost ovela dlhsiu ako pät rokov a styri mesiace uvádzané Komisiou, takze referencné obdobie malo presahovat december 2006. 217 Po prvé je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, v ktorom argumentujú, ze predlzenie referencného obdobia v analýze DPT by nezvýsilo riziko chýb týkajúcich sa prognózy alebo riziko týkajúce sa zohladnenia náhrady skody za protisútazné správanie v rámci tejto analýzy. 218 Ako Komisia správne zdôraznila v odôvodneniach c. 333 a 334 napadnutého rozhodnutia, kedze metóda DPT umoznuje kompenzovat pociatocnú stratu budúcim ziskom, existuje riziko, ze výsledky tejto metódy budú bud závisiet od neprimeranej prognózy podniku v dominantnom postavení, pokial ide o jeho predpokladaný budúci zisk, co by mohlo viest k nesprávnemu výsledku, alebo zahrnat dlhodobý zisk, ktorý by vsak bol výsledkom posilnenia trhovej sily podniku v dominantnom postavení. 219 V tejto súvislosti je potrebné tiez zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých to, ze sa skrátilo posudzované obdobie, viedlo k podhodnoteniu "obchodnej hodnoty" spolocnosti Telefónica a nezohladnila sa hodnota aktív Telefónica po roku 2006. 220 Treba sa totiz domnievat, ze Komisia nevedela, aká bola hodnota aktív Telefónica po roku 2006. Naopak oprávnene vsak dospela k záveru, ze v predmetnom prípade na rozdiel od metódy, ktorej cielom by bolo hodnotenie spolocnosti na úcel jej kúpy alebo predaja, nebolo relevantné zistit, ci strata spolocnosti Telefónica v období rokov 2001 - 2006 mohla byt kompenzovaná budúcim hypotetickým ziskom od roku 2007. Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospela k záveru, ze cinnost podniku v dominantnom postavení na vstupe by mala byt rentabilná v rámci obdobia zodpovedajúceho dlzke zivotnosti jeho aktív. V opacnom prípade by mala cenová politika Telefónica negatívny úcinok na hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 370 napadnutého rozhodnutia). 221 Po druhé argument, ze Komisia neposkytla ziadne vysvetlenie týkajúce sa dlzky obdobia zvoleného na analýzu DPT, ktoré bolo preto svojvolné, musí byt zamietnutý. 222 Komisia najprv v odôvodneniach c. 351 az 359 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze najvhodnejsí prístup spocíval v obmedzení obdobia analýzy na dlzku zivotnosti aktív pouzívaných dotknutým podnikom, takze na posúdenie jeho rentability sa zohladnil celý plánovaný ekonomický prínos vyplývajúci z pouzívania týchto aktív. Okrem toho dodala, ze obdobie pät rokov sa zhodovalo s dlzkou priemernej ekonomickej zivotnosti prvkov siete TESAU, ktoré boli nevyhnutné na poskytovanie maloobchodných sluzieb ADSL na základe regionálneho velkoobchodného produktu, ako vyplývalo z jej pociatocného obchodného plánu, ako aj s dlzkou priemernej zivotnosti prvkov siete alternatívnych prevádzkovatelov ako France Telecom a Auna. Komisia tiez uviedla, ze táto dlzka presahovala obdobie odpisovania nákladov na získanie predplatitelov TESAU a ze bola koherentná s obdobím pouzitým regulacným telekomunikacným orgánom v Spojenom královstve. Vzhladom na tieto prvky, ktoré v kazdom prípade neumoznujú zalobkyniam tvrdit, ze Komisia neposkytla ziadne vysvetlenie týkajúce sa dlzky obdobia analýzy, ktoré pouzila, je potrebné domnievat sa, ze táto dlzka obdobia analýzy nebola stanovená svojvolne a v súvislosti s nou nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 223 V tejto súvislosti, pokial ide o stanovenie dlzky obdobia, pocas ktorého sa mala dosiahnut rentabilita, zalobkyne spochybnujú odkaz na obchodné plány spolocnosti Telefónica, pricom tvrdia, ze analýza, o ktorú sa opiera Komisia [dôverné], co potvrdzuje, ze strata zistená Komisiou v období [dôverné] bola spôsobená nedostatkom zrelosti spanielskeho trhu so sirokopásmovým internetom. Zo spisu vsak vyplýva, ze obchodný plán [dôverné] sa týka naozaj celkovej hodnoty vsetkých cinností. Dalej, ako správne uvádza Komisia, úctovná evidencia nákladov a obchodný plán Telefónica preukazujú v prvom rade, ze Telefónica [dôverné], pricom vypocítala, ze jej prah rentability sa nachádza [dôverné] konecných uzívatelov ADSL, co je císlo, ktoré bolo dosiahnuté [dôverné], dalej, ze stanovila prah rentability z hladiska hospodárskeho výsledku pred zdanením, zaplatením úrokov, odpisov a rezerv (EBITDA) a zisku pred zdanením a uhradením nákladov financovania (EBIT) na [dôverné], a napokon, ze ocakávala cistú aktualizovanú hodnotu (dalej len "CAH") [dôverné] (pricom bola vylúcená akákolvek konecná hodnota) v období [dôverné]. Komisia sa teda bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievala, ze strata zistená v období [dôverné] nemôze byt povazovaná za spôsobenú nedostatkom zrelosti spanielskeho trhu so sirokopásmovým internetom. 224 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze nie je pravda, ze metodológia prijatá Komisiou, ktorá zahrna konecnú hodnotu odzrkadlujúcu zostatkovú ekonomickú zivotnost dlhodobých aktív a získaných zákazníkov, je pre Telefónica výhodnejsia ako metodológia pouzitá nou samou v pôvodnom obchodnom pláne (odôvodnenia c. 362 a 363 napadnutého rozhodnutia), a to z dôvodu sirsieho casového horizontu ([dôverné] rokov), o ktorom v nom uvazovala Telefónica. Takisto tvrdia, ze uvedené metodológie nie sú podobné (poznámka pod ciarou c. 810 napadnutého rozhodnutia), pricom Telefónica sa domnievala, ze jej zákaznícka základna je stála a neklesá. Okrem toho podla zalobkýn plány na rozvoj spolocnosti Telefónica uvedené v odôvodnení c. 367 napadnutého rozhodnutia nie sú relevantné v rámci výpoctu konecnej hodnoty. 225 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach neuviedli dôvody, pre ktoré je ich argument, aj keby bol dôvodný, takej povahy, aby spôsobil protiprávnost napadnutého rozhodnutia. Aj keby totiz platilo, ako tvrdia zalobkyne, ze metodológia prijatá Komisiou pre Telefónica nebola výhodnejsia nez tá, ktorú pouzila Telefónica vo svojom pôvodnom obchodnom pláne, alebo ze predmetné metodológie neboli podobné, nevyplýva z toho, ze by konstatovania týkajúce sa konecnej hodnoty uvedené najmä v odôvodneniach c. 360 az 362 napadnutého rozhodnutia a urcenia konecnej hodnoty v rámci výpoctu DPT boli nesprávne. Dalej je potrebné uviest, ze plány na rozvoj spolocnosti Telefónica boli uvedené v odôvodnení c. 367 napadnutého rozhodnutia na úcely preukázania, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Telefónica, výpocet konecnej hodnoty zo strany Komisie nebol bezprecedentný. Aj keby platilo, ze takéto konstatovanie je nesprávne, nespôsobilo by to protiprávnost výpoctu konecnej hodnoty uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 226 Okrem toho, hoci casový horizont uvádzaný spolocnostou Telefónica v obchodnom pláne [dôverné] bol naozaj [dôverné] rokov (obdobie [dôverné]), co Komisia pripustila vo vyjadrení k zalobe, je potrebné uviest, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze takáto dlzka bola prílis rozsiahla na dosiahnutie rentability v prípade hypotetického prevádzkovatela cinností na vstupe (pozri v tejto súvislosti body 216 az 220 vyssie). 227 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze zo spisu vyplýva, ze výpocet CAH pre maloobchodnú cinnost za obdobie [dôverné], vykonaný podla tej istej metódy ako tej, ktorú pouzila Telefónica v obchodnom pláne "Objetivo Verne 2002", [dôverné]. Argument, ktorý zalobkyne formulovali na pojednávaní, ze Komisia nemala pouzit prognózu spolocnosti Telefónica uvedenú v danom pláne, ale si mala od Telefónica vyziadat aktualizovanú prognózu v okamihu, ked robila výpocet konecnej hodnoty, nemozno uznat. Je totiz dôvodné domnievat sa, ze takáto prognóza, aktualizovaná v okamihu uvedeného výpoctu, by zvýsila riziko, ze sa v rámci analýzy zohladní náhrada skody za protisútazné správanie. 228 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia mohla vypocítat konecnú hodnotu, ktorá by bola vhodnejsia a zalozená na údajoch z trhu. Na jednej strane alternatívny prístup urcený na posúdenie penazných tokov od roku 2006 by spocíval v pouzití informácií o porovnatelných transakcných hodnotách, pricom by sa pouzila "multiplikacná metóda", ktorej cielom je posúdit cinnost podniku porovnaním tejto cinnosti s cenou platenou za podobné obchodné cinnosti. Pouzitie takejto metódy malo výhodu, ze sa nevyzadovala ziadna podmienka týkajúca sa dlzky posudzovanej cinnosti. Na druhej strane uplatnenie násobkov EBITDA v odôvodnení c. 377 napadnutého rozhodnutia nemá zmysel v prípade podnikov, ktoré majú vysoký potenciál rastu. Za týchto okolností mohla Komisia okrem násobku príjmov, pouzitého spolocnostou Telefónica v odpovedi na oznámenie o výhradách, pouzit násobok vlastný danému odvetviu. 229 Je potrebné domnievat sa, ze Komisia v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospela k záveru, ze ak by sa v predmetnom prípade pouzila konecná hodnota zahrnajúca vsetky budúce zisky dotknutého podniku, v rámci výpoctu tarifných nozníc by to nebolo ani primerané, ani vhodné. 230 V prvom rade totiz takýto prístup, v rámci ktorého sa vsetky budúce zisky dotknutého podniku zohladnia, neumoznuje urcit, ci najmä vzhladom na ceny, ktoré platia alternatívni prevádzkovatelia spolocnosti Telefónica za celostátne a regionálne velkoobchodné produkty, by sa prevádzkovatelovi na vstupe, ktorý je rovnako efektívny ako Telefónica, mohla vrátit pociatocná strata a mohol by dosiahnut rovnováhu vdaka zisku, ktorý vznikol na základe jeho cinnosti na trhu na vstupe pocas urceného referencného obdobia. Dalej takáto metóda nezohladnuje ani priemernú dlzku zivotnosti dotknutých aktív, ani to, ze na konkurencnom trhu nový úcastník nebol schopný pocítat s tým, ze vsetky jeho prípadné budúce zisky pokryjú pociatocnú stratu vzniknutú pri jeho vstupe na trh. Napokon, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 334 napadnutého rozhodnutia, takýto prístup umoznuje podniku prípadne úspesne prijat stratégiu tarifných nozníc tak, ze stanoví najprv ceny, ktoré môzu po urcitom období vylúcit konkurentov, a potom pristúpi bud k zvýseniu cien, ktorým sa mu postupne vráti pociatocná strata, alebo k udrziavaniu uvedených cien nad konkurencnou úrovnou, co je mozné z dôvodu, ze konkurenti nevstúpili alebo nedosiahli významný rast na predmetnom trhu (pozri tiez odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 231 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze "pouzitie metódy správneho ohodnotenia, ktorá sa zakladá na obrate na trhu na výpocet konecnej hodnoty, by preukázalo, ze cinnost prípadného rovnako efektívneho konkurenta Telefónica by bola rentabilná". Takýto argument vsak nie je vôbec vysvetlený ani rozvinutý v písomných podaniach a zalobkyne sa len globálne odvolávajú na desat strán ekonomickej stúdie pripojenej v prílohe. Vzhladom na body 58 az 63 vyssie ho preto treba zamietnut. 232 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut druhú výhradu v prvej casti piateho dôvodu. - O tretej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybách v analýze "period-by-period" 233 V rámci tejto výhrady zalobkyne vyjadrili viacero kritík voci analýze "period-by-period" vykonanej Komisiou. 234 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia neodhadla správne DPN na uvedenie na trh. 235 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze hranicné náklady na uvedenie na trh boli polozkou nákladov Telefónica na získanie predplatitelov (odôvodnenia c. 458 az 463 napadnutého rozhodnutia), co zahrna nielen prémie a provízie (okrem platov) poskytnuté predajnej sieti Telefónica na kazdého nového predplatitela, ale aj rozvoj obchodnej struktúry Telefónica, kedze takáto expanzia bola mozná vdaka jej cinnosti týkajúcej sa sirokopásmového internetu. 236 Pokial ide o odhad nákladov na uvedenie na trh, Komisia v odôvodneniach c. 464 az 473 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Telefónica podhodnotila DPN, pretoze do nich zahrnula len prémie a provízie poskytované predajnej sieti za kazdého nového predplatitela, pricom vylúcila akékolvek výdavky týkajúce sa obchodnej struktúry spolocnosti. Podla Komisie, hoci je obchodná struktúra Telefónica súcastou jej bezných nákladov, nemozno tvrdit, ze by mala tú istú velkost (z hladiska poctu zamestnancov), keby spolocnost neponúkala maloobchodné sluzby sirokopásmového internetu (odôvodnenia c. 465 a 470 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 472 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze hoci na úcely primeraného odhadu dodatocných nákladov na uvedenie na trh bolo mozné vychádzat zo skutocného pridelenia zamestnancov obchodného oddelenia spolocnosti Telefónica na uvedenie maloobchodných sluzieb sirokopásmového internetu na trh, v predmetnom prípade Telefónica, pokial ide o obrat z kazdej z jej cinností, zjavne podhodnotila dodatocné náklady maloobchodnej cinnosti sirokopásmového internetu, co uz kritizovala CMT. V dôsledku toho Komisia v odôvodnení c. 473 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze v predmetnom prípade vzhladom na informácie zverejnené spolocnostou Telefónica a na to, ze neexistuje ziadna stúdia, hoci ju CMT ziadala, ktorá by analyzovala pozornost venovanú zamestnancami obchodného oddelenia kazdému z maloobchodných trhov spolocnosti, sa mal výpocet nákladov na uvedenie na trh vzhladom na obrat pouzit ako priblizný údaj o DPN, ktorý je výhodný pre spolocnost. 237 Po prvé je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Komisia nemala odhadnút DPN na uvedenie na trh na základe úctovných údajov Telefónica, ale mala pouzit zdroje alternatívnych údajov, ako porovnávacie tabulky spolocnosti Telefónica. 238 Ako vyplýva z odôvodnení c. 319 a 320 napadnutého rozhodnutia, dlhodobý prírastkový náklad produktu zodpovedá specifickým nákladom na produkt, ktoré znása podnik dlhodobo a ktoré sú spojené s celkovým objemom výroby daného produktu, a preto sú to náklady, ktorým by sa podnik z dlhodobého hladiska vyhol, keby sa rozhodol tento produkt nevyrábat. Komisia tak uviedla, ze dlhodobý prírastkový náklad produktu musí zahrnat nielen vsetky fixné a variabilné náklady priamo spojené s výrobou daného produktu, ale takisto urcitý podiel spolocných nákladov spojených s touto cinnostou. Zalobkyne toto konstatovanie nespochybnujú. Z toho vyplýva, ze správne vypocítané DPN musia zahrnat podiel nákladov spojených s obchodnou struktúrou Telefónica, ktorým by sa z dlhodobého hladiska spolocnost vyhla, keby neposkytovala maloobchodné sluzby vysokorýchlostného internetu. 239 Zalobkyne nespochybnujú, ze odhad DPN na uvedenie na trh, ktoré sú uvedené v analýze strát a ziskov z maloobchodnej cinnosti (Economics ADSL) (odôvodnenie c. 407 napadnutého rozhodnutia) a v porovnávacej tabulke (ADSL Scorecard) cinnosti sirokopásmového internetu (odôvodnenia c. 408 az 410 napadnutého rozhodnutia), nezahrna ako náklady na uvedenie na trh [dôverné], cím boli podhodnotené DPN na maloobchodný produkt sirokopásmového internetu Telefónica. Hoci zalobkyne tvrdia, ze [dôverné], je potrebné konstatovat, ze toto [dôverné], takze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze DPN na maloobchodný produkt sirokopásmového internetu Telefónica boli podhodnotené. 240 Po druhé, ako správne uvádza Komisia, prístup zalobkýn v predmetnom prípade nie je obhájitelný, kedze znamená domnienku, ze obchodní zástupcovia nevenujú cast svojho casu uvedeniu maloobchodných produktov sirokopásmového internetu Telefónica na trh. Dalej v liste z 1. apríla 2005 adresovanom Komisii, citovanom v poznámke pod ciarou c. 472 napadnutého rozhodnutia, Telefónica sama uznala, ze bolo "zjavné, ze výdavky na prémie nemajú byt jedinými v kapitole nazvanej 'náklady na uvedenie na trh`", a ze "bolo potrebné pripocítat vsetky náklady vyplývajúce z obchodnej struktúry TESAU (teda výdavky na iných zamestnancov ako tých, ktorí boli pridelení priamo na predaj, a náklady na dlhodobé aktíva, struktúru a podporu) do polozky týkajúcej sa maloobchodnej ponuky ADSL". 241 V tejto súvislosti treba zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých jednak obchodná struktúra spolocnosti Telefónica bola stabilná od vstupu podniku na maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a jednak zamestnanci Telefónica predstavovali fixný náklad, tazko upravitelný z dôvodu rigidity na trhu práce. 242 Ako totiz uviedla Komisia v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia, to, ze Telefónica nezvýsila pocet svojich obchodných zástupcov od roku 1999, neznamená, ze cast obchodnej struktúry spolocnosti Telefónica nemohla byt priamo pridelená na maloobchodnú cinnost spolocnosti týkajúcu sa sirokopásmového internetu. Ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 469 napadnutého rozhodnutia, nezávisle od údajnej rigidity trhu práce v Spanielsku je pravdepodobné, ze velkost obchodnej struktúry Telefónica by nebola zachovaná, keby podnik nezacal ponúkat svoje maloobchodné produkty sirokopásmového internetu, kedze príjmy z tradicných cinností (hlasová sluzba a predplatné) v rokoch 2002 az 2006 klesali (odôvodnenie c. 466 napadnutého rozhodnutia). Dalej je potrebné sa domnievat, podobne ako uvádza Komisia (odôvodnenie c. 466 napadnutého rozhodnutia in fine), ze obchodné sily TESAU sa v zásade venovali rastu jej cinnosti sirokopásmového internetu, co zalobkyne nespochybnujú. Sama Telefónica sa teda domnievala, ze rast skupiny spôsobil sirokopásmový internet. Okrem toho príjmy generované sluzbami sirokopásmového internetu sa v rokoch 2002 az 2006 znacne zvýsili, kým príjmy generované tradicnými cinnostami sa pocas toho istého obdobia znizovali (odôvodnenia c. 466 a 467 napadnutého rozhodnutia). 243 Okrem toho zo spisu vyplýva, ze Telefónica v rokoch 1999 az 2006 podstatne znízila pocet svojich zamestnancov (sama Telefónica v rokoch 2003 az 2007 znízila pocet svojich zamestnancov o priblizne 14 000), pricom si vsak relatívne stabilne zachovala zamestnancov obchodného oddelenia, a ze podiel zamestnancov pridelených do obchodných funkcií sa zmenil z [dôverné] v roku 2001 na [dôverné] poctu zamestnancov v roku 2006. 244 Kedze neexistuje spolahlivý odhad skutocného pridelenia zamestnancov obchodného oddelenia spolocnosti Telefónica na uvedenie maloobchodných produktov vysokorýchlostného internetu na trh, z hladiska celkovej sumy venovanej na spomínané uvedenie na trh v porovnaní s casom venovaným zamestnancami obchodného oddelenia na tieto cinnosti (odôvodnenia c. 472 a 473 napadnutého rozhodnutia) Komisia neprekrocila hranice volnej úvahy, ked za primerané zaokrúhlenie DPN na uvedenie na trh povazovala cast nákladov, ktoré Telefónica sama pripísala maloobchodnej cinnosti ADSL [dôverné] v úctovnej evidencii z roku 2005. V tejto súvislosti totiz treba uviest, ze pravidlo pripísania pouzívané spolocnostou Telefónica az do roku 2004 CMT povazovala za neprimerané, pretoze sa nezakladalo na stanovení, kolko z celkových nákladov na uvedenie na trh zodpovedalo pomerne casu venovanému obchodnými zamestnancami maloobchodným produktom sirokopásmového internetu. 245 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia podhodnotila priemernú dlzku vztahu Telefónica so zákazníkmi. 246 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze urcitý pocet úprav nákladov Telefónica sa uskutocnil s cielom poskytnút, pokial ide o test stlácania ziskového rozpätia, primeranú mierku ekonomickej rovnováhy maloobchodných sluzieb ADSL spolocnosti Telefónica. Komisia teda zdôraznila, ze na maloobchodnom trhu náklady na získanie nových zákazníkov predstavovali znacnú cast výdavkov, ktorá sa rýchlo odpíse a z dlhodobého hladiska bude generovat dodatocný zisk. Preto Komisia vykonala úpravy v úctovníctve Telefónica a odpísala náklady na získanie nových predplatitelov v primeranom období (odôvodnenie c. 474 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, ze primerané obdobie na odpísanie nákladov na získanie predplatitelov spolocnosti Telefónica na úcely tejto veci bolo [dôverné] rokov, pricom táto dlzka predstavovala maximálne obdobie pouzívané vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze a NRO vrátane CMT a presahovala cas, ktorý Telefónica predpokladala na vrátenie týchto nákladov v pociatocnom obchodnom pláne. Komisia teda nepouzila priemernú dlzku vztahu Telefónica so zákazníkmi navrhnutú touto spolocnostou, a to z dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 476 az 485 napadnutého rozhodnutia. 247 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia nevysvetlila, preco je obdobie odpisovania pouzívané niektorými NRO a orgánmi hospodárskej sútaze relevantnejsie ako odhad uvedený v rozhodnutí Komisie zo 16. júla 2003 (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive), a to tým viac, ze maximálna dlzka pouzívaná niektorými vnútrostátnymi orgánmi, konkrétne francúzskym orgánom, je [dôverné] rokov, ak sa vychádza z priemernej dlzky vztahu s predplatitelmi (odôvodnenie c. 488 napadnutého rozhodnutia). Takýto argument je vsak potrebné zamietnut, kedze Komisia jasne vysvetlila dôvody tohto výberu v odôvodneniach c. 486 az 489 napadnutého rozhodnutia. 248 Po druhé podla zalobkýn Komisia neanalyzovala obchodné plány Telefónica primerane, kedze takáto analýza by preukázala, ze teórie, na ktorých boli tieto plány zalozené, vychádzali z odhadov hodnoty vzniknutej pre [dôverné]. Zalobkyne, ktorým bola polozená otázka týkajúca sa dosahu a významu tohto tvrdenia na pojednávaní, v podstate vyhlásili, ze Komisia vychádzala z nesprávneho výkladu obchodných plánov Telefónica, ked neuznala skutocnú priemernú dlzku vztahu Telefónica s predplatitelmi, ktorá je podla nej [dôverné]. Ich argument vsak netreba chápat tak, ze jeho cielom je preukázat, ze priemerná dlzka vztahu Telefónica s predplatitelmi je [dôverné] rokov. 249 V tejto súvislosti treba argument zalobkýn zamietnut, kedze je zalozený na nesprávnej domnienke. Ako vyplýva z odôvodnení c. 477 az 489 napadnutého rozhodnutia, Komisia zamietla údaje týkajúce sa priemernej skutocnej dlzky vztahu Telefónica so zákazníkmi z dôvodu skutocnosti po prvé, ze priemerná dlzka vztahu Telefónica s predplatitelmi bola velmi pravdepodobne vyssia, nez aká by mohla byt na konkurencnom trhu, po druhé, ze dlzka vztahu uvádzaná spolocnostou Telefónica bola v rozpore s jej tvrdeniami, podla ktorých boli pre maloobchodný trh typické relatívne nízke náklady na zmenu dodávatela a sadzba obnovenia predplatného ("churn rate") bola [dôverné] % mesacne, co zodpovedá dlzke vztahu [dôverné] rokov, po tretie, ze vzorec spolocnosti Telefónica sa nemohol uplatnit na rozvíjajúcom sa trhu, a po stvrté, ze dlzka uvádzaná Komisiou predstavovala maximálnu dlzku uvádzanú vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. Komisia teda nevychádzala z obchodných plánov Telefónica na úcely zamietnutia priemernej dlzky vztahu uvádzanej spolocnostou Telefónica, ale v odôvodnení c. 489 napadnutého rozhodnutia len uviedla, ze obdobie odpisovania zvolené in fine bolo [dôverné] oproti tomu, ktoré bolo stanovené v uvedených plánoch, a preto výhodnejsie pre Telefónica. 250 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze teória Komisie nezodpovedá realite správania zákazníkov Telefónica, kedze priemerná dlzka predplatného v Telefónica bola vyssia ako [dôverné]. V tejto súvislosti zalobkyne len uvádzajú, ze uplatnenie bezných statistických techník na odhad priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi umoznuje dospiet k císlu vyssiemu ako [dôverné]. Takýto argument vsak nebol nijako vysvetlený ani rozvinutý v písomných podaniach a je len predmetom vseobecného odkazu na desat strán ekonomickej stúdie pripojenej v prílohe. Preto ho treba zamietnut. 251 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze Komisia si mohla zvolit uplatnenie iného kritéria odpisovania. Obmedzujú sa vsak len na uvedenie moznosti, co nie je dostatocné na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze sa Komisia pri výbere kritérií odpisovania dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Tento argument je teda potrebné zamietnut. 252 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia nadhodnotila náklady na siet. 253 Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze Komisia nesprávne vypocítala cistú úctovnú hodnotu investície, co malo dosah na výpocet kapitálových nákladov na siet IP spolocnosti Telefónica. Komisia vo vyjadrení k zalobe uznala chybu vo výpocte uvádzanú spolocnostou Telefónica. Tvrdí vsak, ze táto chyba vôbec neovplyvnuje výpocet tarifných nozníc na úrovni celostátneho velkoobchodného produktu, ze vôbec nemení výsledky analýzy DPT a má, pokial ide o analýzu "period-by-period", len obmedzený dosah, ktorý neovplyvnuje konstatovanie existencie tarifných nozníc na úrovni regionálneho velkoobchodného produktu. Zalobkyne neuvádzajú argumenty týkajúce sa spôsobu, akým Komisia vypocítala cistú úctovnú hodnotu investície, ani v replike. Okrem toho na pojednávaní potvrdili, ze oprava chyby Komisie nemá vplyv na výsledok tohto konania. Preto tento argument nie je potrebné dalej skúmat. 254 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia uplatnila priemerné vázené kapitálové náklady (WACC) v nadmernej miere a konstantným spôsobom pocas celého skúmaného obdobia. 255 Je potrebné pripomenút, ze kapitálové náklady sú odhadovanou cenou, ktorú musí podnik zaplatit za získanie vlozeného kapitálu, ktorá odráza aj výnos ocakávaný investormi na investovanie do cinností podniku (odôvodnenie c. 383 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 447 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze kapitálové náklady sa vypocítajú na základe WACC, ktoré pouzila CMT pri úprave odvetvia sirokopásmového internetu TESAU a uvádzala ich aj samotná Telefónica, ktorá tvrdila, ze náklady na odvetvie ADSL predstavujú väcsie riziko oproti ostatným odvetviam. WACC boli teda v napadnutom rozhodnutí stanovené na [dôverné] %. Tieto WACC sú okrem toho tie isté, ktoré pouzila Telefónica v odpovedi na oznámenie o výhradách (odôvodnenia c. 384, 385, 447 a 451 napadnutého rozhodnutia). 256 Zalobkyne v prvom rade v podstate tvrdia, ze oficiálne WACC, schválené CMT, nikdy nepresiahli [dôverné] %. Okrem toho priemerné WACC pouzívané spolocnostou Telefónica v jej obchodnom pláne na obdobie rokov 2002 - 2011 boli [dôverné] %. Takéto argumenty vsak nemozno uznat, kedze Komisia vo svojich písomných podaniach bez toho, aby jej v tejto veci zalobkyne protirecili, vysvetlila, ze WACC, na ktoré odkazuje Telefónica, zodpovedajú priemerným WACC vypocítaným nielen na cinnosti velkoobchodného a maloobchodného vysokorýchlostného internetu Telefónica, ale aj na jej cinnosti pevnej linky. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze sama Telefónica sa domnieva, ze WACC na maloobchodnú cinnost vysokorýchlostného internetu sú ovela vyssie ([dôverné] %) ako priemerné WACC na cinnost TESAU ako celku. Takisto je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého sadzby odmenovania za kapitál schválené regulacnými orgánmi alebo analytikmi pri ohodnotení podnikov venujúcich sa poskytovaniu sluzieb vysokorýchlostného internetu nedosiahli úroven sadzby stanovenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, kedze uvedené sadzby odmenovania sa netýkali specificky velkoobchodných a maloobchodných cinností vysokorýchlostného internetu vykonávaných uvedenými podnikmi. 257 Dalej podla zalobkýn CMT spolocnosti Telefónica nikdy nepriznala vyssiu sadzbu odmenovania na trhu s vysokorýchlostným internetom oproti iným cinnostiam. Ani tento argument nemozno uznat. WACC pouzívané v napadnutom rozhodnutí, ktoré pouzila aj CMT v modeli "retail minus", sú totiz WACC na cinnost vysokorýchlostného internetu na vstupe poskytovanú zo strany TESAU, co potvrdila CMT v odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 18. novembra 2004. Z tejto odpovede vyplýva, ze CMT rozlisovala medzi WACC pouzívanými pri výpocte cien sluzby nepriameho prístupu orientovaného na náklady ([dôverné] %) a WACC pouzívanými na výpocet velkoobchodných cien stanovených podla modelu "retail minus" ([dôverné] %). Zalobkyne navyse uznali, ze sama Telefónica pouzila WACC [dôverné] % v odpovedi na oznámenie o výhradách. 258 Napokon zalobkyne uvádzajú, ze ich tvrdenia týkajúce sa WACC formulované v rámci ponuky na prístup k prípojke predplatitela v roku 2002 neodôvodnujú, ze by sa mali pouzívat pocas celého skúmaného obdobia, kedze uvedená ponuka bola formulovaná v okamihu, ked Telefónica vykonala velké investície v podmienkach maximálnej technologickej neistoty a dopytu po rozvoji vysokorýchlostného internetu. Ako vsak uvádza Komisia, bez toho, aby jej zalobkyne na pojednávaní v tejto súvislosti protirecili, ked Telefónica v roku 2002 formulovala uvedenú ponuku, jej cinnost vysokorýchlostného internetu uz bola riadne rentabilná. 259 V stvrtom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia zapocítala dvakrát viaceré nákladové polozky [teda jednorazové náklady na platformu PPI (poskytovatel prístupu na internet) a náklady na stúdie trhu s ADSL] a ze nákladové polozky sú casto nekoherentné z hladiska casu. 260 Pokial ide o dvojité zapocítanie niektorých nákladových poloziek, zalobkyne tvrdia, ze náklady na získanie platformy PPI uvedené v tabulke 29 napadnutého rozhodnutia uz boli uvedené v polozke zodpovedajúcej jednorazovým nákladom na túto platformu zahrnutým do tabulky 27 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho náklady uvedené v polozke "Sledovanie trhu" boli takisto zapocítané dvakrát. 261 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze sporné údaje uvedené v tabulkách 27 a 29 napadnutého rozhodnutia sú v súlade s údajmi, ktoré samy zalobkyne oznámili Komisii v odpovedi na oznámenie o výhradách. 262 Okrem toho je potrebné uviest, ze zalobkyne v zalobe len uviedli, ze Komisia zle odhadla náklady Telefónica, ked pouzila nekoherentné zdroje a odkázali na styri strany prílohy. V replike uviedli, ze môzu len odkázat na vysvetlenia týkajúce sa nákladov poskytnuté v zalobe a tiez odkázali na tri strany prílohy pripojenej k zalobe. Je potrebné zdôraznit, ze vo svojich písomných podaniach zalobkyne neposkytli ziadne vysvetlenie týkajúce sa tohto údajného dvojitého zapocítania. Komisia vysvetluje, ze náklady uvedené v tabulke 27 sú opakujúce sa náklady, kým náklady uvedené v tabulke 29 sú neopakujúce sa náklady. Ked bola v tejto súvislosti zalobkyniam na pojednávaní polozená otázka, tvrdili, ze Komisia pouzila údaje pochádzajúce z porovnávacích tabuliek spolocnosti Telefónica, ktoré nerozlisujú medzi opakujúcimi sa nákladmi a jednorazovými nákladmi v tejto veci. Dokumenty pripojené v spise Vseobecného súdu, na ktoré zalobkyne výslovne odkazovali na pojednávaní s cielom podporit svoje tvrdenie, vsak pochádzajú z dokumentu "Economics ADSL", ktorý je analýzou vykonanou spolocnostou Telefónica, pokial ide o straty a zisky z jej maloobchodnej cinnosti. Z odôvodnenia c. 407 napadnutého rozhodnutia, nespochybneného zalobkynami, vsak výslovne vyplýva, ze tento dokument je analýzou "zalozenou na vlastnom hodnotení [spolocnosti Telefónica], pokial ide o prírastkové náklady v rámci jej nákladov mimo siete (náklady na získanie predplatitelov a opakujúce sa platby týkajúce sa PPI)", a preto náklady na platformu FAI uvedené v tejto stúdii nezahrnajú neopakujúce sa náklady. Pokial ide o údajné dvojité zapocítanie opakujúcich sa nákladov na "sledovanie trhu" uvedených v tabulke 27 napadnutého rozhodnutia, ktoré uz údajne sú zahrnuté v "ostatných výrobných nákladoch" uvedených v tej istej tabulke, je potrebné konstatovat, ze sa nijako nepotvrdilo. Argument zalobkýn teda nemozno uznat. 263 Dalej, pokial ide o argument, podla ktorého sú nákladové polozky nekoherentné z hladiska casu, je potrebné uviest, ze Telefónica neposkytla svoje jednotkové náklady za rok 2001 napriek ziadostiam Komsie v tomto zmysle (poznámka pod ciarou 464 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho sa Komisia nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia, ked urcila náklady Telefónica za rok 2001 na základe úctovných údajov, ktoré mala, a ked ich nemala, na základe odhadov uvedených bud v dokumente nazvanom "Economics ADSL", alebo v porovnávacích tabulkách dotknutej osoby. Zalobkyne okrem toho tento prístup nespochybnili v odpovedi na oznámenie o výhradách ani v liste týkajúcom sa skutkových okolností. Ich argument preto nemozno uznat. 264 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné tretiu výhradu v prvej casti piateho dôvodu zamietnut ako celok bez toho, aby bolo potrebné vyslovit sa k dôsledkom údajných chýb na výpocet tarifných nozníc. 265 Prvá cast piateho dôvodu musí byt teda zamietnutá ako celok. O druhej casti piateho dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala pravdepodobné alebo konkrétne úcinky skúmaného správania 266 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala pravdepodobné alebo konkrétne úcinky skúmaného správania Telefónica. 267 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 170 vyssie clánok 82 ES stanovuje zákaz zneuzitia dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a tým sa vztahuje na správanie podniku v dominantnom postavení, ktorého následkom na trhu s uz oslabeným stupnom hospodárskej sútaze najmä z dôvodu prítomnosti podniku v takomto postavení je bránit udrzaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi. 268 Úcinok, v súvislosti s ktorým bola citovaná judikatúra v predchádzajúcom bode, sa netýka nevyhnutne skutocného úcinku oznámeného zneuzívajúceho správania. Na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES postacuje dokázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz, alebo inými slovami, správanie je takej povahy, ze má alebo môze mat takýto úcinok (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [55]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 239; zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, [56]T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293, a Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 867). Na trhu teda musí existovat protisútazný úcinok dotknutého cenového postupu, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku, ktorý môze vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov ako podnik v dominantnom postavení (rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 64). 269 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze na úcely stanovenia, ci podnik v dominantnom postavení zneuzíval svoje postavenie uplatnovaním takých cenových postupov, treba posúdit vsetky okolnosti a skúmat, ci tieto postupy nesmerujú k tomu, aby kupujúcemu vzali alebo obmedzili moznost výberu svojich zdrojov zásobovania, zamedzili vstup konkurentov na tento trh, uplatnovali voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach a tým ich stavali do konkurencnej nevýhody alebo posilnovali dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze (pozri rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 175, a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 270 Vzhladom na to, ze clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu poskodzovaním struktúry úcinnej hospodárskej sútaze, má podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednost za to, aby jeho konanie nenarusilo úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 176 a tam citovanú judikatúru). 271 Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES podniku v dominantnom postavení najmä zakazuje, aby pouzíval také cenové postupy, ktorých následkom je vylúcenie jeho skutocných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov, teda cenové postupy, ktoré samy osebe stazujú, prípadne znemoznujú ich prístup na trh a stazujú, prípadne znemoznujú jeho zmluvným partnerom moznost výberu medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo obchodnými partnermi, posilnujúc tak svoje dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré patria do hospodárskej sútaze na základe kvality. Z tohto hladiska teda nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 272 Po prvé vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého vzhladom na plynutie casu medzi zacatím inkriminovaného správania a prijatím napadnutého rozhodnutia nebolo vhodné urobit test pravdepodobných úcinkov, kedze Komisia mala dostatocný cas na preukázanie skutocnosti údajných protisútazných úcinkov spojených s predmetným správaním. Takýto argument navyse nemá ziadne odôvodnenie v judikatúre. 273 Po druhé je potrebné odmietnut argument zalobkýn zalozený na rozsudku Súdu prvého stupna z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia ([57]T-5/02, Zb. s. II-4381, bod 153), podla ktorého Komisia, aj keby vychádzala z analýzy pravdepodobných úcinkov, mala preukázat, ze správanie Telefónica malo "naozaj pravdepodobne" negatívne úcinky na hospodársku sútaz, ako aj na spotrebitelov. Tento rozsudok bol totiz vydaný vo veci týkajúcej sa kontroly koncentrácií, v ktorej sa Vseobecný súd domnieval, ze Komisia má v rámci analýzy prognózy zakázat transakciu koncentrácie konglomerátneho typu, ak "dospeje k záveru, ze by s vysokou pravdepodobnostou v blízkej budúcnosti viedla k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia, ktorého dôsledkom by boli významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na predmetnom trhu". Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku Komisia/Tetra Laval, uz citovanom v bode 71 vyssie (body 42 a 43), analýza prognózy vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ktorá je nevyhnutná pri preskúmaní koncentrácií, sa musí vykonávat s velkou starostlivostou, pretoze sa netýka skúmania minulých udalostí, pre ktoré sú casto dostupné pocetné dôkazy umoznujúce pochopenie prícin. To vsak nie je situácia porovnatelná s tou, o ktorú ide vo veci samej. 274 Po tretie vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 268 vyssie je potrebné overit tvrdenie zalobkýn, ze konstatovania Komisie týkajúce sa pravdepodobných úcinkov správania Telefónica sú cisto teoretické a nie sú potvrdené. 275 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pravdepodobné úcinky správania Telefónica boli skúmané v odôvodneniach c. 545 az 563 napadnutého rozhodnutia. Komisia v nich konstatovala, ze toto správanie pravdepodobne obmedzilo kapacitu prevádzkovatelov ADSL trvalo rást na maloobchodnom trhu. V prvom rade na úcely odôvodnenia tohto záveru odkazuje na skutocnost, ze prevádzkovatelia ADSL museli mat nizsie ceny ako maloobchodné ceny spolocnosti Telefónica s cielom upútat zákazníkov. Zdôraznila, ze z toho vyplývala strata, ktorú nebolo mozné pokryt v rámci primeranej casovej dlzky na konkurencnom trhu (odôvodnenie c. 546 napadnutého rozhodnutia). Na tieto úcely vychádzala najmä z konstatovaní uvedených v odôvodneniach c. 251 az 253 napadnutého rozhodnutia. Dalej odkázala na konstatovania vykonané v odôvodneniach c. 223 az 242 napadnutého rozhodnutia a domnievala sa, ze konkurenti ADSL na maloobchodnom trhu nemali alternatívny schodný vstupný produkt. Odkázala teda na vztah závislosti alternatívnych prevádzkovatelov od velkoobchodných produktov Telefónica (odôvodnenia c. 547 a 548 napadnutého rozhodnutia). Preto sa domnievala, ze správanie Telefónica pravdepodobne spôsobilo tazkosti v stálom udrzaní prítomnosti rovnako efektívnych konkurentov na trhu a ze Telefónica mohla svojím správaním nútit alternatívnych prevádzkovatelov, aby hladali rovnováhu medzi rentabilitou a rastom ich podielu na trhu, cím bol obmedzený konkurencný tlak, ktorý bol na nu vykonávaný (odôvodnenia c. 549 az 552 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa dalej domnievala, ze správanie Telefónica pravdepodobne poskodilo konecných spotrebitelov, kedze hospodárska sútaz, ktorá bola obmedzená tarifnými noznicami, mohla inak spôsobit znízenie maloobchodných cien (odôvodnenia c. 556 az 559 napadnutého rozhodnutia). 276 Konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach c. 545 az 563 napadnutého rozhodnutia nemozno povazovat za "cisto teoretické" alebo nedostatocne potvrdené. Naopak, z právneho hladiska dostatocne preukazujú prípadné prekázky, ktoré mohla tarifná prax spolocnosti Telefónica vytvorit, pokial ide o stupen hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze správanie Telefónica pravdepodobne posilnilo prekázky, pokial ide o vstup a expanziu na tomto trhu, a ze v prípade neexistencie skreslení vyplývajúcich z tarifných nozníc by bola hospodárska sútaz pravdepodobne zivsia na maloobchodnom trhu, z coho by mali prospech spotrebitelia z hladiska ceny, výberu a inovácií. 277 Argumenty uvádzané zalobkynami, ktoré majú spochybnit tento záver, nemozno uznat. 278 Je teda potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého test tarifných nozníc pouzívaný Komisiou nie je v súlade s kritériami urcujúcimi strategické rozhodnutia alternatívnych prevádzkovatelov na maloobchodnom trhu. 279 Na jednej strane, pokial ide o argument, podla ktorého by rovnako efektívny konkurent ako Telefónica neprijal svoje strategické rozhodnutia v závislosti len od dlzky zivotnosti svojich aktív, ale takisto v závislosti od obdobia potrebného na rentabilizáciu investície do novej infrastruktúry a na pritiahnutie zákazníkov, je potrebné konstatovat, podobne ako to urobila Komisia, ze preukázanie protisútazného úcinku zneuzitia sa zakladá vo velkej miere na tendencii plánovanej praxe zvysovania nákladov konkurentov na vstupe a spomalenia ich prognózy rentability, práve stazením vytvorenia základne vlastných zákazníkov, ktorá by bola dôvodom na spustenie ich vlastnej infrastruktúry. Takáto situácia nevyhnutne ovplyvnila strategické rozhodnutia, správanie na trhu a výsledky konkurentov spolocnosti Telefónica a potenciálnych nových subjektov, ktoré by chceli vstúpit na trh. 280 Na druhej strane je potrebné odmietnut argumenty zalobkýn, ktoré majú preukázat, ze analýza Komisie nezohladnila to, ze konkurenti spolocnosti Telefónica mali prístup k takým konkurencným stratégiám, ako napríklad preniknút na maloobchodný trh na základe vlastnej infrastruktúry alebo pomocou kombinácie vlastnej infrastruktúry a infrastruktúry spolocnosti Telefónica, alebo este agresívnou hospodárskou sútazou, ktorá by im umoznila postupne stúpat na investicnom rebrícku. V prvom rade, pokial ide o argument zalobkýn, ze alternatívny prevádzkovatel môze optimalizovat svoje investície tak, ze zavedie vlastnú infrastruktúru len v geograficky rentabilných oblastiach, je potrebné domnievat sa, ze v takomto prípade takýto prevádzkovatel musí kryt stratu vzniknutú v niektorých geografických oblastiach spanielskeho územia príjmami z iných oblastí. Dalej argument, podla ktorého investície vykonané alternatívnymi prevádzkovatelmi vo vlastných sietach nie sú také velké, ak dotknuté subjekty pouzijú optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov, musí byt takisto zamietnutý. Ako totiz bolo pripomenuté v bode 117 vyssie, vývoj vlastnej infrastruktúry spôsobuje znacné náklady. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 130 vyssie, nezdá sa, ze by doslo k pouzitiu kombinácie velkoobchodných produktov. Nakoniec argument, podla ktorého teória investicného rebrícka nevyzaduje, aby boli prístupné vsetky stupne, musí byt zamietnutá z dôvodov uvedených v bode 196 vyssie. 281 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila konkurencný tlak káblových prevádzkovatelov na maloobchodnom trhu. Komisia totiz tento jav preskúmala nielen v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa pravdepodobných úcinkov správania spolocnosti Telefónica (odôvodnenia c. 559 a 560 napadnutého rozhodnutia), ale aj v odôvodneniach c. 268 az 276 uvedeného rozhodnutia týkajúcich sa definície maloobchodného trhu. 282 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze v odôvodneniach c. 545 az 563 napadnutého rozhodnutia Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu prípadných prekázok, ktoré mohla cenová prax Telefónica vytvorit, pokial ide o vývoj ponuky na maloobchodnom trhu, a teda aj pokial ide o stupen hospodárskej sútaze na tomto trhu. 283 Kedze na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES postacuje dokázat, ze zneuzívajúce správanie má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz (pozri bod 268 vyssie), a kedze podla ustálenej judikatúry, pokial sú niektoré dôvody rozhodnutia samy osebe takej povahy, ze ho z právneho hladiska dostatocne odôvodnujú, vady, ktorými by mohol byt postihnutý akt z iných dôvodov, sú v kazdom prípade bez vplyvu na jeho výrok (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [58]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 144; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, [59]C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29), pricom tvrdenia zalobkýn týkajúce sa neexistencie dôkazov o konkrétnych úcinkoch správania spolocnosti Telefónica na trh musia byt zamietnuté ako neúcinné v rámci preukazovania údajného porusenia. 284 Z toho vyplýva, ze druhá cast piateho dôvodu musí byt zamietnutá. 285 Piaty dôvod musí byt preto zamietnutý ako celok. g) O siestom dôvode zalozenom na uplatnení clánku 82 ES ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných 286 Tento dôvod obsahuje tri casti. Prvá cast je zalozená na uplatnení clánku 82 ES ultra vires. Druhá cast, formulovaná subsidiárne, je zalozená na porusení zásad subsidiarity, proporcionality a právnej istoty. Nakoniec tretia cast je zalozená na porusení zásad lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. O prvej casti siesteho dôvodu zalozenej na uplatnení clánku 82 ES ultra vires 287 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, uplatnila clánok 82 ES ultra vires. 288 Pokial ide o prípustnost tejto casti, spochybnovanej Komisiou, je potrebné uviest, ze z textu zaloby vyplýva, ze argumenty zalobkýn uvádzané v rámci tejto casti majú za ciel preukázat, ze Komisia uplatnila clánok 82 ES nad rámec právomocí, ktoré jej boli pridelené v oblasti práva hospodárskej sútaze. Okrem toho zalobkyne v replike uviedli, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neodkazovali na zneuzitie právomoci. Kedze cielom tejto casti je preukázat, ze Komisia v predmetnom prípade prekrocila svoje právomoci, musí byt vyhlásená za prípustnú. 289 Pokial ide o dôvodnost tejto casti, po prvé treba zamietnut argument zalobkýn zalozený na úvahách, ktoré uviedli v rámci stvrtého dôvodu, podla ktorého Komisia nezohladnila právne kritériá uplatnitelné na clánok 82 ES, kedze tento argument, ktorého cielom aj tak nie je preukázat, ze Komisia prekrocila svoje právomoci, nie je dôvodný (pozri body 169 az 197 vyssie). Okrem toho skutocnost, ze zneuzívajúce správanie nastalo na trhu, ktorý zalobkyne povazujú za "instrumentálny" trh, teda na trhu "vytvorenom na regulacné úcely", nie je relevantná na úcely uplatnenia clánku 82 ES, kedze právo hospodárskej sútaze sa uplatnuje aj na uvedené trhy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1975, General Motors Continental/Komisia, [60]26/75, Zb. s. 1367, body 4 az 10, a z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia, [61]226/84, Zb. s. 3263, bod 5). 290 Po druhé, pokial ide o argument zalobkýn, podla ktorého si Komisia pri posudzovaní správania Telefónica v napadnutom rozhodnutí uzurpovala právomoci NRO a odkázala na pojmy regulacnej povahy, ako je investicný rebrícek, je potrebné uviest, ze zalobkyne len tvrdia, ze uvedený pojem, ktorého pouzívanie v rámci uplatnenia clánku 82 ES nie je vôbec dôvodné, neodráza vývoj spanielskeho trhu ani vývoj konkurencnej stratégie alternatívnych prevádzkovatelov. Hoci zalobkyne tvrdia, ze tento pojem regulacnej povahy nepatrí do práva hospodárskej sútaze, nevysvetlili, preco to, ze Komisia pouzila tento ekonomický koncept na úcely opísania vývoja na spanielskom trhu so sirokopásmovým internetom od liberalizácie odvetvia telekomunikácií, preukazuje, ze Komisia prekrocila svoje právomoci alebo uplatnila clánok 82 ES "na regulacné úcely", takze ich tvrdenie nemozno uznat. Dalej, ako vyplýva z odôvodnenia c. 180 napadnutého rozhodnutia, sama Telefónica v liste Komisii z 2. marca 2005 odkázala na koncept investicného rebrícka na opísanie vývoja na spanielskom trhu s internetom do roku 2001 a potvrdila, ze "spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom sa vyvíja podla rytmu plánovaného v investicnom rebrícku". Pokial ide o to, ze zalobkyne tvrdia, ze pouzitie tohto pojmu viedlo Komisiu k nezohladneniu, ze alternatívni prevádzkovatelia pouzívali optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov alebo ze, ako to preukazuje príklad Jazztel, mohli a môzu vykonat velké investície bez toho, aby mali znacnú základnu zákazníkov, takýto argument, ktorého cielom navyse nie je preukázat, ze Komisia prekrocila svoje právomoci, musí byt zamietnutý z dôvodov uvedených v bodoch 120 a 201 az 211 vyssie. 291 Po tretie, pokial ide o argument uvádzaný v replike, podla ktorého Komisia mala formálny nástroj na zásah ad hoc, ktorý vyplýva z clánku 7 rámcovej smernice, umoznujúci jej zasiahnut v takej situácii, o akú ide vo veci samej, bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k jeho prípustnosti, spochybnovanej Komisiou, je potrebné konstatovat, ze nie je dôvodný. 292 Je potrebné zdôraznit, ze podla clánku 1 ods. 1 rámcovej smernice táto smernica "vytvára harmonizovaný rámec na reguláciu elektronických komunikacných sluzieb, elektronických komunikacných sietí, pridruzených zariadení a pridruzených sluzieb[, s]tanovuje úlohy [NRO] a vytvára sústavu postupov na zabezpecenie harmonizovaného uplatnovani[a] regulacného rámca v celom Spolocenstve". Takisto je potrebné uviest, ze normotvorca Únie chcel pridelit centrálnu úlohu NRO na úcely dosiahnutia cielov uvedených v rámcovej smernici, ako to potvrdzuje to, ze ako právny nástroj bola pouzitá smernica, ktorej adresátmi sú len clenské státy, jej struktúra, ktorá obsahuje najmä dve kapitoly nazvané "[NRO]" (Kapitola 2: clánky 3 az 7) a "Úlohy [NRO]" (Kapitola 3: clánky 8 az 13), a presné právomoci pridelené NRO. V tejto súvislosti clánok 7 rámcovej smernice opisuje úcast Komisie a NRO na procese konsolidácie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami a má za ciel v súlade s odôvodnením c. 15 uvedenej smernice "pred[chádzat] nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni". 293 Existencia tohto nástroja teda vôbec neovplyvnuje právomoc, ktorú má Komisia priamo na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 a od 1. mája 2004 na základe clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na konstatovanie porusení clánkov 81 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 263). Pravidlá týkajúce sa hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou ES teda doplnajú výkonom kontroly ex post právny rámec prijatý normotvorcom Únie s cielom regulovat trhy s telekomunikáciami ex ante (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 92). 294 Okrem toho zalobkyne nemôzu tvrdit, ze podla clánku 7 rámcovej smernice Komisii prinálezí kontrolovat regulacné opatrenia prijaté zo strany CMT. V skutocnosti, ako uviedla Komisia vo svojich písomných podaniach, prostredníctvom konania uvedeného v danom clánku jej boli oznámené iba opatrenia prijaté v júni 2006, po tom, ako CMT vykonala rámcovú smernicu a usmernenia Komisie k analýze trhu a hodnoteniu vplyvu na trhu pri uplatnovaní právneho rámca Spolocenstva pre siete a sluzby elektronických komunikácií [neoficiálny preklad] ([62]Ú. v. ES C 165, 2002, s. 6) (dalej spolocne len "regulacný rámec z roku 2002"). 295 Z toho vyplýva, ze prvú cast siesteho dôvodu je potrebné zamietnut. O druhej casti siesteho dôvodu zalozenej na porusení zásad subsidiarity, proporcionality a právnej istoty 296 V rámci druhej casti tohto dôvodu zalobkyne tvrdia, ze aj keby platilo, ze Komisia môze pouzit clánok 82 ES na regulacné úcely, quod non, jej zásah v tejto veci bol v rozpore so zásadami subsidiarity, proporcionality a právnej istoty, kedze bezdôvodne zasiahla do výkonu právomocí CMT. 297 Je potrebné pripomenút, ze zásadu subsidiarity uvádza clánok 5 druhý odsek ES a spresnuje ju protokol o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojený k Zmluve, podla ktorého Spolocenstvo zasahuje do oblastí, ktoré nepatria do jeho výlucnej právomoci, len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cielov, ktoré nemôzu byt dostatocne dosiahnuté clenskými státmi z dôvodu ich rozsahu ci úcinku, ktorý mozno lepsie dosiahnut na úrovni Spolocenstva. Tento protokol vo svojom odseku 5 taktiez stanovuje usmernenia na urcenie toho, ci sú tieto podmienky splnené. 298 Uvedený protokol okrem toho v odseku 3 stanovuje, ze zásada subsidiarity nespochybnuje právomoci udelené Zmluvou Spolocenstvu, tak ako ich vykladá Súdny dvor. Táto zásada teda nespochybnuje právomoci udelené Komisii Zmluvou ES, medzi ktoré patrí uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze potrebných na fungovanie vnútorného trhu [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES], uvedených v clánkoch 81 ES a 82 ES a vykonaných nariadením c. 17 a od 1. mája 2004 nariadením c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [63]T-339/04, Zb. s. II-521, body 88 a 89). 299 Vzhladom na úvahy uvedené v bode 293 vyssie Telefónica nemohla nevediet, ze dodrziavanie spanielskej právnej úpravy v oblasti telekomunikácií ju nerobí imúnnou voci zásahu Komisie na základe clánku 82 ES, a to tým viac, ze viaceré právne nástroje regulacného rámca z roku 2002 reflektujú moznost paralelných konaní na NRO a orgánoch pre hospodársku sútaz (pozri v tejto súvislosti clánok 15 ods. 1 rámcovej smernice a body 28, 31 a 70 usmernení Komisie k analýze trhu a hodnoteniu vplyvu na trhu pri uplatnovaní právneho rámca Spolocenstva pre siete a sluzby elektronických komunikácií). 300 Z toho vyplýva, ze rozhodnutia prijaté zo strany NRO na základe regulacného rámca z roku 2002 nezbavujú Komisiu jej právomoci zasiahnut v neskorsom stádiu na úcely uplatnenia clánku 82 ES podla nariadenia c. 17 a od 1. mája 2004 podla nariadenia c. 1/2003. Okrem toho ziadne ustanovenie uvedeného rámca neukladá Komisii povinnost preukázat existenciu výnimocných okolností na odôvodnenie svojho zásahu v takom prípade, ako tvrdia zalobkyne. Preto je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého v podstate ani Komisia, ani národné orgány pre hospodársku sútaz nemali analyzovat z hladiska práva hospodárskej sútaze správanie, ktoré podlieha regulacným opatreniam s podobnými cielmi. 301 V kazdom prípade predovsetkým CMT nie je orgánom pre hospodársku sútaz, ale regulacným orgánom, a nikdy nezasiahla s cielom dodrziavania clánku 82 ES ani neprijala rozhodnutia týkajúce sa praxe sankcionovanej napadnutým rozhodnutím (odôvodnenia c. 678 a 683 napadnutého rozhodnutia). Aj keby platilo, ze CMT bola povinná skúmat zlucitelnost praxe spolocnosti Telefónica s clánkom 82 ES, takáto okolnost nebráni tomu, aby porusenie, ktoré sa jej pripisuje, mohlo byt konstatované Komisiou. Komisia totiz nemôze byt viazaná rozhodnutím vydaným vnútrostátnym orgánom na základe clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 120). 302 Dalej CMT viackrát potvrdila, ze nemala k dispozícii urcité informácie vyzadované na preskúmanie tarifných nozníc týkajúcich sa cien spolocnosti Telefónica za velkoobchodný a maloobchodný prístup k sirokopásmovému internetu na regionálnej úrovni (pozri najmä odôvodnenia c. 494, 495, 509 a 511 napadnutého rozhodnutia). 303 Napokon podla odôvodnenia c. 494 napadnutého rozhodnutia ani nákladový model, ktorý pouzila CMT vo svojich rozhodnutiach ex ante, ktorých cielom bolo ubezpecit sa, ze neexistujú tarifné noznice, nie je primeraný na úcely uplatnenia clánku 82 ES, pretoze jednak nevychádza z nedávnych odhadov, pokial ide o historické náklady Telefónica, ale z odhadov vykonávaných externými konzultantmi na základe informácií poskytnutých spolocnostou v októbri 2001, a jednak nákladový model uvedených konzultantov podhodnotil dodatocné náklady na siet na vstupe, ktoré mala Telefónica, a nezohladnil jej výdavky na propagáciu. Tvrdenia, ze CMT sa ukázala ako obzvlást aktívna, pokial ide o cenovú politiku spolocnosti Telefónica, a viackrát konala ex post tak, ze regulovala a kontrolovala cenovú politiku Telefónica od prvých stádií rozvoja spanielskeho trhu so sirokopásmovým internetom, teda musia byt takisto zamietnuté. 304 V tomto kontexte argument zalobkýn, podla ktorého Komisia nie je oprávnená skúmat cinnost NRO na základe clánku 82 ES, ak sa nepreukázalo, ze NRO nekonali v rámci svojich právomocí alebo konali zjavne nesprávne, musí byt takisto zamietnutý. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia skúmala vzhladom na clánok 82 ES nie cinnost CMT, ale cinnost spolocnosti Telefónica. 305 Preto sa nepreukázalo, ze by bola porusená zásada subsidiarity. 306 Co sa týka údajných porusení zásad proporcionality a právnej istoty, zalobkyne nepreukázali, v com boli tieto zásady porusené. Obmedzili sa len na tvrdenie, ze doslo k poruseniu zásady právnej istoty zásahom Komisie na základe clánku 82 ES, hoci Komisia nespochybnila cinnost CMT. Takto mohla Telefónica údajne byt presvedcená, ze ked respektovala platný právny rámec, jej správanie je v súlade s právom Únie. Takýto argument vsak musí byt zamietnutý, a to z dôvodov uvedených v bodoch 299 az 304 vyssie. 307 Pokial ide nakoniec o tvrdenie zalobkýn, ze Komisia mala podat zalobu o nesplnenie povinnosti proti Spanielskemu královstvu na základe clánku 226 ES, ak dospela k záveru, ze rozhodnutia CMT ako orgánu clenského státu neumoznovali vyhnút sa tarifným nozniciam, a preto nedodrzali regulacný rámec z roku 2002, je potrebné uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia takéto konstatovanie nevykonala. Dalej, aj keby platilo, ze CMT porusila normu práva Únie, a preto Komisia mohla zacat konanie o nesplnení povinnosti proti Spanielskemu královstvu, takéto okolnosti nie sú takej povahy, aby ovplyvnili zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tomto rozhodnutí totiz Komisia len konstatovala, ze Telefónica sa dopustila porusenia clánku 82 ES, co je ustanovenie, ktoré sa netýka clenských státov, ale iba hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 271). Okrem toho podla judikatúry Súdneho dvora v systéme zriadenom clánkom 226 ES má Komisia diskrecnú právomoc na podanie zaloby o nesplnenie povinnosti a súdom Únie neprinálezí posúdit prílezitost na jej výkon (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 47). 308 Z toho vyplýva, ze druhá cast siesteho dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti siesteho dôvodu zalozenej na porusení zásad lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných 309 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zásada lojálnej spolupráce, uvedená v clánku 10 ES, platí pre vsetky orgány clenských státov konajúce v rámci svojich právomocí, ako aj institúcie Únie, ktoré sú viazané reciprocnou povinnostou lojálne spolupracovat s clenskými státmi (uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C-2/88 IMM, Zb. s. I-3365, bod 17; pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [64]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Ked sú orgány Únie a vnútrostátne orgány, tak ako v prejednávanej veci, povinné spolupracovat na úcely dosiahnutia cielov Zmluvy, a to formou zosúladenia výkonu svojich právomocí, takáto súcinnost nadobúda osobitne dôlezitý charakter (rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný, bod 32). 310 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, CMT bola naozaj zapojená do správneho konania, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu. Po prvé, Komisia jej zaslala tri ziadosti o informácie z 18. novembra a zo 17. decembra 2004 a zo 17. januára 2005. Po druhé, Komisia oznámila CMT 24. mája 2006 nedôvernú verziu oznámenia o výhradách. Takisto ju informovala, ze ak si to zelá, môze jej zaslat písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách alebo vyjadrit pripomienky alebo otázky ústne pocas vypocutia. CMT vsak nevyjadrila ziadnu písomnú pripomienku. Po tretie, na vypocutí 12. a 13. júna 2006 boli prítomní viacerí zástupcovia CMT a CMT sa na nom tiez ústne vyjadrila. Po stvrté, CMT 26. júna 2006 okrem toho písomne odpovedala na sériu otázok polozených stazovatelkou v priebehu vypocutia. Po piate, zalobkyne nespochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého sa clenovia skupiny poverenej spisom viackrát stretli s CMT, aby prediskutovali vysetrovanie. Po sieste, zalobkyne nespochybnujú tvrdenia Komisie, podla ktorých sa s nou 14. júna 2007 stretlo viacero zástupcov CMT, pricom títo zástupcovia vyjadrili svoje pripomienky k zneniu urcitých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré boli zohladnené na úcely druhého stretnutia poradného výboru uvedeného v clánku 14 nariadenia c. 1/2003. CMT nepredlozila dodatocné pripomienky v tejto súvislosti. Expert CMT sa dalej zúcastnil na stretnutí uvedeného poradného výboru, ktoré sa konalo 15. júna 2007. 311 V tejto súvislosti nemozno uznat argument zalobkýn, podla ktorého ziadosti o informácie adresované Komisiou CMT mali technický charakter a netýkali sa výhrad vytýkaných spolocnosti Telefónica, reality na údajne dotknutých trhoch, pouzitej metodológie na realizáciu testov tarifných nozníc alebo este prípadnej existencie takýchto nozníc. Napriek výzve Komisie v tomto zmysle jej totiz CMT nepredlozila písomné pripomienky, ktoré by sa týkali oznámenia o výhradách, konkrétne predbezných posúdení Komisie týkajúcich sa vyssie identifikovaných prvkov, ktoré boli uvedené v bodoch 142 az 250 a 358 az 469 uvedeného oznámenia. 312 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze pokial ide o vztahy, ktoré vzniknú v rámci konaní vedených Komisiou na základe clánkov 81 ES a 82 ES, podrobnosti týkajúce sa vykonania povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vyplýva z clánku 10 ES a ktorú musí Komisia dodrziavat vo vztahoch s clenskými státmi, boli spresnené najmä v clánkoch 11 az 16 nariadenia c. 1/2003 v kapitole IV nazvanej "Spolupráca". Tieto ustanovenia nestanovujú výslovne povinnost Komisie vykonat konzultáciu s NRO. 313 Zalobkyne v tomto kontexte nemôzu ani tvrdit, ze zaslanie oznámenia o výhradách CMT a jej pozvanie na vypocutie nastali neskoro, ked si uz Komisia vytvorila názor o údajnej nezákonnosti správania spolocnosti Telefónica. Okrem toho, ze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, pricom v nom uvedené posúdenia sú cisto predbeznej povahy a ich cielom je vymedzit predmet správneho konania vo vztahu k podnikom, ktoré sú úcastníkmi tohto konania (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [65]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 14; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 67, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 40), v bode 310 vyssie uz totiz bolo uvedené, ze Komisia zaslala CMT kópiu takéhoto oznámenia 24. mája 2006, teda viac ako rok pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 314 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa teda nemozno domnievat, ze by Komisia v predmetnom prípade porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce. Kedze argument zalobkýn zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných spocíva výlucne na porusení uvedenej povinnosti, tiez musí byt zamietnutý. 315 Je preto potrebné zamietnut tretiu cast tohto dôvodu. 316 Siesty dôvod musí byt v dôsledku toho zamietnutý ako celok, takisto ako v dôsledku toho vsetky návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 2. O subsidiárnych návrhoch na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty 317 Zalobkyne uvádzajú na podporu svojich návrhov na zrusenie pokuty alebo znízenie jej sumy dva dôvody. Prvý je zalozený na skutkových omyloch, nesprávnom posúdení skutkových a právnych okolností a na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery. Druhý dôvod, este subsidiárnejsí, je zalozený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a povinnosti odôvodnenia pri urcovaní sumy pokuty. a) O prvom dôvode zalozenom na skutkových omyloch, posúdení skutkových a právnych okolností a porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery 318 Zalobkyne v tomto dôvode spochybnujú konstatovania Komisie, podla ktorých jednak správanie spolocnosti Telefónica pocas obdobia porusenia bolo úmyselne nesprávne alebo prinajmensom hrubo nedbanlivé a jednak porusenie, ktorého sa dopustila Telefónica, predstavuje "kvalifikované zneuzitie", v prípade ktorého existujú precedensy (odôvodnenia c. 720 az 736 napadnutého rozhodnutia). 319 V prvom rade, co sa týka otázky, ci k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti a ci je ho z toho dôvodu mozné sankcionovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 a od 1. mája 2004 podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, z judikatúry vyplýva, ze táto podmienka je splnená tým, ze daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy alebo nie (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [66]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 205, a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 295 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [67]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 45; Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 107, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 124). 320 Podla judikatúry si je podnik vedomý protisútaznej povahy svojho konania, ak pozná podstatné skutocnosti odôvodnujúce jednak konstatovanie o existencii dominantného postavenia na dotknutom trhu a jednak posúdenie Komisie o zneuzívaní tohto postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 107, a rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 319 vyssie, body 207 a 210; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát J. Mazák vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 39). 321 Po prvé, na úcely spochybnenia konstatovania Komisie, podla ktorého bolo správanie spolocnosti Telefónica úmyselne nesprávne alebo predstavovalo prinajmensom hrubú nedbanlivost, zalobkyne tvrdia, ze Telefónica nebola primerane schopná predpokladat, ze jej správanie by mohlo predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES, a to vzhladom na definíciu trhov s produktmi, ktorú predtým stanovili spanielske orgány pre hospodársku sútaz a CMT, ktorá je iná ako definícia v napadnutom rozhodnutí, na kontrolu vykonávanú CMT, pokial ide o ceny a správanie Telefónica pocas obdobia porusenia, a na neexistenciu dostatocného rozhodovacieho priestoru spolocnosti Telefónica na urcenie svojej cenovej politiky pocas tohto obdobia. 322 Primo, je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Telefónica nemohla predpokladat, ze Komisia prijme definíciu trhu, ktorá bude odlisná od definície prijatej spanielskymi orgánmi. 323 Telefónica totiz ako obozretný hospodársky subjekt mala vediet o zásadách upravujúcich definíciu trhov vo veciach v oblasti hospodárskej sútaze a prípadne poziadat o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Takisto sa od nich dá ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré to zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 219). 324 Okrem toho obozretný hospodársky subjekt nemôze pochybovat o tom, ze vlastníctvo velkých podielov na trhu, hoci nie je nevyhnutne vo vsetkých prípadoch jediným prvkom urcujúcim existenciu dominantného postavenia, má znacný význam, ktorý musí tento subjekt nevyhnutne zohladnit, pokial ide o jeho prípadné správanie na trhu (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 133). 325 V tejto súvislosti, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 721 napadnutého rozhodnutia, Telefónica, historický prevádzkovatel a vlastník jedinej významnej infrastruktúry na poskytovanie regionálnych a celostátnych velkoobchodných produktov, nemohla nevediet, ze má dominantné postavenie na relevantných trhoch. Preto dôlezitost trhových podielov spolocnosti Telefónica (pozri body 153 a 159 vyssie) na celostátnom a regionálnom velkoobchodnom trhu naznacuje, ze jej presvedcenie, ze nemala dominantné postavenie na týchto trhoch, môze byt len výsledkom nedostatocného preskúmania struktúry trhov, na ktorých podnikala, alebo odmietnutím zohladnit tieto struktúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 139). Argument, podla ktorého Telefónica nemohla predvídat, ze Komisia prijme odlisnú definíciu trhu nez tú, ktorú prijali spanielske orgány, preto nemozno uznat. 326 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy a na to, ze v bodoch 110 az 144 vyssie bolo uvedené, ze Komisia sa správne domnievala, ze úcastnícka prípojka, celostátny velkoobchodný produkt a regionálny velkoobchodný produkt nepatria na ten istý trh s produktmi, nemozno uznat argumenty zalobkýn, podla ktorých rozhodnutia prijaté národnými regulacnými orgánmi vo Francúzsku a v Spojenom královstve, ze celostátny a regionálny velkoobchodný produkt nie sú zastupitelné, im neumoznilo predpokladat definície trhu, ktoré boli prijaté v predmetnej veci. To isté platí o argumente zalobkýn zalozenom na posúdení, ktoré formulovala CMT v rozhodnutí zo 6. apríla 2006, podla ktorého národný a regionálny velkoobchodný produkt patria na ten istý predmetný trh, kedze tento argument bol výslovne zamietnutý v bode 142 vyssie. 327 Secundo, nemozno uznat ani argument zalobkýn, podla ktorého na rozdiel od toho, co sa uvádza v odôvodnení c. 724 napadnutého rozhodnutia, Telefónica nemala dostatocný rozhodovací priestor na stanovenie svojej cenovej politiky z dôvodu uplatnitelnej odvetvovej regulácie. 328 Je potrebné pripomenút, ze clánok 82 ES sa týka iba tých protisútazných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokial je protisútazné správanie ulozené podnikom vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo pokial tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost sútazného správania týchto podnikov, clánok 82 ES sa neuplatnuje. V takej situácii obmedzenie hospodárskej sútaze, ako predpokladá toto ustanovenie, nemá prícinu v samostatnom konaní podnikov (pozri rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 329 Clánok 82 ES sa naopak môze uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 330 Súdny dvor teda spresnil, ze pokial má vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení napriek existencii takejto právnej úpravy urcitý rozhodovací priestor na zmenu co i len svojich maloobchodných cien, z tohto dôvodu mu mozno pripísat stlácanie ziskového rozpätia (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 85 a TeliaSonera, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 51). 331 V predmetom prípade je potrebné najprv uviest, ze pokial ide o celostátny velkoobchodný produkt, zalobkyne nespochybnujú konstatovanie uvedené v odôvodneniach c. 109 az 110 a 671 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého ceny celostátneho velkoobchodného produktu neboli pocas obdobia porusenia vôbec regulované a Telefónica ich mohla od septembra 2001 slobodne znizovat. 332 Dalej, pokial ide o regionálny velkoobchodný produkt, zalobkyne tvrdia, ze ceny stanovené CMT na základe mechanizmu "retail minus" boli de facto fixnými cenami prinajmensom od marca 2004 do decembra 2006. 333 Je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnenia c. 113 napadnutého rozhodnutia, uznesenie ministra spanielskeho predsedníctva z 29. decembra 2000 stanovilo maximálne ceny pre regionálny velkoobchodný produkt. Okrem toho, ako vyplýva zo spisu, CMT listom z 2. februára 2005 výslovne potvrdila, ze ceny regionálneho velkoobchodného produktu boli maximálnymi cenami a ze Telefónica mohla pozadovat znízenie svojich cien (pozri tiez odôvodnenia c. 116 az 118 a 673 napadnutého rozhodnutia). 334 V tejto súvislosti argument zalobkýn zalozený jednak na rozhodnutí CMT z 31. marca 2004, v ktorom CMT uviedla, ze je primerané, aby cena regionálneho velkoobchodného produktu bola takej povahy, aby prispievala k zachovaniu investícií káblových prevádzkovatelov, a ze cena regionálneho velkoobchodného produktu by mala byt stanovená na základe absolútnej sumy vypocítanej podla metódy "retail minus", pricom "CMT by nikdy neschválila znízenie ceny regionálneho [velkoobchodného] produktu, kedze to by ohrozilo zivotaschopnost káblových operátorov", a jednak na rozhodnutiach CMT z 29. apríla 2002 a 22. júla 2004, v ktorých CMT vyhlásila, ze je proti výraznému znizovaniu velkoobchodných cien s cielom predíst odradeniu od investícií do infrastruktúry a inovácií, vychádza z hypotetickej domnienky, podla ktorej by CMT nikdy neschválila znízenie ceny velkoobchodného produktu. Je teda potrebné ho zamietnut. 335 V kazdom prípade takémuto argumentu protirecí to, ze ceny regionálneho velkoobchodného produktu znízila CMT z vlastného podnetu, hoci Telefónica nenavrhovala ziadnu zmenu svojich cien, a to rozhodnutiami z 22. júla 2004 [rozhodnutie CMT z 22. júla 2004 o ziadosti o zmenu ponuky prístupu k úcastníckej prípojke (OBA) TESAU na jeho adaptáciu na zmenu rýchlostí ADSL na maloobchodnej úrovni] a z 19. mája 2005 [rozhodnutie CMT z 19. mája 2005 o ziadosti o zmenu ponuky prístupu k úcastníckej prípojke (OBA) TESAU na jeho adaptáciu na zvýsenie rýchlostí ADSL na maloobchodnej úrovni]. Argument uvádzaný zalobkynami v replike, podla ktorého uvedené rozhodnutia preukazujú, ze znízenie cien regionálneho velkoobchodného produktu si vyzadovalo zásah CMT, a teda Telefónica o nom nemohla volne rozhodnút, musí byt takisto zamietnutý, kedze prinálezalo spolocnosti Telefónica v rámci osobitnej zodpovednosti, ktorú má ako podnik v dominantnom postavení na trhu s regionálnym velkoobchodným produktom, predkladat CMT ziadosti o zmenu svojich taríf, pokial narúsali úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 122). 336 Nakoniec, pokial ide o maloobchodné ceny spolocnosti Telefónica, je potrebné uviest, podobne ako to urobila Komisia, ze zalobkyne nespochybnujú tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 724 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Telefónica mohla zvýsit svoje maloobchodné ceny kedykolvek. Nespochybnujú ani konstatovania uvedené v odôvodneniach c. 104 az 108 napadnutého rozhodnutia, ze hoci maloobchodné ceny TESAU podliehali rezimu administratívneho schvalovania zo strany Comisión Delegada del Gobierno para Asuntos Económicos (delegovaná komisia pre spanielske ekonomické zálezitosti, dalej len "CDGAE") od 3. augusta 2001 do 1. novembra 2003, maloobchodné ceny ostatných dcérskych spolocností Telefónica nepodliehali ziadnej regulácii, ze maloobchodné ceny schválené 3. augusta 2001 zo strany CDGAE ako fixné ceny boli navrhnuté TESAU a ze maloobchodné ceny sluzby prístupu ADSL spolocnosti TESAU boli liberalizované rozhodnutím CDGAE z 25. septembra 2003, ktorým sa skoncil rezim administratívneho schvalovania, pokial ide o maloobchodné ceny sluzieb prístupu ADSL spolocnosti TESAU, pricom bola zachovaná povinnost TESAU oznámit akúkolvek zmenu uvedených cien desat dní pred ich uplatnením na trhu. Je teda potrebné domnievat sa, ze Telefónica mala moznost zvýsit svoje maloobchodné ceny, co vsak neurobila. 337 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze odôvodnenie Komisie obsahuje protirecenie, kedze nemohla spolocnosti Telefónica vytýkat na jednej strane, ze vykonávala prax tarifných nozníc, co spôsobilo, ze v Spanielsku boli ovela vyssie maloobchodné ceny ako v iných európskych krajinách, a na druhej strane, ze nezvýsila svoje maloobchodné ceny s cielom vyhnút sa tarifným nozniciam. Takýto argument musí byt zamietnutý. Súd Únie uz totiz v minulosti rozhodol, ze s cielom predíst tarifnému noznicovému efektu môze byt potrebné zvýsit ceny maloobchodných produktov (rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 141 az 151; pozri tiez rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, body 88 a 89). 338 Tertio, je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Telefónica nemohla primerane predpokladat, ze jej cenová politika, predtým schválená CMT, môze predstavovat porusenie clánku 82 ES. 339 Najprv je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie sa týka regulovaných produktov a sluzieb, nie je relevantná. V prípade neexistencie výslovnej výnimky v tomto zmysle sa totiz na regulované odvetvia uplatnuje právo hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [68]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 65 az 72, a z 11. apríla 1989, Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro, [69]66/86, Zb. s. 803). Uplatnitelnost pravidiel hospodárskej sútaze teda nie je vylúcená, kedze predmetné odvetvové ustanovenia ponechali priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, [70]C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, body 33 a 34 a tam citovanú judikatúru), a o takýto prípad islo aj v predmetnej veci (pozri body 327 az 337 vyssie). 340 Ako bolo uvedené v bode 299 vyssie, Telefónica nemohla nevediet, ze dodrziavanie spanielskej právnej úpravy v oblasti telekomunikácií ju nerobí imúnnou voci zásahu Komisie na základe clánku 82 ES. 341 Dalej, hoci v rozhodnutí z 26. júla 2001 CMT uviedla svoj záver, ze ceny regionálneho velkoobchodného produktu spolocnosti Telefónica sú stanovené na základe systému cien "retail minus", podla ktorého cena kazdého variantu regionálneho velkoobchodného produktu nie je vyssia nez urcité percento mesacne platenej sumy zodpovedajúcej maloobchodným cenám TESAU (odôvodnenia c. 114, 290 a poznámka pod ciarou 258 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne nespochybnujú, ze CMT nepreskúmala existenciu tarifných nozníc medzi regionálnym velkoobchodným produktom Telefónica a jej maloobchodnými produktmi na základe jej skutocných historických nákladov, ale na základe odhadov ex ante. Nespochybnujú ani, ze CMT nikdy neanalyzovala prípadnú existenciu tarifných nozníc medzi celostátnym velkoobchodným produktom Telefónica a jej maloobchodnými produktmi. Ako Komisia uviedla v odôvodneniach c. 725 az 728 napadnutého rozhodnutia, Telefónica, ktorá mala podrobné informácie o skutocných nákladoch a svojich príjmoch, nemohla nevediet, ze odhady vykonané ex ante CMT v skutocnosti neboli potvrdené vývojom na trhu, ktorý mohla pozorovat. 342 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut vsetky argumenty zalobkýn týkajúce sa preukázania, ze Telefónica nebola primerane schopná predpokladat protisútaznú povahu svojho správania. 343 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Telefónica mohla mat legitímnu dôveru v cinnost a rozhodnutia CMT. Tvrdia tiez, ze rozdiely medzi skutocnými nákladmi ex post a odhadmi pouzitými CMT pri skúmaní existencie tarifných nozníc ex ante, ako zdôraznila Komisia v odôvodneniach c. 728 a 729 napadnutého rozhodnutia (pozri tiez tabulku 59 napadnutého rozhodnutia), neboli dostatocne zjavné na to, aby Telefónica mohla pochybovat o zásahu CMT. 344 Je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Telefónica nemohla spochybnit dôvodnost metódy pouzitej CMT na urcenie existencie tarifných nozníc ani relevantnost ziadostí CMT o informácie vzhladom na neexistenciu zásahu Komisie voci cinnosti spanielskeho regulacného orgánu. 345 Takýto argument je totiz zalozený na nesprávnom predpoklade, podla ktorého sa Komisia domnievala, ze metóda pouzitá CMT na urcenie existencie tarifných nozníc je nevhodná, pricom regulacná cinnost CMT nebola predmetom napadnutého rozhodnutia. Naopak, ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 733 napadnutého rozhodnutia, metóda pouzitá na preukázanie existencie tarifných nozníc v napadnutom rozhodnutí nie je v rozpore s metódou "retail minus", ktorú pouzila CMT. 346 Neexistencia zásahu Komisie voci spanielskemu regulacnému orgánu teda nemohla vyvolat legitímnu dôveru spolocnosti Telefónica, ze sa nedopustila porusenia clánku 82 ES. 347 Pokial ide o argument, podla ktorého vzhladom na zásah CMT Telefónica mohla mat legitímnu dôveru v to, ze vztah medzi jej velkoobchodnými a maloobchodnými cenami nemá tarifný noznicový efekt, je potrebné najprv uviest, ze zalobkyne nespochybnujú konstatovania uvedené v odôvodnení c. 726 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých CMT jednak nikdy neanalyzovala existenciu tarifných nozníc medzi celostátnym velkoobchodným produktom a maloobchodným produktom spolocnosti Telefónica pocas dotknutého obdobia a jednak celostátny velkoobchodný produkt mal väcsiu dôlezitost ako regionálny velkoobchodný produkt pocas uvedeného obdobia. 348 Dalej, pokial ide o regionálny velkoobchodný produkt, hoci CMT analyzovala existenciu tarifného noznicového efektu vyplývajúceho z cien spolocnosti Telefónica, pokial ide o regionálny velkoobchodný produkt, vo viacerých rozhodnutiach prijatých pocas obdobia porusenia, nikdy neanalyzovala existenciu takéhoto úcinku na základe skutocných historických nákladov spolocnosti Telefónica. 349 V tejto súvislosti argument zalobkýn, podla ktorého rozdiely medzi skutocnými nákladmi ex post a odhadmi ex ante pouzitými zo strany CMT neboli dostatocne jasné na to, aby podnietili Telefónica spochybnovat dôvodnost cinnosti CMT, musí byt zamietnutý. Na podporu tohto argumentu totiz zalobkyne v zalobe tvrdia, ze údajné nezrovnalosti medzi informáciami poskytnutými spolocnostou Telefónica CMT a tými, ktoré sú uvedené v jej obchodných plánoch alebo porovnávacích tabulkách, vyplývajú z toho, ze Komisia zle vylozila informácie, ktoré jej boli dané k dispozícii, pokial ide o prognózy dopytu, a ktoré sa týkajú nákladov na siet [dôverné] liniek ADSL. Aj keby platilo, ze takýto argument je dôvodný, sám osebe nie je takej povahy, ze by mohol spochybnit ako celok dôkazy uvedené najmä v tabulke 59 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, ze Telefónica nemohla nevediet, ze náklady pouzité v modeli "retail minus" CMT nezodpovedali realite. Naopak, ostatné argumenty zalobkýn, podla ktorých jednak konzultant ARCOME nepouzil informácie poskytnuté spolocnostou Telefónica, ale pouzil ako referenciu na vypracovanie modelu "retail minus" siet viac ako [dôverné] liniek ADSL, a jednak CMT nepouzila úctovnú evidenciu nákladov spolocnosti Telefónica, kedze sa domnievala, ze nebola vyhotovená dostatocne podrobne, skôr potvrdzujú, ze Telefónica vedela alebo mala vediet, ze náklady pouzité v modeli "retail minus" CMT nezodpovedali skutocným nákladom. 350 Okrem toho je potrebné zamietnut argumenty zalobkýn, podla ktorých ani z obchodných plánov, ani z porovnávacích tabuliek nevyplýva, ze Telefónica by dosahovala stratu na maloobchodnom trhu. Primo, zalobkyne tvrdia, ze [dôverné]. Takýto argument sa vsak nijako nepotvrdil. Secundo, zalobkyne tvrdia, ze obchodný plán z 18. apríla 2002 neumoznuje vyvodit takýto záver, kedze [dôverné]. Z prognóz uvedených v tomto dokumente vsak vyplýva, ze [dôverné]. Ich argument teda nemozno uznat. Tertio, pokial ide o porovnávacie tabulky spolocnosti Telefónica, samotné zalobkyne tvrdia, ze tieto dokumenty, ktoré obsahujú mesacné výkazy týkajúce sa príjmov a výdavkov, umoznujú garantovat riadnu realizáciu obchodného plánu a vývoj cinnosti. Kedze obchodný plán stanovoval, ze [dôverné], prinálezalo zalobkyniam ubezpecit sa, ze [dôverné]. 351 Napokon, ako tvrdí Komisia, Telefónica nespochybnila, ze skutocné prírastkové náklady na infrastruktúru, siet a prístup boli ovela vyssie ako tie, ktoré sú uvedené v modeli "retail minus" CMT. Tieto skutocné náklady boli uvedené v rôznych interných dokumentoch Telefónica, takze táto spolocnost nemohla nevediet, ze model CMT podhodnotil jej skutocné náklady. 352 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze cinnost a rozhodnutia CMT nemohli vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn, ze ich cenová prax je v súlade s clánkom 82 ES. V dôsledku toho musí byt prvá výhrada zalozená na neexistencii porusenia spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti zamietnutá. 353 V druhom rade zalobkyne vytýkajú Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziadny skutkový alebo právny základ umoznujúci dospiet k záveru, ze porusenie predstavuje "kvalifikované zneuzitie", pre ktoré by existovali precedensy (odôvodnenia c. 731 az 736 napadnutého rozhodnutia). 354 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze ako vyplýva z bodov 319 az 352 vyssie, Komisia oprávnene dospela k záveru, ze porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí vzniklo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ako bolo pripomenuté v bode 319 vyssie, takéto porusenie mozno sankcionovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 a od 1. mája 2004 podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 355 V rámci tejto výhrady vsak zalobkyne tvrdia, ze zásada právnej istoty bráni tomu, aby Komisia ulozila pokutu za protisútazné správanie, ked jeho protiprávnost nevyplýva z jasných a predvídatelných precedensov. V tejto súvislosti odôvodnenie Komisie uvedené v odôvodneniach c. 731 az 736 napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkové omyly a nesprávne právne posúdenia skutkových okolností. 356 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze tarifné noznice pripisované spolocnosti Telefónica v predmetnom prípade sa nezakladajú na jasných precedensoch. 357 Najprv je potrebné zamietnut argument zalobkýn zalozený na rozhodovacej praxi Komisie, podla ktorej by neexistencia jasných precedensov, ktoré by preukazovali protiprávnost správania, mohla odôvodnit neulozenie pokuty. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze rozhodnutie Komisie neulozit pokutu v prípade niektorých rozhodnutí z dôvodu, ze ide o relatívne nové konstatované porusenia, neposkytuje "imunitu" podnikom, ktoré sa dopustili neskôr toho istého typu porusení. Komisia totiz v osobitnom rámci kazdej veci pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje o prílezitosti ulozit pokutu s cielom sankcionovat konstatované porusenie a zachovat úcinnost práva hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, [71]T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 239). 358 Dalej je potrebné zamietnut argument zalozený na údajnom protirecení v odôvodnení Komisie medzi tvrdením uvedeným v odôvodnení c. 733 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého výpocet tarifných nozníc v predmetnom prípade vyplýva jasne z rozhodnutí a judikatúry spred prijatia rozhodnutia Deutsche Telekom, a tvrdením uvedeným v odôvodnení c. 744 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého metóda výpoctu uplatnovaná v rozhodnutí Deutsche Telekom predtým nebola pouzitá v ziadnom inom formálnom rozhodnutí Komisie. 359 Komisia totiz správne uviedla, ako vyplýva z odôvodnenia c. 206 rozhodnutia Deutsche Telekom, ze v podstate metóda výpoctu uplatnená uvedeným rozhodnutím, na ktorú odkazuje odôvodnenie c. 744 napadnutého rozhodnutia, vyplýva z jej skorsej rozhodovacej praxe, hoci je pravda, ze obsahovala nový prvok, a to pouzitie vázeného prístupu. Uvedené odôvodnenie tak stanovuje, ze "metóda na urcenie noznicového efektu je súcastou rozhodovacej praxe zavedenej Komisiou a novým prvkom je vázený prístup, ktorý mal byt pouzitý v tomto prípade na úcely zohladnenia skutocnosti, ze v Nemecku bola stanovená jedna velkoobchodná cena za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, kým ceny za príslusné maloobchodné sluzby sa lísili medzi analógovou linkou, linkou ISDN a linkou ADSL" [neoficiálny preklad]. 360 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sú precedensy citované Komisiou v odôvodnení c. 733 napadnutého rozhodnutia prílis vseobecné a nepresné na to, aby umoznili spolocnosti Telefónica predpokladat, ze jej správanie môze byt protiprávne, je potrebné nezávisle od relevantnosti rozsudku Industrie des poudres sphériques/Komisia, uz citovaného v bode 186 vyssie, v rámci tejto veci uviest, ze Komisia v rozhodnutí 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku [82 ES] (IV/30.178 - Napier Brown - British Sugar [neoficiálny preklad] ([72]Ú. v. ES L 284, s. 41) v odôvodnení c. 66 usúdila, ze "pokial dominantný podnik, ktorý je dominantný tak na trhu so surovinou, ako aj na trhu s odvodeným produktom, udrziava rozpätie medzi cenou, ktorú úctuje za surovinu podnikom, ktoré s ním sútazia na trhu s odvodeným produktom, a cenou, ktorú úctuje za odvodený produkt, priúzke na to, aby odrázalo náklady samotného dominantného podniku na spracovanie produktu..., a ked to vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze v súvislosti s odvodeným produktom, ide o zneuzitie dominantného postavenia" [neoficiálny preklad]. 361 Nakoniec, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 735 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie Deutsche Telekom predstavuje takisto precedens, ktorý objasnuje podmienky uplatnenia clánku 82 ES vzhladom na ekonomickú cinnost podliehajúcu specifickej odvetvovej regulácii ex ante. Argumenty zalobkýn, ktoré majú preukázat, ze toto rozhodnutie neumoznilo spolocnosti Telefónica urcit presne podmienky, za ktorých sa Komisia a súd Únie domnievali, ze existencia stlácania ziskového rozpätia by mohla predstavovat porusenie clánku 82 ES, nemozno v tejto súvislosti uznat. Primo, je potrebné zamietnut argument, podla ktorého rozhodnutie Deutsche Telekom bolo predmetom zaloby na súde Únie, kedze domnienka zákonnosti aktov institúcií Únie implikuje, ze tieto akty majú právne úcinky dovtedy, kým neboli vzaté spät, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [73]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18 a tam citovanú judikatúru). Secundo, neexistencia predvídatelnosti definície trhov s produktmi musí byt zamietnutá z dôvodov uvedených v bode 323 vyssie. Tertio, pokial ide o argument zalozený na tom, ze trh vykazoval silný rast, postacuje pripomenút, ze takáto okolnost nemôze vylúcit uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, a najmä tých, ktoré sú v clánku 82 ES (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 107). Quarto, pokial ide o skutocnost, ze táto vec sa týka nepodstatného vstupného produktu, postacuje pripomenút, ze konstatovanie existencie noznicového efektu si nevyzaduje, aby bol dotknutý velkoobchodný produkt nevyhnutný (pozri body 180 az 182 vyssie). Quinto, nemozno uznat ani argument zalozený na tom, ze odvetvová kontrola v Spanielsku je striktná, a to z dôvodov uvedených v bodoch 339 az 342 vyssie. 362 Z toho vyplýva, ze Telefónica nemohla nevediet, ze jej správanie mohlo obmedzit hospodársku sútaz. Okrem toho zalobkyne nemôzu tvrdit, ze dokonca ani po oznámení o výhradách neboli schopné predvídat svoj model nákladov a príjmov, ktorý Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, ze tento model spocíval na dodatocných dôkazoch, ktoré neboli uvedené ani v tomto rozhodnutí, ani v liste týkajúcom sa skutkových okolností. Ako uz totiz bolo uvedené v rámci skúmania prvého dôvodu zalobných návrhov zalobkýn, v tejto súvislosti nebolo konstatované ziadne porusenie ich práva na obhajobu. 363 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze Telefónica vôbec nemohla predvídat, a to ani pred októbrom 2003, ani po tomto dátume, ked bolo uverejnené rozhodnutie Deutsche Telekom, novú metodológiu pouzitú Komisiou v jej rozhodnutí na urcenie existencie tarifných nozníc. 364 V tejto súvislosti je potrebné primo zamietnut argumenty zalobkýn, podla ktorých Telefónica vôbec nemohla predvídat zdroje, metódu a výpocty pouzité Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Zdroje pouzité v rámci výpoctu tarifných nozníc sú totiz historické príjmy a náklady spolocnosti Telefónica, ktoré pochádzajú od samotných zalobkýn. Okrem toho vzhladom na predchádzajúce rozhodnutia uvedené v bodoch 360 a 361 vyssie, Telefónica mohla primerane predpokladat, ze jej správanie na trhu môze obmedzit hospodársku sútaz. 365 Secundo argument, podla ktorého Telefónica nemohla predvídat definíciu dotknutých trhov stanovenú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, uz bol zamietnutý v bodoch 323 az 326 vyssie. 366 Tertio, pokial ide o argument, podla ktorého test tarifných nozníc uz bol uplatnený po prvýkrát v napadnutom rozhodnutí na trh so silným rastom, v bode 361 vyssie bolo pripomenuté, ze okolnost, ze trh vykazuje silný rast, nemôze vylúcit uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze. 367 Quarto argumenty zalozené na potrebe preukázat nevyhnutnost produktu na vstupe v rámci testu tarifných nozníc uz boli odmietnuté v bode 182 vyssie. 368 Quinto tvrdenie zalobkýn, ze spanielska právna úprava bola pocas obdobia porusenia striktnejsia ako právna úprava skúmaná v rozhodnutí Deutsche Telekom, nie je relevantné a v kazdom prípade nie je dôvodné, ako vyplýva z odôvodnenia c. 748 napadnutého rozhodnutia. 369 Druhá výhrada prvého dôvodu, ako aj uvedený dôvod ako celok teda musia byt zamietnuté. b) O druhom dôvode zalozenom na skutkových omyloch, nesprávnych právnych posúdeniach a porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri stanovení sumy pokuty 370 Druhý dôvod obsahuje pät castí. Prvá cast je zalozená na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" a stanovenie východiskovej sumy pokuty na 90 miliónov eur. Druhá cast sa zakladá na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri stanovení východiskovej sumy pokuty na 90 miliónov eur. Tretia cast je zalozená na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj nedostatku odôvodnenia, ku ktorým doslo pri zvýsení východiskovej sumy pokuty s cielom zarucit jej odstrasujúci úcinok. Stvrtá cast sa týka skutkových omylov a nesprávnych právnych posúdení, ku ktorým malo dôjst v rámci kvalifikácie porusenia ako "dlhodobého". Piata cast je zalozená na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri zohladnení polahcujúcich okolností. O prvej casti druhého dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" a stanovenie východiskovej sumy pokuty na 90 miliónov eur 371 Prvou castou druhého dôvodu svojich subsidiárnych návrhov zalobkyne spochybnujú závaznost konstatovaného porusenia v napadnutom rozhodnutí a v dôsledku toho stanovenie východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica (pozri body 25 az 29 vyssie). 372 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 373 Závaznost porusení práva hospodárskej sútaze Únie musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne zohladnené (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [74]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 72, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 54). 374 Ako bolo uvedené v bode 25 vyssie, Komisia v predmetnom prípade urcila sumu pokút tak, ze uplatnila metódu definovanú v usmerneniach z roku 1998. 375 Hoci usmernenia z roku 1998 nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa správny orgán vo svojej praxi musí pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [75]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 70). 376 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 375 vyssie, bod 71). 377 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 211 a 213). 378 Je potrebné pripomenút, ze pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia ako takého, usmernenia z roku 1998 v bode 1 A prvom a druhom odseku uvádzajú: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky." 379 Z usmernení z roku 1998 vyplýva, ze miernymi poruseniami môzu byt napríklad "obmedzenia, najcastejsie vertikálne, ktorých cielom je obmedzenie obchodu, ale ich dopad na trh je limitovaný a okrem toho sa týkajú síce podstatnej, no okrajovej casti trhu Spolocenstva" (bod 1 A druhý odsek prvá zarázka). Pokial ide o závazné porusenia, Komisia spresnuje, ze najcastejsie ide o horizontálne alebo vertikálne obmedzenia toho istého typu ako v prípade miernych porusení, ktorých uplatnovanie je vsak prísnejsie, ktoré majú sirsí dosah na trh a môzu mat úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu. Takisto uvádza, ze môze "íst o zneuzitie dominantného postavenia (bod 1 A druhý odsek druhá zarázka). Co sa týka napokon velmi závazných porusení, Komisia uvádza, ze "v podstate ide o horizontálne obmedzenia typu , cenových kartelov` a o kvóty podielu na trhu alebo o iné postupy narúsajúce riadne fungovanie vnútorného trhu, ako sú postupy zamerané na delenie národných trhov alebo zneuzitie dominantného postavenia zo strany podniku, ktorý má faktický monopol" (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka). 380 Komisia tiez spresnila jednak, ze v rámci kazdej z týchto kategórií, no najmä pri závazných a velmi závazných poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom podla povahy porusení, ktorých sa dopustili, a jednak, ze je nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov, ktorou môzu spôsobit významnú skodu iným prevádzkovatelom, predovsetkým spotrebitelom, a stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí, aby táto pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A tretí a stvrtý odsek). 381 Podla usmernení z roku 1998 je pre "velmi závazné" porusenia predpokladaná východisková suma pokút vyse 20 miliónov eur; pre "závazné" porusenia môze byt od 1 milióna do 20 miliónov eur a nakoniec pre "mierne" porusenia je predpokladaná východisková suma pokút od 1 000 do 1 milióna eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). 382 V prvom rade je potrebné preskúmat argumenty zalobkýn, ktoré majú preukázat, ze Komisia porusenie nemusela kvalifikovat ako "velmi závazné", a preto mala byt východisková suma pokuty stanovená na výrazne nizsiu úroven nez 90 miliónov eur. 383 V tejto súvislosti je po prvé potrebné zamietnut argument, podla ktorého konstatované porusenie nie je kvalifikovaným zneuzitím, z dôvodov uvedených v bodoch 353 az 368 vyssie. 384 Po druhé, pokial ide o argumenty zalobkýn, podla ktorých Telefónica nebola v postavení virtuálneho monopolu na velkoobchodných trhoch, v bode 155 vyssie uz bolo pripomenuté, ze Telefónica nespochybnuje, ze bola jediným prevádzkovatelom, ktorý poskytoval regionálny velkoobchodný produkt v Spanielsku od roku 1999, a preto mala na tomto trhu faktický monopol. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 163 vyssie, pokial ide o celostátny velkoobchodný produkt, podiel spolocnosti Telefónica na trhu bol viac ako 84 % pocas celej dlzky porusenia. Argument zalobkýn, podla ktorého je existencia kvázimonopolu vylúcená, ked produkty dotknuté porusením netvoria "nevyhnutnú infrastruktúru" alebo sú predmetom odvetvovej regulácie, nemá oporu ani v usmerneniach z roku 1998, ani v judikatúre, a nemozno ho uznat. 385 Po tretie argument zalozený na údajných protireceniach medzi odôvodneniami c. 744 a 746 napadnutého rozhodnutia (v odôvodnení c. 746 je odkaz na odôvodnenie c. 733 tohto rozhodnutia) musí byt zamietnutý z dôvodov uz uvedených v bodoch 358 a 359 vyssie. Metóda výpoctu uplatnená v rozhodnutí Deutsche Telekom, na ktorú odkazuje odôvodnenie c. 744 napadnutého rozhodnutia, vyplýva zo skorsej rozhodovacej praxe Komisie, hoci je pravda, ze zahrna nový prvok, teda pouzitie vázeného prístupu. 386 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze Telefónica ani po tom, ako bolo 14. októbra 2003 uverejnené rozhodnutie Deutsche Telekom v Úradnom vestníku Európskej únie, nemala ziadny dôvod domnievat sa, ze jej správanie by mohlo predstavovat porusenie clánku 82 ES, kedze jej situácia je zjavne odlisná od situácie analyzovanej v tejto veci, avsak takýto argument nemozno uznat, a to z dôvodov uvedených v bode 361 vyssie. Pokial ide o argument zalobkýn zalozený na rozhodovacej praxi Komisie, podla ktorej sa porusenie malo kvalifikovat ako "závazné" prinajmensom pred rokom 2003, musí byt zamietnutý, kedze ako vyplýva z ustálenej judikatúry, rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, ktorým je len nariadenie c. 17 a od 1. mája 2004 nariadenie c. 1/2003. Pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, produkty, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [76]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60 a tam citovanú judikatúru). Ostatné argumenty uvádzané zalobkynami na preukázanie, ze Telefónica nemohla predpokladat, ze jej správanie môze predstavovat porusenie clánku 82 ES, boli okrem toho uz zamietnuté v bodoch 322 az 352 vyssie. 387 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy prvá výhrada zalobkýn, ako je uvedená v bode 382 vyssie, nemôze byt úcinná. 388 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze východisková suma pokuty je prílis vysoká vzhladom na neexistenciu skutocného dosahu alebo na obmedzený dosah spornej praxe. 389 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení z roku 1998 musí Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia vykonat posúdenie skutocného dosahu na trh iba vtedy, ked sa zdá, ze tento dosah je meratelný (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 390 Okrem toho v prípade, ze Komisia povazuje za vhodné zohladnit na úcely výpoctu pokuty fakultatívnu okolnost, ktorou je skutocný dosah porusenia na trh, nemôze sa obmedzit len na uvedenie domnienky, ale musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na tomto trhu (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 82). 391 V predmetnom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia chcela zohladnit tento fakultatívny prvok, ktorým je skutocný dosah porusenia, co, ked jej bola v tejto súvislosti polozená otázka, výslovne potvrdila na pojednávaní. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 751 a 752 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze "dosah zneuzitia spolocnosti Telefónica na trh [bol] znacný". Uvádza teda jednak, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnila to, ze predmetné trhy mali znacnú ekonomickú hodnotu a zohrávali klúcovú úlohu pri zavádzaní informacnej spolocnosti, a jednak, odkazujúc na cast napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa úcinkov zneuzitia, ze dospela k záveru, ze tarifné noznice zavedené spolocnostou Telefónica spôsobili priame vylúcenie na maloobchodnom trhu a ze skutocnost, ze správanie spolocnosti Telefónica obmedzila schopnost prevádzkovatelov ADSL rást udrzatelným spôsobom na maloobchodnom trhu, sa zdá podstatným faktorom toho, ze maloobchodné ceny v Spanielsku patrili medzi najvyssie v Európe. 392 Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania skutocného dosahu porusenia na trh vychádza nielen zo znacnej ekonomickej hodnoty a klúcovej úlohy dotknutých trhov pri zavádzaní informacnej spolocnosti, ale aj z úcinkov zneuzitia, v rámci tohto dôvodu je potrebné skúmat argumenty zalobkýn uvedené v druhej casti piateho dôvodu ich zalobných návrhov, ktorými sa snazia preukázat, ze Komisia z právneho hladiska nezistila dostatocne konkrétne úcinky zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica. 393 Pokial ide o údajné konkrétne úcinky vylúcenia na maloobchodnom trhu, v napadnutom rozhodnutí Komisia potvrdila, ze existujú empirické dôkazy o tom, ze primo rast spolocnosti Telefónica zdaleka prekrocil rast jej konkurentov (odôvodnenia c. 567 az 570 napadnutého rozhodnutia), secundo Telefónica zostala zdaleka prvým poskytovatelom ADSL na masovom maloobchodnom trhu pocas celého obdobia vysetrovania (odôvodnenia c. 571 az 573 napadnutého rozhodnutia), tertio Telefónica na rozdiel od svojich konkurentov ADSL získala podiel na maloobchodnom trhu s vysokorýchlostným internetom, ktorý je vyssí nez ten, ktorý mala v prípade sluzieb nízkorýchlostného internetu (odôvodnenia c. 574 az 578 napadnutého rozhodnutia), a quarto správanie spolocnosti Telefónica obmedzilo hospodársku sútaz na celostátnom velkoobchodnom trhu (odôvodnenia c. 579 az 584 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez tvrdí, ze obmedzená hospodárska sútaz pretrvávajúca na maloobchodnom trhu nestací na vyvrátenie skutocnosti, ze tarifné noznice mali konkrétne úcinky vylúcenia (odôvodnenia c. 585 az 591 napadnutého rozhodnutia). 394 Po prvé podla zalobkýn sa podiel spolocnosti Telefónica na maloobchodnom trhu pocas analyzovaného obdobia citelne zmensil, co je nezlucitelné s vývojom stratégie vylúcenia. Miera získavania zákazníkov pre maloobchodné sluzby Telefónica (odôvodnenia c. 568 az 570 napadnutého rozhodnutia) bola vzdy mensia ako podiel spolocnosti na tomto trhu. Okrem toho údaje, z ktorých vychádza Komisia, sa týkajú len maloobchodného segmentu ADSL, a teda vylucujú produkty zalozené na iných produktoch vysokorýchlostného internetu, ktoré sú súcastou maloobchodného trhu, tak ako je definovaný v napadnutom rozhodnutí. 395 V tejto súvislosti je potrebné najprv uviest, ze zalobkyne nespochybnujú údaje prezentované Komisiou v odôvodneniach c. 568 az 570 napadnutého rozhodnutia. Podla nich sa Telefónica na maloobchodnom trhu rozvíjala styrikrát rýchlejsie ako vsetci jej konkurenti ADSL ako celok a sest- a strnástkrát rýchlejsie ako jej dvaja hlavní konkurenti od januára 2002 do októbra 2004. Okrem toho v poslednom stvrtroku 2004 a prvom polroku 2005 Telefónica absorbovala takmer 70 % rastu trhu s ADSL. Napokon postupné posilnenie maloobchodných ponúk konkurentov zalozených na neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke nebránil Telefónica zmocnit sa viac ako 70 % nových predplatitelov v segmente ADSL od apríla 2005 do júla 2006. 396 Dalej, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, je potrebné zdôraznit, ze podiel Telefónica na trhu v segmente ADSL maloobchodného trhu zostal pocas obdobia porusenia relatívne stabilný (schéma 13 napadnutého rozhodnutia), pricom po znízení o [dôverné] od decembra 2001 do júla 2002 sa dostal z úrovne 58 % v júli 2002 (teda len sest mesiacov po zacatí obdobia porusenia) na 56 % na konci obdobia porusenia v decembri 2006. Zalobkyne preto nemôzu tvrdit, ze ich podiel na trhu v segmente maloobchodného ADSL sa citelne znízil. 397 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, nemozno vytýkat Komisii, ze analyzovala konkrétnejsie úcinky tarifných nozníc v segmente ADSL maloobchodného trhu. Tento segment totiz predstavoval 72 az 78,7 % liniek vysokorýchlostného internetu v Spanielsku v rokoch 2002 az 2006 (odôvodnenia c. 39, 555 a tabulka 1 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho bol priamo zasiahnutý tarifnými noznicami, kedze sa týkali celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu, ktorý alternatívnym prevádzkovatelom ADSL umoznoval ponúkat svoje produkty na maloobchodnom trhu. 398 Nakoniec, ako uz bolo uvedené v bode 281 vyssie, Komisia zohladnila existenciu káblových prevádzkovatelov. Domnievala sa, ze títo prevádzkovatelia neboli priamo dotknutí tarifnými noznicami a okrem toho nevykonávali dostatocný konkurencný tlak na Telefónica na maloobchodnom trhu (odôvodnenia c. 559 a 560 napadnutého rozhodnutia). 399 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepotvrdila svoje konstatovanie, podla ktorého tarifné noznice financne vycerpali konkurentov spolocnosti Telefónica (odôvodnenia c. 587 az 591 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie vsak má len spochybnit argument spolocnosti Telefónica formulovaný v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorého musela celit intenzívnej hospodárskej sútazi zo strany velkého poctu efektívnych konkurentov (odôvodnenie c. 585 napadnutého rozhodnutia), co podla nej vyvracia, ze mali tarifné noznice konkrétne úcinky vylúcenia. Kedze zalobkyne nespochybnujú konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 588 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého pred rokom 2005 ziadny prevádzkovatel ADSL nedosiahol podiel na trhu vyssí ako 1 %, ich argument nemozno uznat. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, a ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 590 napadnutého rozhodnutia, Jazztel nebol schopný dosiahnut podiel na trhu vyssí ako 1 % na základe celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu spolocnosti Telefónica. Nakoniec, pokial ide o argument zalobkýn, podla ktorého pocetné akvizície alternatívnych prevádzkovatelov inými prevádzkovatelmi vykonané za vysoké ceny odrázajú velké perspektívy rastu alternatívnych prevádzkovatelov, nepreukazuje neexistenciu úcinkov vylúcenia na základe správania Telefónica pocas obdobia porusenia. Akvizícia Ya.com zo strany France Telecom, na ktorú specificky odkazujú zalobkyne, sa navyse uskutocnila v júni 2007. Bolo to teda po uvedenom období. 400 Po tretie Komisia údajne skreslila údaje, ako aj mieru rastu na maloobchodnom trhu na úcely preukázania, ze správanie Telefónica obmedzilo hospodársku sútaz na velkoobchodnom trhu (odôvodnenia c. 579 az 584 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne, ktorým bola na pojednávaní polozená otázka o význame a dosahu ich argumentácie, potvrdili, ze táto argumentácia sa netýka miery rastu na maloobchodnom trhu. Na druhej strane Komisia odkazuje na mieru rastu poctu velkoobchodných liniek bez zohladnenia spotreby na vlastné úcely, ktorú realizovali mnohí vertikálne integrovaní prevádzkovatelia. Tento argument, ktorý nebol potvrdený, vsak nemozno uznat, kedze ako vyplýva z poznámky pod ciarou c. 654 napadnutého rozhodnutia, týkajúcej sa schémy 18 v odôvodnení c. 579 napadnutého rozhodnutia, "cistý zisk sa vypocíta na základe vývoja liniek (vrátane spotreby na vlastné úcely) na celostátnom velkoobchodnom trhu". Komisia teda naozaj zohladnila uvedenú spotrebu na vlastné úcely. 401 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze napriek tomu, ze Telefónica stratila urcité podiely na trhu na úrovni celostátneho velkoobchodného produktu (schéma 18 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne nespochybnujú konstatovania Komisie, podla ktorých sa rast spolocnosti Telefónica na úrovni celostátneho velkoobchodného produktu od januára 2002 do októbra 2004 realizoval v rytme, ktorý bol sestkrát vyssí ako v prípade jej konkurentov ADSL ako celku, desatkrát vyssí ako v prípade hlavného konkurenta ADSL ONO a tridsatkrát vyssí ako v prípade jej druhého konkurenta ADSL France Telecom (odôvodnenie c. 580 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze od októbra 2004 Telefónica pokracovala v raste na úrovni celostátneho velkoobchodného produktu v rytme, ktorý bol trikrát vyssí ako v prípade jej konkurentov ADSL ako celku, sedemkrát vyssí ako v prípade hlavného konkurenta ADSL France Telecom a desatkrát vyssí ako v prípade jej druhého konkurenta ADSL Jazztel. Okrem toho Auna, ktorá bola hlavným konkurentom spolocnosti Telefónica na celostátnom velkoobchodnom trhu, sa pocas tohto posledného uvedeného obdobia znízil obrat (odôvodnenie c. 581 napadnutého rozhodnutia). Rast spolocnosti Telefónica na trhu s linkami ADSL na úrovni celostátneho velkoobchodného produktu a znízenie obratu Auna na celostátnom velkoobchodnom trhu sa musia povazovat za nepriame dôkazy konkrétnych úcinkov vylúcenia na jej konkurentov. 402 Vzhladom na vyssie uvedené a bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k argumentom zalobkýn, ktoré sa snazia spochybnit porovnanie medzi sluzbami nízkorýchlostného internetu a sluzbami vysokorýchlostného internetu, vykonané Komisiou v odôvodneniach c. 574 az 578 napadnutého rozhodnutia, je potrebné domnievat sa, ze Komisia predlozila dostatok konkrétnych, presvedcivých a dostatocných dôkazov umoznujúcich potvrdit, ze správanie spolocnosti Telefónica malo konkrétne úcinky vylúcenia na trh. 403 Po stvrté zalobkyne spochybnujú údajnú skodu vzniknutú spotrebitelom. Spochybnujú konstatovanie Komisie, podla ktorého správanie spolocnosti Telefónica prinieslo maloobchodné ceny na úrovni, ktorá je jedna z najvyssích, ba najvyssia v Únii, ked sa skladala z pätnástich clenských státov, resp. Telefónica ich zdvihla nad najvyssie maloobchodné ceny týchto clenských státov. 404 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v odôvodneniach c. 592 az 602 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala toto: -- Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v stúdii z 18. júna 2004 dospela k záveru, ze priemerný mesacný poplatok za pripojenie na vysokorýchlostný internet v Spanielsku bol jeden z najvyssích v Európe z hladiska cena/výkon, co potvrdila aj stúdia realizovaná spanielskym zdruzením spotrebitelov (Organización de Consumidores y Usuarios, OCU) (odôvodnenie c. 594 napadnutého rozhodnutia); -- analýzy vykonané CMT v rokoch 2004 az 2006 preukazovali, ze maloobchodné ceny prístupu na vysokorýchlostný internet v Spanielsku boli vysoké a zjavne vyssie ako európsky priemer (odôvodnenie c. 595 napadnutého rozhodnutia); -- v stúdii z decembra 2006 (dalej len "stúdia z roku 2006"), ktorú objednal írsky NRO Commission for Communications Regulation (ComReg) a vykonala spolocnost Teligen, sa dospelo k záveru, ze maloobchodné ceny spolocnosti Telefónica boli o 85 % vyssie ako európsky priemer (odôvodnenia c. 596 az 601 napadnutého rozhodnutia); -- Telefónica na základe vlastných údajov vypocítala, ze priemerná maloobchodná cena v Spanielsku bola o 20 % vyssia nez priemerná cena v Únii, ked sa skladala este z pätnástich clenských státov (odôvodnenie c. 602 napadnutého rozhodnutia). 405 Zalobkyne v zalobe tvrdili, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze maloobchodné ceny v Spanielsku patria k najvyssím v Európe. Na tento úcel vsak len spochybnili výsledky stúdie z roku 2006, ked uviedli, ze ponuky, ktoré boli predmetom porovnania, boli heterogénne, ze táto stúdia nezohladnovala akcie ani ceny najoblúbenejsích produktov a ze pouzitá vzorka sa týkala len situácie pätnástich krajín v urcitom okamihu. Nespochybnili vsak ostatné stúdie citované Komisiou, ktoré potvrdzujú vysokú úroven cien maloobchodného produktu v Spanielsku, takze ich argument nemozno uznat. V kazdom prípade, ako zdôraznila Komisia v odôvodnení c. 602 napadnutého rozhodnutia, sama Telefónica v odpovedi na oznámenie o výhradách uznala, ze jednoduché porovnanie maloobchodných cien v clenských státoch viedlo k záveru, podla ktorého maloobchodné ceny v Spanielsku boli najvyssie v Únii, ked sa este skladala z pätnástich clenských státov "v období rokov 1999 - 2005". 406 Dalej zalobkyne v replike a na pojednávaní uviedli, ze ziadna zo stúdií citovaných Komisiou neodpovedala na otázku, ci spanielski spotrebitelia museli platit maloobchodné ceny prístupu na sirokopásmový internet, ktoré boli vyssie z dôvodu úcinku protisútazných tarifných nozníc. 407 Ako vsak bolo pripomenuté v bode 390 vyssie, Komisia musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit konkrétny vplyv, aký mohlo porusenie mat vzhladom na hospodársku sútaz na predmetnom trhu. Je potrebné domnievat sa, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze vysoká úroven maloobchodných cien v Spanielsku predstavuje takýto nepriamy dôkaz skutocného dosahu správania spolocnosti Telefónica na spanielsky trh. 408 Po piate zalobkyne tvrdia, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 603 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého miera prieniku sirokopásmového internetu v Spanielsku bola pod európskym priemerom, je nesprávne. Na tieto úcely tvrdia, ze Spanielsko sa nachádzalo len "mierne" pod európskym priemerom, ze tento vývoj uz bol predmetom prognóz v roku 2001 z dôvodu oneskoreného rozvoja prístupu na vysokorýchlostný internet v Spanielsku alebo ze toto konstatovanie mozno vysvetlit sociodemografickými faktormi. 409 Hoci zalobkyne uvádzajú urcité argumenty, ktoré by mohli vysvetlit, ze uvedená miera je pod európskym priemerom, nespochybnujú, ze priemer v Spanielsku bol nizsí ako uvedený priemer. Je potrebné sa vsak domnievat, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospela k záveru, ze miera prieniku sirokopásmového internetu, ktorá bola v Spanielsku nizsia ako v iných clenských státoch, predstavovala takisto nepriamy dôkaz o skutocnom dosahu správania Telefónica na spanielskom trhu. 410 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy nemozno uznat druhú výhradu zalobkýn, ako je uvedená v bode 388 vyssie. 411 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze východisková suma pokuty je prílis vysoká vzhladom na geografický rozsah údajne dotknutých trhov. 412 Po prvé je potrebné zamietnut argumenty zalozené na rozhodovacej praxi Komisie, podla ktorých sa Komisia v rozhodnutiach vydaných v oblasti dominantného postavenia v odvetví telekomunikácií zakazdým domnievala, ze porusenia sú "závazné", ked majú predmetné trhy porovnatelnú charakteristiku s tou, ktorá platí pre spanielsky trh s prístupom na vysokorýchlostný internet. Ako bolo totiz uvedené v bode 386 vyssie, rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 413 Po druhé je potrebné zamietnut argument zalobkýn zalozený na tom, ze porusenie by sa malo kvalifikovat ako "závazné", kedze "predmetný trh sa obmedzuje (prinajhorsom) na územie clenského státu". Ako totiz Komisia správne zdôraznila v odôvodnení c. 755 napadnutého rozhodnutia, okrem skutocnosti, ze hoci sú prípady tarifných nozníc nevyhnutne obmedzené na jediný clenský stát, bránia prevádzkovatelom pochádzajúcim z iných clenských státov vstúpit na trh vykazujúci silný rast, spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom je piatym najväcsím celostátnym trhom s vysokorýchlostným internetom v Únii. Okrem toho, ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 742 napadnutého rozhodnutia, zneuzitie spolocnosti Telefónica predstavuje kvalifikované zneuzitie zo strany podniku vo virtuálnom monopolnom postavení. Ako vyplýva okrem toho z bodov 388 az 410 vyssie, Komisia sa oprávnene domnievala, ze správanie Telefónica malo znacný dosah na maloobchodný trh. Napokon z judikatúry vyplýva, ze rozsah geografického trhu predstavuje iba jedno z troch relevantných kritérií v zmysle usmernení z roku 1998 na celkové posúdenie závaznosti porusenia. Medzi týmito vzájomne závislými kritériami má zásadné postavenie povaha porusenia. Naopak rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze ako "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa viacerých clenských státov. Ani Zmluva ES, ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia z roku 1998, ani judikatúra neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 319 vyssie, bod 311 a tam citovanú judikatúru). Vzhladom na tieto prvky Komisia správne rozhodla, ze v predmetnom prípade sa má porusenie kvalifikovat ako "velmi závazné", hoci velkost predmetného geografického trhu bola obmedzená na spanielske územie. 414 Tretia výhrada zalobkyne, ako je uvedená v bode 411 vyssie, teda musí byt zamietnutá. 415 V stvrtom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnila stupen variability závaznosti porusenia pocas obdobia porusenia. 416 Po prvé, pokial ide o porusenie povinnosti odôvodnenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri stanovení výsky pokuty v prípade porusenia predpisov hospodárskej sútaze sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [77]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 1521). Tieto poziadavky Komisii neukladajú povinnost uviest v rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 1361 a tam citovanú judikatúru). 417 V predmetnom prípade sa Komisia v odôvodnení c. 750 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze "porusenie by sa malo povazovat za velmi závazné". Okrem toho v odôvodnení c. 756 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla jednak, ze "porusenie musí byt v prvom rade kvalifikované ako velmi závazné, hoci neslo o jednotnú závaznost pocas celého posudzovaného obdobia", a jednak, ze "pôvodná suma pokuty brala do úvahy to, ze závaznost zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica sa stala v kazdom prípade jasnejsou, najmä po rozhodnutí Deutsche Telekom". 418 V tejto súvislosti je potrebné zamietnut argument zalobkýn zalozený na údajnom protirecení si dôvodov, ktoré vyplýva z toho, ze Komisia sa domnievala, ze porusenie bolo "velmi závazné", hoci mohlo byt menej závazné pred októbrom 2003, co bol dátum uverejnenia rozhodnutia Deutsche Telekom. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 738 az 758 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze porusenie bolo "velmi závazné" pocas celého dotknutého obdobia, hoci táto závaznost pocas uvedeného obdobia nebola jednotná. Okrem toho argument zalozený na absolútnej neexistencii odôvodnenia, pokial ide o "osobitný spôsob výpoctu 'základnej ciastky`", musí byt vzhladom na judikatúru citovanú v bode 416 vyssie takisto zamietnutý. 419 Po druhé je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Komisia nevyvodila dôsledky z konstatovaní pripomenutých v bode 417 vyssie, pokial ide o kvalifikáciu porusenia alebo podmienky stanovenia východiskovej sumy pokuty, kedze mala porusenie kvalifikovat prinajhorsom ako "závazné" a stanovit východiskovú sumu pokuty na výrazne nizsej úrovni. Tento argument sa totiz zakladá na nesprávnom predpoklade, kedze jednak z vyssie uvedených úvah vyplýva (pozri body 371 az 414 vyssie), ze Komisia správne dospela k záveru, ze porusenie sa malo kvalifikovat ako "velmi závazné" pocas celého dotknutého obdobia, a jednak z odôvodnení c. 750 a 760 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, ze napriek kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" pocas celého uvedeného obdobia Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty naozaj zohladnila variabilnú intenzitu porusenia (pozri body 27 a 417 vyssie). 420 Stvrtú výhradu zalobkýn, tak ako je uvedená v bode 388 vyssie, teda nemozno uznat. 421 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast druhého dôvodu musí byt zamietnutá ako celok. O druhej casti druhého dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri stanovení východiskovej sumy pokuty 422 V rámci tohto dôvodu sa zalobkyne odvolávajú na to, ze Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty porusila zásady proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia. 423 V prvom rade je potrebné skúmat výhradu zalobkýn zalozenú na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov. 424 Po prvé treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania bráni okrem iného tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky Súdneho dvora z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [78]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [79]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2008, Compagnie maritime belge/Komisia, [80]T-276/04, Zb. s. II-1277, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 425 V predmetnom prípade zalobkyne na úcely preukázania, ze zásada rovnosti zaobchádzania bola porusená, zdôraznujú rozdiely pri stanovení východiskovej sumy pokuty v napadnutom rozhodnutí na jednej strane a vo vsetkých skorsích rozhodnutiach Komisie na druhej strane. Ako vsak bolo pripomenuté v bode 386 vyssie, rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 426 Okrem toho podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17 a nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 169 a tam citovanú judikatúru). 427 Naopak, úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. Takéto správanie nemozno charakterizovat ako porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou v porovnaní s jej skorsou praxou (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 154 a tam citovanú judikatúru). V predmetnom prípade teda nemozno konstatovat nijaké porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 428 Po druhé je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Jippes a i., [81]C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 429 V kontexte výpoctu pokút má zásada proporcionality za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [82]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 228 a tam citovanú judikatúru). 430 V tejto súvislosti je potrebné najprv uviest, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 1/2003 urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 134 a tam citovanú judikatúru). 431 Tiez je potrebné pripomenút, ze metodológia uvedená v bode 1 A usmernení z roku 1998 vychádza z logiky pausalizácie, podla ktorej sa vseobecná východisková suma pokuty urcená v závislosti od závaznosti porusenia vypocíta v závislosti od povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh, pokial ho mozno odmerat, a od velkosti dotknutého geografického trhu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, [83]T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 62). 432 V predmetnom prípade, ako vyplýva z bodov 371 az 421 vyssie, Komisia oprávnene kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné". Vzhladom na to, ze zneuzitie zo strany spolocnosti Telefónica sa musí povazovat za kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy a ktoré narúsa ciel dosiahnutia vnútorného trhu pre siete a sluzby telekomunikácií, a ze uvedené zneuzitie malo znacný dosah na spanielsky maloobchodný trh (odôvodnenia c. 738 az 757 napadnutého rozhodnutia), východisková suma pokuty 90 miliónov eur nemôze byt povazovaná za neproporcionálnu. 433 Po tretie zalobkyne nemôzu tvrdit, ze bola porusená zásada individualizácie trestov. Na posúdenie závaznosti porusenia s cielom urcit sumu pokuty totiz musí Komisia dbat na to, aby jej konanie malo odstrasujúci charakter, najmä v prípade typov porusení, ktoré sú obzvlást skodlivé pre realizáciu cielov Únie (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 169 a tam citovanú judikatúru). Odstrasenie musí byt súcasne specifické a vseobecné. Pokuta musí potrestat individuálne porusenie, ale patrí tiez do rámca vseobecnej politiky dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 313 vyssie, bod 106). Hoci pokuta môze mat aj vseobecný odstrasujúci úcinok voci ostatným podnikom, ktoré sa pokúsajú porusit pravidlá hospodárskej sútaze, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v predmetnom prípade bola vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia spolocnosti Telefónica, teda závaznost vytýkaného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho úcinky na trh a rozsah predmetného geografického trhu, dlzka porusenia a prítomnost polahcujúcej okolnosti. Preto zalobkyne nemôzu tvrdit, ze vseobecný odstrasujúci úcinok pokuty bol "prvým aj posledným cielom pokuty". 434 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ako bolo uvedené v bode 416 vyssie, ze poziadavka formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia, je splnená, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvádza prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia bez toho, aby bola povinná uviest tam podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty. Takéto prvky sa nachádzajú v odôvodneniach c. 713 az 767 napadnutého rozhodnutia. Navyse logika pausalizácie vlastná výpoctu východiskovej sumy pokuty bola pripomenutá v bode 431 vyssie. Argument zalobkýn, podla ktorého mala Komisia v napadnutom rozhodnutí podrobnejsie vysvetlit, ako stanovila východiskovú sumu pokuty 90 miliónov eur, teda musí byt zamietnutý. 435 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 386 vyssie, rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a teda zalobkyne nemôzu vytýkat Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré je východisková suma pokuty ulozená spolocnosti Telefónica výrazne vyssia ako východisková suma pokuty ulozená v rozhodnutí Wanadoo Interactive, ani ze neuviedla dôvody, pre ktoré bolo v predmetnom prípade dôvodné ulozit Telefónica pokutu, ktorej suma bola vyssia ako suma stanovená v rozhodnutí Deutsche Telekom (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, bod 255). 436 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj druhú cast druhého dôvodu ako celok. O tretej casti druhého dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj nedostatku odôvodnenia pri zvýsení východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia 437 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa pri zvýsení východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia dopustila skutkových omylov a nesprávnych právnych posúdení. 438 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení z roku 1998 je v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty "nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". Okrem toho podla bodu 1 A piateho odseku Komisia môze zohladnit skutocnost, ze "velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi". 439 Po prvé, pokial ide o argument zalobkýn zalozený na nedostatku odôvodnenia zvýsenia na úcely odstrasenia, je potrebné uviest, ze v odôvodnení c. 758 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze "vzhladom na znacnú ekonomickú silu spolocnosti Telefónica s cielom zabezpecit, aby mala pokuta dostatocný odstrasujúci úcinok, sa pôvodná suma [musela] zvýsit prostredníctvom cinitela 1,25". V poznámke pod ciarou 791 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze Telefónica bola najväcsím historickým prevádzkovatelom telekomunikácií v Európe z hladiska kapitalizácie na burze a ze zdroje a zisk Telefónica boli znacné. Takisto uviedla, ze podla vyhlásenia Telefónica pred United States Securities and Exchange Commission (Komisia Spojených státov amerických pre cenné papiere a burzu) za danové obdobie roka 2006 mala táto spolocnost hotovostnú rezervu a krátkodobé financné investície 5 472 miliónov eur k 31. decembru 2006 a ze jej zisk za danové obdobie roka 2006 bol az 6 579 miliónov eur a príjmy 52 901 miliónov eur. Z toho vyplýva, ze zvýsenie sumy pokuty na úcely odstrasenia je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 440 Po druhé je potrebné zamietnut argumenty, podla ktorých jednak Komisia mala overit, ci východisková suma pokuty 90 miliónov eur uz bola sama osebe dostatocne odstrasujúca aj pred zvýsením a jednak potreba zvýsit pokutu na úcely odstrasenia mala byt urcená po výpocte jej konecnej sumy. V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú zákonnost usmernení z roku 1998, podla ktorých zohladnenie odstrasujúceho úcinku pokuty predstavuje jeden z faktorov, ktoré je potrebné zohladnit na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty. Je potrebné konstatovat, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze znacná ekonomická sila spolocnosti Telefónica, ktorá bola v case prijatia napadnutého rozhodnutia najväcsím historickým prevádzkovatelom telekomunikácií z hladiska trhovej kapitalizácie (odôvodnenie c. 758 a poznámka pod ciarou 791 napadnutého rozhodnutia), odôvodnovala ulozenie odstrasujúceho faktora, a to tým viac, ze zalobkyne nespochybnujú, ze východisková suma pokuty predstavuje v predmetnom prípade iba 0,17 % obratu Telefónica. 441 Po tretie zalobkyne vychádzajú z rozhodovacej praxe Komisie na úcely preukázania, ze Komisia tým, ze zvýsila východiskovú sumu pokuty na úcely odstrasenia, porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Financná kapacita spolocnosti Telefónica neodôvodnuje, aby sa s nou zaobchádzalo inak ako s podnikmi Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom, na ktoré Komisia neuplatnila zvýsenie na úcely odstrasenia. Takýto argument vsak musí byt zamietnutý, kedze ako sa uvádza v bode 386 vyssie, rozhodovacia prax Komisie nemôze byt právnym rámcom pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Samotné konstatovanie, ze Komisia zvýsila sumu pokuty ulozenú spolocnosti Telefónica na úcely odstrasenia v tejto veci, kým na tieto úcely nebolo uplatnené nijaké zvýsenie v rozhodnutiach Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom, preto nemôze zakladat porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Výhradu zalobkýn je teda potrebné zamietnut. 442 Po stvrté, pokial ide o argument zalozený na porusení zásady individualizácie trestov, postacuje odkázat na vývoj uvedený v bode 433 vyssie. 443 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumenty zalobkýn, podla ktorých sa Komisia dopustila viacerých chýb tým, ze zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica na úcely odradzujúceho úcinku, nie sú dôvodné, takze je potrebné zamietnut tretiu cast druhého dôvodu. O stvrtej casti druhého dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnych posúdeniach pri kvalifikácii porusenia ako "dlhodobého" 444 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávnych právnych posúdení a zjavne nesprávnych posúdení skutkových okolností pri stanovení okamihu zacatia a dátumu skoncenia porusenia. 445 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predstavuje dlzka porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 446 Pokial ide o okolnost dlzky porusenia, usmernenia z roku 1998 rozlisujú krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma pokuty stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka usmernení z roku 1998). 447 V prvom rade zalobkyne spochybnujú to, ako bol v odôvodnení c. 759 napadnutého rozhodnutia stanovený dátum zacatia porusenia. 448 Po prvé z dôvodov uvedených v bodoch 356 az 369 vyssie je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého Telefónica pred októbrom 2003 nemohla vediet, ze jej správanie môze predstavovat porusenie clánku 82 ES. 449 Po druhé je potrebné pripomenút, ze argumenty uvádzané zalobkynami v súvislosti s tým, ze pri stanovení východiskovej sumy pokuty nebola zohladnená variabilná intenzita porusenia, boli zamietnuté v bode 419 vyssie. 450 Po tretie argumenty zalobkýn, podla ktorých variabilita závaznosti porusenia odôvodnuje dodatocné znízenie na základe dlzky tohto porusenia, vedú k tomu, ze sa zamienajú kritériá závaznosti a dlzky porusenia stanovené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj v usmerneniach z roku 1998. Svojou argumentáciou totiz spochybnujú zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % za rok, pricom odkazujú na prvky spojené s posúdením závaznosti porusenia, ktoré navyse neboli preukázané (pozri bod 419 vyssie). Kedze zvýsenie z dôvodu dlzky trvania sa vykoná pouzitím urcitého percenta na východiskovú sumu, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti celého porusenia, takze uz zohladnuje rôznu intenzitu porusenia, na zvýsenie tejto sumy z dôvodu dlzky porusenia nie je potrebné zohladnit zmenu v intenzite porusenia pocas dotknutého obdobia (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [84]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 159). Z rovnakých dôvodov je potrebné zamietnut argument zalozený na tom, ze medzi 26. júlom 2001 a 21. decembrom 2006 CMT vykonávala kontrolu ziskových rozpätí spolocnosti Telefónica, ako aj argument zalozený na tom, ze spanielsky trh bol vznikajúcim trhom a Telefónica na tomto trhu vykonala významné investície. 451 V druhom rade, pokial ide o urcenie dátumu skoncenia porusenia, je potrebné uviest, ze jediný argument zalobkýn je zalozený na tom, ze na preukázanie tarifných nozníc Komisia vychádzala len z údajov pokrývajúcich obdobie od roka 2001 do júna 2006. Zalobkyne vsak nespochybnujú tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 124 napadnutého rozhodnutia, ze úroven ceny celostátneho a regionálneho velkoobchodného produktu nebola ovplyvnená medzi rozhodnutím CMT z 1. júna 2006, co je dátum, ku ktorému CMT zmenila reguláciu cien uplatnitelnú na regionálne a celostátne velkoobchodné produkty, pricom spolocnosti Telefónica bolo ulozené, aby zodpovedali nákladom (odôvodnenie c. 123 napadnutého rozhodnutia), a 21. decembrom 2006, co je dátum, ked CMT prijala predbezné opatrenia stanovujúce podstatné znízenia cien uvedených produktov, pricom ceny regionálneho velkoobchodného produktu boli znízené pomerne od 22 do 54 % a ceny celostátneho velkoobchodného produktu (ADSL-IP) boli znízené pomerne od 24 do 61 %. Okrem toho nespochybnujú konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia maloobchodné ceny TESAU nezmenili, a to od septembra 2001. Neuviedli ani ziadnu zmenu nákladov, ktoré boli zohladnené Komisiou v tejto veci. Preto je mozné sa domnievat, ze porusenie sa skoncilo 21. decembra 2006 (pozri tiez odôvodnenie c. 747 napadnutého rozhodnutia). 452 Za týchto podmienok, kedze je potrebné domnievat sa, ze zalobkyne sa nemohli dôvodne odvolávat na dlzku sporného porusenia, aby ziadali znízenie o 20 % prinajmensom sumy pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica, je potrebné zamietnut stvrtú cast druhého dôvodu. O piatej casti druhého dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a skutkových omyloch pri zohladnení polahcujúcich okolností 453 Na úvod je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z usmernení z roku 1998, základná suma pokuty môze byt znízená, ked k poruseniu dôjde z nedbanlivosti, a nie svojvolne (bod 3 prvý odsek piata zarázka). 454 Tiez je potrebné uviest, ze v súlade s judikatúrou sa musí primeranost prípadného znízenia sumy pokuty na základe polahcujúcich okolností posúdit z globálneho hladiska, pricom sa zohladnia vsetky relevantné okolnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [85]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 274). 455 Prijatie usmernení z roku 1998 nezbavilo relevantnosti judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou, ktorá jej umoznuje zohladnit alebo nezohladnit urcité prvky pri stanovovaní sumy pokuty, ktorú chce ulozit, najmä v závislosti od okolností predmetnej veci. V prípade, ze v uvedených usmerneniach nie je stanovená povinnost, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené, si teda Komisia ponechala urcitú volnú úvahu celkovým spôsobom posúdit význam prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 319 vyssie, bod 473). 456 V predmetnom prípade sa Komisia v odôvodnení c. 765 napadnutého rozhodnutia domnievala, pokial ide o regulacný zásah CMT voci cenám regionálneho velkoobchodného produktu, ze Telefónica konala nedbanlivo, kedze aj v prípade kladnej hypotézy, ze sa mohla od zaciatku domnievat, ze model CMT spocíval na realistických odhadoch, musela si alebo si mala rýchlo uvedomit, ze skutocné náklady nezodpovedali odhadom pouzitým CMT pri analýze ex ante (pozri tiez odôvodnenia c. 727 az 730 napadnutého rozhodnutia). Z tohto dôvodu Komisia spolocnosti Telefónica priznala znízenie o 10 % na základe polahcujúcich okolností (odôvodnenie c. 766 napadnutého rozhodnutia). 457 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezohladnila dostatocne skutocnost, ze porusenie mohlo byt spáchané ciastocne ako nedbanlivost. 458 Po prvé je potrebné v tejto súvislosti zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze nedbanlivost spolocnosti Telefónica sa týkala len regionálneho velkoobchodného produktu. Ako totiz vyplýva z bodov 110 az 143 vyssie, Komisia správne dospela k záveru, ze celostátny a regionálny velkoobchodný produkt nepatrili na ten istý trh. Okrem toho, kedze ceny celostátneho velkoobchodného produktu neboli pocas obdobia porusenia vôbec regulované, Komisia sa oprávnene domnievala, ze polahcujúca okolnost spojená s nedbanlivostou spolocnosti Telefónica sa týka len regionálneho velkoobchodného produktu. Skutocnost, ze existovala odvetvová regulácia, ktorá umoznila CMT reagovat na celostátny velkoobchodný produkt spolocnosti Telefónica, nie je relevantná, kedze ako vyplýva z judikatúry, ak aj nie je vylúcené, ze za urcitých okolností vnútrostátny právny rámec alebo konanie vnútrostátnych orgánov môzu predstavovat polahcujúce okolnosti, schválenie alebo tolerovanie porusenia zo strany vnútrostátnych orgánov nemôze byt z tohto dôvodu zohladnené, pokial sporné podniky majú k dispozícii prostriedky na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [86]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, body 228 a 230). 459 Po druhé z dôvodov uvedených v bodoch 343 az 352 vyssie je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého sa Komisia dopustila chyby, ked sa domnievala, ze nedbanlivost spolocnosti Telefónica bola extrémne závazná, a to vzhladom na jej legitímnu dôveru v cinnost CMT a komplexnost veci. 460 Po tretie, ked zalobkyne tvrdia, ze znízenie o 10 % na základe polahcujúcich okolností, ktoré bolo priznané dotknutému podniku v rozhodnutí Deutsche Telekom, je v predmetnom prípade nedostatocné z dôvodu, ze základná suma stanovená pre spolocnost Telefónica bola vyssia a ze v Spanielsku je odlisná odvetvová regulácia, takýto argument nemozno uznat. Ako bolo uvedené v bode 386 vyssie, rozhodovacia prax Komisie nemôze predstavovat právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Dalej súd Únie uz zdôraznil, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi poskytovala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké proporcionálne znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 192). V predmetnom prípade sa teda treba domnievat, ze samotná skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí Deutsche Telekom priznala urcitú mieru znízenia za urcitú okolnost, neznamená, ze je pri posudzovaní polahcujúcich okolností v rámci tejto veci povinná priznat rovnaké ci dokonca proporcionálne väcsie znízenie. Preto argumenty zalobkýn zalozené na miere znízenia priznanej v rozhodnutí Deutsche Telekom nie sú relevantné na úcely preukázania, ze spolocnosti Telefónica sa mala priznat väcsia miera znízenia na základe polahcujúcich okolností. Napokon v kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze základná suma pokuty sa stanoví v súlade s usmerneniami z roku 1998 v závislosti od závaznosti a dlzky porusenia. Komisia preto nemôze byt povinná zohladnit ju v rámci urcenia miery znízenia sumy pokuty podniku na základe polahcujúcej okolnosti. 461 V druhom rade, pokial ide o údajnú novú povahu tejto veci, postacuje odkázat na body 356 az 368 vyssie. 462 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze piata cast druhého dôvodu, ako aj uvedený dôvod ako celok musia byt zamietnuté. 463 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut subsidiárne návrhy, ako aj zalobu ako celok. O trovách 464 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 465 Kedze zalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich, aby znásali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania Komisie, France Telecom, Ausbanc a ECTA v súlade s návrhmi týchto subjektov. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Telefónica, SA, a Telefónica de Espańa, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Európskej komisie, France Telecom Espańa, SA, Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc Consumo) a European Competitive Telecommunications Association v súlade s návrhmi týchto subjektov. Truchot Martins Ribeiro Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. marca 2012. Podpisy Obsah Predstavenie zalobkýn Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prípustnosti tvrdení zalobkýn, ktoré sú údajne obsahom príloh B - O veci samej 1. O zalobných návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia a) O rozsahu preskúmania súdom Únie a dôkaznom bremene b) O prvom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu c) O druhom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a nesprávnom právnom posúdení pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov d) O tretom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a nesprávnom právnom posúdení pri urcení údajného dominantného postavenia Telefónica na predmetných trhoch e) O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 82 ES, pokial ide o údajne zneuzívajúce správanie Telefónica f) O piatom dôvode zalozenom na skutkových omyloch a/alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa údajne zneuzívajúceho správania Telefónica a jeho údajného protisútazného dosahu O prvej casti piateho dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a/alebo nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností pri uplatnení testu tarifných nozníc - O prvej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybe pri výbere velkoobchodných produktov na vstupe - O druhej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybách a opomenutiach v analýze DPT - O tretej výhrade v prvej casti piateho dôvodu zalozenej na chybách v analýze "period-by-period" O druhej casti piateho dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala pravdepodobné alebo konkrétne úcinky skúmaného správania g) O siestom dôvode zalozenom na uplatnení clánku 82 ES ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných O prvej casti siesteho dôvodu zalozenej na uplatnení clánku 82 ES ultra vires O druhej casti siesteho dôvodu zalozenej na porusení zásad subsidiarity, proporcionality a právnej istoty O tretej casti siesteho dôvodu zalozenej na porusení zásad lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných 2. O subsidiárnych návrhoch na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty a) O prvom dôvode zalozenom na skutkových omyloch, posúdení skutkových a právnych okolností a porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery b) O druhom dôvode zalozenom na skutkových omyloch, nesprávnych právnych posúdeniach a porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri stanovení sumy pokuty O prvej casti druhého dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazného" a stanovenie východiskovej sumy pokuty na 90 miliónov eur O druhej casti druhého dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia pri stanovení východiskovej sumy pokuty O tretej casti druhého dôvodu zalozenej na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj nedostatku odôvodnenia pri zvýsení východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia O stvrtej casti druhého dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnych posúdeniach pri kvalifikácii porusenia ako "dlhodobého" O piatej casti druhého dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a skutkových omyloch pri zohladnení polahcujúcich okolností O trovách __________________________________________________________________ ( [87]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. ( [88]1 ) Dôverné údaje boli vynechané. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTrcHD4/L94579-6115TMP.html#t-ECR_62007TJ0336_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0271&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0301&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0048&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXTrcHD4/L94579-6115TMP.html#t-ECR_62007TJ0336_SK_01-E0002 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1983:372:TOC 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:114:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0139&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0066&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0005&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0219&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0005&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0302&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0026&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0226&locale=SK 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:165:TOC 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0339&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0066&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0359&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0213&locale=SK 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:284:TOC 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0276&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0189&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0116&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXTrcHD4/L94579-6115TMP.html#c-ECR_62007TJ0336_SK_01-E0001 88. file:///tmp/lynxXXXXTrcHD4/L94579-6115TMP.html#c-ECR_62007TJ0336_SK_01-E0002