Vec T-240/07 Heineken Nederland BV a Heineken NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dôkaz o porusení - Prístup k spisu - Pokuta - Zásada rovnosti zaobchádzania - Primeraná lehota" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Nadviazanie kontaktu nezlucitelné s povinnostou kazdého podniku samostatne urcovat svoje správanie na trhu - Výmena informácií - Domnienka - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Listinné dôkazy (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení predlozených v rámci oznámenia o spolupráci inými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánky 81 ES a 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Dôkazná sila dobrovolných výpovedí hlavných úcastníkov kartelu v neprospech podniku s cielom mat prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Komplexné porusenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu - Jednotná kvalifikácia ako "dohoda a/alebo zosúladený postup" - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast na stretnutiach s protisútazným cielom (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Odmietnutie oznámit dokument - Dôsledky - Nevyhnutnost rozlisovat vo vztahu k dôkaznému bremenu dotknutého podniku medzi dokumentmi v neprospech a dokumentmi v prospech (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Prístup k spisu - Dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo vysetrovacom spise a Komisia ich nepouzila ako dôkazy v neprospech - Dokumenty, ktoré môzu slúzit na obhajobu úcastníkov konania (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES; Dohoda o EHP, clánky 53, 54 a 57; nariadenie Rady c. 139/2004; oznámenie Komisie 2005/C 325/07, bod 27) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Dokument v neprospech - Pojem (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 15. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti predmetného prípadu 16. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Predcasné vyjadrenie presvedcenia Komisie, ze doslo k poruseniu 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty - Kritériá posúdenia - Porusenie - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 1/2003) 18. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Ziadost o informácie - Vseobecná povinnost obozretnosti, ktorú majú podniky alebo zdruzenia podnikov (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Hranice - Dodrziavanie usmernení prijatých Komisiou - Súdne preskúmanie (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie konkrétneho dopadu na trh - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie spôsobenia úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Volná úvaha Komisie (Nariadenia Rady c. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do rozlicných kategórií - Podmienky (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty odsek) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah - Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umoznili zmerat závaznost porusenia - Dostatocné uvedenie (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Kritériá posúdenia odstrasujúceho faktora (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý odsek) 26. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý odsek) 27. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusenia po prvých zásahoch Komisie - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok. 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 28. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie protiprávnych dohôd v praxi (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 29. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003) 30. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty - Porusenie - Dôsledky - Spravodlivé znízenie sumy pokuty (Clánok 81 ES a clánok 288 druhý odsek ES) 1. Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle uvedeného clánku je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní. Existencia dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES nie je spochybnená ani okolnostou, ze sa zhoda vôle medzi dotknutými podnikmi nerozsírila na konkrétne spôsoby vykonania zvýsenia ceny, ani skutocnostou, ze k tomuto zvýseniu na trhu nikdy konkrétne nedoslo. (pozri body 44, 45, 183) 2. Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi. V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze. Pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, sa treba domnievat, ze podniky zúcastnujúce sa zosúladenom postupe, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia. (pozri body 46, 47, 186) 3. Pokial ide o vykonávanie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu. Komisia je teda na úcel preukázania existencie porusenia povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou. Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie. (pozri body 48 - 51) 4. Pokial sa Komisia na podporu svojho konstatovania o existencii dohody alebo zosúladeného postupu odvolávala na listinné dôkazy, úcastníkom konania spochybnujúcim toto konstatovanie pred Vseobecným súdom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k tvrdeniu Komisie, ale aj namietat nedostatok dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia. (pozri bod 52) 5. Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES. Ak má vsak súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konstatujúce porusenie urcené, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 53, 54) 6. Ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o ES. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost napadli viaceré ostatné obvinené podniky, síce nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Také vyhlásenie teda nemôze byt samo osebe dostatocné na preukázanie existencie porusenia, ale musí byt potvrdené dalsími dôkazmi. Treba sa vsak domnievat, ze stupen vyzadovaného potvrdenia je nizsí, pokial ide tak o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia, nez by to bolo v prípade, keby toto vyhlásenie nebolo osobitne vierohodné. Ak by teda malo byt rozhodnuté, ze súbor súhlasných nepriamych dôkazov umoznil potvrdenie existencie a urcité osobitné aspekty postupov zmienených v takom osobitne vierohodnom vyhlásení, za tohto predpokladu by mohlo byt samotné vyhlásenie dostatocné na potvrdenie ostatných aspektov rozhodnutia Komisie. Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dotknutých postupov, na to, aby mala urcitú potvrdzujúcu hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov, stací, ak preukazuje významné prvky postupov. (pozri body 70, 92 - 94) 7. Komisia je casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z dôvodu, ze od obdobia vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Komisii síce nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, avsak bolo by prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa v takejto situácii môzu uzitocne bránit, kedze majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré Komisia uvádza v ich neprospech. (pozri bod 78) 8. Zo znenia ustanovenia clánku 81 ES vyplýva, ze dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi sú zakázané nezávisle od akéhokolvek vplyvu na trh, pokial majú protisútazný ciel. Ak teda Komisia konstatovala existenciu dohôd a zosúladených postupov s protisútazným cielom, toto konstatovanie nemozno popriet údajmi zalozenými na neuskutocnení tajných dohôd alebo neexistencii vplyvu na trh. (pozri body 79, 80) 9. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. (pozri bod 91) 10. Pri komplexnom skutkovom stave treba dvojitú kvalifikáciu protisútazného správania ako "súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov", kedze toto správanie obsahovalo súcasne prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "dohody", a prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "zosúladené postupy", chápat nie ako kvalifikáciu vyzadujúcu súcasne a kumulatívne dôkaz, ze kazdá z týchto skutkových okolností predstavuje podstatné znaky dohody a zosúladeného postupu, ale ako kvalifikáciu oznacujúcu komplexný celok obsahujúci skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porusenia. (pozri bod 191) 11. Ak sa podnik, aj bez toho, aby zohrával aktívnu úlohu, zúcastnil na rokovaní, pocas ktorého sa zmienilo o protiprávnom zosúladení, povazuje sa za zúcastnený na uvedenom zosúladení, pokial nepreukáze, ze sa od tohto zosúladenia otvorene distancoval alebo ze informoval ostatných úcastníkov, ze sa na predmetnom stretnutí mieni zúcastnit z iných dôvodov ako oni. (pozri bod 195) 12. Právo na prístup k spisu, ktoré je spojené so zásadou respektovania práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Pokial ide o písomnosti v neprospech, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze námietka mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Dotknutému podniku teda prislúcha preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by tento neoznámený dokument musel byt ako dôkazný prostriedok zamietnutý. Naopak, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na úkor tohto podniku ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, aby podnik preukázal, ze mohol uvedené dokumenty v prospech pouzit na svoju obhajobu, tým, ze najmä preukáze, ze by sa mohol odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú s posúdeniami vykonanými Komisiou v stádiu oznámenia o výhradách, a teda by mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit posúdenia vykonané v rozhodnutí. (pozri body 235 - 238) 13. Oznámenie o výhradách je aktom urceným na vymedzenie predmetu konania zacatého proti podniku a zabezpecenie úcinného vykonania práva na obhajobu. Z tohto hladiska je oznámenie o výhradách zabezpecené procesnými zárukami uplatnujúcimi zásadu dodrziavania práva na obhajobu, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom patriacim do spisu Komisie. Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu samého osebe. Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v case dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým úcastníkom len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto odpovede obsahujú nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech. Rovnako podla bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 ES a 82 ES, clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia c. 139/2004 ako vseobecné pravidlo platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných úcastníkov dotknutých vysetrovaním na oznámenie o výhradách. Úcastníkovi sa prístup k týmto dokumentom povolí, len ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz, ci uz v prospech alebo v neprospech, týkajúci sa obvinení voci tomuto úcastníkovi v oznámení o výhradách Komisie. Pokial ide na jednej strane o nové skutocnosti v neprospech, ak má Komisia na preukázanie existencie porusenia v úmysle opierat sa o skutocnost zalozenú na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatným podnikom zúcastneným na tomto konaní musí byt umoznené vyjadrit sa k takému novému dôkazu. Na druhej strane, pokial ide o nové skutocnosti v prospech, Komisia nie je povinná sprístupnit ich z vlastnej iniciatívy. Za predpokladu, ze Komisia v priebehu správneho konania zamietla ziadost zalobcu o prístup k dokumentom, ktoré neboli vo vysetrovacom spise, porusenie práva na obhajobu mozno konstatovat, len ak sa preukáze, ze správne konanie by mohlo dospiet k odlisnému výsledku za predpokladu, ze by zalobca mal pocas tohto konania prístup k dotknutým dokumentom. (pozri body 239 - 244, 253) 14. Dokument mozno povazovat za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia pouzije na podporu zistenia porusenia, ktorého sa podnik dopustil. Na dokázanie porusenia jeho práva na obhajobu nestací, aby dotknutý podnik preukázal, ze sa pocas správneho konania nemohol vyjadrit k dokumentu pouzitému na lubovolnom mieste napadnutého rozhodnutia. Treba, aby podnik preukázal, ze Komisia tento dokument pouzila v napadnutom rozhodnutí ako dodatocný dôkaz na preukázanie porusenia, na ktorom sa mal podnik zúcastnit. (pozri bod 245) 15. Medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie pocas správnych konaní patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu. (pozri bod 268) 16. Existencia porusenia sa musí posudzovat len na základe dôkazov predlozených Komisiou. Ak je skutková podstata porusenia na konci správneho konania skutocne preukázaná, dôkaz o tom, ze Komisia pocas tohto konania predcasne vyjadrila svoje presvedcenie, ze uvedené porusenie existuje, nemôze vyvrátit samotný dôkaz o porusení. (pozri bod 278) 17. Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie. Na úcely uplatnenia tejto zásady treba rozlisovat medzi dvoma fázami správneho konania, a to fázou vysetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou zodpovedajúcou zvysnej casti konania. Prvé obdobie, ktoré trvá do oznámenia o výhradách, sa zacína dnom, ked Komisia vyuzije právomoci, ktoré jej priznal normotvorca, a prijme opatrenia zahrnajúce výhradu, ze doslo k dopusteniu sa porusenia, a musí Komisii umoznit zaujat stanovisko k smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia. Musí Komisii umoznit, aby sa s konecnou platnostou vyjadrila k vytýkanému poruseniu. Pokial Komisia nepredlozí doplnujúce informácie alebo odôvodnenia týkajúce sa vysetrovacích úkonov vykonaných pocas tohto obdobia, musí sa dlzka 65 mesiacov prvej fázy konania povazovat sa neprimeranú. Konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty vsak môze viest k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie, len ak dlzka konania mala vplyv na výsledok konania. (pozri body 286 - 288, 290, 292, 295) 18. Na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti sú podniky alebo zdruzenia podnikov povinné zabezpecit, aby sa v ich knihách alebo archívoch dobre uchovávali skutocnosti umoznujúce spätne vysledovat ich cinnost najmä s cielom disponovat potrebnými dôkazmi v prípade súdnych alebo správnych opatrení. Pokial sú podniku zaslané ziadosti Komisie o informácie na základe clánku 11 nariadenia Rady c. 17, prinálezí mu a fortiori konat so zvýsenou starostlivostou a prijat vsetky opatrenia potrebné na zachovanie dôkazov, ktorými môze odôvodnene disponovat. (pozri bod 301) 19. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy. Okrem toho v oblastiach, ako je stanovenie výsky pokuty podla nariadenia c. 1/2003, v ktorých má Komisia túto mieru volnej úvahy, sa preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, naopak nemajú vplyv na vykonávanie neobmedzenej právomoci súdu Únie, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou. (pozri body 308 - 310) 20. Závaznost porusenia sa urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou. Osobitne podla bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej právomoci pri preskúmaní prislúcha posúdit, ci je výska pokuty primeraná vzhladom na závaznost porusenia, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvedené podnikom. Velmi závazným poruseniam v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky uvedených usmernení zodpovedajú vo vseobecnosti najmä "horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely` a kvóty podielu na trhu". Kartely tohto typu patria k najzávaznejsím formám narusenia hospodárskej sútaze, kedze vlastným cielom smerujú k jej jednoznacnému zneskodneniu medzi podnikmi, ktoré tieto kartely realizujú, a sú tak v rozpore so základnými cielmi Únie. Horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Hoci je existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh prvkom, ktorý treba zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, ide len o jedno z viacerých kritérií, ako sú povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvého odseku uvedených usmernení vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit, len ak je mozné ho zmerat. (pozri body 314 - 316, 319, 320, 324, 325) 21. Celé územie clenského státu predstavuje podstatnú cast spolocného trhu. Porusenia, akými sú dohody alebo zosúladené postupy smerujúce najmä k urceniu cien a rozdeleniu zákazníkov, môzu byt uz na základe ich samotnej povahy kvalifikované ako velmi závazné, bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom. Tento záver je navyse posilnený skutocnostou, ze hoci indikatívny opis závazných porusení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO uvádza, ze pôjde poväcsine o horizontálne alebo vertikálne obmedzenia uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu, opis velmi závazných porusení sa naproti tomu nezmienuje o ziadnej poziadavke konkrétneho dopadu na trh ani o spôsobení úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze velkost dotknutého geografického trhu má vnútrostátny rozmer, v nijakom prípade nebráni kvalifikácii porusenia ako velmi závazného. Velkost trhu s dotknutým výrobkom nie je v zásade okolnostou, ktorá sa musí zohladnit, ale je len jednou z relevantných okolností pre posúdenie závaznosti porusenia a urcenie výsky pokuty. (pozri body 337, 339 - 342) 22. Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a aby mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu diskriminácie, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké. Komisia posudzuje závaznost porusenia na základe mnohých okolností, ktoré nie sú zhrnuté do záväzného alebo vycerpávajúceho zoznamu kritérií, ktoré majú byt zohladnené. Okrem toho nie je povinná pouzit presný matematický vzorec, ci uz ide o celkovú sumu ulozenej pokuty alebo o jej rozdelenie na rôzne prvky. Za týchto podmienok existuje riziko, ze priamym porovnaním pokút ulozených osobám, ktorým boli urcené dve rozhodnutia týkajúce sa odlisných porusení, dôjde ku skresleniu osobitných funkcií, ktoré rôzne etapy výpoctu pokuty splnajú. Konecné výsky pokút totiz odrázajú specifické okolnosti osobitné pre kazdý kartel. (pozri body 345, 347, 350 -351) 23. Podla bodu 1 A siesteho odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO môze byt pri porusení s danou závaznostou v prípadoch, ked sa porusenie týka viacerých podnikov, ako sú kartely, nutné uplatnit zvázenie vseobecnej východiskovej sumy na úcely stanovenia osobitnej východiskovej sumy zohladnujúcej specifickú zátaz, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení. Zohladnenie specifickej zátaze, a teda skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, sa týka rozdelenia clenov kartelu do kategórií s ohladom na ich velkost na trhu v priebehu sledovaného obdobia a nezahrna zohladnenie dopadu porusenia ako celku na trh. Pouzitie rozdielneho zaobchádzania na základe tohto ustanovenia nevyzaduje zohladnenie skutocného dopadu porusenia na trh. (pozri body 356 - 358) 24. Poziadavky týkajúce sa podstatnej formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia spôsobu výpoctu pokuty, sú podla ustálenej judikatúry splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili urcit závaznost a dlzku trvania porusenia. V rámci odôvodnenia týkajúceho sa výsky pokuty Komisia nie je povinná uviest císelné údaje, z ktorých vychádzala pri vykonávaní svojej právomoci volnej úvahy, a to najmä pokial ide o sledovaný odstrasujúci úcinok. (pozri body 360, 375) 25. Pri stanovení výsky pokuty musí Komisia dbat na jej odstrasujúcu povahu. V tomto ohlade môze Komisia zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku. Bod 1 A stvrtý odsek usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO tiez stanovuje, ze je nevyhnutné zohladnit skutocnú hospodársku schopnost vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernit správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, ju teda skutocnost, ze v minulosti uplatnovala pokuty na urcitej úrovni za urcité druhy porusení, nemôze zbavit moznosti túto úroven kedykolvek zvýsit s cielom zabezpecit vykonávanie politiky hospodárskej sútaze a posilnit odstrasujúci úcinok pokút. (pozri body 367 - 369, 372) 26. Právna istota predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá najmä vyzaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídatelné pre tých, ktorí jej podliehajú. Táto zásada je spojená so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov, ktorá vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Hoci clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej vykonávanie zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto institúcia musí dodrziavat. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môze byt ulozená, vycíslitelný a absolútny strop, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, sa dá vopred urcit. Na druhej strane je vykonávanie tejto volnej úvahy obmedzené aj pravidlami, ktoré si Komisia sama ulozila v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, pricom správna prax Komisie podlieha navyse aj úplnému preskúmaniu súdmi Únie. Obozretný hospodársky subjekt tak môze, za prípadnej pomoci sluzieb právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pricom skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov. Navyse podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k pokute, musia brat do úvahy moznost, ze Komisia sa v ktoromkolvek momente rozhodne zvýsit úroven výsky pokút v pomere k úrovni uplatnovanej v minulosti. Skutocnost, ze Komisia môze kedykolvek prehodnotit vseobecnú úroven pokút v kontexte vykonávania inej politiky hospodárskej sútaze, je teda pre dotknuté podniky primerane predvídatelná. (pozri body 383 - 386) 27. V súlade s bodom 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, znízi najmä vtedy, ked dotknutý podnik ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Priznanie takéhoto znízenia základnej sumy je viazané na okolnosti prejednávanej veci, ktoré môzu viest Komisiu k nepriznaniu tohto znízenia podniku, ktorý bol úcastníkom protiprávnej dohody. Najmä keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne nezákonnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich konanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusovanie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES. Ide totiz o polahcujúcu okolnost, ktorá sa vzhladom na potrebný úcinok uvedeného clánku musí vykladat restriktívne, pricom jej zohladnenie môzu odôvodnit len osobitné okolnosti prejednávaného prípadu. Osobitne ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie. Samotná skutocnost, ze Komisia sa v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe domnievala, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze by bola povinná vykonat rovnaké posúdenie aj v neskorsom rozhodnutí. (pozri body 394 - 397, 401) 28. Hoci samotná okolnost, ze podnik nevykonáva protiprávne dohody, ho nemôze zbavit zodpovednosti, ide napriek tomu o okolnost, ktorá musí byt zohladnená ako polahcujúca okolnost v rámci stanovenia výsky pokuty. (pozri bod 409) 29. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto úroven v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky hospodárskej sútaze. Naopak, úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit úroven pokút pre potreby tejto politiky. Podnik nemôze platne tvrdit, ze by jeho sankcia mohla byt nizsia, keby Komisia skoncila správne konanie skôr, kedze v priebehu správneho konania zvýsila vseobecnú úroven sankcií. So zretelom na tieto úvahy nemozno dlzku správneho konania, aj ked bola neprimeraná, povazovat za skutocnost, ktorá mala vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia, len z toho dôvodu, ze Komisia medzitým zvýsila výsku pokút. (pozri body 418 - 420) 30. Vada konania, hoci nemôze vyústit do zrusenia rozhodnutia, ktoré Komisia prijala voci spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, môze odôvodnovat znízenie pokuty. Prekrocenie primeranej lehoty môze odôvodnit rozhodnutie Komisie spravodlivo znízit pokutu, pricom moznost priznat takéto znízenie patrí do rámca vykonávania jej právomocí. Vykonanie tejto právomoci Komisiou nebráni Vseobecnému súdu, aby pri vykonávaní svojej neobmedzenej právomoci priznal dodatocné znízenie pokuty. Kedze cielom znízenia sankcie je napravit porusenie zásady primeranej lehoty, musí byt stanovené na úrovni primeranej vzhladom na sankciu ulozenú podniku. Nic to nemení na skutocnosti, ze toto znízenie je vykonané spravodlivo a nemusí mu predchádzat preskúmanie podmienok týkajúcich sa prevzatia mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle clánku 288 druhého odseku ES. (pozri body 425, 426, 428, 432) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dôkaz o porusení - Prístup k spisu - Pokuta - Zásada rovnosti zaobchádzania - Primeraná lehota" Vo veci T-240/07, Heineken Nederland BV, so sídlom v Zoeterwoude (Holandsko), Heineken NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: T. Ottervanger a M. de Jong, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, S. Noë a A. Nijenhuis, neskôr A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Slotboom, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyne Heineken Nederland BV a Heineken NV patria do skupiny Heineken (dalej len "Heineken"), ktorej cinnost spocíva vo výrobe piva a v jeho uvádzaní na trh. Heineken NV je poverená vedením skupiny, zatial co Heineken Nederland je spolocnost, ktorá vyrába pivo. Heineken NV vlastní prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Heineken Nederlands Beheer BV vsetky akcie spolocnosti Heineken Nederland. 2 Heineken je jedným zo styroch hlavných aktérov na holandskom trhu s pivom. Ostatné pivovarnícke podniky prevazujúce na tomto trhu sú po prvé skupina InBev (dalej len "InBev"), ktorá bola pred rokom 2004 známa pod názvom Interbrew a ktorej vedenie prinálezí spolocnosti InBev NV a výroba dcérskej spolocnosti InBev Nederland NV, po druhé skupina Grolsch (dalej len "Grolsch"), ktorej riadenie zabezpecuje spolocnost Koninklijke Grolsch NV, a po tretie spolocnost Bavaria NV. 3 Zalobkyne a ostatné tri hlavné pivovarnícke podniky na tomto trhu predávajú svoje pivo konecnému spotrebitelovi najmä prostredníctvom dvoch distribucných kanálov. Treba rozlisovat jednak medzi distribúciou v prevádzkach "horeca", cize v hoteloch, restauráciách a kaviarnach, kde sa spotreba uskutocnuje na mieste, a jednak distribúciou "food" v supermarketoch a obchodoch s vínom a liehovinami, kde je nákup piva urcený na domácu spotrebu. Tento druhý sektor zahrna aj segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Spomedzi styroch dotknutých pivovarníckych podnikov sú v tomto segmente cinné iba InBev a Bavaria. 4 Tieto styri pivovarnícke podniky sú clenmi Centraal Brouwerij Kantoor (dalej len "CBK"). Ide o zdruzenie, ktoré podla svojich stanov zastupuje záujmy svojich clenov a skladá sa z valného zhromazdenia a rôznych komisií, ako je komisia poverená otázkami "horeca" a financná komisia, z ktorej sa neskôr stal riadiaci výbor. Pre stretnutia, ktoré sa konali v CBK, jej sekretariát vyhotovoval pozvánky a priebezne císlované úradné zápisnice a posielal ich zúcastneným clenom. Správne konanie 5 Listami z 28. januára 2000 a z 3., 25. a 29. februára 2000 podala InBev viacero vyhlásení, ktoré sa týkali informácií o obmedzujúcich obchodným postupoch na holandskom trhu s pivom. Tieto vyhlásenia boli podané v rámci vysetrovania vykonávaného Komisiou Európskych spolocenstiev predovsetkým v roku 1999, ktoré sa týkalo kartelových praktík a prípadného zneuzitia dominantného postavenia na belgickom trhu s pivom. Spolu s týmito vyhláseniami podala InBev ziadost o zhovievavost v súlade s oznámením Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 6 V nadväznosti na vyhlásenia InBev vykonala Komisia v dnoch 22. a 23. marca 2000 inspekcie v priestoroch zalobkýn a ostatných dotknutých podnikov. Dalsie ziadosti o dodatocné informácie boli zalobkyniam a ostatným dotknutým podnikom zaslané v rokoch 2001 az 2005. 7 Dna 30. augusta 2005 zaslala Komisia zalobkyniam a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Listom z 24. novembra 2005 predlozili zalobkyne písomné pripomienky k tomuto oznámeniu. Ziadny z dotknutých úcastníkov konania nepoziadal o vypocutie. 8 Komisia oboznámila listami z 26. januára a 7. marca 2006 zalobkyne s dodatocnými dokumentmi. Islo najmä o ziadosti o informácie zaslané InBev a odpovede na ne. 9 Dna 18. apríla 2007 prijala Komisia rozhodnutie K(2007) 1697 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 20. mája 2008 (Ú. v. EÚ C 122, 2008, s. 1), ktoré bolo zalobkyniam oznámené listom z 24. apríla 2007. Napadnuté rozhodnutie Dotknuté porusenie 10 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyne a spolocnosti InBev NV, InBev Nederland, Koninklijke Grolsch a Bavaria sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 zúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 ods. 1 ES spocívajúcom vo viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 11 Porusenie spocívalo po prvé v koordinácii cien a zvysovaní cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, po druhé v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku, ako sú pôzicky prevádzkam, a po tretie v prílezitostnej koordinácii rozdelenia klientely tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku (clánok 1 a odôvodnenia c. 257 a 258 napadnutého rozhodnutia). 12 K protisútaznému správaniu pivovarníckych podnikov podla napadnutého rozhodnutia dochádzalo v rámci cyklu mnohostranných oficiálnych stretnutí, na ktorých sa pravidelne zúcastnovali styria hlavní aktéri na holandskom trhu s pivom, ako aj v rámci dvojstranných doplnujúcich stretnutí týchto pivovarníckych podnikov v rozlicnom zlození. Podla napadnutého rozhodnutia sa tieto stretnutia konali v tajnosti a úmyselne a ich úcastníci vedeli, ze nie sú povolené (odôvodnenia c. 257 az 260 napadnutého rozhodnutia). 13 Po prvé sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 konalo viacero mnohostranných stretnutí s názvom "Catherijne overleg" (zosúladenie Catherijne) alebo "agendacommissie" (programová komisia). Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze tieto stretnutia zamerané na sektor "horeca", ktoré sa vsak mohli týkat aj oblasti domácej spotreby, mali v zásade za ciel koordináciu cien a zvysovanie cien piva, prejednávanie obmedzení výsky zliav a rozdelovanie klientely, ako aj vzájomnú dohodu týkajúcu sa niektorých dalsích obchodných podmienok. Na týchto stretnutiach sa prejednávali takisto ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenia c. 85, 90, 98, 115 az 127 a 247 az 252 napadnutého rozhodnutia). 14 Po druhé, pokial ide o dvojstranné kontakty medzi pivovarníckymi podnikmi, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze 12. mája 1997 sa stretli InBev a Bavaria a prejednali zvýsenie cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa podla Komisie v roku 1998 stretli zalobkyne a Bavaria na úcely prejednania obmedzení týkajúcich sa predajných miest v sektore "horeca" (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia). Komisia uvádza, ze 5. júla 1999 sa uskutocnili aj dvojstranné kontakty medzi zalobkynami a Grolsch v súvislosti s kompenzáciami poskytovanými zákazníkom v oblasti domácej spotreby, ktorými sa docasne znízili ceny (odôvodnenia c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia). 15 Napokon podla napadnutého rozhodnutia prebehli v roku 1997 medzi InBev a Bavaria dvojstranné kontakty a výmeny informácií venované vseobecným diskusiám týkajúcim sa ceny piva, ako aj diskusiám, ktoré sa navyse týkali ochranných známok distribútora. Dvojstranné kontakty vo forme výmen informácií, ktoré sa venovali ochranným známkam distribútora, mali v júni a júli 1998 zahrnat aj belgické pivovarnícke podniky. Komisia zdôraznuje, ze tieto diskusie prebehli v prítomnosti zalobkýn a Grolsch (odôvodnenia c. 105, 222 az 229 a 232 az 236 napadnutého rozhodnutia). 16 Zodpovednost voci Heineken NV bola vyvodená z dôvodu, ze pocas trvania porusenia bola spolocnost Heineken Nederland priamo alebo nepriamo jej 100 % dcérskou spolocnostou, pricom táto okolnost potvrdená dalsími skutocnostami zo spisu preukazuje, ze Heineken NV vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti (odôvodnenia c. 400 az 414 napadnutého rozhodnutia). Pokuta ulozená zalobkyniam 17 Clánok 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia ukladá zalobkyniam solidárne pokutu vo výske 219 275 000 eur. 18 Na úcely výpoctu výsky tejto pokuty Komisia pouzila clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [Zmluvy o ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia c. 436 a 442 napadnutého rozhodnutia). V súlade s touto metodikou bolo stanovenie pokuty ulozenej zalobkyniam vykonané na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 437 napadnutého rozhodnutia). 19 Porusenie bolo osobitne kvalifikované ako "velmi závazné", kedze v podstate spocívalo v pravidelnej koordinácii cien, zvysovania cien a iných obchodných podmienok a v rozdelovaní zákazníkov (odôvodnenie c. 440 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez zohladnila tajný a úmyselný charakter protisútazného správania, ako aj skutocnost, ze porusením bolo dotknuté celé územie Holandska a celý trh s pivom, teda tak sektor "horeca", ako aj oblast domácej spotreby (odôvodnenia c. 453 a 455 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho spresnila, ze v prejednávanej veci nebol zohladnený skutocný vplyv protisútazného správania na holandský trh, kedze nebolo mozné ho merat (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia). 20 Okrem toho Komisia pouzila na zalobkyne rozdielne zaobchádzanie s cielom zohladnit ich skutocnú hospodársku schopnost a ich individuálnu dôlezitost v konstatovanom protisútaznom správaní. Komisia na tento úcel pouzila obrat z predaja piva, ktorý zalobkyne dosiahli v Holandsku v roku 1998, teda v poslednom celom kalendárnom roku, kedy porusenie trvalo. Na tomto základe boli zalobkyne zaradené do prvej kategórie, zodpovedajúcej východiskovej sume 65 000 000 eur (odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia). 21 S cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok bol na túto východiskovú sumu vzhladom na velký obrat spolocnosti Heineken uplatnený multiplikacný koeficient 2,5 (odôvodnenie c. 464 napadnutého rozhodnutia). 22 Kedze sa zalobkyne zúcastnili na porusení od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999, teda pocas obdobia 3 rokov a 8 mesiacov, táto východisková suma bola zvýsená o 35 % (odôvodnenia c. 465 a 466 napadnutého rozhodnutia). Základná suma bola teda stanovená na 219 375 000 eur. 23 Komisia napokon priznala znízenie výsky pokuty o 100 000 eur, kedze uznala, ze v prejednávanej veci bola dlzka správneho konania neprimeraná (odôvodnenia c. 495 az 499 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2007 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 25 Rozhodnutím z 10. februára 2010 Vseobecný súd postúpil vec siestej rozsírenej komore podla clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. 26 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 12. februára 2010 polozil Vseobecný súd písomné otázky Komisii, ktorá na ne odpovedala v stanovenej lehote. 27 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 25. marca 2010. 28 Po skoncení ústnej casti konania sa vec vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu pridelila novému sudcovi spravodajcovi a na porade o tomto rozsudku sa zúcastnili traja sudcovia, ktorí ho v súlade s clánkom 32 rokovacieho poriadku podpísali. 29 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu, v akom sa ich týka, - zrusil alebo znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 31 Zalobkyne na podporu svojej zaloby uvádzajú jedenást zalobných dôvodov, zalozených po prvé na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a clánku 27 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zamietnutie prístupu k odpovediam na oznámenie o výhradách poskytnutým ostatnými dotknutými podnikmi, po druhé na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, "zásady starostlivosti" a zásady kontradiktórnosti vyplývajúcom z údajného nevykonania starostlivého a nestranného vysetrovania, po tretie na porusení prezumpcie neviny, po stvrté na porusení primeranej lehoty v rámci správneho konania, po piate na nedostatku dôkazov o porusení, po sieste na neexistencii dohôd a/alebo zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, po siedme na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia, po ôsme na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení, zásad rovnosti zaobchádzania, právnej istoty a proporcionality, ako aj povinnosti odôvodnenia, pokial ide o stanovenie výsky pokuty, po deviate na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností, po desiate na vplyve dlzky správneho konania na výsku pokuty a po jedenáste na prílis obmedzenom znízení pokuty priznanom Komisiou z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania. 32 Vseobecný súd sa domnieva, ze treba najskôr preskúmat piaty, siesty a siedmy zalobný dôvod, ktorými sa v podstate spochybnuje porusenie, dalej prvý, druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod, ktoré sú zalozené na údajných procesných vadách a na porusení práva na obhajobu, a napokon ôsmy, deviaty, desiaty a jedenásty zalobný dôvod, ktoré sa týkajú stanovenia výsky pokuty. O piatom a siestom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na nedostatku dôkazov o porusení a na neexistencii dohôd a/alebo zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania 33 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí nie sú dostatocné na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ES bez akýchkolvek pochybností. Záver Komisie v tomto zmysle je tak v rozpore s prezumpciou neviny a povinnostou odôvodnenia. 34 Zalobkyne na tento úcel spochybnujú dôkaznú hodnotu vyhlásenia InBev, ktoré predstavuje základný pilier napadnutého rozhodnutia, z dôvodu, ze toto vyhlásenie je velmi vágne a rozporné a je ciastocne zalozené na informáciách získaných od tretích osôb. Zalobkyne navyse vytýkajú Komisii, ze neanalyzovala, ci toto vyhlásenie bolo vykonané obozretne a po zrelej úvahe, a ze vôbec nezohladnila vyjadrenia v ich prospech obsiahnutými vo vyhlásení. 35 Zalobkyne sa okrem toho domnievajú, ze ani rukou písané poznámky vyhotovené zástupcami holandských pivovarníckych podnikov pocas predmetných stretnutí nie sú dostatocné na preukázanie existencie protisútazného správania, kedze sú neúplné. 36 V rámci siesteho zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú relevantnost a výklad niektorých listinných dôkazov zo strany Komisie, na ktorých je zalozený záver o existencii súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. 37 Zalobkyne spochybnujú, ze kontakty medzi pivovarníckymi podnikmi viedli k dohode, kedze medzi nimi nikdy nedoslo k zhode vôle pre stanovenie urcitého správania na trhu. 38 Zalobkyne tiez spochybnujú existenciu zosúladeného postupu. Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú, ze dostupné dôkazy neukazujú, ze kontakty medzi pivovarníckymi podnikmi odstránili alebo aspon výrazne znízili neistotu týkajúcu sa ich budúceho správania na trhu. Zalobkyne sa naopak domnievajú, ze dostatocne preukázali, ze správanie pivovarníckych podnikov na trhu bolo urcované nezávisle. 39 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze predmetné stretnutia nemali nikdy protisútazný ciel. Diskusie pocas týchto stretnutí sa týkali velkého poctu legitímnych tém, takze stretnutia týkajúce sa situácie na trhu, vrátane spotrebitelských cien na trhu domácej spotreby a vrátane ponúk niektorým zákazníkom "horeca", mali len prílezitostný a neformálny charakter. 40 Zalobkyne napokon namietajú proti tomu, aby sa im pripisovali diskusie medzi spolocnostami Interbrew a Bavaria týkajúce sa segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, segmentu, v ktorom nie sú cinné. 41 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 42 Zalobkyne svojím piatym zalobným dôvodom v podstate vytýkajú Komisii, ze z právneho hladiska dostatocne nepreukázala skutkové zistenia, na základe ktorých dospela k záveru o existencii porusenia. Zalobkyne svojím siestym zalobným dôvodom spochybnujú kvalifikáciu dotknutého správania ako dohôd a/alebo zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ES. Kedze cielom oboch týchto zalobných dôvodov je spochybnit konstatovanie porusenia, treba ich preskúmat spolocne. 43 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom a zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 44 Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 45 Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 151 az 157 a 206). 46 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 47 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 116 a 117). 48 Treba pripomenút, ze pokial ide o vykonávanie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 86). 49 Komisia je teda na úcel preukázania existencie porusenia povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43, a tam citovanú judikatúru). 50 Treba vsak zdôraznit, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 179 a 180, a tam citovanú judikatúru). 51 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 52 Kedze Komisia sa na podporu svojho konstatovania o existencii dohody alebo zosúladeného postupu odvolávala na listinné dôkazy, úcastníkom konania spochybnujúcim toto konstatovanie pred Vseobecným súdom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k tvrdeniu Komisie, ale aj namietat nedostatok dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 187). 53 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, podla ustálenej judikatúry, ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62, a tam citovanú judikatúru). 54 Ak má vsak súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konstatujúce porusenie urcené, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Európskej únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 149 a 150, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 60 a 61). 55 V duchu týchto úvah treba preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze správanie zalobkýn predstavovalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES. - O vyhlásení InBev 56 Predovsetkým treba uviest, ze Komisia sa vo velkej miere opiera (pozri osobitne odôvodnenia c. 40 az 62 napadnutého rozhodnutia) o vyhlásenie podané skupinou InBev v rámci jej ziadosti o zhovievavost listami z 28. januára, 3., 25. a 29. februára 2000, ktoré boli doplnené prilozenými vyhláseniami piatich riaditelov InBev (odôvodnenia c. 34 a 40 napadnutého rozhodnutia, dalej len spolocne "vyhlásenie InBev"). 57 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vyhlásenie InBev uvádzalo existenciu "rôznych foriem súladu ... medzi pivovarníckymi podnikmi na holandskom trhu s pivom", pricom rozlisovalo medzi oficiálnymi stretnutiami valného zhromazdenia CBK, neformálnymi stretnutiami financnej komisie CBK a paralelnými "inými stretnutiami" známymi pod názvom "zosúladenie Catherijne", ktorých zlozenie bolo rôzne a o ktorých InBev podla vlastného vyhlásenia nenasla ziadne písomné podklady. "Iné stretnutia" mohli byt rozdelené najmä na: "i) stretnutia riaditelov horeca styroch hlavných pivovarníckych podnikov (Heineken, Interbrew, Grolsch a Bavaria)...; ii) spolocné stretnutia riaditelov horeca a riaditelov poverených oblastou domácej spotreby (dve v roku 1998) a iii) stretnutia riaditelov poverených oblastou domácej spotreby (jedno v roku 1999...)" (odôvodnenia c. 41 az 46 napadnutého rozhodnutia). 58 Podla vyhlásenia InBev financná komisia "zahrnala oficiálny program, ale zároven predstavovala aj diskusné fórum pre urcenie cien pre oblast domácej spotreby a sektor horeca; tieto diskusie neboli zachytené v ziadnej písomnej správe" (odôvodnenie c. 43 napadnutého rozhodnutia). 59 Podla toho istého vyhlásenia témy prejednávané na "iných stretnutiach" zahrnali tak sektor "horeca", ako aj oblast domácej spotreby a piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 47 napadnutého rozhodnutia). 60 Po prvé, pokial ide o sektor "horeca", diskutovalo sa o dvoch hlavných témach: "Existovala základná dohoda týkajúca sa stanovenia maximálnych objemových zliav pre sektor horeca... dalsia téma prerokovaní sa týkala investícií uskutocnených v sektore horeca; myslienka spocívala v zachovaní statusu quo v sektore a zamedzení preberania zákazníkov iných pivovarníckych podnikov" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 61 Jeden riaditel InBev uvádza, ze nepozná presný obsah uvedenej dohody a dalsí riaditel ju opisuje ako "velmi komplexnú a vágnu dohodu o skálach (zliav poskytnutých sektoru horeca), na ktorých sme nikdy nespolupracovali", pricom uvádza, ze "zosúladený postup spocíval v stretnutí riaditelov horeca, ktoré sa konalo dvakrát mesacne a na ktorom prejednávali známe porusenia 'pravidla` (hoci bolo neurcité; hovorilo sa o trhových excesoch" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 62 Po druhé, pokial ide o oblast domácej spotreby, podla vyhlásenia InBev sa rokovania týkali tak úrovne cien vo vseobecnosti, ako aj specifickej témy piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 63 Pokial ide o úroven cien vo vseobecnosti, jeden z riaditelov InBev vyhlasuje, ze "bolo zauzívané, ze pivovarnícky podnik zvýsi svoje ceny po tom, co to predtým oznámi svojim kolegom - pivovarníckym podnikom...; iniciatíva vzdy vychádzala od jedného z velkých pivovarníckych podnikov a vseobecne od spolocnosti Heineken; v takom prípade mali ostatné pivovarnícke podniky cas potrebný pre zaujatie stanoviska; pivovarnícke podniky síce svoje ceny v podstate vzájomne vyrovnali, kazdý z nich vsak mal a zachoval si vlastnú cenovú politiku" (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozsudku). 64 Pokial ide o pivo predávané pod ochrannou známkou distribútora, InBev uvádza, ze rokovania o cenách prebiehali medzi holandskými subjektmi tohto segmentu (Bavaria a Oranjeboom, neskôr prevzatý skupinou Interbrew) od roku 1987. InBev dodáva, ze "obaja úcastníci po vzájomnom rozhovore na túto tému tiez pochopili, ze nepripustia ziaden prienik ochranných známok distribútora, ktoré by sa predávali za cenu objemovej straty, do svojich zákazníckych kruhov" (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). 65 Pokial ide o zapojenie skupín Heineken a Grolsch do tohto sektora, podla vyhlásenia InBev "je holandský trh charakteristický podstatným rozdielom medzi cenami piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ('ochranné známky B`) a [inými ochrannými známkami ('ochranné známky A`);] spolocnost Heineken, ktorá nie je súcastou segmentu ochranných známok distribútora, vzdy odmietala zvysovanie cien pre ochranné známky A, pokial by sa nezvýsila cena piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora; spolocnost Heineken takto vyvíjala nepriamy tlak najmä na výrobcov ochranných známok distribútora, ako sú Bavaria a Interbrew" (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). 66 InBev vyhlasuje, ze uvedené styri pivovarnícke podniky, inými slovami aj za prítomnosti Grolsch, rokovali tiez o cenách ochranných známok distribútora v rámci vseobecnejsej témy rozdielov, ktoré je potrebné zachovat medzi cenami znaciek piva. Podla vyhlásenia InBev "Heineken a Grolsch svoje ceny v priebehu rokov nezvysovali a rovnako tak sa nezvýsili ani ceny znackového piva a piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora iných pivovarníckych podnikov; v týchto posledných rokoch zvýsili svoje ceny Bavaria a Interbrew a po nich aj Grolsch" (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). Taktiez sa uvádza, ze "pred 3 az 4 rokmi boli tieto neformálne konzultácie zaclenené do zosúladenia Catherijne týkajúceho sa sektora horeca, na ktorom sa zúcastnili aj zástupcovia CBK; po niekolkých stretnutiach bolo rozhodnuté o opätovnom rozdelení týchto stretnutí na stretnutia týkajúce sa oblasti domácej spotreby a stretnutia sektora horeca" (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 67 Okrem toho InBev vyhlasuje, ze získanie urcitej casti trhu belgickým pivovarníckym podnikom Martens od roku 1996 - 1997 viedlo k "dohode medzi belgickými a holandskými pivovarníckymi podnikmi cinnými na trhu obchodných známok distribútora; dve stretnutia sa konali [v] meste Breda v roku 1998...; bolo na nich dohodnuté respektovat objemy ochranných známok distribútora predávaných zákazníkom usadeným v Holandsku a v Belgicku" (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia). 68 Podla vyhlásení riaditelov InBev boli "iné stretnutia" organizované s cielom vzájomného ubezpecenia sa o "obmedzenej agresivite" na trhu (odôvodnenie c. 46 napadnutého rozhodnutia). 69 InBev vo svoje odpovedi na ziadost o informácie z 19. decembra 2001 uvádza, ze "agendy z predchádzajúcich rokov a poznámky z neformálnych stretnutí boli znicené koncom novembra 1998; v tomto období zacala byt odhalovaná existencia zosúladeného postupu medzi holandskými pivovarníckymi podnikmi na trhu a vznikla obava z kontroly zo strany holandského orgánu pre hospodársku sútaz; agendy boli znicené aj v nasledujúcich rokoch" (odôvodnenie c. 61 napadnutého rozhodnutia). 70 Treba najskôr pripomenút, ze ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o ES (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 192). 71 V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú údaje uvedené vo vyhlásení InBev, podla ktorých sa konali stretnutia medzi zástupcami holandských výrobcov piva. Nespochybnujú ani, ze na väcsine týchto stretnutí mali svoje zastúpenie a ze pocas týchto stretnutí sa neformálne diskutovalo o vseobecnej situácii na trhu s pivom. Zalobkyne navyse v zalobe pripústajú, ze pocas týchto stretnutí boli tiez prílezitostne vyjadrované obavy týkajúce sa spotrebitelských cien a problémov spojených s niektorými zákazníkmi. 72 Zalobkyne vsak popierajú, ze diskusie vedené pocas týchto stretnutí viedli k uzatvoreniu protiprávnej dohody alebo k zavedeniu zosúladeného postupu. Zalobkyne tvrdia, ze stretnutia sa týkali hlavne zákonných tém a ze v rozsahu, v akom sa o situácii na trhu diskutovalo, sa tak nedialo na protisútazné úcely. Zalobkyne v tejto súvislosti spochybnujú dôveryhodnost vyhlásenia InBev, ked tvrdia, ze toto vyhlásenie je velmi vágne a rozporné a ciastocne obsahuje konstatovania, ktoré neboli autorom vyjadrení priamo známe, takze obsahuje "dôkaz zalozený na chýroch". 73 Pokial ide o rozpornú povahu vyhlásenia InBev, zalobkyne uvádzajú, ze toto vyhlásenie obsahuje viacero vyhlásení v ich prospech. 74 Ide jednak o vyjadrenia, ktoré neboli spomenuté v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých "diskusia spocívala v diskutovaní o známych prípadoch porusenia skál (ktoré boli navyse velmi vágne); v praxi kazdý konal podla vlastného uvázenia"; "nase správanie na trhu boli velmi agresívne zamerané na získanie nových zákazníkov - aj prostredníctvom zliav"; "takze sme konali úplne zákonne"; [InBev] neuzatvorila ziadnu dohodu a nic nedodrziavala"; "zosúladenie [Catherijne] nemalo ziadne konkrétne výsledky, pokial ide o vplyv na trh...; ani v jednom z týchto dvoch prípadov sme nehovorili konkrétne o správaní na trhu; stretnutie malo skôr neformálny charakter"; "neexistovala dohoda pre potravinárske odvetvie"; "nikdy som nekonstatoval, ze stretnutie [CBK] sa predlzilo diskusiami o citlivých trhových otázkach; je samozrejme mozné, ze také stretnutia poskytujú prílezitost pre neformálne dvojstranné stretnutia, ale podla mna nic nebolo v hre". 75 Zalobkyne tiez odkazujú na urcité pasáze vyjadrení citovaných v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých: "Interbrew sa domnieva, ze toto zosúladenie nikdy nemalo významný vplyv na trh ako taký a v poslednej dobe je menej intenzívne...; diskusie mali velmi vseobecný charakter" (citované v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia); "rozprávali sme sa predovsetkým preto, aby sme navzájom získali dojem, ze na trhu zostaneme pokojní; otázky skál a predajných miest sme neprejednávali, alebo len v malom rozsahu; v skutocnosti kazdý povazoval toho druhého za idiota; v týchto posledných rokoch tieto stretnutia postupne strácali svoju podstatu a zosúladený postup nadobudol vágnejsiu povahu" (citované v odôvodnení c. 46 napadnutého rozhodnutia); "existovala aj velmi komplexná a vágna dohoda o skálach (zliav poskytnutých sektoru horeca), na ktorej sme nikdy nespolupracovali; navyse som nikdy nevidel ziaden dokument na túto tému" (citované v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia). 76 Podla zalobkýn tieto vyjadrenia okrem toho, ze nie sú konkrétne, sú nezlucitelné so závermi Komisie o existencii dotknutého porusenia. Podla zalobkýn z nich vyplýva, ze stretnutia medzi pivovarníckymi podnikmi mali velmi vseobecný charakter, ziadna dohoda nebola uzavretá, spolocnost InBev nedodrziavala ziadnu tajnú dohodu a zosúladený postup nemal ziaden vplyv na trh. 77 Predovsetkým treba konstatovat, ze samotné závery vyvodené zalobkynami na základe niektorých castí vyhlásenia InBev, ktoré uvádzajú vseobecnú povahu rokovaní, neexistenciu dohody pre niektoré sektory a neexistenciu úcinkov rokovaní na správanie pivovarníckych podnikov na trhu, nemôzu spochybnit konstatovanie Komisie o existencii porusenia. 78 Pokial totiz ide o vseobecnú povahu uvedeného vyhlásenia, treba pripomenút, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z dôvodu, ze od obdobia vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Komisii síce nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, avsak bolo by prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa v takejto situácii môzu uzitocne bránit, kedze majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré Komisia uvádza v ich neprospech (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 203; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 50). 79 Dalej, pokial ide o údajné tvrdenia o neexistencii úcinku sporného správania na trh, zo samotného znenia ustanovenia clánku 81 ES vyplýva, ze dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi sú zakázané nezávisle od akéhokolvek vplyvu na trh, pokial majú protisútazný ciel (rozsudky Súdneho dvora Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 163 az 166, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 29). 80 Ak teda Komisia konstatovala existenciu dohôd a zosúladených postupov s protisútazným cielom, toto konstatovanie nemozno popriet údajmi zalozenými na neuskutocnení tajných dohôd alebo neexistencii vplyvu na trh. 81 Pokial ide o údajné tvrdenia týkajúce sa neexistencie dohody v oblasti domácej spotreby a v sektore "horeca", obsiahnuté vo vyhlásení InBev, treba pripomenút, ze pasáze uvedené zalobkynami vo svojom kontexte vôbec nevedú k vylúceniu existencie dohody alebo zosúladeného postupu v dotknutých sektoroch. 82 Pokial ide o oblast domácej spotreby (maloobchodný predaj), je totiz tvrdenie jedného z riaditelov InBev, podla ktorého "neexistovala ziadna dohoda pre [tento] sektor" nasledované konkrétnym opisom mechanizmu koordinácie cien uplatnovaného pivovarníckymi podnikmi. Relevantná pasáz znie takto (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia): "Neexistovala dohoda pre sektor maloobchodného predaja ('Food`). Pokial ide o zvysovanie cien piva, bolo zauzívané, ze pivovarnícky podnik zvýsi svoje ceny az po tom, co to predtým oznámi svojim kolegom - pivovarníckym podnikom. Ak jeden z úcastníkov vykonal takéto oznámenie, nasledovala debata o dopade takéhoto zvýsenia na trh; zvýsenie ceny piva sa vsak napriek tomu uskutocnilo. Iniciatíva vzdy vychádzala od jedného z velkých pivovarníckych podnikov a vseobecne od spolocnosti Heineken. V takom prípade mali ostatné pivovarnícke podniky cas potrebný na zaujatie stanoviska. Pivovarnícke podniky síce svoje ceny v podstate vzájomne vyrovnali, kazdý z nich vsak mal a zachoval si vlastnú cenovú politiku." 83 V tejto súvislosti samotná skutocnost, ze riaditel InBev poukázal na neexistenciu "dohody", nemôze byt platným tvrdením, kedze prinálezí Komisii a prípadne Vseobecnému súdu, aby vykonal právnu kvalifikáciu správania opísaného vo vyhláseniach podaných zodpovednými predstavitelmi dotknutých podnikov. 84 Pokial ide o údajnú neexistenciu dohody a dodrziavania dohody v sektore "horeca", treba konstatovat, ze vyhlásenie vedúceho predstavitela InBev, podla ktorého "[InBev] neuzatvorila ziadnu dohodu a nic nedodrziavala", nie je v rozpore so záverom o existencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Ten istý vedúci predstavitel InBev totiz výslovne uvádza existenciu "velmi komplexnej a vágnej dohody o skálach (zliav poskytnutých sektoru horeca) a tiez dohody, ktorej cielom malo byt "zabránenie prílis mnohým zmenám v sektore horeca". 85 Z predchádzajúceho vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn týkajúce sa rozpornej povahy vyhlásenia InBev nemozno prijat. V tejto súvislosti treba taktiez zamietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na údajne selektívnom spôsobe pouzitia tohto vyhlásenia zo strany Komisie v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila údajné rozpory. 86 Zalobkyne teda nepreukázali existenciu údajných rozporov, ktoré by mohli oslabit dôveryhodnost vyhlásenia InBev. 87 Navyse tvrdením, ze vyhlásenie InBev obsahuje "dôkaz zalozený na chýroch", zalobkyne odkazujú na pasáze, podla ktorých "Interbrew nikdy nevidela dokument obsahujúci dohodu o zlavách, na ktorú diskusie odkazovali, ale vseobecné pravidlo sa zdalo byt známe" (citované v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia), "ja sám túto dohodu (skály) nepoznám a nevidel som ani ziaden dokument v tomto ohlade" a "nepoznám presný obsah dohody...; navyse som nikdy nevidel ziaden dokument na túto tému". 88 Treba pripomenút, ze pasáze uvedené zalobkynami sa týkajú výlucne otázky existencie dohody ("skály") o zlavách poskytnutých zákazníkom sektora "horeca". V tejto konkrétnej otázke je dôkazná hodnota vyhlásenia InBev zaiste znízená z dôvodu neexistencie priameho dôkazu. Dôveryhodnost poskytnutých údajov o existencii "skály" je vsak posilnená okolnostami, ze jednak pochádzajú z dvoch rozdielnych zdrojov, a jednak ze obsahujú presné údaje týkajúce sa "skály", a to presnú výsku maximálnej zlavy (pozri odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). Existencia "skály" je okrem toho potvrdená dvomi nezávislými dôkazmi InBev, a to rukou písanými poznámkami clena správnej rady spolocnosti Bavaria, ktoré sa týkajú stretnutia z 1. mája 1997 (odôvodnenie c. 92 napadnutého rozhodnutia) a rukou písanými poznámkami riaditela "horeca" Bavaria, ktoré sa týkajú stretnutia z 12. marca 1998 (uvedené v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia). 89 Argumentácia zalobkýn uvádzajúca existenciu "dôkazov na základe chýrov", nemôze teda spochybnit závery zalozené na vyhlásení InBev. 90 Napokon, pokial ide o vseobecné posúdenie dôveryhodnosti vyhlásenia InBev, treba sa domnievat, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia mohla oprávnene priznat vyhláseniu InBev osobitne vysokú dôkaznú hodnotu, kedze ide o odpoved poskytnutú v mene podniku ako takého, s dôveryhodnostou prevysujúcou dôveryhodnost, ktorú by mohla mat odpoved poskytnutá jedným z jej zamestnancov, nech uz by boli jeho osobná skúsenost alebo názor akékolvek. Treba tiez poznamenat, ze vyhlásenie InBev predstavuje výsledok vnútorného setrenia vedeného podnikom a ze bolo Komisii predlozené advokátom, ktorý mal profesionálnu povinnost konat v záujme tejto spolocnosti. Nemohol teda lahkomyselne priznat existenciu porusenia bez toho, aby vyhodnotil dôsledky tohto kroku (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 45, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 206). 91 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 92 Je urcite potrebné pripomenút, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost napadli viaceré ostatné obvinené podniky, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 219). 93 Samotné vyhlásenie InBev teda nemôze byt dostatocné na preukázanie existencie porusenia, ale musí byt potvrdené dalsími dôkazmi. 94 Treba sa vsak domnievat, ze stupen potvrdenia vyzadovaného v prejednávanej veci je nizsí, pokial ide tak o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia InBev, nez by to bolo v prípade, keby toto vyhlásenie nebolo osobitne vierohodné. Je tak potrebné sa domnievat, ze ak by malo byt rozhodnuté, ze súbor súhlasných nepriamych dôkazov umoznil potvrdenie existencie a urcité osobitné aspekty postupov zmienených vo vyhlásení InBev a uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, za tohto predpokladu by mohlo byt samotné vyhlásenie dostatocné na potvrdenie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia. Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením InBev týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dotknutých postupov, ktoré opísal, na to, aby mala urcitú potvrdzujúcu hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov, stací, ak preukazuje významné prvky postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 220 a tam citovanú judikatúru). 95 V duchu predchádzajúcich úvah treba preskúmat tvrdenia zalobkýn týkajúce sa iných dôkazov, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na úcely potvrdenia konstatovaní zalozených na vyhlásení InBev. - O iných dôkazoch 96 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze vyhlásenie skupiny InBev potvrdzujú viaceré interné dokumenty pochádzajúce od zalobkýn a troch dalsích holandských pivovarníckych podnikov, rukou písané poznámky zo stretnutí, faktúry a kópie agend získané na základe setrení a ziadostí o informácie. 97 V odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky obchodného riaditela skupiny Grolsch týkajúce sa stretnutia z 27. februára 1996, pricom predmet tohto stretnutia je opísaný údajom "CBK cie HOR cath". Tieto poznámky obsahujú nasledujúcu pasáz: "Záruky/financovanie: fin[ancovanie] pre... vyssie nez potreby konkrétnych miest. Takze... mil[iónov]". 98 Podla Komisie z tejto pasáze vyplýva, ze styri dotknuté pivovarnícke podniky rokovali v rámci "stretnutia Catherijne" o financných podmienkach, ktoré sa uplatnujú alebo majú uplatnovat na niektorých zákazníkov sektora "horeca" (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia) a konkrétnejsie na zariadenia riadené vlastníkom mnohých zariadení "horeca" v Holandsku. 99 V odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky riaditela "horeca" spolocnosti Bavaria, týkajúce sa stretnutia z 19. mája 1996. Poznámky sú uvedené takto: "- upravit cenu zvýsená domáca spotreba - nízka zosúladenie Bavaria - Interbrew ... a ...-> problém ... Martens Schultenbrau !! 89 ct - zvýsenie len sudovej ceny tvrdenia len spolocne Hein + Grolsch Frise US Heit Interbrew \ zvysujú spolocne Bavaria / -> ... tiez spodná cast sa zvysuje viac nez horná cast - vhánanie vzduchu - dohody ozdravit debetnú zlavu nápojov 7,5 na sud Heineken pripravit zástupcov s ohladom na prípadné dohody Interbrew \ mozno pouzit vzduch Grolsch /". 100 Podla Komisie tieto poznámky ukazujú, ze prítomné pivovarnícke podniky podrobne rokovali o cenách tak piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ako aj piva predávaného v sudoch, a ze cena lacnejsích pív vyrábaných spolocnostami Interbrew a Bavaria sa mala zvýsit viac nez cena drahsích pív vyrábaných spolocnostami Heineken a Grolsch (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 101 V odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list, ktorý generálny riaditel spolocnosti Interbrew Nederland zaslal 25. marca 1997 do sídla InBev v Belgicku: "Medzi hlavnými pivovarníckymi podnikmi teraz existuje konsenzus týkajúci sa zvýsenia ceny pred rokom 1998. To umozní výrobcom piva navýsit ich zdroje pre potrebné dodatocné podporné rozpocty. Subjekty ochrannej známky A sa snazia o rozlísenie zvýsenia ceny medzi ochrannými známkami A (plus 2 NLG/hl) a ochrannými známkami B (plus 4 NLG/hl). To sa mi zdá byt velmi nerealistické - vsetci musíme podporit celkové zvýsenie o 4 NLG. Vylúcil by som zvýsenie ceny nasich speciálnych pív, ,ktoré sa dajú pit`(DAS, Hoegaarden, Leffe). Vyjednávania sa zacali." 102 Komisia na základe tohto listu dospela k záveru, ze zvýsenie ceny bolo stanovené pred rokom 1998 po vyjednávaniach o cene medzi hlavnými pivovarníckymi podnikmi. Ten istý list okrem toho potvrdil existenciu rozlisovania medzi výrobcami a drahsími a lacnejsími znackami piva (odôvodnenie c. 90 napadnutého rozhodnutia). 103 V odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúce sa stretnutia zo 17. mája 1997. Komisia cituje nasledujúce pasáze: "Catherijne Club 1/5 - 97 'interné` prevody v skupine musia tiez dodrziavat 'skálu` ... 'Haag` Monster ZH [juzné Holandsko] vyssia konkurencná ponuka". 104 Podla Komisie tieto poznámky potvrdzujú, ze pivovarnícke podniky rokovali o "skále" obchodných podmienok poskytnutých jednotlivým predajným miestam v prípade prevodu z jednej skupiny do inej, ale aj v prípade prevodu v rámci tej istej skupiny (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 105 V odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze vyssie uvedené poznámky obsahujú taktiez názvy "Heineken/Amstel/Brand/Grolsch" v prvom riadku a názvy "Interbrew/Bavaria" v druhom riadku, pricom tieto dva riadky sú spojené hranatou zátvorkou, za ktorou je uvedený údaj "ziadne zvýsenie ceny". Komisia z toho vyvodzuje, ze rozlisovanie medzi ochrannými známkami A, ktoré vlastnia spolocnosti Heineken a Grolsch, a ochrannými známkami B, ktoré vlastnia spolocnosti Interbrew a Bavaria, bolo ústrednou témou rokovaní medzi pivovarníckymi podnikmi o zvýsení ceny piva (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia). 106 V odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúce sa stretnutia zo 17. decembra 1997. Komisia cituje nasledujúce pasáze: "2) Cenová situácia: marec/apríl jednostupnový krok/dvojstupnový krok a) Heineken neocakáva velké problémy! ! Heineken 18.59 b) v prípade zvýsenia: dobre diskutovatelné; z celého srdca; bude podpora". 107 Komisia z toho vyvodzuje, ze pivovarnícke podniky prítomné na stretnutí zo 17.decembra 1997, najmä Bavaria, Grolsch a Heineken, rokovali o zvýsení ceny, ako aj o mozných rekciách na zvýsenie ceny (odôvodnenie c. 127 napadnutého rozhodnutia). 108 V odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza pasáz rukou písaných poznámok riaditela "horeca" spolocnosti Bavaria, týkajúcich sa stretnutia z 12. marca 1998: "- Od 1. januára sa udialo málo vecí - Ochranné známky A ziadna panika v súvislosti s cenou Hein znízenie na 9.95 z 11,49 nemá prílis zmysel Int 9.75 9.36 Bavaria 2x 4.95 4.75 }-> ochranné známky distribútorov ceny v dolnej casti trhu ... polovica marca Bavaria nieco pod Amstel (17) Bavaria (15) z 9.75 na 10.75 ak sa nic nestane, potom Grolsch a Hein zvýsenia pocket pivovar -> uzavriet dohodu... a Dick Musí to byt 'preukázatelné` via Nielsen, inak sa nic nestane". 109 Podla Komisie z toho vyplýva, ze pivovarnícke podniky prítomné na stretnutí konanom 12. marca 1998 rokovali o zlavách poskytnutých holandským supermarketom (odôvodnenie c. 137 napadnutého rozhodnutia) a ze zvýsenia ceny uplatnené spolocnostou Bavaria mali byt preukázatelné v údajoch z pokladní supermarketov zostavených spolocnostou AC Nielsen (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). 110 V odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza druhú pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "Bav úrok 4% ? 6 1/2 okrem prípadu kompenzácie reklamy". 111 Podla Komisie táto pasáz dokazuje, ze sa viedlo rokovanie o úrovni úrokových sadzieb uplatnovaných na pôzicky schválené predajným miestam sektora "horeca" (odôvodnenie c. 142 napadnutého rozhodnutia). 112 V odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza tretiu pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "Futbalové kluby Kultúrne sály Divadlá Studentské zdruzenia ... Grolsch Nad/mimo skálu 130 ... (125) 124,5". 113 Podla Komisie z toho vyplýva, ze pivovarnícke podniky viedli osobitné rokovanie o konkrétnych zákazníkoch sektora "horeca" v súvislosti so "skálou", co potvrdzuje vyhlásenie InBev o existencii dohody oznacenej pojmom "skála" (odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia). 114 V odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza pasáz rukou písaných poznámok jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúcich sa stretnutia z 3. júla 1998: "... Heineken zvýsený ... >> Heineken sudové pivo". 115 Komisia z tejto pasáze vyvodzuje, ze pivovarnícke podniky rokovali o cenách uplatnovaných tak pri zákazníkoch oblasti domácej spotreby, ako aj zákazníkovi sektoru "horeca" (odôvodnenia c. 162 az 164 napadnutého rozhodnutia). 116 V odôvodnení c. 165 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dalsiu pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "[DEL: Kaviaren :DEL] ... 1800 ... ... 400 ... 60 na hl 650.000,- V.B.K.". 117 Podla Komisie z tejto pasáze vyplýva, ze pivovarnícke podniky rokovali o poskytnutej zlave a/alebo provízii za znízenie, ktorá sa uplatnuje alebo má uplatnovat na konkrétne predajné miesta "horeca" (odôvodnenie c. 171 napadnutého rozhodnutia). 118 V odôvodnení c. 174 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dokument zo dna 30. júna 1998 a cenník spolocnosti Heineken oznamujúci nové ceny uplatnitelné na flaskové pivo a capované pivo (cisternové pivo a sudové pivo) od 1. júna 1998, ktoré sa nasli v kancelárii riaditela predaja "domáca spotreba" spolocnosti Grolsch a obsahovali údaj "agenda c[ommiss]ie CBK" (programová komisia CBK). Podla Komisie tieto dokumenty potvrdzujú vyhlásenie InBev, podla ktorého sa na dotknutých schôdzkach rokovalo tak o cenách "domácej spotreby", ako aj o hospodárskej sútazi na trhu "horeca" (odôvodnenie c. 175 napadnutého rozhodnutia). 119 V odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza internú poznámku spolocnosti Heineken zo 14. októbra 1998 adresovanú riadiacej skupine spolocnosti Heineken, ktorá znie takto: "zvýsenie ceny, ktoré Bavaria prislúbila v rámci CBK, nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné". Podla Komisie táto poznámka posilnuje záver, podla ktorého Bavaria na stretnutí z 12. marca 1998 oznámila svoj úmysel zvýsit ako prvé svoje ceny v oblasti domácej spotreby, pricom ostatné pivovarnícke podniky mali nasledovat neskôr a zvýsenie cien vykonané spolocnostou Bavaria malo byt "preukázatelné" v císlach spolocnosti Nielsen (odôvodnenie c. 180 napadnutého rozhodnutia). 120 V odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list, ktorý riaditelovi jednotky "horeca" Heineken Holandsko zaslal riaditel marketingu a domácej spotreby pivovarníckeho podniku Brand BV spolocnosti Heineken, týkajúci sa jeho stretnutia s clenom správnej rady spolocnosti Bavaria: "Na potravinárskej výstave konanej 9. septembra [1998] v meste Noordwijk mi [jeden clen správnej rady spolocnosti Bavaria] rozprával o zálezitosti... a o reakcii zo strany Heineken. V strucnosti sa podla neho zdalo, ze spolocnost Heineken mohla omnoho skôr zasadnút za rokovací stôl s vedúcimi zodpovednými osobami spolocností Heineken a Bavaria o holandskom trhu horeca. Stratené hektolitre tak mohli byt kompenzované iným spôsobom. Okrem toho dodal, ze Bavaria mozno coskoro zacieli na dalsích potenciálnych zákazníkov sektora horeca, ktorí si prajú dobrovolne prejst (pricom dôraz bol kladený na slovo dobrovolne, tak ako podla neho v prípade...) k spolocnosti Bavaria [krstné nemo zodpovedného pracovníka sektora horeca Heineken pre Holandsko], tieto slová prirodzene úplne zapadajú do dobre známej rétoriky.... Nechcel som ta pripravit o túto informáciu. Vela stastia pri tvojom stretnutí." 121 Komisia sa domnieva, ze tento list potvrdzuje vyhlásenie InBev, podla ktorého pivovarnícke podniky rokovali nielen o obmedzeniach zliav, ale aj o obmedzeniach týkajúcich sa predajných miest uprednostnujúcich iný pivovarnícky podnik, a to nielen pocas mnohostranných stretnutí, ale tiez pri dvojstranných stretnutiach (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia). 122 V odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky generálneho riaditela Grolsche Bierbrouwerij Nederland týkajúce sa pozvania na stretnutie z 8. januára 1999: "- predaj `98 - cena piva -> - prepravka typu "pinool" akcie/kat II - prepravky spodná cast sud NMA". 123 Podla Komisie z toho vyplýva, ze sa diskusie o cene piva sústredili na styri elementy: po prvé reklamné akcie na trhu domácej spotreby, po druhé cena lacnejsích pív predávaných pod ochranou známkou distribútora, po tretie cena sudového piva, velkých kontajnerov pouzívaných v sektore "horeca" na holandskom trhu s pivom a, po stvrté holandský orgán pre hospodársku sútaz "NMA" (odôvodnenie c 194 napadnutého rozhodnutia). 124 V odôvodneniach c. 197 a 199 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza zoznam tém na prejednanie na stretnutí 8. januára 1999, do ktorého si zástupca spolocnosti Grolsch poznamenal skratku "BP", ktorú si Komisia vylozila ako "cena piva" (bierprijs) alebo "minimálna cena" (bodemprijs), ako aj "P[rivate] L[abel] 50 ct. navyse". Komisia z týchto údajov vyvodzuje, pokial ide o sudové pivo, ze pivovarnícke podniky rokovali o cenách podrobne (odôvodnenie c. 203 napadnutého rozhodnutia). 125 V odôvodneniach c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dokument obsahujúci odkaz na tri kontakty na úrovni riaditelstva medzi spolocnostami Heineken a Grolsch, ku ktorým doslo okolo 5. júla 1999, v ktorom sa spomína "cenová vojna" medzi oboma pivovarníckymi podnikmi. Komisia z toho vyvodzuje, ze spolocnost Heineken sa vo veci zliav skontaktovala priamo so spolocnostou Grolsch, a to mesiac a pol pred tým, ako boli docasné zlavy uplatnované jedným retazcom obchodov, ktorému spolocnost Grolsch odmietla poskytnút náhradu, úcinne zavedené (odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). 126 V odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza súbor dokumentov zahrnutých v jej správnom spise, z ktorých vyplývajú témy prejednávané na dvojstranných stretnutiach medzi spolocnostami Bavaria a InBev z 8. marca 1995, z druhej polovice marca 1997, z 12. mája 1997, z 19. júna 1997 a z 8. septembra 1997. Komisia z nich cituje nasledujúce pasáze: - stretnutie z 8. marca 1995: "[Bavaria] a [Interbrew Nederland] obe potvrdili, ze majú velké problémy s p. ... v Holandsku" (poznámka pod ciarou c. 491 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 12. mája 1997: bolo spomenuté "zvýsenie ceny" a "ochranné známky distribútorov ako Damoklov mec... psychologický tlak zo strany Grolsch a predovsetkým Heineken na zvýsenie ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora" (poznámka pod ciarou c. 493 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 19. júna 1997: prejednávalo sa "správanie, ktoré malo byt prijaté v segmente ochranných známok distribútora, a s tým súvisiaci postoj Interbrew voci Martens (ktorý je povazovaný za nevítaného hosta v holandskom svete piva)" (poznámka pod ciarou c. 494 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 8. septembra 1997: bola spomenutá "situácia na trhu ochranných známok distribútora v Holandsku a skutocnost, ze Bavaria prevzala zákazníka Interbrew ... prahová ponuka daná [zákazníkovi]... Bavaria meniaca status quo..." (poznámka pod ciarou c. 495 napadnutého rozhodnutia). 127 Komisia vykladá tieto dokumenty ako dôkaz toho, ze dvojstranné konzultácie medzi spolocnostami Bavaria a InBev umoznili zachovat "ozbrojený mier" alebo "pakt o neútocení" týkajúci sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 223 napadnutého rozhodnutia). 128 V odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list zo dna 26. septembra 1997, ktorý zaslal riaditel vývozu spolocnosti Interbrew Nederland riaditelovi vývozu v ústrednom sídle Interbrew vo veci "predaja piva v Nemecku a ochranných známok distribútora": "Nedávno som v tomto ohlade hovoril s nasím hlavným konkurentom v Holandsku a pri tej prílezitosti som sa dozvedel, ze sa majú stretnút ..., aby zvýsili alebo nezvýsili objem piva TIP pre rok 1998. Informoval som sa o výske ceny, s ktorou mienia pracovat, a potvrdil mi presne tú istú cenu, bez príspevku urceného ústrednému sídlu ..., a skutocnost, ze za túto cenu vezme objem asi 200 000 hl." 129 Podla Komisie z toho vyplýva, ze Interbrew od spolocnosti Bavaria pozadovala a získala podrobné informácie o cenách a objemoch týkajúcich sa prípadnej dodávky piva pod ochrannou známkou distribútora nemeckému obchodnému retazcu supermarketov zo strany spolocnosti Bavaria. Komisia sa domnieva, ze táto skutocnost potvrdzuje vyhlásenie InBev, podla ktorého si Interbrew a Bavaria vymienali informácie o výskach cien navrhovaných zákazníkom sektoru piva pod ochrannou známkou distribútora. Okrem toho Komisia tvrdí, ze InBev túto skutocnost priznala v liste z 21. februára 2006 (odôvodnenie c. 228 napadnutého rozhodnutia). 130 V odôvodnení c. 234 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza nasledujúce vyhlásenie pivovarníckeho podniku Haacht, týkajúce sa stretnutia zo 14. alebo 15. júna 1998 medzi spolocnostami Bavaria, Interbrew Nederland a belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens: "Pocas tohto stretnutia boli holandské pivovarnícke podniky informované o obsahu výmeny informácií medzi belgickými úcastníkmi. Holandské pivovarnícke podniky dali svoj súhlas na úcely výmeny údajov týkajúcich sa objemov, typov balenia, dlzky zmlúv a prípadných dní splatnosti a zákazníkoch. Pokial ide o ceny, úcastníci sa v zásade dohodli, ze si v tomto ohlade nebudú vymienat informácie... Úcastníci stretnutia sa domnievali, ze je vhodné poverit neutrálneho úcastníka centralizáciou výmeny informácií. Táto poziadavka bola vznesená, pretoze úcastníci prítomní na holandskom trhu nemali dôveru v ostatných úcastníkov. K centralizácii informácií bola vyzvaná spolocnost Haacht, kedze nebola na holandskom trhu cinná." 131 Komisia sa domnieva, ze toto vyhlásenie v nastolenej otázke potvrdzuje vyhlásenie InBev (odôvodnenie c. 235 napadnutého rozhodnutia). 132 V odôvodnení c. 236 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky z uvedeného stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998, ktoré boli objavené v kancelárii sekretárky predsedu predstavenstva spolocnosti Bavaria: "Martens -> nikdy nebolo nic konkretizované v Holandsku -> dolná cast - trh - rozbíjac cien -> sú predlozené cenové ponuky Interbrew Nederland - Martens -> ponuka predlozená velkému zákazníkovi ochranných známok distribútora ... 7,68 [ohranicená] Martens - ,pokles cien Belgicko` v súcasnosti NL -> ... Interbrew Belgique urobila prvý krok týkajúci sa P[rivate] L[abel] len pre ... Pilsener ... / \ / \ viackrát jednorazový ... - "rozhodnuté" -> k Interbrew KAT I+II". 133 Podla Komisie tieto poznámky potvrdzujú, ze spolocnost Interbrew Belgique iniciovala stretnutie o pive pod ochrannou známkou distribútora, na ktorom bolo rozhodnuté, ze zmluva s nákupnou organizáciou maloobchodníkov "pripadne v Holandsku spolocnosti Interbrew" (odôvodnenie c. 237 napadnutého rozhodnutia). 134 Pokial ide o toto posledné stretnutie, Komisia tiez uvádza nasledujúce vyhlásenie riaditela "domáca spotreba" InBev, ktorú spolocnost InBev predlozila 21. februára 2006 ako odpoved na ziadost o informácie (odôvodnenie c. 238 napadnutého rozhodnutia): "v urcitom momente..., ma pán ... z ...konfrontoval s nízkou cenou, ktorú mu navrhla spolocnost Martens. Potvrdil mi, ze obdrzal cenu 0,32 NLG za flasu. To zodpovedá sume 7,68 NLG za prepravku 24 flias uvedenej v poznámkach p. [zodpovedného pracovníka spolocnosti Bavaria]. V rámci týchto rokovaní, ktoré prebiehali od apríla do zaciatku júna 1998, som mu navrhol, aby presli na kategóriu II a získali tak výhodu znízenia spotrebnej dane. Napokon sme zaciatkom júna 1998 uzatvorili dohodu s ... o dodávke nového... piva kategórie II... . Vdaka znízeniu spotrebnej dane vyplývajúcemu z prechodu na pivo kategórie II sme mohli navrhnút sumu 6,36 NLG (obsahujúcu znízenie spotrebnej dane o 0,84 NLG) a odrazit tak ponuku spolocnosti Martens. ... V období stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998... sa spolocnost Interbrew dohodla s... o dodávkach piva kategórie I... a kategórie II. Pocas tohto stretnutia som spomenul rokovania a dohodu uzatvorenú s... z dvoch dôvodov. Jednak som chcel konfrontovat spolocnost Martens s ponukou, ktorú predlozila ..., kedze stále popierala, ze predlozila cenové ponuky v Holandsku. Tiez som chcel informovat ostatných úcastníkov, ze uz nemusia predkladat ponuky... vzhladom na dohodu uzavretú medzi Interbrew a... . Riadok n [dokumentu uvedeného v odôvodnení c. 236 napadnutého rozhodnutia] svedcí o mojom oznámení týkajúcom sa uzatvorenia zmluvy o dodávke piva kategórie I a kategórie II medzi... a Interbrew. Existencia tejto dohody ... vyplýva z faxu zo dna 24. júna 1998." 135 V odôvodnení císlo 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza vyhlásenie belgického pivovarníckeho podniku Haacht týkajúce sa druhého belgicko-holandského stretnutia konaného 7. júla 1998, podla ktorého: "Je to posledné stretnutie, ktoré bolo medzi úcastníkmi zorganizované. Pocas tohto stretnutia spolocnost Haacht poskytla informácie zozbierané na holandskom trhu. Úcastníci potom zmenili tému, aby prerokovali niektoré menej dôlezité otázky, ale zástupca spolocnosti Haacht sa tohto rokovania nezúcastnil. V kazdom prípade nedoslo k výmene ziadnych dôlezitých informácií o týchto témach. Toto stretnutie vyvolalo dojem, ze neprinása nic konkrétne." 136 Podla Komisie vyhlásenie riaditela "domáca spotreba" Interbrew potvrdilo vyhlásenie spolocnosti Haacht, ze islo o posledné belgicko-holandské stretnutie. Komisia sa domnieva, ze rozhodnutie ukoncit tieto stretnutia je zalozené na konkrétnom dôvode, a to obave, ze holandský orgán pre hospodársku sútaz vykoná neohlásenú kontrolu v jednom alebo viacerých pivovarníckych podnikoch, co je potvrdené aj vyhlásením InBev (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). 137 V odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza interné vyhlásenie spolocnosti Heineken, podla ktorého "extrémne nízke ceny aktuálne uplatnované belgickým pivovarníckym podnikom Martens... sú v rozpore s politikou spocívajúcou vo zvysovaní spodného cenového prahu na trhu na úroven vyssích cien". 138 Nakoniec v odôvodnení c. 249 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza vyhlásenie vykonané pocas jej inspekcie dna 23. marca 2000 a podpísané generálnym riaditelom spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktorý sa neskôr stal predsedom správnej rady spolocnosti Koninklijke Grolsch: "Priniesol dokument ... nazvaný ,Cenové scenáre zalozené na cistom zvýsení velkoobchodných cien o 2,00 NLG na hl`, ktorý obsahuje poznámku ,CBK - Fie - vzdy priniest` na stretnutia financnej komisie CBK. Pouzil tento dokument, aby upriamil pozornost spolocností Interbrew a Bavaria (výrobcov piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora v Holandsku) na podla jeho názoru neospravedlnitelné urcenie cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (menej nez 10 guldenov za prepravku)." 139 V tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza aj nasledujúce vyhlásenie generálneho riaditela spolocnosti Heineken Nederland: "Uz som sa zúcastnil stretnutia CBK, na ktorom ostatní hovorili o urcení cien ochranných známok distribútora. Také poznámky boli zrejme vyslovené pre vyjadrenie znepokojenia. Nereagoval som, pretoze spolocnost Heineken sa v zásade nezúcastnuje výroby ochranných známok distribútora." 140 Komisia z pasází citovaných v odôvodneniach c. 248 a 249 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, ze výrobcovia piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (Interbrew a Bavaria) odhalili svoju cenovú stratégiu spolocnostiam Heineken a Grolsch, ktoré v tomto sektore nie sú cinné (odôvodnenie c. 248 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho Komisia prichádza k záveru, ze dvojstranné rokovania medzi spolocnostami Interbrew a Bavaria smerujúce k zvýseniu cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora boli súcastou vseobecných rokovaní vedených medzi styrmi pivovarníckymi podnikmi (odôvodnenie c. 252 napadnutého rozhodnutia). 141 Treba konstatovat, ze vyssie vymenované nepriame dôkazy potvrdzujú vyhlásenie InBev a odôvodnujú konstatovanie, ze zástupcovia spolocností Heineken, Grolsch, Interbrew a Bavaria sa pravidelne stretávali v rámci cyklu neformálnych stretnutí známych pod názvom "zosúladenie Catherijne" alebo "programová komisia", ktorých zlozenie bolo rôzne (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia; iné dôkazy preskúmané v odôvodneniach c. 65 az 222 napadnutého rozhodnutia). 18 stretnutí spomenutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré spadajú do tohto cyklu, sa konalo 27. februára 1996, 19. júna 1996, 8. októbra 1996, 8. januára 1997, 1. mája 1997, 2. septembra 1997, 16. decembra 1997, 17. decembra 1997, 12. marca 1998, 9. apríla 1998, 3. júla 1998, 15. decembra 1998, 8. januára 1999, 4. marca 1999, 10. mája 1999, 11. augusta 1999, 19. augusta 1999 a 3. novembra 1999. 142 Pokial ide o obsah rokovaní vedených v rámci uvedených stretnutí, vyssie uvedené nepriame dôkazy potvrdzujú vyhlásenie InBev a preukazujú nasledujúce skutocnosti: - pokial ide o oblast domácej spotreby: - styri pivovarnícke podniky rokovali o cenách (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 a iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 76, 129, 156, 174, 193, 212 a 213 napadnutého rozhodnutia) a o zvysovaní cien piva v Holandsku (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 76, 89, 117 a 179 napadnutého rozhodnutia), - rokovania o cenách prebiehali tiez prostredníctvom dvojstranných kontaktov, najmä medzi spolocnostami Grolsch a Heineken v júli 1999 (dokument citovaný v odôvodneniach c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia), - boli prejednávané konkrétne návrhy v oblasti cien (interný list spolocnosti Interbrew uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia) a vymenené informácie boli niekedy dost podrobné (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), - v rokoch 1997 a 1998 existoval konsenzus medzi pivovarníckymi podnikmi týkajúci sa zvýsenia cien pred alebo v priebehu roka 1998 (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 89, 174 a 179 napadnutého rozhodnutia), - výrobcovia piva "ochranných známok A" (Heineken a Grolsch) trvali na tom, v protiklade k výrobcom piva "ochranných známok B" (pivá predávané pod ochrannou známkou distribútora) (Interbrew a Bavaria), ktorí boli proti, aby bolo vykonané zvýsenie cien "v dvoch fázach", najskôr pre ochranné známky B a následne pre ochranné známky A, a aby sa sadzba zvýsenia medzi ochrannými známkami A a ochrannými známkami B lísila (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 53; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 100, 117 a 193 napadnutého rozhodnutia), - spolocnost Bavaria oznámila (pravdepodobne pocas stretnutia konaného 12. marca 1998) svoj úmysel zvýsit svoje ceny (dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 129 a 179 a vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia). Ostatné pivovarnícke podniky pravdepodobne museli nasledovat spolocnost Bavaria následným zvýsením svojich cien (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o monitorovací mechanizmus, dohodlo sa, ze zvýsenia cien vykonané spolocnostou Bavaria musia byt preukázatelné v císlach databázy supermarketov zostavených spolocnostou AC Nielsen (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 179 napadnutého rozhodnutia), - neexistuje ziaden dôkaz o tom, ze sa zvýsenie ceny stanovené pre rok 1998 uskutocnilo, - v rámci konzultácií o cenách pivovarnícke podniky rokovali o situácii niektorých konkrétnych supermarketov (rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 76 a 156 napadnutého rozhodnutia), - pocas rokovaní úcastníci uvádzali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 117, 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o pivo predávané pod ochrannou známkou distribútora: - od roku 1995 dvaja holandskí výrobcovia piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (Interbrew a Bavaria) viackrát vyjadrovali svoje obavy súvisiace s plánmi belgického pivovarníckeho podniku Martens preniknút na holandský trh do tohto sektora (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 55; iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 224, 236, 238 a 248 napadnutého rozhodnutia), - o týchto obavách sa diskutovalo v rámci dvojstranných konzultácií medzi spolocnostami Bavaria a InBev (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 52; interný list spolocnosti Interbrew citovaný v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia) a piatich dvojstranných stretnutí (konaných 8. marca 1995, v druhej polovici marca 1997, 12. mája 1997, 19. júna 1997 a 8. septembra 1997) venovaných tomuto problému (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia), - taktiez sa konali dve "belgicko-holandské" stretnutia 14. alebo 15. júna 1998 (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 234, 236 a 238 napadnutého rozhodnutia) a 7. júla 1998 (vyhlásenie spolocnosti Haacht citované v odôvodnení c. 240 napadnutého rozhodnutia) v meste Breda medzi spolocnostami Interbrew Nederland, Bavaria belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens (vyhlásenie spolocnosti InBev citované v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia), - témy týkajúce sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora sa prejednávali aj za prítomnosti spolocností Heineken a Grolsch (ktoré nie sú v tomto segmente cinné) v rámci vseobecného rokovania (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 54; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 156, 193, 248 a 249 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky rokovali o cenách piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 54; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 193, 199, 227, 236, 238 a 249 napadnutého rozhodnutia), - spolocnosti Heineken a Grolsch vyvíjali "psychologický tlak" na spolocnosti Bavaria a Interbrew, aby zvýsili ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 224, v poznámke pod ciarou c. 493 a v odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia) odmietaním zvýsit ceny ochranných známok A (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia), - bolo dohodnuté tak na dvojstrannej úrovni medzi spolocnostami Interbrew Nederland a Bavaria, ako aj na mnohostrannej úrovni medzi holandskými a belgickými pivovarníckymi podnikmi cinnými v tomto sektore, ze sa nebudú snazit preberat si klientov a ze budú respektovat príslusné objemy ochranných známok distribútora v Holandsku a Belgicku; rozhodlo sa najmä, ze zmluva s nákupnou organizáciou maloobchodníkov pripadne spolocnosti Interbrew Nederland (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 55; dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 224, 236 a 238 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky si vymienali informácie o obchodných podmienkach navrhnutých niektorým osobitným zákazníkom (list uvedený v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia a dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 236 a 238 napadnutého rozhodnutia); - pocas rokovaní úcastníci uvádzali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 236, 238 a 249 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o sektor "horeca": - styri pivovarnícke podniky rokovali o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 174, 193 a 197 napadnutého rozhodnutia) a o zvýseniach ceny (rukou písané poznámky uvedené v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia) v sektore "horeca", - medzi pivovarníckymi podnikmi existovala dohoda oznacovaná pod názvom "skála", ktorá sa týkala výsky zliav, ktoré mali byt poskytnuté zákazníkom sektora "horeca" (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48; rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 92, 143 a 165 napadnutého rozhodnutia) a ktorú výrobcovia piva museli "dodrziavat" (rukou písané poznámky uvedené v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia); dodrziavanie tejto dohody bolo monitorované a známe porusenia boli predmetom rokovaní vedených v rámci stretnutí "Catherijne" (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia), - konzultácie sa týkali aj zavedenia obmedzení s cielom zachovania statusu quo v sektore tým, ze sa zamedzí preberaniu klientov iných pivovarníckych podnikov (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48; interný list spolocnosti Heineken týkajúci sa prebratia zdruzenia studentov zo strany spolocnosti Bavaria, citovaný v odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia), - rokovania o takýchto obmedzeniach prebiehali aj prostredníctvom dvojstranných kontaktov; 9. septembra 1998 tak vedúci predstavitelia spolocností Heineken a Bavaria rokovali medzi sebou o prevzatí jedného zákazníka sektora "horeca" spolocnosti Heineken zo strany spolocnosti Bavaria (interný list spolocnosti Heineken citovaný v odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky si vymienali informácie o niektorých zákazníkoch a osobitných predajných miestach (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 92, 143, 156, 165 a 184 napadnutého rozhodnutia), - v rámci rokovaní pivovarnícke podniky spomínali konkrétne císelné údaje týkajúce sa výsky zliav a provízií za znízenie (rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 143 a 165 napadnutého rozhodnutia). 143 V duchu týchto skutocností treba preskúmat argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa troch zloziek predmetného správania, ktoré sa týkajú po prvé koordinácie cien a zvysovania cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, po druhé prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku a po tretie prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov v sektore "horeca" aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku (clánok 1 a odôvodnenia c. 257 a 258 napadnutého rozhodnutia). - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovaní jednak koordinácie cien a zvysovania cien piva a jednak prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov 144 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze rukou písané poznámky vyhotovené zástupcami pivovarníckych podnikov v rámci predmetných stretnutí sú Komisiou vykladané neobjektívne a tendencne. 145 Zalobkyne pripomínajú, ze poznámky pochádzajúce od spolocností Bavaria a Grolsch sú pre osoby iné ako ich autori tazko pochopitelné. Zalobkyne sa vo svojich pripomienkach obmedzujú na zaoberanie sa relevantnostou a výkladom niektorých dokumentov pochádzajúcich od nich samotných a iných dokumentov, v súvislosti s ktorými bola ich reakcia pred Komisiou uvedená v texte napadnutého rozhodnutia. Navyse zalobkyne len uvádzajú, ze poznámky, na ktoré Komisia odkazuje, sa môzu vykladat viacerými spôsobmi a teda nepostacujú pre preukázanie existencie porusenia bez akýchkolvek pochybností. 146 Zalobkyne spochybnujú najmä výklad skutocností uvedených v odôvodneniach c. 76, 89, 117, 156, 165, 174, 175, 179, 184, 199, 212, 213, 248, 249 napadnutého rozhodnutia (pozri body 99, 101, 106, 114, 116, 118 az 120, 124, 125, 137 a 138 vyssie). 147 Pred preskúmaním tvrdení zalobkýn týkajúcich sa vyssie uvedených skutocností je potrebné uviest, ze väcsina skutkových zistení vymenovaných v bodoch 141 a 142 vyssie je zalozená na viacerých dôkazoch. 148 Pokial ide o poznámky z 19. júna 1996 a zo 17. decembra 1997 (uvedené v odôvodneniach c. 76 a 117 napadnutého rozhodnutia), treba konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú výklad ich obsahu zo strany Komisie, ale spôsob, akým boli ich vlastné pôvodné reakcie na tieto dokumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho na skutkové zistenia, ktoré majú byt predmetnými dokumentmi podporené, nemajú ziaden vplyv poznámky zalobkýn, podla ktorých v ich odpovediach jednak netvrdili, ze sa konalo "rokovanie", ale len ze diskusie pocas stretnutia z 19. júna 1996 sa pravdepodobne týkali piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, a jednak nekritizovali výklad poznámok zo 17. decembra 1997 zo strany Komisie z dôvodu, ze segment trhu, o ktorý ide, nemôze byt urcený, ale len tvrdili, ze tieto poznámky neposkytujú presvedcivý dôkaz o protiprávnom zosúladení. 149 Okrem toho treba konstatovat, ze poznámky uvedené v odôvodneniach c. 76 a 117 napadnutého rozhodnutia sú vo vztahu ku kazdému konstatovaniu potvrdené viacerými inými nespochybnenými dôkazmi (pozri bod 142 vyssie). To isté platí aj pre dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 165, 199, 212 a 213 napadnutého rozhodnutia. Na úcely analýzy skutkového stavu prejednávanej veci teda nie je potrebné vykonat samostatné preskúmanie týchto dokumentov a s nimi súvisiacich pripomienok zalobkýn. 150 Rukou písané poznámky clena správnej rady spolocnosti Bavaria z 3. júla 1998, interná poznámka spolocnosti Heineken a vyhlásenia generálneho riaditela spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, neskôr predsedu správnej rady spolocnosti Koninklijke Grolsch, a generálneho riaditela spolocnosti Heineken Nederland (uvedené v odôvodneniach c. 156, 248 a 249 napadnutého rozhodnutia), ako také predstavujú dôlezité dôkazy pre konstatovanie, podla ktorého témy súvisiace s pivom predávaným pod ochrannou známkou distribútora boli prejednávané v prítomnosti spolocností Heineken a Grolsch (pozri bod 142 vyssie). Zalobkyne vsak nepopierajú toto konstatovanie. Naopak, namietajú proti záveru, podla ktorého bola spolocnost Heineken zapojená do týchto konzultácií medzi spolocnostami Bavaria a Interbrew. Kedze sa toto tvrdenie týka právnej kvalifikácie správania zalobkýn, bude preskúmané v rámci analýzy existencie dohôd alebo zosúladených postupov (pozri body 194 az 198 dalej). 151 Interný list spolocnosti Heineken týkajúci sa prebratia zdruzenia studentov zo strany spolocnosti Bavaria (uvedený v odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia) je jediným dôkazom poskytujúcim konkrétne svedectvo o rokovaniach medzi pivovarníckymi podnikmi (v prejednávanej veci Heineken a Bavaria) na tému prevzatia klientov "horeca" (pozri bod 142 vyssie). Zalobkyne nepopierajú, ze Bavaria pri tejto prílezitosti navrhla spolocnosti Heineken diskutovat o probléme, dokonca ho urovnat kompenzáciou. Zalobkyne vsak tvrdia, ze k tomu nedoslo a spolocnost Heineken by to ani nedovolila. Zalobkyne navyse popierajú existenciu systému kompenzácií medzi pivovarníckymi podnikmi v prípade prebratia zákazníkov. 152 Tieto tvrdenia zalobkýn nie sú prijatelné. Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uvádza, ze veta "stratené hektolitre tak mohli byt kompenzované iným spôsobom" v texte predmetného listu ukazuje, ze medzi spolocnostami Heineken a Bavaria sa nerokovalo o potrebe kompenzácie, ale len o prostriedku získania kompenzácie (odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia), a ze pouzitie slov "dobre známa rétorika", "dôraz" a "dobrovolne" podla autora patriaceho k skupine Heineken znamená, ze spolocnost Bavaria je podozrivá z nedodrzania normy, podla ktorej pivovarnícke podniky sa aktívne neuchádzajú o zákazníkov "horeca" iných pivovarníckych podnikov (odôvodnenie c. 188 napadnutého rozhodnutia). 153 Skutocnost uvedená v odôvodneniach c. 184 az 188 napadnutého rozhodnutia teda potvrdzuje tvrdenia obsiahnuté vo vyhlásení InBev, citované v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o existenciu dohody o nepreberaní zákazníkov "horeca". 154 Dokumenty nájdené v kancelárii riaditela predaja domácej spotreby spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland (uvedené v odôvodneniach c. 174 a 175 napadnutého rozhodnutia) a interná poznámka spolocnosti Heineken zo 14. októbra 1998 (uvedená v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia) smerujú k preukázaniu existencie konsenzu medzi pivovarníckymi podnikmi v rokoch 1997 a 1998, ktorý sa týkal vykonania zvýsenia cien pred alebo pocas roka 1998 (pozri bod 142 vyssie). 155 Pokial ide o zmienku o "agenda c[ommiss]ie CBK" obsiahnutú v dokumentoch uvedených v odôvodneniach c. 174 a 175 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne tvrdia, ze nepoznajú dôvody, ktoré viedli vedúceho predstavitela spolocnosti Grolsch k takejto poznámke a ze jediná osobná poznámka nemôze predstavovat presvedcivý dôkaz o existencii kartelu. 156 Zalobkyne vsak nepopierajú záver Komisie, podla ktorého z týchto dokumentov vyplýva, ze o cenách a hospodárskej sútazi v oblasti hospodárskej sútaze sa rokovalo na stretnutiach programovej komisie CBK a neposkytujú ziadne vysvetlenie týkajúce sa skutocnosti, ze vedúci predstavitel spolocnosti Grolsch mal k dispozícii cenník spolocnosti Heineken a informácie o zvýsení cien spolocnosti Bavaria pocas takéhoto stretnutia. 157 Pokial ide o údaj v internej poznámke spolocnosti Heineken (uvedenej v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia), podla ktorého "zvýsenie ceny, ktoré Bavaria prislúbila v rámci CBK, nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné", zalobkyne poznamenávajú, ze skutocnost pouzitia oznacenia "slub" pre opísanie jej oznámenia o zvýsení ceny spolocnosti Bavaria, o ktorom trh vedel uz niekolko mesiacov, nepredstavuje presvedcivý dôkaz o karteli. Tento záver je navyse v rozpore so skutocnostou, ze spolocnost Heineken sa rozhodla nezvýsit svoje ceny az do februára 2000. 158 V tejto súvislosti treba uviest, ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia, ze vykladat slovo "prislúbit" ako jednoducho "spomenút" zvýsenie ceny je odchýlením sa od jeho bezného významu. Záver o existencii záväzku spolocnosti Bavaria zvýsit svoje ceny este získava na pravdepodobnosti spomenutím skutocnosti, ze zvýsenie "nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné". Bolo uz konstatované, ze pokladnicné údaje dotknutých supermarketov zostavené spolocnostou AC Nielsen boli pouzité ako nástroj monitorovania, prostredníctvom ktorého malo byt zvýsenie ceny spolocnostou Bavaria "preukázatelné" (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). Odkaz na tieto údaje logickejsie zapadá do kontextu monitorovania vykonania záväzku nez do kontextu overenia jednoduchej zmienky. 159 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na skutocnosti, ze spolocnost Heineken zvýsila svoje ceny az vo februári 2000 (pricom dohodnuté zvýsenie malo byt naplánované na rok 1998), stací poznamenat, ze jednoduché nevykonanie dohody o cenách samo o sebe neznamená, ze dohoda ako taká neexistovala. 160 Napokon existencia konsenzu pre zvýsenie cien v roku 1998 velmi jasne vyplýva z interného listu spolocnosti Interbrew z 25. marca 1997 (citovaného v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). Výklad zalobkýn, podla ktorého sa tento list týka rokovaní spolocnosti Interbrew s jej odberatelmi (teda supermarketmi) a nie s ostatnými pivovarníckymi podnikmi, nie je presvedcivý vzhladom na výslovnú zmienku o "hlavných pivovarníckych podnikoch" ako úcastníkoch "konsenzu" v texte listu. 161 Skutocnost, ze k zvýseniu cien uvedenému v liste malo dôjst "pred rokom 1998", pricom vyssie uvedené predmetné dôkazy boli vyhotovené v roku 1998, taktiez nemôze potvrdit tvrdenie zalobkýn, ze medzi týmito dokumentmi neexistuje ziadna súvislost. Je predstavitelné, ze z dôvodu tazkostí spojených s rokovaním o spôsoboch jeho vykonania (osobitne odlisného zvýsenia cien ochranných známok A a B uvedeného v internom liste spolocnosti Interbrew) bolo zvýsenie cien pôvodne stanovené na urcitý dátum v roku 1997 najskôr odlozené na nadchádzajúci rok a následne od neho pivovarnícke podniky ustúpili. 162 Navyse treba pripomenút, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, správnost interného listu spolocnosti Interbrew z 25. marca 1997 a konkrétnejsie zmienky týkajúcej sa existencie "konsenzu" nie je popretá ani vyhláseniami vedúcich predstavitelov spolocnosti InBev (pozri body 82 a 83 vyssie), ani skutocnostou, ze spolocnost Heineken údajne nezvýsila svoje ceny az do februára 2000 (pozri bod 159 vyssie). 163 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze súbor nepriamych dôkazov uvedený Komisiou je dostatocný pre potvrdenie vyhlásenia InBev vo vztahu k skutkovým zisteniam týkajúcim sa koordinácie cien a zvysovania cien a rozdelovania klientely. Platnost týchto konstatovaní nie je navyse spochybnená ani tvrdeniami zalobkýn týkajúcimi sa skutocností uvedených v bode 146 vyssie. 164 Argumentáciu zalobkýn zalozenú na nesprávnom posúdení skutkových okolností týkajúcich sa týchto dvoch zloziek dotknutého porusenia treba preto zamietnut. - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovania prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" 165 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky koordinovali obchodné podmienky, iné ako ceny, poskytnuté zákazníkom sektora "horeca". 166 Komisia sa domnieva, ze rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia obsahujú dôkaz o prílezitostnej koordinácii niektorých obchodných podmienok, ako sú podmienky pôziciek, navrhovaných individuálnym zákazníkom "horeca" medzi styrmi pivovarníckymi podnikmi (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia). 167 Rukou písané poznámky citované v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia obsahujú nasledujúcu informáciu: "Záruky/financovanie: fin[ancovanie] pre... vyssie nez potreby konkrétnych miest. Takze... mil[iónov]". 168 Podla Komisie teda táto citácia znamená, ze pocas stretnutia konaného 27. februára 1996 pivovarnícke podniky rokovali o zárukách a financovaní, ktoré sú poskytnuté alebo majú byt poskytnuté jedným alebo viacerými pivovarníckymi podnikmi v prospech konkrétnych prevádzok (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 169 Treba vsak pripomenút, ze zalobkyne navrhujú iný výklad pasáze uvedenej Komisiou, pricom uvádzajú, ze táto pasáz spadá do kontextu rokovania o "pochybných dlzníkoch". 170 V odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky riaditela "horeca" Bavaria týkajúce sa stretnutia konaného 12. marca 1998, ktoré obsahujú nasledujúcu pasáz: "Bav úrok... %? okrem prípadu kompenzácie reklamy". Podla Komisie táto pasáz dokazuje, ze bola vedená diskusia týkajúca sa výsky úrokových sadzieb uplatnovaných na pôzicky poskytnuté predajným miestam "horeca" (odôvodnenie c. 142 napadnutého rozhodnutia). 171 Aj za predpokladu, ze by Komisia správne vylozila rukou písané poznámky, izolovaná a lakonická povaha takéhoto odkazu a neexistencia akéhokolvek konkrétneho dôkazu o úcasti dalsích pivovarníckych podnikov na rokovaní o dotknutých témach neumoznujú povazovat tieto poznámky za dostatocný dôkaz existencie tajnej dohody týkajúcej sa prílezitostnej koordinácie niektorých obchodných podmienok. 172 Komisia vo svojich odpovediach na otázky polozené Vseobecným súdom tvrdí, ze rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia sú potvrdené vyhlásením InBev, z ktorého vyplýva jednak, ze stretnutie "Catherijne" konané 12. marca 1998 sa venovalo tak otázkam súvisiacim so sektorom "horeca", ako aj s domácou spotrebou, a jednak ze úcastníci stretnutí "Catherijne" sa zosúladili v otázke investícií do sektora "horeca" s cielom zamedzit preberaniu zákazníkov. 173 Treba vsak konstatovat, ze obe pasáze citované Komisiou, ako aj jej odkaz na "ducha vyhlásenia InBev" nepredkladajú konkrétny dôkaz o existencii rokovaní medzi pivovarníckymi podnikmi týkajúcich sa koordinácie podmienok pôziciek a nemôzu preto podporit záver, ktorý v tomto zmysle vyvodila Komisia. 174 Treba teda uviest, ze konstatovanie Komisie týkajúce sa prílezitostnej koordinácie podmienok pôziciek navrhovaných individuálnym zákazníkom "horeca" medzi pivovarníckymi podnikmi je zalozené na neúplných a nepresných dôkazoch. 175 Vzhladom k jednak izolovanej a lakonickej povahe odkazov v rukou písaných poznámkach uvedených v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia a prijatelnému výkladu navrhnutému zalobkynami a jednak neexistencii konkrétnych dôkazov k tejto otázke vo vyhlásení InBev treba konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze dotknuté porusenie zahrnalo "prílezitostnú koordináciu iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym spotrebitelom v segmente horeca v Holandsku". 176 Konstatovanie vykonané v tomto zmysle v odôvodnení c. 258 a v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemozno teda povazovat za preukázané. 177 Argumentáciu zalobkýn zalozenú na nesprávnom posúdení skutocností týkajúcom sa prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" treba preto prijat. - O údajnom nesprávnom právnom posúdení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu 178 Zalobkyne tvrdia, ze konstatovanie Komisie o existencii súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ES vychádza z pochybenia týkajúceho sa výkladu a uplatnenia tohto ustanovenia (odôvodnenia c. 337 a 341 napadnutého rozhodnutia). 179 Najskôr treba pripomenút, ze styri pivovarnícke podniky v rámci mnohostranných stretnutí a ich dvojstranných kontaktov si viackrát vymenili citlivé informácie o trhu (ceny, výska zliav a konkrétne ponuky niektorým zákazníkom), ktoré boli niekedy velmi podrobné (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 174 napadnutého rozhodnutia) a obsahovali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 117, 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), o zlavách a províziách za znízenie (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 143 a 165 napadnutého rozhodnutia), ako aj údaje týkajúce sa zákazníkov a predajných miest tak v sektore "horeca" (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 92, 143, 156, 165 a 184 napadnutého rozhodnutia), ako aj v oblasti domácej spotreby (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76 a 156 napadnutého rozhodnutia). 180 Rokovalo sa tiez o niektorých konkrétnych návrhoch týkajúcich sa správania na trhu, najmä návrhu vykonat zvýsenie cien v dvoch fázach v oblasti domácej spotreby (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). 181 Okolnosti, ze zo stretnutí "Catherijne" nebola nikdy vyhotovená ziadna oficiálna zápisnica, ze podstata rokovaní sa takmer nikdy neodzrkadlila v internej poznámke a ze agendy a poznámky z týchto stretnutí boli znicené v novembri 1998 (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia) okrem toho ukazujú, v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, ze rokovania boli tajné a ze úcastníci si boli vedomí nezákonnosti svojho správania a snazili sa ho skrývat. 182 Na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne, z listinných dôkazov preskúmaných Komisiou vyplýva, ze bola dosiahnutá zhoda vôle vo vztahu k niektorým návrhom, ako sú návrh na pridelenie zmluvy s nákupnou organizáciou maloobchodníkov spolocnosti Interbrew (dokument uvedený v odôvodnení c. 236 a poznámke pod ciarou c. 531 napadnutého rozhodnutia) a na zosúladené zvýsenie cien pred alebo pocas roka 1998 (dokument uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). 183 V tomto poslednom prípade nie je existencia dohody v zmysle clánku 81 ES spochybnená ani pravdepodobnou okolnostou, ze sa zhoda vôle medzi pivovarníckymi podnikmi nerozsírila na konkrétne spôsoby vykonania zvýsenia ceny, ani skutocnostou, ze k tomuto zvýseniu na trhu nikdy nedoslo. 184 Aj za predpokladu, ze by nikdy nebola dosiahnutá dohoda týkajúca sa specifických skutocností zamýslaného obmedzenia, totiz Komisia správne konstatovala, ze pivovarnícke podniky pravidelným konaním svojich rokovaní jasne prejavili svoj spolocný úmysel dospiet k protisútaznej dohode (odôvodnenie c. 341 napadnutého rozhodnutia). 185 Navyse pokracujúca výmena citlivých informácií, ktoré nie sú dostupné verejnosti a ktoré zástupcovia styroch pivovarníckych podnikov povazovali za uzitocné zapísat si do svojich agend a spomenút v rámci ich internej korespondencie, mala urcite pre kazdého z nich za následok znízenie neistoty týkajúcej sa mozného správania ich konkurentov. 186 V tejto súvislosti, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, sa treba domnievat, ze podniky zúcastnujúce sa zosúladenom postupe, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia, ako tomu bolo v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 162). 187 Zalobkyne sa domnievajú, ze túto domnienku vyvrátili preukázaním toho, ze pivovarnícke podniky napriek rokovaniam urcovali svoje správanie na trhu nezávisle. 188 Toto tvrdenie nemozno prijat. Je urcite pravda, ze tak vyhlásenia vedúcich predstavitelov spolocnosti InBev, ako aj okolnost, ze spolocnost Heineken zvýsila svoje ceny az v apríli 2000, potvrdzujú, ze pocas dotknutého obdobia kazdý pivovarnícky podnik sledoval svoju vlastnú trhovú politiku. No aj ked toto posledné konstatovanie môze preukázat neexistenciu formálnych záväzkov alebo skutocnej koordinácie medzi pivovarníckymi podnikmi, nie je dostatocné pre preukázanie toho, ze pivovarnícke podniky pri urcovaní svojho správania na trhu nikdy nezohladnili informácie vymenené pocas predmetných stretnutí, kazdý podla vlastného uvázenia. 189 Zalobkyne preto nedokázali vyvrátit domnienku vyplývajúcu z judikatúry uvedenej v bode 186 vyssie. 190 Treba preto konstatovat, ze v prejednávanej veci sú naplnené podstatné znaky zosúladeného postupu vyplývajúce z judikatúry citovanej v bodoch 46 a 47 vyssie. 191 Za týchto podmienok treba uviest, ze Komisia bola oprávnená kvalifikovat dotknuté správanie ako "súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov", kedze toto správanie obsahovalo súcasne prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "dohody", a prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "zosúladené postupy". Vzhladom na komplexný skutkový stav treba totiz dvojitú kvalifikáciu vykonanú Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia chápat nie ako kvalifikáciu vyzadujúcu súcasne a kumulatívne dôkaz, ze kazdá z týchto skutkových okolností predstavuje podstatné znaky dohody a zosúladeného postupu, ale ako kvalifikáciu oznacujúcu komplexný celok obsahujúci skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 264). 192 Zalobkyne vsak spochybnujú, ze správanie, ktoré im je vytýkané, malo protisútazný ciel. Zalobkyne osobitne tvrdia, ze cielom stretnutí nikdy nebolo tajne sa dohodnút na správaní citlivom pre hospodársku sútaz. Prílezitostne mohlo dôjst k tomu, ze sa diskutovalo o situácii na trhu, vrátane spotrebitelských cien na trhu domácej spotreby a vrátane ponúk niektorým zákazníkom "horeca". Diskusie sa vsak týkali takého mnozstva tém dôlezitých pre sektor a mali tak neformálnu a volnú povahu, ze ich nebolo mozné kvalifikovat ako "zosúladenia". 193 V tejto súvislosti treba uviest, ze diskusie o informáciách citlivých pre trh, aj za predpokladu, ze by boli prílezitostné a vedené zároven s rokovaniami o necitlivých témach, mohli zjavne vytvorit koordináciu na trhu a znízit neistotu týkajúcu sa predvídatelného správania konkurentov. Bolo uz preukázané, ze aj ked koordinácia medzi pivovarníckymi podnikmi nebola vzdy velmi úcinná, diskusie týkajúce sa cien a podmienok navrhovaných konkrétnym zákazníkom im umoznovali zblízka sledovat urcité prvky správania ich konkurentov a urcovat ich vlastné správanie na základe získaných informácií (pozri body 185 az 189 vyssie). Skutocnost, ze predstavitelia pivovarníckych podnikov povazovali za uzitocné poznamenat si tieto informácie do svojej agendy a zmienit sa o nich v rámci internej korespondencie, je navyse dôkazom o osobitnom význame, ktorý tieto informácie pre nich predstavovali, a potvrdením skutocnosti, ze aj ked protisútazný úcinok konzultácii nebol vzdy dosiahnutý, bol objektívne sledovaný ich úcastníkmi. 194 Zalobkyne napokon spochybnujú záver Komisie, podla ktorého bola spolocnost Heineken zapojená do diskusií medzi Interbrew a Bavaria, ktoré sa týkali segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Zalobkyne nespochybnujú svoju úcast na predmetných viacstranných stretnutiach, ale tvrdia, ze spolocnost Heineken nebola cinná v dotknutom segmente a jej zapojenie do dotknutých dohôd nemozno vyvodit zo skutocnosti, ze Grolsch, iný pivovarnícky podnik, ktorý nebol prítomný v tomto segmente, vyjadril obavu týkajúcu sa cien v predmetnom segmente, ani zo skutocnosti, ze Bavaria a InBev si stanovili za ciel zvýsit úroven cien v tomto segmente (odôvodnenia c. 249 az 252 napadnutého rozhodnutia). 195 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa podnik, aj bez toho, aby zohrával aktívnu úlohu, zúcastnil na rokovaní, pocas ktorého sa zmienilo o protiprávnom zosúladení, povazuje sa za podnik zúcastnený na uvedenom zosúladení, pokial nepreukáze, ze sa od tohto zosúladenia otvorene distancoval alebo ze informoval ostatných úcastníkov, ze sa na predmetom stretnutí mieni zúcastnit z iných dôvodov ako oni (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 3199, a tam citovanú judikatúru). 196 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze hoci spolocnost Heineken nebola cinná v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, z vyhlásenia InBev (odôvodnenia c. 54 a 247 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze ceny uplatnované v tomto segmente boli predmetom spolocnej obavy styroch pivovarníckych podnikov, vrátane Heineken. 197 Dalej treba pripomenút, ze zalobkyne nespochybnujú prítomnost spolocnosti Heineken na dotknutých protiprávnych diskusiách týkajúcich sa cien v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, pricom táto skutocnost bola navyse potvrdená rôznymi dôkazmi uvedenými v odôvodneniach c. 247 az 251 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyne ani netvrdia, ze spolocnost Heineken sa otvorene distancovala od uvedených diskusií alebo ze informovala ostatné pivovarnícke podniky, ze sa na dotknutých stretnutiach mieni zúcastnit z iných dôvodov nez oni. Samotná skutocnost, ze spolocnost Heineken nezohrávala aktívnu úlohu v týchto diskusiách, aj keby bola preukázaná, nemôze teda zbavit Heineken jej zodpovednosti. 198 Napokon treba uviest, ze zo spisu vyplýva, ze zapojenie spolocnosti Heineken do diskusií týkajúcich sa cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora sa neobmedzilo len na pasívnu úcast na niektorých stretnutiach a na jej záujem, ktorý na výsledku týchto diskusií mala, ale zahrnalo aj nátlak, ktorý vedome vykonávala na spolocnosti Interbrew a Bavaria tým, ze odmietala zvýsit ceny svojich vlastných ochranných známok predtým, nez budú zvýsené ceny ochranných známok distribútora. Výkon takéhoto nátlaku navyse potvrdzuje tak vyhlásenie InBev (citované v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia), ako aj dokument týkajúci sa obsahu stretnutia konaného 12. mája 1997 (uvedený v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia), ktorého výklad nie je zalobkynami spochybnený. 199 Vzhladom na uvedené nemozno argumentáciu zalobkýn zalozenú na nesprávnom právnom posúdení prijat. 200 Napokon, kedze zalobkyne nepreukázali, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením pri uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, treba tiez zamietnut ich argumentáciu zalozenú v podstate na tom istom predpoklade, podla ktorého Komisia vykladala toto ustanovenie nesprávne, pricom porusila zásadu prezumpcie neviny, a nepredlozila dostatocné dôkazy na podporu konstatovania porusenia. - Záver 201 Po preskúmaní piateho a siesteho zalobného dôvodu vyssie treba uviest, ze konstatovanie Komisie týkajúce sa existencie prílezitostnej koordinácie obchodných podmienok, iných ako ceny, ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku nie je z právneho hladiska dostatocne preukázané a nemozno ho prijat (pozri body 167 az 177 vyssie). 202 Je preto potrebné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom uznáva uvedenú zlozku dotknutého porusenia, ako aj zmenit výsku pokuty ulozenej z tohto dôvodu zalobkyniam. Konkrétne dopady tohto znízenia budú spresnené v bodoch 435 a 436 dalej. 203 V zostávajúcej casti treba piaty a siesty zalobný dôvod zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode, týkajúcom sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobkyne spochybnujú urcenie 27. februára 1996 a 3. novembra 1999 ako dátumov zaciatku a ukoncenia porusenia, ktoré sa im pripisuje. Zalobkyne sa najmä domnievajú, ze zaciatok a koniec porusenia musia byt priamo preukázané dôkazmi a podliehajú väcsiemu dôkaznému bremenu, ktoré v prejednávanej veci nie je splnené, kedze Komisia nemá priame dôkazy o protisútaznom obsahu diskusií vedených pocas stretnutí z 27. februára 1996 a z 3. novembra 1999. 205 Pokial ide o stretnutie konané 27. februára 1996, zalobkyne tvrdia, ze rukou písané poznámky uvedené Komisiou v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia sa týkajú vseobecného rokovania o "pochybných dlzníkoch" v sektore "horeca", ktoré nemozno povazovat za obmedzujúce hospodársku sútaz. 206 Pokial ide o stretnutie konané 3. novembra 1999, zalobkyne konstatujú, ze dôkaz o ich protisútaznom obsahu je zalozený na odpovedi spolocnosti InBev na ziadost o informácie predlozenú Komisiou (citovaná v odôvodnení c. 221 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze tejto odpovedi odporujú konkrétnejsie vyhlásenia riaditelov InBev, ktorí sa na uvedenom stretnutí osobne zúcastnili. 207 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 208 Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti judikatúra vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, opierala aspon o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 51). 209 V prejednávanej veci zalobkyne spochybnujú urcenie tak dátumu zaciatku, ako aj dátumu konca porusenia. - O urcení dátumu zaciatku porusenia 210 Komisia uviedla dátum 27. februára 1996 ako den zaciatku dotknutého porusenia, pricom ide o dátum prvého stretnutia "Catherijne", v súvislosti s ktorým mala priame dôkazy o prítomnosti styroch pivovarníckych podnikov. 211 Ako bolo konstatované v bodoch 167 az 177 vyssie, rukou písané poznámky týkajúce sa tohto stretnutia, citované v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia, nepredstavujú ako také súbor dôkazov, na ktorých môze byt z právneho hladiska dostatocne zalozené konstatovanie porusenia týkajúceho sa prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca". 212 Táto úvaha ako taká vsak nebráni tomu, aby boli tieto skutocnosti pouzité pre urcenie dátumu zaciatku porusenia ako celku. 213 Treba totiz konstatovat, ze stretnutie konané 27. februára 1996 je súcastou série pravidelných stretnutí, na ktorých sa zúcastnovali tí istí úcastníci a ktoré prebiehali za podobných okolností. Tieto stretnutia boli oznacené pod názvom "zosúladenie Catherijne" a "programová komisia", stretávali sa na nich zástupcovia styroch holandských pivovarníckych podnikov Heineken, InBev, Grolsch a Bavaria, boli organizované súcasne s oficiálnymi stretnutiami CBK a rokovania vedené v ich kontexte sa nikdy neodzrkadlili v zápisniciach a takmer nikdy v interných poznámkach. Vo vyhlásení InBev sú tieto stretnutia taktiez prezentované ako súcast série stretnutí a v prílohe je uvedená tabulka obsahujúca mená, adresy, dátumy a miesta konania velkej casti týchto stretnutí, vrátane stretnutia konaného 27. februára 1996 (odôvodnenie c. 44 napadnutého rozhodnutia). 214 Na základe tak vyhlásenia InBev, ako aj mnohých iných dôkazov uz bolo konstatované, ze stretnutia, ktoré boli súcastou tejto série stretnutí, mali protisútazný ciel (body 179 az 1784 vyssie). Na jednej strane súbor dôkazov preukazujúci systematickú povahu stretnutí a ich protisútazný obsah a na druhej strane vyhlásenie InBev disponujúce velkou dôkaznou hodnotou tak umoznujú preukázat, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ze ciel obmedzujúci hospodársku sútaz postihuje vsetky stretnutia spadajúce do tejto sústavy stretnutí, a to aj pri neexistencii konkrétneho dôkazu v tomto zmysle v prípade casti týchto stretnutí. 215 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze túto logiku nemozno pouzit v rámci urcenia dátumov zaciatku a konca porusenia, pricom uvádzajú, ze aj ked v zásade mozno predpokladat, ze porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami, zaciatok a koniec porusenia podliehajú väcsiemu dôkaznému bremenu a musia byt priamo preukázané dôkazmi. 216 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia sa pri urcení dátumu zaciatku porusenia neopierala len o skutocnosti týkajúce sa stretnutia z 27. februára 1996. 217 V odôvodneniach c. 466 az 469 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vo vztahu ku kazdému z dotknutých pivovarníckych podnikov vrátane zalobkýn uvádza, ze sa zúcastnil porusenia "aspon medzi 27. februárom 1996 a 3. novembrom 1999". V odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho spresnuje, ze podla vyhlásenia InBev porusenie zacalo uz pred rokom 1996, a to: - "v roku 1990 alebo este skôr", pokial ide o rokovania týkajúce sa zvýsenia cien "horeca", - v "roku 1993 - 1994", pokial ide o rokovania týkajúce sa zliav a prevodov predajných miest "horeca" medzi pivovarníckymi podnikmi", - v "roku1987", pokial ide o rokovania medzi spolocnostami Oranjeboom-Interbrew a Bavaria týkajúce sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 218 Vzhladom na významnú dôkaznú hodnotu vyhlásenia InBev Komisia mohla konstatovat, ze dotknuté porusenie sa zacalo prinajmensom k dátumu prvých stretnutí v roku 1996, uvedených v tabulke pripojenej k vyhláseniu InBev, na ktorých bola spolocnost InBev zastúpená po svojom nadobudnutí spolocnosti Oranjeboom v roku 1995. 219 Treba pripomenút, ze z vyhlásenia InBev vyplýva, ze spolocnost Heineken zohrávala úlohu v organizovaní stretnutí "Catherijne" od zaciatku, v roku 1993 alebo 1994. Okrem toho bolo preukázané po prvé, ze spolocnost Heineken bola zastúpená na stretnutí konanom 27. februára 1996, a po druhé, ze pocas nasledujúceho stretnutia konaného 19. júna 1996 pivovarnícke podniky viedli diskusie protisútaznej povahy (pozri rukou písané poznámky uvedené v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia a v bodoch 99 a 100 vyssie). Hoci úcast spolocnosti Heineken na tomto stretnutí nebola preukázaná, skutocnosti týkajúce sa tohto stretnutia preukazujú, ze sa diskutovalo o úcasti spolocnosti Heineken na prípadnom zvýsení cien v dvoch fázach. 220 So zretelom na tieto úvahy Komisia mohla správne konstatovat, ze zalobkyne sa na dotknutom porusení zúcastnovali prinajmensom od 27. februára 1996. 221 Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie neuvádzalo existenciu porusenia pred týmto dátumom, totiz predstavuje ústupok voci osobám, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd nemá rozhodnút o zákonnosti alebo vhodnosti tohto ústupku (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 340 a 341). 222 Za týchto podmienok, pokial ide o stretnutie spadajúce do sústavy pravidelných stretnutí, ktorých protisútazná povaha bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná, nemozno konstatovanie dátumu zaciatku porusenia spochybnit argumentáciou zalobkýn zalozenou na nedostatku konkrétneho dôkazu týkajúceho sa obsahu stretnutia z 27. februára 1996. 223 Výhradu týkajúcu sa urcenia dátumu zaciatku porusenia treba preto zamietnut. - O urcení dátumu ukoncenia porusenia 224 Komisia uviedla dátum 3. novembra 1999 ako den ukoncenia porusenia pre vsetky dotknuté pivovarnícke podniky (odôvodnenia c. 466 az 469 napadnutého rozhodnutia), pricom ide o dátum posledného stretnutia "Catherijne", v súvislosti s ktorým má Komisia priame dôkazy o prítomnosti styroch pivovarníckych podnikov. Toto stretnutie je uvedené na poslednom mieste chronologickej tabulky pripojenej k vyhláseniu InBev. Podla odpovede spolocnosti InBev na ziadost o informácie predlozenú Komisiou stretnutie konané 3. novembra 1999 bolo "stretnutím Catherijne (otázky horeca/programová komisia); ako vzdy na konzultáciách Catherijne, hovorilo sa na nom hlavne o excesívnych dohodách a pokojnom spoluzití" (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). 225 Zalobkyne sa domnievajú, ze tomuto vyhláseniu odporujú konkrétnejsie vyhlásenia riaditelov spolocnosti InBev, ktorí sa zúcastnili stretnutia z 3. novembra 1999, z ktorých uvádzajú nasledujúce pasáze: - "Dna 19. augusta 1999 doslo k dohode, na ktorej som sa zúcastnil. Dna 3. novembra 1999 sa konalo stretnutie, na ktorom sa zúcastnil p. ... a ja. Ani v jednom prípade sa konkrétne nehovorilo o správaní na trhu. Bolo to skôr neformálne stretnutie", - "Existujú stretnutia styroch riaditelov horeca (Heineken, Grolsch, Bavaria a Interbrew). Ja som sa zúcastnil len jedného z týchto stretnutí, a to 3. novembra 1999 v meste Enschede. P. ... ma tam priviedol, aby ma predstavil. Toto stretnutie nebolo velmi formálne. Islo skôr o priatelské stretnutie, bez osobitného programu. Vo vseobecnosti sa komentovali zlavy. Mal som dojem, ze uz roky existuje akýsi druh systému skál alebo akési pravidlo pre zlavy, ale nikdy to nebolo specificky povedané. Hovorilo sa len o celkových výskach zliav vo velmi vseobecných pojmoch, co bolo prílezitostou pre poukázanie na niektoré udalosti. Mám pocit, ze skála nefungovala. Kazdý subjekt urcoval svoju vlastnú stratégiu. Mozno sa objavil urcitý pokus o zastrasovanie, ale kazdý aj tak konal podla vlastného uvázenia". 226 Treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, tieto pasáze neodporujú skutocnostiam uvedeným Komisiou. Odkazy na "excesívne dohody" a "pokojné spoluzitie", ako aj na "skálu" a "pravidlo pre zlavy" sa jasne týkajú koordinácie výsky zliav uplatnovanej na zákazníkov "horeca". Jediné spresnenie, ktoré priniesli vyhlásenia riaditelov spolocnosti InBev, sa týka úrovne podrobnosti rokovaní, údajne obmedzenej na "vseobecné komentáre", ako aj neexistencie ich vplyvu na trh, teda skutocnosti, ze "skála nefungovala". Bolo vsak uz uvedené, ze ani vseobecná povaha rokovaní, ani neexistencia vplyvu na trh nemôzu byt v rozpore s protiprávnostou dotknutého stretnutia (pozri body 78 a 79 vyssie). 227 Okolnost, ze stretnutie z 3. decembra 1999 spadá do sústavy protisútazných stretnutí (pozri body 213 a 214 vyssie) a ze uvedené témy súviseli s predchádzajúcimi rokovaniami obmedzujúcimi hospodársku sútaz, okrem toho znamená, ze cielom samotného zvolania stretnutia bolo zabezpecit podmienky potrebné pre pokracovanie týchto rokovaní. 228 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze existuje urcitý rozpor medzi vyhláseniami zamestnancov spolocnosti InBev uvedenými zalobkynami na jednej starne a odpovedou spolocnosti InBev na ziadost o informácie na druhej strane, treba sa domnievat, ze dôkazná sila odpovede InBev je vyssia vzhladom na judikatúru, podla ktorej vyhlásenie poskytnuté v mene podniku ako takého disponuje dôveryhodnostou vyssou ako dôveryhodnost, ktorú by mohla mat odpoved poskytnutá jedným z jej zamestnancov, nech uz by boli jeho osobná skúsenost alebo názor akékolvek (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 45). 229 Výhradu týkajúcu sa urcenia dátumu konca porusenia a teda celý siedmy zalobný dôvod treba preto zamietnut. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a clánku 27 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zamietnutie prístupu k odpovediam na oznámenie o výhradách poskytnutým ostatnými dotknutými podnikmi Tvrdenia úcastníkov konania 230 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze im zamietla ziadost o prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných úcastníkov dotknutých konaním, cím zasiahla do ich práva na obhajobu. Zalobkyne sa domnievajú, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na týchto odpovediach zalozila dôkazy pre urcenie existencie porusenia a pre odôvodnenie konecnej sumy pokuty a ze tieto odpovede obsahovali skutocnosti v ich prospech, ktoré mohli byt zohladnené. Tvrdia teda, ze v duchu zásady rovnosti zbraní mali mat moznost preskúmat tieto dôkazy na úcely samostatného pripravenia svojej obhajoby. 231 Zalobkyne sa najmä domnievajú, ze mali mat prístup k odpovediam spolocností Bavaria a Grolsch, kedze, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, tieto pivovarnícke podniky poskytli autentický výklad písomností, ktoré boli neskôr pouzité ako dôkazy v ich prospech alebo neprospech. Zalobkyne osobitne upozornujú, ze Komisia v odôvodnení c. 75 napadnutého rozhodnutia uvádza odpovede spolocnosti Bavaria na oznámenie o výhradách, aby preukázala, ze sa zalobkyne zúcastnili stretnutia konaného 19. júna 1996. V odôvodneniach c. 124 az 126 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho pouzila výklad zalozený na odpovediach spolocnosti Bavaria pre dokázanie toho, ze na stretnutí zo 17. decembra 1997 sa diskutovalo o cenách piva. Zalobkyne napokon uvádzajú, ze v odôvodnení c. 135 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na tvrdenia uvedené v odpovedi spolocnosti Bavaria ako na dôkaz o urcitých vyhláseniach v ich neprospech, ktoré mali vykonat na stretnutí konanom 12. marca 1998. 232 Zalobkyne zdôraznujú dôlezitost moznosti prístupu k odpovedi InBev na oznámenie o výhradách, kedze podla nich Komisia sa pri prijatí napadnutého rozhodnutia opierala hlavne o tieto vyhlásenia. Ako príklad zalobkyne uvádzajú, ze z odôvodnenia c. 476 napadnutého rozhodnutia, ako aj z výmeny korespondencie medzi Komisiou a InBev vo februári 2006 mozno vyvodit, ze odpovede InBev na oznámenie o výhradách obsahovali dôkazy v prospech. 233 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 234 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje; majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva...". 235 Podla ustálenej judikatúry právo na prístup k spisu je spojené so zásadou práva na obhajobu a znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 125 az 128, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). 236 Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 68). 237 Pokial ide o písomnosti v neprospech, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze námietka mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Dotknutému podniku teda prislúcha preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by tento neoznámený dokument musel byt ako dôkazný prostriedok zamietnutý (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 71 az 73). 238 Naopak, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na úkor tohto podniku ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, aby podnik preukázal, ze mohol uvedené dokumenty v prospech pouzit na svoju obhajobu (rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 81), tým, ze najmä preukáze, ze by sa mohol odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú s posúdeniami vykonanými Komisiou v stádiu oznámenia o výhradách, a teda by mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit posúdenia vykonané v rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 75). 239 Navyse treba pripomenút, ze oznámenie o výhradách je aktom urceným na vymedzenie predmetu konania zacatého proti podniku a zabezpecenie úcinného vykonania práva na obhajobu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 80, a tam citovanú judikatúru). 240 Z tohto hladiska je oznámenie o výhradách zabezpecené procesnými zárukami uplatnujúcimi zásadu dodrziavania práva na obhajobu, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom patriacim do spisu Komisie. 241 Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu samého osebe (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 380). 242 Kedze ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v case dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým úcastníkom len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto odpovede obsahujú nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech. 243 Rovnako podla bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, s. 7) ako vseobecné pravidlo platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných úcastníkov dotknutých vysetrovaním na oznámenie o výhradách. Úcastníkovi sa prístup k týmto dokumentom povolí, len ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz, ci uz v prospech alebo v neprospech, týkajúci sa obvinení voci tomuto úcastníkovi v oznámení o výhradách Komisie. 244 V tejto súvislosti, pokial ide na jednej strane o nové skutocnosti v neprospech, podla ustálenej judikatúry platí, ze ak má Komisia na preukázanie existencie porusenia v úmysle opierat sa o skutocnost zalozenú na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatným podnikom zúcastneným na tomto konaní musí byt umoznené vyjadrit sa k takému novému dôkazu (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50). 245 Dokument mozno povazovat za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia pouzije na podporu zistenia porusenia, ktorého sa podnik dopustil. Na dokázanie porusenia jeho práva na obhajobu nestací, aby dotknutý podnik preukázal, ze sa pocas správneho konania nemohol vyjadrit k dokumentu pouzitému na lubovolnom mieste napadnutého rozhodnutia. Treba, aby podnik preukázal, ze Komisia tento dokument pouzila v napadnutom rozhodnutí ako dodatocný dôkaz na preukázanie porusenia, na ktorom sa mal podnik zúcastnit (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 35). 246 V prejednávanej veci zalobkyne tvrdia, ze dôkazy zalozené na odpovediach na oznámenie o výhradách, ktoré poskytli spolocnosti Bavaria a Grolsch, boli Komisiou pouzité ako nové dôkazy v neprospech. Zalobkyne v tejto súvislosti odkazujú na odôvodnenia c. 75, 124 az 126 a 135 napadnutého rozhodnutia. 247 Predovsetkým, pokial ide o odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia, toto odkazuje na pasáz z odpovede spolocnosti Bavaria na oznámenie o výhradách, ktorá uvádza, ze bolo "velmi pravdepodobné", ze spolocnost Heineken bola zastúpená na stretnutí konanom 19. júna 1996. Hoci Komisia uviedla túto citáciu, nic to nemení na skutocnosti, ze taktiez uviedla, ze spis neobsahuje ziaden dôkaz o tejto skutocnosti. Z dotknutého odôvodnenia nevyplýva, ze by spolocnost Heineken bola skutocne zastúpená na dotknutom stretnutí, ale len to, ze sa v kazdom prípade zúcastnila predchádzajúceho stretnutia a stretnutí, ktoré nasledovali. 248 Za týchto podmienok nemozno citáciu dotknutej pasáze vychádzajúcej z odpovede spolocnosti Bavaria na oznámenie o výhradách povazovat za pouzitie nového dôkazu v neprospech. 249 Dalej, pokial ide o odôvodnenia c. 124 a 126 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa stretnutia zo 17. decembra 1997, treba konstatovat, ze z odôvodnení c. 117 az 121 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze predmet tohto stretnutia bol preukázaný na základe skutocností obsiahnutých vo vysetrovacom spise. 250 V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach c. 124 a 126 napadnutého rozhodnutia odkázala na alternatívny výklad týchto skutocností, poskytnutý spolocnostou Bavaria v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, len v snahe odpovedat na tvrdenia dotknutého podniku. Z týchto odôvodnení navyse vyplýva, ze výklad poskytnutý spolocnostou Bavaria nebol povazovaný za prijatelný a nebol Komisiou prijatý. 251 Napokon, pokial ide o odôvodnenie c. 135 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje zhrnutie iného výkladu poskytnutého spolocnostou Bavaria v súvislosti so skutocnostami zo spisu týkajúcimi sa stretnutia z 12. marca 1998, treba pripomenút, ze uvedený výklad bol výslovne zamietnutý v odôvodnení c. 136 napadnutého rozhodnutia a nemohol byt teda prijatý ako dodatocný dôkaz v neprospech. 252 V duchu týchto úvah treba konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia pouzila dodatocné dôkazy v neprospech pochádzajúce z odpovedí, ktoré ostatní dotknutí úcastníci poskytli na oznámenie o výhradách. 253 Na druhej strane, pokial ide o nové skutocnosti v prospech, z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná sprístupnit ich z vlastnej iniciatívy. Za predpokladu, ze Komisia v priebehu správneho konania zamietla ziadost zalobkyne o prístup k dokumentom, ktoré neboli vo vysetrovacom spise, porusenie práva na obhajobu mozno konstatovat, len ak sa preukáze, ze správne konanie by mohlo dospiet k odlisnému výsledku za predpokladu, ze by zalobkyna mala pocas tohto konania prístup k dotknutým dokumentom (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 383). 254 Zalobkyne sa navyse nemôzu odvolávat na úvahu vyplývajúcu z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 51 vyssie (bod 126), podla ktorej nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Uvedená úvaha týkajúca sa dokumentov, ktoré sú súcastou spisu Komisie, sa nemôze vztahovat na odpovede ostatných dotknutých podnikov na výhrady oznámené Komisiou. 255 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, teda dodrziavanie práva na obhajobu v zásade nemôze viest k tomu, aby bola Komisia povinná sprístupnit predmetné odpovede iným úcastníkom konania, aby mohli overit, ci neobsahujú prípadné dôkazy v ich prospech. 256 Kedze sa zalobkyne odvolávajú na existenciu údajných skutocností v ich prospech v nesprístupnených odpovediach, prinálezí im poskytnút dôkaz o uzitocnosti týchto dokumentov pre ich obhajobu. 257 Zalobkyne musia najmä uviest prípadné skutocnosti v ich prospech alebo poskytnút dôkaz osvedcujúci ich existenciu a teda uzitocnost pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 258 V prejednávanej veci zalobkyne tvrdia, ze z odôvodnenia c. 476 napadnutého rozhodnutia, ako aj z výmeny korespondencie medzi Komisiou a InBev v nadväznosti na odpoved na oznámenie o výhradách mozno vyvodit, ze spolocnost InBev poskytla údaje, ktoré mozno chápat tak, ze spochybnujú jednak vykonanie tajných dohôd a jednak existenciu alebo dlzku trvania dotknutého porusenia. 259 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o údajné tvrdenie týkajúce sa skutocného nevykonania dotknutých tajných dohôd, treba pripomenút, ze skutocnost, ze ostatní dotknutí úcastníci vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách uviedli v podstate tie isté tvrdenia ako zalobkyne, v ktorých uvádzali, ze nedoslo k vykonaniu kartelu, nemôze byt dôkazom v prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 353). 260 Po druhé, pokial ide o údajné tvrdenie týkajúce sa spochybnenia existencie alebo dlzky trvania porusenia, treba pripomenút, ze zalobkyne sa na podporu tohto tvrdenia odvolávajú na list rady InBev z 21. februára 2006, zaslaný ako odpoved na otázky Komisie, v ktorom sa uvádza, ze "[jej] zákazníci nemali... vôbec v úmysle akýmkolvek spôsobom minimalizovat svoju úlohu v tvrdených skutocnostiach ani spochybnovat samotnú existenciu alebo dlzku trvania porusenia". V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, vsak z toho samotného spresnenia nevyplýva, ze odpoved InBev na oznámenie o výhradách mohla obsahovat údaje, ktoré by mohli predstavovat dôkazy v prospech. 261 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyne neuviedli dôkazy v prospech, ktoré by mohli vyplývat z odpovedí na oznámenie o výhradách poskytnutých ostatnými dotknutými podnikmi a teda nepredlozili ziaden dôkaz o ich uzitocnosti pre ich obhajobu. 262 Výhradu zalozenú na údajnej existencii dôkazov v prospech v dotknutých odpovediach treba preto zamietnut. 263 Vzhladom na uvedené treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, "zásady starostlivosti" a zásady kontradiktórnosti v dôsledku údajného nevykonania starostlivého a nestranného vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania 264 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze starostlivo a nestranne nepreskúmala vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci a ze selektívne pouzila skutocnosti zo spisu s cielom podporit svoje tvrdenie, podla ktorého doslo k poruseniu clánku 81 ES. 265 Zalobkyne osobitne tvrdia, ze Komisia zalozila dôkazy v neprospech na vyhláseniach, ktoré spolocnost InBev poskytla v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, pricom tieto vyhlásenia boli vágne, rozporné a nezakladali sa výlucne na konstatovaniach autorov vyhlásení, a teda obsahovali ciastocne "dôkaz zalozený na chýroch". 266 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze Komisia v priebehu vysetrovania porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ked nerespektovala ich tvrdenia a zamietla najmä dôkazy, ktoré zalobkyne poskytli na úcely preukázania toho, ze holandský trh s pivom sa pocas dotknutého obdobia nevyvíjal spôsobom naznacujúcim existenciu dohôd o cenách. 267 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 268 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie pocas správnych konaní patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). 269 V prejednávanej veci, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala dôkazné prostriedky, treba pripomenút, ze ako uz bolo konstatované po preskúmaní piateho a siesteho zalobného dôvodu vyssie, Komisia uviedla dostatocné dôkazy týkajúce sa existencie porusenia clánku 81 ES, pokial ide o dve zlozky dotknutého porusenia (pozri bod 163 vyssie).V rámci preskúmania týchto zalobných dôvodov uz Vseobecný súd posúdil kritiku zalobkýn týkajúcu sa posúdenia vyhlásenia InBev, ako aj skutocností smerujúcich k preukázaniu opacného dôkazu predlozených v priebehu správneho konania. 270 Osobitne v rozsahu, v akom tvrdenia zalobkýn smerujú k spochybneniu dôkaznej hodnoty vyhlásenia InBev, kedze je údajne vágne, rozporné a obsahuje "dôkaz zalozený na chýroch", tieto tvrdenia treba zamietnut z dôvodov uvedených v rámci preskúmania piateho a siesteho zalobného dôvodu v bodoch 70 az 90 vyssie. 271 Za týchto okolností sa treba domnievat, ze argumentácia zalobkýn zalozená na údajnom nevykonaní úplného, starostlivého a nestranného vysetrovania splýva s tvrdeniami preskúmanými v rámci piateho a siesteho zalobného dôvodu vyssie a nevyzaduje samostatné preskúmanie. 272 Tento zalobný dôvod nemozno preto prijat. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení prezumpcie neviny Tvrdenia úcastníkov konania 273 Zalobkyne v podstate uvádzajú porusenie zásady prezumpcie neviny z dôvodu, ze clen Komisie poverený hospodárskou sútazou mal pocas holandského televízneho programu vyhlásit, ze "spotrebitel platil za svoje pivo prílis draho" a mal tak vopred rozhodnút o existencii kartelu na holandskom trhu s pivom. 274 Zalobkyne sa teda domnievajú, ze porusenie bolo prezentované ako preukázaná skutocnost este pred ukoncením správneho konania a dokonca este pred tým, ako mohli zalobkyne reagovat na oznámenie o výhradách. 275 Verejné vyhlásenie dotknutého clena Komisie navyse neumoznovalo, aby boli tvrdenia predlozené zalobkynami v odpovedi na oznámenie o výhradách preskúmané Komisiou objektívne a s potrebným odstupom. 276 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 277 Treba uviest, ze argumentácia zalobkýn zalozená na porusení zásady prezumpcie neviny nie je pre riesenie tohto sporu relevantná. 278 Existencia porusenia sa totiz musí posudzovat len na základe dôkazov predlozených Komisiou. Ak je skutková podstata porusenia na konci správneho konania skutocne preukázaná, dôkaz o tom, ze Komisia pocas tohto konania predcasne vyjadrila svoje presvedcenie, ze uvedené porusenie existuje, nemôze vyvrátit samotný dôkaz o porusení (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 726). 279 V kazdom prípade slová vyjadrené clenom Komisie pocas holandského televízneho vysielania, spomínajúce v rámci príkladov zásahov Komisie, ze holandskí spotrebitelia "platili za svoje pivo prílis draho" v dôsledku správania pivovarov, hoci volba týchto slov nebola práve stastná, nemôzu preukázat, ze Komisia rozhodla vopred. 280 Treba uviest, ze Komisia ako kolégium rozhoduje na základe návrhu rozhodnutia. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, slová dotknutého clena Komisie spomínajúce kroky vykonávané Komisiou vôbec neznamenajú, ze Komisia povazovala vinu pivovarníckych podnikov za uz preukázanú. 281 Kedze slová zvolené dotknutým clenom Komisie neobsahovali ziadne konstatovanie týkajúce sa viny zalobkýn, tieto úvahy nemozno vyvrátit okolnostou, ktorú uvádzajú zalobkyne, ze predmetné slová boli vyjadrené skôr, ako mohli reagovat na oznámenie o výhradách. Táto okolnost teda ani neumoznuje dospiet k záveru, ze Komisia nepreskúmala objektívne a s potrebným odstupom odpovede sformulované zalobkynami na oznámenie o výhradách. 282 V duchu týchto úvah treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení primeranej lehoty Tvrdenia úcastníkov konania 283 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutia sa musí zrusit z dôvodu, ze celková dlzka konania, ako aj dlzka jej jednotlivých etáp, výrazne prekrocili lehotu, ktorú mozno povazovat za primeranú. Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze nemohli pripravit svoju obhajobu, pretoze v období predchádzajúcom prijatiu oznámenia o výhradách nebol presný predmet vysetrovania jasný. Zalobkyne tiez zdôraznujú, ze vzhladom na roky, ktoré uplynuli, sa spomienky na skutocnosti vytýkané Komisiou oslabili. 284 Komisia uvádza, ze v odôvodneniach c. 497 az 500 napadnutého rozhodnutia výslovne uznala, ze dlzka konania bola neprimeraná a priznala teda výnimocné znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam. Okrem toho Komisia poznamenáva, ze hoci je dodrziavanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní uznané ustálenou judikatúrou, prekrocenie tejto lehoty môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia konstatujúceho porusenie len v prípade, ak je preukázané, ze porusenie tejto zásady je porusením práva dotknutých podnikov na obhajobu. 285 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze rozhodnutie o inspekcii zo 17. marca 2000 zaslané zalobkyniam im v rozpore s tým, co tvrdia, umoznilo poznat väcsinu porusenia, ako aj trhy a obdobie, ktorých sa toto porusenie týkalo. Podla Komisie uz toto rozhodnutie poukazovalo na protisútazné postupy týkajúce sa urcenia cien, rozdelenia trhov a/alebo výmeny informácií v holandskom sektore piva, tak pre maloobchodný trh, ako aj pre trh "horeca". Tvrdenie zalobkýn nemôze byt prípustné ani z dôvodu podrobnej povahy otázok, ktoré im Komisia zasielala od roku 2001. Posúdenie Vseobecným súdom 286 Podla ustálenej judikatúry dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 167 az 171, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 40). 287 Na úcely uplatnenia tejto zásady treba rozlisovat medzi dvoma fázami správneho konania, a to fázou vysetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou zodpovedajúcou zvysnej casti správneho konania, pricom kazdá z týchto fáz má vlastnú vnútornú logiku (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 42). 288 Prvé obdobie, ktoré trvá az do oznámenia o výhradách, sa zacína dnom, ked Komisia vyuzije právomoci, ktoré je priznal normotvorca, a prijme opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k dopusteniu sa porusenia, a musí Komisii umoznit zaujat stanovisko k dalsiemu smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia. Musí Komisii umoznit, aby sa s konecnou platnostou vyjadrila k vytýkanému poruseniu (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 43). - O dlzke správneho konania 289 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 498 napadnutého rozhodnutia uznala, ze dlzka správneho konania bola neprimeraná a ze sama nesie zodpovednost za túto skutocnost. 290 Treba totiz pripomenút, ze pokial ide o prvú fázu správneho konania, teda o fázu trvajúcu od dorucenia oznámenia o inspekcii zalobkyniam v marci 2000 do obdrzania oznámenia o výhradách v auguste 2005, uplynulo obdobie 65 mesiacov. 291 Kedze inspekcie pocas vysetrovania boli vykonané v mesiacoch marec a apríl 2000, celkovú dlzku tejto fázy správneho konania nemozno odôvodnit len samotnou skutocnostou, ze Komisia zaslala úcastníkom viacero ziadostí o informácie v rokoch 2001 az 2005. 292 Pokial teda Komisia nepredlozí doplnujúce informácie alebo odôvodnenia týkajúce sa vysetrovacích úkonov vykonaných pocas tohto obdobia, musí sa dlzka prvej fázy konania povazovat za neprimeranú (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 77). 293 Druhá fáza správneho konania, trvajúca od obdrzania oznámenia o výhradách do prijatia napadnutého rozhodnutia v apríli 2007, trvala 20 mesiacov, cím pri nepredlození doplnujúceho odôvodnenia prekrocila lehotu bezne potrebnú na prijatie rozhodnutia. 294 Treba preto konstatovat, ze dlzka dotknutého správneho konania bola neprimeraná a vyplynula z necinnosti pripísatelnej Komisii, co viedlo k poruseniu zásady primeranej lehoty. - O vplyve neprimeranej lehoty správneho konania na zákonnost napadnutého rozhodnutia 295 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty môze viest k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie, len ak dlzka konania mala vplyv na výsledok konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 48, a tam citovanú judikatúru). 296 V prejednávanej veci zalobkyne tvrdia, po prvé, ze neprimeraná dlzka prvej fázy správneho konania porusila ich právo na obhajobu, kedze nemohli s presnostou urcit predmet vysetrovania vedeného Komisiou az do prijatia oznámenia o výhradách, co narusilo ich moznosti zozbierat dôkazy v prospech. 297 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyne nesprávne tvrdia, ze nemohli urcit predmet vysetrovania az do oznámenia o výhradách. 298 Na jednej strane totiz rozhodnutie o inspekcii, zaslané spolocnostiam Heineken NV a Heineken Holding NV dna 17. marca 2000, uvádzalo, ze vysetrovanie Komisie sa týka konkrétnych protisútazných postupov, ako sú "urcenie cien, rozdelenie trhu a/alebo výmena informácií v holandskom sektore piva, tak pre maloobchodný trh, ako aj pre trh horeca". Na druhej strane ziadosti o informácie zaslané spolocnosti Heineken NV v októbri 2001 spresnovali typy stretnutí, dátumy aj miesta konania, ktoré boli predmetom vysetrovania vedeného Komisiou. 299 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto oznámenia im umoznili dostatocne presne poznat predmet vysetrovania, porusenia, za ktoré im mohla byt pripísaná zodpovednost, ako aj dotknuté segmenty trhu, a teda im umoznovali urcit a získat prípadne dôkazy v ich prospech. 300 Okrem toho zalobkyne síce uviedli tvrdenie zalozené na zlozitosti zozbierania niektorých dôkazov v ich prospech, ked uviedli, ze osobné spomienky dotknutých osôb sa stali vágnejsie, toto tvrdenie vsak nepodporili konkrétnymi skutocnostami a osobitne nespresnili dotknutých zamestnancov a dôvody, pre ktoré bolo rozhodujúce opýtat sa ich na ich spomienky, ako ani okolnosti, kvôli ktorým uz nebolo mozné získat informácie inými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 64). 301 Navyse zalobkyne sú na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorá je ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, povinné zabezpecit, aby sa v ich knihách alebo archívoch dobre uchovávali skutocnosti umoznujúce spätne vysledovat ich cinnost najmä s cielom disponovat potrebnými dôkazmi v prípade súdnych alebo správnych opatrení. Kedze Komisia zalobkyniam zaslala ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), prinálezalo im a fortiori konat so zvýsenou starostlivostou a prijat vsetky opatrenia potrebné na zachovanie dôkazov, ktorými mohli odôvodnene disponovat (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 87). 302 Za týchto podmienok tvrdenie zalobkýn, podla ktorého neboli od zaciatku vysetrovania informované o predmete vysetrovania ani o prípadných výhradách Komisie, takze nemohli pripravit svoju obhajobu a zhromazdit dokumenty v ich prospech, nemozno prijat. 303 So zretelom na uvedené treba konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali existenciu porusenia ich práva na obhajobu vyplývajúceho z neprimeranej dlzky správneho konania. 304 Stvrtý zalobný dôvod treba preto zamietnut ako nedôvodný. O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení, zásad rovnosti zaobchádzania, právnej istoty, proporcionality a "primeranej povahy", ako aj povinnosti odôvodnenia, pokial ide o stanovenie výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 305 Zalobkyne spochybnujú spôsob, akým Komisia vypocítala základnú sumu pokuty v prejednávanej veci a najmä jej analýzu týkajúcu sa závaznosti porusenia, rozdielneho zaobchádzania, multiplikacného koeficientu uplatneného na úcely odstrasenia a zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia. Zalobkyne sa v podstate domnievajú, ze porusenie nemalo byt kvalifikované ako velmi závazné a ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, ked neuviedla dostatocné dôvody odôvodnujúce niektoré etapy pri stanovení konecnej sumy, napríklad vplyv na trh. Okrem toho zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa výrazne odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, najmä pokial ide o jej rozhodnutie 2003/569/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec IV/37.614/F3 PO - Interbrew a Alken-Maes, Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1). Napokon kedze, podla zalobkýn, dlzka trvania porusenia nebola Komisiou správne urcená, mala by byt znízená základná suma. 306 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 307 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok 81 ES. Podla toho istého ustanovenia pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. 308 Okrem toho podla ustálenej judikatúry platí, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112). 309 Okrem toho v oblastiach, ako je stanovenie výsky pokuty podla nariadenia c. 1/2003, v ktorých má Komisia túto mieru volnej úvahy, sa preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/18, Zb. s. II-2917, bod 79). 310 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, naopak nemajú vplyv na vykonávanie neobmedzenej právomoci súdu Únie (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62). 311 Tento zalobný dôvod obsahuje v podstate styri casti, týkajúce sa po prvé posúdenia závaznosti dotknutého porusenia, po druhé pouzitia rozdielneho zaobchádzania a urcenia východiskovej sumy, po tretie zvýsenia východiskovej sumy z dôvodu odstrasujúceho úcinku, po stvrté zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia. 312 Vseobecnejsie zalobkyne uvádzajú aj výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty vzhladom na nepredvídatelnú povahu pokuty, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. - O prvej casti, týkajúcej sa posúdenia závaznosti porusenia 313 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 je potrebné pri stanovení výsky pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. 314 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 315 Osobitne podla bodu 1 A prvého odseku usmernení z roku 1998 sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. 316 Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej právomoci pri preskúmaní prislúcha posúdit, ci je výska pokuty primeraná vzhladom na závaznost porusenia, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvedené zalobkynami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 136). 317 Zalobkyne uvádzajú tri výhrady smerujúce k spochybneniu urcenia závaznosti porusenia Komisiou. Po prvé namietajú proti kvalifikácii porusenia ako velmi závazného vzhladom na povahu a ciel tajnej dohody. Po druhé vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala dopad kartelu na trh a v tejto súvislosti porusila svoju povinnost odôvodnenia. Po tretie sa domnievajú, v rozpore so závermi Komisie, ze velkost dotknutého geografického trhu mala byt zohladnená ako zmiernujúci faktor pri urcení závaznosti porusenia. 318 V rámci prvej výhrady zalobkyne uvádzajú, ze kedze sa dotknuté správanie obmedzovalo na výmenu vseobecných názorov na okolnosti na trhu a nemalo formu zosúladenia konkrétneho správania, porusenie mozno kvalifikovat len ako málo závazné alebo závazné. Zalobkyne okrem toho zdôraznujú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v porovnaní s oznámením o výhradách neuviedla viacero prvkov porusenia. 319 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze velmi závazným poruseniam v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení zodpovedajú vo vseobecnosti najmä "horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely` a kvóty podielu na trhu". 320 Okrem toho podla ustálenej judikatúry platí, ze kartely tohto typu patria k najzávaznejsím formám narusenia hospodárskej sútaze, kedze vlastným cielom smerujú k jej jednoznacnému zneskodneniu medzi podnikmi, ktoré tieto kartely realizujú, a sú tak v rozpore so základnými cielmi Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 147, a tam citovanú judikatúru). 321 Kedze vsak Komisia správne konstatovala, ze zalobkyne sa zúcastnili na porusení pozostávajúcom zo súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, osobitne koordináciou cien a zvysovania cien a rozdelením zákazníkov, tvrdenie zalobkýn, podla ktorého porusenie nemozno povazovat za velmi závazné, nemozno prijat. 322 Konstatovanie vykonané v odôvodnení c. 442 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého malo byt v súlade s usmerneniami porusenie v prejednávanej veci zo svojej podstaty kvalifikované za velmi závazné, nie je teda postihnuté nesprávnym posúdením. Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze niektoré prvky porusenia uvedené v oznámení o výhradách neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí, kedze v tomto rozhodnutí sa uvádzajú skutocnosti odôvodnujúce kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného. 323 V rámci druhej výhrady, týkajúcej sa dopadu kartelu na trh, sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia nesprávne kvalifikovala porusenie ako velmi závazné, kedze neexistoval ziaden citelný dopad na trh. Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila konstatovanie uvedené v tomto zmysle v odbornom hospodárskom posudku, ktorý jej predlozili pocas správneho vysetrovania a ktorého výsledky boli navyse potvrdené iným odborným posudkom, ktorej vypracovanie si objednali po prijatí napadnutého rozhodnutia. Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze sa obmedzila na tvrdenie, ze úcinok porusenia nie je mozné merat. Odôvodnenia c. 453 a 457 napadnutého rozhodnutia navyse dospeli k opacnému záveru. 324 Treba pripomenút, ze hoci je existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh prvkom, ktorý treba zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, ide len o jedno z viacerých kritérií, ako sú povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvého odseku usmernení vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit, len ak je mozné ho zmerat. 325 Treba tiez pripomenút, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, akým je porusenie v prejednávanej veci, môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Konkrétny dopad porusenia na trh je len jednou z viacerých okolností, ktorá v prípade, ze je mozné ju merat, môze umoznit Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej predpokladanej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, body 74 a 75). 326 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 452 napadnutého rozhodnutia konstatuje: "V rámci tohto konania je nemozné merat skutocný dopad vsetkých dohôd, z ktorých porusenie pozostávalo, na holandský trh a Komisia sa teda neopiera o konkrétny dopad v súlade s usmerneniami, podla ktorých sa konkrétny dopad musí zohladnit len v prípade, ze je mozné ho merat... Komisia teda pre stanovenie pokút pouzitelných v prejednávanej veci nezohladní dopad na trh." 327 Komisia dalej v odôvodnení c. 455 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje záver týkajúci sa závaznosti porusenia, uvádza: "Vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze porusenie bolo rozsírené na celé územie Holandska, sa podniky, ktorým je toto rozhodnutie urcené, dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 [ES]." 328 Z týchto pasází vyplýva, ze Komisia sa na úcely urcenia závaznosti porusenia neopierala o dopad porusenia na trh, ale o povahu porusenia a rozsah dotknutého geografického trhu. 329 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na povahu konstatovaného porusenia, ktorého predmetom bola najmä koordinácia cien a zvysovanie cien, ako aj prílezitostná koordinácia rozdelenia zákazníkov, bola Komisia oprávnená nezohladnit dopad porusenia na trh. 330 Za týchto okolností nemôzu zalobkyne Komisii vytýkat ani to, ze nezohladnila odborný posudok, ktorý jej poskytli pocas správneho konania na podporu svojho tvrdenia, ze porusenie nemalo ziaden dopad na trh. 331 Okrem toho kedze ide o volitelný faktor v rámci stanovenia výsky pokuty, ktorý navyse ani nebol zohladnený v prejednávanej veci, zalobkyne nemôzu oprávnene vytýkat Komisii, ze neodôvodnila svoje konstatovanie o nemoznosti zmerat konkrétny dopad porusenia. 332 Okrem toho zalobkyne nesprávne tvrdia, ze z odôvodnení c. 453 a 457 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v rámci stanovenia výsky pokuty v skutocnosti zohladnila vplyv na trh. 333 Z odôvodnenia c. 452 napadnutého rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze Komisia nezohladnila dotknutý vplyv. Tomuto konstatovaniu nijako neodporujú dôvody uvedené v odôvodnení c. 453 a 457 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú. V odôvodnení c. 453 napadnutého rozhodnutia sa tak Komisia obmedzila na hodnotenie velkosti dotknutého trhu bez toho, aby posúdila dopad porusenia na tento trh. V odôvodnení c. 457 napadnutého rozhodnutia sa Komisia obmedzila na pripomenutie potreby individualizácie východiskových súm v rámci rozdielneho zaobchádzania s ohladom na individuálnu dôlezitost správania kazdého dotknutého podniku. 334 Druhá výhrada zalobkýn nie je preto dôvodná. 335 Zalobkyne svojou tretou výhradou, týkajúcou sa velkosti dotknutého geografického trhu, uvádzajú malú rozlohu Holandska a obmedzený význam trhu s pivom pre jeho celkové hospodárstvo. Okrem toho zalobkyne tvrdia, ze samotná skutocnost, ze celkový trhový podiel dotknutých pivovarníckych podnikov predstavoval viac ako 90 % holandského trhu, nebráni tomu, aby porusenie bolo kvalifikované ako málo závazné alebo závazné, najmä v duchu predchádzajúcich rozhodnutí Komisie. 336 V odôvodnení c. 453 napadnutého rozhodnutia Komisia zohladnila na úcely urcenia závaznosti porusenia skutocnost, ze "celkový podiel dotknutých pivovarníckych podnikov na holandskom trhu prekrocil 90 %". Komisia taktiez konstatovala, ze porusenie sa týkalo zároven sektora "horeca" aj oblasti domácej spotreby. Komisia tak dospela k záveru, ze "90 % celkového holandského trhu s pivom bolo predmetom kartelu". 337 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze celé územie clenského státu predstavuje podstatnú cast spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28). 338 Kedze Komisia konstatovala, ze porusenie sa vztahovalo na 90 % holandského trhu s pivom a týkalo sa kazdého z hlavných sektorov obchodovania v rámci tohto trhu, mohla správne zohladnit velkost dotknutého geografického trhu na úcely kvalifikovania porusenia ako velmi závazného. 339 Navyse treba pripomenút, ze porusenia, akými sú dohody alebo zosúladené postupy smerujúce najmä k urceniu cien a rozdeleniu zákazníkov, môzu byt podla judikatúry uz na základe ich samotnej povahy kvalifikované ako velmi závazné, bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznacovat osobitným geografickým rozsahom. 340 Tento záver je navyse posilnený skutocnostou, ze pokial indikatívny opis závazných porusení v usmerneniach uvádza, ze "tieto budú poväcsine horizontálne alebo vertikálne obmedzenia... uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu", opis velmi závazných porusení sa naproti tomu nezmienuje o ziadnej poziadavke konkrétneho dopadu na trh ani o spôsobení úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 150). 341 Z uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze velkost dotknutého geografického trhu má vnútrostátny rozmer, v nijakom prípade nebráni kvalifikácii porusenia, ku ktorému doslo v prejednávanej veci, ako velmi závazného. 342 Toto riesenie sa ponúka a fortiori, pokial ide o údajne obmedzený význam trhu s pivom pre hospodárstvo Holandska, kedze velkost trhu s dotknutým výrobkom nie je v zásade okolnostou, ktorá sa musí zohladnit, ale je len jednou z relevantných okolností pre posúdenie závaznosti porusenia a urcenie výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 132). 343 V duchu vsetkých týchto úvah nemozno prijat tretiu výhradu, ako ani prvú cast tohto zalobného dôvodu v celom rozsahu. - O druhej casti, týkajúcej sa urcenia východiskovej sumy a pouzitia rozdielneho zaobchádzania 344 Zalobkyne spochybnujú východiskovú sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, po prvé tým, ze uvádzajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na rozhodovaciu prax Komisie a osobitne vzhladom na pokuty ulozené belgickým pivovarníckym podnikom v rozhodnutí 2003/569/ES. S uvedením porusenia tej istej zásady sa odvolávajú aj na niektoré rozhodnutia Komisie týkajúce sa porusení v súvislosti s trhom jediného clenského státu, ktoré viedli ku kvalifikácii porusenia ako "závazného" alebo k urceniu nizsích východiskových súm ako boli východiskové sumy urcené v prejednávanej veci. 345 Na úvod treba zdôraznit jednak, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292) a jednak, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003 mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216) a aby mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 169). 346 V prejednávanej veci bolo stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyniam vykonané v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania dotknutého porusenia. V tejto súvislosti zalobkyne nemôzu zakladat platné tvrdenie len na skutocnosti, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi sankcionovala podobné správanie ulozením pokút nizsích ako je pokuta ulozená zalobkyniam v prejednávanej veci. 347 Za týchto podmienok sa zalobkyne nemôzu dovolávat ani porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. Súdny dvor totiz opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu diskriminácie, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké (pozri rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 233, a tam citovanú judikatúru). 348 V tejto súvislosti, pokial ide o argumentáciu zalobkýn uvádzajúcu kvalifikáciu porusenia a výsku pokút ulozených rozhodnutiami, ktoré sa týkali niektorých porusení obmedzujúcich sa na trh jedného clenského státu, treba uviest, ze bez ohladu na túto poslednú uvedenú okolnost sa zalobkyne nedomnievajú, ze uvádzané porusenia sú, najmä pokial ide o výrobky, podniky a dotknuté obdobia, totozné. Táto argumentácia nemôze teda postacovat pre preukázanie údajného diskriminacného zaobchádzania. 349 Pokial ide o rozhodnutie 2003/569/ES, zalobkyne uvádzajú porusenia zásady rovnosti zaobchádzania opierajúc sa o skutocnost, ze pokuty ulozené zúcastneným belgickým pivovarníckym podnikom boli výrazne nizsie ako pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím, pricom ani povaha porusení, ani podmienky dotknutých trhov nevykazujú rozdiely odôvodnujúce toto odchýlenie. 350 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia posúdila závaznost porusenia na základe mnohých okolností, ktoré nie sú zhrnuté do záväzného alebo vycerpávajúceho zoznamu kritérií, ktoré majú byt zohladnené, a okrem toho Komisia nie je povinná pouzit presný matematický vzorec, ci uz ide o celkovú sumu ulozenej pokuty alebo o jej rozdelenie na rôzne prvky (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 a 188 a tam citovanú judikatúru). 351 Za týchto podmienok existuje riziko, ze priamym porovnaním pokút ulozených osobám, ktorým boli urcené dve rozhodnutia týkajúce sa odlisných porusení, dôjde ku skresleniu osobitných funkcií, ktoré rôzne etapy výpoctu pokuty splnajú. Konecné výsky pokút totiz odrázajú specifické okolnosti osobitné pre kazdý kartel, ako aj hodnotenia vlastné pre prejednávaný prípad. 352 Zo vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze pokial ide o výsku ulozených pokút, situáciu zalobkýn nemozno porovnávat so situáciou podnikov dotknutých uvedenými predchádzajúcimi rozhodnutiami. 353 So zretelom na tieto úvahy treba výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie zamietnut. 354 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia vychádzajúc z nesprávnych predpokladov pouzila rozdielne zaobchádzanie, pricom porusila zásady "primeranej povahy", rovnosti zaobchádzania a proporcionality a v tejto súvislosti dostatocne neodôvodnila svoje rozhodnutie. 355 V tejto súvislosti zalobkyne po prvé nesprávne tvrdia, ze Komisia pouzila rozdielne zaobchádzanie na základe skutocného dopadu porusenia na trh v rozpore so záverom uvedeným v odôvodnení c. 452 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého uvedený dopad nebol zohladnený. 356 Tvrdenie zalobkýn totiz vychádza z nesprávneho výkladu odôvodnenia c. 457 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa obmedzuje na pripomenutie úvahy uvedenej v bode 1 A siestom odseku usmernení, podla ktorej pri porusení s danou závaznostou môze byt v prípadoch, ked sa porusenie týka viacerých podnikov, ako sú kartely, nutné uplatnit zvázenie vseobecnej východiskovej sumy na úcely stanovenia osobitnej východiskovej sumy zohladnujúcej specifickú zátaz, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení. 357 V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, zohladnenie "specifickej zátaze a teda skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz", sa týka rozdelenia clenov kartelu do kategórií s ohladom na ich velkost na trhu v priebehu sledovaného obdobia a nezahrna zohladnenie dopadu porusenia ako celku na trh. 358 V rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, pouzitie rozdielneho zaobchádzania na základe tohto ustanovenia nevyzaduje zohladnenie skutocného dopadu porusenia na trh, a teda si nevyzaduje, aby Komisia konstatovala, ze dotknuté porusenie malo takýto dopad. 359 Po druhé, ked zalobkyne uvádzajú porusenie zásad "primeranej povahy" a rovnosti zaobchádzania so zretelom na skutocnost, ze spolocnost InBev získala ochranu pred pokutou, obmedzujú sa na uvedenie argumentácie uz zamietnutej v bodoch 79 az 90 vyssie, zalozenej na údajne vágnej a rozpornej povahe vyhlásenia InBev. 360 Pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa pouzitia rozdielneho zaobchádzania, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry sú poziadavky týkajúce sa podstatnej formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia spôsobu výpoctu pokuty, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili urcit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 361 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 458 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely stanovenia osobitnej východiskovej sumy zodpovedajúcej zalobkyniam sa Komisia odvolávala na predaj piva, ktorý zalobkyne uskutocnili v Holandsku v prvom celom kalendárneho roku trvania porusenia, teda v roku 1998. Zalobkyne boli na základe ich relatívneho významu na trhu zaradené do prvej kategórie z dôvodu, ze nimi uskutocnený predaj piva vysoko presahoval predaj uskutocnený ostatnými pivovarníckymi podnikmi. 362 Kedze Komisia uviedla císelný údaj o predaji uskutocnenom zalobkynami v roku 1998 ako dôvod ich zaradenia do prvej kategórie, tvrdenie zalobkýn zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia nemozno prijat. V tejto súvislosti sú úvahy uvedené predovsetkým v odôvodnení c. 458 napadnutého rozhodnutia dostatocné pre to, aby umoznili zalobkyniam oboznámit sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade a Vseobecnému súdu disponovat skutocnostami dostatocnými pre výkon jeho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, Zb. s. I-81*, bod 103). 363 Napokon treba uviest, ze prístup, ktorý Komisia zaujala v tejto súvislosti, je plne zlucitelný s kritériami stanovenými usmerneniami a citovanou judikatúrou, kedze císelné údaje o predaji podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení v priebehu sledovaného obdobia, predstavujú uzitocný údaj o ich individuálnej dôlezitosti na trhu. Urcenie východiskovej sumy vyplývajúce z tohto prístupu ako také nemôze preto viest k poruseniu zásady proporcionality. 364 Vzhladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia pri urcení východiskovej sumy a pouzití rozdielneho zaobchádzania neporusila zásady uvedené zalobkynami a neporusila ani svoju povinnost odôvodnenia v tomto ohlade. 365 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. - O tretej casti, týkajúcej sa zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku 366 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia uplatnením dotknutého multiplikacného koeficientu porusila zásady rovnosti zaobchádzania, proporcionality a právnej istoty. 367 Treba pripomenút, ze pri stanovení výsky pokuty musí Komisia dbat na jej odstrasujúcu povahu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 63). 368 V tomto ohlade môze Komisia zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 367 vyssie, bod 120, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 243). 369 Bod 1 A stvrtý odsek usmernení tiez stanovuje, ze je nevyhnutné zohladnit skutocnú hospodársku schopnost vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. 370 V prejednávanej veci Komisia v súlade s týmito úvahami uviedla, ze je potrebné stanovit výsku pokút na úrovni, ktorá zarucí dostatocný odstrasujúci úcinok, a to s prihliadnutím na velkost kazdého podniku (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 371 V tom istom odôvodnení Komisia uplatnila na východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam multiplikacný koeficient 2,5 vzhladom na znacnú velkost spolocnosti Heineken vyplývajúcu z jej znacného celosvetového obratu v priebehu úctovného obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia a pre ktoré mala k dispozícii údaje. 372 V tejto súvislosti, pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa násobitelov uplatnených v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie, treba pripomenút, ze Komisia disponuje pri stanovovaní výsky pokút mierou volnej úvahy, aby mohla usmernit správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty na urcitej úrovni za urcité druhy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti túto úroven kedykolvek zvýsit s cielom zabezpecit vykonávanie politiky hospodárskej sútaze a posilnit odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 373 Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala nizsie násobitele voci podnikom velkosti porovnatelnej s velkostou Heineken, preto nemôze viest ani k neprimeranej a diskriminacnej povahe dotknutého zvýsenia, ani k poruseniu zásady právnej istoty. 374 Pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, treba konstatovat, ze Komisia s odvolaním sa jednak na potrebu stanovit výsku pokút na úrovni zabezpecujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok a jednak na znacnú velkost spolocnosti Heineken vyplývajúcu z jej znacného celosvetového obratu (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia) z právneho hladiska dostatocne uviedla skutocnosti, ktoré v prípade zalobkýn zohladnila pri zvýsení východiskovej sumy na úcely odstrasenia, cím zalobkyniam umoznila poznat odôvodnenie tohto zvýsenia vykonaného so zretelom na ich osobitnú situáciu a uplatnit ich práva a súdu umoznila vykonat jeho posúdenie. 375 V rámci odôvodnenia týkajúceho sa výsky pokuty totiz Komisia nie je povinná uviest císelné údaje, z ktorých vychádzala pri vykonávaní svojej právomoci volnej úvahy, a to najmä pokial ide o sledovaný odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 39 az 48, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 125). 376 Okrem toho, pokial ide o správne vykonané posúdenie vzhladom na velkost a hospodársku silu dotknutého podniku, zalobkyne nesprávne tvrdia, ze Komisia bola pri urcení dotknutého násobitela povinná zohladnit iné okolnosti, ako sú povaha porusenia, údajná neexistencia jeho dopadu na trh, skutocnost, ze porusenie bolo ukoncené este pred zaciatkom vysetrovania, alebo ze správne konanie trvalo neprimerane dlho. 377 Vzhladom na vyssie uvedené treba tretiu cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. - O stvrtej casti, týkajúcej sa zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia 378 V odôvodnení c. 466 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze spolocnost Heineken sa zúcastnila na porusení aspon medzi 27. februárom 1996 a 3. novembrom 1999, teda pocas troch rokov a ôsmich mesiacov. Východisková suma pokuty vo vztahu k zalobkyniam bola preto zvýsená o 35 %, a to o 10 % za kazdý celý rok porusenia a 5 % za zvysné obdobie siestich mesiacov alebo viac. 379 Zalobkyne spochybnujú toto posúdenie, ked napádajú konstatovania Komisie týkajúce sa dátumov zaciatku a ukoncenia dotknutého porusenia. 380 Treba uviest, ze ako uz bolo konstatované v rámci preskúmania siedmeho zalobného dôvodu v bodoch 210 az 229 vyssie, Komisia správne urcila, ze dlzka trvania porusenia, pokial ide o zalobkyne, zodpovedá obdobiu od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999. V tejto súvislosti nemozno spochybnit zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 35 % vykonané Komisiou. 381 Stvrtú cast týkajúcu sa dlzky trvania porusenia nemozno preto prijat. - O údajnom porusení zásady právnej istoty 382 Zalobkyne uvádzajú, ze výska pokuty, ako ju stanovila Komisia, nebola ani len priblizne predvídatelná. 383 Treba pripomenút, ze právna istota predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá najmä vyzaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídatelné pre tých, ktorí jej podliehajú (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 66, a tam citovanú judikatúru). 384 Táto zásada je spojená so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov, ktorá vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne (rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 362 vyssie, bod 39). 385 V tejto súvislosti je dôlezité pripomenút, ze aj ked clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej vykonávanie zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto institúcia musí dodrziavat. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môze byt ulozená, vycíslitelný a absolútny strop, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, sa dá vopred urcit. Na druhej strane je vykonávanie tejto volnej úvahy obmedzené aj pravidlami, ktoré si Komisia sama ulozila v usmerneniach, pricom správna prax Komisie podlieha navyse aj úplnému preskúmaniu súdmi Únie. Obozretný hospodársky subjekt tak môze, za prípadnej pomoci sluzieb právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu výpoctu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pricom skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov (pozri v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 362 vyssie, body 50 az 55). 386 Navyse podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k pokute, musia brat do úvahy moznost, ze Komisia sa v ktoromkolvek momente rozhodne zvýsit úroven výsky pokút v pomere k úrovni uplatnovanej v minulosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, body 229 a 230). Skutocnost, ze Komisia môze kedykolvek prehodnotit vseobecnú úroven pokút v kontexte vykonávania inej politiky hospodárskej sútaze, je teda pre dotknuté podniky primerane predvídatelná (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný bode 367 vyssie, bod 48). 387 Tieto úvahy platia o to viac v prejednávanej veci, kedze ide o porusenie, ktoré je svojou povahou velmi závazné, pozostávajúce zo správaní, ktorých nezákonnost bola Komisiou opakovane potvrdená. 388 Hoci zalobkyne nemohli vopred presne poznat výsku pokút, ktoré Komisia ulozí v prejednávaných veciach, najmä vzhladom na zvýsenie vseobecnej výsky pokút, ku ktorému doslo po protiprávnych skutkoch, táto okolnost nepoukazuje na porusenie zásad právnej istoty a zákonnosti trestov, kedze, ako uz bolo konstatované v rámci preskúmania tohto zalobného dôvodu, Komisia pri vykonaní svojej volnej úvahy dodrzala tak regulacný rámec vymedzený clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ako ho spresnila judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ako aj pravidiel správania, ktoré si sama ulozila v usmerneniach. 389 Táto výhrada, ako aj ôsmy zalobný dôvod v celom rozsahu sa preto musia zamietnut ako nedôvodné. O deviatom zalobnom dôvode, týkajúcom sa nezohladnenia polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 390 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze dátum ukoncenia porusenia bol stanovený na 3. novembra 1999, zatial co kontroly uskutocnené Komisiou sa konali az 22. a 23. marca 2000, mala byt Komisiou zohladnená na úcely zmiernenia základnej sumy pokuty. 391 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze v priebehu obdobia trvania porusenia nikdy nezvýsili svoje ceny v oblasti domácej spotreby. Dotknutá koordinácia tak nebola nikdy vykonaná. Kedze okolo 62 % piva sa predáva prostredníctvom domácej spotreby, nevykonanie mozno preukázat u väcsiny ich predaja. Okrem toho komplexnost a nepriehladnost struktúry sektora "horeca" znemoznuje realizáciu skutocnej dohody alebo skutocného zosúladenia obmedzujúceho hospodársku sútaz. 392 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 393 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila usmernenia, kedze dostatocne nezohladnila polahcujúce okolnosti zalozené po prvé na ukoncení porusenia este pred jej prvými zásahmi a po druhé na skutocnom nevykonaní predmetných protiprávnych dohôd. 394 Po prvé, pokial ide o prvú uvedenú okolnost, treba pripomenút, ze v bode 3 usmernení sa stanovuje, ze základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, sa znízi najmä vtedy, ked dotknutý podnik ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. 395 Priznanie takéhoto znízenia základnej sumy je viazané na okolnosti prejednávanej veci, ktoré môzu viest Komisiu k nepriznaniu tohto znízenia podniku, ktorý bol úcastníkom protiprávnej dohody. Najmä keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne nezákonnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich konanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusovanie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843, body 104 a 105). 396 Ide totiz o polahcujúcu okolnost, ktorá sa vzhladom na potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES musí vykladat restriktívne, pricom jej zohladnenie môzu odôvodnit len osobitné okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, body 337 a 338). 397 Osobitne ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie (pozri rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, uz citovaný v bode 396 vyssie, bod 341, a tam citovanú judikatúru). 398 Zalobkyne teda predkladajú a fortiori tvrdenie, v ktorom uvádzajú, ze dotknutá polahcujúca okolnost musí byt o to viac priznaná v prípade ukoncenia porusenia pred prvými zásahmi Komisie, na základe nesprávneho predpokladu. 399 Okrem toho aj za predpokladu, ze sa tieto úvahy neuplatnujú v rovnakej miere v prípade ukoncenia porusenia z iniciatívy porusovatela pred prvými zásahmi Komisie, nic to nemení na skutocnosti, ze priznanie výhody dotknutej polahcujúcej okolnosti v zásade nemôze byt vhodné so zretelom na úmyselné správanie, ktorého nezákonnost bola Komisiou opakovane potvrdená. 400 Komisia teda mohla v odôvodnení c. 475 napadnutého rozhodnutia správne uviest, ze kedze v prejednávanej veci ide o svojou povahou velmi závazné a zjavne nezákonné porusenie, skutocnost, ze podnik ukoncí predmetné správanie este pred akýmkolvek zásahom Komisie, nemôze byt zohladnená ako polahcujúca okolnost. 401 Okrem toho, ak zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v minulosti zaujala odlisný postoj k predmetnej polahcujúcej okolnosti, treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou samotná skutocnost, ze Komisia sa v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe domnievala, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze by bola povinná vykonat rovnaké posúdenie aj v neskorsom rozhodnutí (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 395). 402 So zretelom na tieto úvahy nemozno prijat argumentáciu zalobkýn smerujúcu k uznaniu ukoncenia ich protiprávneho správania pred prvými zásahmi Komisie ako polahcujúcej okolnosti. 403 Po druhé, pokial ide o údajnú polahcujúcu okolnost zalozenú na skutocnom nevykonaní dohôd, treba overit, ci okolnosti uvedené zalobkynami môzu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa pripojili k protiprávnym dohodám, skutocne vyhýbali ich uplatnovaniu tak, ze sa sútazne správali na trhu alebo prinajmensom ze jasne a významne porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narúsali jeho samotné fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 404 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 477 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze ziaden z úcastníkov nepreukázal, ze sa vyhýbal uplatnovaniu predmetných dohôd, pricom prílezitostné nevykonávanie nebolo odrazom "úplného zamietnutia uzavretých dohôd". 405 Zalobkyne kritizujú tieto úvahy, pricom uvádzajú, ze v priebehu obdobia trvania porusenia spolocnost Heineken nikdy nezvýsila svoje ceny v oblasti domácej spotreby a ze pokial ide o sektor "horeca", struktúra trhu je natolko komplexná, ze bolo nemozné dospiet k skutocnej dohode a a fortiori k jej vykonaniu. 406 Zalobkyne sa v tejto súvislosti opierajú o hospodárske posudky pripojené k zalobe, z ktorých vyplýva najmä, ze ich ceny v oblasti domácej spotreby sa pocas obdobia trvania porusenia nezvýsili, ze uvedená oblast sa vyznacovala hospodárskou sútazou medzi pivovarníckymi podnikmi, znacnými presunmi v trhových podieloch, velkou kúpnou silou kupujúcich a zvýsením objemu zliav, a ze pokial ide o sektor "horeca", ich ceny sa v rokoch 1996 a 1997 nezvýsili, pricom celkové zvýsenie cien v tomto sektore pocas obdobia trvania porusenia bolo omnoho nizsie ako dlhodobé priemerné zvýsenie cien a struktúra trhu viedla k hospodárskej sútazi o nové a "uvolnené" prevádzky "horeca" s významnými presunmi v trhových podielov medzi pivovarníckymi podnikmi. 407 Okrem toho zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala správne údaje, pokial ide o ceny, a najmä ze neposúdila neuplatnenie dohôd pre kazdý dotknutý podnik individuálne. 408 Komisia popiera, ze v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze predmetná tajná dohoda viedla k skutocným zvýseniam cien. Komisia sa domnieva, ze skutocnost, ze úcast zalobkýn na koordinácii cien bola preukázaná, je dostacujúca pre zamietnutie ich tvrdenia zalozeného na neuplatnení dotknutých dohôd. 409 Treba pripomenút, ze toto tvrdenie Komisie nemozno prijat. Hoci totiz samotná okolnost, ze podnik nevykonáva protiprávne dohody, ho nemôze zbavit zodpovednosti, ide o okolnost, ktorá musí byt zohladnená ako polahcujúca okolnost v rámci stanovenia výsky pokuty. 410 V prejednávanej veci vsak treba uviest, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 349 az 354 napadnutého rozhodnutia a ako uz bolo potvrdené v rámci preskúmania piateho a siesteho zalobného dôvodu vyssie, dotknuté porusenie spocívalo v komplexnom karteli realizovanom dohodami a zosúladenými postupmi patriacimi do spolocného plánu kartelu uskutocnovaného pocas dlhého obdobia, ktorého cielom bolo zachovanie statusu quo a minimalizácia hospodárskej sútaze. Úcastníci kartelu koordinovali ceny a zvysovanie cien piva v Holandsku najmä v segmente "horeca" obmedzovaním zliav v oblasti domácej spotreby, ako aj ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Tajná dohoda zahrnala aj rozdelenie klientely tak v segmente "horeca", ako aj v prípade piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora v oblasti domácej spotreby. Úcastníci kartelu posilnovali svoje postavenie voci svojim zákazníkom, teda supermarketom v oblasti domácej spotreby a predajným miestam v segmente "horeca", tým, ze pravidelne a úzko konzultovali a rokovali o vsetkých citlivých aspektoch parametrov hospodárskej sútaze s cielom dosiahnut zvýsenie cien alebo aspon cenovú stabilitu, ako aj obmedzit pocet a úcinky zmien pivovarníckych podnikov uskutocnovaných zákazníkmi v oblasti domácej spotreby. 411 Vzhladom na existenciu tohto globálneho plánu, ktorý bol zjavný v rámci stretnutí tajne a úmyselne konaných pocas významného obdobia, skutocnosti predlozené zalobkynami, ktorých cielom je hlavne preukázat skutocné nezvysovanie cien, nie sú dostatocné pre preukázanie toho, ze sa zalobkyne vyhýbali uplatnovaniu vsetkých týchto predmetných dohôd alebo prinajmensom ze jasne a významne porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu týchto dohôd do tej miery, ze narúsali samotné fungovanie kartelu. 412 Pokial ide o údajné nepriame dôkazy o sútaznom správaní v dotknutých sektoroch, vyplývajúce z hospodárskych analýz pripojených k zalobe, teda o presuny v trhových podieloch, zvýsenie objemu zliav, ako aj osobitné okolnosti charakterizujúce struktúru trhu v sektore "horeca", teda existenciu dlhodobých zmlúv, treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by sa tieto skutocnosti preukázali, nemôzu predstavovat konkrétne dôkazy o sútaznom konaní, ktoré by mohlo narusit samotné fungovanie tajných dohôd opísaných v bode 410 vyssie a teda ako také neodporujú realizácii predmetného kartelu. 413 Napokon v rozsahu, v akom sa zalobkyne odvolávajú na urcité údaje týkajúce sa nevykonávania dotknutých dohôd, uvedené vo vyhláseniach niektorých riaditelov InBev, stací pripomenút, ze tieto údaje sú len jednoduchými tvrdeniami, ktoré ako také nepostacujú pre preukázanie toho, ze kartel nebol realizovaný alebo ze jeho fungovanie bolo narusené. 414 Vzhladom na tieto úvahy treba uviest, ze zalobkyne nepreukázali existenciu okolností, ktoré by mohli odôvodnit priznanie polahcujúcich okolností zalozených na neuplatnení dotknutých tajných dohôd. 415 Deviaty zalobný dôvod treba preto zamietnut. O desiatom zalobnom dôvode, zalozenom na vplyve neprimeranej dlzky správneho konania na výsku pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 416 Zalobkyne tvrdia, ze neprimeraná dlzka správneho konania viedla k stanoveniu vyssej pokuty, vyplývajúcej priamo zo zvýsenia úrovne pokút ukladaných Komisiou v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Zalobkyne najmä poznamenávajú, ze keby bolo rozhodnutie prijaté v primeranej lehote, výska pokuty by bola nizsia. 417 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 418 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto úroven v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky hospodárskej sútaze, ale naopak, ze úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit úroven pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode point 367 vyssie, bod 109, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 169). 419 Vzhladom na túto judikatúru zalobca nemôze platne tvrdit, ze by jeho sankcia mohla byt nizsia, keby Komisia skoncila správne konanie skôr, kedze v priebehu správneho konania zvýsila vseobecnú úroven sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, Zb. s. II-115*, bod 486). 420 So zretelom na tieto úvahy nemozno dlzku správneho konania, aj ked bola neprimeraná, povazovat za skutocnost, ktorá mala vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia, len z toho dôvodu, ze Komisia medzitým zvýsila výsku pokút. 421 Aj ked teda Komisia v prejednávanej veci na pojednávaní pripustila, ze zvýsila vseobecnú výsku pokút niekedy okolo roku 2005, teda pocas dotknutého správneho konania, túto skutocnost nemozno zohladnit v rámci posúdenia vplyvu nedodrzania zásady primeranej lehoty na obsah napadnutého rozhodnutia. 422 Desiaty zalobný dôvod nemozno preto prijat. O jedenástom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výsky znízenia pokuty priznaného z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania Tvrdenia úcastníkov konania 423 Zalobkyne uvádzajú, ze znízenie pokuty o 100 000 eur priznané Komisiou z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania je prílis obmedzené vzhladom na výsku ulozenej pokuty. 424 Komisia uvádza, ze vyuzila moznost z vlastnej iniciatívy priznat znízenie pokuty, pricom ide o jednu z jej právomocí, pri ktorých má sirokú mieru volnej úvahy. Zalobkyne neuviedli ziadne tvrdenie, ktoré by odôvodnovalo dodatocné znízenie. Posúdenie Vseobecným súdom 425 Treba uviest, ze vada konania, hoci nemôze vyústit do zrusenia napadnutého rozhodnutia, môze odôvodnovat znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 26 az 48, a Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, body 436 az 438). 426 Prekrocenie primeranej lehoty môze odôvodnit rozhodnutie Komisie spravodlivo znízit pokutu, pricom moznost priznat takéto znízenie patrí do rámca vykonávania jej právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 202 az 204). 427 V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla priznat zalobkyniam znízenie pokuty z dôvodu "neprimeranej" dlzky správneho konania (odôvodnenia c. 498 a 499 napadnutého rozhodnutia). 428 Vykonanie tejto právomoci Komisiou nebráni Vseobecnému súdu, aby pri vykonávaní svojej neobmedzenej právomoci priznal dodatocné znízenie pokuty. 429 Treba sa vsak domnievat, ze pausálne znízenie o 100 000 eur priznané Komisiou vôbec nezohladnuje výsku pokuty ulozenej v prejednávanej veci, ktorá pred týmto znízením dosahovala 219 375 000 eur, a preto nepredstavuje znízenie sankcie, ktoré môze primeraným spôsobom napravit porusenie vyplývajúce z prekrocenia primeranej lehoty správneho konania. 430 Zalobkyne v tejto súvislosti správne uvádzajú, ze dôsledky porusenia zásady primeranej lehoty neboli Komisiou dostatocne zohladnené, pokial ide o znízenie pokuty. 431 Pokial ide o primeranú výsku znízenia pokuty, treba vsak zamietnut tvrdenie zalobkýn po prvýkrát uvedené v replike, podla ktorého musí byt výska skody zohladnená v rámci znízenia pokuty, kedze porusenie zásady primeranej lehoty predstavuje skutocnost zakladajúcu nárok na náhradu skody vzhladom na clánok 288 druhý odsek ES. 432 Cielom znízenia sankcie v prejednávanej veci je totiz napravit porusenie zásady primeranej lehoty, a teda musí byt stanovené na úrovni primeranej vzhladom na sankciu ulozenú zalobkyniam. Nic to nemení na skutocnosti, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, toto znízenie je vykonané spravodlivo a nemusí mu predchádzat preskúmanie podmienok týkajúcich sa prevzatia mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle clánku 288 druhého odseku ES. 433 Kedze zalobkyne v zalobe ani v replike nesformulovali návrhy na náhradu skody, nie je potrebné rozhodnút o ich tvrdení zalozenom na výske údajnej skody, ktoré uvádza hypotetické posúdenie výsky pokuty, ktorá by im bola ulozená, keby Komisia skoncila konanie v primeranej lehote, ani o ich tvrdení zalozenom na existencii prícinnej súvislosti medzi porusením zásady primeranej lehoty a uvedenou skodou. 434 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze na úcely poskytnutia spravodlivého zadostucinenia zalobkyniam z dôvodu neprimeranej dlzky konania musí dotknuté znízenie dosiahnut 5 % sumy pokuty. Záver o pokute 435 Po preskúmaní zalobných dôvodov vznesených zalobkynami a výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom treba zmenit výsku pokuty ulozenej spolocne a solidárne zalobkyniam jednak stanovením východiskovej sumy na 61 750 000 eur namiesto 65 000 000 eur v dôsledku zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza zlozku porusenia spocívajúcu v prílezitostnej koordinácii obchodných podmienok, iných ako ceny, ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku (pozri body 201 a 202 vyssie), a jednak znízením vykonaným z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty konania vo výske 5 % konecnej sumy pokuty namiesto 100 000 eur (pozri bod 434 vyssie). 436 V dôsledku tejto zmeny sa výska pokuty vypocíta tak, ze z dôvodu odstrasujúceho úcinku sa zmenená východisková suma vynásobí koeficientom 2,5, potom sa z dôvodu dlzky trvania porusenia zvýsi o 35 % a z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty konania sa táto suma znízi o 5 %. V dôsledku toho sa výska pokuty ulozenej spolocne a solidárne zalobkyniam stanovuje na 197 985 937,5 eura. O trovách 437 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 438 Kedze v prejednávanej veci sa návrhy zalobkýn preukázali ako ciastocne dôvodné, Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyne znásajú dve tretiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, pricom Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyniam. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze Heineken NV a Heineken Nederland BV sa zúcastnili na porusení spocívajúcom v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok nez ceny ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku. 2. Výska pokuty solidárne ulozenej spolocnostiam Heineken a Heineken Nederland v clánku 3 písm. a) rozhodnutia K(2007) 1697 sa stanovuje na 197 985 937,5 eura. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Heineken a Heineken Nederland znásajú dve tretiny vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 5. Komisia znása tretinu vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli Heineken a Heineken Nederland. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Dotknuté porusenie Pokuta ulozená zalobkyniam Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O piatom a siestom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na nedostatku dôkazov o porusení a na neexistencii dohôd a/alebo zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O vyhlásení InBev - O iných dôkazoch - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovaní jednak koordinácie cien a zvysovania cien piva a jednak prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovania prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" - O údajnom nesprávnom právnom posúdení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu - Záver O siedmom zalobnom dôvode, týkajúcom sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O urcení dátumu zaciatku porusenia - O urcení dátumu ukoncenia porusenia O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a clánku 27 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zamietnutie prístupu k odpovediam na oznámenie o výhradách poskytnutým ostatnými dotknutými podnikmi Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, "zásady starostlivosti" a zásady kontradiktórnosti v dôsledku údajného nevykonania starostlivého a nestranného vysetrovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení prezumpcie neviny Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení primeranej lehoty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O dlzke správneho konania - O vplyve neprimeranej lehoty správneho konania na zákonnost napadnutého rozhodnutia O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení, zásad rovnosti zaobchádzania, právnej istoty, proporcionality a "primeranej povahy", ako aj povinnosti odôvodnenia, pokial ide o stanovenie výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O prvej casti, týkajúcej sa posúdenia závaznosti porusenia - O druhej casti, týkajúcej sa urcenia východiskovej sumy a pouzitia rozdielneho zaobchádzania - O tretej casti, týkajúcej sa zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku - O stvrtej casti, týkajúcej sa zvýsenia z dôvodu dlzky trvania porusenia - O údajnom porusení zásady právnej istoty O deviatom zalobnom dôvode, týkajúcom sa nezohladnenia polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O desiatom zalobnom dôvode, zalozenom na vplyve neprimeranej dlzky správneho konania na výsku pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O jedenástom zalobnom dôvode, týkajúcom sa výsky znízenia pokuty priznaného z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom Záver o pokute O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAveIqG/L95332-2199TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXAveIqG/L95332-2199TMP.html#Footref*