Vec T-235/07 Bavaria NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dôkaz o porusení - Prístup k spisu - Pokuty - Zásada rovnosti zaobchádzania - Primeraná lehota" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Nadviazanie kontaktu nezlucitelné s povinnostou kazdého podniku samostatne urcovat svoje správanie na trhu - Výmena informácií - Domnienka - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Pouzitie súboru nepriamych dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Spôsob dokazovania - Listinné dôkazy (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení predlozených v rámci oznámenia o spolupráci inými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánky 81 ES a 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Dôkazná sila dobrovolných výpovedí hlavných úcastníkov kartelu v neprospech podniku s cielom mat prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Komplexné porusenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu - Jednotná kvalifikácia ako "dohoda a/alebo zosúladený postup" - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie voci podniku, prijaté po inom rozhodnutí Komisie, ktoré uvedený podnik spomína iba v opise skutkových okolností, ale nie je mu urcené a nesankcionuje ho - Porusenie zásady ne bis in idem - Neexistencia (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES) 13. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Odpoved podniku na ziadost Komisie o informácie - Dôkazná hodnota - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti predmetného prípadu 15. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Predcasné vyjadrenie presvedcenia Komisie, ze doslo k poruseniu 16. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Odmietnutie oznámit dokument - Dôsledky - Nevyhnutnost rozlisovat vo vztahu k dôkaznému bremenu dotknutého podniku medzi dokumentmi v neprospech a dokumentmi v prospech (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Prístup k spisu - Dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo vysetrovacom spise a Komisia ich nepouzila ako dôkazy v neprospech - Dokumenty, ktoré môzu slúzit na obhajobu úcastníkov konania (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES; Dohoda o EHP, clánky 54 a 57; nariadenie Rady c. 139/2004; oznámenie Komisie 2005/C 325/07, bod 27) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Hranice - Dodrziavanie usmernení prijatých Komisiou - Súdne preskúmanie (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie konkrétneho dopadu na trh - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Volná úvaha Komisie (Nariadenia Rady c. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do rozlicných kategórií - Podmienky (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty a siedmy odsek) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do rozlicných kategórií - Zohladnený obrat (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty a siedmy odsek) 23. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty - Kritériá posúdenia - Porusenie - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 1/2003) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Moznost zvýsit úroven pokút na posilnenie ich odstrasujúceho úcinku (Clánok 81 ES) 25. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty - Porusenie - Dôsledky - Spravodlivé znízenie sumy pokuty (Clánok 81 ES) 1. Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle uvedeného clánku je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní. Existencia dohody v zmysle clánku 81 ES nie je spochybnená ani okolnostou, ze sa zhoda vôle medzi podnikmi nerozsírila na konkrétne spôsoby vykonania zvýsenia ceny, ani skutocnostou, ze k tomuto zvýseniu na trhu nikdy konkrétne nedoslo. (pozri body 34, 35, 175) 2. Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi. V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze. Pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, sa treba domnievat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladenom postupe, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia. (pozri body 36, 37, 178) 3. Pokial ide o vykonávanie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu. Komisia je teda na úcel preukázania existencie porusenia povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou. Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie. (pozri body 38 - 41) 4. Pokial sa Komisia na podporu svojho konstatovania o existencii dohody alebo zosúladeného postupu odvolávala na listinné dôkazy, úcastníkom konania spochybnujúcim toto konstatovanie pred Vseobecným súdom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k tvrdeniu Komisie, ale aj namietat nedostatok dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutím na úcely preukázania existencie porusenia. (pozri bod 42) 5. Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES. Ak má vsak súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konstatujúce porusenie urcené, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. (pozri body 43, 44) 6. Ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o ES. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost napadli viaceré ostatné obvinené podniky, síce nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Také vyhlásenie teda nemôze byt samo osebe dostatocné na preukázanie existencie porusenia, ale musí byt potvrdené dalsími dôkazmi. Treba sa vsak domnievat, ze stupen vyzadovaného potvrdenia je nizsí, pokial ide tak o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia, nez by to bolo v prípade, keby toto vyhlásenie nebolo osobitne vierohodné. Ak by teda malo byt rozhodnuté, ze súbor súhlasných nepriamych dôkazov umoznil potvrdenie existencie a urcité osobitné aspekty postupov zmienených v uvedenom vyhlásení, za tohto predpokladu by mohlo byt samotné vyhlásenie dostatocné na potvrdenie ostatných aspektov rozhodnutia Komisie. Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dotknutých postupov, na to, aby mala urcitú potvrdzujúcu hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov, stací, ak preukazuje významné prvky postupov. (pozri body 60, 79 - 81) 7. Komisia je casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z dôvodu, ze od obdobia vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Komisii síce nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, avsak bolo by prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa v takejto situácii môzu uzitocne bránit, kedze majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré Komisia uvádza v ich neprospech. (pozri bod 69) 8. Zo znenia ustanovenia clánku 81 ES vyplýva, ze dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi sú zakázané nezávisle od akéhokolvek vplyvu na trh, pokial majú protisútazný ciel. Ak teda Komisia konstatovala existenciu dohôd a zosúladených postupov s protisútazným cielom, toto konstatovanie nemozno popriet údajmi zalozenými na neuskutocnení tajných dohôd alebo neexistencii vplyvu na trh. (pozri body 70, 71) 9. Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, domáhanie sa zohladnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci. (pozri bod 78) 10. Pri komplexnom skutkovom stave treba dvojitú kvalifikáciu protisútazného správania ako "súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov", kedze toto správanie obsahovalo súcasne prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "dohody", a prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "zosúladené postupy", chápat nie ako kvalifikáciu vyzadujúcu súcasne a kumulatívne dôkaz, ze kazdá z týchto skutkových okolností predstavuje podstatné znaky dohody a zosúladeného postupu, ale ako kvalifikáciu oznacujúcu komplexný celok obsahujúci skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porusenia. (pozri bod 183) 11. Zásada ne bis in idem, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd, zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac nez raz za to isté protiprávne konanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. Pokial Komisia sankcionuje podnik za protiprávne správanie, uvedená zásada nie je nijako porusená skutocnostou, ze dotknuté správanie bolo predmetom skorsieho rozhodnutia Komisie, ak dotknutý podnik týmto skorsím rozhodnutím nebol sankcionovaný, nepatril medzi osoby, ktorým bolo urcené, ani medzi osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách prijaté v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného rozhodnutia, a ak sa jeho úcast na protiprávnom konaní spomína len v rámci uvedenia skutkových okolností, pricom nie je predmetom ziadneho právneho posúdenia Komisie. (pozri body 186 - 188) 12. Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa Komisia pri neexistencii dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, musí opierat aspon o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska, tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene v rozpätí dvoch uvedených dátumov. (pozri bod 198) 13. Vyhlásenie poskytnuté v mene podniku ako odpoved na ziadost o informácie, ktorú Komisia predlozila podla clánku 11 nariadenia c. 17 a clánku 18 nariadenia c. 1/2003, má samo osebe väcsiu dôveryhodnost, nez by mohla mat odpoved poskytnutá jedným z jeho zamestnancov, nech uz by boli jeho osobná skúsenost alebo názor akékolvek. (pozri bod 217) 14. Medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie pocas správnych konaní patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu. (pozri bod 222) 15. Existencia porusenia sa musí posudzovat len na základe dôkazov predlozených Komisiou. Ak je skutková podstata porusenia na konci správneho konania skutocne preukázaná, dôkaz o tom, ze Komisia pocas tohto konania predcasne vyjadrila svoje presvedcenie, ze uvedené porusenie existuje, nemôze vyvrátit samotný dôkaz o porusení. (pozri bod 226) 16. Právo na prístup k spisu, ktoré je spojené so zásadou respektovania práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Pokial ide o písomnosti v neprospech, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze námietka mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Dotknutému podniku teda prislúcha preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by tento neoznámený dokument musel byt ako dôkazný prostriedok zamietnutý. Naopak, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na úkor tohto podniku ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, aby podnik preukázal, ze mohol uvedené dokumenty v prospech pouzit na svoju obhajobu, tým, ze najmä preukáze, ze by sa mohol odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú s posúdeniami vykonanými Komisiou v stádiu oznámenia o výhradách, a teda by mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit posúdenia vykonané v rozhodnutí. (pozri body 236 - 239) 17. Oznámenie o výhradách je aktom urceným na vymedzenie predmetu konania zacatého proti podniku a zabezpecenie úcinného vykonania práva na obhajobu. Z tohto hladiska je oznámenie o výhradách zabezpecené procesnými zárukami uplatnujúcimi zásadu dodrziavania práva na obhajobu, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom patriacim do spisu Komisie. Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu samého osebe. Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v case dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým úcastníkom len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto odpovede obsahujú nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech. Rovnako podla bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 ES a 82 ES, clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia c. 139/2004 ako vseobecné pravidlo platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných úcastníkov dotknutých vysetrovaním na oznámenie o výhradách. Úcastníkovi sa prístup k týmto dokumentom povolí, len ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz, ci uz v prospech alebo v neprospech, týkajúci sa obvinení voci tomuto úcastníkovi v oznámení o výhradách Komisie. Pokial ide na jednej strane o nové skutocnosti v neprospech, ak má Komisia na preukázanie existencie porusenia v úmysle opierat sa o skutocnost zalozenú na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatným podnikom zúcastneným na tomto konaní musí byt umoznené vyjadrit sa k takému novému dôkazu. Na druhej strane, pokial ide o nové skutocnosti v prospech, Komisia nie je povinná sprístupnit ich z vlastnej iniciatívy. Za predpokladu, ze Komisia v priebehu správneho konania zamietla ziadost zalobcu o prístup k dokumentom, ktoré neboli vo vysetrovacom spise, porusenie práva na obhajobu mozno konstatovat, len ak sa preukáze, ze správne konanie by mohlo dospiet k odlisnému výsledku za predpokladu, ze by zalobca mal pocas tohto konania prístup k dotknutým dokumentom. (pozri body 241 - 246, 249) 18. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003. Okrem toho v oblastiach, ako je stanovenie výsky pokuty podla nariadenia c. 1/2003, v ktorých má Komisia túto mieru volnej úvahy, sa preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, naopak nemajú vplyv na vykonávanie neobmedzenej právomoci súdu Únie, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou. (pozri body 265 - 267) 19. Závaznost porusenia sa urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou. Osobitne podla bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej právomoci pri preskúmaní prislúcha posúdit, ci je výska pokuty primeraná vzhladom na závaznost porusenia, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvedené podnikom. Velmi závazným poruseniam v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky uvedených usmernení zodpovedajú vo vseobecnosti najmä "horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely` a kvóty podielu na trhu". Kartely tohto typu patria k najzávaznejsím formám narusenia hospodárskej sútaze, kedze vlastným cielom smerujú k jej jednoznacnému zneskodneniu medzi podnikmi, ktoré tieto kartely realizujú, a sú tak v rozpore so základnými cielmi Únie. Horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Hoci je existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh prvkom, ktorý treba zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, ide len o jedno z viacerých kritérií, ako sú povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvého odseku uvedených usmernení vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit, len ak je mozné ho zmerat. (pozri body 270 - 272, 275, 276, 280, 281) 20. Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003 mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a aby mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu diskriminácie, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké. Komisia posudzuje závaznost porusenia na základe mnohých okolností, ktoré nie sú zhrnuté do záväzného alebo vycerpávajúceho zoznamu kritérií, ktoré majú byt zohladnené, a okrem toho nie je povinná pouzit presný matematický vzorec, ci uz ide o celkovú sumu ulozenej pokuty alebo o jej rozdelenie na rôzne prvky. Za týchto podmienok existuje riziko, ze priamym porovnaním pokút ulozených osobám, ktorým boli urcené dve rozhodnutia týkajúce sa odlisných porusení, dôjde ku skresleniu osobitných funkcií, ktoré rôzne etapy výpoctu pokuty splnajú. Konecné výsky pokút totiz odrázajú specifické okolnosti osobitné pre kazdý kartel. (pozri body 288, 290, 293, 294) 21. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO v prípade porusení, ktoré sa týkajú viacerých podnikov, Komisia môze upravit východiskové sumy, aby zohladnila konkrétnu dôlezitost kazdého podniku, tak, ze rozdelí úcastníkov kartelu do skupín predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení. V usmerneniach je okrem toho stanovené, ze princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom. Komisia pri stanovovaní závaznosti porusenia nie je v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, povinná zaistit, aby konecné sumy pokút udelených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový obrat. Môze vsak vykonat rozdelenie do skupín. Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií vsak musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byt výska pokuty prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia. (pozri body 298 - 300) 22. Obrat podnikov sa napriek jeho pribliznej povahe povazuje v rámci práva hospodárskej sútaze za primerané kritérium na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov. Pokial ide o pouzitie obratu vrátane spotrebných daní pri výpocte individualizovaných základných ciastok, treba pripomenút, ze kedze tento výpocet zahrna zvázenie relatívnej dôlezitosti ostatných úcastníkov kartelu na trhu, nezahrnutie daní a spotrebných daní nemení konecné rozhodnutie Komisie. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania by mohlo byt konstatované len za predpokladu, ze by Komisia individualizované základné ciastky ostatných dotknutých úcastníkov vypocítala na základe obratu, ktorý nezahrnal spotrebné dane. (pozri body 304, 306) 23. Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie. Na úcely uplatnenia tejto zásady treba rozlisovat medzi dvoma fázami správneho konania, a to fázou vysetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou zodpovedajúcou zvysnej casti konania. Prvé obdobie, ktoré trvá do oznámenia o výhradách, sa zacína dnom, ked Komisia vyuzije právomoci, ktoré jej priznal normotvorca, a prijme opatrenia zahrnajúce výhradu, ze doslo k dopusteniu sa porusenia, a musí Komisii umoznit zaujat stanovisko k smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia. Musí Komisii umoznit, aby sa s konecnou platnostou vyjadrila k vytýkanému poruseniu. Pokial Komisia nepredlozí doplnujúce informácie alebo odôvodnenia týkajúce sa vysetrovacích úkonov vykonaných pocas tohto obdobia, musí sa dlzka 65 mesiacov prvej fázy konania povazovat sa neprimeranú. Konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty vsak môze viest k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie, len ak dlzka konania mala vplyv na výsledok konania. (pozri body 316 - 318, 320, 322, 325) 24. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto úroven v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky hospodárskej sútaze. Naopak, úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit úroven pokút pre potreby tejto politiky. (pozri bod 335) 25. Vada konania, hoci nemôze vyústit do zrusenia rozhodnutia, ktoré Komisia prijala voci spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, môze odôvodnovat znízenie pokuty. Prekrocenie primeranej lehoty môze odôvodnit rozhodnutie Komisie spravodlivo znízit pokutu, pricom moznost priznat takéto znízenie patrí do rámca vykonávania jej právomocí. (pozri body 337, 338) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dôkaz o porusení - Prístup k spisu - Pokuty - Zásada rovnosti zaobchádzania - Primeraná lehota" Vo veci T-235/07, Bavaria NV, so sídlom v Lieshoute (Holandsko), v zastúpení: pôvodne O. Brouwer, D. Mes, A. Stoffer, neskôr O. Brouwer, A. Stoffer a P. Schepens, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, S. Noë a A. Nijenhuis, neskôr A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Slotboom, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Bavaria NV je spolocnost, ktorej cinnost spocíva vo výrobe piva a osviezujúcich nealkoholických nápojov a v ich uvádzaní na trh. 2 Zalobkyna je jedným zo styroch hlavných aktérov na holandskom trhu s pivom. Ostatné pivovarnícke podniky prevazujúce na tomto trhu sú po prvé skupina Heineken (dalej len "Heineken"), ktorej vedenie zabezpecuje spolocnost Heineken NV a výrobu vykonáva dcérska spolocnost Heineken Nederland BV, po druhé skupina InBev (dalej len "InBev"), ktorá bola pred rokom 2004 známa pod názvom Interbrew a ktorej vedenie prinálezí spolocnosti InBev SA a výroba dcérskej spolocnosti InBev Nederland NV, a po tretie skupina Grolsch (dalej len "Grolsch"), ktorej riadenie zabezpecuje spolocnost Koninklijke Grolsch NV. 3 Zalobkyna a ostatné tri hlavné pivovarnícke podniky na tomto trhu predávajú svoje pivo konecnému spotrebitelovi najmä prostredníctvom dvoch distribucných kanálov. Treba rozlisovat jednak medzi distribúciou v prevádzkach "horeca", cize v hoteloch, restauráciách a kaviarnach, kde sa spotreba uskutocnuje na mieste, a jednak distribúciou "food" v supermarketoch a obchodoch s vínom a liehovinami, kde je nákup piva urcený na domácu spotrebu. Tento druhý sektor zahrna aj segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Spomedzi styroch dotknutých pivovarníckych podnikov sú v tomto segmente cinné iba InBev a Bavaria. 4 Tieto styri pivovarnícke podniky sú clenmi Centraal Brouwerij Kantoor (dalej len "CBK"). Ide o zdruzenie, ktoré podla svojich stanov zastupuje záujmy svojich clenov a skladá sa z valného zhromazdenia a rôznych komisií, ako je komisia poverená otázkami "horeca" a financná komisia, z ktorej sa neskôr stal riadiaci výbor. Pre stretnutia, ktoré sa konali v CBK, jej sekretariát vyhotovoval pozvánky a priebezne císlované úradné zápisnice a posielal ich zúcastneným clenom. Správne konanie 5 Listami z 28. januára 2000 a z 3., 25. a 29. februára 2000 podala InBev viacero vyhlásení, ktoré sa týkali informácií o obmedzujúcich obchodným postupoch na holandskom trhu s pivom. Tieto vyhlásenia boli podané v rámci vysetrovania vykonávaného Komisiou Európskych spolocenstiev predovsetkým v roku 1999, ktoré sa týkalo kartelových praktík a prípadného zneuzitia dominantného postavenia na belgickom trhu s pivom. Spolu s týmito vyhláseniami podala InBev ziadost o zhovievavost v súlade s oznámením Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 6 V nadväznosti na vyhlásenia InBev vykonala Komisia v dnoch 22. a 23. marca 2000 inspekcie v priestoroch zalobkyne a ostatných dotknutých podnikov. Okrem toho boli zalobkyni v rokoch 2001 az 2005 zaslané ziadosti o dodatocné informácie. 7 Dna 30. augusta 2005 zaslala Komisia zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Listom z 24. novembra 2005 predlozila zalobkyna písomné pripomienky k tomuto oznámeniu. Ziadny z dotknutých úcastníkov konania nepoziadal o vypocutie. 8 Komisia oboznámila listami zo 7. marca a 8. mája 2006 zalobkynu s dodatocnými dokumentmi. Islo najmä o ziadosti o informácie zaslané InBev a odpovede na ne, ako aj o internú poznámku od spolocnosti Heineken. 9 Dna 18. apríla 2007 prijala Komisia rozhodnutie K(2007) 1697 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 20. mája 2008 (Ú. v. EÚ C 122, 2008, s. 1), ktoré bolo zalobkyni oznámené listom z 24. apríla 2007. Napadnuté rozhodnutie Dotknuté porusenie 10 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna a spolocnosti InBev NV, InBev Nederland, Heineken NV, Heineken Nederland a Koninklijke Grolsch sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 zúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 ods. 1 ES spocívajúcom vo viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 11 Porusenie spocívalo po prvé v koordinácii cien a zvysovaní cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, po druhé v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku, ako sú pôzicky prevádzkam, a po tretie v prílezitostnej koordinácii rozdelenia klientely tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku (clánok 1 a odôvodnenia c. 257 a 258 napadnutého rozhodnutia). 12 K protisútaznému správaniu pivovarníckych podnikov podla napadnutého rozhodnutia dochádzalo v rámci cyklu mnohostranných oficiálnych stretnutí, na ktorých sa pravidelne zúcastnovali styria hlavní aktéri na holandskom trhu s pivom, ako aj v rámci dvojstranných doplnujúcich stretnutí týchto pivovarníckych podnikov v rozlicnom zlození. Podla napadnutého rozhodnutia sa tieto stretnutia konali v tajnosti a úmyselne a ich úcastníci vedeli, ze nie sú povolené (odôvodnenia c. 257 az 260 napadnutého rozhodnutia). 13 Po prvé sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 konalo viacero mnohostranných stretnutí s názvom "Catherijne overleg" (zosúladenie Catherijne) alebo "agendacommissie" (programová komisia). Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze tieto stretnutia zamerané na sektor "horeca", ktoré sa vsak mohli týkat aj oblasti domácej spotreby, mali v zásade za ciel koordináciu cien a zvysovanie cien piva, prejednávanie obmedzení výsky zliav a rozdelovanie klientely, ako aj vzájomnú dohodu týkajúcu sa niektorých dalsích obchodných podmienok. Na týchto stretnutiach sa prejednávali takisto ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenia c. 85 a 90, 98, 115 az 127 a 247 az 252 napadnutého rozhodnutia). 14 Po druhé, pokial ide o dvojstranné kontakty medzi pivovarníckymi podnikmi, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze 12. mája 1997 sa stretli InBev a zalobkyna a prejednali zvýsenie cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa podla Komisie v roku 1998 stretli Heineken a zalobkyna na úcely prejednania obmedzení týkajúcich sa predajných miest v sektore "horeca" (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia). Komisia uvádza, ze sa uskutocnili aj dvojstranné kontakty medzi skupinami Heineken a Grolsch v júli 1999 v súvislosti s kompenzáciami poskytovanými zákazníkom v oblasti domácej spotreby, ktorými sa docasne znízili ceny (odôvodnenia c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia). 15 Napokon podla napadnutého rozhodnutia prebehli v roku 1997 medzi InBev a zalobkynou dvojstranné kontakty a výmeny informácií venované vseobecným diskusiám týkajúcim sa ceny piva, ako aj diskusiám, ktoré sa navyse týkali ochranných známok distribútora. Dvojstranné kontakty vo forme výmen informácií, ktoré sa venovali ochranným známkam distribútora, mali prinajmensom v júni a júli 1998 zahrnat aj belgické pivovarnícke podniky (odôvodnenia c. 105, 222 az 229 a 232 az 236 napadnutého rozhodnutia). Pokuta ulozená zalobkyni 16 Clánok 3 písm. c) napadnutého rozhodnutia ukladá zalobkyni pokutu vo výske 22 850 000 eur. 17 Na úcely výpoctu výsky tejto pokuty Komisia pouzila clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [Zmluvy o ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia c. 436 a 442 napadnutého rozhodnutia). V súlade s touto metodikou bolo stanovenie pokuty ulozenej zalobkyni vykonané na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 437 napadnutého rozhodnutia). 18 Porusenie bolo osobitne kvalifikované ako "velmi závazné", kedze v podstate spocívalo v pravidelnej koordinácii cien, zvysovania cien a iných obchodných podmienok a v rozdelovaní zákazníkov (odôvodnenie c. 440 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez zohladnila tajný a úmyselný charakter protisútazného správania, ako aj skutocnost, ze porusením bolo dotknuté celé územie Holandska a celý trh s pivom, teda tak sektor "horeca", ako aj oblast domácej spotreby (odôvodnenia c. 453 a 455 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho spresnila, ze v prejednávanej veci nebol zohladnený skutocný vplyv protisútazného správania na holandský trh, kedze nebolo mozné ho merat (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia). 19 Okrem toho Komisia pouzila na zalobkynu rozdielne zaobchádzanie s cielom zohladnit jej skutocnú hospodársku schopnost a jej individuálnu dôlezitost v konstatovanom protisútaznom správaní. Komisia na tento úcel pouzila obrat z predaja piva, ktorý zalobkyna dosiahla v Holandsku v roku 1998, teda v poslednom celom kalendárnom roku, kedy porusenie trvalo. Na tomto základe bola zalobkyna zaradená do tretej a poslednej kategórie, zodpovedajúcej východiskovej sume 17 miliónov eur (odôvodnenia c. 462 a 464 napadnutého rozhodnutia). 20 Okrem toho, kedze sa zalobkyna zúcastnila na porusení od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999, teda pocas obdobia 3 rokov a 8 mesiacov, táto východisková suma bola zvýsená o 35 % (odôvodnenia c. 465 a 469 napadnutého rozhodnutia). Základná ciastka bola teda stanovená na 22 950 000 eur (odôvodnenie c. 470 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia napokon priznala znízenie výsky pokuty o 100 000 eur, kedze uznala, ze v prejednávanej veci bola dlzka správneho konania neprimeraná (odôvodnenia c. 495 az 499 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2007 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Rozhodnutím z 10. februára 2010 Vseobecný súd postúpil vec siestej rozsírenej komore podla clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. 24 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 12. februára 2010 polozil Vseobecný súd písomné otázky Komisii, ktorá na ne odpovedala v stanovenej lehote. 25 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 24. marca 2010. 26 Po skoncení ústnej casti konania sa vec vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu pridelila novému sudcovi spravodajcovi a na porade o tomto rozsudku sa zúcastnili traja sudcovia, ktorí ho v súlade s clánkom 32 rokovacieho poriadku podpísali. 27 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, - subsidiárne znízil pokutu ulozenú zalobkyni, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 29 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza sest zalobných dôvodov, zalozených po prvé na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, po druhé na porusení clánku 81 ES, prezumpcie neviny, zásady zákonnosti a povinnosti odôvodnenia, po tretie na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle pri urcení dlzky trvania porusenia, po stvrté na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri urcení výsky pokuty, po piate na porusení zásady primeranej lehoty a po sieste na porusení podstatných formálnych nálezitostí, zásady riadnej správy vecí verejných a práva na obhajobu, spocívajúceho v zamietnutí prístupu k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných dotknutých úcastníkov konania, ako aj k dokumentu, ktorý je súcastou spisu. 30 Vseobecný súd sa domnieva, ze treba najskôr preskúmat druhý a tretí zalobný dôvod, ktorými sa v podstate spochybnuje porusenie, dalej prvý a siesty zalobný dôvod, ktoré sú zalozené na údajných procesných vadách a napokon stvrtý a piaty zalobný dôvod, ktoré sa týkajú stanovenia výsky pokuty a dlzky správneho konania. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 81 ES, prezumpcie neviny, zásady zákonnosti a povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 31 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia jednak nesprávne vykladala a uplatnila pojmy "dohoda", "zosúladený postup" a "jediné a nepretrzité porusenie", a jednak sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, pokial ide o konstatovanie porusenia týkajúceho sa tak sektoru "horeca", ako aj oblasti domácej spotreby, vrátane segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 32 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 33 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom a zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 34 Na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s.II-1711, bod 256, a z 10. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 35 Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 151 az 157 a 206). 36 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 37 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 116 a 117). 38 Treba pripomenút, ze pokial ide o vykonávanie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 86). 39 Komisia je teda na úcel preukázania existencie porusenia povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 40 Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 179 a 180 a tam citovanú judikatúru). 41 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody je preto mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 42 Kedze Komisia sa na podporu svojho konstatovania o existencii dohody alebo zosúladeného postupu odvolávala na listinné dôkazy, úcastníkom konania spochybnujúcim toto konstatovanie pred Vseobecným súdom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k tvrdeniu Komisie, ale aj namietat nedostatok dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutím na úcely preukázania existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 187). 43 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, podla ustálenej judikatúry, ked Vseobecný súd prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 44 Ak má vsak súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konstatujúce porusenie urcené, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Európskej únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 149 a 150, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 60 a 61). 45 V duchu týchto úvah treba preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze správanie zalobkyne predstavovalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES. - O vyhlásení InBev 46 Predovsetkým treba uviest, ze Komisia sa vo velkej miere opiera (pozri osobitne odôvodnenia c. 40 az 62 napadnutého rozhodnutia) o vyhlásenie podané skupinou InBev v rámci jej ziadosti o zhovievavost listami z 28. januára, 3., 25. a 29. februára 2000, ktoré boli doplnené prilozenými vyhláseniami piatich riaditelov InBev (odôvodnenia c. 34 a 40 napadnutého rozhodnutia, dalej len spolocne "vyhlásenie InBev"). 47 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vyhlásenie InBev uvádzalo existenciu "rôznych foriem súladu ... medzi pivovarníckymi podnikmi na holandskom trhu s pivom", pricom rozlisovalo medzi oficiálnymi stretnutiami valného zhromazdenia CBK, neformálnymi stretnutiami financnej komisie CBK a paralelnými "inými stretnutiami" známymi pod názvom "zosúladenie Catherijne", ktorých zlozenie bolo rôzne a o ktorých InBev podla vlastného vyhlásenia nenasla ziadne písomné podklady. "Iné stretnutia" mohli byt rozdelené najmä na: "i) stretnutia riaditelov horeca styroch hlavných pivovarníckych podnikov (Heineken, Interbrew, Grolsch a Bavaria)...; ii) spolocné stretnutia riaditelov horeca a riaditelov poverených oblastou domácej spotreby (dve v roku 1998) a iii) stretnutia riaditelov poverených oblastou domácej spotreby (jedno v roku 1999...)" (odôvodnenia c. 41 az 46 napadnutého rozhodnutia). 48 Podla vyhlásenia InBev financná komisia "zahrnala oficiálny program, ale zároven predstavovala aj diskusné fórum pre urcenie cien pre oblast domácej spotreby a sektor horeca; tieto diskusie neboli zachytené v ziadnej písomnej správe" (odôvodnenie c. 43 napadnutého rozhodnutia). 49 Podla toho istého vyhlásenia témy prejednávané na "iných stretnutiach" zahrnali tak sektor "horeca", ako aj oblast domácej spotreby a piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 47 napadnutého rozhodnutia). 50 Po prvé, pokial ide o sektor "horeca", diskutovalo sa o dvoch hlavných témach: "Existovala základná dohoda týkajúca sa stanovenia maximálnych objemových zliav pre sektor horeca... dalsia téma prerokovaní sa týkala investícií uskutocnených v sektore horeca; myslienka spocívala v zachovaní statusu quo v sektore a zamedzení preberania zákazníkov iných pivovarníckych podnikov" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 51 Jeden riaditel InBev uvádza, ze nepozná presný obsah uvedenej dohody a dalsí riaditel ju opisuje ako "velmi komplexnú a vágnu dohodu o skálach (zliav poskytnutých sektoru horeca), na ktorých sme nikdy nespolupracovali", pricom uvádza, ze "zosúladený postup spocíval v stretnutí riaditelov horeca, ktoré sa konalo dvakrát mesacne a na ktorom prejednávali známe porusenia 'pravidla` (hoci bolo neurcité; hovorilo sa o trhových excesoch" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 52 Po druhé, pokial ide o oblast domácej spotreby, podla vyhlásenia InBev sa rokovania týkali tak úrovne cien vo vseobecnosti, ako aj specifickej témy piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 53 Pokial ide o úroven cien vo vseobecnosti, jeden z riaditelov InBev vyhlasuje, ze "bolo zauzívané, ze pivovarnícky podnik zvýsi svoje ceny po tom, co to predtým oznámi svojim kolegom - pivovarníckym podnikom...; iniciatíva vzdy vychádzala od jedného z velkých pivovarníckych podnikov a vseobecne od spolocnosti Heineken; v takom prípade mali ostatné pivovarnícke podniky cas potrebný pre zaujatie stanoviska; pivovarnícke podniky síce svoje ceny v podstate vzájomne vyrovnali, kazdý z nich vsak mal a zachoval si vlastnú cenovú politiku" (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozsudku). 54 Pokial ide o pivo predávané pod ochrannou známkou distribútora, InBev uvádza, ze rokovania o cenách prebiehali medzi holandskými subjektmi tohto segmentu (Bavaria a Oranjeboom, neskôr prevzatý skupinou Interbrew) od roku 1987. InBev dodáva, ze "obaja úcastníci po vzájomnom rozhovore na túto tému tiez pochopili, ze nepripustia ziaden prienik ochranných známok distribútora, ktoré by sa predávali za cenu objemovej straty, do svojich zákazníckych kruhov" (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). 55 Pokial ide o zapojenie skupín Heineken a Grolsch do tohto sektora, podla vyhlásenia InBev "je holandský trh charakteristický podstatným rozdielom medzi cenami piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ('ochranné známky B`) a [inými ochrannými známkami ('ochranné známky A`);] spolocnost Heineken, ktorá nie je súcastou segmentu ochranných známok distribútora, vzdy odmietala zvysovanie cien pre ochranné známky A, pokial by sa nezvýsila cena piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora; spolocnost Heineken takto vyvíjala nepriamy tlak najmä na výrobcov ochranných známok distribútora, ako sú Bavaria a Interbrew" (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). 56 InBev vyhlasuje, ze uvedené styri pivovarnícke podniky, inými slovami aj za prítomnosti Grolsch, rokovali tiez o cenách ochranných známok distribútora v rámci vseobecnejsej témy rozdielov, ktoré je potrebné zachovat medzi cenami znaciek piva. Podla vyhlásenia InBev "Heineken a Grolsch svoje ceny v priebehu rokov nezvysovali a rovnako tak sa nezvýsili ani ceny znackového piva a piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora iných pivovarníckych podnikov; v týchto posledných rokoch zvýsili svoje ceny Bavaria a Interbrew a po nich aj Grolsch" (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). Taktiez sa uvádza, ze "pred 3 az 4 rokmi boli tieto neformálne konzultácie zaclenené do zosúladenia Catherijne týkajúceho sa sektora horeca, na ktorom sa zúcastnili aj zástupcovia CBK; po niekolkých stretnutiach bolo rozhodnuté o opätovnom rozdelení týchto stretnutí na stretnutia týkajúce sa oblasti domácej spotreby a stretnutia sektora horeca" (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). 57 Okrem toho InBev vyhlasuje, ze získanie urcitej casti trhu belgickým pivovarníckym podnikom Martens od roku 1996 - 1997 viedlo k "dohode medzi belgickými a holandskými pivovarníckymi podnikmi cinnými na trhu obchodných známok distribútora; dve stretnutia sa konali [v jednom hoteli v] meste Breda v roku 1998...; bolo na nich dohodnuté respektovat objemy ochranných známok distribútora predávaných zákazníkom usadeným v Holandsku a v Belgicku" (odôvodnenie c. 55 napadnutého rozhodnutia). 58 Podla vyhlásení riaditelov InBev boli "iné stretnutia" organizované s cielom vzájomného ubezpecenia sa o "obmedzenej agresivite" na trhu (odôvodnenie c. 46 napadnutého rozhodnutia). 59 InBev vo svoje odpovedi na ziadost o informácie z 19. decembra 2001 uvádza, ze "agendy z predchádzajúcich rokov a poznámky z neformálnych stretnutí boli znicené koncom novembra 1998; v tomto období zacala byt odhalovaná existencia zosúladeného postupu medzi holandskými pivovarníckymi podnikmi na trhu a vznikla obava z kontroly zo strany holandského orgánu pre hospodársku sútaz; agendy boli znicené aj v nasledujúcich rokoch" (odôvodnenie c. 61 napadnutého rozhodnutia). 60 Treba najskôr pripomenút, ze ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o ES (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 61 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje údaje uvedené vo vyhlásení InBev, podla ktorých sa konali stretnutia medzi zástupcami holandských výrobcov piva. Nespochybnuje ani, ze na väcsine týchto stretnutí mala svoje zastúpenie a ze pocas týchto posledných stretnutí sa viedli rokovania o úrovni cien na holandskom trhu, ako aj o uplatnení zliav na zákazníkov sektoru "horeca". 62 Za týchto podmienok mohla Komisia správne konstatovat, ze stretnutia uvedené vo vyhlásení InBev sa konali a ze zástupcovia zalobkyne sa skutocne zúcastnili aspon na urcitom pocte týchto stretnutí. 63 Zalobkyna vsak spochybnuje, ze rokovania vedené pocas dotknutých stretnutí viedli k uzatvoreniu dohody alebo k zavedeniu zosúladeného postupu protisútaznej povahy. Zalobkyna tvrdí, ze uvedené stretnutia sa týkali zákonných tém a ze v rozsahu, v akom sa o situácii na trhu diskutovalo, sa tak nedialo na protisútazné úcely. Zalobkyna v tejto súvislosti spochybnuje dôveryhodnost vyhlásenia InBev, ked tvrdí, ze toto vyhlásenie je vágne, nesúrodé a vnútorne rozporné. 64 Osobitne pokial ide o rozpornú povahu vyhlásenia InBev, zalobkyna uvádza, ze toto vyhlásenie obsahuje viacero vyhlásení v jej prospech. 65 Ide jednak o pasáze doplnujúceho vyhlásenia InBev z 3. februára 2000, ktoré uvádzajú toto: "'Rozprávali sme sa predovsetkým preto, aby sme navzájom získali dojem, ze na trhu zostaneme pokojní. Otázky skál a predajných miest sme neprejednávali, alebo len v malom rozsahu. V skutocnosti kazdý povazoval toho druhého za idiota.` V týchto posledných rokoch tieto stretnutia postupne strácali svoju podstatu a zosúladený postup nadobudol vágnejsiu povahu" (odôvodnenie c. 46 napadnutého rozhodnutia). 66 Zalobkyna tiez odkazuje na urcité pasáze vyhlásení vedúcich predstavitelov InBev, podla ktorých predovsetkým "neexistovala dohoda pre potravinárske odvetvie"; "zvýsenia cien vsak neboli uplatnované v rámci dohôd"; "nie sú mi známe ziadne dohody v sektore 'ochranných známok distribútora`"; "toto stretnutie nebolo velmi formálne. Islo skôr o priatelské stretnutie, bez osobitného programu. Vo vseobecnosti sa komentovali zlavy. Mal som dojem, ze uz roky existuje akýsi druh systému skál alebo akési pravidlo pre zlavy, ale nikdy to nebolo specificky povedané. Hovorilo sa len o celkových výskach zliav vo velmi vseobecných pojmoch, co bolo prílezitostou poukázat na niektoré udalosti"; "Interbrew sa nezúcastnila na ziadnej dohode o cenách"; "okrem toho nejde o ziaden zosúladený postup. Konali sme absolútne nezávisle a pri zvysovaní cien vsetkých pív v roku 1999 sme zvýsili cenu znaciek A (po tom, co Bavaria a Grolsch tak urobili pred niekolkými mesiacmi) a nasi zákazníci nám ohladom ochranných známok distribútorov silno odporovali... takze sme konali úplne zákonne". 67 Zalobkyna tvrdí, ze vyssie uvedené vyhlásenia sú nezlucitelné so závermi Komisie, pokial ide o existenciu porusenia clánku 81 ES. Podla zalobkyne z nich vyplýva, ze zvýsenia cien uplatnené v oblasti domácej spotreby neboli dohodnuté ani koordinované, ze Interbrew urcovala svoje predajné ceny úplne nezávisle, ze holandské pivovarnícke podniky si vzdy zivo konkurovali a ze medzi pivovarníckymi podnikmi nebola ziadna dohoda o zlavách poskytovaných sektoru "horeca". 68 Predovsetkým treba konstatovat, ze samotné závery vyvodené zalobkynou na základe niektorých castí vyhlásenia InBev, ktoré uvádzajú vseobecnú povahu rokovaní, neexistenciu dohody pre niektoré sektory a neexistenciu úcinkov rokovaní na správanie pivovarníckych podnikov na trhu, nemôzu spochybnit konstatovanie Komisie o existencii porusenia. 69 Pokial totiz ide o vseobecnú povahu uvedeného vyhlásenia, treba pripomenút, ze Komisia je v praxi casto povinná dokazovat existenciu porusenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z dôvodu, ze od obdobia vzniku rozhodných skutocností, ktoré tvoria porusenie, mohlo uplynút niekolko rokov a ze niektoré podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. Komisii síce nevyhnutne prinálezí preukázat, ze bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, avsak bolo by prehnané pozadovat, aby okrem toho predlozila dôkaz o specifickom mechanizme, ktorým mal byt tento ciel dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porusenia, by totiz bolo prílis jednoduché uniknút akémukolvek potrestaniu, ak by mohol zakladat svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, ked sú existencia dohody a jej protisútazný ciel dostatocne preukázané. Podniky sa v takejto situácii môzu uzitocne bránit, kedze majú moznost vyjadrit sa ku vsetkým dôkazným prostriedkom, ktoré Komisia uvádza v ich neprospech (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 203; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 50). 70 Dalej, pokial ide o údajnú rozpornú povahu vyhlásenia InBev v rozsahu, v akom obsahuje údaje o neexistencii úcinku sporného správania na trh, treba pripomenút, ze zo samotného znenia ustanovenia clánku 81 ES vyplýva, ze dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi sú zakázané nezávisle od akéhokolvek vplyvu na trh, pokial majú protisútazný ciel (rozsudky Súdneho dvora Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 163 az 166, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 29). 71 Ak teda Komisia konstatovala existenciu dohôd a zosúladených postupov s protisútazným cielom, toto konstatovanie nemozno popriet údajmi zalozenými na neuskutocnení tajných dohôd alebo neexistencii vplyvu na trh. 72 Pokial ide o údajné tvrdenia týkajúce sa neexistencie dohody v oblasti domácej spotreby a v sektore "horeca", treba pripomenút, ze pasáze uvedené zalobkynou vo svojom kontexte vôbec nevedú k vylúceniu existencie dohody alebo zosúladeného postupu v dotknutých sektoroch. 73 Pokial ide o oblast domácej spotreby (maloobchodný predaj), je totiz tvrdenie jedného z riaditelov InBev, podla ktorého "neexistovala ziadna dohoda pre [tento] sektor" nasledované konkrétnym opisom mechanizmu koordinácie cien uplatnovaného pivovarníckymi podnikmi. Relevantná pasáz znie takto (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia): "Neexistovala dohoda pre sektor maloobchodného predaja ('Food`). Pokial ide o zvysovanie cien piva, bolo zauzívané, ze pivovarnícky podnik zvýsi svoje ceny az po tom, co to predtým oznámi svojim kolegom - pivovarníckym podnikom. Ak jeden z úcastníkov vykonal takéto oznámenie, nasledovala debata o dopade takéhoto zvýsenia na trh; zvýsenie ceny piva sa vsak napriek tomu uskutocnilo. Iniciatíva vzdy vychádzala od jedného z velkých pivovarníckych podnikov a vseobecne od spolocnosti Heineken. V takom prípade mali ostatné pivovarnícke podniky cas potrebný na zaujatie stanoviska. Pivovarnícke podniky síce svoje ceny v podstate vzájomne vyrovnali, kazdý z nich vsak mal a zachoval si vlastnú cenovú politiku." 74 V tejto súvislosti samotná skutocnost, ze riaditel InBev poukázal na neexistenciu "dohody", nemôze byt platným tvrdením, kedze prinálezí Komisii a prípadne Vseobecnému súdu, aby vykonal právnu kvalifikáciu správania opísaného vo vyhláseniach podaných zodpovednými predstavitelmi dotknutých podnikov. 75 Pokial ide o údajnú neexistenciu dohody a dodrziavania dohody v sektore "horeca", treba konstatovat, ze pasáze doplnujúceho vyhlásenia InBev z 3. februára 2000 a vyhlásení vedúcich predstavitelov InBev, citované v bodoch 65 a 66 vyssie, nevedú k vylúceniu existencie dohody o zlavách poskytnutých zákazníkom tohto sektora. Kedze z týchto pasází vyplýva, ze rokovania boli vseobecnej povahy a zriedka boli ich predmetom konkrétne skály a predajné miesta, tieto pasáze sa týkajú miery podrobnosti rokovaní bez toho, aby vyvrátili existenciu dohody v zmysle clánku 81 ES. Tieto pasáze tak nemozno povazovat za skutocnost v rozpore s údajom uvedeným v rámci vyhlásenia InBev, podla ktorého "existovala základná dohoda týkajúca sa stanovenia maximálnych objemových zliav pre sektor horeca" (odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia). 76 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nie je argumentácia zalobkyne zalozená na údajne vágnej a rozpornej povahe vyhlásenia InBev, a teda na údajne selektívnom spôsobe, ktorým Komisia toto vyhlásenie pouzila, dôvodná. 77 Napokon, pokial ide o vseobecné posúdenie dôveryhodnosti vyhlásenia InBev, treba sa domnievat, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia mohla oprávnene priznat vyhláseniu InBev osobitne vysokú dôkaznú hodnotu, kedze ide o odpoved poskytnutú v mene podniku ako takého, s dôveryhodnostou prevysujúcou dôveryhodnost, ktorú by mohla mat odpoved poskytnutá jedným z jej zamestnancov, nech uz by boli jeho osobná skúsenost alebo názor akékolvek. Treba tiez poznamenat, ze vyhlásenie InBev predstavuje výsledok vnútorného setrenia vedeného podnikom a ze bolo Komisii predlozené advokátom, ktorý mal profesionálnu povinnost konat v záujme tejto spolocnosti. Nemohol teda lahkomyselne priznat existenciu porusenia bez toho, aby vyhodnotil dôsledky tohto kroku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 45, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 206). 78 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu existuje vo vseobecnosti urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných, domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov predmetného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70). 79 Je urcite potrebné pripomenút, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost napadli viaceré ostatné obvinené podniky, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 219). 80 Samotné vyhlásenie InBev teda nemôze byt dostatocné na preukázanie existencie porusenia, ale musí byt potvrdené dalsími dôkazmi. 81 Treba sa vsak domnievat, ze stupen potvrdenia vyzadovaného v prejednávanej veci je nizsí, pokial ide tak o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia InBev, nez by to bolo v prípade, keby toto vyhlásenie nebolo osobitne vierohodné. Je teda potrebné domnievat sa, ze ak by malo byt rozhodnuté, ze súbor súhlasných nepriamych dôkazov umoznil potvrdenie existencie a urcité osobitné aspekty postupov zmienených vo vyhlásení InBev a uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, za tohto predpokladu by mohlo byt samotné vyhlásenie dostatocné na potvrdenie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia. Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením InBev týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dotknutých postupov, ktoré opísal, na to, aby mala urcitú potvrdzujúcu hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov, stací, ak preukazuje významné prvky postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 220 a tam citovanú judikatúru). 82 V duchu predchádzajúcich úvah treba preskúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa iných dôkazov, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na úcely potvrdenia konstatovaní zalozených na vyhlásení InBev. - O iných dôkazoch 83 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze vyhlásenie skupiny InBev potvrdzujú viaceré interné dokumenty pochádzajúce od zalobkyne a troch dalsích holandských pivovarníckych podnikov, rukou písané poznámky zo stretnutí, faktúry a kópie agend získané na základe setrení a ziadostí o informácie. 84 V odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky obchodného riaditela skupiny Grolsch týkajúce sa stretnutia z 27. februára 1996, pricom predmet tohto stretnutia je opísaný údajom "CBK cie HOR cath". Tieto poznámky obsahujú nasledujúcu pasáz: "Záruky/financovanie: fin[ancovanie] pre... vyssie nez potreby konkrétnych miest. Takze... mil[iónov]". 85 Podla Komisie z tejto pasáze vyplýva, ze styri dotknuté pivovarnícke podniky rokovali v rámci stretnutia "Catherijne" o financných podmienkach, ktoré sa uplatnujú alebo majú uplatnovat na niektorých zákazníkov sektora "horeca" (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia) a konkrétnejsie na zariadenia riadené vlastníkom mnohých zariadení "horeca" v Holandsku. 86 V odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky riaditela "horeca" spolocnosti Bavaria týkajúce sa stretnutia z 19. júna 1996. Poznámky sú uvedené takto: "- upravit cenu zvýsená domáca spotreba - nízka zosúladenie Bavaria - Interbrew ... a ... -> problém ... Martens Schultenbrau!! 89 ct - zvýsenie len sudovej ceny tvrdenia len spolocne Hein + Grolsch Frise US Heit Interbrew \ | zvysujú spolocne Bavaria / -> ... tiez spodná cast sa zvysuje viac nez horná cast - vhánanie vzduchu - dohody ozdravit debetnú zlavu nápojov 7,5 na sud Heineken pripravit zástupcov s ohladom na prípadné dohody Interbrew \ | mozno pouzit vzduch Grolsch /". 87 Podla Komisie tieto poznámky ukazujú, ze prítomné pivovarnícke podniky podrobne rokovali o cenách tak piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ako aj piva predávaného v sudoch, a ze cena lacnejsích pív vyrábaných spolocnostami Interbrew a Bavaria sa mala zvýsit viac nez cena drahsích pív vyrábaných spolocnostami Heineken a Grolsch (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 88 V odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list, ktorý generálny riaditel spolocnosti Interbrew Nederland zaslal 25. marca 1997 do sídla InBev v Belgicku: "Medzi hlavnými pivovarníckymi podnikmi teraz existuje konsenzus týkajúci sa zvýsenia ceny pred rokom 1998. To umozní výrobcom piva navýsit ich zdroje pre potrebné dodatocné podporné rozpocty. Subjekty ochrannej známky A sa snazia o rozlísenie zvýsenia ceny medzi ochrannými známkami A (plus 2 NLG/hl) a ochrannými známkami B (plus 4 NLG/hl). To sa mi zdá byt velmi nerealistické - vsetci musíme podporit celkové zvýsenie o 4 NLG. Vylúcil by som zvýsenie ceny nasich speciálnych pív, ,ktoré sa dajú pit`(DAS, Hoegaarden, Leffe). Vyjednávania sa zacali." 89 Komisia na základe tohto listu dospela k záveru, ze zvýsenie ceny bolo stanovené pred rokom 1998 po vyjednávaniach o cene medzi hlavnými pivovarníckymi podnikmi. Ten istý list okrem toho potvrdil existenciu rozlisovania medzi výrobcami a drahsími a lacnejsími znackami piva (odôvodnenie c. 90 napadnutého rozhodnutia). 90 V odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúce sa stretnutia z 1. mája 1997. Komisia cituje nasledujúce pasáze: "Klub Catherijne 1/5 - 97 ,vnútorné` prevody v skupine musia respektovat aj ,skálu` ... ,Haag` Monster ZH [juzné Holandsko] vyssia konkurencná ponuka". 91 Podla Komisie tieto poznámky potvrdzujú, ze pivovarnícke podniky rokovali o "skále" obchodných podmienok poskytnutých jednotlivým predajným miestam v prípade prevodu z jednej skupiny do inej, ale aj v prípade prevodu v rámci tej istej skupiny (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 92 V odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze vyssie uvedené poznámky obsahujú taktiez názvy "Heineken/Amstel/Brand/Grolsch" v prvom riadku a názvy "Interbrew/Bavaria" v druhom riadku, pricom tieto dva riadky sú spojené hranatou zátvorkou, za ktorou je uvedený údaj "ziadne zvýsenie ceny". Komisia z toho vyvodzuje, ze rozlisovanie medzi ochrannými známkami A, ktoré vlastnia spolocnosti Heineken a Grolsch, a ochrannými známkami B, ktoré vlastnia spolocnosti Interbrew a Bavaria, bolo ústrednou témou rokovaní medzi pivovarníckymi podnikmi o zvýsení ceny piva (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia). 93 V odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúce sa stretnutia zo 17. decembra 1997. Komisia cituje nasledujúce pasáze: "2. Cenová situácia: marec/apríl jednostupnový krok/dvojstupnový krok a) Heineken neocakáva velké problémy!! Heineken 18.59 b) v prípade zvýsenia: dobre diskutovatelné; z celého srdca; bude podpora". 94 Komisia z toho vyvodzuje, ze pivovarnícke podniky prítomné na stretnutí zo 17.decembra 1997, najmä Bavaria, Grolsch a Heineken, rokovali o zvýsení ceny, ako aj o mozných rekciách na zvýsenie ceny (odôvodnenie c. 127 napadnutého rozhodnutia). 95 V odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza pasáz z rukou písaných poznámok riaditela "horeca" spolocnosti Bavaria, týkajúcich sa stretnutia z 12. mája 1998: "Od 1. januára sa udialo málo vecí - Ochranné známky A ziadna panika v súvislosti s cenou Hein znízenie na 9.95 z 11,49 nemá prílis zmysel Int 9.75 9.36 Bavaria 2x 4.95 4.75 }-> ochranné známky distribútorov ceny v dolnej casti trhu ... polovica marca Bavaria nieco pod Amstel (17) Bavaria (15) z 9.75 na 10.75 ak sa nic nestane, potom Grolsch a Hein zvýsenia pocket pivovar -> uzavriet dohodu... a Dick Musí to byt ,preukázatelné` via Nielsen, inak sa nic nestane". 96 Podla Komisie z toho vyplýva, ze pivovarnícke podniky prítomné na stretnutí konanom 12. marca 1998 rokovali o zlavách poskytnutých holandským supermarketom (odôvodnenie c. 137 napadnutého rozhodnutia) a ze zvýsenia ceny uplatnené spolocnostou Bavaria mali byt preukázatelné v údajoch z pokladní supermarketov zostavených spolocnostou AC Nielsen (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). 97 V odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza druhú pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "Bav úrok 4 %? 6 1/2 okrem prípadu kompenzácie reklamy". 98 Podla Komisie táto pasáz dokazuje, ze sa viedlo rokovanie o úrovni úrokových sadzieb uplatnovaných na pôzicky schválené predajným miestam sektora "horeca" (odôvodnenie c. 142 napadnutého rozhodnutia). 99 V odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza tretiu pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "Futbalové kluby Kultúrne sály Divadlá Studentské zdruzenia ... Grolsch Nad/mimo skálu 130 ... (125) 124,5". 100 Podla Komisie z toho vyplýva, ze pivovarnícke podniky viedli osobitné rokovanie o konkrétnych zákazníkoch sektora "horeca" v súvislosti so "skálou", co potvrdzuje vyhlásenie InBev o existencii dohody oznacenej pojmom "skála" (odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia). 101 V odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza pasáz z rukou písaných poznámok jedného clena správnej rady spolocnosti Bavaria, týkajúcich sa stretnutia z 3. júla 1998: "... Heineken zvýsený ... >> Heineken sudové pivo". 102 Komisia z tejto pasáze vyvodzuje, ze pivovarnícke podniky rokovali o cenách uplatnovaných tak pri zákazníkoch oblasti domácej spotreby, ako aj zákazníka sektoru "horeca" (odôvodnenia c. 162 az 164 napadnutého rozhodnutia). 103 V odôvodnení c. 165 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dalsiu pasáz z vyssie uvedených rukou písaných poznámok: "... 1800 ... ... 400 ... 60 na hl 650.000,- V.B.K.". 104 Podla Komisie z tejto pasáze vyplýva, ze pivovarnícke podniky rokovali o poskytnutej zlave a/alebo provízii za znízenie, ktorá sa uplatnuje alebo má uplatnovat na konkrétne predajné miesta "horeca" (odôvodnenie c. 171 napadnutého rozhodnutia). 105 V odôvodnení c. 174 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dokument zo dna 30. júna 1998 a cenník spolocnosti Heineken oznamujúci nové ceny uplatnitelné na flaskové pivo a capované pivo (cisternové pivo a sudové pivo) od 1. júna 1998, ktoré sa nasli v kancelárii riaditela predaja "domáca spotreba" spolocnosti Grolsch a obsahovali údaj "agenda c[ommiss]ie CBK" (programová komisia CBK). Podla Komisie tieto dokumenty potvrdzujú vyhlásenie InBev, podla ktorého sa na dotknutých schôdzkach rokovalo tak o cenách "domácej spotreby", ako aj o hospodárskej sútazi na trhu "horeca" (odôvodnenie c. 175 napadnutého rozhodnutia). 106 V odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza internú poznámku spolocnosti Heineken zo 14. októbra 1998 adresovanú riadiacej skupine spolocnosti Heineken, ktorá znie takto: "zvýsenie ceny, ktoré Bavaria prislúbila v rámci CBK, nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné". Podla Komisie táto poznámka posilnuje záver, podla ktorého Bavaria na stretnutí z 12. marca 1998 oznámila svoj úmysel zvýsit ako prvé svoje ceny v oblasti domácej spotreby, pricom ostatné pivovarnícke podniky mali nasledovat neskôr a zvýsenie cien vykonané spolocnostou Bavaria malo byt "preukázatelné" v císlach spolocnosti Nielsen (odôvodnenie c.180 napadnutého rozhodnutia). 107 V odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list, ktorý riaditelovi jednotky "horeca" Heineken Holandsko zaslal riaditel marketingu a domácej spotreby pivovarníckeho podniku Brand BV spolocnosti Heineken, týkajúci sa jeho stretnutia s clenom správnej rady spolocnosti Bavaria: "Na potravinárskej výstave konanej 9. septembra [1998] v meste Noordwijk mi [jeden clen správnej rady spolocnosti Bavaria] rozprával o zálezitosti... a o reakcii zo strany Heineken. V strucnosti sa podla neho zdalo, ze spolocnost Heineken mohla omnoho skôr zasadnút za rokovací stôl s vedúcimi zodpovednými osobami spolocností Heineken a Bavaria o holandskom trhu horeca. Stratené hektolitre tak mohli byt kompenzované iným spôsobom. Okrem toho dodal, ze Bavaria mozno coskoro zacieli na dalsích potenciálnych zákazníkov sektora horeca, ktorí si prajú dobrovolne prejst (pricom dôraz bol kladený na slovo dobrovolne, tak ako podla neho v prípade...) k spolocnosti Bavaria [krstné nemo zodpovedného pracovníka sektora horeca Heineken pre Holandsko], tieto slová prirodzene úplne zapadajú do dobre známej rétoriky.... Nechcel som ta pripravit o túto informáciu. Vela stastia pri tvojom stretnutí." 108 Komisia sa domnieva, ze tento list potvrdzuje vyhlásenie InBev, podla ktorého pivovarnícke podniky rokovali nielen o obmedzeniach zliav, ale aj o obmedzeniach týkajúcich sa predajných miest uprednostnujúcich iný pivovarnícky podnik, a to nielen pocas mnohostranných stretnutí, ale tiez pri dvojstranných stretnutiach (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia). 109 V odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky generálneho riaditela spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland týkajúce sa pozvania na stretnutie konané 8. januára 1999: "- predaj `98 - cena piva -> - prepravka typu 'pinool` | akcie/kat II - prepravky | spodná cast | sud | NMA". 110 Podla Komisie z toho vyplýva, ze sa diskusie o cene piva sústredili na styri elementy: po prvé reklamné akcie na trhu domácej spotreby, po druhé cena lacnejsích pív predávaných pod ochranou známkou distribútora, po tretie cena sudového piva, velkých kontajnerov pouzívaných v sektore "horeca" na holandskom trhu s pivom a, po stvrté holandský orgán pre hospodársku sútaz "NMA" (odôvodnenie c 194 napadnutého rozhodnutia). 111 V odôvodneniach c. 197 a 199 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza zoznam tém na prejednanie na stretnutí 8. januára 1999, do ktorého si zástupca spolocnosti Grolsch poznamenal skratku "BP", ktorú si Komisia vylozila ako "cena piva" (bierprijs) alebo "minimálna cena" (bodemprijs), ako aj "P[rivate] L[abel] 50 ct. navyse". Komisia z týchto údajov vyvodzuje, pokial ide o sudové pivo, ze pivovarnícke podniky rokovali o cenách podrobne (odôvodnenie c. 203 napadnutého rozhodnutia). 112 V odôvodneniach c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dokument obsahujúci odkaz na tri kontakty na úrovni riaditelstva medzi spolocnostami Heineken a Grolsch, ku ktorým doslo okolo 5. júla 1999, v ktorom sa spomína "cenová vojna" medzi oboma pivovarníckymi podnikmi. Komisia z toho vyvodzuje, ze spolocnost Heineken sa vo veci zliav skontaktovala priamo so spolocnostou Grolsch, a to mesiac a pol pred tým, ako boli docasné zlavy uplatnované jedným retazcom obchodov, ktorému spolocnost Grolsch odmietla poskytnút náhradu, úcinne zavedené (odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). 113 V odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza súbor dokumentov zahrnutých v jej správnom spise, z ktorých vyplývajú témy prejednávané na dvojstranných stretnutiach medzi spolocnostami Bavaria a InBev z 8. marca 1995, z druhej polovice marca 1997, z 12. mája 1997, z 19. júna 1997 a z 8. septembra 1997. Komisia z nich cituje nasledujúce pasáze: - stretnutie z 8. marca 1995: "[Bavaria] a [Interbrew Nederland] obe potvrdili, ze majú velké problémy s p. ... v Holandsku" (poznámka pod ciarou c. 491 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 12. mája 1997: bolo spomenuté "zvýsenie ceny" a "ochranné známky distribútorov ako Damoklov mec... psychologický tlak zo strany Grolsch a predovsetkým Heineken na zvýsenie ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora" (poznámka pod ciarou c. 493 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 19. júna 1997: prejednávalo sa "správanie, ktoré malo byt prijaté v segmente ochranných známok distribútora, a s tým súvisiaci postoj Interbrew voci Martens (ktorý je povazovaný za nevítaného hosta v holandskom svete piva[)]" (poznámka pod ciarou c. 494 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 8. septembra 1997: bola spomenutá "situácia na trhu ochranných známok distribútora v Holandsku a skutocnost, ze Bavaria prevzala zákazníka Interbrew ... prahová ponuka daná [zákazníkovi]... Bavaria meniaca statu quo..." (poznámka pod ciarou c. 495 napadnutého rozhodnutia). 114 Komisia vykladá tieto dokumenty ako dôkaz toho, ze dvojstranné konzultácie medzi spolocnostami Bavaria a InBev umoznili zachovat "ozbrojený mier" alebo "pakt o neútocení" týkajúci sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 223 napadnutého rozhodnutia). 115 V odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza list zo dna 26. septembra 1997, ktorý zaslal riaditel vývozu spolocnosti Interbrew Nederland riaditelovi vývozu v ústrednom sídle Interbrew vo veci "predaja piva v Nemecku a ochranných známok distribútora": "Nedávno som v tomto ohlade hovoril s nasím hlavným konkurentom v Holandsku a pri tej prílezitosti som sa dozvedel, ze sa majú stretnút ..., aby zvýsili alebo nezvýsili objem piva TIP pre rok 1998. Informoval som sa o výske ceny, s ktorou mienia pracovat, a potvrdil mi presne tú istú cenu, bez príspevku urceného ústrednému sídlu ..., a skutocnost, ze za túto cenu vezme objem asi 200 000 hl." 116 Podla Komisie z toho vyplýva, ze Interbrew od spolocnosti Bavaria pozadovala a získala podrobné informácie o cenách a objemoch týkajúcich sa prípadnej dodávky piva pod ochrannou známkou distribútora nemeckému obchodnému retazcu supermarketov zo strany spolocnosti Bavaria. Komisia sa domnieva, ze táto skutocnost potvrdzuje vyhlásenie InBev, podla ktorého si Interbrew a Bavaria vymienali informácie o výskach cien navrhovaných zákazníkom sektoru piva pod ochrannou známkou distribútora. Okrem toho Komisia tvrdí, ze InBev túto skutocnost priznala v liste zo dna 21. februára 2006 (odôvodnenie c. 228 napadnutého rozhodnutia). 117 V odôvodnení c. 234 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza nasledujúce vyhlásenie pivovarníckeho podniku Haacht, týkajúce sa stretnutia zo 14. alebo 15. júna 1998 medzi spolocnostami Bavaria, Interbrew Nederland a belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens: "Pocas tohto stretnutia boli holandské pivovarnícke podniky informované o obsahu výmeny informácií medzi belgickými úcastníkmi. Holandské pivovarnícke podniky dali svoj súhlas na úcely výmeny údajov týkajúcich sa objemov, typov balenia, dlzky zmlúv a prípadných dní splatnosti a zákazníkoch. Pokial ide o ceny, úcastníci sa v zásade dohodli, ze si v tomto ohlade nebudú vymienat informácie... Úcastníci stretnutia sa domnievali, ze je vhodné poverit neutrálneho úcastníka centralizáciou výmeny informácií. Táto poziadavka bola vznesená, pretoze úcastníci prítomní na holandskom trhu nemali dôveru v ostatných úcastníkov. K centralizácii informácií bola vyzvaná spolocnost Haacht, kedze nebola na holandskom trhu cinná." 118 Komisia sa domnieva, ze toto vyhlásenie v nastolenej otázke potvrdzuje vyhlásenie InBev (odôvodnenie c. 235 napadnutého rozhodnutia). 119 V odôvodnení c. 236 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky z uvedeného stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998, ktoré boli objavené v kancelárii sekretárky predsedu predstavenstva spolocnosti Bavaria: "Martens -> nikdy nebolo nic konkretizované v Holandsku -> dolná cast - trh - rozbíjac cien |-> sú predlozené cenové ponuky Interbrew Nederland - Martens -> ponuka predlozená velkému zákazníkovi ochranných známok distribútora ... 7,68 [ohranicená] Martens - ,pokles cien Belgicko` v súcasnosti NL -> [...] Interbrew Belgique urobila prvý krok týkajúci sa P[rivate] L[abel] len pre [...] Pilsener [...] / \ / \ viackrát jednorazový [...] - 'rozhodnuté` |-> k Interbrew CAT I+II". 120 Podla Komisie tieto poznámky potvrdzujú, ze spolocnost Interbrew Belgique iniciovala stretnutie o pive pod ochrannou známkou distribútora, na ktorom bolo rozhodnuté, ze zmluva s nákupnou organizáciou maloobchodníkov "pripadne v Holandsku spolocnosti Interbrew" (odôvodnenie c. 237 napadnutého rozhodnutia). 121 Pokial ide o toto posledné stretnutie, Komisia tiez uvádza nasledujúce vyhlásenie riaditela "domáca spotreba" InBev, ktorú spolocnost InBev predlozila 21. februára 2006 ako odpoved na ziadost o informácie (odôvodnenie c. 238 napadnutého rozhodnutia): "V urcitom momente..., ma pán ... z ...konfrontoval s nízkou cenou, ktorú mu navrhla spolocnost Martens. Potvrdil mi, ze obdrzal cenu 0,32 NLG za flasu. To zodpovedá sume 7,68 NLG za prepravku 24 flias uvedenej v poznámkach p. [zodpovedného pracovníka spolocnosti Bavaria]. V rámci týchto rokovaní, ktoré prebiehali od apríla do zaciatku júna 1998, som mu navrhol, aby presli na kategóriu II a získali tak výhodu znízenia spotrebnej dane. Napokon sme zaciatkom júna 1998 uzatvorili dohodu s ... o dodávke nového... piva kategórie II... . Vdaka znízeniu spotrebnej dane vyplývajúcemu z prechodu na pivo kategórie II sme mohli navrhnút sumu 6,36 NLG (obsahujúcu znízenie spotrebnej dane o 0,84 NLG) a odrazit tak ponuku spolocnosti Martens. ... V období stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998... sa spolocnost Interbrew dohodla s... o dodávkach piva kategórie I a kategórie II. Pocas tohto stretnutia som spomenul rokovania a dohodu uzatvorenú s... z dvoch dôvodov. Jednak som chcel konfrontovat spolocnost Martens s ponukou, ktorú predlozila ..., kedze stále popierala, ze predlozila cenové ponuky v Holandsku. Tiez som chcel informovat ostatných úcastníkov, ze uz nemusia predkladat ponuky... vzhladom na dohodu uzavretú medzi Interbrew a... . Riadok n [dokumentu uvedeného v odôvodnení c. 236 napadnutého rozhodnutia] svedcí o mojom oznámení týkajúcom sa uzatvorenia zmluvy o dodávke piva kategórie I a kategórie II medzi... a Interbrew. Existencia tejto dohody ... vyplýva z faxu zo dna 24. júna 1998." 122 V odôvodnení císlo 240 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza vyhlásenie belgického pivovarníckeho podniku Haacht týkajúce sa druhého belgicko-holandského stretnutia konaného 7. júla 1998, podla ktorého: "Je to posledné stretnutie, ktoré bolo medzi úcastníkmi zorganizované. Pocas tohto stretnutia spolocnost Haacht poskytla informácie zozbierané na holandskom trhu. Úcastníci potom zmenili tému, aby prerokovali niektoré menej dôlezité otázky, ale zástupca spolocnosti Haacht sa tohto rokovania nezúcastnil. V kazdom prípade nedoslo k výmene ziadnych dôlezitých informácií o týchto témach. Toto stretnutie vyvolalo dojem, ze neprinása nic konkrétne." 123 Podla Komisie vyhlásenie riaditela "domáca spotreba" Interbrew potvrdilo vyhlásenie spolocnosti Haacht, ze islo o posledné belgicko-holandské stretnutie. Komisia sa domnieva, ze rozhodnutie ukoncit tieto stretnutia je zalozené na konkrétnom dôvode, a to obave, ze holandský orgán pre hospodársku sútaz vykoná neohlásenú kontrolu v jednom alebo viacerých pivovarníckych podnikoch, co je potvrdené aj vyhlásením InBev (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). 124 V odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza interné vyhlásenie spolocnosti Heineken, podla ktorého "extrémne nízke ceny aktuálne uplatnované belgickým pivovarníckym podnikom Martens... sú v rozpore s politikou spocívajúcou vo zvysovaní spodného cenového prahu na trhu na úroven vyssích cien". 125 Nakoniec v odôvodnení c. 249 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza vyhlásenie vykonané pocas jej inspekcie dna 23. marca 2000 a podpísané generálnym riaditelom spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktorý sa neskôr stal predsedom správnej rady spolocnosti Koninklijke Grolsch: "Priniesol dokument ... nazvaný ,Cenové scenáre zalozené na cistom zvýsení velkoobchodných cien o 2,00 NLG na hl`, ktorý obsahuje poznámku ,CBK - Fie - vzdy priniest` na stretnutia financnej komisie CBK. Pouzil tento dokument, aby upriamil pozornost spolocností Interbrew a Bavaria (výrobcov piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora v Holandsku) na podla jeho názoru neospravedlnitelné urcenie cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (menej nez 10 guldenov za prepravku)." 126 V tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza aj nasledujúce vyhlásenie generálneho riaditela spolocnosti Heineken Nederland: "Uz som sa zúcastnil stretnutia CBK, na ktorom ostatní hovorili o urcení cien ochranných známok distribútora. Také poznámky boli zrejme vyslovené pre vyjadrenie znepokojenia. Nereagoval som, pretoze spolocnost Heineken sa v zásade nezúcastnuje výroby ochranných známok distribútora:" 127 Komisia z pasází citovaných v odôvodneniach c. 248 a 249 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, ze výrobcovia piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (Interbrew a Bavaria) odhalili svoju cenovú stratégiu spolocnostiam Heineken a Grolsch, ktoré v tomto sektore nie sú cinné (odôvodnenie c. 248 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho Komisia prichádza k záveru, ze dvojstranné rokovania medzi spolocnostami Interbrew a Bavaria smerujúce k zvýseniu cien piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora boli súcastou vseobecných rokovaní vedených medzi styrmi pivovarníckymi podnikmi (odôvodnenie c. 252 napadnutého rozhodnutia). 128 Treba konstatovat, ze vyssie vymenované nepriame dôkazy potvrdzujú vyhlásenie InBev a odôvodnujú konstatovanie, ze zástupcovia spolocností Heineken, Grolsch, Interbrew a Bavaria sa pravidelne stretávali v rámci cyklu neformálnych stretnutí známych pod názvom "zosúladenie Catherijne" alebo "programová komisia", ktorých zlozenie bolo rôzne (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia; iné dôkazy preskúmané v odôvodneniach c. 65 az 222 napadnutého rozhodnutia). 18 stretnutí spomenutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré spadajú do tohto cyklu, sa konalo 27. februára 1996, 19. júna 1996, 8. októbra 1996, 8. januára 1997, 1. mája 1997, 2. septembra 1997, 16. decembra 1997, 17. decembra 1997, 12. marca 1998, 9. apríla 1998, 3. júla 1998, 15. decembra 1998, 8. januára 1999, 4. marca 1999, 10. mája 1999, 11. augusta 1999, 19. augusta 1999 a 3. novembra 1999. 129 Pokial ide o obsah rokovaní vedených v rámci uvedených stretnutí, vyssie uvedené nepriame dôkazy potvrdzujú vyhlásenie InBev a preukazujú nasledujúce skutocnosti: - pokial ide o oblast domácej spotreby: - styri pivovarnícke podniky rokovali o cenách (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 a iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 76, 129, 156, 174, 193, 212 a 213 napadnutého rozhodnutia) a o zvysovaní cien piva v Holandsku (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 76, 89, 117 a 179 napadnutého rozhodnutia), - rokovania o cenách prebiehali tiez prostredníctvom dvojstranných kontaktov, najmä medzi spolocnostami Grolsch a Heineken v júli 1999 (dokument citovaný v odôvodneniach c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia), - boli prejednávané konkrétne návrhy v oblasti cien (interný list spolocnosti Interbrew uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia) a vymenené informácie boli niekedy dost podrobné (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), - v rokoch 1997 a 1998 existoval konsenzus medzi pivovarníckymi podnikmi týkajúci sa zvýsenia cien pred alebo v priebehu roka 1998 (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 89, 174 a 179 napadnutého rozhodnutia), - výrobcovia piva "ochranných známok A" (Heineken a Grolsch) trvali na tom, v protiklade k výrobcom piva "ochranných známok B" (pivá predávané pod ochrannou známkou distribútora) (Interbrew a Bavaria), ktorí boli proti, aby bolo vykonané zvýsenie cien "v dvoch fázach", najskôr pre ochranné známky B a následne pre ochranné známky A, a aby sa sadzba zvýsenia medzi ochrannými známkami A a ochrannými známkami B lísila (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 53; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 100, 117 a 193 napadnutého rozhodnutia), - spolocnost Bavaria oznámila (pravdepodobne pocas stretnutia konaného 12. marca 1998) svoj úmysel zvýsit svoje ceny (dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 129 a 179 a vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia). Ostatné pivovarnícke podniky pravdepodobne museli nasledovat spolocnost Bavaria následným zvýsením svojich cien (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o monitorovací mechanizmus, dohodlo sa, ze zvýsenia cien vykonané spolocnostou Bavaria musia byt preukázatelné v císlach databázy supermarketov zostavených spolocnostou AC Nielsen (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 179 napadnutého rozhodnutia), - neexistuje ziaden dôkaz o tom, ze sa zvýsenie ceny stanovené pre rok 1998 uskutocnilo, - v rámci konzultácií o cenách pivovarnícke podniky rokovali o situácii niektorých konkrétnych supermarketov (rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 76 a 156 napadnutého rozhodnutia), - pocas rokovaní úcastníci uvádzali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 117, 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o pivo predávané pod ochrannou známkou distribútora: - od roku 1995 dvaja holandskí výrobcovia piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (Interbrew a Bavaria) viackrát vyjadrovali svoje obavy súvisiace s plánmi belgického pivovarníckeho podniku Martens preniknút na holandský trh do tohto sektora (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 55; iné dôkazy citované v odôvodneniach c. 224, 236, 238 a 248 napadnutého rozhodnutia), - o týchto obavách sa diskutovalo v rámci dvojstranných konzultácií medzi spolocnostami Bavaria a InBev (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 52; interný list spolocnosti Interbrew citovaný v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia) a piatich dvojstranných stretnutí (konaných 8. marca 1995, v druhej polovici marca 1997, 12. mája 1997, 19. júna 1997 a 8. septembra 1997) venovaných tomuto problému (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia), - taktiez sa konali dve "belgicko-holandské" stretnutia 14. alebo 15. júna 1998 (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 234, 236 a 238 napadnutého rozhodnutia) a 7. júla 1998 (vyhlásenie spolocnosti Haacht citované v odôvodnení c. 240 napadnutého rozhodnutia) v meste Breda medzi spolocnostami Interbrew Nederland, Bavaria belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens (vyhlásenie spolocnosti InBev citované v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia), - témy týkajúce sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora sa prejednávali aj za prítomnosti spolocností Heineken a Grolsch (ktoré nie sú v tomto segmente cinné) v rámci vseobecného rokovania (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 54; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 156, 193, 248 a 249 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky rokovali o cenách piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 54; iné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 193, 199, 227, 236, 238 a 249 napadnutého rozhodnutia), - spolocnosti Heineken a Grolsch vyvíjali "psychologický tlak" na spolocnosti Bavaria a Interbrew, aby zvýsili ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 224, v poznámke pod ciarou c. 493 a v odôvodnení c. 248 napadnutého rozhodnutia) odmietaním zvýsit ceny ochranných známok A (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia), - bolo dohodnuté tak na dvojstrannej úrovni medzi spolocnostami Interbrew Nederland a Bavaria, ako aj na mnohostrannej úrovni medzi holandskými a belgickými pivovarníckymi podnikmi cinnými v tomto sektore, ze sa nebudú snazit preberat si klientov a ze budú respektovat príslusné objemy ochranných známok distribútora v Holandsku a Belgicku; rozhodlo sa najmä, ze zmluva s nákupnou organizáciou maloobchodníkov pripadne spolocnosti Interbrew Nederland (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 55; dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 224, 236 a 238 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky si vymienali informácie o obchodných podmienkach navrhnutých niektorým osobitným zákazníkom (list uvedený v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia a dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 236 a 238 napadnutého rozhodnutia), - pocas rokovaní úcastníci uvádzali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 236, 238 a 249 napadnutého rozhodnutia), - pokial ide o sektor "horeca": - styri pivovarnícke podniky rokovali o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 174, 193 a 197 napadnutého rozhodnutia) a o zvýseniach ceny (rukou písané poznámky uvedené v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia) v sektore "horeca", - medzi pivovarníckymi podnikmi existovala dohoda oznacovaná pod názvom "skála", ktorá sa týkala výsky zliav, ktoré mali byt poskytnuté zákazníkom sektora "horeca" (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48; rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 92, 143 a 165 napadnutého rozhodnutia) a ktorú výrobcovia piva museli "dodrziavat" (rukou písané poznámky uvedené v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia); dodrziavanie tejto dohody bolo monitorované a známe porusenia boli predmetom rokovaní vedených v rámci stretnutí "Catherijne" (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia), - konzultácie sa týkali aj zavedenia obmedzení s cielom zachovania statu quo v sektore tým, ze sa zamedzí preberaniu klientov iných pivovarníckych podnikov (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 48; interný list spolocnosti Heineken týkajúci sa prebratia zdruzenia studentov zo strany spolocnosti Bavaria, citovaný v odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia), - rokovania o takýchto obmedzeniach prebiehali aj prostredníctvom dvojstranných kontaktov; 9. septembra 1998 tak vedúci predstavitelia spolocností Heineken a Bavaria rokovali medzi sebou o prevzatí jedného zákazníka sektora "horeca" spolocnosti Heineken zo strany spolocnosti Bavaria (interný list spolocnosti Heineken citovaný v odôvodnení c. 184 napadnutého rozhodnutia), - pivovarnícke podniky si vymienali informácie o niektorých zákazníkoch a osobitných predajných miestach (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 92, 143, 156, 165 a 184 napadnutého rozhodnutia), - v rámci rokovaní pivovarnícke podniky spomínali konkrétne císelné údaje týkajúce sa výsky zliav a provízií za znízenie (rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 143 a 165 napadnutého rozhodnutia). 130 V duchu týchto skutocností treba preskúmat argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa troch zloziek predmetného správania, ktoré sa týkajú po prvé koordinácie cien a zvysovania cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, po druhé prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku a po tretie prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov v sektore "horeca" aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku (clánok 1 a odôvodnenia c. 257 a 258 napadnutého rozhodnutia). - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovaní jednak koordinácie cien a zvysovania cien piva a jednak prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov 131 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze rukou písané poznámky vyhotovené zástupcami pivovarníckych podnikov v rámci predmetných stretnutí sú Komisiou vykladané neobjektívne a viackrát dokonca velmi tendencne. 132 Zalobkyna spochybnuje predovsetkým výklad skutocností uvedených v odôvodneniach c. 76, 89, 92, 100, 117, 129, 143, 156, 179, 184, 193, 199, 227, 228, 236 a 238 napadnutého rozhodnutia (pozri body 86 az 95, 99 az 101, 106 az 111, 115, 117, 119 a 121 vyssie). 133 Pred preskúmaním tvrdení zalobkyne týkajúcich sa vyssie uvedených skutocností je potrebné uviest, ze väcsina skutkových zistení vymenovaných v bodoch 128 a 129 vyssie je zalozená na viacerých dôkazoch. 134 Po prvé zalobkyna v rôznych castiach zaloby odkazuje na listinné dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 76, 100, 117, 156, 193 a 199 napadnutého rozhodnutia, aby v podstate tvrdila, ze nemôzu preukázat koordináciu cien tak v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ako ani v sektore "horeca". 135 V tejto súvislosti treba predovsetkým uviest, ze skutocnost, ze pivovarnícke podniky rokovali o cenách a prípadnom zvýsení cien v týchto sektoroch, je preukázaná aj dokumentmi uvedenými v odôvodneniach c. 174, 212, 213 a 249 napadnutého rozhodnutia. Aj ked je pravda, ze tieto dokumenty sa týkajú predovsetkým rokovaní medzi spolocnostami Heineken a Grolsch, nic to nemení na skutocnosti, ze zalobkyna vedela o týchto rokovaniach, ktoré prebiehali aspon ciastocne v jej prítomnosti (pozri dokument citovaný v odôvodnení c. 249 napadnutého rozhodnutia a v bode 125 vyssie), a teda jej môze byt pripísaná zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 80 az 83). 136 Dalej treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z dokumentov citovaných v odôvodneniach c. 76, 100, 117 a 156 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze existovala viac nez len jednoduchá nespokojnost pivovarníckych podnikov so spotrebitelskými cenami. Tieto dokumenty totiz dokazujú, ze pivovarnícke podniky v rámci svojich rokovaní uvádzali situáciu niektorých zákazníkov a osobitných predajných miest a spomínali konkrétne císelné údaje o cenách a zlavách. 137 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze interný list spolocnosti Heineken týkajúci sa prebratia zdruzenia studentov zo strany spolocnosti Bavaria (odôvodnenie c. 184 napadnutého rozhodnutia) je jediným dôkazom poskytujúcim konkrétne svedectvo o rokovaniach medzi pivovarníckymi podnikmi (v prejednávanej veci Heineken a Bavaria) na tému prevzatia klientov "horeca" (pozri bod 107 vyssie). Podla zalobkyne mozno z tohto listu nanajvýs tak vyvodit, ze zástupca spolocnosti Heineken vyjadril svoju nespokojnost so stratou velmi velkého zákazníka "horeca". Zalobkyna okrem toho popiera existenciu systému kompenzácií medzi pivovarníckymi podnikmi v prípade prebratia zákazníkov, pricom uvádza, ze existencia takého systému by bola nezlucitelná s existenciou údajného zosúladeného postupu týkajúceho sa rozdelenia zákazníkov. 138 Tieto tvrdenia zalobkyne nie sú prijatelné. Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uvádza, ze veta "stratené hektolitre tak mohli byt kompenzované iným spôsobom" v texte predmetného listu ukazuje, ze medzi spolocnostami Heineken a Bavaria sa nerokovalo o potrebe kompenzácie, ale len o prostriedku získania kompenzácie (odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia), a ze pouzitie slov "dobre známa rétorika", "dôraz" a "dobrovolne" podla autora patriaceho k spolocnosti Heineken znamená, ze spolocnost Bavaria je podozrivá z nedodrzania normy, podla ktorej pivovarnícke podniky sa aktívne neuchádzajú o zákazníkov "horeca" iných pivovarníckych podnikov (odôvodnenie c. 188 napadnutého rozhodnutia). 139 Skutocnost uvedená v odôvodneniach c. 184 az 188 napadnutého rozhodnutia teda potvrdzuje tvrdenia obsiahnuté vo vyhlásení InBev, citované v odôvodnení c. 48 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o existenciu dohody o nepreberaní zákazníkov "horeca". 140 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze napriek zmienkam o "konsenze" v liste z 25. marca 1997 (citovanom v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia), o slube spolocnosti Bavaria v internej poznámke spolocnosti Heineken zo 14. októbra 1998 (citovanej v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia), ktorý sa týkal zvýsenia cien v oblasti domácej spotreby, a o presnej sadzbe takéhoto zvýsenia v rukou písaných poznámkach riaditela horeca spolocnosti Bavaria (citovaných v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia) a napriek rokovaniu o zlavách poskytnutých sektoru "horeca", o ktorom je zmienka v rukou písaných poznámkach citovaných v odôvodneniach c. 92 a 143 napadnutého rozhodnutia, pivovarnícke podniky nadalej nezávisle uplatnovali svoje vlastné stratégie na trhu. 141 Pokial ide o údaj v internej poznámke spolocnosti Heineken (uvedenej v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia), podla ktorého "zvýsenie ceny, ktoré Bavaria prislúbila v rámci CBK, nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné", zalobkyna poznamenáva, ze skutocnost pouzitia oznacenia "slub" pre opísanie jej oznámenia o zvýsení ceny, o ktorom trh vedel uz niekolko mesiacov, nepredstavuje presvedcivý dôkaz o karteli. 142 Treba vsak uviest, ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia, ze vykladat slovo "prislúbit" ako jednoducho "spomenút" zvýsenie ceny je odchýlením sa od jeho bezného významu. Záver o existencii záväzku zalobkyne zvýsit svoje ceny je potvrdený spomenutím skutocnosti, ze zvýsenie "nie je v [císlach] spolocnosti Nielsen zjavné". Pokladnicné údaje dotknutých supermarketov totiz boli pouzité ako nástroj monitorovania, prostredníctvom ktorého malo byt zvýsenie ceny spolocnostou Bavaria "preukázatelné" (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). Odkaz na tieto údaje, ktorý sa nachádza aj v rukou písaných poznámkach riaditela horeca spolocnosti Bavaria (citovaných v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia), logickejsie zapadá do kontextu monitorovania vykonania záväzku nez do kontextu overenia jednoduchej zmienky. 143 Dalej existencia konsenzu pre zvýsenie cien pred rokom 1998 velmi jasne vyplýva z interného listu spolocnosti Interbrew z 25. marca 1997 (citovaného v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze pred rokom 1998 nebolo v skutocnosti vykonané ziadne zvýsenie cien, stací poznamenat, ze jednoduché nevykonanie dohody o cenách ako také neznamená, ze samotná dohoda nikdy neexistovala. 144 Skutocnost, ze k zvýseniu cien uvedenému v liste malo dôjst "pred rokom 1998", pricom vyssie uvedené predmetné dôkazy boli vyhotovené v roku 1998, taktiez nemôze vyvrátit existenciu súvislosti medzi týmito dokumentmi. Je totiz lahko predstavitelné, ze z dôvodu tazkostí spojených s rokovaním o spôsoboch jeho vykonania (osobitne odlisného zvýsenia cien ochranných známok A a B uvedeného v internom liste spolocnosti Interbrew) bolo zvýsenie cien pôvodne stanovené na urcitý dátum v roku 1997 najskôr odlozené na nadchádzajúci rok a následne od neho pivovarnícke podniky ustúpili. 145 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napriek rokovaniu o zlavách poskytnutých sektoru "horeca" pivovarnícke podniky nadalej nezávisle uplatnovali svoje vlastné stratégie na trhu, stací pripomenút, ze treba predpokladat, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ze podniky, ktoré sa zúcastnujú na zosúladenom postupe a ktoré zostávajú na trhu cinné, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí o to viac vtedy, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne v priebehu dlhého obdobia, ako to bolo v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 162). 146 Po stvrté, pokial ide o jej dvojstranný zosúladený postup so spolocnostou Interbrew v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze interný list spolocnosti Interbrew zo dna 26. septembra 1997 (citovaný v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia) a vyhlásenie InBev z 21. februára 2006 (citované v odôvodnení c. 228 napadnutého rozhodnutia) sa týkajú zákazníka usadeného v Nemecku a ako také nemôzu teda predstavovat dôkaz o porusení týkajúcom sa holandského trhu. Dalej, pokial ide o skutocnosti týkajúce sa stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998, teda rukou písané poznámky jedného z vedúcich predstavitelov zalobkyne (citované v odôvodnení c. 236 napadnutého rozhodnutia) a pasáz z vyhlásenia InBev z 21. februára 2006 (citovanú v odôvodnení c. 238 napadnutého rozhodnutia), z ktorých vyplýva, ze sa rozhodlo, ze zmluva s nákupnou organizáciou maloobchodníkov pripadne spolocnosti Interbrew v Holandsku a ze následne vedúci predstavitel spolocnosti InBev informoval ostatných úcastníkov, ze uz tejto organizácii nemusia predkladat ponuky, zalobkyna tvrdí, ze z predmetných skutocností vyplýva, ze toto rozhodnutie uz bolo v case stretnutia prijaté. Podla zalobkyne teda tieto skutocnosti nepreukazujú zosúladený postup medzi nou a ostatnými pivovarníckymi podnikmi týkajúci sa dodávatela, ktorý by dotknutú organizáciu v budúcnosti zásoboval. 147 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dôkazy uvedené Komisiou na úcely preukázania dvojstranného zosúladeného postupu medzi zalobkynou a spolocnostou Interbrew sa neobmedzujú len na dôkazy uvedené v bode 146 vyssie, ale zahrnajú tiez dokumenty uvedené v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú viacerých dvojstranných stretnutí medzi zalobkynou a spolocnostou Interbrew a ktorých výklad zalobkyna nespochybnuje. Z týchto dokumentov vyplýva najmä, ze medzi prejednávanými témami boli "situácia na trhu obchodných známok distribútora v Holandsku a skutocnost, ze spolocnost Bavaria prevzala zákazníka spolocnosti Interbrew..., [ako aj] maximálna ponuka daná [zákazníkovi]" (odôvodnenie c. 224 a poznámka pod ciarou c. 495 napadnutého rozhodnutia). 148 Okrem toho, hoci sa skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 227 a 228 napadnutého rozhodnutia týkajú zákazníka usadeného v Nemecku a skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 236 a 238 uvádzajú uz vzniknutú skutocnost, nic to nemení na tom, ze tieto skutocnosti poskytujú relevantný údaj o existencii postupu výmeny citlivých informácií o trhu medzi zalobkynou a spolocnostou Interbrew a teda potvrdzujú skutocnosti uvedené v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia na podporu konstatovania dvojstranného zosúladeného postupu medzi týmito podnikmi v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 149 Po piate, pokial ide o jej úcast na stretnutiach so spolocnostou Interbrew Nederland a belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens konaných v meste Breda, zalobkyna poznamenáva, ze tieto stretnutia boli organizované z iniciatívy spolocnosti Interbrew a odvoláva sa na nasledujúce vyhlásenia belgického pivovarníckeho podniku Alken-Maes a Groupe Danone SA, citované v odôvodneniach c. 160 a 177 rozhodnutia Komisie 2003/569/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (Vec IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1): - Alken-Maes: "Pokial ide o holandský trh, akákolvek výmena informácií bola odmietnutá", - Groupe Danone: "Okrem toho trh ochranných známok distribútora nebol pokrytý v celom rozsahu, kedze zahranicní výrobcovia odmietli spolupracovat". 150 Tieto vyhlásenia musia byt teda vykladané v duchu skutocností uvedených Komisiou v odôvodneniach c. 234, 240 a 241 napadnutého rozhodnutia. 151 Z vyhlásenia spolocnosti Haacht týkajúceho sa prvého stretnutia konaného 14. alebo 15. júna 1998 predovsetkým vyplýva, ze odmietnutie vymienat si informácie sa totiz týkalo len cien: "Pokial ide o ceny, úcastníci sa v zásade dohodli nevymienat si v tejto súvislosti informácie..." Holandské pivovarnícke podniky naopak "... dali súhlas s výmenou údajov týkajúcich sa objemov, typov balenia, dlzky zmlúv a prípadných dní splatnosti a zákazníkov". Z tohto vyhlásenia okrem toho vyplýva, ze "úcastníci stretnutia sa domnievali, ze treba poverit neutrálneho úcastníka centralizáciou výmeny informácií; táto poziadavka bola vznesená, pretoze úcastníci prítomní na holandskú trhu nemali dôveru v ostatných úcastníkov[;] k centralizácii informácií bola vyzvaná spolocnost Haacht, kedze nebola na holandskom trhu cinná". 152 Dalej z vyhlásenia spolocnosti Haacht týkajúceho sa druhého stretnutia konaného 7. júla 1998 vyplýva, ze pocas tohto stretnutia "spolocnost Haacht poskytla informácie zozbierané na holandskom trhu". 153 Napokon z vyhlásenia riaditela "domáca spotreba" InBev (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze "spolocnosti Bavaria a Interbrew oznámili len objemy na ochrannú známku distribútora a na klienta, pricom [belgické] pivovarnícke podniky tiez uviedli zlavy[;] táto celková tabulka bola zostavená obchodným riaditelom spolocnosti Haacht[;] bola zaslaná na súkromné adresy prítomných osôb". 154 Vzhladom na tieto skutocnosti nemozno prijat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa neexistencie dohody s ostatnými úcastníkmi stretnutí na úcely výmeny dôverných obchodných informácií. 155 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla súbor presných a súhlasných dôkazov, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukazujú skutkové zistenia súvisiace so zlozkami dotknutého porusenia týkajúcimi sa koordinácie cien a zvysovania cien a rozdelenia zákazníkov. Platnost týchto konstatovaní nie je navyse spochybnená ani tvrdeniami zalobkyne týkajúcimi sa skutocností uvedených v bode 132 vyssie. 156 Argumentáciu zalobkyne zalozenú na nesprávnom posúdení skutocností týkajúcom sa týchto dvoch zloziek dotknutého porusenia treba preto zamietnut. - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovania prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" 157 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky koordinovali obchodné podmienky, iné ako ceny, poskytnuté zákazníkom segmentu "horeca". 158 Komisia sa domnieva, ze rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia obsahujú dôkaz o prílezitostnej koordinácii niektorých obchodných podmienok, ako sú podmienky pôziciek, navrhovaných individuálnym zákazníkom "horeca" medzi styrmi pivovarníckymi podnikmi (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia). 159 Rukou písané poznámky citované v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia obsahujú nasledujúcu informáciu: "Záruky/financovanie: fin[ancovanie] pre... vyssie nez potreby konkrétnych miest. Takze... mil[iónov]". 160 Podla Komisie teda táto citácia znamená, ze pocas stretnutia konaného 27. februára 1996 pivovarnícke podniky rokovali o zárukách a financovaní, ktoré sú poskytnuté alebo majú byt poskytnuté jedným alebo viacerými pivovarníckymi podnikmi v prospech konkrétnych prevádzok (odôvodnenie c. 68 napadnutého rozhodnutia). 161 Treba vsak pripomenút, ze zalobkyna navrhuje iný prijatelný výklad pasáze uvedenej Komisiou, pricom uvádza, ze táto pasáz spadá do kontextu rokovania o "pochybných dlzníkoch". 162 V odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rukou písané poznámky riaditela "horeca" Bavaria týkajúce sa stretnutia konaného 12. marca 1998, ktoré obsahujú nasledujúcu pasáz: "Bav úrok... %? okrem prípadu kompenzácie reklamy". Podla Komisie táto pasáz dokazuje, ze bola vedená diskusia týkajúca sa výsky úrokových sadzieb uplatnovaných na pôzicky poskytnuté predajným miestam "horeca" (odôvodnenie c. 142 napadnutého rozhodnutia). 163 Aj za predpokladu, ze by Komisia správne vylozila rukou písané poznámky, izolovaná a lakonická povaha takéhoto odkazu a neexistencia akéhokolvek konkrétneho dôkazu o úcasti dalsích pivovarníckych podnikov na rokovaní o dotknutých témach neumoznujú povazovat tieto poznámky za dostatocný dôkaz existencie tajnej dohody týkajúcej sa prílezitostnej koordinácie niektorých obchodných podmienok. 164 Komisia vo svojich odpovediach na otázky polozené Vseobecným súdom tvrdí, ze rukou písané poznámky uvedené v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia sú potvrdené vyhlásením InBev, z ktorého vyplýva jednak, ze stretnutie "Catherijne" konané 12. marca 1998 sa venovalo tak otázkam súvisiacim so sektorom "horeca", ako aj s domácou spotrebou, a jednak ze úcastníci stretnutí "Catherijne" sa zosúladili v otázke investícií do sektora "horeca" s cielom zamedzit preberaniu zákazníkov. 165 Treba vsak konstatovat, ze obe pasáze citované Komisiou, ako aj jej odkaz na "ducha vyhlásenia InBev" nepredkladajú konkrétny dôkaz o existencii rokovaní medzi pivovarníckymi podnikmi týkajúcich sa koordinácie podmienok pôziciek a nemôzu preto podporit záver, ktorý v tomto zmysle vyvodila Komisia. 166 Treba teda uviest, ze konstatovanie Komisie týkajúce sa prílezitostnej koordinácie podmienok pôziciek navrhovaných individuálnym zákazníkom "horeca" medzi pivovarníckymi podnikmi je zalozené na neúplných a nepresných dôkazoch. 167 Vzhladom k jednak izolovanej a lakonickej povahe odkazov v rukou písaných poznámkach uvedených v odôvodneniach c. 67 a 138 napadnutého rozhodnutia a prijatelnému alternatívnemu výkladu navrhnutému zalobkynou a jednak neexistencii konkrétnych dôkazov k tejto otázke vo vyhlásení InBev treba konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze dotknuté porusenie zahrnalo "prílezitostnú koordináciu iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym spotrebitelom v segmente horeca v Holandsku". 168 Konstatovanie vykonané v tomto zmysle v odôvodnení c. 258 a v clánku 1 napadnutého rozhodnutia nemozno teda povazovat za preukázané. 169 Argumentáciu zalobkyne zalozenú na nesprávnom posúdení skutocností týkajúcom sa prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" treba preto prijat. - O údajnom nesprávnom právnom posúdení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu 170 Zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie Komisie o existencii súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ES vychádza z pochybenia týkajúceho sa výkladu a uplatnenia tohto ustanovenia (odôvodnenia c. 337 a 341 napadnutého rozhodnutia). 171 Najskôr treba pripomenút, ze styri pivovarnícke podniky v rámci mnohostranných stretnutí a ich dvojstranných kontaktov si viackrát vymenili citlivé informácie o trhu (ceny, výska zliav a konkrétne ponuky niektorým zákazníkom), ktoré boli niekedy velmi podrobné (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 129 a 174 napadnutého rozhodnutia) a obsahovali konkrétne císelné údaje o cenách (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76, 89, 117, 129 a 174 napadnutého rozhodnutia), o zlavách a províziách za znízenie (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 143 a 165 napadnutého rozhodnutia), ako aj údaje týkajúce sa zákazníkov a predajných miest tak v sektore "horeca" (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 92, 143, 156, 165 a 184 napadnutého rozhodnutia), ako aj v oblasti domácej spotreby (dokumenty uvedené v odôvodneniach c. 76 a 156 napadnutého rozhodnutia). 172 Rokovalo sa tiez o niektorých konkrétnych návrhoch týkajúcich sa správania na trhu, najmä návrhu vykonat zvýsenie cien v dvoch fázach v oblasti domácej spotreby (dokumenty uvedené v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). 173 Okolnosti, ze zo stretnutí "Catherijne" nebola nikdy vyhotovená ziadna oficiálna zápisnica, ze podstata rokovaní sa takmer nikdy neodzrkadlila v internej poznámke a ze agendy a poznámky z týchto stretnutí boli znicené v novembri 1998 (vyhlásenie InBev citované v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia) okrem toho ukazujú, v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, ze rokovania boli tajné a ze úcastníci si boli vedomí nezákonnosti svojho správania a snazili sa ho skrývat. 174 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z listinných dôkazov preskúmaných Komisiou vyplýva, ze bola dosiahnutá zhoda vôle vo vztahu k niektorým návrhom, ako sú návrh na pridelenie zmluvy s nákupnou organizáciou maloobchodníkov spolocnosti Interbrew (dokument uvedený v odôvodnení c. 236 a poznámke pod ciarou c. 531 napadnutého rozhodnutia) a na zosúladené zvýsenie cien pred alebo pocas roka 1998 (dokument uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia). 175 V týchto posledných prípadoch nie je existencia dohody v zmysle clánku 81 ES spochybnená ani pravdepodobnou okolnostou, ze sa zhoda vôle medzi pivovarníckymi podnikmi nerozsírila na konkrétne spôsoby vykonania zvýsenia ceny, ani skutocnostou, ze k tomuto zvýseniu na trhu nikdy nedoslo. 176 Aj za predpokladu, ze by nikdy nebola dosiahnutá dohoda týkajúca sa specifických skutocností zamýslaného obmedzenia, totiz Komisia správne konstatovala, ze pivovarnícke podniky pravidelným konaním svojich rokovaní jasne prejavili svoj spolocný úmysel dospiet k protisútaznej dohode (odôvodnenie c. 341 napadnutého rozhodnutia). 177 Navyse pokracujúca výmena citlivých informácií, ktoré nie sú dostupné verejnosti a ktoré zástupcovia styroch pivovarníckych podnikov povazovali za uzitocné zapísat si do svojich agend a spomenút v rámci ich internej korespondencie, mala urcite pre kazdého z nich za následok znízenie neistoty týkajúcej sa mozného správania ich konkurentov. 178 V tejto súvislosti, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, sa treba domnievat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladenom postupe, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia, ako to bolo v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 162). 179 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze túto domnienku vyvrátila preukázaním toho, ze pivovarnícke podniky napriek rokovaniam urcovali svoje správanie na trhu nezávisle. 180 Toto tvrdenie nemozno prijat. Je urcite pravda, ze tak vyhlásenia vedúcich predstavitelov spolocnosti InBev, ako aj okolnost, ze spolocnost Heineken zvýsila svoje ceny az v apríli 2000, potvrdzujú, ze pocas dotknutého obdobia kazdý pivovarnícky podnik sledoval svoju vlastnú trhovú politiku. No aj ked toto posledné konstatovanie môze preukázat neexistenciu formálnych záväzkov alebo skutocnej koordinácie medzi pivovarníckymi podnikmi, nie je dostatocné pre preukázanie toho, ze pivovarnícke podniky pri urcovaní svojho správania na trhu nikdy nezohladnili informácie vymenené pocas predmetných stretnutí, kazdý podla vlastného uvázenia. 181 Zalobkyna preto nedokázala vyvrátit domnienku vyplývajúcu z judikatúry citovanej v bode 178 vyssie. 182 Treba preto konstatovat, ze v prejednávanej veci sú naplnené podstatné znaky zosúladeného postupu vyplývajúce z judikatúry citovanej v bodoch 36 a 37 vyssie, a to pokial ide o správanie týkajúce sa jednak koordinácie cien a zvysovania cien piva a jednak prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkov. 183 Za týchto podmienok treba uviest, ze Komisia bola oprávnená kvalifikovat dotknuté správanie ako "súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov", kedze toto správanie obsahovalo súcasne prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "dohody", a prvky, ktoré sa musia kvalifikovat ako "zosúladené postupy". Vzhladom na komplexný skutkový stav treba totiz dvojitú kvalifikáciu vykonanú Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia chápat nie ako kvalifikáciu vyzadujúcu súcasne a kumulatívne dôkaz, ze kazdá z týchto skutkových okolností predstavuje podstatné znaky dohody a zosúladeného postupu, ale ako kvalifikáciu oznacujúcu komplexný celok obsahujúci skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 264). 184 Zalobkyna napokon uvedením porusenia zásady ne bis in idem spochybnuje, ze by jej mohla byt pripísaná zodpovednost za údajný zosúladený postup s belgickými pivovarníckymi podnikmi týkajúci sa segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 185 Zalobkyna najmä uvádza, ze belgicko-holandský zosúladený postup uz bol predmetom rozhodnutia 2003/569 a ze v tomto rozhodnutí nebola sankcionovaná za svoju prítomnost na rokovaniach so spolocnostou Interbrew Nederland a belgickými pivovarníckymi podnikmi Interbrew Belgique, Alken-Maes, Haacht a Martens konaných v meste Breda, takze Komisia ju nemôze nanovo sankcionovat bez toho, aby porusila zásadu ne bis in idem, ktorá zakazuje, aby bola voci podniku vyvodená zodpovednost za konanie, v súvislosti s ktorým uz bol predtým oslobodený. 186 Treba pripomenút, ze zásada ne bis in idem, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd, zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac nez raz za to isté protiprávne konanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 338). 187 V prejednávanej veci treba uviest, ze zalobkyna nie je uvedená medzi osobami, ktorým je rozhodnutie 2003/569 urcené, a napokon ani medzi osobami, ktorým je urcené oznámenie o výhradách prijaté v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného rozhodnutia. Z odôvodnení c. 250 az 260 rozhodnutia 2003/569 jasne vyplýva, ze úcast zalobkyne na stretnutiach v Brede sa uvádza len v rámci uvedenia skutkových okolností, pricom nie je predmetom ziadneho právneho posúdenia Komisie. Okrem toho je zjavné, ze predmetom uvedeného rozhodnutia vôbec nebolo rozhodnút o úcasti zalobkyne na belgicko-holandskom zosúladenom postupe. 188 Kedze zalobkyna v rámci rozhodnutia 2003/569 nebola sankcionovaná za protiprávne konanie dotknuté v prejednávanej veci, jej argumentácia zalozená na porusení zásady ne bis in idem teda nie je dôvodná. 189 Vzhladom na uvedené nemozno argumentáciu zalobkyne zalozenú na nesprávnom právnom posúdení prijat. 190 Napokon, kedze zalobkyna nepreukázala, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením pri uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, treba tiez zamietnut jej argumentáciu zalozenú v podstate na tom istom predpoklade, podla ktorého Komisia vykladala toto ustanovenie nesprávne, pricom porusila zásadu prezumpcie neviny a nepredlozila dostatocné dôkazy na podporu konstatovania porusenia. - Záver 191 Po preskúmaní druhého zalobného dôvodu vyssie treba uviest, ze konstatovanie Komisie týkajúce sa existencie prílezitostnej koordinácie obchodných podmienok, iných ako ceny, ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku nie je z právneho hladiska dostatocne preukázané a nemozno ho prijat (pozri body 159 az 169 vyssie). 192 Je preto potrebné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom uznáva uvedenú zlozku dotknutého porusenia, ako aj zmenit výsku pokuty ulozenej z tohto dôvodu zalobkyni. Konkrétne dôsledky tejto zmeny sú spresnené v bodoch 344 az 345 nizsie. 193 V zostávajúcej casti treba druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode, týkajúcom sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 194 Zalobkyna spochybnuje urcenie 27. februára 1996 a 3. novembra 1999 ako dátumov zaciatku a skoncenia porusenia, ktoré sa jej pripisuje. Zalobkyna sa najmä domnieva, ze zaciatok a koniec porusenia podliehajú väcsiemu dôkaznému bremenu, ktoré v prejednávanej veci nie je splnené. 195 Pokial ide o stretnutie konané 27. februára 1996, povazované za dátum zaciatku porusenia, zalobkyna tvrdí, ze rukou písané poznámky uvedené Komisiou v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia sa týkajú vseobecného rokovania o "pochybných dlzníkoch" v sektore "horeca", ktoré nemozno povazovat za obmedzujúce hospodársku sútaz. 196 Pokial ide o stretnutie konané 3. novembra 1999, povazované za dátum konca porusenia, zalobkyna tvrdí, ze konstatovaniu Komisie týkajúcemu sa protiprávnej povahy tohto stretnutia odporujú vyhlásenia riaditelov spolocnosti InBev. 197 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 198 Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti judikatúra najmä vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit dlzku trvania porusenia, opierala aspon o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska, tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene v rozpätí dvoch uvedených dátumov (pozri rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 199 V prejednávanej veci zalobkyna spochybnuje urcenie tak dátumu zaciatku, ako aj dátumu konca porusenia. - O urcení dátumu zaciatku porusenia 200 Komisia uviedla dátum 27. februára 1996 ako den zaciatku dotknutého porusenia, pricom ide o dátum prvého stretnutia "Catherijne", v súvislosti s ktorým mala priame dôkazy o prítomnosti styroch pivovarníckych podnikov. 201 Ako bolo konstatované v bodoch 159 az 169 vyssie, rukou písané poznámky týkajúce sa tohto stretnutia, citované v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia, nepredstavujú ako také súbor dôkazov, na ktorých môze byt z právneho hladiska dostatocne zalozené konstatovanie porusenia týkajúceho sa prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca". 202 Táto úvaha ako taká vsak nebráni tomu, aby boli tieto skutocnosti pouzité pre urcenie dátumu zaciatku porusenia ako celku. 203 Treba totiz konstatovat, ze stretnutie konané 27. februára 1996 je súcastou série pravidelných stretnutí, na ktorých sa zúcastnovali tí istí úcastníci a ktoré prebiehali za podobných okolností. Tieto stretnutia boli oznacené pod názvom "zosúladenie Catherijne" a "programová komisia", stretávali sa na nich zástupcovia styroch holandských pivovarníckych podnikov Heineken, InBev, Grolsch a Bavaria, boli organizované súcasne s oficiálnymi stretnutiami CBK a rokovania vedené v ich kontexte sa nikdy neodzrkadlili v zápisniciach a takmer nikdy v interných poznámkach. Vo vyhlásení InBev sú tieto stretnutia taktiez prezentované ako súcast série stretnutí a v prílohe je uvedená tabulka obsahujúca mená, adresy, dátumy a miesta konania velkej casti týchto stretnutí, vrátane stretnutia konaného 27. februára 1996 (odôvodnenie c. 44 napadnutého rozhodnutia). 204 Na základe tak vyhlásenia InBev, ako aj mnohých iných dôkazov uz bolo konstatované, ze stretnutia, ktoré boli súcastou tejto série stretnutí, mali protisútazný ciel (pozri body 171 az 176 vyssie). Na jednej strane súbor dôkazov preukazujúci systematickú povahu stretnutí a ich protisútazný obsah a na druhej strane vyhlásenie InBev disponujúce velkou dôkaznou hodnotou tak umoznujú preukázat, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ze ciel obmedzujúci hospodársku sútaz sa uplatnuje na vsetky dotknuté stretnutia, a to aj pri neexistencii dostatocného dôkazu týkajúceho sa obsahu niektorých z týchto stretnutí. 205 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze túto logiku nemozno pouzit v rámci urcenia dátumov zaciatku a konca porusenia. Tvrdí najmä, ze Komisia musí z právneho hladiska dostatocne preukázat presný dátum zaciatku porusenia. 206 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia sa pri urcení dátumu zaciatku porusenia neopierala len o skutocnosti týkajúce sa stretnutia z 27. februára 1996. 207 V odôvodneniach c. 466 az 469 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vo vztahu ku kazdému z dotknutých pivovarníckych podnikov vrátane zalobkyne uvádza, ze sa zúcastnil porusenia "aspon medzi 27. februárom 1996 a 3. novembrom 1999". V odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho spresnuje, ze podla vyhlásenia InBev porusenie zacalo uz pred rokom 1996, a to: - "v roku 1990 alebo este skôr", pokial ide o rokovania týkajúce sa zvýsenia cien "horeca", - v "roku 1993 - 1994", pokial ide o rokovania týkajúce sa zliav a prevodov predajných miest "horeca" medzi pivovarníckymi podnikmi, - v "roku1987", pokial ide o rokovania medzi spolocnostami Oranjeboom-Interbrew a Bavaria týkajúce sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 208 Vzhladom na významnú dôkaznú hodnotu vyhlásenia InBev Komisia mohla konstatovat, ze dotknuté porusenie sa zacalo prinajmensom k dátumu prvých stretnutí v roku 1996, uvedených v tabulke pripojenej k vyhláseniu InBev, na ktorých bola spolocnost InBev zastúpená po svojom nadobudnutí spolocnosti Oranjeboom v roku 1995. 209 Kedze teda po prvé bolo preukázané, ze zalobkyna mala zastúpenie na stretnutí konanom 27. februára 1996, a po druhé z vyhlásenia InBev vyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnovala stretnutí "Catherijne" od zaciatku v roku 1993 alebo 1994, Komisia mohla správne konstatovat, ze zalobkyna sa na dotknutom porusení zúcastnovala prinajmensom od 27. februára 1996. 210 Skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie neuvádzalo existenciu porusenia pred týmto dátumom, totiz predstavuje ústupok voci osobám, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd nemá rozhodnút o zákonnosti alebo vhodnosti tohto ústupku (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 340 a 341). 211 Za týchto podmienok, pokial ide o stretnutie spadajúce do sústavy pravidelných stretnutí, ktorých protisútazná povaha bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná, nemozno konstatovanie dátumu zaciatku porusenia spochybnit argumentáciou zalobkyne zalozenou na nedostatku konkrétneho dôkazu týkajúceho sa obsahu stretnutia z 27. februára 1996. 212 Výhradu týkajúcu sa urcenia dátumu zaciatku porusenia treba preto zamietnut. - O urcení dátumu skoncenia porusenia 213 Komisia uviedla dátum 3. novembra 1999 ako den skoncenia porusenia pre vsetky dotknuté pivovarnícke podniky (odôvodnenia c. 466 az 469 napadnutého rozhodnutia), pricom ide o dátum posledného stretnutia "Catherijne", v súvislosti s ktorým má Komisia priame dôkazy o prítomnosti styroch pivovarníckych podnikov. Toto stretnutie je uvedené na konci chronologickej tabulky pripojenej k vyhláseniu InBev. Podla odpovede spolocnosti InBev na ziadost o informácie predlozenú Komisiou stretnutie konané 3. novembra 1999 bolo "stretnutím Catherijne (otázky horeca/programová komisia); ako vzdy na konzultáciách Catherijne, hovorilo sa na nom hlavne o excesívnych dohodách a pokojnom spoluzití" (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). 214 Zalobkyna sa domnieva, ze tomuto vyhláseniu odporujú vyhlásenia riaditelov spolocnosti InBev, ktorí sa zúcastnili stretnutia z 3. novembra 1999, z ktorých uvádza nasledujúce pasáze: - "Dna 19. augusta 1999 doslo k dohode, na ktorej som sa zúcastnil. Dna 3. novembra 1999 sa konalo stretnutie, na ktorom sa zúcastnil p. ... a ja. Ani v jednom prípade sa konkrétne nehovorilo o správaní na trhu. Bolo to skôr o neformálne stretnutie", - "Existujú stretnutia styroch riaditelov horeca (Heineken, Grolsch, Bavaria a Interbrew). Ja som sa zúcastnil len jedného z týchto stretnutí, a to 3. novembra 1999 v meste Enschede. P. ... ma tam priviedol, aby ma predstavil. Toto stretnutie nebolo velmi formálne. Islo skôr o priatelské stretnutie, bez osobitného programu. Vo vseobecnosti sa komentovali zlavy. Mal som dojem, ze uz roky existuje akýsi druh systému skál alebo akési pravidlo pre zlavy, ale nikdy to nebolo specificky povedané. Hovorilo sa len o celkových výskach zliav vo velmi vseobecných pojmoch, co bolo prílezitostou pre poukázanie na niektoré udalosti. Mám pocit, ze skála nefungovala. Kazdý subjekt urcoval svoju vlastnú stratégiu. Mozno sa objavil urcitý pokus o zastrasovanie, ale kazdý aj tak konal podla vlastného uvázenia". 215 Treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, vyhlásenia, ktoré uvádza, neodporujú skutocnostiam uvedeným Komisiou. Odkazy na "excesívne dohody" a "pokojné spoluzitie", ako aj na "skálu" a "pravidlo pre zlavy" sa jasne týkajú koordinácie výsky zliav uplatnovanej na zákazníkov "horeca". Jediné spresnenie, ktoré priniesli vyhlásenia riaditelov spolocnosti InBev, sa týka úrovne podrobnosti rokovaní, údajne obmedzenej na "vseobecné komentáre", ako aj neexistencie ich vplyvu na trh, teda skutocnosti, ze "skála nefungovala". Bolo vsak uz uvedené, ze ani vseobecná povaha rokovaní, ani neexistencia vplyvu na trh nemôzu byt v rozpore s protiprávnostou dotknutého stretnutia (pozri body 69 az 71 vyssie). 216 Okolnost, ze stretnutie z 3. decembra 1999 spadá do sústavy protisútazných stretnutí (pozri body 203 a 204 vyssie) a ze uvedené témy súviseli s predchádzajúcimi rokovaniami obmedzujúcimi hospodársku sútaz, okrem toho znamená, ze cielom samotného zvolania stretnutia bolo zabezpecit podmienky potrebné pre pokracovanie týchto rokovaní. 217 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze existuje urcitý rozpor medzi vyhláseniami zamestnancov spolocnosti InBev uvedenými zalobkynou na jednej strane a odpovedou spolocnosti InBev na ziadost o informácie na druhej strane, treba sa domnievat, ze dôkazná sila odpovede InBev je vyssia vzhladom na judikatúru, podla ktorej vyhlásenie poskytnuté v mene samotného podniku má väcsiu dôveryhodnost, nez by mohla mat odpoved poskytnutá jedným z jeho zamestnancov, nech uz by boli jeho osobná skúsenost alebo názor akékolvek (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 45). 218 Výhradu týkajúcu sa urcenia dátumu konca porusenia a teda celý tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných Tvrdenia úcastníkov konania 219 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ked nevykonala úplné, starostlivé a nestranné vysetrovanie. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia systematicky vykladala dokumenty uvedené vo vysetrovacom spise neobjektívne a tendencne. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia vyplývajúce zo ziadosti InBev o zhovievavost, ktoré sú základným pilierom dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, mali byt posúdené s väcsími výhradami. Po tretie zalobkyna uvádza, ze Komisia zjavne selektívne pouzila dalsie dôkazy, ktorými disponovala a v napadnutom rozhodnutí citovala len tie pasáze z týchto dôkazov, ktoré jej umoznovali preukázat existenciu porusenia, pricom úmyselne neberie do úvahy tvrdenia dalsích úcastníkov, ktoré by jej závery vyvrátili. Po stvrté zalobkyna kritizuje clena Komisie povereného hospodárskou sútazou za vyhlásenia, ktoré údajne adresoval verejnosti v rámci holandského televízneho programu ihned po prijatí oznámenia o výhradách. Z týchto vyhlásení vyplýva najmä, ze pre Komisiu bola vina holandských pivovarníckych podnikov preukázaná uz pred tým, ako mali prílezitost bránit sa proti oznámeniu o výhradách. 220 Po piate zalobkyna vytýka Komisii, ze v priebehu vysetrovania zmenila výhrady. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze výhrada týkajúca sa prílezitostného zosúladeného postupu pri rozdelení zákazníkov v sektore "horeca" a v oblasti domácej spotreby sa v oznámení o výhradách neobjavila. Po sieste zalobkyna tvrdí, ze Komisia neanalyzovala dôkazy preukazujúce, ze konala v rámci hospodárskej sútaze a svoje ceny urcovala nezávisle. 221 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 222 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie pocas správnych konaní patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). 223 V prejednávanej veci po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala dôkazné prostriedky, treba pripomenút, ze ako uz bolo konstatované po preskúmaní druhého zalobného dôvodu vyssie, Komisia uviedla dostatocné dôkazy týkajúce sa existencie porusenia clánku 81 ES, pokial ide o dve zlozky dotknutého porusenia (pozri bod 155 vyssie). V rámci preskúmania tohto zalobného dôvodu uz Vseobecný súd posúdil kritiku zalobkyne v súvislosti s posúdením vyhlásenia InBev, ako aj skutocností smerujúcich k preukázaniu opacného dôkazu predlozených v priebehu správneho konania. 224 Za týchto okolností sa treba domnievat, ze argumentácia zalobkyne zalozená na údajnom nevykonaní úplného, starostlivého a nestranného vysetrovania splýva s tvrdeniami preskúmanými v rámci druhého zalobného dôvodu vyssie a nevyzaduje samostatné preskúmanie. 225 Po druhé v rozsahu, v akom argumentáciu zalobkyne zalozenú na vyhláseniach clena Komisie povereného hospodárskou sútazou mozno vykladat ako v skutocnosti zalozenú na porusení zásady prezumpcie neviny, treba konstatovat, ze uvedená argumentácia nie je pre riesenie tohto sporu relevantná. 226 Existencia porusenia sa totiz musí posudzovat len na základe dôkazov predlozených Komisiou. Ak je skutková podstata porusenia na konci správneho konania skutocne preukázaná, dôkaz o tom, ze Komisia pocas tohto konania predcasne vyjadrila svoje presvedcenie, ze uvedené porusenie existuje, nemôze vyvrátit samotný dôkaz o porusení (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 726). 227 V kazdom prípade slová vyjadrené clenom Komisie pocas holandského televízneho vysielania, spomínajúce v rámci príkladov zásahov Komisie, ze holandskí spotrebitelia "platili za svoje pivo prílis draho" v dôsledku správania pivovarníckych podnikov, hoci volba týchto slov nebola práve stastná, nemôzu preukázat, ze Komisia rozhodla vopred. 228 Treba uviest, ze Komisia ako kolégium rozhoduje na základe návrhu rozhodnutia. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, slová dotknutého clena Komisie spomínajúce kroky vykonávané Komisiou vôbec neznamenajú, ze Komisia povazovala vinu pivovarníckych podnikov za uz preukázanú. 229 Po tretie, pokial ide o argumentáciu zalozenú na údajnom nedostatku zhody medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím, pokial ide o výhradu týkajúcu sa rozdelenie zákazníkov v sektoroch "horeca" a domácej spotreby, treba konstatovat, ze výcitky zalobkyne sú nedôvodné. 230 Z oznámenia o výhradách totiz vyplýva, ze Komisia jasne uviedla, ze úcastníci sa takýmto zosúladením previnili. Jednak v bodoch 262 az 272 oznámenia o výhradách Komisia výslovne uviedla, ze pivovarnícke podniky postupovali zosúladene v rozdelení zákazníkov v sektore "horeca". Z bodov 311 a 312 oznámenia o výhradách taktiez vyplýva, ze vyslovené výhrady sa týkali predovsetkým rozdelenia zákazníkov medzi pivovarníckymi podnikmi. 231 Vzhladom na vyssie uvedené nemozno prvý zalobný dôvod prijat. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, zásady riadnej správy vecí verejných a práva na obhajobu zalobkyne, pokial ide o zamietnutie prístupu k dokumentu zo spisu, ako aj k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných dotknutých podnikov Tvrdenia úcastníkov konania 232 Po prvé zalobkyna vytýka Komisii, ze jej zamietla prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných úcastníkov dotknutých konaním, cím zasiahla do jej práva na obhajobu. Zalobkyna tvrdí najmä, ze by jej tieto odpovede umoznili uviest iné skutocnosti v jej prospech, podporujúce záver, podla ktorého pivovarnícke podniky na holandskom trhu s pivom nikdy nepostupovali zosúladene. Okrem toho tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 203 napadnutého rozhodnutia pouzila ako dôkaz proti nej cast odpovede spolocnosti Heineken, v ktorej mala spolocnost Heineken pripustit existenciu rokovaní o cene sudového piva, hoci jej táto skutocnost nebola oznámená. 233 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej zamietla prístup k dokumentu zo spisu relevantnému pre jej obhajobu, cím porusila clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Osobitne uvádza, ze nemala prístup k prehladu poctu zákazníkov sektora "horeca", ktorých pivovarnícke podniky získali a stratili pocas obdobia od roku 1997 do roku 2001. Na rozdiel od tvrdení Komisie sa zalobkyna domnieva, ze tieto informácie neboli dôverné a ze s týmto dokumentom by bola mohla preukázat, ze v sektore "horeca" holandského trhu s pivom dochádzalo k neustálym zmenám, co je dôkazom zivej hospodárskej sútaze medzi pivovarníckymi podnikmi. 234 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 235 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje; majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva...". 236 Podla ustálenej judikatúry právo na prístup k spisu, spojené so zásadou práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 125 az 128, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). 237 Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 68). 238 Pokial ide o písomnosti v neprospech, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze námietka mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Dotknutému podniku teda prislúcha preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by tento neoznámený dokument musel byt ako dôkazný prostriedok zamietnutý (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 71 az 73). 239 Naopak, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na úkor tohto podniku ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, aby podnik preukázal, ze mohol uvedené dokumenty v prospech pouzit na svoju obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 318, a rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 81) tým, ze najmä preukáze, ze by sa mohol odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodujú s posúdeniami vykonanými Komisiou v stádiu oznámenia o výhradách, a teda by mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit posúdenia vykonané v rozhodnutí (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 75). 240 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze nemala prístup jednak k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných dotknutých podnikov a jednak k dokumentu zo spisu, ktorý Komisia povazovala za dôverný. - O odpovediach ostatných podnikov na oznámenie o výhradách 241 Treba pripomenút, ze oznámenie o výhradách je aktom urceným na vymedzenie predmetu konania zacatého proti podniku a zabezpecenie úcinného vykonania práva na obhajobu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 242 Z tohto hladiska je oznámenie o výhradách zabezpecené procesnými zárukami uplatnujúcimi zásadu dodrziavania práva na obhajobu, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom patriacim do spisu Komisie. 243 Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu samého osebe (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 380). 244 Kedze ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v case dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým úcastníkom len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto odpovede obsahujú nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech. 245 Rovnako podla bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, s. 7) ako vseobecné pravidlo platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných úcastníkov dotknutých vysetrovaním na oznámenie o výhradách. Úcastníkovi sa prístup k týmto dokumentom povolí, len ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz, ci uz v prospech alebo v neprospech, týkajúci sa obvinení voci tomuto úcastníkovi v oznámení o výhradách Komisie. 246 V tejto súvislosti, pokial ide na jednej strane o nové skutocnosti v neprospech, podla ustálenej judikatúry platí, ze ak má Komisia na preukázanie existencie porusenia v úmysle opierat sa o skutocnost zalozenú na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatným podnikom zúcastneným na tomto konaní musí byt umoznené vyjadrit sa k takému novému dôkazu (rozsudok Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50). 247 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 203 napadnutého rozhodnutia pouzila ako dôkaz proti nej cast odpovede spolocnosti Heineken, v ktorej mala spolocnost Heineken pripustit existenciu rokovaní o cene sudového piva, hoci jej táto skutocnost nebola oznámená. 248 Treba pripomenút, ze Komisia v uvedenom odôvodnení uvádza v odpovedi na tvrdenia vznesené zalobkynou a spolocnostou Heineken, ze existencia protiprávnych rokovaní pocas stretnutia konaného 8. januára 1999 vyplýva zo skôr uvedených skutocností, a to z vyhlásenia InBev a z poznámok zástupcov spolocnosti Grolsch a zalobkyne. V tejto súvislosti, hoci Komisia dodáva, ze samotná spolocnost Heineken pripustila existenciu rokovaní o cenách "s urcitými výhradami", vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách je tento údaj len doplnujúcim prvkom v súbore nepriamych dôkazov uvedených Komisiou v súvislosti s dotknutým stretnutím a nemôze vo vztahu k zalobkyni predstavovat novú skutocnost v jej neprospech. 249 Na druhej strane, pokial ide o nové skutocnosti v prospech, z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná sprístupnit ich z vlastnej iniciatívy. Za predpokladu, ze Komisia v priebehu správneho konania zamietla ziadost zalobkyne o prístup k dokumentom, ktoré neboli vo vysetrovacom spise, porusenie práva na obhajobu mozno konstatovat, len ak sa preukáze, ze správne konanie by mohlo dospiet k odlisnému výsledku za predpokladu, ze by zalobkyna mala pocas tohto konania prístup k dotknutým dokumentom (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 383). 250 Kedze sa zalobkyna odvoláva na existenciu údajných skutocností v jej prospech v nesprístupnených odpovediach, prinálezí jej poskytnút dôkaz o uzitocnosti týchto dokumentov pre jej obhajobu. 251 Zalobkyna musí najmä uviest prípadné skutocnosti vo svoj prospech alebo poskytnút dôkaz osvedcujúci ich existenciu a teda uzitocnost pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 252 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze odpovede ostatných úcastníkov dotknutých konaním by jej umoznili uviest iné skutocnosti v jej prospech na podporu záveru, podla ktorého pivovarnícke podniky na holandskom trhu s pivom nikdy nepostupovali zosúladene. 253 Pokial vsak zalobkyna tvrdí, ze ostatné podniky vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách taktiez uviedli tvrdenia zalozené na spochybnení porusenia, treba pripomenút, ze samotný tento údaj nestací pre to, aby bolo mozné povazovat tieto tvrdenia za skutocnosti v jej prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, body 353 a 355). 254 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyna neuviedla prípadné nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech, ktoré by mohli obsahovat odpovede uvedené v oznámení o výhradách. 255 Výhradu zalozenú na zamietnutí prístupu k týmto odpovediam treba preto zamietnut. - O údajne dôvernom dokumente 256 Zalobkyna kritizuje zamietnutie prístupu k zoznamu zákazníkov sektora "horeca", ktorých rôzne pivovarnícke podniky získali a stratili pocas obdobia od roku 1997 do roku 2001, ktorý bol súcastou spisu konania. Domnieva sa, ze prístup k týmto informáciám bol pre jej obhajobu nevyhnutný z dôvodu, ze by mohla preukázat, ze existovali zmeny v sektore "horeca" v Holandsku a ze záver Komisie, podla ktorého bola hospodárska sútaz v tomto sektore obmedzená, bol nepresný. 257 Bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci Komisia správne kvalifikovala pozadované informácie ako dôverné, vsak treba uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ze by dotknutý zoznam mohol byt uzitocný pre jej obhajobu. 258 Z odôvodnenia c. 259 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze záver Komisie týkajúci sa rozdelenia zákazníkov v sektore "horeca" je zalozený na internom liste spolocnosti Heineken, ktorý sa týka stretnutia s clenom správnej rady zalobkyne a ktorého znenie je uvedené v odôvodnení c. 184 a vylozené v odôvodneniach c. 187 az 189 napadnutého rozhodnutia. Informácie týkajúce sa zákazníkov získaných a stratených pivovarníckymi podnikmi v priebehu dotknutého obdobia v kazdom prípade nemozno povazovat za informácie, ktoré môzu vo vztahu k tomuto konstatovaniu poskytnút dôkaz v prospech. 259 Výhradu zalozenú na zamietnutí prístupu k dokumentu obsahujúcemu zoznam zákazníkov sektora "horeca", ako aj tento zalobný dôvod v celom rozsahu treba preto zamietnut ako nedôvodné. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení, ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 260 Po prvé zalobkyna spochybnuje spôsob, akým Komisia vypocítala výsku pokuty, a konkrétnejsie jej analýzu týkajúcu sa závaznosti porusenia. Zalobkyna sa osobitne domnieva, ze kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí zmiernila velmi vázne výcitky, ktoré sformulovala v oznámení o výhradách, mala porusenie kvalifikovat ako zretelne menej závazné. Okrem toho zalobkyna vycíta Komisii, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia nezohladnila, ze toto porusenie nemalo ziaden dopad na holandský trh s pivom. Zalobkyna sa dalej domnieva, na rozdiel od toho, co je uvedené v odôvodnení c. 452 napadnutého rozhodnutia, ze vplyv porusenia na trh bolo mozné merat. 261 Po druhé zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked sa výrazne odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe a osobitne od pokút ulozených v rámci svojho rozhodnutia 2003/569 svojho rozhodnutia 2002/759/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (Prípad COMP/37.800/F3 - Luxemburské pivovary) (Ú. v. EÚ L 253, 2002, s. 21) a svojho rozhodnutia 2005/503/ES z 29. septembra 2004 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (Prípad COMP/C.37.750/B2 - Brasseries Kronenbourg, Brasseries Heineken) (Ú. v. EÚ L 184, 2005, s. 57). 262 Po tretie zalobkyna uvádza, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze pokuta je neprimeraná v porovnaní s pokutami, ktoré boli ulozené spolocnostiam Heineken a Grolsch. Zalobkyna v podstate poznamenáva, ze Komisia pri stanovení pokuty pripísala neprimeraný význam jej obratu, cím doslo k závaznému skresleniu pomeru síl medzi pivovarníckymi podnikmi a postavením, ktoré má na dotknutom trhu. Zalobkyna sa dalej domnieva, ze Komisia pri urcení východiskovej sumy pokuty mala zohladnit jej obrat bez zahrnutia spotrebných daní. 263 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 264 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok 81 ES. Podla toho istého ustanovenia pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. 265 Okrem toho podla ustálenej judikatúry platí, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach, obsahuje rôzne flexibilné faktory umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112). 266 Okrem toho v oblastiach, ako je stanovenie výsky pokuty podla nariadenia c. 1/2003, v ktorých má Komisia túto mieru volnej úvahy, sa preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/18, Zb. s. II-2917, bod 79). 267 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, naopak nemajú vplyv na vykonávanie neobmedzenej právomoci súdu Únie (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 538), v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62). 268 Tento zalobný dôvod obsahuje v podstate tri casti, zalozené po prvé na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, po druhé na porusení zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom k predchádzajúcej praxi Komisie a po tretie na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality vzhladom k pokutám ulozeným ostatným osobám, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. - O prvej casti, zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia 269 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. 270 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 271 Osobitne podla bodu 1 A prvého odseku usmernení z roku 1998 sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. 272 Vseobecnému súdu vsak v rámci jeho neobmedzenej právomoci pri preskúmaní prislúcha posúdit, ci je výska pokuty primeraná vzhladom na závaznost porusenia a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvedené zalobkynou (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 136). 273 Zalobkyna uvádza dve tvrdenia smerujúce k spochybneniu urcenia závaznosti porusenia Komisiou. 274 Po prvé zalobkyna namieta proti kvalifikácii porusenia ako velmi závazného, ked uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v porovnaní s oznámením o výhradách upustila od viacerých prvkov porusenia. 275 Treba pripomenút, ze velmi závazným poruseniam v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení zodpovedajú vo vseobecnosti najmä "horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely` a kvóty podielu na trhu". 276 Okrem toho podla ustálenej judikatúry platí, ze kartely tohto typu patria k najzávaznejsím formám narusenia hospodárskej sútaze, kedze vlastným cielom smerujú k jej jednoznacnému zneskodneniu medzi podnikmi, ktoré tieto kartely realizujú, a sú tak v rozpore so základnými cielmi Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia z 25. októbra 2005, uz citovaný v bode 272 vyssie, bod 147 a tam citovanú judikatúru). 277 Kedze vsak Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení pozostávajúcom zo súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, osobitne koordináciou cien a zvysovania cien a rozdelením zákazníkov, tvrdenie zalobkyne, podla ktorého porusenie nemozno povazovat za velmi závazné, nemozno prijat. 278 Konstatovanie vykonané v odôvodnení c. 442 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého malo byt v súlade s usmerneniami porusenie v prejednávanej veci zo svojej podstaty kvalifikované za velmi závazné, nie je teda postihnuté nesprávnym posúdením. Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze niektoré prvky porusenia uvedené v oznámení o výhradách neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí, kedze v tomto rozhodnutí sa uvádzajú skutocnosti odôvodnujúce kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného. 279 Po druhé zalobkyna vycíta Komisii, ze dospela k záveru, ze dopad kartelu na trh nebolo mozné merat a ze nezohladnila skutocnosti zo spisu preukazujúce, ze porusenie nemalo ziaden dopad na trh. 280 Treba pripomenút, ze hoci je existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh prvkom, ktorý treba zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, ide len o jedno z viacerých kritérií, ako sú povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvého odseku usmernení vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit, len ak je mozné ho zmerat. 281 Treba tiez pripomenút, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, akým je porusenie v prejednávanej veci, môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Konkrétny dopad porusenia na trh je len jednou z viacerých okolností, ktorá v prípade, ze je mozné ju merat, môze umoznit Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej predpokladanej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, body 74 a 75). 282 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 452 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "V rámci tohto konania je nemozné merat skutocný dopad vsetkých dohôd, z ktorých porusenie pozostávalo, na holandský trh a Komisia sa teda neopiera o konkrétny dopad v súlade s usmerneniami, podla ktorých sa konkrétny dopad musí zohladnit len v prípade, ze je mozné ho merat... Komisia teda pre stanovenie pokút pouzitelných v prejednávanej veci nezohladní dopad na trh." 283 Komisia dalej v odôvodnení c. 455 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje záver týkajúci sa závaznosti porusenia, uvádza toto: "Vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze porusenie bolo rozsírené na celé územie Holandska, sa podniky, ktorým je toto rozhodnutie urcené, dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 [ES]." 284 Z týchto pasází vyplýva, ze Komisia sa na úcely urcenia závaznosti porusenia neopierala o skutocný dopad porusenia, ale o povahu porusenia a rozsah dotknutého geografického trhu. 285 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na povahu konstatovaného porusenia, ktorého predmetom bola najmä koordinácia cien a zvysovanie cien, ako aj prílezitostná koordinácia rozdelenia zákazníkov, bola Komisia oprávnená nezohladnit dopad porusenia na trh. 286 Z toho vyplýva, ze Komisia sa kvalifikovaním dotknutého porusenia ako velmi závazného v skutocnosti neodchýlila od svojich usmernení a neporusila zásady uvedené zalobkynou. 287 Argumentácia zalobkyne zalozená na neexistencii dopadu kartelu na trh, ako aj táto cast zalobného dôvodu v celom rozsahu sa musia zamietnut ako nedôvodné. - O druhej casti, zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s rozhodovacou praxou Komisie 288 Na úvod treba zdôraznit jednak, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292) a jednak, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003 mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216) a aby mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 169). 289 V prejednávanej veci, ako uz bolo uvedené vyssie, bolo stanovenie výsky pokuty vykonané v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia. V tejto súvislosti zalobkyna nemôze zakladat platné tvrdenia len na skutocnosti, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi sankcionovala podobné správanie ulozením nizsích pokút, nez je pokuta ulozená zalobkyni v prejednávanej veci. 290 Za týchto podmienok sa zalobkyna nemôze dovolávat ani porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. Súdny dvor totiz opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu diskriminácie, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké (pozri rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 233 a tam citovanú judikatúru). 291 V tejto súvislosti, pokial ide v prejednávanej veci o argumentáciu zalobkyne uvádzajúcu výsku pokút ulozených tromi predchádzajúcimi rozhodnutiami 2003/569, 2002/759 a 2005/503, treba predovsetkým uviest, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia kvalifikovala dotknuté porusenie ako "velmi závazné", v rozhodnutiach 2002/759 a 2005/503 sa Komisia domnievala, ze ide o "závazné" porusenie. Zalobkyna sa teda nemôze uzitocne dovolávat uvedených rozhodnutí na úcely dovolania sa údajného diskriminacného zaobchádzania voci nej. 292 Pokial ide o rozhodnutie 2003/569, zalobkyna vyvodzuje existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania zo skutocnosti, ze pokuty ulozené zúcastneným belgickým pivovarníckym podnikom boli výrazne nizsie ako pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím, pricom ani povaha porusení, ani podmienky dotknutých trhov nevykazujú rozdiely odôvodnujúce toto odchýlenie. 293 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia posúdila závaznost porusenia na základe mnohých okolností, ktoré nie sú zhrnuté do záväzného alebo vycerpávajúceho zoznamu kritérií, ktoré majú byt zohladnené, a okrem toho Komisia nie je povinná pouzit presný matematický vzorec, ci uz ide o celkovú sumu ulozenej pokuty alebo o jej rozdelenie na rôzne prvky (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 a 188 a tam citovanú judikatúru). 294 Za týchto podmienok existuje riziko, ze priamym porovnaním pokút ulozených osobám, ktorým boli urcené dve rozhodnutia týkajúce sa odlisných porusení, dôjde ku skresleniu osobitných funkcií, ktoré rôzne etapy výpoctu pokuty splnajú. Konecné výsky pokút totiz odrázajú specifické okolnosti osobitné pre kazdý kartel, ako aj hodnotenia vlastné prejednávanému prípadu. 295 Zo vsetkého predchádzajúceho vyplýva, ze pokial ide o výsku ulozených pokút, situáciu zalobkyne nemozno porovnávat so situáciou podnikov dotknutých uvedenými predchádzajúcimi rozhodnutiami. 296 So zretelom na tieto úvahy treba výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie zamietnut. - O tretej casti, zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s výskou pokút ulozených ostatným úcastníkom dotknutého kartelu 297 Touto castou zalobného dôvodu zalobkyna v podstate spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa stanovenia východiskovej sumy pokút v rámci rozdielneho zaobchádzania pouzitého Komisiou odôvodnenie c. 462 napadnutého rozhodnutia). 298 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla usmernení v prípade porusení, ktoré sa týkajú viacerých podnikov, Komisia môze, tak ako to urobila aj v tomto prípade, upravit východiskové sumy, aby zohladnila konkrétnu dôlezitost kazdého podniku, tak, ze rozdelí úcastníkov kartelu do skupín "predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov" (bod 1 A siesty odsek usmernení). V usmerneniach je okrem toho stanovené, ze "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom" (bod 1 A siedmy odsek usmernení). 299 V súlade s ustálenou judikatúrou Komisia pri stanovovaní závaznosti porusenia nie je v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, povinná zaistit, aby konecné sumy pokút udelených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový obrat. Môze vsak vykonat rozdelenie do skupín (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 57). 300 Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií vsak musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho podla judikatúry musí byt výska pokuty prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 124). 301 V prejednávanej veci treba pripomenút, ako vyplýva z odôvodnení c. 457 a 458 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia na úcely urcenia kategórií, ktoré mali umoznit rozdelenie dotknutých podnikov do skupín, rozhodla zohladnit ich relatívny význam na dotknutom trhu tak, ze sa opierala o jediné kritérium, a to o predaj piva realizovaný v Holandsku pocas posledného celého kalendárneho roku porusenia, teda roku 1998. 302 Na tomto základe Komisia zostavila tri kategórie podnikov. Prvá kategória zahrna spolocnost Heineken, ktorá realizovala predaj piva v Holandsku vo výske 450 az 480 miliónov eur. Druhá kategória zahrna spolocnosti Grolsch a InBev, ktoré realizovali predaj v Holandsku vo výske 150 az 180 miliónov eur. Zalobkyna je zaradená do tretej kategórie, s predajom v Holandsku predstavujúcim rozpätie 100 az 130 miliónov eur. Výsky pokút stanovených pre kazdú kategóriu boli 65 000 000 eur, 25 000 000 eur a 17 000 000 eur. 303 Postupujúc týmto spôsobom, Komisia vybrala koherentnú metódu rozdelenia úcastníkov kartelu do troch kategórií, ktorá je objektívne odôvodnená rozdielmi medzi trhovými podielmi kazdého z podnikov zaradených do týchto troch kategórií (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 220). Navyse treba konstatovat, ze Komisia sa týmto neodchýlila od svojej obvyklej metódy stanovenej v usmerneniach. Okrem toho, pokial sa zalobkyna domnieva, ze má medzi podnikmi zúcastnenými na karteli najslabsie postavenie, treba konstatovat, ze jej zaradenie do tretej kategórie túto úvahu skutocne odzrkadluje. 304 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zohladnenie jedine obratu presne neodrázalo hospodársku schopnost podnikov spôsobit skodu hospodárskej sútazi na holandskom trhu s pivom, treba pripomenút, ze obrat sa napriek jeho pribliznej povahe povazuje v rámci práva hospodárskej sútaze za primerané kritérium na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121). 305 Kedze toto kritérium bolo v prejednávanej veci riadne pouzité, nic neumoznuje dospiet k záveru, ze boli porusené zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o východiskovú sumu pokuty. 306 Pokial ide o námietku zalobkyne týkajúcu sa pouzitia obratu vrátane spotrebných daní pri výpocte individualizovaných základných ciastok, treba pripomenút, ze kedze tento výpocet zahrna zvázenie relatívnej dôlezitosti ostatných úcastníkov kartelu na tomto trhu, nezahrnutie daní a spotrebných daní by nezmenilo konecné rozhodnutie Komisie. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania by mohlo byt dôvodné len za predpokladu, ze by Komisia individualizované základné ciastky ostatných dotknutých úcastníkov vypocítala na základe obratu, ktorý nezahrnal spotrebné dane. 307 Kedze teda zalobkyna nepreukázala, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rámci rozdielneho zaobchádzania, táto cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. 308 Vzhladom na uvedené treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na neprimeranej dlzke správneho konania Tvrdenia úcastníkov konania 309 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze neprimeraná dlzka správneho konania zasiahla do jej práva na obhajobu. Tvrdí najmä, ze napriek inspekciám vedeným Komisiou v roku 2000 a odpovediam, ktoré zalobkyna predlozila na ziadosti o informácie, údaje týkajúce sa kazdého stretnutia neboli vyjasnené tak, aby mohla od toho okamihu vypocut zúcastnených riaditelov. 310 Zalobkyna okrem toho uvádza, ze neprimeraná dlzka správneho konania vyústila do neprimeranej pokuty, kedze politika Komisie týkajúca sa rozsahu pokút medzitým sprísnela. 311 Po druhé zalobkyna uvádza, ze znízenie pokuty o 100 000 eur z dôvodu neprimeranej dlzky konania je prílis nízke a neprimerané vo vztahu k celkovej dlzke konania. 312 Komisia uvádza, ze v odôvodneniach c. 497 az 500 výslovne uznala, ze dlzka konania bola neprimeraná a priznala teda výnimocné znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 313 Okrem toho Komisia poznamenáva, ze hoci je dodrziavanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní uznané ustálenou judikatúrou, prekrocenie tejto lehoty môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia konstatujúceho porusenie len v prípade, ak je preukázané, ze porusenie tejto zásady je porusením práva dotknutých podnikov na obhajobu. 314 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze rozhodnutie o inspekcii zo 17. marca 2000 zaslané zalobkyni jej v rozpore s tým, co tvrdí, umoznilo poznat väcsinu porusenia, ako aj trhy a obdobie, ktorých sa toto porusenie týkalo. Podla Komisie uz toto rozhodnutie poukazovalo na protisútazné postupy týkajúce sa urcenia cien, rozdelenia trhov a/alebo výmeny informácií v holandskom sektore piva, tak pre maloobchodný trh, ako aj pre trh "horeca". Tvrdenie zalobkyne nemôze byt prípustné ani z dôvodu podrobnej povahy otázok, ktoré jej Komisia zasielala od roku 2001. 315 Napokon Komisia spochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého znízenie výsky pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky konania nie je primerané. Komisia sa domnieva, ze v tejto súvislosti disponuje sirokou mierou volnej úvahy a moznost priznat z vlastnej iniciatívy také znízenie predstavuje jednu z jej právomocí. Okrem iného Komisia uvádza, ze dlzka správneho konania vedeného v prejednávanej veci bola kratsia ako v iných predchádzajúcich prípadoch, v ktorých pritom pouzila rovnaké znízenie. Posúdenie Vseobecným súdom 316 Podla ustálenej judikatúry dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (rozsudky Súdneho dvora Cour Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, body 167 az 171, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 40). 317 Na úcely uplatnenia tejto zásady treba rozlisovat medzi dvoma fázami správneho konania, a to fázou vysetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou zodpovedajúcou zvysnej casti správneho konania, pricom kazdá z týchto fáz má vlastnú vnútornú logiku (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 42). 318 Prvé obdobie, ktoré trvá do oznámenia o výhradách, sa zacína dnom, ked Komisia prijme opatrenia zahrnajúce výhradu, ze doslo k dopusteniu sa porusenia, a musí Komisii umoznit zaujat stanovisko k smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia o vytýkanom porusení (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 43). - O dlzke správneho konania 319 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 498 napadnutého rozhodnutia uznala, ze dlzka správneho konania bola neprimeraná a ze sama nesie zodpovednost za túto skutocnost. 320 Treba totiz pripomenút, ze pokial ide o prvú fázu správneho konania, teda o fázu trvajúcu od dorucenia oznámenia o inspekcii zalobkyni v marci 2000 do obdrzania oznámenia o výhradách v auguste 2005, uplynulo obdobie 65 mesiacov. 321 Kedze inspekcie pocas vysetrovania boli vykonané v mesiacoch marec a apríl 2000, celkovú dlzku tejto fázy správneho konania nemozno odôvodnit len samotnou skutocnostou, ze Komisia zaslala úcastníkom viacero ziadostí o informácie v rokoch 2001 az 2005. 322 Pokial teda Komisia nepredlozí doplnujúce informácie alebo odôvodnenia týkajúce sa vysetrovacích úkonov vykonaných pocas tohto obdobia, musí sa dlzka prvej fázy konania povazovat sa neprimeranú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 77). 323 Druhá fáza správneho konania, trvajúca od obdrzania oznámenia o výhradách do prijatia napadnutého rozhodnutia v apríli 2007, trvala 20 mesiacov, cím pri nepredlození doplnujúceho odôvodnenia prekrocila lehotu bezne potrebnú na prijatie rozhodnutia. 324 Treba preto konstatovat, ze dlzka dotknutého správneho konania bola neprimeraná a vyplynula z necinnosti pripísatelnej Komisii, co viedlo k poruseniu zásady primeranej lehoty. - O vplyve na zákonnost napadnutého rozhodnutia 325 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty môze viest k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie, len ak dlzka konania mala vplyv na výsledok konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 326 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze neprimeraná dlzka prvej fázy správneho konania porusila jej právo na obhajobu, cím mala nevyhnutne vplyv na výsledok konania. 327 Zalobkyna v podstate uvádza, ze jej moznosti úcinne sa obhajovat proti výcitkám uvedeným v oznámení o výhradách boli narusené, kedze az do obdrzania tohto oznámenia 30. augusta 2005 nemohla s istotou urcit predmet vysetrovania vedeného Komisiou. Podla zalobkyne vo chvíli, kedy mala moznost reagovat na výhrady, uplynulo od vytýkaného konania takmer desat rokov, co narusilo jej moznosti zozbierat dôkazy v jej prospech týkajúce sa segmentu domácej spotreby z dôvodu odchodu niektorých jej zamestnancov, ktorí mali priamu znalost vytýkaných skutocností. 328 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze nemohla urcit predmet vysetrovania az do oznámenia o výhradách. 329 Na jednej strane totiz rozhodnutie o inspekcii, zaslané zalobkyni 17. marca 2000, uvádzalo, ze vysetrovanie Komisie sa týka konkrétnych protisútazných postupov, ako sú "urcenie cien, rozdelenie trhu a/alebo výmena informácií v holandskom sektore piva, tak pre maloobchodný trh, ako aj pre trh horeca". Na druhej strane ziadosti o informácie zaslané zalobkyni v októbri 2001 spresnovali typy stretnutí, dátumy aj miesta konania, ktoré boli predmetom vysetrovania vedeného Komisiou. 330 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tieto oznámenia jej umoznili dostatocne presne poznat predmet vysetrovania, porusenia, za ktoré jej mohla byt pripísaná zodpovednost, ako aj dotknuté segmenty trhu, a teda jej umoznovali urcit a získat prípadne dôkazy v jej prospech. 331 Okrem toho zalobkyna síce uviedla tvrdenia zalozené na zlozitosti zozbierania niektorých dôkazov v jej prospech, toto tvrdenie vsak nepodporila konkrétnymi skutocnostami a osobitne nespresnila dátum, kedy jej dotknutí zamestnanci odisli z podniku, presné dôvody pre ktoré bolo rozhodujúce získat informácie od uvedených osôb pre výkon práva na obhajobu, ako ani okolnosti, kvôli ktorým uz nebolo mozné získat informácie od týchto osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 64). 332 Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nebola od zaciatku vysetrovania informovaná o predmete vysetrovania ani o prípadných výhradách Komisie, takze nemohla pripravit svoju obhajobu a zhromazdit dokumenty v jej prospech, nemozno prijat. 333 So zretelom na uvedené treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala existenciu porusenia jej práva na obhajobu vyplývajúceho z neprimeranej dlzky správneho konania. 334 Rovnako tak treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by sankcia, ktorá jej bola ulozená, bola nizsia, keby Komisia ukoncila správne konanie skôr. 335 Aj ked Komisia na pojednávaní pripustila, ze zvýsila vseobecnú úroven pokút niekedy okolo roku 2005, teda pocas dotknutého správneho konania, túto skutocnost nemozno zohladnit v rámci posúdenia vplyvu dlzky konania na obsah napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto úroven v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky hospodárskej sútaze, ale naopak, ze úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit úroven pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode point 304 vyssie, bod 109, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 169). 336 Vzhladom na neexistenciu vplyvu na výsledok dotknutého konania preto nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. - O výske znízenia pokuty 337 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na údajne velmi obmedzenej výske znízenia pokuty priznaného Komisiou z dôvodu neprimeranej dlzky konania, treba uviest, ze vada konania, hoci nemôze vyústit do zrusenia rozhodnutia, môze odôvodnit znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 26 az 48, a Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 322 vyssie, body 436 az 438). 338 Prekrocenie primeranej lehoty môze odôvodnit rozhodnutie Komisie spravodlivo znízit pokutu, pricom moznost priznat takéto znízenie patrí do rámca vykonávania jej právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 202 az 204). 339 V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla priznat zalobkyni znízenie pokuty z dôvodu "neprimeranej" dlzky správneho konania (odôvodnenia c. 498 a 499 napadnutého rozhodnutia). 340 Výkon tejto právomoci Komisiou nebráni Vseobecnému súdu, aby pri výkone svojej neobmedzenej právomoci priznal dodatocné znízenie pokuty. 341 Treba sa vsak domnievat, ze pausálne znízenie o 100 000 eur priznané Komisiou vôbec nezohladnuje výsku pokuty ulozenej zalobkyni, ktorá pred týmto znízením dosahovala 22 950 000 eur, a preto nepredstavuje znízenie sankcie, ktoré môze primeraným spôsobom napravit porusenie vyplývajúce z prekrocenia primeranej lehoty správneho konania. 342 Zalobkyna v tejto súvislosti správne uvádza, ze dôsledky porusenia zásady primeranej lehoty neboli Komisiou dostatocne zohladnené, pokial ide o znízenie pokuty. 343 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze na úcely poskytnutia spravodlivého zadostucinenia zalobkyni z dôvodu neprimeranej dlzky konania musí dotknuté znízenie dosiahnut 5 % sumy pokuty. Záver o pokute 344 Po preskúmaní zalobných dôvodov vznesených zalobkynou a výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom treba zmenit výsku pokuty ulozenej zalobkyni jednak stanovením východiskovej sumy na 16 150 000 eur namiesto 17 000 000 eur v dôsledku zrusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu v rozsahu, v akom uvádza zlozku porusenia spocívajúcu v prílezitostnej koordinácii obchodných podmienok, iných ako ceny, ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku (pozri body 191 a 192 vyssie), a jednak znízením vykonaným z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty konania na 5 % konecnej výsky pokuty namiesto 100 000 eur (pozri bod 343 vyssie). 345 V dôsledku tejto zmeny sa výska pokuty vypocíta tak, ze z dôvodu dlzky trvania porusenia sa zmenená východisková suma zvýsi o 35 % a táto suma sa z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty konania znízi o 5 %. V dôsledku toho sa výska pokuty ulozená zalobkyni stanovuje na 20 712 375 eur. O trovách 346 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 347 Kedze v prejednávanej veci sa návrhy zalobkyne preukázali ako ciastocne dôvodné, Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, pricom Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyni. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B/37.766 - Holandský trh s pivom) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze Bavaria NV sa zúcastnila na porusení spocívajúcom v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok nez ceny ponúkaných individuálnym spotrebitelom v sektore "horeca" v Holandsku. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Bavaria v clánku 3 písm. c) rozhodnutia K(2007) 1697 sa stanovuje na 20 712 375 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Bavaria znása dve tretiny vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 5. Komisia znása tretinu vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli Bavaria. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnostiII - 2 Správne konanieII - 2 Napadnuté rozhodnutieII - 3 Dotknuté porusenieII - 3 Pokuta ulozená zalobkyniII - 4 Konanie a návrhy úcastníkov konaniaII - 5 Právny stavII - 6 O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 81 ES, prezumpcie neviny, zásady zákonnosti a povinnosti odôvodneniaII - 7 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 7 Posúdenie Vseobecným súdomII - 7 - O vyhlásení InBevII - 9 - O iných dôkazochII - 16 - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovaní jednak koordinácie cien a zvysovania cien piva a jednak prílezitostnej koordinácie rozdelenia zákazníkovII - 31 - O skutkových okolnostiach týkajúcich sa konstatovania prílezitostnej koordinácie iných obchodných podmienok ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca"II - 36 - O údajnom nesprávnom právnom posúdení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavuII - 38 - ZáverII - 41 O tretom zalobnom dôvode, týkajúcom sa dlzky trvania poruseniaII - 41 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 41 Posúdenie Vseobecným súdomII - 42 - O urcení dátumu zaciatku poruseniaII - 42 - O urcení dátumu skoncenia poruseniaII - 44 O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejnýchII - 45 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 45 Posúdenie Vseobecným súdomII - 46 O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, zásady riadnej správy vecí verejných a práva na obhajobu zalobkyne, pokial ide o zamietnutie prístupu k dokumentu zo spisu, ako aj k odpovediam na oznámenie o výhradách ostatných dotknutých podnikovII - 47 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 47 Posúdenie Vseobecným súdomII - 48 - O odpovediach ostatných podnikov na oznámenie o výhradáchII - 49 - O údajne dôvernom dokumenteII - 51 O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení, ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pokial ide o urcenie výsky pokutyII - 51 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 51 Posúdenie Vseobecným súdomII - 52 - O prvej casti, zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti poruseniaII - 53 - O druhej casti, zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s rozhodovacou praxou KomisieII - 55 - O tretej casti, zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s výskou pokút ulozených ostatným úcastníkom dotknutého karteluII - 56 O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na neprimeranej dlzke správneho konaniaII - 58 Tvrdenia úcastníkov konaniaII - 58 Posúdenie Vseobecným súdomII - 59 - O dlzke správneho konaniaII - 60 - O vplyve na zákonnost napadnutého rozhodnutiaII - 60 - O výske znízenia pokutyII - 62 Záver o pokuteII - 63 O trováchII - 63 __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX07p55M/L95336-6714TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX07p55M/L95336-6714TMP.html#Footref*