Vec T-234/07 Koninklijke Grolsch NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ES - Úcast zalobkyne na konstatovanom porusení - Nedostatok dôkazov - Nedostatok odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Fyzické alebo právnické osoby - Povinnost podniku, ktorému je urcené oznámenie o výhradách, spochybnit v nom uvedené skutkové alebo právne okolnosti pocas správneho konania - Obmedzenie uplatnenia práva na podanie zaloby - Porusenie základných zásad zákonnosti a dodrziavania práva na obhajobu (Clánky 81 ES, 82 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Jediné a pokracujúce porusenie zalozené na komplexnom systéme zosúladených postupov (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám (Clánky 81 ES a 253 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Vyvrátitelná domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Komisie c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. V oblasti pravidiel hospodárskej sútaze ziadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné. Skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Vseobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla Zmluvy. Ak na tento úcel neexistuje výslovne stanovený právny základ, tak potom je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je navyse zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. (pozri body 37, 38, 40) 2. Pokial ide v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze o jediné a pokracujúce porusenie spocívajúce v koordinácii cien a zvysovaní ceny urcitého výrobku v clenskom státe a zalozené na komplexnom systéme zosúladených postupov, ktorý vytvorili dotknuté podniky, izolovaný nepriamy dôkaz o zúcastnení sa podniku na tejto koordinácii nestací na preukázanie jeho úcasti na takom porusení. Taký izolovaný nepriamy dôkaz predstavuje úcast predsedu správnej rady dotknutého podniku na stretnutí, ktoré sa týkalo jediného segmentu relevantného trhu. (pozri body 63, 65 - 67, 71) 3. Ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti konstatovaného porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktorí podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie tak musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za správanie jej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila táto spolocnost. V tomto kontexte, pokial rozhodnutie Komisie konstatujúce porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nezohladnuje ekonomické, organizacné a právne väzby medzi dotknutým podnikom a jeho dcérskou spolocnostou a v jeho odôvodnení sa nikde neuvádza meno tejto spolocnosti, Komisia v nom nevysvetlila dôvody pripísania sporného správania dcérskej spolocnosti dotknutému podniku. Komisia tak zbavila podnik moznosti, aby prípadne napadol dôvodnost tohto pripísania na Vseobecnom súde a vyvrátil domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a zároven neumoznila Vseobecnému súdu, aby v tejto súvislosti vykonal svoje preskúmanie. (pozri body 77, 78, 88 - 91) 4. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takejto situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje urcit rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, môze jednak táto materská spolocnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. (pozri body 80 - 83) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) z 15. septembra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Holandský trh s pivom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ES - Úcast zalobkyne na konstatovanom porusení - Nedostatok dôkazov - Nedostatok odôvodnenia" Vo veci T-234/07, Koninklijke Grolsch NV, so sídlom v Enschede (Holandsko), v zastúpení: M. Biesheuvel a J. de Pree, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, S. Noë a A. Nijenhuis, splnomocnení zástupcovia, neskôr A. Bouquet a S. Noë, za právnej pomoci M. Slotboom, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je najmä návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B-2/37.766 - Holandský trh s pivom) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Koninklijke Grolsch NV je spolocnost, ktorej cinnost spocíva vo výrobe piva, ktoré predáva pod svojou ochrannou známkou. 2 Skupina Grolsch je jedným zo styroch hlavných aktérov na holandskom trhu s pivom. Ostatné tri hlavné pivovarnícke podniky pôsobiace na tomto trhu sú po prvé skupina Heineken (dalej len "Heineken"), ktorej vedenie zabezpecuje spolocnost Heineken NV a výrobu vykonáva dcérska spolocnost Heineken Nederland BV, po druhé skupina InBev (dalej len "InBev"), ktorá bola pred rokom 2004 známa pod menom Interbrew a ktorej vedenie prinálezí spolocnosti InBev SA a výroba dcérskej spolocnosti InBev Nederland NV, a po tretie spolocnost Bavaria NV. 3 Skupina Grolsch a ostatné tri hlavné pivovarnícke podniky na tomto trhu predávajú svoje pivo konecnému spotrebitelovi najmä prostredníctvom dvoch distribucných kanálov. Treba rozlisovat jednak medzi distribúciou v prevádzkach "horeca", cize v hoteloch, restauráciách a kaviarnach, kde sa spotreba uskutocnuje na mieste, a jednak distribúciou "food" v supermarketoch a obchodoch s vínom a liehovinami, kde je nákup piva urcený na domácu spotrebu. Tento druhý sektor zahrna aj segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Spomedzi styroch dotknutých pivovarníckych podnikov sú v tomto segmente cinné iba InBev a Bavaria. 4 Tieto styri pivovarnícke podniky sú clenmi Centraal Brouwerij Kantoor (dalej len "CBK"). Ide o stresnú organizáciu, ktorá podla svojich stanov zastupuje záujmy svojich clenov a skladá sa z valného zhromazdenia a rôznych komisií, ako je komisia poverená otázkami "horeca" a financná komisia, z ktorej sa neskôr stal riadiaci výbor. Pre stretnutia, ktoré sa konali v CBK, jej sekretariát vyhotovoval pozvánky a priebezne císlované úradné správy a posielal ich zúcastneným clenom. Správne konanie 5 Listami z 28. januára a z 3., 25. a 29. februára 2000 podala InBev viacero vyhlásení doplnených o prilozené vyhlásenia svojich piatich riaditelov (dalej len spolocne "vyhlásenie InBev"), ktoré sa týkali informácií o restriktívnych obchodných praktikách na holandskom trhu s pivom. Vyhlásenie InBev bolo podané v rámci presetrovania vykonávaného Komisiou Európskych spolocenstiev predovsetkým v roku 1999, ktoré sa týkalo kartelových praktík a prípadného zneuzitia dominantného postavenia na belgickom trhu s pivom. Spolu so svojím vyhlásením podala InBev ziadost o zhovievavost v súlade s oznámením Komisie o neulození pokuty alebo jej znízenie vo veci týkajúcej sa kartelu (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4). 6 V nadväznosti na vyhlásenie InBev prijala Komisia 17. marca 2000 rozhodnutie o setrení na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) c. 1216/1999 z 10. júna 1999 (Ú. v. ES L 148, s. 5). 7 Prvé dve odôvodnenia tohto rozhodnutia znejú: "Koninklijke Grolsch NV je pivovarnícky podnik. Komisia má informácie, z ktorých vyplýva, ze Koninklijke Grolsch NV, podniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV, a jej hlavní konkurenti sa podielajú alebo sa podielali na skupine dohôd a zosúladených postupov a/alebo prispievajú alebo prispeli k tomu, ze [CBK] prijala rozhodnutia týkajúce sa stanovenia cien, rozdelenia trhov a/alebo výmeny informácií o holandskom trhu s pivom tak v oblasti maloobchodného predaja, ako aj v sektore 'horeca`..." 8 Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje: "Koninklijke Grolsch NV a podniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV, majú podstúpit setrenie týkajúce sa dohôd a/alebo údajných zosúladených postupov, ktorých cielom alebo úcinkom je obmedzit hospodársku sútaz medzi pivovarníckymi podnikmi v Holandsku. Dohody a/alebo zosúladené postupy sa týkajú stanovenia cien, rozdelenia trhu a/alebo výmeny informácií na holandskom trhu s pivom tak v oblasti maloobchodného predaja, ako aj v sektore 'horeca`... Takéto správanie sa môze vyskytovat aj vo forme rozhodnutí [CBK], zdruzenia podnikov, ktorého súcastou je Grolsch." 9 Clánok 3 prvý odsek rozhodnutia o setrení znie: "Adresátmi tohto rozhodnutia sú: Koninklijke Grolsch NV Brouwerijstraat 1 7523 XC Enschede Holandsko a spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane: Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV Brouwerijstraat 1 7523 XC Enschede Holandsko." 10 Podla Komisie sa kontroly vykonali 22. a 23. marca 2000 v spolocnosti "Koninklijke Grolsch NV", v troch dalsích dotknutých pivovarníckych podnikoch a v priestoroch CBK. 11 Komisia okrem toho poslala skupine "Grolsch" viaceré ziadosti o informácie. 12 Dna 30. augusta 2005 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré bolo zalobkyni dorucené 31. augusta 2005. Listom z 25. novembra 2005 predlozila zalobkyna písomné pripomienky k tomuto oznámeniu. Nijaký z dotknutých podnikov nepoziadal o vypocutie. 13 Dna 18. apríla 2007 prijala Komisia rozhodnutie K(2007) 1697 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B-2/37.766 - Holandský trh s pivom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré bolo zalobkyni oznámené listom z 24. apríla 2007. Napadnuté rozhodnutie 14 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "Grolsch: Koninklijke Grolsch NV" a dalsie dotknuté pivovarnícke podniky sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ods. 1 ES spocívajúcom vo viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 15 Porusenie spocívalo po prvé v koordinácii cien a zvysovaní cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, po druhé v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok nez cien ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku, ako sú pôzicky prevádzkam, a po tretie v prílezitostnej koordinácii rozdelenia klientely tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku (clánok 1 a odôvodnenia c. 257 a 258 napadnutého rozhodnutia). 16 K správaniu pivovarníckych podnikov v rozpore s hospodárskou sútazou podla napadnutého rozhodnutia dochádzalo v rámci cyklu mnohostranných oficiálnych stretnutí, na ktorých sa pravidelne zúcastnovali styria hlavní aktéri na holandskom trhu s pivom, ako aj v rámci dvojstranných doplnujúcich stretnutí týchto pivovarníckych podnikov v rozlicnom zlození. Tieto stretnutia sa konali v tajnosti a úmyselne a ich úcastníci vedeli, ze nie sú povolené (odôvodnenia c. 257 az 260 napadnutého rozhodnutia). 17 Po prvé sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 konalo viacero mnohostranných stretnutí s názvom "zosúladenie Catherijne" alebo "programová komisia". Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze tieto stretnutia zamerané na sektor "horeca", ktoré sa vsak mohli týkat aj oblasti domácej spotreby, mali v zásade za ciel koordináciu cien a zvysovanie ceny piva, prerokovanie obmedzenia výsky zliav a rozdelenia klientely, ako aj vzájomnú dohodu týkajúcu sa niektorých dalsích obchodných podmienok. Na týchto stretnutiach sa prerokovali aj ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenia c. 85, 90, 98, 115 az 127 a 247 az 252 napadnutého rozhodnutia). 18 Po druhé, pokial ide o dvojstranné kontakty medzi pivovarníckymi podnikmi, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze 12. mája 1997 sa stretli InBev a Bavaria a prerokovali zvýsenie ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa podla Komisie v roku 1998 stretli Heineken a Bavaria na úcely prerokovania obmedzení týkajúcich sa predajných miest v sektore "horeca" (odôvodnenie c. 189 napadnutého rozhodnutia). Komisia uvádza, ze sa uskutocnili aj dvojstranné kontakty medzi skupinami Heineken a "Grolsch" okolo 5. júla 1999 v súvislosti s kompenzáciami poskytovanými zákazníkom v oblasti domácej spotreby, ktorými sa docasne znízili ceny (odôvodnenia c. 212 a 213 napadnutého rozhodnutia). 19 Napokon podla napadnutého rozhodnutia prebehli v roku 1997 medzi InBev a Bavaria dvojstranné kontakty a výmeny informácií venované vseobecným diskusiám týkajúcim sa ceny piva, ako aj diskusiám, ktoré sa navyse týkali ochranných známok distribútora. Dvojstranné kontakty vo forme výmen informácií zameraných na ochranné známky distribútora v júni a júli 1998 zahrnali aj belgické pivovarnícke podniky. Komisia zdôraznuje, ze tieto diskusie prebehli v prítomnosti skupín Heineken a "Grolsch" (odôvodnenia c. 105, 222 az 229 a 231 az 236 napadnutého rozhodnutia). 20 Konstatovanie tohto správania sa vo velkej miere opiera o údaje, ktoré ponúka vyhlásenie skupiny InBev (odôvodnenia c. 40 az 62 napadnutého rozhodnutia). 21 Okrem toho Komisia tvrdí, ze vyhlásenie skupiny InBev potvrdzujú viaceré interné dokumenty pochádzajúce od skupiny Grolsch a troch dalsích holandských pivovarníckych podnikov, rukou písané poznámky zo stretnutí, faktúry a kópie agend získané na základe setrení a ziadostí o informácie (odôvodnenia c. 63 az 255 napadnutého rozhodnutia). 22 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky sa v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 [ES] spocívajúcom vo viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, najmä i) v koordinácii cien a zvysovaní cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochranou známkou distribútora; ii) v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok nez cien ponúkaných individuálnym zákazníkom v sektore "horeca" v Holandsku a iii) v prílezitostnej koordinácii rozdelovania klientely tak v [sektore] "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku: InBev: InBev NV a InBev Nederland NV, Heineken: Heineken NV a Heineken Nederland BV, Grolsch: Koninklijke Grolsch NV, Bavaria: Bavaria NV. Clánok 2 Podniky uvedené v clánku 1 okamzite ukoncia porusovania stanovené v tomto clánku, ak tak este neurobili. Zdrzia sa akéhokolvek konania alebo akéhokolvek správania stanoveného v clánku 1, ktoré by malo rovnaký alebo rovnocenný ciel alebo úcinok. Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Heineken NV a Heineken Nederland BV spolocne a nerozdielne: 219 275 000 eur; b) Koninklijke Grolsch NV: 31 658 000 eur; c) Bavaria NV: 22 850 000 eur. ... Clánok 4 Spolocnosti InBev NV, Brouwerijplein 1, B 3000 Louvain, Belgicko, InBev Nederland NV, Ceresstraat 1, 4811 CA Breda, Holandsko, Heineken NV, Vijzelstraat 72, 1017 HL Amsterdam, Holandsko, Heineken Nederland BV, Burgemeester Smeetsweg 1, 2382 PH Zoeterwoude, Holandsko, Koninklijke Grolsch NV, Brouwerslaan 1, 7548 XA Enschede, Holandsko, Bavaria NV, De Slater 1, 5737 RV Lieshout, Holandsko sú adresátmi tohto rozhodnutia. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. júla 2007 podala zalobkyna túto zalobu. 24 Rozhodnutím z 10. februára 2010 Vseobecný súd postúpil vec siestej rozsírenej komore podla clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 25 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 12. februára 2010 polozil Vseobecný súd písomné otázky úcastníkom konania, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 26 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. marca 2010. 27 Po skoncení ústnej casti konania sa vec vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu pridelila novému sudcovi spravodajcovi a na porade o tomto rozsudku sa zúcastnili traja sudcovia, ktorý ho v súlade s clánkom 32 ods. 1 rokovacieho poriadku podpísali. 28 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, alebo prinajmensom ciastocne v rozsahu, v akom je jeho adresátom, - zrusil pokutu alebo subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 30 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna v zásade sest zalobných dôvodov zalozených po prvé na vadách vyskytujúcich sa v správnom konaní, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia týkajúcej sa priamej úcasti na konstatovanom porusení, po tretie na nedostatku dôkazov protiprávneho správania, po stvrté na nesprávnom právnom posúdení tohto správania prejavujúceho sa v úcasti na viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, po piate na neexistencii priamej alebo nepriamej úcasti zalobkyne na konstatovanom jedinom a pokracujúcom porusení a po sieste na neprimeranej výske pokuty. 31 Na zaciatok je potrebné posúdit piaty zalobný dôvod zalozený na neexistencii priamej alebo nepriamej úcasti zalobkyne na konstatovanom jedinom a pokracujúcom porusení. O piatom dôvode zalozenom na neexistencii priamej úcasti zalobkyne na konstatovanom jedinom a pokracujúcom porusení 32 Zalobkyna spochybnuje, ze sa priamo zúcastnila na konstatovanom porusení. V skutocnosti bola prítomná iba na jednom stretnutí financnej komisie 8. januára 1999, a to prostredníctvom p. J. T., predsedu svojej správnej rady od roku 1997. Ostatní "riaditelia skupiny Grolsch", uvedení v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia, ktorí sa zúcastnili na vsetkých dalsích sporných stretnutiach, boli zamestnancami jej dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV. O prípustnosti zalobného dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 33 Komisia napáda prípustnost zalobného dôvodu, pretoze zalobkyna nespochybnila konstatovanie svojej úcasti na porusení ani vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ani vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 21. decembra 2001. Zalobkyna naopak poskytla informácie, kde uviedla, ze bola zamestnávatelom úcastníkov sporných stretnutí, ktorí sú uvedení v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia. 34 Vzhladom na to, ze zalobkyna tento zalobný dôvod dostatocne jasným spôsobom neuplatnila pocas správneho konania, nemôze sa nan po prvýkrát odvolávat na Vseobecnom súde. Kedze v rámci správneho konania podnik výslovne priznal skutkové okolnosti, ktoré mu vytýka Komisia v oznámení o výhradách, v zásade ich uz nemôze namietat na Vseobecnom súde. 35 Zalobkyna priznáva, ze tento zalobný dôvod neuplatnila pocas správneho konania, ale poznamenáva, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poprela, ze by sa dopustila porusenia. Napokon tvrdí, ze sa na tento zalobný dôvod môze odvolávat prvýkrát v konaní na Vseobecnom súde. 36 Podla jej názoru, ak podnik pocas správneho konania výslovne prizná skutocnosti, ktoré sa mu vytýkajú, v zásade ich uz nemôze namietat na Vseobecnom súde. Zalobkyna vsak nepriznala, ze by sa dopustila údajného porusenia, a uz vôbec nie priamo. - Posúdenie Vseobecným súdom 37 V tejto súvislosti treba uviest, ze ziadne ustanovenie práva Európskej únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné. 38 Skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Vseobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla Zmluvy. 39 Argument Komisie, podla ktorého zalobkyna na Vseobecnom súde nesmela napadnút konstatovanie svojej úcasti na dotknutom karteli z dôvodu, ze tak jednoznacným a presným spôsobom neurobila uz pocas správneho konania, má za následok obmedzenie prístupu zalobkyne k spravodlivosti, konkrétne jej práva byt vypocutou vo svojej veci pred súdom. 40 Ak na tento úcel neexistuje výslovne stanovený právny základ, tak potom je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obhajobu. Treba napokon dodat, ze právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zarucené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). 41 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod je prípustný. O dôvodnosti zalobného dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze bola zastúpená iba na jednom stretnutí financnej komisie 8. januára 1999, a prostredníctvom p. J. T., Komisia nemala trvat na tom, ze sa zúcastnila na konstatovanom porusení, ale prípadne jej mala skôr pripísat zodpovednost za porusenie vykonané jej dcérskou spolocnostou Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktorej zamestnanci sa zúcastnili na vsetkých dalsích utajovaných stretnutiach. 43 Komisia okrem toho nemôze nevziat do úvahy existenciu tejto dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom je tiez adresátom rozhodnutia o inspekcii. 44 Komisia v zásade tvrdí, ze mala dostatocné dôvody domnievat sa, ze úcastníci protisútazných stretnutí pracovali pre zalobkynu, a teda ze bola do porusenia zapojená. 45 Komisia tiez poznamenala, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytla informácie, v ktorých uviedla, ze bola zamestnávatelkou "riaditelov skupiny Grolsch" oznacených v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia za úcastníkov sporných stretnutí. - Posúdenie Vseobecným súdom 46 V odôvodnení c. 19 napadnuté rozhodnutie spresnuje: "Riaditelia skupiny Grolsch, ktorí zohrávajú úlohu v rámci dokazovania v tomto konaní, sú: - p. [P. P. S.] (predseda správnej rady od roku 1987 do roku 1996), - p. [J. T.] (obchodný riaditel od roku 1990 do roku 1996, generálny riaditel od roku 1996 do roku 1997, predseda správnej rady od roku 1997), - p. [R. S.] (riaditel "horeca" pre Holandsko od roku 1992 do roku 1995, obchodný riaditel pre Holandsko od roku 1996 do roku 1999), - p. [H. O. B.] (riaditel "horeca" od roku 1996 do roku 2000), - p. [P. M.] (riaditel predaja pre domácu spotrebu do roku 1999, neskôr obchodný riaditel), - p. [K. H.] (riaditel predaja pre domácu spotrebu od roku 2000, predtým riaditel prieskumu trhu), - p. [L. S.] (riaditel výroby do roku 1996, neskôr riaditel technickej kontroly a sluzieb)." 47 Komisia nespochybnuje vyhlásenie zalobkyne, podla ktorého s výnimkou p. J. T., predsedu jej správnej rady od roku 1997, neboli u nej zamestnané ziadne osoby uvedené v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia ako "riaditelia skupiny Grolsch, ktorí zohrávajú úlohu v rámci dokazovania v tomto konaní", ktorých úcast na sporných stretnutiach je jej vytýkaná. Komisia nespochybnuje, ze sporní riaditelia boli riaditelmi dcérskej spolocnosti zalobkyne Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ako potvrdzujú pracovné zmluvy dotknutých osôb a dalsie dokumenty pripojené k odpovediam zalobkyne na písomné otázky Vseobecného súdu. 48 Komisia okrem toho vo svojich vyjadreniach a odpovediach na písomné otázky Vseobecného súdu potvrdila, ze sa v zásade opierala o odpoved zalobkyne z 21. decembra 2001 na ziadost o informácie, ktorú jej adresovala 10. októbra 2001 preto, aby zistila, ci osoby oznacované v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia ako "riaditelia skupiny Grolsch" vykonávali svoje funkcie u zalobkyne. 49 Z textu tejto odpovede po prvé vyplýva, ze p. R. S. bol od januára 1996 do novembra 1999 obchodným riaditelom spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland pre Holandsko a teraz je riaditelom Grolsch International BV, a po druhé, ze p. P. M. "od novembra 1999 zastáva funkcie obchodného riaditela spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV [a] bol predtým zodpovedný za takzvanú domácu spotrebu (maloobchodný predaj, sektor iný ako ,horeca`) ako vedúci predaja v oblasti domácej spotreby". 50 Zalobkyna dalej v bode 47 svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze "zoznam krycích mien p. [J. T.] nepouzíval ako obchodný riaditel spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV, ale ako predseda správnej rady spolocnosti Grolsch NV (funkcia, ktorú vykonával od roku 1997 do roku 2004), [a ze] tento zoznam nepouzívali iné osoby v spolocnosti Grolsch NV ani v spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV (kde pracovali osoby, ktoré boli prítomné na valných zhromazdeniach)". 51 Napokon vo vyhlásení, ktoré podal p. J. T. (generálny riaditel Grolsche Bierbrouwerij Nederland od roku 1996 do roku 1997 a predseda správnej rady zalobkyne od roku 1997) v rámci inspekcie Komisie 23. marca 2000 a ktoré je uvedené ako dôkaz v odôvodneniach c. 249 a 308 napadnutého rozhodnutia, sa uvádza, ze vyhlasujúci zastáva funkciu "generálneho riaditela spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV". 52 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa p. J. T. 21. októbra 1996 zúcastnil dvojstranného stretnutia s generálnym riaditelom spolocnosti Interbrew Nederland týkajúceho sa ochranných známok distribútora (odôvodnenie c. 250 napadnutého rozhodnutia). Treba poznamenat, ze dotknutá osoba bola v tom case stále zamestnancom dcérskej spolocnosti zalobkyne Grolsche Bierbrouwerij Nederland a ze zatial nepracovala pre zalobkynu, ako vyplýva z písomných odpovedí zalobkyne na otázky Vseobecného súdu a z kópie pracovnej zmluvy, ktorú uzatvorila s p. J. T. 2. septembra 1997 a predlozila Vseobecnému súdu. 53 Pokial sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze 10. novembra 1999 sa p. J. T. zúcastnil na stretnutí so zástupcami skupiny Heineken týkajúcom sa vseobecného vývoja európskeho trhu a/alebo svetového trhu s pivom (odôvodnenia c. 405 a 412 napadnutého rozhodnutia), treba takisto uviest, ze toto stretnutie sa konalo po 3. novembri 1999, co znamená po skoncení obdobia, v ktorom podla Komisie dochádzalo k poruseniu. 54 Podla napadnutého rozhodnutia p. J. T. na stretnutia financnej komisie vzdy priniesol dokument, ktorým boli spolocnosti Interbrew a Bavaria upozornené na stanovené ceny piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (odôvodnenia c. 249 a 308 napadnutého rozhodnutia). Napriek tomu z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze sa dotknutá osoba zúcastnila iného stretnutia ako stretnutia z 8. januára 1999, pocas ktorého sa podla jej poznámok napísaných na pozvánke na toto stretnutie preberala téma týkajúca sa ceny piva (odôvodnenie c 193 napadnutého rozhodnutia). 55 Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí spôsobilé potvrdit úcast zalobkyne na dotknutom správaní sú v skutocnosti len tri: vyhlásenie skupiny InBev, poznámky p. J. T. napísané na pozvánke na vyssie uvedené stretnutie z 8. januára 1999 (odôvodnenie c. 193 napadnutého rozhodnutia) a dokumenty nájdené v skupine Heineken obsahujúce odkaz na dva telefonické kontakty p. J. T. s riaditelstvom skupiny Heineken okolo 5. júla 1999, ktorých predmetom boli zlavy uplatnované v obchodnom retazci (poznámka v spodnej casti strany c. 473 napadnutého rozhodnutia). 56 Po prvé vo vyhlásení skupiny InBev, ktoré predstavuje jediný dôkaz súvisiaci so vsetkými castami konstatovaného porusenia, InBev vo vseobecnosti odkazuje na úcast skupiny Grolsch bez toho, aby konkrétne uviedla individuálnu úcast zalobkyne Koninklijke Grolsch. Osoby skupiny Grolsch, ktorých mená sú uvedené vo vyhlásení skupiny InBev, sú vsetky s výnimkou p. J. T. zamestnancami dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland. 57 Meno p. J. T. sa objavuje iba na zozname dátumov stretnutí financnej komisie CBK prilozenom k vyhláseniu skupiny InBev a osôb, ktoré zastupovali hlavné holandské pivovarnícke podniky na týchto stretnutiach. Z tohto zoznamu vyplýva, ze p. J. T. sa pocas dotknutého obdobia zúcastnil styroch stretnutí financnej komisie. Stretnutie z 8. januára 1999 je jediné stretnutie zo zoznamu, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí uvádza. Z vyhlásenia skupiny InBev vyplýva, ze mená úcastníkov tohto stretnutia sú "niet bekend" (neznáme). 58 Po druhé vyssie citované poznámky p. J. T., ako sú uvedené v odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia, znejú takto: " - predaj 98 - cena piva -> - prepravka typu ,pinool` akcie/kat II - prepravky spodná cast sud NMA". 59 Podla Komisie z týchto poznámok vyplýva, ze sa diskusie o cene piva sústredili na styri elementy: po prvé reklamné akcie na trhu domácej spotreby, po druhé cena lacnejsích pív predávaných pod ochranou známkou distribútora, po tretie cena sudového piva, velkých kontajnerov pouzívaných v sektore "horeca" na holandskom trhu s pivom a po stvrté holandský orgán hospodárskej sútaze "NMA" (odôvodnenie c. 194 napadnutého rozhodnutia). 60 Po tretie Komisia vyvodila z dokumentov nájdených v skupine Heineken obsahujúcich odkaz na dva telefonické kontakty p. J. T. s riaditelstvom skupiny Heineken okolo 5. júla 1999, ze skupina Heineken priamo kontaktovala skupinu Grolsch v súvislosti so znízením cien, a to mesiac a pol predtým, ako sa skutocne zaviedlo docasné znízenie cien uplatnované obchodnými retazcami, ktorým skupina Grolsch odmietla poskytnút náhradu (odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). 61 Je potrebné konstatovat, ze poznámky p. J. T. uvedené na pozvánke na stretnutie 8. januára 1999 a dokumenty nájdené v skupine Heineken odkazujúce na dva telefonické kontakty p. J. T. s riaditelstvom skupiny Heineken k 5. júlu 1999 sú jedinými dôkazmi, ktoré sa osobitne týkajú prípadnej osobnej úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení konstatovanom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia v období medzi 27. februárom 1996 a 3. novembrom 1999. 62 Po prvé treba uviest, ze tieto dokumenty neobsahujú nijaký nepriamy dôkaz o úcasti zalobkyne na druhej a tretej casti tohto porusenia, konkrétne jednak na "prílezitostn[ej] koordináci[i] dalsích obchodných podmienok, [ako sú ceny] ponúkané individuálnym spotrebitelom v [sektore] horeca v Holandsku", a jednak na "prílezitostn[ej] koordináci[i] týkajúc[ej] sa rozdelenia klientely tak v sektore ,horeca`, ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku". 63 Po druhé, pokial ide o prvú cast konstatovaného jediného a pokracujúceho porusenia, konkrétne o "koordináciu cien a zvysovanie ceny piva v Holandsku tak v sektore ,horeca`, ako aj v oblasti domácej spotreby" predstavujú poznámky p. J. T. týkajúce sa stretnutia 8. januára 1999 jediný nepriamy dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí týkajúci sa úcasti zalobkyne na koordinácii cien a zvysovania cien v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ktorý zahrna iba oblast domácej spotreby. 64 Navyse dva telefonické rozhovory, ku ktorým doslo okolo 5. júla 1999 medzi skupinou Heineken a p. J. T., sa nemôzu povazovat za súvisiace s oblastou domácej spotreby, kedze ani Heineken, ani skupina Grolsch nevyrábajú pivá s ochrannou známkou distribútora (odôvodnenia c. 7 a 18 napadnutého rozhodnutia). 65 Vsetky zistené dohody a/alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES, ktoré boli kvalifikované v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia, sú zalozené, ako to vyplýva z predchádzajúcich úvah v tomto konaní uvedených vyssie, na komplexnom systéme zosúladených postupov, ktorý vytvorili styri pivovarnícke podniky, a preto si vyzadovali pravidelné kontakty v priebehu dlhého obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 60). 66 Za týchto podmienok sa samotné poznámky p. J. T. nejavia ako spôsobilé potvrdit úcast zalobkyne na pokracujúcom zosúladenom postupe styroch pivovarníckych podnikov konstatovanom v napadnutom rozhodnutí v segmente holandského trhu s pivom. 67 Ak sa zohladní takýto nepriamy dôkaz bez ohladu na úcast zalobkyne na zosúladenom postupe s tromi dalsími dotknutými pivovarníckymi podnikmi, nie je mozné povazovat za preukázané, ze sa zalobkyna zúcastnila pokracujúceho zosúladeného postupu konstatovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa cien a zvysovania ceny piva v Holandsku, pokial ide o pivo predávané pod ochrannou známkou distribútora v segmente domácej spotreby piva v Holandsku. 68 Po tretie z dôvodu neprítomnosti zalobkyne na vsetkých stretnutiach medzi pivovarníckymi podnikmi uvedených v napadnutom rozhodnutí s výnimkou stretnutia z 8. januára 1999, týkajúcich sa cien a zvysovania ceny piva v Holandsku, tak v sektore horeca, ako aj v segmente piva nepredávaného pod ochrannou známkou distribútora v oblasti domácej spotreby, uz nie je mozné preukázat, ze sa zalobkyna zúcastnila pokracujúceho mnohostranného zosúladeného postupu s tromi dalsími pivovarníckymi podnikmi. 69 Z dôvodu dvojstrannej povahy kontaktov, ku ktorým doslo medzi spolocnostou Heineken a p. J. T. okolo 5. júla 1999, nie sú poznámky p. J. T. týkajúce sa stretnutia z 8. januára 1999 spôsobilé preukázat úcast zalobkyne na mnohostrannej pokracujúcej koordinácii cien medzi styrmi pivovarníckymi podnikmi, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. 70 Za týchto podmienok poznámky p. J. T. písané rukou týkajúce sa stretnutia 8. januára 1999 a dva telefonické rozhovory s riaditelstvom spolocnosti Heineken uskutocnené priblizne 5. júla 1999 nepostacujú na potvrdenie úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení, ako to tvrdí Komisia. 71 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia v odôvodnení c. 399 napadnutého rozhodnutia dospela k nesprávnemu záveru, ze "dôkazy uvedené [v bode] 4 preukazujú, ze sa [zalobkyna] spolocnost Koninklijke Grolsch NV priamo zúcastnila na karteli od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999". 72 Za týchto okolností treba zalobnému dôvodu zalozenému na neexistencii priamej úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999, ktoré bolo konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, vyhoviet. O druhom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o priamu úcast zalobkyne na konstatovanom porusení Tvrdenia úcastníkov konania 73 Zalobkyna Komisii vytýka, ze svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa údajnej priamej úcasti na porusení konstatovanom v napadnutom rozhodnutí porusila svoju povinnost odôvodnenia. 74 Vo svojich písomných odpovediach z 27. februára 2010 na otázky Vseobecného súdu Komisia uviedla, ze nerozlisovala medzi právnickými osobami, ktorými sú Koninklijke Grolsch a jej dcérska spolocnost (v rozsahu 100 %) Grolsche Bierbrouwerij Nederland, a ze úcastníci kartelových stretnutí konali ako obchodný riaditel zodpovedný za domácu spotrebu, generálny riaditel atd. podniku Grolsch, ktorý je kontrolovaný právnickou osobou Koninklijke Grolsch. 75 Na pojednávaní Komisia uviedla, ze tieto dve spolocnosti predstavujú ekonomický celok a tento ekonomický celok sa podielal na porusení. Posúdenie Vseobecným súdom 76 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 77 Ak sa ako v tejto veci rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti konstatovaného porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktorí podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. 78 Také rozhodnutie tak musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za správanie svojej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila táto spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, body 78 az 80). 79 Svojím zalobným dôvodom zalobkyna Komisii v zásade vytýka, ze úcast na karteli jej dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktorá vyplývala z úcasti jej zamestnancov na sporných stretnutiach, jej v skutocnosti pripísala bez toho, aby to odôvodnila skutkovými a právnymi okolnostami. 80 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58). 81 V takejto situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje urcit rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 82 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, môze jednak táto materská spolocnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60). 83 Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa dalo predpokladat, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61). 84 V tejto veci treba konstatovat, ze Komisia najprv v odôvodnení c. 3 napadnutého rozhodnutia uviedla skupinu Grolsch ako jeden zo styroch pivovarníckych podnikov, ktoré sa zúcastnili na spornom karteli, a v odôvodnení c. 18 povazovala zalobkynu za túto skupinu, do ktorej patrí dcérska spolocnost zalobkyne Grolsche Bierbrouwerij Nederland. 85 Kedze Komisia dalej v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia uviedla mená riaditelov skupiny "Grolsch", ktorí sa zúcastnili na stretnutí pivovarníckych podnikov bez uvedenia svojej príslusnosti k zalobkyni alebo k jej dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, povazovala vsetky dotknuté osoby za riaditelov zalobkyne, hoci vsetci s výnimkou p. J. T. boli v priebehu predmetného obdobia, v ktorom doslo k poruseniu hospodárskej sútaze, zamestnancami dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij. 86 Napriek tomu, ze Komisia povazovala zalobkynu za skupinu Grolsch, v súlade s citovanou judikatúrou neuviedla dôvody, pre ktoré pripisuje zalobkyni úcast na karteli jej dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktorá vyplývala z úcasti jej zamestnancov na sporných stretnutiach. 87 Komisia v skutocnosti nadalej trvá na svojom tvrdení o zodpovednosti zalobkyne za porusenie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia: "8.2. Zodpovednost v tejto veci ... 8.2.2. Grolsch (399) Dôkazy uvedené [v bode] 4 preukazujú, ze spolocnost Koninklijke Grolsch NV sa priamo zúcastnila kartelu od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999." 88 Napadnuté rozhodnutie nezohladnuje ekonomické, organizacné ani právne väzby medzi zalobkynou a jej dcérskou spolocnostou a v jeho odôvodnení sa nikde neuvádza meno uvedenej dcérskej spolocnosti. 89 Je zrejmé, ze Komisia neposkytla dôvody, ktoré by v súlade so zásadou, ktorú napriek tomu uvádza v odôvodnení c. 397 napadnutého rozhodnutia, viedli k "urceniu právnickej osoby zodpovednej za prevádzku podniku v dobe, ked doslo k poruseniu spôsobom, ktorý by tejto osobe umoznil nan odpovedat", alebo prípadne, aby táto osoba mohla vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 90 Z toho vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, na základe ktorých pripísala zalobkyni správanie jej dcérskej spolocnosti Grolsche Bierbrouwerij Nederland, ktoré vyplývalo z úcasti jej zamestnancov na sporných stretnutiach. 91 Komisia zbavila zalobkynu moznosti, aby prípadne napadla dôvodnost tohto pripísania na Vseobecnom súde a vyvrátila domnienku, a zároven neumoznila Vseobecnému súdu, aby v tejto súvislosti vykonal svoje preskúmanie. 92 Preto treba vyhoviet druhému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s tým, ze zalobkyni bolo pripísané jediné a pokracujúce porusenie z 27. februára 1996 do 3. novembra 1999, konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, do ktorého bola zapojená jej dcérska spolocnost Grolsche Bierbrouwerij Nederland BV. 93 Z toho vyplýva, ze treba zrusit toto ustanovenie v celom rozsahu, a v dôsledku toho aj celý výrok napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne bez potreby prejednat dalsie dôvody vznesené zalobkynou. 94 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze clánok 1 sa musí zrusit v rozsahu, v akom konstatuje, ze "v období od 27. februára 1996 do 3. novembra 1999 sa zalobkyna zúcastnila jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ods. 1 ES spocívajúceho vo viacerých dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, najmä i) v koordinácii cien a zvysovaní cien piva v Holandsku tak v sektore "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby, vrátane piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora; ii) v prílezitostnej koordinácii iných obchodných podmienok nez cien ponúkaných individuálnym zákazníkov v sektore "horeca" v Holandsku a iii) v prílezitostnej koordinácii rozdelenia klientely, tak v [sektore] "horeca", ako aj v oblasti domácej spotreby v Holandsku", a v dôsledku toho sa musí zrusit aj celý výrok napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. O trovách 95 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2007) 1697 z 18. apríla 2007 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/B-2/37.766 - Holandský trh s pivom) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Koninklijke Grolsch NV. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPb3Kn3/L95061-5088TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXPb3Kn3/L95061-5088TMP.html#Footref*